Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 22. novembra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Dohoda o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Ukrajinou a Europolom *
 Žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha
 Žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha
 Dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov ***II
 Prístup daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí *
 Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2015
 Zelená kniha o retailových finančných službách
 Európska obranná únia
 Uvoľnenie potenciálu osobnej vodnej dopravy
 Zvyšovanie účinnosti rozvojovej spolupráce

Dohoda o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Ukrajinou a Europolom *
PDF 249kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Ukrajinou a Európskym policajným úradom (Europol) zo strany Europolu (10345/2016 – C8-0267/2016 – 2016/0811(CNS))
P8_TA(2016)0428A8-0342/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10345/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0267/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností(2), a najmä na jeho články 5 a 6,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0342/2016),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  vyzýva Komisiu, aby po dátume začatia uplatňovania nového nariadenia o Europole(4) posúdila ustanovenia obsiahnuté v dohode o spolupráci; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament a Radu o výsledkoch tohto posúdenia a v prípade potreby predložila odporúčanie na poverenie začať opätovné medzinárodné rokovania o dohode;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).


Žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha
PDF 257kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha (2016/2115(IMM))
P8_TA(2016)0429A8-0318/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha, ktorú 14. apríla 2016 podal francúzsky minister spravodlivosti v súvislosti so súdnym vyšetrovaním (spis. zn. 14142000183), ktoré sa začalo proti Jeanovi-Françoisovi Jalkhovi na krajskom súde v Nanterre na základe spoločného podania predloženého združením Maison des potes – Maison de l’égalité pre verejné podnecovanie k rasovej a náboženskej diskriminácii, a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 8. júna 2016,

–  po vypočutí Jeana-Françoisa Jalkha v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky, zmenený ústavným zákonom č. 95-880 zo 4. augusta 1995,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0318/2016),

A.  keďže prokurátor odvolacieho súdu v Paríži požiadal o zbavenie poslaneckej imunity poslanca Európskeho parlamentu Jeana-Françoisa Jalkha v súvislosti so súdnym konaním vo veci údajného spáchania trestného činu;

B.  keďže zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha súvisí s údajným spáchaním trestného činu verejného podnecovania k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, rasy alebo náboženstva ústnym podaním, písomne, graficky alebo prostredníctvom verejnej elektronickej komunikácie neznámou osobou alebo neznámymi osobami a podľa francúzskeho práva, konkrétne podľa článku 24 ods. 8, článku 23 ods. 1 a článku 42 zákona z 29. júla 1881 a článku 93 ods. 3 zákona č. 82-652 z 29. júla 1982, je trestným činom, za ktorý sa ukladajú tresty podľa článku 24 ods. 8, 10, 11 a 12 zákona z 29. júla 1881 a článku 131-26 ods. 2 a 3 trestného zákonníka;

C.  keďže Jeana-Françoisa Jalkha obvinilo združenie Maison des potes – Maison de l’égalité v žiadosti podanej na krajskom súde v Nanterre 22. mája 2014;

D.  keďže sťažnosť sa týkala vyhlásení v brožúre s názvom Príručka pre poslancov miestnych zastupiteľstiev za Národný front, ktorá bola vydaná 19. septembra 2013 a uverejnená na oficiálnej webovej stránke hnutia Národný front 30. novembra 2013, v ktorej sa vyzývajú všetci kandidáti za Národný front, ktorí budú vo voľbách uskutočnených 23. a 30. marca 2014 zvolení za poslancov miestneho zastupiteľstva, aby na prvom zasadnutí nového miestneho zastupiteľstva odporučili uprednostňovať pri prideľovaní sociálneho bývania Francúzov (tzv. priorité nationale); keďže Jean-François Jalkh bol riaditeľom pre publikačnú činnosť Národného frontu a vykonával redakčnú kontrolu nad všetkými webovými stránkami hnutia;

E.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

F.  keďže podľa článku 26 Francúzskej ústavy poslanca francúzskeho parlamentu nemožno trestne stíhať, vyšetrovať, zadržať alebo súdiť za výroky pri výkone funkcie poslanca alebo za názory vyjadrené hlasovaním;

G.  keďže rozsah imunity poslancov francúzskeho parlamentu fakticky zodpovedá rozsahu imunity poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie; keďže Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa na názor poslanca Európskeho parlamentu vzťahovala imunita, musí ho poslanec vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná;

H.  keďže Jean-François Jalkh nebol v čase údajného spáchania trestného činu, t. j. 19. septembra a 30. novembra 2013, poslancom Európskeho parlamentu, no údajne urážlivé materiály boli dostupné ešte 23. júna a 2. októbra 2014 a mohol do nich nahliadnuť každý, kto o to mal záujem;

I.  keďže obvinenia nemajú preukázateľne spojitosť s funkciou Jeana-Françoisa Jalkha ako poslanca Európskeho parlamentu a týkajú sa činností, ktoré majú čisto vnútroštátny a regionálny charakter vzhľadom na to, že vyhlásenia boli určené potenciálnym poslancom miestneho zastupiteľstva v súvislosti s komunálnymi voľbami, ktoré sa mali konať 23. a 30. marca 2014, a s jeho funkciou riaditeľa pre publikačnú činnosť Národného frontu, ktorý vykonával redakčnú kontrolu nad všetkými webovými stránkami hnutia;

J.  keďže údajné konanie nesúvisí s vyjadrenými názormi ani hlasovaním pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

K.  keďže neexistuje podozrenie z pokusu o marenie parlamentnej práce Jeana-Françoisa Jalkha (fumus persecutionis) prostredníctvom súdneho vyšetrovania, ktoré sa začalo po prijatí podania, ktoré združenie Maison des potes – Maison de l’égalité predložilo skôr, ako začal vykonávať svoju funkciu v Európskom parlamente;

1.  rozhodol zbaviť Jeana-Françoisa Jalkha imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Francúzskej republiky a Jeanovi-Françoisovi Jalkhovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579 rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha
PDF 257kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha (2016/2107(IMM))
P8_TA(2016)0430A8-0319/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha, ktorú 14. apríla 2016 podal francúzsky minister spravodlivosti v súvislosti so súdnym vyšetrovaním (spis. zn. 1422400530), ktoré sa začalo proti Jeanovi-Françoisovi Jalkhovi na okresnom súde v Paríži na základe spoločného podania združenia Národný úrad pre dohľad nad antisemitizmom (BNVCA) pre verejné podnecovanie k diskriminácii, nenávisti alebo násiliu, a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 8. júna 2016,

–  po vypočutí Jeana-Françoisa Jalkha v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky, zmenený ústavným zákonom č. 95-880 zo 4. augusta 1995,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0319/2016),

A.  keďže prokurátor odvolacieho súdu v Paríži požiadal o zbavenie poslaneckej imunity poslanca Európskeho parlamentu Jeana-Françoisa Jalkha v súvislosti so súdnym konaním vo veci údajného spáchania trestného činu;

B.  keďže zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha súvisí s údajným spáchaním trestného činu podnecovania k diskriminácii, nenávisti alebo násiliu voči osobe alebo skupine osôb na základe pôvodu alebo príslušnosti k určitej etnickej skupine, národu, rase či náboženstvu, vymedzeného vo francúzskom práve, konkrétne v článku 24 ods. 8 a článku 23 ods. 1 zákona z 29. júla 1881;

C.  keďže Jeana-Françoisa Jalkha obvinilo združenie Národný úrad pre dohľad nad antisemitizmom (BNVCA) na základe podania z 12. augusta 2014 hlavnému vyšetrovaciemu sudcovi v Paríži;

D.  keďže sťažnosť sa týkala vyhlásení Jeana-Marieho Le Pena, ktoré poskytol v rozhovore sprístupnenom na internetovej stránke www.frontnational.com a 6. júna 2014 v blogu na stránke www.jeanmarielepen.com po tom, ako sa osoba z publika zmienila o mene speváka Patricka Bruela, ktorý povedal, že už nemôže vystupovať v mestách, ktoré si zvolili primátorov z Národného frontu, na čo Jean-Marie Le Pen odpovedal: „Neprekvapuje ma to. Pozrite, nabudúce ich dáme všetkých spolu do jednej pece.“; keďže Jean-François Jalkh bol riaditeľom pre publikačnú činnosť oficiálnej webovej stránky Národného frontu;

E.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

F.  keďže podľa článku 26 Francúzskej ústavy poslanca parlamentu nemožno trestne stíhať, vyšetrovať, zadržať alebo súdiť za výroky pri výkone funkcie poslanca alebo za názory vyjadrené hlasovaním;

G.  keďže rozsah imunity poslancov francúzskeho parlamentu fakticky zodpovedá rozsahu imunity poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie; keďže Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa na názor poslanca Európskeho parlamentu vzťahovala imunita, musí ho poslanec vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná;

H.  keďže Jean-François Jalkh nebol v čase údajného spáchania trestného činu, t. j. 6. júna 2014, poslancom Európskeho parlamentu a svoju funkciu začal vykonávať až 1. júla 2014;

I.  keďže obvinenia nemajú preukázateľne spojitosť s funkciou Jeana-Françoisa Jalkha ako poslanca Európskeho parlamentu a týkajú sa činností, ktoré majú čisto vnútroštátny a regionálny charakter vzhľadom na to, že vyhlásenia súviseli s komunálnymi voľbami vo Francúzsku, ktoré sa konali 23. a 30. marca 2014, a s jeho funkciou riaditeľa pre publikačnú činnosť Národného frontu, ktorý vykonával redakčnú kontrolu nad webovými stránkami hnutia;

J.  keďže údajné konanie nesúvisí s vyjadrenými názormi ani hlasovaním pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

K.  keďže neexistuje podozrenie z pokusu o marenie parlamentnej práce Jeana-Françoisa Jalkha (fumus persecutionis) prostredníctvom súdneho vyšetrovania, ktoré sa začalo po prijatí podania od združenia Národný úrad pre dohľad nad antisemitizmom (BNVCA);

1.  rozhodol zbaviť Jeana-Françoisa Jalkha imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Francúzskej republiky a Jeanovi-Françoisovi Jalkhovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579 rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov ***II
PDF 244kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov (11309/1/2016 – C8-0403/2016 – 2012/0236(COD))
P8_TA(2016)0431A8-0325/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11309/1/2016 – C8-0403/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2012(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0498),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre rybárstvo (A8-0325/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 125.
(2) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 193.


Prístup daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí *
PDF 477kWORD 51k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí (COM(2016)0452 – C8-0333/2016 – 2016/0209(CNS))
P8_TA(2016)0432A8-0326/2016

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0452),

–  so zreteľom na články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0333/2016),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0326/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)   Úloha vozidiel, účtov a podnikov so sídlom v daňových rajoch a nespolupracujúcich jurisdikciách sa ukázala ako spoločný menovateľ širokej škály operácií, ktoré boli vo všeobecnosti odhalené až dodatočne a ktoré skrývajú daňové podvody, únik kapitálu a praktiky prania špinavých peňazí. Táto skutočnosť by sama o sebe mala vyvolať politické a diplomatické opatrenia zamerané na odstránenie daňových rajov na celosvetovej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Smernica Rady 2011/16/EU11 zmenená smernicou 2014/107/EU12 sa uplatňuje od 1. januára 2016 na 27 členských štátov a od 1. januára 2017 na Rakúsko. Uvedenou smernicou sa vykonáva globálny štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti („globálny štandard“) v rámci Únie. Smernica vo svojej podstate zaisťuje, že sa informácie o držiteľoch finančných účtov oznamujú členskému štátu, v ktorom je držiteľ účtu rezidentom.
(1)  Smernica Rady 2011/16/EU11 zmenená smernicou Rady 2014/107/EU12 sa uplatňuje od 1. januára 2016 na 27 členských štátov a od 1. januára 2017 na Rakúsko. Uvedenou smernicou sa vykonáva globálny štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti („globálny štandard“) v rámci Únie. Smernica vo svojej podstate zaisťuje, že sa informácie o držiteľoch finančných účtov oznamujú členskému štátu, v ktorom je držiteľ účtu rezidentom, s cieľom bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu.
__________________
__________________
11 Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
11 Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
12 Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).
12 Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   Boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a to i v súvislosti s praním špinavých peňazí, je pre Úniu absolútnou prioritou.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Na to, aby colné orgány mohli účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musia mať prístup k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí. Ak by daňové orgány nemali takýto prístup, neboli by schopné monitorovať, potvrdzovať a kontrolovať to, že finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.
(3)  Na to, aby colné orgány mohli účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musia mať rýchly a úplný prístup k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí a musia mať k dispozícii dostatočný počet primerane kvalifikovaných pracovníkov na plnenie uvedenej úlohy a byť schopné si takéto informácie vymieňať. Uvedený prístup by mal byť výsledkom povinnej automatickej výmeny informácií. Ak by daňové orgány nemali takýto prístup a vhodný personál, neboli by schopné monitorovať, potvrdzovať a kontrolovať to, že finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)   Zistená súvislosť medzi daňovými únikmi, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a praním špinavých peňazí si žiada využívať v maximálnom možnom rozsahu súčinnosť vyplývajúcu z vnútroštátnej, únijnej a medzinárodnej spolupráce medzi jednotlivými orgánmi zapojenými do boja proti tejto trestnej činnosti a zneužívaniu. Otázky, ako sú transparentnosť skutočného vlastníctva alebo miera, do akej subjekty, napríklad právnické profesie, podliehajú rámcu boja proti praniu špinavých peňazí v tretích krajinách, majú zásadný význam pre posilnenie schopnosti orgánov Únie riešiť otázku daňových únikov a prania špinavých peňazí.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 3 b (nové)
(3b)   Odhalenia káuz Swissleaks, Luxleaks, Panama Papers a Bahamas Leaks, ktoré sú jednotlivými prejavmi určitého celosvetového javu, potvrdili vrcholnú potrebu väčšej daňovej transparentnosti a omnoho užšej koordinácie a spolupráce medzi jurisdikciami.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 3 c (nové)
(3c)   Povinná automatická výmena informácií v daňovej oblasti je medzinárodne uznávaná – na úrovni G20, OECD a Únie – ako najúčinnejší nástroj, ktorým možno dosiahnuť medzinárodnú daňovú transparentnosť. Komisia vo svojom oznámení z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam1a uviedla, že „prevláda silná tendencia ešte viac rozšíriť administratívnu spoluprácu medzi daňovými orgánmi tak, aby zahŕňala informácie o skutočnom vlastníctve“ a že „automatickú výmenu informácií o skutočnom vlastníctve by bolo prípadne možné začleniť do záväzného rámca daňovej transparentnosti, ktorý sa už v Únii uplatňuje“. Okrem toho sa už všetky členské štáty zúčastňujú na pilotnom projekte výmeny informácií o konečných skutočných vlastníkoch spoločností a zvereneckých fondov.
_____________
1a COM(2016)0451.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Preto je nutné zabezpečiť, aby daňové orgány mali na plnenie svojich povinností pri monitorovaní správneho uplatňovania smernice 2011/16/EÚ prístup k informáciám, postupom, dokumentom a mechanizmom na boj proti praniu špinavých peňazí.
(4)  Do predpisov Únie v oblasti prevencie a boja proti praniu špinavých peňazí sa postupom času začlenili zmeny medzinárodných noriem so zámerom posilniť koordináciu medzi členskými štátmi a reakciu na výzvy, ktoré sa objavujú na celosvetovej úrovni, a to najmä vzhľadom na súvislosti medzi praním špinavých peňazí, financovaním terorizmu, organizovanou trestnou činnosťou a daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam. Preto je nutné zabezpečiť, aby daňové orgány mali na plnenie svojich povinností pri monitorovaní správneho uplatňovania smernice 2011/16/EÚ a na zabezpečenie fungovania všetkých foriem administratívnej spolupráce uvedenej v danej smernici priamy a uľahčený prístup k informáciám, postupom, dokumentom a mechanizmom na boj proti praniu špinavých peňazí a aby v náležitých prípadoch uvedené informácie zahrnuli ako dôverné do automatických výmen medzi členskými štátmi a poskytli prístup k nim Komisii.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)   Okrem toho je dôležité, aby daňové orgány mali primerané systémy informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré umožnia vysledovať činnosti prania špinavých peňazí v počiatočnom štádiu. V uvedenej súvislosti by mali mať daňové orgány dostatočné zdroje v oblasti IKT a personálne zdroje, ktoré dokážu zvládnuť veľké množstvo informácií na boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré sa majú vymieňať medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 c (nové)
(4c)   Okrem toho vzhľadom na to, že v dôsledku modernizovanej výmeny informácií a únikov informácií sa zvýšila spontánna výmena a dostupnosť informácií, je veľmi dôležité, aby členské štáty prešetrili všetky potenciálne protiprávne konania a aby proti nim zasiahli.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 d (nové)
(4d)   Keďže informácie na boj proti praniu špinavých peňazí majú v mnohých prípadoch cezhraničný charakter, mali by byť v relevantných prípadoch zahrnuté do automatickej výmeny medzi členskými štátmi a mali by byť na požiadanie sprístupnené Komisii v rámci jej právomoci presadzovať dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci. Okrem toho vzhľadom na zložitosť a potrebu overiť spoľahlivosť týchto informácií, ako je to v prípade údajov o skutočnom vlastníctve, daňové orgány by mali spolupracovať pri cezhraničných vyšetrovaniach.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 e (nové)
(4e)   Automatická, povinná a priebežná výmena informácií v oblasti daní medzi rôznymi príslušnými orgánmi je mimoriadne dôležitá pre to, aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť a bol k dispozícii základný nástroj na prevenciu a boj proti podvodom všetkého druhu.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 f (nové)
(4f)   Vzhľadom na celosvetový charakter prania špinavých peňazí je medzinárodná spolupráca nevyhnutná pre účinný a efektívny boj proti takýmto činnostiam.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Keďže cieľ tejto smernice, ktorým je efektívna administratívna spolupráca medzi členskými štátmi a jej účinné monitorovanie za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nemôžu uspokojivo dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a preto, z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.
(6)  Keďže cieľ tejto smernice, ktorým je efektívna administratívna spolupráca medzi členskými štátmi a jej účinné monitorovanie za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, nemôžu uspokojivo dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a preto, z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Hĺbkové preverovanie klientov, ktoré vykonávajú finančné inštitúcie na základe smernice 2011/16/EÚ, sa už začalo, a prvé výmeny sa majú dokončiť do septembra 2017. Ak sa má preto zabezpečiť, aby sa účinné monitorovanie uplatňovania neoneskorilo, mala by táto pozmeňujúca smernica nadobudnúť účinnosť a byť transponovaná do 1. januára 2017.
(7)  Hĺbkové preverovanie klientov, ktoré vykonávajú finančné inštitúcie na základe smernice 2011/16/EÚ, sa už začalo, a prvé výmeny sa majú dokončiť do septembra 2017. Ak sa má preto zabezpečiť, aby sa účinné monitorovanie uplatňovania neoneskorilo, mala by táto pozmeňujúca smernica nadobudnúť účinnosť a byť transponovaná do 1. januára 2018.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 2 – odsek 1
(-1)   V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.  Táto smernica sa uplatňuje na všetky dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát alebo nižší územný či správny celok členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo ktoré sa vyberajú v ich mene.
„1. Táto smernica sa uplatňuje na všetky dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát alebo nižší územný či správny celok členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo ktoré sa vyberajú v ich mene, ako aj na virtuálne zmenárenské služby a poskytovateľov virtuálnych peňaženiek.“
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 8 a (nový)
(-1a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 8a
Daňové orgány každého členského štátu si v lehote troch mesiacov po zhromaždení dokumentov a informácií uvedených v článku 22 tejto smernice automaticky tieto dokumenty a informácie vymieňajú s ktorýmkoľvek členským štátom, ak je daňovníkom uvedeného členského štátu skutočný vlastník firmy alebo, v prípade zvereneckého fondu, zriaďovateľ, jeden zo správcov zvereneckého fondu, protektor, ak je určený, vlastník či akákoľvek iná osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad majetkom zvereným do správy, alebo majiteľ účtu v súlade s článkom 32a smernice (EÚ) 2015/849. Prístup k nim by mal byť v dôvernom režime poskytnutý aj Komisii, aby mohla splniť svoje úlohy.ˮ
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 22 – odsek 1a
1a.  Na účely vykonávania a presadzovania právnych predpisov členských štátov, ktorými sa uvádza do účinnosti táto smernica, a aby sa zabezpečilo fungovanie administratívnej spolupráce v nej ustanovenej, členské štáty právnym predpisom ustanovia prístup daňových orgánov k mechanizmom, postupom, dokumentom a informáciám podľa článkov 13, 30, 31, 32a a 40 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/849/EÚ*.
1a.  Na účely vykonávania a presadzovania právnych predpisov členských štátov, ktorými sa uvádza do účinnosti táto smernica, a aby sa zabezpečilo fungovanie administratívnej spolupráce v nej ustanovenej, členské štáty právnym predpisom ustanovia prístup daňovým orgánom k centrálnym registrom, mechanizmom, postupom, dokumentom a informáciám podľa článkov 7, 13, 18, 18a, 19, 27, 30, 31, 32a, 40, 44 a 48 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849*. Takýto prístup je výsledkom povinnej automatickej výmeny informácií. Členské štáty ďalej zaručia prístup k uvedeným informáciám tým, že ich zahrnú do centralizovaných registrov podnikov, zvereneckých fondov a iných štruktúr, ktoré majú podobnú alebo rovnocennú povahu.
__________________
__________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 22 – odsek 1 b (nový)
(1a)   V článku 22 sa vkladá tento odsek:
„1b. Na účely účinného využívania vymenených údajov členské štáty zabezpečia, aby všetky vymieňané a získané informácie boli včas preskúmané, či už orgány uvedené informácie získali na požiadanie, prostredníctvom spontánnej výmeny informácií zo strany iného členského štátu alebo v dôsledku verejného úniku informácií. Pokiaľ tak členský štát neurobí v časovom rámci stanovenom vnútroštátnym právom, verejne oznámi Komisii dôvody, pre ktoré tak neurobil.“.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1
1.  Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2016. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
1.  Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2017. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 2
Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2017.
Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2018.

Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2015
PDF 285kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2015 (2016/2063(INI))
P8_TA(2016)0433A8-0302/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2015,

–  so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 1 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, najmä na jeho článok 15,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0302/2016),

A.  keďže v súvislosti s možným vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ prezident Draghi správne uviedol, že „rozsah, v akom to ovplyvní hospodárske vyhliadky bude závisieť od načasovania, vývoja a konečného výsledku nadchádzajúcich rokovaní. Doteraz bolo hospodárstvo eurozóny odolné, ale vzhľadom na neistotu náš základný scenár počíta s rizikami zhoršenia situácie“; a že, „bez ohľadu na druh vzťahov, ktoré vzniknú medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom ostáva najväčšou prioritou zachovanie integrity jednotného trhu“. Akýkoľvek výsledok musí zaručovať, že všetci účastníci budú podliehať rovnakým pravidlám;

B.  keďže podľa najnovšej jarnej prognózy Komisie sa očakáva, že reálny rast v eurozóne bude mierny a geograficky nerovnomerný – 1,6 % v roku 2016 a 1,8 % v roku 2017, po 1,7 % v roku 2015;

C.  keďže podľa tej istej prognózy sa v eurozóne očakáva pokles nezamestnanosti z 10,9 % na konci roka 2015 na 9,9 % na konci roka 2017; keďže rozdiely medzi mierami nezamestnanosti členských štátov sa naďalej rozširovali v roku 2015, s hodnotami v rozsahu od 4,6 % v Nemecku do 24,9 % v Grécku;

D.  keďže opäť podľa tej istej prognózy sa očakáva, že deficit verejných financií v eurozóne bude postupne klesať z 2,1 % v roku 2015 na 1,9 % v roku 2016 a 1,6 % v roku 2017 a takisto sa predpovedá, že pomer dlhu k HDP klesne po prvýkrát od začiatku krízy napriek tomu, že postup Komisie pri nadmernom deficite sa stále týka štyroch krajín eurozóny: Francúzska, Španielska, Grécka a Portugalska; keďže Cyprus, Írsko a Slovinsko prijali makroekonomické programy, ktoré im umožnili znížiť svoje deficity pod hranicu 3 % HDP;

E.  keďže podľa tej istej prognózy sa očakáva, že eurozóna bude v rokoch 2016 a 2017 naďalej vykazovať vonkajší prebytok vo výške približne 3 % HDP; keďže „tvrdý“ Brexit môže mať nepriaznivý vplyv na obchodnú bilanciu EÚ a Spojeného kráľovstva, pretože Spojené kráľovstvo je jedným z hlavných obchodných partnerov v eurozóne;

F.  keďže v článku 127 ods. 5 ZFEÚ sa od Európskeho systému centrálnych bánk požaduje, aby pomáhal udržiavať finančnú stabilitu;

G.  keďže podľa článku 127 ods. 2 ZFEÚ má Európsky systém centrálnych bánk za úlohu „podporovať plynulé fungovanie platobných systémov“;

H.  keďže podľa odhadov ECB zo septembra 2016 priemerná miera inflácie v eurozóne po nulovej hodnote v roku 2015 zostane blízko k tejto úrovni v roku 2016 (0,2 %) a dosiahne 1,2 % v roku 2017 a 1,6 % v roku 2018; keďže nízke miery inflácie zaznamenané v posledných rokoch môžu byť okrem iného spôsobené hlavne nízkymi cenami energií;

I.  keďže inflačný cieľ je stále ťažšie dosiahnuť vzhľadom na konsolidáciu demografických trendov, pokračujúce nízke ceny energií a plný vplyv obchodnej a finančnej globalizácie na vysokú nezamestnanosť v európskej spoločnosti; keďže tieto deflačné tlaky prispievajú k nedostatku investícií a oslabeniu celkového dopytu;

J.  keďže v marci 2015 ECB uviedla do činnosti rozšírený program nákupu aktív vo výške 1,1 bilióna EUR, ktorý mal podľa pôvodného plánu fungovať do septembra 2016;

K.  keďže tento program bol odvtedy aktualizovaný tak, že plánovaný nákup aktív má fungovať do marca 2017 a jeho celkový objem by sa mal blížiť k 1,7 biliónu EUR, a zoznam akceptovateľných aktív bol rozšírený o dlhopisy nefinančných podnikov a dlhopisy regionálnych a miestnych samospráv; keďže vznikli obavy, že súvaha ECB obsahuje stúpajúcu mieru rizika;

L.  keďže ECB od začiatku svojho programu nákupu nakúpila 19 094 miliónov EUR v cenných papieroch zabezpečených aktívami (ABS);

M.  keďže ECB ďalej zmierňuje svoj monetárny postoj znižovaním svojich kľúčových referenčných sadzieb na bezprecedentné úrovne, s hlavnými refinančnými operáciami a jednodňovými sterilizačnými operáciami až na 0 a následne v marci 2016 na – 0,40 %; keďže ECB poskytuje bankám motiváciu poskytovať úvery, a s týmto cieľom vykonáva ďalšiu sériu cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO-II);

N.  keďže podľa ECB vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) bolo zamerané na konzistentné uplatňovanie mikroprudenciálneho dohľadu a presadzovanie v rámci eurozóny s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre bankové operácie a zaviesť spoločnú metodiku hodnotenia (SREP);

O.  keďže prezident ECB naďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu veľmi potrebných štrukturálnych reforiem v eurozóne;

P.  keďže ECB podporuje jednoduchý, transparentný a štandardizovaný sekuritizačný rámec a následné znížené kapitálové požiadavky, ktoré oživia sekuritizačné trhy a financovanie reálnej ekonomiky;

Q.  keďže v článku 123 ZFEÚ a článku 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa zakazuje menové financovanie vlád;

1.  zdôrazňuje, že eurozóna naďalej trpí vysokou úrovňou nezamestnanosti, príliš nízkou infláciou a značnou makroekonomickou nerovnováhou vrátane nerovnováhy bežného účtu, a ďalej, že eurozóna čelí veľmi nízkej úrovni rastu produktivity, ktorá je výsledkom nedostatku investícií – 10 percentuálnych bodov pod úrovňou spred krízy, zlyhávaniu pri vykonávaní štrukturálnych reforiem a slabému vnútornému dopytu; poznamenáva, že vysoká úroveň verejného dlhu a najmä obrovské množstvo nesplácaných úverov a stále podkapitalizovaný bankový sektor v niektorých členských štátoch naďalej trieštia finančný trh eurozóny, a teda znižujú priestor na manévrovanie pri podpore najkrehkejších hospodárstiev; zdôrazňuje, že zdravá fiškálna politika a sociálne vyvážené štrukturálne reformy zamerané na zvýšenie produktivity sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť udržateľný hospodársky pokrok v týchto členských štátoch;

2.  zdôrazňuje federálny charakter Európskej centrálnej banky, ktorý vylučuje uplatňovanie národného práva veta, a umožňuje jej konať rozhodne pri riešení krízy;

3.  uznáva, že z dôvodu tohto veľmi rozmanitého prostredia a rizika dlhšieho obdobia nízkej inflácie boli mimoriadne opatrenia, ktoré prijala ECB, aby zvýšila infláciu späť na úroveň strednodobého cieľa vo výške 2 %, v súlade s jej mandátom, ako sa stanovuje v článku 127 ZFEÚ, a preto nie sú nezákonné(1); poznamenáva, že od začatia programu nákupu aktív v marci 2015 a v dôsledku programov cielených dlhodobých refinančných operácií (TLTRO) zameraných na reálnu ekonomiku sa finančné podmienky zlepšili, čo v eurozóne podporilo oživenie požičiavania firmám a domácnostiam; poznamenáva, že aj tieto opatrenia prispeli k obmedzeniu šírenia vládnych dlhopisov niektorých krajín eurozóny; poznamenáva, že zlepšenia nepostihli členské štáty rovnako a že dopyt po úveroch v niektorých členských štátoch je naďalej slabý;

4.  zdôrazňuje, že ECB začala v júni 2016 novú sériu štyroch cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO II); poukazuje na to, že stimulačná štruktúra programu sa v porovnaní s pôvodným TLTRO zmenila, keďže niektoré banky si budú môcť požičať za negatívne úrokové sadzby, aj keď nezvýšia svoje čisté poskytovanie úverov reálnej ekonomike;

5.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že poskytnutím likvidity s negatívnou úrokovou sadzbou, ale zároveň vylučujúc požiadavky pre banky vrátiť finančné prostriedky, ak nedosahujú svoje úverové referenčné hodnoty, ECB oslabuje väzbu medzi zabezpečovaním likvidity centrálnej banky a poskytovaním úverov reálnej ekonomike, čo bolo stredobodom koncepcie TLTRO;

6.  víta kategorický záväzok ECB z júla 2012 urobiť všetko pre záchranu eura, ktorý sa ukázal ako kľúčový na zabezpečenie finančnej stability eurozóny;

7.  domnieva sa, že rozšírený program nákupu aktív by mal väčší vplyv na európske ekonomiku, ak by bol sprevádzaný účinnými a sociálne vyváženými štrukturálnymi reformami zameranými na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a ak by mal okrem iného väčší podiel odkupovania dlhopisov EIB, najmä pokiaľ ide o projekty TEN-T a TEN-E (s preukázanou pridanou európskou hodnotou zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska), a sekuritizovaných úverov pre MSP; vyzýva ECB, aby vypracovala štúdiu, v ktorej zanalyzuje, aký by bol vplyv rozšíreného programu nákupu aktív, ak by mohla nakupovať na sekundárnych trhoch verejný dlh členských štátov priamo viazaný na investície a výdavky v oblasti výskumu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že priame nákupy dlhopisov emitovaných nefinančnými korporáciami v rámci programu nákupu cenných papierov podnikového sektora, ktoré by sa za súčasných okolností boli opodstatnené, môžu mať rušivý účinok;

8.  súhlasí s prezidentom ECB Mariom Draghim, že samotná jednotná menová politika nemôže stimulovať agregátny dopyt, ak nie je doplnená zdravými fiškálnymi politikami a ambicióznymi a sociálne vyváženými programami štrukturálnych reforiem na úrovni členských štátov; pripomína, že v súlade so svojím mandátom stanoveným v primárnom práve v zmluvách EÚ je hlavným cieľom ECB zachovať cenovú stabilitu s cieľom zabezpečiť stabilné proinvestičné prostredie; domnieva sa, že samotná menová politika nie je vhodný nástroj na vyriešenie štrukturálnych problémov európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že očakávané hospodárske oživenie nie je náhradou za zásadné štrukturálne reformy; upozorňuje na nedávne štúdie a diskusie o možnom poklese neutrálnych úrokových sadzieb pozorovanom na celom svete za posledné desaťročie; poukazuje na to, že takáto situácia by mala za následok ďalšie obmedzenie a zníženie účinnosti menovej politiky, keďže by častejšie hrozil pád na nulovú dolnú hranicu;

9.  súhlasí, že dobre fungujúci, diverzifikovaný a integrovaný kapitálový trh by podporil prenosové kanály jednotnej menovej politiky; v tejto súvislosti požaduje postupné dokončenie a úplnú realizáciu bankovej únie a úplné dodržiavanie príslušných právnych predpisov zo strany členských štátov, ako aj budovanie únie kapitálových trhov, pretože by to bol rozhodujúci krok smerom k zlepšeniu účinnosti jednotnej menovej politiky a zmierneniu rizík vyplývajúcich zo šoku vo finančnom sektore; považuje za nanajvýš dôležité riešiť problematiku nesplácaných úverov v prípade najpostihnutejších vnútroštátnych bankových sektorov s cieľom obnoviť hladký prenos menovej politiky do celej oblasti;

10.  zdôrazňuje, že štrukturálne a sociálne vyvážené reformy v hospodárstve a na pracovnom trhu by mali tiež naplno zohľadňovať demografický deficit v Európe s cieľom bojovať proti deflačnému tlaku a vytvoriť stimuly pre vyváženejšiu demografickú štruktúru, ktorá by uľahčovala udržiavanie inflačného cieľa na úrovni približne 2 %; upozorňuje na riziko negatívnych investičných očakávaní v prípade nepriaznivého demografického vývoja;

11.  konštatuje však, že hoci je vplyv rizík a účinkov presahovania nekonvenčných opatrení významný, najmä pokiaľ ide o podmienky financovania bánk na periférii, neočakáva sa, že inflácia bude do roku 2017 smerovať k strednodobému cieľu 2 % ; konštatuje, že súčasné oživenie trhových a bankových úverov je medzi členskými štátmi geograficky nerovnomerne rozložené a zatiaľ úplne nevyvolalo očakávaný účinok na súčasný nedostatok investícií v eurozóne; zdôrazňuje, že nedostatok investícií je spôsobený nielen nedostatkom prístupu k financovaniu, ale aj nízkym dopytom po úveroch, a že je potrebné podporovať tie štrukturálne reformy, ktoré priamo uľahčujú investície a tvorbu pracovných miest; upozorňuje na zníženie dostupnosti vysokokvalitných aktív, ktoré sú medzinárodne akceptované inštitucionálnymi investormi;

12.  upozorňuje, že i keď dôsledky pre reálnu ekonomiku sú výrazne obmedzené, banky majú prakticky bezplatný alebo veľmi jednoduchý prístup k financovaniu, čo vedie k priamemu subvencovaniu ich súvah; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že objem tejto subvencie, i keď ide o jasný fiškálny účinok presahovania menovej politiky, sa nemonitoruje ani nezverejňuje a že neplatia žiadne prísne podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým sa investuje, a či vôbec; trvá na tom, že akékoľvek mimoriadne opatrenia tohto druhu by mali byť sprevádzané opatreniami na zmiernenie narušenia trhov a hospodárstva;

13.  vyjadruje poľutovanie nad súčasnými rozdielmi medzi úrokovými sadzbami financovania poskytovanými MSP a úrokovými sadzbami financovania poskytovanými väčším spoločnostiam, hoci sa postupne znižujú, nad rozdielmi medzi úrokovými sadzbami pre malé a veľké pôžičky a medzi podmienkami úverovania MSP, ktoré sa nachádzajú v rôznych krajinách eurozóny, aj keď uznáva, že možnosti menovej politiky sú v tomto smere obmedzené; zdôrazňuje, že pretrvávajúca potreba úpravy súvah bánk, okrem iného, ovplyvňuje dostupnosť úverov pre malé a stredné podniky v niektorých členských štátoch; upozorňuje ďalej na riziko ďalšieho možného narušenia hospodárskej súťaže v dôsledku nákupu podnikových dlhopisov zo strany ECB na kapitálovom trhu, na ktorom by príslušné kritériá oprávnenosti nemali viesť k ďalšiemu narušeniu, najmä vzhľadom na rámec rizík, a z ktorého by nemali byť vylúčené MSP;

14.  zdôrazňuje skutočnosť, že dlhšie obdobie plochej výnosovej krivky by znížilo ziskovosť bánk, najmä ak neprispôsobia svoje obchodné modely, a mohlo by vytvoriť potenciálne riziká, najmä pokiaľ ide o súkromné úspory a dôchodkové a poistné fondy; varuje, že klesanie ziskovosti bánk by mohlo oslabovať ich ochotu rozvíjať úverovú činnosť; poukazuje najmä na negatívne účinky tejto politiky úrokových sadzieb na miestne a regionálne banky a sporiteľne so slabým financovaním z finančných trhov a na riziká poisťovacieho a dôchodkového sektora; požaduje preto konkrétne a trvalé monitorovanie negatívnej úrokovej sadzby, jej uplatňovania a jej účinkov; zdôrazňuje potrebu riadneho, obozretného a včasného riadenia ukončenia politiky veľmi nízkej (zápornej) úrokovej sadzby;

15.  chápe dôvody zavedenia negatívnych úrokových sadzieb, ale zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa možných dôsledkov takejto politiky pre jednotlivých sporiteľov a finančnú rovnováhu dôchodkových systémov a z hľadiska vývoja majetkových bublín; je znepokojený skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch sú dlhodobé úrokové sadzby pri úsporách nižšie ako miery inflácie; domnieva sa, že vzhľadom na demografické trendy a kultúrne preferencie týkajúce sa sporenia tieto negatívne účinky na príjem môžu viesť k zvýšeniu miery úspor domácností, čo by mohlo byť nepriaznivé pre domáci dopyt v eurozóne; upozorňuje, že vzhľadom na zostupnú rigiditu vkladových sadzieb môžu byť výhody posúvania sadzieb z vkladov v ECB ďalej do negatívnej oblasti obmedzené;

16.  je naďalej znepokojený stále vysokou úrovňou neobchodovateľných aktív a cenných papierov krytých aktívami, ktoré sa Eurosystému poskytli ako zábezpeka v rámci jeho refinančných operácií; opätovne žiada ECB, aby poskytla informácie o tom, ktoré centrálne banky prijali takéto cenné papiere a aby zverejnila postupy hodnotenia uvedených aktív; zdôrazňuje, že takéto zverejnenie by bolo prospešné na účely parlamentnej kontroly úloh v oblasti dohľadu zverených ECB;

17.  žiada ECB, aby preskúmala ako sa líši prenos menovej politiky v členských štátoch s centralizovanými a koncentrovanými bankovými sektormi a v štátoch s diverzifikovanejšou sieťou miestnych a regionálnych bánk, ako aj medzi krajinami, ktoré viac závisia od bánk alebo kapitálových trhov z hľadiska financovania svojho hospodárstva;

18.  vyzýva ECB, aby starostlivo posúdila riziká budúceho obnovenia majetkovej a realitnej bubliny vzhľadom na jej veľmi nízku (negatívnu) úrokovú sadzbu, najmä vo svetle podstatne zvýšených objemov úverov a neúmerne vysokých cien v sektore nehnuteľností, predovšetkým v niektorých veľkomestách, a domnieva sa, že spolu s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) by mala v tejto súvislosti predložiť návrhy konkrétnych makroprudenciálnych odporúčaní;

19.  podporuje posúdenie ECB, že v súčasnom balíku CRD IV/CRR chýbajú určité opatrenia, ktorými by sa mohli takisto účinne vyriešiť osobitné typy systémového rizika, akými sú i) rôzne opatrenia na strane aktív vrátane uplatňovania limitov pomeru výšky úveru k hodnote zabezpečenia alebo pomeru výšky úveru k výške príjmu a ii) zavedenie viacerých expozičných limitov, ktoré nepatria do súčasného vymedzenia veľkej majetkovej angažovanosti; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala potrebu legislatívnych návrhov v tejto oblasti; konštatuje, že niektoré z týchto opatrení môžu byť integrované v kontexte prebiehajúcich legislatívnych prác na návrhu o EDIS;

20.  poukazuje na to, že s ohľadom na úlohu ECB v oblasti poskytovania likvidity Grécku v júni 2015 a diskusie v Rade guvernérov ECB o platobnej schopnosti cyperských bánk, ktoré prenikli na verejnosť, nie je koncepcia „platobnej neschopnosti“ podporujúca poskytovanie likvidity centrálnej banky inštitúciám v eurozóne dostatočne jasná, a to ani z hľadiska právnej istoty, keďže ECB v uplynulých rokoch striedavo využívala statickú koncepciu platobnej schopnosti (v závislosti od toho, či banka v určitom čase spĺňa minimálne kapitálové požiadavky) alebo dynamickú koncepciu (na základe výhľadových scenárov stresového testovania) na zdôvodnenie pokračovania alebo obmedzenie núdzovej likvidity (ELA); zdôrazňuje, že táto nejasnosť sa musí riešiť tak, aby sa zabezpečila právna istota a posilnila finančná stabilita;

21.  konštatuje, že predsedníctvo ECB uznáva existenciu distribučných následkov politík ECB s vplyvom na nerovnosti a berie na vedomie posúdenie ECB, že zníženie nákladov na úvery pre občanov a malé a stredné podniky a súčasné zvyšovanie zamestnanosti v eurozóne by mohlo čiastočne kompenzovať tieto distribučné vplyvy;

22.  poznamenáva, že program nákupu aktív ECB znížil výnosy z dlhopisov vo väčšine členských štátov na bezprecedentné úrovne; varuje pred rizikom príliš vysokých oceňovaní na trhu s dlhopismi, ktoré by bolo komplikované zvládať, ak bez dostatočného zotavenia úrokové sadzby začnú opäť stúpať, najmä v prípade krajín, ktorých sa týka postup pri nadmernom deficite alebo s vysokými úrovňami dlhu; poukazuje na to, že náhla zmena súčasnej nízkej úrovne úrokových sadzieb pozdĺž výnosovej krivky prináša významné trhové riziká pre finančné inštitúcie s významným podielom finančných nástrojov s trhovou hodnotou;

23.  zdôrazňuje podmienky stanovené Súdnym dvorom, ktoré musí spĺňať každý nákup štátnych dlhopisov členských štátov eurozóny na sekundárnych trhoch prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB):

   nákupy sú neohlásené,
   objem nákupov je od počiatku obmedzený,
   existuje minimálna lehota medzi vydaním vládnych dlhopisov a ich nákupom Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB), ktorá je stanovená od začiatku a bráni skresľovaniu podmienok vydania,
   ESCB nakupuje výlučne štátne dlhopisy členských štátov, ktoré majú prístup na dlhopisový trh umožňujúci financovanie takýchto dlhopisov,
   nakúpené dlhopisy sú len vo výnimočných prípadoch držané do splatnosti a v prípade, že už nebude potrebné pokračovať v intervencii, nákupy budú obmedzené alebo zrušené a s nakúpenými dlhopismi sa bude môcť opäť obchodovať;

24.  berie na vedomie, že niektoré členské štáty môžu využívať politiku veľmi nízkych (negatívnych) úrokových sadzieb na odklad nevyhnutných štrukturálnych reforiem a konsolidácie ich primárnych deficitov verejných financií, najmä na úrovni ústrednej štátnej správy, a v tejto súvislosti poukazuje na záväzky Paktu stability a rastu; uznáva, že jedným z dôvodov, ktoré prispievajú k rozpočtovým prebytkom v niektorých členských štátoch, sú záporné úrokové sadzby ich verejného dlhu; zdôrazňuje, že vnútroštátne hospodárske politiky by mali byť koordinované, a to najmä v eurozóne; zdôrazňuje, že nevyhnutný proces ukončenia neštandardných opatrení v oblasti menovej politiky bude veľmi zložitý a bude sa musieť dôkladne naplánovať, aby sa zabránilo negatívnym otrasom na kapitálových trhoch;

25.  víta uverejňovanie zápisnice zo zasadania Rady a rozhodnutie zverejniť dohody o čistých finančných aktívach (ANFA) medzi ECB a národnými centrálnymi bankami; nabáda ECB, aby pokračovala v snahe o transparentnosť; pripomína ECB , že pracovné politiky prijímania zamestnancov musia byť v súlade s osvedčenými postupmi;

26.  pripomína, že nezávislosť ECB pri vykonávaní menovej politiky, ako je zakotvená v článku 130 ZFEÚ, je kľúčová z hľadiska cieľa zabezpečenia cenovej stability; žiada všetky vlády, aby sa vyvarovali vyhlásení spochybňujúcich úlohu, ktorú táto inštitúcia zohráva v rámci svojho mandátu;

27.  vyzýva ECB, aby venovala osobitnú pozornosť zásade proporcionality v súvislosti s jej zverenými úlohami v oblasti bankového dozoru;

28.  poukazuje na rozdelenie zodpovedností medzi ECB a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA); zdôrazňuje, že ECB by sa nemala stať de facto štandardizačným orgánom pre banky mimo SSM;

29.  konštatuje, že 18. mája 2016 Rada guvernérov ECB prijala nariadenie o zbere podrobných údajov o úveroch a o úverovom riziku (AnaCredit); vyzýva ECB a národné centrálne banky, aby pri uplatňovaní databázy AnaCredit ponechali čo najviac manévrovacieho priestoru;

30.  vyzýva ECB, aby začala pracovať na akýchkoľvek ďalších krokoch v súvislosti s AnaCredit až po skončení verejnej konzultácie, a to s riadnym zapojením Európskeho parlamentu a najmä s prihliadnutím na zásadu proporcionality;

31.  so znepokojením konštatuje, že nerovnováha v rámci systému TARGET2 sa v eurozóne opäť zväčšuje, a to napriek zníženiu obchodnej nerovnováhy, čo poukazuje na pokračujúci odliv kapitálu z periférie eurozóny;

32.  pripomína, že na zabezpečenie transparentnosti menovej politiky vo vzťahu k Európskemu parlamentu a širokej verejnosti je dôležitý menový dialóg;

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Ako bolo nedávno zdôraznené Európskym súdnym dvorom a v rozsudku nemeckého Spolkového ústavného súdu z 21. júna 2016.


Zelená kniha o retailových finančných službách
PDF 311kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách (2016/2056(INI))
P8_TA(2016)0434A8-0294/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. mája 1999 s názvom Vykonávanie rámca pre finančné trhy: akčný plán (Akčný plán pre finančné služby) (COM(1999)0232),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. januára 2007s názvom Vyšetrovanie v odvetví retailového bankovníctva podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 (Záverečná správa) (COM(2007)0033),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 30. apríla 2007 o retailových finančných službách na jednotnom trhu (COM(2007)0226),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001(2),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o osvedčených postupoch týkajúcich sa internetových stránok na porovnávanie cien z roku 2014,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov pre inštitúcie EÚ k Spoločnému rámcu pre hodnotenie rizika a transparentnosť pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z apríla 2016,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúcu smernicu 2002/92/ES a smernicu 2011/61/EÚ(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES(5),

–  so zreteľom na smernicu 2009/65/ES, naposledy zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení(8),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách(12),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 10. decembra 2015 o retailových finančných službách na jednotnom trhu: Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky (COM(2015)0630),

–  so zreteľom na reakciu EBA na Zelenú knihu Komisie z 21. marca 2016 o retailových finančných službách na jednotnom trhu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0294/2016),

A.  keďže trh EÚ v oblasti retailových finančných služieb zostáva pomerne málo rozvinutý a roztrieštený, napríklad pokiaľ ide o nízky počet cezhraničných transakcií, preto sú potrebné účinné opatrenia na uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu a podporu inovácií prospešných pre koncových používateľov;

B.  keďže dynamika trhov s retailovými finančnými službami, ktorú charakterizuje kombinácia pomerne vysokej koncentrácie a nedostatočnej hospodárskej súťaže, môže mať za následok obmedzený výber a nízku návratnosť vynaložených prostriedkov, ako aj výrazné rozdiely medzi členskými štátmi; keďže nadnárodné spoločnosti s pobočkami vo viacerých členských štátoch môžu tieto prekážky obísť ľahšie než malé spoločnosti;

C.  keďže európsky trh retailových finančných služieb by bol životaschopný iba v prípade, ak by predstavoval skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov tým, že by zabezpečil účinnú hospodársku súťaž, prístup a ochranu spotrebiteľa, a to najmä vo vzťahu k produktom skutočne potrebným na účasť na hospodárskom živote;

D.  keďže ďalší rozvoj trhu s retailovými finančnými službami na úrovni EÚ s primeraným legislatívnym rámcom, ktorým by sa stanovovala potrebná ochrana spotrebiteľa, by nielen uľahčil dôležitú a plodnú cezhraničnú činnosť, ale zároveň by mohol vytvoriť väčší priestor pre zdravú hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni; keďže skutočný európsky vnútorný trh v oblasti retailových finančných služieb má veľký potenciál na to aby spotrebiteľom poskytoval lepšie finančné služby a produkty, väčší výber a lepší prístup k finančným službám a produktom, ako aj nižšie ceny; keďže vplyv konkurencie na ceny sa líši v závislosti od odvetvia a produktu;

E.  keďže zelená kniha sa zameriava najmä na finančné služby pre občanov, ktorí majú záujem o cezhraničné služby; keďže je dôležité, aby prípadne predložené nové návrhy takisto boli prínosom pre všetkých spotrebiteľov v EÚ s cieľom zabezpečiť, aby trh s retailovými finančnými službami fungoval pre všetkých;

F.  keďže pri odstraňovaní prekážok a obmedzovaní existujúcich protekcionistických tendencií, ktoré zabraňujú inováciám v oblasti retailových finančných služieb, by sme mali zostať ambiciózni; keďže skutočný jednotný trh zatraktívni EÚ ako centrum inovatívnych finančných služieb;

G.  keďže rýchla transformácia, ktorú so sebou prinášajú digitalizácia a inovácia v oblasti finančných technológií, má v prípade, ak sa obozretne riadi, potenciál vytvárať nové a často lepšie finančné produkty pre spotrebiteľov a prispieť k finančnému začleneniu, a to aj prostredníctvom zníženia transakčných nákladov a zjednodušenia prístupu k financiám, ale prináša aj dôležité výzvy v oblasti bezpečnosti, ochrany údajov, ochrany spotrebiteľa, zdaňovania, spravodlivej hospodárskej súťaže a finančnej stability, ktoré by sa mali dôkladne monitorovať s cieľom maximalizovať prínosy pre občanov;

H.  keďže mnohé služby sa presúvajú na internet, je dôležité, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne a že prístup k nim sa tam, kde je to potrebné s cieľom zabrániť finančnému vylúčeniu, zabezpečí aj prostredníctvom iných ako digitálnych kanálov;

I.  keďže všetko úsilie o posilnenie trhu EÚ s retailovými finančnými službami treba koordinovať s programami jednotného digitálneho trhu, únie kapitálových trhov a stratégie jednotného trhu, pričom celkovým cieľom tohto úsilia má byť posilnenie vytvárania pracovných miest, udržateľného rastu, finančnej stability a úlohy spotrebiteľa v európskom hospodárstve;

J.  zdôrazňuje, že európsky trh s retailovými finančnými službami musí byť prínosný pre MSP, a to z hľadiska ponuky aj dopytu; pokiaľ ide o ponuku, znamená to zabezpečiť zlepšenie prístupu MSP k financovaniu; pokiaľ ide o dopyt, znamená to umožniť MSP jednoduchší prístup na cezhraničné trhy;

K.  keďže dokončenie vnútorného trhu je dôležité pre spotrebiteľov, a je tiež nevyhnutné na to, aby sa európskym podnikom v odvetví finančných technológií umožnilo ťažiť z výhod vnútorného trhu, aby mohli konkurovať tradičným subjektom s cieľom ponúknuť inovatívne riešenia priaznivé pre spotrebiteľov a vytvárať pracovné miesta v celej EÚ;

L.  keďže mikropodniky, malé a stredné podniky sú oporou európskeho hospodárstva a hybnou silou zamestnanosti a rastu; keďže každý európsky právny predpis a iniciatívu treba prispôsobiť charakteristikám týchto podnikov;

M.  keďže dokončenie európskeho vnútorného trhu je veľmi dôležité pre spotrebiteľov aj podniky a keďže nové inovatívne subjekty začínajú ponúkať alternatívy k existujúcim službám;

1.  víta zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách (ktorá zahŕňa aj poistenie) a živú a plodnú diskusiu, ktorú zatiaľ vyvolala; víta tiež verejné konzultácie o zelenej knihe, ktoré zainteresovaným stranám umožnili predložiť ich stanoviská na základe ich osobitnej situácie alebo odvetvia; zdôrazňuje, že jednotný prístup k oblasti retailových finančných služieb by bol kontraproduktívny vzhľadom na rôznorodosť aktérov a produktov;

2.  domnieva sa, že pokiaľ ide o hospodársku súťaž, cezhraničnú činnosť a inovácie, digitalizácia bude naďalej vytvárať nové príležitosti pre spotrebiteľov, investorov, MSP a iné podniky; zdôrazňuje, že digitalizácia samotná nestačí na vytvorenie životaschopného európskeho trhu s retailovými finančnými službami; konštatuje, že mnohé prekážky, ako napríklad rôzne daňové, sociálne, zdravotné, zmluvné režimy a režimy ochrany spotrebiteľa, ani rôznosť jazykov a kultúr, nemožno vyriešiť len pomocou digitalizácie;

3.  konštatuje, že vzhľadom na potrebu proaktívnej práce vo všetkých fázach procesu tvorby politík s cieľom účinne a primerane reagovať na vývoj takéhoto inovačného a rýchlo sa meniaceho trhu prichádza iniciatíva súvisiaca so zelenou knihou včas;

4.  domnieva sa, zjednodušenie právnych predpisov, ktoré je umožnené snahou odrádzať od príliš komplexných produktov a služieb, je mimoriadne dôležité v úsilí vytvárať produkty, ktoré sú lepšie porovnateľné v rámci trhov členských štátov, najmä v sektore poisťovníctva;

5.  pripomína, že už bolo prijaté široké spektrum právnych predpisov EÚ týkajúcich sa jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb, medzi nimi napríklad smernica o platobných službách 2, nariadenie o multilaterálnych výmenných poplatkoch, smernica o platobných účtoch, smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, smernica o hypotekárnych úveroch a smernica o rozdelení poistenia; vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala transpozíciu a vykonávanie týchto právnych predpisov, aby sa predišlo zdvojovaniu a prekrývaniu;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať pozitívny vývoj na retailových finančných trhoch tým, že sa vytvorí konkurenčné prostredie a zachovajú rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené strany vrátane existujúcich prevádzkovateľov a nové subjekty, a to s pravidlami, ktoré sú z hľadiska technológie a obchodného modelu čo najviac neutrálne; poukazuje na to, že takýto prístup je nevyhnutný, aby sa v neposlednom rade podporil rast začínajúcich podnikov a nových a inovatívnych MSP;

7.  žiada Komisiu, aby zabezpečila platnosť rovnakých pravidiel pre všetky služby, aby sa predišlo vytváraniu narušení hospodárskej súťaže, najmä v súvislosti so vznikom nových poskytovateľov retailových finančných služieb; zdôrazňuje, že tieto pravidlá nesmú brzdiť inovácie; zdôrazňuje, že integráciu trhu by mohlo podporiť vytvorenie „kontaktných miest“, ktoré umožňujú zainteresovaným stranám podávať správy nezákonnom uplatňovaní ustanovení EÚ týkajúcich sa cezhraničnej činnosti;

8.  konštatuje, že v prvom štvrťroku 2016 v Európe financovanie prostredníctvom odvetvia finančných technológií predstavovalo len 348 miliónov USD v porovnaní s 1,8 miliardy USD v Severnej Amerike a 2,6 miliardy USD v Číne, čo dokazuje naliehavú potrebu rýchleho mentálneho posunu a primeranej regulačnej reakcie na technologický vývoj, aby sa Európa stala vedúcim trhom pre inovácie; zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb, na ktorom sú zabezpečené rovnaké podmienky pre nových účastníkov, zvýši atraktívnosť EÚ ako centra inovatívnych finančných služieb a spotrebiteľom poskytne viac a lepších možností pri nižšej sadzbe; zdôrazňuje, že hoci prevratné technológie predstavujú regulačné výzvy, zároveň ponúkajú veľké príležitosti v oblasti inovácií, z ktorých majú prospech koncoví používatelia, a sú impulzom pre hospodársky rast a zamestnanosť;

9.  zdôrazňuje, že najmä s cieľom posilniť dôveru a spokojnosť spotrebiteľov môže iniciatíva zelená kniha uspieť len vtedy, ak sa v nej bude klásť silný dôraz na vytvorenie trhu EÚ, na ktorom budú mať dobre chránení spotrebitelia rovnaké príležitosti a prístup k transparentným, jednoduchým a cenovo výhodným produktom; uznáva pozitívnu hodnotu poskytovania jednoduchých, bezpečných a štandardizovaných produktov pre zákazníkov; vyzýva európske orgány dohľadu, aby pravidelne vyhodnocovali vplyv viazaného predaja na ceny a hospodársku súťaž v oblasti retailových finančných služieb; vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednoduchý, prenosný a bezpečný rámec pre finančné produkty; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia harmonizovaného právneho rámca pre štandardizované opcie na zlyhanie najbežnejších finančných produktov EÚ podľa vzoru základného bankového účtu a modelu celoeurópskeho dôchodkového produktu;

10.  zdôrazňuje, že návrhy, ktoré vyplynú zo zelenej knihy, musia byť v súlade so zásadou proporcionality;

11.  pripomína, že všetky iniciatívy na základe zelenej knihy by mali byť zlučiteľné so zintenzívnením medzinárodného boja proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom a praniu špinavých peňazí, a to vrátane väčšieho úsilia o vypracovanie systému spoločného daňového identifikačného čísla;

12.  berie na vedomie rastúcu zložitosť retailových finančných produktov; trvá na tom, že je potrebné vyvinúť iniciatívy a nástroje, ktoré zlepšia hospodársku súťaž a spotrebiteľom zo škály pre nich dostupných produktov umožnia identifikovať a porovnať tie bezpečné, udržateľné a jednoduché; podporuje iniciatívy ako sú Hlavný investično-informačný dokument pre podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a Hlavný informačný dokument pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP); zdôrazňuje potrebu prispôsobiť tieto informačné mechanizmy digitálnej realite; domnieva sa, že súhrn prospektu by mal byť zosúladený s hlavným informačným dokumentom pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP), aby sa retailovým investorom umožnilo riadne posúdiť riziká spojené s cennými papiermi ponúkanými verejnosti alebo prijatými na obchodovanie;

13.  pripomína nedávny vývoj legislatívneho rámca pre bankový sektor, najmä smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernicu o systémoch ochrany vkladov; pripomína, že novozavedený režim riešenia krízových situácií viedol k tomu, že retailovým investorom sa ponúkajú nástroje spojené s vyšším rizikom straty; trvá na tom, že je potrebné informovať spotrebiteľa o dosahu nových pravidiel, najmä v prípade, ak sú jeho vklady a investície ohrozené záchranou pomocou vnútorných zdrojov; žiada Komisiu, aby preskúmala, či členské štáty uplatňujú smernicu o systémoch ochrany vkladov správne; poukazuje na to, že predaj niektorých nástrojov, na ktoré možno uplatniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov, retailovým investorom je veľmi problematický, pokiaľ ide o primeranú ochranu spotrebiteľa aj zabezpečenie praktickej realizovateľnosti záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti obmedzenia týchto postupov;

14.  poznamenáva, že európsky trh s retailovými finančnými službami bude realizovateľný len vtedy, ak spotrebitelia budú môcť využívať rovnakú právnu ochranu v celej EÚ; zdôrazňuje potrebu aktualizovať a podporovať sieť na riešenie finančných sporov FIN-NET;

15.  konštatuje, že absencia systému poistných záruk v niektorých členských štátoch môže narušiť dôveru spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie právnych predpisov v záujme povinného uplatňovania systému poistných záruk;

16.  zdôrazňuje, že vždy by sa malo zohľadňovať hľadisko finančného začleňovania, a že by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetci spotrebitelia mali rovnaký prístup k aspoň najzákladnejším finančným službám aj prostredníctvom iných ako elektronických kanálov, aby sa zabránilo finančnému vylúčeniu;

17.  domnieva sa, že štrukturálne zmeny vo finančnom sektore – od vzniku spoločností zaoberajúcich sa finančnými technológiami (FinTech) až po fúzie a akvizície – ktoré by mohli mať za následok znižovanie počtu zamestnancov a zatváranie pobočiek, sa musia uskutočniť bez zníženia kvality služieb pre najzraniteľnejšie skupiny, najmä pre starších ľudí a ľudí žijúcich vo vidieckych alebo riedko osídlených oblastiach;

18.  zdôrazňuje význam finančného vzdelávania ako nástroja na ochranu a posilnenie postavenia spotrebiteľov; požaduje rozšírenie prístupu k nezávislému finančnému vzdelávaniu a podporu pri ňom a zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o investičných možnostiach;

19.  konštatuje, že digitalizácia môže priniesť výhody pre retailových investorov, napríklad ľahšiu porovnateľnosť produktov, lepší a ľahší prístup k cezhraničným investíciám a následnú spravodlivejšiu hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi, ako aj rýchlejšie a jednoduchšie postupy registrácie a platieb a z nich vyplývajúce nižšie transakčné náklady, ale môže tiež spôsobovať problémy, ktoré nemožno ignorovať, ako je potreba zabezpečiť dodržiavanie zásady „poznaj svojho zákazníka“ (PSZ), boj proti praniu špinavých peňazí a požiadavky na ochranu údajov, ako aj riziká, ako napríklad zraniteľnosť centralizovaných systémov voči kybernetickým útokom; žiada identifikovanie a monitorovanie novovznikajúcich a súčasných trendov na finančných trhoch a z nich vyplývajúcich výhod a rizík, pričom ako orientačné kritérium by sa mal používať ich pravdepodobný vplyv na retailových investorov;

20.  konštatuje, že poskytovatelia finančných služieb čoraz častejšie používajú na rôzne účely používajú finančné a nefinančné údaje spotrebiteľov získané z rôznych zdrojov, a to najmä v sektoroch kreditného rizika a poisťovníctva; zdôrazňuje, že používanie osobných údajov a veľkých dát poskytovateľmi finančných služieb by malo byť v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, malo by sa obmedzovať výlučne na to, čo je potrebné na poskytovanie služby a prinášať výhody spotrebiteľom; v tejto súvislosti by sa mala prísne kontrolovať demutualizácia rizika pri poistení vyplývajúca z veľkých dát;

21.  zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytnúť bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nezákonných praktík, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

22.  zdôrazňuje, že je potrebná väčšia dôvera spotrebiteľov v oblasť finančných služieb, keďže je naďalej nízka, najmä pokiaľ ide o finančné produkty s vysokým kurzovým rizikom, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce opatrenia zamerané na zlepšenie finančnej gramotnosti a informovanosti sa v plnej miere zrealizujú a že sa v prípade potreby zavedú ďalšie opatrenia s cieľom umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, zvýšiť transparentnosť týchto produktov a odstrániť prekážky pre zmenu dodávateľa a akékoľvek neoprávnené náklady, ktoré s tým súvisia, alebo odstúpenie od zmluvy; zdôrazňuje, že európsky štandardizovaný informačný list (ESIS) a štandardné európske formuláre pre informácie o spotrebiteľskom úvere by sa mali systematicky poskytovať spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy ako súčasť predbežného výpočtu úveru, pôžičky alebo hypotéky;

23.  konštatuje, že zamestnanci prvého kontaktu vo finančných inštitúciách a u poskytovateľov finančných služieb zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprístupňovaní retailových služieb pre všetky skupiny spoločnosti a spotrebiteľov v EÚ; poukazuje na to, že títo zamestnanci by v zásade mali absolvovať odbornú prípravu a mal by im byť poskytnutý čas na to, aby mohli poskytovať spoľahlivé služby svojim zákazníkom a nemali by sa stať prostriedkom na dosahovanie obchodných cieľov alebo stimulov, ktoré by mohli spochybniť ich nezaujatosť alebo poradenstvo, pričom by vždy mali konať v záujme zákazníkov v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa smernice MiFID II;

24.  zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k cenovo dostupnému a nezávislému poradenstvu je kľúčový pre správne investičné rozhodnutia; zdôrazňuje, že zlepšenie poradenstva si vyžaduje najmä širšiu ponuku štandardizovaných retailových investičných produktov a účinné informačné dokumenty pre investorov v prípade zložitých aj jednoduchých produktov;

25.  konštatuje, že ponuka cenovo dostupného a cieleného finančného poradenstva, ktoré by malo užší rozsah než riadne investičné poradenstvo, ktoré sa riadi smernicou MiFID, v súčasnosti aj napriek existujúcemu dopytu chýba; berie na vedomie doterajšie úvahy a iniciatívy prijaté v niektorých členských štátoch týkajúce sa vytvorenia takejto sprostredkovateľskej služby; vyzýva Komisiu, členské štáty a účastníkov trhu, aby určili, skúmali a nasledovali osvedčené postupy a iniciatívy v tomto smere;

26.  poukazuje na nedostatky vo vnútroštátnom uplatňovaní smernice MiFID II, čo v mnohých prípadoch viedlo k stanovenie požiadaviek na sprostredkovateľov týkajúcich sa podávania správ, ktoré sú náročné na prácu a nie sú účinným zlepšením ochrany spotrebiteľa, pričom presahujú rozsah smernice MiFID II; žiada ponaučenia z tejto skúsenosti;

27.  zdôrazňuje, že retailové bankovníctvo zohráva rozhodujúcu úlohu pri riadnom prenose podmienok menovej politiky na trh, a najmä na spotrebiteľov; zdôrazňuje význam vhodného prostredia menovej politiky zameraného na podporu dlhodobých úspor spotrebiteľov;

28.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia efektívneho a dynamického jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb by nemalo dôjsť k nijakému zbytočnému alebo nespravodlivým rozlišovaniu medzi členskými štátmi patriacimi do eurozóny a ostatnými členskými štátmi;

29.  domnieva sa, že prijatie jednotnej meny vo všetkých členských štátoch bez výnimky by zefektívnilo a spevnilo jednotný trh pre retailové finančné služby;

30.  poznamenáva, že kapacitu na úrovni EÚ na zber a analýzu údajov v tejto oblasti bude pravdepodobne treba posilniť; konštatuje, že niektorým z najsľubnejších návrhov v rámci zelenej knihy bude potrebné poskytnúť široký a primeraný empirický základ pred tým, než bude možné pristúpiť k legislatívnemu procesu; zdôrazňuje, že metodiky a predpoklady takejto empirickej práce treba riadne zverejniť, pričom by sa mali v plnej miere využiť i výsledky monitorovacej činnosti ESA na základe nariadenia o EBA s cieľom identifikovať výhody a riziká rôznych inovácií a prípadné legislatívne opatrenia potrebné na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi nimi;

31.  vyzýva Komisiu, aby riešila otázku zavádzajúceho predaja finančných produktov a služieb; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie nových pravidiel vyplývajúcich zo smernice MiFID II, ktorými sa zakazuje provízia pre nezávislých finančných poradcov a obmedzuje jej používanie v prípade iných ako nezávislých poradcov, a na základe tohto monitorovania posúdila, či by sa tieto obmedzenia nemali sprísniť;

Krátkodobé priority

32.  zdôrazňuje, že treba posilniť presadzovanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblastiach financií a ochrany spotrebiteľa, a že jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb si vyžaduje vysokú úroveň legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ich konzistentné a dôsledné presadzovanie vo všetkých členských štátoch; zároveň konštatuje, že množstvo právnych predpisov týkajúcich sa retailových finančných služieb sa v posledných rokoch zvýšilo, cieľom čoho je zvýšiť prudenciálnu stabilitu, posilniť ochranu spotrebiteľa a obnoviť dôveru v tento sektore; zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu by mali zintenzívniť svoju činnosť, pokiaľ ide o problémy spotrebiteľov a retailových investorov, a že príslušné orgány v tejto oblasti v niektorých členských štátoch by mali začať pracovať aktívnejšie a kompetentnejšie; vyzýva dozorné orgány členských štátov na výmenu osvedčených postupov, aby sa zabezpečilo uplatňovanie právnych predpisov v oblasti retailových finančných služieb takým spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž a súčasne presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov;

33.  vyzýva Komisiu, aby pri postupe súvisiacom s plánovanou bielou knihou o financovaní a riadení ESA venovala osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby orgány získali modely financovania a mandáty potrebné na zaujatie aktívnejšej a viac na spotrebiteľa orientovanej úlohy na trhu s retailovými finančnými službami a zároveň a súčasne zabezpečovali finančnú stabilitu;

34.  víta angažovanosť Komisie v oblasti podpory financovania udržateľných a ekologických investícií a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc z predchádzajúcich konzultácií a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zohrávala proaktívnejšiu úlohu pri využívaní únie kapitálových trhov ako súčasti vykonávania parížskej dohody podporovala rastúci trh udržateľného a zodpovedného investovania (SZI) tým, že bude podporovať udržateľné investície, a to poskytovaním účinných a štandardizovaných informácií o kritériách environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG) s použitím kritérií pro kótované spoločnosti a finančných sprostredkovateľov, ako aj vhodným premietnutím týchto kritérií v systémoch riadenia investícií a normách pre výkazníctvo, a to na základe podobných ustanovení, aké Európsky parlament úspešne presadzoval pri nedávnej revízii smernice o inštitúcii zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala „ratingové služby“ ESG a jednotný rámec pre trh so zelenými dlhopismi, a to na základe štúdie Komisie a práce študijnej skupiny G20 o ekologickom financovaní;

35.  žiada Komisiu, aby vystupňovala svoj boj proti diskriminácii na európskom trhu v oblasti retailových finančných služieb z dôvodu pobytu a v prípade potreby doplnila plánované všeobecné návrhy na ukončenie neopodstatneného geografického blokovania o ďalšie legislatívne iniciatívy zamerané osobitne na finančný sektor, pričom by zohľadňovala, že ceny niektorých produktov a služieb sú viazané na viaceré (regulačné aj geografické) faktory, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby okrem iného na základe štruktúry smernice o platobných účtoch (PAD) a analýzy sektoru poisťovníctva, ktorú vypracoval Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, vytvorila dobre štruktúrovaný a ľahko používateľný porovnávací portál v rámci EÚ, ktorý by pokrýval väčšiu časť alebo celý trh s retailovými finančnými službami; zdôrazňuje, že porovnávacie nástroje musia byť presné a relevantné pre spotrebiteľov, pričom sa musia zamerať nielen na ceny výrobkov, ale aj na ich kvalitu, majúc na pamäti, že porovnať možno len podobné výrobky;

37.  vyzýva Komisiu, okrem iného s ohľadom na PAD, aby zmapovala pravidlá, existujúce, ako aj chýbajúce postupy, ktoré sa uplatňujú, resp. by sa mali uplatňovať v rámci domácej a cezhraničnej zmeny, v relevantných častiach európskeho trhu s retailovými finančnými službami a aby predložila koherentnú a komplexnú stratégiu s cieľom uľahčiť cezhraničnú zmenu pri poskytovaní retailových finančných služieb pre spotrebiteľov v celej EÚ;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili štruktúry alternatívneho riešenia sporov týkajúce sa trhu s retailovými finančnými službami tým, že zabezpečia skutočnú nezávislosť subjektov alternatívneho riešenia sporov tým, že sa zabezpečí, aby tieto subjekty pokrývali všetkých aktérov na trhu, a prijatím opatrení na zabezpečenie vyššej účinnosti siete FIN-NET, ako aj zlepšenia informovanosti spotrebiteľov o nej; vyzýva Európsku komisiu, aby v nadväznosti na plánované hodnotenie implementácie odporúčania týkajúce sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu posúdila možnosť zavedenia európskeho systému kolektívneho odškodnenia;

39.  žiada Komisiu, aby dôkladnejšie preskúmala mätúce a niekedy zavádzajúce praktiky, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú pri platbách kartou a výberoch hotovosti z bankomatu s menovým prepočtom a aby predložila koherentné riešenie, ktoré by v praxi spotrebiteľom umožnilo úplne pochopiť situáciu a kontrolovať ju, a to aj pokiaľ ide o platby súvisiace s digitálnym trhom;

40.  pripomína Komisii, že finančné inštitúcie naďalej rušia platnosť platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, a žiada, aby boli prijaté opatrenia v tejto oblasti, okrem iného aby sa upovedomili vnútroštátne orgány;

41.  vyzýva Komisiu, aby podporovala vzájomné uznávanie a interoperabilitu elektronických identifikačných metód tak, aby to neovplyvnilo úroveň bezpečnosti už existujúcich systémov alebo ich schopnosť plniť požiadavky EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom dôslednej práce na vykonávaní nariadenia eIDAS a nových právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí okrem iného vytvorili, čo by malo byť v plnej miere realizovateľné, všeobecné prostredie, v ktorom budú prísne bezpečnostné požiadavky kombinované so spravodlivými a jednoduchými postupmi na vlastnú identifikáciu spotrebiteľov v súlade so zásadami ochrany osobných údajov; žiada tiež Komisiu a členské štáty, aby určili a odstránili regulačné prekážky používania systémov elektronického podpisu pri podpisovaní zmlúv o finančných službách, a tiež aby podporovala rozširovanie povedomia o cezhraničných digitálnych službách v celej EÚ;

42.  poukazuje na to, že potenciálne transformačný vplyv technológie distributed ledger si vyžaduje vybudovanie regulačnej kapacity tak, aby sa včas identifikovali potenciálne systémové riziká a problémy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila horizontálnu pracovnú skupinu na podrobné monitorovanie rizík a pomoc pri ich včasnom riešení;

43.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala plán na vytvorenie koordinovanej siete národných jednotných kontaktných miest v súlade s pravidlami, ktoré sa na jednotné kontaktné miesta vzťahujú, ktoré by pomáhali retailovým finančným podnikom, ktoré budú chcieť lepšie využiť cezhraničné obchodné príležitosti;

44.  zdôrazňuje potrebu podporovať poskytovateľov retailových finančných služieb pri financovaní projektov súvisiacich s inováciou a životným prostredím; poukazuje na to, že by sa mohol zvážiť prístup podobný koeficientu na podporu MSP,

45.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na návrh orgánu EIOPA vytvoriť spoločný rámec pre hodnotenie rizík a transparentnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, pomocou ktorého by sa podporil zdravý systém druhého piliera v celej Únii, ako aj porovnateľnosť programov, a aby prispela k lepšiemu pochopeniu prínosov a rizík pre spotrebiteľov zo strany regulačných orgánov, orgánov dohľadu a samotných spotrebiteľov;

46.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové prístupy, ktoré by mohli spoločnostiam poskytnúť väčšiu regulačnú flexibilitu, aby mohli experimentovať a inovovať, a súčasne zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti;

47.  žiada Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie „sporiaceho účtu EÚ“ s cieľom umožniť dlhodobé financovanie a podporu ekologickej transformácie v Európe;

48.  nalieha na Komisiu, aby objasnila použitie ustanovenia všeobecného záujmu, ktoré by v súčasnosti mohli nepriamo použiť aj členské štáty na zablokovanie nových produktov prichádzajúcich na trh, a umožnila európskym orgánom dohľadu stať aktívnymi sprostredkovateľmi medzi členskými štátmi v situáciách, keď existujú rozdielne výklady, pokiaľ ide o použitie tohto ustanovenia;

Dlhodobé otázky

49.  žiada Komisiu, aby hlbšie preskúmala realizovateľnosť, zmysluplnosť, výhody a náklady na odstránenie existujúcich prekážok cezhraničného poskytovania finančných služieb, a teda zabezpečenia domácej a cezhraničnej prenosnosti v rámci rôznych častí trhu s retailovými finančnými službami, napríklad pokiaľ ide o osobné dôchodkové poistenie a poistné produkty;

50.  zdôrazňuje, že smernica o hypotekárnych úveroch sa v súčasnosti transponuje, resp. je v členských štátoch v procese vykonávania; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala jej transpozíciu a vykonávanie a analyzovala vplyv tejto legislatívy na trh retailových finančných služieb; poznamenáva, že naďalej existujú významné prekážky brániace vytvoreniu pevnejšieho jednotného trhu s hypotekárnymi úvermi a spotrebiteľskými úvermi; preto nabáda Komisiu, aby pokročila, ale aby pri tom zabezpečila finančnú stabilitu, vyvažovala obavy súvisiace s ochranou súkromia a údajov zlepšeným cezhraničným prístupom k lepšie koordinovaným úverovým databázam a zabezpečila, aby sa neopakovali prípady, keď boli spotrebitelia neodôvodnene vystavení rizikám spojeným s konverziou meny;

51.  žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vykonala analýzu implementácie a vplyvu právnych predpisov EÚ v oblasti retailových finančných služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podrobne preskúmali právne a iné prekážky cezhraničných operácií a na dokončenia trhu EÚ s retailovými finančnými službami; zdôrazňuje, že v takejto analýze treba zohľadňovať osobitosti MSP;

52.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu toho, aké údaje sú potrebné na to, aby veritelia mohli posudzovať úverovú bonitu svojich zákazníkov, a aby na základe tejto analýzy predložila návrhy na reguláciu tohto procesu posudzovania; vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala súčasné postupy úverových inštitúcií týkajúce sa zberu, spracovania a marketingu spotrebiteľských údajov, s cieľom zabezpečiť ich primeranosť a to, aby sa nimi neobmedzovali práva spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení v tejto oblasti, ak by to bolo potrebné;

53.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, že digitálna komunikácia týkajúca sa retailových finančných služieb a ich predaja bude dostupná v podobách prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom internetových stránok a sťahovateľných súborov; podporuje plné začlenenie všetkých retailových finančných služieb do rozsahu pôsobnosti smernice o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb („Európsky akt o prístupnosti“);

54.  víta úsilie o zvyšovanie transparentnosti pri stanovovaní cien služieb prenájmu vozidiel vrátane predaja doplnkového poistenia a iných poplatkov; zdôrazňuje, že všetky poplatky, či už povinné alebo voliteľné, spojené s prenájmom vozidiel by pre spotrebiteľa mali byť jasne a výrazne viditeľné v autopožičovni alebo na porovnávacích webových stránkach; pripomína Komisii potrebu presadzovania smernice o nekalých obchodných praktikách a víta nedávne prijatie nových vykonávacích usmernení vzhľadom na technologické zmeny;

55.  pripomína prácu, ktorá sa odviedla v súvislosti s nariadením o ratingových agentúrach; žiada Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto právnych predpisov v súvislosti s produktami predávanými retailovým spotrebiteľom;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.
(2) Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.
(4) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.
(5) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.
(6) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 186.
(7) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214.
(8) Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35.
(11) Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0228.


Európska obranná únia
PDF 295kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii (2016/2052(INI))
P8_TA(2016)0435A8-0316/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“),

–  so zreteľom na článok 42 ods. 6 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci;

–  so zreteľom na článok 42 ods. 7 ZEÚ o spojenectve v oblasti obrany;

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013 a z 25. – 26. júna 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(1);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008(3), v ktorom sa v odseku 89 uvádza, že „základné práva platia aj za bránami kasární a že sa v plnej miere vzťahujú aj na občanov v uniforme, a odporúča, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie základných práv aj v rámci ozbrojených síl“,

–  so zreteľom na závery medziparlamentných konferencií o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (ďalej len „SBOP“) z 8. apríla 2016 v Haagu, zo 6. septembra 2015 v Luxemburgu, 6. marca 2015 v Rige, 7. novembra 2014 v Ríme, 4. apríla 2014 v Aténach, zo 6. septembra 2013 vo Vilniuse, z 25. marca 2013 v Dubline a 10. septembra 2012 v Pafose,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich), ktoré sa uskutočnilo 2. septembra 2016, opäť uviedla, že nadišla vhodná príležitosť na výrazný pokrok medzi členskými štátmi v oblasti obrany;

–  so zreteľom na dokument s názvom Shared Vision, Common Action: A Stronger Europe – A Global Strategy for the European Union’s Foreign and Security Policy (Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie), ktorý predložila PK/VP 28. júna 2016,

–  so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2014 s názvom Nové smerovanie oblasti európskej obrany,

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2015 o vykonávaní svojho oznámenia o obrane,

–  so zreteľom na hodnotenie smernice 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie talianskej ministerky obrany a ministra zahraničných vecí z 10. augusta 2016, v ktorom sa vyzýva na vytvorenie tzv. obranného schengenského priestoru,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí z 28. júna 2016 s názvom Silná Európa v neistom svete (A strong Europe in an uncertain world),

–  so zreteľom na možné vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ,

–  so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer 85.1 z júna 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre ústavné veci (A8-0316/2016),

A.  keďže v posledných rokoch sa bezpečnostná situácia v Európe a jej okolí značne zhoršila a vytvorila náročné a bezprecedentné výzvy, ktorým žiadna krajina ani organizácia nedokáže čeliť sama; keďže Európa viac než kedykoľvek v minulosti čelí hrozbe terorizmu na svojom území, kým v severnej Afrike a na Blízkom východe je problém terorizmu a neustáleho násilia naďalej na vzostupe; keďže solidarita a odolnosť si vyžadujú, aby EÚ držala spolu a spoločne a systematicky konala, a to v súčinnosti s našimi spojencami a partnermi a tretími krajinami; keďže prevencia, výmena citlivých bezpečnostných informácií, ukončenie ozbrojených konfliktov, ukončenie rozsiahleho porušovania ľudských práv, šírenie demokracie a zásad právneho štátu, ako aj boj proti terorizmu sú prioritami EÚ a jej občanov a mali by byť sa uplatňovať v rámci EÚ a za jej hranicami, a to aj prostredníctvom zborov ženistov vytvoreného na riešenie niektorých veľmi praktických výziev súvisiacich s vplyvom zmeny klímy a prírodnými katastrofami v tretích krajinách; keďže Európa by v situáciách skutočného ohrozenia mala konať dôraznejšie a rýchlejšie;

B.  keďže terorizmus, hybridné hrozby, hospodárska nestálosť, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy predstavujú hlavné ohrozenie bezpečnosti každodenného, stále zložitejšieho a prepojenejšieho sveta, v ktorom by EÚ mala vyvinúť maximálne úsilie a nájsť prostriedky na zaručenie bezpečnosti a zaistenie prosperity a demokracie; keďže súčasná finančná a bezpečnostná situácia si vyžaduje, aby európske ozbrojené sily užšie spolupracovali a aby vojenský personál spolu viac a lepšie cvičil a spolupracoval; keďže podľa prieskumu Eurobarometer 85.1, ktorý bol zverejnený v júni 2016, by približne dve tretiny občanov EÚ chceli, aby sa EÚ viac zapájala do záležitostí bezpečnostnej a obrannej politiky; keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz rozmazanejšie; keďže osobitnú pozornosť treba venovať predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; keďže zmena klímy je najväčšou hrozbou pre svetovú bezpečnosť, mier a stabilitu, ktorá zosilňuje ohrozenie tradičnej bezpečnosti okrem iného zužovaním prístupu k pitnej vode a potravinám pre obyvateľstvo v nestabilných a rozvojových krajinách, čo vedie k ekonomickému a sociálnemu napätiu, núti ľudí k migrácii alebo vytvára politické napätie a bezpečnostné riziká;

C.  keďže VP/PK uviedla, že bezpečnosť Únie je jednou z piatich najdôležitejších priorít Globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie;

D.  keďže podľa Lisabonskej zmluvy sa od členských štátov vyžaduje, aby sprístupnili primerané kapacity na civilné a vojenské misie a operácie SBOP; keďže budovanie kapacít v oblasti bezpečnosti a obrany zakotvené v zmluvách nie je ani zďaleka optimálne; keďže európske inštitúcie môžu tiež zohrať veľmi dôležitú úlohu pri zavádzaní politických iniciatív; keďže členské štáty dosiaľ nepreukázali vôľu budovať európsku bezpečnostnú a obrannú úniu a obávajú sa, že by sa stala hrozbou pre ich štátnu zvrchovanosť;

E.  keďže náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v oblasti obrany a bezpečnosti sa odhadujú na 26,4 miliardy EUR ročne(4), a to v dôsledku zdvojenia činností, nadmernej kapacity a prekážok obstarávania v oblasti obrany;

F.  keďže článok 42 Zmluvy o Európskej únii vyžaduje postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie v rámci SBOP, čo povedie k spoločnej obrane EÚ, keď o tom na základe hlasovania jednomyseľne rozhodne Európska rada; keďže v článku 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa členským štátom tiež odporúča prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami;

G.  keďže v článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje vytvorenie obranných inštitúcií, ako aj vymedzenie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania; keďže článok takisto vyžaduje, aby úsilie EÚ bolo zlučiteľné s NATO, dopĺňalo ho a aby sa navzájom posilňovali; keďže spoločná obranná únia by mala posilniť schopnosť Európy presadzovať bezpečnosť na jej území aj za jej hranicami, ako aj posilniť partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy, a preto umožní silnejšie NATO, čím sa podporí ďalšia a účinnejšia teritoriálna, regionálna a celosvetová bezpečnosť a obrana; keďže v nedávnom spoločnom vyhlásení o strategickom partnerstve medzi EÚ a NATO zo samitu NATO vo Varšave v roku 2016, bola uznaná úloha NATO a podpora EÚ, ktorú môže zohrať pri dosahovaní spoločných cieľov; keďže európska obranná únia (EOÚ) by mala zabezpečiť zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN;

H.  keďže bojové skupiny EÚ, ktoré dosiahli úplnú operačnú spôsobilosť v roku 2007 a ktoré sú určené na použitie na vojenské úlohy humanitárneho, mierového a mierotvorného charakteru, neboli doteraz napriek príležitostiam a zvyšujúcim sa potrebám nasadené z dôvodu procedurálnych, finančných a politických prekážok; zdôrazňuje, že je to zmeškaná príležitosť v zmysle posilnenia úlohy EÚ ako významného globálneho aktéra v oblasti stability a mieru;

I.  keďže s výnimkou vytvorenia Európskej obrannej agentúry (EDA) nebol doteraz vytvorený, prijatý ani vykonaný žiadny iný chýbajúci prvok spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ; keďže je stále potrebné zmeniť organizáciu EDA tak, aby naplno rozvinula svoj potenciál a dokázala, že vytvára pridanú hodnotu, prispieva k tomu, aby bola SBOP ešte účinnejšia, a môže viesť k harmonizovaným procesom plánovania národnej obrany v tých oblastiach, ktoré sú dôležité pre vojenské operácie SBOP v súlade s Petersburskými úlohami opísanými v článku 43 ZEÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do činnosti EDA a zaviazali sa k nej, aby dosiahli tento cieľ;

J.  keďže globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžaduje, aby EÚ systematicky podporovala spoluprácu v oblasti obrany v rámci celého spektra spôsobilostí s cieľom reagovať na vonkajšie krízy, pomôcť budovať schopnosti našich partnerov, zaručiť bezpečnosť Európy a vytvoriť pevný európsky obranný priemysel, ktorý má zásadný význam pre strategickú nezávislosť rozhodovania a konania Únie; keďže všetky opatrenia musia byť pred ich zavedením schválené všetkými členmi Rady;

K.  keďže Európskej rady na svojom zasadnutí v júni 2015, ktoré bolo čiastočne zamerané na obranu, vyzvala na podporu väčšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce s cieľom zaistiť kľúčové spôsobilosti, a to podľa potreby aj prostredníctvom využívania finančných prostriedkov EÚ, a poznamenala, že vojenské spôsobilosti zostanú vo vlastníctve a prevádzke členských štátov;

L.  keďže Francúzsko sa 17. novembra 2015 odvolalo na článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a následne požiadalo ostatné členské štáty o príspevky na pomoc a podporu na čisto bilaterálnom základe a tieto príspevky spravovalo;

M.  keďže biela kniha o bezpečnosti a obrane na úrovni EÚ by mala ďalej posilňovať SBOP a zvyšovať schopnosť EÚ pôsobiť v úlohe poskytovateľa bezpečnosti v súlade s Lisabonskou zmluvou, a mohla by predstavovať užitočnú reflexiu o budúcej a účinnejšej SBOP; keďže misie a operácie SBOP sa najčastejšie nachádzajú v regiónoch, ako sú Africký roh a Sahel, ktoré sú vážne zasiahnuté negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, ako je sucho a degradácia pôdy;

N.  keďže holandské predsedníctvo Rady presadzovalo myšlienku bielej knihy EÚ; keďže krajiny Vyšehradskej štvorky privítali myšlienku pevnejšej integrácie európskej obrany; a keďže Nemecko v bielej knihe o nemeckej bezpečnostnej politike a budúcnosti Bundeswehru z roku 2016 vyzvalo na vytvorenie európskej bezpečnostnej a obrannej únie;

O.  keďže postupná integrácia v oblasti obrany je našou najlepšou možnosťou, ako urobiť viac za menej peňazí, a biela kniha by mohla priniesť jedinečnú príležitosť navrhnúť ďalšie kroky;

Európska obranná únia

1.  pripomína, že na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti Európy je potrebná jej politická vôľa a odhodlanie podporené rozsiahlym súborom významných politických nástrojov vrátane silnej a modernej vojenskej spôsobilosti; nabáda Európsku radu, aby viedla postupné formovanie spoločnej obrannej politiky Únie a poskytla ďalšie finančné zdroje na zabezpečenie jej zavedenia s cieľom zriadiť ju v nasledujúcom viacročnom politickom a finančnom rámci EÚ (VFR); pripomína, že vytvorenie spoločnej obrannej politiky Únie predstavuje vývoj a vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá je viazaná medzinárodnými právnymi predpismi a je v skutočnosti nevyhnutná na to, aby EÚ mohla globálne presadzovať zásady právneho štátu, mier a bezpečnosť; víta v tejto súvislosti všetky prebiehajúce činnosti členských štátov zamerané na ďalšiu integráciu nášho spoločného obranného úsilia, pričom tiež berie na vedomie veľmi dôležité príspevky, ktoré by priniesla biela kniha o bezpečnosti a obrane;

2.  naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby využili celý potenciál Lisabonskej zmluvy, najmä pokiaľ ide o SBOP, s osobitným dôrazom na stálu štruktúrovanú spoluprácu podľa článku 42 ods. 6 Zmluvy o EÚ alebo počiatočný fond podľa článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ; pripomína, že medzi Petersburskými úlohami z článku 43 Zmluvy o EÚ sa uvádza dlhý zoznam ambicióznych vojenských úloh, ako sú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru, ako aj misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu; pripomína, že v rovnakom článku sa tiež uvádza, že všetky tieto úlohy môžu prispievať k boju proti terorizmu vrátane podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach; zdôrazňuje, že súčasný stav SBOP neumožňuje EÚ plniť všetky úlohy uvedené v zozname; je presvedčený, že hlavnou úlohou by malo byť systematicky pracovať na spôsoboch, ako umožniť EÚ splniť ciele Lisabonskej zmluvy;

3.  zastáva názor, že skutočne silná EOÚ musí členským štátom ponúkať záruky a spôsobilosti, ktoré prekračujú ich vlastné;

4.  domnieva sa, že cesta k vytvoreniu EOÚ by mala začať dôkladným prepracovaním SBOP na základe zásady silnej obrany, účinného financovania a koordinácie s NATO; domnieva sa, že so stále hlbšou integráciou vnútornej a vonkajšej bezpečnosti je nevyhnutné, aby sa SBOP posunula od riadenia vonkajších kríz ďalej s cieľom skutočne zabezpečiť spoločnú bezpečnosť a obranu a umožniť Únii zapojiť sa na všetkých úrovniach kríz a konfliktov použitím celej škály nástrojov, ktoré má k dispozícii;

5.  zdôrazňuje potrebu zriadiť formát Rady ministrov obrany, ktorá bude poskytovať udržateľné politické vedenie a koordinovať formovanie európskej obrannej únie; vyzýva Radu Európskej únie, aby ako prvý krok zriadila stály formát schôdzí ministrov obrany členských štátov, ktoré sa zaviazali prehĺbiť spoluprácu v oblasti obrany, ako fórum na konzultácie a rozhodovanie;

6.  vyzýva predsedu Komisie, aby zriadil stálu pracovnú skupinu pre otázky obrany, ktorá bude zložená z členov Komisie a ktorej bude predsedať VP/PK; vyzýva Európsky parlament, aby sa spojil so stálymi zástupcami v tejto skupine; podporuje ďalšie zapojenie Komisie do obrany prostredníctvom dobre cieleného výskumu, plánovania a realizácie; vyzýva VP/PK, aby zaradila zmenu klímy do všetkých vonkajších akcií EÚ a najmä do SBOP;

7.  domnieva sa, že pre zhoršenie rizík a hrozieb v Európe sa vytvorenie európskej obrannej únie stáva naliehavou záležitosťou, predovšetkým vzhľadom na stále horšiu situáciu v oblasti bezpečnosti na hraniciach EÚ, a to najmä s východnými a južnými susediacimi krajinami; poznamenáva, že sa to odráža aj v stratégiách bezpečnosti členských štátov; zdôrazňuje, že situácia sa postupne výrazne zhoršila v roku 2014 s príchodom a rozširovaním samozvaného islamského štátu a následne použitím násilia zo strany Ruska;

8.  zastáva názor, že je potrebné, aby sa EOÚ zakladala na pravidelnom spoločnom posúdení ohrozenia bezpečnosti členských štátov, ale musí tiež zostať dosť pružná na to, aby vyriešila výzvy a potreby jednotlivých členských štátov v oblasti bezpečnosti;

9.  zastáva názor, že Únia by mala venovať vlastné prostriedky na podporovanie rozsiahlejšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); je presvedčený, že využitie finančných prostriedkov EÚ by bolo jasným prejavom súdržnosti a solidarity a že by to umožnilo všetkým členským štátom zlepšovať svoje vojenské spôsobilosti v rámci väčšieho spoločného úsilia;

10.  je presvedčený, že posilnená európska obranná spolupráca by viedla k väčšej účinnosti, jednote a efektívnosti, ako aj k posilneniu aktív a spôsobilostí EÚ a možným pozitívnym vplyvom na výskum v oblasti obrany a priemyselné záležitosti; zdôrazňuje, že len prostredníctvom takejto užšej spolupráce, ktorá by sa mala postupne rozvinúť na skutočnú európsku obrannú úniu, budú EÚ a jej členské štáty schopné získať technologické a priemyselné spôsobilosti nevyhnutné na to, aby mohli konať rýchlejšie, ako aj autonómne a účinne a riešiť každodenné hrozby pohotovo a efektívne;

11.  vyzýva všetky členské štáty, aby navzájom prijímali väčšie záväzky, a to tak, že v rámci Únie zavedú stálu štruktúrovanú spoluprácu; nabáda členské štáty, aby vytvorili mnohonárodné sily v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a aby tieto sily dali k dispozícii na SBOP; zdôrazňuje, že je dôležité a nevyhnutné, aby sa do stálej a účinnej štruktúrovanej spolupráce zapojili všetky členské štáty; domnieva sa, že Rada by za normálnych okolností mala tieto mnohonárodnostné sily poveriť vykonávaním úloh udržiavania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; navrhuje, aby procesy tvorby politík na úrovni EÚ ako aj vnútroštátne procesy boli navrhnuté tak, aby umožňovali rýchlu reakciu na krízy; je presvedčený, že na tento účel by sa mal systém bojových skupín EÚ premenovať, používať a ďalej rozvíjať na tento účel, a to politicky aj z hľadiska modularity a efektívneho financovania; požaduje vytvorenie stáleho operačného štábu EÚ ako predpokladu účinného plánovania, uskutočňovania a vedenia spoločných operácií; zdôrazňuje, že na stálej štruktúrovanej spolupráci sa môžu podieľať všetky členské štáty;

12.  vyzýva členské štáty, aby najmä uznali právo vojenského personálu vytvoriť profesijné združenia alebo odborové zväzy a pripojiť sa k nim a zapojili ich do pravidelného sociálneho dialógu s orgánmi; vyzýva Európsku radu, aby prijala konkrétne kroky smerujúce k harmonizácii a štandardizácii európskych ozbrojených síl s cieľom uľahčiť spoluprácu personálu ozbrojených síl, ktoré zastrešuje nová európska obranná únia;

13.  poznamenáva, že všetky členské štáty majú ťažkosti so zachovaním širokého spektra obranných spôsobilostí, najmä z dôvodu finančných problémov; žiada preto, aby sa zlepšila koordinácia a viac objasnili voľby v súvislosti s tým, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité z nich;

14.  nabáda členské štáty, aby hľadali ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálu; navrhuje, že by mohlo byť užitočné zamerať sa najprv na zhromaždenie materiálu, ktorý nie je smrtiaci, a delenie sa oň, napríklad prepravné vozidlá a lietadlá, cisternové vozidlá a lietadlá na doplnenie paliva a ďalší podporný materiál;

15.  domnieva sa, že interoperabilita je kľúčom k dosiahnutiu väčšieho súladu a výraznejšej integrácie síl členských štátov; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať možnosť spoločného obstarávania zdrojov obrany; poznamenáva, že pre protekcionistickú a uzavretú povahu obranných trhov EÚ je to ešte zložitejšie;

16.  zdôrazňuje, že je potrebná revízia a rozšírenie mechanizmu Athena s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné financovať misie EÚ zo spoločných rozpočtových prostriedkov namiesto toho, aby išla väčšina nákladov na ťarchu jednotlivých zúčastnených členských štátov, čím by sa odstránila možná prekážka brániaca členským štátom nasadiť sily;

17.  vyzýva Európsky parlament, aby zriadil plnoprávny Výbor pre bezpečnosť a obranu, ktorý by monitoroval vykonávanie stálej štruktúrovanej spolupráce;

18.  domnieva sa, že silná a rozširujúca sa úloha EDA je nevyhnutná pre efektívnu EOÚ, pokiaľ ide o koordináciu programov a projektov zameraných na spôsobilosť a vytvorenie politiky spoločných európskych spôsobilostí a výzbroje v snahe o väčšiu efektívnosť, odstránenie zdvojovania a zníženie nákladov a na základe prehľadu veľmi presných požiadaviek na spôsobilosti vzťahujúcich sa na operácie SBOP a harmonizovaného plánovania národnej obrany a procesov obstarávania s ohľadom na tieto osobitné spôsobilosti; domnieva sa, že by to malo nasledovať po preskúmaní súboru síl členských štátov z hľadiska obrany a preskúmaní minulých činností a postupov EDA; vyzýva EDA, aby preukázala, ktorý z nedostatkov v spôsobilostiach uvedených v hlavných cieľoch a v pláne rozvoja spôsobilostí sa vďaka nej podarilo odstrániť; je presvedčený, že zhromaždenie iniciatív a projektov a spoločná účasť na nich sú vynikajúce prvé kroky k posilneniu európskej spolupráce;

19.  nabáda Komisiu, aby na tento účel spolupracovala s EDA s cieľom posilniť priemyselnú a technologickú základňu odvetvia obrany, čo je mimoriadne dôležité pre strategickú autonómiu EÚ; domnieva sa, že kľúčom k posilneniu odvetvia je zvýšenie výdavkov na obranu zo strany členských štátov, ako aj zabezpečenie toho, aby zostalo odvetvie globálne konkurencieschopné; poznamenáva, že súčasná rozdrobenosť trhu oslabuje konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu; domnieva sa, že spolupráca vo výskume môže pomôcť znížiť takúto fragmentáciu a zlepšiť konkurencieschopnosť;

20.  je pevne presvedčený, že len spoločný prístup k rozvoju spôsobilostí, a to aj prostredníctvom konsolidácie funkčných zoskupení, ako je európske veliteľstvo leteckej dopravy, môže priniesť potrebné úspory z rozsahu a podporiť európsku obrannú úniu; ďalej sa domnieva, že posilnenie spôsobilostí EÚ prostredníctvom spoločného obstarávania a iných foriem zhromažďovania a delenia sa by mohlo poskytnúť veľmi potrebnú podporu pre európsky obranný priemysel vrátane MSP; podporuje cielené opatrenia na stimulovanie takýchto projektov s cieľom dosiahnuť referenčnú hodnotu EDA vo výške 35 % celkových výdavkov v rámci spoločného obstarávania, ako sa požaduje v globálnej stratégii EÚ; domnieva sa, že vytvorenie európskeho obranného semestra, v rámci ktorého by členské štáty konzultovali o svojich plánovacích cykloch a plánoch obstarávania, by mohlo pomôcť prekonať súčasný stav rozdrobenosti trhu v oblasti obrany;

21.  zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je vo svojej podstate politickou oblasťou, v ktorej je spolupráca a integrácia kľúčová, a to nielen medzi členskými štátmi EÚ, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi v rámci spoločnosti, pretože nejde len o vojenskú zodpovednosť; požaduje jasnejšie usmernenia o tom, ako sa majú obranné a útočné spôsobilosti EÚ využiť a v akej situácii; pripomína, že Európsky parlament opakovane požadoval dôkladné preskúmanie nariadenia EÚ o vývoze položiek s dvojakým použitím s cieľom zabrániť, aby sa softvér a ďalšie systémy, ktoré sa dajú použiť proti digitálnej infraštruktúre EÚ alebo na porušovanie ľudských práv, dostali do nesprávnych rúk;

22.  poukazuje na globálnu stratégiu, ktorú nedávno zverejnila vysoká predstaviteľka a ktorá prináša súdržný rámec pre priority činností v oblasti zahraničnej politiky a pre vymedzenie budúceho vývoja európskej obrannej politiky;

23.  pripomína štyri referenčné hodnoty kolektívneho investovania schválené ministerským riadiacim výborom EDA v novembri 2007 a vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou spolupráce, ako sa ukázalo na základe správy o údajoch v oblasti obrany zverejnenej v roku 2013;

24.  vyzýva VP/PK, aby sa ujala iniciatívy a spojila významné spoločnosti a zainteresované strany pôsobiace v európskom obrannom priemysle s cieľom rozvinúť európsky priemysel diaľkovo riadených bezpilotných lietadiel;

25.  vyzýva VP/PK, aby sa ujala iniciatívy a spojila významné spoločnosti a zainteresované strany pôsobiace v európskom obrannom priemysle s cieľom vypracovať stratégie a platformu pre spoločný vývoj obranných zariadení;

26.  vyzýva VP/PK, aby posilnila spoluprácu medzi vnútroštátnymi stratégiami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spôsobilosťami a strediskami riadenia a EDA ako súčasť stálej štruktúrovanej spolupráce s cieľom prispieť k ochrane pred kybernetickými útokmi a k boju proti nim;

27.  vyzýva na ďalší rozvoj rámca politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany s cieľom posilniť spôsobilosti členských štátov v oblasti kybernetickej obrany, operačnej spolupráce a výmeny informácií;

28.  berie na vedomie prebiehajúcu prácu na vytvorení prípravnej akcie pre budúci program obranného výskumu EÚ a nalieha na jej čo najskoršie skutočné spustenie, ako požadovala Európska rada v rokoch 2013 a 2015 v nadväznosti na pilotný projekt iniciovaný Európskym parlamentom; zdôrazňuje, že na prípravnú akciu by sa mali poskytnúť dostatočné rozpočtové prostriedky, a to aspoň vo výške 90 miliónov EUR na nasledujúce tri roky (2017 – 2020); zastáva názor, že po prípravnej akcii by mal nasledovať dôležitý osobitný výskumný program financovaný zo strany EÚ ako súčasť ďalšieho VFR od roku 2021; poznamenáva, že európsky program výskumu v oblasti obrany bude v tom období potrebovať rozpočet v celkovej výške aspoň 500 miliónov EUR ročne, aby bol dôveryhodný a mal výrazný vplyv; vyzýva členské štáty, aby načrtli budúce programy spolupráce, v ktorých výskum v oblasti obrany financovaný EÚ môže vytvoriť začiatočný bod, a vyzýva na zriadenie počiatočného fondu pre prípravné činnosti v rámci príprav na vojenské operácie, ako sa ustanovuje v Lisabonskej zmluve; podporuje iniciatívy Komisie týkajúce sa obrany, ako je akčný plán v oblasti obrany, európska politika v oblasti obranného priemyslu a európska obranná technologická a priemyselná základňa;

29.  zdôrazňuje, že začatie misií SBOP, ako je operácia EUNAVFOR MED SOPHIA, prispieva k dosiahnutiu európskej obrannej únie; vyzýva EÚ, aby aj naďalej organizovala a zintenzívnila misie tohto druhu;

30.  považuje za dôležité uplatniť postup európskeho semestra pri zavedení foriem užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť potrebné opatrenia, ktoré podporujú fungujúci, spravodlivý, prístupný a transparentný európsky trh v oblasti obrany, presadzujú budúce technologické inovácie, podporujú MSP a stimulujú rast a pracovné miesta, aby tak členské štáty mohli omnoho efektívnejšie a účinnejšie využívať svoj rozpočet v oblasti obrany a bezpečnosti; všíma si, že pevná európska obranná, technologická a priemyselná základňa si vyžaduje spravodlivý, fungujúci a transparentný vnútorný trh, bezpečnosť dodávok a štruktúrovaný dialóg s priemyselnými odvetviami relevantnými pre sektor obrany; je znepokojený tým, že pokrok smerujúci k lepšej konkurencieschopnosti, opatreniam boja proti korupcii a vyššej transparentnosti v odvetví obrany je zatiaľ pomalý a že ešte stále neexistuje solídna európska politika v oblasti obranného priemyslu a nedodržiavajú sa pravidlá vnútorného trhu; zastáva názor, že je potrebné, aby integrovaný konkurencieschopný európsky trh s obrannými zbraňami poskytoval všetkým členským štátom stimuly a odmeny a všetkým kupujúcim dodával primerané a cenovo dostupné prostriedky zodpovedajúce ich jednotlivým potrebám v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a smernice o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva, a to v celej EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaručili úplné vykonávanie dvoch smerníc týkajúcich sa obrany a patriacich do tzv. obranného balíka;

32.  vyzýva Komisiu, aby zohrala svoju úlohu prostredníctvom akčného plánu v oblasti obrany, podporila silnú priemyselnú základňu, ktorá je schopná uspokojiť potreby Európy týkajúce sa strategickej spôsobilosti, a určila, kde by EÚ mohla poskytnúť pridanú hodnotu;

33.  je presvedčený, že pri postupnom formovaní spoločnej obrannej politiky Únie by EÚ mala po dohode s dotknutými členskými štátmi zaistiť účasť na programoch v oblasti spôsobilostí, ktoré tieto štáty vykonávajú, vrátane účasti na štruktúrach vytvorených na účely vykonávania týchto programov v rámci Únie;

34.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s EDA uľahčovala a umožňovala spoluprácu v oblasti obrany prostredníctvom mobilizácie finančných prostriedkov a nástrojov EÚ, pričom si bude klásť za cieľ, aby členské štáty vyvinuli programy v oblasti obrannej spôsobilosti; pripomína, že akčný plán v oblasti európskej obrany by mal predstavovať strategický nástroj na podporu spolupráce v oblasti obrany na európskej úrovni, najmä prostredníctvom výskumného programu v oblasti obrany financovaného EÚ a prostredníctvom opatrení na podporu priemyselnej spolupráce naprieč celým hodnotovým reťazcom;

35.  vrelo víta koncepciu strategickej autonómie, ktorú vypracovala VP/PK ako súčasť globálnej stratégie EÚ; domnieva sa, že táto koncepcia by sa mala uplatňovať v rámci našich strategických priorít, ako aj pri posilňovaní našich kapacít a nášho priemyslu;

36.  víta spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, v ktorom sa zdôrazňuje potreba spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti a obrany; je presvedčený, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať spoluprácu na východe a juhu, boj proti hybridným a kybernetickým hrozbám, zlepšovanie bezpečnosti na mori, ako aj harmonizáciu a koordináciu rozvoja spôsobilostí v oblasti obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti technologickej, priemyselnej a vojenskej spôsobilosti ponúka vyhliadky na zlepšenie zlučiteľnosti a synergie medzi oboma rámcami a tým zabezpečenie lepšej efektívnosti zdrojov; pripomína, že je dôležité urýchlené vykonávanie uvedeného vyhlásenia a v tejto súvislosti vyzýva ESVČ, aby do decembra 2016 spolu s príslušnými partnermi vypracovala konkrétne možnosti vykonávania; domnieva sa, že členské štáty by mali vyvinúť spôsobilosti, ktoré možno nasadiť v rámci SBOP, aby bolo možné konať autonómne v tých prípadoch, keď NATO nie je ochotné zasiahnuť alebo keď sú opatrenia EÚ vhodnejšie; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO zameraná na podporu silnejšieho a účinnejšieho obranného priemyslu a výskumu v oblasti obrany predstavuje strategickú prioritu a jej okamžité uskutočnenie je mimoriadne dôležité; je presvedčený, že spolupráca na predchádzaní, analýze a včasnom zisťovaní prostredníctvom účinných informácií a ich výmeny zlepší schopnosť EÚ čeliť hrozbám, a to aj hybridným hrozbám; je naďalej presvedčený, že NATO je hlavným zaisťovateľom bezpečnosti a obrany v Európe; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť prekrývaniu nástrojov NATO a EÚ; domnieva sa, že EÚ má aj z civilného hľadiska potenciál mať kľúčový vplyv v nestabilných regiónoch; trvá však na tom, že zatiaľ čo úlohou NATO je chrániť svojich hlavne európskych členov pred všetkými vonkajšími útokmi, EÚ by sa mala usilovať byť skutočne schopná brániť sama seba a v prípade potreby konať jednomyseľne, pričom v tejto súvislosti na seba prevezme väčšiu zodpovednosť tým, že zlepší vybavenie, výcvik a organizáciu;

37.  poznamenáva, že kým NATO musí zostať základom kolektívnej obrany v Európe, politické priority aliancie a EÚ nemusia byť vždy rovnaké, najmä nie v súvislosti so zameraním USA na Áziu; okrem toho upozorňuje na to, že EÚ disponuje jedinečným súborom bezpečnostných nástrojov, ktoré NATO nemá k dispozícii, a naopak; zastáva názor, že EÚ by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnostné krízy vo svojom bezprostrednom susedstve a prispieť tak k plneniu úloh NATO, najmä v súvislosti s hybridným vedením vojny a bezpečnosťou na mori; domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska sa môže ukázať ako nevyhnutná reforma dohôd Berlín plus, a to aj z toho dôvodu, aby malo NATO možnosť využívať spôsobilosti a nástroje EÚ; zdôrazňuje, že ambícia EÚ dosiahnuť strategickú autonómiu a formovať európsku obrannú úniu sa musí realizovať v úplnej súčinnosti s NATO a musí viesť k účinnejšej spolupráci, znášaniu bremena rovnakým dielom a prínosnému rozdeleniu práce medzi alianciou a EÚ;

38.  je presvedčený, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať spoločné budovanie odolnosti na východe a juhu, ako aj investovanie do obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti spôsobilostí ponúka vyhliadky na zlepšenie zlučiteľnosti a synergie medzi týmito dvoma rámcami; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany;

39.  je hlboko znepokojený správami o tom, že administratívne postupy zbytočne spomaľujú vytváranie síl pre misie SBOP a cezhraničný pohyb síl rýchlej reakcie v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby vytvorili celoeurópsky systém na koordináciu rýchleho pohybu personálu, zariadení a dodávok obranných síl na účely SBOP v prípade, keď sa uplatňuje doložka o solidarite a keď sú členské štáty podľa článku 51 Charty OSN povinné poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami;

40.  požaduje vypracovanie praktických opatrení a usmernení na začatie uplatňovania článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na vykonávanie tohto článku, aby tak jednotlivé členské štáty mohli účinne spravovať príspevky na pomoc a podporu od ostatných členských štátov alebo aby tieto príspevky mohli byť účinne spravované v rámci Únie; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dosiahnutie cieľa vynakladať 2 % HDP na obranu a aby 20 % svojich obranných rozpočtov vyčlenili na vybavenie označené ako nevyhnutné prostredníctvom EDA vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja, pričom medzera sa vyplní štyrmi referenčnými hodnotami kolektívneho investovania EDA;

41.  zastáva názor, že výzvy, ktoré pre štátny rozpočet predstavujú finančné obmedzenia prichádzajú so zodpovedajúcimi príležitosťami na pokrok a vyplývajú zo zrejmej potreby užšej spolupráce medzi členskými štátmi v otázkach obrany; víta rozhodnutie niektorých členských štátov zastaviť alebo zvrátiť trend znižovania výdavkov na obranu;

42.  je presvedčený, že Európsky parlament by mal zohrávať hlavnú úlohu v budúcej európskej obrannej únii, a domnieva sa preto, že Podvýbor pre bezpečnosť a obranu by sa mal stať plnoprávnym parlamentným výborom;

43.  vyzýva VP/PK, aby iniciovala bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorá bude vychádzať z globálnej stratégie EÚ schválenej Európskou radou; žiada Radu, aby bezodkladne zadala vypracovanie tohto dokumentu; vyjadruje poľutovanie nad návrhom VP/PK ministrom obrany EÚ, že namiesto komplexného procesu bielej knihy by mal byť vypracovaný len plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že tento plán vykonávania by mal predchádzať riadnemu procesu súvisiacemu s bielou knihou o bezpečnosti a obrane, čo by mal byť užitočný základ pre určenie výšky možných príspevkov Únie v bezpečnostnej a obrannej politike na každé legislatívne obdobie špecifickým a realistickým spôsobom;

44.  je presvedčený, že biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane by mala byť výsledkom súdržných medzivládnych a medziparlamentných procesov a príspevkov rôznych inštitúcií EÚ, ktoré by sa mali opierať o medzinárodnú koordináciu s našimi partnermi a spojencami vrátane NATO a komplexnú medziinštitucionálnu podporu; vyzýva VP/PK, aby zrevidovala svoj pôvodný časový rozvrh a začala cielené konzultácie s členskými štátmi a parlamentmi;

45.  domnieva sa, že na základe globálnej stratégie EÚ by biela kniha mala zahŕňať bezpečnostnú a obrannú stratégiu EÚ, spôsobilosti považované za potrebné na realizáciu tejto stratégie a opatrenia a programy na úrovni členských štátov a EÚ zamerané na dosiahnutie týchto spôsobilostí, ktoré by mali vychádzať zo spoločnej európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, pričom by mali zohľadniť, že obrana a bezpečnosť sú aj naďalej v právomoci členských štátov;

46.  zastáva názor, že biela kniha by mala mať formu medziinštitucionálnej dohody záväzného charakteru, ktorá by obsahovala všetky iniciatívy, investície, opatrenia a programy Únie v príslušnom viacročnom politickom a finančnom rámci EÚ; vyjadruje presvedčenie, že členské štáty, partneri a spojenci by mali zohľadniť túto medziinštitucionálnu dohodu pri svojom vlastnom plánovaní v oblasti bezpečnosti a obrany s cieľom zaistiť vzájomnú konzistentnosť a doplnkovosť;

Počiatočné iniciatívy

47.  domnieva sa, že okamžite treba zaviesť tieto iniciatívy:

   prípravnú akciu týkajúcu sa výskumu v oblasti SBOP, ktorá sa začne v roku 2017 a bude pokračovať až do roku 2019;
   následný ambicióznejší a strategický výskumný program v oblasti obrany, ktorým sa preklenie medzera pred prijatím budúceho VFR, ak členské štáty poskytnú nevyhnutné dodatočné finančné zdroje alebo ich budú spolufinancovať podľa článku 185 ZFEÚ;
   európsky obranný semester na posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci rozpočtového úsilia členských štátov v súvislosti s obranou;
   stratégiu s uvedením krokov, ktoré treba prijať na vytvorenie a vykonávanie európskej obrannej únie;
   zváženie vytvorenia stálej Rady ministrov obrany;
   podporu iniciatívy NATO, v rámci ktorej budú v členských štátoch podľa potreby umiestnené mnohonárodné jednotky, najmä v súvislosti s potrebným rozvojom infraštruktúry (vrátane bývania);
   vypracovanie riadneho procesu súvisiaceho s bielou knihou v záujme prvého uplatnenia v rámci plánovania budúceho VFR;
   konferenciu zainteresovaných strán o otázkach súvisiacich s rozvojom spoločnej európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania a harmonizáciou príslušných národných politík na základe preskúmania obrany EÚ;
   riešenie právnych otázok brániacich vykonávaniu spoločnej komunikácie o budovaní kapacít s cieľom podporovať bezpečnosť a rozvoj v tretích krajinách;
   reformu koncepcie bojových skupín EÚ zameranú na vytvorenie trvalých jednotiek, ktoré by boli nezávislé od vedúceho štátu a podliehali by systematickému spoločnému výcviku;
   vytvorenie vojenského počiatočného fondu, ako sa uvádza v článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý by pomohol začať vojenské operácie SBOP omnoho rýchlejšie;
   akčný plán na posilnenie a rozšírenie mechanizmu Athena, aby bolo možné poskytovať viac finančných prostriedkov Spoločenstva na misie EÚ;
   reformu mechanizmu Athena zameraného na zväčšenie potenciálu na rozdelenie nákladov a spoločné financovanie, najmä s ohľadom na nasadenie bojových skupín EÚ alebo iných prvkov rýchlej reakcie a na budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách (výcvik, mentorstvo, rady, poskytnutie výzbroje, zlepšenie infraštruktúry a ďalšie služby);
   proces reflexie o priamych zahraničných investíciách do dôležitých odvetví a poskytovateľov služieb v oblasti obrany a bezpečnosti s cieľom vypracovať právne predpisy na úrovni EÚ;
   proces reflexie o normalizácii v oblasti dvojakého použitia s cieľom vypracovať právne predpisy na úrovni EÚ;
   úvahu o zriadení stáleho štábu na uskutočňovanie a vedenie vojenských operácií SBOP;
   celoeurópsky systém na koordináciu rýchleho pohybu personálu, zariadení a dodávok v rámci obranných síl;
   počiatočné prvky európskeho akčného plánu v oblasti obrany, ktoré by mali byť založené na bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane;
   počiatočné projekty EÚ a NATO týkajúce sa boja proti hybridným hrozbám a budovania odolnosti, spolupráce na strategickej komunikácii a reakcii, operačnej spolupráce vrátane spolupráce na mori a migrácie, koordinácie kybernetickej bezpečnosti a obrany, obranných spôsobilostí, posilnenia technologickej, výskumnej a priemyselnej základne v oblasti obrany, cvičení a budovania obranných a bezpečnostných kapacít našich partnerov na východe a juhu;
   opatrenia na zintenzívnenie spolupráce a posilnenie dôvery medzi aktérmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany;

48.  navrhuje, aby sa európska obranná únia urýchlene zaviedla v dvoch fázach a na základe systému diferencovanej integrácie:

   a) aktivácia stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorú už schválil Európsky parlament a ktorá bola zahrnutá do programu „nového začiatku“ predsedu Komisie;
   b) vykonávanie akčného plánu v oblasti globálnej zahraničnej politiky a stratégie bezpečnosti VP/PK;

o
o   o

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.
(2) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 138.
(3) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 48.
(4) The Cost of Non-Europe in Common Security and Defence Policy (Náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike), Výskumná služba Európskeho parlamentu (2013), s. 78.


Uvoľnenie potenciálu osobnej vodnej dopravy
PDF 355kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o uvoľnení potenciálu osobnej vodnej dopravy (2015/2350(INI))
P8_TA(2016)0436A8-0306/2016

Európsky parlament

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) z roku 1974 v znení zmien,

–  so zreteľom na Protokol Medzinárodnej námornej organizácie z roku 1978 k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006,

–  so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 30. novembra až 11. decembra 2015 v Paríži stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 11),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. januára 2009 s názvom Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (COM(2009)0008),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o strategických cieľoch a odporúčaniach pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004(5),

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. mája 2016 o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (COM(2016)0274),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. septembra 2013 s názvom Smerom ku kvalitnej vnútrozemskej vodnej doprave – NAIADES II (COM(2013)0623),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1090/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2009/42/ES o štatistických údajoch o námornej nákladnej a osobnej doprave(8),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva(9),

–  zo zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3051/95 z 8. decembra 1995 o bezpečnom riadení osobných prevozných lodí roll-on/roll-off (prevozné lode ro-ro)(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o obsah síry v lodných palivách(11),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 16. októbra 2015 s názvom REFIT Úprava kurzu: Kontrola vhodnosti právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti osobných lodí (COM(2015)0508),

–  so zreteľom na správu Komisie z 31. marca 2016 s názvom Hodnotenie smernice 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu v rámci programu REFIT (COM(2016)0168),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0306/2016),

A.  keďže geografické podmienky Európy s jej dlhými pobrežiami, mnohými ostrovmi a riekami ponúkajú mimoriadne možnosti pre udržateľnú osobnú vodnú dopravu;

B.  keďže osobná vodná doprava v oblasti pobrežnej dopravy (príbrežná námorná doprava), vnútrozemských a námorných trajektov, mestskej a prímestskej mobility, výletných plavieb a cestovného ruchu predstavuje veľký potenciál na využitie dostupnej nadbytočnej kapacity v podobe infraštruktúry aj plavidiel, a zohráva kľúčovú úlohu pri spájaní rôznych regiónov Európskej únie, čím sa stáva dôležitým faktorom zvyšovania súdržnosti; keďže výletné plavby a prevádzka trajektov navyše stimulujú pobrežný cestovný ruch, ktorý je jednou z hlavných námorných činností v Európe;

C.  keďže v posledných rokoch došlo k intenzívnemu rozvoju plavidiel určených na rôzne druhy plavby, napríklad riečno-námorných plavidiel, ktoré spĺňajú požiadavky námorných plavidiel a sú schopné aj plavby v plytkých vodách;

D.  keďže technologický pokrok opäť spravil z vodnej dopravy alternatívu k preťaženým prístupovým cestám do centier miest;

E.  keďže osobná vodná doprava a lodná nákladná doprava čelia rozdielnym výzvam a majú rozdielne potreby, pokiaľ ide o infraštruktúru, environmentálne výzvy, operačné otázky, bezpečnosť a vzťahy medzi prístavmi a mestami, pričom oba segmenty trhu spravuje jeden prístavný orgán;

F.  keďže začlenenie uzlov osobnej vodnej dopravy do európskej politiky v oblasti prepájania infraštruktúry, ktoré sa už vykonalo nariadením (EÚ) č. 1315/2013 o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a nariadením (EÚ) č. 1316/2013 o Nástroji na prepájanie Európy (NPE), poskytne ďalšiu pridanú hodnotu pre Európu;

G.  keďže úvery a záruky na projekty v oblasti vodnej dopravy sú dostupné aj v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) ako doplnkového nástroja tradičných grantov;

H.  keďže vnútrozemská vodná doprava sa považuje za ekologický druh dopravy, ktorý si vyžaduje osobitnú pozornosť a podporu, a keďže v bielej knihe sa odporúča podporovať námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu, zvýšiť podiel pobrežnej a vnútrozemskej lodnej dopravy a zlepšiť bezpečnosť dopravy;

I.  keďže Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a návrh Európskeho aktu o prípustnosti nepredstavujú náležité usmernenie len pre vykonávanie a prípadnú budúcu revíziu nariadenia (EÚ) č. 1177/2010, ale aj pre prijatie právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich z pohľadu intermodality, pretože tieto právne predpisy by mali upravovať bezbariérový prístup pre cestujúcich s telesným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;

J.  keďže aj napriek tomu, že osobná vodná doprava sa považuje za bezpečný druh dopravy, v minulosti došlo v odvetví osobnej vodnej dopravy k niekoľkým tragickým nehodám vrátane nehôd lodí Estonia, Herald of Free Enterprise, Costa Concordia, Norman Atlantic a UND Adryatik;

K.  keďže EÚ si vo svojej stratégii politiky námornej dopravy do roku 2018 stanovuje cieľ stať sa svetovým lídrom v oblasti námorného výskumu, inovácií aj výstavby lodí, a to so zámerom zvýšiť energetickú účinnosť a inteligenciu lodí, znížiť ich vplyv na životné prostredie, minimalizovať riziko vzniku nehôd a zabezpečiť lepšiu kvalitu života na mori;

L.  keďže cestovný ruch v oblasti riečnych výletných plavieb a osobná vodná doprava na riekach, kanáloch a iných vnútrozemských vodných cestách zaznamenávajú nárast v mnohých úsekoch európskych riek a mestských uzloch, ktoré sa pri nich nachádzajú;

M.  keďže EÚ prijala celý rad makroregionálnych stratégií zameraných na využitie vodných ciest, medzi ktoré patrí stratégia pre podunajskú oblasť, stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora a stratégia pre región Baltského mora;

1.  domnieva sa, že osobnú vodnú dopravu treba v rámci agendy dopravnej politiky EÚ a jej členských štátov zaradiť na poprednejšie miesto; domnieva sa preto, že EÚ a členské štáty by sa mali usilovať o vytvorenie „jednotného priestoru pre osobnú vodnú dopravu“, napríklad zjednodušením administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z cezhraničnej prepravy cestujúcich;

Konkurencieschopnosť

2.  nabáda členské štáty, regionálne a miestne orgány a Komisiu, aby uvažovali o vodnej osobnej doprave, a najmä o zlepšení súvisiacej infraštruktúry, a to tak v jej základných, ako aj komplexných sieťach, v rámci TEN-T a Nástroja na prepájanie Európy posilnením ich prepojenia o. i. so železničnou vnútrozemskou infraštruktúrou vrátane zabezpečenia infraštruktúry a informácií s cieľom uspokojiť potreby všetkých cestujúcich v oblasti mobility;

3.  nabáda k rozvoju námorných diaľnic, a to aj v tretích krajinách, ktoré podporujú efektívnu multimodálnu dopravu, uľahčujú spájanie tohto druhu dopravy s ostatnými druhmi dopravy a dopravnými sieťami, odstraňujú prekážky v kľúčových sieťových infraštruktúrach a zabezpečujú územnú kontinuitu a integráciu;

4.  zdôrazňuje, že treba odstrániť prekážky v prepojeniach medzi predĺženým západoeurópskym systémom vnútrozemských vodných ciest a existujúcim východoeurópskym systémom, ktorý bol do značnej miery znehodnotený, pričom niektoré jeho časti boli znehodnotené úplne;

5.  vyzýva Komisiu, aby každoročne zverejňovala prehľad projektov vodnej osobnej dopravy spolufinancovaných EÚ v rámci Kohézneho fondu, štrukturálnych a regionálnych fondov, fondov týkajúcich sa iniciatívy Interreg, programu Horizont 2020, Nástroja na prepájanie Európy a TEN-T a Európskeho fondu pre strategické investície;

6.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila súhrnnú správu o vykonávaní stratégií EÚ v oblasti osobnej vodnej dopravy;

7.  zdôrazňuje kľúčový význam európskych štatistických údajov pre vypracovanie plánov a politík v odvetví vodnej dopravy, najmä pokiaľ ide o počet služieb cezhraničnej námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy poskytovanej trajektami a výletnými loďami, keďže existujú oblasti, v ktorých možno dopravu medzi jednotlivými lokalitami zabezpečiť len vodnou cestou; vyzýva Eurostat, aby do svojich štatistických údajov o cestujúcich zúčastňujúcich sa výletných plavieb zahrnul údaje o „návštevách cestujúcich v prístavoch, v ktorých loď zakotvila“, konkrétne počet cestujúcich, ktorí nastúpili a vystúpili v každom tranzitnom prístave, a nielen údaje o cestujúcich, ktorí každý rok nastúpia na dovolenku (obrat); zahrnutie týchto číselných údajov by poskytlo realistickejší pohľad na pridanú hodnotu odvetvia výletných plavieb a na osobnú vodnú dopravu vo všeobecnosti;

8.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém pre harmonizovaný zber štatistických údajov o nehodách a incidentoch týkajúcich sa plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy vrátane cezhraničnej dopravy;

9.  domnieva sa, že začlenenie vodnej osobnej dopravy do sietí mestskej a regionálnej hromadnej dopravy by mohlo vo výraznej miere posilniť účinnosť mobility, environmentálne vlastnosti, kvalitu života, cenovú dostupnosť, zníženie preťaženia pozemných dopravných sietí a pohodlie v mestách; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere podporovala investície do kvalitnej vnútrozemskej infraštruktúry, ktorá môže prispieť k zníženiu miestneho dopravného preťaženia a k zabezpečeniu toho, aby miestni obyvatelia neboli nepriaznivo ovplyvnení; vyzýva Komisiu, aby vytvorila zoznam príkladov najlepších postupov v tejto oblasti;

10.  vyzýva členské štáty, aby propagovali a podporovali miestne iniciatívy zamerané na aktiváciu vnútrozemskej vodnej dopravy ako prostriedku na podporu aglomerácií, a to aj zriaďovaním distribučných centier v riečnych prístavoch a rozvojom osobnej dopravy, najmä s cieľom zatraktívniť príslušné oblasti pre turistov;

11.  zdôrazňuje, že osobná vodná doprava by sa mala lepšie začleniť do informačných systémov a systémov rezervácie a predaja cestovných lístkov s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a ďalej rozvíjať odvetvie cestovného ruchu, najmä v odľahlých a izolovaných oblastiach; zdôrazňuje, že v rámci prípravy európskeho integrovaného systému predaja cestovných lístkov treba zohľadniť prevádzkovateľov osobnej vodnej dopravy;

12.  nabáda Komisiu, aby financovala lepšie organizované a efektívnejšie projekty integrovaných dopravných služieb, čo bude viesť k postupnému zníženiu spotreby energie; reorganizácii cestovných poriadkov rôznych verejných a súkromných leteckých, námorných a pozemných dopravcov s cieľom dosiahnuť intermodálne a efektívne riadenie osobnej dopravy a zlúčeniu cestovných lístkov vydávaných verejnými a súkromnými prevádzkovateľmi do jediného cestovného dokladu dostupného prostredníctvom digitálnej aplikácie;

13.  poukazuje na to, že v rámci možností by sa mali podporovať postupy, keď nákladné plavidlá poskytujú zároveň služby osobnej dopravy a naopak, napríklad v prípade trajektov, keďže tieto postupy ponúkajú plavidlám potenciál dosiahnuť lepšiu mieru obsadenosti a väčšiu finančnú efektívnosť, a zároveň odľahčujú preťaženie na cestách;

14.  víta úsilie odvetvia osobnej vodnej dopravy o prechod na používanie menej znečisťujúcich, energeticky účinných lodí s menšími emisiami, ktoré bolo vynaložené ako súčasť európskeho rámca pre ekologickejšiu vodnú dopravu; domnieva sa, že to povedie k lacnejším riešeniam, ktoré budú udržateľné, príťažlivejšie, a teda ekonomicky konkurencieschopnejšie, čím sa dosiahne celkovo „lacnejšie, čistejšie a ekologickejšie“ odvetvie osobnej vodnej dopravy;

15.  konštatuje, že rôzne výzvy hlavných pobrežných oblastí v EÚ si vyžadujú rôzne opatrenia (viac trajektov v Severnom mori, modernizácia a technické využívanie trajektov v Stredozemnom mori atď.);

16.  je presvedčený, že odvetvie stavby osobných lodí v EÚ musí zostať kľúčovým konkurencieschopným hráčom, ktorého treba aktívnejšie podporovať, zároveň však musí znížiť svoj vplyv na životné prostredie, čo sa dosiahne podporou výskumných aktivít a inovácií v tomto odvetví;

Environmentálna udržateľnosť

17.  vyzýva Komisiu, aby začlenila osobnú vodnú dopravu do svojej stratégie a podnikla kroky zamerané na zníženie emisií CO2 v súlade s dohodami uzavretými na konferencii COP 21, a tým minimalizovala externé náklady;

18.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zlepšili environmentálne normy s cieľom znížiť znečistenie ovzdušia, a to v súlade s normami pre emisie síry, kvalitu paliva a úspornejšie motory platnými v Baltskom mori;

19.  zdôrazňuje, že dekarbonizácia dopravy si vyžaduje značné úsilie a pokrok v oblasti výskumu a inovácií; podporuje úsilie Komisie o presadzovanie skvapalneného zemného plynu (LNG), nefosílnych alternatívnych palív, elektrických a hybridných systémov založených na obnoviteľných zdrojoch a solárnej a veternej energie pre námorné plavidlá a nabáda ju, aby prispôsobila výskum a inovácie tak, aby sa zamerali najmä na praktické využitie v odvetví osobnej vodnej dopravy;

20.  pripomína, že podľa smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá musia námorné prístavy základnej siete TEN-T do roku 2025 zabezpečiť pre plavidlá a námorné lode zariadenia na čerpanie LNG, pričom vnútrozemské prístavy tak musieť urobiť do roku 2030;

21.  vyzýva Komisiu, aby podporila energetickú sebestačnosť využívaním solárnych panelov umiestnených na budovách prístavných terminálov a uchovávanie energie, ktorá sa vyrobí počas dňa a ktorá je určená na následnú nočnú spotrebu;

22.  zdôrazňuje, že odvetvie trajektov je dôležitou súčasťou trhu príbrežnej námornej dopravy, a teda je nevyhnutné na zachovanie jeho dynamiky a konkurencieschopnosti, pričom zároveň zlepšuje jeho environmentálne vlastnosti a energetickú účinnosť;

23.  víta iniciatívu Komisie REFIT zameranú na prístavné zberné zariadenia, ktorá je príležitosťou na zosúladenie súčasnej smernice s medzinárodným vývojom, pričom podporuje jej plány na prijatie nového právneho predpisu v rámci riadneho legislatívneho postupu; zdôrazňuje, že to by nemalo brániť členským štátom v uskutočňovaní udržateľnejších iniciatív vrátane dobrých informačných a monitorovacích systémov v oblasti nakladania s odpadom, a to tak na lodiach, ako aj v prístavoch;

Bezpečnosť a ochrana

24.  zdôrazňuje, že predchádzanie znečisteniu a nehodám je rozhodujúcou súčasťou úlohy Európskej námornej bezpečnostnej agentúry pri zlepšovaní bezpečnosti cezhraničných námorných trajektov a výletných lodí, ako aj pri zabezpečovaní ochrany spotrebiteľov;

25.  pripomína, že personál trajektov a výletných lodí musí byť vyškolený na to, aby v prípade núdze dokázal účinne pomôcť cestujúcim;

26.  víta návrh smernice o uznávaní odbornej kvalifikácie v oblasti vnútrozemskej plavby pripravený Komisiou, v ktorom sa stanovujú harmonizované normy upravujúce kvalifikáciu členov posádky a kapitánov s cieľom zlepšiť mobilitu pracovníkov vo vnútrozemskej plavbe;

27.  zdôrazňuje, že ďalší rozvoj informačných systémov, ako sú konvenčné radary, SafeSeaNet, Galileo a riečne informačné služby (RIS), by sa mal zamerať na zlepšovanie bezpečnosti, ochrany a interoperability, pričom členské štáty nabáda k tomu, aby zviedli povinné využívanie RIS;

28.  vyzýva príslušné orgány, aby s cieľom zlepšiť bezpečnosť navrhli jasný rámec, prostredníctvom ktorého sa rozdelia povinnosti a náklady, a aby riešili dodatočnú odbornú prípravu personálu, pokyny a usmernenia, najmä pokiaľ ide o otázku uznávania odbornej prípravy s využitím schválených simulátorov ako súčasti programu odbornej prípravy v rámci pravidiel Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP); domnieva sa, že kvalitu a bezpečnosť služieb možno najviac zlepšiť prostredníctvom kvalifikovaného personálu;

29.  víta nové legislatívne návrhy Komisie na zjednodušenie a zlepšenie spoločných pravidiel o bezpečnosti lodí prepravujúcich cestujúcich vo vodách EÚ s cieľom posilniť bezpečnosť a hospodársku súťaž, objasniť a zjednodušiť pravidlá a zosúladiť ich s pokrokom dosiahnutým v právnej a technologickej oblasti;

30.  uznáva, že vzhľadom na rastúce znepokojenie v súvislosti s bezpečnosťou bude pravdepodobne treba prijať ďalšie opatrenia, ktoré zohľadnia osobitné charakteristiky trajektovej prepravy a prevádzky v prístavoch, aby sa zabezpečila hladká prevádzka každodenných trajektových spojení;

31.  poukazuje na to, že veľa riek tvorí štátne hranice, a nabáda príslušné orgány, aby zabezpečili spoluprácu a dobre integrované a efektívne bezpečnostné a núdzové systémy fungujúce na oboch stranách hranice;

32.  poukazuje na to, že viaceré uzatvorené moria, napríklad Baltské more a Jadranské more, hraničia s viacerými členskými štátmi, ale aj s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a preto vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili účinnú bezpečnosť, ochranu, a predovšetkým núdzový systém;

33.  zdôrazňuje, že na medzinárodné námorné trajekty plaviace sa v teritoriálnych vodách EÚ sa musia uplatňovať právne predpisy EÚ a jej členských štátov;

Kvalita a dostupnosť služieb

34.  vyzýva Komisiu, aby začlenila zásady nariadenia (EÚ) č. 1177/2010 do svojho návrhu týkajúceho sa práv cestujúcich v intermodálnej doprave vrátane aspektov týkajúcich sa bezbariérového prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou, a aby v ňom zohľadnila aj osobitné potreby starších ľudí a rodín cestujúcich s deťmi; vyzýva Komisiu, aby predložila ročné štatistické údaje o vývoji, pokiaľ ide o počet cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;

35.  zdôrazňuje význam odvetvia osobnej vodnej dopravy pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu a prekonanie jeho sezónneho charakteru, a to najmä v odľahlých a okrajových regiónoch Únie, akými sú pobrežné a ostrovné regióny, oblasti jazier a vidiecke regióny; okrem toho sa domnieva, že podpora cestovného ruchu by sa mala sústrediť na malé a stredné podniky; vyzýva Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány, aby v najvyššej možnej miere využívali možnosti financovania MSP zo zdrojov EÚ vrátane dotácií pre miestne spoločenstvá v uvedených odľahlých regiónoch;

36.  berie na vedomie obrovský potenciál, ktorý má vytváranie pohodlných prepojení medzi vnútrozemskými vodnými cestami a európskou sieťou cyklistických trás na zvýšenie atraktívnosti pre turistov v mnohých regiónoch EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadniť potreby ľudí, ktorí cestujú s bicyklami a zároveň využívajú osobnú vodnú dopravu;

37.  domnieva sa, že cestovný ruch v pobrežných regiónoch a na ostrovoch nie je dostatočne rozvinutý, a to z dôvodu nedostatočnej prepojenosti; domnieva sa, že Komisia by mala vziať do úvahy, že v týchto oblastiach existuje veľký dopyt po kvalitných dopravných službách;

38.  zastáva názor, že odvetvie vodnej osobnej dopravy je dôležité aj v oblastiach, v ktorých v súčasnosti nie je ekonomicky životaschopné, napríklad v oblastiach riedko osídlených vzdialených ostrovov;

39.  pripomína, že niektoré trajektové spojenia sú dopravné tepny, ktoré sú životne dôležité pre územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť v pravom zmysle a ktoré spájajú najvzdialenejšie regióny s pevninou a oblasťami hospodárskeho a priemyselného rozvoja, čím prispievajú k európskej súdržnosti a integrácii;

40.  zdôrazňuje, že treba podporiť rámec na zabezpečenie spojení s ostrovmi, ostrovnými regiónmi a odľahlými oblasťami, ako aj opatrenia, ktoré uľahčia zlepšenie kvality trajektov a príslušných terminálov;

41.  zdôrazňuje potenciál a potrebu začlenenia osobnej vodnej dopravy do rámca pre multimodálnu mobilitu, zohľadňujúc verejnú dopravu vo veľkých aglomeráciách, a to tak pre osoby dochádzajúce za prácou, ako aj pre turistov; v tejto súvislosti sa domnieva, že sú potrebné ďalšie zlepšenia, aby sa vytvorila mobilita ako služba tým, že sa umožnia integrované systémy predaja lístkov v záujme zvýšenia spoľahlivosti, pohodlia, presnosti a frekvencie, odbremenenia logistických reťazcov a dosiahnutia rýchlejšieho nalodenia s cieľom prilákať cestujúcich;

42.  zdôrazňuje, že rozvíjanie vedomostí a zručností v námornom odvetví EÚ je kľúčové pre zachovania vysokej úrovne kvality služieb, ako aj pre námornú bezpečnosť;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.
(3) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 10.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.
(5) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 325, 9.12.2010, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35.
(10) Ú. v. ES L 320, 30.12.1995, s. 14.
(11) Ú. v. EÚ L 327, 27.11.2012, s. 1.


Zvyšovanie účinnosti rozvojovej spolupráce
PDF 312kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce (2016/2139(INI))
P8_TA(2016)0437A8-0322/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a najmä na cieľ 17 v rámci cieľov udržateľného rozvoja, ktorý je stanovený v tomto programe a ktorý členské štáty OSN zaväzuje k posilneniu spôsobu vykonávania programu a obnoveniu globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj(1),

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby, výsledný dokument prijatý na 3. Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja (Addis Abeba, Etiópia, 13. – 16. júl 2015), ktorý schválilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vo svojej rezolúcii č. 69/313 z 27. júla 2015(2),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o trendoch a pokroku v medzinárodnej rozvojovej spolupráci, ktorú predložil v roku 2016 na zasadaní Fóra rozvojovej spolupráce (E/2016/65)(3),

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú na druhom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2005, Akčný plán z Akkry prijatý na treťom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2008 v Akkre (Ghana)(4) a výsledky štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutočnilo v Pusane (Kórejská republika) v decembri 2011, na ktorom bolo vytvorené Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC)(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Dili z 10. apríla 2010 týkajúce sa budovania mieru a budovania štátu a na „Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch“, zverejnenú 30. novembra 2011 na štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci,

–  so zreteľom na komuniké z prvého zasadnutia GPEDC na vysokej úrovni, ktoré sa konalo v Mexiku (Mexiko) v apríli 2014(6),

–  so zreteľom na nadchádzajúce druhé zasadnutie Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu na vysokej úrovni, ktoré sa bude konať od 28. novembra do 1. decembra 2016 v Nairobi(7),

–  so zreteľom na správu o pokroku OECD a UNDP za rok 2014 nazvanú Zefektívňovanie rozvojovej spolupráce(8),

–  so zreteľom na konsenzus organizácií občianskej spoločnosti zo Siem Reapu o medzinárodnom rámci pre účinnosť rozvoja organizácií občianskej spoločnosti z roku 2011,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom je obmedzovanie a odstránenie chudoby vymedzené ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ a podľa ktorého musia Únia a jej členské štáty plniť záväzky, ktoré schválili v rámci OSN a iných príslušných organizácií, a zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní vykonávaných politík, ktoré by mohli mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji(9) z roku 2005 a na plány schváliť v roku 2017 nový konsenzus,

–  so zreteľom na Kódex správania Európskej únie v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike(10),

–  so zreteľom na konsolidované znenie Operačného rámca pre účinnosť pomoci(11), ktorý vychádza zo záverov Rady zo 17. novembra 2009 o operačnom rámci pre účinnosť pomoci, zo záverov Rady zo 14. júna 2010 o rozdelení práce medzi krajinami a zo záverov Rady z 9. decembra 2010 o vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. marca 2015 „Vytvorenie rámca EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja“(SWD(2015)0080) a na závery Rady z 26. mája 2015 o rámci pre výsledky(12),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. marca 2014 o spoločnej pozícii EÚ na prvé zasadnutie Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu na vysokej úrovni(13),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji po roku 2015(14),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o zintenzívnení spoločného plánovania(15),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o výročnej správe na rok 2016 pre Európsku radu o cieľoch rozvojovej pomoci EÚ(16),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. júna 2015 s názvom Správa o zodpovednosti EÚ v oblasti financovania rozvoja – preskúmanie pokroku EÚ a jej členských štátov (SWD(2015)0128),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ktorý v júni 2016 predložila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o koordinácii darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(25),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0322/2016),

A.  keďže zásady stanovené v Parížskej deklarácii a v akčnom programe z Akkry stále platia a preukázali svoj význam pri zvyšovaní kvality rozvojovej pomoci, ako aj jej podpory zo strany verejnosti v darcovských krajinách;

B.  keďže politické záväzky na vysokej úrovni v rámci konsenzu z Monterrey (2002), Rímskej deklarácie (2003), Parížskej deklarácie (2005), akčného programu z Akkry (2008) a štvrtého fóra o účinnosti pomoci v Pusane (2011) sledujú rovnaký cieľ, a to zlepšiť kvalitu vykonávania, správy a využívania oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom maximalizovať jej vplyv;

C.  keďže zásady účinnosti pomoci jednoznačne prispeli k pokroku miléniových rozvojových cieľov v mnohých krajinách, ktorý však nie je všade rovnaký, pričom nie všetky zásady sa v plnej miere plnia vo všetkých krajinách ani ich neplnia nepretržite všetci rozvojoví aktéri;

D.  keďže globálne partnerstvo môže zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja tým, že presúva pozornosť z pojmu „účinnosť pomoci“, ktorý odkazuje na tradičnú verejnú rozvojovú pomoc, na pojem „účinnosť rozvojovej spolupráce“;

E.  keďže oficiálna rozvojová pomoc (ODA) môže zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení programu 2030, najmä v krajinách s nízkymi príjmami, a pri boji proti extrémnej chudobe a nerovnosti, ak bude táto pomoc lepšie zacielená a ak bude dodržiavať zásady účinnej rozvojovej spolupráce, najmä demokratickú zodpovednosť krajiny, zosúladenie, posilnenie miestnej kapacity, transparentnosť a demokratickú zodpovednosť, dôraz na výsledky, a inkluzívnosť; zdôrazňuje, že podmienky pomoci musia byť v súlade so zásadami demokratickej zodpovednosti;

F.  keďže okrem rozvojovej pomoci a spolupráce sú na účinné odstránenie chudoby a podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja potrebné aj iné nástroje rozvojovej politiky;

G.  keďže rozpočtová podpora má mnoho výhod, ako je zodpovednosť štátu, presnejšia analýza výsledkov, väčšia súdržnosť politík, účinnejšie predpovedanie pomoci a optimálne využitie dostupných prostriedkov priamo v prospech obyvateľstva;

H.  keďže súkromný sektor sa stáva spolu s ďalšími tradičnými vládnymi aj mimovládnymi organizáciami pre rozvoj skutočným partnerom v našich rozvojových stratégiách pri dosahovaní inkluzívneho a udržateľného rozvoja;

I.  keďže pre účinnosť pomoci je nevyhnutné, aby prijímajúce krajiny súbežne uplatňovali hospodárske politiky podporujúce rast, ktoré budú zavádzať mechanizmy trhového hospodárstva, mobilizáciu súkromného kapitálu a pozemkové reformy, ako aj postupne otvárať svoje trhy celosvetovej konkurencii;

J.  keďže podľa štúdie Komisie fragmentácia úsilia o pomoc predstavuje pre Európsku úniu dodatočné náklady vo výške 2 až 3 miliárd EUR ročne;

K.  keďže Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) predstavuje inkluzívne fórum združujúce vlády, dvoj- a viacstranné organizácie, občiansku spoločnosť, parlamenty, odborové zväzy a súkromný sektor zo všetkých krajín;

L.  keďže GPEDC sa zameriava na správanie rozvojových aktérov a ich vzájomné vzťahy, na účinné vykonávanie rozvojových politík a programov a na monitorovanie pokroku v súlade s hlavnými zásadami, ktoré boli vymedzené v poslednom desaťročí, s cieľom zlepšiť účinnosť úsilia všetkých aktérov v oblasti rozvoja; keďže jeho zosúladenie s globálnymi štruktúrami rozvoja, ktoré dohliadajú na vykonávanie programu do roku 2030, by sa malo vymedziť jasnejšie;

M.  keďže krajiny ako Čína, Brazília, Turecko, Rusko a India zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu ako novovznikajúci darcovia a aj pri prenose odborných znalostí a technológií v oblasti rozvoja, v neposlednom rade vďaka svojim nedávnym aj súčasným skúsenostiam s rozvojom; keďže ich spolupráca s darcami s dlhšou tradíciou pri podpore celosvetových verejných statkov a ich účasť na integratívnej rozvojovej spolupráci v rámci GPEDC sa môže posilniť;

N.  keďže Komisia zohráva aktívnu úlohu v rámci riadiaceho výboru GPEDC, pričom jeden z jeho podpredsedov pochádza z členského štátu EÚ, a to z Holandska; keďže túto spolupredsednícku úlohu preberá Nemecko;

O.  keďže zodpovednosť krajín v rámci rozvojovej spolupráce si vyžaduje od darcov zabezpečenie súladu s národnými rozvojovými plánmi a medzinárodne dohodnutými cieľmi udržateľného rozvoja, ako aj vnútroštátnu účasť na vytváraní rozvojových plánov a programov a zodpovednosti za ich vykonávanie;

P.  keďže pomoc vedie k dvojakému prínosu, ak sa nezameriava len na financovanie rozvojových projektov, ale sa používa aj lokálne, na lokálne vyrobený tovar a služby; keďže posilnenie systémov v krajinách a národných systémov obstarávania je základným prvkom pre účinnosť pomoci v súlade s Parížskou deklaráciou o účinnosti pomoci a na posilnenie dobrej správy a demokratickej zodpovednosti partnerských krajín;

Q.  keďže programy rozvojovej spolupráce iniciované poskytovateľmi a viazaná pomoc, a to i v oblasti verejného obstarávania, môžu byť vyjadrením rozličných politických záujmov, ktoré sú niekedy v rozpore s rozvojovými politikami, a keďže v ich prípade môže hroziť, že sa naruší zodpovednosť a udržateľnosť rozvojovej pomoci a pokrok v oblasti zosúladenia, ktorý bol dosiahnutý v minulosti, čo môže viesť k neúčinnosti a rastúcej závislosti; keďže miestna zodpovednosť má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní účinného rozvoja pre občanov;

R.  keďže rámce pre výsledky sa momentálne viac používajú na meranie úspechov programov rozvojovej spolupráce, ale plná zodpovednosť a používanie týchto rámcov zo strany rozvojových krajín je stále trvalým problémom;

S.  keďže z tretieho kola monitorovania GPEDC v roku 2016 vyplýva, že pokrok pri používaní systémov v krajinách zostáva na nízkej úrovni, a keďže nedošlo k ďalšiemu uvoľneniu pomoci, ktorá zostala na maximálnej úrovni 80 % dosiahnutej v roku 2010;

T.  keďže poslanci z partnerských krajín, miestne orgány a občianska spoločnosť naďalej vyjadrujú nespokojnosť s tým, do akej miery sú zapojení do plánovania a vykonávania rozvojovej spolupráce a dostávajú o tom informácie;

U.  keďže účinnosť rozvoja, ktorá sa chápe ako účinné používanie všetkých prostriedkov a zdrojov orientovaných na rozvoj, a to i na znižovanie chudoby, závisí tak od darcovských krajín, ako i od prijímajúcich krajín a od existencie efektívnych a pohotových inštitúcií, náležitých politík, zapojenia miestnych zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti, právneho štátu, inkluzívnej demokratickej správy vecí verejných, prítomnosti účinných a transparentných kontrolných mechanizmov a ochrany pred korupciou v rozvojových krajinách a nezákonnými finančnými tokmi na medzinárodnej úrovni; keďže GPEDC by malo zohrávať väčšiu úlohu pri umožňovaní a podporovaní pokroku vyššie uvedených faktorov rozvoja;

V.  keďže fragmentácia pomoci zostáva trvalou výzvou z dôvodu rozširovaniu počtu darcov a humanitárnych organizácií a nedostatočnej koordinácie ich činnosti a projektov;

W.  keďže spolupráca medzi južnými oblasťami sa rozvíja napriek spomaleniu rastu rozvíjajúcich sa ekonomík a klesajúcim cenám komodít;

X.  keďže rozvojové prostredie je čoraz rôznorodejšie, pričom viac chudobných ľudí žije v krajinách so strednými príjmami než v krajinách s nízkymi príjmami; keďže sa zároveň zmenil charakter rozvojových výziev so vznikom nových globálnych problémov, ako je migrácia, bezpečnosť potravín, mier a stabilita a zmena klímy;

1.  vyzýva všetkých rozvojových aktérov, aby nadviazali na záväzky prijaté v období medzi parížskym a pusanským fórom a aby zvýšili svoje úsilie o čo najúčinnejšiu rozvojovú spoluprácu s cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v programe do roku 2030 a zabezpečiť čo najlepšie využívanie verejných a súkromných zdrojov na rozvoj;

2.  vyzýva, aby sa využívali všetky nástroje rozvojovej politiky na odstránenie chudoby a podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zastáva názor, že účinnosť financovania rozvoja by sa mala posudzovať na základe konkrétnych výsledkov a jeho prínosu k rozvojovej politike ako celku;

3.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci z hľadiska plnenia programu účinnosti rozvoja, odstraňovania chudoby, znižovania rozdielov, poskytovania základných verejných služieb a podpory dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že ODA je pružnejšia, predvídateľnejšia a je spojená s väčšou zodpovednosťou, než ostatné toky, ktoré potenciálne prispievajú k rozvoju;

4.  pripomína, že dostatočné finančné zdroje sú predpokladom pre účinnú rozvojovú spoluprácu; poznamenáva, že väčšina poskytovateľov oficiálnej rozvojovej pomoci nesplnila svoj záväzok, a to prideliť do roku 2015 na rozvojovú pomoc 0,7 % HND, z čoho vyplýva, že rozvojovým krajinám nebolo poskytnutých vyše 2 biliónov USD potrebných na to, aby mohli dosiahnuť miléniové rozvojové ciele;

5.  naliehavo žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby dodržali dlhodobý záväzok venovať 0,7 % HND na účely pomoci a zvýšili svoju rozvojovú pomoc, a to i prostredníctvom rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu a aby prijali účinný plán postupu na transparentné, predvídateľné a zodpovedné splnenie tohto záväzku; varuje pred rozdrobením kritérií oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom pokryť iné výdavky, než sú tie, ktoré sú priamo spojené s podporou trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

6.  so znepokojením konštatuje, že od polovice roka 2015 uverejnilo len päť členských štátov EÚ plány vykonávania na základe fóra v Pusane; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uverejnili plány vykonávania a informovali o vyvíjanom úsilí, a to ešte pred druhým zasadnutím GPEDC na vysokej úrovni (HLM2), ktoré sa bude konať od 28. novembra do 1. decembra 2016 v Nairobi;

7.  žiada, aby vo výslednom dokumente z HLM2 boli jasne vymedzené a pridelené diferencované úlohy a povinnosti rozvojových aktérov a inštitúcií na realizáciu programu a uplatňovanie zásad s cieľom posilniť pokrok a podporiť budúcu spoluprácu;

8.  berie na vedomie mexický návrh na zahrnutie piatej zásady účinnosti rozvoja. t. j. „nikoho nevynechať“ (Leave No-one Behind); uznáva, že v kontexte agendy účinnosti rozvoja je dôležité klásť osobitný dôraz na chudobné, zraniteľné a marginalizované skupiny s prihliadnutím na rovnosť žien a mužov a situácie nestability a konfliktu; zastáva názor, že aj keby zásada zodpovedala všeobecnej filozofii a zastrešujúcemu záväzku programu 2030, jej možné zahrnutie by malo byť sprevádzané serióznou diskusiou a úvahami o jej uplatňovaní v praxi, najmä pokiaľ ide o otázky začleňovania a ukazovatele;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné jasne zasadiť GPEDC do kontextu vykonávania programu 2030 a akčného programu z Addis Abeby; domnieva sa, že GPEDC môže vytvoriť pridanú hodnotu, ak sa jeho práca strategicky rozvrhne do etáp a prispôsobí sa práci a harmonogramu fóra pre rozvojovú spoluprácu, fóra o financovaní rozvoja, ako aj politického fóra na vysokej úrovni, ktoré fungujú v rámci ECOSOC OSN;

10.  zdôrazňuje, že GPEDC by malo zohrávať výraznú úlohu v rámci aspektov monitorovania a zodpovednosti založených na dôkazoch, pokiaľ ide o zásady účinnosti na účel plnenia cieľov udržateľného rozvoja, a pri podporovaní ich úplnej realizácie zo strany všetkých aktérov na národnej úrovni; zdôrazňuje, že GPEDC musí konkrétnym rozvojovým aktérom, ktorí nepatria medzi darcov OECD, napríklad novovznikajúcim darcom, miestnym a regionálnym samosprávam, organizáciám občianskej spoločnosti, súkromným filantropom, finančným inštitúciám, spoločnostiam zo súkromného sektora a odborovým zväzom, poskytnúť jasne vymedzené spôsoby spolupráce; verí, že usporiadanie vedenia GPEDC by malo odrážať rozmanitosť zúčastnených strán;

11.  pripomína, že rast o 1 % v Afrike predstavuje viac ako dvojnásobné množstvo oficiálnej rozvojovej pomoci;

12.  domnieva sa, že GPEDC by malo zohrávať vedúcu úlohu pri zabezpečovaní pokroku v plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 17, konkrétne pokiaľ ide o monitorovanie a zodpovednosť, vyššiu účinnosť pomoci, aspekty kvality a kapacít financovania rozvoja, daňovú a dlhovú udržateľnosť, mobilizáciu súkromného sektora a jeho zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj, transparentnosť, súdržnosť politík, viacstranné partnerstvá a spoluprácu juh-juh a trojstrannú spoluprácu;

13.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú musí GPEDC zohrávať, pokiaľ ide o ukazovateľ cieľa udržateľného rozvoja č. 17.16.1, a to najmä pri zabezpečení účinnejšieho začlenenia partnerstva rôznych zainteresovaných strán na podporu a zachovanie vykonávania programu 2030, meraním kvality ich úsilia o rozvoj; víta kolo monitorovania v roku 2016, pričom konštatuje, že počet rozvojových partnerov zapojených do tejto činnosti sa zvýšil a teší sa na zverejnenie správy o pokroku;

14.  nabáda strany zapojené do GPEDC, aby posúdili vytvorenie stáleho sekretariátu pre toto partnerstvo s väčšou nezávislosťou a s náležitými zdrojmi, ktorý by nadviazal na prácu spoločného podporného tímu, a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ a partnerské krajiny, aby určili národné kontaktné miesta;

15.  poukazuje na to, že Európsky parlament by mal byť plne schopný zohrávať svoju dôležitú úlohu demokratickej kontroly, pokiaľ ide o všetky politiky Európskej únie vrátane rozvojových politík, a žiada, aby pravidelne a včas dostával informácie o pozíciách, ktoré prijímajú Komisia a riadiaci výbor GPEDC;

16.  víta dosiahnutý pokrok a odporúča, aby Komisia podnikla ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté subjekty mali prístup k informáciám o transparentnosti plánovania, mechanizmov financovania, projektov rozvojovej spolupráce a tokov pomoci, najmä v súvislosti s Iniciatívou za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI) a vytvorením nástroja EU Aid Explorer; poukazuje však na to, že v tomto smere ešte treba vykonať zásadné kroky, a požaduje, aby všetci darcovia urýchlene vynaložili ďalšie výrazné úsilie o zvyšovanie dostupnosti informácií a údajov, ich včasné poskytovanie a porovnateľnosť; vyzýva tie členské štáty, ktoré sa zatiaľ nezapojili do IATI, aby sa na nej začali zúčastňovať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili dostupné údaje a prostredníctvom presadzovania výmeny informácií a osvedčených postupov v tomto smere podporili aj partnerské krajiny;

17.  nazdáva sa, že monitorovanie, preskúmanie a spoločné využitie poznatkov o pokroku v oblasti rozvoja majú prvoradý význam pre posilnenie zodpovednosti a dosahu spolupráce, najmä na úrovni jednotlivých krajín; preto naliehavo žiada Komisiu, aby aspoň každých 24 mesiacov predkladala správy o úsilí a akčných plánoch EÚ a členských štátov s cieľom komplexne vykonávať zásady z Pusanu; žiada EÚ, aby ďalej podporovala partnerské krajiny, pokiaľ ide o zlepšovanie ich administratívnej a logistickej kapacity, a najmä ich štatistických systémov;

18.  víta iniciatívy OECD, ktoré potenciálne prispievajú k zníženiu nezákonných finančných tokov, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa zlepšila spolupráca pri zvyšovaní transparentnosti daňových režimov a finančných tokov vo všeobecnosti; trvá na základnej úlohe a zodpovednosti nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií v tejto súvislosti;

19.  vyzýva Komisiu a delegácie EÚ a agentúry členských štátov, aby informovali národné parlamenty a v rámci možnosti miestne a regionálne agentúry, ako aj súkromné zainteresované strany a občiansku spoločnosť o záväzkoch týkajúcich sa programovania a financovania v súvislosti s rozvojovou pomocou, a to zverejnením prieskumov rozvojovej spolupráce podľa jednotlivých krajín, čo by malo poskytnúť prehľad o strategických dokumentoch, koordinácii darcov, ročných akčných plánoch a prebiehajúcich a plánovaných programoch, ako aj o výzvach na predloženie projektov a obstarávaniach, alebo o iných použitých mechanizmoch financovania;

20.  nabáda parlamenty prijímajúcich krajín, aby prijali národné politiky rozvojovej pomoci s cieľom zvýšiť zodpovednosť darcov a vlád prijímajúcich krajín vrátane zodpovednosti miestnych orgánov, posilniť riadenie verejných financií a schopnosť ich čerpania, odstrániť korupciu a všetky formy plytvania pomocou, zvýšiť účinnosť daňových systémov a zlepšiť podmienky prijímania rozpočtovej podpory, ako aj – z dlhodobého hľadiska – znižovania závislosti od pomoci;

21.  považuje za dôležité podporovať zapojenie všetkých členských štátov do daňovej iniciatívy Addis s cieľom zdvojnásobiť technickú pomoc do roku 2020 a posilniť daňovú kapacitu partnerských krajín;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali spoluprácu s národnými parlamentmi partnerských krajín s cieľom konštruktívne podporovať rozvíjanie takýchto politík, pričom by ich doplnili o opatrenia týkajúce sa vzájomnej zodpovednosti; víta snahy Komisie o zlepšenie vnútroštátnej zodpovednosti v súvislosti s rozpočtovou podporou posilňovaním inštitucionálnych kapacít národných parlamentov a najvyšších kontrolných inštitúcií;

23.  vyzdvihuje úlohu občanov, miestnych komunít, volených zástupcov, nábožensky založených organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, odborových zväzov a súkromného sektora v rozvoji a zdôrazňuje, že všetci títo aktéri musia byť zapojení do rozširovania a vykonávania programu účinnosti pomoci na rôznych úrovniach; domnieva sa, že ich účinný príspevok si vyžaduje aktívne zapojenie do plánovania a vykonávania, vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti, monitorovania a hodnotenia a že darcovia by mali pri práci s týmito aktérmi ako partnermi vykonávania a partnermi poskytujúcimi dodávky základných služieb zlepšiť predvídateľnosť a zvýšiť tempo, aby sa skutočne dostali k najzraniteľnejším častiam populácie;

24.  zdôrazňuje, že pomoc možno udržať iba vtedy, ak budú príjemcovia rozhodne angažovaní a budú mať zodpovedný prístup; trvá na tom, že je dôležitá spoločná zodpovednosť za výsledky v oblasti rozvoja, a to i za vykonávanie zásad z Istanbulu, a pripomína, že demokratická zodpovednosť si vyžaduje pevné inštitúcie, ktoré dokážu zabezpečiť plnú účasť miestnych aktérov vo vykonávaní, monitorovaní a hodnotení rozvojových programov;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby organizácie občianskej spoločnosti vykonávali svoju úlohu samostatných rozvojových subjektov s osobitným zameraním na priaznivé prostredie, ktoré je v súlade s dohodnutými medzinárodnými právami a maximalizuje prínosy organizácií občianskej spoločnosti k rozvoju; vyjadruje znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre organizácie občianskej spoločnosti v mnohých partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby zlepšila dostupnosť finančných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti;

26.  víta pokrok a záväzky EÚ v oblasti spoločného plánovania; konštatuje, že spoločné plánovanie by malo znížiť roztrieštenosť pomoci a transakčné náklady, zvýšiť doplnkovosť lepším rozdelením práce a posilniť vnútroštátnu a vzájomnú zodpovednosť, ako aj predvídateľnosť rozvojovej spolupráce, a tým ponúka EÚ aj partnerským krajinám jasné výhody; konštatuje, že spoločné plánovanie sa skúmalo v 59 zo 110 partnerských krajín, ktoré dostávajú rozvojovú pomoc EÚ; vyzýva členské štáty a partnerské krajiny, aby sa intenzívnejšie zapájali do spoločného plánovania, aby bolo možné naplno využívať jeho výhody v plnej miere a vo všetkých krajinách;

27.  pripomína svoju požiadavku(26), aby sa kodifikovali a posilnili mechanizmy a postupy na zabezpečenie lepšej komplementárnosti a účinnej koordinácie rozvojovej pomoci medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, pričom by sa stanovili jasné a vymáhateľné pravidlá na zaručenie demokratickej vnútroštátnej zodpovednosti, harmonizácie, zosúladenia so stratégiami a systémami krajiny, predvídateľnosti financovania, transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti; žiada Komisiu, aby poskytla informácie o neprijatí opatrení v nadväznosti na túto požiadavku a aby oznámila, aké alternatívne kroky v tejto oblasti podnikla alebo plánuje podniknúť;

28.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú odhodlané uvoľniť svoju pomoc, a oceňuje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti; vyzýva na ďalšie úsilie na urýchlenie uvoľňovania pomoci v celosvetovom meradle všetkými poskytovateľmi rozvojovej pomoci vrátane rozvíjajúcich sa hospodárstiev; žiada poskytovateľov pomoci, aby prednostne využívali systémy verejného obstarávania partnerských krajín;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové iniciatívy na preskúmanie hlavných projektov spolupráce juh-juh a trojstrannej spolupráce za účasti nových darcov a ďalších krajín so strednými príjmami, a to na základe riešenia globálnych výziev spoločného záujmu bez toho, aby sa zo zreteľa stratil cieľ odstraňovania chudoby; zdôrazňuje, že je potrebné využiť plný potenciál decentralizovanej spolupráce, aby sa mohol dosiahnuť pokrok v rámci programu účinnosti rozvoja a zároveň boli dodržané všetky ochranné opatrenia týkajúce sa transparentnosti, účinnosti a súdržnosti a zabránilo sa ďalšiemu triešteniu medzinárodného systému pomoci;

30.  zdôrazňuje, že rozvojová pomoc môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti chudobe, odstraňovaní nerovností a podporovaní rozvoja, najmä najmenej rozvinutých krajín, a z hľadiska podpory prístupu najodkázanejších a najzraniteľnejších skupín osôb ku kvalitným verejným službám, ako aj pri podporovaní ďalších rozhodujúcich systémových faktorov, ktoré podnecujú rozvoj, ak sa uplatňujú v kontexte legitímnej a inkluzívnej správy založenej na zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv, teda faktorov, ako je presadzovanie rodovej rovnosti (ako je uvedené v partnerstve z Pusanu), vzdelávanie, posilnenie zdravotných systémov, vrátane boja proti chorobám súvisiacich s chudobou;

31.  zdôrazňuje význam cieľa udržateľného rozvoja č. 16 z hľadiska celkovej účinnosti rozvoja a varuje, že rozvojová pomoc nemôže účinne plniť svoj účel, keď nepanuje mier, nedodržiavajú sa ľudské práva a zásady právneho štátu a neexistuje nestranný, účinný a nezávislý súdny systém, medzinárodne uznávané sociálne, environmentálne a pracovné normy a záruky na ochranu integrity verejných inštitúcií a činiteľov, inkluzívneho, participatívneho a reprezentatívneho rozhodovania na všetkých úrovniach, ako aj transparentnosti a zodpovednosti;

32.  pripomína, že korupcia v prijímajúcich krajinách predstavuje nezávisle od toho, či je alebo nie je priamo spojená s rozvojovou pomocou, vážne porušenie demokratickej legitímnosti a poškodzuje verejnú podporu rozvojovej pomoci v darcovských krajinách; víta preto všetky opatrenia prijímané na podporovanie riadneho finančného hospodárenia a odstránenia korupcie raz a navždy a zároveň konštatuje, že situácia v mnohých partnerských krajinách už vo svojej podstate znamená určitý stupeň rizika;

33.  naliehavo vyzýva členské štáty a ostatných darcov, aby posilnili úsilie a ľudské zdroje pri vytváraní koncepcií účinnosti a hĺbkovej analýzy v súvislosti s nestabilitou, obdobím po konflikte a predchádzaním konfliktom v prípadoch, keď nie je vždy možné zachytiť očakávané výsledky formou údajov ani v rámcoch pre výsledky;

34.  vyjadruje pevné presvedčenie, že súkromný sektor je dôležitým partnerom z hľadiska dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mobilizácie ďalších zdrojov určených na rozvoj; zdôrazňuje, že vzhľadom na ich rastúcu úlohu v rozvojovej spolupráci musia subjekty súkromného sektora dodržiavať zásady rozvojovej účinnosti a zásady zodpovednosti podnikov v priebehu celého životného cyklu projektov; uznáva úsilie niektorých subjektov súkromného sektora, ktoré sa snažia zohľadniť záväzky v oblasti ľudských práv, sociálneho začlenenia a udržateľnosti a spraviť z nich ústrednú časť svojich obchodných modelov, a žiada, aby bol tento prístup uplatňovaný všeobecne; poukazuje na to, že je potrebné, aby súkromný sektor dodržiaval zásady medzinárodného práva a sociálne a environmentálne štandardy, ako aj Globálny pakt OSN o ľudských právach, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, základné pracovné normy MOP a Dohovor OSN proti korupcii; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa podniky pôsobiace z daňových rajov nebudú zúčastňovať na projektoch financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci; súčasne zdôrazňuje, že je potrebné, aby partnerské krajiny podporili priaznivé prostredie pre podniky vrátane transparentných právnych a regulačných systémov;

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, parlamentu a vláde Kene ako hostiteľskej krajiny druhého zasadnutia GPEDC na vysokej úrovni, spolupredsedom GPEDC, rozvojového programu OSN, OECD a Medziparlamentnej únii.

(1) http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E
(2) http://www.un.org/esa/ffd/wp-content/uploads/2015/08/AAAA_Outcome.pdf
(3) https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N16/132/05/PDF/N1613205.pdf?OpenElement
(4) http://www.oecd.org/dac/effectiveness/34428351.pdf
(5) http://www.oecd.org/dac/effectiveness/49650173.pdf
(6) http://effectivecooperation.org/2014/03/draft-communique-for-the-first-high-level-meeting-of-the-global-partnership/
(7) http://effectivecooperation.org/events/2016-high-level-meeting/
(8) http://effectivecooperation.org/wp-content/uploads/2016/05/4314021e.pdf
(9) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(10) Závery Rady 9558/07, 15.5.2007.
(11) Dokument Rady 18239/10.
(12) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9145-2015-INIT/sk/pdf
(13) http://www.consilium.europa.eu/en/workarea/downloadasset.aspx?id=15603
(14) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9241-2015-INIT/sk/pdf
(15) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8831-2016-INIT/sk/pdf
(16) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8822-2016-INIT/sk/pdf
(17) Dokument Rady 10715/16.
(18) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 100.
(19) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 38.
(20) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 80.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2013)0558.
(22) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 2.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2016)0137.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2016)0224.
(25) Prijaté texty, P8_TA(2016)0246.
(26) Prijaté texty, 11. decembra 2013, P7_TA(2013)0558.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia