Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 7. júna 2016 - Štrasburg
Odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami: protokol k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie ***
 Jednotné technické predpisy pre kolesové vozidlá: dohoda EHK OSN ***
 Dohoda o obchode medzi EÚ a Kolumbiou a Peru (pristúpenie Chorvátska) ***
 Posilnená spolupráca v oblasti majetkových režimov medzinárodných párov ***
 Odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami: Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie (justičná spolupráca v trestných veciach) ***
 Trhy s finančnými nástrojmi ***I
 Trhy s finančnými nástrojmi, zneužívanie trhu a vyrovnanie transakcií s cennými papiermi ***I
 Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov – Rimantasa Šadžiusa
 Správa o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015
 Nová aliancia pre potravinovú bezpečnosť a výživu
 Hodnotenie medzinárodných účtovných štandardov (IAS)
 Operácie na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou
 Nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci
 Technologické riešenia pre udržateľné poľnohospodárstvo
 Posilňovanie inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov

Odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami: protokol k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie ***
PDF 248kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku s výnimkou ustanovení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (14384/2015 – C8-0118/2016 – 2015/0101(NLE))
P8_TA(2016)0238A8-0154/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14384/2015),

–  so zreteľom na Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (15044/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 33, 113,114, 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0118/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako aj článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0154/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Svetovej zdravotníckej organizácii.


Jednotné technické predpisy pre kolesové vozidlá: dohoda EHK OSN ***
PDF 249kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí revízie 3 Dohody Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktorá sa týka prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenie a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo použité na kolesových vozidlách, a podmienok pre vzájomné uznávanie udelených schválení na základe týchto predpisov („revidovaná dohoda z roku 1958“) (13954/2015 – C8-0112/2016 – 2015/0249(NLE))
P8_TA(2016)0239A8-0185/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13954/2015),

–  so zreteľom na revíziu 3 Dohody Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktorá sa týka prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenie a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo použité na kolesových vozidlách, a podmienok pre vzájomné uznávanie udelených schválení na základe týchto predpisov (ďalej len „revidovaná dohoda z roku 1958“) (13954/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0112/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0185/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Európskej hospodárskej komisii Organizácie Spojených národov.


Dohoda o obchode medzi EÚ a Kolumbiou a Peru (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 246kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Dodatkového protokolu k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (12594/2014 – C8-0180/2015 – 2014/0234(NLE))
P8_TA(2016)0240A8-0155/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12594/2014),

–  so zreteľom na Dodatkový protokol k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (12595/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0180/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0155/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dodatkového protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kolumbijskej republiky a Peruánskej republiky.


Posilnená spolupráca v oblasti majetkových režimov medzinárodných párov ***
PDF 244kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov medzinárodných párov, vzťahujúca sa na veci majetkových režimov manželov, ako aj na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev (08112/2016 – C8-0184/2016 – 2016/0061(NLE))
P8_TA(2016)0241A8-0192/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08112/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 329 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0184/2016),

–  so zreteľom na podmienky stanovené v článku 20 Zmluvy o Európskej únii a v článkoch 326 a 327 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 85 a článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A8-0192/2016),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov medzinárodných párov, vzťahujúca sa na veci majetkových režimov manželov, ako aj na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.


Odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami: Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie (justičná spolupráca v trestných veciach) ***
PDF 250kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, pokiaľ ide o jeho ustanovenia o povinnostiach týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach a vymedzenie pojmu trestné činy (14387/2015 – C8-0119/2016 – 2015/0100(NLE))
P8_TA(2016)0242A8-0198/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14387/2015),

–  so zreteľom na Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (15044/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 82 ods. 1, článkom 83 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0119/2016),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2016 o dohode o tabaku (dohoda so spoločnosťou Philip Morris International)(1),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0198/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, Europolu, Eurojustu a úradu OLAF.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0082.


Trhy s finančnými nástrojmi ***I
PDF 330kWORD 68k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, pokiaľ ide o určité dátumy (COM(2016)0056 – C8-0026/2016 – 2016/0033(COD))
P8_TA(2016)0243A8-0126/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0056),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0026/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 29. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. mája 2016(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. mája 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0126/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. júna 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi

P8_TC1-COD(2016)0033


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/1034.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Trhy s finančnými nástrojmi, zneužívanie trhu a vyrovnanie transakcií s cennými papiermi ***I
PDF 331kWORD 67k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o návrhu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a nariadenie (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii a o centrálnych depozitároch cenných papierov, pokiaľ ide o určité termíny (COM(2016)0057 – C8-0027/2016 – 2016/0034(COD))
P8_TA(2016)0244A8-0125/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0057),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0027/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 29. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. mája 2016(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. mája 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0125/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. júna 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a nariadenie (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii a o centrálnych depozitároch cenných papierov

P8_TC1-COD(2016)0034


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1033.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov – Rimantasa Šadžiusa
PDF 242kWORD 62k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o návrhu na vymenovanie Rimantasa Šadžiusa za člena Dvora audítorov (C8-0126/2016 – 2016/0805(NLE))
P8_TA(2016)0245A8-0183/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0126/2016),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0183/2016),

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 23. mája 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Rimantasa Šadžiusa za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Správa o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015
PDF 452kWORD 122k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015 (2015/2317(INI))
P8_TA(2016)0246A8-0165/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť cieľ rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva,

–  so zreteľom na odseky 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie z decembra 2005 s názvom Európsky konsenzus o rozvoji(1),

–  so zreteľom na závery Rady, dvojročné správy Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu o súdržnosti politík v záujme rozvoja, predovšetkým na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013(2),

–  so zreteľom na piatu dvojročnú správu Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja, konkrétne jej pracovný dokument o súdržnosti politík v záujme rozvoja zverejnený v auguste 2015 (SWD(2015)0159),

–  so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030 prijatom na summite OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2015 v New Yorku(3), ktorý zahŕňa cieľ „posilniť súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja“ (cieľ 17.14),

–  so zreteľom na záverečný dokument štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci z decembra 2011, ktorý je venovaný partnerstvu pre účinnú rozvojovú spoluprácu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0165/2016),

A.  keďže v záveroch Rady k piatej dvojročnej správe Európskej komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja prijatých v októbri 2015 sa zdôraznilo, že súdržnosť politík v záujme rozvoja bude tvoriť dôležitú súčasť prínosu EÚ k dosiahnutiu širšieho cieľa súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja;

B.  keďže prijatie programu udržateľného rozvoja do roku 2030 predstavuje novú úlohu, čo sa týka dosiahnutia súdržnosti politík v záujme rozvoja, pretože sa ním stanovuje jediný, univerzálny súbor rozvojových cieľov, ktoré sa vzťahujú na všetkých;

C.  keďže EÚ musí prevziať vedenie pri podpore súdržnosti politík v záujme rozvoja;

D.  keďže 1,5 miliardy ľudí stále žije v chudobe, pričom nemajú dostatočnú zdravotnícku starostlivosť, takmer nijaké možnosti vzdelávania a ich životná úroveň je veľmi nízka; keďže väčšina z nich sú ženy;

E.  keďže fiškálny priestor rozvojových krajín je v skutočnosti obmedzený požiadavkami globálnych investorov a finančných trhov; keďže rozvojové krajiny ponúkajú rôzne daňové stimuly a oslobodenia od daní, aby prilákali alebo si udržali investorov, čo vedie k škodlivej daňovej konkurencii a k „pretekom smerom na dno“;

F.  keďže EÚ nesie vo vzťahoch s partnerskými krajinami priamu a historickú zodpovednosť;

G.  keďže súčasný európsky rámec rozvoja nemá dostatok účinných mechanizmov na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré vyplývajú z politík Európskej únie, ani na ich nápravu;

Súdržnosť politík v záujme rozvoja v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030

1.  pripomína, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je hlavným prvkom realizácie nového programu udržateľného rozvoja; požaduje prijatie aktívnych opatrení na základe spoločného chápania súdržnosti politík v záujme rozvoja; poukazuje na to, že prístup založený na ľudských právach by mal viesť k hlbšiemu chápaniu súdržnosti politík v záujme rozvoja, pretože bez odstraňovania prekážok, ktoré bránia v uplatňovaní práv, nemožno dosiahnuť pokrok pri presadzovaní udržateľného rozvoja a odstraňovaní chudoby; domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by mala prispieť k vytvoreniu právneho štátu, nezávislých inštitúcií a vyriešeniu problematiky dobrej správy v rozvojových krajinách;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hoci bola súdržnosť politík v záujme rozvoja schválená v rámci Miléniovej deklarácie OSN(4), Lisabonskej zmluvy a Pusanského fóra o účinnosti pomoci(5), došlo len k malému pokroku, pokiaľ ide o jej konkrétne vykonávanie;

3.  žiada začať celoeurópsku diskusiu o súdržnosti politík v záujme rozvoja v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho nových 17 univerzálnych a nedeliteľných cieľov udržateľného rozvoja s cieľom lepšie pochopiť, ako by tento koncept mohol byť v súlade s univerzálnejšou koncepciou súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

4.  pripomína, že ciele udržateľného rozvoja sa uplatňujú na rozvinuté aj rozvojové krajiny a mali by byť úplne integrované do rozhodovacieho procesu EÚ na vnútornej i vonkajšej úrovni; zdôrazňuje potrebu rozvíjať procesy riadenia v záujme presadzovania súdržnosti politík v záujme rozvoja na globálnej úrovni a požaduje začlenenie súdržnosti politík v záujme rozvoja medzi hlavné otázky v nadchádzajúcich politických diskusiách EÚ o novej globálnej stratégii a VFR;

Mechanizmy súdržnosti politík v záujme rozvoja

5.  žiada, aby sa o súdržnosti politík v záujme rozvoja diskutovalo na zasadnutí Európskej rady s cieľom podnietiť medziinštitucionálnu diskusiu zahŕňajúcu Komisiu, ESVČ, Radu a Európsky parlament, ako aj diskusiu na vnútroštátnej úrovni;

6.  navrhuje, aby Komisia a ESVČ v rámci príprav na tento summit zaslali hlavám členských štátov EÚ a predsedom vlád konkrétne odporúčania o účinných mechanizmoch na realizáciu súdržnosti politík v záujme rozvoja a začlenenie stratégií EÚ na lepšie vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja a o jasnejšom určení povinnosti každej inštitúcie EÚ pri plnení záväzkov v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa, že takýto proces by mal byť čo najtransparentnejší a najinkluzívnejší a mal by zahŕňať miestne a regionálne vlády, organizácie občianskej spoločnosti a odborné zoskupenia;

7.  víta vytvorenie skupiny komisárov zapojených do vonkajších vzťahov; žiada VP/PK, aby Výboru pre rozvoj poskytovala pravidelné správy o činnosti tejto skupiny;

8.  domnieva sa, že mechanizmy, ktoré využívajú niektoré delegácie EÚ na poskytovanie spätnej väzby na správu Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015, by sa mali rozšíriť na všetky delegácie EÚ a že by sa mali poskytovať každý rok; vyzýva delegácie EÚ, aby zaručili, aby bola súdržnosť politík v záujme rozvoja súčasťou programu príslušných dvojstranných rokovaní a schôdzí spoločných parlamentných zhromaždení, ako aj každoročnej schôdze vedúcich delegácií EÚ v Bruseli;

9.  víta balík opatrení lepšej právnej regulácie, ktorý prijala Komisia 19. mája 2015; ďalej víta skutočnosť, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je osobitne uvedená ako právna požiadavka v nástroji č. 30 usmernení o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0215);

10.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom na dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja, posúdení vplyvov na rozvoj je naďalej málo a riadne neriešia potenciálny vplyv na rozvojové krajiny; dúfa, že balíček opatrení týkajúci sa lepšej právnej regulácie a súvisiace usmernenia zlepšia túto situáciu tým, že sa zohľadnia rozvoj a ľudské práva vo všetkých posúdeniach vplyvu a zvýši transparentnosť; vyzýva Komisiu, aby systematicky viedla konzultácie s organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv už v ranom štádiu procesu tvorby politík a aby zaviedla lepšie záruky a mechanizmy na zabezpečenie vyváženejšieho zastúpenia zainteresovaných strán; víta verejné konzultácie o pláne, ktorého cieľom je určenie výsledku a vplyvu súdržnosti politík v záujme rozvoja v rozvojových krajinách a ktorý otvára možnosti pre externé zainteresované strany vrátane rozvojových krajín a občianskej spoločnosti vyjadriť svoje názory a aktívne sa na nich podieľať; ďalej víta externú fázu tohto plánu a prípadové štúdie, ktoré by mohli účinne prispieť k presnému vyhodnoteniu vplyvu súdržnosti politík v záujme rozvoja; považuje za nutné uskutočňovať systematickejšie hodnotenia ex post počas vykonávania politiky EÚ;

11.  domnieva sa, že sa musí klásť väčší dôraz na inštitucionálnu koordináciu, či už medzi inštitúciami EÚ, alebo členskými štátmi; vyzýva vlády členských štátov, aby začlenili súdržnosť politík v záujme rozvoja do právne záväzného aktu a aby vypracovali akčný plán pre súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja s cieľom realizovať ho; domnieva sa, že národné parlamenty by sa mali vo väčšej miere zapájať do programu súdržnosti politík v rámci ich právomoci vyvodzovať voči ich vládam zodpovednosť a kontrolovať pokrok v tejto oblasti;

12.  pripomína dôležitú úlohu, ktorú musí Európsky parlament zohrávať v procese presadzovania súdržnosti politík v záujme rozvoja jej prioritizáciou vo svojej agende, zvyšovaním počtu medzivýborových a medziparlamentných schôdzí týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja, podporovaním výmeny názorov týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja s partnerskými krajinami a posilňovaním dialógov s občianskou spoločnosťou;

13.  konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli účinný mechanizmus koordinácie medzi ministerstvami s osobitným mandátom pre súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva členské štáty, aby využívali osvedčené postupy, ktoré už boli zavedené v iných členských štátoch, a aby si tieto postupy vymieňali;

14.  poznamenáva, že spoločná tvorba programov je úspešný nástroj na súdržné plánovanie činností EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce; víta skutočnosť, že zahŕňa bilaterálne aktivity členských štátov v partnerských krajinách, vyjadruje však poľutovanie nad minulými zlyhaniami, pokiaľ ide o prepojenie činností EÚ s činnosťami členských štátov, ktoré viedli k premárneniu príležitostí na využitie synergií;

15.  uznáva, že správne zavádzanie súdržnosti politík v záujme rozvoja si bude vyžadovať primerané množstvo finančných zdrojov a personálu; nalieha, aby sa kontaktným miestam súdržnosti politík v záujme rozvoja v národných ministerstvách a delegáciách EÚ pridelili nevyhnutné finančné prostriedky na zavedenie vnútroštátnych a európskych stratégií týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja;

16.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú národné parlamenty pri vykonávaní súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja, keďže zabezpečujú priebežnú kontrolu politických záväzkov, monitorovania a plného zapojenia organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a kontrolu posúdenia vplyvov predkladaných vládami;

17.  pripomína svoj návrh na nezávislý systém v rámci Európskej únie na prijímanie sťažností občanov alebo komunít, ktorých sa týkajú politiky Únie; uznáva dôležitú úlohu Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu a jeho stáleho spravodajcu pre súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorý tlmočí obavy občanov alebo spoločenstiev, ktorých sa týkajú politiky EÚ;

18.  zdôrazňuje, že EÚ musí viac finančných prostriedkov investovať do analýzy súdržnosti politík v záujme rozvoja na základe dôkazov; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne určila nezrovnalosti a vypracovala analýzu ich nákladov a aby zaviedla vhodné mechanizmy monitorovania a sledovania pokroku, pokiaľ ide o súdržnosť politík v záujme rozvoja; vyzýva Komisiu, aby do svojej analýzy zahrnula návrhy na predchádzanie a riešenie nesúladu medzi rôznymi politikami; ďalej zdôrazňuje, že treba zlepšiť odkazovanie na súdržnosť politík v záujme rozvoja v programových dokumentoch;

19.  zdôrazňuje potrebu posilniť súdržnosť politík v záujme rozvoja v súvislosti s revíziou Európskeho konsenzu o rozvoji a s diskusiami o budúcej dohode po skončení platnosti Dohody z Cotonou;

Prioritné oblasti

Migrácia

20.  uznáva, že EÚ čelí najväčšej utečeneckej kríze od druhej svetovej vojny; zdôrazňuje, že posilnenie prepojenia medzi migračnými a rozvojovými politikami je nevyhnutné na riešenie základných príčin tohto javu; domnieva sa, že EÚ by na riešenie krízy mala využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane bezpečnostných a diplomatických nástrojov; zdôrazňuje, že reakcia na utečeneckú krízu by sa nemala sústreďovať len na obavy v oblasti bezpečnosti a že rozvojové ciele musia byť lepšie integrované, aby boli migračné politiky EÚ zlučiteľné s týmito postupmi zameranými na zníženie chudoby; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je dôležitou súčasťou novej migračnej politiky EÚ; víta prijatie európskej migračnej agendy (COM(2015)0240), ktorou sa vytvára komplexná reakcia na krízu; domnieva sa, že jej vykonávanie by mali sprevádzať konkrétne opatrenia na podporu hospodárskeho, politického a sociálneho rozvoja a dobrej správy v krajinách pôvodu; zdôrazňuje dôležitosť remitencií ako zdroja financovania rozvoja; zdôrazňuje význam dohôd členských štátov s tretími krajinami na uľahčenie bezpečného pohybu a mobility medzinárodných pracovníkov; domnieva sa, že programy rozvojovej pomoci a rozpočty, ktoré s tým súvisia, by sa nemali používať na účely kontroly migrácie; zdôrazňuje, že akákoľvek spoločná migračná politika musí byť zameraná na legálne cesty do Európy a na prijímanie migrantov;

21.  zdôrazňuje, že EÚ potrebuje rozsiahlejšiu harmonizáciu migračných a azylových politík v rámci samotnej Únie, ako aj s jej medzinárodnými partnermi; pripomína, že v skutočne efektívnej a komplexnej migračnej a azylovej politike musia byť v plnej miere integrované vnútorné aj vonkajšie politiky EÚ, a to najmä v rámci pracovných štruktúr EÚ; zdôrazňuje význam vytvorenia jednotnej spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky; požaduje inkluzívny prístup k riešeniu prvotných príčin migrácie, ktorý je úzko spätý s rozvojom, s cieľom dosiahnuť udržateľné riešenie súčasnej migračnej krízy; pripomína, že ženy a dievčatá z radov utečencov alebo migrantov sú osobitne ohrozené sexuálnym násilím a vykorisťovaním a že do migračnej politiky EÚ musí byť začlenené rodové hľadisko;

22.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v záujme posilnenia súdržnosti medzi migračnou a rozvojovou politikou nevykazovali výdavky súvisiace s utečencami ako oficiálnu rozvojovú pomoc, pretože by to viedlo k obrovským alternatívnym nákladom na úkor rozvojových programov, ktoré účinne riešia hlavné príčiny migrácie;

Obchod a financovanie

23.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sú dokopy naďalej najvýznamnejšími darcami na svete, pokiaľ ide o pomoc obchodu (11,7 miliardy EUR v roku 2013 – SWD(2015)0128); navrhuje, aby pomoc obchodu zo strany EÚ musela byť tiež zameraná na posilnenie postavenia chudobných výrobcov, družstiev, malých podnikov a mikropodnikov, uľahčenie diverzifikácie domácich trhov, zrovnoprávňovanie žien, posilňovanie regionálnej integrácie a znižovanie nerovnosti v oblasti príjmov; víta zámer Komisie klásť väčší dôraz na ustanovenia obchodných dohôd, ktoré sa týkajú rozvoja; pripomína záväzok členských štátov vynaložiť konkrétne kroky smerujúce k dosiahnutiu cieľa poskytnúť 0,7 % HNP na oficiálnu rozvojovú pomoc rozvojovým krajinám a odporúčania Výboru pre rozvojovú pomoc OECD dosiahnuť priemerný grantový prvok celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 86 %; zdôrazňuje, že obchodné dohody by mali prispievať k podpore trvalo udržateľného rozvoja a ľudských práv a k boju proti korupcii na celom svete;

24.  pripomína, že liberalizácia obchodu nemá sama osebe pozitívny vplyv na odstránenie chudoby, pretože môže mať negatívny dosah na trvalo udržateľný rozvoj;

25.  žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu výročnú správu o poskytovaní európskej pomoci pre obchod v rozvojových krajinách s uvedením pridelených súm a ich pôvodu, tak v okruhu IV rozpočtu Únie, ako aj ERF; domnieva sa, že takýto dokument by predstavoval solídny základ pre správy EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja predkladané každé dva roky;

26.  pripomína, že v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja 17.15 sa uznáva, že je potrebné rešpektovať politický priestor a smerovanie každej krajiny v záujme trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby; pripomína právo rozvojových krajín regulovať investície tak, aby sa zabezpečilo plnenie záväzkov a povinností všetkých investorov, vrátane zahraničných investorov, s cieľom chrániť ľudské práva a pracovné a environmentálne normy;

27.  víta pokrok dosiahnutý od zavedenia paktu udržateľnosti pre Bangladéš a vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila záväzné rámce aj na iné odvetvia; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila sociálnu zodpovednosť podnikov a iniciatívy v oblasti hĺbkových analýz, ktoré dopĺňajú platné nariadenie EÚ o dreve a týkajú sa navrhovaného nariadenia EÚ o nerastoch z konfliktných oblastí, aj do iných oblastí, čím sa zabezpečí, aby si EÚ a jej obchodníci a hospodárske subjekty splnili svoj záväzok dodržiavať ľudské práva a najprísnejšie sociálne a environmentálne normy;

28.  pripomína, že investičná politika EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o verejné prostriedky, sa musí podieľať na dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; pripomína potrebu zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií na financovanie rozvoja s cieľom účinne sledovať a monitorovať toky, udržateľnosť dlhu a pridanú hodnotu ich projektov udržateľného rozvoja;

29.  pripomína jedinečnú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci pri dosahovaní efektívnych výsledkov v oblasti rozvoja; vyzýva na ochranu rozvojového zamerania a charakteru oficiálnej rozvojovej pomoci vrátane transparentného a kontrolovaného systému podávania správ; pripomína, že uvoľnenie pomoci je potrebné na otvorenie možností pre socioekonomické subjekty z rozvojových krajín, ako sú miestne firmy alebo odborníci v oblasti technickej pomoci, a vyzýva na zintenzívnenie využívania systémov obstarávania rozvojových krajín pre programy pomoci pri podpore aktivít riadených verejným sektorom s cieľom posilniť miestny súkromný sektor;

30.  pripomína však, že samotná pomoc nestačí; je presvedčený, že je nevyhnutné zvážiť inovatívne a diverzifikované zdroje financovania, ako je daň z finančných transakcií, uhlíková daň, solidárny poplatok z ceny letenky, renty z prírodných zdrojov atď., ktoré by mali byť v súlade so zásadami účinnosti rozvoja; domnieva sa, že by sa mala posilniť súdržnosť medzi verejným, súkromným, medzinárodným a vnútroštátnym financovaním; v tejto súvislosti uznáva zásadnú úlohu súkromného sektora; trvá na tom, že je dôležité, aby sa pre súkromné podniky v rozvojových krajinách vytvorili priaznivé podmienky a aby sa podporovalo vytváranie politických a právnych rámcov uľahčujúcich využívanie bankových účtov a vytváranie digitálnych infraštruktúr;

31.  je presvedčený, že obchodná politika EÚ musí v záujme dosiahnutia cieľov súdržnosti politík v záujme rozvoja zohľadniť realitu a rozvojovú situáciu v rozvojových krajinách, ako aj právo rozvojových krajín vytvárať si vlastné rozvojové stratégie; zdôrazňuje, že obchodné a investičné dohody, ktoré uzavrela EÚ a jej členské štáty, nesmú ani priamo, ani nepriamo ohroziť rozvojové ciele, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv v partnerských krajinách; pripomína, že spravodlivý a riadne regulovaný obchod v súlade s pravidlami WTO môže mať rozvojový potenciál; víta zahrnutie komplexných kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných a investičných dohôd;

32.  vyzýva EÚ, aby vytvorila vhodný rámec na riešenie toho, ako spoločnosti dodržiavajú ľudské práva a sociálne a environmentálne normy; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aj naďalej aktívne podieľali na práci Rady pre ľudské práva OSN s cieľom vyvodzovať voči spoločnostiam zodpovednosť za porušovanie ľudských práv;

33.  podporuje efektívny, spravodlivý a transparentný daňový systém v súlade so zásadami dobrej správy; víta balík opatrení daňovej transparentnosti, ktorý predložila Komisia 18. marca 2015, ako aj balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktorý Komisia predložila 28. januára 2016, vrátane oznámenia Komisie o vonkajšej stratégii na presadzovanie dobrej správy v daňových záležitostiach v medzinárodnom kontexte; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať posúdenie vplyvu a analýzu účinku presahovania nových daňových právnych predpisov EÚ s cieľom zabrániť negatívnym dôsledkom pre rozvojové krajiny; pripomína, že mobilizácia domácich zdrojov na základe zdaňovania je najdôležitejším zdrojom príjmov pre verejné financovanie trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny v posilňovaní kapacít v oblastiach daňovej správy, správy finančného sektora a riadenia verejných financií a v potláčaní nezákonných finančných tokov; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že spoločnosti budú platiť dane v tých krajinách, v ktorých získavajú alebo vytvárajú hodnotu; zdôrazňuje preto zodpovednosť EÚ za presadzovanie a globálne zavedenie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja v daňovej oblasti; na tento účel naliehavo žiada EÚ, aby sa rozvojové krajiny mohli rovnakou mierou zúčastňovať na celosvetovej reforme súčasných medzinárodných daňových pravidiel;

34.  domnieva sa, že medzinárodná spolupráca je nevyhnutná v boji proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom, a vyzýva EÚ, aby podporovala ďalšiu medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa s rozvojovými krajinami pri rokovaniach o daňových zmluvách v súlade so vzorovým dohovorom OSN o zamedzení dvojitého zdanenia bude zaobchádzať spravodlivo, aby zohľadnila ich konkrétnu situáciu a zabezpečila spravodlivé rozdelenie práv na zdanenie; víta záväzky prijaté na konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v júli 2015 v Addis Abebe, napríklad revíziu multilaterálneho financovania rozvoja a daňovú iniciatívu Addis, ktorej cieľom je pomôcť rozvojovým krajinám vybudovať si svoje domáce systémy v oblasti zdrojov; vyzýva EÚ, aby v plnej miere využívala Modelovú zmluvu OECD o zdaňovaní, ktorá obsahuje fakultatívne ustanovenie o pomoci pri výbere daní;

35.  vyzýva na posúdenie vplyvu vývozných dotácií, ciel a prekážok obchodu na rozvojové krajiny;

36.  pripomína, že úsilie o zabezpečenie prístupu k surovinám z rozvojových krajín nesmie mať negatívny vplyv na miestny rozvoj a znižovanie chudoby, ale malo by skôr podporovať rozvojové krajiny v tom, aby ich nerastné bohatstvo viedlo k skutočnému rozvoju;

Potravinová bezpečnosť

37.  zdôrazňuje, že dosiahnutie potravinovej bezpečnosti na celom svete si bude vyžadovať súdržnosť politík v záujme rozvoja na všetkých úrovniach, najmä ak sa majú dosiahnuť ambicióznejšie ciele programu udržateľného rozvoja do roku 2030, konkrétne úplné odstránenie hladu a všetkých foriem podvýživy; domnieva sa, že EÚ by mala presadzovať vytváranie masívnych regulačných rámcov s jasnými kritériami na ochranu práv a potravinovej bezpečnosti zraniteľných osôb;

38.  vyzýva EÚ, aby systematicky hodnotila okrem iného vplyv politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a energetiky – ako napr. vplyv politiky v oblasti biopalív – na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách a na živobytie najzraniteľnejších osôb; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa naďalej sústreďovala na družstvá, mikropodniky, malé a stredné poľnohospodárske podniky a pracovníkov v poľnohospodárstve a aby podporovala udržateľné a agroekologické postupy v súlade so závermi Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD), odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny a cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti SPP neohrozili kapacitu výroby potravín a dlhodobú potravinovú bezpečnosť rozvojových krajín; zdôrazňuje, že významné otázky súdržnosti a vplyvu politík sa musia riešiť v rámci prebiehajúceho monitorovania politického rámca EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2010)0127); zdôrazňuje, že Únia musí podporovať budovanie spracovateľského odvetvia v poľnohospodárskom sektore a zlepšovanie techník konzervácie potravinových výrobkov; pripomína dôležitosť posúdenia vplyvu dohôd o rybárstve na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prispeli k tomu, aby sa zabránilo zaberaniu pôdy tým, že budú podporovať rozvojové krajiny pri uplatňovaní dobrovoľných usmernení OSN pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstva a lesov na vnútroštátnej úrovni;

Zdravie

39.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozvojové krajiny vo svojom financovaní rozpočtu priznali prioritu vytvoreniu kvalitného zdravotníctva, výstavbe udržateľnej zdravotníckej infraštruktúry a poskytovaniu základných služieb a kvalitnej starostlivosti; žiada Európsku úniu, aby podporovala zavádzanie univerzálneho zdravotného poistného krytia, ktorým by sa zaručilo spoločné znášanie zdravotných rizík;

Zmena klímy

40.  požaduje rozhodné kroky zo strany EÚ, jej členských štátov a všetkých medzinárodných partnerov pri vykonávaní dohody o klíme, ktorá bola nedávno prijatá na konferencii COP21 v Paríži; zdôrazňuje, že EÚ a ostatné rozvinuté krajiny musia naďalej podporovať opatrenia v oblasti klímy s cieľom znížiť emisie a vybudovať odolnosť voči vplyvom zmeny klímy v rozvojových krajinách, a najmä v najmenej rozvinutých krajinách; v tejto súvislosti pripomína zásadný význam poskytovania primeraného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; podporuje proces transformácie energetiky EÚ a v tejto súvislosti prechod k obnoviteľným zdrojom energie; zdôrazňuje, že neschopnosť obmedziť globálne otepľovanie na hodnotu výrazne pod 2°C by mohla oslabiť prínos v oblasti rozvoja; vyzýva EÚ, aby sa proaktívne zasadzovala za riešenie globálnej klimatickej výzvy stanovením strategických priorít na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch a aby vytýčila a vykonávala nové záväzné ciele v oblasti klímy, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie v súlade s cieľmi parížskej dohody;

41.  uznáva, že súkromné financovanie v rámci financovania opatrení v oblasti klímy nemôže nahradiť verejné financovanie; zdôrazňuje potrebu transparentného podávania správ a zodpovednosti a zabezpečenia uplatňovania príslušných sociálnych a environmentálnych záruk v súvislosti so súkromným financovaním opatrení v oblasti klímy;

Rodové otázky

42.  víta akčný plán EÚ o rodovej rovnosti na roky 2016 – 2020 a nabáda k monitorovaniu a realizácii jeho cieľov vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ vrátane projektov financovaných z prostriedkov EÚ na úrovni jednotlivých krajín; ďalej vyzýva EÚ, aby účinne začleňovala otázku rodovej rovnosti a zlepšovania postavenia žien do všetkých svojich politík, vrátane rozpočtu, a zabezpečila, aby jej vonkajšie politiky prispievali k boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie LGBT osôb;

Bezpečnosť

43.  uznáva, že bez bezpečnosti nie je možný udržateľný rozvoj ani odstránenie chudoby; okrem toho uznáva, že vzájomný vzťah medzi bezpečnosťou a rozvojom je dôležitým prvkom pri zabezpečovaní účinnosti vonkajších činností EÚ;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť politík a koordináciu medzi vonkajšou činnosťou EÚ a politikami v oblasti bezpečnosti, obrany, obchodu, humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce; pripomína výzvu, akou je dobrá správa vecí verejných v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by mala prispieť k dodržiavaniu zásad právneho štátu a vytvoreniu nestranných inštitúcií, ako aj posilneniu opatrení vedúcich k odzbrojeniu a zabezpečeniu verejného zdravia a potravinovej bezpečnosti, ako aj súvisiacich politík, ktoré zabezpečujú bezpečnosť a rozvoj;

45.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoje kapacity na predchádzanie krízam a včasnú reakciu s cieľom posilniť synergie medzi spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP) a rozvojovými nástrojmi a aby pri tom našla rovnováhu medzi krátkodobými reakciami na krízy a dlhodobejšími stratégiami rozvoja; podotýka, že vytvorenie nového nástroja zameraného na vzťah medzi rozvojom a bezpečnosťou by mohlo obmedziť nezrovnalosti a zvýšiť efektívnosť súdržnosti politík v záujme rozvoja; zdôrazňuje, že tento nástroj by sa nemal financovať prostredníctvom existujúcich nástrojov v oblasti rozvoja, ale využitím nových rozpočtových prostriedkov; žiada, aby pri vypracovávaní stratégií EÚ v oblasti bezpečnosti a rozvoja boli zohľadňované priority a stratégie príslušných regiónov a krajín; víta využívanie politického rámca pre krízový prístup ako dôležitého nástroja, ktorý umožňuje spoločne a včas zistiť príchod kríz; žiada posilnenie spolupráce medzi Európskou komisiou, ESVČ a členskými štátmi s cieľom dospieť ku komplexnej analýze, ktorá v prípade krízy poskytuje možnosť informovaného výberu medzi opatreniami spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a inými opatreniami;

46.  domnieva sa, že stratégia pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel(6), africké sily rýchleho nasadenia, ako aj regionálny akčný plán pre región Sahel na obdobie rokov 2015 – 2020(7), sú dobrými príkladmi úspešného vykonávania komplexného prístupu EÚ, účinnej kombinácie reakcií v oblasti bezpečnosti, rozvoja a správy;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v zlepšovaní prepojenia medzi humanitárnou pomocou, rozvojovou spoluprácou a odolnosťou voči katastrofám, aby bolo možné pružnejšie a účinnejšie reagovať na rastúce potreby;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0251.
(3) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1
(4) http://www.un.org/millennium/declaration/ares552e.htm
(5) http://www.oecd.org/development/effectiveness/49650173.pdf
(6) http://eeas.europa.eu/africa/docs/sahel_strategy_en.pdf
(7) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7823-2015-INIT/sk/pdf


Nová aliancia pre potravinovú bezpečnosť a výživu
PDF 436kWORD 197k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o Novej aliancii pre potravinovú bezpečnosť a výživu (2015/2277(INI))
P8_TA(2016)0247A8-0169/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a najmä na cieľ 2 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú v ňom stanovené, čiže odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo(1),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy prijatú 12. decembra 2015(2),

–  so zreteľom na Komplexný program rozvoja afrického poľnohospodárstva (CAADP), ktorý schválila Africká únia (AÚ) v roku 2002(3),

–  so zreteľom na samit hláv štátov AÚ, ktorý sa konal v Mapute v Mozambiku v roku 2003, na ktorom sa vlády štátov AÚ dohodli, že viac ako 10 % svojich celkových vnútroštátnych rozpočtových prostriedkov budú investovať do poľnohospodárstva(4),

–  so zreteľom na zhromaždenie hláv štátov a predsedov vlád štátov AÚ z júla 2012, na ktorom bol rok 2014 vyhlásený za rok poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti v Afrike(5) pri príležitosti desiateho výročia prijatia programu CAADP,

–  so zreteľom na vyhlásenie o urýchlenom raste poľnohospodárstva a transformácii v prospech spoločnej prosperity a lepších životných podmienok, prijaté 27. júna 2014 na samite hláv štátov AÚ v Malabe v Rovníkovej Guinei, ktorým sa vlády štátov AÚ opätovne zaviazali vyčleniť najmenej 10 % verejných výdavkov na poľnohospodárstvo(6),

–  so zreteľom na iniciatívu v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily krajín G8 z roku 2009(7),

–  so zreteľom na dokument s názvom Rámec a usmernenia k pôdnej politike v Afrike prijatý na spoločnej konferencii ministrov poľnohospodárstva, pôdohospodárstva a hospodárskych zvierat, ktorá sa konala v Addis Abebe (Etiópia) v apríli 2009(8), ako aj na vyhlásenie o otázkach a výzvach týkajúcich sa pôdy v Afrike(9), ktoré prijali hlavy štátov AÚ na samite konanom v Sirte (Líbya) v júli 2009, v ktorom sa naliehavo vyzýva na účinné vykonávanie Rámca a usmernení k pôdnej politike v Afrike,

–  so zreteľom na usmerňujúce zásady v oblasti významných pozemkových investícií v Afrike, prijaté na spoločnej konferencii ministrov poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, rybárstva a akvakultúry krajín AÚ, ktorá sa konala v Addis Abebe 1. a 2. mája 2014(10),

–  so zreteľom na vyhlásenie afrických organizácií občianskej spoločnosti s názvom Modernizácia afrického poľnohospodárstva – Kto má z nej prospech? z mája 2013(11),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Djimini organizácií západoafrických drobných poľnohospodárov z 13. marca 2014(12),

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia FAO o podpore postupného uplatňovania práva na primeranú výživu v kontexte potravinovej bezpečnosti jednotlivých štátov z roku 2004(13),

–  so zreteľom na správu Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) s názvom Poľnohospodárstvo na križovatke z roku 2009(14),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966(15),

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979(16),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1987(17),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva z roku 2007(18),

–  so zreteľom na základné zásady a usmernenia OSN týkajúce sa vysťahovania a vysídľovania obyvateľstva kvôli rozvoju z roku 2007(19),

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011, ktoré Rada OSN pre ľudské práva schválila v roku 2011(20), ako aj usmernenia OECD pre nadnárodné podniky aktualizované v roku 2011(21),

–  so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z roku 2011(22),

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby pôdy, rybných hospodárstiev a lesov z roku 2012(23),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín z roku 1991 (dohovor UPOV)(24),

–  so zreteľom na Medzinárodnú zmluvu o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2001(25),

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite z roku 1992 a na Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite z roku 2000 a na Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania z roku 2010(26),

–  so zreteľom na africký vzorový zákon o biologickej bezpečnosti(27),

–  so zreteľom na uznesenie o právnych predpisoch o pozemkoch v prospech potravinovej sebestačnosti, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie Frankofónie 12. júla 2012(28),

–  so zreteľom na uznesenie o sociálnom a environmentálnom vplyve pastierstva v krajinách AKT, ktoré prijalo Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ 27. novembra 2013 v Addis Abebe(29),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti(30) prijaté 31. marca 2010 a so zreteľom na závery Rady týkajúce sa rámca politiky prijaté 10. mája 2010(31),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady z 28. mája 2013 o potravinovej a výživovej bezpečnosti(32),

–  so zreteľom na akčný plán Komisie pre výživu z júla 2014(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti a znižovaniu rizika katastrof v rozvojových krajinách: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti(35),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o úlohe vlastníckych práv, vlastníctva majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách(36),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o Tanzánii, najmä o otázke zaberania pôdy(37),

–  so zreteľom na vyhlásenie o celosvetovej konvergencii v boji týkajúcom sa pôdy a vody, prijaté na Svetovom sociálnom fóre v Tunise v marci 2015(38);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 s názvom EXPO Miláno 2015: Uživiť planétu, energia pre život(39),

–  so zreteľom na žiadosti africkej občianskej spoločnosti o zaradenie potravinovej sebestačnosti a práva na výživu do programu nemeckého predsedníctva G7 v júni 2015(40),

–  so zreteľom na milánsku chartu(41) na tému Živiť planétu – energia pre život, predloženú na výstave Expo 2015, ktorú podpísal viac ako milión predstaviteľov štátov, vlád a občanov a ktorá vyzýva všetkých občanov, združenia, podniky alebo vnútroštátne a medzinárodné inštitúcie, aby prevzali zodpovednosť a zaručili, aby budúce generácie mohli uplatňovať svoje právo na výživu, a zahŕňa záväzky zamerané na zabezpečenie účinného práva na výživu vo svete,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Výbor OSN pre svetovú potravinovú bezpečnosť je vhodným fórom pre politické usmernenia o tejto otázke na medzinárodnej úrovni a že všetky zainteresované strany majú v rámci tohto fóra možnosť vyjadriť sa,

–  so zreteľom na iniciatívu Milan Urban Food Policy Pact(42) z 15. októbra 2015 predloženú magistrátom mesta Miláno a podpísanú 113 mestami na svete, ktorá bola predložená generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi a v ktorej sa zdôrazňuje ústredná úloha miest pri tvorbe politík v oblasti výživy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o situácii v Etiópii(43),

–  so zreteľom na verejné vypočutie o Novej aliancii pre potravinovú a výživovú bezpečnosť (NAFSN) zorganizované Výborom pre rozvoj 1. decembra 2015(44),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Nová aliancia pre potravinovú a výživovú bezpečnosť v Afrike vypracovanú prof. Olivierom De Schutterom, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre rozvoj a uverejnilo ju Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky v novembri 2015(45),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0169/2016),

A.  keďže cieľom Novej aliancie pre potravinovú bezpečnosť a výživu v Afrike (NAFSN) je zlepšenie potravinovej bezpečnosti a výživy poskytovaním pomoci 50 miliónom osôb v subsaharskej Afrike, aby sa do roku 2020 dostali z chudoby; keďže zúčastnené krajiny sa dohodli na rámcoch spolupráce pre jednotlivé krajiny, v ktorých sú stanovené záväzky týkajúce sa uľahčenia súkromných investícií v sektore poľnohospodárstva v Afrike;

B.  keďže investície do drobného poľnohospodárstva sa v Afrike za posledných tridsať rokov zanedbávali, zatiaľ čo závislosť krajín s nízkymi príjmami od dovozu potravín výrazne vzrástla, čím sa stali citlivými na výkyvy cien na medzinárodných trhoch;

C.  keďže veľké verejno-súkromné partnerstvá prinášajú to riziko, že v rámci afrického poľnohospodárstva získajú dominantné postavenie veľké poľnohospodárske spoločnosti, ktoré vytlačia miestne podniky;

D.  keďže súkromné investície v rámci NAFSN sa dostali k viac než 8,2 miliónu malých poľnohospodárov a vytvorili viac ako 21 000 pracovných miest, z toho vyše polovicu pre ženy;

E.  keďže potravinová kríza v roku 2008 viedla k všeobecnému uznaniu potreby podporovať potravinársku výrobu drobných poľnohospodárov pre domáce trhy;

F.  keďže programy štrukturálnych úprav prijaté začiatkom 80. rokov 20. storočia prispeli k rozvoju poľnohospodárstva sústredeného na vývoz s prioritným zameraním na zvyšovanie produkcie priemyselných plodín pre svetové trhy; keďže sa tým uprednostňovali veľkokapacitné, mechanizované modely produkcie so značnou podporou kapitálu a drobné poľnohospodárstvo bolo v porovnaní s tým zanedbávané;

G.  keďže medzinárodné trhy budú v budúcnosti menej stabilné; keďže krajiny by nemali prijímať riziko prílišnej závislosti od dovozu, ale mali by radšej investovať predovšetkým do domácej potravinárskej výroby v záujme budovania odolnosti;

H.  keďže rodinné poľnohospodárske podniky a drobní poľnohospodári musia byť v centre pozornosti NASFN;

I.  keďže potravinová bezpečnosť v rozvojových krajinách vo veľkej miere závisí od udržateľného využívania prírodných zdrojov;

J.  keďže cieľom tzv. pólov rastu je pritiahnutie medzinárodných investorov tým, že pôda sa sprístupní veľkým súkromným spoločnostiam, a keďže to nesmie byť na úkor rodinných poľnohospodárskych podnikov;

K.  keďže dohody o NASFN neobsahujú žiaden konkrétny ukazovateľ hladu a podvýživy;

L.  keďže rodinní poľnohospodári a drobní poľnohospodári preukázali svoju schopnosť poskytovať diverzifikované produkty a zvyšovať produkciu potravín udržateľným spôsobom využívaním agroekologických postupov;

M.  keďže monokultúry zvyšujú závislosť od chemických hnojív a pesticídov, čo vedie k rozsiahlej degradácii pôdy a prispieva k zmene klímy;

N.  keďže z poľnohospodárstva pochádza najmenej 14 % celkových ročných emisií skleníkových plynov, najmä v dôsledku používania dusíkatých hnojív;

O.  keďže existujú rôzne formy držby pôdy (zvyková, verejná a súkromná), ale NAFSN sa v súvislosti s otázkou práv spojených s držbou pôdy takmer výlučne odvoláva na uznávanie pozemkových práv;

P.  keďže v roku 2050 bude 70 % svetovej populácie žiť vo veľkých mestách a výživa bude čoraz častejšie otázkou, ktorá si bude vyžadovať reakciu na globálnej, ako aj miestnej úrovni;

Q.  keďže uznávanie pozemkových práv nie je jedinou zárukou ochrany pred vyvlastnením pôdy a presídlením;

R.  keďže otázka rodu je veľmi dôležitým aspektom investícií do poľnohospodárstva v Afrike; keďže vidiecke ženy sú dlhodobo diskriminované v prístupe k škále výrobných zdrojov vrátane pôdy, úverov, vstupov a služieb;

S.  keďže až donedávna sa podpora poskytovaná poľnohospodárstvu sústreďovala na vývoz plodín, ktorý je mužskou doménou, pričom na ženách do veľkej miery spočívala zodpovednosť za produkciu potravín na obživu rodiny;

T.  keďže FAO odhaduje, že na celom svete ubudlo približne 75 % genetickej diverzity rastlín; keďže rozsiahla genetická erózia zvyšuje našu zraniteľnosť voči zmene klímy a výskytu nových škodcov a chorôb;

U.  keďže riadenie, vlastníctvo a dostupnosť semien má zásadný význam pre odolnosť chudobných poľnohospodárov v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou;

V.  keďže by sa malo chrániť právo poľnohospodárov na rozmnožovanie, používanie, výmenu a predaj vlastných osív;

W.  keďže zlepšenia týkajúce sa nedostatkov v oblasti výživy v Afrike majú kľúčový význam z hľadiska programu trvalo udržateľného rozvoja; keďže zlá výživa vyplýva z množstva vzájomne súvisiacich procesov týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, sanitárnych a hygienických služieb, prístupu k zdrojom, posilnenia postavenia žien a ďalších oblastí;

X.  keďže cieľom záväzkov prijatých v rámci spolupráce pre jednotlivé krajiny v oblasti regulačných reforiem v sektore osív je posilniť práva šľachtiteľov na úkor súčasných systémov osív poľnohospodárov, od ktorých najchudobnejších poľnohospodári ešte stále vo veľkej miere závisia;

Investície do poľnohospodárstva v Afrike a splnenie cieľov udržateľného rozvoja

1.  poznamenáva, že rámce spolupráce pre jednotlivé krajiny sa zameriavajú na rozvoj osobitných hospodárskych oblastí s cieľom maximalizovať investície na základe iniciatív siahajúcich od cestnej alebo energetickej infraštruktúry po daňové a colné režimy či režimy držby pôdy; zdôrazňuje tiež potrebu zlepšiť prístup k vode a zabezpečiť pozornosť v tejto oblasti, zdokonaliť vzdelávanie v oblasti výživy a vymieňať si stratégie najlepších postupov;

2.  poznamenáva, že poľnohospodárske investičné politiky sú zvyčajne zamerané na nadobúdanie pôdy vo veľkom rozsahu a na poľnohospodárstvo orientované na vývoz, ktoré zvyčajne nesúvisí s miestnymi hospodárstvami; poznamenáva, že rozvoj extenzívneho zavlažovania v cieľových zemepisných oblastiach investícií NAFSN by mohol znížiť dostupnosť vody pre ďalších používateľov, napríklad malých poľnohospodárov alebo pastierov; zdôrazňuje, že za týchto okolností treba kriticky posúdiť a zvýšiť schopnosť obrovských verejno-súkromných partnerstiev prispievať k znižovaniu chudoby a k potravinovej bezpečnosti; zdôrazňuje, že poľnohospodárske investičné politiky by mali byť prepojené s miestnym hospodárstvom a mali by podporovať jeho rozvoj, a to vrátane drobných poľnohospodárov a rodinných poľnohospodárskych podnikov; pripomína, že v usmerneniach FAO o držbe pôdy sa odporúča zabezpečiť prístup k pôde, aby rodiny mohli produkovať potraviny na spotrebu pre domácnosti a zvýšiť príjem domácností; zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozsiahle pozemkové investície v Afrike vychádzali z týchto usmernení, čím sa drobným poľnohospodárom a miestnym spoločenstvám zabezpečí prístup k pôde, podporia sa investície miestnych MSP a zabezpečí sa, aby verejno-súkromné partnerstvá prispievali k potravinovej bezpečnosti a k znižovaniu chudoby a nerovnosti;

3.  poukazuje na to, že do rozhodovacieho procesu na základe rámca spolupráce neboli zahrnuté všetky zainteresované strany, ale boli z neho skôr vylúčené, okrem iného, vidiecke spoločenstvá, poľnohospodárski zamestnanci, drobní poľnohospodári, rybári a pôvodné obyvateľstvo a ich právo zapojiť sa do tohto procesu nebolo zohľadnené;

4.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou konzultáciou s africkými organizáciami občianskej spoločnosti pri zavádzaní NAFSN; zdôrazňuje, že účasť skupín, ktoré nemajú zaistenú potravinovú bezpečnosť, na politikách, ktoré sa ich týkajú, by sa mala stať základom všetkých politík v oblasti potravinovej bezpečnosti;

5.  pripomína, že NAFSN sa zaviazala podporovať inkluzívny rast založený na poľnohospodárstve, ktorý podporuje poľnohospodárstvo malého rozsahu a pomáha znižovať chudobu, hlad a podvýživu; zdôrazňuje, že NAFSN musí preto čo najviac obmedzovať využívanie chemických hnojív a prípravkov na ochranu rastlín vzhľadom na ich zdravotné a environmentálne dôsledky pre miestne spoločenstvá, ako je strata biodiverzity a erózia pôdy;

6.  kritizuje domnienku, že podnikové investície do poľnohospodárstva automaticky zlepšujú potravinovú bezpečnosť a výživu a znižujú chudobu;

7.  berie na vedomie správu skupiny G20 z roku 2011, v ktorej sa zdôrazňuje, že pri investíciách z dôvodu daňových výhod existuje riziko, že budú len krátkodobé; pripomína, že viaceré prieskumy motivácie investorov naznačili, že osobitné daňové stimuly majú na investičné rozhodnutia investorov neutrálny alebo negatívny vplyv(46);

8.  konštatuje, že daňové stimuly vrátane oslobodení od dane z príjmu právnických osôb v osobitných hospodárskych oblastiach pripravujú africké štáty o daňové príjmy, ktoré by sa mohli použiť na financovanie životne dôležitých verejných investícií do poľnohospodárstva, najmä v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy(47);

9.  vyzýva vlády a darcov, aby pozastavili alebo prehodnotili všetky politiky, projekty a poradenstvo, ktoré priamo nabádajú na zaberanie pôdy a jej zaberanie uľahčujú tým, že podporujú veľmi škodlivé projekty a investície, alebo nepriamo zvyšujú tlak na pôdu a prírodné zdroje a môžu viesť k závažnému porušovaniu ľudských práv; vyzýva namiesto toho na podporu politík, ktoré ochraňujú a uprednostňujú potreby malých výrobcov potravín, najmä žien, a podporujú udržateľné využívanie pôdy;

10.  varuje pred tým, aby sa v Afrike zopakoval ázijský model tzv. zelenej revolúcie zo 60. rokov minulého storočia, ako aj pred ignorovaním jeho negatívnych sociálnych a environmentálnych vplyvov; pripomína, že ciele udržateľného rozvoja zahŕňajú cieľ spočívajúci v podpore udržateľného poľnohospodárstva, ktorý sa má splniť do roku 2030;

11.  so znepokojením poznamenáva, že NAFSN v Malawi podporuje rozšírenie výroby tabaku namiesto podpory alternatívnych spôsobov obživy v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (RDKT) z roku 2005 a záväzkami prijatými v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

12.  naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby sa usilovali o premenu NAFSN na skutočný nástroj trvalo udržateľného rozvoja a podpory rodinných poľnohospodárskych podnikov a miestnych hospodárstiev v subsaharskej Afrike, a pripomína, že rodinné poľnohospodárske podniky a drobní poľnohospodári produkujú okolo 80 % potravín vo svete a zabezpečujú vyše 60 % zamestnanosti v regióne;

13.  so znepokojením konštatuje, že rámce spolupráce pre jednotlivé krajiny iba selektívne odkazujú na medzinárodné normy, ktoré vymedzujú zodpovedné investovanie v poľnohospodárstve, a neodkazujú ani na dobrovoľné usmernenia FAO z roku 2004 o podpore postupnej realizácie práva na primeranú výživu v kontexte vnútroštátnej potravinovej bezpečnosti, ani na akékoľvek povinnosti súkromných investorov týkajúce sa dodržiavania ľudských práv;

14.  vyzýva EÚ s jej členskými štátmi, ako najväčšieho poskytovateľa rozvojovej pomoci vo svete, aby:

   zabezpečili, aby investori z EÚ rešpektovali práva miestnych spoločenstiev a potreby malých poľnohospodárskych podnikov a nabádali aj svojich partnerov, aby ich rešpektovali, tým, že budú v rámcoch spolupráce uplatňovať prístup založený na ľudských právach, vrátane zachovávania záruk v oblasti environmentálnych, sociálnych, pracovných a ľudských práv, ako aj práva na pôdu a najprísnejších noriem transparentnosti v súvislosti s ich investičnými plánmi;
   zabezpečili, aby sa investori z EÚ pri vypracúvaní pracovných zmlúv riadili politikou sociálnej zodpovednosti a svoje hospodárske výhody nezneužívali v neprospech pracovníkov z miestnych spoločenstiev;
   podporovali a presadzovali miestne africké podniky a zainteresované strany ako primárnych aktérov a beneficientov iniciatív NAFSN;
   vykonali nedávne rozhodnutie WTO, ktoré sa týka zrušenia poľnohospodárskych vývozných dotácií, ktoré narúšajú miestne trhy a ničia zdroje obživy v rozvojových krajinách;
   zrušili colné prekážky, ktoré zbavujú africké krajiny motivácie pridávať základným produktom na miestnej úrovni pridanú hodnotu;

15.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby:

   zabezpečili, aby finančné, daňové a administratívne reformy nespôsobili oslobodenie investorov od spravodlivých príspevkov do daňového základu zúčastnených krajín alebo neoprávnene neznevýhodnili investorov v porovnaní s drobnými poľnohospodármi;
   zabezpečili, aby si príslušné vlády ponechali právo chrániť svoje poľnohospodárske a potravinové trhy vhodnými colnými a daňovými režimami, ktoré majú mimoriadny význam, pokiaľ ide o riešenie finančných špekulácií a daňových únikov;
   prijali opatrenia na podporu zodpovedného obchodu a usilovali sa odstrániť colné prekážky, ktoré bránia regionálnemu obchodu;

Správa, iniciatíva a zodpovednosť

16.  pripomína záväzok zaviesť dobrovoľné usmernenia FAO o podpore postupného uplatňovania práva na primeranú výživu v kontexte potravinovej bezpečnosti jednotlivých štátov, ktorý prijali strany NAFSN, a vyzýva strany NAFSN, aby sa zaviazali k plneniu medzinárodných noriem, ktorými sa vymedzuje zodpovedné investovanie v poľnohospodárstve, a dodržiavali hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti;

17.  trvá na tom, že NAFSN musí posilňovať dobrú správu prírodných zdrojov, najmä zaručením prístupu obyvateľov k ich vlastným zdrojom a ochranou ich práv v rámci zmlúv o transakciách týkajúcich sa prírodných zdrojov;

18.  vyzýva EÚ, aby v spolupráci s Organizáciou Spojených národov presadzovala záväzné prijatie milánskej charty a v nej uvedených záväzkov všetkými štátmi;

19.  pripomína význam hydrologickej regulácie a boja proti zmene klímy pre udržateľné poľnohospodárstvo; vyzýva všetkých partnerov NAFSN, aby kládli dôraz na zlepšovanie prístupu k vode a k technológiám zavlažovania a posilňovali ochranu životného prostredia a pôdy;

20.  vyzýva EÚ, aby sa spolu s Organizáciou Spojených národov usilovala zabezpečiť prijatie a šírenie iniciatívy Milan Urban Food Policy Pact;

21.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby sa na základe prístupu založeného na ľudských právach zaviazali presadzovať medzinárodné normy, ktorými je upravené investovanie, a to vrátane rámca a usmernení AÚ pre pozemkovú politiku v Afrike a jej usmerňujúcich zásad v oblasti významných pozemkových investícií v Afrike;

22.  žiada, aby sa v plnom rozsahu uverejňovali všetky vyhlásenia o zámere v súvislosti s rámcami spolupráce pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že treba zaviesť účinné inštitucionálne a právne rámce, ktorými sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie rizík a prínosov; zdôrazňuje, že aktívna účasť občianskej spoločnosti v rámci aliancie NAFSN má kľúčový význam pre posilnenie transparentnosti a zabezpečenie splnenia jej cieľov; pripomína, že by sa mal podporovať dialóg a konzultácie so všetkými skupinami občianskej spoločnosti;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že jediným spoločným ukazovateľom desiatich rámcov spolupráce v Novej aliancii pre potravinovú bezpečnosť a výživu je index podnikania Svetovej banky;

24.  zdôrazňuje, že súkromné spoločnosti zapojené do mnohostranných rozvojových iniciatív by mali niesť zodpovednosť za svoju činnosť; vyzýva strany NAFSN, aby na tento účel predkladali výročné správy o činnostiach vykonávaných v rámci NAFSN a aby tieto správy zverejňovali a sprístupňovali pre miestnych obyvateľov a spoločenstvá, a aby zriadili nezávislý mechanizmus zodpovednosti vrátane odvolacieho mechanizmu pre miestnych obyvateľov a spoločenstvá; zároveň zdôrazňuje, že v súvislosti s investíciami NAFSN ovplyvňujúcimi pozemkové práva sa musí vypracovať nezávislá predbežná štúdia vplyvu na pozemkové práva a tieto investície musia byť v súlade s dobrovoľnými usmerneniami FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybných hospodárstiev a lesov;

25.  poznamenáva, že nadnárodné spoločnosti pôsobiace v rámci NAFSN uprednostňujú veľkoobjemové zmluvné poľnohospodárstvo, čo prináša riziko odsunutia malých výrobcov na okraj; vyzýva desať afrických štátov zastúpených v NAFSN, aby zabezpečili, že zmluvné poľnohospodárstvo bude prínosné pre kupujúcich, ako aj miestnych dodávateľov; považuje preto za nevyhnutné posilniť napríklad organizácie poľnohospodárov s cieľom zlepšiť vyjednávaciu pozíciu poľnohospodárov;

26.  zdôrazňuje, že súkromný sektor už teraz vytvára 90 % pracovných miest v partnerských krajinách a potenciál pre účasť súkromného sektora je nesporný, keďže súkromné spoločnosti majú ideálne podmienky na zabezpečenie udržateľného základu pre mobilizáciu domácich zdrojov, čo je základom akéhokoľvek programu pomoci; zdôrazňuje dôležitosť transparentného regulačného rámca, ktorý jasne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov vrátane chudobných poľnohospodárov a zraniteľných skupín, keďže bez takéhoto rámca nemožno tieto práva úspešne chrániť;

27.  žiada revíziu rámcov spolupráce pre jednotlivé krajiny tak, aby sa mohli účinne použiť na riešenie rizík spojených s režimami zmluvného poľnohospodárstva a združujúcich programov pre malovýrobcov tým, že zabezpečia spravodlivé zmluvné ustanovenia vrátane cenových dohôd, dodržiavania práv žien, podpory udržateľného poľnohospodárstva a vhodných mechanizmov urovnávania sporov;

Prístup k pôde a zaistenie jej držby

28.  varuje pred tým, že zameranie jedine na uznávanie pozemkových práv často vedie k neistote u malých producentov potravín a pôvodných obyvateľov, najmä žien, ktorí nemajú svoje pozemkové práva právne uznané a sú zraniteľní, pokiaľ ide o nekalé obchody s pôdou, vyvlastnenie bez súhlasu alebo chýbajúcu primeranú náhradu;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby malí producenti potravín zastávali vedúce pozície, čo ich vlastným nezávislým organizáciám umožní podporovať ich pri kontrole svojej pôdy, prírodných zdrojov a programov;

30.  so znepokojením konštatuje, že investori a miestne elity zapojení do transakcií s pozemkami často opisujú príslušné oblasti ako „prázdne“, „nevyužívané“ alebo „nedostatočne využívané“, a to napriek tomu, že iba veľmi málo pôdy v Afrike je skutočne nevyužívanou pôdou, napr. vzhľadom na prevládajúce pastierske činnosti;

31.  zdôrazňuje, že 1,2 miliardy ľudí naďalej žije buď bez trvalého prístupu k pôde, alebo obrába pôdu, na ktorú nemá žiadny formálny ani právny nárok, a nemá k dispozícii dokumenty, ktoré by príslušné pozemky vymedzovali, a ani právne, či finančné prostriedky na premenu vlastníctva na kapitál;

32.  víta začlenenie usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy, rybných hospodárstiev a lesov z roku 2012 do všetkých rámcov spolupráce pre jednotlivé krajiny; vyzýva na účinné uplatňovanie a systematické hodnotenie dodržiavania týchto usmernení a rámca cieľov udržateľného rozvoja v rámci procesu preskúmania rámcov spolupráce pre jednotlivé krajiny;

33.  trvá na tom, že NAFSN musí klásť dôraz na boj proti zaberaniu pôdy, ktoré predstavuje porušovanie ľudských práv tým, že miestne spoločenstvá pripravuje o pozemky, od ktorých závisia pri produkcii potravín a zabezpečovaní výživy pre svoje rodiny; pripomína, že vo viacerých rozvojových krajinách viedlo zaberanie pôdy k tomu, že obyvatelia prišli o prácu a živobytie a museli odísť zo svojich domovov;

34.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby:

   zabezpečili participatívne a inkluzívne systémy, v ktorých sa v prvom rade kladie dôraz na práva, potreby a záujmy zákonných držiteľov práv na pôdu, najmä drobných poľnohospodárov a malé rodinné poľnohospodárske podniky; najmä zabezpečili, aby sa od všetkých spoločenstiev, ktoré žijú na pozemkoch, v súvislosti s ktorými sa vykonáva prevod vlastníckych práv a/alebo kontroly, vopred získal slobodný a informovaný súhlas;
   prijali záväzné vnútroštátne opatrenia proti zaberaniu pôdy, korupcii súvisiacej s prevodmi pôdy a využívaniu pôdy na špekulatívne investície;
   sledovali uznávanie pozemkových práv a systémy certifikácie a zabezpečili, aby boli transparentné, neviedli ku koncentrácii vlastníctva pôdy a nepripravovali spoločenstvá o zdroje, na ktoré sú odkázané;
   zabezpečili, aby sa finančná pomoc nepoužívala na podporu iniciatív, ktoré umožňujú spoločnostiam vysídliť miestne spoločenstvá;
   uznali všetky legitímne práva na pôdu a zabezpečili právnu istotu v súvislosti s právami na pôdu vrátane neformálnych a zvykových práv držby a práv držby pôvodných obyvateľov; v súlade s odporúčaniami dobrovoľných usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy, rybných hospodárstiev a lesov presadzovali nové zákony a/alebo účinne presadzovali existujúce zákony, ktorými sa v súvislosti s rozsiahlymi pozemkovými transakciami ukladajú účinné ochranné opatrenia, ako napríklad stropy pre prípustné transakcie s pôdou, a aby regulovali to, na akom základe by transfery presahujúce určitý rozsah mali schvaľovať národné parlamenty;
   zaručili, že od všetkých spoločenstiev postihnutých zaberaním pôdy sa vopred získa slobodný a informovaný súhlas a že sa uskutočnia konzultácie na zaistenie rovnocennej účasti všetkých skupín v rámci miestneho spoločenstva, najmä tých, ktoré sú najviac ohrozené a vytlačené na okraj;

35.  rovnako pripomína, že užívateľské práva odvodené od zvykovej držby by mali byť uznané a chránené právnym systémom v súlade s ustanoveniami a rozhodnutiami Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov;

36.  žiada, aby sa v súvislosti s NAFSN vykonala štúdia vplyvu ex ante týkajúca sa pozemkových práv pod podmienkou, že sa vopred získa slobodný a informovaný súhlas dotknutého miestneho obyvateľstva;

37.  podporuje účinný a inovačný monitorovací mechanizmus v rámci Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS); vyzýva EÚ, aby si na základe konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti vytvorila silnú pozíciu, aby mohla prispieť k celosvetovému monitorovaniu počas 43. zasadnutia CFS v októbri 2016 s cieľom zabezpečiť komplexné a dôkladné posúdenie uplatňovania usmernení o držbe pôdy;

38.  vyzýva vlády jednotlivých dotknutých krajín, aby zabezpečili, aby podniky starostlivo, na základe hĺbkovej analýzy, posúdili vplyv svojich aktivít na ľudské práva tým, že v predstihu vykonajú a zverejnia nezávislé analýzy vplyvu na ľudské práva, sociálne práva a práva v oblasti životného prostredia a zjednodušia a zabezpečia prístup k mechanizmom podávania sťažností v oblasti ľudských práv na národnej úrovni, ktoré musia byť nezávislé, transparentné a spoľahlivé a musí v súvislosti s nimi existovať možnosť odvolania;

39.  vyzýva strany NAFSN, aby zaviedli nezávislé mechanizmy podávania sťažností pre spoločenstvá postihnuté vyvlastňovaním pozemkov v dôsledku veľkých investičných projektov;

40.  pripomína, že boj proti podvýžive si vyžaduje úzke prepojenie poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora a sektora verejného zdravotníctva;

Potravinová bezpečnosť, výživa a udržateľné rodinné poľnohospodárske podniky

41.  pripomína potrebu vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie lepšej výživy a potravinovej bezpečnosti a boj proti hladu v zmysle cieľa udržateľného rozvoja č. 2; trvá na tom, že treba poskytovať lepšiu podporu posilňovaniu postavenia poľnohospodárskych družstiev, ktoré sú kľúčové pre rozvoj poľnohospodárstva a potravinovú bezpečnosť;

42.  konštatuje, že stabilita je vyššia a emigrácia nižšia tam, kde existuje potravinová bezpečnosť, ktorá je založená na zdravej a živej pôde a produktívnych poľnohospodárskych ekosystémoch odolných proti zmene klímy;

43.  zdôrazňuje, že kvalitná, vyvážená strava je mimoriadne dôležitá, a potvrdzuje, že výživa by mala byť na ústrednom mieste, pokiaľ ide o budovanie a prebudovanie potravinových systémov;

44.  žiada preto nahradiť prílišnú závislosť od dovážaných potravín ich spoľahlivou domácou výrobou, pričom treba uprednostňovať miestne plodiny, ktoré spĺňajú nutričné požiadavky; konštatuje, že je to čoraz dôležitejšie vzhľadom na rastúcu nestabilitu klímy a trhov;

45.  pripomína, že výživový stav nemožno stanoviť len na základe energetického príjmu;

46.  zdôrazňuje potrebu stratégií na minimalizovanie plytvania potravinami v rámci celého potravinového reťazca;

47.  zdôrazňuje, že treba chrániť poľnohospodársku biodiverzitu; vyzýva členské štáty EÚ, aby investovali do ekologických poľnohospodárskych postupov v rozvojových krajinách v súlade so závermi IAASTD, odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny a cieľmi udržateľného rozvoja;

48.  podporuje vypracovanie politík, ktoré podporujú udržateľné rodinné poľnohospodárske podniky a motivujú vlády, aby na základe podporných politík, náležitých právnych predpisov, participačného plánovania pre politický dialóg a investícií vytvorili priaznivé prostredie pre rozvoj rodinných fariem;

49.  vyzýva vlády afrických štátov, aby:

   investovali do miestnych potravinových systémov s cieľom podporiť vidiecke hospodárstva a zabezpečiť dôstojné pracovné miesta, primerané záchranné sociálne siete a pracovné práva, zlepšili systémy demokratickej kontroly prístupu ku zdrojom vrátane osív poľnohospodárov a zaručili účinné zapojenie drobných poľnohospodárov do politických procesov a vykonávania; zdôrazňuje najmä, že NAFSN musí podporovať vytváranie domácich spracovateľských odvetví v poľnohospodárstve a zlepšovanie technológií konzervovania potravinárskych výrobkov a musí posilňovať prepojenie medzi poľnohospodárstvom a obchodom s cieľom budovať miestne, vnútroštátne a regionálne trhy, ktoré budú prínosom pre rodinné poľnohospodárske podniky a poskytnú spotrebiteľom kvalitné potraviny za prijateľné ceny;
   zabránili tomu, aby boli systémy potravinárskej výroby príliš závislé od fosílnych palív, s cieľom obmedziť kolísavosť cien a zmierniť účinky zmeny klímy;
   vyvinuli v miestnom a regionálnom kontexte krátke potravinové dodávateľské reťazce, ako aj vhodnú skladovaciu a komunikačnú infraštruktúru v tejto súvislosti, keďže krátke dodávateľské reťazce sú najúčinnejšie v boji proti hladu a chudobe na vidieku;
   sprostredkovali africkým poľnohospodárom prístup k cenovo dostupným technologickým riešeniam agronomických problémov špecifických pre Afriku, ktoré si vyžadujú len málo vstupov;
   nabádali na využívanie širokej škály výživných, miestnych a v čo najväčšej miere sezónnych plodín, ktoré sú pokiaľ možno prispôsobené miestnym podmienkam alebo sú pôvodnými odrodami a druhmi, vrátane ovocia, zeleniny a orechov, s cieľom zlepšiť úroveň výživy zabezpečením neustáleho prístupu k pestrej, zdravej a cenovo dostupnej strave, ktorá je primeraná z hľadiska kvality, kvantity a rozmanitosti, a nielen kalórií, a v súlade s kultúrnymi hodnotami;
   sa usilovali v plnej miere vykonať Medzinárodný kódex pre obchodovanie s náhradami materského mlieka, ako aj rezolúcie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) o výžive dojčiat a malých detí;
   zriaďovali, propagovali a podporovali organizácie výrobcov, ako sú družstvá, ktoré posilňujú vyjednávaciu pozíciu drobných poľnohospodárov, čím vytvárajú potrebné podmienky na ich lepšie odmeňovanie na trhoch a umožňujú im spoločne využívať poznatky a najlepšie postupy;

50.  zdôrazňuje, že NAFSN musí viesť k vytvoreniu regionálne prispôsobenej poľnohospodárskej štruktúry v štádiu primárnej výroby, ako aj spracovania;

51.  vyzýva vlády afrických štátov, aby podporovali solidaritu medzi generáciami a uznali jej kľúčovú úlohu v boji proti chudobe;

52.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať programy vzdelávania v oblasti výživy na školách a v miestnych spoločenstvách;

53.  zdôrazňuje, že právo na vodu je nerozlučne spojené s právom na výživu a že rezolúcia OSN z roku 2010 doteraz nepriniesla rozhodné kroky vedúce k stanoveniu práva na vodu za ľudské právo; vyzýva EÚ, aby preskúmala návrh Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach Talianskeho výboru Svetovej zmluvy o vode (CICMA);

54.  uznáva mimoriadne dôležitý význam, ktorý má pre život prístup k čistej pitnej vode, ako aj vplyv, ktorý môže mať v tejto súvislosti poľnohospodárstvo;

55.  uznáva význam prístupu k zdrojom vody na poľnohospodárske účely, ako aj riziká prílišného využívania drahocennej vody na zavlažovanie a v tejto súvislosti poukazuje na potrebu obmedzovať neúsporné metódy zavlažovania a zdôrazňuje, že agronomické techniky, pri ktorých sa šetrí voda, môžu pomôcť zabrániť evapotranspirácii (strate vody z pôdy), udržať vodu v zdravej, živej pôde a zachovať čisté zdroje pitnej vody;

56.  konštatuje, že vďaka udržateľnému obhospodarovaniu pôdy možno vo svete vyprodukovať až o 58 % viac potravín(48);

57.  poukazuje na synergický účinok prístupov zameraných na ornicu v spojitosti s prístupmi zameranými na stromy, ako aj význam prispôsobenia poľnohospodárskych ekosystémov zmene klímy; berie na vedomie najmä veľký dopyt po palivovom dreve; berie na vedomie predovšetkým možnosť viacnásobného využívania stromov viažucich dusík;

58.  uznáva osobitné potreby poľnohospodárstva v tropických a subtropických polosuchých oblastiach, najmä pokiaľ ide o plodiny, ktoré potrebujú ochranu pred slnkom a ochranu pôdy, a domnieva sa, že pestovanie monokultúr, ktoré vyčerpávajú zdroje, je zastarané a konštatuje, že darcovské krajiny NAFSN od ich pestovania stále viac ustupujú;

59.  varuje pred nadmernou produkciou nepotravinových poľnohospodárskych komodít namiesto potravín, najmä východiskových surovín pre biopalivá, v iniciatívach, ktoré financuje NAFSN, keďže produkcia takýchto komodít môže mať škodlivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a potravinovú sebestačnosť zúčastnených krajín;

60.  konštatuje, že takéto agronomické techniky – podpora prírodných procesov, ako je tvorba ornice, regulácia vody a škodcov alebo uzavretý kolobeh živín – dokážu poľnohospodárom a správnym orgánom pri nízkych nákladoch zabezpečiť dlhodobú produktivitu a plodnosť;

61.  konštatuje, že agrochemikálie sa v rozvojových krajinách, napríklad v tých, ktoré sú zapojené do Novej aliancie pre potravinovú bezpečnosť a výživu, môžu používať v nadmernom množstve a/alebo nevhodne;

62.  konštatuje, že tento problém navyše zhoršuje negramotnosť a nedostatok vhodnej odbornej prípravy a môže viesť k výrazne vyššej úrovni rezíduí pesticídov v čerstvom ovocí a v zelenine, ako aj k otravám a môže mať aj ďalšie účinky na zdravie poľnohospodárov a ich rodín;

Regulačná reforma v sektore osív

63.  pripomína, že od práva poľnohospodárov voľne produkovať, vymieňať a predávať osivá závisí živobytie 90 % poľnohospodárov na africkom kontinente a že rôznorodosť osiva je životne dôležitá pre zvyšovanie odolnosti poľnohospodárstva voči zmene klímy; zdôrazňuje, že žiadosti podnikov o posilnenie práv šľachtiteľov rastlín v súlade s Medzinárodným dohovorom o ochrane nových odrôd rastlín (UPOV) z roku 1991 nesmú viesť k zákazu takýchto neformálnych opatrení;

64.  berie na vedomie nebezpečenstvá deregulácie v sektore osív v zúčastnených krajinách, keďže deregulácia môže viesť k tomu, že drobní poľnohospodári sa stanú príliš závislými od osív a prípravkov na ochranu rastlín vyrobených zahraničnými spoločnosťami;

65.  pripomína, že ustanovenia dohody TRIPS, ktoré si vyžadujú určitú formu ochrany rastlinných odrôd, nenútia rozvojové krajiny, aby prijali systém UPOV; zdôrazňuje, že tieto ustanovenia umožňujú napriek tomu krajinám, aby si vytvorili systémy sui generis, ktoré sú lepšie prispôsobené charakteristikám poľnohospodárskej výroby jednotlivých krajín a tradičným systémom osiva zameraným na potreby poľnohospodárov, zatiaľ čo najmenej rozvinuté krajiny, ktoré sú členmi WTO, sú vyňaté z povinnosti dodržiavať ustanovenia dohody TRIPS; zdôrazňuje, že systémy sui generis musia podporovať ciele a záväzky vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite, Nagojského protokolu a Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo a nesmú s nimi byť v rozpore;

66.  vyjadruje poľutovanie nad požiadavkou podnikov harmonizovať právne predpisy o osivách na základe zásad odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti v africkom kontexte prostredníctvom regionálnych inštitúcií, čo bude brzdiť rozvoj a rast systémov osiva zameraných na potreby poľnohospodárov na národnej a regionálnej úrovni, keďže v rámci systémov osiva zameraných na potreby poľnohospodárov sa obvykle nešľachtia ani neuchovávajú osivá, ktoré by spĺňali kritériá odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti;

67.  naliehavo vyzýva členské štáty G7, aby prostredníctvom komunitných bánk osív podporovali systémy osiva riadené poľnohospodármi;

68.  pripomína, že hoci obchodné odrody osív môžu z krátkodobého hľadiska zvýšiť výnosy, tradičné odrody poľnohospodárov, krajové odrody a s nimi spojené poznatky sú najvhodnejšie, pokiaľ ide o prispôsobenie sa osobitným agroekologickým prostrediam a zmene klímy; okrem toho pripomína, že ich vyššia plodnosť závisí od využívania vstupov (hnojív, pesticídov, hybridných semien), pri ktorých hrozí uviaznutie poľnohospodárov v začarovanom kruhu zadlženia;

69.  so znepokojením konštatuje, že v súvislosti so zavádzaním a rozširovaním certifikovaných osív v Afrike rastie závislosť drobných poľnohospodárov, zvyšuje sa pravdepodobnosť vzniku zadlženosti a oslabuje sa rôznorodosť osiva;

70.  nabáda na podporovanie miestnych politík zameraných na zabezpečenie uceleného a udržateľného prístupu k rozmanitej a výživnej strave na základe zásad prevzatia zodpovednosti a subsidiarity;

71.  naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že záväzky týkajúce sa práv poľnohospodárov, ktoré prijala EÚ na základe Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo (ITPGRFA), sa premietnu do všetkej technickej pomoci a finančnej podpory na rozvoj politiky v oblasti osiva; vyzýva EÚ, aby podporovala režimy práv duševného vlastníctva, ktoré prispievajú k vytváraniu odrôd osív prispôsobených miestnym podmienkam a k uchovávaniu osív poľnohospodármi;

72.  naliehavo vyzýva členské štáty G8, aby nepodporovali geneticky modifikované plodiny v Afrike;

73.  pripomína, že africký vzorový zákon o biologickej bezpečnosti stanovuje prísne kritérium pre biologickú bezpečnosť; domnieva sa, že by sa mal podľa toho vytvoriť rámec pre celý objem pomoci zahraničných darcov v oblasti rozvoja biologickej bezpečnosti na celoštátnej a regionálnej úrovni;

74.  vyzýva africké krajiny, aby nezaviedli vnútroštátne ani regionálne režimy biologickej bezpečnosti s nižšími štandardmi biologickej bezpečnosti ako v Kartagenskom protokole o biologickej bezpečnosti;

75.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby poskytovali poľnohospodárom možnosť vyhnúť sa závislosti od vstupov a podporovali systémy osív poľnohospodárov s cieľom udržať a zlepšiť poľnohospodársku biodiverzitu zachovaním lokálnych štátnych bánk osív, výmen a nepretržitého rozvoja miestnych odrôd osív, a to konkrétne poskytnutím flexibility, pokiaľ ide o katalógy osív, aby z nich neboli vylúčené rôzne odrody používané poľnohospodármi a aby bolo zaručené pokračovanie tradičnej produkcie;

76.  žiada zúčastnené krajiny, aby chránili a podporovali prístup drobných poľnohospodárov, marginalizovaných skupín a vidieckych spoločenstiev k osivám a poľnohospodárskym vstupom, ako aj ich výmenu a aby dodržiavali medzinárodné dohody o nepatentovateľnosti ľudského života a biologických procesov, najmä v prípade pôvodných kmeňov a druhov;

77.  zdôrazňuje riziko väčšej marginalizácie žien v rozhodovacom procese, ktoré vyplýva z rozvoja určitých komerčných plodín; konštatuje, že odborná príprava v oblasti poľnohospodárstva sa často zameriava na mužov a ženy opomína, pričom ženy sú následkom toho vylúčené z vykonávania svojej tradičnej úlohy, ktorou je obrábanie pôdy a plodín;

Rodová otázka

78.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámcoch spolupráce pre jednotlivé krajiny do značenej miery chýba vymedzenie presných záväzkov v oblasti rodového rozpočtovania alebo sledovania pokroku na základe rozčlenených údajov; zdôrazňuje potrebu prejsť od abstraktných a všeobecných ku konkrétnym a presným záväzkom v rámci národného akčného plánu na posilnenie postavenia žien ako držiteliek práv;

79.  naliehavo vyzýva vlády, aby odstránili všetky formy diskriminácie žien z hľadiska prístupu k pôde a mikroúverovým programom a službám a aby ženy skutočne zapájali do navrhovania a vykonávania poľnohospodárskych politík v oblasti výskumu a vývoja;

Financovanie investícií do poľnohospodárstva v Afrike

80.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť transparentnosť všetkých finančných prostriedkov poskytnutých spoločnostiam zo súkromného sektora a zverejniť takéto financovanie;

81.  vyzýva darcov, aby zosúladili oficiálnu rozvojovú pomoc so zásadami účinnosti rozvoja, zamerali sa na výsledky s cieľom odstrániť chudobu a podporovali inkluzívne partnerstvá, transparentnosť a zodpovednosť;

82.  vyzýva darcov, aby svoju podporu na rozvoj poľnohospodárstva uskutočňovali hlavne prostredníctvom národných rozvojových fondov, ktoré poskytujú dotácie a úvery malým a rodinným poľnohospodárskym podnikom;

83.  naliehavo vyzýva darcov, aby podporovali vzdelávanie, odbornú prípravu a technické poradenstvo pre poľnohospodárov;

84.  vyzýva darcov, aby podporovali vytváranie profesijných a hospodárskych organizácií poľnohospodárov a aby podporovali zriaďovanie poľnohospodárskych družstiev, ktoré umožňujú využívať cenovo dostupné spôsoby výroby a poľnohospodárom pomáhajú spracovávať a predávať výrobky tak, aby im to zabezpečilo ziskovosť;

85.  domnieva sa, že financovanie, ktoré NAFSN poskytujú členské štáty skupiny G8, je v rozpore s cieľom podpory domácich miestnych spoločností, ktoré nemôžu konkurovať nadnárodným spoločnostiam, ktoré už majú výhody z dominantného postavenia na trhu a často sa im poskytujú obchodné, colné a daňové výhody;

86.  pripomína, že rozvojová pomoc má za cieľ znižovanie a v konečnom dôsledku odstránenie chudoby; domnieva sa, že oficiálna rozvojová pomoc by sa mala zameriavať na priamu podporu drobného poľnohospodárstva;

87.  zdôrazňuje, že je potrebné obnoviť verejné investície do afrického poľnohospodárstva spolu s podporou súkromných investícií a uprednostňovať investície do oblasti agroekológie s cieľom udržateľne zvyšovať potravinovú bezpečnosť a znižovať chudobu a hlad pri súčasnom zachovaní biodiverzity a rešpektovaní miestnych poznatkov a inovácií;

88.  zdôrazňuje, že členské štáty G7 by mali zaručiť africkým krajinám právo chrániť svoje poľnohospodárske odvetvia colnými a daňovými režimami podporujúcimi rodinných a drobných poľnohospodárov;

89.  vyzýva EÚ, aby sa zamerala na všetky uvedené nedostatky NAFSN, posilnila jej transparentnosť a riadenie a zaručila súlad činností vykonávaných v jej rámci s cieľmi rozvojovej politiky;

o
o   o

90.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a stranám NAFSN.

(1) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1.
(2) UN FCCC/CP/2015/L.9/Rev.1.
(3) http://www.nepad.org/system/files/caadp.pdf
(4) Zhromaždenie/AÚ/Vyhl.7(II).
(5) Zhromaždenie/AÚ/Vyhl.449(XIX).
(6) Zhromaždenie/AÚ/Vyhl.1(XXIII).
(7) http://www.ifad.org/events/g8/statement.pdf
(8) http://www.uneca.org/publications/framework-and-guidelines-landpolicy-africa
(9) Zhromaždenie/AÚ/Vyhl.1(XIII) Rev.1.
(10) http://www.uneca.org/publications/guiding-principles-large-scale-land-based-investments-africa
(11) http://acbio.org.za/modernising-african-agriculture-who-benefits-civil-society-statement-on-the-g8-agra-and-the-african-unions-caadp/
(12) https://www.grain.org/bulletin_board/entries/4914-djimini-declaration
(13) http://www.fao.org/docrep/009/y7937e/y7937e00.htm
(14) http://www.unep.org/dewa/Assessments/Ecosystems/IAASTD/tabid/105853/Defa
(15) https://treaties.un.org/pages/ViewDetails.aspx?src=IND&mtdsg_no=IV-4&chapter=4&lang=en
(16) http://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/
(17) http://www.achpr.org/instruments/achpr/
(18) http://www.un.org/esa/socdev/unpfii/documents/DRIPS_en.pdf
(19) http://www.ohchr.org/EN/Issues/Housing/Pages/ForcedEvictions.aspx
(20) https://www.unglobalcompact.org/library/2
(21) http://www.oecd.org/corporate/mne/oecdguidelinesformultinationalenterprises.htm
(22) http://www.oecd.org/development/effectiveness/busanpartnership.htm
(23) http://www.fao.org/nr/tenure/voluntary-guidelines/en/
(24) http://www.upov.int/upovlex/en/conventions/1991/content.html
(25) http://www.planttreaty.org/
(26) https://www.cbd.int/
(27) http://hrst.au.int/en/biosafety/modellaw
(28) http://apf.francophonie.org/IMG/pdf/2012_07_session_58_Resolution_Regulationdu_foncier.pdf
(29) Ú. v. EÚ C 64, 4.3.2014, s. 31.
(30) COM(2010)0127.
(31) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/114357.pdf
(32) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/137318.pdf
(33) SWD(2014)0234.
(34) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 75.
(35) Prijaté texty, P7_TA(2013)0578.
(36) Prijaté texty, P7_TA(2014)0250.
(37) Prijaté texty, P8_TA(2015)0073.
(38) http://viacampesina.org/en/index.php/main-issues-mainmenu-27/agrarian-reform-mainmenu-36/1775-declaration-of-the-global-convergence-of-land-and-water-struggles
(39) Prijaté texty, P8_TA(2015)0184.
(40) http://afsafrica.org/wp-content/uploads/2015/05/AFSA-Demands-to-the-Germany-G7-Presidency-Agenda.pdf
(41) http://carta.milano.it/wp-content/uploads/2015/04/English_version_Milan_Charter.pdf
(42) http://www.foodpolicymilano.org/wp-content/uploads/2015/10/Milan-Urban-Food-Policy-Pact-EN.pdf
(43) Prijaté texty, P8_TA(2016)0023.
(44) http://www.europarl.europa.eu/committees/sk/deve/events.html?id=20151201CHE00041
(45) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/535010/EXPO_STU(2015)535010_EN.pdf
(46) Mwachinga, E. (globálny tím na zjednodušenie daní, skupina Svetovej banky), Výsledky prieskumu motivácie investorov vo Východoafrickom spoločenstve – prezentácia v Lusake 12.2.2013.
(47) Podpora vývoja účinnejších daňových systémov – správa MMF, OECD a Svetovej banky pre pracovnú skupinu skupiny G20, 2011.
(48) FAO, Svetové partnerstvo pre pôdu.


Hodnotenie medzinárodných účtovných štandardov (IAS)
PDF 391kWORD 135k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) (2016/2006(INI))
P8_TA(2016)0248A8-0172/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(1),

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS(2),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 716/2009/ES(4),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 258/2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0202),

–  so zreteľom na správu Philippa Maystadta z októbra 2013 s názvom Mali by byť štandardy IFRS európskejšie?,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. júla 2014 o pokroku dosiahnutom v implementácii reformy EFRAG v nadväznosti na odporúčania obsiahnuté v Maystadtovej správe (COM(2014)0396),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. júna 2015 o hodnotení nariadenia (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (COM(2015)0301),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 17. septembra 2015 o činnosti nadácie IFRS, skupiny EFRAG a rady PIOB v roku 2014 (COM(2015)0461),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. septembra 2015 s názvom Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov (COM(2015)0468),

–  so zreteľom na štúdiu o Rade pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) (Úloha Európskej únie na medzinárodných ekonomických fórach – dokument č. 7: IASB ) a štyri štúdie týkajúce sa IFRS 9 (Podpora kritérií súvisiacich s IFRS9, Význam IFRS 9 pre finančnú stabilitu a pravidlá dohľadu, Znehodnotenie gréckych štátnych dlhopisov podľa IAS 39 a IFRS 9: prípadová štúdia a Účtovníctvo založené na očakávaných stratách v prípade znehodnotenia finančných nástrojov: prístupy FASB a IASB IFRS 9),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1569/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus určovania rovnocennosti účtovných štandardov uplatňovaných emitentmi cenných papierov tretích krajín podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2004/109/ES(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie lídrov skupiny G20 z 2. apríla 2009,

–  so zreteľom na diskusný dokument IASB z júla 2013 s názvom Preskúmanie koncepčného rámca pre finančné výkazníctvo (DP/2013/1) a na žiadosť IASB z júla 2015 týkajúcu sa stanovísk s názvom Preskúmanie štruktúry a efektívnosti uskutočnené správnou radou: otázky pre preskúmanie,

–  so zreteľom na pripomienku Komisie z 1. decembra 2015 k preskúmaniu štruktúry a efektívnosti uskutočnenému správnou radou IASB,

–  so zreteľom na medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 o finančných nástrojoch v znení vydanom radou IASB 24. júla 2014, na odporúčanie týkajúce sa schválenia IFRS 9, pokiaľ ide o posúdenie toho, či je štandard IFRS 9 v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu skutočnosti, vypracované skupinou EFRAG, na dokumenty zo schôdze Výboru pre účtovné predpisy (ARC) týkajúce sa IFRS 9 a na listy s pripomienkami Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa schválenia IFRS 9,

–  so zreteľom na list v mene koordinátorov Výboru pre hospodárske a menové veci zo 14. januára 2014 k diskusnému dokumentu IASB s názvom Preskúmanie koncepčného rámca pre finančné výkazníctvo,

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) z 31. marca 2015 o činnosti orgánov presadzovania účtovných štandardov v oblasti presadzovania a regulácie v roku 2014 (ESMA/2015/659),

–  so zreteľom na usmernenia ESMA z 10. júla 2014 týkajúce sa presadzovania finančných informácií (ESMA/2014/807),

–  so zreteľom na tabuľku dodržiavania usmernení ESMA z 19. januára 2016 týkajúcich sa presadzovania finančných informácií (ESMA/2015/203 REV),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS) a riadení Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB)(6),

–  o zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok(8), zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014(9) a uplatniteľnú od polovice júna 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0172/2016),

A.  keďže medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) a medzinárodné audítorské štandardy (ISA) sú rozhodujúcim prvkom pre fungovanie vnútorného trhu a kapitálových trhov; keďže IFRS a ISA je možné považovať za verejné statky, a nemali by teda ohrozovať finančnú stabilitu alebo brániť hospodárskemu rozvoju Únie a mali by slúžiť spoločnému dobru, a nie iba záujmom investorov, veriteľov a poskytovateľov úverov;

B.  keďže falšovanie firemných účtov predstavuje hrozbu pre ekonomickú a finančnú stabilitu a zároveň oslabuje dôveru verejnosti v sociálny model trhového hospodárstva;

C.  keďže účelom IFRS je posilňovať zodpovednosť tým, že riešia problém nedostatku informácií investorov a podnikov, chrániť investície a vnášať transparentnosť zvyšovaním medzinárodnej porovnateľnosti a kvality finančných informácií a umožniť investorom a ďalším účastníkom trhu prijímať informované ekonomické rozhodnutia, a teda ovplyvniť správanie aktérov na finančných trhoch a stabilitu týchto trhov; keďže však tento model účtovníctva spočívajúci v „poskytovaní informácií užitočných pre rozhodovanie“ nie je plne v súlade s funkciou účtovníctva spočívajúcou v „kapitálovej primeranosti“, ako je uvedená v judikatúre Európskeho súdneho dvora a v smernici o účtovníctve, podľa ktorých koncepčná základňa účtovníctva podľa rámca IFRS nezahŕňa účel účtovníctva zakotvený v právnych predpisoch EÚ, pre ktorý je normou verné a pravdivé zobrazenie konkrétnych údajov, ako je uvedené v písomnej odpovedi E-016071/2015 komisára Jonathana Hilla z 25. februára 2016; keďže si požiadavka verného a pravdivého obrazu vyžaduje komplexné hodnotenie, v ktorom sú dôležité číselné údaje i kvalitatívne vysvetlenie;

D.  keďže v smernici o účtovníctve sa uvádza, že „účtovníctvo je dôležité najmä z dôvodu ochrany akcionárov, spoločníkov a tretích osôb“ a že „takéto podniky neposkytujú tretím stranám žiadne záruky nad rámec výšky ich čistého majetku“; že v smernici o účtovníctve sa uvádza aj to, že jej cieľom je „ochrana záujmov existujúcich v kapitálových spoločnostiach“, ktorá spočíva v zaistení toho, aby neboli dividendy vyplácané zo základného imania; keďže tento všeobecný cieľ účtovníctva je možné dosiahnuť len vtedy, ak uvádzané údaje poskytujú verný a pravdivý obraz o stave aktív a pasív, finančnej situácii a zisku alebo strate spoločnosti; keďže si verný a pravdivý obraz, rozhodnutie o vyplatení dividend a posúdenie solventnosti spoločnosti vyžadujú kvalitatívne informácie a širšie posúdenie rizika;

E.  keďže IASB funguje pod záštitou nadácie IFRS, čo je súkromná nezisková organizácia registrovaná v Londýne (Spojené kráľovstvo) a v Delaware (USA), a je tvorcom štandardov, ktorého procesy musia byť transparentné, nezávislé a musia priamo podliehať verejnej zodpovednosti; keďže EÚ prispieva do rozpočtu nadácie IFRS približne 14 %, a je preto jej najväčším finančným prispievateľom;

F.  keďže globálny pohyb kapitálu si vyžaduje, aby existoval globálny systém účtovných štandardov; keďže IFRS sa uplatňujú v 116 jurisdikciách v rôznych režimoch (plné prijatie, čiastočné prijatie, voliteľné prijatie alebo režim aproximácie), ale nie v USA v prípade domácich emitentov;

G.  keďže v dohode z Norwalku zo septembra 2002, ktorú uzavrela IASB a americká Rada pre štandardy finančného účtovníctva (FASB), sa navrhuje zblíženie medzi štandardmi IFRS vydanými IASB a štandardami US-GAAP vydanými FASB;

H.  keďže proces schvaľovania je založený na kritériách schvaľovania stanovených v nariadení o IAS; keďže IFRS by nemali byť v rozpore so zásadou verného a pravdivého obrazu stanovenou v smernici o účtovníctve, ktorá vyžaduje, aby účtovná závierka podávala "verný a pravdivý obraz" o stave aktív a pasív, finančnej situácii a zisku alebo strate spoločnosti; keďže dividendy a bonusy by nemali byť vyplácané z nezrealizovaných ziskov, čo v konečnom dôsledku znamená z kapitálu, ako sa vyžaduje v smernici o zachovaní kapitálu; keďže by IFRS mali byť prínosom pre verejné dobro a mali by spĺňať základné kritériá týkajúce sa kvality informácií požadovaných pre finančné závierky;

I.  keďže Komisia, Rada a Európsky parlament sú zapojené do procesu schvaľovania, ktorý vychádza z odporúčaní Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG), čo je súkromný technický poradca Komisie, a z činnosti Výboru pre účtovné predpisy (ARC) zloženého zo zástupcov členských štátov; keďže sa Maystadtova správa zameriavala na možnosť zriadenia agentúry, ktorá by v dlhodobejšom horizonte nahradila EFRAG;

J.  keďže v EÚ rôzne zúčastnené strany, najmä dlhodobí investori, poukázali na otázku súladu IFRS s právnymi požiadavkami smernice o účtovníctve, najmä zásadou obozretnosti a starostlivosti; keďže zapojenie Európskeho parlamentu do procesu stanovovania štandardov nie je dostatočné a nezodpovedá finančnému príspevku, ktorý je z rozpočtu EÚ poskytovaný nadácii IFRS; keďže dôraz sa kladie aj na posilnenie pozície Európy s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto zásady plne uznané a zakotvené v celom procese stanovovania štandardov;

K.  keďže v dôsledku nedávnej finančnej krízy sa otázka úlohy, ktorú plní IFRS v oblasti finančnej stability a rastu, dostala na program skupiny G20 a EÚ, najmä pokiaľ ide o pravidlá o uznávaní strát, ku ktorým došlo v bankovom systéme; keďže skupina G20 aj de Larosièrova správa už pred krízou zdôrazňovali kľúčové problémy týkajúce sa účtovných štandardov vrátane podsúvahových účtov, cyklickosti spojenej s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty a uznania zisku a strát, podceňovania akumulácie rizík počas cyklických vzostupov a chýbajúcej spoločnej a transparentnej metodiky pre oceňovanie nelikvidných a znehodnotených aktív;

L.  keďže IASB poskytla finančné nástroje IFRS 9 ako kľúčovú reakciu na niektoré aspekty tejto krízy a jej vplyv na bankový sektor; keďže odporúčanie EFRAG k IFRS 9 bolo pozitívne, pričom obsahovalo niekoľko pripomienok týkajúcich sa používania „spravodlivej hodnoty“ v prípade problémov na trhu, chýbajúcej koncepčnej základne pre prístup spočívajúci vo vytváraní rezerv na krytie očakávaných strát za obdobie 12 mesiacov a nevyhovujúcich ustanovení v súvislosti s dlhodobými investíciami; keďže z dôvodu odlišných dátumov účinnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho štandardu v oblasti poistenia bola v stanovisku uvedená výhrada, pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto štandardu na sektor poisťovníctva; keďže ju uznala aj sama IASB; keďže existujú obavy, že navrhované účtovanie vlastného imania môže negatívne ovplyvniť dlhodobé investície; keďže aj listy ECB a EBA s poznámkami k IFRS 9 boli pozitívne, ale bolo v nich uvedených viacero špecifických nedostatkov;

M.  keďže problematika podsúvahových účtov bola riešená v následných zmenách IFRS 7 s názvom Finančné nástroje: zverejňovanie a vydaním troch nových štandardov - IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, IFRS 11 Spoločné dohody a IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách;

N.  keďže v máji 2015 IASB publikovala konzultačný dokument s názvom Koncepčný rámec, v ktorom sa uvádzajú koncepcie, ktoré slúžili IASB na tvorbu IFRS, a ktorý umožňuje subjektom, ktoré pripravujú účtovné závierky, aby rozvíjali a volili si účtovné politiky, a pomáha všetkým stranám, aby rozumeli IFRS a správne ich interpretovali;

O.  keďže riadiaca štruktúra nadácie IFRS sa preskúmava v súlade s jej stanovami; keďže je preto vhodný čas na preskúmanie organizačného usporiadania a zmien, ktoré je potrebné vykonať v rámci riadiacich a monitorovacích orgánov nadácie IFRS a IASB s cieľom lepšie ich začleniť do medzinárodných finančných inštitúcií a zabezpečiť široké zastúpenie záujmov (napr. agentúr pre zastupovanie spotrebiteľov a ministerstva financií) a verejnú zodpovednosť, ktoré zaručia vysokokvalitné účtovné štandardy;

P.  keďže ISA sú vytvárané Radou pre medzinárodné štandardy auditu a overovania (IAASB), čo je nezávislý orgán pod záštitou Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC); keďže Rada pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) je medzinárodná nezávislá organizácia, ktorá dohliada na proces vedúci k prijímaniu ISA a ďalšie činnosti IFAC v oblasti verejného záujmu;

Q.  keďže program Únie na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 sa vzťahuje na financovanie nadácie IFRS a PIOB na obdobie 2014 – 2020, v prípade EFRAG je to len na roky 2014 – 2016;

Hodnotenie 10 rokov uplatňovania IFRS v EÚ

1.  berie na vedomie hodnotiacu správu Komisie o IAS týkajúcu sa uplatňovania IFRS v EÚ a jej záver, podľa ktorého boli ciele nariadenia o IAS dosiahnuté; ľutuje skutočnosť, že Komisia doteraz nenavrhla právne zmeny, ktoré sú potrebné na vyriešenie nedostatkov, ktoré boli v hodnotení zistené; vyzýva tvorcu štandardov, aby zabezpečil súlad IFRS s existujúcim súborom účtovných štandardov a presadzoval zbližovanie na medzinárodnej úrovni; vyzýva na koordinovanejší prístup pri vypracúvaní nových štandardov vrátane koordinovaných harmonogramov ich uplatňovania, najmä s ohľadom na vykonávanie IFRS 9 Finančné nástroje a nový IFRS 4 Poistné zmluvy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby na tento účel urýchlene predložila právne návrhy a aby zabezpečila, že prípadné zdržanie nepovedie k nesúladu alebo k narušeniu hospodárskej súťaže v odvetví poisťovníctva; vyzýva Komisiu, aby sa podrobne zaoberala otázkou, či boli odporúčania uvedené v de Larosièrovej správe vykonané v plnom rozsahu, a to najmä odporúčanie č. 4, podľa ktorého je nevyhnutná širšia diskusia o zásade trhového ocenenia;

2.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene splnila odporúčanie obsiahnuté v Maystadtovej správe, ktoré sa týka rozšírenia kritéria „verejného statku“, t. j. skutočnosti, že by účtovné štandardy nemali ohrozovať finančnú stabilitu v EÚ ani brzdiť jej hospodársky rozvoj, a aby zabezpečila, že toto kritérium sa bude plne uplatňovať v procese schvaľovania; naliehavo vyzýva Komisiu a EFRAG, aby na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora a smernice o účtovníctve vydali jednoznačné usmernenia, pokiaľ ide o definíciu „verejného statku“ a zásady „verného a pravdivého obrazu“, aby sa tak dospelo k spoločnému chápaniu týchto kritérií pre schvaľovanie; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na začlenenie Maystadtovej definície kritéria „verejného statku“ do nariadenia o IAS; vyzýva Komisiu, aby spolu s EFRAG systematicky posúdila, či si kritérium „verejného statku“ definované v Maystadtovej správe vyžaduje zmeny existujúcich účtovných štandardov, a aby na tomto základe spolupracovala s IASB a tvorcami štandardov členských štátov a tretích krajín s cieľom získať širšiu podporu pre zmeny alebo prípadne stanoviť špecifické normy v právnych predpisoch EÚ na splnenie týchto kritérií, ak by túto podporu nezískala;

3.  pripomína, že test „verného a pravdivého obrazu“ stanovený v článku 4 ods. 3 smernice 2013/34/EÚ platí pre údaje uvedené v účtovníctve ako štandard na účely účtovníctva pripraveného podľa európskej legislatívy, ako je uvedené v odôvodneniach č. 3 a 29 tejto smernice; zdôrazňuje, že tieto účely súvisia s funkciou kapitálovej primeranosti, ktorú má účtovníctvo, t. j. s tým, že investori, a to veritelia i akcionári, používajú údaje v ročnej účtovnej závierke ako základ na určenie toho, či je spoločnosť solventná z hľadiska „čistých aktív“, aby rozhodli o vyplatení dividend;

4.  zdôrazňuje, že kľúčovým aspektom pre dosiahnutie verného a pravdivého obrazu, pokiaľ ide o konkrétne údaje v účtovníctve, je obozretné oceňovanie, čo znamená nepodhodnocovanie strát ani nenadhodnocovanie ziskov, ako je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) bode i) a ii) smernice o účtovníctve; upozorňuje, že tento výklad smernice o účtovníctve bol potvrdený v mnohých rozsudkoch Európskeho súdneho dvora;

5.  konštatuje, že odôvodnenie č. 9 nariadenia o IAS umožňuje určitú flexibilitu pri rozhodovaní o tom, či schváliť určitý štandard IFRS, pretože „nevyžaduje prísnu zhodu so všetkými ustanoveniami týchto smerníc“; domnieva sa však, že táto flexibilita neznamená, že by sa IFRS mohol tak veľmi odchýliť od všeobecného cieľa smernice o účtovníctve z roku 2013 (2013/34/EÚ), ktorá nahradila štvrtú smernicu o práve obchodných spoločností (78/660/EHS) a siedmu smernicu o práve obchodných spoločností (83/349/EHS), na ktoré odkazuje článok 3 ods. 2 nariadenia o IAS, a že by výsledkom mohli byť finančné výkazy, ktoré zveličujú zisky alebo podhodnocujú straty; v tejto súvislosti sa domnieva, že schválenie IAS 39 bolo možno na základe svojho modelu vzniknutej straty v rozpore s týmto všeobecným cieľom štvrtej a siedmej smernice o práve obchodných spoločností, ktoré boli nahradené smernicou o účtovníctve z roku 2013, a to najmä s článkom 31 ods . 1 písm. c) bb) štvrtej smernice o práve obchodných spoločností, v ktorej sa uvádza, že „[je potrebné meranie a uznanie] všetkých predvídateľných pasív a potenciálnych strát, ktoré sa objavili počas príslušného finančného roka alebo predchádzajúceho finančného roka, aj keď sa tieto pasíva alebo straty stanú zjavnými až v čase medzi dňom súvahy a dňom jej zostavenia“;

6.  víta zámer IASB opäť zaviesť zásadu „obozretnosti “a posilniť „starostlivosť“ v novom koncepčnom rámci; ľutuje skutočnosť, že IASB vykladá pojem „obozretnosť“ iba ako „obozretný prístup k vlastnému uváženiu“; konštatuje, že IASB chápe zásadu obozretnosti a starostlivosti inak, než je uvedené v príslušnej judikatúre Európskeho súdneho dvora a v smernici o účtovníctve; domnieva sa, že by zásada obozretnosti mala byť doplnená o zásadu spoľahlivosti; vyzýva Komisiu a EFRAG, aby sa dohodli na definícii zásad obozretnosti a starostlivosti, ako ich definuje judikatúra Európskeho súdneho dvora a smernica o účtovníctve, a aby na tomto základe spolupracovali s IASB a tvorcami štandardov z členských štátov a tretích krajín s cieľom zabezpečiť im širšiu podporu; vyzýva IASB, aby systematicky preverila, či si revidovaný koncepčný rámec vyžaduje zmeny v existujúcich účtovných štandardoch, a vykonala potrebné úpravy;

7.  berie na vedomie reformu uznávania strát v rámci IFRS, ktorá by mala umožniť obozretnejšie vytváranie rezerv určených na krytie úverových strát na základe anticipatívnej koncepcie založenej na očakávaných stratách namiesto vzniknutých strát; domnieva sa, že proces EÚ v oblasti schvaľovania by mal starostlivo a obozretne vymedziť spôsob, akým sa stanoví koncepcia očakávaných strát, aby sa zabránilo nadmernému spoliehaniu na modely a mohli vzniknúť jasné usmernenia v oblasti dohľadu nad znehodnocovaním aktív;

8.  domnieva sa, že problematika podsúvahových účtov doteraz nebola riadne a efektívne riešená, pretože rozhodnutie, či aktívum musí alebo nemusí byť vykázané v súvahe, naďalej podlieha mechanickému pravidlu, ktoré je možné obísť; vyzýva IASB, aby tieto nedostatky napravila;

9.  víta protokoly nadácie IFRS a IOSCO o posilnenej spolupráci vo veci kľúčových problémov, ktoré skupina G20 zistila v súvislosti s reguláciou trhu s cennými papiermi; považuje túto spoluprácu za nutnú na zabezpečenie potrebných, vysoko kvalitných globálnych účtovných štandardov a na podporu uplatňovania konzistentných štandardov v rôznorodých vnútroštátnych podmienkach;

10.  je presvedčený, že výmenu informácií medzi IASB a IOSCO o zvýšenom používaní IFRS je potrebné považovať nielen za získavanie informácií, ale aj za možnosť určiť príklady najlepších postupov; víta v tejto súvislosti diskusné stretnutie orgánov presadzovania práva, ktoré sa koná raz ročne z iniciatívy IOSCO s cieľom informovať IASB o kľúčových otázkach v oblasti vykonávania a presadzovania;

11.  konštatuje, že treba riadne chápať účinky účtovných štandardov; trvá na tom, že by pre IASB a EFRAG malo byť prioritou posilnenie ich analýz vplyvu, najmä v oblasti makroekonómie, a hodnotenie rôznych potrieb širokého spektra zainteresovaných strán vrátane dlhodobých investorov a podnikov, ako aj širokej verejnosti; vyzýva Komisiu, aby EFRAG pripomenula, že musí posilniť svoju kapacitu na posudzovanie vplyvu nových účtovných štandardov na finančnú stabilitu s osobitným zameraním na európske potreby, ktoré by mali byť do štandardizácie vykonávanej IASB zahrnuté v skoršej fáze celého procesu; všíma sa najmä skutočnosť, že nebolo vykonané hodnotenie vplyvu IFRS 9, ku ktorému budú k dispozícii údaje až v roku 2017; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby IFRS 9 slúžili dlhodobej investičnej stratégii EÚ, najmä tým, že budú obmedzené ustanovenia, ktoré by mohli do účtov zaviesť nadmernú krátkodobú volatilitu; berie na vedomie, že európske orgány dohľadu ESMA, EBA a EIOPA, ktoré majú odborné znalosti aj kapacitu, aby mohli byť nápomocné v tejto úlohe, odmietli riadne členstvo v EFRAG, keďže EFRAG je súkromným subjektom; domnieva sa, že ECB a európske orgány dohľadu by ako pozorovatelia v správnej rade EFRAG po reforme systémov riadenia mohli pozitívne prispieť k tomu, aby sa lepšie zohľadňovali vplyvy na finančnú stabilitu; vyzýva Komisiu, aby sa v rámci revízie nariadenia o IAS zaoberala spôsobmi, akými by jej európske orgány dohľadu mohli poskytovať systematickú formálnu spätnú väzbu;

12.  je presvedčený, že užívatelia môžu účinne uplatňovať a orgány dohľadu môžu kontrolovať iba jednoduché pravidlá; pripomína, že vo svojom vyhlásení z 2. apríla 2009 skupina G20 vyzvala, aby sa zjednodušili účtovné štandardy pre finančné nástroje a dosiahla sa jasnosť a konzistentnosť pri medzinárodnom uplatňovaní štandardov oceňovania v spolupráci s orgánmi dohľadu; je znepokojený pretrvávajúcou komplikovanosťou IFRS; vyzýva, aby tam, kde je to vhodné a možné, došlo pri vypracúvaní nových účtovných štandardov k ich zjednodušeniu; domnieva sa, že menej komplikovaný systém účtovných štandardov prispeje k ich jednotnejšiemu vykonávaniu, aby bolo možné finančné údaje o spoločnostiach porovnávať medzi členskými štátmi;

13.  žiada, aby bolo na základe IFRS zavedené povinné vykazovanie podľa jednotlivých krajín; pripomína názor Európskeho parlamentu, podľa ktorého verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín môže hrať rozhodujúcu úlohu v boji proti vyhýbaniu sa plateniu daní a daňovým podvodom;

14.  žiada IASB, Komisiu a EFRAG, aby Európsky parlament a Radu vo všeobecnosti zapájali do rozvoja štandardov finančného výkazníctva už v ranej fáze, a to najmä pokiaľ ide o proces schvaľovania; domnieva sa, že proces kontroly prijímania IFRS v EÚ by sa mal formalizovať a mal by byť štruktúrovaný podobne ako kontrolný proces uplatňovaný na opatrenia „úrovne 2“ v oblasti finančných služieb; odporúča, aby európske orgány vyzvali zainteresované strany z občianskej spoločnosti, aby podporovali ich činnosť, a to aj na úrovni EFRAG; vyzýva Komisiu, aby pre zainteresované strany vytvorila priestor na diskusiu o základných zásadách účtovníctva v Európe; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu umožnila získať zoznam s užším výberom kandidátov na predsedu rady EFRAG s cieľom usporiadať neformálne vypočutia pred hlasovaním o vybranom kandidátovi;

15.  v tejto súvislosti konštatuje, že ak budú riadne zohľadnené požiadavky uvedené v tomto uznesení, Európsky parlament by mal aktívne podporovať IFRS, keďže existujú dôkazy o tom, že prínosy prevažujú nad nákladmi;

16.  je presvedčený, že globalizovaná ekonomika si vyžaduje medzinárodne uznávané účtovné štandardy; pripomína však, že konvergencia nie je cieľom samým o sebe, ale je žiaduca len vtedy, ak prinesie lepšie účtovné štandardy, ktoré budú odrážať zameranie na verejné dobro, obozretnosť a spoľahlivosť; domnieva sa preto, že by medzi IASB a tvorcami účtovných štandardov z členských štátov mal aj naďalej prebiehať intenzívny dialóg, a to napriek pomalému pokroku v procese zbližovania;

17.  konštatuje, že väčšinu spoločností predstavujú malé a stredné podniky (MSP); berie na vedomie zámer Komisie posúdiť s IASB možnosť vypracovania spoločných, vysoko kvalitných a zjednodušených účtovných štandardov pre MSP, ktoré by na úrovni EÚ mohli dobrovoľne využívať MSP kótované v multilaterálnych obchodných systémoch, konkrétne na rastových trhoch malých a stredných podnikov; v tejto súvislosti pripomína možnosti už existujúcich štandardov finančného výkazníctva pre MSP; domnieva sa, že aby bolo možné pokračovať v činnosti v tejto oblasti, je potrebné, aby boli IFRS jednoduchšie, nepodporovali procyklickosť a aby v IASB boli dostatočne zastúpené záujmy MSP; domnieva sa, že by v IASB mali byť zastúpené príslušné zainteresované strany; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie vplyvu IFRS na malé a stredné podniky predtým, ako podnikne akékoľvek ďalšie kroky; vyzýva na pozorné sledovanie tohto vývoja a riadne informovanie Európskeho parlamentu, a to s riadnym ohľadom na proces v oblasti „lepšej regulácie“;

18.  zdôrazňuje, že tvorcovia štandardov v jednotlivých členských štátoch sú teraz úzko prepojení s EFRAG; poukazuje preto na poradnú úlohu EFRAG v oblasti účtovných otázok, ktoré súvisia s malými kótovanými spoločnosťami a s MSP vo všeobecnosti;

19.  víta skutočnosť, že Komisia nabáda členské štáty, aby sa riadili pokynmi ESMA týkajúcimi sa vymáhania finančných informácií; ľutuje skutočnosť, že niekoľko členských štátov nedodržiava a ani nemieni dodržiavať pokyny ESMA týkajúce sa vymáhania finančných informácií; vyzýva tieto členské štáty, aby pracovali na dodržiavaní pokynov; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či právomoci ESMA umožňujú, aby sa zabezpečilo dôsledné a konzistentné presadzovanie štandardov v celej EÚ, a ak by to neumožňovali, aby skúmala iné spôsoby, ktoré by zabezpečili riadne presadzovanie;

20.  uznáva, že rovnováhou medzi záväznou pôsobnosťou nariadenia o IAS a možnosťou členských štátov rozšíriť využívanie IFRS na vnútroštátnej úrovni sa dostatočne zabezpečuje subsidiarita a proporcionalita;

21.  víta zámer Komisie posúdiť možnosť koordinácie predpisov EÚ o rozdeľovaní dividend; v tejto súvislosti pripomína článok 17 ods. 1 smernice o zachovaní kapitálu, ktorý odkazuje priamo na účty spoločností ako na východisko pre rozhodovanie o rozdeľovaní dividend a určitým spôsobom obmedzuje rozdelenie dividend; konštatuje, že hodnotenie Komisie týkajúce sa nariadenia o IAS preukázalo, že medzi členskými štátmi stále dochádza k odlišnému presadzovaniu IFRS; zdôrazňuje, že predpisy týkajúce sa zachovania kapitálu a rozdeľovania dividend sú v správe o hodnotení nariadenia o IAS uvádzané ako zdroj právnych sporov, ktoré sa môžu vyskytnúť v niektorých jurisdikciách, v ktorých členské štáty povoľujú alebo požadujú používanie IFRS pre jednotlivé ročné účtovné závierky, z ktorých vychádzajú rozdeliteľné zisky; zdôrazňuje, že každý členský štát zváži spôsob, ako tieto otázky riešiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch v rámci požiadaviek EÚ na zachovanie kapitálu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad so smernicou o zachovaní kapitálu a smernicou o účtovníctve;

22.  vyzýva EFRAG a Komisiu, aby čo najskôr preskúmali, či účtovné štandardy umožňujú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a aby vykonali všetky zmeny, ktoré sú nevyhnutné na predchádzanie prípadnému zneužívaniu týchto štandardov a na nápravu;

23.  berie na vedomie prebiehajúce úsilie týkajúce sa posilňovania transparentnosti a porovnateľnosti verejných účtov prostredníctvom prípravy európskych účtovných štandardov pre verejný sektor (EPSAS);

Činnosti nadácie IFRS, EFRAG a PIOB

24.  podporuje odporúčanie Komisie, aby sa monitorovacia rada nadácie IFRS zamerala skôr na diskusiu o otázkach verejného záujmu namiesto otázok vnútornej organizácie, ktoré by mohli byť prenesené na nadáciu IFRS; domnieva sa však, že pokiaľ ide o riadenie nadácie IFRS a IASB, je potrebné dosiahnuť väčší pokrok, najmä z hľadiska transparentnosti, predchádzania konfliktom záujmov a rôznorodosti získaných odborníkov; zdôrazňuje, že legitimita IASB je ohrozená, ak budú v monitorovacej rade aj naďalej pretrvávať nezhody o otázkach zodpovednosti, i keď je závislá od konsenzuálneho rozhodovania; podporuje najmä návrh Komisie zvážiť požiadavky na vykazovanie, ktoré majú investori s rôznymi investičnými časovými horizontmi, a poskytovať pri vypracúvaní ich štandardov špecifické riešenia, a to najmä pre dlhodobých investorov; podporuje lepšiu integráciu IASB do systému medzinárodných finančných inštitúcií a kroky na zabezpečenie širokého zastúpenia záujmov (ako sú agentúry pre zastupovanie spotrebiteľov a ministerstvá financií) a verejnú zodpovednosť, ktoré zaručia vysokokvalitné účtovné štandardy;

25.  konštatuje, že IASB dominujú súkromné subjekty; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky v nej nie sú zastúpené vôbec; zdôrazňuje, že nadácia IFRS sa naďalej spolieha na dobrovoľné príspevky, často zo súkromného sektora, ktoré môžu zapríčiniť vznik konfliktu záujmov; vyzýva Komisiu, aby naliehala na nadáciu IFRS, aby sa usilovala o diverzifikovanejšiu a vyrovnanejšiu štruktúru financovania, a to aj na základe poplatkov a verejných zdrojov;

26.  víta činnosť nadácie IFRS a IASB, pokiaľ ide o vykazovanie uhlíkovej stopy a vplyvu na klímu; je predovšetkým toho názoru, že kľúčové dlhodobé štrukturálne otázky, napr. oceňovanie nevyužitých uhlíkových aktív v súvahe podnikov, by mali byť výslovne začlenené do pracovného programu IFRS s cieľom vytvoriť súvisiace štandardy; vyzýva orgány IFRS, aby problematiku vykazovania uhlíkovej stopy a riziká s ňou spojené zaradili do svojho programu;

27.  vyzýva Komisiu a EFRAG, aby preskúmali posun v alokácii penzijných aktív od akcií k dlhopisom v dôsledku zavedenia účtovníctva podľa trhového ocenenia v rámci IFRS;

28.  podporuje Komisiu v jej výzve určenej nadácii IFRS, aby sa využívanie IFRS a existencia stáleho finančného príspevku stali podmienkami členstva v riadiacich a monitorovacích orgánoch nadácie IFRS a IASB; vyzýva Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako zreformovať nadáciu IFRS a IASB, a to tak, aby členovia, ktorí neplnia vyššie uvedené kritériá, nemohli využívať právo veta;

29.  vyzýva správnu radu IFRS, monitorovaciu radu IFRS a IASB, aby sa v rámci svojich fór zasadili o nájdenie zodpovedajúce rodovej rovnováhy;

30.  pripomína svoju požiadavku, ktorá je uvedená v Goulardovej správe, aby sa prijali opatrenia na posilnenie demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity, ktoré sa okrem iného vzťahujú na verejný prístup k dokumentom, otvorený dialóg s rôznymi zainteresovanými stranami, vytvorenie povinných registrov transparentnosti a pravidlá pre transparentnosť schôdzok s lobistami, ako aj vnútorné pravidlá, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom záujmov;

31.  zdôrazňuje, že reforma EFRAG musí zlepšiť príspevok Európy k tvorbe nových IFRS a mohla by byť súčasťou reformy riadiacich štruktúr nadácie IFRS;

32.  kritizuje skutočnosť, že EFRAG už určitý čas funguje bez predsedu, a to napriek kľúčovej úlohe, ktorú by mal plniť pri hľadaní konsenzu a s cieľom zaručiť jednotný a silný hlas Európy, pokiaľ ide o otázky účtovníctva na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité vymenovať nového predsedu čo najskôr; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila postup jeho prijímania a riadne pritom zohľadnila úlohu Európskeho parlamentu a jeho Výboru pre hospodárske a menové veci;

33.  víta reformu EFRAG, ktorá nadobudla účinnosť 31. októbra 2014, a oceňuje úsilie v tomto smere; berie na vedomie zvýšenie transparentnosti; ľutuje skutočnosť, že pokiaľ ide o financovanie EFRAG, a najmä o možnosť vytvoriť systém povinných poplatkov hradených kótovanými spoločnosťami, Komisia sa zameriava na implementáciu tých prvkov reformy, ktoré sa dajú dosiahnuť v krátkodobom horizonte; žiada Komisiu, aby podľa odporúčaní v uvedených v Maystadtovej správe podnikla formálne kroky, ktorými podnieti členské štáty, ktoré ešte nemajú národný mechanizmus financovania, aby takýto systém vytvorili; berie na vedomie návrh Komisie na predĺženie programu Únie pre EFRAG na obdobie 2017 – 2020; vyzýva Komisiu, aby vykonala ročné komplexné hodnotenie dohodnutej reformy, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 3 a článku 9 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 258/2014; vyzýva Komisiu, aby posúdila príležitosť a možnosť premeniť EFRAG v dlhodobom horizonte na verejnú agentúru;

34.  ľutuje skutočnosť, že požiadavka uvedená v Maystadtovej správe, aby došlo k spojeniu funkcií výkonného riaditeľa EFRAG a predsedu skupiny expertov (TEG) EFRAG, je vnímaná len ako možnosť; konštatuje, že zloženie novej správnej rady je odlišné od Maystadtovho návrhu, pretože európske orgány dohľadu a Európska centrálna banka odmietli prijať plnohodnotné členstvo v správnej rade; vyzýva EFRAG, aby rozšírila počet užívateľov (v súčasnosti len jeden) v správnej rade a zabezpečila, aby boli v EFRAG zastúpené všetky relevantné zainteresované strany;

35.  víta skutočnosť, že PIOB v roku 2014 diverzifikovala svoje financovanie; konštatuje, že celkové financovanie poskytnuté IFAC predstavovalo 58 %, čo síce stále ešte predstavuje významnú časť financovania PIOB, avšak zďaleka nedosahuje dve tretiny stropu, a preto nebolo potrebné, aby Komisia obmedzila svoj ročný príspevok, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 258/2014; vyzýva PIOB, aby zvýšila svoje úsilie o zabezpečenie integrity v audítorskej profesii;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74.
(4) Ú. v. EÚ L 105, 8.4.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 340, 22.12.2007, s. 66.
(6) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 94.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.
(8) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.
(9) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196.


Operácie na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou
PDF 296kWORD 112k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou (2015/2275(INI))
P8_TA(2016)0249A8-0158/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej články 21, 41, 42 a 43,

–  so zreteľom na článok 220 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, a najmä na jej kapitoly VI, VII a VIII,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 1. apríla 2015 s názvom Partnerstvo za mier: pokrok v záujme partnerského udržiavania mieru(1),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. apríla 2015 s názvom Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – umožnenie partnerom predchádzať krízam a zvládať ich(2),

–  so zreteľom na správu nezávislej skupiny OSN na vysokej úrovni pre mierové operácie zo 16. júna 2015(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie prednesené 28. septembra 2015 na samite čelných predstaviteľov o udržiavaní mieru, ktoré zvolal prezident Spojených štátov Barack Obama,

–  so zreteľom na dokument zo 14. júna 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie podpory, ktorú EÚ prostredníctvom SBOP poskytuje operáciám OSN na udržiavanie mieru(4), a dokument z 27. marca 2015 s názvom Posilnenie strategického partnerstva EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia: priority na obdobie 2015 – 2018(5),

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky (JAES) prijatú na 2. samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007(6) v Lisabone, a na plán súvisiaci s JAES na roky 2014 – 2017, ktorý bol prijatý na 4. samite EÚ – Afrika usporiadanom 2. a 3. apríla 2014(7) v Bruseli,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2011 o efektívnosti a účinnosti príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky(8),

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o hodnotení mierového nástroja pre Afriku po desiatich rokoch: účinnosť a vyhliadky do budúcnosti,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na usmernenia z Osla o využívaní zahraničných vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri zmierňovaní následkov katastrof z novembra 2007,

–  so zreteľom na články 4h a 4j Zakladajúceho aktu Africkej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. októbra 2012 o koreňoch demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0158/2016),

A.  keďže operácie na podporu mieru sú jednou z foriem reakcie na krízu, spravidla na podporu medzinárodne uznanej organizácie, ako je OSN alebo Africká únia (AÚ), ktorá má mandát OSN, a ich cieľom je predchádzať ozbrojenému konfliktu, obnoviť, udržať alebo budovať mier, presadiť mierové dohody a riešiť komplexné naliehavé problémy a výzvy, ktoré vznikajú v dôsledku rozpadajúceho sa alebo zle fungujúceho štátu; keďže stabilita afrického a európskeho susedstva by bola pre všetky naše krajiny veľkým prínosom;

B.  keďže cieľom operácií na podporu mieru je pomôcť pri zriaďovaní dlhodobo stabilného a bezpečného prostredia s rastúcim blahobytom; keďže dobrá správa, súdnictvo, väčšie dodržiavanie zásad právneho štátu, ochrana civilistov, dodržiavanie ľudských práv a bezpečnosť predstavujú v tomto smere základné predpoklady a keďže programy zamerané na úspešné zmierenie, obnovu a hospodársky rozvoj prispejú k zabezpečeniu mieru a prosperity, na udržanie ktorých nie sú potrebné vonkajšie zásahy;

C.  keďže bezpečnostná situácia najmä v Afrike sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenila, vznikli teroristické a povstalecké skupiny v Somálsku, Nigérii a v regióne Sahelu, pričom operácie na zabezpečenie mieru a protiteroristické operácie sú v mnohých oblastiach skôr pravidlom než výnimkou; keďže slabé štáty a priestory bez vlády sa stále rozširujú, v dôsledku čoho je veľa ľudí postihnutých chudobou, bezprávím, korupciou a násilím; keďže priepustné hranice na africkom kontinente umožňujú šírenie násilia, znižujú bezpečnosť a poskytujú príležitosti na trestnú činnosť;

D.  keďže mier sa v rámci novej agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 považuje za kľúčový a bol stanovený cieľ udržateľného rozvoja 16 o mieri a spravodlivosti;

E.  keďže primerane skúsené a vybavené organizácie a štáty, pokiaľ možno s jednoznačným a realistickým mandátom OSN by mali poskytnúť zdroje, ktoré sú potrebné na úspešné operácie na podporu mieru, s cieľom pomôcť vytvoriť bezpečné prostredie, v ktorom budú môcť občianske organizácie vykonávať svoju prácu;

F.  keďže OSN je naďalej hlavným garantom medzinárodného mieru a bezpečnosti a má najkomplexnejší rámec nadnárodnej spolupráce v oblasti krízového riadenia; keďže v súčasnosti prebieha 16 mierových operácií OSN, do ktorých je zapojených vyše 120 000 pracovníkov, čo je viac ako kedykoľvek v minulosti; keďže v rámci ôsmich misií je v Afrike rozmiestnených 87 % mierových síl OSN; keďže OSN má v rámci svojich operácií obmedzené možnosti;

G.  keďže Africká únia vykonáva svoje činnosti za odlišných podmienok ako OSN a môže si vybrať, ktorú stranu podporí, zasahovať bez vyzvania a zasahovať aj v prípadoch, keď nebola podpísaná mierová dohoda, pričom stále dodržiava Chartu OSN; keďže toto je významný rozdiel vzhľadom na to, že v Afrike existuje celý rad medzištátnych a vnútroštátnych konfliktov;

H.  keďže NATO poskytlo Africkej únii pomoc, okrem iného vo forme podpory pri plánovaní a strategických nástrojov v oblasti leteckej a námornej prepravy, podpory pre misie AMIS v Dárfúre a AMISOM v Somálsku, ako aj budovania kapacít pre africké pohotovostné sily (ASF);

I.  keďže krízy v Afrike si vyžadujú súdržnú globálnu reakciu, ktorá presahuje rámec čisto bezpečnostných aspektov; keďže mier a bezpečnosť sú nevyhnutné predpoklady rozvoja a všetci miestni a medzinárodní aktéri zdôrazňujú potrebu úzkej koordinácie bezpečnostnej a rozvojovej politiky; keďže je potrebná dlhodobá perspektíva; keďže reforma sektora bezpečnosti a odzbrojenie, demobilizácia a opätovná integrácia bývalých bojovníkov môžu byť dôležité pre dosiahnutie stability a rozvojových cieľov; keďže Styčný úrad OSN pre mier a bezpečnosť a Stála misia Africkej únie v Bruseli zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji vzťahov medzi organizáciami a EÚ, NATO a veľvyslanectvami štátov;

J.  keďže najdôležitejším nástrojom európskej spolupráce s AÚ je mierový nástroj pre Afriku, ktorý bol vytvorený v roku 2004 a ktorý zabezpečuje približne 1,9 mld. EUR prostredníctvom ERF financovaného členskými štátmi; keďže mierový nástroj pre Afriku (APF) bol vytvorený v roku 2003, jeho financovanie prostredníctvom fondov ERF malo byť dočasné, ale aj po 12 rokoch je ERF hlavným zdrojom financovania APF; keďže v roku 2007 bol rozsah nástroja rozšírený tak, aby zahŕňal širšiu škálu činností v oblasti predchádzania konfliktom a stabilizácie po skončení konfliktu; keďže akčný program na obdobie 2014 – 2016 zohľadňuje externé hodnotenia a konzultácie s členskými štátmi a zavádza nové prvky, aby sa zlepšila jeho účinnosť; keďže v článku 43 ZEÚ sa uvádzajú tzv. úlohy Petersberg Plus, ktoré zahŕňajú úlohy vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, prechádzania konfliktom a udržiavania mieru a úlohy bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane nastolenia mieru a stabilizácie po skončení konfliktu; keďže v roku 2014 bolo viac než 90 % rozpočtu vyčlenených na operácie na podporu mieru, z čoho 65 % bolo určených personálu AMISOM; keďže posilnenie inštitucionálnej kapacity Africkej únie a afrických regionálnych hospodárskych spoločenstiev má rozhodujúci význam pre úspech operácií na podporu mieru a procesov zmierenia a obnovy po skončení konfliktu;

K.  keďže úlohu EÚ treba posudzovať v kontexte miery účasti celého radu krajín a organizácií na operáciách na podporu mieru; keďže napríklad USA sú najväčším finančným prispievateľom na operácie na udržiavanie mieru a Africkej únii poskytujú priamu podporu prostredníctvom svojho partnerstva s Afrikou pre rýchlu reakciu na udržanie mieru, ako aj sumou približne 5 mld. USD na podporu operácií OSN v Stredoafrickej republike, Mali, Pobreží Slonoviny, Južnom Sudáne a Somálsku; keďže tieto rôzne zdroje financovania koordinuje partnerská skupina Africkej únie pre mier a bezpečnosť; keďže Čína sa stala aktívnym účastníkom operácií OSN na udržiavanie mieru a súčasťou Fóra čínsko-africkej spolupráce je Komisia AÚ; keďže India, Pakistan a Bangladéš poskytujú hneď po Etiópii najväčší počet pracovníkov na operácie OSN na udržiavanie mieru;

L.  keďže európske krajiny a samotná EÚ najviac prispievajú do systému OSN, najmä vo forme finančnej pomoci na programy a projekty OSN; keďže Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo sú najväčšími európskymi prispievateľmi do rozpočtu operácií OSN na udržiavanie mieru; keďže členské štáty EÚ sú spoločne najväčším prispievateľom do rozpočtu OSN na operácie na udržiavanie mieru s podielom približne 37 % a v súčasnosti prispievajú jednotkami v deviatich mierových misiách; keďže okrem toho v rokoch 2014 a 2015 dosiahli finančné záväzky EÚ voči AÚ sumu v celkovej výške 717,9 milióna EUR a príspevky AÚ predstavovali iba 25 miliónov EUR; keďže európske krajiny vysielajú do mierových misií OSN len 5 % personálu, čo predstavuje 5 000 vojakov z celkového počtu 92 000; keďže však napríklad Francúzsko každoročne vycvičí 25 000 afrických vojakov a samostatne nasadzuje viac ako 4 000 vojakov v afrických operáciách na udržiavanie mieru;

M.  keďže protipechotné míny boli pri obnove a rozvoji po konflikte najväčšou prekážkou, predovšetkým v Afrike, a EÚ vynaložila za posledných 20 rokov približne 1,5 miliardy EUR na postupy podpory pri odmínovaní a poskytovanie pomoci obetiam mín, čím sa stala najväčším darcom v tejto oblasti;

N.  keďže popri úlohe jednotlivých európskych krajín musí EÚ osobitnou mierou prispievať k misiám na podporu mieru viacrozmernými opatreniami; keďže EÚ poskytuje AÚ a organizáciám na nižšej než regionálnej úrovni technickú a finančnú podporu, a to najmä prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku, nástroja na podporu stability a mieru a Európskeho rozvojového fondu; keďže EÚ vykonáva v rámci svojich misií SBOP poradenské a výcvikové aktivity, čím prispieva k posilneniu afrických kapacít v súvislosti s krízovým riadením;

O.  keďže päť civilných misií a štyri vojenské operácie EÚ prebiehajúce v Afrike sa často vykonávajú súbežne s operáciami OSN, AÚ alebo operáciami jednotlivých krajín alebo v nadväznosti na ne;

P.  keďže EÚ je odhodlaná pomáhať pri posilňovaní africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry, najmä podporovaním schopnosti pohotovostných síl (ASF) zasiahnuť;

Q.  keďže Európska rada žiada, aby EÚ a jej členské štáty posilnili podporu partnerských krajín a organizácií tým, že zabezpečia odbornú prípravu, poradenstvo, vybavenie a zdroje, aby tieto krajiny mohli vo väčšej miere samy predchádzať krízam alebo ich zvládnuť; keďže na dosiahnutie tohto cieľa je jednoznačne potrebné vzájomne posilňovať zásahy v oblastiach bezpečnosti a rozvoja;

R.  keďže EÚ by mala podporovať činnosti iných, ktorí sú možno povolanejší na plnenie určitých úloh, nemala by zdvojovať ich prácu a mala by pomáhať pri posilňovaní práce tých, ktorí už na mieste pôsobia, najmä členských štátov;

S.  keďže podľa článku 41 ods. 2 ZEÚ sú v rámci rozpočtu EÚ zakázané výdavky na operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, pričom výslovne v ňom nie je vylúčené financovanie vojenských úloh, ako sú operácie na udržiavanie mieru s rozvojovými cieľmi; keďže bežné výdavky sa podľa mechanizmu Athena účtujú členským štátom; keďže hoci hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ je znižovanie a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, články 209 a 212 ZFEÚ výslovne nevylučujú financovanie budovania kapacít v sektore bezpečnosti; keďže ERF a APF sú ako nástroje mimo rozpočtu EÚ dôležité pri riešení vzťahu medzi bezpečnosťou a rozvojom; keďže ERF vyžaduje, aby programovanie bolo navrhnuté tak, aby spĺňalo kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), ktoré väčšinou nezahŕňajú výdavky súvisiace s bezpečnosťou; keďže EÚ pracuje na možnosti zriadenia dodatočných osobitných nástrojov v súvislosti s iniciatívou s názvom Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja;

T.  keďže účasť EÚ sa musí riadiť potrebami dotknutých krajín a bezpečnostnými záujmami Európy;

1.  zdôrazňuje potrebu koordinovaných vonkajších opatrení, pri ktorých sa využívajú diplomatické, bezpečnostné a rozvojové nástroje na obnovenie dôvery a riešenie problémov, ako sú vojny, vnútroštátne konflikty, neistota, nestabilita a proces transformácie;

2.  konštatuje, že zavádzanie väčšieho počtu rôznych misií so súhlasom OSN v tom istom priestore operácií za účasti rôznych aktérov a regionálnych organizácií je čoraz častejšou realitou súčasných mierových operácií; zdôrazňuje, že riadenie týchto komplexných partnerstiev bez toho, aby dochádzalo k duplicite práce alebo pôsobenia misií, má kľúčový význam pre úspešnosť operácií; vyzýva v tejto súvislosti na vyhodnotenie a racionalizáciu existujúcich štruktúr;

3.  zdôrazňuje význam včasnej komunikácie a lepších postupov v rámci krízových konzultácií s OSN a AÚ, ako aj ďalšími organizáciami, ako napríklad NATO a OBSE; zdôrazňuje potrebu zlepšiť výmenu a spoločné využívanie informácií vrátane plánovania, priebehu a analýzy misií; víta urýchlené dokončenie a popísanie administratívnych dojednaní medzi EÚ a OSN o výmene utajovaných informácií; uznáva dôležitosť partnerstva EÚ-Afrika a politického dialógu EÚ-AÚ o mieri a bezpečnosti; navrhuje, aby sa AÚ, EÚ a ďalší kľúčoví aktéri a OSN dohodli na súbore spoločných cieľov v záujme africkej bezpečnosti a rozvoja;

4.  naliehavo vyzýva EÚ, aby vzhľadom na rozsah výziev a rozsiahle zapojenie iných organizácií a národov vyvíjala úsilie o primerané rozdelenie práce a zameriavala sa na oblasti, v ktorých môže byť jej účasť najvyšším prínosom; poznamenáva, že viaceré členské štáty už sú zapojené do operácií v Afrike a že EÚ by mohla vytvoriť skutočnú pridanú hodnotu tým, že vo väčšej miere podporí tieto operácie;

5.  konštatuje, že v prostredí, ktoré je z hľadiska bezpečnosti čoraz zložitejšie, si misie OSN a AÚ vyžadujú komplexný prístup, v rámci ktorého sú okrem zavedenia vojenských, diplomatických a rozvojových nástrojov ďalšími zásadnými faktormi dôkladné poznatky o bezpečnostnej situácii, výmeny spravodajských informácií a moderné technológie, poznatky o tom, ako realizovať boj proti terorizmu a boj proti trestnej činnosti v konfliktných oblastiach a oblastiach po skončení konfliktu, využívanie kľúčových prostriedkov, poskytovanie humanitárnej pomoci a obnova politického dialógu, pri zabezpečovaní ktorých by mohli európske krajiny pomôcť; poukazuje na to, čo už v tejto oblasti vykonali konkrétne členské štáty, ako aj iné nadnárodné organizácie;

6.  zdôrazňuje dôležitosť ďalších nástrojov EÚ v oblasti bezpečnosti, najmä misií a operácií SBOP; pripomína, že EÚ zasahuje v Afrike, aby prispela k stabilizácii krajín, ktoré čelia kríze, a to hlavne prostredníctvom výcvikových misií; zdôrazňuje úlohu civilných a vojenských misií SBOP pri podpore reforiem v odvetví bezpečnosti a v súvislosti s ich prínosom k medzinárodnej stratégii krízového riadenia;

7.  konštatuje, že kľúčom k úspechu operácie na podporu mieru je to, aby bola vnímaná ako legitímna; domnieva sa, že AÚ by preto mala poskytnúť podporu a vojenské jednotky tam, kde je to potrebné; konštatuje, že je to dôležité aj vzhľadom na dlhodobý cieľ AÚ zabezpečovať vlastnú kontrolu;

8.  víta skutočnosť, že v novom akčnom programe mierového nástroja pre Afriku sa riešia nedostatky a kladie sa dôraz na stratégie pre ukončenie operácie, vyššiu mieru angažovanosti afrických krajín, cielenejšiu podporu a lepšie rozhodovacie postupy;

9.  víta strategické partnerstvo EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia a jeho priority na obdobie 2015 – 2018 dohodnuté v marci 2015; poukazuje na minulé a prebiehajúce misie SBOP zamerané na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti a berie na vedomie kľúčovú úlohu ďalších organizácií vrátane panafrických a regionálnych organizácií v týchto oblastiach; vyzýva EÚ, aby vyvíjala ďalšie úsilie s cieľom podporovať členské štáty v ich prínose; pripomína, že EÚ sa zapojila do aktivít krízového riadenia v Afrike zameraných na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade s chartou OSN; poznamenáva, že len 11 z 28 členských štátov EÚ prijalo záväzky na samite čelných predstaviteľov o udržiavaní mieru 28. septembra 2015, pričom Čína prisľúbila pohotovostné jednotky v počte 8 000 osôb a Kolumbia 5 000 vojakov; vyzýva členské štáty EÚ, aby podstatne zvýšili svoju vojenskú a policajnú účasť na mierových operáciách OSN;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Afrika rýchlo reagovala na krízy, a konštatuje, že africké pohotovostné sily v tom zohrávajú kľúčovú úlohu; zdôrazňuje významný prínos EÚ prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku a financovania AÚ, ktorý AÚ umožňuje posilniť jej kapacity na zabezpečenie kolektívnej reakcie na krízy na kontinente; nabáda regionálne organizácie, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) alebo Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC), aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti rýchlej africkej reakcie na krízy a doplnili úsilie AÚ;

11.  zdôrazňuje však dôležitosť vyšších investícií do predchádzania konfliktom so zreteľom na faktory, ako sú politická alebo náboženská radikalizácia, násilie súvisiace s voľbami, vysídľovanie obyvateľstva a zmena klímy;

12.  uznáva kľúčový prínos mierového nástroja pre Afriku k rozvoju trojstranného partnerstva medzi OSN, EÚ a AÚ; domnieva sa, že tento nástroj predstavuje vstupný bod aj možnú páku na vytvorenie pevnejšieho partnerstva medzi EÚ a AÚ a ukázal sa ako nevyhnutný, keďže umožňuje AÚ a prostredníctvom nej i ôsmim regionálnym hospodárskym spoločenstvám plánovať a vykonávať ich operácie; domnieva sa, že pre úplné využívanie tohto nástroja je nesmierne dôležité, aby sa inštitúcie a členské štáty EÚ do neho naďalej úzko zapájali a aby AÚ prejavila pri čerpaní finančných prostriedkov vysokú efektívnosť a transparentnosť; nazdáva sa, že mierový nástroj pre Afriku by mal byť zameraný na štrukturálnu podporu a nie na financovanie miezd príslušníkov afrických jednotiek; berie na vedomie, že sa používajú aj iné finančné mechanizmy, domnieva sa však, že vzhľadom na výlučné zameranie nástroja na Afriku, ako aj jeho jasné ciele má tento nástroj osobitný význam pre operácie na podporu mieru v Afrike; domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti (OOS) pôsobiace v oblasti budovania mieru v Afrike by mali mať možnosť prispieť svojimi názormi v rámci strategickejšej spolupráce s OOS v oblasti mieru a bezpečnosti; je naďalej znepokojený v súvislosti s pokračujúcimi problémami financovania a politickej vôle na strane afrických krajín; berie na vedomie závery Rady z 24. septembra 2012, v ktorých sa uvádza, že bude treba zvážiť financovanie iné než financovanie z ERF;

13.  poznamenáva, že posilnenie európskej vojenskej spolupráce by zvýšilo efektívnosť a účinnosť európskeho príspevku k mierovým misiám OSN;

14.  vzhľadom na nesmierne veľký význam budovania afrických kapacít víta úspešný priebeh druhého cyklu Amani Africa v októbri 2015, do ktorého bolo zapojených vyše 6 000 vojakov, policajtov a civilistov, a očakáva, že v roku 2016 budú čo najskôr uvedené do prevádzky africké pohotovostné sily (ASF) s 25 000 príslušníkmi;

15.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, ako aj ďalších členov medzinárodného spoločenstva, aby pomáhali pri poskytovaní odbornej prípravy vrátane disciplíny, vybavenia, logistickej podpory, finančnej pomoci a tvorby pravidiel nasadenia, v plnej miere nabádali africké štáty a pomáhali im naďalej sa angažovať v záujme ASF; naliehavo požaduje, aby sa veľvyslanectvá členských štátov a delegácie EÚ v afrických hlavných mestách aktívnejšie zasadzovali za ASF; domnieva sa, že oficiálna rozvojová pomoc (ODA) sa musí v rámci OECD prepracovať so zreteľom na budovanie mieru; domnieva sa, že nariadenie o ERF by sa malo zrevidovať, aby sa umožnilo také programovanie, ktoré zahŕňa výdavky na mier, bezpečnosť a spravodlivosť motivované rozvojom;

16.  poukazuje na dôležitosť misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky pre bezpečnosť Afriky, najmä výcvikových a podporných misií pre africké jednotky, hlavne misií EUTM Mali, EUCAP Sahel Mali a EUCAP Sahel Niger, EUTM Somalia a EUCAP Nestor; berie na vedomie dodatočnú podporu, ktorú tieto misie poskytujú ďalším misiám OSN; vyzýva EÚ, aby zvýšila kapacity týchto výcvikových misií, najmä tým, že umožní monitorovanie afrických vojakov, ktorí boli vycvičení, na mieste operácie a po návrate z nej;

17.  zdôrazňuje, že ani EÚ, ani jej členské štáty by nemali v záujme podpory operácií na podporu mieru konať izolovane, ale že by skôr mali brať do úvahy prínos medzinárodných aktérov, lepšie sa s nimi koordinovať, rýchlejšie reagovať a zameriavať svoje úsilie na určité prioritné krajiny, pričom by mali do čela stavať členské štáty a africké štáty, ktoré majú najviac skúseností; zdôrazňuje dôležitosť regionálnych hospodárskych spoločenstiev v rámci bezpečnostnej štruktúry v Afrike; berie na vedomie úlohu, ktorú by mohli zohrávať delegácie EÚ ako sprostredkovatelia koordinácie s medzinárodnými aktérmi;

18.  podporuje holistický prístup EÚ, ktorý je hlavným nástrojom na mobilizáciu plného potenciálu opatrení EÚ v rámci operácií na udržiavanie mieru a stabilizačného procesu, ako aj nástrojom na využívanie rôznych spôsobov podpory rozvoja krajín AÚ;

19.  zdôrazňuje, že pomoc pri riadení hraníc by mala byť prioritou európskeho pôsobenia v Afrike; konštatuje, že nezabezpečené hranice sú jednou z hlavných príčin nárastu terorizmu v Afrike;

20.  víta ciele spoločného oznámenia o budovaní kapacít a pripája sa k výzve Rady na jeho čo najrýchlejšie plnenie; poukazuje na potenciál EÚ, ktorý spočíva predovšetkým v jej komplexnom prístupe k civilným a vojenským prostriedkom, v pomoci pri posilňovaní bezpečnosti v nestabilných krajinách a krajinách postihnutých konfliktmi a v reagovaní na potreby našich partnerov, najmä pokiaľ ide o príjemcov vojenskej pomoci, a pripomína, že bezpečnosť je prvoradým predpokladom rozvoja a demokracie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani Európska komisia, ani Rada nesprístupnili Európskemu parlamentu svoje posúdenie právnych možností pri podpore budovania kapacít; vyzýva obe inštitúcie, aby o tom v primeranom čase informovali Európsky parlament; vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla právny základ v súlade s pôvodnými európskymi cieľmi na rok 2013 uvedenými v iniciatíve Enable and Enhance;

21.  poukazuje na to, že príspevok právneho servisu Rady zo 7. decembra 2015 s názvom „Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – právne otázky“ skúma spôsoby a prostriedky financovania materiálu pre armády afrických krajín; vyzýva Komisiu, aby v tejto diskusii pokračovala;

22.  víta pozitívne reakcie, ktoré dostalo Francúzsko po aktivovaní článku 42 ods. 7; vyzdvihuje opätovné nasadenie európskych ozbrojených síl v Afrike;

23.  uznáva, že problémom nie je tak často nedostatok financií ako skôr to, ako sa vynakladajú a aké iné zdroje sa používajú; poznamenáva, že odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ neboli vykonané v plnom rozsahu; žiada, aby sa pravidelne skúmalo, ako sa používajú finančné prostriedky vlád štátov poskytované prostredníctvom EÚ a OSN; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa finančné prostriedky používali účinne vzhľadom na ich obmedzenosť a rozsah problémov, na riešenie ktorých sú určené; považuje zodpovednosť za významnú súčasť tohto procesu, ako aj za prostriedok, ktorým možno prispieť k riešeniu hlboko zakorenenej korupcie v Afrike; trvá na dôslednejšom a transparentnejšom hodnotení operácií na podporu mieru, ktoré EÚ podporuje; podporuje iniciatívy, ako je trustový fond Békou v Stredoafrickej republike, ktorého účelom je sústrediť európske rozvojové zdroje, odborné znalosti a kapacity s cieľom prekonať rozdrobenosť a neúčinnosť medzinárodných opatrení v kontexte obnovy krajiny; vyzýva na systematickejšie spoločné programovanie medzi rôznymi nástrojmi EÚ;

24.  berie na vedomie hodnotiacu správu OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať nápravnú pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v rámci operácií na udržiavanie mieru, domnieva sa, že AÚ, OSN, EÚ a členské štáty by mali uplatňovať veľkú obozretnosť v súvislosti s takouto trestnou činnosťou, a požaduje čo najprísnejšie disciplinárne a súdne postupy a čo najväčšie úsilie na predchádzanie takýmto trestným činom; odporúča okrem toho primeranú odbornú prípravu a vzdelávanie personálu operácií na podporu mieru a domnieva sa, že vymenovanie ženského personálu a poradcov pre rodové otázky by pomohlo prekonať kultúrne nepochopenie a znížiť výskyt sexuálneho násilia;

25.  vyzýva, aby sa EÚ a OSN spoločne usilovali o budovanie kapacít; domnieva sa, že súčasný program financovania nie je udržateľný a že mierový nástroj pre Afriku by mal byť spojený s určitými podmienkami s cieľom podnietiť AÚ k zvýšeniu jej vlastných príspevkov k operáciám na podporu mieru;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedníčke Komisie AÚ, predsedovi Panafrického parlamentu, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO.

(1) S/2015/229.
(2) JOIN(2015)0017.
(3) A/70/95–S/2015/446.
(4) Dokument Rady 11216/12.
(5) ESVČ(2015)458, dokument Rady č. 7632/15.
(6) Dokument Rady 7204/08.
(7) Dokument Rady 8370/14.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0403.
(9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 56.


Nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci
PDF 402kWORD 146k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci (2015/2065(INI))
P8_TA(2016)0250A8-0173/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. júla 2014 s názvom Boj proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2014)0472),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2016)0032),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. októbra 2009 s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 31. januára 2013 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca (COM(2013)0037),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužívania postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe(2),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2012 o nerovnováhe v potravinovom dodávateľskom reťazci(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. novembra 2013 k Zelenej knihe Komisie o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sektor veľkých maloobchodných reťazcov – trendy a dopady na poľnohospodárov a spotrebiteľov(4),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(5), a najmä na jeho odsek 104,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu(7),

–  so zreteľom na štúdiu „Monitorovanie implementácie zásad správnej praxe vo vertikálnych vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci“, ktorú vypracovala spoločnosť Areté srl pre Komisiu (január 2016),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(11),

–  so zreteľom na vyšetrovanie britskej ombudsmanky pre supermarkety (Groceries Code Adjudicator) v spoločnosti Tesco plc z 26. januára 2016,

–  so zreteľom na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov(13),

–  so zreteľom na správu o pokroku Iniciatívy dodávateľského reťazca z júla 2015,

–  so zreteľom na správu združenia Consumers International z roku 2012 s názvom Vzťah medzi supermarketmi a dodávateľmi: aké sú dôsledky pre spotrebiteľov?,

–  so zreteľom na univerzálny rámec pre hodnotenie udržateľnosti systémov pre výživu a poľnohospodárstvo (SAFA), ktorý vypracovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),

–  so zreteľom na mimoriadne kritickú situáciu, ktorej čelia poľnohospodári a poľnohospodárske družstvá, a to najmä v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, bravčového mäsa, hovädzieho mäsa, ovocia a zeleniny a obilnín,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0173/2016),

A.  keďže nekalé obchodné praktiky sú vážnym problémom, ktorý sa vyskytuje v mnohých odvetviach hospodárstva; keďže správa Komisie z 29. januára 2016 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2016)0032) potvrdzuje, že tieto praktiky sa môžu vyskytnúť v každej fáze potravinového dodávateľského reťazca; keďže tento problém je mimoriadne zjavný v potravinovom dodávateľskom reťazci, čo má nepriaznivé účinky na najslabší článok tohto reťazca; keďže existenciu tohto problému potvrdzujú všetky subjekty v potravinovom dodávateľskom reťazci a mnohé vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž; keďže Komisia, Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor opakovane upriamovali pozornosť na problém nekalých obchodných praktík;

B.  keďže nekalý charakter praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci je ťažké kvalifikovať ako porušenie platného práva hospodárskej súťaže, pretože jeho súčasné nástroje sú účinné iba pri niektorých formách protisúťažného správania;

C.  so zreteľom na veľkosť a strategický význam potravinového dodávateľského reťazca pre Európsku úniu; keďže toto odvetvie zamestnáva viac ako 47 miliónov ľudí v EÚ a prestavuje okolo 7 % hrubej pridanej hodnoty na úrovni EÚ a keďže celková hodnota trhu EÚ s výrobkami súvisiacich s maloobchodom s potravinami sa odhaduje na 1,05 miliárd EUR; keďže odvetvie maloobchodných služieb predstavuje 4,3 % HDP EÚ a 17 % MSP v EÚ(14); keďže 99,1 % podnikov v odvetví výroby potravín a nápojov sú MSP a mikropodniky;

D.  keďže jednotný trh priniesol významné výhody pre prevádzkovateľov v potravinovom dodávateľskom reťazci a obchod s potravinami má čoraz častejšie výrazný cezhraničný rozmer a osobitný význam pre fungovanie vnútorného trhu; keďže cezhraničný obchod medzi členskými štátmi EÚ predstavuje 20 % celkovej výroby potravín a nápojov v EÚ; keďže 70 % všetkého vývozu potravín členských štátov ide do ostatných členských štátov;

E.  keďže v uplynulých rokoch nastali určité štrukturálne zmeny potravinového dodávateľského reťazca (medzi podnikmi) spočívajúce vo vysokej úrovni koncentrácie a vertikálnej a cezhraničnej integrácii subjektov pôsobiacich vo výrobe a najmä v oblasti spracúvania potravín a v maloobchode, ako aj vo zvýšení výroby;

F.  keďže účastníci potravinového dodávateľského reťazca uvádzajú, že nekalé obchodné praktiky pozostávajú najmä z:

   oneskorených platieb;
   obmedzeného prístupu na trh;
   jednostranných alebo retroaktívnych zmien zmlúv;
   poskytovania buď nedostatočne presných alebo nejasne formulovaných informácií o podmienkach zmlúv;
   odmietania uzatvorenia písomnej zmluvy;
   náhleho a neodôvodneného zrušenia zmluvy;
   nespravodlivého prevodu obchodného rizika;
   žiadania platby za tovar alebo služby, ktoré pre niektorú zo zmluvných strán nemajú hodnotu;
   spoplatnenia fiktívnych služieb;
   presunu nákladov na prepravu a skladovanie na dodávateľov;
   nútenej účasti na akciách, spoplatňovania výhodnejšieho umiestnenia v obchode a ďalších dodatočných poplatkoch;
   prevodu nákladov na propagáciu tovaru na mieste predaja na výrobcov;
   vynucovania bezpodmienečného vrátenia nepredaného tovaru
   nátlaku na znižovanie cien;
   bránenia obchodným partnerom v nákupe z iných členských štátov (územné obmedzovanie dodávok);

G.  keďže vzhľadom na nemožnosť zastavenia poľnohospodárskeho výrobného procesu po jeho začatí a na obmedzenú trvanlivosť výrobkov sú poľnohospodári mimoriadne náchylní voči nekalým obchodným praktikám v dodávateľskom reťazci;

H.  keďže výrobcovia v niektorých prípadoch vyrábajú stratovo po rokovaniach s inými účastníkmi potravinového dodávateľského reťazca, ktorí ich znevýhodňujú, napr. prostredníctvom znižovania cien a zliav v supermarketoch;

I.  keďže nekalé obchodné praktiky sa vyskytujú v situácii, keď existuje nerovnosť v obchodných vzťahoch medzi protistranami v potravinovom dodávateľskom reťazci, vyplývajú z rozdielnej vyjednávacej sily v obchodných vzťahoch, čo je výsledkom rastúcej koncentrácie trhovej sily v rukách niekoľkých nadnárodných skupín, a keďže tieto rozdiely majú tendenciu poškodzovať malých a stredne veľkých výrobcov;

J.  keďže nekalé obchodné praktiky môžu mať škodlivé následky na potravinový dodávateľský reťazec, najmä na poľnohospodárov a MSP, čo zase môže mať negatívny vplyv na celé hospodárstvo EÚ a konečných spotrebiteľov prostredníctvom obmedzenia výberu výrobkov a prístupu k novým a inovačným výrobkom; keďže nekalé obchodné praktiky môžu mať dosah na rokovania o cene medzi podnikmi, odrádzať od cezhraničného obchodu v EÚ a brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu; keďže predovšetkým nekalé praktiky môžu spôsobiť, že podniky obmedzia investície a inovácie, a to aj v oblasti ochrany životného prostredia, pracovných podmienok alebo dobrých podmienok zvierat ako dôsledok znižovania príjmov a nedostatku istoty, a mohli by mať za následok, že podniky ukončia výrobu, spracovanie alebo obchodnú činnosť;

K.  keďže nekalé obchodné praktiky sú prekážkou rozvoja a hladkého fungovania vnútorného trhu a môžu vážne narušiť riadne fungovanie trhu;

L.  keďže nekalé obchodné praktiky môžu mať za následok nadmerné náklady alebo nižšie než očakávané príjmy pre podniky s nižšou vyjednávacou silou, ako aj nadvýrobu a plytvanie potravinami;

M.  keďže spotrebitelia potenciálne čelia strate rôznorodosti výrobkov, kultúrneho dedičstva a počtu predajných miest v dôsledku nekalých obchodných praktík;

N.  keďže MSP a mikropodniky, ktoré tvoria vyše 90 % podnikov v EÚ, sú obzvlášť zraniteľné voči nekalým obchodným praktikám a oveľa viac ako veľké podniky pociťujú vplyv nekalých obchodných praktík, ktoré im sťažujú prežitie na trhu a uskutočňovanie nových investícií do výrobkov, technológií a inovácií a ktoré MSP bránia v rozširovaní ich činností, a to aj naprieč hranicami v rámci jednotného trhu; keďže MSP odrádza od zapájania sa do obchodných vzťahov riziko, že sa voči nim budú uplatňovať nekalé obchodné praktiky;

O.  keďže k nekalým obchodným praktikám nedochádza len v potravinovom dodávateľskom reťazci, ale rovnako často aj v nepotravinovom dodávateľskom reťazci, napr. v odevnom alebo automobilovom priemysle;

P.  keďže mnohé členské štáty prijali opatrenia na boj proti nekalým obchodným praktikám pomocou rôznych metód, pričom v niektorých prípadoch sa využili dobrovoľné a samoregulačné mechanizmy a v iných prípadoch sa zaviedli primerané vnútroštátne právne úpravy; keďže toto viedlo k veľkým rozdielom a diverzifikácii medzi krajinami, pokiaľ ide o úroveň, povahu a podobu právnej ochrany; keďže niektoré krajiny v tejto oblasti nekonajú;

Q.  keďže niektoré členské štáty, ktoré pôvodne plánovali bojovať proti nekalým obchodným praktikám prostredníctvom dobrovoľných systémov, sa ich rozhodli riešiť prostredníctvom legislatívy;

R.  keďže problém nekalých obchodných praktík sa len čiastočne dostáva do prieniku s právom hospodárskej súťaže;

S.  keďže európske právo hospodárskej súťaže by malo spotrebiteľom priniesť široký výber kvalitných výrobkov za konkurenčné ceny a zároveň zabezpečiť, aby mali podniky motiváciu investovať a inovovať tým, že dostanú šancu na podporu výhod svojich výrobkov bez toho, aby boli vytlačení z trhu nekalými obchodnými praktikami;

T.  keďže európske právo hospodárskej súťaže by malo konečnému spotrebiteľovi umožniť nákup tovaru za konkurenčnú cenu, no zároveň musí zabezpečiť slobodnú a férovú súťaž medzi podnikmi, najmä s cieľom podnietiť ich k inovovaniu;

U.  keďže do obchodných vzťahov vstupuje tzv. „faktor strachu“, ktorý spôsobuje, že slabšia strana nedokáže uplatňovať svoje práva a zo strachu pred ohrozením obchodných vzťahov nepodá sťažnosť voči nekalým obchodným praktikám, ktoré voči nej uplatňuje silnejšia strana;

V.  keďže výkonnosť potravinového dodávateľského reťazca ovplyvňuje každodenný život občanov EÚ, pretože približne 14 % výdavkov domácností sa použije na nákup potravín;

W.  keďže v potravinárskom dodávateľskom reťazci pôsobí veľký počet subjektov vrátane spracovateľov, maloobchodníkov, sprostredkovateľov a výrobcov, a k nekalým obchodným praktikám môže dochádzať na rôznych úrovniach reťazca;

X.  keďže faktor strachu spôsobuje, že malí dodávatelia nedokážu, a to ani v prípade zavedenia práva obrátiť sa na súd, toto právo účinne uplatniť, a keďže na tento účel sú vhodnejšie iné, lacnejšie a dostupnejšie mechanizmy, ako napríklad mediácia prostredníctvom nezávislého sprostredkovateľa;

Y.  keďže iniciatíva v oblasti dodávateľského reťazca (Supply Chain Initiative – SCI) má výrazné nedostatky, ako sú napr. neexistencia sankcií za porušenie a nemožnosť predložiť dôverné sťažnosti, takže ju nie je možné použiť ako účinný nástroj na boj proti nekalým obchodným praktikám;

1.  víta doterajšie opatrenia Komisie, ktorých cieľom je boj proti nekalým obchodným praktikám v záujme vyváženejšieho trhu a prekonania súčasnej fragmentovanej situácie vyplývajúcej z rôznych vnútroštátnych prístupov k boju proti nekalým obchodným praktikám v EÚ, ale poukazuje na to, že tieto opatrenia nie sú dostatočné; víta vyššie uvedenú správu Komisie z 29. januára 2016, ako aj dlho očakávanú sprievodnú štúdiu o monitorovaní vykonávania zásad osvedčených postupov vo vertikálnych vzťahoch v rámci potravinového dodávateľského reťazca, ale berie na vedomie jej závery, ktoré neposkytujú základ pre rámec EÚ na riešenie nekalých obchodných praktík na úrovni EÚ;

2.  víta opatrenia prijaté v rámci fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a jeho odbornej platformy pre zmluvné praktiky medzi podnikmi, ktorá vypracovala zoznam, opis a posúdenie obchodných praktík, ktoré je možné považovať za zjavne nekalé;

3.  uznáva vytvorenie a rozvoj iniciatívy v oblasti dodávateľského reťazca (ďalej len „IDR“), ktorá hrá dôležitú úlohu pri podpore zmeny kultúry a zlepšení etiky v oblasti obchodu a ktorá vyústila do prijatia súboru zásad osvedčených postupov v rámci vertikálnych vzťahov v potravinovom dodávateľskom reťazci a dobrovoľného rámca na uplatňovanie týchto zásad, pričom už počas druhého roku existencie zahŕňa viac ako tisíc zúčastnených spoločností z celej EÚ, a to najmä MSP; víta doterajší pokrok a je presvedčený, že úsilie o podporu poctivého obchodného styku v potravinovom dodávateľskom reťazci by malo mať skutočný vplyv na problém nekalých obchodných praktík, ale nie je možné považovať ho za konečné riešenie tohto problému; zdôrazňuje však, že účinnosť IDR, ako sa to uvádza jednak v nedávnej správe Komisie a jednak v externom hodnotení, je oslabená celým radom nedostatkov, napr. v oblasti riadenia, transparentnosti, neexistenciou donucovacích a sankčných opatrení, účinných odstrašujúcich opatrení proti nekalým obchodným praktikám (ďalej len „NOP“) a nemožnosťou potenciálneho poškodeného subjektu podať individuálnu anonymnú sťažnosť alebo predložiť výsledky vyšetrovania nezávislého orgánu z vlastnej iniciatívy, čo následne vedie k nedostatočnému zastúpeniu MSP a poľnohospodárov, ktorým sa IDR môže zdať vzhľadom na svoj účel neúčinná; odporúča vytvorenie podobných iniciatív dodávateľského reťazca v iných významných nepotravinových odvetviach;

4.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré z možností riešenia sporov, ktoré podporuje IDR, ešte neboli použité v praxi, čo má za následok, že posúdenie ich účinnosti sa zakladá skôr na teoretickom posúdení; vyjadruje znepokojenie nad tým, že na účely vyhodnotenia úlohy IDR v boji proti NOP sa nepreskúmal žiaden konkrétny prípad a že nebola vykonaná podrobnejšia analýza, pokiaľ ide o zber údajov týkajúcich sa doručených a vybavených sťažností; je presvedčený, že absencia takéhoto hĺbkového hodnotenia ohrozuje celkové vnímanie iniciatívy; je sklamaný z vyhlásenia, ako sa uvádza v uvedenej štúdii spoločnosti Areté hodnotiacej účinnosť IDR, že „skutočné výsledky IDR sa môžu zdať veľmi nevýrazné, ak sa vyhodnocujú na základe skutočného alebo vnímaného rozsahu a závažnosti problému NOP“;

5.  berie na vedomie vytvorenie národných platforiem IDR združujúcich organizácie a podniky z potravinového dodávateľského reťazca s cieľom podporiť dialóg medzi stranami, poctivý obchodný styk, výmenu skúseností a odstrániť NOP, pochybuje však, či sú naozaj účinné; zdôrazňuje však, že niektoré národné platformy nenaplnili tieto ciele a, ako to bolo v prípade Fínska, poľnohospodári túto platformu opustili; navrhuje podnecovať členské štáty a poskytovať im stimuly k ďalším krokom, s použitím vhodných nástrojov, v súvislosti s akýmikoľvek sťažnosťami alebo porušovaním, ktoré tieto národné platformy ohlásia;

6.  domnieva sa, že by bolo potrebné rozšíriť a účinne presadzovať zásady osvedčených postupov a zoznam príkladov čestných a nekalých praktík vo vertikálnych vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci;

7.  víta v súčasnosti prebiehajúcu štúdiu Komisie o možnosti voľby a inováciách v sektore maloobchodu; domnieva sa, že táto práca bude mať kľúčový význam pre objasnenie vývoja a faktorov ovplyvňujúcich voľbu a inovácie na celkovej úrovni trhu;

8.  oceňuje rozvoj alternatívnych a neformálnych mechanizmov riešenia sporov a nápravy, najmä prostredníctvom mediácie a dohôd o urovnaní sporu;

9.  konštatuje, že existencia NOP v potravinovom dodávateľskom reťazci je v rozpore so základnými právnymi zásadami;

10.  odsudzuje praktiky, pri ktorých sa zneužíva nerovnováha síl medzi hospodárskymi subjektmi a ktoré majú nepriaznivý dosah na zmluvnú slobodu;

11.  konštatuje, že NOP, ktoré uplatňuje strana so silnejšou vyjednávacou pozíciou, majú negatívny vplyv v celom potravinovom dodávateľskom reťazci vrátane vplyvu na zamestnanosť, a to na úkor výberu spotrebiteľa a kvality, rozmanitosti a inovácie ponúkaných výrobkov; zdôrazňuje, že NOP môžu brániť konkurencieschopnosti a investíciám a nútiť spoločnosti k úsporám na úkor miezd, pracovných podmienok a kvality surovín;

12.  znovu potvrdzuje, že slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž, vyvážené vzťahy medzi všetkými zúčastnenými subjektmi, zmluvná sloboda a rázne a účinné presadzovanie príslušných právnych predpisov v záujme ochrany všetkých hospodárskych subjektov v potravinový dodávateľskom reťazci bez ohľadu na zemepisnú polohu sú základným predpokladom fungujúceho potravinového dodávateľského reťazca a potravinovej bezpečnosti;

13.  upozorňuje na potrebu vybudovania vzájomnej dôvery medzi partnermi v dodávateľskom reťazci na základe zásad zmluvnej slobody a vzájomne prospešného vzťahu; zdôrazňuje sociálnu zodpovednosť silnejšej zmluvnej strany, pokiaľ ide o obmedzenie svojich výhod počas rokovaní a potrebu spolupráce so slabšou stranou na obojstranne výhodnom riešení;

14.  víta uznanie Komisie v Zelenej knihe z 31. januára 2013, že neexistuje skutočná zmluvná sloboda v prípade, ak sú strany vo vzájomne nevyváženom postavení;

15.  uznáva, že NOP sú najmä výsledkom nerovnováhy príjmov a sily v potravinovom dodávateľskom reťazci a zdôrazňuje, že je potrebné ich naliehavo riešiť, aby sa zlepšila situácia pre poľnohospodárov v potravinový odvetví; konštatuje, že predaj za cenu pod výrobnými nákladmi a vážne zneužívanie základných potravín ako mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny ako najstratovejších položiek u veľkých maloobchodníkov ohrozuje dlhodobú udržateľnosť výroby týchto tovarov v EÚ; víta úsilie, ako napríklad iniciatívu Tierwohl v Nemecku, ktorej cieľom je pomôcť poľnohospodárom konkurovať na základe kvality ich výrobkov;

16.  poukazuje na to, že nekalé obchodné praktiky majú závažné negatívne dôsledky pre poľnohospodárov, ako napríklad nižšie zisky, vyššie než očakávané náklady, nadvýrobu potravín a plytvanie a ťažkosti pri finančnom plánovaní; zdôrazňuje, že takéto negatíve dôsledky znižujú výber spotrebiteľov;

17.  spochybňuje neochvejnú podporu Komisie pre IDR, vzhľadom na jej obmedzenia; pripomína neochotu poľnohospodárov zapojiť sa do IDR z dôvodu nedostatku dôvery, obmedzenia anonymných sťažností, nedostatku zákonnej moci, neschopnosti uplatňovať zmysluplné sankcie, absencie mechanizmov vhodných na boj proti dobre zdokumentovaným nekalým obchodným praktikám a obáv v súvislosti s nerovnováhou v povahe mechanizmov na presadzovanie, ktoré neboli primerane zohľadnené; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Komisie zabezpečiť anonymitu a primerané sankcie;

18.  domnieva sa, že IDR a iné národné a európske dobrovoľné systémy (kódexy dobrej praxe, dobrovoľné mechanizmy urovnávania sporov) by sa mali ďalej rozvíjať a podporovať spolu s účinnými a silnými mechanizmami presadzovania na úrovni členských štátov, čím sa zabezpečí, že sťažnosti sa budú môcť podávať anonymne a zavedú sa odrádzajúce sankcie, ako aj koordinácia na úrovni EÚ; povzbudzuje podniky z výrobného a obchodného odvetvia vrátane organizácií poľnohospodárov, aby sa zúčastňovali na týchto iniciatívach; domnieva sa, že tieto iniciatívy by mali byť dostupné všetkým dodávateľom, ktorí sa neboja vystupovať otvorene a že sa môžu vyvíjať ako užitočné platformy na vzdelávanie a výmenu najlepších postupov; konštatuje, že Komisia vo svojej nedávnej správe uvádza, že IDR potrebuje zlepšenia, najmä pokiaľ ide o zohľadnenie potreby dôverných sťažností a udeľovanie vyšetrovacích a sankčných právomocí nezávislým orgánom;

19.  žiada Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie účinných mechanizmov presadzovania, ako je vytvorenie a koordinácia siete vzájomne uznávaných vnútroštátnych orgánov na úrovni EÚ; poukazuje v tejto súvislosti na model ombudsmana pre supermarkety v Spojenom kráľovstve (Groceries Code Adjudicator) ako možný vzor na úrovni EÚ, ktorý by mohol predstavovať skutočný odstrašujúci prostriedok proti NOP a pomôcť odstrániť faktor strachu;

20.  víta nedávny krok IDR, ktorý malým a stredným podnikom a mikropodnikom umožňuje zapojiť sa v rámci zjednodušeného postupu; berie na vedomie, že počet registrovaných MSP sa zvýšil; poukazuje však na to, že IDR je potrebné ďalej posilňovať prostredníctvom viacerých opatrení, ktoré Komisia identifikovala vo svojej správe z 29. januára 2016, v súvislosti s ktorou by Komisia mala sledovať dosiahnutý pokrok s cieľom:

   zintenzívniť úsilie o propagáciu IDR a o zlepšenie povedomia o nej, najmä medzi MSP;
   zabezpečiť nestrannosť riadiacej štruktúry, napríklad vymenovaním nezávislého predsedu, ktorý nebude spojený s konkrétnymi skupinami zainteresovaných strán;
   umožniť údajným obetiam NOP predložiť dôvernú sťažnosť;
   zlepšiť interné procesy na kontrolu dodržiavania procesných záväzkov jednotlivými subjektmi a dôverné monitorovanie výskytu a výsledku dvojstranných sporov;

21.  berie na vedomie zistenie Komisie, že zástupcovia poľnohospodárov sa rozhodli nevstúpiť do IDR, keďže podľa ich názoru nie je zabezpečená dostatočná dôvernosť pre sťažovateľov, chýbajú zákonné právomoci pre nezávislé vyšetrovanie a zmysluplné sankcie, ako aj mechanizmy na boj proti dobre zdokumentovaným NOP, a keďže ich obavy týkajúce sa nerovnováhy v charaktere mechanizmov presadzovania neboli náležite zohľadnené; je presvedčený, že účasť poľnohospodárov je kľúčová a že nižšia účasť nie je dôsledkom nedostatočnej informovanosti, ale skôr dôsledkom nedostatočnej viery v súčasné postupy a riadenie IDR; navrhuje preto, že zlepšenie fungovania iniciatívy v oblasti dodávateľského reťazca aj prostredníctvom nezávislého riadenia, dôvernosti a anonymity a účinného presadzovania a odstrašujúcich prostriedkov, by mohlo byť prvým krokom k zvýšeniu záujmu a podpory zo strany poľnohospodárov, a tým aj k zvýšeniu ich účasti;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili a podporovali výrobcov ku vstupu do organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov, čím sa zvýši ich vyjednávacia sila a postavenie v potravinovom dodávateľskom reťazci;

23.  uznáva tiež, že dobrovoľné a samoregulačné systémy môžu predstavovať nákladovo efektívny spôsob na zabezpečenie čestného správania na trhu, riešenia sporov a ukončenia NOP, ak budú doplnené o nezávislé a účinné mechanizmy presadzovania; zdôrazňuje však, že zatiaľ takéto systémy dosiahli len obmedzené výsledky z dôvodu chýbajúceho dôsledného presadzovania, nedostatočného zastúpenia poľnohospodárov, nedostatku nestranných štruktúr riadenia, konfliktov záujmov dotknutých subjektov, mechanizmov riešenia sporov, ktoré nezohľadňujú „faktor strachu“ dodávateľa a skutočnosti, že sa neuplatňujú na celý dodávateľský reťazec; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

24.  konštatuje, že už existujú právne predpisy EÚ na boj proti nekalým obchodným praktikám podnikov voči spotrebiteľom (smernica 2005/29/ES), ale poukazuje na to, že neexistuje žiadny právny predpis EÚ na boj proti nekalým praktikám medzi rôznymi subjektmi pôsobiacimi v agropotravinovom reťazci;

25.  konštatuje, že akákoľvek vážna analýza nekalých obchodných praktík musí ako východiskový bod považovať novú hospodársku paradigmu, ktorá sa objavila v posledných niekoľkých rokoch, t.j. maloobchod veľkého rozsahu, v ktorom sa prístup k predajným miestam stal predmetom tvrdej konkurencie pod kontrolou supermarketov; konštatuje, že niektoré orgány hospodárskej súťaže identifikovali konkrétne praktiky zahŕňajúce prevod nadmerného rizika na dodávateľov, ktorí by sa tak mohli stať menej konkurencieschopnými; poukazuje na to, že tieto orgány tiež dospeli k záveru, že vlastné značky prinášajú prvok horizontálnej hospodárskej súťaže so zaužívanými značkami v odvetví, čomu sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť;

26.  zdôrazňuje, že boj proti NOP je krokom k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a podmienkou rozvoja cezhraničného obchodu v EÚ a s tretími krajinami; zdôrazňuje, že rozdrobenosť trhov a rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi NOP vystavujú prevádzkovateľov dodávateľského reťazca odlišným trhovým podmienkam a môžu viesť k svojvoľnému výberu jurisdikcie (forum shopping), čo by zase mohlo viesť k regulačnej neistote;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úplne a dôsledne presadzovali právo hospodárskej súťaže, predpisy o nekalej súťaži a protimonopolné pravidlá, a najmä uplatňovali prísne sankcie v prípadoch zneužitia dominantného postavenia v potravinovom dodávateľskom reťazci;

28.  považuje za kľúčové zabezpečiť, aby právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zohľadňovalo špecifické črty poľnohospodárstva a slúžilo blahu výrobcov aj spotrebiteľov, ktorí hrajú dôležitú úlohu v dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže musí vytvoriť podmienky na účinnejší trh, ktorý umožní spotrebiteľom široký výber kvalitných výrobkov za konkurenčné ceny a zároveň zabezpečí, aby mali prvovýrobcovia motiváciu investovať a inovovať bez toho, aby boli vytlačení z trhu nekalými obchodnými praktikami;

29.  poukazuje na to, že kým výrobky predávané pod vlastnou súkromnou značkou môžu spotrebiteľom priniesť vyššiu hodnotu, lepší výber a férovú cenu, v strednodobom a dlhodobom horizonte predstavujú zároveň strategický problém, keďže zavádzajú horizontálny rozmer hospodárskej súťaže vo vzťahu k priemyselným značkám, ktoré nikdy predtým neboli významným faktorom a ktoré môžu obchodníkov postaviť do nespravodlivej a protisúťažnej pozície, keďže sa títo stavajú zákazníkmi a konkurentmi zároveň; upozorňuje na existenciu prahu rizika, za ktorým by penetrácia trhu vlastných značiek v danej kategórii výrobku mohla zmeniť aktuálny pozitívny vplyv vlastných značiek na negatívne účinky, a pôsobila by odradzujúco, pokiaľ ide o inovačné úsilie mnohých spoločností; trvá preto na tom, že otázka súkromných vlastných značiek vyžaduje osobitnú pozornosť zo strany Komisie a orgánov hospodárskej súťaže, najmä vzhľadom na potrebu posúdiť možné dlhodobé následky pre dodávateľský reťazec a pozíciu poľnohospodárov v ňom, pričom treba na mať na pamäti, že spotrebiteľské návyky v jednotlivých členských štátoch sa rôznia;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne a dôsledne presadzovali smernicu 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách s cieľom dosiahnuť, aby podniky platili veriteľom do 60 dní, alebo v opačnom prípade platili úroky a primerané poplatky za oprávnené náklady veriteľov spojené s vymáhaním;

31.  vyzýva Komisiu, aby predložila jeden alebo viacero návrhov na rámec na úrovni EÚ, ktorým sa stanovia všeobecné zásady a náležite zohľadnia národné osobitosti a osvedčené postupy boja proti NOP v rámci celého potravinového dodávateľského reťazca s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre členské štáty, čím sa umožní riadne fungovanie trhov a vytvoria poctivé a transparentné vzťahy medzi výrobcami, dodávateľmi a distribútormi potravín;

32.  je silne presvedčený, že vymedzenie pojmu NOP, ktoré načrtla Komisia a príslušné zainteresované strany v dokumente „Vertikálne vzťahy v potravinovom dodávateľskom reťazci: zásady osvedčených postupov“ z 29. novembra 2011(15), by sa spolu s otvoreným zoznamom NOP malo zohľadniť pri predkladaní návrhu rámca na úrovni EÚ;

33.  nabáda ďalej, aby anonymita a dôvernosť boli začlenené do akejkoľvek budúcej legislatívnej iniciatívy alebo iniciatív v tejto oblasti;

34.  domnieva sa, že členské štáty by mali, ak sa tak ešte nestalo, na národnej úrovni zriadiť alebo uznať verejné orgány alebo určené orgány ako rozhodcov, ktoré budú zodpovedné za presadzovanie krokov v oblasti boja proti nekalým praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci; zastáva názor, že verejné orgány tohto druhu môžu uľahčiť presadzovanie, ak budú oprávnené začať a viesť vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe neformálnych informácií a sťažností riešených dôverne (čím sa prekoná „faktor strachu“), a vystupovať ako mediátor medzi zainteresovanými stranami; zdôrazňuje potrebu vzájomného uznávania a účinnej spolupráce na úrovni EÚ medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť výmenu príslušných informácií, najmä o osvedčených postupoch, a odborných znalostí o nových typoch NOP, pri úplnom dodržiavaní zásady subsidiarity;

35.  vyzýva Komisiu, členské štáty a ďalšie príslušné zúčastnené strany, aby v záujme nadviazania na správu Komisie uľahčili začlenenie organizácií poľnohospodárov (vrátane organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov) v rámci právomocí národných kontrolných orgánov spravujúcich potravinový reťazec, a to predovšetkým zabezpečením anonymity sťažností a účinného režimu sankcií;

36.  je presvedčený, že rámcové právne predpisy na úrovni EÚ sú nevyhnutné na riešenie nekalých obchodných praktík a zabezpečenie, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali spravodlivé podmienky predaja a nákupu;

37.  poukazuje na to, že európske rámcové právne predpisy nesmú znížiť úroveň ochrany v krajinách, ktoré prijali vnútroštátne právne predpisy na boj proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi;

38.  vyzýva členské štáty, v ktorých nebol zriadený príslušný orgán presadzovania, aby zvážili vytvorenie takéhoto orgánu a zverili mu právomoci kontrolovať a presadzovať opatrenia potrebné na boj proti NOP;

39.  zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva by mali mať k dispozícii rozsah rôznych opatrení presadzovania a sankcií, ktoré by im v závislosti od závažnosti konkrétnych okolností umožnili pružnú reakciu; je presvedčený, že takéto opatrenia a sankcie by mali mať odrádzajúci účinok, ktorého výsledkom bude zmena správania;

40.  pripomína, že všetky členské štáty už majú regulačné rámce proti NOP; berie na vedomie nedávne regulačné opatrenia prijaté niektorými členskými štátmi, ktorými sa zaviedli ustanovenia dopĺňajúce vnútroštátne právo hospodárskej súťaže, rozšíril rozsah pôsobnosti smernice o NOP rozšírením pôsobnosti jej ustanovení na vzťahy medzi podnikmi a zriadili nezávislé orgány presadzovania práva; konštatuje však, že rôzne prístupy dotknutých členských štátov v tejto súvislosti mali za následok rôzne stupne a druhy ochrany proti NOP;

41.  konštatuje, že pri prijímaní opatrení na boj proti NOP v rámci potravinového dodávateľského reťazca sa musia náležite zohľadniť osobitné prvky každého trhu a právne požiadavky, ktoré sa v ňom uplatňujú, rôzne situácie a prístupy v jednotlivých členských štátoch, stupeň konsolidácie alebo fragmentácie jednotlivých trhov a iné podstatné faktory a rovnako sa musia využiť opatrenia už prijaté v niektorých členských štátoch, ktoré sa ukazujú ako účinné; zastáva názor, že akýmikoľvek navrhovanými opatreniami na reguláciu v tejto oblasti by sa malo zabezpečiť, aby existoval pomerne široký priestor na výber prostriedkov v závislosti od osobitostí každého trhu, s cieľom zabrániť prijímaniu univerzálneho prístupu, a malo by sa vychádzať zo všeobecnej zásady zlepšenia presadzovania predpisov zaangažovaním príslušných orgánov verejnej moci popri koncepte presadzovania súkromnými subjektmi, čo by zároveň prispelo k zníženiu rozdrobenosti a zvýšeniu nízkej úrovne spolupráce, ktorá existuje medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a k riešeniu cezhraničných výziev v súvislosti s NOP;

42.  poukazuje na to, že súčasná roztrieštená spolupráca rôznych vnútroštátnych orgánov presadzovania, ktorá je na nízkej úrovni, nepostačuje na riešenie cezhraničných problémov týkajúcich sa NOP;

43.  vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť a vplyv regulačných a neregulačných opatrení, pričom riadne zohľadní všetky prípadné dôsledky pre rôzne zainteresované strany a pre blaho spotrebiteľov, a súbor politík, ktorý uviedli respondenti v spomínanej štúdii Areté, čím sa vytvorí kombinácia dobrovoľných iniciatív a presadzovania prostredníctvom vnútroštátnych prostriedkov (33 % všetkých odpovedí) a osobitných právnych predpisov na úrovni EÚ (32 %);

44.  je presvedčený, že informovanosť spotrebiteľov o poľnohospodárskych výrobkoch je zásadná pre riešenie problémov, ktoré vyplývajú z nerovnováhy v potravinovom dodávateľskom reťazci vrátane nekalých obchodných praktík; vyzýva všetky zúčastnené strany zapojené do riadenia potravinového dodávateľského reťazca, aby zvýšili transparentnosť v rámci celého potravinového reťazca, zvýšili informovanosť spotrebiteľov pomocou vhodnejších systémov označovania výrobkov a certifikácie s cieľom umožniť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe úplných informácií o dostupných výrobkoch a primerane konať;

45.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovala iniciatívy, prostredníctvom ktorých môžu byť spotrebitelia upozornení na riziká cenového dumpingu pre prvovýrobcov, a výslovne podporuje osvetové kampane na tento účel v školách a vzdelávacích zariadeniach;

46.  konštatuje, že od roku 2009 prijal 5 uznesení o problémoch v maloobchodnom reťazci EÚ vrátane 3 osobitne na tému nerovnováhy a nekalých praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci; ďalej konštatuje, že Komisia v rovnakom období vypracovala tri oznámenia a zelenú knihu a nechala vypracovať dve záverečné správy o podobných otázkach; vyhlasuje preto, že ďalšie analýzy stavu nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci len oddialia naliehavú potrebu konať na pomoc poľnohospodárom v boji proti nekalým obchodným praktikám;

47.  nalieha na všetky zúčastnené strany v potravinovom reťazci, aby zvážili štandardné zmluvy a tiež zmluvy novej generácie, v ktorých sú zdieľané riziká a prínosy;

48.  uznáva, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) a nová jednotná spoločná organizácia trhu zaviedli rad opatrení zameraných na riešenie rozdielov vo vyjednávacej sile medzi poľnohospodármi, maloobchodom, veľkoobchodom a malými a strednými podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci podporou najmä zriadenia a rozšírenia organizácií výrobcov; zdôrazňuje význam tejto spolupráce na strane dodávateľov;

49.  konštatuje, že nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktoré stanovuje zakladanie organizácií výrobcov, je podporené finančnými stimulmi v rámci druhého piliera SPP; poukazuje na to, že právny rámec rozširuje rozsah kolektívneho vyjednávania (v niektorých odvetviach) a zmlúv o dodaní (vo všetkých odvetviach) na organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov a medziodvetvové organizácie, a tiež zavádza dočasné výnimky z niektorých pravidiel hospodárskej súťaže v čase závažnej trhovej nerovnováhy, s výhradou ochranných opatrení;

50.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôrazne podporovala tento prístup na zvýšenie vyjednávacej sily prvovýrobcov a podnecovanie výrobcov k tomu, aby sa pripojili k organizáciám výrobcov a združeniam organizácií výrobcov; zdôrazňuje najmä zraniteľnosť malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktorí majú potenciál vytvoriť a udržať zamestnanie v izolovaných, vzdialených a horských oblastiach;

51.  domnieva sa, že posilnenie a zriadenie organizácií výrobcov musí ísť ruka v ruke s posilnením vyjednávacej sily poľnohospodárov v potravinovom reťazci, najmä tým, že získajú právo na kolektívne vyjednanie zmlúv;

52.  žiada lepšiu transparentnosť a poskytovanie informácií o dodávateľskom reťazci a na posilnenie orgánov a nástrojov na informovanie o trhu, ako napríklad nástroja na monitorovanie cien potravín v Európe a Strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, s cieľom poskytovať poľnohospodárom a organizáciám výrobcov presné a včasné údaje o trhu;

53.  domnieva sa, že ceny v potravinovom reťazci by mali lepšie zohľadňovať pridanú hodnotu prvovýrobcov; žiada preto, aby bol proces tvorby maloobchodných cien čo najtransparentnejší;

54.  poukazuje na to, že poľnohospodári si v mnohých členských štátoch zaistili silné postavenie v potravinovom reťazci vytvorením družstiev, ktoré zabezpečujú, že pridaná hodnota vo fáze spracovania je smerovaná späť k poľnohospodárom, a považuje za nevyhnutné, aby tieto družstvá neboli zaťažené dodatočnými nákladmi v dôsledku povinnej a nákladnej byrokracie;

55.  vyzýva výrobcov a spracovateľov, aby spolupracovali na investíciách do inovácií a zvyšovania pridanej hodnoty ich výrobkov;

56.  pripomína Komisii, že v decembri 2013 prijal Európsky parlament iniciatívnu správu, v ktorej vyzval Komisiu na posúdenie možnosti nezávislého presadzovania na riešenie faktora strachu medzi prvovýrobcami; naliehavo žiada Komisiu, aby toto vzala do úvahy vo svojej vlastnej správe;

57.  zastáva názor, že profesijné organizácie by mohli pôsobiť ako platforma pre prvovýrobcov, čo by im umožnilo podávať bez strachu sťažnosti u príslušného orgánu na nekalé obchodné praktiky;

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto správu Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 23.
(2) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 22.
(3) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 11.
(4) Ú. v. ES C 255, 14.10.2005, s. 44.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0004.
(6) Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 4.
(7) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 9 .
(8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0580.
(9) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.
(10) Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
(12) Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29.
(13) Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 38.
(14) Eurostat, 2010.
(15) https://ec.europa.eu/digital-single-market/sites/digital-agenda/files/discussions/Vertical%20relationships%20in%20the%20Food%20Supply%20Chain%20-%20Principles%20of%20Good%20Practice.pdf


Technologické riešenia pre udržateľné poľnohospodárstvo
PDF 404kWORD 146k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o technologických riešeniach pre udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ (2015/2225(INI))
P8_TA(2016)0251A8-0174/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 11, článok 114 ods. 3, článok 168 ods. 1 a článok 191,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 870/2004 z 24. apríla 2004, ktorým sa zavádza program Spoločenstva na uchovávanie, opis, zber a využívanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a ruší nariadenie (ES) č. 1467/94(7), a na správu Komisie z 28. novembra 2013 s názvom Poľnohospodárske genetické zdroje – od zachovania po udržateľné využívanie (COM(2013)0838),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(8),

–  so zreteľom na memorandum o porozumení zo 14. júla 2014 medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou pre spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v rokoch 2014 – 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o budúcnosti európskeho odvetvia záhradníctva – stratégie pre rast(9),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie B z roku 2014: Štrukturálna politika a politika súdržnosti – Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Presné poľnohospodárstvo: Príležitosť pre poľnohospodárov z EÚ – prípadná podpora prostredníctvom SPP v rokoch 2014 – 2020,

–  so zreteľom na štúdiu z roku 2013, ktorú vypracovalo oddelenie vyhodnocovania vedecko-technických možností (STOA) s názvom Technologické možnosti zabezpečenia obživy pre 10 miliárd ľudí,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. februára 2012 o európskom partnerstve v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“ (COM(2012)0079),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2015 o zriadení skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni (C(2015)6946),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o patentoch a právach šľachtiteľov rastlín(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0174/2016),

A.  keďže naše spoločnosti čelia viacerým výzvam zahŕňajúcim poľnohospodárstvo a musia plniť svoju úlohu a keďže sa odhaduje, že svetová populácia dosiahne do roku 2050 9,6 miliardy, čo v porovnaní s dneškom bude znamenať nárast o 2,4 miliardy;

B.  keďže v priemere sa aspoň jedna tretina vyrobených potravín premrhá a v niektorých odvetviach takmer polovica a keďže jedným z najúčinnejších spôsobov uspokojenia tohto predpokladaného dopytu bez toho, aby sa vyčerpali obmedzené zdroje, je využitie technologických riešení na zvýšenie výroby, zlepšenie spôsobov distribúcie a boj proti plytvaniu potravinami;

C.  keďže je nevyhnutné vyprodukovať pre obyvateľov EÚ a sveta väčšie množstvo potravín, ktoré sú bezpečné, zdravé a výživné, s cieľom riešiť podvýživu, obezitu, srdcovo-cievne choroby atď.; a keďže vysoké normy EÚ týkajúce sa kvality sa tešia celosvetovému uznaniu;

D.  keďže existuje mnoho alternatív využívania pôdy, ktoré konkurujú poľnohospodárskej činnosti vrátane urbanizácie, priemyslu, cestovného ruchu a rekreácie;

E.  keďže poľnohospodárske suroviny ponúkajú vyhliadky na rast v rámci ekologickej chémie;

F.  keďže cieľ, aby poľnohospodárstvo bolo udržateľnejšie, sa stáva pre prevádzkovateľov čoraz dôležitejší, a to vzhľadom na potrebu na jednej strane kontrolovať náklady na zabezpečenie príjmov a na druhej strane reagovať na vyčerpanie a znehodnocovania prírodných zdrojov (pôdy, vody, vzduchu a biodiverzity); keďže podiel poľnohospodárstva na celosvetovej spotrebe sladkej vody predstavuje 70 % a keďže dostupnosť vody je už v niektorých regiónoch EÚ i sveta hlavným obmedzením poľnohospodárskej výroby; keďže používanie pitnej vody v poľnohospodárstve sa môže významne znížiť účinným využívaním moderných metód zavlažovania a pestovaním plodín vhodných pre miestnu klímu;

G.  keďže dusíkaté hnojivá prinášajú vysoké výnosy, ale ich výroba si vyžaduje asi 50 % energie z fosílnych palív spotrebovanej v rámci systémov poľnohospodárskej výroby;

H.  keďže sa predpokladá, že svetový dopyt po energii sa do roku 2030 zvýši o 40 %, a keďže sa treba vážne zamyslieť nad uspokojením tohto dopytu prostredníctvom vyššej energetickej účinnosti a bezpečného energetického mixu, ktorý zahŕňa obnoviteľné zdroje energie; keďže výskum ukázal, že kratšie agropotravinárske reťazce môžu viesť k zníženiu energetických vstupov popri prínosoch v oblasti nákladov a životného prostredia;

I.  keďže straty celosvetových výnosov úrody v dôsledku škôd spôsobených škodcami rastlín a chorobami rastlín predstavujú každoročne až 40 % a keďže sa očakáva, že tento podiel sa v nasledujúcich rokoch výrazne zvýši; keďže sa musia prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu rastu tejto hodnoty, a to aj prostredníctvom systematických prístupov a prispôsobenia existujúcich výrobných modelov, a keďže zmena klímy prispieva k tejto strate a vedie k vzniku ekologicky nových škodcov rastlín a chorôb rastlín;

J.  keďže globálne otepľovanie vytvára extrémne prejavy počasia vedúce k suchám alebo záplavám, ktoré spôsobujú značnú ujmu dotknutým skupinám obyvateľstva a predstavujú závažné riziko pre ich potravinovú bezpečnosť; a keďže odolnosť voči zmene klímy v biologicky a štrukturálne rozmanitých poľnohospodárskych ekosystémoch môže pomôcť znížiť toto riziko;

K.  keďže v európskych poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých v posledných rokoch dosiahli výnosy stabilnú úroveň, sa dôsledne nevyužíva potenciál EÚ v oblasti genetických plodín;

L.  keďže rozmanitosť a kvalita genetických zdrojov rastlín zohrávajú kľúčovú úlohu v poľnohospodárskej odolnosti a produktivite, čo je rozhodujúcim faktorom z hľadiska dlhodobého poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti;

M.  keďže odstránenie medzery vo výnosoch je osobitným problémom v rámci výskumného programu udržateľného poľnohospodárstva;

N.  keďže presné poľnohospodárstvo zahŕňa využívanie automatizácie a ďalších technológií na zlepšenie presnosti a efektívnosti hlavných postupov riadenia v oblasti poľnohospodárstva, a to uplatňovaním systémových prístupov na zber a analýzu údajov a na optimalizáciu interakcie faktorov ako počasie, pôda, voda a plodiny, a keďže v konečnom dôsledku je presné poľnohospodárstvo určené na zníženie používania pesticídov, hnojív a vody pri súčasnom zlepšovaní úrodnosti pôdy a optimalizácii výnosov;

O.  keďže pôdoznalectvo poukazuje na to, že zdravá a živá pôda vyživuje a chráni plodiny prostredníctvom užitočných druhov, ktoré plodiny ochraňujú pred patogénmi a škodcami a zároveň im poskytujú živiny a vodu výmenou za cukor v exsudátoch koreňov rastlín; keďže poľnohospodárske postupy môžu negatívne vplývať na biologické, chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy, a to s dôsledkami zahŕňajúcimi eróziu pôdy, degradáciu pôdnych štruktúr a stratu úrodnosti;

P.  keďže výhody inovatívnych technológií by sa nemali obmedzovať na jeden druh poľnohospodárskej praxe a musia byť uplatniteľné na všetky druhy poľnohospodárskej činnosti, či už ide o konvenčné alebo ekologické poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat alebo rastlinnú výrobu, resp. malovýrobu či veľkovýrobu;

Q.  keďže medzi rokmi 1993 a 2009 sa množstvo účinných látok pesticídov znížilo o 70 %, kým výskyt prienikov škodcov sa v Európskej únii zvýšil; keďže proces schvaľovania vrátane kritérií na vymedzenie aktívnych látok a pre nové látky predstavujúce alternatívu prípravkov na ochranu rastlín sa stáva čoraz väčšou výzvou pre poľnohospodárstvo EÚ a jej občanov; keďže existuje naliehavá potreba riešiť nedostatok účinných látok na menej významné použitia;

R.  keďže nedostatočné riešenia na ochranu plodín v prípade špeciálnych plodín ohrozujú kvalitu, rozmanitosť a udržateľnú produkciu potravinárskych plodín v EÚ, čo má priamy dosah v objeme odhadovanom na viac ako 1 miliardu EUR, ktorý zahŕňa výrobné straty a dodatočné náklady pre poľnohospodárov;

S.  keďže krátkodobé cykly týkajúce sa priorít v oblasti financovania politík a výskumu môžu mať nepriaznivý vplyv na zručnosti, infraštruktúru a inovácie v poľnohospodárstve a keďže je potrebné uprednostňovať účinný prenos výsledkov výskumu z oblasti vedy smerom k poľnohospodárom, ako aj výskumné programy zamerané na zlepšenie udržateľnosti poľnohospodárstva, znižovanie výrobných nákladov a zvyšovanie konkurencieschopnosti;

Presné poľnohospodárstvo

1.  poznamenáva, že odvetvie poľnohospodárstva sa vždy opieralo o nové poľnohospodárske obchodné modely a postupy, ktoré zahŕňajú nové techniky a výrobné metódy na zvýšenie výstupov a prispôsobenie sa novým a meniacim sa okolnostiam; zdôrazňuje, že ekosystémové služby, ako je kolobeh živín, majú ústredný význam pre poľnohospodárstvo a že niektoré funkcie, napr. sekvestrácia uhlíka, presahujú výrobu potravín;

2.  je presvedčený, že inovácie majú potenciál prispievať k dosiahnutiu udržateľného poľnohospodárstva v EÚ, a domnieva sa, že technológie presného poľnohospodárstva sú mimoriadne dôležité pre udržanie pokroku, uznáva však obmedzenia, čo sa týka jeho širokého prijatia, vrátane spoľahlivosti, vykonateľnosti a obmedzenej znalosti tejto technológie a jej schopnosti prispôsobiť sa všetkým druhom a veľkostiam poľnohospodárskych podnikov;

3.  zastáva názor, že zásady, o ktoré sa opiera presné poľnohospodárstvo, môžu vytvoriť značné prínosy pre životné prostredie, zvýšiť príjmy poľnohospodárov, zracionalizovať využívanie poľnohospodárskej techniky a výrazne zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov vrátane využívania vody na zavlažovanie; nabáda preto Komisiu, aby presadzovala politiky na stimuláciu vývoja a rozširovania technológií presného poľnohospodárstva v prípade všetkých druhov poľnohospodárskych podnikov, a to bez ohľadu na ich veľkosť a produkciu a to, či ide o pestovanie plodín a/alebo chov zvierat;

4.  zdôrazňuje, že v rámci presného poľnohospodárstva je osobitne potrebné uskutočniť inovačný proces, aby sa vyriešil problém „vysokých nákladov“ pri rozvoji a využívaní niektorých technológií presného poľnohospodárstva a aby celý dodávateľský reťazec a poľnohospodári boli aktívne zapojení do rozvoja týchto technológií s cieľom zaistiť jasný prínos na úrovni poľnohospodárskeho podniku a pomôcť poľnohospodárskym podnikom, aby sa stali odolnejšími;

5.  je presvedčený, že hospodársky rozvoj a udržateľná výroba sa vzájomne nevylučujú a možno ich dosiahnuť inováciami; zdôrazňuje potrebu podporovať inovácie v technológiách a riadení zabezpečením regulačnej súdržnosti, jasnosti a možností podnikania a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že inovácie sa výslovne zohľadnia pri budúcich revíziách a reformách príslušných právnych predpisov; vyzdvihuje skutočnosť, že európske poľnohospodárstvo dokáže produkovať výrobky vysokej kvality s vysokou pridanou hodnotou a poskytovať ziskové znalostné riešenia v záujme nasýtenia rastúcej a náročnejšej svetovej populácie;

6.  vyzýva priemyselné odvetvie, Komisiu a členské štáty na partnerskú spoluprácu zameranú na zlepšenie výkonnosti a adaptability robotických a iných techník presného poľnohospodárstva s cieľom efektívne využívať financovanie výskumu v záujme poľnohospodárstva a záhradníctva;

7.  okrem toho vyzýva priemyselné odvetvie, aby využívalo príležitosti vyplývajúce z inovácie, ktoré umožnia rozvinúť PF spôsobilostí, ktoré sú prístupné pre všetkých, čím sa posilní postavenie osôb so zdravotným postihnutím, podporí sa rodová rovnosť a rozšíria sa základne zručností a ponuka pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach;

8.  víta začlenenie robotiky presného poľnohospodárstva do nedávno uverejneného pracovného programu Horizont 2020 na roky 2016 – 2017, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy v rámci tejto výzvy si nevyžadujú prístup viacerých aktérov, čo môže znamenať, že poľnohospodári sú vylúčení z inovatívnych rozvojových činností; zdôrazňuje, že presné poľnohospodárstvo môžu znížiť využívanie zdrojov aspoň o 15 %; podporuje zavádzanie presného poľnohospodárstva, ktoré ponúka nové, celopodnikové riadiace prístupy, napr. stroje na báze technológie GPS/GNSS a diaľkovo riadené letecké systémy (RPAS);

Veľké dáta a informatika

9.  poukazuje na to, že poľnohospodárske odvetvie, podobne ako všetky ostatné hospodárske odvetvia, prechádza procesom zmien; zdôrazňuje, že moderné poľnohospodárstvo bolo možné len v dôsledku prijatia vedeckého a technického vývoja a že podobne digitálny pokrok ponúka možnosť ďalšieho vývoja v odvetví poľnohospodárstva;

10.  zdôrazňuje, že zber a analýza veľkých integrovaných súborov dát majú potenciál stimulovať inovácie v poľnohospodárstve a sú obzvlášť užitočné pri vytváraní efektívneho a udržateľného potravinového reťazca, ktorý prinesie úžitok poľnohospodárom, hospodárstvu, spotrebiteľom a životnému prostrediu, ako aj pri riešení súvisiacich otázok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili prekážky integrácie zložitých a roztrieštených systémov IKT, stimulovali investície a uhrádzali náklady na odbornú prípravu a potrebné zariadenia urobili prístupnejšie z hľadiska poľnohospodárstva;

11.  víta pokrok dosiahnutý Európskou kozmickou agentúrou (ESA) pri rozvíjaní presného hospodárstva; domnieva sa, že satelit ESA nazvaný Sentinel 2B, ktorý sa má umiestniť na obežnú dráhu koncom roka 2016, môže poskytnúť jasnejší obraz o pôde, ktorú zaberajú plodiny a lesy, v dôsledku čoho bude možné efektívnejšie realizovať poľnohospodárske politiky, zracionalizovať využívanie zdrojov a optimalizovať obdobia zberu úrody; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili využívanie satelitných systémov;

Pôda, voda a hospodárenie so živinami

12.  uznáva, že degradácia pôdy predstavuje veľkú prekážku v poľnohospodárskej výrobe, a vyzýva na väčšie ambície a úsilie o zlepšenie postupov obhospodarovania pôdy a hospodárenia s vodou, najmä v súvislosti so zmenou klímy; víta rozvoj technológií kontrolovanej dopravy v poľnohospodárstve, ktoré znižujú poškodenie pôdy spôsobené nadmerným obrábaním pôdy, a zároveň víta nedávne úsilie o začlenenie technológií diaľkového snímania s vysokým rozlíšením do ekologického poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby vyčíslila environmentálne a výrobné prínosy týchto nových technológií a zabezpečila informovanosť a prenos znalostí a technológií;

13.  požaduje, aby poľnohospodári boli začlenení do navrhovania, skúšania a šírenia technológií mapovania živín v pôde s cieľom zlepšiť ich účinnosť;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že efektívnosť využívania živín v EÚ je veľmi nízka, a zdôrazňuje, že treba prijať opatrenia na zlepšenie efektívnosti využívania dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K) s cieľom znížiť ich dosah na životné prostredie a zvýšiť výrobu potravín a energie; požaduje cielený výskum (a jeho aplikované využívanie) na zlepšenie monitorovania efektívneho využívania živín a na ďalšiu optimalizáciu technológií variabilnej aplikácie;

15.  súhlasí s tým, že vývoj nových technológií a inovatívnych poľnohospodárskych postupov by mohol významne prispieť k zníženiu používania prípravkov na ochranu rastlín, hnojív a vody, ako aj k boju proti erózii pôdy;

Genetická rozmanitosť

16.  zastáva názor, že strata genetickej rozmanitosti v minulom storočí ohrozuje potravinovú/krmivovú bezpečnosť a oslabuje politiky EÚ zamerané na udržateľné poľnohospodárstvo, ochranu biodiverzity a stratégie na zmierňovanie zmeny klímy; domnieva sa, že na tejto strate sa hlavnou mierou podieľa pestovanie monokultúr a nedostatočné striedanie plodín; domnieva sa, že všetky odrody rastlín a živočíšne druhy vrátane krajových druhov, ich voľne rastúcich, resp. žijúcich alebo v polodivokých podmienkach žijúcich príbuzných druhov a starých a priekopníckych odrôd majú zásadný význam pre zachovanie genetickej rozmanitosti, programy šľachtenia a produkciu výživných a zdravých potravín v dostatočnom množstve;

17.  domnieva sa, že predpisy EÚ by mali umožniť poľnohospodárom a šľachtiteľom čo najlepšie využívanie týchto genetických zdrojov na ochranu biodiverzity a na inováciu vo vývoji nových odrôd; zdôrazňuje, že cieľom predpisov EÚ by vždy malo byť to, aby nenarúšali tieto inovatívne procesy tým, že šľachtiteľom a poľnohospodárom ukladajú zbytočnú administratívnu záťaž;

18.  zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho dialógu medzi genetickými bankami, súkromným a verejným výskumom rastlín, šľachtiteľmi, koncovými používateľmi a všetkými ostatnými subjektmi zapojenými do ochrany a využívania genetických zdrojov s cieľom vybudovať odolnosť a riešiť problémy udržateľného poľnohospodárstva v celej Európe;

19.  vyzdvihuje predchádzajúcu podporu zo strany GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a GR pre výskum a inováciu určenú pre činnosti ochrany genetických zdrojov, ako je Európska sieť pre ochranu pôvodných semien (ENSCONET), ale požaduje nadväzné programy s cieľom pokračovať v podpore činností ochrany genetických zdrojov plodín a hospodárskych zvierat, najmä v oblasti využívania genetických zdrojov prostredníctvom opatrení uplatňovaných v poľnohospodárskom podniku;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa ochrana genetických zdrojov otvárala väčšej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a financovanie výskumu v tejto oblasti vyústilo do technologických zlepšení v poľnohospodárstve a záhradníctve;

21.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na európsku stratégiu na ochranu genetickej rozmanitosti v poľnohospodárstve, ako je stanovené v opatrení č. 10 stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020;

22.  uznáva, že treba zodpovedne využívať zbierky zárodočných plaziem s cieľom určiť a charakterizovať znaky týkajúce sa účinného využívania zdrojov, odolnosti voči škodcom a chorobám a ďalších atribútov poskytujúcich lepšiu kvalitu a odolnosť; domnieva sa, že v súvislosti s tým je potrebné klásť väčší dôraz na fenotypizáciu, ktorá je v prípade mnohých plodín zvlášť výraznou prekážkou;

23.  poznamenáva, že najúčinnejší spôsob na zachovanie genetickej rôznorodosti v poľnohospodárstve je využitie metódy in vivo; konštatuje, že tri kritériá DUS (odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti) vzťahujúce sa na úradné unijné katalógy osív, jednotnosť a stabilitu nie sú prirodzené charakteristiky v geneticky rôznorodých rastlinách; poznamenáva, že prispôsobenie sa zmene klímy závisí od vysokej genetickej variability; berie na vedomie čoraz koncentrovanejšie trhy s osivami a zníženie variability podľa odrody; podporuje úlohu, ktorú zohrávajú systémy poľnohospodárskych osív a ich výmeny pri posilňovaní postavenia poľnohospodárov, a uznáva participatívny chov ako dlhú tradíciu inovácie vo vidieckych komunitách;

24.  uznáva potrebu chrániť a využívať genetické zdroje v záujme dlhodobej potravinovej bezpečnosti a rozšíriť genetický základ moderných programov šľachtenia rastlín a zvierat; uznáva, že ekologické poľnohospodárske podniky čelia nedostatku nových odrôd, ktoré sú odolné voči škodcom a chorobám a ktoré sa môžu pestovať bez používania prípravkov na ochranu rastlín; podporuje koncepciu prístupu a spoločného využívania prínosov, naliehavo však žiada vykonávanie Nagojského protokolu na základe nariadenia (EÚ) č. 511/2014 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1866, aby pri zavádzaní nových znakov, ako sú odolnosť voči škodcom a chorobám, výživová kvalita a environmentálna odolnosť, neboli šľachtitelia odrádzaní zložitosťou a nákladmi vyplývajúcimi z používania v prírode sa voľne vyskytujúceho materiálu; konštatuje, že tento cieľ by sa mal dosiahnuť bez oslabenia postavenia vidieckych komunít, ktoré roky zachovávali druhy a šľachtili odrody;

25.  domnieva sa, že je nevyhnutné udržať a rozvíjať výkonnosť miestnych plemien vzhľadom na ich schopnosť prispôsobiť sa charakteristikám ich prirodzeného prostredia, ako aj dodržiavať práva poľnohospodárov na nezávislé šľachtenie rastlín a na skladovanie a výmenu osív rôznych druhov a odrôd, aby sa zabezpečila genetická rozmanitosť európskeho poľnohospodárstva;

26.  uznáva potrebu podporovať vhodné striedanie plodín, ktoré sú pre poľnohospodárov naďalej výnosné; takisto zdôrazňuje potrebu zachovať súbor vhodných nástrojov na ochranu plodín v prípade širokej škály plodín, a to popri genetických zdrojoch; zdôrazňuje, že absencia takýchto nástrojov bude mať značný vplyv na rozmanitosť plodín, ktoré je možné produkovať so ziskom;

Presné šľachtenie

27.  podporuje potrebu neustáleho pokroku v oblasti inovatívneho šľachtenia a plemenitby uplatňovaním bezpečných a osvedčených techník zameraných na rozšírenie nielen rozsahu znakov plodín, ktoré súvisia s odolnosťou voči škodcom a chorobám, ale aj škály potravinových surovín s výživovými a zdraviu prospešnými charakteristikami na trhu;

28.  považuje za dôležité, aby sa zabezpečila trvalá podpora rozvoja a využívania budúcich technologických nástrojov, ktoré môžu umožniť šľachtenie, ktoré úspešne vyrieši budúce spoločenské výzvy;

29.  domnieva sa, že je vhodný čas na to, aby Komisia uverejnila záverečnú správu pracovnej skupiny pre „nové techniky“ a použila jej vedecké poznatky ako základ okrem iného na objasnenie právneho stavu šľachtiteľských techník, ktoré sú v súčasnosti predmetom kontroly, a aby pri svojich rokovaniach využívala riadnu právnu analýzu;

30.  nabáda na otvorený a transparentný dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami a verejnosťou týkajúci sa zodpovedného rozvoja vysoko presných, inovatívnych riešení pre šľachtiteľské programy, a to aj o príslušných rizikách a prínosoch; poznamenáva, že si to bude vyžadovať úsilie o to, aby sa zvýšila informovanosť poľnohospodárov a širokej verejnosti o nových technikách a miera oboznámenia sa s nimi; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia a poľnohospodári boli dostatočne oboznámení s novými a vznikajúcimi šľachtiteľskými technikami s cieľom zaistiť tak konanie otvorenej a informovanej verejnej diskusie;

31.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym rozhodnutím rozšíreného odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu (EPÚ) z 25. marca 2015 vo veciach G2/12 a G2/13;

Prípravky na ochranu rastlín (POR)

32.  zdôrazňuje naliehavú potrebu preskúmať vykonávanie regulačného rámca pre POR a vytvoriť jednotný, účinný, predvídateľný, rizikovo orientovaný a vedecky podložený systém posudzovania a schvaľovania; považuje za dôležité, aby sa čo najviac znížila závislosť poľnohospodárov od pesticídov, pričom poznamenáva, že výroba potravín a krmív prebieha v konkurenčnom medzinárodnom prostredí; domnieva sa, že je dôležité rozvíjať POR, ktoré sú nákladovo efektívne, na používanie bezpečné a šetrné voči životnému prostrediu;

33.  víta iniciatívy REFIT v rámci pracovného programu Komisie na rok 2016, z ktorých pre EÚ vyplýva záväzok vykonať hodnotenie nariadenia (ES) č. 1107/2009 a nariadenia (ES) č. 396/2005; zdôrazňuje, že proces REFIT nesmie viesť k zníženiu noriem bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia;

34.  vyzýva Komisiu, aby do svojej správy pre Európsky parlament a Radu zahrnula možnosti zmeny a zlepšenia súčasných právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o fungovanie vzájomného uznávania autorizácií a proces hodnotenia podľa zón;

35.  zdôrazňuje so znepokojením, že systém autorizácií podľa zón nefunguje kvôli pokračujúcemu používaniu zastaraných vnútroštátnych povoľovacích metodík, a vyzýva Komisiu na zosúladenie schvaľovacieho systému s cieľom zabezpečiť vzájomné uznávanie prípravkov medzi členskými štátmi v rámci zón vymedzených v nariadení (ES) č. 1107/2009;

36.  víta najnovšiu integrovanú ochranu proti škodcom – sieť európskeho výskumného priestoru (IPM-ERANET) a novú koordinačnú platformu pre „menej významné použitia“, domnieva sa však, že táto platforma by sa mohla lepšie využívať, aby pokrývala výskum a inovácie, s cieľom zaoberať sa nedostatočnými riešeniami na ochranu plodín, pokiaľ ide o plodiny relevantné pre menej významné použitia a špeciálne plodiny;

37.  zdôrazňuje význam transparentného hodnotenia vplyvu aktívnych látok v záujme zabezpečenia udržateľného poľnohospodárstva v súlade s právnymi predpismi EÚ, ako aj dôležitosť komplexného posúdenie rizík a nebezpečenstiev spojených s používaním prípravkov, a pripomína, že zásada obozretnosti by sa mala použiť v prípade, že stupeň neistoty je príliš vysoký na zabezpečenie verejného zdravia alebo dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok;

38.  vyzýva GR pre zdravie a bezpečnosť potravín (SANTE), aby stanovilo jasné kritériá na vymedzenie nízkorizikových účinných látok pre vývoj a používanie nízkorizikových prípravkov, pričom sa zohľadní vývoj vedeckých poznatkov a zabezpečí sa splnenie cieľov ochrany zdravia a životného prostredia, a aby zaistilo prítomnosť údajov o bezpečnosti pri posudzovaní kritérií uplatňovaných na všetky potenciálne nízkorizikové látky;

39.  zastáva názor, že v prípade nízkorizikových látok vrátane nechemických alternatív prípravkov na ochranu rastlín, ako sú biologické kontroly, tieto látky by mali byť prednostne hodnotené spravodajskými členskými štátmi a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) s cieľom prispieť k plneniu cieľov smernice 2009/128/ES, pokiaľ ide o integrovanú ochranu proti škodcom a udržateľné využívanie pesticídov, najmä používanie prípravkov v prípade menej významných a špeciálnych plodín;

40.  zdôrazňuje, že poľnohospodári potrebujú k dispozícii väčší súbor nástrojov, aby mohli chrániť svoje plodiny a rozhodnúť sa, ktoré opatrenia ich plodiny najlepšie ochránia; nabáda preto na širšie využívanie rôznych alternatív tradičných pesticídov vrátane biopesticídov, a to ako súčasť integrovanej ochrany proti škodcom, a požaduje, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie o vytvorenie nákladovo efektívnych alternatív podporou výskumu v teréne a väčším preukázaním nechemických alternatív, nízkorizikových opatrení a pesticídov, ktoré sú šetrnejšie voči životnému prostrediu;

41.  poznamenáva, že biologické kontroly sú metódy ochrany plodín založené na využívaní živých organizmov alebo prírodných látok a mohli by znížiť využívanie tradičných pesticídov a prispieť k väčšej odolnosti rastlín;

42.  vyzýva Komisiu, aby v rámci úsilia o udržateľnejší systém ochrany proti škodcom predložila akčný plán a zriadila skupinu expertov; vyzdvihuje potenciál systému ochrany proti škodcom, ktorým sa zlepší interakcia medzi snahami o šľachtenie rastlín, systémami prirodzeného boja a využívaním pesticídov;

43.  vyjadruje poľutovanie nad pomalým napredovaním, pokiaľ ide vykonávanie IMP a smernice 2009/128/ES členskými štátmi a posudzovanie tohto vykonávania Komisiou;

Rozvoj zručností a prenos poznatkov

44.  uznáva, že vývoj technológií súvisiacich s poľnohospodárstvom si vyžaduje množstvo súborov špecializovaných zručností a poznatkov majúcich interdisciplinárny charakter – tieto okrem iného zahŕňajú všeobecné vedné odbory týkajúce sa rastlín, zvierat a životného prostredia, fyziológiu a inžinierstvo;

45.  vyjadruje poľutovanie nad čoraz výraznejším nedostatkom zručností v mnohých takýchto povolaniach a vyzýva členské štáty, aby v partnerskej spolupráci s priemyselným odvetvím, výskumnými inštitúciami a inými príslušnými zainteresovanými stranami pri navrhovaní ďalších programov rozvoja vidieka vrátane európskych partnerstiev v oblasti inovácií stanovili príležitosti na podporu rozvoja zručností a prenosu poznatkov v týchto oblastiach, a to aj prostredníctvom odbornej a učňovskej prípravy pre mladých poľnohospodárov a nových účastníkov,

46.  vyzýva, aby odvetvie poľnohospodárskych technológií zlepšilo koordináciu a integráciu názorných demonštrácií v poľnohospodárskom podniku a využívanie takýchto predvedení a aby monitorovalo poľnohospodárske podniky v záujme výmeny najlepších postupov na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni pomocou aktuálne dostupných alebo nových programov, iniciatív a zdrojov;

47.  uznáva potenciál presného poľnohospodárstva a integrácie digitálnych technológií v súvislosti so zvyšovaním príťažlivosti poľnohospodárstva pre mladých poľnohospodárov a s vytváraním nových príležitostí na rast a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach; domnieva sa, že investovanie do vývoja týchto technológií môže podporiť generačnú výmenu v poľnohospodárstve;

Priority výskumu a financovania

48.  berie na vedomie dlhodobé výzvy súvisiace s udržateľným poľnohospodárstvom a záhradníctvom, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali dlhodobý investičný plán pre základný a aplikovaný výskum, ktorý uprednostní odvetvový prístup a zaistí kontinuitu financovania, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili odbornú prípravu pre špecialistov v oblasti udržateľného poľnohospodárstva a zabezpečili dostupnosť konzultácií s odborníkmi;

49.  domnieva sa, že tento plán by mal zahŕňať nákladovo efektívne riešenia a vzťahovať sa na malých výrobcov, vidiecke oblasti a najvzdialenejšie a horské regióny; zdôrazňuje, že poľnohospodári sú hlavnými strážcami životného prostredia v Európe a potrebujú trvalý prístup k inováciám a výskumu, ktorý by im umožnil vyrábať potraviny, krmivá a iné produkty udržateľným a nákladovo efektívnejším spôsobom a zároveň chrániť životné prostredie pre budúce generácie a posilniť biodiverzitu a ekosystémové služby;

50.  víta pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v oblasti aplikovaného výskumu, ale požaduje intenzívnejšie úsilie o zaručenie prenosu poznatkov smerom ku koncovým používateľom a o zapojenie poľnohospodárov a iných používateľov poľnohospodárskych technológií a produktov vrátane malých poľnohospodárskych podnikov;

51.  žiada posilnenie európskeho partnerstva v oblasti inovácií v prospech konkurencieschopného a udržateľného poľnohospodárstva, obsiahnutého v druhom pilieri SPP, s cieľom vytvoriť partnerstvá s inovatívnymi aktérmi vrátane všetkých poľnohospodárov, najmä malých poľnohospodárov, vzdialených od európskych centier rozhodovania;

52.  poznamenáva, že v členských štátoch, v ktorých sa rozumne využívajú verejno-súkromné partnerstvá, nastal väčší posun smerom k aplikovaného výskumu a výraznejšiemu zapojeniu koncových používateľov;

53.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty vypracovali projekty, ktoré sa zameriavajú na vývoj poľnohospodárskych postupov a odrôd plodín efektívnejšie využívajúcich zdroje vrátane špecializovaných miestnych odrôd, zameraných na zachovanie a zlepšenie úrodnosti pôdy a výmenu živín, najmä vzhľadom na rastúce problémy s dostupnosťou vody a niektorých kľúčových zložiek hnojív, ako je fosfát; vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala investície do obehového hospodárstva a poľnohospodárskych postupov šetrných voči klíme, a to spolu s primeranými finančnými stimulmi týkajúcimi sa výskumu a ich využívania poľnohospodármi; zdôrazňuje, že by sa mali náležite vyhodnotiť, zverejniť a podporovať výhody akvapónie, uzavretého kolobehu živín, agroekológie vrátane agrolesníctva, pôdoochranného poľnohospodárstva a udržateľného obhospodarovania lesov, sapropelu, krátkych potravinových reťazcov, spásania pastvín a výroby s nízkymi vstupmi;

54.  považuje tiež za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty vypracovali inovatívne projekty v oblasti výroby nepotravinárskych produktov (bioekonomika, energia z obnoviteľných zdrojov atď.) a poskytovania služieb s cieľom rozvinúť odvetvie poľnohospodárstva, ktoré by efektívnejšie využívalo zdroje (lepšie využitie vody, energie, živín pre plodiny a zvieracej potravy atď.) a bolo samostatnejšie;

55.  poznamenáva, že v mnohých častiach EÚ došlo k úpadku nezávislých alebo verejne financovaných stredísk vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií v oblasti poľnohospodárstva, resp. tieto strediská primerane nezohľadňujú interdisciplinárne prístupy v nových oblastiach, ako je poľnohospodárske inžinierstvo; uznáva, že v niektorých členských štátoch je naďalej obmedzená ponuka kvalifikácií pre poľnohospodárov, čo sťažuje prístup k novým technológiám a ich využívanie, a preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky plán investovania do odborného alebo vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti poľnohospodárstva;

56.  víta nedávno zavedené európskeho partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI), ktorého cieľom je prepojenie výskumu s praktickým poľnohospodárstvom, a vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu pri podpore koordinácie na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni s cieľom presadzovať konkrétny inovačný program spojený s programom Horizont 2020 a zaručiť primeraný prenos poznatkov smerom ku koncovým používateľom;

57.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie o zvýšenie informovanosti verejnosti o význame poľnohospodárstva v EÚ a vytvorili transeurópske strediská pre inovácie v poľnohospodárstve, ktoré by demonštrovali nové inovatívne technológie, udržateľné poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť a zabezpečili k nim primeraný prístup;

58.  zdôrazňuje, že činnosť týchto stredísk by mala umožniť prístup k novým technológiám nielen v prospech udržateľného poľnohospodárstva, ale aj udržateľného rozvoja vidieka, a to prácou vnútri spoločenstiev a v spolupráci s vidieckymi MSP, družstvami a organizáciami výrobcov; zdôrazňuje, že tieto strediská by mali byť transparentné a otvorené širokej verejnosti a poľnohospodárom a mali by zaujať medzisektorový prístup, podporiac tak dialóg medzi sektormi, ktoré môžu inovácie ovplyvniť rôznymi spôsobmi;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že popri technologických a vedeckých inováciách budú môcť naďalej prosperovať tradičné techniky a poľnohospodárske podniky, lebo predstavujú obrovský prínos a sú zdrojom kultúrnej, vidieckej, historickej a turistickej rozmanitosti a poskytujú živobytie mnohým malým európskym poľnohospodárom v celej škále regiónov;

60.  vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali finančné nástroje vytvorené v rámci spoločného memoranda o porozumení medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v období 2014 – 2020;

61.  zdôrazňuje pridanú hodnotu súvisiacu s týmito nástrojmi, najmä so zreteľom na pákový efekt a úverové záruky zamerané na podporu realizácie programu výskumu týkajúceho sa udržateľného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vrátane spoločenskej výzvy 2 v rámci programu Horizont 2020; poukazuje najmä na ich užitočnosť pri znižovaní investičných potrieb a rizík v prípade poľnohospodárov, ktorí chcú uplatňovať nákladné technológie a metódy presného poľnohospodárstva;

Udržať Európu v centre vedeckého rozvoja a inovácií

62.  poznamenáva, že vidiecke oblasti vrátane najvzdialenejších a horských regiónoch sú viac vystavené skutočnej a potenciálnej zmeny klímy, čím sa stávajú menej atraktívnymi a viac náchylnými z hľadiska starnutia obyvateľstva a vyľudňovania; uznáva, že poľnohospodárstvo musí mať možnosť prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam prostredníctvom všetkých dostupných technologických riešení, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodárska pôda sa používa udržateľnejšie;

63.  poznamenáva, že moderné technológie v poľnohospodárstve a odvetví širšieho využívania pôdy môžu pomôcť týmto odvetviam, aby primerane prispievali k celosvetovému úsiliu o zmiernenie zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu rozšíriť vymedzenie pojmu produktívne poľnohospodárstvo a plne podporovať a uchovávať tú poľnohospodársku pôdu, ktorá v rámci zmiernenia zmeny klímy a sekvestrácie uhlíka poskytuje verejné statky, a to vrátane agroekologického poľnohospodárstva;

64.  považuje za nevyhnutné zachovať poľnohospodársku pôdu v oblastiach, ako sú horské a odľahlé oblasti v Únii, a podporuje všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby hlavne aj malé podniky mali prístup k špičkovej technológie prispôsobenej ich potrebám;

65.  považuje za rozhodujúce, aby primerané právne predpisy EÚ, ktoré sú zamerané na bezpečnosť a zdravie spotrebiteľa a ochranu životného prostredia a založené na nezávislých, partnersky preskúmaných vedeckých poznatkoch, umožňovali poľnohospodárskym podnikom v EÚ vyrábať tak, aby boli konkurencieschopné a atraktívne na vnútornom a svetovom trhu, a žiada, aby táto zásada naďalej platila;

66.  konštatuje najmä vysoké náklady, dlhé časové rámce a obchodnú a právnu neistotu pri zavádzaní nových technológií a udržateľných produktov na trh podľa súčasných predpisov EÚ; poznamenáva, že tieto skutočnosti sú ešte markantnejšie v najvzdialenejších regiónoch, odľahlých vidieckych oblastiach, znevýhodnených oblastiach a horských oblastiach;

67.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila a posilnila všetky charakteristiky najvzdialenejších regiónov vykonávaním pilotných projektov v oblasti technologických a vedeckých inovácií zameraných na zníženie ich prirodzených znevýhodnení a vyriešenie problémov, spôsobených ich malou rozlohou, pri získavaní prístupu k najnovším vedeckým a technickým poznatkom a pri ich uplatňovaní;

68.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoj regulačný rámec v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie s cieľom zabezpečiť včasné, účinné a efektívne postupy rozhodovania, ktoré by mohli prispieť k technickému rozvoju v EÚ;

69.  vyzýva Komisiu, aby svoj nový mechanizmus vedeckého poradenstva využila na zdokonalenie regulačného rámca, ktorý pri posudzovaní rizík, nebezpečenstva a prínosov spojených s prijatím alebo neprijatím nových technológií, produktov a postupov kladie väčší dôraz na rizikovo orientované a nezávislé vedecké dôkazy;

70.  berie na vedomie širokú podporu prijatia zásady inovácií, ktorá by si vyžadovala úplné posúdenie legislatívnych návrhov EÚ z hľadiska ich vplyvu na inovácie;

71.  vyzýva Komisiu, aby podnikla komplexnejšie kroky v oblasti vedeckej spolupráce na medzinárodnej úrovni s cieľom okrem iného zintenzívniť výmenu informácií a určiť možností rozvoja;

o
o   o

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(4) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.
(6) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
(7) Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 18.
(8) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0205.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0473.


Posilňovanie inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov
PDF 324kWORD 147k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o posilňovaní inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov (2015/2227(INI))
P8_TA(2016)0252A8-0163/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005,

–  so zreteľom na Medzinárodné hodnotenie poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie OSN, podporované FAO, GEF, UNDP, UNEP, UNESCO, Svetovou bankou a WHO,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou podpísané 14. júla 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém?(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2012 o európskom partnerstve v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o patentoch a právach šľachtiteľov rastlín(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0163/2016),

A.  keďže podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) si očakávaný nárast svetovej populácie na 9,1 mld. obyvateľov do roku 2050 pri nezmenenom vývoji vyžiada zvýšenie dodávok bezpečných a kvalitných potravín o 60 % a zvýšenie výnosov úrody v rozvinutých krajinách o 24 %, a to pri súčasnom zachovaní zdrojov pre budúce generácie a predchádzaní plytvaniu potravinami a potravinovému odpadu, ktoré v súčasnosti predstavujú vyše tretinu svetovej produkcie; keďže FAO zároveň odhaduje, že plocha ornej pôdy sa do roku 2050 zvýši iba o 4,3 %, čo si bude vyžadovať lepšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi, aby sa tak dalo bojovať o .i. proti zhoršovaniu stavu pôdy;

B.  keďže všade na svete sú problémy s poklesom prirodzenej produktivity a úrodnosti pôdy spôsobeným zhoršovaním stavu pôdy, najmä pôdnou eróziou, v dôsledku straty ekosystémových funkcií, ako je tvorba ornice, humusu, opeľovanie, zadržiavanie vody a kolobeh živín; keďže panuje všeobecný súhlas, že v záujme vyriešenia tejto situácie a udržania, resp. zlepšenia produktivity musíme inovatívne zlepšiť účinnosť takýchto ekosystémových funkcií, aby sa tak zabezpečila odolnosť voči zmene klímy;

C.  keďže podľa OSN bude na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja nevyhnutné zdvojnásobiť do roku 2030 poľnohospodársku produktivitu, pričom agropotravinárske odvetvie sa zároveň bude musieť prispôsobiť zmene klímy a meniacim sa poveternostným podmienkam, zlepšiť kvalitu ekosystémov a pôdy a zminimalizovať stratu biodiverzity; keďže v záujme dosiahnutia tohto cieľa sa musí uprednostniť využívanie mikrobiologických prípravkov, ktoré zlepšujú pôdny život; keďže štyri z ôsmich miléniových rozvojových cieľov súvisia s poľnohospodárstvom;

D.  keďže v dôsledku rastu obyvateľstva, vyšších priemerných platov a meniacich sa modelov spotreby bude nutné prehodnotiť stravovacie preferencie, čo prinesie najmä vyšší dopyt po spracovaných potravinách a živočíšnych bielkovinách, ako sú mäso a mliečne výrobky;

E.  keďže sa musí zlepšiť kvalita života poľnohospodárskych pracovníkov a vidieckych komunít;

F.  keďže v situácii, keď poľnohospodári musia čeliť nespočetným výzvam a rastúcemu množstvu pravidiel, pričom došlo k poklesu zdrojov pre poľnohospodárske technológie a výraznému spomaleniu miery rastu zavlažovaných oblastí, spotrebitelia v EÚ ešte nikdy nevynakladali na potraviny také malé percento svojich príjmov ako v súčasnosti; keďže súčasný hospodársky pokles priniesol vyššiu mieru chudoby, čo spotrebiteľov v EÚ často núti hľadať pomoc v potravinových bankách;

G.  keďže FAO vo svojej hlavnej publikácii s názvom Stav potravín a poľnohospodárstva konštatuje, že ženy výrazne prispievajú k vidieckemu hospodárstvu vo všetkých regiónoch, pričom ich úloha sa líši od regiónu k regiónu, aj keď majú v porovnaní s mužmi naďalej menší prístup k zdrojom a príležitostiam, ktoré potrebujú na zvýšenie svojej produktivity;

H.  keďže spotrebitelia požadujú, aby sa pri výrobe potravín dodržiavali prísnejšie environmentálne, výživové a zdravotné normy a hodnoty a zabezpečila sa vyššia kvalita, zatiaľ čo poľnohospodárske odvetvie musí diverzifikovať a inovovať, aby zabezpečilo všetkým občanom kvalitné, bezpečné a dostupné potraviny a výrobcom dôstojný príjem, z ktorého sa dá vyžiť;

I.  keďže vzhľadom na nápor na prírodné zdroje a z neho vyplývajúce dôsledky na biodiverzitu, zraniteľnosť životného prostredia, zmenu klímy a nedostatok pôdy, ako aj rast svetovej populácie a meniace sa spotrebiteľské správanie, sa poľnohospodárska výroba musí zvýšiť a zlepšiť s využitím menšieho množstva zdrojov; trvá na tom že inovatívne poľnohospodárstvo by malo zanechávať menšiu ekologickú stopu a optimálne využívať prírodné procesy a ekosystémové služby vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a vyššej spotreby miestnych agropotravinárskych výrobkov;

J.  keďže pre všetky poľnohospodárske podniky bez ohľadu na ich veľkosť je model poľnohospodárstva, ktorý efektívnejšie využíva zdroje a lepšie zhodnocuje svoje produkty, odpoveďou na riešenie výziev, ktoré prináša udržateľnosť, a zárukou ich lepšej pripravenosti na ochranu prírodných zdrojov a životného prostredia;

K.  keďže vývoj udržateľnejších modelov poľnohospodárstva, ktoré nemajú iba zabezpečovať potraviny pre ľudí, ale vyrábať aj nepotravinový tovar a služby, predstavuje výrazný potenciál pre tvorbu pracovných miest v každom regióne nielen v odvetví výroby potravín (pre ľudí a zvieratá), ale aj v odvetví biohospodárstva, ekologickej chémie, výroby energie z obnoviteľných zdrojov, cestovného ruchu atď.; keďže v tejto súvislosti ide veľmi často o pracovné miesta, ktoré sú nepremiestniteľné;

L.  keďže EÚ je najväčším vývozcom poľnohospodárskych výrobkov na svete a agropotravinárske odvetvie je tak kľúčovým hospodárskym pilierom Únie, ktorý zamestnáva 47 miliónov ľudí v 15 miliónoch nadväzujúcich podnikov v oblastiach, ako je spracovanie potravín, maloobchod a služby, a prispieva k pozitívnej obchodnej bilancii na úrovni 17 802 miliónov EUR, ktorá predstavuje 7,2 % celkovej hodnoty vývozu EÚ;

M.  keďže konkurencieschopnosť a udržateľnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) boli kľúčovými prioritami reformy SPP v roku 2013; keďže zaistenie bezpečnosti dodávok potravín prostredníctvom zvyšovania udržateľnej poľnohospodárskej produktivity a zabezpečenie primeraných a spravodlivých cien pre poľnohospodárov a spotrebiteľov, o ktorých sa hovorí v článku 39 ZFEÚ, možno najlepšie dosiahnuť medziiným pomocou inovácie; pripomína, že udržateľné a inovatívne poľnohospodárstvo, ktoré produkuje výrobky vysokej kvality, prispieva k plneniu mnohých cieľov horizontálnych politík uvedených v ZFEÚ týkajúcich sa životného prostredia a zdravia; keďže budúca konkurencieschopnosť závisí, okrem iného, od prirodzenej produktivity a úrodnosti v dôsledku prírodných procesov a zdrojov;

N.  keďže v memorande o porozumení medzi Komisiou a EIB, ktoré bolo podpísané 14. júla 2014, sa výslovne nabáda k ďalším investíciám do inovatívneho poľnohospodárstva poskytovaním finančných nástrojov na podporu zavádzania investícií do poľnohospodárstva, pričom jeho súčasťou je aj návrh Komisie zameraný na podporu a rozšírenie finančných nástrojov v odvetví poľnohospodárstva s cieľom bojovať proti výkyvom cien;

O.  keďže v odvetví poľnohospodárstva sa v pravidelných cykloch zavádzajú zmeny s cieľom zvýšiť produktivitu; keďže tieto cykly výrazne prispeli k hospodárskemu pozdvihnutiu poľnohospodárstva na súčasnú úroveň; keďže zaradenie najnovších technológií medzi poľnohospodárske postupy a úprava a novátorské poňatie existujúcich technológií vrátane organických a agroekologických prístupov prinesie podstatné výhody poľnohospodárskym podnikom všetkých veľkostí; keďže v akvakultúre sa skrýva nevyužitý potenciál z hľadiska zavádzania inovácií do tradičných poľnohospodárskych postupov prostredníctvom udržateľného využívania morských a oceánskych prírodných zdrojov;

P.  keďže v niektorých členských štátoch z rôznych štrukturálnych dôvodov stále ležia ladom rozsiahle oblasti nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy;

1.  konštatuje, že v poľnohospodárstve sa vždy vyvíjali nové postupy, techniky a výrobné metódy, ktoré zvyšovali produkciu, zlepšovali schopnosť poľnohospodárskych postupov prispôsobiť sa novým a meniacim okolnostiam a znižovali výrobné náklady; okrem toho konštatuje, že poľnohospodárstvo a lesníctvo sú kľúčovými zložkami nášho prírodného prostredia, ktoré poskytujú tovar a služby nad rámec produkcie potravín, pričom ich možno posilniť podporou nového vývoja; je presvedčený, že základným predpokladom udržania tohto pokroku je inovácia;

2.  je rozhodne presvedčený, že hospodársky rozvoj a udržateľná výroba sa vzájomne nevylučujú a možno ich dosiahnuť najmä prostredníctvom inovácie, výskumu a vývoja, nových obchodných a riadiacich modelov a lepšej agronómie; zdôrazňuje potrebu podporovať inovácie v technológiách a riadení zabezpečením súdržnej a jasnej regulácie s možnosťami podnikania; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že každá budúca SPP bude odrážať túto skutočnosť a že pri nadchádzajúcich revíziách a reformách príslušných právnych predpisov sa výslovne zohľadnia inovácie, čím sa dostane väčšieho uznania novým a mladým poľnohospodárom s novátorskými nápadmi a obchodnými modelmi; vyzdvihuje skutočnosť, že európskemu poľnohospodárstvu sa darí dosahovať svoj cieľ, ktorým je produkovať výrobky vysokej kvality s vysokou pridanou hodnotou, prostredníctvom ziskových a znalostných riešení, ktoré podporuje stratégia Európa 2020; v tomto smere víta nadchádzajúce hodnotenie Komisie týkajúce sa prínosu stratégie biohospodárstva z roku 2012 pre obehové hospodárstvo, keďže posun od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie prispieva k znižovaniu nákladov poľnohospodárov na energiu, a tak umožňuje vyššie investície;

3.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo môže byť súčasťou riešenia tým, že bude uvážlivo využívať prírodné zdroje a zabezpečovať biodiverzitu, pričom kľúčový význam bude mať podpora inovácií; domnieva sa, že poľnohospodárske postupy sú závislé od prírodných zdrojov a že v záujme zlepšenia riadiacich systémov by sa toto vzájomné pôsobenie malo optimálne využiť a mali by sa lepšie chápať výrobné systémy; žiada, aby sa v strednodobom a dlhodobom horizonte zabezpečila prirodzená produktivita a odolnosť našich poľnohospodárskych ekosystémov a aby sa znížili emisie; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť výrobné systémy prostredníctvom lepšie adaptovaných plodín, systémov striedania plodín a vylepšených systémov riadenia, a berie na vedomie význam živej pôdy; vyzdvihuje potenciál pre tvorbu pracovných miest nielen v odvetví výroby potravín, ale aj v odvetviach cestovného ruchu, biohospodárstva a ekologickej chémie;

4.  berie do úvahy skutočnosť, že potravinársky a poľnohospodársky trh EÚ je jedným z najintegrovanejších trhov v Európe, a naliehavo žiada Komisiu, aby v záujme povzbudenia hospodárskeho rozvoja v odvetví potravinárstva a poľnohospodárstva vo všetkých členských štátoch vytvorila a vykonávala právne úpravy, ktorými sa zabezpečia rovnocennejšie podmienky a spravodlivá hospodárska súťaž;

5.  poukazuje na to, že malé a stredné poľnohospodárske podniky sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho poľnohospodárskeho odvetvia a podieľajú sa na vytváraní spoločensky a hospodársky vitálnych vidieckych oblastí, ktoré prispievajú k uchovaniu kultúrneho a prírodného dedičstva; ďalej poukazuje na to, že tieto poľnohospodárske podniky majú niekedy ťažkosti, pokiaľ ide o využívanie prínosov pokročilých výrobných techník a postupov, ktoré by mohli zaručiť spravodlivé príjmy a zlepšiť životné a pracovné podmienky poľnohospodárov a tvorbu kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že inovácie majú potenciál zvýšiť produktivitu práce a príjmy vďaka znižovaniu výrobných nákladov a zvyšovaniu efektívnosti podnikov; zdôrazňuje, že pre poľnohospodárov a rodinné poľnohospodárske podniky má rozhodujúci význam vlastníctvo ornej pôdy a prístup k nej; zasadzuje sa o zatraktívnenie poľnohospodárskej profesie v očiach mladých mužov a žien, okrem iného zlepšením prístupu k financiám, technológiám a podporným programom; žiada o rozvíjanie nových podnikateľských nápadov a vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárov efektívnejšie informovala o ich možnostiach v tomto smere; uznáva spoločenskú úlohu poľnohospodárstva, jeho prínos k sociálnej súdržnosti, vplyv na boj proti vyľudňovaniu vidieckych oblastí, inovatívne služby, ktoré prináša miestnym komunitám a úlohu, ktorú zohráva z hľadiska zachovania tradičných znalostí; zdôrazňuje význam prístupu k rýchlym a spoľahlivým širokopásmovým internetovým službám na vidieku a význam inovatívnych koncepcií šitých na mieru všetkým znevýhodneným regiónom, napríklad horským a okrajovým oblastiam v Únii, a naliehavo žiada Komisiu, aby si túto úlohu stanovila ako prioritu;

6.  nabáda Komisiu, aby predostrela riešenia na podporu zavádzania systémov riadenia na báze IKT, monitorovania údajov v reálnom čase, senzorových technológií a využívania detekčných systémov na optimalizáciu výrobných systémov alebo presného poľnohospodárstva, čo by medziiným mohlo znamenať prispôsobenie sa meniacim výrobným a trhovým podmienkam a viesť k efektívnejšiemu a optimálnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov, lepšiemu monitorovaniu viacerých výrobných etáp, vyššej výnosnosti, zníženiu environmentálnej stopy, spotreby energie a emisií skleníkových plynov, lepšiemu pochopeniu zvieracích návykov a zlepšeniu zdravia a dobrých životných podmienok zvierat; rovnako zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie IKT je kľúčom k ekologicky udržateľnejšiemu poľnohospodárstvu a jeho lepšej konkurencieschopnosti; v tomto smere nabáda Komisiu, aby lepšie zosúladila rôzne príslušné politiky s cieľom účinnejšie podporovať riadiace systémy IKT;

7.  pripomína, že zjednodušenie opatrení a viac usmernení k vykonávaniu opatrení SPP by poľnohospodárov podnietilo prijímať udržateľnejšie poľnohospodárske postupy;

8.  je presvedčený, že informácie zhromažďované prostredníctvom robotiky, senzorových technológií, automatickej kontroly a iných technologických inovácií v kontexte technológií internetu vecí a veľké dáta (big data) umožnia monitorovanie v reálnom čase, skvalitnia rozhodovací proces a zlepšia operačné riadenie v celom potravinovom reťazci; víta skutočnosť že v rámci Aliancie pre inovácie v kontexte internetu vecí (Alliance for Internet of Things Innovation – AIOTI) sa vytvorila pracovná skupina 06 pre inteligentné poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín, a v tomto smere zdôrazňuje význam jednotného európskeho digitálneho trhu pre poľnohospodárstvo z hľadiska riešenia problémov interoperability, noriem pre lepšiu konvergenciu a otázok vlastníctva osobných a neosobných údajov, prístupu k nim a ich využívania;

9.  je znepokojený nízkou mierou informovanosti o možnostiach, ktoré prinášajú veľké dáta a internet vecí, a rozdrobenosťou súvisiacich technologických systémov, ktorá posilňuje prekážky pri ich zavádzaní a spomaľuje ich používanie, a je sklamaný z pomalého zavádzania technológií GPS; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby tieto technológie boli pre poľnohospodárov zmysluplné; konštatuje, že v EÚ sa v súčasnosti využíva asistované navádzanie iba v desaťpercentnej miere, kinematické meranie v reálnom čase v menej ako jednopercentnej miere a techniky variabilnej aplikácie v menej ako jednopercentnej miere; povzbudzuje Komisiu, aby vyčíslila environmentálne a výrobné výhody a zabezpečila informovanosť a prenos znalostí a technológií; vyjadruje znepokojenie nad rizikom, že pre chýbajúci kataster nehnuteľností môžu prísť niektoré členské štáty v roku 2018 o časť priamych platieb, a navrhuje, aby Komisia sprístupnila inteligentné nástroje na urýchlenie mapovania poľnohospodárskej pôdy;

10.  podporuje zavádzanie presného poľnohospodárstva, ktoré ponúka nové, celopodnikové riadiace prístupy, napr. mechanizáciu na báze technológie GPS/GNSS, vďaka ktorej možno v kombinácii s diaľkovo riadenými leteckými systémami (RPAS, alebo dróny) obrábať ornú pôdu s centimetrovou presnosťou; súhlasí, že tieto techniky by mohli výrazne znížiť používanie prípravkov na ochranu rastlín aj spotrebu hnojív a vody a bojovať proti pôdnej erózii; vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky, ktoré stoja v ceste prijatiu presného poľnohospodárstva, najmä prekážky spojené s komplexnými a fragmentovanými systémami IKT a problematikou miery investícií; konštatuje, že presné poľnohospodárstvo má takisto význam pre chov dobytka ako prostriedok na monitorovanie zdravia zvierat, výživy a úžitkovosti; nabáda členské štáty, aby podporovali tieto techniky, najmä využívaním príležitostí, ktoré ponúkajú nové pravidlá pre vidiecky rozvoj v rámci nariadenia (EÚ) č. 1305/2013; vyzýva Komisiu, aby pri budúcich revíziách SPP zohľadnila využívanie presného poľnohospodárstva zo strany poľnohospodárov v kontexte ekologizácie; zdôrazňuje, že vzhľadom na potrebu udržať, resp. zvýšiť mieru zamestnanosti v najzraniteľnejších oblastiach je dôležité zabezpečiť, aby všetky poľnohospodárske podniky vrátane podnikov vo vzdialených a okrajových regiónoch a najmenších poľnohospodárskych podnikov a všetky ďalšie subjekty pôsobiace vo vidieckom poľnohospodárstve mali prístup k viacúčelovým technológiám;

11.  víta častejšie využívanie RPAS na poľnohospodárske účely, pretože sa tak dajú dosiahnuť úspory z hľadiska materiálu na ochranu plodín a spotreby vody; konštatuje, že pri revízii základného nariadenia Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) sa má predložiť návrh právneho predpisu s cieľom začleniť všetky dróny do právomoci EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa stanovia jasné a jednoznačné celoúnijné normy a pravidlá pre civilné využitie RPAS a v budúcich právnych predpisoch sa zohľadnia špecifické podmienky používania drónov v poľnohospodárstve;

12.  zdôrazňuje význam nových inovatívnych a cenovo dostupných riešení pre odvetvie poľnohospodárstva s cieľom zvýšiť využívanie environmentálne šetrnejších metód, tovaru a zdrojov, ktoré nemusia zahŕňať len nové metódy pestovania a obhospodarovania pôdy, ale aj spôsoby, ako zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a postupne upúšťať od potreby používať fosílne palivá;

13.  nabáda k inovatívnym riešeniam v oblasti chovu hospodárskych zvierat, ktoré prispievajú k vyššej úrovni zdravia a životných podmienok zvierat, čím sa znižuje potreba veterinárnych liekov vrátane antimikrobík; vyzdvihuje možnosti optimálneho využitia zvieracích výkalov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a kvalitnejších hnojív; uznáva, že v rámci prírodných procesov možno nájsť inovatívne riešenia na zachytávanie emisií, rozptyľovanie znečistenia a zvyšovanie energetickej účinnosti systémov ustajnenia a zároveň riešiť vplyv na výrobné náklady; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že metán možno zachytávať na výrobu energie, čo by mohlo pomôcť zmierniť zmenu klímy; opätovne pripomína, že antimikrobiká treba podávať opatrne a zodpovedne a že celý výrobný reťazec možno zlepšiť prostredníctvom účinnejších a rýchlejších diagnostických nástrojov, lepšieho monitorovania v reálnom čase, cielených preventívnych opatrení a nových spôsobov podávania v rámci boja proti antimikrobiálnej rezistencii, čo ponecháva dostatočný priestor tým členským štátom, ktoré si už v tomto smere vedú lepšie, a poukazuje na to, že je potrebný výskum liekov na boj proti novo sa objavujúcim chorobám;

14.  podporuje metódy extenzívneho chovu zvierat, požaduje vývoj inovatívnych technológií na presné posúdenie environmentálnych výhod udržiavania lúk a pasienkov prostredníctvom tohto druhu chovu a uznáva jeho výhody ako doplnku k rastlinnej výrobe;

15.  poukazuje na význam získavania živočíšnych bielkovín v rámci výrobného cyklu; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala opatrenia na podporu recyklácie poľnohospodárskeho odpadu nabádaním k spätnému získavaniu bielkovín pre krmivá;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala politiky prístupu k pôde v prospech malých a stredných podnikov, aby podporovala živočíšnu výrobu založenú na využívaní pastvín, krmiva rastlinného pôvodu a na výrobe rastlinných bielkovín a aby podporovala výskum a inovácie v súvislosti s udržateľnou produkciou rastlinných bielkovín;

17.  zdôrazňuje nevyužitý potenciál technológie a inovácií na rozvoj nových tovarov a služieb (súvisiacich s potravinami a krmivom, mechanizáciou, biochémiou, biologickou kontrolou atď.), ktoré môžu mať potenciál na tvorbu pracovných miest pozdĺž celého agropotravinárskeho hodnotového reťazca; upriamuje však pozornosť na skutočnosť, že inovácie a technologizácia vedú k strate pracovných miest v tradičných poľnohospodárskych zamestnaniach, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre pracovníkov v dotknutých poľnohospodárskych odvetviach zabezpečili školiace a rekvalifikačné kurzy; poukazuje na tvorbu nových pracovných miest v odvetví poľnohospodárstva ako na kľúčový faktor rozvoja vidieka, jeho opätovného zaľudnenia a hospodárskeho rastu a domnieva sa, že vývoj moderných poľnohospodárskych postupov zatraktívni toto odvetvie v očiach mladých poľnohospodárov aj podnikateľov; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala možnosťami podpory poľnohospodárov v záujme zvyšovania povedomia verejnosti o fungovaní agropotravinárskeho reťazca a nových výrobných metódach;

18.  zastáva názor, že nové informačné technológie poskytujú dostatok príležitostí na vytvorenie nových hodnotových reťazcov, ktoré môžu zahŕňať priamejší kontakt medzi výrobcami a spotrebiteľmi s väčším dôrazom na inovatívne produkty, nové služby a výraznejšiu diferenciáciu výroby, s potenciálom zabezpečiť poľnohospodárom nové príjmové toky a zároveň vytvoriť transparentnejšiu trhovú sféru, ktorá bude osožiť poľnohospodárom a rozšíri ich potenciálnu pôsobnosť; poukazuje na to, že inovácie v potravinovom dodávateľskom reťazci by mohli pomôcť zabezpečiť rovnomernejšie rozloženie rizika;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti nehospodárnemu zaobchádzaniu s potravinami, najmä ak sa deje systematicky, keďže v Európe sa každoročne vyplytvá alebo vyhodí 100 miliónov ton potravín, čo zodpovedá približne 30% až 50 % potravín vyprodukovaných v EÚ; domnieva sa, že na zníženie súčasného objemu odpadu je tiež potrebná väčšia spolupráca; poukazuje na to, že zastarané regulačné rámce by nemali stáť v ceste inovatívnym spôsobom spracovania potravinového odpadu, pričom v záujme boja proti plytvaniu a mrhaniu potravinami by sa malo podporovať spoločné využívanie najlepších postupov a uprednostňovanie inovatívnych projektov, a to aj v rámci programu Horizont 2000;

20.  zdôrazňuje, že na každú tonu nevyplytvaných potravín by sa mohlo ušetriť približne 4,2 tony CO2, čo by mohlo mať významný vplyv na životné prostredie; okrem toho zdôrazňuje význam právneho rámca, ktorý je v súlade so zásadou obehového hospodárstva a prostredníctvom ktorého sa stanovia jasné pravidlá pre vedľajšie produkty, optimalizuje sa využívanie surovín a v čo najväčšej miere sa zníži zvyškový odpad;

21.  zdôrazňuje, že značná časť tokov biotického odpadu sa už využíva napr. ako živočíšne krmivo či východiskový materiál pre biopalivá; domnieva sa však, že úžitkovosť týchto materiálov by mohla ešte stúpnuť vďaka úsiliu o najvyššiu pridanú hodnotu a využívaniu nových technológií, ako je biorafinácia, chov hmyzu, opätovné využitie živočíšnych tukov, enzýmov a bielkovín zo zvyškov v potravinárskom priemysle, fermentácia pevnej fázy, získavanie bioplynu, získavanie minerálnych látok z hnoja a využitie nadbytočného hnoja ako zdroja obnoviteľnej energie; konštatuje, že chýbajú jasné pravidlá a nedostatočne sa využívajú iné zdroje získavané z biomasy, napríklad vedľajšie poľnohospodárske produkty a toky odpadu, a nabáda Komisiu, aby podporovala ich opätovné využívanie v odvetví energetiky aj v ďalších sektoroch tým, že napomôže vytvoreniu celoúnijných systémov uznávania a osobitných opatrení v rámci programu rozvoja vidieka, ktoré by mohli zapájať poľnohospodárov a iné zúčastnené strany, napríklad miestne orgány, do projektov malého rozsahu; konštatuje, že tieto systémy uznávania a osobitné programy rozvoja vidieka by tiež mohli napomôcť cezhraničnému obehu a zlepšiť súčinnosť a súdržnosť s ďalšími politikami EÚ;

22.  domnieva sa, že znížená kvalita pôdy ohrozuje budúcu produktivitu, a preto je nevyhnutné zmeniť poľnohospodárske metódy a systémy, keďže postupné upúšťanie od chovu hospodárskych zvierat v mnohých poľnohospodárskych podnikoch prispelo k poklesu úrodnosti pôdy v dôsledku nízkeho obsahu organických zložiek a nedostatočného využívania organických hnojív; je znepokojený tým, že EÚ je vo veľkej miere závislá od dovozu minerálov na výrobu minerálnych hnojív, napr. fosfátov, a že výrobu minerálnych hnojív charakterizuje veľká uhlíková a ekologická stopa; vyzdvihuje možnosť spracovania maštaľného hnoja na minerálny koncentrát, ktorý by sa mohol používať na výrobu tzv. ekologického hnojiva, čím by sa mohla znížiť, prípadne nahradiť potreba používať minerálne hnojivá, keďže efektívnosť takéhoto ekologického hnojiva je porovnateľná s minerálnym hnojivom; víta skutočnosť, že výroba a používanie minerálnych koncentrátov je významným prínosom pre obehové hospodárstvo, keďže predstavuje chýbajúce ohnivko v kolobehu minerálnych látok, a výrazne zníži náklady poľnohospodárskych podnikov na hnojivá; žiada Komisiu, aby zrevidovala nariadenie EÚ o hnojivách a odstránila legislatívne prekážky v smernici o dusičnanoch s cieľom podporiť rozvoj výroby minerálnych koncentrátov z maštaľného hnoja;

23.  je takisto znepokojený pretrvávajúcou závislosťou EÚ od dovážaných bielkovinových krmív, napr. od sóje, a žiada, aby sa v EÚ začala presadzovať ambiciózna politika rozvoja bielkovinových plodín;

24.  odporúča, aby sa využívali riadiace systémy zohľadňujúce špecifiká jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, ktoré merajú a vyhodnocujú vyváženosť živín na úrovni poľnohospodárskeho podniku v spojení s rôznymi reťazcami výrobného cyklu, a tak pomáhajú stanoviť vplyv jednotlivých podnikov na životné prostredie a vyrátať bilanciu živín pre konkrétny podnik; konštatuje, že efektívne využívanie minerálov zvyšuje výnosy úrody, znižuje potrebu hnojenia a prispieva k účinným kŕmnym postupom, čo poľnohospodárom umožňuje zlepšovať svoju činnosť a zároveň znižovať náklady a upúšťať od generických opatrení; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom spolufinancovania z rôznych európskych fondov vrátane programu Horizont 2020 a EFSI podporovala pilotné projekty v tejto oblasti, ktoré sú už naplánované, a aby predložila štúdiu o tejto problematike;

25.  nabáda na zavádzanie techník skladovania, prepravy a rozmetávania hnoja, ktoré sa vyznačujú vysokou presnosťou a nízkou produkciou emisií, čo by viedlo k výraznému zlepšeniu odberu živín z hnoja rastlinami, čím by sa znížila potreba minerálnych hnojív a riziko kontaminácie vody;

26.  poukazuje na to, že lepšie techniky pôdnej aplikácie patria ku kľúčovým faktorom prispievajúcim k znižovaniu celkových emisií amoniaku, a preto toho by každá krajina mala zabezpečiť, aby sa používali nízkoemisné techniky pásmovej aplikácie močovky (s využitím systémov vlečných radlíc alebo vlečných hadíc), vstrekovania alebo acidifikácie;

27.  poukazuje na to, že poľnohospodárske postupy adaptované na klímu by mohli priniesť trojaký úžitok: posilniť udržateľnú výrobu, zabezpečiť poľnohospodárstvo odolné voči zmene klímy, ktoré si lepšie poradí s výkyvmi a nepriazňou počasia, a znížiť emisie z odvetvia poľnohospodárstva podporovaním produktívnych obehových systémov efektívne využívajúcich zdroje; zdôrazňuje, že odvetvia poľnohospodárstva a lesohospodárstva sa vyznačujú jedinečnou vlastnosťou aktívne zachytávať CO2 prostredníctvom rastlín a zalesňovania, využívania krycích plodín a strukovín, obmedzovania orby a trvalého pokrytia pôdy, lesných vetrolamov prínosných aj pre ochranu plodín a vodnú kapacitu pôdy a absorpcie skleníkových plynov v pôde (záchyt uhlíka); v tejto súvislosti si všíma program 4/1000, predstavená na konferencii COP21, a možnosť finančných stimulov; nabáda poľnohospodárov, aby pokračovali v zavádzaní týchto nových, inovatívnych postupov a využívali ich v čoraz väčšej miere;

28.  zdôrazňuje dôležitú úlohu agrolesníctva v poľnohospodárskych systémoch, najmä z hľadiska obmedzovania záplav, znižovania pôdnej erózie a zlepšovania pôdneho zdravia; žiada, aby sa medzi poľnohospodárske činnosti ďalej začleňovali inovatívne prístupy na báze využívania stromov a aby sa odstránili administratívne prekážky s cieľom optimalizovať plánovanie povodí, správu povodí a vodohospodárstvo; zdôrazňuje výhody, ktoré prinášajú stromy z hľadiska vyššej udržateľnosti a produktivity poľnohospodárstva, zachovania biodiverzity a miestneho a regionálneho hospodárskeho rozvoja; uznáva, že tradičné lesopastvinné systémy majú viacero funkcií a že udržateľné využívanie pôdy by sa malo chrániť a odmeňovať, pričom by sa mali zvážiť novšie metódy začleňovania stromov do nížinných poľnohospodárskych systémov, napríklad vysádzanie stromoradí medzi plodiny;

29.  považuje kvalitu pôdy za otázku hospodárskeho a ekologického významu, pretože zhoršenie ekologického stavu by prinieslo slabšiu produktivitu pôdy, menšiu dostupnosť živín, zvýšenú náchylnosť rastlín na napadnutie škodcami a chorobami, nižšiu vodnú kapacitu a zníženú biodiverzitu; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu stavu pôdy podporovala inovatívne postupy a výmenu najlepších postupov, ako sú systémy striedania plodín, trvalé pokrytie pôdy, obmedzovanie orby a hnojenie zelenými strukovinami a baktériami viažucimi dusík; poukazuje na to, že v záujme boja proti dezertifikácii a eutrofizácii musia byť poľnohospodári podporovaní v tom, aby vyvíjali závlahové systémy vrátane zvyšovania efektívnosti využívania vody a uplatňovania hospodárnych zavlažovacích techník; je presvedčený, že treba lepšie pochopiť vzájomné pôsobenie medzi mobilizáciou organických látok a výrobou; víta výskum zameraný na inovatívne postupy, ako je využívanie mikrobiálnych intervencií (bakteriálne hnojivá), a štúdie o interakciách medzi rastlinami a pôdou s mykorízou, PGPR (rizobaktériou podporujúcou rast rastlín) a PGR (baktériou regulujúcou rast rastlín), ktoré by mohli znížiť dosah na životné prostredie a používanie chemických hnojív a pesticídov, ktoré sú škodlivé pre zdravie ľudí a zvierat a pre životné prostredie; uznáva význam udržateľného využívania pôdy, pri ktorom sa zohľadňujú potreby konkrétnej lokality;

30.  uznáva, že poľnohospodárske systémy nie sú produktívne, ak sú po väčšinu roka zaplavené alebo postihnuté suchom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali inovácie v oblasti hospodárenia s vodou a jej ochrany, prepojené s poradenskými a nadstavbovými poľnohospodárskymi službami, prostredníctvom inovatívnych techník a technológií na zníženie nehospodárnych zavlažovacích postupov a zmierňovanie povodní; žiada, aby sa tieto nové techniky uplatňovali spolu s existujúcimi a novými krajinnými prvkami, ako sú rybníky, a so systémami zameranými na zvýšenie vodnej kapacity pôdy a biotopov spojených s poľnohospodárstvom, ako sú vlhké lúky, ochranu zón vsakovania podzemných vôd, zvyšovanie kapacity vsakovania vody do pôdy a vodnú kapacitu; víta krajinné synergie s plánovaním správy povodí; požaduje, aby sa nabádalo na zavádzanie techník tzv. regeneračného poľnohospodárstva s cieľom zväčšiť vrstvu ornice, podporiť tvorbu humusu, inokulovať hynúcu alebo slabú pôdu kompostom v záujme obnovy jej optimálnej funkčnosti atď.;

31.  požaduje výraznejšie úsilie o rozvoj a plné vykonávanie integrovaného systému riadenia ochrany proti škodcom, a to podporou výskumu nechemických alternatív, nízkorizikových opatrení v zmysle príslušných právnych predpisov a pesticídov, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu; varuje pred profylaktickým používaním materiálov na ochranu rastlín a v tomto smere zdôrazňuje, že v rámci integrovanej ochrany proti škodcom by sa malo inteligentnejšie využívať vzájomné pôsobenie chemických a biologických opatrení; zdôrazňuje, by sa mali intenzívnejšie podporovať inovácie v oblasti alternatívnych látok s nízkym rizikom, ako sú vymedzené v príslušných právnych predpisoch, a fyzické zásahy, ako aj biologická stimulácia a kontrola na európskej úrovni; je znepokojený tým, že súčasný prístup k povoľovaniu prípravkov na ochranu rastlín nie je dosť optimálny a že právne predpisy zamerané na motivovanie rozvoja integrovanej ochrany proti škodcom zaostávajú; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobný plán zacielený na udržateľnejšiu ochranu proti škodcom spolu s poradenskými službami; konštatuje, že mechanizmy biologickej kontroly týkajúce sa škodcov a chorôb by mohli znížiť využívanie pesticídov a prispieť k väčšej odolnosti rastlín;

32.  požaduje trvalý rozvoj inovatívnych šľachtiteľských techník, avšak pri súčasnom zachovaní európskych osivových bánk, čo má kľúčový význam pre nové a rozmanité odrody s vyššou úrodnosťou, väčšiu výživovú hodnotu, vyššiu odolnosť voči chorobám spôsobeným škodcami a nepriaznivým poveternostným podmienkam a napomáha väčšej biodiverzite; poukazuje na to, že šľachtiteľské techniky môžu poskytnúť príležitosti na zníženie environmentálneho vplyvu tradičného poľnohospodárstva; varuje pred skrytou chemickou závislosťou nových odrôd; nesúhlasí so súčasným administratívnym a regulačným zaťažením podnikov a podporuje šľachtiteľské programy v rámci komunitného poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že schvaľovanie nových odrôd si vyžaduje náležitú starostlivosť; naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala zavádzanie nových techník, ktoré sa podrobili posúdeniu rizika (ak sa vyžaduje) a sú v plnom súlade so zásadou obozretnosti, a aby zabezpečila MSP pôsobiacim v odvetví šľachtiteľstva prístup k biologickým materiálom, a očakáva, že Komisia v tomto smere dôrazne podporí inovácie; vyjadruje nesúhlas so súčasným rozhodnutím rozšíreného odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu (EPÚ) z 25. marca 2015 vo veciach G2/12 a G2/13;

33.  v súvislosti s inovatívnymi metódami šľachtenia rastlinných odrôd a živočíšnych druhov upozorňuje na opatrenia na právnu ochranu biotechnologických vynálezov(4), podľa ktorých sa všeobecné rastlinné odrody a živočíšne druhy a základné biologické procesy na výrobu rastlín a živočíchov nesmú patentovať; naliehavo žiada Komisiu, aby preverila výklad a rozsah tejto výnimky, pretože v záujme potravinovej bezpečnosti sa musí zaručiť voľný prístup k šľachtiteľskému materiálu a jeho využívanie;

34.  vyzdvihuje možnosť využiť finančné nástroje na zlepšenie poľnohospodárskych príjmov v Európe; konštatuje, že iba päť členských štátov využíva dodatočné možnosti, ktoré poskytuje nový program rozvoja vidieka a ktoré umožňujú riešiť medzery na trhu pomocou trhovo kompatibilných finančných nástrojov; vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k úverom, keďže jeho nedostupnosť je často prekážkou na ceste k inováciám;

35.  víta memorandum o porozumení medzi Komisiou a EIB a v ňom vyjadrenú ochotu podporovať poľnohospodárske projekty a mladých poľnohospodárov poskytovaním nových možností financovania pre členské štáty, ktorými sa stanovia formy finančnej podpory, ako sú záručné fondy, revolvingové fondy alebo investičný kapitál, s cieľom uľahčiť poľnohospodárom a ich zoskupeniam (napr. družstvám, organizáciám a skupinám výrobcov a ich partnerom) prístup k úverom, a tak napomôcť investíciám do modernizácie poľnohospodárskych podnikov a zároveň ponúknuť možnosti financovania na prekonanie prekážok v prístupe k úverom, s ktorými sa neúmerne stretajú ženy, poskytnúť mladým poľnohospodárom možnosti financovania, ktoré im pomôžu rozšíriť ich podnikanie, ako aj zabezpečiť investície do verejného výskumu v kombinácii s verejno-súkromnými partnerstvami v záujme skúšania a zavádzania inovatívnych produktov; opätovne pripomína, že Európsky parlament by privítal realizáciu tejto finančnej podpory a odstránenie všetkých prekážok v prístupe k tomuto financovaniu;

36.  vyzýva Komisiu, aby podrobne posúdila, aké nové zručnosti si bude vyžadovať budúce riadenie európskych poľnohospodárskych podnikov, a aby všetkými dostupnými prostriedkami podporovala ich šírenie;

37.  uznáva obrovský potenciál na zlepšenie v oblasti riadenia rizík, pričom súčasné nástroje riadenia rizík a trhu vníma ako nedostatočne vyvinuté, čo by mohlo viesť ku krátkodobej strate produktivity a dlhodobej strate v oblasti inovácií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť stimulovať súkromné poistné systémy, ktoré poisťujú nepriaznivé poveternostné udalosti, choroby zvierat alebo rastlín, zamorenie škodcami alebo environmentálnu nehodu, ako sa uvádza v článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, a aby o tejto možnosti informovala;

38.  víta príležitosti, ktoré prináša európske partnerstvo v oblasti inovácií AGRI (EIP-AGRI) na poli aplikovaného výskumu v poľnohospodárstve a participačné inovácie za účasti aktérov z vidieckych komunít; je znepokojený roztrieštenou realizáciou EIP-AGRI na vnútroštátnych úrovniach a v tomto smere vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najjednoduchšie postupy pre účasť; žiada Komisiu, aby posúdila mechanizmy spolufinancovania EIP-AGRI a ďalších európskych verejných politík s cieľom podnietiť účinnejší výskum, ktorý sa viac venuje trhovým potrebám a potrebe rozvíjať udržateľné agronomické a agroekologické postupy a ktorý motivujú podnikateľské a sociálno-ekonomické potreby, a tak vytvárať cezhraničné špecializované výskumné skupiny a ponúkať podnikom lepšie možnosti účasti; vyzýva Komisiu, aby sa aktívnejšie zapájala, pokiaľ ide o poskytovanie presného programu pre inovácie a výskum spojeného s programami Horizont 2020;

39.  pripomína význam osvety a poskytovania informácií spotrebiteľom; zdôrazňuje, že väčšia transparentnosť v dodávateľských reťazcoch a pri výrobe môže spotrebiteľom pomôcť informovanejšie sa rozhodovať pri kúpe výrobkov; domnieva sa, že na druhej strane to poľnohospodárom môže pomôcť pri získavaní vyšších výnosov zo svojej produkcie;

40.  domnieva sa, že hospodársky rozvoj a ekologická udržateľnosť sa vzájomne dopĺňajú za predpokladu, že sa ponechá dostatok priestoru pre inovácie a podnikanie a že sa zabráni neodôvodneným rozdielom vo vykonávaní na vnútroštátnych úrovniach a takéto rozdiely sa retrospektívne odstránia, aby sa tak v Únii zaručili skutočne rovnaké podmienky, a to aj preskúmaním nových a relevantných techník, ako je satelitné snímkovanie; žiada Komisiu, aby zabezpečila skutočne rovnaké podmienky pre sektor poľnohospodárstva a zároveň zabezpečila, že príslušné environmentálne právne predpisy, napríklad smernice o vtáctve a biotopoch, sa v jednotlivých členských štátoch budú v plnom rozsahu dodržiavať a skoncuje sa s ich nesúrodým, protichodným a nedostatočným vykonávaním;

41.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v polovici trvania sa zistilo, že pokiaľ ide o prínos poľnohospodárstva k zachovaniu a zlepšeniu biodiverzity, celkovo sa nepodarilo dosiahnuť žiadny významný pokrok;

42.  zdôrazňuje, že SPP by sa mala viac zameriavať na potreby poľnohospodárov a miestne podmienky a zároveň sa nespreneverovať svojim politickým cieľom; zdôrazňuje potrebu jednoduchšieho a pružnejšieho legislatívneho rámca, ktorý bude väčšmi orientovaný na vnútroštátne a miestne podmienky, lepšie uspôsobený na to, aby zabezpečoval synergie s ďalšími odvetviami prostredníctvom posilňovania a podpory kombinovania znalostí a integrovania využívania zdrojov, a lepšie zharmonizovaný s obehovým hospodárstvom s cieľom väčšmi zviditeľniť existujúce systémy špecifického propagačného označovania a povzbudzovať k novým inováciám pri propagácii rozmanitosti európskych poľnohospodárskych výrobkov; okrem toho zdôrazňuje, že konkurencieschopná a udržateľná SPP je zárukou výraznejšieho zavádzania inovatívnych postupov a dlhodobej životnosti európskeho poľnohospodárskeho sektora, pretože zjednodušuje štátne zásahy a motivuje k inováciám vo verejnom a súkromnom sektore, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju Európy, najmä vo vidieckych oblastiach;

43.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky podávala správu o dosahu financovania zo strany Únie a ďalších únijných opatrení v oblasti poľnohospodárskych inovácií na vývoj výrobných a predajných nákladov poľnohospodárskych produktov a na súvisiace finančné a hospodárske perspektívy rodinných poľnohospodárskych podnikov v Únii;

44.  domnieva sa, že inovácia je základným nástrojom a kľúčovou horizontálnou politickou prioritou pre rozvoj, vykonávanie a dosahovanie cieľov reformy SPP na roky 2014 – 2020; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla ambicióznejšiu zastrešujúcu stratégiu s merateľnými výsledkami s cieľom zladiť výskum a inovácie s politickými prioritami a zamerať ich na ne; zdôrazňuje, že SPP by mala ponúkať väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o používanie novo vyvinutých techník a metód, bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž; je presvedčený, že horizontálnou prioritou európskeho legislatívneho rámca by malo byť zabezpečenie dostatočného manévrovacieho priestoru pre pilotné programy a testovanie inovatívnych techník pri súčasnom dodržiavaní zásady obozretnosti;

45.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že aj v ďalších regulačných oblastiach zameraných na vytvorenie lepšie fungujúceho a integrovaného vnútorného trhu bude cieľom právnych úprav a politík posilnenie spravodlivej hospodárskej súťaže;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 58.
(2) Ú. v. EÚ C 193, 30.6.2012, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0473.
(4) Smernica 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia