Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 26. októbra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Námietka voči delegovanému aktu: regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch
 Všeobecný rozpočet Európskej únie na rok 2017 – všetky oddiely
 Revízia VFR v polovici trvania
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie
 Prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora ***II
 Ochranné opatrenia proti škodcom rastlín ***II
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: realizácia priorít na rok 2016
 Transmastné kyseliny

Námietka voči delegovanému aktu: regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch
PDF 259kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (C(2016)06329 – 2016/2930(DEA))
P8_TA(2016)0410B8-1124/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2016)06329),

–  so zreteľom na list Komisie zo 4. októbra 2016, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 13. októbra 2016,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1) (nariadenie o európskej trhovej infraštruktúre – EMIR), a najmä na jeho článok 11 ods. 15,

–  so zreteľom na článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(2), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES(3), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(4),

–  so zreteľom na návrh regulačných technických predpisov, ktoré predložili európske orgány dohľadu (ESA – Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) 8. marca 2016 v súlade s článkom 11 ods. 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie predložené Výborom pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 25. októbra 2016,

A.  keďže nariadenie EMIR stanovuje požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch (OTC), ktoré sa týkajú zúčtovania a riadenia dvojstranných rizík, požiadavky na ohlasovanie zmlúv o derivátoch a jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych protistrán (CCP) a archívov obchodných údajov;

B.  keďže v článku 11 ods. 15 nariadenia EMIR sa ustanovuje, že európske orgány dohľadu vypracujú spoločný návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia postupy riadenia rizika vrátane úrovne a typu kolaterálu a podmienok oddelenia, ktoré sú požadované na dosiahnutie súladu s článkom 11 ods. 3 nariadenia, postupy pre protistrany a dotknuté príslušné orgány, ktoré sa majú dodržiavať pri uplatňovaní výnimky podľa článku 11 ods. 6 až 10 nariadenia, a uplatniteľné kritériá uvedené v článku 11 ods. 5 až 10 nariadenia vrátane predovšetkým toho, čo by sa malo považovať za praktickú alebo právnu prekážku okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami;

C.  keďže v článku 11 ods. 15 nariadenia EMIR sa Komisii udeľuje právomoc prijať tieto regulačné technické predpisy v závislosti od právnej povahy protistrany v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010 (nariadenie EBA), (EÚ) č. 1094/2010 (nariadenie EIOPA) alebo (EÚ) č. 1095/2010 (nariadenie ESMA);

D.  keďže Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) uverejnili v septembri 2013 spoločný rámec pre marže pre OTC deriváty, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a v marci 2015 ho zrevidovali;

E.  keďže európske orgány dohľadu predložili Komisii 8. marca 2016 návrh regulačných technických predpisov;

F.  keďže Komisia informovala európske orgány dohľadu 28. júla 2016 o svojom zámere schváliť návrh regulačných technických predpisov s výhradou niekoľkých zmien v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadení EBA, EIOPA a ESMA;

G.  keďže európske orgány dohľadu predložili 8. septembra 2016 Komisii v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadení EBA, EIOPA a ESMA formálne stanovisko k listu Komisie a k revidovaným regulačným technickým predpisom;

H.  keďže Komisia 4. októbra 2016 prijala delegované nariadenie;

I.  keďže toto delegované nariadenie môže nadobudnúť účinnosť na konci lehoty na vznesenie námietky Európskeho parlamentu a Rady, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku;

J.  keďže lehota na vznesenie námietky podľa článku 13 ods. 1 nariadení EBA, EIOPA a ESMA je tri mesiace odo dňa oznámenia regulačných technických predpisov; keďže táto lehota preto uplynie 4. januára 2017;

K.  keďže harmonogram zavedenia marže pre OTC deriváty, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, bol dohodnutý na medzinárodnej úrovni (BCBS a IOSCO); keďže Únia síce zmeškala dohodnutý dátum prvej fázy vykonávania, ktorým bol 1. september 2016, ale ešte sa jej môže podariť zaviesť predpisy včas pred uplynutím druhého termínu, ktorým je 1. marec 2017, keď by mal veľký počet finančných protistrán a nefinančných skupín začať s výmenou marží;

L.  keďže by sa malo čo najskôr vyhlásiť, že nebude vznesená námietka, aby sa Únii umožnilo splniť si medzinárodný záväzok a aby sa protistranám umožnilo pripraviť sa na nové požiadavky s dostatočným predstihom; keďže takýto prístup prispeje k čo najskoršiemu vytvoreniu právnej istoty pre účastníkov trhu v Únii, ako aj v tretích krajinách;

1.  vyhlasuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
(3) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.
(4) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.


Všeobecný rozpočet Európskej únie na rok 2017 – všetky oddiely
PDF 515kWORD 72k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (11900/2016 – C8-0373/2016 – 2016/2047(BUD))
P8_TA(2016)0411A8-0287/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (ďalej len „nariadenie o VFR“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4) (MID),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o strednodobom preskúmaní/revízii viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0603),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2016 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2017, oddiel III – Komisia(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017(6),

–  so zreteľom na svoje uznesene zo 6. júla 2016 s názvom Príprava povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(7),

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Komisia prijala 18. júla 2016 (COM(2016)0300),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorú Rada prijala 12. septembra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu 14. septembra 2016 (11900/2016 – C8-0373/2016),

–  zo zreteľom na článok 88 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A8-0287/2016),

A.  keďže v stave nedostatku zdrojov by sa mal väčší význam prikladať potrebe dodržiavania rozpočtovej disciplíny a účinného a účelného využívania prostriedkov;

B.  keďže dialóg medzi Európskym parlamentom a Komisiou podľa článku 318 ZFEÚ by mal v rámci Komisie podporiť kultúru orientovanú na výkonnosť vrátane väčšej transparentnosti a zodpovednosti;

Oddiel III

Všeobecný prehľad

1.  zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2017 treba vnímať v širšom kontexte revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici jeho trvania; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnováhu medzi dlhodobými prioritami a novými výzvami a upozorňuje preto, že rozpočet na rok 2017 musí byť v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, na ktorú sa predovšetkým zameriava a ktorá je jeho ústrednou prioritou;

2.  opakuje svoje pevné presvedčenie, že v súčasnom osobitnom kontexte sú iniciatívy, ako je pozastavenie fondov EŠIF Komisiou podľa článku 23 ods. 15 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (nariadenie o spoločných ustanoveniach - NSU)(8), nielen nespravodlivé a neprimerané, ale aj politicky neudržateľné;

3.  zdôrazňuje, že Európsky parlament vo svojom čítaní rozpočtu na rok 2017 v plnej miere odzrkadľuje politické priority prijaté výraznou väčšinou vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 9. marca 2016 o všeobecných usmerneniach a vo svojom vyššie uvedenom uznesení zo 6. júla 2016 s názvom Príprava povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie;

4.  zdôrazňuje, že mier a stabilita sú základnými hodnotami, ktoré Únia musí dodržiavať; domnieva sa, že Veľkopiatková dohoda, ktorá sa ukázala ako životne dôležitá pre mier a zmierenie v Severnom Írsku, sa musí chrániť; zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení na zabezpečenie podpory regiónov, ktoré budú osobitne zasiahnuté v prípade dohodnutého vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie po uplatnení článku 50 Zmluvy o EÚ v súlade s vôľou, ktorú vyjadrili jeho občania;

5.  zdôrazňuje, že Únia v súčasnosti čelí viacerým vážnym hrozbám a novým výzvam, ktoré sa nepredpokladali v čase vypracovania VFR na roky 2014 – 2020; je presvedčený, že z rozpočtu Únie treba vyčleniť viac finančných zdrojov na riešenie politických výziev a s cieľom umožniť Únii konať a účinne na tieto krízy reagovať, a to s najväčšou naliehavosťou a prioritou; domnieva sa, že je potrebný silný politický záväzok s cieľom zabezpečiť na tento účel nové rozpočtové prostriedky v roku 2017 a do konca programového obdobia;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozpočet na rok 2017 spĺňal potreby výzvy spojenej s migráciou a pomalého hospodárskeho rastu po hospodárskej kríze; poznamenáva, že by sa malo posilniť financovanie projektov v oblasti výskumu a infraštruktúry, ako aj riešenia nezamestnanosti mladých ľudí;

7.  pripomína, že hoci Európsky parlament ihneď schválil dodatočné finančné prostriedky potrebné na riešenie súčasnej utečeneckej a migračnej krízy a naďalej podporoval ciele udržateľného rozvoja, vždy trval na tom, aby uvedená výzva nedostala prednosť pred ostatnými dôležitými politikami Únie, najmä vytváraním dôstojných a kvalitných pracovných miest a rozvojom podnikov a podnikania v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; pripomína, že strop okruhu 3 vo veľkej miere nepostačuje na zabezpečenie primeraného financovania zameraného na vnútorný rozmer súčasnej migračnej a utečeneckej krízy, a trvá na potrebe prijať komplexný prístup založený na ľudských právach spájajúci migráciu s rozvojom a zaručujúci integráciu pracujúcich migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, ako aj prioritné programy, ako sú napríklad programy v oblasti kultúry; zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť potrebné dodatočné financovanie v tejto oblasti Komisia v návrhu rozpočtu na rok 2017 navrhla bezprecedentný zdroj osobitných nástrojov VFR vrátane plného využitia nástroja flexibility, ako aj výraznej mobilizácie núdzovej rezervy na nepredvídané udalosti ako poslednej možnosti a Rada tento návrh prijala;

8.  opakuje svoju pozíciu, že požiadavky na dodatočné financovanie potrebné na riešenie súčasnej migračnej a utečeneckej výzvy by sa nemali plniť na úkor existujúcej vonkajšej činnosti Únie vrátane jej rozvojovej politiky; opakuje, že vytvorenie nástroja pre utečencov v Turecku, trustových fondov a ďalších ad hoc nástrojov nemožno financovať prostredníctvom škrtov v rámci iných existujúcich nástrojov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vytváraním ad-hoc finančných nástrojov mimo rozpočtu Únie sa môže ohroziť jednotnosť rozpočtu a obísť rozpočtový postup, ktorý si vyžaduje účasť Európskeho parlamentu a podlieha jeho kontrole; veľmi pochybuje o tom, že strop okruhu 4 (Globálna Európa) je dostatočný na zabezpečenie udržateľnej a účinnej reakcie na súčasné vonkajšie výzvy vrátane súčasnej utečeneckej a  migračnej krízy;

9.  opakuje svoje presvedčenie, že rozpočet Únie by mal nájsť spôsoby, ako financovať nové iniciatívy bez toho, aby to bolo na úkor existujúcich programov a politík Únie, a žiada, aby sa určili udržateľné spôsoby financovania nových iniciatív; vyjadruje znepokojenie nad tým, že prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany, na ktorú sa má počas nasledujúcich troch rokov vynaložiť suma 80 miliónov EUR, bude vtesnaná do aktuálneho rozpočtu VFR; je presvedčený, že v situácii, keď je rozpočet Únie už nedostatočne financovaný, si ďalšie úsilie týkajúce sa operácií, administratívnych nákladov, prípravných akcií a pilotných projektov v súvislosti so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou vyžaduje aj dodatočné finančné prostriedky od členských štátov; domnieva sa, že členské štáty by v tejto súvislosti mali využiť súčasné preskúmanie/revíziu VFR v polovici jeho trvania; zdôrazňuje potrebu objasniť dlhodobé financovanie spoločného výskumu v oblasti obrany;

10.  pripomína, že Únia ratifikovala dohodu COP 21 a musí venovať časť svojich finančných zdrojov na dodržiavanie svojich medzinárodných záväzkov; poznamenáva, že podľa výkazu odhadov na rozpočtový rok 2017 sa očakáva, že na uvedený účel bude vyčlenených 19,2 % výdavkov z rozpočtu; dôrazne nabáda Komisiu, aby pokračovala v uvedenom trende tak, aby sa dosiahol cieľ 20 % v súlade so jej záväzkom uplatňovať hľadisko ochrany klímy v súčasnom VFR;

11.  vyzýva Komisiu, aby v rozpočte na rok 2017 a s primeranými rozpočtovými prostriedkami predstavila iniciatívu zameranú na poskytovanie cestovných poukážok pre verejnú dopravu pre mladých Európanov vybraných na základe súťaže; hlavným cieľom takejto iniciatívy by bolo posúdiť uskutočniteľnosť a potenciál všeobecnejšieho systému zameraného predovšetkým na podporu mobility mládeže, dosah na mládež EÚ a podporu rovnakých príležitostí;

12.  ruší všetky škrty navrhované Radou v návrhu rozpočtu; nerozumie odôvodneniu navrhovaných škrtov a namieta proti vyhlásenému zámeru Rady opätovne vytvoriť umelé rezervy v niektorých okruhoch ako podokruh 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) a okruh 4 (Globálna Európa), najmä ak zvážime, že tieto rezervy by boli aj tak príliš nízke na to, aby nimi bolo možné reagovať na nepredvídané okolnosti alebo krízy;

13.  poznamenáva, že Rada vo svojom čítaní nedokázala predvídať skutočné plnenie rozpočtu Únie za posledných päť rokov a že berúc do úvahy všetky opravné rozpočty, v každom z konečných rozpočtov boli potrebné oveľa vyššie finančné prostriedky; preto vyzýva Radu, aby prispôsobila svoju pozíciu v zmierovacom výbore s cieľom zabezpečiť zodpovedajúce financovanie rozpočtu na rok 2017 už od začiatku;

14.  oznamuje, že na účely primeraného financovania týchto naliehavých potrieb a vzhľadom na veľmi obmedzené rezervy VFR v roku 2017 bude Európsky parlament financovať zvýšenie nad úroveň návrhu rozpočtu vyčerpaním všetkých dostupných rezerv a zvýšeným využívaním rezervy na nepredvídané udalosti;

15.  kompenzuje v plnej miere všetky škrty súvisiace s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a programu Horizont 2020 na celkovú výšku 1 240 miliónov EUR v záväzkoch na rok 2017 prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov, ktoré sa majú získať vďaka revízii VFR v polovici trvania; trvá na potrebe zabezpečiť účinnú reakciu na nezamestnanosť mládeže v Únii; preto zvyšuje prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o dodatočnú sumu 1 500 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, aby bolo možné v nej pokračovať; domnieva sa, že o primeranom dodatočnom financovaní týchto dôležitých programov Únie by sa malo rozhodnúť v rámci revízie VFR v polovici jeho trvania;

16.  očakáva, že Rada bude takisto zastávať tento prístup a že sa v zmierovacom konaní ľahko dosiahne dohoda, čo Únii umožní, aby využila príležitosť a účinne reagovala na výzvy, pred ktorými stojí;

17.  stanovuje celkovú výšku rozpočtových prostriedkov na rok 2017 na 160,7 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 136,8 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

18.  konštatuje, že podokruh 1a je opäť vážne dotknutý čítaním v Rade, pričom 52 % celkových škrtov Rady v záväzkoch sa týka tohto okruhu; pýta sa preto, ako sú politické priority Rady týkajúce sa pracovných miest a rastu zohľadnené v tomto čítaní;

19.  dôrazne nesúhlasí s týmito škrtmi v okruhu, ktorý symbolizuje európsku pridanú hodnotu a prináša väčší rast a viac pracovných miest pre občanov; preto sa rozhodol zrušiť všetky škrty vykonané Radou;

20.  rozhodol sa, s cieľom splniť záväzok prijatý v júni 2015, a to čo najviac minimalizovať rozpočtový vplyv vytvorenia EFSI na program Horizont 2020 a NPE v rámci ročného rozpočtového postupu, plne obnoviť pôvodný profil rozpočtových riadkov programu Horizont 2020 a NPE do stavu pred EFSI, ktoré boli znížené na financovanie záručného fondu EFSI; zdôrazňuje význam programu Horizont 2020, najväčšieho výskumného a inovačného programu Únie, ktorý premieňa vynikajúce nápady na produkty a služby, čím sa stimuluje rast a pracovné miesta; požaduje zodpovedajúce dodatočné viazané rozpočtové prostriedky vo výške 1,24 miliardy EUR nad rámec návrhu rozpočtu; očakáva, že v rámci revízie VFR v polovici trvania sa dosiahne celková dohoda v tejto naliehavej veci; upozorňuje, že EFSI by sa mal zlepšiť, aby bol v plnej miere efektívny a účinný, a to tak, že sa zabezpečí dodržiavanie zásady doplnkovosti, zlepší geografická a sektorová vyváženosť a tiež sa zlepší transparentnosť v rozhodovacom procese;

21.  rozhodol sa, v súlade so svojimi trvalými prioritami, ktorými sú zamestnanosť a rast, a po dôkladnom posúdení doterajšej absorpčnej kapacity, navrhnúť niektoré selektívne zvýšenia nad úroveň návrhu rozpočtu pre programy COSME, Progress, Marie Curie, Európska rada pre výskum, Eures a Erasmus+; poznamenáva, že takéto zvýšenia sa môžu financovať v rámci dostupnej rezervy tohto podokruhu;

22.  v dôsledku toho zvyšuje úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov nad úroveň návrhu rozpočtu pre podokruh 1a o 45 miliónov EUR (okrem EFSI, pilotných projektov a prípravných akcií);

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

23.  zdôrazňuje, že približne jedna tretina ročného rozpočtu Únie je zameraná na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou a nástrojom Únie na znižovanie rozdielov medzi všetkými regiónmi Únie a že zohráva dôležitú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

24.  vyjadruje nesúhlas so škrtmi navrhovanými Radou vo výške 3 milióny EUR v záväzkoch a – čo je dôležitejšie – vo výške 199 miliónov EUR v platbách v rámci podokruhu 1b vrátane riadkov súvisiacich s podporou; vyzýva Radu, aby vysvetlila, ako sú tieto škrty zlučiteľné s jej cieľom poskytnúť „potrebné rozpočtové prostriedky, ktoré umožnia plynulé plnenie nových programov vo štvrtom roku viacročného finančného rámca 2014 – 2020“; pripomína, že už úroveň platieb navrhnutá Komisiou v tomto okruhu je už o 23,5 % nižšia ako v rozpočte na rok 2016; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že akékoľvek ďalšie škrty v platbách nemôžu byť opodstatnené ani akceptované;

25.  požaduje posúdenie vplyvu politík Únie na základe správ o hodnotení vplyvu s cieľom určiť, do akej miery dokázali, okrem iného, znížiť ekonomické rozdiely, rozvinúť konkurencieschopné a diverzifikované regionálne hospodárstva a posilniť udržateľný rast a pracovné miesta;

26.  je znepokojený výraznými oneskoreniami vo vykonávaní cyklu európskych štrukturálnych a investičných fondov, čo bude mať pravdepodobne závažný nepriaznivý vplyv na včasné dosiahnutie výsledkov v praxi, ale tiež by mohlo viesť k opätovnému vytvoreniu nového značného množstva neuhradených faktúr v druhej polovici súčasného VFR; naliehavo vyzýva dotknuté členské štáty, aby urýchlene určili zostávajúce riadiace, platobné a certifikačné orgány a riešili všetky ostatné príčiny omeškania pri vykonávaní programov; berie na vedomie návrhy Komisie na ešte väčšie zjednodušenie v tejto oblasti a domnieva sa, že by sa malo naliehavo vyvinúť všetko úsilie na úrovni členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa programy realizovali naplno; požaduje teda väčšiu súčinnosť a doplnkovosť medzi politikami verejných investícií v rozpočte členských štátov a v rozpočte Únie, a medzi tými, ktoré sú zamerané na podporu rastu a udržateľnej tvorby pracovných miest, ktoré sú základným kameňom Únie;

27.  berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie programu na podporu štrukturálnych reforiem s finančným krytím vo výške 142 800 000 EUR a zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky by sa mali prideliť so zreteľom na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

28.  ľutuje, že Komisia nenavrhla žiadne viazané rozpočtové prostriedky pre YEI v roku 2017 v dôsledku jej prednostného uskutočňovania v rokoch 2014 – 2015; opäť vyjadruje svoju pevnú podporu pokračovaniu YEI; rozhodol, že ako prvý krok a v súlade s nariadením o Európskom sociálnom fonde(9), ktoré stanovuje možnosť takéhoto pokračovania, zvýši prostriedky YEI o sumu 1 500 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a o 500 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na nezamestnanosť mládeže na základe výsledkov hodnotenia vykonávania YEI od Komisie; konštatuje, že v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu by sa v kontexte nadchádzajúcej revízie VFR v polovici trvania mala dosiahnuť celková dohoda o primeranom dodatočnom financovaní YEI na zvyšok tohto programového obdobia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o urýchlenie vykonávania iniciatívy v praxi, a to v záujme priameho prospechu pre mladých Európanov;

29.  rozhodol sa obnoviť návrh rozpočtu v záväzkoch aj platbách v rámci riadkov, v ktorých Rada vykonala škrty; zvyšuje viazané rozpočtové prostriedky pre podokruh 1b o 1 500 miliónov EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 500 miliónov EUR nad rámec návrhu rozpočtu pre YEI, a o 4 milióny EUR na záväzky a 2 milióny EUR na platby pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, čím sa prekročí súčasný strop pre záväzky o 1,57 miliardy EUR;

30.  upozorňuje, že podokruh 1b vykazuje v súčasnosti najväčšiu časť nesplatených záväzkov (RAL), ktorá začiatkom septembra 2016 predstavovala 151 119 miliónov EUR, čo vedie k ohrozeniu realizácie nových programov;

31.  zdôrazňuje dôležitý prínos politiky súdržnosti, pokiaľ ide o účinné plnenie rodového rozpočtovania; vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia na vytvorenie vhodných nástrojov na dosiahnutie rodovej rovnosti, ako sú stimulujúce štruktúry využívajúce štrukturálne fondy na presadzovanie rodového rozpočtovania na úrovni členských štátov;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

32.  berie na vedomie, že Rada znížila viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 2 o 179,5 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 198 miliónov EUR v rozpočtových riadkoch administratívnej podpory, v rozpočtových riadkoch operačnej technickej pomoci (napríklad Európskeho námorného a rybárskeho fondu a programu LIFE) a v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa operačných výdavkov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), ktoré sú dôležité pre zachovanie poľnohospodárskej činnosti na obývaných územiach, ako aj v decentralizovaných agentúrach; konštatuje, že najväčšie škrty v platbách znáša oblasť rozvoja vidieka; domnieva sa, že opravný list by mal zostať základom pre akékoľvek spoľahlivé prehodnotenie rozpočtových prostriedkov EPZF; obnovuje preto úrovne prostriedkov z návrhu rozpočtu;

33.  je presvedčený, že rozpočet Únie sa musí prednostne zameriavať na iniciatívy uľahčujúce skutočnú ekologizáciu hospodárstva;

34.  očakáva predloženie opravného listu k balíku núdzovej podpory, najmä pre mliekarenský sektor a vyjadruje silnú podporu poľnohospodárskemu sektoru v Únii; zvyšuje preto rozpočtové prostriedky o 600 miliónov EUR nad rámec návrhu rozpočtu s cieľom riešiť dosah krízy v mliekarenskom sektore a vplyv ruského embarga na tento sektor;

35.  víta pridelenie rozpočtových prostriedkov na výskum a inovácie súvisiace s poľnohospodárstvom v rámci programu Horizont 2020 s cieľom zabezpečiť dostatočné dodávky bezpečných a vysokokvalitných potravín a ďalších výrobkov z biologických materiálov; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť projekty, ktoré zahŕňajú primárnych výrobcov;

36.  opakuje, že rozpočtové prostriedky SPP by sa nemali používať na podporu šľachtenia alebo chovu býkov, ktoré sa používajú na býčie zápasy končiace smrťou zvierat; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila potrebné legislatívne zmeny s cieľom vyhovieť tejto požiadavke, ktorá bola uvedená už vo všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2016;

37.  zdôrazňuje, že vykonávanie novej spoločnej rybárskej politiky zahŕňa zmenu modelu riadenia rybárstva tak pre členské štáty, ako aj pre rybárov, a v tejto súvislosti pripomína ťažkosti, ktoré nastali v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, keď došlo k zníženiu rozpočtových prostriedkov;

38.  vyjadruje však v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že aj v tomto roku program LIFE s celkovým financovaním vo výške 493,7 milióna EUR predstavuje len 0,3 % celkového návrhu rozpočtu, aj keď víta zvýšenie vo výške 30,9 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v návrhu rozpočtu pre program LIFE;

39.  poukazuje na predchádzajúce problémy spojené s nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov pre program LIFE, ktoré ohrozili a oddialili jeho riadnu realizáciu;

40.  v súlade so svojimi cieľmi stratégie Európa 2020 a s medzinárodnými záväzkami v oblasti boja proti zmene klímy sa rozhodol navrhnúť zvýšenie rozpočtu programu LIFE+ nad úroveň návrhu rozpočtu;

41.  zvyšuje preto viazané rozpočtové prostriedky o 619,8 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 611,3 milióna EUR (okrem pilotných projektov a prípravných akcií), čím ponecháva rezervu vo výške 19,4 milióna EUR v rámci stropu pre záväzky v okruhu 2;

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

42.  zdôrazňuje, že pre Európsky parlament je súčasná migračná výzva aj naďalej na poprednom mieste jeho agendy; víta návrh Komisie na ďalšie prostriedky vo výške 1,8 miliardy EUR na riešenie výzvy migrácie v Únii, čo je nad rámec sumy pôvodne naplánovanej na rok 2017; konštatuje, že takáto veľká odchýlka od pôvodného plánovania poukazuje na potrebu úpravy stropov okruhu 3 smerom nahor; zdôrazňuje, že Komisia navrhuje financovať toto zvýšenie najmä prostredníctvom mobilizácie nástroja flexibility (vo výške 530 miliónov EUR, čím by sa úplne vyčerpali finančné prostriedky dostupné na tento rok) a rezervy na nepredvídané udalosti (v sume 1 160 miliónov EUR); vzhľadom na nebývalú úroveň financovania výdavkov súvisiacich s migráciou (v celkovej výške 5,2 miliardy EUR v roku 2017 v okruhoch 3 a 4 a na mobilizáciu Európskeho rozvojového fondu) a na predložené návrhy na uplatnenie flexibility nepožaduje ďalšie zvýšenie prostriedkov na politiky súvisiace s migráciou; zároveň bude proti akýmkoľvek pokusom o zníženie financovania činností Únie v tejto oblasti;

43.  opakuje, že rozpočtová flexibilita má svoje obmedzenia a môže byť len krátkodobým riešením; je pevne presvedčený, že prezieravou a odvážnou odpoveďou na tieto dlhodobé utečenecké a migračné výzvy, ktoré sa týkajú celého kontinentu a nevykazujú žiadne známky zmierňovania, bude zvýšenie stropu okruhu 3; domnieva sa, že všetky nedávne rozpočtové rozhodnutia na zabezpečenie nových rozpočtových prostriedkov v tejto oblasti v skutočnosti poukázali na potrebu revízie tohto stropu;

44.  víta v súvislosti so súčasnými výzvami týkajúcimi sa bezpečnosti a migrácie zvýšenie finančných prostriedkov určených pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) (1,6 mld. EUR) a Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) (0,7 mld. EUR); domnieva sa, že zvýšenie prostriedkov pre AMIF spôsobuje, že je potrebnejšie zabezpečiť spravodlivé a transparentné rozdeľovanie ročných finančných prostriedkov medzi jednotlivé programy a ciele fondu a lepší prehľad o tom, ako sa tieto finančné prostriedky použijú;

45.  konštatuje, že nový nástroj núdzovej podpory v rámci Únie bol prijatý 15. marca 2016 s orientačným krytím vo výške 700 miliónov EUR počas troch rokov (2016 – 2018) a v praxi už viedol k okamžitým výsledkom v podobe opatrení núdzovej podpory v reakcii na humanitárne potreby veľkého počtu utečencov a migrantov prichádzajúcich do členských štátov; opakuje však svoju pozíciu, že v budúcnosti by sa malo uvažovať o udržateľnejšom právnom a rozpočtovom rámci s cieľom umožniť mobilizáciu humanitárnej pomoci v rámci Únie; trvá na tom, aby sa viedol pravidelný dialóg s Komisiou o súčasnom a budúcom fungovaní a financovaní tohto nástroja, a to na základe úplnej transparentnosti informácií a správ o posúdení vplyvu;

46.  vzhľadom na zvýšenie úrovne ohrozenia vo viacerých členských štátoch a súčasné výzvy riadenia migrácie a boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, ako aj na potrebu koordinovanej európskej odozvy žiada o financovanie ďalších zamestnancov Europolu na zriadenie nonstop bunky na boj proti terorizmu (fungujúcej 24 hodín 7 dní v týždni), ktorá bude príslušným orgánom členských štátov poskytovať spravodajské informácie; domnieva sa, že takéto zvýšenie by tiež zlepšilo boj proti obchodovaniu s ľuďmi (s osobitným zameraním na maloleté osoby bez sprievodu), boj proti počítačovej kriminalite (nových zamestnancov EC3) a posilnilo ľudské zdroje v talianskych a gréckych vstupných centrách (hotspotoch); pripomína, že Europol má v súčasnosti k dispozícii len troch zamestnancov na nasadenie v ôsmich stálych a dodatočných dočasných vstupných centrách len v Taliansku; domnieva sa, že tento počet je príliš nízky na to, aby bol Europol schopný plniť si svoje úlohy v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, terorizmu a ďalšej závažnej cezhraničnej trestnej činnosti;

47.  víta vytvorenie nového rozpočtového riadku na poskytnutie financovania obetiam terorizmu; podporuje sprístupnenie zdrojov na riešenie širokej škály potrieb obetí vrátane fyzického ošetrenia, psychologických a sociálnych služieb a finančnej podpory; domnieva sa, že pri navrhovaní opatrení na riešenie teroristických hrozieb sa príliš často zabúda na potreby nevinných obetí terorizmu, alebo sa tieto potreby považujú za vedľajšie;

48.  odsudzuje škrty Rady v celkovej výške 24,3 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v prípade mnohých programov v oblasti kultúry, médií, občianstva, základných práv a verejného zdravia; považuje zníženie prostriedkov na kultúrne programy s cieľom uvoľniť finančné prostriedky na riešenie aktuálnych výziev utečeneckej a migračnej krízy za negatívy signál Rady; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé tieto škrty boli zrejme vykonané svojvoľne, pričom sa ignorovali vynikajúce miery plnenia; zastáva názor, že aj malé škrty ohrozujú dosiahnutie výsledkov programu a plynulé vykonávanie opatrení Únie; preto obnovuje všetky riadky na úroveň uvedenú v návrhu rozpočtu;

49.  trvá na tom, že je potrebné posilniť financovanie niekoľkých opatrení v rámci programov Kreatívna Európa a Európa pre občanov, ktoré sú už dlho nedostatočne financované; je pevne presvedčený, tieto programy sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, pokiaľ ide o zvyšovanie príspevku kultúrneho a kreatívneho priemyslu k vytváraniu pracovných miest a rastu a podporu aktívnej účasti občanov na tvorbe a vykonávaní politiky Únie; nerozumie, ako môže Rada odôvodniť zníženie finančných prostriedkov pre MSP v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, keď Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory, ktorého financovanie už bolo odložené, sa zaviedol len v júni 2016 a predstavuje vynikajúcu ukážku inovačného riešenia situácie výrazného zlyhania trhu prostredníctvom budovania kapacít a poskytovania ochrany pred úverovým rizikom pre finančných sprostredkovateľov poskytujúcich pôžičky v kultúrnych a kreatívnych sektoroch;

50.  zdôrazňuje, že programy Únie v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a občianstva predstavujú jasnú európsku pridanú hodnotu, prínosy a synergie s politikami v oblasti integrácie migrantov a utečencov; vyzýva preto inštitúcie Únie, aby reagovali primeranými zvýšeniami finančných prostriedkov na priamo riadené programy, ako je napríklad Kreatívna Európa, ako aj na príslušné rozpočtové riadky v oblasti štrukturálnych a investičných fondov;

51.  konštatuje, že je potrebné zabezpečiť nevyhnutné rozpočtové záruky pre prípravné činnosti na realizáciu roka 2018 ako Európskeho roka kultúrneho dedičstva;

52.  pripomína, že mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany je základným kameňom solidarity Únie; zdôrazňuje, že úloha Únie spočíva v tom, že umožňuje podporu, koordináciu alebo dopĺňanie opatrení členských štátov v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti a reakcie na ne; berie na vedomie mierne zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na tento program;

53.  víta vytvorenie rozpočtového riadku pre pátrací a záchranný fond EÚ, ktorého účelom je financovať pátracie a záchranné činnosti vykonávané členskými štátmi a koordinované na úrovni Únie, a to najmä v oblasti Stredozemia; zastáva názor, že vytvorenie osobitného fondu na tento účel je vhodnejším riešením než neustále zvyšovanie rozpočtu agentúry Frontex alebo novovytvorenej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

54.  víta vytvorenie rozpočtového riadku na podporu Európskej iniciatívy občanov (ECI), čo je nový nástroj zameraný na zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu Únie a prehĺbenie európskej demokracie; domnieva sa, že úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov navrhovaná v návrhu rozpočtu je príliš nízka; rozhodol sa zvýšiť prostriedky v tomto rozpočtovom riadku;

55.  víta zvýšenie finančných prostriedkov určených na komunikáciu zastupiteľstiev Komisie, občianske dialógy a akcie pod hlavičkou „partnerstva“, pričom výška viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2017 predstavuje 17,036 milióna EUR a platobných rozpočtových prostriedkov 14,6 milióna EUR, keďže sú určené na iniciatívy zamerané na nadviazanie užšieho kontaktu s európskymi občanmi, získanie ich dôvery a zvýšenie ich znalostí o politikách a činnostiach Únie;

56.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť spoločnému sekretariátu registra transparentnosti dostatočné a primerané administratívne a finančné prostriedky na plnenie jeho úloh v nadväznosti na prijatie novej medziinštitucionálnej dohody o registri transparentnosti;

57.  konštatuje, že v jeho čítaní (bez pilotných projektov a prípravných akcií) presahuje strop okruhu 3 sumu viazaných rozpočtových prostriedkov o 71,28 milióna EUR, pričom zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov predstavuje 1 857,7 milióna EUR; vzhľadom na to, že už na úrovni návrhu rozpočtu nebola ponechaná žiadna rezerva, navrhuje financovať tieto zvýšenia v rámci stropu a zároveň mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti pre niekoľko základných výdavkových položiek súvisiacich s migráciou;

Okruh 4 – Globálna Európa

58.  konštatuje, že vzhľadom na výzvy súčasnej utečeneckej a migračnej krízy si vonkajšia činnosť Únie vyžaduje neustále sa zvyšujúce finančné prostriedky, ktoré vo veľkej miere presahujú terajší rozsah okruhu 4; dôrazne preto pochybuje o tom, že stropy okruhu 4 postačujú na zabezpečenie primeraného financovania zameraného na vonkajší rozmer migračnej a utečeneckej krízy; ľutuje, že na financovanie nových iniciatív, ako je napríklad nástroj pre utečencov v Turecku, sa Komisia rozhodla pre zníženie prostriedkov vo svojom návrhu rozpočtu na iné programy, ako sú nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroj na podporu stability a mieru (IcSP); zdôrazňuje, že by to nemalo byť na úkor politík v ďalších oblastiach; preto sa rozhodol vo veľkej miere zmierniť presun dôležitých finančných zdrojov z dvoch nástrojov, ktoré okrem iného riešia základné príčiny migračných tokov; pripomína, že hlavným cieľom rozvojovej politiky Únie musí ostať znižovanie chudoby; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočtové prostriedky na humanitárnu pomoc a na časť nástroja európskeho susedstva (ENI) určenú pre Stredozemie sú nižšie ako tie, ktoré boli schválené v rozpočte na rok 2016, a to napriek ich zjavnému významu pri zvládaní veľkého počtu vonkajších výziev; odsudzuje neodôvodnené škrty prijaté Radou;

59.  rozhodol sa preto zrušiť všetky škrty Rady v okruhu 4; rozhodol sa tiež obnoviť úroveň prostriedkov z roku 2016 v rozpočtových riadkoch časti nástroja európskeho susedstva určenej pre Stredozemie a humanitárnej pomoci; okrem toho sa rozhodol zmierniť škrty vykonané Komisiou v rámci DCI a nástroja na podporu stability a mieru; považuje za nevyhnutné zachovať kľúčovú úlohu a úroveň finančnej podpory Únie pri podpore mierového procesu na Blízkom východe, palestínskej samosprávy a UNRWA, ako aj v riadkoch Východného partnerstva v rámci nástroja európskeho susedstva; vyzdvihuje význam európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

60.  rozhodol sa zvýšiť makrofinančnú pomoc, ktorá bola v porovnaní s rokom 2016 výrazne znížená; domnieva sa, že aby sa mohlo vyhovieť všetkým budúcim žiadostiam o úvery, potrebná bude vyššia než navrhnutá úroveň financovania;

61.  plne podporuje nástroj pre utečencov v Turecku a navrhuje prednostne prideliť v roku 2016 časť príspevku z rozpočtu Únie plánovaného na rok 2017, a to s ohľadom na jeho dobré výsledky pri vykonávaní a veľké rezervy, ktoré sú ešte k dispozícii v rozpočte na rok 2016; požaduje preto posilnenie nástroja IPA II o 400 miliónov EUR prostredníctvom opravného rozpočtu na rok 2016 a zodpovedajúcu mobilizáciu rezervy na nepredvídané udalosti; vkladá túto sumu do rezervy v rozpočte na rok 2017, kým sa nedosiahne komplexná dohoda o alternatívnom financovaní nástroja pre utečencov v Turecku, ktorá by zmiernila bezprecedentný tlak na ostatné nástroje na financovanie vonkajšej činnosti;

62.  so znepokojením konštatuje, že trustové fondy EÚ, ako aj nástroj pre utečencov v Turecku sú napriek svojej aktuálnosti a značnej veľkosti v rozpočte Únie takmer neviditeľné; žiada o ich zahrnutie do rozpočtu spôsobom, ktorý by bol transparentnejší a väčšmi rešpektoval jednotnosť rozpočtu Únie a právomoci rozpočtového orgánu, a vytvára na tento účel nové rozpočtové riadky; vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla dôkazy o tom, že využívanie finančných nástrojov v rámci trustových fondov nevedie k odkláňaniu rozpočtových prostriedkov od cieľov ich pôvodných právnych základov; konštatuje, že plnenie cieľa pákového efektu vnútroštátnych príspevkov nad rámec rozpočtu Únie doteraz vo veľkej miere zlyhalo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že s budúcimi výzvami na príspevok z rozpočtu Únie do trustových fondov bude Európsky parlament súhlasiť len vtedy, keď bude poskytnutá porovnateľná suma príspevkov členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby čo najskôr splnili svoje záväzky;

63.  poznamenáva, že garančný fond pre vonkajšiu činnosť, z ktorého sa kryjú nesplácané úvery a úverové záruky udelené tretím krajinám, ktoré nie sú členmi Únie, alebo na projekty v nich, potrebuje, podľa správy Komisie o zárukách krytých zo všeobecného rozpočtu (COM(2016)0576), dodatočné finančné prostriedky na to, aby sa dosiahla cieľová suma, čo viedlo k vloženiu sumy 228,04 milióna EUR do návrhu rozpočtu; je znepokojený tým, že tieto požiadavky vytvárajú ďalší tlak na už tak napäté stropy v okruhu 4;

64.  víta rozpočtové návrhy Komisie v súvislosti s novým rámcom partnerstva v oblasti migrácie a plánom pre vonkajšie investície; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s vytvorením možných nových „satelitov“ mimo rozpočtu Únie; opakuje potrebu zachovať plnú parlamentnú kontrolu nad rozpočtom Únie; dôrazne trvá na dodržiavaní zásady jednotnosti rozpočtu; je presvedčený, že nová priorita by sa nemala financovať na úkor existujúcich projektov Únie; domnieva sa, že táto dodatočná flexibilita by sa mala mobilizovať s cieľom poskytnúť ambiciózny rámec na podporu investícií v Afrike a krajinách európskeho susedstva so zodpovedajúcimi novými prostriedkami;

65.  opakuje svoju požiadavku, aby sa rozpočtový riadok pre osobitných zástupcov EÚ rozpočtovo neutrálnym spôsobom presunul z rozpočtu SZBP do administratívneho rozpočtu ESVČ v záujme ďalšej konsolidácie diplomatickej činnosti Únie;

66.  v dôsledku toho zvyšuje úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov pre okruh 4 nad úroveň návrhu rozpočtu o 499,67 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a o 493,2 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch (s výnimkou pilotných projektov a prípravných akcií a presunu osobitných zástupcov EÚ do rozpočtu ESVČ);

67.  považuje za potrebné zvýšiť rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku pre komunitu cyperských Turkov (+ 3 milióny EUR) s cieľom rozhodne prispieť k pokračovaniu a zintenzívneniu misie Výboru pre nezvestné osoby na Cypre a podporiť Technický výbor pre kultúrne dedičstvo spoločný pre obe komunity, a tým podporovať dôveru a zmierenie medzi oboma komunitami;

Okruh 5 – Administratíva; ďalšie okruhy – výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu

68.  domnieva sa, že škrty Rady sú neodôvodnené a škodlivé, a obnovuje návrh rozpočtu vo všetkých administratívnych výdavkoch Komisie, a to aj výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu v okruhoch 1 až 4;

69.  rozhodol sa, vzhľadom na nedávne odhalenia a s cieľom znovu získať dôveru občanov Únie a obnoviť dôveryhodnosť inštitúcií Únie, ponechať 20 % rozpočtových prostriedkov na dočasné príspevky pre bývalých členov v rezerve, kým Komisia nepresadí prísnejší Kódex správania členov Komisie na zabránenie konfliktu záujmov a javu tzv. otáčavých dverí;

70.  domnieva sa, že medziinštitucionálna administratívna spolupráca môže priniesť efektívnosť, keďže know-how, kapacity a zdroje vyvinuté pre jednu inštitúciu sa môžu sprístupniť ostatným; preto požaduje zriadenie systému, ktorý obmedzí administratívnu záťaž na potrebné minimum, zabezpečí primeranú kvalitu služieb, poskytne hlavnej zodpovednej inštitúcii potrebné rozpočtové prostriedky a bude stimulovať spoluprácu ostatných inštitúcií obmedzením ich podielu na okrajové náklady spôsobené spoluprácou a zosúladením rozhodnutí riadneho finančného hospodárenia na úrovni inštitúcií s celkovým riadnym finančným hospodárením v rámci rozpočtu;

Agentúry

71.  vo všeobecnosti schvaľuje odhady Komisie, pokiaľ ide o rozpočtové potreby agentúr; konštatuje, že Komisia už značne zredukovala počiatočné požiadavky väčšiny agentúr; domnieva sa preto, že akékoľvek ďalšie škrty navrhované Radou by ohrozili riadne fungovanie agentúr a neumožnili by im plniť úlohy, ktorými boli poverené;

72.  víta zvýšenie rozpočtu efektívnych agentúr pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, najmä tých, ktoré sú zapojené do riešenia otázok migrácie a bezpečnosti; zdôrazňuje, že tieto agentúry musia mať dostatočné zdroje (vrátane investícií do nových technológií) a personál, keď sa ich mandáty rozširujú;

73.  domnieva sa, že v kontexte súčasných bezpečnostných výziev a so zreteľom na potrebu koordinovanej európskej reakcie nie sú niektoré tieto zvýšenia dostatočné, a rozhodol sa zvýšiť rozpočtové prostriedky pre Európsky policajný úrad (Europol), Európsku jednotku pre justičnú spoluprácu, Európsku agentúru na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (EU-LISA) a Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

74.  zdôrazňuje konkrétne potrebu dostatočných ľudských a materiálnych zdrojov pre novozaložené Európske centrum pre boj proti terorizmu, EC3 a IRU, a to aj so zreteľom na spojené operačné plánovanie a posudzovanie hrozieb s cieľom posilniť koordinovaný prístup medzi členskými štátmi v boji proti organizovanému zločinu, počítačovej kriminalite a internetovej kriminalite, terorizmu a iným závažným trestným činom; požaduje dodatočné finančné prostriedky pre spoločné vyšetrovacie tímy;

75.  pripomína plánované zlepšenie a interoperabilitu rôznych informačných systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí ohlásené Komisiou v jej oznámení zo 6. apríla 2016 o budúcom rámci silnejších a inteligentnejších informačných systémov pre riadenie hraníc a vnútornú bezpečnosť; naliehavo žiada, aby sa počítalo s tým, že budú potrebné primerané zdroje na rýchle a účinné zavedenie týchto technických riešení;

76.  víta začlenenie zodpovedajúcich zdrojov do rozpočtu na rok 2017 na podporu dlhodobej transformácie agentúry Frontex na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž a transformáciu EASO na plnohodnotnú agentúru pre azyl; zdôrazňuje, že zatiaľ čo zdroje pre európsku pohraničnú a pobrežnú stráž sa zdajú nateraz primerané, budúce potreby agentúry v oblasti operačných prostriedkov a personálu sa budú musieť pozorne monitorovať, aby agentúra nezaostávala za realitou;

77.  vzhľadom na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v južnom susedstve Európy, ako aj na zvýšený počet žiadateľov o azyl a najmä úmysel rozšíriť mandát Európskeho podporného úradu pre azyl nad rámec návrhu Komisie sa tiež rozhodol zvýšiť rozpočtové prostriedky úradu na rok 2016;

78.  opakuje svoj nesúhlas s prístupom Komisie a Rady v oblasti zamestnancov agentúr, a mení teda značný počet plánov pracovných miest; opäť zdôrazňuje, že každá agentúra by mala zrušiť 5 % pracovných miest počas piatich rokov, ako bolo dohodnuté v MID, ale že pre nové pracovné miesta, ktoré sú potrebné na plnenie dodatočných úloh vzhľadom na nový politický vývoj a nové právne predpisy od roku 2013, musia byť k dispozícii dodatočné zdroje a treba s nimi počítať mimo cieľa zníženia počtu pracovných miest uvedeného v MID; preto opätovne zdôrazňuje svoj nesúhlas s koncepciou fondu pracovných miest určených na presun medzi agentúrami, ale opätovne potvrdzuje svoju otvorenosť týkajúcu sa uvoľnenia pracovných miest prostredníctvom zvýšenia efektívnosti medzi agentúrami vďaka intenzívnejšej administratívnej spolupráci, alebo vo vhodných prípadoch dokonca vďaka zlúčeniam, a prostredníctvom využívania určitých funkcií buď spoločne s Komisiou, alebo s inou agentúrou;

79.  zdôrazňuje, že značné prevádzkové a personálne úspory by bolo možné dosiahnuť, keby agentúry pôsobiace z viac ako jedného miesta (ENISA, EU-LISA, ERA) mali už iba jedno sídlo; zastáva názor, že aktuálne prevádzkové potreby týchto agentúr umožňujú vykonanie takejto zmeny; zdôrazňuje, že odsťahovanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z Londýna a jeho zlúčenie s aspoň jedným z dvoch ďalších orgánov dohľadu by mohlo viesť k značným úsporám na nákladoch v prípade oboch agentúr; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila návrh;

Pilotné projekty a prípravné akcie (PP/PA)

80.  po uskutočnení dôkladnej analýzy predložených pilotných projektov a prípravných akcií, pokiaľ ide o mieru úspešnosti tých, ktoré prebiehajú, s vylúčením iniciatív, na ktoré sa už vzťahuje existujúci právny základ, ako aj s plným ohľadom na hodnotenie vykonateľnosti projektov uskutočnené Komisiou, sa rozhodol prijať kompromisný balík pozostávajúci z obmedzeného počtu pilotných projektov a prípravných akcií, a to aj vzhľadom na obmedzené dostupné rezervy a stropy na pilotné projekty a prípravné akcie;

Osobitné nástroje

81.  pripomína význam rezervy na núdzovú pomoc (EAR) pri zabezpečovaní rýchlej reakcie na špecifické požiadavky pomoci pre tretie krajiny v prípade nepredvídaných udalostí a pripomína svoju predchádzajúcu výzvu na výrazné zvýšenie finančného krytia na túto rezervu v rámci revízie VFR; konštatuje, že jej veľmi rýchle vyčerpanie v roku 2016, pričom sa pravdepodobne využijú všetky možnosti prenosov, naznačuje, že tento osobitný nástroj sa ukáže ako nedostatočný na pokrytie všetkých dodatočných potrieb v roku 2017; zvyšuje preto rozpočtové prostriedky, aby sa dosiahla ročná pridelená suma vo výške 1 miliardy EUR, kým sa v rámci revízie VFR v polovici trvania neprijme rozhodnutie o ročnom príspevku pre EAR;

82.  obnovuje návrh rozpočtu na rezervy pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a Fond solidarity Európskej únie s cieľom uľahčiť mobilizáciu týchto osobitných nástrojov;

Platby

83.  vyjadruje znepokojenie nad značným znížením platobných rozpočtových prostriedkov v návrhu rozpočtu v porovnaní s rozpočtom na rok 2016; konštatuje, že to svedčí o oneskoreniach vo vykonávaní, ktoré sú nielenže znepokojujúce z hľadiska realizácie politík Únie, ale môžu viesť aj k riziku opätovného nahromadenia veľkého množstva neuhradených faktúr na konci súčasného programového obdobia; domnieva sa, že táto vec by sa mala riešiť v rámci revízie VFR; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad škrtmi Rady v platobných rozpočtových prostriedkoch, a to aj napriek značným rezervám, ktoré sú k dispozícii pod úrovňou stropov;

84.  zdôrazňuje, že na žiadosť Európskeho parlamentu bol schválený platobný plán s cieľom znížiť do konca roka 2016 objem nahromadených žiadostí o úhradu platby týkajúcich sa politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 na „normálnu“ úroveň 2 miliárd EUR; upozorňuje, že na konci roka 2015 bol v oblasti politiky súdržnosti konštatovaný objem neuhradených platieb za obdobie 2007 – 2013 vo výške minimálne 8,2 miliardy EUR a že podľa odhadov by tento objem mal do konca roka 2016 klesnúť pod 2 miliardy EUR; domnieva sa, že všetky tri inštitúcie by mali vypracovať a schváliť záväzný spoločný platobný plán na obdobie 2016 – 2020; trvá na tom, že takýto nový platobný plán by mal vychádzať z riadneho finančného hospodárenia a zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb vo všetkých okruhoch do konca trvania súčasného VFR, a zabrániť vzniku skrytých oneskorených platieb z dôvodu umelého spomalenia vykonávania niektorých viacročných programov a iných zmierňujúcich opatrení, ako je zníženie výšky predbežného financovania;

85.  rozhodol sa obnoviť návrh rozpočtu v platbách vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, a posilňuje platobné rozpočtové prostriedky vo všetkých riadkoch, v ktorých sa zmenili viazané rozpočtové prostriedky;

Zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti

86.  pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. júla 2013 o integrovanom rámci vnútornej kontroly(10) súhlasil s názorom Dvora audítorov, že nemá zmysel snažiť sa merať výkonnosť bez toho, aby sa rozpočet pripravil na základe výkonnostných ukazovateľov(11), a žiada vypracovať taký model verejného rozpočtu založený na výkonnosti, v ktorom bude každý rozpočtový riadok sprevádzaný cieľmi a výsledkami merateľnými pomocou výkonnostných ukazovateľov;

87.  víta programové vyhlásenia o operačných výdavkoch pripojené k návrhu rozpočtu, keďže čiastočne reagujú na žiadosť Európskeho parlamentu týkajúcu sa cieľov, výsledkov a ukazovateľov; konštatuje, že takéto vyhlásenia dopĺňajú bežnú metódu zostavovania rozpočtu na základe činností tak, že uvádzajú niekoľko údajov o výkonnosti;

88.  trvá na tom, že s cieľom zjednodušiť vnútorné nástroje riadenia Komisie by sa generálni riaditelia mali pridržiavať politických cieľov a ukazovateľov uvedených v programových vyhláseniach o operačných výdavkoch, keď prijímajú svoje plány riadenia a výročné správy o činnosti, a že Komisia by mala na tomto základe vypracovať návrh svojej hodnotiacej správy podľa článku 318 ZFEÚ;

Ďalšie oddiely

Oddiel I – Európsky parlament

89.  zachováva nezmenenú celkovú úroveň svojho rozpočtu na rok 2017 tak, ako bola prijatá v pléne 14. apríla 2016, vo výške 1 900 873 000 EUR; zahŕňa rozpočtovo neutrálne technické úpravy s cieľom odzrkadliť v rozpočte svoje nedávne rozhodnutia a uvoľňuje rezervu v rozpočtovom riadku pre prepravu poslancov, osôb a tovaru;

90.  schvaľuje zmeny v svojom pláne pracovných miest a v príslušných rozpočtových prostriedkoch s cieľom reagovať na dodatočné potreby politických skupín; tieto zvýšenia v plnej miere kompenzuje znížením rozpočtových prostriedkov v rezerve na nepredvídané výdavky a v rozpočtovom riadku pre zariadenie priestorov;

91.  pripomína svoje politické rozhodnutie o vyňatí politických skupín z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 %, ako bolo zdôraznené v jeho uzneseniach o rozpočtoch na roky 2014(12), 2015(13) a 2016(14);

92.  znižuje počet pracovných miest v pláne pracovných miest svojho generálneho sekretariátu(15) na rok 2017 o 60 pracovných miest (cieľ zníženia počtu zamestnancov o 1 %) v súlade s dohodou zo 14. novembra 2015, ktorú dosiahol s Radou v otázke všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016; pripomína, že vplyv tohto opatrenia na rozpočet už bol zohľadnený v odhadoch;

93.  ďalej znižuje počet pracovných miest v svojom pláne pracovných miest o 20 pracovných miest s cieľom zohľadniť skončenie presunu pracovných miest stanovené v dohode o spolupráci s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov; zdôrazňuje, že keďže tieto pracovné miesta neboli zahrnuté do rozpočtu, nie je potrebné na strane Európskeho parlamentu znížiť žiadne rozpočtové prostriedky;

94.  nabáda generálnych tajomníkov Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, aby spolupracovali na možnom ďalšom využívaní funkcií a služieb back-office medzi týmito troma inštitúciami; vyzýva generálnych tajomníkov, aby tiež vypracovali štúdiu o tom, či sú možné synergie funkcií a služieb back-office aj medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou;

95.  ponecháva vo svojom pláne pracovných miest na rok 2017 aj 35 nových pracovných miest, ako sa požaduje v návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016 na posilnenie bezpečnosti inštitúcií; tieto pracovné miesta vyníma z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 %, pretože sa týkajú nových činností Európskeho parlamentu;

96.  opätovne zdôrazňuje, že realizácia cieľa zníženia počtu zamestnancov by nemala ohrozovať riadne fungovanie inštitúcie a vykonávanie kľúčových právomocí Európskeho parlamentu, ani meniť jeho prvotriednu kvalitu legislatívnej činnosti alebo kvalitu pracovných podmienok poslancov a zamestnancov;

97.  konštatuje, vzhľadom na viaceré problémy v tohtoročnom internom rozpočtovom postupe, že je nevyhnutná celková revízia kapitoly 9 a relevantných častí ďalších kapitol rokovacieho poriadku, aby sa dosiahlo to, čo Európsky parlament požadoval vo svojom uznesení zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017, t. j. že „všetky relevantné informácie by sa mali predkladať členom Predsedníctva a Výboru pre rozpočet v každom štádiu postupu včas a zrozumiteľným spôsobom a s potrebnou mierou podrobnosti a členenia s cieľom umožniť Predsedníctvu, Výboru pre rozpočet a politickým skupinám viesť riadne rokovania a pri rozhodnutiach vychádzať z komplexného obrazu o stave a potrebách rozpočtu Európskeho parlamentu“;

98.  požaduje, v súlade s odsekom 15 svojho vyššie uvedeného uznesenia zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017, aby sa prvýkrát počas rozpočtového postupu na rozpočtový rok 2018 použila metóda stanovovania rozpočtu Európskeho parlamentu na základe aktuálnych potrieb a nie na základe systému koeficientov;

99.  pripomína, že administratíva sa zaviazala predložiť strednodobé a dlhodobé rozpočtové plánovanie vrátane jasného rozlíšenia medzi investíciami a prevádzkoými výdavkami týkajúcimi sa fungovania inštitúcie, k čomu patria aj záväzné štatutárne povinnosti; očakáva preto, že predbežný návrh odhadu rozpočtu na rok 2018 bude predložený v rovnakom formáte;

100.  pripomína správu spravodajcov Foxa a Häfnera z roku 2013(16), v ktorej sa náklady na geografické rozmiestnenie Európskeho parlamentu odhadujú na 156 až 204 miliónov EUR a predstavujú 10 % rozpočtu Európskeho parlamentu; poznamenáva, že 78 % všetkých služobných ciest štatutárnych zamestnancov Európskeho parlamentu je priamo podmienených jeho geografickým rozmiestnením; zdôrazňuje, že v správe sa takisto odhaduje environmentálny vplyv geografickej rozptýlenosti na úrovni medzi 11 000 a 19 000 ton emisií CO2; opäť zdôrazňuje negatívne vnímanie tohto rozmiestnenia verejnosťou a vyzýva preto na prijatie plánu na zriadenie jedného sídla a zníženie prostriedkov v príslušných rozpočtových riadkoch;

101.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek mnohým výzvam Výboru pre rozpočet nie je na kvalifikované rozhodovanie výborov k dispozícii strednodobá ani dlhodobá stratégia Európskeho parlamentu v oblasti budov;

Oddiel IV – Súdny dvor

102.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zvýšila štandardnú zrážku z 2,5 % na 3,8 %, čo predstavuje zníženie o 3,4 milióna EUR a je v rozpore s mimoriadne vysokou mierou obsadenia pracovných miest Súdneho dvora (98 % na konci roka 2015); preto znovu upravuje štandardnú zrážku na úroveň uvedenú v návrhu rozpočtu, čo Súdnemu dvoru umožní plniť jeho úlohy vzhľadom na pretrvávajúci nárast súdnych prípadov;

103.  rozhodol sa tiež obnoviť návrh rozčpotu v prípade ďalších šiestich rozpočtových položiek v hlavách I a II rozpočtu Súdneho dvora, v ktorých Rada vykonala škrty, ktoré by mali osobitne silný vplyv na priority Súdneho dvora v jazykovej a bezpečnostnej oblasti;

104.  vyjadruje nespokojnosť s jednostranným vyhlásením Rady a so súvisiacim dodatkom o znížení počtu zamestnancov o 5 %, ktoré sú uvedené v pozícii Rady k návrhu rozpočtu na rok 2017 a podľa ktorých musí Súdny dvor ešte zredukovať svoj plán pracovných miest o 19 pracovných miest; zdôrazňuje, že týchto 19 pracovných miest zodpovedá dvanástim a siedmim pracovným miestam, ktoré Európsky parlament a Rada riadne pridelili v rámci rozpočtových postupov na roky 2015 a 2016 v záujme riešenia dodatočných potrieb, a trvá preto na tom, že týchto 19 pracovných miest by nemalo byť vrátených, keďže Súdny dvor už riadne splnil požiadavku zníženia počtu zamestnancov o 5 % zrušením 98 pracovných miest v období 2013 – 2017; 

Oddiel V – Dvor audítorov

105.  obnovuje štandardnú zrážku na pôvodnú úroveň 2,6 % s cieľom umožniť Dvoru audítorov plniť svoje potreby súvisiace s plánom pracovných miest;

106.  obnovuje prostriedky v piatich ďalších rozpočtových položkách, v ktorých Rada vykonala škrty, aby tak Dvor audítorov mohol plniť svoj pracovný program a predkladať plánované audítorské správy;

107.  čiastočne obnovuje návrh rozpočtu, pokiaľ ide o tri rozpočtové položky, a to v súlade s návrhmi na úspory, ktoré sformuloval samotný Dvor audítorov;

Oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor

108.  obnovuje štandardnú zrážku na pôvodnú úroveň 4,5 % s cieľom umožniť Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru uspokojovať svoje potreby a vyrovnať sa s neustálym znižovaním stavu zamestnancov v súvislosti s dohodou o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov z februára 2014;

109.  obnovuje 12 pracovných miest a súvisiace rozpočtové prostriedky zoškrtané Komisiou v návrhu rozpočtu v súlade s uvedenou dohodou o spolupráci, aby sa tak zohľadnil skutočný počet pracovných miest presunutých z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru do Európskeho parlamentu;

110.  ďalej sa rozhodol upraviť položku týkajúcu sa doplnkových služieb pre prekladateľské služby na úroveň odhadovanú samotnou inštitúciou, a tým čiastočne kompenzovať presun 36 pracovných miest z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru do Európskeho parlamentu v súlade s uvedenou dohodou o spolupráci;

Oddiel VII – Výbor regiónov

111.  obnovuje osem pracovných miest a súvisiace rozpočtové prostriedky znížené Komisiou v návrhu rozpočtu v súlade s uvedenou dohodou o spolupráci, aby sa tak zohľadnil skutočný počet pracovných miest presunutých z Výboru regiónov do Európskeho parlamentu;

112.  okrem toho obnovuje rozpočtové prostriedky znížené Komisiou v jej návrhu rozpočtu, ktoré sa týkajú kancelárskych výdavkov a príspevkov na IT pre členov Výboru regiónov, na úroveň odhadovanú Výborom regiónov s cieľom zabezpečiť dostatočné financovanie kancelárskych výdavkov a príspevkov na IT pre členov Výboru regiónov;

113.  vyjadruje poľutovanie nad škrtmi v rozpočtovej položke „Zariadenie priestorov“, ktoré Komisia vykonala vo svojom návrhu rozpočtu, a rozhodol sa obnoviť prostriedky v tejto položke na úroveň odhadovanú samotným Výborom regiónov s cieľom reagovať na zvýšené bezpečnostné potreby, udržiavať budovy v dobrom stave a v súlade s právnymi záväzkami a zlepšiť energetickú účinnosť;

114.  napokon obnovuje rozpočtové prostriedky súvisiace s komunikačnými činnosťami politických skupín, ktoré znížila Komisia v návrhu rozpočtu, a to s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na komunikačné činnosti politických skupín Výboru regiónov;

Oddiel VIII – Európsky ombudsman

115.  konštatuje, že Rada znížila prostriedky v návrhu rozpočtu pre ombudsmana o 195 000 EUR; zdôrazňuje, že toto zníženie by predstavovalo neprimeranú záťaž pre veľmi obmedzený rozpočet ombudsmana a malo by podstatný vplyv na schopnosť tejto inštitúcie účinne slúžiť európskym občanom; preto obnovuje prostriedky vo všetkých rozpočtových riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, s cieľom umožniť ombudsmanovi plniť svoj mandát a záväzky;

Oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

116.  s poľutovaním konštatuje, že Rada znížila prostriedky v návrhu rozpočtu pre európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o 395 000 EUR; poukazuje na to, že táto skutočnosť je v ostrom rozpore s dodatočnou úlohou, ktorú tejto inštitúcii zverili Európsky parlament a Rada, a ohrozila by schopnosť tejto inštitúcie účinne slúžiť európskym inštitúciám; preto obnovuje prostriedky vo všetkých rozpočtových riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, s cieľom umožniť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov plniť svoje povinnosti a záväzky;

Oddiel X — Európska služba pre vonkajšiu činnosť

117.  obnovuje prostriedky vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty;

118.  rozhodol sa tiež vytvoriť rozpočtovú položku „Kapacita strategickej komunikácie“ v súlade so závermi Európskej rady z marca 2015 a vybaviť ESVČ primeraným počtom zamestnancov a nástrojov v záujme riešenia problému dezinformácií pochádzajúcich z tretích štátov a od neštátnych aktérov;

119.  víta písomné záväzky vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s cieľom riešiť existujúce nerovnováhy v personálnom obsadení ESVČ, pokiaľ ide o podiel diplomatov z členských štátov a stálych zamestnancov Únie na určitých pozíciách, a predložiť v priebehu roka 2017 preskúmanie politiky ESVČ v oblasti ľudských zdrojov; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby najneskôr do jari 2017, t. j. pred začiatkom ďalšieho rozpočtového postupu, informovala Európsky parlament o podniknutých krokoch;

o
o   o

120.  je presvedčený, že rozpočet Únie môže prispieť k účinnému riešeniu nielen následkov, ale aj základných príčin kríz, ktorým Únia v súčasnosti čelí; zastáva však názor, že neočakávané udalosti, ktoré majú celoúnijný rozmer, by sa mali riešiť prostredníctvom spájania úsilia a poskytovania dodatočných prostriedkov na úrovni Únie, a nie spochybňovaním minulých záväzkov ani návratom k mylnej predstave čisto vnútroštátnych riešení; zdôrazňuje preto, že ustanovenia o flexibilite slúžia na to, aby umožnili takúto spoločnú a rýchlu reakciu, a mali by sa využívať v plnej miere s cieľom vykompenzovať prísne obmedzenia stropov VFR;

121.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu všeobecného rozpočtu Rade, Komisii a ďalším dotknutým inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(2) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0080.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0132.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470).
(10) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 100.
(11) Príspevok Kersti Kaljulaidovej na vypočutí o integrovanom rámci vnútornej kontroly, ktoré 22. apríla 2013 zorganizoval výbor CONT.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2013)0437.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2014)0036.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0376.
(15) Keďže bolo prijaté politické rozhodnutie o vyňatí politických skupín z tohto výpočtu, toto zníženie sa uplatňuje na časť plánu pracovných miest týkajúcu sa generálneho sekretariátu.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0498.


Revízia VFR v polovici trvania
PDF 350kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania (2016/2931(RSP))
P8_TA(2016)0412B8-1173/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 2,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu (IIA) z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(4),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604) a sprievodný dokument SWD(2016)0299,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na zmenu Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení COM(2016)0606,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 25. októbra 2016 o revízii VFR v polovici trvania,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  zdôrazňuje, že Európsky parlament je neustále znepokojený v súvislosti s nedostatočnými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii v rámci súčasného viacročného finančného rámca (VFR); poukazuje na množstvo nových kríz a priorít, ktoré sa objavili v posledných rokoch, najmä migračnú a utečeneckú krízu, vonkajšie núdzové situácie, vnútorné bezpečnostné záležitosti, krízu v poľnohospodárstve, financovanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi; poukazuje aj na nedávnu ratifikáciu dohody o zmene klímy zo strany EÚ;

2.  zdôrazňuje po tom, ako preskúmal fungovanie VFR v prvej polovici tohto programového obdobia a prezentoval ho vo svojom uznesení zo 6. júla 2016, že primeraná reakcia na tieto výzvy si vyžaduje značné dodatočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ, ktoré vzhľadom na obmedzené finančné zdroje dostupné v rámci súčasného VFR nebolo možné v plnej miere poskytnúť v prvých rokoch súčasného výhľadu; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí zodpovedať politickým záväzkom a strategickým cieľom Európskej únie; v tejto súvislosti pripomína článok 311 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že Únia si „zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík“;

3.  domnieva sa, že revízia viacročného finančného rámca poskytuje jedinečnú príležitosť na to, aby sa reagovalo na rozpočtové ťažkosti, ktoré v súčasnosti ohrozujú dôveryhodnosť Európskej únie; vyzýva preto Radu, aby prijala svoju zodpovednosť a prešla od slov k činom a na zostávajúce roky súčasného výhľadu zabezpečila realistický, hodnoverný, koherentný a udržateľný rozpočet EÚ; domnieva sa, že cieľom revízie musí byť zabezpečenie rovnováhy medzi plnením dlhodobých politických priorít Únie a reagovaním na nové vznikajúce výzvy; opätovne zdôrazňuje svoje principiálne stanovisko, že nové politické iniciatívy by nemali byť financované z existujúcich programov a politík EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol rozpočet EÚ transparentnejší a prístupnejší pre európskych občanov v záujme obnovenia dôvery v európsky projekt;

Rámec pre urýchlené rokovania o revízii VFR

4.  pripomína, že povinná povolebná revízia VFR bola jednou z hlavných požiadaviek Európskeho parlamentu v rokovaniach o zriadení súčasného finančného rámca; víta preto rozhodnutie Komisie navrhnúť revíziu nariadenia o VFR a IIA po preskúmaní fungovania VFR na roky 2014 – 2020, ako sa uvádza v článku 2 nariadenia o VFR; domnieva sa, že tento návrh predstavuje dobrý základ pre rokovania;

5.  zdôrazňuje, že jeho uznesenie o VFR zo 6. júla 2016 predstavuje mandát na nadchádzajúce rokovania o VFR vrátane všetkých aspektov revízie VFR v polovici trvania, ako aj dôležitých prvkov týkajúcich sa VFR po roku 2020;

6.  zdôrazňuje, že všetky zmeny, ktoré boli počas tejto revízie dohodnuté, je potrebné neodkladne uskutočniť a začleniť už do rozpočtu EÚ na rok 2017; nalieha na Radu, aby konštruktívne a rýchlo reagovala na návrh Komisie a bezodkladne poskytla predsedníctvu mandát na rokovania; je pripravený urýchlene sa zapojiť do zmysluplných rokovaní s Radou o revízii VFR v polovici trvania v rámci zmierovacieho konania o rozpočte na rok 2017 a na základe spoločne dohodnutého harmonogramu a osobitných pravidiel rokovania; ľutuje, že zmierovacie konanie o rozpočte sa čoskoro začne, ale Rada ešte nie je pripravená začať rokovania o VFR; potvrdzuje svoj zámer dosiahnuť dohodu o obidvoch spisoch do konca roku 2016;

Odpoveď Európskeho parlamentu na návrh Komisie: smerom k ambicióznej dohode o revízii VFR

7.  pozitívne sa stavia k navrhovaným zmenám balíka týkajúceho sa VFR, najmä pokiaľ ide o flexibilitu;; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla zvýšenie stropov súčasného VFR, ktoré by poskytlo jasné a udržateľné riešenie financovania odhadovaných potrieb politík EÚ do konca tohto obdobia; zdôrazňuje pozíciu Európskeho parlamentu a skutočnosť, že stropy okruhov 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť), 1b (Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť), 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a 4 (Globálna Európa) nie sú dostatočné a mali by sa zvýšiť, ak má Únia čeliť výzvam a splniť svoje politické ciele;

8.  pripomína najmä požiadavky Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o plnú kompenzáciu škrtov týkajúcich sa EFSI a ovplyvňujúcich program Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy, o pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na rovnakej úrovni ročných rozpočtových prostriedkov ako v rokoch 2014 a 2015 a o výrazné zvýšenie zdrojov dostupných v okruhoch 3 a 4 na riešenie migračnej a utečeneckej krízy; pozitívne hodnotí celkový balík zahrnujúci ďalšie cielené zvýšenia prostriedkov, ktorý navrhla Komisia a ktorý možno financovať v rámci rezerv dostupných do konca tohto obdobia, ale zdôrazňuje, že tento návrh nespĺňa očakávania Európskeho parlamentu v príslušných oblastiach;

9.  poznamenáva, že návrh Komisie, pokiaľ ide o sumy a odhaduje sa vo výške 12,8 miliardy EUR, zahŕňa rôzne zložky; osobitne vyzdvihuje zvýšenie prostriedkov na programy Horizont 2020 a NPE – Doprava (na každý z nich o 0,4 miliardy EUR), Erasmus+ a COSME (na každý z nich o 0,2 miliardy EUR) a na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (o 1 miliardu EUR),čo predstavuje spolu 2,2 miliardy EUR nových rozpočtových prostriedkov; konštatuje, že niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré Komisia predložila súčasne s revíziou VFR v polovici trvania (rozšírenie EFSI, plán vonkajších investícií vrátane rámca partnerstva v oblasti migrácie a iniciatíva Wifi4EU), predstavuje ďalšiu sumu vo výške 1,6 miliardy EUR; pripomína, že Komisia pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 2017 už zahrnula zvýšenie prostriedkov o 1,8 miliardy EUR na oblasť migrácie a aktualizovala svoje finančné plánovanie o sumu 2,55 miliardy EUR v okruhu 3 v dôsledku prebiehajúcich legislatívnych postupov; upozorňuje ďalej na skutočnosť, že navrhované zvýšenie finančných prostriedkov v okruhu 1a a okruhu 4 je už čiastočne zohľadnené v opravnom liste č. 1/2017; napokon konštatuje, že technická úprava balíkov finančných prostriedkov na politiku súdržnosti, ktorá predstavuje 4,6 miliardy EUR, je výsledkom technického opatrenia Komisie a už bola schválená ako súčasť technickej úpravy finančného rámca na rok 2017;

10.  domnieva sa, že mobilita mladých ľudí má zásadný význam pre zvýšenie európskeho povedomia a identity, najmä v situácii hrozieb populizmu a šírenia dezinformácií; domnieva sa, že z politického hľadiska je nevyhnutne potrebné ďalej investovať do európskej mládeže prostredníctvom rozpočtu EÚ; zasadzuje sa v prospech vykonávania nových iniciatív, ako je napríklad nedávno navrhnutý program „18. výročie preukazu InterRail pre Európu“, v rámci ktorého by sa všetkým európskym občanom po dovŕšení veku 18 rokov poskytol bezplatný preukaz InterRail; žiada, aby sa v rámci revízie VFR v polovici trvania zabezpečili primerané finančné prostriedky na tento návrh;

11.  je odhodlaný vyriešiť jednoznačným spôsobom otázku zahrnutia platieb súvisiacich s osobitnými nástrojmi VFR do rozpočtu; pripomína nevyriešený rozpor medzi Komisiou a Európskym parlamentom na jednej strane a Radou na druhej strane týkajúci sa výkladu, ktorý bol zjavný pri všetkých ročných rozpočtových rokovaniach v rámci súčasného VFR; opakuje svoje presvedčenie, že platobné rozpočtové prostriedky vyplývajúce z mobilizácie osobitných nástrojov vo viazaných rozpočtových prostriedkoch by sa mali tiež počítať nad rámec ročných stropov platieb VFR; domnieva sa, že podľa analýzy a predpovedí Komisie možno súčasné stropy platieb VFR udržať len vtedy, ak sa uvedená záležitosť vyrieši v tomto zmysle;

12.  vyjadruje vážne znepokojenie nad súčasnými oneskoreniami realizácie programov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia, ako to vyplýva najmä z NOR č. 4/2016, ktorým sa znižuje objem platieb v rozpočte na rok 2016 o 7,3 miliardy EUR; očakáva, že takéto oneskorenia povedú k výraznému nahromadeniu žiadostí o platbu ku koncu súčasného VFR; pripomína, že v rozpočtovom roku 2015 sa nesplatené záväzky vrátili na predchádzajúcu vysokú úroveň a že sumy, ktoré sa majú financovať z budúcich rozpočtov, sa zvýšili na 339 miliárd EUR; pevne verí, že by sa malo vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa predišlo nahromadeniu neuhradených faktúr a vzniku ďalšej platobnej krízy, ako sa to pozorovalo v predchádzajúcom období; na tento účel dôrazne podporuje nový záväzný plán platieb na obdobie 2016 – 2020, ktorý majú vypracovať a schváliť všetky tri inštitúcie; okrem toho sa domnieva, že plné využitie celkovej rezervy pre platby bez stanovenia akéhokoľvek ročného stropu je nevyhnutným predpokladom riešenia tohto problému;

13.  opakuje svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa akýkoľvek prebytok, ktorý by vyplynul z nedostatočného plnenia rozpočtu EÚ alebo z postihov, mal začleniť do rozpočtu ako mimoriadny príjem v rozpočte EÚ bez akýchkoľvek zodpovedajúcich úprav príspevkov na základe HND; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezahrnula tento prvok do svojho návrhu na revíziu VFR v polovici trvania;

14.  zdôrazňuje, že ustanovenia o flexibilite sa v prvých rokoch súčasného VFR ukázali ako veľmi dôležité pri financovaní reakcie na migračnú a utečeneckú krízu a nových politických iniciatív nad rámec toho, čo by umožnilo prísne dodržiavanie stropov VFR; víta preto návrh Komisie na ďalšie rozšírenie týchto ustanovení; podporuje najmä odstránenie obmedzení výšky a účelu celkovej rezervy na záväzky, ako to požadoval aj Európsky parlament; konštatuje, že nové ročné sumy navrhnuté pre nástroj flexibility a rezervu na núdzovú pomoc sa približujú skutočným úrovniam dosiahnutým v roku 2016 v dôsledku prenesenia rozpočtových prostriedkov, zatiaľ čo žiadosť Európskeho parlamentu predstavovala dvojnásobnú sumu (2 miliardy EUR, resp. 1 miliardu EUR);

15.  zdôrazňuje, že účinné plnenie rozpočtu EÚ je pre Európsky parlament najvyššou prioritou; víta najmä návrh Komisie, aby sa v rozpočte EÚ znova sprístupnili rozpočtové prostriedky so zrušenou viazanosťou vyplývajúce z nevykonania opatrení, na ktoré boli pôvodne vyčlenené, a zdôrazňuje, že to bola jedna z hlavných požiadaviek Európskeho parlamentu uvedených v jeho uznesení o VFR zo 6. júla 2016; zdôrazňuje, že tieto prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, sú v skutočnosti rozpočtovými prostriedkami, ktoré už rozpočtový orgán schválil s cieľom, aby sa v plnej miere využívali, a preto ich nemožno považovať za nové alebo dodatočné zaťaženie národných rozpočtov;

16.  podporuje návrh Komisie na vytvorenie krízovej rezervy EÚ ako nástroja rýchlej reakcie na krízy, ako aj na udalosti s vážnymi humanitárnymi alebo bezpečnostnými dôsledkami; domnieva sa, že mobilizácia tohto osobitného nástroja v prípade krízy poskytne jasné a účinné riešenie potreby dodatočného financovania; súhlasí s návrhom Komisie použiť rozpočtové prostriedky so zrušenou viazanosťou, ale tvrdí, že to nemôže byť jediným zdrojom financovania tohto nástroja;

17.  pripomína hlavnú zásadu jednoty rozpočtu EÚ, ktorú narušuje znásobovanie mnohonárodných finančných prostriedkov; žiada preto, aby sa táto zásada urýchlene uplatnila a aby sa medzitým Európskemu parlamentu umožnila účasť na potrebnej parlamentnej kontrole týchto finančných prostriedkov;

18.  domnieva sa, že prebiehajúca revízia IIA poskytuje vynikajúcu príležitosť na zabezpečenie toho, aby boli požiadavky v súvislosti s hlasovaním pri mobilizácii osobitných nástrojov VFR harmonizované a v súlade s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú pri prijímaní všeobecného rozpočtu Európskej únie; požaduje zodpovedajúcu zmenu príslušných ustanovení;

Súbežné legislatívne návrhy

19.  plne podporuje úmysel Komisie zjednodušiť finančné pravidlá a považuje to za dôležitú súčasť revízie VFR v polovici trvania; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie na úplnú revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj na zmeny 15 sektorových predpisov; zdôrazňuje, že toto zjednodušenie by sa malo zamerať na zlepšenie a racionalizáciu podmienok vykonávania pre príjemcov; zaväzuje sa vyvíjať úsilie o dosiahnutie úspešných výsledkov v tomto duchu v primeranom časovom rámci;

20.  konštatuje, že o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa rozšírenia EFSI, plánu vonkajších investícií (vrátane rámca partnerstva v oblasti migrácie) a iniciatívy Wifi4EU, ktoré Komisia predložila súčasne s návrhmi na revíziu VFR v polovici trvania, rozhodne Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

Smerom k VFR po roku 2020

21.  poukazuje na to, že revízia VFR v polovici trvania by takisto mala byť začiatkom procesu hľadania konsenzu vedúceho k VFR po roku 2020; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by mali byť prijaté pevné záväzky zamerané najmä na riešenie reformy systému vlastných zdrojov vrátane zavedenia nových vlastných zdrojov, čím by sa výrazne znížil podiel príspevkov na základe HND v rozpočte EÚ, a postupného odstránenia všetkých foriem korekcie, ako aj na zosúladenie trvania VFR s politickými cyklami inštitúcií;

o
o   o

22.  vyzýva Komisiu, aby rozpočtovému orgánu poskytla všetky relevantné informácie o rozpočtových vplyvoch na súčasný VFR v súvislosti s britským referendom z 23. júna 2016 a následným vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie bez toho, aby tým bol dotknutý výsledok budúcich rokovaní medzi oboma stranami;

23.  zdôrazňuje, že mier a stabilita sú základné hodnoty, ktoré Únia musí zachovať; domnieva sa, že Veľkopiatkovú dohodu, ktorá sa ukázala ako veľmi dôležitá pre mier a zmierenie, treba chrániť; zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení a programov na zabezpečenie podpory pre mimoriadne postihnuté regióny v prípade rokovania o vystúpení z EÚ po uplatnení článku 50 Lisabonskej zmluvy,

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie
PDF 350kWORD 47k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Estónska – EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie) (COM(2016)0622 – C8-0389/2016 – 2016/2235(BUD))
P8_TA(2016)0413A8-0314/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0622 – C8-0389/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0314/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Estónsko podalo žiadosť EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v odvetví ekonomickej činnosti v rámci divízie 19 NACE Revision 2 (Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov) a divízie 20 (Výroba chemikálií a chemických produktov); keďže Estónsko nie je rozdelené na regióny úrovne NUTS 2 a keďže sa očakáva, že z 1 550 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF, sa do opatrení zapojí 800 pracovníkov;

E.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF odchylne od kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, podľa ktorého je potrebných aspoň 500 pracovníkov prepustených v referenčnom období deviatich mesiacov v podnikoch, ktoré pôsobia v rovnakom odvetví ekonomickej činnosti vymedzenom ako divízia klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch úrovne NUTS 2 v členskom štáte;

F.  keďže v dôsledku nedávnych otrasov na svetovom trhu s ropou, všeobecného zhoršenia postavenia Európy v rámci medzinárodného obchodu s hnojivami (v prospech výrobcov z Číny) a konkurencie regiónov mimo Európy produkujúcich plyn s nízkymi nákladmi, spoločnosti Eesti Energia AS, Nitrofert AS a Viru Keemia Grupp AS zatvorili závody alebo obmedzili produkciu, čo viedlo k hromadnému vypovedaniu pracovných zmlúv;

G.  keďže Estónsko rozhodlo zahrnúť toto prepúšťanie do jednej žiadosti za región, pretože k prepúšťaniu došlo na rovnakom mieste v rovnakom časovom rámci a týkalo sa prepustených pracovníkov, ktorí majú veľmi podobný profesijný profil;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF sú splnené, a že Estónsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 1 131 358 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov tvoriacich 1 885 597 EUR na personalizované služby pozostávajúce z podpory formálneho štúdia, úhrady nákladov na odbornú prípravu, pokrytia nákladov, ktoré zamestnávatelia vynaložia na školenia, odbornej prípravy týkajúcej sa trhu práce, pracovnej praxe, poradenstva týkajúceho sa dlhov, psychologického poradenstva, príspevkov na štúdium súvisiace s účasťou na formálnom štúdiu, ďalej zo štipendií a z príspevkov na dopravu a bývanie v súvislosti s jazykovými kurzmi estónčiny;

2.  víta úplne prvú žiadosť o finančné prostriedky z EGF, ktorú predložilo Estónsko; domnieva sa, že EGF by mohol byť obzvlášť užitočným nástrojom na pomoc pracovníkom z krajín Únie, ktoré sa vyznačujú malou a zraniteľnejšou ekonomikou;

3.  konštatuje, že Komisia dodržala lehotu 12 týždňov od prijatia vyplnenej žiadosti od estónskych orgánov, 6. júla 2016, až po ukončenie posúdenia, či sú splnené podmienky pre poskytnutie finančného príspevku, 28. septembra 2016, pričom v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

4.  berie na vedomie, že Únia postupne stratila svoje prvenstvo v celosvetovom predaji chemikálií a túto pozíciu obsadila Čína, ktorá v tom istom časovom rámci zvýšila svoj podiel z 9 % na takmer 35 %; pripomína, že výroba minerálnych hnojív je vysoko energeticky náročná (náklady na zemný plyn tvoria až 80 % celkových výrobných nákladov); konštatuje, že v dôsledku klesajúcich cien ropy poklesli estónske vývozy minerálnych palív počas prvých dvoch mesiacov roku 2016 o 25 % v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku; konštatuje, že v Estónsku je vysoká koncentrácia priemyselných odvetví, ktoré sú závislé od cien ropy a zemného plynu;

5.  poukazuje na to, že sa očakáva výrazný dosah prepúšťania na miestne a regionálne hospodárstvo a zamestnanosť;

6.  víta rozhodnutie Estónska spojiť tieto dve hospodárske odvetvia do jednej regionálnej žiadosti, keďže k prepúšťaniam došlo v rovnakom regióne, čím sa zníži administratívna záťaž a umožní sa organizácia spoločných opatrení pre pracovníkov prepustených v oboch odvetviach;

7.  víta skutočnosť, že bola vypracovaná stratégia regionálneho rozvoja, ktorá je načrtnutá v akčnom pláne samosprávneho kraja Ida-Virumaa na roky 2015 – 2020(4), pričom logistika a cestovný ruch sú identifikované ako odvetvia potenciálneho rastu; uznáva skutočnosť, že boli zavedené infraštruktúrne projekty s cieľom posilniť rast a vytvoriť základ pre diverzifikáciu hospodárskej štruktúry;

8.  konštatuje, že relatívne nízky počet prepustených pracovníkov, ktorí sa pravdepodobne zapoja do opatrení (800 z 1 550), možno vysvetliť prianím zamerať opatrenia na najzraniteľnejších pracovníkov na trhu práce, ako aj skutočnosťou, že niektorí pracovníci vyhlásili, že sa nemôžu zúčastniť na opatreniach, ktoré Estónsko plánuje; konštatuje, že medzi cieľovými príjemcami je relatívne vysoký podiel občanov z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Únie (63,3 %);

9.  konštatuje, že medzi personalizované služby spolufinancované z EGF pre prepustených pracovníkov patria pokrytie nákladov za formálne štúdium, náhrada nákladov, ktoré zamestnávatelia vynaložia na školenia, odborná príprava týkajúca sa trhu práce, jazykové kurzy estónčiny, pracovná prax a poradenstvo; berie na vedomie, že Estónsko poskytlo požadované informácie o opatreniach, ktoré sú pre príslušný podnik na základe vnútroštátneho práva alebo podľa kolektívnych dohôd povinné, a potvrdilo, že finančný príspevok z EGF takéto opatrenia nenahrádza;

10.  berie na vedomie, že Estónsko ďalej vyhlasuje, že koordinovaný balík opatrení je zlučiteľný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné, a má veľký potenciál na jeho podporu, čo je v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF;

11.  víta konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane odborových zväzov, združení zamestnávateľov, podnikov a verejných služieb zamestnanosti, ktoré sa uskutočnili na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom vypracovať koordinovaný balík personalizovaných služieb;

12.  pripomína, že opatrenia podľa článku 7 ods. 4 nariadenia o EGF, a to prípravné činnosti, riadenie, informovanie a zverejňovanie a kontrola a podávanie správ, predstavujú pomerne vysoký podiel na celkových nákladoch (7,7 %);

13.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

14.  konštatuje, že opatrenia na podporu príjmov budú predstavovať 27,25 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je pod maximálnou hranicou 35 % stanovenou v nariadení o EGF, ďalej konštatuje, že uvedené opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

15.  konštatuje, že náklady na technickú pomoc predstavujú relatívne vysoké percento celkových nákladov; považuje to za odôvodnené vzhľadom na to, že ide o prvú žiadosť Estónska o mobilizáciu EGF;

16.  konštatuje, že Estónsko potvrdzuje, že na oprávnené opatrenia nedostáva pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a aby nemohlo dochádzať k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

17.  konštatuje, že tieto opatrenia boli navrhnuté v súlade s identifikovanými potrebami v rámci stratégie regionálneho rozvoja v Estónsku a sú zlučiteľné s prechodom na udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

18.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

19.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (na základe žiadosti Estónska – EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ 2016/2099.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4)https://www.siseministeerium.ee/sites/default/files/dokumendid/Arengukavad/ida-virumaa_tegevuskava_2015-2020_26.02.15.pdf


Prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora ***II
PDF 247kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (09389/1/2016 – C8-0360/2016 – 2012/0340(COD))
P8_TA(2016)0414A8-0269/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (09389/1/2016 – C8-0360/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0721),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0269/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 116.
(2) Prijaté texty, 26.2.2014, P7_TA(2014)0158.


Ochranné opatrenia proti škodcom rastlín ***II
PDF 249kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (08795/2/2016 – C8-0364/2016 – 2013/0141(COD))
P8_TA(2016)0415A8-0293/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (08795/2/2016 – C8-0364/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou, ktorá tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0267),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0293/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 104.
(2) Prijaté texty, 15.4.2014, P7_TA(2014)0382.


Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: realizácia priorít na rok 2016
PDF 358kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016 (2016/2101(INI))
P8_TA(2016)0416A8-0309/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2016 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2016 (COM(2016)0321),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2016 (EUCO 26/16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2016(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 s názvom Európsky semester 2016: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách, prevencia a náprava makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2016)0095),

–  so zreteľom na správy Komisie s názvami Ročný prieskum rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), Správa o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700), na odporúčanie Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne (COM(2015)0692) a na návrh Komisie z 26. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 (COM(2015)0701),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. februára 2015 s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. februára 2013(5) a z 15. septembra 2016(6) o zlepšení prístupu MSP k financiám,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0309/2016),

A.  keďže predpoveď Komisie z jari 2016 uvádza očakávanú mieru rastu 1,6 % v eurozóne a 1,8 % v EÚ v roku 2016;

B.  keďže Európa stále čelí významnému investičnému deficitu a existuje potreba zvýšiť vnútorný dopyt a napraviť makroekonomickú nerovnováhu, a súčasne ďalej zvyšovať investície v EÚ;

C.  keďže nezamestnanosť vo všeobecnosti (a najmä štrukturálna nezamestnanosť) v EÚ zostáva jednou z hlavných výziev, ktorým čelia členské štáty, keďže v súčasnosti dosahuje veľmi vysokú mieru (10,5 milióna dlhodobo nezamestnaných v EÚ); keďže aj napriek tomu, že údaje sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zlepšili, nezamestnanosť mladých ľudí a celkové miery nezamestnanosti v okrajových oblastiach Európy stále výrazne presahujú priemernú mieru v EÚ ako celku;

D.  keďže pokles ceny ropy a pomalý hospodársky rast v roku 2016 sa javia ako ďalšie faktory, ktoré prispievajú k znižovaniu miery inflácie na úrovne nižšie ako nula;

E.  keďže politický vývoj, ako napríklad výsledok referenda v Spojenom kráľovstve a vzťahy s Ruskom, ako aj neistota v globálnom hospodárskom vývoji, ešte viac obmedzuje investície;

F.  keďže prílev utečencov do členských štátov takisto oslabuje investície v nich;

G.  keďže na odporúčania európskeho semestra členské štáty reagujú podobne citlivo ako na jednostranné odporúčania OECD (29 % v porovnaní s 30 % v roku 2014);

H.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o ročnom prieskume rastu na rok 2016 na jednej strane zdôraznil potrebu venovať osobitnú pozornosť eurozóne, no zároveň uvítal zlepšenie súboru politík; okrem toho zdôraznil význam väčších investícií, udržateľných reforiem a fiškálnej zodpovednosti s cieľom ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a oživenia v Európe;

Výzvy pre Európu v súvislosti so spomalením celosvetového hospodárstva

1.  so znepokojením konštatuje, že hospodárstvo EÚ bude rásť menej, než sa očakávalo na základe jarnej európskej hospodárskej prognózy na rok 2016, keďže sa očakáva, že HDP v eurozóne sa zvýši iba o 1,6 % a do roku 2017 dosiahne 1,8 %;

2.  zdôrazňuje, že výzvy v EÚ sú naviazané na zhoršujúce sa medzinárodné prostredie, nevykonanie udržateľných reforiem a rozdiely v hospodárskych a sociálnych výsledkoch v rôznych častiach Únie; zdôrazňuje potrebu zlepšiť rast, súdržnosť, produktivitu a konkurencieschopnosť; domnieva sa, že chýbajúce udržateľné investície a nedostatky pri dobudovávaní jednotného trhu uberajú z plného potenciálu rastu EÚ;

3.  víta zameranie Komisie v roku 2016 v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (CSR) na tri hlavné priority na ďalšie posilnenie hospodárskeho rastu: podpora investícií do inovácií, rastu a tvorby pracovných miest, presadzovanie sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a podpor zodpovedných verejných financií; zdôrazňuje však, že Komisia by mala urobiť viac pre posilnenie fiškálnej udržateľnosti v súlade s Paktom stability a rastu, pričom by však v súlade s oznámením Komisie z 13. januára 2015 (COM(2015)0012) mala v plnej miere využiť doložky flexibility;

4.  uznáva, že je dôležitý súlad medzi nástrojmi politiky súdržnosti a širším rámcom správy hospodárskych záležitostí, a to s cieľom podporiť úsilie o zabezpečenie súladu, ktoré je potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami európskeho semestra; zdôrazňuje však, že legitímnosť politiky súdržnosti vyplýva zo zmlúv, pričom táto politika je prejavom európskej solidarity, ktorej hlavným cieľom je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ prostredníctvom zmenšenia rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a financovania investícií súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020 a priblíženie EÚ k jej občanom; zastáva preto názor, že opatrenia prepájajúce účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí by sa mali uplatňovať obozretne a vyvážene, ale iba ako posledná možnosť, a o ich dosahu by sa mali podávať správy; okrem toho pripomína, že pri uplatňovanie takýchto opatrení by malo byť vždy odôvodnené, transparentné a zohľadňovať hospodárske a spoločenské podmienky v dotknutom členskom štáte, aby sa zabránilo obmedzovaniu regionálnych a miestnych investícií, ktoré sú absolútne nevyhnutné pre hospodárstva členských štátov, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), keďže tieto investície maximalizujú rast a vytváranie pracovných miest a stimulujú konkurencieschopnosť a produktivitu, najmä v časoch silného tlaku na verejné výdavky; pokiaľ ide o prípady dvoch členských štátov, ktoré boli predmetom rozhodnutia Rady z 12. júla 2016, čo viedlo k sankciám v rámci postupu pri nadmernom deficite na základe článku 126 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zdôrazňuje návrh Komisie z 27. júla 2016 a následné rozhodnutie Rady z 8. augusta 2016 o zrušení pokút, ktoré mohli byť uložené, s prihliadnutím na odôvodnené žiadosti členských štátov, náročné hospodárske prostredie, reformné úsilie oboch krajín a ich záväzky dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu; v tejto súvislosti sa domnieva, že v návrhu na pozastavenie časti záväzkov na rok 2017 pre európske štrukturálne a investičné fondy v rámci opatrení spájajúcich ich účinnosť s riadnou správou hospodárskych záležitostí, by sa malo zohľadniť stanovisko Európskeho parlamentu vyjadrené počas štruktúrovaného dialógu;

5.  víta skutočnosť, že Komisia aj naďalej obmedzuje počet odporúčaní, a jej úsilie o zefektívnenie semestra tým, že sa pri stanovovaní cieľov politiky počas nasledujúcich 18 mesiacov zameriava najmä na prioritné oblasti makroekonomického a sociálneho významu; opätovne zdôrazňuje, že sa tým uľahčí vykonávanie odporúčaní na základe komplexného a účelného súboru súčasných hospodárskych a sociálnych kritérií; zdôrazňuje, že zníženie počtu odporúčaní by malo viesť k lepšiemu tematickému zameraniu; zdôrazňuje potrebu znížiť hospodárske rozdiely a dosiahnuť väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi;

6.  plne podporuje úsilie zabezpečiť väčšiu zodpovednosť štátov pri formulovaní a vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny ako prebiehajúci reformný proces; domnieva sa, že v záujme zvýšenia zodpovednosti jednotlivých krajín a posilnenia účinného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že viac ako polovicu odporúčaní pre jednotlivé krajiny musia vykonávať miestne a regionálne orgány, by tieto odporúčania mali byť dostatočne vymedzené na základe jasne formulovaných štruktúrovaných priorít na európskej úrovni s prípadným zapojením národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, ak je to vhodné; opakuje, že vzhľadom na rozdelenie právomocí a kompetencií v jednotlivých členských štátoch sa plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny môže zlepšiť aktívnou účasťou miestnych a regionálnych orgánov, preto podporuje návrh kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra, ako navrhol Výbor regiónov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadnu demokratickú kontrolu svojich národných programov reforiem vo svojich národných parlamentoch;

7.  zdôrazňuje, že dlhoročná hospodárska kríza Európy podčiarkla silnú potrebu uľahčiť investície v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, inovácie, výskum a vývoj, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom presadzovania udržateľných štrukturálnych reforiem na podporu tvorby kvalitných pracovných miest a uplatňovania zodpovedných fiškálnych politík s cieľom vytvoriť lepšie prostredie pre zamestnanosť, podniky (najmä MSP) a investície; berie na vedomie vplyv Európskeho fondu pre strategické investície po roku jeho fungovania; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť využívanie EFSI v menej rozvinutých a prechodných regiónoch a skutočne doplnkovú povahu jeho investícií, a zároveň zintenzívniť úsilie o rozvoj investičných platforiem, a to aj na regionálnej úrovni;

8.  podčiarkuje, že stále príliš vysoké miery nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých, poukazujú na to, že schopnosť vytvárať kvalitné pracovné miesta v niekoľkých členských štátoch je stále obmedzená, a zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia, a to na základe konzultácií so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi, s cieľom zintenzívniť investície do zručností, zabezpečiť, aby trhy práce boli inkluzívnejšie, a znížiť sociálne vylúčenie a rastúce nerovnosti v príjmoch a bohatstve, a zároveň udržať zdravé rozpočtové hospodárenie; poznamenáva, že podporné opatrenia na uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä pre MSP, sú nevyhnutné na to, aby bolo možné účinne riešiť pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti v mnohých členských štátoch;

9.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska situácia, v ktorej sa spája prebytok likvidity s úrokovými sadzbami s nulovou dolnou hranicou, málo sľubnými vyhliadkami v oblasti dopytu, obmedzenými investíciami a spotrebu domácností a spoločností, si vyžaduje zavedenie nového súboru politík navrhnutých Komisiou, zameraných na vytváranie rastu; poznamenáva, že menová politika sama o sebe nepostačuje na stimuláciu rastu, keď chýbajú investície a udržateľné štrukturálne reformy;

Priority a ciele odporúčaní na rok 2016

10.  víta odporúčanie Komisie pre tri členské štáty ukončiť postup pri nadmernom deficite; súhlasí s Komisiou, že veľké a konzistentné prebytky bežného účtu naznačujú jasnú potrebu stimulovať dopyt a investície, a to najmä dlhodobé investície, s cieľom zvládnuť budúce výzvy týkajúce sa dopravy a komunikácií, digitálneho hospodárstva, vzdelávania, inovácií a výskumu, zmeny klímy, energetiky, ochrany životného prostredia a starnutia populácie; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala zodpovedné a udržateľné rozpočtové politiky, ktoré podporujú rast a obnovu vo všetkých členských štátoch, kladením väčšieho dôrazu na investície a efektívnosť verejných výdavkov a podporou trvalo udržateľných a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem;

11.  konštatuje, že v eurozóne sú potrebné ďalšie opatrenia na rozšírenie možností financovania, a to najmä pre MSP, ako aj na obmedzenie nesplácaných úverov, v súlade s právnymi predpismi EÚ, s cieľom dosiahnuť zlepšenie bankových súvah, čím sa zvýši schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike; zdôrazňuje, že je dôležité postupne dokončiť a uskutočniť bankovú úniu a rozvinúť úniu kapitálových trhov s cieľom vytvoriť stabilné prostredie pre investície a rast a predísť roztrieštenosti finančného trhu eurozóny;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že investície doteraz neboli dostatočné a neviedli k udržateľnému a inkluzívnemu rastu v EÚ a neprispeli k zlepšeniu podnikateľského prostredia; domnieva sa, že menovú politiku musia dopĺňať vhodné fiškálne politiky zamerané na zvyšovanie rastu v EÚ, a to v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu vrátane jeho doložiek týkajúcich sa flexibility; poznamenáva, že investície na nižšej ako celoštátnej úrovni sa v posledných rokoch výrazne obmedzili, ale stále predstavujú asi šesťdesiat percent verejných investícií v EÚ; zdôrazňuje, že nástroje investičnej politiky, ako napríklad EFSI a EŠIF, si vyžadujú riadne nastavenie prepájania a doplnkovosti medzi nimi, aby sa posilnila pridaná hodnota výdavkov Únie získaním dodatočných zdrojov od súkromných investorov; zdôrazňuje preto, že do programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) by sa mali zapojiť miestne a regionálne orgány, keď budú zostavovať predmetné projekty štrukturálnych reforiem;

Politické reakcie a závery

13.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť celkovú schopnosť EÚ rásť a vytvárať a udržiavať kvalitné pracovné miesta, a teda riešiť vysokú mieru nezamestnanosti vytvorením regulačného rámca, ktorý podporuje rast; domnieva sa, že migrácia by v závislosti od schopnosti členských štátov lepšie využívať zručnosti migrantov a prispôsobiť systémy riadenia migrácie potrebám pracovného trhu mohla zohrávať úlohu pri kompenzácii negatívneho vplyvu starnutia obyvateľstva;

14.  zdôrazňuje význam inkluzívnych vzdelávacích systémov, ktorými sa podporujú inovácie a tvorivosť, a v ktorých sa vyučujú zručnosti relevantné pre pracovný trh, najmä s ohľadom na odborné vzdelávanie; konštatuje, že treba zachovať vhodnú rovnováhu medzi ekonomickými a sociálnymi nákladmi a vplyvmi na životy ľudí v súlade s hodnotami solidarity a subsidiarity, ktoré uznáva EÚ, vďaka ktorej sa možno vyhnúť pretekom v znižovaní miezd mzdy a pracovných noriem, pričom sa treba zamerať na investície do ľudského kapitálu, výskumu a vývoja, ako aj modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že na podporu inovácií, výskumu a rozvoja s cieľom posilniť produktivitu, vytvoriť trvalý rast a pomôcť pri riešení súčasných štrukturálnych výziev, vďaka čomu sa znížia rozdiely v oblasti inovácií oproti ostatným ekonomikám, sú potrebné dobre navrhnuté politiky;

15.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila opatrenia, ktorými sa obmedzujú prekážky pre rozsiahlejší prílev investícií a obchod, ktoré vznikajú na úrovni EÚ v dôsledku nedostatočnej zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o stratégie, ktoré sa majú dodržiavať, a to najmä v týchto oblastiach: energetika, doprava, komunikácia a digitálne hospodárstvo; berie na vedomie vplyv schválenia bankovej únie a na vnútroštátnej úrovni zložitých právnych systémov, korupcie, nedostatku transparentnosti vo finančnom sektore, zastaranej byrokracie, nedostatočnej digitalizácie verejných služieb, prideľovania zdrojov, existencie prekážok vnútorného trhu v bankovom sektore a v sektore poisťovníctva a vzdelávacích systémov, ktoré zostávajú nezosúladené s požiadavkami trhu práce a dokončením jednotného trhu, na poskytovanie bankových úverov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že so zreteľom na stratégiu Európa 2020, v ktorej sa do programu EÚ po prvýkrát začlenil boj proti chudobe, sa nepodarí dosiahnuť cieľ znížiť mieru chudoby v Únii; domnieva sa, že cieľ bojovať proti chudobe by sa do politík EÚ mal začleňovať už pri ich navrhovaní;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité vyhýbať sa nadmernému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, keďže nadmerné zdanenie znižuje stimuly pre neaktívne osoby, nezamestnaných, osoby s nízkou mzdou a druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, aby sa vrátili do zamestnania;

18.  berie na vedomie prebiehajúce rokovania medzi Komisiou a členskými štátmi o metodike výpočtu produkčnej medzery;

19.  poukazuje na to, že treba vynaložiť úsilie na odstránenie zostávajúcich prekážok pre investície v členských štátoch a umožniť vhodnejšiu kombináciu politík zameranú na podporu udržateľného rastu vrátane skutočného zamerania výdavkov na výskum a vývoj; domnieva sa, že verejná a súkromná podpora výskumných a vzdelávacích inštitúcií je kľúčovým faktorom konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva, a že slabosť alebo absencia tejto infraštruktúry výrazne znevýhodňuje určité krajiny; zdôrazňuje, že neexistuje ideálne univerzálne riešenie pre inovačnú politiku EÚ, ale že s cieľom preklenúť priepasť inovačnej kapacity v EÚ treba odporučiť dostatočne diferencované inovačné politiky v členských štátoch, ktoré sa opierajú o už dosiahnuté úspechy;

20.  víta dohodu na konferencii o zmene klímy v Paríži (COP 21) v decembri 2015 a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ju vykonávali.

Odvetvové príspevky k európskemu semestru 2016

Zamestnanosť a sociálna politika

21.  domnieva sa, že Rada a Komisia by sa mali zamerať na dosiahnutie toho, aby procesy fiškálnej konsolidácie boli sprevádzané opatreniami na znižovanie nerovností a zdôrazňuje, že procesy európskeho semestra by mali pomôcť nachádzať odpovede na existujúce a vznikajúce sociálne výzvy, čím sa zabezpečí účinnejšie hospodárstvo; poukazuje na to, že sociálne investície do ľudského kapitálu musia predstavovať ústrednú doplnkovú činnosť, keďže ľudský kapitál je jedným z faktorov rastu a hnacou silou konkurencieschopnosti a rozvoja; žiada, aby hlavné štrukturálne reformy presadzované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sprevádzalo posúdenie sociálneho vplyvu, pokiaľ ide o ich krátkodobé, strednodobé a dlhodobé účinky, s cieľom lepšie pochopiť sociálny a hospodársky dosah, ako aj dosah na zamestnanosť, a to najmä na tvorbu pracovných miest a hospodársky rast;

22.  zdôrazňuje, že nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí, ostáva v európskych spoločnostiach naďalej hlavným problémom a že podľa Komisie miera nezamestnanosti naďalej postupne klesá, no s počtom 21,2 milióna nezamestnaných, ktorý dosiahla v apríli 2016, stále zostáva nad úrovňou z roku 2008, s obrovskými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi; poukazuje na potrebu kvalitatívneho a kvantitatívneho vyhodnotenia nezamestnanosti, aby sa predišlo zvyšovaniu jej úrovne výlučne kvôli neistým pracovným podmienkam alebo znižovaniu pracovnej sily; konštatuje, že napriek výsledkom v oblasti zručností a vedomostí vzdelávacie systémy v niektorých členských štátoch zaostávajú z medzinárodného hľadiska a predstavujú narastajúce nedostatky v zručnostiach, čo prispieva ku skutočnosti, že 39 % obchodných spoločností má stále problémy pri hľadaní zamestnancov s požadovanými zručnosťami; trvá na tom, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny viac uprednostňovalo prekonanie štrukturálnej nerovnováhy na trhu práce vrátane dlhodobej nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zdôrazňuje potrebu ďalšieho investovania do vzdelávania a systémov odbornej prípravy a ich rozvoja, čím sa spoločnosti poskytnú nástroje a možnosti prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu práce;

23.  poukazuje na to, že medzi rokmi 2008 až 2014 sa počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v EÚ zvýšil o 4,2 milióna, čo v súčasnosti predstavuje vyše 22 miliónov (22,3 %); konštatuje, že Komisia uviedla, že „väčšina členských štátov stále čelí vážnym dôsledkom krízy“; žiada Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie na zníženie chudoby, sociálneho vylúčenia a zvyšujúcej sa nerovnosti, s cieľom bojovať proti hospodárskym a sociálnym nerovnostiam medzi členskými štátmi; zastáva názor, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zníženie nerovnosti by mali byť v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny jednou z priorít, keďže majú zásadný význam z hľadiska dosiahnutia trvalého hospodárskeho rastu a sociálne udržateľného tempa vykonávania;

24.  pripomína, že sociálne zodpovedné reformy musia byť, ako uviedol Európsky parlament, založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom rozdelení bohatstva, teda modeli, v rámci ktorého sa zaručí rovnosť a sociálna ochrana, ochrana zraniteľných skupín a zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov;

25.  zastáva názor, že hospodársky rast musí zaručiť pozitívny sociálny vplyv; víta zavedenie troch nových ukazovateľov zamestnanosti do makroekonomickej tabuľky; opakuje svoju výzvu, aby boli považované za rovnocenné s existujúcimi hospodárskymi ukazovateľmi, pričom sa zaručí lepšie vyhodnotenie vnútornej nerovnováhy a zvýši sa účinnosť štrukturálnych reforiem; požaduje v tejto súvislosti, a v záujme vyhnutia sa selektívnemu uplatňovaniu, aby sa umožnili hĺbkové analýzy a aby sa lepšie pochopili príčinné súvislosti medzi politikami a opatreniami; navrhuje zavedenie postupov pri sociálnej rovnováhe pri navrhovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, s cieľom zabrániť pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálne normy, pričom by sa malo vychádzať z účinného využívania sociálnych ukazovateľov a ukazovateľov zamestnanosti v mikroekonomickom dohľade; zastáva názor, že ukazovateľom zamestnanosti a hospodárskym ukazovateľom by sa mal prisudzovať rovnaká váha, pričom by sa zároveň mala posilniť úloha Rady EPSCO v európskom semestri;

26.  domnieva sa, že zavedenie troch ukazovateľov zamestnanosti ukazuje, že európska stratégia zamestnanosti vrátane usmernení politík zamestnanosti zohráva dôležitú úlohu v správe hospodárskych záležitostí EÚ, ale je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, a to najmä zavedením sociálnych ukazovateľov;

27.  uznáva, že Komisia začala prácu na vytvorení európskeho piliera sociálnych práv, no pripomína potrebu dosiahnutia výsledkov v rámci procesu konzultácií a prijímania nových účinných krokov zameraných na dosiahnutie hlbšej a spravodlivejšej EÚ, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti; v tomto zmysle upozorňuje na správu piatich predsedov, v ktorej sa požaduje väčšia hospodárska a sociálna konvergencia, no uznáva, že neexistuje jednotné riešenie vhodné pre všetkých; je v tomto zmysle presvedčený, že pre každý členský štát by sa mala prijímať prispôsobená spoločná politika; domnieva sa, že všetky európske opatrenia by sa mali týkať nerovností a rozdielov v príjmoch v rámci členských štátov, a ich cieľom musí byť viac, než zaoberať sa iba situáciou tých v najväčšej núdzi;

28.  uznáva, že v rámci európskeho semestra sa v súčasnosti kladie väčší dôraz na zamestnanosť a výsledky v sociálnej oblasti; vyzýva členské štáty, pri rešpektovaní ich právomocí, aby podnikli naliehavé opatrenia s cieľom zabezpečiť dôstojnú prácu s dôstojnou mzdou, dostupnosť primeraného minimálneho príjmu a sociálnej ochrany (ktorá už znížila mieru chudoby z 26,1 % na 17,2 %) a kvalitných verejných služieb a podporuje rozvoj a vytvorenie vhodného udržateľného systému sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby členským štátom ponúkla podporu a vymieňala si s nimi osvedčené postupy, s cieľom zlepšiť administratívne kapacity na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, keďže ide o hlavnú výzvu z hľadiska oživenia dlhodobých investícií a zabezpečenia tvorby pracovných miest a udržateľného rastu;

29.  zdôrazňuje, že poskytovanie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia sú právomocou členského štátu, ktorú Únia koordinuje, ale neharmonizuje;

30.  uznáva, že stanovenie miezd je právomocou členského štátu, ktorá sa v súlade so zásadou subsidiarity musí rešpektovať;

31.  berie na vedomie skutočnosť, že nezamestnanosť mladých ľudí sa znížila, ale poukazuje na to, že v EÚ stále dosahuje neuveriteľne vysokú úroveň s vyše 4 miliónmi nezamestnaných do 25 rokov, z ktorých 2,885 milióna je v eurozóne; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako tri roky po začatí iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú výsledky vykonávania záruky pre mladých ľudí veľmi nerovnomerné a v niektorých prípadoch neúčinné; vyzýva Komisiu, aby v októbri 2016 predložila podrobnú analýzu jej vykonávania, ktorá bude základom pokračovania tohto programu;

32.  pripomína, že v mnohých členských štátoch sa každý rok znižujú dávky v nezamestnanosti, čo je okrem iných faktorov dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti, v dôsledku čoho sa zvyšuje počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby a sociálneho vylúčenia; požaduje záruku primeraných dávok v nezamestnanosti, aby mohli ľudia dôstojne žiť, a opatrenia na plynulé začlenenie týchto ľudí na trh práce;

33.  upozorňuje na skutočnosť, že nerovnováha v dôchodkových systémoch je v podstate dôsledkom nezamestnanosti, znehodnocovania miezd a neistých pracovných miest; požaduje preto reformy, ktorými by sa zaručili primerané finančné prostriedky do prvého piliera dôchodkového systému, ktorý zaručuje slušné dôchodky aspoň nad hranicou chudoby;

34.  opätovne pripomína, že voľný pohyb osôb je základom posilnenia konvergencie a integrácie medzi európskymi krajinami;

35.  berie na vedomie zvýšenie počtu odporúčaní (piatim členským štátom) týkajúcich sa režimov minimálnej mzdy; vyzýva však Komisiu, so zreteľom na skutočnosť, že veľká nerovnosť príjmov neškodí len sociálnej súdržnosti, ale aj udržateľnému hospodárskemu rastu (ako to nedávno uviedli MMF aj OECD), aby splnila sľub predsedu Junckera z jeho inauguračnej reči, poskytnúť všetkým Európanom primeraný príjem prostredníctvom európskeho rámca pre minimálnu mzdu s cieľom pokryť základné životné náklady, pričom sa budú dodržiavať vnútroštátne postupy a zásada subsidiarity;

36.  vyjadruje obavy zo zvyšovania nerovnosti príjmov, ktoré čiastočne súvisí s neúčinnými reformami trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest s cieľom znížiť segmentáciu trhu práce spolu s opareniami na zvýšenie minimálnej mzdy na slušnú úroveň a posilniť kolektívne vyjednávanie a postavenie zamestnancov v systémoch stanovovania miezd, aby sa tak znížili mzdové rozdiely; upozorňuje, že v posledných desaťročiach pripadá väčšia časť hospodárskych výhod vedeniu podnikov, pričom mzdy zamestnancov stagnujú alebo sa znižujú; domnieva sa, že tieto neúmerné mzdové rozdiely zvyšujú nerovnosť a škodia produktivite a konkurencieschopnosti spoločností;

37.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že miera dlhodobej nezamestnanosti je s 10,5 milióna nezamestnanými v EÚ stále vysoká, a pripomína, že začlenenie dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh má zásadný význam pre zaručenie udržateľnosti systémov sociálnej ochrany, ako aj pre sebavedomie týchto ľudí; vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočnou činnosťou členských štátov pri vykonávaní odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce; opätovne vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie o vytvorenie inkluzívnych príležitostí na celoživotné vzdelávanie pre pracujúcich a uchádzačov o zamestnanie zo všetkých vekových kategórií a aby čo najskôr prijala opatrenia na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ a tam, kde je to možné, mobilizovala ďalšie zdroje;

38.  domnieva sa, že sociálna ochrana vrátane dôchodkov a služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a dlhodobá starostlivosť, je stále zásadne dôležitá pre vyvážený a inkluzívny rast, dlhší aktívny pracovaný život, vytváranie pracovných miest a znižovanie nerovností; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky, ktorými sa zaručí, že systém sociálnej ochrany bude počas života človeka dostatočný, primeraný, efektívny a kvalitný, a zaručí sa nimi slušný život, pričom prispejú k boju proti nerovnosti a podporia inklúziu s cieľom odstrániť chudobu, a to najmä u ľudí vylúčených z trhu práce a najzraniteľnejších skupín;

39.  poukazuje na fyzické aj digitálne prekážky, s ktorými sa ešte stále stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; dúfa, že akt o zdravotnom postihnutí, ktorý iniciovala Komisia, sa bude vykonávať čo najskôr, a že sa účinne zameria na konkrétne opatrenia na podporu začleňovania a prístupu;

Vnútorný trh

40.  víta veľké množstvo odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré podporujú dobre fungujúci a integrovaný jednotný trh vrátane financovania a investičných príležitostí, ktoré podporujú podniky, a to najmä MSP, a pomáhajú vytvárať pracovné miesta, elektronickú verejnú správu, verejné obstarávanie a vzájomné uznávanie vrátane vzájomného uznávania kvalifikácií; zdôrazňuje, že ak má byť vplyv týchto oblastí politiky účinný, kľúčom je presadzovanie; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby Komisia v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny venovala čo najväčšiu pozornosť zavedeniu dlhodobých reforiem, ktoré majú značný vplyv, najmä vo vzťahu k sociálnym investíciám, zamestnanosti a odbornej príprave;

41.  uvádza, že jednotný trh je základom hospodárstva EÚ, a zdôrazňuje, že inkluzívny jednotný trh so zlepšenou správou vecí verejných, ktorá kladie do popredia lepšiu reguláciu a hospodársku súťaž, je kľúčovým nástrojom na zlepšenie rastu, súdržnosti, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a teda na zachovanie dôvery podnikateľského sektora a spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby sledovala pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, a opakovane zdôrazňuje, že je dôležité formálne začlenenie piliera jednotného trhu do európskeho semestra s cieľom umožniť nepretržité monitorovanie ukazovateľov jednotného trhu, ktoré umožňuje systematické sledovanie a vyhodnocovanie pokroku členských štátov v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

42.  víta odhodlanie Komisie riešiť nedostatok koordinácie v oblasti daní v rámci EÚ, najmä ťažkosti, ktorým čelia MSP v dôsledku zložitosti rozdielnych vnútroštátnych predpisov v oblasti DPH; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť ešte väčšej koordinácie, a najmä možnosť prístupu zjednodušenia DPH na digitálnom jednotnom trhu;

43.  odsudzuje prekážky, ktoré stále existujú alebo ktoré boli vytvorené, a ktoré bránia dobre fungujúcemu a integrovanému jednotnému trhu; upozorňuje predovšetkým na čiastočnú transpozíciu a vykonávanie smernice o službách v mnohých členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby účinnejšie presadzovala to, k čomu sa členské štáty zaviazali v rámci práva EÚ; pripomína záväzok Komisie využívať v prípade potreby konania o porušení povinnosti, s cieľom zabezpečiť plné vykonávanie právnych predpisov pre jednotný trh s tovarom a službami a v digitálnej oblasti;

44.  poukazuje na to, že systém uznávania odborných kvalifikácií je podporený zásadou vzájomnej dôvery medzi právnymi systémami a vzájomnou kontrolou kvality kvalifikácií; konštatuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia v záujme lepšieho vykonávania vzájomného uznávania odborných kvalifikácií; zdôrazňuje, že riadne presadzovanie a lepšia právna regulácia sú vzhľadom na rozdrobenie jednotného trhu, ktoré obmedzuje hospodársku činnosť a možnosť výberu pre spotrebiteľov, kľúčové a mali by sa vzťahovať na všetky sektory podnikania a uplatňovať na existujúce a budúce právne predpisy; víta vykonávanie mapovania regulovaných kvalifikácií a profesií, na základe ktorého sa vytvorí interaktívna verejná databáza, ktorá môže pomôcť národným akčným plánom členských štátov;

45.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny naďalej poukazujú na nedostatky v oblasti verejného obstarávania, ako je napríklad nedostatočná hospodárska súťaž a transparentnosť, pričom 21 členských štátov netransponovalo legislatívny balík v plnej miere, čo spôsobuje narušenia trhu; vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržali svoje právne záväzky prostredníctvom prijatia postupov potrebných na začatie konaní o porušení povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky, efektívne a transparentne dohliadala na to, aby administratívne postupy nevytvárali podnikom neprimeranú záťaž a aby nebránili MSP v účasti na verejnom obstarávaní;

46.  podporuje členské štáty v úsilí o modernizáciu verejných administratívnych služieb, najmä prostredníctvom elektronickej verejnej správy, a žiada lepšiu cezhraničnú spoluprácu, zjednodušenie administratívnych postupov a interoperabilitu orgánov verejnej správy v prospech všetkých podnikov a občanov, a zároveň vyzýva Komisiu, aby sa v prípade financovania elektronizácie verejných služieb z rozpočtu EÚ angažovala v účinnejšom monitorovaní primeranosti použitia týchto prostriedkov;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Rady, Komisie a Euroskupiny, prezidentovi ECB a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0058.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.
(3) Ú. v. EÚ C 165 E, 11.6.2013, s. 24.
(4) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0358.


Transmastné kyseliny
PDF 273kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o transmastných kyselinách (2016/2637(RSP))
P8_TA(2016)0417B8-1115/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom(1), a najmä na jeho článok 30 ods. 7,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. decembra 2015 o transmastných kyselinách v potravinách a celkovo v strave obyvateľstva Únie (COM(2015)0619),

–  so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra s názvom Trans fatty acids in Europe: where do we stand?synthesis of the evidence: 2003 – 2013 (Transmastné kyseliny v Európe: aká je súčasná situácia? Súhrn dôkazov: 2003 – 2013),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2009, v ktorom poskytuje odporúčania k dennému príjmu transmastných kyselín,

–  so zreteľom na publikácie Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom The effectiveness of policies for reducing dietary transfat:systematic review of the evidence (Účinnosť politických opatrení na znižovanie potravinových transmastných kyselín: systematický prehľad dôkazov)(2), Eliminating trans fats in Europe – A policy brief (Odstránenie transmastných kyselín v Európe – prehľad politiky)(3)Effect of trans-fatty acid intake on blood lipids and lipoproteins:systematic review and meta-regression analysis (Účinok príjmu transmastných kyselín na krvné lipidy a lipoproteíny: systematické skúmanie a metaanalýza)(4),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o transmastných kyselinách (O-000105/2016 – B8-1801/2016 and O-000106/2016 – B8-1802/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže transmastné kyseliny predstavujú osobitný druh nenasýtených tukov;

B.  keďže sa síce transmastné kyseliny prirodzene nachádzajú v potravinových výrobkoch z prežúvavcov, ako sú mliečne výrobky a mäso, v niektorých rastlinách a výrobkoch rastlinného pôvodu (pór, hrach, šalát a repkový olej), väčšinou sa vyskytujú v priemyselne vyrábaných čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch (rastlinné oleje, ktoré boli pozmenené pridaním atómov vodíka a ktoré sa používajú na vyprážanie, pečenie a v spracovaných potravinách na predĺženie životnosti);

C.  keďže príjem transmastných kyselín je väčšinou spojený s konzumáciou priemyselne vyrobených čiastočne hydrogenovaných olejov, ktoré sa používajú v priemysle v širokom spektre nápojov potravinových výrobkoch (v balených i nebalených potravinách, ako sú voľne predávané potraviny a potraviny ponúkané v stravovacích službách);

D.  keďže úrad EFSA v roku 2010 dospel k záveru, že transmastné kyseliny zo zdrojov pochádzajúcich z prežúvavcov majú podobné účinky ako transmastné kyseliny z priemyselných výrobkov;

E.  keďže tuk prežúvavcov obsahuje 3 – 6 % transmastných kyselín;

F.  keďže ľudská spotreba prirodzene sa vyskytujúcich transmastných kyselín z prežúvavcov je vo všeobecnosti nízka a keďže Svetová zdravotnícka organizácia poukazuje na to, že nie je pravdepodobné, že by tieto prirodzene sa vyskytujúce transmastné kyseliny predstavovali v rámci súčasného bežného stravovania zdravotné riziko, a to vzhľadom na ich pomerne nízky príjem;

G.  keďže toto uznesenie sa týka len priemyselne vyrábaných mastných kyselín;

H.  keďže mnohé reštaurácie a zariadenia rýchleho občerstvenia používajú tuky obsahujúce transmastné kyseliny na ponorné vyprážanie potravín, pretože sú lacné a možno ich v priemyselných fritézach používať opakovane;

I.  keďže počas prípravy niektorých potravín (napr. sušienok, koláčov, slaných pochutín, vyprážaných jedál) sa používajú alebo vznikajú ďalšie transmastné kyseliny;

J.  keďže častá konzumácia priemyselne vyrábaných hydrogenovaných rastlinných olejov sa spája s vyšším rizikom vzniku srdcovo-cievnych ochorení (a to viac než akýkoľvek iný dlhodobo pôsobiaci faktor), neplodnosti, endometriózy, žlčníkových kameňov, Alzheimerovej choroby, cukrovky, obezity a niektorých druhov rakoviny;

K.  keďže európske orgány by mali prijať všetky potrebné opatrenia na boj proti príčinám obezity;

L.  keďže vysoký príjem transmastných kyselín (viac než akákoľvek iná živina na kalorickom základe) zvyšuje riziko vzniku koronárnej choroby srdca, ktorá má podľa konzervatívneho odhadu v EÚ na svedomí približne 660 000 úmrtí ročne, čiže približne 14 % celkového počtu úmrtí;

M.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín odporúča, aby „príjem transmastných kyselín bol čo možno najnižší v rámci nutrične primeranej stravy“(5);

N.  keďže Svetová zdravotnícka organizácia konkrétnejšie odporúča, že konzumácia transmastných kyselín by mala tvoriť menej než 1 % denného energetického príjmu(6);

O.  keďže americký Úrad pre potraviny a lieky (FDA) v júni 2015 dospel k záveru, že čiastočne hydrogenované oleje nie sú „vo všeobecnosti považované za bezpečné“ na použitie v ľudskej potrave;

P.  keďže napriek tomu, že sú údaje pre celú EÚ dostupné v obmedzenej miere, nedávna štúdia, ktorá zozbierala údaje z deviatich krajín EÚ, uvádza, že priemerná denná spotreba transmastných kyselín je menej než 1 % denného energetického príjmu, ale v osobitných podskupinách obyvateľstva niektorých z týchto členských štátov je ich príjem vyšší(7);

Q.  keďže analýza najnovších verejne dostupných údajov potvrdzuje, že napriek údajnému zníženiu obsahu transmastných kyselín v istých potravinách existuje na niektorých trhoch EÚ s potravinami stále veľké množstvo potravín s vysokým obsahom týchto kyselín, t. j. nad 2 g transmastných kyselín na 100 g tuku (napr. sušienky alebo pukance, ktoré majú približne 40 – 50 g transmastných kyselín/100 g tuku, ako aj nebalené potraviny ako pekárenské výrobky);

R.  keďže medzinárodné štúdie dokazujú, že politiky zamerané na obmedzenie obsahu transmastných kyselín v potravinách vedú k zníženiu ich obsahu bez toho, aby dochádzalo k zvýšeniu celkového obsahu tuku; keďže tieto politiky sú realizovateľné, dosiahnuteľné a môžu mať pozitívny dosah na verejné zdravie;

S.  keďže skutočnosť, že iba tretina spotrebiteľov v EÚ má isté vedomosti o transmastných kyselinách, dokazuje, že opatrenia týkajúce sa označovania nie sú účinné a že treba prijať opatrenia na zvýšenie povedomia o tejto problematike prostredníctvom systému vzdelávania a mediálnych kampaní;

T.  keďže právne predpisy EÚ neregulujú obsah transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, ani nevyžadujú ich označovanie;

U.  keďže Rakúsko, Dánsko, Lotyšsko a Maďarsko zaviedli právne predpisy, ktoré obmedzujú obsah transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, pričom väčšina ostatných členských štátov si vybrala dobrovoľné opatrenia, ako je samoregulácia, odporúčania k stravovaniu či kritériá týkajúce sa zloženia osobitných tradičných výrobkov;

V.  keďže je dokázané, že zavedenie zákonných limitov pre priemyselne vyrábané transmastné kyseliny v Dánsku, ktoré v roku 2003 obmedzilo obsah týchto kyselín v olejoch a tukoch na 2 %, bolo úspešné a viedlo k zníženiu počtu úmrtí spôsobených srdcovo-cievnymi ochoreniami(8);

W.  keďže jediný spôsob, ako môžu spotrebitelia zistiť, či výrobok obsahuje transmastné kyseliny, je skontrolovať, či sú v zložení balených výrobkov uvedené čiastočne hydrogenované oleje; keďže podľa súčasných pravidiel EÚ môžu byť spotrebitelia zmätení, pokiaľ ide o rozdiel medzi čiastočne hydrogenovanými olejmi (obsahujúcimi okrem iných mastných kyselín aj transmastné kyseliny) a plne hydrogenovanými olejmi (obsahujúcimi iba saturované mastné kyseliny a žiadne transmastné kyseliny), keďže v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 sa požaduje, aby sa táto informácia uvádzala na zozname zložiek obsiahnutých v balených potravinách;

X.  keďže nedávne štúdie preukázali, že ľudia s vyšším sociálno-ekonomickým postavením sa stravujú zdravšie než ľudia s nižším sociálno-ekonomickým postavením a že spolu s tým, ako rastie sociálna nerovnosť, sa tento rozdiel sa stále prehlbuje;

Y.  keďže konkrétne transmastné kyseliny sa používajú skôr v lacnejších potravinách, a vzhľadom na to, že ľudia s nižšími príjmami sú vo väčšej miere vystavení konzumácii lacnejších potravín s vysokým obsahom transmastných kyselín, môže dochádzať k prehlbovaniu nerovností z hľadiska zdravia;

Z.  keďže by sa na úrovni EÚ mali prijať vhodné rozhodnutia, ktoré by obmedzili príjem priemyselne vyrábaných transmastných kyselín;

AA.  keďže zdravotnícke organizácie, spotrebiteľské skupiny, združenia zdravotníckych pracovníkov a potravinárske podniky vyzvali(9) Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zníženie množstva priemyselných transmastných kyselín v potravinách na podobnú úroveň, akú stanovili dánske orgány (t. j. 2 g transmastných kyselín na 100 g tuku);

1.  pripomína, že otázka transmastných kyselín je pre Európsky parlament prioritou, a opakuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o riziká, ktoré predstavujú transmastné kyseliny z hľadiska ľudského zdravia;

2.  zdôrazňuje, že USA už oznámili, že vzhľadom na záver z roku 2015, podľa ktorého transmastné kyseliny nie sú všeobecne uznávané ako bezpečné, výrobcovia potravín budú musieť od polovice roka 2018 odstrániť čiastočne hydrogenované oleje z výrobkov, ktoré sa predávajú na domácom trhu;

3.  pripomína dôkazy, ktoré potvrdzujú, že obmedzenie transmastných kyselín môže priniesť rýchle a výrazné zdravotné zlepšenia; v tejto súvislosti poukazuje na pozitívnu skúsenosť Dánska, ktoré v roku 2003 zaviedlo celoštátnu 2 % hornú hranicu pre obsah transmastných kyselín v olejoch a tukoch;

4.  zdôrazňuje, že väčšina obyvateľov EÚ – predovšetkým tie najzraniteľnejšie osoby – nemajú dostatok informácií o transmastných kyselinách a o dôsledkoch ich konzumácie pre zdravie, čo môže spotrebiteľom brániť v informovanom rozhodovaní;

5.  je znepokojený tým, že zraniteľné skupiny vrátane občanov s nižším vzdelaním a sociálno-ekonomickým postavením, ako aj deti majú väčší sklon ku konzumácii potravín s vyšším obsahom transmastných kyselín;

6.  uznáva, že všetky existujúce stratégie na obmedzenie transmastných kyselín sú podľa všetkého spojené s výrazným znížením obsahu transmastných kyselín v potravinách, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne harmonizovaným prístupom EÚ k problematike transmastných kyselín; zdôrazňuje, že samostatné opatrenia členských štátov povedú k zmesi nariadení, čo môže mať rozdielne vplyvy na zdravie v jednotlivých členských štátoch, a navyše oslabiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu a inovácie v potravinárstve;

7.  domnieva sa preto, že ak sa má výrazne obmedziť priemerný príjem transmastných kyselín, opatrenia by sa nemali prijímať výlučne na vnútroštátnej úrovni, ale že sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ;

8.  pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie(10) je vykonávanie politiky označovania transmastných kyselín pravdepodobne najnákladnejšiou možnosťou, kým v krajinách, ktoré transmastné kyseliny zakázali, mal tento zákaz vzhľadom na nízke náklady na jeho vykonávanie a monitorovanie minimálny finančný dosah;

9.  vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na nedostatočnú informovanosť spotrebiteľov o negatívnych vplyvoch transmastných kyselín na zdravie je povinné označovanie týchto kyselín v rámci úsilia o obmedzenie príjmu transmastných kyselín občanmi EÚ síce dôležitým, ale nepostačujúcim nástrojom v porovnaní so zavedením povinných limitov;

10.  zdôrazňuje ďalej v tomto smere, že stratégia označovania transmastných kyselín sa týka len určitých potravín a nevzťahuje sa na nebalené potraviny alebo jedlá v reštauračných zariadeniach;

11.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zriadila zákonný limit EÚ pre priemyselne vyrábané transmastné kyseliny vo všetkých potravinách (t. j. v prípade prísad, ako i v konečnom výrobku) s cieľom obmedziť ich príjem vo všetkých skupinách obyvateľstva;

12.  žiada, aby bol tento návrh predložený do dvoch rokov;

13.  žiada, aby tento návrh sprevádzalo posúdenie vplyvu, v rámci ktorého sa vyhodnotia priemyselné náklady na zmenu receptúr, ktoré by vznikli v dôsledku povinného limitu, ako aj možnosť prenesenia týchto nákladov na spotrebiteľov;

14.  v tejto súvislosti berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že uskutoční dôkladné posúdenie nákladov a prínosov rôznych možností hraničných hodnôt, a žiada Komisiu, aby osobitne zohľadnila ich dosah na MSP;

15.  vyzýva potravinársky priemysel, aby uprednostnil alternatívne riešenia, ktoré sú v súlade so zdravotnými a environmentálnymi normami, ako napríklad využívanie zlepšených olejov, nové postupy na úpravu tukov alebo kombináciu náhrad za transmastné kyseliny (vláknina, celulóza, škrob, bielkovinové zmesi atď.);

16.  ďalej žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zvyšovaní gramotnosti v oblasti výživy, aby umožnila spotrebiteľom vyberať si zdravšie potraviny a podporovala ich v tomto rozhodovaní a aby sa zapojila do diskusie so zástupcami priemyslu s cieľom povzbudiť ich k zmene zloženia ich výrobkov, aby boli zdravšie;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.
(2) Bulletin of the World Health Organisation 2013; 91:262–269H.
(3) http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0010/288442/Eliminating-trans-fats-in-Europe-A-policy-brief.pdf?ua=1
(4) http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/246109/1/9789241510608-eng.pdf
(5) EFSA Journal 2010; 8(3):1461.
(6) http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/42665/1/WHO_TRS_916.pdf?ua=1 pg89, WHO/FAO technical report series 916
(7) Mouratidou et al. Trans Fatty acids in Europe: where do we stand? (Transmastné kyseliny v Európe: aká je všeobecná situácia?) JRC Science and Policy Reports 2014; doi:10.2788/1070.
(8) Brandon J. et al. Denmark’s policy on artificial trans fat and cardiovascular disease (Politika Dánska v oblasti transmastných kyselín a srdcovo-cievnych ochorení), Am J Prev Med 2015.
(9) http://www.beuc.eu/publications/open_letter_industrially_produced_tfas_freeeu.pdf
(10) Eliminating trans fats in Europe: a policy brief (Odstraňovanie tukov v Európe: prehľad politiky), strana 6.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia