Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 8. júna 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zriadenie, pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi
 Dohoda medzi EÚ a Palau o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Tongou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Kolumbiou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Rozšírenie obchodu s produktmi informačných technológií (ITA) ***
 Vystavenie α-PVP kontrolným opatreniam *
 Ratifikácia Protokolu z roku 2010 k dohovoru o nebezpečných a škodlivých látkach a pristúpenie k nemu s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach
 Ratifikácia Protokolu z roku 2010 k dohovoru o nebezpečných a škodlivých látkach a pristúpenie k nemu v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa justičnej spolupráce v občianskych veciach
 Rámcová dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami (pristúpenie Chorvátska) ***
 Rámcová dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami (súhlas) ***
 Rámcová dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami (uznesenie)
 Makrofinančná pomoc Tunisku ***I
 Pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam *
 Opatrenia v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia zo strany CIA
 Vesmírne spôsobilosti pre európsku bezpečnosť a obranu
 Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami
 Situácia vo Venezuele
 Endokrinné disruptory: situácia po rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2015
 Výrobky obsahujúce, zložené alebo vyrobené z geneticky modifikovanej kukurice
 Geneticky modifikovaný klinček (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4)

Zriadenie, pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi
PDF 273kWORD 87k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o zriadení vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi, a o jeho pôsobnosti, zložení a funkčnom období (2016/2726(RSO))
P8_TA(2016)0253B8-0745/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť predloženú 337 poslancami o zriadenie vyšetrovacieho výboru, ktorý by sa zaoberal preskúmaním prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi,

–  so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

–  so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 107 a článok 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010(8),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o výnimky, všeobecné podmienky výkonu činnosti, depozitárov, pákový efekt, transparentnosť a dohľad(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností(15),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2012/771/EÚ zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach(16) a na odporúčanie Komisie 2012/772/EÚ zo 6. decembra 2012 týkajúce sa agresívneho daňového plánovania(17),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024),

–  so zreteľom na článok 198 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol zriadiť vyšetrovací výbor na preskúmanie údajného porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi;

2.  rozhodol, že vyšetrovací výbor:

   preskúma údajné zlyhanie Komisie pri presadzovaní smernice 2005/60/ES a členských štátov pri jej vykonávaní a účinnom presadzovaní, berúc do úvahy povinnosť včas a účinne vykonať smernicu (EÚ) 2015/849;
   preskúma údajné zlyhanie orgánov členských štátov pri ukladaní administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení inštitúciám, pri ktorých sa dokázalo vážne porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice 2005/60/ES, ako sa vyžaduje v smernici 2013/36/EÚ;
   preskúma údajné zlyhanie Komisie pri presadzovaní smernice 2011/16/EÚ, najmä jej článku 9 ods. 1 o podávaní informácií iným členským štátom z vlastného podnetu v prípadoch, keď existujú dôvody predpokladať, že dochádza k daňovým únikom, a orgánov členských štátov pri účinnom vykonávaní tejto smernice, berúc do úvahy záväzok včasného a účinného vykonávania a presadzovania smernice 2014/107/EÚ; na tieto účely a na preskúmania na iných právnych základoch týkajúce sa prípadov porušovania práva a nesprávnych úradných postupov využije prístup k všetkým podstatným dokumentom vrátane všetkých podstatných dokumentov skupiny pre kódex správania, ktoré získali osobitné výbory TAXE 1 a TAXE 2;
   preskúma údajné zlyhanie členských štátov pri uplatňovaní článku 107 a článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú rozsahu vyšetrovania stanoveného v tomto rozhodnutí;
   preskúma údajné zlyhanie Komisie pri presadzovaní smernice 2014/91/EÚ a členských štátov pri jej vykonávaní a presadzovaní;
   preskúma údajné zlyhanie Komisie pri presadzovaní smernice 2011/61/EÚ a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 231/2013 a členských štátov pri ich vykonávaní a presadzovaní;
   preskúma údajné zlyhanie Komisie pri presadzovaní smernice 2009/138/ES a členských štátov pri jej vykonávaní a presadzovaní;
   preskúma údajné zlyhanie Komisie pri presadzovaní smernice 2006/43/ES a členských štátov pri jej vykonávaní a účinnom presadzovaní, berúc do úvahy povinnosť včas a účinne vykonať nariadenie (EÚ) č. 537/2014 a smernicu 2014/56/EÚ;
   preskúma údajné zlyhanie Komisie pri transpozícii smernice 2013/34/EÚ;
   preskúma údajné zlyhanie Komisie pri presadzovaní smernice 2012/17/EÚ a členských štátov pri jej vykonávaní a účinnom presadzovaní;
   preskúma možné porušenie povinnosti lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii všetkými členskými štátmi a ich pridruženými a závislými územiami v rozsahu, ktorý je podstatný pre rozsah tohto vyšetrovania stanovený v tomto rozhodnutí; v tejto súvislosti vyhodnotí najmä to, či takéto porušenie môže vyplynúť z údajného zlyhania pri prijímaní primeraných opatrení na zabránenie prevádzke mechanizmov, ktoré umožňujú ich konečným vlastníkom utajenosť pred finančnými inštitúciami a inými sprostredkovateľmi, právnikmi a poskytovateľmi služieb správy zvereného majetku a služieb pre obchodné spoločnosti, alebo prevádzke iných mechanizmov alebo sprostredkovateľov, ktorí umožňujú pranie špinavých peňazí, ale aj daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v iných členských štátoch (a to aj posudzovanie úlohy trustov, spoločností s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom a virtuálnych mien), pričom zároveň zohľadní pokračujúce pracovné programy prebiehajúce na úrovni členských štátov, ktoré sa zaoberajú riešením týchto problémov a zmierňovaním ich účinkov;
   navrhne akékoľvek odporúčania, ktoré v tejto oblasti vyhodnotí ako potrebné, a to aj odporúčania súvisiace s tým, ako členské štáty vykonávajú uvedené odporúčania Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach a agresívne daňové plánovanie, a tiež zhodnotí najnovší vývoj týkajúci sa vonkajšej stratégie účinného zdaňovania Komisie a posúdi prepojenia medzi právnym rámcom Únie a členských štátov a daňovými systémami tretích krajín (napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, dohody o výmene informácií, dohody o voľnom obchode), ako aj úsilie na medzinárodnej úrovni (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, G20, Finančná akčná skupina a OSN) podporovať transparentnosť informácií o skutočnom vlastníctve;

3.  rozhodol, že vyšetrovací výbor predloží záverečnú správu do 12 mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia;

4.  rozhodol, že vyšetrovací výbor by mal vo svojej práci zohľadniť všetky podstatné zmeny, ktoré patria do pôsobnosti výboru, ktoré vzniknú počas jeho fungovania;

5.  rozhodol, že všetky odporúčania vyšetrovacieho výboru a osobitného výboru TAXE 2 by sa mali riešiť prostredníctvom príslušných stálych výborov;

6.  rozhodol, že vyšetrovací výbor bude zložený zo 65 členov;

7.  poveruje svojho predsedu, aby zabezpečil uverejnenie tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(1) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
(3) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(4) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.
(5) Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 186.
(8) Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2013, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.
(12) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 77.
(13) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196.
(14) Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.
(15) Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1.
(16) Ú. v. EÚ L 338, 12.12.2012, s. 37.
(17) Ú. v. EÚ L 338, 12.12.2012, s. 41.


Dohoda medzi EÚ a Palau o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 244kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12080/2015 – C8-0400/2015 – 2015/0193(NLE))
P8_TA(2016)0254A8-0177/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12080/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12077/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0400/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0177/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Palauskej republiky.


Dohoda medzi EÚ a Tongou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 246kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody medzi Európskou úniou a Tongským kráľovstvom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12089/2015 – C8-0374/2015 – 2015/0196(NLE))
P8_TA(2016)0255A8-0179/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12089/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Tongským kráľovstvom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12087/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0374/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0179/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Tongského kráľovstva.


Dohoda medzi EÚ a Kolumbiou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 244kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody medzi Európskou úniou a Kolumbijskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12095/2015 – C8-0390/2015– 2015/0201(NLE))
P8_TA(2016)0256A8-0178/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12095/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Kolumbijskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12094/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0390/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek. článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0178/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kolumbijskej republiky.


Rozšírenie obchodu s produktmi informačných technológií (ITA) ***
PDF 248kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody vo forme Vyhlásenia o rozšírení obchodu s produktmi informačných technológií (ITA) (06925/2016 – C8-0141/2016 – 2016/0067(NLE))
P8_TA(2016)0257A8-0186/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06925/2016),

–  so zreteľom na Ministerskú deklaráciu WTO zo 16. decembra 2015 o rozšírení obchodu s produktmi informačných technológií (06926/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0141/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0186/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Svetovej obchodnej organizácii.


Vystavenie α-PVP kontrolným opatreniam *
PDF 249kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o vystavení novej psychoaktívnej látky 1-fenyl-2-(1-pyrolidín-1-yl) pentán-1-ón (α-pyrolidínvalerofenón, α-PVP) kontrolným opatreniam (15386/2015 – C8-0115/2016 – 2015/0309(CNS))
P8_TA(2016)0258A8-0175/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (15386/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0115/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0175/2016),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Ratifikácia Protokolu z roku 2010 k dohovoru o nebezpečných a škodlivých látkach a pristúpenie k nemu s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach
PDF 279kWORD 89k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori a o ich pristúpení k nemu v mene Únie s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach (13806/2015 – C8-0410/2015 – 2015/0135(NLE))
P8_TA(2016)0259A8-0191/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13806/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0410/2015),

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014(1),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 (Dohovor HNS z roku 1996),

–  so zreteľom na Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS z roku 1996 (Dohovor HNS z roku 2010),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2015)0304),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/971/ES z 18. novembra 2002, ktorým sa členské štáty v záujme Spoločenstva splnomocňujú k ratifikácii alebo pristúpeniu k Dohovoru HNS z roku 1996(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd(3) (smernica o environmentálnej zodpovednosti),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie k zápisnici Výboru stálych predstaviteľov a Rady z 20. novembra a z 8. decembra 2015(4),

–  so zreteľom na dokument z 18. septembra 2015 vydaný odvetvím lodnej dopravy, v ktorom sú členské štáty naliehavo vyzvané, aby v súlade s prístupom, ktorý navrhla Komisia, čo najskôr ratifikovali Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS a pristúpili k nemu(5),

–  so zreteľom na záverečnú správu, ktorú pre Európsku komisiu vypracovala spoločnosť BIO Intelligence Service, s názvom Study on ELD Effectiveness: scope and exceptions (Štúdia o účinnosti smernice o environmentálnej zodpovednosti: rozsah pôsobnosti a výnimky) z 19. februára 2014(6),

–  so zreteľom na správu Právnej služby Európskeho parlamentu z 11. februára 2016 o právnom základe uvedeného návrhu rozhodnutia Rady (SJ-0066/16) a následného stanoviska formou listu k príslušnému právnemu základu uvedeného návrhu rozhodnutia, ktorý Výbor pre právne veci prijal 19. februára 2016(7) a priložil k správe A8-0191/2016,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre právne veci (A8-0191/2016),

A.  keďže cieľom Dohovoru HNS z roku 2010 je zabezpečiť zodpovednosť a úhradu primeranej, včasnej a účinnej náhrady za stratu alebo škodu, ktorú utrpeli osoby, majetok alebo životné prostredie v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, prostredníctvom špecializovaného medzinárodného fondu pre náhradu škôd spôsobených prepravou nebezpečných a škodlivých látok;

B.  keďže preto je jeho cieľom na jednej strane zabezpečiť uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a zásad prevencie a obozretnosti, na základe ktorých sa v prípade možnej environmentálnej škody majú prijať preventívne opatrenia, a dohovor teda spadá do rámca politiky a medzi všeobecné zásady Únie v oblasti životného prostredia, a na druhej strane je zameraný na reguláciu otázok, ktoré vznikajú v dôsledku škôd spôsobených námornou dopravou, ako aj na predchádzanie takýmto škodám a na ich minimalizáciu, a teda spadá do politiky Únie v oblasti dopravy;

C.  keďže podľa návrhu Komisie (COM(2015)0304) by sa uzavretie Dohovoru HNS z roku 2010 prekrývalo s rozsahom pôsobnosti pravidiel smernice o environmentálnej zodpovednosti;

D.  keďže Dohovor HNS z roku 2010 sa svojím rozsahom pôsobnosti prekrýva so smernicou o environmentálnej zodpovednosti, pokiaľ ide o environmentálnu škodu spôsobenú na území a v morských vodách patriacich pod právomoc štátu, ktorý je zmluvnou stranou, o škodu spôsobenú znečistením životného prostredia vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej oblasti (do 200 námorných míľ od základných línií) štátu, ktorý je zmluvnou stranou, a o preventívne opatrenia na predchádzanie takejto škode alebo na jej minimalizáciu;

E.  keďže sa Dohovorom HNS z roku 2010 stanovuje objektívna zodpovednosť vlastníka lode za škody v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, na ktoré sa vzťahuje dohovor, ako aj povinnosť uzavrieť poistenie alebo iné finančné zabezpečenie na krytie jeho zodpovednosti za škodu podľa dohovoru, pričom sa z tohto dôvodu zakazuje uplatňovať si iné nároky voči vlastníkovi lode okrem tých, ktoré sú v súlade s uvedeným dohovorom (článok 7 ods. 4 a 5);

F.  keďže tak hrozí riziko potenciálneho konfliktu medzi smernicou o environmentálnej zodpovednosti a Dohovorom HNS z roku 2010, tomuto riziku možno predísť článkom 4 ods. 2 smernice o environmentálnej zodpovednosti, v ktorom sa stanovuje, že smernica „sa nevzťahuje na environmentálne škody ani na akúkoľvek bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody spôsobenú nehodou, pri ktorej zodpovednosť alebo náhrada škody patrí do pôsobnosti ktoréhokoľvek z medzinárodných dohovorov uvedených v prílohe IV, ktoré sú platné v príslušnom členskom štáte, vrátane ich prípadných budúcich zmien a doplnení“;

G.  keďže smernica o environmentálnej zodpovednosti tak vylučuje z rozsahu svojej pôsobnosti environmentálne škody alebo bezprostrednú hrozbu vzniku takýchto škôd, na ktoré sa vzťahuje Dohovor HNS z roku 2010, len čo tento dohovor vstúpi do platnosti, pokiaľ všetky členské štáty neratifikujú Dohovor HNS z roku 2010 alebo k nemu nepristúpia v rovnakej lehote, existuje riziko, že vznikne roztrieštené právne prostredie, v rámci ktorého budú niektoré členské štáty podliehať Dohovoru HNS z roku 2010 a iné smernici o environmentálnej zodpovednosti; táto situácia povedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s obeťami znečisťovania, ako sú pobrežné komunity, rybári atď. a bola by takisto v rozpore s podstatou Dohovoru HNS z roku 2010;

H.  keďže základné zásady dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie poskytujú základ aj pre Dohovor HNS z roku 2010, pričom medzi tieto zásady patria objektívna zodpovednosť vlastníka lode, povinné poistenie na pokrytie škôd spôsobených tretím stranám, právo osôb, ktoré utrpeli škodu, vzniesť nárok priamo proti poisťovateľovi, obmedzenie zodpovednosti a v prípade ropy a nebezpečných a škodlivých látok osobitný fond, z ktorého sa hradia škody, pokiaľ presahujú medze zodpovednosti vlastníka lode;

I.  keďže je v záujme celej Únie, aby mala jednotný režim zodpovednosti, ktorý by sa uplatňoval na škody spôsobené prepravou nebezpečných a škodlivých látok na mori;

J.  keďže nie je úplne jednoznačné, či článok 4 ods. 2 smernice o environmentálnej zodpovednosti znamená, že v členskom štáte, ktorý ratifikoval Dohovor HNS z roku 2010, sa uplatňovanie smernice o environmentálnej zodpovednosti zamedzí úplne alebo len v miere, v akej zodpovednosť alebo náhrada škody patria do rozsahu pôsobnosti dohovoru;

K.  keďže Dohovor HNS z roku 2010 predstavuje režim náhrady škody, a teda má menší dosah než smernica o environmentálnej zodpovednosti pri stanovovaní režimu, ktorý si od prevádzkovateľov vyžaduje – a príslušným orgánom nariaďuje, aby od prevádzkovateľov vyžadovali – predchádzanie bezprostrednej hrozbe environmentálnych škôd, resp. nápravu skutočných škôd;

L.  keďže na rozdiel od smernice o environmentálnej zodpovednosti nie je podľa Dohovoru HNS z roku 2010 možné priznať náhradu škody nehospodárskej povahy;

M.  keďže smernicou o environmentálnej zodpovednosti sa pre prevádzkovateľov nestanovuje požiadavka povinného finančného zabezpečenia, ktorou by sa zaistilo, že budú disponovať finančnými prostriedkami na predchádzanie environmentálnym škodám a na nápravu týchto škôd, pokiaľ členský štát neprijal prísnejšie ustanovenia, než sú obsiahnuté v smernici o environmentálnej zodpovednosti;

N.  keďže Dohovorom HNS z roku 2010 sa stanovuje jednoznačná povinnosť vlastníka uzavrieť poistenie alebo iné finančné zabezpečenie na krytie jeho zodpovednosti za škody podľa dohovoru;

O.  keďže ostatné dohovory Medzinárodnej námornej organizácie obsiahnuté v prílohe IV k smernici o environmentálnej zodpovednosti sa ukázali ako účinné, pretože sa nimi podarilo dosiahnuť vyvážený pomer medzi environmentálnymi a obchodnými záujmami jasným určením zodpovednosti, vďaka ktorému za bežných okolností nie sú žiadne nejasnosti o tom, ktorá strana nesie zodpovednosť, ako aj zavedením mechanizmov povinného poistenia a rýchlej náhrady škody, ktoré nie sú obmedzené iba na environmentálne škody;

1.  žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto odporúčania:

   i) zaručiť rešpektovanie zásady prenesenia právomocí Únie podľa článku 5 ods. 1 ZEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora, v ktorej sa stanovuje, že „voľba právneho základu aktu Európskej únie musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré možno preskúmať v rámci súdneho preskúmania a medzi ktoré patria predovšetkým cieľ a obsah aktu“(8);
   ii) prijať preto stanovisko v podobe listu z 19. februára 2016 prijaté Výborom pre právne veci, v ktorom sa uvádza:

„keďže navrhované rozhodnutie Rady je zamerané na splnomocnenie členských štátov na ratifikáciu Protokolu HNS z roku 2010 v mene Únie alebo pristúpenie k nemu, a aby boli v dôsledku toho viazané pravidlami Dohovoru HNS z roku 2010, a vzhľadom na to, že dohovor sa nevzťahuje len na prípady environmentálnych škôd (vďaka čomu nadobúda účinnosť zásada, podľa ktorej by sa mali prijať preventívne opatrenia, a zásada znečisťovateľ platí), ale aj na prípady iných ako environmentálnych škôd spôsobených pri preprave určitých látok po mori, článok 100 ods. 2, článok 192 ods. 1 a článok 218 ods. 6 písm. a) bod v) ZFEÚ predstavujú vhodné právne základy tohto návrhu“;

   iii) zabezpečiť, aby medzinárodné záväzky prijaté v rámci ratifikácie Dohovoru HNS z roku 2010 alebo pristúpenia k nemu v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora nemali nepriaznivý vplyv na jednotnosť, integritu a účinnosť spoločných pravidiel Únie(9);
   iv) venovať v tejto súvislosti zvýšenú pozornosť prekrývaniu smernice o environmentálnej zodpovednosti a Dohovoru HNS z roku 2010, pokiaľ ide o environmentálnu škodu spôsobenú na území a v morských vodách patriacich pod právomoc štátu, ktorý je zmluvnou stranou, o škodu spôsobenú znečistením životného prostredia vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej oblasti (do 200 námorných míľ od základných línií) štátu, ktorý je zmluvnou stranou, a o preventívne opatrenia na predchádzanie takejto škode alebo na jej minimalizáciu (preventívne opatrenia, primárna náprava a doplnková náprava);
   v) zaistiť minimalizáciu možnosti konfliktu medzi smernicou o environmentálnej zodpovednosti a Dohovorom HNS z roku 2010 tým, že sa prijmú všetky primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré dohovor ratifikujú alebo k nemu pristúpia, v súlade s článkom 4 ods. 2 a prílohou IV k smernici o environmentálnej zodpovednosti v plnej miere rešpektovali doložku o výlučnosti podľa článku 7 ods. 4 a 5 Dohovoru HNS z roku 2010, podľa ktorej nie je možné vzniesť voči vlastníkovi lode žiadny iný nárok, iba ak podľa uvedeného dohovoru;
   vi) zabezpečiť, aby sa znížilo riziko vytvorenia a prehĺbenia konkurenčnej nevýhody štátov, ktoré sú pripravené pristúpiť k Dohovoru HNS z roku 2010, oproti tým, ktoré by mohli chcieť tento proces oddialiť a naďalej byť viazané len smernicou o environmentálnej zodpovednosti;
   vii) zabezpečiť odstránenie trvalej koexistencie dvoch režimov námornej zodpovednosti – režimu Únie a medzinárodného režimu –, ktorá by viedla k roztriešteniu právnych predpisov Únie a navyše by ohrozila jednoznačné určovanie zodpovednosti, pričom by mohla viesť k zdĺhavým a finančne nákladným súdnym konaniam na škodu obetí a odvetvia lodnej dopravy;
   viii) v tejto súvislosti zabezpečiť, aby sa členským štátom uložila jednoznačná povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie konkrétneho výsledku, teda ratifikácie Dohovoru HNS z roku 2010 alebo pristúpenia k nemu v primeranej lehote, ktorá by nemala byť dlhšia ako dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Rady;

2.  konštatuje, že toto uznesenie môže byť ďalšou možnosťou, ako by mohli Rada a Komisia riešiť odporúčania uvedené v odseku 1;

3.  poveruje svojho predsedu, aby požadoval ďalšiu diskusiu s Komisiou a Radou;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.
(2) Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 55.
(3) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.
(4) Poznámka č. 13142/15.
(5) K dispozícii online na adrese: http://www.ics-shipping.org/docs/default-source/Submissions/EU/hazardous-and-noxious-substances.pdf.
(6) K dispozícii online na adrese: http://ec.europa.eu/environment/legal/liability/pdf/BIO%20ELD%20Effectiveness_report.pdf.
(7) PE576.992
(8) Rozsudok Súdneho dvora z 19. júla 2012, Európsky parlament/Rada Európskej únie, C-130/10, ECLI:EU:C:2012:472, bod 42.
(9) Stanovisko Súdneho dvora z 19. marca 1993, 2/91, ECLI:EU:C:1993:106, bod 25; rozsudok Súdneho dvora z 5. novembra 2002, Komisia Európskych spoločenstiev/Dánske kráľovstvo, C-467/98, ECLI:EU:C:2002:625, bod 82; stanovisko Súdneho dvora zo 7. februára 2006, 1/03, ECLI:EU:C:2006:81, body 120 a 126; stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


Ratifikácia Protokolu z roku 2010 k dohovoru o nebezpečných a škodlivých látkach a pristúpenie k nemu v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa justičnej spolupráce v občianskych veciach
PDF 275kWORD 83k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori a o ich pristúpení k nemu v mene Únie v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa justičnej spolupráce v občianskych veciach (14112/2015 – C8-0409/2015 – 2015/0136(NLE))
P8_TA(2016)0260A8-0190/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14112/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 81 a článkom 218 ods. 6 písm. a) bod v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0409/2015),

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Protokol č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám,

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014(1),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 („Dohovor HNS z roku 1996“),

–  so zreteľom na Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS z roku 1996 („Dohovor HNS z roku 2010“),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2015)0305),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/971/ES z 18. novembra 2002, ktorým sa členské štáty v záujme Spoločenstva splnomocňujú k ratifikácii alebo pristúpeniu k Dohovoru HNS z roku 1996(2),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať v záujme Európskeho spoločenstva Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 („Dohovor HNS“) (COM(2001)0674),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(3) („prepracované znenie nariadenia Brusel I“),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie k zápisnici Výboru stálych predstaviteľov a Rady z 20. novembra a z 8. decembra 2015(4),

–  so zreteľom na dokument z 18. septembra 2015 vydaný odvetvím lodnej dopravy, v ktorom sa členské štáty naliehavo žiadajú, aby v súlade s prístupom, ktorý navrhla Komisia, čo najskôr ratifikovali Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS a pristúpili k nemu(5),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre právne veci (A8-0190/2016),

A.  keďže cieľom Dohovoru HNS z roku 2010 je zabezpečiť zodpovednosť a úhradu primeranej, včasnej a účinnej náhrady za stratu alebo škodu, ktorú utrpeli osoby, majetok alebo životné prostredie v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, prostredníctvom špecializovaného medzinárodného kompenzačného fondu HNS;

B.  keďže medzi základné zásady dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie vrátane Dohovoru HNS z roku 2010 patria objektívna zodpovednosť majiteľa lode, povinné poistenie na pokrytie škôd spôsobených tretím stranám, nárok uplatniť svoje práva priamo proti poisťovateľovi v prípade osôb, ktoré utrpeli škody, obmedzenie zodpovednosti a v prípade ropy a nebezpečných a škodlivých látok osobitný kompenzačný fond, ktorý zaplatí za škody, pokiaľ presahujú hranice zodpovednosti vlastníka lode;

C.  keďže preto je jeho cieľom na jednej strane zabezpečiť uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a zásad prevencie a obozretnosti, na základe ktorých sa v prípade možnej environmentálnej škody majú prijať preventívne opatrenia, a teda patrí do politiky a medzi všeobecné zásady Únie v oblasti životného prostredia, a na druhej strane je zameraný na reguláciu otázok, ktoré vznikajú v dôsledku škôd spôsobených námornou dopravou, ako aj na predchádzanie takýmto škodám a na ich minimalizáciu, a teda patrí do politiky Únie v oblasti dopravy;

D.  keďže Dohovor HNS z roku 2010 obsahuje pravidlá týkajúce sa právomoci súdov zmluvných štátov, pokiaľ ide o nároky zo strany osôb, ktoré utrpeli škodu, na ktorú sa vzťahuje dohovor, voči vlastníkovi alebo jeho poisťovateľovi, alebo voči špecializovanému kompenzačnému fondu HNS, a obsahuje tiež pravidlá o uznávaní a výkone rozsudkov súdov v zmluvných štátoch;

E.  keďže podľa návrhu Komisie (COM(2015)0305) by sa uzavretie Dohovoru HNS z roku 2010 prekrývalo s rozsahom pôsobnosti pravidiel prepracovaného znenia nariadenia Brusel I;

F.  keďže v prepracovanom znení nariadenia Brusel I sa pripúšťajú viaceré kritériá právomoci a pritom sa zároveň v kapitole IV Dohovoru HNS z roku 2010 stanovuje veľmi obmedzený režim právomoci, uznávania a výkonu rozsudkov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých žalobcov a jednotné uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti a náhrady škody;

G.  keďže na jednej strane špecifická povaha režimu právomoci stanoveného v Dohovore HNS z roku 2010, ktorý má za cieľ zabezpečiť, aby mohli obete nehôd využívať jasné procedurálne pravidlá a právne istoty, čo by viedlo k účinnejšiemu presadzovaniu ich nárokov pred súdmi, a na strane druhej predpokladané právne a praktické ťažkosti spojené s uplatňovaním samostatného režimu právomoci v prípade Únie v porovnaní s režimom uplatňovaným v prípade iných strán Dohovoru HNS z roku 2010 sú dôvodom na výnimku zo všeobecného uplatňovania prepracovaného znenia nariadenia Brusel I;

H.  keďže Dánsko je vyňaté z uplatňovania tretej časti hlavy V ZFEÚ a v dôsledku toho sa nepodieľa na prijímaní navrhnutého rozhodnutia Rady, pokiaľ ide o aspekty súvisiace s justičnou spoluprácou v občianskych veciach;

I.  keďže prekrývanie medzi pravidlami Dohovoru HNS z roku 2010 a pravidlami Únie, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v občianskych a obchodných veciach, tvorilo právny základ pre rozhodnutie 2002/971/ES, vzhľadom na to, že Protokolom HNS z roku 2010 sa Dohovor HNS z roku 1996 zmenil, mal by sa posúdiť vplyv Dohovoru HNS z roku 2010 na pravidlá Únie v súvislosti s pôsobnosťou a pravidlami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES („smernica o environmentálnej zodpovednosti“)(6), ktorá sa prijatím rozhodnutia 2002/971/ES stala súčasťou právneho poriadku EÚ;

J.  keďže sú z rozsahu uplatňovania smernice o environmentálnej zodpovednosti vylúčené environmentálne škody alebo bezprostredné nebezpečenstvo takýchto škôd, na ktoré sa po nadobudnutí účinnosti bude vzťahovať Dohovor HNS z roku 2010 (článok 4 ods. 2 a príloha IV k smernici o environmentálnej zodpovednosti);

K.  keďže sa Dohovorom HNS z roku 2010 stanovuje objektívna zodpovednosť vlastníka lode za škody v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, na ktoré sa vzťahuje dohovor, ako aj povinnosť vlastníka uzavrieť poistenie alebo iné finančné zabezpečenie na krytie jeho zodpovednosti za škodu podľa dohovoru, pričom sa z tohto dôvodu zakazuje uplatňovať si iné nároky voči vlastníkovi lode okrem tých, ktoré sú v súlade s uvedeným dohovorom (článok 7 ods. 4 a 5);

L.  keďže pokiaľ všetky členské štáty neratifikujú Dohovor HNS z roku 2010 alebo k nemu nepristúpia v rovnakom časovom rámci, hrozí, že sa na odvetvie lodnej dopravy budú súčasne vzťahovať dva rôzne právne režimy (režim Únie a medzinárodný režim), v dôsledku čoho by pre obete znečisťovania (napr. pobrežné spoločenstvá, rybárov atď.) mohli vzniknúť rozdielne podmienky a zároveň by to bolo proti duchu Dohovoru HNS z roku 2010;

M.  keďže ostatné dohovory Medzinárodnej námornej organizácie obsiahnuté v prílohe IV k smernici o environmentálnej zodpovednosti sa ukázali ako účinné v tom zmysle, že sa v nich podarilo dosiahnuť vyvážený pomer medzi environmentálnymi a obchodnými záujmami jasným určením zodpovednosti (kým za normálnych okolností nie je jednoznačné, ktorá strana nesie zodpovednosť), ako aj zavedením povinného poistenia a pohotových kompenzačných mechanizmov, ktoré nie sú obmedzené len na environmentálne škody;

1.  žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto odporúčania:

   (i) zabezpečiť, aby medzinárodné záväzky prijaté v rámci ratifikácie Dohovoru HNS z roku 2010 alebo v rámci pristúpenia k nemu v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora(7) nemali nepriaznivý vplyv na jednotnosť, integritu a účinnosť spoločných pravidiel Únie;
   (ii) v tejto súvislosti venovať väčšiu pozornosť prekrývaniu medzi prepracovaným znením nariadenia Brusel I a Dohovorom HNS z roku 2010, pokiaľ ide o procedurálne pravidlá uplatniteľné na nároky a žaloby podľa uvedeného dohovoru podané na súdy zmluvných štátov;
   (iii) zabezpečiť, aby sa minimalizovala možnosť konfliktu medzi smernicou o environmentálnej zodpovednosti a Dohovorom HNS z roku 2010 tým, že sa prijmú všetky primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré dohovor ratifikujú alebo k nemu pristúpia, v plnej miere rešpektovali doložku o výlučnej právomoci zahrnutú v článku 7 ods. 4 a 5 Dohovoru HNS z roku 2010, podľa ktorej sa voči vlastníkovi lode nemôže vzniesť iný nárok než nárok podľa uvedeného dohovoru;
   (iv) zabezpečiť, aby sa znížilo riziko vytvorenia a prehĺbenia konkurenčnej nevýhody štátov, ktoré sú pripravené pristúpiť k Dohovoru HNS z roku 2010, oproti tým, ktoré by mohli chcieť tento proces oddialiť a byť ďalej viazané len smernicou o environmentálnej zodpovednosti;
   (v) zabezpečiť odstránenie trvalej koexistencie dvoch režimov námornej zodpovednosti – režimu Únie a medzinárodného režimu –, ktorá by viedla k fragmentácii právnych predpisov Únie a ktorá by navyše ohrozila jednoznačné určovanie zodpovednosti, pričom by mohla viesť k zdĺhavým a finančne nákladným súdnym konaniam na škodu obetí a odvetvia lodnej prepravy;
   (vi) v tejto súvislosti zabezpečiť, aby sa členským štátom uložila jednoznačná povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie konkrétneho výsledku, teda ratifikácie alebo pristúpenia k Dohovoru HNS z roku 2010 v primeranej lehote, ktorá by nemala byť dlhšia ako dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Rady;

2.  konštatuje, že toto uznesenie môže byť ďalšou možnosťou, ako by mohli Rada a Komisia riešiť odporúčania uvedené v odseku 1;

3.  poveruje svojho predsedu, aby požadoval ďalšiu diskusiu s Komisiou a Radou;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.
(2) Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 55.
(3) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.
(4) Poznámka č. 13142/15.
(5) K dispozícii online na adrese: http://www.ics-shipping.org/docs/default-source/Submissions/EU/hazardous-and-noxious-substances.pdf
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).
(7) Stanovisko Súdneho dvora z 19. marca 1993, 2/91, ECLI:EU:C:1993:106, bod 25; rozsudok Súdneho dvora z 5. novembra 2002, Komisia Európskych spoločenstiev/Dánske kráľovstvo, C-467/98, ECLI:EU:C:2002:625, bod 82; stanovisko Súdneho dvora zo 7. februára 2006, 1/03, ECLI:EU:C:2006:81, body 120 a 126; stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


Rámcová dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 246kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Protokolu k Rámcovej dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (13085/2014 – C8-0009/2015 – 2014/0224(NLE))
P8_TA(2016)0261A8-0148/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13085/2014),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Rámcovej dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (13082/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0009/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0148/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Filipínskej republiky.


Rámcová dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami (súhlas) ***
PDF 247kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení, v mene Únie, Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej (05431/2015 – C8-0061/2015 – 2013/0441(NLE))
P8_TA(2016)0262A8-0149/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05431/2015),

–  so zreteľom na návrh Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej (15616/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0061/2015),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 8. júna 2016(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0149/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Filipínskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0263.


Rámcová dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami (uznesenie)
PDF 279kWORD 95k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení, v mene Únie, Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej (05431/2015 – C8-0061/2015 – 2013/0441(NLE)2015/2234(INI))
P8_TA(2016)0263A8-0143/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05431/2015),

–  so zreteľom na návrh Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej (15616/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a) (C8-0061/2015),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia(1),

–  so zreteľom na diplomatické vzťahy medzi Filipínami a EÚ (vtedy s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS)) nadviazané 12. mája 1964 vymenovaním veľvyslanca Filipín pri EHS,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o rozvojovej spolupráci medzi ES a Filipínami, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1985,

–  so zreteľom na viacročný orientačný program Európskej únie pre Filipíny na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1440/80 z 30. mája 1980 o uzatvorení Dohody o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Indonéziou, Malajziou, Filipínami, Singapurom a Thajskom – členskými štátmi Združenia krajín juhovýchodnej Ázie(2),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 18. mája 2015 s názvom EÚ a ASEAN: partnerstvo so strategickým zámerom,

–  so zreteľom na 10. samit ASEM, ktorý sa konal 16. a 17. októbra 2014 v Miláne;

–  so zreteľom na medziparlamentnú schôdzu Európskeho parlamentu a parlamentu Filipín z februára 2013,

–  so zreteľom na 23. schôdzu Spoločného výboru pre spoluprácu ASEAN – EÚ, ktorá sa konala 4. februára 2016 v Jakarte,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Filipínach, najmä uznesenia zo 14. júna 2012 o prípadoch beztrestnosti na Filipínach(3), z 21. januára 2010 o Filipínach (v súvislosti s masakrom v Maguindanao z 23. novembra 2009)(4) a z 12. marca 2009 o Filipínach (o bojoch medzi vládnymi silami a Národnooslobodzovacím frontom Moroov)(5),

–  so zreteľom na štatút Filipín ako zakladajúceho člena združenia ASEAN po podpísaní dohody z Bangkoku 8. augusta 1967,

–  so zreteľom na 27. samit združenia ASEAN, ktorý sa konal 18. – 22. novembra 2015 v Kuala Lumpure (Malajzia),

–  so zreteľom na 14. samit o bezpečnosti v Ázii (dialóg IISS Shangri-La), ktorý sa konal 29. – 31. mája 2015 v Singapure,

–  so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre právo na výživu Hilal Elverovej (29. decembra 2015 – A/HRC/31/51/Add.1), osobitnej spravodajkyne OSN pre oblasť obchodovania s ľuďmi Joy Ngosi Ezeilovej (19. apríla 2013 – A/HRC/23/48/Add.3) a osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy Philipa Alstona (29. apríla 2009 – A/HRC/11/2/Add.8),

–  so zreteľom na druhé všeobecné pravidelné preskúmanie Rady OSN pre ľudské práva z mája 2012, v ktorom Filipíny prijali 66 z jej 88 odporúčaní,

–  so zreteľom na filipínsky akčný plán pre výživu na obdobie 2011 až 2016, program na urýchlené zmiernenie hladu, komplexný plán agrárnej reformy z roku 1988 a zákon o rybolove z roku 1998,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0143/2016),

A.  keďže v zmysle medzinárodných a vnútroštátnych predpisov v oblasti ľudských práv sú Filipíny vzorom pre ostatné krajiny v regióne, pretože ratifikovali osem z deviatich hlavných dohovorov o ľudských právach s výnimkou Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, a zároveň ratifikovali aj Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu v roku 2011;

B.  keďže filipínska vláda súhlasila v marci 2014 s mierovou dohodou pre ostrov Mindanao s Národnooslobodzovacím frontom Moroov (MILF), ktorej súčasťou je vytvorenie autonómneho regiónu (Bangsamoro) na moslimskom juhu ostrova, ale neobsahuje účasť ďalších ozbrojených skupín, ktoré vystupujú proti mierovému procesu; keďže však filipínsky kongres vo februári 2016 neprijal základný zákon o Bangsamore (BBL), a preto mierové rokovania neboli dotiahnuté do úspešného konca;

C.  keďže armáda Spojených štátov poskytla Filipínam odbornú prípravu v boji proti povstaleckým skupinám, terorizmu a v oblasti spravodajstva v rámci filipínskeho boja proti ozbrojeným skupinám, ktoré sú pravdepodobne napojené na regionálne (v juhovýchodnej Ázii) teroristické skupiny a na medzinárodné teroristické skupiny, ako sú al-Káida a IS;

D.  keďže Filipíny a USA podpísali v apríli 2015 dohodu o rozšírenej spolupráci v oblasti obrany (EDCA);

E.  keďže Japonsko a Filipíny podpísali v januári 2015 memorandum o spolupráci a výmene v oblasti obrany;

F.  keďže vzťahy medzi Filipínami a Čínou sa postupne zhoršili, a to od obvinení z korupcie v roku 2008 týkajúcej sa čínskej pomoci, a najmä v dôsledku rastúcej asertivity Číny v súvislosti s jej územnými nárokmi v Juhočínskom mori;

G.  keďže Filipíny začali v januári 2013 arbitrážny súdny spor na medzinárodnom rozhodcovskom súde Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) s cieľom objasniť námorné nároky podľa UNCLOS a platnosť nárokov Číny týkajúcich sa deväťčiarej línie vo veľkej časti Juhočínskeho mora;

H.  keďže Filipíny oznámili, že otvoria nové námorné a vzdušné základne s rozsiahlym prístupom k Juhočínskemu moru, ktoré sprístupnia americkým, japonským a vietnamským plavidlám;

I.  keďže Únia udelila Filipínam v decembri 2014 štatút VSP+ ako prvej krajine združenia ASEAN, ktorá využíva výhody týchto obchodných preferencií; keďže to umožňuje Filipínam bezcolne vyvážať 66 % všetkých výrobkov do EÚ vrátane spracovaného ovocia, kokosového oleja, obuvi, rýb a textílií;

J.  keďže Filipíny sa rozprestierajú na tisícoch ostrovov, čo je usporiadanie, ktoré vytvára problémy, pokiaľ ide o vnútornú prepojenosť, infraštruktúru a obchod;

K.  keďže EÚ je hlavným zahraničným investorom a obchodným partnerom Filipín;

L.  keďže EÚ je pre Filipíny štvrtým najväčším obchodným partnerom a štvrtým najväčším vývozným trhom, ktorý tvorí 11,56 % celkového filipínskeho vývozu;

M.  keďže Filipíny nedávno prejavili záujem o členstvo v Transpacifickom partnerstve a v súčasnosti vedú s USA konzultácie o pristúpení k tejto dohode;

N.  keďže EÚ vyčlenila na obdobie 2014 – 2020 viac ako dvojnásobok prostriedkov na rozvojovú spoluprácu s Filipínami a takisto poskytla významnú humanitárnu a núdzovú pomoc obyvateľom zasiahnutým tropickými búrkami;

O.  keďže Filipíny sú treťou najzraniteľnejšou rozvojovou krajinou v súvislosti so zmenou klímy, čo nepriaznivo ovplyvní poľnohospodárstvo a morské zdroje;

P.  keďže ničivé následky tajfúnu Haiyan v roku 2013, pri ktorom zahynulo približne 6 000 ľudí, naďalej nepriaznivo vplývajú na hospodárstvo a značne zvýšili potravinovú neistotu a podľa odhadov OSN uvrhli do chudoby ďalší milión ľudí;

1.  víta uzavretie Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci s Filipínami;

2.  zastáva názor, že EÚ by mala naďalej poskytovať Filipínam finančnú podporu a pomoc pri budovaní kapacít v záujme zmierňovania chudoby, sociálneho začleňovania, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, podpory mieru, zmierenia, reformy v oblasti bezpečnosti a súdnictva, a zároveň pomôcť krajine, pokiaľ ide o pripravenosť na katastrofy, núdzovú pomoc a pomoc pri obnove a vykonávanie účinných politík zameraných na boj proti zmene klímy;

3.  nabáda vládu Filipín, aby naďalej podporovala ďalší pokrok pri odstraňovaní korupcie a presadzovaní ľudských práv;

4.  vyzdvihuje skutočnosť, že Filipíny sú súčasťou medzinárodnej protiteroristickej koalície od roku 2001; vyjadruje však obavy v súvislosti s tým, že sa stále objavujú správy o vážnom porušovaní ľudských práv filipínskymi vojakmi pri vykonávaní protipovstaleckých opatrení, najmä zo strany polovojenských jednotiek;

5.  poukazuje na to, že Skupina Abú Sajjáfa je obvinená zo spáchania najhorších teroristických činov na Filipínach vrátane vražedných bombových útokov, ako bol útok na trajekt v Manile v roku 2004, pri ktorom bolo zabitých viac než 100 osôb;

6.  zdôrazňuje rastúce obavy, že IS získa na svoju stranu spriaznené skupiny v juhovýchodnej Číne, keďže šíri propagandu v miestnych jazykoch a niektorí extrémisti v regióne už vyjadrili svoju oddanosť;

7.  víta záväzky filipínskej vlády a zdôrazňuje, že je dôležité pre Mindanao dosiahnuť čo najinkluzívnejší mierový proces; berie na vedomie príspevok medzinárodnej kontaktnej skupiny k dohodám z Mindanaa; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že mierovú dohodu z Mindanao kongres neprijal; vyzýva na pokračovanie mierových rokovaní a na schválenie BBL v kongrese;

8.  odsudzuje masaker, ktorý na kresťanských poľnohospodároch spáchali separatistickí povstalci na ostrove Mindanao 24. decembra 2015; víta iniciatívu filipínskej MVO PeaceTech spočívajúcu vo vzájomnom kontakte kresťanských a moslimských žiakov cez Skype v snahe prehĺbiť kontakt oboch komunít;

9.  vyzýva filipínsku vládu, aby budovala kapacity v oblasti systematického zberu údajov o obchodovaní s ľuďmi a vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporili vládu a najmä Medzirezortnú radu proti obchodovaniu s ľuďmi (IACAT) v snahách o zvýšenie pomoci a podpory obetiam, aby zaviedli účinné opatrenia na presadzovanie práva, zlepšili legálne spôsoby migrácie z dôvodu práce a zaistili dôstojné zaobchádzanie s filipínskymi migrantmi v tretích krajinách;

10.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s Filipínami pri výmene v oblasti spravodajstva, aby spolupracovali a poskytovali podporu pri budovaní vládnych kapacít v rámci medzinárodného boja proti terorizmu a extrémizmu v súvislosti so základnými právami a zásadami právneho štátu;

11.  poznamenáva, že Filipíny sa nachádzajú na strategickom území v blízkosti hlavných medzinárodných námorných a dopravných trás v Juhočínskom mori;

12.  pripomína svoje vážne obavy z napätia v Juhočínskom mori; považuje za poľutovaniahodné, že v rozpore s vyhlásením o správaní z roku 2002 si niekoľko strán nárokuje na zem v sporných vodách, a je mimoriadne znepokojený značným rozsahom súčasných aktivít Číny v danej oblasti vrátane budovania vojenských zariadení, prístavov a aspoň jednej pristávacej dráhy; naliehavo vyzýva všetky strany v oblasti, ktorej sa spor týka, aby sa zdržali akýchkoľvek jednostranných a provokatívnych krokov, aby vyriešili spory mierovou cestou v súlade s medzinárodným právom, najmä UNCLOS, a za pomoci medzinárodnej komunity, pokiaľ ide o nestrannú mediáciu a rozhodcovské konanie; naliehavo vyzýva všetky strany, aby uznali právomoc UNCLOS-u a rozhodcovského súdu a vyzýva na rešpektovanie všetkých prípadných rozhodnutí UNCLOS-u; podporuje všetky opatrenia, vďaka ktorým sa Juhočínske more môže stať morom „mieru a spolupráce“; podporuje aj úsilie o to, aby strany dosiahli dohodu o kódexe správania v záujme mierového využívania daných námorných oblastí vrátane vytvorenia bezpečných obchodných trás a nabáda na prijatie opatrení v záujme budovania dôvery; domnieva sa, že EÚ by sa mala zapojiť do bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce s cieľom účinne prispievať k bezpečnosti v tomto regióne;

13.  víta dohodu medzi Filipínami a Indonéziou z mája 2014, ktorá vyjasnila otázku spornej námornej hranice v Mindanajskom a Celebeskom mori;

14.  vyzýva Filipíny ako jednu z krajín, ktorej EÚ udelila štatút VSP+, aby zabezpečili účinné vykonávanie všetkých hlavných medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovnom práve, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných, ako sa uvádza v prílohe VIII k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012; uznáva, že Filipíny posilnili svoje právne predpisy v oblasti ľudských práv; vyzýva Filipíny, aby ďalej posilňovali podporu ľudských práv vrátane zverejnenia národného akčného plánu v oblasti ľudských práv, ako aj v oblasti odstraňovania korupcie; vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s represiou voči aktivistom, ktorí sa mierumilovne zasadzujú za ochranu pôdy svojich predkov pred dôsledkami ťažby a odlesňovania; pripomína, že v rámci VSP+ budú musieť príjemcovia preukázať, že plnia svoje povinnosti v oblasti ľudských a pracovných práv, environmentálnych noriem a noriem v oblasti riadenia;

15.  berie na vedomie hodnotenie krajiny VSP+ týkajúce sa Filipín, najmä pokiaľ ide o ratifikáciu všetkých siedmich dohovorov OSN o ľudských právach týkajúcich sa VSP+ EÚ; zdôrazňuje, že ešte treba vyvinúť úsilie v oblasti ich vykonávania; uznáva kroky, ktoré vláda prijala a doterajší dosiahnutý pokrok;

16.  nabáda Filipíny, aby pokračovali v zlepšovaní investičného prostredia vrátane prostredia priamych zahraničných investícií zvyšovaním transparentnosti, skvalitnením dobrej správy vecí verejných a uplatňovaním hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a ďalším rozvojom infraštruktúry, a aby podľa potreby využili verejno-súkromné partnerstvá; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy na Filipíny;

17.  nabáda vládu, aby investovala do nových technológií a internetu s cieľom podporovať kultúrnu výmenu a obchod medzi ostrovmi, ktoré tvoria Filipíny;

18.  víta dohodu z 22. decembra 2015 o začatí rokovaní o dohode o voľnom obchode s Filipínami; pokladá za primerané, aby Komisia a filipínske orgány zabezpečili prísne normy v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia; zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode by mala slúžiť ako základný kameň k medziregionálnej dohode o obchode a investíciách medzi EÚ a združením ASEAN, o ktorej by sa mohlo začať rokovať súčasne;

19.  berie na vedomie, že 800 000 Filipíncov žije v EÚ a filipínski námorníci, ktorí pracujú na plavidlách registrovaných v Únii, posielajú do Filipín platby vo výške viac ako 3 miliardy EUR ročne; domnieva sa, že EÚ by mala ďalej rozvíjať výmenné programy pre študentov, akademických a výskumných pracovníkov, ako aj výmeny v oblasti kultúry;

20.  majúc na pamäti, že väčšina posádky na mnohých lodiach plaviacich sa pod vlajkami štátov nepatriacich do Spoločenstva a kotviacich v európskych prístavoch sú Filipínci, ako aj kruté a neľudské pracovné podmienky, v ktorých mnohí z týchto námorníkov žijú, vyzýva členské štáty, aby v prípade, že pracovné podmienky na palube sú v rozpore s pracovným právom a zásadami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie, týmto plavidlám nepovolili vstup do európskych prístavov; naliehavo vyzýva aj plavidlá plaviace sa pod vlajkami štátov, ktoré nepatria do Spoločenstva, aby zaručili svojim posádkam pracovné podmienky v súlade s medzinárodnými normami a pravidlami stanovenými ILO a IMO;

21.  požaduje pravidelné výmeny medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Európskym parlamentom, aby mohol Európsky parlament sledovať vykonávanie rámcovej dohody a plnenie jej cieľov;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Filipínskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0262.
(2) Ú. v. ES L 144, 10.6.1980, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 99.
(4) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s. 11.
(5) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 181.


Makrofinančná pomoc Tunisku ***I
PDF 132kWORD 63k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Tunisku (COM(2016)0067 – C8-0032/2016 – 2016/0039(COD))
P8_TA(2016)0264A8-0187/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0067),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0032/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 1. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0187/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. júna 2016 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Tunisku

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/1112.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Toto rozhodnutie sa prijíma bez toho, aby bolo dotknuté spoločné vyhlásenie prijaté spolu s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 778/2013/EÚ o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku, ktoré bude naďalej slúžiť ako základ pre všetky rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám a územiam.


Pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam *
PDF 705kWORD 330k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (COM(2016)0026 – C8-0031/2016 – 2016/0011(CNS))
P8_TA(2016)0265A8-0189/2016

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0026),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0031/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality maltským parlamentom a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0189/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Súčasné politické priority v oblasti medzinárodného zdaňovania poukazujú na nutnosť zabezpečiť, aby sa dane platili na mieste, kde sa vytvárajú zisky a hodnota. Je preto nevyhnutné obnoviť dôveru v spravodlivosť daňových systémov a vládam umožniť, aby mohli účinne vykonávať svoju daňovú zvrchovanosť. Tieto nové politické ciele Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) premietla do konkrétnych akčných odporúčaní v rámci iniciatívy proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (ďalej len „BEPS“). V reakcii na potrebu spravodlivejšieho zdaňovania Komisia vo svojom oznámení zo 17. júna 2015 stanovuje akčný plán pre spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb3 (ďalej len „akčný plán“).
(1)  Súčasné politické priority v oblasti medzinárodného zdaňovania poukazujú na nutnosť zabezpečiť, aby sa dane platili na mieste, kde sa vytvárajú zisky a hodnota. Je preto nevyhnutné obnoviť dôveru v spravodlivosť daňových systémov a vládam umožniť, aby mohli účinne vykonávať svoju daňovú zvrchovanosť. Tieto nové politické ciele Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) premietla do konkrétnych akčných odporúčaní v rámci iniciatívy proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (ďalej len „BEPS“). V reakcii na potrebu spravodlivejšieho zdaňovania Komisia vo svojom oznámení zo 17. júna 2015 stanovuje akčný plán pre spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb3 (ďalej len „akčný plán“), v ktorom sa uznáva, že plnohodnotný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) s primeraným a spravodlivým distribučným kľúčom by znamenal skutočný prielom v boji proti stratégiám umelého BEPS. V tejto súvislosti by Komisia mala čo najskôr uverejniť ambiciózny návrh CCCTB a zákonodarná vetva by mala uzavrieť rokovania o tomto rozhodujúcom návrhu čo najskôr. Mala by sa náležite zohľadniť pozícia Európskeho parlamentu z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB).
__________________
__________________
3Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o spravodlivom a efektívnom systéme dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: Päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať COM(2015)302 final zo 17. júna 2015.
3Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o spravodlivom a efektívnom systéme dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: Päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať COM(2015)0302 final zo 17. júna 2015.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   Únia je presvedčená, že boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom sú najdôležitejšími politickými prioritami, keďže praktiky agresívneho daňového plánovania sú neprijateľné z hľadiska celistvosti vnútorného trhu a sociálnej spravodlivosti.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Väčšina členských štátov sa ako členovia OECD zaviazali, že implementujú výsledok 15 akčných bodov proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov, ktoré boli zverejnené 5. októbra 2015. V záujme dobrého fungovania vnútorného trhu je preto zásadné, aby členské štáty minimálne splnili svoje záväzky v rámci iniciatívy proti BEPS a všeobecnejšie aby prijali opatrenia, ktoré budú odrádzať od praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam a ktorými sa zaistí spravodlivé a účinné zdaňovanie v Únii dostatočne koherentným a koordinovaným spôsobom. Na trhu s vysoko integrovanými hospodárstvami sú potrebné spoločné strategické prístupy a koordinovaná činnosť na zabezpečenie lepšieho fungovania vnútorného trhu a maximalizácie pozitívnych účinkov iniciatívy proti BEPS. Navyše len prostredníctvom spoločného rámca by sa dalo zabrániť fragmentácii trhu a ukončiť momentálne existujúci nesúlad a narúšanie trhu. Napokon, vnútroštátnymi vykonávacími opatreniami dodržiavajúcimi spoločnú líniu v celej Únii by sa daňovníkom poskytla právna istota, že uvedené opatrenia by boli zlučiteľné s právom Únie.
(2)  Väčšina členských štátov sa ako členovia OECD zaviazali, že implementujú výsledok 15 akčných bodov proti skutočnému narúšaniu základu dane a presunu ziskov, ktoré boli zverejnené 5. októbra 2015. V záujme dobrého fungovania vnútorného trhu je preto zásadné, aby členské štáty minimálne splnili svoje záväzky v rámci iniciatívy proti BEPS a všeobecnejšie aby prijali opatrenia, ktoré budú odrádzať od praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam a ktorými sa zaistí spravodlivé a účinné zdaňovanie v Únii dostatočne koherentným a koordinovaným spôsobom. Na trhu s vysoko integrovanými hospodárstvami sú potrebné spoločné strategické prístupy a koordinovaná činnosť na zabezpečenie lepšieho fungovania vnútorného trhu a maximalizácie pozitívnych účinkov iniciatívy proti skutočným stratégiám BEPS a zároveň primeraný ohľad na konkurencieschopnosť spoločností pôsobiacich na tomto vnútornom trhu. Navyše len prostredníctvom spoločného rámca by sa dalo zabrániť fragmentácii trhu a ukončiť momentálne existujúci nesúlad a narúšanie trhu. Napokon, vnútroštátnymi vykonávacími opatreniami dodržiavajúcimi spoločnú líniu v celej Únii by sa daňovníkom poskytla právna istota, že uvedené opatrenia by boli zlučiteľné s právom Únie. V Únii, ktorú charakterizujú veľmi rôznorodé vnútroštátne trhy, je rozsiahle posúdenie vplyvu všetkých predpokladaných opatrení naďalej veľmi dôležité na zabezpečenie širokej podpory tejto spoločnej línie medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)   Vzhľadom na to, že daňové raje môže OECD klasifikovať ako transparentné, mali by sa predložiť návrhy na zvýšenie transparentnosti trustových fondov a nadácií.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   Je nevyhnutné poskytnúť daňovým orgánom primerané prostriedky na účinný boj proti BEPS a tým zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o činnosti veľkých nadnárodných spoločností, a najmä pokiaľ ide o zisky, zaplatené dane zo zisku, získané dotácie, daňové úľavy, počet zamestnancov a držané aktíva.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)   S cieľom zabezpečiť konzistentnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie so stálymi prevádzkarňami, je dôležité, aby členské štáty uplatňovali v príslušných právnych predpisoch a dvojstranných daňových zmluvách spoločné vymedzenie stálych prevádzkarní v súlade s článkom 5 modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 c (nové)
(4c)   S cieľom zabrániť nekonzistentnému prideľovaniu ziskov stálym prevádzkarňam by členské štáty mali dodržiavať pravidlá týkajúce sa ziskov pripísateľných stálym prevádzkarňam v súlade s článkom 7 modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku a mali by zosúladiť svoje platné právne predpisy a bilaterálne zmluvy s týmito pravidlami, keď budú tieto preskúmané.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Je nevyhnutné stanoviť pravidlá proti narúšaniu základov dane a presunu ziskov mimo vnútorného trhu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné pravidlá v týchto oblastiach: obmedzenia pre odpočet úrokov, zdaňovanie pri odchode, doložka o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti a rámec boja proti hybridným nesúrodým opatreniam. Ak má uplatňovanie uvedených pravidiel za následok dvojité zdanenie, mali by daňovníci získať úľavu prostredníctvom odpočtu za daň zaplatenú v inom členskom štáte alebo tretej krajine, v závislosti od daného prípadu. Pravidlá by sa teda nemali zameriavať len na zamedzovanie praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ale malo by sa nimi zabezpečiť aj to, že sa predíde vytváraniu ďalších prekážok trhu, ako je dvojité zdanenie.
(5)  Je nevyhnutné stanoviť pravidlá proti narúšaniu základov dane a presunu ziskov mimo vnútorného trhu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné pravidlá v týchto oblastiach: obmedzenia týkajúce sa odpočítateľnosti úrokov, základné ochranné opatrenia proti využívaniu jurisdikcií s tajomstvom alebo s nízkou daňovou sadzbou na BEPS, zdanenie pri odchode, jasné vymedzenie pojmu stála prevádzkareň, presné pravidlá transferového oceňovania, rámec pre systémy patentových kolónok, doložka o prechode v absencii rozumnej daňovej zmluvy s podobným účinkom s treťou krajinou, všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti a rámec boja proti hybridným nesúrodým opatreniam.. Ak má uplatňovanie uvedených pravidiel za následok dvojité zdanenie, mali by daňovníci získať úľavu prostredníctvom odpočtu za daň zaplatenú v inom členskom štáte alebo tretej krajine, v závislosti od daného prípadu. Pravidlá by sa teda nemali zameriavať len na zamedzovanie praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ale malo by sa nimi zabezpečiť aj to, že sa predíde vytváraniu ďalších prekážok trhu, ako je dvojité zdanenie. Na zaistenie správneho uplatňovania týchto pravidiel musia mať daňové orgány v členských štátoch náležité zdroje. Je však rovnako potrebné a naliehavé ustanoviť jednotný súbor pravidiel na výpočet zdaniteľného zisku cezhraničných spoločností v Únii tým, že sa ku korporátnym skupinám bude pristupovať ako k jednému subjektu na daňové účely s cieľom posilniť vnútorný trh a odstrániť mnohé nedostatky súčasného rámca dane z príjmu právnických osôb umožňujúce agresívne daňové plánovanie.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  V snahe znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť cezhraničné skupiny spoločností čoraz viac presúvajú zisky, často prostredníctvom zvýšených úrokových platieb, z jurisdikcií s vysokým zdanením do krajín s režimami s nižším zdanením. Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov je potrebné, aby bolo možné odradiť od takých praktík tak, že sa obmedzí odpočítateľnosť čistých finančných nákladov daňovníkov (t. j. suma, o ktorú finančné výdavky prekračujú finančné príjmy). Je preto potrebné stanoviť pomer pre odpočítateľnosť, v ktorom sa zohľadnia príjmy daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA). Finančné príjmy oslobodené od dane by sa nemali započítavať proti finančným výdavkom. Dôvodom je, že pri určovaní maximálnej výšky úrokov, ktoré možno odpočítať, by sa mal brať do úvahy len zdaniteľný príjem. V záujme uľahčenia pre daňovníkov, ktorí v súvislosti s narúšaním základu dane a presunom ziskov predstavujú menšie riziko, by čisté úroky mali byť vždy odpočítateľné do maximálnej stanovenej výšky, ktorá sa uplatní, ak by bol odpočet vyšší než pomer založený na EBITDA. Ak je daňovník súčasťou skupiny, ktorá predkladá povinné konsolidované účtovné závierky, na účely priznania nároku pre daňovníkov odpočítať vyššie sumy čistých finančných nákladov by sa do úvahy mala vziať zadlženosť celej skupiny. Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov by sa malo uplatňovať v súvislosti s čistými finančnými nákladmi daňovníka bez toho, aby sa rozlišovalo, či náklady vznikajú z dlhu vzniknutého na vnútroštátnej úrovni, na cezhraničnej úrovni v rámci Únie alebo v tretej krajine. Hoci sa všeobecne pripúšťa, že obmedzenia pre odpočet úrokov by sa mali vzťahovať aj na finančné podniky, t. j. finančné inštitúcie a poisťovne, takisto sa uznáva, že tieto dva sektory majú špecifické charakteristiky, ktoré si vyžadujú osobitnejší prístup. Keďže diskusie v tejto oblasti ešte nevedú k dostatočne presvedčivým záverom v medzinárodnom kontexte a v kontexte Únie, nie je zatiaľ možné stanoviť špecifické pravidlá vo finančnom sektore a v sektore poisťovníctva.
(6)  V snahe znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť cezhraničné skupiny spoločností čoraz viac presúvajú zisky, často prostredníctvom zvýšených úrokových platieb, z jurisdikcií s vysokým zdanením do krajín s režimami s nižším zdanením. Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov je potrebné, aby bolo možné odradiť od skutočných praktík BEPS tak, že sa obmedzí odpočítateľnosť čistých finančných nákladov daňovníkov (t. j. suma, o ktorú finančné výdavky prekračujú finančné príjmy). Pokiaľ ide o náklady na úroky, je potrebné stanoviť pomer pre odpočítateľnosť, v ktorom sa zohľadnia príjmy daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA). Finančné príjmy oslobodené od dane by sa nemali započítavať proti finančným výdavkom. Dôvodom je, že pri určovaní maximálnej výšky úrokov, ktoré možno odpočítať, by sa mal brať do úvahy len zdaniteľný príjem. V záujme uľahčenia pre daňovníkov, ktorí v súvislosti s narúšaním základu dane a presunom ziskov predstavujú menšie riziko, by čisté úroky mali byť vždy odpočítateľné do maximálnej stanovenej výšky, ktorá sa uplatní, ak by bol odpočet vyšší než pomer založený na EBITDA. Ak je daňovník súčasťou skupiny, ktorá predkladá povinné konsolidované účtovné závierky, na účely priznania nároku pre daňovníkov odpočítať vyššie sumy čistých finančných nákladov by sa do úvahy mala vziať zadlženosť celej skupiny. Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov by sa malo uplatňovať v súvislosti s čistými finančnými nákladmi daňovníka bez toho, aby sa rozlišovalo, či náklady vznikajú z dlhu vzniknutého na vnútroštátnej úrovni, na cezhraničnej úrovni v rámci Únie alebo v tretej krajine. Všeobecne sa uznáva, že na finančné podniky, t. j. finančné inštitúcie a poisťovne, by sa mali vzťahovať obmedzenia odpočítateľnosti úrokov, prípadne s osobitnejším prístupom.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   V prípade financovania dlhodobých projektov infraštruktúry, ktoré sú vo verejnom záujme, dlhom voči tretej strane, ak tento dlh je vyšší ako prah pre výnimku stanovený v tejto smernici, členské štáty by mali mať možnosť udeliť výnimku pre úvery tretích strán na financovanie projektov infraštruktúry za určitých podmienok, keďže uplatňovanie navrhovaných ustanovení o obmedzení úrokov by v takých prípadoch bolo kontraproduktívne.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)   Presun ziskov do jurisdikcií s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním predstavuje osobitné riziko pre daňové príjmy členských štátov, ako aj pre spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie medzi s podnikmi platiacimi dane a podnikmi vyhýbajúcimi sa daniam, veľkými aj malými. Okrem všeobecne platných opatrení navrhovaných v tejto smernici pre všetky jurisdikcie je nevyhnutné odradzovať jurisdikcie s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním od toho, aby zakladali svoje daňové a právne prostredie na skrývaní ziskov na účely vyhýbania sa plateniu daní pri súčasnom nedostatočnom plnení celosvetových noriem, pokiaľ ide o dobrú správu v daňových záležitostiach, ako je automatická výmena daňových informácií, alebo ich tichým neplnením prostredníctvom nedostatočného presadzovania daňových právnych predpisov a medzinárodných dohôd napriek politickým záväzkom k vykonávaniu. Navrhujú sa preto osobitné opatrenia s cieľom použiť túto smernicu ako nástroj na zabezpečenie súladu jurisdikcií s daňovým tajomstvom alebo s nízkym zdaňovaním s medzinárodným tlakom na daňovú transparentnosť a spravodlivosť.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   Nadnárodné spoločnosti príliš často organizujú presun svojich ziskov do daňových rajov bez platenia daní alebo s veľmi nízkymi daňovými sadzbami. Koncepcia stálej prevádzkarne umožní jasné a záväzné vymedzenie podmienok, ktoré musia byť splnené, ak má nadnárodná spoločnosť dokázať, že pôsobí v danej krajine. Toto prinúti nadnárodné spoločnosti k plateniu daní spravodlivým spôsobom.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)   Pojem „transferové oceňovanie“ sa týka podmienok a dohôd sprevádzajúcich transakcie uskutočnené v rámci nadnárodnej spoločnosti vrátane dcérskych spoločností a krycích spoločností, ktoré sa zbavujú ziskov smerom k materskej nadnárodnej spoločnosti. Označuje ceny účtované medzi pridruženými podnikmi so sídlom v rôznych krajinách pri transakciách v rámci skupiny, ako je prevod tovaru a služieb. Tým, že ceny sú stanovené pridruženými členmi, ktorí nie sú v rámci nadnárodného podniku nezávislí, nemusia odrážať objektívne trhové ceny. Únia musí zabezpečiť, aby sa zdaniteľné zisky vytvorené nadnárodnými podnikmi nepresúvali mimo jurisdikciu dotknutého členského štátu, a aby základy dane priznávané nadnárodnými podnikmi v ich krajine odrážali hospodársku činnosť, ktorá sa tam vykonáva. V záujme daňovníkov je veľmi dôležité znížiť riziká dvojitého nezdanenia, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku názorovej nezhody medzi dvoma krajinami, pokiaľ ide o určenie úplne trhovej odplaty v rámci medzinárodných transakcií s pridruženými podnikmi. Tento systém neumožňuje zabrániť súboru umelých schém, najmä v prípade produktov, pri ktorých neexistuje trhová cena (napr. franšíza alebo služby poskytované podnikom).
Pozmeňujúci návrh 101/rev
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 c (nové)
(7c)   Daňové režimy spojené s duševným vlastníctvom, patentmi a výskumom a vývojom (VaV) majú široké využitie v celej Únii. Viaceré štúdie Komisie však jasne ukázali, že prepojenie medzi patentovými kolónkami a podporou VaV je v mnohých prípadoch svojvoľné. OECD vypracovala modifikovaný prístup na základe spojitosti s cieľom regulovať systém patentových kolónok. Táto metóda zaručuje, že v rámci systému patentových kolónok sa výhodnejšie zdaňujú iba príjmy, ktoré sú priamo spojené s výdavkami na výskum a vývoj. Je však už možné vnímať ťažkosti pre členské štáty pri uplatňovaní koncepcií spojitosti a hospodárskej podstaty na inovačné kolónky. Ak do januára 2017 členské štáty ešte stále nebudú plne uplatňovať modifikovaný prístup na základe spojitosti jednotným spôsobom s cieľom odstrániť súčasné škodlivé režimy patentových kolónok, Komisia by mala predložiť nový záväzný legislatívny návrh na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom urýchliť zrušenie starých škodlivých režimov skrátením obdobia, počas ktorého sa pravidlo zachovania predchádzajúceho stavu uplatňovalo, pričom termín zrušenia by bol 30. jún 2017. CCCTB by mal odstrániť problém presunu ziskov prostredníctvom daňového plánovania v súvislosti s duševným vlastníctvom.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 d (nové)
(7d)   Daň pri odchode by sa nemala vyberať, ak sú prevedené aktíva hmotnými aktívami vytvárajúcimi aktívne príjmy. Prevody takýchto aktív sú nevyhnutnou súčasťou účinného rozdeľovania zdrojov podniku a nie sú primárne určené na optimalizáciu daní a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a mali by preto byť vyňaté z takýchto ustanovení.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Vzhľadom na ťažkosti spojené s poskytovaním daňovej úľavy v prípade daní zaplatených v zahraničí, štáty majú tendenciu čoraz viac oslobodzovať príjem zo zahraničia od zdanenia v krajine pobytu. Nezamýšľaný negatívny účinok tohto prístupu však spočíva v tom, že podnecuje k situáciám, v ktorých nezdanené alebo nízko zdanené príjmy vstupujú na vnútorný trh a následne kolujú, v mnohých prípadoch nezdanené, v rámci Únie, pričom využívajú nástroje, ktoré dáva právo Únie k dispozícii. Proti takýmto praktikám sa bežne používajú doložky o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania. Je preto potrebné stanoviť takúto doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, ktorá bude zameraná na niektoré typy príjmov zo zahraničia, napríklad rozdelenie ziskov, výnos z odpredaja podielov a zisky stálej prevádzkarne, ktoré sú oslobodené od daní v Únii a pochádzajú z tretích krajín. Tieto príjmy by mali byť v Únii zdaniteľné, ak boli v tretej krajine zdanené pod určitú úroveň. Vzhľadom na to, že si doložka o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania nevyžaduje kontrolu nízko zdaneného subjektu a riadna účtovná závierka subjektu teda nemusí byť dostupná, výpočet skutočnej daňovej sadzby môže byť veľmi komplikovaný. Členské štáty by preto mali pri uplatňovaní doložky o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania použiť zákonnú sadzbu dane. Členské štáty, ktoré uplatňujú doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, by mali dať daňový úver za dane zaplatené v zahraničí, aby sa predišlo dvojitému zdaneniu.
(8)  Vzhľadom na ťažkosti spojené s poskytovaním daňovej úľavy v prípade daní zaplatených v zahraničí, štáty majú tendenciu čoraz viac oslobodzovať príjem zo zahraničia od zdanenia v krajine pobytu. Nezamýšľaný negatívny účinok tohto prístupu však spočíva v tom, že podnecuje k situáciám, v ktorých nezdanené alebo nízko zdanené príjmy vstupujú na vnútorný trh a následne kolujú, v mnohých prípadoch nezdanené, v rámci Únie, pričom využívajú nástroje, ktoré dáva právo Únie k dispozícii. Proti takýmto praktikám sa bežne používajú doložky o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania. Je preto potrebné stanoviť takúto doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, ktorá bude zameraná na niektoré typy príjmov zo zahraničia, napríklad rozdelenie ziskov, výnos z odpredaja podielov a zisky stálej prevádzkarne, ktoré sú oslobodené od daní v Únii. Tieto príjmy by mali byť v Únii zdaniteľné, ak boli zdanené pod určitú úroveň v krajine pôvodu a pri absencii rozumnej daňovej zmluvy s podobným účinkom s touto krajinou. Členské štáty, ktoré uplatňujú doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, by mali dať daňový úver za dane zaplatené v zahraničí, aby sa predišlo dvojitému zdaneniu.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu sú v daňových systémoch stanovené s cieľom bojovať proti daňovým praktikám zneužívania, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení. Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu preto majú za úlohu vyplniť medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel na zabránenie zneužitiu. V rámci Únie by sa uplatnenie všeobecných pravidiel na zabránenie zneužitiu malo obmedzovať na schémy, ktoré sú čisto umelé (nie sú skutočné); v iných prípadoch by daňovník mal mať právo zvoliť si pre svoje obchodné záležitosti daňovo najvýhodnejšiu štruktúru. Okrem toho je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá na zabránenie zneužitiu uplatňovali vo vnútroštátnom kontexte, v rámci Únie a voči tretím krajinám jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania vo vnútroštátnom a cezhraničnom kontexte nelíšili.
(9)  Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu sú v daňových systémoch stanovené s cieľom bojovať proti daňovým praktikám zneužívania, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení. Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu preto majú za úlohu vyplniť medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel na zabránenie zneužitiu. V rámci Únie by sa uplatnenie všeobecných pravidiel na zabránenie zneužitiu malo používať na opatrenia, ktorých hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získať daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s cieľom alebo účelom inak uplatniteľných daňových ustanovení, bez toho, aby zabránili daňovníkovi vybrať si najefektívnejšiu štruktúru pre jeho obchodné záležitosti. Okrem toho je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá na zabránenie zneužitiu uplatňovali vo vnútroštátnom kontexte, v rámci Únie a voči tretím krajinám jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania vo vnútroštátnom a cezhraničnom kontexte nelíšili.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Schéma alebo súbor schém sa môžu považovať za umelé, ak vedú k odlišnému zdaňovaniu určitých druhov príjmu, napríklad tých, ktoré vytvárajú patenty.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 b (nové)
(9b)   Členské štáty by mali zaviesť podrobnejšie ustanovenia, ktorými sa objasní, čo sa myslí pod pojmom umelé schémy a iné činnosti v daňových záležitostiach, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Sankcie by mali byť stanovené v jasným spôsobom, aby nedošlo k právnej neistote a aby zabezpečili silnú motiváciu dodržiavať daňové predpisy.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 c (nové)
(9c)   Členské štáty by mali zaviesť systém sankcií podľa vnútroštátnych právnych predpisov a mali by o ňom informovať Komisiu.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 d (nové)
(9d)   Aby sa zabránilo vytváraniu účelových subjektov, napríklad schránkových spoločností alebo krycích spoločností s nižším zdaňovaním, podniky by mali zodpovedať vymedzeniam stálej prevádzkarne a minimálnej hospodárskej podstaty podľa článku 2.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 e (nové)
(9e)   Využívanie schránkových spoločností daňovníkmi pôsobiacimi v Únii by malo byť zakázané. Daňovníci by mali oznámiť daňovým orgánom dôkazy hospodárskej podstaty každého jednotlivého subjektu vo svojej skupine ako súčasť svojho povinného ročného vykazovania podľa jednotlivých krajín.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 f (nové)
(9f)   Na zlepšenie súčasných mechanizmov riešenia cezhraničných daňových sporov v Únii, pokiaľ ide nielen o prípady dvojitého zdanenia, ale aj dvojitého nezdanenia, by sa do januára 2017 mal zaviesť mechanizmus riešenia sporov s jasnejšími pravidlami a prísnejším harmonogramom.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 g (nové)
(9g)   Správna identifikácia daňovníkov je rozhodujúca pre účinnú výmenu informácií medzi daňovými správami. Vytvorenie harmonizovaného spoločného európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ) by poskytlo najlepší prostriedok na túto identifikáciu. Umožnilo by akejkoľvek tretej strane, aby rýchlo, ľahko a správne identifikovala a zaznamenávala DIČ v cezhraničných vzťahoch, a slúžilo by ako základ pre účinnú automatickú výmenu informácií medzi daňovými správami členských štátov. Komisia by mala tiež aktívne spolupracovať na vytvorení podobného identifikačného čísla na globálnej úrovni, ako napríklad globálneho identifikátora právnických osôb (LEI), ktorý navrhol Výbor pre regulačný dohľad.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok ďalšie pridelenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Materská spoločnosť sa potom stáva zdaniteľnou z týchto pridelených príjmov v štáte, v ktorom je daňovým rezidentom. V závislosti od politických priorít tohto štátu sa pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti môžu zameriavať na celú nízko zdaňovanú dcérsku spoločnosť alebo sa môžu obmedzovať na príjem, ktorý bol na túto dcérsku spoločnosť odklonený umelo. Je vhodné, aby sa tieto situácie riešili ako v tretích krajinách, tak aj v Únii. V záujme dodržania základných slobôd by mal byť vplyv pravidiel v rámci Únie obmedzený na schémy, ktoré ústia do umelého presunu ziskov mimo členského štátu materskej spoločnosti smerom ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. V takom prípade by sa výška príjmov pridelených materskej spoločnosti mala upraviť na základe princípu nezávislého vzťahu, aby štát materskej spoločnosti zdaňoval iba výšku príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do tej miery, do akej nezodpovedajú tomuto princípu. Z rozsahu pôsobnosti pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti by sa mali vylúčiť finančné podniky, ak sú daňovými rezidentmi v Únii, vrátane stálych prevádzkarní takýchto podnikov nachádzajúcich sa v Únii. Dôvodom je, že rozsah pôsobnosti pre oprávnené uplatňovanie pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti v rámci Únie by mal byť obmedzený na umelé situácie bez ekonomickej podstaty, čo by znamenalo, že vysoko regulovaný finančný sektor a sektor poisťovníctva by sa týmto pravidlám pravdepodobne vymkli.
(10)  Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok ďalšie pridelenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Materská spoločnosť sa potom stáva zdaniteľnou z týchto pridelených príjmov v štáte, v ktorom je daňovým rezidentom. V závislosti od politických priorít tohto štátu sa pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti môžu zameriavať na celú nízko zdaňovanú dcérsku spoločnosť alebo sa môžu obmedzovať na príjem, ktorý bol na túto dcérsku spoločnosť odklonený umelo. Je vhodné, aby sa tieto situácie riešili ako v tretích krajinách, tak aj v Únii. Vplyv pravidiel v rámci Únie by mal kryť všetky schémy, ktoré majú ako jeden z hlavných účelov umelý presun ziskov mimo členského štátu materskej spoločnosti smerom ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. V tomto prípade by sa výška príjmov pridelených materskej spoločnosti mala upraviť na základe princípu nezávislého vzťahu, aby štát materskej spoločnosti zdaňoval iba výšku príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do tej miery, do akej nezodpovedajú tomuto princípu. Malo by sa vyhnúť prekrývaniu pravidiel o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach a doložky o prechode.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)  Hybridné nesúrodé opatrenia sú dôsledkom rozdielov v právnej kvalifikácií platieb (finančných nástrojov) alebo subjektov a tieto rozdiely vychádzajú najavo pri interakcii medzi právnymi systémami dvoch jurisdikcií. Výsledkom takýchto nesúrodých opatrení je často dvojitý odpočet (t.j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte. Aby sa tomu predišlo, je nutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by jedna z oboch dotknutých jurisdikcií mala dať hybridnému nástroju alebo subjektu právnu kvalifikáciu a druhá jurisdikcia by ju mala akceptovať. Hoci členské štáty v rámci skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) schválili usmernenia o zdaňovaní hybridných subjektov4 a hybridných stálych prevádzkarní5 v rámci Únie, ako aj o zdaňovaní hybridných subjektov v súvislosti s tretími krajinami, ešte stále je potrebné prijať záväzné pravidlá. Napokon je potrebné obmedziť rozsah pôsobnosti týchto pravidiel na hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi. Hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi a tretími krajinami bude treba ďalej preskúmať.
(11)  Hybridné nesúrodé opatrenia sú dôsledkom rozdielov v právnej kvalifikácií platieb (finančných nástrojov) alebo subjektov a tieto rozdiely vychádzajú najavo pri interakcii medzi právnymi systémami dvoch jurisdikcií. Výsledkom takýchto nesúrodých opatrení je často dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte. Aby sa tomu predišlo, je nutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by jedna z oboch dotknutých jurisdikcií mala dať hybridnému nástroju alebo subjektu právnu kvalifikáciu a druhá jurisdikcia by ju mala akceptovať. Ak takýto nesúlad vzniká medzi členským štátom a treťou krajinou, riadne zdaňovanie takejto operácie musí zabezpečiť členský štát. Hoci členské štáty v rámci skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) schválili usmernenia o zdaňovaní hybridných subjektov4 a hybridných stálych prevádzkarní5 v rámci Únie, ako aj o zdaňovaní hybridných subjektov v súvislosti s tretími krajinami, ešte stále je potrebné prijať záväzné pravidlá.
__________________
__________________
4 Kódex správania (Zdaňovanie podnikov) – Správa Rade, 16553/14, FISC 225, 11.12.2014.
4 Kódex správania (Zdaňovanie podnikov) – Správa Rade, 16553/14, FISC 225, 11.12.2014.
5 Kódex správania (Zdaňovanie podnikov) – Správa Rade, 9620/15, FISC 60, 11.6.2015.
5 Kódex správania (Zdaňovanie podnikov) – Správa Rade, 9620/15, FISC 60, 11.6.2015.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)   Mali by byť vypracované celoúniové vymedzenie a vyčerpávajúci čierny zoznam daňových rajov a krajín vrátane tých, ktoré sú v Únii, ktoré narúšajú hospodársku súťaž poskytovaním výhodných daňových schém. Čierny zoznam by mal dopĺňať zoznam sankcií pre nespolupracujúce jurisdikcie, ako aj pre finančné inštitúcie, ktoré pôsobia v daňových rajoch.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)   Jedným z hlavných problémov, ktorým čelia daňové orgány, je to, že nemajú včasný prístup k úplným a relevantným informáciám o stratégiách daňového plánovania nadnárodných spoločností. Takéto informácie by sa mali sprístupniť, aby daňové orgány mohli rýchlo reagovať na daňové riziká efektívnejším posudzovaním týchto rizík, cielením kontrol a zvýrazňovaním potrebných zmien platných právnych predpisov.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)  Keďže jedným z hlavných cieľov tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči cezhraničným praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, členské štáty konajúce jednotlivo ho nemôžu dosiahnuť uspokojivo. Vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len zopakovali existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. Výsledkom by bola nekoordinovanosť. Keďže veľká miera neefektívnosti na vnútornom trhu má za následok hlavne problémy cezhraničnej povahy, nápravné opatrenia by sa mali prijať skôr na úrovni Únie. Je preto nevyhnutné prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok a toto sa dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia teda môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením minimálnej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie minimálnej základnej úrovne koordinácie v rámci Únie na účely splnenia svojich cieľov.
(14)  Keďže jedným z hlavných cieľov tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči cezhraničným praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, členské štáty konajúce jednotlivo ho nemôžu dosiahnuť uspokojivo. Vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len zopakovali existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. Výsledkom by bola nekoordinovanosť. Keďže veľká miera neefektívnosti na vnútornom trhu má za následok hlavne problémy cezhraničnej povahy, nápravné opatrenia by sa mali prijať skôr na úrovni Únie. Je preto nevyhnutné prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok a toto sa dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia teda môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením minimálnej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie minimálnej základnej úrovne koordinácie v rámci Únie na účely splnenia svojich cieľov. Prepracovanie právneho rámca daní s cieľom riešiť praktiky, ktoré narúšajú daňový základ, prostredníctvom regulácie, by umožnilo dosiahnuť lepšie výsledky, pokiaľ ide o zaručenie rovnakých podmienok v rámci vnútorného trhu.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)   Komisia by mala vykonať analýzu nákladov a prínosov a posúdiť možný vplyv vysokej úrovne zdaňovania na repatriáciu kapitálu z tretích krajín s nízkymi daňovými sadzbami.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 b (nové)
(14b)   Všetky obchodné dohody a dohody o hospodárskom partnerstve, ktorých zmluvnou stranou je Únia, by mali obsahovať ustanovenia o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť boj proti škodlivým daňovým praktikám.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice tri roky po nadobudnutí jej účinnosti a Rade o ňom podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,
(15)  Komisia by mala zaviesť osobitný monitorovací mechanizmus na zabezpečenie riadneho vykonávania tejto smernice a jednotného výkladu jej opatrení členskými štátmi. Mala by vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice tri roky po nadobudnutí jej účinnosti a podať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by Európskemu parlamentu a Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
(1a)   „daňovník“ je spoločnosť v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice;
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
(4a)   „náklady na licenčné poplatky“ sú náklady vyplývajúce z platieb akéhokoľvek druhu vyplácaných ako protihodnota za používanie alebo za právo na používanie akéhokoľvek autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo vrátane kinematografických filmov a softvéru, akéhokoľvek patentu, obchodnej značky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, alebo za informácie týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností alebo akéhokoľvek iného nehmotného aktíva; platby za používanie alebo za právo na používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia sa považujú za náklady na licenčné poplatky;
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 4 b (nový)
(4b)   „jurisdikcia s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním“ je akákoľvek jurisdikcia, ktorá od 31. decembra 2016 spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:
a)   absencia automatickej výmeny informácií so všetkými signatármi mnohostrannej dohody medzi príslušnými orgánmi podľa štandardov OECD uverejnených 21. júla 2014 s názvom Štandard pre automatickú výmenu informácií o finančnom účte v oblasti daní;
b)   neexistencia registra konečných vlastníkov spoločností, trustov a ekvivalentných právnych štruktúr, ktoré aspoň spĺňajú minimálne normy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 1a;
c)   zákony alebo správne predpisy alebo postupy, ktoré poskytujú priaznivé daňové zaobchádzanie podnikom bez ohľadu na to, či sa zapájajú do skutočnej hospodárskej činnosti alebo majú významnú hospodársku prítomnosť v dotknutej krajine.
__________________
1aSmernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 a (nový)
(7a)   „stála prevádzkareň“ je pevné miesto podnikania nachádzajúce sa v niektorom členskom štáte, prostredníctvom ktorého sa v plnej alebo čiastočnej miere vykonáva podnikanie spoločnosti iného členského štátu; toto vymedzenie zahŕňa aj situácie, v ktorých sa spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, považujú za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve daného členského štátu významnú prítomnosť;
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 b (nový)
(7b)   „daňový raj“ je jurisdikcia charakterizovaná jedným alebo viacerými z týchto kritérií:
a)   žiadne alebo iba nominálne zdaňovanie nerezidentov;
b)   zákony alebo administratívne praktiky, ktoré bránia účinnej výmene daňových informácií s inými jurisdikciami;
c)   zákony alebo správne ustanovenia zamedzujúce daňovej transparentnosti alebo absencia požiadavky vykonávania podstatnej hospodárskej činnosti.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 c (nový)
(7c)   „minimálna hospodárska podstata“ sú faktické kritériá vrátane v kontexte digitálneho hospodárstva, ktoré možno použiť na vymedzenie podniku, ako existencia vlastných ľudských a materiálnych zdrojov subjektu, samostatnosť riadenia, právna realita a prípadne charakter aktív;
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 d (nový)
(7d)   „európske daňové identifikačné číslo“ (DIČ) je číslo vymedzené v oznámení Komisie zo 6. decembra 2012 o akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom;
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 e (nový)
(7e)   „transferové oceňovanie“ je oceňovanie, za ktoré podnik prevádza hmotný tovar alebo nehmotné aktíva alebo poskytuje služby pridruženým podnikom;
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 f (nový)
(7f)   „patentová kolónka“ je systém na výpočet príjmov z duševného vlastníctva (DV), ktoré sú oprávnené na daňové zvýhodnenie vytvorením spojitosti medzi oprávnenými výdavkami vynaloženými na vytvorenie aktív DV (vyjadrenými ako podiel celkových výdavkov na vytvorenie aktív DV) a príjmami vyplývajúcimi z týchto aktív DV; tento systém obmedzuje aktíva DV na patenty alebo nehmotný tovar s rovnocennou funkciou a je základom vymedzenia pojmov „oprávnené výdavky“, „celkové výdavky“ a „príjem z aktív DV“;
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 g (nový)
(7g)   „schránková spoločnosť“ je akýkoľvek druh právnickej osoby bez hospodárskej podstaty vytvorenej na čisto daňové účely;
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 h (nový)
(7h)   „osoba alebo podnik spojený s daňovníkom“ je situácia, keď prvá osoba vlastní viac ako 25 % účasti v druhej, alebo keď existuje tretia osoba, ktorá vlastní viac ako 25 % účasti v prvej aj v druhej osobe.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 i (nový)
(7i)   „hybridné nesúrodé opatrenie“ je situácia medzi daňovníkom v jednom členskom štáte a pridruženým podnikom, ako sú vymedzené podľa platného systému dane z príjmu právnických osôb, v inom členskom štáte alebo tretej krajine, v ktorej sa nasledujúci výsledok môže pripísať rozdielom v právnom posúdení finančného nástroja alebo subjektu:
a)   k odpočtu tej istej platby, výdavkov alebo strát dochádza v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, v ktorom sa výdavky vynaložili alebo v ktorom došlo ku stratám, ako aj v inom členskom štáte alebo tretej krajine („dvojitý odpočet“); alebo
b)   došlo k odpočtu platby v členskom štáte alebo tretej krajine, kde má platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia tej istej platby v inom členskom štáte alebo tretej krajine („odpočet bez zahrnutia“).
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 2
2.  Prebytočné náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v daňovom roku, v ktorom vznikli, len do výšky 30 percent príjmov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) alebo do výšky 1 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia. EBITDA sa vypočíta tak, že k zdaniteľnému príjmu sa prirátajú (späť) daňovo upravené sumy čistých úrokových nákladov a iné náklady zodpovedajúce úroku, ako aj daňovo upravené sumy odpisov a amortizácie.
2.  Prebytočné náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v daňovom roku, v ktorom vznikli, len do výšky 20 % príjmov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) alebo do výšky 2 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia. EBITDA sa vypočíta tak, že k zdaniteľnému príjmu sa prirátajú (späť) daňovo upravené sumy čistých úrokových nákladov a iné náklady zodpovedajúce úroku, ako aj daňovo upravené sumy odpisov a amortizácie.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 2 a (nový)
2a.   Členské štáty môžu vylúčiť z pôsobnosti odseku 2 neprimerané náklady na pôžičky tretích strán použité na financovanie verejného infraštruktúrneho projektu, ktorý trvá aspoň 10 rokov a považuje sa za projekt vo všeobecnom verejnom záujme členského štátu alebo Únie.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4
4.  EBITDA v daňovom roku, ktorý nie je úplne absorbovaný nákladmi na prijaté úvery a pôžičky, ktoré vznikli daňovníkovi v danom daňovom roku alebo v predchádzajúcich daňových rokoch, sa môže preniesť do budúcich daňových rokov.
4.  EBITDA v daňovom roku, ktorý nie je úplne absorbovaný nákladmi na prijaté úvery a pôžičky, ktoré vznikli daňovníkovi v danom daňovom roku alebo v predchádzajúcich daňových rokoch, sa môže preniesť do budúcich daňových rokov počas piatich rokov.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 5
5.  Náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v bežnom daňovom roku podľa odseku 2, sú odpočítateľné do výšky 30 percent EBITDA v nasledujúcich daňových rokoch rovnakým spôsobom, ako náklady na prijaté úvery a pôžičky v týchto rokoch.
5.  Náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v bežnom daňovom roku podľa odseku 2, sú odpočítateľné do výšky 20 % EBITDA v piatich nasledujúcich daňových rokoch rovnakým spôsobom, ako náklady na prijaté úvery a pôžičky v týchto rokoch.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 6
6.  Odseky 2 až 5 sa neuplatňujú na finančné podniky.
6.  Odseky 2 až 5 sa neuplatňujú na finančné podniky. Komisia musí preskúmať rozsah pôsobnosti tohto článku, ak a keď sa dosiahne dohoda na úrovni OECD a keď Komisia rozhodne, že dohodu OECD je možné vykonať na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 4 a (nový)
Článok 4a
Stála prevádzkareň
1.   Stále miesto podnikania, ktoré daňovník využíva alebo udržiava, sa považuje za stálu prevádzkareň, ak ten istý daňovník alebo osoba s ním úzko spojená vykonáva obchodnú činnosť na rovnakom mieste alebo na inom mieste v tom istom štáte, a:
a)   toto miesto alebo to iné miesto predstavuje stálu prevádzkareň pre daňovníka alebo osobu s ním úzko spojenú v zmysle tohto článku, alebo
b)   celková činnosť vyplývajúca z kombinácie činností vykonávaných daňovníkom a osobou s ním úzko spojenou na rovnakom mieste, alebo tým istým daňovníkom alebo osobami úzko spojenými na oboch miestach, nemá prípravnú alebo pomocnú povahu, za predpokladu, že obchodné činnosti vykonávané daňovníkom a osobou s ním úzko spojenou na rovnakom mieste, alebo tým istým daňovníkom alebo osobami s ním úzko spojenými na oboch miestach, predstavujú doplnkové funkcie, ktoré sú súčasťou ucelenej obchodnej činnosti.
2.   Ak určitá osoba koná v danom štáte v mene daňovníka a v rámci toho bežne uzatvára zmluvy alebo bežne zohráva hlavnú úlohu vedúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sa systematicky uzatvárajú bez podstatných zmien zo strany daňovníka, a ak sú tieto zmluvy:
a)   v mene daňovníka;
b)   určené na prevod majetku, ktorý daňovník vlastní alebo ktorý má právo využívať, alebo určené na poskytnutie práva na využívanie takéhoto majetku, alebo
c)   na poskytovanie služieb daňovníkom,
sa daňovník považuje za daňovníka so stálou prevádzkarňou v danom štáte pre všetky činnosti, ktoré uvedená osoba vykonáva pre daňovníka, pokiaľ činnosti tejto osoby nemajú takú pomocnú alebo prípravnú povahu, že v prípade, že sa vykonávajú na stálom mieste podnikania, z tohto stáleho miesta podnikania nerobia stálu prevádzkareň v zmysle tohto odseku.
3.   Členské štáty zosúladia svoje platné právne predpisy a akékoľvek dvojstranné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto článkom.
4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa pojmov prípravného alebo pomocného charakteru.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Článok 4 b (nový)
Článok 4b
Zisky pripísateľné stálej prevádzkarni
1.   Zisky v členskom štáte, ktoré sú pripísateľné stálej prevádzkarni uvedenej v článku 4a, sú aj zisky, ktoré možno očakávať, najmä pri jej obchodovaní s ostatnými časťami podniku, ak by boli samostatnými a nezávislými podnikmi vykonávajúcimi tú istú činnosť a za podobných podmienok, berúc do úvahy aktíva a riziká dotknutých stálych prevádzkární.
2.   Ak členský štát upraví zisky pripísateľné stálej prevádzkarni uvedenej v odseku 1 a zodpovedajúcim spôsobom ho zdaňuje, zisk a dane v iných členských štátoch by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu.
3.   OECD v rámci akcie 7 BEPS OECD v súčasnosti skúma pravidlá vymedzené v článku 7 modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku týkajúce sa ziskov pripísateľných stálym prevádzkam, a po ich aktualizácii členské štáty zosúladia svoje platné právne predpisy.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Článok 4 c (nový)
Článok 4c
Jurisdikcie s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním
1.   Členské štáty môžu uložiť zrážkovú daň na platby od subjektu v tomto členskom štáte subjektu v jurisdikcii s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním.
2.   Na platby, ktoré nie sú priamo smerované subjektu v jurisdikcii s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním, ale pri ktorých možno rozumne predpokladať, že sú smerované subjektu v jurisdikcii s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním, nepriamo, t. j. prostredníctvom jednoduchých sprostredkovateľov v iných jurisdikciách, sa tiež vzťahuje odsek 1.
3.   Členské štáty včas aktualizujú akékoľvek dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré v súčasnosti bránia takejto úrovni zrážkovej dane, s cieľom odstrániť všetky právne prekážky brániace tomuto opatreniu kolektívnej obrany.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Daňovník podlieha dani vo výške rovnajúcej sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu zníženej o ich hodnotu na daňové účely v prípade niektorej z týchto situácií:
1.  Daňovník podlieha dani vo výške rovnajúcej sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu aktív zníženej o ich hodnotu na daňové účely v prípade niektorej z týchto situácií:
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
a)  daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine;
a)  daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pokiaľ členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu;
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 1 – písmeno b
b)  daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine;
b)  daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo do inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pokiaľ členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu;
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 1 – písmeno d
d)  daňovník prevádza svoju stálu prevádzkareň mimo členského štátu.
d)  daňovník prevádza svoju stálu prevádzkareň do iného členského štátu alebo tretej krajiny, pokiaľ členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 7
7.  Tento článok sa neuplatňuje na dočasné prevody aktív, ak sa aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu.
7.  Tento článok sa neuplatňuje na dočasné prevody aktív, ak sa aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu, ani na prevody hmotných aktív s cieľom vytvárať príjmy z aktívnej podnikateľskej činnosti. Na využitie tejto výnimky bude daňovník musieť preukázať svojim daňovým orgánom, že zahraničný príjem pochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti, napríklad formou osvedčenia od zahraničných daňových orgánov.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh smernice
Článok 5 a (nový)
Článok 5a
Transferové oceňovanie
1.   V súlade s usmerneniami OECD uverejnenými 18. agusta 2010 s názvom Zásady pre transferové oceňovanie určené nadnárodným spoločnostiam a daňovým správam zisky, ktoré podnik mohol dosiahnuť, ale ich nedosiahol v dôsledku nasledujúcich podmienok, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené:
a)   podnik z jedného štátu sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na riadení, kontrole alebo základnom imaní podniku z iného štátu, alebo
b)   sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo základnom imaní podniku z jedného štátu a podniku z iného štátu, a
c)   sú v jednom aj druhom prípade oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané dohodnutými alebo uloženými podmienkami, ktoré sa líšia od podmienok, na ktorých by sa dohodli nezávislé podniky.
2.   Ak štát zahrnie do zisku podniku z tohto štátu a príslušne zdaní zisk, ktorý podnik z druhého štátu zdanil v tomto druhom štáte, a ak takto zahrnutý zisk je zisk, ktorý by dosiahol podnik z prvého štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli rovnaké, ako podmienky medzi nezávislými podnikmi, druhý štát vykoná primeranú úpravu výšky dane, ktorú vybral z tohto zisku. Pri určovaní tejto úpravy sa zohľadnia ďalšie ustanovenia tejto smernice a v prípade potreby príslušné orgány štátov uskutočnia navzájom konzultácie.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1
1.  Členské štáty nemôžu daňovníka oslobodiť od dane z príjmu zo zahraničia, ktorý daňovník prijal ako rozdelené zisky od subjektu v tretej krajine alebo ako výnos z odpredaja podielov v držbe subjektu v tretej krajine alebo ako príjem zo stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tretej krajine, ak daný subjekt alebo stála prevádzkareň podliehajú, v krajine rezidencie subjektu alebo v krajine, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza, dani zo ziskov so zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou ako 40 percent zákonnej sadzby dane, ktorá by sa vymerala v uplatniteľnom systéme dane z príjmu právnických osôb v členskom štáte daňovníka. Za týchto okolností daňovník podlieha dani z príjmov zo zahraničia, pričom sa z jeho daňovej povinnosti v štáte jeho daňovej rezidencie odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nepresiahne výšku dane, ktorá sa vypočítala pred odpočtom a vzťahuje sa na zdaniteľný príjem.
1.  Členské štáty neoslobodia daňovníka od dane z príjmov zo zahraničia, ktoré nepochádzajú z aktívnej podnikateľskej činnosti a ktoré daňovník prijal ako rozdelené zisky od subjektu v tretej krajine alebo ako výnos zo scudzenia podielov držaných v subjekte v tretej krajine alebo ako príjem zo stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tretej krajine, ak daný subjekt alebo stála prevádzkareň podliehajú v krajine rezidencie subjektu alebo v krajine, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza, zákonnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako 15 %. Za týchto okolností daňovník podlieha dani z príjmov zo zahraničia, pričom sa z jeho daňovej povinnosti v štáte jeho daňovej rezidencie odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nepresiahne výšku dane, ktorá sa vypočítala pred odpočtom a vzťahuje sa na zdaniteľný príjem. Na využitie tejto výnimky bude daňovník musieť preukázať svojim daňovým orgánom, že zahraničný príjem pochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti, ktorá je podporovaná primeraným personálom, vybavením a priestormi, ktoré odôvodňujú príjmy, ktoré mu boli pridelené.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 1
1.  Schémy, ktoré nie sú skutočné, alebo súbory schém, ktoré sa vykonávajú hlavne s cieľom získať daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s cieľom alebo účelom inak uplatniteľných daňových ustanovení, sa na účely výpočtu daňovej povinnosti právnických osôb neberú do úvahy. Schéma môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.
1.  Schémy, ktoré nie sú skutočné, alebo súbory schém, ktorých hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získať daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s cieľom alebo účelom inak uplatniteľných daňových ustanovení, nie sú skutočné pri zohľadnení všetkých podstatných faktov a okolností, sa na účely výpočtu daňovej povinnosti právnických osôb neberú do úvahy. Schéma môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3
3.  Ak sa v súlade s odsekom 1 schémy alebo súbory schém neberú do úvahy, daňová povinnosť sa vypočíta na základe ekonomickej podstaty v súlade s vnútroštátnym právom.
3.  Ak sa v súlade s odsekom 1 schémy alebo súbory schém neberú do úvahy, daňová povinnosť sa vypočíta na základe ekonomickej podstaty v súlade s vnútroštátnym právom, ako sa vymedzuje v článku 2.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3 a (nový)
3a.   Členské štáty pridelia primerané ľudské, odborné a rozpočtové zdroje svojim národným daňovým orgánom, predovšetkým daňovým audítorom, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňových orgánov zameranú na cezhraničnú spoluprácu pri daňových podvodoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam, ako aj na automatickú výmenu informácií s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3 b (nový)
3b.   Komisia zriadi kontrolnú a monitorovaciu jednotku BEPS v rámci svojej štruktúry ako silný nástroj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov, ktorá bude vyhodnocovať a poskytovať poradenstvo pri vykonávaní tejto smernice a ďalších pripravovaných legislatívnych aktov, ktoré sa zaoberajú problematikou narúšania základu dane a presunu ziskov v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Riadiaca a monitorovacia jednotka BEPS podá správu Európskemu parlamentu.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – písmeno b
b)  podľa všeobecného režimu krajiny subjektu zisky podliehajú skutočnej daňovej sadzbe nižšej ako 40 percent skutočnej daňovej sadzby, ktorá by sa vymeriavala v uplatniteľnom systéme dane z príjmu právnických osôb v členskom štáte daňovníka;
b)  podľa všeobecného režimu krajiny subjektu zisky podliehajú skutočnej daňovej sadzbe nižšej ako 15 %; táto sadzba sa každoročne upraví podľa hospodárskeho vývoja svetového obchodu;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – písmeno c – úvodná časť
c)  viac než 50 percent príjmu plynúceho subjektu patrí do niektorej z týchto kategórií:
c)  viac než 25 % príjmu plynúceho subjektu patrí do niektorej z týchto kategórií:
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – písmeno c – bod vii a (nový)
(viia) príjmy z tovaru, s ktorým sa obchoduje s daňovníkom alebo s jeho pridruženými podnikmi, s výnimkou štandardizovaného tovaru, s ktorým sa pravidelne obchoduje medzi nezávislými stranami a pre ktorý existujú ceny pozorovateľné verejnosťou.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1
2.  Členské štáty neuplatňujú odsek 1, ak je subjekt daňovým rezidentom v členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo ak ide o stálu prevádzkareň subjektu tretej krajiny nachádzajúcu sa v členskom štáte, pokiaľ zriadenie subjektu nie je čisto umelé, alebo pokiaľ sa subjekt v rámci svojej činnosti nezapája do špekulatívnych schém, ktoré nie sú skutočné a zaviedli sa hlavne s cieľom získať daňovú výhodu.
2.  Členské štáty neuplatňujú odsek 1, ak je subjekt daňovým rezidentom v členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo ak ide o stálu prevádzkareň subjektu tretej krajiny nachádzajúcu sa v členskom štáte, pokiaľ daňovník preukáže, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť bola vytvorená z riadnych obchodných dôvodov a vykonáva hospodársku činnosť podporovanú primeraným personálom, vybavením a priestormi, ktoré odôvodňujú príjmy, ktoré mu boli pridelené. V osobitnom prípade poisťovní sa skutočnosť, že materská spoločnosť zaisťuje svoje riziká prostredníctvom vlastných dcérskych spoločností, považuje za nepravú.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh smernice
Článok 10 – názov
Hybridné nesúrodé opatrenia
Hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 2 a (nový)
Členské štáty aktualizujú svoje dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tretími krajinami alebo dohodnú kolektívne rovnocenné dohody, aby ustanovenia tohto článku boli uplatniteľné v cezhraničných vzťahoch medzi členskými štátmi a tretími krajinami.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh smernice
Článok 10 a (nový)
Článok 10a
Hybridné nesúrodé opatrenia súvisiace s tretími krajinami
Ak hybridné nesúrodé opatrenie medzi členským štátom a treťou krajinou má za následok dvojitý odpočet, členský štát odmietne odpočet takejto platby, pokiaľ tretia krajina tak už urobila.
Ak hybridné nesúrodé opatrenie medzi členským štátom a treťou krajinou má za následok odpočet bez zahrnutia, členský štát podľa potreby odmietne odpočet alebo prípadne nezahrnutie takejto platby, pokiaľ tretia krajina tak už urobila.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh smernice
Článok 10 b (nový)
Článok 10b
Efektívna sadzba dane
Komisia vypracuje spoločnú metódu výpočtu efektívnej sadzby dane v každom členskom štáte, aby sa mohla zostaviť porovnávacia tabuľka efektívnych sadzieb dane v jednotlivých členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh smernice
Článok 10 c (nový)
Článok 10c
Opatrenia proti zneužívaniu daňových zmlúv
1.   Členské štáty zmenia svoje dvojstranné daňové zmluvy, aby zahŕňali nasledujúce ustanovenia:
a)   doložku, ktorou sa zabezpečí, aby sa obe zmluvné strany zaviazali, že dane sa budú platiť tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti a vytvára sa hodnota;
b)   dodatok, ktorý objasňuje, že cieľom dvojstranných zmlúv je popri zamedzení dvojitého zdanenia boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;
c)   doložku o skúške hlavného účelu založenej na všeobecnom pravidle proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ako je vymedzené v odporúčaní Komisie (EÚ) 2016/136 z 28. januára 2016 o vykonávaní opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv1a;
d)   vymedzenie pojmu stála prevádzkareň v zmysle článku 5 modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku.
2.   Komisia vypracuje do 31. decembra 2017 návrh európskeho prístupu k daňovým zmluvám s cieľom vytvoriť európsky vzor daňovej zmluvy, ktorý by mohol nakoniec nahradiť tisíce dvojstranných zmlúv uzavretých každým členským štátom.
3.   Členské štáty odsúdia alebo upustia od podpísania dvojstranných zmlúv s jurisdikciami, ktoré nedodržiavajú minimálne normy dohodnutých úniových zásad dobrej správy v daňových záležitostiach.
_______________
1a Ú. v. EÚ L 25, 2.2.2016, s. 67.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh smernice
Článok 10 d (nový)
Článok 10d
Dobrá správa v daňových záležitostiach
Komisia zahrnie ustanovenia o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť boj proti škodlivým daňovým praktikám v rámci medzinárodných obchodných dohôd a dohôd o hospodárskom partnerstve, ktorých je Únia zmluvnou stranou.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh smernice
Článok 10 e (nový)
Článok 10e
Sankcie
Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách, ktoré sa uložia v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zaistenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii tieto pravidlá a opatrenia a informujú ju o všetkých následných zmenách týchto pravidiel a opatrení.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh smernice
Článok 11 – názov
Preskúmanie
Preskúmanie a monitorovanie
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 1
1.  Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice tri roky po nadobudnutí jej účinnosti a Rade o ňom podá správu.
1.  Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice tri roky po nadobudnutí jej účinnosti a podá o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 2
2.  Členské štáty Komisii poskytujú všetky informácie potrebné na vyhodnotenie vykonávania tejto smernice.
2.  Členské štáty poskytujú Európskemu parlamentu a Komisii všetky informácie potrebné na vyhodnotenie vykonávania tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 2 a (nový)
2a.   Komisia zavedie osobitný monitorovací mechanizmus na zabezpečenie úplnej a primeranej transpozície tejto smernice a správneho výkladu všetkých stanovených vymedzení pojmov a opatrení požadovaných členskými štátmi, s cieľom vytvoriť koordinovaný európsky prístup na boj proti BEPS.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh smernice
Článok 11 a (nový)
Článok 11a
Európske daňové identifikačné číslo
Komisia predloží legislatívny návrh na zavedenie harmonizovaného spoločného európskeho daňového identifikačného čísla do 31. decembra 2016 s cieľom dosiahnuť, aby sa automatická výmena daňových informácií v rámci Únie stala účinnejšou a spoľahlivejšou.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh smernice
Článok 11 b (nový)
Článok 11b
Povinná automatická výmena informácií v daňových záležitostiach
S cieľom zaručiť úplnú transparentnosť a riadne vykonávane ustanovení tejto smernice je výmena informácií v daňových záležitostiach automatická a povinná, ako stanovuje smernica Rady 2011/16/EÚ1a.
_______________
1aSmernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

Opatrenia v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia zo strany CIA
PDF 303kWORD 118k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA (2016/2573(RSP))
P8_TA(2016)0266B8-0580/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 2, 3, 4, 6, 7 a 21,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 18 a 19,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–  so zreteľom na príslušné nástroje OSN na ochranu ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a k nemu pripojené protokoly a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím z 20. decembra 2006,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) z 24. septembra 2014 o ohrození medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobenom teroristickými činmi,

–  so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva, ktorú vypracoval osobitný spravodajca pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie a ktorá sa zameriava na vyšetrovacie výbory v súvislosti s modelmi alebo postupmi mučenia alebo iných foriem zlého zaobchádzania,

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Nasr a Ghali/Taliansko (Abú Omar) z februára 2016, Al-Nashiri/Poľsko a Husajn (Abú Zubaydah)/Poľsko z júla 2014 a El-Masri/bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko z decembra 2012,

–  so zreteľom na neskončené a prebiehajúce prípady pred Európskym súdom pre ľudské práva (Abú Zubaydah/Litva a al-Nashiri/Rumunsko),

–  so zreteľom na rozsudok talianskeho súdu, ktorým usvedčil a odsúdil na tresty odňatia slobody v neprítomnosti 22 agentov CIA, jedného pilota Air Force a dvoch talianskych agentov za ich úlohu v únose milánskeho imáma Abú Omara,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a jej členských štátov a Spojených štátov amerických z 15. júna 2009 o zatvorení väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a na budúcu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu založenú na spoločných hodnotách, medzinárodnom práve a dodržiavaní zásad právneho štátu a ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2011 o Guantáname: nadchádzajúce rozhodnutie o treste smrti(1), ďalšie uznesenia o Guantáname, z ktorých posledné je z 23. mája 2013 o hladovke väzňov(2), uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(3) a usmernenia EÚ o treste smrti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o údajnom využívaní európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov podľa predbežných výsledkov práce dočasného výboru(4), uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov(5), uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP(6) a uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA(7),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. a 6. júna 2014 týkajúce sa základných práv a právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(8), a na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA(10),

–  so zreteľom na Bruselskú deklaráciu o vykonávaní Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá bola prijatá v marci 2015,

–  so zreteľom na skončené vyšetrovanie podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), ktoré sa týkalo nezákonného zadržiavania zo strany CIA a prepravy osôb podozrivých z účasti na terorizme, a na žiadosť generálneho tajomníka Rady Európy, aby mu všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, poskytli informácie o predchádzajúcich alebo prebiehajúcich vyšetrovaniach, relevantných prípadoch pred vnútroštátnymi súdmi alebo iných opatreniach realizovaných vzhľadom na predmet tohto vyšetrovania do 30. septembra 2015(11),

–  so zreteľom na parlamentnú služobnú cestu na účely zistenia potrebných skutočností Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 24. a 25. septembra 2015 do Bukurešti (Rumunsko), a na príslušnú správu o tejto služobnej ceste,

–  so zreteľom na verejné vypočutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 13. októbra 2015 na tému Vyšetrovanie údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA,

–  so zreteľom na publikáciu z roku 2015 vypracovanú pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci s názvom Snaha o zodpovednosť? vyšetrovanie zo strany EÚ a členských štátov programu CIA na vydávanie a tajné zadržiavanie,

–  so zreteľom na otvorený list odborníkov OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na ľudské práva z 11. januára 2016 adresovaný vláde Spojených štátov amerických pri príležitosti 14. výročia otvorenia väzenského zariadenia na Guantáname,

–  so zreteľom na nedávno prijaté uznesenia a uverejnené správy Medziamerickej komisie pre ľudské práva týkajúce sa ľudských práv osôb zadržiavaných na Guantáname vrátane ich prístupu k zdravotnej starostlivosti, správu Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) z roku 2015, ako aj rozhodnutia pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA (O-000038/2016 – B8-0367/2016 a O-000039/2016 – B8-0368/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je založená na zásadách demokracie, právneho štátu, ľudských právach a základných slobodách, úcte k ľudskej dôstojnosti a dodržiavaní medzinárodného práva nielen v rámci svojich vnútorných politík, ale aj navonok; keďže je nevyhnutné, aby sa záväzok EÚ rešpektovať ľudské práva, posilnený nadobudnutím platnosti Charty základných práv Európskej únie a prístupovým procesom k Európskemu dohovoru o ľudských právach, odzrkadľoval vo všetkých oblastiach politík s cieľom zabezpečiť účinnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv;

B.  keďže v rámci posilňovania boja proti terorizmu sa rovnováha medzi rôznymi mocami v štáte presunula nebezpečne v prospech širších právomoci vlád na úkor parlamentov a súdov, čo vedie k nebývalému využívanie inštitútu mlčanlivosti a bráni verejným vyšetrovaniam údajného porušovania ľudských práv;

C.  keďže Európsky parlament opakovane požadoval, aby sa v rámci boja proti terorizmu rešpektoval právny štát, ľudská dôstojnosť a základné slobody, a to aj v kontexte medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, na základe zmlúv EÚ, Európskeho dohovoru o ľudských právach, ústav jednotlivých štátov a právnych predpisov pre oblasť ľudských práv;

D.  keďže Európsky parlament, ako výsledok práce svojho dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, rozhodne odsúdil program týkajúci sa vydávania a tajného zadržiavania osôb pod vedením americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), v rámci ktorého dochádzalo k viacnásobnému porušovaniu ľudských práv vrátane nezákonného a svojvoľného zadržiavania, únosov, mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, porušovanie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ako aj násilného zmiznutia, pri ktorom sa vyžíval európsky vzdušný priestor a európske územie zo strany CIA;

E.  keďže v záujme účinnej ochrany a podpory ľudských práv v rámci vnútorných a vonkajších politík EÚ a zaistenia legitímnych a účinných bezpečnostných politík založených na zásadách právneho štátu je nevyhnutné vyvodiť za tieto skutky zodpovednosť;

F.  keďže Európsky parlament opakovane žiadal dôkladné vyšetrenie účasti členských štátov EÚ na programoch CIA pre tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie;

G.  keďže 9. decembra 2015 ubehol rok od uverejnenia štúdie užšieho výboru Senátu USA pre spravodajské služby (SSCI) o programe CIA pre zadržiavanie a vypočúvanie a o používaní rôznych foriem mučenia zadržaných osôb službou CIA medzi rokmi 2001 a 2006; keďže v štúdii boli odhalené nové skutočnosti, ktoré posilňujú obvinenia, že niekoľko členských štátov EÚ, ich orgány a úradníci a zamestnanci ich bezpečnostných a spravodajských služieb boli zapojení do programu CIA pre tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, niekedy prostredníctvom korupčných praktík založených na vysokých peňažných sumách, ktoré poskytla CIA výmenou za ich spoluprácu; keďže uverejnenie štúdie neviedlo v USA k vyvodeniu žiadneho druhu zodpovednosti vo vzťahu k programom CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie; keďže USA žiaľ nespolupracovali v rámci vyšetrovania účasti Európy na programoch CIA a keďže nebola vyvodená žiadna zodpovednosť voči páchateľom;

H.  keďže Mark Martins, generálny prokurátor pre vojenské súdy v Zálive Guantánamo, uviedol, že k udalostiam uvedeným v zhrnutí štúdie SSCI o programe CIA pre zadržiavanie a vypočúvanie naozaj došlo;

I.  keďže sa vykonala nová analýza na základe informácií obsiahnutých v zhrnutí SSCI, v ktorej sa potvrdili výsledky predchádzajúcich vyšetrovaní v súvislosti s účasťou viacerých krajín vrátane členských štátov EÚ a určili sa nové spôsoby vyšetrovania;

J.  keďže bývalý Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. októbra 2013 vyzval súčasný Európsky parlament, aby naďalej plnil a vykonával mandát, ktorý Európskemu parlamentu zveril Dočasný výbor vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, a zaistil tak prijatie opatrení v súvislosti s jeho odporúčaniami, aby preskúmal prípadné nové prvky a aby plne využil a rozvinul svoje vyšetrovacie právomoci;

K.  keďže nedávno prijaté uznesenia a uverejnené správy Medziamerickej komisie pre ľudské práva týkajúce sa ľudských práv osôb zadržiavaných na Guantáname vyvolávajú obavy, že minimálne niektorým zadržiavaným osobám sa neposkytuje primeraná lekárska starostlivosť alebo rehabilitácia; keďže v správe OBSE/ODIHR z roku 2015 sa takisto vyjadrujú obavy v súvislosti s ľudskými právami v Guantáname vrátane odopierania práv na spravodlivé súdne konanie a keďže v rozhodnutiach pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie sa uvádza, že rôzne osoby nachádzajúce sa v Guantáname sú svojvoľne zadržiavané;

L.  keďže prezident USA Barack Obama sa zaviazal zatvoriť do januára 2010 väzenské zariadenie v zálive Guantánamo; keďže 15. júna 2009 EÚ a jej členské štáty a USA podpísali spoločné vyhlásenie o zatvorení väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a o budúcej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu založenej na spoločných hodnotách, medzinárodnom práve a dodržiavaní zásad právneho štátu a ľudských práv; keďže 23. februára 2016 prezident Obama poslal Kongresu plán na trvalé zatvorenie vojenského väzenia na Guantáname; keďže pomoc členských štátov EÚ pri presídľovaní niektorých väzňov je obmedzená;

M.  keďže po uverejnení štúdie Senátu žiadne zapojené členské štáty neuskutočnili úplné a účinné vyšetrovanie s cieľom postaviť páchateľov zločinov pred súd podľa medzinárodného a vnútroštátneho práva alebo vyvodiť zodpovednosť;

N.  keďže je poľutovaniahodné, že členovia parlamentného Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorí sa zúčastnili služobnej cesty na účely zistenia potrebných skutočností do Bukurešti, nemohli navštíviť budovu Národného registračného úradu pre utajované skutočnosti (ORNISS), ktorú údajne CIA využívala ako miesto tajného zadržiavania;

O.  keďže v uznesení Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA bol Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci poverený, aby v súčinnosti s Výborom pre zahraničné veci, a najmä Podvýborom pre ľudské práva, obnovili vyšetrovanie údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v európskych krajinách zo strany CIA a aby o tom do roka podali správu na plenárnom zasadnutí;

1.  zdôrazňuje jedinečný význam a strategický charakter transatlantických vzťahov v období rastúcej celosvetovej nestability; zastáva názor, že tento vzťah, ktorý je založený na spoločných záujmoch, ako aj spoločných hodnotách, je potrebné ďalej posilniť na základe rešpektovania multilateralizmu, právneho štátu a riešenia konfliktov prostredníctvom rokovaní;

2.  opätovne zdôrazňuje svoje dôrazné odsúdenie používania rozšírených techník vypočúvania, ktoré sú podľa medzinárodného práva zakázané a ktoré okrem iného porušujú právo na slobodu, bezpečnosť, humánne zaobchádzanie, ochranu pred mučením, prezumpciu neviny, právo na spravodlivý proces, právnu pomoc a rovnakú právnu ochranu;

3.  vyjadruje, rok po uverejnení štúdie Senátu USA, vážne znepokojenie nad apatiou, ktorú prejavili členské štáty a inštitúcie EÚ pri uznaní viacnásobného porušovania základných práv a mučenia, ktoré sa odohrali na európskej pôde v rokoch 2001 a 2006, pri ich vyšetrovaní a postavení zúčastnených a zodpovedných osôb pred spravodlivosť;

4.  víta rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 23. februára 2016 vo veci Nasr a Ghali/Taliansko (44883/09), podľa ktorého talianske orgány vedeli o mučení egyptského imáma Abú Omara a očividne využili inštitút mlčanlivosti s cieľom zaistiť de facto beztrestnosť zodpovedných osôb; vyzýva taliansku vládu, aby zbavila mlčanlivosti bývalého veliteľa vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (SISMI), jeho zástupcu, ako aj troch bývalých členov SISMI, v záujme zabezpečenia nehateného výkonu spravodlivosti;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v septembri 2015 sa do Rumunska uskutočnila iba jedna služobná cesta na účely zistenia potrebných skutočností za účasti širšieho politického spektra; požaduje viac služobných ciest na účely zistenia potrebných skutočností organizovaných Európskym parlamentom do tých členských štátov, ktoré sa uvádzajú v štúdii Senátu USA o programe CIA pre zadržiavanie a vypočúvanie a ktoré sa spolupodieľali na tomto programe, napríklad Litva, Poľsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že kľúčovou prioritou zahraničných vzťahov EÚ je a musí zostať transatlantická spolupráca na základe spoločných hodnôt, ako je podpora slobody a bezpečnosti, demokracie a základných ľudských práv; pripomína jasnú pozíciu z vyhlásenia USA a EÚ z roku 2009 v tom zmysle, že v rámci spoločného úsilia bojovať proti terorizmu sa musia rešpektovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, najmä z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, vďaka čomu budú naše krajiny silnejšie a bezpečnejšie; vyzýva USA, aby v tejto súvislosti vyvinuli maximálne úsilie a rešpektovali práva občanov EÚ rovnakej miere ako občanov USA;

7.  domnieva sa, že v rámci transatlantickej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu sa musia rešpektovať základné práva, základné slobody a súkromie, ako sú zaručené v právnych predpisoch EÚ v spoločnom záujme občanov na oboch stranách Atlantiku; vyzýva na pokračovanie politického dialógu medzi transatlantickými partnermi o otázkach bezpečnosti a boja proti terorizmu vrátane ochrany občianskych a ľudských práv s cieľom účinne bojovať proti terorizmu;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viac ako rok po uverejnení štúdie Senátu USA a prijatí tohto uznesenia Európskeho parlamentu, v ktorom boli USA vyzvané, aby vyšetrili a trestne stíhali opakované porušovanie ľudských práv v súvislosti s programami CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie a aby spolupracovali, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ v súvislosti s programom CIA, nebola vyvodená zodpovednosť voči žiadnym páchateľom a vláda USA nespolupracovala s členskými štátmi EÚ;

9.  opätovne vyzýva USA, aby aj naďalej vyšetrovali a trestne stíhali opakované porušovanie ľudských práv v súvislosti s programami CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie pod vedením predchádzajúcej vlády USA a aby spolupracovali, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ o informácie, vydanie alebo účinné opravné prostriedky pre obete v súvislosti s programom CIA; nabáda SSCI, aby zverejnil svoju štúdiu programu CIA pre zadržiavanie a vypočúvanie; zdôrazňuje základný záver, ku ktorému dospel Senát USA, že násilné a nezákonné metódy uplatňované CIA neviedli k získaniu spravodajských informácií, ktoré by zabránili ďalším teroristickým útokom; pripomína svoje absolútne odsúdenie mučenia a násilných zmiznutí; ďalej vyzýva USA, aby dodržiavali medzinárodné právo upravujúce vyšetrovanie aktuálnych obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania v Guantáname zahŕňajúce viaceré žiadosti členských štátov EÚ o informácie týkajúce sa väzňov predtým držaných v tajných väzniciach a žiadosť osobitného spravodajcu OSN pre mučenie týkajúcu sa jeho mandátu na kontrolu Guantánama a vypočutie obetí mučenia CIA;

10.  vyjadruje poľutovanie nad ukončením vyšetrovania zo strany generálneho tajomníka Rady Európy podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach vzhľadom na to, že vyšetrovania vo viacerých členských štátoch zostávajú nevyriešené a že je v tejto súvislosti potrebné vykonať nadväzujúce opatrenia; opakuje preto svoju výzvu členským štátom, aby pri zabezpečení úplnej transparentnosti vyšetrili tvrdenia o existencii tajných väzenských zariadení na svojom území, v ktorých boli zadržiavaní ľudia v rámci programu CIA a aby trestne stíhali subjekty zapojené do týchto operácií vrátane verejných orgánov, zohľadňujúc všetky nové dôkazy, ktoré vyšli najavo (vrátane uskutočnených platieb, ako sa uvádza v zhrnutí SSCI), a s poľutovaním konštatuje pomalé tempo vyšetrovania, obmedzenú zodpovednosť a prílišné využívanie inštitútu mlčanlivosti;

11.  naliehavo žiada Litvu, Rumunsko a Poľsko, aby ako bezodkladnú záležitosť transparentne, dôkladne a účinne vyšetrili existenciu tajných väzenských zariadení CIA na svojom území, pričom plne zohľadnia všetky faktické dôkazy, ktoré boli zverejnené, postavili páchateľov porušovania ľudských práv pred súd, umožnili vyšetrovateľom dôkladne preskúmať sieť letov v súvislosti s vydávaním väzňov a vyšetrili aktivity kontaktných osôb, o ktorých sa vie, že tieto lety organizovali alebo sa ich zúčastnili, vykonali forenzné preskúmanie väzenských priestorov a poskytovania zdravotnej starostlivosti väzňom zadržiavaným na týchto miestach, zanalyzovali záznamy z mobilných telefónov a prevody peňazí, preskúmali žiadosti o status/účasť na vyšetrovaní potenciálnych obetí a zabezpečili, aby sa vzali do úvahy všetky relevantné trestné činy vrátane tých, ktoré sa týkajú prepravy zadržiavaných osôb, alebo zverejnili závery akéhokoľvek doterajšieho vyšetrovania;

12.  trvá na úplnom a rýchlom vykonaní rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva proti Poľsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko vrátane dodržiavania naliehavých individuálnych a všeobecných opatrení; pripomína žiadosť Výboru ministrov Rady Európy adresovanú Poľsku, aby od USA žiadalo a dostalo diplomatické ubezpečenia o neuplatňovaní trestu smrti a záruku spravodlivého súdneho konania, a aby vykonalo včasné, komplexné a účinné vyšetrovanie trestnej činnosti s cieľom zabezpečiť, že všetky príslušné trestné činy budú vyriešené vrátane tých, ktoré sa týkajú všetkých obetí, a postavilo páchateľov porušovania ľudských práv pred súd; víta preto zámer bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko zriadiť ad hoc nezávislý vyšetrovací orgán a vyzýva na jeho rýchle zriadenie s medzinárodnou podporou a účasťou;

13.  pripomína, že bývalý riaditeľ rumunskej tajnej služby Ioan Talpes pred delegáciou Európskeho parlamentu priznal, že v plnom rozsahu vedel o prítomnosti CIA na rumunskom území a dal súhlas s nájmom budovy pre ňu;

14.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, ktorým čelia vnútroštátne parlamentné a súdne vyšetrovania zapojenia niektorých členských štátov do programu CIA, a nenáležitou klasifikáciou dokumentov vedúcou k de facto beztrestnosti páchateľov porušovania ľudských práv;

15.  pripomína, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku z 24. júla 2014 výslovne uznal, že verejné zdroje a kumulatívne dôkazy, ktoré by pomohli objasniť zapojenie členských štátov do programu CIA pre vydávanie osôb, predstavujú prípustný dôkaz v súdnom konaní, najmä vtedy, keď sú štátne dokumenty vylúčené z verejného alebo súdneho preskúmania z dôvodu „národnej bezpečnosti“;

16.  víta doterajšie úsilie Rumunska a vyzýva rumunský Senát, aby odtajnil zostávajúce tajné časti správy z roku 2007, konkrétne prílohy, z ktorých vychádzali závery vyšetrovania rumunského Senátu; opätovne vyzýva Rumunsko, aby vyšetrilo tvrdenia o existencii tajných väzníc, trestne stíhalo osoby zapojené do týchto operácií zohľadňujúc všetky nové dôkazy, ktoré vyšli najavo, a aby k ukončeniu vyšetrovania pristupovalo ako k naliehavej záležitosti;

17.  konštatuje, že údaje zhromaždené počas vyšetrovanie účasti Litvy na programe CIA pre tajné zadržiavanie, ktoré viedol Výbor litovského parlamentu pre národnú bezpečnosť a obranu (CNSD), neboli zverejnené a žiada ich sprístupnenie;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek viacerým žiadostiam (list predsedu Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci ministrovi zahraničných vecí Rumunska, a ďalšia žiadosť štátnemu tajomníkovi počas služobnej cesty na účely zistenia potrebných skutočností), nebolo účastníkom tejto cesty umožnené navštíviť budovu „Bright Light“, ktorá bola opakovane a oficiálne označená ako miesto zadržiavania;

19.  vyzýva všetkých poslancov Európskeho parlamentu, najmä však tých, ktorí zastávali vládne pozície v dotknutých krajinách počas trvania udalostí, ktoré sú predmetom vyšetrovania, aby v plnej miere aktívne podporovali vyšetrovanie týkajúce účasti členských štátov EÚ na programoch CIA pre tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie;

20.  vyzýva Komisiu a Radu, aby do konca júna 2016 podali správu na plenárnej schôdzi o následných opatreniach prijatých na odporúčania a požiadavky Európskeho parlamentu vznesené v rámci jeho vyšetrovania údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov agentúrou CIA v európskych krajinách a v jeho následných uzneseniach, a o výsledkoch vyšetrovaní a trestných stíhaní, ktoré sa vedú v členských štátoch;

21.  žiada posilniť pravidelný, štruktúrovaný medziparlamentný dialóg medzi EÚ a USA, najmä medzi Výborom Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a jeho príslušnými partnermi v americkom kongrese a senáte, s využitím všetkých možností spolupráce a dialógu, ktoré poskytuje transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD); v tejto súvislosti víta 78. zasadnutie TLD medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA, ktoré sa konalo 26. až 28. júna 2016 v Haagu, ako príležitosť na posilnenie tejto spolupráce vzhľadom na to, že spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bude neoddeliteľnou súčasťou rokovaní;

22.  pripomína, že transparentnosť je absolútnym pilierom každej demokratickej spoločnosti a nevyhnutným predpokladom zodpovednosti každej vlády voči svojim občanom; je preto hlboko znepokojený rastúcou tendenciou zo strany vlád odvolávať sa na „národnú bezpečnosť“, pričom jediným alebo hlavným účelom je obmedzovanie verejnej kontroly zo strany občanov (ktorým sa vláda zodpovedá) alebo súdnictva (ktoré je strážcom práva krajiny); poukazuje na veľké nebezpečenstvo znefunkčnenia akýchkoľvek mechanizmov demokratickej zodpovednosti prostredníctvom účinného zbavenia vlády jej zodpovednosti;

23.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že záväzok prezidenta USA uzavrieť Guantánamo do januára 2010 nebol doposiaľ splnený; pripomína svoju výzvu orgánom USA, aby prehodnotili systém vojenských súdov s cieľom zabezpečiť spravodlivé súdne konanie, uzavrieť Guantánamo a zakázať mučenie, zlé zaobchádzanie a zadržiavanie na neurčito bez súdneho konania, a to za všetkých okolností;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláde USA sa nepodarilo naplniť jeden z jej hlavných cieľov týkajúci sa zatvorenia väzenského zariadenia na vojenskej základni USA v Zálive Guantánamo; podporuje každú ďalšiu snahu o prepustenie zadržiavaných osôb, ktoré neboli obvinené; vyzýva USA, aby sa zaoberali obavami vznesenými medzinárodnými orgánmi na ochranu ľudských práv osôb zadržiavaných na Guantáname vrátane prístupu k primeranej lekárskej starostlivosti a rehabilitácie obetí mučenia; zdôrazňuje, že prezident Obama vo svojom prejave o stave Únie z 20. januára 2015 opakovane potvrdil odhodlanie splniť svoj záväzok z kampane v roku 2008 a zatvoriť väzenie na Guantáname, a víta plán, ktorý poslal Kongresu 23. februára 2016; vyzýva členské štáty, aby poskytli azyl väzňom, ktorých prepustenie bolo úradne schválené;

25.  pripomína svoje presvedčenie, že trestné konania vedené na všeobecných súdoch predstavujú najlepší spôsob, ako vyriešiť štatút osôb zadržiavaných v Guantáname; trvá na tom, že osoby väznené v USA by mali byť bezodkladne obvinené a súdené v súlade s medzinárodnými normami a normami právneho štátu alebo by mali byť prepustené; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rovnaké normy týkajúce sa spravodlivého súdneho procesu by sa mali vzťahovať na všetkých bez rozdielu;

26.  vyzýva orgány USA, aby neukladali trest smrti osobám zadržiavaným v Guantáname;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, americkému zvolávaciemu orgánu pre vojenské súdy, ministrovi zahraničných vecí USA, prezidentovi USA, Kongresu a Senátu USA, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Medziamerickej komisii pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 132.
(2) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 123.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.
(4) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 833.
(5) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309.
(6) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 1.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0418.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0286.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0031.
(11) http://website-pace.net/documents/19838/2008330/AS-JUR-INF-2016-06-EN.pdf/f9280767-bf73-44a1-8541-03204e2dfae3


Vesmírne spôsobilosti pre európsku bezpečnosť a obranu
PDF 320kWORD 151k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu (2015/2276(INI))
P8_TA(2016)0267A8-0151/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na hlavy XVII a XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na žiadosť Francúzska zo 17. novembra 2015 o pomoc a podporu podľa článku 42 ods. 7 ZEÚ,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2015 o posilnení trestnoprávnej reakcie na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013 a 25. – 26. júna 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. – 21. februára 2014 o politike v oblasti kozmického priestoru,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2015 o vykonávaní jej oznámenia o obrane,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jensa Stoltenberga v Európskom parlamente z 30. marca 2015 o užšej spolupráci medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na vyhlásenia námestníka ministra obrany USA Boba Worka z 28. januára 2015 a 10. septembra 2015 o tretej kompenzačnej stratégii USA (Offset Strategy) a jej dôsledkoch pre partnerov a spojencov,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0151/2016),

A.  keďže bezpečnostné prostredie je čoraz nebezpečnejšie a problematickejšie v rámci Únie i mimo nej a je charakterizované teroristickými útokmi a masovým vraždením, čo sa týka všetkých členských štátov a na čo musia členské štáty reagovať prijatím spoločnej stratégie a koordinovanej reakcie; keďže tieto problémy si vyžadujú posilnenie bezpečnosti EÚ prostredníctvom neustáleho rozvoja a podpory spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ tak, aby sa stala účinnejším politickým nástrojom a skutočnou zárukou bezpečnosti občanov EÚ a ochrany európskych noriem, záujmov a hodnôt, ako je to zakotvené v článku 21 ZEÚ;

B.  keďže EÚ musí posilniť svoju úlohu ako poskytovateľa bezpečnosti na domácej úrovni aj v zahraničí, a tak zabezpečiť stabilitu v susedných krajinách a na celom svete; keďže Únia musí prispievať k boju proti bezpečnostným problémom, najmä tým, ktoré vyplývajú z terorizmu doma aj v zahraničí, a to aj prostredníctvom podporovania tretích krajín v boji proti terorizmu a jeho hlavným príčinám; keďže členské štáty a Únia musia spolupracovať na vytvorení účinného a jednotného systému riadenia hraníc s cieľom zabezpečiť vonkajšie hranice;

C.  keďže Únia musí posilniť svoju spoluprácu a koordináciu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a so Spojenými štátmi americkými, ktoré sú aj naďalej zárukou európskej bezpečnosti a stability, ako aj s Organizáciou Spojených národov, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Africkou úniou a ostatnými susedmi a regionálnymi partnermi;

D.  keďže je nutné, aby Únia riešila základné príčiny problémov v súvislosti s našou bezpečnosťou, nepokojov a ozbrojených konfliktov v našom susedstve, migrácie, zhoršovania životných podmienok ľudí zo strany štátnych a neštátnych aktérov, ako aj narúšania štátneho a regionálneho poriadku, a to i následkom zmeny klímy a chudoby, prostredníctvom komplexného prístupu k riadeniu kríz v rámci Únie i mimo nej založeného na pravidlách a hodnotách;

E.  keďže satelitné spôsobilosti by sa mohli využiť na lepšie posúdenie a identifikovanie toku nelegálnych prisťahovalcov a ich trás a v prípade tých, ktorí prichádzajú zo severnej Afriky, na identifikovanie oblastí, v ktorých nastupujú na lode, s cieľom rýchlejšie zasiahnuť a zachrániť viac životov;

F.  keďže Európska rada, ktorá zasadala v júni 2015 a zameriavala sa na obranu, vyzvala na podporu väčšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce s cieľom zaistiť kľúčové spôsobilosti, a to aj prostredníctvom koherentného a efektívneho využívania finančných prostriedkov EÚ a existujúcich spôsobilostí EÚ;

G.  keďže politika v oblasti kozmického priestoru je nevyhnutná pre strategickú autonómiu, ktorú musí EÚ rozvíjať, aby sa zachovali citlivé technologické a priemyselné spôsobilosti, ako aj nezávislé spôsobilosti na vykonávanie posúdení;

H.  keďže vesmírne spôsobilosti pre európsku bezpečnosť a obranu sú dôležité, a v niektorých prípadoch dokonca nevyhnutné pre široké spektrum situácií od každodenného mierového využívania po krízové riadenie a naliehavejšie bezpečnostné výzvy vrátane priamej vojny; keďže rozvoj takýchto spôsobilostí si vyžaduje dlhodobé úsilie; keďže rozvoj budúcich spôsobilostí treba plánovať už počas využívania súčasných spôsobilostí;

I.  keďže šírenie vesmírnych technológií a rastúca závislosť spoločností od satelitov zvyšujú súperenie o vesmírne prostriedky (trasy, frekvencie), v dôsledku čoho sa satelity stávajú kritickou infraštruktúrou; keďže rozvoj protisatelitných technológií (ASAT) vrátane spôsobilostí v oblasti orbitálnych zbraní, ktorému sa venujú viaceré strany, signalizuje ozbrojovanie kozmického priestoru;

J.  keďže pokiaľ ide o oblasť obrany a bezpečnosti, Únia by mohla konať okrem iného prostredníctvom takých inštitúcií ako Európska obranná agentúra a Satelitné stredisko EÚ;

K.  keďže európske vesmírne prostriedky sa vyvíjali v priebehu posledných piatich desaťročí vďaka koordinovanému úsiliu národných vesmírnych agentúr a neskôr Európskej vesmírnej agentúry (ESA); keďže Zmluva o kozmickom priestore, základný právny rámec medzinárodných právnych predpisov v oblasti kozmického priestoru, nadobudla platnosť v októbri 1967;

L.  keďže rozvoj a zachovanie vesmírnych spôsobilostí na účely bezpečnosti a obrany v Európe si vyžaduje účinnú spoluprácu a súčinnosť medzi členskými štátmi, ako aj s európskymi a medzinárodnými inštitúciami;

M.  keďže vesmírne spôsobilosti EÚ by mali byť kompatibilné so spôsobilosťami NATO a USA, aby sa mohli v plnej miere využiť ako sieť v prípade krízy;

N.  keďže výskum a vývoj vesmírnych technológií je sektor s vysokou návratnosťou investícií, v rámci ktorého sa vytvárajú aj vysokokvalitné softvérové a hardvérové vedľajšie produkty s rozličným komerčným využitím;

1.  domnieva sa, že vesmírne spôsobilosti a služby zohrávajú okrem iného v súvislosti s európskou bezpečnosťou a obranou významnú úlohu; je presvedčený, že súčasné a budúce vesmírne spôsobilosti a služby zabezpečia členským štátom a Únii lepšiu operačnú kapacitu s dvojakým použitím na vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a iných politík EÚ v oblastiach, ako je vonkajšia činnosť, riadenie hraníc, námorná bezpečnosť, poľnohospodárstvo, životné prostredie, opatrenia v oblasti klímy, energetická bezpečnosť, zvládanie katastrof, humanitárna pomoc a doprava;

2.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie vykonávanie SBOP; opätovne potvrdzuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť, viditeľnosť a vplyv SBOP; opätovne potvrdzuje význam a pridanú hodnotu politiky v oblasti kozmického priestoru pre SBOP; domnieva sa, že vesmír by mal byť zahrnutý do budúcich politík Únie (napr. v oblasti vnútornej bezpečnosti, dopravy, kozmického priestoru, energetiky, výskumu) a že synergie s vesmírom by sa mali ďalej posilňovať a využívať; zdôrazňuje, že využitie vesmírnych spôsobilostí vo vojne proti terorizmu a teroristickým organizáciám prostredníctvom schopnosti lokalizovať a monitorovať ich výcvikové tábory je zásadne dôležité;

3.  domnieva sa, že vlády jednotlivých štátov a Únia by mali zlepšiť prístup k spôsobilostiam v oblasti satelitnej vesmírnej komunikácie, získavania informácií o situácii v kozmickom priestore, presnej navigácie a pozorovania Zeme a zabezpečiť nezávislosť Európy, pokiaľ ide o kľúčové vesmírne technológie a prístup do kozmického priestoru; domnieva sa, že najmä získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu vo vojenských a civilných záležitostiach; zdôrazňuje záväzok zabrániť militarizácii kozmického priestoru; uznáva, že na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné dostatočné finančné investície; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili autonómiu EÚ, pokiaľ ide o vesmírne štruktúry, a zároveň na tento účel poskytli nevyhnutné zdroje; zastáva názor, že tento cieľ je nevyhnutný pre civilné aktivity (v západných krajinách sa odhaduje, že 6 % až 7 % HDP je závislých od satelitných zameriavacích a navigačných technológií) a pre bezpečnosť a obranu; je presvedčený, že spolupráca by sa mala iniciovať na medzivládnom základe a prostredníctvom ESA;

4.  zdôrazňuje bezpečnostný rozmer programu Copernicus, najmä jeho aplikácií zameraných na predchádzanie a reakciu na krízu, humanitárnu pomoc a spoluprácu, predchádzanie konfliktom, čo zahŕňa monitorovanie súladu s medzinárodnými zmluvami, a námorný dohľad; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku, Komisiu a členské štáty, aby posilnili cieľ predchádzania konfliktom v oblasti vesmírnych spôsobilostí;

5.  zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru podporuje vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a vykonávanie politík EÚ v súlade s článkom 189 ZFEÚ, ktorý zahŕňa aj bezpečnostnú a obrannú politiku; pripomína, že dva hlavné programy EÚ – Galileo a Copernicus – sú civilné programy pod civilnou kontrolou a že európsky charakter programov Galileo a Copernicus tieto programy umožnil a zabezpečil ich úspech; naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby zabezpečili, že európske vesmírne programy budú rozvíjať civilné vesmírne spôsobilosti a služby dôležité pre schopnosti európskej bezpečnosti a obrany, najmä prostredníctvom pridelenia primeraných finančných prostriedkov na výskum; je presvedčený, že kapacita vesmírnych spôsobilostí s dvojakým použitím je dôležitá pre čo najúčinnejšie využívanie zdrojov;

6.  zdôrazňuje, že kozmické programy majú bezpečnostné a obranné výhody, ktoré sú technologicky prepojené s civilnými výhodami, a zdôrazňuje v tejto súvislosti kapacitu dvojakého využitia programov Galileo a Copernicus; domnieva sa, že táto kapacita by sa mala plne rozvinúť v nasledujúcich generáciách, napríklad aj pokiaľ ide o vyššiu presnosť a lepšiu autentifikáciu, šifrovanie, kontinuitu a integritu (Galileo); zdôrazňuje, že údaje z pozorovania Zeme s vysokým rozlíšením a lokalizačné systémy sú užitočné pre použitia v civilných a bezpečnostných oblastiach, napríklad v oblasti zvládania katastrof, humanitárnych akcií, pomoci utečencom, námorného dozoru, globálneho otepľovania, energetickej bezpečnosti a globálnej bezpečnosti potravín, ako aj pri zisťovaní výskytu globálnych prírodných katastrof, ako sú najmä sucho, zemetrasenia, povodne a lesné požiare, a pri reakcii na ne; berie na vedomie potrebu lepšej interakcie medzi bezpilotnými lietadlami a satelitmi; žiada, aby sa v rámci preskúmania v polovici trvania poskytli dostatočné prostriedky na budúci rozvoj všetkých satelitných systémov;

7.  domnieva sa, že holistický, integrovaný a dlhodobý prístup ku kozmickému sektoru na úrovni EÚ je nevyhnutný; je presvedčený, že kozmický sektor by mal byť uvedený v novej globálnej stratégii EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to so zreteľom na súčasný rozvoj vesmírnych programov EÚ s dvojakým použitím a potrebu ďalej rozvíjať civilné vesmírne programy EÚ, ktoré možno použiť na civilné i obranné účely;

8.  víta multilaterálnu iniciatívu zameranú na vytvorenie medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore, ktorú finančne podporuje EÚ, ako spôsob zavedenia noriem správania v kozmickom priestore, keďže jej cieľom je dosiahnuť väčšiu bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť vo vesmírnom priestore poukazovaním na to, že vesmírne činnosti by mali zahŕňať vysoký stupeň obozretnosti, náležitej starostlivosti a primeranej transparentnosti s cieľom vybudovať dôveru v rámci kozmického sektora;

9.  žiada Komisiu, aby urýchlene vymedzila potreby EÚ, pokiaľ ide o potenciálny prínos politiky v oblasti kozmického priestoru k SBOP vo všetkých hlavných aspektoch: vypúšťanie, určovanie polohy, snímky, komunikácia, kozmické poveternostné javy, kozmický odpad, kybernetická bezpečnosť, rušenie preťažením (jamming), rušenie predstieraním identity (spoofing) a iné úmyselné ohrozenia, bezpečnosť pozemného segmentu; domnieva sa, že budúce vesmírne funkcie súčasných európskych systémov by sa mali nastaviť podľa požiadaviek SBOP a mali by zahŕňať všetky uvedené aspekty;

10.  požaduje, aby podmienky potrebné pre budúce systémy, súkromné alebo verejné, ktoré prispievajú k aplikáciám súvisiacim s bezpečnosťou ľudského života (napr. určovanie polohy, manažment letovej prevádzky (ATM)), boli vymedzené s ohľadom na ochranu pred možnými bezpečnostnými útokmi (rušenie preťažením (jamming), rušenie predstieraním identity (spoofing), kybernetické útoky, kozmické poveternostné javy a kozmický odpad); domnieva sa, že tieto bezpečnostné požiadavky by mali byť overiteľné a mali by podliehať dohľadu európskeho subjektu (ako je EASA);

11.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozvoj európskych vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť a obranu by sa mal riadiť dvoma kľúčovými strategickými cieľmi: bezpečnosť na planéte prostredníctvom kozmických systémov na obežnej dráhe zameraných na monitorovanie zemského povrchu alebo na poskytovanie informácií o polohe, navigácii a čase alebo satelitnej komunikácie a bezpečnosti v kozmickom priestore, ako aj vesmírnej bezpečnosti, t. j. bezpečnosti na obežnej dráhe a vo vesmíre prostredníctvom pozemných a družicových systémov na získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore;

12.  identifikuje nebezpečenstvo kybernetickej vojny a hybridných hrozieb pre európske vesmírne programy, pričom berie do úvahy, že spoofing a jamming by mohli narúšať vojenské misie alebo by mohli mať ďalekosiahle dôsledky na každodenný život na Zemi; je presvedčený, že kybernetická bezpečnosť si vyžaduje spoločný prístup zo strany EÚ, jej členských štátov a podnikov, ako aj odborníkov v oblasti internetu; vyzýva preto Komisiu, aby programy v oblasti kozmického priestoru zahrnula do svojich činností v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

13.  domnieva sa, že by sa mala posilniť koordinácia kozmických systémov neusporiadane rozmiestnených v rôznych členských štátoch na rôzne vnútroštátne potreby, aby bolo možné rýchlo predvídať narušenie rôznych aplikácií (napr. pre manažment letovej prevádzky);

14.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Agentúrou pre európsky GNSS, Európskou obrannou agentúrou, Európskou vesmírnou agentúrou a členskými štátmi má rozhodujúci význam pre zlepšenie európskych vesmírnych spôsobilostí a služieb; zastáva názor, že Únia, a predovšetkým PK/VP, by mala koordinovať, uľahčovať a podporovať takúto spoluprácu v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany prostredníctvom osobitného operačného koordinačného centra; vyjadruje presvedčenie, že Európska vesmírna agentúra by mala zohrávať významnú úlohu pri vymedzení a vykonávaní jednotnej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, ktorá zahŕňa bezpečnostnú a obrannú politiku;

15.  vyzýva Európsku komisiu, aby predložila výsledky zavedenej európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum v oblasti kozmického priestoru, a žiada o predloženie odporúčaní o tom, ako ju ďalej rozvíjať; vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako civilný a vojenský výskum v rámci programu Horizont 2020 pomohol v oblasti vesmírnych spôsobilostí pri vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

16.  víta rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o vykonávaní tohto rámca a jeho vplyve na bezpečnosť a obranu; vyzýva Komisiu, aby stanovila plán vykonávania, v ktorom zahrnie vymedzenie plánovanej architektúry;

17.  zdôrazňuje strategický význam podpory vesmírnych inovácií a výskumu pre bezpečnosť a obranu; berie na vedomie výrazný potenciál kritických vesmírnych technológií, ako je európsky systém na prenos údajov, ktorý umožňuje sústavné pozorovanie Zeme v reálnom čase, využívanie megazoskupení nanosatelitov a napokon vybudovanie citlivej vesmírnej kapacity; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inovatívne technológie v oblasti veľkých dát plne využívali potenciál údajov z kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu; vyzýva Komisiu, aby začlenila tieto technológie do svojej európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru;

18.  vyzýva na vypracovanie rôznych diplomatických iniciatív EÚ v otázkach kozmického priestoru, a to v bilaterálnom aj multilaterálnom kontexte, s cieľom prispieť k rozvoju inštitucionalizácie kozmického priestoru a k posilneniu opatrení zameraných na transparentnosť a budovanie dôvery; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť prácu na presadzovaní medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore; nabáda ESVČ, aby zohľadňovala vesmírnu zložku pri rokovaniach v ostatných oblastiach;

19.  nabáda členské štáty, aby realizovali a dokončili spoločné programy a iniciatívy, ako sú nadnárodný kozmický snímkovací systém pre pozorovanie, sledovanie a prieskum, vládna satelitná komunikácia (GovSatcom) a programy dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST), a aby spájali svoje úsilie a vymieňali si skúsenosti v oblasti obrany a bezpečnosti, a vyjadruje podporu pre takéto spoločné programy a iniciatívy;

20.  víta prebiehajúci projekt agentúr EDA a ESA v oblasti vládnych satelitných komunikácií (GovSatcom), ktorý je jedným z hlavných programov agentúry EDA stanoveným Európskou radou v decembri 2013; v tejto súvislosti vyzýva zainteresované subjekty, aby zriadili trvalý program a aby využili európsku pridanú hodnotu agentúry EDA aj na vojenské satelitné komunikácie; víta úspešné dokončenie projektu DESIRE I a začatie demonštračného projektu DESIRE II pre budúcu prevádzku diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS) v neoddelenom vzdušnom priestore agentúrami EDA a ESA;

21.  domnieva sa, že spolupráca EÚ a USA, pokiaľ ide o budúce vesmírne spôsobilosti a služby na bezpečnostné a obranné účely, by priniesla osoh obom stranám; domnieva sa, že spolupráca EÚ a USA je efektívnejšia a kompatibilnejšia, keď sú obe strany na rovnakej technologickej a kapacitnej úrovni; žiada, aby Komisia identifikovala a riešila každú potenciálnu technologickú medzeru; berie na vedomie prácu vykonanú v súvislosti s treťou kompenzačnou stratégiou USA; naliehavo vyzýva Úniu, aby tento vývoj zohľadnila pri príprave svojej vlastnej globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zahrnula vesmírne spôsobilosti na účely bezpečnosti a obrany do rozsahu pôsobnosti tejto stratégie; je presvedčený, že predchádzajúce existujúce bilaterálne vzťahy medzi členskými štátmi a USA by sa v prípade potreby mohli využiť; vyzýva PK/VP, aby s ministrami obrany prerokovala strategický prístup, ktorý sa zaujme, a aby informovala Európsky parlament o vývoji týchto rokovaní;

22.  je presvedčený, že EÚ by mala aj naďalej umožňovať vytváranie medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore s cieľom chrániť vesmírnu infraštruktúru a zároveň predchádzať ozbrojovaniu kozmického priestoru; domnieva sa, že rozvoj programu na získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) je v tejto súvislosti nevyhnutný; vyzýva Úniu, aby pracovala na dosiahnutí tohto cieľa v spolupráci s Výborom OSN pre mierové využívanie kozmického priestoru a ostatnými príslušnými partnermi;

23.  pripomína nevyhnutnosť úzkej spolupráce EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti a obrany; vyjadruje presvedčenie, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať budovanie odolnosti oboma zoskupeniami v súčinnosti so susedmi EÚ, ako aj investovanie do obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti vesmírnych spôsobilostí a služieb by mohla ponúknuť vyhliadky na zlepšenie kompatibility medzi týmito dvoma rámcami; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany;

24.  upozorňuje však, že EÚ sa musí aj naďalej snažiť zabezpečovať čo najvyšší stupeň autonómie v oblasti kozmického priestoru a vo vojenskej oblasti; upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska musí mať EÚ svoje vlastné nástroje na vytvorenie obrannej únie;

25.  domnieva sa, že ochrana vesmírnych spôsobilostí a služieb na účely bezpečnosti a obrany pred počítačovými útokmi, fyzickými hrozbami, odpadom alebo inými škodlivými zásahmi by mohla ponúknuť vyhliadky spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorá by viedla k vytvoreniu potrebnej technologickej infraštruktúry na zabezpečenie prostriedkov, keďže v opačnom prípade by mnohomiliardové investície peňazí daňových poplatníkov do európskej vesmírnej infraštruktúry mohli vyjsť nazmar; uznáva, že komerčné satelitné telekomunikácie a ich rastúce využívanie na vojenské účely sú vystavené riziku útokov; vyzýva PK/VP, aby naďalej informovala Európsky parlament o vývoji spolupráce EÚ a NATO v tejto oblasti;

26.  domnieva sa, že je nutné, aby civilné programy EÚ v oblasti kozmického priestoru zabezpečovali rôzne spôsobilosti a služby, ktoré sa dajú potenciálne využiť v mnohých sektoroch vrátane ďalších fáz vývoja systémov Copernicus a Galileo; berie na vedomie potrebu zvážiť už od počiatku akékoľvek obavy týkajúce sa bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore/kozmické poveternostné javy, satelitná komunikácia, elektronické spravodajstvo a včasné varovanie sú oblasti, ktoré by mohli profitovať z intenzívnejšej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, dodatočnej podpory na úrovni EÚ a nepretržitého investovania zo strany agentúr pôsobiacich v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a podpory pre ne;

27.  poukazuje na význam verejnej regulovanej služby (PRS) systému Galileo pre navigáciu a usmerňovanie vojenských systémov; vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie v súvislosti s možnou revíziou Zmluvy o kozmickom priestore z roku 1967 alebo aby iniciovali nový regulačný rámec, v ktorom sa zohľadní technologický pokrok od 60. rokov minulého storočia a ktorého cieľom je predchádzanie pretekom v zbrojení vo vesmíre;

28.  konštatuje, že transparentnosť a účinné zvyšovanie informovanosti Európanov o uplatnení vesmírnych programov EÚ, ktoré majú priamy vplyv na používateľov, ako napr. služby Galileo a Copernicus, majú rozhodujúci význam pre úspech týchto programov; domnieva sa, že tieto programy by sa mohli použiť na zvýšenie účinnosti strategického plánovania a operácií v rámci SBOP; nabáda na identifikáciu a rozvoj kapacitných potrieb v súvislosti s bezpečnosťou a obranou pre ďalšie generácie systémov Galileo a Copernicus;

29.  upozorňuje na existenciu verejnej regulovanej služby (PRS) programu Galileo, ktorá je obmedzená na vládou schválených používateľov a je vhodná pre citlivé aplikácie, v prípade ktorých sa musí zabezpečiť vysoká odolnosť a úplná spoľahlivosť; domnieva sa, že kapacita PRS by sa mala ďalej rozvíjať v najbližších generáciách, aby bolo možné reagovať na meniace sa hrozby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prevádzkové postupy budú čo najefektívnejšie, a to najmä v prípade krízy; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať vo vývoji a v podpore aplikácií založených na spôsobilostiach programu Galileo vrátane spôsobilostí potrebných pre SBOP s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické výhody; ďalej pripomína, že je potrebné posilniť bezpečnosť infraštruktúry programu Galileo vrátane pozemného segmentu, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala potrebné kroky v tomto smere;

30.  zdôrazňuje vysokú úroveň zabezpečenia systémov GNSS v rámci EÚ; zdôrazňuje úspešné vykonanie úloh zadaných Agentúre pre európsky GNSS, najmä prostredníctvom Rady pre bezpečnostnú akreditáciu a Stredísk na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo; v tejto súvislosti vyzýva na využívanie odborných znalostí a bezpečnostnej infraštruktúry Agentúry pre európsky GNSS aj v rámci programu Copernicus; žiada, aby sa táto otázka riešila v rámci preskúmania programov Galileo a Copernicus v polovici trvania;

31.  poukazuje najmä na prevádzkovú potrebu údajov z pozorovania Zeme s veľmi vysokým rozlíšením v rámci programu Copernicus a vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by bolo možné splniť túto potrebu s ohľadom na požiadavky SBOP; zdôrazňuje tiež vývojové trendy, napríklad na pozorovanie v takmer reálnom čase a videoprenos z vesmíru, a odporúča Komisii, aby preskúmala, ako ich využiť, a to aj na bezpečnostné a obranné účely; ďalej pripomína, že je potrebné posilniť bezpečnosť infraštruktúry programu Copernicus vrátane pozemného segmentu, ako aj bezpečnosť údajov, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnikla potrebné kroky v tomto smere; okrem toho upozorňuje na význam úvah, ako by bolo možné zapojiť priemysel do riadenia operácií programu Copernicus;

32.  upozorňuje na to, že je potrebné zlepšiť proces šírenia informácií zo satelitov používateľom, a to aj prostredníctvom vybudovania nevyhnutnej technologickej infraštruktúry; poznamenáva skutočnosť uvedenú v oznámení Komisie, že 60 % elektroniky na palube európskych satelitov sa v súčasnosti dováža z USA; v tejto súvislosti žiada iniciatívu zameranú na to, ako ochrániť citlivé a osobné údaje;

33.  víta prebiehajúcu činnosť zameranú na poskytnutie autonómneho prístupu EÚ k vládnej satelitnej komunikácii (GovSatcom) a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej dosahovala pokrok v súvislosti s týmto spisom; pripomína, že prvým krokom v procese bola identifikácia civilných a vojenských potrieb Komisiou a Európskou obrannou agentúrou, a domnieva sa, že iniciatíva by mala mať za následok vzájomné spájanie dopytu a mala by byť navrhnutá tak, aby najlepšie zodpovedala identifikovaným potrebám; vyzýva Komisiu, aby na základe potrieb a požiadaviek prijímateľov vypracovala posúdenie nákladov a prínosov rôznych riešení:

   poskytovanie služieb zo strany komerčných prevádzkovateľov;
   systém využívajúci súčasné spôsobilosti s možnosťou integrácie budúcich spôsobilostí; alebo
   vytvorenie nových kapacít na základe špecializovaného systému;

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby riešila problematiku vlastníctva a zodpovednosti; konštatuje, že bez ohľadu na konečné rozhodnutie by každá nová iniciatíva mala byť vo verejnom záujme a slúžiť európskemu priemyslu (výrobcom, prevádzkovateľom, nosným raketám a ďalším segmentom priemyslu); nazdáva sa, že GovSatcom by sa mal tiež považovať za príležitosť na podporu konkurencieschopnosti a inovácií prostredníctvom využitia vývoja duálnych technológií v extrémne konkurenčnom a dynamickom kontexte trhu so satelitnými komunikačnými technológiami; zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť závislosť od dodávateľov zariadení a služieb z krajín mimo EÚ;

34.  poukazuje na to, že rozvoj dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST) je dobrou iniciatívou v rámci spolupráce v oblasti kozmického priestoru a krokom smerom k bezpečnosti v kozmickom priestore; požaduje ďalší rozvoj svojich kapacít týkajúcich sa SST ako prioritu Únie pre ochranu hospodárstva, bezpečnosti spoločnosti a občanov a vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť a obranu; domnieva sa, že SST by sa mal stať programom EÚ s vlastným rozpočtom, pričom sa zabezpečí, aby sa tým neobmedzili finančné prostriedky v prípade prebiehajúcich projektov; domnieva sa tiež, že EÚ by mala vytvoriť kapacitu celistvejšieho získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) s predvídateľnejšími spôsobilosťami, zahŕňajúcu dohľad nad kozmickým priestorom a analýzu a posúdenie možných hrozieb a rizík pre činnosti v oblasti kozmického priestoru; vyzýva preto Komisiu, aby vychádzala z SST pri rozvíjaní širšej koncepcie SSA, ktorá by riešila aj úmyselné ohrozenia kozmických systémov, a aby v spolupráci s ESA zohľadnila kozmické poveternostné javy a objekty v blízkosti Zeme, ako aj potrebu výskumu technologických systémov pre prevenciu vytvárania kozmického odpadu a jeho odstraňovanie; domnieva sa, že celistvá koordinácia kozmických činností by sa mala dosiahnuť bez toho, aby sa narušila sloboda využívania kozmického priestoru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť umožniť súkromnému sektoru zohrávať významnú úlohu pri ďalšom rozvoji a udržiavaní verejnej časti systému SST, pre ktorý by mohla slúžiť ako príklad dvojstranná štruktúra riadenia programu Galileo;

35.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať politiky a výskumné spôsobilosti s cieľom zabezpečiť budúce využitia a rozvíjať konkurencieschopný európsky priemysel, ktorý je schopný dosiahnuť komerčný úspech založený na zdravom hospodárskom prostredí; berie na vedomie rastúci význam súkromných subjektov na trhu v oblasti vesmíru; zdôrazňuje potrebu a výhody zapojenia MSP do procesov výskumu, vývoja a výroby v súvislosti s vesmírnymi technológiami, najmä s tými, ktoré sú potrebné na zaisťovanie bezpečnosti; zostáva aj naďalej opatrný, pokiaľ ide o riziká týkajúce sa neregulovaných súkromných iniciatív, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že rovnováha medzi rizikami a prínosmi sa môže meniť v rámci rozdielnych segmentov vesmírnych aktivít, a preto je potrebné posudzovať ju podľa konkrétnych prípadov, najmä vzhľadom na jej osobitné charakteristiky v súvislosti so suverenitou a strategickou autonómiou; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby poskytli potrebné prostriedky na zamedzenie týmto rizikám;

36.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o kozmický priestor a vzhľadom na jeho strategický význam, povinnosť v súvislosti s investíciami musí znášať verejný sektor; zastáva názor, že vysoké náklady na rozvoj vesmírnych programov a infraštruktúry znamenajú, že jediný spôsob na zabezpečenie životaschopnosti takýchto projektov je prostredníctvom rázneho úsilia verejného sektora na prepojenie súkromných iniciatív;

37.  poukazuje na to, že pokiaľ ide o budúce financovanie európskych vesmírnych programov, bolo by žiaduce určiť, kedy by bolo možné využiť formy verejno-súkromného partnerstva;

38.  poukazuje na to, že správne regulačné a politické rámce musia byť stanovené s cieľom poskytnúť odvetviu ďalší impulz a stimuly na pokračovanie technologického vývoja a výskumu v oblasti vesmírnych spôsobilostí; žiada, aby sa vo vyššie uvedených oblastiach zabezpečilo nevyhnutné financovanie výskumu vesmíru; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať program Horizont 2020 pri pomoci EÚ znížiť svoju závislosť v oblasti kritických vesmírnych technológií; v tejto súvislosti pripomína, že časť programu Horizont 2020 týkajúca sa vesmíru patrí do priority „Vedúce postavenie priemyslu“, a to najmä do rámca špecifického cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“; domnieva sa preto, že program Horizont 2020 by sa mal použiť na podporu európskej základne vesmírnych technológií a vesmírnych priemyselných spôsobilostí; vyzýva Komisiu, aby sa v priebehu preskúmania programu Horizont 2020 v polovici trvania dostatočne zaoberala kritickými vesmírnymi technológiami pre bezpečnosť a obranu;

39.  je presvedčený, že EÚ by mohla zohrávať úlohu pri zabezpečovaní, aby boli európske vesmírne spôsobilosti a služby spoľahlivejšie a odolnejšie a mohli pohotovejšie reagovať; je presvedčený, že schopnosť rýchlej reakcie s cieľom nahradiť alebo opraviť v kozmickom priestore poškodené prostriedky či prostriedky so zhoršenou funkčnosťou v prípade krízy by sa mala účinne rozvíjať prostredníctvom partnerstiev viacerých štátov, a to aj na európskej úrovni; oceňuje prácu ESA v súvislosti s rozvojom programu získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) na odhaľovanie kolízií vesmírneho odpadu a satelitov a predchádzanie takýmto kolíziám; zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť riziko kolízií vyplývajúce z rastúceho počtu satelitov a vesmírneho odpadu; vyzýva Komisiu a Radu, aby naďalej financovali túto spôsobilosť aj po roku 2016; preto víta iniciatívu Komisie, ktorá sa týka európskej služby dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST), ktorý bude zabezpečovať nezávislosť EÚ v oblasti kozmického priestoru; kladie si otázku, či sú zavedené príslušné štruktúry riadenia s cieľom riadiť PRS a ostatné kľúčové vesmírne infraštruktúry v prípade ozbrojeného útoku alebo inej vážnej bezpečnostnej krízy;

40.  nabáda Komisiu a európske agentúry pôsobiace v oblasti vesmíru, bezpečnosti a obrany, aby spojili svoje sily s cieľom vypracovať bielu knihu o požiadavkách na odbornú prípravu, čo sa týka využívania vesmírnych spôsobilostí a služieb na účely bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že by sa mali zmobilizovať zdroje EÚ na pilotné kurzy v tých oblastiach, ktoré si to podľa zistení členských štátov a príslušných európskych agentúr bezprostredne vyžadujú;

41.  je presvedčený, že ďalšia finančná a politická podpora rozvoja a využívania nosných rakiet EÚ a programu pre opakovane použiteľný demonštrátor na obežnej dráhe v Európe (tzv. PRIDE) je strategicky dôležitá, keďže demonštrátor je nákladovo efektívnejší a poskytuje nezávislosť v prístupe do kozmického priestoru a takisto predstavuje plán pre krízové riadenie kozmického priestoru;

42.  vyjadruje obavy z rastúcich nákladov na programy Copernicus a Galileo, ktoré výrazne presahujú pôvodne pridelené rozpočtové prostriedky; vyjadruje podporu ďalšiemu rozvoju vesmírnych spôsobilostí EÚ a zároveň požaduje vhodné riadenie finančných zdrojov;

43.  vyzýva tie členské štáty, ktoré neratifikovali Zmluvu o kozmickom priestore, aby tak urobili, vzhľadom na jej význam pri presadzovaní právnych predpisov v kozmickom priestore;

44.  víta proces a plány týkajúce sa vývoja nových európskych nosných rakiet Ariane 6 a VEGA a domnieva sa, že ich vývoj má zásadný význam pre dlhodobú životaschopnosť a nezávislosť európskych vesmírnych programov, ktoré slúžia na obranné a bezpečnostné účely; je pevne presvedčený, že zachovanie dominantnej pozície európskych nosných rakiet musí byť strategickým európskym cieľom v čase, keď sa objavujú noví konkurenti, ktorí sú výrazne podporovaní konkurencieschopnými modelmi financovania; zastáva názor, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné prijať objektívne, primerané štrukturálne, legislatívne zmeny a zmeny vo financovaní, aby sa podporil rozvoj inovatívnych, konkurencieschopných projektov na európskej úrovni; okrem iného presadzuje inovácie z hľadiska opätovného využívania komponentov, keďže to predstavuje významný krok vpred z hľadiska efektívnosti aj udržateľnosti; domnieva sa, že EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť dosahu niektorých projektov týkajúcich sa nezávislosti EÚ, napríklad spolupráci s Ruskom v citlivých oblastiach, ako je vypúšťanie satelitov pomocou rakiet Sojuz;

45.  berie na vedomie strategický význam nezávislého prístupu do kozmického priestoru a potrebu cielených opatrení EÚ, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu, keďže táto kapacita by umožnila, aby Európa získala prístup do kozmického priestoru v prípade krízy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESA a členskými štátmi:

   koordinovala, vymieňala si a rozvíjala plánované vesmírne projekty a európske trhy tak, aby európsky priemysel mohol predvídať dopyt (a tým posilniť zamestnanosť a priemysel v Európe) a zároveň si vytvárať vlastný dopyt z hľadiska používania podnikmi,
   podporovala štartovaciu infraštruktúru a
   podporovala výskum a vývoj, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, predovšetkým v prelomových technológiách;

domnieva sa, že tieto snahy sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť Európy na globálnom trhu štartovacích technológií; okrem toho sa domnieva, že EÚ si musí zabezpečiť silnú základňu vesmírnych technológií a nevyhnutné priemyselné spôsobilosti, aby bola schopná navrhovať, vyvíjať, uvádzať do prevádzky, prevádzkovať a využívať kozmické systémy, a to od technologickej autonómie a kybernetickej bezpečnosti až po aspekty ponuky;

46.  domnieva sa, že Únia by mala podnecovať všetkých aktérov, ktorí sú súčasťou dodávateľských reťazcov zameraných na technológie a know-how, aby sa sústredili na vesmírne spôsobilosti a služby na účely bezpečnosti a obrany, a mala by presadzovať vývoj inovatívnych aplikácií a nových podnikateľských nápadov v tejto oblasti, najmä so zameraním na malé a stredné podniky a na rozvoj podnikania v tomto sektore; poznamenáva, že trvalé finančné investície sú potrebné na zachovanie technologického výskumu a vývoja; je pevne presvedčený, že verejný sektor musí poskytovať stimuly na vytváranie inkubátorov pre špecialistov a fondov určených na financovanie inovatívnych začínajúcich podnikov s cieľom zabezpečiť, aby vysoké náklady vesmírneho výskumu nebrzdili vznik inovatívnych projektov; požaduje vypracovanie plánu na využívanie vesmírnych technológií dvojakého použitia v kozmickom sektore, ktorého cieľom bude prispieť k rozvoju európskeho obranného priemyslu a k väčšej hospodárskej súťaži;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať úsilie o posilňovanie európskej spolupráce v tomto sektore s cieľom prekonať vysokú úroveň rozdrobenosti, najmä v súvislosti s inštitucionálnou stránkou dopytu; je presvedčený, že len viac nákladovo efektívny, transparentný a konsolidovaný európsky vesmírny priemysel môže byť konkurencieschopný na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že európska priemyselná politika v oblasti kozmického priestoru sa musí naďalej rozvíjať v koordinácii s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) s cieľom zabezpečiť komplementárnosti;

48.  pripomína, že s cieľom zachovať a posilniť bezpečnosť, obranu a stabilitu Európy je dôležité predchádzať vývozu citlivých vesmírnych technológií do krajín, ktoré ohrozujú regionálnu alebo globálnu bezpečnosť a stabilitu, presadzujú agresívnu zahraničnú politiku, priamo alebo nepriamo podporujú terorizmus alebo utláčajú vlastné obyvateľstvo; nalieha na vysokú predstaviteľku, členské štáty EÚ a Komisiu, aby sa uistili, že sa osem kritérií spoločnej pozície 944 a pravidlá o položkách s dvojakým použitím v plnej miere dodržiavajú, pokiaľ ide o vývoz citlivých vesmírnych technológií;

49.  zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie kapacít EÚ v oblasti kozmického priestoru prostredníctvom vybudovania nevyhnutnej architektúry systémov a postupov s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti vrátane bezpečnosti údajov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a presadzovala model riadenia pre každý systém poskytujúci služby v oblasti bezpečnosti a obrany; v súvislosti s cieľom poskytovať integrovanú službu koncovým užívateľom sa domnieva, že kapacity EÚ v oblasti kozmického priestoru určené na bezpečnosť a obranu by malo riadiť osobitné koordinačné centrum operačných služieb (centrum pre riadenie a kontrolu, ako je uvedené v pracovnom programe Horizont 2020 na roky 2014 až 2015); domnieva sa, že, ak je to možné, toto centrum by malo byť z dôvodov nákladovej efektívnosti začlenené do jedného z existujúcich orgánov EÚ, ako je Agentúra pre európsky GNSS, Satelitné stredisko EÚ alebo Európska obranná agentúra, a to s prihliadnutím na spôsobilosti, ktoré tieto agentúry už zabezpečujú;

50.  domnieva sa, že vytvorenie dlhodobého právneho rámca, ktorý umožní trvalé investície na úrovni EÚ do bezpečnostných a obranných spôsobilostí, by mohlo podporiť väčšiu a systematickejšiu európsku obrannú spoluprácu s cieľom dosiahnuť kľúčové spôsobilosti; berie preto na vedomie závery Európskej rady z júna 2015; naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby vypracovali potrebný rámec pre financovanie na úrovni EÚ;

51.  poznamenáva, že európsky vesmírny priemysel je vo veľkej miere koncentrovaný s vysokou úrovňou vertikálnej integrácie, pričom štyri podniky sú zodpovedné za viac ako 70 % celkovej zamestnanosti v európskom kozmickom sektore a 90 % zamestnanosti v oblasti výroby v európskom kozmickom sektore sa nachádza v šiestich krajinách; zdôrazňuje, že potenciál krajín, ktoré majú dobré výsledky v predkladaní patentov v oblasti vyspelých technológií, ale ktorým chýba tradícia vesmírnych aktivít, by sa nemal prehliadať, a vyzýva na vypracovanie politík na podporu účasti týchto krajín na európskom kozmickom sektore, a to aj s využitím nástrojov programu Horizont 2020;

52.  je takisto presvedčený, že výskum a vývoj v oblasti vesmírnych technológií a služieb by sa mal posilniť v rámci jednotného politického rámca EÚ;

53.  zastáva názor, že biela kniha na úrovni EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany by mohla byť vhodným prostriedkom na vytvorenie štruktúry, pokiaľ ide o budúcu angažovanosť EÚ v oblasti vesmírnych bezpečnostných a obranných spôsobilostí; vyzýva PK/VP, aby začala diskusiu o vymedzení úrovne ambícií EÚ v prekrývajúcich sa oblastiach vesmírnych spôsobilostí a bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že by sa tým tiež mohol umožniť súdržný rozvoj vo všetkých oblastiach spôsobilostí, ktoré súvisia s udržiavaním mieru, predchádzaním konfliktom a posilňovaním medzinárodnej bezpečnosti, a to v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov; vyzýva Komisiu, aby v budúcom akčnom pláne v oblasti európskej obrany navrhla svoje plány vesmírnych aktivít na podporu bezpečnosti a obrany; zároveň uznáva výhody medzinárodnej spolupráce so spoľahlivými partnermi EÚ v oblasti bezpečnosti kozmického priestoru;

54.  pripomína, že vesmírny odpad je rastúcim problémom pre bezpečnosť kozmického priestoru, a vyzýva EÚ, aby podporila výskum a vývoj v oblasti technológií aktívneho odstraňovania odpadu (ADR); nabáda EÚ, aby investovala do vytvorenia medzinárodnej dohody, v ktorej sa právne vymedzí vesmírny odpad, stanovia pravidlá a nariadenia týkajúce sa jeho odstraňovania a objasnia otázky zodpovednosti; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť rozšírený mechanizmus globálneho získavania informácií o situácii v kozmickom priestore, a požaduje prepojenie európskeho systému SSA s partnermi, ako sú USA, ako aj ďalšie opatrenia na budovanie dôvery a výmenu informácií s ostatnými protistranami;

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227.


Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami
PDF 279kWORD 108k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o rozvoji trhu s vesmírnymi technológiami (2016/2731(RSP))
P8_TA(2016)0268B8-0739/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 189 hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2013 s názvom Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru (COM(2013)0108),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (COM(2011)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. júna 2010 s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (COM(2010)0308),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy(6),

–  so zreteľom na príslušné závery Rady a na ministerské Amsterdamské vyhlásenie zo 14. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej dopravy ,

–  so zreteľom na návrh uznesenia z 8. júna 2016 o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ(10),

–  so zreteľom na štúdiu z januára 2016 s názvom Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami v Európe (Space Market Uptake in Europe)(11),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže hlavné činnosti EÚ týkajúce sa kozmického priestoru majú veľký význam pre vedecký a technický pokrok, inovácie, hospodársky rast, konkurencieschopnosť priemyslu, sociálnu súdržnosť, tvorbu kvalifikovaných pracovných miest a zakladanie podnikov a nové príležitosti pre dodávateľský aj odberateľský trh;

B.  keďže satelitná navigácia, pozorovanie Zeme a satelitné komunikačné služby by mohli významne prispieť k realizácii širokého spektra politík Únie; keďže európski občania by zo satelitnej navigácie a pozorovania Zeme mohli mať významný úžitok;

C.  keďže vykonávaním hlavných kozmických programov sa preukázala pridaná hodnotu spolupráce na úrovni EÚ; keďže EÚ naďalej chýba integrovaná a súdržná politika v oblasti kozmického priestoru;

D.  keďže autonómny prístup do kozmického priestoru má pre EÚ strategický význam; keďže vysoko spoľahlivé a presné informácie o polohe a čase a údaje získané pozorovaním Zeme majú zásadný význam pre posilnenie európskej nezávislosti a keďže oba programy majú jedinečný inovatívny prístup k technológiám; keďže Únia v období do roku 2020 investuje do infraštruktúry systémov GNSS a Copernicus viac ako 11 miliárd EUR;

E.  keďže Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (ďalej len „EGNOS”), ktorou sa rozširujú signály GPS, je už v prevádzke a Galileo začne ponúkať svoje prvé služby už čoskoro; keďže program Copernicus je funkčný a jeho hlavné služby sú používateľom už k dispozícii a údaje sú voľne dostupné na celom svete;

F.  keďže technológie vyvinuté v rámci kozmického výskumu sa do značnej miery navzájom obohacujú a môžu mať vedľajšie účinky v ďalších politických oblastiach;

G.  keďže na rozvoj kapacít na spracovanie a uskladnenie veľkých objemov údajov získaných prostredníctvom satelitov je nevyhnutné prepojiť existujúcu infraštruktúru v oblasti uchovávania údajov s vytváraním sietí a vysokovýkonnou výpočtovou technikou v Európe, a preto je dôležité umožniť rozvoj silného a konkurencieschopného európskeho nadväzujúceho odvetvia pozorovania Zeme;

H.  keďže sa očakáva, že európsky GNSS počas nasledujúcich dvoch desaťročí prinesie hospodárske a sociálne výhody vo výške približne 60 – 90 miliárd eur; keďže potenciál ročného obratu trhu nadväzujúcich služieb pozorovania Zeme do roku 2030 sa odhaduje na približne 2,8 miliardy eur, z čoho viac ako 90 % by malo pochádzať z programu Copernicus;

I.  keďže zavádzanie nadväzujúcich aplikácií a služieb založených na vesmírnych údajoch naďalej výrazne zaostáva za očakávaniami; keďže v záujme plného využitia potenciálu vesmírnych údajov treba podporovať dopyt verejného i súkromného sektora a je nevyhnutné prekonať fragmentáciu trhu a všetky technické, právne a iné prekážky fungovania vnútorného trhu v oblasti vesmírnych produktov a služieb;

J.  keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2016 oznámila, že plánuje predložiť európsku stratégiu v oblasti kozmického priestoru a v apríli 2016 začala verejné konzultácie; keďže toto uznesenie bude pre túto stratégiu prínosom;

Stratégia v oblasti kozmického priestoru a rozvoj trhu

1.  vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú, ambicióznu a progresívnu stratégiu a zabezpečila v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte vedúce postavenie Európy v oblasti vesmírnych technológií a služieb na svetových trhoch, nezávislý prístup Európy do vesmíru a rovnaké podmienky pre európsky kozmický priemysel;

2.  domnieva sa, že jedným z hlavných prvkov stratégie by mal byť rozvoj trhu vesmírnych údajov, služieb a aplikácií na maximalizáciu sociálno-hospodárskych prínosov programov EÚ v oblasti kozmického priestoru;

3.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcej stratégie predložila návrh na jasnú európsku vesmírnu priemyselnú politiku;

4.  zdôrazňuje, že budúci rozvoj vesmírnych programov EÚ by sa mal zameriavať na používateľov a mali by ho určovať potreby používateľov z verejnej, súkromnej a akademickej sféry;

5.  uznáva, že do vykonávania európskej politiky v oblasti kozmického priestoru sa zapája široká škála zainteresovaných strán, najmä Komisia, Agentúra pre európsky GNSS (ďalej len „GSA”), Európska vesmírna agentúra (ďalej len „ESA”), poskytovatelia služieb programu Copernicus (Eumetsat, Európska environmentálna agentúra, Európska námorná bezpečnostná agentúra Frontex, Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia, Spoločné výskumné centrum a Mercator Ocean), členské štáty a priemyselné odvetvie; vyzýva na ďalšie posilnenie spolupráce, najmä medzi EÚ a ESA; vyzýva Komisiu, aby pri rozvoji spôsobilostí európskeho priemyslu zohrávala významnú úlohu s cieľom zlepšiť prístup k údajom, rozvoj trhu a konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť inštitucionálnu architektúru pre vesmírne aktivity EÚ, aby sa uľahčilo využívanie zo strany verejných aj súkromných používateľov. žiada Komisiu, aby sa touto potrebou zaoberala vo svojej stratégii a aby navrhla jasné vymedzenie úlohy rôznych aktérov;

7.  zdôrazňuje význam regionálnej dimenzie; podporuje väčšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov v rámci úspešnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru; trvá na tom, že je potrebné koordinovať iniciatívy na národnej úrovni s cieľom zamedziť duplicite medzi Komisiou a členskými štátmi;

Technické prekážky

8.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol vo vzťahu k obom hlavným vesmírnym programom Galileo a Copernicus; domnieva sa, že by sa mali považovať za doplnkové programy a že by sa mali podporovať ďalšie synergie; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala harmonogram a zabezpečila rýchle a riadne fungovanie vesmírnej a pozemnej infraštruktúry a služieb poskytovaných v rámci oboch hlavných programov; domnieva sa, že je rozhodujúce udržať dôveru súkromného sektora, aby sa predišlo ďalšiemu omeškaniu; pripomína globálne trhové príležitosti pre európsky GNSS spojené s rozšírením pokrytia EGNOS v juhovýchodnej a východnej Európe, Afrike a na Blízkom východe;

9.  podporuje rozvoj integrovaných aplikácií využívajúcich tak EGNOS, ako aj Galileo a Copernicus;

10.  domnieva sa, že šírenie údajov programu Copernicus je príliš roztrieštené a že na to, aby ich európsky priemysel mohol využívať, je potrebný prístup na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že zlepšenie prístupu k údajom získaným pozorovaním Zeme je predpokladom pre rozvoj silného sektora nadväzujúcich priemyselných odvetví; zdôrazňuje najmä, že je potrebný rýchlejší prístup k veľkým súborom údajov získaných pozorovaním Zeme, ako sú časové rady;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že údaje z programu Copernicus sa sprístupnia nezávislým platformám v oblasti IKT, čo by umožnilo ukladanie, riadenie a spracovanie veľkých dát a ľahký prístup k nim a uľahčilo integráciu súborov údajov z čo najväčšieho počtu zdrojov a ich sprístupnenie používateľovi; domnieva sa, že tieto platformy by mali:

   podporovať celkový dopyt, čo pomôže prekonať súčasnú roztrieštenosť a vytvoriť vnútorný trh s údajmi získanými pozorovaním zeme bez toho, aby boli potrebné regulačné opatrenia;
   zaručiť používateľom otvorený a nediskriminačný prístup;
   umožniť priemyselným odvetviam poskytovať prostredníctvom platforiem všetky služby, ktoré považujú za vhodné;
   byť doplnkové spolu s ostatnými snahami členských štátov, ESA, priemyselných odvetví a otvoreného a jednotného cloudu;

12.  odporúča tiež, aby Komisia úzko spolupracovala s členskými štátmi a ESA na vytváraní riadne integrovaného systému infraštruktúry s náležitou úrovňou bezpečnosti údajov;

13.  zdôrazňuje, že rozvoj trhu so systémom Galileo bude bez čipových súborov a prijímačov kompatibilných so systémom Galileo vážne ohrozený; víta preto sumu vyčlenenú na podporu ich rozvoja v rozpočte pre európsky GNSS na „základné prvky“ programu financovania, ktorý spravuje GSA; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci strednodobého preskúmania preskúmala, či by sa táto suma mala zvýšiť;

14.  vyzýva GSA, aby naďalej spolupracovala s výrobcami čipových súborov a prijímačov s cieľom pochopiť ich potreby a poskytnúť im potrebné technické informácie a špecifikácie, s cieľom zabezpečiť, aby užívateľské zariadenie bolo kompatibilné so systémom Galileo; je presvedčený, že potreby priemyselného odvetvia by sa mali začleniť do vývojového procesu programu, aby systém aj naďalej spĺňal potreby trhu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa program Galileo presadil v priemyselnom odvetví ako jedna z referenčných konfigurácií prijímačov s multi-konšteláciou;

15.  pripomína, že systém Galileo sa od ostatných konštelácií GNSS bude odlišovať určitými výhodami, ako sú overovanie verejne prístupnej služby a vysoká presnosť a spoľahlivosť obchodných služieb; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa tieto diferenciačné výhody čo najskôr sprístupnili s cieľom zabezpečiť, aby sa systém Galileo stal referenčnou konšteláciou a aby sa mohli propagovať výhody oproti jeho konkurentom;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa zaviedli potrebné technické normy s cieľom umožniť používanie vesmírnych technológií a služieb; naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila tematické pracovné skupiny s odborníkmi z členských štátov s cieľom vypracovať tieto normy;

Prekážky na trhu

17.  domnieva sa, že činnosti verejného sektora vrátane tých, ktorými sú poverené európske agentúry, by mali byť predvídateľné, aby sa stimulovali investície súkromného sektora; domnieva sa, že budúce vesmírne služby by mali poskytovať a obstarávať obchodné spoločnosti, pokiaľ neexistuje dobrý dôvod tak neurobiť, napríklad z dôvodu konkrétnych bezpečnostných rizík; poukazuje na to, že strednodobé hodnotenia nariadení týkajúcich sa programov Copernicus a Galileo by sa mali využívať na to, aby sa zabezpečila vyššia účasť súkromného sektora na obstarávaní služieb;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s údajmi programu Copernicus čo najskôr jasne vymedzila úlohu základných verejných služieb (aké produkty poskytujú v rámci politiky otvoreného a slobodného prístupu, postupov, ktorými možno doplniť nové produkty) a čo by sa malo ponechať na nadväzujúci sektor; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú na interné prevádzkové účely potrebné údaje získané pozorovaním Zeme s veľmi vysokým rozlíšením; domnieva sa, že takéto údaje by sa mali získavať od európskych komerčných poskytovateľov, aby si európsky priemysel vybudoval silné postavenie, ktoré mu umožní predávať na komerčných trhoch na celom svete; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na uľahčenie obstarávania vesmírnych služieb zo strany verejných orgánov vrátane podpory obstarávania vo fáze pred komerčným využitím na podporu inovačných podnikov, najmä MSP;

19.  žiada, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie na zvýšenie povedomia o potenciálnych európskych vesmírnych programoch medzi verejným a súkromným sektorom a koncovými používateľmi a na podporu využívania údajov získaných v kozmickom priestore vo verejnom sektore a v podnikateľskej sfére; domnieva sa, že prístup zameraný na riešenie problémov s prihliadnutím na potreby používateľov, pri ktorom sa politické potreby koordinujú s príslušnými prevádzkovými satelitnými službami, môže byť účinný; odporúča, aby Komisia podporovala výmenu najlepších postupov, ako je UK Space for Smarter Government Programme; domnieva sa, že Komisia môže zohrávať dôležitú úlohu pri zisťovaní potrieb verejného sektora a pomôcť stimulovať dopyt užívateľov;

20.  oceňuje rôzne informačné aktivity Komisie, GSA a ESA, poskytovateľov služieb programu Copernicus, národných vesmírnych agentúr a iných zainteresovaných strán; zdôrazňuje ako úspešné príklady osvedčených postupov výročné konferencie o európskej politike v oblasti kozmického priestoru, konferencie Európske vesmírne riešenia, Vesmírne dni, európsky veľtrh kozmického priestoru, výtvarnú súťaž v rámci projektu Galileo, súťaž týkajúcu sa európskeho satelitného navigačného programu a Copernicus Masters;

21.  domnieva sa, že na podporu programu Copernicus a na jeho presadenie na trhu by sa malo vyvinúť väčšie úsilie;

22.  nabáda GSA, aby pokračovala v úsilí v oblasti propagácie a marketingu systému Galileo a služby EGNOS a poskytovania informácií o potrebách používateľov a vývoji na trhu satelitnej navigácie;

23.  domnieva sa, že Komisia by mala zapojiť regionálne centrá siete Europe Direct v členských štátoch do zlepšovania informovanosti o výhodách vesmírnych údajov z programov Copernicus a Galileo a podporovať verejné orgány pri zisťovaní ich potrieb;

Kozmický priestor v politikách EÚ

24.  odporúča, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby sa infraštruktúra európskych vesmírnych programov a ich služby využívali v súvisiacich politikách a programoch; domnieva sa, že Komisia by mala posilniť prepojenie medzi kozmickými prostriedkami EÚ a činnosťami v oblastiach politiky, ako sú vnútorný trh, priemyselná základňa, zamestnanosť, rast, investície, energetika, klíma, životné prostredie, zdravie, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybné hospodárstvo, doprava, cestovný ruch, jednotný digitálny trh, regionálna politika a územné plánovanie; domnieva sa, že riešenie výziev, ako sú migrácia, riadenie hraníc a trvalo udržateľný rozvoj, ponúka obrovský potenciál;

25.  nalieha preto na Komisiu, aby vykonala tzv. vesmírnu kontrolu všetkých existujúcich a nových politických iniciatív s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie kozmických prostriedkov EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby revidovala existujúce právne predpisy EÚ s cieľom posúdiť, či sú potrebné akékoľvek zmeny na podporu využívania satelitných údajov a služieb GNSS, pozorovanie Zeme, telekomunikácie), zabezpečila sociálno-hospodárske a iné výhody a vykonala tzv. vesmírnu kontrolu všetkých nových právnych predpisov;

26.  nabáda Komisiu, aby preskúmala príležitosti využívania európskeho GNSS a programu Copernicus v susedstve Únie a v rámci rozvojovej politiky a pri rokovaniach o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

27.  zdôrazňuje kľúčový význam údajov európskeho GNSS pre zlepšenú bezpečnosť a efektívne využívanie inteligentných dopravných systémov a systémov riadenia dopravy; poukazuje na systém eCall a na právne predpisy týkajúce sa digitálneho tachografu, ktoré pomôžu spropagovať prijatie systémov Galileo a EGNOS; nabáda Komisiu, aby sa zaoberala aj ďalšími relevantnými oblasťami aplikácie, ktoré sú prínosom pre bezpečnosť občanov EÚ, ako sú tiesňové volanie či hlásenie polohy; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala legislatívne opatrenia na zabezpečenie zlučiteľnosti čipových súborov GNSS so systémami Galileo/EGNOS, a to najmä v oblasti civilného letectva a kritickej infraštruktúry;

28.  zdôrazňuje, že kozmické údaje a služby môžu zohrávať dôležitú úlohu pri umožnení toho, aby Európa prevzala vedúcu úlohu v rámci veľkých technologických trendov, ako sú napríklad internet vecí, inteligentné mestá, veľké dáta a prepojené/autonómne vozidlá; v tejto súvislosti víta Amsterdamské vyhlásenie, ktoré zdôrazňuje úlohu systémov Galileo a EGNOS;

Prístup k finančným prostriedkom a odborným znalostiam

29.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť financovanie rozvoja nadväzujúcich aplikácií a služieb a odberateľského trhu vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby v čase nadchádzajúceho VFR preskúmala potrebu vyčleniť na tento účel väčšiu časť finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na vesmírnu politiku;

30.  zdôrazňuje, že EÚ má širokú škálu možností financovania, ktoré podporujú nadväzujúce odvetvia kozmického sektora (Horizont 2020, EŠIF, COSME, EFSI atď.); naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala tieto nástroje koordinovaným a cieleným spôsobom, aj prostredníctvom poradenských a osvetových služieb; vyzýva Komisiu, aby takisto zaviedla inovatívne a flexibilné finančné mechanizmy na riešenie nedostatočnej dostupnosti rizikového kapitálu; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť zjednodušenému prístupu k financovaniu pre európske začínajúce podniky, mikropodniky a MSP, najmä s cieľom pomôcť im uspieť v počiatočných fázach komercializácie;

31.  naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala internacionalizáciu vesmírnych spoločností vrátane MSP prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným prostriedkom a primeranej podpory konkurencieschopnosti európskeho kozmického priemyslu, a to aj prostredníctvom špecializovaných opatrení EÚ, ktoré Európe umožnia nezávislý prístup do kozmického priestoru;

32.  odporúča, aby výskum a vývoj bol užšie prepojený s podporou programov rozvoja podnikania; domnieva sa, že inovačný potenciál programu Horizont 2020 by sa mal lepšie využívať pre kozmický sektor; požaduje primeranú stratégiu šírenia výsledkov výskumu v oblasti vesmíru v rámci programu Horizont 2020 v podnikateľskej sfére a domnieva sa, že je potrebné podporovať užšiu spoluprácu medzi univerzitami a súkromnými spoločnosťami v záujme vývoja aplikácií a služieb;

33.  je presvedčený, že zoskupenia kozmického priemyslu, inkubátory a podobné iniciatívy prispievajú k podpore ich akceptácie na trhu, stimulujú inovácie a podporujú synergie medzi odvetviami IKT a ďalšími odvetviami hospodárstva; víta úsilie niektorých členských štátov v tejto oblasti, ako aj podnikateľské inkubátory ESA; domnieva sa, že Komisia by mala nadviazať na úsilie o vytvorenie koherentnej stratégie EÚ, s cieľom podporiť podnikanie v oblasti kozmického priestoru a rozvíjať prostriedky na ich prepojenie so širším hospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby pomohla odstrániť geografickú nerovnováhu takýchto činností v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré zaostávajú; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu a výmenu informácií a osvedčených postupov a výmenu odborných infraštruktúrnych kapacít;

34.  domnieva sa, že EÚ a členské štáty by v spolupráci so súkromným sektorom mali zintenzívniť svoje úsilie zamerané na podporu zručností a podnikania a prilákať študentov technických univerzít, mladých vedcov a podnikateľov ku kozmickému sektoru; je presvedčený, že to pomôže udržať vedúce postavenie v oblasti vedy o vesmíre a zabrániť úniku mozgov vysoko vzdelaných a kvalifikovaných odborníkov do iných častí sveta;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 72.
(2) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44.
(3) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77.
(6) Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0267.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0534.
(9) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 16.
(10) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 1.
(11) Space Market Uptake in Europe, štúdia pre výbor ITRE, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia A, 2016, ISBN 978-92-823-8537-1.


Situácia vo Venezuele
PDF 252kWORD 89k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o situácii vo Venezuele (2016/2699(RSP))
P8_TA(2016)0269RC-B8-0700/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje početné predchádzajúce a nedávne uznesenia o situácii vo Venezuele, najmä na uznesenia z 27. februára 2014 o situácii vo Venezuele(1), z 18. decembra 2014 o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele(2) a z 12. marca 2015 o situácii vo Venezuele(3),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého je Venezuela zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Medziamerickú demokratickú chartu prijatú 11. septembra 2001,

–  so zreteľom na venezuelskú ústavu a najmä na jej články 72 a 233,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. októbra 2014 o zadržiavaní demonštrantov a politikov vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej zo 7. decembra 2015 o voľbách vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne ESVČ z 5. januára 2016 o slávnostnom začatí činnosti nového venezuelského národného zhromaždenia,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne vysokého komisára OSN pre ľudské práva Raviny Shamdasaniovej z 12. apríla 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 10. mája 2016 o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na list organizácie Human Rights Watch generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov Luisovi Almagrovi zo 16. mája 2016 týkajúci sa Venezuely(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie Stálej rady Organizácie amerických štátov z 18. mája 2016,

–  so zreteľom na úradné oznámenia generálneho tajomníka Únie juhoamerických národov (UNASUR) vydané 23. mája(5) a 28. mája(6) 2016 o informatívnych stretnutiach s cieľom začať národný dialóg medzi zástupcami venezuelskej vlády a opozičnej koalície MUD,

–  so zreteľom na deklaráciu vedúcich predstaviteľov G7, ktorí sa 26. – 27. mája 2016 stretli v Ise-Šima(7),

–  so zreteľom na vyhlásenie ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho z 27. mája 2016 týkajúce sa jeho telefonátu s bývalým španielskym premiérom Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom(8),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže venezuelská opozičná koalícia MUD získala v 167-člennom jednokomorovom národnom zhromaždení 112 kresiel, teda dvojtretinovú väčšinu, zatiaľ čo PSUV obsadila 55 kresiel; keďže najvyšší súd následne znemožnil štyrom novozvoleným členom národného zhromaždenia, z ktorých traja boli zástupcovia koalície MUD, nastúpiť do funkcie, čím opozícia prišla o dvojtretinovú väčšinu;

B.  keďže v priebehu piatich mesiacov zákonodarnej činnosti nového národného zhromaždenia, v ktorom má väčšinu demokratická opozícia, vyniesol najvyšší súd 13 politicky motivovaných rozsudkov v prospech výkonnej moci, pričom všetky ohrozujú rovnováhu moci, ktorá je nevyhnutná v štáte riadiacom sa zásadami právneho štátu;

C.  keďže niektoré rozhodnutia, napríklad o vyhlásení a potvrdení výnimočného stavu a výnosu o stave hospodárskej núdze, o zbavení národného zhromaždenia právomoci kontrolovať politiku, o odmietnutí uznania právomoci zrušiť vymenovanie sudcov najvyššieho súdu, ktorú národnému zhromaždeniu zveruje ústava, o vyhlásení reformy venezuelskej centrálnej banky za protiústavnú a o zrušení článkov vnútorného rokovacieho poriadku národného zhromaždenia, boli okrem iného prijaté v rozpore s legislatívnymi právomocami národného zhromaždenia a bez ohľadu na rovnováhu moci, ktorá je základným prvkom právneho štátu;

D.  keďže približne 2 000 ľudí je uväznených, v domácom väzení alebo podmienečne odsúdených z politických dôvodov vrátane významných politických vodcov, ako sú napríklad Leopoldo López, Antonio Ledezma a Daniel Ceballos; keďže 30. marca 2016 venezuelské národné zhromaždenie schválilo zákon, ktorým sa udeľuje amnestia spomínaným väzňom, čo otvára cestu pre dialóg smerujúci k národnému zmiereniu; keďže tento zákon je napriek vyhláseniu najvyššieho súdu o jeho protiústavnosti v súlade s článkom 29 venezuelskej ústavy; keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra’ad al-Husajn verejne vyhlásil, že zákon o amnestii a národnom zmierení je v súlade s medzinárodným právom, a vyjadril sklamanie nad jeho zamietnutím;

E.  keďže zásady právneho štátu a oddelenia moci sa vo Venezuele riadne nedodržiavajú; keďže fakty v súčasnosti poukazujú na to, že vláda ovplyvňuje a kontroluje súdnu moc a národnú volebnú radu, čo má nepriaznivý vplyv na legislatívne a opozičné právomoci, ktoré sú základným kameňom každého demokratického systému, a to je v jednoznačnom rozpore so zásadou nezávislosti a oddelenia moci, ktorá je charakteristická pre demokratické štáty riadené zásadami právneho štátu;

F.  keďže demokratická opozícia začala ústavou uznaný proces, ktorý umožňuje odvolanie verejných činiteľov z funkcie prostredníctvom odvolacieho referenda po uplynutí polovice ich funkčného obdobia; keďže koalícia MUD odovzdala národnej volebnej rade 1,8 milióna podpisov venezuelských občanov podporujúcich tento proces, čo je oveľa viac než pôvodne požadovaných 198 000, ktoré sú potrebné na to, aby bol daný proces v súlade s právnymi predpismi a ústavou;

G.  keďže Venezuela čelí vážnej humanitárnej kríze spôsobenej nedostatkom potravín a liekov; keďže národné zhromaždenie vyhlásilo s ohľadom na všeobecný nedostatok liekov a zdravotníckych pomôcok a potrieb humanitárnu zdravotnú a potravinovú krízu a požiadalo Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) o humanitárnu pomoc a technickú návštevu na potvrdenie uvedenej situácie;

H.  keďže hoci nie sú k dispozícii oficiálne údaje, podľa prieskumu ENCOVI (Encuesta de Condiciones de Vida) sa miera chudoby vo Venezuele zdvojnásobila z 30 % v roku 2013 na 60 % v roku 2016; keďže 75 % liekov, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia považuje za nevyhnutné, nie je vo Venezuele dostupných;

I.  keďže vláda bráni prístupu humanitárnej pomoci do krajiny a bojkotuje rôzne medzinárodné iniciatívy na pomoc občianskej spoločnosti, ako to bolo napríklad v prípade Caritas a ďalších mimovládnych organizácií;

J.  keďže po poklese o 5,7 % v roku 2015 zaznamená hospodárstvo Venezuely podľa prognóz Medzinárodného menového fondu (MMF) pokles aj v roku 2016, a to o 8 %; keďže napriek 30 % zvýšeniu minimálnej mzdy nie sú pre mieru inflácie, ktorá dosahuje 180,9 %, žiadne vyhliadky, že by sa základné komodity stali pre Venezuelčanov dostupné; keďže MMF odhaduje, že do konca roku 2016 dosiahne priemerná miera inflácie 700 % a v roku 2017 to bude 2 200 %;

K.  keďže nedostatočná predvídavosť, pokiaľ ide o základnú infraštruktúru, a neúčinné riadenie viedli k vážnej hospodárskej a sociálnej kríze, čo sa prejavuje dlhodobým nedostatkom zdrojov, surovín, vstupov, základných potravín a nevyhnutných liekov, ako aj nulovou produkciou, a keďže krajina je na pokraji vážnych sociálnych nepokojov a humanitárnej krízy s nepredvídateľnými dôsledkami;

L.  keďže Venezuela sa pre veľmi vysokú mieru kriminality a úplnú beztrestnosť stala jednou z najnebezpečnejších krajín sveta, pričom Caracas, kde na 100 000 obyvateľov pripadá vyše 119,87 vraždy, vykazuje najvyššiu mieru násilných trestných činov na svete;

M.  keďže v oblasti s veľkým nerastným bohatstvom neďaleko hraníc s Guyanou a Brazíliou sa často odohrávajú boje o ovládnutie nezákonných baní; keďže 4. marca 2016 došlo k masakru v Tumereme v štáte Bolívar, pri ktorom zmizlo a neskôr bolo zavraždených 28 baníkov; keďže úrady ešte stále neposkytli uspokojivú odpoveď a keďže novinárka Lucía Suárez, ktorá nedávno tento prípad prešetrovala, bola 28. apríla 2016 vo svojom dome v Tumereme zastrelená;

N.  keďže krajiny G7 vydali 27. mája 2016 vyhlásenie, v ktorom Venezuelu naliehavo vyzvali, aby „vytvorila podmienky pre dialóg medzi vládou a občanmi s cieľom vyriešiť čoraz vážnejšiu hospodársku a politickú krízu“, a keďže Stála rada Organizácie amerických štátov (OAS) vydala 1. júna 2016 vyhlásenie o situácii vo Venezuele;

O.  keďže v rámci únie UNASUR sa v Dominikánskej republike nedávno konali informatívne stretnutia pod vedením bývalého španielskeho premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera, bývalého prezidenta Dominikánskej republiky Leonela Fernándeza a bývalého prezidenta Panamy Martína Torrijosa s cieľom začať národný dialóg so zástupcami vlády Venezuelskej bolívarovskej republiky a opozičných strán zastúpených koalíciou MUD;

P.  keďže riešenie krízy možno nájsť len prostredníctvom dialógu so všetkými úrovňami vlády, demokratickej opozície a spoločnosti;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad závažným zhoršovaním situácie, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a sociálno-ekonomickú situáciu vo Venezuele, a to v prostredí narastajúcej politickej a sociálnej nestability;

2.  vyjadruje tiež znepokojenie nad súčasnou inštitucionálnou patovou situáciou a nad tým, že výkonná moc využíva štátne právomoci na kontrolu najvyššieho súdu a národnej volebnej rady s cieľom zabrániť uplatňovaniu zákonov a iniciatív prijatých národným zhromaždením; vyzýva venezuelskú vládu, aby dodržiavala zásady právneho štátu a oddelenia moci; pripomína, že oddelenie a nezasahovanie, pokiaľ ide o rovnako legitímne moci, je základnou zásadou demokratických štátov, ktoré sa riadia zásadami právneho štátu;

3.  vyzýva venezuelskú vládu, aby zaujala konštruktívny prístup s cieľom prekonať súčasnú kritickú situáciu vo Venezuele ústavnou, mierovou a demokratickou cestou na základe dialógu;

4.  víta sprostredkovateľské úsilie, ktoré bolo iniciované výzvou únie UNASUR začať proces národného dialógu medzi výkonnou mocou a opozíciou reprezentovanou väčšinovou časťou koalície MUD;

5.  berie na vedomie deklaráciu vedúcich predstaviteľov G7 o Venezuele; žiada Európsku radu, aby na svojom júnovom zasadnutí vydala politické vyhlásenie o situácii v krajine a podporila sprostredkovateľské úsilie, ktoré sa nedávno začalo s cieľom umožniť dohodu o demokratických a politických riešeniach pre Venezuelu;

6.  naliehavo žiada venezuelskú vládu, aby okamžite prepustila všetkých politických väzňov; pripomína, že prepustenie politických väzňov je podmienkou, ktorú si stanovila opozícia na začatie rokovaní, a vyzýva obe strany, aby sa dohodli na kompromisnom riešení v záujme podpory súčasného sprostredkovateľského úsilia; vyzýva EÚ a PK/VP, aby naliehavo požadovali prepustenie politických väzňov a tých, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní, v súlade s požiadavkami viacerých orgánov OSN a medzinárodných organizácií a so zákonom o amnestii a národnom zmierení;

7.  žiada, aby príslušné orgány dodržiavali a zaručili ústavné právo na pokojné demonštrácie; vyzýva tiež opozičných vodcov, aby svoje právomoci vykonávali zodpovedne; vyzýva venezuelské orgány, aby zaručili bezpečnosť a slobodné uplatňovanie práv všetkým občanom, najmä obhajcom ľudských práv, novinárom, politickým aktivistom a členom nezávislých mimovládnych organizácií;

8.  vyzýva prezidenta Nicolasa Madura a jeho vládu, aby v spolupráci s národným zhromaždením vykonali naliehavé hospodárske reformy s cieľom nájsť konštruktívne riešenie hospodárskej a energetickej krízy, najmä nedostatku potravín a liekov;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustále rastúcim sociálnym napätím, ktoré je spôsobené nedostatkom základného tovaru, ako sú potraviny a lieky; vyzýva PK/VP, aby navrhla plán pomoci pre Venezuelu a naliehala na venezuelské orgány, aby umožnili prísun humanitárnej pomoci do krajiny a zabezpečili prístup medzinárodných organizácií, ktoré chcú pomôcť najviac postihnutým častiam spoločnosti s cieľom naplniť najnaliehavejšie a najzákladnejšie potreby obyvateľstva;

10.  naliehavo žiada vládu a verejné orgány Venezuely, aby dodržiavali ústavu vrátane právnych a uznaných mechanizmov a postupov na aktiváciu procesu zakotveného vo venezuelskej ústave s cieľom odvolať prezidenta pred koncom roku 2016;

11.  naliehavo žiada PK/VP, aby spolupracovala s latinskoamerickými krajinami a regionálnymi a medzinárodnými organizáciami s cieľom zabezpečiť, že vo Venezuele sa zavedú mechanizmy na dialóg, národné zmierenie a sprostredkovanie, a tak sa podporí mierové, demokratické a ústavné riešenie krízy, ktorú táto krajina v súčasnosti zažíva;

12.  považuje za absolútnu prioritu znížiť súčasnú vysokú mieru beztrestnosti, ktorá zvyšuje a posilňuje rast násilia a neistoty v krajine, a zabezpečiť dodržiavanie platného právneho systému, ktorý vyžaduje spravodlivosť pre obete únosov, vrážd a ďalších každodenne páchaných trestných činov, ako aj pre rodiny týchto obetí;

13.  vyzýva venezuelské orgány, aby vyšetrili masaker v Tumereme, pri ktorom bolo zavraždených 28 baníkov, s cieľom postaviť pred súd páchateľov a strojcov tohto zločinu vrátane tých, ktorí stoja za nedávnou vraždou novinárky Lucíe Suárezovej, ku ktorej došlo v rovnakej oblasti, pričom existuje podozrenie, že s masakrom súvisí;

14.  opakuje svoju požiadavku, aby Európsky parlament vyslal delegáciu do Venezuely, ktorá by čo najskôr začala dialóg so všetkými stranami zapojenými do konfliktu;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0176.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0106.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0080.
(4) https://www.hrw.org/news/2016/05/16/letter-human-rights-watch-secretary-general-almagro-about-venezuela
(5) http://www.unasursg.org/es/node/719
(6) http://www.unasursg.org/es/node/779
(7) http://www.mofa.go.jp/files/000160266.pdf
(8) http://www.state.gov/r/pa/prs/ps/2016/05/257789.htm


Endokrinné disruptory: situácia po rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2015
PDF 267kWORD 77k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o endokrinných disruptoroch: situácia v nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2015 (2016/2747(RSP))
P8_TA(2016)0270RC-B8-0733/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní(1),

–  so zreteľom na plán Komisie na vymedzenie kritérií na identifikáciu endokrinných disruptorov v kontexte uplatňovania nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín a nariadenia o biocídnych výrobkoch(2),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2015 vo veci T-521/14 (vec predložilo Švédsko proti Komisii, pričom ho podporuje Európsky parlament, Rada Európskej únie, Dánsko, Fínsko, Francúzsko a Holandsko)(3),

–  so zreteľom na článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 265 a 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na list predsedu Jeana-Clauda Junckera z 22. marca 2016 adresovaný predsedovi Európskeho parlamentu ((2016)1416502),

–  so zreteľom na správu UNEP/WHO State of the science of endocrine disrupting chemicals 2012 (Stav vedy o chemických látkach narúšajúcich endokrinný systém)(4),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa účinné látky, ktoré sa považujú za látky majúce vlastnosti narušujúce endokrinný systém, ktoré môžu mať škodlivé účinky u ľudí, buď na základe vedeckých kritérií, ktoré sa majú konkretizovať alebo pred ich prijatím, na základe dočasných kritérií, neschvaľujú, okrem prípadu, keď platí jedna z výnimiek uvedených v článku 5 ods. 2;

B.  keďže v článku 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa hovorí, že Komisia najneskôr do 13. decembra 2013 prijme delegované akty na vymedzenie vedeckých kritérií na určenie vlastností účinných látok a biocídnych výrobkov narúšajúcich endokrinný systém;

C.  keďže Komisia stále neprijala delegované akty konkretizujúce vedecké kritériá, pričom lehota na ich prijatie uplynula už pred vyše dva a pol rokom;

D.  keďže v správe UNEP/WHO sa endokrinné disruptory označili za globálnu hrozbu, pričom jej autori sa odvolávajú okrem iného na častý výskyt a rastúci trend mnohých endokrinných porúch u ľudí a zároveň uvádzajú poznatky o endokrinných účinkoch na populácie voľne žijúcich organizmov; keďže pribúdajú dôkazy o nepriaznivých následkoch vystavenia rozmnožovacej sústavy pôsobeniu endokrinných disruptorov (neplodnosť, rakovina, deformácie), a existuje aj čoraz viac dôkazov o účinkoch týchto chemických látok na fungovanie štítnej žľazy, fungovanie mozgu, obezitu a metabolizmus a na homeostázu inzulínu a glukózy;

E.  keďže Všeobecný súd Európskej únie v rozsudku zo 16. decembra 2015 vo veci T-521/14 vyhlásil, že Komisia porušila právne predpisy EÚ tým, že nekonala a neprijala delegované akty týkajúce sa konkretizácie vedeckých kritérií na určenie vlastností narúšajúcich endokrinný systém;

F.  keďže Súdny dvor v rozsudku rozhodol, že Komisia mala jasnú, presnú a bezpodmienečnú povinnosť prijať najneskôr do 13. decembra 2013 delegované akty, aby sa zaviedli uvedené vedecké kritériá;

G.  keďže poradná skupina expertov na endokrinné disruptory, ktorú vytvorila Európska komisia a koordinovalo spoločné výskumné centrum, prijala 28. marca 2013 správu o kľúčových vedeckých otázkach týkajúcich sa identifikácie a charakterizácie endokrinných disruptorov; keďže útvary dokončili plnohodnotný návrh na vedecké kritériá po troch rokoch práce;

H.  keďže Súdny dvor ďalej uviedol, že v nijakom ustanovení nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa nevyžaduje posúdenie vplyvu vedeckých kritérií založených na riziku, a keby Komisia aj usúdila, že toto posúdenie vplyvu sa musí vypracovať, nezbavuje ju to povinnosti dodržať lehotu zakotvenú v nariadení (bod 74 rozsudku);

I.  keďže Súdny dvor ďalej rozhodol, že vedecké kritériá možno objektívne špecifikovať len na základe vedeckých údajov súvisiacich s endokrinným systémom, bez ohľadu na iné úvahy, ale najmä hospodárske otázky (bod 71 rozsudku); keďže Súdny dvor takto objasnil, že sociálno-ekonomické posúdenie vplyvu nie je vhodné na rozhodovanie o vedeckej otázke;

J.  keďže Súdny dvor ďalej rozhodol, že Komisia pri uplatňovaní právomocí, ktoré na ňu delegoval zákonodarca, nemôže spochybňovať regulačnú rovnováhu stanovenú zákonodarcom medzi zlepšením vnútorného trhu a ochranou zdravia ľudí a zvierat či životného prostredia (bod 72 rozsudku); keďže Súdny dvor takto objasnil, že je neprijateľné, aby Komisia hodnotila regulačné zmeny odvetvových právnych predpisov, ktoré sú súčasťou hodnotenia vplyvu súvisiaceho s prijatím delegovaného aktu;

K.  keďže Súd zistil, že dočasné kritéria stanovené v nariadení (EÚ) č. 528/2012 nemožno chápať ako kritériá, ktoré zabezpečujú dostatočne veľkú ochranu (bod 77 rozsudku);

L.  keďže podľa článku 266 ZFEÚ inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorej nečinnosť bola vyhlásená za odporujúcu zmluvám, musí prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora Európskej únie;

M.  keďže komisár zodpovedný za zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2016 informoval, že Komisia bude jednako pokračovať v hodnotení vplyvu, ktorý považuje za „užitočný a dokonca podstatný nástroj, ktorým sa má riadiť jej budúce rozhodnutie o kritériách“;

N.  keďže Komisia má povinnosť vypracúvať posúdenia vplyvu pre legislatívne a nelegislatívne iniciatívy, od ktorých sa očakáva, že budú mať významný ekonomický, environmentálny či sociálny vplyv na rozvrhnutie alternatívnych riešení, čo znamená, že posúdenia vplyvu sú cennými nástrojmi, ktoré pomáhajú regulátorom pri hodnotení politických možností, ale nie pri určovaní vedeckých otázok;

O.  keďže predseda Juncker v liste z 22. marca 2016 adresovanom predsedovi Schulzovi potvrdil, že Komisia chce najprv požiadať o stanovisko výbor pre kontrolu regulácie v súvislosti s posudzovaním vplyvu pred tým, než sa rozhodne o vedeckých kritériách, a potom chce do konca júna 2016 prijať vedecké kritériá na určenie vlastnosti narúšajúcich endokrinný systém;

P.  keďže niet pochybností, že Komisia ešte neprijala opatrenia na vykonanie rozsudku Súdneho dvora, ale, presnejšie povedané, ďalej postupuje v rozpore s právnymi predpismi EÚ, ako vyhlásil Súdny dvor, a preto koná aj v rozpore s článkom 266 ZFEÚ;

Q.  keďže je absolútne neprijateľné, aby Komisia ako strážkyňa zmlúv nerešpektovala zmluvy;

1.  odsudzuje Komisiu nielen za to, že si nesplnila povinnosť a neprijala delegované akty podľa nariadenia (EÚ) č. 528/2012, ale navyše za to, že si neplní inštitucionálne povinnosti zakotvené v zmluvách, najmä v článku 266 ZFEÚ;

2.  berie na vedomie politický záväzok Komisie, a to že do leta navrhne vedecké kritériá na určovanie vlastností narúšajúcich endokrinný systém;

3.  zdôrazňuje, že Všeobecný súd rozhodol, že vedecké kritériá možno objektívne stanoviť len na základe vedeckých údajov súvisiacich s endokrinným systémom, bez ohľadu na iné úvahy, ale najmä hospodárske otázky, a že Komisia nemá oprávnenie na zmenu regulačnej rovnováhy stanovenej v základnom akte prostredníctvom uplatňovania právomocí, ktoré sa na ňu preniesli podľa článku 290 ZFEÚ, skutočnosť, ktorú však Komisia hodnotí ako súčasť jej posúdenia vplyvu;

4.  vyzýva Komisiu, aby si bezodkladne splnila povinnosti podľa článku 266 ZFEÚ a aby bezodkladne prijala vedecké kritériá založené na riziku na určovanie vlastností narúšajúcich endokrinný systém;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Rady a predsedovi Komisie a aby im oznámil výsledok hlasovania o tomto uznesení na plenárnej schôdzi.

(1) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.
(2) http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/planned_ia/docs/2014_env_009_endocrine_disruptors_en.pdf
(3) http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=9ea7d2dc30d51da24ab07e534c8a920ba78762970884.e34KaxiLc3qMb40Rch0SaxuTa3r0?text=&docid=173067&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=717530
(4) http://www.who.int/ceh/publications/endocrine/en/


Výrobky obsahujúce, zložené alebo vyrobené z geneticky modifikovanej kukurice
PDF 272kWORD 79k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2010/426/EÚ, 2011/893/EÚ, 2011/892/EÚ a 2011/894/EÚ (D044931/01 – 2016/2682(RSP))
P8_TA(2016)0271B8-0732/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2010/426/EÚ, 2011/893/EÚ, 2011/892/EÚ a 2011/894/EÚ (D044931/01),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3, článok 9 ods. 2, článok 19 ods. 3 a článok 21 ods. 3,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 25. apríla 2016 rozhodol, že nevydá stanovisko,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) zo 7. decembra 2015(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788 (MON-877Ø5-6 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 (MON-877Ø8-9 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené(7),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 9. februára 2009 predložila spoločnosť Syngenta France SAS v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Nemecka žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21, sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh;

B.  keďže žiadosť sa týka aj umiestnenia geneticky modifikovanej kukurice Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 na trh vo výrobkoch z nej zložených alebo ju obsahujúcich na iné použitia než potraviny a krmivá, ktoré sú prípustné aj v prípade inej kukurice, s výnimkou pestovania;

C.  keďže 5. júla 2013 spoločnosť Syngenta rozšírila žiadosť o všetky čiastkové kombinácie jednotlivých genetických modifikácií tvoriacich kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 (ďalej len „čiastkové kombinácie“) vrátane Bt11 × GA21, MIR604 × GA21, Bt11 × MIR604 a Bt11 × MIR604 × GA21, ktoré už sú povolené rozhodnutiami Komisie 2010/426/EÚ(8), 2011/892/EÚ(9), 2011/893/EÚ(10) a 2011/894/EÚ(11);

D.  keďže v kukurici SYN-BTØ11-1 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu Cry1Ab, ktorý poskytuje ochranu proti určitým škodcom z radu Lepidoptera, a proteínu PAT, ktorý jej dáva schopnosť tolerancie voči herbicídom na báze glufosinátu ammónneho;

E.  keďže v kukurici SYN-IR162-4 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu Vip3Aa20, ktorý poskytuje ochranu proti určitým škodcom z radu Lepidoptera, a proteínu PMI použitého ako zvoliteľný marker;

F.  keďže v kukurici SYN-IR6Ø4-5 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu Cry3A, ktorý poskytuje ochranu proti určitým škodcom z radu Coleoptera, a proteínu PMI použitého ako zvoliteľný marker;

G.  keďže v kukurici MON-ØØØ21-9 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu Cry1Ab, ktorý poskytuje ochranu proti určitým škodcom z radu Lepidoptera, a proteínu mEPSPS, ktorý jej dáva schopnosť tolerancie voči herbicídom na báze glyfozátu;

H.  keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – 20. marca 2015 zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí(12);

I.  keďže stály výbor hlasoval o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 25. apríla 2016, no nevydal k nemu žiadne stanovisko;

J.  keďže 22. apríla 2015 Komisia v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi, ale bez podpory stanovísk výborov členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré bolo veľmi výnimočné pre tento postup ako celok, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) Vedecká skupina EFSA pre GMO (Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy), 2015.Vedecké stanovisko k žiadosti spoločnosti Syngenta (EFSA-GMO-DE-2009-66) o uvedenie na trh kukurice Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 tolerujúcej herbicídy a odolnej proti hmyzu a čiastkových kombinácií nezávisle od ich pôvodu na použitie v potravinách a krmivách, na dovoz a spracovanie v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003. Vestník EFSA (EFSA Journal) 2015; 13(12):4297 (34 s. doi:10.2903/j.efsa.2015.4297).
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0040.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0039.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0038.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0456.
(8) Rozhodnutie Komisie 2010/426/EÚ z 28. júla 2010, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11xGA21 (SYN-BTØ11-1xMON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2010, s. 36).
(9) Rozhodnutie Komisie 2011/892/EÚ z 22. decembra 2011, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604xGA21 (SYN-IR6Ø4-5xMON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2011, s. 55).
(10) Rozhodnutie Komisie 2011/893/EÚ z 22. decembra 2011, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11xMIR604 (SYN-BTØ11-1xSYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2011, s. 59).
(11) Rozhodnutie Komisie 2011/894/EÚ z 22. decembra 2011, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11xMIR604xGA21 (SYN-BTØ11-1xSYN-IR6Ø4-5xMON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2011, s. 64).
(12) Monografie IARC, zväzok 112: hodnotenie piatich organofosfátových insekticídov a herbicídov, 20. marca 2015 http://www.iarc.fr/en/media-centre/iarcnews/pdf/MonographVolume112.pdf


Geneticky modifikovaný klinček (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4)
PDF 272kWORD 78k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (D044927/02 – 2016/2683(RSP))
P8_TA(2016)0272B8-0731/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (D044927/02),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS(1), a najmä na jej prvý pododsek článku 18 ods. 1,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 15. decembra 2015(3),

–  so zreteľom na stanovisko EFSA z 10. novembra 2014(4),

–  so zreteľom na výsledok hlasovania regulačného výboru z 25. apríla 2016,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločnosť Suntory Holdings Limited, Osaka, Japonsko predložila v marci 2013 príslušnému orgánu Holandska oznámenie (ref. č. C/NL/13/01) o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh;

B.  keďže rozsah pôsobnosti oznámenia C/NL/13/01 sa vzťahuje na dovoz, distribúciu a maloobchodný predaj rezaných kvetov geneticky modifikovaného klinčeka SHD-27531-4 v Únii, a to len na okrasné účely;

C.  keďže regulačný výbor 25. apríla 2016 neprijal žiadne stanovisko, pričom sedem členských štátov predstavujúcich 7,84 % obyvateľstva hlasovalo proti návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, šesť členských štátov predstavujúcich 46,26 % obyvateľstva sa zdržalo hlasovania a jedenásť členských štátov predstavujúcich 36,29 %obyvateľstva hlasovalo za návrh, pričom štyri členské štáty neboli zastúpené;

D.  keďže v stanovisku EFSA sa uvádza, že vedecká skupina EFSA pre GMO si je vedomá stravovacieho návyku istej časti obyvateľstva, ktorá zámerne konzumuje okvetné lístky klinčekov ako prílohu;

E.  keďže vedecká skupina EFSA pre GMO napriek tomu neposúdila možné následky úmyselnej konzumácie geneticky modifikovaných klinčekov na ľudí;

F.  keďže stanovisko EFSA sa nezaoberalo úmyselnou ani náhodnou orálnou konzumáciou kvetov geneticky modifikovaných klinčekov zvieratami;

G.  keďže klinček patrí k druhu Dianthus caryophyllus z rodu Dianthus, ktorého pestovanie je veľmi rozšírené;

H.  keďže zástupcovia rodu Dianthus vrátane divorastúcich aj zdomácnených druhov predstavujú pomerne rôznorodú skupinu, pričom jej pôvod siaha od južného Ruska po vysokohorské oblasti Grécka a francúzske pohorie Auvergne; keďže zástupcovia rodu Dianthus spp. sú prispôsobení chladnejším vysokohorským oblastiam Európy a Ázie a vyskytujú sa aj v pobrežných oblastiach Stredozemného mora; keďže D. caryophyllus je okrasná rastlina, ktorej pestovanie je v Európe veľmi rozšírené, a to v skleníkoch aj na voľnom priestranstve (napríklad v Taliansku a Španielsku), a ktorá sa príležitostne udomácnila v niektorých stredomorských krajinách, pričom jej výskyt je zdanlivo obmedzený na pobrežné stredomorské oblasti Grécka, Talianska, Sicílie, Korziky a Sardínie(5);

I.  keďže hlavnými krajinami pestujúcimi klinčeky sú Taliansko, Španielsko a Holandsko a keďže divorastúci Dianthus caryophyllus sa vyskytuje najmä vo Francúzsku a Taliansku(6);

J.  keďže Cyprus podal námietku proti oznámeniu a vedecká skupina EFSA pre GMO s ním súhlasila v tom, že rozmnožovanie klinčeka SHD-27531-4 (napríklad zakoreňovaním) jednotlivcami nemožno vylúčiť; keďže EFSA sa domnieva, že odrezky stoniek s vegetatívnymi výhonkami by sa mohli rozmnožiť zakoreňovaním alebo mikropropagáciou a mohli by byť uvoľnené do životného prostredia (napríklad v záhradách);

K.  keďže vo voľnej prírode zabezpečuje opeľovanie Dianthus spp. hmyz, predovšetkým zástupcovia Lepidoptera, ktorých cuciaky sú dostatočne dlhé na to, aby dosiahli na nektárium nachádzajúce sa na dne kvetov; keďže vedecká skupina EFSA pre GMO sa domnieva, že potenciálne rozšírenie peľu z geneticky modifikovaného klinčeka SHD-27531-4 na voľne rastúce klinčeky druhu Dianthus prostredníctvom zástupcov Lepidoptera nemožno vylúčiť;

L.  keďže po zániku ozdobnej hodnoty sa z geneticky modifikovaného klinčeka Dianthus caryophyllus L. línia SHD-27531-4 stane odpad, ktorý bude podľa zásad obehového hospodárstva pravdepodobne skompostovaný, keďže však EFSA neposúdila vplyv takéhoto uvoľnenia do životného prostredia;

M.  keďže vedecká skupina EFSA pre GMO sa domnieva, že klinček SHD-27531-4 v prípade rozšírenia do životného prostredia prostredníctvom životaschopných semien, peľu alebo zakorenených rastlín nebude vykazovať zlepšené úžitkové vlastnosti, okrem vystavenia sulfonylmočovinovým herbicídom;

N.  keďže geneticky modifikovaný klinček obsahuje gén SuRB (als) kódujúci mutovanú acetolaktát syntázu (ALS) z Nicotiana tabacum, ktorá zabezpečuje toleranciu voči sulfonylurei;

O.  keďže podľa PAN UK niektoré herbicídy sú pre rastliny mimoriadne toxické vo veľmi malých dávkach, napríklad sulfonylurea, sulfonamid a imidazolín. Sulfonylurea nahradila iné herbicídy, ktoré sú pre zvieratá toxickejšie. Experti varujú, že rozšírenie používania sulfonylurei by mohlo mať zničujúci vplyv na produktivitu necieľových plodín, zloženie prirodzených spoločenstiev rastlín a na potravinové reťazce vo voľnej prírode;(7)

P.  keďže sulfonylurea predstavuje bežnú druhú voľbu pri liečení cukrovky druhého typu a v porovnaní s inými liekmi proti cukrovke je spojená s vyšším výskytom kardiovaskulárnych príhod(8);

Q.  keďže vytvorenie trhu s rastlinami odolnými voči sulfonylurei bude podporovať celosvetové používanie tohto lieku proti cukrovke ako herbicídu;

R.  keďže používanie lieku na iné účely ako na zachovanie verejného zdravia môže viesť k jeho nekontrolovanému rozšíreniu do ekosystémov a môže mať celosvetovo negatívny vplyv na biodiverzitu a spôsobiť chemickú kontamináciu pitnej vody;

1.  sa domnieva, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nespĺňa cieľ ochrany zdravia a životného prostredia stanovený v smernici 2001/18/ES, a teda presahuje vykonávacie právomoci ustanovené v tejto smernici;

2.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) Vedecká skupina EFSA pre GMO (Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy), 2015. Vedecké stanovisko k oznámeniu podľa časti C (ref. č. C/NL/13/01) spoločnosti Suntory Holdings Limited o dovoze, distribúcii a maloobchodnom predaji rezaných kvetov klinčeka SHD-27531-4 s modifikovanou farbou okvetných lístkov na okrasné účely. Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015); 13(12):4358, 19 s. (doi:10.2903/j.efsa.2015.4358).
(4) Vedecká skupina EFSA pre GMO (Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy), 2014. Vedecké stanovisko k námietkam členského štátu voči oznámeniu (ref. č. C/NL/13/01) spoločnosti Suntory Holdings Limited o umiestnení na trh a dovoze rezaných kvetov geneticky modifikovaného klinčeka SHD-27531-4 s modifikovanou farbou na okrasné účely podľa časti C smernice 2001/18/EC. Vestník EFSA (EFSA Journal) (2014); 12(11):3878, 9 s. (doi:10.2903/j.efsa.2014.3878).
(5) Tutin et al., 1993.
(6) http://gmoinfo.jrc.ec.europa.eu/csnifs/C-NL-13-01.pdf
(7) http://www.pan-uk.org/pestnews/Issue/pn88/PN88_p4-7.pdf
(8) http://thelancet.com/journals/landia/article/PIIS2213-8587(14)70213-X/fulltext

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia