Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2140(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0080/2017

Predkladané texty :

A8-0080/2017

Rozpravy :

PV 26/04/2017 - 21
CRE 26/04/2017 - 21

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.65
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0196

Prijaté texty
PDF 252kWORD 63k
Štvrtok, 27. apríla 2017 - Brusel Finálna verzia
Hlavná iniciatíva EÚ v oblasti odevného priemyslu
P8_TA(2017)0196A8-0080/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu (2016/2140(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 153, 191, 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa a všeobecný komentár č. 16 k Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) venované detskej práci, nútenej práci, diskriminácii, slobode združovania a kolektívnemu vyjednávaniu,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(1),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva 26/9(2), ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(3),

–  so zreteľom na programy financované z Trustového fondu OSN na skoncovanie s násilím páchaným na ženách, zamerané na riešenie obťažovania žien a násilia páchaného na ženách v odevnom priemysle(4),

–  so zreteľom na rámec investičnej politiky pre udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala UNCTAD (2015)(5),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie k analýze vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa iniciatív obchodnej politiky z roku 2015(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o druhom výročí zrútenia budovy Rana Plaza a o súčasnom stave paktu udržateľnosti pre Bangladéš(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o plnení tematického cieľa „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“ – článok 9 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(15),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Doložky o ľudských právach a demokracii v medzinárodných dohodách EÚ, ktorú v roku 2005 uverejnil Európsky parlament sekcia Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Únie(16),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Obchodná politika EÚ: prechod z rodovej slepoty k rodovej citlivosti?, ktorú vypracovala tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Európskeho parlamentu(17),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(18),

–  so zreteľom na Pakt udržateľnosti pre trvalé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v odvetví konfekčných a pletených odevov v Bangladéši,

–  so zreteľom na program MOP v oblasti zlepšovania pracovných podmienok v odvetví konfekčných odevov v Bangladéši(19),

–  so zreteľom na dohodu z roku 2013 o protipožiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov v Bangladéši,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci, ktorú 25. apríla 2016 podpísal prezident organizácie Inditex Pablo Isla a generálny tajomník odborovej federácie IndustriALL Global Union Jyrki Raina, venovanú zodpovednému riadeniu dodávateľského reťazca v odevnom priemysle,

–  so zreteľom na konferenciu na vysokej úrovni venovanú zodpovednému riadeniu dodávateľského reťazca v odevnom priemysle, ktorá sa uskutočnila v Bruseli 25. apríla 2016,

–  so zreteľom na systém VSP+ Európskej únie(20),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(21),

–  so zreteľom na projekt Vision Zero Fund, ktorý v roku 2015 iniciovali krajiny G7 v spolupráci s MOP s cieľom podporovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v krajinách, kde prebieha výroba,

–  so zreteľom nemecké Partnerstvo pre udržateľný textilný priemysel(22) a holandskú Dohodu o udržateľnom odevnom a textilnom priemysle(23),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0080/2017),

A.  keďže hospodársky rozvoj by mal ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou a dobrou politikou správy vecí verejných; keďže zložitosť a fragmentácia globálnych hodnotových reťazcov (ďalej len „GHR“) si vyžadujú doplnkové politiky zamerané na proces neustáleho zlepšovania s cieľom zmeniť GHR a výrobné reťazce na udržateľné a vytvoriť hodnotu v dodávateľských reťazcoch, ako aj štúdie o vplyve organizačných štruktúr v sektore, systém koordinácie a vyjednávaciu silu členov siete na vývoj týchto procesov; keďže sú potrebné doplnkové sprievodné opatrenia na ochranu proti potenciálnemu nepriaznivému vplyvu týchto reťazcov; keďže obetiam porušovania ľudských práv by sa mal zaručiť efektívny prístup k náprave;

B.  keďže 60 miliónov ľudí na celom svete pracuje v textilnom a odevnom odvetví, ktoré vytvára množstvo pracovných miest, najmä v rozvojových krajinách;

C.  keďže výrobcovia textilu v rozvojových krajinách sú neustále vystavení agresívnym nákupným praktikám zo strany medzinárodného veľkoobchodu a maloobchodu, čo je spôsobené aj neľútostnou celosvetovou hospodárskou súťažou;

D.  keďže obete troch incidentov v odevnom priemysle s najväčším počtom úmrtí (Rana Plaza, Tazreen a Ali Enterprises) dostali alebo dostanú odškodnenie za stratu príjmov; keďže udelenie náhrady je v súlade s dohovorom MOP č. 121 a keďže je to výsledkom bezprecedentnej spolupráce medzi značkami, odbormi, občianskou spoločnosťou, vládami a MOP; keďže kvôli rozsiahlemu porušovaniu kľúčových ľudských práv je skutočná náprava naďalej zriedkavá;

E.  keďže obete prípadov porušovania ľudských práv, v ktorých figurujú európske spoločnosti, čelia v oblasti prístupu k súdnym prostriedkom nápravy viacerým prekážkam vrátane procesných prekážok v oblasti prípustnosti a zverejňovania dôkazov, nákladov na súdny spor, ktoré sú často prohibitívne, absencie jednoznačných noriem v oblasti zodpovednosti za zapojenie podnikov do porušovania ľudských práv a nejasnosti pri uplatňovaní pravidiel EÚ v oblasti medzinárodného práva súkromného pri cezhraničných súdnych sporoch;

F.  keďže článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) rázne vyžaduje, aby obchodná politika EÚ vychádzala z vonkajších politík a cieľov EÚ, konkrétne tých v oblasti rozvojovej spolupráce uvedených v článku 208 TFEÚ; keďže článok 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) opätovne potvrdzuje, že vonkajšia činnosť EÚ sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom;

G.  keďže EÚ je po Číne druhým najväčším svetovým vývozcom textilu a odevných výrobkov, a to vďaka približne 174 000 textilným a odevným podnikom, z čoho 99 % tvoria MSP poskytujúce prácu zhruba 1,7 milióna občanom; keďže okrem toho viac ako tretina (34,3 %, čo predstavuje celkovú hodnotu 42,29 miliardy EUR) odevov určených na európsky trh je vyrobených európskymi spoločnosťami;

H.  keďže Deklarácia MOP o základných pracovných zásadách a právach zaväzuje členské štáty k tomu, aby bez ohľadu na to, či príslušné dohovory ratifikovali, rešpektovali a presadzovali zásady a práva v štyroch kategóriách, a to: sloboda združovania a skutočné uznanie práva na kolektívne vyjednávanie; odstránenie diskriminácie v oblasti zamestnania a povolania; odstránenie nútenej alebo povinnej práce; zrušenie detskej práce;

I.  keďže kolektívne vyjednávanie je jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby mzdy rástli súmerne s produktivitou; keďže využívanie neštandardných foriem zamestnania v celosvetovom dodávateľskom reťazci vrátane subdodávateľských zmlúv a práce na čierno oslabilo kolektívne dohody; keďže mnohí pracovníci v odevnom priemysle nezarábajú ani životné minimum;

J.  keďže mnohé členské štáty, ako napríklad Nemecko, Holandsko, Dánsko a Francúzsko, propagujú vnútroštátne programy;

K.  keďže projekt Uvedomovanie si dlhodobej hodnoty pre podniky a investorov (Realising Long-term Value for Companies and Investors), realizovaný v rámci Zásad OSN pre zodpovedné investície a iniciatívy OSN Global Compact (globálny pakt) ukazuje, že hospodárstvo je zlučiteľné so zásadami sociálnej spravodlivosti, environmentálnej udržateľnosti a rešpektovania ľudských práv, a tieto zásady posilňuje;

L.  keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv platia pre všetky štáty a všetky podniky, nadnárodné aj iné, bez ohľadu na ich veľkosť, lokalitu, vlastníctvo a štruktúru;

M.  keďže EÚ zohráva v odevnom priemysle a obchode kľúčovú úlohu ako investor, kupujúci, maloobchodník a spotrebiteľ, a je preto najvhodnejšia na to, aby prepojila viaceré iniciatívy na celom svete s cieľom výrazne zlepšiť neľudské postavenie desiatok miliónov pracovníkov v tomto odvetví a vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých zúčastnených;

N.  keďže zodpovedné riadenie globálnych hodnotových reťazcov je obzvlášť dôležité z hľadiska rozvoja, pretože k veľmi závažnému porušovaniu ľudských a pracovných práv a k znečisťovaniu životného prostredia často dochádza v producentských krajinách, ktoré často čelia veľkým výzvam v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rastu, čo má vplyv na najzraniteľnejšie osoby;

O.  keďže vysoká výkonnosť v oblasti vývozu odevov, najmä v prípade Číny, Vietnamu, Bangladéša a Kambodže, má pokračovať;

P.  keďže vo väčšine prípadov sa porušovanie ľudských práv v odevnom priemysle týka rôznych aspektov pracovných práv, ako napríklad odopretie základného práva pracovníkov združovať sa v odboroch podľa vlastného výberu alebo vytvárať takéto združenia, ďalej nemožnosť kolektívneho vyjednávania v dobrej vôli, v dôsledku čoho je ťažké zaručiť pracovníkom uplatňovanie ich základných práv na pracovisku; keďže v dôsledku toho dochádza k rozsiahlemu porušovaniu pracovných práv, vrátane: miezd pod hranicou chudoby, mzdových krádeží, nútenej a detskej práce, svojvoľného prepúšťania, nebezpečného pracoviska a zdraviu škodlivých pracovných podmienok, násilia páchaného na ženách, fyzického a sexuálneho obťažovania, neistých pracovných miest a pracovných podmienok; keďže napriek rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv sú skutočné kroky smerujúce k náprave naďalej zriedkavé; keďže tieto nedostatky v oblasti slušnej práce sú osobitne akútne v exportných spracovateľských zónach (EPZ) napojených na celosvetové dodávateľské reťazce, ktoré často charakterizujú výnimky z pracovnoprávnych a daňových predpisov a obmedzenia v oblasti činností odborov a kolektívneho vyjednávania;

Q.  keďže zatiaľ čo za posledných 20 rokov dobrovoľné iniciatívy pod vedením súkromného sektora, ako napríklad kódexy správania, označovanie, sebahodnotenie a sociálne audity poskytli príslušné rámce pre spoluprácu v oblastiach ako ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci, neukázali sa ako dostatočne účinné na dosiahnutie skutočného zlepšenia práv pracovníkov, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a rodovej rovnosti, zvýšenie počtu práv pracovníkov, informovanosť spotrebiteľov, či environmentálne normy, bezpečnosť a udržateľnosť v dodávateľskom reťazci odevného priemyslu;

R.  keďže iniciatívy so zapojením viacerých zainteresovaných subjektov ako nemecké Partnerstvo pre udržateľný textilný priemysel či holandská Dohoda o udržateľnom odevnom a textilnom priemysle privádzajú k jednému stolu zainteresované subjekty ako priemysel, odbory, vláda a MVO; keďže normy vypracované týmito iniciatívami takisto zahŕňajú otázky týkajúce sa životného prostredia; keďže tieto iniciatívy sa ešte nedostali do realizačnej fázy, takže na konkrétne výsledky sa stále čaká; keďže takéto vnútroštátne iniciatívy sú potrebné kvôli tomu, že neexistuje legislatívna iniciatíva EÚ; keďže vo väčšine členských štátov však takéto iniciatívy chýbajú;

S.  keďže úsilie podnikov o propagáciu dodržiavania pravidiel na pracovisku môže podporiť, nie však nahradiť, účinnosť a efektívnosť systémov správy vecí verejných, konkrétne povinnosť každého štátu propagovať dodržiavanie pravidiel a presadzovať vnútroštátne pracovnoprávne predpisy a nariadenia, vrátane funkcií pracovných úradov a inšpekcie práce, riešenia sporov a stíhania páchateľov porušení, a ratifikovať a zaviesť do praxe medzinárodné pracovnoprávne normy;

T.  keďže trendy v odevnom priemysle ešte stále smerujú k rýchlo sa meniacej móde, čo predstavuje ohromnú hrozbu a obrovský tlak pre pracovníkov odevného priemyslu v krajinách, kde sa odevy vyrábajú;

U.  keďže nemecké ministerstvo pre rozvojovú spoluprácu stanovilo cieľ, podľa ktorého musí 50 % textilu dovážaného do Nemecka spĺňať najneskôr v roku 2020 ekologické a sociálne kritériá;

V.  keďže v záujme zlepšenia riadenia globálnych hodnotových reťazcov sa musia využívať rôzne nástroje a iniciatívy v takých oblastiach politiky ako obchod a investície, podpora súkromného sektora a rozvojová spolupráca, a to tak, aby prispeli k udržateľnosti a zodpovednému riadeniu globálnych hodnotových reťazcov v rámci vykonávania programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, v ktorom sa uznáva kľúčový vplyv obchodných politík na realizáciu jeho cieľov, keďže pokrývajú niekoľko oblastí politiky, napríklad pravidlá pre pôvod, komoditné trhy, pracovné práva a rodovú rovnosť;

W.  keďže špecifické charakteristické črty hodnotových reťazcov v odevnom priemysle, napríklad geograficky rozptýlené fázy výrobného procesu, rôzne typy pracovníkov v odevnom priemysle, nákupná politika, nízke ceny, veľké objemy, krátke dodacie lehoty, zadávanie zákaziek subdodávateľom a krátkodobé vzťahy medzi nákupcami a dodávateľmi, znižujú prehľadnosť, vysledovateľnosť a transparentnosť dodávateľského reťazca podnikov a zvyšujú riziko porušovania ľudských a pracovných práv, environmentálnych škôd a neprimeraných životných podmienok zvierat, a to už od fázy výroby surovín; keďže transparentnosť a vysledovateľnosť sú základné predpoklady zodpovednosti každej spoločnosti, ako aj zodpovednej spotreby; keďže spotrebiteľ má právo vedieť, kde bol konkrétny kus oblečenia vyrobený a za akých sociálnych a environmentálnych podmienok; keďže zaistenie práva spotrebiteľov na spoľahlivé, transparentné a relevantné informácie o udržateľnosti výroby pomôže dosiahnuť trvalú zmenu vysledovateľnosti a transparentnosti dodávateľského reťazca v odevnom priemysle;

X.  keďže práva žien sú základnou súčasťou ľudských práv; keďže rodová rovnosť patrí do rozsahu pôsobnosti kapitol obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu a udržateľného rozvoja; keďže špecifický dosah obchodných a investičných dohôd je na ženy a mužov z dôvodu štrukturálnych rodových nerovností odlišný; keďže rodová dimenzia by mala byť preto súčasťou všetkých obchodných dohôd, a to s cieľom posilniť rodovú rovnosť a práva žien;

Y.  keďže zamestnávanie žien v odevnom priemysle v rozvojových krajinách významne prispieva k príjmom domácností a znižovaniu chudoby;

Z.  keďže práva detí sú integrálnou súčasťou ľudských práv a je naďalej nevyhnutné skoncovať s detskou prácou; keďže práca detí si vyžaduje osobitnú reguláciu z hľadiska veku, pracovného času a druhov práce;

AA.  keďže v decembri 2016 bolo v Bangladéši zadržaných mnoho odborových aktivistov, čo vyvolalo protesty za dôstojnú mzdu a lepšie pracovné podmienky; keďže v dôsledku protestov prišlo o prácu niekoľko stoviek pracovníkov v odevnom priemysle; keďže právo združovať sa v krajinách, kde sa odevy vyrábajú, ešte stále nerešpektuje;

AB.  keďže podľa odhadov tvoria 70 až 80 %(24) zamestnancov v odvetví konfekčných odevov vo výrobných krajinách ženy s nízkou kvalifikáciou a často aj maloletí; keďže vzhľadom na nízke mzdy a nízku, ak vôbec nejakú, úroveň sociálnej ochrany sú tieto ženy a deti mimoriadne zraniteľné voči vykorisťovaniu; keďže v prebiehajúcich iniciatívach v oblasti udržateľnosti takmer úplne absentuje rodové hľadisko a osobitné opatrenia na posilnenie postavenia žien;

AC.  keďže súkromný sektor zohráva zásadnú úlohu pri podpore udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu v rozvojových krajinách; keďže hospodárstva niektorých rozvojových krajín sú od odevného priemyslu závislé; keďže expanzia tohto odvetvia umožnila mnohým pracovníkom posun z neformálneho hospodárstva do formálneho odvetvia;

AD.  keďže odevný priemysel je odvetvím, v ktorom sa v súčasnosti vykonáva najviac iniciatív v oblasti udržateľnosti; keďže niektoré existujúce iniciatívy pomohli situáciu v odevnom priemysle zlepšiť a preto by malo úsilie pokračovať aj na európskej úrovni;

AE.  keďže obchodné dohody sú významným nástrojom na presadzovanie slušnej práce v celosvetových dodávateľských reťazcoch, v kombinácii so sociálnym dialógom a monitorovaním na úrovni firmy;

AF.  keďže Komisia zverejnila v októbri 2015 svoju novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej uvádza zámer využívať obchodné dohody a preferenčné programy ako páky na celosvetové presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv, spravodlivého a etického obchodu a na zlepšenie zodpovednosti dodávateľských reťazcov ako prostriedku na posilnenie trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv, boja proti korupcii a dobrej správy v tretích krajinách;

1.  víta rastúcu pozornosť venovanú podpore slušných pracovných podmienok v globálnych dodávateľských reťazcoch po zrútení továrne Rana Plaza, predloženie návrhu francúzskeho zákona o povinnej náležitej starostlivosti, zákon proti otroctvu v Spojenom kráľovstve, holandskú Dohodu o udržateľnom textilnom a odevnom priemysle, nemecké Partnerstvo pre udržateľný textilný priemysel a vyhlásenie predsedu Junckera na samite G7 v prospech „naliehavých opatrení“ na zlepšenie zodpovednosti v globálnych dodávateľských reťazcoch, v rámci ktorých sa bude venovať zvýšená pozornosť podpore udržateľnosti, transparentnosti a vysledovateľnosti hodnotových a výrobných reťazcov; uznáva záväzok Komisie zameraný na zodpovedné riadenie dodávateľských reťazcov, a to aj v odevnom priemysle, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Obchod pre všetkých; víta tzv. iniciatívu zelenej karty, v ktorej osem členských štátov vyzvalo spoločnosti so sídlom v EÚ, aby dodržiavali povinnosť starostlivosti voči jednotlivcom a spoločenstvám, ktorých ľudské práva a miestne životné prostredie tieto spoločnosti ovplyvňujú; víta holistický prístup indexu Higg na meranie environmentálneho, sociálneho a pracovného vplyvu podnikov; zdôrazňuje potrebu pokračovať v zdokonaľovaní indexu Higg a v zlepšovaní jeho transparentnosti;

2.  víta individuálne globálne rámcové dohody uzatvorené medzi odbormi a značkami o zlepšovaní riadenia dodávateľského reťazca v odevnom priemysle; zdôrazňuje, že budúcnosť odevného priemyslu bude závisieť od zlepšovania udržateľnej produktivity a vysledovateľnosti, aby sa zaistila reálna identifikácia procesov, ktoré sa odohrávajú v celom hodnotovom reťazci, čo umožní identifikovať a zaviesť zlepšenia;

3.  víta prístup právne záväznej bangladéšskej dohody o protipožiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov, ako aj bangladéšsky pakt udržateľnosti, ktorý Komisia zaviedla spolu s Bangladéšom a MOP po nešťastí v Rana Plaza v roku 2013, keďže obsahuje ustanovenia pre odborové zväzy a nápravu tovární, v ktorých prebehla inšpekcia, a žiada o predĺženie jeho lehoty; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v monitorovaní cieľov tohto paktu so zámerom zlepšiť práva pracovníkov, ako aj potrebu zodpovednejšieho riadenia dodávateľských reťazcov na celom svete; žiada Komisiu, aby vykonala podrobné hodnotenie paktu, v rámci ktorého poskytne prehľad o dosiahnutom, prípadne chýbajúcom pokroku, vrátane eventuálnych zmien obchodného režimu, ak je to potrebné, najmä vzhľadom na správy o mechanizmoch dohľadu MOP; vyzýva Komisiu, aby sa o podobné programy a opatrenia snažila aj v prípade iných obchodných partnerov EÚ, ktorí vyrábajú odevy, napríklad Srí Lanky, Indie alebo Pakistanu;

4.  podporuje Komisiu v preskúmaní možnej celoúnijnej iniciatívy pre odevný priemysel; okrem toho konštatuje, že aktuálne nahromadenie existujúcich iniciatív by mohlo viesť k nepredvídateľnému prostrediu pre podniky; domnieva sa, že nový návrh by mal riešiť otázky súvisiace s ľudskými právami, presadzovať udržateľnosť, vysledovateľnosť a transparentnosť hodnotových reťazcov, zlepšiť uvedomelú spotrebu a zamerať sa na pracovné práva a rodovú rovnosť; domnieva sa, že spotrebitelia v EÚ majú právo na informácie o súlade výrobkov odevného priemyslu s udržateľnosťou a rešpektovaním ľudských práv a životného prostredia; v tejto súvislosti sa domnieva, že legislatívne úsilie a iniciatíva EÚ v oblasti odevov by mali byť viditeľné na konečnom výrobku;

5.  so znepokojením konštatuje, ako súčasné dobrovoľné iniciatívy za udržateľnosť v globálnom dodávateľskom reťazci odevného priemyslu nedokážu účinne riešiť problémy v oblasti ľudských práv a pracovných práv v tomto odvetví; preto vyzýva Komisiu, aby sa neobmedzovala na prezentáciu pracovného dokumentu útvarov Komisie a predložila záväzné právne predpisy týkajúce sa záväznej povinnosti náležitej starostlivosti pre dodávateľské reťazce v odevnom priemysle; zdôrazňuje, že tento legislatívny návrh musí byť v súlade s novými usmerneniami OECD týkajúcimi sa povinnej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce v odevnom a obuvníckom priemysle v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti, ktoré dovážajú tovar do EÚ, uznesením MOP o dôstojnej práci v dodávateľských reťazcoch a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, sociálnymi a environmentálnymi normami;

6.  zdôrazňuje, že nové usmernenia OECD týkajúce sa povinnej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce v odevnom a obuvníckom priemysle v súlade s usmerneniami OECD by mali byť vedúcou zásadou legislatívneho návrhu Komisie; zdôrazňuje, že tento legislatívny návrh by mal zahŕňať základné normy ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, zdravotné normy, životné minimum, sloboda združovania a kolektívneho vyjednávania, prevencia sexuálneho obťažovania a násilia na pracovisku a odstránenie nútenej a detskej práce; vyzýva Komisiu, aby sa ďalej zamerala na tieto otázky: kľúčové kritériá pre trvalo udržateľnú výrobu, transparentnosť a vysledovateľnosť vrátane transparentného zberu údajov a transparentných nástrojov na informovanie spotrebiteľov, kontroly a audity vykonávania náležitej starostlivosti, prístup k náprave, rodová rovnosť, podávanie správ o povinnej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, zodpovednosť spoločností v prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a zvyšovanie informovanosti v Európskej únii; nabáda Komisiu, aby uznávala iné vnútroštátne legislatívne návrhy a iniciatívy s rovnakým cieľom ako táto právna úprava, a to po audite týchto návrhov a iniciatív a potvrdení, že spĺňajú požiadavky európskych právnych predpisov;

7.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby rozšírila sociálnu zodpovednosť podnikov prostredníctvom záväzných právnych predpisov v oblasti povinnej starostlivosti nad rámec existujúcich rámcov pre odevný priemysel s cieľom zabezpečiť, aby si EÚ a jej obchodní partneri a prevádzkovatelia plnili povinnosť dodržiavať ľudské práva, ako aj najprísnejšie sociálne a environmentálne normy; zdôrazňuje, že odevný priemysel v Európskej únii by mal takisto dodržiavať normy MOP, ako je životné minimum alebo dôstojné pracovné podmienky; naliehavo žiada Komisiu, aby venovala pozornosť odmeňovaniu a pracovným podmienkam v odevnom priemysle v členských štátoch EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby v odevnom priemysle zaviedli do praxe normy MOP;

8.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala využívanie ekologických a udržateľne riadených surovín, ako napríklad bavlny, a aby presadzovala opätovné použitie a recykláciu odevov a textilu v rámci Európskej únie prostredníctvom osobitných ustanovení v legislatívnom návrhu o odevnom priemysle; vyzýva EÚ, členské štáty a podniky, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja vrátane v oblasti recyklácie odevov s cieľom zabezpečiť udržateľné alternatívne zdroje surovín pre európsky odevný priemysel; víta iniciatívy zamerané na zavedenie najvyšších a najprísnejších dostupných noriem dobrých životných podmienok zvierat (ako norma pre páperie Responsible Down Standard a norma pre vlnu Responsible Wool Standard) a naliehavo žiada Komisiu, aby ich použila ako usmernenia pri zavádzaní konkrétnych ustanovení do svojho legislatívneho návrhu; vyzýva Komisiu, aby poskytla inštitúciám ďalšie zdroje s cieľom podniknúť následné kroky v súvislosti s hlavnou iniciatívou;

9.  zdôrazňuje potrebu rozširovať kódexy správania, označovania excelentnosti a systémy spravodlivého obchodu prostredníctvom zabezpečenia súladu s medzinárodnými normami, ako sú napríklad hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, iniciatíva OSN Global Compact, trojstranná deklarácia MOP o zásadách v oblasti nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (deklarácia o nadnárodných podnikoch), usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, usmernenia OECD k povinnej starostlivosti v odevnom a obuvníckom priemysle a zásady práv detí a podnikania, ktoré vypracovali UNICEF, iniciatíva OSN Global Compact a organizácia Save the Children; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zintenzívniť cezhraničný sociálny dialóg uzatváraním medzinárodných rámcových dohôd (MRD) na podporu práv pracovníkov v dodávateľských reťazcoch nadnárodných podnikov;

10.  zdôrazňuje význam uplatňovania, presadzovania a transponovania existujúcich právnych predpisov na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby splnila svoj cieľ podporovať zlepšenia v odvetví konfekčných odevov, a to aj výrazným zameraním na rodovú otázku a problematiku detí; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom legislatívnom návrhu prednostne zaoberala otázkou rodovej rovnosti, posilňovaním postavenia žien a právami detí; domnieva sa, že táto iniciatíva by mala presadzovať nediskrimináciu a riešiť problematiku obťažovania na pracovisku, ako sa už s tým počíta v rámci európskych a medzinárodných záväzkov;

12.  opakuje svoje odhodlanie podporovať rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať prístup žien k vedúcim pozíciám podporou odbornej prípravy pracovníčok v oblasti ich práv, pracovného práva a problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj odbornej prípravy mužských manažérov v oblasti rodovej rovnosti a diskriminácie;

13.  žiada Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu, ako môžu rozvoj, pomoc obchodu a politiky verejného obstarávania podporiť spravodlivejší a udržateľnejší dodávateľský reťazec a miestne mikropodniky v odevnom priemysle podporovaním najlepších postupov a poskytovaním stimulov subjektom súkromného sektora, ktoré investujú do udržateľnosti a spravodlivosti svojich dodávateľských reťazcov, a to od poľnohospodára produkujúceho vlákna až po konečného spotrebiteľa;

14.  domnieva sa, že informovanie spotrebiteľov zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní dôstojných pracovných podmienok, ako preukázalo zrútenie budovy Rana Plaza; žiada, aby sa spotrebiteľom poskytovali jasné a dôveryhodné informácie o udržateľnosti v odevnom sektore, o pôvode výrobkov a o rozsahu, v ktorom boli dodržané práva pracovníkov; odporúča, aby sa informácie zhromaždené ako výsledok činnosti EÚ zverejňovali a žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili vytvorenie verejnej online databázy so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa všetkých aktérov v dodávateľskom reťazci;

15.  požaduje viac opatrení na zvyšovanie informovanosti európskych spotrebiteľov, pokiaľ ide o výrobu textilných výrobkov; na tento účel navrhuje vytvorenie noriem označovania v celej EÚ pre „odev vyrobený za spravodlivých podmienok“, ktoré budú prístupné pre nadnárodné spoločnosti aj pre MSP, s cieľom informovať, že boli dodržané spravodlivé pracovné podmienky, a pomôcť zákazníkom, aby boli pri rozhodovaní o kúpe lepšie informovaní;

16.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovania a zverejňovania komplexných údajov o správaní podnikov, pokiaľ ide o udržateľnosť; v tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie spoločných definícií a noriem harmonizovaným spôsobom na zhromažďovanie a spracovanie štatistických údajov, najmä o všeobecných dovozoch, ale aj o jednotlivých výrobných miestach; žiada Komisiu, aby začala iniciatívu zameranú na povinné zverejnenie miest výroby;

17.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila široké spektrum monitorovacích systémov v odevnom priemysle EÚ s využitím kľúčových ukazovateľov výkonnosti – čo zahŕňa zber údajov prostredníctvom prieskumov, auditov a techník analýzy dát, ktoré môžu účinne merať výkonnosť a riešiť vplyv odevného priemyslu na rozvoj, pracovné práva a ľudské práva v celom odevnom dodávateľskom reťazci;

18.  je presvedčený, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť lepší prístup k informáciám o správaní podnikov; domnieva sa, že je nevyhnutné zaviesť účinný a povinný systém ohlasovania udalostí a povinnú starostlivosť pre odevné výrobky vstupujúce na trh EÚ; domnieva sa, že zodpovednosť by mala byť povinnosťou všetkých aktérov v celom dodávateľskom reťazci vrátane subdodávateľov vo formálnom i neformálnom hospodárstve (aj v exportných spracovateľských zónach) a oceňuje existujúce úsilie v tejto oblasti; domnieva sa, že EÚ má najlepšie podmienky na to, aby vypracovala spoločný rámec prostredníctvom právnych predpisov stanovujúcich povinnosti cezhraničnej povinnej starostlivosti, prostriedky nápravy pre obete a transparentnosť a vysledovateľnosť dodávateľského reťazca, pričom je nutné venovať pozornosť aj ochrane oznamovateľov; odporúča, aby boli spotrebiteľom sprístupňované dôveryhodné, zrozumiteľné a zmysluplné informácie o trvalej udržateľnosti;

19.  poukazuje na to, že koordinácia, výmena informácií a výmena osvedčených postupov môžu prispieť k dosiahnutiu vyššej efektivity súkromných a verejných iniciatív v oblasti hodnotového reťazca a pozitívnych výsledkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

20.  vyzýva vnútroštátne a európske iniciatívy, aby nabádali spotrebiteľov, aby kupovali miestne vyrábané produkty;

21.  konštatuje, že cena je stále určujúcim faktorom pri nákupných zvyklostiach značiek a u maloobchodníkov, a to často na úkor dobrých podmienok a miezd pracovníkov; vyzýva EÚ, aby spolupracovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v záujme presadzovania úspešného sociálneho partnerstva a aby podporovala zainteresované strany v oblasti rozvoja a vykonávania mechanizmov stanovovania miezd v súlade s príslušnými dohovormi MOP, najmä v krajinách, v ktorých neexistujú primerané právne predpisy; zdôrazňuje, že pracovníkom treba zaručiť pravidelné vyplácanie primeranej mzdy, ktorá im a ich rodinám umožní uspokojiť ich základné potreby bez toho, aby museli pravidelne vykonávať nadčasy; zdôrazňuje potrebu dohôd o kolektívnom vyjednávaní s cieľom zabrániť negatívnej súťaži v súvislosti so mzdovými nákladmi a potrebu zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o možných dôsledkoch dopytu po čoraz nižších cenách;

22.  zdôrazňuje, že vlády krajín, v ktorých sa uskutočňuje výroba, musia byť schopné zaviesť do praxe medzinárodné štandardy a normy vrátane vypracovania, vykonávania a presadzovania príslušných právnych predpisov, a to najmä v oblasti zavádzania právneho štátu a boja proti korupcii; vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti podporovala krajiny, v ktorých sa uskutočňuje výroba, a to v rámci rozvojovej politiky EÚ;

23.  uznáva, že hoci každý štát je zodpovedný za presadzovanie svojich pracovnoprávnych predpisov, rozvojové krajiny môžu mať obmedzené schopnosti a zdroje na účinné sledovanie a presadzovanie dodržiavania právnych predpisov a nariadení; vyzýva EÚ, aby v rámci svojich programov rozvojovej spolupráce a v záujme preklenutia rozdielov v oblasti správy vecí verejných posilňovala budovanie kapacít a poskytovala vládam rozvojových krajín technickú pomoc v oblasti systémov úradov a inšpekcie práce vrátane pri uzatváraní subdodávateľských zmlúv s továrňami a sprostredkovaní prístupu k primeraným a účinným nápravným mechanizmom a mechanizmom podávania sťažností, a to aj v exportných spracovateľských zónach (ESZ), kde sú dlhý pracovný čas, nútené nadčasy a platová diskriminácia bežnou praxou;

24.  zdôrazňuje význam inšpekcií práce a sociálnych auditov v odevnom a obuvníckom dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že tieto príliš často odzrkadľujú iba situáciu v čase uskutočnenia inšpekcií; odporúča, aby sa podnikali ďalšie kroky na zlepšenie inšpekcií a auditov vrátane školení inšpektorov a zbližovania noriem a metód inšpekcií prostredníctvom spolupráce s odevným priemyslom a krajinami, kde sa uskutočňuje výroba;

25.  zdôrazňuje význam nezávislých inšpekcií práce pre včasné varovanie a prevenciu, ako aj pre presadzovanie vnútroštátnych pravidiel a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konštatuje však, že faktory, ako je únava auditu, môžu ohroziť ich účinnosť a že audity odzrkadľujú iba situáciu v čase, keď boli vykonané; domnieva sa, že dôležitým faktorom pre odhalenie zneužívania je ratifikácia a vykonávanie dohovoru MOP č. 81; odporúča ďalší výskum o spôsoboch zlepšenia auditov a inšpekcií, ako je napríklad zbližovanie noriem a metód auditu a vysielanie vždy iných inšpektorov práce, čo môže viesť k prísnejším normám, a to najmä v krajinách s problémami korupcie; zdôrazňuje význam primeraného náboru inšpektorov práce a pokračujúcej odbornej prípravy pre nových i existujúcich inšpektorov práce, pokiaľ ide o medzinárodné dohovory a normy, miestne pracovnoprávne predpisy a vhodné metódy inšpekcie; vyzýva EÚ, aby naďalej finančne aj technicky podporovala rozvoj inšpektorátov práce v rozvojových krajinách v súlade s príslušnými normami MOP, najmä v rámci svojich rozvojových fondov;

26.  konštatuje, že odevný priemysel vytvára pracovné miesta pre široké spektrum zručností, od nízkokvalifikovaných pracovníkov až po vysokošpecializované pracovné miesta;

27.  domnieva sa, že ochrana zdravia a bezpečnosti všetkých pracovníkov by mala byť zaručená medzinárodnými normami, vykonávaním vnútroštátnych právnych predpisov a kolektívnym vyjednávaním na všetkých úrovniach (na úrovni závodov a na miestnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni), ako aj politikami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na úrovni závodov, napríklad prostredníctvom akčných plánov vypracovaných písomne a vykonávaných a monitorovaných za účasti pracovníkov a ich zástupcov;

28.  zdôrazňuje, že obchodná a investičná politika EÚ je vzájomne prepojená s politikou v oblasti sociálnej ochrany, rodovej rovnosti, daňovej spravodlivosti, rozvoja, ľudských práv, životného prostredia a podpory MSP; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby zabezpečili súdržnosť politík v záujme rozvoja v oblasti podnikania a ľudských práv na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o obchodnú, investičnú a zahraničnú politiku Únie, čo znamená, že by sa mala zvýšiť účinnosť sociálnej podmienenosti v bilaterálnych a regionálnych dohodách prostredníctvom väčšieho zapojenia a konzultácií so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou v rámci rokovaní, realizácie pracovnoprávnych ustanovení a systematického využívania komplexných ex ante a ex post posúdení vplyvov na udržateľnosť obchodu;

29.  žiada Komisiu, aby sa v rámci rokovaní o medzinárodných a bilaterálnych dohodách zaviazala k presadzovaniu ľudských práv, vrátane práv detí, ako aj k podpore dobrej správy a záväzných doložiek v oblasti ľudských práv a sociálnej a environmentálnej oblasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné doložky o ľudských právach v dohodách o voľnom obchode a iných dohodách o hospodárskom partnerstve signatárske štáty nie vždy v plnej miere dodržiavajú; v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje potrebu posilniť tieto nástroje na zabezpečenie právnej istoty;

30.  nabáda EÚ a členské štáty, aby prostredníctvom iniciatívy pre odevný priemysel a iných nástrojov obchodnej politiky spolu s partnerskými krajinami v odevnom priemysle presadzovali účinné vykonávanie noriem MOP pre oblasť miezd a pracovného času; ďalej vyzýva EÚ, aby poskytla usmernenia a podporu, pokiaľ ide o možnosti zlepšenia dodržiavania týchto noriem, a zároveň prispela k budovaniu udržateľných podnikov a zlepšeniu perspektívy udržateľnej zamestnanosti;

31.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby prostredníctvom politického dialógu a budovania kapacít podporovali zavádzanie a účinné presadzovanie medzinárodných pracovných noriem a ľudských práv partnerskými krajinami na základe dohovorov MOP vrátane pracovných práv a noriem týkajúcich sa detí ako dohovory č. 138 a 182 a odporúčaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dodržiavanie práva zakladať odbory, vstupovať do nich a zúčastňovať sa na kolektívnom vyjednávaní je kľúčovým kritériom zodpovednosti podniku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých miestach výroby sa často porušuje sloboda združovania, a nabáda štáty, aby posilnili pracovnoprávne predpisy; v tomto smere vyzýva EÚ, aby nabádala vlády rozvojových štátov k tomu, aby posilnili úlohu odborových zväzov a aktívne presadzovali sociálny dialóg a základné pracovné zásady a práva vrátane slobody združovania a práva na kolektívne vyjednávanie pre všetkých pracovníkov, bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní;

32.  zdôrazňuje významnú úlohu odevného priemyslu ako hnacej sily rozvoja rozvíjajúcich sa ekonomík, najmä nových trhov v Ázii, s intenzívnym využívaním práce;

33.  vyzýva rozvojové finančné inštitúcie, aby posilnili pracovnú podmienenosť vo svojich normách výkonnosti ako zmluvné podmienky financovania;

34.  konštatuje, že krajiny tzv. hotspotov, ktorých sa týka hlavná iniciatíva, majú preferenčný prístup na trh EÚ; nabáda Komisiu, aby naďalej zahŕňala ratifikáciu kľúčových noriem MOP, inšpekcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a slobodu združovania do diskusií o pokračovaní preferenčného obchodovania s krajinami zapojenými do celosvetového dodávateľského reťazca v odevnom priemysle a aby v rámci všeobecného systému preferencií posilnila dohovory týkajúce sa ľudských a pracovných práv a životného prostredia;

35.  opakuje svoju dôraznú výzvu, aby sa do všetkých medzinárodných dohôd vrátane obchodných a investičných dohôd uzatvorených a uzatváraných medzi EÚ a tretími krajinami systematicky vkladali záväzné doložky o ľudských právach; okrem toho zdôrazňuje potrebu uplatňovať ex ante monitorovacie mechanizmy pred uzatvorením akejkoľvek rámcovej dohody, pričom základnou súčasťou dohody musí byť podmienenie jej uzatvorenia uplatnením týchto mechanizmov, zdôrazňuje potrebu uplatňovať ex post monitorovacie mechanizmy umožňujúce uskutočňovanie hmatateľných krokov v reakcii na porušovanie týchto ustanovení, napríklad primeraných sankcií uvedených v ustanoveniach týchto dohôd venovaných ľudským právam, a to vrátane pozastavenia účinnosti dohody;

36.  domnieva sa, že kapitoly o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ by mali byť záväzné a vynútiteľné s cieľom účinne zvyšovať životnú úroveň pracovníkov a zdôrazňuje, že doložka o presadzovaní ratifikácie a vykonávania dohovorov MOP a programu dôstojnej práce musí byť zahrnutá do bilaterálnych aj multilaterálnych obchodných dohôd; pripomína, že zavedenie systémov, ako je napr. osobitné stimulačné opatrenie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (ďalej len „VSP+“), prostredníctvom požiadavky ratifikovať a vykonávať 27 dohovorov, by mohlo pomôcť zlepšiť stav práv pracovníkov, podporiť rodovú rovnosť a zrušiť detskú a nútenú prácu; vzhľadom na danú skutočnosť zdôrazňuje, že je potrebné pozorne monitorovať vykonávanie VSP+ a dodržiavanie dohovorov zo strany dotknutých krajín; vyzýva EÚ, aby zaistila účinné uplatňovanie a sledovanie podmienok v oblasti ľudských práv spojených s jednostrannými obchodnými preferenciami ako VSP či VSP+; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej reforme pravidiel systémov VSP a VSP+ zaviedla colné preferencie pre textil vyrábaný preukázateľne udržateľným spôsobom; naliehavo žiada Komisiu, aby uznala zavedené kritériá udržateľnosti a minimálne požiadavky kladené na systémy odhaľovania a certifikácie na základe medzinárodných dohovorov, ako sú základné pracovné normy MOP alebo normy na ochranu biodiverzity; žiada preto Komisiu, aby podporovala výrobu produktov spravodlivého obchodu (Fair Trade) prostredníctvom nástroja obchodných preferencií, aby vo svojich monitorovacích a hodnotiacich činnostiach prikladala väčšiu váhu správam MOP a zisteniam jej monitorovacích orgánov a aby lepšie spolupracovala s miestnymi agentúrami MOP a OSN v prijímajúcej krajine s cieľom v plnej miere zohľadniť ich názory a skúsenosti;

37.  opakuje svoju požiadavku, aby bolo pre každú novouzavretú dohodu uskutočnené posúdenie vplyvu na udržateľnosť a vyzýva na zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia;

38.  pripomína, že dane sú významný nástroj presadzovania slušnej práce; domnieva sa, že v záujme zaistenia toho, aby všetky podniky, a to aj nadnárodné podniky, platili dane vládam krajín, kde sa uskutočňuje hospodárska činnosť a vytvára hodnota, je potrebné prehodnotiť daňové stimuly, ako napríklad daňové výnimky v exportných spracovateľských zónach, ako aj výnimky z platnosti vnútroštátnych pracovnoprávnych právnych predpisov a nariadení;

39.  s potešením víta činnosť začatú v rámci prípravy záväznej dohody OSN o podnikaní a ľudských právach, ktorá by mala posilniť sociálnu zodpovednosť podnikov, a to aj v odevnom priemysle; vyjadruje poľutovanie nad akýmikoľvek obštrukciami vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní;

40.  pripomína negatívny vplyv sociálneho dampingu na európsky odevný priemysel vrátane porušovania ľudských práv a nerešpektovania pracovných noriem; verí, že EÚ má vzhľadom na svoju kritickú mieru schopnosť byť celosvetovým priekopníkom a hnacou silou zmien; nabáda preto Komisiu, aby sa na budúcom zasadnutí ministrov Svetovej obchodnej organizácie spojila s medzinárodnými partnermi s cieľom začať celosvetovú iniciatívu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné opatrenia na zaistenie toho, aby podniky dovážajúce do Európskej únie dodržiavali rovnosť podmienok zavedenú požadovaným legislatívnym návrhom; v tejto súvislosti uznáva osobitné potreby európskych MSP a to, že povahu a rozsah povinnej starostlivosti, napríklad konkrétne kroky, ktoré má podnik prijať, ovplyvňuje veľkosť podniku, kontext jeho činností a závažnosť potenciálne negatívneho dôsledku; požaduje preto, aby sa primerane brali do úvahy MSP, ktoré dominujú európskemu odvetviu výroby odevov; domnieva sa, že európske MSP a mikropodniky, ktoré sú zapojené do vytvárania iniciatívy, by tiež mali dostávať finančnú pomoc zo strany EÚ prostredníctvom programu COSME;

41.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla konkrétne opatrenia, ktoré umožnia európskym MSP získať prístup k finančným a politickým nástrojom s osobitným zameraním na schopnosť týchto MSP dosiahnuť ciele vysledovateľnosti a transparentnosti, aby nové požiadavky nepredstavovali neprimeranú záťaž a aby sa im zároveň poskytla pomoc pri nadväzovaní kontaktov so zodpovednými výrobcami;

42.  zdôrazňuje, že opakované zistenia preukázali, že pracovné podmienky v odevnom priemysle sú v niektorých členských štátoch EÚ neisté, pokiaľ ide o otázky ako ochrana zdravia a bezpečnosť, mzdy, sociálne zabezpečenie a pracovný čas; vyzýva preto na rozvoj efektívnych a dobre cielených iniciatív v rámci EÚ, ktoré zlepšia situáciu v odevnom priemysle a zvýšia zamestnanosť v členských štátoch;

43.  pripomína, že začlenenie sociálnych ustanovení do procesov verejného obstarávania môže mať výrazný efekt na práva a pracovné podmienky pracovníkov v celých dodávateľských reťazcoch; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podľa štúdií MOP(25) väčšina sociálnych ustanovení obmedzuje zodpovednosť na primárneho dodávateľa, pričom ustanovenia o subdodávateľoch a outsourcingu sa do zmlúv verejných zákaziek vkladajú len v jednotlivých prípadoch; vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám poskytovala pomoc s cieľom umožniť, aby politika verejného obstarávania bola nástrojom na presadzovanie základných zásad a práv v práci;

44.  je presvedčený o tom, že verejné obstarávanie je užitočný nástroj na podporu zodpovedného odevného priemyslu; naliehavo žiada Komisiu a európske inštitúcie, aby boli vzorom v oblasti verejného obstarávania textilu používaného v inštitúciách; vyzýva v tomto smere európske inštitúcie vrátane Európskeho parlamentu, aby zaistili, aby akékoľvek ich verejné obstarávanie, vrátane reklamných predmetov inštitúcií a politických skupín v prípade Európskeho parlamentu, podporovalo recykláciu a spravodlivé a udržateľné dodávateľské reťazce odevného priemyslu; vyzýva ďalej Komisiu, aby vytvorila usmernenia pre miestne orgány v oblasti sociálnych kritérií nákupu textilu podľa smernice o verejnom obstarávaní z roku 2014 a aby ich príslušným spôsobom motivovala; nabáda Komisiu, aby využila legislatívu na účely ďalšej implementácie a podpory cieľov trvalo udržateľného rozvoja a navrhla plán na dosiahnutie toho, aby do roku 2030 väčšina verejne obstarávaných odevov pochádzala z udržateľných zdrojov;

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf
(2) A/HRC/RES/26/9 (http://www.ihrb.org/pdf/G1408252.pdf).
(3) A/RES/70/1 (http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1).
(4) http://www.unwomen.org/en/trust-funds/un-trust-fund-to-end-violence-against-women
(5) http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/diaepcb2015d5_en.pdf
(6) http://www.oecd.org/daf/inv/mne/48004323.pdf
(7) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.
(8) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/july/tradoc_153591.pdf
(9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(10) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 39.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0137.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0298.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0335.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.
(16) http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2004_2009/documents/nt/584/584520/584520en.pdf
(17) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2015/549058/EXPO_IDA(2015)549058_EN.pdf
(18) Prijaté texty, P8_TA(2016)0490.
(19) http://www.ilo.org/dhaka/Whatwedo/Projects/safer-garment-industry-in-bangladesh/lang--en/index.htm
(20) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/august/tradoc_153732.pdf
(21) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(22) https://www.textilbuendnis.com/en/
(23) https://www.ser.nl/en/publications/publications/2016/agreement-sustainable-garment-textile.aspx
(24) https://europa.eu/eyd2015/en/fashion-revolution/posts/exploitation-or-emancipation-women-workers-garment-industry
(25) Správa MOP č. IV, 105. zasadnutie, 2016 (s. 45).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia