Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery samitov G20 po kríze,

–  so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 z 27. februára 2016,

–  so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 zo 14. – 15. apríla 2016,

–  so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 z 23. – 24. júla 2016,

–  so zreteľom na komuniké vedúcich predstaviteľov krajín G20 zo 4. – 5. septembra 2016,

–  so zreteľom na správy Bazilejského výboru pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) vedúcim predstaviteľom krajín G20 poskytujúce aktuálne informácie o vykonávaní dohodnutého programu reforiem, najmä na správu Bazilejského výboru pre bankový dohľad z novembra 2015 vedúcim predstaviteľom krajín G20 o dokončení reforiem po kríze: aktuálne údaje(1),

–  so zreteľom na konzultačné dokumenty BCBS o revíziách rámca Bazilej III pre ukazovateľ finančnej páky zo 6. apríla 2016, o znížení kolísania úverových rizikovo vážených aktív – obmedzenie vo využívaní prístupov založených na vnútornom modeli z 24. marca 2016 a o revíziách štandardizovaného prístupu k úverovému riziku z 10. decembra 2015,

–  so zreteľom na dokument na rokovanie a konzultačný dokument o regulačnej úprave účtovných opatrení z októbra 2016, ktoré vypracoval BCBS,

–  so zreteľom na normu BCBS z októbra 2016 s názvom Nakladanie s investíciami do celkovej schopnosti absorbovať straty – zmeny normy Bazilej III pre vymedzenie kapitálu(2),

–  so zreteľom na publikáciu „EU Shadow Banking Monitor“ Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) z júla 2016,

–  so zreteľom na výsledky záťažových testov uskutočnených Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA), ktoré boli zverejnené 29. júla 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. júla 2016 o dokončení bazilejských reforiem po kríze(3),

–  so zreteľom na správu MMF o globálnej finančnej stabilite z roku 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2015(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(6),

–  so zreteľom na štúdiu pre Výbor pre hospodárske a menové veci s názvom Úloha Európskej únie na medzinárodných ekonomických fórach – dokument č. 5: BCBS,

–  so zreteľom na výmenu názorov s generálnym tajomníkom Bazilejského výboru pre bankový dohľad Billom Coenom, s predsedníčkou Rady pre dohľad jednotného mechanizmu dohľadu Danièle Nouyovou, s predsedom Európskeho orgánu pre bankovníctvo Andreom Enriom a podpredsedom Európskej komisie Valdisom Dombrovskisom o dokončení rámca Bazilej III/„Bazilej IV“,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie o revízii štandardizovaného prístupu k úverovému riziku, ktorú uskutočnil Bazilejský výbor, a na následnú výmenu názorov s podpredsedom Katainenom konanú 6. júla 2016,

–  so zreteľom na otázku Komisii o dokončení dohody Bazilej III (O-000136/2016 – B8-1810/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže stabilný a dobre kapitalizovaný bankový systém je nevyhnutnou podmienkou na zachovanie finančnej stability, poskytovanie úverov reálnej ekonomike počas celého cyklu a na podporu hospodárskeho rastu;

B.  keďže vedúci predstavitelia krajín G20 odsúhlasili v nadväznosti na finančnú krízu rozsiahly program reforiem posilňujúci regulačné normy medzinárodných bánk vrátane sprísnenia prudenciálnych požiadaviek;

C.  keďže BCBS vypracúva medzinárodne dohodnuté minimálne normy týkajúce sa prudenciálnych požiadaviek pre veľké medzinárodne pôsobiace banky; keďže BCBS monitoruje a kontroluje uplatňovanie týchto celosvetových noriem a predkladá správy skupine G20; keďže jeho usmernenia sú dôležitým nástrojom na zabránenie regulačnej fragmentácii na celom svete;

D.  keďže Európska únia uplatnila medzinárodne dohodnuté normy v rámci nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) a smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV), aj keď ich prispôsobila realite potrieb financovania EÚ, napríklad z hľadiska koeficientu na podporu MSP, a umožnila určitý stupeň flexibility; keďže v EÚ sa rozhodlo, že tieto normy sú uplatniteľné na všetky banky, a nielen na najväčšie medzinárodne pôsobiace banky, pričom niekoľko mimoeurópskych jurisdikcií niektoré z nich uplatňuje iba na najväčšie banky; keďže pokrok pri dosahovaní rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni je dôležitý; keďže sa očakáva, že Komisia predloží legislatívny návrh na revíziu CRR/CRD IV s cieľom realizovať ďalšie dohodnuté úpravy v bazilejskom rámci;

E.  keďže prudenciálne požiadavky týkajúce sa bánk sú vzájomne prepojené a dopĺňajú iné regulačné požiadavky, ako je celková schopnosť absorbovať straty (TLAC) a povinné využívanie centrálneho zúčtovania derivátových nástrojov; keďže regulačný rámec upravujúci bankový sektor v EÚ sa v uplynulých rokoch výrazne zdokonalil, najmä vytvorením bankovej únie;

F.  keďže stabilný rámec pre finančnú stabilitu a rast by mal byť komplexný a vyvážený, aby pokrýval dynamické postupy dohľadu a nesústreďoval sa len na statickú reguláciu týkajúcu sa hlavne kvantitatívnych hľadísk;

G.  keďže údaje naznačujú, že v minulosti existovala nadmerná variabilita rizikového váženia a modelovania strategických rizík s cieľom znížiť kapitálové požiadavky bánk a ťažkosti, s ktorými sa stretávali vnútroštátne orgány dohľadu pri posudzovaní interných modelov, ktoré prispeli k finančnej kríze;

H.  keďže uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa rôznych modelov obchodovania v bankovníctve sa môže značne líšiť, pokiaľ ide o rozsah aj zložitosť, v dôsledku čoho sa univerzálny prístup stáva neúčinný a neúmerne zaťažujúci, najmä pre mnohé menšie banky, ktoré sa zameriavajú na domáce prostredie, sú menej komplexné a menej vzájomne prepojené, ako aj pre ich regulačné orgány a orgány dohľadu; vyžaduje sa preto primeraný stupeň proporcionality a flexibility;

I.  keďže v súčasnosti sa v rámci BCBS rokuje o ďalších zmenách prudenciálneho rámca pre banky, ktoré riešia kreditné a operačné riziko; keďže tieto reformy sa zameriavajú na zvýšenie citlivosti voči riziku a odolnosti štandardizovaného prístupu k úverovému riziku, na ďalšie obmedzenia týkajúce sa interne modelovaného prístupu, ako aj na dokončenie úpravy ukazovateľa finančnej páky a prípadnú minimálnu kapitálovú požiadavku na základe štandardizovaného prístupu;

J.  keďže väčšina finančných inštitúcií v USA používa štandardizovaný prístup na hodnotenie úverového rizika, zatiaľ čo veľa veľkých a stredných bánk v EÚ sa spolieha na interné modely;

K.  keďže vhodná revízia štandardizovaného prístupu a rešpektovanie zásady proporcionality sú kľúčovými faktormi fungovania noriem BCBS vo vzťahu k malým bankám, ktoré ich prevažne využívajú;

L.  keďže G20 uviedla, že súčasná revízia by nemala priniesť významné zvýšenie celkových kapitálových požiadaviek, pričom tento názor zopakovali členské štáty počas zasadnutia Rady ECOFIN v júli 2016;

M.  keďže európske banky sú teraz vystavované systematickým pravidelným záťažovým testom, ktoré vykonávajú regulačné orgány, a výsledky týchto testov sa zverejňujú;

N.  keďže zástupcovia mimoeurópskych jurisdikcií, napríklad Japonsko, vyjadrili obavy v súvislosti s rastúcim tlakom, pokiaľ ide o zvyšovanie kapitálu a riešenie vyšších nákladov spojených s dodržiavaním predpisov, a to v záujme splnenia nového súboru noriem;

O.  keďže rozhodnutia Bazilejského výboru pre bankový dohľad nemajú právnu silu a musia byť transponované riadnym legislatívnym postupom, aby mali účinnosť v EÚ; keďže nie všetky príslušné vnútroštátne orgány sú členmi BCBS, ale ECB a SSM majú zastúpenie ako riadni členovia a Komisia a EBA sú pozorovatelia;

1.  zdôrazňuje význam primeraných globálnych noriem a zásad obozretnej regulácie bánk a víta prácu BCBS vykonanú v tejto oblasti v období po kríze;

2.  opätovne potvrdzuje, že banky musia byť dobre kapitálovo vybavené, aby podporovali reálnu ekonomiku, znižovali systémové riziko a predišli akémukoľvek opakovaniu rozsiahlych záchranných opatrení, ktorých svedkom sme boli počas krízy; zdôrazňuje potrebu primeranej regulácie tieňového bankového sektora s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a finančnú stabilitu;

3.  zdôrazňuje, že na rozdiel od iných jurisdikcií banky zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní európskej ekonomiky a je pravdepodobné, že zostanú hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre domácnosti a podniky, najmä MSP; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ sa vždy usilovali zohľadniť túto skutočnosť (napr. využívaním koeficientu na podporu MSP) a mali by v tom pokračovať (napr. predĺžením a rozšírením koeficientu na podporu); uznáva však význam diverzifikácie zdrojov financovania európskej ekonomiky a v tejto súvislosti víta prebiehajúce práce v rámci únie kapitálových trhov;

4.  berie na vedomie prebiehajúcu prácu BCBS na dokončení rámca Bazilej III, ktorého cieľom je zvýšiť jednoduchosť, porovnateľnosť a konvergenciu rizikovo váženého kapitálového rámca s cieľom riešiť nadmernú variabilitu rizikovo vážených aktív a uplatňovať rovnaké pravidlá na rovnaké riziká; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti a zodpovednosti, aby sa zvýšila legitímnosť a zodpovednosť rokovaní BCBS; víta vystúpenie generálneho tajomníka BCBS vo výbore ECON a nabáda na ďalší dialóg;

5.  zdôrazňuje, že súčasná revízia by mala dodržiavať zásadu, ktorú uviedla skupina guvernérov a vedúcich orgánov dohľadu (GHOS), aby sa výrazne nezvyšovali celkové kapitálové požiadavky, pričom zároveň by sa posilnila celková finančná pozícia európskych bánk;

6.  zdôrazňuje, že druhá a rovnako dôležitá zásada, ktorá sa má dodržiavať pri revízii, spočíva v podpore rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni zmierňovaním – a nie prehlbovaním – rozdielov medzi jurisdikciami a bankovými modelmi, a tým, že bankový model EÚ nebude neprimerane znevýhodňovaný;

7.  je znepokojený tým, že včasná analýza najnovších návrhov BCBS naznačuje, že reformný balík v súčasnom štádiu nemusí byť v súlade s dvomi uvedenými zásadami; vyzýva BCBS, aby zodpovedajúco zrevidoval svoje návrhy, a ECB a SSM, aby zabezpečili dodržiavanie týchto zásad pri dokončení a monitorovaní nových noriem;

8.  zdôrazňuje, že tento prístup by pomohol zaistiť konzistentné uplatňovanie novej normy Európskym parlamentom ako spoluzákonodarcom;

9.  pripomína, že je dôležité, aby sa zásada proporcionality posudzovala nielen v súvislosti s veľkosťou inštitúcií, ktoré sú regulované, ale tiež aby sa chápala ako spravodlivá rovnováha medzi nákladmi a prínosmi regulácie v prípade každej skupiny zainteresovaných strán;

10.  vyzýva na dialóg a výmenu najlepších postupov medzi regulačnými orgánmi, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady proporcionality, ktoré sa majú stanoviť na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

11.  vyzýva BCBS, aby dôkladne a komplexne posúdil kvalitatívne a kvantitatívne vplyvy nových reforiem s prihliadnutím na ich vplyv na rôzne jurisdikcie a rozličné bankové modely, a to pred prijatím normy výborom; domnieva sa, že toto posúdenie by malo zohľadňovať aj predchádzajúce reformy navrhnuté výborom; vyzýva BCBS, aby vykonal potrebné úpravy v prípade, že počas tejto analýzy vzniknú nerovnováhy;

12.  pripomína význam rizikovo orientovaného prístupu k regulácii, keď sa rovnaké pravidlá uplatňujú na rovnaké riziká, pričom zdôrazňuje potrebu obmedziť rozsah regulačnej arbitráže a zmenšiť nadmernú premenlivosť rizikovo vážených aktív; vyzýva BCBS, aby zachoval citlivosť prudenciálnej regulácie voči riziku, a to aj zabezpečením toho, aby sa revíziou štandardizovaného prístupu a rozsahom uplatňovania IRB prístupu prekonali riziká regulačnej arbitráže a náležite sa zohľadnili osobitosti rôznych foriem financovania, ako je poskytovanie úverov na nehnuteľnosti, financovanie infraštruktúry a špecializované úvery, ako aj tým, že sa zabráni neprimeranému vplyvu na reálnu ekonomiku; v tejto súvislosti vyjadruje obavy z potenciálnych účinkov navrhovaného zavedenia minimálnych požiadaviek na výstupné parametre („output floors“) na reálnu ekonomiku;

13.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo a komplexne posúdila kvalitatívny a kvantitatívny vplyv nedávnych a nových reforiem okrem iného na financovanie reálnej ekonomiky v Európe a na plánované európske legislatívne projekty, ako je únia kapitálových trhov; vyzýva Komisiu, aby využila zistenia vyplývajúce z výzvy na predloženie dôkazov a práce na prvom kontrolnom zhodnotení situácie v oblasti regulácie finančných služieb, ktoré má byť hotové do konca roka 2016; vyzýva Komisiu na zaistenie toho, aby nové návrhy predložené BCBS alebo ich vykonávanie neboli v rozpore s týmito iniciatívami; zdôrazňuje, že toto zhodnotenie by nemalo oslabiť výsledky v legislatívnej oblasti, ktoré sa doteraz dosiahli, a nemalo by sa chápať ako požiadavka na dereguláciu;

14.  požaduje, aby sa požiadavky týkajúce sa povinného centrálneho zúčtovania derivátových produktov v plnej miere zohľadňovali pri stanovovaní ukazovateľa finančnej páky s cieľom podporiť používanie centrálneho zúčtovania;

15.  pripomína, že pri posudzovaní vplyvu aj kalibrácii noriem sa musia primerane zohľadniť špecifiká európskych bankových modelov, trhy, na ktorých fungujú, rôzne veľkosti inštitúcií a rozličné rizikové profily, aby sa zachovala potrebná rozmanitosť európskeho bankového sektora a dodržiavala sa zásada proporcionality; vyzýva Komisiu, aby všetky tieto zásady vzala do úvahy pri určovaní rozsahu uplatňovania a pri zapracúvaní návrhov BCBS do právnych predpisov EÚ;

16.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu európskych a vnútroštátnych orgánov bankového dohľadu pri zabezpečení konvergencie dohľadu v EÚ, a to pri zohľadnení zásady proporcionality a vhodnosti pravidiel týkajúcich sa rôznych bankových modelov; zdôrazňuje význam spoľahlivých a porovnateľných informácií o situácii inštitúcií, nad ktorými sa vykonáva dohľad, s cieľom umožniť, aby sa táto činnosť vykonávala účinne a spoľahlivo; zdôrazňuje, že právo na používanie interných modelov by sa malo zachovať; vyzýva SSM a EBA, aby pokračovali vo svojej činnosti v oblasti dohľadu s cieľom zabezpečiť dôsledné uplatňovanie interných modelov a ich schopnosť primerane odzrkadľovať riziká spojené s obchodnými modelmi bánk, zlepšiť zbližovanie spôsobu, akým sa ich riešia nedostatky, a navrhnúť zmeny, ak je to potrebné;

17.  pripomína interakciu prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa bánk s ďalšími významnými bankovými normami, ako je zavedenie normy týkajúcej sa celkovej schopnosti absorbovať straty (TLAC) v EÚ a jej zosúladenie s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD), a tiež s uplatňovaním účtovného štandardu IFRS 9 v blízkej budúcnosti a s rámcom bankovej únie; zdôrazňuje preto, že pri uvažovaní o reformách prudenciálnej regulácie by sa mali zohľadniť všetky tieto rôzne prvky, ako aj ich jednotlivé a kombinované účinky;

18.  pripomína, že niekoľko hlavných bánk v EÚ v uplynulých rokoch vyplatilo dividendy akcionárom, hoci naďalej boli výrazne podkapitalizované a dôsledne nevykonali ozdravenie svojich súvah;

19.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila prácu na regulačnom rámci pre malé banky („small banking box“) v súvislosti s menej rizikovými bankovými modelmi a rozšírila túto prácu o posúdenie uskutočniteľnosti budúceho regulačného rámca pozostávajúceho z menej zložitých, vhodnejších a primeranejších prudenciálnych pravidiel, ktoré by boli špecificky prispôsobené rôznym typom bankových modelov;

20.  zdôrazňuje dôležitosť úlohy Komisie, Európskej centrálnej banky a Európskeho orgánu pre bankovníctvo pri zapájaní sa do činnosti Bazilejského výboru pre bankový dohľad a pri poskytovaní transparentných a komplexných aktuálnych informácií o vývoji diskusií v rámci BCBS; žiada, aby sa tejto úlohe prisúdila väčšia viditeľnosť na zasadnutiach Rady ECOFIN a zvýšila sa miera vyvodzovania zodpovednosti voči Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci tým, že zástupcovia EÚ, ktorí sa zúčastnili na diskusiách, o tom budú pravidelne podávať správy;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) http://www.bis.org/bcbs/publ/d344.pdf (2) https://www.bis.org/bcbs/publ/d387.htm (3) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/07/12-conclusions-banking-reform/ (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0093. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.