Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch (2016/2016(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorým sa uznáva osobitný štatút najvzdialenejších regiónov a v ktorom sa ustanovuje prijatie „osobitných opatrení“ umožňujúcich uplatňovanie zmlúv a spoločných politík v plnej miere,
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-132/14 až C-136/14 o výklade článku 349 ZFEÚ, v ktorom sa zdôrazňuje, že článok 349 umožňuje výnimky nielen zo zmlúv, ale aj zo sekundárneho práva,
– so zreteľom na článok 174 a nasledovné články ZFEÚ, ktoré špecifikujú cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a ktoré vymedzujú štrukturálne finančné nástroje na jej dosiahnutie,
– so zreteľom na článok 43 ZFEÚ,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, osobitne na jeho články 8, 11, 13, 41 a najmä na jeho články 70 až 73,
– so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1388/2014 zo 16. decembra 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte produktov rybolovu a akvakultúry za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1046/2014 z 28. júla 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde vzhľadom na kritériá výpočtu dodatočných nákladov, ktoré prevádzkovateľom vzniknú pri rybolove, chove, spracovaní a uvádzaní na trh určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónov,
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/531 z 24. novembra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 určením nákladov oprávnených na získanie podpory z Európskeho námorného a rybárskeho fondu s cieľom zlepšiť hygienické, zdravotné, bezpečnostné a pracovné podmienky rybárov, zabezpečiť ochranu a obnovu morskej biodiverzity a morských ekosystémov, zmierniť zmenu klímy a zvýšiť energetickú efektívnosť rybárskych plavidiel,
– so zreteľom na oznámenia Európskej komisie týkajúce sa najvzdialenejších regiónov, najmä na oznámenie z 20. júna 2012 s názvom Najvzdialenejšie regióny Európskej únie: smerom k zabezpečeniu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2012)0287),
– so zreteľom na svoje uznesenia o najvzdialenejších regiónoch, najmä na uznesenie z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie(1),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1385/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 850/98 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, (EÚ) č. 1379/2013 a (EÚ) č. 1380/2013 z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/238 z 10. februára 2015 o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Seychelskou republikou o prístupe rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Seychel do vôd a k morským biologickým zdrojom Mayotte, ktoré patria do právomoci Európskej únie, v mene Európskej únie,
– so zreteľom na prvú správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. septembra 2010 o dosahu reformy programu POSEI z roku 2006 (COM(2010)0501),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008(2),
– so zreteľom na svoje uznesenia z 12. apríla 2016 o inováciách a diverzifikácii maloobjemového pobrežného rybolovu v regiónoch, ktoré závisia od rybolovu(3), a o spoločných pravidlách, pokiaľ ide o uplatňovanie vonkajšieho rozmeru SRP vrátane rybárskych dohôd(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o maloobjemovom pobrežnom rybolove, drobnom rybolove a reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva(6),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 21. októbra 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 639/2004 o riadení rybárskych flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva(7), v ktorom sa navrhuje predĺžiť platnosť výnimky pre najvzdialenejšie regióny o ďalšie tri roky do konca roku 2011,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1207/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 639/2004 o riadení rybárskych flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva a ktorým sa poskytuje výnimka pre najvzdialenejšie regióny na ďalšie tri roky do konca roku 2011,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 791/2007 z 21. mája 2007, ktorým sa zavádza program kompenzácie dodatočných nákladov vzniknutých pri uvádzaní určitých výrobkov rybolovu z najvzdialenejších regiónov Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov, Francúzskej Guyany a Réunionu na trh, a najmä na jeho článok 8, v ktorom sa stanovuje, že „do 31. decembra 2011 podá Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu (…) o vykonávaní kompenzácie v prípade potreby spolu s legislatívnymi návrhmi“,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 639/2004 z 30. marca 2004 o riadení rybárskych flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049),
– so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2015 z 20. októbra 2015 s názvom Riadi Komisia dobre dohody o partnerstve v sektore rybolovu?,
– so zreteľom na akčné plány najvzdialenejších regiónov v rámci programovania európskych fondov na roky 2014 – 2020,
– so zreteľom na všetky spoločné príspevky a technické a politické dokumenty konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie, najmä so zreteľom na záverečné vyhlásenie 19. konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie z 22. a 23. septembra 2016,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanoviská Výboru pre rozpočet Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0138/2017),
A. keďže zemepisná poloha najvzdialenejších regiónov v Karibskom mori, Indickom oceáne a Atlantickom oceáne naznačuje, že územia Európskej únie sa rozprestierajú v niekoľkých morských oblastiach a na niekoľkých kontinentoch, a keďže v susedstve najvzdialenejších regiónov je viacero tretích krajín;
B. keďže v posledných rokoch sa zvýšil tlak rybolovu vo výhradných hospodárskych zónach (VHZ) niektorých najvzdialenejších regiónov v limitoch od 100 do 200 míľ a keďže rybolov vykonávajú väčšinou flotily, ktoré nepatria do príslušných najvzdialenejších regiónov;
C. keďže je potrebné, aby EÚ prevzala zodpovednosť v morských oblastiach najvzdialenejších regiónov, a keďže ich výhradné hospodárske zóny tvoria rozsiahlu časť celkovej výhradnej hospodárskej zóny EÚ;
D. keďže odvetvia rybolovu v najvzdialenejších regiónoch treba vnímať v kontexte osobitnej štrukturálnej, sociálnej a hospodárskej situácie (článok 349 ZFEÚ), ktorá si vyžaduje osobitné a primerané zohľadnenie spoločných európskych politík;
E. keďže odvetvie rybolovu má výhody a značný potenciál rozvoja;
F. keďže znečistenie mora chlórdekónom je osobitné pre Antily a má výrazný vplyv na schválené rybolovné zóny, ako aj na prítomnosť invazívnych druhov;
G. keďže odľahlosť najvzdialenejších regiónov bola uznaná a zohľadnená ako všeobecná zásada v rámci práva Únie, čo odôvodňuje a umožňuje zavedenie režimu kompenzácie dodatočných nákladov na rybolov a akvakultúru v najvzdialenejších regiónoch;
H. keďže spoločná rybárska politika (ďalej len „SRP“) a Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), ktoré sa zameriavajú na riešenie problémov a výziev kontinentálnej Európy, umožňujú odlišný prístup k najvzdialenejším regiónom, ale len obmedzeným spôsobom reagujú na osobitosti rybolovu v najvzdialenejších regiónoch;
I. keďže najvzdialenejšie regióny sa domnievajú, že sa k nim v rámci SRP nespravodlivo pristupuje a sú dvakrát penalizované (pred začlenením do SRP nemali prístup k pomoci na obnovu flotily a v súčasnosti je zakázané poskytovať pomoc na obnovu);
J. keďže dôležité sektory rybárskej flotily v najvzdialenejších regiónoch až donedávna neboli regulované alebo neboli zapísané v registri flotily, a preto nemali žiadny prístup k ENRF na modernizáciu;
K. keďže jedným z cieľov SRP je podpora rybolovných činností s prihliadnutím na sociálne a hospodárske otázky;
L. keďže pravidlá upravujúce prístup k zdrojom by mali uprednostňovať miestne flotily a selektívnejšie druhy rybolovu, ktoré sú menej škodlivé pre populácie rýb;
M. keďže snahou SRP je zaistiť súdržnosť svojho vnútorného a vonkajšieho rozmeru v súlade so zásadou dobrej správy;
N. keďže v niektorých výhradných hospodárskych zónach niektorých najvzdialenejších regiónov(8) a v morských oblastiach v blízkosti ďalších regiónov prebieha intenzívny nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov (ďalej len „NNN rybolov“);
O. keďže najvzdialenejšie regióny patria medzi oblasti s najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ (až 60 % nezamestnanosť mladých ľudí v niektorých najvzdialenejších regiónoch;
P. keďže z ENRF možno okrem iného za určitých podmienok poskytovať pomoc združeniam výrobcov, na motory a miestny rozvoj vedený komunitou;
Q. keďže sa za neoprávnené považujú výdavky z ENRF na: operácie, ktoré zvyšujú rybolovnú kapacitu plavidla, vybavenie, ktoré zlepšuje schopnosť plavidla nájsť ryby, výrobu nových rybárskych plavidiel alebo dovoz rybárskych plavidiel;
R. keďže EFNR však môže poskytnúť finančnú pomoc pre lode na zlepšenie energetickej účinnosti, bezpečnosti, hygieny na palube a kvality produktov rybolovu, ako aj pracovných podmienok;
S. keďže ENRF podporuje inovatívne projekty, ako sú riadiace a organizačné systémy;
Ustanovenia o osobitostiach a zemepisných podmienkach najvzdialenejších regiónov
1. domnieva sa, že udržateľný rybolov využívajúci tradičné druhy výstroja tvorí základ prosperujúcich pobrežných komunít a prispieva k potravinovej bezpečnosti v najvzdialenejších regiónoch; v tejto súvislosti nalieha na to, že je potrebné, aby miestny rybolov prispieval k cieľu bezpečnosti potravín pre miestne obyvateľstvo, keďže bezpečnosť potravín je v súčasnosti v najvzdialenejších regiónoch príliš závislá od dovozu;
2. pripomína, že SRP a ENRF, ktoré sú zamerané na riešenie problematiky a výziev kontinentálnej Európy, len obmedzeným spôsobom zodpovedajú osobitostiam rybolovu v najvzdialenejších regiónoch, že sa nemôžu jednotne uplatňovať na výzvy a osobitosti rybolovu v najvzdialenejších regiónoch a že musia mať určitý stupeň pružnosti a pragmatizmu alebo sa v ich rámci musia uplatňovať výnimky; vyzýva preto k zavedeniu stratégie v každej morskej oblasti, ktorá bude prispôsobená osobitnej situácii každého najvzdialenejšieho regiónu;
3. zdôrazňuje, že v najvzdialenejších regiónoch je veľké množstvo malých obcí, ktoré sú veľmi závislé od tradičného, pobrežného a maloobjemového rybolovu a pre ktoré je rybolov často jediný zdroj obživy;
4. pripomína, že morské biologické zdroje v blízkosti najvzdialenejších regiónov by mali byť predmetom osobitnej ochrany a že rybolovu by sa mala venovať osobitná pozornosť; zdôrazňuje preto, že rybolovu vo vodách najvzdialenejších regiónov by sa mali venovať iba rybárske plavidlá registrované v prístavoch v najvzdialenejších regiónoch;
5. pripomína, že morské dno je skutočným živým laboratóriom biodiverzity; zdôrazňuje význam výskumu a zberu údajov s cieľom zlepšiť znalosti o oceáne; zdôrazňuje potenciál najvzdialenejších regiónov ako skutočných portálov vedy v ich prostredí a vyzýva príslušné členské štáty a Komisiu, aby posilnili podporu pre príslušné vedecko-výskumné projekty;
6. zdôrazňuje potrebu udržať rovnováhu medzi kapacitou rybolovu a možnosťami v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zohľadniť sociálno-ekonomickú realitu; domnieva sa však, že to nemôže odôvodniť odliv investícií do zbierania údajov a zlepšenia vedeckých poznatkov o morských ekosystémoch; žiada, aby sa zrevidovalo rozdelenie kvót pre niektoré druhy (ako napríklad zvýšenie kvóty tuniaka modroplutvého pre Azorské ostrovy) a otvorili možností úlovku pre iné (ako napríklad svietivec riasnatopyský (Dalatias licha)) na základe vedeckých štúdií a posilnením technických a materiálnych kapacít, pokiaľ ide o hodnotenie ekosystémov;
7. upozorňuje, že rybárske flotily v niektorých najvzdialenejších regiónoch nedosahujú kapacitné limity stanovené v SRP najmä v dôsledku nedostatočného prístupu k financovaniu;
8. pripomína, že vzhľadom na osobitné klimatické problémy najvzdialenejších regiónov rybári v týchto regiónoch čelia predčasnému starnutiu svojich plavidiel, čo im spôsobuje problémy pre ich bezpečnosť a účinnosť a robí pracovné podmienky menej atraktívne ako v moderných plavidlách;
9. poukazuje na skutočnosť, že Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) vo svojej správe z roku 2016(9) nedokázal pre nedostatok biologických údajov posúdiť rovnováhu medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami všetkých flotíl plaviacich sa v najvzdialenejších regiónoch; požaduje viac finančných prostriedkov, ktoré sa majú prideliť v rámci ENRF a iných fondov, na získanie technických zdrojov na hodnotenie ekosystému vedeckými inštitútmi a univerzitami; v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné, aby boli v týchto zámorských výhradných hospodárskych zónach dostupné a prístupné spoľahlivé údaje o stave zdrojov a postupoch;
10. poukazuje na to, že pobrežné rybárske flotily najvzdialenejších regiónov pozostávajú hlavne zo starnúcich plavidiel, čo vedie k ťažkostiam, pokiaľ ide o bezpečnosť na palube;
11. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa Komisii nepodarilo zverejniť správu o vykonávaní nariadenia (ES) č. 639/2004 do termínu 30. júna 2012; žiada, aby Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, prečo sa prijalo rozhodnutie o nezverejnení tejto správy;
12. vyjadruje poľutovanie nad omeškaním pri prijímaní nariadenia o ENRF a v dôsledku toho schvaľovaní operačných programov ENRF, ktoré viedlo k oneskorenému vykonávaniu podporných ustanovení ENRF, ktoré následne spôsobilo niektorým podnikom v najvzdialenejších regiónoch závažné finančné ťažkosti;
13. víta osobitné ustanovenia ENRF týkajúce sa najvzdialenejších regiónov, ako je kompenzácia dodatočných nákladov (dotovaných na 100 % z ENRF), ktorá je vyššia než v minulom programovom období, ale stále nedostatočná pre niektoré najvzdialenejšie regióny – a 35 % zvýšenie intenzity štátnej pomoci pre iné opatrenia v oblastiach najvzdialenejších regiónov;
14. konštatuje, že niektorí rybári v najvzdialenejších regiónoch majú problémy pri získavaní úverov a/alebo poistenia pre svoje plavidlá alebo ich vôbec nemôžu získať, čo spôsobuje problémy v oblasti bezpečnosti a hospodárske ťažkosti pre týchto rybárov;
15. poukazuje na to, že v najvzdialenejších regiónoch malé lode tvoria prevažnú väčšinu registrovaných plavidiel; zdôrazňuje, že v niektorých najvzdialenejších regiónoch majú malé plavidlá viac ako 40 rokov, čo predstavuje skutočné bezpečnostné problémy;
16. poukazuje na hospodársky multiplikačný účinok pôžičiek z Európskej investičnej banky a z fondov EÚ, a to najmä v najvzdialenejších regiónoch;
Lepšie využívanie možností, ktoré ponúka článok 349 zmluvy a SRP
17. domnieva sa, že samostatný poradný výbor pre najvzdialenejšie regióny, ako sa uvádza v SRP, je vhodnou platformou na základnú výmenu poznatkov a skúseností, a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že poradný výbor pre najvzdialenejšie regióny ešte nie je založený;
18. požaduje úplné uplatňovanie článku 349 ZFEÚ v politikách Európskej únie, nariadeniach, fondoch a programoch súvisiacich s rybárstvom, najmä v rámci ENRF, a to s cieľom reagovať na osobitné problémy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny;
19. domnieva sa, že miestny rozvoj vedený komunitou je sľubným prístupom a príslušné členské štáty by mali čo najlepšie využiť možnosti ENRF na podporu tohto typu miestneho rozvoja v najvzdialenejších regiónoch;
20. poukazuje na význam zriadenia rybárskych miestnych akčných skupín (FLAG), ktoré sa uznávajú ako dôležitý kanál pre podporu a príležitosti na diverzifikáciu rybolovných činností;
21. vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní delegovaných aktov týkajúcich sa nákladov na hygienu, investícií súvisiacich so zdravím a bezpečnosťou a investícií súvisiacich s pracovnými podmienkami uľahčila komplexný a vhodne prispôsobený prístup;
22. vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní legislatívnych aktov v súvislosti s kritériami výpočtu dodatočných nákladov, ktoré vznikajú v dôsledku špecifických znevýhodnení najvzdialenejších regiónov, zohľadnila aj vplyv klimatických a zemepisných podmienok a drancovania;
23. vyjadruje poľutovanie nad veľkým rozsahom NNN rybolovu vo výhradných hospodárskych zónach niektorých najvzdialenejších regiónov, ktorý možno pripísať tak domácim, ako aj zahraničným plavidlám, a v okolitých morských oblastiach v prípade iných najvzdialenejších regiónov; upozorňuje, že pokiaľ ide o domáci NNN rybolov, tieto praktiky sú tiež výsledkom miestnych problémov s dodávkami potravín; vyzýva vnútroštátne orgány, aby zintenzívnili boj proti NNN rybolovu;
24. nabáda preto k zavedeniu aktívnych (napr. dohľad) a pasívnych opatrení , ako sú rokovania s krajinami susediacimi s najvzdialenejšími regiónmi, s ktorými ešte nie sú podpísané dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva;
25. vyzýva všetky zúčastnené strany, aby urýchlili vykonávanie ENRF a využívali príležitosti, ktoré poskytuje na výrazné investovanie do modernizácie flotily – zlepšenie bezpečnosti, hygieny na palube, energetickej efektívnosti a kvality produktov rybolovu – ako aj do rybárskych prístavov, vykládkových miest a akvakultúry, s cieľom vytvoriť nové trhové odbytiská; požaduje aj režim kompenzácií za dodatočné náklady, ku ktorým dôjde v záujme zvýšenia vyššej životaschopnosti odvetvia;
26. požaduje riadne zohľadnenie záujmov najvzdialenejších regiónov, keď sa dohody o rybolove uzatvárajú s tretími krajinami, a to najmä zavedením povinného vykladania v najvzdialenejších regiónoch alebo zamestnaním osôb pochádzajúcich z najvzdialenejších regiónoch na palubách plavidiel;
27. zdôrazňuje, že je potrebné vykonať analýzy vplyvu na najvzdialenejšie regióny vždy, keď sa na ne budú vzťahovať dohody o rybolove uzatvorené medzi EÚ a tretími krajinami, a to v súlade s ustanoveniami článku 349 ZFEÚ;
28. poznamenáva, že je potrebná reštrukturalizácia odvetvia rybolovu v najvzdialenejších regiónoch s cieľom zabezpečiť udržateľné hospodárenie s populáciami rýb a v prípade potreby by sa malo zvážiť zmenšenie počtu plavidiel;
29. domnieva sa, že v prípadoch, keď je zníženie kapacity potrebné podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, plavidlá by mali byť prednostne zachované podľa kritérií stanovených v článku 17 tohto nariadenia;
30. žiada členské štáty, aby pri vykonávaní ustanovenia SRP o prideľovaní rybolovných možností v najvzdialenejších regiónoch venovali mimoriadnu pozornosť tradičnému a maloobjemovému rybolovu, ktoré prispieva k miestnemu hospodárstvu a má nízky dosah na životné prostredie;
31. naliehavo vyzýva členské štáty s najvzdialenejšími regiónmi, aby prijali všetky primerané opatrenia a naďalej poskytovali osobitné schémy pomoci, ako sú osobitné modely zdanenia;
32. domnieva sa, že zhromažďovanie údajov o populáciách rýb a hodnotenie vplyvu malých plavidiel v najvzdialenejších regiónoch sa musí zlepšiť s cieľom posilniť vedeckú bázu pre možnosti rybolovu v najvzdialenejších regiónoch;
33. pripomína, že najvzdialenejšie regióny sú závislé od rybolovných zdrojov svojich výhradných hospodárskych zón, ktoré sú biologicky veľmi krehké; najmä v tejto súvislosti sa domnieva, že údaje o rybolove v najvzdialenejších regiónoch by mali byť prioritou pri zhromažďovaní údajov;
34. zdôrazňuje, že akvakultúra by mohla priniesť nové možnosti produkcie vysoko kvalitných produktov a v najvzdialenejších regiónoch by sa mal lepšie využívať jej potenciál – so silnou podporou zo strany Európskej únie, a to vzhľadom na veľmi silnú regionálnu hospodársku súťaž – a vyzýva Komisiu, aby podnecovala a podporovala rozvoj projektov akvakultúry;
35. vyzýva členské štáty a najvzdialenejšie regióny, aby čo najlepšie využívali pomoc de minimis a/alebo pravidlá o skupinových výnimkách, ako sa uvádza v nariadení Komisie (EÚ) č. 1388/2014;
36. vyzýva členské štáty, aby nabádali k využívaniu európskych štrukturálnych a investičných fondov a poukazovali na súčinnosť medzi jednotlivými fondmi v najvzdialenejších regiónoch s cieľom rozvíjať hospodárske príležitosti pre všetkých hráčov v modrej ekonomike; podporuje predovšetkým investície do projektov na revalorizáciu povolaní v odvetví rybolovu, do projektov zameraných na pritiahnutie mladých ľudí, ako aj do projektov, ktoré zavádzajú techniky selektívneho rybolovu a pomáhajú rozvíjať rybolov;
37. podporuje ako súčasť programu Horizont 2020 vytváranie programov výskumu a vývoja v oblasti rybolovu, ktoré spájajú rôzne hospodárske a sociálne subjekty, čo pomôže pri vývoji nových rybolovných technológií a metód, ktoré dokážu zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia a jeho potenciál pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest pre miestne obyvateľstvo;
38. odporúča, aby budúca SRP v plnej miere zohľadňovala osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov a umožnila im uplatniť výrazný hospodársky, sociálny a environmentálny potenciál, ktorý je výsledkom udržateľného a racionálneho rozvoja odvetvia rybárstva v najvzdialenejších regiónoch; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu prehodnotiť základ pre segmentáciu flotily – zameranú na zabezpečenie objektívneho hodnotenia rovnováhy medzi rybolovnými možnosťami a rybolovnou kapacitou flotily maloobjemových plavidiel najvzdialenejších regiónov, ktoré používajú selektívny rybársky výstroj – podporovaním zlepšenia technických charakteristík flotily so slabým pohonom a/alebo stabilitou, ktoré môžu predstavovať riziko pre bezpečnosť posádky v nepriaznivých poveternostných podmienkach, a to v súlade s cieľom vedeckých kritérií používaných pri stavbe lodí, bez toho, aby došlo k zvýšeniu neudržateľných rybolovných činností;
39. vzhľadom na to, že najvzdialenejšie regióny sú oblasti s mimoriadnym potenciálom, domnieva sa, že je dôležité podporovať investície a presadzovať diverzifikáciu a inovácie v odvetví rybárstva s cieľom posilniť hospodársky rozvoj;
40. vyzýva Komisiu, aby v záujme prežitie odvetvia rybárstva v najvzdialenejších regiónoch a v súlade so zásadami rozdielneho zaobchádzania pre malé ostrovy a územia uvedenými v cieli trvalo udržateľného rozvoja (SDG) č. 14 zaviedla podporné opatrenia na základe článku 349 ZFEÚ, čím sa v najvzdialenejších regiónoch umožní financovanie (na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni) plavidiel maloobjemového a tradičného rybolovu, ktoré celé úlovky vykladajú v prístavoch najvzdialenejších regiónov a prispievajú k miestnemu udržateľnému rozvoju, v záujme zvýšenia bezpečnosti ľudí, splnenia európskych hygienických noriem, boja proti NNN rybolovu a dosiahnutia lepšej environmentálnej efektívnosti; konštatuje, že táto obnova rybárskej flotily musí zostať v rámci limitov povolených stropov kapacity, musí byť obmedzená na nahradenie starého plavidla novým a umožňovať udržateľný rybolov a dosahovať cieľ maximálneho udržateľného výnosu (MSY);
41. navrhuje zvýšiť intenzitu pomoci určenej na výmenu motorov v najvzdialenejších regiónoch, v ktorých sa na základe vedeckých dôkazov preukáže, že klimatické podmienky a zmena klímy majú zásadný negatívny vplyv na flotily v najvzdialenejších regiónoch;
42. žiada Komisiu, aby podobne ako pri systéme POSEI pre poľnohospodárstvo v najvzdialenejších regiónoch čo najrýchlejšie vytvorila nástroj zameraný na podporu rybolovu v najvzdialenejších regiónoch, ktorý by umožnil riadne využívanie ich rybolovného potenciálu; domnieva sa, že by sa mala zvážiť možnosť spojiť do tohto konkrétneho nástroja najmä ustanovenia článku 8 (Štátna pomoc), článku 13 ods. 5 (Rozpočtové prostriedky v rámci zdieľaného hospodárenia), článku 70 (Režim kompenzácie), článku 71 (Výpočet kompenzácie), článku 72 (Plán kompenzácií) a článku 73 (Štátna pomoc na vykonávanie plánov kompenzácií) existujúceho nariadenia o ENRF;
43. navrhuje, aby sa za predpokladu, že bolo vedecky dokázané, že miera využívania niektorých rybolovných zdrojov sa môže zvýšiť bez toho, aby boli ohrozené ciele udržateľného rybolovu, zvýšili kapacity niektorých segmentov flotily v najvzdialenejších regiónoch;
44. poukazuje na to, že renovácia a modernizácia remeselnej maloobjemovej flotily najvzdialenejších regiónov, ktorá využíva vysoko selektívny rybársky výstroj, môže zlepšiť bezpečnosť posádky v nepriaznivých poveternostných podmienkach za predpokladu, že je to v súlade s vedeckými objektívne kritériami pre námorné staviteľstvo a že to nespôsobuje nerovnováhu medzi rybolovnými možnosťami a rybolovnou kapacitou;
45. odporúča vytvorenie silnejších stimulov v rámci budúceho fondu EFNR na podporu prístupu mladých ľudí k práci v námornom hospodárstve, najmä prostredníctvom odbornej prípravy a podporou opatrení, ktoré zlepšujú príjmy, istotu pracovných miest a celkovo udržateľnú organizáciu námorného hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch;
o o o
46. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
Výskum pre výbor PECH – Riadenie rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, Tematická sekcia B (IP/B/PECH/IC/2016_100); Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) operačný program pre Francúzsko.
Správy výboru STECF – Posúdenie ukazovateľov rovnováhy v kľúčových segmentoch flotily a revízia vnútroštátnych správ o úsilí členských štátov o dosiahnutie rovnováhy medzi kapacitou flotíl a rybolovnými možnosťami (STECF – 16 – 18).