Európsky parlament,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja na obdobie 2015 – 2030,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na 21. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21),

–  so zreteľom na technickú správu Európskej komisie o vplyve spotreby EÚ na odlesňovanie (2013 – 063)(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (COM(2008)0645),

–  so zreteľom na Amsterdamské vyhlásenie zo 7. decembra 2015 nazvané Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami, ktoré podporuje plne udržateľný dodávateľský reťazec palmového oleja do roku 2020 a ukončenie nezákonného odlesňovania do roku 2020,

–  so zreteľom na prísľub vládnej podpory pre plán zabezpečenia 100 % udržateľnosti priemyslu palmového oleja do roku 2020, ktorý vypracovalo päť členských štátov a signatárov Amsterdamského vyhlásenia: Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko,

–  so zreteľom na európsku stratégiu pre mobilitu s nízkymi emisiami uhlíka z júla 2016 a na návrh Komisie z 30. novembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (COM(2016)0767),

–  so zreteľom na štúdiu vypracovanú a financovanú Komisiou zo 4. októbra 2016 s názvom Vplyv biopalív spotrebovaných v EÚ na zmeny využívania pôdy: kvantifikácia plochy a vplyvu skleníkových plynov,

–  so zreteľom na správu s názvom Globiom: základ politiky v oblasti biopalív po roku 2020,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 18/2016 s názvom Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

–  so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES),

–  so zreteľom na Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania, ktorý je prílohou k Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý bol prijatý 29. októbra 2010 v Nagoji v Japonsku a nadobudol platnosť 12. októbra 2014,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a súvisiace preskúmanie v polovici obdobia(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania(3),

–  so zreteľom na Svetový kongres ochrany prírody Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) na Havaji v roku 2016 a jeho návrh 066 na zmiernenie vplyvu rozšírenia používania palmového oleja a činnosti v oblasti biodiverzity,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0066/2017),

A.  keďže Európska únia ratifikovala Parížsku dohodu a mala by zohrávať zásadnú úlohu pri plnení cieľov vytýčených v oblastiach boja proti zmene klímy a zabezpečenia ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja;

B.  keďže EÚ zohrala rozhodujúcu úlohu pri formovaní cieľov udržateľného rozvoja, s ktorými je palmový olej úzko spätý (ciele 2, 3, 6, 14, 16, 17, a najmä 12, 13 a 15);

C.  keďže v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030 sa EÚ zaviazala podporovať vykonávanie udržateľného obhospodarovania všetkých typoch lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť lesy, ktoré sú v zhoršenom stave, a podstatne a celosvetovo zvýšiť zalesňovanie a obnovu lesa do roku 2020; keďže v rámci Agendy 2030 je EÚ tiež odhodlaná zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby, a to s cieľom nabádať spoločnosti, aby prijali udržateľné postupy, a do svojho cyklu podávania správ zapracovať informácie o udržateľnosti a podporovať udržateľné postupy verejného obstarávania v súlade s vnútroštátnymi politikami a globálnymi prioritami do roku 2020;

D.  keďže ku globálnemu odlesňovaniu prispieva veľa faktorov vrátane výroby poľnohospodárskych komodít, ako je sója, hovädzie mäso, kukurica a palmový olej;

E.  keďže takmer polovica (49 %) všetkého odlesňovania tropických oblastí v poslednom období je výsledkom nezákonného odstraňovania lesa pre komerčné poľnohospodárstvo, a toto ničenie je výsledkom dopytu v zámorí po poľnohospodárskych komoditách vrátane palmového oleja, hovädzieho mäsa, sóje a výrobkov z dreva; keďže sa odhaduje, že nezákonná premena tropických lesov na účely komerčného poľnohospodárstva vyprodukuje 1,47 gigaton uhlíka ročne, čo zodpovedá 25 % ročných emisií EÚ z fosílnych palív(4);

F.  keďže lesné požiare v roku 2015 v Indonézii a na Borneu boli najhoršími pozorovanými lesnými požiarmi za obdobie takmer dvoch desaťročí v dôsledku globálnych klimatických zmien, zmien vo využívaní pôdy a odlesňovania; keďže extrémne suché podmienky v tomto regióne budú v budúcnosti pravdepodobne bežnejšie, ak sa neprijmú spoločné opatrenia na predchádzanie požiarom;

G.  keďže v dôsledku lesných požiarov v Indonézii a na Borneu bolo 69 miliónov ľudí vystavených nezdravému znečisteniu ovzdušia a požiare boli zodpovedné za tisíce predčasných úmrtí;

H.  keďže požiare v Indonézii sú zvyčajne výsledkom čistenia pôdy pre plantáže palmy olejnej a iné poľnohospodárske využitie; keďže 52 % požiarov v Indonézii v roku 2015 vzniklo v rašeliniskách bohatých na uhlík, čo z Indonézie urobilo jedného z najväčších prispievateľov ku globálnemu otepľovaniu na svete(5);

I.  keďže neexistencia presných máp koncesií na výrobu palmového oleja a verejných registrov pozemkov v mnohých producentských krajinách sťažuje určovanie zodpovednosti za lesné požiare;

J.  keďže EÚ v rámci Newyorskej deklarácie o lesoch súhlasila, že bude „pomáhať plniť cieľ súkromného sektora, ktorým je odstrániť odlesňovanie z výroby poľnohospodárskych komodít, ako je palmový olej, sója, papier a výrobky z hovädzieho mäsa najneskôr do roku 2020, pričom uznáva, že mnohé spoločnosti majú ambicióznejšie ciele“;

K.  keďže v roku 2008 sa EÚ zaviazala k zníženiu odlesňovania najmenej o 50 % do roku 2020 a zaisteniu celosvetového úbytku lesného porastu do roku 2030;

L.  keďže vzácne tropické ekosystémy, ktoré pokrývajú len 7 % zemského povrchu, sú pod rastúcim tlakom v dôsledku odlesňovania; keďže zriaďovanie plantáží palmy olejnej spôsobuje rozsiahle lesné požiare, vysychanie riek, eróziu pôdy, odvodňovanie rašelinísk, znečisťovanie vodných ciest a celkovú stratu biodiverzity, čo zase vedie k mnohým stratám ekosystémových služieb a má výrazný vplyv na klímu, ochranu prírodných zdrojov a ochranu globálneho životného prostredia pre súčasné a budúce generácie;

M.  keďže spotreba palmového oleja a z neho odvodených spracovaných výrobkov zohráva dôležitú úlohu pri vplyve spotreby v EÚ na globálne odlesňovanie;

N.  keďže dopyt po rastlinných olejoch vo všeobecnosti bude narastať(6), pričom dopyt po palmovom oleji sa podľa odhadov do roku 2050 zdvojnásobí(7); keďže od 70. rokov 20. storočia sa 90 % nárastu výroby palmového oleja sústredilo v Indonézii a Malajzii; keďže pestovanie palmového oleja sa rozbieha aj v ďalších ázijských štátoch, ale i v Afrike a Latinskej Amerike, kde neustále vznikajú nové výsadby a existujúce výsadby sa rozširujú, čo povedie k ďalším škodám na životnom prostredí; keďže však nahradenie palmového oleja inými rastlinnými olejmi by vytvorilo potrebu väčšej rozlohy pôdy na pestovanie;

O.  keďže masívne používanie palmového oleja je dané hlavne nízkou cenou tohto výrobku, ktorá je možná vďaka nárastu rozlohy plantáží palmy olejnej na odlesnených plochách; keďže používanie palmového oleja v potravinárskom priemysle okrem toho reaguje na masový a neudržateľný model výroby a spotreby v protiklade k používaniu a presadzovaniu ekologických, kvalitných a domácich surovín a výrobkov;

P.  keďže palmový olej sa čoraz viac používa ako biopalivo a v spracovaných potravinách, pričom asi 50 % balených potravín v súčasnosti obsahuje palmový olej;

Q.  keďže niektoré spoločnosti obchodujúce s palmovým olejom nedokážu jednoznačne vyvrátiť, že palmový olej v ich dodávateľskom reťazci nie je spojený s odlesňovaním alebo znečistením životného prostredia a bol vyrobený pri plnom dodržiavaní základných ľudských práv a primeraných sociálnych noriem;

R.  keďže podľa 7. environmentálneho akčného programu musí Komisia posúdiť vplyv spotreby potravinárskych aj nepotravinárskych komodít v Únii na životné prostredie v globálnom kontexte a, ak je to vhodné, prijať návrhy politík na riešenia na základe zistení vyplývajúcich z posudzovania a zvážiť vypracovanie akčného plánu Únie o odlesňovaní a zhoršovaní kvality lesov;

S.  keďže Komisia plánuje štúdie o odlesňovaní a o palmovom oleji;

T.  keďže celkové emisie skleníkových plynov zo zmeny využívania pôdy v súvislosti s palmovým olejom nie sú známe; keďže je v tejto súvislosti nevyhnutné zlepšiť vedecké posúdenia;

U.  keďže v producentských krajinách nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje o ploche pôdy určenej na pestovanie palmy olejnej, zákonne alebo nezákonne; táto prekážka od počiatku oslabuje účinok opatrení prijatých na certifikáciu udržateľnosti palmového oleja;

V.  keďže v roku 2014 bolo odvetvie energetiky zodpovedné za 60 % dovozu palmového oleja do EÚ, pričom 46 % dovážaného palmového oleja sa spotrebovalo v doprave (šesťnásobné zvýšenie v porovnaní s rokom 2010) a 15 % na výrobu elektriny a tepla;

W.  keďže sa odhaduje, že do roku 2020 bude celosvetová rozloha pôdy, ktorá sa premení na účely pestovania palmy olejnej na bionaftu, predstavovať 1 milión hektárov (ďalej len „Mha”), z čoho 0,57 Mha sa premení z primárnych lesov juhovýchodnej Ázie(8);

X.  keďže celková zmena využívania pôdy spôsobená mandátom biopalív v EÚ do roku 2020 predstavuje 8,8 Mha, z čoho 2,1 Mha pôdy bolo zmenených v juhovýchodnej Ázii pod tlakom rozširovania plantáží palmy olejnej, pričom k polovici prípadov dochádza na úkor tropických lesov a rašelinísk;

Y.  keďže odlesňovanie dažďových lesov ničí biotopy viac ako polovice svetových druhov zvierat a viac ako dvoch tretín druhov rastlín a ohrozuje ich prežitie vrátane niektorých najvzácnejších druhov na svete; keďže dažďové lesy sú domovom niektorých z najvzácnejších a často endemických druhov, ktoré sú na červenom zozname Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) v kategórii kriticky ohrozených druhov, za ktoré sa považujú druhy, ktorých odhadovaná, odvodená alebo predpokladaná populácia sa za posledných 10 rokov alebo za tri generácie znížila o viac ako 80 %; keďže spotrebitelia v EÚ by mali byť lepšie informovaní o úsilí na ochranu živočíšnych a rastlinných druhov;

Z.  keďže pri viacerých vyšetrovaniach sa zistilo rozšírené porušovanie základných ľudských práv pri zakladaní a prevádzke plantáží palmy olejnej v mnohých krajinách vrátane násilného vysťahovania, ozbrojeného násilia, detskej práce, dlhového otroctva alebo diskriminácie pôvodného obyvateľstva;

AA.  keďže existujú veľmi znepokojujúce správy(9) o tom, že podstatná časť svetovej výroby palmového oleja porušuje základné ľudské práva a primerané sociálne normy, že sa často využíva detská práca, a že existujú mnohé konflikty o pôdu medzi miestnymi a domorodými spoločenstvami a držiteľmi koncesií na palmový olej;

Všeobecné poznámky

1.  pripomína, že udržateľné poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a udržateľné lesné hospodárstvo sú hlavnými zámermi cieľov udržateľného rozvoja;

2.  pripomína, že lesy majú zásadný význam pre prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmierňovanie;

3.  berie na vedomie zložitosť faktorov, ktoré poháňajú svetové odlesňovanie, ako je čistenie pôdy na chov dobytka alebo pestovanie orných plodín, najmä na produkciu sójového krmiva pre živočíšnu výrobu v EÚ, ako aj palmového oleja, rozrastanie mestských oblastí, ťažba dreva a iné intenzívne poľnohospodárske činnosti;

4.  poznamenáva, že 73 % svetového odlesňovania je spôsobených čistením pôdy pre poľnohospodárske komodity, pričom 40 % svetového odlesňovania je zapríčinených konverziou na monokultúrne plantáže palmy olejnej(10);

5.  konštatuje, že výroba palmového oleja nie je jedinou príčinou odlesňovania, pretože rozširovanie nelegálnych ťažobných činností a demografické tlaky sú tiež zodpovedné za vznik tohto problému;

6.  konštatuje, že iné rastlinné oleje vyrobené zo sójových bôbov, z repky a ďalších plodín, majú oveľa väčší vplyv na životné prostredie a vyžadujú si oveľa rozsiahlejšie využitie pôdy než palmový olej; konštatuje, že iné olejniny obvykle vyžadujú intenzívnejšie využívanie pesticídov a hnojív;

7.  so znepokojením konštatuje, že globálnu honbu za pôdou poháňa narastajúci celosvetový dopyt po biopalivách a surovinách a špekulácia s pôdou a poľnohospodárskymi komoditami;

8.  pripomína, že EÚ je významným dovozcom výrobkov pochádzajúcich z odlesňovania, čo má ničivý vplyv na biodiverzitu;

9.  konštatuje, že takmer štvrtina (podľa hodnoty) všetkých poľnohospodárskych komodít v medzinárodnom obchode z nezákonného odlesňovania je určená pre EÚ, čo zahŕňa aj 27 % všetkej sóje, 18 % všetkého palmového oleja, 15 % všetkého hovädzieho mäsa a 31 % všetkej kože(11);

10.  zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti odlesňovaniu spojenému so spotrebou poľnohospodárskych komodít by opatrenia na úrovni EÚ mali brať do úvahy nielen výrobu palmového oleja, ale aj všetkých takýchto dovážaných poľnohospodárskych výrobkov;

11.  pripomína, že Malajzia a Indonézia sú hlavnými výrobcami palmového oleja, pričom sa odhaduje, že pokrývajú 85 – 90 % celosvetovej produkcie, a víta skutočnosť, že rozloha primárneho lesa sa v Malajzii od roku 1990 zvýšila, ale je naďalej znepokojený tým, že súčasné miery odlesňovania v Indonézii predstavujú 0,5 % celkového úbytku každých päť rokov;

12.  pripomína, že Indonézia sa nedávno stala tretím najväčším znečisťovateľom CO2 na svete a trpí znižovaním biodiverzity, pričom viaceré ohrozené druhy sú na pokraji vyhynutia;

13.  pripomína, že palmový olej predstavuje približne 40 % svetového obchodu so všetkými rastlinnými olejmi, a že EÚ je s približne 7 miliónmi ton ročne jeho druhým najväčším svetovým dovozcom;

14.  je znepokojený skutočnosťou, že približne polovica územia nelegálne vyrúbaných lesov sa využíva na účely výroby palmového oleja na trh EÚ;

15.  poznamenáva, že agropotravinársky priemysel používa palmový olej ako prísadu a/alebo náhradu kvôli jeho produktivite a chemickým vlastnostiam, napríklad jednoduchému skladovaniu, bodu topenia a nižšej cene ako suroviny;

16.  poznamenáva tiež, že výlisky z palmových jadier sa v EÚ používajú ako živočíšne krmivo, najmä na výkrm dojníc a hovädzieho dobytka;

17.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sociálne, zdravotné a environmentálne normy sú v EÚ prísnejšie;

18.  je si plne vedomý toho, aká zložitá je otázka palmového oleja, a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť globálne riešenie založené na kolektívnej zodpovednosti mnohých aktérov; dôrazne odporúča túto zásadu všetkým subjektom, ktoré sú zapojené do dodávateľského reťazca, vrátane: EÚ a iných medzinárodných organizácií, členských štátov, finančných inštitúcií, vlád produkujúcich krajín, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, vnútroštátnych a nadnárodných podnikov pôsobiacich vo výrobe, distribúcii a spracovaní palmového oleja, spotrebiteľských združení a MVO; okrem toho je presvedčený, že všetci títo aktéri musia nevyhnutne zohrávať úlohu a koordinovať úsilie s cieľom vyriešiť mnohé závažné problémy spojené s neudržateľnou výrobou a spotrebou palmového oleja;

19.  poukazuje na spoločnú globálnu zodpovednosť pri dosahovaní udržateľnej výroby palmového oleja a súčasne zdôrazňuje významnú úlohu potravinárskeho priemyslu pri nákupe udržateľne vyrábaných alternatívnych výrobkov;

20.  konštatuje, že množstvo výrobcov komodít a obchodníkov, maloobchodníkov a iných sprostredkovateľov v rámci dodávateľského reťazca vrátane európskych spoločností prijalo záväzky výroby a obchodu s komoditami vo veci neodlesňovania, nepremieňania rašelinísk bohatých na uhlík, dodržiavania ľudských práv, transparentnosti, vysledovateľnosti, overovania treťou stranou a postupov zodpovedného riadenia;

21.  uznáva, že zachovanie dažďového lesa a globálna biodiverzita majú zásadný význam pre budúcnosť Zeme a ľudstva, ale zdôrazňuje, že úsilie o jeho zachovanie by sa malo kombinovať s nástrojmi politiky rozvoja vidieka s cieľom zabrániť chudobe a posilniť zamestnanosť v malých poľnohospodárskych komunitách v dotknutých oblastiach;

22.  domnieva sa, že úsilie o zastavenie odlesňovania musí zahŕňať budovanie miestnych kapacít, technickú pomoc, výmenu najlepších postupov medzi komunitami a podporu, aby drobní poľnohospodári mohli lepšie využívať existujúce polia bez potreby ďalšej konverzie lesných porastov; v tejto súvislosti zdôrazňuje vysoký potenciál agroekologických postupov s cieľom maximalizovať ekosystémové funkcie prostredníctvom pestovania plodín s vysokým stupňom diverzity, agrolesníctva a permakultúrnych techník, bez uchyľovania sa k závislosti od vstupov alebo monokultúram;

23.  konštatuje, že pestovanie palmy olejnej môže priniesť pozitívny prínos pre hospodársky rozvoj krajín a poskytnúť reálne hospodárske príležitosti pre poľnohospodárov, za predpokladu, že sa vykonáva zodpovedne a udržateľne, a že sa plnia prísne podmienky udržateľného pestovania;

24.  berie na vedomie, že existujú rôzne druhy dobrovoľných certifikačných systémov, ako je RSPO, ISPO a MSPO, a víta ich úlohu pri podpore udržateľného pestovania palmy olejnej; konštatuje však, že kritériá udržateľnosti týchto noriem sú predmetom kritiky, najmä pokiaľ ide o ekologickú a sociálnu integritu; zdôrazňuje, že existencia rôznych systémov je pre spotrebiteľov mätúca, a že konečným cieľom by malo byť vytvorenie jedného certifikačného systému, ktorý by zlepšil viditeľnosť udržateľného palmového oleja pre spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takýto certifikačný systém zaručí, že sa na trh EÚ dostane iba udržateľne vyrobený palmový olej;

25.  konštatuje, že naši partneri z krajín mimo EÚ musia byť tiež lepšie informovaní o svojej úlohe pri riešení problémov udržateľnosti a odlesňovania vrátane ich postupov nakupovania surovín;

Odporúčania

26.  vyzýva Komisiu, aby si splnila medzinárodné záväzky EÚ, najmä v rámci COP21, Fóra OSN o lesoch (UNFF)(12), Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (UNCBD)(13), Newyorskej deklarácie o lesoch, cieľa udržateľného rozvoja zastaviť odlesňovanie do roku 2020(14);

27.  berie na vedomie potenciál iniciatív, ako napríklad Newyorskej deklarácie o lesoch(15), ktoré sú zamerané na splnenie cieľov súkromného sektora odstrániť do roku 2020 odlesňovanie spôsobené produkciou poľnohospodárskych komodít, akými sú palma olejná, sója, papier a hovädzie mäso; konštatuje, že niektoré spoločnosti majú ambicióznejšie ciele, ale napriek tomu, že 60 % spoločností obchodujúcich s palmovým olejom sa zaviazalo podporovať takéto iniciatívy, doteraz iba 2 % dokážu vysledovať pôvod palmového oleja, s ktorým obchodujú(16);

28.  berie na vedomie úsilie a pokrok dosiahnutý v rámci odvetvia výroby potravín pri získavaní certifikovaného udržateľného palmového oleja; vyzýva všetky odvetvia priemyslu, ktoré používajú palmový olej, aby zvýšili svoje úsilie o získavanie certifikovaného udržateľného palmového oleja;

29.  vyzýva Komisiu a všetky členské štáty EÚ, aby, ak tak zatiaľ neurobili, sa usilovali o demonštrovanie záväzku pracovať na vytvorení celoúniového národného záväzku do roku 2020 získavať 100 % certifikovaného udržateľného palmového oleja okrem iného podpísaním Amsterdamského vyhlásenia Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami, a usilovali sa o vytvorenie záväzku odvetvia, okrem iného prostredníctvom uzatvorenia a vykonávania Amsterdamského vyhlásenia Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami do roku 2020;

30.  požaduje, aby podniky pestujúce palmu olejnú dodržiavali Bangkokskú dohodu o jednotnom prístupe k realizácii záväzkov v oblasti zákazu odlesňovania pri rozvoji svojich plantáží, a používali nástroj High Carbon Stock (HCS), ktorým sa určujú oblasti vhodné na vysádzanie paliem olejných, napr. znehodnotená pôda s nízkou mierou ukladania uhlíka a nízkou prírodnou hodnotou;

31.  žiada EÚ, aby dodržiavala záväzky dobrovoľných dohôd o partnerstve FLEGT a aby zabezpečila, aby sa vzťahovali na drevo z premeny lesov na plantáže na výrobu palmového oleja; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby tieto dohody boli v súlade s medzinárodným právom a záväzkami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, ľudských práv a udržateľného rozvoja, a aby viedli k zodpovedajúcim opatreniam na zachovanie lesov a udržateľné hospodárenie v lesoch vrátane ochrany práv miestnych komunít a pôvodného obyvateľstva; poznamenáva, že podobný prístup by sa mohol tiež prijať s cieľom zabezpečiť zodpovedné dodávateľské reťazce palmového oleja; navrhuje, aby sa politiky EÚ pre odvetvie palmového oleja zakladali na zásadách FLEGT, pokiaľ ide o vedenie viacstranného dialógu zainteresovaných strán a riešenie hlboko zakorenených problémov správy v producentských krajinách, ako aj z podporných dovozných politík EÚ; konštatuje, že by mohli viesť k lepšej kontrole v oblasti palmového priemyslu v cieľových krajinách;

32.  konštatuje, že dôležitým prvkom je spolupráca s producentskými krajinami prostredníctvom výmeny informácií o udržateľnom a hospodársky životaschopnom rozvoji a obchodných praktikách; podporuje producentské krajiny v ich úsilí o vytvorenie udržateľných postupov, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu životných podmienok a hospodárstva v týchto krajinách;

33.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov týkajúcich sa transparentnosti a spolupráce medzi vládami a spoločnosťami, ktoré využívajú palmový olej, a aby spolu s členskými štátmi spolupracovala s tretími krajinami s cieľom vypracovať a vykonávať vnútroštátne právne predpisy a rešpektovať zvykové pozemkové práva spoločenstiev, ktoré zabezpečia ochranu lesov, ich obyvateľov a ich živobytia;

34.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu zavedenia mechanizmov na riešenie premeny lesov na komerčné poľnohospodárstvo v rámci dobrovoľných dohôd o partnerstve (DDP) uvedených v akčnom pláne FLEGT a v tomto procese posilnila postavenie ďalších organizácií občianskej spoločnosti, pôvodných komunít a poľnohospodárov – vlastníkov pôdy;

35.  požaduje, aby EÚ ako doplnkový prvok dobrovoľných dohôd o partnerstve vypracovala právne predpisy nadväzujúce na dobrovoľné dohody o partnerstve v oblasti palmového oleja, podľa vzoru nariadenia EÚ o ťažbe dreva, ktoré zahŕňa spoločnosti, ako aj finančné inštitúcie; konštatuje, že Európska únia reguluje dodávateľské reťazce dreva, rýb a nerastov z konfliktných oblastí, ale zatiaľ nereguluje nijaký dodávateľský reťazec, ktorý ohrozuje lesy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri vykonávaní nariadenia o dreve, s cieľom lepšie posúdiť jeho účinnosť a zistiť, či je možné ho použiť ako vzor pre nový legislatívny akt EÚ na to, aby sa zabránilo predaju neudržateľného palmového oleja v EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s všetkými významnými zúčastnenými stranami z verejného aj súkromného sektora iniciovala informačné kampane a poskytovala tak spotrebiteľom komplexné informácie o pozitívnych environmentálnych, sociálnych a politických dôsledkoch udržateľnej výroby palmového oleja; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že informácia o tom, že výrobok je udržateľný, sa bude poskytovať spotrebiteľom prostredníctvom ihneď rozoznateľného označenia pre všetky výrobky obsahujúce palmový olej, a dôrazne odporúča, aby toto označenie bolo uvedené na výrobku alebo obale, alebo ľahko prístupné prostredníctvom technologických prvkov;

37.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s ďalšími významnými konzumentmi palmového oleja, ako je Čína, India a krajiny vyrábajúce palmový olej, s cieľom zvýšiť ich povedomie a preskúmať spoločné riešenia problému odlesňovania tropických oblastí a zhoršovania kvality lesov;

38.  teší sa na štúdie Komisie o odlesňovaní a palmovom oleji a dúfa, že tieto štúdie budú predložené v čo najskoršom termíne po ich dokončení;

39.  vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexné údaje o využívaní a spotrebe palmového oleja v Európe a jeho dovoze do EÚ;

40.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výskum s cieľom zhromaždiť informácie o vplyvoch európskej spotreby a investícií na proces odlesňovania, sociálne problémy, ohrozené druhy a znečisťovanie životného prostredia v tretích krajinách, a aby apelovala na obchodných partnerov mimo EÚ, aby nasledovali tento príklad;

41.  žiada Komisiu, aby rozvíjala technológie a predložila konkrétny akčný plán vrátane informačných kampaní, ktoré by obmedzili vplyv európskej spotreby a investícií na odlesňovanie v tretích krajinách;

42.  uznáva pozitívny prínos existujúcich certifikačných systémov, ale s poľutovaním konštatuje, že RSPO, ISPO, MSPO a všetky ostatné uznávané najvýznamnejšie systémy certifikácie účinne nezakazujú svojim členom, aby menili dažďové lesy alebo rašeliniská na palmové plantáže; domnieva sa preto, že tieto najvýznamnejšie systémy certifikácie nedokážu účinne obmedzovať emisie skleníkových plynov v rámci procesu zakladania a obhospodarovania plantáží, a v dôsledku toho ani nedokážu predchádzať rozsiahlym požiarom lesov a rašelinísk; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa bude vykonávať nezávislá kontrola a monitorovanie týchto certifikačných systémov, aby sa zabezpečilo, že palmový olej na trhu EÚ bude spĺňať všetky potrebné normy a bude udržateľný; konštatuje, že otázku udržateľnosti odvetvia výroby palmového oleja nemožno vyriešiť len prostredníctvom dobrovoľných opatrení a politík, ale že spoločnosti vyrábajúce palmový olej by mali tiež podliehať záväzným pravidlám a systému povinnej certifikácie;

43.  vyzýva EÚ, aby zaviedla minimálne kritériá udržateľnosti pre palmový olej a výrobky obsahujúce palmový olej, ktoré vstupujú na trh EÚ, čím sa zaručí, že palmový olej v EÚ:

44.  konštatuje, že záväzné normy pre zodpovednú výrobu palmového oleja vrátane noriem, ktoré vypracovala Skupina pre inovácie v odvetví palmového oleja (POIG) už existujú, ale zatiaľ neboli široko prijaté spoločnosťami a systémami certifikácie, s výnimkou RSPO Next;

45.  poznamenáva, že je dôležité, aby všetci aktéri v celom dodávateľskom reťazci dokázali rozlišovať medzi palmovým olejom, jeho zvyškami a vedľajšími produktmi pochádzajúcimi z udržateľných a z neudržateľných zdrojov; poukazuje na význam vysledovateľnosti komodít a transparentnosti vo všetkých fázach dodávateľského reťazca;

46.  vyzýva EÚ, aby stanovila záväzný regulačný rámec s cieľom zabezpečiť, aby dodávateľské reťazce všetkých dovozcov poľnohospodárskych komodít boli spätne vysledovateľné až k zdroju surovín;

47.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila vysledovateľnosť palmového oleja dovážaného do EÚ, a aby dovtedy, kým sa bude uplatňovať jeden certifikačný systém, zvážila uplatňovanie rôznych colných režimov, ktoré by presnejšie odrážali skutočné náklady spojené s environmentálnou záťažou; žiada Komisiu, aby zvážila aj zavedenie a používanie nediskriminačných tarifných aj netarifných prekážok založených na uhlíkovej stope palmového oleja; žiada, aby sa zásada „znečisťovateľ platí“ v plnej miere uplatňovala vo vzťahu k odlesňovaniu;

48.  vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila sankcie za nedodržanie predpisov, pri súčasnom udržaní obchodných vzťahov s tretími krajinami;

49.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby iniciovala reformu v nomenklatúre harmonizovaného systému (HS) v rámci Svetovej colnej organizácie (WCO), ktorá by umožnila rozlišovať medzi certifikovaným udržateľným a neudržateľným palmovým olejom a ich derivátmi;

50.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zahrnula záväzky do kapitol o udržateľnom rozvoji v dohodách o obchode a rozvojovej spolupráci s cieľom zabrániť odlesňovaniu, vrátane najmä záruky neodlesňovania v rámci obchodných dohôd s producentskými krajinami, a s cieľom zabezpečiť silné a vymáhateľné opatrenia na riešenie neudržateľných postupov lesného hospodárstva v producentských krajinách;

51.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na vypracovanie nástrojov, ktoré umožnia lepšie začlenenie témy ochrany životného prostredia do rozvojovej spolupráce; konštatuje, že tento postup pomôže zabezpečiť, aby rozvojové činnosti neboli príčinou nedomyslených environmentálnych problémov, ale boli v súčinnosti s ochrannou činnosťou;

52.  konštatuje, že nedostatočné katastrálne režimy vo vyrábajúcich krajinách predstavujú významnú prekážku pre kontrolu rozširovania plantáží palmového oleja, a obmedzujú možnosti jednotlivých malých vlastníkov pri prístupe k úverom potrebným na zlepšenie udržateľnosti ich plantáží; konštatuje, že posilňovanie riadenia a lesníckych inštitúcií na miestnej a celoštátnej úrovni je predpokladom účinnej politiky v oblasti ochrany životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú a finančnú pomoc vyrábajúcim krajinám s cieľom posilniť ich katastrálne režimy a zlepšiť environmentálnu udržateľnosť plantáží palmy olejnej; poukazuje na to, že mapovanie v producentských krajinách, okrem iného prostredníctvom využívania satelitných a geopriestorových technológií, je jediný spôsob, ako monitorovať koncesie na výrobu palmového oleja a zaviesť cielené stratégie pre zalesňovanie, opätovné zalesňovanie a vytváranie ekologických koridorov; vyzýva Komisiu, aby podporovala vyrábajúce krajiny pri zavádzaní programov predchádzania požiarom;

53.  podporuje nedávne moratórium indonézskej vlády na rašeliniská, ktoré by malo zabrániť tomu, aby sa plantáže rozširovali na zalesnené rašeliniská; podporuje vytvorenie agentúry pre obnovu rašelinísk na účely obnovenia 2 miliónov hektárov rašelinísk zasiahnutých požiarmi;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako súčasť dialógu s týmito krajinami podporili potrebu zmrazenia rozširovania územia na pestovanie palmového oleja vrátane zavedenia moratória na nové koncesie s cieľom chrániť zostávajúce dažďové lesy;

55.  vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že transakcie s pôdou môžu porušovať zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu miestnych spoločenstiev stanovenú v dohovore MOP č. 169; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že investori pochádzajúci z EÚ v plnej miere dodržiavajú medzinárodné normy zodpovedného a udržateľného investovania do poľnohospodárstva, najmä usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)-OECD pre zodpovedné poľnohospodárske dodávateľské reťazce, dobrovoľné usmernenia FAO o pozemkovom vlastníctve, usmerňujúce zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti; zdôrazňuje potrebu prijať kroky na zabezpečenie prístupu k náprave pre obete porušovania práv podnikmi;

56.  vyzýva preto príslušné orgány v krajinách pôvodu, aby rešpektovali ľudské práva vrátane pozemkových práv obyvateľov lesov, a aby posilňovali environmentálne, zdravotne a sociálne záväzky, zohľadňujúc dobrovoľné usmernenia FAO týkajúce sa držby pôdy(17);

57.  naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala mikropodniky, malé a rodinné miestne vidiecke podniky a presadzovala národnú a miestnu právnu registráciu vlastníctva alebo držby pôdy;

58.  zdôrazňuje nízku mieru odlesňovania pôdy, s ktorou hospodári pôvodné obyvateľstvo so zabezpečeným zvykovým systémom držby a hospodárenia so zdrojmi, čo má vysoký potenciál z hľadiska nákladovo efektívneho znižovania emisií a zabezpečenia celosvetových ekosystémových služieb; vyzýva na využitie medzinárodných fondov v oblasti zmeny klímy a rozvoja na zabezpečenie pôdy pôvodného obyvateľstva a komunít a na podporu pôvodného obyvateľstva a komunít, ktoré investujú do ochrany svojej pôdy;

59.  pripomína, že živobytie chudobných vidieckych žien je obzvlášť závislé od lesných zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rodové hľadisko začlenilo do vnútroštátnych lesohospodárskych politík a inštitúcií tak, aby sa podporoval napríklad rovnaký prístup žien k vlastníctvu pôdy a iných zdrojov;

60.  pripomína Komisii jej oznámenie s názvom Riešenie výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (COM(2008)0645), v ktorom zdôrazňuje celostný prístup k tropickému odlesňovaniu pri zohľadnení všetkých faktorov odlesňovania vrátane výroby palmového oleja; pripomína Komisii jej cieľ, ktorý si stanovila pri rokovaniach COP21, a to zastaviť úbytok celosvetového lesného porastu najneskôr do roku 2030 a znížiť hrubý úbytok tropických lesov najmenej o 50 % do roku 2020 v porovnaní so súčasnými úrovňami;

61.  vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ o odlesňovaní a znehodnocovaní lesov, ktorý by zahŕňal konkrétne regulačné opatrenia, ktoré zaručia, že nijaké dodávateľské reťazce a finančné transakcie spojené s EÚ nebudú spôsobovať odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesov, v súlade so 7. environmentálnym akčným programom, ako aj akčný plán EÚ týkajúci sa palmového oleja; vyzýva Komisiu, aby prijala jedinú jednotnú definíciu pojmu „bez odlesňovania“;

62.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby stanovili vymedzenie pojmu les, ktoré zahŕňa biologickú, sociálnu a kultúrnu rozmanitosť, s cieľom predchádzať zaberaniu pôdy a ničeniu tropických lesov pre potreby obrovských monokultúr palmy olejnej, keďže by to ohrozilo záväzky EÚ v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu uprednostňovať pôvodné druhy, a tým chrániť ekosystémy, biotopy a miestne komunity;

63.  vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ v oblasti zodpovednej podnikateľskej činnosti;

64.  trvá na tom, že rozvojové finančné inštitúcie by mali zabezpečiť záväznosť svojich politík týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych záruk a ich plný súlad s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; požaduje väčšiu transparentnosť financovania zo strany súkromných finančných inštitúcií a verejných finančných subjektov;

65.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli povinné požiadavky, ktoré uprednostnia udržateľný palmový olej vo všetkých vnútroštátnych postupoch zadávania verejných zákaziek;

66.  so znepokojením konštatuje, že komerčné poľnohospodárstvo je aj naďalej dôležitou hybnou silou globálneho odlesňovania, a že približne polovica všetkého odlesňovania tropických oblastí od roku 2000 bola dôsledkom nezákonnej premeny lesov na komerčné poľnohospodárstvo, čo môže priniesť aj riziko konfliktu; vyzýva na lepšiu koordináciu politík v oblasti lesníctva, komerčného poľnohospodárstva, využívania pôdy a rozvoja vidieka, aby sa dosiahli ciele udržateľného rozvoja a záväzky v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) aj v tejto oblasti vrátane politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

67.  upozorňuje na problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s procesmi koncentrácie pôdy a zmenami využívania pôdy pri zakladaní monokultúr, ako sú plantáže palmy olejnej;

68.  vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalší výskum účinkov zmeny vo využívaní pôdy vrátane odlesňovania a výroby bioenergie na emisie skleníkových plynov;

69.  vyzýva Komisiu, aby dala príklad ostatným krajinám stanovením pravidiel započítavania emisií skleníkových plynov z obhospodarovaných mokradí a zmien vo využívaní pôdy mokradí v právnych predpisoch EÚ;

70.  berie na vedomie účinky veľkých monokultúr palmy olejnej, ktoré zvyšujú výskyt škodcov, znečisťovanie vody z agrochemikálií a eróziu pôdy, čo má vplyv na záchyt uhlíka a ekológiu celého regiónu a bráni migrácii živočíšnych druhov;

71.  konštatuje, že najnovší výskum preukazuje, že agrolesnícke polykultúrne pestovanie uplatňované na plantážach paliem olejných môže ponúknuť kombinované výhody z hľadiska biodiverzity, produktivity a pozitívnych sociálnych vplyvov;

72.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť a posilnila synergie medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a inými politikami EÚ, a zabezpečila, že budú vykonávané spôsobom, ktorý je v súlade s programami zameranými na boj proti odlesňovaniu v rozvojových krajinách, ako sú REDD; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že reforma SPP nebude priamo či nepriamo viesť k ďalšiemu odlesňovaniu a bude podporovať cieľ, ktorým je zastavenie globálneho odlesňovania; žiada Komisiu a členské štáty, aby tiež zabezpečili, aby sa environmentálne problémy súvisiace s odlesňovaním spôsobeným palmovým olejom riešili v kontexte cieľov stanovených stratégií Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorá by mala byť neoddeliteľnou súčasťou vonkajšej činnosti Únie v tejto oblasti;

73.  žiada Komisiu, aby poskytla podporu organizáciám zameraným na ochranu všetkých živočíšnych druhov in situ, ako aj ex situ, ktoré zasiahla strata prirodzených biotopov v dôsledku odlesňovania kvôli palmovému oleju;

74.  požaduje intenzívnejší výskum v oblasti udržateľných krmív na úrovni EÚ pre európske poľnohospodárstvo v záujme vývoja alternatív k výrobkom z palmového oleja;

75.  konštatuje, že 70 % biopaliva spotrebovaného v EÚ je dopestovaných/vyrobených v EÚ a 23 % biopaliva dovezeného do EÚ tvorí palmový olej, najmä z Indonézie, a ďalších 6 % predstavuje sója(18);

76.  konštatuje nepriame účinky dopytu po biopalive v EÚ súvisiace s likvidáciou dažďových lesov;

77.  konštatuje, že ak sa berie do úvahy nepriama zmena využívania pôdy (ďalej len „ILUC”), biopalivá z plodín môžu v niektorých prípadoch dokonca viesť k čistému zvýšeniu emisií skleníkových plynov, napríklad k páleniu biotopov s vysokým obsahom uhlíka, ako sú tropické lesy a rašeliniská; je znepokojený tým, že Komisia do svojho hodnotenia dobrovoľných systémov nezahrnula vplyv ILUC;

78.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby do reformy smernice o obnoviteľných zdrojoch energie zahrnuli v rámci dobrovoľnej časti konkrétne overovacie postupy, pokiaľ ide o konflikty týkajúce sa držby pôdy, nútenej/detskej práce, zlých pracovných podmienok pre poľnohospodárov a nebezpečenstiev pre zdravie a bezpečnosť; takisto vyzýva EÚ, aby vzala do úvahy vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy a zahrnula požiadavky v oblasti sociálnej zodpovednosti do reformy smernice o obnoviteľných zdrojoch energie;

79.  požaduje, aby sa politika EÚ v oblasti biopalív začlenila do účinných kritérií udržateľnosti na ochranu pôdy s vysokou hodnotou pre biodiverzitu, s vysokým obsahom uhlíka, a rašelinísk, a do tých kritérií, ktoré obsahujú sociálne prvky;

80.  berie na vedomie najnovšiu správu(19) Európskeho dvora audítorov, v ktorej sa analyzujú súčasné systémy certifikácie pre biopalivá a ktorá zistila, že týmto systémom chýbajú dôležité aspekty udržateľnosti, napríklad nezohľadňujú nepriamy vplyv dopytu, chýba im overenie a nemôžu zaručiť, že certifikované biopalivá nespôsobujú odlesňovanie a súvisiace negatívne hospodárske dôsledky; je si vedomý obáv o transparentnosť pri posudzovaní systémov certifikácie; vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť systémov udržateľnosti vrátane vypracovania vhodného zoznamu aspektov, ktoré by sa mali preskúmať, ako napríklad výročné správy a možnosť požiadať o audity vykonávané nezávislými tretími stranami; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje právomoci, pokiaľ ide o overovanie a monitorovanie systémov, správ a činností;

81.  požaduje vykonávanie príslušných odporúčaní Súdneho dvora, ako sa na nich dohodla Komisia;

82.  so znepokojením konštatuje, že 46 % z celkového objemu palmového oleja dovezeného do EÚ sa používa na výrobu biopalív, a že to vyžaduje využitie asi milióna hektárov tropickej pôdy; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom postupne vyradiť používanie rastlinných olejov, ktoré sú hnacou silou odlesňovania, vrátane palmového oleja, ako zložky biopalív, pokiaľ možno do roku 2020;

83.  konštatuje, že jednoduchý zákaz (alebo postupné vyradenie) používania palmového oleja môže viesť k jeho nahradeniu inými tropickými rastlinnými olejmi na výrobu biopalív, ktoré by boli pravdepodobne pestované v rovnakých ekologicky citlivých oblastiach a ktoré by mohli mať oveľa väčší vplyv na biodiverzitu, využívanie pôdy a emisie skleníkových plynov než samotný palmový olej; odporúča nájsť a podporovať udržateľnejšie alternatívy využívania biopalív, ako sú v tuzemsku pestované európske oleje z repky a zo slnečnicových semien;

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zároveň podporili rozvoj biopalív druhej a tretej generácie s cieľom znížiť riziko nepriamej zmeny využívania pôdy v Únii a stimulovať prechod na pokročilé biopalivá v Únii v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1513 a v súlade s ambíciami Únie v oblasti obehového hospodárstva, efektívneho využívania zdrojov, ako aj mobility s nízkymi emisiami;

o
o   o

85.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/1.%20Report%20analysis%20of%20impact.pdf (2) Oznámenie Komisie s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244). (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0034. (4) Zdroj: Forest Trends: Consumer Goods and Deforestation: An Analysis of the Extent and Nature of Illegality in Forest Conversion for Agriculture and Timber Plantations (Spotrebný tovar a odlesňovanie: Analýza rozsahu a charakteru nezákonnosti premeny lesa na poľnohospodársku pôdu a plantáže drevín) (http://www.forest-trends.org/documents/files/doc_4718.pdf). (5) Zdroj: World Resources Institute (Svetový inštitút pre zdroje) (http://www.wri.org/blog/2015/10/indonesia%E2%80%99s-fire-outbreaks-producing-more-daily-emissions-entire-us-economy). (6) http://www.fao.org/docrep/016/ap106e/ap106e.pdf (FAO, Svetové poľnohospodárstvo s výhľadom na obdobie rokov 2030/2050: revízia z roku 2012). (7) http://wwf.panda.org/what_we_do/footprint/agriculture/palm_oil/ (WWF). (8) Zdroj: Správa Globiom (https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/Final%20Report_GLOBIOM_publication.pdf). (9) Napríklad: Amnesty International - The Great Palm Oil Scandal (https://www.amnesty.org/en/documents/asa21/5243/2016/en/) a Rainforest Action Network - The Human Cost of Conflict Palm Oil (https://d3n8a8pro7vhmx.cloudfront.net/rainforestactionnetwork/pages/15889/attachments/original/1467043668/The_Human_Cost_of_Conflict_Palm_Oil_RAN.pdf?1467043668). (10) Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie, 2013, Európska komisia, http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/1.%20Report%20analysis%20of%20impact.pdf (s. 56). (11) Zdroj: FERN: Ukradnutý tovar: Účasť EÚ na nezákonnom odlesňovaní tropických oblastí (Stolen Goods: The EU’s complicity in illegal tropical deforestation) (http://www.fern.org/sites/fern.org/files/Stolen%20Goods_EN_0.pdf). (12) Závery Fóra OSN o lesoch. (13) Dohovor OSN o biologickej diverzite, ciele z Aiči: https://www.cbd.int/sp/targets/. (14) Ciele udržateľného rozvoja, článok 15.2, cieľ zastaviť odlesňovaniehttps://sustainabledevelopment.un.org/sdg15. (15) Samit OSN o klíme 2014. (16) http://forestdeclaration.org/wp-content/uploads/2015/09/2016-NYDF-Goal-2-Assessment-Report.pdf. (17) Dobrovoľné usmernenia FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybného hospodárstva a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti, Rím 2012 (UN FAO’s Voluntary Guidelines on the Responsible Governance of Tenure of Land, Fisheries and Forests in the Context of National Food Security), http://www.fao.org/docrep/016/i2801e/i2801e.pdf. (18) Eurostat – Ponuka, transformácie a spotreba energie z obnoviteľných zdrojov; ročné údaje (nrg_107), Štúdia Globiom Vplyv zmeny využívania pôdy na pestovanie biopalív spotrebovaných v EÚ (The land use change impact of biofuels consumed in the EU), 2015, a http://www.fediol.be/. (19) Zdroj: Európsky dvor audítorov: Certifikácia biopalív: nedostatky v uznávaní a dohľade nad systémom (http://www.eca.europa.eu/en/Pages/NewsItem.aspx?nid=7171).