Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho (2016/3026(RSP))

P8_TA(2016)0505 RC-B8-1346/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010 o Tibete: plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka(1), z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(2) a zo 14. júna 2012 o situácií v oblasti ľudských práv v Tibete(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 26. novembra 2009 o Číne, právach menšín a uplatňovaní trestu smrti(4) a z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(6),

–  so zreteľom na deväť kôl rokovaní od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámom; so zreteľom na bielu knihu Číny o Tibete s názvom „Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie“, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015, so zreteľom na Memorandum o skutočnej autonómii z roku 2008 a oznámenie o Memorande o skutočnej autonómii z roku 2009, ktoré predložili zástupcovia 14. dalajlámu,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na článok 4, ktorý zaručuje práva „menšinových národností“,

–  so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Donalda Tuska z 29. júna 2015 na spoločnej tlačovej konferencii s čínskym predsedom vlády Li Kche-čchiangom po 17. samite EÚ – Čína, v ktorých vyjadril obavy EÚ týkajúce sa slobody prejavu a združovania v Číne, poukázal aj na situáciu príslušníkov menšín, napr. Tibeťanov a Ujgurov, a nabádal Čínu na návrat k zmysluplnému dialógu so zástupcami dalajlámu,

–  so zreteľom na Šieste pracovné fórum o Tibete, ktoré usporiadal Ústredný výbor Komunistická strana Číny (KSČ) a ktoré sa konalo v auguste 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ z 23. septembra 2014, v ktorom sa odsudzuje trest smrti udelený ujgurskému profesorovi ekonómie Ilhamovi Tohtimu a požaduje sa jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 34. kolo sa konalo 30. novembra a 1. decembra 2015 v Pekingu,

–  so zreteľom na skutočnosť, že 11. októbra 2016 bola Ilhamovi Tohtimu udelená Cena Martina Ennalsa za jeho obhajobu ľudských práv a v septembri 2016 bol nominovaný na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ a Číny, ktoré bolo nadviazané v roku 2003, a na spoločné oznámenie Európskej komisie a ESVČ Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny z 22. júna 2016,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého partnerstva medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojich vonkajších činnostiach a s jednoznačne vyjadreným záujmom Číny hlásiť sa k rovnakým hodnotám v rámci vlastnej rozvojovej a medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže čínska vláda vo svojich rozvojových cieľoch naznačila, že sa usiluje zohrávať väčšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie globálnych problémov, ako sú medzinárodný mier, medzinárodná bezpečnosť a zmena klímy, a intenzívnejšie ovplyvňovať globálnu správu politických i hospodárskych záležitostí, a že sa zaviazala posilniť právny štát;

C.  keďže na 17. samite EÚ – Čína 29. júna 2015 boli dvojstranné vzťahy pozdvihnuté na novú úroveň a keďže vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu sa EÚ zaväzuje, že ľudské práva budú základom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov; keďže 18. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 12. – 13. júla 2016, dospel k záveru, že ešte v roku 2016 sa medzi EÚ a Čínou uskutoční ďalšie kolo rozhovorov o ľudských právach;

D.  keďže Čína v posledných desaťročiach dosiahla pokrok pri realizácii hospodárskych a sociálnych práv, čo zodpovedá uvedeným prioritám krajiny týkajúcim sa práv ľudí na živobytie a rozvoj, jej výsledky dosiahnuté v oblasti politických a občianskych práv vrátane presadzovania ľudských práv sú však nedostatočné;

E.  keďže počas 34. dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktorý sa uskutočnil 2. decembra 2015 v Pekingu, vyjadrila EÚ svoje obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám, najmä v Tibete a Sin-ťiangu, a o dodržiavanie slobody náboženského vyznania alebo viery; keďže o prípade Ilhama Tohtiho sa diskutovalo počas 34. dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach;

F.  keďže na Inštitúte Larung Gar, najväčšom tibetskom budhistickom centre na svete založenom v roku 1980 práve prebiehajú rozsiahle demolačné práce zo strany čínskej vlády s cieľom zmenšiť akadémiu o 50 percent, násilne z nej vysťahovať okolo 4 600 stálych obyvateľov a zničiť približne 1 500 obytných budov; keďže podľa čínskych orgánov je táto demolácia nevyhnutná na vykonanie „korekcie a opravy“;

G.  keďže vysťahovaní ľudia sú nútení prihlásiť sa na cvičenia tzv. vlasteneckej výchovy; keďže na protest proti pretrvávajúcim rozsiahlym demoláciám v Larung Gar tri mníšky na akadémii spáchali samovraždu;

H.  keďže od roku 2009 bol hlásený mimoriadne vysoký počet prípadov Tibeťanov, väčšinou mníchov a mníšok, ktorí sa upálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete a požadovali návrat dalajlámu a dodržiavanie práva na náboženskú slobodu v okrese Aba/Ngaba v provincii Sečuán a ďalších častiach Tibetskej náhornej plošiny;

I.  keďže vyslanci Jeho Svätosti dalajlámu oslovili vládu Čínskej ľudovej republiky v snahe nájsť obojstranne prospešné riešenie tibetskej otázky; keďže v posledných niekoľkých rokoch sa pri riešení tibetskej krízy nedosiahol žiaden pokrok, pretože posledné kolo rokovaní sa uskutočnilo v roku 2010 a rokovania sú v súčasnosti na bode mrazu;

J.  keďže ujgurský profesor ekonómie Ilham Tohti bol v januári 2014 zatknutý a 23. septembra 2014 odsúdený na doživotie na základe obvinenia z údajného separatizmu; keďže sedem z jeho bývalých študentov bolo takisto zadržaných a odsúdených na trest odňatia slobody vo výške troch až ôsmich rokov za údajnú spoluprácu s profesorom Tohtim;

K.  keďže existujú podozrenia, že nebolo dodržané právo na riadny proces, najmä pokiaľ ide o právo na riadnu obhajobu;

L.  keďže v regióne Sin-ťiang, v ktorom prevláda etnická menšina moslimských Ujgurov, opakovane dochádza k etnicky motivovaným nepokojom a násilnostiam; keďže Ilham Tohti vždy odmietal separatizmus a násilie a zasadzoval sa za zmierenie založené na rešpektovaní ujgurskej kultúry;

1.  naliehavo žiada čínske orgány, aby zastavili demoláciu akadémie Larung Gar a vysťahovávanie jej obyvateľov a týmto spôsobom rešpektovali slobodu náboženského vyznania v súlade s medzinárodnými záväzkami Číny v oblasti ľudských práv;

2.  vyzýva čínske orgány, aby nadviazali dialóg a konštruktívne spolupracovali na rozvoji Larung Gar s miestnou komunitou a jej náboženskými vodcami a aby reagovali na obavy Tibeťanov týkajúce sa preplnených náboženských inštitútov tým, že Tibeťanom umožnia vytvoriť viac inštitútov a vybudovať viac zariadení; požaduje primerané odškodnenie a presťahovanie Tibeťanov, ktorí boli vysťahovaní pri demoláciách v Larung Gar, na miesto ich výberu, aby pokračovali vo svojich náboženských aktivitách;

3.  vyjadruje poľutovanie nad odsúdením 10 Tibeťanov ľudovým súdom strednej inštancie v Barkhame na trest odňatia slobody v rozličnej výške od 5 do 14 rokov za účasť na oslavách 80. narodenín Jeho Svätosti dalajlámu v okrese Ngaba;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv v Tibete, ktoré viedlo k nárastu počtu prípadov samoupálenia; kritizuje zvýšenú vojenskú prítomnosť na Tibetskej náhornej plošine, čo bude viesť len k vystupňovaniu napätia v regióne; odsudzuje intenzívnejšie používania systémov sledovania v tibetských súkromných domácnostiach;

5.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené rôzne menšiny, najmä Tibeťania a Ujguri, pretože na ústavné záruky týkajúce sa ich práva na slobodu kultúrneho prejavu a náboženského vyznania, slobody slova a prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania sa kladú ďalšie obmedzenia, čím sa spochybňuje deklarovaný záväzok Číny týkajúci sa právneho štátu a dodržiavania medzinárodných záväzkov; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

6.  je znepokojený prijatím balíka zákonov v oblasti bezpečnosti a jeho dosahom na menšiny v Číne, najmä pokiaľ ide o zákon o boji proti terorizmu, ktorý by mohol viesť k trestaniu pokojného prejavu tibetskej kultúry a náboženstva, a zákon o riadení medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2017 a v dôsledku ktorých budú miestne skupiny pôsobiace v oblasti ľudských práv podliehať prísnej kontrole zo strany vlády, pretože to predstavuje prístup výlučne zhora nadol, namiesto toho, aby sa podporovalo partnerstvo medzi miestnymi a ústrednými vládnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

7.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby zmenila ustanovenia balíka zákonov v oblasti bezpečnosti, ktoré zužujú priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a upevňujú kontrolu nad náboženskými praktikami zo strany vlády; vyzýva čínsku vládu, aby poskytla a zaručila spravodlivé a bezpečné prostredie pre všetky MVO a obhajcov ľudských práv tak, aby mohli v krajine pôsobiť slobodne, čo by mohlo výrazne doplniť poskytovanie sociálnych služieb zo strany štátu prostredníctvom prístupu zdola nahor a prispieť k rozvoju sociálnych a hospodárskych, ako aj politických a občianskych práv;

8.  vyzýva čínsku vládu, aby obnovila dialóg s predstaviteľmi Tibetu, ktorý Čína ukončila v roku 2010, s cieľom nájsť inkluzívne politické riešenie krízy v Tibete; žiada o dodržiavanie slobody prejavu, združovania a náboženského vyznania Tibeťanov, ako to je zakotvené v ústave; domnieva sa, že rešpektovanie práv menšín je kľúčovým prvkom demokracie a právneho štátu, čo je nevyhnutné pre politickú stabilitu;

9.  dôrazne odsudzuje uväznenie Ilhama Tohtiho, ktorý si v súčasnosti odpykáva doživotný trest za obvinenia z údajného separatizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ilham Tohti nemal riadny proces a nemohol využiť právo na riadnu obhajobu; vyzýva čínske orgány, aby rešpektovali normu, podľa ktorej rodinní príslušníci môžu odsúdeného navštíviť jedenkrát za mesiac;

10.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ilhama Tohtiho a jeho stúpencov zadržiavaných v súvislosti s jeho prípadom; ďalej žiada, aby bola Ilhamovi Tohtimu obnovená platnosť povolenia vyučovať a aby sa zaručil jeho voľný pohyb v rámci aj mimo územia Číny;

11.  pripomína dôležitosť toho, aby EÚ v súlade so svojím záväzkom vystupovať aj pri každoročných dialógoch o ľudských právach silným, jasným a jednotným hlasom, pokiaľ ide o prístup EÚ k Číne, nastoľovala otázky porušovania ľudských práv v Číne, najmä otázky týkajúce sa menšín v Tibete a Sin-ťiangu, a to v rámci všetkých politických dialógov a dialógov o ľudských právach s čínskymi orgánmi; ďalej poukazuje na to, že v rámci prebiehajúceho procesu reforiem a čoraz intenzívnejšej globálnej angažovanosti sa Čína rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva podpísaním širokej škály medzinárodných zmlúv o ľudských právach, a preto žiada, aby sa pokračovalo v dialógu s Čínou v záujme splnenia týchto záväzkov;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 35. kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou sa pravdepodobne neuskutoční do konca roku 2016, ako bolo dohodnuté; naliehavo žiada čínsku vládu, aby súhlasila s dialógom na vysokej úrovni počas prvých týždňov roku 2017;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 118. (2) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 121. (3) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 69. (4) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80. (5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185. (6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0458.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o situácii rohingyjskej menšiny v Mjanmarsku (2016/3027(RSP))

P8_TA(2016)0506 RC-B8-1345/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii rohingyjských moslimov, najmä na uznesenie zo 7. júla 2016(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o stratégii EÚ pre Mjanmarsko/Barmu,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky stratégie EÚ voči Mjanmarsku/Barme: Osobitné partnerstvo pre demokraciu, mier a prosperitu“,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federici Mogheriniovej o nástupe novej vlády Mjanmarského zväzu,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/HR k nedávnej eskalácii násilia v Mjanmarsku z 2. decembra 2016,

–  so zreteľom na spoločnú tlačovú správu o treťom dialógu medzi EÚ a Mjanmarskom o ľudských právach z 25. novembra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. decembra 2015 o osobách bez štátnej príslušnosti,

–  so zreteľom na nedávne brífingy vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 29. a 18. novembra 2016 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v severnom Jakchainskom štáte,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. júna 2016 s názvom Situácia ľudských práv rohingyjských moslimov a iných menšín v Mjanmarsku,

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Radou OSN pre ľudské práva z 24. marca 2016 (31/24) s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 18. marca 2016,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

–  so zreteľom na globálny akčný plán Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti na roky 2014 – 2024,

–  so zreteľom na články 18 až 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (VDĽP) z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, oba z roku 1966,

–  so zreteľom na Chartu ASEAN,

–  so zreteľom na správu asociácie poslancov za ľudské práva Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) z apríla 2015 s názvom Kríza rohingyjskej menšiny a riziko zverstiev v Mjanmarsku: Výzva ASEAN-u a výzva konať,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra’ad al-Husajn vo svojej správe z 20. júna 2016 opísal pretrvávajúce vážne porušovania práv rohingyjského obyvateľstva vrátane svojvoľného zbavovania občianstva, ktorým sa stávajú osobami bez štátnej príslušnosti, prísneho obmedzovania slobody pohybu, hrozieb pre život a bezpečnosť, upierania práva na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, nútenej práce, sexuálneho násilia a obmedzovania ich politických práv, „ktoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti“; keďže pán al-Husajn uviedol, že Rohingyovia sú vylúčení z mnohých povolaní a potrebujú osobitné papiere na prístup do nemocníc, čo má za následok oneskorenia a umieranie detí a matiek počas pôrodu; Keďže John McKissick, vedúci kancelárie Agentúry OSN pre utečencov v bangladéšskom meste Cox’s Bazar, nedávno verejne vyhlásil, že Mjanmarsko sa pokúša „etnicky vyčistiť moslimskú rohingyjskú menšinu zo svojho územia; keďže porušovanie ľudských práv rohingyjskej menšiny predstavuje kolektívny trest;

B.  keďže 9. októbra 2016 ozbrojenci zaútočili na tri policajné stanice v blízkosti hraníc s Bangladéšom, pričom zomreli deviati policajti a mnohé zbrane zmizli; keďže vláda Mjanmarska vyhlásila, že útočníkmi boli rohingyjské milície, a následne vyhlásila oblasť Maungdaw za „operačný priestor“ so zákazmi vychádzania a inými závažnými obmedzeniami, a to aj pre novinárov a vonkajších pozorovateľov, ktorí nemajú prístup na toto územie;

C.  keďže podľa ľudskoprávnych organizácií miestne zdroje informujú o vážnych porušeniach ľudských práv zo strany vládnych síl v tzv. operačnom priestore; keďže vláda Mjanmarska oznámila smrť 69 údajných militantov a 17 členov bezpečnostných síl, pričom toto tvrdenie nemožno nezávisle overiť vzhľadom na obmedzenia prístupu;

D.  keďže 3. novembra 2016 spôsobil druhý útok na príslušníka pohraničnej stráže smrť jedného policajného dôstojníka;

E.  keďže organizácie pre ľudské práva, najmä Human Rights Watch, s využitím satelitných záberov informovali o rozsiahlom ničení obydlí a iných typov budov v častiach severného Jakchainského štátu, ktoré sú v súčasnosti nedostupné pre MVO a nezávislých pozorovateľov;

F.  keďže vláda Mjanmarska vykonala prehliadku niektorých dotknutých lokalít v Maungdaw v dňoch 2. a 3. novembra 2016 s deväťčlennou delegáciou zahraničných veľvyslancov vrátane rezidentnej koordinátorky OSN, ktorá potvrdila, že videla spálené budovy v niekoľkých mestách;

G.  keďže v posledných týždňoch najmenej 25 000 Rohingyov ušlo do susedného Bangladéša a približne 30 000 obyvateľov Jakchainského štátu bolo vysídlených v dôsledku násilia; keďže viac než 56 000 Rohingyov je v súčasnosti registrovaných na UNHCR v Malajzii;

H.  keďže od roku 2011 podniklo Mjanmarsko kroky na reformu svojho hospodárskeho a politického systému; keďže armáda má však stále neprimeraný vplyv na záležitosti krajiny; keďže v novembri 2015 bol zvolený nový národný parlament a v marci 2016 sa ujala moci demokraticky zvolená vláda;

I.  keďže EÚ a ďalší globálni aktéri následne zrušili sankcie a umožnili Mjanmarsku opätovné začlenenie do svetových politických a hospodárskych štruktúr; keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú významnú úlohu pri procesoch reformy a otvárania a prispeli okrem iného významnou rozvojovou pomocou, vzdelávaním a technickou spoluprácou, podporou inkluzívnej celoštátnej dohody o prímerí a obchodom v rámci iniciatívy Všetko okrem zbraní (EBA); keďže EÚ a Mjanmarsko uskutočňujú každoročné dialógy o ľudských právach;

J.  keďže však pretrvávajú mnohé problémy, a to aj v oblasti ľudských práv, a najmä v súvislosti so situáciou moslimskej rohingyjskej menšiny; keďže viac než milión rohingyjských moslimov v Mjanmarsku žije po niekoľko generácií, ale v súčasnosti sú jednou z najviac prenasledovaných menšín na svete; keďže od prijatia zákona o barmskom občianstve v roku 1982 sú oficiálne bez štátnej príslušnosti; keďže Rohingyovia sú neželaní tak mjanmarskými orgánmi, ako aj susednými krajinami, hoci v niektorých z týchto krajín žije veľké množstvo utečencov; keďže mjanmarský právny rámec inštititucionalizuje diskrimináciu menšín, konkrétne odopiera Rohingyom štátnu príslušnosť, ich dočasné osobné preukazy (biele preukazy) sú od marca 2015 neplatné a od roku 2012 nemôžu získať rodné listy pre svoje deti;

K.  keďže orgány Mjanmarska naďalej Rohingyom upierajú ich základné práva; keďže podľa správy Poslancov krajín ASEAN pre ľudské práva z apríla 2015 v čase písania asi 120 000 Rohingyov žilo vo viac ako 80 táboroch pre vysídlené osoby v Jakchainskom štáte, s obmedzeným prístupom k humanitárnej pomoci, pričom viac ako 100 000 osôb ušlo v posledných rokoch po mori alebo po súši, často v rukách obchodníkov s ľuďmi, do iných krajín, a mnohí počas týchto nebezpečných ciest zomierajú;

L.  keďže mjanmarské ozbrojené sily údajne často používajú znásilňovanie ako vojnovú zbraň na zastrašovanie etnických menšín, čo má ničivé následky pre obete; keďže osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangura vyjadrila v tejto súvislosti vážne obavy; keďže Medzinárodný trestný súd uvádza znásilňovanie a iné formy sexuálneho násilia na zozname vojnových zločinov a činov, ktoré predstavujú zločiny proti ľudskosti; keďže treba zdôrazniť najmä to, že rohingyjské ženy sú obeťami viacerých foriem diskriminácie vrátane sexuálneho zneužívania a nútenej sterilizácie;

M.  keďže existujú vážne obavy ohľadom situácie komunity LGBTI v Mjanmarsku vrátane Rohingyov, ktorí sú naďalej prenasledovaní a kriminalizovaní pod zámienkou zákona z obdobia kolonizácie, oddielu 377 trestného zákonníka, a naďalej čelia svojvoľnému zatýkaniu a väzneniu, zastrašovaniu, fyzickým a sexuálnym útokom a odopieraniu zdravotných služieb;

N.  keďže Aun Schan Su Ťij oznámila na stretnutí s osobitnou spravodajkyňou OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku Yanghee Leeovou, že vláda nebude používať slovo „Rohingyovia“ (pretože ide o pokračovanie politiky vykonávanej za vojenskej diktatúry), ktorý sa považuje za štvavý, ani slovo „Bengálčania“, a že namiesto toho navrhuje nový pojem: „moslimská komunita v Jakchainskom štáte“;

O.  keďže Mjanmarsko vynaložilo určité úsilie o napredovanie mierového procesu popri prípravách na celoštátnu mierovú konferenciu; keďže je nevyhnutné zachovať celoštátne prímerie a zahrnúť všetky etnické ozbrojené skupiny s cieľom zabezpečiť mier, prosperitu a jednotu krajiny;

1.  je mimoriadne znepokojený správami o násilných stretoch v severnom Jakchainskom štáte a vyjadruje poľutovanie nad stratou životov, živobytia a domovov, ako aj nad údajným neprimeraným použitím sily zo strany mjanmarských ozbrojených síl; potvrdzuje, že mjanmarské orgány majú povinnosť vyšetriť útoky z 9. októbra 2016 a stíhať zodpovedné osoby, ale v súlade s normami a záväzkami v oblasti ľudských práv;

2.  naliehavo žiada vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite ukončili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie Rohingyov a vypaľovanie ich domov;

3.  víta vyhlásenie vlády Mjanmarska o vytvorení komisie na vyšetrenie nedávnych prípadov násilia v Jakchainskom štáte; žiada vládu Mjanmarska, aby umožnila OSN a iným vonkajším pozorovateľom pomôcť pri vyšetrovaní nedávnych udalostí v okrese Maungdaw v Jakchainskom štáte vrátane útokov z 9. októbra 2016 a vládnych opatrení v nadväznosti na ne; zdôrazňuje potrebu riadne stíhať zodpovedné osoby a poskytnúť primeranú nápravu obetiam porušení;

4.  trvá na tom, že toto je len prvý krok širšieho úsilia o ukončenie beztrestnosti za zločiny páchané na rohingyjskej menšine; je pobúrený správami o používaní sexuálneho násilia ako prostriedku na zastrašovanie a ako vojnovej zbrane na potláčanie rohingyjskej menšiny, a žiada stíhanie páchateľov týchto trestných činov;

5.  ďalej žiada, aby vláda Mjanmarska okamžite umožnila prístup humanitárnej pomoci do všetkých oblastí konfliktu a k vysídleným ľuďom;

6.  žiada, aby vláda Mjanmarska a civilné orgány okamžite zastavili hroznú diskrimináciu a segregáciu rohingyjskej menšiny;

7.  vyzýva preto vládu Mjanmarska, aby reformovala zákon o štátnom občianstve z roku 1982 a obnovila občianstvo príslušníkom rohingyjskej menšiny; naliehavo žiada vládu Mjanmarska a orgány Jakchainského štátu, aby začali registráciu všetkých detí pri narodení;

8.  vyzýva vládu Mjanmarska, aby zrušila všetky nepotrebné, diskriminačné a neprimerané obmedzovanie v Jakchainskom štáte;

9.  vyzýva vládu Mjanmarska, aby bojovala proti obchodovaniu s ľuďmi a nadnárodnému organizovanému zločinu;

10.  vyzýva vládu Mjanmarska, aby zlepšila svoju spoluprácu s OSN vrátane UNHCR a držiteľov mandátu pre osobitné postupy; naliehavo žiada vládu Mjanmarska, aby vykonala odporúčania rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva 31/24 o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku; vyzýva vládu Mjanmarska, aby požiadala Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva o otvorenie kancelárie v krajine, a to s plným mandátom a primeraným personálom;

11.  vyzýva vládu Mjanmarska, aby jednoznačne odsúdila akékoľvek podnecovanie k rasovej alebo náboženskej nenávisti, aby podnikla kroky na skončenie prejavov podnecujúcich k nenávisti, a to aj zo strany radikálnych budhistických skupín, a bojovala proti sociálnej diskriminácii a aktom nepriateľstva proti príslušníkom rohingyjskej menšiny; ďalej vyzýva vládu Mjanmarska, aby dodržiavala všeobecné právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery;

12.  vyzýva laureátku Sacharovovej ceny Aun Schan Su Ťij, aby využila svoju kľúčovú pozíciu v mjanmarskej vláde na zlepšenie situácie rohingyjskej menšiny; víta vyhlásenie hovorcu opozičnej strany nositeľky Nobelovej ceny Aun Schan Su Ťij z 18. mája 2015, že vláda Mjanmarska by mala príslušníkom rohingyjskej menšiny obnoviť občianstvo;

13.  odporúča, aby vlády krajín, ktoré sa musia vyrovnať s prílevom rohingyjských utečencov, úzko spolupracovali s UNHCR, ktorý má odborné znalosti potrebné na preskúmanie štatútu utečenca a mandát na ochranu utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti; naliehavo vyzýva tieto krajiny, aby dodržiavali zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia, a aby neodsúvali rohingyjských utečencov späť, a to aspoň dovtedy, kým sa nedosiahne uspokojivé a dôstojné riešenie ich situácie; osobitne vyzýva Bangladéš, aby umožnil vstup rohingyjským utečencom, pričom uznáva vynaložené úsilie Bangladéša, ktorý prichýlil niekoľko stoviek tisícov utečencov;

14.  víta závery Rady z 20. júna 2016 o stratégii EÚ pre Mjanmarsko; je presvedčený, že EÚ skutočne má strategický záujem o posilnenie svojich vzťahov s Mjanmarskom; domnieva sa, že nová vláda má historickú príležitosť a taktiež povinnosť upevniť demokraciu a dosiahnuť mier, celoštátne zmierenie a prosperitu; zastáva názor, že ďalšie prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Mjanmarskom musí byť podmienené skutočným zlepšením v oblasti ľudských práv v tejto krajine;

15.  pripomína, že v záveroch Rady týkajúcich sa budovania účinných demokratických inštitúcií a silnej občianskej spoločnosti sa vyzýva na dodržiavanie základných práv a slobôd a podporu dobrej správy;

16.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby pokračovala v pravidelnom dvojstrannom dialógu o ľudských právach a diskutovala o situácii ohľadom problémových právnych predpisov a diskriminácie menšín, najmä rohingyjskej menšiny, a podrobne informovala Európsky parlament o výsledku týchto diskusií;

17.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v podpore nových demokratických štruktúr Mjanmarska a zamerali sa najmä na technickú spoluprácu na pomoc pri zlepšovaní rôznych funkcií štátu;

18.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zachovali kontrolu Mjanmarska na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v rámci bodu 4 programu;

19.  vyzýva EÚ, aby podporovala UNHRC v úsilí pomôcť rohingyjským utečencom v regióne južnej a juhovýchodnej Ázie;

20.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali globálny akčný plán UNHRC na roky 2014 – 2024 na vyriešenie situácie osôb bez štátnej príslušnosti;

21.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Mjanmarska, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, osobitnej spravodajkyni OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0316.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o masových hroboch v Iraku (2016/3028(RSP))

P8_TA(2016)0507 RC-B8-1344/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule(1), z 27. februára 2014 o situácii v Iraku(2), z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín(3), z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(4), z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom(5) a zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš, zo 14. decembra 2015 o Iraku, zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIS/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku, zo 14. apríla 2014 a 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku a závery Európskej Rady z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a misie OSN pre pomoc Iraku (UNAMI) z augusta 2016 s názvom Žiadosť o zodpovednosť a ochranu: jezídi, ktorí prežili zverstvá páchané ISIL-om,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, prijatý v roku 1998, a jeho ustanovenia o jurisdikcii v súvislosti so zločinom genocídy, zločinmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a zločinom agresie;

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irackou republikou;

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2253 (2015),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie udeliť Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2016 irackým jezídskym aktivistkám a bývalým zajatkyniam ISIS/Dá’iš, Nádji Murádovej a Lamjí´Hadží Bašárovej,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ISIS/Dá’iš v auguste 2014 zaútočil na jezídske komunity v okolí mesta Sindžár v irackej ninivskej provincii, pričom údajne zabil tisíce obyvateľov; keďže po tom, čo sa kurdské jednotky v decembri 2014 opätovne zmocnili oblastí na severe od hory Sindžár, bolo objavených niekoľko masových hrobov; keďže po tom, čo sa kurdské jednotky v polovici novembra 2015 opätovne zmocnili mesta Sindžár, boli objavené ďalšie popraviská a jednoznačne masové hroby;

B.  keďže cieľom krutostí, ktoré vykonával ISIS/Dá’iš systematickým a rozšíreným spôsobom, bolo zničiť príslušníkov jezídskej komunity; keďže podľa medzinárodného práva, konkrétne podľa článku II dohovoru OSN z roku 1948 o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy, sa takéto krutosti považujú za genocídu;

C.  keďže k Európskemu parlamentu, ktorý 4. februára 2016 uznal, že ISIS/Dá’iš pácha genocídu na kresťanoch, jezídoch a iných osobách patriacich k náboženským a etnickým menšinám, sa pridali Rada Európy, ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, Kongres Spojených štátov, parlament Spojeného kráľovstva, austrálsky parlament a ďalšie národné a medzinárodné inštitúcie, ktoré uznali, že medzi krutosti, ktoré organizácia ISIS/Dá’iš pácha na náboženských a etnických menšinách v Iraku, patria vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída;

D.  keďže Ninivská planina, Tal Afar s Sindžár, ako aj celý širší región, boli od dávna pôvodnou domovinou kresťanov (Chaldejcov/sýrskych Aramejcov/Asýrčanov), jezídov, sunnitských a šiítských Arabov, Kurdov, Šabakov, Turkménov, Kakajov, Sabejcov/Mandeáncov a iných, kde aj napriek obdobiam vonkajšieho násilia a prenasledovania po stáročia žili v duchu všeobecného pluralizmu, stability a komunálnej spolupráce do začiatku tohto storočia a okupácie veľkej časti tohto regiónu zo strany organizácie ISIS/Dá’iš v roku 2014;

E.  keďže od 27. októbra 2016 príslušníci ISIS/Dá’iš premiestnili unesené ženy vrátane jezídskych žien do miest Mosul a Tel Afar; keďže niektoré ženy boli údajne „distribuované“ bojovníkom ISIS/Dá’iš, zatiaľ čo iným oznámili, že budú sprevádzať konvoje ISIS/Dá’iš;

F.  keďže ochrana, zachovanie a analýza všetkých masových hrobov v Iraku, ako aj v Sýrii, sú nevyhnutné, aby sa zhromaždili a zachovali dôkazy o genocíde, vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti páchaných bojovníkmi ISIS/Dá’iš, a aby bolo možné postaviť páchateľov trestných činov pred súd; keďže príbuzným obetí by sa mala poskytnúť psychologická a logistická podpora;

G.  keďže niekoľko miestnych organizácií dokumentuje zločiny, ktoré páchali bojovníci ISIS/Dá’iš proti jezídskej komunite, no ich kapacita je obmedzená; keďže podľa medzinárodných organizácií pre ľudské práva ako Human Rights Watch v tejto oblasti nebola vykonaná žiadna práca zo strany medzinárodných súdnych znalcov, a to i napriek politickej podpore misie zo strany rôznych krajín vrátane USA a Nemecka;

H.  keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva 11. novembra 2016 uviedol, že „iracká vláda môže zabezpečiť spravodlivosť a položiť základy pre trvalý mier v krajine, a to tak, že postúpi situáciu v Iraku Medzinárodnému trestnému súdu, zverí medzinárodné trestné činy do jurisdikcie irackých súdov, zreformuje systém trestného súdnictva a posilní kapacitu súdnych úradníkov, aby mohli zdokumentovať a vyšetrovať trestné činy a stíhať páchateľov; v prípade, ak tak neurobí, môže to vážne ohroziť dlhodobý mier a bezpečnosť, ktoré si občania Iraku zaslúžia“;

I.  keďže iracká armáda s podporou globálnej koalície proti ISIS/Dá’iš a síl pešmergov kurdskej regionálnej vlády (KRG) spustila operáciu na oslobodenie Mosulu, druhého najväčšieho irackého mesta, a ďalších častí irackého územia, ktoré ešte stále okupuje ISIS/Dá’iš;

1.  jednoznačne odsudzuje, že ISIS/Dá’iš naďalej pácha krutosti a zjavne porušuje medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv; je silne znepokojený, že v Iraku a Sýrii sa odhaľujú stále nové masové hroby, ktoré sú dôkazom teroru páchaného príslušníkmi ISIS/Dá’iš; vyjadruje sústrasť všetkým tým, ktorí sú v Iraku a ktorí stratili svojich príbuzných v dôsledku zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov páchaných príslušníkmi ISIS/Dá’iš a jeho spojencami;

2.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä Bezpečnostnú radu OSN, aby považovali nájdené masové hroby v Iraku za ďalší dôkaz genocídy a postavili ISIS/Dá’iš pred Medzinárodný trestný súd;

3.  vyzýva iracké orgány vrátane kurdskej regionálnej vlády, aby urýchlene podnikli kroky na ochranu lokalít v okolí hory Sindžár, kde sa nachádzajú hroby, ktoré sa stali prístupnými po tom, čo bola oblasť oslobodená od ISIS/Dá’iš, a aby prijali všetky ďalšie potrebné opatrenia na zachovanie dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti páchaných ISIS/Dá’iš s cieľom zabezpečiť zodpovednosť;

4.  vyzýva iracké orgány, aby prizvali medzinárodných súdnych znalcov vrátane tých, ktorí majú skúsenosti s prácou s trestným tribunálom, s cieľom zmapovať všetky masové hroby a pomôcť zachovať a analyzovať dôkazy získané v novo dostupných masových hroboch, keďže počas exhumácií bez súdnych znalcov sa môžu zničiť kritické dôkazy a identifikácia obetí sa môže značne skomplikovať;

5.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a ďalších možných medzinárodných darcov, aby v plnej miere podporili irackú vládu pri vytváraní ľudských zdrojov a infraštruktúry, ktoré sú potrebné na účely zachovania a analýzy dôkazov, ktoré by mohli byť rozhodujúce, pokiaľ ide o budúce národné a medzinárodné procesy týkajúce sa zodpovednosti so zameraním na vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

6.  je osobitne znepokojený situáciou žien a detí v konflikte, najmä jezídskych žien a detí, ktoré sú obeťami prenasledovania, popráv, mučenia, sexuálneho vykorisťovania a ďalších krutostí; trvá na tom, že je potrebné sprístupniť celý rad lekárskych služieb, a to najmä obetiam znásilnenia; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby úzko spolupracovali so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a podporovali ju v tejto veci; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých žien a detí, ktoré sú zadržiavané ISIS/Dá’iš;

7.  opakovane pripomína svoju plnú podporu irackej armáde, armádam globálnej koalície proti ISIS/Dá’iš, silám pešmergov kurdskej regionálnej vlády a ich spojencom v snahe oslobodiť Mosul a iné časti krajiny od ISIS/Dá’iš, zároveň vyjadruje podporu nezávislosti, územnej celistvosti a suverenite Iraku;

8.  pripomína, že iracké orgány musia prijať konkrétne kroky na ochranu civilistov počas kampane vrátane prijatia všetkých možných preventívnych opatrení, aby sa zabránilo civilným obetiam a porušovaniu ľudských práv počas útoku; zdôrazňuje, že ozbrojené sily v teréne musia počas operácií dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv;

9.  vyjadruje svoju podporu Irackej republike a jej obyvateľstvu uznaním politicky, spoločensky a ekonomicky životaschopnej a udržateľnej provincie na Ninivskej planine a v regiónoch Tal Afar a Sindžár v súlade s právoplatnými prejavmi regionálnej autonómie, ako to zaručuje iracká ústava;

10.  zdôrazňuje, že právo na návrat vysídlených pôvodných obyvateľov z Ninivskej planiny, Tal Afaru a Sindžáru – z ktorých mnohí sú vysídlení v rámci Iraku – do domoviny ich predkov, by malo byť politickou prioritou irackej vlády a podporovať by ju mali EÚ, jej členské štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvo; zdôrazňuje, že s podporou vlády Irackej republiky a kurdskej regionálnej vlády by sa týmto národom mali v plnej miere zaručiť ľudské práva vrátane politickej rovnosti, ako aj vlastnícke práva, ktoré by mali mať prednosť pred akýmikoľvek vlastníckymi nárokmi iných osôb;

11.  naliehavo vyzýva Irak, aby sa stal členom Medzinárodného trestného súdu, aby bolo možné stíhať ISIS/Dá’iš za vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti;

12.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane členských štátov EÚ, aby postavili pred spravodlivosť členov ISIS/Dá’iš v ich jurisdikcii, a to aj uplatňovaním zásady univerzálnej súdnej právomoci;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu a regionálnej vláde Kurdistanu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0422. (2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0171. (3) Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 25. (4) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 35. (5) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 113. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (revízia mechanizmu pozastavenia) (COM(2016)0290 – C8-0176/2016 – 2016/0142(COD))

P8_TA(2016)0508 A8-0235/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0290),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0176/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0235/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (revízia mechanizmu pozastavenia)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/371.)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o návrhu vykonávacej smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy I až V k smernici Rady 2000/29/ES o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (D047308/01 – 2016/3010(RSP))

P8_TA(2016)0509 B8-1334/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacej smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy I až V k smernici Rady 2000/29/ES o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (D047308/01),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva(1), najmä na jej článok 14 ods. 2 písm. c) a d) a článok 18 ods. 2,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín(3),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/715 z 11. mája 2016, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa určitých ovocných plodov s pôvodom v určitých tretích krajinách na zabránenie zavlečeniu škodlivého organizmu Phyllosticta citricarpa (McAlpine) Van der Aa do Únie a jeho šíreniu v rámci Únie(4),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín z 30. januára 2014(5),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže cieľom vykonávacej smernice Komisie je zmena príloh I až V smernice 2000/29/ES; keďže smernica 2000/29/ES bude zrušená a nahradená nariadením (EÚ) 2016/2031 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín hneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia;

B.  keďže návrh vykonávacej smernice Komisie je v rozpore s cieľmi nariadenia (EÚ) 2016/2031, lebo oslabuje požiadavky na uvedenie určitých druhov ovocia náchylných na prítomnosť škodcov do Únie, najmä pokiaľ ide o Phyllosticta citricarpa a Xanthomonas citri;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacej smernice Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je v súlade s cieľom nariadenia (EÚ) 2016/2031, ktorým je určenie fytosanitárnych rizík, ktoré predstavuje každý druh, kmeň alebo biotyp patogénnych činiteľov, zvierat alebo parazitických rastlín škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty („škodcovia“), a opatrenia na zníženie týchto rizík na prijateľnú úroveň; v tejto súvislosti pripomína, že nariadením (EÚ) 2016/2031 sa hneď po nadobudnutí účinnosti, t. j. 14. decembra 2019, zruší a nahradí smernica 2000/29/ES;

2.  žiada Komisiu, aby svoj návrh vykonávacej smernice(6) zmenila takto:

Návrh vykonávacej smernice   Zmena Zmena 1 Návrh vykonávacej smernice Príloha – odsek 4 písm. a) bod i) – bod 6 – bod 16.2 – písmeno e) or vypúšťa sa e)   in the case of fruits destined for processing, official inspections prior to export have shown that the fruits are free from symptoms of Xanthomonas citri pv. citri and Xanthomonas citri pv. aurantifolii, and transport and processing takes place under conditions, approved in accordance with the procedure referred to in Article 18(2). Zmena 2 Návrh vykonávacej smernice Príloha – odsek 4 písm. a) bod i) – bod 7 – bod 16.4 – písmeno d) – bod 4 a (nový) Zavedenie špecifikovaných ovocných plodov pochádzajúcich z tretích krajín do Únie Špecifikované ovocné plody pochádzajúce z tretích krajín musia byť vybavené rastlinolekárskym osvedčením uvedeným v článku 13 ods. 1 bode ii) prvom pododseku smernice 2000/29/ES obsahujúcim v rubrike „Dodatkové vyhlásenie“ tieto prvky: i)   vyhlásenie, že špecifikované ovocné plody pochádzajú z miesta pestovania, ktoré bolo podrobené vhodným ošetreniam proti organizmu Phyllosticta citricarpa a kultivačným metódam vykonaným vo vhodnom čase od začiatku posledného vegetačného obdobia, ktoré sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2; ii)   vyhlásenie, že na mieste pestovania sa počas vegetačného obdobia vykonala primeraná úradná kontrola a že v špecifikovaných ovocných plodoch sa od začiatku posledného vegetačného obdobia nezistili žiadne príznaky organizmu Phyllosticta citricarpa; iii)   vyhlásenie, že v období medzi doručením ovocných plodov a ich balením v baliarni sa odobrala vzorka z najmenej 600 ovocných plodov každého druhu na 30 ton alebo z časti daného množstva, ktorá sa v najväčšej možnej miere vybrala na základe akýchkoľvek možných príznakov organizmu Phyllosticta citricarpa, a všetky ovocné plody vo vzorke, ktoré vykazovali príznaky, boli otestované a zistilo sa, že sú bez výskytu škodlivého organizmu; iv)   v prípade Citrus sinensis (L.) Osbeck „Valencia“ okrem vyhlásení uvedených v písmenách a), b) a c): vyhlásenie, že vzorka na 30 ton alebo časť daného množstva bola otestovaná na prítomnosť latentnej infekcie a zistilo sa, že je bez výskytu organizmu Phyllosticta citricarpa. Požiadavky týkajúce sa kontrol špecifikovaných ovocných plodov pochádzajúcich z tretích krajín v rámci Únie Špecifikované ovocné plody pochádzajúce z tretích krajín sa podrobia vizuálnej kontrole na mieste vstupu alebo na mieste určenia stanovenom v súlade so smernicou Komisie 2004/103/ES. Uvedené kontroly sa vykonávajú na vzorkách najmenej 200 ovocných plodov každého druhu špecifikovaných ovocných plodov na dávku s hmotnosťou 30 ton alebo časť daného množstva, vybratých na základe akýchkoľvek možných príznakov organizmu Phyllosticta citricarpa. Ak sa v rámci kontrol uvedených v odseku 1 zistia príznaky organizmu Phyllosticta citricarpa, prítomnosť daného škodlivého organizmu sa musí potvrdiť alebo vyvrátiť testovaním ovocných plodov, ktoré vykazujú príznaky. Ak sa prítomnosť organizmu Phyllosticta citricarpa potvrdí, na dávku, z ktorej sa vzorka odobrala, sa vzťahuje zamietnutie vstupu do Únie. Požiadavky na vysledovateľnosť Na účely vysledovateľnosti sa špecifikované ovocné plody zavedú do Únie len v prípade, ak spĺňajú tieto podmienky: i)   miesto pestovania, baliarne, vývozcovia a všetci ostatní prevádzkovatelia zúčastňujúci sa na manipulácii so špecifikovanými ovocnými plodmi sú na daný účel úradne zaregistrovaní; ii)   špecifikované ovocné plody sú počas svojho pohybu z miesta pestovania na miesto vstupu do Únie vybavené dokladmi vydanými pod dohľadom vnútroštátnej organizácie na ochranu rastlín; iii)   v prípade špecifikovaných ovocných plodov pochádzajúcich z tretích krajín sa okrem splnenia podmienok uvedených v písmenách a) a b) zachovali podrobné informácie o ošetrení pred zberom úrody a po ňom. Zmena 3 Návrh vykonávacej smernice Príloha – odsek 4 písm. a) bod i) – bod 7 – bod 16.4 – písmeno e) or vypúšťa sa e)   in the case of fruits destined for processing, official visual inspections prior to export have shown that the fruits are free from symptoms of Phyllosticta citricarpa (McAlpine) Van der Aa, and a statement that the specified fruits originate in a field of production subjected to appropriate treatments against Phyllosticta citricarpa carried out at the appropriate time is included in the certificates referred to in Article 13(1)(ii) under the rubric “Additional declaration”, and transport and processing takes place under conditions, approved in accordance with the procedure referred to in Article 18(2). Zmena 4 Návrh vykonávacej smernice Príloha – odsek 4 písm. a) bod i) – bod 8 – bod 16.6 – písmeno d) d)  boli podrobené účinnému ošetreniu, aby sa zabezpečilo, že sú zbavené organizmu Thaumatotibia leucotreta (Meyrick). Údaje o ošetrení sa uvedú v osvedčení uvedenom v článku 13 ods. 1 bod ii). d)  boli podrobené účinnému ošetreniu, aby sa zabezpečilo, že sú zbavené organizmu Thaumatotibia leucotreta (Meyrick). V prípade ovocných druhov Citrus L., iných ako Citrus limon (L.) Osbeck. a Citrus auratifolia (Christm.) Swingle, úradné vyhlásenie, že ovocné plody boli ošetrené chladom (24 dní v 0,55ºC s 3 dňami predchladenia) alebo iným udržateľným účinným spôsobom s rovnakým účinkom, ktorý bol overený postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 na základe hodnotenia úradu EFSA, aby sa zabezpečilo, že sú zbavené organizmu Thaumatotibia leucotreta (Meyrick). Údaje o ošetrení sa uvedú v osvedčení uvedenom v článku 13 ods. 1 bod ii).

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) 3 Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4. (4) Ú. v. EÚ L 125, 13.5.2016, s. 16. (5) Vedecké stanovisko vypracované na žiadosť Európskej komisie (otázka č. EFSA-Q-2013-00334) o riziku organizmu Phyllosticta citricarpa (Guignardia citricarpa) pre územie EÚ s identifikáciou a vyhodnotením možností na zníženie rizika. Vestník EFSA (EFSA Journal) 2014; 12(2):3557. (6) Komisia postúpila Európskemu parlamentu iba anglickú verziu svojho návrhu vykonávacej smernice, keďže návrh nebol preložený do ostatných úradných jazykov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o podpore obetí talidomidu (2016/3029(RSP))

P8_TA(2016)0510 B8-1341/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pripravovanú zmenu zákona týkajúceho sa Nadácie pre obete talidomidu, ktorú by nemecká vláda mohla využiť na to, aby obetiam talidomidu, ktoré boli uznané ako obete trustovými fondmi určenými súdom, alebo ktoré sú príjemcami v rámci vnútroštátnych vládnych systémov, umožnila získať spoločný prístup k osobitnému zdravotnému fondu nemeckého Conterganstiftung (Nadácia pre obete talidomidu),

–  so zreteľom na španielsky kráľovský dekrét č. 1006/2010 z 5. augusta 2010, ktorým sa upravujú postupy pri poskytovaní pomoci osobám postihnutým účinkami talidomidu v Španielsku počas rokov 1960 – 1965,

–  so zreteľom na približný počet obetí talidomidu v EÚ (asi 2 700 osôb v Nemecku (zdroj: nemecká vláda), približne 500 v Taliansku (zdroj: VITA – Associazione Vittime Italiane Thalidomide), 500 v Spojenom kráľovstve, 100 vo Švédsku (zdroj: štúdia DLA Piper) a 200 v Španielsku (zdroj: Avite, Španielsko)),

–  so zreteľom na správu Heidelbergskej univerzity s názvom Wiederholt durchzuführende Befragungen zu Problemen, speziellen Bedarfen und Versorgungsdefiziten von contergangeschädigten Menschen (2010-2013) (Prieskumy, ktoré treba pravidelne opakovať, v súvislosti s ťažkosťami, osobitnými potrebami a nedostatkami v starostlivosti, s ktorými sa stretávajú obete talidomidu), ktorá sa podrobne zaoberá prehlbujúcimi sa zdravotnými problémami a osobitnými potrebami obetí talidomidu a nedostatočnou podporou pre tieto obete,

–  so zreteľom na správu Firefly z januára 2015, ktorá upozorňuje na zhoršovanie telesného i duševného zdravia obetí talidomidu a na ich budúce potreby(1),

–  so zreteľom na správu vypracovanú v máji 2015 na žiadosť Ministerstva zdravotníctva nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá skúma kvalitu života obetí talidomidu a predvída ich budúce potreby (správa Kolínskej univerzity)(2),

–  so zreteľom na otvorené listy predsedov politických skupín Európskeho parlamentu, ktorí poukazujú na to, že obete talidomidu žijú s chronickou, invalidizujúcou bolesťou a trpia z dôvodu nenaplnených potrieb,

–  so zreteľom na tlačovú konferenciu, ktorá sa konala 27. mája 2015 v Európskom parlamente v Bruseli, počas ktorej poslanci všetkých politických skupín EP zdôraznili, že je potrebné podporiť obete talidomidu vzhľadom na ich zdravotné ťažkosti(3),

–  so zreteľom na oslavy EÚ v septembri 2015 pripomínajúce 50. výročie prijatia prvých nariadení v Európe týkajúcich sa liekov zameraných na ochranu občanov EÚ, ktoré sú ďalším dôkazom toho, že účinné právne predpisy o liekoch predstavujú trvalý odkaz pre tisíce úmrtí dojčiat a vážne vrodené chyby spôsobené užívaním talidomidu počas tehotenstva,

–  so zreteľom na otázku Komisii (O-000035/2016 – B8-0120/2016) a rozpravu v súvislosti s talidomidom na plenárnej schôdzi 9. marca 2016,

–  so zreteľom na list medzinárodnej advokátskej kancelárie Ince and Co. z 5. marca 2015, v ktorom sa opisuje, aký vplyv mal na zdravie obetí talidomidu nedostatočný dohľad nad liekmi a utajenie dôkazov o účinkoch tohto lieku(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie nemeckej spolkovej vlády z júna 2016 o potrebe prevziať zodpovednosť za obete talidomidu a poskytnúť im nebyrokratickú podporu(5),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločnosť Chemie Grünenthal GmbH na konci 50. a na začiatku 60. rokov 20. storočia uvádzala na trh liek talidomid ako bezpečný liek proti ranným nevoľnostiam, bolestiam hlavy, kašľu, nespavosti a bežnému nachladnutiu; keďže užívanie tohto lieku počas tehotenstva zapríčinilo smrť a malformáciu tisícok detí v mnohých európskych krajinách;

B.  keďže dokumenty z obdobia, v ktorom prebiehal škandál s talidomidom, ktoré nezávislým spôsobom overila medzinárodná advokátska kancelária Ince and Co., dokazujú, že v Nemeckej spolkovej republike existovali závažné nedostatky v účinnej kontrole liekov, podobne ako v iných krajinách, napr. v USA, Francúzsku, Portugalsku a Turecku;

C.  keďže nezávislým spôsobom overený výskum(6) došiel k nezvratnému záveru, že Nemecká spolková republika v roku 1970 zasiahla do trestného konania proti nemeckému výrobcovi talidomidu spoločnosti Chemie Grünenthal GmbH a v dôsledku toho nebolo možné skutočne preukázať vinu tohto výrobcu; keďže sa navyše podnikli kroky, ktoré zabránili začatiu občianskoprávneho konania proti tejto spoločnosti, čo obetiam pravdepodobne znemožnilo dosiahnuť spravodlivosť či získať náležitú finančnú podporu pre svoje súčasné a budúce zdravotné ťažkosti;

D.  keďže nedávno zverejnené nezávislé správy v Nemecku (správa Heidelbergskej univerzity a správa Kolínskej univerzity) a v Spojenom kráľovstve (správa Firefly) dochádzajú k záveru, že obete talidomidu potrebujú zvýšenú podporu týkajúcu sa ich nenaplnených zdravotných potrieb, pohybu a nezávislého spôsobu života, pretože ich stav sa v dôsledku povahy ich postihnutia a nedostatočnej podpory rýchlo zhoršuje;

E.  uznávajúc, že Nemecko síce nesie osobitnú zodpovednosť, ale ostatné národné vlády takisto zodpovedajú za zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania so svojimi vlastnými obeťami talidomidu;

F.  berúc na vedomie, že predsedovia politických skupín Európskeho parlamentu vyjadrili v otvorených listoch svoju podporu snahám o pomoc obetiam talidomidu, pokiaľ ide o ich zdravotné potreby;

G.  pripomínajúc tlačovú konferenciu, ktorá sa konala v máji 2015 v Bruseli za podpory všetkých politických skupín Európskeho parlamentu a ktorá upozornila na stále nenaplnené zdravotné potreby obetí talidomidu;

H.  pripomínajúc, že v Bruseli v septembri 2015 Komisia oslávila 50. výročie prijatia prvého právneho predpisu EÚ týkajúceho sa liekov, ktorý bol do veľkej miery dôsledkom škandálu s talidomidom; zdôrazňujúc, že zatiaľ čo regulačné štruktúry, ktoré boli následne vytvorené, chránili 50 posledných rokov milióny občanov EÚ pred podobnými katastrofami, obete talidomidu žili s bolestivými a invalidizujúcimi následkami tohto lieku;

I.  pripomínajúc, že na plenárnom zasadnutí v marci 2016 v Štrasburgu poslanci zo všetkých politických skupín EP zdôraznili, že je naliehavo potrebné poskytnúť obetiam talidomidu podporu v ich nenaplnených potrebách, a že európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť Vytenis Andriukaitis vyhlásil, že vníma vôľu nájsť pre všetky obete talidomidu vhodné riešenie, ktoré by zlepšilo kvalitu ich života;

J.  konštatujúc, že v Európskom parlamente a v Komisii v súčasnosti existuje v súlade s etickými a humanitárnymi normami príležitosť, ako aj vôľa napraviť chyby nedostatočnej kontroly liekov a následky utajenia dôkazov, ktoré viedli k tragédii s talidomidom;

K.  opätovne potvrdzujúc vyhlásenie nemeckej spolkovej vlády(7) v júni 2016 o tom, že musí vziať na seba zodpovednosť a poskytnúť finančnú podporu bez administratívnej záťaže a zdĺhavého individuálneho testovania;

L.  konštatujúc, že v júni 2016 nemecká spolková vláda tiež uznala, že zmena zákona týkajúceho sa Nadácie pre obete talidomidu v Nemecku je potrebná a možno ju vykonať do januára 2017;

M.  konštatujúc, že mnoho obetí v celej EÚ často nedokáže požiadať o finančnú pomoc na pokrytie nákladov na sociálne služby, čo v súčasnosti päťdesiatročné až šesťdesiatročné obete talidomidu znepokojuje dnes zo všetkého najviac, pretože tieto služby budú v nasledujúcich rokoch potrebovať čoraz viac, keďže ich opatrovatelia, často partneri či príbuzní, by mohli sami ochorieť alebo zomrieť;

1.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zosúladili svoje postupy a opatrenia na to, aby boli obete talidomidu formálne uznané a aby im bolo poskytnuté odškodnenie;

2.  naliehavo vyzýva nemeckú spolkovú vládu, aby využila príležitosť, ktorú predstavuje pripravovaná zmena aktu súvisiaceho s nadáciou pre obete talidomidu, aby obetiam talidomidu, ktoré boli uznané ako obete trustovými fondmi určenými súdom, alebo ktoré sú príjemcami v rámci vnútroštátnych vládnych systémov, umožnila prístup k osobitnému zdravotnému fondu nemeckého Conterganstiftung (Nadácia pre zdravotne postihnuté obete talidomidu);

3.  požaduje, aby bol obetiam talidomidu zo Spojeného kráľovstva, Španielska, Talianska, Švédska a ďalších členských štátov poskytnutý prístup k fondu na skupinovom základe, ak ich štatút obete bol v dobrej viere priznaný v ich vlastnej krajine;

4.  žiada španielske orgány, aby preskúmali proces, ktorý vláda začala v roku 2010, a v rámci svojho vnútroštátneho systému zjednodušili španielskym obetiam talidomidu požiadavky na identifikáciu a odškodnenie, ako sa uvádza v nelegislatívnom návrhu o ochrane osôb postihnutých účinkami talidomidu (161/000331), ktorý 24. novembra 2016 jednomyseľne schválil španielsky Poslanecký kongres;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby na európskej úrovni vypracovala rámcový protokol, na základe ktorého by všetci európski občania postihnutí účinkami talidomidu dostali odškodnenie v podobnej výške, a to bez ohľadu na členský štát, z ktorého pochádzajú, a aby vytvorila program EÚ zameraný na pomoc (vrátane finančných ustanovení a ustanovení o sociálnych dávkach) obetiam talidomidu a ich rodinám a na ich podporu;

6.  žiada spoločnosť Grünenthal, aby prevzala svoju zodpovednosť a poskytla riadne odškodnenie a starostlivosť o obete, ktoré ešte neboli uznané, prehodnotila proces uznávania štatútu obete a iniciovala dialóg s obeťami na nápravu spôsobených škôd;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a členským štátom.

(1) http://www.thalidomidetrust.org/wp-content/uploads/2014/01/Firefly-report-March-2015.pdf (2) http://www.thalidomidetrust.org/wp-content/uploads/2016/04/The-Cologne-Report.pdf (3) http://www.fiftyyearfight.org/latest/europe-speaks-loudly-with-one-voice:-press-conference (4) http://www.fiftyyearfight.org/images/Appendix_1._Ince_letter.pdf (5) http://www.bmfsfj.de/BMFSFJ/kinder-und-jugend,did=225796.html (6) http://www.fiftyyearfight.org/images/Appendix_1._Ince_letter.pdf (7) https://www.bmfsfj.de/bmfsfj/aktuelles/alle-meldungen/leistungen-sollen-gerechter-verteilt-werden/90418?view=DEFAULT

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o nariadení o liekoch na pediatrické použitie (2016/2902(RSP))

P8_TA(2016)0511 B8-1340/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1902/2006 z 20. decembra 2006 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1901/2006 o liekoch na pediatrické použitie(1) (ďalej len „nariadenie o LPP“),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Lepšie lieky pre deti – od koncepcie k realite – všeobecná správa o skúsenostiach získaných na základe uplatňovania nariadenia (ES) č. 1901/2006 o liekoch na pediatrické použitie (COM(2013)0443),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2016 o posilnení rovnováhy vo farmaceutických systémoch v EÚ a jej členských štátoch,

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre prístup k liekom, ktorú zvolal generálny tajomník OSN, s názvom Podpora inovácií a prístup k zdravotníckym technológiám, ktorá bola uverejnená v septembri 2016,

–  so zreteľom na otázku Komisii o preskúmaní nariadenia o liekoch na pediatrické použitie (O-000135/2016 – B8-1818/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nariadenie o liekoch na pediatrické použitie malo výrazný vplyv na vývoj liekov na pediatrické použitie, keďže väčšina farmaceutických spoločností považuje vývoj týchto liekov za neoddeliteľnú súčasť celkového vývoja výrobku; keďže počet pediatrických výskumných projektov sa výrazne zvýšil a keďže je dostupných viac kvalitnejších informácií týkajúcich sa pediatrického použitia schválených liekov; keďže sa takisto zvýšil relatívny počet pediatrických klinických skúšok;

B.  keďže nariadenie o liekoch na pediatrické použitie prispelo k zlepšeniu celkovej situácie a viedlo k hmatateľným prínosom pre celú škálu detských ochorení; keďže sa však v niekoľkých oblastiach, najmä v oblasti detskej onkológie a neonatológie, nedosiahol dostatočný pokrok;

C.  keďže rakovina detí zostáva hlavnou príčinou úmrtí u detí starších ako rok a keďže v Európe každoročne zomiera na rakovinu viac ako 6 000 mladých ľudí; keďže dve tretiny tých, ktorí prežili, pociťujú vážne vedľajšie účinky v súvislosti s liečbou v dôsledku existujúcich spôsobov liečby (údajne sú tieto účinky vážne až u 50 % ľudí, ktorí prežili), a keďže je potrebné neustále zlepšovať kvalitu života tých, ktorí ako deti prežili rakovinu;

D.  keďže nariadenie o liekoch na pediatrické použitie podporilo dialóg a spoluprácu viacerých zúčastnených strán v oblasti rozvoja liekov na pediatrické použitie;

E.  keďže prístup k novým experimentálnym liekom v rámci klinického skúšania, z ktorých by mohli mať prospech, má menej než 10 % detí s nevyliečiteľnou, život ohrozujúcou recidívou;

F.  keďže výrazne širší prístup k inovatívnej liečbe môže zachrániť životy detí a dospievajúcej mládeže so smrteľnou chorobou, ako je rakovina, a keďže je preto potrebné tieto terapie bez zbytočného odkladu preskúmať prostredníctvom vhodných štúdií u detí;

G.  keďže v EÚ je v prípade detí v niekoľkých terapeutických oblastiach stále veľmi rozšírené používanie liekov mimo schválenej registrácie; keďže hoci sa štúdie o rozsahu používania liekov mimo schválenej registrácie detskými pacientmi líšia z hľadiska rozsahu a zloženia skupiny pacientov, po zavedení nariadenia o liekoch na pediatrické použitie nedošlo k poklesu predpisovania liekov mimo schválenej registrácie; keďže Európska agentúra pre lieky (EMA) už bola vyzvaná, aby vypracovala usmernenia k používaniu liekov mimo schválenej registrácie/nelicencovanému používaniu liekov založenému na potrebe a aby vypracovala zoznam liekov používaných mimo schválenej registrácie napriek tomu, že existujú licencované alternatívy;

H.  keďže nariadenie o liekoch na pediatrické použitie stanovuje pravidlá, ktoré sa týkajú vývoja liekov na humánne použitie, s cieľom uspokojiť špecifické liečebné potreby detských pacientov;

I.  keďže od nadobudnutia účinnosti nariadenia o liekoch na pediatrické použitie boli schválené len dva inovatívne onkologické lieky na liečenie pediatrických zhubných nádorov na základe schváleného výskumného pediatrického plánu (PIP);

J.  keďže podľa súčasného regulačného rámca sa upúšťa od zákonnej povinnosti pokračovať vo vývoji liekov na pediatrické použitie, ak sa lieky vyvíjajú pre zdravotné problémy typické pre dospelých pacientov, ktoré sa nevyskytujú u detí; keďže tento regulačný prístup je nevyhovujúci v prípade špecifických chorôb, ktoré sa vyskytujú iba u detí; keďže sa navyše každoročne zvyšuje počet výročných správ o odložení opatrení predložených agentúre EMA v súlade s článkom 34 ods. 4 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie;

K.  keďže mnohé druhy detských onkologických ochorení sa nevyskytujú u dospelých; keďže však mechanizmus účinku liekov, ktorý je účinný pri liečbe druhu rakoviny postihujúcej dospelých, môže byť relevantný pre druh rakoviny, ktorý sa vyskytuje u detí;

L.  keďže pre tie druhy chorôb, ktoré sa vyskytujú len u detí, ako sú druhy detských onkologických ochorení, trh poskytuje na vývoj konkrétnych liekov na pediatrické použitie len obmedzené stimuly;

M.  keďže tretí program EÚ v oblasti zdravia (2014 – 2020) obsahuje záväzok posilniť zdroje a zlepšiť odborné znalosti v prospech pacientov so zriedkavými chorobami;

N.  keďže pri zahajovaní pediatrického klinického skúšania onkologických liekov dochádza k značnému oneskoreniu, pretože podniky zaoberajúce sa vývojom liekov najskôr čakajú, či bude mať liek sľubné výsledky u dospelých onkologických pacientov;

O.  keďže skúšajúcemu nič nebráni v tom, aby sľubné pediatrické klinické skúšanie predčasne zastavil, ak sa v cieľovej dospelej populácii nepreukážu pozitívne výsledky liečby daným liekom;

P.  keďže finančné odmeny a stimuly na vývoj liekov pre pediatrických pacientov, ako je obchodné povolenie na pediatrické použitie (PUMA), prichádzajú neskoro a majú obmedzený účinok; keďže je potrebné zabezpečiť, aby farmaceutické spoločnosti nezneužívali odmeny a stimuly a aby ich používali správne, pričom treba zhodnotiť existujúci systém odmien, aby sa stanovilo, ako by sa dal zlepšiť, aby lepšie stimuloval výskum a vývoj liekov na pediatrické použitie, najmä v oblasti detskej onkológie;

Q.  keďže držitelia povolenia na uvedenie na trh sú povinní aktualizovať informácie o výrobkoch, pričom musia zohľadniť najnovšie vedecké poznatky;

R.  keďže výskumné pediatrické plány (VPP) sa schvaľujú po zložitých rokovaniach medzi regulačnými orgánmi a farmaceutickými spoločnosťami a príliš často sa stáva, že sú neuskutočniteľné a/alebo sa začnú príliš neskoro, pretože sa nepoužívajú správne, lebo sa zameriavajú na zriedkavý výskyt onkologického ochorenia typického pre dospelých u dieťaťa namiesto potenciálne širšieho využitia nového lieku v iných relevantných detských onkologických ochoreniach; keďže nie všetky schválené VPP sú dokončené vzhľadom na to, že výskum v oblasti účinnej látky sa v neskoršej fáze často preruší, pokiaľ sa nepotvrdia počiatočné nádeje týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti lieku; keďže k dnešnému dňu bolo dokončených iba 12 % zo schválených VPP;

S.  keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie sa stanovuje vytvorenie portálu pre jednotné žiadosti, ktorý umožňuje sponzorom podať jednotnú žiadosť o skúšky vykonané vo viac ako jednom členskom štáte; keďže tieto cezhraničné skúšky majú osobitný význam v prípade zriedkavých chorôb, ako sú detské onkologické ochorenia, pretože v jednej krajine nemusí byť dostatočný počet pacientov na uskutočnenie skúšania;

T.  keďže v rámci VPP bolo vykonané veľké množstvo zmien; keďže zatiaľ čo sa o rozsiahlych zmenách VPP rokuje s pediatrickým výborom, v prípade zmien, ktoré majú menší vplyv, táto otázka nie je dostatočne jasne vyriešená;

U.  keďže v súlade s článkom 39 ods. 2 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie musia členské štáty poskytnúť Komisii detailné dôkazy o konkrétnom záväzku k podpore výskumu a vývoja a dostupnosti liekov na pediatrické použitie;

V.  keďže podľa článku 40 ods. 1 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie sa prostriedky na výskum liekov pre detských pacientov majú poskytnúť z rozpočtu Únie, aby sa podporili štúdie súvisiace s liekmi alebo liečivami, ktoré nie sú predmetom patentu alebo dodatkového ochranného osvedčenia;

W.  keďže podľa článku 50 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie je Komisia povinná predložiť do 26. januára 2017 Európskemu parlamentu a Rade správu o získaných skúsenostiach, ktoré vyplynú z uplatňovania článkov 36, 37 a 38 vrátane analýzy ekonomických vplyvov odmien a stimulov a analýzy predpokladaných dosahoch tohto nariadenia na verejné zdravie, aby sa mohli navrhnúť potrebné zmeny;

1.  vyzýva Komisiu, aby včas predložila správu, ktorá bola stanovená v článku 50 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby táto správa poskytla komplexné určenie a hĺbkovú analýzu prekážok, ktoré v súčasnosti bránia inováciám liekov určených na pediatrické použitie; zdôrazňuje význam spoľahlivých a dôkazových údajov z hľadiska efektívnej tvorby politiky;

2.  vyzýva Komisiu, aby na základe týchto zistení zvážila zavedenie zmien, a to aj prostredníctvom právnej revízie nariadenia o liekoch na pediatrické použitie, v rámci ktorej sa náležite zohľadnia a) plány pediatrického rozvoja založené skôr na mechanizme účinku lieku než len na mechanizme podľa druhu rakoviny, b) modely uprednostňovania ochorení a liekov, ktoré zohľadňujú neuspokojené potreby v oblasti detskej medicíny a uskutočniteľnosť, c) skoršie a ľahšie uskutočniteľné výskumné pediatrické plány a d) stimuly, ktoré lepšie podnecujú výskum a účinnejšie uspokojujú potreby detských pacientov, pričom sa zabezpečí zhodnotenie nákladov výskumu a vývoja a úplná transparentnosť klinických výsledkov a e) stratégie na zabránenie použitie pediatrických liekov mimo schválenej registrácie v prípade, že existujú schválené pediatrické lieky;

3.  zdôrazňuje, že životne dôležitým prínosom v oblasti detskej onkológie je povinný vývoj liekov na pediatrické použitie, ktorý sa zakladá skôr na mechanizme účinku lieku, ktorý odpovedá biológii nádoru, než na indikácii, ktorá obmedzuje použitie lieku na konkrétny druh rakoviny;

4.  zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať pediatrické potreby a lieky od rôznych spoločností založené na vedeckých údajoch, aby najdostupnejšie terapie zodpovedali terapeutickým potrebám detí, najmä detí postihnutých onkologickým ochorením, a umožňovali optimalizovať zdroje využívané na výskum;

5.  zdôrazňuje, že pre výskum mnohých detských a zriedkavých ochorení sú cezhraničné skúšky veľmi dôležité; preto víta nariadenie (EÚ) č. 536/2014, ktoré uľahčuje vykonávanie tohto druhu skúšok, a vyzýva agentúru EMA, aby zabezpečila, že bude čoskoro zavedená infraštruktúra potrebná na jeho vykonávanie;

6.  zdôrazňuje, že vykonávanie včasných výskumných pediatrických plánov a včasné vedenie vedeckého a regulačného dialógu a interakcia s agentúrou EMA v skoršej fáze umožňuje spoločnostiam optimalizovať globálny vývoj liekov na pediatrické použitie a najmä rozvíjať ľahšie uskutočniteľné výskumné pediatrické plány;

7.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zmenu nariadenia o LPP tak, aby sľubné skúšania s detskými pacientmi nemohli byť predčasne ukončené v dôsledku neuspokojivých výsledkov v rámci cieľovej skupiny dospelých pacientov;

8.  zdôrazňuje naliehavú potrebu posúdiť, ako sa dajú najlepšie využiť rôzne druhy financovania a odmeny – vrátane mnohých nástrojov oddelenia nákladov a cien – na stimulovanie a urýchľovanie vývoja liekov na pediatrické použitie v oblastiach, ktoré ich potrebujú, najmä liekov na novorodenecké a detské onkologické ochorenia a osobitne na tie druhy onkologických ochorení, ktoré sa vyskytujú iba u detí; vyjadruje presvedčenie, že odmeny by mali viesť k tomu, že vývoj týchto liekov na pediatrické použitie sa začne hneď, ako bude k dispozícii dostatočné vedecké odôvodnenie ich použitia u detských pacientov a údaje o neškodnosti používania u dospelých, a nemali by závisieť od dokázanej liečebnej hodnoty v prípade indikácie pre dospelých;

9.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene pracovala na možných regulačných zmenách, ktoré by medzičasom mohli pomôcť zlepšiť situáciu;

10.  vyzýva Komisiu, aby v rámci programu Horizont 2020 obnovila ustanovenia týkajúce sa financovania, ktoré sú zamerané na podporu kvalitného pediatrického klinického výskumu, v nadväznosti na kritické preskúmanie v súčasnosti financovaných projektov;

11.  vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu európskej siete v oblasti pediatrického klinického výskumu a aby zabezpečila, že členské štáty zavedú opatrenia na podporu výskumu a rozvoja a dostupnosti liekov na pediatrické použitie;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 20.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o činnosti Výboru pre petície za rok 2015 (2016/2146(INI))

P8_TA(2016)0512 A8-0366/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o výsledku rokovaní Výboru pre petície,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na význam petičného práva a dôležitosť toho, aby bol Európsky parlament okamžite informovaný o konkrétnych obavách občanov a obyvateľov Európskej únie, ako sa stanovuje v článkoch 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 228 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 44 Charty základných práv Európskej únie o práve obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia ZFEÚ, ktoré sa týkajú konania o porušení povinnosti, najmä na články 258 a 260,

–   so zreteľom na článok 52 a článok 216 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0366/2016),

A.  keďže cieľom výročnej správy o činnosti Výboru pre petície je predložiť analýzu petícií prijatých v roku 2015 a vzťahov s ostatnými inštitúciami a poskytnúť pravdivý obraz o cieľoch dosiahnutých v priebehu roka 2015;

B.  keďže v roku 2015 bolo prijatých 1 431 petícií, čo predstavuje 47 % pokles v porovnaní s rokom 2014, počas ktorého prijal Európsky parlament 2 714 petícií; keďže 943 petícií bolo uznaných ako prípustné; 424 z nich bolo rýchlo preskúmaných a uzavretých potom, ako bol predkladateľ petície riadne informovaný o otázke, ktorá ho znepokojovala, a 519 petícií je stále otvorených na prerokovanie vo Výbore pre petície; keďže 483 petícií bolo vyhlásených za neprípustné;

C.  keďže počet prijatých petícií je vzhľadom na celkovú populáciu Únie nízky, čo naznačuje, že prevažná väčšina občanov a obyvateľov EÚ ešte, bohužiaľ, nie je informovaná o existencii petičného práva alebo jeho prípadnej užitočnosti ako prostriedku, ktorým môžu upozorniť inštitúcie a členské štáty EÚ na problémy, ktoré sa ich týkajú a ktoré ich trápia a patria do oblasti činnosti Únie;

D.  keďže v roku 2015 bolo uznaných ako neprípustné 483 petícií a keďže ešte stále nie je celkom jasná oblasť činnosti EÚ, ako to dokazuje vysoký počet doručených neprípustných petícií (33,8 %); keďže v záujme nápravy by bolo potrebné stimulovať a zlepšiť komunikáciu s občanmi a vysvetliť rôzne oblasti európskej, vnútroštátnej a miestnej právomoci;

E.  keďže každá petícia sa starostlivo, efektívne a transparentne posudzuje a skúma;

F.  keďže predkladateľmi petície bývajú občania, ktorí sa zapájajú do ochrany základných práv a do zlepšovania a budúcej prosperity našich spoločností; keďže skúsenosti týchto občanov, pokiaľ ide o spracovanie ich petícií, majú silný vplyv na ich vnímanie európskych inštitúcií a dodržiavanie petičného práva zakotveného v práve EÚ;

G.  keďže Európsky parlament je jedinou inštitúciou EÚ, ktorú si priamo volia občania, a keďže petičné právo im ponúka možnosť, ako upozorniť svojich volených zástupcov na témy, ktoré ich trápia;

H.  keďže podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie musia vykonávať svoju prácu čo najotvorenejšie s cieľom podporovať dobrú správu a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti;

I.  keďže petičné právo musí byť kľúčovým prvkom smerom k participatívnej demokracii, v ktorej je účinne chránené právo každého občana zohrávať priamu úlohu v demokratickom živote Únie; keďže skutočná demokratická a participatívna správa by mala zabezpečiť úplnú transparentnosť, účinnú ochranu základných práv a praktické zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov; keďže Európsky parlament môže prostredníctvom petícií načúvať, poskytovať informácie a pomáhať vyriešiť problémy, ktoré trápia jeho občanov, a zároveň nabádať iné inštitúcie EÚ a inštitúcie v členských štátoch, aby v tejto súvislosti urobili všetko v rámci svojich právomocí; keďže prostredníctvom uvedených petícií by sa mal posudzovať vplyv právnych predpisov EÚ na každodenný život jej obyvateľov;

J.  keďže po utečeneckej humanitárnej kríze, veľmi závažnom hospodárskom a sociálnom vplyve finančnej krízy a náraste xenofóbie a rasizmu v celej Európe bola narušená dôvera v systém a európsky projekt ako celok; keďže Výbor pre petície nesie zodpovednosť za zachovanie a posilňovanie konštruktívneho dialógu s občanmi a obyvateľmi EÚ o európskych otázkach a je to preň veľká výzva;

K.  keďže Výbor pre petície môže občanom najlepšie ukázať, čo pre nich Európska únia robí a aké riešenia môže priniesť na európskej, vnútroštátnej alebo miestnej úrovni; keďže Výbor pre petície môže odviesť významnú prácu tým, že vysvetlí a prípadne preukáže úspechy a výhody európskeho projektu;

L.  keďže petičné právo by malo posilniť schopnosť Európskeho parlamentu reagovať a pomáhať pri riešení problémov súvisiacich najmä s uplatňovaním a transpozíciou práva EÚ; keďže petície sú cenným zdrojom informácií z prvej ruky založených na vlastných skúsenostiach občanov, ktoré pomáhajú odhaľovať prípadné nezrovnalosti a nedostatky pri vykonávaní právnych predpisov EÚ na vnútroštátnej úrovni a následnom monitorovaní Komisiou ako strážkyňou zmlúv; keďže petície, ktoré vychádzajú z oblastí činnosti EÚ a spĺňajú kritériá prípustnosti, sú základným nástrojom na včasné odhaľovanie neskorej transpozície a skutočné presadzovanie práva EÚ zo strany členských štátov; keďže občania EÚ sa môžu prostredníctvom petícií sťažovať na nevykonávanie právnych predpisov EÚ a môžu pomôcť pri odhaľovaní porušovania právnych predpisov EÚ;

M.  keďže petície majú v rámci zákonodarného procesu veľký význam, pretože ďalším výborom Európskeho parlamentu poskytujú cenné a priame podnety pre ich legislatívnu činnosť v oblastiach, ktorými sa zaoberajú; keďže petície nepatria do výlučnej zodpovednosti Výboru pre petície, ale mali by sa rozdeliť medzi všetky výbory Európskeho parlamentu;

N.  keďže prostredníctvom petícií môžu občania a obyvatelia EÚ ohlásiť nesprávne uplatňovanie práva EÚ; keďže občania sú cenným zdrojom informácií, pokiaľ ide o odhaľovanie porušovania práva EÚ;

O.  keďže okrem poskytovania relevantnej spätnej väzby, pokiaľ ide o uplatňovanie existujúcich právnych predpisov, petície môžu takisto pomôcť identifikovať medzery v rámci právnych predpisov EÚ a posudzovať vplyv chýbajúcej regulácie v určitých oblastiach, čím by sa stali spúšťačom ďalšieho legislatívneho úsilia;

P.  keďže Výbor pre petície vo veľkej miere využíval osobitné nástroje, ktoré má ako výbor k dispozícii, ako sú otázky na ústne zodpovedanie a krátke uznesenia s cieľom poukázať na rôzne otázky, ktoré trápia občanov, alebo zasielal tieto otázky a uznesenia parlamentnému plénu, napríklad právne predpisy o hypotékach a rizikových finančných nástrojoch v Španielsku, alebo o najlepšom záujme dieťaťa v Európe;

Q.  keďže v roku 2015 boli petície, ktoré zaslali občania, vyriešené rýchlejšie a účinnejšie, čím sa skrátil čas korešpondencie s predkladateľmi petície; keďže sekretariát vyvinul pozoruhodné úsilie na dosiahnutie tohto zlepšenia;

R.  keďže predkladatelia petícií aktívne prispievajú k práci výboru tým, že poskytujú doplňujúce informácie z prvej ruky členom výboru, Komisii a prítomným zástupcom členských štátov; keďže svojou účasťou na rozpravách a predkladaním petícií obsahujúcich podrobnejšie informácie prispievajú predkladatelia petícií k nadviazaniu plynulého a konštruktívneho dialógu s poslancami Európskeho parlamentu a s Európskou komisiou; keďže v roku 2015 bolo na rokovaniach výboru prítomných a zapojilo sa do nich 191 predkladateľov; keďže aj keď sa toto číslo zdá byť pomerne nízke, schôdze Výboru pre petície sa vysielajú a umožňujú predkladateľom petícií sledovať rozpravy v priamom prenose v reálnom čase i neskôr prostredníctvom vysielania na internete;

S.  keďže bola prijatá špecifická metóda na spracovanie petícií, ktoré sa týkajú blaha detí, a na túto tému bola vytvorená osobitná pracovná skupina, ktorá vznikla 17. septembra 2015 a na ktorej čelo bola za predsedníčku zvolená Eleonora Evi; zdôrazňuje, že všetky pracovné skupiny by mali mať jasný mandát s cieľom poskytovať hmatateľné výsledky a zabrániť akémukoľvek zbytočnému omeškaniu pri spracúvaní petícií;

T.  keďže podanie petície sa neraz časovo zhoduje s podaním sťažnosti Komisii, ktorá môže viesť k začatiu konania o porušení povinnosti; keďže Európsky parlament prostredníctvom petícií a otázok upozornil Komisiu v roku 2015 na nedostatky v tom, ako členské štáty uplatňovali a vykonávali určité právne predpisy EÚ;

U.  keďže tieto petície viedli k sťažnostiam na problematiku životného prostredia; keďže Komisia zaslala Fínsku výzvu na transpozíciu smernice o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí; keďže v ďalších piatich prípadoch týkajúcich sa životného prostredia nadviazala Komisia dvojstranný dialóg s dotknutými členskými štátmi; keďže tieto prípady sa týkali bridlicového plynu, riadenia populácie vlkov, nesprávneho vykonávania smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní a súladu vnútroštátnych právnych predpisov s požiadavkami smernice o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí;

V.  keďže petície občanov sa týkali aj tém spravodlivosti a súdnej spolupráce, pričom jedna podnietila Komisiu, aby začala dvojstranný dialóg s členským štátom o jeho obmedzeniach pri zmene mena po uzatvorení manželstva;

W.  keďže Komisia takisto začala na základe niekoľkých petícií dvojstranné diskusie s niekoľkými členskými štátmi o daniach z nehnuteľností a miestnych daniach platených študentmi;

X.  keďže Komisia má v úmysle posilniť vykonávanie právnych predpisov EÚ na základe transpozície a systematických kontrol súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi; keďže Komisia oznámila, že prijme primerané opatrenia vrátane nových prípadov v rámci projektu EU Pilot a konania o porušení povinnosti v prípade, keď zistí možné porušenie právnych predpisov EÚ;

Y.  keďže zapojenie Európskeho parlamentu do týchto postupov umožňuje osobitnú kontrolu vyšetrovacej činnosti príslušných inštitúcií EÚ; keďže žiadne petície by sa nemali uzavrieť, kým ich Komisia vyšetruje;

Z.  keďže Komisia prostredníctvom výročnej správy o kontrole uplatňovania práva Európskej únie zverejňuje činnosti súvisiace s porušením právnych predpisov Únie a odhaľuje informácie o konaniach vo veci porušenia predpisov v podobe tlačových správ; keďže tieto rozhodnutia o konaniach vo veci porušenia predpisov sa môžu konzultovať na základe údajov Komisie, ktoré sú k dispozícii na internetových stránkach Európskej komisie; keďže podrobnejšie informácie Komisie v jej intervenciách vo Výbore pre petície v prípadoch týkajúcich sa petícií by prispeli k lepšej transparentnosti a plynulejšej spolupráci medzi týmito dvoma inštitúciami;

AA.  keďže hlavné témy, ktoré sa riešia v petíciách, zahŕňajú širokú škálu otázok, ako je napríklad ochrana životného prostredia (najmä čistenie odpadových vôd, nakladanie s odpadmi, manažment povodia, prieskum a ťažba plynu a uhľovodíkov), porušovanie práv spotrebiteľov, uplatňovanie spravodlivosti (najmä opatrovníckeho práva na maloleté osoby), základné práva (najmä práva dieťaťa, osôb so zdravotným postihnutím a menšín), voľný pohyb osôb, diskriminácia, prisťahovalectvo, zamestnanosť a dobré životné podmienky zvierat;

AB.  keďže internetový portál Výboru pre petície, ktorý začal fungovať koncom roka 2014, je v prevádzke, ale ešte nebol dokončený; keďže cieľom tohto portálu je poskytnúť občanom a obyvateľom EÚ elektronický nástroj, ktorý im umožní predkladať petície a sledovať ich spracovanie, ako aj elektronicky podpisovať vlastné petície a pridať sa k petíciám ostatných predkladateľov petícií, ktorých témy ich zaujímajú; keďže nedostatky v niektorých základných funkciách, ako je napríklad vyhľadávač, pretrvávali počas roku 2015 a až donedávna narúšali úlohu portálu ako interaktívneho priestoru na výmenu informácií medzi občanmi; keďže tento problém bol napokon vyriešený;

AC.  keďže portál je koncipovaný tak, aby zabezpečil väčšiu transparentnosť a interaktívnosť petičného postupu, a zaisťuje účinnejšiu správu v prospech predkladateľov petícií, poslancov a širokej verejnosti; keďže druhá fáza projektu je určená predovšetkým na zlepšenie administratívneho vybavovania petícií;

AD.  keďže následné oneskorenia v ďalších fázach projektu viedli k dodatočnému pracovnému zaťaženiu sekretariátu Výboru pre petície vzhľadom na potrebu manuálne vkladať príslušné súbory do rôznych databáz; keďže stále existujú petície, ktoré treba umiestniť na portál, lebo doteraz tam boli vložené iba otvorené petície prijaté v rokoch 2013, 2014 a 2015, a keďže v súčasnosti sa pracuje na vkladaní petícií prijatých v roku 2016;

AE.  keďže niektoré nedostatky boli odstránené, konkrétne vo funkcii vyhľadávania a dôvernosti zaobchádzania s údajmi týkajúcimi sa predkladateľa petície, a keďže sa podľa plánu od druhej polovice roka 2016 pracuje na zvýšení užitočnosti a viditeľnosti tejto služby pre občanov;

AF.  keďže prípustnosť petícií je založená na kritériách stanovených v článku 227 ZFEÚ; keďže koncepcia oblasti činnosti Únie ďaleko presahuje dlhý zoznam právomocí; keďže vyhlásenie o neprípustnosti môže byť predmetom súdneho preskúmania, ak nie je riadne odôvodnené v súlade s týmito kritériami;

AG.  keďže vnútroštátne súdy majú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa právne predpisy EÚ riadne vykonávali v členských štátoch; keďže prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie je v tejto súvislosti užitočným nástrojom pre vnútroštátne súdne systémy; keďže tento postup sa v niektorých členských štátoch používal málo, ak vôbec; keďže táto primárna zodpovednosť by nijako nemala vylučovať aktívnejšiu úlohu Komisie ako strážcu zmlúv, pokiaľ ide o zabezpečenie súladu s právom EÚ; keďže petície poskytujú alternatívny a nezávislý spôsob prešetrovania a kontrol dodržiavania právnych predpisov EÚ a keďže tieto dva alternatívne postupy by sa preto nemali vzájomne vylučovať;

AH.  keďže európska iniciatíva občanov by mala byť dôležitým nástrojom, ktorý umožní priamu účasť občanov na rozvoji politík EÚ, a keďže jej potenciál treba naplno využívať pri súčasnom zabezpečení toho, aby občania boli plne informovaní o otázkach, ktoré patria do právomoci EÚ a do právomoci jednotlivých štátov; keďže hlavné rozdiely medzi uvedenou iniciatívou a petičným právom by sa mali lepšie vysvetliť občanom; keďže Európsky parlament nesie osobitnú zodpovednosť za to, aby tento nástroj bol skutočne úspešný; keďže ako vyplynulo z vyhlásení počas verejného vypočutia 22. februára 2015, organizácie, ktoré zaregistrovali európsku iniciatívu občanov, sa vo všeobecnosti domnievajú, že je potrebné odstrániť administratívne prekážky, aby bolo možné dosiahnuť čo najlepšie výsledky v súvislosti s účasťou občanov;

AI.  keďže Výbor pre petície sa domnieva, že viac ako tri roky od dátumu uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 211/2011 dňa 1. apríla 2012 by sa malo posúdiť jeho vykonávanie, aby sa zistili nedostatky a navrhli konkrétne uskutočniteľné riešenia pre jeho urýchlenú revíziu s cieľom zlepšiť jeho fungovanie;

AJ.  keďže v roku 2015 sa vzhľadom na pracovnú vyťaženosť Výboru pre petície uskutočnila iba jedna vyšetrovacia návšteva týkajúca sa petícií, ktoré boli prešetrované v roku 2015; keďže výskum, ktorý sa uskutočnil 5. a 6. novembra 2015 v Spojenom kráľovstve o otázke adopcie bez súhlasu rodičov, umožnil členom delegácie lepšie pochopiť situáciu, keďže mohli o tomto probléme diskutovať so zástupcami rôznych inštitúcií v Spojenom kráľovstve zapojenými do prípadu;

AK.  keďže návštevy sú osobitnou výsadou výboru a nevyhnutnou súčasťou jeho práce, ktorá zahŕňa interakciu s predkladateľmi petície a orgánmi príslušných členských štátov; keďže členovia delegácií výboru sa za rovnakých podmienok zúčastňujú na všetkých činnostiach vrátane vypracovania záverečnej správy;

AL.  keďže Výbor pre petície má povinnosti vo vzťahu k úradu európskeho ombudsmana, ktorý je zodpovedný za vyšetrovanie sťažností občanov a obyvateľov Únie na možný nesprávny úradný postup v rámci inštitúcií a orgánov Únie a v súvislosti s ktorým výbor takisto vypracúva výročnú správu vychádzajúcu z výročnej správy samotného európskeho ombudsmana;

AM.  keďže európska ombudsmanka Emily O’Reillyová predložila 26. mája 2015 predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi svoju výročnú správu za rok 2014; keďže 23. júna 2015 ombudsmanka predložila svoju správu na schôdzi Výboru pre petície, ktorý je zodpovedný za vzťahy s jej úradom;

AN.  keďže Výbor pre petície je členom Európskej siete ombudsmanov, do ktorej patria vnútroštátni a regionálni ombudsmani, výbory pre petície a podobné orgány členských štátov Európskej únie, kandidátskych krajín na členstvo v EÚ a ďalších krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a/alebo schengenského priestoru. keďže Výbor Európskeho parlamentu pre petície je riadnym členom tejto siete, ktorá má v súčasnosti 94 pobočiek v 36 krajinách;

AO.  keďže každá petícia je predmetom starostlivého skúmania a spracovania a každý predkladateľ petície musí dostať odpoveď v primeranej lehote; keďže každý predkladateľ petície musí byť informovaný o dôvodoch uzatvorenia petície;

AP.  keďže všetci predkladatelia petícií by mali mať možnosť priamo prezentovať svoje prípady Výboru pre petície;

1.  zdôrazňuje, že petičné právo by malo posilniť schopnosť Európskeho parlamentu reagovať a pomáhať pri riešení problémov súvisiacich najmä s transpozíciou a vykonávaním právnych predpisov EÚ, pretože petície, ktoré vychádzajú z oblastí činnosti EÚ a spĺňajú kritériá prípustnosti, predstavujú užitočný zdroj informácií na odhaľovanie prípadných porušení pri vykonávaní právnych predpisov EÚ; vyzýva Komisiu, aby viac využívala svoje právomoci, pokiaľ ide o zabezpečenie účinného vykonávania právnych predpisov EÚ, napríklad rýchlejším využívaním konania o nesplnení povinnosti podľa článkov 258 a 260 ZFEÚ;

2.  poukazuje na prácu, ktorú Výbor pre petície vykonáva, pokiaľ ide o vypočutie a pomoc pri riešení problémov občanov; domnieva sa, že petície môžu prispieť k lepšiemu posúdeniu vplyvu právnych predpisov EÚ na každodenný život občanov tým, že budú vytvárať prepojenie medzi občanmi a inštitúciami;

3.  poukazuje na to, že Výbor pre petície má príležitosť, ktorá je zároveň veľkou výzvou, a to viesť dôveryhodný a plodný dialóg s občanmi, spolu s možnosťou priblížiť inštitúcie EÚ jej občanom; konštatuje, že by to malo prispieť k podpore participatívnej demokracie; domnieva sa, že na tento účel je veľmi dôležité poskytovať náležité odpovede na petície, a to pokiaľ ide o načasovanie aj kvalitu odpovedí;

4.  pripomína, že by sa malo rešpektovať rovné a primerané zastúpenie národností predkladateľov petície vo verejných diskusiách výboru; s cieľom posilniť európsky rozmer výboru by sa malo podporovať riadne a spravodlivé zastúpenie všetkých členských štátov v jeho verejných diskusiách; zdôrazňuje, že Výbor pre petície musí zaobchádzať so všetkými prípustnými petíciami rovnako a objektívne; zdôrazňuje, že petície, ktoré sú spojené s volebnou kampaňou v členskom štáte, by sa nemali riešiť ako naliehavé;

5.  zdôrazňuje, že petície sú dôležité aj pre legislatívny proces, pretože odhaľujú existujúce medzery a nedostatky pri transponovaní právnych predpisov Spoločenstva a ostatným výborom Európskeho parlamentu poskytujú užitočné a priame podnety pre ich legislatívnu činnosť v oblastiach, ktorými sa zaoberajú; víta zvýšenú spoluprácu Výboru pre petície s ostatnými parlamentnými výbormi, ako aj častejšie prerokúvanie otázok súvisiacich s petíciami v pléne; domnieva sa, že za petície nezodpovedá len Výbor pre petície, ale mali by byť spoločným úsilím všetkých výborov Európskeho parlamentu; víta zámer zriadiť neformálnu petičnú sieť v Európskom parlamente za účasti zástupcov všetkých parlamentných výborov s cieľom zabezpečiť hladkú a účinnú koordináciu práce v súvislosti s petíciami; je presvedčený, že sieť musí prispieť k lepšiemu pochopeniu úlohy petícií v rámci parlamentnej práce a posilniť spoluprácu medzi výbormi v otázkach, na ktoré poukázali predkladatelia petícií; vyzýva všetky príslušné parlamentné výbory, aby venovali náležitú pozornosť petíciám, ktoré im boli doručené, a aby vynaložili nevyhnutné úsilie s cieľom poskytnúť potrebné informácie na účely správneho spracovania petícií;

6.  uznáva, že Európsky parlament takisto zohráva zásadnú politickú úlohu, pokiaľ ide o opatrenia Komisie na presadzovanie práva, prostredníctvom skúmania výročných správ o monitorovaní realizácie právnych predpisov EÚ a prijímania príslušných parlamentných uznesení; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uznesenia, ktoré v Európskom parlamente predložil Výbor pre petície a v ktorých sa uvádzajú konkrétne medzery v oblasti uplatňovania a vykonávania právnych predpisov EÚ na základe petícií, a žiada ju, aby podnikla primerané kroky a informovala Európsky parlament o nadväzujúcich opatreniach; okrem toho vyzýva Radu a Európsky parlament, aby podnikli konkrétne kroky na prijatie nariadenia (EÚ) .../... [2013/0140(COD)] o oslobodení drozofily obyčajnej (Drosophila melanogaster) od veterinárnych kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, ako navrhli laureáti Nobelovej ceny (profesori biochémie) v petícii č. 1358/2011;

7.  víta skutočnosť, že v roku 2015 sa skrátil čas spracúvania petícií, no trvá na tom, že pre sekretariát Výboru pre petície je potrebné čo najskôr zabezpečiť viac technických zdrojov a personálu, aby sa zaistilo dôkladné preskúmanie a ďalšie skrátenie času spracúvania petícií pri súčasnom zaručení kvality ich spracúvania; vyzýva na digitalizáciu spracúvania petícií, najmä zavedením nových informačných a komunikačných technológií na zabezpečenie účinného a včasného spracovania a optimálneho využívania existujúcich ľudských zdrojov a zároveň zachovania práva občanov predkladať petície tradične poštou;

8.  naďalej považuje za osobitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa neprípustnosť alebo uzavretie petícií z dôvodu ich nepodloženosti starostlivo odôvodnili predkladateľom petícií;

9.  víta skutočnosť, že Komisia sa podieľa a zúčastňuje na petičnom procese a čo najrýchlejšie reaguje na nové petície, ktoré jej zasiela Parlament; poznamenáva, že odpovede Komisie zvyknú byť podrobné a vzťahujú sa na petície, ktoré patria do jej právomoci; pripomína však, že Komisia v mnohých prípadoch neposkytuje žiadne nové informácie vo svojich odpovediach na petície, v súvislosti s ktorými sa požaduje revízia z dôvodu zmeny ich stavu a kontextu; vyjadruje poľutovanie nad prípadmi, keď sa Komisia zameriava predovšetkým na procesné aspekty a nezaoberá sa podstatou problému; pripomína Komisii, že petície, ktoré upozorňujú na potenciálne porušenie práva EÚ, možno uzavrieť až po vypracovaní riadnej analýzy; víta záväzok Komisie, pokiaľ ide o vysielanie všeobecne príslušných úradníkov na schôdze Výboru pre petície, pretože kvalita celkového spracovávania petícií sa zvyšuje, keď Komisiu v diskusii zastupujú najvyššie postavení úradníci, ktorí sú k dispozícii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že odpovede Komisie na schôdzach výboru sa vo všeobecnosti obmedzujú na obsah oficiálnej odpovede, ktorá bola zaslaná výboru, a neprinášajú žiadne nové ani relevantné informácie, ktoré by umožnili vyriešiť nastolené otázky; konštatuje, že písomné odpovede i vysvetlenia poskytnuté počas ústnych diskusií vo Výbore pre petície sa veľmi vážne zohľadňujú;

10.  domnieva sa, že Komisia by mala ísť vo svojej úlohe strážkyne zmlúv nad rámec jednoduchého formálneho preskúmania súladu s procesnými predpismi a mala by sa viac zamerať na samotný obsah hlavného problému, a to najmä pokiaľ ide o otázky životného prostredia; pripomína zásadu obozretnosti a základný účel právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ktorým je zabránenie nevratnému poškodeniu ekologicky citlivých oblastí, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup, ktorý jej umožní využívať právomoci a výsady ex ante;

11.  nesúhlasí s čoraz častejšie sa opakujúcim výkladom dvadsiatej siedmej výročnej správy Európskeho parlamentu o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2009) Komisiou, podľa ktorého by bola oprávnená uzavrieť spisy, v prípade ktorých sa ešte neprijal žiadny formálny krok smerujúci ku konaniu o porušení povinnosti, alebo pozastaviť prebiehajúce konania o porušení povinnosti v prípadoch, ktoré riešia vnútroštátne súdy; opätovne potvrdzuje pôvodný zámer uvedenej správy so žiadosťou, aby Komisia v rámci svojich kapacít zvýšila úsilie na zabezpečenie konzistentného vykonávania právnych predpisov EÚ, pričom využije mechanizmy pre porušenia povinnosti bez ohľadu na existenciu súdneho konania na vnútroštátnej úrovni;

12.  vynaloží v budúcnosti väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby Komisia podávala Európskemu parlamentu pravidelné správy o pokroku v konaniach o porušení povinnosti, ktoré boli podané proti jednotlivým členským štátom, s cieľom uľahčiť lepšiu spoluprácu a umožniť informovanie dotknutých predkladateľov petície o pokroku už v počiatočnej fáze;

13.  domnieva sa, že Komisia by v záujme transparentnosti, v duchu lojálnej spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami EÚ a v súlade s rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou mala Európskemu parlamentu poskytnúť na jeho žiadosť a v prípade potreby zhrnutie jednotlivých prípadov týkajúcich sa postupu v rámci projektu EU Pilot; pripomína predchádzajúce žiadosti Výboru pre petície o zabezpečenie prístupu k dokumentom týkajúcim sa projektu EU Pilot a konaní o porušení predpisov, pretože petície často vedú k začatiu takýchto konaní; opakuje svoju výzvu Komisii, aby informovala Výbor pre petície o vývoji v konaniach o porušení povinnosti, ktoré priamo súvisia s petíciami; uznáva, že je potrebné zabezpečiť úplnú transparentnosť pri oznamovaní informácií súvisiacich s konaniami v rámci projektu EU Pilot a konaniami o porušení povinnosti, ktoré sa už skončili;

14.  domnieva sa, že potrebné informácie týkajúce sa konaní o porušení povinnosti, ktoré boli iniciované na základe vyšetrovaní súvisiacich s petíciami, by sa mali včas poskytovať Európskemu parlamentu, a to najmä na žiadosť Výboru pre petície;

15.  považuje za nevyhnutné zlepšiť spoluprácu s národnými parlamentmi a ich príslušnými výbormi, ako aj s vládami členských štátov, najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa petíciou zaoberali príslušné orgány s potrebnými právomocami; opakuje svoju výzvu na začatie štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi v podobe pravidelných stretnutí s príslušnými výbormi národných parlamentov; víta prítomnosť delegácie Výboru pre petície nemeckého Spolkového snemu na schôdzi Výboru pre petície 4. mája 2015; vyjadruje nádej, že takýto dialóg môže prispieť k lojálnej spolupráci pri hľadaní úspešných riešení opakujúcich sa prípadov, napríklad petícií týkajúcich sa úradu Jugendamt; podporuje prítomnosť zainteresovaných zástupcov členských štátov a miestnych a/alebo regionálnych orgánov na schôdzach Výboru pre petície; pripomína význam účasti zástupcov Rady a Komisie na schôdzach a vypočutiach Výboru pre petície;

16.  uznáva vplyv účinného vykonávania právnych predpisov EÚ na posilnenie dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; pripomína, že petičné právo zakotvené v Lisabonskej zmluve je dôležitým prvkom európskeho občianstva a skutočným barometrom na monitorovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ a identifikáciu prípadných medzier; vyzýva Výbor pre petície, aby zaviedol pravidelné stretnutia s národnými výbormi pre petície s cieľom zvýšiť informovanosť o obavách európskych občanov v rámci EÚ a členských štátov a ďalej posilniť ich práva prostredníctvom lepšej európskej tvorby práva a jeho vykonávania;

17.  opakuje žiadosť uvedenú vo svojom uznesení z 11. marca 2014 o činnosti Výboru pre petície za rok 2013(1), aby sa začal posilnený štruktúrovaný dialóg s členskými štátmi, napríklad prostredníctvom pravidelných stretnutí s členmi národných výborov pre petície alebo iných príslušných orgánov; vyzýva členské štáty, aby vzali na vedomie odporúčania sformulované v správach zo služobných ciest na účely zistenia potrebných skutočností a počas dialógov;

18.  víta skutočnosť, že 191 občanov predložilo v roku 2015 svoje petície priamo Výboru pre petície; pripomína a podporuje väčšiu mieru využívania videokonferencií alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré predkladateľom petícií umožnia aktívne sa zapájať do práce Výboru pre petície, ak nemôžu byť fyzicky prítomní;

19.  berie na vedomie reštriktívny a úzky výklad článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskou komisiou, v ktorom sa okrem iného stanovuje, že charta je určená pre členské štáty „výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“; poznamenáva, že v článku 51 ods. 2 charty sa stanovuje, že táto charta „nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie“; pripomína, že očakávania občanov EÚ často presahujú rámec charty, a vyzýva Komisiu, aby zvážila nový prístup, ktorý je viac v súlade s týmito očakávaniami; naliehavo vyzýva na širší výklad rozsahu uplatňovania charty a v konečnom dôsledku na prehodnotenie vhodnosti tohto článku v rámci budúcich revízií charty a zmlúv; zdôrazňuje, že nič nebráni členským štátom, aby sa zapojili do plného uplatňovania ustanovení charty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť ochranu základných práv svojich občanov mimo vykonávania právnych predpisov Únie, a pripomína, že sú viazané aj ďalšími medzinárodnými záväzkami;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že predkladatelia petícií stále nie sú dostatočne informovaní o dôvodoch na vyhlásenie petície za neprípustnú;

21.  vyjadruje poľutovanie nad prísnym a reštriktívnym výkladom Európskej komisie, pokiaľ ide o článok 51 Charty základných práv, v ktorom sa uvádza, že „ustanovenia (...) charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“; pripomína, že vzhľadom na existenciu článku 51 charty očakávania občanov nezriedka presahujú rámec toho, čo striktne umožňujú právne ustanovenia charty, a často nedôjde k ich naplneniu, a to práve z dôvodu tohto prísneho a reštriktívneho výkladu; žiada Európsku komisiu, aby prijala nový prístup, ktorý bude väčšmi zodpovedať týmto očakávaniam;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania Poľska a Spojeného kráľovstva stále nie sú chránení Chartou základných práv Európskej únie;

23.  zdôrazňuje, že v januári 2015 boli dve poslankyne vymenované za zastupujúce členky Výboru pre petície v štruktúrach Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a že sa podieľali na analýze predbežnej správy Európskej únie a Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v Ženeve vo Švajčiarsku 27. – 28. augusta 2015; upozorňuje na dôležitú činnosť, ktorú Výbor pre petície nepretržite vykonáva v rámci realizácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; berie na vedomie, že rok 2015 bol veľmi významným rokom, pretože orgán OSN prvýkrát revidoval plnenie záväzkov v oblasti ľudských práv v EÚ; víta skutočnosť, že výbor OSN mal možnosť vypočuť si všetky podrobnosti o ochrannej funkcii Výboru pre petície; zdôrazňuje, že Komisia začala začleňovať záverečné odporúčania výboru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do procesu spracovania petícií(2); víta skutočnosť, že verejné vypočutie na tému Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím z hľadiska prijatých petícií, ktoré 15. októbra 2015 zorganizoval Výbor pre petície, malo vysokú úroveň prístupnosti; poukazuje na význam záverov štúdie, ktorú nechal vypracovať politický útvar C s názvom Ochranná úloha Výboru pre petície v rámci realizácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; považuje za dôležité, aby Výbor pre petície naďalej organizoval podujatia zamerané na petície v oblasti zdravotného postihnutia; žiada o posilnenie kapacity Výboru pre petície a jeho sekretariátu, aby mohol primerane plniť svoju ochrannú funkciu; žiada o vymenovanie úradníka zodpovedného za riešenie problémov súvisiacich so zdravotným postihnutím; berie na vedomie dôležité následné opatrenia, ktoré výbor prijal v roku 2015 v konkrétnejších otázkach v oblasti zdravotného postihnutia, ako je napríklad ratifikácia Marrákešskej zmluvy, odblokovanie smernice o nediskriminácii, oslobodenie niektorých produktov určených na podporu vzdelávania, vedy alebo kultúry pre osoby so zdravotným postihnutím od ciel alebo problematika neformálnych opatrovateľov;

24.  naliehavo vyzýva na rýchlu ratifikáciu Marrákešskej zmluvy na úrovni EÚ s cieľom uľahčiť prístup k publikovaným prácam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a to bez ohľadu na konflikt právomocí so Súdnym dvorom EÚ; pripomína, že Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím poukázal vo svojich záverečných pripomienkach zo septembra 2015 na niektoré nedostatky v rámci EÚ, pokiaľ ide o plný súlad s dohovorom; konštatuje, že EÚ musí urýchlene prijať pozmenený Európsky akt o prístupnosti, ktorý bude zahŕňať účinné a dostupné mechanizmy presadzovania a podávania sťažností; berie na vedomie požiadavku oddeliť úlohy Komisie tak, že sa vyjme z nezávislého monitorovacieho rámca, aby sa zabezpečilo, že rámec má primerané zdroje na plnenie svojich funkcií;

25.  vyzdvihuje širokú škálu tém, ktorými sa zaoberajú petície predkladané občanmi, ako napríklad základné práva, záujmy dieťaťa, práva osôb so zdravotným postihnutím, práva osôb patriacich k menšinám, práva detí, vnútorný trh, právo v oblasti životného prostredia, pracovné vzťahy, migračné politiky, obchodné dohody, otázky verejného zdravia, práva zvierat a diskriminácia;

26.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi reštriktívnym prístupom Komisie v jej reakciách na petície týkajúce sa rôznych aspektov dobrých životných podmienok zvierat, pokiaľ ide o výklad jej povinností podľa článku 13 ZFEÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj súčasný prístup a podrobnejšie preskúmala právny základ svojej úlohy pri zabezpečovaní lepšej ochrany práv zvierat v celej EÚ;

27.  zdôrazňuje citlivý charakter petícií týkajúcich sa práv detí, pretože v takýchto prípadoch treba v rámci služobných ciest na účely zistenia potrebných skutočností, ktoré môže výbor PETI organizovať pri prešetrovaní petícií, urýchlene a primerane reagovať na obavy predkladateľov petície a zároveň chrániť záujmy dieťaťa;

28.  domnieva sa, že organizovanie verejných vypočutí je dôležitý spôsob, ako podrobnejšie preskúmať problémy patriace do oblasti činností EÚ, na ktoré upozorňujú predkladatelia petícií, ako aj všeobecné aspekty fungovania EÚ a jeho základné nedostatky; upriamuje pozornosť na verejné vypočutia organizované 26. februára 2015 spolu s Výborom pre ústavné veci o európskej iniciatíve občanov, 23. júna 2015 o petičnom práve, 15. októbra 2015 o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím a 11. mája 2015 spolu s troma ďalšími výbormi o európskej iniciatíve občanov Stop vivisekcii a za užitočný považuje aj seminár usporiadaný 1. decembra 2015 spolu s Výborom pre právne veci o cezhraničných osvojeniach;

29.  domnieva sa, že európska iniciatíva občanov je nové politické právo občanov, ako aj relevantný nástroj tvorby agendy pre participatívnu demokraciu v Európskej únii umožňujúci občanom priamo a aktívne sa zapájať do projektov a procesov, ktoré ich ovplyvňujú, pričom jeho potenciál sa nepochybne musí v plnej miere využiť a zásadne posilniť s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky a podnietiť čo najviac občanov EÚ k účasti na ďalšom rozvoji európskeho integračného procesu; takisto sa domnieva, že jedným z hlavných cieľov EÚ musí byť posilnenie ochrany základných práv, demokratickej legitímnosti a transparentnosti jej inštitúcií; pripomína Komisii, že je potrebné dodržiavať odporúčania uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov(3) s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie práva na predloženie európskej iniciatívy občanov; opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie aktívne sa zapájať do organizovania verejných vypočutí v súvislosti s úspešnými iniciatívami; zaväzuje sa, že na inštitucionálnej úrovni bude jeho prioritou účinnosť tohto participatívneho procesu a zabezpečovanie náležitých nadväzujúcich legislatívnych opatrení;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa domnieva, že je ešte príliš skoro na revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011, ktoré nadobudlo účinnosť pred troma rokmi dňa 1. apríla 2012; domnieva sa, že je nutné dôkladne posúdiť jeho vykonávanie s cieľom vyriešiť všetky prípadné zistené nedostatky a navrhnúť uskutočniteľné riešenia na účel jeho skorej revízie, aby sa zabezpečilo, že postupy a podmienky potrebné v súvislosti s európskou iniciatívou občanov budú skutočne jasné, jednoduché, ľahko použiteľné a primerané; víta správu Komisie z 31. marca 2015 o európskej iniciatíve občanov a rozhodnutie európskej ombudsmanky OI/9/2013/TN a vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie tohto nástroja zabezpečila, že uvedená iniciatíva bude Únii poskytovať skutočné podnety v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a že sa podniknú všetky náležité právne kroky s cieľom zaistiť riadne nadväzujúce opatrenia, keď sa určitá európska iniciatíva občanov bude považovať za úspešne dovŕšenú; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rôzne zistené nedostatky čo najskôr predložila návrh na zmenu nariadenia (EÚ) č. 211/2011;

31.  poukazuje na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o právnych predpisoch o hypotékach a rizikových finančných nástrojoch v Španielsku(4) so zreteľom na prijaté petície, kde Európsky parlament vydal viacero odporúčaní týkajúcich sa správneho vykonávania právnych predpisov EÚ o hypotekárnom práve a boja proti bankovému zneužívaniu; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie smernice 2014/17/EÚ o hypotekárnom úvere a smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vo všetkých členských štátoch a vymieňala si najlepšie postupy na zlepšenie ochrany občanov s finančnými ťažkosťami;

32.  vyjadruje znepokojenie nad dôkazmi o nedostatkoch v správnom prístupe k spravodlivosti v niektorých členských štátoch, ktoré boli zistené pri spracúvaní petícií; domnieva sa, že ide o zásadnú otázku, ktorú treba riešiť bezodkladne, aby bolo zaručené riadne demokratické fungovanie Únie a výkon základných práv jej občanov a obyvateľov; domnieva sa, že Únia by mala ísť príkladom a uviesť do praxe pilier Aarhuského dohovoru o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia;

33.  upozorňuje na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o činnosti Výboru pre petície v priebehu roku 2014(5), ako aj na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o výročnej správe o činnosti ombudsmana za rok 2014(6);

34.  víta obnovenie normálnej úrovne činnosti v oblasti vyšetrovacích návštev a očakáva, že plný potenciál tejto osobitnej výsady Výboru pre petície sa bude využívať v nasledujúcich rokoch až do úplného konca legislatívneho obdobia; zdôrazňuje význam pracovných dokumentov vypracovaných po každej návšteve vrátane osobitných odporúčaní a naliehavo vyzýva rôzne príslušné orgány, aby ich riadne zohľadnili; domnieva sa, že by sa mala pravidelne hodnotiť miera zhody s týmito odporúčaniami;

35.  zdôrazňuje prácu, ktorú v priebehu roka 2015 vykonal Výbor pre petície s cieľom sprístupniť predkladateľom petície webový portál, prostredníctvom ktorého sa môžu zaregistrovať, predkladať petície, preberať súvisiace dokumenty a pridať sa k petíciám, ktoré už boli uznané za prípustné; zdôrazňuje aktualizáciu tohto portálu, na ktorý boli doplnené petície zaregistrované v rokoch 2013, 2014 a 2015; víta skutočnosť, že nové funkcie týkajúce sa vyhľadávania, pripojenia k petíciám a dôvernosti zaobchádzania s údajmi týkajúcimi sa predkladateľa petície boli prepracované a zlepšené;

36.  pripomína kroky, ktoré sú ešte potrebné na ukončenie zostávajúcich fáz projektu internetového portálu pre petície, kde predkladateľ petície bude môcť v reálnom čase získať informácie o stave svojej petície a bude prostredníctvom automatických správ informovaný o zmenách v procese spracovania, ako je napríklad vyhlásenie o prípustnosti, prijatie odpovede zo strany Komisie alebo zaradenie petície do programu rokovania výboru vrátane odkazu na webstreaming, a predkladateľovi tak budú poskytnuté jasné a priame informácie priamo od sekretariátu Výboru pre petície; zdôrazňuje, že portál je kľúčovým zdrojom informácií pre občanov EÚ, a preto by mal poskytovať aj informácie o životnom cykle petície;

37.  upozorňuje na prijatie nariadenia (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu; naliehavo žiada, aby Výbor pre petície, ako aj všetky inštitúcie Európskej únie akceptovali podané dokumenty podpísané elektronickým podpisom od všetkých 28 členských štátov;

38.  zdôrazňuje dôležitú úlohu siete SOLVIT, čo je sieť na riešenie problémov medzi členskými štátmi, a že by mala plne rozvinúť všetok svoj potenciál v spolupráci s uvedenými štátmi a ich národnými centrami siete SOLVIT, ktoré závisia od vnútroštátnych správnych orgánov, a žiada o vyčlenenie väčšieho množstva finančných prostriedkov a o analýzu problémov zistených prostredníctvom siete SOLVIT, pretože táto sieť pomáha vytvoriť verný obraz o narušení jednotného trhu;

39.  vyzýva Spojené kráľovstvo, aby zohľadnilo odporúčania uvedené v správe vyšetrovacej misie, ktorá sa uskutočnila 5. a 6. novembra 2015 v Londýne a ktorú tento výbor schválil 19. apríla 2016;

40.  zdôrazňuje význam spolupráce s európskou ombudsmankou a zapojenia Európskeho parlamentu do Európskej siete ombudsmanov; víta dobré vzťahy medzi ombudsmankou a Výborom pre petície v inštitucionálnom rámci; vyzdvihuje činnosť ombudsmanky zameranú na zlepšenie dobrej správy v EÚ a osobitne oceňuje jej pravidelný prínos k činnosti Výboru pre petície počas celého roka;

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov, ich petičným výborom a ich národným ombudsmanom alebo obdobným príslušným orgánom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0204. (2) Prijaté výborom OSN na jeho štrnástom zasadnutí (17. augusta – 4. septembra 2015); pozri: http://tbinternet.ohchr.org/_layouts/treatybodyexternal/Download.aspx?symbolno=CRPD%2fC%2fEU%2fCO%2f1&Lang=en (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0382. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0347. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0021. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0062.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o medzinárodných dohodách v oblasti letectva (2016/2961(RSP))

P8_TA(2016)0513 B8-1337/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady z 8. marca 2016, ktorými sa Komisia poveruje začať rokovania s Japonskom a Čínou o dohodách o bezpečnosti letectva,

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady zo 7. júna 2016, ktorým sa Komisia poveruje začať rokovania o dohodách o leteckých dopravných službách na úrovni Únie so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Tureckom, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2012 s názvom Vonkajšia politika EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh (COM(2012)0556),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2015 s názvom Stratégia v oblasti letectva pre Európu (COM(2015)0598),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o letectve(1),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2) („rámcová dohoda“), najmä na jej body 23 až 29, prílohu II a prílohu III,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora, najmä na rozsudky z 24. júna 2014 vo veci Maurícius (C-658/11) a zo 14. júna 2016 vo veci Tanzánia (C-263/14),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou z 12. marca 2014 o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami Európskym parlamentom(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva Európskeho parlamentu z 15. apríla 2013 týkajúce sa pravidiel zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na praktické opatrenia na poskytovanie informácií týkajúcich sa medzinárodných rokovaní o leteckej doprave vrátane prístupu k dôverným informáciám v zmysle dohody medzi predsedom Výboru pre dopravu a cestovný ruch a komisárom zodpovedným za dopravu vo forme výmeny listov z 19. januára 2016 a 18. marca 2016,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 218,

–  so zreteľom na otázku Komisii o medzinárodných dohodách v oblasti letectva (O-000128/2016 – B8-1807/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Komisia v stratégii v oblasti letectva pre Európu navrhla začať rokovania o bezpečnosti civilného letectva s Japonskom a Čínou a o dohodách na úrovni EÚ o leteckých službách s Čínou, Tureckom, Mexikom, šiestimi členskými štátmi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, Arménskom a združením ASEAN;

B.  keďže Rada poverila Komisiu začatím rokovaní o dohodách o bezpečnosti letectva s Japonskom a Čínou a o dohodách na úrovni EÚ o leteckých službách s ASEAN, Tureckom, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi;

C.  keďže pri uzavieraní medzinárodných dohôd, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup, vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu;

D.  keďže v prípade, ak Komisia rokuje o dohodách medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, má byť Európsky parlament „ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu“(článok 218 ods. 10 ZFEÚ);

E.  keďže rámcová dohoda by mala zabezpečiť, aby sa právomoci a výsady inštitúcií vykonávali čo najúčinnejšie a najtransparentnejšie;

F.  keďže Komisia sa v rámcovej dohode zaviazala, že bude rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania s Európskym parlamentom a Radou v legislatívnych a rozpočtových otázkach, predovšetkým pokiaľ ide o prístup na zasadnutia a o poskytovanie príspevkov alebo iných informácií;

1.  zdôrazňuje, že Európsky parlament musí sledovať tento postup od začiatku, aby dokázal prijať rozhodnutie o tom, či po skončení rokovaní udelí súhlas; domnieva sa, že je aj v záujme ostatných inštitúcií, aby sa otázky, ktoré sú dostatočne dôležité na to, aby mohli vyvolať pochybnosti o súhlase Európskeho parlamentu, určovali a riešili v skorých štádiách;

2.  pripomína, že v rámcovej dohode sa kladie dôraz predovšetkým na to, že Európsky parlament musí byť od začiatku pravidelne a v prípade potreby na základe dôvernosti podrobne oboznamovaný s priebehom vývoja vo všetkých fázach rokovania;

3.  očakáva, že Komisia poskytne gestorskému výboru Európskeho parlamentu informácie o svojom úmysle navrhnúť rokovania s cieľom uzatvoriť a zmeniť medzinárodné dohody v oblasti letectva; očakáva, že Komisia dosiahnutie dohodu s Radou a s rokovacími partnermi s cieľom poskytovať poslancom Európskeho parlamentu prístup ku všetkým relevantným dokumentom vrátane smerníc na rokovania a konsolidovaným znení súbežne a rovnocenne s Radou;

4.  upozorňuje, že podľa článku 24 rámcovej dohody sa musia uvedené informácie poskytovať Európskemu parlamentu tak, aby mohol v prípade potreby predložiť svoje stanovisko; dôrazne vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu o tom, ako boli jeho pripomienky zohľadnené;

5.  pripomína, že podľa článku 218 ods. 10 ZFEÚ sú Rada a Komisia vo všetkých etapách konania povinné okamžite a v plnom rozsahu informovať Európsky parlament;

6.  uznáva, že Európsky parlament je povinný zabezpečiť zachovanie úplnej dôvernosti, ak získa citlivé informácie o prebiehajúcich rokovaniach;

7.  poznamenáva, že rokovací poriadok Európskeho parlamentu umožňuje, aby „na základe správy gestorského výboru [...] prijal odporúčania a žiadal, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím [prerokúvanej medzinárodnej dohody]“ (článok 108 ods. 4);

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0394. (2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (3) Ú. v. EÚ C 95, 1.4.2014, s. 1.