Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o všeobecných zásadách účasti Alžírskej demokratickej ľudovej republiky na programoch Únie (16152/2014 – C8-0152/2015 – 2014/0195(NLE))

P8_TA(2016)0482 A8-0367/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16152/2014),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o všeobecných zásadách účasti Alžírskej demokratickej ľudovej republiky na programoch Únie (16150/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 212 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0152/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0367/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením Protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Alžírskej demokratickej ľudovej republiky.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky lovu hlbokomorských populácií rýb v severovýchodnom Atlantiku a ustanovenia týkajúce sa rybolovu v medzinárodných vodách severovýchodného Atlantiku a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 (11625/1/2016 – C8-0427/2016 – 2012/0179(COD))

P8_TA(2016)0483 A8-0369/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11625/1/2016 – C8-0427/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. februára 2013(1),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2016)0667),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0371),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre rybárstvo (A8-0369/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 41. (2) Prijaté texty z 10.12.2013, P7_TA(2013)0539.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o celkovej revízii rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu (2016/2114(REG))(1)

P8_TA(2016)0484 A8-0344/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 226 a 227 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre právne veci (A8-0344/2016),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

2.  zdôrazňuje, že tieto zmeny rokovacieho poriadku náležite zohľadnili ustanovenia Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(2);

3.  požaduje, aby generálny tajomník prijal opatrenia potrebné na okamžité prispôsobenie IT systémov Európskeho parlamentu zmenenému rokovaciemu poriadku a vytvoril primerané elektronické nástroje, ktoré budú okrem iného sledovať otázky na písomné zodpovedanie položené iným inštitúciám Únie;

4.  sa rozhodol vypustiť článok 106 ods. 4 z rokovacieho poriadku hneď potom, ako bude regulačný postup s kontrolou odstránený z platných právnych predpisov, a žiada, aby príslušné útvary medzičasom pridali do uvedeného článku poznámku pod čiarou s odkazom na toto budúce vypustenie;

5.  vyzýva Konferenciu predsedov, aby preskúmala kódex správania pri rokovaniach v rámci riadneho legislatívneho postupu s cieľom zosúladiť ho s článkami 73 až 73d prijatými ako výsledok tohto rozhodnutia;

6.  upozorňuje na potrebu reorganizácie príloh k rokovaciemu poriadku tak, aby obsahovali iba texty, ktoré majú rovnakú právnu hodnotu a podliehajú rovnakým pravidlám väčšiny pre ich prijatie ako samotné články, a prílohy VI, ktorá, hoci jej prijatie vyžaduje odlišný postup a odlišné pravidlá väčšiny, pozostáva z vykonávacích opatrení k rokovaciemu poriadku; žiada, aby boli ostatné existujúce prílohy a akékoľvek doplňujúce texty, ktoré by mohli byť relevantné pre prácu poslancov, zoskupené do zbierky, ktorá bude dopĺňať rokovací riadok;

7.  poukazuje na to, že zmeny rokovacieho poriadku nadobúdajú účinnosť v prvý deň schôdze nasledujúcej po ich prijatí, s výnimkou:

Poukazuje ďalej na to, že súčasné postupy pri voľbe členov vyšetrovacích výborov a osobitných výborov zostanú v platnosti až do otvorenia prvej schôdze po najbližších voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať v roku 2019, a to bez ohľadu na zmeny článku 196, článku 197 ods. 1 a článku 198 ods. 3;

8.  žiada, aby sa zvážila ďalšia revízia rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o vnútorné rozpočtové postupy;

9.  rozhodol, že poslanci upravia svoje vyhlásenie o finančných záujmoch, aby odrážalo zmeny článku 4 prílohy I k rokovaciemu poriadku, a to najneskôr šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto zmien; žiada Predsedníctvo a generálneho tajomníka, aby do troch mesiacov od dátumu tohto nadobudnutia účinnosti prijali primerané opatrenia, ktoré umožnia poslancom tieto úpravy; rozhodol, že vyhlásenia predložené na základe ustanovení rokovacieho poriadku platného v deň, keď sa prijíma toto rozhodnutie, zostávajú v platnosti šesť mesiacov po uvedenom dátume nadobudnutia účinnosti; okrem toho rozhodol, že uvedené ustanovenia sa budú vzťahovať aj na každého poslanca, ktorý začne vykonávať funkciu poslanca počas uvedeného obdobia;

10.  kritizuje prezentáciu štatistických údajov o vysvetleniach hlasovania, prejavoch v pléne, parlamentných otázkach, pozmeňujúcich návrhoch a návrhoch uznesení na internetovej stránke Európskeho parlamentu, ktoré majú na platformách, ako MEPRanking, preukázať, ktorí poslanci Európskeho parlamentu sú „aktívni“; vyzýva svoje Predsedníctvo, aby prestalo poskytovať hrubé čísla v štatistickom formáte a aby zohľadnilo vhodnejšie kritériá na určenie toho, či je poslanec „aktívny“;

11.  žiada Výbor pre ústavné veci, aby preskúmal článok 168a týkajúci sa nového vymedzenia prahových hodnôt a aby po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti uvedeného článku preskúmal uplatňovanie týchto prahových hodnôt v konkrétnych článkoch;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

Platný text   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 2 Článok 2 Článok 2 Nezávislosť mandátu Nezávislosť mandátu Poslanci Európskeho parlamentu vykonávajú svoj mandát nezávisle. Nie sú viazaní príkazmi a ich mandát nie je imperatívny. V súlade s článkom 6 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976 a článkom 2 ods. 1 a článkom 3 ods. 1 štatútu poslancov Európskeho parlamentu poslanci vykonávajú svoj mandát slobodne a nezávisle, nie sú viazaní príkazmi a ich mandát nie je imperatívny. Pozmeňujúci návrh 2 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 3 Článok 3 Článok 3 Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca 1.  Po voľbách do Európskeho parlamentu predseda požiada príslušné orgány členských štátov, aby Parlamentu bezodkladne oznámili mená zvolených poslancov, ktorí tak budú môcť zaujať svoje miesta v Parlamente s účinnosťou od otvorenia prvej schôdze po voľbách. 1.  Po voľbách do Európskeho parlamentu predseda požiada príslušné orgány členských štátov, aby Parlamentu bezodkladne oznámili mená zvolených poslancov, ktorí tak budú môcť zaujať svoje miesta v Parlamente s účinnosťou od otvorenia prvej schôdze po voľbách. Predseda zároveň upozorní tieto orgány na príslušné ustanovenia aktu z 20. septembra 1976 a požiada ich, aby urobili potrebné opatrenia na zabránenie akejkoľvek nezlučiteľnosti funkcií s funkciou poslanca Európskeho parlamentu. Predseda zároveň upozorní tieto orgány na príslušné ustanovenia aktu z 20. septembra 1976 a požiada ich, aby urobili potrebné opatrenia na zabránenie akejkoľvek nezlučiteľnosti funkcií s funkciou poslanca Európskeho parlamentu. 2.  Každý poslanec, o zvolení ktorého bol Parlament informovaný, podá predtým, ako zaujme miesto v Parlamente písomné vyhlásenie, že nevykonáva žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 a 2 aktu z 20. septembra 1976. Toto vyhlásenie sa podáva po voľbách podľa možnosti do šiestich dní pred ustanovujúcou schôdzou Parlamentu. Kým nebudú osvedčenia o zvolení za poslanca preskúmané, alebo do rozhodnutia v akomkoľvek spore a za predpokladu, že poslanec už predtým podpísal hore uvedené písomné vyhlásenie, zaujme miesto v Parlamente a jeho orgánoch a požíva všetky práva s tým spojené. 2.  Každý poslanec, o zvolení ktorého bol Parlament informovaný, podá predtým, ako zaujme miesto v Parlamente písomné vyhlásenie, že nevykonáva žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 a 2 aktu z 20. septembra 1976. Toto vyhlásenie sa podáva po voľbách podľa možnosti do šiestich dní pred ustanovujúcou schôdzou Parlamentu. Kým nebudú osvedčenia o zvolení za poslanca preskúmané, alebo do rozhodnutia v akomkoľvek spore a za predpokladu, že poslanec už predtým podpísal hore uvedené písomné vyhlásenie, zaujme miesto v Parlamente a jeho orgánoch a požíva všetky práva s tým spojené. Ak sa na základe skutočností preukázateľných z verejne prístupných zdrojov zistí, že poslanec vykonáva funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976, Parlament na základe oznámenia svojho predsedu potvrdí uvoľnenie mandátu. Ak sa na základe skutočností preukázateľných z verejne prístupných zdrojov zistí, že poslanec vykonáva funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976, Parlament na základe oznámenia svojho predsedu potvrdí uvoľnenie mandátu. 3.  Na základe správy výboru, v ktorého pôsobnosti je preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca Parlament bezodkladne preskúma osvedčenia o zvolení za poslanca a rozhodne o overení platnosti voľby každého novozvoleného poslanca a tiež o všetkých sporoch, ktoré mu boli postúpené podľa ustanovení aktu z 20. septembra 1976, s výnimkou tých, ktoré sa zakladajú na vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich voľby. 3.  Na základe správy gestorského výboru Parlament bezodkladne preskúma osvedčenia o zvolení za poslanca a rozhodne o overení platnosti voľby každého novozvoleného poslanca a tiež o všetkých sporoch, ktoré mu boli postúpené podľa ustanovení aktu z 20. septembra 1976, okrem tých, ktoré podľa uvedeného aktu patria výlučne do rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení, na ktoré odkazuje uvedený akt. Podkladom pre správu výboru je úradné oznámenie každého členského štátu o celkových výsledkoch volieb s menami zvolených kandidátov a prípadných náhradníkov, a to v poradí podľa výsledkov volieb. Platnosť voľby poslanca nie je možné potvrdiť, pokiaľ neboli urobené písomné vyhlásenia požadované podľa tohto článku a prílohy I k rokovaciemu poriadku. 4.   Podkladom pre správu príslušného výboru je úradné oznámenie každého členského štátu o celkových výsledkoch volieb s menami zvolených kandidátov a prípadných náhradníkov, v poradí podľa výsledkov volieb. Platnosť voľby poslanca nie je možné potvrdiť, pokiaľ neboli urobené písomné vyhlásenia požadované podľa tohto článku a prílohy I k rokovaciemu poriadku. Na základe správy príslušného výboru môže Parlament kedykoľvek rozhodnúť prípadné spory o platnosti voľby poslanca. 4.   Na základe návrhu gestorského výboru Parlament bezodkladne preverí osvedčenia o zvolení každého poslanca, ktorý nahrádza odchádzajúceho poslanca, a môže kedykoľvek rozhodnúť prípadné spory o platnosti voľby poslanca. 5.  V prípade, že je poslanec menovaný v dôsledku odstúpenia kandidátov nachádzajúcich sa na tom istom zozname, príslušný výbor zabezpečí, aby sa tieto odstúpenia uskutočnili v súlade s aktom z 20. septembra 1976 a článkom 4 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku. 5.  V prípade, že je poslanec menovaný v dôsledku odstúpenia kandidátov nachádzajúcich sa na tom istom zozname, príslušný výbor zabezpečí, aby sa tieto odstúpenia uskutočnili v súlade s aktom z 20. septembra 1976 a článkom 4 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku. 6.  Príslušný výbor zabezpečí, aby orgány členských štátov alebo Únie bezodkladne oznámili Európskemu parlamentu každú informáciu, ktorá by mohla ovplyvniť výkon mandátu poslanca Európskeho parlamentu alebo poradie náhradníkov, s uvedením dátumu účinnosti, ak ide o vymenovanie poslanca. 6.  Príslušný výbor zabezpečí, aby orgány členských štátov alebo Únie bezodkladne oznámili Európskemu parlamentu každú informáciu, ktorá by mohla ovplyvniť oprávnenosť poslanca Európskeho parlamentu alebo oprávnenosť, či poradie náhradníkov, s uvedením dátumu účinnosti, ak ide o vymenovanie poslanca. Ak príslušné orgány členských štátov začnú konanie, ktoré by mohlo viesť k zániku mandátu poslanca, predseda ich požiada, aby ho pravidelne informovali o priebehu konania. Predseda pridelí vec gestorskému výboru. Na základe návrhu tohto výboru môže Parlament prijať stanovisko k danej záležitosti. Ak príslušné orgány členských štátov začnú konanie, ktoré by mohlo viesť k zániku mandátu poslanca, predseda ich požiada, aby ho pravidelne informovali o priebehu konania. Predseda pridelí vec gestorskému výboru. Na základe návrhu tohto výboru môže Parlament prijať stanovisko k danej záležitosti. Pozmeňujúci návrh 3 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 4 Článok 4 Článok 4 Trvanie poslaneckého mandátu Trvanie poslaneckého mandátu 1.  Poslanecký mandát vzniká a zaniká v súlade s ustanoveniami aktu z 20. septembra 1976. Zaniká tiež smrťou poslanca alebo vzdaním sa mandátu. 1.  Poslanecký mandát vzniká a zaniká v súlade s článkami 5 a 13 aktu z 20. septembra 1976. 2.   Mandát každého poslanca trvá až do otvorenia prvej schôdze Parlamentu po voľbách. 3.  Poslanec, ktorý sa vzdáva mandátu, oznámi túto skutočnosť predsedovi. Zároveň uvedie dátum, keď vzdanie sa mandátu nadobúda účinnosť, a ktorý nesmie byť neskôr ako tri mesiace po oznámení. Toto oznámenie má formu úradného záznamu spísaného v prítomnosti generálneho tajomníka alebo jeho zástupcu, overeného ich podpismi a podpisom dotknutého poslanca. Záznam sa okamžite predloží gestorskému výboru, ktorý ho zaradí do programu prvej schôdze nasledujúcej po predložení. 3.  Poslanec, ktorý sa vzdáva mandátu, oznámi túto skutočnosť predsedovi. Zároveň uvedie dátum, keď vzdanie sa mandátu nadobúda účinnosť, a ktorý nesmie byť neskôr ako tri mesiace po oznámení. Toto oznámenie má formu úradného záznamu spísaného v prítomnosti generálneho tajomníka alebo jeho zástupcu, overeného ich podpismi a podpisom dotknutého poslanca. Záznam sa okamžite predloží gestorskému výboru, ktorý ho zaradí do programu prvej schôdze nasledujúcej po predložení. Ak podľa gestorského výboru nie je vzdanie sa mandátu v súlade s aktom z 20. septembra 1976, informuje v tomto zmysle Parlament, ktorý môže rozhodnúť, či potvrdí uvoľnenie mandátu alebo nie. Ak podľa gestorského výboru je vzdanie sa mandátu v súlade aktom z 20. septembra 1976, uvoľnenie mandátu sa vyhlási s účinnosťou od dátumu, ktorý poslanec, ktorý sa vzdal mandátu, uviedol v úradnom zázname, a predseda o tom informuje Parlament. V opačnom prípade sa uvoľnenie mandátu potvrdí s účinnosťou od dátumu uvedeného poslancom v úradnom zázname. Parlament o tejto veci nehlasuje. Ak podľa gestorského výboru nie je vzdanie sa mandátu v súlade s aktom z 20. septembra 1976, navrhne Parlamentu, aby nevyhlásil uvoľnenie mandátu. V určitých mimoriadnych prípadoch sa uplatňuje zjednodušený postup, najmä ak sa v čase medzi dňom účinnosti vzdania sa mandátu a prvou schôdzou gestorského výboru koná jedna alebo viac schôdzí Parlamentu a ak uvoľnenie mandátu nebolo potvrdené, v dôsledku čoho politická skupina, ku ktorej patrí odstupujúci poslanec, nie je schopná na tieto schôdze získať náhradníka. Podľa tohto postupu má spravodajca gestorského výboru poverený týmito prípadmi právomoc ihneď preskúmať všetky riadne oznámené vzdania sa mandátu a v prípade, že by akékoľvek zdržanie pri posudzovaní oznámenia mohlo mať negatívne následky, postúpi vec predsedovi výboru so žiadosťou, aby podľa odseku 3: –   v mene výboru informoval predsedu Parlamentu, že sa môže potvrdiť uvoľnenie mandátu; alebo –   alebo zvolal mimoriadnu schôdzu výboru na preskúmanie konkrétnych problémov, ktoré zistil spravodajca. 3a.   Ak gestorský výbor neplánuje do nasledujúcej plenárnej schôdze žiadnu schôdzu, spravodajca gestorského výboru okamžite preskúma akékoľvek vzdanie sa mandátu, ktoré bolo riadne oznámené. Ak by malo zdržanie pri posudzovaní oznámenia negatívne následky, spravodajca postúpi vec predsedovi výboru so žiadosťou, aby podľa odseku 3: –   bol predseda Parlamentu v mene výboru informovaný, že sa môže vyhlásiť uvoľnenie mandátu, alebo –   bola zvolaná mimoriadna schôdza výboru na preskúmanie konkrétnych problémov, ktoré zistil spravodajca. 4.   Ak príslušný orgán členského štátu oznámi predsedovi zánik mandátu poslanca Európskeho parlamentu v súlade s ustanoveniami práva tohto členského štátu buď v dôsledku nezlučiteľnosti funkcií v zmysle článku 7 ods. 3 aktu z 20. septembra 1976, alebo v dôsledku straty mandátu podľa článku 13 ods. 3 toho aktu, predseda oznámi Parlamentu, že mandát zanikol v deň uvedený členským štátom, a požiada členský štát, aby bezodkladne obsadil uvoľnené miesto. 4.   Ak príslušné orgány členských štátov alebo Únie alebo dotknutý poslanec oznámi predsedovi Parlamentu, že došlo k vymenovaniu alebo zvoleniu do funkcie, ktoré je nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976, predseda Parlamentu to oznámi Parlamentu, ktorý vyhlási, že mandát bol uvoľnený od dátumu vzniku nezlučiteľnosti. Ak príslušné orgány členských štátov alebo Únie alebo príslušný poslanec oznámia predsedovi, že došlo k vymenovaniu alebo zvoleniu do funkcie, ktoré je nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976, predseda o tom informuje Parlament, ktorý potvrdí uvoľnenie mandátu. Ak príslušné orgány členských štátov oznámia predsedovi Parlamentu zánik mandátu poslanca Európskeho parlamentu buď v dôsledku dodatočnej nezlučiteľnosti stanovenej právom tohto členského štátu podľa článku 7 ods. 3 aktu z 20. septembra 1976, alebo v dôsledku straty mandátu poslanca podľa článku 13 ods. 3 uvedeného aktu, predseda Parlamentu informuje Parlament, že mandát tohto poslanca zanikol v deň, ktorý uviedol členský štát. Pokiaľ takýto deň nebol uvedený, dňom zániku mandátu je deň oznámenia, ktoré vykonal uvedený členský štát. 5.  Orgány členských štátov alebo Únie informujú predsedu o každom zamýšľanom poverení poslanca. Predseda pridelí gestorskému výboru otázku zlučiteľnosti navrhovaného poverenia s aktom z 20. septembra 1976. Predseda informuje Parlament, poslanca a príslušné orgány o záveroch prijatých výborom. 5.  Keď orgány členských štátov alebo Únie informujú predsedu o zamýšľanom poverení poslanca, predseda pridelí gestorskému výboru otázku zlučiteľnosti navrhovaného poverenia s aktom z 20. septembra 1976. Predseda informuje Parlament, poslanca a príslušné orgány o záveroch prijatých výborom. 6.   Za deň zániku mandátu poslanca a deň, keď nadobúda účinnosť uvoľnenie mandátu, sa považuje: –   v prípade vzdania sa mandátu deň, keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu v súlade s oznámením o vzdaní sa mandátu; –   v prípade vymenovania alebo zvolenia do funkcie nezlučiteľnej s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976 deň oznámený príslušnými orgánmi členských štátov, Únie alebo dotknutým poslancom. 7.  Keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu, informuje o tom príslušný členský štát a požiada ho, aby bezodkladne obsadil uvoľnené miesto. 7.  Keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu, predseda o tom informuje príslušný členský štát a požiada ho, aby bezodkladne obsadil uvoľnené miesto. 8.   Každý spor týkajúci sa platnosti voľby poslanca, ktorého osvedčenia o zvolení za poslanca už boli preskúmané, sa pridelí gestorskému výboru, ktorý o veci bezodkladne, najneskôr do začiatku nasledujúcej schôdze, podá správu Parlamentu. 9.  Parlament si vyhradzuje právo vyhlásiť preskúmavaný mandát za neplatný alebo nepotvrdiť uvoľnenie mandátu, ak sa zdá, že prijatie alebo zánik mandátu sa zakladajú na vecných nepresnostiach alebo neplatnom súhlase. 9.  Parlament môže vyhlásiť preskúmavané vymenovanie za neplatné alebo môže odmietnuť uvoľniť mandát, ak sa zdá, že prijatie alebo zánik mandátu sa zakladajú na vecných nepresnostiach alebo neplatnom súhlase. Pozmeňujúci návrh 4 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 5 Článok 5 Článok 5 Výsady a imunity Výsady a imunity 1.  Poslanci požívajú výsady a imunity v súlade s Protokolom o výsadách a imunitách Európskej únie. 1.  Poslanci požívajú výsady a imunity stanovené v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie. 2.  Poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Parlamentu ako celku a jeho poslancov. 2.  Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich mandátu. Poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Parlamentu ako celku a jeho poslancov. 3.  Preukazy umožňujúce poslancom slobodný pohyb v členských štátoch im vystaví predseda Parlamentu hneď potom, ako mu je oznámené ich zvolenie. 3.  Preukaz (laissez-passer) Európskej únie umožňujúci poslancovi slobodný pohyb v členských štátoch a v iných krajinách, ktoré preukaz uznávajú ako platný cestovný doklad, vystaví poslancovi na žiadosť Európska únia na základe povolenia predsedu Parlamentu. 3a.   Na účel vykonávania svojho mandátu majú všetci poslanci právo aktívne sa zúčastňovať na práci výborov a delegácií Parlamentu v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku. 4.  Poslanci sú oprávnení nahliadať do všetkých spisov Parlamentu a výborov, okrem osobných spisov a účtov, do ktorých môžu nazerať iba poslanci, ktorých sa týkajú. Výnimky z tohto pravidla o zaobchádzaní s dokumentmi, ku ktorým môže byť prístup verejnosti zamietnutý podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, sú uvedené v prílohe VII tohto rokovacieho poriadku. 4.  Poslanci sú oprávnení nahliadať do všetkých spisov Parlamentu a výborov, okrem osobných spisov a účtov, do ktorých môžu nazerať iba poslanci, ktorých sa týkajú. Výnimky z tohto pravidla o zaobchádzaní s dokumentmi, ku ktorým môže byť prístup verejnosti zamietnutý podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, sú uvedené v článku 210a. So súhlasom Predsedníctva sa na základe odôvodneného rozhodnutia môže poslancovi odmietnuť nahliadnutie do dokumentu Parlamentu, ak Predsedníctvo po vypočutí dotknutého poslanca dospeje k záveru, že takéto nahliadnutie by spôsobilo neprijateľné poškodenie inštitucionálnych záujmov Parlamentu alebo verejného záujmu a že dotknutý poslanec žiada o nahliadnutie do dokumentu zo súkromných a osobných dôvodov. Poslanec sa môže proti takémuto rozhodnutiu písomne odvolať do jedného mesiaca od jeho oznámenia. Písomné odvolania musia byť odôvodnené, aby boli prípustné. Parlament o odvolaní rozhodne bez rozpravy počas schôdze, ktorá nasleduje po jeho podaní. Pozmeňujúci návrh 5 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 6 Článok 6 Článok 6 Zbavenie imunity Zbavenie imunity 1.  Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností. Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku. 1.  Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a v súlade so zásadami uvedenými v článku 5 ods. 2. 2.  Ak má poslanec vypovedať ako svedok alebo znalec, nie je potrebné žiadať o zbavenie imunity za predpokladu, že: 2.  Ak má poslanec vypovedať ako svedok alebo znalec, nie je potrebné žiadať o zbavenie imunity za predpokladu, že: –  poslanec nie je povinný vypovedať v deň alebo v čase, ktorý mu bráni vykonávať jeho poslanecké povinnosti alebo mu sťažuje plnenie týchto povinností, alebo ak môže poskytnúť výpoveď písomne alebo inou formou, ktorá mu nesťažuje plnenie si svojich poslaneckých povinností; a –  poslanec nie je povinný vypovedať v deň alebo v čase, ktorý mu bráni vykonávať jeho poslanecké povinnosti alebo mu sťažuje plnenie týchto povinností, alebo ak môže poskytnúť výpoveď písomne alebo inou formou, ktorá mu nesťažuje plnenie si svojich poslaneckých povinností; a –  poslanec nie je povinný svedčiť o dôverných informáciách, ktoré získal pri výkone svojho mandátu a ktorých zverejnenie nepovažuje za vhodné. –  poslanec nie je povinný svedčiť o dôverných informáciách, ktoré získal pri výkone svojho mandátu a ktorých zverejnenie nepovažuje za vhodné. Pozmeňujúci návrh 6 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 Článok 7 Článok 7 Ochrana výsad a imunity Ochrana výsad a imunity 1.  V prípadoch, keď orgány členského štátu údajne porušili výsady a imunity poslanca alebo bývalého poslanca, v súlade s článkom 9 ods. 1 možno podať žiadosť o rozhodnutie Parlamentu, či v skutočnosti došlo k porušeniu týchto výsad a imunít. 1.  V prípadoch, keď údajne došlo alebo má dôsjť k porušeniu výsad a imunít poslanca alebo bývalého poslanca orgánmi členského štátu, v súlade s článkom 9 ods. 1 možno podať žiadosť o rozhodnutie Parlamentu, či došlo alebo či pravdepodobne dôjde k porušeniu týchto výsad a imunít. 2.  Takúto žiadosť o ochranu výsad a imunít možno predložiť najmä vtedy, keď sa má za to, že dané okolnosti predstavujú administratívne alebo iné obmedzenie voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo vyjadrenia názoru či hlasovania pri výkone ich povinností, alebo ak sa na ne vzťahuje článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie. 2.  Takúto žiadosť o ochranu výsad a imunít možno predložiť najmä vtedy, keď sa má za to, že dané okolnosti by predstavovali administratívne alebo iné obmedzenie voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo vyjadrenia názoru či hlasovania pri výkone ich povinností, alebo ak by sa na ne vzťahoval článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie. 3.  Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca nie je prípustná, ak v súvislosti s tým istým právnym konaním už bola doručená žiadosť o zbavenie imunity alebo ochranu imunity tohto poslanca, a to bez ohľadu na to, či v tomto čase bolo prijaté rozhodnutie. 3.  Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca nie je prípustná, ak v súvislosti s tými istými skutočnosťami už bola doručená žiadosť o zbavenie imunity alebo ochranu imunity tohto poslanca, a to bez ohľadu na to, či v tomto čase bolo prijaté rozhodnutie. 4.  Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca sa ďalej nezohľadňuje v prípade, že v súvislosti s tým istým právnym konaním bola doručená žiadosť o zbavenie imunity tohto poslanca. 4.  Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca sa ďalej nezohľadňuje v prípade, že v súvislosti s tými istými skutočnosťami bola doručená žiadosť o zbavenie imunity tohto poslanca. 5.  V prípadoch, keď bolo prijaté rozhodnutie, že výsady a imunity poslanca sa nebudú ochraňovať, poslanec môže podať žiadosť o prehodnotenie tohto rozhodnutia, ak predloží nové dôkazy. Žiadosť o prehodnotenie je neprípustná, ak sa konanie proti rozhodnutiu začalo v súlade s článkom 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo ak sa predseda domnieva, že nové predložené dôkazy nie sú dostatočne opodstatnené na to, aby bolo prehodnotenie povolené. 5.  V prípadoch, keď bolo prijaté rozhodnutie, že výsady a imunity poslanca sa nebudú ochraňovať, poslanec môže výnimočne podať žiadosť o prehodnotenie tohto rozhodnutia predložením nových dôkazov v súlade s článkom 9 ods. 1. Žiadosť o prehodnotenie je neprípustná, ak sa konanie proti rozhodnutiu začalo v súlade s článkom 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo ak sa predseda domnieva, že nové predložené dôkazy nie sú dostatočne opodstatnené na to, aby bolo prehodnotenie povolené. Pozmeňujúci návrh 7 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 9 Článok 9 Článok 9 Imunitné konanie Imunitné konanie 1.  Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi príslušný organ členského štátu, alebo každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu výsad a imunít, sa oznámi plénu a postúpi gestorskému výboru. 1.  Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi príslušný organ členského štátu, alebo každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu výsad a imunít, sa oznámi plénu a postúpi gestorskému výboru. Poslanec alebo bývalý poslanec môže byť zastúpený iným poslancom. Žiadosť nemôže byť predložená iným poslancom bez súhlasu dotknutého poslanca. 1a.   So súhlasom dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca môže žiadosť predložiť iný poslanec, ktorému sa umožní zastupovať dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca vo všetkých fázach postupu. Poslanec, ktorý zastupuje dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca, sa nezúčastňuje na rozhodnutiach prijatých výborom. 2.  Gestorský výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu výsad a imunity. 2.  Gestorský výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu výsad a imunity. 3.  Gestorský výbor pripraví návrh odôvodneného rozhodnutia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu výsad a imunity. 3.  Gestorský výbor pripraví návrh odôvodneného rozhodnutia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu výsad a imunity. Pozmeňujúce návrhy sú neprípustné. Ak sa návrh zamietne, za prijaté sa považuje rozhodnutie s opačným významom. 4.  Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií alebo vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. 4.  Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií alebo vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. 5.  Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý, tento poslanec môže predložiť všetky dokumenty alebo iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité, a môže sa nechať zastupovať iným poslancom. 5.  Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý a tento poslanec môže predložiť všetky dokumenty alebo iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité. Poslanec nie je prítomný na rozpravách týkajúcich sa žiadosti o zbavenie alebo ochranu jeho imunity s výnimkou samotného vypočutia. Poslanec nie je prítomný na rozpravách týkajúcich sa žiadosti o zbavenie alebo ochranu jeho imunity s výnimkou samotného vypočutia. Predseda výboru pozve poslanca na vypočutie a oznámi mu dátum a čas. Poslanec sa môže vzdať práva na vypočutie. Predseda výboru pozve poslanca na vypočutie a oznámi mu dátum a čas. Poslanec sa môže vzdať práva na vypočutie. Ak sa poslanec nezúčastní na vypočutí na základe tohto pozvania, predpokladá sa, že sa vzdal práva na vypočutie, ak nepožiadal o ospravedlnenie z vypočutia v navrhovaný deň a čas s uvedením dôvodov. Predseda výboru rozhodne, či sa takejto žiadosti o ospravedlnenie vzhľadom na uvedené dôvody vyhovie, pričom v tejto veci nie je prípustné odvolanie. Ak sa poslanec nezúčastní na vypočutí na základe tohto pozvania, predpokladá sa, že sa vzdal práva na vypočutie, ak nepožiadal o ospravedlnenie z vypočutia v navrhovaný deň a čas s uvedením dôvodov. Predseda výboru rozhodne, či sa takejto žiadosti o ospravedlnenie vzhľadom na uvedené dôvody vyhovie, pričom v tejto veci nie je prípustné odvolanie. Ak predseda výboru žiadosti o ospravedlnenie vyhovie, pozve poslanca na vypočutie v iný deň a čas. Ak sa poslanec nedostaví na vypočutie ani na základe druhého pozvania, postup pokračuje bez vypočutia poslanca. V takomto prípade sa už nevyhovie žiadnej ďalšej žiadosti o ospravedlnenie alebo vypočutie. Ak predseda výboru žiadosti o ospravedlnenie vyhovie, pozve poslanca na vypočutie v iný deň a čas. Ak sa poslanec nedostaví na vypočutie ani na základe druhého pozvania, postup pokračuje bez vypočutia poslanca. V takomto prípade sa už nevyhovie žiadnej ďalšej žiadosti o ospravedlnenie alebo vypočutie. 6.  Ak je žiadosť o zbavenie imunity založená na viacerých obvineniach, každé z nich môže byť predmetom samostatného rozhodnutia. V správe výboru sa môže vo výnimočných prípadoch navrhnúť, aby sa zbavenie imunity výhradne vzťahovalo na trestné konanie a aby bol poslanec až do vynesenia konečného rozsudku chránený pred každou formou zadržania, vyšetrovacej väzby alebo iným opatrením, ktoré by mu bránilo vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho mandátu. 6.  Ak je žiadosť o zbavenie alebo ochranu imunity založená na viacerých obvineniach, každé z nich môže byť predmetom samostatného rozhodnutia. V správe výboru sa môže vo výnimočných prípadoch navrhnúť, aby sa zbavenie alebo ochrana imunity výhradne vzťahovali na trestné konanie a aby bol poslanec až do vynesenia konečného rozsudku chránený pred každou formou zadržania, vyšetrovacej väzby alebo iným opatrením, ktoré by mu bránilo vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho mandátu. 7.  Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu. 7.  Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu. 8.  Správa výboru sa zaradí na začiatok programu prvého rokovania nasledujúceho po jej predložení. K návrhu (návrhom) rozhodnutia nemôže byť predložený žiadny pozmeňujúci návrh. 8.  Návrh rozhodnutia výboru sa zaradí do programu prvého rokovania nasledujúceho po jeho predložení. K takémuto návrhu nemôže byť predložený žiadny pozmeňujúci návrh. Rozprava sa obmedzí na dôvody za a proti každému návrhu na zbavenie či ponechanie imunity alebo na ochranu výsady či imunity. Rozprava sa obmedzí na dôvody za a proti každému návrhu na zbavenie či ponechanie imunity alebo na ochranu výsady či imunity. Bez toho, aby bol dotknutý článok 164, poslanec, o ktorého výsady alebo imunity ide, nemôže vystúpiť v rozprave. Bez toho, aby bol dotknutý článok 164, poslanec, o ktorého výsady alebo imunity ide, nemôže vystúpiť v rozprave. Návrh (návrhy) rozhodnutia obsiahnuté v správe sa zaradia do prvého hlasovania nasledujúceho po rozprave. Návrh (návrhy) rozhodnutia obsiahnuté v správe sa zaradia do prvého hlasovania nasledujúceho po rozprave. Po tom, ako Parlament posúdil záležitosť, hlasuje osobitne o každom návrhu uvedenom v správe. Ak je niektorý návrh zamietnutý, za prijaté sa považuje rozhodnutie opačného významu. Po tom, ako Parlament posúdil záležitosť, hlasuje osobitne o každom návrhu uvedenom v správe. Ak je niektorý návrh zamietnutý, za prijaté sa považuje rozhodnutie opačného významu. 9.  Predseda ihneď oznámi rozhodnutie Parlamentu dotknutému poslancovi a dotknutému príslušnému orgánu členského štátu so žiadosťou, aby bol informovaný o vývoji príslušného konania a prípadných súdnych rozhodnutiach, ktoré z neho vzídu. Keď predseda takéto informácie získa, postúpi ich Parlamentu spôsobom, ktorý uzná za najvhodnejší, ak je to potrebné, po porade s príslušným výborom. 9.  Predseda ihneď oznámi rozhodnutie Parlamentu dotknutému poslancovi a dotknutému príslušnému orgánu členského štátu so žiadosťou, aby bol informovaný o vývoji príslušného konania a prípadných súdnych rozhodnutiach, ktoré z neho vzídu. Keď predseda takéto informácie získa, postúpi ich Parlamentu spôsobom, ktorý uzná za najvhodnejší, ak je to potrebné, po porade s príslušným výborom. 10.  Výbor prerokúva tieto záležitosti a zaobchádza s prijatými dokumentmi s čo najväčším utajením. 10.  Výbor prerokúva tieto záležitosti a zaobchádza s prijatými dokumentmi s čo najväčším utajením. Výbor posudzuje žiadosti týkajúce sa konaní o imunite vždy za zatvorenými dverami. 11.  Výbor po porade s členskými štátmi môže zostaviť orientačný zoznam orgánov členských štátov, ktoré sú oprávnené predložiť žiadosť o zbavenie poslanca imunity. 11.  Parlament preskúma len žiadosti o zbavenie poslanca imunity, ktoré mu predložili justičné orgány alebo stále zastúpenia členských štátov. 12.  Výbor vypracuje zásady uplatňovania tohto článku. 12.  Výbor vypracuje zásady uplatňovania tohto článku. 13.  Všetky otázky týkajúce sa rozsahu výsad a imunít poslancov predložené zo strany príslušného orgánu sa preskúmajú v súlade s hore uvedenými ustanoveniami. 13.  Všetky otázky týkajúce sa rozsahu výsad a imunít poslancov predložené zo strany príslušného orgánu sa preskúmajú v súlade s hore uvedenými ustanoveniami. Pozmeňujúci návrh 8 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 10 Článok 10 vypúšťa sa Vykonávanie štatútu poslancov Parlament prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu a každú jeho úpravu na základe návrhu gestorského výboru. Článok 150 ods. 1 sa použije primerane. Predsedníctvo zodpovedá za uplatňovanie týchto pravidiel a na základe ročného rozpočtu rozhoduje o finančnom krytí. Pozmeňujúce návrhy 9 a 314 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 11 Článok 11 Článok 11 Finančné záujmy poslancov, pravidlá správania, povinný register transparentnosti a prístup do Parlamentu Finančné záujmy poslancov a pravidlá správania 1.  Parlament stanovuje pravidlá upravujúce transparentnosť finančných záujmov poslancov formou kódexu správania, ktorý schvaľuje väčšina jeho poslancov v súlade s článkom 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ktorý tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku. 1.  Parlament stanovuje pravidlá upravujúce transparentnosť finančných záujmov poslancov formou kódexu správania, ktorý schvaľuje väčšina jeho poslancov a ktorý tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku1. Pravidlá správania nesmú žiadnym spôsobom poškodiť alebo obmedziť poslanca pri výkone jeho mandátu alebo súvisiacej politickej či inej činnosti. Pravidlá správania nesmú inak poškodiť alebo obmedziť poslanca pri výkone jeho mandátu alebo súvisiacej politickej či inej činnosti. 1a.   Poslanci by sa  mali systematicky držať zásady stretávať sa iba so zástupcami záujmových skupín, ktorí sa zaregistrovali v registri transparentnosti1a. 2.  Správanie poslancov je založené na vzájomnej úcte, hodnotách a princípoch ustanovených v základných zmluvách Európskej únie, rešpektuje dôstojnosť Parlamentu a nenarúša riadny priebeh parlamentnej činnosti ani pokojnú atmosféru vo všetkých priestoroch Parlamentu. Poslanci dodržiavajú pravidlá Parlamentu o zaobchádzaní s dôvernými informáciami. 2.  Správanie poslancov je založené na vzájomnej úcte, hodnotách a princípoch ustanovených v zmluvách, a najmä v Charte základných práv, a rešpektuje dôstojnosť Parlamentu. Okrem toho nenarúša riadny priebeh parlamentnej činnosti, zachovanie bezpečnosti a poriadku v priestoroch Parlamentu ani fungovanie jeho vybavenia. Počas parlamentných rozpráv sa poslanci zdržia hanlivého, rasistického alebo xenofóbneho vyjadrovania alebo správania, ani nevyvesia transparenty. Poslanci dodržiavajú pravidlá Parlamentu o zaobchádzaní s dôvernými informáciami. Nedodržiavanie týchto noriem a pravidiel môže viesť k použitiu opatrení v súlade s článkami 165, 166 a 167. Nedodržiavanie týchto noriem a pravidiel môže viesť k použitiu opatrení v súlade s článkami 165, 166 a 167. 3.  Použitie tohto článku v žiadnom prípade nebráni živým parlamentným diskusiám ani slobode prejavu poslancov. 3.  Použitie tohto článku inak nebráni živým parlamentným diskusiám ani slobode prejavu poslancov. Je založené na plnom dodržiavaní výsadných práv poslancov, ktoré sú vymedzené v primárnom práve a štatúte poslancov. Je založené na plnom dodržiavaní výsadných práv poslancov, ktoré sú vymedzené v primárnom práve a štatúte poslancov. Opiera sa o princíp transparentnosti a zaručuje, že s každým príslušným ustanovením v tejto veci budú poslanci, ktorí sú jednotlivo informovaní o svojich právach a povinnostiach, oboznámení. Opiera sa o princíp transparentnosti a zaručuje, že s každým príslušným ustanovením v tejto veci budú poslanci, ktorí sú jednotlivo informovaní o svojich právach a povinnostiach, oboznámení. 3a.   Ak osoba, ktorú zamestnáva poslanec, alebo iná osoba, ktorej poslanec umožnil vstup do priestorov Parlamentu alebo prístup k vybaveniu Parlamentu, nedodržiava pravidlá správania stanovené v odseku 2, dotknutému poslancovi môžu byť prípadne uložené sankcie stanovené v článku 166. 4.  Na začiatku každého volebného obdobia Parlamentu kvestori určia maximálny počet asistentov, ktorých môže každý poslanec zaregistrovať (akreditovaní asistenti). 4.  Kvestori určia maximálny počet asistentov, ktorých môže každý poslanec zaregistrovať. 5.   Za vydávanie preukazov oprávňujúcich na dlhodobý vstup osobám, ktoré nie sú zamestnané v inštitúciách Európskej únie, zodpovedajú kvestori. Platnosť týchto preukazov oprávňujúcich na vstup je maximálne jeden rok, pričom ich možno obnoviť. Spôsoby používania týchto preukazov určuje Predsedníctvo. Tieto preukazy oprávňujúce na vstup možno vydávať: osobám, ktoré sú zaregistrované v registri transparentnosti alebo ktoré zastupujú organizácie v ňom zaregistrované či pracujú pre takéto organizácie, pričom však registráciou automaticky nevzniká nárok na získanie preukazov oprávňujúcich na vstup; osobám, ktoré chcú pravidelne vstupovať do priestorov Parlamentu, ale nevzťahuje sa na nich dohoda o zriadení registra transparentnosti; miestnym asistentom poslancov, ako aj osobám, ktoré pomáhajú členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov. 6.   Osoby zaregistrované v registri transparentnosti majú v rámci svojich vzťahov s Parlamentom povinnosť dodržiavať: kódex správania pripojený k dohode; postupy a ďalšie povinnosti stanovené v dohode; ako aj ustanovenia tohto článku, ako aj ustanovenia upravujúce jeho uplatňovanie. 7.   Kvestori stanovia, do akej miery sa vzťahuje kódex správania na osoby, ktoré sú držiteľmi preukazu oprávňujúceho na dlhodobý vstup, ale na ktoré sa nevzťahuje dohoda. 8.   Preukaz oprávňujúci na vstup sa odoberie na základe odôvodneného rozhodnutia kvestorov v týchto prípadoch: výmaz z registra transparentnosti, ak odobratiu nebránia závažné dôvody, vážne zanedbanie povinností stanovených v odseku 6. 9.   Predsedníctvo prijme na základe návrhu generálneho tajomníka opatrenia potrebné na účely zavedenia registra transparentnosti v súlade s ustanoveniami dohody o zriadení tohto registra. Ustanovenia upravujúce uplatňovanie odsekov 5 až 8 sú uvedené v prílohe. 10.  Kódex správania a práva a výsady bývalých poslancov upraví Predsedníctvo rozhodnutím, pričom nesmie zaviesť rozdielne zaobchádzanie s bývalými poslancami. 10.  Kódex správania a práva a výsady bývalých poslancov upraví Predsedníctvo rozhodnutím, pričom nesmie zaviesť rozdielne zaobchádzanie s bývalými poslancami. __________________ __________________ 1 Pozri prílohu I. 1 Pozri prílohu I. 1a Register zriadený dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o registri transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie (Ú. v. EÚ L 277, 19.9.2014, s. 11). 2 Register zriadený na základe dohody medzi Parlamentom a Komisiou o zriadení registra transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie (pozri prílohu IX časť B). 3 Pozri prílohu IX časť B. 4 Pozri prílohu 3 k dohode, ktorá sa nachádza v prílohe IX časť B. 5 Pozri prílohu IX časť A. Pozmeňujúci návrh 10 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 12 Článok 12 Článok 12 Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) Spoločné pravidlá stanovené medziinštitucionálnou dohodou z 25. mája 1999 o vnútorných vyšetrovaniach vedených Európskym úradom na boj proti podvodom (OLAF), ktoré zahŕňajú opatrenia potrebné pre hladký priebeh vyšetrovaní vedených úradom, platia v Parlamente v súlade s rozhodnutím Parlamentu, ktoré tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku. Spoločné pravidlá stanovené medziinštitucionálnou dohodou z 25. mája 1999 o vnútorných vyšetrovaniach vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktoré zahŕňajú opatrenia potrebné na hladký priebeh vyšetrovaní vedených úradom, platia v Parlamente v súlade s rozhodnutím Parlamentu z 18. novembra 1999 o podmienkach pre vnútorné vyšetrovanie v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a akejkoľvek nezákonnej činnosti, ktorá poškodzuje záujmy Spoločenstva. __________________ 6 Pozri prílohu XI. Pozmeňujúci návrh 11 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 13 Článok 13 Článok 13 Pozorovatelia Pozorovatelia 1.  Ak bola podpísaná zmluva o pristúpení štátu k Európskej únii, predseda môže po získaní súhlasu Konferencie predsedov vyzvať parlament pristupujúceho členského štátu, aby spomedzi svojich členov určil počet pozorovateľov zodpovedajúci počtu budúcich miest pridelených tomuto štátu v Európskom parlamente. 1.  Ak bola podpísaná zmluva o pristúpení štátu k Európskej únii, predseda môže po získaní súhlasu Konferencie predsedov vyzvať parlament pristupujúceho členského štátu, aby spomedzi svojich členov určil počet pozorovateľov zodpovedajúci počtu budúcich miest pridelených tomuto štátu v Európskom parlamente. 2.  Títo pozorovatelia sa až do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení zúčastňujú na rokovaniach Parlamentu a majú právo vystupovať vo výboroch a politických skupinách. Nemajú právo hlasovať ani kandidovať na funkcie v rámci Parlamentu. Ich účasť nemá na rokovania Parlamentu žiadny právny účinok. 2.  Títo pozorovatelia sa až do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení zúčastňujú na rokovaniach Parlamentu a majú právo vystupovať vo výboroch a politických skupinách. Nemajú právo hlasovať ani kandidovať na funkcie v rámci Parlamentu ani zastupovať Parlament navonok. Ich účasť nemá na rokovania Parlamentu žiadny právny účinok. 3.  Pokiaľ ide o využívanie vybavenia Parlamentu a náhrady za výdavky vzniknuté v dôsledku činností vykonávaných v úlohe pozorovateľov, ich postavenie je rovnaké ako postavenie poslancov Parlamentu. 3.  Pokiaľ ide o využívanie vybavenia Parlamentu a náhrady za cestovné a pobytové výdavky vzniknuté v dôsledku činností vykonávaných v úlohe pozorovateľov, ich postavenie je rovnaké ako postavenie poslancov Parlamentu. Pozmeňujúci návrh 12 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 14 Článok 14 Článok 14 Dočasný predseda Dočasný predseda 1.  Rokovaniu podľa článku 146 ods. 2 a každému inému rokovaniu, ktoré sa koná z dôvodu voľby predsedu a Predsedníctva, predsedá až do zvolenia nového predsedu odchádzajúci predseda, alebo v prípade jeho neprítomnosti odchádzajúci podpredseda, v tomto poradí, alebo v prípade ich neprítomnosti, poslanec s najdlhším výkonom funkcie. 1.  Rokovaniu podľa článku 146 ods. 2 a každému inému rokovaniu, ktoré sa koná z dôvodu voľby predsedu a Predsedníctva, predsedá až do zvolenia nového predsedu odchádzajúci predseda, alebo v prípade jeho neprítomnosti odchádzajúci podpredseda, v tomto poradí, alebo v prípade ich neprítomnosti, poslanec s najdlhším výkonom funkcie. 2.  Počas predsedníctva poslanca, ktorý dočasne predsedá na základe odseku 1, sa rokuje len o záležitostiach, ktoré sa týkajú voľby predsedu alebo preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca. 2.  Počas predsedníctva poslanca, ktorý dočasne predsedá na základe odseku 1, sa rokuje len o záležitostiach, ktoré sa týkajú voľby predsedu alebo preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca v súlade s článkom 3 ods. 2 druhým pododsekom. Ak sa počas jeho predsedníctva nastolí akákoľvek iná záležitosť týkajúca sa preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca, pridelí sa gestorskému výboru. Poslanec, ktorý dočasne predsedá na základe odseku 1, vykonáva právomoci predsedu uvedené v článku 3 ods. 2 druhý pododsek. Ak sa počas jeho predsedníctva nastolí akákoľvek iná záležitosť týkajúca sa preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca, pridelí sa výboru, v ktorého pôsobnosti je preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca. Pozmeňujúce návrhy 13 a 383 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 15 Článok 15 Článok 15 Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia 1.  Predseda, podpredsedovia a kvestori sú volení v tajnom hlasovaní v súlade s článkom 182. Návrhy kandidátov sa predkladajú len s ich súhlasom. Návrhy kandidátov môže predložiť iba politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov. Ak počet kandidátov neprevyšuje počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, môžu byť kandidáti zvolení aklamáciou. 1.  Predseda a následne podpredsedovia a kvestori sú volení v tajnom hlasovaní v súlade s článkom 182. Návrhy kandidátov sa predkladajú len s ich súhlasom a môže ich predložiť iba politická skupina alebo najmenej 40 poslancov. Nové návrhy kandidátov sa môžu odovzdávať pred každým hlasovaním. Ak počet kandidátov neprevyšuje počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, kandidáti sa volia aklamáciou, pokiaľ aspoň jedna pätina všetkých poslancov Parlamentu nebude vyžadovať tajné hlasovanie. V prípade, že viac ako jeden funkcionár má byť zvolený v jednom kole hlasovania, hlasovací lístok je platný, ak bolo odovzdaných viac ako 50 % možných hlasov. Ak má byť nahradený len jeden podpredseda a je len jeden kandidát, tento môže byť zvolený aklamáciou. Predseda má právomoc rozhodnúť, či sa voľba bude konať aklamáciou alebo tajným hlasovaním. Zvolený kandidát zaujme miesto podpredsedu, ktorého nahradil, podľa jeho prednostného poradia. 2.  Pri voľbách predsedu, podpredsedov a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba celkového spravodlivého zastúpenia jednotlivých členských štátov a politických názorov. 2.  Pri voľbách predsedu, podpredsedov a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba celkového spravodlivého zastúpenia politických názorov, ako aj rodového a geografického zastúpenia. Pozmeňujúci návrh 14 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 16 Článok 16 Článok 16 Voľba predsedu – otvárací prejav Voľba predsedu – otvárací prejav 1.  Predseda sa volí ako prvý. Návrhy kandidátov sa pred každým kolom hlasovania predkladajú poslancovi, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, ktorý ich predkladá Parlamentu. Ak ani po troch kolách hlasovania žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, obmedzí sa štvrté kolo na tých dvoch poslancov, ktorí získali najväčší počet hlasov v treťom kole. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát. 1.  Návrhy kandidátov na predsedu sa predkladajú poslancovi, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, ktorý ich predkladá Parlamentu. Ak ani po troch kolách hlasovania žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, štvrté kolo sa odchylne od článku 15 ods. 1 obmedzí na tých dvoch poslancov, ktorí získali najväčší počet hlasov v treťom kole. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát. 2.  Ihneď po zvolení predsedu uvoľní poslanec, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, predsednícke kreslo. Iba zvolený predseda môže predniesť otvárací prejav. 2.  Ihneď po zvolení predsedu uvoľní poslanec, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, predsednícke kreslo. Iba zvolený predseda môže predniesť otvárací prejav. Pozmeňujúci návrh 15 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 17 Článok 17 Článok 17 Voľba podpredsedov Voľba podpredsedov 1.  Po zvolení predsedu sa volia podpredsedovia, a to za použitia jedného hlasovacieho lístka. Z kandidátov, ktorí v prvom kole volieb získajú nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, je najviac štrnásť kandidátov vyhlásených za zvolených v poradí podľa počtu získaných hlasov. Ak je počet zvolených kandidátov nižší ako počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, uskutoční sa na obsadenie zostávajúcich miest druhé kolo volieb za rovnakých podmienok. Ak je potrebné vykonať tretie kolo volieb, postačí na obsadenie zostávajúcich funkcií relatívna väčšina. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát. 1.  Po zvolení predsedu sa volia podpredsedovia, a to za použitia jedného kola hlasovania. Z kandidátov, ktorí v prvom kole volieb získajú nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, je najviac štrnásť kandidátov vyhlásených za zvolených v poradí podľa počtu získaných hlasov. Ak je počet zvolených kandidátov nižší ako počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, uskutoční sa na obsadenie zostávajúcich miest druhé kolo volieb za rovnakých podmienok. Ak je potrebné vykonať tretie kolo volieb, postačí na obsadenie zostávajúcich funkcií relatívna väčšina. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát. Aj keď sa tento článok na rozdiel od článku 16 ods. 1 výslovne nezmieňuje o nových návrhoch kandidátov medzi jednotlivými kolami voľby podpredsedov, takáto možnosť sa pripúšťa, keďže Parlament ako suverénny orgán musí mať možnosť zvážiť každý možný návrh kandidáta, najmä preto, že absencia takejto možnosti by mohla zabrániť plynulému priebehu volieb. 2.  S výnimkou ustanovení článku 20 ods. 1 sa prednostné poradie podpredsedov určí podľa poradia, v akom boli zvolení, a v prípade rovnosti hlasov podľa veku. 2.  S výnimkou ustanovení článku 20 ods. 1 sa prednostné poradie podpredsedov určí podľa poradia, v akom boli zvolení, a v prípade rovnosti hlasov podľa veku. Ak sa voľba podpredsedov uskutočnila aklamáciou, pristúpi sa k tajnému hlasovaniu s cieľom určiť ich prednostné poradie. Ak sa voľba podpredsedov uskutočnila aklamáciou, pristúpi sa k tajnému hlasovaniu s cieľom určiť ich prednostné poradie. Pozmeňujúci návrh 16 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 18 Článok 18 Článok 18 Voľba kvestorov Voľba kvestorov Po voľbe podpredsedov zvolí Parlament piatich kvestorov. Parlament volí piatich kvestorov rovnakým postupom, aký sa použil pri voľbe podpredsedov. Pri voľbe kvestorov sa použije rovnaký postup ako pri voľbe podpredsedov. Pozmeňujúci návrh 17 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 19 Článok 19 Článok 19 Funkčné obdobie funkcionárov Parlamentu Funkčné obdobie funkcionárov Parlamentu 1.  Funkčné obdobie predsedu, podpredsedov a kvestorov je dva a pol roka. 1.  Funkčné obdobie predsedu, podpredsedov a kvestorov je dva a pol roka. Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si až do konca svojho dvaapolročného funkčného obdobia funkciu, ktorú zastáva v Predsedníctve alebo v kolégiu kvestorov. Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si až do konca svojho dvaapolročného funkčného obdobia funkciu, ktorú zastáva v Predsedníctve alebo ako kvestor. 2.  Ak sa uvoľní niektorá z týchto funkcií pred uplynutím funkčného obdobia, zvolený poslanec vykonáva funkciu iba do konca funkčného obdobia svojho predchodcu. 2.  Ak sa uvoľní niektorá z týchto funkcií pred uplynutím funkčného obdobia, zvolený poslanec vykonáva funkciu iba do konca funkčného obdobia svojho predchodcu. Pozmeňujúci návrh 18 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 20 Článok 20 Článok 20 Uvoľnené funkcie Uvoľnené funkcie 1.  Ak je potrebné nahradiť predsedu, podpredsedu alebo kvestora, jeho nástupca sa zvolí v súlade s prechádzajúcimi ustanoveniami. 1.  Ak je potrebné nahradiť predsedu, podpredsedu alebo kvestora, jeho nástupca sa zvolí v súlade s prechádzajúcimi ustanoveniami. Novozvolený podpredseda zaujme miesto svojho predchodcu podľa jeho prednostného poradia. Novozvolený podpredseda zaujme miesto svojho predchodcu podľa jeho prednostného poradia. 2.  Ak sa uvoľní funkcia predsedu, vykonáva funkciu predsedu až do zvolenia nového predsedu prvý podpredseda. 2.  Ak sa uvoľní funkcia predsedu, vykonáva funkciu predsedu až do zvolenia nového predsedu podpredseda určený podľa prednostného poradia. Pozmeňujúci návrh 19 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 22 Článok 22 Článok 22 Pôsobnosť predsedu Pôsobnosť predsedu 1.  Predseda riadi všetky činnosti Parlamentu a jeho orgánov v súlade s podmienkami stanovenými týmto rokovacím poriadkom. Má všetky právomoci potrebné na to, aby predsedal rokovaniam Parlamentu a zabezpečil ich riadny priebeh. 1.  Predseda riadi všetky činnosti Parlamentu a jeho orgánov v súlade s týmto rokovacím poriadkom. Má všetky právomoci potrebné na to, aby predsedal rokovaniam Parlamentu a zabezpečil ich riadny priebeh. Toto ustanovenie sa môže vykladať v tom zmysle, že právomoci udelené týmto článkom zahŕňajú právomoc zamedziť nadmernému predkladaniu návrhov ako sú procedurálne námietky, procedurálne návrhy, vysvetlenia hlasovania a žiadosti o oddelené hlasovanie, hlasovanie po častiach či hlasovanie podľa mien, ak je predseda presvedčený o tom, že tieto návrhy sú zjavne zamerané na predlžované a vážne marenie postupov v pléne alebo práv ostatných poslancov, a spôsobia takéto marenie. Právomoci udelené týmto ustanovením zahŕňajú právomoc zaradiť texty do hlasovania v inom poradí, ako bolo určené v dokumente, o ktorom sa má hlasovať. Podobne ako podľa článku 174 ods. 7 môže predseda najprv požiadať plénum o súhlas. 2.  Predseda otvára, prerušuje a ukončuje rokovania, rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov, o otázkach pre Radu a Komisiu a o súlade správ s týmto rokovacím poriadkom. Predseda tiež zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku, zachovanie poriadku v rokovacej sále, udeľuje slovo, ukončuje rozpravu, predkladá veci na hlasovanie, a prideľuje výborom všetky oznámenia, ktoré sa ich týkajú. 2.  Predseda otvára, prerušuje a ukončuje rokovania, rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov a iných textoch predložených na hlasovanie, ako aj o prípustnosti parlamentných otázok. Predseda tiež zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku, zachovanie poriadku v rokovacej sále, udeľuje slovo, ukončuje rozpravu, predkladá veci na hlasovanie, oznamuje výsledky hlasovania a prideľuje výborom všetky oznámenia, ktoré sa ich týkajú. 3.  Predseda môže vystúpiť v rozprave iba s cieľom zhrnúť rozpravu alebo napomenúť rečníka. Ak sa chce sám zúčastniť rozpravy, musí uvoľniť predsednícke kreslo, a to až do ukončenia rozpravy. 3.  Predseda môže vystúpiť v rozprave iba s cieľom zhrnúť rozpravu alebo napomenúť rečníka. Ak sa chce sám zúčastniť rozpravy, musí uvoľniť predsednícke kreslo, a to až do ukončenia rozpravy. 4.  Predseda zastupuje Parlament v medzinárodných vzťahoch, pri slávnostných príležitostiach a v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach. Predseda môže tieto právomoci delegovať. 4.  Predseda zastupuje Parlament v medzinárodných vzťahoch, pri slávnostných príležitostiach a v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach. Predseda môže tieto právomoci delegovať. 4a.   Predseda je zodpovedný za bezpečnosť a nenarušiteľnosť priestorov Parlamentu. Pozmeňujúci návrh 20 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 23 Článok 23 Článok 23 Pôsobnosť podpredsedov Pôsobnosť podpredsedov 1.  Ak je predseda neprítomný alebo nespôsobilý vykonávať funkciu, alebo ak sa chce zúčastniť rozpravy v súlade s článkom 22 ods. 3, zastúpi ho jeden z podpredsedov v súlade s článkom 17 ods. 2. 1.  Ak je predseda neprítomný alebo nespôsobilý vykonávať funkciu, alebo ak sa chce zúčastniť rozpravy v súlade s článkom 22 ods. 3, zastúpi ho jeden z podpredsedov v súlade s článkom 17 ods. 2. 2.  Podpredsedovia tiež vykonávajú pôsobnosť podľa článku 25, článku 27 ods. 3 a 5 a článku 71 ods. 3. 2.  Podpredsedovia tiež vykonávajú pôsobnosť podľa článku 25, článku 27 ods. 3 a 5 a článku 71 ods. 3. 3.  Predseda môže svoju pôsobnosť , napríklad zastupovanie Parlamentu na niektorých slávnostiach alebo aktoch, delegovať na podpredsedov. Predseda môže najmä určiť podpredsedu, ktorý sa má ujať jeho úloh podľa článku 130 ods. 2 a prílohy II ods. 3. 3.  Predseda môže svoju pôsobnosť , napríklad zastupovanie Parlamentu na niektorých slávnostiach alebo aktoch, delegovať na podpredsedov. Predseda môže najmä určiť podpredsedu, ktorý sa má ujať jeho úloh podľa článku 129 a článku 130 ods. 2. Pozmeňujúci návrh 21 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 25 Článok 25 Článok 25 Pôsobnosť Predsedníctva Pôsobnosť Predsedníctva 1.  Predsedníctvo vykonáva pôsobnosť, ktorá mu vyplýva z rokovacieho poriadku. 1.  Predsedníctvo vykonáva pôsobnosť, ktorá mu vyplýva z rokovacieho poriadku. 2.  Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa vnútornej organizácie Parlamentu, jeho sekretariátu a orgánov. 2.  Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa vnútornej organizácie Parlamentu, jeho sekretariátu a orgánov. 3.  Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa poslancov na návrh generálneho tajomníka alebo politickej skupiny. 3.  Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa poslancov na návrh generálneho tajomníka alebo politickej skupiny. 4.  Predsedníctvo rozhoduje o záležitostiach, ktoré sa týkajú priebehu rokovaní. 4.  Predsedníctvo rozhoduje o záležitostiach, ktoré sa týkajú priebehu rokovaní. Medzi záležitosti týkajúce sa priebehu rokovaní patria otázky správania sa poslancov vo všetkých priestoroch Parlamentu. 5.  Predsedníctvo prijíma predpisy podľa článku 35, ktoré sa týkajú nezaradených poslancov. 5.  Predsedníctvo prijíma predpisy podľa článku 35, ktoré sa týkajú nezaradených poslancov. 6.  Predsedníctvo rozhoduje o organizačnej štruktúre sekretariátu a prijíma predpisy, ktoré sa týkajú administratívnych a finančných pomerov úradníkov a iných zamestnancov. 6.  Predsedníctvo rozhoduje o organizačnej štruktúre sekretariátu a prijíma predpisy, ktoré sa týkajú administratívnych a finančných pomerov úradníkov a iných zamestnancov. 7.  Predsedníctvo zostavuje predbežný návrh odhadu rozpočtu Parlamentu. 7.  Predsedníctvo zostavuje predbežný návrh odhadu rozpočtu Parlamentu. 8.  Predsedníctvo vydáva usmernenia pre kvestorov podľa článku 28. 8.  Predsedníctvo vydáva usmernenia pre kvestorov a môže od nich požadovať, aby vykonávali určité úlohy. 9.  Do pôsobnosti Predsedníctva patrí udeľovanie povolení na konanie schôdzí výborov mimo obvyklých rokovacích miest, ako aj na vypočutia a na študijné a informačné služobné cesty spravodajcov. 9.  Do pôsobnosti Predsedníctva patrí udeľovanie povolení na konanie schôdzí alebo služobných ciest výborov mimo obvyklých rokovacích miest, ako aj na vypočutia a študijné a informačné služobné cesty spravodajcov. Ak sa na konanie takejto schôdze udelí povolenie, stanovia sa jazykové opatrenia podľa úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia a náhradníci dotknutého výboru. Ak sa na konanie takejto schôdze alebo služobnej cesty udelí povolenie, stanovia sa jazykové opatrenia podľa etického kódexu viacjazyčnosti prijatého Predsedníctvom. Platí to rovnako pre delegácie. Rovnako sa postupuje v prípade delegácií, okrem prípadov, keď sa členovia a náhradníci dohodnú inak. 10.  Predsedníctvo vymenuje generálneho tajomníka podľa článku 222. 10.  Predsedníctvo vymenuje generálneho tajomníka podľa článku 222. 11.  Predsedníctvo prijíma vykonávacie predpisy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 o pravidlách upravujúcich politické strany na európskej úrovni a ich financovanie a pri jeho vykonávaní sa ujme úloh, ktoré mu vyplývajú z tohto rokovacieho poriadku. 11.  Predsedníctvo prijíma vykonávacie predpisy k pravidlám upravujúcim politické strany a nadácie na európskej úrovni a ich financovanie. 12.  Predsedníctvo ustanoví pravidlá zaobchádzania s dôvernými informáciami pre Parlament a jeho orgány, funkcionárov a ostatných poslancov, pričom zohľadní všetky medziinštitucionálne dohody uzatvorené v tejto oblasti. Tieto pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a uvedú sa v prílohe k rokovaciemu poriadku. 12.  Predsedníctvo ustanoví pravidlá zaobchádzania s dôvernými informáciami pre Parlament a jeho orgány, funkcionárov a ostatných poslancov, pričom zohľadní všetky medziinštitucionálne dohody uzatvorené v tejto oblasti. Tieto pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie. 13.  Predseda a/alebo Predsedníctvo môže poveriť jedného alebo viacerých členov Predsedníctva všeobecnými alebo konkrétnymi úlohami, ktoré patria do pôsobnosti predsedu a/alebo Predsedníctva. Zároveň sa stanoví spôsob a prostriedky plnenia týchto úloh. 13.  Predseda a/alebo Predsedníctvo môže poveriť jedného alebo viacerých členov Predsedníctva všeobecnými alebo konkrétnymi úlohami, ktoré patria do pôsobnosti predsedu a/alebo Predsedníctva. Zároveň sa stanoví spôsob a prostriedky plnenia týchto úloh. 14.  Predsedníctvo určí dvoch podpredsedov, ktorí sú poverení úlohami vo vzťahoch s národnými parlamentmi. 14.  Predsedníctvo určí dvoch podpredsedov, ktorí sú poverení úlohami vo vzťahoch s národnými parlamentmi. Podpredsedovia pravidelne informujú Konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti. 14a.   Predsedníctvo určí podpredsedu, ktorý je poverený uskutočnením štruktúrovaných konzultácií s európskou občianskou spoločnosťou o najdôležitejších témach. 14b.   Predsedníctvo zodpovedá za uplatňovanie štatútu poslancov a rozhoduje o výške príspevkov na základe ročného rozpočtu. 15.   Po zvolení nového Parlamentu zostáva odstupujúce Predsedníctvo vo funkcii až do prvého rokovania nového Parlamentu. __________________ 7 Pozri prílohu VII časť E. Pozmeňujúci návrh 22 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 26 Článok 26 Článok 26 Zloženie Konferencie predsedov Zloženie Konferencie predsedov 1.  Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín. Predseda politickej skupiny sa môže nechať zastupovať iným členom svojej skupiny. 1.  Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín. Predseda politickej skupiny sa môže nechať zastupovať iným členom svojej skupiny. 2.  Predseda Parlamentu pozve jedného z nezaradených poslancov, aby sa zúčastňoval na schôdzach Konferencie predsedov, bez hlasovacieho práva. 2.  Predseda Parlamentu potom, ako dal nezaradeným poslancom príležitosť vyjadriť ich názory, pozve jedného z nich, aby sa zúčastňoval na schôdzach Konferencie predsedov, bez hlasovacieho práva. 3.  Konferencia predsedov sa snaží dosiahnuť konsenzus v záležitostiach, ktoré sú jej pridelené. 3.  Konferencia predsedov sa snaží dosiahnuť konsenzus v záležitostiach, ktoré sú jej pridelené. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, o záležitosti sa hlasuje, pričom váha hlasu závisí od počtu poslancov v jednotlivých politických skupinách. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, o záležitosti sa hlasuje, pričom váha hlasu závisí od počtu poslancov v jednotlivých politických skupinách. Pozmeňujúce návrhy 23 a 387 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 27 Článok 27 Článok 27 Pôsobnosť Konferencie predsedov Pôsobnosť Konferencie predsedov 1.  Konferencia predsedov vykonáva pôsobnosť, ktorá jej vyplýva z rokovacieho poriadku. 1.  Konferencia predsedov vykonáva pôsobnosť, ktorá jej vyplýva z rokovacieho poriadku. 2.  Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia o organizácii práce Parlamentu a o otázkach týkajúcich sa legislatívneho plánu. 2.  Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia o organizácii práce Parlamentu a o otázkach týkajúcich sa legislatívneho plánu. 3.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s ostatnými orgánmi a inštitúciami Európskej únie a s národnými parlamentmi členských štátov. 3.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s ostatnými orgánmi a inštitúciami Európskej únie a s národnými parlamentmi členských štátov. Rozhodnutia o mandáte a zložení delegácie Parlamentu, ktorá sa má zúčastniť na konzultáciách v Rade a iných inštitúciách Európskej únie o základných otázkach týkajúcich sa rozvoja Európskej únie (postup šerpov), sa prijímajú na základe príslušných pozícií prijatých Parlamentom a s prihliadnutím na rozmanitosť politických názorov zastúpených v Parlamente. Podpredsedovia poverení realizáciou úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi pravidelne informujú Konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti. 4.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s nečlenskými štátmi a s inštitúciami a organizáciami mimo Únie. 4.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s nečlenskými štátmi a s inštitúciami a organizáciami mimo Únie. 5.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí organizovanie štruktúrovaných konzultácií o najdôležitejších témach s európskou občianskou spoločnosťou. To môže zahŕňať uskutočnenie verejných diskusií o otázkach všeobecného európskeho záujmu, na ktorých sa môžu zúčastňovať všetci občania, ktorí majú o ne záujem. Predsedníctvo určí podpredsedu zodpovedného za uskutočňovanie takýchto konzultácií, ktorý o nich informuje Konferenciu predsedov. 5.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí organizovanie štruktúrovaných konzultácií o najdôležitejších témach s európskou občianskou spoločnosťou. To môže zahŕňať uskutočnenie verejných diskusií o otázkach všeobecného európskeho záujmu, na ktorých sa môžu zúčastňovať všetci občania, ktorí majú o ne záujem. Podpredseda zodpovedný za uskutočňovanie takýchto konzultácií pravidelne informuje Konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti. 6.  Konferencia predsedov zostavuje návrh programu schôdze Parlamentu. 6.  Konferencia predsedov zostavuje návrh programu schôdze Parlamentu. 7.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí zloženie a pôsobnosť výborov, vyšetrovacích výborov a spoločných parlamentných výborov, stálych delegácií a delegácií zriadených ad hoc. 7.  Konferencia predsedov predkladá návrhy Parlamentu týkajúce sa zloženia a pôsobnosti výborov, vyšetrovacích výborov, spoločných parlamentných výborov a stálych delegácií. Konferencia predsedov zodpovedá za povoľovanie delegácií zriadených ad hoc. 8.  Konferencia predsedov rozhoduje o zasadacom poriadku v rokovacej sále podľa článku 36. 8.  Konferencia predsedov rozhoduje o zasadacom poriadku v rokovacej sále podľa článku 36. 9.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí udeľovanie povolení na vypracovanie iniciatívnych správ. 9.  Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí udeľovanie povolení na vypracovanie iniciatívnych správ. 10.  Konferencia predsedov predkladá Predsedníctvu návrhy, ktoré sa týkajú administratívnych a rozpočtových záležitostí politických skupín. 10.  Konferencia predsedov predkladá Predsedníctvu návrhy, ktoré sa týkajú administratívnych a rozpočtových záležitostí politických skupín. Pozmeňujúci návrh 24 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 28 Článok 28 Článok 28 Pôsobnosť kvestorov Pôsobnosť kvestorov V súlade s usmerneniami Predsedníctva kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov. V súlade s usmerneniami Predsedníctva kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov, ako aj iné úlohy, ktoré im boli zverené. Pozmeňujúci návrh 25 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 29 Článok 29 Článok 29 Konferencia predsedov výborov Konferencia predsedov výborov 1.  Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných výborov. Konferencia si volí svojho predsedu. 1.  Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných výborov. Konferencia si volí svojho predsedu. V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu konferencie jej najstarší člen alebo, ak ani ten nie je prítomný, jej najstarší prítomný člen. 1a.   V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu konferencie jej najstarší prítomný člen. 2.  Konferencia predsedov výborov môže dávať Konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce výborov a zostavovania programu schôdze Parlamentu. 2.  Konferencia predsedov výborov môže dávať Konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce výborov a zostavovania programu schôdze Parlamentu. 3.  Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov výborov výkonom niektorých úloh. 3.  Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov výborov výkonom niektorých úloh. Pozmeňujúci návrh 26 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 30 Článok 30 Článok 30 Konferencia predsedov delegácií Konferencia predsedov delegácií 1.  Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia si volí svojho predsedu. 1.  Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia si volí svojho predsedu. V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu konferencie jej najstarší člen alebo, ak ani ten nie je prítomný, jej najstarší prítomný člen. 1a.   V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu konferencie jej najstarší prítomný člen. 2.  Konferencia predsedov delegácií môže dávať Konferencii predsedov odporúčania týkajúce sa práce delegácií. 2.  Konferencia predsedov delegácií môže dávať Konferencii predsedov odporúčania týkajúce sa práce delegácií. 3.  Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov delegácií výkonom niektorých úloh. 3.  Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov delegácií výkonom niektorých úloh. Pozmeňujúci návrh 27 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 30 a (nový) Článok 30a Kontinuita funkcie počas obdobia volieb Po zvolení nového Parlamentu zostávajú všetky orgány a držitelia funkcií v odstupujúcom Parlamente vo funkcii až do prvého rokovania nového Parlamentu. Pozmeňujúci návrh 28 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 31 Článok 31 Článok 31 Informačná povinnosť Predsedníctva a Konferencie predsedov Informačná povinnosť Predsedníctva a Konferencie predsedov 1.  Zápisnice Predsedníctva a Konferencie predsedov sa preložia do úradných jazykov, vytlačia a doručia všetkým poslancom a zároveň sa sprístupnia verejnosti. Vo výnimočných prípadoch môže Predsedníctvo alebo Konferencia predsedov o niektorých bodoch zápisnice rozhodnúť inak, a to z dôvodu zachovania dôvernosti podľa článku 4 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001. 1.  Zápisnice Predsedníctva a Konferencie predsedov sa preložia do úradných jazykov a doručia všetkým poslancom a zároveň sa sprístupnia verejnosti. Vo výnimočných prípadoch môže Predsedníctvo alebo Konferencia predsedov o niektorých bodoch zápisnice rozhodnúť inak, a to z dôvodu zachovania dôvernosti podľa článku 4 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001. 2.  Každý poslanec môže položiť otázky týkajúce sa práce Predsedníctva, Konferencie predsedov a kvestorov. Otázky sa predkladajú predsedovi v písomnej forme, oznamujú sa poslancom a uverejňujú sa spolu s odpoveďami na internetovej stránke Parlamentu do tridsiatich dní od ich predloženia. 2.  Každý poslanec môže položiť otázky týkajúce sa plnenia úloh Predsedníctvom, Konferenciou predsedov a kvestormi. Otázky sa predkladajú predsedovi v písomnej forme, oznamujú sa poslancom a uverejňujú sa spolu s odpoveďami na internetovej stránke Parlamentu do tridsiatich dní od ich predloženia. Pozmeňujúci návrh 29 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 32 Článok 32 Článok 32 Utváranie politických skupín Ustanovenie a rozpustenie politických skupín 1.  Poslanci sa môžu združovať do skupín podľa svojej politickej príslušnosti. 1.  Poslanci sa môžu združovať do skupín podľa svojej politickej príslušnosti. Parlament zvyčajne neposudzuje politickú príslušnosť členov skupiny. Utvorením skupiny podľa tohto článku poslanci združení v tejto skupine potvrdzujú, že majú rovnakú politickú príslušnosť. Iba v prípade, ak konkrétni poslanci popierajú svoju politickú príslušnosť, je potrebné, aby Parlament prehodnotil, či bola skupina utvorená v súlade s rokovacím poriadkom. Parlament zvyčajne neposudzuje politickú príslušnosť členov skupiny. Utvorením skupiny podľa tohto článku poslanci združení v tejto skupine potvrdzujú, že majú rovnakú politickú príslušnosť. Iba v prípade, ak konkrétni poslanci popierajú svoju politickú príslušnosť, je potrebné, aby Parlament prehodnotil, či bola skupina utvorená v súlade s rokovacím poriadkom. 2.  Politickú skupinu tvoria poslanci, ktorí boli zvolení aspoň v jednej štvrtine členských štátov. Minimálny počet poslancov potrebný na utvorenie politickej skupiny je dvadsaťpäť. 2.  Politickú skupinu tvoria poslanci, ktorí boli zvolení aspoň v jednej štvrtine členských štátov. Minimálny počet poslancov potrebný na utvorenie politickej skupiny je dvadsaťpäť. 3.  Ak sa počet členov skupiny zníži pod požadovaný prah, môže predseda so súhlasom Konferencie predsedov povoliť, aby skupina existovala až do ďalšej ustanovujúcej schôdze Parlamentu, ak sú splnené tieto podmienky: 3.  Ak sa počet členov skupiny zníži pod jednu z požadovaných prahových hodnôt, môže predseda so súhlasom Konferencie predsedov povoliť, aby skupina existovala až do ďalšej ustanovujúcej schôdze Parlamentu, ak sú splnené tieto podmienky: —  členovia naďalej zastupujú aspoň pätinu členských štátov, —  členovia naďalej zastupujú aspoň pätinu členských štátov, —  skupina existuje dlhšie ako jeden rok. —  skupina existuje dlhšie ako jeden rok. Predseda túto odchýlku nepoužije, ak existujú dostatočné dôkazy, podľa ktorých sa možno domnievať, že dochádza k jej zneužitiu. Predseda túto odchýlku nepoužije, ak existujú dostatočné dôkazy, podľa ktorých sa možno domnievať, že dochádza k jej zneužitiu. 4.  Poslanec môže byť členom iba jednej politickej skupiny. 4.  Poslanec môže byť členom iba jednej politickej skupiny. 5.  Utvorenie politickej skupiny je potrebné oznámiť predsedovi formou vyhlásenia. Toto vyhlásenie musí obsahovať názov skupiny, mená jej členov a zloženie predsedníctva. 5.  Utvorenie politickej skupiny je potrebné oznámiť predsedovi formou vyhlásenia. Toto vyhlásenie musí obsahovať názov skupiny, mená jej členov a zloženie predsedníctva. Vyhlásenie podpíšu všetci členovia skupiny. 6.  Vyhlásenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. 6.  Vyhlásenie sa pripája k zápisnici zo schôdze, na ktorej sa oznámilo ustanovenie politickej skupiny. 6a.   Predseda oznámi ustanovenie politických skupín v Parlamente. Takéto oznámenie má retroaktívnu právnu účinnosť od momentu, keď skupina v súlade s týmto článkom oznámila predsedovi svoje ustanovenie. Predseda oznámi v Parlamente aj rozpustenie politických skupín. Takéto oznámenie nadobudne právny účinok dňom nasledujúcim po dni, keď podmienky na existenciu politickej skupiny už neboli splnené. Pozmeňujúce návrhy 30 a 461 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 33 Článok 33 Článok 33 Činnosť a právne postavenie politických skupín Činnosť a právne postavenie politických skupín 1.  Politické skupiny vykonávajú svoju pôsobnosť ako súčasť činnosti Únie a to vrátane úloh, ktoré im vyplývajú z rokovacieho poriadku. V súlade s organizačnou štruktúrou sekretariátu sa politickým skupinám poskytne sekretariát, administratívne vybavenie a príspevky vyhradené na tento účel v rozpočte Parlamentu. 1.  Politické skupiny vykonávajú svoju pôsobnosť ako súčasť činnosti Únie a to vrátane úloh, ktoré im vyplývajú z rokovacieho poriadku. V súlade s organizačnou štruktúrou sekretariátu sa politickým skupinám poskytne sekretariát, administratívne vybavenie a príspevky vyhradené na tento účel v rozpočte Parlamentu. 1a.   Na začiatku každého volebného obdobia sa Konferencia predsedov usiluje dohodnúť na postupoch, ktoré budú odrážať politickú rozmanitosť Parlamentu vo výboroch a delegáciách a v rozhodovacích orgánoch. 2.  Predsedníctvo stanoví pravidlá upravujúce poskytovanie a využívanie týchto príspevkov a vybavenia a dohľad nad nimi, ako aj pravidlá týkajúce sa delegovania príslušných právomocí na plnenie rozpočtu. 2.  Predsedníctvo so zreteľom na každý návrh predložený Konferenciou predsedov stanoví pravidlá upravujúce poskytovanie a využívanie týchto príspevkov a vybavenia a dohľad nad nimi, ako aj pravidlá týkajúce sa delegovania príslušných právomocí na plnenie rozpočtu a dôsledkov ich nedodržiavania. 3.  Pravidlá stanovia aj administratívne a finančné následky v prípade rozpustenia politickej skupiny. 3.  Pravidlá stanovia aj administratívne a finančné následky v prípade rozpustenia politickej skupiny. Pozmeňujúci návrh 31 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 34 Článok 34 Článok 34 Medziskupiny Medziskupiny 1.  Jednotliví poslanci môžu vytvárať medziskupiny alebo iné neoficiálne zoskupenia s cieľom uskutočňovať neformálne výmeny názorov poslancov rôznych politických skupín o špecifických otázkach. Tieto medziskupiny a zoskupenia tvoria poslanci rôznych parlamentných výborov a ich cieľom je aj podpora kontaktov medzi poslancami a občianskou spoločnosťou. 1.  Jednotliví poslanci môžu vytvárať medziskupiny alebo iné neoficiálne zoskupenia s cieľom uskutočňovať neformálne výmeny názorov poslancov rôznych politických skupín o špecifických otázkach. Tieto medziskupiny a zoskupenia tvoria poslanci rôznych parlamentných výborov a ich cieľom je aj podpora kontaktov medzi poslancami a občianskou spoločnosťou. 2.  Takéto zoskupenia sa nemôžu zúčastňovať na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli viesť k zámene s oficiálnymi činnosťami Parlamentu alebo jeho orgánov. Ak sú dodržané podmienky stanovené v pravidlách, ktorými sa riadi vytvorenie takýchto zoskupení a ktoré prijalo predsedníctvo, politické skupiny môžu uľahčovať ich činnosť tým, že im poskytnú logistickú podporu. 2.  Činnosť takýchto zoskupení musí byť úplne transparentná a zoskupenia sa nemôžu zúčastňovať na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli viesť k zámene s oficiálnymi činnosťami Parlamentu alebo jeho orgánov. Ak sú dodržané podmienky stanovené v pravidlách, ktorými sa riadi vytvorenie takýchto zoskupení a ktoré prijalo predsedníctvo, politické skupiny môžu uľahčovať ich činnosť tým, že im poskytnú logistickú podporu. Tieto zoskupenia sú povinné priznať akúkoľvek podporu, peňažnú alebo hmotnú (napríklad asistentský príspevok), ktorá by v prípade, že by bola poskytnutá poslancom na individuálnom základe, musela byť priznaná v súlade s prílohou I. 3.   Medziskupiny sú povinné každoročne priznať akúkoľvek podporu, peňažnú alebo hmotnú (napríklad asistentský príspevok), ktorá by v prípade, že by bola poskytnutá poslancom na individuálnom základe, musela byť priznaná v súlade s prílohou I. Kvestori vedú register vyhlásení uvedených v druhom pododseku. Tento register sa zverejňuje na internetovej stránke Parlamentu. Kvestori schvaľujú pravidlá týkajúce sa týchto vyhlásení. 4.   Kvestori vedú register vyhlásení uvedených v odseku 3. Tento register sa zverejňuje na internetovej stránke Parlamentu. Kvestori schvaľujú pravidlá týkajúce sa týchto vyhlásení a zabezpečujú účinné presadzovanie tohto článku. Pozmeňujúci návrh 32 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – nadpis LEGISLATÍVNE, ROZPOČTOVÉ A INÉ POSTUPY LEGISLATÍVNE A ROZPOČTOVÉ POSTUPY, POSTUPY UDELENIA ABSOLUTÓRIA A INÉ POSTUPY Pozmeňujúci návrh 33 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 37 Článok 37 Článok 37 Pracovný program Komisie Ročné plánovanie 1.  Parlament spoločne s Komisiou a Radou stanovujú legislatívny plán Európskej únie. 1.  Parlament spoločne s Komisiou a Radou stanovujú legislatívny plán Európskej únie. Parlament a Komisia spolupracujú pri príprave pracovného programu Komisie, ktorým Komisia prispieva k ročnému a viacročnému plánovaniu Únie, a to v súlade s časovým rozvrhom a opatreniami, na ktorých sa dohodli a ktoré sú uvedené v prílohe k rokovaciemu poriadku. Parlament a Komisia spolupracujú pri príprave pracovného programu Komisie, ktorým Komisia prispieva k ročnému a viacročnému plánovaniu Únie, a to v súlade s časovým rozvrhom a opatreniami, na ktorých sa obidve inštitúcie dohodli. 1a.   Po prijatí pracovného programu Komisie si Parlament, Rada a Komisia v súlade s odsekom 7 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva8a vymenia názory a dohodnú sa na spoločnom vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom plánovaní stanovujúcom všeobecné ciele a priority. Pred začatím rokovaní s Radou a Komisiou o spoločnom vyhlásení predseda zorganizuje výmenu názorov s Konferenciou predsedov a Konferenciou predsedov výborov o všeobecných cieľoch a prioritách Parlamentu. Pred podpísaním spoločného vyhlásenia predseda požiada Konferenciu predsedov o schválenie. 2.   V prípade naliehavých a nepredvídaných okolností môže ktorákoľvek inštitúcia z vlastného podnetu a v súlade s postupmi stanovenými v zmluvách navrhnúť doplnenie pracovného programu Komisie o ďalšie legislatívne opatrenie. 3.  Predseda postúpi uznesenie prijaté Parlamentom ostatným inštitúciám, ktoré sa zúčastňujú na legislatívnom procese Európskej únie, a parlamentom členských štátov. 3.  Predseda postúpi každé uznesenie prijaté Parlamentom týkajúce sa legislatívneho plánovania a priorít ostatným inštitúciám, ktoré sa zúčastňujú na legislatívnom procese Európskej únie, a parlamentom členských štátov. Predseda požiada Radu o stanovisko k pracovnému programu Komisie, ako aj k uzneseniu Parlamentu. 4.   Ak niektorá inštitúcia nie je schopná dodržať stanovený časový rozvrh, oznámi ostatným inštitúciám dôvod omeškania a navrhne nový časový rozvrh. 4a.   Ak má Komisia v úmysle návrh vziať späť, gestorský výbor pozve príslušného člena Komisie na schôdzu na prerokovanie tohto úmyslu. Na takúto schôdzu sa môže prizvať aj predsedníctvo Rady. Ak gestorský výbor nesúhlasí so zamýšľaným späťvzatím, môže požiadať, aby Komisia vystúpila s vyhlásením v Parlamente. Uplatňuje sa článok 123. __________________ __________________ 8 Pozri prílohu XIII. 8 Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Euróskou komisiou (Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47). 8a Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. Pozmeňujúci návrh 34 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 38 Článok 38 Článok 38 Dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie Dodržiavanie základných práv 1.  Parlament vo všetkých svojich činnostiach plne dodržiava základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie. 1.  Parlament vo všetkých svojich činnostiach plne dodržiava práva, slobody a zásady uznané v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a hodnoty zakotvené v jej článku 2. Parlament tiež plne dodržiava práva a princípy upravené v článku 2 a v článku 6 ods. 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii. 2.  Ak sa gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov domnieva, že návrh legislatívneho aktu alebo jeho časti nie sú v súlade s právami upravenými v Charte základných práv Európskej únie, vec sa na ich žiadosť pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je výklad Charty. Stanovisko tohto výboru sa pripojí k správe gestorského výboru. 2.  Ak sa gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov domnieva, že návrh legislatívneho aktu alebo jeho časti nie sú v súlade so základnými právami Európskej únie, vec sa na ich žiadosť pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je ochrana základných práv. 2a.   Táto žiadosť sa predloží do štyroch pracovných týždňov od oznámenia o pridelení veci výboru v Parlamente. 2b.   Stanovisko výboru, v ktorého pôsobnosti je ochrana ľudských práv, sa pripojí k správe gestorského výboru. Pozmeňujúci návrh 36 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 39 Článok 39 Článok 39 Overovanie právneho základu Overovanie právneho základu 1.  Pri každom návrhu legislatívneho aktu alebo inom dokumente legislatívnej povahy, gestorský výbor najskôr overí ich právny základ. 1.  Pri každom návrhu právne záväzného aktu gestorský výbor najskôr overí jeho právny základ. 2.  Ak gestorský výbor namieta platnosť alebo správnosť určenia právneho základu vrátane posúdenia súladu s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, požiada o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci. 2.  Ak gestorský výbor namieta platnosť alebo správnosť určenia právneho základu vrátane posúdenia súladu s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, požiada o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci. 3.  Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, sa môže tiež z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa právneho základu návrhu legislatívneho aktu. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor. 3.  Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, sa môže tiež z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa právneho základu v ktoromkoľvek štádiu legislatívneho postupu. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor. 4.  Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne záležitosti, rozhodne namietať platnosť alebo správnosť určenia právneho základu, oznámi svoje závery Parlamentu. Parlament o nich hlasuje pred hlasovaním o obsahu návrhu. 4.  Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne záležitosti, v prípade potreby a po výmene názorov s Radou a Komisiou v súlade s postupmi dohodnutými na medziinštitucionálnej úrovni1a, rozhodne namietať platnosť alebo správnosť určenia právneho základu, oznámi svoje závery Parlamentu. Parlament o nich hlasuje pred hlasovaním o obsahu návrhu bez toho, aby bol dotknutý článok 63. 5.  Pozmeňujúce návrhy predložené v Parlamente, ktoré majú za cieľ zmeniť právny základ návrhu legislatívneho aktu, sú neprijateľné, ak ani gestorský výbor ani výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, nenamietali platnosť alebo správnosť určenia právneho základu. 5.  Pozmeňujúce návrhy predložené v Parlamente, ktoré majú za cieľ zmeniť právny základ, sú neprijateľné, ak ani gestorský výbor, ani výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, nenamietali platnosť alebo správnosť určenia právneho základu. 6.   Ak Komisia nesúhlasí s pozmenením svojho návrhu legislatívneho aktu tak, aby bol v súlade s právnym základom schváleným Parlamentom, môže spravodajca alebo predseda výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, alebo gestorského výboru navrhnúť odloženie hlasovania o obsahu návrhu na nasledujúce rokovanie. __________________ 1a Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva, bod 25 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1). Pozmeňujúci návrh 37 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 40 Článok 40 Článok 40 Delegovanie legislatívnej právomoci Delegovanie legislatívnej právomoci a udelenie vykonávacích právomocí 1.  Pri dôkladnom skúmaní návrhu legislatívneho aktu, ktorým sa na Komisiu deleguje právomoc, ako je stanovené v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, venuje Parlament osobitnú pozornosť cieľom, obsahu, rozsahu a trvaniu delegovania a podmienkam, ktorým podlieha. 1.  Pri dôkladnom skúmaní návrhu legislatívneho aktu, ktorým sa na Komisiu deleguje právomoc, ako je stanovené v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, venuje Parlament osobitnú pozornosť cieľom, obsahu, rozsahu a trvaniu delegovania a podmienkam, ktorým podlieha. 1a.   Pri skúmaní návrhu legislatívneho aktu, ktorým sa udeľujú vykonávacie právomoci podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament venuje mimoriadnu pozornosť skutočnosti, že pri vykonávaní vykonávacej právomoci Komisia nemôže meniť ani dopĺňať legislatívny akt, a to ani v jeho nepodstatných prvkoch. 2.  Gestorský výbor môže kedykoľvek požiadať výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie o stanovisko. 2.  Gestorský výbor môže kedykoľvek požiadať výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie o stanovisko. 3.  Výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie sa môže otázkami týkajúcimi sa delegovania legislatívnej právomoci zaoberať aj z vlastnej iniciatívy. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor. 3.  Výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie sa môže otázkami týkajúcimi sa delegovania legislatívnej právomoci a udelenia vykonávacích právomocí zaoberať aj z vlastnej iniciatívy. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor. Pozmeňujúci návrh 38 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 41 Článok 41 Článok 41 Overovanie zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom Overovanie zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom 1.  Ak má návrh legislatívneho aktu finančné dôsledky, Parlament zistí, či sú zabezpečené dostatočné finančné zdroje. 1.  Ak má návrh právne záväzného aktu finančné dôsledky, Parlament zistí, či sú zabezpečené dostatočné finančné zdroje. 2.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 47, gestorský výbor overí zlučiteľnosť každého návrhu legislatívneho aktu alebo iného dokumentu legislatívnej povahy s viacročným finančným rámcom. 2.  Gestorský výbor overí, či každý návrh právne záväzného aktu je z finančného hľadiska zlučiteľný s nariadením o viacročnom finančnom rámci. 3.  Ak gestorský výbor zmení výšku finančných prostriedkov určených pre posudzovaný akt, vyžiada si stanovisko od výboru, v ktorého pôsobnosti je rozpočet. 3.  Ak gestorský výbor zmení výšku finančných prostriedkov určených pre posudzovaný akt, vyžiada si stanovisko od výboru, v ktorého pôsobnosti je rozpočet. 4.  Výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, sa tiež môže z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa zlučiteľnosti návrhov legislatívnych aktov s viacročným finančným rámcom. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor. 4.  Výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, sa tiež môže z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa zlučiteľnosti návrhov právne záväzných aktov s viacročným finančným rámcom. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor. 5.  Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, rozhodne spochybniť zlučiteľnosť návrhu s viacročným finančným rámcom, svoje závery oznámi Parlamentu, ktorý ich predloží na hlasovanie. 5.  Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, rozhodne spochybniť zlučiteľnosť návrhu s viacročným finančným rámcom, svoje závery oznámi Parlamentu predtým, ako Parlament hlasuje o návrhu. 6.   Akt vyhlásený za nezlučiteľný môže Parlament prijať, ak o tom rozhodne rozpočtový orgán. Pozmeňujúci návrh 39 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 42 Článok 42 Článok 42 Posudzovanie dodržiavania zásady subsidiarity Posudzovanie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality 1.  Pri posudzovaní návrhu legislatívneho aktu venuje Parlament osobitnú pozornosť jeho súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality. 1.  Pri posudzovaní návrhu legislatívneho aktu venuje Parlament osobitnú pozornosť jeho súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality. 2.  Výbor, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity môže rozhodnúť, že gestorskému výboru poskytne odporúčania vo vzťahu k akémukoľvek návrhu legislatívneho aktu. 2.  Iba výbor, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity, môže rozhodnúť, že gestorskému výboru poskytne odporúčania vo vzťahu k návrhu legislatívneho aktu. 3.   Ak národný parlament zašle predsedovi odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 3 Protokolu o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a s článkom 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, tento dokument sa pridelí gestorskému výboru a pre informáciu pošle výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity. 4.  S výnimkou naliehavých prípadov uvedených v článku 4 Protokolu o úlohe národných parlamentov v Európskej únii gestorský výbor nepristúpi ku konečnému hlasovaniu pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov stanovenej v článku 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. 4.  S výnimkou naliehavých prípadov uvedených v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii gestorský výbor nepristúpi ku konečnému hlasovaniu pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov stanovenej v článku 6 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. 4a.   Ak národný parlament zašle predsedovi odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 3 Protokolu o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, tento dokument sa pridelí gestorskému výboru a pre informáciu pošle výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity. 5.  Ak odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom alebo ich štvrtinu v prípade návrhu legislatívneho aktu predloženého na základe článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament neprijme rozhodnutie, pokým autor návrhu neuvedie, ako chce ďalej postupovať. 5.  Ak odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom alebo ich štvrtinu v prípade návrhu legislatívneho aktu predloženého na základe článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament neprijme rozhodnutie, pokým autor návrhu neuvedie, ako chce ďalej postupovať. 6.  Ak v prípade riadneho legislatívneho postupu odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň jednoduchú väčšinu hlasov pridelených národným parlamentom, gestorský výbor môže po zvážení odôvodnených stanovísk predložených národnými parlamentmi a Komisiou a po vypočutí názorov výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity buď odporučiť Parlamentu, aby návrh zamietol z dôvodu porušenia zásady subsidiarity, alebo predložiť Parlamentu iné odporúčanie, ktoré môže zahŕňať návrhy na zmeny týkajúce sa dodržania zásady subsidiarity. Stanovisko výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity sa pripojí ku každému takémuto odporúčaniu. 6.  Ak v prípade riadneho legislatívneho postupu odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň jednoduchú väčšinu hlasov pridelených národným parlamentom, gestorský výbor môže po zvážení odôvodnených stanovísk predložených národnými parlamentmi a Komisiou a po vypočutí názorov výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity buď odporučiť Parlamentu, aby návrh zamietol z dôvodu porušenia zásady subsidiarity, alebo predložiť Parlamentu iné odporúčanie, ktoré môže zahŕňať návrhy na zmeny týkajúce sa dodržania zásady subsidiarity. Stanovisko výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity sa pripojí ku každému takémuto odporúčaniu. Odporúčanie sa predloží Parlamentu na rozpravu a hlasovanie. Ak sa odporúčanie zamietnuť návrh prijme väčšinou odovzdaných hlasov, predseda vyhlási postup za ukončený. Ak Parlament návrh nezamietne, postup pokračuje, pričom sa prihliada na akékoľvek odporúčania schválené Parlamentom. Odporúčanie sa predloží Parlamentu na rozpravu a hlasovanie. Ak sa odporúčanie zamietnuť návrh prijme väčšinou odovzdaných hlasov, predseda vyhlási postup za ukončený. Ak Parlament návrh nezamietne, postup pokračuje, pričom sa prihliada na akékoľvek odporúčania schválené Parlamentom. Pozmeňujúci návrh 40 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 44 Článok 44 Článok 44 Zastúpenie Parlamentu na zasadaniach Rady Zastúpenie Parlamentu na zasadaniach Rady Ak Rada vyzve Parlament, aby sa zúčastnil jej zasadania, na ktorom Rada koná ako legislatívny orgán, požiada predseda Parlamentu predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo iného poslanca určeného výborom, aby zastupoval Parlament. Ak Rada vyzve Parlament, aby sa zúčastnil jej zasadania, predseda Parlamentu požiada predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo iného poslanca určeného výborom, aby zastupoval Parlament. Pozmeňujúci návrh 41 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 45 Článok 45 Článok 45 Právo iniciatívy udelené Parlamentu zmluvami Právo Parlamentu predkladať návrhy V prípadoch, keď zmluvy udeľujú Parlamentu právo iniciatívy, gestorský výbor môže rozhodnúť o vypracovaní iniciatívnej správy. V prípadoch, keď zmluvy udeľujú Parlamentu právo iniciatívy, gestorský výbor môže rozhodnúť o vypracovaní iniciatívnej správy v súlade s článkom 52. Taká správa obsahuje: Taká správa obsahuje: a)  návrh uznesenia; a)  návrh uznesenia; b)  v prípade potreby návrh rozhodnutia alebo predbežný návrh; b)  predbežný návrh; c)  dôvodovú správu obsahujúcu, kde je to vhodné, finančný výkaz. c)  dôvodovú správu obsahujúcu, kde je to vhodné, finančný výkaz. Ak si prijatie aktu Parlamentom vyžaduje schválenie alebo súhlas Rady a stanovisko alebo súhlas Komisie, Parlament môže po hlasovaní o navrhnutom akte a na návrh spravodajcu rozhodnúť, že hlasovanie o návrhu uznesenia sa odloží dovtedy, kým Rada alebo Komisia nepredložia svoju pozíciu. Ak si prijatie aktu Parlamentom vyžaduje schválenie alebo súhlas Rady a stanovisko alebo súhlas Komisie, Parlament môže po hlasovaní o navrhnutom akte a na návrh spravodajcu rozhodnúť, že hlasovanie o návrhu uznesenia sa odloží dovtedy, kým Rada alebo Komisia nepredložia svoju pozíciu. Pozmeňujúci návrh 42 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 46 Článok 46 Článok 46 Iniciatíva podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Žiadosti o predloženie návrhov adresované Komisii 1.  Parlament môže v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesením na základe iniciatívnej správy gestorského výboru vypracovanej podľa článku 52 požiadať Komisiu, aby mu predložila akýkoľvek návrh, ktorý považuje za vhodný na prijatie nového aktu, alebo zmenu platného aktu. Na prijatie uznesenia v záverečnom hlasovaní je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov. Parlament môže zároveň určiť lehotu na predloženie takého návrhu. 1.  Parlament môže v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesením na základe iniciatívnej správy gestorského výboru vypracovanej podľa článku 52 požiadať Komisiu, aby mu predložila akýkoľvek návrh, ktorý považuje za vhodný na prijatie nového aktu, alebo zmenu platného aktu. Na prijatie uznesenia v záverečnom hlasovaní je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov. Parlament môže zároveň určiť lehotu na predloženie takého návrhu. 2.  Každý poslanec môže predložiť návrh aktu Únie na základe práva iniciatívy priznaného Parlamentu v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 2.  Každý poslanec môže predložiť návrh aktu Únie na základe práva iniciatívy priznaného Parlamentu v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Takýto návrh môže spoločne predložiť najviac 10 poslancov. V návrhu sa uvedie jeho právny základ a môže sa k nemu pripojiť dôvodová správa v rozsahu najviac 150 slov. Takýto návrh môže spoločne predložiť najviac 10 poslancov. V návrhu sa uvedie právny základ, z ktorého vychádza, a môže sa k nemu pripojiť dôvodová správa v rozsahu najviac 150 slov. Návrh sa predkladá predsedovi, ktorý overí, či sú splnené právne požiadavky. Predseda môže postúpiť návrh výboru zodpovednému za takéto overovanie, aby predložil stanovisko k vhodnosti právneho základu. Ak predseda vyhlási návrh za prípustný, oznámi to na plenárnom zasadnutí a postúpi návrh gestorskému výboru. Návrh sa pred takým postúpením gestorskému výboru preloží do tých úradných jazykov, ktoré predseda uvedeného výboru považuje za potrebné pre súhrnné posúdenie. Gestorský výbor rozhodne o ďalšom opatrení do troch mesiacov od postúpenia a po tom, čo autori návrhu dostanú možnosť vystúpiť vo výbore. Mená autorov návrhu sa uvedú v názve správy. 3.   Návrh sa predkladá predsedovi, ktorý overí, či sú splnené právne požiadavky. Predseda môže postúpiť návrh výboru zodpovednému za takéto overovanie, aby predložil stanovisko k vhodnosti právneho základu. Ak predseda vyhlási návrh za prípustný, oznámi to na plenárnom zasadnutí a postúpi návrh gestorskému výboru. Návrh sa pred takým postúpením gestorskému výboru preloží do tých úradných jazykov, ktoré predseda tohto výboru považuje za potrebné pre súhrnné posúdenie. Tento výbor môže predsedovi odporučiť, aby bol návrh predložený na podpis všetkým poslancom v súlade s podmienkami a lehotami stanovenými v článku 136 ods. 2, 3 a 7 rokovacieho poriadku. Pokiaľ návrh podpíše väčšina poslancov Parlamentu, bude sa správa o návrhu považovať za schválenú Konferenciou predsedov. Výbor po vypočutí autorov návrhu vypracuje správu v súlade s článkom 52. Pokiaľ sa návrh nepredloží na ďalšie podpisy alebo ho nepodpíše väčšina poslancov Parlamentu, gestorský výbor rozhodne o ďalšom postupe do troch mesiacov od postúpenia a po vypočutí autorov návrhu. Mená autorov návrhu sa uvedú v názve správy. 4.  V uznesení Parlamentu sa uvedie príslušný právny základ a pripoja sa k nemu podrobné odporúčania týkajúce sa obsahu požadovaných návrhov, ktoré musia byť v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity. 4.  V uznesení Parlamentu sa uvedie príslušný právny základ a pripoja sa k nemu odporúčania týkajúce sa obsahu požadovaných návrhov. 5.  Ak má návrh finančné dôsledky, Parlament uvedie, ako sa majú zabezpečiť dostatočné finančné zdroje. 5.  Ak má návrh finančné dôsledky, Parlament uvedie, ako sa majú zabezpečiť dostatočné finančné zdroje. 6.  Gestorský výbor dohliada na pokrok v príprave návrhov legislatívnych aktov, ktoré sa vypracúvajú na osobitnú žiadosť Parlamentu. 6.  Gestorský výbor dohliada na pokrok v príprave návrhov právnych aktov Únie, ktoré sa vypracúvajú na osobitnú žiadosť Parlamentu. 6a.   Konferencia predsedov výborov pravidelne monitoruje, či Komisia dodržiava bod 10 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, podľa ktorého má Komisia odpovedať na žiadosti o predloženie návrhov do troch mesiacov prijatím osobitného oznámenia, v ktorom bude informovať o zamýšľaných nadväzných opatreniach, ktoré sa majú prijať. O výsledkoch takéhoto monitorovania podáva pravidelne správy Konferencii predsedov. Pozmeňujúci návrh 43 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 47 Článok 47 Článok 47 Posudzovanie legislatívnych dokumentov Posudzovanie právne záväzných aktov 1.  Návrhy legislatívnych aktov a iné dokumenty legislatívnej povahy pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie. 1.  Návrhy právne záväzných aktov od iných inštitúcií alebo členských štátov pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie. V prípade pochybností môže predseda pred vyhlásením v Parlamente o pridelení návrhu gestorskému výboru použiť článok 201 ods. 2. Ak je návrh uvedený v pracovnom programe Komisie, môže gestorský výbor rozhodnúť, že určí spravodajcu, ktorý bude sledovať prípravu návrhu. Žiadosti Rady o konzultácie alebo žiadosti Komisie o stanovisko pridelí predseda gestorskému výboru, v ktorého pôsobnosti je posúdenie predmetného návrhu. Ustanovenia článkov 38 až 46, článkov 57 až 63 a článku 75 týkajúce sa prvého čítania sa použijú na návrhy legislatívnych aktov bez ohľadu na to, či si vyžadujú jedno, dve alebo tri čítania. 1a.   V prípade pochybností môže predseda pred vyhlásením v Parlamente o pridelení návrhu gestorskému výboru predložiť Konferencii predsedov otázku týkajúcu sa pôsobnosti. Konferencia predsedov prijme rozhodnutie na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo predsedu Konferencie predsedov výborov v súlade s článkom 201a ods. 2. 1b.   Gestorský výbor môže kedykoľvek rozhodnúť, že vymenuje spravodajcu, ktorý bude sledovať prípravnú fázu návrhu. Gestorský výbor tomu musí venovať osobitnú pozornosť v prípade, ak je návrh uvedený v pracovnom programe Komisie. 2.   Pozície Rady sa pridelia na posúdenie gestorskému výboru z prvého čítania. Na pozície Rady sa použijú ustanovenia článkov 64 až 69 a článku 76 týkajúce sa druhého čítania. 3.   Počas zmierovacieho postupu medzi Parlamentom a Radou po druhom čítaní nie je možné návrh vrátiť späť výboru. Na zmierovací postup sa použijú ustanovenia článkov 70, 71 a 72 týkajúce sa tretieho čítania. 4.  Články 49, 50, 53, článok 59 ods. 1 a 3, články 60, 61 a 188 sa nepoužijú pri druhom a treťom čítaní. 5.  V prípade rozporu medzi ustanovením rokovacieho poriadku týkajúcim sa druhého a tretieho čítania a iným ustanovením rokovacieho poriadku má prednosť ustanovenie týkajúce sa druhého a tretieho čítania. 5.  V prípade rozporu medzi ustanovením rokovacieho poriadku týkajúcim sa druhého a tretieho čítania a iným ustanovením rokovacieho poriadku má prednosť ustanovenie týkajúce sa druhého a tretieho čítania. Pozmeňujúci návrh 44 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 47 a (nový) Článok 47a Urýchlenie legislatívnych postupov Gestorský výbor alebo gestorské výbory môžu schváliť urýchlenie legislatívnych postupov v spolupráci s Radou a Komisiou, pokiaľ ide o konkrétne návrhy vybrané najmä z tých, ktoré sú určené ako priority v spoločnom vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom plánovaní podľa článku 37 ods. 1a. Pozmeňujúci návrh 45 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 48 Článok 48 Článok 48 Legislatívne postupy týkajúce sa iniciatív členských štátov Legislatívne postupy týkajúce sa iniciatív iných inštitúcií než Komisia alebo iniciatív členských štátov 1.  Na iniciatívy členských štátov v zmysle článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa použije tento článok a články 38 až 43 a články 47 a 59 rokovacieho poriadku. 1.  V prípade iniciatív iných inštitúcií než Komisia alebo iniciatív členských štátov môže gestorský výbor pozvať zástupcov inštitúcií alebo členských štátov, ktoré sú autormi iniciatívy, aby ju uviedli vo výbore. Zástupcovia autorských členských štátov môžu byť sprevádzaní predsedníctvom Rady. 2.   Gestorský výbor môže pozvať zástupcov členských štátov, ktoré sú autormi iniciatívy, aby ju uviedli vo výbore. Zástupcovia môžu byť sprevádzaní predsedníctvom Rady. 3.  Skôr ako gestorský výbor pristúpi k hlasovaniu, požiada Komisiu o vyjadrenie, či pripravuje stanovisko k iniciatíve. Ak áno, výbor neprijme svoju správu, kým nedostane stanovisko Komisie. 3.  Skôr ako gestorský výbor pristúpi k hlasovaniu, požiada Komisiu o vyjadrenie, či pripravuje stanovisko k iniciatíve, alebo či v krátkom čase zamýšľa predložiť alternatívny návrh. Ak odpoveď, ktorú dostane, je kladná, výbor neprijme svoju správu, kým nedostane stanovisko Komisie alebo alternatívny návrh. 4.  Ak boli Parlamentu súčasne alebo krátko po sebe predložené dva alebo viaceré návrhy s rovnakým zámerom úpravy, ktorých autorom je Komisia a/alebo členské štáty, Parlament sa nimi zaoberá v jednej správe. Gestorský výbor vo svojej správe uvedie, ku ktorému textu navrhuje pozmeňujúce návrhy, a odkáže na všetky ďalšie texty v legislatívnom uznesení. 4.  Ak boli Parlamentu súčasne alebo krátko po sebe predložené dva alebo viaceré návrhy s rovnakým legislatívnym zámerom, ktorých autorom je Komisia a/alebo iná inštitúcia a/alebo členské štáty, Parlament sa nimi zaoberá v jednej správe. Gestorský výbor vo svojej správe uvedie, ku ktorému textu navrhuje pozmeňujúce návrhy, a odkáže na všetky ďalšie texty v legislatívnom uznesení. Pozmeňujúci návrh 46 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 49 Článok 49 Článok 49 Legislatívne správy Legislatívne správy 1.  Predseda výboru, ktorému bol pridelený návrh legislatívneho aktu, navrhne výboru ďalší postup. 1.  Predseda výboru, ktorému bol pridelený návrh právne záväzného aktu, navrhne výboru ďalší postup. 2.  Podľa rozhodnutia o ďalšom postupe a v prípade, že sa nepoužije článok 50, výbor vymenuje spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov spravodajcu pre návrh legislatívneho aktu, ak tak už neurobil na základe pracovného programu Komisie prijatého podľa článku 37. 2.  Podľa rozhodnutia o ďalšom postupe a v prípade, že sa nepoužije zjednodušený postup podľa článku 50, výbor vymenuje spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov spravodajcu pre návrh legislatívneho aktu, ak tak už neurobil na základe článku 47 ods. 1b. 3.  Správa výboru musí obsahovať: 3.  Správa výboru musí obsahovať: a)  predbežné pozmeňujúce návrhy k návrhu, ak nejaké sú, ak je to vhodné, spolu so stručnými odôvodneniami, za ktoré je zodpovedný spravodajca, a o ktorých sa nehlasuje; a)  predbežné pozmeňujúce návrhy k návrhu, ak nejaké sú, ak je to vhodné, spolu so stručnými odôvodneniami, za ktoré je zodpovedný autor, a o ktorých sa nehlasuje; b)  návrh legislatívneho uznesenia podľa článku 59 ods. 2; b)  návrh legislatívneho uznesenia podľa článku 59 ods. 1c; c)  ak je to vhodné, dôvodovú správu vrátane finančného výkazu o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom. c)  ak je to vhodné, dôvodovú správu a v prípade potreby aj finančný výkaz o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom; ca)   ak je k dispozícii, odkaz na posúdenie vplyvu, ktoré vypracoval Parlament. Pozmeňujúci návrh 47 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 50 Článok 50 Článok 50 Zjednodušený postup Zjednodušený postup 1.  Po prvom prerokovaní návrhu legislatívneho aktu môže predseda výboru navrhnúť jeho prijatie bez pozmeňujúcich návrhov. Ak proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, predseda výboru predloží Parlamentu správu, ktorá schvaľuje návrh. Použijú sa článok 150 ods. 1 druhý pododsek a ods. 2 a 4. 1.  Po prvom prerokovaní návrhu legislatívneho aktu môže predseda výboru navrhnúť jeho prijatie bez pozmeňujúcich návrhov. Ak proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, navrhovaný postup sa považuje za schválený. Predseda výboru alebo spravodajca, ak bol vymenovaný, predloží Parlamentu správu, ktorá schvaľuje návrh. Použije sa článok 150 ods. 1 druhý pododsek a článok 150 ods. 2 a 4. 2.  Predseda výboru môže prípadne navrhnúť, aby on alebo spravodajca pripravil pozmeňujúce návrhy na základe diskusie vo výbore. Ak s tým výbor súhlasí, tieto pozmeňujúce návrhy sa doručia členom výboru. Ak v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dvadsaťjeden dní od doručenia návrhov, proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, správa sa považuje za prijatú výborom. V takom prípade sa návrh legislatívneho uznesenia spolu s pozmeňujúcimi návrhmi predloží Parlamentu na schválenie bez rozpravy podľa článku 150 ods. 1 druhý pododsek a ods. 2 a 4. 2.  Predseda výboru môže prípadne navrhnúť, aby on alebo spravodajca pripravil pozmeňujúce návrhy na základe diskusie vo výbore. Ak proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, navrhovaný postup sa považuje za schválený a pozmeňujúce návrhy sa doručia členom výboru. Ak v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 pracovných dní od doručenia návrhov, proti pozmeňujúcim návrhom nenamieta aspoň desatina členov výboru, správa sa považuje za prijatú výborom. V takom prípade sa návrh legislatívneho uznesenia spolu s pozmeňujúcimi návrhmi predloží Parlamentu na schválenie bez rozpravy podľa článku 150 ods. 1 druhý pododsek a článku 150 ods. 2 a 4. Ak najmenej desatina členov výboru podá námietky proti pozmeňujúcim návrhom, hlasuje sa o nich na nasledujúcej schôdzi výboru. 3.   Ak najmenej desatina členov výboru podá námietky, o pozmeňujúcich návrhoch sa hlasuje na nasledujúcej schôdzi výboru. 4.  Prvá a druhá veta odseku 1, prvá, druhá a tretia veta odseku 2 a odsek 3 sa primerane použijú na stanoviská výborov podľa článku 53. 4.  S výnimkou ustanovení týkajúcich sa predloženia Parlamentu, tento článok sa primerane použije na stanoviská výborov podľa článku 53. Pozmeňujúci návrh 48 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 51 Článok 51 Článok 51 Nelegislatívne správy Nelegislatívne správy 1.  Pri príprave nelegislatívnej správy výbor ustanoví spravodajcu spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov. 1.  Pri príprave nelegislatívnej správy výbor ustanoví spravodajcu spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov. 2.   Spravodajca je zodpovedný za prípravu správy výboru a jej uvedenie v pléne v mene výboru. 3.  Správa výboru musí obsahovať: 3.  Správa výboru musí obsahovať: a)  návrh uznesenia; a)  návrh uznesenia; b)  dôvodovú správu vrátane finančného výkazu o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom; b)  dôvodovú správu a v prípade potreby aj finančný výkaz o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom; c)  znenie návrhov uznesení, ktoré v nej majú byť zahrnuté podľa článku 133 ods. 4. c)  znenie návrhov uznesení, ktoré v nej majú byť zahrnuté podľa článku 133 ods. 4. Pozmeňujúci návrh 49 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 52 Článok 52 Článok 52 Iniciatívne správy Iniciatívne správy 1.  Výbor, ktorý má v úmysle vypracovať správu a predložiť Parlamentu návrh uznesenia vo veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti, ale v ktorej nebol požiadaný o konzultáciu ani o stanovisko podľa článku 201 ods. 1, môže tak urobiť len so súhlasom Konferencie predsedov. Konferencia predsedov musí odôvodniť odmietnutie udelenia súhlasu. Ak je predmetom správy návrh, ktorý poslanec predložil v súlade s článkom 46 ods. 2, súhlas môže byť odmietnutý len ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 5 štatútu poslancov a v článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 1.  Výbor, ktorý má v úmysle vypracovať nelegislatívnu správu alebo správu podľa článkov 45 alebo 46 vo veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti, pričom táto správa nebola pridelená žiadnemu výboru, tak môže urobiť len so súhlasom Konferencie predsedov. Konferencia predsedov rozhoduje o žiadostiach o udelenie súhlasu s vypracovaním správ predložených podľa prvého pododseku na základe vykonávacích ustanovení, ktoré sama prijme. Konferencia predsedov rozhoduje o žiadostiach o udelenie súhlasu s vypracovaním správy v zmysle odseku 1 podľa vykonávacích ustanovení, ktoré sama prijme. Ak je spochybnená pôsobnosť výboru, ktorý požiadal o udelenie súhlasu s vypracovaním správy, Konferencia predsedov rozhodne do šiestich týždňov na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo, ak toto nie je k dispozícii, na základe odporúčania jej predsedu. Ak v tejto lehote Konferencia predsedov nerozhodne, odporúčanie sa považuje za schválené. 1a.   Ak bol súhlas odmietnutý, odmietnutie sa musí vždy odôvodniť. Ak sa na predmet správy vzťahuje právo iniciatívy Parlamentu, ktoré sa uvádza v článku 45, súhlas možno odmietnuť, len ak neboli splnené podmienky stanovené v zmluvách. 1b.   V prípadoch uvedených v článkoch 45 a 46 Konferencia predsedov prijme rozhodnutie do dvoch mesiacov. 2.  Parlament preskúma návrhy uznesení obsiahnuté v iniciatívnych správach v súlade s postupom stručnej prezentácie ustanovenej v článku 151. Pozmeňujúce návrhy k týmto návrhom uznesení sú prípustné na posúdenie v pléne len vtedy, ak ich spravodajca podáva na zohľadnenie nových informácií alebo ak ich podáva aspoň jedna desatina poslancov Parlamentu. Politické skupiny môžu v súlade s článkom 170 ods. 4 predkladať alternatívne návrhy uznesení. Články 176 a 180 sa použijú na návrh uznesenia výboru a na pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu uznesenia. Článok 180 sa použije aj na jediné hlasovanie o alternatívnych návrhoch uznesení. 2.  Návrhy uznesení predložené Parlamentu sa preskúmajú v súlade s postupom stručnej prezentácie ustanovenej v článku 151. Pozmeňujúce návrhy k týmto návrhom uznesení a žiadosti o hlasovanie po častiach alebo oddelene sú prípustné na posúdenie v pléne len vtedy, ak ich podáva spravodajca na zohľadnenie nových informácií alebo ak ich podáva aspoň jedna desatina poslancov Parlamentu. Politické skupiny môžu v súlade s článkom 170 ods. 4 predkladať alternatívne návrhy uznesení. Článok 180 sa uplatní na návrh uznesenia výboru a na pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu uznesenia. Článok 180 sa uplatní aj na jediné hlasovanie o alternatívnych návrhoch uznesení. Prvý pododsek sa nepoužije, ak predmet správy spĺňa podmienky na prednostnú rozpravu v pléne, ak je správa vypracovaná podľa práva iniciatívy uvedeného v článku 45 alebo článku 46, alebo ak bola správa schválená ako strategická . 2a.   Odsek 2 sa neuplatňuje v prípadoch, ak predmet správy spĺňa podmienky na prednostnú rozpravu v pléne, ak je správa vypracovaná podľa práva iniciatívy uvedeného v článku 45 alebo 46, alebo ak bola správa schválená ako strategická9a. 3.   Ak sa na predmet správy vzťahuje právo iniciatívy uvedené v článku 45, udelenie súhlasu možno odoprieť len na základe nesplnenia podmienok stanovených v zmluvách. 4.   V prípadoch uvedených v článkoch 45 a 46 prijme Konferencia predsedov rozhodnutie do dvoch mesiacov. __________________ __________________ 9 Pozri príslušné rozhodnutie Konferencie predsedov obsiahnuté v prílohe XVII k tomuto rokovaciemu poriadku 9a Pozri príslušné rozhodnutie Konferencie predsedov. Pozmeňujúci návrh 50 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 53 Článok 53 Článok 53 Stanoviská výborov Stanoviská výborov 1.  Ak si chce výbor, ktorému bola vec pridelená najskôr, vypočuť názory iného výboru alebo ak chce iný výbor vyjadriť svoje názory na správu podanú výborom, ktorému bola vec pridelená najskôr, môžu tieto výbory požiadať predsedu Parlamentu, aby bol podľa článku 201 ods. 3 jeden výbor určený ako gestorský a druhý ako výbor požiadaný o stanovisko. 1.  Ak si chce výbor, ktorému bola vec pridelená najskôr, vypočuť názory iného výboru alebo ak chce iný výbor predložiť svoje názory výboru, ktorému bola vec pridelená najskôr, môžu tieto výbory požiadať predsedu Parlamentu, aby bol podľa článku 201 ods. 3 jeden výbor určený ako gestorský a druhý ako výbor požiadaný o stanovisko. Výbor požiadaný o stanovisko môže vymenovať spravodajcu výboru požiadaného o stanovisko spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov alebo zaslať svoje názory vo forme listu predsedu. 2.  V prípade dokumentov legislatívnej povahy podľa článku 47 ods. 1, stanovisko obsahuje predbežné pozmeňujúce návrhy k textu pridelenému výboru, v prípade potreby spolu so stručným odôvodnením. Za tieto odôvodnenia je zodpovedný spravodajca výboru požiadaného o stanovisko a nehlasuje sa o nich. Ak je to potrebné, môže výbor požiadaný o stanovisko predložiť stručné písomné odôvodnenie k stanovisku ako celku. 2.  Ak sa stanovisko týka návrhu právne záväzného aktu, obsahuje pozmeňujúce návrhy k textu pridelenému výboru, v prípade potreby spolu so stručným odôvodnením. Za tieto odôvodnenia je zodpovedný ich autor a nehlasuje sa o nich. Ak je to potrebné, môže výbor požiadaný o stanovisko predložiť stručné písomné odôvodnenie k stanovisku ako celku. Za takéto stručné písomné odôvodnenie je zodpovedný spravodajca. V prípade nelegislatívnych textov stanovisko obsahuje odporúčania k návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom. Ak sa stanovisko netýka návrhu právne záväzného aktu, obsahuje odporúčania k častiam návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom. Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch alebo o odporúčaniach. Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch alebo o odporúčaniach. Stanoviská sa zaoberajú výhradne záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti výboru predkladajúceho stanovisko. Stanoviská sa zaoberajú výhradne záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti výboru predkladajúceho stanovisko. 3.  Gestorský výbor stanoví lehotu, v ktorej má výbor požiadaný o stanovisko poskytnúť svoje stanovisko, ak ho má gestorský výbor vziať do úvahy. O každej zmene ohláseného časového rozvrhu gestorský výbor ihneď informuje výbor (výbory) požiadaný (požiadané) o stanovisko. Gestorský výbor neprijme konečné rozhodnutie pred uplynutím stanovenej lehoty. 3.  Gestorský výbor stanoví lehotu, v ktorej má výbor požiadaný o stanovisko poskytnúť svoje stanovisko, ak ho má gestorský výbor vziať do úvahy. O každej zmene ohláseného časového rozvrhu gestorský výbor ihneď informuje výbor (výbory) požiadaný (požiadané) o stanovisko. Gestorský výbor neprijme konečné rozhodnutie pred uplynutím stanovenej lehoty. 3a.   Výbor požiadaný o stanovisko sa prípadne môže rozhodnúť predložiť svoju pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa predložia priamo v gestorskom výbore po ich prijatí. Tieto pozmeňujúce návrhy predkladá predseda alebo spravodajca v mene výboru. 3b.   Výbor požiadaný o stanovisko predkladá pozmeňujúce návrhy uvedené v odseku 3a v rámci lehoty na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, ktorú stanoví gestorský výbor. 4.  Všetky prijaté stanoviská sa uvedú v prílohe k správe gestorského výboru. 4.  Všetky stanoviská a pozmeňujúce návrhy prijaté výborom požiadaným o stanovisko sa uvedú v prílohe k správe gestorského výboru. 5.  Iba gestorský výbor môže podať pozmeňujúce návrhy v pléne. 5.  Výbory požiadané o stanovisko v zmysle tohto článku nemôžu predkladať pozmeňujúce návrhy na posúdenie Parlamentom. 6.  Predseda a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko môžu byť prizvaní, aby sa zúčastnili schôdzí gestorského výboru v poradnej funkcii, pokiaľ sa tieto schôdze týkajú záležitostí spoločného záujmu. 6.  Predseda a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko môžu byť prizvaní, aby sa zúčastnili schôdzí gestorského výboru v poradnej funkcii, pokiaľ sa tieto schôdze týkajú záležitostí spoločného záujmu. Pozmeňujúci návrh 51 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 54 Článok 54 Článok 54 Postup pridružených výborov Postup pridružených výborov Ak bola otázka pôsobnosti postúpená Konferencii predsedov v zmysle článku 201 ods. 2 alebo článku 52 a Konferencia predsedov sa na základe prílohy VI nazdáva, že vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, alebo že jej rôzne časti patria do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, použije sa článok 53 a tieto doplňujúce ustanovenia: 1.   Ak bola otázka pôsobnosti postúpená Konferencii predsedov v zmysle článku 201a a Konferencia predsedov sa na základe prílohy VI nazdáva, že vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, alebo že jej rôzne časti patria do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, použije sa článok 53 a tieto doplňujúce ustanovenia: —  časový rozvrh spoločne odsúhlasia dotknuté výbory; —  časový rozvrh spoločne odsúhlasia dotknuté výbory; —  spravodajca a spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko sa navzájom informujú a usilujú sa o dosiahnutie dohody o textoch, ktoré predkladajú svojim výborom, a o svojich stanoviskách k pozmeňujúcim návrhom; —  spravodajca a spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko sa navzájom informujú a usilujú sa o dosiahnutie dohody o textoch, ktoré predkladajú svojim výborom, a o svojich stanoviskách k pozmeňujúcim návrhom; –  zúčastnený predseda, spravodajca a spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko spolu identifikujú oblasti textu patriace do ich výlučných alebo spoločných pôsobností a odsúhlasia presné náležitosti ich spolupráce. V prípade nesúhlasu s vymedzením pôsobností sa vec na žiadosť jedného zo zúčastnených výborov predloží Konferencii predsedov, ktorá môže rozhodnúť o otázke príslušných pôsobností alebo o tom, že sa použije postup spoločných schôdzí výborov podľa článku 55; druhý pododsek článku 201 ods. 2 sa uplatňuje primerane; –  zúčastnení predsedovia a spravodajcovia sú viazaní zásadou dobrej a lojálnej spolupráce a spolu identifikujú oblasti textu patriace do ich výlučných alebo spoločných pôsobností a odsúhlasia presné náležitosti ich spolupráce. V prípade nesúhlasu s vymedzením pôsobností sa vec na žiadosť jedného zo zúčastnených výborov predloží Konferencii predsedov, ktorá môže rozhodnúť o otázke príslušných pôsobností alebo o tom, že sa použije postup spoločných schôdzí výborov podľa článku 55. Uvedené rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 201a a v lehote stanovenej v uvedenom článku; –  gestorský výbor prijme bez hlasovania pozmeňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti pridruženého výboru. Ak gestorský výbor zamietne pozmeňujúce návrhy vo veciach, ktoré patria do spoločnej pôsobnosti gestorského výboru a pridruženého výboru, pridružený výbor môže predložiť tieto pozmeňujúce návrhy priamo Parlamentu; –  gestorský výbor prijme bez hlasovania pozmeňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti pridruženého výboru. Ak gestorský výbor nerešpektuje výlučnú pôsobnosť pridruženého výboru, pridružený výbor môže predložiť pozmeňujúce návrhy priamo na plenárnej schôdzi. Ak gestorský výbor neprijme pozmeňujúce návrhy vo veciach, ktoré patria do spoločnej pôsobnosti gestorského výboru a pridruženého výboru, pridružený výbor môže predložiť tieto pozmeňujúce návrhy priamo na plenárnej schôdzi; —  v prípade zmierovacieho postupu o návrhu musí byť v delegácii Parlamentu zastúpený spravodajca každého pridruženého výboru. —  v prípade zmierovacieho postupu o návrhu musí byť v delegácii Parlamentu zastúpený spravodajca každého pridruženého výboru. Znenie tohto článku nestanovuje žiadne obmedzenia svojho rozsahu. Žiadosti o použitie postupu pridružených výborov v súvislosti s nelegislatívnymi správami podľa článku 52 ods. 1 a článku 132 ods. 1 a 2, sú prípustné. Postup pridružených výborov podľa tohto článku sa nemôže použiť vo vzťahu k odporúčaniu, ktoré má prijať gestorský výbor v zmysle článku 99. Rozhodnutie Konferencie predsedov použiť postup pridružených výborov sa vzťahuje na všetky štádiá príslušného postupu. Rozhodnutie Konferencie predsedov použiť postup pridružených výborov sa vzťahuje na všetky štádiá príslušného postupu. Práva spojené s postavením „gestorského výboru“ vykonáva výbor zodpovedný za príslušnú oblasť. Pri výkone svojich práv tento výbor rešpektuje právomoci pridruženého výboru, najmä záväzok lojálnej spolupráce pri príprave časového rozvrhu a právo pridruženého výboru určiť pozmeňujúce návrhy vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, ktoré budú predložené Parlamentu. Práva spojené s postavením „gestorského výboru“ vykonáva výbor zodpovedný za príslušnú oblasť. Pri výkone svojich práv tento výbor rešpektuje právomoci pridruženého výboru, najmä záväzok lojálnej spolupráce pri príprave časového rozvrhu a právo pridruženého výboru určiť pozmeňujúce návrhy vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, ktoré budú predložené Parlamentu. Ak výbor zodpovedný za príslušnú oblasť nerešpektuje právomoci pridruženého výboru, jeho rozhodnutia síce zostávajú platné, ale pridružený výbor môže priamo Parlamentu predložiť pozmeňujúce návrhy vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti. 1a.   Postup stanovený v tomto článku sa nemôže uplatniť na odporúčania, ktoré má prijať gestorský výbor podľa článku 99. Pozmeňujúci návrh 52 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 55 Článok 55 Článok 55 Postup spoločných schôdzí výborov Postup spoločných výborov 1.  Ak bola v zmysle článku 201 ods. 2 Konferencii predsedov predložená otázka pôsobnosti, Konferencia predsedov môže rozhodnúť o tom, že sa má uplatňovať postup spoločných schôdzí výborov a spoločné hlasovanie, ak: 1.  Ak bola v zmysle článku 201a Konferencii predsedov predložená otázka pôsobnosti, Konferencia predsedov môže rozhodnúť o tom, že sa má uplatňovať postup spoločných schôdzí výborov a spoločné hlasovanie, ak: —  so zreteľom na prílohu VI vec patrí nedeliteľne do pôsobnosti viacerých výborov a ako aj —  so zreteľom na prílohu VI vec patrí nedeliteľne do pôsobnosti viacerých výborov a ako aj —  Konferencia predsedov je toho názoru, že ide o vec zásadného významu. —  Konferencia predsedov je toho názoru, že ide o vec zásadného významu. 2.  V tomto prípade príslušní spravodajcovia vypracujú jediný návrh správy, ktorý bude predmetom preskúmania a hlasovania výborov zúčastnených na spoločných schôdzach organizovaných za spoločného predsedníctva dotknutých predsedov výborov. 2.  V tomto prípade príslušní spravodajcovia vypracujú jediný návrh správy, ktorý bude predmetom preskúmania a hlasovania výborov zúčastnených na spoločných schôdzach organizovaných za spoločného predsedníctva dotknutých predsedov výborov. Práva spojené so štatútom gestorského výboru môžu zúčastnené výbory vykonávať vo všetkých štádiách postupu len vtedy, ak konajú spoločne. Zúčastnené výbory môžu založiť pracovné skupiny na prípravu schôdzí a hlasovania. Práva spojené so štatútom gestorského výboru môžu zúčastnené výbory vykonávať vo všetkých štádiách postupu len vtedy, ak konajú spoločne. Zúčastnené výbory môžu založiť pracovné skupiny na prípravu schôdzí a hlasovania. 3.  V druhom čítaní riadneho legislatívneho postupu sa pozícia Rady skúma počas spoločnej schôdze zúčastnených výborov, ktorá sa, ak sa nedosiahne dohoda medzi predsedami týchto výborov, koná v stredu počas prvého týždňa stanoveného na schôdzu parlamentných orgánov, ktorý nasleduje po oznámení pozície Rady Parlamentu. Ak nebola dosiahnutá dohoda o zvolaní neskoršej schôdze, schôdzu zvolá predseda Konferencie predsedov. O odporúčaní do druhého čítania sa hlasuje na spoločnej schôdzi na základe spoločného návrhu, ktorý vypracujú príslušní spravodajcovia zúčastnených výborov, alebo ak nie je k dispozícii spoločný návrh, na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili zúčastnené výbory. 3.  V druhom čítaní riadneho legislatívneho postupu sa pozícia Rady skúma počas spoločnej schôdze zúčastnených výborov, ktorá sa, ak sa nedosiahne dohoda medzi predsedami týchto výborov, koná v stredu počas prvého týždňa stanoveného na schôdzu parlamentných orgánov, ktorý nasleduje po oznámení pozície Rady Parlamentu. Ak nebola dosiahnutá dohoda o zvolaní neskoršej schôdze, schôdzu zvolá predseda Konferencie predsedov. O odporúčaní do druhého čítania sa hlasuje na spoločnej schôdzi na základe spoločného návrhu, ktorý vypracujú príslušní spravodajcovia zúčastnených výborov, alebo ak nie je k dispozícii spoločný návrh, na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili zúčastnené výbory. Počas tretieho čítania riadneho legislatívneho postupu sú predsedovia a spravodajcovia zúčastnených výborov členmi delegácie v zmierovacom výbore. Počas tretieho čítania riadneho legislatívneho postupu sú predsedovia a spravodajcovia zúčastnených výborov členmi delegácie v zmierovacom výbore. Tento článok sa môže uplatniť na postup vedúci k vydaniu odporúčania schváliť alebo zamietnuť uzavretie medzinárodnej dohody podľa článku 108 ods. 5 a článku 99 ods. 1, pokiaľ sú splnené podmienky v ňom uvedené. Pozmeňujúci návrh 53 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 56 Článok 56 Článok 52a Vypracovanie správ Vypracovanie správ -1.   Spravodajca je zodpovedný za prípravu správy výboru a jej predstavenie Parlamentu v mene výboru. 1.  Za dôvodovú správu je zodpovedný spravodajca; o dôvodovej správe sa nehlasuje. Musí však byť v súlade so schváleným znením návrhu uznesenia a pozmeňujúcimi návrhmi výboru. Ak tomu tak nie je, môže predseda výboru dôvodovú správu vypustiť. 1.  Za dôvodovú správu je zodpovedný spravodajca; o dôvodovej správe sa nehlasuje. Musí však byť v súlade so schváleným znením návrhu uznesenia a pozmeňujúcimi návrhmi výboru. Ak tomu tak nie je, môže predseda výboru dôvodovú správu vypustiť. 2.  V dôvodovej správe sa uvedie výsledok hlasovania o správe ako o celku. Okrem toho, ak o to počas hlasovania požiada aspoň tretina prítomných členov výboru, v správe sa uvedie, ako hlasoval každý člen. 2.  V správe sa uvedie výsledok hlasovania o správe ako o celku a v súlade s článkom 208 ods. 3 sa uvedie, ako hlasoval každý člen. 3.  Keď sa vo výbore nedosiahne jednomyseľné stanovisko, v správe sa tiež uvedie zhrnutie menšinových stanovísk. Menšinové stanoviská sa vyslovujú počas hlasovania o texte ako o celku a na žiadosť ich autorov môžu byť predmetom písomného vyhlásenia v rozsahu najviac 200 slov, ktoré sa priloží k dôvodovej správe. 3.  Menšinové pozície sa môžu vyjadriť počas hlasovania o texte ako o celku a na žiadosť ich autorov môžu byť predmetom písomného vyhlásenia v rozsahu najviac 200 slov, ktoré sa priloží k dôvodovej správe. Predseda výboru rozhoduje o sporoch, ktoré môžu vzniknúť pri použití týchto ustanovení. Predseda výboru rozhoduje o sporoch, ktoré môžu vzniknúť pri použití tohto odseku. 4.  Na návrh svojho predsedníctva môže výbor určiť lehotu, v ktorej spravodajca predloží návrh správy. Lehota sa môže predĺžiť alebo môže byť vymenovaný nový spravodajca. 4.  Na návrh svojho predsedu môže výbor určiť lehotu, v ktorej spravodajca predloží návrh správy. Lehota sa môže predĺžiť alebo môže byť vymenovaný nový spravodajca. 5.  Po uplynutí lehoty môže výbor poveriť svojho predsedu, aby požiadal o zaradenie veci pridelenej výboru do programu niektorého z nasledujúcich rokovaní Parlamentu. Rozprava sa potom môže uskutočniť na základe ústnej správy výboru. 5.  Po uplynutí lehoty môže výbor poveriť svojho predsedu, aby požiadal o zaradenie veci pridelenej výboru do programu niektorého z nasledujúcich rokovaní Parlamentu. Rozprava a hlasovanie sa potom môžu uskutočniť na základe ústnej správy výboru. (Tento článok sa v znení zmien presúva pred článok 53) Pozmeňujúci návrh 54 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 3 – názov KAPITOLA 3 KAPITOLA 3 PRVÉ ČÍTANIE RIADNY LEGISLATÍVNY POSTUP Pozmeňujúci návrh 55 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 3 – oddiel 1 (nový) ODDIEL 1 PRVÉ ČÍTANIE Pozmeňujúci návrh 56 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 3 – podnadpis 1 Výbory vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 57 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 57 Článok 57 vypúšťa sa Zmena návrhu legislatívneho aktu 1.   Ak Komisia informuje Parlament, alebo ak sa gestorský výbor inak dozvie o úmysle Komisie zmeniť svoj návrh, odloží gestorský výbor preskúmanie návrhu do času, kým od Komisie dostane nový návrh alebo zmeny návrhu. 2.   Ak Rada podstatným spôsobom zmení návrh legislatívneho aktu, použijú sa ustanovenia článku 63. Pozmeňujúci návrh 58 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 58 Článok 58 vypúšťa sa Stanoviská Komisie a Rady k pozmeňujúcim návrhom 1.   Predtým, než gestorský výbor pristúpi k záverečnému hlasovaniu o návrhu legislatívneho aktu, požiada Komisiu o stanovisko ku všetkým pozmeňujúcim návrhom prijatým výborom a Radu požiada o pripomienky. 2.   Ak Komisia nie je schopná predložiť stanovisko, alebo ak vyhlási, že nie je pripravená prijať všetky pozmeňujúce návrhy prijaté výborom, môže výbor záverečné hlasovanie odložiť. 3.   Ak je to vhodné, zahrnie sa stanovisko Komisie do správy. Pozmeňujúci návrh 59 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 3 – podnadpis 2 Plénum vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 60 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 59 Článok 59 Článok 59 Záver prvého čítania Hlasovanie v Parlamente – prvé čítanie -1.   Parlament môže schváliť, zmeniť alebo zamietnuť návrh legislatívneho aktu. 1.  Parlament preskúma návrh legislatívneho aktu na základe správy vypracovanej gestorským výborom podľa článku 49. 1.  Parlament hlasuje najprv o každom návrhu na okamžité zamietnutie návrhu legislatívneho aktu, ktorý predložil písomne gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov. Ak sa tento návrh na zamietnutie prijme, predseda požiada inštitúciu, ktorá je jeho autorom, aby návrh legislatívneho aktu vzala späť. Ak inštitúcia, ktorá je autorom návrhu, návrh vezme späť, predseda vyhlási postup za ukončený. Ak inštitúcia, ktorá je autorom návrhu, návrh legislatívneho aktu nevezme späť, predseda oznámi, že prvé čítanie v Parlamente je ukončené, pokiaľ Parlament na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie. Ak sa tento návrh na zamietnutie neprijme, Parlament postupuje v súlade s odsekmi 1a až 1c. 1a.   Všetky predbežné dohody, ktoré predložil gestorský výbor podľa článku 73d ods. 4, majú pri hlasovaní prednosť a sú predmetom jediného hlasovania, pokiaľ Parlament na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov namiesto toho nerozhodne, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch v súlade s odsekom 1b. V takom prípade Parlament takisto rozhodne, či k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pristúpi okamžite. Ak nie, Parlament stanoví nový termín na predkladanie pozmeňujúcich návrhov a k hlasovaniu sa pristúpi na nasledujúcej schôdzi. Ak sa v jedinom hlasovaní prijme predbežná dohoda, predseda oznámi, že prvé čítanie v Parlamente bolo ukončené. Ak predbežná dohoda nezíska v jedinom hlasovaní väčšinu odovzdaných hlasov, predseda stanoví nový termín na predkladanie pozmeňujúcich návrhov k návrhu legislatívneho aktu. O takýchto pozmeňujúcich návrhoch sa hlasuje na nasledujúcej schôdzi s cieľom ukončiť prvé čítanie v Parlamente. 1b.   Okrem prípadu, keď sa prijal návrh na zamietnutie v súlade s odsekom 1 alebo sa prijala predbežná dohoda v súlade s odsekom 1a, hlasuje sa následne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho aktu, a to prípadne vrátane jednotlivých častí predbežnej dohody, ak boli podané žiadosti o hlasovanie po častiach alebo oddelene alebo boli predložené protichodné pozmeňujúce návrhy. Pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch môže predseda požiadať Komisiu o vyjadrenie jej stanoviska a Radu o pripomienky. Po hlasovaní o týchto pozmeňujúcich návrhoch Parlament hlasuje o celom návrhu legislatívneho aktu, a to buď v znení zmien alebo inak. Ak je celý návrh legislatívneho aktu, a to buď v znení zmien alebo inak, prijatý, predseda oznámi, že prvé čítanie je ukončené, pokiaľ sa na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov Parlament nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na účel medziinštitucionálnych rokovaní v súlade s článkami 59a, 73a a 73d. Ak celý návrh legislatívneho aktu v znení zmien alebo inak nezíska väčšinu odovzdaných hlasov, predseda vyhlási, že prvé čítanie je ukončené, pokiaľ sa na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov Parlament nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie. 1c.   Po hlasovaní podľa odsekov 1 až 1b a následnom hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia týkajúcich sa prípadných procedurálnych požiadaviek sa legislatívne uznesenie považuje za prijaté. V prípade potreby sa legislatívne uznesenie upraví podľa článku 193 ods. 2, aby odrážalo výsledok hlasovania podľa odsekov 1 až 1b. Znenie legislatívneho uznesenia a pozície Parlamentu postúpi predseda Rade a Komisii, a ak návrh legislatívneho aktu pochádza od nich, aj skupine autorských členských štátov, Súdnemu dvoru alebo Európskej centrálnej banke. 2.   Parlament najskôr hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu, ktorý je predmetom správy gestorského výboru, následne hlasuje o návrhu, a to buď o návrhu v znení zmien alebo v pôvodnom znení, potom o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia a nakoniec o návrhu legislatívneho uznesenia ako o celku, ktorý obsahuje iba vyhlásenie, či Parlament návrh legislatívneho aktu schvaľuje, zamieta alebo ho navrhuje zmeniť a akékoľvek iné procesné požiadavky. Prvé čítanie sa končí prijatím návrhu legislatívneho uznesenia. Ak Parlament neprijme legislatívne uznesenie, návrh sa vráti späť gestorskému výboru. Všetky správy predložené v rámci legislatívneho postupu by mali byť v súlade s ustanoveniami článkov 39, 47 a 49. Každý návrh uznesenia nelegislatívnej povahy predložený výborom by mal byť v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 52 alebo 201. 3.  Návrh v znení schválenom Parlamentom spolu so sprievodným uznesením predseda doručí Rade a Komisii ako pozíciu Parlamentu. Pozmeňujúci návrh 61 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 59 a (nový) Článok 59a Vrátenie veci gestorskému výboru Ak sa v súlade s článkom 59 vec vráti späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie alebo na medziinštitucionálne rokovania v súlade s článkami 73a a 73d, gestorský výbor podá ústne alebo písomne Parlamentu správu v lehote štyroch mesiacov, ktorú môže Konferencia predsedov predĺžiť. Po vrátení veci späť výboru musí výbor zodpovedný za príslušnú oblasť, predtým ako rozhodne o postupe, ktorý sa použije, umožniť pridruženému výboru podľa článku 54 rozhodnúť o pozmeňujúcich návrhoch vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, najmä o tom, ktoré z týchto pozmeňujúcich návrhov majú byť znova predložené na plenárnej schôdzi. Nič nebráni Parlamentu, aby rozhodol, že sa v prípade potreby bude po správe gestorského výboru, ktorému sa vec vrátila, konať záverečná rozprava. (Posledné dva odseky sa vkladajú ako výklad.) Pozmeňujúci návrh 62 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 60 Článok 60 vypúšťa sa Zamietnutie návrhu Komisie 1.   Ak návrh Komisie nezíska väčšinu odovzdaných hlasov alebo ak sa prijme návrh na jeho zamietnutie, ktorý môže predložiť gestorský výbor alebo najmenej štyridsať poslancov, predseda ešte pred hlasovaním Parlamentu o návrhu legislatívneho uznesenia požiada Komisiu o späťvzatie návrhu. 2.   Ak tak Komisia urobí, predseda vyhlási postup za ukončený a v tomto zmysle informuje Radu. 3.   Ak Komisia návrh nevezme späť, Parlament vráti vec späť gestorskému výboru bez hlasovania o návrhu legislatívneho uznesenia, pokiaľ Parlament na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nepristúpi k hlasovaniu o návrhu legislatívneho uznesenia. V prípade vrátenia návrhu gestorskému výboru rozhodne gestorský výbor o postupe a podá Parlamentu ústne alebo písomne novú správu v lehote určenej Parlamentom, ktorá nesmie byť dlhšia ako dva mesiace. Po vrátení veci späť výboru podľa odseku 3, predtým ako rozhodne o postupe, umožní výbor zodpovedný za príslušnú oblasť výboru pridruženému podľa článku 54 rozhodnúť o pozmeňujúcich návrhoch vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, najmä o tom, ktoré z týchto pozmeňujúcich návrhov majú byť Parlamentu znova predložené. Lehota určená v súlade s odsekom 3 druhým pododsekom sa vzťahuje na podanie správy ústne alebo písomne gestorským výborom. Neviaže sa na určenie vhodného času Parlamentom pre pokračovanie v príslušnom postupe. 4.   Ak gestorský výbor nemôže lehotu dodržať, požiada o vrátenie veci výboru podľa článku 188 ods. 1. Ak je to potrebné, Parlament môže určiť novú lehotu podľa článku 188 ods. 5. Ak sa žiadosti výboru nevyhovie, Parlament pristúpi k hlasovaniu o návrhu legislatívneho uznesenia. Pozmeňujúci návrh 63 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 61 Článok 61 vypúšťa sa Prijatie pozmeňujúcich návrhov k návrhu Komisie 1.   Ak bol návrh Komisie schválený ako celok, avšak v znení pozmeňujúcich návrhov, hlasovanie o návrhu legislatívneho uznesenia sa odloží do času, kým Komisia neoznámi svoje stanovisko ku každému pozmeňujúcemu návrhu Parlamentu. Ak Komisia nie je schopná oznámiť svoje stanovisko na záver hlasovania Parlamentu o návrhu, informuje predsedu Parlamentu alebo gestorský výbor, kedy tak môže urobiť; návrh sa zaradí do návrhu programu schôdze nasledujúcej po oznámení stanoviska. 2.   Ak Komisia oznámi, že nemá v úmysle prijať všetky pozmeňujúce návrhy Parlamentu, spravodajca gestorského výboru, a v jeho neprítomnosti predseda tohto výboru, pripraví formálny návrh pre Parlament, či sa má hlasovať o návrhu legislatívneho uznesenia. Pred predložením tohto návrhu spravodajca alebo predseda gestorského výboru môže požiadať predsedu Parlamentu, aby prerušil rokovanie o tomto bode. Ak sa Parlament rozhodne hlasovanie odložiť, vec sa považuje za vrátenú gestorskému výboru na opätovné posúdenie. V takom prípade gestorský výbor podá Parlamentu ústne alebo písomne novú správu v lehote určenej Parlamentom. Lehota nesmie byť dlhšia ako dva mesiace. Ak gestorský výbor nie je schopný dodržať stanovenú lehotu, použije sa postup stanovený v článku 60 ods. 4. V tomto štádiu sú prijateľné iba pozmeňujúce návrhy predložené gestorským výborom, ktoré majú za cieľ dosiahnutie kompromisu s Komisiou. Nič nebráni Parlamentu, aby rozhodol, že sa v prípade potreby bude po správe gestorského výboru, ktorému sa vec vrátila, konať záverečná rozprava. 3.   Použitie odseku 2 nevylučuje, aby žiadosť o vrátenie veci predložili iní poslanci podľa článku 188. Od výboru, ktorému bola vec vrátená podľa odseku 2, sa predovšetkým vyžaduje, aby v stanovenej lehote a v súlade s podmienkami vrátenia podal správu Parlamentu, a pokiaľ je to potrebné, aby predložil pozmeňujúce návrhy smerujúce k dosiahnutiu kompromisu s Komisiou; výbor však nie je povinný opätovne preskúmať všetky ustanovenia schválené Parlamentom. V rámci podmienok vrátenia má však výbor vzhľadom na odkladný účinok vrátenia veci väčší priestor na úvahu a keď je to v záujme kompromisu, môže navrhnúť prerokovanie ustanovení, ktoré už boli schválené v pléne. V takýchto prípadoch, s ohľadom na skutočnosť, že jediné prijateľné pozmeňujúce návrhy výboru sú tie, ktoré smerujú k dosiahnutiu kompromisu, a vzhľadom na zachovanie suverenity Parlamentu, musí správa uvedená v druhom odseku jasne uviesť, ktoré už schválené ustanovenia by sa v prípade prijatia navrhovaných zmien stali bezpredmetnými. Pozmeňujúci návrh 64 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 3 – podnadpis 3 Ďalší postup vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 65 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 62 Článok 62 vypúšťa sa Postup po prijatí pozície Parlamentu 1.   V období po prijatí pozície Parlamentu k návrhu legislatívneho aktu sledujú predseda a spravodajca gestorského výboru ďalší vývoj v postupe smerujúcom k prijatiu návrhu Radou, najmä aby zabezpečili dodržanie záväzkov, ktoré prijala Rada alebo Komisia voči Parlamentu so zreteľom na jeho pozíciu. 2.   Gestorský výbor môže vyzvať Komisiu a Radu na diskusiu o predmetnej veci. 3.   Ak to gestorský výbor považuje za potrebné, môže v ktoromkoľvek štádiu toho postupu predložiť podľa tohto článku návrh uznesenia, v ktorom odporučí, aby Parlament: vyzval Komisiu, aby vzala svoj návrh späť, alebo vyzval Komisiu alebo Radu, aby opätovne predložili vec Parlamentu podľa článku 63, alebo Komisiu, aby predložila nový návrh, alebo rozhodol o iných krokoch, ktoré považuje za potrebné. Tento návrh sa zaradí do návrhu programu schôdze nasledujúcej po rozhodnutí výboru. Pozmeňujúci návrh 66 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 63 Článok 63 Článok 63 Opätovné predloženie veci Parlamentu Opätovné predloženie veci Parlamentu Riadny legislatívny postup 1.  Predseda na žiadosť gestorského výboru vyzve Komisiu, aby opätovne predložila svoj návrh Parlamentu: 1.  Predseda na žiadosť gestorského výboru vyzve Komisiu, aby opätovne predložila svoj návrh Parlamentu, ak: –   ak Komisia potom, ako Parlament prijal pozíciu, vezme svoj pôvodný návrh späť, aby ho nahradila iným textom, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozíciu Parlamentu, alebo –  ak Komisia podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle zmeniť svoj pôvodný návrh, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozíciu Parlamentu, alebo –  Komisia potom, ako Parlament prijal svoju pozíciu, nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný návrh, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zohľadniť pozíciu Parlamentu, –   ak sa uplynutím času alebo zmenou okolností podstatne zmení povaha problému, ktorým sa návrh zaoberá, alebo –  podstatne sa zmení povaha problému, ktorým sa návrh zaoberá, a to v dôsledku uplynutia času alebo zmeny okolností, alebo —  ak sa odvtedy, ako Parlament prijal pozíciu, konali nové voľby do Parlamentu a Konferencia predsedov to považuje za potrebné. –  sa odvtedy, ako Parlament prijal svoju pozíciu, konali nové voľby do Parlamentu a Konferencia predsedov to považuje za potrebné. 1a.   Keď sa pripravuje zmena právneho základu návrhu, v dôsledku ktorej by sa pre tento návrh už nepoužil riadny legislatívny postup, Parlament, Rada a Komisia si podľa bodu 25 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva vymenia názory na vec prostredníctvom svojich predsedov alebo zástupcov. 2.  Na žiadosť gestorského výboru Parlament požiada Radu, aby Parlamentu opäť predložila návrh podaný Komisiou podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak má Rada v úmysle zmeniť právny základ návrhu tak, že sa v dôsledku toho nebude môcť použiť riadny legislatívny postup. 2.  Po výmene názorov uvedenej v odseku 1a predseda na žiadosť gestorského výboru požiada Radu, aby Parlamentu opäť predložila návrh právne záväzného aktu, ak má Komisia alebo Rada v úmysle zmeniť právny základ, ktorý je stanovený v pozícii Parlamentu v prvom čítaní, tak, že sa by sa v dôsledku toho nemohol už použiť riadny legislatívny postup. Iné postupy 3.   Na žiadosť gestorského výboru predseda vyzve Radu, aby opäť konzultovala s Parlamentom za rovnakých okolností a podmienok ako v odseku 1, a tiež v prípade, ak Rada podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle zmeniť návrh, ku ktorému Parlament pôvodne vydal svoje stanovisko, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozmeňujúce návrhy Parlamentu. 4.   Predseda tiež požiada, aby bol návrh legislatívneho aktu opätovne predložený Parlamentu za podmienok stanovených v tomto článku, ak o tom Parlament rozhodne na návrh politickej skupiny alebo aspoň štyridsiatich poslancov. Pozmeňujúci návrh 67 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 4 – názov KAPITOLA 4 ODDIEL 2 DRUHÉ ČÍTANIE DRUHÉ ČÍTANIE Pozmeňujúci návrh 68 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 4 – podnadpis 1 Výbory vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 69 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 64 Článok 64 Článok 64 Oznámenie pozície Rady Oznámenie pozície Rady 1.  Oznámenie pozície Rady podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uskutoční tým, že ju predseda oznámi v pléne. Predseda vystúpi s oznámením po tom, ako mu boli doručené dokumenty obsahujúce pozíciu samotnú, všetky vyhlásenia zaznamenané v zápisniciach Rady pri prijímaní pozície, dôvody, ktoré viedli Radu k prijatiu svojej pozície a stanovisko Komisie, riadne preložené do úradných jazykov Európskej únie. Predseda vystúpi s oznámením na schôdzi, ktorá nasleduje po doručení dokumentov. 1.  Oznámenie pozície Rady podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uskutoční tým, že ju predseda oznámi v pléne. Predseda vystúpi s oznámením po tom, ako mu boli doručené dokumenty obsahujúce pozíciu samotnú, všetky vyhlásenia zaznamenané v zápisniciach Rady pri prijímaní pozície, dôvody, ktoré viedli Radu k prijatiu svojej pozície a stanovisko Komisie, riadne preložené do úradných jazykov Európskej únie. Predseda vystúpi s oznámením na schôdzi, ktorá nasleduje po doručení dokumentov. Predseda sa pred oznámením a po porade s predsedom gestorského výboru a/alebo spravodajcom uistí, či doručený text je skutočne pozícia Rady v prvom čítaní a či nenastali okolnosti uvedené v článku 63. V opačnom prípade predseda spolu s gestorským výborom, a ak je to možné, so súhlasom Rady, hľadajú vhodné riešenie. Predseda sa pred oznámením a po porade s predsedom gestorského výboru a/alebo spravodajcom uistí, či doručený text je skutočne pozícia Rady v prvom čítaní a či nenastali okolnosti uvedené v článku 63. V opačnom prípade predseda spolu s gestorským výborom, a ak je to možné, so súhlasom Rady, hľadajú vhodné riešenie. 1a.   Pozícia Rady sa dňom jej oznámenia v Parlamente považuje za automaticky pridelenú gestorskému výboru v prvom čítaní. 2.  Zoznam týchto oznámení sa uverejní v zápisnici z rokovania spolu s názvom gestorského výboru. 2.  Zoznam týchto oznámení sa uverejní v zápisnici z rokovania spolu s názvom gestorského výboru. Pozmeňujúci návrh 70 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 65 Článok 65 Článok 65 Predĺženie lehôt Predĺženie lehôt 1.  Na žiadosť predsedu gestorského výboru v prípade lehôt v druhom čítaní alebo na žiadosť parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore v prípade lehôt v zmierovacom postupe predĺži predseda tieto lehoty podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 1.  Na žiadosť predsedu gestorského výboru predseda Parlamentu predĺži lehoty v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 2.  Predseda oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez ohľadu na to, či k nemu došlo z iniciatívy Parlamentu alebo Rady. 2.  Predseda oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez ohľadu na to, či k nemu došlo z iniciatívy Parlamentu alebo Rady. Pozmeňujúci návrh 71 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 66 Článok 66 Článok 66 Pridelenie veci gestorskému výboru a postup v tomto výbore Postup v gestorskom výbore 1.   Pozícia Rady sa dňom jej oznámenia v Parlamente podľa článku 64 ods. 1 automaticky považuje za pridelenú gestorskému výboru a výborom, ktoré boli požiadané o stanovisko v prvom čítaní. 2.  Pozícia Rady sa zaradí ako prvý bod do programu prvej schôdze gestorského výboru nasledujúcej po oznámení. Rada môže byť vyzvaná, aby uviedla svoju pozíciu. 2.  Pozícia Rady sa zaradí ako prioritný bod do programu prvej schôdze gestorského výboru nasledujúcej po oznámení. Rada môže byť vyzvaná, aby uviedla svoju pozíciu. 3.  Ak nie je rozhodnuté inak, zostáva spravodajca z prvého čítania spravodajcom v druhom čítaní. 3.  Ak nie je rozhodnuté inak, zostáva spravodajca z prvého čítania spravodajcom v druhom čítaní. 4.  Ustanovenia článku 69 ods. 2, 3 a 5 týkajúce sa druhého čítania v Parlamente sa rovnako použijú na konanie v gestorskom výbore; návrhy na zamietnutie a pozmeňujúce návrhy môžu predložiť iba členovia tohto výboru alebo ich stáli náhradníci. Výbor rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov. 4.  Ustanovenia článku 69 ods. 2 a 3 týkajúce sa prípustnosti pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady sa použijú na konanie v gestorskom výbore; návrhy na zamietnutie a pozmeňujúce návrhy môžu predložiť iba členovia tohto výboru alebo ich stáli náhradníci. Výbor rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov. 5.   Pred hlasovaním môže výbor požiadať predsedu a spravodajcu, aby sa pozmeňujúce návrhy predložené vo výbore prerokovali s predsedom Rady alebo jeho zástupcom v prítomnosti zodpovedného člena Komisie. Po ich prerokovaní môže spravodajca predložiť kompromisné pozmeňujúce návrhy. 6.  Gestorský výbor predloží odporúčanie do druhého čítania, v ktorom navrhne pozíciu Rady schváliť, zmeniť alebo zamietnuť. Odporúčanie obsahuje stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia. 6.  Gestorský výbor predloží odporúčanie do druhého čítania, v ktorom navrhne pozíciu Rady schváliť, zmeniť alebo zamietnuť. Odporúčanie obsahuje stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia. 6a.   Články 49, 50, 53 a 188 sa neuplatňujú v druhom čítaní. Pozmeňujúci návrh 72 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 4 – podnadpis 2 Plénum vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 73 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 67 Článok 67 Článok 67 Záver druhého čítania Predloženie Parlamentu 1.   Pozícia Rady a odporúčanie gestorského výboru do druhého čítania, ak je k dispozícii, sa automaticky zaradia do návrhu programu schôdze, ktorej streda spadá pred a zároveň najbližšie ku dňu uplynutia trojmesačnej lehoty, alebo v prípade predĺženia podľa článku 65 štvormesačnej lehoty, ak vec nebola prerokovaná na skoršej schôdzi. Pozícia Rady a odporúčanie gestorského výboru do druhého čítania, ak je k dispozícii, sa automaticky zaradia do návrhu programu schôdze, ktorej streda spadá pred a zároveň najbližšie ku dňu uplynutia trojmesačnej lehoty, alebo v prípade predĺženia podľa článku 65 štvormesačnej lehoty, ak vec nebola prerokovaná na skoršej schôdzi. Odporúčania predložené parlamentnými výbormi do druhého čítania sú porovnateľné s dôvodovou správou, v ktorej výbor odôvodňuje svoje stanovisko k pozícii Rady. O týchto textoch sa nehlasuje. 2.   Druhé čítanie sa skončí, keď Parlament schváli, zamietne, zmení alebo doplní pozíciu Rady v lehotách a v súlade s podmienkami stanovenými v článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pozmeňujúci návrh 74 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 67 a (nový) Článok 67a Hlasovanie v Parlamente – druhé čítanie 1.   Parlament hlasuje najprv o každom návrhu na okamžité zamietnutie pozície Rady, ktorý predložil písomne gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov. Na prijatie takého návrhu je potrebné, aby získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu. Ak je tento návrh na zamietnutie prijatý, v dôsledku čoho je pozícia Rady zamietnutá, predseda oznámi v pléne ukončenie legislatívneho postupu. Ak tento návrh na zamietnutie nie je prijatý, Parlament postupuje v súlade s odsekmi 2 až 5. 2.   Všetky predbežné dohody predložené gestorským výborom podľa článku 73d ods. 4 majú pri hlasovaní prednosť a sú predmetom jediného hlasovania, pokiaľ sa Parlament na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov nerozhodol okamžite hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v súlade s odsekom 3. Ak získa predbežná dohoda v jedinom hlasovaní väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu, predseda oznámi, že druhé čítanie v Parlamente bolo ukončené. Ak predbežná dohoda nezíska v jedinom hlasovaní väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu, Parlament potom postupuje v súlade s odsekmi 3 až 5. 3.   Okrem prípadov, keď bol prijatý návrh na zamietnutie v súlade s odsekom 1 alebo keď bola prijatá predbežná dohoda v súlade s odsekom 2, sa následne hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v predbežnej dohode predloženej gestorským výborom podľa článku 73d ods. 4. Každý pozmeňujúci návrh k pozícii Rady je prijatý iba vtedy, ak získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu. Pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch môže predseda požiadať Komisiu, aby vyjadril svoje stanovisko, a Radu o pripomienky. 4.   Ak aj Parlament hlasuje proti pôvodnému návrhu na zamietnutie pozície Rady podľa odseku 1, Parlament môže na základe návrhu predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov zvážiť ďalší návrh na zamietnutie po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch podľa odsekov 2 alebo 3. Na prijatie takého návrhu je potrebné, aby získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu. Ak sa pozícia Rady zamietne, predseda oznámi v Parlamente ukončenie legislatívneho postupu. 5.   Po hlasovaní podľa odsekov 1 až 4 a každom následnom hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia týkajúcich sa procedurálnych požiadaviek predseda oznámi, že druhé čítanie v Parlamente bolo ukončené a legislatívne uznesenie sa považuje za prijaté. V prípade potreby sa legislatívne uznesenie upraví podľa článku 193 ods. 2, aby odrážalo výsledok hlasovania podľa odsekov 1 až 4 alebo uplatnenie článku 76. Text legislatívneho uznesenia a prípadne pozície Parlamentu postúpi predseda Rade a Komisii. Ak nebol podaný návrh na zamietnutie alebo zmenu pozície Rady, pozícia sa považuje za prijatú. Pozmeňujúci návrh 75 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 68 Článok 68 vypúšťa sa Zamietnutie pozície Rady 1.   Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže v lehote určenej predsedom písomne predložiť návrh na zamietnutie pozície Rady. Na prijatie návrhu je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov Parlamentu. O návrhu na zamietnutie pozície Rady sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch. 2.   Ak aj Parlament hlasuje proti pôvodnému návrhu na zamietnutie pozície Rady, môže po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch a po vypočutí stanoviska Komisie podľa článku 69 ods. 5 na základe odporúčania spravodajcu zvážiť ďalší návrh na zamietnutie pozície Rady. 3.   Ak sa pozícia Rady zamietne, predseda oznámi v pléne ukončenie legislatívneho postupu. Pozmeňujúci návrh 76 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 69 Článok 69 Článok 69 Pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady 1.  Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže na prerokovanie v Parlamente predložiť pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady. 1.  Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže na prerokovanie v Parlamente predložiť pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady. 2.  Pozmeňujúci návrh k pozícii Rady je prípustný, len ak je v súlade s ustanoveniami článkov 169 a 170 a ak jeho cieľom je: 2.  Pozmeňujúci návrh k pozícii Rady je prípustný, len ak je v súlade s ustanoveniami článkov 169 a 170 a ak jeho cieľom je: a)  úplné alebo čiastočné obnovenie pozície prijatej Parlamentom v prvom čítaní alebo a)  úplné alebo čiastočné obnovenie pozície prijatej Parlamentom v prvom čítaní alebo b)  dosiahnutie kompromisu medzi Radou a Parlamentom alebo b)  dosiahnutie kompromisu medzi Radou a Parlamentom alebo c)  zmena časti textu pozície Rady, ktorá nebola zahrnutá, alebo sa obsahom líši od návrhu predloženého v prvom čítaní, a nepredstavuje podstatnú zmenu v zmysle článku 63, alebo c)  zmena časti textu pozície Rady, ktorá nebola zahrnutá, alebo sa obsahom líši od návrhu predloženého v prvom čítaní, alebo d)  zohľadnenie nového skutkového alebo právneho stavu, ktorý nastal od prvého čítania. d)  zohľadnenie nového skutkového alebo právneho stavu, ktorý nastal od prijatia pozície Parlamentu v prvom čítaní. Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúceho návrhu je konečné. Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúceho návrhu je konečné. 3.  Ak sa v čase od prvého čítania konali nové voľby, avšak článok 63 sa nepoužil, predseda môže rozhodnúť o výnimke z obmedzení týkajúcich sa prípustnosti uvedených v druhom odseku. 3.  Ak sa v čase od prvého čítania konali nové voľby, avšak článok 63 sa nepoužil, predseda môže rozhodnúť o výnimke z obmedzení týkajúcich sa prípustnosti uvedených v druhom odseku. 4.   Pozmeňujúci návrh je prijatý, ak získal väčšinu hlasov všetkých poslancov. 5.   Pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch môže predseda požiadať Komisiu o stanovisko a Radu o pripomienky. Pozmeňujúci návrh 77 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 5 – názov KAPITOLA 5 ODDIEL 4 TRETIE ČÍTANIE ZMIEROVACÍ POSTUP A TRETIE ČÍTANIE Pozmeňujúci návrh 78 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 5 – podnadpis 1 Zmierovací postup vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 79 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 69 b (nový) Článok 69b Predĺženie lehôt 1.   Na žiadosť delegácie Parlamentu v Zmierovacom výbore predseda predĺži lehoty v treťom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 2.   Predseda oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez ohľadu na to, či k nemu došlo z iniciatívy Parlamentu alebo Rady. Pozmeňujúci návrh 80 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 71 Článok 71 Článok 71 Delegácia v Zmierovacom výbore Delegácia v Zmierovacom výbore 1.  Delegácia Parlamentu v Zmierovacom výbore má rovnaký počet členov ako delegácia Rady. 1.  Delegácia Parlamentu v Zmierovacom výbore má rovnaký počet členov ako delegácia Rady. 2.  Politické zloženie delegácie zodpovedá zloženiu Parlamentu podľa politických skupín. Konferencia predsedov určí presný počet poslancov z každej politickej skupiny. 2.  Politické zloženie delegácie zodpovedá zloženiu Parlamentu podľa politických skupín. Konferencia predsedov určí presný počet poslancov z každej politickej skupiny. 3.  Členov delegácie na jednotlivé zmierovacie postupy vymenujú politické skupiny prednostne z členov dotknutých výborov, s výnimkou troch členov, ktorí sú vymenovaní za stálych členov delegácií na obdobie dvanástich mesiacov. Troch stálych členov vymenujú politické skupiny spomedzi podpredsedov Parlamentu, pričom títo zastupujú aspoň dve rôzne politické skupiny. Predseda a spravodajca gestorského výboru sú vždy členmi delegácie. 3.  Členov delegácie na jednotlivé zmierovacie postupy vymenujú politické skupiny prednostne z členov gestorského výboru, s výnimkou troch členov, ktorí sú vymenovaní za stálych členov delegácií na obdobie dvanástich mesiacov. Troch stálych členov vymenujú politické skupiny spomedzi podpredsedov Parlamentu, pričom títo zastupujú aspoň dve rôzne politické skupiny. Predseda a spravodajca gestorského výboru v druhom čítaní, ako aj spravodajca každého pridruženého výboru sú vždy členmi delegácie. 4.  Politické skupiny zastúpené v delegácii vymenujú náhradníkov. 4.  Politické skupiny zastúpené v delegácii vymenujú náhradníkov. 5.  Politické skupiny a nezaradení poslanci, ktorí nie sú zastúpení v delegácii, môžu vyslať po jednom zástupcovi na každú internú prípravnú schôdzu delegácie. 5.  Politické skupiny, ktoré nie sú zastúpené v delegácii, môžu každá vyslať po jednom zástupcovi na každú internú prípravnú schôdzu delegácie. Ak v delegácii nie sú žiadni nezaradení poslanci, jeden nezaradený poslanec sa môže zúčastniť každej internej prípravnej schôdze delegácie. 6.  Delegáciu vedie predseda alebo jeden z troch stálych členov. 6.  Delegáciu vedie predseda alebo jeden z troch stálych členov. 7.  Delegácia rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov. Jej rokovania sú neverejné. 7.  Delegácia rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov. Jej rokovania sú neverejné. Konferencia predsedov vydá ďalšie procesné usmernenia pre prácu delegácie pri Zmierovacom výbore. Konferencia predsedov vydá ďalšie procesné usmernenia pre prácu delegácie pri Zmierovacom výbore. 8.  Výsledky zmierovacieho postupu oznamuje delegácia Parlamentu. 8.  Výsledky zmierovacieho postupu oznamuje delegácia Parlamentu. Pozmeňujúci návrh 81 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 5 – podnadpis 2 Plénum vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 82 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 72 Článok 72 Článok 72 Spoločný návrh Spoločný návrh 1.  Ak sa Zmierovací výbor dohodne na spoločnom návrhu, vec sa zaradí do programu rokovania Parlamentu, ktoré sa uskutoční do šiestich, a v prípade predĺženia do ôsmich týždňov od schválenia spoločného návrhu Zmierovacím výborom. 1.  Ak sa Zmierovací výbor dohodne na spoločnom návrhu, vec sa zaradí do programu rokovania Parlamentu, ktoré sa uskutoční do šiestich, a v prípade predĺženia do ôsmich týždňov od schválenia spoločného návrhu Zmierovacím výborom. 2.  Predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore urobí vyhlásenie k spoločnému návrhu, ktorý je sprevádzaný správou. 2.  Predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore urobí vyhlásenie k spoločnému návrhu, ktorý je sprevádzaný správou. 3.  K spoločnému návrhu nemôže byť predložený žiaden pozmeňujúci návrh. 3.  K spoločnému návrhu nemôže byť predložený žiaden pozmeňujúci návrh. 4.  O spoločnom návrhu ako o celku sa rozhoduje v jedinom hlasovaní. Spoločný návrh je schválený, ak získa väčšinu odovzdaných hlasov. 4.  O spoločnom návrhu ako o celku sa rozhoduje v jedinom hlasovaní. Spoločný návrh je schválený, ak získa väčšinu odovzdaných hlasov. 5.  Ak Zmierovací výbor nedosiahne dohodu o spoločnom návrhu, urobí o tom predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore vyhlásenie. Po tomto vyhlásení nasleduje rozprava. 5.  Ak Zmierovací výbor nedosiahne dohodu o spoločnom návrhu, urobí o tom predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore vyhlásenie. Po tomto vyhlásení nasleduje rozprava. 5a.   Počas zmierovacieho postupu medzi Parlamentom a Radou po druhom čítaní nie je možné návrh vrátiť späť výboru. 5b.   Články 49, 50 a 53 sa neuplatňujú v treťom čítaní. Pozmeňujúci návrh 83 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 6 – názov KAPITOLA 6 ODDIEL 5 SKONČENIE LEGISLATÍVNEHO POSTUPU SKONČENIE POSTUPU Pozmeňujúci návrh 84 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 3 – oddiel 3 (nový) ODDIEL 3 MEDZIINŠTITUCIONÁLNE ROKOVANIA V RÁMCI RIADNEHO LEGISLATÍVNEHO POSTUPU (Oddiel 3 sa vkladá pred oddiel 4 o zmierovacom postupe a treťom čítaní a obsahuje článok 73 v znení zmien a články 73a až 73d). Pozmeňujúci návrh 85 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 73 Článok 73 Článok 73 Medziinštitucionálne rokovania v legislatívnych postupoch Všeobecné ustanovenia 1.   Rokovania s inými inštitúciami, ktorých cieľom je dosiahnutie dohody počas legislatívneho postupu, sa vedú so zreteľom na Kódex správania stanovený Konferenciou predsedov. Rokovania s inými inštitúciami, ktorých cieľom je dosiahnutie dohody počas legislatívneho postupu, sa môžu začať iba potom, ako bolo prijaté rozhodnutie v súlade s článkami 73a až 73c, alebo potom, čo Parlament vráti vec späť na medziinštitucionálne rokovania. Takéto rokovania sa vedú so zreteľom na Kódex správania stanovený Konferenciou predsedov10. 2.   Tieto rokovania sa nezačnú predtým, ako gestorský výbor prijme osobitne pre každý dotknutý legislatívny postup a väčšinou hlasov svojich členov rozhodnutie o začatí rokovaní. Toto rozhodnutie ustanovuje mandát a zloženie rokovacej skupiny. Takéto rozhodnutia sa oznámia predsedovi, ktorý pravidelne informuje Konferenciu predsedov. Mandát pozostáva zo správy prijatej vo výbore a predloženej na neskoršie posúdenie Parlamentu. Vo výnimočných prípadoch, ak sa gestorský výbor domnieva, že je riadne opodstatnené začať rokovania pred prijatím správy vo výbore, môže mandát pozostávať zo súboru pozmeňujúcich návrhov alebo súboru jasne stanovených cieľov, priorít alebo usmernení. 3.   Rokovaciu skupinu vedie spravodajca a predsedá jej predseda gestorského výboru alebo podpredseda, ktorého predseda určí. Jej členmi sú prinajmenšom tieňoví spravodajcovia z každej politickej skupiny. 4.   Akýkoľvek dokument, o ktorom sa má rokovať na stretnutí s Radou a Komisiou (trialóg), má formu dokumentu, kde sú uvedené príslušné pozície zúčastnených inštitúcií a možné kompromisné riešenia, a rozpošle sa rokovacej skupine najmenej 48 hodín alebo v naliehavých prípadoch najmenej 24 hodín pred začatím predmetného trialógu. Po skončení každého trialógu podá rokovacia skupina správu o rokovaniach na najbližšej schôdzi gestorského výboru. Dokumenty, v ktorých sú zachytené výsledky posledného trialógu, sa poskytnú výboru. Ak nie je možné zvolať včas schôdzu výboru, rokovacia skupina podá správu o rokovaniach predsedovi a v náležitých prípadoch tieňovým spravodajcom a koordinátorom výboru. Gestorský výbor môže aktualizovať mandát vzhľadom na vývoj rokovaní. 5.   Ak sa na základe rokovaní dosiahne kompromis, informuje sa o tom bezodkladne gestorský výbor. Dohodnuté znenie sa predloží gestorskému výboru na posúdenie. Ak bude dohodnuté znenie hlasovaním vo výbore schválené, predloží sa vo vhodnej forme na posúdenie Parlamentu vrátane kompromisných pozmeňujúcich návrhov. Možno ho predložiť ako konsolidované znenie za predpokladu, že jasne zobrazuje zmeny vykonané v návrhu posudzovaného legislatívneho aktu. 6.   Ak postup zahŕňa pridružené výbory alebo spoločné schôdze výborov, články 54 a 55 sa vzťahujú na rozhodnutie o začatí rokovaní a na vedenie takýchto rokovaní. V prípade nezhody medzi dotknutými výbormi stanoví predseda Konferencie predsedov výborov v súlade so zásadami stanovenými v uvedených článkoch podmienky začatia rokovaní a ich vedenia. __________________ __________________ 10 Pozri prílohu XX. 10 Kódex správania pri rokovaniach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Pozmeňujúci návrh 86 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 73 a (nový) Článok 73a Rokovania pred prvým čítaním v Parlamente 1.   Ak výbor prijal legislatívnu správu podľa článku 49, väčšinou svojich členov môže rozhodnúť začať rokovania na základe tejto správy. 2.   Rozhodnutia o začatí rokovaní sa oznámia na začiatku schôdze po ich prijatí vo výbore. Do konca dňa, ktorý nasleduje po oznámení v Parlamente, politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú najmenej jednu desatinu poslancov Parlamentu, môžu písomne požiadať, aby sa hlasovalo o rozhodnutí výboru začať rokovania. Parlament hlasuje o takej žiadosti počas tej istej schôdze. Ak do vypršania lehoty stanovenej v prvom pododseku nebude doručená takáto žiadosť, predseda o tom informuje Parlament. Ak sa žiadosť predloží, predseda môže okamžite pred hlasovaním udeliť slovo jednému rečníkovi, ktorý je za, a jednému, ktorý je proti. Každý rečník môže predniesť vyhlásenie, ktoré netrvá dlhšie ako dve minúty. 3.   Ak Parlament zamietne rozhodnutie výboru začať rokovania, návrh legislatívneho aktu a správa gestorského výboru sa zaradí do programu nasledujúcej schôdze a predseda stanoví lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov. Uplatňuje sa článok 59 ods. 1b. 4.   Rokovania sa môžu začať kedykoľvek po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 2 prvom pododseku, ak nebola podaná žiadosť o hlasovanie v Parlamente o rozhodnutí začať rokovania. Ak taká žiadosť bola podaná, rokovania môžu začať kedykoľvek potom, ako rozhodnutie výboru začať rokovania bolo schválené v Parlamente. Pozmeňujúci návrh 87 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 73 b (nový) Článok 73b Rokovania pred prvým čítaním v Rade Ak Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní, táto pozícia predstavuje mandát na všetky rokovania s ostatnými inštitúciami. Gestorský výbor môže väčšinou svojich členov rozhodnúť o začatí rokovaní kedykoľvek potom. Takéto rozhodnutia sa oznámia v Parlamente počas schôdze po hlasovaní vo výbore a zaznamenajú sa v zápisnici. Pozmeňujúci návrh 88 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 73 c (nový) Článok 73c Rokovania pred druhým čítaním v Parlamente Ak sa pozícia Rady v prvom čítaní postúpila gestorskému výboru, pozícia Parlamentu v prvom čítaní predstavuje podľa článku 69 mandát na rokovania s ostatnými inštitúciami. Gestorský výbor môže rozhodnúť o začatí rokovaní kedykoľvek potom. Ak pozícia Rady obsahuje prvky, ktoré nie sú zahrnuté v návrhu legislatívneho aktu alebo v pozícii Parlamentu v prvom čítaní, výbor môže prijať usmernenia pre rokovaciu skupinu, a to aj vo forme pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady. Pozmeňujúci návrh 305 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 73 d (nový) Článok 73d Priebeh rokovaní 1.   Rokovaciu skupinu Parlamentu vedie spravodajca a predsedá jej predseda gestorského výboru alebo podpredseda, ktorého určí predseda. Jej členmi sú prinajmenšom tieňoví spravodajcovia z každej politickej skupiny, ktorá si želá zúčastniť sa. 2.   Akýkoľvek dokument, o ktorom sa má rokovať na stretnutí s Radou a Komisiou (trialóg), sa rozpošle rokovacej skupine najmenej 48 hodín alebo v naliehavých prípadoch najmenej 24 hodín pred začatím predmetného trialógu. 3.   Po skončení každého trialógu podá predseda rokovacej skupiny a spravodajca, v mene rokovacej skupiny, správu o rokovaniach na nasledujúcej schôdzi gestorského výboru. Ak nie je možné zvolať včas schôdzu výboru, predseda rokovacej skupiny a spravodajca podajú v mene rokovacej skupiny správu na schôdzi koordinátorov výboru. 4.   Ak sa na základe rokovaní dosiahne predbežná dohoda, informuje sa o tom bezodkladne gestorský výbor. Dokumenty, v ktorých sú zachytené výsledky posledného trialógu, sa poskytnú výboru a uverejnia sa. Predbežná dohoda sa predloží gestorskému výboru, ktorý rozhodne jediným hlasovaním väčšinou odovzdaných hlasov. Ak sa prijme, predloží sa Parlamentu na posúdenie spôsobom, ktorý jasne dokumentuje všetky zmeny návrhu legislatívneho aktu. 5.   V prípade nezhody medzi dotknutými výbormi podľa článkov 54 a 55 stanoví predseda Konferencie predsedov výborov v súlade so zásadami stanovenými v uvedených článkoch podrobné pravidlá začatia rokovaní a ich vedenia. Pozmeňujúci návrh 90 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 74 Článok 74 vypúšťa sa Schválenie rozhodnutia o začatí medziinštitucionálnych rokovaní pred prijatím správy vo výbore 1.   Každé rozhodnutie výboru o začatí rokovaní pred prijatím správy vo výbore sa preloží do všetkých úradných jazykov, rozošle všetkým poslancom a postúpi Konferencii predsedov. Na žiadosť politickej skupiny môže Konferencia predsedov rozhodnúť o zaradení bodu na posúdenie s rozpravou a hlasovaním do návrhu programu nasledujúcej schôdze Parlamentu po jeho rozposlaní, v prípade čoho predseda určí termín na predkladanie pozmeňujúcich návrhov. Ak Konferencia predsedov rozhodnutie o zaradení bodu do návrhu programu danej schôdze Parlamentu neprijme, rozhodnutie o začatí rokovania oznámi predseda na začiatku danej schôdze. 2.   Bod sa zaradí do návrhu programu nasledujúcej schôdze Parlamentu po oznámení na posúdenie s rozpravou a hlasovaním a predseda stanoví termín na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, ak tak do 48 hodín od oznámenia požiada politická skupina alebo aspoň 40 poslancov. Inak sa rozhodnutie o začatí rokovaní považuje za schválené. Pozmeňujúci návrh 91 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 75 Článok 75 Článok 63a Dohoda v prvom čítaní Dohoda v prvom čítaní Ak Rada v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie informuje Parlament, že schválila jeho pozíciu, po finalizácii podľa článku 193 predseda v pléne oznámi, že návrh bol prijatý v znení, ktoré zodpovedá pozícii Parlamentu. Ak Rada v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie informuje Parlament, že schválila jeho pozíciu, po finalizácii podľa článku 193 predseda v pléne oznámi, že legislatívny akt bol prijatý v znení, ktoré zodpovedá pozícii Parlamentu. (Tento článok sa presunie na koniec oddielu 1 o prvom čítaní.) Pozmeňujúci návrh 92 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 76 Článok 76 Článok 69a Dohoda v druhom čítaní Dohoda v druhom čítaní Ak nie je prijatý žiaden návrh na zamietnutie pozície Rady, ani žiaden pozmeňujúci návrh k uvedenej pozícii podľa článkov 68 a 69 v lehotách na predloženie pozmeňujúcich návrhov a návrhov na zamietnutie a na hlasovanie o nich, predseda v Parlamente oznámi, že navrhovaný akt bol prijatý s konečnou platnosťou. Spolu s predsedom Rady podpíše navrhnutý akt a zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 78. Ak nie je predložený žiadny návrh na zamietnutie pozície Rady ani pozmeňujúci návrh k uvedenej pozícii podľa článkov 67a a 69 v lehotách na predloženie pozmeňujúcich návrhov alebo návrhov na zamietnutie a na hlasovanie o nich, predseda v Parlamente oznámi, že navrhovaný akt bol prijatý s konečnou platnosťou. (Tento článok sa presunie na koniec oddielu 2 o druhom čítaní.) Pozmeňujúci návrh 93 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 77 Článok 77 vypúšťa sa Požiadavky na vypracúvanie návrhov legislatívnych aktov 1.   V aktoch, ktoré prijali spoločne Parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom, sa najprv uvedie druh aktu, potom poradové číslo, dátum prijatia a predmet úpravy. 2.   Akty prijaté spoločne Parlamentom a Radou obsahujú: a)  slovné spojenie „Európsky parlament a Rada Európskej únie“; b)  odkaz na ustanovenia, na základe ktorých bol akt prijatý, uvedený slovným spojením „so zreteľom na“; c)  citáciu s odkazmi na predložené návrhy, doručené stanoviská a uskutočnené konzultácie; d)  odôvodnenie aktu uvedené slovom „keďže“; e)  slovné spojenia typu: „prijali toto nariadenie“ alebo „prijali túto smernicu“, „prijali toto rozhodnutie“, „rozhodli takto“, za ktorými nasleduje vlastný text aktu. 3.   Akty sa členia na články, ktoré môžu byť, ak je to vhodné, spojené do kapitol a oddielov. 4.   V poslednom článku aktu sa uvedie dátum nadobudnutia účinnosti, ak má účinnosť nastať pred alebo po dvadsiatom dni po jeho uverejnení. 5.   Za posledným článkom aktu nasleduje: vhodné slovné spojenie podľa príslušných ustanovení zmlúv o jeho uplatňovaní, slovo „V...“, po ktorom sa uvedie miesto a deň prijatia aktu, slovné spojenia: „Za Európsky parlament predseda“, „Za Radu predseda“, po ktorých nasledujú mená predsedu Európskeho parlamentu a predsedu Rady v čase prijatia aktu. Pozmeňujúci návrh 94 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 78 Článok 78 Článok 78 Podpis prijatých aktov Podpis a uverejnenie prijatých aktov Po finalizácii textu prijatého v súlade s článkom 193 a potom, čo sa overí, že všetky postupy boli riadne ukončené, predseda a generálny tajomník podpíšu akty prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom a generálni tajomníci Parlamentu a Rady zabezpečia ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Po finalizácii textu prijatého v súlade s článkom 193 a prílohou XVIa a potom, čo sa overí, že všetky postupy boli riadne ukončené, predseda a generálny tajomník podpíšu akty prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Generálni tajomníci Parlamentu a Rady následne zabezpečia uverejnenie aktu v Úradnom vestníku Európskej únie. Pozmeňujúci návrh 95 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 4 (nová) KAPITOLA 4 OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONZULTAČNÝ POSTUP (Vloží sa za článok 78) Pozmeňujúci návrh 96 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 78 a (nový) Článok 78a Zmenený návrh právne záväzného aktu Ak má Komisia v úmysle nahradiť alebo zmeniť svoj návrh právne záväzného aktu, gestorský výbor môže odložiť preskúmanie návrhu dovtedy, kým od Komisie nedostane nový návrh alebo pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh 97 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 78 b (nový) Článok 78b Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim návrhom Predtým, než gestorský výbor pristúpi k záverečnému hlasovaniu o návrhu právne záväzného aktu, môže požiadať Komisiu o vyjadrenie jej stanoviska ku všetkým pozmeňujúcim návrhom, ktoré prijal výbor k návrhu. Ak je to vhodné, toto stanovisko sa zahrnie do správy. Pozmeňujúci návrh 98 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 78 c (nový) Článok 78c Hlasovanie v Parlamente Článok 59 odseky -1, 1, 1b, a 1c sa uplatňujú primerane. Pozmeňujúci návrh 99 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 78 d (nový) Článok 78d Postup po prijatí pozície Parlamentu 1.   V období po prijatí pozície Parlamentu k návrhu právne záväzného aktu sledujú predseda a spravodajca gestorského výboru ďalší vývoj tohto návrhu aktu, pokiaľ ide o postup vedúci k prijatiu tohto návrhu Radou, najmä v záujme zabezpečenia riadneho dodržania všetkých záväzkov Rady alebo Komisie voči Parlamentu so zreteľom na jeho pozíciu. Pravidelne informujú výbor. 2.   Gestorský výbor môže vyzvať Komisiu a Radu na diskusiu o predmetnej veci. 3.   Ak to gestorský výbor považuje za potrebné, môže v každom štádiu tohto postupu predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí, aby Parlament: –   vyzval Komisiu, aby vzala späť svoj návrh, –   vyzval Komisiu alebo Radu, aby opätovne predložili vec Parlamentu podľa článku 78e, alebo vyzval Komisiu, aby predložila nový návrh, alebo –   rozhodol o iných krokoch, ktoré považuje za potrebné. Tento návrh sa zaradí do návrhu programu plenárnej schôdze nasledujúcej po prijatí návrhu výborom. Pozmeňujúci návrh 100 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 78 e (nový) Článok 78e Opätovné predloženie veci Parlamentu 1.   Na žiadosť gestorského výboru predseda vyzve Radu, aby opäť konzultovala s Parlamentom za rovnakých okolností a podmienok, ako sú uvedené v článku 63 ods. 1, a tiež v prípade, ak Rada podstatným spôsobom zmení alebo má v úmysle zmeniť návrh právne záväzného aktu, ku ktorému Parlament pôvodne vydal svoje pozíciu, okrem prípadov, keď je cieľom zapracovanie pozmeňujúcich návrhov Parlamentu. 2.   Predseda takisto požiada, aby bol návrh právne záväzného aktu opätovne predložený Parlamentu za podmienok stanovených v tomto článku, ak o tom Parlament rozhodne na základe návrhu politickej skupiny alebo aspoň 40 poslancov. Pozmeňujúci návrh 101 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 7 – číslovanie KAPITOLA 7 KAPITOLA 5 ÚSTAVNÉ OTÁZKY ÚSTAVNÉ OTÁZKY Pozmeňujúci návrh 102 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 81 Článok 81 Článok 81 Zmluvy o pristúpení Zmluvy o pristúpení 1.  Každá žiadosť európskeho štátu o členstvo v Európskej únii sa pridelí na posúdenie gestorskému výboru. 1.  Každá žiadosť európskeho štátu o členstvo v Európskej únii v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii sa pridelí na posúdenie gestorskému výboru. 2.  Na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov môže Parlament rozhodnúť, že pred začatím rokovaní so štátom žiadajúcim o členstvo požiada Komisiu a Radu o účasť na rozprave. 2.  Na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov môže Parlament rozhodnúť, že pred začatím rokovaní so štátom žiadajúcim o členstvo požiada Komisiu a Radu o účasť na rozprave. 3.  Počas rokovaní Komisia a Rada pravidelne a dôsledne informujú gestorský výbor o pokroku v rokovaniach, v prípade potreby dôverne. 3.  Gestorský výbor požiada Komisiu a Radu, aby mu poskytovali úplné a pravidelné informácie o pokroku v rokovaniach, v prípade potreby dôverne. 4.  V každom štádiu rokovaní môže Parlament na základe správy gestorského výboru prijať odporúčania a žiadať, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím zmluvy o pristúpení štátu žiadajúceho o členstvo v Európskej únii. 4.  V každom štádiu rokovaní môže Parlament na základe správy gestorského výboru prijať odporúčania a žiadať, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím zmluvy o pristúpení štátu žiadajúceho o členstvo v Európskej únii. 5.  Návrh dohody sa po skončení rokovaní, ale pred jej podpisom, predloží Parlamentu na udelenie súhlasu v súlade s článkom 99. 5.  Návrh dohody sa po skončení rokovaní, ale pred jej podpisom, predloží Parlamentu na udelenie súhlasu v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku. V súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii si súhlas Parlamentu vyžaduje hlasovanie väčšiny všetkých jeho poslancov. Pozmeňujúci návrh 103 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 83 Článok 83 Článok 83 Porušenie základných zásad členským štátom Porušenie základných zásad a hodnôt členským štátom 1.  Parlament môže na základe osobitnej správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkami 45 a 52: 1.  Parlament môže na základe osobitnej správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkami 45 a 52 rokovacieho poriadku: a)  hlasovať o odôvodnenom návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii; a)  hlasovať o odôvodnenom návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii; b)  hlasovať o návrhu vyzývajúcom Komisiu alebo členské štáty, aby podali návrh podľa článku 7 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii; b)  hlasovať o návrhu vyzývajúcom Komisiu alebo členské štáty, aby podali návrh podľa článku 7 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii; c)  hlasovať o návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 3 alebo následne v súlade s článkom 7 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii. c)  hlasovať o návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 3 alebo následne v súlade s článkom 7 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii. 2.  Každá žiadosť Rady o súhlas s návrhom podaným podľa článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii spolu s pripomienkami dotknutého členského štátu sa oznámi Parlamentu a pridelí gestorskému výboru v súlade s článkom 99. S výnimkou naliehavých a odôvodnených prípadov prijíma Parlament rozhodnutia na návrh gestorského výboru. 2.  Každá žiadosť Rady o súhlas s návrhom podaným podľa článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii spolu s pripomienkami dotknutého členského štátu sa oznámi Parlamentu a pridelí gestorskému výboru v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku. S výnimkou naliehavých a odôvodnených prípadov prijíma Parlament rozhodnutia na návrh gestorského výboru. 3.  Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 vyžadujú na prijatie dvojtretinovú väčšinu odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých poslancov. 3.  V súlade s článkom 354 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na prijatie rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých poslancov. 4.  Ak to schváli Konferencia predsedov, gestorský výbor môže predložiť návrh sprievodného uznesenia. Tento návrh uznesenia vyjadruje názor Parlamentu na vážne porušenie základných zásad členským štátom, na primerané sankcie, ako aj na zmenu alebo odvolanie týchto sankcií. 4.  Ak to schváli Konferencia predsedov, gestorský výbor môže predložiť návrh sprievodného uznesenia. Tento návrh uznesenia vyjadruje názor Parlamentu na vážne porušenie zo strany členského štátu, na primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať, ako aj na zmenu alebo odvolanie týchto opatrení. 5.  Gestorský výbor zabezpečí, aby bol Parlament v plnom rozsahu informovaný a v prípade potreby požiadaný o názor na všetky opatrenia vyplývajúce z jeho súhlasu, udeleného podľa odseku 3. Rada sa vyzve, aby primerane informovala o vývoji situácie. Na návrh gestorského výboru vypracovaný so súhlasom Konferencie predsedov môže Parlament prijať odporúčania pre Radu. 5.  Gestorský výbor zabezpečí, aby bol Parlament v plnom rozsahu informovaný a v prípade potreby požiadaný o názor na všetky opatrenia vyplývajúce z jeho súhlasu, udeleného podľa odseku 3. Rada sa vyzve, aby primerane informovala o vývoji situácie. Na návrh gestorského výboru vypracovaný so súhlasom Konferencie predsedov môže Parlament prijať odporúčania pre Radu. Pozmeňujúci návrh 104 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 84 Článok 84 Článok 84 Zloženie Parlamentu Zloženie Parlamentu Parlament môže na základe správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkom 45 a v dostatočnom predstihu pred koncom volebného obdobia predložiť návrh na zmenu svojho zloženia. Návrh rozhodnutia Európskej rady ustanovujúceho zloženie Parlamentu sa preskúma v súlade s článkom 99. Parlament môže na základe správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkom 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článkami 45 a 52 rokovacieho poriadku, v dostatočnom predstihu pred koncom volebného obdobia predložiť návrh na zmenu svojho zloženia. Návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa ustanovuje zloženie Parlamentu, sa preskúma v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku. Pozmeňujúci návrh 105 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 85 Článok 85 Článok 85 Posilnená spolupráca medzi členskými štátmi Posilnená spolupráca medzi členskými štátmi 1.  Žiadosti o zavedenie posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie. Články 39, 41, 43, 47, články 57 až 63 a článok 99 rokovacieho poriadku sa použijú primerane. 1.  Žiadosti o zavedenie posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie. Uplatňuje sa článok 99 rokovacieho poriadku. 2.  Gestorský výbor preverí ich súlad s článkom 20 Zmluvy o Európskej únii a článkami 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 2.  Gestorský výbor preverí ich súlad s článkom 20 Zmluvy o Európskej únii a článkami 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 3.  Po zavedení posilnenej spolupráce Parlament posudzuje následné akty navrhnuté v jej rámci v rovnakých postupoch, aké sa použijú, keď nejde o posilnenú spoluprácu. Použije sa článok 47. 3.  Po zavedení posilnenej spolupráce Parlament posudzuje následné akty navrhnuté v jej rámci v rovnakých postupoch, aké sa použijú, keď nejde o posilnenú spoluprácu. Použije sa článok 47. Pozmeňujúci návrh 106 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 8 – číslovanie KAPITOLA 8 KAPITOLA 6 ROZPOČTOVÉ POSTUPY ROZPOČTOVÉ POSTUPY Pozmeňujúci návrh 107 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 86 Článok 86 Článok 86 Viacročný finančný rámec Viacročný finančný rámec Ak Rada žiada o súhlas Parlamentu s návrhom nariadenia, ktorým sa určuje viacročný finančný rámec, vec sa pridelí gestorskému výboru v súlade s postupom ustanoveným v článku 99. Súhlas Parlamentu vyžaduje väčšinu hlasov všetkých poslancov. Ak Rada žiada o súhlas Parlamentu s návrhom nariadenia, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec, vec sa rieši v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku. V súlade s článkom 312 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si súhlas Parlamentu vyžaduje hlasy väčšiny všetkých jeho poslancov. Pozmeňujúci návrh 108 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 86 a (nový) Článok 86a Ročný rozpočtový postup Gestorský výbor môže rozhodnúť o vypracovaní správy, ktorú považuje za vhodnú v súvislosti s rozpočtom, so zreteľom na prílohu k Medziinštitucionálnej dohode z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a o riadnom finančnom hospodárení 1a. Každý iný výbor môže predložiť stanovisko v lehote stanovenej gestorským výborom. ___________________ Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Pozmeňujúci návrh 109 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 87 Článok 87 vypúšťa sa Pracovné dokumenty 1.   Poslancom sú k dispozícii tieto dokumenty: a)  návrh rozpočtu predložený Komisiou; b)  zhrnutie rokovaní Rady o návrhu rozpočtu; c)  pozícia Rady k návrhu rozpočtu vypracovaná v súlade s článkom 314 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; d)  akýkoľvek návrh rozhodnutia o predbežných dvanástinách v súlade s článkom 315 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 2.   Tieto dokumenty sa pridelia gestorskému výboru. Každý výbor, ktorého sa to týka, môže vypracovať stanovisko. 3.   Ak chcú iné výbory vypracovať stanoviská, predseda určí lehotu na ich doručenie gestorskému výboru. Pozmeňujúci návrh 110 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 88 Článok 88 Článok 88 Prerokovanie návrhu rozpočtu – prvé štádium Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu 1.  Za podmienok uvedených nižšie môže každý poslanec predložiť predbežné zmeny k návrhu rozpočtu a vystúpiť na ich podporu. 1.  Pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady k návrhu rozpočtu môžu v gestorskom výbore predkladať jednotliví poslanci. Pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady môže v Parlamente predložiť najmenej 40 poslancov alebo sa môžu predložiť v mene výboru alebo politickej skupiny. 2.  Predbežné zmeny sú prípustné, len ak sú predložené písomne a sú podpísané najmenej štyridsiatimi poslancami alebo sú predložené v mene politickej skupiny alebo výboru, uvádzajú rozpočtovú kapitolu, ktorej sa týkajú, a zaručujú udržanie rovnováhy príjmov a výdavkov. Predbežné zmeny obsahujú všetky potrebné informácie o poznámkach, ktoré sa majú uviesť v príslušnej rozpočtovej kapitole. 2.  Pozmeňujúce návrhy sa predkladajú písomne spolu s odôvodnením, obsahujú podpisy ich autorov a konkrétny rozpočtový riadok, ktorého sa týkajú. Všetky predbežné zmeny k návrhu rozpočtu musia byť písomne odôvodnené. 3.  Predseda určí lehotu na predkladanie predbežných zmien. 3.  Predseda určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov. 4.  Gestorský výbor vydá svoje stanovisko k predloženým textom pred ich prerokovaním v pléne. 4.  Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch pred ich prerokovaním v Parlamente. Predbežné zmeny, ktoré gestorský výbor zamietol, sa nepredložia na hlasovanie v pléne, pokiaľ o to v lehote určenej predsedom písomne nepožiada výbor alebo najmenej štyridsať poslancov. Lehota určená predsedom nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako 24 hodín pred začiatkom hlasovania. 4a.   Pozmeňujúce návrhy predložené v Parlamente, ktoré gestorský výbor zamietol, sa môžu predložiť na hlasovanie len vtedy, ak o to pred lehotou, ktorú určí predseda, písomne požiada výbor alebo najmenej 40 poslancov. Uvedená lehota nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako 24 hodín pred začiatkom hlasovania. 5.  Predbežné zmeny k odhadu rozpočtu Parlamentu podobné tým, ktoré už Parlament zamietol v čase zostavovania odhadu rozpočtu, sa prerokujú, len ak k nim gestorský výbor vydal kladné stanovisko. 5.  O pozmeňujúcich návrhoch k odhadu rozpočtu Parlamentu, ktoré sú podobné tým, ktoré už Parlament zamietol v čase zostavovania odhadu rozpočtu, sa rokuje, len ak k nim gestorský výbor vydal kladné stanovisko. 6.  Bez ohľadu na článok 59 ods. 2 Parlament hlasuje oddelene a postupne o: 6.  Parlament hlasuje postupne o: –  každej predbežnej zmene, –  pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady k návrhu rozpočtu, podľa oddielov, –   každej časti návrhu rozpočtu, –  návrhu uznesenia týkajúceho sa návrhu rozpočtu. –  návrhu uznesenia týkajúceho sa návrhu rozpočtu. Použije sa však článok 174 ods. 4 až 8. Použije sa však článok 174 ods. 4 až 8a. 7.  Články, kapitoly, hlavy a oddiely návrhu rozpočtu, ku ktorým neboli predložené žiadne predbežné zmeny, sa považujú za prijaté. 7.  Články, kapitoly, hlavy a oddiely návrhu rozpočtu, ku ktorým neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy, sa považujú za prijaté. 8.  Na prijatie predbežných zmien je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov. 8.  V súlade s článkom 314 ods. 4 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na prijatie pozmeňujúcich návrhov vyžadujú hlasy väčšiny všetkých poslancov Parlamentu. 9.  Ak Parlament zmenil návrh rozpočtu, takto zmenený návrh rozpočtu sa spolu s odôvodneniami postúpi Rade a Komisii. 9.  Ak Parlament zmenil pozíciu Rady k návrhu rozpočtu, takto zmenená pozícia sa postúpi Rade a Komisii spolu s odôvodneniami a zápisnicou zo zasadnutia, na ktorom boli pozmeňujúce návrhy prijaté. 10.   Zápisnica z rokovania, na ktorom Parlament vydal stanovisko k návrhu rozpočtu, sa postúpi Rade a Komisii. Pozmeňujúci návrh 111 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 89 Článok 89 Článok 95a Finančný trialóg Medziinštitucionálna spolupráca Predseda sa zúčastňuje na pravidelných stretnutiach predsedov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa zvolávajú z iniciatívy Komisie v rámci rozpočtových postupov uvedených v hlave II šiestej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predseda prijme všetky potrebné opatrenia na podporu zmierenia a zblíženia pozícií inštitúcií s cieľom uľahčiť vykonávanie vyššie uvedených postupov. V súlade s článkom 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa predseda zúčastňuje na pravidelných stretnutiach predsedov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa zvolávajú z iniciatívy Komisie v rámci rozpočtových postupov uvedených v hlave II šiestej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predseda prijme všetky potrebné opatrenia na podporu zmierenia a zblíženia pozícií inštitúcií s cieľom uľahčiť vykonávanie vyššie uvedených postupov. Predseda Parlamentu môže touto úlohou poveriť podpredsedu so skúsenosťami v rozpočtových otázkach alebo predsedu výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci. Predseda Parlamentu môže touto úlohou poveriť podpredsedu so skúsenosťami v rozpočtových otázkach alebo predsedu výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci. (Tento článok sa v znení zmien presunie na koniec kapitoly o rozpočtovom postupe, za článok 95.) Pozmeňujúci návrh 112 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 91 Článok 91 Článok 91 Prijatie rozpočtu s konečnou platnosťou Prijatie rozpočtu s konečnou platnosťou Ak je predseda presvedčený o tom, že rozpočet bol prijatý v súlade s ustanoveniami článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vyhlási v pléne, že rozpočet bol prijatý s konečnou platnosťou. Zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa predseda domnieva, že rozpočet bol prijatý v súlade s ustanoveniami článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vyhlási v pléne, že rozpočet bol prijatý s konečnou platnosťou. Zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Pozmeňujúci návrh 113 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 93 Článok 93 Článok 93 Absolutórium Komisii za plnenie rozpočtu Absolutórium Komisii za plnenie rozpočtu Ustanovenia týkajúce sa vykonávacích postupov rozhodovania o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s finančnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadením o rozpočtových pravidlách, tvoria prílohu tohto rokovacieho poriadku11. Príloha sa prijme podľa článku 227 ods. 2. Ustanovenia týkajúce sa postupov na udelenie absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s finančnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadením o rozpočtových pravidlách, tvoria prílohu tohto rokovacieho poriadku11. __________________ __________________ 11 Pozri prílohu V. 11 Pozri prílohu V. Pozmeňujúci návrh 114 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 94 Článok 94 Článok 94 Ďalšie postupy udelenia absolutória Ďalšie postupy udelenia absolutória Ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu, sa použijú aj na postup udelenia absolutória: Ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s článkom 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa použijú aj na postup udelenia absolutória: —  predsedovi Európskeho parlamentu za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu; —  predsedovi Európskeho parlamentu za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu; –  osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných orgánov a inštitúcií Európskej únie, ako sú Rada (pokiaľ ide o jej výkonné právomoci), Súdny dvor Európskej únie, Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov; –  osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných orgánov a inštitúcií Európskej únie, ako sú Rada, Súdny dvor Európskej únie, Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov; —  Komisii za plnenie rozpočtu Európskeho rozvojového fondu; —  Komisii za plnenie rozpočtu Európskeho rozvojového fondu; —  orgánom zodpovedným za plnenie rozpočtu právne nezávislých subjektov, ktoré plnia úlohy Únie, ak ich činnosť podlieha právnym ustanoveniam, ktoré vyžadujú udelenie absolutória Parlamentom. —  orgánom zodpovedným za plnenie rozpočtu právne nezávislých subjektov, ktoré plnia úlohy Únie, ak ich činnosť podlieha právnym ustanoveniam, ktoré vyžadujú udelenie absolutória Parlamentom. Pozmeňujúci návrh 115 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 95 Článok 95 Článok 92a Parlamentná kontrola plnenia rozpočtu Plnenie rozpočtu 1.  Parlament dohliada na plnenie rozpočtu bežného roka. Touto úlohou poverí výbory pre rozpočet a kontrolu rozpočtu a ďalšie dotknuté výbory. 1.  Parlament dohliada na plnenie rozpočtu bežného roka. Touto úlohou poverí výbory pre rozpočet a kontrolu rozpočtu a ďalšie dotknuté výbory. 2.  Každoročne pred prvým čítaním návrhu rozpočtu na nasledujúci finančný rok Parlament preskúma problémy súvisiace s plnením rozpočtu bežného roka. Ak je to vhodné, urobí tak na základe návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom. 2.  Každoročne pred svojím čítaním návrhu rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok Parlament preskúma problémy súvisiace s plnením aktuálneho rozpočtu, pričom vychádza, ak je to vhodné, z návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom. (Tento článok v znení zmien sa presunie pred článok 93.) Pozmeňujúci návrh 116 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 9 – číslovanie KAPITOLA 9 KAPITOLA 7 VNÚTORNÉ ROZPOČTOVÉ POSTUPY VNÚTORNÉ ROZPOČTOVÉ POSTUPY Pozmeňujúci návrh 117 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 98 Článok 98 Článok 98 Právomoc týkajúca sa výdavkov a ich uhrádzania Právomoc týkajúca sa výdavkov a ich uhrádzania, schvaľovania účtovných výkazov a udeľovania absolutória 1.  Predseda po porade s príslušným výborom rozhodne o výdavkoch a ich úhrade alebo urobí opatrenia na uskutočnenie a úhradu výdavkov v súlade s vnútornými rozpočtovými nariadeniami prijatými Predsedníctvom. 1.  Predseda po porade s príslušným výborom rozhodne o výdavkoch a ich úhrade alebo urobí opatrenia na uskutočnenie a úhradu výdavkov v súlade s vnútornými nariadeniami o rozpočtových pravidlách prijatými Predsedníctvom. 2.  Predseda pridelí návrh ročných účtovných výkazov gestorskému výboru. 2.  Predseda pridelí návrh ročných účtovných výkazov gestorskému výboru. 3.  Na základe správy gestorského výboru Parlament schváli svoje účtovné výkazy a rozhodne o udelení absolutória. 3.  Na základe správy gestorského výboru Parlament schváli svoje účtovné výkazy a rozhodne o udelení absolutória. Pozmeňujúci návrh 118 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 10 – číslovanie KAPITOLA 10 KAPITOLA 8 POSTUP SÚHLASU POSTUP SÚHLASU Pozmeňujúci návrh 119 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 99 Článok 99 Článok 99 Postup súhlasu Postup súhlasu 1.  Ak je Parlament požiadaný o súhlas s predloženým aktom, pri prijímaní svojho rozhodnutia prihliada na odporúčanie gestorského výboru o prijatí alebo zamietnutí aktu. Odporúčanie obsahuje citácie, ale nie odôvodnenia. Môže obsahovať krátke zdôvodnenie, za ktoré zodpovedá spravodajca, a o ktorom sa nehlasuje. Článok 56 ods. 1 sa použije primerane. Pozmeňujúce návrhy predložené vo výbore sú prípustné iba vtedy, keď ich cieľom je zmena odporúčania navrhovaného spravodajcom. 1.  Ak je Parlament požiadaný o uedelenie súhlasu s právne záväzným aktom, gestorský výbor predloží Parlamentu odporúčanie, aby návrh aktu schválil alebo zamietol. Odporúčanie obsahuje citácie, ale nie odôvodnenia. Pozmeňujúce návrhy vo výbore sú prípustné iba vtedy, keď ich cieľom je zmena odporúčania navrhovaného spravodajcom. K odporúčaniu môže byť priložená krátka dôvodová správa, za ktorú zodpovedá spravodajca a o ktorej sa nehlasuje. Článok 56 ods. 1 sa použije primerane. Gestorský výbor môže predložiť návrh nelegislatívneho uznesenia. Iné výbory sa môžu zapojiť do vypracúvania uznesenia v súlade s článkom 201 ods. 3 v spojení s článkami 53, 54 alebo 55. 1a.   Gestorský výbor môže podľa potreby takisto predložiť správu obsahujúcu návrh nelegislatívneho uznesenia, v ktorej uvedie dôvody, prečo by Parlament mal udeliť alebo odmietnuť súhlas, a prípadne navrhne odporúčania týkajúce sa vykonania navrhovaného aktu. 1b.   Gestorský výbor sa zaoberá žiadosťou o udelenie súhlasu bez zbytočného odkladu. Ak gestorský výbor neprijme svoje odporúčanie do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie súhlasu, Konferencia predsedov môže buď vec zahrnúť do programu nasledujúcej plenárnej schôdze na posúdenie alebo v riadne odôvodnených prípadoch rozhodnúť o predĺžení šesťmesačného obdobia. Parlament rozhodne o akte, na ktorého prijatie je podľa Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o fungovaní Európskej únie potrebný jeho súhlas, jediným hlasovaním o udelení súhlasu bez ohľadu na to, či na základe odporúčania gestorského výboru treba akt prijať alebo zamietnuť, pričom nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy. Väčšina potrebná na udelenie súhlasu je väčšina stanovená v článku Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý tvorí právny základ navrhovaného aktu, alebo, keď v príslušnom článku väčšina nie je stanovená, väčšina odovzdaných hlasov. Ak sa nepodarí získať požadovanú väčšinu, navrhovaný akt sa považuje za zamietnutý. 1c.   Parlament rozhodne o navrhovanom akte jediným hlasovaním o udelení súhlasu bez ohľadu na to, či na základe odporúčania gestorského výboru treba akt prijať alebo zamietnuť, pričom nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy. Ak sa nepodarí získať požadovanú väčšinu, navrhovaný akt sa považuje za zamietnutý. 2.   Navyše na medzinárodné dohody, zmluvy o pristúpení, na zistenia vážneho a dlhotrvajúceho porušovania základných zásad členským štátom, na určenie zloženia Parlamentu, nad viazanie posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi alebo na prijatie viacročného finančného rámca sa použijú články 108, 81, 83, 84, 85 a 86. 3.  Ak je na prijatie návrhu legislatívneho aktu alebo pripravovanej medzinárodnej dohody potrebný súhlas Parlamentu, môže gestorský výbor Parlamentu predložiť predbežnú správu s návrhom uznesenia obsahujúcim odporúčania na zmenu alebo uplatnenie navrhovaného legislatívneho aktu alebo pripravovanej medzinárodnej dohody. 3.  Ak je potrebný súhlas Parlamentu, gestorský výbor môže kedykoľvek Parlamentu predložiť predbežnú správu s návrhom uznesenia obsahujúcim odporúčania na zmenu alebo vykonanie navrhovaného aktu. 4.   Gestorský výbor sa zaoberá žiadosťou o udelenie súhlasu bez zbytočných prieťahov. Ak sa gestorský výbor rozhodne neposkytnúť odporúčanie alebo neprijme odporúčanie do šiestich mesiacov od prevzatia žiadosti o súhlas, Konferencia predsedov buď môže vec zahrnúť do programu nasledujúcej schôdze na posúdenie, alebo v riadne odôvodnených prípadoch rozhodnúť o predĺžení šesťmesačného obdobia. Ak je na prijatie pripravovanej medzinárodnej dohody potrebný súhlas Parlamentu, na základe odporúčania gestorského výboru môže Parlament rozhodnúť o prerušení postupu súhlasu na obdobie najviac jedného roka. Pozmeňujúci návrh 120 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 11 – číslovanie KAPITOLA 11 KAPITOLA 9 INÉ POSTUPY INÉ POSTUPY Pozmeňujúci návrh 121 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 100 Článok 100 Článok 100 Postup pri vydávaní stanovísk podľa článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Postup pri vydávaní stanovísk k výnimkám pre prijatie eura 1.  Keď sú odporúčania Rady konzultované s Parlamentom podľa článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament po tom, ako ich Rada predložila v pléne, rokuje o ústne alebo písomne podanom návrhu gestorského výboru na schválenie alebo zamietnutie odporúčaní, ktoré sú predmetom konzultácie. 1.  V prípade konzultácií s Parlamentom podľa článku 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Parlament rokuje na základe správy gestorského výboru, ktorá odporúča schválenie alebo zamietnutie navrhovaného aktu. 2.  Parlament o týchto odporúčaniach rozhodne v jedinom spoločnom hlasovaní. Pozmeňujúce návrhy k týmto odporúčaniam nie sú prípustné. 2.  Parlament o navrhovanom akte hlasuje v jedinom hlasovaní, pričom nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh 122 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 102 Článok 102 Článok 102 Postup pri preskúmaní dobrovoľných dohôd Postup pri preskúmaní plánovaných dobrovoľných dohôd 1.  Ak Komisia informuje Parlament o svojom zámere preskúmať používanie dobrovoľných dohôd ako alternatívy legislatívy, môže príslušný výbor podľa článku 52 vypracovať k danej veci správu. 1.  Ak Komisia informuje Parlament o svojom zámere preskúmať používanie dobrovoľných dohôd ako alternatívy legislatívy, môže príslušný výbor podľa článku 52 vypracovať k danej veci správu. 2.  Ak Komisia oznámi, že má v úmysle uzavrieť dobrovoľnú dohodu, môže príslušný výbor predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie návrhu, pričom spresní podmienky prijatia alebo zamietnutia. 2.  Ak Komisia oznámi, že má v úmysle uzavrieť dobrovoľnú dohodu, môže príslušný výbor predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie návrhu, pričom spresní podmienky prijatia alebo zamietnutia. Pozmeňujúci návrh 123 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 103 Článok 103 Článok 103 Kodifikácia Kodifikácia 1.  Ak sa Parlamentu predloží návrh na kodifikáciu právnych predpisov Únie, pridelí sa návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci. Tento výbor ho posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni12 s cieľom overiť, že sa návrh obmedzuje na jasnú a jednoduchú kodifikáciu bez podstatných zmien. 1.  Ak sa Parlamentu predloží návrh na kodifikáciu právnych predpisov Únie, pridelí sa návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci. Tento výbor ho posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni12 s cieľom overiť, že sa návrh obmedzuje na jasnú a jednoduchú kodifikáciu bez podstatných zmien. 2.  Výbor, ktorý bol gestorským výborom pre akty, ktoré sú predmetom kodifikácie, môže byť na svoju žiadosť alebo na žiadosť výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci požiadaný o stanovisko k vhodnosti kodifikácie. 2.  Výbor, ktorý bol gestorským výborom pre akty, ktoré sú predmetom kodifikácie, môže byť na svoju žiadosť alebo na žiadosť výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci požiadaný o stanovisko k vhodnosti kodifikácie. 3.  Pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu sú neprípustné. 3.  Pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu sú neprípustné. Na žiadosť spravodajcu však môže predseda výboru príslušného pre právne veci predložiť tomuto výboru na schválenie pozmeňujúce návrhy týkajúce sa technických úprav, a to v prípade, že sú tieto úpravy potrebné na zabezpečenie súladu návrhu s pravidlami kodifikácie a nevnášajú do návrhu žiadne podstatné zmeny. Na žiadosť spravodajcu však môže predseda výboru príslušného pre právne veci predložiť tomuto výboru na schválenie technické úpravy, a to v prípade, že sú tieto úpravy potrebné na zabezpečenie súladu návrhu s pravidlami kodifikácie a nevnášajú do návrhu žiadne podstatné zmeny. 4.  Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh nevnáša do právnych predpisov Únie žiadne podstatné zmeny, predloží ho na schválenie Parlamentu. 4.  Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh nevnáša do právnych predpisov Únie žiadne podstatné zmeny, predloží ho na schválenie Parlamentu. Ak dospeje k záveru, že návrh vnáša podstatné zmeny, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu. Ak dospeje k záveru, že návrh vnáša podstatné zmeny, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu. V obidvoch prípadoch sa Parlament vyjadruje v jedinom hlasovaní bez možnosti predkladať pozmeňujúce návrhy a uskutočniť rozpravu. V obidvoch prípadoch sa Parlament vyjadruje v jedinom hlasovaní bez možnosti predkladať pozmeňujúce návrhy a uskutočniť rozpravu. __________________ __________________ 12 Medziinštitucionálna dohoda z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov, bod 4., (Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2). 12 Medziinštitucionálna dohoda z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov, bod 4 (Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2). Pozmeňujúci návrh 124 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 104 Článok 104 Článok 104 Prepracovanie Prepracovanie 1.  Ak sa Parlamentu predloží návrh na prepracovanie právnych predpisov Únie, pridelí sa tento návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci a gestorskému výboru. 1.  Ak sa Parlamentu predloží návrh na prepracovanie právnych predpisov Únie, pridelí sa tento návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci a gestorskému výboru. 2.  Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci návrh posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni13 s cieľom overiť, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené. 2.  Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci návrh posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni13 s cieľom overiť, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené. V rámci tohto preskúmania sú pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu neprípustné. Článok 103 ods. 3 druhý pododsek sa však použije pri ustanoveniach, ktoré v návrhu na prepracovanie zostávajú bez zmeny. V rámci tohto preskúmania sú pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu neprípustné. Článok 103 ods. 3 druhý pododsek sa však použije pri ustanoveniach, ktoré v návrhu na prepracovanie zostávajú bez zmeny. 3.  Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru. 3.  Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru. V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 169 a 170, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny. V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 169 a 170, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny. Ak však v súlade s bodom 8 medziinštitucionálnej dohody gestorský výbor tiež plánuje predložiť pozmeňujúce návrhy ku kodifikovaným častiam návrhu, bezodkladne oznámi svoj úmysel Rade a Komisii, pričom Komisia by mala pred hlasovaním podľa článku 58 listom informovať výbor o svojom stanovisku k pozmeňujúcim návrhom a o tom, či zamýšľa, prípadne nezamýšľa, návrh prepracovania stiahnuť. Pozmeňujúce návrhy k častiam návrhu, ktoré sa nemenia, však môže výnimočne prijať v jednotlivých prípadoch predseda gestorského výboru, ak dospeje k záveru, že je to potrebné z naliehavého dôvodu vnútornej logiky textu alebo preto, že pozmeňujúce nívrhy sú neoddeliteľne spojené s inými prípustnými pozmeňujúcimi návrhmi. Tieto dôvody sa musia uviesť v písomnom odôvodnení k pozmeňujúcim návrhom. 4.  Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh vnáša iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu a informuje o tom gestorský výbor. 4.  Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh vnáša iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu a informuje o tom gestorský výbor. Predseda v tom prípade požiada Komisiu, aby vzala svoj návrh späť. Ak Komisia vezme späť svoj návrh, predseda vyhlási postup za bezpredmetný a informuje o tom Radu. Ak návrh legislatívneho aktu nevezme späť, Parlament vráti vec späť gestorskému výboru, ktorý ho posúdi podľa bežného postupu. Predseda v tom prípade požiada Komisiu, aby vzala svoj návrh späť. Ak Komisia vezme späť svoj návrh, predseda vyhlási postup za bezpredmetný a informuje o tom Radu. Ak návrh legislatívneho aktu nevezme späť, Parlament vráti vec späť gestorskému výboru, ktorý ho posúdi podľa bežného postupu. __________________ __________________ 13 Medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov, bod 9, (Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1). 13 Medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov, bod 9, (Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1). Pozmeňujúci návrh 125 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava II – kapitola 9 a (nová) KAPITOLA 9A Delegované a vykonávacie akty Pozmeňujúci návrh 126 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 105 Článok 105 Článok 105 Delegované akty Delegované akty 1.  Ak Komisia predloží Parlamentu delegovaný akt, predseda ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť, že vymenuje spravodajcu pre preskúmanie jedného alebo viacerých delegovaných aktov. 1.  Ak Komisia predloží Parlamentu delegovaný akt, predseda ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť, že poverí jedného zo svojich členov preskúmaním jedného alebo viacerých delegovaných aktov. 2.  Predseda oznámi Parlamentu dátum doručenia delegovaného aktu vo všetkých úradných jazykoch a lehotu na vznesenie námietok. Lehota začína plynúť od tohto dátumu. 2.  Počas plenárnej schôdze, ktorá nasleduje po doručení delegovaného aktu, predseda oznámi Parlamentu dátum doručenia delegovaného aktu vo všetkých úradných jazykoch a lehotu na vznesenie námietok. Táto lehota začne plynúť od dátumu doručenia. Oznámenie sa uverejní v zápisnici zo schôdze spolu s názvom gestorského výboru. Oznámenie sa uverejní v zápisnici zo schôdze spolu s názvom gestorského výboru. 3.  Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu, a ak to po konzultácii so všetkými dotknutými výbormi považuje za žiaduce, predložiť Parlamentu návrh odôvodneného uznesenia. V tomto návrhu uznesenia sa uvedú dôvody na námietky Parlamentu a môže sa do neho zahrnúť žiadosť adresovaná Komisii o predloženie nového delegovaného aktu, v ktorom sa zohľadnia odporúčania Parlamentu. 3.  Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu, a ak to po konzultácii so všetkými dotknutými výbormi považuje za žiaduce, predložiť odôvodnený návrh uznesenia, ktorým sa vznáša námietka proti delegovanému aktu. Ak gestorský výbor takýto návrh uznesenia nepredloží do 10 pracovných dní pred začiatkom plenárnej schôdze, ktorej streda predchádza a zároveň je najbližšie ku dňu uplynutia lehoty uvedenej v odseku 5, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže predložiť návrh uznesenia o zaradení tejto veci do programu uvedenej schôdze. 4.   Ak gestorský výbor desať pracovných dní pred začiatkom schôdze, ktorej streda predchádza a je zároveň najbližšie ku dňu uplynutia lehoty uvedenej v odseku 5, nepredložil návrh uznesenia, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môžu predložiť návrh uznesenia o zaradení tejto otázky do programu schôdze uvedenej vyššie. 4a.   V každom návrhu uznesenia, ktorý je predložený v súlade s odsekom 3, sa uvedú dôvody námietok Parlamentu a môže sa do neho zahrnúť žiadosť, aby Komisia predložila nový delegovaný akt, v ktorom sa zohľadnia odporúčania Parlamentu. 5.  Parlament sa o každom predloženom návrhu uznesenia uznáša v lehote stanovenej v základnom legislatívnom akte väčšinou svojich členov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 5.  Parlament schvaľuje takýto návrh v lehote stanovenej v základnom legislatívnom akte väčšinou všetkých svojich poslancov v súlade s článkom 290 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ak sa gestorský výbor domnieva, že je potrebné v súlade so základným legislatívnym aktom predĺžiť lehotu na vznesenie námietok voči delegovanému aktu, predseda gestorského výboru v mene Parlamentu informuje o tomto predĺžení Radu a Komisiu. Ak sa gestorský výbor domnieva, že je potrebné v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu predĺžiť lehotu na vznesenie námietok voči delegovanému aktu, predseda gestorského výboru v mene Parlamentu informuje o tomto predĺžení Radu a Komisiu. 6.  Ak gestorský výbor odporučí, aby Parlament pred uplynutím lehoty stanovenej v základnom legislatívnom akte vyhlásil, že nevznesie námietky voči delegovanému aktu: 6.  Ak gestorský výbor odporučí, aby Parlament pred uplynutím lehoty stanovenej v základnom legislatívnom akte vyhlásil, že nevznesie námietky voči delegovanému aktu: –  informuje o tom predsedu Konferencie predsedov výborov listom obsahujúcim odôvodnenie a v tomto zmysle predloží odporúčanie; –  informuje o tom predsedu Konferencie predsedov výborov listom obsahujúcim odôvodnenie a v tomto zmysle predloží odporúčanie; –  ak nie je vznesená žiadna námietka na nasledujúcej schôdzi Konferencie predsedov výborov alebo z dôvodu naliehavosti písomným postupom, jej predseda o tom informuje predsedu Parlamentu, ktorý o tom čo najskôr informuje plénum; –  ak nie je vznesená žiadna námietka na nasledujúcej schôdzi Konferencie predsedov výborov alebo z dôvodu naliehavosti písomným postupom, jej predseda o tom informuje predsedu Parlamentu, ktorý o tom čo najskôr informuje plénum; –  ak v lehote dvadsiatich štyroch hodín po oznámení v pléne vznesie politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov voči odporúčaniu námietku, musí sa o ňom hlasovať; –  ak v lehote 24 hodín po oznámení v pléne vznesie politická skupina alebo najmenej 40 poslancov voči odporúčaniu námietku, musí sa o ňom hlasovať; –  ak sa v rovnakej lehote nevznesie voči navrhovanému odporúčaniu žiadna námietka, odporúčanie sa považuje za schválené; –  ak sa v rovnakej lehote nevznesie voči navrhovanému odporúčaniu žiadna námietka, odporúčanie sa považuje za schválené; –  prijatím takéhoto odporúčania sa stáva každý ďalší návrh námietky voči delegovanému aktu neprípustným. –  prijatím takéhoto odporúčania sa stáva každý ďalší návrh námietky voči delegovanému aktu neprípustným. 7.  Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu predložiť Parlamentu návrh odôvodneného uznesenia, ktorým úplne alebo čiastočne odvoláva delegovanie právomoci stanovené v danom akte. Parlament sa uznáša väčšinou svojich členov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 7.  Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu predložiť Parlamentu návrh uznesenia, ktorým úplne alebo čiastočne odvoláva delegovanie právomoci stanovené v danom akte, alebo ktorým nesúhlasí s automatickým predĺžením delegovania právomoci stanoveného v danom akte. V súlade s článkom 290 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si rozhodnutie o odvolaní delegovania právomoci vyžaduje hlasy väčšiny všetkých poslancov Parlamentu. 8.  Predseda informuje Radu a Komisiu o pozíciách prijatých podľa tohto článku. 8.  Predseda informuje Radu a Komisiu o pozíciách prijatých podľa tohto článku. Pozmeňujúci návrh 127 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 106 Článok 106 Článok 106 Vykonávacie akty a opatrenia Vykonávacie akty a opatrenia 1.  Ak Komisia predloží Parlamentu návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia, predseda ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť vymenovať spravodajcu pre preskúmanie jedného alebo viacerých návrhov vykonávacích aktov alebo opatrení. 1.  Ak Komisia predloží Parlamentu návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia, predseda ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť, že poverí jedného zo svojich členov preskúmaním jedného alebo viacerých návrhov vykonávacích aktov alebo opatrení. 2.  Gestorský výbor môže Parlamentu predložiť návrh odôvodneného uznesenia, v ktorom uvedie, že návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia prekračuje vykonávacie právomoci uvedené v základom legislatívnom akte alebo z iných dôvodov nie je v súlade s právom Únie. 2.  Gestorský výbor môže Parlamentu predložiť návrh odôvodneného uznesenia, v ktorom uvedie, že návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia prekračuje vykonávacie právomoci uvedené v základom legislatívnom akte alebo z iných dôvodov nie je v súlade s právom Únie. 3.  Návrh uznesenia môže obsahovať žiadosť adresovanú Komisii o späťvzatie aktu, opatrenia alebo návrhu aktu alebo opatrenia, o jeho zmenu so zohľadnením námietok Parlamentu, alebo o predloženie nového legislatívneho návrhu. Predseda informuje o prijatej pozícii Radu a Komisiu. 3.  Návrh uznesenia môže obsahovať žiadosť adresovanú Komisii o späťvzatie návrhu vykonávacieho aktu alebo opatrenia, o jeho zmenu so zohľadnením námietok Parlamentu, alebo o predloženie nového legislatívneho návrhu. Predseda informuje o prijatej pozícii Radu a Komisiu. 4.  Ak vykonávacie opatrenia, ktoré má Komisia v úmysle predložiť, spadajú pod regulačný postup s kontrolou podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, uplatňujú sa tieto doplňujúce ustanovenia: 4.  Ak vykonávacie opatrenia, ktoré má Komisia v úmysle predložiť, spadajú pod regulačný postup s kontrolou podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, uplatňujú sa tieto doplňujúce ustanovenia: a)  lehota určená na kontrolu začína plynúť predložením návrhu opatrení Parlamentu vo všetkých úradných jazykoch. Ak sa uplatňujú skrátené lehoty pre kontrolu, ako je stanovené v článku 5a ods. 5 písm. b) rozhodnutia 1999/468/ES, a v naliehavých prípadoch stanovených v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, a pokiaľ predseda gestorského výboru nemá námietky, lehota na kontrolu začína plynúť dňom, v ktorý Parlament dostane konečný návrh vykonávacích opatrení v jazykových verziách predložených členom výboru zriadeného v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES. Článok 158 sa v tomto prípade neuplatňuje; a)  lehota určená na kontrolu začína plynúť predložením návrhu vykonávacieho opatrenia Parlamentu vo všetkých úradných jazykoch. Ak sa uplatňujú skrátené lehoty pre kontrolu, ako je stanovené v článku 5a ods. 5 písm. b) rozhodnutia 1999/468/ES, a v naliehavých prípadoch stanovených v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, a pokiaľ predseda gestorského výboru nemá námietky, lehota na kontrolu začína plynúť dňom, v ktorý Parlament dostane konečný návrh vykonávacích opatrení v jazykových verziách predložených členom výboru zriadeného v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES. Článok 158 rokovacieho poriadku sa neuplatňuje v dvoch prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete; b)  ak návrh vykonávacieho opatrenia vychádza z článku 5a ods. 5 alebo 6 rozhodnutia 1999/468/ES, v ktorom sa uvádzajú skrátené lehoty na vznesenie námietok Parlamentom, návrh uznesenia s námietkami voči prijatiu návrhu opatrenia, môže predložiť predseda gestorského výboru, ak sa v stanovenom čase nemohla uskutočniť schôdza tohto výboru; b)  ak návrh vykonávacieho opatrenia vychádza z článku 5a ods. 5 alebo 6 rozhodnutia 1999/468/ES, v ktorom sa uvádzajú skrátené lehoty na vznesenie námietok Parlamentom, návrh uznesenia s námietkami voči prijatiu návrhu opatrenia, môže predložiť predseda gestorského výboru, ak sa v stanovenom čase nemohla uskutočniť schôdza tohto výboru; c)  Parlament môže rozhodnutím väčšiny svojich členov vzniesť námietku voči prijatiu návrhu vykonávacieho opatrenia tak, že poukáže na to, že tento návrh prekračuje vykonávacie právomoci stanovené v základnom akte, alebo nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom základného aktu alebo nedodržiava zásadu subsidiarity alebo proporcionality; c)  Parlament môže rozhodnutím väčšiny svojich členov prijať uznesenie, ktorým sa vznáša námietka voči prijatiu návrhu vykonávacieho opatrenia a poukazuje na to, že tento návrh prekračuje vykonávacie právomoci stanovené v základnom akte, alebo nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom základného aktu, alebo nedodržiava zásadu subsidiarity alebo proporcionality. Ak gestorský výbor do 10 pracovných dní pred začiatkom plenárnej schôdze, ktorej streda predchádza a je zároveň najbližšie ku dňu uplynutia lehoty na namietnutie prijatiu návrhu vykonávacieho opatreia, nepredložil návrh tohto uznesenia, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže predložiť návrh uznesenia o zaradení tejto otázky do programu uvedenej plenárnej schôdze; d)  v prípade, že na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie gestorský výbor predsedovi Konferencie predsedov výborov prostredníctvom listu s odôvodnením odporučí, aby Parlament nevzniesol námietky voči navrhnutému opatreniu, pred uplynutím riadnej lehoty stanovenej v článku 5a ods. 3 písm. c) a/alebo v článku 5a ods. 4 písm. e) rozhodnutia 1999/468/ES, sa uplatní postup stanovený v článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku. d)  v prípade, že gestorský výbor predsedovi Konferencie predsedov výborov prostredníctvom listu s odôvodnením odporučí, aby Parlament nevzniesol námietky voči navrhnutému opatreniu, pred uplynutím riadnej lehoty stanovenej v článku 5a ods. 3 písm. c) a/alebo v článku 5a ods. 4 písm. e) rozhodnutia 1999/468/ES, sa uplatní postup stanovený v článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku. Pozmeňujúci návrh 128 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 108 Článok 108 Článok 108 Medzinárodné dohody Medzinárodné dohody 1.  Pred začiatkom rokovaní o uzavretí, obnovení alebo zmene medzinárodnej dohody môže gestorský výbor rozhodnúť o vypracovaní správy alebo iným spôsobom monitorovať postup a o tomto rozhodnutí informuje Konferenciu predsedov výborov. Ak je to potrebné, iné výbory môžu byť požiadané o stanovisko v súlade s článkom 53 ods. 1. Kde je to vhodné, použije sa článok 201 ods. 2, článok 54 alebo 55. 1.  Pred začiatkom rokovaní o uzavretí, obnovení alebo zmene medzinárodnej dohody môže gestorský výbor rozhodnúť o vypracovaní správy alebo iným spôsobom monitorovať túto prípravnú fázu. O tomto rozhodnutí informuje Konferenciu predsedov výborov. Predsedovia a spravodajcovia gestorského výboru a v prípade potreby pridružených výborov spoločne prijmú náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby Parlament dostával ihneď, pravidelne a v plnom rozsahu, a ak je to potrebné dôverne, informácie počas všetkých fáz dojednávania a uzatvárania medzinárodných dohôd vrátane návrhov a definitívne prijatých textov smerníc pre rokovania, ako aj informácie uvedené v odseku 3: od Komisie v súlade s jej povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej záväzkami vyplývajúcimi z Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiu a od Rady v súlade s jej povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 1a.   Gestorský výbor čo najskôr požiada Komisiu o informácie o právnom základe určenom pre uzavretie medzinárodných dohôd uvedených v odseku 1. Gestorský výbor overí určený právny základ v súlade s článkom 39. 2.  Parlament môže na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov požiadať Radu, aby nepovolila začatie rokovaní, pokiaľ Parlament na základe správy gestorského výboru nevydá stanovisko k navrhovanému mandátu na rokovanie. 2.  Parlament môže na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov požiadať Radu, aby nepovolila začatie rokovaní, pokiaľ Parlament na základe správy gestorského výboru nevydá stanovisko k navrhovanému mandátu na rokovanie. 3.   Pred začiatkom rokovaní požiada gestorský výbor Komisiu, aby ho informovala o právnom základe určenom pre uzavretie medzinárodných dohôd uvedených v odseku 1. Gestorský výbor preverí určený právny základ podľa článku 39. Ak Komisia neurčí právny základ, alebo ak sú pochybnosti o správnosti jeho určenia, použije sa článok 39. 4.  V ktoromkoľvek štádiu rokovaní a od ukončenia rokovaní až po uzavretie medzinárodnej dohody môže Parlament na základe správy gestorského výboru a po posúdení všetkých súvisiacich návrhov predložených podľa článku 134 prijať odporúčania a žiadať, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím danej dohody 4.  V každom štádiu rokovaní a od ukončenia rokovaní až po uzavretie medzinárodnej dohody môže Parlament na základe správy gestorského výboru vypracovanej z vlastnej iniciatívy alebo po preskúmaní všetkých súvisiacich návrhov predložených politickou skupinou alebo najmenej 40 poslancami prijať odporúčania určené Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a žiadať, aby ich zohľadnili pred uzavretím danej dohody. 5.  Žiadosti Rady o súhlas alebo stanovisko Parlamentu postúpi predseda gestorskému výboru na posúdenie v súlade s článkom 99 alebo článkom 47 ods. 1. 5.  Žiadosti Rady o súhlas alebo stanovisko Parlamentu postúpi predseda gestorskému výboru na posúdenie v súlade s článkom 99 alebo článkom 47 ods. 1. 6.  Pred hlasovaním môže gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň jedna desatina poslancov navrhnúť, aby Parlament požiadal Súdny dvor o stanovisko týkajúce sa súladu medzinárodnej dohody so zmluvami. Ak Parlament schváli tento návrh, hlasovanie sa odloží do predloženia stanoviska Súdneho dvora14. 6.  Kedykoľvek pred hlasovaním Parlamentu o žiadosti o súhlas alebo stanovisko môže gestorský výbor alebo aspoň jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu navrhnúť, aby Parlament požiadal Súdny dvor o stanovisko týkajúce sa súladu medzinárodnej dohody so zmluvami. Pred hlasovaním Parlamentu o tomto návrhu môže predseda požiadať o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, ktorý oznámi svoje závery Parlamentu. Ak Parlament schváli návrh požiadať o stanovisko Súdny dvor, hlasovanie o žiadosti o súhlas alebo stanovisko sa odloží do predloženia stanoviska Súdneho dvora. 7.  Parlament vydá stanovisko alebo udelí súhlas s uzavretím, obnovením alebo zmenou či doplnením medzinárodnej dohody alebo finančného protokolu uzavretého Európskou úniou v jedinom hlasovaní väčšinou odovzdaných hlasov, pričom pozmeňujúce návrhy k textu dohody alebo protokolu nie sú prípustné. 7.  Ak Parlament dostal žiadosť o udelenie súhlasu s uzavretím, obnovením alebo so zmenou medzinárodnej dohody, rozhodne v jedinom hlasovaní v súlade s článkom 99. Ak Parlament odmietne udeliť súhlas, predseda oznámi Rade, že predmetná dohoda nemôže byť uzavretá, obnovená alebo zmenená. Bez toho, aby bol dotknutý článok 99 ods. 1b, môže Parlament na základe odporúčania gestorského výboru rozhodnúť, že odloží svoje rozhodnutie o postupe súhlasu na obdobie najviac jedného roka. 8.  Ak je stanovisko Parlamentu záporné, predseda požiada Radu, aby predmetnú dohodu neuzavrela. 8.  Ak Parlament dostal žiadosť o vydanie stanoviska k uzavretiu, obnoveniu alebo zmene medzinárodnej dohody, nie sú k textu dohody prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy. Bez toho, aby bol dotknutý článok 170 ods. 1, pozmeňujúce návrhy k návrhu rozhodnutia Rady sú prípustné. Ak je stanovisko Parlamentu záporné, predseda požiada Radu, aby predmetnú dohodu neuzavrela. 9.   Ak Parlament nevysloví súhlas s medzinárodnou dohodou, predseda oznámi Rade, že predmetná dohoda sa nemôže uzavrieť. 9a.   Predsedovia a spravodajcovia gestorského výboru a pridružených výborov spoločne kontrolujú, či Rada, Komisia a podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súlade s článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytujú Parlamentu bezodkladne, pravidelne a v plnom rozsahu informácie, v prápade potreby dôverné informácie, vo všetkých fázach prípravy na rokovania, o rokovaní a uzatváraní medzinárodných dohôd vrátane informácií o návrhoch a konečnom znení prijatých textov smerníc na rokovania, ako aj informácie súvisiace s uplatňovaním týchto dohôd. __________________ 14 Pozri tiež výklad článku 141. Pozmeňujúci návrh 129 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 109 Článok 109 Článok 109 Postup podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v prípadoch predbežného uplatňovania alebo pozastavenia uplatňovania medzinárodných dohôd alebo zaujatia postoja Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody Predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodných dohôd alebo zaujatie postoja Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody Ak Komisia v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou informuje Parlament a Radu o svojom zámere navrhnúť predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodnej dohody, urobí tak formou vyhlásenia v pléne, po ktorom nasleduje rozprava. Parlament môže vydať odporúčania v súlade s článkom 108 alebo 113. Ak Komisia alebo podpredseda/vysoký predstaviteľ informuje Parlament a Radu o svojom zámere navrhnúť predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodnej dohody, Parlament môže vyzvať Radu, Komisiu alebo podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vydali vyhlásenie, po ktorom nasleduje rozprava. Parlament môže vydať odporúčania na základe správy gestorského výboru alebo podľa článku 113, ktoré môžu zahŕňať najmä žiadosť, aby Rada neuplatňovala predbežne dohodu, kým Európsky parlament neudelí súhlas. Rovnaký postup sa použije pre informovanie Parlamentu Komisiou o návrhu týkajúcom sa zaujatia postoja, ktorý má byť prijatý v mene Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody. Rovnaký postup sa použije, keď Komisia alebo podpredseda/vysoký predstaviteľ navrhne postoje, ktoré sa majú prijať v mene Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody. Pozmeňujúci návrh 130 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 110 Článok 110 Článok 110 Osobitní zástupcovia Osobitní zástupcovia 1.  Ak má Rada v úmysle vymenovať osobitného zástupcu podľa článku 33 Zmluvy o Európskej únii, vyzve predseda na žiadosť príslušného výboru Radu, aby urobila vyhlásenie a odpovedala na otázky týkajúce sa mandátu, účelu a iných záležitostí súvisiacich s úlohami a poslaním osobitného zástupcu. 1.  Ak má Rada v úmysle vymenovať osobitného zástupcu podľa článku 33 Zmluvy o Európskej únii, vyzve predseda na žiadosť príslušného výboru Radu, aby urobila vyhlásenie a odpovedala na otázky týkajúce sa mandátu, účelu a iných záležitostí súvisiacich s úlohami a poslaním osobitného zástupcu. 2.  Po vymenovaní osobitného zástupcu, avšak pred tým, ako sa ujme funkcie, môže byť vymenovaný vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky. 2.  Po vymenovaní osobitného zástupcu, avšak pred tým, ako sa ujme funkcie, môže byť vymenovaný vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky. 3.  Výbor môže do troch mesiacov od vypočutia navrhnúť odporúčanie podľa článku 134, ktoré sa priamo vzťahuje na vyhlásenie a poskytnuté odpovede. 3.  Gestorský výbor môže do dvoch mesiacov od vypočutia predložiť odporúčania Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie /vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktoré sa priamo týkajú vymenovania. 4.  Parlament vyzve osobitného zástupcu, aby ho pravidelne a v plnom rozsahu informoval o praktickom uplatňovaní svojho mandátu. 4.  Parlament vyzve osobitného zástupcu, aby ho pravidelne a v plnom rozsahu informoval o praktickom uplatňovaní svojho mandátu. 5.   Osobitný zástupca s mandátom pre osobitné politické otázky, ktorého vymenuje Rada, môže byť vyzvaný, aby vystúpil s vyhlásením pred gestorským výborom, a to na podnet Parlamentu alebo na vlastný podnet. Pozmeňujúci návrh 131 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 111 Článok 111 Článok 111 Medzinárodné zastúpenie Medzinárodné zastúpenie 1.  Pri vymenovaní vedúceho delegácie Únie v tretích krajinách môže byť kandidát vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným orgánom Parlamentu s vyhlásením a odpovedal na otázky. 1.  Pri vymenovaní vedúceho delegácie Únie v tretích krajinách môže byť kandidát vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky. 2.  Do troch mesiacov od vypočutia podľa prvého odseku môže gestorský výbor prijať buď uznesenie alebo odporúčanie, ktoré sa priamo vzťahuje na vyhlásenie a poskytnuté odpovede. 2.  Gestorský výbor môže do dvoch mesiacov od vypočutia uvedeného v odseku 1 prijať uznesenie alebo podľa okolností vypracovať odporúčanie, ktoré sa priamo týka vymenovania. Pozmeňujúci návrh 132 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 112 Článok 112 Článok 113a Konzultácie s Parlamentom a poskytovanie informácií Parlamentu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Konzultácie s Parlamentom a poskytovanie informácií Parlamentu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky 1.  V prípade porady s Parlamentom v súlade s článkom 36 Zmluvy o Európskej únii, vec sa pridelí gestorskému výboru, ktorý môže prijať odporúčania podľa článku 113. 1.  V prípade porady s Parlamentom v súlade s článkom 36 Zmluvy o Európskej únii sa vec pridelí gestorskému výboru, ktorý môže vypracovať návrh odporúčaní podľa článku 113 rokovacieho poriadku. 2.  Dotknuté výbory sa usilujú zabezpečiť, aby im podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pravidelne a načas poskytoval informácie o vývoji a vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, o predpokladaných nákladoch prijatia každého rozhodnutia, ktoré má vplyv na výdavky, a o všetkých ďalších finančných odhadoch súvisiacich s realizáciou opatrení v rámci tejto politiky. Na žiadosť podpredsedu/vysokého predstaviteľa môže výbor výnimočne rozhodnúť, že rokovanie sa uskutoční za zatvorenými dverami. 2.  Dotknuté výbory sa usilujú zabezpečiť, aby im podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pravidelne a načas poskytoval informácie o vývoji a vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, o predpokladaných nákladoch prijatia každého rozhodnutia, ktoré má vplyv na výdavky, a o všetkých ďalších finančných odhadoch súvisiacich s realizáciou opatrení v rámci tejto politiky. Na žiadosť podpredsedu/vysokého predstaviteľa môže výbor výnimočne rozhodnúť, že rokovanie sa uskutoční za zatvorenými dverami. 3.  O poradnom dokumente týkajúcom sa hlavných aspektov a základných smerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a finančných dosahov na rozpočet Únie, ktorý vypracuje podpredseda/vysoký predstaviteľ, sa koná rozprava dvakrát ročne. Použijú sa postupy ustanovené v článku 123. 3.  O poradnom dokumente týkajúcom sa hlavných aspektov a základných smerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a finančných dosahov na rozpočet Únie, ktorý vypracuje podpredseda/vysoký predstaviteľ, sa koná rozprava dvakrát ročne. Použijú sa postupy ustanovené v článku 123. (Pozri tiež výklad k článku 134.) 4.  Podpredseda/vysoký predstaviteľ sa prizývajú na každú rozpravu v pléne, ktorá sa týka zahraničnej, bezpečnostnej alebo obrannej politiky. 4.  Podpredseda/vysoký predstaviteľ sa prizývajú na každú rozpravu v pléne, ktorá sa týka zahraničnej, bezpečnostnej alebo obrannej politiky. (Tento článok v znení zmien sa presunie za článok 113 a potom sa zahrnie do novej kapitoly 2a.) Pozmeňujúci návrh 133 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava III – kapitola 2a – nadpis (nový) KAPITOLA 2A ODPORÚČANIA K VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE (Má sa umiestniť pred článok 113) Pozmeňujúci návrh 134 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 113 Článok 113 Článok 113 Odporúčania v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Odporúčania o vonkajších politikách Únie 1.  Výbor, v ktorého pôsobnosti je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, môže v oblastiach svojej pôsobnosti po získaní povolenia od Konferencie predsedov alebo na základe návrhu podľa článku 134 vypracovať odporúčania Rade. 1.  Gestorský výbor môže vypracovať návrh odporúčaní Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktoré sa týkajú záležitostí patriacich do hlavy V Zmluvy o Európskej únii (vonkajšia činnosť Únie), alebo v prípadoch, keď medzinárodná zmluva spadajúca do rozsahu pôsobnosti článku 108 rokovacieho poriadku nebola postúpená Parlamentu alebo keď Parlament o nej nebol informovaný podľa článku 109 rokovacieho poriadku. 2.  V naliehavých prípadoch môže povolenie uvedené v prvom odseku udeliť predseda, ktorý tiež môže povoliť zvolanie mimoriadnej schôdze výboru. 2.  V naliehavých prípadoch môže predseda povoliť zvolanie mimoriadnej schôdze dotknutého výboru. 3.  V priebehu prijímania odporúčaní, ktoré sa musia predložiť na hlasovanie v písomnej podobe, sa článok 158 nepoužije a ústne pozmeňujúce návrhy sú prípustné. 3.  V priebehu prijímania týchto návrhov odporúčaní vo fáze prerokúvania vo výbore sa musí písomný text predložiť na hlasovanie. Vylúčiť použitie článku 158 je možné len vo výbore, a to len v naliehavých prípadoch. Žiaden odklon od ustanovení článku 158 nie je možný, ak ide o schôdzu výboru, ktorá nebola vyhlásená za naliehavú, alebo o plenárne rokovanie. Ustanovenie o prípustnosti ústnych pozmeňujúcich návrhov znamená, že poslanci nemôžu namietať proti hlasovaniu o ústnych pozmeňujúcich návrhoch predložených vo výbore. 3a.   V naliehavých prípadoch uvedených v odseku 2 sa článok 158 neuplatňuje vo fáze prerokúvania vo výbore a ústne pozmeňujúce návrhy sú prípustné. Poslanci nemôžu vznášať námietky k ústnym pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú predložené na hlasovanie vo výbore. 4.  Takto vypracované odporúčania sa zaradia do programu nasledujúcej schôdze. V naliehavých prípadoch, o ktorých rozhodne predseda, môžu byť odporúčania zaradené do programu prebiehajúcej schôdze. Odporúčania sa považujú za prijaté, ak do začiatku schôdze najmenej štyridsať poslancov nepredloží písomnú námietku. V opačnom prípade sa odporúčania výboru zaradia do programu tej istej schôdze na rozpravu a hlasovanie. Pozmeňujúce návrhy môže predložiť politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov. 4.  Návrhy odporúčaní vypracované výborom sa zaradia do programu nasledujúcej plenárnej schôdze. V naliehavých prípadoch, o ktorých rozhodne predseda, môžu byť odporúčania zaradené do programu prebiehajúcej plenárnej schôdze. 4a.   Odporúčania sa považujú za prijaté, ak do začiatku plenárnej schôdze najmenej 40 poslancov nepredloží písomnú námietku. V prípade predloženia námietky sa návrhy odporúčaní výboru zaradia do programu tej istej plenárnej schôdze. Odporúčania sú predmetom rozpravy a o každom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predloží politická skupina alebo najmenej 40 poslancov, sa hlasuje. Pozmeňujúci návrh 135 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 114 Článok 114 Článok 114 Porušovanie ľudských práv Porušovanie ľudských práv Príslušné výbory môžu na každej schôdzi bez potreby povolenia predložiť v súlade s postupom podľa článku 113 ods. 4 návrh uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv. Príslušné výbory môžu na každej schôdzi bez potreby povolenia predložiť v súlade s postupom podľa článku 113 ods. 4 a 4a návrh uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv. Pozmeňujúci návrh 136 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 115 Článok 115 Článok 115 Transparentnosť činnosti Parlamentu Transparentnosť činnosti Parlamentu 1.  Parlament zabezpečí čo najvyššiu mieru transparentnosti svojej činnosti v súlade s ustanoveniami druhého odseku článku 1 Zmluvy o Európskej únii, článku 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 42 Charty základných práv Európskej Únie. 1.  Parlament zabezpečí čo najvyššiu mieru transparentnosti svojej činnosti v súlade s ustanoveniami druhého odseku článku 1 Zmluvy o Európskej únii, článku 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 42 Charty základných práv Európskej Únie. 2.  Rozpravy v Parlamente sú verejné. 2.  Rozpravy v Parlamente sú verejné. 3.  Schôdze výborov sú zvyčajne verejné. Výbory môžu rozhodnúť, avšak najneskôr pri schvaľovaní programu príslušnej schôdze, aby bol program schôdze rozdelený na body prístupné a neprístupné verejnosti. Ak sa však schôdza koná za zatvorenými dverami, môže výbor s výhradou článku 4 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 umožniť verejnosti prístup k dokumentom a zápisnici zo schôdze. V prípade porušenia pravidiel o zachovaní dôvernosti sa použije článok 166. 3.  Schôdze výborov sú zvyčajne verejné. Výbory môžu rozhodnúť, avšak najneskôr pri schvaľovaní programu príslušnej schôdze, aby bol program schôdze rozdelený na body prístupné a neprístupné verejnosti. Ak sa však schôdza koná za zatvorenými dverami, môže výbor rozhodnúť, že verejnosti sprístupní dokumenty zo schôdze. 4.   Gestorský výbor posudzuje žiadosti týkajúce sa konaní o imunite podľa článku 9 vždy za zatvorenými dverami. Pozmeňujúci návrh 137 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 116 Článok 116 Článok 116 Prístup verejnosti k dokumentom Prístup verejnosti k dokumentom 1.  Každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom Parlamentu v súlade s článkom 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súlade so zásadami, podmienkami a obmedzeniami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 a osobitnými ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku. 1.  Každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom Parlamentu v súlade s článkom 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súlade so zásadami, podmienkami a obmedzeniami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001. Prístup k dokumentom Parlamentu sa podľa možností umožní rovnakým spôsobom aj iným fyzickým a právnickým osobám. Prístup k dokumentom Parlamentu sa podľa možností umožní rovnakým spôsobom aj iným fyzickým a právnickým osobám. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa pre informáciu uverejní spolu s rokovacím poriadkom. 2.  Na účely prístupu k dokumentom sa dokumentmi Parlamentu rozumie každý obsah v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktorý vypracovali alebo ktorý bol doručený funkcionárom Parlamentu v zmysle hlavy I, kapitoly 2 tohto rokovacieho poriadku, orgánom Parlamentu, výborom alebo medziparlamentným delegáciám alebo sekreta riátu Parlamentu. 2.  Na účely prístupu k dokumentom sa dokumentmi Parlamentu rozumie každý obsah v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktorý vypracovali alebo ktorý bol doručený funkcionárom Parlamentu v zmysle hlavy I, kapitoly 2 tohto rokovacieho poriadku, orgánom Parlamentu, výborom alebo medziparlamentným delegáciám alebo sekretariátu Parlamentu. Dokumenty vypracované jednotlivými poslancami alebo politickými skupinami sú dokumentmi Parlamentu na účely prístupu k dokumentom, ak sú predložené v súlade s rokovacím poriadkom. V súlade s článkom 4 štatútu poslancov Európskeho parlamentu sú dokumenty vypracované jednotlivými poslancami alebo politickými skupinami dokumentmi Parlamentu na účely prístupu k dokumentom, iba ak sú predložené v súlade s rokovacím poriadkom. Predsedníctvo prijme pravidlá na zabezpečenie evidencie všetkých dokumentov Parlamentu. Predsedníctvo prijme pravidlá na zabezpečenie evidencie všetkých dokumentov Parlamentu. 3.  Parlament vytvorí register dokumentov Parlamentu. Legislatívne dokumenty a niektoré iné kategórie dokumentov sa v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 sprístupnia priamo cez register. Odkazy na iné dokumenty Parlamentu sa tiež podľa možností uvedú v registri. 3.  Parlament vytvorí internetovú stránku s verejným registrom dokumentov Parlamentu. Legislatívne dokumenty a niektoré iné kategórie dokumentov sa v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 sprístupnia priamo cez internetovú stránku Parlamentu s verejným registrom. Odkazy na iné dokumenty Parlamentu sa tiež podľa možností uvedú na internetovej stránke s verejným registrom. Kategórie priamo prístupných dokumentov sa vymenujú v zozname prijatom Predsedníctvom a zverejnenom na internetovej stránke Parlamentu. Tento zoznam neobmedzuje právo prístupu k dokumentom nezahrnutým vo vymenovaných kategóriách; tieto dokumenty sa sprístupnia na základe písomnej žiadosti. Kategórie dokumentov, ktoré sú priamo prístupné prostredníctvom internetovej stránky Parlamentu s verejným registrom, sa uvedú v zozname prijatom Predsedníctvom a zverejnenom na internetovej stránke Parlamentu s verejným registrom. Tento zoznam neobmedzuje právo prístupu k dokumentom nezahrnutým v kategóriách uvedených v zozname; tieto dokumenty sa môžu sprístupniť na základe písomnej žiadosti v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001. Predsedníctvo môže v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 prijať pravidlá o opatreniach na prístup verejnosti, ktoré sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie. Predsedníctvo prijme pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktoré sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie. 4.  Predsedníctvo určí orgány zodpovedné za vybavovanie prvých žiadostí (článok 7 nariadenia (ES) č. 1049/2001) a prijme rozhodnutia týkajúce sa opakovaných žiadostí (článok 8 nariadenia) a o žiadostí požadujúcich prístup k citlivým dokumentom (článok 9 nariadenia). 4.  Predsedníctvo určí orgány zodpovedné za vybavovanie prvých žiadostí (článok 7 nariadenia (ES) č. 1049/2001) a prijímanie rozhodnutí, ktoré sa týkajú opakovaných žiadostí (článok 8 nariadenia) a žiadostí o prístup k citlivým dokumentom (článok 9 nariadenia). 5.   Konferencia predsedov vymenuje zástupcov Parlamentu v medziinštitucionálnom výbore vytvorenom v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001. 6.  V pôsobnosti jedného z podpredsedov je dohľad nad zaobchádzaním so žiadosťami o prístup k dokumentom. 6.  V pôsobnosti jedného z podpredsedov je dohľad nad zaobchádzaním so žiadosťami o prístup k dokumentom. 6a.   Predsedníctvo prijme výročnú správu uvedenú v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001. 7.  Príslušný výbor Parlamentu pripraví na základe informácií poskytnutých Predsedníctvom a na základe iných zdrojov výročnú správu podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a predloží ju v pléne. 7.  Príslušný výbor Parlamentu pravidelne skúma transparentnosť činností Parlamentu a predkladá správu so svojimi závermi a odporúčaniami plénu. Príslušný výbor tiež preskúma a vyhodnotí správy prijaté inými orgánmi a agentúrami v súlade s článkom 17 uvedeného nariadenia. Príslušný výbor môže tiež preskúmať a hodnotiť správy prijaté inými inštitúciami a agentúrami v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001. 7a.   Konferencia predsedov vymenuje zástupcov Parlamentu v medziinštitucionálnom výbore vytvorenom v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001. __________________ 15 Pozri prílohu XIV. Pozmeňujúci návrh 138 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 116 a (nový) Článok 116a Prístup do Parlamentu 1.   Preukazy oprávňujúce na vstup sa poslancom, asistentom poslancov a tretím osobám vydávajú na základe predpisov stanovených Predsedníctvom. Uvedenými predpismi sa takisto riadi používanie a odoberanie preukazov oprávňujúcich na vstup. 2.   Preukazy sa nevydávajú jednotlivcom sprevádzajúcim poslancov, na ktorých sa vzťahuje Dohoda medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o zriadení registra transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie1a. 3.   Subjekty zapísané do registra transparentnosti a ich zástupcovia, ktorým boli vydané preukazy oprávňujúce na dlhodobé vstup do Európskeho parlamentu, musia dodržiavať: –   kódex správania registrujúcich sa osôb pripojený k dohode; –   postupy a ďalšie povinnosti stanovené v dohode a –   ustanovenia o uplatňovaní tohto článku. Bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť všeobecných pravidiel, ktorými sa riadi odobratie alebo dočasné zablokovanie preukazov oprávňujúcich na dlhodobých vstup, a pokiaľ proti tomu neexistujú závažné argumenty, generálny tajomník s povolením kvestorov odoberie alebo zablokuje preukaz oprávňujúci na dlhodobý vstup, ak bol držiteľ preukazu vyškrtnutý z registra transparentnosti z dôvodu porušenia kódexu správania registrujúcich sa, alebo ak sa dopustil závažného porušenia povinností stanovených v tomto odseku, alebo odmietol vyhovieť formálnemu predvolaniu na vypočutie alebo schôdzu výboru alebo spolupracovať s vyšetrovacím výborom bez toho, aby poskytol dostatočné odôvodnenie. 4.   Kvestori môžu stanoviť, do akej miery sa kódex správania uvedený v odseku 2 vzťahuje na osoby, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti dohody, i keď sú držiteľmi preukazu oprávňujúceho na dlhodobý vstup. 5.   Predsedníctvo stanoví na základe návrhu generálneho tajomníka opatrenia potrebné na účely zavedenia registra transparentnosti v súlade s ustanoveniami dohody o zriadení tohto registra. __________________ 1a Ú. v. EÚ L 277, 19.9.2014, s. 11. Pozmeňujúci návrh 139 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 117 Článok 117 Článok 117 Voľba predsedu Komisie Voľba predsedu Komisie 1 Po navrhnutí kandidáta na predsedu Komisie Európskou radou predseda požiada kandidáta, aby vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením a predstavil svoje politické smerovanie. Po vyhlásení nasleduje rozprava. 1.  Po navrhnutí kandidáta na predsedu Komisie Európskou radou predseda požiada kandidáta, aby vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením a predstavil svoje politické smerovanie. Po vyhlásení nasleduje rozprava. Na účasť v rozprave sa prizve Európska rada. Na účasť v rozprave sa prizve Európska rada. 2.  Parlament zvolí predsedu Komisie väčšinou hlasov všetkých poslancov. 2.  V súlade s článkom 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii Parlament zvolí predsedu Komisie väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda Komisie sa volí v tajnom hlasovaní. Hlasuje sa v tajnom hlasovaní. 3.  Ak Parlament kandidáta zvolí, predseda o tejto skutočnosti informuje Radu. Zároveň požiada Radu a zvoleného predsedu Komisie, aby po vzájomnej dohode navrhli kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie. 3.  Ak Parlament kandidáta zvolí, predseda o tejto skutočnosti informuje Radu. Zároveň požiada Radu a zvoleného predsedu Komisie, aby po vzájomnej dohode navrhli kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie. 4.  Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, predseda vyzve Európsku radu, aby do jedného mesiaca navrhla nového kandidáta do volieb v súlade s tým istým postupom. 4.  Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, predseda vyzve Európsku radu, aby do jedného mesiaca navrhla nového kandidáta do volieb v súlade s tým istým postupom. Pozmeňujúci návrh 140 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 118 Článok 118 Článok 118 Voľba Komisie Voľba Komisie -1.   Predseda vyzve zvoleného predsedu Komisie, aby informoval Parlament o rozdelení oblastí pôsobnosti v navrhovanom kolégiu členov Komisie v súlade s politickým smerovaním zvoleného predsedu. 1.  Po porade so zvoleným predsedom Komisie vyzve predseda Parlamentu kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie, ktorých navrhli predseda Komisie a Rada, aby vystúpili pred príslušnými výbormi podľa svojej budúcej oblasti pôsobnosti. Tieto vypočutia sú verejné. 1.  Po porade so zvoleným predsedom Komisie vyzve predseda Parlamentu kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie, ktorých navrhli predseda Komisie a Rada, aby vystúpili pred príslušnými výbormi alebo orgánmi podľa svojej budúcej oblasti pôsobnosti. 1a.   Vypočutia organizujú výbory. Vypočutie sa môže výnimočne uskutočniť iným spôsobom, keď dezignovaný člrn Komisie zodpovedá za úlohy, ktoré sú predovšetkým horizontálneho charakteru, ak sa do vypočutia zapoja príslušné výbory. Tieto vypočutia sú verejné. 2.   Predseda Parlamentu môže vyzvať zvoleného predsedu Komisie, aby informoval Parlament o rozdelení rezortných povinností v navrhovanom kolégiu členov Komisie v súlade so svojim politickým smerovaním. 3.  Príslušný výbor alebo výbory vyzvú vymenovaného člena Komisie, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky. Vypočutia sa organizujú tak, aby mali vymenovaní členovia Komisie možnosť poskytnúť Parlamentu všetky príslušné informácie. Ustanovenia týkajúce sa organizácie vypočutí sa uvádzajú v prílohe k rokovaciemu poriadku. 3.  Príslušný výbor alebo výbory vyzvú dezignovaného člena Komisie, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky. Vypočutia sa organizujú tak, aby mali dezignovaní členovia Komisie možnosť poskytnúť Parlamentu všetky príslušné informácie. Ustanovenia týkajúce sa organizácie vypočutí sa uvádzajú v prílohe k rokovaciemu poriadku. 4.  Zvolený predseda Komisie predstaví kolégium členov Komisie a jeho program na rokovaní Parlamentu, na ktoré sú prizvaní predseda Európskej rady a predseda Rady. Po vyhlásení nasleduje rozprava. 4.  Zvolený predseda Komisie sa vyzve, aby predstavil kolégium členov Komisie a ich program na rokovaní Parlamentu, na ktoré sú prizvaní predseda Európskej rady a predseda Rady. Po vyhlásení nasleduje rozprava. 5.  Každá politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže predložiť návrh uznesenia na ukončenie rozpravy. Použije sa článok 123 ods. 3, 4 a 5. 5.  Každá politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže predložiť návrh uznesenia na ukončenie rozpravy. Použije sa článok 123 ods. 3 až 5b. Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament zvolí alebo zamietne Komisiu väčšinou odovzdaných hlasov. Hlasuje sa podľa mien. Parlament môže odložiť hlasovanie na nasledujúce rokovanie. 5a.   Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament zvolí alebo zamietne Komisiu väčšinou hlasov odovzdaných v hlasovaní podľa mien. Parlament môže odložiť hlasovanie na nasledujúce rokovanie. 6.  Predseda informuje Radu o zvolení alebo zamietnutí Komisie. 6.  Predseda informuje Radu o zvolení alebo zamietnutí Komisie. 7.  Ak počas funkčného obdobia Komisie nastane podstatná zmena týkajúca sa rezortu, dôjde k obsadeniu voľného miesta alebo vymenovaniu nového člena Komisie po pristúpení nového členského štátu, sú dotknutí členovia Komisie vyzvaní, aby v súlade s odsekom 3 vystúpili pred výborom alebo výbormi s pôsobnosťou v oblastiach, ktorých sa tieto zmeny týkajú. 7.  Ak nastane podstatná zmena týkajúca sa portfólia alebo zloženia Komisie počas funkčného obdobia Komisie, príslušný člen Komisie alebo každý ďalší dezignovaný člen Komisie sa pozve na vypočutie konané v súlade s odsekmi 1a a 3. 7a.   V prípade zmeny portfólia člena Komisie alebo finančných záujmov člena Komisie počas jeho funkčného obdobia podlieha táto situácia kontrole zo strany Parlamentu v súlade s prílohou XVI. Ak sa zistí konflikt záujmov v priebehu funkčného obdobia člena Komisie a predseda Komisie neuplatní odporúčania Parlamentu na vyriešenie tohto konfliktu záujmov, môže Parlament požiadať predsedu Komisie, aby vyslovil nedôveru príslušnému členovi Komisie v súlade s odsekom 5 rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou a prípadne prijal opatrenia s cieľom odňať dotknutému členovi Komisie právo na dôchodok alebo iné výhody namiesto dôchodku v súlade s článkom 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. _______________ 16 Pozri prílohu XVI. Pozmeňujúci návrh 141 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 118 a (nový) Článok 118a Viacročné plánovanie Po vymenovaní novej Komisie sa uskutoční výmena názorov medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v súlade s odsekom 5 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, pričom sa dohodnú na spoločných záveroch o viacročnom plánovaní. Na tento účel a pred rokovaním o spoločných záveroch o viacročnom plánovaní s Radou a Komisiou predseda zorganizuje výmenu názorov s Konferenciou predsedov, ktorá sa bude zaoberať hlavnými politickými cieľmi a prioritami nového legislatívneho obdobia. Pri tejto výmene názorov sa budú brať do úvahy aj priority, ktoré predložil zvolený predseda Komisie, ako aj odpovede dezignovaných členov Komisie, ktoré uviedli počas vypočutí uvedených v článku 118. Pred podpísaním spoločných záverov predseda požiada Konferenciu predsedov o schválenie. Pozmeňujúci návrh 142 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 119 Článok 119 Článok 119 Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii 1.  Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii môže predsedovi predložiť jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu. 1.  Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii môže predsedovi predložiť jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu. Ak sa v predchádzajúcich dvoch mesiacoch hlasovalo o návrhu na vyslovenie nedôvery, nový návrh môže predložiť len jedna pätina všetkých poslancov Parlamentu. 2.  Návrh musí byť označený ako " návrh na vyslovenie nedôvery " a musí byť odôvodnený. Návrh sa zašle Komisii. 2.  Návrh musí byť označený ako „návrh na vyslovenie nedôvery“ a musí obsahovať odôvodnenie. Návrh sa zašle Komisii. 3.  Predseda oznámi poslancom podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ihneď po jeho doručení. 3.  Predseda oznámi poslancom podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ihneď po jeho doručení. 4.  Rozprava o návrhu na vyslovenie nedôvery sa koná najskôr dvadsaťštyri hodín po oznámení podaného návrhu poslancom. 4.  Rozprava o návrhu na vyslovenie nedôvery sa koná najskôr dvadsaťštyri hodín po oznámení podaného návrhu poslancom. 5.  O návrhu sa hlasuje podľa mien, a to najskôr štyridsaťosem hodín po začatí rozpravy. 5.  O návrhu sa hlasuje podľa mien, a to najskôr štyridsaťosem hodín po začatí rozpravy. 6.  Rozprava a hlasovanie sa konajú najneskôr počas schôdze, ktorá nasleduje po podaní návrhu. 6.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, sa rozprava a hlasovanie konajú najneskôr počas schôdze, ktorá nasleduje po podaní návrhu. 7.  Návrh na vyslovenie nedôvery je prijatý, ak získa dve tretiny odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov Parlamentu. Výsledok hlasovania sa oznámi predsedovi Rady a predsedovi Komisie. 7.  V súlade s článkom 234 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je návrh na vyslovenie nedôvery prijatý, ak získa dve tretiny odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov Parlamentu. Výsledok hlasovania sa oznámi predsedovi Rady a predsedovi Komisie. Pozmeňujúci návrh 143 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 120 Článok 120 Článok 120 Vymenovanie sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora Európskej únie Vymenovanie sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora Európskej únie Parlament vymenuje na návrh gestorského výboru svojho kandidáta do výboru siedmich osôb, ktoré majú preveriť vhodnosť kandidátov zastávať funkciu sudcu alebo generálneho advokáta Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Parlament vymenuje na návrh gestorského výboru svojho kandidáta do výboru siedmich osôb, ktoré majú preveriť vhodnosť kandidátov zastávať funkciu sudcu alebo generálneho advokáta Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Gestorský výbor vyberie kandidáta, ktorého si želá navrhnúť, hlasovaním jednoduchou väčšinou. Koordinátori tohto výboru zostavia na tento účel užší zoznam kandidátov. Pozmeňujúci návrh 144 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 121 Článok 121 Článok 121 Vymenovanie členov Dvora audítorov Vymenovanie členov Dvora audítorov 1.  Kandidáti na členov Dvora audítorov sa vyzvú, aby vystúpili pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedali na otázky jeho členov. Výbor hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní. 1.  Kandidáti na členov Dvora audítorov sa vyzvú, aby vystúpili pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedali na otázky jeho členov. Výbor hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní. 2.  Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie, či majú byť kandidáti schválení. Odporúčanie má formu správy, ktorá obsahuje návrh rozhodnutia pre každého kandidáta osobitne. 2.  Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie, či majú byť kandidáti schválení. 3.  Hlasovanie v pléne sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhov kandidátov, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní a rozhodnutie prijíma väčšinou odovzdaných hlasov. 3.  Hlasovanie v pléne sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhov kandidátov, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní. 4.  Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a predloženie nového návrhu kandidáta. 4.  Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a predloženie nového návrhu kandidáta. Pozmeňujúci návrh 145 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 122 Článok 122 Článok 122 Vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky 1.  Kandidát na prezidenta Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby vystúpil pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky jeho členov. 1.  Kandidát na prezidenta, viceprezidenta alebo člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby vystúpil pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky jeho členov. 2.  Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie na schválenie alebo zamietnutie návrhu kandidáta. 2.  Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie na schválenie alebo zamietnutie návrhu kandidáta. 3.  Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu kandidáta, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. 3.  Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu kandidáta, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní. 4.  Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a predloženie nového návrhu kandidáta. 4.  Ak Parlament prijme zamietavé stanovisko k niektorému kandidátovi, predseda požiada o stiahnutie kandidatúry a o navrhnutie nového kandidáta Parlamentu. 5.   Pri návrhoch kandidátov na viceprezidenta a ostatných členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky sa použije rovnaký postup. Pozmeňujúci návrh 146 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 122 a (nový) Článok 122a Vymenovanie do orgánov v oblasti správy hospodárskych vecí 1.   Tento článok sa vzťahuje na vymenovanie: –   predsedu a podpredsedu dozornej rady jednotného mechanizmu dohľadu; –   predsedu, podpredsedu a stálych členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií; –   predsedov a výkonných riaditeľov európskych orgánov dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a –   generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Európskeho fondu pre strategické investície. 2.   Každý kandidát je vyzvaný, aby vystúpil v príslušnom výbore s vyhlásením a odpovedal na otázky poslancov. 3.   Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie ku každému návrhu na vymenovanie. 4.   Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu na vymenovanie, ak Parlament nerozhodne inak na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní. 5.   Ak Parlament prijme zamietavé rozhodnutie o návrhu na vymenovanie, predseda požiada o jeho stiahnutie a predloženie nového návrhu Parlamentu. Pozmeňujúci návrh 147 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 123 Článok 123 Článok 123 Vyhlásenia Komisie, Rady a Európskej rady Vyhlásenia Komisie, Rady a Európskej rady 1.  Členovia Komisie, Rady a Európskej rady môžu kedykoľvek požiadať predsedu Parlamentu o povolenie vystúpiť s vyhlásením. Predseda Európskej rady vystupuje s vyhlásením po každom jej zasadnutí. Predseda Parlamentu rozhodne o čase, keď je možné vystúpiť s vyhlásením, a či po tomto vyhlásení má nasledovať riadna rozprava alebo len tridsať minút na stručné a výstižné otázky poslancov. 1.  Členovia Komisie, Rady a Európskej rady môžu kedykoľvek požiadať predsedu Parlamentu o povolenie vystúpiť s vyhlásením. Predseda Európskej rady vystupuje s vyhlásením po každom jej zasadnutí. Predseda Parlamentu rozhodne o čase, keď je možné vystúpiť s vyhlásením, a či po tomto vyhlásení má nasledovať riadna rozprava alebo len 30 minút na stručné a výstižné otázky poslancov. 2.  Ak Parlament zaradí do svojho programu vyhlásenie s rozpravou, zároveň rozhodne o tom, či rozpravu ukončí prijatím uznesenia. Parlament neskončí rozpravu prijatím uznesenia, ak je správa o rovnakej záležitosti predmetom tej istej alebo nasledujúcej schôdze, ak predseda z výnimočných dôvodov nenavrhne inak. Ak Parlament rozhodne o ukončení rozpravy prijatím uznesenia, môže výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov predložiť návrh uznesenia. 2.  Ak Parlament zaradí do svojho programu vyhlásenie s rozpravou, zároveň rozhodne o tom, či rozpravu ukončí prijatím uznesenia. Parlament neskončí rozpravu prijatím uznesenia, ak je správa o rovnakej záležitosti predmetom tej istej alebo nasledujúcej schôdze, ak predseda z výnimočných dôvodov nenavrhne inak. Ak Parlament rozhodne o ukončení rozpravy prijatím uznesenia, môže výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov predložiť návrh uznesenia. 3.  O návrhoch uznesení sa hlasuje v ten istý deň. O prípadných výnimkách rozhoduje predseda. Vysvetlenia hlasovania sú prípustné. 3.  O návrhoch uznesení sa hlasuje v najbližšom možnom hlasovaní. O prípadných výnimkách rozhoduje predseda. Vysvetlenia hlasovania sú prípustné. 4.  Spoločný návrh uznesenia nahrádza predchádzajúce návrhy uznesení podané jeho navrhovateľmi, ale nenahrádza návrhy podané inými výbormi, politickými skupinami alebo poslancami. 4.  Spoločný návrh uznesenia nahrádza predchádzajúce návrhy uznesení podané jeho navrhovateľmi, ale nenahrádza návrhy podané inými výbormi, politickými skupinami alebo poslancami. 4a.   Ak spoločný návrh uznesenia predložili politické skupiny, ktoré predstavujú jasnú väčšinu, predseda môže predložiť tento návrh na hlasovanie ako prvý. 5.  Po prijatí uznesenia sa už nehlasuje o žiadnych iných návrhoch, ak Predseda výnimočne nerozhodne inak. 5.  Po prijatí uznesenia sa už nehlasuje o žiadnych iných návrhoch, ak Predseda výnimočne nerozhodne inak. 5a.   Autor alebo autori návrhu uznesenia predloženého v súlade s odsekom 2 alebo článkom 135 ods. 2 sú oprávnení vziať návrh späť pred konečným hlasovaním. 5b.   Späťvzatý návrh uznesenia môže ihneď prevziať a znovu predložiť skupina, výbor alebo rovnaký počet poslancov, aký je potrebný na predloženie tohto návrhu. Odsek 5a a tento odsek sa vzťahujú aj na uznesenia predložené na základe článkov 105 a 106. Pozmeňujúci návrh 148 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 124 Článok 124 Článok 124 Vyhlásenia, ktoré vysvetľujú rozhodnutia Komisie Vyhlásenia, ktoré vysvetľujú rozhodnutia Komisie Po porade s Konferenciou predsedov môže predseda Parlamentu vyzvať predsedu Komisie, člena Komisie zodpovedného za vzťahy s Európskym parlamentom, prípadne, po dohode, iného člena Komisie, aby po každej schôdzi Komisie vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením, v ktorom vysvetlí jej najdôležitejšie rozhodnutia. Po vyhlásení nasleduje rozprava v trvaní aspoň tridsať minút, v ktorej môžu poslanci klásť stručné a výstižné otázky. Predseda Parlamentu vyzve predsedu Komisie, člena Komisie zodpovedného za vzťahy s Európskym parlamentom, prípadne po dohode iného člena Komisie, aby vystúpil pred Parlamentom po každej schôdzi Komisie s vyhlásením, v ktorom vysvetlí najdôležitejšie rozhodnutia, pokiaľ Konferencia predsedov vzhľadom na časový harmonogram alebo príslušný politický význam nerozhodne, že to nie je potrebné. Po vyhlásení nasleduje rozprava v trvaní aspoň 30 minút, v ktorej môžu poslanci klásť stručné a výstižné otázky. Pozmeňujúci návrh 149 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 125 Článok 125 Článok 125 Vyhlásenia Dvora audítorov Vyhlásenia Dvora audítorov 1.  V rámci postupu udelenia absolutória alebo v súvislosti s činnosťami Parlamentu v oblasti kontroly rozpočtu môže byť predseda Dvora audítorov vyzvaný, aby vystúpil a uviedol pripomienky obsiahnuté vo výročnej správe, v osobitných správach alebo stanoviskách Dvora audítorov, alebo aby vysvetlil pracovný program Dvora audítorov. 1.  V rámci postupu udelenia absolutória alebo v súvislosti s činnosťami Parlamentu v oblasti kontroly rozpočtu môže byť predseda Dvora audítorov vyzvaný, aby vystúpil s vyhlásením a uviedol pripomienky obsiahnuté vo výročnej správe, v osobitných správach alebo stanoviskách Dvora audítorov, alebo aby vysvetlil pracovný program Dvora audítorov. 2.  Parlament môže rozhodnúť o konaní osobitnej rozpravy za účasti Komisie a Rady o každej otázke, ktorá bola vznesená v uvedených vyhláseniach, najmä vtedy, ak sa poukázalo na nezrovnalosti vo finančnom hospodárení. 2.  Parlament môže rozhodnúť o konaní osobitnej rozpravy za účasti Komisie a Rady o každej otázke, ktorá bola vznesená v uvedených vyhláseniach, najmä vtedy, ak sa poukázalo na nezrovnalosti vo finančnom hospodárení. Pozmeňujúci návrh 150 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 126 Článok 126 Článok 126 Vyhlásenia Európskej centrálnej banky Vyhlásenia Európskej centrálnej banky 1.  Prezident Európskej centrálnej banky predkladá Parlamentu výročnú správu banky o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk a o menovej politike za minulý a bežný rok. 1.  Prezident Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby predložil Parlamentu výročnú správu banky o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk a o menovej politike za minulý a bežný rok. 2.  Po prednesení správy nasleduje všeobecná rozprava. 2.  Po prednesení správy nasleduje všeobecná rozprava. 3.  Prezident Európskej centrálnej banky sa najmenej štyrikrát ročne prizýva na schôdze príslušného výboru, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky. 3.  Prezident Európskej centrálnej banky sa najmenej štyrikrát ročne prizýva na schôdze príslušného výboru, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky. 4.  Na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť Parlamentu môžu byť prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky prizvaní na dodatočné schôdze. 4.  Na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť Parlamentu môžu byť prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky prizvaní na dodatočné schôdze. 5.  Z rokovaní podľa odsekov 3 a 4 sa vyhotovuje doslovný zápis vo všetkých úradných jazykoch. 5.  Z rokovaní podľa odsekov 3 a 4 sa vyhotovuje doslovný zápis. Pozmeňujúci návrh 151 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 127 Článok 127 vypúšťa sa Odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík 1.   Odporúčanie Komisie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie sa predkladá príslušnému výboru, ktorý o ňom podá správu Parlamentu. 2.   Rada je vyzvaná, aby informovala Parlament o obsahu svojho odporúčania a o stanovisku Európskej rady. Pozmeňujúci návrh 152 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 128 Článok 128 Článok 128 Otázky na ústne zodpovedanie s rozpravou Otázky na ústne zodpovedanie s rozpravou 1.  Výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže položiť otázky Rade alebo Komisii so žiadosťou, aby tieto otázky boli zaradené do programu Parlamentu. 1.  Výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže položiť otázky Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku so žiadosťou, aby tieto otázky boli zaradené do programu Parlamentu. Otázky sa predkladajú písomne predsedovi, ktorý ich ihneď pridelí Konferencii predsedov. Otázky sa predkladajú písomne predsedovi, ktorý ich ihneď pridelí Konferencii predsedov. Konferencia predsedov rozhoduje o zaradení otázok do programu a o ich poradí. Otázky, ktoré nie sú zaradené do programu do troch mesiacov od ich predloženia, prepadajú. Konferencia predsedov rozhoduje o zaradení otázok do návrhu programu v súlade s postupom ustanoveným v článku 149. Otázky, ktoré nie sú zaradené do návrhu programu Parlamentu do troch mesiacov od ich predloženia, prepadajú. 2.  Komisii sa otázky musia doručiť najneskôr týždeň pred rokovaním, do programu ktorého majú byť zaradené. Radu sa otázky musia doručiť najmenej tri týždne pred predmetným rokovaním. 2.  Otázky pre Komisiu a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku musia byť adresátovi postúpené najneskôr týždeň pred rokovaním, do programu ktorého majú byť zaradené, a otázky pre Radu najmenej tri týždne pred daným rokovaním. 3.  Na otázky týkajúce sa záležitostí uvedených v článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa lehota podľa odseku 2 tohto článku nepoužije. Rada je povinná ich zodpovedať dostatočne včas, aby bol Parlament riadne informovaný. 3.  Na otázky týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sa neuplatnia lehoty stanovené v odseku 2 a odpoveď sa musí poskytnúť dostatočne včas, aby bol Parlament riadne informovaný. 4.  Jeden z autorov otázky má k dispozícii päť minút na jej prednesenie. Otázku zodpovie jeden člen príslušnej inštitúcie. 4.  Jeden z autorov otázky môže predniesť otázku. Adresát na ňu odpovedá. Autor otázky má nárok na využitie celého uvedeného rečníckeho času. 5.  Článok 123 ods. 2 až 5 sa použije primerane. 5.  Článok 123 ods. 2 až 5b o predkladaní návrhov uznesení a hlasovaní o nich sa použije primerane. Pozmeňujúci návrh 153 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 129 Článok 129 Článok 129 Hodina otázok Hodina otázok 1.  Hodina otázok pre Komisiu sa koná na každej schôdzi v trvaní 90 minút k jednej alebo viacerým špecifickým horizontálnym témam, o ktorých rozhodne Konferencia predsedov mesiac pred schôdzou. 1.  Hodina otázok pre Komisiu sa môže konať na každej schôdzi v trvaní do 90 minút k jednej alebo viacerým špecifickým horizontálnym témam, o ktorých rozhodne Konferencia predsedov mesiac pred schôdzou. 2.  Portfólio členov Komisie pozvaných Konferenciou predsedov súvisí so špecifickou horizontálnou témou alebo témami, ku ktorým sa im majú klásť otázky. Na schôdzu sa prizvú najviac dvaja členovia Komisie, pričom je možné pozvať tretieho člena Komisie v závislosti od špecifickej horizontálnej témy alebo tém, ktoré boli zvolené pre hodinu otázok. 2.  Portfólio členov Komisie pozvaných Konferenciou predsedov súvisí so špecifickou horizontálnou témou alebo témami, ku ktorým sa im majú klásť otázky. Na schôdzu sa prizvú najviac dvaja členovia Komisie, pričom je možné pozvať tretieho člena Komisie v závislosti od špecifickej horizontálnej témy alebo tém, ktoré boli zvolené pre hodinu otázok. 3.   Hodina otázok prebieha v súlade so systémom losovania, ktorý je podrobne stanovený v prílohe k rokovaciemu poriadku. 4.  V súlade s usmerneniami, ktoré vypracovala Konferencia predsedov, sa môžu konať osobitné hodiny otázok s Radou, predsedom Komisie, podpredsedom Komisie/vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedom Euroskupiny. 4.  V súlade s usmerneniami, ktoré vypracovala Konferencia predsedov, sa môžu konať osobitné hodiny otázok s Radou, predsedom Komisie, podpredsedom Komisie/vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedom Euroskupiny. 4a.   Čas v rámci hodiny otázok sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda v rámci možnosti zabezpečí, aby sa poslanci, ktorí majú odlišné politické názory a zastupujú rôzne členské štáty, mohli pri kladení otázok striedať. 4b.   Poslanec má na položenie otázky jednu minútu a člen Komisie má dve minúty na odpoveď. Daný poslanec môže položiť doplňujúcu otázku v trvaní 30 sekúnd, ktorá má priamy vzťah k hlavnej otázke. Člen Komisie má na dodatočnú odpoveď dve minúty. Otázky a doplňujúce otázky sa musia priamo týkať zvolenej špecifickej horizontálnej témy podľa odseku 1. Predseda môže rozhodnúť o prípustnosti. __________________ 17 Pozri prílohu II. Pozmeňujúci návrh 154 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 130 Článok 130 Článok 130 Otázky na písomné zodpovedanie Otázky na písomné zodpovedanie 1.  Každý poslanec môže v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k rokovaciemu poriadku položiť predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku otázky na písomné zodpovedanie18. Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori. 1.  Každý poslanec môže v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k rokovaciemu poriadku položiť predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku otázky na písomné zodpovedanie18. Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori. 2.  Otázky sa predkladajú predsedovi. Predseda rieši pochybnosti týkajúce sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu nevychádza výlučne z ustanovení prílohy uvedenej v odseku 1, ale z ustanovení rokovacieho poriadku všeobecne. Rozhodnutie predsedu sa oznámi autorovi otázky. 2.  Otázky sa predkladajú predsedovi. Predseda rieši pochybnosti týkajúce sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu nevychádza výlučne z ustanovení prílohy uvedenej v odseku 1, ale z ustanovení rokovacieho poriadku všeobecne. Odôvodnené rozhodnutie predsedu sa oznámi autorovi otázky. 3.  Otázky sa predkladajú v elektronickom formáte. Každý poslanec môže predložiť najviac päť otázok mesačne. 3.  Otázky sa predkladajú v elektronickom formáte. Každý poslanec môže predložiť najviac 20 otázok počas kĺzavého obdobia troch mesiacov. Výnimočne možno doplňujúce otázky predložiť v podobe papierového dokumentu predloženého a vlastnoručne podpísaného poslancom na príslušnom útvare sekretariátu. Po uplynutí jedného roka od začiatku ôsmeho volebného obdobia Konferencia predsedov vykoná posúdenie režimu doplňujúcich otázok. Pojem „výnimočne“ sa má vykladať tak, že doplňujúca otázka sa týka naliehavej záležitosti a že s predložením tejto otázky nemožno počkať do nasledujúceho mesiaca. Okrem toho musí byť počet otázok predložených podľa odseku 3 druhého pododseku nižší ako stanovených päť otázok mesačne. 3a.   Otázku môžu podporiť poslanci, ktorí nie sú jej autormi. Tieto otázky sa započítavajú do maximálneho počtu otázok podľa odseku 3 autorovi, nie stúpencovi. 4.  Ak otázka nemôže byť zodpovedaná v stanovenej lehote, zaradí sa na žiadosť jej autora do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru. Článok 129 sa použije primerane. 4.  Ak adresát nemôže otázku zodpovedať v lehote troch týždňov (prioritná otázka) alebo šesť týždňov (nie prioritná otázka) od jej doručenia adresátovi, môže sa na žiadosť autora zaradiť do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru. Vzhľadom na to, že podľa článku 206 ods. 1 má predseda parlamentného výboru právomoc zvolať schôdzu výboru, v záujme zabezpečenia riadnej organizácie činnosti rozhoduje predseda o návrhu programu schôdze, ktorú zvoláva. Touto výsadou nie je dotknutá povinnosť stanovená v článku 130 ods. 4 zaradiť otázku na písomné zodpovedanie na žiadosť jej autora do návrhu programu nasledujúcej schôdze výboru. Predseda však disponuje právomocou rozhodnúť podľa vlastného uváženia a s ohľadom na politické priority o programe schôdze a podrobnostiach daného postupu (napr. postup bez diskusie, prípadne prijatie rozhodnutia o následných opatreniach, alebo odporúčanie odložiť tento bod na ďalšiu schôdzu). 5.  Otázky, ktoré vyžadujú bezprostrednú odpoveď, nie však podrobné skúmanie (prioritné otázky), sa zodpovedajú do troch týždňov od ich postúpenia adresátom. Každý poslanec môže položiť jednu prioritnú otázku mesačne. 5.  Každý poslanec môže položiť jednu prioritnú otázku mesačne. Ostatné otázky (nie prioritné) sa zodpovedajú do šiestich týždňov od ich postúpenia adresátom. 6.  Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu. 6.  Otázky a odpovede vrátane prípadných súvisiacich príloh sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu. __________________ __________________ 18 Pozri prílohu III. 18 Pozri prílohu III. Pozmeňujúci návrh 295 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 130 a (nový) Článok 130a Menšie interpelácie na písomné zodpovedanie 1.   V menších interpeláciách, ktoré pozostávajú z otázok na písomné zodpovedanie, môže výbor, politická skupina alebo najmenej päť percent všetkých poslancov Parlamentu požiadať Radu, Komisiu alebo podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o poskytnutie informácií o špecifických záležitostiach. Tieto otázky sa predkladajú predsedovi Parlamentu, ktorý za predpokladu, že sú v súlade s rokovacím poriadkom vo všeobecnosti a že spĺňajú kritériá stanovené v prílohe k rokovaciemu poriadku1a, požiada adresáta o zodpovedanie v lehote dvoch týždňov. Predseda Parlamentu môže túto lehotu po konzultácii s predkladateľmi predĺžiť. 2.   Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu. ____________________________ 1a Pozri prílohu III. Pozmeňujúci návrh 296 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 130 b (nový) Článok 130b Väčšie interpelácie na písomné zodpovedanie s rozpravou 1.   Vo väčších interpeláciách, ktoré pozostávajú z otázok na písomné zodpovedanie s rozpravou, môže výbor, politická skupina alebo najmenej päť percent všetkých poslancov Parlamentu položiť tieto otázky Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Otázky môžu obsahovať krátke vysvetľujúce memorandum. Tieto otázky sa predkladajú písomne predsedovi Parlementu, ktorý za predpokladu, že sú v súlade s rokovacím poriadkom vo všeobecnosti a že spĺňajú kritériá stanovené v prílohe k rokovaciemu poriadku1a, okamžite informuje adresáta o otázke a požiada ho o vyjadrenie, či ju zodpovie, a ak áno, kedy. 2.   Väčšia interpelácia sa po prijatí písomnej odpovede zaradí do návrhu programu Parlamentu v súlade s postupom stanoveným v článku 149. Rozprava sa musí uskutočniť v prípade, že o to požiada výbor, politická skupina alebo najmenej päť percent všetkých poslancov Parlamentu. 3.   Ak adresát odmietne na otázku odpovedať alebo tak neurobí do troch týždňov, otázka sa zaradí do návrhu programu. Rozprava sa musí uskutočniť v prípade, že o to požiada výbor, politická skupina alebo najmenej päť percent všetkých poslancov Parlamentu. Pred rozpravou môže jeden z autorov otázky uviesť dodatočné dôvody na položenie otázky. 4.   Jeden z autorov otázky môže predniesť otázku. Otázku zodpovie jeden člen príslušnej inštitúcie. Primerane sa uplatní článok 123 ods. 2 až 5 o predkladaní návrhov uznesení a hlasovaní o nich. 5.   Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu. ____________________________ 1a Pozri prílohu III. Pozmeňujúci návrh 155 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 131 Článok 131 Článok 131 Otázky na písomné zodpovedanie pre Európsku centrálnu banku Otázky na písomné zodpovedanie pre Európsku centrálnu banku 1.  Každý poslanec môže v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k rokovaciemu poriadku položiť Európskej centrálnej banke najviac šesť otázok mesačne na písomné zodpovedanie. Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori. 1.  Každý poslanec môže v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k rokovaciemu poriadku položiť Európskej centrálnej banke najviac šesť otázok mesačne na písomné zodpovedanie19. Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori. 2.  Otázky sa predkladajú písomne predsedovi príslušného výboru, ktorý ich oznámi Európskej centrálnej banke. Predseda rieši pochybnosti týkajúce sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu sa oznámi autorovi otázky. 2.  Otázky sa predkladajú písomne predsedovi príslušného výboru, ktorý ich oznámi Európskej centrálnej banke. Predseda rieši pochybnosti týkajúce sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu sa oznámi autorovi otázky. 3.  Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu. 3.  Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu. 4.  Ak otázka nebola zodpovedaná v požadovanej lehote, zaradí sa na žiadosť jej autora do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní prezident Európskej centrálnej banky. 4.  Ak otázka nebola zodpovedaná do šiestich týždňov, môže sa zaradiť na žiadosť jej autora do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní prezident Európskej centrálnej banky. __________________ _________________ 19 Pozri prílohu III. 19 Pozri prílohu III. Pozmeňujúci návrh 156 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 131 a (nový) Článok 131a Otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií 1.   Článok 131 ods. 1, 2 a 3 sa použije primerane, ak ide o otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Počet takýchto otázok sa odpočíta z maximálneho počtu šiestich otázok uvedeného v článku 131 ods. 1. 2.   Ak otázka nebola zodpovedaná do piatich týždňov, môže sa na žiadosť jej autora zaradiť do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní predseda rady adresáta. Pozmeňujúci návrh 157 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava V – kapitola 4 – názov SPRÁVY OSTATNÝCH INŠTITÚCIÍ SPRÁVY OSTATNÝCH INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV Pozmeňujúci návrh 158 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 132 Článok 132 Článok 132 Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov 1.  Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií, pre ktoré zmluvy ustanovujú povinnosť poradiť sa s Európskym parlamentom, alebo ktoré vzhľadom na iné právne ustanovenia vyžadujú stanovisko Európskeho parlamentu, sa predkladajú prostredníctvom správy v pléne. 1.  Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov, pre ktoré zmluvy ustanovujú povinnosť poradiť sa s Európskym parlamentom, alebo ktoré vzhľadom na iné právne ustanovenia vyžadujú stanovisko Európskeho parlamentu, sa predkladajú prostredníctvom správy v pléne. 2.  Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa pridelia príslušnému výboru, ktorý môže navrhnúť vypracovanie správy podľa článku 52. 2.  Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa pridelia príslušnému výboru, ktorý ich preskúma a ktorý môže Parlamentu predložiť návrh krátkeho uznesenia alebo navrhnúť vypracovanie správy podľa článku 52, ak sa domnieva, že Parlament by mal zaujať pozíciu k dôležitej téme, ktorá je predmetom správ. Pozmeňujúci návrh 159 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 133 Článok 133 Článok 133 Návrhy uznesení Návrhy uznesení 1.  Každý poslanec môže podať návrh uznesenia vo veci patriacej do rámca činnosti Európskej únie. 1.  Každý poslanec môže podať návrh uznesenia vo veci patriacej do rámca činnosti Európskej únie. Návrh môže obsahovať najviac 200 slov. Návrh môže obsahovať najviac 200 slov. 1a.   Obsah takéhoto návrhu nesmie: –   obsahovať žiadne rozhodnutie o záležitostiach, pre ktoré sú v rokovacom poriadku, najmä v článku 46, stanovené iné osobitné postupy a právomoci, ani –   sa zaoberať predmetom prebiehajúcich rokovaní v Parlamente. 1b.   Každý poslanec môže predložiť najviac jeden takýto návrh mesačne. 1c.   Návrh uznesenia sa predkladá predsedovi, ktorý overí, či spĺňa príslušné kritériá. Ak predseda vyhlási návrh za prípustný, oznámi to na plenárnej schôdzi a postúpi návrh gestorskému výboru. 2.  Gestorský výbor rozhodne o postupe, ktorý sa má použiť. 2.  Gestorský výbor rozhodne o postupe, ktorý sa má použiť, vrátane spojenia tohto návrhu uznesenia s inými návrhmi uznesení alebo správami, prijatia stanoviska, ktoré môže mať formu listu, alebo vypracovania správy podľa článku 52. Taktiež môže rozhodnúť, že návrhom uznesenia sa nebude zaoberať. Môže spojiť tento návrh uznesenia s inými návrhmi uznesení alebo správami. Môže tiež prijať stanovisko, prípadne vo forme listu. Môže rozhodnúť o vypracovaní správy podľa článku 52. 3.  Rozhodnutie výboru a Konferencie predsedov sa oznámi autorom návrhu uznesenia. 3.  Rozhodnutia predsedu, výboru a Konferencie predsedov sa oznámia autorom návrhu uznesenia. 4.  Správa obsahuje znenie návrhu uznesenia. 4.  Správa obsahuje znenie návrhu uznesenia. 5.  Stanoviská vo forme listu adresované ostatným inštitúciám Európskej únie zasiela predseda. 5.  Stanoviská vo forme listu adresované ostatným inštitúciám Európskej únie zasiela predseda. 6.   Autor alebo autori návrhu uznesenia predloženého v súlade s článkom 123 ods. 2, článkom 128 ods. 5 alebo článkom 135 ods. 2 sú oprávnení vziať návrh späť pred konečným hlasovaním. 7.  Návrh uznesenia predložený podľa odseku 1 môže jeho autor, autori alebo prvý podpísaný poslanec vziať späť pred tým, ako gestorský výbor rozhodne o vypracovaní správy o tomto návrhu v súlade s odsekom 2. 7.  Návrh uznesenia predložený podľa odseku 1 môže jeho autor, autori alebo prvý podpísaný poslanec vziať späť pred tým, ako gestorský výbor rozhodne o vypracovaní správy o tomto návrhu v súlade s odsekom 2. Ak už výbor návrh prevzal uvedeným postupom, je ako jediný oprávnený vziať ho späť, a to až do začiatku konečného hlasovania. Ak už výbor návrh prevzal uvedeným postupom, je ako jediný oprávnený vziať ho späť, a to až do začiatku konečného hlasovania. 8.   Späťvzatý návrh uznesenia môže ihneď prevziať a znovu predložiť skupina, výbor, alebo rovnaký počet poslancov, aký je potrebný na podanie tohto návrhu. Výbory musia zabezpečiť, aby návrhy uznesení predložené v súlade s týmto článkom, ktoré zodpovedajú stanoveným požiadavkám, boli následne prerokované a riadne zaznamenané v dokumentoch, ktoré sú výsledkom týchto rokovaní. Pozmeňujúci návrh 160 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 134 Článok 134 vypúšťa sa Odporúčania Rade 1.   Politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže podať návrh odporúčania pre Radu, ktorý sa týka záležitostí patriacich do hlavy V Zmluvy o Európskej únii, alebo v prípadoch, keď sa s Parlamentom nekonzultovalo o medzinárodnej dohode v rámci rozsahu pôsobnosti článku 108 alebo článku 109. 2.   Návrhy sa pridelia na posúdenie gestorskému výboru. Výbor v prípade potreby postúpi vec Parlamentu v súlade s postupmi stanovenými v rokovacom poriadku. 3.   Ak gestorský výbor predkladá Parlamentu správu, predloží návrh odporúčania pre Radu spolu so stručnou dôvodovou správou a v prípade potreby aj so stanoviskami výborov, ktoré boli požiadané o stanovisko. Použitie tohto odseku si nevyžaduje súhlas Konferencie predsedov. 4.   Použije sa článok 113. Pozmeňujúci návrh 161 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 135 Článok 135 Článok 135 Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu 1.  Výbor, medziparlamentná delegácia, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže písomne požiadať predsedu o konanie rozpravy o naliehavom prípade porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu (článok 149 ods. 3). 1.  Výbor, medziparlamentná delegácia, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže písomne požiadať predsedu o konanie rozpravy o naliehavom prípade porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. 2.  Konferencia predsedov vypracuje na základe žiadostí uvedených v odseku 1 a v súlade s ustanoveniami prílohy IV zoznam záležitostí, ktoré majú byť zaradené do konečného návrhu programu nasledujúcej rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Celkový počet záležitostí zaradených do programu nesmie presiahnuť tri vrátane podkapitol. 2.  Konferencia predsedov vypracuje na základe žiadostí uvedených v odseku 1 a v súlade s ustanoveniami prílohy IV zoznam záležitostí, ktoré majú byť zaradené do konečného návrhu programu nasledujúcej rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Celkový počet záležitostí zaradených do programu nesmie presiahnuť tri vrátane podkapitol. V súlade s článkom 152 môže Parlament z programu vypustiť záležitosť, o ktorej sa malo rokovať, a nahradiť ju inou, neplánovanou. Návrhy uznesení o vybraných záležitostiach sa predkladajú najneskôr do večera v deň schválenia programu. Predseda presne určí lehotu na podanie takýchto návrhov uznesení. V súlade s článkom 152 môže Parlament z programu vypustiť záležitosť, o ktorej sa malo rokovať, a nahradiť ju inou, neplánovanou. Návrhy uznesení o vybraných záležitostiach môže predložiť výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov do večera v deň schválenia programu. Predseda presne určí lehotu na podanie takýchto návrhov uznesení. 3.  Celková dĺžka rečníckeho času pre politické skupiny a nezaradených poslancov sa pridelí v súlade s postupom stanoveným v článku 162 ods. 4 a 5 a v rámci maximálnej dĺžky trvania rozpráv, t.j. šesťdesiat minút na jednu schôdzu. 3.  Celková dĺžka rečníckeho času pre politické skupiny a nezaradených poslancov sa pridelí v súlade s postupom stanoveným v článku 162 ods. 4 a 5 a v rámci maximálnej dĺžky trvania rozpráv, t. j. šesťdesiat minút na jednu schôdzu. Rečnícky čas, ktorý zostane po odpočítaní času potrebného na uvedenie uznesení a hlasovanie o nich, prípadne tiež času prideleného Komisii a Rade, sa rozdelí medzi politické skupiny a nezaradených poslancov. Čas, ktorý zostane po odpočítaní času potrebného na uvedenie návrhov uznesení a rečníckeho času prideleného Komisii a Rade, sa rozdelí medzi politické skupiny a nezaradených poslancov. 4.  Bezprostredne po ukončení rozpravy sa hlasuje. Článok 183 sa nepoužije. 4.  Bezprostredne po ukončení rozpravy sa hlasuje. Článok 183 týkajúci sa vysvetlení hlasovania sa neuplatňuje. Hlasovanie podľa tohto článku sa môžu vykonať spoločne v rámci pôsobnosti predsedu a Konferencie predsedov. Hlasovanie podľa tohto článku sa môžu vykonať spoločne v rámci pôsobnosti predsedu a Konferencie predsedov. 5.  Ak sú podané dva alebo viaceré návrhy uznesení o rovnakej záležitosti, použije sa postup stanovený v článku 123 ods. 4. 5.  Ak sú predložené dva alebo viaceré návrhy uznesení o rovnakej záležitosti, použije sa postup stanovený v článku 123 ods. 4 a 4a. 6.  Predseda a predsedovia politických skupín môžu rozhodnúť o hlasovaní o návrhu uznesenia bez rozpravy. Na prijatie rozhodnutia je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých predsedov politických skupín. 6.  Predseda a predsedovia politických skupín môžu rozhodnúť o hlasovaní o návrhu uznesenia bez rozpravy. Na prijatie rozhodnutia je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých predsedov politických skupín. Články 187, 188 a 190 sa nepoužijú na návrhy uznesení zaradené do programu rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Články 187 a 188 sa nepoužijú na návrhy uznesení zaradené do programu rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Návrhy uznesení do rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu sa predkladajú až po tom, ako bol schválený zoznam záležitostí na prerokovanie. Návrhy uznesení, ktoré nemôžu byť prerokované v rámci času vymedzeného na rozpravu, prepadajú. To isté platí aj pre návrhy uznesení, pri ktorých sa na základe žiadosti podľa článku 168 ods. 3 zistilo, že nie je dosiahnuté kvórum. Poslanci môžu tieto návrhy predložiť znovu na posúdenie vo výbore v súlade s článkom 133 alebo do rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu v rámci nasledujúcej schôdze. Návrhy uznesení do rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu sa predkladajú až po tom, ako bol schválený zoznam záležitostí na prerokovanie. Návrhy uznesení, ktoré nemôžu byť prerokované v rámci času vymedzeného na rozpravu, prepadajú. To isté platí aj pre návrhy uznesení, pri ktorých sa na základe žiadosti podľa článku 168 ods. 3 zistilo, že nie je dosiahnuté kvórum. Autori môžu tieto návrhy predložiť znovu na posúdenie vo výbore v súlade s článkom 133 alebo do rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu v rámci nasledujúcej schôdze. Záležitosť sa nemôže zaradiť do programu rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ak je už zahrnutá v programe prebiehajúcej schôdze. Záležitosť sa nemôže zaradiť do programu rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ak je už zahrnutá v programe prebiehajúcej schôdze. Rokovací poriadok neumožňuje spoločnú rozpravu o návrhu uznesenia podanom v súlade s druhým pododsekom druhého odseku a o správe výboru v rovnakej veci. Rokovací poriadok neumožňuje spoločnú rozpravu o návrhu uznesenia podanom v súlade s druhým pododsekom druhého odseku a o správe výboru v rovnakej veci. * * * Ak je v súlade s článkom 168 ods. 3 vznesená požiadavka na overenie uznášaniaschopnosti, táto požiadavka platí len pre návrh uznesenia, o ktorom sa má hlasovať, a nie pre nasledujúce návrhy uznesení. Ak je v súlade s článkom 168 ods. 3 vznesená požiadavka na overenie uznášaniaschopnosti, táto požiadavka platí len pre návrh uznesenia, o ktorom sa má hlasovať, a nie pre nasledujúce návrhy uznesení. Pozmeňujúci návrh 162 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 136 Článok 136 vypúšťa sa Písomné vyhlásenia 1.   Najmenej desať poslancov z najmenej troch politických skupín môže predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac 200 slov týkajúce sa výlučne veci v rámci pôsobnosti Európskej únie. Obsah takéhoto vyhlásenia nesmie presiahnuť rámec vyhlásenia. Predovšetkým nesmie vyzývať na prijatie akéhokoľvek legislatívneho opatrenia, obsahovať rozhodnutia o veciach, pre prijatie ktorých sú v rokovacom poriadku stanovené osobitné postupy a právomoci, ani sa týkať otázky, o ktorej sa v Parlamente práve rokuje. 2.   Povolenie na ďalší postup v danej veci sa vydáva na základe odôvodneného rozhodnutia predsedu podľa odseku 1. Písomné vyhlásenia sa zverejnia v úradných jazykoch na internetovej stránke Parlamentu a elektronickou cestou sa rozdajú všetkým poslancom. Spolu s menami podpísaných poslancov sa zapíšu do elektronického registra. Register je verejný a je prístupný prostredníctvom internetovej stránky Parlamentu. Predseda uchováva tiež tlačené kópie písomných vyhlásení s podpismi. 3.   Každý poslanec môže pripojiť svoj podpis k vyhláseniu zapísanému v elektronickom registri. Podpis sa môže kedykoľvek pred uplynutím trojmesačnej lehoty po vložení vyhlásenia do registra zrušiť. V takýchto prípadoch sa príslušnému poslancovi nepovolí, aby svoj podpis ešte raz pripojil. 4.   Ak na konci lehoty troch mesiacov od vloženia vyhlásenia do registra vyhlásenie podpíše väčšina všetkých poslancov, predseda o tom informuje Parlament. Vyhlásenie s menami podpísaných poslancov sa uverejní v zápisnici bez toho, aby bolo pre Parlament záväzné. 5.   Postup sa ukončí postúpením vyhlásenia spolu s menami podpísaných poslancov na záver schôdze jeho adresátom. 6.   Ak inštitúcie, ktorým bolo prijaté vyhlásenie adresované, v rámci troch mesiacov od jeho prijatia neinformujú Parlament o zamýšľaných nadväzných opatreniach, záležitosť sa na žiadosť jedného z autorov vyhlásenia zaradí do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru. 7.   Písomné vyhlásenie, ktoré je v registri viac ako tri mesiace a nie je podpísané aspoň polovicou všetkých poslancov Parlamentu, stráca platnosť bez možnosti predĺženia tejto trojmesačnej lehoty. Pozmeňujúci návrh 163 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava V – kapitola 5 a (nová) KAPITOLA 5A KONZULTÁCIE S OSTATNÝMI INŠTITÚCIAMI A ORGÁNMI (Vloží sa za článok 136) Pozmeňujúci návrh 164 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 137 Článok 137 Článok 137 Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom 1.  Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, predseda začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament. 1.  Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, predseda začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament. 2.  Výbor môže požiadať o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy. 2.  Výbor môže požiadať o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy. Výbor oznámi lehotu, v ktorej má Európsky hospodársky a sociálny výbor poskytnúť svoje stanovisko. Výbor oznámi lehotu, v ktorej má Európsky hospodársky a sociálny výbor poskytnúť svoje stanovisko. Žiadosť o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom schvaľuje Parlament bez rozpravy. Žiadosť o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom sa Parlamentu oznámi na jeho nasledujúcej plenárnej schôdzi a považuje sa za schválenú, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov nepožiada do 24 hodín od oznámenia, aby sa o nej hlasovalo. 3.  Stanoviská poskytnuté Európskym hospodárskym a sociálnym výborom sa pridelia gestorskému výboru. 3.  Stanoviská poskytnuté Európskym hospodárskym a sociálnym výborom sa pridelia gestorskému výboru. Pozmeňujúci návrh 165 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 138 Článok 138 Článok 138 Konzultácia s Výborom regiónov Konzultácia s Výborom regiónov 1.  Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje konzultáciu s Výborom regiónov, predseda začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament. 1.  Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje konzultáciu s Výborom regiónov, predseda začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament. 2.  Výbor môže požiadať o konzultáciu s Výborom regiónov o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy. 2.  Výbor môže požiadať o konzultáciu s Výborom regiónov o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy. Výbor oznámi lehotu, v ktorej má Výbor regiónov poskytnúť svoje stanovisko. Výbor oznámi lehotu, v ktorej má Výbor regiónov poskytnúť svoje stanovisko. Žiadosť o konzultáciu s Výborom regiónov schvaľuje Parlament bez rozpravy. Žiadosť o konzultáciu s Výborom regiónov sa Parlamentu oznámi na jeho nasledujúcej plenárnej schôdzi a považuje sa za schválenú, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov nepožiada do 24 hodín od oznámenia, aby sa o nej hlasovalo. 3.  Stanoviská poskytnuté Výborom regiónov sa pridelia gestorskému výboru. 3.  Stanoviská poskytnuté Výborom regiónov sa pridelia gestorskému výboru. Pozmeňujúci návrh 166 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 140 Článok 140 Článok 140 Medziinštitucionálne dohody Medziinštitucionálne dohody 1.  Parlament môže uzatvoriť dohody s inými orgánmi v rámci uplatňovania zmlúv alebo s úmyslom zdokonaliť a vyjasniť postupy. 1.  Parlament môže uzatvoriť dohody s inými orgánmi v rámci uplatňovania zmlúv alebo s úmyslom zdokonaliť a vyjasniť postupy. Takéto dohody môžu mať formu spoločných vyhlásení, výmeny listov, kódexov správania, alebo inú vhodnú formu. Podpisuje ich predseda po posúdení výborom, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci, a po schválení Parlamentom. Pre informáciu môžu byť tieto dohody priložené k rokovaciemu poriadku. Takéto dohody môžu mať formu spoločných vyhlásení, výmeny listov, kódexov správania, alebo inú vhodnú formu. Podpisuje ich predseda po posúdení výborom, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci, a po schválení Parlamentom. 2.  Ak tieto dohody zahŕňajú zmenu existujúcich procesných práv alebo povinností alebo ak ustanovujú nové procesné práva alebo povinnosti poslancov či orgánov Parlamentu alebo iným spôsobom menia či vykladajú rokovací poriadok, záležitosť sa ešte pred podpisom dohody pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je jej poúdenie v súlade s článkom 226 ods. 2 až 6. 2.  Ak tieto dohody zahŕňajú zmenu existujúcich procesných práv alebo povinností alebo ak ustanovujú nové procesné práva alebo povinnosti poslancov či orgánov Parlamentu alebo iným spôsobom menia či vykladajú rokovací poriadok, záležitosť sa ešte pred podpisom dohody pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je jej poúdenie v súlade s článkom 226 ods. 2 až 6. Pozmeňujúci návrh 167 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 141 Článok 141 Článok 141 Konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie Konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie 1.  Parlament v lehotách, ktoré stanovujú zmluvy a štatút Súdneho dvora pre žaloby podané inštitúciami Únie a fyzickými alebo právnickými osobami, skúma legislatívu Únie a vykonávacie opatrenia, aby zabezpečil, že zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o práva Parlamentu, sa dodržiavajú. 1.  Parlament v lehotách, ktoré stanovujú zmluvy a štatút Súdneho dvora pre žaloby podané inštitúciami Únie a fyzickými alebo právnickými osobami, skúma legislatívu Únie a jej vykonávanie, aby zabezpečil, že zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o práva Parlamentu, sa dodržiavajú. 2.  V prípade podozrenia z porušenia práva Únie podá gestorský výbor správu Parlamentu; 2.  V prípade podozrenia z porušenia práva Únie podá výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, správu Parlamentu a v prípade potreby tak urobí ústne. V náležitých prípadoch môže vypočuť aj názory gestorského výboru. 3.  Predseda podá v súlade s odporúčaniami gestorského výboru v mene Parlamentu žalobu. 3.  Predseda podá v súlade s odporúčaniami výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, v mene Parlamentu žalobu. Na začiatku nasledujúcej schôdze môže predseda vyzvať plénum, aby rozhodlo o podpore žaloby. Ak sa plénum väčšinou odovzdaných hlasov vysloví proti žalobe, predseda žalobu stiahne. Na začiatku nasledujúcej plenárnej schôdze môže predseda vyzvať Parlament, aby rozhodol o podpore žaloby. Ak sa Parlament vysloví väčšinou odovzdaných hlasov proti žalobe, predseda žalobu vezme späť. Ak Predseda podá žalobu v rozpore s odporúčaniami gestorského výboru, musí na začiatku nasledujúcej schôdze vyzvať plénum, aby rozhodlo o podpore žaloby. Ak predseda podá žalobu v rozpore s odporúčaniami gestorského výboru, musí na začiatku nasledujúcej schôdze požiadať Parlament, aby rozhodol o podpore žaloby. 4.  Predseda v súdnom konaní predkladá pripomienky alebo vystupuje v mene Parlamentu po porade s gestorským výborom. 4.  Predseda v súdnom konaní predkladá pripomienky alebo vystupuje v mene Parlamentu po porade s výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci. Ak má predseda v úmysle odchýliť sa od odporúčania gestorského výboru, informuje o tom gestorský výbor a predloží túto vec Konferencii predsedov, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Ak má predseda v úmysle odchýliť sa od odporúčania výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, informuje o tom výbor a predloží túto vec Konferencii predsedov, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Ak Konferencia predsedov zastáva názor, že Parlament by výnimočne nemal predložiť pripomienky ani vystúpiť pred Súdnym dvorom Európskej únie v prípade, že je spochybnená platnosť aktu Parlamentu, vec sa bezodkladne predloží plénu. Ak Konferencia predsedov zastáva názor, že Parlament by výnimočne nemal predložiť pripomienky ani vystúpiť pred Súdnym dvorom Európskej únie v prípade, že je spochybnená platnosť aktu Parlamentu, vec sa bezodkladne predloží Parlamentu. V naliehavých prípadoch môže predseda prijať preventívne opatrenia s cieľom dodržať lehoty určené príslušným súdom. V takých prípadoch sa postup stanovený v tomto odseku použije pri najbližšej príležitosti. Žiadne ustanovenie v rokovacom poriadku nebráni gestorskému výboru prijať rozhodnutie o príslušných procesných opatreniach, ktorých cieľom je včasné predkladanie jeho odporúčaní v naliehavých prípadoch. Žiadne ustanovenie v rokovacom poriadku nebráni gestorskému výboru prijať rozhodnutie o príslušných procesných opatreniach, ktorých cieľom je včasné predkladanie jeho odporúčaní v naliehavých prípadoch. Článok 108 ods. 6 stanovuje osobitný postup pre rozhodnutie Parlamentu, týkajúci sa jeho práva požiadať Súdny dvor v zmysle článku 218 ods. 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o stanovisko k súladu zamýšľanej medzinárodnej dohody so zmluvami. Toto ustanovenie predstavuje „lex specialis“ a teda má prednosť pred všeobecným pravidlom v článku 141. Ak ide o uplatňovanie práv Parlamentu na Súdnom dvore Európskej únie a na príslušný akt sa nevzťahuje článok 141, analogicky sa použije postup ustanovený v tomto článku. Ak ide o uplatňovanie práv Parlamentu na Súdnom dvore Európskej únie a na príslušný akt sa nevzťahuje článok 141, analogicky sa použije postup ustanovený v tomto článku. 4a.   V naliehavých prípadoch môže predseda, pokiaľ je to možné po konzultáciách s predsedom a spravodajcom výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, prijať preventívne opatrenia s cieľom dodržať príslušné lehoty. V takých prípadoch sa postup stanovený podľa okolností v odseku 3 alebo 4 použije pri najbližšej príležitosti. 4b.   Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, vypracuje zásady, ktoré bude používať pri uplatňovaní tohto článku. Pozmeňujúci návrh 168 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 143 Článok 143 Článok 143 Konferencia výborov pre európske záležitosti (COSAC) Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) 1.  Na návrh predsedu Konferencia predsedov vymenuje členov delegácie Parlamentu pri COSAC a môže im udeliť mandát. Delegáciu vedie podpredseda Parlamentu zodpovedný za výkon úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi a predseda výboru príslušného pre inštitucionálne veci. 1.  Na návrh predsedu Konferencia predsedov vymenuje členov delegácie Parlamentu pri COSAC a môže im udeliť mandát. Delegáciu vedie podpredseda Parlamentu zodpovedný za výkon úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi a predseda výboru, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci. 2.  Ostatní členovia delegácie sa vyberajú s ohľadom na záležitosti, ktoré sa majú prerokovať na schôdzi COSAC, a podľa možnosti ich tvoria zástupcovia výborov príslušných pre tieto záležitosti. Delegácia po každej schôdzi predkladá správu. 2.  Ostatní členovia delegácie sa vyberajú s ohľadom na záležitosti, ktoré sa majú prerokovať na schôdzi COSAC, a podľa možnosti ich tvoria zástupcovia výborov, v ktorých pôsobnosti sú tieto záležitosti. 3.  V dostatočnej miere sa pritom zohľadní potreba celkovej rovnováhy politických síl v Parlamente. 3.  V dostatočnej miere sa pritom zohľadní potreba celkovej rovnováhy politických síl v Parlamente. 3a.   Delegácia po každom stretnutí COSAC predloží správu Konferencii predsedov. Pozmeňujúci návrh 169 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 146 Článok 146 Článok 146 Zvolanie Parlamentu Zvolanie Parlamentu 1.  Parlament sa zíde bez nutnosti zvolávania každoročne vždy v druhý utorok v marci a sám si určuje dĺžku prerušenia zasadania. 1.  V súlade s článkom 229 prvým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Parlament zíde bez nutnosti zvolávania každý rok vždy v druhý utorok v marci. Parlament si sám určuje dĺžku prerušenia zasadania 2.  Parlament sa tiež zíde bez nutnosti zvolávania v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976. 2.  Parlament sa tiež zíde bez nutnosti zvolávania v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976. 3.  Konferencia predsedov môže odôvodneným rozhodnutím zmeniť dĺžku prerušenia zasadania, o ktorej bolo rozhodnuté v súlade s odsekom 1, a to najneskôr dva týždne pred pôvodne stanoveným termínom pokračovania zasadania; nový termín nesmie byť odložený o viac ako o dva týždne. 3.  Konferencia predsedov môže odôvodneným rozhodnutím zmeniť dĺžku prerušenia zasadania, o ktorej bolo rozhodnuté v súlade s odsekom 1, a to najneskôr dva týždne pred pôvodne stanoveným termínom pokračovania zasadania; nový termín nesmie byť odložený o viac ako o dva týždne. 4.  Predseda po porade s Konferenciou predsedov výnimočne zvolá Parlament na žiadosť väčšiny poslancov, alebo na žiadosť Komisie alebo Rady. 4.  Predseda po porade s Konferenciou predsedov výnimočne zvolá Parlament na žiadosť väčšiny poslancov, alebo na žiadosť Komisie alebo Rady. Predseda môže so súhlasom Konferencie predsedov výnimočne zvolať Parlament v naliehavých prípadoch. Predseda môže so súhlasom Konferencie predsedov výnimočne zvolať Parlament v naliehavých prípadoch. Pozmeňujúci návrh 170 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 148 Článok 148 Článok 148 Účasť poslancov na rokovaniach Účasť poslancov na rokovaniach 1.  Na každom rokovaní je vystavená prezenčná listina, na ktorú sa podpisujú prítomní poslanci. 1.  Na každom rokovaní je vystavená prezenčná listina, na ktorú sa podpisujú prítomní poslanci. 2.  Mená poslancov, ktorých prítomnosť je potvrdená na prezenčnej listine, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „prítomní“. Mená poslancov, ktorých neprítomnosť je ospravedlnená predsedom, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „ospravedlnení“. 2.  Mená poslancov, ktorých prítomnosť je zaznamenaná na prezenčnej listine, sú uvedené v zápisnici z každého rokovania ako „prítomní“. Mená poslancov, ktorých neprítomnosť je ospravedlnená predsedom, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „ospravedlnení“. Pozmeňujúci návrh 171 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 149 Článok 149 Článok 149 Návrh programu Návrh programu 1.  Pred každou schôdzou vypracuje Konferencia predsedov návrh programu na základe odporúčaní Konferencie predsedov výborov a s ohľadom na schválený pracovný program Komisie podľa článku 37. 1.  Pred každou schôdzou vypracuje Konferencia predsedov návrh programu na základe odporúčaní Konferencie predsedov výborov. Komisia a Rada sa môžu na pozvanie predsedu zúčastniť na rokovaní Konferencie predsedov o návrhu programu. Komisia a Rada sa môžu na pozvanie predsedu zúčastniť na rokovaní Konferencie predsedov o návrhu programu. 2.  Návrh programu môže pri niektorých bodoch, o ktorých sa má rokovať, určiť čas hlasovania. 2.  Návrh programu môže pri niektorých bodoch, o ktorých sa má rokovať, určiť čas hlasovania. 3.   V návrhu programu môže byť vyhradený jeden alebo dva časové úseky, predstavujúce spolu najviac šesťdesiat minút, na rozpravu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu podľa článku 135. 4.  Konečný návrh programu sa doručí poslancom najneskôr tri hodiny pred začiatkom schôdze. 4.  Konečný návrh programu sa sprístupní poslancom najneskôr tri hodiny pred začiatkom schôdze. Pozmeňujúci návrh 172 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 150 Článok 150 Článok 150 Rokovanie v pléne bez pozmeňujúcich návrhov a bez rozpravy Rokovanie v pléne bez pozmeňujúcich návrhov a bez rozpravy 1.  Každý návrh legislatívneho aktu (prvé čítanie) a každý nelegislatívny návrh uznesenia prijatý vo výbore, ak proti hlasovala menej ako jedna desatina členov výboru, sa zaradí do návrhu programu Parlamentu na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov. 1.  Ak bola správa prijatá vo výbore tak, že proti hlasovala menej ako jedna desatina členov výboru, zaradí sa do návrhu programu Parlamentu na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov. Bod programu je predmetom jediného hlasovania, ak politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú jednu desatinu poslancov Parlamentu, písomne nepožiadajú ešte pred vypracovaním konečného návrhu programu o možnosť podať pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu. V takom prípade predseda určí lehotu na podanie pozmeňujúcich návrhov. Bod programu je predmetom jediného hlasovania, ak politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú jednu desatinu poslancov Parlamentu, písomne nepožiadajú ešte pred vypracovaním konečného návrhu programu o možnosť podať pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu. V takom prípade predseda určí lehotu na podanie pozmeňujúcich návrhov. 2.  Body zaradené do konečného návrhu programu, určené na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov, sa tiež prerokujú bez rozpravy, ak Parlament pri prijímaní svojho programu na začiatku schôdze na návrh Konferencie predsedov alebo na základe žiadosti politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. 2.  Body zaradené do konečného návrhu programu, určené na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov, sa tiež prerokujú bez rozpravy, ak Parlament pri prijímaní svojho programu na začiatku schôdze na návrh Konferencie predsedov alebo na základe žiadosti politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. 3.  Pri zostavovaní konečného návrhu programu schôdze môže Konferencia predsedov navrhnúť, aby boli aj iné body zaradené do programu bez pozmeňujúcich návrhov alebo bez rozpravy. Parlament nesmie pri schvaľovaní svojho programu prijať žiadny takýto návrh, ak politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov písomne vyjadrilo svoj nesúhlas s týmto návrhom najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze. 3.  Pri zostavovaní konečného návrhu programu schôdze môže Konferencia predsedov navrhnúť, aby boli aj iné body zaradené do programu bez pozmeňujúcich návrhov alebo bez rozpravy. Parlament nesmie pri schvaľovaní svojho programu prijať žiadny takýto návrh, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov písomne vyjadrilo svoj nesúhlas s týmto návrhom najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze. 4.  Ak sa zaradí do programu bod bez rozpravy, môže spravodajca alebo predseda gestorského výboru bezprostredne pred hlasovaním vystúpiť s vyhlásením, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. 4.  Ak sa zaradí do programu bod bez rozpravy, môže spravodajca alebo predseda gestorského výboru bezprostredne pred hlasovaním vystúpiť s vyhlásením, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Pozmeňujúci návrh 173 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 152 Článok 152 Článok 149a Schválenie a zmeny programu Schválenie a zmeny programu 1.  Na začiatku každej schôdze Parlament rozhoduje o konečnom návrhu programu. Pozmeňujúce návrhy môže podať výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov. Návrhy sa musia doručiť predsedovi najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze. Predseda môže udeliť slovo navrhovateľovi, jednému rečníkovi, ktorý je za návrh, a jednému rečníkovi proti návrhu. Každé vystúpenie môže trvať najviac jednu minútu. 1.  Na začiatku každej schôdze Parlament schvaľuje svoj program. Pozmeňujúce návrhy ku konečnému návrhu programu môže podať výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov. Návrhy sa musia doručiť predsedovi najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze. Predseda môže udeliť slovo navrhovateľovi a jednému rečníkovi, ktorý je proti návrhu. Každé vystúpenie môže trvať najviac jednu minútu. 2.  Po schválení programu už tento nemožno meniť ani dopĺňať, s výnimkou prípadov podľa článkov 154 a 187 až 191 alebo na návrh predsedu. 2.  Po schválení programu už tento nemožno meniť ani dopĺňať, s výnimkou prípadov podľa článkov 154 a 187 až 191 alebo na návrh predsedu. Ak je procedurálny návrh na zmenu programu zamietnutý, nesmie sa opätovne predložiť na tej istej schôdzi. Ak je procedurálny návrh na zmenu programu zamietnutý, nesmie sa opätovne predložiť na tej istej schôdzi. 3.  Pred skončením rokovania Parlamentu oznámi predseda deň, hodinu a program nasledujúceho rokovania. 3.  Pred skončením rokovania Parlamentu oznámi predseda deň, hodinu a program nasledujúceho rokovania. (Tento článok sa presunie za článok 149, pretože sa týka návrhu programu.) Pozmeňujúci návrh 174 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 153 a (nový) Článok 153a Tematická rozprava na žiadosť politickej skupiny 1.   V návrhu programu na každú schôdzu sa vyčlení jeden alebo dva časové úseky v trvaní najmenej 60 minút na rozpravu o aktuálnych témach zásadného významu pre politiku Európskej únie. 2.   Každá politická skupina má právo navrhnúť aktuálnu tému podľa vlastného výberu najmenej na jednu takúto rozpravu za rok. Konferencia predsedov zabezpečí, aby bolo toto právo počas prebiehajúceho obdobia jedného roka spravodlivo rozdelené medzi politickými skupinami. 3.   Politické skupiny odovzdajú zvolenú aktuálnu tému písomne predsedovi pred vypracovaním konečného návrhu programu Konferenciou predsedov. Článok 38 ods. 1 týkajúci sa práv, slobôd a zásad uznaných v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a hodnôt zakotvených v jej článku 2 sa musí plne dodržiavať. 4.   Konferencia predsedov určí čas uskutočnenia takejto rozpravy. Väčšinou predstavujúcou štyri pätiny poslancov Parlamentu možno rozhodnúť o zamietnutí témy, ktorú navrhla niektorá skupina. 5.   Rozpravu uvedie zástupca politickej skupiny, ktorá navrhla aktuálnu tému. Po tejto úvodnej časti sa pridelí rečnícky čas v súlade s článkom 162 ods. 4 a 5. 6.   Rozprava sa skončí bez prijatia uznesenia. Pozmeňujúci návrh 175 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 154 Článok 154 Článok 154 Naliehavý postup Naliehavý postup 1.  Predseda, výbor, politická skupina, najmenej štyridsať poslancov, Komisia alebo Rada môže predložiť Parlamentu žiadosť, aby rozprava o návrhu, ktorý bol konzultovaný s Parlamentom podľa článku 47 ods. 1, bola považovaná za naliehavú. Táto žiadosť sa predkladá písomne a musí byť odôvodnená. 1.  Predseda, výbor, politická skupina, najmenej 40 poslancov, Komisia alebo Rada môže predložiť Parlamentu žiadosť, aby rozprava o návrhu, ktorý bol predložený Parlamentu podľa článku 47 ods. 1, bola považovaná za naliehavú. Táto žiadosť sa predkladá písomne a musí byť odôvodnená. 2.  Predseda informuje Parlament o žiadosti o naliehavú rozpravu bezprostredne po jej doručení. O žiadosti sa hlasuje na začiatku rokovania, ktoré nasleduje po rokovaní, na ktorom bola žiadosť oznámená, za predpokladu, že návrh, na ktorý sa žiadosť vzťahuje, bol doručený v úradných jazykoch. Ak bolo podaných niekoľko žiadostí o naliehavú rozpravu v tej istej veci, súhlas alebo zamietnutie jednej žiadosti sa vzťahuje na všetky žiadosti v tej istej veci. 2.  Predseda informuje Parlament o žiadosti o naliehavú rozpravu bezprostredne po jej doručení. O žiadosti sa hlasuje na začiatku rokovania, ktoré nasleduje po rokovaní, na ktorom bola žiadosť oznámená, za predpokladu, že návrh, na ktorý sa žiadosť vzťahuje, bol doručený v úradných jazykoch. Ak bolo podaných niekoľko žiadostí o naliehavú rozpravu v tej istej veci, súhlas alebo zamietnutie jednej žiadosti sa vzťahuje na všetky žiadosti v tej istej veci. 3.  Pred hlasovaním môže dostať slovo iba navrhovateľ žiadosti, jeden rečník, ktorý je za žiadosť, jeden rečník proti žiadosti a predseda a/alebo spravodajca gestorského výboru. Vystúpenia môžu trvať najviac tri minúty. 3.  Pred hlasovaním môže dostať slovo iba navrhovateľ žiadosti, jeden rečník, ktorý je proti žiadosti, a predseda a/alebo spravodajca gestorského výboru a vystúpenia môžu trvať najviac tri minúty. 4.  Otázky, ktoré sa majú prerokovať v naliehavom postupe, majú prednosť pred inými bodmi programu. Predseda určí termín rozpravy a hlasovania. 4.  Otázky, ktoré sa majú prerokovať v naliehavom postupe, majú prednosť pred inými bodmi programu. Predseda určí termín rozpravy a hlasovania. 5.  Naliehavá rozprava sa môže uskutočniť bez správy, alebo výnimočne na základe ústnej správy gestorského výboru. 5.  Naliehavý postup sa môže uskutočniť bez správy alebo výnimočne na základe ústnej správy gestorského výboru. Ak sa uplatní naliehavý postup a uskutočnia sa medziinštitucionálne rokovania, články 73 a 73a sa neuplatňujú. Článok 73d sa použije primerane. Pozmeňujúci návrh 176 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 156 Článok 156 Článok 156 Lehoty Lehoty Rozprava a hlasovanie o texte sú prípustné, iba ak bol text doručený najneskôr dvadsaťštyri hodín vopred, s výnimkou naliehavých prípadov podľa článkov 135 a 154. Rozprava a hlasovanie o texte sú prípustné, iba ak bol text sprístupnený najneskôr 24 hodín vopred, s výnimkou naliehavých prípadov podľa článkov 135 a 154. Pozmeňujúci návrh 177 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 157 Článok 157 Článok 157 Prístup do rokovacej sály Prístup do rokovacej sály 1.  Do rokovacej sály majú prístup iba poslanci, členovia Komisie alebo Rady, generálny tajomník Parlamentu, zamestnanci, ktorých služobné povinnosti vyžadujú prítomnosť v sále, a odborníci alebo úradníci Európskej únie. 1.  Do rokovacej sály majú prístup iba poslanci, členovia Komisie alebo Rady, generálny tajomník Parlamentu, zamestnanci, ktorých služobné povinnosti vyžadujú ich prítomnosť v sále, a osoby, ktoré pozval predseda. 2.  Prístup na galérie majú iba osoby, ktoré majú priepustku riadne vystavenú predsedom alebo generálnym tajomníkom Parlamentu. 2.  Prístup na galérie majú iba osoby, ktoré majú priepustku riadne vystavenú predsedom alebo generálnym tajomníkom Parlamentu. 3.  Osoby z radov verejnosti, ktoré majú povolený vstup na galérie, musia zotrvať na mieste a zachovávať ticho. Uvádzači okamžite vykážu z galérie každú osobu, ktorá prejavuje súhlas alebo nesúhlas. 3.  Osoby z radov verejnosti, ktoré majú povolený vstup na galérie, musia zotrvať na mieste a zachovávať ticho. Uvádzači okamžite vykážu z galérie každú osobu, ktorá prejavuje súhlas alebo nesúhlas. Pozmeňujúci návrh 178 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 158 Článok 158 Článok 158 Jazyky Jazyky 1.  Všetky dokumenty Parlamentu musia byť vypracované v úradných jazykoch. 1.  Všetky dokumenty Parlamentu musia byť vypracované v úradných jazykoch. 2.  Každý poslanec má právo vystúpiť v Parlamente v úradnom jazyku podľa svojho výberu. Vystúpenia v jednom z úradných jazykov sa simultánne tlmočia do ostatných úradných jazykov a tiež do iných jazykov, ktoré Predsedníctvo považuje za potrebné. 2.  Každý poslanec má právo vystúpiť v Parlamente v úradnom jazyku podľa svojho výberu. Vystúpenia v jednom z úradných jazykov sa simultánne tlmočia do ostatných úradných jazykov a tiež do iných jazykov, ktoré Predsedníctvo považuje za potrebné. 3.  Na schôdzach výboru a delegácie sa zabezpečí tlmočenie z úradných jazykov a do úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia tohto výboru alebo delegácie a ich náhradníci. 3.  Na schôdzach výboru a delegácie sa zabezpečí tlmočenie z úradných jazykov a do úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia tohto výboru alebo delegácie a ich náhradníci. 4.  Na schôdzach výboru a delegácie konaných mimo obvyklých rokovacích miest sa zabezpečí tlmočenie do a z jazykov tých členov, ktorí potvrdili svoju účasť na schôdzi. Výnimočne možno prijať pružnejšie opatrenia, ak s tým členovia výboru alebo delegácie súhlasia. O prípadných nezhodách rozhodne Predsedníctvo. 4.  Na schôdzach výboru a delegácie konaných mimo obvyklých rokovacích miest sa zabezpečí tlmočenie do a z jazykov tých členov, ktorí potvrdili svoju účasť na schôdzi. Výnimočne možno stanoviť pružnejšie použitie tohto režimu. Predsedníctvo prijme potrebné ustanovenia. Ak sa po oznámení výsledku hlasovania zistí, že existujú nezrovnalosti medzi rôznymi jazykovými verziami, o platnosti oznámeného výsledku hlasovania rozhodne predseda v súlade s článkom 184 ods. 5. Ak predseda vyhlási výsledok hlasovania za platný, rozhodne tiež, ktorá jazyková verzia sa považuje za prijatú. Nie vždy je však možné považovať za oficiálny text pôvodnú verziu, pretože niekedy sa všetky ostatné jazykové verzie od nej môžu líšiť. 4a.   Po oznámení výsledku hlasovania predseda rozhodne o všetkých žiadostiach týkajúcich sa údajných odchýlok medzi jednotlivými jazykovými verziami. Pozmeňujúci návrh 179 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 159 Článok 159 Článok 159 Prechodné opatrenia Prechodné opatrenia 1.  Počas prechodného obdobia, ktoré trvá do konca ôsmeho volebného obdobia20, sú dovolené odchýlky od ustanovení článku 158 len v rozsahu a iba ak aj napriek primeraným opatreniam nie je k dispozícii dostatočný počet tlmočníkov a prekladateľov niektorého z úradných jazykov. 1.  Počas prechodného obdobia, ktoré trvá do konca ôsmeho volebného obdobia20, sú dovolené odchýlky od ustanovení článku 158 len v rozsahu a iba ak aj napriek primeraným opatreniam nie je k dispozícii dostatočný počet tlmočníkov a prekladateľov niektorého z úradných jazykov. 2.  Predsedníctvo určí na návrh generálneho tajomníka, či sú splnené podmienky pre použitie odseku 1 pre príslušné úradné jazyky, a svoje rozhodnutie preskúmava každého pol roka na základe správy o pokroku, ktorú predkladá generálny tajomník. Predsedníctvo schváli potrebné vykonávacie opatrenia. 2.  Predsedníctvo určí na návrh generálneho tajomníka a s náležitým ohľadom na opatrenia uvedené v odseku 3, či sú splnené podmienky na použitie odseku 1 pre príslušné úradné jazyky, a svoje rozhodnutie preskúmava každého pol roka na základe správy o pokroku, ktorú predkladá generálny tajomník. Predsedníctvo schváli potrebné vykonávacie opatrenia. 3.  Uplatňujú sa časovo obmedzené osobitné opatrenia prijaté Radou na základe zmlúv týkajúce sa prijímania právnych aktov s výnimkou nariadení, ktoré Parlament a Rada prijímajú spoločne. 3.  Uplatňujú sa časovo obmedzené osobitné opatrenia prijaté Radou na základe zmlúv týkajúce sa navrhovania právnych aktov. 4.  Na základe odôvodneného odporúčania Predsedníctva môže Parlament kedykoľvek rozhodnúť o zrušení tohto článku alebo na konci obdobia uvedeného v prvom odseku rozhodnúť o predĺžení jeho platnosti. 4.  Na základe odôvodneného odporúčania Predsedníctva môže Parlament kedykoľvek rozhodnúť o zrušení tohto článku alebo na konci obdobia uvedeného v prvom odseku rozhodnúť o predĺžení jeho platnosti. __________________ __________________ 20 Predĺžené rozhodnutím Parlamentu z 26. februára 2014. 20 Predĺžené rozhodnutím Parlamentu z 26. februára 2014. Pozmeňujúci návrh 180 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 160 Článok 160 Článok 160 Doručovanie dokumentov Doručovanie dokumentov Dokumenty, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa vytlačia a doručia poslancom. Zoznam týchto dokumentov sa uverejní v zápisnici z rokovania Parlamentu. Dokumenty, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa sprístupnia poslancom. Bez toho, aby bolo dotknuté použitie prvého odseku, majú poslanci a politické skupiny priamy prístup k vnútornému počítačovému systému Parlamentu, aby mohli konzultovať akékoľvek prípravné dokumenty, ktoré nemajú dôvernú povahu (návrh správy, návrh odporúčania, návrh stanoviska, pracovný dokument, pozmeňujúce návrhy podané vo výbore). Bez toho, aby bolo dotknuté použitie prvého odseku, majú poslanci a politické skupiny priamy prístup k vnútornému počítačovému systému Parlamentu, aby mohli konzultovať akékoľvek prípravné dokumenty, ktoré nemajú dôvernú povahu (návrh správy, návrh odporúčania, návrh stanoviska, pracovný dokument, pozmeňujúce návrhy podané vo výbore). Pozmeňujúci návrh 181 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 162 Článok 162 Článok 162 Pridelenie rečníckeho času a zoznam rečníkov Pridelenie rečníckeho času a zoznam rečníkov 1.  Konferencia predsedov môže navrhnúť Parlamentu, aby bol pre konkrétnu rozpravu pridelený rečnícky čas. Parlament rozhodne o tomto návrhu bez rozpravy. 1.  Konferencia predsedov môže navrhnúť Parlamentu, aby bol pre konkrétnu rozpravu pridelený rečnícky čas. Parlament rozhodne o tomto návrhu bez rozpravy. 2.  Poslanec nesmie vystúpiť bez toho, aby mu predseda udelil slovo. Poslanci vystúpia zo svojich miest a reč adresujú predsedajúcemu. Ak sa rečník odkloní od témy, predseda ho napomenie. 2.  Poslanec nesmie vystúpiť bez toho, aby mu predseda udelil slovo. Poslanci vystúpia zo svojich miest a reč adresujú predsedajúcemu. Ak sa rečník odkloní od témy, predseda ho napomenie. 3.  Predseda môže k prvej časti konkrétnej rozpravy zostaviť zoznam rečníkov zahŕňajúci jedno alebo viac kôl s rečníkmi z každej politickej skupiny, ktorá sa prihlási o slovo, v poradí podľa ich veľkosti, a s jedným nezaradeným poslancom. 3.  Predseda môže k prvej časti konkrétnej rozpravy zostaviť zoznam rečníkov zahŕňajúci jedno alebo viac kôl s rečníkmi z každej politickej skupiny, ktorá sa hlási o slovo, v poradí podľa veľkosti skupín. 4.  Rečnícky čas sa pre túto časť rozpravy prideľuje podľa nasledujúcich kritérií: 4.  Rečnícky čas sa pre túto časť rozpravy prideľuje podľa nasledujúcich kritérií: a)  prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny, a)  prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny, b)  druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov, b)  druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov, c)  nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b). c)  nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b), ca)   pridelenie rečníckeho času v pléne musí zohľadniť skutočnosť, že poslanci so zdravotným postihnutím môžu potrebovať viac času. 5.  Ak sa celkový rečnícky čas pridelí spoločne pre niekoľko bodov programu, politická skupina oznámi predsedovi dĺžku svojho rečníckeho času pre každý jednotlivý bod. Predseda zabezpečí dodržiavanie týchto rečníckych časov. 5.  Ak sa celkový rečnícky čas pridelí spoločne pre niekoľko bodov programu, politická skupina oznámi predsedovi dĺžku svojho rečníckeho času pre každý jednotlivý bod. Predseda zabezpečí dodržiavanie týchto rečníckych časov. 6.  Zvyšný čas rozpravy sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda namiesto toho spravidla udeľuje slovo poslancom na čas nepresahujúci jednu minútu. Predseda sa podľa možnosti snaží zabezpečiť, aby sa rečníci, ktorí majú odlišné politické názory a zastupujú rôzne členské štáty, pri vystúpení striedali. 6.  Zvyšný čas rozpravy sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda môže namiesto toho udeliť poslancom slovo spravidla na čas nepresahujúci jednu minútu. Predseda sa podľa možnosti snaží zabezpečiť, aby sa rečníci, ktorí majú odlišné politické názory a zastupujú rôzne členské štáty, pri vystúpení striedali. 7.  Na základe žiadosti však môže byť uprednostnený predseda alebo spravodajca gestorského výboru a predsedovia politických skupín, ktorí chcú vystúpiť v mene týchto politických skupín, alebo rečníci, ktorí ich zastupujú. 7.  Na základe žiadosti však môže predseda uprednostniť predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru a predsedov politických skupín, ktorí prejavili záujem o vystúpenie v mene týchto skupín, alebo rečníkov, ktorí ich zastupujú. 8.  Predseda môže udeliť slovo poslancom, ktorí zdvihnutím modrej karty naznačia, že chcú položiť otázku, ktorá nepotrvá viac ako pol minúty inému poslancovi počas jeho vystúpenia, ak s tým tento poslanec súhlasí a ak je predseda presvedčený, že to nepovedie k narušeniu rozpravy. 8.  Predseda môže udeliť slovo poslancom, ktorí zdvihnutím modrej karty naznačia, že chcú položiť inému poslancovi počas jeho vystúpenia otázku, ktorá nepotrvá viac ako pol minúty a týka sa vyjadrenia tohto poslanca, ak s tým rečník súhlasí a ak je predseda presvedčený, že to nepovedie k narušeniu rozpravy a že ani po niekoľkonásobnom použití modrých kariet nenastane výrazná nerovnováha v politickej príslušnosti rečníkov. 9.  Poslanec nesmie hovoriť dlhšie ako jednu minútu na tieto témy: zápisnica z rokovania, procedurálne návrhy, zmeny konečného návrhu programu alebo zmeny programu. 9.  Poslanec nesmie hovoriť dlhšie ako jednu minútu na tieto témy: zápisnica z rokovania, procedurálne návrhy, zmeny konečného návrhu programu alebo zmeny programu. 10.   Predseda môže bez toho, aby boli dotknuté jeho ostatné disciplinárne právomoci, nariadiť, aby boli z doslovných zápisov z rokovaní vynechané vystúpenia tých poslancov, ktorým neudelil slovo alebo ktorí hovorili aj po uplynutí vymedzeného rečníckeho času. 11.  Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po jej uvedení spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov. 11.  Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po jej uvedení spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov. 12.  Poslanci, ktorí nevystúpili v rozprave, môžu najviac jedenkrát v priebehu schôdze predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac dvesto slov, ktoré sa pripojí k doslovnému zápisu z rozpravy. 12.  Poslanci, ktorí nevystúpili v rozprave, môžu najviac jedenkrát v priebehu schôdze predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac dvesto slov, ktoré sa pripojí k doslovnému zápisu z rozpravy. 13.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 230 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa predseda snaží dosiahnuť dohodu s Komisiou, Radou a predsedom Európskej rady o primeranom rečníckom čase, ktorý im má byť pridelený. 13.  S náležitým ohľadom na článok 230 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa predseda snaží dosiahnuť dohodu s Komisiou, Radou a predsedom Európskej rady o primeranom rečníckom čase, ktorý im má byť pridelený. Pozmeňujúci návrh 182 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 164 a (nový) Článok 164a Predchádzanie mareniu postupov Predseda má právo zamedziť predkladaniu nadmerného počtu návrhov, ako sú procedurálne námietky, procedurálne návrhy, vysvetlenia hlasovania alebo žiadosti o oddelené hlasovanie, hlasovanie po častiach alebo hlasovanie podľa mien, ak je presvedčený o tom, že tieto návrhy alebo žiadosti majú zjavne spôsobiť dlhotrvajúce a vážne marenie postupov Parlamentu alebo práv poslancov a že by viedli k takémuto mareniu. (V kapitole 3 o všeobecných pravidlách pre priebeh rokovaní). Pozmeňujúci návrh 183 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 165 Článok 165 Článok 165 Okamžité opatrenia Okamžité opatrenia 1.  Predseda napomenie každého poslanca, ktorý narúša riadny priebeh rokovania, alebo správanie ktorého sa nezlučuje s príslušnými ustanoveniami článku 11. 1.  Predseda napomenie každého poslanca, ktorý narúša riadny priebeh rokovania, alebo správanie ktorého sa nezlučuje s príslušnými ustanoveniami článku 11. 2.  V prípade opakovaného narušenia predseda poslanca opätovne napomenie a táto skutočnosť sa zaznamená v zápisnici. 2.  V prípade opakovaného narušenia predseda poslanca opätovne napomenie a táto skutočnosť sa zaznamená v zápisnici. 3.  Ak poslanec pokračuje v rušení poriadku, alebo pri ďalšom narušení mu môže predseda odobrať slovo a vykázať ho z rokovacej sály až do konca rokovania. Toto druhé opatrenie môže predseda použiť s okamžitou platnosťou a bez druhého napomenutia v prípadoch mimoriadne závažného porušenia. Generálny tajomník okamžite zabezpečí, aby sa také disciplinárne opatrenie vykonalo za pomoci uvádzačov, a v prípade potreby za pomoci bezpečnostnej služby Parlamentu. 3.  Ak poslanec pokračuje v rušení poriadku, alebo pri ďalšom narušení mu môže predseda odobrať slovo a vykázať ho z rokovacej sály až do konca rokovania. Toto druhé opatrenie môže predseda použiť s okamžitou platnosťou a bez druhého napomenutia v prípadoch mimoriadne závažného porušenia. Generálny tajomník okamžite zabezpečí, aby sa také disciplinárne opatrenie vykonalo za pomoci uvádzačov, a v prípade potreby za pomoci bezpečnostnej služby Parlamentu. 4.  Ak rušenie poriadku ohrozuje chod Parlamentu, predseda rokovanie ukončí alebo ho na určitý čas preruší, aby mohol byť poriadok znovu obnovený. Ak sa predsedovi nepodarí získať pozornosť, opustí predsednícke kreslo, čo má za následok prerušenie rokovania. Rokovanie pokračuje potom, čo ho predseda znovu zvolá. 4.  Ak rušenie poriadku ohrozuje chod Parlamentu, predseda rokovanie ukončí alebo ho na určitý čas preruší, aby mohol byť poriadok znovu obnovený. Ak sa predsedovi nepodarí získať pozornosť, opustí predsednícke kreslo, čo má za následok prerušenie rokovania. Rokovanie pokračuje potom, čo ho predseda znovu zvolá. 4a.   Predseda môže rozhodnúť o prerušení živého vysielania z rokovania v prípade hanlivých, rasistických alebo xenofóbnych vyjadrení alebo správania poslanca. 4b.   Predseda môže rozhodnúť, že sa z audiovizuálneho záznamu vymažú tie časti vystúpenia poslanca, v ktorých sú použité hanlivé, rasistické alebo xenofóbne výrazy. Takéto rozhodnutie nadobúda okamžitú účinnosť. Musí ho však potvrdiť Predsedníctvo najneskôr štyri týždne po jeho prijatí alebo, ak sa do konca tejto lehoty nekoná jeho schôdza, na svojej nasledujúcej schôdzi. 5.  Právomoci vymedzené v odsekoch 1 až 4 patria obdobne predsedajúcim na rokovaniach orgánov, výborov a delegácií, tak ako sú vymedzené v rokovacom poriadku. 5.  Právomoci vymedzené v odsekoch 1 až 4b prislúchajú obdobne predsedajúcim na rokovaniach orgánov, výborov a delegácií, tak ako sú vymedzené v rokovacom poriadku. 6.  V prípade potreby a vzhľadom na závažnosť porušenia pravidiel správania môže predsedajúci podať predsedovi Parlamentu žiadosť o použitie článku 166, a to najneskôr do nasledujúcej schôdze alebo do nasledujúceho rokovania príslušného orgánu, výboru alebo delegácie. 6.  V prípade potreby a vzhľadom na závažnosť porušenia pravidiel správania môže predsedajúci podať predsedovi Parlamentu žiadosť o použitie článku 166, a to najneskôr do nasledujúcej schôdze alebo do nasledujúceho rokovania príslušného orgánu, výboru alebo delegácie. Pozmeňujúci návrh 184 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 166 Článok 166 Článok 166 Sankcie Sankcie 1.  V prípade mimoriadne závažného narušenia poriadku alebo chodu Parlamentu porušením princípov vymedzených v článku 11 predseda po vypočutí príslušného poslanca vydá odôvodnené rozhodnutie o uložení primeranej sankcie, ktoré oznámi dotknutému poslancovi a predsedom orgánov, výborov a delegácií, ktorých je poslanec členom predtým, ako o ňom informuje na plenárnej schôdzi. 1.  V prípadoch závažného narušenia poriadku alebo chodu Parlamentu porušením zásad stanovených v článku 11 predseda prijme odôvodnené rozhodnutie o uložení primeranej sankcie. Predseda pred prijatím rozhodnutia vyzve dotknutého poslanca, aby predložil písomné pripomienky. Vo výnimočných prípadoch môže predseda rozhodnúť o zvolaní ústneho vypočutia dotknutého poslanca. Rozhodnutie sa oznámi dotknutému poslancovi prostredníctvom doporučeného listu alebo, v naliehavých prípadoch, prostredníctvom uvádzačov. Po informovaní dotknutého poslanca predseda oznámi v Parlanemte každú sankciu uloženú poslancovi, pričom sa to oznámi aj predsedom orgánov, výborov a delegácií, v ktorých poslanec pôsobí. Po konečnom potvrdení sankcie sa táto viditeľne uverejní na internetovej stránke Parlamentu na zvyšok funkčného obdobia poslanca. 2.  Pri posudzovaní správania sa zohľadní, či je správanie výnimočné, opakované alebo trvalé, ako aj stupeň jeho závažnosti na základe usmernení pripojených k tomuto rokovaciemu poriadku . 2.  Pri posudzovaní správania sa berie do úvahy, či je správanie mimoriadne, opakované alebo trvalé, ako aj stupeň jeho závažnosti. Malo by sa rozlišovať medzi aktmi vizuálnej povahy, ktoré možno tolerovať, ak nie sú urážlivé, hanlivé, rasistické alebo xenofóbne a neprekračujú rozumnú mieru, a aktmi, ktoré aktívnym spôsobom narúšajú parlamentnú činnosť. 3.  Uložená sankcia môže zahŕňať jedno alebo niekoľko nasledujúcich opatrení: 3.  Uložená sankcia môže zahŕňať jedno alebo niekoľko nasledujúcich opatrení: a)  pokarhanie, a)  pokarhanie, b)  stratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do desiatich dní, b)  stratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do 30 dní, c)  bez toho, aby bol dotknutý výkon hlasovacieho práva na plenárnej schôdzi a s výhradou prísneho dodržiavania pravidiel správania v takomto prípade, dočasné prerušenie účasti na všetkých alebo niektorých činnostiach Parlamentu s platnosťou od dvoch do desiatich po sebe nasledujúcich dní, počas ktorých zasadá Parlament alebo jeden z jeho orgánov, výborov alebo delegácií, c)  bez toho, aby bol dotknutý výkon hlasovacieho práva na plenárnej schôdzi a s výhradou prísneho dodržiavania pravidiel správania v takomto prípade, dočasné prerušenie účasti na všetkých alebo niektorých činnostiach Parlamentu s platnosťou od dvoch do 30 dní, počas ktorých zasadá Parlament alebo jeden z jeho orgánov, výborov alebo delegácií, d)   v súlade s článkom 21 predloženie návrhu Konferencii predsedov na pozastavenie alebo odobratie jednej alebo viacerých funkcií, ktoré dotknutý poslanec v Parlamente zastáva. da)   zákaz zastupovať Parlament v medziparlamentnej delegácii, na akejkoľvek medziparlamentnej konferencii alebo akomkoľvek medziinštitucionálnom fóre, ktorý môže trvať až jeden rok, db)   v prípade porušenia povinnosti zachovania dôvernosti obmedzenie práv na prístup k dôverným alebo utajovaným skutočnostiam, ktoré môže trvať až jeden rok. 3a.   Opatrenia stanovené v odseku 3 písm. b) až db) sa môžu zdvojnásobiť v prípade opakovaného priestupku, alebo ak sa poslanec odmietne podrobiť opatreniu prijatému podľa článku 165 ods. 3. 3b.   Predseda môže okrem toho predložiť Konferencii predsedov návrh na pozastavenie výkonu alebo odňatie jednej alebo viacerých funkcií, ktoré dotknutý poslanec v Parlamente zastáva, v súlade s postupom stanoveným v článku 21. __________________ 21 Pozri prílohu XV. Pozmeňujúci návrh 185 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 167 Článok 167 Článok 167 Vnútorné odvolacie postupy Vnútorné odvolacie postupy Dotknutý poslanec môže Predsedníctvu podať vnútorné odvolanie do dvoch týždňov od oznámenia o uložení sankcie predsedom. Podanie odvolania má za následok prerušenie uplatňovania sankcie. Predsedníctvo môže najneskôr štyri týždne od podania odvolania zrušiť, potvrdiť alebo zmenšiť rozsah uloženej sankcie bez toho, aby boli dotknuté vonkajšie spôsoby odvolania, ktoré môže poslanec použiť. Ak Predsedníctvo v uvedenej lehote nerozhodne, sankcia sa stáva neplatnou. Dotknutý poslanec môže Predsedníctvu podať vnútorné odvolanie do dvoch týždňov od oznámenia o uložení sankcie predsedom v súlade s článkom 166 ods. 1 až 3a. Podanie odvolania má za následok prerušenie uplatňovania sankcie. Predsedníctvo môže najneskôr štyri týždne od podania odvolania alebo, ak sa nezíde v priebehu tejto lehoty, na svojej nasledujúcej schôdzi zrušiť, potvrdiť alebo zmeniť uloženú sankciu bez toho, aby boli dotknuté externé práva dotknutého poslanca odvolať sa, ktoré má možnosť uplatniť. Ak Predsedníctvo v uvedenej lehote nerozhodne, sankcia sa považuje za neplatnú. Pozmeňujúci návrh 186 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava VII – kapitola 5 – názov UZNÁŠANIASCHOPNOSŤ A HLASOVANIE UZNÁŠANIASCHOPNOSŤ, POZMEŇUJÚCE NÁVRHY A HLASOVANIE Pozmeňujúci návrh 187 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 168 Článok 168 Článok 168 Uznášaniaschopnosť Parlamentu Uznášaniaschopnosť Parlamentu 1.  Parlament môže rokovať, určiť svoj program a schváliť zápisnicu bez ohľadu na počet prítomných poslancov. 1.  Parlament môže rokovať, určiť svoj program a schváliť zápisnicu bez ohľadu na počet prítomných poslancov. 2.  Parlament je schopný uznášať sa, ak je v rokovacej sále prítomná tretina všetkých poslancov Parlamentu. 2.  Parlament je schopný uznášať sa, ak je v rokovacej sále prítomná tretina všetkých poslancov Parlamentu. 3.  Hlasovanie je platné bez ohľadu na počet hlasujúcich, ak predseda na žiadosť najmenej štyridsiatich poslancov podanú pred začiatkom hlasovania nezistí v čase hlasovania, že Parlament nie je uznášaniaschopný. Ak hlasovanie ukáže, že Parlament nie je uznášaniaschopný, zaradí sa hlasovanie do programu nasledujúceho rokovania. 3.  Hlasovanie je platné bez ohľadu na počet hlasujúcich, ak predseda na žiadosť najmenej 40 poslancov podanú pred začiatkom hlasovania nezistí, že Parlament nie je uznášaniaschopný. Ak nie je prítomný počet poslancov potrebný na dosiahnutie uznášaniaschopnosti, predseda vyhlási, že Parlament nie je uznášaniaschopný a hlasovanie sa zaradí do programu nasledujúceho rokovania. Žiadosť na zistenie uznášaniaschopnosti musí predložiť najmenej štyridsať poslancov. Žiadosť v mene politickej skupiny nie je prípustná. Pri stanovení výsledku hlasovania je potrebné zohľadniť v súlade s odsekom 2 všetkých poslancov prítomných v rokovacej sále a v súlade s odsekom 4 všetkých poslancov, ktorí požiadali o zistenie uznášaniaschopnosti. Elektronický systém hlasovania sa v tomto prípade nemôže použiť. Dvere rokovacej sály nesmú byť zatvorené. Systém elektronického hlasovania sa môže použiť na overenie toho, či je dosiahnutá prahová hodnota 40 poslancov, ale nie na overenie uznášaniaschopnosti. Dvere rokovacej sály nesmú byť zatvorené. Ak počet prítomných poslancov nedosiahne počet, ktorý je potrebný na dosiahnutie uznášaniaschopnosti, predseda neoznámi výsledok hlasovania, ale vyhlási, že Parlament nie je uznášaniaschopný. Posledná veta odseku 3 sa nepoužije pri hlasovaní o procedurálnych návrhoch, ale len pri hlasovaní o predmete rokovania ako takom. 4.  Poslanci, ktorí požiadali o zistenie uznášaniaschopnosti sa počítajú za prítomných v zmysle odseku 2, aj keď už nie sú prítomní v rokovacej sále. 4.  Poslanci, ktorí žiadajú o zistenie uznášaniaschopnosti, musia byť prítomní v rokovacej sále v čase podania žiadosti a počítajú sa medzi prítomných v zmysle odsekov 2 a 3, aj keď potom opustia rokovaciu sálu. Poslanci, ktorí podali žiadosť o zistenie uznášaniaschopnosti, musia byť v čase, keď sa predkladá táto žiadosť, prítomní v rokovacej sále. 5.  Predseda môže rozhodnúť, že Parlament nie je schopný uznášať sa, ak je prítomných menej ako štyridsať poslancov. 5.  Predseda môže rozhodnúť, že Parlament nie je schopný uznášať sa, ak je prítomných menej ako 40 poslancov. Pozmeňujúci návrh 188 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 168 a (nový) Článok 168a Prahové hodnoty 1.   Na účely tohto rokovacieho poriadku, a pokiaľ sa neuvádza inak, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: a)   „nízka prahová hodnota“ je jedna dvadsatina všetkých poslancov Parlamentu alebo politická skupina; b)   „stredná prahová hodnota“ je jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu, zložená z jednej alebo viacerých politických skupín alebo jednotlivých poslancov, alebo kombinácia obidvoch; c)   „vysoká prahová hodnota“ je jedna pätina všetkých poslancov Parlamentu, zložená z jednej alebo viacerých politických skupín alebo jednotlivých poslancov, alebo kombinácia obidvoch. 2.   Ak je podpis poslanca potrebný na stanovenie toho, či bola dosiahnutá prahová hodnota, ktorá sa uplatňuje, tento podpis môže byť písaný rukou alebo elektronický, vytvorený prostredníctvom systému elektronického podpisu Parlamentu. Pred vypršaním stanovenej lehoty môže poslanec svoj podpis vziať späť, ale nemôže ho následne obnoviť. 3.   Ak je na dosiahnutie prahovej hodnoty potrebná podpora politickej skupiny, skupina koná prostredníctvom svojho predsedu alebo osoby, ktorú predseda touto úlohou poverí. 4.   Pokiaľ ide o uplatňovanie stredných a vysokých prahových hodnôt, podpora politickej skupiny sa počíta takto: —   ak sa článok stanovujúci takúto prahovú hodnotu uplatňuje počas rokovania alebo schôdze: všetci poslanci, ktorí sú členmi podporujúcej skupiny a sú fyzicky prítomní; —   v ostatných prípadoch: všetci poslanci, ktorí sú členmi podporujúcej skupiny. Pozmeňujúci návrh 189 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Horizontálne zosúladenie Horizontálne zosúladenie článkov a pozmeňujúcich návrhov k novému vymedzeniu prahových hodnôt stanovených v článku 168a. A.  V týchto článkoch alebo pozmeňujúcich návrhoch týkajúcich sa týchto článkov sa slová „politická skupina alebo najmenej 40 poslancov“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „politická skupina alebo poslanci, ktorí dosahujú aspoň nízku prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami: Článok 15 ods. 1 Článok 38 ods. 2 Článok 38a ods. 1 (nový) Článok 59 ods. 1 prvý pododsek Článok 59 ods. 1 štvrtý pododsek (nový) Článok 59 ods. 1a prvý pododsek (nový) Článok 59 ods. 1b štvrtý pododsek (nový) Článok 59 ods. 1b piaty pododsek (nový) Článok 63 ods. 4 a článok 78e ods. 2 Článok 67a ods. 1 prvý pododsek (nový) a článok 68 ods. 1 Článok 67a ods. 2 prvý pododsek (nový) Článok 67a ods. 4 prvý pododsek (nový) Článok 69 ods. 1 Článok 81 ods. 2 Článok 88 ods. 1 druhý pododsek Článok 105 ods. 3 a 4 Článok 105 ods. 6 tretia zarážka Článok 106 ods. 4 písm. c) druhý pododsek (nový) Článok 108 ods. 2 Článok 108 ods. 4 Článok 113 ods. 4a (nový) Článok 118 ods. 5 prvý pododsek Článok 121 ods. 3 Článok 122 ods. 3 Článok 122a ods. 4 (nový) Článok 123 ods. 2 Článok 128 ods. 1 prvý pododsek Článok 135 ods. 1 Článok 135 ods. 2 Článok 137 ods. 2 tretí pododsek Článok 138 ods. 2 tretí pododsek Článok 150 ods. 2 Článok 150 ods. 3 Článok 152 ods. 1 Článok 153 ods. 1 Článok 154 ods. 1 Článok 169 ods. 1 prvý pododsek Článok 170 ods. 4 prvý pododsek Článok 174 ods. 5 Článok 174 ods. 6 Článok 176 ods. 1 Článok 180 ods. 1 Článok 187 ods. 1 prvý pododsek Článok 188 ods. 1 prvý a druhý pododsek Článok 189 ods. 1 prvý pododsek Článok 190 ods. 1 prvý pododsek Článok 190 ods. 4 Článok 226 ods. 4 Článok 231 ods. 4 Príloha XVI odsek 1c, siedmy pododsek V článku 88 ods. 4 a článku 113 ods. 4a sa slová „najmenej 40 poslancov“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „politická skupina alebo poslanci, ktorí dosahujú aspoň nízku prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. B.  V článku 50 ods. 1 a článku 50 ods. 2 prvom pododseku sa slová „aspoň jedna desatina členov výboru“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň strednú prahovú hodnotu vo výbore,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. V článku 73a ods. 2 a článku 150 ods. 1 druhom pododseku sa slová „politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú jednu desatinu poslancov Parlamentu,“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň strednú prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. V článku 210a ods. 4 sa slová „traja členovia výboru“ nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň strednú prahovú hodnotu vo výbore,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. C.  V článku 15 ods. 1 sa slová „jednu pätinu všetkých poslancov Parlamentu“ nahrádzajú slovami „poslancov alebo politickú skupinu/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. V článku 182 ods. 2 a článku 180a ods. 2 sa slová „najmenej pätina všetkých poslancov“ nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. V článku 191 ods. 1 sa slová „politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov“ nahrádzajú slovami „poslancov alebo politickej skupiny/politických skupín, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. V článku 204 ods. 2 prvom pododseku a článku 208 ods. 2 sa slová „najmenej šestina členov výboru“ alebo „šestiny členov výboru“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu vo výbore,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. V článku 208 ods. 3 sa slová „štvrtina členovvýboru“ nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu vo výbore,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami. D.  Toto horizontálne zosúladenie prahových hodnôt sa nedotkne prijímania, zamietnutia alebo zmeny týchto uvedených článkov a pozmeňujúcich návrhov, pokiaľ ide o iné aspekty než o prahové hodnoty. (Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého textu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude vyžadovať príslušné zmeny v celom texte.) Pozmeňujúci návrh 190 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 169 Článok 169 Článok 169 Predkladanie a prednes pozmeňujúcich návrhov Predkladanie a prednes pozmeňujúcich návrhov 1.  Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže predložiť pozmeňujúce návrhy na posúdenie v pléne. 1.  Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže predložiť pozmeňujúce návrhy na posúdenie v pléne. Mená spolusignatárov sa uverejnia. Pozmeňujúce návrhy sa predkladajú písomne a musia byť podpísané ich autormi. Pozmeňujúce návrhy sa predkladajú písomne a musia byť podpísané ich autormi. Pozmeňujúce návrhy k dokumentom legislatívnej povahy v zmysle článku 47 odsek1 môže sprevádzať krátke odôvodnenie. Za odôvodnenie nesie zodpovednosť autor a nehlasuje sa o ňom. Pozmeňujúce návrhy k návrhom právne záväzných aktov môže sprevádzať krátke odôvodnenie. Za odôvodnenie nesie zodpovednosť autor a nehlasuje sa o ňom. 2.  Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia podľa článku 170, môže mať pozmeňujúci návrh za cieľ zmeniť ktorúkoľvek časť textu, prípadne vypustiť, doplniť alebo nahradiť niektoré slová alebo čísla. 2.  Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia podľa článku 170, môže mať pozmeňujúci návrh za cieľ zmeniť ktorúkoľvek časť textu, prípadne vypustiť, doplniť alebo nahradiť niektoré slová alebo čísla. Na účely tohto článku a článku 170 sa textom rozumie celý návrh uznesenia - návrh legislatívneho uznesenia, návrh rozhodnutia alebo návrh legislatívneho aktu. Na účely tohto článku a článku 170 sa textom rozumie celý návrh uznesenia - návrh legislatívneho uznesenia, návrh rozhodnutia alebo návrh právne záväzného aktu. 3.  Predseda určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov. 3.  Predseda určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov. 4.  Pozmeňujúci návrh môže počas rozpravy predniesť jeho autor alebo iný poslanec, ktorého autor vymenoval za svojho zástupcu. 4.  Pozmeňujúci návrh môže počas rozpravy predniesť jeho autor alebo iný poslanec, ktorého autor vymenoval za svojho zástupcu. 5.  Na pozmeňujúci návrh, ktorý jeho autor vzal späť sa neprihliada, ak ho okamžite neprevezme iný poslanec. 5.  Na pozmeňujúci návrh, ktorý jeho autor vzal späť sa neprihliada, ak ho okamžite neprevezme iný poslanec. 6.  Pozmeňujúce návrhy sa zaradia do hlasovania iba vtedy, ak boli vytlačené a rozoslané vo všetkých úradných jazykoch, ak Parlament nerozhodne inak. Parlament nesmie rozhodnúť inak, ak proti rozhodnutiu namieta najmenej štyridsať poslancov. Parlament neprijme rozhodnutia, ktoré by v neprijateľnej miere viedli k znevýhodneniu poslancov používajúcich určitý jazyk. 6.  Pozmeňujúce návrhy sa zaradia do hlasovania iba vtedy, ak boli sprístupnené vo všetkých úradných jazykoch, ak Parlament nerozhodne inak. Parlament nesmie rozhodnúť inak, ak proti rozhodnutiu namieta najmenej štyridsať poslancov. Parlament neprijme rozhodnutia, ktoré by v neprijateľnej miere viedli k znevýhodneniu poslancov používajúcich určitý jazyk. Ak je prítomných menej ako sto poslancov, Parlament nesmie rozhodnúť inak, ak je aspoň jedna desatina prítomných poslancov proti. Ak je prítomných menej ako sto poslancov, Parlament nesmie rozhodnúť inak, ak je aspoň jedna desatina prítomných poslancov proti. Na návrh predsedu sa ústne pozmeňujúce návrhy alebo všetky ostatné ústne zmeny považujú za pozmeňujúce návrhy, ktoré nie sú rozoslané vo všetkých úradných jazykoch. Ak ich predseda považuje za prípustné podľa článku 170 odsek 3 a ak nebola vznesená námietka podľa článku 169 odsek 6, zaradia sa do hlasovania podľa stanoveného poradia hlasovania. Na návrh predsedu sa ústne pozmeňujúce návrhy alebo všetky ostatné ústne zmeny považujú za pozmeňujúce návrhy, ktoré nie sú sprístupnené vo všetkých úradných jazykoch. Ak ich predseda považuje za prípustné podľa článku 170 odsek 3 a ak nebola vznesená námietka podľa článku 169 odsek 6, zaradia sa do hlasovania podľa stanoveného poradia hlasovania. Počet hlasov vo výbore potrebných na vznesenie námietky voči zaradeniu takýchto pozmeňujúcich návrhov alebo zmien do hlasovania sa stanoví podľa článku 209 pomerne k počtu hlasov stanovenému pre plenárnu schôdzu a v prípade potreby sa zaokrúhli smerom nahor na najbližšie celé číslo. Počet hlasov vo výbore potrebných na vznesenie námietky voči zaradeniu takýchto pozmeňujúcich návrhov alebo zmien do hlasovania sa stanoví podľa článku 209 pomerne k počtu hlasov stanovenému pre plenárnu schôdzu a v prípade potreby sa zaokrúhli smerom nahor na najbližšie celé číslo. Pozmeňujúci návrh 191 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 170 Článok 170 Článok 170 Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov 1.  Pozmeňujúci návrh nie je prípustný, ak: 1.  Bez toho, aby boli dotknuté dodatočné podmienky stanovené v článku 52 ods. 2 o iniciatívnych správach a v článku 69 ods. 2 o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady, pozmeňujúci návrh nie je prípustný, ak: a)  sa priamo nevzťahuje na text, ktorý chce zmeniť; a)  sa priamo nevzťahuje na text, ktorý chce zmeniť; b)  je jeho cieľom vypustenie alebo nahradenie celého textu; b)  je jeho cieľom vypustenie alebo nahradenie celého textu; c)  je jeho cieľom zmena viac ako jedného článku alebo odseku textu, na ktorý sa vzťahuje. Toto ustanovenie sa nepoužije pri kompromisných pozmeňujúcich návrhoch alebo návrhoch, ktorých cieľom je nahradiť alebo zmeniť určitý výraz v celom texte; c)  je jeho cieľom zmena viac ako jedného článku alebo odseku textu, na ktorý sa vzťahuje. Toto ustanovenie sa nepoužije pri kompromisných pozmeňujúcich návrhoch alebo návrhoch, ktorých cieľom je nahradiť alebo zmeniť určitý výraz v celom texte; ca)   je jeho cieľom zmena návrh na kodifikáciu právnych predpisov Únie; primerane sa však uplatňuje článok 103 ods. 3 druhý pododsek; cb)   je jeho cieľom zmena tých častí návrhu na prepracovanie právnych predpisov Únie, ktoré ostávajú v takomto návrhu nezmenené; primerane sa však uplatňuje článok 104 ods. 2 druhý pododsek a článok 104 ods. 3 tretí pododsek; d)  sa zistí, že znenie textu, ktoré sa má zmeniť, nevyžaduje zmenu aspoň v jednom z úradných jazykov; v takom prípade predseda spolu s dotknutými osobami zabezpečí zodpovedajúcu jazykovú úpravu. d)  je jeho jediným cieľom zabezpečiť jazykovú správnosť alebo terminologickú konzistentnosť textu v jazyku, v ktorom bol pozmeňujúci návrh predložený; v takom prípade predseda spolu s dotknutými osobami zabezpečí zodpovedajúcu jazykovú úpravu. 2.   Pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s predchádzajúcimi prijatými rozhodnutiami o rovnakom texte počas toho istého hlasovania, prepadá. 3.  O prípustnosti pozmeňujúcich návrhov rozhoduje predseda. 3.  O prípustnosti pozmeňujúcich návrhov rozhoduje predseda. Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov podľa odseku 3 nevychádza výlučne z ustanovení odsekov 1 a 2 tohto článku, ale z ustanovení tohto rokovacieho poriadku všeobecne. Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov podľa odseku 3 nevychádza výlučne z ustanovení odseku 1 tohto článku, ale z ustanovení tohto rokovacieho poriadku všeobecne. 4.  Politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže predložiť alternatívny návrh uznesenia k nelegislatívnemu návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou správy výboru. 4.  Politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže predložiť alternatívny návrh uznesenia k nelegislatívnemu návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou správy výboru. V takom prípade politická skupina ani dotknutí poslanci nemôžu podať pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia gestorského výboru. Alternatívny návrh uznesenia nemôže byť dlhší ako návrh uznesenia výboru. O návrhu sa hlasuje v Parlamente v jedinom hlasovaní bez pozmeňujúcich návrhov. V takom prípade politická skupina ani dotknutí poslanci nemôžu podať pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia gestorského výboru. Alternatívny návrh uznesenia nemôže byť dlhší ako návrh uznesenia výboru. O návrhu sa hlasuje v Parlamente v jedinom hlasovaní bez pozmeňujúcich návrhov. Článok 123 odsek 4 sa použije primerane. Článok 123 ods. 4 a 4a o spoločných návrhoch uznesení sa použije primerane. 4a.   Po dohode s predsedom môžu byť pozmeňujúce návrhy výnimočne predložené po uplynutí lehoty na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, ak ide o kompromisné pozmeňujúce návrhy alebo ak sa vyskytli technické problémy. Predseda rozhodne o prípustnosti takýchto pozmeňujúcich návrhov. Pred zaradením takýchto pozmeňujúcich návrhov do hlasovania musí predseda získať súhlas Parlamentu. Pri posúdení prípustnosti kompromisných doplňujúcich návrhov sa môžu použiť tieto všeobecné kritériá: –   kompromisné pozmeňujúce návrhy sa spravidla týkajú tých častí textu, ktoré boli predmetom pozmeňujúcich návrhov pred uplynutím lehoty na predloženie pozmeňujúcich návrhov; –   kompromisné pozmeňujúce návrhy spravidla predkladajú politické skupiny, ktoré predstavujú väčšinu v Parlamente, predsedovia alebo spravodajcovia príslušných výborov, alebo autori iných pozmeňujúcich návrhov; –   kompromisné pozmeňujúce návrhy spravidla znamenajú, že ostatné pozmeňujúce návrhy k tej istej časti textu sú vzaté späť. Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Aby mohol byť kompromisný pozmeňujúci návrh zaradený do hlasovania, musí predseda získať súhlas Parlamentu tým, že zistí, či sú námietky proti takémuto hlasovaniu. Ak je vznesená námietka, Parlament rozhodne o veci väčšinou odovzdaných hlasov. Pozmeňujúci návrh 192 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 171 Článok 171 Článok 171 Postup pri hlasovaní Postup pri hlasovaní 1.  Pri hlasovaní o správach sa použije nasledovný postup: 1.  Ak nie je v tomto rokovacom poriadku výslovne stanovené inak, pri hlasovaní o textoch predložených Parlamentu sa použije tento postup: a)  najprv sa uskutoční hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch k textu, ktorý je predmetom správy gestorského výboru, a)  najskôr sa v náležitých prípadoch uskutoční hlasovanie o akýchkoľvek pozmeňujúcich návrhoch k návrhu právne záväzného aktu, b)  v poradí druhé sa uskutoční hlasovanie o texte ako o celku v znení prípadných zmien, ktoré boli schválené, b)  ako druhé sa v náležitých prípadoch uskutoční hlasovanie o tomto návrhu ako celku v znení prípadných zmien, c)  v poradí tretie sa uskutoční hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu uznesenia alebo návrhu legislatívneho uznesenia, c)  v poradí tretie sa uskutoční hlasovanie o akomkoľvek pozmeňujúcom návrhu k návrhu uznesenia / návrhu legislatívneho uznesenia, d)  posledné sa uskutoční hlasovanie o návrhu uznesenia alebo návrhu legislatívneho uznesenia ako celku (konečné hlasovanie) d)  napokon sa uskutoční hlasovanie o návrhu uznesenia ako celku (konečné hlasovanie). Parlament nehlasuje o dôvodovej správe, ktorá je obsiahnutá v správe výboru. Parlament nehlasuje o žiadnej dôvodovej správe, ktorá je obsiahnutá v správe výboru. 2.   Pri druhom čítaní sa použije nasledovný postup: a)   ak nebol podaný návrh na zamietnutie alebo zmenu pozície Rady, pozícia sa považuje za schválenú v súlade s článkom 76; b)   o návrhu na zamietnutie pozície Rady sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch (pozri článok 68 odsek1); c)   ak bolo k pozícii Rady predložených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich v poradí podľa článku 174; d)   ak Parlament hlasuje o zmenách pozície Rady, ďalšie hlasovanie o texte ako o celku sa môže uskutočniť iba v súlade s článkom 68 odsek 2. 3.   Pri treťom čítaní sa použije postup podľa článku 72. 4.  Pri hlasovaní o legislatívnych textoch a nelegislatívnych návrhoch uznesení sa ako prvé uskutoční hlasovanie o vlastnom texte a po ňom nasleduje hlasovanie o citáciách a bodoch odôvodnenia. Pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v rozpore s predchádzajúcim hlasovaním, prepadajú. 4.  Pri hlasovaní o návrhoch legislatívne záväzných aktov a o nelegislatívnych návrhoch uznesení sa ako prvé uskutoční hlasovanie o vlastnom texte a po ňom nasleduje hlasovanie o citáciách a bodoch odôvodnenia. 4a.   Pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami prijatými k textu počas toho istého hlasovania, prepadá. 5.  Jediný poslanec, ktorý môže vystúpiť počas hlasovania, je spravodajca, ktorý môže stručne vysvetliť názory výboru na pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa hlasuje. 5.  Jediný poslanec, ktorý môže vystúpiť počas hlasovania, je spravodajca alebo namiesto neho predseda výboru. Môže stručne vysvetliť názory výboru na pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa hlasuje. Pozmeňujúci návrh 193 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 172 Článok 172 vypúšťa sa Rovnosť hlasov 1.   V prípade rovnosti hlasov podľa článku 171 odsek 1, písm. b) alebo d), sa text ako celok vráti späť výboru. To isté platí aj pri hlasovaní podľa článkov 3 a 9 a pri konečnom hlasovaní podľa článkov 199 a 212, pričom v prípade týchto dvoch článkov sa vec vráti späť Konferencii predsedov. 2.   V prípade rovnosti hlasov pri hlasovaní o programe ako o celku (článok 152), zápisnici ako o celku (článok 192) alebo o texte predloženom na hlasovanie po častiach podľa článku 176, sa text považuje za prijatý. 3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov požadujúcich kvalifikovanú väčšinu, sa vo všetkých ostatných prípadoch rovnosti hlasov text alebo návrh považuje za zamietnutý. Článok 172 odsek 3 sa vykladá tak, že rovnosť hlasov pri hlasovaní o návrhu odporúčania podľa článku 141 odsek 4 nevystupovať v prebiehajúcom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie neznamená prijatie odporúčania v tomto konaní vystupovať. V takomto prípade sa má za to, že gestorský výbor nevydal žiadne odporúčanie. Pozmeňujúci návrh 194 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 173 Článok 173 vypúšťa sa Zásady pri hlasovaní 1.   O správe sa hlasuje na základe odporúčania gestorského výboru. Výbor môže touto úlohou poveriť svojho predsedu alebo spravodajcu. 2.   Výbor môže odporučiť, aby sa o všetkých alebo o niekoľkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne, aby boli návrhy prijaté, zamietnuté alebo vyhlásené za neplatné. Výbor tiež môže navrhnúť kompromisné pozmeňujúce návrhy. 3.   Ak gestorský výbor navrhne, aby sa o pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne, spoločné hlasovanie o týchto pozmeňujúcich návrhoch sa uskutoční ako prvé. 4.   Ak gestorský výbor navrhne kompromisný pozmeňujúci návrh, tento má pri hlasovaní prednosť. 5.   O pozmeňujúcich návrhoch, pri ktorých bolo požiadané o hlasovanie podľa mien, sa hlasuje osobitne. 6.   Hlasovanie po častiach nie je prípustné v prípadoch spoločného hlasovania alebo hlasovania o kompromisných pozmeňujúcich návrhoch. Pozmeňujúci návrh 195 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 174 Článok 174 Článok 174 Poradie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch Poradie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch 1.  Pozmeňujúce návrhy majú prednosť pred textom, ktorého sa týkajú, a hlasuje sa o nich pred hlasovaním o texte. 1.  Pozmeňujúce návrhy majú prednosť pred textom, ktorého sa týkajú, a hlasuje sa o nich pred hlasovaním o texte. 2.  Ak boli k tej istej časti textu predložené dva alebo viaceré vzájomne sa vylučujúce pozmeňujúce návrhy, má prednosť a na hlasovanie sa predkladá ako prvý ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu. Ak je prijatý, ostatné pozmeňujúce návrhy sa považujú za zamietnuté. Ak je zamietnutý, predloží sa na hlasovanie pozmeňujúci návrh podľa poradia priority a podobne sa postupuje s každým zostávajúcim pozmeňujúcim návrhom. V prípadoch pochybnosti o priorite rozhoduje predseda. Ak sú všetky pozmeňujúce návrhy zamietnuté, pôvodný text sa považuje za prijatý s výnimkou prípadu, keď bolo v stanovenej lehote požiadané o oddelené hlasovanie. 2.  Ak boli k tej istej časti textu predložené dva alebo viaceré vzájomne sa vylučujúce pozmeňujúce návrhy, má prednosť a na hlasovanie sa predkladá ako prvý ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu. Ak je prijatý, ostatné pozmeňujúce návrhy sa považujú za zamietnuté. Ak je zamietnutý, predloží sa na hlasovanie pozmeňujúci návrh podľa poradia priority a podobne sa postupuje s každým zostávajúcim pozmeňujúcim návrhom. V prípadoch pochybnosti o priorite rozhoduje predseda. Ak sú všetky pozmeňujúce návrhy zamietnuté, pôvodný text sa považuje za prijatý s výnimkou prípadu, keď bolo v stanovenej lehote požiadané o oddelené hlasovanie. 3.  Predseda môže predložiť na hlasovanie ako prvý pôvodný text, alebo pred hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu, predložiť na hlasovanie pozmeňujúci návrh, ktorý je bližší k pôvodnému textu. 3.  Ak sa však predseda domnieva, že to zjednoduší hlasovanie, môže predložiť na hlasovanie ako prvý pôvodný text, alebo pred hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu, predložiť na hlasovanie pozmeňujúci návrh, ktorý je bližší k pôvodnému textu. Ak niektorý z týchto návrhov získa väčšinu, všetky ostatné pozmeňujúce návrhy podané k textu prepadajú. Ak niektorý z týchto návrhov získa väčšinu, všetky ostatné pozmeňujúce návrhy predložené k rovnakej časti textu prepadajú. 4.   Vo výnimočných prípadoch sa na návrh predsedu môže hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch podaných po ukončení rozpravy, ak ide o kompromisné pozmeňujúce návrhy, alebo ak sa vyskytli technické problémy. Na ich zaradenie do hlasovania musí predseda získať súhlas Parlamentu. V súlade s článkom 170 odsek 3 predseda rozhodne o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov. V prípade kompromisných pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli podané po ukončení rozpravy v súlade s týmto odsekom 4, rozhodne o ich prípustnosti predseda jednotlivo a s prihliadnutím na ich kompromisnú povahu. Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Aby mohol byť kompromisný pozmeňujúci návrh zaradený do hlasovania, musí predseda získať súhlas Parlamentu. Predseda zistí, či sú námietky proti hlasovaniu, a ak áno, Parlament rozhodne o veci väčšinou odovzdaných hlasov. 4a.   Ak sa kompromisné pozmeňujúce návrhy predkladajú na hlasovanie, dostávajú pri hlasovaní prednosť. 4b.   Hlasovanie po častiach nie je prípustné v prípadoch hlasovania o kompromisných pozmeňujúcich návrhoch. 5.  Ak gestorský výbor podá k textu, ktorý je predmetom správy, skupinu pozmeňujúcich návrhov, predseda ich zaradí do hlasovania spoločne, ak politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov nepožiada, aby sa o návrhoch hlasovalo oddelene; alebo ak neboli predložené iné pozmeňujúce návrhy. 5.  Ak gestorský výbor podá k textu, ktorý je predmetom správy, skupinu pozmeňujúcich návrhov, predseda ich zaradí do hlasovania spoločne, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov nepožiada, aby sa o konkrétnych bodoch hlasovalo oddelene alebo po častiach, alebo ak neboli predložené iné protichodné pozmeňujúce návrhy. 6.  Predseda môže zaradiť do spoločného hlasovania iné pozmeňujúce návrhy, ak sa vzájomne dopĺňajú. V takom prípade postupuje v súlade s odsekom 5. Autori takýchto pozmeňujúcich návrhov môžu navrhnúť spoločné hlasovanie, ak sa ich návrhy vzájomne dopĺňajú. 6.  Predseda môže zaradiť do spoločného hlasovania iné pozmeňujúce návrhy, ak sa vzájomne dopĺňajú, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov nepožiada, aby sa hlasovalo oddelene alebo po častiach. Autori pozmeňujúcich návrhov môžu takisto navrhnúť spoločné hlasovanie, ak sa ich návrhy vzájomne dopĺňajú. 7.  Predseda môže po prijatí alebo zamietnutí určitého pozmeňujúceho návrhu rozhodnúť, aby boli do spoločného hlasovania zaradené iné pozmeňujúce návrhy s podobným obsahom alebo podobnými cieľmi. Pred rozhodnutím môže predseda požiadať Parlament o súhlas. 7.  Predseda môže po prijatí alebo zamietnutí určitého pozmeňujúceho návrhu rozhodnúť, aby boli do spoločného hlasovania zaradené iné pozmeňujúce návrhy s podobným obsahom alebo podobnými cieľmi. Pred rozhodnutím môže predseda požiadať Parlament o súhlas. Takáto skupina pozmeňujúcich návrhov sa môže týkať rôznych častí pôvodného textu. Takáto skupina pozmeňujúcich návrhov sa môže týkať rôznych častí pôvodného textu. 8.  Ak rôzni autori podajú dva alebo viac rovnakých pozmeňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich ako o jednom návrhu. 8.  Ak rôzni autori podajú dva alebo viac rovnakých pozmeňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich ako o jednom návrhu. 8a.   O pozmeňujúcich návrhoch, pri ktorých bolo požiadané o hlasovanie podľa mien, sa hlasuje osobitne. Pozmeňujúci návrh 196 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 175 Článok 175 Článok 175 Posudzovanie pozmeňujúcich návrhov pléna vo výbore Filtrovanie pozmeňujúcich návrhov pléna vo výbore Ak bolo k správe predloženej na posúdenie v pléne podaných viac ako päťdesiat pozmeňujúcich návrhov a žiadostí o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, predseda môže po porade s predsedom gestorského výboru požiadať gestorský výbor, aby sa zišiel s cieľom posúdiť tieto pozmeňujúce návrhy alebo žiadosti. Pozmeňujúci návrh alebo žiadosť o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, ktoré v tomto štádiu nezískali hlasy aspoň jednej desatiny členov výboru, sa nepredložia na hlasovanie v pléne. Ak sa v súvislosti s textom, ktorý predložil výbor na posúdenie v pléne, podalo viac ako 50 pozmeňujúcich návrhov alebo žiadostí o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, predseda Parlamentu môže po porade s predsedom výboru požiadať tento výbor, aby sa zišiel a hlasoval o každom takomto pozmeňujúcom návrhu alebo každej takejto žiadosti. Pozmeňujúci návrh alebo žiadosť o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, ktoré v tomto štádiu nezískali hlasy aspoň jednej tretiny členov výboru, sa nepredložia na hlasovanie v pléne. Pozmeňujúci návrh 197 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 176 Článok 176 Článok 176 Hlasovanie po častiach Hlasovanie po častiach 1.  Ak text predložený na hlasovanie obsahuje dve alebo viac ustanovení alebo odkazov na dva alebo viac bodov alebo ak sa môže rozdeliť na dve alebo viac častí s odlišným významom a/alebo normatívnou hodnotou, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže požiadať, aby sa o texte hlasovalo po častiach. 1.  Ak text predložený na hlasovanie obsahuje dve alebo viac ustanovení alebo odkazov na dva alebo viac bodov alebo ak sa môže rozdeliť na dve alebo viac častí s odlišným významom a/alebo normatívnou hodnotou, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže požiadať, aby sa o texte hlasovalo po častiach. 2.  Žiadosť treba podať v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu. O žiadosti rozhodne predseda. 2.  Žiadosť sa musí podať najneskôr v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu. O žiadosti rozhodne predseda. Pozmeňujúce návrhy 198 a 347 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 178 Článok 178 Článok 178 Hlasovanie Hlasovanie 1.  V Parlamente sa obvykle hlasuje zdvihnutím ruky. 1.  V Parlamente sa obvykle hlasuje zdvihnutím ruky. Predseda však môže kedykoľvek rozhodnúť, že sa hlasovanie uskutoční použitím elektronického hlasovacieho zariadenia. 1a.   Predseda otvára a uzatvára hlasovanie. Po tom, ako predseda otvoril hlasovanie, nesmie až do vyhlásenia hlasovania za skončené vystúpiť nikto okrem neho. 1b.   Pri sčítaní hlasov, či bol návrh prijatý alebo zamietnutý, sa započítavajú iba hlasy odovzdané za a proti okrem prípadov, kde je v zmluvách stanovená špecifická väčšina. 2.  Ak Predseda rozhodne, že výsledok hlasovania je spochybniteľný, uskutoční sa nové hlasovanie s použitím elektronického zariadenia a ak je elektronické zariadenie nefunkčné, postavením a sadnutím. 2.  Ak Predseda rozhodne, že výsledok hlasovania zdvihnutím ruky je spochybniteľný, uskutoční sa nové hlasovanie s použitím elektronického zariadenia a ak je elektronické zariadenie nefunkčné, postavením a sadnutím. 2a.   Predseda určí a oznámi výsledok hlasovania. 3.  Výsledok hlasovania sa zaznamená. 3.  Výsledok hlasovania sa zaznamená. Pozmeňujúci návrh 199 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 179 Článok 179 Článok 179 Záverečné hlasovanie Záverečné hlasovanie Pri rozhodovaní na základe správy Parlament uskutoční každé jediné a/alebo záverečné hlasovanie podľa mien v súlade s článkom 180 odsek 2. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch sa uskutoční podľa mien iba na základe žiadosti predloženej v súlade s článkom 180. Pri rozhodovaní na základe správy Parlament uskutoční každé jediné a/alebo záverečné hlasovanie podľa mien v súlade s článkom 180 odsek 2. Ustanovenia článku 179 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 odsek 2 a v článku 9 odsek 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite. Ustanovenia článku 179 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 odsek 2 a v článku 9 odsek 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite. Pozmeňujúci návrh 200 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 179 a (nový) Článok 179a Rovnosť hlasov 1.   V prípade rovnosti hlasov podľa článku 171 ods. 1 písm. b) alebo d) sa text ako celok vráti späť výboru. To isté platí aj pri hlasovaní podľa článkov 3 a 9. 2.   V prípade rovnosti hlasov pri hlasovaní o texte predloženom na hlasovanie po častiach podľa článku 176 sa text považuje za prijatý. 3.   Bez toho, aby boli dotknuté články požadujúce kvalifikovanú väčšinu, sa vo všetkých ostatných prípadoch rovnosti hlasov text alebo návrh považuje za zamietnutý. Článok 179a ods. 3 sa vykladá tak, že rovnosť hlasov pri hlasovaní o návrhu odporúčania podľa článku 141 ods. 4 nevystupovať v prebiehajúcom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie neznamená prijatie odporúčania, podľa ktorého by Parlament mal v tomto konaní vystupovať. V takomto prípade sa má za to, že gestorský výbor nevydal žiadne odporúčanie. Predseda môže hlasovať, ale nemá rozhodujúci hlas. (Posledné dva pododseky sa vložia ako výklad.) Pozmeňujúci návrh 201 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 180 Článok 180 Článok 180 Hlasovanie podľa mien Hlasovanie podľa mien 1.  Okrem prípadov stanovených v článku 118 odsek 5, článku 119 odsek 5 a článku 179 sa hlasuje podľa mien, ak o to písomne požiada politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu. 1.  Okrem prípadov stanovených v týchto článkoch sa hlasuje podľa mien, ak o to písomne požiada politická skupina alebo najmenej 40 poslancov najneskôr v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu. Ustanovenia článku 180 odsek 1 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 odsek 2 a v článku 9 odsek 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite. Ustanovenia článku 180 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 ods. 2 a v článku 9 ods. 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite. 1a.   Každá politická skupina môže predložiť najviac sto žiadostí o hlasovanie podľa mien na jednu plenárnu schôdzu. 2.  Hlasovanie podľa mien sa vykonáva pomocou elektronického hlasovacieho zariadenia. Ak sa toto zariadenie nemôže z technických dôvodov použiť, hlasuje sa v abecednom poradí, začínajúc menom poslanca, ktorého určí žreb. Predseda hlasuje ako posledný. 2.  Hlasovanie podľa mien sa vykonáva pomocou elektronického hlasovacieho zariadenia. Ak sa toto zariadenie nemôže z technických dôvodov použiť, môže sa hlasovať v abecednom poradí, začínajúc menom poslanca, ktorého určí žreb. Predseda hlasuje ako posledný. Hlasovanie sa uskutoční ústne tak, že poslanec vysloví „Áno“, „Nie“ alebo „Zdržiavam sa“. Hlasovanie sa uskutoční ústne tak, že poslanec vysloví "Áno", " Nie" alebo " Zdržiavam sa". Pri sčítaní hlasov, či bol návrh prijatý alebo zamietnutý, sa započítavajú iba hlasy odovzdané za a proti. Predseda určí a oznámi výsledok hlasovania. Hlasovanie sa zaznamená v zápisnici z rokovania. Zoznam hlasujúcich je zostavený podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali. 2a.   Zoznam hlasujúcich je zostavený podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali. Pozmeňujúci návrh 202 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 180 a (nový) Článok 180a Tajné hlasovanie 1.   V prípade vymenovaní sa uskutoční tajné hlasovanie bez toho, aby tým bol dotknutý článok 15 ods. 1 a článok 204 ods. 2 druhý pododsek. Pri sčítavaní odovzdaných hlasov sa berú do úvahy iba volebné lístky s menami kandidátov, ktorí boli nominovaní. 2.   Tajné hlasovanie sa uskutoční aj vtedy, keď o to požiada najmenej pätina všetkých poslancov Parlamentu. Takáto žiadosť sa musí podať pred začiatkom hlasovania. 3.   Žiadosť o tajné hlasovanie má prednosť pred žiadosťou o hlasovanie podľa mien. 4.   Hlasy odovzdané v tajnom hlasovaní spočítajú dvaja až ôsmi poslanci, ktorých určí žreb, pokiaľ sa nehlasuje pomocou elektronického zariadenia. V prípade hlasovania podľa odseku 1 nesmú byť kandidáti zároveň overovateľmi. Mená poslancov, ktorí sa zúčastnili tajného hlasovania, sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania, na ktorom sa hlasovanie uskutočnilo. Pozmeňujúci návrh 203 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 181 Článok 181 Článok 181 Elektronické hlasovanie Používanie elektronického hlasovacieho zariadenia 1.  Predseda môže kedykoľvek rozhodnúť o tom, že sa hlasovanie podľa článkov 178, 180 a 182 uskutoční s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia. Ak sa elektronické hlasovacie zariadenie nedá použiť z technických dôvodov, hlasovanie sa uskutoční podľa článku 178, 180 odsek 2 alebo článku 182. Technické detaily použitia elektronického hlasovacieho zariadenia sa riadia pokynmi Predsedníctva. 1.  Technické detaily použitia elektronického hlasovacieho zariadenia sa riadia pokynmi Predsedníctva. 2.  Ak sa hlasuje s použitím elektronického zariadenia, zaznamená sa len číselný výsledok hlasovania. 2.  Ak sa hlasuje s použitím elektronického zariadenia a ak nejde o hlasovanie podľa mien, zaznamená sa len číselný výsledok hlasovania. Ak sa však na žiadosť v súlade s článkom 180 odsek 1 uskutočnilo hlasovanie podľa mien, hlasy sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania. Zoznam hlasujúcich je zostavený podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali. 3.   Hlasovanie podľa mien sa uskutoční v súlade s článkom 180 odsek 2, ak o to požiada väčšina prítomných poslancov. Zariadenie uvedené v odseku 1 sa môže použiť na zistenie väčšiny. 3a.   Predseda môže kedykoľvek rozhodnúť o tom, že sa hlasovanie uskutoční použitím elektronického hlasovacieho zariadenia, aby sa mohlo zistiť dosiahnutie prahovej hodnoty. Pozmeňujúci návrh 204 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 182 Článok 182 vypúšťa sa Tajné hlasovanie 1.   V prípade vymenovaní sa uskutoční tajné hlasovanie bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článkov 15 odsek 1, 199 odsek 1 a 204 odsek 2, druhý pododsek. Pri sčítavaní odovzdaných hlasov sa berú do úvahy iba volebné lístky s menami kandidátov. 2.   Tajné hlasovanie sa môže uskutočniť tiež v prípade, ak o to požiada najmenej pätina všetkých poslancov. Žiadosť treba podať pred začiatkom hlasovania. Ak najmenej pätina všetkých poslancov pred začiatkom hlasovania požiada o tajné hlasovanie, Parlament je povinný takéto hlasovanie uskutočniť. 3.   Žiadosť o tajné hlasovanie má prednosť pred žiadosťou o hlasovanie podľa mien. 4.   Hlasy odovzdané v tajnom hlasovaní spočítajú dvaja až ôsmi poslanci, ktorých určí žreb, pokiaľ sa nehlasuje pomocou elektronického zariadenia. V prípade hlasovania podľa odseku 1 nesmú byť kandidáti zároveň overovateľmi. Mená poslancov, ktorí sa zúčastnili tajného hlasovania, sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania, na ktorom sa hlasovanie uskutočnilo. Pozmeňujúci návrh 205 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 182 a (nový) Článok 182a Spory týkajúce sa hlasovania 1.   Procedurálne námietky týkajúce sa platnosti hlasovania môžu byť vznesené po tom, čo predseda vyhlásil hlasovanie za skončené. 2.   Po oznámení výsledku hlasovania so zdvihnutím ruky môže každý poslanec požiadať, aby bol tento výsledok overený s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia. 3.   Predseda rozhodne, či je oznámený výsledok hlasovania platný. Predsedovo rozhodnutie je konečné. Pozmeňujúci návrh 206 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 183 Článok 183 Článok 183 Vysvetlenia hlasovania Vysvetlenia hlasovania 1.  Po uzavretí všeobecnej rozpravy môže každý poslanec podať ústne vysvetlenie konečného hlasovania, ktoré nesmie trvať dlhšie ako minútu, alebo písomné vysvetlenie, ktoré nesmie byť dlhšie ako 200 slov, a ktoré sa zaznamená v doslovnom zápise z rokovania. 1.  Po skončení hlasovania môže každý poslanec podať ústne vysvetlenie jediného a/alebo konečného hlasovania o bode predloženom Parlamentu, ktoré nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu. Každý poslanec môže podať najviac tri ústne vysvetlenia hlasovania na plenárnej schôdzi. Každý poslanec môže podať písomné vysvetlenie takéhoto hlasovania, ktoré nesmie byť dlhšie ako 200 slov a ktoré sa zverejní na stránke poslanca na internetovej stránke Parlamentu. Každá politická skupina môže podať ústne vysvetlenie, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Každá politická skupina môže podať ústne vysvetlenie, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Po začatí vysvetlení hlasovania sa už neprijímajú žiadne ďalšie žiadosti o podanie vysvetlení hlasovaní. Po začatí vysvetlení hlasovania o prvom bode sa už neprijímajú žiadne ďalšie žiadosti o podanie vysvetlení hlasovaní. Vysvetlenia hlasovania sú prípustné o každej veci predloženej Parlamentu. Na účely tohto článku pojem " konečné hlasovanie” neznamená druh hlasovania, ale posledné hlasovanie o ktoromkoľvek bode. Vysvetlenia hlasovania sú prípustné v prípade jediného a/alebo konečného hlasovania o bode predloženom Parlamentu. Na účely tohto článku pojem „konečné hlasovanie“ neznamená druh hlasovania, ale posledné hlasovanie o ktoromkoľvek bode. 2.  Vysvetlenia hlasovania nie sú prípustné v prípade hlasovania o procedurálnych otázkach. 2.  Vysvetlenia hlasovania nie sú prípustné v prípade tajného hlasovania alebo hlasovania o procedurálnych otázkach. 3.  Ak boli návrh legislatívneho aktu alebo správa zaradené do programu Parlamentu podľa článku 150, poslanci môžu podať písomné vysvetlenia hlasovania v súlade s odsekom 1. 3.  Ak sa nejaký bod zaradil do programu Parlamentu bez pozmeňujúcich návrhov alebo bez rozpravy, poslanci môžu predkladať len písomné vysvetlenia hlasovania v súlade s odsekom 1. Vysvetlenia hlasovania podané ústne alebo písomne sa musia priamo vzťahovať na text, o ktorom sa hlasuje. Vysvetlenia hlasovania podané ústne alebo písomne sa musia priamo vzťahovať na bod predložený Parlamentu. Pozmeňujúci návrh 207 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 184 Článok 184 vypúšťa sa Spory o hlasovaní 1.  Predseda otvára a uzatvára hlasovanie. 2.  Po tom, ako predseda otvoril hlasovanie, nesmie nikto okrem neho vystúpiť až do skončenia hlasovania. 3.  Pripomienky týkajúce sa platnosti hlasovania môžu byť vznesené po tom, čo predseda vyhlásil hlasovanie za ukončené. 4.  Po oznámení výsledku hlasovania so zdvihnutím ruky môže každý poslanec požiadať, aby bol tento výsledok overený s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia. 5.  Predseda rozhodne, či je oznámený výsledok hlasovania platný. Predsedovo rozhodnutie je konečné. Pozmeňujúci návrh 208 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava VII – kapitola 6 – názov KAPITOLA 6 KAPITOLA 6 PROCEDURÁLNE NÁVRHY A NÁMIETKY PROCEDURÁLNE NÁMIETKY A PROCEDURÁLNE NÁVRHY Pozmeňujúci návrh 209 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 185 Článok 185 Článok 185 Procedurálne návrhy Procedurálne návrhy 1.  Procedurálne návrhy, ktoré sa týkajú: 1.  Procedurálne návrhy, ktoré sa týkajú: a)  neprípustnosti veci (článok 187), a)  neprípustnosti veci (článok 187), b)  vrátenia veci späť výboru (článok 188), b)  vrátenia veci späť výboru (článok 188), c)  uzavretia rozpravy (článok 189), c)  uzavretia rozpravy (článok 189), d)  odloženia rozpravy a hlasovania (článok 190), alebo d)  odloženia rozpravy a hlasovania (článok 190), alebo e)  prerušenia alebo skončenia rokovania (článok 191), e)  prerušenia alebo skončenia rokovania (článok 191), majú prednosť pred inými žiadosťami o udelenie slova. majú prednosť pred inými žiadosťami o udelenie slova. Okrem navrhovateľa sa k týmto návrhom môže vyjadriť len jeden rečník za návrh, jeden proti návrhu a predseda alebo spravodajca gestorského výboru. Okrem navrhovateľa sa k týmto návrhom môže vyjadriť len jeden rečník proti návrhu a predseda alebo spravodajca gestorského výboru. 2.  Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu. 2.  Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu. Pozmeňujúci návrh 210 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 186 Článok 186 Článok 184a Procedurálne námietky Procedurálne námietky 1.  Poslanec môže vystúpiť s cieľom upozorniť predsedu na akékoľvek nedodržanie rokovacieho poriadku Parlamentu. Na začiatku svojho vystúpenia poslanec uvedie, na ktorý článok sa odvoláva. 1.  Poslanec môže vystúpiť s cieľom upozorniť predsedu na akékoľvek nedodržanie rokovacieho poriadku Parlamentu. Na začiatku svojho vystúpenia poslanec uvedie, na ktorý článok sa odvoláva. 2.  Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou má prednosť pred ostatnými žiadosťami o udelenie slova. 2.  Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou má prednosť pred ostatnými žiadosťami o udelenie slova alebo o procedurálny návrh. 3.  Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu. 3.  Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu. 4.  O procedurálnych námietkach rozhoduje predseda okamžite v súlade s rokovacím poriadkom a svoje rozhodnutie oznámi ihneď po vznesení námietky. O rozhodnutí predsedu sa nehlasuje. 4.  O procedurálnych námietkach rozhoduje predseda okamžite v súlade s rokovacím poriadkom a svoje rozhodnutie oznámi ihneď po vznesení procedurálnej námietky. O rozhodnutí predsedu sa nehlasuje. 5.  Výnimočne môže predseda vyhlásiť, že svoje rozhodnutie oznámi neskôr, najneskôr však do 24 hodín od vznesenia procedurálnej námietky. Odklad rozhodnutia nemá za následok odloženie rozpravy. Predseda môže túto vec prideliť gestorskému výboru. 5.  Výnimočne môže predseda vyhlásiť, že svoje rozhodnutie oznámi neskôr, najneskôr však do 24 hodín od vznesenia procedurálnej námietky. Odklad rozhodnutia nemá za následok odloženie rozpravy. Predseda môže túto vec prideliť gestorskému výboru. Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou sa musí týkať práve prerokúvaného bodu programu. Predseda môže odložiť vystúpenie autora žiadosti o vystúpenie s procedurálnou námietkou, ktoré sa týka inej veci, na iný vhodný čas, napr. po skončení aktuálneho bodu programu rokovania alebo pred prerušením rokovania. Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou sa musí týkať práve prerokúvaného bodu programu. Predseda môže odložiť vystúpenie autora žiadosti o vystúpenie s procedurálnou námietkou, ktoré sa týka inej veci, na iný vhodný čas, napr. po skončení aktuálneho bodu programu rokovania alebo pred prerušením rokovania. (Tento článok v znení zmien sa presunie pred článok 185.) Pozmeňujúci návrh 211 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 187 Článok 187 Článok 187 Námietka neprípustnosti veci Námietka neprípustnosti veci 1.  Pri otvorení rozpravy o určitom bode programu možno vzniesť námietku neprípustnosti veci. O návrhu sa hlasuje ihneď. 1.  Pri otvorení rozpravy o určitom bode programu môže vzniesť námietku neprípustnosti politická skupina alebo 40 poslancov. O návrhu sa hlasuje ihneď. Úmysel vzniesť námietku neprípustnosti veci sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament. Úmysel vzniesť námietku neprípustnosti veci sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament. 2.  Ak sa návrh prijme, Parlament ihneď pristúpi k ďalšiemu bodu programu. 2.  Ak sa návrh prijme, Parlament ihneď pristúpi k ďalšiemu bodu programu. Pozmeňujúci návrh 212 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 188 Článok 188 Článok 188 Vrátenie veci výboru Vrátenie veci výboru 1.  O vrátenie veci výboru môže požiadať politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov v čase určenia programu alebo pred začiatkom rozpravy. 1.  O vrátenie veci výboru môže požiadať politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov v čase určenia programu alebo pred začiatkom rozpravy. Úmysel navrhnúť vrátenie veci výboru sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament. Úmysel navrhnúť vrátenie veci výboru sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament. 2.  O vrátenie veci výboru môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov požiadať tiež pred alebo počas hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď. 2.  O vrátenie veci výboru môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov požiadať tiež pred alebo počas hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď. 3.  Žiadosť o vrátenie veci výboru môže byť predložená v každom z týchto štádií postupu iba raz. 3.  Žiadosť o vrátenie veci výboru môže byť predložená v každom z týchto štádií postupu iba raz. 4.  Žiadosť o vrátenie veci výboru má za následok prerušenie rozpravy o danej veci. 4.  Žiadosť o vrátenie veci výboru má za následok prerušenie posudzovania danej veci. 5.  Parlament môže určiť lehotu, v ktorej má výbor oznámiť svoje závery. 5.  Parlament môže určiť lehotu, v ktorej má výbor oznámiť svoje závery. Pozmeňujúci návrh 213 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 190 Článok 190 Článok 190 Odloženie rozpravy a hlasovania Odloženie rozpravy alebo hlasovania 1.  Na začiatku rozpravy o bode programu môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov navrhnúť odloženie rozpravy na určitý termín. O návrhu sa hlasuje ihneď. 1.  Na začiatku rozpravy o bode programu môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov navrhnúť odloženie rozpravy na určitý termín. O návrhu sa hlasuje ihneď. Úmysel navrhnúť odloženie rozpravy sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament. Úmysel navrhnúť odloženie rozpravy sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament. 2.  Ak sa návrh prijme, Parlament pristúpi k ďalšiemu bodu programu. Odložená rozprava sa koná v určenom termíne. 2.  Ak sa návrh prijme, Parlament pristúpi k ďalšiemu bodu programu. Odložená rozprava sa koná v určenom termíne. 3.  Ak sa návrh zamietne, nemožno ho opätovne predložiť na tej istej schôdzi. 3.  Ak sa návrh zamietne, nemožno ho opätovne predložiť na tej istej schôdzi. 4.  Pred alebo počas hlasovania môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov navrhnúť odloženie hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď. 4.  Pred alebo počas hlasovania môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov navrhnúť odloženie hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď. V každom rozhodnutí Parlamentu o odložení rozpravy na neskoršiu schôdzu sa uvedie schôdza, na ktorej sa rozprava zaradí do programu, s tým, že program schôdze sa zostaví podľa článkov 149 a 152. Pozmeňujúci návrh 214 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 191 Článok 191 Článok 191 Prerušenie alebo skončenie rokovania Prerušenie alebo skončenie rokovania Rokovanie možno prerušiť alebo skončiť počas rozpravy alebo hlasovania, ak o tom rozhodne Parlament na návrh predsedu alebo na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov. O návrhu alebo žiadosti sa hlasuje ihneď. Rokovanie možno prerušiť alebo skončiť počas rozpravy alebo hlasovania, ak o tom rozhodne Parlament na návrh predsedu alebo na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov. O návrhu alebo žiadosti sa hlasuje ihneď. V prípade predloženia žiadosti o prerušenie alebo skončenie rokovania sa má hlasovanie o tejto žiadosti začať bez zbytočného odkladu. Mali by sa využiť obvyklé prostriedky na oznamovanie hlasovania v pléne a v súlade so zavedenou praxou by sa mal poslancom poskytnúť dostatočný čas na premiestnenie sa do rokovacej sály. V prípade predloženia žiadosti o prerušenie alebo skončenie rokovania sa má hlasovanie o tejto žiadosti začať bez zbytočného odkladu. Mali by sa využiť obvyklé prostriedky na oznamovanie hlasovania v pléne a v súlade so zavedenou praxou by sa mal poslancom poskytnúť dostatočný čas na premiestnenie sa do rokovacej sály. Analogicky s článkom 152 odsek 2 druhým pododsekom nemožno v prípade zamietnutia takejto žiadosti opätovne predložiť v ten istý deň podobnú žiadosť. V súlade s výkladom článku 22 odsek 1 má predseda právo zamedziť nadmernému predkladaniu žiadostí podľa tohto článku Analogicky s článkom 149a ods. 2 druhým pododsekom nemožno v prípade zamietnutia takejto žiadosti opätovne predložiť v ten istý deň podobnú žiadosť. V súlade s výkladom článku 164a má predseda právo zamedziť nadmernému predkladaniu žiadostí podľa tohto článku Pozmeňujúci návrh 215 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 192 Článok 192 Článok 192 Zápisnica Zápisnica 1.  Z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica, v ktorej sa uvedie presný priebeh rokovania a rozhodnutia Parlamentu a mená rečníkov a ktorá sa doručí najneskôr polhodinu pred začiatkom popoludňajšej časti nasledujúceho rokovania. 1.  Z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica, obsahujúca presný priebeh rokovania, mená rečníkov a rozhodnutia Parlamentu spolu s výsledkami hlasovania o každom pozmeňujúcom návrhu, ktorá sa zverejní najneskôr polhodinu pred začiatkom popoludňajšej časti nasledujúceho rokovania. V rámci legi slatívneho postupu sa každý pozmeňujúci návrh prijatý Parlamentom považuje za rozhodnutie v zmysle tohto ustanovenia, a to aj vtedy, ak je predmetný návrh Komisie alebo pozícia Rady nakoniec zamietnutá podľa článku 60 odsek 1 alebo článku 68 odsek 3. 1a.   Zoznam dokumentov, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa zverejní v zápisnici. 2.  Na začiatku popoludňajšej časti každého rokovania predseda predloží Parlamentu na schválenie zápisnicu z predchádzajúceho rokovania. 2.  Na začiatku popoludňajšej časti každého rokovania predseda predloží Parlamentu na schválenie zápisnicu z predchádzajúceho rokovania. 3.  Ak sú proti zápisnici vznesené námietky, Parlament v prípade potreby rozhodne o posúdení požadovaných zmien. Vystúpenie poslanca k téme môže trvať najviac jednu minútu. 3.  Ak sa proti zápisnici vznesú námietky, Parlament v prípade potreby rozhodne o tom, či by sa požadované zmeny mali zohľadniť. Vystúpenie poslanca k téme môže trvať najviac jednu minútu. 4.  Zápisnicu podpisuje predseda a generálny tajomník. Zápisnica sa uloží do archívov Parlamentu a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie. 4.  Zápisnicu podpisuje predseda a generálny tajomník. Zápisnica sa uloží do archívov Parlamentu a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie. Pozmeňujúci návrh 216 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 194 Článok 194 Článok 194 Doslovný zápis Doslovný zápis 1.  Z každého rokovania sa vyhotovuje doslovný zápis ako viacjazyčný dokument, v ktorom sa všetky ústne príspevky uvádzajú v ich pôvodnom jazyku. 1.  Z každého rokovania sa vyhotovuje doslovný zápis ako viacjazyčný dokument, v ktorom sa všetky ústne príspevky uvádzajú v pôvodnom úradnom jazyku. 1a.   Predseda môže bez toho, aby boli dotknuté jeho ostatné disciplinárne právomoci, nariadiť, aby boli z doslovných zápisov vynechané vystúpenia tých poslancov, ktorým neudelil slovo alebo ktorí hovorili aj po uplynutí vymedzeného rečníckeho času. 2.  Rečníci môžu vykonať opravy zápisu svojich ústnych príspevkov do piatich pracovných dní. Opravy sa zašlú v uvedenej lehote sekretariátu. 2.  Rečníci môžu vykonať opravy zápisu svojich ústnych príspevkov do piatich pracovných dní. Opravy sa zašlú v uvedenej lehote sekretariátu. 3.  Viacjazyčný doslovný zápis sa uverejní ako príloha Úradného vestníka Európskej únie a uchová v archíve Parlamentu. 3.  Viacjazyčný doslovný zápis sa uverejní ako príloha Úradného vestníka Európskej únie a uchová v archíve Parlamentu. 4.  Preklad časti doslovného zápisu do ktoréhokoľvek úradného jazyka sa uskutoční na žiadosť poslanca. Preklad sa v prípade potreby zabezpečí v krátkej lehote. 4.  Preklad časti doslovného zápisu do ktoréhokoľvek úradného jazyka sa uskutoční na žiadosť poslanca. Preklad sa v prípade potreby zabezpečí v krátkej lehote. Pozmeňujúci návrh 217 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 195 Článok 195 Článok 195 Audiovizuálny záznam rokovania Audiovizuálny záznam rokovania 1.  Rokovania Parlamentu v jazykoch, v ktorých prebiehajú, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín, sa vysielajú na jeho internetovej stránke v reálnom čase. 1.  Rokovania Parlamentu v jazykoch, v ktorých prebiehajú, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín, sa vysielajú na jeho internetovej stránke v reálnom čase. 2.  Hneď po skončení rokovania sa pripraví indexovaný audiovizuálny záznam rokovania v jazykoch, v ktorých bolo vedené, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín a sprístupní sa na internetovej stránke Parlamentu počas prebiehajúceho a nasledujúceho volebného obdobia, po skončení ktorého sa uchovajú v archíve Parlamentu. Tento audiovizuálny záznam je odkazom prepojený s viacjazyčnými doslovnými zápismi rokovaní, hneď ako sú dostupné. 2.  Hneď po skončení rokovania sa pripraví indexovaný audiovizuálny záznam rokovania v jazykoch, v ktorých bolo vedené, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín a sprístupní sa na internetovej stránke Parlamentu do konca volebného obdobia a v nasledujúcom volebnom období, po skončení ktorého sa uchovajú v archíve Parlamentu. Tento audiovizuálny záznam je odkazom prepojený s viacjazyčnými doslovnými zápismi rokovaní, hneď ako sú dostupné. Pozmeňujúci návrh 218 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava VIII – kapitola 1 – názov VÝBORY - ZLOŽENIE A PÔSOBNOSŤ VÝBORY Pozmeňujúci návrh 219 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 196 Článok 196 Článok 196 Zriaďovanie stálych výborov Zriaďovanie stálych výborov Parlament na návrh Konferencie predsedov zriaďuje stále výbory, ktorých pôsobnosť je vymedzená v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku22. Ich členov zvolí novozvolený Parlament na svojej prvej schôdzi a potom opätovne po dva a pol roku. Parlament na návrh Konferencie predsedov zriaďuje stále výbory. Ich pôsobnosť je vymedzená v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku22, ktorý sa prijíma väčšinou odovzdaných hlasov. Ich členov vymenúva novozvolený Parlament na prvej plenárnej schôdzi a potom znova po dva a pol roku. Pôsobnosť stálych výborov môže byť vymedzená v inom čase než pri zriadení výboru. Úlohy stálych výborov sa môžu vymedziť v inom čase než pri zriadení výboru. __________________ __________________ 22 Pozri prílohu VI. 22 Pozri prílohu VI. Pozmeňujúci návrh 220 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 197 Článok 197 Článok 197 Zriaďovanie osobitných výborov Osobitné výbory Na návrh Konferencie predsedov môže Parlament kedykoľvek zriadiť osobitné výbory, ktorých pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie vymedzí súčasne s prijatím rozhodnutia o ich zriadení; ich funkčné obdobie nemôže byť dlhšie ako dvanásť mesiacov, okrem prípadu, ak Parlament ich funkčné obdobie na jeho konci predĺži. 1.   Na návrh Konferencie predsedov môže Parlament kedykoľvek zriadiť osobitné výbory, ktorých pôsobnosť, počet členov a funkčné obdobie vymedzí súčasne s prijatím rozhodnutia o ich zriadení. Keďže sa pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie osobitných výborov vymedzujú pri ich zriadení, Parlament nemôže dodatočne rozhodnúť o zúžení alebo rozšírení ich pôsobnosti. 1a.   Funkčné obdobie osobitných výborov nemôže trvať dlhšie než 12 mesiacov okrem prípadu, keď Parlament toto funkčné obdobie pred jeho uplynutím predĺži. Ak Parlament v rozhodnutí o zriadení osobitného výboru nestanoví inak, jeho funkčné obdobie začne plynúť od dátumu ustanovujúcej schôdze. 1b.   Osobitné výbory nemôžu poskytovať stanoviská iným výborom. Pozmeňujúce návrhy 221 a 307 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 198 Článok 198 Článok 198 Vyšetrovacie výbory Vyšetrovacie výbory 1.  Parlament môže na žiadosť štvrtiny všetkých poslancov zriadiť vyšetrovací výbor, aby vyšetril prípady možného porušenia práva Únie alebo prípady nesprávneho úradného postupu zo strany orgánu alebo inštitúcie Európskej únie, orgánu verejnej správy členského štátu alebo osôb splnomocnených právom Únie na jeho vykonávanie. 1.  V súlade s článkom 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, Parlament môže na žiadosť štvrtiny všetkých poslancov zriadiť vyšetrovací výbor, aby vyšetril prípady možného porušenia predpisov alebo nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie zo strany orgánu alebo inštitúcie Európskej únie, orgánu verejnej správy členského štátu alebo osôb splnomocnených právom Únie na jeho vykonávanie. Rozhodnutie o zriadení vyšetrovacieho výboru sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do jedného mesiaca. Parlament okrem toho prijme všetky potrebné opatrenia, aby s týmto rozhodnutím bola verejnosť čo najlepšie oboznámená. K predmetu vyšetrovania vymedzenému štvrtinou všetkých poslancov Parlamentu a k lehote stanovenej v odseku 10 nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy. 1a.   Rozhodnutie o zriadení vyšetrovacieho výboru sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do jedného mesiaca od jeho prijatia. 2.  Spôsob práce vyšetrovacieho výboru sa riadi ustanoveniami rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú výborov, ak nie je ustanovené inak v tomto článku a v rozhodnutí Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktoré tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku23. 2.  Spôsob práce vyšetrovacieho výboru sa riadi ustanoveniami rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú výborov, ak nie je ustanovené inak v tomto článku a v rozhodnutí 95/167/ES, Euratom, ESUO. 3.  V žiadosti o zriadenie vyšetrovacieho výboru sa musí presne uviesť predmet vyšetrovania a zahrnúť podrobné odôvodnenie vyšetrovania. Parlament na návrh Konferencie predsedov rozhodne o zriadení výboru, a ak sa tak rozhodne, určí zloženie výboru v súlade s článkom 199. 3.  V žiadosti o zriadenie vyšetrovacieho výboru sa musí presne uviesť predmet vyšetrovania a zahrnúť podrobné odôvodnenie vyšetrovania. Parlament na návrh Konferencie predsedov rozhodne o tom, či výbor zriadiť, a ak sa tak rozhodne, určí aj počet jeho členov. 4.   Vyšetrovací výbor ukončí svoju činnosť predložením správy v lehote najviac dvanástich mesiacov. Parlament môže dvakrát rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty o tri mesiace. Vo vyšetrovacom výbore môžu hlasovať len jeho riadni členovia alebo v ich neprítomnosti stáli náhradníci. 4a.   Vyšetrovacie výbory nie sú oprávnené poskytovať stanoviská iným výborom. 4b.   V každom štádiu konania môžu vo vyšetrovacom výbore hlasovať len jeho riadni členovia alebo v ich neprítomnosti náhradníci. 5.  Vyšetrovací výbor si zvolí predsedu, dvoch podpredsedov a menuje jedného alebo viacerých spravodajcov. Výbor tiež môže poveriť zodpovednosťou, povinnosťami alebo osobitnými úlohami svojich členov, ktorí sú následne povinní podať výboru podrobnú správu o svojej činnosti. 5.  Vyšetrovací výbor si zvolí predsedu a podpredsedov a menuje jedného alebo viacerých spravodajcov. Výbor tiež môže poveriť zodpovednosťou, povinnosťami alebo osobitnými úlohami svojich členov, ktorí sú následne povinní podať výboru podrobnú správu o svojej činnosti. V období medzi dvoma schôdzami vykonáva v naliehavých alebo potrebných prípadoch pôsobnosť výboru predsedníctvo výboru, s výhradou ich schválenia na nasledujúcej schôdzi. 5a.   V období medzi dvoma schôdzami vykonávajú v naliehavých alebo potrebných prípadoch pôsobnosť výboru koordinátori výboru, s výhradou ich schválenia na nasledujúcej schôdzi. 6.   Ak sa vyšetrovací výbor domnieva, že bolo porušené niektoré z jeho práv, navrhne predsedovi Parlamentu, aby prijal potrebné opatrenia. 7.  Vyšetrovací vybor sa môže obrátiť na orgány alebo osoby uvedené v článku 3 rozhodnutia uvedeného v odseku 2, aby ich vypočul alebo získal dokumenty. Cestovné náklady a náklady na ubytovanie členov a úradníkov orgánov a inštitúcií Únie znášajú orgány a inštitúcie Únie. Cestovné náklady a náklady na ubytovanie iných osôb, ktoré vypovedajú pred vyšetrovacím výborom uhrádza Parlament v súlade s článkami, ktoré upravujú výsluch znalcov. Každá osoba predvolaná svedčiť pred vyšetrovacím výborom si môže nárokovať práva, ktoré by jej prislúchali ako svedkovi pred orgánom v krajine jej pôvodu. O týchto právach musí byť informovaná pred tým, ako podá výboru svedectvo. Pokiaľ ide o používanie jazykov, na vyšetrovací výbor sa vzťahujú ustanovenia článku 158. Predsedníctvo výboru však: 7.  Pokiaľ ide o používanie jazykov, na vyšetrovací výbor sa vzťahujú ustanovenia článku 158. Predsedníctvo výboru však: —  môže obmedziť tlmočenie do úradných jazykov osôb zúčastnených na rokovaniach, ak to považuje za potrebné z dôvodu ich dôvernej povahy, —  môže obmedziť tlmočenie do úradných jazykov osôb zúčastnených na rokovaniach, ak to považuje za potrebné z dôvodu ich dôvernej povahy, —  rozhodne o preklade získaných dokumentov spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne a rýchle rokovania výboru a zachovanie ich dôvernej alebo tajnej povahy. —  rozhodne o preklade získaných dokumentov spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne a rýchle rokovania výboru a zachovanie ich dôvernej alebo tajnej povahy. 8.   Predseda vyšetrovacieho výboru spolu s Predsedníctvom zabezpečí zachovanie tajnej alebo dôvernej povahy rokovaní a v tomto zmysle informuje členov výboru. Predseda tiež výslovne poukáže na ustanovenia článku 2 odsek 2 uvedeného rozhodnutia. Časť A prílohy VII sa použije rovnako. 9.   Doručené tajné alebo dôverné dokumenty sa preskúmajú s využitím technických opatrení, aby sa zabezpečilo, že k nim majú osobný prístup len členovia zodpovední za daný prípad. Títo členovia sa v súlade s týmto článkom slávnostne zaviažu, že neumožnia žiadnej inej osobe prístup k tajným alebo dôverným informáciám, a že tieto informácie použijú výlučne na prípravu správy vyšetrovacieho výboru. Schôdze sa konajú v miestnostiach zabezpečených proti odpočúvaniu neoprávnenými osobami. 9a.   Keď údajné porušenia predpisov alebo nesprávny úradný postup pri vykonávaní práva Únie naznačia, že by subjekt alebo orgán členského štátu mohol niesť zodpovednosť, vyšetrovací výbor môže požiadať parlament príslušného členského štátu o spoluprácu pri vyšetrovaní. 10.  Po skončení práce predloží vyšetrovací výbor Parlamentu správu o výsledkoch svojej činnosti, ktorá v prípade splnenia podmienok podľa článku 56 obsahuje menšinové stanoviská. Správa sa uverejní. 10.  Vyšetrovací výbor uzatvára činnosť tým, že do 12 mesiacov od ustanovujúcej schôdze predstaví Parlamentu správu o výsledkoch svojej činnosti. Parlament môže dvakrát rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty o tri mesiace. Správa môže podľa potreby obsahovať menšinové stanoviská v súlade s podmienkami stanovenými v článku 56. Správa sa uverejní. O správe sa na žiadosť vyšetrovacieho výboru koná v Parlamente rozprava, a to na schôdzi nasledujúcej po jej predložení. O správe sa na žiadosť vyšetrovacieho výboru koná v Parlamente rozprava, a to na schôdzi nasledujúcej po jej predložení. Výbor tiež môže predložiť Parlamentu návrh odporúčania pre orgány alebo inštitúcie Európskej únie alebo členských štátov. 10a.   Výbor tiež môže predložiť Parlamentu návrh odporúčania pre orgány alebo inštitúcie Európskej únie alebo členských štátov. 11.  Predseda Parlamentu poverí výbor príslušný podľa prílohy VI, aby dohliadal na prijatie opatrení vyplývajúcich z výsledkov práce vyšetrovacieho výboru a prípadne, aby podal správu. Predseda Parlamentu podnikne všetky ďalšie kroky potrebné na uvedenie záverov vyšetrovania do praxe. 11.  Predseda Parlamentu poverí výbor príslušný podľa prílohy VI, aby dohliadal na prijatie opatrení vyplývajúcich z výsledkov práce vyšetrovacieho výboru a prípadne, aby podal správu. Predseda Parlamentu podnikne všetky ďalšie kroky potrebné na uvedenie záverov vyšetrovania do praxe. Pozmeňujúce návrhy sú prípustné iba k návrhu Konferencie predsedov, ktorý sa týka zloženia vyšetrovacieho výboru (odsek 3), v súlade s článkom 199 odsek 2. K predmetu vyšetrovania vymedzenému štvrtinou všetkých poslancov Parlamentu (odsek 3) a k lehote určenej v odseku 4 pozmeňujúce návrhy nie sú prípustné. __________________ 23Pozri prílohu VIII. (Odsek 1 druhý pododsek sa vloží ako výklad.) Pozmeňujúci návrh 222 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 199 Článok 199 Článok 199 Zloženie výborov Zloženie výborov 1.  Členovia výborov a vyšetrovacích výborov sú volení po predložení zoznamov kandidátov politickými skupinami a nezaradenými poslancami. Konferencia predsedov predkladá návrhy Parlamentu. Zloženie výborov má podľa možností zodpovedať zloženiu Parlamentu. 1.  Členov výborov, osobitných výborov a vyšetrovacích výborov vymenúvajú politické skupiny a nezaradení poslanci. Konferencia predsedov určí termín, do ktorého politické skupiny a nezaradení poslanci oznámia svoje nominácie predsedovi, ktorý ich potom oznámi Parlamentu. Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si členstvo v parlamentných výboroch až do konca svojho dva a pol ročného funkčného obdobia. Ak by sa však zmenou politickej skupiny narušilo primerané zastúpenie politických názorov vo výbore, Konferencia predsedov v súlade s postupom podľa odseku 1, veta druhá, predloží nové návrhy na zloženie tohto výboru, pričom osobné práva poslanca zostávajú nedotknuté. Proporcionalita rozdelenia miest vo výbore medzi politickými skupinami sa nesmie odchýliť od najbližšieho zodpovedajúceho celého čísla. Ak sa skupina rozhodne nezaujať miesta, ktoré jej vo výbore prináležia, tieto miesta ostanú neobsadené a veľkosť výboru sa zmenší o príslušný počet. Výmena miest medzi politickými skupinami nie je povolená. 1a.   Zloženie výborov musí podľa možností zodpovedať zloženiu Parlamentu. Rozdelenie miest vo výbore medzi politickými skupinami musí zodpovedať buď vyššiemu alebo nižšiemu najbližšiemu celému číslu od čísla pomerného výpočtu. Ak sa politické skupiny nedohodli na ich pomernej váhe v rámci jedného alebo viacerých osobitných výborov, rozhodne Konferencia predsedov. 1b.   Ak politická skupina rozhodne o neobsadení miest vo výbore alebo nevymenuje svojich členov v lehote, ktorú stanovila Konferencia predsedov, tieto miesta zostávajú neobsadené. Výmena miest medzi politickými skupinami nie je povolená. 1c.   Keď poslanec zmení politickú skupinu, čo spôsobuje narušenie pomerného rozdelenia miest vo výbore podľa odseku 1a, a politické skupiny sa nedohodnú na zabezpečení súladu so zásadami stanovenými v uvedenom odseku, Konferencia predsedov prijme nevyhnutné rozhodnutia. 1d.   Politické skupiny a nezávislí poslanci informujú o rozhodnutiach o všetkých zmenách vo vymenúvaní predsedu, ktorý ich oznámi Parlamentu najneskôr na začiatku nasledujúceho rokovania. Tieto rozhodnutia nadobúdajú účinnosť odo dňa oznámenia. 1e.   Politické skupiny a nezaradení poslanci môžu pre každý výbor vymenovať náhradníkov v takom počte, ktorý neprekročí počet riadnych členov, na ktorých vymenovanie do výboru má politická skupina alebo nezaradený poslanec nárok. Informujú o tom predsedu. Títo náhradníci sa môžu zúčastňovať na schôdzach výboru a vystupovať na nich a v prípade neúčasti riadneho člena hlasovať. 1f.   V prípade neprítomnosti riadneho člena a ak neboli vymenovaní náhradníci alebo sú neprítomní, riadny člen sa môže nechať zastúpiť na schôdzach výboru iným poslancom svojej politickej skupiny alebo iným nezaradeným poslancom, ak ide o nezaradeného poslanca, pričom tento náhradník je oprávnený hlasovať. Predseda výboru je informovaný najneskôr pred začiatkom hlasovania. Oznámenie vopred podľa poslednej vety odseku 1f sa musí urobiť pred skončením rozpravy alebo pred začiatkom hlasovania o bode alebo bodoch, pri ktorých sa poslanec nechal zastúpiť. 2.   Pozmeňujúce návrhy k návrhom Konferencie predsedov sú prípustné, iba ak ich predložilo najmenej štyridsať poslancov. O týchto pozmeňujúcich návrhoch Parlament hlasuje v tajnom hlasovaní. 3.   Zvolení poslanci sú uvedení v návrhoch Konferencie predsedov, prípadne v návrhoch podľa odseku 2. 4.   Ak politická skupina nepredloží zoznam kandidátov na členov vyšetrovacieho výboru podľa odseku 1 v lehote určenej Konferenciou predsedov, Konferencia predsedov predloží Parlamentu len tie návrhy, ktoré jej boli oznámené v stanovenej lehote. 5.   Konferencia predsedov môže prechodne rozhodnúť o obsadení prázdneho miesta vo výbore so súhlasom osôb, ktoré majú byť vymenované a s prihliadnutím na ustanovenie odseku 1. 6.   Každá takáto zmena sa predloží Parlamentu na schválenie na nasledujúcom rokovaní. Podľa tohto článku: –   postavenie riadneho člena alebo náhradníka vo výbore závisí výlučne od členstva v danej politickej skupine; –   ak sa zmení počet riadnych členov politickej skupiny vo výbore, zmení sa podľa toho aj najväčší možný počet stálych náhradníkov, ktorých táto skupina môže vymenovať do výboru; –   ak poslanec zmení politickú skupinu, nemôže si ponechať postavenie riadneho člena alebo náhradníka vo výbore, ktoré mal ako člen pôvodnej skupiny; –   člen výboru nemôže byť za žiadnych okolností náhradníkom kolegu, ktorý patrí do inej politickej skupiny. (Posledné dva neočíslované odseky článku sa vložia ako výklad.) Pozmeňujúci návrh 223 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 200 Článok 200 vypúšťa sa Náhradníci 1.   Politické skupiny a nezaradení poslanci môžu pre každý výbor vymenovať stálych náhradníkov v rovnakom počte ako je počet riadnych členov za ich skupinu. O vymenovaní stálych náhradníkov informujú predsedu. Stáli náhradníci sú oprávnení zúčastňovať sa na schôdzach výboru a vystupovať na nich a v prípade neúčasti riadneho člena hlasovať. V prípade uvoľnenia miesta riadneho člena výboru je stály náhradník z rovnakej politickej skupiny oprávnený zúčastniť sa na hlasovaní namiesto riadneho člena, avšak len do rozhodnutia o prechodnom náhradníkovi riadneho člena podľa článku 199 odsek 5, alebo ak nedôjde k prechodnému nahradeniu, do vymenovania nového riadneho člena. Toto oprávnenie vychádza z rozhodnutia Parlamentu o počte členov výboru a jeho cieľom je zaručiť, aby sa na hlasovaní zúčastňoval rovnaký počet členov príslušnej politickej skupiny ako predtým, než došlo k uvoľneniu miesta. 2.   V prípade neprítomnosti riadneho člena a ak neboli vymenovaní stáli náhradníci alebo sú neprítomní, riadny člen sa môže nechať zastúpiť na schôdzach výboru iným členom svojej politickej skupiny, pričom tento náhradník je oprávnený hlasovať. Meno náhradníka sa oznámi predsedovi výboru pred začiatkom hlasovania. Odsek 2 sa primerane vzťahuje aj na nezaradených poslancov. Oznámenie podľa poslednej vety odseku 2 sa musí urobiť pred skončením rozpravy alebo pred začiatkom hlasovania o bode alebo bodoch, pri ktorých sa poslanec nechal zastúpiť. * * * V tomto článku sú obsiahnuté a jasne vymedzené dve základné myšlienky: –   politická skupina nemôže mať vo výbore väčší počet stálych náhradníkov ako riadnych členov; –   iba politické skupiny sú oprávnené vymenovať stálych náhradníkov, pod jedinou podmienkou, že o tom informujú predsedu. Z toho vyplýva, že: –   postavenie stáleho náhradníka závisí výlučne od členstva v príslušnej politickej skupine; –   ak sa zmení počet riadnych členov politickej skupiny vo výbore, zmení sa podľa toho tiež najväčší možný počet stálych náhradníkov, ktorý táto skupina môže vymenovať do výboru; –   ak poslanec zmení politickú skupinu, nemôže si ponechať postavenie stáleho náhradníka, ktorý mal ako člen pôvodnej skupiny; –   člen výboru nemôže byť za žiadnych okolností náhradníkom kolegu, ktorý patrí do inej politickej skupiny. Pozmeňujúci návrh 224 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 201 Článok 201 Článok 201 Pôsobnosť výborov Pôsobnosť výborov 1.  Stále výbory prerokúvajú veci, ktoré im pridelí Parlament alebo počas prerušenia zasadania predseda v mene Konferencie predsedov. Povinnosti osobitných výborov a vyšetrovacích výborov sú vymedzené pri ich zriadení; tieto výbory nemôžu poskytovať stanoviská iným výborom. 1.  Stále výbory prerokúvajú veci, ktoré im pridelí Parlament alebo počas prerušenia zasadania predseda v mene Konferencie predsedov. (Pozri výklad k článku 197.) 2.   Ak stály výbor vyhlási, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak vznikne kompetenčný spor medzi dvomi alebo viacerými stálymi výbormi, spor sa predloží Konferencii predsedov do štyroch pracovných týždňov od oznámenia o pridelení veci výboru v pléne. Konferencia predsedov rozhodne do šiestich týždňov na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo, pokiaľ takéto odporúčanie nebolo vydané, na základe odporúčania predsedu Konferencie predsedov výborov. Ak Konferencia predsedov neprijme rozhodnutie v tejto lehote, odporúčanie sa považuje za schválené. Predsedovia výborov môžu s predsedami iných výborov uzavrieť dohody týkajúce sa pridelenia bodu určitému výboru, ktoré v prípade potreby podliehajú schváleniu postupom pridružených výborov podľa článku 54. 3.  Ak vec patrí do pôsobnosti dvoch alebo viacerých stálych výborov, jeden z nich sa určí ako gestorský výbor a ostatné budú požiadané o stanovisko. 3.  Ak vec patrí do pôsobnosti dvoch alebo viacerých stálych výborov, jeden z nich sa určí ako gestorský výbor a ostatné budú požiadané o stanovisko. Vec sa však nepridelí súčasne viac ako trom výborom, s výnimkou prípadu, keď sa zo závažných dôvodov rozhodne o nepoužití tohto článku za podmienok v odseku 1. Vec sa však nepridelí súčasne viac ako trom výborom s výnimkou prípadu, keď sa rozhodne o nepoužití tohto článku za podmienok v odseku 1. 4.  Dva alebo viac výborov alebo podvýborov môže spoločne posúdiť vec, ktorá patrí do ich pôsobnosti, ale nemôžu prijať rozhodnutie. 4.  Dva alebo viac výborov alebo podvýborov môže spoločne posúdiť vec, ktorá patrí do ich pôsobnosti, ale nemôžu prijať rozhodnutie spoločne okrem prípadov, keď sa uzplatní článok 55. 5.  Každý výbor môže so súhlasom Predsedníctva Parlamentu poveriť jedného alebo viacerých svojich členov úlohou vypracovať štúdiu alebo podniknúť služobnú cestu za účelom zistenia potrebných skutočností. 5.  Každý výbor môže so súhlasom príslušných orgánov Parlamentu poveriť jedného alebo viacerých svojich členov úlohou vypracovať štúdiu alebo podniknúť služobnú cestu za účelom zistenia potrebných skutočností. Pozmeňujúci návrh 225 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 201 a (nový) Článok 201a Otázky pôsobnosti 1.   Ak stály výbor vyhlási, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak vznikne kompetenčný spor medzi dvomi alebo viacerými stálymi výbormi, spor sa predloží Konferencii predsedov výborov do štyroch týždňov od oznámenia o pridelení veci výboru v Parlamente. 2.   Konferencia predsedov rozhodne do šiestich týždňov po predložení otázky na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo, ak toto odporúčanie nie je k dispozícii, na základe odporúčania predsedu Konferencie predsedov výborov. Ak Konferencia predsedov neprijme rozhodnutie v uvedenej lehote, odporúčanie sa považuje za schválené. 3.   Predsedovia výborov môžu s predsedami iných výborov uzavrieť dohody týkajúce sa pridelenia bodu určitému výboru, ktoré v prípade potreby podliehajú schváleniu postupom pridružených výborov podľa článku 54. Pozmeňujúci návrh 226 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 202 Článok 202 vypúšťa sa Výbor s pôsobnosťou pre preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca Spomedzi výborov zriadených v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku je v pôsobnosti jedného výboru preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca a príprava rozhodnutí o námietkach týkajúcich sa platnosti volieb. Pozmeňujúci návrh 227 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 203 Článok 203 Článok 203 Podvýbory Podvýbory 1.  Na základe predchádzajúceho súhlasu Konferencie predsedov môže stály alebo osobitný výbor v záujme svojej činnosti zriadiť jeden alebo viac podvýborov a zároveň určiť ich zloženie v súlade s článkom 199 a vymedziť ich pôsobnosť. Podvýbory podávajú správy výboru, ktorý ich zriadil. 1.  Podvýbory sa môžu zriaďovať podľa článku 196. Stály alebo osobitný výbor takisto môže v záujme svojej činnosti a na základe predchádzajúceho súhlasu konferencie predsedov zriadiť jeden alebo viac podvýborov a zároveň určiť ich zloženie v súlade s príslušnými ustanoveniami stanovenými v článku 199 a ich pôsobnosť, ktorá spadá do rámca pôsobnosti materského výboru. Podvýbory podávajú správy materskému výboru. 2.  Na podvýbory sa vzťahujú rovnaké postupy ako na výbory. 2.  Ak sa v tomto rokovacom poriadku neuvádza inak, na podvýbory sa vzťahujú rovnaké postupy ako na výbory. 2a.   Riadni členovia podvýboru sa vyberajú spomedzi členov materského výboru. 3.  Náhradníci sa môžu zúčastňovať schôdzí podvýborov za rovnakých podmienok ako schôdzí výborov. 3.  Náhradníci sa môžu zúčastňovať schôdzí podvýborov za rovnakých podmienok ako schôdzí výborov. 4.   Použitie týchto ustanovení musí zabezpečovať vzájomnú prepojenosť podvýboru a výboru. Z tohto dôvodu sú všetci riadni členovia podvýboru vybraní spomedzi členov výboru, v rámci ktorého je zriadený. 4a.   Predseda materského výboru môže zapájať predsedov podvýborov do práce koordinátorov alebo im umožniť predsedať rozpravám v materskom výbore o otázkach, ktorými sa zaoberajú predmetné podvýbory, pod podmienkou, že tento postup sa predloží predsedníctvu výboru na posúdenie a schválenie. Pozmeňujúci návrh 228 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 204 Článok 204 Článok 204 Predsedníctvo výboru Predsedníctvo výboru Výbor na svojej prvej schôdzi po voľbách členov výboru podľa článku 199 zvolí predsedníctvo zložené z predsedu a podpredsedov, ktorí sa volia v samostatných hlasovaniach. Počet podpredsedov, ktorí sa majú zvoliť, určí Parlament na návrh Konferencie predsedov. 1.   Výbor na svojej prvej schôdzi po vymenovaní členov výboru podľa článku 199 zvolí predsedníctvo zložené z predsedu a podpredsedov, ktorí sa volia spomedzi riadnych členov daného výboru v samostatných hlasovaniach. Počet podpredsedov, ktorí sa majú zvoliť, určí Parlament na návrh Konferencie predsedov. Rozmanitosť Parlamentu sa musí zohľadniť v zložení predsedníctva každého výboru. Nie je prípustné čisto mužské alebo čisto ženské zloženie predsedníctva alebo aby všetci podpredsedovia pochádzali z toho istého členského štátu. Do predsedníctva výboru môžu byť zvolení len riadni členovia tohto výboru, ktorí boli zvolení podľa článku 199. Ak sa počet kandidátov zhoduje s počtom miest, ktoré sa majú obsadiť, môže sa voľba uskutočniť aklamáciou. 2.   Ak sa počet kandidátov zhoduje s počtom miest, ktoré sa majú obsadiť, voľba sa uskutočňuje aklamáciou. Ak je viac kandidátov na dané hlasovanie, alebo aspoň šestina členov výboru požiada o hlasovanie, voľba sa uskutočňuje tajným hlasovaním. V opačnom prípade, alebo ak o to požiada najmenej šestina členov výboru, sa voľby uskutočnia tajným hlasovaním. Ak je iba jeden kandidát, je na zvolenie potrebná absolútna väčšina odovzdaných hlasov, do ktorých sa počítajú hlasy odovzdané za a proti. Ak je iba jeden kandidát, je na zvolenie potrebná absolútna väčšina odovzdaných hlasov, do ktorých sa počítajú hlasy odovzdané za a proti. Ak je v prvom kole hlasovania viac kandidátov, je zvolený kandidát, ktorý získa absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov, ako je vymedzená v predchádzajúcom pododseku. V druhom kole hlasovania je zvolený kandidát, ktorý získa najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov je zvolený najstarší kandidát. Ak je viac kandidátov, je zvolený kandidát, ktorý v prvom kole hlasovania získa absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov. V druhom kole hlasovania je zvolený kandidát, ktorý získa najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov je zvolený najstarší kandidát. Ak je potrebné uskutočniť druhé kolo hlasovania, môžu byť navrhnutí noví kandidáti. Tento článok nebráni predsedovi výboru, aby umožnil predsedom podvýborov zúčastňovať sa na práci predsedníctva alebo aby im umožnil predsedať rozpravám o otázkach, ktorými sa dané podvýbory osobitne zaoberajú; toto je umožnené, ak je tento postup predložený celému predsedníctvu na prerokovanie a predsedníctvo s ním vysloví súhlas. 2a.   Nasledujúce články týkajúce sa funkcionárov Parlamentu sa uplatňujú primerane na výbory: článok 14 (Dočasný predseda), článok 15 (Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia), článok 16 (Voľba predsedu – otvárací prejav), článok 19 (Funkčné obdobie funkcionárov) a článok 20 (Voľné pracovné miesta). Pozmeňujúci návrh 229 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 205 Článok 205 Článok 205 Koordinátori výborov a tieňoví spravodajcovia Koordinátori výborov 1.  Politické skupiny môžu určiť jedného zo svojich členov za koordinátora. 1.  Politické skupiny môžu určiť jedného zo svojich členov v každom výbore za koordinátora. 2.  Koordinátori výborov sú v prípade potreby zvolaní predsedom výboru na účel prípravy rozhodnutí, ktoré prijíma výbor, najmä procedurálnych rozhodnutí a rozhodnutí o menovaní spravodajcov. Výbor môže preniesť na koordinátorov právomoc prijímať určité rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa prijímania správ, stanovísk a pozmeňujúcich návrhov. Na schôdze koordinátorov výborov môžu byť prizvaní podpredsedovia, ktorí majú poradnú úlohu. Koordinátori vynaložia úsilie o dosiahnutie zhody. Ak sa zhoda nedosiahne, môžu konať iba ak dosiahnu väčšinu, ktorá so zreteľom na príslušné zastúpenie jednotlivých skupín jednoznačne zastupuje veľkú väčšinu vo výbore. 2.  Koordinátorov výborov podľa potreby zvoláva predseda výboru, aby pripravili rozhodnutia, ktoré má výbor prijať, najmä procedurálne rozhodnutia a rozhodnutia o vymenovaní spravodajcov. Výbor môže preniesť na koordinátorov právomoc prijímať určité rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa prijímania správ, návrhov uznesení, stanovísk a pozmeňujúcich návrhov. Na schôdze koordinátorov výborov môžu byť prizvaní podpredsedovia, ktorí majú poradnú úlohu. Ak sa zhoda nedosiahne, koordinátori môžu konať iba vtedy, keď dosiahnu väčšinu, ktorá so zreteľom na príslušné zastúpenie jednotlivých politických skupín jednoznačne zastupuje veľkú väčšinu vo výbore. Predseda oznamuje výboru všetky rozhodnutia a odporúčania koordinátorov, ktoré sa považujú za prijaté, ak nie sú vznesené námietky, a tieto rozhodnutia a odporúčania sa riadne uvedú v zápisnici zo schôdze výboru. 3.   Koordinátori výborov sú zvolaní predsedom výboru na účel prípravy organizácie vypočutí vymenovaných členov Komisie. Po týchto vypočutiach sa koordinátori stretnú, aby vyhodnotili kandidátov v súlade s postupom stanoveným v prílohe XVI. 4.   Politické skupiny môžu určiť pre každú správu tieňového spravodajcu, ktorý sleduje vývoj pri vypracúvaní správy a snaží sa nájsť kompromisy vo výbore v mene skupiny. Ich mená sa oznámia predsedovi. Na návrh koordinátorov môže výbor rozhodnúť najmä o tom, že tieňoví spravodajcovia sa zapoja do úsilia o dohodu s Radou v riadnom legislatívnom postupe. Poslanci, ktorí nie sú členmi politických skupín, v zmysle článku 32 netvoria politickú skupinu, a teda nemôžu vymenovať koordinátorov, ktorí jediní majú právo zúčastňovať sa na schôdzach koordinátorov. Poslanci, ktorí nie sú členmi politických skupín, v zmysle článku 32 netvoria politickú skupinu, a teda nemôžu vymenovať koordinátorov, ktorí jediní majú právo zúčastňovať sa na schôdzach koordinátorov. Schôdze koordinátorov majú za úlohu pripravovať rozhodnutia výboru a nemôžu nahrádzať schôdze výboru, ak na ne nie je výslovne prenesená právomoc. Z toho dôvodu môžu schôdze koordinátorov prijímať rozhodnutia len za predpokladu prenesenia právomoci ex ante. Ak právomoc prenesená nie je, koordinátori môžu prijímať iba odporúčania, ktoré musia byť následne formálne schválené výborom. Právo poslancov, ktorí nie sú členmi politických skupín, na prístup k informáciám musí byť v každom prípade zachované v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, a to poskytovaním informácií a prítomnosťou člena sekretariátu týchto poslancov na schôdzach koordinátorov. Právo poslancov, ktorí nie sú členmi politických skupín, na prístup k informáciám musí byť v každom prípade zachované v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, a to poskytovaním informácií a prítomnosťou člena sekretariátu týchto poslancov na schôdzach koordinátorov. Pozmeňujúci návrh 230 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 205 a (nový) Článok 205a Tieňoví spravodajcovia Politické skupiny môžu určiť pre každú správu tieňového spravodajcu, ktorý sleduje vývoj pri vypracúvaní správy a snaží sa nájsť kompromisy vo výbore v mene skupiny. Ich mená sa oznámia predsedovi výboru. Pozmeňujúci návrh 231 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava VIII – kapitola 2 – názov KAPITOLA 2 vypúšťa sa VÝBORY - PRIEBEH ROKOVANÍ Pozmeňujúci návrh 232 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 206 Článok 206 Článok 206 Schôdze výborov Schôdze výborov 1.  Výbor sa schádza po zvolaní predsedom výboru alebo na žiadosť predsedu Parlamentu. 1.  Výbor sa schádza po zvolaní predsedom výboru alebo na žiadosť predsedu Parlamentu. Predseda pri zvolaní schôdze predkladá svoj návrh programu. Výbor rozhoduje o programe na začiatku schôdze. 2.  Komisia a Rada sa môžu zúčastniť na schôdzach výboru, ak ich v mene výboru pozve jeho predseda. 2.  Komisia, Rada a iné inštitúcie Únie sa môžu ujímať slova na schôdzach výboru, ak ich v mene výboru vyzve jeho predseda. Na základe osobitného rozhodnutia výboru môžu byť iné osoby pozvané, aby sa zúčastnili na schôdzi výboru a vystúpili na nej. Na základe rozhodnutia výboru môžu byť iné osoby pozvané, aby sa zúčastnili a ujali slova na schôdzi výboru. Podobne je v právomoci každého výboru rozhodnúť o povolení účasti na schôdzi asistentovi poslanca. Gestorský výbor môže so súhlasom Predsedníctva zorganizovať vypočutie znalcov, ak to považuje za nevyhnutné pre úspešný priebeh svojej činnosti v konkrétnej veci. Gestorský výbor môže so súhlasom Predsedníctva zorganizovať vypočutie znalcov, ak to považuje za nevyhnutné pre úspešný priebeh svojej činnosti v konkrétnej veci. Ak si to výbory požiadané o stanovisko želajú, môžu sa zúčastniť vypočutia. Ustanovenia tohto odseku sa vykladajú v súlade s bodom 50 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou24. 3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 53 odsek 6, a ak výbor nerozhodne inak, môžu sa poslanci zúčastňovať na schôdzach výborov, ktorých nie sú členmi, ale nemôžu sa zúčastniť na ich rokovaniach. 3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 53 ods. 6, a ak výbor nerozhodne inak, poslanci zúčastňujúci sa na schôdzach výborov, ktorých nie sú členmi, sa nemôžu zúčastniť na ich rokovaniach. Týmto poslancom však výbor môže umožniť, aby sa zúčastnili na rokovaniach v poradnej funkcii. Výbor im však môže dovoliť, aby sa zúčastňovali na jeho schôdzach v poradnej funkcii.