Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní(2),

–  so zreteľom na semináre EÚ o nešírení jadrových zbraní a odzbrojení a na pravidelné stretnutia Združenia EÚ pre nešírenie zbraní,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–  so zreteľom na to, že na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 sa nepodarilo dohodnúť na konečnom dokumente,

–  so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (8079/15),

–  so zreteľom na dokumenty prijaté na jar 2016 na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016) o 20. výročí Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Tbilisi z roku 2016, ktoré konsenzom prijalo Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 66/61 z 13. decembra 2011 o vytvorení zóny bez jadrových zbraní v regióne Blízkeho východu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/422/SZBP z 23. júla 2012 na podporu procesu vedúceho k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(3),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 70/33 zo 7. decembra 2015 o dosiahnutí pokroku v oblasti mnohostranného jadrového odzbrojenia a na správu otvorenej pracovnej skupiny pre Valné zhromaždenie OSN prijatú 19. augusta 2016 (A/71/371),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže celosvetová bezpečnostná situácia a hlavne bezpečnostná situácia EÚ sa výrazne zhoršila a stáva sa čoraz nestabilnejšou, nebezpečnejšou a menej predvídateľnou; keďže existujú konvenčné, nekonvenčné a hybridné hrozby, ktoré vytvárajú tak štátni, ako aj neštátni regionálni a globálni aktéri;

B.  keďže medzinárodný mier, bezpečnosť a stabilita sú vážne ohrozené rôznymi udalosťami vrátane zhoršujúcich sa vzťahov medzi štátmi, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, ako sú Ruská federácia a Spojené štáty americké a India a Pakistan, a ďalším rozvojom jadrových kapacít v Severnej Kórei;

C.  keďže šírenie biologických a chemických foriem zbraní hromadného ničenia (ZHN) sa minimalizuje a postupne zastavuje prostredníctvom účinného medzinárodného uplatňovania zákazu a záväzkov obsiahnutých v Dohovore o biologických a toxínových zbraniach (BTWC) z roku 1972 a v Dohovore o chemických zbraniach (CWC); keďže však šírenie jadrových ZHN a ich nosičov predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre celosvetové spoločenstvo;

D.  keďže podľa stavu z januára 2016 deväť štátov – Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izraelom a Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) – vlastní celkovo približne 15 395 jadrových hlavíc, v porovnaní s počtom 15 850 v roku 2015;

E.  keďže medzi priority patrí zabrániť teroristom a ďalším štátom, aby získali alebo použili jadrové zbrane, obmedziť a odstrániť všetok jadrový arzenál a pokročiť v snahe o svet bez jadrových zbraní;

F.  keďže už existuje viacero zmlúv o zóne bez jadrových zbraní týkajúcich sa určitých regiónov sveta, konkrétne Latinskej Ameriky, Karibiku, južného Tichomoria, juhovýchodnej Ázie, Afriky a Strednej Ázie;

G.  keďže počas hodnotiacej konferencie NPT v roku 2010 do popredia opäť vystúpil humanitárny dosah jadrových zbraní, na ktorý poukázali vlády Nórska, Mexika a Rakúska prostredníctvom viacerých konferencií na túto tému a príslušných správ a ktorý bol zdôraznený aj prostredníctvom medzinárodného humanitárneho záväzku na podnet Rakúska, ktorý bol predložený na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 a ktorý schválilo 127 členských štátov OSN;

H.  keďže treba naďalej posilňovať základné ciele nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia troch pilierov ZNJZ, ktorými sú nešírenie jadrových zbraní, odzbrojenie a spolupráca v oblasti mierového využívania jadrovej energie; keďže štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane a sú signatármi ZNJZ, modernizujú a vylepšujú svoj jadrový arzenál a odkladajú opatrenia na obmedzenie alebo odstránenie svojho jadrového arzenálu a upustenie od presadzovania vojenskej doktríny jadrového zastrašovania;

I.  keďže na samitoch o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnili v rámci doplnkového procesu mimo ZNJZ a prispeli k posilneniu tejto zmluvy zvýšením dôveryhodnosti jej zložky týkajúcej sa nešírenia jadrových zbraní, sa formálne dosiahol pokrok, pokiaľ ide o zabezpečovanie civilného štiepneho materiálu, ale keďže nedávne odmietnutie spolupráce zo strany Ruska a zhoršovanie jeho vzťahov so Spojenými štátmi americkými ohrozujú ďalšie úsilie o zabezpečovanie a obmedzovanie štiepnych materiálov;

J.  keďže Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov je právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti fyzickej ochrany jadrových materiálov, ktorý stanovuje opatrenia v oblasti prevencie, vyšetrovania a trestov, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré súvisia s jadrovým materiálom;

K.  keďže Rusko a Spojené štáty americké pokračujú vo vykonávaní novej zmluvy START, ktorej platnosť v prípade nepredĺženia oboma stranami uplynie v roku 2021; keďže prezident Spojených štátov Barack Obama vo svojom prejave v Berlíne v roku 2013 predniesol dôležitý návrh na obmedzenie počtu jadrových hlavíc, ktorý zopakoval v roku 2016 vo Washingtone; keďže Ruská federácia na túto predbežnú ponuku na začatie rokovaní o dohode nadväzujúcej na novú zmluvu START nereagovala a zatiaľ neboli dohodnuté žiadne opatrenia nadväzujúce na uvedenú zmluvu, ktorými by sa zabezpečilo zníženie počtu nestrategických a strategických jadrových zbraní vedúce k ich odstráneniu;

L.  keďže skúšky jadrových zbraní a/alebo akékoľvek iné jadrové explózie sú hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť a ohrozujú celosvetový režim jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní; keďže Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) je najúčinnejším spôsobom, ako zakázať skúšky jadrových zbraní; keďže rok 2016 je rokom 20. výročia otvorenia CTBT na podpis, k čomu došlo 24. septembra 1996;

M.  keďže napriek všetkej snahe zvolať konferenciu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe do decembra 2012, a to v súlade s konsenzuálnymi dohodami zmluvných štátov ZNJZ na hodnotiacej konferencii v roku 2010, sa táto konferencia neuskutočnila;

N.  keďže strategická koncepcia NATO z roku 2010 a revízia stratégie na odstrašenie a obranu z roku 2012 zaväzujú NATO k vytvoreniu podmienok pre svet bez jadrových zbraní; keďže na základe dohôd NATO o spoločnom využívaní jadrových zbraní a dvojstranných dohôd je v piatich štátoch NATO, ktoré nevlastnia jadrové zbrane (Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko), naďalej rozmiestnených približne 150 až 200 amerických jadrových neriadených bômb krátkeho doletu, a keďže tieto zbrane sú v uvedených krajinách umiestnené v súlade so súčasnými politikami NATO;

O.  keďže bezpečnosť jadrových zbraní USA rozmiestnených v Turecku sa stala predmetom zvýšeného záujmu v dôsledku ozbrojeného konfliktu v Sýrii, ktorý sa odohráva neďaleko leteckej základne Incirlik, a v dôsledku udalostí na tejto leteckej základni a v jej okolí počas neúspešného pokusu o štátny prevrat 15. júla 2016 a po ňom;

P.  keďže 5. decembra 2015 sme si pripomenuli 20. výročie podpísania memoranda z Budapešti; keďže Ukrajina rešpektovala všetky jeho ustanovenia a zaujala aktívny postoj k otázkam jadrového odzbrojenia a nešírenia na rozdiel od Ruskej federácie, ktorá porušila svoje záväzky tým, že obsadila časť územia Ukrajiny (Krym) a začala ozbrojený útok na východe Ukrajiny; keďže tým vznikol nebezpečný precedens, pretože štát, ktorý zaručoval bezpečnosť Ukrajiny v reakcii na jej rozhodnutie pridať sa ako štát nevlastniaci jadrové zbrane k ZNJZ, narušil jej zvrchovanosť a územnú celistvosť a vážne poškodil nielen hodnovernosť nástroja ako celku, ale aj negatívne bezpečnostné záruky poskytnuté štátom vlastniacim jadrové zbrane, ako aj ZNJZ samotné a myšlienku presadzovania celosvetového jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní na základe medzinárodného práva a mnohostranných zmlúv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad hrozivými vyhláseniami vysokopostavených ruských predstaviteľov, že Rusko má právo rozmiestniť a použiť jadrové zbrane na Kryme, čo by malo globálne dôsledky; je znepokojený novou ruskou vojenskou doktrínou z decembra 2014, ktorá umožňuje použiť jadrové zbrane proti štátu, ktorý nedisponuje takýmito zbraňami;

Q.  keďže Rusko v Kaliningrade rozmiestnilo rakety krátkeho doletu Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice, uskutočňuje cvičenia a prelety zahŕňajúce jadrové systémy, a keďže vyhlásenia ruských vedúcich predstaviteľov o význame jadrového odstrašovania a rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o ukladaní plutónia a nakladaní s ním uzatvorenej so Spojenými štátmi americkými v roku 2000 zvýšili obavy z nárastu významu jadrových zbraní pre Rusko;

R.  keďže EÚ zohráva dôležitú úlohu ako účastník spoločného komplexného akčného plánu dohodnutého s Iránom, pričom je zároveň riadnym členom spoločnej komisie dohliadajúcej na vykonávanie dohody;

S.  keďže KĽDR 9. septembra 2016 uskutočnila svoju piatu jadrovú skúšku iba niekoľko mesiacov po skúške zo 6. januára 2016; keďže táto skúška, ktorú KĽDR označila za „úspešnú skúšku vodíkovej bomby“, je jasným porušením jej medzinárodných záväzkov podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vyhlásenia o denuklearizácii medzi oboma Kóreami z roku 1992, v ktorej sa uvádza, že žiadna z krajín nebude vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane; keďže šírenie akýchkoľvek ZHN, ale najmä jadrových zbraní a prostriedkov umožňujúcich ich použitie, je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže KĽDR oznámila v roku 2003 svoje odstúpenie od ZNJZ, od roku 2006 uskutočňuje jadrové skúšky a v roku 2009 oficiálne vyhlásila, že vyvinula jadrovú zbraň na účely odstrašenia, čo znamená, že KĽDR predstavuje zvýšenú hrozbu pre susedné krajiny v severovýchodnej Ázii a pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť;

T.  keďže v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 sa uvádza, že šírenie zbraní hromadného ničenia je potenciálne najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť, vrátane zvýšenia možnosti pretekov v zbrojení v oblasti ZHN, a že EÚ je odhodlaná dosiahnuť univerzálne dodržiavanie režimov multilaterálnych zmlúv a posilňovať zmluvy a ich ustanovenia o overovaní; keďže globálna stratégia EÚ na rok 2016 neobsahuje žiadnu zmienku o ZHN, nešírení a kontrole zbraní;

U.  keďže EÚ sa, žiaľ, v rámci príprav na hodnotiacu konferenciu NPT v roku 2015 nedokázala dohodnúť na spoločnom stanovisku k jadrovému odzbrojeniu, pričom prvýkrát uznala, že boli vyjadrené „rôzne názory“ na dôsledky jadrových zbraní; keďže na tejto konferencii sa pre nezhody v súvislosti s pokračovaním v regionálnom úsilí o vytvorenie zóny bez ZHN na Blízkom východe nepodarilo prijať konečný dokument;

V.  keďže EÚ sa zaviazala, že využije všetky primerané dostupné nástroje na predchádzanie, zabránenie, zastavenie a v rámci možností na odstránenie programov šírenia, ktoré vyvolávajú obavy na globálnej úrovni, ako je to jasne uvedené v stratégii EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatej Európskou radou 12. decembra 2003, a keďže zabezpečila užšiu spoluprácu európskych odborných skupín zaoberajúcich sa otázkou nešírenia v rámci Združenia EÚ pre nešírenie zbraní;

W.  keďže je dôležité podporovať a posilňovať transparentné zapojenie občianskej spoločnosti do tohto medzinárodného procesu;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej situácie v okolí Európskej únie a za hranicami jej susedstva, keďže v dôsledku tohto zhoršenia by sa jadrové zbrane mohli opäť začať používať na aktívne odstrašovanie a mohlo by dôjsť k ich šíreniu medzi štátmi aj neštátnymi subjektmi, ako aj nad nedostatočným vykonávaním účinných krokov na odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní;

2.  vyzýva všetky štáty vlastniace jadrové zbrane, aby prijali konkrétne dočasné opatrenia na obmedzenie rizika výbuchov jadrových zbraní vrátane zníženia operačného stavu jadrových zbraní a presunu jadrových zbraní z miest nasadenia do skladov, obmedzenia úlohy jadrových zbraní vo vojenských doktrínach a urýchleného zredukovania všetkých druhov jadrových zbraní;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním Zmluvy o jadrových silách stredného;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšenou jadrovou hrozbou vyplývajúcou z postoja Ruska, ktorý má celosvetový vplyv na otázky bezpečnosti, stability a predvídateľnosti a zo zhoršujúceho sa vzťahu s NATO vrátane možných porušení Zmluvy o jadrových silách stredného doletu, z vyhlásení naznačujúcich zvýšenú pripravenosť použiť jadrové zbrane a z vyhlásení, podľa ktorých sa zvažuje prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní v ďalších oblastiach Európy; upozorňuje na ruské vojenské cvičenia, pri ktorých dochádza k simuláciám použitia jadrových zbraní proti Poľsku, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozmiestnením raketových systémov Iskander schopných niesť jadrové hlavice v Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s členskými štátmi EÚ Poľskom a Litvou; pripomína, že Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku z roku 1996 rozhodol, že podľa platného medzinárodného práva nebol schopný dospieť k definitívnemu záveru, pokiaľ ide o zákonnosť či nezákonnosť použitia jadrových zbraní štátom v extrémnej situácii sebaobrany;

5.  podporuje samit o jadrovej bezpečnosti v roku 2016, pričom uznáva, že nepovolené obchodovanie s jadrovým materiálom a jeho používanie je bezprostrednou a vážnou hrozbou pre globálnu bezpečnosť, a očakáva zaistenie úplného sledovania a fyzického zabezpečenia všetkých materiálov vhodných na výrobu zbraní;

6.  víta ukončenie práce otvorenej pracovnej skupiny OSN, ktorá bola na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 70/33 poverená zabezpečením pokroku pri mnohostranných rokovaniach o jadrovom odzbrojení; víta odporúčanie Valnému zhromaždeniu OSN obsiahnuté v záverečnej správe otvorenej pracovnej skupiny (dokument A/71/371) a prijaté so všeobecnou podporou 19. augusta 2016, o zvolaní konferencie v roku 2017, ktorá bude otvorená všetkým štátom a zameraná na rokovanie o právne záväznom nástroji na zákaz jadrových zbraní, ktorý by viedol k ich úplnému odstráneniu; uznáva, že tento krok posilní ciele a záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia, ktoré sú obsiahnuté v Zmluve o nešírení jadrových zbraní, a pomôže vytvoriť podmienky pre globálnu bezpečnosť a svet bez jadrových zbraní;

7.  vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili zvolanie takejto konferencie v roku 2017 a konštruktívne sa do nej zapojili, a žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby k priebehu rokovaní na tejto konferencii v roku 2017 konštruktívne prispeli;

8.  pripomína 20. výročie otvorenia CTBT na podpis 24. septembra 1996 a zdôrazňuje, že univerzálna, medzinárodná a účinne overiteľná zmluva o zákaze skúšok je najúčinnejším spôsobom zákazu jadrových skúšok a akýchkoľvek iných jadrových explózií;

9.  naliehavo vyzýva zvyšné štáty uvedené v prílohe II CTBT, ktorých ratifikácia je potrebná pre jej nadobudnutie platnosti, aby zmluvu urýchlene podpísali a/alebo ratifikovali s cieľom bezodkladne zabezpečiť plný právny účinok tohto kľúčového medzinárodného nástroja; v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016);

10.  oceňuje významný pokrok, ktorý dosiahla prípravná komisia Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) pri dokončovaní a prevádzke svojho účinného medzinárodného systému monitorovania, ktorý aj bez nadobudnutia platnosti zmluvy prispieva k regionálnej stabilite ako významné opatrenie na budovanie dôvery, posilňuje režim nešírenia a odzbrojenia a prináša štátom ďalšie vedecké a civilné výhody; vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ ide o ďalšiu prevádzku systému monitorovania, prípravná komisia CTBTO sa bude naďalej spoliehať na finančné príspevky štátov;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek nádeji na opačný vývoj sa jadrové zbrane vracajú do strategického plánovania štátov, ktoré sú nimi vyzbrojené; žiada o prehĺbenie dialógu so všetkými štátmi, ktoré vlastnia jadrové zbrane, s cieľom sledovať spoločný program zameraný na postupné znižovanie zásob jadrových hlavíc; podporuje najmä kroky Spojených štátov amerických a Ruska vedúce k zníženiu stavov ich jadrových zbraní, ako sa dohodlo v novej zmluve START;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia platnosti novej zmluvy START v roku 2011 nedošlo k žiadnym ďalším rokovaniam o naliehavo potrebnom znížení počtu rozmiestnených a nerozmiestnených jadrových hlavíc vrátane – ako bolo predtým dohodnuté medzi Spojenými štátmi a Ruskom – opatrení na zníženie a odstránenie jadrových zbraní krátkeho doletu a taktických jadrových zbraní, ktoré sú považované za substrategické alebo nestrategické jadrové zbrane;

13.  uznáva, že vzájomné a súbežné stiahnutie jadrových hlavíc krátkeho doletu a taktických a určených substrategických jadrových hlavíc z európskeho územia by mohlo pozitívne prispieť k zabezpečeniu podmienok na vytvorenie ďalších zón bez jadrových zbraní, čo by napomohlo splnenie záväzkov v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia uvedených v ZNJZ a zároveň vytvorilo precedens pre ďalšie jadrové ozbrojenie;

14.  oceňuje vytvorenie zón bez jadrových zbraní ako pozitívny krok k dosiahnutiu sveta bez jadrových zbraní; v tejto súvislosti zastáva názor, že zóna bez jadrových zbraní na Blízkom východe založená na ustanoveniach, ku ktorým štáty dospejú slobodne, by mohla mať zásadný význam pre dosiahnutie trvalého a komplexného mieru v tejto oblasti; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie, že v roku 2012 sa neuskutočnila konferencia o vytvorení zóny bez ZHN na Blízkom východe plánovaná v rámci ZNJZ;

15.  podporuje dodatočné úsilie s cieľom posilniť mandát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vrátane všeobecného zavedenia dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách a ďalších krokov zameraných na rozvoj opatrení na budovanie dôvery; usiluje sa zabezpečiť vyčlenenie dostatočných prostriedkov pre túto organizáciu, aby mohla plniť svoj dôležitý mandát, ktorým je zaisťovanie bezpečnosti jadrových činností; žiada, aby sa v rámci prípravného výboru pre nadchádzajúcu ZNJZ v roku 2017 a na konferencii na vysokej úrovni zameranej na jadrové odzbrojenie v roku 2018 dosiahol pokrok;

16.  víta dohodu skupiny P5+1 a Iránu o ambíciách tejto krajiny v jadrovej oblasti a nabáda k pokračovaniu spolupráce medzi týmito stranami, ktorá by viedla k úplnému vykonávaniu spoločného komplexného akčného plánu; domnieva sa, že spoločný komplexný akčný plán, známy aj ako dohoda o iránskom jadrovom programe, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo by malo umožniť nielen podstatné zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EÚ+3 (Čína, Francúzsko, Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké), spolu s PK/VP; plne podporuje PK/VP v jej úlohe koordinátorky spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že dôsledné a úplné vykonávanie uvedeného plánu je naďalej mimoriadne dôležité;

17.  odsudzuje nedávne jadrové skúšky KĽDR a skutočnosť, že táto krajina odmietla viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vrátane tej najnovšej z 2. marca 2016 (2070); naliehavo žiada KĽDR, aby sa zdržala ďalších provokatívnych akcií a vzdala sa svojho programu jadrových a balistických rakiet, a to úplným, preukázateľným a nezvratným spôsobom, aby zastavila všetky súvisiace činnosti a bezodkladne splnila všetky svoje medzinárodné záväzky vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a Rady guvernérov MAAE, ako aj iných medzinárodných noriem v oblasti odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní, a aby sa vrátila k rokovaciemu stolu; vyzýva KĽDR, aby bezodkladne podpísala a ratifikovala zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; potvrdzuje svoju vôľu diplomaticky a politicky riešiť jadrový problém KĽDR a podporuje obnovenie šesťstranných rokovaní; naliehavo žiada Čínu, aby vyvinula väčší tlak na KĽDR;

18.  víta začlenenie doložiek o nešírení ZHN do dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia uplatňovať bez výnimky všetky partnerské krajiny EÚ;

19.  víta predstavenie globálnej stratégie EÚ a naliehavo vyzýva ESVČ, aby v nadväznosti na to aktualizovala a rozšírila stratégiu EÚ proti šíreniu ZHN z roku 2003 a nové smery činnosti z roku 2009, pričom zohľadní uvedené otázky a problémy, s cieľom urobiť z EÚ hnaciu silu pri posilňovaní a presadzovaní mnohostranných dohôd o jadrovom odzbrojení a nešírení;

20.  víta pravidelný kontakt s týmito témami prostredníctvom združenia EÚ pre nešírenie jadrových zbraní a iných organizácií občianskej spoločnosti a think tankov a vyzýva združenie EÚ pre nešírenie jadrových zbraní, ktoré vedie hlavný poradca a osobitný vyslanec pre nešírenie zbraní a odzbrojenie, aby rozšírilo svoju agendu tak, aby zahŕňala odzbrojenie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému predstaviteľovi OSN pre otázky odzbrojenia, Organizácii Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, generálnemu riaditeľovi MAAE a parlamentom piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 97. (2) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 77. (3) Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2012, s. 67.