Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 325,

–  so zreteľom na články 22a, 22b a 22c služobného poriadku úradníkov Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením(2),

–  so zreteľom na článok 9 Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii,

–  so zreteľom na článok 22 písm. a Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy CM/Rec(2014)7 o ochrane informátorov,

–  so zreteľom na články 8, 13 a 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii,

–  so zreteľom na zásadu č. 4 odporúčaní OECD o posilňovaní etického správania vo verejnej službe,

–  so zreteľom na vyšetrovanie úradu európskej ombudsmanky z 2. marca 2015 a na jej výzvu na prijatie nevyhnutných pravidiel týkajúcich sa oznamovania, ktorú adresovala inštitúciám EÚ,

–  so zreteľom na publikáciu OECD s názvom Záväzok účinnej ochrany oznamovateľov,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guja v. Moldavsko, žiadosť č. 14277/04 z 12. februára 2008,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0004/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória Európsky parlament potrebuje čo najviac informácií o všetkých takýchto nezrovnalostiach; keďže v prípadoch týkajúcich sa nezrovnalostí vnútri inštitúcií by Európsky parlament mal byť oprávnený na plný prístup k informáciám, aby tak postup udeľovania absolutória mohol vykonať na základe úplného poznania skutočností;

B.  keďže Európsky dvor audítorov poskytuje pre posudzovanie Európskemu parlamentu vynikajúci základ, ale nemôže sám pokrývať všetky individuálne výdavky;

C.  keďže Komisia a ostatné inštitúcie EÚ takisto poskytujú Európskemu parlamentu informatívne správy o svojich výdavkoch, sú však tiež odkázané na oficiálne mechanizmy podávania správ;

D.  keďže mnohé fondy Únie podliehajú spoločnému hospodáreniu Komisie a členských štátov, čo sťažuje Komisii podávanie správ o nezrovnalostiach týkajúcich sa jednotlivých projektov;

E.  keďže Európsky parlament pravidelne dostáva informácie od jednotlivých občanov alebo mimovládnych organizácií o nezrovnalostiach týkajúcich sa jednotlivých projektov, ktoré sú financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie;

F.  keďže oznamovatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní nezrovnalostiam, ich odhaľovaní a oznamovaní, pokiaľ ide o výdavky súvisiace s rozpočtom EÚ, ako aj pri odhaľovaní a zverejňovaní prípadov korupcie; keďže sa musí nastoliť a propagovať kultúra dôvery, ktorá by podporila európske verejné statky, znamenala, že úradníci a ostatní zamestnanci EÚ, ako aj široká verejnosť, sa budú cítiť chránení riadnym hospodárením a na základe ktorej by bolo zrejmé, že inštitúcie EÚ podporujú, chránia a povzbudzujú potenciálnych oznamovateľov;

G.  keďže je nanajvýš dôležité, aby sa bezodkladne vytvoril horizontálny právny rámec, ktorý bude prostredníctvom stanovenia práv a povinností chrániť oznamovateľov v celej EÚ, ako aj v inštitúciách EÚ (ochrana anonymity, poskytovanie právnej, psychologickej a v prípade potreby finančnej pomoci, prístup k rôznym informačným kanálom, systémy rýchlej reakcie atď.);

H.  keďže väčšina členských štátov EÚ ratifikovala Dohovor OSN proti korupcii, ktorý stanovuje povinnosť zabezpečiť oznamovateľom primeranú a účinnú ochranu;

I.  keďže oznamovanie je základným zdrojom informácií v boji proti organizovanej trestnej činnosti a vo vyšetrovaní korupcie vo verejnom sektore;

J.  keďže oznamovatelia zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu, pokiaľ ide o odhaľovanie a oznamovanie korupcie a podvodov, keďže priami účastníci týchto kriminálnych praktík sa aktívne snažia zakryť svoju činnosť pred všetkými oficiálnymi informačnými mechanizmami;

K.  keďže oznamovanie založené na zásadách transparentnosti a bezúhonnosti má zásadný význam; ochrana oznamovateľov by mala byť preto v celej EÚ zaručená zákonom a posilnená, ale len v prípade, ak je účelom ich činnosti ochrana verejného záujmu konaním v dobrej viere v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

L.  keďže orgány by nemali obmedzovať ani znižovať schopnosť oznamovateľov a novinárov dokumentovať a zverejňovať informácie o ilegálnych, nezákonných alebo škodlivých praktikách, pokiaľ tieto informácie zverejňujú v dobrej viere a verejný záujem je prioritou;

M.  keďže všetky inštitúcie EÚ sú od 1. januára 2014 povinné zaviesť vnútorné pravidlá na ochranu oznamovateľov, ktorí sú úradníkmi inštitúcií EÚ, v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku, a pracovná skupina medziinštitucionálneho prípravného výboru pre otázky spojené so služobným poriadkom, ktorá sa zaoberá ochranou oznamovateľov, ešte neukončila svoju prácu; keďže súčasťou činnosti vykonávanej touto pracovnou skupinou by malo byť posúdenie situácie tých oznamovateľov, ktorí v inštitúciách znášali negatívne dôsledky, aby sa tak na základe predchádzajúcich skúseností stanovili najlepšie postupy; keďže uvedené vnútorné pravidlá musia zohľadňovať štruktúru riadenia a špecifický charakter jednotlivých kategórií podľa služobného poriadku;

N.  keďže ochrana oznamovateľov na úrovni členských štátov nebola vo všetkých členských štátoch implementovaná ani harmonizovaná, čo znamená, že aj keď ide o finančné záujmy Európskej únie, poskytovať Európskemu parlamentu informácie o nezrovnalostiach môže byť pre oznamovateľov z osobného aj profesijného hľadiska riskantné; keďže nezrovnalosti nie sú oznamované práve preto, že sa ľudia obávajú toho, čo sa im môže kvôli nedostatočnej ochrane stať, a pretože sa domnievajú, že oznámením nezrovnalosti sa nič nezmení, a v dôsledku toho dochádza k oslabeniu finančných záujmov EÚ;

O.  keďže treba zaručiť náležité potrestanie všetkých prípadov odvety proti oznamovateľom;

P.  keďže vo svojom uznesení z 23. októbra 2013 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby do konca roku 2013 predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavedie účinný a komplexný európsky program ochrany oznamovateľov vo verejnom a súkromnom sektore s cieľom chrániť osoby, ktoré odhalia neefektívne riadenie a nezrovnalosti a ohlásia prípady vnútroštátnej a cezhraničnej korupcie týkajúce sa finančných záujmov EÚ; keďže okrem toho vyzval členské štáty, aby zaviedli vhodnú a účinnú ochranu oznamovateľov;

Q.  keďže zákonodarca EÚ už stanovil ochranu oznamovateľov v odvetvových nástrojoch vrátane smernice 2013/30/EÚ o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, nariadenia (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu, smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a nariadenia (EÚ) č. 376/2014 o ohlasovaní udalostí;

R.  keďže ochrana oznamovateľov v Únii sa stala ešte naliehavejšou, pretože smernica o obchodnom tajomstve obmedzuje práva oznamovateľov, a preto môže mať nechcený odrádzajúci účinok na tých, ktorí chcú nahlásiť nezrovnalosti v súvislosti s financovaním Únie v prospech jednotlivých spoločností;

S.  keďže medzinárodné organizácie ako Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Rada Európy už vykonali významnú prácu, pričom vypracovali odporúčania týkajúce sa ochrany oznamovateľov;

T.  keďže podľa OECD viac než tretina organizácií, ktoré disponujú mechanizmom oznamovania, nemá v písomnej podobe sformulovanú politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, alebo o nej nevie;

U.  keďže mimovládne organizácie ako Transparency International, Whistleblowing International Network atď. podobne vyvinuli medzinárodné zásady pre právnu úpravu v tejto oblasti, ktoré by mali slúžiť ako zdroj inšpirácie pre iniciatívy EÚ v tomto smere;

V.  keďže úrad európskej ombudsmanky má jasnú právomoc, pokiaľ ide o vyšetrovanie sťažností občanov EÚ týkajúcich sa nesprávnych úradných postupov inštitúcií EÚ, jej samotný úrad však v ochrane oznamovateľov v členských štátoch nezohráva žiadnu úlohu;

W.  keďže v najnovšej verzii služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov platnej od 1. januára 2014 sa zaviedlo niekoľko ustanovení týkajúcich sa oznamovateľov;

X.  keďže ochrana oznamovateľov je nevyhnutná na zabezpečenie verejného blaha a finančných záujmov Únie a na presadzovanie kultúry verejnej zodpovednosti a bezúhonnosti tak vo verejných, ako aj v súkromných inštitúciách;

Y.  keďže v mnohých jurisdikciách a najmä v súkromnom sektore sú zamestnanci v súvislosti s určitými informáciami viazaní služobným tajomstvom, čo znamená, že oznamovatelia by v prípade podania oznámenia mimo vlastnej organizácie mohli čeliť disciplinárnym opatreniam;

1.  vyjadruje poľutovanie v súvislosti so skutočnosťou, že Komisia zatiaľ nepredložila žiadne legislatívne návrhy s cieľom zaviesť minimálnu úroveň ochrany európskych oznamovateľov;

2.  naliehavo žiada Komisiu, aby okamžite predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavedie účinný a komplexný európsky program ochrany oznamovateľov zahŕňajúci mechanizmy pre spoločnosti, verejné orgány a neziskové organizácie, a predovšetkým vyzýva Komisiu, aby do konca tohto roka predložila legislatívny návrh na ochranu oznamovateľov ako súčasť nevyhnutných opatrení v oblasti prevencie a boja proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie s cieľom umožniť účinnú a rovnocennú ochranu v členských štátoch a vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie;

3.  zastáva názor, že úloha oznamovateľov je veľmi dôležitá, pretože pomáhajú členským štátom a inštitúciám a orgánom EÚ zabraňovať narušovaniu zásady integrity a zneužívaniu právomoci, ktoré ohrozujú alebo porušujú verejné zdravie a bezpečnosť, finančnú integritu, hospodárstvo, ľudské práva, životné prostredie a zásady právneho štátu na európskej aj vnútroštátnej úrovni, alebo zvyšujú nezamestnanosť, obmedzujú alebo narúšajú spravodlivú súťaž a oslabujú dôveru občanov v demokratické inštitúcie a postupy, a riešiť ich; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že oznamovatelia vo výraznej miere prispievajú k zvýšeniu demokratickej kvality a dôvery vo verejné inštitúcie tým, že ich robia transparentnejšími a priamo zodpovednými voči občanom;

4.  poznamenáva, že oznamovatelia aj dotknuté verejné orgány alebo inštitúcie by mali mať zabezpečenú právnu ochranu práv zaručených Chartou základných práv EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

5.  pripomína, že členské štáty sú, ako prví príjemcovia prostriedkov z fondov EÚ, povinné kontrolovať zákonnosť použitia týchto prostriedkov;

6.  konštatuje, že len niekoľko členských štátov zaviedlo dostatočne pokročilé systémy ochrany oznamovateľov; vyzýva členské štáty, ktoré v rámci svojho vnútroštátneho práva ešte neprijali zásady týkajúce sa ochrany oznamovateľov, aby tak spravili čo najskôr;

7.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali účinné protikorupčné pravidlá, a aby zároveň riadne zaviedli európske a medzinárodné normy a usmernenia o ochrane oznamovateľov do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty ešte stále nezaviedli osobitné pravidlá na ochranu oznamovateľov, a to bez ohľadu na nevyhnutnú potrebu ich ochrany v oblasti predchádzania a boja proti korupcii a napriek skutočnosti, že ochrana oznamovateľov sa odporúča v článku 33 Dohovoru OSN proti korupcii;

9.  zdôrazňuje, že oznamovanie týkajúce sa finančných záujmov Únie je zverejnenie alebo oznámenie protiprávneho konania, okrem iného aj korupcie, podvodu, konfliktu záujmov, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, prania špinavých peňazí, prenikania organizovaného zločinu a snáh o zatajenie niektorej z týchto skutočností;

10.  považuje za nevyhnutné posilniť etickú kultúru, ktorá pomôže zabezpečiť, aby oznamovatelia neboli vystavení odvetným krokom alebo vnútorným konfliktom;

11.  opakuje skutočnosť, že od oznamovateľa sa žiada, aby informoval o nezrovnalostiach týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, ako aj skutočnosť, že oznamovatelia by mali vždy spolupracovať tým spôsobom, že sa podelia o informácie s príslušnými orgánmi EÚ;

12.  opakuje skutočnosť, že oznamovatelia majú často lepší prístup k citlivým informáciám ako osoby zvonka, a preto je pravdepodobnejšie, že im budú hroziť väčšie následky súvisiace s ich profesijnou kariérou alebo riziká spojené s ich osobnou bezpečnosťou, ktorá je chránená článkom 6 Charty základných práv EÚ;

13.  zdôrazňuje, že definícia oznamovania zahŕňa aj ochranu osôb, ktoré zverejnia informácie, pričom sa opodstatnene domnievajú, že tieto informácie sú pravdivé v čase ich poskytnutia, vrátane osôb, ktoré zverejnenia nepresné informácie v úprimnom, ale mylnom presvedčení,

14.  zdôrazňuje úlohu investigatívnej žurnalistiky a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej návrh zaručí investigatívnym novinárom rovnakú ochranu ako oznamovateľom;

15.  vyjadruje potrebu zriadiť nezávislý orgán EÚ pre zhromažďovanie informácií, poradenstvo a konzultácie, ktorý by mal kancelárie v členských štátoch, ktoré môžu dostávať oznámenia o nezrovnalostiach, s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi, primeranými právomocami a odborníkmi s cieľom pomáhať oznamovateľom využívať tie správne cesty na zverejňovanie svojich informácií o možných nezrovnalostiach poškodzujúcich finančné záujmy Únie a zároveň chrániť ich dôvernosť a ponúkať potrebnú podporu a poradenstvo; v prvej etape by sa jej činnosť primárne zameriavala na spoľahlivé overovanie získaných informácií;

16.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov s cieľom zabrániť akýmkoľvek diskriminačným krokom či vyhrážkam;

17.  víta rozhodnutie európskej ombudsmanky z roku 2014 začať vyšetrovanie z vlastného podnetu vo veci ochrany oznamovateľov, určené inštitúciám EÚ, a víta mimoriadne pozitívne výsledky tohto vyšetrovania; vyzýva inštitúcie a ďalšie orgány EÚ, ktoré tak zatiaľ nespravili, aby bezodkladne začali uplatňovať usmernenia vypracované v nadväznosti na skončenie vyšetrovania;

18.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvyšovali informovanosť o vážnych obavách oznamovateľov, ktorí sa nemôžu brániť; vyzýva preto Komisiu, aby v tejto veci pripravila komplexný akčný plán;

19.  žiada, aby sa v rámci Európskeho parlamentu zriadilo osobitné oddelenie s hierarchickým vzťahom, ako aj s potrebným vybavením (napr. horúce linky, internetové stránky, kontaktné body) na prijímanie informácií týkajúcich sa finančných záujmov Únie od oznamovateľov, ktoré im bude takisto poskytovať poradenstvo a pomoc pri ochrane pred akýmikoľvek možnými odvetnými opatreniami, kým sa nezriadi nezávislá inštitúcia EÚ, ako sa uvádza v odseku 4;

20.  žiada o realizáciu internetovej stránky, kde by sa mohli podávať sťažnosti; zdôrazňuje, že táto webová stránka by mala byť prístupná verejnosti a mala by zabezpečovať anonymitu údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby poskytla jasný právny rámec, ktorý by zaručil, že osoby, ktoré poukážu na nezákonné či neetické činnosti, budú chránené pred odvetou alebo stíhaním;

22.  vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na plnú ochranu osôb, ktoré poukážu na nezákonné praktiky a nezrovnalosti a zabezpečila komplexný plán na odradenie od prevodu aktív do krajín mimo EÚ chrániacich anonymitu osôb, ktoré sa dopustili korupcie;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli mechanizmy oznamovania prístupné, bezpečné a chránené a aby sa tvrdenia oznamovateľov profesionálne prešetrovali;

24.  vyzýva Komisiu a Európsku prokuratúru, pokiaľ je to v jej právomoci pri jej zriadení, aby zriadili účinné komunikačné kanály medzi zainteresovanými stranami a takisto stanovili postupy na prijímanie a ochranu oznamovateľov, ktorí poskytnú informácie o nezrovnalostiach týkajúcich sa finančných záujmov Únie, a aby zaviedli jednotný pracovný protokol pre oznamovateľov;

25.  vyzýva všetky inštitúcie a orgány EÚ, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie uznania, zohľadňovania a rešpektovania oznamovateľov vo všetkých prípadoch, ktoré sa ich týkajú, alebo sa ich týkali, a v ktorých to uznal Súdny dvor Európskej únie, pričom zdôrazňuje, že by sa to malo uplatňovať so spätnou platnosťou; okrem toho ich vyzýva, aby o príslušných rozsudkoch verejne a vierohodne informovali celú inštitúciu;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli Európskemu parlamentu všetky informácie o poškodzovaní finančných záujmov Únie získané od oznamovateľov a aby do svojich výročných správ o činnosti začlenili kapitolu o upozorneniach, ktoré dostali, a o následných opatreniach; vyzýva na kroky na úrovni EP na overovanie presnosti informácií s cieľom prijať vhodné opatrenia;

27.  vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala verejné konzultácie s cieľom získať názor zúčastnených strán na mechanizmy oznamovania a potenciálne nedostatky postupov na vnútroštátnej úrovni, pričom výsledky verejnej konzultácie budú pre Komisiu cenným prínosom pri príprave jej budúceho návrhu o oznamovaní;

28.  vyzýva nezávislý orgán EÚ a – kým nebude zriadený – Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby každoročne vypracoval a zverejnil správu o hodnotení ochrany oznamovateľov v Európskej únii;

29.  okrem toho vyzýva Dvor audítorov, aby vo svojich výročných správach venoval osobitnú kapitolu úlohe oznamovateľov pri ochrane finančných záujmov Únie;

30.  vyzýva agentúry EÚ, aby zabezpečili v písomnej podobe sformulovanú politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami;

31.  víta skutočnosť, že Európsky parlament, Komisia, Rada Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie, Európsky dvor audítorov, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, európsky ombudsman a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uplatnili vnútorné pravidlá na ochranu oznamovateľov v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku; naliehavo žiada všetky inštitúcie, aby zabezpečili spoľahlivosť a komplexnosť príslušných prijatých vnútorných pravidiel ochrany oznamovateľov;

32.  nabáda členské štáty, aby vypracovali údaje, porovnávacie kritériá a ukazovatele týkajúce sa politík v oblasti oznamovania tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

33.  pripomína, že vo vykonávacej smernici Komisie (EÚ) 2015/2392 sa stanovujú postupy nahlasovania, požiadavky na vedenie záznamov a opatrenia na ochranu oznamovateľov; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby oznamovatelia mohli ohlasovať prípady porušení predpisov dôverným spôsobom a aby ich anonymita bola riadne a úplne chránená aj v digitálnom prostredí, ľutuje však, že toto je jeden z mála odvetvových právnych predpisov, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa oznamovateľov;

34.  nabáda Komisiu, aby preskúmala najlepšie postupy z programov ochrany oznamovateľov zavedených už v iných krajinách sveta; upozorňuje na skutočnosť, že niektoré existujúce systémy poskytujú oznamovateľom finančnú odmenu (ako percento nariadených sankcií); domnieva sa, že hoci sa k tomuto aspektu musí pristupovať obozretne, aby sa predišlo možným zneužitiam, takéto výhody by mohli poskytnúť významný príjem osobám, ktoré v dôsledku oznamovania stratili prácu;

35.  vyzýva členské štáty, aby upustili od kriminalizácie činnosti oznamovateľov pri zverejňovaní informácií o nezákonnej činnosti alebo nezrovnalostí poškodzujúcich finančné záujmy EÚ;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89. (2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1.