Pristúpenie Peru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí *
247k
42 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa Rakúska republika a Rumunsko oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Peru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0367 – C8-0234/2016 – 2016/0168(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0367),
– so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,
– so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0234/2016),
– so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora(1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej externej právomoci Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0267/2016),
1. schvaľuje oprávnenie pre Rakúsku republiku a Rumunsko v záujme Európskej únie prijať pristúpenie Peru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Peru, ako aj Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.
Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.
Pristúpenie Kazachstanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí *
247k
42 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Kazachstanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0368 – C8-0232/2016 – 2016/0169(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0368),
– so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,
– so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0232/2016),
– so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora(1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej externej právomoci Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0268/2016),
1. schvaľuje oprávnenie pre niektoré členské štáty v záujme Európskej únie prijať pristúpenie Kazachstanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Kazachstanu, ako aj Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.
Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.
Pristúpenie Kórejskej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí *
247k
41 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Kórejskej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0372 – C8-0233/2016 – 2016/0173(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0372),
– so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,
– so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0233/2016),
– so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora(1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej externej právomoci Európskej únie,
– so zreteľo m na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0266/2016),
1. schvaľuje oprávnenie pre niektoré členské štáty v záujme Európskej únie prijať pristúpenie Kórejskej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Kórejskej republike, ako aj Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.
Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.
Globálne ciele a záväzky EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete
305k
56 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (2016/2705(RSP))
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na jej článok 25, v ktorom sa uvádza, že právo na výživu je súčasťou práva na primeranú životnú úroveň,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a najmä na jeho článok 11, v ktorom sa uvádza „právo na primeranú životnú úroveň vrátane primeranej výživy“, ako aj „základné právo nehladovať“,
– so zreteľom na Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijatý v roku 2008, na základe ktorého je právo na výživu vymáhateľné na medzinárodnej úrovni,
– so zreteľom na Rímsku deklaráciu o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorá bola prijatá na svetovom potravinovom samite Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme v roku 1996,
– so zreteľom na usmernenia o práve na výživu prijaté v roku 2004 Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktoré obsahujú pokyny pre štáty o tom, ako si plniť povinnosti, pokiaľ ide o právo na výživu,
– so zreteľom na štúdiu FAO s názvom Celosvetové plytvanie potravinami a potravinový odpad, zverejnenú v roku 2011, v ktorej sa poskytujú presné informácie o plytvaní potravinami a potravinovom odpade za každý rok,
– so zreteľom na Druhú medzinárodnú konferenciu o výžive v Ríme, ktorá sa uskutočnila 19. až 21. novembra 2014, a jej výsledný dokument, Rímske vyhlásenie o výžive a akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz,
– so zreteľom na iniciatívu krajín G8 v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily z roku 2009,
– so zreteľom na hnutie za skvalitnenie výživy (Scaling-Up Nutrition), ktoré sa snaží využiť schopnosti a ochotu medzinárodných zainteresovaných strán na podporu národných vládnych iniciatív a priorít v boji proti podvýžive,
– so zreteľom na rezolúciu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) č. 65.6 z roku 2012 o súhrnnom vykonávacom pláne zameranom na výživu matiek, dojčiat a malých detí,
– so zreteľom na výzvu generálneho tajomníka OSN nazvanú Žiadny hlad (Zero Hunger Challenge), ktorá bola iniciovaná na samite Rio + 20, vyzýva vlády, občiansku spoločnosť, náboženské spoločenstvá, súkromný sektor a výskumné inštitúcie, aby sa zjednotili, a tak odstránili hlad a najhoršie formy podvýživy,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/259 z 1. apríla 2016 s názvom Desaťročie opatrení OSN v oblasti výživy (2016 – 2025), ktorej cieľom je podnietiť intenzívnejšie opatrenia na odstránenie hladu a podvýživy a zabezpečiť všeobecný prístup k zdravšiemu a udržateľnejšiemu stravovaniu pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, kto sú a kde žijú,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1 z 25. septembra 2015 nazvanú Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,
– so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, ich prepojený a integrovaný charakter, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 1 (odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade), cieľ udržateľného rozvoja č. 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo) a cieľ udržateľného rozvoja č. 12 (zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby),
– so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011(1), a najmä na jeho bod 32, v ktorom sa uvádza potreba uznať vedúcu úlohu súkromného sektora pri presadzovaní inovácií, vytváraní bohatstva, príjmov a pracovných miest, mobilizácii domácich zdrojov a súčasnom prispievaní k znižovaniu chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1),
– so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že vonkajšia činnosť EÚ musí prispievať k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, dodržiavaniu ľudských práv a rodovej rovnosti,
– so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,
– so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci, ktorý Európska únia ratifikovala 13. novembra 2013,
– so zreteľom na globálnu dohodu Výživa v záujme rastu predstavenú na samite Výživa v záujme rastu 8. júna 2013 v Londýne,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2013 s názvom Zlepšenie výživy matiek a detí v rámci vonkajšej pomoci: politický rámec EÚ (COM(2013)0141) a na závery Rady o potravinovej a výživovej bezpečnosti v rámci vonkajšej pomoci z 28. mája 2013,
– so zreteľom na akčný plán pre výživu – Znížiť počet detí vo veku do päť rokov trpiacich spomaleným rastom o 7 miliónov do roku 2025 (SWD(2014)0234), ktorý Komisia prijala v roku 2014,
– so zreteľom na prvú správu o pokroku v akčnom pláne Komisie pre výživu,
– so zreteľom na správu Komisie pre Európsky parlament a Radu z 2. decembra 2014 s názvom Plnenie politických záväzkov EÚ v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti: prvá dvojročná správa (COM(2014)0712),
– so zreteľom na spoločné globálne posúdenie EÚ, FAO a Svetového potravinového programu (WFP) z marca 2016 s názvom Globálna analýza situácie v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti v problémových oblastiach potravinových kríz,
– so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť z 11. mája 2012 týkajúce sa zodpovednej správy držby pôdy, rybárstva a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti,
– so zreteľom na akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 na tému Nová aliancia pre potravinovú bezpečnosť a výživu(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o nedostatočnej výžive a podvýžive detí v rozvojových krajinách(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 s názvom EXPO Miláno 2015: uživiť planétu, energia pre život(6),
– so zreteľom na iniciatívu Milan Urban Food Policy Pact z 15. októbra 2015(7) predloženú magistrátom mesta Miláno a podpísanú 113 mestami na svete, ktorá bola predložená generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi a v ktorej sa zdôrazňuje ústredná úloha miest pri tvorbe politík v oblasti výživy,
– so zreteľom na otázku Komisii o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (O-000099/2016 – B8-0717/2016),
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 2 a s ním súvisiace ciele sú zamerané na odstránenie hladu a podvýživy do roku 2030, a to najmä zabezpečením príležitostí a zvýšením produktivity drobných poľnohospodárov a zabezpečením udržateľného poľnohospodárstva a potravinových systémov, ktoré sú odolné proti zmene klímy a dokážu poskytnúť výživu svetovej populácii v predpokladanom počte 8,5 miliardy ľudí do roku 2030 a súčasne chrániť biodiverzitu, životné prostredie, záujmy drobných poľnohospodárov a sociálnu starostlivosť;
B. keďže drobní poľnohospodári sú vďaka svojim investíciám a výrobe najväčšími aktérmi súkromného sektora v oblasti poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a výživy;
C. keďže ľudské právo na výživu je možné v plnej miere zabezpečiť len v prípade, ak sa výrazne zníži chudoba a nerovnosť, zabezpečí rovnosť a zvýši odolnosť proti otrasom, najmä zriadením záchranných sociálnych sietí, ktoré sú založené na právach, a zabezpečením plnej účasti zraniteľných skupín a bezpečného prístupu k pôde a jej kontroly a riadenia zdrojov a iných výrobných aktív pre drobných poľnohospodárov a pastierske spoločenstvá;
D. keďže priemyselná poľnohospodárska výroba spôsobila vyššie emisie skleníkových plynov, rozšírenie monokultúr, a teda značný pokles agrobiodiverzity a rýchlejšiu eróziu pôdy, pričom rodinné poľnohospodárske podniky a drobní roľníci preukázali svoju schopnosť poskytovať diverzifikované produkty a udržateľne zvýšiť produkciu potravín pomocou agroekologických postupov;
E. keďže bol dosiahnutý pokrok v znižovaní podvýživy, ale je príliš pomalý a nevyrovnaný, a keďže v súčasnosti 795 miliónov ľudí vo svete nemá dostatok potravín na to, aby mohli viesť dôstojný aktívny život; keďže každý tretí človek trpí určitou formou podvýživy;
F. keďže v roku 2012 schválilo WHA súbor šiestich globálnych cieľov v oblasti výživy do roku 2025, a to dosiahnuť 40 % zníženie počtu detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia spomaleným rastom, 50 % zníženie anémie žien v reprodukčnom veku a 30 % zníženie nízkej pôrodnej hmotnosti, zabrániť zvyšovaniu nadváhy u detí, aspoň o 50 % zvýšiť podiel detí kŕmených výhradne materským mliekom počas prvých šiestich mesiacov a znížiť chradnutie detí na menej ako 5 %;
G. keďže kojenie je najprirodzenejším a najlepším spôsobom výživy novonarodencov a detí, a to najmä v rozvojových krajinách, pričom praktická nevedomosť a kultúrne bariéry ešte stále bránia dostatočnému počtu kojených detí;
H. keďže na samite Výživa v záujme rastu v roku 2013 sa EÚ zaviazala znížiť počet detí trpiacich spomaleným rastom o najmenej 7 miliónov do roku 2025 a prisľúbila 3,5 miliardy EUR na dosiahnutie tohto cieľa počas obdobia 2014 – 2020;
I. keďže nedostatočný príjem živín počas prvých 1 000 dní života má pre dieťa závažné zdravotné, spoločenské a hospodárske dôsledky a keďže každé šieste dieťa na svete má nedostatočnú hmotnosť, 41 miliónov detí mladších ako päť rokov trpí nadváhou alebo obezitou a podvýživa je príčinou približne 45 % úmrtí detí mladších ako päť rokov, čo vedie k zbytočnej strate približne 3 miliónov mladých životov ročne; keďže chronická nedostatočná výživa postihuje približne 161 miliónov detí na svete;
J. keďže ženy sú väčšinou citlivejšie na nedostatok živín, ktorý má niekoľko vážnych následkov, ako je oslabenie ich produktivity a schopnosti starať sa o rodinu, a tak sa neustále opakuje medzigeneračný cyklus podvýživy;
K. keďže sa očakáva, že počet obyvateľov na svete sa do roku 2030 zvýši na 8,5 miliardy;
L. keďže účinné opatrenia v záujme boja proti zaberaniu pôdy v rozvojových krajinách, a to aj prostredníctvom konkrétnych možností s cieľom zabezpečiť bezpečnosť držby pôdy, sú nevyhnutné na dosiahnutie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete;
M. keďže nedostatočná výživa a chudobná strava sú zďaleka najvýznamnejšími rizikovými faktormi zodpovednými za globálne zaťaženie chorobami;
N. keďže boj proti podvýžive vyžaduje rozvoj udržateľnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zvýhodňuje diverzifikáciu plodín s cieľom dodávať výživné potraviny a diverzifikovať potravu; keďže v tejto súvislosti má riadenie, vlastníctvo a dostupnosť osív zásadný význam pre odolnosť drobných poľnohospodárov a rodinné poľnohospodárske podniky v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou;
O. keďže rešpektovanie práva na výživu závisí okrem iného od prístupu k pôde a ostatným výrobným zdrojom;
P. keďže investičné obchodné dohody by mohli mať škodlivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a prispieť k podvýžive, ak prenájom alebo odpredaj ornej pôdy súkromným investorom povedie k tomu, že miestni obyvatelia prídu o prístup k výrobným zdrojom, ktoré sú nevyhnutné pre ich živobytie, alebo ak by mal za následok, že sa veľký podiel potravín bude vyvážať a predávať na medzinárodných trhoch, čím sa vyvážajúci hostiteľský štát stane závislejším od výkyvov cien komodít na medzinárodných trhoch a zraniteľnejším voči nim;
Q. keďže výroba biopalív vystavila svetový potravinový systém novému tlaku, a tým spôsobuje konkurenciu, pokiaľ ide o pôdu a vodu;
R. keďže neudržateľná výroba mäsa má negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť; keďže jedna tretina svetovej produkcie obilnín sa používa ako krmivo pre zvieratá, pričom rozširovanie územia pastvín a pestovanie plodín je hlavnou príčinou odlesňovania, najmä v južnej Amerike(8);
S. keďže 240 miliónov ľudí v 45 krajinách s nízkymi príjmami a/alebo konfliktom postihnutých krajinách trpí nedostatkom potravín a vody a 80 miliónov je postihnutých potravinovou krízou, a to vrátane 41,7 milióna ľudí postihnutých v roku 2016 fenoménom El Niño, ktorý je najsilnejším za posledné desaťročia;
T. keďže podľa UNICEF každý deň už zomiera 2 000 detí vo veku do päť rokov na choroby spôsobené znečistením vody a keďže polovicu nemocničných lôžok vo svete zaberajú ľudia trpiaci na choroby spôsobené zlou kvalitou pitnej vody;
U. keďže v roku 2050 bude 70 % svetovej populácie žiť vo veľkých mestách a výživa bude čoraz častejšie otázkou, ktorá si bude vyžadovať reakciu na globálnej, ako aj miestnej úrovni;
V. keďže potravinová bezpečnosť je základným predpokladom udržateľného a inkluzívneho rastu, pretože hospodárske následky podvýživy môžu spôsobovať straty vo výške asi 10 % HDP ročne, a keďže podľa celosvetovej správy o výžive za rok 2015, ktorú predložila FAO, každý dolár vynaložený na zásahy na zlepšenie výživy má 16-dolárovú návratnosť;
W. keďže privatizácia osív prostredníctvom ustanovení práv duševného vlastníctva a GMO ohrozujú potravinovú sebestačnosť krajín;
1. opätovne potvrdzuje, že je potrebné riadne koordinovať a urýchliť opatrenia celosvetových, národných a miestnych vládnych, mimovládnych a súkromných subjektov vrátane inštitúcií vedeckého a priemyselného výskumu a darcov s cieľom zamerať sa na riešenie podvýživy v záujme splnenia cieľov programu 2030, ako aj cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2 na odstránenie hladu; naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, EÚ a rozvojové krajiny, aby upustili od navrhovania stratégií v oblasti výživy len na základe príjmu kalórií a predpisovania liekov (ako napríklad výživových tabletiek), a namiesto toho riešili hlavné príčiny hladu a podvýživy; v tejto súvislosti zdôrazňuje prepojenie medzi poľnohospodárstvom, stravovaním a zdravím;
2. konštatuje, že deti v rozvojových krajinách, ktoré ich matky koja, zomierajú pätnásťkrát zriedkavejšie na zápal pľúc a jedenásťkrát zriedkavejšie na hnačky, ako deti, ktoré nie sú kojené;
3. vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, ako aj vlády rozvojových krajín, aby okamžite mobilizovali dlhodobé finančné investície do potravinovej a výživovej bezpečnosti a udržateľného poľnohospodárstva a zlepšili potravinovú a výživovú bezpečnosť zlepšeným riadením a zodpovednosťou, ako aj systémovými politikami v oblasti potravín a výživy, ktoré vychádzajú z pravidiel, a zohľadňujú tak rodové hľadisko, udržateľné poľnohospodárstvo, využívanie prírodných zdrojov a prístup k nim, vodu z verejných zdrojov, verejnú sanitáciu a hygienu, ako aj vytváranie a rozširovanie inkluzívnych, záchranných sociálnych sietí založených na nárokoch, najmä so zameraním na najzraniteľnejšie a okrajové skupiny;
4. zdôrazňuje potrebu riešiť systémové problémy, ktoré vedú k nesprávnej výžive vo všetkých jej formách; so znepokojením konštatuje, že v minulosti fungovalo poľnohospodárstvo sústredené na vývoz na úkor rodinných poľnohospodárskych podnikov produkujúcich potraviny na miestnu spotrebu; domnieva sa, že opätovné investovanie do miestnej výroby potravín zamerané najmä na malých výrobcov potravín a agroekologické postupy je kľúčovou podmienkou úspechu stratégie v oblasti výživy; za rovnako nevyhnutné považuje zavedenie systémov sociálnej ochrany s cieľom umožniť nepretržitý prístup k výživným potravinám pre všetkých;
5. so znepokojením konštatuje, že jedna tretina celosvetovo vyrobených potravín – približne 1,3 miliardy ton – sa vyhodí; poznamenáva, že najväčšie plytvanie sa pozoruje v Severnej Amerike a Oceánii, kde sa vyhodí takmer 300 kg potravín na obyvateľa; poznamenáva, že v Európskej únii sa vyprodukuje 88 miliónov ton potravinového odpadu ročne, pričom na celom svete hladuje 842 miliónov ľudí, čo je 12 % svetovej populácie; zdôrazňuje, že je potrebné upraviť všetky potravinové systémy, aby sa eliminovali straty alebo plytvanie potravinami;
6. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri svojej činnosti venovali pozornosť súdržnosti politík v záujme rozvoja a aby v súvislosti s tým zvážili vplyv svojich politík v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, energetiky atď. na celosvetovú potravinovú bezpečnosť;
7. dôrazne odsudzuje zaberanie pôdy zahraničnými investormi, ktoré zasahuje miestnych drobných poľnohospodárov, a prispieva k miestnej, regionálnej a vnútroštátnej potravinovej neistote a chudobe;
8. vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby spolupracovali s krajinami s cieľom podporiť vymedzenie a plnenie uskutočniteľných a spoľahlivých vnútroštátnych cieľov v oblasti výživy v relevantnom kontexte a v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa znížili prípady spomaleného rastu a podvýživy; nalieha na Komisiu a delegácie EÚ, aby podporovali koordinované stratégie v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti a prístupy vedené krajinami a aby podporovali zlepšovanie monitorovania a zodpovednosti týchto partnerských krajín;
9. vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby na celom svete podporovali právo na dojčenie a vyzdvihovali význam dojčenia v informačných kampaniach o zdraví matiek a detí;
10. vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby vynaložili maximálne úsilie na zvýšenie informovanosti európskej verejnosti o pretrvávajúcom celosvetovom probléme nedostatočnej výživy, ktorá postihuje najmä deti a ženy;
11. zdôrazňuje, že v rámci opatrení proti nedostatočnej výžive by sa mala uprednostniť miestna výroba potravín, a zdôrazňuje význam podpory drobných poľnohospodárov a poľnohospodárok ako výrobcov potravín; vyzýva EÚ, aby pomáhala rozvojovým krajinám a drobným poľnohospodárom pri rozvoji miestnych trhov a prístupe na miestne trhy, do miestnych hodnotových reťazcov a miestnych zariadení na spracovanie potravín spolu s obchodnými politikami, ktoré takéto snahy podporujú, a to v rámci svojej globálnej stratégie v oblasti výživy;
12. poukazuje na to, že v situácii, keď sa tradičné poľnohospodárstvo vyznačuje pestovaním jedného druhu plodín, posun od diverzifikovaných systémov pestovania plodín k zjednodušeným systémom založeným na obilninách prispel v mnohých rozvojových krajinách k mikroživinovej podvýžive; vyzýva EÚ, aby sa v súlade s odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu zaviazala k zásadnému posunu smerom k agroekológii ako spôsobu, ktorým si môžu krajiny zabezpečiť dostatok potravín a zlepšiť úroveň výživy, pričom súčasne budú riešiť výzvy spojené s klímou a chudobou; osobitne vyzýva EÚ a vlády rozvojových krajín, aby podporovali genetickú rozmanitosť plodín, a to vytvorením miestnych systémov výmeny osiva a reguláciou osiva v súlade s Medzinárodnou zmluvou o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, a aby investovali do širokej škály výživných, miestnych a sezónnych plodín používaných na výrobu potravín v súlade s kultúrnymi hodnotami;
13. zdôrazňuje, že zaberanie pôdy, ktoré vedie k rozsiahlemu nadobúdaniu pôdy v rozvojových krajinách, predstavuje novú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a výživu; žiada Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia zamerané na boj proti zaberaniu pôdy, vypracovala akčný plán na boj proti zaberaniu pôdy a zabezpečila účinné vykonávanie usmernení FAO v oblasti držby pôdy;
14. naliehavo vyzýva EÚ, aby v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja odstránila verejné stimuly pre výrobu biopalív z plodín;
15. zdôrazňuje, že investície v oblasti výživy sú stále veľmi nedostatočné, pričom do intervencií zameraných na výživu smerovalo v roku 2014 len 0,57 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, čím sa pokryje len 1,4 % celkových potrieb;
16. očakáva od Komisie, že splní svoj záväzok investovať 3,5 miliardy EUR s cieľom znížiť do roku 2025 počet detí trpiacich spomaleným rastom najmenej o 7 miliónov; pripomína, že z prisľúbenej sumy 3,5 miliardy EUR je len 400 miliónov EUR vyčlenených na podporu intervencií zameraných špecificky na výživu, zatiaľ čo zvyšných 3,1 miliardy EUR je plánovaných na intervencie, ktoré sa týkajú súvisiacich otázok, ako je poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť, rodové otázky, voda, sanitácia, hygiena a vzdelávanie, nemusia byť však určené priamo na riešenie bezprostredných príčin podvýživy detí;
17. zdôrazňuje, že spomalenie rastu, ktoré sa prejavuje tým, že dieťa je príliš nízke na svoj vek a býva väčšinou spôsobené nedostatočnou výživou a opakovanými infekciami počas prvých 1 000 dní života, je jednou z najzávažnejších prekážok rozvoja ľudskej bytosti;
18. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečila politické vodcovstvo EÚ a na celosvetovej a regionálnej úrovni presadzovala dosiahnutie medzinárodne dohodnutých cieľov v oblasti výživy, ktoré sú jasné a ambiciózne; naliehavo vyzýva delegácie EÚ a Komisiu, aby podporovali stratégie v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti pod vedením jednotlivých krajín a aby súčasne v spolupráci s partnerskými krajinami začlenili globálne ciele v oblasti výživy do všetkých príslušných programov rozvoja a stratégií jednotlivých krajín;
19. vyzýva EÚ, aby zabezpečila udržateľné systémy produkcie potravín a uplatňovanie odolných poľnohospodárskych postupov, ktoré zvyšujú produktivitu a produkciu, aby zabezpečila predchádzanie narušeniam obchodu na svetových poľnohospodárskych trhoch v súlade s mandátom dauhaského kola rokovaní o rozvoji a aby začlenila najpostihnutejšie krajiny do celosvetového obchodného trhu s cieľom bojovať proti potravinovej neistote;
20. domnieva sa, že pri skúmaní finančného rámca EÚ by sa mala zohľadniť skutočnosť, že potravinová bezpečnosť a ochrana potravín bude v nasledujúcich rokoch čeliť výzvam v súvislosti s rastúcim tlakom na zdroje; poukazuje na to, že by sa to mohlo použiť na riešenie trendov podvýživy v krajinách mimo EÚ, ako aj v členských štátoch;
21. uznáva, že okrem spomaleného rastu sa treba prostredníctvom udržateľných poľnohospodárskych politík a systémov zdravotnej starostlivosti zamerať na riešenie ďalších prejavov podvýživy, napríklad vychudnutosti (nízka hmotnosť v súvislosti s výškou) a nedostatku mikroživín; poukazuje na to, že prevaha vychudnutia v južnej Ázii je tak závažná, o niečo menej ako 15 %, že sa blíži úrovni závažných problémov v oblasti verejného zdravia;
22. zdôrazňuje, že humanitárnu pomoc na riešenie problému vychudnutia treba doplniť stratégiami Komisie, v ktorých sú prepojené zásahy v humanitárnej a rozvojovej oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby z rozvojových programov vymedzila príspevok na nový záväzok a cieľ okamžite a účinne riešiť vychudnutosť detí mladších ako päť rokov;
23. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať programy vzdelávania v oblasti výživy na školách a v miestnych spoločenstvách;
24. vyzýva Komisiu, aby v súlade s vnútroštátnymi, regionálnymi a medzinárodnými záväzkami stanovila jasný politický rámec na zvýšenie podpory pre vnútroštátne záchranné sociálne siete, ktoré vo viacerých krajinách preukázali, že sú kľúčovým prostriedkom na zvýšenie odolnosti a zníženie podvýživy;
25. zdôrazňuje, že dojčenie ako najprirodzenejší a najlepší zdroj potravy pre novorodencov a malé deti, by malo byť zaručené prostredníctvom skutočnej podpory ženám zabezpečením dobrej úrovne výživy a dobrých pracovných podmienok a sietí sociálnej a rodinnej podpory, ako aj práva na platenú materskú dovolenku;
26. zdôrazňuje, že na splnenie globálnych cieľov v oblasti spomaleného rastu, anémie žien a dojčenia sú potrebné dodatočné investície vo výške približne 7 miliárd EUR ročne, ktoré by zachránili 3,7 milióna detských životov a znížili by počet detí trpiacich spomaleným rastom o najmenej 65 miliónov a počet žien trpiacich anémiou o 265 miliónov v porovnaní s rokom 2015;
27. vyzýva Komisiu, aby prevzala výraznejšiu vedúcu úlohu v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy zvýšením svojich záväzkov tým, že prijme dodatočný záväzok vo výške 1 miliardy EUR na špecifické intervencie v oblasti výživy zamerané na dosiahnutie cieľov WHA a cieľov udržateľného rozvoja v oblasti výživy, ako aj vypracovaním jasnej stratégie týkajúcej sa spôsobu, ako plánuje zaviesť a integrovať tieto ciele do svojich plánov a politík, ako aj stanovením jasného plánu na prideľovanie prisľúbených prostriedkov na obdobie 2016 – 2020;
28. vyzýva Komisiu a darcov v rámci hnutia za skvalitnenie výživy (Scaling up Nutrition – SUN), aby naďalej pravidelne predkladali správy o pokroku dosiahnutom v rámci záväzkov týkajúcich sa výživy v záujme rastu využívajúc spoločný metodický prístup založený na sledovaní zdrojov, ktorý bol schválený na zasadnutí siete hnutia SUN v roku 2013 v Lusake;
29. zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politiky EÚ boli v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja; žiada preto, aby obchodná a rozvojová politika EÚ rešpektovala politický priestor a priestor hospodárskej politiky rozvojových krajín, aby mohli zaviesť potrebné politiky na podporu udržateľného rozvoja a dôstojnosti pre svojich občanov vrátane potravinovej sebestačnosti, pričom sa zaručí právo miestnych výrobcov potravín na kontrolu nad vlastnou pôdou, osivami a vodou a odmietne privatizácia prírodných zdrojov;
30. požaduje vypracovanie osobitných ukazovateľov na vykonávanie akčného plánu EÚ vrátane ukazovateľov, ktoré slúžia na sledovanie finančných prostriedkov zohľadňujúcich výživu, ako aj finančných prostriedkov osobitne určených na výživu, a to vylepšením základného výživového kódexu Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) a vypracovaním značky DAC pre opatrenia týkajúce sa výživy; v tejto súvislosti trvá na tom, že treba stanoviť opatrenia na dôkladné monitorovanie a zodpovednosť, čím sa zabezpečí transparentnosť a účinné sledovanie pokroku;
31. vyzýva Komisiu, aby podporovala drobných poľnohospodárov pri experimentovaní s odolnejšími a produktívnejšími poľnohospodárskymi postupmi (s tými, ktoré spĺňajú kritériá adaptácie na zmenu klímy a sú agroekologicky orientované), ktoré pomáhajú zvrátiť degradáciu životného prostredia a zlepšiť spoľahlivosť a vhodnosť poľnohospodárskeho živobytia, a pri prijímaní týchto postupov, čo je nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie potravinovej bezpečnosti a výživy;
32. zdôrazňuje, že právo na vodu dopĺňa právo na výživu a že rezolúcia OSN č. 2010 doteraz nepriniesla rozhodné kroky vedúce k tomu, aby sa právo na vodu stanovilo za ľudské právo;
33. zdôrazňuje význam spolupráce s poľnohospodármi na cenovo dostupných, lokálne adaptovaných a vylepšených odrodách plodín a vytvorenia odolnej a prispôsobivej domácej produkcie osív, ktorá bude sebestačná a jej prežitie nebude závisieť od darcovského financovania;
34. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri plnení svojich záväzkov v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete nepodporovali geneticky modifikované plodiny;
35. vyzýva Komisiu a ostatných darcov a orgány, aby zdokonalili komplexný zber rozčlenených údajov v oblasti výživy s cieľom lepšie zamerať budúcu činnosť;
36. trvá na tom, že treba prijať celostný prístup k problému podvýživy, ktorá si vyžaduje prijatie opatrení v širokej škále hospodárskych a sociálnych sektorov; zdôrazňuje preto význam mnohostranných partnerstiev a zásadnú úlohu súkromného sektora pri zlepšovaní potravinovej bezpečnosti a rozširovaní intervencií zameraných na skvalitnenie výživy, najmä prostredníctvom inovácií a investovania do udržateľného poľnohospodárstva a zlepšovaním sociálnych, hospodárskych a environmentálnych postupov v poľnohospodárskych a potravinových systémoch;
37. vyzýva Komisiu, aby naďalej pôsobila ako vedúci subjekt medzi darcami pri odstraňovaní podvýživy tým, že zvýši svoje úsilie o splnenie záväzkov, ako aj zapožičiavaním svojho hlasu a poskytovaním podpory, aby sa zabezpečila možnosť kontroly pokroku dosiahnutého pri plnení záväzkov v rámci iniciatívy Výživa v záujme rastu prijatých v roku 2013 a aby sa mohol prijať ďalší záväzok potrebný na doplnenie chýbajúceho financovania v oblasti výživy;
38. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Africkej únii, Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a Svetovej zdravotníckej organizácii.
FAO (2015) Framework for Action for Food Security and Nutrition in Protracted Crises (FFA) (Akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz).
Zdroje: Správa osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu Oliviera De Schuttera, 24. januára 2014, http://www.srfood.org/images/stories/pdf/officialreports/20140310_finalreport_en.pdf
Európska prokuratúra a Eurojust
172k
44 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o Európskej prokuratúre a Eurojuste (2016/2750(RSP))
– so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry(1),
– so zreteľom na pracovný dokument Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zo 14. marca 2014 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (PE530.084),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry(2),
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 85, 86, 218, 263, 265, 267, 268 a 340,
– so zreteľom na otázky Rade a Komisii o Európskej prokuratúre a Eurojuste (O-000092/2016 – B8-0715/2016 a O-000093/2016 – B8-0716/2016),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v článku 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť po udelení súhlasu Európskeho parlamentu Európsku prokuratúru;
B. keďže podľa nedávnej správy s názvom Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: záverečná správa z roku 2016 (Study and Reports on the VAT Gap in the EU-28 Member States: 2016 Final Report) (TAXUD/2015/CC/131) došlo v celej EÚ v roku 2014 k stratám príjmov z DPH v astronomickej výške 159,5 miliardy EUR;
C. keďže je dôležité, aby EÚ a všetky jej členské štáty účinným a odrádzajúcim spôsobom odhaľovali a stíhali podvody poškodzujúce finančné záujmy EÚ, a tak chránili daňovníkov všetkých členských štátov, ktorí prispievajú do rozpočtu Únie;
D. keďže Eurojust uľahčil koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi a orgánmi pôsobiacimi v oblasti trestného stíhania pri riešení prípadov ovplyvňujúcich viaceré členské štáty a prispel k budovaniu vzájomnej dôvery a preklenutiu rozdielov medzi širokou škálou právnych systémov a tradícií v EÚ; keďže Eurojust uľahčil vybavovanie žiadostí o spoluprácu a uplatňovanie nástrojov vzájomného uznávania, čím zlepšil cezhraničné trestné stíhanie;
E. keďže v poslednom desaťročí došlo k nárastu organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti, pričom ju páchajú mimoriadne mobilné a flexibilné skupiny, ktoré pôsobia v mnohých členských štátoch a oblastiach trestnej činnosti;
F. keďže vo veci C-105/14 (Taricco a i.) Súdny dvor uviedol, že pojem „podvod“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy pochádzajúce z DPH;
1. opätovne potvrdzuje dlhodobú podporu Parlamentu, pokiaľ ide o vytvorenie efektívnej a nezávislej Európskej prokuratúry s cieľom obmedziť súčasnú roztrieštenosť úsilia o presadzovanie práva na úrovni jednotlivých štátov zameraného na ochranu rozpočtu EÚ, a tým posilniť boj proti podvodom v Európskej únii;
2. vyzýva Radu, aby na základe návrhu smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov EÚ) stanovila jednoznačný a jasný súbor právomocí a postupov týkajúcich sa Európskej prokuratúry; vyzýva Radu, aby zintenzívnila svoje úsilie v záujme dosiahnutia dohody o zahrnutí DPH do rozsahu pôsobnosti smernice o ochrane finančných záujmov EÚ a opäť začala rokovania s Európskym parlamentom s cieľom umožniť zriadenie Európskej prokuratúry; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra by mala mať prioritnú právomoc v prípade trestných činov vymedzených v smernici o ochrane finančných záujmov EÚ; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada neumožňuje, aby Európska prokuratúra mala právomoc v prípadoch podľa danej smernice, keď financovanie EÚ prekročí 10 000 EUR, ale nepredstavuje 50 % alebo vyšší podiel spolufinancovania; vyzýva preto Radu, aby upustila od pravidla, ktoré zbavuje Európsku prokuratúru možnosti vykonávať právomoc v prípade všetkých trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, ak je škoda spôsobená rozpočtu Únie rovnaká alebo nižšia ako škoda spôsobená inej obeti; vyzýva Radu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány budú Európsku prokuratúru bezodkladne informovať o všetkých prípadoch, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú smernice o ochrane finančných záujmov EÚ, a to pred vyšetrovaním aj počas neho;
3. vyzýva Radu, aby opätovne otvorila diskusiu o článkoch 17 až 20 konsolidovaného znenia (11350/1/16) návrhu na zriadenie Európskej prokuratúry s cieľom zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť a zvýšiť efektívnosť Európskej prokuratúry; vyzýva Radu, aby objasnila právomoci Európskej prokuratúry a vnútroštátnych prokurátorov, čo sa týka trestného stíhania v prípadoch a) viacerých trestných činov (jedna organizovaná skupina páchajúca viacero trestných činov, napr. pranie špinavých peňazí a obchodovanie s ľuďmi) a b) zmiešaných trestných činov (viac ako jeden trestný čin spáchaný v rámci jednej trestnej činnosti, napr. podvod v oblasti DPH a pranie špinavých peňazí); vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v prípade sporu medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi súdnymi orgánmi trestného stíhania, pokiaľ ide o otázku právomocí, konečné rozhodnutie neprijme nezávislý súd, ako je Súdny dvor; zdôrazňuje, že efektívnosť Európskej prokuratúry bude závisieť od objasnenia právomocí, a ak sa to zákonodarcom EÚ nepodarí dosiahnuť, nebudú môcť túto efektívnosť zabezpečiť, čím prekročia jednu z hraníc Európskeho parlamentu;
4. zastáva názor, že Európska prokuratúra by mala mať na vedenie vyšetrovaní k dispozícii dostatočné vyšetrovacie opatrenia; v tejto súvislosti pripomína, že spoluzákonodarcovia sa dohodli na kritériách, podľa ktorých môžu členské štáty požiadať o vyšetrovacie opatrenia na základe zásady vzájomného uznávania stanovenej v smernici 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach;
5. je presvedčený, že v záujme zabezpečenia účinnosti súdneho preskúmania v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a so zmluvami by všetky operačné rozhodnutia Európskej prokuratúry týkajúce sa tretích strán mali podliehať súdnemu preskúmaniu pred príslušným vnútroštátnym súdom; domnieva sa, že by sa malo umožniť priame súdne preskúmanie Súdnym dvorom;
6. konštatuje, že je mimoriadne dôležité zabrániť negatívnym účinkom, ktoré môže mať takzvané „národné prepojenie“; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby zabezpečila dostatočné záruky zaisťujúce nezávislosť Európskej prokuratúry, ako napríklad ustanovenie umožňujúce výnimku z dodržiavania uvedeného prepojenia z dôvodu riadneho fungovania prokuratúry;
7. domnieva sa, že je nutné zaručiť ochranu procesných práv podozrivých a obvinených osôb; nariadenie by malo predovšetkým zabezpečiť ďalšie práva osôb, ktoré Európska prokuratúra podozrieva, na obhajobu , najmä právo na právnu pomoc, právo na informácie a prístup k podkladom týkajúcim sa prípadu, ako aj právo predložiť dôkazy a požiadať Európsku prokuratúru o zhromažďovanie dôkazov v mene podozrivého;
8. vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej analýzy nákladov a prínosov predložila upravený odhad vplyvu kolektívnej štruktúry na rozpočet a aby Parlamentu poskytla výsledky kontroly reálneho stavu, a pripomína, že Parlament tieto informácie zohľadní pred prijatím konečného rozhodnutia;
9. pripomína dôležitú úlohu Eurojustu pri zlepšovaní justičnej spolupráce a koordinácie príslušných súdnych orgánov členských štátov a pri podpore vyšetrovaní zahŕňajúcich tretie krajiny a vyzýva Radu, aby objasnila vzťahy medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou, a najmä dôsledky kolektívnej štruktúry Európskej prokuratúry, ako aj jej vzťah s úradom OLAF s cieľom rozlíšiť ich príslušné úlohy pri ochrane finančných záujmov EÚ;
10. domnieva sa, že ak má spolupráca a výmena informácií medzi Európskou prokuratúrou a Eurojustom účinne fungovať, bolo by najlepšie, keby pôsobili na tom istom mieste;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj národným parlamentom.
Potreba európskej politiky reindustrializácie v súvislosti s nedávnymi prípadmi Caterpillar a Alstom
376k
55 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (2016/2891(RSP))
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2 a článok 173,
– so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania(1),
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2005 s názvom Reštrukturalizácia a zamestnanosť Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť – je úlohou Európskej únie (COM(2005)0120) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2005,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie(3),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2013 s názvom Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie (COM(2013)0882),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(4),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582) a na cieľ 20-percentnej reindustrializácie,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 o konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia(6),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže v súčasnosti je nevyhnutne potrebný súlad medzi jednotlivými politikami EÚ v záujme vymedzenia skutočnej priemyselnej politiky, a to najmä so zreteľom na prípady Caterpillar a Alstom;
B. keďže 2. septembra 2016 spoločnosť Caterpillar oznámila rozsiahly celosvetový plán reštrukturalizácie; keďže v rámci tohto plánu sa musí ukončiť prevádzka v závode v Gosselies, čo povedie k prepusteniu 2 500 vlastných pracovníkov spoločnosti a ohrozí pracovné miesta asi 4 000 subdodávateľov;
C. keďže vďaka zníženiu výrobných nákladov v rokoch 2013 až 2015 sa výrobky pochádzajúce z tohto závodu stali atraktívnejšími než výrobky pochádzajúce z krajín mimo EÚ; keďže sa však spoločnosť Caterpillar rozhodla závod zavrieť a výrobu presunúť do iných závodov s nižšími normami sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, ako sa uplatňujú v európskom priemysle;
D. keďže vzhľadom na význam a európsky rozmer tohto prípadu sa Komisia rozhodla zriadiť pracovnú skupinu združujúcu príslušné útvary, ktorá sa zapojí do diskusií o zatváraní závodu spoločnosti Caterpillar;
E. keďže tieto dva výrobné závody nie sú jediné, ktoré sú dotknuté reštrukturalizáciou; ďalšie prepúšťanie sa očakáva v závodoch spoločnosti Alstom v Španielsku a v Taliansku a tiež v závode spoločnosti Caterpillar v Severnom Írsku;
F. keďže odvetvie železničnej dopravy s vyše 175-ročnou históriou je oporou európskej industrializácie; keďže podľa očakávaní má ročná miera rastu dostupných trhov železničného zásobovacieho odvetvia dosiahnuť do roku 2019 úroveň 2,8 %; keďže v celej EÚ je v európskom železničnom zásobovacom odvetví priamo zamestnaných 400 000 ľudí, pričom väčšina z nich pracuje v MSP; keďže silné a inovatívne európske železničné zásobovacie odvetvie je zásadným predpokladom prechodu na železničnú dopravu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky;
G. keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ; keďže na to, aby sa zrealizoval digitálny rozvoj, ktorý je jednou z priorít Junckerovho plánu, je potrebná silná priemyselná základňa;
H. keďže európske priemyselné odvetvia, v ktorých sú zastúpené aj spoločnosti Alstom a Caterpillar, vykazujú vysokú pridanú hodnotu a uznávanú odbornosť; keďže v súčasnosti toto ústredné a strategické priemyselné odvetvie EÚ zápasí so silnou celosvetovou konkurenciou z tretích krajín, ktoré na európsky trh vyvážajú nákladovo výhodnejšie produkty vďaka agresívnej a rýchlo expandujúcej politike na všetkých kontinentoch, a to často s politickou a finančnou podporou svojich vlád;
I. keďže so zreteľom na nedávny prípad spoločnosti Alstom Komisia uskutoční 15-ročnú výhľadovú štúdiu (do roku 2030) týkajúcu sa vývoja železničného odvetvia v Európe, do ktorej zahrnie rôzne scenáre environmentálnych cieľov členských štátov EÚ, ako aj štúdiu o vplyve týchto rôznych scenárov na pracovné miesta, povolania a zručnosti; keďže Komisia musí rýchlo nadviazať na odporúčania vyjadrené v uznesení Európskeho parlamentu o železničnom zásobovacom odvetví EÚ, aby sa zabezpečili bezpečné a udržateľné pracovné miesta a inkluzívny rast; keďže akékoľvek následné činnosti by sa mali sprostredkovať na základe trvalého dialógu so zainteresovanými stranami a mali by sa týkať všetkých kapitol tohto uznesenia;
J. keďže Komisia sa zaviazala predložiť v roku 2013 úplnú správu o uplatňovaní rámca kvality; pripomína v tejto súvislosti svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi predložila návrh právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie;
K. keďže európsky priemysel musí zachovať svoju konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, a keďže zároveň čelí sociálnym a environmentálnym výzvam, ktoré musí prekonať tak, aby bol pre svet naďalej príkladom sociálnej a environmentálnej zodpovednosti;
L. keďže niektoré podniky presadzujú stratégiu zameranú len na krátkodobú finančnú návratnosť, čo je obyčajne na úkor inovácie, investícií do výskumu a vývoja a zamestnanosti a obnovy zručností;
M. keďže ambiciózna inovačná politika, ktorá podporuje výrobu vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných produktov a presadzuje udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ stáť na vlastných nohách v čoraz konkurenčnejšom svetovom prostredí;
N. keďže obchod so stavebnými strojmi v EÚ v posledných rokoch zaznamenal výrazné otrasy spôsobené znižovaním verejných a súkromných investícií, ale aj zvyšovaním výrobných nákladov v dôsledku nárastu cien surovín;
O. keďže spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí rešpektovať práva pracovníkov a environmentálne predpisy; keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a do energetickej účinnosti sú významným stimulom pre investície do priemyselných výrobkov a dokážu nastoliť pozitívny vývoj; keďže inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností sú dôležité pre udržateľný rast;
P. keďže inovácia vo výrobe má pozitívny vplyv na rast pracovných miest vo všetkých fázach priemyselného hospodárskeho cyklu; keďže účasť pracovníkov na inovačných opatreniach a vo vymedzovaní stratégií môže výrazne posilniť hospodársky úspech;
Q. keďže modernejšia a udržateľná časť oceliarskeho odvetvia, ktorá vytvára vysokohodnotné technické produkty, dbá na zdravie pracovníkov a okolitého obyvateľstva a dodržiava prísne environmentálne normy, zohráva dôležitú úlohu pre európsku priemyselnú stratégiu;
R. keďže Európa prichádza o know-how a zručností pracovníkov, zdôrazňuje, že si musí zachovať priemyselné kapacity, aby spĺňala svoje potreby bez toho, aby bola závislá od výrobcov z tretích krajín;
1. vyjadruje veľkú solidaritu a podporu všetkým dotknutým pracovníkom spoločností Caterpillar a Alstom a ich rodinám, ako aj subdodávateľom týchto podnikov, a vyjadruje poľutovanie nad negatívnymi dôsledkami zatvárania závodov pre miestne hospodárstva a komunity; žiada, aby sa prijali opatrenia na podporu týchto pracovníkov a miestnych hospodárstiev a na pomoc regiónom pri riešení tejto ťažkej hospodárskej a sociálnej situácie;
2. je presvedčený, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť EÚ; zdôrazňuje, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožní EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam, pričom jej súčasťou musí byť reindustrializácia, prechod na udržateľnosť a tvorba kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia lepšie predvídať tieto sociálno-ekonomické situácie a zaručiť konkurencieschopnosť našej priemyselnej siete;
3. pripomína, že Európa má sociálne trhové hospodárstvo, ktorého cieľom je dosiahnutie udržateľného hospodárskeho a inkluzívneho rastu; odsudzuje absenciu skutočnej priemyselnej politiky EÚ, ktorá by tiež chránila pracovníkov v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preto vypracovala skutočnú dlhodobú európsku priemyselnú stratégiu, aby sa dosiahol cieľ stanovený v stratégii Európa 2020, t. j. aby 20 % hrubého domáceho produktu pochádzalo z priemyslu;
4. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú sociálnu ochranu, pracovné podmienky a mzdy, ktoré ľuďom umožnia dôstojný život, či už prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd, a aby v prípade prepúšťania zabezpečili účinnú ochranu proti nezákonnému prepusteniu;
5. pripomína, že hospodárska kríza v Európe ukázala, že priemyselné odvetvia, ktoré najviac investujú najmä do výskumu a vývoja, energetickej účinnosti, obehového hospodárstva atď. sú tými najodolnejšími; zdôrazňuje v tejto súvislosti negatívny vplyv zníženia verejných a súkromných investícií a zmenšujúcej sa vnútornej spotreby, pričom obe by sa mali podporovať a stimulovať tak rast;
6. domnieva sa, že kľúčovým prvkom každej európskej politiky reindustrializácie musí byť zníženie administratívnej záťaže a nákladov podnikov na dodržiavanie predpisov, a tiež zrušenie zbytočných právnych predpisov, pričom sa naďalej musí zaručiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;
7. žiada, aby táto priemyselná politika EÚ bola založená na jasných cieľoch a ukazovateľoch – vrátane ambicióznych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, zdrojov a klimatických cieľov –, a požaduje prístup zohľadňujúci životný cyklus a cyklické hospodárstvo; zdôrazňuje, že by to malo zahŕňať rozumný súbor opatrení na strane dopytu a ponuky zameraný na relokalizáciu hospodárstva do EÚ, čím by sa toto hospodárstvo stalo odolnejším a menej závislým od využívania zdrojov; poukazuje na to, že hospodárstvo by malo smerovať investície do tvorivosti, zručností, inovácie a udržateľných technológií a podporovať modernizáciu európskej priemyselnej základne prostredníctvom politiky, ktorá bude uvedomelá z hľadiska hodnotového reťazca a ktorá bude zahŕňať aj základné odvetvia a ich regionálnych a miestnych aktérov; domnieva sa, že takýto prístup by mohol priniesť nákladovo efektívne výhody pre európsky priemysel a európske hospodárstvo ako celok;
8. poukazuje na to, že zásahy na podporu bánk a kapitálových trhov v EÚ po mnohé roky nijako neovplyvnili zamestnanosť ani nezlepšili hospodárske vyhliadky; vyjadruje presvedčenie, že verejná intervencia by sa mala presunúť z nadmernej stimulácie na strane ponuky na zosúladené politiky zamerané na podporu dopytu, a to i prostredníctvom fiškálnych opatrení a zabezpečením zvýšenia miezd;
Obchodná politika – kľúčový prvok pre rovnaké podmienky
9. zdôrazňuje, že zatiaľ čo v niektorých odvetviach hospodárstva je EÚ výrazne otvorená konkurentom z tretích krajín, tretie krajiny zaviedli viaceré prekážky, ktorými diskriminujú európske spoločnosti; zdôrazňuje, že konkurenti z tretích krajín (najmä z Číny) agresívne prenikajú do iných regiónov sveta často s pomocou silnej politickej a finančnej podpory svojich krajín pôvodu; zdôrazňuje, že tieto praktiky môžu predstavovať nekalú hospodársku súťaž a môžu ohrozovať pracovné miesta v Európe; zdôrazňuje, že Čína nespĺňa daných päť kritérií, ktoré EÚ stanovila v rámci definície štatútu trhového hospodárstva;
10. vyzýva Komisiu, aby zriadila obchodnú politiku EÚ, ktorá bude v súlade s cieľmi jej priemyslu a zohľadní potrebu zabezpečiť pracovné miesta v európskom priemysle a predchádzala ďalšiemu premiestňovaniu podnikov a obmedzovaniu priemyselnej výroby; vyzýva Komisiu, aby zaistila rovnosť podmienok pre európske aj mimoeurópske subjekty na trhu, čím sa zaručí spravodlivá súťaž pre všetkých;
11. pripomína potrebu dosiahnuť rýchlu dohodu o revízii nariadení o nástrojoch na ochranu obchodu s cieľom výrazne ich posilniť zlepšením ich schopnosti reagovať a účinnosti; žiada Komisiu, aby zohľadnila sociálne a hospodárske dôsledky, ktoré by mohlo mať uznanie štatútu trhového hospodárstva štátom ovládaných alebo iných netrhových ekonomík na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví EÚ;
12. zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ nesmie podporovať postupy narúšajúce hospodársku súťaž vrátane environmentálneho dampingu, a najmä dampingu nekvalitných výrobkov, ktoré ohrozujú európske normy a majú dosah na priemysel v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala kompenzačné mechanizmy na hraniciach s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pri navrhovaní politík na splnenie stratégie Európa 2020 a ako prostriedok, ktorý pomôže zabrániť environmentálnemu dampingu, vykorisťovaniu pracovníkov a nekalej hospodárskej súťaži;
13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili štúdie o obchodných rokovaniach a uplatnili pritom regionálny a sektorový prístup, čo by malo zlepšiť chápanie dosahu na zamestnanosť a európsky priemysel;
14. vyzdvihuje nedávny trend spoločností, ktoré presúvajú výrobu a služby späť do Európy, a s tým súvisiace príležitosti na rast a tvorbu pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako môže EÚ vytvoriť priaznivé prostredie na pomoc podnikom pri využívaní príležitostí, ktoré návrat výroby a služieb zo zahraničia prináša;
Politika hospodárskej súťaže – dôležitý prvok pre priemysel EÚ
15. žiada Komisiu, aby vypracovala otvorený a konkurencieschopný európsky rámec na pritiahnutie a zachovanie súkromných investícií, udržanie silných hodnotových reťazcov EÚ a tvorbu kvalitných pracovných miest s cieľom priniesť hmatateľné prínosy občanom EÚ;
16. poznamenáva tiež, že pravidlá štátnej pomoci musia byť lepšie prispôsobené, aby priniesli inováciu a udržateľnosť a spĺňali ciele podpory vysokej zamestnanosti sociálnych politík v súlade s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
17. zdôrazňuje, že európsky priemysel čelí celosvetovej konkurencii, a preto dôrazne nabáda Komisiu, aby pri vymedzovaní zemepisných trhov vo svojej analýze čo najskôr začala používať svetový trh ako referenčný a neobmedzovala svoju analýzu iba na vnútroštátne trhy alebo vnútorný trh, čím umožní európskemu priemyslu vytvárať partnerstvá alebo strategické aliancie v oblasti výskumu a vývoja; vyzýva v tejto súvislosti na umožnenie reštrukturalizácie veľkých európskych výrobcov, aby mohli vzniknúť dostatočne veľké subjekty schopné súperiť s medzinárodnou konkurenciou;
Verejné obstarávanie – nástroj, ktorý sa musí zlepšiť
18. žiada Komisiu, aby lepšie vykonávala nariadenia EÚ o verejnom obstarávaní: pripomína, že ustanovenia EÚ umožňujú odmietnutie ponúk, ktoré sú veľmi nízke alebo v ktorých sa viac než 50 % hodnoty realizuje mimo EÚ;
19. domnieva sa, že verejné obstarávanie a udeľovanie environmentálnej značky zohrávajú úlohu pri zavádzaní udržateľných produktov, služieb a inovácií a sú dôležité pre pevnú priemyselnú základňu v Európe; žiada členské štáty a Komisiu, aby vynaložili úsilie s cieľom zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia vychádzali pri svojich rozhodnutiach pri verejnej súťaži zo zásady ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT);
Lepšie využívanie fondov EÚ, výskum a vývoj a inovácie – forma podpory novej priemyselnej politiky
20. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vyvinula stratégiu Únie v oblasti súdržnej a komplexnej priemyselnej politiky, ktorá bude zameraná na reindustrializáciu Európy a založená okrem iného na digitalizácii (najmä integrácii inteligentných technológií a robotiky do hodnotových reťazcov v priemysle), trvalej udržateľnosti a energetickej efektívnosti a primeraných zdrojoch; na tento účel žiada väčšiu spoluprácu a konvergenciu členských štátov vo fiškálnych, sociálnych a rozpočtových otázkach, aby sa podporilo vznikanie spoločných priemyselných projektov; domnieva sa, že európsky regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby sa prispelo k tvorbe pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;
21. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s rôznymi priemyselnými odvetviami na zabezpečení čo najlepšieho využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), aby sa podporili projekty v oblasti výskumu a vývoja na regionálnej úrovni;
22. domnieva sa, že fondy EÚ ponúkajú veľkú príležitosť na financovanie udržateľných investícií do energetiky a infraštruktúry verejnej dopravy a zavádzanie inteligentných informačných a komunikačných technológií; požaduje zlepšenie uplatňovania rôznych kritérií, najmä kritérií týkajúcich sa zamestnanosti, životného prostredia a sociálnych otázok, pri využívaní fondov EÚ a všetkých finančných nástrojov, ktoré riadi Európska investičná banka (EIB);
23. žiada celoeurópsky program inteligentnej špecializácie a uprednostnenie výskumu a vývoja v odvetviach, v ktorých EÚ môže zaujať vedúce postavenie; žiada, aby sa prijali konkrétne nástroje na to, aby EÚ a členské štáty mohli spojiť úsilie v oblasti výskumu a vývoja a umožnilo sa využívanie výsledkov v miestnom hospodárstve; domnieva sa, že prepojenie výskumu a priemyslu je kľúčové pre posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne propagovali a podporovali intenzívnejšiu spoluprácu medzi výskumnými centrami, univerzitami a podnikmi; požaduje zlepšenia v oblasti výskumu prostredníctvom zvýšenia rozpočtu na výskum, vývoj a inovácie a lepšieho prepojenia rôznych európskych a národných programov financovania;
24. vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby sa zamerali najmä na tie regióny, ktoré boli najviac zasiahnuté deindustrializáciou, a aby bezodkladne urýchlili podporu projektov v týchto regiónoch a zabezpečili podporu udržateľných a vysoko kvalitných projektov; je presvedčený, že treba hlbšie preskúmať potenciál, ktorý predstavuje zvýšenie strategických a cielených pôžičiek Európskej investičnej banky pre inovačné projekty a projekty v oblasti priemyselnej transformácie, a to najmä vo výrobe a súvisiacich službách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepší prístup podnikov EÚ k finančným prostriedkom, najmä mikropodnikov a MSP, a tým zvýšili ich kapacity pre vypracúvanie projektov, a aby im poskytli lepšie poradenské služby a technickú podporu;
25. žiada Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi preskúmala spôsoby, ktorými by sa umožnilo hospodárske využitie zavretých závodov a zároveň by sa zabezpečilo, že spoločnosti na seba v plnej miere prevezmú environmentálnu zodpovednosť, budú dodržiavať právo v oblasti životného prostredia a uplatňovať vysoké normy ochrany životného prostredia; žiada, aby spoločnosti v primeranom čase v zavretých závodoch odstránili znečistenie a umožnili miestnym orgánom ich obnovu;
26. vyzýva Komisiu, aby zvážila sprostredkovanie výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi o tom, ako čo najlepšie riešiť zatváranie podnikov, a nabádala ich na to, aby hľadali príklady v právnych ustanoveniach s cieľom pokúsiť sa, pokiaľ je to možné, zorganizovať hľadanie kupca alebo predaj závodu s cieľom zachovať výrobu napriek ukončeniu činnosti pôvodného majiteľa;
27. domnieva sa, že treba predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam vrátane prevodov hmotných a nehmotných aktív alebo služieb medzi spoločnosťami za neprimerané ceny (transferové ceny), čo je tiež výsledok nedostatočnej koordinácie fiškálnych a obchodných záležitostí na európskej úrovni; vyzýva na širšiu spoluprácu a zblíženie medzi členskými štátmi vo fiškálnych, sociálnych a rozpočtových záležitostiach;
Sociálne zodpovedná reštrukturalizácia a tvorba kvalitných pracovných miest v odvetviach orientovaných na budúcnosť
28. víta iniciatívu niektorých miestnych orgánov spolu so sociálnymi partnermi, ako je to v prípade spoločnosti Alstom, zameranú na podporu experimentálnych projektov pre pracovníkov a spoločnosti v procese reštrukturalizácie s cieľom zabezpečiť pracovné kariéry prostredníctvom odbornej prípravy a opatrení na zachovanie kvalitných pracovných miest;
29. zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozvíjať technické zručnosti, najmä v odvetví výroby; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať dôležitosť zručných technikov; domnieva sa, že s cieľom čo najviac zvýšiť potenciál ekologického hospodárstva je dôležité, aby sa existujúcim pracovným silám poskytovali vhodné príležitosti na získanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo; pripomína, že zručná pracovná sila je dôležitá pre realizovateľnosť výroby; zdôrazňuje význam rozvíjania väčších synergií medzi vzdelávacími systémami, univerzitami a trhom práce vrátane oboznamovania sa s pracoviskami a spolupráce s podnikateľskými subjektmi pri vytváraní inovačných zoskupení;
30. vyzýva všetky príslušné orgány, aby zabezpečili, že všetky zúčastnené strany budú v plnej miere dodržiavať vnútroštátne a európske právne predpisy o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, a to najmä počas reštrukturalizácie, a tiež aby zaručili ochranu životného prostredia a bezpečnosť na pracovisku;
31. zdôrazňuje, že spoločnosti musia plniť svoje právne záväzky vyplývajúce z európskeho a vnútroštátneho práva, a to najmä informovaním pracovníkov a konzultáciami s nimi a umožnením posudzovať alternatívy, ktoré predložia sociálni partneri;
32. domnieva sa, že akákoľvek reštrukturalizačná činnosť by sa mala zainteresovaným stranám podľa potreby vysvetliť a zdôvodniť vrátane výberu plánovaných opatrení vo vzťahu k cieľom a prípadným alternatívnym možnostiam; vyzýva na miestny dialóg za účasti všetkých zainteresovaných strán o najlepších možných riešeniach v prípadoch reštrukturalizácie;
33. zdôrazňuje význam nepretržitého sociálneho dialógu na všetkých úrovniach založeného na vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti ako jedného z najlepších nástrojov na hľadanie riešení na základe konsenzu a spoločných vyhliadok v rámci predvídania, prevencie a riadenia procesov reštrukturalizácie;
34. zdôrazňuje, že v prípade reštrukturalizácie je potrebné chrániť záujmy dotknutých zamestnancov, pokiaľ ide o ich zdravie a pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie, rekvalifikáciu a opätovné začlenenie do trhu práce;
35. poznamenáva, že reštrukturalizácia má oveľa väčší vplyv než len na samotnú spoločnosť, s nepredvídanými dosahmi na komunity a na hospodársku a sociálnu štruktúru členských štátov;
36. vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na prípady Caterpillar a Alstom so sociálnymi partnermi prekonzultovala účinnosť právnych predpisov o hromadnom prepúšťaní;
37. vyjadruje poľutovanie nad postupnou financializáciou reálneho hospodárstva, zameranej skôr na krátkodobý finančný výhľad ako na zachovanie inovatívneho priemyselného nástroja, ktorý môže poskytovať udržateľné a kvalitné pracovné príležitosti a dlhodobé prínosy pre spoločnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento prístup viedol k strate mnohých pracovných miest vo výrobnom odvetví; vyzýva Komisiu, aby viedla konzultácie so sociálnymi partnermi o príležitosti na revíziu existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa hromadného prepúšťania, pričom zohľadní tie aspekty, ktoré súvisia s prípadmi Caterpillar a Alstom, a najmä o zapojení všetkých pracovníkov a sudbdodávateľov do postupu, ako aj o účinných opatreniach, ktoré pomôžu zabrániť nezákonnému kolektívnemu prepúšťaniu, ktoré nie je spôsobené skutočnými hospodárskymi dôvodmi, vrátane možnosti sankcií – napr. pozastavenie prístupu k programom financovaným z prostriedkov EÚ či požiadavka vrátenia udelenej verejnej pomoci;
38. vyzýva pracovnú skupinu Komisie, aby preskúmala spôsob, akým sa uskutočňuje konzultačný postup s európskou zamestnaneckou radou; vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na toto preskúmanie zvážila potrebu revízie smernice o európskej zamestnaneckej rade;
39. poznamenáva, že v ére globalizácie je EGF dôležitým nástrojom EÚ, ktorým môže podporiť členské štáty v ich politikách odbornej rekvalifikácie pracovníkov a obnoviť hospodársku štruktúru v regióne, pokiaľ ide o pracovníkov, ktorí pociťujú negatívne účinky globalizácie alebo hospodárskej krízy; pripomína význam odporúčaní Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 15. septembra 2016 o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014(7);
40. zdôrazňuje však, že EGF je nástroj, ktorý sa používa až vtedy, keď už k prepúšťaniu došlo, a že členské štáty a EÚ musia vyvinúť väčšie úsilie na vytvorenie vhodného hospodárskeho a legislatívneho prostredia, ktoré umožní posilniť konkurencieschopnosť a vytvoriť dlhodobo udržateľné pracovné miesta;
41. vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojej stratégii pre hlavné priemyselné odvetvia v Európe, konkrétne pre železničné zásobovacie odvetvie a odvetvie strojových zariadení, s cieľom vytvoriť priaznivejšie trhové prostredie, ako i o tom, aké kroky zamýšľa podniknúť na udržanie kvalitných pracovných miest, odborných znalostí a investícií v Európe;
42. poznamenáva, že v prípadoch reštrukturalizácie sa prepúšťanie týka skôr mladších a starších pracovníkov než iných vekových skupín; zdôrazňuje, že v prípade prepúšťania musia zamestnávatelia dodržiavať antidiskriminačné právne predpisy, najmä v oblasti vekovej diskriminácie;
43. konštatuje, že prechod na ekologické hospodárstvo má významný potenciál vytvárať lokálne pracovné miesta, ktoré nemožno presídliť, v oblastiach, ktoré nie je možné presunúť do zahraničia; konštatuje, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že ekologická transformácia hospodárstiev bude mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na zamestnanosť s prihliadnutím na skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti, ako je snaha o úsporu energie, sú náročnejšie na prácu než činnosti, ktoré nahrádzajú, a mohli by mať potenciál umožniť regiónom stať sa sebestačnejšími;
o o o
44. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.