Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 60/251, ktorou sa zakladá Rada OSN pre ľudské práva (ďalej len „UNHRC”),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane naliehavých uznesení z roku 2016 o Etiópii, Severnej Kórei, Indii, Kryme, Hong Kongu, Kazachstane, Egypte, Konžskej demokratickej republike, Pakistane, Hondurase, Nigérii, Gambii, Džibuti, Kambodži, Tadžikistane, Vietname, Malawi, Bahrajne, Mjanmarsku, Filipínach, Somálsku, Zimbabwe, Rwande, Sudáne, Thajsku, Číne, Brazílii, Rusku, Tibete, Iraku, Indonézii, Stredoafrickej republike, Burundi, Nikarague, Kuvajte a Guatemale,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(2),

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5 a články 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity; keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť začlenené do všetkých oblastí politiky EÚ;

B.  keďže sa EÚ dôrazne zaviazala k multilateralizmu a orgánom OSN, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv;

C.  keďže pravidelné zasadnutia UNHRC, menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia situácií špecifických pre jednotlivé krajiny alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

Rada OSN pre ľudské práva

1.  víta prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna a jeho úradu (ďalej len „OHCHR”); pripomína záväzok EÚ naďalej podporovať a brániť jeho integritu, nezávislosť a fungovanie; víta úlohu, ktorú zohráva OHCHR pri podpore spolupráce medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami v oblasti ľudských práv a pri identifikácii spôsobov, ako zvýšiť úlohu regionálnych dohôd vo vzťahu k všeobecným normám v oblasti ľudských práv;

2.  zastáva názor, že účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC závisia od skutočného odhodlania jej členov chrániť všetky osoby vo všetkých krajinách pred akýmkoľvek porušovaním ľudských práv v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach presadzujúcimi univerzálnosť, nestrannosť, objektívnosť, neselektívnosť, konštruktívny dialóg a spoluprácu; nalieha na potrebe vyhnúť sa polarizácii diskusií v UNHRC a nabáda na konštruktívny dialóg;

3.  vyzýva štáty, aby udelili prístup nezávislým expertom UNHCR, osobitným spravodajcom a expertom OHCHR s cieľom umožniť im vyšetriť údajné porušovanie ľudských práv a konštruktívnym spôsobom sa zapojiť do nápravy situácie, aby dodržiavali svoje záväzky podľa dohovorov o ľudských právach a aby ponúkli svoju plnú spoluprácu s osobitnými postupmi UNHRC;

4.  vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom konať podľa odporúčaní UPR a prekonať nedostatky tým, že sa zavedú mechanizmy vykonávania a nadväzujúcich opatrení vrátane zriadenia vnútroštátnych akčných plánov a národných koordinačných mechanizmov;

5.  pripomína, že Valné zhromaždenie má povinnosť zohľadňovať pri voľbe všetkých členov Rady OSN pre ľudské práva to, či uchádzači rešpektujú presadzovanie a ochranu ľudských práv, zásady právneho štátu a demokraciu; víta rozhodnutie UNHRC, v ktorom žiada poradný výbor pre UNHRC, aby vypracoval hodnotiacu správu o pokroku dosiahnutom pri vytváraní regionálnych a subregionálnych dohôd v oblasti presadzovania a ochrany ľudských práv; žiada EÚ a jej členské štáty, aby do svojich hlasovaní premietli rovnakú dôležitosť práv a zlepšili koordináciu pozícií EÚ v tomto smere; rázne žiada, aby sa EÚ vyjadrovala jedným hlasom a dospela k spoločnému postoju pri hlasovaní v UNHRC;

6.  opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť aktívne a konzistentne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä Tretieho výboru, Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; podporuje snahy Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ”), delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN;

Tematické priority

7.  zdôrazňuje význam úlohy mimovládnych organizácií (ďalej len „MVO”) a obhajcov ľudských práv pri podpore a ochrane ľudských práv; zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sa musia chrániť vo všetkých formách, v ktorých sa prejavujú, a to aj v súvislosti s novými technológiami; je znepokojený, podobne ako UNHRC, správami o hrozbách a odvetných opatreniach voči členom organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a MVO, ktorí spolupracovali s UNHRC v procese všeobecného pravidelného preskúmania (ďalej len „UPR”);

8.  vyjadruje vážne znepokojenie nad mnohými, čoraz častejšími pokusmi o zmenšenie priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, a to aj zavádzaním protiteroristických zákonov; odsudzuje všetky násilné činy, obťažovanie, zastrašovanie a prenasledovanie páchané proti obhajcom ľudských práv, oznamovateľom nekalých praktík, novinárom alebo blogerom, či už na internete alebo mimo neho; vyzýva všetky štáty, aby presadzovali a zabezpečili bezpečné a priaznivé prostredie, v ktorom môžu MVO, občianska spoločnosť, novinári a obhajcovia ľudských práv vykonávať svoju činnosť nezávisle a bez vonkajších zásahov, a zároveň venovali mimoriadnu pozornosť všetkým zraniteľným skupinám; opakuje svoju výzvu tým štátom, ktoré prijali reštriktívne zákony proti nezávislým organizáciám na ochranu ľudských práv, aby ich zrušili;

9.  domnieva sa, že slobodné, nezávislé a nestranné médiá predstavujú jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, v ktorej otvorené diskusie zohrávajú kľúčovú úlohu; podporuje výzvu na vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov; žiada, aby sa otázky slobody prejavu na internete, digitálnych slobôd a dôležitosti voľného a otvoreného internetu pripomínali na všetkých medzinárodných fórach; požaduje riešenie problému digitálnej priepasti a neobmedzený prístup k informáciám a komunikačným prostriedkom, ako aj necenzurovaný prístup k internetu;

10.  pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je naďalej veľkou výzvou; s potešením víta prácu osobitného spravodajcu pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania Mainu Kiaiho; vyzýva všetky štáty, aby správy náležite zohľadnili;

11.  naliehavo žiada všetky štáty, aby urýchlene ratifikovali opčné protokoly k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktorými sa stanovujú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;

12.  odmieta všetky formy diskriminácie a prenasledovania z dôvodu alebo postavenia, ako je rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo a viera, rodová identita a sexuálna orientácia, sociálny pôvod, kasta, narodenie, vek alebo zdravotné postihnutie; podporuje zapojenie EÚ v relevantných osobitných postupoch, vrátane nového nezávislého experta na ochranu proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity; vyzýva EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovala za rovnosť a nediskrimináciu a bojovala proti násiliu páchanému na všetkých jednotlivcoch a proti ich diskriminácii;

13.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že štáty a neštátne subjekty jednotlivo alebo kolektívne porušujú práva mnohých ľudí na slobodu náboženského vyznania alebo viery, čoho dôsledkom je diskriminácia, nerovnosť a stigmatizácia; pripomína, že treba bojovať proti neznášanlivosti a diskriminácii z dôvodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom zaistiť dodržiavanie iných vzájomne prepojených ľudských práv, ako je napríklad sloboda prejavu;

14.  žiada, aby EÚ pracovala na zabezpečení väčšej ochrany náboženských a etnických menšín pred prenasledovaním a násilím a na zrušení zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadlíctvo od viery a  slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských a etnických menšín a neveriacich; vyzýva, aby bola osobitnému spravodajcovi pre slobodu náboženského vyznania alebo viery poskytnutá pomoc pri jeho práci;

15.  dôrazne žiada EÚ, aby naďalej podporovala postoj nulovej tolerancie trestu smrti, a vyzýva ju, aby pokračovala v úsilí o posilnenie medziregionálnej podpory nadchádzajúcej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na trest smrti; víta rozhodnutie prijaté v roku 2015 Konžskou republikou, Fidži a Madagaskarom o zrušení trestu smrti za všetky zločiny; vyjadruje poľutovanie nad obnovením popráv v niekoľkých krajinách vrátane Bangladéša, Bahrajnu, Bieloruska, Čadu, Indonézie, Kuvajtu, Ománu a Južného Sudánu; ďalej vyjadruje poľutovanie nad správami o náraste počtu trestov smrti vynesených najmä v Číne, Egypte, Iráne, Nigérii, Pakistane a Saudskej Arábii; pripomína orgánom týchto krajín, že sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

16.  naliehavo vyzýva EÚ, aby otvorene vystupovala a podporovala prácu OSN zameranú proti mučeniu a iným formám krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, hromadným popravám a iným popravám za spáchanie trestných činov, a to aj trestných činov súvisiacich s drogami, a žiada ESVČ, aby na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach zintenzívnila úsilie EÚ zamerané na boj proti popravám bez riadneho konania, mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; vyzýva na všeobecnú ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru OSN proti mučeniu a opčného protokolu k nemu; zdôrazňuje zásadný význam podpory prevencie mučenia, a to aj prostredníctvom posilnenia národných preventívnych mechanizmov vytvorených podľa opčného protokolu, a nepretržitej podpory rehabilitácie obetí mučenia;

17.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že pretrváva závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete; vytrvalo podporuje Medzinárodný trestný súd (MTS) ako hlavnú inštitúciu, ktorá vyvodzuje zodpovednosť voči páchateľom trestných činov a pomáha obetiam pri domáhaní sa spravodlivosti podľa zásady komplementárnosti, pokiaľ ide o genocídou, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny; žiada, aby všetky strany politicky, diplomaticky, finančne a logisticky podporovali každodenné fungovanie MTS;

18.  žiada, aby EÚ naďalej posilňovala prácu MTS; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN”); vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa pripojili k MTS ratifikáciou Rímskeho štatútu a nabádali na ratifikáciu zmien z Kampaly;

19.  čo najdôraznejšie odsudzuje prebiehajúce vážne porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa najmä organizácia ISIS/Dá’iš, a útoky skupiny Boko Haram, ktorých cieľom sú deti, ako aj všetky ostatné útoky, ktoré páchajú teroristické alebo polovojenské organizácie proti civilistom, najmä ženám a deťom; odsudzuje časté ničenie kultúrneho dedičstva a jeho rozsah a vyzýva na podporu úsilia vynaloženého na rôznych fórach OSN;

20.  odsudzuje nedostatočné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a vyjadruje vážne obavy nad znepokojivo narastajúcou mierou civilných škôd v ozbrojených konfliktoch na celom svete a nad počtom smrteľných útokov na nemocnice, školy, humanitárne konvoje a iné civilné ciele; trvá na tom, aby sa takéto porušovania náležite zohľadňovali pri rokovaniach UNHRC s jednotlivými krajinami a v príslušných preskúmaniach v rámci mechanizmu UPR;

21.  vyzýva EÚ, aby aktívne pracovala na iniciatíve, ktorej cieľom je uznanie zo strany OSN genocídy etnických a náboženských menšín, ktorej sa dopustil tzv. ISIS/Dá’iš, a aby boli MTS postúpené prípady podozrenia zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou OSN;

22.  žiada, aby EÚ vyzvala všetky štáty, aby postavili ľudské práva do centra svojich rozvojových politík a aby uplatňovali Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986; víta nedávne vymenovanie osobitného spravodajcu UNHCR pre právo na rozvoj, ktorého mandát zahŕňa prispievanie k presadzovaniu, ochrane a napĺňaniu práva na rozvoj v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a iných medzinárodných dohôd o rozvojovej spolupráci; zdôrazňuje, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030;

23.  vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala rovnosť medzi ženami a mužmi a aby vo svojich činnostiach a programoch aktívne podporovala činnosť orgánu OSN Ženy a iniciatívy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; žiada, aby sa naďalej podporovali opatrenia na posilňovanie postavenia žien a dievčat a odstraňovanie všetkých foriem násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám vrátane rodovo motivovaného násilia; dôrazne žiada, aby EÚ hľadala medziregionálne iniciatívy na presadzovanie, ochranu a dodržiavanie práv žien a úplné a účinné vykonávanie Pekinskej akčnej platformy a akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a aby sa v tejto súvislosti aj naďalej zasadzovala za sexuálne a reprodukčné práva;

24.  pripomína záväzok EÚ zohľadňovať ľudské práva a rodové aspekty v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a udržateľnom zmierení;

25.  vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala práva detí, a to najmä tým, že prispeje k zabezpečeniu prístupu detí k vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch, a tým, že odstráni detskú prácu, nábor detských vojakov, zbavovanie osobnej slobody, mučenie, obchodovania s ľuďmi, detské skoré a nútené manželstvá, sexuálne vykorisťovanie a škodlivé praktiky, ako napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov; požaduje opatrenia na podporu a posilňovanie medzinárodného úsilia prostredníctvom OSN, aby sa skoncovalo s využívaním detí v ozbrojených konfliktoch a aby sa účinnejšie riešil vplyv situácií konfliktu a situácií po skončení konfliktu na ženy a dievčatá; vyzýva všetky členské štáty OSN, aby plnili svoje zmluvné povinnosti a záväzky v rámci Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v roku 1989, aby sa zabezpečili práva všetkých detí v ich jurisdikcii, a to bez ohľadu na ich právne postavenie a bez akejkoľvek diskriminácie;

26.  vyzýva štáty, aby presadzovali práva osôb so zdravotným postihnutím vrátane ich rovnocennej účasti a sociálneho začlenenia; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

27.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s partnermi na vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane krokov na podporu toho, aby viaceré štáty prijali národné akčné plány a zapojili sa do činnosti pracovných skupín OSN a OHCHR; opakuje svoju výzvu, aby sa všetky štáty vrátane EÚ hneď ako to bude možné aktívne a konštruktívne zapájali do tvorby právne záväzného nástroja, ktorý bude upravovať v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv činnosť nadnárodných korporácií a iných podnikov s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv, vyšetrovať ho, odškodňovať a poskytovať prístup k opravným prostriedkom zaň, a to vždy, keď k nemu dôjde;

28.  víta newyorské vyhlásenie OSN pre utečencov a migrantov, v ktorom sa riešila otázka masívnych presunov utečencov a migrantov a ktoré viedlo k prijatiu globálnej dohody o komplexnom rámci na riešenie problému utečencov, ako aj záväzok, ktorý sa vzťahuje na migrantov a utečencov a je zameraný na záchranu ľudských životov, riešenie osobitných potrieb, boj proti rasizmu a xenofóbii, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zabezpečenie rovnakého uznania a rovnakej ochrany pred zákonom, ako aj zabezpečenie začlenenia do národných rozvojových plánov; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili politickú angažovanosť, financovania a konkrétne akty solidarity na podporu newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a pripomína, že otázka migrácie by sa mala aj naďalej skúmať v globálnom meradle, nie iba na európskej úrovni; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v tomto medzinárodnom úsilí a aby v súlade s povinnosťami, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva, plnili svoje záväzky v oblasti ochrany ľudských práv žiadateľov o azyl, utečencov, migrantov a všetkých vysídlených osôb, najmä žien, detí a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

29.  pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať pri plnom dodržiavaní ich práv a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v krajinách pôvodu; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie migrantov vrátane maloletých; vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v najlepšom záujme detských utečencov a migrantov, ktorý má svoj základ v Dohovore o právach dieťaťa, a aby zaviedli opatrenia na posilnenie systémov ochrany detí vrátane odbornej prípravy sociálnych pracovníkov a iných skupín odborníkov a spolupráce s mimovládnymi organizáciami; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o právach všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

30.  zdôrazňuje dôležitosť presadzovania univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Lisabonskej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti EÚ;

31.  zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby sa prijal prístup založený na právach a aby sa dodržiavanie ľudských práv začlenilo do všetkých politík EÚ, a to aj politík v oblasti obchodu, investícií, verejných služieb, rozvojovej spolupráce a migrácie, ako aj do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ;

32.  pripomína skutočnosť, že vnútorná a vonkajšia súdržnosť v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci jej vonkajších vzťahov s tretími krajinami, a vyzýva EÚ, aby splnila svoje záväzky v tejto súvislosti;

Bielorusko

33.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania; odsudzuje obťažovanie a zadržiavanie nezávislých a opozičných novinárov a aktivistov za ľudské práva; odsudzuje pokračujúce využívanie trestu smrti; vyzýva na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 35. zasadnutí Rady pre ľudské práva a vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa začať vykonávať dlho odkladané reformy na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

Burundi

34.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením politickej a bezpečnostnej situácie v Burundi a nad zvyšujúcim sa počtom ľudí, ktorí utekajú z krajiny; odsudzuje násilie, ktoré sa odohráva v Burundi od roku 2015 a ktoré viedlo k obetiam na životoch, mučeniu a cielenému násiliu páchanému na ženách vrátane hromadného znásilňovania a obťažovania; odsudzuje väznenie tisícov ľudí, nútené vysídľovanie stoviek tisícov obyvateľov Burundi, a tiež porušovania slobody tlače a prejavu, ako aj rozšírenú beztrestnosť takýchto činov; podporuje rozhodnutie Rady, po neúspechu rozhovorov začatých na základe článku 96 Dohody z Cotonou, pozastaviť priamu finančnú pomoc vrátane rozpočtovej podpory burundskej vláde, pričom zachová plnú finančnú podporu určenú obyvateľstvu a humanitárnu pomoc prostredníctvom priamych kanálov; plne podporuje vytvorenie vyšetrovacej komisie o Burundi, ktorá má identifikovať údajných páchateľov porušovania ľudských práv v krajine s cieľom zabezpečiť plné prevzatie zodpovednosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili svoj pákový efekt s cieľom zabezpečiť, aby Burundi začalo v plnej miere spolupracovať s vyšetrovacou komisiou, s Radou a jej mechanizmami, aby nadviazalo konštruktívny dialóg s vyšetrovacou komisiu a riešilo závažné obavy týkajúce sa ľudských práv; vyzýva burundské orgány, aby prehodnotili svoje rozhodnutie odstúpiť od Medzinárodného trestného súdu;

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)

35.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim zhoršovaním sa situácie v oblasti ľudských práv v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby si splnila svoje povinnosti v rámci nástrojov ľudských práv, na ktorých sa podieľa, a aby zabezpečila vstup do krajiny humanitárnym organizáciám, nezávislým pozorovateľom dodržiavania ľudských práv a osobitnému spravodajcovi OSN pre oblasť ľudských práv v KĽDR a spolupracovala s nimi; vyzýva KĽDR, aby umožňovala slobodu prejavu a slobodu tlače pre domáce aj zahraničné médiá, ako aj necenzurovaný prístup občanov k internetu; dôrazne odsudzuje systematické a rozsiahle využívanie trestu smrti v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby vyhlásila moratórium na všetky popravy s cieľom zrušiť v blízkej budúcnosti trest smrti; žiada, aby tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za zločiny proti ľudskosti páchané v KĽDR, boli braní na zodpovednosť, postavení pred MTS a podrobení cieleným sankciám; dôrazne odsudzuje jadrové testy ako zbytočnú a nebezpečnú provokáciu, ako aj porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vážnu hrozbu pre mier a stabilitu na Kórejskom polostrove a v severovýchodnej Ázii; požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu; žiada predloženie správy skupiny expertov Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN; odporúča, aby sa do rezolúcie začlenili kľúčové odporúčania týkajúce sa zodpovednosti zo správy skupiny expertov vrátane posilnenia kapacity kancelárie v Soule o odborníkov v oblasti vyšetrovania a prokuratúry, ako aj vymenovania experta trestného súdnictva, aby sa pokročilo v otázke stanovenia zodpovednosti;

Konžská demokratická republika (KDR)

36.  odsudzuje závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza úplne beztrestne zo strany bezpečnostných síl, a vyzýva, aby vinníci boli braní na zodpovednosť; vyzýva najmä na dôkladné prešetrenie brutálneho násilia proti civilnému obyvateľstvu vo východnom Kongu vrátane znásilňovania žien a zotročovania detí; vyzýva na prípadné predĺženie mandátu mierových síl OSN vo východnom Kongu; vyzýva Radu, aby v prípade ďalšieho násilia zvážila rozšírenie existujúcich reštriktívnych opatrení, ako napríklad cielených sankcií EÚ vrátane zákazov cestovania a zmrazenia aktív osôb zodpovedných za násilné represie a narúšanie demokratického procesu v KDR, ako je stanovené v Dohode z Cotonou; naliehavo vyzýva orgány KDR, aby vykonávali dohodu dosiahnutú v decembri 2016 a s podporou medzinárodných aktérov najneskôr v decembri 2017 uskutočnili voľby; vyzýva UNHRC, aby naďalej kontroloval KDR, až kým neprebehnú voľby a neuskutoční sa prechod na demokraciu, a nabáda úrad vysokého komisára, aby informoval Radu o situácii v KDR, ak to bude vhodné, a aby v prípade potreby prijal prísnejšie opatrenia;

Gruzínske regióny Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko

37.  vyjadruje pretrvávajúce znepokojenie nad stavom slobody prejavu a médií a nemožnosťou prístupu do regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska, ktoré Rusko nezákonne okupuje a v ktorých je aj naďalej rozšírené porušovanie ľudských práv; naliehavo vyzýva na posilnenie kontaktov medzi ľuďmi medzi územím pod kontrolou Tbilisi a dvoma okupovanými regiónmi; žiada, aby sa v plnej miere rešpektovala zvrchovanosť a územná celistvosť Gruzínska, ako aj nedotknuteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť bezpečný a dôstojný návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb do miest ich trvalého bydliska; vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť kontrolu a vykonávanie odporúčaní v rámci všeobecného pravidelného preskúmania;

Mjanmarsko/Barma

38.  je mimoriadne znepokojený správami o násilných stretoch v severnom Jakchainskom štáte a vyjadruje poľutovanie nad stratou životov, živobytia a domovov, ako aj nad údajným neprimeraným použitím sily zo strany mjanmarských/barmských ozbrojených síl; naliehavo žiada vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite ukončili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie, ktoré sa pácha na Rohingyoch, a vypaľovanie ich domov; trvá na tom, aby vláda Mjanmarska/Barmy a civilné orgány krajiny okamžite zastavili diskrimináciu a segregáciu rohingyjskej menšiny; požaduje zabezpečenie práv Rohingyov a zaručenie bezpečnosti a rovnosti všetkých občanov Mjanmarska/Barmy; víta rozhodnutie vlády Mjanmarska/Barmy vyhlásiť mier a národné zmierenie za kľúčovú prioritu; víta vyhlásenie vlády Mjanmarska/Barmy o vytvorení komisie na vyšetrenie nedávnych prípadov násilia v Jakchainskom štáte; zdôrazňuje potrebu riadne stíhať zodpovedné osoby a poskytnúť primeranú nápravu obetiam porušení práva; vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby pokračovala v procese demokratizácie a dodržiavala zásady právneho štátu, slobodu prejavu a základné ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili obnovený mandát osobitného spravodajcu pre Mjanmarsko/Barmu;

Okupované palestínske územia

39.  je hlboko znepokojený pretrvávajúcou patovou situáciou v mierovom procese na Blízkom východe a vyzýva na bezodkladné obnovenie dôveryhodného mierového úsilia; je znepokojený humanitárnou situáciou a porušovaním ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach, o čom sa zmienil vo svojom uznesení z 10. septembra 2015 o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe(3); zdôrazňuje potrebu ďalšieho zapojenia EÚ a jej členských štátov, pokiaľ ide o monitorovanie vykonávania rezolúcií Rady pre ľudské práva o porušovaní a zneužívaní, ako napríklad rezolúciu z 3. júla 2015 o zabezpečení zodpovednosti a spravodlivosti pre všetky prípady porušenia medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema; berie na vedomie prebiehajúce predbežné vyšetrovanie MTS; opakovane vyjadruje svoju plnú podporu MTS a medzinárodnému systému trestného súdnictva; v tejto súvislosti pripomína hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(4) a vyzýva ESVČ, aby informovala Európsky parlament o ničení a poškodení štruktúr a projektov financovaných EÚ; zdôrazňuje, že všetky strany musia aj naďalej rešpektovať prímerie v Gaze a vyzýva na ukončenie blokády; vyzýva Izraelčanov a Palestínčanov, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli vyvolať ďalšie vyhrotenie situácie vrátane verbálnych prejavov nenávisti a podnecovania vo verejnej sfére, ako aj jednostranných opatrení, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rokovaní a ohroziť schodnosť riešenia v podobe existencie dvoch štátov; zdôrazňuje, že akékoľvek trvalé riešenie konfliktu je možné dosiahnuť len v regionálnom kontexte so zapojením všetkých príslušných regionálnych zainteresovaných strán a s podporou medzinárodného spoločenstva;

Južný Sudán

40.  vyzýva všetky strany, aby sa zdržali porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane trestných činov, ktoré by sa mohli posudzovať za medzinárodnú trestnú činnosť, ako sú napríklad popravy bez riadneho konania, etnicky zamerané násilie, sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi vrátane znásilnenia, ako aj rodovo motivované násilie, nábor a využívanie detí, nedobrovoľné zmiznutia a svojvoľné uväznenia a zaistenia; berie na vedomie, že vláda Južného Sudánu 16. marca 2016 podpísala dohodu o pláne a následne objasnila svoje záväzky týkajúce sa začlenenia iných relevantných zainteresovaných strán do národného dialógu a pokračovania v podpore všetkých rozhodnutí prijatých medzi opozičnými signatármi a mechanizmom 7 + 7, ako aj rozhodnutí riadiaceho výboru národného dialógu; trvá na tom, že je potrebné, aby všetky strany dodržiavali svoje záväzky, a vyzýva na pokračovanie dialógu smerom k uzatvoreniu konečného prímeria; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali, že budú naďalej podporovať úsilie Africkej únie o dosiahnutie mieru v Južnom Sudáne a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obnovili mandát Komisie pre ľudské práva v Južnom Sudáne a posilnili jej úlohu s cieľom vyšetrovať porušovania ľudských práv a mapovať sexuálne násilie; podporuje začlenenie odporúčaní do správy, ktorá sa má odovzdať Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN;

Sýria

41.  čo najdôraznejšie odsudzuje ohavné činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú ozbrojené sily Asadovho režimu s podporou Ruska a Iránu, ako aj porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva štátnymi a neštátnymi subjektmi vrátane ozbrojených teroristických skupín, najmä organizáciou ISIS/Dá’iš, ktorej zločiny zodpovedajú genocíde, Džabhat Fath aš-Šám/Frontom an-Nusra a ďalšími džihádistickými skupinami; trvá na potrebe pokračovať vo vyšetrovaní použitia a likvidácie chemických zbraní všetkými stranami v Sýrii a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Ruska a Číny blokovať novú rezolúciu BR OSN o používaní chemických zbraní; opakuje svoju výzvu na plný neobmedzený prístup humanitárnej pomoci a na vyvodenie následkov a zodpovednosti voči osobám uznaným vinnými zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; podporuje iniciatívu EÚ zameranú na postúpenie situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu a vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby prijali kroky v tomto smere; podporuje mandát vyšetrovacej komisie vykonať osobitné vyšetrovanie týkajúce sa Aleppa, o ktorom by mala podať správu najneskôr počas 34. zasadnutia UNHRC v marci, a žiada, aby sa správa predložila Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade;

Ukrajina

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajúca ruská agresia zapríčinila zúfalú humanitárnu situáciu v regióne Donbas, a že ukrajinským a medzinárodným humanitárnym organizáciám sa odopiera vstup do okupovaných regiónov; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s náročnými humanitárnymi podmienkami, ktorým čelí viac ako 1,5 milióna vnútorne vysídlených osôb; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračovaním páchania sexuálneho násilia v súvislosti s konfliktom; je hlboko znepokojený porušovaním ľudských práv na Kryme, a to najmä pokiaľ ide o krymských Tatárov; zdôrazňuje potrebu ďalšej finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu; znovu potvrdzuje svoje pevné odhodlanie týkajúce sa zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej slobodného a zvrchovaného rozhodnutia pokračovať v európskej ceste; vyzýva všetky strany, aby bezodkladne začali pracovať na mierovom opätovnom začlenení okupovaného Krymského polostrova do systému ukrajinského práva prostredníctvom politického dialógu a v plnom súlade s medzinárodným právom; vyzýva ESVČ a Radu, aby zvýšili tlak na Ruskú federáciu, aby umožnila medzinárodným organizáciám vstup na Krym na účely monitorovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv vzhľadom na pokračujúce porušovanie základných slobôd a ľudských práv na tomto polostrove a s cieľom vytvorenia stáleho medzinárodného monitorovacieho a konvenčného mechanizmu; okrem toho vyzýva na úplné vykonávanie dohody z Minska a v tejto súvislosti podporuje predĺženie sankcií voči Rusku, kým nebude Krym vrátený; pripomína, že všetky strany konfliktu sú povinné prijať všetky uskutočniteľné opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva, ktoré patrí pod ich kontrolu, pred účinkami nepriateľských akcií; podporuje a povzbudzuje interaktívny dialóg, ktorý je naplánovaný na 34. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva;

Jemen

43.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad katastrofálnou humanitárnou situáciou v Jemene; potvrdzuje svoj záväzok ďalej podporovať Jemen a jemenský ľud; odsudzuje skutočnosť, že útoky sú smerované na civilistov, ktorí sa nachádzajú v neúnosnej situácii medzi bojujúcimi stranami porušujúcimi medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že nábor a využívanie detí v ozbrojených konfliktoch je prísne zakázané medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom, pričom v prípade náboru detí mladších ako pätnásť môže ísť o vojnový zločin; vyzýva všetky strany, aby tieto deti okamžite prepustili a skončili s ich náborom; naliehavo vyzýva všetky strany, aby zmiernili napätie a vyhlásili okamžité a trvalé prímerie, ktorého výsledkom bude politické, inkluzívne a diplomatické riešenie konfliktu; v tomto smere plne podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Jemen Ismá´íla wulda šajcha Ahmada, ako aj vykonávanie rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva 33/16 z októbra 2016, v ktorej sa od OSN požaduje, aby spolupracovala s vnútroštátnou nezávislou vyšetrovacou komisiou, a podporuje všetky snahy o nezávislé medzinárodné vyšetrovanie s cieľom ukončiť stav beztrestnosti v Jemene; vyzýva členské štáty EÚ, aby podporovali súčasné úsilie, v rámci ktorého bolo vyjadrené znepokojenie nad porušovaním a zneužívaním v Jemene a v rámci ktorého sa žiadalo, aby boli tieto prípady dôkladne a nestranne vyšetrené; nabáda vysokého komisára k používaniu brífingového formátu medzi zasadnutiami, aby bol Výbor pre ľudské práva pravidelne informovaný o výsledkoch vyšetrovania;

o
o   o

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 71. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0317. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0318. (4) http://www.ohchr.org/documents/issues/business/A.HRC.17.31.pdf