Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 1. decembra 2016 - BruselFinálna verzia
Colný kódex Únie, pokiaľ ide o tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo letecky ***I
 Dátum uplatňovania: Dokumenty s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení ***I
 Dohoda medzi EÚ a Kiribati o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Šalamúnovými ostrovmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Mikronéziou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Tuvalu o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Marshallovými ostrovmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Fond solidarity Európskej únie: hodnotenie
 Dohoda medzi USA a EÚ o ochrane osobných informácií v súvislosti s trestnými činmi ***
 Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi ES a Ghanou ***
 Mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2016
 Návrh opravného rozpočtu č. 4/2016: Aktualizácia rozpočtových prostriedkov s cieľom zohľadniť najnovší vývoj v oblasti migrácie a bezpečnosti, zníženie platobných a viazaných rozpočtových prostriedkov
 Návrh opravného rozpočtu č. 5/2016: Vykonávanie rozhodnutia o vlastných zdrojoch
 Mobilizácia Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Nemecku
 Návrh opravného rozpočtu č. 6/2016 priložený k návrhu na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Nemecku
 Mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2017
 Mobilizácia nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcej migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy
 Mobilizácia Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci rozpočtu Únie na rok 2017
 Rozpočtový postup na rok 2017 – spoločný text
 Situácia v Taliansku po zemetraseniach
 Vyhlásenia o záujmoch členov Komisie – usmernenia
 Zodpovednosť, náhrady a finančné zabezpečenie operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori
 Situácia v Konžskej demokratickej republike
 Prístup k energii v rozvojových krajinách
 Uplatňovanie európskeho konania o platobnom rozkaze

Colný kódex Únie, pokiaľ ide o tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo letecky ***I
PDF 326kWORD 41k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, pokiaľ ide o tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo letecky (COM(2016)0477 – C8-0328/2016 – 2016/0229(COD))
P8_TA(2016)0457A8-0329/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0477),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0328/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0329/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 1. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, pokiaľ ide o tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo letecky

P8_TC1-COD(2016)0229


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/2339.)


Dátum uplatňovania: Dokumenty s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení ***I
PDF 333kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení, pokiaľ ide o dátum jeho uplatňovania (COM(2016)0709 – C8-0457/2016 – 2016/0355(COD))
P8_TA(2016)0458A8-0356/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0709),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0457/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o delegovanom nariadení Komisie z 30. júna 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa regulačných technických predpisov k prezentácii, obsahu, preskúmaniu a revízii dokumentov s kľúčovými informáciami a podmienok splnenia požiadavky na poskytovanie takýchto dokumentov (C(2016)03999 – 2016/2816(DEA)), a najmä na jeho článok 4(1),

–  po porade s Európskou centrálnou bankou,

–  po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. novembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0356/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 1. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení, pokiaľ ide o dátum jeho uplatňovania

P8_TC1-COD(2016)0355


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/2340.)

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0347.


Dohoda medzi EÚ a Kiribati o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 242kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Kiribatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12092/2015 – C8-0253/2016 – 2015/0200(NLE))
P8_TA(2016)0459A8-0334/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12092/2015),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Kiribatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12091/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0253/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0334/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kiribatskej republiky.


Dohoda medzi EÚ a Šalamúnovými ostrovmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 242kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Šalamúnovými ostrovmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09785/2016 – C8-0422/2016 – 2016/0096(NLE))
P8_TA(2016)0460A8-0336/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09785/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Šalamúnovými ostrovmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09783/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0422/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0336/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Šalamúnových ostrovov.


Dohoda medzi EÚ a Mikronéziou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 243kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Mikronézskymi federatívnymi štátmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09780/2016 – C8-0388/2016 – 2016/0098(NLE))
P8_TA(2016)0461A8-0337/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09780/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Mikronézskymi federatívnymi štátmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09779/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0388/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0337/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Mikronézskych federatívnych štátov.


Dohoda medzi EÚ a Tuvalu o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 241kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Tuvalu o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09764/2016– C8-0268/2016 – 2016/0100(NLE))
P8_TA(2016)0462A8-0333/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09764/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Tuvalu o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09760/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0268/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0333/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Tuvalu.


Dohoda medzi EÚ a Marshallovými ostrovmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 242kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Republikou Marshallových ostrovov o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09775/2016 – C8-0252/2016 – 2016/0103(NLE))
P8_TA(2016)0463A8-0335/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09775/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Republikou Marshallových ostrovov o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09774/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0252/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0335/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Republiky Marshallových ostrovov.


Fond solidarity Európskej únie: hodnotenie
PDF 185kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o Fonde solidarity Európskej únie: hodnotenie (2016/2045(INI))
P8_TA(2016)0464A8-0341/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 175 a 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (COM(2013)0522)(4),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Výročná správa Fondu solidarity Európskej únie za rok 2014 (COM(2015)0502),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2002 o záplavách v Európe(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a povodniach) počas leta 2015 v Európe(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie (COM(2011)0613),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013 k Fondu solidarity Európskej únie(7),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0341/2016),

A.  keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) bol zriadený nariadením (ES) č. 2012/2002 v reakcii na ničivé záplavy, ktoré postihli strednú Európu v lete 2002, ako cenný nástroj umožňujúci EÚ reagovať na rozsiahle prírodné katastrofy a na výnimočné regionálne katastrofy na území Únie a v krajinách, ktoré sú zapojené do rokovaní o pristúpení k Únii, a na prejavenie solidarity s postihnutými regiónmi a štátmi; keďže tento fond podporuje výhradne naliehavé opatrenia a opatrenia na obnovu, ktoré vykonávajú vlády v nadväznosti na prírodné katastrofy a ktoré majú priamy vplyv na život ľudí, životné prostredie alebo hospodárstvo v danom postihnutom regióne (hoci treba konštatovať, že Komisia predložila v roku 2005 návrh zameraný na ešte väčšie rozšírenie pôvodnej oblasti pôsobnosti);

B.  keďže od svojho založenia bol FSEÚ veľmi užitočný, lebo mobilizoval celkovo 3,8 miliardy EUR v súvislosti s viac ako 70 katastrofami týkajúcimi sa 24 prijímajúcich štátov a prístupových krajín a bol využitý ako reakcia na rôzne prírodné javy vrátane zemetrasení, záplav, lesných požiarov, búrok a v poslednej dobe aj sucha; keďže Fond solidarity EÚ zostáva jedným z najsilnejších symbolov solidarity v čase núdze;

C.  keďže tento nástroj prešiel v roku 2014 komplexnou reformou s cieľom zdokonaliť a zjednodušiť postupy a zabezpečiť rýchlejšie reakcie (do šiestich týždňov od podania žiadosti); nanovo vymedziť rozsah pôsobnosti; zaviesť jednoznačné kritéria na definovanie regionálnej katastrofy; a posilniť stratégie predchádzania katastrofám a riadenia rizík, čím by bola posilnená účinnosť núdzového financovania v súlade s mnohými žiadosťami, ktoré v priebehu rokov predložil Európsky parlament a miestne a regionálne orgány; keďže nová revízia fondu je plánovaná v rámci navrhovaného súhrnného nariadenia (COM(2016)06052016/0282(COD)), ktoré Komisia navrhla 14. septembra 2016 s cieľom zdokonaliť pripravenosť a účinnosť núdzového financovania;

D.  keďže Európsky parlament dôrazne podporil navrhované zmeny, z ktorých väčšina už bola uvedená v jeho skorších uzneseniach;

E.  keďže žiadosti prijaté do júna 2014, kedy vstúpilo do platnosti revidované nariadenie, boli posudzované v rámci pôvodného nariadenia, pričom žiadosti prijaté potom boli posudzované už podľa revidovaného nariadenia;

F.  keďže v reakcii na zmenu klímy sú mimoriadne dôležité investície do predchádzania prírodným katastrofám; keďže značné množstvo finančných prostriedkov EÚ bolo vyčlenených na investície do predchádzania prírodným katastrofám a do stratégií riadenia rizika, a to najmä v rámci fondov EŠIF;

G.  keďže vo výnimočných prípadoch a berúc do úvahy ročný rozpočtový strop fondu v roku, v ktorom došlo ku katastrofe, a nasledujúcom roku, je možné v prípade nedostatočných prostriedkov dostupných v danom roku využiť prostriedky z nasledujúceho roku;

1.  pripomína, že od svojho vytvorenia v roku 2002 je FSEÚ dôležitým zdrojom financovania pre miestne a regionálne vlády, keďže zmierňuje dôsledky prírodných katastrof, ktoré postihujú Európu, či už sú to záplavy, zemetrasenia alebo lesné požiare, a slúži ako vyjadrenie európskej solidarity s postihnutými regiónmi; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o verejnosť, FSEÚ je jedným z najkonkrétnejších a najhmatateľnejších prejavov podpory, ktorú môže Európa poskytnúť miestnym spoločenstvám;

2.  pripomína, že od vytvorenia FSEÚ sa v Európskej únii v dôsledku klimatických zmien výrazne zvýšil počet prírodných katastrof a vzrástla aj ich závažnosť a intenzita; zdôrazňuje preto pridanú hodnotu silného a pružného nástroja prostredníctvom ktorého sa prejavuje solidarita a zabezpečuje skutočná rýchla pomoc pre ľudí postihnutých rozsiahlymi prírodnými katastrofami;

3.  pripomína, že FSEÚ je financovaný mimo rozpočtu Európskej únie a disponuje prostriedkami vo výške maximálne 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a že napriek tomu, že umožňuje určitú flexibilitu (prenosy N+1), každý rok hrozí, že prostriedky v značnej výške nebudú využité; v tejto súvislosti berie na vedomie, že v súhrnnom nariadení je stanovené čiastočné začlenenie ročného finančného príspevku do rozpočtu s cieľom urýchliť postup mobilizácie prostriedkov a skôr a rýchlejšie reagovať, pokiaľ ide o pomoc občanom postihnutým katastrofou;

4.  poukazuje na to, že využívanie ročnej prahovej hodnoty dokazuje, že ročná výška rozpočtových prostriedkov po začatí nového programového obdobia VFR je primeraná;

5.  zdôrazňuje význam revízie z roku 2014, ktorou sa podarilo prekonať patovú situáciu v Rade a ktorá konečne priniesla odpoveď na opakované požiadavky Európskeho parlamentu na posilnenie schopnosti reagovať a účinnosti pomoci s cieľom zaistiť rýchlu a transparentnú reakciu pri poskytovaní pomoci občanom postihnutým prírodnými katastrofami; okrem toho víta nedávny návrh súhrnného nariadenia, ktorý zavádza nové ustanovenia spojené so zjednodušením a ľahšou mobilizáciou finančných prostriedkov;

6.  zdôrazňuje hlavné prvky reformy, ako sú napríklad: zavedenie zálohových platieb, pričom maximálne 10 % predpokladaného finančného príspevku je možné na požiadanie vyplatiť krátko po predložení žiadosti o finančný príspevok z fondu Komisii (horná hranica príspevku je 30 miliónov EUR); oprávnenosť nákladov spojených s prípravou a vykonávaním núdzových operácií a operácií obnovy (kľúčová žiadosť Európskeho parlamentu); predĺženie lehôt na predloženie žiadostí zo strany oprávnených členských štátov (12 týždňov po vzniku prvej škody) a na realizáciu projektu (18 mesiacov); zavedenie šesťtýždňovej lehoty na to, aby Komisia na žiadosti odpovedala; nové ustanovenia týkajúce sa predchádzania prírodným katastrofám; zdokonalenie postupov v oblasti riadneho finančného hospodárenia;

7.  zdôrazňuje však, že napriek tomu, že zavedenie mechanizmu zálohových platieb umožňuje ich získanie rýchlejšie, ako pri bežnom postupe, trpia príjemcovia aj naďalej prílišnou dĺžkou celého postupu od podania žiadosti až po okamžik, kedy je vyplatená výška konečného príspevku; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadosť musí byť predložená čo najskôr po katastrofe a že sú potrebné ďalšie zlepšenia fázy hodnotenia a následných fáz s cieľom uľahčiť vykonávanie platieb; zastáva názor, že novo navrhnuté ustanovenia súhrnného nariadenia týkajúce sa FSEÚ môžu pomôcť urýchliť mobilizáciu a umožniť tak konkrétne naplnenie potrieb v praxi; zároveň zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať svoje administratívne postupy s cieľom urýchliť mobilizáciu pomoci pre postihnuté regióny a štáty; v súvislosti s potenciálnym zlepšením v rámci budúcej reformy ďalej navrhuje zavedenie žiadosti o povinné aktualizované vnútroštátne plány zvládania katastrof a zavedenie požiadavky, aby boli predkladané informácie o príprave dohôd o núdzových situáciách;

8.  vyzýva samotné členské štáty, aby zdokonalili svoje prostriedky komunikácie a spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, a to tak pri vyhodnocovaní spôsobených škôd, kde je požadovaná finančná pomoc FSEÚ, ako aj pri vypracúvaní žiadostí a realizácii projektov na boj proti vplyvom prírodných katastrof, čím sa zaistí, že podpora Únie bude účinná v praxi a že budú presadzované udržateľné opatrenia; okrem toho sa domnieva, že o podpore z FSEÚ by mala byť informovaná široká verejnosť; vyzýva príslušné orgány, aby zdokonalili komunikáciu a poskytovali informácie o podpore z FSEÚ bez toho, aby to viedlo k vzniku dodatočnej administratívnej záťaže;

9.  zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, že členské štáty budú uplatňovať postupy verejného obstarávania v reakcii na prírodné katastrofy s cieľom identifikovať a šíriť najlepšie postupy a získané poznatky, pokiaľ ide o zmluvy v núdzových situáciách;

10.  víta, že Komisia objasnila pravidlá oprávnenosti, pokiaľ ide o regionálne prírodné katastrofy, poukazuje však na to, že v konečnej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou sa zachováva prahová hodnota oprávnenosti vo výške 1,5 % regionálneho HDP navrhnutá Komisiou, aj napriek úsiliu Európskeho parlamentu o jej zníženie na 1 %; konštatuje, že sa zohľadnila zraniteľnosť najodľahlejších regiónov, pričom prahová hodnota sa v tomto prípade znížila na 1 %;

11.  uznáva, že fond poskytuje pomoc v prípade nepoistiteľných škôd a nekompenzuje súkromné straty; zdôrazňuje skutočnosť, že dlhodobé opatrenia, ako je udržateľná obnova alebo činnosti v oblasti hospodárskeho rozvoja a prevencie, sú oprávnené na čerpanie finančných prostriedkov z iných nástrojov Únie, najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

12.  vyzýva členské štáty, aby optimalizovali využívanie existujúceho financovania EÚ, najmä piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov, na investície zamerané na bránenie vzniku prírodných katastrof, a poukazuje na dôležitosť rozvíjania synergií medzi jednotlivými fondami a politikami Únie, aby sa predišlo dôsledkom prírodných katastrof a aby sa v prípadoch, keď je aktivovaný FSEÚ, zabezpečila konsolidácia a dlhodobý udržateľný rozvoj projektov obnovy; naďalej však zastáva názor, že pri každej aktivácii FSEÚ by sa mal príslušný členský štát formálne zaviazať prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie katastrofám a udržateľnú obnovu postihnutých oblastí; v prípadoch, keď sa uplatňujú synergie, požaduje čo najväčšie administratívne zjednodušenie procesu kombinovaného využívania fondov;

13.  preto zdôrazňuje, že úsilie o investovanie do zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu musí byť posilnené, pričom pri podpore obnovy a opätovného zalesňovania v rámci FSEÚ by mali byť zohľadnené preventívne opatrenia; zastáva názor, že prevencia by sa mala stať horizontálnou úlohou, a navrhuje, aby pri zmierňovaní následkov katastrof boli v rámci FSEÚ na základe prístupu založeného na ekosystéme prijímané preventívne opatrenia; okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na predchádzanie riziku a riadenie rizika, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že mnohé prírodné katastrofy súčasnosti sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť maximálnu transparentnosť pri prideľovaní, riadení a čerpaní prostriedkov z FSEÚ; považuje za podstatné určiť, či sa podpora z FSEÚ využíva v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia s cieľom identifikovať, rozvíjať a vymieňať si najlepšie postupy a získané poznatky; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvýšili transparentnosť a zabezpečili prístup verejnosti k informáciám počas celého procesu mobilizácie pomoci, od podania žiadosti po ukončenie projektu; žiada tiež o osobitnú správu Dvora audítorov o fungovaní FSEÚ, v neposlednom rade aj preto, že posledná dostupná správa bola vypracovaná predtým, ako bolo v roku 2014 nariadenie o FSEÚ revidované;

15.  konštatuje, že v roku 2014 bolo prijatých 13 nových žiadostí, a upozorňuje na osobitné okolnosti, ktoré nastali v danom roku, keď bolo šesť z týchto žiadostí posudzovaných podľa starého nariadenia, zatiaľ čo zvyšných sedem sa posudzovalo podľa revidovaného nariadenia;

16.  pripomína, že podľa predošlého nariadenia o FSEÚ boli v roku 2014 zamietnuté dve žiadosti, pretože predmetné katastrofy nemohli byť považované za výnimočné, hoci spôsobili vážne škody a mali priamy dosah na hospodársky a sociálny rozvoj daných regiónov, a preto víta objasnenia, ktoré v tomto ohľade prináša revidované nariadenie o FSEÚ; vzhľadom na budúce reformy a možnosť novo vymedziť pojem regionálne prírodné katastrofy však navrhuje, aby bolo umožnené, aby niekoľko oprávnených štátov, ktoré boli postihnuté prírodnou katastrofou cezhraničnej povahy, pričom príčina katastrofy je rovnaká a dôsledky katastrofy sa prejavili súčasne, predložilo jednu žiadosť spoločne a aby sa pri posudzovaní žiadostí zohľadňovali aj nepriame škody;

17.  vzhľadom na budúce reformy nabáda Komisiu, aby zohľadnila možnosť zvýšiť prahovú hodnotu pre zálohové platby z 10 na 15 % a skrátiť lehotu na spracovanie žiadostí zo šiestich na štyri týždne; zároveň nabáda Komisiu, aby zvážila možnosť zaviesť prahovú hodnotu oprávnenosti pre regionálne prírodné katastrofy vo výške 1 % regionálneho HDP a zohľadňovať pri posudzovaní žiadostí úroveň sociálno-ekonomického rozvoja postihnutých regiónov;

18.  upozorňuje, že je potrebné zvážiť, či by mohli byť uplatňované nové ukazovatele, ktoré by presahovali rámec HDP, ako je napríklad index ľudského rozvoja a index regionálneho sociálneho pokroku;

19.  víta skutočnosť, že Komisia prijala sedem žiadostí o pomoc, ktoré boli podané v súlade s revidovanými pravidlami, vrátane štyroch, ktoré boli schválené na konci roku 2014, pre ktoré však museli byť rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2015, ako sa uvádza vo výročnej správe FSEÚ za rok 2015; v tejto súvislosti pripomína, že rok 2015 bol prvým rokom, kedy sa počas celého roka uplatňovali už iba revidované pravidlá, a že analýza ukazuje, že právne objasnenie, ktoré sa reformou zaviedlo, zabezpečilo úspešnosť žiadostí, čo sa pri predošlých ustanoveniach, na základe ktorých boli približne dve tretiny žiadostí o pomoc v prípadoch regionálnej katastrofy vyhodnotené ako neoprávnené, nedialo;

20.  vyjadruje poľutovanie nad zdĺhavými postupmi hodnotenia správ o vykonávaní a nad veľmi oneskoreným ukončovaním projektov v rámci pôvodného nariadenia a predpokladá, že v rámci zmeneného nariadenia bude ukončenie prebiehať čo najefektívnejšie a najtransparentnejšie a zároveň sa zaručí ochrana finančných záujmov Únie;

21.  navyše zdôrazňuje, že článkom 11 zmeneného nariadenia sa Komisii a Európskemu dvoru audítorov udeľuje právomoc vykonať audit a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa umožňuje uskutočniť vyšetrovanie vždy, keď je to potrebné;

22.  vyzýva Komisiu a Európsky dvor audítorov, aby zhodnotili fungovanie FSEÚ pred koncom súčasného viacročného finančného obdobia;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a ich regionálnym orgánom.

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.
(4) Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 45.
(5) Ú. v. ES C 272 E, 13.11.2003, s. 471.
(6) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 322.
(7) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 48.
(8) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Dohoda medzi USA a EÚ o ochrane osobných informácií v súvislosti s trestnými činmi ***
PDF 246kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o ochrane osobných informácií v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním (08523/2016 – C8-0329/2016 – 2016/0126(NLE))
P8_TA(2016)0465A8-0354/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08523/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o ochrane osobných informácií v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním (08557/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 16 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0329/2016),

–  so zreteľom na list Výboru pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0354/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.


Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi ES a Ghanou ***
PDF 244kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dočasnej Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Ghanou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (12396/2016 – C8-0406/2016 – 2008/0137(NLE))
P8_TA(2016)0466A8-0328/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12396/2016),

–  so zreteľom na návrh dočasnej Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Ghanou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (12130/2008),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 3, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 209 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0406/2016),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2009 o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Ghanou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej(1),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0328/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ghany.

(1) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 112.


Mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2016
PDF 326kWORD 42k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2016 (COM(2016)0624 – C8-0399/2016 – 2016/2256(BUD))
P8_TA(2016)0467A8-0347/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0624 – C8-0399/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 13,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2), a najmä na jej bod 14,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 prijatý s konečnou platnosťou 25. novembra 2015(3),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 4/2016, ktorý predložila Komisia 30. septembra 2016 (COM(2016)0623),

–  so zreteľom na pozíciu, ktorú prijala Rada 8. novembra 2016 k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2016 (13583/2016 – C8-0459/2016),

–  so zreteľom na svoju pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2016 prijatú 1. decembra 2016(4),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0347/2016),

A.  keďže Komisia spolu s návrhom opravného rozpočtu č. 4/2016 navrhla mobilizáciu rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2016 vo výške 240,1 milióna EUR na doplnenie viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa týkajú výdavkov v rámci okruhu 3 – Bezpečnosť a občianstvo – všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016;

1.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2016

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/339.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0468.


Návrh opravného rozpočtu č. 4/2016: Aktualizácia rozpočtových prostriedkov s cieľom zohľadniť najnovší vývoj v oblasti migrácie a bezpečnosti, zníženie platobných a viazaných rozpočtových prostriedkov
PDF 337kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2016 na rozpočtový rok 2016: Aktualizácia rozpočtových prostriedkov s cieľom zohľadniť najnovší vývoj v oblasti migrácie a bezpečnosti, zníženie platobných a viazaných rozpočtových prostriedkov ako výsledok globálneho presunu, predĺženie trvania EFSI, úprava plánu pracovných miest agentúry Frontex a aktualizácia prostriedkov na strane príjmov (vlastné zdroje) (13583/2016 – C8-0459/2016 – 2016/2257(BUD))
P8_TA(2016)0468A8-0350/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 prijatý s konečnou platnosťou 25. novembra 2015(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 4/2016, ktorý Komisia prijala 30. septembra 2016 (COM(2016)0623),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2016, ktorú Rada prijala 8. novembra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (13583/2016 – C8-0459/2016),

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na list Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 88 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0350/2016),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 znižuje úroveň platobných rozpočtových prostriedkov o 7 284,3 milióna EUR, predovšetkým v rozpočtových riadkoch v podokruhu 1b Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, a preto zodpovedajúcim spôsobom znižuje príspevky členských štátov;

B.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 zvyšuje úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 3 Bezpečnosť a občianstvo o 50 miliónov EUR pre nástroj núdzovej podpory v rámci Únie, o 130 miliónov EUR pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a o 70 miliónov EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), a preto si vyžaduje mobilizáciu rezervy na nepredvídané udalosti v celkovej sume 240,1 milióna EUR po zohľadnení presunu vo výške 9,9 milióna EUR;

C.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 presúva ťažisko financovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na začiatočnú fázu prostredníctvom presunu sumy 73,9 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch z energetickej časti Nástroja na prepájanie Európy (NPE – Energetika), ktorý sa vykompenzuje v roku 2018;

D.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 mení plán pracovných miest agentúry Frontex vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624(6);

E.  keďže vzhľadom na zníženie prostriedkov o 14,7 milióna EUR vo viacerých rozpočtových riadkoch v okruhu 2 Udržateľný rast: prírodné zdroje predstavuje čistý vplyv návrhu opravného rozpočtu č. 4/2016 na strane výdavkov rozpočtu na rok 2016 zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 225,4 milióna EUR;

F.  keďže na strane príjmov zahŕňa návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 aj úpravy spojené s revíziou odhadov tradičných vlastných zdrojov (t. j. clá a odvody z produkcie cukru), základov dane z pridanej hodnoty (DPH) a hrubého národného dôchodku (HND), ako aj so zahrnutím príslušných korekcií pre Spojené kráľovstvo do rozpočtu a s ich financovaním;

1.  vyjadruje vážne znepokojenie nad prebytkom platieb vo výške 7 284,3 milióna EUR, ktorý je dôsledkom výrazných oneskorení v realizácii programov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia a môže viesť k veľkému nahromadeniu žiadostí o platby ku koncu súčasného VFR; pripomína záver Komisie, že podľa súčasných prognóz možno aktualizované platobné potreby do roku 2020 uspokojiť v rámci existujúcich stropov len v prípade, keď sa celková rezerva na platby v plnej miere využije (a ako preventívne opatrenie sa zrušia jej ročné stropy) a keď sa platby pre osobitné nástroje započítajú nad rámec stropov; požaduje preto konečné a jednoznačné vyriešenie tejto záležitosti v rámci revízie VFR;

2.  súhlasí so zvýšením prostriedkov v okruhu 3 prostredníctvom mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti, ako aj s prednostným uskutočnením posilnenia plánu pracovných miest agentúry Frontex; osobitne víta čiastočné doplnenie AMIF, ale je znepokojený skutočnosťou, že napriek vysokej miere plnenia rozpočtu na základe vnútroštátnych programov členských štátov sa doposiaľ naozaj uskutočnilo len niekoľko premiestnení utečencov;

3.  súhlasí s presunutím ťažiska financovania EFSI na začiatočnú fázu za predpokladu, že presun z NPE bude v roku 2018 náležite vykompenzovaný; objasňuje, že toto presunutie ťažiska financovania na začiatočnú fázu nebráni konečnému plánu financovania nového návrhu na predĺženie EFSI, o ktorom sa má rozhodnúť v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

4.  so znepokojením berie na vedomie očakávaný výpadok príjmov, ktorého výška sa odhaduje na 1,8 miliardy EUR, v dôsledku zníženia hodnoty britskej libry voči euru; berie na vedomie zámer Komisie využiť príjmy pochádzajúce z dodatočných pokút s cieľom pokryť tento výpadok;

5.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2016;

6.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 4/2016 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).


Návrh opravného rozpočtu č. 5/2016: Vykonávanie rozhodnutia o vlastných zdrojoch
PDF 251kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2016 na rozpočtový rok 2016: Vykonávanie rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom o vlastných zdrojoch po ukončení procesu ratifikácie a jeho nadobudnutí účinnosti 1. októbra 2016 (13584/2016 – C8-0462/2016 – 2016/2258(BUD))
P8_TA(2016)0469A8-0348/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 prijatý s konečnou platnosťou 25. novembra 2015(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 5/2016, ktorý prijala Komisia 7. októbra 2016 (COM(2016)0660),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2016, ktorú Rada prijala 8. novembra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (13584/2016 – C8-0462/2016),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0348/2016),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 5/2016 vyplýva z ukončenia procesu ratifikácie a nadobudnutia účinnosti rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom, ktoré obsahuje malé zmeny, ako napríklad zníženie nákladov na výber tradičných vlastných zdrojov, novú zníženú sadzbu uplatňovanú na zdroje založené na DPH pre niektoré členské štáty a hrubé zníženie príspevkov založených na HND pre niektoré členské štáty;

B.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 5/2016 je začleniť do príjmovej strany rozpočtu Únie na rok 2016 vplyv úprav vlastných zdrojov vyplývajúcich z vykonávania rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom so spätnou účinnosťou pre rozpočtové roky 2014, 2015 a 2016;

C.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 5/2016 preto vedie k úprave jednotlivých príspevkov všetkých členských štátov, ale neovplyvňuje celkovú príjmovú ani výdavkovú stranu rozpočtu Únie;

1.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2016;

2.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 5/2016 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Mobilizácia Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Nemecku
PDF 323kWORD 42k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Nemecku (COM(2016)0681 – C8-0423/2016 – 2016/2267(BUD))
P8_TA(2016)0470A8-0352/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0681 – C8-0423/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0352/2016),

1.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s jeho prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Nemecku

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/340.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Návrh opravného rozpočtu č. 6/2016 priložený k návrhu na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Nemecku
PDF 250kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2016 na rozpočtový rok 2016, predloženému spolu s návrhom na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Nemecku (13852/2016 – C8-0473/2016 – 2016/2268(BUD))
P8_TA(2016)0471A8-0349/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 prijatý s konečnou platnosťou 25. novembra 2015(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Nemecku, ktorý Komisia prijala 19. októbra 2016 (COM(2016)0681),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 6/2016, ktorý prijala Komisia 19. októbra 2016 (COM(2016)0680),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 6/2016, ktorú prijala Rada 15. novembra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (13852/2016 – C8-0473/2016),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0349/2016),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 6/2016 zahŕňa navrhnutú mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie v súvislosti s povodňami, ku ktorým došlo v Nemecku v máji a v júni 2016;

B.  keďže Komisia následne navrhla pozmeniť rozpočet na rok 2016 a zvýšiť prostriedky v riadku 13 06 01 – Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo – o 31 475 125 EUR vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch;

C.  keďže Fond solidarity Európskej únie je osobitný nástroj vymedzený v nariadení o VFR a zodpovedajúce viazané a platobné rozpočtové prostriedky majú byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec stropov VFR;

1.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 6/2016;

2.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 6/2016 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2017
PDF 330kWORD 44k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2017 (COM(2016)0678 – C8-0420/2016 – 2016/2118(BUD))
P8_TA(2016)0472A8-0346/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0678 – C8-0420/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 13,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2), a najmä na jej bod 14,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Komisia prijala 18. júla 2016 (COM(2016)0300) a ktorý bol zmenený opravným listom č. 1/2017 (COM(2016)0679),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorú Rada prijala 12. septembra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu 14. septembra 2016 (11900/2016 – C8-0373/2016),

–  so zreteľom na svoju pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2017 prijatú 26. októbra 2016(3),

–  so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom 17. novembra 2016 (14635/2016 – C8-0470/2016),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0346/2016),

A.  keďže po preskúmaní všetkých možností financovania dodatočných a nepredvídaných potrieb v súvislosti s viazanými rozpočtovými prostriedkami Komisia v návrhu rozpočtu navrhla mobilizáciu rezervy na nepredvídané udalosti vo výške 1 164,4 milióna EUR na doplnenie viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa týkajú výdavkov v rámci okruhu 3 všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, a to nad rámec stropu viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 2 578 miliónov EUR v bežných cenách;

B.  keďže v roku 2017 pravdepodobne vzniknú nové finančné potreby v súvislosti s krízami vnútornej bezpečnosti a so súčasnými výzvami týkajúcimi sa humanitárnej oblasti, migrácie a utečencov; uznáva, že tieto potreby by mohli výrazne presiahnuť dostupné finančné prostriedky v rámci okruhu 3; pripomína, že v rámci stropu okruhu 3 už nie je k dispozícii žiadna rezerva; preto žiada Komisiu, aby objasnila, či a ako by sa mohli mobilizovať dodatočné finančné prostriedky využitím rezervy na nepredvídané udalosti s cieľom reagovať na možné nové finančné potreby v rámci okruhu 3 počas roka 2017;

C.  keďže Komisia zrevidovala tento návrh na mobilizáciu v rámci opravného listu č. 1/2017 s cieľom pokryť aj výdavky v rámci okruhu 4;

D.  keďže Zmierovací výbor zvolaný v súvislosti s rozpočtom na rok 2016 súhlasil s mobilizáciou rezervy na nepredvídané udalosti na úrovni 1 906,2 milióna EUR v okruhoch 3 a 4 a s kompenzáciou 575 miliónov EUR v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 2 Udržateľný rast – prírodné zdroje v roku 2016, ako aj 507,3 milióna EUR v roku 2017, 570 miliónov EUR v roku 2018 a 253,9 milióna EUR v roku 2019 v nepridelených rezervách v rámci okruhu 5 Administratíva;

1.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2017

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/344.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0411.


Mobilizácia nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcej migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy
PDF 336kWORD 45k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcej migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy (COM(2016)0313 – C8-0246/2016 – 2016/2120(BUD))
P8_TA(2016)0473A8-0351/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0313 – C8-0246/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 11,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 12,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Komisia prijala 18. júla 2016 (COM(2016)0300) a ktorý bol zmenený opravným listom č. 1/2017 (COM(2016)0679),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorú Rada prijala 12. septembra 2016, a postúpila Európskemu parlamentu 14. septembra 2016 (11900/2016 – C8-0373/2016),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 26. októbra 2016 k návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2017(4),

–  so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom 17. novembra 2016 (14635/2016 – C8-0470/2016),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0351/2016),

A.  keďže po preskúmaní všetkých možností prerozdelenia viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 3 sa ukazuje ako potrebné uvoľniť z nástroja flexibility viazané rozpočtové prostriedky;

B.  keďže Komisia navrhla mobilizovať nástroj flexibility s cieľom doplniť prostriedky vo všeobecnom rozpočte Únie na rozpočtový rok 2017 nad rámec stropov okruhu 3 sumou 530 miliónov EUR na financovanie opatrení v oblasti migrácie, utečencov a bezpečnosti;

C.  keďže týmto je v plnej miere vyčerpaná celková suma nástroja flexibility na rozpočtový rok 2017;

1.  konštatuje, že stropy v okruhu 3 na rok 2017 neumožňujú primerané financovanie naliehavých opatrení v oblasti migrácie, utečencov a bezpečnosti;

2.  súhlasí preto s uvoľnením prostriedkov z nástroja flexibility vo výške 530 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch;

3.  súhlasí aj s navrhovaným pridelením zodpovedajúcich platobných rozpočtových prostriedkov vo výške 238,3 milióna EUR v roku 2017, 91 miliónov EUR v roku 2018, 141,9 milióna EUR v roku 2019 a 58,8 milióna EUR v roku 2020;

4.  pripomína, že mobilizácia tohto nástroja v súlade s článkom 11 nariadenia o VFR opäť dokazuje, že je dôležité, aby rozpočet Únie bol flexibilnejší, a opakuje svoju pozíciu vyjadrenú v rámci preskúmania/revízie VFR v polovici trvania, aby sa ročná suma nástroja flexibility zvýšila na 2 miliardy EUR;

5.  pripomína svoj dlhodobý názor, že bez toho, aby bola dotknutá možnosť uvoľnenia platobných rozpočtových prostriedkov pre konkrétne rozpočtové riadky prostredníctvom nástroja flexibility bez predchádzajúcich mobilizácií v záväzkoch, platby vyplývajúce zo záväzkov už skôr mobilizovaných prostredníctvom nástroja flexibility možno započítať len nad rámec stropov;

6.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

7.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s jeho prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcej migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/342.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2)Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0411.


Mobilizácia Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci rozpočtu Únie na rok 2017
PDF 326kWORD 44k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu Únie na rok 2017 (COM(2016)0312 – C8-0245/2016 – 2016/2119(BUD))
P8_TA(2016)0474A8-0323/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0312 – C8-0245/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na výsledky trialógu zo 17. novembra 2016,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0323/2016),

A.  keďže v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014(4) sa na vyplácanie záloh prostredníctvom rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Únie dáva k dispozícii suma 50 000 000 EUR;

1.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu Únie na rok 2017

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/343.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143).


Rozpočtový postup na rok 2017 – spoločný text
PDF 587kWORD 66k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu (14635/2016 – C8-0470/2016 – 2016/2047(BUD))
P8_TA(2016)0475A8-0353/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (14635/2016 – C8-0470/2016),

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Komisia prijala 18. júla 2016 (COM(2016)0300),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorú Rada prijala 12. septembra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu 14. septembra 2016 (11900/2016 – C8-0373/2016),

–  so zreteľom na opravný list č. 1/2017 k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Komisia predložila 17. októbra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017(1) a zmeny rozpočtu, ktoré obsahuje,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(5),

–  so zreteľom na články 90 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v Zmierovacom výbore (A8-0353/2016),

1.  schvaľuje spoločný text dohodnutý Zmierovacím výborom, ktorý pozostáva z týchto dokumentov tvoriacich celok:

   zoznam rozpočtových riadkov, ktoré sa v porovnaní s návrhom rozpočtu alebo s pozíciou Rady nemenia;
   súhrnné údaje podľa okruhov finančného rámca;
   údaje všetkých rozpočtových položiek podľa riadkov;
   konsolidovaný dokument obsahujúci údaje a konečný text všetkých riadkov zmenených počas zmierovacieho konania;

2.  potvrdzuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  poznamenáva, že počet zamestnancov Európskeho parlamentu bol jednou z hlavných otázok tohto zmierovacieho konania; pripomína, že na základe gentlmenskej dohody má každá zložka rozpočtového orgánu výhradnú právomoc pre svoj vlastný oddiel rozpočtu; pripomína tiež svoje politické rozhodnutie vyňať politické skupiny z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5%, ako bolo zdôraznené v jeho uzneseniach o rozpočtoch na roky 2014, 2015, 2016 a 2017; zhodnotí dôsledky rozhodnutí o rozpočte na fungovanie inštitúcie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

PRÍLOHA

17.11.2016

KONEČNÝ

rozpočet na rok 2017 – Prvky pre spoločné závery

Tieto spoločné závery sa týkajú týchto oddielov:

1.  Rozpočet na rok 2017

2.  Rozpočet na rok 2016 – Návrhy opravných rozpočtov 4, 5 a 6/2016

3.  Spoločné vyhlásenia

Všeobecný prehľad

A.   Rozpočet na rok 2017

Podľa prvkov pre spoločné závery:

—  Celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2017 predstavuje 157 857,8 milióna EUR. Celkovo tak vo viazaných rozpočtových prostriedkoch ostáva rezerva pod stropmi VFR na rok 2017 vo výške 1 100,1 milióna EUR.

—  Celková výška platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2017 predstavuje 134 490,4 milióna EUR.

—  Nástroj flexibility na rok 2017 sa mobilizuje s cieľom poskytnúť sumu 530 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo).

—  Celková rezerva na záväzky sa mobilizuje na úrovni 1 439,1 milióna EUR v okruhu 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť)

—  Rezerva na nepredvídané udalosti sa mobilizuje na úrovni 1 906,2 milióna EUR v okruhoch 3 a 4. Kompenzuje sa vo výške 575,0 milióna EUR v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 2 (Udržateľný rast: prírodné zdroje) v roku 2017 a vo výške 507,3 milióna EUR v roku 2017, 570 miliónov EUR v rok 2018 a 253,9 milióna EUR v roku 2019 v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 5 (Administratíva).

—  Komisia odhaduje, že platobné rozpočtové prostriedky na rok 2017 súvisiace s mobilizáciou nástroja flexibility v rokoch 2014, 2015 a 2016 budú na úrovni 981,1 milióna EUR.

B.   Rozpočet na rok 2016

Podľa prvkov pre spoločné závery:

—  Návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 a súvisiaca mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti sa prijímajú v znení navrhnutom Komisiou.

—  Návrh opravného rozpočtu č. 5/2016 sa prijíma v znení navrhnutom Komisiou.

—  Návrh opravného rozpočtu č. 6/2016 a súvisiaca mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie sa prijímajú v znení navrhnutom Komisiou.

1.  Rozpočet na rok 2017

1.1.   „Uzavreté“ rozpočtové riadky

Pokiaľ nie je v týchto záveroch ustanovené inak, všetky rozpočtové riadky, ktoré Rada ani Parlament nezmenili, a rozpočtové riadky, v súvislosti s ktorými Parlament akceptoval zmeny Rady počas príslušného čítania, sa považujú za uzavreté.

V prípade ostatných rozpočtových riadkov Zmierovací výbor súhlasil so závermi v častiach 1.2 až 1.8 nižšie.

1.2.   Horizontálne záležitosti

Decentralizované agentúry

Príspevok EÚ (vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch) a počet pracovných miest vo všetkých decentralizovaných agentúrach je stanovený na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 s výnimkou:

–  Európskeho policajného úradu (EUROPOL, rozpočtový článok 18 02 04), ktorému sa prideľuje 10 dodatočných pracovných miest s dodatočnými viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami vo výške 675 000 EUR.

–  Európskej jednotky pre justičnú spoluprácu (EUROJUST, rozpočtový článok 33 03 04), ktorej sa prideľuje 10 dodatočných pracovných miest s dodatočnými viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami vo výške 675 000 EUR.

–  Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA, rozpočtový článok 12 02 04), ktorého viazané a platobné rozpočtové prostriedky sa znižujú o 500 000 EUR.

–  Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO, rozpočtový článok 18 03 02), ktorého viazané a platobné rozpočtové prostriedky sa zvyšujú o 3 000 000 EUR.

–  Európskej agentúry pre lieky (EMA, rozpočtová položka 17 03 12 01), ktorej viazané a platobné rozpočtové prostriedky sa znižujú o 8 350 000 EUR.

Výkonné agentúry

Príspevok EÚ (vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch) a počet pracovných miest pre výkonné agentúry sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2017.

Pilotné projekty/prípravné akcie

Prijal sa komplexný balík 78 pilotných projektov a prípravných akcií (PP/PA) v celkovej sume 76,9 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch podľa návrhu Parlamentu dodatočne k prípravnej akcii navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2017.

Ak sa ukáže, že na pilotný projekt alebo prípravnú akciu sa vzťahuje existujúci právny základ, Komisia môže navrhnúť presun rozpočtových prostriedkov do príslušného právneho základu s cieľom uľahčiť vykonávanie danej činnosti.

Tento balík v plnej miere zohľadňuje stropy pre pilotné projekty a prípravné akcie stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

1.3.   Výdavkové okruhy finančného rámca – viazané rozpočtové prostriedky

Po zohľadnení vyššie uvedených záverov o „uzavretých“ rozpočtových riadkoch, agentúrach a pilotných projektoch a prípravných akciách sa zmierovací výbor dohodol na týchto krokoch:

Okruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

Viazané rozpočtové prostriedky v nasledujúcich riadkoch sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2017 zmenenom opravným listom č. 1/2017:

 

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2017

Rozpočet na rok 2017

Rozdiel

02 02 02

Zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k finančným prostriedkom vo forme kapitálového a dlhového financovania

167 030 000

217 030 000

50 000 000

06 02 01 03

Optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability

360 321 493

410 321 493

50 000 000

08 02 01 01

Posilnenie výskumu na hraniciach poznania v ERC — Európska rada pre výskum

1 736 471 644

1 753 136 644

16 665 000

08 02 04

Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti

123 492 850

140 157 850

16 665 000

09 04 02 01

Vedúce postavenie v informačných a komunikačných technológiách

779 380 777

796 050 777

16 670 000

15 02 01 01

Podporovanie excelentnosti a spolupráce v európskom priestore vzdelávania a odbornej prípravy a jeho význam pre trh práce

1 701 963 700

1 725 463 700

23 500 000

15 02 01 02

Podporovanie excelentnosti a spolupráce v oblasti európskej mládeže a účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe

201 400 000

227 900 000

26 500 000

 

Celkom

 

 

200 000 000(6)

Rada a Parlament potvrdzujú, že dohodnuté zvýšenia prostriedkov v okruhu 1a ako súčasť rozpočtu na rok 2017 v plnej miere rešpektujú predchádzajúce dohody a nie sú nimi dotknuté prebiehajúce legislatívne postupy.

Všetky ostatné viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 1a sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom a zahrnuté v uvedenej tabuľke nižšie. Vytvára sa osobitný rozpočtový článok na špeciálne podujatia podľa návrhu Parlamentu z jeho čítania.

 

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2017 (vrátane OL 1)

Rozpočet na rok 2017

Rozdiel

32 02 01 01

Ďalšia integrácia vnútorného energetického trhu a cezhraničná interoperabilita elektrických a plynovodných rozvodných sietí

217 403 954

206 508 927

-10 895 027

32 02 01 02

Zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v Únii

217 403 954

207 441 809

-9 962 145

32 02 01 03

Príspevok k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia

217 404 002

206 509 070

-10 894 932

32 02 01 04

Vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre súkromné investície do projektov v oblasti energetiky

85 227 000

77 291 975

-7 935 025

15 02 10

Špeciálne výročné športové akcie

 

6 000 000

6 000 000

04 03 02 01

PROGRESS – podpora vývoja, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok

60 000 000

65 000 000

5 000 000

04 03 02 02

EURES — Podpora dobrovoľnej geografickej mobility pracovníkov a zvyšovanie pracovných príležitostí

22 578 000

23 578 000

1 000 000

 

Celkom

 

 

-27 687 129

V dôsledku toho a po zohľadnení agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 21 312,2 milióna EUR, rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 1a je na úrovni 51,9 milióna EUR a z celkovej rezervy na záväzky sa použije 1 439,1 milióna EUR.

Okruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej v návrhu rozpočtu na rok 2017.

Po zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 53 586,6 milióna EUR a rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 1b je na úrovni 0,4 milióna EUR.

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

Viazané rozpočtové prostriedky sú na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 a zahŕňajú dodatočné zníženie o 325,0 milióna EUR vyplývajúce zo zvýšenia pripísaných príjmov EPZF, o ktorom Komisia informovala 7. novembra 2016. Zmierovací výbor sa následne dohodol takto:

 

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2017 (vrátane OL 1)

Rozpočet na rok 2017

Rozdiel

05 03 01 10

Režim základných platieb (BPS)

15 621 000 000

15 296 000 000

-325 000 000

Po zohľadnení agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 58 584,4 milióna EUR, rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 2 je na úrovni 1 031,6 milióna EUR, berúc do úvahy, že suma 575,0 milióna EUR sa použije na kompenzáciu mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti.

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke:

 

 

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2017 (vrátane OL 1)

Rozpočet na rok 2017

Rozdiel

09 05 05

Multimediálne akcie

19 573 000

22 573 000

3 000 000

15 04 02

Podprogram Kultúra — Podporovanie cezhraničných akcií a propagovanie nadnárodnej cirkulácie a mobility

54 350 000

55 350 000

1 000 000

 

 Celkom

 

 

4 000 000

Poznámka k rozpočtovému článku 09 05 05 sa zmení pridaním tejto vety: „Obstarávacie a grantové postupy môžu podľa potreby zahŕňať uzavretie rámcových partnerstiev s cieľom podporiť stabilný rámec financovania pre paneurópske siete financované z týchto rozpočtových prostriedkov.

Poznámka k rozpočtovému článku 15 04 02 sa zmení pridaním tejto vety: „Z týchto rozpočtových prostriedkov sa môže financovať aj príprava Európskeho roka kultúrneho dedičstva.“

V dôsledku toho a po zohľadnení agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 4 284,0 milióna EUR, v okruhu 3 nie je pod stropom výdavkov ponechaná žiadna rezerva, prostredníctvom nástroja flexibility sa zmobilizuje suma 530 miliónov EUR a z rezervy na nepredvídané udalosti sa použije suma 1 176,0 milióna EUR.

Okruh 4 – Globálna Európa

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke:

 

 

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2017 (vrátane OL 1)

Rozpočet na rok 2017

Rozdiel

01 03 02

Makrofinančná pomoc

30 828 000

45 828 000

15 000 000

01 03 08

Financovanie záručného fondu EFSD

275 000 000

p.m.

-275 000 000

13 07 01

Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov

31 836 240

34 836 240

3 000 000

19 03 01 05

Núdzové opatrenia

69 480 000

62 850 000

-6 630 000

21 02 07 05

Migrácia a azyl

448 273 912

404 973 912

-43 300 000

22 04 01 04

Podpora mierového procesu a finančná pomoc Palestíne a Agentúre Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA)

282 219 939

310 100 000

27 880 061

22 04 01 03

Krajiny Stredozemia — Budovanie dôvery, bezpečnosť a predchádzanie konfliktom a ich riešenie

340 360 500

332 480 439

-7 880 061

22 04 02 02

Východné partnerstvo — Zmierňovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj

313 825 583

322 125 583

8 300 000

 

 Celkom

 

 

-278 630 000

V prípade rozpočtovej položky 19 03 01 07 (Osobitní zástupcovia Európskej únie (EUSR)) sú rozpočtové prostriedky stanovené podľa návrhu rozpočtu na rok 2017.

V dôsledku toho a po zohľadnení agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 10 162,1 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 4 nie je ponechaná žiadna rezerva a z rezervy na nepredvídané udalosti sa použije 730,1 milióna EUR.

Okruh 5 – Administratíva

Zmierovací výbor schválil počet pracovných miest v plánoch pracovných miest inštitúcií a rozpočtové prostriedky navrhnuté Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 s týmito výnimkami:

–  Parlament – výsledok z čítania je schválený s výnimkou, že zvýšenie počtu pracovných miest v politických skupinách o 76 sa v plnej miere kompenzuje znížením počtu pracovných miest v pláne pracovných miest administratívy Parlamentu, a to rozpočtovo neutrálnym spôsobom. Okrem toho Zmierovací výbor súhlasí so započítaním dosahu automatickej aktualizácie miezd s platnosťou od 1. júla 2016 (8 717 000 EUR) do rozpočtu na rok 2017.

–  Rada – výsledok čítania je schválený, pričom dosah automatickej aktualizácie miezd s platnosťou od 1. júla 2016 (3 301 000 EUR) sa započítava do rozpočtu na rok 2017.

–  Dvor audítorov – zníženia v porovnaní s návrhom rozpočtu na rok 2017 zahrnuté v čítaní Parlamentu sú schválené.

–  Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) – 560 250 EUR (rozpočtová položka 1200) sa prideľuje do riadku týkajúceho sa zmluvných zamestnancov a o rovnakú sumu sa znižuje rozpočtový riadok 3003 Budovy a súvisiace náklady. Poznámka k rozpočtovej položke 1200 sa mení pridaním tejto vety: „Tieto rozpočtové prostriedky zahŕňajú aj náklady na zmluvných zamestnancov zapojených do činností strategickej komunikácie“. Okrem toho sa v časti ESVČ upravujú tieto rozpočtové riadky s cieľom odstrániť presun osobitných zástupcov EÚ s dvojakou funkciou podľa návrhu v opravnom liste č. 1.

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok

Názov

Rozdiel

3001

Externí zamestnanci a vonkajšie služby

-3 645 000

3002

Ostatné výdavky na zamestnancov

-1 980 000

3003

Budovy a súvisiace náklady

-3 636 000

3004

Iné administratívne výdavky

-815 000

 

 Celkom

-10 076 000

V dôsledku toho a po zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 9 394,5 milióna EUR, rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 5 ostáva na úrovni 16,2 milióna EUR po použití sumy 507,3 milióna EUR z rezervy na kompenzáciu mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti.

Osobitné nástroje

Viazané rozpočtové prostriedky na osobitné nástroje sú na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2017 s výnimkou rezervy na Fond solidarity Európskej únie (rozpočtový článok 40 02 44), ktorá sa ruší.

Kompenzácia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2018 a 2019

V roku 2017 sa z rezervy na nepredvídané udalosti použije celkom 1 176,0 milióna EUR v okruhu 3 a 730,1 milióna EUR v okruhu 4, v celkovej sume 1 906,2 milióna EUR. Kompenzovať sa budú takto: 575,0 milióna EUR v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 2 v roku 2017 a vo výške 507,3 milióna EUR v roku 2017, 570 miliónov EUR v rok 2018 a 253,9 milióna EUR v roku 2019 v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 5. Rozhodnutie o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2017 prijaté spolu s opravným listom č. 1/2017 sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

1.4.   Platobné rozpočtové prostriedky

Celkové platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte na rok 2017 sú na úrovni z návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 s týmito úpravami, na ktorých sa dohodol Zmierovací výbor:

1.  najprv sú zohľadnené dohodnuté viazané rozpočtové prostriedky na nediferencované výdavky, v prípade ktorých sa úroveň platobných rozpočtových prostriedkov rovná úrovni viazaných rozpočtových prostriedkov. To zahŕňa zníženie poľnohospodárskych výdavkov o 325 miliónov EUR a úpravu administratívnych výdavkov v oddieloch I, II, III, IV, V, VI, VII, IX a X (13,4 milióna EUR) a v decentralizovaných agentúrach (v ktorých sa príspevok EÚ v platobných rozpočtových prostriedkoch stanovuje na úrovni navrhnutej v časti 1.2 vyššie). Celkovo teda ide o zníženie o 332,3 milióna EUR;

2.  platobné rozpočtové prostriedky na všetky nové pilotné projekty a prípravné akcie navrhnuté Parlamentom sú stanovené na úrovni 50 % príslušných viazaných rozpočtových prostriedkov alebo na úrovni navrhnutej Parlamentom, ak je nižšia. V prípade predĺženia existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií je úroveň platobných rozpočtových prostriedkov tá, ktorá je stanovená v návrhu rozpočtu plus 50 % príslušných nových viazaných rozpočtových prostriedkov, alebo na úrovni navrhnutej Parlamentom, ak je nižšia. Celkovo teda ide o zvýšenie o 35,2 milióna EUR;

3.  platobné rozpočtové prostriedky na špeciálne podujatia (rozpočtový článok 15 02 10) predstavujú sumu z čítania Parlamentu (6 miliónov EUR);

4.  platobné rozpočtové prostriedky (rozpočtový článok 01 03 08 Financovanie záručného fondu EFSD) sa stanovujú ako p.m.;

5.  Úpravy v týchto rozpočtových riadkoch sú schválené ako výsledok vývoja v záväzkoch na diferencované prostriedky:

 

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2017 (vrátane OL 1)

Rozpočet na rok 2017

Rozdiel

01 03 02

Makrofinančná pomoc

30 828 000

45 828 000

15 000 000

04 03 02 01

PROGRESS – podpora vývoja, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok

38 000 000

41 167 000

3 167 000

04 03 02 02

EURES — Podpora dobrovoľnej geografickej mobility pracovníkov a zvyšovanie pracovných príležitostí

17 000 000

17 753 000

753 000

09 05 05

Multimediálne akcie

23 997 455

26 997 455

3 000 000

13 07 01

Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov

36 031 865

39 031 865

3 000 000

15 04 02

Podprogram Kultúra — Podporovanie cezhraničných akcií a propagovanie nadnárodnej cirkulácie a mobility

43 430 071

44 229 071

799 000

22 04 01 04

Podpora mierového procesu a finančná pomoc Palestíne a Agentúre Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA)

280 000 000

307 661 000

27 661 000

22 04 02 02

Východné partnerstvo — Zmierňovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj

167 700 000

172 135 000

4 435 000

19 03 01 05

Núdzové opatrenia

33 212 812

30 043 812

-3 169 000

21 02 07 05

Migrácia a azyl

155 000 000

115 722 000

-39 278 000

22 04 01 03

Krajiny Stredozemia — Budovanie dôvery, bezpečnosť a predchádzanie konfliktom a ich riešenie

138 000 000

134 805 000

-3 195 000

32 02 01 01

Ďalšia integrácia vnútorného energetického trhu a cezhraničná interoperabilita elektrických a plynovodných rozvodných sietí

34 765 600

33 023 600

-1 742 000

32 02 01 02

Zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v Únii

26 032 000

24 839 000

-1 193 000

32 02 01 03

Príspevok k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia

26 531 000

25 201 000

-1 330 000

32 02 01 04

Vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre súkromné investície do projektov v oblasti energetiky

31 200 000

28 295 000

-2 905 000

 

Celkom

 

 

5 003 000

6.  Platobné rozpočtové prostriedky pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (rozpočtový článok 40 02 43) sú stanovené na 0 (zníženie o 30 miliónov EUR), keďže podľa odhadov platobné rozpočtové prostriedky z pripísaných príjmov budú postačovať na pokrytie celého roka 2017.

7.  Rezerva pre Fond solidarity Európskej únie (rozpočtový článok 40 02 44) sa ruší.

8.  Ďalšie zníženia v platbách sa realizujú v týchto riadkoch:

 

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2017 (vrátane OL 1)

Rozpočet na rok 2017

Rozdiel

04 02 62

Európsky sociálny fond (ESF) – Rozvinutejšie regióny – cieľ Investície pre rast a zamestnanosť

2 508 475 000

2 490 475 000

-18 000 000

13 03 61

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Prechodné regióny — Cieľ Investície pre rast a zamestnanosť

2 214 431 000

2 204 431 000

-10 000 000

13 03 62

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Rozvinutejšie regióny — Cieľ Investície pre rast a zamestnanosť

3 068 052 000

3 043 052 000

-25 000 000

13 03 64 01

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Európska územná spolupráca

884 299 000

783 299 000

-101 000 000

 

Celkom

 

 

-154 000 000

Na základe týchto opatrení dosiahnu platobné rozpočtové prostriedky úroveň 134 490,4 milióna EUR, čo je zníženie o 931,4 milióna EUR v porovnaní s návrhom rozpočtu zmeneným opravným listom č. 1/2017.

1.5.   Rezerva

Neexistujú žiadne rezervy okrem tých, ktoré sú uvedené v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 okrem:

–  Rozpočtovej položky 13 01 04 04  Podporné výdavky na program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) a rozpočtového článku 13 08 01 Program na podporu štrukturálnych reforiem – Operačná technická pomoc presunutá z okruhu 1b (ESF, EFRR a KF), v ktorých sú celé sumy vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch zapísané do rezervy, kým nebude prijatý právny základ programu na podporu štrukturálnych reforiem.

–  Rozpočtového článku 13 08 02 Program na podporu štrukturálnych reforiem – Operačná technická pomoc presunutá z okruhu 2 (EPFRV), v ktorom je celá suma vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch zapísaná do rezervy, kým nebude prijatý právny základ programu na podporu štrukturálnych reforiem.

–  Rozpočtová položka 18 02 01 03 Zriadenie nových informačných systémov podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice Únie, v ktorom je suma 40 000 000 EUR vo viazaných a 28 000 000 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch zapísaná do rezervy, kým nebude uzavretý legislatívny postup ustanovujúci systém vstupu/výstupu.

1.6.   Poznámky k rozpočtu

Pokiaľ v predchádzajúcich odsekoch nie je osobitne uvedené inak, pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu alebo Rady k textu rozpočtových poznámok sú schválené s výnimkou poznámok k rozpočtovým riadkom uvedeným v tabuľke nižšie, v prípade ktorých sú schválené rozpočtové poznámky z návrhu rozpočtu zmeneného opravným listom č. 1/2017 a EPZF.

Znamená to, že pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu ani Rady nemôžu zmeniť ani rozšíriť rozsah platného právneho základu ani zasahovať do administratívnej autonómnosti inštitúcií, a že opatrenie možno financovať z dostupných zdrojov.

Rozpočtový riadok

Názov

04 03 02 03

Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie — Zlepšiť prístup k financovaniu a jeho dostupnosť pre právnické a fyzické osoby, najmä tých, ktorí sú pracovnému trhu najvzdialenejší, a pre sociálne podniky

S 03 01 06 01

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)

05 02 11 99

Ostatné opatrenia (ostatné rastlinné produkty/opatrenia)

05 04 60

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka — EPFRV (2014 až 2020)

05 04 60 02

Operačná technická pomoc

18 04 01 01

Európa pre občanov — Posilňovanie pamiatky a rozširovanie kapacity občianskej účasti na úrovni Únie

1.7.   Nové rozpočtové riadky

Schvaľuje sa rozpočtová nomenklatúra navrhnutá Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 vrátane pilotných projektov a prípravných akcií, ako aj nového rozpočtového článku Špeciálne výročné podujatia (15 02 10).

1.8.   Príjmy

Schvaľuje sa návrh Komisie z opravného listu č. 1/2017 týkajúci sa zahrnutia príjmov z pokút vo výške 1 miliardy EUR do rozpočtu.

2.   Rozpočet na rok 2016

Návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 a súvisiaca mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti sú schválené v podobne navrhnutej Komisiou.

Návrh opravného rozpočtu č. 5/2016 je schválený v podobe navrhnutej Komisiou.

Návrh opravného rozpočtu č. 6/2016 a súvisiaca mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie sú schválené v podobne navrhnutej Komisiou.

3.   Spoločné vyhlásenia

3.1.   Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že zníženie nezamestnanosti mladých ľudí zostáva vysokou a spoločnou politickou prioritou, a na tento účel opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie čo najlepšie využiť dostupné rozpočtové zdroje na jej riešenie, a najmä prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Pripomínajú, že v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (nariadenie o VFR), „Rezervy ponechané ako dostupné pod úrovňou stropov viacročného finančného rámca na viazané rozpočtové prostriedky na roky 2014 – 2017 predstavujú celkovú rezervu viacročného finančného rámca na záväzky, ktorá sa sprístupní nad stropy stanovené vo viacročnom finančnom rámci na roky 2016 až 2020 na politické ciele súvisiace s rastom a zamestnanosťou, najmä zamestnanosťou mladých ľudí“.

Rada a Európsky parlament vyzývajú Komisiu, aby v roku 2017 navrhla opravný rozpočet s cieľom zabezpečiť 500 miliónov EUR(7) na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na rok 2017 poskytnutých z celkovej rezervy na záväzky, a to hneď ako sa prijme technická úprava podľa článku 6 nariadenia o VFR.

Rada a Európsky parlament sa zaväzujú urýchlene spracovať návrh opravného rozpočtu na rok 2017, ktorý Komisia predloží.

3.2.   Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k platobným rozpočtovým prostriedkom

Európsky parlament a Rada pripomínajú, že z hľadiska vykonávania je potrebné zabezpečiť plynulý priebeh platieb vo vzťahu k rozpočtovým prostriedkom na záväzky, aby sa zabránilo akejkoľvek abnormálnej úrovni nezaplatených faktúr na konci roka.

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby naďalej dôsledne a aktívne monitorovala realizáciu programov na roky 2014 – 2020. Na tento účel vyzývajú Komisiu, aby včas predložila aktualizované číselné údaje o stave vykonávania a odhadoch týkajúcich sa požiadaviek na platobné rozpočtové prostriedky v roku 2017.

Rada a Európsky parlament prijmú všetky potrebné rozhodnutia včas pre riadne oprávnené potreby, aby sa zabránilo nahromadeniu nadmerného objemu nezaplatených účtov a zabezpečilo riadne uhradenie žiadostí o platbu.

3.3.   Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k zníženiu počtu zamestnancov o 5 %

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú dohodu o postupnom 5 % znížení počtu zamestnancov oproti plánu pracovných miest z 1. januára 2013, ktoré sa má vykonať vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach, ako sa uvádza v bode 27 medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení.

Uvedené tri inštitúcie pripomínajú, že cieľovým rokom na úplnú realizáciu 5 % zníženia počtu zamestnancov je rok 2017. Súhlasia s tým, že sa budú prijímať náležité nadväzujúce opatrenia s cieľom zhodnotiť situáciu a so zámerom zabezpečiť, aby sa vyvinulo maximálne úsilie o predchádzanie akýmkoľvek ďalším prieťahom pri plnení cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 % vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach.

Uvedené tri inštitúcie vítajú skutočnosť, že Komisia predložila prehľad konsolidovaných údajov o všetkých externých zamestnancoch, ktorých zamestnávajú inštitúcie, uvedený v návrhu rozpočtu, v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Vyzývajú Komisiu, aby pri predkladaní svojich návrhov rozpočtov na budúce roky aj naďalej poskytovala tieto informácie.

Rada a Európsky parlament zdôrazňujú, že dosiahnutie cieľového zníženia počtu zamestnancov o 5 % by malo prispieť k úsporám administratívnych výdavkov inštitúcií. V tejto súvislosti vyzývajú Komisiu, aby začala hodnotenie výsledku tohto procesu s cieľom získať skúsenosti do budúcnosti.

3.4.   Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj

S cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie vytvorila Komisia Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), ktorý vychádza zo zriadenia záruky EFSD a záručného fondu EFSD. Komisia navrhuje vyčleniť pre záručný fond EFSD 750 miliónov EUR na obdobie rokov 2017 – 2020, z čoho 400 miliónov EUR bude pochádzať z Európskeho rozvojového fondu (ERF) počas štyroch rokov, 100 miliónov EUR z nástroja európskeho susedstva (ENI) na obdobie rokov 2017 – 2020 (z toho 25 miliónov EUR v roku 2017) a 250 miliónov EUR bude vo forme viazaných (a platobných) rozpočtových prostriedkov na rok 2017.

Rada a Európsky parlament vyzývajú Komisiu, aby hneď po prijatí právneho základu požiadala v roku 2017 prostredníctvom opravného rozpočtu o potrebné rozpočtové prostriedky s cieľom zabezpečiť financovanie EFSD z rozpočtu EÚ.

Rada a Európsky parlament sa okrem toho zaväzujú urýchlene spracovať návrh opravného rozpočtu na rok 2017, ktorý Komisia predloží.

3.5.   Spoločné vyhlásenie o trustových fondoch EÚ a nástroji pre utečencov v Turecku

Európsky parlament, Rada a Komisia sa zhodujú na tom, že vytvorenie trustových fondov a nástroja pre utečencov v Turecku by mali byť transparentné a jednoznačné, konzistentné so zásadou jednotnosti rozpočtu Únie, s výhradnými právomocami rozpočtového orgánu a s cieľmi existujúcich právnych základov.

Zaväzujú sa riešiť tieto otázky podľa potreby v rámci revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom nájsť správnu rovnováhu medzi flexibilitou a zodpovednosťou.

Komisia sa zaväzuje:

–  pravidelne informovať rozpočtový orgán o prebiehajúcom a plánovanom financovaní trustových fondov (aj o príspevkoch členských štátov) a operáciách s nimi súvisiacich;

–  predkladať od roku 2017 pracovný dokument pripojený k návrhu rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok;

–  navrhnúť opatrenia na náležité zapojenie Európskeho parlamentu.

3.6.   Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o poľnohospodárstve

Rozpočet na rok 2017 zahŕňa viaceré mimoriadne opatrenia zamerané na pomoc poľnohospodárom pri riešení problémov na trhu, ktoré sa nedávno objavili. Komisia potvrdzuje, že rezerva v okruhu 2 je dostatočná na pokrytie možných nepredvídaných potrieb. Zaväzuje sa pravidelne monitorovať situáciu na trhu a v prípade potreby predložiť vhodné opatrenia na pokrývanie potrieb, ktoré nie je možné pokryť rozpočtovými prostriedkami schválenými v rozpočte. V takom prípade sa Európsky parlament a Rada zaväzujú spracúvať príslušné rozpočtové návrhy čo najskôr.

(1) Prijaté texty k uvedenému dátumu, P8_TA(2016)0411.
(2) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(6) Tieto sumy sú súčasťou celkového zvýšenia prostriedkov v okruhu 1a do roku 2020 v rámci preskúmania/revízie VFR v polovici trvania.
(7)Táto suma je súčasťou celkového nárastu financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí do roku 2020 v rámci preskúmania/revízie VFR v polovici jeho trvania.


Situácia v Taliansku po zemetraseniach
PDF 187kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o situácii v Taliansku po zemetraseniach (2016/2988(RSP))
P8_TA(2016)0476RC-B8-1285/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na článok 174, článok 175 ods. 3 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(3), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení uvedené nariadenie(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“)(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. apríla 2011 o ďalšom rozvoji hodnotenia rizík v súvislosti so zvládaním katastrof v Európskej únii,

–  so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2008, v ktorých sa vyzýva k zlepšeniu spôsobilostí civilnej ochrany prostredníctvom európskeho systému vzájomnej pomoci založeného na modulárnom prístupe v oblasti civilnej ochrany (16474/08),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Výročná správa Fondu solidarity Európskej únie za rok 2014 (COM(2015)0502),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o regionálnom vplyve zemetrasení(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o zvýšení kapacity Únie v oblasti reakcie na katastrofy(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2009(9) o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie: Taliansko, zemetrasenie v regióne Abruzzo,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní(10),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013 k Fondu solidarity Európskej únie(11),

–  so zreteľom na otázky Komisii o situácii v Taliansku po zemetraseniach (O-000139/2016 – B8-1812/2016, O-000140/2016 – B8-1813/2016 a O-000141/2016 – B8-1814/2016),

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 24/2012 s názvom Reakcia Fondu solidarity Európskej únie na zemetrasenie v regióne Abruzzo v roku 2009: závažnosť operácií a náklady na ne,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže po zničujúcom zemetrasení, ktoré 24. augusta 2016 zasiahlo stredné Taliansko, 26. októbra 2016, resp. 30. októbra 2016, postihli regióny stredného Talianska ďalšie tri silné zemetrasenia v podobe vlny silných otrasov o sile 5,5 a 6,1, resp. 6,5 stupňa;

B.  keďže zemetrasenia a následné otrasy aj v ďalších mesiacoch pustošili stredné Taliansko; keďže posledné zemetrasenie z 30. októbra 2016 bolo najsilnejším zemetrasením, ktoré postihlo krajinu za viac ako 30 rokov, pričom zrovnalo so zemou celé dediny a mnohých obyvateľov postihnutých oblastí priviedlo na pokraj zúfalstva a spôsobilo rôzne nepriame formy škôd v okolitých oblastiach;

C.  keďže nedávne zemetrasenia údajne spôsobili zranenia viac než 400 ľuďom a usmrtili 290 ľudí;

D.  keďže tieto ničivé zemetrasenia sa hromadia v tzv. dominovom efekte a povedú k vysídleniu 100 000 obyvateľov;

E.  keďže vplyvom najnovších zemetrasení boli zničené mestá, vážne poškodená miestna a regionálna infraštruktúra, zdevastované historické a kultúrne dedičstvo, narušená hospodárska činnosť, a to najmä v prípade MSP, vzhľad krajiny, poľnohospodárstvo a potenciál v oblasti cestovného ruchu a pohostinstva;

F.  keďže tieto územia trpeli deformáciou na rozlohe približne 130 km2 s maximálnym posunom aspoň 70 cm a keďže nepredvídateľné hydrogeologické dôsledky by mohli pri nepriaznivom zimnom počasí viesť k ďalším prírodným katastrofám, ako sú záplavy a zosuny pôdy, a ku kumulácii škôd;

G.  keďže niektoré územia v Európskej únii sú zraniteľnejšie a hrozí im vyššie riziko vzniku zemetrasení; keďže dokonca môžu byť vystavené opakujúcim sa prírodným pohromám rôzneho druhu, niektoré z nich v období kratšom ako jeden rok, posledné prípady sa vyskytli v Taliansku, Portugalsku, Grécku a na Cypre;

H.  keďže treba dobre koordinovať udržateľné rekonštrukčné úsilie s cieľom odstrániť hospodárske a sociálne straty a osobitná pozornosť by sa mala venovať aj neoceniteľnému talianskemu kultúrnemu dedičstvu, pričom sa musia podporovať medzinárodné a európske projekty zamerané na ochranu historických budov a miest;

I.  keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) bol vytvorený na základe nariadenia (ES) č. 2012/2002 v reakcii na katastrofálne povodne, ktoré v lete 2002 postihli strednú Európu;

J.  keďže na posilnenie preventívnych opatrení na riešenie zemetrasení a opatrení na obnovu možno využiť rôzne nástroje Únie, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy alebo mechanizmus v oblasti civilnej ochrany a jeho finančný nástroj;

K.  keďže reformou FSEÚ z roku 2014 sa pre členské štáty zaviedla možnosť požiadať o zálohové platby, o schválení ktorých rozhoduje Komisia, ak sú k dispozícii dostatočné zdroje; keďže však výška zálohy nesmie presiahnuť 10 % z predpokladanej celkovej sumy finančného príspevku z FSEÚ a jej maximálna výška predstavuje 30 miliónov EUR;

L.  keďže postihnutý štát musí predložiť Komisii žiadosť o pomoc z FSEÚ najneskôr do 12 týždňov od zistenia prvých škôd spôsobených katastrofou; keďže prijímajúci štát zodpovedá za použitie grantu a za kontrolu spôsobu, akým sa použije, avšak Komisia môže v prípade operácií financovaných z FSEÚ vykonať kontroly na mieste;

M.  keďže proces obnovy musí zohľadňovať minulé skúsenosti a keďže potreba vykonať tento proces čo najrýchlejšie, s primeranými zdrojmi, zjednodušenou byrokraciou a transparentne by mala byť základom udržateľnej rekonštrukcie rovnako ako potreba zaistiť bezpečnosť a stabilitu pre postihnuté obyvateľstvo s cieľom zabezpečiť mu, že bude môcť aj naďalej žiť v týchto regiónoch;

N.  keďže prevencia by mala byť čoraz dôležitejšou fázou riadenia katastrof a mala by nadobudnúť väčšiu spoločenskú dôležitosť, a takisto si vyžaduje obozretný akčný program týkajúci sa šírenia informácií, osvety a vzdelávania;

O.  keďže súčasné opatrenia na predchádzanie katastrofám by sa mali posilniť v súlade s predchádzajúcimi návrhmi Európskeho parlamentu s cieľom konsolidovať stratégiu pre prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof na úrovni EÚ;

1.  vyjadruje svoj najhlbší súcit a solidaritu so všetkými jednotlivcami postihnutými zemetrasením a ich rodinami, ako aj s talianskymi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do zmierňovania následkov katastrofy;

2.  vyjadruje svoje obavy z veľkého počtu vysídlených osôb vystavených drsným poveternostným podmienkam blížiaceho sa zimného obdobia; vyzýva preto Komisiu, aby identifikovala všetky možné spôsoby poskytnutia pomoci talianskym orgánom s cieľom zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre osoby, ktoré prišli o svoje obydlia;

3.  oceňuje neúnavné úsilie záchranných jednotiek, síl civilnej ochrany, dobrovoľníkov, organizácií občianskej spoločnosti a miestnych, regionálnych aj štátnych orgánov v zdevastovaných oblastiach, ktoré vynakladajú na záchranu životov, obmedzenie škôd a zabezpečenie spoločných základných činností s cieľom zachovať dôstojnú životnú úroveň;

4.  zdôrazňuje, že séria zemetrasení a skaza, ktorú po sebe tieto zemetrasenia zanechávajú, má vážne hospodárske a sociálne dôsledky;

5.  zdôrazňuje vážnosť situácie v teréne, v dôsledku ktorej vzniká významný a intenzívny finančný tlak na talianske celoštátne, regionálne a miestne verejné orgány;

6.  víta väčšiu mieru flexibility pri výpočte deficitu na výdavky týkajúce sa zemetrasenia, ktorá bola poskytnutá Taliansku v súlade so zmluvami v záujme efektívneho a rýchleho zvládnutia súčasnej núdzovej situácie a budúcich zásahov potrebných na zaručenie bezpečnosti v postihnutých oblastiach; vyzýva tiež taliansku vládu, aby zabezpečila, že všetky dodatočne poskytnuté prostriedky sa skutočne použijú na tento konkrétny účel;

7.  vzhľadom na výnimočnú a mimoriadne vážnu situáciu žiada Komisiu, aby zvážila možnosť vylúčiť udržateľné investície do obnovy a akékoľvek investície do antiseizmických investícií vrátane tých, ktoré sú spolufinancované prostredníctvom EŠIF a priradené k tematickému cieľu č. 5 („prevencia, podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie rizikám a riadenie rizík“), z výpočtu vnútroštátnych deficitov v rámci Paktu stability a rastu;

8.  víta solidaritu vyjadrenú inštitúciami EÚ, inými členskými štátmi, európskymi regiónmi a medzinárodnými aktérmi vo forme vzájomnej podpory v núdzových situáciách;

9.  žiada Komisiu, aby zvážila rozšírenie súčasného výpočtu Fondu solidarity, ktorý teraz vychádza z následkov spôsobených jednotlivými katastrofami, na kumulatívny výpočet škôd spôsobených viacerými živelnými pohromami, ku ktorým dochádza v tom istom regióne v priebehu toho istého roka;

10.  zdôrazňuje problémy v oblasti predvídania v systémoch monitorovania zemetrasení a vysokú seizmickú aktivitu v oblasti Stredozemného mora a juhovýchodnej Európe; vyzýva členské štáty, aby urýchlili výskum zameraný na predchádzanie škodám, riadenie krízových situácií a minimalizáciu dosahu katastrof, a to v spojení s opatreniami v rámci programu Horizont 2020; so znepokojením konštatuje, že počas uplynulých 15 rokov v dôsledku ničivých zemetrasení, ktoré postihli Európu, tisíce ľudí zomreli a státisíce zostali bez domova;

11.  pripomína, že je dôležité dodržiavať požiadavky na výstavbu budov a infraštruktúry odolných voči zemetraseniam; vyzýva štátne, regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie o zabezpečenie súladu stavieb s platnými normami týkajúcimi sa zemetrasení a venovali tejto téme náležitú pozornosť pri vydávaní stavebných povolení;

12.  zdôrazňuje význam mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany pri podpore spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany v celej Európe v nepriaznivých situáciách a pri obmedzovaní dôsledkov mimoriadnych udalostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ešte viac zjednodušili postupy aktivácie mechanizmu, aby mohol byť rýchlo a účinne sprístupnený v období bezprostredne po katastrofe;

13.  berie na vedomie žiadosť, ktorú predložila talianska vláda Európskemu fondu solidarity a vyzýva Komisiu, aby podnikla všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom analyzovať žiadosti o pomoc z Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), aby sa zabezpečila jeho rýchla mobilizácia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam čo najskoršieho sprístupnenia zálohových platieb vnútroštátnym orgánom, aby mohli reagovať na naliehavé požiadavky situácie;

14.  domnieva sa, že čiastočné začlenenie ročného finančného príspevku FSEÚ do rozpočtu, ktoré umožňuje navrhované súhrnné nariadenie, by mohlo ešte viac urýchliť postup mobilizácie prostriedkov s cieľom skôr a rýchlejšie reagovať, pokiaľ ide o pomoc ľuďom postihnutým katastrofou; okrem toho vyzýva Komisiu, aby v kontexte možných budúcich reforiem preskúmala realizovateľnosť zvýšenia prahu zálohových platieb a skrátenie lehôt na spracovanie žiadostí;

15.  zdôrazňuje význam vytvárania súčinnosti medzi všetkými dostupnými nástrojmi vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a zabezpečenia toho, aby sa zdroje využívali účinne na rekonštrukciu a všetky ostatné potrebné zásahy, a to v plnej spolupráci s talianskymi štátnymi a regionálnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby bola pripravená z tohto dôvodu prijať zmeny programov a operačných programov čo najskôr po predložení žiadosti o zmeny zo strany členského štátu; podobne zdôrazňuje možnosť použiť Európsky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) na podporu vidieckych oblastí a poľnohospodárskej činnosti, ktoré boli postihnuté zemetrasením;

16.  okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité optimalizovať využívanie existujúcich prostriedkov EÚ na investície do predchádzania prírodným katastrofám a zabezpečenia konsolidácie a dlhodobého udržateľného rozvoja projektov obnovy, a pripomína potrebu zjednodušiť administratívne postupy na koordináciu fondov; zdôrazňuje, že po prijatí pomoci z FSEÚ by príslušné členské štáty mali zintenzívniť svoje úsilie zamerané na rozvoj vhodných stratégií riadenia rizika a posilnenie mechanizmov na prevenciu katastrof;

17.  berie na vedomie, že na žiadosť talianskej vlády bolo aktivované riadenie núdzových situácií EÚ Copernicus s cieľom poskytnúť satelitný odhad škôd v postihnutých oblastiach; podporuje spoluprácu medzi medzinárodnými výskumnými centrami a víta využitie radaru so syntetickým otvorom (SAR), ktorý dokáže cez oblaky hodnotiť a merať aj centimetrové pohyby na zemskom povrchu cez deň aj v noci, a to aj na účely prevencie a riadenia rizika;

18.  zdôrazňuje dôležitosť štúdia opatrení na prispôsobovanie sa vidieckych i mestských oblastí narastajúcemu výskytu a rozmeru extrémnych klimatických javov v rôznych geografických oblastiach; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie prepojenia medzi jednotlivými systémami včasného varovania;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Talianska a regionálnym a miestnym orgánom v postihnutých oblastiach.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.
(5) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 269.
(8) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 15.
(9) Ú. v. EÚ C 230 E, 26.8.2010, s. 13.
(10) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 13.
(11) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 48.


Vyhlásenia o záujmoch členov Komisie – usmernenia
PDF 373kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o vyhláseniach o záujmoch členov Komisie – usmernenia (2016/2080(INI))
P8_TA(2016)0477A8-0315/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej článok 17 ods. 3,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 245,

–  so zreteľom na prílohu XVI k rokovaciemu poriadku (Usmernenia pre schválenie Komisie), a najmä na jej odsek 1 písm. a) tretí pododsek,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2015 týkajúce sa preskúmania vyhlásenia o finančných záujmoch vymenovaného člena Komisie (výklad odseku 1 písm. a) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku)(1),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2), najmä na body uvedené v časti II – Politická zodpovednosť,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014(3),

–  so zreteľom na Kódex správania členov Európskej komisie z 20. apríla 2011(4), a najmä na jeho body 1.3, 1.4, 1.5 a 1.6,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0315/2016),

A.  keďže podľa odseku 1 písm. a) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku (Usmernenia pre schválenie Komisie) sa Európsky parlament môže vyjadriť k tomu, ako zvolený predseda Komisie rozdelí rezortné povinnosti, a požadovať všetky informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o spôsobilosti dezignovaných komisárov; keďže Európsky parlament očakáva poskytnutie úplných informácií týkajúcich sa finančných záujmov dezignovaných komisárov a ich vyhlásenia o záujmoch sa pošlú na preskúmanie výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci;

B.  keďže v súlade s bodom 3 oddielu II (Politická zodpovednosť) Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou dezignovaní komisári zabezpečia úplné zverejnenie všetkých príslušných informácií v súlade s ich povinnosťou nezávislosti, ktorá sa na nich vzťahuje na základe zmlúv; keďže tieto informácie sa zverejňujú v súlade s postupmi, ktoré zabezpečujú otvorené, spravodlivé a dôsledné posúdenie celej dezignovanej Komisie;

C.  keďže v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím z 28. apríla 2015 preskúmanie výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, vyhlásenia o finančných záujmoch dezignovaného komisára spočíva nielen v overení toho, či bolo vyhlásenie riadne vyplnené, ale taktiež v posúdení toho, či je obsah vyhlásenia pravdivý a či by mohol vyvolať konflikt záujmov;

D.  keďže podľa odseku 1 písm. a) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku Európsky parlament hodnotí dezignovaných komisárov okrem iného na základe ich osobnej nezávislosti, najmä vzhľadom na osobitnú úlohu ručiteľa záujmov Únie, ktorá sa Európskej komisii priznáva v zmluvách;

E.  keďže v uvedenom uznesení z 8. septembra 2015 Európsky parlament uviedol, že potvrdenie absencie akéhokoľvek konfliktu záujmov Výborom pre právne veci je zásadným predpokladom na uskutočnenie vypočutia členov Komisie, najmä vzhľadom na to, že v Lisabonskej zmluve sa politický mandát Komisie posilnil;

F.  keďže v uvedenom uznesení z 8. septembra 2015 Európsky parlament považoval za dôležité, aby Výbor pre právne veci vydal niekoľko usmernení v podobe odporúčaní alebo iniciatívnej správy s cieľom uľahčiť reformu postupov týkajúcich sa vyhlásení o záujmoch členov Komisie, pričom vyzval Komisiu, aby zrevidovala svoje pravidlá týkajúce sa vyhlásení o záujmoch členov Komisie;

G.  keďže podľa bodu 1.3 Kódexu správania členov Komisie o nezištnosti, bezúhonnosti, transparentnosti, svedomitosti, zodpovednosti a rešpektovaní dôstojnosti Európskeho parlamentu musia členovia Komisie deklarovať všetky finančné záujmy a majetok, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov pri výkone ich funkcie, a keďže toto vyhlásenie zahŕňa aj majetkové účasti manžela/manželky alebo partnera/partnerky člena Komisie – ako je to vymedzené v platných pravidlách(5) –, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov;

H.  keďže finančné záujmy, ktoré sa musia deklarovať, zahŕňajú všetky formy individuálnej finančnej účasti na kapitáli spoločnosti;

I.  keďže podľa bodu 1.4 Kódexu správania členov Komisie sú členovia Komisie povinní deklarovať pracovné činnosti svojho manžela/manželky alebo partnera/partnerky s cieľom zabrániť akémukoľvek riziku konfliktu záujmov a keďže v tomto vyhlásení musí byť uvedená povaha činnosti, názov vykonávanej funkcie a prípadne meno zamestnávateľa;

J.  keďže podľa bodu 1.5 Kódexu správania členov Komisie sa vyhlásenie o finančných záujmoch uskutočňuje prostredníctvom formulára uvedeného v prílohe k tomuto kódexu a keďže tento formulár musí byť vyplnený a sprístupnený pred vypočutím dezignovaného komisára Európskym parlamentom a počas jeho funkčného obdobia musí byť aktualizovaný v prípade zmeny údajov a najmenej raz za rok;

K.  keďže informácie obsiahnuté v tomto formulári sú obmedzené a nedostatočné, neobsahujú podrobné vymedzenie toho, čo predstavuje konflikt záujmov, a preto neumožňujú Európskemu parlamentu riadne, spravodlivo a dôsledne posúdiť existenciu súčasného alebo potenciálneho konfliktu záujmov dezignovaného komisára alebo jeho spôsobilosť vykonávať mandát v súlade s Kódexom správania členov Komisie;

L.  keďže podľa bodu 1.6 Kódexu správania členov Komisie nesmie člen Komisie zasahovať do záležitostí spadajúcich do oblasti jeho pôsobnosti, v ktorej má osobný, najmä rodinný a finančný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť;

M.  keďže Komisia má konečnú zodpovednosť za voľbu povahy a rozsahu informácií, ktoré sa majú uviesť vo vyhláseniach o záujmoch jej členov; keďže Komisia musí preto dôsledne zabezpečiť úroveň transparentnosti, ktorá je nevyhnutná na riadny priebeh postupu vymenovania designovaných komisárov;

N.  keďže podľa bodu 5 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou môže Európsky parlament požiadať predsedu Komisie o vyslovenie nedôvery v prípade jednotlivého člena Komisie; keďže podľa bodu 7 uvedenej dohody je predseda Komisie povinný informovať Európsky parlament v prípade prerozdelenia pridelených oblastí zodpovednosti medzi členov Komisie s cieľom umožniť parlamentnú konzultáciu týkajúcu sa týchto zmien;

O.  keďže celkovo je možné považovať súčasné vyhlásenia o finančných záujmoch členov Komisie za zlepšenie, pokiaľ ide o nakladanie s vyhláseniami, v porovnaní s rokmi 2008 – 2009, keďže však nechýbali udalosti, ktoré si vyžadovali následné vysvetlenie niektorých vyhlásení o záujmoch;

P.  keďže je poľutovaniahodné, že v Kódexe správania členov Komisie prijatom v roku 2011 sa dostatočne nezohľadnilo niekoľko odporúčaní Európskeho parlamentu na zlepšenia, najmä pokiaľ ide o vyhlásenia o finančných záujmoch členov Komisie, obmedzenia týkajúce sa zamestnania po odchode z funkcie a posilnenie etického výboru ad hoc zodpovedného za posudzovanie konfliktov záujmov; keďže v tejto súvislosti treba upozorniť aj na pozície prijaté Európskym parlamentom, ktoré sa týkajú zmien a zlepšení postupu vypočúvania dezignovaných komisárov;

Q.  keďže jedným z pilierov európskej správy vecí verejných je posilnenie etiky a transparentnosti v inštitúciách EÚ s cieľom zvýšiť dôveru občanov voči nim, a to najmä vzhľadom na širší politický mandát, ktorý bol Komisii udelený Lisabonskou zmluvou;

Všeobecné pripomienky

1.  poznamenáva, že cieľom preskúmania vyhlásení o finančných záujmoch členov Komisie je zabezpečiť, aby dezignovaní komisári boli schopní vykonávať svoju funkciu úplne nezávisle a zaistiť maximálnu transparentnosť a zodpovednosť na strane Komisie v súlade s článkom 17 ods. 3 Zmluvy o EÚ, článkom 245 ZFEÚ a Kódexom správania členov Komisie; v tejto súvislosti poznamenáva, že táto prax by sa nemala obmedzovať na vymenovanie novej Komisie, ale mala by sa uplatňovať aj v prípade uvoľnenia mandátu vyplývajúceho z odstúpenia, odvolania alebo úmrtia člena Komisie, pristúpenia nového členského štátu alebo podstatnej zmeny oblasti pôsobnosti alebo finančných záujmov člena Komisie;

2.  zastáva názor, že posúdenie potenciálneho konfliktu záujmov sa musí zakladať na presvedčivých, objektívnych a relevantných faktoroch a musí prihliadať na oblasť pôsobnosti dezignovaného komisára;

3.  pripomína, že konflikt záujmov je vymedzený ako každý stret verejného záujmu a verejných a súkromných záujmov, ktorý by mohol ovplyvniť alebo pravdepodobne ovplyvní nezávislý, nestranný a objektívny výkon služby;

4.  potvrdzuje, že Výbor pre právne veci má právomoc a zodpovednosť za vykonávanie dokladanej analýzy vyhlásení o finančných záujmoch prostredníctvom hĺbkového preskúmania zameraného na posúdenie toho, či je obsah vyhlásenia dezignovaného komisára pravdivý a v súlade s kritériami a zásadami stanovenými v zmluvách a kódexe správania alebo či by mohol vyvolať konflikt záujmov, a že musí byť schopný navrhnúť predsedovi Komisie nástupcu uvedeného komisára; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla všetky konkrétne nástroje a faktické informácie, ktoré Výboru pre právne veci umožnia vykonať úplnú a objektívnu analýzu;

5.  považuje za nevyhnutné, aby Výbor pre právne veci mal dostatok času na zabezpečenie účinnosti tohto podrobného posúdenia;

6.  poznamenáva, že Výbor pre právne veci skúma otázky súvisiace s vyhláseniami o záujmoch dezignovaných komisárov s čo najväčším utajením, pričom tiež zabezpečuje v súlade so zásadou transparentnosti zverejnenie svojich záverov hneď po ich vypracovaní;

7.  domnieva sa, že po uplynutí času vymedzeného na otázky, ktoré chce Výbor pre právne veci položiť dezignovanému komisárovi, by sa výboru, ak zistí prípadný konflikt záujmov, malo udeliť právo pokračovať vo vypočutí a získať požadované vysvetlenia;

Postup preskúmania vyhlásení o finančných záujmoch pred vypočutím dezignovaných komisárov

8.  domnieva sa, že výrok Výboru pre právne veci, ktorý na základe dôkladnej analýzy vyhlásenia o finančných záujmoch potvrdí absenciu akéhokoľvek konfliktu záujmov, je zásadným predpokladom na uskutočnenie vypočutia zo strany príslušného výboru(6);

9.  zastáva preto názor, že v prípade neexistencie tohto potvrdenia alebo v prípade, že Výbor pre právne veci konštatoval existenciu konfliktu záujmov, sa proces vymenovania dezignovaného komisára pozastaví;

10.  domnieva sa, že pri skúmaní vyhlásení o finančných záujmoch Výborom pre právne veci je vhodné uplatňovať tieto usmernenia:

   a) ak sa počas preskúmania vyhlásenia o finančných záujmoch Výbor pre právne veci na základe predložených dokumentov domnieva, že vyhlásenie o finančných záujmoch je pravdivé, úplné a neobsahuje žiadne informácie, ktoré by svedčili o súčasnom alebo potenciálnom konflikte záujmov v súvislosti s oblasťou pôsobnosti dezignovaného komisára, predseda výboru predloží písomné potvrdenie o neexistencii konfliktu záujmov výborom zodpovedným za vypočutie alebo gestorským výborom, ak ide o postup počas funkčného obdobia;
   b) ak sa Výbor pre právne veci domnieva, že vyhlásenie o záujmoch dezignovaného komisára obsahuje neúplné alebo protichodné informácie, alebo ak sú potrebné ďalšie informácie, v súlade s rokovacím poriadkom(7) a Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou(8) požiada dezignovaného komisára o poskytnutie uvedených informácií bez zbytočného odkladu a pred prijatím svojho rozhodnutia ich zváži a riadne zanalyzuje; Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, môže v náležitých prípadoch rozhodnúť o pozvaní dezignovaného komisára na vypočutie;
   c) ak Výbor pre právne veci zistí konflikt záujmov na základe vyhlásenia o finančných záujmoch alebo doplnkových informácií predložených dezignovaným komisárom, vypracuje odporúčania s cieľom ukončiť konflikt záujmov; tieto odporúčania môžu zahŕňať vzdanie sa predmetných finančných záujmov, zmenu oblasti pôsobnosti dezignovaného komisára, ktorú vykoná predseda Komisie; v závažnejších prípadoch, ak žiadnym ďalším odporúčaním nie je možné zabezpečiť ukončenie konfliktu záujmov, výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, môže v krajnom prípade dospieť k záveru, že dezignovaný komisár nie je schopný vykonávať svoju funkciu v súlade so zmluvou a s kódexom správania; predseda Európskeho parlamentu sa obráti na predsedu Komisie s otázkou, aké ďalšie kroky zamýšľa podniknúť;

Postup preskúmania vyhlásení o finančných záujmoch počas funkčného obdobia člena Komisie

11.  zdôrazňuje povinnosť každého člena Komisie zabezpečiť, aby jeho vyhlásenie o záujmoch bolo pravidelne aktualizované vždy, keď dôjde k zmene jeho finančných záujmov, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne informovala Európsky parlament o každej zmene alebo záležitosti, ktorá by mohla viesť ku konfliktu záujmov alebo vyvolať potenciálny konflikt záujmov;

12.  domnieva sa preto, že vyhlásenie o finančných záujmoch musí zahŕňať súčasné alebo minulé záujmy alebo činnosti za uplynulé dva roky, ktoré sú vlastníckej, profesionálnej, osobnej alebo rodinnej povahy a súvisia s ponúkaným rezortom; musí tiež zohľadňovať skutočnosť, že záujem sa môže týkať výhody pre zainteresovanú osobu alebo tretiu stranu a môže byť aj morálnej, materiálnej alebo finančnej povahy;

13.  domnieva sa, že každá zmena finančných záujmov člena Komisie počas jeho funkčného obdobia alebo prerozdelenie pôsobnosti medzi členov Komisie predstavuje novú situáciu vzhľadom na možnú existenciu konfliktu záujmov; domnieva sa preto, že táto situácia by mala podliehať postupu preskúmania Európskym parlamentom v súlade s odsekom 10 tohto uznesenia a s odsekom 2 prílohy XVI (Usmernenia pre schválenie Komisie) k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu;

14.  konštatuje, že podľa článku 246 druhého pododseku ZFEÚ sa v prípade nahradenia člena Komisie počas jeho funkčného obdobia uskutoční konzultácia s Európskym parlamentom; domnieva sa, že táto konzultácia okrem iného musí zahŕňať overenie neexistencie konfliktu záujmov v súlade s odsekom 10 tohto uznesenia a ustanoveniami uvedenými v prílohe XVI (Usmernenia pre schválenie Komisie) k rokovaciemu poriadku (9) týkajúcimi sa právomocí Európskeho parlamentu v prípade zmeny zloženia kolégia komisárov alebo podstatnej zmeny rezortu počas funkčného obdobia člena Komisie;

15.  domnieva sa, že keď sa zistí konflikt záujmov počas funkčného obdobia člena Komisie a v nadväznosti na postup stanovený v odseku 10 tohto uznesenia Komisia nereaguje na odporúčania Európskeho parlamentu s cieľom ukončiť konflikt záujmov, Výbor pre právne veci môže odporučiť, aby Európsky parlament požiadal predsedu Komisie o vyslovenie nedôvery danému členovi Komisie v súlade s článkom 17 ods. 6 Zmluvy o EÚ a v náležitých prípadoch aby Európsky parlament vyzval predsedu Komisie, aby konal v súlade s článkom 245 druhým pododsekom ZFEÚ s cieľom odňať dotknutému členovi Komisie právo na dôchodok alebo iné dávky vyplácané namiesto dôchodku;

Kódex správania členov Komisie

16.  poznamenáva, že kódex správania členov Komisie prijatý 20. apríla 2011 predstavuje z hľadiska nestrannosti, čestnosti, transparentnosti, svedomitosti, bezúhonnosti, zodpovednosti a zdržanlivosti zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim kódexom prijatým v roku 2004, pokiaľ ide o vyhlásenie o finančných záujmoch, keďže požiadavka na zverejňovanie sa rozšírila na partnerov členov Komisie a vyhlásenie o záujmoch sa musí revidovať, ak dôjde k zmene informácií, najmenej však raz za rok;

17.  pripomína, že dôveryhodnosť vyhlásenie o finančných záujmoch závisí od presnosti formulára predloženého dezignovanému komisárovi; domnieva sa, že súčasný rozsah vyhlásení o záujmoch členov Komisie je príliš obmedzený a ich vysvetľujúci obsah je nejednoznačný; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr zrevidovala kódex správania s cieľom zabezpečiť, aby vyhlásenia o záujmoch poskytovali Výboru pre právne veci presné informácie, na základe ktorých môže jednoznačne zdôvodniť svoje rozhodnutie;

18.  domnieva sa, že s cieľom získať úplnejší obraz o finančnej situácií člena Komisie, ktorý poskytuje vyhlásenie, vyhlásenia o finančných záujmoch uvedené v bodoch 1.3 až 1.5 kódexu správania členov Komisie by mali zahŕňať všetky finančné záujmy a činnosti dezignovaného komisára a jeho/jej manžela/manželky a partnera/partnerky a v žiadnom prípade by nemali byť obmedzené na tie, ktoré by mohli predstavovať konflikt záujmov;

19.  domnieva sa, že rodinné záujmy uvedené v bode 1.6 kódexu správania členov Komisie by mali byť zahrnuté do vyhlásení o finančných záujmoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vytvorila spravodlivý prostriedok na určenie rodinných záujmov, ktoré môžu viesť ku konfliktu záujmov;

20.  domnieva sa, že s cieľom rozšíriť a zlepšiť pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov by vyhlásenia o záujmoch mali tiež zahŕňať podrobnosti o každom zmluvnom vzťahu dezignovaného komisára, ktorý by mohol viesť ku konfliktu záujmov pri výkone jeho funkcie;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v kódexe správania nie je adekvátne kodifikovaná požiadavka uvedená v článku 245 ZFEÚ, že „počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú členovia Komisie rešpektovať povinnosti, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia“;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že kódex správania nestanovuje žiadne požiadavky, pokiaľ ide o odpredaj, napriek tomu, že takéto požiadavky musia byť bežnou súčasťou všetkých etických noriem; považuje za prioritu, aby sa tento aspekt čo najrýchlejšie právne upravil;

23.  konštatuje, že v kódexe správania sa nestanovuje žiaden konkrétny časový rámec na podanie vyhlásenia ešte pred parlamentným vypočutím dezignovaných komisárov; považuje túto požiadavku za základný aspekt revízie postupu vypočúvania dezignovaných komisárov;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredkladá správy o vykonávaní Kódexu správania členov Komisie pravidelne, najmä pokiaľ ide o ich vyhlásenia o záujmoch, a domnieva sa, že kódex správania by sa mal zmeniť tak, aby upravoval sťažnosti alebo sankcie za porušenia, a to s výnimkou závažného pochybenia, ako je uvedené v článkoch 245 a 247 ZFEÚ;

25.  vyjadruje poľutovanie najmä nad negatívnou odpoveďou predsedu Komisie na požiadavku európskeho ombudsmana, aby proaktívne zverejňoval svoje rozhodnutia o povolení činností bývalých členov Komisie po odchode z funkcie, ako aj stanoviská etického výboru ad hoc; zdôrazňuje, že len zverejňovanie zápisníc zo schôdzí Komisie nie je dostatočné na to, aby sa Európsky parlament a občianska spoločnosť mohli oboznámiť s výkladom potenciálnych konfliktov záujmov v praxi a s politikami v oblasti integrity, ktoré v tejto súvislosti vyvíja etický výbor ad hoc;

26.  poukazuje na to, že pre všetkých bývalých členov Komisie platí 18-mesačný zákaz lobovať u členov Európskej komisie a ich personálu v prospech svojho podniku, klienta či zamestnávateľa v záležitostiach, za ktoré boli zodpovední, po svojom odchode z Komisie však majú nárok na to, aby sa im počas troch rokov vyplácal veľmi štedrý dočasný príspevok po skončení mandátu vo výške 40 až 65 % ich posledného základného platu;

27.  víta skutočnosť, že do kódexu správania sa zaviedlo ustanovenie o prerozdelení spisov medzi členov Komisie v prípade rizika konfliktu záujmov, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že:

   a) neexistuje podrobné vymedzenie pojmu konflikt záujmov;
   b) ustanovenie sa obmedzuje na záležitosti v rezorte príslušného člena Komisie a nezohľadňuje povinnosti člena Komisie ako člena kolégia;
   c) neexistujú žiadne kritériá týkajúce sa rozhodnutia predsedu o prerozdelení, ani žiaden záväzný rámec na informovanie Európskeho parlamentu ani akýkoľvek postup v prípade, že člen Komisie neoznámi konflikt záujmov alebo vykonáva činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s povahou jeho funkcie;

28.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo zrevidovala Kódex správania členov Komisie z roku 2011 s cieľom zohľadniť odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v jeho posledných uzneseniach a rozvoj všeobecných noriem v oblasti etiky a transparentnosti, ktoré platia pre všetky inštitúcie EÚ; odporúča, aby Komisia upravila Kódex správania členov Komisie v záujme zabezpečenia toho, aby:

   a) členovia Komisie deklarovali všetky svoje finančné záujmy vrátane majetku a záväzkov nad 10 000 EUR;
   b) členovia Komisie oznamovali všetky svoje záujmy (ako akcionári, členovia správnych rád spoločností, poradcovia a konzultanti, členovia pridružených nadácií atď.), pokiaľ ide o všetky spoločnosti, do činnosti ktorých boli zapojení, vrátane záujmov blízkych rodinných príslušníkov, ako aj zmeny, ktoré nastali po oznámení ich kandidatúry;
   c) nezaopatrení a/alebo priami rodinní príslušníci členov Komisie zverejňovali tie isté informácie ako manželia alebo partneri;
   d) členovia Komisie v plnej miere vysvetľovali ciele organizácií, v ktorých pôsobia oni samotní a/alebo ich manžel/manželka a/alebo ich nezaopatrené dieťa, a to s cieľom určiť, či dochádza k akémukoľvek konfliktu záujmov;
   e) členovia Komisie oznamovali svoje členstvo vo všetkých mimovládnych organizáciách, tajných spoločnostiach alebo združeniach utajujúcich svoju existenciu, ktorých činnosť sa zameriava na zasahovanie do vykonávania funkcií verejných orgánov;
   f) členovia Komisie a ich nezaopatrení rodinní príslušníci oznamovali svoje členstvo vo všetkých mimovládnych organizáciách a akékoľvek dary pre MVO v hodnote vyššej ako 500 EUR;
   g) bol kódex správania zmenený v súlade s článkom 245 ZFEÚ s cieľom predĺžiť obmedzenie týkajúce sa zamestnania členov Komisie po odchode z funkcie na aspoň trojročné obdobie, pričom však toto obdobie nemôže byť kratšie, ako obdobie, počas ktorého majú bývalí členovia Komisie nárok na príspevok vyplácaný po odchode z funkcie, ako stanovuje nariadenie č. 422/67/EHS;
   h) kódex správania zahŕňal konkrétne požiadavky týkajúce sa odpredaja;
   i) dezignovaní komisári predkladali vyhlásenia v konkrétnom časovom rámci a v dostatočnom predstihu tak, aby etický výbor ad hoc mohol Európskemu parlamentu predložiť svoje stanoviská k potenciálnym konfliktom záujmov v dostatočnom časovom predstihu pred vypočutiami v Európskom parlamente;
   j) sa členovia Komisie stretávali len s predstaviteľmi tých lobistických skupín, ktoré sú zahrnuté v registri transparentnosti obsahujúcom informácie o osobách, ktoré sa pokúšajú ovplyvňovať tvorbu politík v inštitúciách EÚ;
   k) členovia Komisie pri svojom vymenovaní predkladali podpísané vyhlásenie potvrdzujúce, že pokiaľ ide o činnosti v rámci vykonávania ich mandátu, dostavia sa pred ktorýkoľvek z výborov Európskeho parlamentu;
   l) toto vyhlásenie bolo zverejnené vo formáte, ktorý je kompatibilný s otvorenými údajmi, aby ho bolo ľahké spracovať prostredníctvom databáz;
   m) postup prerozdelenia spisov v prípade konfliktu záujmov lepšie zohľadňoval povinnosti člena Komisie ako člena kolégia, aby sa zaviedli kritériá týkajúce sa čestnosti a zdržanlivosti pre predsedu, pokiaľ ide o rozhodnutie o prerozdelení spisov, uplatňoval sa záväzný postup a sankcie pre prípady, keď člen Komisie neposkytne informácie o možnom konflikte záujmov, a aby sa zaviedol záväzný postup na informovanie Európskeho parlamentu o týchto veciach;
   n) Komisia každoročne podávala správy o vykonávaní Kódexu správania členov Komisie a stanovila postupy podávania sťažností a sankcie, a to nielen v prípade závažného porušenia povinností, ale aj v prípade porušenia požiadaviek, najmä pokiaľ ide o vyhlásenie o finančných záujmoch;
   o) sa kritériá vymedzili v súlade s článkom 245 ZFEÚ, ktorý členom Komisie ukladá „povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia“;
   p) sa proaktívne zverejňovali rozhodnutia o povolení činnosti bývalých členov Komisie po odchode z funkcie, ako aj stanoviská etického výboru ad hoc;
   q) etický výbor ad hoc pozostával z nezávislých expertov, ktorí nezastávali funkciu člena Komisie;
   r) etický výbor ad hoc vypracoval a zverejnil výročnú správu o svojich činnostiach, ktorá môže zahŕňať akékoľvek odporúčania týkajúce sa zlepšenia kódexu správania alebo jeho vykonávania, pokiaľ to výbor ad hoc uzná za vhodné;

29.  vyzýva Komisiu, aby začala rokovania s Európskym parlamentom s cieľom zapracovať do Rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou prípadné nevyhnutné zmeny;

30.  vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby navrhol zmeny a doplnenia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, najmä jeho prílohy XVI, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie tohto uznesenia;

o
o   o

31.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 110.
(2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0287.
(4) C(2011)2904.
(5) Stály nemanželský partner definovaný v nariadení (Euratom, ESUO, EHS) č. 2278/69 (Ú. v. ES L 289, 17.11.1969, s. 1) a v článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII k služobnému poriadku.
(6) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014.
(7) Pozri odsek 1 písm. a) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku.
(8) Pozri oddiel II ods. 3 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou.
(9) Pozri odsek 2 prílohy XVI k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu.


Zodpovednosť, náhrady a finančné zabezpečenie operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori
PDF 287kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2015/2352(INI))
P8_TA(2016)0478A8-0308/2016

Európsky parlament

–   so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori podľa článku 39 smernice 2013/30/EÚ (COM(2015)0422),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Zodpovednosť, náhrada a finančné zabezpečenie nehôd na mori v Európskom hospodárskom priestore, ktorý je pripojený k správe Komisie o tejto otázke (SWD(2015)0167),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES(1) (ďalej len „smernica o bezpečnosti na mori“),

–  so zreteľom na posúdenia vplyvu – sprievodný dokument k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (SEC(2011)1293),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd(3) (ďalej len „smernica o environmentálnej zodpovednosti“),

–  so zreteľom na medzinárodné a regionálne acquis v oblasti nárokov na náhradu škody z nehôd súvisiacich s prieskumom a ťažbou ropy a zemného plynu na mori, a najmä na Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropou (ďalej len „Dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti“) z 27. novembra 1992, Medzinárodný dohovor o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropným látkami (ďalej len „Dohovor o fonde“) z 27. novembra 1992, Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropnými látkami zo zásobníkov (ďalej len „Dohovor o znečistení ropnými látkami zo zásobníkov“) z 23. marca 2001, Severský dohovor o ochrane životného prostredia, uzatvorený medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom a Švédskom, a morský protokol k Barcelonskému dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „morský protokol“),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. septembra 2005(4),

–  so zreteľom na článok 83 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(5) (prepracované znenie nariadenia Brusel I),

–  so zreteľom na Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(6) (Luganský dohovor z roku 2007),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky(7) (nariadenie Rím II),

–  so zreteľom na záverečnú správu, ktorú pre Komisiu pripravila spoločnosť BIO by Deloitte s názvom Občianskoprávna zodpovednosť, finančné zabezpečenie a žiadosti o náhradu súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskom hospodárskom priestore(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o otázkach bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori(9),

–  so zreteľom na nehodu ropnej plošiny Deepwater Horizon v apríli 2010 v Mexickom zálive,

–  so zreteľom na incidenty spojené s plošinou Castor pri pobreží provincií Castellón a Tarragona v Španielsku, pri ktorých došlo k 500 zemetraseniam, ktoré ovplyvnili tisícky európskych občanov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0308/2016),

A.  keďže článok 194 ZFEÚ jednoznačne potvrdzuje právo členských štátov určiť podmienky využívania svojich zdrojov energie, pričom sa rešpektuje solidarita a ochrana životného prostredia;

B.  keďže domáce zdroje ropy a zemného plynu môžu významne prispieť k existujúcim európskym energetickým potrebám a sú obzvlášť dôležité pre energetickú bezpečnosť a energetickú rozmanitosť;

C.  keďže operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori prebiehajú v čoraz extrémnejších prostrediach a potenciálne môžu mať závažné a ničivé dôsledky na životné prostredie a hospodárstvo v morských a pobrežných oblastiach;

D.  keďže aj keď ťažba ropy a zemného plynu v Severnom mori v posledných rokoch klesá, počet zariadení na mori v Európe v budúcnosti pravdepodobne vzrastie, a to najmä v Stredozemnom a Čiernom mori;

E.  keďže nehody spôsobené ropnými plošinami a plošinami na ťažbu zemného plynu na mori majú cezhraničné dôsledky a opatrenia EÚ na prevenciu a zmiernenie takýchto nehôd a snaha bojovať proti týmto nehodám sú preto odôvodnené;

F.  keďže je dôležité pripomenúť si tragickú stratu 167 ropných robotníkov, ktorí 6. júla 1988 zomreli pri havárii ropnej plošiny Piper Alpha pri pobreží pri Aberdeene v Škótsku;

G.  keďže viaceré štúdie vrátane štúdie výskumnej služby Európskeho parlamentu a štúdie Spoločného výskumného centra odhadujú, že v období 1990 až 2007 došlo k niekoľkým tisícom nehôd v ropnom a plynárenskom sektore EÚ, presnejšie k 9 700 nehodám; keďže kumulatívny vplyv týchto nehôd vrátane nehôd s malým rozsahom sa nepriaznivo a dlhodobo odráža na morskom prostredí a mal by sa v smernici zohľadniť;

H.  keďže v súlade s článkom 191 ZFEÚ sa všetky opatrenia EÚ v tejto oblasti musia opierať o vysokú úroveň ochrany založenej okrem iného na zásadách predbežnej opatrnosti, prevencie, udržateľnosti a znečisťovateľ platí;

I.  keďže od roku 1988 nedošlo k rozsiahlej havárii v EÚ a keďže 73 % produkcie ropy a zemného plynu v EÚ pochádza z členských štátov pri Severnom mori, ktoré sú už uznávané, že majú najvýkonnejšie bezpečnostné systémy na mori na svete; keďže je dôležité zdôrazniť, že EÚ má približne 68 000 kilometrov pobrežia, a že množstvo zariadení na mori sa bude pravdepodobne v budúcnosti výrazne zvyšovať, najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné v plnej miere vykonávať a presadzovať smernicu 2013/30/EÚ a zabezpečiť, aby bol vytvorený riadny právny rámec na riadenie všetkých činností na mori predtým, ako dôjde k vážnej nehode; keďže podľa článku 191 ZFEÚ environmentálna politika Únie musí vychádzať zo zásady predbežnej opatrnosti a zásady prevencie;

J.  keďže systémy zodpovednosti predstavujú základný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje zásada znečisťovateľ platí, ktorá zabezpečuje, že podniky nesú zodpovednosť za akékoľvek škody vzniknuté v rámci prevádzky, a ktorá ich podnecuje k prijatiu opatrení a vypracovaniu postupov na minimalizáciu rizika takejto škody;

K.  keďže smernica o bezpečnosti na mori neumožnila zaviesť komplexný rámec EÚ pre zodpovednosť, hoci podľa nej držitelia povolenia na operácie na mori nesú objektívnu zodpovednosť za prevenciu a nápravu akejkoľvek environmentálnej škody vyplývajúcej z ich činnosti (článok 7 v spojení s článkom 38, ktorý rozširuje rozsah pôsobnosti smernice o environmentálnej zodpovednosti na kontinentálne šelfy členských štátov);

L.  keďže je nanajvýš dôležité mať k dispozícii účinné a primerané mechanizmy náhrad a rýchle a primerané mechanizmy vybavovania nárokov pre ľudí, zvieratá a životné prostredie ako obete škôd spôsobených operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ako aj dostatočné zdroje na obnovu hlavných ekosystémov;

M.  keďže smernicou o bezpečnosti na mori sa nezabezpečila harmonizácia, pokiaľ ide o občianskoprávne škody z nehôd na mori, a existujúci medzinárodný právny rámec sťažuje úspešné vymoženie cezhraničného nároku na náhradu škody v občianskoprávnych veciach;

N.  keďže v smernici o bezpečnosti na mori sa stanovujú podmienky na udeľovanie povolení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby držitelia povolení boli vždy technicky aj finančne schopní niesť následky svojich operácií na mori, a takisto sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli postupy na zabezpečenie rýchleho a primeraného vybavovania žiadostí o náhradu vrátane nárokov vyplývajúcich z cezhraničných nehôd a aby uľahčili využívanie udržateľných finančných nástrojov (článok 4);

1.  víta prijatie smernice 2013/30/EÚ o bezpečnosti na mori, ktorá dopĺňa smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti a smernicu 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj ratifikáciu morského protokolu Barcelonského dohovoru Radou ako prvého kroku na ochranu životného prostredia, ľudských činností a bezpečnosti pracovníkov; vyzýva členské štáty, ktoré ešte netransponovali uvedené smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, aby tak urobili čo najskôr; rovnako vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 8 smernice o bezpečnosti na mori zabezpečili nezávislosť príslušných orgánov, a vyzýva Komisiu, aby posúdila primeranosť zavedenia ďalších harmonizovaných pravidiel o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení s cieľom predchádzať akýmkoľvek ďalším nehodám s cezhraničnými dôsledkami;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v smernici o bezpečnosti na mori a smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú havárie definované ako „závažné“ iba ak spôsobia smrť alebo vážne zranenia, bez odkazu na vplyvy na životné prostredie; zdôrazňuje, že havária, aj keď nemá za následok smrť alebo vážne zranenia, môže mať závažný vplyv na životné prostredie z dôvodu svojho rozsahu alebo z toho dôvodu, že ovplyvňuje napríklad chránené oblasti, chránené druhy alebo mimoriadne zraniteľné biotopy;

3.  zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori by sa malo vzťahovať nielen na náklady na predchádzanie environmentálnym škodám a ich nápravu – čo sa v súčasnosti do určitej miery zabezpečuje pomocou smerníc o bezpečnosti na mori a o environmentálnej zodpovednosti – ale aj na náklady na nápravu v súvislosti s nárokmi týkajúcimi sa tradičných škôd v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou trvalo udržateľného rozvoja; preto vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie legislatívneho mechanizmu náhrad pre prípady nehôd na mori – podobne ako v prípade nórskeho zákona o ropných činnostiach – aspoň pre odvetvia, ktoré môžu byť vážne postihnuté, ako napr. rybolov a prímorský cestovný ruch a ďalšie odvetvia modrej ekonomiky; v tejto súvislosti odporúča, aby sa zneužívanie alebo havárie spôsobené činnosťami podnikov kvantitatívne a kvalitatívne posúdili tak, aby zahŕňali všetky vedľajšie účinky na spoločenstvá; takisto zdôrazňuje, pokiaľ ide o environmentálnu zodpovednosť, rozdiely a nedostatky pri transpozícii a uplatňovaní smernice o environmentálnej zodpovednosti, ako sa uvádza aj v druhej správe Komisie o vykonávaní; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnú implementáciu smernice o environmentálnej zodpovednosti a aby sa zodpovednosť za environmentálne škody spôsobené nehodami na mori uplatňovala v zodpovedajúcej miere v celej EÚ;

4.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smernici o bezpečnosti na mori sa neupravuje občianskoprávna zodpovednosť za škody voči fyzickým alebo právnickým osobám, či už ide o ublíženie na zdraví, majetkovú škodu alebo priamu či nepriamu hospodársku stratu;

5.  vyjadruje aj poľutovanie nad tým, že prístup jednotlivých členských štátov k občianskoprávnej zodpovednosti sa značne odlišuje; zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch ťažiacich ropu a plyn neexistuje žiadna zodpovednosť za väčšinu žiadostí tretích strán o náhradu tradičných škôd spôsobených nehodou, v prevažnej väčšine členských štátov žiadny systém kompenzačných platieb a v mnohých členských štátoch ani žiadna záruka, že prevádzkovatelia alebo zodpovedné osoby budú mať dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávok; navyše zdôrazňuje, že často panuje neistota, pokiaľ ide o spôsob, ako by právne systémy týchto štátov zvládli rozmanitosť občianskoprávnych nárokov, ktoré by mohli vyplynúť z nehôd, ku ktorým došlo pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori; domnieva sa preto, že je potrebný európsky rámec, ktorý by mal byť založený na právnych predpisoch z najvyspelejších členských štátov, mal by sa vzťahovať nielen na ublíženia na zdraví a škody na majetku, ale aj na čisto ekonomické straty a mal by zabezpečiť efektívne mechanizmy odškodnenia pre obete a pre odvetvia, ktoré môžu byť vážne postihnuté (napr. rybolov a cestovný ruch v pobrežných oblastiach); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila, či európsky horizontálny rámec kolektívneho odškodňovania by bol možným riešením, a aby tejto oblasti venovala osobitnú pozornosť pri vypracúvaní správy o vykonávaní smernice o bezpečnosti na mori;

6.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nároky na náhradu a nápravu tradičných škôd sú naďalej obmedzované pravidlami občianskoprávneho konania týkajúcimi sa premlčacích lehôt, finančnými nákladmi, neexistenciou sporu týkajúceho sa verejného záujmu a hromadných nárokov na náhradu škody, ako aj ustanoveniami o dôkazoch, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia;

7.  zdôrazňuje, že v rámci kompenzačných režimov musí byť možné účinne a urýchlene riešiť cezhraničné nároky, v rámci rozumného časového rámca a bez diskriminácie medzi žiadateľmi z rôznych krajín EHP; odporúča, aby pokryli primárne aj sekundárne škody vo všetkých dotknutých oblastiach, pretože takéto udalosti ovplyvňujú väčšiu oblasť a môžu mať dlhodobý vplyv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby susedné krajiny, ktoré nie sú členmi EHP, rešpektovali medzinárodné právo;

8.  zastáva názor, že by sa mali stanoviť prísne pravidlá občianskoprávnej zodpovednosti pri nehodách na mori s cieľom uľahčiť prístup k spravodlivosti pre obete (právnické a fyzické osoby)nehôd na mori, pretože to môže poskytnúť stimul pre prevádzkovateľa na mori, aby správne riadil riziká operácií; domnieva sa, že by sa malo zabrániť finančným obmedzeniam zodpovednosti;

9.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili osobitnú situáciu pracovníkov a zamestnancov v odvetví prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu, najmä v malých a stredných podnikoch (MSP); poukazuje na to, že nehody, ku ktorým dochádza pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori, môžu mať obzvlášť závažné dôsledky na sektory rybolovu a cestovného ruchu, ako aj na ostatné sektory, ktoré pri podnikaní závisia od dobrého stavu spoločného morského prostredia, pretože tieto sektory, ktoré zahŕňajú množstvo malých a stredných podnikov, by mohli v prípade veľkých nehôd na mori utrpieť výrazné hospodárske straty;

10.  zdôrazňuje preto, že je nanajvýš dôležité aktualizovať existujúce systémy zodpovednosti v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že ak dôjde k nehode v ich vodách, nebude to mať nepriaznivý vplyv na budúce operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v danom členskom štáte ani v celej EÚ, ak k nehode dôjde v oblasti, ktorá je do značnej miery závislá od príjmov z cestovného ruchu; preto vyzýva Komisiu, aby prehodnotila potrebu zaviesť spoločné normy EÚ pre systémy nárokov na náhradu a nápravu škody;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné začleniť obete sprievodných škôd súvisiacich so sondovaním, prieskumom a prevádzkou zariadení na mori, ako aj tých, ktorí budú pravdepodobne oprávnení na pripravované odškodnenie;

12.  berie na vedomie, že Komisia má v úmysle uskutočniť systematické zhromažďovanie údajov prostredníctvom skupiny orgánov EÚ pre činnosti na mori (EUOAG) na vykonávanie komplexnejšej analýzy účinnosti a pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení o zodpovednosti;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vykonávala pravidelné kontroly súladu vnútroštátnych právnych systémov a podnikov s príslušnými ustanoveniami o zodpovednosti a náhradách v smernici o bezpečnosti na mori vrátane overení účtovných závierok spoločností na mori, a aby sa prijali opatrenia v prípade nedodržania súladu, a to s cieľom predchádzať závažným nehodám a obmedziť ich vplyv na ľudí a životné prostredie; odporúča, aby sa vytvoril spoločný mechanizmus na európskej úrovni na riešenie havárií a zneužívania;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi rýchlym a primeraným odškodnením obetí a predchádzaním vyplácaniu nelegitímnych nárokov (známemu ako problém „otvorených brán“), a to prostredníctvom zvýšenej istoty, pokiaľ ide o úrovne finančnej zodpovednosti mnohých zahraničných podnikov a vyhnutie sa zdĺhavým a nákladným súdnym konaniam;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiadny z členských štátov výslovne neuvádza širokú škálu nástrojov finančného zabezpečenia týkajúcich sa náhrady škody, pokiaľ ide o nároky na náhradu tradičných škôd z nehôd, ku ktorým došlo pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prílišné spoliehanie sa na poistenie by potenciálne mohlo viesť k uzavretiu trhu s nástrojmi finančného zabezpečenia, keďže by mohlo vyústiť do nedostatku hospodárskej súťaže a zvýšených nákladov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom využívania nástrojov finančného zabezpečenia v EÚ na pokrytie škôd spôsobených najnákladnejšími nehodami na mori; berie na vedomie, že jedným z dôvodov môže byť to, že z rozsahu zodpovednosti za škodu v niektorých členských štátoch nevyplýva potreba takýchto nástrojov;

17.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali podrobné údaje týkajúce sa čerpania finančných nástrojov a primeraného krytia nehôd na mori vrátane tých najnákladnejších nehôd;

18.  domnieva sa, že všetky prípady preukázanej zodpovednosti, ako aj podrobnosti o uplatnených sankciách by mali byť zverejnené s cieľom umožniť, aby skutočné náklady na environmentálne škody boli transparentné pre všetkých;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby vyvinuli nástroje finančného zabezpečenia v súvislosti s nárokmi na náhradu tradičných škôd z nehôd, ku ktorým došlo pri všeobecných činnostiach prieskumu ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori alebo pri doprave ropy a plynu na mori, ale aj v prípadoch platobnej neschopnosti; je presvedčený, že by to mohlo obmedziť presun zodpovednosti prevádzkovateľov za havarijné znečistenie na verejný rozpočet, z ktorého by sa inak museli znášať náklady na náhradu škody, ak by pravidlá zostali v súčasnej podobe; domnieva sa, že v tejto súvislosti treba zvážiť aj zriadenie fondu založeného na poplatkoch uhrádzaných odvetvím ťažby na mori;

20.  domnieva sa, že je potrebné zanalyzovať, do akej miery zavedenie trestnej zodpovednosti na úrovni EÚ pridané k občianskoprávnym sankciám posilní odrádzanie a zlepší ochranu životného prostredia a dodržiavanie bezpečnostných opatrení; víta preto skutočnosť, že EÚ prijala smernicu 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorá harmonizuje trestné sankcie za určité porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozsah pôsobnosti smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva sa nevzťahuje na všetky činnosti v rámci smernice o bezpečnosti na mori; vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že v EÚ nie je harmonizovaná definícia trestných činov ani minimálne sankcie súvisiace s porušením bezpečnosti na mori; vyzýva Komisiu, aby do rozsahu smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva doplnila závažné ropné nehody a Európskemu parlamentu včas predložila svoju prvú správu o vykonávaní smernice o bezpečnosti na mori, a to najneskôr do 19. júla 2019;

21.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie potrebné na posúdenie hospodárskeho rizika, ktorému by jednotlivé členské štáty a ich pobrežné oblasti mohli byť vystavené, berúc do úvahy hospodárske odvetvové zameranie jednotlivých regiónov, stupeň koncentrácie operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v daných oblastiach, prevádzkové podmienky a klimatické faktory, ako sú napríklad oceánskych prúdy a vetry, a uplatňované environmentálne normy; odporúča preto zaviesť mechanizmy ochrany a bezpečnostné obvody v prípade, že tieto operácie sú ukončené, a víta skutočnosť, že ropný priemysel buduje štyri zariadenia na upchávanie ropných vrtov, ktoré môžu znížiť únik ropy v prípade nehody na mori;

22.  požaduje, aby sa vypracúvalo posúdenie vplyvov na životné odvetvie prispôsobené arktickým podmienkam v prípade všetkých operácií, ktoré sa uskutočňujú v arktickom regióne, kde sú ekosystémy mimoriadne krehké a sú úzko napojené na celkovú biosféru;

23.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili možnosť prijatia ďalších opatrení, ktoré by účinne chránili operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori skôr, ako dôjde k závažnej nehode;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti aj naďalej skúmali možnosť medzinárodného riešenia, keďže veľa ropných a plynárenských spoločností pôsobiacich v EÚ vykonáva svoje činnosti po celom svete a globálne riešenie by posilnením kontrol ťažobných spoločností mimo hraníc EÚ zabezpečilo rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni; vyzýva členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Parížsku dohodu o zmene klímy z decembra 2015;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.
(2) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.
(3) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.
(4) Vec C-176/03, Komisia/Rada, ECLI:EÚ:C:2005:542.
(5) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 339, 21.12.2007, s. 3.
(7) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.
(8) BIO by Deloitte (2014), Občianskoprávna zodpovednosť, finančné zabezpečenie a žiadosti o náhradu súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskom hospodárskom priestore, záverečná správa vypracovaná pre Európsku komisiu – Generálne riaditeľstvo pre energetiku.
(9) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 43.


Situácia v Konžskej demokratickej republike
PDF 264kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o situácii v Konžskej demokratickej republike (2016/3001(RSP))
P8_TA(2016)0479RC-B8-1310/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike (KDR), najmä na uznesenie z 10. marca 2016(1) a z 23. júna 2016(2),

–  so zreteľom na vyhlásenia Delegácie EÚ v Konžskej demokratickej republike o situácii v oblasti ľudských práv v krajine, a najmä na vyhlásenia z 23. novembra 2016 a 24. augusta 2016,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 15. júna 2016 o predvolebnej a bezpečnostnej situácii v KDR,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenia EÚ z 25. júna 2016 o situácii ľudských práv v KDR, z 2. augusta 2016 a z 24. augusta 2016 o volebnom procese v KDR po začatí národného dialógu v KDR,

–  so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva uverejnenú 27. júla 2015 o situácii v oblasti ľudských práv a aktivitách Spoločnej kancelárie OSN pre ľudské práva v KDR,

–  so zreteľom na spoločné tlačové správy Africkej únie, Organizácie Spojených národov, Európskej únie a Medzinárodnej organizácie frankofónie zo 16. februára 2016 a z 5. júna 2016 o potrebe inkluzívneho politického dialógu v KDR a na ich záväzok podporovať úsilie subjektov v KDR o konsolidáciu demokracie v krajine,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 15. augusta 2016 hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o násilí v KDR,

–  so zreteľom na závery Rady EÚ z 23. mája 2016 a zo 17. októbra 2016 o Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o KDR, najmä rezolúciu 2293 (2016) o obnove sankčného režimu voči KDR a mandátu skupiny expertov a rezolúciu 2277 (2016), ktorou sa obnovil mandát stabilizačnej misie v KDR (MONUSCO),

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN z 15. júla 2016 a z 21. septembra 2016 o situácii v KDR,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 20. septembra 2016, v ktorom sa vyzýva k zachovaniu pokoja na vyriešenie krízy prostredníctvom dialógu a v súlade s ústavou,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú 23. júna 2000 a revidovanú 25. júna 2005 a 22. júna 2010,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

–  so zreteľom na ústavu Konžskej demokratickej republiky prijatú 18. februára 2006,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Joseph Kabila je prezidentom KDR od roku 2001; keďže funkčné obdobie prezidenta Kabilu končí 20. decembra 2016 a kejže mandát prezidenta KDR je obmedzený ústavou na dve funkčné obdobia, a nasledujúce prezidentské a parlamentné voľby boli pôvodne plánované na koniec roku 2016;

B.  keďže počas posledných dvoch rokov prezident Joseph Kabila využíva administratívne a technické prostriedky na zdržanie volieb a zotrvanie pri moci aj po skončení ústavného mandátu;

C.  keďže prvý pokus o zmenu ústavy Konžskej demokratickej republiky s cieľom umožniť prezidentovi Kabilovi kandidovať na tretie funkčné obdobie bol v roku 2015 zastavený z dôvodu silného odporu a mobilizácie občianskej spoločnosti; keďže takéto pokusy spôsobili stupňujúce sa politické napätie, nepokoje a násilie v celej krajine, ktorá sa teraz v súvislosti s voľbami zrejme nachádza v patovej situácii;

D.  keďže prezident Kabila v novembri 2015 oznámil začatie národného dialógu; keďže Africká únia následne vymenovala bývalého togského predsedu vlády Edema Kodja za sprostredkovateľa národného politického dialógu; keďže dve hlavné opozičné skupiny sa odmietli zúčastniť, pretože dialóg považujú za neinkluzívny a nedemokratický, ako aj za zdržovaciu taktiku;

E.  keďže Africká únia, Organizácia spojených národov, EÚ a Medzinárodná organizácia frankofónie spoločne zdôraznili dôležitosť dialógu a hľadania dohody medzi politickými aktérmi, ktoré by rešpektovali zásady demokracie a právneho štátu, a naliehavo vyzvali všetkých konžských politických aktérov, aby rozšírili svoju úplnú spoluprácu na Edema Kodja;

F.  keďže 18. októbra 2016 bola podpísaná dohoda medzi prezidentom Kabilom a časťou opozície o odložení prezidentských volieb do apríla 2018; keďže podľa podmienok tejto dohody prezident Kabila, ktorému bolo teda umožnené zostať pri moci po roku 2016, vymenoval nového dočasného premiéra, Samyho Badibangu, člena opozície, ako zodpovedného za vytvorenie novej vlády;

G.  keďže od januára 2015 konžské bezpečnostné a spravodajské orgány zasahujú proti pokojným aktivistom a členom opozície a občianskej spoločnosti, ktorí odmietajú pokusy o to, aby prezident Kabila mohol zostať pri moci aj po presiahnutí ústavného limitu dvoch funkčných období;

H.  keďže skupiny ochrancov ľudských práv opakovane informovali o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv a slobody prejavu, zhromažďovania a demonštrovania v krajine pred voľbami, ako aj o používaní neprimeranej sily proti pokojným demonštrantom, novinárom, politickým lídrom a iným;

I.  keďže neustále sa zvyšujúci počet prípadov násilia a porušovania ľudských práv a medzinárodného práva, najmä cielených akcií a svojvoľného zatýkania, majú negatívny vplyv na úsilie o vyriešenie a stabilizáciu situácie v KDR;

J.  keďže viac než 50 osôb bolo údajne zabitých počas demonštrácií v dňoch 19. a 20. septembra 2016 v Kinshase a mnohí ďalší sú nezvestní; keďže členovia hnutí LUCHA a Filimbi sú naďalej nezákonne zadržiavaní; keďže médiá ako Radio France Internationale (RFI) a Radio Okapi boli zatvorené alebo ich signál je rušený; keďže podľa správy Spoločnej kancelárie OSN pre ľudské práva bolo zaznamenaných 422 prípadov porušovania ľudských práv zo strany polície a bezpečnostných síl počas demonštrácií, ktoré sa konali od 19. do 21. septembra 2016;

K.  keďže humanitárne organizácie tvrdia, že politická nestabilita uvrhuje krajinu do chaosu a spôsobuje, že jej obyvateľstvo, ktoré už bolo oslabené rôznymi minulými a súčasnými krízami, upadá do extrémnej chudoby a neistoty, pričom v súčasnosti vyše 5 miliónov ľudí potrebuje potravinovú pomoc;

L.  keďže Európska únia zdôraznila, že akékoľvek rozhodnutie o odložení volieb musí byť prijaté v rámci inkluzívneho, nestranného a transparentného politického dialógu medzi konžskými zúčastnenými stranami pred skončením funkčného obdobia prezidenta Kabilu v decembri 2016;

M.  keďže medzi priority národného indikatívneho programu pre KDR na obdobie 2014 – 2020, ktorý je financovaný sumou vo výške 620 miliónov EUR z 11. Európskeho rozvojového fondu, patrí posilnenie dobrej správy a právneho štátu vrátane reforiem súdnictva, polície a armády;

1.  vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch počas demonštrácií v posledných týždňoch a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí a obyvateľom KDR;

2.  je hlboko znepokojený čoraz nestabilnejšou situáciou v KDR v kontexte predvolebného napätia; pripomína orgánom KDR a v prvom rade jej prezidentovi, že je ich povinnosťou chrániť občanov, ktorí sa nachádzajú na celom území štátu, a najmä chrániť ich proti zneužívaniu a zločinom a vykonávať svoju úlohu vlády pri plnom rešpektovaní zásad právneho štátu;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda a nezávislá národná volebná komisia (CENI) nedokázali usporiadať prezidentské voľby v termíne podľa ústavy; opakuje svoju výzvu na úspešné a včasné konanie volieb v úplnom súlade s ústavou KDR a Africkou chartou demokracie, volieb a dobrej správy vecí verejných, a trvá na zodpovednosti vlády KDR za zaručenie priaznivého prostredia pre transparentné, vierohodné a inkluzívne voľby čo najskôr;

4.  pripomína záväzok, ktorý KDR prijala v rámci Dohody z Cotonou, t. j. rešpektovať demokraciu, zásady právneho štátu a ľudské práva, ku ktorým patrí sloboda prejavu a médií, dobrá správa vecí verejných a transparentnosť v politických funkciách; konštatuje, že dialóg podľa článku 8 Dohody z Cotonou s orgánmi KDR, ktorého cieľom je definitívne objasniť volebný proces, zlyháva;

5.  naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala konkrétnejšie kroky a bezodkladne začala konanie podľa článku 96 Dohody z Cotonou, a prijala cielené sankcie vrátane zákazu vydávania víz a zmrazenia aktív namierené voči vyšším úradníkom a zamestnancom ozbrojených síl zodpovedným za násilné represie demonštrácií a patovú politickú situáciu, ktorá bráni mierovému a ústavnému odovzdaniu moci, najmä voči Kalevovi Mutondovi, generálmajorovi Johnovi Numbimu, generálovi Ilungovi Kampetemu, generálmajorovi Gabrielovi Amisimu Kumbovi a generálovi Célestinovi Kanyamovi;

6.  naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, aby sa zapojili do mierového a konštruktívneho dialógu, aby sa predišlo akémukoľvek prehĺbeniu súčasnej politickej krízy, a aby sa zdržali ďalšieho násilia a provokácie; víta úsilie Národnej konferencie biskupov (CENCO) o dosiahnutie širšieho konsenzu o politickom prechode; vyzýva orgány a opozíciu, aby sa zdržali akéhokoľvek konania alebo vyhlásenia, ktoré by mohli ďalej šíriť nepokoje; medzičasom uznáva, že je potrebné prechodné obdobie, počas ktorého sa bude funkcia prezidenta vykonávať len pod autoritou prechodnej rady, v ktorej bude hrať kľúčovú úlohu opozícia;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv a narastajúcim obmedzovaním politického priestoru v KDR, a to najmä zneužívaním systému súdnictva, násilím a zastrašovaním obhajcov ľudských práv, politických oponentov a novinárov; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov; vyzýva orgány, aby okamžite zrušili všetky obmedzenia médií;

8.  naďalej sa hlboko zaujíma o skutočnú úlohu CENI, od ktorej bude do veľkej miery závisieť legitimita volebného procesu; pripomína, že volebná komisia by mala byť nestrannou a inkluzívnou inštitúciou s dostatočnými zdrojmi na umožnenie komplexného a transparentného procesu;

9.  požaduje úplné, podrobné a transparentné vyšetrenie prípadov údajného porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo počas protestov, identifikáciu zodpovedných osôb a ich vzatie na zodpovednosť;

10.  vyzýva delegáciu EÚ, aby naďalej pozorne sledovala vývoj v KDR a využila všetky vhodné nástroje na podporu obhajcov ľudských práv a prodemokratických hnutí; vyzýva PK/VP, aby zvážila zvýšenie spôsobilosti v oblasti mediácie delegácie EÚ na spoluprácu s Africkou úniou s cieľom podporiť inkluzívnejší politický dialóg a zabrániť prehĺbeniu politickej krízy a ďalšiemu šíreniu násilia;

11.  žiada silnejšie zapojenie Africkej únie do zabezpečenia plného rešpektovania ústavy KDR; vyzýva na trvalý dialóg medzi krajinami regiónu Veľkých jazier, aby sa zabránilo akejkoľvek ďalšej destabilizácii; v tejto súvislosti víta usporiadanie medzinárodnej konferencie oblasti Veľkých jazier na zhodnotenie situácie v KDR, ktorá sa konala v Luande v októbri 2016;

12.  pripomína, že mier a bezpečnosť sú predpokladom úspešných volieb a stabilného politického prostredia; v tejto súvislosti víta obnovenie mandátu misie MONUSCO a posilnenie jej právomocí na ochranu civilného obyvateľstva a na dodržiavanie ľudských práv v súvislosti s voľbami;

13.  opakuje svoje hlboké znepokojenie nad alarmujúcou humanitárnou situáciou v KDR; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v pomoci obyvateľom KDR s cieľom zlepšiť životné podmienky najzraniteľnejších obyvateľov a vyrovnať sa s následkami vysídľovania, nedostatku potravín a prírodných katastrof;

14.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a parlamentu KDR, africkej únii, Rade AKT – EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0085.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0290.


Prístup k energii v rozvojových krajinách
PDF 203kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o prístupe k energii v rozvojových krajinách (2016/2885(RSP))
P8_TA(2016)0480B8-1227/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, najmä cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 7 o prístupe k energii a ciele 12 a 13 o trvalo udržateľnej spotrebe a výrobe, resp. o zmene klímy,

–  so zreteľom na iniciatívu Udržateľná energia pre všetkých (SE4ALL), ktorú začala OSN v roku 2011,

–  so zreteľom na iniciatívu Komisie s názvom Dodajme rozvoju energiu, ktorá sa začala v roku 2012 s cieľom poskytnúť do roku 2030 prístup k udržateľnej energii ďalším 500 miliónom ľuďom v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že znižovanie chudoby, a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ,

–  so zreteľom na článok 191 ZFEÚ a na politiku EÚ v oblasti klímy,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa zriaďuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI)(1), jej prílohu I, ktorá obsahuje ustanovenia o udržateľnej energii v rámci geografických programov, a jeho prílohu II s ustanoveniami o udržateľnej energetickej zložke v tematickom programe DCI zameraného na celosvetové verejné statky a problémy (GPGC),

–  so zreteľom na príslušné programové dokumenty v rámci DCI a v rámci Európskeho rozvojového fondu (ERF) vrátane národných indikatívnych programov (NIP), ktoré zahŕňajú aj energetický sektor, a ročných akčných programov (RAP), ktorými sa realizujú tieto národné indikatívne programy,

–  so zreteľom na iniciatívu z roku 2014 s názvom Koridor čistej energie pre Afriku, ktorej cieľom je podporiť urýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v Afrike, čím by sa obmedzili emisie skleníkových plynov a závislosť od dovážaných fosílnych palív,

–  so zreteľom na svoje preskúmanie relevantných návrhov programových dokumentov DCI a ERF pred ich schválením výbormi DCI a ERF,

–  so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) v decembri 2015 v Paríži a na prijatie Parížskej dohody, ktorá je vôbec prvou všeobecnou a právne záväznou globálnou dohodou o klíme,

–  so zreteľom na 22. konferenciu strán (COP 22) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa konala 7. – 18. novembra 2016 v Marrákeši,

–  so zreteľom na schôdzu na vysokej úrovni, ktorá sa konala sa 21. septembra 2016 počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, týkala sa iniciatívy v oblasti obnoviteľných energií a partnerstva EÚ - AÚ a ktorej predsedali Idriss Déby, predseda Africkej únie, Alpha Condé, prezident Guinejskej republiky, Nkosazana Dlamini-Zuma, predsedníčka Komisie Africkej únie, a Akinwumi Adesina, prezident Africkej rozvojovej banky, za prítomnosti zástupcov Európskej únie, Stefana Manservisiho, generálneho riaditeľa GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, a Felicea Zaccheoa, zástupcu vedúceho oddelenia C6, klimatické zmeny a energetika, ako aj Ségolène Royalovej, francúzskej ministerky pre životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj a energetiku,

–  so zreteľom na správu zo 16. novembra 2000 Svetovej komisie pre priehrady : nový rámec pre rozhodovanie (Dams and Development: a new framework for decision-making),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 27. septembra 2011 o financovaní spevňovania infraštruktúr priehrad v rozvojových krajinách(2), z 2. februára 2012 o rozvojovej spolupráci EÚ na podporu cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030(3) a z 12. júna 2012 o energetickej politike zapájania sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 15/2015 zo 6. októbra 2015 s názvom Podpora z energetického nástroja AKT – EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov vo východnej Afrike,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii o prístupe k energii v rozvojových krajinách (O-000134/2016 – B8-1809/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže udržateľný prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej a bezpečnej energii je kľúčový pre uspokojenie základných ľudských potrieb a ľudských práv vrátane prístupu k čistej vode, sanitácii, bezpečnému životnému prostrediu, zdravotnej starostlivosti, vykurovaniu a vzdelávaniu, pričom je nevyhnutný pre takmer všetky druhy hospodárskej činnosti a predstavuje rozhodujúcu hnaciu silu rozvoja; keďže existujú aj bezpečnostné a geopolitické aspekty prístupu k energii a keďže energetické otázky sa môžu stať hnacou silou konfliktov;

B.  keďže 1,2 miliardy ľudí nemá prístup k elektrickej energii a pre ešte vyšší počet ľudí je tento prístup je nespoľahlivý; keďže polovica tých, ktorí nemajú prístup k elektrine, žije v Afrike; keďže tento počet obyvateľov rastie, keďže na tomto kontinente rastie rýchlejšie ako hospodárstvo, v ktorom sa rozširuje prístup k energii;

C.  keďže z hľadiska prístupu k elektrickej energii je situácia v subsaharskej Afrike najhoršia na celom svete, ale vývoj odvetvia energetiky v tomto regióne smeruje k tomu, že do roku 2040 bude subsaharská Afrika spotrebúvať toľko elektrickej energie, ako India a Latinská Amerika spolu v roku 2010;

D.  keďže viac ako 70 % spotrebovanej energie v Afriky pochádza z obnoviteľných zdrojov, pričom takmer všetka sa získava z tradičného využívania biomasy; keďže ešte existujú obrovské príležitosti zahrnúť ďalšie zdroje, najmä pokiaľ ide o slnečnú a veternú energiu;

E.  keďže demografické trendy v Afrike budú mať veľký vplyv na požiadavky, pokiaľ ide o využitie pôdy na produkciu plodín, ako aj na potrebu palivového dreva;

F.  keďže globálne odlesňovanie spôsobuje takmer 20 % všetkých emisií CO2; keďže značná závislosť od tradičnej biomasy a neefektívne sporáky na varenie ohrozujú lesné a krovinaté plochy v mnohých regiónoch afrického kontinentu;

G.  keďže 2,3 miliardy ľudí využíva na varenie tradičnú biomasu, ako napríklad drevené uhlie, čo má vážne dôsledky pre zdravie a životné prostredie; keďže ženy znášajú neprimeraný podiel záťaže používania takýchto materiálov vrátane zberu palivového dreva, ktoré môže byť časovo náročné a ohrozovať tiež ich bezpečnosť; keďže používanie účinnejších sporákov na varenie znižuje čas a úsilie potrebné na prípravu jedál;

H.  keďže Afrika je kontinentom s najväčším potenciálom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na planéte, ktorý zároveň najviac zaostáva s elektrifikáciou;

I.  keďže energetická chudoba je najrozšírenejšia vo vidieckych oblastiach, ale poskytovanie prístupu k energii v rýchlo rastúcich mestách je tiež veľkou výzvou z hľadiska zemepisu, konektivity a absencie infraštruktúry, a keďže najchudobnejšie krajiny v Afrike majú najväčšie výdavky za energiu;

J.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa stále mladé trhy v oblasti elektrifikácie vidieka ďalej rozvíjali, kým nedozrejú a nestanú sa sebestačnými, a pokračovať v podpore programov zameraných na obnoviteľné, energeticky účinné a decentralizované energetické riešenia malého rozsahu;

K.  keďže energetická chudoba má aj rodový rozmer; keďže dôsledky energetickej chudoby sú horšie pre ženy;

L.  keďže zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých do roku 2030 je všeobecný cieľ udržateľného rozvoja č. 7; keďže aj splnenie záväzkov v oblasti klímy vyžaduje dôrazné a rozvážne úsilie v oblasti energetiky a keďže Afrika teda čelí dvojsečnej výzve, pretože musí výrazne zvýšiť prístup svojich občanov k základným energetickým službám a zároveň plniť svoje záväzky vyplývajúce z dohody o zmene klímy;

M.  keďže v správe Programu OSN pre životné prostredie s názvom Globálne trendy v oblasti investícií do energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2016 sa uvádza, že ročné globálne investície do novej kapacity obnoviteľných zdrojov energie predstavovali viac ako dvojnásobok investícií do uhoľných a plynových elektrární v roku 2015; keďže na trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov v roku 2015 dominovala solárna fotovoltaika a veterná energia; keďže v roku 2015 boli investície do obnoviteľných zdrojov energie v rozvojových krajinách prvýkrát vyššie než v rozvinutých krajinách;

N.  keďže v správe Svetovej komisie pre priehrady zo 16. novembra 2000 sa konštatuje, že zatiaľ čo veľké priehrady nedokázali vyprodukovať elektrickú energiu, poskytnúť vodu ani zamedziť škodám v dôsledku záplav v takej miere, ako sa očakávalo, majú obrovský sociálny a environmentálny vplyv, a snahy o zmiernenie tohto vplyvu boli doteraz do značnej miery neúspešné;

O.  keďže cieľ dosiahnuť všeobecný prístup k energii je prepojený s cieľom klimatickej spravodlivosti;

P.  keďže klimatická spravodlivosť spája ľudské práva s rozvojom, aby sa zabezpečil prístup zameraný na ľudí, pričom sa chránia práva najzraniteľnejších ľudí a rovnomerne a spravodlivo sa rozdeľuje záťaž a prínosy zmeny klímy a jej účinky;

Q.  keďže nestály tok financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a transferu technológií v súvislosti so zmenou klímy môžu ohroziť ochotu vedúcich predstaviteľov Afriky, pokiaľ ide o rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom splniť program industrializácie tohto kontinentu;

R.  keďže Parížska dohoda zdôrazňuje potrebu podporovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, a to posilnením rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;

S.  keďže existuje množstvo dôkazov a široký konsenzus v súvislosti s tým, že decentralizovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu a miestne siete a mimosieťové riešenia sú často najúčinnejšie, že takéto riešenia najviac prispievajú k všeobecnému pokroku v oblasti rozvoja a najviac minimalizujú nepriaznivý vplyv na životné prostredie alebo mu zabraňujú;

T.  keďže miestna výroba obnoviteľnej energie sa zdôrazňuje v nariadení o DCI a programy a projekty DCI a ERF v oblasti energetiky by mali byť koncipované tak, aby odrážali pohľad na výhody decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

U.  keďže rozvojová pomoc EÚ v oblasti energetiky sa výrazne zvýšila a v období 2014 – 2020 by mali tieto výdavky dosiahnuť 3,5 miliardy EUR; keďže 30 národných investičných plánov, z ktorých polovica je pre africké krajiny, zahŕňa energetický sektor;

V.  keďže energetický nástroj AKT – EÚ, ktorý bol vytvorený v júni 2005, má za cieľ podporovať prístup k moderným energetickým službám pre chudobných z vidieckych a prímestských oblastí so silným dôrazom na subsaharskú Afriku a energiu z obnoviteľných zdrojov; keďže súvisiaca osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 15/2015 obsahuje viacero odporúčaní pre Komisiu, ktoré sa týkajú dôslednejšieho výberu projektov, posilnenia ich monitorovania a zlepšenia vyhliadok na ich udržateľnosť;

W.  keďže nedávno sa začala európska iniciatíva financovania elektrifikácie (ElectriFI) a keďže ďalšie mechanizmy financovania zahŕňajú nástroje kombinovania grantov EÚ s pôžičkami alebo vlastným kapitálom verejných a súkromných investorov (kombinované financovanie) v rôznych častiach sveta, činnosti Európskej investičnej banky v oblasti energetiky v rámci jej vonkajšieho úverového mandátu a operácie v sektore energetiky v rámci trustového fondu EÚ a Afriky pre infraštruktúru;

X.  keďže na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 je nevyhnutný rastúci príspevok zo súkromných investícií; keďže akékoľvek rozhodnutie podporovať využívanie verejno-súkromných partnerstiev prostredníctvom kombinovaného financovania v rozvojových krajinách by malo byť založené na dôkladnom posúdení týchto mechanizmov a na skúsenostiach z minulosti; keďže treba za každých okolností zabrániť grantovým príspevkom na projekty, ktoré sú už komerčne životaschopné;

Y.  keďže prioritou musí byť odborná príprava špecializovaných a vysoko špecializovaných pracovníkov s cieľom zabezpečiť prístup k energii v rozvojových krajinách, a keďže na tento účel treba vyčleniť značnú časť finančných prostriedkov;

Z.  keďže celosvetové dotácie na fosílne palivá sa pohybuje okolo 500 miliárd USD ročne, spôsobujú skôr zvyšovanie emisií skleníkových plynov než ich znižovanie a majú tendenciu prospievať skôr pomerne dobre situovaným ľuďom ako chudobným; keďže tieto dotácie by sa mali postupne prestať využívať a vlády by tak mohli uvoľniť značné zdroje na oveľa efektívnejšie sociálne politiky a na rozšírenie prístupu k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii, pričom by sa znížili nerovnosti a zvýšila sa kvalita života;

1.  pripomína, že prístup k energii urýchľuje rozvoj; upozorňuje na rozsah a dôsledky energetickej chudoby v rozvojových krajinách a na rozhodné zapojenie EÚ do úsilia o znižovanie tejto chudoby; zdôrazňuje, že na zníženie energetickej chudoby a dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 7, najmä v odľahlých vidieckych oblasti v regiónoch bez pripojenia na energetické rozvody, je potrebné odhodlané a spoločné úsilie vlád, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán v postihnutých krajinách, ako aj medzinárodných partnerov; pripomína, že politiky v oblasti zmeny klímy a obchodu by sa mali navzájom podporovať pri dosahovaní udržateľného rozvoja a odstraňovaní chudoby v rámci programu 2030 v a súlade s Parížskou dohodou;

2.  zdôrazňuje silné prepojenie medzi energetikou a potenciálnymi bezpečnostnými problémami a domnieva sa, že riadenie v oblasti energetiky sa síce obtiažne vykonáva, je však nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho a ľudského rozvoja vo všetkých rozvojových krajinách;

3.  poukazuje na to, že elektrifikácia je výsledkom podpory verejných orgánov, ktorá zase závisí od dobrej správy energetických distribučných služieb a od schopnosti štátov vykonávať svoje zvrchované funkcie;

4.  vyzýva EÚ, aby zahrnula rodové hľadisko do všetkých svojich energetických politík so zameraním na ženy s osobitnými potrebami;

5.  podporuje iniciatívu Komisie s názvom Dodajme rozvoju energiu s cieľom poskytnúť do roku 2030 prístup k udržateľnej energii ďalším 500 miliónom ľudí v rozvojových krajinách, a to prostredníctvom takých programových prvkov, ako je vytvorenie nástroja technickej pomoci, v rámci ktorého odborníci EÚ napomáhajú rozvoj technických znalostí v rozvojových krajinách a podporu budovania kapacít a transferu technológií; zdôrazňuje úlohu energie ako hybnej sily v mnohých ďalších oblastiach, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, čistá voda, poľnohospodárstvo i telekomunikácie a internetové pripojenie; zdôrazňuje, že iniciatíva s názvom Dodajme rozvoju energiu musí byť v plnej miere zosúladená s cieľmi rozvojovej politiky EÚ stanovenými v Lisabonskej zmluve;

6.  domnieva sa, že príslušné ustanovenia v nariadení o nástroji financovania rozvojovej spolupráce, ktoré spoločne schválili Európsky parlament a Rada, hoci sú stručné, predstavujú dobrý základ pre rozvojovú pomoc EÚ v oblasti energetiky; pripomína, že tieto ustanovenia sú zamerané na prístup k energii a vyzdvihujú miestne a regionálne obnoviteľné zdroje energie a zaistenie prístupu pre chudobných ľudí vo vzdialených regiónoch;

7.  víta iniciatívu ElectriFI, ktorá poskytuje pružnú a inkluzívnu štruktúr umožňujúcu účasť rôznych partnerov ako napr. súkromného sektora, verejných inštitúcií a miestnych orgánov, ktoré môžu mať rovnaký prospech za rovnakých trhových podmienok pri náležitom zohľadnení potrieb a možností v každej cieľovej krajine/regióne; pripomína, že zapojenie partnerov z miestneho súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti prispeje k zvýšeniu účinnosti uplatňovaných opatrení a zodpovednosti za ne;

8.  vyzýva Komisiu, aby na svojej internetovej stránke pravidelne uverejňovala správy o tom, aký pokrok sa dosiahol v súvislosti s dosahovaním cieľa iniciatívy Dodajme rozvoju energiu, aby uviedla, aký podiel celkového financovania energie v rozvojových krajinách bol vyčlenený na energiu z obnoviteľných zdrojov, vzdialené regióny, odbornú prípravu pracovníkov, vytváranie miestnych odborných znalostí a zručností a riešenia na miestnej úrovni a mimo siete, a aby stručne, ale čo najpresnejšie opísala zapojenie rôznych zainteresovaných strán do skončených i prebiehajúcich činností;

9.  poukazuje na vysoký potenciál obnoviteľných zdrojov energie v Afrike z hľadiska výroby solárnej a veternej energie, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k energii pre všetkých, najmä vo vidieckych oblastiach; poukazuje na to, že cena fotovoltaických zariadení má zásadný vplyv na skutočné využívanie potenciálu slnečnej energie v Afrike; nalieha preto na EÚ a jej členské štáty, aby uľahčili transfer technológií na zavádzanie týchto zariadení v rozvojových krajinách;

10.  poznamenáva, že Afrika má približne 10 % celosvetového teoretického potenciálu vodnej energie; pripomína, že globálne otepľovanie bude mať dosah na zrážky, a teda predstavuje rastúci problém z hľadiska prístupu k vode a potravinovej bezpečnosti; takisto pripomína, že podľa Svetovej komisie pre priehrady budú chudobní obyvatelia, ďalšie zraniteľné skupiny a budúce generácie pravdepodobne znášať neprimeraný podiel sociálnych a environmentálnych nákladov spojených s projektmi veľkých priehrad bez toho, aby mali zodpovedajúci podiel hospodárskych výhod; opakuje, že malé vodné elektrárne sú udržateľnejšie a ekonomicky realizovateľnejšie než veľké vodné elektrárne;

11.  odporúča, aby agentúry poskytujúce finančné prostriedky (dvojstranné agentúry pomoci, viacstranné rozvojové banky, agentúry pre vývozné úvery a EIB) zabezpečili, že v prípade každej potenciálnej priehrady, pre ktorú je schválené financovanie, sa budú dodržiavať usmernenia Svetovej komisie pre priehrady; zdôrazňuje najmä, že každé plánovanie priehrad by sa malo hodnotiť na základe piatich kritérií: spravodlivosť, efektívnosť, participačné rozhodovanie, udržateľnosť a zodpovednosť; osobitne pripomína, že ak sa projekty dotýkajú domorodých a kmeňových národov, takéto procesy sa musia opierať o ich predchádzajúci, slobodný a informovaný súhlas;

12.  pripomína, že bioenergia je komplexným zdrojom energie, ktorý je prepojený s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a priemyslom a vplýva na ekosystémy a biodiverzitu; konštatuje najmä, že rozvoj využívania biomasy ako zdroja energie prináša nové hrozby, a to pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, istotu držby pôdy, odlesňovanie a degradáciu pôdy; pripomína, že by sa mala zohľadniť aj vodná stopa bioenergie, pretože mnohé časti Afriky už teraz trpia nedostatkom vody, pričom asi tretina africkej produktívnej oblasti už je klasifikovaná ako suchá pôda; zdôrazňuje preto, že je potrebné vypracovať tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách, prísne a záväzné kritériá environmentálnej a sociálnej udržateľnosti v súvislosti s produkciou biomasy, aby bol splnený cieľ udržateľného rozvoja č. 7 v oblasti energetiky;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať využívanie vysoko účinných sporákov na varenie a prechod na moderné palivá na varenie s cieľom zabrániť rýchlemu vyčerpaniu zdrojov dreva;

14.  víta existenciu rôznych iniciatív na medzinárodnej úrovni na podporu prístupu k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, ale trvá na tom, že je potrebné zlepšiť ich koordináciu v záujme väčšej účinnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli podporu a technickú pomoc pri vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa iniciatívy s názvom Koridor čistej energie pre Afriku, ktorej cieľom je uspokojiť polovicu celkového dopytu po elektrickej energii z čistých, domácich, nákladovo efektívnych obnoviteľných zdrojov do roku 2030, a tým znížiť emisie oxidu uhličitého; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi financujúcimi orgánmi, súkromným sektorom a vládami rozvojových krajín, aby sa urýchlilo dosahovanie cieľov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať údržbu a zabezpečiť dostatočný prístup k dodávkam náhradných dielov a k technickým odborníkom vyškoleným v miestnych podmienkach;

15.  podporuje využívanie kombinovaného financovania tam, kde ide o najefektívnejšie využívanie finančných prostriedkov na rozvojovú pomoc pri plnení SDG 7, kde sa kladie dôraz na malé projekty a keď sa od zúčastnených podnikov vyžaduje vykonávať sociálnu zodpovednosť podnikov; vyzýva Komisiu, aby sa pozorne vyhýbala poskytovaniu finančných prostriedkov na akýkoľvek projekt, ktorý by bol životaschopný aj bez takejto podpory, hoci ich súkromný investor žiada; domnieva sa, že zásady účinnosti rozvoja sa musia dodržiavať aj pri operáciách kombinovaného financovania, a konštatuje, že dôležitými sú súlad s plánmi rozvoja prijímajúcich krajín, široká účasť zainteresovaných strán, transparentnosť a zodpovednosť, koordinácia a efektívnosť, ako aj merateľné a hmatateľné výsledky;

16.  vyzýva na postupné upúšťanie od dotácií na fosílne palivá a nabáda na pridelenie takto uvoľnených finančných prostriedkov na efektívne sociálne politiky a kroky zamerané na odstránenie energetickej chudoby v rozvojových krajinách;

17.  zdôrazňuje, že jediným hlavným meradlom úspechu opatrení EÚ je veľkosť ich príspevku k dosiahnutiu všeobecného prístupu k energii s minimálnymi emisiami skleníkových plynov, a to s ohľadom na zásadu spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
(2) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 67.
(3) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 83.
(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 28.


Uplatňovanie európskeho konania o platobnom rozkaze
PDF 258kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o uplatňovaní európskeho konania o platobnom rozkaze (2016/2011(INI))
P8_TA(2016)0481A8-0299/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zelenú knihu o európskom konaní o platobnom rozkaze a o opatreniach na zjednodušenie a urýchlenie konaní s nízkou hodnotou sporu, ktorú predložila Komisia (COM(2002)0746),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze(1),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 936/2012 zo 4. októbra 2012, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (COM(2015)0495),

–  so zreteľom na európske posúdenie uplatňovania európskeho konania o platobnom rozkaze, ktoré vykonala výskumná služba Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0299/2016),

A.  keďže Komisia predložila správu, v ktorej preskúmala fungovanie európskeho konania o platobnom rozkaze v súlade s článkom 32 nariadenia (ES) č. 1896/2006;

B.  keďže správa bola predložená s takmer dvojročným oneskorením a nezahŕňa požadované rozšírené a aktuálne posúdenie vplyvov za každý členský štát vzhľadom na odlišné právne predpisy vo všetkých členských štátoch a ich interoperabilitu, ale iba neúplnú štatistickú tabuľku, v ktorej sú uvedené údaje v prevažnej miere z roku 2012; keďže európske konanie o platobnom rozkaze je fakultatívne a môže sa používať v cezhraničných prípadoch ako alternatíva k vnútroštátnym platobným rozkazom;

C.  keďže toto konanie sa zaviedlo s cieľom umožniť rýchle, jednoduchšie a finančne nenáročné vymáhanie istých, pevne stanovených a splatných súm dlhov, ktoré odporca nepopiera; keďže napriek tomu, že fungovanie tohto konania sa podľa štatistík javí ako prevažne uspokojivé, zďaleka nedosahuje svoj plný potenciál vzhľadom na to, že sa prevažne využíva v členských štátoch, ktorých právne predpisy už zahŕňajú podobný vnútroštátny postup;

D.  keďže európske konanie o platobnom rozkaze patrí do kategórie opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničný dosah a sú nevyhnutné z hľadiska fungovania vnútorného trhu;

E.  keďže oneskorené platby sú hlavnou príčinou platobnej neschopnosti, ktorá ohrozuje životaschopnosť podnikov, najmä malých a stredných podnikov, a vedie k značnému znižovaniu počtu pracovných miest;

F.  keďže treba prijať konkrétne opatrenia – vrátane cielených kampaní na zvyšovanie povedomia – zamerané na informovanie občanov, podnikov, odborníkov v oblasti práva a iných príslušných strán o dostupnosti, fungovaní, uplatňovaní a výhodách tohto konania;

G.  keďže v niektorých členských štátoch, v ktorých sa európske konanie o platobnom rozkaze nevykonáva v súlade s platným nariadením, by sa rozkazy mali vydávať rýchlejšie a vždy by sa mala dodržať lehota 30 dní stanovená v nariadení, pričom treba mať na zreteli, že rozkazy možno vykonať len v prípade nepopretých pohľadávok;

H.  keďže rozvoj systému e-Codex, ktorý umožní online podávanie návrhov, treba podporovať pomocou ďalších opatrení zameraných na účinné využívanie tohto konania;

I.  keďže viac členských štátov by sa malo inšpirovať Francúzskom, Českou republikou, Estónskom, Cyprom a Švédskom a umožniť navrhovateľom, aby predkladali svoje návrhy aj v iných jazykoch a aby vo všeobecnosti prijímali podporné opatrenia s cieľom minimalizovať počet chýb spôsobených používaním cudzieho jazyka;

J.  keďže zjednodušený charakter konania neznamená, že ho možno zneužívať na presadzovanie nekalých zmluvných podmienok, keďže v článku 8 nariadenia (ES) č. 1896/2006 je uvedená žiadosť, aby súd preskúmal, či je pohľadávka opodstatnená na základe jemu dostupných informácií. Tým sa zabezpečí zlučiteľnosť s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti; keďže všetky príslušné strany by mali byť navyše informované o právach a postupoch;

K.  keďže vzorové tlačivá treba prepracovať a v budúcnosti pravidelne revidovať s cieľom aktualizovať zoznam členských štátov a mien a zlepšiť ustanovenia týkajúce sa platby úroku z pohľadávok vrátane primeraného opisu úroku, ktorý sa má vymôcť;

L.  keďže Komisia by mala zvážiť navrhnutie revízie ustanovení o rozsahu pôsobnosti konania a o osobitnom preskúmaní rozkazov;

1.  víta úspešné fungovanie európskeho konania o platobnom rozkaze vo všetkých členských štátoch, teda konania, ktoré sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach týkajúcich sa nepopretých pohľadávok a ktorého hlavným cieľom je zjednodušiť a urýchliť konanie o cezhraničnom uznávaní a vykonávaní práv veriteľov v EÚ;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad výrazným, takmer dvojročným oneskorením, pokiaľ ide o predloženie správy Komisie, v ktorej skúma vykonávanie nariadenia (ES) č. 1896/2006;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasťou správy Komisie nie je rozšírené posúdenie vplyvov za každý členský štát, ktoré sa požaduje v článku 32 nariadenia (ES) č. 1896/2006; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v správe chýbajú aktuálne údaje o stave fungovania a vykonávania európskeho konania o platobnom rozkaze v členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala rozšírené, aktualizované a podrobné posúdenie vplyvov;

4.  takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že využívanie európskeho konania o platobnom rozkaze sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek zjednodušenému a modernému konaniu, ktoré umožňujú právne predpisy EÚ, v dôsledku rozdielov vo vykonávaní v členských štátoch a uprednostňovania vnútroštátnych právnych predpisov pred európskym konaním o platobnom rozkaze sa pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 1896/2006 nedosahujú najlepšie možné výsledky, a európski občania preto nemôžu uplatňovať svoje práva na cezhraničnej úrovni, čím vzniká riziko zníženia dôvery v právne predpisy EÚ;

5.  poukazuje na to, že konanie najčastejšie využíva verejnosť v členských štátoch s podobnými nástrojmi na vnútroštátnej úrovni, ktorá má o ňom aj najviac informácií;

6.  domnieva sa, že treba prijať praktické opatrenia s cieľom informovať občanov, podniky, odborníkov v oblasti práva, ako aj všetky ostatné príslušné strany o dostupnosti, fungovaní, uplatňovaní a výhodách európskeho konania o platobnom rozkaze v cezhraničných prípadoch; ďalej zdôrazňuje, že verejnosti a najmä malým a stredným podnikom je potrebné poskytnúť pomoc, aby lepšie využívali a poznali existujúce právne nástroje a rozumeli im v záujme vymáhania cezhraničných pohľadávok podľa príslušných právnych predpisov EÚ;

7.  podčiarkuje, že na účely účinného monitorovania a hodnotenia je potrebné, aby členské štáty poskytovali Komisii pravdivé, úplné a aktualizované údaje;

8.  nabáda členské štáty, aby sa usilovali rozkazy vydávať do 30 dní a aby podľa možnosti akceptovali návrhy vypracované v cudzích jazykoch, pričom by mali mať na zreteli, že, pokiaľ ide o konanie, požiadavky súvisiace s prekladom majú negatívny vplyv na náklady a čas potrebný na spracovanie;

9.  plne podporuje opatrenia, ktoré sa v súčasnosti prijímajú s cieľom umožniť v budúcnosti elektronické podávanie návrhov na vydanie európskeho platobného rozkazu; vyzýva preto Komisiu, aby vzhľadom na uvedené podporovala využívanie pilotného projektu e-CODEX a rozšírila ho na všetky členské štáty v nadväznosti na svoju štúdiu, ktorá sa týkala uskutočniteľnosti elektronického podávania návrhov na vydávanie európskeho platobného rozkazu;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijala požadované aktualizované vzorové tlačivá s cieľom umožniť, okrem iného, primeraný opis splatného úroku z pohľadávok;

11.  domnieva sa, že pri budúcom preskúmaní nariadenia treba venovať pozornosť odstráneniu niektorých výnimiek z rozsahu pôsobnosti konania, ako aj revízii ustanovení o preskúmaní európskeho platobného rozkazu;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 283, 16.10.2012, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia