Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii (2016/2052(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,
– so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“),
– so zreteľom na článok 42 ods. 6 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci;
– so zreteľom na článok 42 ods. 7 ZEÚ o spojenectve v oblasti obrany;
– so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,
– so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013 a z 25. – 26. júna 2015,
– so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(1);
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008(3), v ktorom sa v odseku 89 uvádza, že „základné práva platia aj za bránami kasární a že sa v plnej miere vzťahujú aj na občanov v uniforme, a odporúča, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie základných práv aj v rámci ozbrojených síl“,
– so zreteľom na závery medziparlamentných konferencií o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (ďalej len „SBOP“) z 8. apríla 2016 v Haagu, zo 6. septembra 2015 v Luxemburgu, 6. marca 2015 v Rige, 7. novembra 2014 v Ríme, 4. apríla 2014 v Aténach, zo 6. septembra 2013 vo Vilniuse, z 25. marca 2013 v Dubline a 10. septembra 2012 v Pafose,
– so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich), ktoré sa uskutočnilo 2. septembra 2016, opäť uviedla, že nadišla vhodná príležitosť na výrazný pokrok medzi členskými štátmi v oblasti obrany;
– so zreteľom na dokument s názvom Shared Vision, Common Action: A Stronger Europe – A Global Strategy for the European Union’s Foreign and Security Policy (Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie), ktorý predložila PK/VP 28. júna 2016,
– so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2014 s názvom Nové smerovanie oblasti európskej obrany,
– so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2015 o vykonávaní svojho oznámenia o obrane,
– so zreteľom na hodnotenie smernice 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016,
– so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie talianskej ministerky obrany a ministra zahraničných vecí z 10. augusta 2016, v ktorom sa vyzýva na vytvorenie tzv. obranného schengenského priestoru,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí z 28. júna 2016 s názvom Silná Európa v neistom svete (A strong Europe in an uncertain world),
– so zreteľom na možné vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ,
– so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer 85.1 z júna 2016,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre ústavné veci (A8-0316/2016),
A. keďže v posledných rokoch sa bezpečnostná situácia v Európe a jej okolí značne zhoršila a vytvorila náročné a bezprecedentné výzvy, ktorým žiadna krajina ani organizácia nedokáže čeliť sama; keďže Európa viac než kedykoľvek v minulosti čelí hrozbe terorizmu na svojom území, kým v severnej Afrike a na Blízkom východe je problém terorizmu a neustáleho násilia naďalej na vzostupe; keďže solidarita a odolnosť si vyžadujú, aby EÚ držala spolu a spoločne a systematicky konala, a to v súčinnosti s našimi spojencami a partnermi a tretími krajinami; keďže prevencia, výmena citlivých bezpečnostných informácií, ukončenie ozbrojených konfliktov, ukončenie rozsiahleho porušovania ľudských práv, šírenie demokracie a zásad právneho štátu, ako aj boj proti terorizmu sú prioritami EÚ a jej občanov a mali by byť sa uplatňovať v rámci EÚ a za jej hranicami, a to aj prostredníctvom zborov ženistov vytvoreného na riešenie niektorých veľmi praktických výziev súvisiacich s vplyvom zmeny klímy a prírodnými katastrofami v tretích krajinách; keďže Európa by v situáciách skutočného ohrozenia mala konať dôraznejšie a rýchlejšie;
B. keďže terorizmus, hybridné hrozby, hospodárska nestálosť, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy predstavujú hlavné ohrozenie bezpečnosti každodenného, stále zložitejšieho a prepojenejšieho sveta, v ktorom by EÚ mala vyvinúť maximálne úsilie a nájsť prostriedky na zaručenie bezpečnosti a zaistenie prosperity a demokracie; keďže súčasná finančná a bezpečnostná situácia si vyžaduje, aby európske ozbrojené sily užšie spolupracovali a aby vojenský personál spolu viac a lepšie cvičil a spolupracoval; keďže podľa prieskumu Eurobarometer 85.1, ktorý bol zverejnený v júni 2016, by približne dve tretiny občanov EÚ chceli, aby sa EÚ viac zapájala do záležitostí bezpečnostnej a obrannej politiky; keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz rozmazanejšie; keďže osobitnú pozornosť treba venovať predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; keďže zmena klímy je najväčšou hrozbou pre svetovú bezpečnosť, mier a stabilitu, ktorá zosilňuje ohrozenie tradičnej bezpečnosti okrem iného zužovaním prístupu k pitnej vode a potravinám pre obyvateľstvo v nestabilných a rozvojových krajinách, čo vedie k ekonomickému a sociálnemu napätiu, núti ľudí k migrácii alebo vytvára politické napätie a bezpečnostné riziká;
C. keďže VP/PK uviedla, že bezpečnosť Únie je jednou z piatich najdôležitejších priorít Globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie;
D. keďže podľa Lisabonskej zmluvy sa od členských štátov vyžaduje, aby sprístupnili primerané kapacity na civilné a vojenské misie a operácie SBOP; keďže budovanie kapacít v oblasti bezpečnosti a obrany zakotvené v zmluvách nie je ani zďaleka optimálne; keďže európske inštitúcie môžu tiež zohrať veľmi dôležitú úlohu pri zavádzaní politických iniciatív; keďže členské štáty dosiaľ nepreukázali vôľu budovať európsku bezpečnostnú a obrannú úniu a obávajú sa, že by sa stala hrozbou pre ich štátnu zvrchovanosť;
E. keďže náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v oblasti obrany a bezpečnosti sa odhadujú na 26,4 miliardy EUR ročne(4), a to v dôsledku zdvojenia činností, nadmernej kapacity a prekážok obstarávania v oblasti obrany;
F. keďže článok 42 Zmluvy o Európskej únii vyžaduje postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie v rámci SBOP, čo povedie k spoločnej obrane EÚ, keď o tom na základe hlasovania jednomyseľne rozhodne Európska rada; keďže v článku 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa členským štátom tiež odporúča prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami;
G. keďže v článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje vytvorenie obranných inštitúcií, ako aj vymedzenie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania; keďže článok takisto vyžaduje, aby úsilie EÚ bolo zlučiteľné s NATO, dopĺňalo ho a aby sa navzájom posilňovali; keďže spoločná obranná únia by mala posilniť schopnosť Európy presadzovať bezpečnosť na jej území aj za jej hranicami, ako aj posilniť partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy, a preto umožní silnejšie NATO, čím sa podporí ďalšia a účinnejšia teritoriálna, regionálna a celosvetová bezpečnosť a obrana; keďže v nedávnom spoločnom vyhlásení o strategickom partnerstve medzi EÚ a NATO zo samitu NATO vo Varšave v roku 2016, bola uznaná úloha NATO a podpora EÚ, ktorú môže zohrať pri dosahovaní spoločných cieľov; keďže európska obranná únia (EOÚ) by mala zabezpečiť zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN;
H. keďže bojové skupiny EÚ, ktoré dosiahli úplnú operačnú spôsobilosť v roku 2007 a ktoré sú určené na použitie na vojenské úlohy humanitárneho, mierového a mierotvorného charakteru, neboli doteraz napriek príležitostiam a zvyšujúcim sa potrebám nasadené z dôvodu procedurálnych, finančných a politických prekážok; zdôrazňuje, že je to zmeškaná príležitosť v zmysle posilnenia úlohy EÚ ako významného globálneho aktéra v oblasti stability a mieru;
I. keďže s výnimkou vytvorenia Európskej obrannej agentúry (EDA) nebol doteraz vytvorený, prijatý ani vykonaný žiadny iný chýbajúci prvok spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ; keďže je stále potrebné zmeniť organizáciu EDA tak, aby naplno rozvinula svoj potenciál a dokázala, že vytvára pridanú hodnotu, prispieva k tomu, aby bola SBOP ešte účinnejšia, a môže viesť k harmonizovaným procesom plánovania národnej obrany v tých oblastiach, ktoré sú dôležité pre vojenské operácie SBOP v súlade s Petersburskými úlohami opísanými v článku 43 ZEÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do činnosti EDA a zaviazali sa k nej, aby dosiahli tento cieľ;
J. keďže globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžaduje, aby EÚ systematicky podporovala spoluprácu v oblasti obrany v rámci celého spektra spôsobilostí s cieľom reagovať na vonkajšie krízy, pomôcť budovať schopnosti našich partnerov, zaručiť bezpečnosť Európy a vytvoriť pevný európsky obranný priemysel, ktorý má zásadný význam pre strategickú nezávislosť rozhodovania a konania Únie; keďže všetky opatrenia musia byť pred ich zavedením schválené všetkými členmi Rady;
K. keďže Európskej rady na svojom zasadnutí v júni 2015, ktoré bolo čiastočne zamerané na obranu, vyzvala na podporu väčšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce s cieľom zaistiť kľúčové spôsobilosti, a to podľa potreby aj prostredníctvom využívania finančných prostriedkov EÚ, a poznamenala, že vojenské spôsobilosti zostanú vo vlastníctve a prevádzke členských štátov;
L. keďže Francúzsko sa 17. novembra 2015 odvolalo na článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a následne požiadalo ostatné členské štáty o príspevky na pomoc a podporu na čisto bilaterálnom základe a tieto príspevky spravovalo;
M. keďže biela kniha o bezpečnosti a obrane na úrovni EÚ by mala ďalej posilňovať SBOP a zvyšovať schopnosť EÚ pôsobiť v úlohe poskytovateľa bezpečnosti v súlade s Lisabonskou zmluvou, a mohla by predstavovať užitočnú reflexiu o budúcej a účinnejšej SBOP; keďže misie a operácie SBOP sa najčastejšie nachádzajú v regiónoch, ako sú Africký roh a Sahel, ktoré sú vážne zasiahnuté negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, ako je sucho a degradácia pôdy;
N. keďže holandské predsedníctvo Rady presadzovalo myšlienku bielej knihy EÚ; keďže krajiny Vyšehradskej štvorky privítali myšlienku pevnejšej integrácie európskej obrany; a keďže Nemecko v bielej knihe o nemeckej bezpečnostnej politike a budúcnosti Bundeswehru z roku 2016 vyzvalo na vytvorenie európskej bezpečnostnej a obrannej únie;
O. keďže postupná integrácia v oblasti obrany je našou najlepšou možnosťou, ako urobiť viac za menej peňazí, a biela kniha by mohla priniesť jedinečnú príležitosť navrhnúť ďalšie kroky;
Európska obranná únia
1. pripomína, že na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti Európy je potrebná jej politická vôľa a odhodlanie podporené rozsiahlym súborom významných politických nástrojov vrátane silnej a modernej vojenskej spôsobilosti; nabáda Európsku radu, aby viedla postupné formovanie spoločnej obrannej politiky Únie a poskytla ďalšie finančné zdroje na zabezpečenie jej zavedenia s cieľom zriadiť ju v nasledujúcom viacročnom politickom a finančnom rámci EÚ (VFR); pripomína, že vytvorenie spoločnej obrannej politiky Únie predstavuje vývoj a vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá je viazaná medzinárodnými právnymi predpismi a je v skutočnosti nevyhnutná na to, aby EÚ mohla globálne presadzovať zásady právneho štátu, mier a bezpečnosť; víta v tejto súvislosti všetky prebiehajúce činnosti členských štátov zamerané na ďalšiu integráciu nášho spoločného obranného úsilia, pričom tiež berie na vedomie veľmi dôležité príspevky, ktoré by priniesla biela kniha o bezpečnosti a obrane;
2. naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby využili celý potenciál Lisabonskej zmluvy, najmä pokiaľ ide o SBOP, s osobitným dôrazom na stálu štruktúrovanú spoluprácu podľa článku 42 ods. 6 Zmluvy o EÚ alebo počiatočný fond podľa článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ; pripomína, že medzi Petersburskými úlohami z článku 43 Zmluvy o EÚ sa uvádza dlhý zoznam ambicióznych vojenských úloh, ako sú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru, ako aj misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu; pripomína, že v rovnakom článku sa tiež uvádza, že všetky tieto úlohy môžu prispievať k boju proti terorizmu vrátane podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach; zdôrazňuje, že súčasný stav SBOP neumožňuje EÚ plniť všetky úlohy uvedené v zozname; je presvedčený, že hlavnou úlohou by malo byť systematicky pracovať na spôsoboch, ako umožniť EÚ splniť ciele Lisabonskej zmluvy;
3. zastáva názor, že skutočne silná EOÚ musí členským štátom ponúkať záruky a spôsobilosti, ktoré prekračujú ich vlastné;
4. domnieva sa, že cesta k vytvoreniu EOÚ by mala začať dôkladným prepracovaním SBOP na základe zásady silnej obrany, účinného financovania a koordinácie s NATO; domnieva sa, že so stále hlbšou integráciou vnútornej a vonkajšej bezpečnosti je nevyhnutné, aby sa SBOP posunula od riadenia vonkajších kríz ďalej s cieľom skutočne zabezpečiť spoločnú bezpečnosť a obranu a umožniť Únii zapojiť sa na všetkých úrovniach kríz a konfliktov použitím celej škály nástrojov, ktoré má k dispozícii;
5. zdôrazňuje potrebu zriadiť formát Rady ministrov obrany, ktorá bude poskytovať udržateľné politické vedenie a koordinovať formovanie európskej obrannej únie; vyzýva Radu Európskej únie, aby ako prvý krok zriadila stály formát schôdzí ministrov obrany členských štátov, ktoré sa zaviazali prehĺbiť spoluprácu v oblasti obrany, ako fórum na konzultácie a rozhodovanie;
6. vyzýva predsedu Komisie, aby zriadil stálu pracovnú skupinu pre otázky obrany, ktorá bude zložená z členov Komisie a ktorej bude predsedať VP/PK; vyzýva Európsky parlament, aby sa spojil so stálymi zástupcami v tejto skupine; podporuje ďalšie zapojenie Komisie do obrany prostredníctvom dobre cieleného výskumu, plánovania a realizácie; vyzýva VP/PK, aby zaradila zmenu klímy do všetkých vonkajších akcií EÚ a najmä do SBOP;
7. domnieva sa, že pre zhoršenie rizík a hrozieb v Európe sa vytvorenie európskej obrannej únie stáva naliehavou záležitosťou, predovšetkým vzhľadom na stále horšiu situáciu v oblasti bezpečnosti na hraniciach EÚ, a to najmä s východnými a južnými susediacimi krajinami; poznamenáva, že sa to odráža aj v stratégiách bezpečnosti členských štátov; zdôrazňuje, že situácia sa postupne výrazne zhoršila v roku 2014 s príchodom a rozširovaním samozvaného islamského štátu a následne použitím násilia zo strany Ruska;
8. zastáva názor, že je potrebné, aby sa EOÚ zakladala na pravidelnom spoločnom posúdení ohrozenia bezpečnosti členských štátov, ale musí tiež zostať dosť pružná na to, aby vyriešila výzvy a potreby jednotlivých členských štátov v oblasti bezpečnosti;
9. zastáva názor, že Únia by mala venovať vlastné prostriedky na podporovanie rozsiahlejšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); je presvedčený, že využitie finančných prostriedkov EÚ by bolo jasným prejavom súdržnosti a solidarity a že by to umožnilo všetkým členským štátom zlepšovať svoje vojenské spôsobilosti v rámci väčšieho spoločného úsilia;
10. je presvedčený, že posilnená európska obranná spolupráca by viedla k väčšej účinnosti, jednote a efektívnosti, ako aj k posilneniu aktív a spôsobilostí EÚ a možným pozitívnym vplyvom na výskum v oblasti obrany a priemyselné záležitosti; zdôrazňuje, že len prostredníctvom takejto užšej spolupráce, ktorá by sa mala postupne rozvinúť na skutočnú európsku obrannú úniu, budú EÚ a jej členské štáty schopné získať technologické a priemyselné spôsobilosti nevyhnutné na to, aby mohli konať rýchlejšie, ako aj autonómne a účinne a riešiť každodenné hrozby pohotovo a efektívne;
11. vyzýva všetky členské štáty, aby navzájom prijímali väčšie záväzky, a to tak, že v rámci Únie zavedú stálu štruktúrovanú spoluprácu; nabáda členské štáty, aby vytvorili mnohonárodné sily v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a aby tieto sily dali k dispozícii na SBOP; zdôrazňuje, že je dôležité a nevyhnutné, aby sa do stálej a účinnej štruktúrovanej spolupráce zapojili všetky členské štáty; domnieva sa, že Rada by za normálnych okolností mala tieto mnohonárodnostné sily poveriť vykonávaním úloh udržiavania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; navrhuje, aby procesy tvorby politík na úrovni EÚ ako aj vnútroštátne procesy boli navrhnuté tak, aby umožňovali rýchlu reakciu na krízy; je presvedčený, že na tento účel by sa mal systém bojových skupín EÚ premenovať, používať a ďalej rozvíjať na tento účel, a to politicky aj z hľadiska modularity a efektívneho financovania; požaduje vytvorenie stáleho operačného štábu EÚ ako predpokladu účinného plánovania, uskutočňovania a vedenia spoločných operácií; zdôrazňuje, že na stálej štruktúrovanej spolupráci sa môžu podieľať všetky členské štáty;
12. vyzýva členské štáty, aby najmä uznali právo vojenského personálu vytvoriť profesijné združenia alebo odborové zväzy a pripojiť sa k nim a zapojili ich do pravidelného sociálneho dialógu s orgánmi; vyzýva Európsku radu, aby prijala konkrétne kroky smerujúce k harmonizácii a štandardizácii európskych ozbrojených síl s cieľom uľahčiť spoluprácu personálu ozbrojených síl, ktoré zastrešuje nová európska obranná únia;
13. poznamenáva, že všetky členské štáty majú ťažkosti so zachovaním širokého spektra obranných spôsobilostí, najmä z dôvodu finančných problémov; žiada preto, aby sa zlepšila koordinácia a viac objasnili voľby v súvislosti s tým, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité z nich;
14. nabáda členské štáty, aby hľadali ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálu; navrhuje, že by mohlo byť užitočné zamerať sa najprv na zhromaždenie materiálu, ktorý nie je smrtiaci, a delenie sa oň, napríklad prepravné vozidlá a lietadlá, cisternové vozidlá a lietadlá na doplnenie paliva a ďalší podporný materiál;
15. domnieva sa, že interoperabilita je kľúčom k dosiahnutiu väčšieho súladu a výraznejšej integrácie síl členských štátov; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať možnosť spoločného obstarávania zdrojov obrany; poznamenáva, že pre protekcionistickú a uzavretú povahu obranných trhov EÚ je to ešte zložitejšie;
16. zdôrazňuje, že je potrebná revízia a rozšírenie mechanizmu Athena s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné financovať misie EÚ zo spoločných rozpočtových prostriedkov namiesto toho, aby išla väčšina nákladov na ťarchu jednotlivých zúčastnených členských štátov, čím by sa odstránila možná prekážka brániaca členským štátom nasadiť sily;
17. vyzýva Európsky parlament, aby zriadil plnoprávny Výbor pre bezpečnosť a obranu, ktorý by monitoroval vykonávanie stálej štruktúrovanej spolupráce;
18. domnieva sa, že silná a rozširujúca sa úloha EDA je nevyhnutná pre efektívnu EOÚ, pokiaľ ide o koordináciu programov a projektov zameraných na spôsobilosť a vytvorenie politiky spoločných európskych spôsobilostí a výzbroje v snahe o väčšiu efektívnosť, odstránenie zdvojovania a zníženie nákladov a na základe prehľadu veľmi presných požiadaviek na spôsobilosti vzťahujúcich sa na operácie SBOP a harmonizovaného plánovania národnej obrany a procesov obstarávania s ohľadom na tieto osobitné spôsobilosti; domnieva sa, že by to malo nasledovať po preskúmaní súboru síl členských štátov z hľadiska obrany a preskúmaní minulých činností a postupov EDA; vyzýva EDA, aby preukázala, ktorý z nedostatkov v spôsobilostiach uvedených v hlavných cieľoch a v pláne rozvoja spôsobilostí sa vďaka nej podarilo odstrániť; je presvedčený, že zhromaždenie iniciatív a projektov a spoločná účasť na nich sú vynikajúce prvé kroky k posilneniu európskej spolupráce;
19. nabáda Komisiu, aby na tento účel spolupracovala s EDA s cieľom posilniť priemyselnú a technologickú základňu odvetvia obrany, čo je mimoriadne dôležité pre strategickú autonómiu EÚ; domnieva sa, že kľúčom k posilneniu odvetvia je zvýšenie výdavkov na obranu zo strany členských štátov, ako aj zabezpečenie toho, aby zostalo odvetvie globálne konkurencieschopné; poznamenáva, že súčasná rozdrobenosť trhu oslabuje konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu; domnieva sa, že spolupráca vo výskume môže pomôcť znížiť takúto fragmentáciu a zlepšiť konkurencieschopnosť;
20. je pevne presvedčený, že len spoločný prístup k rozvoju spôsobilostí, a to aj prostredníctvom konsolidácie funkčných zoskupení, ako je európske veliteľstvo leteckej dopravy, môže priniesť potrebné úspory z rozsahu a podporiť európsku obrannú úniu; ďalej sa domnieva, že posilnenie spôsobilostí EÚ prostredníctvom spoločného obstarávania a iných foriem zhromažďovania a delenia sa by mohlo poskytnúť veľmi potrebnú podporu pre európsky obranný priemysel vrátane MSP; podporuje cielené opatrenia na stimulovanie takýchto projektov s cieľom dosiahnuť referenčnú hodnotu EDA vo výške 35 % celkových výdavkov v rámci spoločného obstarávania, ako sa požaduje v globálnej stratégii EÚ; domnieva sa, že vytvorenie európskeho obranného semestra, v rámci ktorého by členské štáty konzultovali o svojich plánovacích cykloch a plánoch obstarávania, by mohlo pomôcť prekonať súčasný stav rozdrobenosti trhu v oblasti obrany;
21. zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je vo svojej podstate politickou oblasťou, v ktorej je spolupráca a integrácia kľúčová, a to nielen medzi členskými štátmi EÚ, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi v rámci spoločnosti, pretože nejde len o vojenskú zodpovednosť; požaduje jasnejšie usmernenia o tom, ako sa majú obranné a útočné spôsobilosti EÚ využiť a v akej situácii; pripomína, že Európsky parlament opakovane požadoval dôkladné preskúmanie nariadenia EÚ o vývoze položiek s dvojakým použitím s cieľom zabrániť, aby sa softvér a ďalšie systémy, ktoré sa dajú použiť proti digitálnej infraštruktúre EÚ alebo na porušovanie ľudských práv, dostali do nesprávnych rúk;
22. poukazuje na globálnu stratégiu, ktorú nedávno zverejnila vysoká predstaviteľka a ktorá prináša súdržný rámec pre priority činností v oblasti zahraničnej politiky a pre vymedzenie budúceho vývoja európskej obrannej politiky;
23. pripomína štyri referenčné hodnoty kolektívneho investovania schválené ministerským riadiacim výborom EDA v novembri 2007 a vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou spolupráce, ako sa ukázalo na základe správy o údajoch v oblasti obrany zverejnenej v roku 2013;
24. vyzýva VP/PK, aby sa ujala iniciatívy a spojila významné spoločnosti a zainteresované strany pôsobiace v európskom obrannom priemysle s cieľom rozvinúť európsky priemysel diaľkovo riadených bezpilotných lietadiel;
25. vyzýva VP/PK, aby sa ujala iniciatívy a spojila významné spoločnosti a zainteresované strany pôsobiace v európskom obrannom priemysle s cieľom vypracovať stratégie a platformu pre spoločný vývoj obranných zariadení;
26. vyzýva VP/PK, aby posilnila spoluprácu medzi vnútroštátnymi stratégiami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spôsobilosťami a strediskami riadenia a EDA ako súčasť stálej štruktúrovanej spolupráce s cieľom prispieť k ochrane pred kybernetickými útokmi a k boju proti nim;
27. vyzýva na ďalší rozvoj rámca politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany s cieľom posilniť spôsobilosti členských štátov v oblasti kybernetickej obrany, operačnej spolupráce a výmeny informácií;
28. berie na vedomie prebiehajúcu prácu na vytvorení prípravnej akcie pre budúci program obranného výskumu EÚ a nalieha na jej čo najskoršie skutočné spustenie, ako požadovala Európska rada v rokoch 2013 a 2015 v nadväznosti na pilotný projekt iniciovaný Európskym parlamentom; zdôrazňuje, že na prípravnú akciu by sa mali poskytnúť dostatočné rozpočtové prostriedky, a to aspoň vo výške 90 miliónov EUR na nasledujúce tri roky (2017 – 2020); zastáva názor, že po prípravnej akcii by mal nasledovať dôležitý osobitný výskumný program financovaný zo strany EÚ ako súčasť ďalšieho VFR od roku 2021; poznamenáva, že európsky program výskumu v oblasti obrany bude v tom období potrebovať rozpočet v celkovej výške aspoň 500 miliónov EUR ročne, aby bol dôveryhodný a mal výrazný vplyv; vyzýva členské štáty, aby načrtli budúce programy spolupráce, v ktorých výskum v oblasti obrany financovaný EÚ môže vytvoriť začiatočný bod, a vyzýva na zriadenie počiatočného fondu pre prípravné činnosti v rámci príprav na vojenské operácie, ako sa ustanovuje v Lisabonskej zmluve; podporuje iniciatívy Komisie týkajúce sa obrany, ako je akčný plán v oblasti obrany, európska politika v oblasti obranného priemyslu a európska obranná technologická a priemyselná základňa;
29. zdôrazňuje, že začatie misií SBOP, ako je operácia EUNAVFOR MED SOPHIA, prispieva k dosiahnutiu európskej obrannej únie; vyzýva EÚ, aby aj naďalej organizovala a zintenzívnila misie tohto druhu;
30. považuje za dôležité uplatniť postup európskeho semestra pri zavedení foriem užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany;
31. zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť potrebné opatrenia, ktoré podporujú fungujúci, spravodlivý, prístupný a transparentný európsky trh v oblasti obrany, presadzujú budúce technologické inovácie, podporujú MSP a stimulujú rast a pracovné miesta, aby tak členské štáty mohli omnoho efektívnejšie a účinnejšie využívať svoj rozpočet v oblasti obrany a bezpečnosti; všíma si, že pevná európska obranná, technologická a priemyselná základňa si vyžaduje spravodlivý, fungujúci a transparentný vnútorný trh, bezpečnosť dodávok a štruktúrovaný dialóg s priemyselnými odvetviami relevantnými pre sektor obrany; je znepokojený tým, že pokrok smerujúci k lepšej konkurencieschopnosti, opatreniam boja proti korupcii a vyššej transparentnosti v odvetví obrany je zatiaľ pomalý a že ešte stále neexistuje solídna európska politika v oblasti obranného priemyslu a nedodržiavajú sa pravidlá vnútorného trhu; zastáva názor, že je potrebné, aby integrovaný konkurencieschopný európsky trh s obrannými zbraňami poskytoval všetkým členským štátom stimuly a odmeny a všetkým kupujúcim dodával primerané a cenovo dostupné prostriedky zodpovedajúce ich jednotlivým potrebám v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a smernice o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva, a to v celej EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaručili úplné vykonávanie dvoch smerníc týkajúcich sa obrany a patriacich do tzv. obranného balíka;
32. vyzýva Komisiu, aby zohrala svoju úlohu prostredníctvom akčného plánu v oblasti obrany, podporila silnú priemyselnú základňu, ktorá je schopná uspokojiť potreby Európy týkajúce sa strategickej spôsobilosti, a určila, kde by EÚ mohla poskytnúť pridanú hodnotu;
33. je presvedčený, že pri postupnom formovaní spoločnej obrannej politiky Únie by EÚ mala po dohode s dotknutými členskými štátmi zaistiť účasť na programoch v oblasti spôsobilostí, ktoré tieto štáty vykonávajú, vrátane účasti na štruktúrach vytvorených na účely vykonávania týchto programov v rámci Únie;
34. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s EDA uľahčovala a umožňovala spoluprácu v oblasti obrany prostredníctvom mobilizácie finančných prostriedkov a nástrojov EÚ, pričom si bude klásť za cieľ, aby členské štáty vyvinuli programy v oblasti obrannej spôsobilosti; pripomína, že akčný plán v oblasti európskej obrany by mal predstavovať strategický nástroj na podporu spolupráce v oblasti obrany na európskej úrovni, najmä prostredníctvom výskumného programu v oblasti obrany financovaného EÚ a prostredníctvom opatrení na podporu priemyselnej spolupráce naprieč celým hodnotovým reťazcom;
35. vrelo víta koncepciu strategickej autonómie, ktorú vypracovala VP/PK ako súčasť globálnej stratégie EÚ; domnieva sa, že táto koncepcia by sa mala uplatňovať v rámci našich strategických priorít, ako aj pri posilňovaní našich kapacít a nášho priemyslu;
36. víta spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, v ktorom sa zdôrazňuje potreba spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti a obrany; je presvedčený, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať spoluprácu na východe a juhu, boj proti hybridným a kybernetickým hrozbám, zlepšovanie bezpečnosti na mori, ako aj harmonizáciu a koordináciu rozvoja spôsobilostí v oblasti obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti technologickej, priemyselnej a vojenskej spôsobilosti ponúka vyhliadky na zlepšenie zlučiteľnosti a synergie medzi oboma rámcami a tým zabezpečenie lepšej efektívnosti zdrojov; pripomína, že je dôležité urýchlené vykonávanie uvedeného vyhlásenia a v tejto súvislosti vyzýva ESVČ, aby do decembra 2016 spolu s príslušnými partnermi vypracovala konkrétne možnosti vykonávania; domnieva sa, že členské štáty by mali vyvinúť spôsobilosti, ktoré možno nasadiť v rámci SBOP, aby bolo možné konať autonómne v tých prípadoch, keď NATO nie je ochotné zasiahnuť alebo keď sú opatrenia EÚ vhodnejšie; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO zameraná na podporu silnejšieho a účinnejšieho obranného priemyslu a výskumu v oblasti obrany predstavuje strategickú prioritu a jej okamžité uskutočnenie je mimoriadne dôležité; je presvedčený, že spolupráca na predchádzaní, analýze a včasnom zisťovaní prostredníctvom účinných informácií a ich výmeny zlepší schopnosť EÚ čeliť hrozbám, a to aj hybridným hrozbám; je naďalej presvedčený, že NATO je hlavným zaisťovateľom bezpečnosti a obrany v Európe; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť prekrývaniu nástrojov NATO a EÚ; domnieva sa, že EÚ má aj z civilného hľadiska potenciál mať kľúčový vplyv v nestabilných regiónoch; trvá však na tom, že zatiaľ čo úlohou NATO je chrániť svojich hlavne európskych členov pred všetkými vonkajšími útokmi, EÚ by sa mala usilovať byť skutočne schopná brániť sama seba a v prípade potreby konať jednomyseľne, pričom v tejto súvislosti na seba prevezme väčšiu zodpovednosť tým, že zlepší vybavenie, výcvik a organizáciu;
37. poznamenáva, že kým NATO musí zostať základom kolektívnej obrany v Európe, politické priority aliancie a EÚ nemusia byť vždy rovnaké, najmä nie v súvislosti so zameraním USA na Áziu; okrem toho upozorňuje na to, že EÚ disponuje jedinečným súborom bezpečnostných nástrojov, ktoré NATO nemá k dispozícii, a naopak; zastáva názor, že EÚ by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnostné krízy vo svojom bezprostrednom susedstve a prispieť tak k plneniu úloh NATO, najmä v súvislosti s hybridným vedením vojny a bezpečnosťou na mori; domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska sa môže ukázať ako nevyhnutná reforma dohôd Berlín plus, a to aj z toho dôvodu, aby malo NATO možnosť využívať spôsobilosti a nástroje EÚ; zdôrazňuje, že ambícia EÚ dosiahnuť strategickú autonómiu a formovať európsku obrannú úniu sa musí realizovať v úplnej súčinnosti s NATO a musí viesť k účinnejšej spolupráci, znášaniu bremena rovnakým dielom a prínosnému rozdeleniu práce medzi alianciou a EÚ;
38. je presvedčený, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať spoločné budovanie odolnosti na východe a juhu, ako aj investovanie do obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti spôsobilostí ponúka vyhliadky na zlepšenie zlučiteľnosti a synergie medzi týmito dvoma rámcami; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany;
39. je hlboko znepokojený správami o tom, že administratívne postupy zbytočne spomaľujú vytváranie síl pre misie SBOP a cezhraničný pohyb síl rýchlej reakcie v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby vytvorili celoeurópsky systém na koordináciu rýchleho pohybu personálu, zariadení a dodávok obranných síl na účely SBOP v prípade, keď sa uplatňuje doložka o solidarite a keď sú členské štáty podľa článku 51 Charty OSN povinné poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami;
40. požaduje vypracovanie praktických opatrení a usmernení na začatie uplatňovania článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na vykonávanie tohto článku, aby tak jednotlivé členské štáty mohli účinne spravovať príspevky na pomoc a podporu od ostatných členských štátov alebo aby tieto príspevky mohli byť účinne spravované v rámci Únie; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dosiahnutie cieľa vynakladať 2 % HDP na obranu a aby 20 % svojich obranných rozpočtov vyčlenili na vybavenie označené ako nevyhnutné prostredníctvom EDA vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja, pričom medzera sa vyplní štyrmi referenčnými hodnotami kolektívneho investovania EDA;
41. zastáva názor, že výzvy, ktoré pre štátny rozpočet predstavujú finančné obmedzenia prichádzajú so zodpovedajúcimi príležitosťami na pokrok a vyplývajú zo zrejmej potreby užšej spolupráce medzi členskými štátmi v otázkach obrany; víta rozhodnutie niektorých členských štátov zastaviť alebo zvrátiť trend znižovania výdavkov na obranu;
42. je presvedčený, že Európsky parlament by mal zohrávať hlavnú úlohu v budúcej európskej obrannej únii, a domnieva sa preto, že Podvýbor pre bezpečnosť a obranu by sa mal stať plnoprávnym parlamentným výborom;
43. vyzýva VP/PK, aby iniciovala bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorá bude vychádzať z globálnej stratégie EÚ schválenej Európskou radou; žiada Radu, aby bezodkladne zadala vypracovanie tohto dokumentu; vyjadruje poľutovanie nad návrhom VP/PK ministrom obrany EÚ, že namiesto komplexného procesu bielej knihy by mal byť vypracovaný len plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že tento plán vykonávania by mal predchádzať riadnemu procesu súvisiacemu s bielou knihou o bezpečnosti a obrane, čo by mal byť užitočný základ pre určenie výšky možných príspevkov Únie v bezpečnostnej a obrannej politike na každé legislatívne obdobie špecifickým a realistickým spôsobom;
44. je presvedčený, že biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane by mala byť výsledkom súdržných medzivládnych a medziparlamentných procesov a príspevkov rôznych inštitúcií EÚ, ktoré by sa mali opierať o medzinárodnú koordináciu s našimi partnermi a spojencami vrátane NATO a komplexnú medziinštitucionálnu podporu; vyzýva VP/PK, aby zrevidovala svoj pôvodný časový rozvrh a začala cielené konzultácie s členskými štátmi a parlamentmi;
45. domnieva sa, že na základe globálnej stratégie EÚ by biela kniha mala zahŕňať bezpečnostnú a obrannú stratégiu EÚ, spôsobilosti považované za potrebné na realizáciu tejto stratégie a opatrenia a programy na úrovni členských štátov a EÚ zamerané na dosiahnutie týchto spôsobilostí, ktoré by mali vychádzať zo spoločnej európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, pričom by mali zohľadniť, že obrana a bezpečnosť sú aj naďalej v právomoci členských štátov;
46. zastáva názor, že biela kniha by mala mať formu medziinštitucionálnej dohody záväzného charakteru, ktorá by obsahovala všetky iniciatívy, investície, opatrenia a programy Únie v príslušnom viacročnom politickom a finančnom rámci EÚ; vyjadruje presvedčenie, že členské štáty, partneri a spojenci by mali zohľadniť túto medziinštitucionálnu dohodu pri svojom vlastnom plánovaní v oblasti bezpečnosti a obrany s cieľom zaistiť vzájomnú konzistentnosť a doplnkovosť;
Počiatočné iniciatívy
47. domnieva sa, že okamžite treba zaviesť tieto iniciatívy:
–
prípravnú akciu týkajúcu sa výskumu v oblasti SBOP, ktorá sa začne v roku 2017 a bude pokračovať až do roku 2019;
–
následný ambicióznejší a strategický výskumný program v oblasti obrany, ktorým sa preklenie medzera pred prijatím budúceho VFR, ak členské štáty poskytnú nevyhnutné dodatočné finančné zdroje alebo ich budú spolufinancovať podľa článku 185 ZFEÚ;
–
európsky obranný semester na posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci rozpočtového úsilia členských štátov v súvislosti s obranou;
–
stratégiu s uvedením krokov, ktoré treba prijať na vytvorenie a vykonávanie európskej obrannej únie;
–
zváženie vytvorenia stálej Rady ministrov obrany;
–
podporu iniciatívy NATO, v rámci ktorej budú v členských štátoch podľa potreby umiestnené mnohonárodné jednotky, najmä v súvislosti s potrebným rozvojom infraštruktúry (vrátane bývania);
–
vypracovanie riadneho procesu súvisiaceho s bielou knihou v záujme prvého uplatnenia v rámci plánovania budúceho VFR;
–
konferenciu zainteresovaných strán o otázkach súvisiacich s rozvojom spoločnej európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania a harmonizáciou príslušných národných politík na základe preskúmania obrany EÚ;
–
riešenie právnych otázok brániacich vykonávaniu spoločnej komunikácie o budovaní kapacít s cieľom podporovať bezpečnosť a rozvoj v tretích krajinách;
–
reformu koncepcie bojových skupín EÚ zameranú na vytvorenie trvalých jednotiek, ktoré by boli nezávislé od vedúceho štátu a podliehali by systematickému spoločnému výcviku;
–
vytvorenie vojenského počiatočného fondu, ako sa uvádza v článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý by pomohol začať vojenské operácie SBOP omnoho rýchlejšie;
–
akčný plán na posilnenie a rozšírenie mechanizmu Athena, aby bolo možné poskytovať viac finančných prostriedkov Spoločenstva na misie EÚ;
–
reformu mechanizmu Athena zameraného na zväčšenie potenciálu na rozdelenie nákladov a spoločné financovanie, najmä s ohľadom na nasadenie bojových skupín EÚ alebo iných prvkov rýchlej reakcie a na budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách (výcvik, mentorstvo, rady, poskytnutie výzbroje, zlepšenie infraštruktúry a ďalšie služby);
–
proces reflexie o priamych zahraničných investíciách do dôležitých odvetví a poskytovateľov služieb v oblasti obrany a bezpečnosti s cieľom vypracovať právne predpisy na úrovni EÚ;
–
proces reflexie o normalizácii v oblasti dvojakého použitia s cieľom vypracovať právne predpisy na úrovni EÚ;
–
úvahu o zriadení stáleho štábu na uskutočňovanie a vedenie vojenských operácií SBOP;
–
celoeurópsky systém na koordináciu rýchleho pohybu personálu, zariadení a dodávok v rámci obranných síl;
–
počiatočné prvky európskeho akčného plánu v oblasti obrany, ktoré by mali byť založené na bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane;
–
počiatočné projekty EÚ a NATO týkajúce sa boja proti hybridným hrozbám a budovania odolnosti, spolupráce na strategickej komunikácii a reakcii, operačnej spolupráce vrátane spolupráce na mori a migrácie, koordinácie kybernetickej bezpečnosti a obrany, obranných spôsobilostí, posilnenia technologickej, výskumnej a priemyselnej základne v oblasti obrany, cvičení a budovania obranných a bezpečnostných kapacít našich partnerov na východe a juhu;
–
opatrenia na zintenzívnenie spolupráce a posilnenie dôvery medzi aktérmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany;
48. navrhuje, aby sa európska obranná únia urýchlene zaviedla v dvoch fázach a na základe systému diferencovanej integrácie:
a)
aktivácia stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorú už schválil Európsky parlament a ktorá bola zahrnutá do programu „nového začiatku“ predsedu Komisie;
b)
vykonávanie akčného plánu v oblasti globálnej zahraničnej politiky a stratégie bezpečnosti VP/PK;
o o o
49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.
The Cost of Non-Europe in Common Security and Defence Policy (Náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike), Výskumná služba Európskeho parlamentu (2013), s. 78.