Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Rwande: prípad Victoire Ingabireovej (2016/2910(RSP))

P8_TA(2016)0378 RC-B8-1061/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o Rwande: prípad Victoire Ingabireovej(1),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

–  so zreteľom na zásady a usmernenia týkajúce sa práva na spravodlivý proces a právnu pomoc v Afrike,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Rwanda ratifikovala v roku 1975,

–  so zreteľom na závery všeobecného pravidelného preskúmania o situácii v Rwande z roku 2015 a na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva z roku 2016,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej v mene EÚ o revízii ústavy v Rwande z 3. decembra 2015,

–  so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie EÚ z 18. decembra 2015 o referende o návrhu ústavy v Rwande,

–  so zreteľom na tlačovú správu Zjednotených demokratických síl o odvolaní vo veci politickej väzenkyne Victoire Ingabireovej Umuhozaovej zo 16. marca 2016,

–  so zreteľom na správu organizácie Freedom House o Rwande za rok 2015,

–  so zreteľom na správu organizácie Amnesty International Rwanda 2015/2016,

–  so zreteľom na správu Amnesty International z roku 2013 s názvom Justice in jeopardy: The first instance trial of Victoire Ingabire (Ohrozená spravodlivosť: prvostupňový súdny proces s Victoire Ingabireovou) z roku 2013,

–  so zreteľom na odpoveď podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej zo 4. februára 2013 na otázku na písomné zodpovedanie E-010366/2012 týkajúcu sa Victoire Ingabireovej,

–  so zreteľom na vyhlásenie organizácie Human Rights Watch s názvom Rwanda: Opposition Activist Missing (Rwanda: nezvestná opozičná aktivistka) z 29. septembra 2016,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa o Rwande za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rwanda je jednou z mála afrických krajín, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, najmä v otázkach, ako je rodová rovnosť, posilňovanie postavenia žien, všeobecné základné vzdelanie, úmrtnosť detí a matiek, výskyt HIV a environmentálna udržateľnosť;

B.  keďže výrazný hospodársky rast sprevádzalo značné zvýšenie životnej úrovne, ktorej dôkazom je i dvojtretinový pokles úmrtnosti detí a dosiahnutie takmer stopercentnej miery zápisu detí do základných škôl;

C.  keďže v záujme posilnenia industrializácie krajiny a jej orientácie na služby bolo vyvinuté hospodárske a politické úsilie;

D.  keďže 30. októbra 2012 bola Victoire Ingabireová, predsedníčka Zjednotených demokratických síl, odsúdená na osemročný trest odňatia slobody za teroristické sprisahanie proti príslušným orgánom a za zľahčovanie genocídy v roku 1994 na základe vzťahov s Demokratickými silami za oslobodenie Rwandy (FDLR);

E.  keďže v septembri 2016 bol delegácii Európskeho parlamentu odopretý prístup k väznenej opozičnej líderke Victoire Ingabireovej; keďže i napriek tomu, že účelom návštevy bola úloha žien v spoločnosti a posilňovanie ich postavenia, ministerstvo zahraničných vecí a spolupráce bolo toho názoru, že „nie je žiadny osobitný dôvod, pre ktorý by mala Victoire Ingabireová, väzenkyňa, na ktorú sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá a predpisy pre výkon trestu odňatia slobody, prijať oficiálnu návštevu poslancov Európskeho parlamentu“;

F.  keďže členovia delegácie uviedli, že v tejto súvislosti pretrvávajú dôležité výzvy, napríklad prístup k vzdelávaniu vo vidieckych oblastiach, rovnocennejšie vlastnícke práva a lepší prístup k pracovným miestam mimo odvetvia poľnohospodárstva, a keďže situácia v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o politickú účasť a slobodu prejavu v Rwande, je i naďalej znepokojujúca, pričom nezávislá občianska spoločnosť je stále veľmi slabá;

G.  keďže mnohé organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv odsúdili prvostupňový súdny proces Victoire Ingabireovej po tom, ako boli zistené závažné nezrovnalosti a nespravodlivé zaobchádzanie s ňou; keďže Amnesty International poukazuje vo svojej správe na škodlivé verejné vyhlásenia rwandského prezidenta, ktoré predniesol ešte pred súdnym procesom, a na opieranie sa o priznania zadržiavaných osôb v Camp Kami, kde sa údajne používa mučenie; keďže v roku 2013 štyria svedkovia obžaloby a spoluobvinené osoby, ktoré v roku 2012 svedčili proti Victoire Ingabireovej na rwandskom najvyššom súde, pred najvyšším súdom uviedli, že ich svedectvá boli sfalšované;

H.  keďže 13. septembra 2012 bola Victoire Ingabireová Umuhozaová spolu s ďalšími dvoma rwandskými politickými predstaviteľmi Bernardom Ntagandom a Deogratiasom Mushyayidim nominovaná na Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2012;

I.  keďže v roku 2015 podala Victoire Ingabireová odvolanie na Africkom súde pre ľudské práva a práva národov, pričom obvinila rwandskú vládu z porušovania jej práv; keďže v marci 2015 sa Rwanda stiahla z jurisdikcie afrického súdu s tvrdením, že rwandské súdy sú schopné riešiť všetky miestne prípady; keďže 29. februára 2016 rwandská vláda stiahla svoje vyhlásenie, ktoré umožňuje jednotlivcom podávať sťažnosti priamo Africkému súdu pre ľudské práva a práva národov, iba niekoľko dní pred tým, ako mali sudcovia prerokovať prípad, v rámci ktorého Victoire Ingabireová žaluje rwandskú vládu;

J.  keďže podľa FDU-Inkingi, strany Victoire Ingabireovej, došlo od apríla 2016 k výraznému zhoršeniu podmienok jej väznenia; keďže jej bola odopretá možnosť dostávať stravu dodávanú zvonka a špeciálnu diétnu stravu a keďže osvedčenie o jej zdravotnom stave bolo zneplatnené;

K.  keďže strana FDU-Inkingi okrem iného nemala možnosť zaregistrovať sa v súlade so zákonom ako politická strana a niektorí jej členovia čelili hrozbám, zatýkaniu a väzbe;

L.  keďže viacerí členovia opozičných strán sú zadržiavaní vo väzbe; keďže Illuminée Iragenaová, zdravotná sestra a politická aktivistka spojená so stranou FDU-Inkingi, je posledných päť mesiacov nezvestná, pričom existujú obavy o jej bezpečnosť; keďže 23. augusta 2016 bola zadržaná Léonille Gasengayireová, pokladníčka FDU-Inkingi, a obvinená z podnecovania verejného povstania;

M.  keďže vo svetovom rebríčku slobody tlače (World Press Freedom Index) obsadila Rwanda v roku 2016 spomedzi 180 krajín 161. priečku; keďže sloboda tlače sa naďalej zhoršuje vzhľadom na to, že nezávislí novinári sú často prenasledovaní, ohrozovaní a zatýkaní; keďže novinári v exile a zahraniční novinári sú čoraz častejšie vystavovaní mimosúdnemu zastrašovaniu a násiliu a stávajú sa obeťami nedobrovoľných zmiznutí za to, že vo svojich správach kritizujú oficiálne miesta;

N.  keďže v októbri 2014 vláda na neurčitý čas pozastavila rozhlasové vysielanie spoločnosti British Broadcasting Corporation (BBC) v jazyku kinyarwanda po tom, ako bol odvysielaný kontroverzný televízny dokument BBC o genocíde v Rwande v roku 1994;

O.  keďže mimoriadne dôležitý význam má upevnenie demokracie vrátane zabezpečenia nezávislosti súdnictva a zapojenia opozičných strán, predovšetkým z hľadiska prezidentských volieb, ktoré sa majú konať v roku 2017;

P.  keďže nedostatky rwandského súdneho systému pri vedení trestného konania proti Victoire Ingabireovej narušili jeho schopnosť riešiť významné politické prípady;

Q.  keďže Rwanda je kľúčovým aktérom v regióne Veľkých jazier a môže zohrávať zásadnú úlohu v procese stabilizácie, a to aj prostredníctvom boja proti nezákonnému obchodu s nerastmi a inými prírodnými zdrojmi; keďže v správe expertnej skupiny OSN pre Konžskú demokratickú republiku (KDR) z roku 2015 sa odporúča, aby rwandská vláda prešetrila a stíhala osoby zapojené do nezákonného obchodu s cínom, tantalom a volfrámom, ako aj pranie špinavých nerastov z KDR v Rwande;

1.  dôrazne odsudzuje politicky motivované súdne procesy, stíhanie politických oponentov a prejudikovanie výsledkov súdnych procesov; naliehavo vyzýva rwandskú vládu, aby rozšírila výsledky dosiahnuté v hospodárskej a sociálnej oblasti aj na oblasť ľudských práv a v plnej miere sa posunula smerom k modernej a inkluzívnej demokracii; naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby zabezpečili, aby bolo odvolacie konanie Victoire Ingabireovej spravodlivé a spĺňalo normy stanovené rwandským a medzinárodným právom; zdôrazňuje, že procesy a obvinenia proti obvineným osobám sa nemôžu zakladať na neurčitých a nepresných zákonoch a ich zneužívaní, ako je to v prípade Victoire Ingabireovej;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s tým, že rwandský najvyšší súd zamietol odvolanie Victoire Ingabireovej a odsúdil ju na 15 rokov odňatia slobody a že podmienky výkonu jej trestu sa zhoršujú; domnieva sa, že odvolacie konanie vedené v Rwande nespĺňalo medzinárodné normy vrátane práva V. Ingabireovej na prezumpciu neviny;

3.  zdôrazňuje, že stiahnutie sa Rwandy z jurisdikcie Afrického súdu pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) v marci 2016 iba niekoľko dní pred pojednávaním v prípade odvolania V. Ingabireovej nie je náhodné a jeho cieľom je obmedzenie priameho prístupu jednotlivcov a mimovládnych organizácií k súdu;

4.  pripomína rwandským orgánom, že EÚ vyjadrila znepokojenie v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv a práva na spravodlivý proces v rámci oficiálneho politického dialógu s Rwandou podľa článku 8 Dohody z Cotonou; požaduje pohotové a nestranné preskúmanie prípadu V. Ingabireovej na základe faktov, v súlade so zákonom a bez akýchkoľvek obmedzení, nenáležitých vplyvov, nátlaku alebo hrozieb; žiada dodržiavanie práv Victoire Ingabireovej vo väzení vrátane prístupu k právnemu zástupcovi a primeraného stravovania a zaobchádzania;

5.  odsudzuje akékoľvek zastrašovanie, zadržiavanie, zatýkanie a stíhanie vodcov, členov a aktivistov opozičných strán, ako aj novinárov a ďalších domnelých kritikov rwandskej vlády iba pre vyjadrenie názoru; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby preskúmali a upravili vnútroštátne právo s cieľom zaručiť slobodu prejavu, najmä články 463 a 451 trestného zákonníka, ktoré obmedzujú slobodu prejavu;

6.  vyzýva rwandskú vládu, aby prejavila ochotu preskúmať údajné porušovanie práv opozičných aktivistov a novinárov a zabezpečila, aby boli vojenské väznice v súlade s rwandskými zákonmi a medzinárodnými normami; naliehavo žiada rwandské orgány, aby okamžite prepustili všetkých jednotlivcov a ostatných aktivistov zadržaných alebo odsúdených iba z dôvodu uplatňovania práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a aby zabezpečili oddelenie administratívnych, právnych a súdnych právomocí, a najmä nezávislosť súdnictva;

7.  naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie a vyšetrili prípady Illuminée Iragenaovej, Johna Ndabarasu, Léonille Gasangayireovej a ďalších osôb, súvislosti s ktorými existujú obavy, že sa stali obeťami nedobrovoľného zmiznutia, aby uviedli, kde sa tieto osoby nachádzajú a prepustili ich alebo ich súdili, ak sú vo väzbe, a aby zabezpečili spravodlivé súdne procesy skutočných alebo podozrievaných oponentov alebo kritikov vlády vrátane Franka Rusagaru, Joela Mutabaziho, Kizita Mihiga a príslušných spoluobvinených osôb;

8.  naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby zabezpečili mierové, hodnoverné a transparentné voľby v roku 2017, a vyzýva vládu, aby pri príprave týchto volieb spolupracovala s opozíciou; vyjadruje podporu dlhodobej volebnej pozorovateľskej misii EÚ pre prezidentské voľby v roku 2017 so zameraním na politický priestor a základné slobody;

9.  pripomína rwandským orgánom, že demokracia je založená na pluralistickej vláde, fungujúcej opozícii, nezávislých médiách a súdnictve, dodržiavaní ľudských práv a rešpektovaní slobody prejavu a zhromažďovania; v tejto súvislosti vyzýva Rwandu, aby otvorila svoj politický priestor, splnila tieto normy a zlepšila svoju bilanciu v oblasti dodržiavania ľudských práv; očakáva, že Rwanda uplatní odporúčania osobitného spravodajcu OSN v oblasti práv na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa (2014);

10.  vyzýva rwandské orgány, aby urýchlene pristúpili k revízii svojho vyhlásenia, ktoré umožňuje jednotlivcom a mimovládnym organizáciám podávať sťažnosti na Africkom súde pre ľudské práva a práva národov, aby ho obnovili a znovu zaviedli;

11.  vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby naďalej podporovali rwandský ľud v jeho úsilí o budovanie mieru a stability v krajine a celom regióne;

12.  žiada Komisiu, aby naďalej pravidelne prehodnocovala podporu EÚ voči rwandským vládnym inštitúciám s cieľom zabezpečiť, aby sa touto podporou v plnej miere propagovali ľudské práva, sloboda prejavu a združovania sa, politický pluralizmus a nezávislá občianska spoločnosť;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Federice Mogheriniovej, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, inštitúciám Africkej únie, Východoafrickému spoločenstvu, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, členským štátom EÚ, obhajcom Victoire Ingabireovej a prezidentovi Rwandy.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 127.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Sudáne (2016/2911(RSP))

P8_TA(2016)0379 RC-B8-1062/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ, predstaviteľov trojky (Nórsko, Spojené Kráľovstvo a Spojené štáty americké) a Nemecka z 8. augusta 2016, v ktorom signatári vyhlásenia Sudánska výzva podpísali plán AUHIP,

–  so zreteľom na správu s názvom Report of the Independent Expert on the situation of human rights in the Sudan (Správa nezávislých odborníkov o situácii v Sudáne) z 28. júla 2016 a správu s názvom Report of the Special Rapporteur on the negative impact of unilateral coercive measures on the enjoyment of human rights, on his mission to the Sudan (Správa osobitného spravodajcu o negatívnom vplyve unilaterálnych donucovacích opatrení na uplatňovanie ľudských práv a o jeho služobnej ceste do Sudánu) zo 4. augusta 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (VP/PK) z 27. júna 2016 o vyhlásení sudánskej vlády týkajúcom sa štvormesačného jednostranného zastavenia násilností,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2296 o Sudáne schválenú počas jej 7728. zasadnutia 29. júna 2016,

–  so zreteľom na komuniké Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie o situácii v Dárfúre z 13. júna 2016,

–  so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorých sa ustanovuje, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene Európskej únie z 9. apríla 2015 o nepriaznivom prostredí pre sudánske voľby v apríli 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie Sudánska výzva o vytvorení štátu občianstva a demokracie,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže konflikt v Dárfúre prebieha už 13 rokov a vyžiadal si viac ako 300 000 životov, pričom sudánske vládne jednotky pokračujú v útokoch na civilné obyvateľstvo, a to najmä v Džabal Marre; keďže prebiehajúce plošné bombardovanie civilného obyvateľstva vrátane nezákonných útokov sudánskych síl na dediny v Južnom Kordofáne, oblasti Modrého Nílu a Dárfúre viedlo k stratám na životoch a zničeniu civilnej infraštruktúry;

B.  keďže zákonom o národnej bezpečnosti z roku 2010 sa sudánskej vláde udelili rozsiahle právomoci v súvislosti s pravidelným dlhodobým zadržiavaním zaistených osôb v izolácii bez obvinenia, pričom viaceré organizácie boli donútené ukončiť činnosť a vykonali sa v nich razie;

C.  keďže, ako sa uvádza vo všeobecnom pravidelnom preskúmaní OSN z 21. septembra 2016, Sudánu opätovne potvrdzuje svoj záväzok pristúpiť k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

D.  keďže porušovanie ľudských práv a zneužívanie sa v Dárfúre stupňujú, a to najmä v Južnom Kordofáne a v oblasti Modrého Nílu, pričom zahŕňajú mimosúdne popravy, nadmerné používanie násilia, únosy civilistov, sexuálne a rodovo motivované násilie voči ženám, násilie a zneužívanie páchané na deťoch a svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie;

E.  keďže občiansky priestor pre opozičné politické strany, občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv je v Sudáne obmedzený; keďže National Intelligence and Security Service (Národná spravodajská a bezpečnostná služba, NISS) údajne neustále obťažuje obhajcov ľudských práv, študentských aktivistov a politických oponentov, zameriava sa na nich a stíha ich za vykonávanie ich legitímnych aktivít; keďže v tomto roku boli doteraz svojvoľne zatknutí mnohí aktivisti občianskej spoločnosti vrátane štyroch zástupcov sudánskej občianskej spoločnosti, ktorých zadržali bezpečnostní pracovníci na chartúmskom medzinárodnom letisku na ich ceste na stretnutie na vysokej úrovni s diplomatmi, ktoré sa uskutočnilo 31. marca 2016 v Ženeve a týkalo sa ľudských práv;

F.  keďže skupiny pre ľudské práva odhalili jasné dôkazy o útokoch s použitím chemických zbraní proti civilistom zo strany sudánskej vlády, keď dedinčania z oblasti Džabal Marra v regióne Dárfúr odhalili hrozné následky útokov, pri ktorých je podozrenie že sa použili chemické zbrane, pričom najnovší z nich sa odohral 9. septembra 2016 v dedine Gamarah; keďže existujú aj správy o útokoch Rapid Support Forces (Sily rýchlej podpory, RSF), sudánskeho vojenského oddielu pozostávajúceho z provládnych milícií pod velením NISS;

G.  keďže 29. februára 2016 NISS vykonala brutálnu raziu v Chartúmskom stredisku pre odborné vzdelávanie a ľudský rozvoj (TRACKS), organizácii občianskej spoločnosti, po ktorej boli riaditeľ Khalfálah Alafif Muktar a aktivisti Arwa Ahmed Elrabie, Al-Hassan Kheiry, Imani-Leyla Raye, Abu Hureira Abdelrahman, Al-Baqir Al-Afif Mukhtar, Midhat Afifadeen a Mustafa Adam zatknutí a obvinení z trestného sprisahania a vedenia vojny proti štátu, pričom za všetky tieto obvinenia hrozí trest smrti; keďže riaditeľ je údajne v zlom zdravotnom stave a rodinné návštevy nie sú povolené;

H.  keďže sudánske orgány prísne obmedzujú slobodu náboženského vyznania; keďže hrozby adresované vedúcim predstaviteľom cirkví a zastrašovanie kresťanských spoločenstiev sa v posledných rokoch zintenzívňujú; keďže český pracovník organizácie Christian Aid Petr Jašek a sudánski kazatelia Hassan Abduraheem Kodi Taour, Kuwa Shamal a dárfúrsky vysokoškolský študent Abdulmonem Abdumawla Issa Abdumawla už boli deväť mesiacov zadržaní NISS a teraz stoja pred súdom na základe obvinení z údajného zvýrazňovania kresťanského utrpenia vo vojnou ničených oblastiach Sudánu; keďže v posledných rokoch došlo k zvýšeniu počtu súdnych procesov v prípadoch odpadlíctva od viery a následných trestov smrti;

I.  keďže Sily rýchleho nasadenia (RSF) boli nedávno nasadené pozdĺž severných hraníc Sudánu s cieľom čeliť prílevu neregulárnych migrantov; keďže 31. augusta 2016 veliteľ RSF vyhlásil, že jeho sily hliadkujú na týchto hraniciach s Egyptom a Líbyou, pričom tvrdil, že Sudán bojuje proti nelegálnej migrácii v mene EÚ; keďže delegácia EÚ v Sudáne 6. septembra 2016 túto podporu poprela;

J.  keďže 24. augusta 2016 bolo z Talianska do Sudánu deportovaných 48 potenciálnych sudánskych žiadateľov o azyl; keďže v máji 2016 sudánske orgány deportovali viac ako 400 Eritrejčanov, ktorí boli zatknutí počas cesty do Líbye;

K.  keďže sudánske orgány neúmerne odsudzujú ženy a dievčatá za nedostatočne vymedzené trestné činy; keďže ženy čelia systematickej diskriminácie a udeľovaniu telesných trestov a bičovaniu za neurčito definované porušenia pravidiel týkajúcich sa oblečenia;

L.  keďže signatári vyhlásenia Sudánska výzva (zástupcovia politických a ozbrojených opozičných strán vrátane Národnej strany Umma, Národných síl konsenzu a Sudánskeho revolučného frontu) sa zaviazali k práci na ukončení konfliktov v rôznych oblastiach Sudánu a na právnych, inštitucionálnych a hospodárskych reformách;

M.  keďže na prezidenta al-Bašíra boli v roku 2009 a 2010 vydané dva zatykače Medzinárodného trestného súdu (ICC), pričom ho obvinili zo zodpovednosti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a akty genocídy; keďže hoci Sudán síce nie je štátnou zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1593 (2005) mu ukladá povinnosť spolupracovať s ICC a Sudán preto musí vyhovieť zatykaču ICC;

N.  keďže ministri zahraničných vecí EÚ na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) v júni 2008 dospeli k záveru, že „Rada je pripravená zvážiť opatrenia voči osobám zodpovedným za nespoluprácu s ICC“;

O.  keďže EÚ v súčasnosti so Sudánom pracuje na projekte zameranom na lepšie riadenie migrácie;

1.  odsudzuje použitie chemických zbraní zo strany sudánskej vlády proti civilistom v oblasti Džabal Marra v Dárfúre a zdôrazňuje, že to je vážnym porušením medzinárodných noriem a takisto vojnovým zločinom; pripomína, že Sudán je zmluvnou stranou Dohovoru o chemických zbraniach a požaduje medzinárodné vyšetrovanie týchto obvinení pod vedením Organizácie pre zákaz chemických zbraní; pripomína sudánskym orgánom ich povinnosť chrániť ľudské práva;

2.  naďalej vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcim nezákonným zabíjaním, únosmi, násilím založeným na rodovej príslušnosti a sexuálnym násilím v konfliktných oblastiach, najmä v Dárfúre, v Južnom Kordofáne a v oblasti Modrého Nílu, ako aj nad s tým spojenou vážnou humanitárnou krízou spôsobenou obrovským vnútorným presídľovaním; vyzýva na okamžité ukončenie leteckého bombardovania civilného obyvateľstva vykonaného sudánskymi silami;

3.  odsudzuje svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie aktivistov a pokračujúce väznenie obhajcov ľudských práv a novinárov v Sudáne; vyzýva sudánsku vládu, aby zaručila pokojné vykonávanie slobôd prejavu, zhromažďovania a združovania; zdôrazňuje, že národný dialóg bude úspešný len v prípade, ak sa uskutoční v atmosfére, v ktorej sú zaručené slobody prejavu, médií, zhromažďovania a združovania;

4.  vyzýva Africkú úniu a sudánsku vládu, aby urýchlene vyšetrili všetky obvinenia z mučenia, zlého zaobchádzania, svojvoľného väznenia a nadmerného používania sily, a priviedla vinníkov na zodpovednosť v spravodlivých súdnych procesoch bez použitia trestu smrti; vyzýva vládu Sudánu, aby vydala okamžité moratórium na všetky popravy a zrušila trest smrti a všetky formy telesných trestov;

5.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad obmedzeniami prístupu, ktoré sa naďalej uplatňujú voči medzinárodným humanitárnym agentúram a organizáciám; žiada, aby sudánska vláda v súlade so svojimi záväzkami v rámci všeobecného pravidelného preskúmania vynaložili všetko možné úsilie na zlepšenie prístupu medzinárodných humanitárnych organizácií ku všetkým osobám, ktoré hľadajú humanitárnu pomoc; naliehavo vyzýva vládu Sudánu, aby bezodkladne začala konštruktívne spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom podporovať informovanosť o ľudských právach v Sudáne;

6.  opakuje, že sloboda náboženstva alebo viery je všeobecným ľudským právom, ktoré treba chrániť všade a pre každého; žiada, aby sudánska vláda zrušila všetky právne predpisy, ktorými sa postihujú alebo diskriminujú jednotlivci pre ich náboženské presvedčenie, najmä v prípadoch odpadlíctva od viery, a najmä pokiaľ ide o českého pracovníka kresťanskej pomoci Petra Jaška, sudánskych pastorov Hassana Abduraheema Kodiho Taoura, Kuwaa Shamala a dárfúrskeho študenta Abdulmonema Abdumawlaa Issaa Abdumawlaa;

7.  vyjadruje znepokojenie nad zvýšenou frekvenciou zásahov NISS voči občanom, ktorí sú aktivistami občianskej spoločnosti, a vyzýva sudánsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila väzňov a okamžite zastavila svojvoľné zatýkanie, stiahla všetky obvinenia, ktoré vyplývajú z ich pokojnej činnosti a umožnila mimovládnym organizáciám, napríklad zamestnancom TRACK, ich členom a študentským aktivistom, vykonávať ich činnosť bez strachu z represálií;

8.  berie na vedomie, že Sudán prijal odporúčania, aby ratifikoval Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a posilnil úsilie o predchádzanie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu; vyzýva však sudánsku vládu, aby vykonala urýchlené preskúmanie zákona o národnej bezpečnosti, ktorý umožňuje zadržiavanie podozrivých až na obdobie štyri a pol mesiaca bez akejkoľvek formy súdneho preskúmania, a aby zreformovala svoj právny systém v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

9.  vyzýva sudánsku vládu, aby zrušila rozsiahle imunity, ktoré stanovila v sudánskej legislatíve, zverejnila závery troch štátnych vyšetrovacích komisií a verejne uznala rozsah zabíjania počas zásahu v septembri 2013 proti demonštrantom, ktorí demonštrovali proti úsporným opatreniam, a zabezpečila spravodlivosť pre jeho obeti;

10.  pripomína závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z júna 2008, v ktorých sa zaoberala neochotou sudánskej vlády spolupracovať s medzinárodným trestným súdom (ICC) a upozornila na to, že sudánska vláda má povinnosť a kapacitu na spoluprácu a že by mala rešpektovať každý zatykač vydaný ICC; nalieha na Omara al-Bašíra, aby dodržiaval medzinárodné právo a aby predstúpil pred ICC za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

11.  vyzýva členské štáty Africkej únie, a predovšetkým tie krajiny, ktoré prijali prezidenta Bašíra (Konžská demokratická republika, Čad, Južná Afrika, Uganda, Džibuti), aby plnili Rímsky štatút a rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu;

12.  vyzýva EÚ, aby prijala kroky na uloženie trestných sankcií voči tým, ktorí sú zodpovední za pokračujúce vojnové zločiny a nespoluprácu s Medzinárodným trestným súdom; žiada ESVČ, aby bezodkladne vypracovala zoznam jednotlivcov pre uvalenie týchto sankcií;

13.  berie na vedomie, že vláda Sudánu 16. marca 2016 podpísala dohodu o pláne a následne objasnila svoje záväzky týkajúce sa začlenenia iných relevantných zainteresovaných strán do národného dialógu a o pokračujúcom dodržiavaní všetkých rozhodnutí prijatých medzi opozičnými signatármi a mechanizmom 7 + 7, ako aj rozhodnutí riadiaceho výboru národného dialógu; trvá na tom, že je potrebné, aby všetky strany dodržiavali svoje záväzky, a vyzýva na pokračovanie dialógu smerom k uzatvoreniu konečného prímeria; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali úsilie Africkej únie o dosiahnutie mieru v Sudáne a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii;

14.  vyzýva spoločnú misiu Organizácie Spojených národov a Africkej únie v Dárfúre (UNAMID), aby zabezpečila stálu prítomnosť v oblasti Džabal Marra; vyzýva misiu UNAMID, aby bezodkladne preskúmala podozrenia z porušovania ľudských práv a medzinárodného práva zo strany príslušníkov ozbrojených síl sudánskej vlády alebo opozičných síl v oblasti Džabal Marra a zverejnila závery;

15.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby dôsledne monitorovali rozvojovú pomoc EÚ pre Sudán s cieľom zabrániť akejkoľvek priamej alebo nepriamej podpore pre miestne milície a zabezpečiť, aby miestne sily RSF, ktoré hliadkujú na sudánskych hraniciach s Egyptom a Líbyou, netvrdili, že ich cieľom je bojovať proti nelegálnej migrácii v mene EÚ;

16.  naliehavo preto vyzýva Komisiu a dotknuté členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o projekt lepšieho riadenia migrácie so Sudánom, vrátane všetkých plánovaných činností a príjemcov prostriedkov EÚ a členských štátov, a aby zostavili komplexnú správu o návšteve technickej delegácie EÚ v Sudáne v máji 2016;

17.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že Európsky parlament bude úplne informovaný o dialógu, ktorý vznikol v rámci chartúmskeho procesu, a že činnosti financované prostredníctvom trustového fondu EÚ pre Afriku, a to najmä tie, ktorých cieľom je vybudovať kapacity sudánskej vlády, sa budú vykonávať v úplnom súlade s existujúcimi dohodami, aby sa zabezpečilo, že dodržiavanie medzinárodných záväzkov a predpisov bude úplne transparentné pre občanov a občiansku spoločnosť v EÚ a Sudáne;

18.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúce a časté porušovanie práv žien v Sudáne, a najmä porušovanie článku 152 trestného poriadku, a nalieha na sudánske orgány, aby urýchlene podpísali a ratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Sudánu, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Panafrickému parlamentu (PAP) a Organizácii pre zákaz chemických zbraní.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Thajsku, najmä o situácii Andyho Halla (2016/2912(RSP))

P8_TA(2016)0380 RC-B8-1068/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Thajsku, najmä na uznesenia z 20. mája 2010(1), zo 6. februára 2014(2), z 21. mája 2015(3) a z 8. októbra 2015(4),

–  so zreteľom na odpoveď podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku F. Mogheriniovej v mene Komisie z 19. novembra 2015 o situácii Andyho Halla,

–  so zreteľom na vyhlásenia, ktoré 14. novembra 2014 vydala delegácia EÚ v Thajsku po dohode s vedúcimi misie EÚ v Thajsku,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. septembra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie Maurizia Bussiho, riaditeľa Medzinárodnej organizácie práce pre Thajsko, Kambodžu a Laoskú ľudovodemokratickú republiku z 21. septembra 2016 o odsúdení Andyho Halla, aktivistu v oblasti pracovného práva v Thajsku,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Thajska pred Radou OSN pre ľudské práva a na jeho odporúčania z 11. mája 2016,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na správu tematickej pracovnej skupiny OSN pre migráciu z roku 2014 o migrácii v Thajsku,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998 a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/161 zo 17. decembra 2015,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého je Thajsko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na Deklaráciu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o ľudských právach z 18. novembra 2012,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže obhajca práv pracovníkov Andy Hall, ktorý je občanom EÚ, bol 20. septembra 2016 odsúdený na tri roky podmienečne a bola mu uložená pokuta 150 000 bahtov potom čo prispel do správy fínskej mimovládnej organizácie Finnwatch o porušovaní pracovných práv v thajskom závode na spracovanie ananásov Natural Fruit Company Ltd;

B.  keďže Andy Hall bol formálne obvinený z trestného činu ohovárania a z počítačovej kriminality týkajúcej sa uverejnenia správy na internete, a keďže obidve trestné veci Andyho Halla boli postúpené thajskému systému súdnictva;

C.  keďže počas predošlých súdnych konaní určilo thajské ministerstvo práce, ako aj zamestnanci spoločnosti Natural Fruit Company Ltd mnoho prípadov porušení práv pracovníkov, ktorých sa dopustila uvedená spoločnosť;

D.  keďže 18. septembra 2015 súd v Prakanongu v Bangkoku vyniesol rozsudok v prospech Andyho Halla a potvrdil zamietnutie druhej žaloby týkajúcej sa trestného činu ohovárania, pričom Natural Fruit Company Ltd a thajský generálny prokurátor sa proti tomuto rozsudku odvolali a žalobou sa v súčasnosti zaoberá najvyšší súd; keďže obidve občianskoprávne konania boli pozastavené do skončenia obidvoch trestných konaní;

E.  keďže podľa správ v medzinárodných a thajských domácich médiách Migrant Worker Rights Network (Sieť práv migrujúcich pracovníkov), organizácia, pre ktorú Andy Hall pracuje ako poradca, čelí spolu so samotným Andy Hallom a štrnástimi hydinárskymi pracovníkmi z Mjanmarska/Barmy hrozbám podobných žalôb z trestného činu ohovárania a počítačovej kriminality zo strany thajského dodávateľa hydiny na európsky trh;

F.  keďže 28. septembra 2016 thajské orgány zmarili verejnú prezentáciu najnovšej výskumnej správy Amnesty International, ktorú malo uviesť mnoho zahraničných odborníkov na ľudské práva a výskumných pracovníkov a ktorá dokladá pravidelné mučenie a zneužívanie politických oponentov, migrujúcich pracovníkov, podozrivých povstalcov a ďalších osôb na vojenských základniach, policajných staniciach a vo väzenských zariadeniach;

G.  keďže neprimerané uplatňovanie zákonov o trestnom čine ohovárania, za ktorý sa ukladajú tresty odňatia slobody, voči obhajcom ľudských práv, ktorí podávajú správy o údajnom porušovaní ľudských práv, obmedzuje slobodu prejavu a je porušením povinností Thajska podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je táto krajina zmluvnou stranou;

H.  keďže v Thajsku žijú takmer štyri milióny cudzincov, pričom 2,7 milióna z nich je z Kambodže, Laosu a Mjanmarska/Barmy; keďže od roku 2001 sú k dispozícii pre migrantov z týchto krajín pracovné povolenia, ale keďže v krajine je stále ešte viac ako milión neevidovaných migrujúcich pracovníkov;

I.  keďže podľa vyhlásenia organizácie Human Rights Watch z 18. septembra 2016 „ľudské práva a pracovné práva migrujúcich pracovníkov v Thajsku, ktorí pochádzajú z Mjanmarska/Barmy, Kambodže a Laosu a pracujú v Thajsku, boli v priebehu rokov pravidelne beztrestne porušované“ a „migrujúci pracovníci sú často slabo chránení alebo nie sú chránení vôbec thajskými pracovnoprávnymi predpismi, a to napriek vládnym tvrdeniam, že všetci zaregistrovaní migrujúci pracovníci budú chránení týmito zákonmi“;

J.  keďže v roku 2006 Thajsko začalo vykonávať memorandum o porozumení o spolupráci pri zamestnávaní pracovníkov s Kambodžou a Laosom a v roku 2009 s Mjanmarskom; keďže v rámci systému memoranda o porozumení mohli pracovníci získať pracovné ponuky a cestovné doklady pred migráciou do Thajska, ale len 5 % pracovníkov z týchto krajín prešlo procesom memoranda o porozumení;

1.  víta pevný záväzok EÚ voči thajskému ľudu, s ktorým má EÚ silné a dlhotrvajúce politické, hospodárske a kultúrne väzby;

2.  vyjadruje poľutovanie nad rozsudkom o vine Andyho Halla a vyjadruje znepokojenie nad súdnym procesom a nad tým, ako to môže ovplyvniť voľnosť obhajcov ľudských práv vykonávať svoju prácu;

3.  vyzýva thajskú vládu, aby prijala všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby práva – vrátane práv na spravodlivý proces – Andyho Halla a ďalších obhajcov ľudských práv boli rešpektované a chránené, a aby vytvorila vhodné prostredie na uplatňovanie ľudských práv a konkrétne zabezpečila, aby presadzovanie a ochrana ľudských práv neboli trestne stíhané;

4.  vyzýva thajské orgány, aby zabezpečili, aby právne predpisy o ohováraní boli v súlade s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je Thajsko zmluvnou stranou, a aby tiež preskúmali zákon o počítačovej kriminalite, ktorého súčasné znenie je príliš vágne;

5.  vyjadruje ESVČ uznanie za jej prácu v prípade Andyho Halla a naliehavo ju vyzýva, aby naďalej dôkladne sledovala situáciu; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby danú otázku nastolila pri rokovaniach s thajskou vládou počas nadchádzajúcej ministerskej schôdze ASEAN – EÚ v Bangkoku;

6.  vyzýva thajskú vládu a štátne inštitúcie, aby plnili vlastné ústavné a medzinárodné záväzky Thajska, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, právo na riadny a spravodlivý proces, ako aj práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania;

7.  uznáva pokrok, ktorý dosiahla thajská vláda v boji proti vykorisťovaniu pracovníkov a v oblasti ochrany thajských a migrujúcich pracovníkov, ako to ukazuje najmä posilnenie systému inšpekcie práce, právne predpisy vzťahujúce sa na pracovné agentúry, opatrenia na zamedzenie zadlžovania a obchodovania s ľuďmi, silnejšia politika sankcií za pracovné zneužívania, ako aj ratifikácia dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 187 a podpísanie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave v marci 2016;

8.  vyzýva thajské orgány, aby de iure aj de facto prijali a vykonávali komplexnú a dlhodobú domácu migračnú politiku vo vzťahu k nekvalifikovaným migrujúcim pracovníkom, a to v súlade so zásadami ľudských práv a zohľadňujúc potreby trhu práce; v tejto súvislosti ako prvý krok navrhuje preskúmanie zákona o pracovných vzťahoch s cieľom zaručiť migrujúcim pracovníkom rovnaké práva na slobodu združovania ako majú thajskí štátni príslušníci;

9.  požaduje ochranu migrujúcich pracovníkov prostredníctvom silnejších stimulov pre zamestnávateľov, aby sa zapojili do procesu legalizácie, pri súčasnom ukladaní vysokých pokút alebo iných trestov zamestnávateľom, ktorí sa nezapoja do procesu legalizácie alebo ktorí porušujú pracovné právo;

10.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciu EÚ v Bangkoku, ako aj delegácie členských štátov, aby naďalej monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Thajsku, aby naďalej spolupracovali s vládou a občianskou spoločnosťou a využívali všetky dostupné nástroje na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, rešpektovanie obhajcov ľudských práv a právneho štátu v Thajsku;

11.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prostredníctvom transparentného monitorovania a podávania správ a v spolupráci s občianskou spoločnosťou zabezpečili, že spoločnosti so sídlom na ich území, ktoré podnikajú v Thajsku, dodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, a víta podporu, ktorú fínska maloobchodná skupina S Group poskytla Andymu Hallovi;

12.  je pevne presvedčený, že spoločnosti by sa mali zodpovedať za akékoľvek environmentálne škody a porušovanie ľudských práv, za ktoré sú zodpovedné, a že EÚ a členské štáty by to mali presadzovať ako hlavnú zásadu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vláde a parlamentu Thajska, parlamentom a vládam členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie.

(1) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 152. (2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0107. (3) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 52. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0343.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9 (2016/2898(RSP))

P8_TA(2016)0381 B8-1060/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(1),

–  so zreteľom na konečný návrh nariadenia Komisie (EÚ) .../..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9,

–  so zreteľom na medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 o finančných nástrojoch v znení vydanom Radou pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) 24. júla 2014, na odporúčanie Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) týkajúce sa schválenia IFRS 9(2), na jej posúdenie, či je štandard IFRS 9 v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu skutočnosti a na listy s pripomienkami Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa schválenia IFRS 9,

–  so zreteľom na zmeny IFRS 4, ktoré 12. septembra 2016 vydala IASB pod názvom Uplatňovanie IFRS 9 „Finančné nástroje“ a IFRS 4 „Poistné zmluvy“,

–  so zreteľom na správu Philippa Maystadta z októbra 2013 s názvom Mali by byť štandardy IFRS európskejšie?,

–  so zreteľom na vyhlásenie lídrov skupiny G20 z 2. apríla 2009,

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na jeho uznesenie zo 7. júna 2016 o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB)(3),

–  so zreteľom na list z 8. januára 2016 od svojho Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Európskeho výrobu pre systémové riziká (ESRB) o účinkoch zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu – žiadosť o analýzu a na list s odpoveďou z 29. februára 2016,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci zo 16. júna 2016 adresovaný komisárovi pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov vo veci schválenia IFRS 9 a na písomnú odpoveď z 15. júla 2016,

–  so zreteľom na štúdie vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci o IFRS 9 (Kritériá prijímania IFRS vzhľadom na IFRS 9, Význam IFRS 9 pre finančnú stabilitu a pravidlá dohľadu, Znehodnotenie gréckych štátnych dlhopisov podľa IAS 39 a IFRS 9: prípadová štúdia, Účtovníctvo založené na očakávaných stratách v prípade znehodnotenia finančných nástrojov: prístupy FASB a IASB IFRS 9),

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9 (O-000115/2016 – B8-0721/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kvôli celosvetovej finančnej kríze sa na program rokovania skupiny G20 a EÚ dostala otázka úlohy, ktorú plní IFRS v oblasti finančnej stability a rastu, najmä pravidla uznávania strát, ku ktorým došlo v bankovom systéme; keďže skupina G20 aj de Larosièrova správa už pred krízou zdôrazňovali kľúčové problémy týkajúce sa účtovných štandardov vrátane procyklickosti spojenej s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty a uznania zisku a strát, podceňovania akumulácie rizík počas cyklických vzostupov a chýbajúcej spoločnej a transparentnej metodiky pre oceňovanie nelikvidných a znehodnotených aktív;

B.  keďže Rada pre medzinárodné účtovné štandardy vydala IFRS 9 Finančné nástroje ako kľúčovú odpoveď na niektoré aspekty finančnej krízy a jej vplyv na bankový sektor; keďže IFRS 9 vstúpi do platnosti 1. januára 2018 a nahradí IAS 39;

C.  keďže skupina EFRAG vydala pozitívne stanovisko k prijatiu IFRS 9, ktoré obsahovalo niekoľko pripomienok týkajúcich sa používania „reálnej hodnoty“ v prípade napätých podmienok na trhu, chýbajúcej koncepčnej základne pre prístup spočívajúci vo vytváraní rezerv na krytie očakávaných strát za obdobie 12 mesiacov a nevyhovujúcich ustanovení v súvislosti s dlhodobými investíciami; keďže z dôvodu odlišných dátumov účinnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho nového štandardu v oblasti poistenia IFRS 17 bola v stanovisku uvedená výhrada, pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto štandardu na sektor poisťovníctva;

D.  keďže polemika a diskusia o vplyve účtovania v reálnej hodnote na dlhodobé investície sú vyostrené absenciou kvantitatívneho posúdenia vplyvu v tejto otázke;

E.  keďže uznávanie nerealizovaných ziskov v rámci účtovania v reálnej hodnote je možné považovať za porušenie smernice o zachovaní kapitálu a smernice o účtovníctve; keďže Komisia práve porovnáva postupy jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o rozdeľovanie dividend;

F.  keďže kľúčovým princípom všetkých účtovných štandardov musí byť zásada opatrnosti;

G.  keďže nový štandard je podľa všetkého rovnako zložitý, ak nie zložitejší, ako jeho predchodca IAS 39; keďže pôvodným zámerom bolo jeho zjednodušenie;

H.  keďže nadchádzajúci nový štandard IFRS 17 v oblasti poistenia, ktorý nahrádza IFRS 4, vstúpi do platnosti zrejme po roku 2020; keďže boli vyjadrené obavy v súvislosti s odlišnými dátumami vstupu do platnosti IFRS 9 a IFRS 17; keďže v septembri 2016 vydala IASB konečné zmeny IFRS 4, ktoré ponúkajú dve dobrovoľné riešenia: prístup prekrývania a dočasná výnimka na úrovni oznamujúceho subjektu;

I.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci IFRS 9 Finančné nástroje dôkladne preskúmal tým, že usporiadal verejné vypočutie, zadal štyri štúdie o IFRS 9, zorganizoval dôkladné preskúmanie na pôde výboru a riadil činnosti svojho stáleho tímu pre IFRS;

1.  konštatuje, že IFRS 9 Finančné nástroje je jednou z hlavných odpovedí IASB na finančnú krízu; berie na vedomie, že sa už vyvíja úsilie na jeho uplatňovanie;

2.  uznáva, že IFRS 9 v porovnaní s IAS 39 predstavuje zlepšenie, pretože upustil od modelu založeného na vzniknutých stratách a prijal model znehodnotenia na základe očakávaných strát, ktorý rieši problém oneskoreného prijímania príliš slabých opatrení v rámci postupu uznávania úverových strát; konštatuje však, že IFRS 9 si vyžaduje dôkladné posúdenie v procese účtovníctva; zdôrazňuje, že názory sa veľmi rozchádzajú a že audítori v tejto veci poskytli iba málo konkrétnych pokynov; žiada preto, aby európske orgány dohľadu spoločne s Komisiou a skupinou EFRAG vypracovali pokyny, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu priestoru na konanie na základe voľného uváženia;

3.  nestavia sa proti nariadeniu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9, pripomína však svoje požiadavky, pokiaľ ide o IFRS 9, ktoré vzniesol vo vyššie uvedenom uznesení zo 7. júna 2016;

4.  pripomína, že prístup lepšej právnej úpravy si vyžaduje posúdenie vplyvu; konštatuje, že pre IFRS 9 nebolo vypracované náležité kvantitatívne posúdenie vplyvu, čo je sčasti spôsobené nedostatkom spoľahlivých údajov; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie pochopiť vplyv IFRS 9 na bankový sektor a sektor poisťovníctva, na finančné trhy všeobecne a na celý finančný sektor ako taký; znovu preto žiada IASB a EFRAG, aby posilnili svoje kapacity týkajúce sa analýzy vplyvu, najmä v makroekonomickej oblasti;

5.  pripomína žiadosť Výboru pre hospodárske a menové veci o vypracovanie analýzy dôsledkov zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu, ktorú adresoval výboru ESRB; pripomína, že ESRB sa zaviazal na túto žiadosť reagovať v priebehu roka 2017; víta skutočnosť, že ESRB vytvoril novú pracovnú skupinu pre IFRS 9; pripomína Maystadtove odporúčania týkajúce sa kritéria väčšieho verejného blaha, t. j. účtovné štandardy by nemali ohrozovať finančnú stabilitu EÚ ani brániť hospodárskemu rozvoju EÚ;

6.  upozorňuje, že je dôležité plne rozumieť interakcii IFRS 9 s inými regulačnými požiadavkami; víta prebiehajúce hodnotenie vplyvu IFRS 9 na banky v EÚ, ktoré vypracováva EBA, ktorého cieľom je lepšie pochopiť vplyv IFRS 9 na bilančné rezervy, jeho interakciu s ďalšími prudenciálnymi požiadavkami a spôsob, akým sa inštitúcie pripravujú na jeho uplatňovanie; konštatuje, že banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup, by boli pravdepodobne najvážnejšie postihnuté znížením svojho vlastného kapitálu Tier 1; vyzýva preto Komisiu, aby do konca roku 2017 navrhla vhodné kroky v prudenciálnom rámci, napr. aby bol do nariadenia o kapitálových požiadavkách vložený režim postupného zavádzania, ktorý zmierni vplyvy nového modelu znehodnotenia na dobu troch rokov alebo do okamžiku, kým bude zavedené primerané medzinárodné riešenie, a ktorý by zabránil akýmkoľvek náhlym a nemiestnym vplyvom na podiely vlastného kapitálu bánk a poskytovanie úverov bankami;

7.  poukazuje na nesúlad dátumov vstupu do platnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho nového štandardu v oblasti poistenia IFRS 17; konštatuje, že IASB vydala zmeny IFRS 4, ktoré riešia niektoré problematické body, najmä v súvislosti s používaním prístupu opčného odkladu; vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou za podpory skupiny EFRAG dôkladne zaoberala a našla uspokojivé a primerané riešenia, a tak zabezpečila náležité rovnaké podmienky v EÚ;

8.  zdôrazňuje význam dlhodobých investícií pre hospodársky rast; je znepokojený tým, že účtovanie v rámci IFRS 9, pokiaľ ide o určité finančné nástroje držané priamo alebo nepriamo ako dlhodobé investície, najmä vlastný kapitál, by mohlo odporovať hlavnému cieľu, ktorým je podpora dlhodobých investícií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola prostredníctvom IFRS 9 podporovaná dlhodobá investičná stratégia EÚ a obmedzovaná procyklickosť a podnety pre nadmerné prijímanie rizika; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do decembra 2017 predložila posúdenie;

9.  víta súčasnú iniciatívu Komisie porovnávať postupy jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o rozdeľovanie dividend; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad IFRS 9 so smernicou o zachovaní kapitálu a smernicou o účtovníctve a aby vždy, keď je to potrebné, spolupracovala s IASB a vnútroštátnymi tvorcami štandardov a tvorcami štandardov z tretích krajín, aby získala ich podporu, pokiaľ ide o úpravy, alebo aby v prípade, že sa takáto podpora neposkytuje, zabezpečila náležité zmeny v právnych predpisoch EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby spoločne s európskymi orgánmi dohľadu, ECB, Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a skupinou EFRAG dôkladne sledovala uplatňovanie IFRS 9 v EÚ, najneskôr do júna 2019 pripravila posúdenie vplyvu ex-post a predložila ho Európskemu parlamentu a postupovala v súlade s jeho stanoviskami;

11.  vyzýva IASB, aby vypracovala posudok IFRS 9 po tom, čo bude ukončené jeho uplatňovanie, aby mohla určiť a posúdiť nechcené účinky tohto štandardu, najmä na dlhodobé investície;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1. (2) http://www.efrag.org/Assets/Download?assetUrl=%2Fsites%2Fwebpublishing%2FSiteAssets%2FEndorsement%2520Advice%2520on%2520IFRS%25209.pdf (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0248.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Sýrii (2016/2894(RSP))

P8_TA(2016)0382 B8-1089/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže boje v Sýrii sa výrazne zintenzívnili, a to najmä v Aleppe, ktoré bolo vystavené silnému leteckému bombardovaniu vrátane útokov na zdravotnícke zariadenia; keďže situácia sa napriek úsiliu medzinárodného spoločenstva dosiahnuť zastavenie bojov dramaticky a rýchlo zhoršuje;

B.  keďže Európska únia je jedným z hlavných prispievateľov humanitárnej pomoci osobám utekajúcim pred bezprecedentným násilím a skazou v Sýrii; keďže v dôsledku nedostatočnej jednotnosti medzinárodného spoločenstva je oveľa ťažšie dosiahnuť riešenie otázky vojny v Sýrii na základe rokovaní;

C.  keďže EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí a prostredníctvom vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie vystupovať jednotne a zohrávať pritom výraznejšiu úlohu pri sprostredkovaní mierovej dohody pre Sýriu;

1.  dôrazne odsudzuje všetky útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru, pokračovanie rôznych obliehaní v Sýrii a skutočnosť, že humanitárna pomoc sa nemôže dostať k sýrskemu obyvateľstvu, ktoré ju potrebuje; vyjadruje hlboké znepokojenie nad utrpením ľudí v obliehaných oblastiach Aleppa a v celej Sýrii, ktoré sa týka aj mnohých žien a detí, ktoré nemajú prístup k základnému humanitárnemu materiálu a naliehavo potrebujú potraviny, čistú vodu a zdravotnícke vybavenie;

2.  hlboko ľutuje a bezvýhradne odsudzuje nedávne útoky na konvoj humanitárnej pomoci a na sklad spoločnosti Červeného polmesiaca v blízkosti Aleppa a považuje ich za vážne a znepokojujúce porušenie medzinárodného humanitárneho práva a prípadne aj za vojnový zločin; vzdáva hold humanitárnym pracovníkom, ktorí zahynuli v úsilí pomôcť obyvateľom Aleppa a celej Sýrie, a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám a priateľom obetí; žiada, aby osoby vinné zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti znášali dôsledky svojho konania a zodpovedali sa zaň;

3.  vyzýva všetky strany konfliktu, a najmä Rusko a Assadov režim, aby zastavili všetky útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru vrátane vodohospodárskej a elektrickej infraštruktúry, podnikli dôveryhodné a okamžité kroky zamerané na zastavenie bojov, ukončili všetky obliehania a humanitárnym agentúram umožnili rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup k všetkým ľuďom v núdzi;

4.  víta núdzovú humanitárnu iniciatívu EÚ zameranú na Aleppo, ktorej cieľom je popri mobilizácii finančných prostriedkov na naliehavé humanitárne potreby zabezpečiť zdravotnícky odsun ranených a chorých, najmä žien, detí a starších ľudí, z východného Aleppa; naliehavo vyzýva všetky strany, aby urýchlene vydali povolenia potrebné na zaistenie dodávok humanitárnej pomoci a zdravotníckeho odsunu;

5.  naliehavo vyzýva všetkých účastníkov medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie, aby obnovili rokovania s cieľom uľahčiť nastolenie stabilného prímeria a aby zintenzívnili činnosť zameranú na dosiahnutie trvalého politického riešenia v Sýrii; v plnej miere podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu v tejto súvislosti;

6.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby obnovila úsilie o vytvorenie spoločnej stratégie EÚ pre Sýriu, ktorej cieľom by bolo uľahčenie politického riešenia v Sýrii a ktorá by zahŕňala monitorovacie nástroje a nástroje na presadzovanie v záujme dôslednejšieho dodržiavania dohôd a záväzkov prijatých v rámci medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22) (2016/2814(RSP))

P8_TA(2016)0383 B8-1043/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

–  so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a 8. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 8), ktoré sa konali od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a na prijatie zmeny Protokolu, ktorou sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začalo 1. januára 2013 a skončí 31. decembra 2020,

–  so zreteľom na otvorenie na podpis Parížskej dohody v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku 22. apríla 2016, ktorá zostane otvorená do 21. apríla 2017, a na 180 štátov, ktoré podpísali Parížsku dohodu, a 27 štátov, ktoré uložili listiny o jej ratifikácii, čo celkovo predstavuje 39,08 % celkových emisií skleníkových plynov (stav k 7. septembru 2016),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k uzavretiu novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov Parížskej dohody (COM(2016)0110),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216) a k nemu pripojené pracovné dokumenty útvarov Komisie,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na návrh plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov EÚ a jej členských štátov, ktorý Lotyšsko a Európska komisia predložili UNFCCC 6. marca 2015,

–  so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na súvisiacu súhrnnú správu,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2014 s názvom The Emissions Gap Report 2014 (Správa za rok 2014 o medzerách v oblasti emisií) a na správu s názvom UNEP Adaptation Gap Report 2014 (Správa UNEP za rok 2014 o medzerách v oblasti adaptácie),

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal v Schloss Elmau v Nemecku 7. a 8. júna 2015, s názvom Think Ahead. Act together (Rozmýšľať v predstihu. Konať spolu), v ktorej zopakovali svoj úmysel dodržať záväzok znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 40 % až 70 % v porovnaní s rokom 2010, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bolo zníženie bližšie k 70 % než k 40 %,

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal v Ise-Šima v Japonsku 26. a 27. mája 2016, ktorým sa vyzývajú všetky strany, aby sa usilovali o nadobudnutie platnosti Parížskej dohody v roku 2016,

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká z februára 2016 s názvom Too late, too sudden: Transition to a low-carbon economy and systemic risk (Príliš neskoro, príliš náhle: Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a systémové riziko),

–  so zreteľom na encykliku Laudato Si,

–  so zreteľom na dokument Medzinárodného panela o zdrojoch s názvom 10 key messages on Climate Change (10 kľúčových správ o zmene klímy),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Parížska dohoda nadobudne platnosť 30. dňom po dátume, keď najmenej 55 zmluvných strán dohovoru, ktoré celkovo predstavujú najmenej približne 55 % celkových emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení do úschovy OSN;

B.  keďže spôsob znižovania emisií, ktorý odporúča Komisia vo svojich návrhoch pre rámec politík v oblasti klímy do roku 2030, nie je v súlade s cieľmi Parížskej dohody; keďže prvým krokom by malo byť upravenie cieľov smerom k vyššej hranici súčasného rozsahu do roku 2050, t. j. 95 % do roku 2050;

C.  keďže úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania by sa nemalo vnímať ako prekážka dosahovania hospodárskeho rastu, ale naopak ako hnacia sila pri realizácii nového a udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;

D.  keďže zmena klímy môže prispieť k zvýšeniu konkurencie v oblasti zdrojov, ako sú potraviny, voda a pastviny, prehĺbiť hospodárske ťažkosti a politickú nestabilitu, ako aj stať sa v blízkej budúcnosti najväčšou hnacou silou vysídľovania obyvateľstva v rámci vnútroštátnych hraníc aj mimo nich; keďže je dôležité zaradiť otázku klimatických migrácií medzi priority medzinárodného programu;

E.  keďže zmena klímy najviac postihne rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré nemajú dostatočné zdroje na prípravu a adaptáciu prebiehajúcim zmenám; keďže podľa IPCC je voči tejto výzve obzvlášť zraniteľná Afrika, a je preto predovšetkým vystavená nedostatku vody, mimoriadne prudkým poveternostným udalostiam a potravinovej neistote spôsobenej suchom a dezertifikáciou;

F.  keďže EÚ a jej členské štáty predložili 6. marca 2015 svoje plánované vnútroštátne stanovené príspevky sekretariátu UNFCCC, v rámci ktorých sa stanovuje záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 zníženie vlastných emisií skleníkových plynov najmenej o 40 % v porovnaní s rokom 1990, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z 23. októbra 2014 týkajúcich sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030;

Opatrenia v oblasti klímy na pevnom vedeckom základe

1.  pripomína, že podľa vedeckých dôkazov uvedených v piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5) z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nesporné, prebieha zmena klímy a ľudská činnosť je hlavným dôvodom pozorovaného otepľovania od polovice 20. storočia; je znepokojený tým, že rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú už zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch;

2.  berie na vedomie závery sekretariátu UNFCCC, že zachovanie súčasnej úrovne celosvetových emisií skleníkových plynov spôsobí vyčerpanie zostávajúceho uhlíkového rozpočtu na udržanie zvyšovania celosvetovej priemernej teploty pod úrovňou 1,5 °C počas nasledujúcich piatich rokov; zdôrazňuje, že všetky krajiny by mali urýchliť prechod na čisté nulové emisie skleníkových plynov a odolnosť voči zmene klímy, ako je dohodnuté v Parížskej dohode, s cieľom zabrániť najhorším dôsledkom globálneho otepľovania;

3.  naliehavo vyzýva rozvinuté krajiny a najmä EÚ, aby radikálne znížili svoje emisie skleníkových plynov nad rámec súčasných záväzkov, a tým v čo najväčšej možnej miere zabránili rozsiahlemu vzniku negatívnych emisií, keďže sa ešte nepreukázala úspešnosť, spoločenská prijateľnosť, nákladová efektívnosť a bezpečnosť technológií;

Naliehavosť ratifikovať a uplatňovať Parížsku dohodu

4.  víta Parížsku dohodu o zmene klímy ako medzník v boji proti zmene klímy i pre multilateralizmus; domnieva sa, že dohoda je ambiciózna, vyvážená, spravodlivá a právne záväzná a že prijatie tejto dohody a skutočnosť, že na záver konferencie COP 21 oznámilo plánované vnútroštátne stanovené príspevky až 187 zmluvných strán, znamenali rozhodujúci obrat smerom ku komplexným a kolektívnym opatreniam na celosvetovej úrovni, ktoré vtedy, keď sa začnú uplatňovať, definitívne a nezvratne urýchlia prechod na klimaticky neutrálne svetové hospodárstvo odolné voči zmene klímy;

5.  s nadšením víta záväzok všetkých krajín obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na oveľa nižšej hodnote než 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a snažiť sa obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C, ako aj cieľ na spravodlivom základe zabezpečiť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a elimináciou skleníkových plynov záchytmi („čisté nulové emisie“) v druhej polovici tohto storočia;

6.  pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2 °C nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym dôsledkom zmeny klímy; uznáva, že je potrebné jasne pochopiť konkrétne politické dôsledky obmedzenia zvýšenia celosvetovej teploty na priemernú úroveň 1,5 °C; víta preto vypracovanie osobitnej správy v roku 2018 na tento účel; zdôrazňuje, že by sa nemal preceňovať potenciál záchytov pri prispievaní k neutralite emisií;

7.  pripomína, že treba uskutočniť včasnú dekarbonizáciu s cieľom obmedziť zvýšenie priemernej celosvetovej teploty na úrovni pod 2 °C a zároveň naďalej vyvíjať úsilie, aby sa toto zvýšenie zastavilo na 1,5 °C, a aby sa celosvetový vrchol emisií skleníkových plynov dosiahol čo najskôr; pripomína, že celosvetové emisie by sa mali postupne odstrániť do roku 2050 alebo krátko po ňom; vyzýva všetky strany, ktoré majú takú príležitosť, aby vykonávali svoje národné ciele a stratégie v oblasti dekarbonizácie tým, že uprednostnia postupné odstraňovanie emisií z uhlia ako najviac znečisťujúceho zdroja energie, a vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi a aby si poskytovali príklady osvedčených postupov;

8.  zdôrazňuje, že právne záväzná Parížska dohoda a vytýčená cesta smerom k dekarbonizácii poskytnú spoľahlivé usmernenie pri rozhodovaní, zabránia nákladnému viazaniu na investície charakterizované vysokými emisiami uhlíka, poskytnú podnikom a investorom istotu a predvídateľnosť a podporia tiež prechod od investícií do fosílnych palív k investíciám do nízkouhlíkových technológií;

9.  zdôrazňuje, že hoci neexistujú vedecké dôkazy o význame obmedzenia globálneho otepľovania na úroveň 1,5 °C pre každý sektor a región, je jasné, že krajiny v súčasnosti nevynakladajú dostatočné úsilie na dosiahnutie týchto bezpečných maximálnych hodnôt v najzraniteľnejších krajinách; naliehavo vyzýva všetky krajiny a najmä rozvinuté krajiny, aby zintenzívnili spoločné úsilie a aby zvýšili vnútroštátne stanovené príspevky v rámci facilitačného dialógu, ktorý sa uskutoční v roku 2018; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby sa vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch do roku 2030 zaviazala k ďalšiemu zníženiu emisií; pripomína, že iba kroky v samotnej EÚ nebudú postačovať, a preto vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili svoju aktivitu smerujúcu k povzbudeniu iných partnerov k vykonaniu rovnakých krokov;

10.  víta záväzok Parížskej dohody, ktorým je zníženie celosvetových emisií na čistú nulu počas druhej polovice storočia; uznáva, že väčšina sektorov v EÚ musí v tejto súvislosti dosiahnuť nulové emisie podstatne skôr; zdôrazňuje, že EÚ musí vyvíjať tlak na zmluvné strany, ktoré nesmerujú k plneniu Parížskej dohody;

11.  naliehavo žiada skoré nadobudnutie platnosti Parížskej dohody a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom nezdržiavať nadobudnutie platnosti dohody zabezpečili jej včasnú a rýchlu ratifikáciu; vyzýva preto Komisiu, aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu a príslušným výborom o postupe ratifikácie, a najmä o dôvodoch prípadných zistených prekážok; víta skutočnosť, že viaceré členské štáty už iniciovali vnútroštátne postupy ratifikácie a že niektoré ich už aj dokončili;

12.  vyjadruje však poľutovanie, že použitie všetkých plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov nepriblíži svet k cieľu dvoch stupňov; poukazuje na to, že sú nutné dodatočné ambície, a požaduje koordinovanú činnosť EÚ a ďalších hlavných zdrojov emisií s cieľom zosúladiť plánované vnútroštátne stanovené príspevky so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody; zdôrazňuje, že je naliehavé a nevyhnutne dôležité, aby všetky strany vrátane EÚ zvýšili vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch svoje záväzky v oblasti znižovania emisií každých päť rokov v súlade s mechanizmom ambícií Parížskej dohody; domnieva sa, že vnútroštátne stanovené príspevky sú spolu s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja kľúčovými nástrojmi plánovania vnútroštátneho rozvoja;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité preukázať dodržiavanie Parížskej dohody zo strany EÚ, a to aj prostredníctvom opätovného preskúmania vlastných strednodobých a dlhodobých cieľov a nástrojov politiky EÚ, a začať tento postup čo najskôr, aby sa umožnila široká diskusia, v ktorej by Európsky parlament mal zohrávať kľúčovú úlohu v partnerstve s predstaviteľmi vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora; vyzýva Komisiu, aby pripravila pre EÚ stratégiu do polovice storočia v oblasti nulových emisií a súčasne zabezpečila nákladovo efektívny spôsob dosiahnutia cieľa čistých nulových emisií prijatého v Parížskej dohode;

COP 22 v Marrakéši

14.  domnieva sa, že rokovania týkajúce sa kľúčových prvkov Parížskej dohody, vrátane posilneného rámca pre transparentnosť, podrobností týkajúcich sa globálneho hodnotenie, ďalších usmernení o plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkoch, pochopenia diferenciácie, straty a škody, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a podpory kapacít, inkluzívneho viacúrovňového riadenia, ako aj mechanizmu na uľahčenie vykonávania a na podporu dodržiavania, by mali pokročiť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plnili záväzky dohodnuté v rámci Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o príspevok EÚ k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii, ako aj o podporu v oblasti financií, prenosu technológií a budovania kapacít, a to aj napriek zmenám v postavení členských štátov EÚ;

15.  zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri spoločnom úsilí v boji proti zmene klímy a dosiahnutí cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje, že EÚ má schopnosť aj povinnosť, aby išla príkladom a začala ihneď pracovať na zosúladení cieľov v oblasti klímy a energetiky s dohodnutým medzinárodným cieľom, ktorým je obmedzenie zvyšovania priemernej globálnej teploty na hodnotu nižšiu než 2 °C a súčasne snaha o obmedzenie jej zvýšenia na 1,5 °C;

16.  nabáda EÚ a členské štáty, aby sa naďalej aktívne zapájali do takzvanej koalície vysokých ambícií a aby sa zaviazali urýchliť pokrok v rokovaniach a podporili marocké predsedníctvo pri jeho zameraní sa na prínos obnoviteľných zdrojov energie a adaptačných opatrení v celosvetovom boji proti zmene klímy;

17.  zdôrazňuje potrebu začať rokovania o podobe tzv. facilitačného dialógu v roku 2018, ktorý bude významnou príležitosťou na preklenutie pretrvávajúcej medzery v zmierňovaní zmeny klímy vzhľadom na súčasné plánované vnútroštátne stanovené príspevky; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu v tomto prvom facilitačnom dialógu, aby sa posúdili spoločné ambície a pokrok v plnení záväzkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili v dostatočnom predstihu pred facilitačnom dialógu ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov nad rámec súčasných záväzkov v rámci Parížskej dohody a primerane prispeli k odstráneniu medzier v zmierňovaní zmeny klímy podľa schopnosti EÚ;

18.  pripomína, že zintenzívnenie opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v období pred rokom 2020 je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a kľúčovým prvkom pre posúdenie úspechu konferencie COP 22 v Marrákeši;

Ambície do roku 2020 a Kjótsky protokol

19.  konštatuje, že EÚ je teraz na dobrej ceste k prekonaniu cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na rok 2020 a k splneniu cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a že došlo k výrazným zlepšeniam z hľadiska intenzity využívania energie vďaka efektívnejším budovám, produktom, priemyselným postupom a vozidlám, pričom európske hospodárstvo zaznamenalo skutočný nárast o 45 % od roku 1990; zdôrazňuje však, že sú potrebné vyššie ambície a viac opatrení, aby sa zachoval dostatok stimulov na zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2050; zdôrazňuje, že sa zaznamenal nedostatočný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov v sektoroch dopravy a poľnohospodárstva, pokiaľ ide o ciele do roku 2020, a že je potrebné zintenzívniť úsilie vzhľadom na prínos týchto sektorov k zníženiu emisií do roku 2030;

20.  zdôrazňuje, že ciele 20/20/20 v oblasti emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie zohrávali kľúčovú úlohu hnacieho motora tohto pokroku, pričom zaručovali stabilitu viac než 4,2 milióna pracovných miest v rozličných environmentálnych odvetviach a udržanie rastu zaznamenaného počas krízy;

21.  objasňuje, že hoci má druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu obmedzený rozsah, malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý priebežný krok, a preto vyzýva zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby ratifikačný proces ukončili čo najskôr; konštatuje, že Európsky parlament splnil svoju úlohu tým, že udelil súhlas, a vyjadruje uznanie členským štátom, ktoré už ukončili vnútroštátny proces;

Komplexné úsilie všetkých odvetví

22.  víta budovanie systémov obchodovania s emisiami na celom svete vrátane 17 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a predstavujú 40 % svetového HDP, ktoré pomáhajú znižovať celosvetové emisie nákladovo efektívnym spôsobom; nabáda Komisiu, aby posilňovala väzby medzi EU ETS a inými systémami obchodovania s emisiami s cieľom zavedenia medzinárodných mechanizmov trhu s uhlíkom a v záujme zvýšenia ambícií v oblasti klímy a súčasne zníženia rizika úniku uhlíka vytváraním rovnakých podmienok; požaduje, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie na udržanie členského štátu so zmeneným postavením v EU ETS; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné opatrenia, a tým zabezpečila, že prepojenie EU ETS prispeje k trvalému zmierňovaniu zmeny klímy a neoslabí cieľ EÚ týkajúci sa zníženia vlastných emisií skleníkových plynov;

23.  zdôrazňuje, že v súlade so zisteniami IPCC majú pôdne emisie (poľnohospodárstvo, chov dobytka, lesníctvo a iné využívanie pôdy) značný nákladovo efektívny potenciál na zmierňovanie zmeny klímy a posilňovanie odolnosti, a že nato, aby sa lepšie odhadoval a optimalizoval potenciál zachytávania CO2 pôdnych emisií a aby sa zabezpečila bezpečná a trvalá sekvestrácia CO2 je potrebné preto posilnenie opatrení EÚ a medzinárodnej spolupráce; v tejto súvislosti poukazuje na osobitné príležitosti spojené s agrolesníctvom; pripomína významnú dohodu dosiahnutú na začiatku funkčného obdobia v oblasti nepriamych zmien využívania pôdy a dúfa, že prínos Európskeho parlamentu k týmto rokovaniam pri tejto príležitosti môže byť základom pre ambiciózne riešenia v súvislosti s nadchádzajúcou revíziu právnych predpisov;

24.  konštatuje, že odlesňovanie a degradácia lesov sú zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov, a zdôrazňuje úlohu lesov a ich aktívneho udržateľného obhospodarovania pri zmierňovaní zmeny klímy a potrebu posilniť adaptačnú kapacitu a odolnosť lesov voči zmene klímy; zdôrazňuje potrebu úsilia o zmierňovanie zmeny klímy zameraného na oblasť tropických lesov (REDD +); zdôrazňuje, že bez tohto úsilia hrozí, že cieľ udržania zvýšenia teploty do 2 °C nebude možné dosiahnuť; ďalej vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodné financie na znižovanie odlesňovania v rozvojových krajinách;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby podstatou opatrení v oblasti klímy bolo zachovávanie ľudských práv, a trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby sa v rokovaniach o adaptačných opatreniach prihliadalo na to, že je potrebné dodržiavať, chrániť a podporovať ľudské práva, ktoré zahŕňajú okrem iného rodovú rovnosť, plnoprávnu a rovnocennú účasť žien a aktívnu podporu spravodlivej transformácie pracovných síl, čím sa zabezpečuje dôstojnosť práce a kvalitné pracovné miesta pre všetkých;

26.  požaduje zahrnutie LULUCF do rámca EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 vzhľadom na to, že je nevyhnutné, aby sa tieto emisie zohľadnili osobitne s cieľom zabrániť tomu, aby sa záchyt v rámci LULUCF v EÚ využil na zníženie úsilia o zmierňovanie zmeny klímy v ostatných sektoroch;

27.  pripomína, že doprava je druhým najväčším producentom emisií skleníkových plynov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodná letecká a lodná doprava nie je spomenutá v Parížskej dohode; trvá na potrebe zaviesť súbor stratégií, ktorých cieľom je znížiť emisie z tohto odvetvia; opätovne potvrdzuje, že strany UNFCCC musia prijať opatrenia s cieľom účinne regulovať a určiť maximálnu výšku emisií pochádzajúcich z medzinárodných činností leteckej a námornej dopravy, v súlade s potrebami a naliehavosťou situácie; vyzýva všetky zmluvné strany dohovoru, aby prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vytvorili celosvetový rámec politík, ktorý by umožňoval účinnú reakciu, a aby podnikli opatrenia na stanovenie primeraných cieľov do konca roka 2016 na dosiahnutie potrebného zníženia vzhľadom na cieľ, ktorým je oveľa nižšia hodnota než 2 °C;

28.  pripomína, že emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy boli 1. januára 2012 začlenené do systému EU ETS, čím všetkým prevádzkovateľom lietadiel v rámci ETS vznikla povinnosť získať emisné kvóty uhlíka; konštatuje prijatie dvoch rozhodnutí o odložení účinnosti v rokoch 2013 a 2014, ktorými sa dočasne obmedzila pôsobnosť EU ETS tak, aby sa vylúčili medzinárodné lety, aby ICAO získala čas na vypracovanie globálneho trhového opatrenia na zníženie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, a poznamenáva, že táto výnimka prestane platiť od roku 2017;

29.  požaduje, aby sa počas aktuálne prebiehajúceho 39. zasadnutia zhromaždenia ICAO vytvorilo spravodlivé a stabilné globálne trhové opatrenie, ktoré by sa na medzinárodnej úrovni vykonávalo od roku 2020; vyjadruje hlboké sklamanie z aktuálneho návrhu, o ktorom sa rokuje v rámci ICAO a pripomína, že o zmene platných právnych predpisov o začlenení leteckej dopravy do EU ETS možno uvažovať len v prípade, ak bude globálne trhové opatrenie ambiciózne, a že v každom prípade budú vnútroeurópske lety naďalej zahrnuté do EU ETS;

30.  poukazuje na varovanie Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB), že oneskorené informácie o dôležitosti kontrol emisií by mohli viesť k náhlemu uplatňovaniu kvantitatívnych obmedzení týkajúcich sa využívania zdrojov energie s vysokými emisiami uhlíka a že náklady na prechod by sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšili, čo by mohlo mať vplyv na hospodársku činnosť a finančné inštitúcie; vyzýva Komisiu, aby naďalej posudzovala možné systémové riziká spojené s náhlym prechodom a aby v prípade potreby navrhla nevyhnutné požiadavky na transparentnosť finančného trhu a politiky s cieľom zmierniť systémové riziká v čo v najväčšej možnej miere;

31.  zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú bude zohrávať obehové hospodárstvo pri prechode k nízkouhlíkovej spoločnosti. poznamenáva, že opatrenia zamerané len na znižovanie emisií bez zohľadňovania prínosu v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov a efektívneho využívania zdrojov nedosiahnu svoj cieľ; domnieva sa, že vzhľadom na účinok ťažby surovín a odpadového hospodárstva na emisie skleníkových plynov sa konferencia COP 22 musí dôkladne zaoberať prechodom na globálny model obehového hospodárstva;

32.  zdôrazňuje význam jednotného systematického hľadiska pri formulovaní a vykonávaní politík v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov a poukazuje najmä na prerušenie väzieb medzi hospodárskym rastom a ľudským blahobytom na jednej strane a spotrebou zdrojov na druhej strane, keďže efektívne využívanie zdrojov prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ako aj k znižovaniu tlaku na životné prostredie a na zdroje, a súčasne umožňuje udržateľný rast, zatiaľ čo politika s jednostranným zameraním na zníženie emisií skleníkových plynov nezaručuje zároveň šetrný prístup ku zdrojom; zdôrazňuje, že efektívne využívanie zdrojov prináša hospodárske aj ekologické výhody; zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo a teda aj riadne hospodárenie s prírodnými zdrojmi môžu poskytnúť významný pákový efekt pri riešení otázok týkajúcich sa klímy; uvádza napríklad, že ťažba, spracovanie, preprava, premena, používanie a odstraňovanie zdrojov priamo predstavujú veľký podiel spotreby energie; uvádza, že zvýšenie produktivity zdrojov prostredníctvom vyššej efektívnosti a znižovanie plytvania zdrojmi prostredníctvom opätovného využívania, opätovnej úpravy a recyklácie prispievajú aj k podstatnému zníženiu spotreby zdrojov a súčasne k zníženiu emisií skleníkových plynov; v tejto súvislosti poukazuje na prácu Medzinárodného panela o zdrojoch;

Zníženie emisií látok iných ako CO2

33.  víta vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7 konanom 26. a 27. mája 2016 v Ise-Šima v Japonsku, v ktorom sa zdôrazňuje význam zníženia emisií klimatických znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou vrátane čierneho uhlíka, fluórovaných uhľovodíkov (HFC) a metánu, s cieľom pomôcť spomaliť mieru krátkodobého otepľovania;

34.  požaduje začatie ambiciózneho postupného celosvetového obmedzovania výskytu HFC podľa Montrealského protokolu v roku 2016; pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať; konštatuje, že postupné obmedzovanie využívania HFC predstavuje ľahko dosiahnuteľný cieľ v oblasti opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v rámci EÚ aj mimo nej;

Priemysel a konkurencieschopnosť

35.  zdôrazňuje skutočnosť, že boj proti zmene klímy je prioritou a mal by sa presadzovať na celom svete a zároveň by sa mala zabezpečiť energetická bezpečnosť a rozvoj udržateľného hospodárskeho rastu a pracovných miest;

36.  zdôrazňuje, že investície v oblasti zmeny klímy si vyžadujú stabilný a predvídateľný právny rámec a jasné politické signály;

37.  víta skutočnosť, že Čína a ďalší hlavní konkurenti energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ zavádzajú systémy obchodovania s uhlíkom alebo iné cenové mechanizmy; domnieva sa, že kým sa nedosiahnu rovnaké podmienky, EÚ by mala zachovať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu a v prípade potreby zabraňovať úniku uhlíka, berúc do úvahy, že politiky v oblasti energetiky, priemyslu a klímy sú navzájom prepojené;

38.  zdôrazňuje, že je dôležité lepšie využívať existujúce programy a nástroje ako Horizont 2020, ktoré sú otvorené pre tretie krajiny, najmä v oblasti energetiky, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje význam začlenenia aspektu udržateľnosti do príslušných programov;

Energetická politika

39.  vyzýva EÚ, aby naliehala na medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne prijalo konkrétne opatrenia na postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie alebo hospodárstvo vrátane dotácií na fosílne palivá, ako aj harmonogram pre takéto opatrenia;

40.  zdôrazňuje, že ambicióznejšie ciele energetickej efektívnosti v EÚ môžu pomôcť dosiahnuť ambiciózny cieľ v oblasti klímy a súčasne znížiť riziko úniku uhlíka;

41.  zdôrazňuje význam energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov pre znižovanie emisií, ako aj pre hospodárske úspory, energetickú bezpečnosť a prevenciu a zmierňovanie energetickej chudoby z hľadiska ochrany zraniteľných a chudobných domácností; požaduje celosvetovú podporu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (napr. stimuláciou vlastnej výroby a spotreby obnoviteľných zdrojov energie), a pripomína, že energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie patria medzi dva z hlavných cieľov energetickej únie v EÚ;

Výskum, inovácie a digitálne technológie

42.  zdôrazňuje skutočnosť, že výskum a inovácie v oblasti klímy, politiky na adaptáciu a zdrojovo účinné a nízkoemisné technológie sú kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy nákladovo efektívnym spôsobom, znižujú závislosť od fosílnych palív a mali by podporovať využívanie druhotných surovín; preto požaduje globálne záväzky na posilnenie a zameranie investícií do tejto oblasti;

43.  pripomína, že výskum, inovácie a konkurencieschopnosť sú jeden z piatich pilierov stratégie energetickej únie EÚ; konštatuje, že EÚ je odhodlaná zostať celosvetovým lídrom v týchto oblastiach a zároveň rozvíjať úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi; zdôrazňuje význam budovania a udržiavania silnej inovačnej kapacity v rozvinutých i rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách z hľadiska zavádzania ekologických a udržateľných energetických technológií;

44.  pripomína, že digitálne technológie môžu zohrávať úlohu katalyzátora pri transformácii energetického systému; zdôrazňuje význam vývoja technológií pre skladovanie energie, ktoré prispejú k dekarbonizácii energie a sektora vykurovania a chladenia domácností;

45.  zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať počet kvalifikovaných pracovníkov pôsobiacich v tomto odvetví a podporovať vedomosti a najlepšie postupy s cieľom stimulovať vytváranie kvalitných pracovných miest, a zároveň podporovať prípadnú transformáciu pracovnej sily;

46.  požaduje lepšie využívanie technológií, ako sú vesmírne satelity, na presný zber údajov o emisiách, teplote a zmene klímy; poukazuje najmä na prínos programu Kopernikus; požaduje zároveň transparentnú spoluprácu a výmenu informácií medzi krajinami, ako aj sprístupňovanie údajov vedeckej obci;

Úlohy neštátnych subjektov

47.  zdôrazňuje opatrenia na dekarbonizáciu a vyššiu odolnosť voči zmene klímy, ktoré prijíma čoraz širšie spektrum neštátnych subjektov; zdôrazňuje preto význam štruktúrovaného a konštruktívneho dialógu medzi vládami, podnikateľskou obcou vrátane malých a stredných podnikov, mestami, regiónmi, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a akademickými inštitúciami a význam zabezpečenia ich zapojenia do plánovania a vykonávania opatrení v oblasti klímy s cieľom mobilizovať dôrazné celosvetové opatrenia na vytvorenie nízkouhlíkových a odolných spoločností; víta vytvorenie celosvetového akčného programu v oblasti klímy, ktorý nadväzuje na akčný program Lima-Paríž zahŕňajúci sedemdesiat mnohostranných iniciatív v rozličných odvetviach;

48.  zdôrazňuje, že Platforma neštátnych subjektov pre oblasť klímy (NAZCA) by sa mala v plnej miere začleniť do rámca UNFCCC; konštatuje, že miestne a regionálne orgány sú najväčšími prispievateľmi do akčného programu Lima-Paríž a NAZCA a že už potvrdili svoj záväzok vykonávať Parížsku dohodu vzhľadom na zmierňovanie zmeny klímy aj adaptáciu pri súčasnom zabezpečovaní horizontálnej koordinácie a uplatňovaní politiky v oblasti zmeny klímy, posilňovaní postavenia miestnych komunít a občanov, podporovaní procesu spoločenských zmien a inovácií, a to najmä prostredníctvom iniciatív, ako je globálny Dohovor primátorov a starostov a memorandum o porozumení o cieli do 2 °C;

49.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti (územnými celkami, súkromným sektorom, MVO a miestnymi spoločenstvami) na príprave iniciatív v kľúčových odvetviach týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy (energia, technológie, mestá, doprava), ako aj iniciatív týkajúcich sa adaptácie a odolnosti s cieľom odpovedať na problematické otázky adaptácie, najmä pokiaľ ide o prístup k vode, potravinovú bezpečnosť alebo predchádzanie rizikám; vyzýva všetky vlády a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali a posilňovali tento akčný plán;

50.  považuje za dôležité zabezpečiť maximálnu transparentnosť legitímneho lobizmu počas rokovaní budúcej COP 22 a zároveň rovnaký prístup všetkých zainteresovaných strán, ktoré boli úradne uznané, ku všetkým potrebným informáciám;

51.  pripomína zmluvným stranám a samotnej OSN, že individuálne opatrenia sú rovnako dôležité ako opatrenia vlád a inštitúcií; žiada preto, aby sa vynaložilo ešte väčšie úsilie na organizovanie kampaní alebo opatrení na zvyšovanie povedomia a informovanosti obyvateľstva o malých gestách a veľkých gestách, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

Odolnosť voči zmene klímy prostredníctvom adaptácie

52.  zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou pre všetky krajiny, ak majú minimalizovať negatívne vplyvy a naplno využiť príležitosti na rast odolný voči zmene klímy a trvalo udržateľný rozvoj; žiada o zodpovedajúce stanovenie dlhodobých adaptačných cieľov; pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sa na zmene podieľajú najmenej, sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností adaptovať sa na ňu;

53.  požaduje, aby Komisia preskúmala stratégiu EÚ týkajúcu sa adaptácie na zmenu klímy, ktorá bola prijatá v roku 2013; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne záväzný nástroj, ak sa opatrenia prijaté v členských štátoch považujú za nedostatočné;

54.  zdôrazňuje, že nečinnosť bude mať vážne negatívne a často nezvratné dôsledky vzhľadom na to, že zmena klímy ohrozuje všetky regióny na svete rôznymi, ale veľmi škodlivými spôsobmi, čo vedie k migračným tokom a stratám na životoch, ako aj k hospodárskym, ekologickým a sociálnym stratám; upozorňuje na skutočnosť, že je nevyhnutné stanoviť na celosvetovej úrovni jednotnú politickú a finančnú podporu inovácií v oblasti čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť realizáciu našich klimatických cieľov a uľahčiť rast;

55.  požaduje vážne uznanie problému klimatických utečencov a jeho rozsahu, ktorý je dôsledkom klimatických prírodných katastrof spôsobených globálnym otepľovaním; so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2008 až 2013 bolo 166 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domovy v dôsledku povodní, víchric, zemetrasení alebo iných katastrof; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že s klímou spojený vývoj v niektorých častiach Afriky a Blízkeho Východu by mohol prispieť k politickej nestabilite, hospodárskym ťažkostiam a vyhroteniu utečeneckej krízy v Stredozemí;

56.  víta úsilie Varšavského medzinárodného mechanizmu pre straty a škody, ktoré bude predmetom preskúmania na COP 22 (v novembri až decembri 2016); žiada mechanizmus, aby naďalej zvyšoval chápanie a odborné poznatky, pokiaľ ide o to, ako zmena klímy ovplyvňuje vzorce migrácie, premiestňovania a mobility osôb, a žiada, aby podporoval uplatňovanie tohto chápania a odborných poznatkov;

57.  vyzýva EÚ a všetky ostatné krajiny, aby riešili rozmer ľudských práv a sociálnych dôsledkov zmeny klímy, zabezpečili ochranu a podporu ľudských práv a solidarity a poskytli podporu chudobnejším krajinám, ktoré majú obmedzené možnosti v dôsledku zmeny klímy;

Podpora rozvojových krajín

58.  zdôrazňuje, že významnú úlohu pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody zohrávajú aj rozvojové krajiny a že je nutné pomôcť týmto krajinám pri plnení ich plánov v oblasti klímy, pričom treba v plnej miere využívať synergie s relatívnymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja vykonaných opatrení v oblasti klímy, akčným programom z Addis Abeby a programom do roku 2030;

59.  zdôrazňuje potrebu podporovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, a to posilnením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov; Afrika má obrovské prírodné zdroje, ktoré jej môžu zaistiť energetickú bezpečnosť; zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku, ak sa účinne vybudujú prepojenia elektrických sietí, časť európskej energie by mohla pochádzať z Afriky;

60.  zdôrazňuje, že EÚ má skúsenosti, kapacitu a globálny dosah na to, aby prevzala úlohu vodcu pri budovaní modernejšej, čistejšej a odolnejšej infraštruktúry potrebnej na dosiahnutie globálneho prechodu, ktorý bol podnietený Parížom; vyzýva EÚ, aby podporovala úsilie rozvojových krajín pri prechode na nízkouhlíkové spoločnosti, ktoré budú inkluzívnejšie, sociálne a environmentálne udržateľné, prosperujúce a bezpečnejšie;

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy

61.  poznamenáva, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na zabezpečenie mobilizácie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, aby sa dosiahol cieľ 100 miliárd USD do roku 2020; víta jeho pokračovanie až do roku 2025; vzhľadom na rozsah a naliehavosť problému naliehavo vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, ktoré tak môžu urobiť, aby splnili svoje povinnosti poskytnúť financie na opatrenia v oblasti zmeny klímy s cieľom podporiť intenzívnejšie úsilie pri znižovaní skleníkových plynov a adaptácii na dôsledky zmeny klímy; uznáva, že obmedzenie nebezpečných dôsledkov zmeny klímy na minimum si vyžiada oveľa vyššie investície do nízkouhlíkových technológií odolných voči zmene klímy a intenzívnejšie úsilie na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá; zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať širšie finančné toky prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a oceňovania emisií oxidu uhličitého;

62.  žiada, aby sa prijali konkrétne záväzky na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni, s cieľom priniesť dodatočné zdroje financovania v oblasti klímy, a to aj zavedením dane z finančných transakcií, odobratím niektorých emisných kvót z EU ETS v období rokov 2021 – 2030 a pridelením príjmu pochádzajúceho z opatrení prijatých EÚ a na medzinárodnej úrovni týkajúcich sa emisií pochádzajúcich z činností leteckej a námornej dopravy na medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a Zelenému klimatickému fondu určenému okrem iného na projekty technologickej inovácie;

63.  víta záväzok Parížskej dohody zosúladiť všetky finančné toky s rozvojom v oblasti nízkych emisií skleníkových plynov a odolnosti voči zmene klímy; domnieva sa, že je preto nutné, aby EÚ urýchlene začala riešiť problém investícií do fosílnych palív a infraštruktúry s vysokými emisiami uhlíka;

64.  so záujmom očakáva facilitačný dialóg s cieľom identifikovať príležitosti na navýšenie finančných zdrojov a podpory s cieľom posilniť zmierňovanie zmeny klímy zo strany všetkých zmluvných strán; uznáva zodpovednosť všetkých zúčastnených strán, darcov aj príjemcov, aby spolupracovali s cieľom zvýšiť podporu a zlepšiť jej dostupnosť a účinnosť;

65.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zhodnotila dôsledky Parížskej dohody na rozpočet EÚ a aby vytvorila špecializovaný, automatický mechanizmus financovania zo strany EÚ, v rámci ktorého sa poskytne dodatočná a primeraná podpora v záujme spravodlivého podielu EÚ na dosiahnutí medzinárodného cieľa, ktorým je získať prostriedky vo výške 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy;

66.  žiada, aby určovanie cien uhlíka na širokom základe bolo celosvetovo uplatniteľným nástrojom na riadenie emisií, prideľovanie príjmov z obchodovania s emisiami na investície týkajúce sa klímy či zavedenie cien za emisie uhlíka z palív v rámci medzinárodnej dopravy; žiada aj čiastočné využívanie dotácií v poľnohospodárstve na zabezpečenie investícií do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch; zdôrazňuje dôležitosť mobilizácie kapitálu súkromného sektora a uvoľnenia potrebných investícií do nízkouhlíkových technológií; požaduje, aby vládne, verejné a súkromné finančné inštitúcie vrátane bánk, dôchodkových fondov a poisťovacích spoločností prijali ambiciózne záväzky v prospech zosúladenia úverových a investičných postupov s cieľom obmedziť zvyšovanie teploty pod hranicou 2 °C a postupného ukončenia investícií do fosílnych palív vrátane zrušenia vývozných úverov na investície do fosílnych palív; požaduje prijatie osobitných štátnych záruk v prospech ekologických investícií, zavedenie ochranných značiek a fiškálnych výhod pre zelené investičné fondy a vydávanie ekologických dlhopisov;

67.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vymieňali postupy týkajúce sa začlenenia problematiky udržateľnosti do finančného odvetvia na medzinárodnej i na európskej úrovni, a žiada, aby sa zvážilo označovanie finančných produktov vykonávané prostredníctvom hodnotenia a správ o ich vystavení rizikám spojeným so zmenou klímy, ako aj ich príspevok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľom poskytnúť investorom spoľahlivé a stručné informácie o mimofinančných otázkach;

Diplomacia v oblasti zmeny klímy

68.  víta pokračujúce zameranie EÚ na oblasť klímy, ktoré je nevyhnutné na zviditeľňovanie opatrení v oblasti klímy v partnerských krajinách a v očiach svetovej verejnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ, jej členské štáty a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) majú obrovskú zahraničnopolitickú kapacitu a musia preukázať vedúcu úlohu na fórach zameraných na zmenu klímy; zdôrazňuje, že ambiciózne a naliehavé opatrenia v oblasti klímy a vykonávanie záväzkov z konferencie COP 21 musia zostať prioritami EÚ v rámci bilaterálnych a biregionálnych rozhovorov na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, G7, G20, OSN, ako aj na iných medzinárodných fórach;

69.  vyzýva EÚ, aby zamerala svoje diplomatické úsilie v oblasti klímy na zabezpečenie vybudovania silnej štruktúry Parížskej dohody;

Európsky parlament

70.  zaväzuje sa čo najskôr ratifikovať Parížsku dohodu, aby využil svoju medzinárodnú úlohu a členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach na vyvíjanie neustáleho úsilia o pokrok smerom k rýchlej ratifikácii a uplatňovaniu Parížskej dohody;

71.  domnieva sa, že Európsky parlament musí tiež byť začlenený do delegácie EÚ, pretože bude musieť udeliť súhlas s uzavretím medzinárodnej dohody; preto očakáva, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačných stretnutiach EÚ v Marrakéši a bude mať prístup k všetkým prípravným dokumentom už od začiatku rokovaní;

o
o   o

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0359.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o vykonávaní nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami (ES) č. 1935/2004 (2015/2259(INI))

P8_TA(2016)0384 A8-0237/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS(1),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 2023/2006 z 22. decembra 2006 o správnych výrobných postupoch materiálov a predmetov určených na styk s potravinami(2),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 10/2011 zo 14. januára 2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami(3),

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1935/2004 o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami na úrovni EÚ, ktoré v máji 2016 vykonala výskumná služba Európskeho parlamentu(4),

–  so zreteľom na diskusie v rámci seminára s názvom Materiály prichádzajúce do styku s potravinami – Ako zaistiť bezpečnosť potravín a technologické inovácie v budúcnosti?, ktorý sa konal 26. januára 2016 v Európskom parlamente(5),

–  so zreteľom na správu Komisie o toxicite zmesí(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade s názvom „Kombinovaný účinok chemikálií – Chemické zmesi (COM(2012)0252),

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada ministrov pre životné prostredie z 22. decembra 2009 o kombinovanom účinku chemikálií(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(8), ktoré, okrem iného, uznáva, že je potrebné, aby EÚ riešila kombinované účinky chemikálií a bezpečnostné obavy týkajúce sa endokrinných disruptorov vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie,

–  so zreteľom na posúdenie na tému „Stav vedy o chemických látkach narúšajúcich endokrinný systém – 2012“, ktoré bolo vypracované pre Program OSN pre životné prostredie a Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO)(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(10) (ďalej len „nariadenie REACH“),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0237/2016),

A.  keďže v nariadení (ES) č. 1935/2004 (ďalej len „rámcové nariadenie“) sa stanovujú všeobecné bezpečnostné požiadavky na všetky materiály prichádzajúce do styku s potravinami s cieľom zabezpečiť, aby látky nemigrovali do potravín v množstvách, ktoré sú dosť veľké na to, aby ohrozili zdravie ľudí alebo neprimerane zmenili zloženie potraviny alebo zhoršili jej organoleptické vlastnosti;

B.  keďže v prílohe I k rámcovému nariadeniu sa uvádza 17 materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami (MPSP), na ktoré sa môžu vzťahovať osobitné opatrenia;

C.  keďže len štyri z uvedených 17 materiálov podliehajú osobitným opatreniam EÚ, a to: plasty (vrátane recyklovaných plastov), keramika, regenerovaná celulóza a aktívne a inteligentné materiály;

D.  keďže je naliehavo potrebná revízia niektorých osobitných opatrení EÚ, najmä smernice Rady 84/500/EHS o keramických predmetoch;

E.  keďže členské štáty môžu prijať vnútroštátne právne predpisy pre ďalších 13 materiálov uvedených v prílohe 1;

F.  keďže mnohé členské štáty už zaviedli alebo v súčasnosti pracujú na zavedení rôznych opatrení pre zvyšné MPSP; keďže so zreteľom na tieto vnútroštátne opatrenia zásada vzájomného uznávania nefunguje a účinné fungovanie vnútorného trhu, ako aj vysoký stupeň ochrany zdravia, ako sa to predpokladá v rámcovom nariadení a zmluvách, preto nemôžu byť zabezpečené;

G.  keďže materiály, na ktoré sa nevzťahujú osobitné opatrenia EÚ, môžu predstavovať riziko pre ľudské zdravie a viesť k strate dôvery u spotrebiteľov, právnej neistote a zvýšeniu nákladov pre podnikateľské subjekty súvisiacich so zabezpečením zhody, ktoré sa v rámci dodávateľského reťazca často prenášajú ďalej na spotrebiteľov, ako aj k strate konkurencieschopnosti a inovácie; keďže podľa európskeho posúdenia vykonávania z mája 2016, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, sa všetky príslušné zainteresované strany sa zhodli na tom, že nedostatok jednotných opatrení má nepriaznivý vplyv na verejné zdravie, ochranu životného prostredia a hladké fungovanie vnútorného trhu;

H.  keďže zásady „lepšej regulácie“ by nemali oddialiť žiadne opatrenia zamerané na odvrátenie alebo obmedzenie potenciálne závažných alebo nezvratných dôsledkov na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie, ako to vyplýva zo zásady obozretnosti zakotvenej v zmluvách EÚ;

I.  keďže endokrinné disruptory a genotoxické látky v MPSP sú problematické predovšetkým z hľadiska verejného zdravia a životného prostredia; keďže v súčasnosti nemožno vlastnosti endokrinných disruptorov a genotoxických látok spoľahlivo predvídať z chemického zloženia, preto by sa malo podporovať biotestovanie ako nepovinné varovné opatrenie na zaistenie bezpečnosti chemicky zložitých MPSP; keďže by sa mal podnecovať výskum rozvoja analytického a toxikologického testovania s cieľom podporiť rozsiahle a nákladovo efektívne posúdenia bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami v prospech spotrebiteľov, životného prostredia a výrobcov;

J.  keďže škodlivé mikroorganizmy (patogénne alebo kazenie), ktoré môžu byť prítomné ako kontaminanty materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, a biocídy, ktoré sa následne môžu používať na zníženie ich počtu, takisto predstavujú riziko pre zdravie verejnosti;

K.  keďže niektoré potraviny sú dlhý čas v kontakte so širokou škálou obalových materiálov;

L.  keďže účinnejšia koordinácia všetkých ustanovení, ktoré majú vplyv na používanie MPSP, by mohla prispieť k zlepšeniu ochrany zdravia spotrebiteľov a zníženiu vplyvu MPSP, najmä obalových materiálov, na životné prostredie;

M.  keďže účinnejšia koordinácia všetkých ustanovení, ktoré majú vplyv na používanie MPSP, vrátane nariadenia REACH by prispela k účinnejšiemu obehovému hospodárstvu;

N.  keďže osobitné opatrenia by mali byť vedecky podložené; keďže z vedeckého hľadiska existuje stále niekoľko nejasností a z tohto dôvodu je potrebné posilniť výskum;

O.  keďže podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) predstavujú nanotechnológia a nanomateriály nový technologický rozvoj a MPSP sú odvetvím, v ktorom používanie nanomateriálov dominuje; keďže osobitné vlastnosti nanomateriálov môžu ovplyvniť ich toxikokinetické a toxikologické profily, ale pokiaľ ide o tieto aspekty, k dispozícii sú iba obmedzené informácie; keďže existuje aj neistota, ktorá pramení z ťažkostí pri charakterizovaní, odhaľovaní a meraní nanomateriálov v potravinách a v biologických matriciach, ako aj z obmedzenej dostupnosti údajov o toxicite a testovacích metódach;

P.  keďže posúdenia rizík v oblasti zdravia a životného prostredia na úrovni EÚ sa v súčasnosti vzťahujú iba na posúdenie jednotlivých látok a ignorujú skutočné životné podmienky kombinovanej a kumulatívnej expozície z rôznych spôsobov a typov výrobkov, známej aj ako „koktail“ alebo účinok „zmesi“;

Q.  keďže podľa odporúčania Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)/WHO (2009)(11) by sa posúdenie vystavenia malo vzťahovať na bežnú populáciu, ako aj na kritické skupiny, ktoré sú zraniteľné alebo v prípade ktorých sa očakáva, že budú mať vyššiu úroveň expozície ako bežná populácia (napr. dojčatá, deti);

R.  keďže vysledovateľnosť MPSP by mala byť zabezpečená vo všetkých fázach dodávateľského reťazca, aby bolo uľahčené monitorovanie, stiahnutie chybných produktov, informovanosť spotrebiteľa a adresná zodpovednosť;

S.  keďže označovanie je veľmi priamy a účinný nástroj na informovanie spotrebiteľov o vlastnostiach výrobku;

T.  keďže horizontálny prístup k látkam v rámci všetkých hospodárskych odvetví zabezpečuje súlad právnych predpisov a predvídateľnosť pre podniky;

U.  keďže rozvoj jednotných skúšobných metód EÚ pre všetky MPSP by prispel k vyššej úrovni ochrany zdravia a životného prostredia v celej EÚ;

V.  keďže zavedenie bezpečnostnej kontroly pre predmety prichádzajúce do styku s polotovarmi by mohlo byť jedným zo spôsobov doplnenia niektorých osobitných opatrení;

Vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti MPSP: úspechy a nedostatky

1.  uznáva, že rámcové nariadenie predstavuje pevný právny základ, ktorého ciele si zachovávajú svoj význam;

2.  zdôrazňuje, že aj keď hlavná pozornosť by sa mala venovať prijatiu osobitných opatrení pre 13 materiálov, ktoré ešte nie sú regulované na úrovni EÚ, všetky príslušné zainteresované strany poukazujú na to, že stále pretrvávajú nedostatky pri vykonávaní a presadzovaní existujúcich právnych predpisov;

3.  predpokladá nadchádzajúce preskúmanie Spoločného výskumného centra Komisie týkajúce sa vnútroštátnych predpisov prijatých členskými štátmi v oblasti neharmonizovaných materiálov; vyzýva Komisiu, aby využila toto preskúmanie ako východiskový bod na vypracovanie požadovaných opatrení;

4.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní požadovaných opatrení vzala do úvahy európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovala EPRS, a vnútroštátne opatrenia, ktoré sú už v platnosti alebo ktoré sa pripravujú;

5.  poukazuje na to, že vzhľadom na veľký výskyt týchto materiálov na trhu EÚ a riziko, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie, a s cieľom zachovať jednotný trh pre MPSP a potravinové výrobky, by Komisia mala začať bezodkladne uprednostňovať vypracovanie osobitných opatrení EÚ pre materiály, ako je papier, kartón, laky a nátery, kovy a zliatiny, tlačiarenské farby a lepidlá;

6.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať tým MPSP, ktoré či už priamo alebo nepriamo prichádzajú do kontaktu s potravinami a u ktorých je vyššie riziko migrácie, ako sú materiály obklopujúce tekutiny a potraviny s vysokým obsahom tuku a materiály, ktoré sú v styku s potravinami dlhší čas;

7.  je presvedčený, že prijatie ďalších osobitných opatrení na úrovni EÚ by podnietilo podnikateľské subjekty, aby vyvíjali bezpečné, opätovne použiteľné a recyklovateľné MPSP, čím by sa podporila snaha EÚ o vytvorenie účinnejšieho obehového hospodárstva; poukazuje na to, že jedným z predpokladov by bola lepšia vysledovateľnosť postupného vyraďovania MPSP, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre verejné zdravie;

8.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že používanie MPSP vyrobených z recyklovaných výrobkov a ich opätovné použitie by nemalo viesť k vyššiemu počtu kontaminantov alebo rezíduí v konečnom výrobku;

9.  je presvedčený, že v súvislosti so zameraním EÚ na prechod na obehové hospodárstvo by sa mali rozvíjať lepšie synergie medzi rámcovým nariadením o MPSP a obehovým hospodárstvom, ktoré by mali zahŕňať osobitné opatrenia na úrovni EÚ pre recyklovaný papier a kartón; poznamenáva, že existuje limit, koľkokrát môžu byť výrobky z recyklovaného papieru a kartónu znovu použité, čo si vyžaduje stálu dodávku čerstvých drevených vlákien;

10.  vzhľadom na riziko migrácie minerálnych olejov z MPSP a predmetov z papiera alebo kartónu do potravín podporuje, až do prijatia osobitných opatrení a možného zákazu minerálnych olejov v tlačiarenských farbách, ďalší výskum zameraný na predchádzanie takejto migrácii;

11.  podporuje zvýšenie cieľov v oblasti recyklácie a opätovného použitia pre všetky materiály v návrhu Komisie na smernicu, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (COM(2015)0596); pripomína však Komisii, že ciele týkajúce sa recyklácie a opätovného využitia musia sprevádzať primerané kontrolné opatrenia na zaistenie bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami;

12.  zdôrazňuje zložité postavenie, v ktorom sa ocitli malé a stredné podniky vo výrobnom reťazci, keďže vzhľadom na absenciu príslušných legislatívnych ustanovení nie sú pozícií prijímať alebo odovzdávať informácie, ktoré by zaručili bezpečnosť ich výrobkov;

13.  považuje za nevyhnutné, aby členské štáty pri navrhovaní konkrétnych bezpečnostných požiadaviek na MPSP zapojili do procesu všetky príslušné zainteresované strany;

14.  uznáva, že súčasná paradigma pre hodnotenie bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami je nedostatočná, keďže sa vo všeobecnosti podceňuje úloha materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami pri kontaminácii potravín a nedostatok informácií o vystavení ľudí chemikáliám;

Posudzovanie rizika

15.  uvedomuje si dôležitú úlohu, ktorú zohráva úrad EFSA pri posudzovaní rizika látok na použitie v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré sú regulované osobitnými opatreniami; je si vedomý nákladov súvisiacich s posúdením rizika konkrétnej látky a obmedzených zdrojov EFSA; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila úroveň financovania EFSA v záujme súvisiacej dodatočnej práce vzhľadom na zvýšenú potrebu posúdenia rizík, ako je uvedené nižšie;

16.  vyzýva úrad EFSA a Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby užšie spolupracovali a koordinovali svoju činnosť v snahe o efektívne využitie dostupných zdrojov na vykonanie komplexného posúdenia;

17.  uznáva skutočnosť, že v záujme riadneho posúdenia rizík materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami je potrebné zohľadniť látky používané pri ich výrobe a spracovaní, ako aj neúmyselne pridané látky vrátane nečistôt z neúmyselne pridaných látok a iných látok, ktoré vznikajú chemickými reakciami; v tejto súvislosti je nevyhnutné, aby EFSA a príslušné orgány v členských štátoch mali k dispozícii jasné údaje o východiskových látkach; zdôrazňuje preto význam spolupráce medzi vedeckými inštitúciami a laboratóriami a víta zámer EFSA venovať pozornosť skôr hotovým materiálom a predmetom a výrobnému procesu než použitým látkam;

18.  zdôrazňuje význam ďalšieho vedeckého výskumu neúmyselne pridaných látok, pretože, na rozdiel od známych nebezpečných látok je ich podstata a štruktúra, najmä pokiaľ ide o plasty, často neznáma;

19.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala dôkazy pre: i) súčasné dohady o migrácii látok cez funkčné bariéry; ii) prahovú koncentráciu 10 ppb pre migrujúce látky v potravinách, ktoré používajú niektoré spoločnosti a príslušné orgány s cieľom rozhodnúť, v prípade ktorých chemických látok treba posúdiť riziko; iii) mieru, do akej sa funkčné prekážky stanú menej efektívne počas dlhšieho obdobia skladovania, keďže môžu iba spomaliť migráciu; iv) súčasné predpoklady o veľkosti molekúl, ktorá ovplyvňuje chemickú absorpciu cez črevá;

20.  vyzýva úrad EFSA a Komisiu, aby rozšírili koncepciu zraniteľných skupín na tehotné a dojčiace ženy, a aby do kritérií pre posúdenie rizík zahrnuli potenciálne účinky vystavenia v nízkych dávkach a iné ako monotónne reakcie na dávky;

21.  vyjadruje poľutovanie, že EFSA v súčasnom postupe posudzovania rizika nezohľadňuje tzv. koktailový účinok alebo účinok viacnásobného súbežného a kumulatívneho vystavenia MPSP a iným zdrojom, ktoré môže vyvolať nepriaznivé účinky dokonca aj v prípade, keď je úroveň jednotlivých látok v zmesi nízka, a naliehavo vyzýva EFSA, aby v budúcnosti zohľadnil tieto skutočnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri stanovení migračných limitov, ktoré sa považujú za bezpečné pre ľudské zdravie, zvážila tento účinok, a to aj z dlhodobého hľadiska;

22.  požaduje ďalší vedecký výskum interakcie medzi rôznymi chemikáliami

23.  ďalej ľutuje, že úrad EFSA ešte nezohľadnil možnosť výskytu škodlivých mikroorganizmov v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami; vyzýva preto vedeckú skupinu úradu EFSA pre biologické riziko (BIOHAZ), aby preskúmala otázku mikroorganizmov v materiáloch prichádzajúcich do styku s MPSP prostredníctvom vypracovania stanoviska EFSA na túto tému;

24.  poukazuje na to, že MPSP sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 528/2012(12) (nariadenie o biocídnych výrobkoch (NBV)), keďže biocídy môžu byť zastúpené v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom udržať ich povrch bez mikrobiálnej kontaminácie (dezinfekčné prostriedky) a mať konzervačný účinok na potraviny (konzervačné látky). konštatuje však, že odlišné typy biocídov v MPSP sú regulované v rámci rôznych právnych rámcov a že v závislosti od typu biocídu musí agentúra ECHA alebo úrad EFSA, alebo obe agentúry, vykonať posúdenie rizika;

25.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi nariadeniami o MPSP a o biocídnych výrobkoch a v tejto súvislosti objasnila úlohy agentúry ECHA a úradu EFSA; ďalej vyzýva Komisiu, aby pracovala na harmonizovanom a konsolidovanom prístupe pre celkové posudzovanie a povoľovanie látok používaných ako biocídy v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom predchádzať prekrývaniu, právnym neistotám a duplicite práce;

26.  vyzýva EFSA, aby zvážil skutočnosť, že Vedecký výbor pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká (SCENIHR) v roku 2009 označil miesta na výrobu potravín za kritické miesto, ktoré podporuje množenie baktérií odolných voči antibiotikám aj biocídom; poukazuje preto na skutočnosť, že MPSP, ktoré obsahujú biocídy, môžu takisto prispieť k výskytu baktérií odolných voči antibiotikám u ľudí;

27.  zdôrazňuje, že MPSP sú významným zdrojom vystavenia ľudí chemickým látkam vzbudzujúcim obavu, vrátane perfluórovaných zlúčenín (PFC) a chemikálií, ktoré narúšajú endokrinný systém (EDC), ako sú ftaláty a bisfenoly, ktoré sú spájané s chronickými ochoreniami, ako aj reprodukčnými problémami, metabolickými poruchami, alergiami a neurologickými problémami; konštatuje, že migrácia takýchto chemických látok je znepokojujúca najmä v prípade MPSP, vzhľadom na ich potenciál byť nebezpečné aj v extrémne malých dávkach;

28.  so znepokojením poukazuje na zvýšený vplyv na zdravie, ktorý môžu mať látky používané v MPSP, na zdravie dojčiat a malých detí;

29.  vyzýva Komisiu, aby vyplnila medzeru v oblasti posudzovania bezpečnosti medzi nariadením REACH a právnymi predpismi v oblasti MPSP tým, že zabezpečí, aby spoločnosti vypracúvali posúdenia bezpečnosti chemických látok používaných v MPSP na ľudské zdravie počas ich výroby, používania a distribúcie; domnieva sa, že by sa to malo objasniť v nariadení (ES) č. 1935/2004;

30.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu koordináciu a koherentnejší prístup medzi nariadením REACH a právnymi predpismi v oblasti MPSP, najmä vzhľadom na látky klasifikované v nariadení REACH ako karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujúce reprodukciu (kategórie 1A, 1B a 2), alebo ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, a aby zabezpečila, aby sa škodlivé látky postupne vyraďované v rámci REACH, vyradili aj v rámci MPSP; zdôrazňuje, že na zabezpečenie vylúčenia akéhokoľvek nebezpečenstva pre verejné zdravie musí Komisia pravidelne a aktuálne informovať Európsky parlament a Radu, ak sa v MPSP stále používajú určité látky, ktoré vzbudzujú obavy (SVHC, látky CMR, bioakumulatívne chemické látky alebo niektoré endokrinné disruptory), ktoré sú zakázané, alebo sa postupne vyraďujú podľa nariadenia REACH alebo iných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila zaradenie bisfenolu A (BPA) medzi látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy;

31.  berie na vedomie, že Komisia 15. júna 2016 uverejnila vedecké kritériá na určenie vlastností narušujúcich endokrinný systém pre účinné látky používané v biocídnych výrobkoch a prípravkoch na ochranu rastlín; zdôrazňuje však potrebu horizontálnych kritérií pre všetky výrobky vrátane MPSP a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila takéto kritériá; žiada, aby sa tieto kritériá, keď nadobudnú účinnosť, zohľadňovali v postupe posudzovania rizika MPSP;

32.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia na základe nedávneho stanoviska EFSA napokon oznámila svoj plán zaviesť pre BPA migračný limit 0,05 mg/kg pre plastové obaly a nádoby a pre laky a nátery používané v kovových nádobách; konštatuje však, že mnohé prehodnotenia, ktoré EFSA zrealizoval v poslednom desaťročí, sa účinne nezaoberali všetkými obavami týkajúcimi sa zdravia a že EFSA v roku 2017 znovu prehodnotí(13) riziká vyplývajúce z BPA, a to v nadväznosti na uverejnenie správy, ktorá vyvoláva obavy, že súčasný prípustný denný príjem nechráni plody alebo dojčatá pred účinkami BPA na imunitný systém, a odporúča spotrebiteľom, aby znížili svoje vystavenie látke BPA z potravín a iných zdrojov, pričom vyzýva na zákaz BPA vo všetkých MPSP;

33.  na základe správy Spoločného výskumného centra Komisie v oblasti vedy a politiky z roku 2015 uznáva problém ťažkých kovov migrujúcich do potravín; chápe, že Komisia preskúmava limity pre olovo a kadmium v smernici Rady 84/500/EHS o keramických predmetoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh zavádzajúci nižšie limity pre uvoľňovanie kadmia a olova a vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia smernice 84/500/EHS zatiaľ nebola prerokovaná v Európskom parlamente ani v Rade;

34.  podporuje iniciatívy v oblasti výskumu a inovácií, ktorých cieľom je vyvinúť nové látky na používanie v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré preukážu svoju bezpečnosť pre ľudské zdravie; zdôrazňuje však, že zatiaľ by akékoľvek bezpečnejšie alternatívy nemali zahŕňať bisfenol S (BPS) ako náhradu bisfenolu A (BPA), keďže toxikologický profil BPS sa môže podobať profilu BPA(14);

35.  podporuje najmä ďalší výskum nanomateriálov, keďže pokiaľ ide o účinky, migračnú schopnosť a vplyv na ľudské zdravie týchto materiálov, ešte stále panuje vedecká neistota; domnieva sa preto, že na nanomateriály by mali podliehať povoľovaciemu postupu na použitie nielen v plastových materiáloch, ale vo všetkých MPSP, a mali by sa posudzovať nielen v ich hromadnej forme;

36.  poukazuje na to, že trhové bariéry, a najmä žiadosť o povolenie na základe rozdielnych vnútroštátnych predpisov, vedú k strate príležitostí na zlepšenie bezpečnosti potravín prostredníctvom inovácie;

Vysledovateľnosť

37.  je presvedčený, že vyhlásenie o zhode môže byť účinným nástrojom na zabezpečenie zhody materiálu prichádzajúceho do styku s potravinami s príslušnými predpismi, a odporúča, aby k všetkým materiálom prichádzajúcim do styku s potravinami, a to harmonizovaným aj neharmonizovaným, bolo priložené vyhlásenie o zhode a príslušná dokumentácia, ako sa to v súčasnosti uplatňuje v prípade materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, pre ktoré boli prijaté osobitné opatrenia; je presvedčený, že podmienky používania by mali byť lepšie zohľadnené v príslušných vyhláseniach o zhode;

38.  vyjadruje však poľutovanie, že aj v prípade povinných vyhlásení o zhode nie sú tieto vyhlásenia vždy dostupné na účely presadzovania a že aj v prípade ich dostupnosti nie je kvalita týchto vyhlásení na dostatočnej úrovni, aby slúžili ako spoľahlivý zdroj dokumentácie potvrdzujúcej zhodu;

39.  požaduje, aby sa zlepšila vysledovateľnosť a zhoda materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré sú dovážané z tretích krajín, na základe požiadavky vyžadujúcej poskytnutie riadnych a úplných identifikačných dokladov a vyhlásení o zhode; trvá na tom, aby dovážané materiály prichádzajúce do styku s potravinami museli spĺňať normy EÚ, čím sa zabezpečí ochrana verejného zdravia a zaistí spravodlivá hospodárska súťaž;

40.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné označovanie plánovaného výskytu nanomateriálov v MPSP a aby zaviedla povinné označovanie zloženia MPSP, ktoré sa používajú pre organické výrobky a výrobky určené pre kritické skupiny;

Zhoda, presadzovanie práva a kontroly

41.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v EÚ sa vo výraznej miere líši úroveň presadzovania právnych predpisov v oblasti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať usmernenia EÚ v oblasti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré uľahčia harmonizované a jednotné vykonávanie a lepšie presadzovanie v členských štátoch; na tento účel zdôrazňuje dôležitosť výmeny údajov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že ostatné nelegislatívne politické možnosti, ako je skúsenosť priemyslu so sebahodnotením, by mali doplniť opatrenia na zlepšenie presadzovania rámcového nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami;

42.  zastáva názor, že ďalšia harmonizácia materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami môže pomôcť zabezpečiť jednotne vysokú úroveň ochrany verejného zdravia;

43.  odporúča zavedenie jednotných noriem EÚ pre analytické skúšky daných kategórií materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti a príslušné orgány v celej EÚ vykonávali skúšky a uplatňovali pritom tú istú metódu; poznamenáva, že zavedenie jednotných skúšobných metód zaručí rovnaké zaobchádzanie s MPSP na vnútornom trhu a prispeje tak k lepším normám monitorovania a vyššej úrovni ochrany;

44.  zdôrazňuje, že každý členský štát je zodpovedný za vykonávanie kontrol spoločností, ktoré vyrábajú alebo dovážajú MPSP; vyjadruje však poľutovanie, že niektoré členské štáty nepožadujú od spoločností, aby zaregistrovali svoju ekonomickú činnosť, čím umožňujú týmto spoločnostiam obchádzať kontroly zhody; vyzýva Komisiu, aby požadovala od členských štátov, ktoré tak ešte neurobili, aby stanovili povinnosť všetkým spoločnostiam, ktoré vyrábajú alebo dovážajú MPSP, aby oficiálne zaregistrovali svoju hospodársku činnosť v súlade s revidovaným nariadením (ES) č. 882/2004; uznáva existenciu vhodných registračných mechanizmov v niekoľkých členských štátoch, ktoré môžu slúžiť ako príklady najlepších postupov;

45.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili frekvenciu a účinnosť oficiálnych kontrol, a to na základe rizika nesúladu, ako aj zdravotného rizika, zohľadňujúc množstvo potraviny, konkrétneho spotrebiteľa a dĺžku času, počas ktorého bola v styku s daným MPSP, ako aj typ MPSP, teplotu a ďalšie príslušné faktory;

46.  trvá na tom, aby členské štáty zabezpečili dostatok pracovníkov a vybavenia na vykonávanie jednotných, rozsiahlych a spoľahlivých kontrol, ako aj systém odrádzajúcich sankcií v prípade zistenia nesúladu, v súlade s revidovaným nariadením (ES) č. 882/2004;

47.  žiada o účinnejšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a Komisiou, pokiaľ ide o systém včasného varovania pre potraviny a krmivá v záujme rýchleho a účinného riešenia rizík pre verejné zdravie;

48.  vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala prístup založený na bezpečnostných kontrolách predmetov prichádzajúcich do styku s polotovarmi alebo iné schvaľovacie postupy pre predmety prichádzajúce do styku s potravinami;

49.  víta platformu Komisie „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“; požaduje, aby sa jej činnosť rozšírila;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4. (2) Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 75. (3) Ú. v. EÚ L 12, 15.1.2011, s. 1. (4) PE 581.411. (5) PE 578.967. (6) Kortenkamp 2009. http://ec.europa.eu/environment/chemicals/effects/pdf/report_mixture_toxicity.pdf (7) http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2017820%202009%20INIT (8) Siedmy environmentálny akčný program (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013D1386 (9) http://www.who.int/ceh/publications/endocrine/en/ (10) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. (11) Nedávny vývoj v oblasti posúdenia rizika chemikálií v potravinách a ich potenciálneho vplyvu na posúdenie bezpečnosti látok používaných v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami – Vestník EFSA 2016;14(1):4357 (28 s.). https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4357 (12) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1. (13) https://www.efsa.europa.eu/en/press/news/160426a?utm_content=hl&utm_source=EFSA+Newsletters&utm_campaign=3bd764133f-HL_20160428&utm_medium=email&utm_term=0_7ea646dd1d-3bd764133f-63626997 (14) Výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC), stanovisko k dokumentácii prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia pre bisfenol A, s. 13. http://www.echa.europa.eu/documents/10162/13641/bisphenol_a_seac_draft_opinion_en.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014 (2015/2326(INI))

P8_TA(2016)0385 A8-0262/2016

Európsky parlament

–  so zreteľom na 32. výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva Únie (2014) (COM(2015)0329),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2010)0070),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 s názvom Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o 30. a 31. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2012-2013)(1),

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre petície (A8-0262/2016),

A.  keďže v článku 17 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) je základná úloha Komisie vymedzená ako úloha ochrankyne zmlúv;

B.  keďže podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ má Charta základných práv Európskej únie rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie);

C.  keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;

D.  keďže Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou stanovuje výmenu informácií o všetkých konaniach o nesplnení povinnosti na základe formálnych výziev, ale nevzťahuje sa na neformálny postup EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o nesplnení povinnosti;

E.  keďže Komisia sa odvoláva na článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi s cieľom uplatniť svoju povinnosť zachovávať počas postupov v rámci projektu EU Pilot vo vzťahu k členským štátom mlčanlivosť;

F.  keďže postupy v rámci projektu EU Pilot majú viesť k užšej a súdržnejšej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak včas napravili prípady porušenia práva Únie s cieľom predísť nutnosti začať formálne konania o nesplnení povinnosti vždy, keď to bude možné;

G.  keďže v roku 2014 bolo Komisii doručených 3 715 sťažností, v ktorých boli oznámené potenciálne porušenia práva Únie, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Španielsko (553), Taliansko (475) a Nemecko (276);

H.  keďže v roku 2014 Komisia začala 893 nových konaní o nesplnení povinnosti, pričom najviac otvorených prípadov v členských štátoch sa týka Grécka (89), Talianska (89) a Španielska (86);

I.  keďže v článku 41 Charty základných práv Európskej únie sa vymedzuje právo na dobrú správu vecí verejných ako právo každého na to, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú pri vykonávaní svojich poslaní podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

1.  pripomína, že Komisia je podľa článku 17 Zmluvy o EÚ zodpovedná za zabezpečenie uplatňovania práva Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie (článok 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ), ktorej ustanovenia sú určené inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie;

2.  uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva Únie majú členské štáty, ale zdôrazňuje, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo Únie pri tvorbe sekundárneho práva Únie;

3.  zdôrazňuje zásadnú úlohu Komisie pri dohľade nad uplatňovaním práva Únie a predkladaní výročnej správy Európskemu parlamentu a Rade; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej aktívnej úlohe pri vývoji rôznych nástrojov na zlepšenie vykonávania, presadzovania a dodržiavania práva Únie v členských štátoch a aby popri údajoch o vykonávaní smerníc EÚ poskytla v nasledujúcej výročnej správe aj údaje o vykonávaní nariadení EÚ;

4.  uznáva, že za správne vykonávanie a uplatňovanie práva Únie sú primárne zodpovedné členské štáty, a zdôrazňuje, že členské štáty musia pri vykonávaní práva Únie takisto plne rešpektovať základné hodnoty a zásady zakotvené v zmluvách a Charte základných práv EÚ; pripomína, že za monitorovanie a hodnotenie vykonávania práva Únie je zodpovedná Komisia; preto opakovane vyzýva členské štáty, aby systematicky využívali tabuľky zhody, zdôrazňuje však, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo Únie pri tvorbe sekundárneho práva Únie; uvedomuje si, že musí využiť svoje vykonávacie správy týkajúce sa sektorových právnych predpisov;

5.  uznáva, že aj Európsky parlament musí v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu prostredníctvom výkonu politického dohľadu nad opatreniami Komisie na presadzovanie práva, skúmania výročných správ o monitorovaní vykonávania právnych predpisov EÚ a prijímania príslušných parlamentných uznesení; navrhuje, aby Európsky parlament vo väčšej miere prispieval k včasnej a presnej transpozícii právnych predpisov EÚ tým, že sa prostredníctvom existujúcich prepojení s národnými parlamentmi podelí o svoje odborné poznatky získané počas legislatívneho rozhodovacieho procesu;

6.  poznamenáva, že včasná a správna transpozícia práva Únie do vnútroštátnych právnych predpisov a jasný vnútroštátny právny rámec by sa mali stať prioritou členských štátov s cieľom zabrániť porušovaniu práva Únie a súčasne priniesť jednotlivcom a podnikom želané výhody vďaka efektívnemu a účinnému uplatňovaniu práva Únie;

7.  zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a ostatných zainteresovaných strán pri tvorbe právnych predpisov a pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva Únie členskými štátmi; poznamenáva, že Komisia uznala úlohu zainteresovaných strán tým, že v roku 2014 zaviedla nové nástroje na uľahčenie tohto procesu; nabáda zainteresované strany, aby v tejto súvislosti ostali v budúcnosti ostražité;

8.  uznáva vplyv účinného uplatňovania práva Únie na posilňovanie dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; oceňuje význam, ktorý sa vo výročnej správe Komisie pripisuje petíciám predkladaným občanmi, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti, čo predstavuje základné právo zakotvené v Lisabonskej zmluve, významný prvok európskeho občianstva a dôležitý sekundárny prostriedok na sledovanie uplatňovania práva Únie a identifikovanie jeho možných nedostatkov prostredníctvom priameho vyjadrenia názoru a skúseností občanov, a to spolu s voľbami a referendami, ktoré sú naďalej ich primárnym spôsobom demokratického vyjadrenia názoru;

9.  domnieva sa, že nereálne lehoty na vykonanie právnych predpisov môžu viesť k tomu, že členské štáty nebudú schopné tieto lehoty dodržať, čím sa udelí tichý súhlas s odkladom uplatňovania; vyzýva európske inštitúcie, aby sa dohodli na vhodnejších rozvrhoch vykonávania nariadení a smerníc, pričom sa riadne zohľadnia nevyhnutné obdobia kontrol a konzultácií; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať správy, prehľady a legislatívne revízie v lehotách dohodnutých spoluzákonodarcami a stanovených v príslušných právnych predpisoch;

10.  víta skutočnosť, že nová Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je zlepšiť vykonávanie a uplatňovanie práva Únie a podporiť štruktúrovanejšiu spoluprácu v tomto smere; podporuje výzvu uvedenú v dohode, ktorá sa týka lepšieho vymedzenia vnútroštátnych opatrení, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť s právnymi predpismi Únie (prax známa ako „pozlacovanie“); zdôrazňuje význam zlepšenia transpozície a nevyhnutnosť toho, aby členské štáty oznamovali vnútroštátne opatrenia, ktoré dopĺňajú európske smernice, a jasne na ne poukazovali; zdôrazňuje, že členské štáty by sa pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ mali vyhnúť zbytočnému dopĺňaniu právnych predpisov EÚ, keďže to vedie k mylným predstavám o legislatívnej činnosti EÚ a k posilňovaniu neodôvodneného euroskepticizmu medzi občanmi; poukazuje však na to, že to nemá vôbec žiadny vplyv na výsadné právo členských štátov prijať na vnútroštátnej úrovni vyššie sociálne a environmentálne normy než tie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ;

11.  zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal zohrávať silnejšiu úlohu pri analyzovaní toho, ako prístupové krajiny a krajiny s dohodami o pridružení s Európskou úniou dodržiavajú právo Únie; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa príslušným krajinám poskytla vhodná pomoc, a to v podobe nepretržitej spolupráce s ich národnými parlamentmi v oblasti dodržiavania a uplatňovania práva Únie;

12.  navrhuje, aby Európsky parlament v reakcii na výročné správy o pokroku vydávané Komisiou vypracúval o všetkých kandidátskych krajinách riadne správy, nie len uznesenia, aby tak mali všetky príslušné výbory možnosť predložiť náležité stanoviská; je presvedčený o tom, že Komisia by mala naďalej vydávať správy o pokroku pre všetky krajiny európskeho susedstva, ktoré podpísali dohody o pridružení, aby tak Európsky parlament mohol pristúpiť k serióznemu a systematickému posudzovaniu pokroku uvedených krajín v oblasti vykonávania acquis EÚ v súvislosti s programom pridruženia;

13.  víta 32. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva Únie a poukazuje na to, že životné prostredie, doprava a vnútorný trh a služby boli v roku 2013 oblasťami politiky, v rámci ktorých zostalo v roku 2014 otvorených najviac prípadov týkajúcich sa nesplnenia povinnosti; takisto konštatuje, že v roku 2014 životné prostredie, zdravie, ochrana spotrebiteľa, mobilita a doprava boli opäť oblasťami politiky, v ktorých bol začatý najvyšší počet nových konaní o nesplnení povinnosti; nabáda Komisiu, aby v záujme zabezpečenia medziinštitucionálnej transparentnosti poskytla Európskemu parlamentu lepší prístup k prípadom zahŕňajúcim porušenie práva Únie;

14.  poznamenáva, že podľa výročnej správy sa počet formálnych konaní o nesplnení povinnosti v priebehu posledných piatich rokov znížil a že podľa Komisie to odráža účinnosť štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi prostredníctvom projektu EU Pilot; domnieva sa však, že čoraz nižší počet konaní o porušení povinnosti v posledných rokoch, ako aj očakávaný pokles v nasledujúcich rokoch sú spôsobené najmä nepretržitým znižovaním počtu nových legislatívnych návrhov Komisie; poukazuje na to, že Komisia nevykonáva postupy v rámci projektu EU Pilot v prípade neskorej transpozície smerníc;

15.  pripomína, že toto hodnotenie ex post nezbavuje Komisiu povinnosti účinným a včasným spôsobom monitorovať uplatňovanie a vykonávanie práva Únie, a upozorňuje, že Európsky parlament by mohol pomôcť pri skúmaní vykonávania právnych predpisov prostredníctvom svojej kontroly zameranej na Komisiu;

16.  konštatuje, že nárast počtu nových prípadov v rámci projektu EU Pilot počas skúmaného obdobia, ako aj pokles počtu otvorených prípadov týkajúcich sa nesplnenia povinnosti podľa výročnej správy svedčia o tom, že systém EU Pilot preukázal svoju užitočnosť a pozitívny vplyv vďaka podpore účinnejšieho presadzovanie práva Únie; opakuje však, že presadzovanie práva Únie nie je dostatočne transparentné ani nepodlieha skutočnej kontrole zo strany sťažovateľov a zainteresovaných strán, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek opakovaným žiadostiam Európsky parlament ešte stále nemá dostatočný prístup k informáciám o postupe v rámci projektu EU Pilot a o nevyriešených prípadoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o informovanosť o postupoch v rámci projektu EU Pilot a o nevyriešených prípadoch;

17.  zastáva názor, že finančné pokuty za nedodržanie práva Únie by mali byť účinné, primerané, odrádzajúce a zohľadňujúce opakované zlyhania v tejto oblasti, a že práva členských štátov sa musia dodržiavať;

18.  pripomína, že v EÚ založenej na zásade právneho štátu a na istote a predvídateľnosti právnych predpisov musia mať občania EÚ podľa práva možnosť, aby ako prví jasným, dostupným, transparentným a včasným spôsobom (prostredníctvom internetu a inak) získali informácie o tom, či a aké vnútroštátne zákony boli prijaté transpozíciou práva Únie a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie;

19.  vyzýva Komisiu, aby prepojila jednotlivé portály, prístupové miesta a informačné internetové stránky do jednej brány, ktorá bude poskytovať občanom ľahký prístup k online formulárom na podávanie sťažností a prehľadné informácie o konaniach o porušení; ďalej vyzýva Komisiu, aby do svojej budúcej monitorovacej správy zahrnula podrobnejšie informácie o používaní týchto portálov;

20.  poukazuje na to, že lojálna spolupráca medzi Komisiou a Európskym parlamentom je povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na obe tieto inštitúcie; žiada preto o revíziu Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, aby tak bolo možné parlamentnému výboru zodpovednému za výklad a uplatňovanie práva Únie poskytnúť informácie o postupoch v rámci projektu EU Pilot vo forme (dôverného) dokumentu;

21.  pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2013(2) vyzval na prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom na základe článku 298 ZFEÚ, ale že napriek tomu, že uznesenie bolo prijaté prevažnou väčšinou (572 hlasov za, 16 proti, 12 poslanci sa zdržali), Komisia na žiadosť Európskeho parlamentu nezareagovala a žiadny návrh nepredložila; vyzýva Komisiu, aby opätovne preskúmala uznesenie Európskeho parlamentu s cieľom predložiť návrh legislatívneho aktu týkajúceho sa správneho práva procesného;

22.  ľutuje najmä skutočnosť, že nedošlo k žiadnej odozve na jeho požiadavku na vypracovanie záväzných pravidiel vo forme nariadenia, ktorým by sa stanovili rôzne aspekty konania o porušení povinnosti a predbežného konania vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie, povinnosti uviesť dôvody a práva každej osoby na prístup k jej spisu s cieľom posilniť práva občanov a zaručiť transparentnosť;

23.  v tejto súvislosti pripomína, že Výbor pre právne veci zriadil pracovnú skupinu pre správne právo, ktorá sa rozhodla vypracovať konkrétny návrh nariadenia o administratívnom postupe správy Únie ako „zdroj inšpirácie“ pre Komisiu, a to nie s cieľom spochybniť právo Komisie na iniciatívu, ale preukázať, že takéto nariadenie by bolo užitočné a jeho schválenie by bolo priechodné;

24.  domnieva sa, že zámerom tohto návrhu nariadenia nie je nahradiť existujúce právne predpisy EÚ, ale skôr doplniť ich v prípade, keď sa objavia nedostatky alebo problémy týkajúce sa ich výkladu, a dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť a koherentnosť výkladu existujúcich pravidiel v prospech občanov a podnikov i administratívy a jej zamestnancov;

25.  opäť teda vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa európskeho správneho práva procesného, pričom zohľadní opatrenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ prijal Európsky parlament;

26.  pripomína, že inštitúcie EÚ, aj keď konajú ako členovia skupín medzinárodných veriteľov („trojky“), sú viazané zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie;

27.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie práva Únie stalo skutočnou politickou prioritou, ktorá sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, ktorý je povinný a) vyžadovať od Komisie politickú zodpovednosť a b) ako spoluzákonodarca sa ubezpečiť, že je plne informovaný, aby mohol nepretržite zlepšovať svoju legislatívnu prácu;

28.  podporuje to, aby sa v Európskom parlamente vytvoril proces na monitorovanie uplatňovania práva Únie v členských štátoch, v rámci ktorého bude možné analyzovať otázku nesúladu individualizovaným spôsobom vo vzťahu k jednotlivým krajinám a ktorý zohľadní skutočnosť, že príslušné stále výbory Európskeho parlamentu monitorujú uplatňovanie práva Únie v rámci príslušných oblastí svojej pôsobnosti;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0322. (2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 (SYN-BTØ11-1) na trh na účely pestovania (D046173/01 – 2016/2919(RSP))

P8_TA(2016)0386 B8-1083/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 (SYN-BTØ11-1) na trh na účely pestovania (D046173/01),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS(1), a najmä na jej článok 18 ods. 1,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín z 19. mája 2005(2),

–  so zreteľom na stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu, ktoré vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín 6. decembra 2012(3),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko, ktorým sa dopĺňajú závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810, ktoré dňa 6. decembra 2012 prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín(4),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, ktoré vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín 28. mája 2015(5),

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera(7),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 1996 spoločnosť Syngenta Seeds SAS (pôvodne Novartis Seeds) (ďalej len „oznamovateľ“) predložila oznámenie (odkaz C/F/96/05.10) o uvádzaní na trh geneticky modifikovanej kukurice Bt11 príslušnému orgánu Francúzska podľa smernice Rady 90/220/EHS(8); keďže aktualizované oznámenie bolo predložené v roku 2003 podľa smernice 2001/18/ES;

B.  keďže geneticky modifikovaná kukurica siata Bt11 obsahuje proteín Cry1Ab, ktorý je proteínom Bt (odvodeným z Bacillus thuringiensis subsp. Kurstaki) a zaručuje rezistenciu voči európskej forme vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a voči škodcovi Sesamia nonagrioides, a proteín Pat, ktorý jej zaručuje toleranciu voči herbicídu glufozinát-amónium;

C.  keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; keďže pre látky, ktoré už boli povolené, platia podmienky vylúčenia v prípade, keď treba toto povolenie predĺžiť; keďže platnosť povolenia glufozinátu sa skončí v roku 2017; keďže používanie glufozinátu by sa preto v zásade malo skončiť v roku 2017;

D.  keďže podľa článku 26c ods. 2 smernice 2001/18/ES sa pestovanie geneticky modifikovanej kukurice Bt11 zakazuje na týchto územiach: Valónsko (Belgicko); Bulharsko; Dánsko; Nemecko (okrem pestovania na výskumné účely); Grécko; Francúzsko; Chorvátsko; Taliansko; Cyprus; Lotyšsko; Litva; Luxembursko; Maďarsko; Malta; Holandsko; Rakúsko; Poľsko; Slovinsko; Severné Írsko (Spojené kráľovstvo); Škótsko (Spojené kráľovstvo); Wales (Spojené kráľovstvo);

E.  keďže podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“), dôkazy naznačujú, že približne 95 – 99 % uvoľneného peľu sa ukladá do 50 metrov od jeho zdroja, hoci vertikálny pohyb vetra alebo nárazy vetra môžu peľ počas jeho uvoľňovania dostať vysoko do atmosféry a prenášať ho na značnú vzdialenosť až do niekoľkých kilometrov;

F.  keďže úrad EFSA vo svojom stanovisku z roku 2005 uvádza, že kukurica nie je s voľne rastúcimi príbuznými druhmi v Európe krížiteľná, a preto sa v tom čase nazdával, že sa nedá očakávať žiadny neželateľný vplyv na životné prostredie z dôvodu jej zavedenia a šírenia;

G.  keďže teosintes, predchodkyňa kultúrnej kukurice, rastie v Španielsku od roku 2009. keďže porasty teosinte by sa mohli stať príjemcami transgénnej DNA pochádzajúcej z geneticky modifikovanej kukurice MON 810, ktorá sa pestuje v Španielsku v niektorých regiónoch, kde je teosinte hojne rozšírená; keďže génové toky by sa mohli preniesť na teosinte, čo by spôsobilo, že tento druh by začal produkovať Bt-toxín, a udeliť hybridom kukurice a teosinte vyššiu odolnosť v porovnaní s pôvodnými rastlinami teosinte; keďže tento scenár predstavuje významné riziká pre poľnohospodárov a životné prostredie;

H.  keďže príslušné španielske orgány informovali Komisiu o prítomnosti teosinte na španielskych kukuričných poliach vrátane veľmi obmedzenej prítomnosti na poliach s geneticky modifikovanou kukuricou; keďže z dostupných informácií vyplýva, že prítomnosť teosinte bola zistená aj vo Francúzsku;

I.  keďže Komisia 13. júla 2016 požiadala úrad EFSA, aby do konca septembra 2016 vyhodnotil, či sa už na základe existujúcej vedeckej literatúry a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií objavili nové dôkazy, ktoré by zmenili závery a odporúčania vedeckých stanovísk úradu EFSA na pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810, Bt11, 1507 a GA21;

J.  keďže Komisia v bode 24 svojho návrhu vykonávacieho rozhodnutia tvrdí, že pokiaľ ide o miestnu úmrtnosť, úrad EFSA zvážil dve úrovne „prijateľnej“ miestnej úmrtnosti (0,5 % a 1 %), keďže však úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku prijatom 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, jasne uvádza, že „akákoľvek konkrétna úroveň ochrany, ktorú vedecká skupina úradu EFSA pre GMO používa na ilustráciu, je myslená iba ako príklad“ a že „akákoľvek uplatňovaná prahová hodnota musí byť nevyhnutne ľubovoľná a mala by podliehať zmene podľa platných cieľov ochrany v rámci Únie“;

K.  keďže Komisia vo svojom návrhu vykonávacieho rozhodnutia stanovila úroveň miestnej úmrtnosti pod 0,5 % a vo svojej prílohe stanovuje svojvoľné izolačné vzdialenosti najmenej 5 metrov medzi poľom s kukuricou Bt11 a chráneným biotopom v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2004/35/ES, napriek tomu, že úrad EFSA v skutočnosti jasne uvádza, ako sa potvrdilo, že stanovenie izolačnej vzdialenosti na úrovni 20 metrov okolo chráneného biotopu od najbližšieho porastu kukurice Bt11/MON 810, čo je štyrikrát väčšia vzdialenosť, akú navrhla Komisia, by zrejme znížilo miestnu úmrtnosť aj mimoriadne citlivých, necieľových motýlích lariev na úroveň pod 0,5 %;

L.  keďže úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku prijatom 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch, uviedol, že „v súčasnosti neexistujú dostatočné údaje, ktoré by umožnili posúdiť úmrtnosť lariev v súvislosti s Bt s celkovou úrovňou úmrtnosti“;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v smernici 2001/18/ES;

2.  domnieva sa, že hodnotenie rizík pestovania, ktoré vykonal úrad EFSA, je neúplné a že odporúčania v súvislosti s riadením rizika navrhované Komisiou sú nedostatočné;

3.  domnieva sa, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES, ktorá je v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti s cieľom aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov a chrániť ľudské zdravie a životné prostredie v prípade zámerného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia na akékoľvek iné účely, ako umiestnenie na trh v rámci Spoločenstva a uvádzanie geneticky modifikovaných organizmov na trh ako výrobkov alebo vo výrobkoch v rámci Spoločenstva;

4.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1. (2) Stanovisko Vedeckej rady o geneticky modifikovaných organizmoch na žiadosť Komisie týkajúcu sa oznámenia (referenčné číslo C/F/96/05.10) o umiestňovaní na trh geneticky modifikovanej kukurice Bt11 tolerantnej proti hmyzu na účely kultivácie, kŕmenia a priemyselného spracovania a pestovania podľa časti C smernice 2001/18/ES od spoločnosti Syngenta Seeds, Vestník EFSA (2005) 213, 1 – 33. (3) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO), Vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2012; 10(12):3017 [98 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3017. (4) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); Vedecké stanovisko, ktorým sa dopĺňajú závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810. Vestník EFSA 2012; 10(12):3016 [32 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3016. (5) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy(GMO); Vedecké stanovisko, ktorým aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľové chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt. Vestník EFSA 2015; 13(7):4127 [31 s.], doi: 10.2903/j.efsa.2015.4127. (6) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0036. (8) Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 15).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 (DAS-Ø15Ø7-1) na trh na účely pestovania (D046172/00 – 2016/2920(RSP))

P8_TA(2016)0387 B8-1085/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 (DAS-Ø15Ø7-1) na trh na účely pestovania (D046172/00),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS(1), a najmä na jej článok 18 ods. 1,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 24. februára 2012, ktorým sa aktualizuje posudzovanie environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice 1507 rezistentnej proti hmyzu(2),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko z 18. októbra 2012, ktorým sa dopĺňa posudzovanie environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice 1507 rezistentnej proti hmyzu(3),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko úradu EFSA zo 6. decembra 2012, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčaní na riadenie ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu(4),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko úradu EFSA zo 6. decembra 2012, ktorým sa dopĺňajú závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810(5),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko úradu EFSA z 28. mája 2015, ktorým aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt(6),

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera(8),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 2001 spoločnosti Pioneer Overseas Corporation a Dow AgroSciences Europe Ltd predložili oznámenie (odkaz C/ES/01/01) o umiestňovaní na trh geneticky modifikovanej kukurice 1507 príslušnému orgánu Španielska podľa smernice Rady 90/220/EHS(9); keďže aktualizované oznámenie bolo predložené v roku 2003 podľa smernice 2001/18/ES;

B.  keďže geneticky modifikovaná kukurica siata 1507 obsahuje proteín Cry1F, ktorý je proteínom Bt (odvodeným z Bacillus thuringiensis subsp. Kurstaki) a zaručuje rezistenciu voči európskej forme vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a niektorým ďalším škodcom z radu Lepidoptera, napr. Sesamia spp., Spodoptera frugiperda, siatica ypsilonová (Agrotis ipsilon) a Diatraea grandiosella, a proteín Pat, ktorý jej zaručuje toleranciu voči herbicídu glufozinát-amónium;

C.  keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; keďže pre látky, ktoré už boli povolené, platia podmienky vylúčenia v prípade, keď treba toto povolenie predĺžiť; keďže platnosť povolenia glufozinátu sa skončí v roku 2017; keďže používanie glufozinátu by sa preto v zásade malo skončiť v roku 2017;

D.  keďže podľa článku 26c ods. 2 smernice 2001/18/ES sa pestovanie geneticky modifikovanej kukurice 1507 zakazuje na týchto územiach: Valónsko (Belgicko); Bulharsko; Dánsko; Nemecko (okrem pestovania na výskumné účely); Grécko; Francúzsko; Chorvátsko; Taliansko; Cyprus; Lotyšsko; Litva; Luxembursko; Maďarsko; Malta; Holandsko; Rakúsko; Poľsko; Slovinsko; Severné Írsko (Spojené kráľovstvo); Škótsko (Spojené kráľovstvo); a Wales (Spojené kráľovstvo);

E.  keďže podľa úradu EFSA dôkazy naznačujú, že približne 95 – 99 % uvoľneného peľu sa ukladá asi do 50 metrov od jeho zdroja, hoci vertikálny pohyb vetra alebo nárazy vetra môžu peľ počas jeho uvoľňovania dostať vysoko do atmosféry a prenášať ho na značnú vzdialenosť až do niekoľkých kilometrov;

F.  keďže vedecká skupina pre GMO označila možný vznik rezistencie proteínu Cry1F u cieľových škodcov z radu Lepidoptera ako problém pri pestovaní kukurice 1507, pretože vznik rezistencie môže viesť k zmene postupov v boji proti škodcom, čo môže mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie;

G.  keďže teosintes, predchodkyňa kultúrnej kukurice, rastie v Španielsku od roku 2009; keďže porasty teosinte by sa mohli stať príjemcami transgénnej DNA pochádzajúcej z geneticky modifikovanej kukurice MON 810, ktorá sa pestuje v Španielsku v niektorých regiónoch, kde je teosinte hojne rozšírená; keďže génové toky by sa mohli preniesť na teosinte, čo by spôsobilo, že tento druh by začal produkovať Bt-toxín, a udeliť hybridom kukurice a teosinte vyššiu odolnosť v porovnaní s pôvodnými rastlinami teosinte; keďže tento scenár predstavuje významné riziká pre poľnohospodárov a životné prostredie;

H.  keďže príslušné španielske orgány informovali Komisiu o prítomnosti teosinte na španielskych kukuričných poliach vrátane veľmi obmedzenej prítomnosti na poliach s geneticky modifikovanou kukuricou; keďže z dostupných informácií vyplýva, že prítomnosť teosinte bola zistená aj vo Francúzsku;

I.  keďže Komisia 13. júla 2016 požiadala úrad EFSA, aby do konca septembra 2016 vyhodnotil, či sa už na základe existujúcej vedeckej literatúry a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií objavili nové dôkazy, ktoré by zmenili závery a odporúčania vedeckých stanovísk úradu EFSA na pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810, Bt11, 1507 a GA21;

J.  keďže Komisia v bode 24 svojho návrhu vykonávacieho rozhodnutia tvrdí, že úrad EFSA zvážil dve úrovne „prijateľnej“ miestnej úmrtnosti (0,5 % a 1 %), keďže však úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku z 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, v skutočnosti jasne zdôrazňuje, že „akákoľvek konkrétna úroveň ochrany, ktorú vedecká skupina úradu EFSA pre GMO používa na ilustráciu, je myslená iba ako príklad“ a že „akákoľvek uplatňovaná prahová hodnota musí byť nevyhnutne ľubovoľná a mala by podliehať zmene podľa platných cieľov ochrany v rámci EÚ“;

K.  keďže Komisia vo svojom návrhu vykonávacieho rozhodnutia stanovila úroveň miestnej úmrtnosti pod 0,5 % a v prílohe k tomuto rozhodnutiu stanovuje svojvoľné izolačné vzdialenosti najmenej 20 metrov medzi poľom s kukuricou 1507 a chráneným biotopom v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2004/35/ES, napriek tomu, že úrad EFSA jasne uvádza, ako sa potvrdilo, že stanovenie izolačnej vzdialenosti na úrovni 30 metrov okolo chráneného biotopu od najbližšieho porastu kukurice 1507, čo je väčšia vzdialenosť, akú navrhla Komisia, by zrejme znížilo miestnu úmrtnosť aj mimoriadne citlivých, necieľových motýlích lariev na úroveň pod 0,5 %;

L.  keďže úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku z 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch, uviedol, že „v súčasnosti neexistujú dostatočné údaje, ktoré by umožnili posúdiť úmrtnosť lariev v súvislosti s Bt s celkovou úrovňou úmrtnosti.“

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v smernici 2001/18/ES;

2.  domnieva sa, že posúdenie rizík pestovania, ktoré vykonal úrad EFSA, je neúplné a že odporúčania pre riadenie rizika navrhované Komisiou sú nedostatočné;

3.  domnieva sa, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES, ktorá je v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti s cieľom aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov a chrániť ľudské zdravie a životné prostredie v prípade zámerného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia na akékoľvek iné účely, ako umiestnenie na trh v rámci Spoločenstva, alebo uvádzanie geneticky modifikovaných organizmov na trh ako výrobkov alebo vo výrobkoch v rámci Spoločenstva;

4.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1. (2) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizuje posudzovanie environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice 1507 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2011; 9(11):2429 [73 s.], doi:10.2903/j.efsa.2011.2429. (3) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa dopĺňa posudzovanie environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice 1507 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2012; 10(11):2934 [36 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.2934. (4) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2012; 10(12):3017 [98 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3017. (5) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa dopĺňajú závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810. Vestník EFSA 2012; 10(12):3016 [32 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3016. (6) Vedecká komisia pre geneticky modifikované organizmy (GMO) pri EFSA. Vedecké stanovisko, ktorým aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt. Vestník EFSA 2015; 13(7):4127 [31 s.], doi: 10.2903/j.efsa.2015.4127. (7) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0036. (9) Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 15).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6) na trh na účely pestovania (D046170/00 – 2016/2921(RSP))

P8_TA(2016)0388 B8-1086/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6) na trh na účely pestovania (D046170/00),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu, ktoré vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín 6. decembra 2012(3),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko doplňujúce závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810, ktoré 6. decembra 2012 prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín(4),

–  so zreteľom na stanovisko, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, ktoré vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín 28. mája 2015(5),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko k výročnej správe spoločnosti Monsanto Europe S.A. o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, pokiaľ ide o pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810 v roku 2014, ktorú 9. marca 2016 vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera(7),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. predložila 11. a 18. apríla 2007 v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 Komisii tri žiadosti o obnovenie povolenia existujúcich potravín, zložiek potravín a krmív vyrobených z kukurice MON 810, povolenia krmív, ktoré obsahujú kukuricu MON 810 a sú z nej zložené, a povolenia kukurice MON 810 v produktoch, ktoré sú z nej zložené alebo ju obsahujú, na iné použitia než potraviny a krmivá, ako je to v prípade akejkoľvek inej kukurice, vrátane pestovania; keďže od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli tieto výrobky Komisii oznámené podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia a zapísané do registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá;

B.  keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. zaslala 9. marca 2016 Komisii list, v ktorom požiadala, aby sa časť žiadosti týkajúca sa pestovania posudzovala oddelene od zvyšku žiadosti;

C.  keďže v geneticky modifikovanej kukurici MON 810 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu Cry1Ab odvodeného z Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki, ktorý poskytuje ochranu proti určitým škodcom z radu Lepidoptera vrátane vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a Sesamia spp;

D.  keďže uvádzanie geneticky modifikovaných osív na pestovanie kukurice MON 810 na trh bolo pôvodne schválené podľa smernice Rady 90/220/EHS(8) prostredníctvom rozhodnutím Komisia 98/294/ES(9); keďže Francúzsko povolilo 3. augusta 1998 spoločnosti Monsanto Europe SA (ďalej len „spoločnosť Monsanto“) umiestňovať na trh výrobky z kukurice MON 810;

E.  keďže podľa článku 26c ods. 2 smernice 2001/18/ES sa pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810 zakazuje na týchto územiach: Valónsko (Belgicko); Bulharsko; Dánsko; Nemecko (okrem pestovania na výskumné účely); Grécko; Francúzsko; Chorvátsko; Taliansko; Cyprus; Lotyšsko; Litva; Luxembursko; Maďarsko; Malta; Holandsko; Rakúsko; Poľsko; Slovinsko; Severné Írsko (Spojené kráľovstvo); Škótsko (Spojené kráľovstvo); Wales (Spojené kráľovstvo);

F.  keďže podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“), dôkazy naznačujú, že približne 95 – 99 % uvoľneného peľu sa ukladá asi do 50 metrov od jeho zdroja, hoci vertikálny pohyb vetra alebo nárazy vetra môžu peľ počas jeho uvoľňovania dostať vysoko do atmosféry a prenášať ho na značnú vzdialenosť až do niekoľkých kilometrov;

G.  keďže EFSA svojvoľne vylúčila z predmetu svojich vedeckých stanovísk týkajúcich sa kukurice MON 810 krížové opelenie kukurice, a tým opomenula potenciálne riziká pre biologickú diverzitu;

H.  keďže rastlina teosinte, predchodkyňa pestovanej kukurice, rastie v Španielsku od roku 2009; keďže porasty teosinte by sa mohli stať príjemcami transgénnej DNA pochádzajúcej z geneticky modifikovanej kukurice MON 810, ktorá sa pestuje v Španielsku v niektorých regiónoch, kde je teosinte hojne rozšírená; keďže môže dôjsť k prenosu génového toku na teosinte, čo by spôsobilo, že tento druh by začal produkovať Bt-toxín, a to by hybridom kukurice a teosinte poskytlo väčšiu odolnosť v porovnaní s pôvodnými rastlinami teosinte; keďže tento scenár predstavuje významné riziká pre poľnohospodárov a životné prostredie;

I.  keďže príslušné španielske orgány informovali Komisiu o prítomnosti teosinte na španielskych kukuričných poliach vrátane veľmi obmedzenej prítomnosti na poliach s geneticky modifikovanou kukuricou; keďže z dostupných informácií vyplýva, že prítomnosť teosinte bola zistená aj vo Francúzsku;

J.  keďže Komisia 13. júla 2016 požiadala úrad EFSA, aby do konca septembra 2016 posúdil, či na základe existujúcej vedeckej literatúre a ďalších relevantných informácii vyšli najavo nové poznatky, ktoré by zmenili závery a odporúčania vedeckých stanovísk úradu EFSA, pokiaľ ide o pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810, Bt11, 1507 a GA21;

K.  keďže však Komisia v bode 22 svojho návrhu vykonávacieho rozhodnutia uvádza, že pokiaľ ide miestnu mortalitu, úrad EFSA považuje za „prijateľné“ dve miery miestnej mortality (0,5 % a 1 %), ale keďže vo svojom vedeckom stanovisku prijatom 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, jasne uvádza, že „akákoľvek konkrétna úroveň ochrany, ktorú vedecká skupina úradu EFSA pre GMO používa na ilustráciu, je myslená iba ako príklad“ a že „akákoľvek uplatňovaná prahová hodnota musí byť nevyhnutne ľubovoľná a mala by podliehať zmene podľa platných cieľov ochrany v rámci Únie“;

L.  keďže Komisia vo svojom návrhu vykonávacieho rozhodnutia stanovila úroveň miestnej úmrtnosti pod 0,5 % a vo svojej prílohe stanovuje svojvoľné izolačné vzdialenosti najmenej 5 metrov medzi poľom s kukuricou MON 810 a chráneným biotopom v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2004/35/ES, a to napriek tomu, že úrad EFSA jasne uvádza, ako sa potvrdilo, že stanovenie izolačnej vzdialenosti na úrovni 20 metrov okolo chráneného biotopu od najbližšieho porastu kukurice Bt11/MON 810, čo je štyrikrát väčšia vzdialenosť než tá, akú navrhla Komisia, by podľa očakávaní znížilo miestnu úmrtnosť dokonca aj mimoriadne citlivých, necieľových motýlích lariev na úroveň pod 0,5 %;

M.  keďže úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku prijatom 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch, uviedol, že „v súčasnosti neexistujú dostatočné údaje, ktoré by umožnili posúdiť úmrtnosť lariev v súvislosti s Bt s celkovou úrovňou úmrtnosti“;

N.  keďže neustále dochádza k prípadom, keď sa nevyžaduje monitorovanie životného prostredia po uvedení na trh, ako konštatuje úrad EFSA, ktorý uvádza, že zo správy o monitorovaní z roku 2014 vyplýva, že sa v Španielsku v plnej miere nedodržiava požiadavka refúgií bez výskytu Bt, ako sa pozorovalo aj v predchádzajúcich rokoch, a že pri analýze dotazníkov pre poľnohospodárov a pri preskúmaní príslušnej literatúry sa zistili metodické nedostatky podobné tým, na ktoré poukázali predchádzajúce výročné správy o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, pokiaľ ide o kukuricu MON 810;

O.  keďže vedecká skupina EFSA pre GMO každý rok márne zdôrazňuje svoje odporúčania týkajúce sa monitorovania životného prostredia po uvedení kukurice MON 810 na trh, konkrétne opakuje, aby boli poskytované podrobnejšie informácie o metodike odberu vzoriek, aby sa obmedzila zaujatosť pri výbere v dotazníkoch pre poľnohospodárov a aby sa zabezpečilo, že budú určené všetky relevantné vedecké publikácie; keďže pokiaľ ide o so zlepšenie rámca odberu vzoriek vo vzťahu k prieskumu medzi poľnohospodármi, vedecká skupina pre GMO každý rok márne prízvukuje význam vnútroštátnych registrov o pestovaní GMO, ako aj svoje odporúčania, aby sa držiteľom umožnilo zvážiť spôsob čo najlepšieho využitia informácií zaznamenaných vo vnútroštátnych registroch a aby sa podporoval dialóg s tými, ktorí sú zodpovední za správu týchto registrov, pokiaľ ide o pestovanie kukurice MON 810;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že posúdenie rizík pestovania, ktoré vykonal úrad EFSA, je neúplné a že odporúčania pre riadenie rizika navrhované Komisiou sú nedostatočné;

3.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002 spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

4.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenie rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2012; 10(12):3017 [98 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3017. (4) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko doplňujúce závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810. Vestník EFSA 2012; 10(12):3016 [32 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3016. (5) Vedecká skupina ESFA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľové chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt. Vestník EFSA 2015; 13(7):4127, [31 s.], doi:10.2903/j.efsa.2015.4127. (6) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko k výročnej správe spoločnosti Monstanto Europe S.A. o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, pokiaľ ide o pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810 v roku 2014, Vestník EFSA 2016; 14(4):4446 [26 s.], doi:10.2903/j.efsa.2016.4446. (7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0036. (8) Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 15). (9) Rozhodnutie Komisie 98/294/ES z 22. apríla 1998 o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia MON 810) na trh podľa smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 32).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6) (D046169/00 – 2016/2922(RSP))

P8_TA(2016)0389 B8-1084/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D046169/00) povoľuje uviesť na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na hlasovanie v Stálom výbore pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedenom v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa uskutočnilo 8. júla 2016, pričom nebolo vydané žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín zo 6. decembra 2012(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788 (MON-877Ø5-6 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 (MON-877Ø8-9 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2010/426/EÚ, 2011/893/EÚ, 2011/892/EÚ a 2011/894/EÚ(8),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. predložila 11. a 18. apríla 2007 v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 Komisii tri žiadosti o obnovenie povolenia existujúcich potravín, zložiek potravín a krmív vyrobených z kukurice MON 810, povolenia krmív, ktoré obsahujú kukuricu MON 810 a sú z nej zložené, a povolenia kukurice MON 810 v produktoch, ktoré sú z nej zložené alebo ju obsahujú, na iné použitia než potraviny a krmivá, ako je to v prípade akejkoľvek inej kukurice, vrátane pestovania; keďže od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli tieto výrobky Komisii oznámené podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia a zapísané do registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá;

B.  keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. zaslala 9. marca 2016 Komisii list, v ktorom požiadala, aby sa časť žiadosti týkajúca sa pestovania posudzovala oddelene od zvyšku žiadosti;

C.  keďže v geneticky modifikovanej kukurici MON-ØØ81Ø-6 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu Cry1Ab odvodeného z Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki, ktorý poskytuje ochranu proti napadnutiu určitými škodcami z radu Lepidoptera vrátane vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a Sesamia spp;

D.  keďže stály výbor hlasoval o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 8. júla 2016, pričom nebolo vydané žiadne stanovisko;

E.  keďže dvoma hlavnými dôvodmi, prečo členské štáty hlasovali proti alebo sa hlasovania zdržali, boli nedostatok dlhodobých štúdií o skrmovaní a toxicite a nedostatočné posúdenie rizika;

F.  keďže o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa 15. septembra 2016 hlasovalo v odvolacom výbore a opäť sa nedospelo k stanovisku, pretože 12 členských štátov predstavujúcich 38,74 % obyvateľstva EÚ hlasovalo za návrh, 11 členských štátov predstavujúcich 18,01 % obyvateľstva EÚ hlasovalo proti, 4 členské štáty predstavujúce 43,08 % obyvateľstva EÚ sa hlasovania zdržali a 1 členský štát predstavujúci 0,17 % obyvateľstva EÚ nebol na hlasovaní prítomný;

G.  keďže 22. apríla 2015 Komisia v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi, ale bez podpory stanovísk výborov členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré bolo veľmi výnimočné pre tento postup ako celok, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

H.  keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý, pretože napriek tomu, že pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebolo možné presadiť bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru; keďže Európsky parlament zamietol legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002 spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila nový legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý zohľadní často vyjadrované pripomienky členských štátov, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie a životné prostredie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko aktualizujúce závery posúdenia rizík a odporúčania pre riadenie rizík týkajúce sa geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu MON 810. Vestník EFSA 2012; 10(12):3017 [98 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3017. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0456. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0040. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0039. (7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0038. (8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0271.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913 (DAS-24236-5×DAS-21Ø23-5×MON-88913-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (D046168/00 – 2016/2923(RSP))

P8_TA(2016)0390 B8-1088/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D046168/00) povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913 (DAS-24236-5×DAS-21Ø23-5×MON-88913-8), sú z nej zložené alebo vyrobené,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na hlasovanie z 8. júla 2016, v rámci ktorého Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín z 9. marca 2016(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788 (MON-877Ø5-6 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 (MON-877Ø8-9 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2010/426/EÚ, 2011/893/EÚ, 2011/892/EÚ a 2011/894/EÚ(8),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločnosť Dow AgroSciences Europe predložila 12. marca 2009 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Holandska žiadosť, aby boli na trh uvedené potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré obsahujú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené;

B.  keďže geneticky modifikovaná bavlna DAS-24236-5×DAS-21Ø23-5×MON-88913-8, ako je opísaná v žiadosti, exprimuje proteín fosfinotricín acetyl transferázu (PAT), ktorý zabezpečuje toleranciu voči herbicídom na báze glufozinátu amónneho, a modifikovaný proteín CP4 5-enolpyruvylšikimát-3-fosfát syntázu (CP4EPSPS), ktorý zabezpečuje toleranciu voči herbicídom na báze glyfozátu, proteíny Cry1F a Cry1Ac, ktoré zabezpečujú ochranu proti určitým hmyzím škodcom z radu Lepidoptera, a keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila 20. marca 2015 glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí(9);

C.  keďže stály výbor hlasoval o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 8. júla 2016, no nevydal k nemu žiadne stanovisko;

D.  keďže o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa 15. septembra 2016 hlasovalo v odvolacom výbore a opäť sa neprijalo žiadne stanovisko, pretože 11 členských štátov predstavujúcich 38,66 % obyvateľstva EÚ hlasovalo za návrh, 14 členských štátov predstavujúcich 33,17 % obyvateľstva EÚ hlasovalo proti, 2 členské štáty predstavujúce 28 % obyvateľstva EÚ sa hlasovania zdržali a 1 členský štát predstavujúci 0,17 % obyvateľstva EÚ nebol na hlasovaní prítomný;

E.  keďže 22. apríla 2015 Komisia v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi, ale bez podpory stanovísk výborov členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré bolo veľmi výnimočné pre tento postup ako celok, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

F.  keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý(10), pretože napriek tomu, že pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebolo možné presadiť bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru; keďže Európsky parlament zamietol legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002 spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila nový legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý zohľadní často vyjadrované pripomienky členských štátov, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie a životné prostredie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko o uplatňovaní spoločnosťou Dow Agrosciences LLC (EFSA-GMO-NL-2009-68) na uvádzanie bavlny 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913 na potravinové a krmivové účely na trh, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003. Vestník EFSA 2016; 14(4):4430 [21 s.]; doi:10.2903/j.efsa.2011.2429. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0456. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0040. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0039. (7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0038. (8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0271. (9) Monografie IARC, zväzok 112: hodnotenie piatich organofosfátových insekticídov a herbicídov, 20. marca 2015.http://www.iarc.fr/en/media-centre/iarcnews/pdf/MonographVolume112.pdf (10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0379.