Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 10. mája 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: prechodné pravidlá pre určité ustanovenia Colného kódexu Únie, keď príslušné elektronické systémy ešte nie sú funkčné
 Ochrana pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ ***I
 Ochrana pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ ***I
 Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a Libériou ***
 Dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi EÚ a Mauritániou: rybolovné možnosti a finančný príspevok ***
 Dohoda o spolupráci na civilnom globálnom satelitnom navigačnom systéme (GNSS) s Kórejskou republikou ***
 Nové nástroje územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020
 Štatistika v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií ***I
 Politika súdržnosti v horských oblastiach EÚ

Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: prechodné pravidlá pre určité ustanovenia Colného kódexu Únie, keď príslušné elektronické systémy ešte nie sú funkčné
PDF 258kWORD 67k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 8. apríla 2016, ktorým sa opravuje delegované nariadenie (EÚ) 2016/341, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o prechodné pravidlá pre určité ustanovenia Colného kódexu Únie, keď príslušné elektronické systémy ešte nie sú funkčné, a ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 (C(2016)2002 – 2016/2656(DEA))
P8_TA(2016)0205B8-0515/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2016)2002),

–  so zreteľom na list Komisie z 11. marca 2016, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa predsedovi Konferencie predsedov výborov z 21. apríla 2016,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie(1), a najmä na jeho článok 278, článok 279 a článok 284 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 28. apríla 2016,

A.  keďže po prijatí delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/341(2) bolo zistené, že niektoré tlačivá v časti, ktorá sa týka zjednodušenia postupov, boli omylom vynechané z prílohy 12, čo bude mať veľmi negatívny vplyv na colné orgány, ako aj na obchodníkov, ak nebudú doplnené do 1. mája 2016, odkedy sa príslušné ustanovenia Colného kódexu Únie a jeho vykonávacie ustanovenia budú uplatňovať;

B.  keďže pokiaľ ide o tú istú prílohu 12, v časti, ktorá sa týka zjednodušenia postupov, boli tiež zistené určité chyby týkajúce sa terminológie v tlačivách, a keďže v prípade, že tieto chyby nebudú upravené, budú mať vplyv na právnu jasnosť a primeranosť Colného kódexu Únie a jeho vykonávacích ustanovení;

C.  keďže delegované nariadenie (EÚ) 2016/341 by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom opraviť, aby zahŕňalo v prílohe 12 v časti týkajúcej sa zjednodušenia postupov chýbajúce tlačivá, a aby sa v tej istej časti uvedenej prílohy nahradili existujúce tlačivá;

D.  keďže na zabezpečenie hladkého fungovania colnej únie a nenarušenie obchodných tokov je nutné, aby sa delegované nariadenie uplatňovalo od 1. mája 2016;

E.  keďže delegované nariadenie môže nadobudnúť účinnosť len na konci lehoty stanovenej pre preskúmanie Európskym parlamentom a Radou v prípade, že Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietky; keďže lehota pre preskúmanie je v článku 284 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 stanovená na dva mesiace odo dňa oznámenia, t. j. plynie do 9. júna 2016, a môže byť predĺžená o ďalšie dva mesiace;

F.  keďže však Komisia požiadala 11. marca 2016 z naliehavých dôvodov o to, aby Európsky parlament potvrdil delegované nariadenie pred 1. májom 2016;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.
(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/341 zo 17. decembra 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o prechodné pravidlá pre určité ustanovenia Colného kódexu Únie, keď príslušné elektronické systémy ešte nie sú funkčné, a ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 (Ú. v. EÚ L 69, 15.3.2016, s. 1).


Ochrana pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ ***I
PDF 331kWORD 63k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (kodifikované znenie) (COM(2014)0660 – C8-0229/2014 – 2014/0305(COD))
P8_TA(2016)0206A8-0257/2015

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0660),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0229/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0257/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. mája 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1037.)

(1) Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 129.
(2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Ochrana pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ ***I
PDF 329kWORD 84k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (kodifikované znenie) (COM(2014)0667 – C8-0232/2014 – 2014/0309(COD))
P8_TA(2016)0207A8-0256/2015

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0667),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0232/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0256/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. mája 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1036.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a Libériou ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a Libérijskou republikou a jej vykonávacieho protokolu v mene Európskej únie (13015/2015 – C8-0402/2015 – 2015/0224(NLE))
P8_TA(2016)0208A8-0142/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13015/2015),

–  so zreteľom na návrh Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a Libérijskou republikou (13014/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0402/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0142/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody a jej protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Libérijskej republiky.


Dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi EÚ a Mauritániou: rybolovné možnosti a finančný príspevok ***
PDF 248kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa na obdobie štyroch rokov stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v odvetví rybárstva medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou v mene Európskej únie (12773/2015 – C8-0354/2015 – 2015/0229(NLE))
P8_TA(2016)0209A8-0147/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12773/2015),

–  so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa na obdobie štyroch rokov stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v odvetví rybárstva medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou (12776/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0354/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0147/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Mauritánskej islamskej republiky.


Dohoda o spolupráci na civilnom globálnom satelitnom navigačnom systéme (GNSS) s Kórejskou republikou ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody o spolupráci na civilnom globálnom satelitnom navigačnom systéme (GNSS) medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (05977/2016 – C8-0116/2016 – 2015/0265(NLE))
P8_TA(2016)0210A8-0065/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05977/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o spolupráci na civilnom globálnom satelitnom navigačnom systéme (GNSS) medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (11516/2006),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 172 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0116/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0065/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kórejskej republiky.


Nové nástroje územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020
PDF 388kWORD 131k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou (2015/2224(INI))
P8_TA(2016)0211A8-0032/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „NSU“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(5),

–  so zreteľom na Územnú agendu Európskej únie 2020 dohodnutú na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za priestorové plánovanie a územný rozvoj, ktoré sa konalo 19. mája 2011 v Gödöllő,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 29. novembra 2012 k miestnemu rozvoju vedenému komunitou(6),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júla 2015 k výsledku rokovaní o dohodách o partnerstve a operačných programoch(7),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2014 k miestnemu rozvoju vedenému komunitou ako nástroju politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 pre miestny, vidiecky, mestský a prímestský rozvoj (prieskumné stanovisko na žiadosť gréckeho predsedníctva Rady)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o demografickej zmene a jej dôsledkoch pre budúcu politiku súdržnosti EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o optimalizácii úlohy územného rozvoja v politike súdržnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(12),

–  so zreteľom na brífing s názvom Nástroje na podporu územného a mestského rozmeru politiky súdržnosti: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, Európsky parlament, október 2015,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Territorial governance and Cohesion Policy (Územné riadenie a politika súdržnosti), generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, Európsky parlament, júl 2015,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Strategic coherence of Cohesion Policy: comparison of the 2007-13 and 2014-20 programming periods (Strategická súdržnosť politiky súdržnosti: porovnanie programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020), generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, Európsky parlament, február 2015,

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: Investovanie do rastu zamestnanosti – podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ, júl 2014,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Territorial Agenda 2020 put in practice – Enhancing the efficiency and effectiveness of Cohesion Policy by a place-based approach (Územná agenda 2020 v praxi – zvýšenie efektívnosti a účinnosti politiky súdržnosti prostredníctvom miestneho prístupu), zväzok II – prípadové štúdie, Európska komisia, máj 2015,

–  so zreteľom na správu s názvom How to strengthen the territorial dimension of ‘Europe 2020’ and EU Cohesion Policy based on the Territorial Agenda 2020 (Ako posilniť územný rozmer stratégie Európa 2020 a politiku súdržnosti EÚ na základe Územnej agendy 2020), ktorá bola vypracovaná na žiadosť poľského predsedníctva Rady Európskej únie, september 2011,

–  so zreteľom na správu s názvom Job Creation and Local Economic Development (Vytváranie pracovných miest a miestny hospodársky rozvoj), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), november 2014,

–  so zreteľom na správu s názvom Local Economic Leadership (Miestne hospodárske vedenie), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0032/2016),

A.  keďže územná súdržnosť je základným cieľom Európskej únie, zakotveným v Lisabonskej zmluve;

B.  keďže politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 stanovuje a podporuje využívanie integrovaných a miestne orientovaných prístupov na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a súčasne podporuje územnú správu vecí verejných;

C.  keďže integrované a lokálne orientované prístupy majú zlepšiť výsledky a účinnosť verejných zásahov tým, že spĺňajú osobitné požiadavky území a pomáhajú zvyšovať ich príťažlivosť;

D.  keďže miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície sú inovatívne nástroje v oblasti politiky súdržnosti, ktoré budú niektoré členské štáty uplatňovať v tejto podobe po prvýkrát a ktoré môžu významne prispieť k dosiahnutiu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, vytváraniu kvalitných pracovných miest v danej oblasti, trvalo udržateľnému rozvoju a plneniu cieľov stratégie Európa 2020;

E.  keďže nové iniciatívy integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou predstavujú postupné zmeny v oblasti schopnosti miestnych zainteresovaných subjektov kombinovať rôzne spôsoby financovania a plánovať dobre cielené miestne iniciatívy;

F.  keďže posilnenie postavenia regionálnych a miestnych organizácií má zásadný význam pre plnohodnotné vykonávanie politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; keďže inovatívne prístupy, ktoré sa prioritne venujú miestnym znalostiam a riešia miestne problémy pomocou miestnych riešení, nadobúdajú čoraz väčší význam; keďže participatívna správa vecí verejných, napríklad participatívna tvorba rozpočtu, má potrebné nástroje na zapojenie verejnosti, a to s cieľom preniesť zodpovednosť za rozhodnutia na úroveň miestnych komunít;

G.  keďže miestny rozvoj vedený komunitou je založený na skúsenostiach s realizáciou programov LEADER, URBAN a EQUAL v predošlých obdobiach financovania a opiera sa najmä o prístup LEADER, ktorý od svojho zavedenia v roku 1991 viedol k prudkému nárastu počtu miestnych akčných skupín (MAS) a výrazne prispel k zlepšovaniu kvality života obyvateľstva, predovšetkým vo vidieckych oblastiach;

H.  keďže miestny rozvoj vedený komunitou je povinný len v prípade EPFRV a v súvislosti s EFRR, ESF a ENRF je voliteľný;

I.  keďže tieto dva nové nástroje môžu zohrávať významnú úlohu pri prispôsobovaní sa demografickej zmene a pri snahe o zvrátenie rozdielov medzi regiónmi v oblasti rozvoja;

J.  keďže miestny rozvoj vedený komunitou uplatňuje prístup zdola nahor v záujme stanovovania cieľov a financovania projektov súvisiacich s miestnymi potrebami komunity namiesto toho, aby ukladal ciele na celoštátnej úrovni;

K.  keďže integrované územné investície sú nástrojom, ktorý možno uplatňovať pri realizácii integrovaných opatrení trvalo udržateľného mestského rozvoja, ako je vymedzené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013;

L.  keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o riadiace štruktúry a skúsenosti v oblasti rozvojových iniciatív zdola nahor;

M.  keďže pre úspech týchto nástrojov má zásadný význam kapacita a zapojenie regionálnych a miestnych aktérov, a to bez ohľadu na kompetencie vymedzené pre jednotlivé organizácie;

N.  keďže úlohou regionálnych a miestnych orgánov je zasahovať do rozhodnutí o vlastnom rozvoji a podporovať synergie medzi verejným a súkromným sektorom ako orgánov, ktoré vydávajú základné usmernenia umožňujúce účinné riadenie a správu projektov a zaručujú stabilitu prijatých záväzkov;

O.  keďže pre miestne a regionálne samosprávy je rozhodujúce, aby pri rozhodovaní o vlastnom rozvoji riadne identifikovali s prihliadnutím na vklad komunity svoje aktíva a strategické výhody, z ktorých by vychádzali pri vypracúvaní stratégií regionálneho a miestneho rozvoja a ktoré by spolu s vkladom ich komunity mohli zvýšiť kvalitu života občanov objasnením vyskytujúcich sa problémov, stanovením priorít a navrhovaním udržateľných riešení spolu s občanmi;

P.  keďže v článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 sa uvádza, že „s ohľadom na svoju konkrétnu územnú situáciu každý členský štát vo svojej partnerskej dohode stanoví zásady výberu mestských oblastí, v ktorých sa majú uskutočniť integrované činnosti trvalo udržateľného mestského rozvoja, a stanoví orientačný príspevok na uvedené činnosti na národnej úrovni“;

Q.  keďže iniciatíva RURBAN zameraná na spoluprácu medzi vidieckymi a mestskými oblasťami prispieva k posilňovaniu regionálnej konkurencieschopnosti a k vytváraniu partnerstiev v záujme rozvoja;

R.  keďže rozpočty na úrovni EÚ by mali byť založené na výkonnosti a je potrebné, aby sa zdroje vyčlenené v rámci integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou využívali efektívne, a to dosiahnutím politických cieľov a stanovených priorít, a mali čo najvyššiu pridanú hodnotu pre sledovaný cieľ, a keďže výsledky by sa mali dosahovať pri najnižších možných nákladoch;

Všeobecné informácie

1.  poznamenáva, že reálne zapojenie regionálnych a miestnych aktérov už od začiatku, ich angažovanosť a prevzatie zodpovednosti za stratégie územného rozvoja a riadny prenos povinností a zdrojov na nižšie úrovne rozhodovania sú nevyhnutné pre úspech prístupu zdola nahor; domnieva sa, že zapojenie partnerov môže tiež posilniť integrovaný a lokálne orientovaný prístup, a to najmä tam, kde je malý záujem o využívanie miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií; zdôrazňuje však, že miestni aktéri požadujú technickú a finančnú podporu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, a to najmä v počiatočných štádiách procesu vykonávania;

2.  vyzýva, aby sa stratégie určili v začiatočných fázach procesu vykonávania v spolupráci s regionálnymi a miestnymi aktérmi, a to najmä na úrovni osobitnej a špecializovanej odbornej prípravy, ako aj technickej a finančnej podpory v kontexte účinného partnerstva medzi regiónmi, členskými štátmi a EÚ;

3.  domnieva sa, že v rámci EŠIF treba ešte viac podporovať delegovanie právomocí a zdrojov na nižšie úrovne a že váhanie riadiacich orgánov v tomto smere môže obmedziť potenciál týchto dvoch nástrojov; vyzýva členské štáty, aby presadzovali prístup zdola nahor tým, že zodpovednosť prenesú na miestne skupiny; vyzýva Komisiu, aby pri úplnom zachovaní svojich právomocí poskytla členským štátom odporúčania a komplexné usmernenia o tom, ako prekonať nedostatok dôvery a administratívne prekážky medzi rôznymi úrovňami riadenia v súvislosti s realizáciou miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že na miestnej úrovni je príprava kvalitných integrovaných viacodvetvových inovatívnych stratégií výzvou, najmä ak sa má príprava uskutočniť participatívne;

5.  upozorňuje, že opatrenia prijaté na základe týchto nástrojov s prihliadnutím na priority miestnych aktérov musia byť prepojené s hlavnými cieľmi operačných programov, ako aj s inými stratégiami únijného, vnútroštátneho, regionálneho a miestneho rozvoja a so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, pričom súčasne musia umožňovať mieru flexibility;

6.  pripomína, že nielen programy EÚ musia byť pružnejšie a lepšie integrované, ale aj hlavné vnútroštátne a regionálne politiky; zdôrazňuje, že zaistenie všeobecnejšieho ducha reformy správy vecí verejných pomôže zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ neprideľovali v rámci „súbežnom“ s národnými a regionálnymi politikami, ale aby boli začlenené do širšieho úsilia o vytváranie udržateľných hospodárskych výsledkov;

7.  považuje nezamestnanosť mladých ľudí za jeden z najnaliehavejších problémov z hľadiska členských štátov, a to spolu s nedostatočným financovaním MSP; zdôrazňuje, že v rámci stratégií miestneho a územného rozvoja treba tieto otázky riešiť ako jednu z priorít; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby poskytovali daňové a iné stimuly na podporu zamestnanosti mladých ľudí a mobility mladých ľudí v rámci regiónu a tiež aby venovali prioritnú pozornosť odbornej príprave, a to v partnerstve s inštitúciami odbornej prípravy;

8.  odporúča, aby miestne a regionálne orgány venovali osobitnú pozornosť projektom zameraným na prispôsobenie lokalít a regiónov novej demografickej realite a na vyváženie nerovnováh, ktoré z nej vyplývajú, a to najmä: 1. prispôsobením sociálnej infraštruktúry a infraštruktúry mobility demografickej zmene a migračným tokom; 2. vytvorením konkrétneho tovaru a konkrétnych služieb zameraných na starnúce obyvateľstvo; 3. podporou pracovných príležitostí pre starších ľudí, ženy a migrantov, ktoré prispievajú k sociálnemu začleňovaniu; 4. rozšírením digitálnych prepojení a vytvorením platforiem, ktoré umožňujú a podporujú zapojenie občanov z izolovanejších regiónov a ich interakciu s rôznymi administratívnymi, sociálnymi a politickými službami orgánov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej);

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dodatočnú podporu, odbornú prípravu a poradenstvo menším a menej rozvinutým oblastiam, ktoré majú často obmedzené zdroje a kapacity a v prípade ktorých využitie týchto nástrojov pri plánovaní a vykonávaní v dôsledku administratívnej záťaže a zložitosti môže byť zložité; pripomína, že územná súdržnosť začína zdola a musí zahŕňať aj malé správne subjekty, bez vylúčenia či diskriminácie z hľadiska prístupu k integrovaným územným investíciám a miestnemu rozvoju vedenému komunitou; vyzýva Komisiu, aby oznamovala výsledky najlepších postupov v každom členskom štáte, a navrhuje, aby sa vymieňali prostredníctvom online siete, ktorá by umožnila, aby tieto subjekty mali rovnaké možnosti prístupu k nástrojom; nabáda vnútroštátne a regionálne orgány, aby navrhli riešenia zamerané na zoskupovanie malých správnych subjektov s prihliadnutím na územný rozmer a osobitné rozvojové potreby;

10.  nabáda členské štáty, aby vypracovali stratégiu na zvýšenie miery využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií prostredníctvom prístupu založeného na využívaní viacerých fondov na účely vytvorenia účinnejších stratégií regionálneho a miestneho rozvoja, najmä v oblastiach uvedených v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; vyzýva členské štáty, aby podľa potreby využívali flexibilitu podľa článku 33 ods. 6 NSU s cieľom lepšie reagovať na osobitosti týchto regiónov; podporuje špecifické opatrenia na poskytovanie technickej podpory a budovanie kapacít pre správne orgány v týchto oblastiach vzhľadom na ich izolovanosť a čiastočnú konkurenčnú nevýhodu;

11.  zdôrazňuje, že integrácia viacerých fondov je pre zúčastnené strany i naďalej výzvou, najmä v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií; domnieva sa, že na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na vykonávanie týchto nástrojov, je potrebné rozsiahle úsilie o zjednodušenie; víta preto zriadenie nezávislej expertnej skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a úsilie Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie; zdôrazňuje potrebu nájsť pri vypracúvaní odporúčaní európsky rámec;

12.  upozorňuje najmä na potrebu bojovať proti praktikám tzv. pozlacovania (gold-plating), keď na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vznikajú dodatočné a často nepotrebné požiadavky a prekážky; poukazuje na to, že často existuje veľa kontrolných úrovní, ktoré zvyšujú finančnú a administratívnu záťaž príjemcov; trvá na tom, že treba zabrániť prekrývaniu administratívnych úloh, a zdôrazňuje význam vytvorenia podmienok na investície a verejno-súkromné partnerstvá; odporúča, aby sa kontrolné činnosti zefektívnili a monitorovanie sa zameriavalo na proces a posudzovanie výsledkov pri súčasnom zachovaní účinnej kontroly;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali a vykonávali cielené aktivity v oblasti odbornej prípravy zamerané na miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície pre regionálnych a miestnych aktérov, a vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť programom odbornej prípravy zameraným na miestnych príjemcov; považuje za kľúčové, aby sa zabezpečilo zapojenie všetkých relevantných odvetví spoločnosti do týchto činností a ich zastúpenie v rámci týchto činností; zdôrazňuje dôležitosť efektívneho a účinného využívania technickej pomoci pri podpore týchto nástrojov, a to bez zdvojovania organizácií;

14.  víta skutočnosť, že sa Komisia zamerala na výsledky a výstupy, čo by malo takisto pomôcť tvorcom miestnej politiky odkloniť sa od prehnaného dôrazu na čerpanie prostriedkov a katalogizáciu procesov vykonávania a zamerať sa na stanovenie skutočných a zmysluplných cieľov, ktoré prinesú reálnu zmenu pre ich miestne podniky a miestnych obyvateľov;

15.  vyjadruje znepokojenie nad chýbajúcou náležitou komunikáciou medzi rôznymi zainteresovanými stranami; podporuje iniciatívy zamerané na zlepšenie výmeny informácií; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zlepšila koordináciu a šírenie informácií o miestnom rozvoji vedenom komunitou a integrovaných územných investíciách; zdôrazňuje, že integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou zvyšujú účasť občanov na miestnej a regionálnej správe priamym zapojením do rozhodovacieho procesu v záujme zvýšenia zodpovednosti za rozhodnutia, a vyzýva miestne a regionálne orgány, aby uplatňovali vhodné metódy zapojenia občanov do verejných konzultácií tým, že podporia vyššiu úroveň rozhodovacej kultúry a kultúry spolupráce;

16.  nabáda Komisiu, členské štáty a regióny, aby v príslušných prípadoch zabezpečili, aby sa zaviedli primerané mechanizmy s cieľom zabrániť vzniku problémov medzi riadiacimi orgánmi a jednotlivými partnerstvami, a takisto aby zaistili, že potenciálni príjemcovia sú primerane informovaní a chránení, pokiaľ ide o tieto mechanizmy; berie na vedomie zdržania spôsobované riešením sporov po podaní námietok a trvá na zavedení súboru osobitných pravidiel na určenie postupov podávania námietok a rýchleho riešenia verejného obstarávania;

17.  vyzýva Komisiu a najmä jej Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, aby vytvorili rámec spolupráce s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s cieľom využiť jej dlhodobé skúsenosti s uskutočňovaním programu miestneho hospodárskeho rozvoja a rozvoja v oblasti zamestnanosti (LEED) a aby hľadali synergie medzi nástrojmi, najmä so zreteľom na zlepšenie kapacít miestnych aktérov v oblasti vykonávania;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť úsilie členských štátov aj Komisie o rozšírenie využívania nových nástrojov v kontexte Európskej územnej spolupráce; zdôrazňuje, že susedné oblasti oddelené hranicou často čelia podobným výzvam, ktoré možno lepšie riešiť spoločne, a to na miestnej úrovni;

19.  je znepokojený vysokou mierou nezamestnanosti v mnohých členských štátoch a regiónoch EÚ; nabáda členské štáty, aby tieto nástroje využívali pri projektoch na tvorbu vysokokvalitných pracovných miest a príležitostí pre MSP, na podporu investícií, udržateľného a inkluzívneho rastu a sociálnych investícií a na prispievanie k znižovaniu chudoby a k sociálnemu začleneniu, a to najmä v regiónoch a subregiónoch tam, kde je to najpotrebnejšie v tejto súvislosti poukazuje na význam integrovaného financovania a predovšetkým kombinovania ESF a EFRR; pripomína možnosť opätovného investovania časti miestnych daní do činností orientovaných na výkonnosť; vyzýva Komisiu, aby v súlade s balíkom o sociálnych investíciách vytvorila osobitnú investičnú stratégiu, ktorá by bola prospešná regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti;

20.  vyzdvihuje potenciál prístupu zdola nahor v prípade miestneho rozvoja vedeného komunitou, pokiaľ ide o podporu stratégií miestneho rozvoja, tvorbu pracovných príležitostí a podnecovanie k trvalo udržateľnému rozvoju vidieka; domnieva sa, že integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou majú potenciál priamo reagovať na miestne potreby a výzvy cielenejším a vhodnejším spôsobom, trvá na nutnosti lepšie začleňovať mestské oblasti do tohto mechanizmu a vyzýva Komisiu, aby túto stratégiu aktívne uplatňovala; konštatuje, že integrované územné investície predstavujú účinný mechanizmus na vykonávanie integrovaných plánov obnovy a rozvoja miest; naliehavo žiada Komisiu, aby v záujme posilnenia synergií vykonávala nariadenia týkajúce sa financovania miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií z EŠIF ako jeden celok;

21.  upozorňuje Komisiu, že na dosiahnutie skutočného pokroku pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 je potrebné pri preskúmaní tejto stratégie i viacročného finančného rámca venovať väčšiu pozornosť regionálnym a miestnym podmienkam a špecifickej situácii v príslušných oblastiach;

Miestny rozvoj vedený komunitou

22.  víta vytvorenie nového nástroja miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý presahuje rámec iniciatívy LEADER na posilnenie postavenia miestnych komunít a poskytovanie riešení špecifických pre danú oblasť, a to nielen prostredníctvom EPFRV, ale aj iných EŠIF;

23.  upozorňuje, že miestny rozvoj vedený komunitou ponúka možnosti pre mestské a prímestské oblasti a mal by byť neoddeliteľnou súčasťou širších stratégií mestského rozvoja, a to aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce; pripomína, že v záujme zaistenia čo najvyššej efektivity stratégií územného rozvoja musí byť rozvoj mestských oblastí trvalý a v súlade s rozvojom okolitých prímestských a vidieckych oblastí;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo viacerých členských štátoch sa miestny rozvoj vedený komunitou zavedie na základe prístupu financovania z jedného fondu, čo môže viesť k nevyužitiu príležitostí pri vytváraní účinnejších stratégií miestneho rozvoja; pripomína dôležitosť integrovaného prístupu a potrebu zapojiť čo najviac miestnych zainteresovaných strán občianskej spoločnosti;

25.  víta zriadenie horizontálnej pracovnej skupiny pre partnerstvo (Horizontal Working Group on Partnership), ktorá bola vytvorená vďaka GR REGIO;

26.  vyzýva na dôsledné dodržiavanie kódexu správania v oblasti partnerstva (Code of Conduct on Partnership), najmä pokiaľ ide o uplatňovanie zásady partnerstva pri vykonávaní nástrojov integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou;

27.  nabáda na budovanie kapacít, zvyšovanie informovanosti medzi sociálnymi a hospodárskymi partnermi, ako aj zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti a na aktívne zapájanie týchto subjektov, aby čo najviac partnerov mohlo navrhnúť stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie návrhov (31. december 2017);

28.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých členských štátoch znamená miestny rozvoj vedený komunitou skôr zaškrtávanie kolónok ako skutočný prístup zdola nahor; v tejto súvislosti trvá na tom, aby miestni aktéri mali skutočnú rozhodovaciu právomoc;

29.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala výmenu najlepších postupov týkajúcich sa miestnych akčných skupín, a to na základe stratégie šírenia informácií o ich úspešných projektoch na európskej úrovni, a využívala pritom existujúce nástroje a platformy, ako napríklad TAIEX REGIO PEER 2 PEER, URBACT a Sieť pre rozvoj miest (Urban Development Network);

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali iniciatívy v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou a zabezpečili väčšiu pružnosť v operačných programoch a v súvislosti s regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi politickými rámcami, aby sa v nich mohli lepšie zohľadniť priority stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou; uznáva úspech miestnych akčných skupín v oblasti riadenia projektov a požaduje komplexnejšie financovanie a zváženie rozšírenia rozsahu ich pôsobnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch vnútroštátne orgány obmedzujú miestny rozvoj vedený komunitou len na jeden konkrétny politický cieľ; naliehavo žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia o financovaní miestneho rozvoja vedeného komunitou prostredníctvom prístupu založeného na využívaní viacerých fondov a tiež aby podporovala využívanie finančných nástrojov;

31.  pripomína, že v nariadení o ESF sa v rámci tematického cieľa č. 9 umožňuje prisúdiť „stratégiám miestneho rozvoja vedeného komunitou“ osobitnú investičnú prioritu, a nabáda členské štáty, aby to zahrnuli do svojich operačných programov; poukazuje na to, že tento fond môže poskytovať kľúčovú podporu územným dohodám o zamestnanosti, stratégiám mestského rozvoja a budovaniu inštitucionálnych kapacít na miestnej a regionálnej úrovni, a žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla dodatočnú pomoc pri vykonávaní týchto osobitných investičných priorít a vo svojich výročných správach o činnosti uvádzala informácie o rozsahu tohto vykonávania; vyzýva Komisiu, aby využila preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici trvania a zaoberala sa problémami, ktoré už boli zistené pri uplatňovaní týchto nástrojov, a našla udržateľné riešenia;

32.  domnieva sa, že súčasťou stratégie v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou by mali byť nástroje ako participatívna tvorba rozpočtu, keďže ide o demokratický proces, ktorý výrazne prispieva k vyššej miere zapojenia sociálnych a hospodárskych partnerov v záujme posilnenia sociálnej súdržnosti na miestnej úrovni a zvýšenia efektivity verejných výdavkov;

33.  zdôrazňuje zásadný význam nediskriminačného a transparentného prístupu a minimalizácie prípadných konfliktov záujmov v interakcii medzi osobami vo verejnom a v súkromnom sektore, a to v záujme zaistenia rovnováhy medzi účinnosťou, zjednodušením a transparentnosťou; víta okrem toho účasť širokej škály partnerov na miestnych akčných skupinách; považuje za vhodné ustanovenie, podľa ktorého ani subjekty verejného sektora, ani žiadna záujmová skupina nemôžu mať v miestnych akčných skupinách viac ako 49 % hlasovacích práv, ako je stanovené v súčasnom legislatívnom rámci, čo umožňuje prispieť k odklonu od administratívneho prístupu smerom k prístupu zameranému na výsledky a k inovatívnemu prístupu; žiada Komisiu, aby dôkladne monitorovala a zhodnotila vykonávanie tohto ustanovenia vrátane okolností, za akých sa môžu povoliť výnimky, a aby zaistila cielenú pomoc pri budovaní kapacít a technickú pomoc;

Integrované územné investície

34.  konštatuje, že pri realizácii integrovaných územných investícií je možné uplatňovať rozmanité prístupy riadenia; považuje však za nevyhnutné, aby miestni partneri zohrávali úlohu ako kľúčoví aktéri pri príprave stratégie územného rozvoja v súvislosti s integrovanými územnými investíciami a takisto aby boli v plnej miere zapojení do úloh v oblasti riadenia, monitorovania a kontroly, čo prispeje k zabezpečeniu skutočnej miestnej zodpovednosti za opatrenia v rámci integrovaných územných investícií;

35.  zdôrazňuje, že integrované územné investície by sa nemali obmedzovať iba na mestské oblasti, ale mohli by sa týkať zemepisných oblastí, ako sú mestské štvrte, metropolitné oblasti, oblasti na pomedzí mesta a vidieka, podregionálne alebo cezhraničné oblasti; zdôrazňuje, že integrované územné investície môžu najlepšie zohľadňovať osobitné územné potreby tým, že ich územný rozsah možno pružnejšie stanoviť, a teda sa uplatní skutočne lokálne orientovaný prístup; domnieva sa, že integrované územné investície zabezpečujú aj primeranú štruktúru na riešenie území so zlým prístupom k službám a s izolovanými a so znevýhodnenými komunitami; žiada Komisiu a členské štáty, aby optimalizovali ľudské a technické zdroje a vo väčšej miere využívali integrované územné investície v oblasti cezhraničnej spolupráce;

36.  zdôrazňuje, že včasné zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a zainteresovaných strán, a to vrátane občianskej spoločnosti, do stratégie územného rozvoja a rozsiahlejšie delegovanie právomocí na ne, prebiehajúce zdola nahor, má kľúčový význam pre budúce prevzatie zodpovednosti, účasť a úspech integrovanej územnej stratégie, ktorá sa bude realizovať na miestnej a medziodvetvovej úrovni; trvá na tom, aby sa zvýšila kapacita využitia ich rozvojového potenciálu, a to v súlade s miestnymi charakteristikami;

37.  nabáda členské štáty, aby si v súvislosti s integrovanými územnými investíciami zvolili prístup založený na využívaní prostriedkov z viacerých fondov s cieľom dosiahnuť synergie medzi fondmi na danom území a riešiť problémy komplexnejším spôsobom; zdôrazňuje, že cielené budovanie kapacít je nutné na uľahčenie združovania prostriedkov z viacerých zdrojov;

38.  zdôrazňuje, že neskoré rozhodovanie na vnútroštátnej úrovni o využití nástroja integrovaných územných investícií sa zdôraznilo ako hlavná prekážka pri náležitom formulovaní územnej stratégie, vytváraní koordinačnej štruktúry, určovaní rozpočtu a príprave vnútroštátneho právneho základu pre integrované územné investície;

39.  víta úsilie Komisie vyvíjané v súčinnosti s expertnou skupinou pre územnú súdržnosť a problematiku miest (TCUM) pri príprave scenárov týkajúcich sa integrovaných územných investícií; zastáva názor, že takéto usmernenia by sa mali objaviť v rámci programového procesu skôr; považuje za nevyhnutné aktualizovať usmernenia o skutočné príklady a poznatky získané bezprostredne po realizácii integrovaných územných investícií;

40.  žiada Komisiu, aby zohľadňovala výsledky prieskumu Výboru regiónov z roku 2015, efektívnejšie využívala IT nástroje a znížila administratívu, zaviedla pružnejšie pravidlá pre krajiny/regióny s veľmi nízkymi pridelenými sumami, zlepšila mechanizmy spolufinancovania v členských štátoch a zabezpečila viac školení pre osoby zodpovedné za riadenie a čerpanie prostriedkov vrátane volených politikov;

Budúce odporúčania

41.  zastáva názor, že miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície by mali zohrávať ešte významnejšiu úlohu v budúcej politike súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby ešte pred novým legislatívnym návrhom o možných scenároch na obdobie po roku 2020 týkajúcich sa týchto nástrojov pripravila správu preukazujúcu silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby (analýza SWOT) vykonávania týchto dvoch nástrojov;

42.  žiada, aby uvedená správa obsahovala analýzu vplyvu a efektívnosti miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií a toho, či v rámci právnych predpisov politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020, ktoré sa týkajú týchto nástrojov, by bol vhodný povinný prístup, ktorým by sa na tieto nástroje vyčleňovali prostriedky v operačných programoch; navrhuje, aby sa posúdila možnosť navrhnúť konkrétne stimuly, ktorými sa členské štáty podnietia k realizácii miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií, a to spolu s prípadnými prostriedkami na zabezpečenie väčšej súdržnosti medzi operačnými programami a miestnym rozvojom vedeným komunitou a integrovanými územnými investíciami; zdôrazňuje, že táto analýza by sa mala zakladať na príslušnom súbore ukazovateľov odrážajúcich kvalitatívne aj kvantitatívne prvky;

43.  požaduje, aby sa prístup zdola nahor v súvislosti s integrovanými územnými investíciami formalizoval v ďalšej generácii programov politiky súdržnosti počas fázy plánovania aj vykonávania;

44.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom koordinácie s príslušnými miestnymi orgánmi monitorovali využívanie prostriedkov určených na integrované územné investície, ktoré sú z kvantitatívneho hľadiska omnoho významnejšie než v minulosti vzhľadom na ich spájanie; zdôrazňuje, že to je dôležité z hľadiska zmenšenia možnosti korupcie v členských štátoch;

45.  opakovane zdôrazňuje potrebu dvojakého prístupu, najmä čo sa týka poskytovania usmernení vo vzťahu na jednej strane k členským štátom, ktoré majú iba vnútroštátne operačné programy, a na druhej strane vo vzťahu k členským štátom, ktoré majú aj regionálne operačné programy;

46.  trvá na zlepšení koordinácie medzi Komisiou, členskými štátmi a regiónmi, pokiaľ ide o usmernenia týkajúce sa týchto nástrojov; odporúča, aby sa usmernenia vypracúvali súbežne s návrhom nových právnych predpisov v oblasti politiky súdržnosti na programové obdobie po roku 2020 a aby sa následne aktualizovali; zdôrazňuje, že tým by sa umožnilo včasné predloženie usmerňovacích dokumentov, zvýšila by sa právna istota v prípade všetkých strán a takisto by sa objasnilo, ako by sa navrhované ustanovenia mali uplatňovať v praxi;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a regionálnym a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(4) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(6) Ú. v. EÚ C 17, 19.1.2013, s. 18.
(7) Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 31.
(8) Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 9.
(10) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 6.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0015.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.


Štatistika v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií ***I
PDF 331kWORD 72k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 184/2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (COM(2014)0379 – C8-0038/2014 – 2014/0194(COD))
P8_TA(2016)0212A8-0227/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0379),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0038/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 24. februára 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0227/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. mája 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 184/2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1013.)

(1) Ú. v. EÚ C 31, 30.1.2015, s. 3.


Politika súdržnosti v horských oblastiach EÚ
PDF 412kWORD 153k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 o politike súdržnosti v horských regiónoch EÚ (2015/2279(INI))
P8_TA(2016)0213A8-0074/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na hlavu III tretiu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä jej časti o poľnohospodárstve,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „NSU“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1144/2014 z 22. októbra 2014 o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3/2008(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o zachovaní produkcie mlieka v horských a znevýhodnených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch po skončení systému kvót mlieka(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o makroregionálnej stratégii pre Alpy(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre alpský región (COM(2015)0366) a na akčný plán, ktorý túto stratégiu dopĺňa,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. decembra 2014 s názvom Makroregionálna stratégia Európskej únie pre alpský región(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2010 o európskej stratégii pre podunajskú oblasť(17),

–  so zreteľom na závery Rady z 13. apríla 2011 o stratégii EÚ pre podunajskú oblasť,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúcej sa stratégie Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2013)0181),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715) a na orientačný akčný plán, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEC(2010)1489),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. júna 2011 na tému „Oznámenie Komisie – Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť“(18),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. marca 2011 na tému „Stratégia pre podunajskú oblasť“(19),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií (COM(2013)0468) a na príslušné závery Rady z 22. októbra 2013,

–  so zreteľom na Šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na Alpský dohovor vrátane protokolov k Alpskému dohovoru,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo združenie Euromontana, z 28. februára 2013 s názvom Na ceste k horám 2020: Prvý krok – využívanie práce združenia Euromontana ako inšpirácie na tvorbu programov,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálna politika a politika súdržnosti, regionálny rozvoj) z februára 2016 s názvom Výskum pre výbor REGI – Súdržnosť v horských regiónoch EÚ,

–  so zreteľom na projekt Women-ALPnet uskutočnený v rámci programu Interreg Alpine Space 2001 – 2006: Sieť miestnych inštitúcií a centier pre ženy: presadzovanie zapájania žien do trvalo udržateľného rozvoja alpského priestoru,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0074/2016),

A.  keďže horské regióny predstavujú značnú časť územia EÚ (približne 30 %) a celá EÚ závisí od ekosystémových služieb, ktoré poskytujú;

B.  keďže v regionálnej politike EÚ neexistuje výslovné vymedzenie horských regiónov a vymedzenie pojmu, ktoré sa používa v Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV), nie je vhodné pre politiku súdržnosti a nemožno ho používať na efektívne riadenie tejto politiky;

C.  keďže tieto regióny sú pre ich extrémne podmienky a odľahlosť štrukturálne znevýhodnené, a to až natoľko, že v mnohých horských regiónoch dochádza k vyľudňovaniu a starnutiu obyvateľstva, čo môže narušiť prirodzený kolobeh generácií a viesť k zníženiu sociálnych noriem a kvality života; keďže v dôsledku toho často rastie nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a migrácia do miest;

D.  keďže udržateľným využívaním prírodných zdrojov ponúkajú horské regióny množstvo príležitostí na dosahovanie cieľov EÚ, pokiaľ ide o zamestnanosť, súdržnosť a ochranu životného prostredia;

E.  keďže existujú veľké rozdiely medzi horskými regiónmi, a preto je potrebná koordinácia politík a odvetví, a to medzi rôznymi horskými regiónmi (horizontálne) aj v rámci jednotlivých horských regiónov (vertikálne);

F.  keďže pomoc horským regiónom z rôznych nástrojov EÚ, ako sú EPFRV a európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), by sa mala dopĺňať, aby sa vytvorila súčinnosť, ktorou sa umožní dosiahnutie lepšieho a inkluzívnejšieho rozvoja;

G.  keďže horské regióny zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárskom, sociálnom a trvalo udržateľnom rozvoji členských štátov a poskytujú rôzne ekosystémové služby; keďže rodová rovnosť má značný vplyv na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Európe; keďže horská cezhraničná spolupráca predstavuje udržateľný spôsob na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja týchto regiónov;

H.  keďže horské regióny vzhľadom na ich osobitosti, predovšetkým na veľké množstvo a rozmanitosť obnoviteľných zdrojov energie a závislosť od efektívneho využívania zdrojov a energetickej efektívnosti, môžu prispievať k vývoju nových technológií a inovácii všeobecne;

I.  keďže horské oblasti pozitívne prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju, boju proti zmene klímy a k zachovaniu a ochrane regionálnych ekosystémov a biodiverzity; keďže veľké časti horských oblastí sú chránené v rámci ekologickej siete Natura 2000 a aj inými typmi režimov ochrany prírody, čo na jednej strane obmedzuje hospodársku činnosť, ale na druhej strane to takisto pomáha podporovať udržateľnejšie formy poľnohospodárstva a vytvárať užšie väzby medzi poľnohospodárstvom a inými hospodárskymi činnosťami; keďže poľnohospodárstvo a obhospodarovanie pôdy v horských oblastiach majú veľký význam pre hydrogeologickú stabilitu týchto oblastí;

J.  keďže horské regióny čelia vážnym problémom – pokiaľ ide o spoločenský a hospodársky rozvoj, zmenu klímy, dopravu a demografické otázky –, ktoré sa musia vyriešiť vytvorením vhodných spojení s mestskými a nížinnými oblasťami a zaistením prístupu k digitálnym službám;

K.  keďže horské oblasti so zachovanými ekosystémami a ich službami môžu byť základom pre veľa hospodárskych činností, a to s dôrazom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, cestovný ruch a energetiku a s prihliadnutím na kultúrne a prírodné dedičstvo týchto oblastí a diverzifikáciu poľnohospodárskych podnikov; keďže sa to môže podporiť koordinovanými opatreniami a/alebo cezhraničnou spoluprácou a keďže horské oblasti zachovávajú jedinečné podmienky a tradičné know-how a ponúkajú veľké možnosti pri prechode na kvalitné poľnohospodárske systémy;

L.  keďže ľadovce sú pre európske hory charakteristické a zohrávajú ústrednú úlohu v horských ekosystémoch aj horských vodných systémoch, keďže ich ústup z hľadiska objemu a dĺžky, pozorovaný už od polovice 19. storočia, dosiahol znepokojivú úroveň, pričom mnoho európskych ľadovcov už zmizlo alebo im zmiznutie hrozí do roku 2050;

M.  keďže dodatočné náklady súvisiace s klimatickými a topografickými podmienkami, so vzdialenosťou od hospodárskych centier a s izoláciou sťažujú hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj horských oblastí; keďže nedostatočná infraštruktúra vrátane širokopásmového pokrytia a nedostatok investícií do horských oblastí prispievajú k prehlbovaniu rozdielov medzi týmito a inými regiónmi; keďže úsilie o zachovanie ekonomickej poľnohospodárskej výroby v horských oblastiach EÚ sa musí podporiť aj fyzickou a digitálnou prístupnosťou a infraštruktúrou, ako aj prístupom k verejným službám a službám vo verejnom záujme, ako je vzdelávanie, sociálne služby, zdravotná starostlivosť, doprava a poštovné služby, pre obyvateľov týchto regiónov;

N.  keďže v Európe existujú rôzne typy horských regiónov, ktoré však spája skutočnosť, že čelia rovnakým hlavným problémom, ako je ťažká dostupnosť, málo príležitostí zamestnať sa, starnutie obyvateľstva, nedostatočná prepojenosť, dôsledky zmien klímy a zintenzívňovania produktívnych činností človeka; keďže tieto hľadiská treba aktívne riešiť;

O.  keďže v kontexte nestálych trhov a cien, rastúcich výrobných nákladov, posilnenej hospodárskej súťaže, skončenia uplatňovania kvót na mlieko a environmentálnych výziev je nevyhnutné zabezpečiť produkciu potravín a multifunkčnú úlohu poľnohospodárstva s cieľom zachovať pridanú hodnotu v horských oblastiach, podporiť udržateľnú zamestnanosť a umožniť prístup k iným zdrojom príjmov;

P.  keďže horské regióny ležiace na vonkajších hraniciach EÚ čelia ďalším ťažkostiam a vo väčšom rozsahu sú postihnuté negatívnymi trendmi, ktoré sú spoločné pre všetky horské regióny;

Q.  keďže v Európe sú horské hrebene, ktoré siahajú naprieč viacerými členskými štátmi a aj do nečlenských štátov, ako napríklad Karpatský horský masív, ktorý sa po poslednom rozšírení EÚ stal východnou hranicou EÚ a dnes je veľmi dôležitou geopolitickou oblasťou, kde sa stretávajú strategické politické záujmy veľkého významu, pokiaľ ide o stabilitu EÚ;

R.  keďže mnohým horským regiónom chýba základná infraštruktúra, verejné služby a trvalý prístup k službám vo verejnom záujme, najmä v oblastiach so sezónnou činnosťou;

S.  keďže horské poľnohospodárstvo je dôležité pre identitu a kultúru horských regiónov a naďalej prispieva k zamestnanosti a osobitným odvetviam hospodárstva v týchto regiónoch, ako sú lesné zdroje a cestovný ruch, majúc na pamäti, že pokračuje diverzifikácia ich hospodárstva a štruktúry zamestnanosti a že v obehovom hospodárstve zohrávajú integrálnu úlohu;

T.  keďže niektoré najvzdialenejšie regióny sú tiež horské regióny sopečného pôvodu (aktívne alebo spiace sopky, sopečné masívy či reťaze sopiek a sopečné ostrovy) s časťami pod vodou aj nad vodou a keďže čelia ťažkostiam spôsobeným topológiou ich územia;

U.  keďže ženy žijúce v horských regiónoch, najmä v znevýhodnených regiónoch, často čelia problémom súvisiacim s ich prístupom k vyššej úrovni vzdelávania a so slušnými pracovnými príležitosťami;

V.  keďže sa musí nájsť odpoveď na rôzne výzvy, ktoré prináša vyľudňovanie, vplyv zmeny klímy, nedostatok dostupnej poľnohospodárskej pôdy, opúšťanie poľnohospodárskej pôdy a s tým súvisiace rozrastanie krovín a stromov, ako aj potreba zachovať horské pastviny;

W.  keďže chov zvierat (produkcia mlieka a extenzívna produkcia mäsa) zohráva významnú úlohu v horských oblastiach mnohých krajín EÚ; keďže náročné trhové podmienky a výrazné nákladové znevýhodnenie majú veľký vplyv na malé poľnohospodárske podniky v týchto oblastiach;

X.  keďže v článku 174 ods. 3 ZFEÚ sa výslovne uvádza, že treba venovať mimoriadnu pozornosť okrem iných aj horským regiónom; keďže existuje množstvo politík, programov a stratégií EÚ, ktoré majú nepriamy účinok na horské regióny;

Koordinovaný prístup a všeobecné pripomienky

1.  vyzýva Komisiu, aby v rámci politiky súdržnosti začala proces tvorby pracovného vymedzenia funkčných horských regiónov, ktoré by dopĺňalo vymedzenie horských oblastí, ktoré sa používa v kontexte Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, a to s cieľom zlepšiť koordináciu príslušných politík a opatrení; domnieva sa, že toto vymedzenie pojmu musí byť široké a inkluzívne a zohľadňovať rôzne faktory, ako je nadmorská výška, dostupnosť a svah; vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexné vymedzenie pojmu vzťahujúce sa aj na sopečné regióny na ostrovoch a najvzdialenejšie regióny, ako aj na oblasti, ktoré síce nie sú horské, ale s horskými oblasťami sú výrazne zlúčené; ako dobrú iniciatívu v tejto súvislosti vyzdvihuje myšlienku stratégie EÚ pre alpský región (EUSALP), podľa ktorej treba zaradiť do stratégie aj oblasti mimo hôr;

2.  zastáva názor, že politiky EÚ by mali zaujať osobitný postoj k horským regiónom, lebo tieto regióny sú jednoznačne štrukturálne znevýhodnené; domnieva sa, že tieto regióny potrebujú dodatočnú podporu na prekonanie problémov súvisiacich so zmenou klímy, na zabezpečenie celoročnej namiesto len sezónnej zamestnanosti, hospodárskeho rozvoja, na predchádzanie prírodným katastrofám a ich zvládanie, na zaistenie ochrany životného prostredia a tiež na to, aby pomohli pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa preto, že horským regiónom by sa mala venovať veľká pozornosť vo všetkých aspektoch politík EÚ vrátane politiky súdržnosti, a to zavedením posudzovania vplyvu na územie;

3.  uznáva, že v EÚ neexistuje osobitná politika pre horské oblasti, a poukazuje na to, že už existujúce politiky, programy a stratégie, ktoré majú nepriamy účinok na tieto oblasti, sú dôvodom na vznik programu EÚ pre horské regióny, ktorý by sa mal stať základom stratégie EÚ zameranej na dosiahnutie dlhodobého rozvoja horských regiónov a od nich závislých oblastí;

4.  vyzýva Komisiu, aby pracovala na programe EÚ pre horské regióny, ktorý by sa mal stať rámcom pre nadnárodné, cezhraničné a medziregionálne politiky; je presvedčený, že v budúcom programe by sa mali určiť priority pre rozvoj týchto regiónov, aby sa dali lepšie nastaviť odvetvové politiky a nájsť príležitosti na ich financovanie prostredníctvom fondov EÚ a dosiahnuť tak dlhodobo udržateľné politiky v oblasti začleňovania;

5.  vyzýva Komisiu, aby v rámci tohto programu vytvorila osobitný a komplexný program ochrany európskych ľadovcov, ktoré majú podľa predpovedí zmiznúť do roku 2050;

6.  požaduje, aby sa posilnila súčinnosť koordináciou politík, stratégií a programov EÚ, ktoré majú nepriamy účinok na horské regióny, akými sú Horizont 2020, COSME, LIFE, Natura 2000, stratégia EÚ v oblasti širokopásmového pripojenia, stratégia EÚ pre prispôsobenie sa zmenám klímy, environmentálny akčný program EÚ, Nástroj na prepájanie Európy, Európska územná spolupráca, európske štrukturálne a investičné fondy a Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ako aj iniciatív v oblasti makroregionálnych stratégií; vyzýva Komisiu, aby zvážila osobitné využitie a fungovanie týchto programov v horských regiónoch;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť súčinnosť medzi politikami, nástrojmi a odvetviami, čo si vyžaduje uplatňovanie integrovaného prístupu; zdôrazňuje cenné skúsenosti získané pri uplatňovaní Alpského dohovoru, ktorý vyvažuje hospodárske, sociálne a environmentálne záujmy;

8.  poukazuje na zriedkavý výskyt použiteľnej pôdy v horských regiónoch, čo môže zapríčiniť konflikty vyplývajúce z toho, že záujmy v oblasti klasifikácie a používania pôdy sa líšia alebo prekrývajú; vyzýva preto členské štáty, aby vytvorili a uplatňovali nástroje územného plánovania uľahčujúce koordináciu a zapájanie verejnosti do územného rozvoja; domnieva sa, že Protokol o územnom plánovaní a trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý je pripojený k Alpskému dohovoru, predstavuje významný príklad, ktorý treba ďalej využívať;

9.  vyzýva v súvislosti s chránenými územiami patriacimi členským štátom, ktoré hraničia s jedným či viacerými ďalšími štátmi, aby sa vytvoril spoločný prístup k riadeniu, rozvoju a ochrane týchto chránených území;

10.  poznamenáva, že nedávne reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a regionálnej politiky umožňujú teritorializáciu riadenia európskeho financovania v oblasti súdržnosti;

11.  vyzýva riadiace orgány, aby zvážili zvýšenie prideľovaných prostriedkov z EŠIF na vnútroštátnej úrovni na podporu nerozvinutých horských oblastí a podľa možností uplatnili prístup politiky viacerých odvetví; vyzýva členské štáty, aby podporovali investície do horských oblastí uprednostnením financovania operačných programov určených pre tieto oblasti;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné uprednostňovať územný rozmer politiky súdržnosti, a to iniciatívami zameranými na územný rozvoj a dodatočnou podporou pre územnú spoluprácu na európskej úrovni;

13.  zdôrazňuje, že členské štáty a regióny majú možnosť vytvoriť v rámci nariadenia o rozvoji vidieka tematické čiastkové programy zamerané na potreby horských oblastí, ktoré sú oprávnené na vyššiu mieru podpory pre verejné financovanie; nabáda ich, aby tieto možnosti využívali; poznamenáva, že doposiaľ túto možnosť nevyužil žiaden príslušný orgán; domnieva sa však, že to automaticky neznamená, že pre tieto regióny nebola stanovená osobitná pomoc;

14.  nabáda členské štáty, aby na podporu rozvoja horských oblastí využívali nástroje ako integrovaná územná investícia (IÚI) a miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD), a to s cieľom podporiť ich osobitný rozvojový potenciál a ciele; nabáda na podporu miestnych akčných skupín v záujme miestneho rozvoja vedeného komunitou, aby sa podporovali nadnárodné siete a pracovné metódy založené na spolupráci;

15.  zdôrazňuje potenciál a význam súčasného a budúceho rozvoja makroregionálnych stratégií pre trvalo udržateľný rozvoj horských regiónov v EÚ a v prípade potreby aj vrátane intenzívnej cezhraničnej spolupráce; požaduje, aby sa zohľadňovali skúsenosti získané pri plnení iných makroregionálnych stratégií EÚ;

16.  víta súčasné iniciatívy, ktoré sa týkajú Karpát, v stratégii EÚ pre podunajský región a pokrok, ktorý sa dosiahol pri makroregionálnej stratégii EÚ pre Alpy; poznamenáva, že makroregionálna stratégia EÚ pre Alpy je dobrým príkladom integrovaného prístupu k územnému rozvoju, ktorý zohľadňuje horské oblasti a s nimi zlúčené regióny;

17.  domnieva sa, že nástroj Európskej územnej spolupráce poskytuje horským regiónom, ktoré sa často nachádzajú na hraniciach daného štátu, vynikajúcu príležitosť na výmenu najlepších postupov a poznatkov, a vyzýva, aby budúci nástroj Európskej územnej spolupráce obsahoval osobitný rozmer týkajúci sa hôr; víta iniciatívy, ako napríklad „Politiky na zastavenie vyľudňovania v horských oblastiach“ (PADIMA), ktorých cieľom je riešiť osobitné problémy horských regiónov; zdôrazňuje význam programov INTERREG a ďalších iniciatív spolupráce, ako je Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) a Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ), pri jednotnom a koordinovanom rozvoji spoločných oblastí a horských masívov v regiónoch, ktoré obsahujú cezhraničné horské oblasti;

18.  vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie týkajúce sa programu EÚ pre horské regióny a následne bielu knihu o rozvoji horských regiónov, ktorá bude vychádzať z najlepších postupov a do ktorej budú zapojené miestne, regionálne a celoštátne úrady a iné príslušné subjekty vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti;

19.  trvá na tom, aby Komisia a iné zainteresované strany uskutočňovali dôkladné a pravidelné hodnotenie stavu v horských regiónoch EÚ a analyzovali údaje, ako sú výsledky vykonávania operačných programov v rámci politiky súdržnosti a ukazovatele zmien kvality života a demografie, s cieľom nasmerovať financovanie zo zdrojov EÚ a vykonávanie politík správnym smerom;

20.  zdôrazňuje potrebu, aby bolo možné spoliehať na dôveryhodné rozčlenené štatistické údaje, z ktorých budú vychádzať iniciatívy politík;

21.  vyzýva na spoluprácu s európskymi nečlenskými štátmi a s regionálnou a miestnou samosprávou pri vykonávaní politiky pre horské regióny;

22.  vyzýva Komisiu, aby na dosiahnutie konkrétnych výsledkov podporovala využívanie finančných nástrojov v horských regiónoch;

23.  víta prebiehajúcu diskusiu týkajúcu sa zjednodušenia politiky súdržnosti; vyjadruje nádej, že menej zložitý rámec a dostupnosť nástrojov, ktoré môžu zainteresované strany a prijímatelia využívať jednoduchšie, prispejú k rozvoju horských regiónov v EÚ; vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala zjednodušeniu a úsiliu o podporu investícií v horských regiónoch;

24.  vyzýva Komisiu, aby navrhla Európsky rok ostrovov a hôr;

Zamestnanosť a hospodársky rast v horských regiónoch

25.  poznamenáva, že pre nedostatočnú dostupnosť, infraštruktúru, prepojiteľnosť a ľudské zdroje čelia MSP v horských regiónoch vážnym ťažkostiam; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť rozvoju MSP v horských regiónoch, najmä v oblastiach postihnutých prírodnými a klímou zhoršenými katastrofami, naliehavo žiada členské štáty, aby preto venovali prioritnú pozornosť investíciám do infraštruktúry a služieb v horských oblastiach; požaduje súčinnosť medzi prostriedkami z EŠIF a a inými programami a iniciatívami financovanými zo zdrojov EÚ s cieľom vytvoriť celostný a efektívny prístup politiky na maximalizáciu podpory MSP a podnikania; zdôrazňuje, že integrované a lokalizované stratégie pre horské oblasti by sa mali vytvárať s cieľom určiť konkrétne rozvojové príležitosti a mali by obsahovať opatrenia na zlepšenie prepojiteľnosti miestnych MSP, odvetvových aj medziodvetvových vzťahov a koordinácie;

26.  zdôrazňuje význam vytvárania viacrozmerných činností v oblasti poľnohospodárskej produkcie v spojení s rozvojom cestovného ruchu a ochranou životného prostredia, ako aj význam štruktúrovaných potravinových reťazcov v horských oblastiach, a to buď v rámci združení organizácií výrobcov, ktoré zvyšujú silu poľnohospodárov pri rokovaniach, alebo vytvorením miestnych trhov a krátkych dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje potrebu zaručiť prístup na veľké trhy a zavádzať opatrenia na podporu kvality, propagácie a ochrany výrobkov, čím sa zlepší uvádzanie poľnohospodárskych výrobkov na trh a tieto výrobky sa začlenia do všeobecných turistických produktov danej geografickej oblasti; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali diskusiu o zavedení osobitného označovania pre horské potravinové výrobky na úrovni EÚ, keďže horské oblasti majú veľký potenciál v oblasti výroby kvalitných potravinových výrobkov;

27.  uznáva, že v tejto súvislosti je potrebná podpora z prostriedkov EPFRV pre poľnohospodársku produkciu v horských oblastiach a snaha o vytváranie pridanej hodnoty súčinnosťou s inými fondmi a iniciatívami EÚ, ako aj so súkromnými finančnými nástrojmi, aby sa vyvolal pozitívny vplyv na horské regióny;

28.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v stratégii lesného hospodárstva EÚ; podporuje trvalo udržateľný rozvoj v oblasti lesného hospodárstva na úrovni Únie, najmä pokiaľ ide o prínos lesov k ochrane životného prostredia a biodiverzity a k dosahovaniu cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; poznamenáva, že v stratégii by sa mal klásť dôraz na hospodársky rozmer lesného hospodárstva;

29.  domnieva sa, že lesné hospodárstvo môže byť zdrojom zamestnanosti a hospodárskeho rastu pre horské regióny a že lesné zdroje by preto mali byť časovo garantované, a to ich udržateľným využívaním; pripomína, že lesy majú pre ekosystém zásadný význam a v horách majú významnú úlohu pri predchádzaní lavínam, zosuvom pôdy a záplavám; vyzýva na podporu MSP, najmä tých so sídlom v horských oblastiach, ktoré pôsobia v odvetví lesného hospodárstva a plne rešpektujú zásadu environmentálnej udržateľnosti; zdôrazňuje najmä hospodársku a sociálnu úlohu lesného hospodárstva v horských oblastiach a význam investovania z hľadiska efektívneho využívania lesných zdrojov v týchto regiónoch; pripomína významnú úlohu, ktorú lesy zohrávajú pri poskytovaní primárnych a druhotných surovín používaných vo farmaceutickom, v kozmetickom a potravinárskom priemysle, čím prispievajú k tvorbe pracovných miest; v tejto súvislosti žiada, aby sa politika súdržnosti viac zameriavala na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov;

30.  vyzýva na zavedenie ďalších stimulov zameraných na zachovanie malých spracovateľských podnikov a malých a stredných horských poľnohospodárskych podnikov v horských oblastiach, ktoré sú významným zdrojov pracovných miest a produkujú výrobky s osobitnými kvalitatívnymi vlastnosťami, ale v priemere majú vyššie náklady a nižšiu rentabilitu ako v prípade intenzívne pestovaných plodín či poľnohospodárskych podnikov chovajúcich hospodárske zvieratá; vyzýva Komisiu, aby presadzovala pilotné projekty zamerané na obnovu tradičných hospodárskych činností vrátane poľnohospodárstva a remesiel v horských oblastiach, kde nastáva odliv obyvateľstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zjednodušené administratívne postupy predkladania žiadostí o finančné prostriedky a ich spravovania s cieľom poskytnúť malým komunitám lepší prístup k financovaniu, a tým podporiť dlhodobý rozvoj, dostupnosť trhov a zakladanie organizácií výrobcov v horských oblastiach;

31.  nabáda prijímateľov prostriedkov z EŠIF v horských regiónoch, aby posúdili potenciál a potrebu v oblasti zakladania miestnych technologických a udržateľných priemyselných parkov a po vykonaní primeraných štúdií uskutočniteľnosti a analýzy nákladov a prínosov zvážili budovanie takýchto parkov s využitím vnútroštátnych prostriedkov a prostriedkov EÚ;

32.  zdôrazňuje potrebu stratégií pre inteligentnú špecializáciu v horských regiónoch, ktorých potenciál treba oživiť;

33.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú sociálne podniky a alternatívne obchodné modely ako družstvá a vzájomné podniky môžu zohrávať pri inkluzívnom a trvalo udržateľnom rozvoji horských regiónov vrátane prekonávania vylúčenia marginalizovaných skupín a prekonávania rodovej nerovnosti;

34.  podporuje využívanie EŠIF v prospech hospodárskych odvetví, ktoré nespôsobujú znečistenie a sú orientované na budúcnosť, akými sú udržateľný cestovný ruch, kultúrne dedičstvo, udržateľné lesné hospodárstvo, rozvoj vysokorýchlostného internetu, remeslá a energia z obnoviteľných zdrojov; poukazuje na význam rozvoja nových inovatívnych modelov cestovného ruchu a propagácie úspešných existujúcich modelov;

Sociálno-ekonomický rozmer horských regiónov

35.  poznamenáva, že v rámci politiky súdržnosti by sa mohol klásť dôraz na podporu prechodu k nízkouhlíkovému, environmentálne udržateľnému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy a efektívne využívajúcemu zdroje;

36.  domnieva sa, že medzi prioritami investovania z EŠIF by malo byť zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily a tvorba pracovných miest v „zelenom“ hospodárstve, a zdôrazňuje, že politikami EÚ by sa mala podporovať odborná príprava v oblastiach ako horské poľnohospodárstvo, udržateľný cestovný ruch, remeslá, udržateľné lesné hospodárstvo a technológie obnoviteľných zdrojov energie;

37.  víta iniciatívy zamerané na prilákanie mladých ľudí do odvetvia poľnohospodárstva a vyzýva Komisiu, aby vytvorila podobné programy pre horské oblasti; naliehavo vyzýva na prijatie opatrení, ktorými sa podporia mladí podnikatelia, aby sa venovali aj iným oblastiam súvisiacim s kultúrnym dedičstvom a neobmedzovali sa len na sezónne činnosti; zdôrazňuje úlohu vedeckých inštitúcií a iných vzdelávacích zariadení zaoberajúcich sa horským poľnohospodárstvom; podporuje účasť mladých poľnohospodárov na výmenných programoch a platformách elektronického vzdelávania;

38.  zdôrazňuje význam vzdelávania žien a dievčat a zvýšenia začlenenia žien v oblastiach, ako napr. veda, technológie, inžinierstvo, matematika a podnikania, vrátane zelených odvetví hospodárstva; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore a stimulovaniu žien v poľnohospodárstve a žien, ktoré ako samostatne zárobkovo činné osoby pôsobia v priamom marketingu, cestovnom ruchu a v oblasti remeselnej výroby a projektov; zdôrazňuje význam aktívnej prítomnosti a úlohy žien v horských oblastiach, najmä pri podpore inovácií a procesu spolupráce a pri zachovaní riadneho fungovania týchto oblastí; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby využívali existujúce zdroje a postupy na iniciatívy mikrofinancovania a mikroúverov určené ženám a na rovnaké kariérne príležitosti pre ženy, a to v rámci projektov Európskeho sociálneho fondu a nadnárodných projektov;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby horské oblasti a účinné opatrenia v EÚ boli zahrnuté v najnovšej reforme SPP; domnieva sa, že SPP by sa mala zameriavať na kompenzáciu prírodných a hospodárskych znevýhodnení, ktorým čelia poľnohospodári, ale mala by im tiež poskytovať prostriedky na to, aby využívali svoje prednosti;

40.  zdôrazňuje význam pomoci v prvom pilieri SPP pri zachovaní poľnohospodárskej produkcie a príjmu pre poľnohospodárov v horských oblastiach; pripomína, že na podporu týchto cieľov majú členské štáty možnosť uplatniť osobitnú priamu pomoc a viazané platby; pripomína, že kvôli neprimeranej vnútornej konvergencii sú v mnohých členských štátoch oddelené podpory z prvého piliera na oveľa nižšej úrovni ako v oblastiach priaznivých pre poľnohospodárstvo, čo ešte viac znižuje konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov;

41.  domnieva sa, že opatreniami v rámci druhého piliera SPP sa musí zabezpečiť udržateľnosť, konkurencieschopnosť a diverzifikácia poľnohospodárskej výroby a spracovateľského priemyslu v horských oblastiach; taktiež sa domnieva, že týmito opatreniami by sa mohlo prispieť k „obnove vidieka“ tým, že sa podporí vznik projektov multifunkčného poľnohospodárskeho rozvoja, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu a inovácie, a že sa uprednostnia poľnohospodárske investície (do budov, na osobitné vybavenie, modernizáciu atď.) a zachovanie pôvodných plemien;

42.  zastáva názor, že cieľom sektorového prístupu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov by malo byť zabezpečenie udržateľnej produkcie mlieka v horských oblastiach, a vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby najmä prostredníctvom druhého piliera SPP zabezpečili doplňujúce kompenzačné opatrenia v prospech znevýhodnenej produkcie mlieka s cieľom zachovať a posilniť poľnohospodárstvo a účinné fungovanie poľnohospodárskych podnikov, najmä malých poľnohospodárskych podnikov, v týchto regiónoch;

43.  poukazuje na potenciál duálneho vzdelávania v horských regiónoch; zdôrazňuje povzbudivé výsledky, ktoré sa dosiahli v niektorých členských štátoch; víta existujúce projekty duálneho vzdelávania v celej Únii;

44.  domnieva sa, že vhodné fyzické infraštruktúry a infraštruktúry IKT vytvárajú príležitosti na hospodárske, vzdelávacie, sociálne a kultúrne činnosti a znižujú účinky vyplývajúce z odľahlosti a izolácie; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne odporúčania na prekonanie nedostatku kvalifikovaných pracovných síl v odvetví cestovného ruchu, ktoré by konkrétne riešili výzvy neatraktívnych pracovných miest a nedostatočného odmeňovania, ako aj na podnietenie možností odborného kariérneho rozvoja; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom EŠIF vyčlenili investície do infraštruktúry v horských oblastiach, aby sa tieto stali príťažlivejšie pre hospodárske činnosti;

45.  podporuje inovatívne riešenia, a to aj riešenia založené na informačných technológiách, v oblasti dostupnosti kvalitného základného vzdelania, ako aj možností formálneho a neformálneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania v odľahlých horských oblastiach, napríklad spoluprácou medzi horskými regiónmi, mestami a univerzitami; zdôrazňuje, že je potrebné veľmi kvalitné terciárne vzdelávanie, a poukazuje na potenciál systémov diaľkového vzdelávania, ktoré ponúkajú prístup k výučbe a vzdelávaniu z odľahlých oblastí; s cieľom prekonať negatívne demografické trendy v týchto regiónoch zdôrazňuje skutočnosť, že rovnocenný prístup k vzdelávaniu, zariadeniam starostlivosti o deti a ďalšej odbornej príprave a rekvalifikácii v prípade starších ľudí na uľahčenie aktívneho začleňovania do trhu práce sú dôležité otázky, ktoré treba riešiť;

46.  vyzýva na rozvoj a skvalitnenie zariadení zdravotnej starostlivosti a služieb v horských regiónoch okrem iného cezhraničnými iniciatívami spolupráce vrátane plánovaného rozvoja cezhraničných zdravotníckych zariadení, a to tam, kde je to potrebné; podporuje rozvoj dobrovoľníctva pri poskytovaní verejných služieb s prihliadnutím na najlepšie postupy v niektorých členských štátoch;

47.  pripomína zásadu zaručenia všeobecného prístupu k verejným službám na celom území EÚ a súčasne zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a regióny podporovali alternatívne a inovatívne riešenia pre horské oblasti vrátane riešení konkrétnych situácií prispôsobených v prípade nutnosti miestnym a regionálnym potrebám;

48.  zdôrazňuje význam iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a efektívnejšieho vykonávania záruky pre mladých ľudí ako vhodnej príležitosti na zastavenie odchodu mladých ľudí z horských regiónov v reakcii na demografickú krízu a problém so starnúcim obyvateľstvom; vyzýva na predkladanie iniciatív na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktoré sa budú konkrétne zameriavať na plnenie potrieb nerozvinutých horských regiónov;

49.  zdôrazňuje skutočnosť, že v horských regiónoch pretrvávajú rodové rozdiely, najmä v prípade marginalizovaných spoločenstiev a zraniteľných skupín; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na uplatňovanie rodového hľadiska na horizontálnej a vertikálnej úrovni v prípade všetkých oblastí politiky, a to predovšetkým s cieľom financovať v týchto regiónoch politiku týkajúcu sa prepojiteľnosti; požaduje komparatívnu analýzu špecifík postavenia žien v horských regiónoch, najmä v znevýhodnených horských oblastiach;

50.  nabáda a vyzýva na podporu, a to aj vyžívaním EŠIF, iniciatív na zlepšenie sociálnej a kultúrnej súdržnosti horských komunít a začleňovania do nich a na prekonávanie fyzickej izolácie a nedostatočnej kultúrnej rozmanitosti, najmä prístupom k umeniu a ku kultúrnemu životu a priamou účasťou v týchto oblastiach;

51.  zdôrazňuje význam integrovaných územných iniciatív zameraných na integráciu migrantov, a to v súvislosti s procesmi, ktoré sa týkajú demografickej a sociálno-ekonomickej obrody a obnovy v horských oblastiach vrátane oblastí s odlivom obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby uľahčovala a podporovala šírenie takýchto iniciatív;

Ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy v horských regiónoch

52.  pripomína, že horské oblasti sú bohaté na obnoviteľné zdroje energie, pokiaľ ide o množstvo a rozmanitosť; domnieva sa, že tieto oblasti by mali stáť na čele pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva Komisiu, aby sa zameriavala na politiky, ktorými sa podporuje a uľahčuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie v horských regiónoch;

53.  zdôrazňuje potrebu chrániť na európskej úrovni živočíšne druhy príznačné pre veľhory, ktoré môžu žiť v cezhraničných horských masívoch, ako sú kamzíky, kozorožce horské, veľké dravé vtáky, medvede, vlky a rysy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili plán ochrany druhov príznačných pre veľhory a ich opätovnej introdukcie do veľhôr;

54.  zdôrazňuje tiež potenciál sopečných horských oblastí a sopiek, najmä v súvislosti s príspevkom vulkanológie, pri dosahovaní cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a zdôrazňuje príspevok týchto oblastí k predchádzaniu prírodným katastrofám a k ich zvládaniu, ako sú sopečné erupcie;

55.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby určili všetky vysokohorské lokality, v ktorých by zákaz vjazdu automobilov mal pozitívny vplyv na miestny boj proti topeniu ľadovcov;

56.  trvá na tom, že pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov sa musí zohľadňovať rovnováha ochrany prírody a životného prostredia, a to aj v horských oblastiach; pripomína, že v niektorých prípadoch môže vodná energia a ťažba biomasy ovplyvňovať ekosystémy a že zariadenia na výrobu veternej a solárnej energie by mohli narúšať vzhľad krajiny, pričom sú súčasne zdrojom miestneho rozvoja;

57.  poznamenáva, že horské regióny vrátane sopečných regiónov a ich ekosystémov sú mimoriadne citlivé na zmenu klímy a hydrogeologické riziká, čo v týchto regiónoch spôsobuje mimoriadne závažné následky prejavujúce sa vo zvyšujúcom sa počte prírodných pohrôm, ktoré môžu mať environmentálny vplyv aj na susedné oblasti a negatívny dosah na hospodársky rozvoj a cestovný ruch; v tejto súvislosti sa domnieva, že stredobodom budúceho Programu EÚ pre horské regióny musí byť ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy a prijímanie vhodných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy, a to vrátane akčného plánu v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje tiež potrebu vytvoriť sieť zameranú na analýzu a výmenu osvedčených postupov v týchto oblastiach;

58.  zdôrazňuje význam zachovania a ochrany jedinečného biotopu horských regiónov a jeho udržateľného rozvoja, a to aj obnovou biodiverzity a pôdy, propagáciou prírodného dedičstva a služieb ekosystému a zabezpečením tzv. zelenej infraštruktúry, čo v týchto odvetviach takisto prináša pracovné príležitosti; pripomína, že poľnohospodárstvo a udržateľné obhospodarovanie pôdy a lesov v horských oblastiach majú kľúčový význam pre zachovanie biodiverzity a ochranu pred vplyvmi na životné prostredie a krajinu;

59.  pripomína, že horské regióny sú významným zdrojom vody, ktorý je potrebné chrániť a spravovať udržateľným spôsobom; berie na vedomie závislosť niektorých mestských oblastí od ekosystémových služieb z horských regiónov, ktoré však často za ne nedostávajú spravodlivú kompenzáciu; vyzýva miestne orgány, aby zvážili partnerstvá v podobe projektov spolupráce pri získavaní a ochrane dodávok vody pre mestské komunity v susedstve horských oblastí; podporuje financovanie opatrení na zadržiavanie vody s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodárske plochy boli udržateľne a účinne zavlažované a existovala minimálna úroveň prietoku riek;

60.  podporuje rozvoj udržateľného cestovného ruchu ako vhodnej príležitosti na tvorbu pracovných miest a presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja týchto oblastí; zdôrazňuje, že ako základ udržateľného cestovného ruchu je potrebné rozvíjať širokopásmové pripojenie na internet;

61.  zdôrazňuje, že je potrebná aktívna synergická spolupráca medzi poľnohospodárstvom a inými hospodárskymi činnosťami v lokalitách siete Natura 2000 a v iných chránených oblastiach (národných parkoch, chránených krajinných oblastiach atď.), ktoré sa nachádzajú v horských regiónoch;

Dostupnosť a prepojiteľnosť v horských regiónoch

62.  zastáva názor, že internet a konkrétne technológie prístupovej siete novej generácie (NGA) majú kľúčovú úlohu pri prekonávaní problémov, ktorým čelia horské regióny; pripomína, že internet súvisí so službami vo verejnom záujme a chýbajúci prístup k týmto službám môže viesť k vyľudňovaniu;

63.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili stimuly na aktívnejší rozvoj verejno-súkromných partnerstiev v horských oblastiach, a to v oblasti dopravnej, komunikačnej a energetickej infraštruktúry, keďže pre nedostatočné úspory z rozsahu je poskytovanie týchto služieb komerčne neatraktívne; zdôrazňuje, že len lepšia dopravná a iná infraštruktúra majúca dostatočnú kvalitu môže v horských oblastiach vytvoriť hospodársky rast a nové pracovné miesta;

64.  konštatuje, že cestovný ruch do značnej miery ovplyvňuje prítomnosť infraštruktúry a prístup k službám všeobecného záujmu; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vytvoriť infraštruktúru na podporu cestovného ruchu v horských regiónoch;

65.  konštatuje, že nové informačné a komunikačné technológie ponúkajú široké spektrum možností zamestnania, sociálneho začlenenia a posilnenia sociálneho postavenia vo vznikajúcom digitálnom hospodárstve; domnieva sa preto, že na propagáciu týchto príležitostí je potrebná osobitná podpora z EŠIF; vyzýva členské štáty, aby v týchto oblastiach podporovali prácu na diaľku, elektronický obchod a využívanie kanálov digitálneho marketingu s cieľom zlepšiť riadenie nákladov v spoločnostiach; domnieva sa, že ľahší prístup k novým informačným technológiám by mohol viesť k rozvoju programov diaľkového vzdelávania v oblastiach s nedostatkom učiteľov, ako aj k službám elektronického zdravotníctva, čo môže prispieť k zabráneniu odlivu obyvateľstva z horských oblastí; žiada, aby sa predložili a vymieňali príklady osvedčených postupov, a tým sa prispievalo k hospodárskej diverzifikácii horských regiónov;

66.  víta systém poukážok EÚ na satelitné pripojenie k internetu, vďaka ktorému sa satelitné pripojenie stáva vhodnou alternatívou v oblastiach s nedostatočnou infraštruktúrou alebo na miestach, o ktoré nemajú investori záujem;

67.  vyzýva Komisiu, aby pri vyvíjaní politík týkajúcich sa širokopásmového pripojenia k internetu zohľadnila chýbajúcu infraštruktúru a nedostatočný záujem na strane investorov v dôsledku nízkeho počtu obyvateľov a odľahlosti horských regiónov; nabáda Komisiu, aby vyvíjala osobitné politiky na prekonanie digitálnej priepasti v týchto regiónoch, a to aj prostredníctvom potrebných verejných investícií;

68.  pripomína, že sociálny a hospodársky rozvoj horských regiónov, ktoré sú v niektorých členských štátoch aj vzdialenými regiónmi, závisí od dopravných väzieb medzi nimi a inými regiónmi v danom členskom štáte alebo cezhraničnými regiónmi; vyzýva vnútroštátne orgány, aby v spolupráci s Komisiou uľahčovali realizáciu projektov v oblasti dopravnej prepojiteľnosti horských regiónov s hlavnými vnútroštátnymi a transeurópskymi cestami a dopravnými koridormi, najmä dopravnou infraštruktúrou TEN-T, a to s využitím rôznych fondov a finančných nástrojov EÚ vrátane investícií EIB;

69.  vyzýva európske horské regióny, aby prostredníctvom EFRR investovali do rozvoja výkonnejších a lepšie prepojených železničných a električkových sietí;

o
o   o

70.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru regiónov, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
(7) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 56.
(8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(9) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(10) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0109.
(12) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 55.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0577.
(14) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 117.
(15) Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 32.
(16) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 30.
(17) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s. 14.
(18) Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 81.
(19) Ú. v. EÚ C 166, 7.6.2011, s. 23.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia