Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (10975/2016 – C8-0438/2016 – 2016/0205(NLE))

P8_TA(2017)0030 A8-0009/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10975/2016),

–  so zreteľom na návrh Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (10973/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2, článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 153 ods. 2, článkom 192 ods. 1, článkom 207 ods. 4 prvým pododekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0438/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0009/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kanady.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej v mene Únie (14765/2016 – C8-0508/2016 – 2016/0373(NLE))

P8_TA(2017)0031 A8-0028/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14765/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej (5368/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 31 ods. 1 a článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a článkom 212 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0508/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0028/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kanady.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej (08919/2016 – C8-0218/2016 – 2015/0114(NLE))

P8_TA(2017)0032 A8-0382/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08919/2016),

–  so zreteľom na návrh Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej (07902/1/2011),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0218/2016),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 15. februára 2017(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0382/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Mongolska.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0033.

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej (08919/2016 – C8-0218/2016 – 2015/0114(NLE) – 2016/2231(INI))

P8_TA(2017)0033 A8-0383/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08919/2016),

–  so zreteľom na návrh Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej (07902/1/2011),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0218/2016),

–  so zreteľom na podpísanie Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci (alebo „dohody o partnerstve a spolupráci“ – DPS) 30. apríla 2013 v Ulanbátare za prítomnosti vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Európskej komisie (VP/PK) Catherine Ashtonovej,

–  so zreteľom na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Mongolskom, ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1993,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 15. novembra 2005 o návrhu rozhodnutia Rady o zmene a doplnení Zmluvy o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) s cieľom umožniť banke financovať operácie v Mongolsku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. decembra 2015(3) a 14. marca 2013(4) o vzťahoch medzi EÚ a Čínou, a najmä na odôvodnenie Y druhého z uvedených uznesení,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o pozícii Európskeho parlamentu k 19. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva(6), a najmä na jeho odsek 30,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie venovanej Zmluve o nešírení jadrových zbraní v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe, a najmä na jeho odôvodnenie F(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní(8),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 15. februára 2017 o návrhu rozhodnutia(9),

–  so zreteľom na zapojenie Mongolska do osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP+),

–  so zreteľom na dlhodobé vzťahy medzi delegáciami Európskeho parlamentu a Veľkého ľudového churalu (mongolského parlamentu), a najmä na spoločné vyhlásenie z 10. medziparlamentného zasadnutia, ktoré sa konalo 17. februára 2015 v Ulanbátare,

–  so zreteľom na mongolské predsedníctvo a úlohu hostiteľa 11. samitu ASEM (stretnutie Ázia – Európa), ktorý sa konal 15. – 16. júla 2016 v Ulanbátare, a 9. stretnutia Ázijsko-európskeho parlamentného partnerstva (ASEP), ktoré sa konalo 21. – 22. apríla 2016 v Ulanbátare, a na vyhlásenia prijaté na oboch týchto stretnutiach,

–  so zreteľom na aktívnu úlohu Mongolska v Európskom parlamentnom zhromaždení OBSE vrátane úlohy hostiteľa jeho jesenného zasadnutia, ktoré sa konalo 15. –18. septembra 2015 v Ulanbátare,

–  so zreteľom na zvolenie Mongolska do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2016 – 2018 a na jeho ohlásenú ambíciu stať sa v roku 2022 členom Bezpečnostnej rady OSN,

–  so zreteľom na mongolské predsedníctvo Spoločenstva demokracií v rokoch 2012 – 2013, a koalície „Freedom On-line“ (Sloboda na internete) v roku 2015,

–  so zreteľom na predbežné zistenia a závery medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie na parlamentných voľbách v Mongolsku, ktoré sa konali 29. júna 2016, s účasťou Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE (OBSE/ODIHR) a Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na vystúpenie mongolského prezidenta Cachjagína Elbegdordža na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 9. júna 2015,

–  so zreteľom na viaceré vzájomné stretnutia a návštevy na vysokej úrovni vrátane návštevy predsedu Európskej komisie Josého Barrosa v Mongolsku v novembri 2013,

–  so zreteľom na mongolskú zahraničnú politiku „tretieho suseda“ zahŕňajúcu vzťahy s EÚ, USA, Japonskom, Kórejskou republikou, Indiou, Iránom, so stredoázijskými a ďalšími krajinami,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo Mongolska s Ruskom a Čínou,

–  so zreteľom na postavenie Mongolska ako pozorovateľa v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (SCO),

–  so zreteľom na pravidelné trojstranné stretnutia na vysokej úrovní medzi Mongolskom, Ruskom a Čínou a medzi Mongolskom, Japonskom a USA,

–  so zreteľom na iniciatívy, ktorých cieľom je integrovať rôzne hospodárske projekty v regióne, vrátane čínskeho Hospodárskeho pásma hodvábnej cesty (Silk Road Economic Belt), ruského Rozvoja transeurázijského pásma (Trans-Eurasian Belt Development) a mongolskej Stepnej cesty (Prairie Road),

–  so zreteľom na mongolský individuálny program partnerstva a spolupráce s NATO uzavretý v roku 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie Mongolska zo septembra 2015 o svojom zámere zachovať trvalý stav neutrality,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Mongolsko vyhlásilo, že je krajinou bez jadrových zbraní, pričom OSN tento štatút uznala v septembri 2012,

–  so zreteľom na mongolský Fond medzinárodnej spolupráce, ktorého cieľom je vymieňať si skúsenosti s ďalšími krajinami v procese demokratickej transformácie, ako sú Mjanmarsko, Kirgizsko a Afganistan,

–  so zreteľom na úsilie o budovanie dôvery, ktoré zahŕňa Ulanbátarsky dialóg o bezpečnosti v Severovýchodnej Ázii vrátane Severnej Kórey,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN proti mučeniu k druhej pravidelnej správe Mongolska prijatej v auguste 2016,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0383/2016),

A.  keďže Mongolsko môže slúžiť ako demokratický model nielen pre ďalšie vznikajúce demokracie regiónu, ale aj pre režimy s autoritárskejšími tendenciami;

B.  keďže 1. augusta 1989 nadviazali európske spoločenstvá s Mongolskom diplomatické vzťahy;

C.  keďže medzi EÚ a Mongolskom vládnu priateľské vzťahy založené na politických, spoločenských, hospodárskych, kultúrnych a historických väzbách;

D.  keďže EÚ a Mongolsko majú mnoho podobných postojov, pokiaľ ide o väčšinu hlavných medzinárodných výziev a Mongolsko zohráva konštruktívnu úlohu v medzinárodných vzťahoch, a najmä v multilaterálnych organizáciách;

E.  keďže vzťahy medzi EÚ a Mongolskom sú orientované predovšetkým na projekty v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorých cieľom je umožniť krajine, aby smerovala prebiehajúcu rýchlu premenu na dosiahnutie hospodársky udržateľného rozvoja spoločnosti podporujúceho sociálne začlenenie;

F.  keďže Mongolsko má záujem ďalej rozvíjať vzťahy s EÚ a rozširovať existujúcu spoluprácu nad rámec rozvojovej spolupráce; keďže dohoda o partnerstve a spolupráci vyzdvihuje rastúci význam vzťahov medzi EÚ a Mongolskom založených na spoločných zásadách, ako je rovnosť, vzájomný prospech, demokracia, právny štát a ľudské práva, a obom stranám oficiálne otvára možnosť vytvárať nové oblasti spolupráce v oblastiach, ako je okrem iného podnikanie, obchod, rozvoj, poľnohospodárstvo, životné prostredie, energetika, modernizácia štátu, ale aj vzdelávanie, kultúra a cestovný ruch;

G.  keďže rozvoj vzťahov medzi EÚ a Mongolskom patrí ešte stále do zodpovednosti delegácie EÚ v Pekingu; keďže v súčasnosti majú v Ulánbátare svoje vlastné veľvyslanectvá Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko;

Všeobecné ustanovenia

1.  oceňuje priateľské a konštruktívne vzťahy medzi EÚ a Mongolskom;

2.  uznáva špecifickú geografickú polohu Mongolska medzi Čínou, Ruskom a Strednou Áziou a severovýchodnou Áziou s ich obrovským potenciálom z hľadiska globálneho hospodárstva a uznáva jeho dôveryhodnosť v oblasti demokracie, ktorú si Mongolsko vybudovalo, a ktorá je v danom regióne skôr výnimkou, a konštruktívnu úlohu, ktorú Mongolsko zohráva v rámci pomoci pri mierovom riešení konfliktov a jeho uľahčovaní a v rámci podpory regionálnej hospodárskej integrácie;

3.  uznáva, že demokratická transformácia, ktorá sa začala v 90. rokoch 20. storočia, konzistentne pokračuje; uznáva hmatateľný pokrok, pokiaľ ide sociálno-hospodárske reformy; berie však na vedomie problémy, ktoré existujú v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, hospodárstva, financií, dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii, sociálneho zabezpečenia a ochrany životného prostredia a politickej polarizácii a ku ktorým sa pridáva čoraz náročnejšie medzinárodné prostredie;

Inštitucionálny rámec a diplomatické zastúpenie

4.  víta prehlbovanie a rozširovanie vzťahov medzi EÚ a Mongolskom, ako sa preukázalo v Rámcovej dohode o partnerstve a spolupráci (DPS), a zahrnutie oblastí, ako je politický dialóg a ľudské práva, obchod a rozvojová pomoc, ako aj spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, energetiky, zmeny klímy, výskumu a inovácií a vzdelávania a kultúry, ktoré majú veľký význam pre hospodársku diverzifikáciu a riešenie súčasných hospodárskych problémov, ako aj pre dlhodobú transformáciu pôvodne kočovnej spoločnosti;

5.  víta vytvorenie spoločného výboru, ktorý bude podľa článku 56 dohody sprevádzať vykonávanie DPS, a nabáda ho, aby pravidelne podával správy Európskemu parlamentu aj mongolskému parlamentu;

6.  naliehavo vyzýva tri členské štáty, ktoré doposiaľ neukončili vnútroštátny proces ratifikácie, aby tak urýchlene urobili, s cieľom umožniť výrazne oneskorené uzatvorenie a nadobudnutie platnosti DPS;

7.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho posilnenia parlamentného rozmeru v rámci vzťahov medzi EÚ a Mongolskom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že text DPS nezahŕňa články o zriadení parlamentného výboru pre spoluprácu v rámci DPS, ktorý by uskutočňoval demokratický dohľad nad vykonávaním tejto dohody a posilňoval politický dialóg medzi týmito dvomi parlamentmi; žiada preto, aby sa čo najskôr uskutočnilo v súlade s článkom 57 dohody o partnerstve a spolupráci rokovanie o novom protokole, ktorý by túto situáciu napravil, ako už skôr naliehavo požadovali mongolský a Európsky parlament v spoločnom vyhlásení z 10. medziparlamentného stretnutia;

8.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že diplomatické vzťahy s Mongolskom v súčasnosti stále vedie delegácia EÚ v Číne; vyzýva Radu a VP/PK, aby pretvorili kontaktnú kanceláriu EÚ v Ulanbátare na plnohodnotnú delegáciu EÚ, keďže toto opatrenie zásadne uľahčí politický dialóg a spoluprácu v oblasti ľudských práv a demokracie, zvýši kapacitu na vykonávanie a sledovanie projektov pomoci EÚ a podporí obchod s tovarom a službami, ako aj medziľudskú a kultúrnu výmenu;

Demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných a ľudské práva

9.  víta snahy Mongolska upevňovať demokratický pokrok a právny štát, čo zahŕňa voľby s účasťou viacerých politických strán, nezávislejšie médiá a živú občiansku spoločnosť; z tohto hľadiska víta účasť Mongolska v Spoločenstve demokracií;

10.  zdôrazňuje, že dodržiavanie slobody médií a slobody prejavu je nevyhnutné, pokiaľ ide o ďalšie upevňovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv v Mongolsku; nabáda mongolské orgány, aby riešili záležitosti týkajúce sa správ o politicky motivovanom zásahu do činnosti médií a aby nepostihovali ani neobmedzovali tradičné ani internetové médiá, ktoré sa kriticky vyjadrujú k vláde; nabáda mongolský parlament, aby tieto základné práva explicitne kodifikoval a uskutočnil ich za prísnej kontroly;

11.  je presvedčený, že demokratická transformácia v Mongolsku by mohla mať pozitívny účinok presahovania v regióne, v ktorom dochádza ku komplexným transformačným procesom, a že Mongolsko by v tomto smere mohlo konštruktívne prispieť k stabilite a všeobecnému blahobytu v regióne; vyzýva EÚ, aby to zohľadnila pri plánovaní regionálnej spolupráce najmä s krajinami regiónu Strednej Ázie, ako aj v širšom regióne;

12.  oceňuje skutočnosť, že v nedávnych voľbách sa preukázalo všeobecné dodržiavanie volebných pravidiel; vyzýva mongolské úrady, aby zohľadnili odporúčania, ktoré vydal OBSE/ODIHR po parlamentných voľbách 29. júna 2016 a ktoré sa týkali stabilizácie volebných zákonov, obmedzení týkajúcich sa kampaní, nezávislosti médií a objektívnosti a úplnosti informácií dostupných pre voličov;

13.  vyjadruje záujem o vyslanie pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu na prezidentské voľby, ktoré sa majú konať v polovici roka 2017;

14.  nabáda Mongolsko, aby riešilo zostávajúce výzvy týkajúce sa rešpektovania nezávislosti súdnictva;

15.  víta nedávno začaté legislatívne snahy, ktorých cieľom je posilniť právny základ boja proti všadeprítomnej korupcii, ktorá so sebou prináša reálne a značné riziko ohrozovania sociálnej súdržnosti krajiny, ako aj snahy riešiť otázky ľudských práv a sociálne konflikty; nabáda Mongolsko, aby prijalo zásadné reformy a uskutočnilo ich včas; odvoláva sa na vlastné skúsenosti v súvislosti s tým, že osoby odsúdené za trestný čin korupcie sa musia dôsledne brať na zodpovednosť; odporúča krajine, aby v oblasti riešenia korupcie posilnila spoluprácu s EÚ, OBSE a OSN; je presvedčený, že aktívna účasť na vykonávaní medzinárodných odporúčaní týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov v hospodárskom výrobnom sektore a vo verejnom a administratívnom živote Mongolska by mohla v týchto podnikoch zohrávať pozitívnu a dôležitú úlohu;

16.  uznáva záväzky krajiny a právny rámec zamerané na potlačenie obchodovania s ľuďmi, naďalej je však znepokojený konkrétnou situáciou a naliehavo vyzýva Mongolsko, aby v plnej miere vykonávalo zákon o boji proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2012 a súvisiace vnútroštátne plány;

17.  vyjadruje potešenie, že EÚ a Mongolsko sa v zásade dohodli na začatí pravidelného dialógu EÚ – Mongolsko o ľudských právach a že boli v tomto smere začaté prípravné práce;

18.  víta skutočnosť, že po ratifikácii druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach mongolský parlament v decembri 2015 prijal novelu trestného zákonníka, ktorá okrem iných dôležitých právnych reforiem, ako je zákaz mučenia, priniesla aj úplné zrušenie trestu smrti; berie na vedomie, že novozvolený parlament odložil uplatňovanie revidovaného trestného zákonníka a nabáda mongolské orgány, aby túto významnú reformu bezodkladne implementovali;

19.  berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahlo Mongolsko pri zlepšovaní svojho právneho rámca v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, inštitucionálnu reformu vrátane nezávislej národnej komisie pre ľudské práva, úsilie zamerané na budovanie kapacít a zvyšovanie informovanosti o ľudských právach, ako aj trvalý záväzok riešiť pretrvávajúce výzvy súvisiace s ochranou a podporou všeobecných noriem v oblasti ľudských práv, ako sú tie, na ktoré sa poukázalo v rámci druhého všeobecného periodického hodnotenia OSN v roku 2015, vrátane predchádzania všetkým prípadom údajného mučenia a ich vyšetrovania, ochrany práv žien a detí, ako aj práv väzňov;

20.  vyjadruje obavy zo správ o prípadoch zatknutí bez právneho príkazu a mučenia a beztrestnosti za múrmi mongolských väzníc; pripája sa k Rade pre ľudské práva, ktorá žiada účinné opatrenia so zámerom zabezpečiť, aby sa všetkým zadržaným osobám v praxi poskytli všetky základné právne záruky v súlade s medzinárodnými normami; vyzýva Mongolsko, aby sa ďalej zaoberalo svojim záväzkom zriadiť nezávislý mechanizmus s cieľom urýchlene a účinne preskúmať obvinenia z mučenia a zo zlého zaobchádzania;

21.  víta projekt podporovaný EÚ na podporu práv osôb LGBTI v Mongolsku; je však znepokojený pretrvávajúcou diskrimináciou a obťažovaním členov komunity LGBTI;

22.  odporúča Mongolsku, aby v súlade s už ratifikovaným Dohovorom o právach dieťaťa zákonne zakázalo telesné tresty, a to nielen vo vzdelávacích inštitúciách, ale úplne, a aby pomocou osobitných a cielených opatrení riešilo neklesajúcu mieru násilia páchaného na deťoch, ekonomické vykorisťovanie detí a nehody, pri ktorých dochádza k úmrtiu alebo vážnym zraneniam detí; žiada všetky príslušné inštitúcie EÚ o pomoc v tejto veci;

23.  odporúča posilniť situáciu v oblasti zdravia a bezpečnosti vykonaním dohovoru MOP C176, ako aj ďalších dohovorov MOP týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia, ktoré sa ešte neratifikovali;

24.  podporuje neprestajné a úprimné snahy Mongolska o postupné odstránenie všetkých druhov detskej práce a zaručenie práv dieťaťa;

25.  víta právny rámec Mongolska zameraný na dosiahnutie rovnakých práv žien a mužov, ktorý bol prijatý v roku 2011, a postupné odstraňovanie diskriminácie žien;

Udržateľný rozvoj

26.  víta značný pokrok, ktorý Mongolsko dosiahlo od 90. rokov 20. storočia v oblasti hospodárskeho rozvoja a znižovania chudoby v súlade s miléniovými rozvojovými cieľmi; podporuje Mongolsko pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN v súlade so zásadou účinnosti pomoci a zásadou transparentnosti;

27.  uznáva, že prehĺbenie regionálnej hospodárskej integrácie poskytne Mongolsku príležitosti na väčšiu prosperitu v budúcnosti a hospodársky úspech, a berie na vedomie skutočnosť, že Mongolsko zároveň hľadá hospodárskych spojencov a partnerov, ktorí by mu umožnili naplno využiť potenciál v oblasti spolupráce pri súčasnom rešpektovaní jeho oprávnených vnútroštátnych politických a hospodárskych záujmov, dlhodobého záväzku k viacsmernej diplomacii, tradičnej identity a životného štýlu či demokratických základov mongolskej spoločnosti;

28.  je však znepokojený skutočnosťou, že v niektorých oblastiach sa chudoba stáva trvalou a že zaznamenaný hospodársky rozmach v rokoch 2010 – 2012 dostatočne neprispel k zníženiu chudoby v krajine;

29.  podporuje Mongolsko v jeho úsilí dosiahnuť udržateľný hospodársky rast; vyjadruje obavy z prudkého spomalenia rastu HDP, ktorý v roku 2011 dosiahol rekordnú úroveň (17,3 %), ale v roku 2015 predstavoval len 2,3 % a v prognózach na rok 2016 sa uvádza výška 1,3 %; obáva sa, že deficit verejných financií, ktorý sa vyšplhal na 20 % HDP, môže mať nepriaznivý vplyv na zmierňovanie chudoby, ako aj na sociálne začlenenie a súdržnosť systému sociálnej ochrany;

30.  víta skutočnosť, že rozvojová pomoc EÚ pre Mongolsko na roky 2014 – 2020 sa takmer zdvojnásobila – dosiahla výšku 65 miliónov EUR v porovnaním s 30 miliónmi EUR na roky 2007 – 2013, pričom sa zameralo najmä na zlepšenie správy hospodárskych záležitostí a odbornú prípravu na účely lepších pracovných príležitosti; nabáda Mongolsko, aby sa zapojilo do regionálnych programov financovaných EÚ; poukazuje na relatívne dobré vykonávanie projektov a programov EÚ, ktoré Mongolsku pomáhajú pri rozvoji a modernizácii;

31.  zdôrazňuje význam neprestajnej administratívnej reformy zameranej najmä na budovanie vysoko profesionálnej správy na národnej, ako aj miestnej úrovni; nabáda inštitúcie EÚ, aby pomohli Mongolsku pri rozvoji potrebných zdrojov a expertízy v rámci záujmu pripraviť krajinu lepšie na to, ako čeliť výzvam, ktoré súvisia so zložitými procesmi hospodárskej a spoločenskej premeny a zlepšiť schopnosť čerpať finančné prostriedky EÚ;

32.  vyzýva na rozšírenie príležitostí na výmenu študentov a akademických pracovníkov v rámci programov Erasmus+ a Marie Skłodowska-Curie a na prehĺbenie kontaktov medzi ľuďmi, vrátane umelcov, z EÚ a Mongolska; vyzýva EÚ, aby zahrnula výskum a inovácie do svojich oblastí spolupráce s Mongolskom;

33.  víta včasné uloženie ratifikačnej listiny Parížskej dohody o zmene klímy zo strany Mongolska 21. septembra 2016; vyjadruje znepokojenie, že kombinácia vplyvov zmeny klímy, nadmerného rastu chovu hospodárskych zvierat, dramatického zvýšenia migrácie z vidieka do hlavného mesta, ako aj rozsiahleho využívania a rýchleho vyčerpávania prírodných zdrojov ako voda a pôda na účely oficiálnej a neoficiálnej ťažby medi, uhlia a iných nerastných surovín spôsobili dramatické zhoršenie situácie v oblasti životného prostredia v Mongolsku, zvýšenie rizika konfliktov so susednými krajinami súvisiacich s vodou a častejší výskyt klimatických javov ako „dzud“, ktorý sa vyznačuje dlhými cyklami sucha a krutými zimami a spôsobuje rozsiahle straty, pokiaľ ide o hospodárske zvieratá, voľne žijúce druhy a biodiverzitu ako takú; vyzýva mongloskú vládu, aby zvýšila úsilie o diverzifikáciu mongolského hospodárstva, a nabáda EÚ, aby bola v tejto veci nápomocná prostredníctvom vyhradených činností a preventívnych a ďalších opatrení, napríklad v rámci úzkej koordinácie politík v oblasti životného prostredia na oboch stranách; vyzýva mongolské orgány a Európsky parlament, ako aj všetky členské štáty EÚ, aby spolupracovali a prispievali k výraznému posilneniu medzinárodného režimu v oblasti klímy v rámci záväzkov konferencie COP 22 v Marrákeši;

34.  víta skutočnosť, že Mongolsko ratifikovalo všetky dohovory týkajúce sa VSP+ v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy a koná v súlade s nimi; naliehavo však vyzýva Mongolsko, aby si plnilo svoje oznamovacie povinnosti podľa dohovorov OSN o ochrane životného prostredia a zmene klímy (CITES, Bazilejský a Štokholmský dohovor) a posilnilo právny rámec krajiny v oblasti životného prostredia;

35.  poukazuje na to, že v roku 2014 ťažobný priemysel v Mongolsku predstavoval 17 % HDP a 89 % celkového vývozu z krajiny; víta v tejto súvislosti aktívnu účasť Mongolska na iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), ktorej cieľom je zvýšiť zodpovednosť a transparentnosť tohto odvetvia;

36.  zdôrazňuje, že baňa Oju Tolgoi na ťažbu medi a zlata je najväčším projektom v oblasti baníctva, ktorý bude podľa predpokladov od roku 2020 tvoriť tretinu HDP Mongolska, a že Tavan Tolgoi je najväčšou nerozvinutou uhoľnou baňou na svete; víta verejné diskusie o vplyve ťažby na životné prostredie a účasť verejnosti na riadení zdrojov na miestnej úrovni;

37.  nabáda Mongolsko, aby v prospech svojich občanov pracovalo na rozvoji využívania svojich prírodných zdrojov, najmä vzácnych minerálov, ktorých hodnota v digitálnom odvetví neustále rastie; poukazuje na podpornú úlohu, ktorú by mohla Únia zohrávať pri poskytovaní technickej a finančnej pomoci na účely posilnenia nezávislého charakteru ťažby minerálov;

38.  domnieva sa, že investovanie do technológií budúcnosti a digitalizácie by mohlo pomôcť odstrániť rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v Mongolsku a diverzifikovať hospodárstvo; nabáda EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti digitalizácie a nových technológií;

39.  berie na vedomie rozsiahle výzvy, pokiaľ ide o boj proti pašovaniu drog; odporúča EÚ, aby bola nápomocná pri posilňovaní verejných inštitúcií a zdrojov s cieľom riešiť tieto otázky;

Obchodné a hospodárske vzťahy

40.  poznamenáva, že Mongolsko sa stalo tretím najväčším obchodným partnerom EÚ a že na základe súčasného všeobecného systému preferencií vstupuje jeho tovar na trhy EÚ už prakticky bez cla;

41.  víta zaradenie Mongolska do systému VSP+;

42.  berie na vedomie skutočnosť, že európske investície do Mongolska zostávajú zatiaľ obmedzené, čo je dôsledkom neistého podnikateľského prostredia a nedostatku informácií;

43.  nabáda EÚ a Mongolsko, aby zintenzívnili svoje obchodné a investičné vzťahy vrátane propagácie prostredníctvom informácií a zvyšovania informovanosti v súlade s právnymi ustanoveniami DPS; zdôrazňuje, že takéto zintenzívnenie by malo byť v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov o pracovných normách, dobrej správe vecí verejných, ľudských právach a environmentálnych normách a plne ich rešpektovať;

44.  naliehavo v tejto súvislosti vyzýva na ďalší rozvoj činností Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v Mongolsku;

45.  zdôrazňuje význam stabilného podnikateľského a právneho prostredia pre zvýšenie investícií z EÚ;

46.  berie na vedomie pokles priamych zahraničných investícií (PZI) v súvislosti s baníctvom, ktoré je dominantným hospodárskym odvetvím a zostáva kľúčovým rozdeľujúcim faktorom;

47.  naliehavo vyzýva Mongolsko, aby s pomocou zahraničných investícií a transparentnejšieho právneho prostredia diverzifikovalo svoje hospodárstvo, aby nebolo tak veľmi ovplyvnené volatilitou trhov s nerastmi; v tejto súvislosti víta nové právne predpisy týkajúce sa PZI;

48.  nabáda Mongolsko na ďalšiu integráciu do svetovej a regionálnej ekonomiky v rámci projektov, ako sú Stepná cesta, Hodvábna cesta/„Jedno pásmo, jedna cesta“ či projekt transeurázijského pásma, v súlade so strategickými záujmami a prioritami krajiny; žiada EÚ, aby zvážila účasť na programoch infraštruktúry a investičných programoch v tomto regióne, a to aj v banskom sektore;

Regionálne a globálne výzvy a spolupráca

49.  uznáva kľúčovú úlohu, ktorú Mongolsko môže zohrávať medzi obrovskými a veľmi dynamickými hospodárstvami Číny, Ruska, Južnej Kórey a Japonska a stredoázijskými krajinami, a zároveň ako sprostredkovateľ medzi Európou a východoázijským regiónom;

50.  vyzdvihuje mongolskú zahraničnopolitickú koncepciu tzv. „tretieho suseda“, ktorá zahŕňa vzťahy s EÚ a ktorá je vyvážená konštruktívnymi a intenzívnymi vzťahmi s vplyvnými strategickými partnermi Mongolska a jeho priamymi susedmi Ruskom a Čínou;

51.  berie na vedomie priateľské a súčasne hospodársky konkurenčné vzťahy Mongolska s ďalšími krajinami v regióne;

52.  poznamenáva, že Mongolsko vážne vyhodnocuje vplyv možného členstva v Eurázijskej hospodárskej únii (EAHU); vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tento krok by mohol narúšať ďalšie politické a obchodné vzťahy s EÚ;

53.  blahoželá Mongolsku k jeho úspešnému predsedníctvu stretnutí ASEM a ASEP, ktoré sa konali v roku 2016 v Ulanbátare, upevneniu parlamentného rozmeru a posilneniu partnerstva medzi obomi regiónmi, ktoré je založené na všeobecne uznávaných zásadách rovnosti, vzájomného rešpektu, presadzovania a ochrany ľudských práv a základných slobôd; víta návrh Mongolska zriadiť centrum ASEM vrátane virtuálneho/online strediska;

54.  víta skutočnosť, že Mongolsko sa prehlásilo za zónu bez jadrových zbraní, ako to oficiálne uznala Organizácia Spojených národov; víta najmä jeho konštruktívnu a aktívnu úlohu v mnohostranných fórach pri presadzovaní spolupráce zameranej na globálne jadrové odzbrojenie, ako aj skutočnosť, že krajina podpísala humanitárny záväzok(10);

55.  víta vzájomný záväzok podporovať medzinárodný mier a bezpečnosť a v tejto súvislosti víta aktívnu úlohu Mongolska v medzinárodných viacstranných mechanizmoch, ako je OSN a OBSE, a jeho príspevok k iniciatívam na podporu mieru a stability v severovýchodnej Ázii a inde, ako je napríklad Ulanbátarský dialóg o bezpečnosti v severovýchodnej Ázii (UBD);

56.  berie na vedomie príspevok Mongolska k úsiliu OSN zameranému na udržiavanie mieru na celom svete, poskytuje priestory na odbornú prípravu na tieto misie a zároveň čoraz viac posilňuje politické a diplomatické možnosti a zodpovednosti OSN týkajúce sa predchádzania konfliktom a ich riešenia;

57.  víta úzke prepojenie Mongolska s EÚ, pokiaľ ide o rokovania a hlasovania v OSN a na ďalších mnohostranných fórach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam článku 8 DPS o medzinárodnej spolupráci;

58.  uznáva úlohu Mongolska ako nového člena Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v období 2016 – 2018, pri presadzovaní dodržiavania ľudských práv a žiada o úzku spoluprácu EÚ a Mongolska pri príprave a vykonávaní činnosti UNHRC;

59.  víta skutočnosť, že Mongolsko ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS) a nabáda Mongolsko, aby ratifikovalo pozmeňujúce návrhy z Kampaly, ktoré včas stanovili definíciu a postup pre právomoci tohto súdu, pokiaľ ide o trestný čin agresie;

60.  vyzdvihuje úsilie Mongolska o presadzovanie demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv v krajinách, ktoré sa nachádzajú v jeho susedstve a ktoré sa snažia o demokratickú premenu; vyzýva EÚ, aby tiež zapojila Mongolsko a hľadala ad hoc synergie v regionálnych programoch v Strednej Ázii zameraných na takýto rozvoj;

61.  oceňuje úlohu Mongolska pri zbližovaní akademikov z oboch Kóreí, Číny a Ruska, ako aj pri organizovaní stretnutí rodín odlúčených v dôsledku rozdelenia Kórejského polostrova;

62.  podporuje vyhlásenie Mongolska, podľa ktorého má ambíciu stať sa členom Bezpečnostnej rady OSN v roku 2022;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, VP/PK, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Veľkému ľudovému churalu (parlamentu) Mongolska.

(1) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 49. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0121. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0458. (4) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 126. (5) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 35. (6) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 41. (7) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 97. (8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0424. (9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0032. (10) http://www.icanw.org/pledge/

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie, Protokolu (2015), ktorým sa mení príloha k Dohode o obchode s civilnými lietadlami (11018/2016 – C8-0391/2016 – 2016/0202(NLE))

P8_TA(2017)0034 A8-0007/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11018/2016),

–  so zreteľom na Protokol (2015), ktorým sa mení príloha k Dohode o obchode s civilnými lietadlami (11019/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0391/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0007/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 15. februára 2017 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií (COM(2015)0337 – C8-0190/2015 – 2015/0148(COD))(1)

P8_TA(2017)0035 A8-0003/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 1 (1)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES15 sa zriadil systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo a hospodársky efektívnym spôsobom. (1)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES15 sa zriadil systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo a hospodársky efektívnym spôsobom, ako aj posilniť udržateľným spôsobom priemyselné odvetvia Únie voči riziku úniku uhlíka a investícií. __________________ __________________ 15 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). 15 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 2 (2)  Európska rada sa na svojom zasadnutí v októbri 2014 zaviazala znížiť do roku 2030 celkové emisie skleníkových plynov Únie o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Všetky odvetvia hospodárstva by mali prispieť svojím dielom k dosiahnutiu tohto zníženia emisií, pričom z hľadiska nákladov je najefektívnejší spôsobom, ako možno vytýčený cieľ dosiahnuť, systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), pretože zabezpečí do roku 2030 zníženie emisií o 43 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Únia a jej členské štáty potvrdili túto skutočnosť v záväzku plánovaného vnútroštátne určeného zníženia emisií, ktorý predložili sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy 6. marca 201516. (2)  Európska rada sa na svojom zasadnutí v októbri 2014 zaviazala znížiť do roku 2030 celkové emisie skleníkových plynov Únie o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Všetky odvetvia hospodárstva by mali prispieť svojím dielom k dosiahnutiu tohto zníženia emisií, pričom z hľadiska nákladov je najefektívnejší spôsobom, ako vytýčený cieľ dosiahnuť, systém Únie na obchodovanie s emisiami (EU ETS), pretože zabezpečí do roku 2030 zníženie emisií o 43 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Únia a jej členské štáty potvrdili túto skutočnosť v záväzku plánovaného vnútroštátne určeného zníženia emisií, ktorý predložili sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy 6. marca 2015. Úsilie o zníženie emisií by malo byť spravodlivo rozdelené medzi jednotlivé odvetvia patriace do systému EU ETS. __________________ 16 http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 2 a (nové) (2a)   S cieľom dodržať dohodnutý záväzok, že všetky hospodárske odvetvia prispejú k splneniu cieľa, ktorým je znížiť celkové množstvo emisií skleníkových plynov Únie o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 do roku 2030, je dôležité, aby bol systém EU ETS, napriek tomu, že je hlavným nástrojom Únie na dosiahnutie dlhodobých klimatických a energetických cieľov, doplnený o ďalšie rovnocenné opatrenia prijaté v iných právnych aktoch a nástrojoch, ktoré sa zaoberajú emisiami skleníkových plynov z odvetví, na ktoré sa nevzťahuje EU ETS. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 2 b (nové) (2b)   Podľa dohody prijatej v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy z 12. decembra 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“) sa vyžaduje, aby krajiny zaviedli politiky na dosiahnutie viac ako 180 plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (Intended Nationally Determined Contributions – INDC), ktoré pokrývajú približne 98 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Cieľom Parížskej dohody je obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Očakáva sa, že mnohé z týchto politík budú zahŕňať určovanie cien uhlíka alebo podobné opatrenia, a preto by táto smernica mala obsahovať ustanovenie o revízii, aby mohla Komisia v prípade potreby navrhnúť prísnejšie znižovanie emisií po prvom hodnotení v rámci Parížskej dohody v roku 2023, úpravu ustanovení o úniku uhlíka v prechodnom období s cieľom zohľadniť vývoj mechanizmov určovania cien uhlíka za hranicami Únie, a ďalšie politické opatrenia a nástroje na zlepšenie záväzkov znižovania skleníkových plynov Únie a jej členských štátov. Ustanovenie o revízii by malo tiež zabezpečiť, že sa prijme oznámenie do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu, ktorý sa uskutoční v rámci UNFCCC v roku 2018, a vyhodnotí konzistentnosť právnych predpisov Únie týkajúcich sa zmeny klímy s cieľmi Parížskej dohody. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 2 c (nové) (2c)   V súlade s Parížskou dohodou a v súlade so záväzkom spoluzákonodarcov vyjadreným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES1a a v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ES1b musia všetky odvetvia hospodárstva prispieť k zníženiu emisií oxidu uhličitého (CO2). V tejto súvislosti prebieha úsilie obmedziť emisie z medzinárodnej námornej dopravy prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktoré by sa mali podporovať, s cieľom vytvoriť jasný akčný plán IMO pre opatrenia v oblasti politiky zmeny klímy na zníženie emisií CO2 z lodnej dopravy na celosvetovej úrovni. Prijatie jasných cieľov na zníženie emisií z medzinárodnej námornej dopravy prostredníctvom IMO sa stalo veľmi naliehavou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa Únia ďalej nesnažila o začlenenie odvetvia námornej dopravy do systému EU ETS. Ak sa však nedosiahne žiadna takáto dohoda do konca roku 2021, toto odvetvie by sa malo zahrnúť do systému EU ETS a mal by sa vytvoriť fond na príspevky prevádzkovateľov lodí a kolektívne dodržiavanie predpisov týkajúcich sa emisií CO2, ktoré už sú zahrnuté do systému Únie na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie (MRV) ustanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/7571c (emisie uvoľnené v prístavoch Únie a počas plavieb do týchto prístavov a z nich). Určitá časť príjmov odvetvia námornej dopravy z aukcie kvót by sa mala použiť na zlepšenie energetickej efektívnosti a podporu investícií do inovatívnych technológií na zníženie emisií CO2 v odvetví námornej dopravy vrátane príbrežnej námornej dopravy a prístavov. __________________ 1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63). 1b Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136). 1c Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55). Pozmeňujúci návrh 143 Návrh smernice Odôvodnenie 3 (3)   Európska rada potvrdila, že dobre fungujúci prepracovaný EU ETS s nástrojom na stabilizáciu trhu bude hlavným nástrojom EÚ na dosiahnutie vytýčeného cieľa, pričom sa zavedie ročný koeficient znižovania 2,2 % od roku 2021, bezodplatné prideľovanie kvót sa nezruší, ale existujúce opatrenia zostanú zachované aj na obdobie po roku 2020 s cieľom predísť riziku v podobe úniku uhlíka v dôsledku politiky v oblasti klímy, kým iné veľké ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie, bez toho, aby sa znížil podiel emisií určených na obchodovanie formou aukcie. Podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal v právnych predpisoch vyjadriť ako percentuálny údaj, aby sa zvýšila plánovacia istota pri investičných rozhodnutiach a transparentnosť a zjednodušil a sprehľadnil celý systém. (3)  Dobre fungujúci prepracovaný EU ETS so zlepšeným nástrojom na stabilizáciu trhu bude hlavným nástrojom EÚ na dosiahnutie vytýčeného cieľa, pričom sa zavedie ročný koeficient znižovania 2,2 % od roku 2021, bezodplatné prideľovanie kvót sa nezruší, ale existujúce opatrenia zostanú zachované aj na obdobie po roku 2020 s cieľom predísť riziku v podobe úniku uhlíka v dôsledku politiky v oblasti klímy, kým iné veľké ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie. Podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal v právnych predpisoch vyjadriť ako percentuálny údaj, ktorý by mal klesnúť po uplatnení medziodvetvového korekčného faktora, aby sa zvýšila plánovacia istota pri investičných rozhodnutiach a transparentnosť, zjednodušil a sprehľadnil celý systém a chránili tie odvetvia, ktoré sú najviac vystavené riziku úniku uhlíka vyplývajúcemu z medziodvetvového korekčného faktora. Tieto ustanovenia by sa mali preskúmavať v súlade s Parížskou dohodou a upravovať zodpovedajúcim spôsobom, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Únie v oblasti zmeny klímy v súlade s touto dohodou. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)   Najmenej rozvinuté krajiny sú mimoriadne citlivé na dosah zmeny klímy, pričom sú zodpovedané iba za veľmi malú časť emisií skleníkových plynov. Prednostne by preto malo byť potrebné sa zamerať na riešenie potrieb najmenej rozvinutých krajín prostredníctvom využívania kvót systému EU ETS na financovanie opatrení v oblasti klímy, a predovšetkým na adaptáciu na dôsledky zmeny klímy prostredníctvom Zeleného klimatického fondu UNFCCC. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 4 (4)  Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu s cieľom poskytovať občanom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Dosiahnutie tohto zámeru si vyžaduje pokračovanie ambicióznych opatrení v oblasti klímy, pričom základom politiky EÚ v oblasti klímy je EU ETS, ako aj pokrok pri iných aspektoch energetickej únie17. Dosahovanie cieľa vytýčeného v rámci do roku 2030 sa podpisuje na určovaní realistickej ceny uhlíka a zachovaní stimulov pre nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov. (4)  Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu s cieľom poskytovať občanom a priemyslu bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Dosiahnutie tohto zámeru si vyžaduje pokračovanie ambicióznych opatrení v oblasti klímy, pričom základom politiky Únie v oblasti klímy je systém EU ETS, ako aj pokrok pri iných aspektoch energetickej únie17. Interakcie systému EU ETS s inými politikami Únie a vnútroštátnymi politikami v oblasti klímy a energetiky, ktoré majú vplyv na dopyt po kvótach systému EU ETS, je potrebné vziať do úvahy. Dosahovanie cieľa vytýčeného v rámci do roku 2030 a primerané riešenie pokroku v iných aspektoch energetickej únie sa podpisujú na určovaní realistickej ceny uhlíka a zachovaní stimulov pre nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov. __________________ __________________ 17 COM(2015)0080, ktorým sa stanovuje Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. 17 COM(2015)0080, ktorým sa stanovuje Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 4 a (nové) (4a)   Zvýšený cieľ v oblasti energetickej efektívnosti v porovnaní s cieľovou hodnotou 27 %, ktorý prijala Rada, by mal viesť k vyššiemu množstvu bezodplatných kvót pre priemyselné odvetvia s rizikom úniku uhlíka. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 5 (5)  V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby politika Únie bola založená na zásade, že platiť by mal znečisťovateľ, a na tomto základe sa v smernici 2003/87/ES stanovuje postupný prechod na obchodovanie s kvótami výlučne formou aukcie. Potreba zabrániť úniku uhlíka je opodstatneným dôvodom odkladu úplného prechodu a presne zamerané bezodplatné prideľovanie kvót priemyselným odvetviam je opodstatnené v záujme riešenia skutočného rizika zvyšovania objemu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, kde sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné obmedzenia v oblasti uhlíka, kým iné veľké ekonomiky nezavedú porovnateľné politiky v oblasti klímy. (5)  V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby politika Únie bola založená na zásade, že platiť by mal znečisťovateľ, a na tomto základe sa v smernici 2003/87/ES stanovuje postupný prechod na obchodovanie s kvótami výlučne formou aukcie. Potreba zabrániť úniku uhlíka je opodstatneným dôvodom dočasného odkladu úplného obchodovania formou aukcie a presne zamerané bezodplatné prideľovanie kvót priemyselným odvetviam je opodstatnená výnimka zo zásady, že znečisťovateľ by mal platiť, len vtedy, ak nedôjde k nadmernému prideľovaniu kvót, v záujme riešenia skutočného rizika zvyšovania objemu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, kde sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné obmedzenia v oblasti uhlíka, kým iné veľké ekonomiky nezavedú porovnateľné politiky v oblasti klímy. Na tento účel by prideľovanie bezplatných kvót malo byť dynamickejšie v súlade s prahovými hodnotami stanovenými v tejto smernici. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 6 (6)  Všeobecným pravidlom zostáva obchodovanie s kvótami prostredníctvom aukcií, výnimku predstavuje bezodplatné prideľovanie kvót. Preto, a ako potvrdila Európska rada, by sa podiel kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, ktorý v období 2013 – 2020 zodpovedal 57 %, nemal znížiť. V posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia18, sa uvádzajú podrobnosti o podiele kvót určených na obchodovanie formou aukcie a špecifikuje sa, že podiel vo výške 57 % tvoria kvóty, s ktorými sa formou aukcie obchoduje v mene členských štátov, vrátane kvót vyčlenených pre nových účastníkov, ale ešte nepridelených, ako aj kvót na účely modernizácie výroby elektrickej energie v niektorých členských štátoch a kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie neskôr, pretože sa umiestnili do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/...19. (6)  Všeobecným pravidlom zostáva obchodovanie s kvótami prostredníctvom aukcií, výnimku predstavuje bezodplatné prideľovanie kvót. V dôsledku toho by sa podiel kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, ktorý by mal byť 57 % v období rokov 2021 – 2030, mal znížiť uplatnením medziodvetvového korekčného faktora na ochranu tých odvetví, ktoré sú najviac vystavené riziku úniku uhlíka. V posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, sa uvádzajú podrobnosti o podiele kvót určených na obchodovanie formou aukcie a špecifikuje sa, že tento podiel vo výške 57 % tvoria kvóty, s ktorými sa formou aukcie obchoduje v mene členských štátov vrátane kvót vyčlenených pre nových účastníkov, ale ešte nepridelených, ako aj kvót na účely modernizácie výroby elektrickej energie v niektorých členských štátoch a kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie neskôr, pretože sa umiestnili do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/181419. Mal by sa zriadiť fond na spravodlivú transformáciu s cieľom podporiť regióny s vysokým podielom pracovníkov v odvetviach závislých od uhlíkových emisií a s HDP na osobu výrazne pod priemerom Únie. __________________ _______________ 18 SEC(2015)XX 19Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o zriadení a prevádzke rezervy stability trhu pre systém Únie na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L […], […], s. […]). 19 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1). Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 7 (7)  Bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam v odvetviach a pododvetviach, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka, by malo pokračovať, aby sa zachovali environmentálne výhody znižovania emisií v Únii, kým opatrenia iných krajín nezahŕňajú porovnateľné stimuly pre priemyselné odvetvia, aby znižovali emisie. Zo skúseností získaných pri prevádzkovaní EU ETS vyplynulo, že jednotlivé odvetvia a pododvetvia sú vystavené riziku v podobe úniku uhlíka v rôznej miere a že bezodplatné prideľovanie kvót zabraňovalo úniku uhlíka. Zatiaľ čo niektoré odvetvia a pododvetvia možno považovať za vystavené vyššiemu riziku úniku uhlíka, iné dokážu premietnuť nezanedbateľný podiel nákladov na kvóty potrebné na pokrytie svojich emisií do cien produktov bez toho, aby stratili trhový podiel, a znášajú len zostávajúcu časť nákladov, čiže čelia len nízkemu riziku úniku uhlíka. Komisia by mala určiť relevantné odvetvia a rozčleniť ich podľa ich intenzity obchodu a intenzity emisií, aby sa ľahšie dali určiť odvetvia, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka. Ak sa na základe týchto kritérií prekročí strop, ktorý sa určil podľa možnosti daných odvetví a pododvetví premietnuť náklady do cien produktov, dané odvetvie alebo pododvetvie by sa malo považovať za vystavené riziku úniku uhlíka. Pri ostatných odvetviach by sa malo vychádzať z predpokladu, že nie sú vystavené žiadnemu alebo sú vystavené len nízkemu riziku úniku uhlíka. Ak sa zohľadnia možnosti odvetví a pododvetví v inej oblasti než je výroba elektrickej energie, premietnuť náklady do cien produktov, malo by byť možné znížiť aj neočakávaný zisk. (7)  Bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam v odvetviach a pododvetviach, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka, by malo dočasne pokračovať, aby sa zachovali environmentálne výhody znižovania emisií v Únii, kým opatrenia iných krajín nezahŕňajú porovnateľné stimuly pre priemyselné odvetvia, aby znižovali emisie. Zo skúseností získaných pri prevádzkovaní EU ETS vyplynulo, že jednotlivé odvetvia a pododvetvia sú vystavené riziku v podobe úniku uhlíka v rôznej miere a že bezodplatné prideľovanie kvót zabraňovalo úniku uhlíka. Zatiaľ čo niektoré odvetvia a pododvetvia možno považovať za vystavené vyššiemu riziku úniku uhlíka, iné dokážu premietnuť nezanedbateľný podiel nákladov na kvóty potrebné na pokrytie svojich emisií do cien produktov bez toho, aby stratili trhový podiel, a znášajú len zostávajúcu časť nákladov, čiže čelia len nízkemu riziku úniku uhlíka. Komisia by mala určiť relevantné odvetvia a rozčleniť ich podľa ich intenzity obchodu a intenzity emisií, aby sa ľahšie dali určiť odvetvia, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka. Ak sa na základe týchto kritérií prekročí strop, ktorý sa určil podľa možnosti daných odvetví a pododvetví premietnuť náklady do cien produktov, dané odvetvie alebo pododvetvie by sa malo považovať za vystavené riziku úniku uhlíka. Pri ostatných odvetviach by sa malo vychádzať z predpokladu, že nie sú vystavené žiadnemu alebo sú vystavené len nízkemu riziku úniku uhlíka. Ak sa zohľadnia možnosti odvetví a pododvetví v inej oblasti než je výroba elektrickej energie, premietnuť náklady do cien produktov, malo by byť možné znížiť aj neočakávaný zisk. Riziko úniku uhlíka v odvetviach a pododvetviach, v prípade ktorých sa bezodplatné prideľovanie kvót vypočítava na základe referenčných hodnôt aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, by sa malo posudzovať aj vzhľadom na to, že sa vyrábajú v chemických závodoch i v rafinériách. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 8 (8)  Na to, aby sa zohľadnil technologický pokrok v predmetných odvetviach a aby sa tieto odvetvia prispôsobili príslušnému obdobiu prideľovania kvót, by sa mali stanoviť referenčné hodnoty bezodplatného prideľovania kvót zariadeniam určené na základe údajov z rokov 2007 – 2008, ktoré je potrebné aktualizovať v súlade so zaznamenaným priemerným zlepšením. Z dôvodov predvídateľnosti by sa na tento účel mal uplatniť faktor zodpovedajúci najlepším posúdeniam pokroku vo všetkých odvetviach, do ktorého sa premietnu spoľahlivé, objektívne a overené údaje zo zariadení, aby odvetvia, ktorých miera zlepšenia sa výrazne odlišuje od tohto faktora, mali referenčnú hodnotu, ktorá by vernejšie odrážala ich skutočnú mieru zlepšenia. Ak z údajov za predmetné obdobie vyplýva ročný rozdiel v porovnaní s faktorom zníženia viac ako 0,5 % (smerom nahor alebo nadol) hodnoty v období 2007 – 2008, zodpovedajúca referenčná hodnota sa upraví o daný percentuálny podiel. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok aj pre výrobu aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu v rafinériách a chemických závodoch, by sa referenčné hodnoty pre aromatické uhľovodíky, vodík a syntetický plyn naďalej mali orientovať podľa referenčných hodnôt rafinérií. (8)  Na to, aby sa zohľadnil technologický pokrok v predmetných odvetviach a aby sa tieto odvetvia prispôsobili príslušnému obdobiu prideľovania kvót, by sa mali stanoviť referenčné hodnoty bezodplatného prideľovania kvót zariadeniam určené na základe údajov z rokov 2007 a 2008, ktoré je potrebné aktualizovať v súlade so zaznamenaným priemerným zlepšením. Z dôvodov predvídateľnosti by sa na tento účel mal uplatniť faktor zodpovedajúci skutočným posúdeniam pokroku 10 % najefektívnejších zariadení vo všetkých odvetviach, do ktorého sa premietnu spoľahlivé, objektívne a overené údaje zo zariadení, aby odvetvia, ktorých miera zlepšenia sa výrazne odlišuje od tohto faktora, mali referenčnú hodnotu, ktorá by vernejšie odrážala ich skutočnú mieru zlepšenia. Ak z údajov za predmetné obdobie vyplýva ročný rozdiel v porovnaní s faktorom zníženia viac ako 1,75 % (buď smerom nahor alebo nadol) hodnoty v rokoch 2007 a 2008, zodpovedajúca referenčná hodnota by sa mala upraviť o daný percentuálny podiel. Ak však z údajov vyplýva miera zlepšovania 0,25 alebo menej za predmetné obdobie, zodpovedajúca referenčná hodnota by sa mala upraviť o daný percentuálny podiel. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok aj pre výrobu aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu v rafinériách a chemických závodoch, by sa referenčné hodnoty pre aromatické uhľovodíky, vodík a syntetický plyn naďalej mali orientovať podľa referenčných hodnôt rafinérií. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 9 (9)  Členské štáty by mali čiastočne a podľa pravidiel štátnej pomoci kompenzovať náklady určitých zariadení v odvetviach a pododvetviach, v ktorých sa zistilo výrazné riziko úniku uhlíka z dôvodu premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov, do cien elektrickej energie. Protokol a sprievodné rozhodnutia prijaté na konferencii zmluvných strán v Paríži musia zabezpečiť dynamickú mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, prenos technológií a budovanie kapacít oprávnených zmluvných strán – najmä tých, ktoré majú najmenšie kapacity. […] Verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizácii zdrojov po roku 2020. Preto by sa výnosy z aukcií mali využívať aj na financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa vplyvom klímy. Množstvo finančných prostriedkov určených pre oblasť klímy, ktoré je potrebné zmobilizovať, bude závisieť aj od miery ambícií a kvality navrhovaných plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (Intended Nationally Determined Contributions – INDC), následných investičných plánov a vnútroštátnych postupov plánovania prispôsobenia sa. Rovnako by členské štáty mali využívať príjmy z aukcií na podporu budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva. (9)  Pri plnení cieľa rovnakých podmienok by členské štáty mali prostredníctvom centralizovaného systému na úrovni Únie čiastočne kompenzovať náklady určitých zariadení v odvetviach alebo pododvetviach, v ktorých sa zistilo výrazné riziko úniku uhlíka z dôvodu premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie. Verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizácii zdrojov po roku 2020. Preto by sa výnosy z aukcií mali využívať aj na financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy. Množstvo finančných prostriedkov určených pre oblasť klímy, ktoré je potrebné zmobilizovať, bude závisieť aj od miery ambícií a kvality navrhovaných plánovaných INDC, následných investičných plánov a vnútroštátnych postupov plánovania prispôsobenia sa. Rovnako by členské štáty mali riešiť sociálne aspekty dekarbonizácie svojich ekonomík a využívať príjmy z aukcií na podporu budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva. Členské štáty by mali mať možnosť doplniť kompenzáciu, ktorú získali prostredníctvom centralizovaného systému na úrovni Únie. Takéto finančné opatrenia by nemali prekročiť úrovne uvedené v príslušných usmerneniach o štátnej pomoci. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 10 (10)  Hlavným dlhodobým stimulom tejto smernice na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS), nové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a prelomové inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a postupov je z nej vychádzajúci signál v podobe ceny uhlíka, ako aj skutočnosť, že nebude potrebné odovzdať kvóty na emisie CO2, ktoré sú trvalo uložené alebo ktorým sa podarilo zabrániť. Navyše na doplnenie zdrojov, ktoré sa už využívajú na urýchlenie demonštrácie komerčných zariadení CCS a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, by sa kvóty EU ETS mali využívať na poskytovanie zaručených odmien za zavádzanie zariadení CCS, nových technológií energie z obnoviteľných zdrojov a priemyselnej inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v Únii, za predpokladu, že sa prostredníctvom nich uloží dostatočné množstvo CO2 alebo sa vôbec nevyprodukuje, a za predpokladu, že existuje dohoda o výmene poznatkov. Prevažná časť tejto podpory by mala závisieť od overených prípadov, keď sa emisiám skleníkových plynov zabránilo, pričom určitú podporu možno poskytnúť aj pri dosiahnutí vytýčených čiastkových cieľov pomocou použitej technológie. Maximálny podiel podpory na projektové náklady sa môže líšiť v závislosti od kategórie projektu. (10)  Hlavným dlhodobým stimulom tejto smernice pre zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU), nové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a prelomové inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a postupov je z nej vychádzajúci signál v podobe ceny uhlíka, ako aj skutočnosť, že nebude potrebné odovzdať kvóty na emisie CO2, ktoré sú trvalo uložené alebo ktorým sa podarilo zabrániť. Navyše na doplnenie zdrojov, ktoré sa už využívajú na urýchlenie demonštrácie komerčných zariadení CCS a CCU a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, by sa kvóty EU ETS mali využívať na poskytovanie zaručených odmien za zavádzanie zariadení CCS a CCU, nových technológií energie z obnoviteľných zdrojov a priemyselnej inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v Únii za dostatočné množstvo uloženého CO2 alebo ktorému sa zabránilo, za predpokladu, že existuje dohoda o výmene poznatkov. Prevažná časť tejto podpory by mala závisieť od overených prípadov, keď sa emisiám skleníkových plynov zabránilo, pričom určitú podporu možno poskytnúť aj pri dosiahnutí vytýčených čiastkových cieľov pomocou použitej technológie. Maximálny podiel podpory na projektové náklady sa môže líšiť v závislosti od kategórie projektu. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 11 (11)  Z 2 % všetkých kvót EU ETS by sa mal vytvoriť fond na modernizáciu, pričom s uvedenými kvótami sa bude obchodovať formou aukcie podľa pravidiel a podmienok aukcií prebiehajúcich na spoločnej aukčnej platforme, ako sa uvádza v nariadení Komisie č. 1031/2010. Členské štáty, ktoré v roku 2013 pri trhových výmenných kurzoch vykazovali HDP na obyvateľa nižší ako 60 % priemeru Únie, by mali byť oprávnené na financovanie z fondu na modernizáciu a na možnosť využívať bezodplatné prideľovanie kvót a tak do roku 2030 uplatňovať výnimku zo zásady úplného obchodovania s emisiami formou aukcie, aby mohli transparentným spôsobom podporovať skutočné investície do modernizácie svojho odvetvia energetiky a zároveň zabraňovať narušeniam vnútorného trhu s energiou. Pravidlá spravovania fondu na modernizáciu by mali predstavovať súvislý, komplexný a transparentný rámec, ktorý zabezpečí čo najefektívnejšie vykonávanie a v ktorom sa zohľadní potreba jednoduchého prístupu pre všetky zúčastnené strany. Riadiaca štruktúra fondu by mala plniť účel zabezpečiť primerané využívanie finančných prostriedkov. Mala by pozostávať z investičnej rady a riadiaceho výboru, ktoré by pri prijímaní rozhodnutí mali náležite zohľadňovať odborné znalosti EIB, výnimkou je prípad poskytovania podpory malým projektom prostredníctvom pôžičiek národných podporných bánk alebo prostredníctvom grantov z vnútroštátneho programu, ktorý sleduje rovnaké ciele ako fond na modernizáciu. Investície financované z fondu by mali navrhovať členské štáty. Pri prideľovaní finančných prostriedkov sa budú rovnakou mierou zohľadňovať overené emisie a kritériá HDP, aby sa zabezpečilo primerané pokrytie investičných potrieb členských štátov s nízkymi príjmami. Finančná pomoc z fondu na modernizáciu by sa mohla poskytovať v rôznych formách. (11)  Z 2 % všetkých kvót EU ETS by sa mal vytvoriť fond na modernizáciu, pričom s uvedenými kvótami sa bude obchodovať formou aukcie podľa pravidiel a podmienok aukcií prebiehajúcich na spoločnej aukčnej platforme, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1031/2010. Členské štáty, ktoré v roku 2013 pri trhových výmenných kurzoch vykazovali HDP na obyvateľa nižší ako 60 % priemeru Únie, by mali byť oprávnené na financovanie z fondu na modernizáciu. Členské štáty, ktoré v roku 2014 vykazovali HDP na obyvateľa v EUR v trhových cenách nižší ako 60 % priemeru Únie, by mali byť oprávnené do roku 2030 uplatňovať výnimku zo zásady úplného obchodovania s emisiami formou aukcie, aby mohli transparentným spôsobom podporovať skutočné investície do modernizácie a diverzifikácie svojho odvetvia energetiky v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a do roku 2050, a zároveň sa vyhnúť narušeniam vnútorného trhu s energiou. Pravidlá spravovania fondu na modernizáciu by mali predstavovať súvislý, komplexný a transparentný rámec, ktorý zabezpečí čo najefektívnejšie vykonávanie a v ktorom sa zohľadní potreba jednoduchého prístupu pre všetky zúčastnené strany. Takéto pravidlá by mali byť transparentné, vyvážené a mali by plniť účel zabezpečiť primerané využívanie finančných prostriedkov. Uvedená riadiaca štruktúra by mala pozostávať z riadiacej rady, poradnej rady a investičného výboru. Pri prijímaní rozhodnutí by sa mali náležite zohľadňovať odborné znalosti EIB, pokiaľ sa podpora malým projektom neposkytuje prostredníctvom pôžičiek vnútroštátnych podporných bánk alebo prostredníctvom grantov z vnútroštátneho programu, ktorý sleduje rovnaké ciele ako fond na modernizáciu. Investície financované z fondu by mali navrhovať členské štáty a všetky finančné prostriedky z fondu by mali byť v súlade s konkrétnymi kritériami spôsobilosti. Pri prideľovaní finančných prostriedkov sa budú rovnakou mierou zohľadňovať overené emisie a kritériá HDP, aby sa zabezpečilo primerané pokrytie investičných potrieb členských štátov s nízkymi príjmami. Finančná pomoc z fondu na modernizáciu by sa mohla poskytovať v rôznych formách. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 12 (12)  Európska rada potvrdila, že je potrebné zlepšiť modality nepovinného bezodplatného prideľovania kvót vrátane transparentnosti v záujme modernizácie odvetvia energetiky v určitých členských štátoch. Investície s hodnotou 10 miliónov EUR alebo viac by daný členský štát mal vyberať prostredníctvom súťažného ponukového konania na základe jasných a transparentných pravidiel, aby sa zabezpečilo využitie bezodplatne pridelených kvót na podporu skutočných investícií do modernizácie odvetvia energetiky v súlade s cieľmi energetickej únie. Investície v hodnote nižšej než [10] miliónov EUR by takisto mali byť oprávnené na financovanie z bezodplatne pridelených kvót. Daný členský štát by mal takéto investície vyberať na základe jasných a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberu by mali byť podmienené verejnou konzultáciou. Verejnosť by mala byť náležite informovaná vo fáze výberu investičných projektov, ako aj o ich vykonávaní. (12)  Európska rada potvrdila, že je potrebné zlepšiť modality nepovinného bezodplatného prideľovania kvót vrátane transparentnosti v záujme modernizácie a diverzifikácie odvetvia energetiky v určitých členských štátoch. Investície s hodnotou 10 miliónov EUR alebo viac by daný členský štát mal vyberať prostredníctvom súťažného ponukového konania na základe jasných a transparentných pravidiel, aby sa zabezpečilo využitie bezodplatne pridelených kvót na podporu skutočných investícií do modernizácie alebo diverzifikácie odvetvia energetiky v súlade s cieľmi energetickej únie vrátane cieľa podpory tretieho energetického balíka. Investície v hodnote nižšej než 10 miliónov EUR by takisto mali byť oprávnené na financovanie z bezodplatne prideľovaných kvót. Daný členský štát by mal takéto investície vyberať na základe jasných a transparentných kritérií. Proces výberu by mal byť predmetom verejnej konzultácie a výsledky takéhoto procesu vrátane odmietnutých projektov by sa mali sprístupniť verejnosti. Verejnosť by mala byť náležite informovaná vo fáze výberu investičných projektov, ako aj o ich vykonávaní. Členské štáty by mali mať možnosť presunúť časť alebo všetky zodpovedajúce kvóty do fondu na modernizáciu v prípade, že sú oprávnené na využívanie oboch nástrojov. Táto výnimka by sa mala ukončiť do konca obdobia obchodovania v roku 2030. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 13 (13)  Financovanie z EU ETS by malo byť v súlade s inými programami financovania zo zdrojov Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby sa zabezpečila účinnosť verejných výdavkov. (13)  Financovanie z EU ETS by malo byť v súlade s inými programami financovania zo zdrojov Únie vrátane programu Horizont 2020, Európskeho fondu pre strategické investície, európskych štrukturálnych a investičných fondov a stratégie investovania Európskej investičnej banky do boja proti zmene klímy, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 14 (14)  Podľa platných ustanovení o vylúčení malých zariadení z EU ETS môžu vylúčené zariadenia zostať vylúčené a členským štátom by sa malo umožniť aktualizovať ich zoznam vylúčených zariadení a členským štátom, ktoré v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú, by sa malo umožniť ju začať využívať na začiatku každého obdobia obchodovania. (14)  Platné ustanovenia o vylúčení malých zariadení z EU ETS by sa mali rozšíriť na zariadenia, ktoré prevádzkujú malé a stredné podniky a ktoré emitujú menej ako 50 000 ton ekvivalentu CO2 za každý z troch rokov, ktoré predchádzali roku žiadosti o vylúčenie. Členským štátom by sa malo umožniť aktualizovať ich zoznam vylúčených zariadení a členským štátom, ktoré v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú, by sa malo umožniť ju začať využívať na začiatku každého obdobia obchodovania a v polovici obdobia. Takisto by malo byť možné pre zariadenia, ktoré emitujú menej ako 5 000 ton ekvivalentu CO2 za každý z troch rokov, ktoré predchádzali začiatku každého obdobia obchodovania, aby sa zo systému EÚ ETS vylúčili s revíziou každých päť rokov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby alternatívne ekvivalentné opatrenia pre zariadenie, ktoré si zvolili, nemali za následok vyššie náklady súvisiace s dodržiavaním predpisov. Požiadavky na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie by sa mali zjednodušiť pre malé zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje EU ETS. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Odôvodnenie 16 a (nové) (16a)   S cieľom výrazne znížiť administratívne zaťaženie, ktorému čelia podniky, by Komisia mala môcť zvážiť opatrenia, ako sú automatizácia predkladania a overovania správ o emisiách, plné využívanie potenciálu informačných a komunikačných technológií. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Odôvodnenie 17 a (nové) (17a)   Delegovanými aktmi uvedenými v článkoch 14 a 15 by sa mali čo najviac zjednodušiť pravidlá monitorovania, predkladania správ a overovania s cieľom obmedziť byrokraciu pre prevádzkovateľov. Delegovaným aktom uvedeným v článku 19 ods. 3 by sa mal zjednodušiť prístup k registru a jeho využívanie, predovšetkým pre malých prevádzkovateľov. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 (nový) –1.   V celej smernici sa výraz „systém Spoločenstva“ nahrádza výrazom „systém EU ETS“ v príslušnom gramatickom tvare. Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 a (nový) –1a.   V celej smernici sa výraz „celé Spoločenstvo“ nahrádza výrazom „celá Únia“ v príslušnom gramatickom tvare. Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 b (nový) –1b.   V celej smernici okrem prípadov uvedených v bodoch –1 a –1a a v článku 26 ods. 2 sa slovo „Spoločenstvo“ nahrádza slovom „Únia“ v príslušnom gramatickom tvare. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 c (nový) –1c.   V celej smernici sa výraz „regulačný postup uvedený v článku 23 ods. 2“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádza výrazom „postup preskúmania uvedený v článku 30c ods. 2“ v príslušnom gramatickom tvare. Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 d (nový) –1d.   V článku 3g, v článku 5 ods. 1 písm. d), v článku 6 ods. 2 písm. c), článku 10a ods. 2 druhom pododseku, článku 14 ods. 2, 3 a 4, článku 19 ods. 1 a 4 a v článku 29a ods. 4 sa slovo „nariadenie“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádza slovom „akt“ v príslušnom gramatickom tvare. Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 f (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 3 – písmeno h –1f.   V článku 3 sa písmeno h) nahrádza takto: h)  „nový účastník“ je: „h) „nový účastník“ je: —  akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I a ktoré prvýkrát získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po 30. júni 2011, —  akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I a ktoré prvýkrát získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po 30. júni 2018, —  akékoľvek zariadenie, ktoré prvýkrát vykonáva činnosť zahrnutú do schémy Spoločenstva podľa článku 24 ods. 1 alebo 2, alebo —  akékoľvek zariadenie, ktoré prvýkrát vykonáva činnosť zahrnutú do schémy Únie podľa článku 24 ods. 1 alebo 2, alebo —  akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo činnosť zahrnutú do schémy Spoločenstva podľa článku 24 ods. 1 alebo 2 a ktorého kapacita bola výrazne rozšírená po 30. júni 2011, a to iba v súvislosti s týmto rozšírením; —  akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo činnosť zahrnutú do schémy Únie podľa článku 24 ods. 1 alebo 2 a ktorého kapacita bola výrazne rozšírená po 30. júni 2018, a to iba v súvislosti s týmto rozšírením;“ Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 g (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 3 – písmeno u a (nové) -1g.   V článku 3 sa dopĺňa toto písmeno: „ua) „malý producent emisií“ je zariadenie s nízkymi emisiami, ktoré je prevádzkované malým alebo stredným podnikom1a a ktoré spĺňa aspoň jedno z týchto kritérií: –  priemerné ročné overené emisie daného zariadenia oznámené dotknutému príslušnému orgánu za obdobie obchodovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu obchodovania, bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2, boli nižšie ako 50 000 ton ekvivalentu CO2 ročne; –  priemerné ročné údaje o emisiách uvedené v prvej zarážke nie sú k dispozícii o tomto zariadení alebo už nie sú uplatniteľné na toto zariadenie z dôvodu zmien hraníc zariadenia alebo zmien prevádzkových podmienok zariadenia, ale ročné emisie tohto zariadenia na nasledujúcich päť rokov, bez započítania CO2 pochádzajúceho z biomasy a pred odpočítaním prevedeného CO2, sa očakávajú nižšie ako 50 000 ton ekvivalentu CO2 ročne.“ __________________ 1a Podľa vymedzenia v prílohe k odporúčaniu 2003/361/ES. Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 h (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 3c – odsek 2 -1h)   V článku 3c sa odsek 2 nahrádza takto: 2.  Za obdobie uvedené v 1 článku 13 ods. 1, ktoré sa začína 1. januára 2013, a v prípade, že nedošlo k žiadnym zmenám a doplneniam po preskúmaní podľa článku 30 ods. 4, za každé nasledujúce obdobie sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 95 % historických emisií z leteckej dopravy, ktoré sa vynásobia počtom rokov v danom období. „2. Za obdobie uvedené v 1 článku 13, ktoré sa začína 1. januára 2013, a v prípade, že nedošlo k žiadnym zmenám a doplneniam po preskúmaní podľa článku 30 ods. 4, za každé nasledujúce obdobie sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 95 % historických emisií z leteckej dopravy, ktoré sa vynásobia počtom rokov v danom období. Celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel v roku 2021, je o 10 % nižšie ako priemerná kvóta na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2016, a potom sa každoročne znižuje rovnakou mierou ako celkový strop pre systém EU ETS uvedený v článku 10 ods. 1 druhom pododseku tak, aby sa strop pre odvetvie leteckej dopravy viac zosúladil s ostatnými odvetviami systému EU ETS do roku 2030. Pre činnosti leteckej dopravy z letísk a na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo EHP množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť po roku 2021, možno upraviť s prihliadnutím na budúci globálny trhový mechanizmus, na ktorom sa dohodla Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) na svojom 39. zhromaždení. Komisia do roku 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh o týchto činnostiach v nadväznosti na 40. zhromaždenie ICAO. Toto percento sa môže v rámci celkového preskúmania tejto smernice prehodnotiť. Toto percento sa môže v rámci celkového preskúmania tejto smernice prehodnotiť.“ Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 i (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 3c – odsek 4 –1i)   V článku 3c ods. 4 sa posledná veta nahrádza takto: Toto rozhodnutie preskúma výbor uvedený v článku 23 ods. 1. Toto rozhodnutie preskúma výbor uvedený v článku 30c ods. 1. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 1 – bod -1 j (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 3d – odsek 2 –1j)   V článku 3d sa odsek 2 nahrádza takto: 2.  Od 1. januára 2013 sa s 15 % kvót musí obchodovať formou aukcie. Toto percento sa môže v rámci všeobecného preskúmania smernice prehodnotiť. „2. Od 1. januára 2021 sa s 50 % kvót musí obchodovať formou aukcie.“ Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 Smernica 2003/87/ES Článok 3d – odsek 3 1.  V článku 3d ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto: 1.  V článku 3d sa odsek 3 nahrádza takto: „Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23. „3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením podrobných podmienok obchodovania členských štátov formou aukcie s kvótami, ktoré sa nemusia vydávať bezplatne v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku alebo s článkom 3f ods. 8. Počet kvót, s ktorými každý členský štát obchoduje formou aukcie počas každého obdobia, je úmerný jeho podielu na celkových započítaných emisiách z leteckej dopravy pre všetky členské štáty za referenčný rok, o ktorom bola podaná správa, v súlade s článkom 14 ods. 3, a ktorý sa overil v súlade s článkom 15. Pre obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 je referenčným rokom rok 2010 a pre každé nasledujúce obdobie uvedené v článku 3c je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začatím obdobia, na ktoré sa vzťahuje aukčné obchodovanie.“ Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 a (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 3d – odsek 4 – pododsek 1 1a.   V článku 3d ods. 4 sa prvý pododsek nahrádza takto: 4.  Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z aukčného obchodovania s kvótami. Tieto príjmy by sa mali použiť na riešenie zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie sa, a to najmä v oblasti letectva a leteckej dopravy, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na pokrytie nákladov riadenia systému Spoločenstva. Výnosy z obchodovania formou aukcie by sa mali využívať tiež na financovanie príspevkov do Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie, ktoré zabránia odlesňovaniu. „4. Všetky príjmy sa použijú na riešenie zmeny klímy v Únii a tretích krajinách okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie sa, a to najmä v oblasti letectva a leteckej dopravy, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na pokrytie nákladov riadenia systému Únie. Výnosy z obchodovania formou aukcie sa môžu využívať tiež na financovanie príspevkov do Globálneho fondu pre energetickú efektívnosť a obnoviteľnú energiu a opatrení, ktoré zabránia odlesňovaniu. “ Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 b (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 3e – odsek 1 a (nový) 1b.   V článku 3e sa vkladá tento odsek: „1a. Od roku 2021 sa bezplatné prideľovanie kvót na základe tejto smernice udelí odvetviu leteckej dopravy, pokiaľ sa potvrdí následným rozhodnutím, ktoré prijme Európsky parlament a Rada, pretože rezolúcia ICAO A-39/3 predpokladá, že od roku 2021 sa bude uplatňovať globálne trhové opatrenie. V tejto súvislosti spoluzákonodarcovia zohľadnia vzájomné pôsobenie medzi týmto trhovým opatrením a systémom EU ETS.“ Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 1 – bod 2 a (nový) Smernica 2003/87/ES Kapitola II a (nová) 2a.   Vkladá sa táto kapitola: „KAPITOLA IIa Zahrnutie námornej dopravy v prípade nedostatočného pokroku na medzinárodnej úrovni Článok 3ga Úvod Ak sa do roku 2021 nevytvorí porovnateľný systém fungujúci v rámci IMO, emisie CO2 emitované v prístavoch Únie a počas plavby do prístavov zastavenia v Únii a z týchto prístavov sa budú zohľadňovať prostredníctvom systému stanoveného v tejto kapitole, ktorý začne fungovať od roku 2023. Článok 3gb Rozsah pôsobnosti Od 1. januára 2023 sa ustanovenia tejto kapitoly uplatňujú na prideľovanie a vydávanie kvót emisií CO2 z lodí, ktoré prichádzajú do prístavov v jurisdikcii členského štátu, nachádzajú sa v nich alebo z nich vyrážajú, v súlade s ustanoveniami uvedenými v nariadení (EÚ) 2015/757. Články 12 a 16 sa na námorné činnosti uplatňujú rovnako ako na iné činnosti. Článok 3gc Ďalšie kvóty pre námorné odvetvie Komisia prijme do 1. augusta 2021 v súlade s článkom 30b delegované akty na doplnenie tejto smernice stanovením celkového množstva kvót pre odvetvie námornej dopravy v súlade s inými odvetviami, ako aj metódu prideľovania kvót tomuto odvetviu prostredníctvom aukcií a osobitných ustanovení so zreteľom na spravujúci členský štát. Ak je odvetvie námornej dopravy zahrnuté do systému EU ETS, celkové množstvo kvót sa zvýši o toto množstvo. 20 % príjmov generovaných z aukcie kvót podľa článku 3gd sa využíva prostredníctvom fondu zriadeného uvedeným článkom (námorný klimatický fond) na zlepšenie energetickej efektívnosti a podporu investícií do inovatívnych technológií na zníženie emisií CO2 v odvetví námornej dopravy vrátane príbrežnej námornej dopravy a prístavov. Článok 3gd Námorný klimatický fond 1.   Zriaďuje sa fond určený na kompenzovanie námorných emisií, zlepšenie energetickej efektívnosti a uľahčenie investícií do inovatívnych technológií na zníženie emisií CO2 z odvetvia námornej dopravy na úrovni Únie. 2.   Prevádzkovatelia lodí môžu dobrovoľne platiť do fondu ročný členský príspevok podľa svojich celkových emisií nahlásených za predchádzajúci kalendárny rok podľa nariadenia (EÚ) 2015/757. Odchylne od článku 12 ods. 3 fond kolektívne odovzdá kvóty v mene prevádzkovateľov lodí, ktorí sú členmi fondu. Príspevok na tonu emisií určí fond každoročne do 28. februára, a to prinajmenšom na úrovni trhovej ceny kvót v predchádzajúcom roku. 3.   Fond dostáva kvóty v množstve, ktoré sa rovná celkovému množstvu emisií svojich členov počas predchádzajúceho kalendárneho roka, a každoročne ich odovzdá v registri vytvorenom podľa článku 19 do 30. apríla na následné zrušenie. Príspevky sa uverejňujú. 4.   Fond takisto zlepšuje energetickú efektívnosť a uľahčuje investície do inovatívnych technológií znižovania emisií CO2 v odvetví námornej dopravy vrátane príbrežnej námornej plavby a prístavov, a to prostredníctvom príjmov uvedených v článku 3gc. Všetky investície podporované z prostriedkov fondu sa uverejňujú a musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice. 5.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o vykonávanie tohto článku. Článok 3ge Medzinárodná spolupráca V prípade uzatvorenia medzinárodnej dohody o celosvetových opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy Komisia preskúma túto smernicu a v prípade potreby predloží pozmeňujúce návrhy na zabezpečenie súladu s uvedenou medzinárodnou dohodou.“ Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 1 – bod 2 b (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 5 – pododsek 1 – písmeno d a (nové) 2b.   V článku 5 prvom pododseku sa dopĺňa toto písmeno: „da) každej technológie CCU, ktorá sa bude využívať v rámci zariadenia a prispeje k zníženiu emisií.“ Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 1 – bod 2 c (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 6 – odsek 2 – písmená e a a e b (nové) 2c.   V článku 6 ods. 2 sa dopĺňajú tieto písmená: „ea) všetky zákonné požiadavky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti a podávania správ s cieľom zabezpečiť rovnaké a účinné vykonávanie nariadení v oblasti životného prostredia a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány a zainteresované strany vrátane zástupcov zamestnancov a zástupcov občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev prístup ku všetkým relevantným informáciám, ako je uvedené v Aarhuskom dohovore a vykonávané v práve Únie a vnútroštátnom práve vrátane tejto smernice; eb)   povinnosť každý rok uverejňovať podrobné informácie o boji proti zmene klímy a dodržiavaní smerníc Únie v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto informácie by sa mali sprístupňovať zástupcom zamestnancov, ako aj zástupcom občianskej spoločnosti z miestnych komunít v oblasti v blízkosti zariadenia.“ Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 1 – bod 2 d (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 7 2d.   Článok 7 sa nahrádza takto: „Článok 7 „Článok 7 Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania zariadenia, o každom jeho rozšírení alebo významnom znížení jeho kapacity, ktoré si môže vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie tak, aby obsahovalo meno a adresu nového prevádzkovateľa.“ Prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania zariadenia, o každom jeho rozšírení alebo významnom znížení jeho kapacity, ktoré si môže vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie príslušnou identitou a kontaktnými informáciami nového prevádzkovateľa.“ Pozmeňujúci návrh 142 Návrh smernice Článok 1 – bod 3 Smernica 2003/87/ES Článok 9 – odseky 2 a 3 Počnúc rokom 2021 je lineárny koeficient 2,2 %. Počnúc rokom 2021 je lineárny koeficient 2,2 % a pravidelne sa reviduje s cieľom zvýšiť ho na 2,4 % najskôr do roku 2024. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 1 – pododsek 1 a)   v odseku 1 sa dopĺňajú tri nové pododseky: a)   odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Od roku 2019 členské štáty obchodujú formou aukcie všetky kvóty, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkami 10a a 10c a ktoré nie sú umiestnené do trhovej stabilizačnej rezervy, alebo ich zrušia.“ Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 1 – pododsek 2 Od roku 2021 je podiel kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, 57 %. Od roku 2021 je podiel kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie alebo ktoré sa majú zrušiť, 57 % a tento podiel sa zníži o najviac päť percentuálnych bodov počas celého desaťročného obdobia začínajúceho 1. januára 2021 v súlade s článkom 10a ods. 5. Takáto úprava bude prebiehať výlučne v podobe zníženia kvót, s ktorými sa obchoduje formou aukcie, podľa odseku 2 prvého pododseku písm. a). Ak nenastane žiadna úprava, alebo ak je potrebných menej ako päť percentuálnych bodov na úpravu, zostávajúce množstvo kvót sa zruší. Takéto zrušenie nepresiahne 200 miliónov kvót. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 1 – pododsek 3 2 % celkového množstva kvót v období 2021 až 2030 sa predajú formou aukcie s cieľom vytvoriť fond na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov určitých členských štátov, ako sa stanovuje v článku 10d tejto smernice („fond na modernizáciu“). 2 % celkového množstva kvót v období 2021 až 2030 sa predajú formou aukcie s cieľom vytvoriť fond na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov určitých členských štátov, ako sa stanovuje v článku 10d tejto smernice („fond na modernizáciu“). Množstvo stanovené v tomto pododseku je súčasťou 57 % podielu kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, ako sa uvádza v druhom pododseku. Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 1 – pododsek 3 a (nový) Okrem toho sa s 3 % kvót z celkového množstva kvót, ktoré sa majú vydať v období rokov 2021 až 2030, musí obchodovať formou aukcie s cieľom poskytnúť kompenzáciu odvetviam alebo pododvetviam vystaveným skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku významných nepriamych nákladov, ktoré skutočne vznikli v dôsledku prenesenia nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, ako sa uvádza v článku 10a ods. 6 tejto smernice. Dve tretiny množstva stanoveného v tomto pododseku sú súčasťou 57 % podielu kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, ako sa uvádza v druhom pododseku. Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 1 – pododsek 3 b (nový) Od 1. januára 2021 sa zriaďuje fond na spravodlivú transformáciu ako doplnok k Európskemu fondu regionálneho rozvoja a Európskemu sociálnemu fondu, ktorý bude financovaný prostredníctvom spojenia 2 % príjmov z aukcií. Príjmy z týchto aukcií zostávajú na úrovni Únie a použijú sa na podporu regiónov, v ktorých je veľký podiel pracovníkov v odvetviach závislých od uhlíkových emisií a súčasne HDP na osobu výrazne pod priemerom Únie. Takéto opatrenia musia rešpektovať zásadu subsidiarity. Uvedené príjmy z aukcií zamerané na spravodlivú transformáciu možno využiť rôzne, napríklad na: –  reorganizáciu a/alebo mobilné bunky, –  iniciatívy v oblasti vzdelávania/odbornej prípravy na účely rekvalifikácie alebo zvýšenia kvalifikácie pracovníkov, –  podporu pri hľadaní práce, –  zakladanie podnikov a –  monitorovanie a preventívne opatrenia zamerané na to, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu procesu reštrukturalizácie na telesné a duševné zdravie, alebo aby sa tento vplyv minimalizoval. Keďže základné činnosti, ktoré sa majú financovať fondom na spravodlivú transformáciu, veľmi súvisia s trhom práce, na riadení fondu sa musia aktívne podieľať sociálni partneri podľa vzoru výboru Európskeho sociálneho fondu a zapojenie miestnych sociálnych partnerov je kľúčovou požiadavkou podmieňujúcou financovanie projektov. Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 1 – pododsek 4 Zvyšné celkové množstvo kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, sa rozdelí podľa odseku 2. Zvyšné celkové množstvo kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, po odpočítaní množstva kvót uvedených v článku 10a ods. 8 prvom pododseku, sa rozdelí v súlade s odsekom 2. Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 1 – pododsek 4 a (nový) 1. januára 2021 sa zruší 800 miliónov kvót umiestnených do trhovej stabilizačnej rezervy. Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno b - bod ii Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 2 – písmeno b b)  10 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať, rozdelených medzi určité členské štáty na účely solidarity a rastu v Spoločenstve, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie podľa písmena a) na základe percentuálnych podielov uvedených v prílohe IIa. b)  10 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať, rozdelených medzi určité členské štáty na účely solidarity a rastu v Spoločenstve, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie podľa písmena a) na základe percentuálnych podielov uvedených v prílohe IIa. Pokiaľ ide o členské štáty oprávnené byť príjemcami výhod v rámci fondu na modernizáciu, ako je uvedené v článku 10d, ich podiel kvót uvedený v prílohe IIa sa prevedie do ich podielu vo fonde na modernizáciu. Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno b a (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 3 – úvodná časť ba)   v odseku 3 sa úvodná časť nahrádza takto: 3.  Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie. Aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2, vrátane všetkých príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c) alebo ekvivalent vyjadrený vo finančnej hodnote týchto príjmov by sa malo použiť na jednu alebo viaceré z týchto aktivít: „3. Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie. 100 % celkových príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2 alebo ekvivalent vyjadrený vo finančnej hodnote týchto príjmov sa použije na jednu alebo viaceré z týchto aktivít:“ Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno b b (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 3 – písmeno b bb)   v odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto: b)  vývoj obnoviteľných energií s cieľom splniť záväzok Spoločenstva, podľa ktorého sa má do roku 2020 využívať 20 % obnoviteľných energií, ako aj vývoj ďalších technológií, ktoré prispievajú k prechodu na bezpečné a trvalo udržateľné hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, a pomoc splniť záväzok Spoločenstva zvýšiť do roku 2020 energetickú účinnosť o 20 %; „b) vývoj obnoviteľných energií s cieľom splniť záväzok Únie do roku 2030 v oblasti obnoviteľných energií, ako aj vývoj ďalších technológií, ktoré prispievajú k prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo a pomoc pri plnení záväzku Únie zvýšiť energetickú efektívnosť do roku 2030 podľa úrovní stanovených v príslušných legislatívnych aktoch;“ Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno b c (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 3 – písmeno f bc)   v odseku 3 sa písmeno f) nahrádza takto: f)  podpora prechodu k formám dopravy s nízkymi emisiami a k verejnej doprave; „f) podpora prechodu k formám dopravy s nízkymi emisiami a k verejnej doprave a podpora, pokiaľ nie sú náklady na emisie CO2 podobne zohľadnené v prípade iných druhov pozemnej dopravy, elektrifikovaných druhov dopravy, ako je železnica alebo iné elektrifikované druhy pozemnej dopravy, berúc do úvahy ich nepriame náklady spojené so systémom EU ETS;“ Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno b d (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 3 – písmeno h bd)   v odseku 3 sa písmeno h) nahrádza takto: h)  opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť a zlepšiť izoláciu alebo poskytovať finančnú podporu na riešenie sociálnych aspektov v domácnostiach s nižším a stredným príjmom; „h) opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť energetickú efektívnosť, zlepšiť systémy sieťového vykurovania a izoláciu alebo poskytovať finančnú podporu na riešenie sociálnych aspektov v domácnostiach s nižším a stredným príjmom;“ Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno c Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 3 – písmeno j j)  financovanie finančných opatrení v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, za predpokladu, že tieto opatrenia spĺňajú podmienky stanovené v článku 10a ods. 6; j)  financovanie finančných opatrení v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, za predpokladu, že sa na tento účel použije najviac 20 % príjmov, a že tieto opatrenia spĺňajú podmienky stanovené v článku 10a ods. 6; Pozmeňujúci návrh 54 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno c Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 3 – písmeno l l)  podpora budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva, v úzkej koordinácii so sociálnymi partnermi. l)  riešenie sociálneho vplyvu dekarbonizácie ich hospodárstva a podpora budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta, v intenzívnej koordinácii so sociálnymi partnermi. Pozmeňujúci návrh 55 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno c a (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový) ca)   v odseku 3 sa vkladá tento pododsek: „Tieto informácie sa poskytnú prostredníctvom štandardizovaného vzoru vypracovaného Komisiou vrátane informácií o použití príjmov z aukcií pre rôzne kategórie a o doplnkovosti využívania finančných prostriedkov. Komisia tieto informácie zverejní na svojej webovej lokalite.“ Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno c b (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 3 – pododsek 2 cb)   v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto: Považuje sa, že členské štáty splnili ustanovenia tohto odseku, ak zaviedli a vykonávajú politiky fiškálnej alebo finančnej podpory, a to aj v rozvojových krajinách, alebo ak vykonávajú vnútroštátne regulačné politiky na posilnenie finančnej podpory, ktoré boli vytvorené na dosiahnutie cieľov ustanovených v prvom pododseku a ktorých hodnota zodpovedá najmenej 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2 vrátane všetkých príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c). „Považuje sa, že členské štáty splnili ustanovenia tohto odseku, ak zaviedli a vykonávajú politiky fiškálnej alebo finančnej podpory, a to aj v rozvojových krajinách, alebo ak vykonávajú vnútroštátne regulačné politiky na posilnenie dodatočnej finančnej podpory, ktoré boli vytvorené na dosiahnutie cieľov ustanovených v prvom pododseku a ktorých hodnota zodpovedá 100 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2, a oznámili tieto politiky prostredníctvom štandardizovaného vzoru poskytnutého Komisiou.“ Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno d Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 4 – pododseky 1, 2 a 3 d)  v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto: d)  v odseku 4 sa prvý, druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto: Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“ „4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením podrobných podmienok harmonogramu, administratívy a iných aspektov obchodovania formou aukcie s cieľom zabezpečiť, aby sa to uskutočňovalo otvoreným, transparentným, harmonizovaným a nediskriminačným spôsobom. Na tieto účely musí byť postup predvídateľný, najmä v súvislosti s harmonogramom a postupnosťou aukcií a odhadovanými množstvami kvót, ktoré sa sprístupnia. Ak sa na základe hodnotenia pre jednotlivé priemyselné odvetvia príde k záveru, že sa neočakávajú žiadne významné dôsledky pre odvetvia alebo pododvetvia vystavené výraznému riziku úniku uhlíka, Komisia môže vo výnimočných prípadoch upraviť harmonogram na obdobie uvedené v článku 13 ods. 1, počínajúc 1. januárom 2013 tak, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie trhu. Komisia podnikne nanajvýš jednu takúto úpravu na maximálny počet 900 miliónov kvót. Aukcie sa navrhnú tak, aby sa zabezpečilo, že: a)   prevádzkovatelia, a najmä MSP, na ktorých sa vzťahuje systém EU ETS, mali zabezpečený úplný, spravodlivý a rovný prístup; b)   všetci účastníci mali prístup k rovnakým informáciám v rovnakom čase a aby účastníci neohrozovali priebeh aukcie; c)   organizácia aukcií a účasť na nich boli efektívne z hľadiska nákladov a aby sa predchádzalo zbytočným administratívnym nákladom; a d)   malí emitenti majú prístup ku kvótam.“ Pozmeňujúci návrh 58 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno d a (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 4 – pododsek 4 a (nový) da)   v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek: „Každé dva roky členské štáty oznámia Komisii ukončenie prevádzky kapacity na výrobu elektrickej energie na ich území spôsobené vnútroštátnymi opatreniami. Komisia vypočíta ekvivalentný počet kvót, ktoré tieto ukončené prevádzky predstavujú, a informuje o ňom členské štáty. Členské štáty môžu zrušiť zodpovedajúci objem kvót z celkového množstva rozdeleného v súlade s odsekom 2.“ Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 – písmeno d b (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10 – odsek 5 db)   odsek 5 sa nahrádza takto: 5.  Komisia monitoruje fungovanie európskeho trhu s uhlíkom. Každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní trhu s uhlíkom, a to aj o realizácii aukcií, likvidite a obchodovanom objeme. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby boli Komisii poskytnuté všetky relevantné informácie najneskôr dva mesiace pred tým, ako Komisia správu schváli. „5. Komisia monitoruje fungovanie systému EU ETS. Každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o jeho fungovaní, a to aj o realizácii aukcií, likvidite a obchodovanom objeme. Správa sa taktiež venuje interakcii systému EU ETS s inými klimatickými a energetickými politikami Únie vrátane toho, aký vplyv majú tieto politiky na rovnováhu ponuky a dopytu v systéme EU ETS, a ich súladu s cieľmi Únie do roku 2030 a 2050 v oblasti klímy a energetiky. V správe sa zohľadní aj riziko úniku uhlíka a jeho vplyv na investície v rámci Únie. Členské štáty zaistia, aby akékoľvek relevantné informácie boli predložené Komisii prinajmenšom dva mesiace pred tým, ako Komisia správu schváli.“ Pozmeňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 1 – pododseky 1 a 2 a)  v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: a)  v odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto: „Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23. V takýchto delegovaných aktoch sa stanoví aj dodatočné pridelenie kvót z rezervy pre nových účastníkov v prípadoch výrazného nárastu produkcie, pričom sa uplatnia tie isté prahové hodnoty a prispôsobenia kvót, ktoré sa uplatňujú pri čiastočnom ukončení prevádzky. “ „1. Komisia je splnomocnená prijímať delegovaný akt v súlade s článkom 30b s cieľom doplniť túto smernicu stanovením celoúnijných a plne harmonizovaných opatrení na prideľovanie kvót uvedených v odsekoch 4, 5 a 7 vrátane akýchkoľvek potrebných ustanovení na harmonizované uplatňovanie odseku 19. V takýchto delegovaných aktoch sa stanoví aj dodatočné pridelenie kvót z rezervy pre nových účastníkov v prípadoch výrazných zmien produkcie. Stanovia najmä, že každé zvýšenie alebo zníženie produkcie o najmenej 10 % vyjadrené ako kĺzavý priemer overených údajov o produkcii za dva predchádzajúce roky v porovnaní s výrobnou činnosťou uvedenou v súlade s článkom 11, sa upraví pomocou zodpovedajúceho množstva kvót, a to tak, že sa kvóty uložia do rezervy uvedenej v odseku 7 alebo sa z nej uvoľnia. Pri príprave delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku Komisia zohľadňuje potrebu obmedziť administratívnu zložitosť systému a zabrániť manipulácii systému. Na tento účel môže podľa potreby využívať pružnosť pri uplatňovaní prahových hodnôt stanovených v tomto odseku, ak je to odôvodnené špecifickými okolnosťami.“ Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno a a (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 1 – pododsek 3 aa)  v odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto: Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celé Spoločenstvo, aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysoko účinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy a zachytávanie a ukladanie CO2. V súvislosti s výrobou elektrickej energie sa neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 10c, a s výnimkou elektrickej energie vyrábanej z odpadových plynov. „Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celú Úniu, aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysoko účinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy, CCS a CCU. V súvislosti s výrobou elektrickej energie sa neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 10c, a s výnimkou elektrickej energie vyrábanej z odpadových plynov.“ Pozmeňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 2 – pododsek 3 – úvodná časť Referenčné hodnoty pri bezodplatnom prideľovaní kvót sa prispôsobia, aby sa zabránilo neočakávaným ziskom a zohľadnil technologický pokrok v období 2007 – 2008 a v každom neskoršom období, na ktoré sa určí bezodplatné pridelenie kvót v súlade s článkom 11 ods. 1. V rámci tohto prispôsobenia sa znížia referenčné hodnoty stanovené aktom prijatým podľa článku 10a o 1 % hodnoty určenej na základe údajov z obdobia 2007 – 2008 na každý rok medzi rokom 2008 a stredom predmetného obdobia bezodplatného prideľovania kvót, výnimkou je prípad, ak: Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice na účel stanovenia revidovaných referenčných hodnôt pre bezodplatné prideľovanie kvót. Uvedené akty musia byť v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 1 tohto článku a musia spĺňať tieto podmienky: Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 2 – pododsek 3 – písmeno -i (nové) -i)   na obdobie od roku 2021 do roku 2025 sa referenčné hodnoty stanovujú na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2016 až 2017; Pozmeňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 2 – pododsek 3 – písmeno -i a (nové) -ia)   na základe porovnania týchto referenčných hodnôt vychádzajúcich z týchto informácií s referenčnou hodnotou uvedenou v rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ, určí Komisia pre každú referenčnú hodnotu ročnú mieru zníženia, ktorú uplatní na referenčné hodnoty platné v období 2013 – 2020 za každý rok od roku 2008 do roku 2023 na účely stanovenia referenčných hodnôt na roky 2021 až 2025; Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 2 – pododsek 3 – bod i i)  Komisia na základe informácií predložených podľa článku 11 zistí, či sa jednotlivé referenčné hodnoty vypočítané podľa zásad článku 10a ročne líšia od ročného zníženia uvedeného v predchádzajúcej časti textu o viac než 0,5 % (smerom nahor alebo nadol) hodnoty v období 2007 – 2008. Ak áno, referenčná hodnota sa prispôsobí buď o 0,5 % alebo o 1,5 % na každý rok v medzi rokom 2008 a stredom predmetného obdobia, v ktorom sa kvóty majú bezodplatne prideliť; i)  ak na základe informácií predložených podľa článku 11 miera zlepšenia nepresiahne 0,25 %, zodpovedajúca referenčná hodnota sa preto zníži o toto percento v období rokov 2021 až 2025 na každý rok medzi rokom 2008 a 2023; Pozmeňujúci návrh 66 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 2 – pododsek 3 – bod ii ii)  pokiaľ ide o hodnoty aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, ich referenčné hodnoty sa v rámci odchýlky prispôsobia o rovnaké percento ako referenčné hodnoty rafinérií, aby sa zachovali rovnaké podmienky pre výrobcov týchto produktov. ii)  ak na základe informácií predložených podľa článku 11 miera zlepšenia presiahne 1,75 %, referenčná hodnota sa preto zníži o toto percento v období rokov 2021 až 2025 na každý rok medzi rokom 2008 a 2023. Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 2 – pododsek 4 Komisia na tento účel prijme vykonávací akt v súlade s článkom 22a. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b a (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 2 – pododsek 3 a (nový) ba)   v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek: „Na obdobie rokov 2026 až 2030 sa referenčné hodnoty stanovia rovnakým spôsobom na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2021 a 2022, pričom ročná miera zníženia sa uplatní za každý rok v období rokov 2008 až 2028.“ Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b b (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 2 – pododsek 3 b (nový) bb)   v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek: ii)   pokiaľ ide o hodnoty aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, ich referenčné hodnoty sa v rámci odchýlky prispôsobia o rovnaké percento ako referenčné hodnoty rafinérií, aby sa zachovali rovnaké podmienky pre výrobcov týchto produktov. „pokiaľ ide o hodnoty aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, ich referenčné hodnoty sa v rámci odchýlky prispôsobia o rovnaké percento ako referenčné hodnoty rafinérií, aby sa zachovali rovnaké podmienky pre výrobcov týchto produktov.“ Pozmeňujúci návrh 165 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b c (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 3 S prihliadnutím na odseky 4 a 8 a bez ohľadu na článok 10c sa bezodplatné prideľovanie nesmie vzťahovať na výrobcov elektrickej energie, zariadenia na zachytávanie CO2, potrubia na prepravu CO2 alebo na úložiská CO2. bc)  v odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek: S prihliadnutím na odseky 4 a 8 a bez ohľadu na článok 10c sa bezodplatné prideľovanie nesmie vzťahovať na výrobcov elektrickej energie, zariadenia na zachytávanie CO2, potrubia na prepravu CO2 alebo na úložiská CO2. Výrobcovia elektrickej energie, ktorí vyrábajú elektrickú energiu z odpadových plynov, nie sú výrobcami elektrickej energie v zmysle článku 3 písm. u) tejto smernice. V referenčných výpočtoch sa zohľadní celkový obsah uhlíka v odpadových plynoch použitých na výrobu elektriny. Pozmeňujúci návrh 70 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno b d (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 4 bd)   odsek 4 sa nahrádza takto: 4.  V súvislosti s výrobou tepla alebo chladením sa bezodplatné kvóty prideľujú na diaľkové vykurovanie a vysokoúčinnú kogeneráciu v zmysle vymedzenia tohto pojmu v smernici 2004/8/ES s cieľom uspokojiť hospodársky odôvodnený dopyt. Po roku 2013 sa každoročne celkové pridelenie takýmto zariadeniam upraví podľa výroby takéhoto tepla o lineárny koeficient uvedený v článku 9. „4. V súvislosti s výrobou tepla alebo chladením sa bezodplatné kvóty prideľujú na diaľkové vykurovanie a vysokoúčinnú kogeneráciu v zmysle vymedzenia tohto pojmu v smernici 2004/8/ES s cieľom uspokojiť hospodársky odôvodnený dopyt.“ Pozmeňujúci návrh 71 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno c Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 5 S cieľom dodržať podiel určený na aukcie v článku 10 sa každý rok, keď množstvo bezodplatne pridelených kvót nedosiahne maximálnu úroveň zodpovedajúcu podielu kvót na aukcie v danom členskom štáte, zostávajúce kvóty použijú na zabránenie zníženiu množstva bezodplatne pridelených kvót alebo obmedzenie jeho zníženia, aby sa zachoval podiel kvót členského štátu určený na aukcie v neskorších rokoch. Ak sa maximálna úroveň napriek tomu dosiahne, bezodplatne prideľované kvóty sa zodpovedajúcim spôsobom prispôsobia. Takéto prispôsobenia sa musia vykonávať jednotným spôsobom. 5.   Ak množstvo bezodplatne pridelených kvót v danom roku nedosiahne maximálnu úroveň, rešpektujúc podiel kvót na aukcie daného členského štátu stanovený v článku 10 ods. 1, zostávajúce kvóty až po túto úroveň sa použijú na zabránenie zníženiu množstva bezodplatne pridelených kvót alebo obmedzenie jeho zníženia v nasledujúcich rokoch. Ak sa však maximálna úroveň dosiahne, množstvo kvót ekvivalentné zníženiu až o päť percentuálnych bodov podielu kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie počas celého obdobia 10 rokov, začínajúc 1. januárom 2021, podľa článku 10 ods. 1, sa bezodplatne rozdelí odvetviam a pododvetviam podľa článku 10b. Ak však toto zníženie nestačí na pokrytie dopytu z odvetví alebo pododvetví podľa článku 10b, bezodplatne prideľované kvóty sa zodpovedajúcim spôsobom prispôsobia uplatnením jednotného medziodvetvového korekčného faktora na odvetvia s intenzitou obchodu s tretími krajinami pod 15 % alebo s intenzitou uhlíka menej než 7 kg CO2/Euro HPH. Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno d Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 6 – pododsek 1 Členské štáty by mali prijať finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, pričom je potrebné zohľadniť vplyvy na vnútorný trh. Takéto finančné opatrenia na kompenzáciu časti týchto nákladov sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci. 6.   Centrálne usporiadanie na úrovni Únie sa prijme s cieľom poskytnúť kompenzáciu odvetviam alebo pododvetviam vystaveným skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie. Kompenzácia je primeraná nákladom súvisiacim s emisiami skleníkových plynov, ktoré sa skutočne premietajú do cien elektrickej energie, a uplatňuje sa v súlade s kritériami stanovenými v príslušných usmerneniach o štátnej pomoci tak, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu na vnútorný trh, ako aj nadmernej kompenzácii vzniknutých nákladov. Keď výška dostupnej kompenzácie nie je dostatočná na kompenzáciu oprávnených nepriamych nákladov, výška kompenzácie, ktorá je k dispozícii pre všetky oprávnené zariadenia, sa jednotne zníži. Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice na účely uvedené v tomto odseku, a to zavedením mechanizmov na vytvorenie a fungovanie fondu. Pozmeňujúci návrh 73 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno d a (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 6 – pododsek 1 a (nový) da)   v odseku 6 sa vkladá tento nový pododsek: „Členské štáty môžu prijať aj vnútroštátne finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, pričom je potrebné zohľadniť vplyvy na vnútorný trh. Takéto finančné opatrenia na kompenzáciu časti týchto nákladov musia byť v súlade s pravidlami štátnej podpory a článkom 10 ods. 3 tejto smernice. Uvedené vnútroštátne opatrenia, ak sú spojené s podporou uvedenou v prvom pododseku, nesmú presiahnuť maximálnu výšku kompenzácie uvedenú v príslušných usmerneniach o štátnej pomoci a nesmú vytvárať nové skreslenia trhu. Existujúce maximálne hodnoty kompenzácie štátnej pomoci musia naďalej klesať počas celého obdobia obchodovania.“ Pozmeňujúci návrh 74 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno e – bod i Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 7 – pododsek 1 Kvóty z maximálneho množstva uvedeného v článku 10a ods. 5 tejto smernice, ktoré sa do roku 2020 nepridelili bezodplatne, sa vyčlenia pre nových účastníkov a prípady výrazného zvýšenia produkcie spolu s 250 miliónmi kvót umiestnenými do rezervy na stabilitu trhu podľa článku 1 ods. 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/...(*). 7.   Vyčlení sa 400 miliónov kvót pre nových účastníkov a prípady výrazného zvýšenia produkcie. Pozmeňujúci návrh 75 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno e – bod i Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 7 – pododsek 2 Od roku 2021 sa kvóty nepridelené zariadeniam z dôvodu uplatňovania odsekov 19 a 20 takisto musia umiestniť do rezervy. Od roku 2021 a ďalej sa všetky kvóty nepridelené zariadeniam z dôvodu uplatňovania odsekov 19 a 20 takisto musia umiestniť do rezervy. Pozmeňujúci návrh 76 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno f – úvodná časť Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 8 f)  v odseku 8 sa prvý, druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto: f)  odsek 8 sa nahrádza takto: Pozmeňujúci návrh 77 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno f – úvodná časť Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 8 – pododsek 1 400 miliónov kvót sa poskytne na podporu inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v priemyselných odvetviach uvedených v prílohe I a s cieľom stimulovať vytváranie a prevádzku komerčných demonštračných projektov zameraných na ekologicky bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie (CCS) CO2, ako aj demonštračných projektov inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov na území Únie. 8.   600 miliónov kvót sa poskytne na zvýšenie investícií do inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v priemyselných odvetviach uvedených v prílohe I vrátane biomateriálov a výrobkov nahrádzajúcich materiály intenzívne na uhlík, a s cieľom stimulovať vytváranie a prevádzku komerčných demonštračných projektov zameraných na environmentálne bezpečné CCS a CCU, ako aj demonštračných projektov inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov a uskladňovania energie na území Únie. Pozmeňujúci návrh 78 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno f Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 8 – pododsek 2 Kvóty sa poskytujú na inováciu v nízkouhlíkových technológiách a postupoch a na podporu demonštračných projektov na vývoj širokej škály CCS a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré ešte nie sú komerčne životaschopné v geograficky vyvážených lokalitách. Na podporu inovačných projektov možno financovať do 60 % relevantných nákladov projektov, z čoho 40 % nesmie závisieť od overeného zamedzenia emisií skleníkových plynov, za predpokladu, že pomocou použitej technológie sa dosiahli vytýčené čiastkové ciele. Kvóty sa poskytujú na inováciu v nízkouhlíkových technológiách a postupoch a na podporu demonštračných projektov na vývoj širokej škály inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, CCS a CCU, ktoré ešte nie sú komerčne životaschopné. Projekty sa vyberajú na základe ich vplyvu na energetické systémy alebo priemyselné procesy v rámci členského štátu, skupiny členských štátov alebo Únie. Na podporu inovačných projektov možno financovať do 75 % relevantných nákladov projektov, z čoho 60 % nesmie závisieť od overeného zamedzenia emisií skleníkových plynov, za predpokladu, že pomocou použitej technológie sa dosiahli vytýčené čiastkové ciele. Kvóty sa prideľujú na projekty podľa ich potrieb na dosiahnutie vopred stanovených cieľov. Pozmeňujúci návrh 79 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno f Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 8 – pododsek 3 Navyše prípadné zostávajúce zdroje vyčlenené podľa tohto odseku na uvedené projekty vo všetkých členských štátoch vrátane malých projektov pred rokom 2021 doplní 50 miliónov nepridelených kvót z rezervy na stabilitu trhu zriadenej rozhodnutím (EÚ) 2015/... . Projekty sa vyberajú na základe objektívnych a transparentných kritérií. Navyše 50 miliónov nepridelených kvót z trhovej stabilizačnej rezervy ďalej doplní prípadné zostávajúce zdroje vyčlenené podľa tohto odseku v dôsledku nevyužitia finančných prostriedkov pochádzajúcich z aukcií s kvótami v rámci programu NER300 na obdobie rokov 2013 až 2020, na projekty uvedené v prvom a druhom pododseku vo všetkých členských štátoch vrátane malých projektov pred rokom 2021 a od roku 2018. Projekty sa vyberajú na základe objektívnych a transparentných kritérií, pričom sa vezme do úvahy ich dôležitosť vzhľadom na dekarbonizáciu príslušných odvetví. Na projekty podporované v rámci tohto pododseku sa môže prideliť aj ďalšia pomoc podľa prvého a druhého pododseku. Pozmeňujúci návrh 80 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno f Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 8 – pododsek 4 Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením kritérií, ktoré sa majú používať pri výbere projektov, ktoré sú oprávnené využívať kvóty uvedené v tomto odseku, pričom sa zohľadnia tieto zásady: i)   projekty sa zamerajú na navrhnutie a vypracovanie prelomových riešení a vykonávanie demonštračných programov; ii)   činnosti sa vykonávajú v úzkom spojení s trhom vo výrobných závodoch s cieľom ukázať životaschopnosť prelomových technológií pri prekonávaní technologických, ako aj netechnologických prekážok; iii)   projekty sa zameriavajú na technologické riešenia, ktoré majú potenciál na rozsiahle uplatnenie, a môžu kombinovať rôzne technológie; iv)   riešenia a technológie ideálne majú potenciál rozšíriť sa v rámci odvetvia a prípadne preniknúť do ďalších odvetví; v)   projekty, pri ktorých je predpokladané zníženie emisií výrazne nižšie ako príslušná referenčná hodnota, majú prioritu. Oprávnené projekty buď prispievajú k zníženiu emisií pod referenčné hodnoty uvedené v odseku 2, alebo majú vyhliadky do budúcnosti, že významne znížia náklady na prechod smerom k výrobe energie s nízkymi emisiami, a vi)   projekty CCU dosiahnu čisté zníženie emisií a trvalé uloženie CO2 počas celej ich životnosti. Pozmeňujúci návrh 82 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 – písmeno i a (nové) Smernica 2003/87/ES Článok 10a – odsek 20 ia)   odsek 20 sa nahrádza takto: 20.  Ako súčasť opatrení prijatých podľa odseku 1 Komisia zahrnie opatrenia na definovanie zariadení, ktoré čiastočne ukončili činnosť alebo podstatne znížili svoju kapacitu, a v prípade potreby aj opatrenia na zodpovedajúcu úpravu kvót, ktoré sú im bezodplatne pridelené. „20. Ako súčasť opatrení prijatých podľa odseku 1 Komisia zahrnie opatrenia na definovanie zariadení, ktoré čiastočne ukončili činnosť alebo podstatne znížili svoju kapacitu, a v prípade potreby aj opatrenia na zodpovedajúcu úpravu kvót, ktoré sú im bezodplatne pridelené. Uvedené opatrenia poskytnú flexibilitu tým priemyselným odvetviam, v ktorých sa kapacita pravidelne presúva medzi prevádzkovanými zariadeniami v rámci tej istej spoločnosti.“ Pozmeňujúci návrh 83 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10b – nadpis Opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka Prechodné opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka Pozmeňujúci návrh 85 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10b – odsek 1 a (nový) 1a.   Po prijatí revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ* Komisia prehodnotí podiel znižovania emisií v systéme EU ETS a v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES**. Na ochranu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka alebo úniku investícií sa uplatnia ďalšie zníženia podľa cieľa v oblasti zvýšenia energetickej efektívnosti. ____________ * Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1). ** Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136). Pozmeňujúci návrh 144 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10b – odsek 1 b a 1 c (nový) (1b)   V nadväznosti na článok 6 ods. 2 Parížskej dohody Komisia posúdi vo svojej správe, ktorú treba pripraviť v súlade s článkom 28aa, rozvoj politík zameraných na zmiernenie zmien klímy vrátane trhových prístupov v tretích krajinách a regiónoch a účinok týchto politík na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. (1c)   Ak Komisia v tejto správe dôjde k záveru, že pretrváva značné riziko úniku uhlíka, v prípade potreby predloží legislatívny návrh, ktorým sa zavedie nastavovanie uhlíkových hraníc, plne zlučiteľné s pravidlami WTO, na základe štúdie realizovateľnosti, ktorú začne vypracovávať po zverejnení tejto smernice v úradnom vestníku. Týmto mechanizmom sa do EU ETS začlenia dovozcovia výrobkov, ktoré sa vyrobili v odvetviach alebo pododvetviach určených v súlade s článkom 10a. Pozmeňujúci návrh 86 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10b – odsek 2 2.  Odvetvia a pododvetvia, v ktorých výsledok vynásobenia ich intenzity obchodu s tretími krajinami ich intenzitou emisií presahuje 0,18, možno začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 na základe kvalitatívneho posúdenia pomocou týchto kritérií: 2.  Odvetvia a pododvetvia, v ktorých výsledok vynásobenia ich intenzity obchodu s tretími krajinami ich intenzitou emisií presahuje 0,12, možno začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 na základe kvalitatívneho posúdenia pomocou týchto kritérií: a)  miera, do akej možno znížiť úrovne emisií alebo spotrebu elektrickej energie jednotlivých zariadení v predmetnom odvetví alebo pododvetví; a)  miera, do akej možno znížiť úrovne emisií alebo spotrebu elektrickej energie jednotlivých zariadení v predmetnom odvetví alebo pododvetví pri zohľadnení súvisiacich zvýšení nákladov na výrobu; b)  aktuálne a predpokladané charakteristiky trhu; b)  aktuálne a predpokladané charakteristiky trhu; c)  ziskové rozpätia ako potenciálny ukazovateľ rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií alebo premiestňovania. c)  ziskové rozpätia ako potenciálny ukazovateľ rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií alebo premiestňovania; ca)   komodity, ktoré sa na svetových trhoch obchodujú za spoločnú referenčnú cenu. Pozmeňujúci návrh 87 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10b – odsek 3 3.  Pri iných odvetviach a pododvetviach sa vychádza z predpokladu, že sú schopné premietnuť väčšiu časť ceny kvót do cien produktov, a v období do roku 2030 sa im prideľujú kvóty bezodplatne v rozsahu 30 % množstva určeného v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 10a. 3.  Odvetvie diaľkového vykurovania sa považuje za schopné premietnuť väčšiu časť ceny kvót do cien produktov, a v období do roku 2030 sa im prideľujú kvóty bezodplatne v rozsahu 30 % množstva určeného v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 10a. Iným odvetviam a pododvetviam sa nesmú bezodplatne prideliť žiadne kvóty. Pozmeňujúci návrh 88 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10b – odsek 4 4.  Komisia do 31. decembra 2019 prijme na účely predchádzajúcich odsekov v súlade s článkom 23 delegovaný akt týkajúci sa činností na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4) v prípade odseku 1, pričom východiskom sú údaje za tri posledné kalendárne roky, za ktoré sú údaje k dispozícii. 4.  Komisia do 31. decembra 2019 prijme delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice vo vzťahu k odseku 1 v súvislosti s činnosťami na 4-miestnej úrovni (kód NACE-4) alebo, ak je to odôvodnené na základe objektívnych kritérií, ktoré vypracovala Komisia, sa na príslušnej úrovni členenia podľa verejných a odvetvových údajov, ktoré pozostávajú z činností, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS. Východiskom pri posudzovaní intenzity obchodu sú údaje za päť posledných kalendárnych rokov, za ktoré sú údaje k dispozícii. Pozmeňujúci návrh 89 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 1 1.  Odchylne od článku 10a ods. 1 až 5 členské štáty, ktoré v roku 2013 alebo 2014 zaznamenali pri trhových cenách HDP na obyvateľa v eurách nižší ako 60 % priemeru Únie, môžu zariadeniam na výrobu elektrickej energie prechodne prideľovať kvóty bezodplatne v záujme modernizácie odvetvia energetiky. 1.  Odchylne od článku 10a ods. 1 až 5 členské štáty, ktoré v roku 2013 zaznamenali pri trhových cenách HDP na obyvateľa v eurách nižší ako 60 % priemeru Únie, môžu zariadeniam na výrobu elektrickej energie prechodne prideľovať kvóty bezodplatne v záujme modernizácie, diverzifikácie a udržateľnej transformácie odvetvia energetiky. Platnosť tejto výnimky sa skončí 31. decembra 2030. Pozmeňujúci návrh 90 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 1 a (nový) 1a.   Členské štáty, ktoré nie sú oprávnené podľa odseku 1, ale ktorých HDP na obyvateľa v trhových cenách v eurách bol v roku 2014 nižší ako 60 % priemeru Únie, môžu tiež využívať výnimku uvedenú v uvedenom odseku až do celkového množstva uvedeného v odseku 4, a to za predpokladu, že zodpovedajúce množstvo kvót sa prevedie do fondu na modernizáciu, a že sa príjmy využijú na podporu investícií v súlade s článkom 10d. Pozmeňujúci návrh 91 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 1 b (nový) 1b.   Členské štáty, ktoré sú podľa tohto článku oprávnené bezodplatne prideľovať kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie, sa môžu rozhodnúť preniesť zodpovedajúci počet kvót alebo ich časť do fondu na modernizáciu a prideliť ich v súlade s ustanoveniami článku 10d. V takom prípade o tom pred prevodom informujú Komisiu. Pozmeňujúci návrh 92 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b b)  zaručuje, že oprávnené na účasť sú len projekty, ktoré predstavujú prínos pre diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok, pre potrebnú reštrukturalizáciu, zmenšenie vplyvov na životné prostredie a renováciu infraštruktúry, čisté technológie alebo modernizáciu výroby, prenosu a distribúcie energie; b)  zaručuje, že oprávnené na účasť sú len projekty, ktoré predstavujú prínos pre diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok, pre potrebnú reštrukturalizáciu, zmenšenie vplyvov na životné prostredie a renováciu infraštruktúry, čisté technológie (ako napríklad obnoviteľné technológie) alebo modernizáciu výroby, siete diaľkového vykurovania, energetickú efektívnosť, uskladňovanie energie, odvetvia prenosu a distribúcie energie; Pozmeňujúci návrh 93 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c c)  vymedziť jasné, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá výberu projektov, aby sa zaručil len výber projektov, ktoré: c)  vymedziť jasné, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá výberu projektov v súlade s cieľmi Únie v rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2050, aby sa zaručil len výber projektov, ktoré: Pozmeňujúci návrh 94 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c – bod i i)  na základe analýzy nákladov a prínosov zabezpečia čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a pomôžu dosiahnuť určenú vysokú mieru zníženia CO2; i)  na základe analýzy nákladov a prínosov zabezpečia čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a pomôžu dosiahnuť určenú vysokú mieru zníženia CO2 primeranú veľkosti projektov. Ak sa projekty týkajú výroby elektrickej energie, celkové emisie skleníkových plynov na kilowatthodinu vyrobenej elektrickej energie v danom zariadení nesmú presiahnuť 450 g ekvivalentu CO2 po dokončení projektu. Do 1. januára 2021 Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 30b na zmenu tejto smernice vymedzením maximálnych celkových emisií skleníkových plynov na kilowatthodinu vyrobeného tepla vyrobeného v zariadení, ktoré nesmú byť prekročené v prípade projektov týkajúcich sa výroby tepla. Pozmeňujúci návrh 95 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c – bod ii ii)  majú doplnkový charakter, jednoznačne napĺňajú potrebu obnovy a modernizácie a nemajú za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii; ii)  majú doplnkový charakter, aj keď môžu byť použité na splnenie príslušných cieľov stanovených v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, jednoznačne napĺňajú potrebu obnovy a modernizácie a nemajú za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii; Pozmeňujúci návrh 96 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c – bod iii a (nový) iiia)   neprispievajú k novej kapacite výroby energie z uhlia ani nezvyšujú závislosť od uhlia. Pozmeňujúci návrh 97 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 2 – pododsek 2 Členské štáty, ktoré plánujú využiť nepovinné bezodplatné prideľovania kvót, do 30. júna 2019 uverejnia podrobný vnútroštátny rámec súťažného ponukového konania a kritériá výberu na účely verejného pripomienkovania. Členské štáty, ktoré plánujú využiť prechodné nepovinné bezodplatné prideľovanie kvót na modernizáciu odvetvia energetiky, do 30. júna 2019 uverejnia podrobný vnútroštátny rámec súťažného ponukového konania a kritériá výberu na účely verejného pripomienkovania. Pozmeňujúci návrh 98 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 2 – pododsek 3 V prípadoch, keď sa investície v hodnote nižšej než 10 miliónov EUR podporujú bezodplatne pridelenými kvótami, členské štáty vyberú projekty na základe objektívnych a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberu sa uverejnia na účely verejného pripomienkovania. Dotknuté členské štáty na tomto základe zostavia zoznam investícií, ktorý predložia Komisii do 30. júna 2019. V prípadoch, keď sa investície v hodnote nižšej než 10 miliónov EUR podporujú bezodplatne pridelenými kvótami, členské štáty vyberú projekty na základe objektívnych a transparentných kritérií, ktoré sú v súlade s dosiahnutím dlhodobých klimatických a energetických cieľov Únie. Uvedené kritériá podliehajú verejnej konzultácii, aby sa zaistila úplná transparentnosť a prístupnosť príslušných dokumentov a aby sa plne zohľadnili pripomienky zúčastnených strán. Výsledky tohto výberu sa uverejnia na účely verejnej konzultácie. Dotknuté členské štáty na tomto základe zostavia zoznam investícií, ktorý predložia Komisii do 30. júna 2019. Pozmeňujúci návrh 99 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 3 3.  Hodnota plánovaných investícií sa musí minimálne vyrovnať trhovej hodnote bezodplatne pridelených kvót, zároveň sa však musí zohľadniť potreba obmedziť priamo súvisiaci nárast cien. Trhová hodnota musí zodpovedať priemeru cien kvót na spoločnej aukčnej platforme v prechádzajúcom kalendárnom roku. 3.  Hodnota plánovaných investícií sa musí minimálne vyrovnať trhovej hodnote bezodplatne pridelených kvót, zároveň sa však musí zohľadniť potreba obmedziť priamo súvisiaci nárast cien. Trhová hodnota musí zodpovedať priemeru cien kvót na spoločnej aukčnej platforme v prechádzajúcom kalendárnom roku. Podporiť možno až 75 % príslušných nákladov na investíciu. Pozmeňujúci návrh 100 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 6 6.  Členské štáty vyžadujú, aby prijímajúci výrobcovia elektrickej energie a prevádzkovatelia sietí do 28. februára každého roka predložili správu o realizácii svojich vybraných investícií. Členské štáty tieto správy predkladajú Komisii a Komisia ich zverejňuje. 6.  Členské štáty vyžadujú, aby prijímajúci výrobcovia energie a prevádzkovatelia sietí každoročne do 31. marca každého roka predložili správu o realizácii svojich vybraných investícií vrátane bilancie bezodplatne prideľovaných kvót a vynaložených investičných nákladov, typov podporovaných investícií a spôsobu, akým dosiahli ciele stanovené v odseku 2 prvom pododseku písm. b). Členské štáty tieto správy predkladajú Komisii a Komisia ich zverejňuje. Členské štáty a Komisia monitorujú a analyzujú potenciálne arbitráže s ohľadom na prahovú hodnotu 10 miliónov EUR pre malé projekty a predchádzajú neodôvodnenému rozdeleniu investícií na menšie projekty vylúčením viac ako jednej investície v rovnakom zariadení príjemcu. Pozmeňujúci návrh 101 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 6 a (nový) 6a.   V prípade odôvodneného podozrenia, že členské štáty nepredkladajú správy podľa odsekov 2 až 6 pravidelne alebo ich nepredkladajú vôbec, môže Komisia uskutočniť nezávislé vyšetrovanie a v prípade potreby si k tomu môže zmluvne pribrať tretiu stranu. Komisia vyšetrí aj iné možné porušenia, ako je napríklad nevykonávanie tretieho energetického balíka. Dotknutý členský štát poskytne všetky informácie o investíciách a prístup potrebný pre vyšetrovanie vrátane prístupu do zariadení a na staveniská. Komisia správu o tomto vyšetrovaní uverejní. Pozmeňujúci návrh 102 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 Smernica 2003/87/ES Článok 10c – odsek 6 b (nový) 6b.   V prípade porušenia právnych predpisov Únie v oblasti klímy a energetiky vrátane tretieho energetického balíka alebo kritérií uvedených v tomto článku môže Komisia požadovať, aby členský štát zadržal bezodplatné pridelenie kvót. Pozmeňujúci návrh 149 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 DocAmend2Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 1 – pododsek 1 1.   Na podporu investícií do modernizácie energetických systémov a na zlepšenie energetickej účinnosti v členských štátoch s HDP na obyvateľa nižším ako 60 % priemeru Únie v roku 2013 sa na obdobie 2021 – 2030 zriaďuje fond financovaný podľa ustanovení v článku 10. 1.  Na podporu a vytvorenie pákového efektu v oblasti investícií do modernizácie energetických systémov vrátane diaľkového vykurovania a na zlepšenie energetickej efektívnosti v členských štátoch s HDP na obyvateľa nižším ako 60 % priemeru Únie v roku 2013 alebo 2014, alebo 2015 sa na obdobie 2021 – 2030 zriaďuje fond financovaný podľa ustanovení v článku 10. Pozmeňujúci návrh 104 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 1 – pododsek 2 Podporované investície musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice a Európskym fondom pre strategické investície. Podporované investície musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, dobrého finančného riadenia a musia ponúkať najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze. Musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice, dlhodobými cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky a Európskym fondom pre strategické investície, a: i)   prispievať k úsporám energie, systémom obnoviteľných zdrojov energie, uskladňovania energie a odvetviam prepojenia, prenosu a distribúcie elektriny; ak sa projekty týkajú výroby elektrickej energie, celkové emisie skleníkových plynov na kilowatthodinu elektrickej energie vyrobenej v danom zariadení nesmú presiahnuť 450 g ekvivalentu CO2 po ukončení projektu. Do 1. januára 2021 Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 30b na zmenu tejto smernice vymedzením maximálnych celkových emisií skleníkových plynov na kilowatthodinu tepla vyrobeného v zariadení, ktoré nesmie byť prekročené v prípade projektov týkajúcich sa výroby tepla; ii)   na základe analýzy nákladov a prínosov musia zabezpečiť čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a pomôcť dosiahnuť vopred určenú významnú mieru zníženia CO2; iii)   mať doplnkový charakter, aj keď môžu byť použité na splnenie príslušných cieľov stanovených v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, jednoznačne napĺňať potreby obnovy a modernizácie a nemať za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii; iv)   neprispievať k novej kapacite výroby energie z uhlia ani nezvyšovať závislosť od uhlia. Pozmeňujúci návrh 105 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 1 – pododsek 2 a (nový) Komisia pravidelne posudzuje požiadavky stanovené v tomto odseku s prihliadnutím na klimatickú stratégiu EIB. Ak sa na základe technického pokroku jedna alebo viacero požiadaviek uvedených v tomto odseku stanú bezpredmetné, Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 30b do roku 2024 s cieľom zmeniť túto smernicu stanovením nových alebo aktualizovaných požiadaviek. Pozmeňujúci návrh 106 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 2 2.  Z fondu sa budú financovať aj malé investičné projekty zamerané na modernizáciu energetických systémov a energetickú účinnosť. Investičná rada na tento účel vypracuje usmernenia a kritériá výberu takýchto investičných projektov. 2.  Z fondu sa budú financovať aj malé investičné projekty zamerané na modernizáciu energetických systémov a energetickú efektívnosť. Jeho investičná rada na tento účel vypracuje investičné usmernenia a kritériá výberu takýchto investičných projektov, a to v súlade s cieľmi tejto smernice a s kritériami uvedenými v odseku 1. Uvedené usmernenia a kritériá výberu sa sprístupnia verejnosti. Na účely tohto odseku je malým investičným projektom projekt financovaný prostredníctvom pôžičiek od národných podporných bánk alebo z grantov prespievavajúcich k vykonávaniu vnútroštátneho programu na dosiahnutie konkrétnych cieľov v súlade s cieľmi fondu na modernizáciu a za predpokladu, že v rámci programu sa využíva maximálne 10 % podielu členského štátu stanoveného v prílohe IIb. Pozmeňujúci návrh 107 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 3 a (nový) 3a.   Každý prijímajúci členský štát, ktorý sa rozhodol prechodne bezodplatne prideliť kvóty v súlade s článkom 10c, môže tieto kvóty presunúť do svojho podielu vo fonde na modernizáciu stanovenom v prílohe IIb a prideliť ich v súlade s článkom 10d. Pozmeňujúci návrh 108 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 4 – pododsek 1 4.  Fond spravuje investičná rada a riadiaci výbor, ktoré tvoria zástupcovia prijímajúcich členských štátov, Komisie, EIB a traja členovia, ktorých zvolili ostatné členské štáty na obdobie 5 rokov. Investičná rada je zodpovedná za určovanie investičnej politiky na úrovni Únie, primerané nástroje financovania a kritériá výberu investičných projektov. 4.  Prijímajúce členské štáty sú zodpovedné za riadenie fondu a spoločne založia investičnú radu, ktorá pozostáva z jedného zástupcu z každého prijímajúceho členského štátu, Komisie, EIB a troch pozorovateľov spomedzi zainteresovaných strán, ako sú priemyselné zväzy, odbory alebo mimovládne organizácie. Investičná rada je zodpovedná za určovanie investičnej politiky na úrovni Únie, ktorá musí byť v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku a s politikami Únie. Zriadi sa poradná rada, ktorá je nezávislá od investičnej rady. Poradná rada je zložená z troch zástupcov prijímajúcich členských štátov, troch zástupcov z neprijímajúcich členských štátov, zástupcu Komisie, zástupcu EIB a zástupcu z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), vybraných na obdobie piatich rokov. Zástupcovia poradnej rady musia mať vysokú úroveň relevantných trhových skúseností so štruktúrovaním a financovaním projektov. Poradná rada poskytuje poradenstvo a odporúčania investičnej rade o oprávnenosti projektov na výber, investičných a finančných rozhodnutí, a akejkoľvek ďalšej pomoci pri vypracúvaní projektov, ak je to potrebné. Riadiaci výbor je zodpovedný za každodenné riadenie fondu. Zriadi sa riadiaci výbor Riadiaci výbor je zodpovedný za každodenné riadenie fondu. Pozmeňujúci návrh 109 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 4 – pododsek 2 Pozmeňujúci návrh Investičná rada do funkcie predsedu zvolí zástupcu Komisie. Investičná rada sa usiluje prijímať rozhodnutia na základe konsenzu. Ak investičná rada nedokáže dospieť k rozhodnutiu na základe konsenzu v lehote, ktorú určil predseda, prijme rozhodnutie jednoduchou väčšinou. Predseda investičnej rady sa volí spomedzi jej členov na jednoročné funkčné obdobie. Investičná rada sa usiluje prijímať rozhodnutia na základe konsenzu. Poradná rada prijíma svoje stanovisko jednoduchou väčšinou. Pozmeňujúci návrh 110 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 4 – pododsek 3 Riadiaci výbor tvoria zástupcovia, ktorých vymenovala investičná rada. Rozhodnutia riadiaceho výboru sa prijímajú na základe jednoduchej väčšiny. Investičná rada, poradná rada a riadiaci výbor pracujú otvoreným a transparentným spôsobom. Zápisnice zo zasadania investičnej rady a poradnej rady sa uverejnia. Zloženie investičnej rady a poradnej rady sa zverejní a životopisy a vyhlásenia členov o záujmoch sa zverejňujú a pravidelne aktualizujú. Investičná rada a poradná rada neprestajne kontrolujú, či nedochádza ku konfliktu záujmov. Poradná rada každých šesť mesiacov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii zoznam poskytnutého poradenstva týkajúceho sa projektov. Pozmeňujúci návrh 111 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 4 – pododsek 4 Ak EIB odporučí určitú investíciu nefinancovať a poskytne dôvody svojho odporúčania, rozhodnutie sa prijme len vtedy, ak za investíciu hlasujú dve tretiny všetkých členov. Členský štát, v ktorom sa investícia má vykonať, a EIB nie sú v takom prípade oprávnení hlasovať. Dve predchádzajúce vety sa neuplatňujú na malé projekty financované prostredníctvom pôžičiek od národných podporných bánk alebo grantov ako príspevkov na vykonávanie vnútroštátneho programu na dosiahnutie konkrétnych cieľov v súlade s cieľmi fondu na modernizáciu za predpokladu, že v rámci programu sa využíva maximálne 10 % podielu členského štátu stanoveného v prílohe IIb. Ak EIB odporučí poradnej rade určitú investíciu nefinancovať a poskytne dôvody, pre ktoré to nie je v súlade s investičnou politikou, ktorú prijala investičná rada, a kritériami výberu stanovenými v odseku 1, kladné stanovisko sa prijme len vtedy, ak za investíciu hlasujú dve tretiny všetkých členov. Členský štát, v ktorom sa investícia má vykonať, a EIB nie sú v takom prípade oprávnení hlasovať. Pozmeňujúci návrh 112 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 5 – úvodná časť 5.  Prijímajúci členský štát každoročne podáva riadiacemu výboru správu o investíciách financovaných z fondu. Táto správa sa uverejňuje a musí obsahovať: 5.  Prijímajúci členský štát každoročne podáva investičnej rade a poradnej rade správu o investíciách financovaných z fondu. Táto správa sa uverejňuje a musí obsahovať: Pozmeňujúci návrh 113 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 6 6.  Riadiaci výbor každoročne podáva Komisii správu o posudzovaní a výbere investičných projektov. Komisia do 31. decembra 2024 preskúma základ, na ktorom sa projekty vyberajú, a prípadne predloží riadiacemu výboru svoje návrhy. 6.  Poradná rada každoročne podáva Komisii správu o posudzovaní a výbere investícií. Komisia do 31. decembra 2024 preskúma základ, na ktorom sa projekty vyberajú, a prípadne predloží investičnej rade a poradnej rade svoje návrhy. Pozmeňujúci návrh 114 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2003/87/ES Článok 10d – odsek 7 7.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na vykonanie tohto článku. 7.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením podrobných opatrení na účinné fungovanie fondu na modernizáciu. Pozmeňujúci návrh 115 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 8 a (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 11 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový) 8a.   V článku 11 ods. 1 sa vkladá tento pododsek: „Od roku 2021 členské štáty takisto zabezpečia, aby počas každého kalendárneho roka každý prevádzkovateľ podal správu o výrobnej činnosti na účely úpravy pridelených kvót v súlade s článkom 10a ods. 7.“ Pozmeňujúci návrh 116 Návrh smernice Článok 1 – bod 8 b (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 11 – odsek 3 a (nový) 8b.   V článku 11 sa dopĺňa tento odsek: „3a. V prípade odôvodneného podozrenia, že členské štáty nepredkladajú zoznam a informácie stanovené v odsekoch 1 až 3 pravidelne alebo vôbec, môže Komisia začať nezávislé vyšetrovanie, v prípade potreby si k tomu môže zmluvne pribrať tretiu stranu. Dotknutý členský štát poskytne všetky informácie a prístup potrebné pre vyšetrovanie vrátane prístupu do zariadení a údajov o výrobe. Komisia dodržiava rovnakú úroveň dôvernosti obchodne citlivých informácií ako dotknutý členský štát a uverejní správu o tomto vyšetrovaní.“ Pozmeňujúci návrh 117 Návrh smernice Článok 1 – bod 10 a (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 12 – odsek 3a 10a.   V článku 12 sa odsek 3a nahrádza takto: 3a.  Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká pri emisiách, ktoré sa preukázateľne zachytávajú a prevážajú na trvalé uloženie do zariadenia s platným povolením podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého1. „3a. Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká pri emisiách, ktoré sa preukázateľne zachytávajú a prevážajú na trvalé uloženie do zariadenia s platným povolením podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého1, ani pri emisiách, ktoré sa preukázateľne zachytávajú a/alebo opätovne využívajú v zariadení zabezpečujúcom trvalú väzbu CO2, a to na účely zachytávania a opätovného využívania uhlíka.“ Pozmeňujúci návrh 118 Návrh smernice Článok 1 – bod 12 Smernica 2003/87/ES Článok 14 – odsek 1 12.  V článku 14 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: 12.   V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto: „Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23. „1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením podrobností monitorovania emisií a podávania správ o emisiách a v prípade potreby údajov o činnostiach v prípade činností uvedených v prílohe I, monitorovania údajov o tonokilometroch a podávania správ o nich na účely článkov 3e alebo 3f, ktoré vychádza zo zásad monitorovania a podávania správ stanovených v prílohe IV, a uvedie sa v ňom potenciál globálneho otepľovania jednotlivých skleníkových plynov v požiadavkách na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách pre daný plyn. Do 31. decembra 2018 Komisia prispôsobí existujúce pravidlá pre monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách, vymedzené v nariadení Komisie (EÚ) č. 601/2012* tak, aby sa odstránili regulačné prekážky brániace investovaniu do novších nízkouhlíkových technológií, ako je zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU). Uvedené nové pravidlá nadobudnú v prípade všetkých technológií CCU účinnosť 1. januára 2019. V uvedenej regulácii sa tiež stanovia zjednodušené postupy monitorovania, podávania správ a overovania pre malé zdroje emisií. ____________________ * Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30).“ Pozmeňujúci návrh 119 Návrh smernice Článok 1 – bod 13 Smernica 2003/87/ES Článok 15 – odseky 4 a 5 13.  V článku 15 sa piaty pododsek nahrádza takto: 13.  V článku 15 sa štvrtý a piaty odsek nahrádzajú takto: „Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23. „Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b s cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobností overovania správ o emisiách podľa zásad stanovených v prílohe V a o akreditácii a kontrole overovateľov. Stanoví podmienky akreditácie a odnímania akreditácie, vzájomného uznávania a v prípade potreby aj vzájomného overovania akreditačných orgánov (peer evaluation).“ Pozmeňujúci návrh 120 Návrh smernice Článok 1 – bod 13 a (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 16 – odsek 7 13a.   V článku 16 sa odsek 7 nahrádza takto: 7.  Ak sú žiadosti podobné žiadostiam uvedeným v odseku 5 adresované Komisii, Komisia informuje ostatné členské štáty prostredníctvom ich zástupcov vo výbore uvedenom v článku 23 ods. 1 v súlade s rokovacím poriadkom výboru. „7. Ak sú žiadosti podobné žiadostiam uvedeným v odseku 5 adresované Komisii, Komisia informuje ostatné členské štáty prostredníctvom ich zástupcov vo výbore uvedenom v článku 30c ods. 1 v súlade s rokovacím poriadkom výboru.“ Pozmeňujúci návrh 121 Návrh smernice Článok 1 – bod 14 Smernica 2003/87/ES Článok 16 – odsek 12 12.  Ak je to vhodné, ustanovia sa podrobné pravidlá týkajúce sa postupov uvedených v tomto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 22a“. 12.  Ak je to vhodné, ustanovia sa podrobné pravidlá týkajúce sa postupov uvedených v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30c ods. 2. Pozmeňujúci návrh 122 Návrh smernice Článok 1 – bod 15 Smernica 2003/87/ES Článok 19 – odsek 3 15.  V článku 19 ods. 3 sa tretia veta nahrádza takto: 15.  V článku 19 sa odsek 3 nahrádza takto: „Prijme aj ustanovenia o nadobudnutí účinnosti pravidiel vzájomného uznávania kvót v rámci dohôd o prepojení systémov obchodovania s emisiami. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“ „3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením podrobností vytvorenia normalizovaného a bezpečného systému registrov vo forme normalizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú bežné prvky dát na vyhľadávanie vydania, držania, prenosu a zrušenia kvót tak, aby sa umožnil prístup verejnosti a zachovanie dôvernosti a aby sa zabezpečilo, že sa neuskutočnia žiadne prenosy v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu. Uvedené delegované akty obsahujú tiež ustanovenia týkajúce sa používania a určenia CER a ERU v systéme EU ETS a monitorovania úrovne tohto používania. Uvedené akty zahŕňajú takisto ustanovenia o nadobudnutí účinnosti pravidiel vzájomného uznávania kvót v rámci dohôd o prepojení systémov obchodovania s emisiami.“ Pozmeňujúci návrh 123 Návrh smernice Článok 1 – bod 15 a (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 21 – odsek 1 15a.   V článku 21 sa odsek 1 nahrádza takto: 1.  Členské štáty podávajú Komisii každý rok správu o uplatňovaní tejto smernice. Táto správa venuje osobitnú pozornosť opatreniam na prideľovanie kvót, prevádzke registrov, uplatňovaniu vykonávacích opatrení na monitorovanie a podávanie správ, overovaniu a akreditácii a otázkam súvisiacim s dodržiavaním tejto smernice a v prípade potreby fiškálnej úprave kvót. Prvá správa sa pošle Komisii do 30. júna 2005. Správa je vpracovaná na základe dotazníku alebo návodu navrhnutom Komisiou v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS. Dotazník alebo návod sa zašle členským štátom najneskôr šesť mesiacov pred posledným termínom zaslania prvej správy. „1. Členské štáty podávajú Komisii každý rok správu o uplatňovaní tejto smernice. Táto správa venuje osobitnú pozornosť opatreniam na prideľovanie kvót, finančným opatreniam v súlade s článkom 10a ods. 6, prevádzke registrov, uplatňovaniu vykonávacích opatrení na monitorovanie a podávanie správ, overovaniu a akreditácii a otázkam súvisiacim s dodržiavaním tejto smernice a v prípade potreby fiškálnej úprave kvót. Prvá správa sa pošle Komisii do 30. júna 2005. Správa je vpracovaná na základe dotazníku alebo návodu navrhnutom Komisiou v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS. Dotazník alebo návod sa zašle členským štátom najneskôr šesť mesiacov pred posledným termínom zaslania prvej správy.“ Pozmeňujúci návrh 124 Návrh smernice Článok 1 – bod 15 b (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 21 – odsek 2 a (nový) 15b.   V článku 21 sa vkladá tento odsek: „2a. V správe sa s použitím údajov získaných prostredníctvom spolupráce uvedenej v článku 18b uvedie zoznam prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje požiadavka tejto smernice a ktorí si nezriadili účet v registri.“ Pozmeňujúci návrh 125 Návrh smernice Článok 1 – bod 15 c (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 21 – odsek 3 a (nový) 15c.   V článku 21 sa dopĺňa tento odsek: „3a. V prípade odôvodneného podozrenia, že členské štáty nepredkladajú správy podľa odseku 1 pravidelne alebo ich nepredkladajú vôbec, môže Komisia uskutočniť nezávislé vyšetrovanie, v prípade potreby si k tomu môže zmluvne pribrať tretiu stranu. Členský štát poskytne všetky informácie a prístupy nevyhnutné na vyšetrovanie vrátane prístupu k zariadeniam. Komisia uverejní správu o vyšetrovaní.“ Pozmeňujúci návrh 126 Návrh smernice Článok 1 – bod 16 Smernica 2003/87/ES Článok 22 – odsek 2 Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením nepodstatných ustanovení príloh k tejto smernici, s výnimkou príloh I, IIa a IIb. Pozmeňujúci návrh 127 Návrh smernice Článok 1 – bod 17 Smernica 2003/87/ES Článok 22a – nadpis 17.  Vkladá sa tento článok 22a: 17.  Vkladá sa tento článok: „Článok 22 a „Článok 30c Postup výboru“ Postup výboru“ Pozmeňujúci návrh 128 Návrh smernice Článok 1 – bod 18 Smernica 2003/87/ES Článok 23 – nadpis „Článok 23 „Článok 30b Vykonávanie delegovania právomoci“ Vykonávanie delegovania právomoci“ Pozmeňujúci návrh 129 Návrh smernice Článok 1 – bod 19 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 24 – odsek 1 – pododsek 1 Od roku 2008 môžu členské štáty uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami v súlade s touto smernicou na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, pri zohľadnení všetkých relevantných kritérií, najmä účinkov na vnútorný trh, možného narušenia hospodárskej súťaže, environmentálnej integrity schémy Spoločenstva a spoľahlivosti plánovanej schémy monitorovania a podávania správ za predpokladu, že začlenenie takýchto činností a skleníkových plynov schváli Komisia. Od roku 2008 môžu členské štáty uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami v súlade s touto smernicou na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, pri zohľadnení všetkých relevantných kritérií, najmä účinkov na vnútorný trh, možného narušenia hospodárskej súťaže, environmentálnej integrity systému EU ETS a spoľahlivosti plánovanej schémy monitorovania a podávania správ za predpokladu, že začlenenie takýchto činností a takýchto skleníkových plynov schváli Komisia. Každé takéto jednostranné začlenenie sa navrhne a schváli najneskôr 18 mesiacov pred začiatkom nového obdobia obchodovania v systéme EU ETS. Pozmeňujúci návrh 130 Návrh smernice Článok 1 – bod 19 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 24 – odsek 1 – pododsek 2 V súlade s delegovanými aktmi, ktoré Komisia môže prijať na základe svojich právomocí v súlade s článkom 23, sa začlenenie vzťahuje na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením podrobných opatrení schvaľovania zaradenia činností a skleníkových plynov uvedených v prvom pododseku do systému obchodovania s emisnými kvótami v prípade, že sa začlenenie vzťahuje na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I. Pozmeňujúci návrh 131 Návrh smernice Článok 1 – bod 19 – písmeno b Smernica 2003/87/ES Článok 24 – odsek 3 b)  v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto: b)  odsek 3 sa nahrádza takto: „Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty vzhľadom na také nariadenie o monitorovaní emisií a podávaní správ o emisiách a údajoch z činností v súlade s článkom 23.“; „3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b na doplnenie tejto smernice stanovením podrobných opatrení na monitorovanie a podávanie správ o pokroku týkajúcich sa činností, zariadení a skleníkových plynov, ktoré nie sú uvedené ako kombinácia v prílohe I, ak toto monitorovanie a podávanie správ možno uskutočniť s dostatočnou presnosťou.“ Pozmeňujúci návrh 132 Návrh smernice Článok 1 – bod 20 – písmeno a Smernica 2003/87/ES Článok 24a – odsek 1 – pododseky 1 a 2 a)  v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: a)  v odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto: „Takéto opatrenia musia byť v súlade s aktmi prijatými podľa článku 11b ods. 7. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23. „1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30b s cieľom doplniť túto smernicu stanovením, popri začleneniach stanovených v článku 24, podrobných opatrení na vydávanie kvót alebo kreditov v prípade projektov, ktoré spravujú členské štáty a ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje systém EU ETS.“ Pozmeňujúci návrh 133 Návrh smernice Článok 1 – bod 22 Smernica 2003/87/ES Článok 25a – odsek 1 1.  V prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto krajiny a pristávajúcich v Spoločenstve na zmenu klímy, Komisia po konzultácii s touto treťou krajinou a členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 23 ods. 1 posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom Spoločenstva a opatreniami tejto krajiny. 1.  V prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto krajiny a pristávajúcich v Únii na zmenu klímy, Komisia po konzultácii s touto treťou krajinou a členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 30c ods. 1 posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom EU ETS a opatreniami tejto tretej krajiny. V prípade potreby Komisia môže prijať zmeny a doplnenia, aby sa lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny vyňali z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I alebo aby sa ustanovili všetky zmeny a doplnenia činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, ktoré sú podľa štvrtého pododseku nevyhnutné na základe dohody. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať takéto zmeny v súlade s článkom 23. V prípade potreby Komisia môže predložiť Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh, aby sa lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny vyňali z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I alebo aby sa ustanovili všetky zmeny a doplnenia činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, ktoré sú nevyhnutné na základe takejto dohody. Pozmeňujúci návrh 134 Návrh smernice Článok 1 – bod 22 a (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 27 – odsek 1 22a.   V článku 27 sa odsek 1 nahrádza takto: 1.  Členské štáty môžu vylúčiť po konzultáciách s prevádzkovateľom zo schémy Spoločenstva zariadenia, ktorých emisie oznámené príslušnému orgánu predstavujú za každý z 3 rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého, a keď vykonávajú spaľovacie činnosti, majú menovitý tepelný príkon nižší ako 35 MW s výnimkou emisií z biomasy, a ktoré podliehajú opatreniam, ktorými sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií, ak príslušný členský štát spĺňa tieto podmienky: „1. Členské štáty môžu vylúčiť po konzultáciách s prevádzkovateľom a na základe súhlasu prevádzkovateľa zo systému EU ETS zariadenia prevádzkované MSP, ktorých emisie oznámené príslušnému orgánu predstavujú za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 50 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého, s výnimkou emisií z biomasy, a ktoré podliehajú opatreniam, ktorými sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií, ak príslušný členský štát spĺňa tieto podmienky: a)  Komisii oznámi každé takéto zariadenie a uvedie rovnocenné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na uvedené zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, a najneskôr, keď je zoznam predložený Komisii; a)  Komisii oznámi každé takéto zariadenie a uvedie rovnocenné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na uvedené zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, ako aj to, ako tieto opatrenia nepovedú k vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov pre tieto zariadenia, a to pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, a najneskôr, keď je zoznam predložený Komisii; b)  potvrdí, že sa prijali opatrenia týkajúce sa monitorovania s cieľom posúdiť, či niektoré zo zariadení emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac s výnimkou emisií z biomasy. Členské štáty môžu v súlade s článkom 14 umožniť zjednodušené opatrenia na monitorovanie, podávanie správ a overovanie zariadeniam, ktorých priemerné overené emisie v rokoch 2008 a 2010 sú nižšie ako 5 000 ton ročne; b)  potvrdí, že sa prijali opatrenia týkajúce sa monitorovania s cieľom posúdiť, či niektoré zo zariadení emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 50 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac s výnimkou emisií z biomasy. Členské štáty umožnia po žiadosti prevádzkovateľa v súlade s článkom 14 zjednodušené opatrenia na monitorovanie, podávanie správ a overovanie zariadeniam, ktorých priemerné overené emisie v rokoch 2008 a 2010 sú nižšie ako 5 000 ton ročne; c)  potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac, s výnimkou emisií z biomasy, alebo sa opatrenia pre zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, už neuplatňujú, zariadenie sa opäť začlení do schémy Spoločenstva; c)  potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 50 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac, s výnimkou emisií z biomasy, alebo sa opatrenia pre zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, už neuplatňujú, zariadenie sa opäť začlení do systému EU ETS; d)  uverejní informácie uvedené v písmenách a), b) a c) na verejné pripomienkovanie. d)  uverejní informácie uvedené v písmenách a), b) a c). Aj nemocnice môžu byť vylúčené, ak prijmú rovnocenné opatrenia. Aj nemocnice môžu byť vylúčené, ak prijmú rovnocenné opatrenia.“ Pozmeňujúci návrh 135 Návrh smernice Článok 1 – bod 22 b (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 27 a (nový) 22b.   Vkladá sa tento článok: „Článok 27a Vylúčenie malých zariadení nepodliehajúcich rovnocenným opatreniam 1.   Členské štáty môžu vylúčiť po konzultáciách s prevádzkovateľom zo systému EU ETS zariadenia, ktorých emisie oznámené príslušnému orgánu predstavujú za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 5 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého s výnimkou emisií z biomasy, ak príslušný členský štát spĺňa tieto podmienky: a)   Komisii oznámi každé takéto zariadenie pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, alebo najneskôr, keď je tento zoznam predložený Komisii; b)   potvrdí, že sa prijali opatrenia týkajúce sa monitorovania s cieľom posúdiť, či niektoré zo zariadení emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 5 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac s výnimkou emisií z biomasy; c)   potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 5 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac, s výnimkou emisií z biomasy, zariadenie sa opäť začlení do systému EU ETS, pokiaľ nie je uplatniteľný článok 27; d)   uverejní informácie uvedené v písmenách a), b) a c). 2.   Keď sa zariadenie znovu začlení do systému EU ETS v súlade s odsekom 1 písm. c), všetky kvóty vydané v súlade s článkom 10a budú pridelené počnúc rokom opätovného začlenenia. Kvóty vydané takýmto zariadeniam sa odpočítajú z množstva, s ktorým má obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 členský štát, na území ktorého sa zariadenie nachádza.“ Pozmeňujúci návrh 136 Návrh smernice Článok 1 – bod 22 c (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 29 22c.  Článok 29 sa mení takto: Podávanie správy s cieľom zabezpečiť lepšie fungovanie trhu s CO2 „Podávanie správy s cieľom zabezpečiť lepšie fungovanie trhu s CO2 Ak má Komisia na základe pravidelných správ o trhu s uhlíkom uvedených v článku 10 ods. 5 dôkazy, že trh s uhlíkom riadne nefunguje, predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa môže podľa potreby obsahovať návrhy zamerané na zvýšenie transparentnosti trhu s uhlíkom a opatrenia na zlepšenie jeho fungovania. Ak má Komisia na základe pravidelných správ o trhu s uhlíkom uvedených v článku 10 ods. 5 dôkazy, že trh s uhlíkom riadne nefunguje, predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa obsahuje časť venovanú interakcii medzi systémom EU ETS a ostatnými politikami Únie a politikami členských štátov v oblasti klímy a energetiky, pokiaľ ide o objemy zníženia emisií, nákladovú efektívnosť takýchto politík a ich vplyv na dopyt po kvótach systému EU ETS. K tejto správe sa v prípade potreby priložia legislatívne návrhy zamerané na zvýšenie transparentnosti systému EU ETS a schopnosť prispievať k cieľom Únie do roku 2030 a 2050 v oblasti klímy a energetiky, a na opatrenia na zlepšenie jeho fungovania vrátane opatrení na zohľadnenie vplyvu doplnkových politík v oblasti energetiky a klímy pre celú Úniu na rovnováhu ponuky a dopytu v systéme EU ETS.“ Pozmeňujúci návrh 137 Návrh smernice Článok 1 – bod 22 d (nový) Smernica 2003/87/ES Článok 30 a (nový) 22d.   Vkladá sa tento článok: „Článok 30a Úpravy pri globálnej inventarizácii podľa dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody Do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu, ktorý sa uskutoční v rámci UNFCCC v roku 2018, Komisia uverejní oznámenie, v ktorom vyhodnotí konzistentnosť právnych predpisov Únie týkajúcich sa zmeny klímy s cieľmi Parížskej dohody. V oznámení sa preskúma najmä úloha a primeranosť systému EU ETS pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody. Do šiestich mesiacov od globálnej inventarizácie v roku 2023 a pri následných globálnych inventarizáciách Komisia predloží správu, v ktorej posúdi potrebu príslušne prispôsobiť opatrenia Únie v oblasti klímy. V správe sa zvážia úpravy systému EU ETS v súvislosti s globálnym úsilím o zmiernenie a úsilím, ktoré vynaložili iné veľké ekonomiky. V správe sa predovšetkým posúdi, či sú potrebné prísnejšie zníženia emisií, potreba upraviť ustanovenia o úniku uhlíka, a či sú potrebné dodatočné politické opatrenia a nástroje na splnenie záväzkov Únie a členských štátov týkajúcich sa skleníkových plynov. V správe sa zohľadní riziko úniku uhlíka, konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví, investície v Únii a industrializačná politika Únie. K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh a v takomto prípade Komisia súbežne uverejní úplné posúdenie vplyvu.“ Pozmeňujúci návrh 138 Návrh smernice Článok 1 – bod 22 e (nový) Smernica 2003/87/ES Príloha I – odsek 3 22e.   V prílohe I sa bod 3 nahrádza takto: 3.  Keď sa počíta celkový menovitý tepelný príkon zariadenia, aby sa rozhodlo o jeho začlenení do schémy Spoločenstva, spočítajú sa dovedna menovité tepelné príkony všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa palivá spaľujú v rámci zariadenia. Tieto jednotky by mohli zahŕňať všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania. Jednotky s menovitým tepelným príkonom nižším ako 3 MW a jednotky, ktoré používajú výlučne biomasu, sa na účely tohto výpočtu neberú do úvahy. Medzi jednotky používajúce výlučne biomasu patria jednotky, ktoré používajú fosílne palivá len počas spúšťania alebo vypínania jednotky. „3. Keď sa počíta celkový menovitý tepelný príkon zariadenia, aby sa rozhodlo o jeho začlenení do systému EU ETS, spočítajú sa dovedna menovité tepelné príkony všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa palivá spaľujú v rámci zariadenia. Tieto jednotky by mohli zahŕňať všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania. Jednotky s menovitým tepelným príkonom nižším ako 3 MW, záložné a pohotovostné jednotky používané výlučne na výrobu elektrickej energie spotrebúvanej na mieste v prípade výpadku a jednotky, ktoré používajú výlučne biomasu, sa na účely tohto výpočtu neberú do úvahy. Medzi jednotky používajúce výlučne biomasu patria jednotky, ktoré používajú fosílne palivá len počas spúšťania alebo vypínania jednotky.“ Pozmeňujúci návrh 139 Návrh smernice Článok 1 a (nový) Rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 Článok 1 – odsek 5 – pododseky 1 a a 1 b (nové) Článok 1a Zmeny rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 Rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 sa mení takto: V článku 1 ods. 5 sa za prvý pododsek dopĺňajú tieto pododseky: „Odchylne, až do lehoty na preskúmanie uvedenej v článku 3, sa percentuálne podiely uvedené v tomto pododseku zdvojnásobia. V preskúmaní sa zváži zdvojnásobenie príjmu do obnovenia rovnováhy trhu. Okrem toho sa v preskúmaní zavedie horná hranica MSR a, ak je to vhodné, sa k preskúmaniu pripojí legislatívny návrh.“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0003/2017).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o správe Komisie o Albánsku za rok 2016 (2016/2312(INI))

P8_TA(2017)0036 A8-0023/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o perspektíve pristúpenia krajín západného Balkánu k EÚ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z 26. – 27. júna 2014 udeliť Albánsku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a na závery Rady z 15. decembra 2015,

–  so zreteľom na závery predsedníctva z 13. decembra 2016,

–  so zreteľom na ôsme zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko, ktoré sa uskutočnilo 8. septembra 2016 v Bruseli,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedu parížskeho samitu o západnom Balkáne zo 4. júla 2016 a na odporúčania organizácií občianskej spoločnosti na parížsky samit v roku 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2016 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2016 (COM(2016)0715) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Albánsku za rok 2016 (SWD(2016)0364),

–  so zreteľom na spoločné závery zo šiesteho dialógu na vysokej úrovni o kľúčových prioritách, ktoré boli prijaté 30. marca 2016 v Tirane,

–  so zreteľom na záverečné správy OBSE/ODIHR o parlamentných voľbách 2013 a voľbách do miestnych samospráv v roku 2015,

–  so zreteľom na správu OBSE s názvom Monitorovanie správnych konaní v roku 2015,

–  so zreteľom na odporúčania, ktoré prijal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko na svojej jedenástej schôdzi, ktorá sa konala 7. a 8. novembra 2016 v Bruseli,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Albánsku,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0023/2017),

A.  keďže Albánsko dosiahlo pokrok v plnení politických kritérií pre členstvo a stabilný pokrok v plnení piatich priorít, ktoré sú kľúčové pre začatie prístupových rokovaní; keďže pre posilnenie dôvery občanov v ich verejné inštitúcie a politických zástupcov je okrem iného nevyhnutné ďalšie vykonávanie balíka reformy súdnictva, volebnej reformy a zákona, ktorý znemožňuje vymenovanie a zvolenie páchateľov trestných činov do verejných funkcií (tzv. dekriminalizačný zákon);

B.  keďže na zabezpečenie ďalšieho pokroku na ceste Albánska k pristúpeniu k EÚ je potrebné urýchlene a efektívne v duchu dialógu, spolupráce a kompromisu medzi vládou a opozíciou riešiť problémy, ktoré stále pretrvávajú;

C.  keďže pre ďalšie napredovanie procesu pristúpenia k EÚ je nevyhnutný konštruktívny a udržateľný politický dialóg medzi politickými silami o reformách súvisiacich s EÚ;

D.  keďže v otázke pristúpenia k EÚ existuje v Albánsku politický konsenzus a tento proces má podporu širokej verejnosti;

E.  keďže rokovania o pristúpení sú silným podnetom na prijatie a vykonávanie reforiem súvisiacich s pristúpením;

F.  keďže pre napredovanie procesu pristúpenia Albánska k EÚ je naďalej kľúčová reforma súdnictva;

G.  keďže v roku 2017 sa v Albánsku uskutočnia prezidentské a parlamentné voľby;

H.  keďže ochrana slobody vierovyznania, kultúrneho dedičstva, práv menšín a správy majetku patria medzi základné hodnoty Európskej únie;

I.  keďže EÚ zdôrazňuje potrebu posilniť hospodárske riadenie, právny štát a kapacity verejnej správy vo všetkých krajinách západného Balkánu;

J.  keďže albánske orgány majú pozitívny prístup k regionálnej spolupráci, ktorej cieľom je podporiť rozvoj infraštruktúry, opatrenia na boj proti terorizmu, obchod a mobilitu mladých;

1.  víta stabilný pokrok Albánska v reformách súvisiacich s EÚ, najmä politickú zhodu pri prijímaní ústavných zmien v júli 2016 s cieľom pripraviť podmienky pre hĺbkovú a komplexnú reformu súdnictva; zdôrazňuje, že pre ďalší pokrok v procese pristúpenia k EÚ je nevyhnutné nielen dôsledné prijímanie reforiem, ale aj ich úplné a včasné vykonávanie vo všetkých piatich kľúčových prioritných oblastiach a trvalá politická angažovanosť; nabáda Albánsko, aby pri realizácii týchto reforiem vykázalo reálne výsledky;

2.  víta odporúčanie Komisie, aby sa začali prístupové rokovania s Albánskom; plne podporuje pristúpenie Albánska k EÚ a požaduje, aby sa prístupové rokovania začali hneď po dosiahnutí hmatateľného a udržateľného pokroku vo vykonávaní komplexnej reformy súdnictva a v boji proti organizovanému zločinu a korupcii s cieľom udržať tempo reforiem; očakáva, že Albánsko skonsoliduje dosiahnutý pokrok a udrží si tempo napredovania vo vykonávaní všetkých kľúčových priorít;

3.  opätovne zdôrazňuje, že konštruktívny dialóg, udržateľná politická spolupráca, vzájomná dôvera a vôľa dosiahnuť kompromis sú kľúčové pre úspech reforiem a celý proces pristúpenia k EÚ; v tejto súvislosti víta prijatie právnych predpisov o vylúčení páchateľov trestných činov z verejných funkcií; vyzýva politické strany, aby sa ďalej snažili vytvoriť skutočný politický dialóg a konštruktívnu spoluprácu;

4.  víta konsenzuálne prijatie ústavných zmien na reformu súdnictva a prijatie zákonov o inštitucionálnej reorganizácii súdnictva, prokuratúry a ústavného súdu; vyzýva na urýchlené prijatie a dôveryhodné vykonanie všetkých relevantných sprievodných právnych predpisov a interných predpisov, najmä zákona o opätovnom hodnotení (preverovaní) sudcov, prokurátorov a právnych poradcov a súboru návrhov zákonov, ktoré sú potrebné na uskutočnenie reformy súdnictva; berie na vedomie rozsudok ústavného súdu o ústavnosti zákona o preverovaní, ktorému predchádzalo pozitívne stanovisko Benátskej komisie; opäť zdôrazňuje, že občania Albánska dôrazne žiadajú komplexnú reformu súdnictva, aby sa obnovila ich dôvera v politických predstaviteľov a verejné inštitúcie, a že dôveryhodnosť a účinnosť celkového reformného procesu vrátane boja proti korupcii a organizovanému zločinu závisí od úspechu procesu preverovania a vykonania reformy súdnictva; pripomína, že prijatie a vykonávanie takejto reformy je zásadné v boji proti korupcii a nevyhnutné na upevnenie právneho štátu a na posilnenie presadzovania základných práv v krajine, a to aj s cieľom zvýšiť dôveru všetkých občanov v systém súdnictva;

5.  víta novú stratégiu reformy súdnictva na obdobie 2017 – 2020 a jej akčný plán zameraný na zvýšenie profesionality, účinnosti a nezávislosti systému súdnictva vrátane systému súdov a na opätovné preverenie všetkých členov súdnictva, ako aj zvýšenie rozpočtových prostriedkov na realizáciu; vyslovuje poľutovanie nad tým, že vykonávanie spravodlivosti je naďalej pomalé a neefektívne; poukazuje na nedostatočný pokrok v obsadzovaní pracovných miest na najvyššom súde a administratívnych súdoch a v účinnom používaní jednotného systému správy prípadov; žiada, aby sa ďalej riešili akékoľvek nedostatky vo fungovaní systému súdnictva vrátane nedostatočnej nezávislosti od politického vplyvu a ďalších pilierov moci, selektívnej spravodlivosti, obmedzenej zodpovednosti, neúčinných mechanizmov dohľadu, korupcie a celkovej dĺžky súdnych konaní a uplatňovania práva; vyjadruje poľutovanie nad politickým zasahovaním do vyšetrovania a súdnych prípadov a vyzýva preto na posilnenie nezávislosti súdnictva v praxi; vyzýva na väčšiu angažovanosť v oblasti správneho súdnictva a riešenie otázok ako účinný prístup k súdom a vyčlenenie zdrojov, aby mohli súdy efektívne fungovať; opätovne zdôrazňuje, že cieľom reformy systému trestného súdnictva by malo byť postavenie páchateľov pred súd a podpora ich rehabilitácie a reintegrácie, pričom sa musí zabezpečiť ochrana práv obetí a svedkov trestných činov;

6.  vyzýva ad-hoc parlamentný výbor pre volebnú reformu, aby urýchlene dokončil svoje posúdenie volebného zákona a zároveň sa zaoberal všetkými predchádzajúcimi odporúčaniami OBSE/ODIHR a zvýšil transparentnosť financovania politických strán a integritu volebného procesu; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili jeho vykonávanie včas pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v júni 2017 a tiež nezávislosť a odpolitizovanie volebnej správy; pripomína, že zabezpečenie konania demokratických volieb v súlade s medzinárodnými normami je zodpovednosťou všetkých politických strán; žiada orgány, aby nabádali organizácie občianskej spoločnosti (OOS) k aktívnej účasti na zabezpečovaní dohľadu nad celým volebným procesom; pripomína, že slobodné a spravodlivé voľby sú zásadne dôležité pre ďalší pokrok v procese pristúpenia k EÚ; zdôrazňuje, že sa treba zaoberať obavami týkajúcimi sa financovania politických strán a zodpovedného systému auditu;

7.  vyzýva albánske politické strany, aby pri zostavovaní zoznamov kandidátov do nadchádzajúcich volieb dôsledne rešpektovali duch a literu zákona o vylúčení páchateľov trestných činov z verejných funkcií; žiada, aby sa tento zákon v plnom rozsahu vykonával;

8.  nabáda albánske úrady, aby prijali opatrenia na uľahčenie možnosti albánskych občanov žijúcich v zahraničí hlasovať v albánskych voľbách zo zahraničia;

9.  víta zlepšenú transparentnosť a inkluzívnosť parlamentných činností, ale vyzýva na posilnenie parlamentných kapacít, ktoré umožní monitorovanie vykonávania reforiem a ich súlad s normami EÚ, a na lepšie využitie rôznych mechanizmov a orgánov dohľadu s cieľom dosiahnuť, aby vláda niesla zodpovednosť za svoju činnosť; žiada, aby bol schválený etický kódex parlamentu a aby rokovací poriadok zohľadňoval zákon o úlohe parlamentu v procese integrácie do EÚ; ponúka, že preskúma možnosti užšej spolupráce s parlamentom Albánska v rámci podporného programu Európskeho parlamentu pre parlamenty krajín zapojených do procesu rozširovania, aby sa zvýšila jeho schopnosť produkovať kvalitné právne predpisy v súlade s acquis EÚ a vykonávať dozornú úlohu pri vykonávaní reforiem;

10.  berie na vedomie úsilie smerujúce k verejnej správe viac orientovanej na občanov a stabilný pokrok pri vykonávaní reformy verejnej správy a reformy riadenia verejných financií; požaduje ďalší pokrok v rozšírení uplatňovania zákona o štátnej službe a zákona o administratívnych postupoch, aby sa zlepšili postupy prijímania pracovníkov a ich povýšenia na základe zásluh a výkonnosti a posilnili sa inštitucionálne kapacity a ľudské zdroje s cieľom skonsolidovať úspechy na ceste k vytvoreniu efektívnejšej, odpolitizovanej, transparentnej a profesionálnej verejnej správy, čo by takisto prispelo k efektívnemu priebehu prístupových rokovaní s EÚ; vyzýva na posilnenie právomocí, autonómie, efektívnosti a zdrojov orgánov činných v oblasti ľudských práv vrátane úradu ombudsmana; vyzdvihuje iniciatívy národnej rady pre európsku integráciu na posilnenie kapacity verejnej správy a občianskej spoločnosti pri monitorovaní plnenia reforiem súvisiacich s pristúpením; zdôrazňuje potrebu zachovať nezávislosť regulačných orgánov a orgánov dohľadu;

11.  berie na vedomie realizáciu územnej reformy; zdôrazňuje, že na zvýšenie finančnej a administratívnej kapacity novovytvorených jednotiek miestnej samosprávy je potrebné značné úsilie;

12.  víta prijatie kľúčových právnych predpisov v oblasti boja proti korupcii vrátane ochrany oznamovateľov korupcie; naďalej je však znepokojený tým, že korupcia je stále vysoká a prítomná v mnohých oblastiach, čo predstavuje vážny problém a narúša dôveru ľudí vo verejné inštitúcie; je znepokojený tým, že naďalej dochádza k politickým zásahom do práce kľúčových protikorupčných inštitúcií a že tieto inštitúcie majú obmedzené administratívne kapacity; konštatuje, že slabá medziinštitucionálna spolupráca a výmena informácií ďalej bránia proaktívnemu vyšetrovaniu a efektívnemu stíhaniu korupcie; zdôrazňuje potrebu vytvoriť primeranejší právny rámec pre konflikt záujmov, reguláciu lobingu a lepšiu medziinštitucionálnu spoluprácu, a to najmä medzi políciou a prokuratúrou s cieľom zlepšiť výsledky, pokiaľ ide o vyšetrovanie, stíhanie a odsúdenie vrátane prípadov vysoko postavených osôb;

13.  víta pokračujúce vykonávanie stratégie a akčného plánu boja proti organizovanej trestnej činnosti a intenzívnejšej medzinárodnej policajnej spolupráce; požaduje tiež, aby sa rozložili siete organizovanej trestnej činnosti a zvýšil sa počet právoplatných odsúdení v prípadoch organizovanej trestnej činnosti, a to zlepšením spolupráce medzi medzinárodnými organizáciami, políciou a prokuratúrou a posilnením inštitucionálnych a operačných kapacít; je znepokojený tým, že výsledky v oblasti zmrazenia a konfiškácie nezákonne získaných aktív sú naďalej veľmi slabé, a vyzýva na zvýšenie kapacity a frekvencie používania finančných vyšetrovaní s cieľom zlepšiť výsledky v týchto oblastiach; konštatuje, že napriek vzostupnému trendu vo vyšetrovaní prípadov týkajúcich sa prania špinavých peňazí zostáva počet konečných obvinení obmedzený;

14.  víta nedávne zásahy proti konopným plantážam, zároveň však vyzýva na posilnenie opatrení na úplné odstránenie pestovania a výroby drog a obchodovania s nimi v Albánsku a súvisiacich sietí organizovaného zločinu, a to aj zintenzívnením medzinárodnej a regionálnej spolupráce; konštatuje však, že polícii ani prokuratúre sa nedarí identifikovať kriminálne siete zodpovedné za pestovanie drog;

15.  vyzýva na zvýšenie úsilia v oblasti boja proti nekontrolovanému šíreniu obchodu so zbraňami, ktorého súčasťou by malo byť aj posilnenie spolupráce s EÚ na tento účel, ako aj zničenie zostávajúcich zásob ručných a ľahkých zbraní a zlepšenie stavu skladovacích zariadení; vyjadruje znepokojenie nad veľmi vysokým počtom úmrtí spôsobených strelnými zbraňami v Albánsku;

16.  žiada, aby sa posilnila kapacita vlády, pokiaľ ide o hľadanie, zaistenie a konfiškáciu ziskov z počítačovej kriminality a predchádzanie praniu špinavých peňazí na internete;

17.  nabáda Albánsko, aby zlepšilo právny rámec na určenie statusu medzinárodnej ochrany pre utečencov; vyzdvihuje úsilie albánskej polície o zintenzívnenie výmeny informácií s Frontexom a žiada, aby sa spolupráca medzi EÚ a Albánskom ešte viac prehĺbila s cieľom chrániť práva utečencov v súlade s medzinárodnými normami a základnými hodnotami EÚ; vyjadruje obavy nad nedávnym nárastom počtu prípadov obchodovania s ľuďmi; žiada, aby sa zvýšilo úsilie v oblasti predchádzania obchodovaniu s ľuďmi, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť skupinám, ktoré sú najčastejšou obeťou takéhoto obchodovania, najmä deťom bez sprievodu, ženám a dievčatám;

18.  vyjadruje obavy z nadmerne vysokého počtu väzňov a (zo správ o) nedostatočnej zdravotnej starostlivosti v detenčných centrách, ako aj zo zlého zaobchádzania s podozrivými na policajných staniciach; odporúča revíziu trestného prístupu, reklasifikáciu trestných činov a častejšie využívanie alternatív k uväzneniu;

19.  berie na vedomie zlepšenie spolupráce medzi štátnymi inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti v súvislosti s EÚ vrátane účasti OOS na zasadnutiach Národnej rady pre európsku integráciu (NCEI); konštatuje, že silná občianska spoločnosť je kľúčovou zložkou každého demokratického systému; zdôrazňuje preto potrebu užšej koordinácie s organizáciami občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach verejnej správy vrátane miestnej úrovne; v tejto súvislosti víta vytvorenie Národnej rady pre občiansku spoločnosť (NCCS); vyzýva na účinné vykonávanie práva na informácie a verejné konzultácie a lepšiu reguláciu fiškálneho rámca týkajúceho sa OOS;

20.  pripomína, že medzi kľúčové priority patrí potreba posilniť ochranu ľudských práv, práv menšín a antidiskriminačných politík, a to aj posilnením ich presadzovania; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby ďalej zlepšovali atmosféru začleňovania a tolerancie vo vzťahu ku všetkým menšinám v krajine v súlade s európskymi normami ochrany menšín, a to aj prostredníctvom posilnenia úlohy štátneho výboru pre menšiny; víta počiatočné kroky zamerané na zlepšenie právneho rámca v oblasti ochrany menšín a vyzýva Albánsko, aby prijalo rámcový zákon o ochrane menšín a ratifikovalo Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov; berie na vedomie rozsiahly konzultačný proces, ktorý zahŕňa nezávislé inštitúcie, menšinové združenia a občiansku spoločnosť; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť životné podmienky Rómov, Egypťanov a ďalších etnických menšín; vyzýva na prijatie konkrétnych opatrení, ako je evidencia obyvateľov (rodné listy a občianske preukazy) z radov Rómov a Egypťanov; vyzýva na pokračovanie v úsilí o zlepšenie ich prístupu k zamestnaniu a ku všetkým verejným a sociálnym službám, vzdelávaniu, zdravotníctvu, sociálnemu bývaniu a právnej pomoci; vyjadruje znepokojenie nad tým, že aj napriek zlepšeniam je úroveň začlenenia rómskych detí do systému vzdelávania stále najnižšia v regióne;

21.  vyzdvihuje úsilie, ktoré vynaložila kancelária ombudsmana na skvalitnenie právnych predpisov v oblasti ľudských práv v rámci reformy súdnictva; víta aktívnu podporu práv zraniteľných skupín a zásad ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a právneho štátu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prácu kancelárie ombudsmana naďalej obmedzoval nedostatok financií a personálu v centrálnom úrade aj miestnych kanceláriách; vyzýva na posilnenie právomoci, autonómie, efektívnosti a zdrojov jeho úradu;

22.  je naďalej znepokojený diskrimináciou žien a dievčat zo znevýhodnených a marginalizovaných skupín a nedostatkom vhodných opatrení na ich ochranu, ako aj vysokým počtom prípadov domáceho násilia voči ženám a dievčatám; zdôrazňuje, že treba vyvinúť ďalšie úsilie s cieľom vytvoriť bilanciu výsledkov v prípadoch týkajúcich sa boja proti diskriminácii; žiada príslušné orgány, aby pokračovali vo zvyšovaní informovanosti o domácom násilí, v prevencii proti nemu a aby zlepšili podporu určenú jeho obetiam; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa v plnej miere implementoval Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor); naliehavo vyzýva orgány, aby prostredníctvom systematického vzdelávania, verejnej diskusie a vládnych opatrení bojovali proti predsudkom, ktoré sa týkajú stereotypov založených na rodovej príslušnosti;

23.  žiada účinnejšie inštitucionálne mechanizmy na ochranu práv dieťaťa a predchádzanie detskej práci;

24.  konštatuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na ochranu práv všetkých menšín v Albánsku prostredníctvom plného vykonávania príslušných právnych predpisov; odporúča, aby sa práva ľudí bulharskej etnickej príslušnosti z regiónov Prespa, Golo brdo a Gora zakotvili v právnych predpisoch a zabezpečovali aj v praxi;

25.  víta zlepšenie v oblasti ochrany práv osôb LGBTI a prijatie Národného akčného plánu pre LGBTI na obdobie 2016 – 2020 a nabáda vládu, aby pokračovala v ďalšom vykonávaní opatrení programu a ďalej upevnila svoju spoluprácu s LGBTI organizáciami občianskej spoločnosti; okrem toho nabáda vládu a zákonodarcov, aby zaistili, že podmienky uznania rodovej identity budú spĺňať normy stanovené v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity CM/Rec(2010)5;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušným orgánom sa ešte stále nepodarilo riadne vyšetriť straty na životoch, ku ktorým došlo počas demonštrácie 21. januára 2011; vyzýva tieto orgány, aby v záujme zabezpečenia spravodlivosti pre obete udalostí tohto dňa konali bez zbytočných prieťahov;

27.  oceňuje náboženskú toleranciu a dobrú spoluprácu medzi náboženskými komunitami; nabáda príslušné orgány a náboženské komunity, aby spolupracovali na zachovaní a podpore dobrého spolužitia náboženských skupín v súlade s ústavou; považuje za nevyhnutné predchádzať islamskej radikalizácii prostredníctvom cieleného prístupu zo strany spravodajských služieb, orgánov presadzovania práva a súdnych inštitúcií, okrem iného aj odvrátením vracajúcich sa zahraničných bojovníkov od extrémizmu a ich reintegráciou do spoločnosti, bojovať proti násilnému extrémizmu v spolupráci s OOS a náboženskými komunitami a zintenzívniť regionálnu a medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti; oceňuje komplexný právny rámec krajiny v oblasti predchádzania financovania terorizmu a boja proti nemu; naliehavo žiada, aby všetky opatrenia za každých okolností zaručovali dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade s medzinárodnými normami; zdôrazňuje, že programy zamerané na osobitné vzdelávanie zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii radikalizácie, ako aj pri rehabilitácii jednotlivcov a ich reintegrácii do spoločnosti;

28.  ľutuje, že minulý rok sa dosiahol len obmedzený pokrok v oblasti slobody médií; zdôrazňuje kľúčový význam profesionálnych a nezávislých súkromných a verejnoprávnych médií; je znepokojený politickým vplyvom v médiách a rozšírenou autocenzúrou novinárov; poukazuje na pomalé vykonávanie zákona o audiovizuálnych médiách a oneskorenia pri obsadzovaní voľných pracovných miest v orgáne pre audiovizuálne médiá; požaduje opatrenia na zvýšenie profesionálnych a etických noriem a rozšírenie riadnych pracovných zmlúv pre novinárov, zlepšenie transparentnosti štátnej reklamy v médiách a zabezpečenie nezávislosti, nestrannosti a zodpovednosti regulačného orgánu a verejnoprávneho média, najmä vzhľadom na nadchádzajúce parlamentné voľby; opätovne zdôrazňuje potrebu dokončiť a prijať interné stanovy verejnoprávneho vysielania RTSH a dokončiť prechod na digitálne vysielanie;

29.  víta zlepšenie fiškálnej konsolidácie a lepšie výsledky v podnikaní a úsilí o potláčanie tieňovej ekonomiky; konštatuje však, že pretrvávajúce nedostatky v oblasti právneho štátu a zložité regulačné prostredie odrádzajú investície; je znepokojený tým, že remitencie migrantov predstavujú dôležitý faktor ovplyvňujúci domáci dopyt; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby v záujme zlepšenia podnikateľského prostredia prijali opatrenia na zlepšenie plnenia zmlúv a lepší výber daní a aby pokračovali v uskutočňovaní reformy súdnictva; je znepokojený vysokou mierou priameho zadávania zákaziek a nekonkurenčných výberových konaní a prideľovaním zmlúv na dlhodobý outsourcing a zmlúv o verejno-súkromných partnerstvách s otáznym vplyvom z hľadiska verejného záujmu;

30.  odporúča orgánom, aby urýchlili výstavbu hlavných infraštruktúrnych projektov, ako je železničné spojenie a moderná diaľnica medzi Tiranou a Skopje v rámci koridoru VIII;

31.  so znepokojením berie na vedomie obmedzený charakter administratívnych kapacít v oblasti presadzovania environmentálneho práva, ako aj nevhodné nakladanie s odpadom a hospodárenie s vodou, ktoré často vedú k trestným činom proti životnému prostrediu ohrozujúcim hospodárske zdroje Albánska a predstavujúcim prekážku pre hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť kvalitu posúdení vplyvov na životné prostredie, ako aj zaručiť zapojenie verejnosti a konzultácie s občianskou spoločnosťou v rámci príslušných projektov; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa ciele v oblasti zmeny klímy dosiahli bez negatívneho vplyvu na biodiverzitu, krajinu, vodné zdroje, flóru a faunu a postihnuté miestne obyvateľstvo; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa Komisie sa 44 zo 71 projektov vodných elektrární realizuje v chránených oblastiach;

32.  zdôrazňuje, že posúdenie environmentálneho vplyvu vodných elektrární často nie je dostatočné na to, aby sa zabezpečil súlad s medzinárodnými normami a príslušnými právnymi predpismi EÚ o ochrane životného prostredia; odporúča vláde, aby zvážila založenie národného parku Vjosa pozdĺž celého toku rieky a upustila od plánov vybudovať nové vodné elektrárne pozdĺž rieky Vjosa a jej prítokov; naliehavo žiada, aby v záujme zvýšenia energetickej nezávislosti a účinnosti došlo k ďalšiemu zosúladeniu s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa energetiky, najmä v súvislosti s prijatím národnej stratégie v oblasti energetiky; víta národný akčný plán pre obnoviteľné zdroje energie na roky 2015 – 2020;

33.  konštatuje, že zatiaľ nebolo zabezpečené účinné presadzovanie vlastníckych práv; naliehavo požaduje dokončenie procesu registrácie majetku, reštitúcií a náhrad, ako aj aktualizáciu a účinné vykonávanie stratégie v oblasti vlastníckych práv na roky 2012 – 2020; ďalej naliehavo žiada orgány, aby v tejto súvislosti vypracovali plán s jasnými zodpovednosťami a lehotami a aby uskutočnili verejnú informačnú kampaň s cieľom informovať bývalých vlastníkov o ich právach a povinnostiach týkajúcich sa reštitúcie majetku; vyzýva na zvýšenie transparentnosti, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s právom týkajúcim sa náhrady škody za majetok skonfiškovaný počas obdobia komunizmu; žiada o vymenovanie národného koordinátora pre vlastnícke práva a zrýchlenie procesu registrácie a mapovania majetku vrátane digitalizácie majetku;

34.  zdôrazňuje význam výskumu v procese odhaľovania trestných činov spáchaných bývalým komunistickým režimom, ako aj morálnu, politickú a právnu zodpovednosť štátnych inštitúcií v tomto procese; vyzýva orgány, aby vypracovali vhodné legislatívne opatrenia na pomoc pri rehabilitácii obetí vrátane kompenzácie jednotlivcov a ich rodín a aby zrušili všetky politicky motivované súdne rozhodnutia, ktoré sú ešte stále platné; naliehavo žiada štátne orgány, aby páchateľov, ktorí sa počas komunistickej diktatúry dopustili zločinov proti ľudskosti, vyšetrili a postavili pred súd;

35.  konštatuje, že je zásadne dôležité zaoberať sa komunistickou minulosťou, aby bolo možné riešiť prípady porušenia ľudských práv a dopracovať sa k pravde a spravodlivosti pre obete; víta zákon o vytvorení orgánu pre sprístupnenie záznamov Sigurimi; víta prieskum o poznatkoch a verejnom vnímaní komunistickej minulosti v Albánsku a o budúcich očakávaniach, ktorý uverejnilo zastúpenie OBSE a nemecké veľvyslanectvo; domnieva sa, že toto úsilie pomôže nadviazať dialóg o minulosti a vybudovať očakávania do budúcnosti;

36.  zdôrazňuje význam posilňovania sociálneho dialógu, zapojenia OOS, kapacít sociálnych partnerov a donucovacích mechanizmov na dodržiavanie sociálnych práv; naliehavo vyzýva vládu, aby zmodernizovala systém vzdelávania s cieľom vybudovať inkluzívnejšiu spoločnosť, znížiť nerovnosti a diskrimináciu a lepšie vybaviť mladých ľudí zručnosťami a vedomosťami; zdôrazňuje význam pomoci poskytovanej prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) zameraného na vzdelávanie, zamestnanosť a sociálne politiky;

37.  vyzýva albánske úrady, aby posilnili politiky zamerané na ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí naďalej čelia ťažkostiam pri prístupe k vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a rozhodovaniu a narážajú tiež na prekážky, ktoré im bránia slobodne vykonávať hlasovacie právo;

38.  so znepokojením berie na vedomie, že počet žiadostí o azyl, ktoré Albánci podali v členských štátoch EÚ a o ktorých bolo rozhodnuté, že sú neopodstatnené, sa opäť zvýšil; naliehavo vyzýva vládu, aby podnikla okamžité a rozhodné kroky na riešenie tohto javu a aby v tomto ohľade zvýšila informovanosť, sociálno-ekonomickú pomoc a úsilie o prevenciu a tiež aby sa zaoberala hnacími faktormi spojenými s nezamestnanosťou a so štrukturálnymi nedostatkami v politikách sociálnej ochrany, vzdelávania a zdravia; zdôrazňuje potrebu poskytnúť dostatok ľudských zdrojov generálnemu riaditeľstvu pre hranice a migráciu a hraničnej polícii, ako aj zlepšiť príslušnú medziinštitucionálnu spoluprácu s cieľom účinnejšie bojovať proti nelegálnej migrácii;

39.  vyjadruje Albánsku uznanie za pokračujúce plné zosúladenie s príslušnými vyhláseniami EÚ a závermi Rady, čím prejavuje jasný záväzok voči európskej integrácii a solidarite; zdôrazňuje, že je dôležité a potrebné, aby Albánsko naďalej konštruktívne prispievalo k politickej stabilite v tomto regióne;

40.  víta rozhodnutie albánskych orgánov zosúladiť zahraničnú politiku tejto krajiny s rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/1671, ktorým sa obnovujú reštriktívne opatrenia EÚ voči Rusku;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dobré susedské vzťahy, ktoré sú naďalej nevyhnutné ako neoddeliteľná súčasť procesu rozširovania, ako aj podmienka procesu stabilizácie a pridruženia; víta konštruktívnu a proaktívnu úlohu Albánska pri podpore regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov s ostatnými krajinami zahrnutými do procesu rozširovania a susednými členskými štátmi EÚ; víta zapojenie Albánska do iniciatívy „Západobalkánska šestka“;

42.  oceňuje trvalé odhodlanie Albánska aj Srbska zlepšiť bilaterálne vzťahy a posilniť regionálnu spoluprácu na politickej a spoločenskej úrovni, napríklad prostredníctvom Úradu regionálnej spolupráce pre mládež so sídlom v Tirane (RYCO); nabáda obe krajiny, aby pokračovali v dobrej spolupráci s cieľom podporiť zmierenie v regióne, najmä prostredníctvom programov pre mladých ľudí, ako napríklad v rámci pozitívneho programu pre mládež na západnom Balkáne;

43.  berie na vedomie nedávne napätie vo vzťahoch medzi Albánskom a Gréckom a odporúča, aby sa obe strany zdržali krokov alebo vyhlásení, ktoré by mohli tieto vzťahy negatívne ovplyvniť;

44.  opakuje svoju žiadosť, aby Komisia zahrnula do svojich správ informácie o podpore z nástroja IPA v Albánsku a účinnosti zavedených opatrení, najmä o podpore z nástroja IPA určenej na vykonávanie kľúčových priorít a príslušných projektov;

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Albánska.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2016 (2016/2313(INI))

P8_TA(2017)0037 A8-0026/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane,

–  so zreteľom na Protokol o úprave dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii, ktorý bol parafovaný 18. júla 2016 a podpísaný 15. decembra 2016,

–  so zreteľom na žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii z 15. februára 2016;

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 o západnom Balkáne a na prílohu k nim s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: smerom k európskej integrácii,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. septembra 2016 o žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ,

–  so zreteľom na závery predsedníctva EÚ z 13. decembra 2016,

–  so zreteľom na prvú schôdzu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktorá sa konala 5. – 6. novembra 2015 v Sarajeve, a na prvé zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 11. decembra 2015, a výboru pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 17. decembra 2015,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedu parížskeho samitu o západnom Balkáne zo 4. júla 2016 a na odporúčania organizácií občianskej spoločnosti na parížsky samit v roku 2016,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (PK/VP) a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení z 1. augusta 2016 o dohode orgánov Bosny a Hercegoviny týkajúcej sa kľúčových opatrení na ceste krajiny do EÚ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zo 17. septembra 2016 v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny o Dni Republiky srbskej,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2016 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2016 (COM(2016)0715) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2016 (SWD(2016)0365),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov s názvom Predvstupová pomoc EÚ na posilnenie administratívnej kapacity na západnom Balkáne: metaaudit(1),

–  so zreteľom na päťdesiatu správu vysokého predstaviteľa pre vykonávanie mierovej dohody týkajúcej sa Bosny a Hercegoviny adresovanú Bezpečnostnej rade OSN(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúceho delegácie Európskej únie pri OSN J.E. Joãa Valeho de Almeidu z novembra 2016 v mene Európskej únie a jej členských štátov počas diskusie Bezpečnostnej rady o situácii v Bosne a Hercegovine,

–  so zreteľom na program reforiem pre Bosnu a Hercegovinu na roky 2015 – 2018 prijatý v júli 2015 a koordinačný mechanizmus prijatý Radou ministrov Bosny a Hercegoviny a vládami Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej dňa 23. augusta 2016,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0026/2017),

A.  keďže EÚ je naďalej oddaná perspektíve EÚ Bosny a Hercegoviny a jej územnej celistvosti, zvrchovanosti a jednote; keďže sa dosiahol pokrok na ceste integrácie do EÚ; keďže Rada požiadala Komisiu, aby pripravila svoje stanovisko týkajúce sa žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo;

B.  keďže komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení odovzdal dotazník orgánom Bosny a Hercegoviny 9. decembra 2016 v Sarajeve;

C.  keďže pozastavenie autonómnych obchodných opatrení sa zruší vtedy, keď sa podpíše a začne predbežne uplatňovať protokol o úprave dohody o stabilizácii a pridružení;

D.  keďže programom reforiem pre Bosnu a Hercegovinu na roky 2013 až 2018 uznali orgány na všetkých úrovniach naliehavú potrebu začať proces obnovy a modernizácie hospodárstva s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta a posilniť udržateľný, účinný, sociálne spravodlivý a trvalý hospodársky rast; keďže Bosna a Hercegovina preukázala odhodlanie a pripravenosť začať ďalšie sociálno-ekonomické reformy, ktoré sú nevyhnutné na zníženie miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je stále príliš vysoká;

E.  keďže nezávislé, funkčné a stabilné súdnictvo je dôležité pri zaručovaní zásady právneho štátu a pokroku na ceste k pristúpeniu k EÚ;

F.  keďže pretrvávajú výzvy v súvislosti s udržateľnosťou procesu zmierenia; keďže pokrok v rámci procesu pristúpenia k EÚ umožní ďalšie zmierenie;

G.  keďže Bosna a Hercegovina ešte stále nevykonala rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić a Pilav;

H.  keďže korupcia, a to aj na najvyššej úrovni, je naďalej rozšírená;

I.  keďže ešte stále je 74 000 osôb vnútorne vysídlených, značný počet utečencov z Bosny a Hercegoviny sa nachádza v susedných krajinách, v celej Európe a na celom svete a 6 808 osôb je nezvestných;

J.  keďže vzdelanie má kľúčový význam pri vytváraní a podpore tolerantnej a inkluzívnej spoločnosti, ako aj pri posilňovaní kultúrneho, náboženského a etnického povedomia v krajine;

K.  keďže Bosna a Hercegovina je zmluvnou stranou Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Espoo, 1991);

L.  keďže (potenciálne) kandidátske krajiny sa posudzujú na základe ich vlastných zásluh a keďže časový plán pristúpenia sa určí podľa rýchlosti a kvality potrebných reforiem;

1.  víta posúdenie žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ Radou a odovzdanie dotazníka a očakáva stanovisko Komisie vo veci merity žiadosti o členstvo; vyzýva príslušné orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach, aby sa aktívne zapojili do tohto procesu a aby spolupracovali a koordinovali svoju činnosť v rámci účasti na procese formulovania stanoviska Komisie poskytnutím jednotného a uceleného súboru odpovedí na otázky Komisie; poukazuje na to, že to poslúži aj ako dôkaz o fungovaní štátu; opakuje, že proces pristúpenia k EÚ je inkluzívnym procesom, do ktorého sú zapojené všetky zainteresované strany;

2.  oceňuje a víta úlohu tripartitného predsedníctva, keďže zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní stimulov pre všetkých ostatných inštitucionálnych aktérov na všetkých úrovniach, aby sa zapojili do úsilia zameraného na napĺňanie ich príslušných úloh v celkovom procese približovania sa krajiny k EÚ;

3.  víta pokrok v plnení programu reforiem na roky 2015 – 2018, ako aj odhodlanie krajiny pokračovať v inštitucionálnych a sociálno-ekonomických reformách; pripomína, že spúšťačom obnoveného prístupu EÚ k Bosne a Hercegovine bola ťažká sociálno-ekonomická situácia a rastúca nespokojnosť obyvateľstva; konštatuje, že situácia sa relatívne zlepšila, zdôrazňuje však, že harmonizované a účinné vykonávanie programu reforiem v súlade s akčným plánom je potrebné v záujme dosiahnutia skutočnej zmeny v celej krajine a citeľného zlepšenia života všetkých občanov Bosny a Hercegoviny;

4.  žiada, aby sa zachovalo súčasné tempo reforiem s cieľom pretvoriť Bosnu a Hercegovinu na plne účinný, inkluzívny a funkčný štát založený na zásade právneho štátu, ktorý zaručuje rovnosť a demokratické zastúpenie všetkých štátotvorných národov a občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločné reformné úsilie je ešte stále často brzdené etnickými a politickými rozpormi spôsobenými hlboko zakorenenými dezintegračnými tendenciami, ktoré bránia normálnemu demokratickému vývoju, a stále intenzívnejšou politizáciou verejnej správy; takisto zdôrazňuje, že Bosna a Hercegovina sa nestane úspešnou kandidátskou krajinou pre členstvo v EÚ, kým nebudú naplnené zodpovedajúce inštitucionálne predpoklady; naliehavo žiada všetkých politických lídrov, aby svoju činnosť zamerali na zavedenie potrebných zmien vrátane reformy volebného zákona, pričom by zohľadnili aj zásady vyjadrené v ich predchádzajúcom uznesení vrátane zásad federalizmu, decentralizácie a legitímneho zastúpenia s cieľom zaručiť, aby všetci občania mohli kandidovať, mali právo byť zvolení a byť činní na všetkých politických úrovniach na rovnakom základe; považuje za potrebné zachovať konsenzus, pokiaľ ide o integráciu EÚ, a koordinovane napredovať v otázke právneho štátu vrátane boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, reformy súdnictva a verejnej správy; zároveň zdôrazňuje potrebu nepretržitého a účinného zamerania sa na sociálne a hospodárske reformy, ktoré by mali zostať prioritné;

5.  víta dohodu o zriadení koordinačného mechanizmu pre záležitosti EÚ s cieľom zlepšiť funkčnosť a účinnosť prístupového procesu vo vzťahu k finančnej pomoci EÚ a umožniť lepšiu interakciu s EÚ; požaduje jej urýchlené vykonávanie; vyzýva však na účinnú spoluprácu a komunikáciu medzi všetkými úrovňami vlády a s EÚ s cieľom uľahčiť zosúladenie a zavedenie acquis a poskytnúť uspokojivé odpovede na otázky Komisie v rámci procesu formulovania stanoviska; považuje za neprijateľné, že sa vláda Republiky srbskej snaží vytvoriť paralelné komunikačné kanály prijatím ustanovení o priamom podávaní správ Komisii; vyzýva na ďalšie posilnenie úlohy a kapacít riaditeľstva pre európsku integráciu, aby mohlo plne vykonávať svoju koordinačnú funkciu v rámci plnenia DSP a celkovo v prístupovom procese;

6.  vyjadruje uspokojenie nad podpísaním protokolu o úprave dohody o stabilizácii a pridružení, ktorý sa predbežne uplatňuje od 1. februára 2017 a ktorým sa automaticky obnovujú autonómne obchodné opatrenia pozastavené od 1. januára 2016; s potešením očakáva rýchlu a plynulú ratifikáciu protokolu;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovací poriadok Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie ešte stále nebol prijatý z dôvodu pokusov o to, aby doň bolo začlenené blokovanie na etnickom základe, a že Bosna a Hercegovina je preto aj naďalej jedinou krajinou zapojenou do procesu rozširovania, kde takýto orgán nemohol byť riadne zriadený; naliehavo vyzýva predsedajúce orgány parlamentu Bosny a Hercegoviny, aby bezodkladne našli riešenie, ktorým by splnili požiadavky inštitucionálneho a právneho rámca EÚ a poskytli zmysluplný parlamentný dohľad nad procesom pristúpenia; pripomína, že dohoda o stabilizácii a pridružení si vyžaduje prijatie rokovacieho poriadku a jeho neprijatie je v priamom rozpore s plnením tejto dohody;

8.  víta určité zlepšenia právnych predpisov týkajúcich sa volieb v súlade s odporúčaniami OBSE/ODIHR; berie na vedomie, že miestne voľby, ktoré sa konali 2. októbra 2016, sa vo všeobecnosti uskutočnili náležitým spôsobom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že po šiestich rokoch občania Mostaru stále nemôžu vykonávať svoje demokratické práva voliť svojich miestnych zástupcov z dôvodu pokračujúcich nezhôd medzi politickými predstaviteľmi; naliehavo požaduje rýchle vykonanie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa Mostaru zmenou právnych predpisov týkajúcich sa volieb a štatútu mesta; dôrazne odsudzuje neprijateľné násilie voči volebným úradníkom v Stolacu a vyzýva príslušné orgány, aby túto situáciu vyriešili dodržaním zásady právneho štátu, kde patrí vyšetrenie všetkých násilných činov a volebných nezrovnalostí, ako aj prenasledovanie páchateľov; berie na vedomie anulovanie volieb v Stolacu ústrednou volebnou komisiou Bosny a Hercegoviny a žiada o usporiadanie nových volieb podľa demokratických zásad, v mieri a tolerantnom duchu;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že deklarovaný politický záväzok bojovať proti korupcii sa nepremietol do konkrétnych výsledkov; zdôrazňuje, že prípady vysoko postavených osôb nie sú vyšetrené a že právny a inštitucionálny rámec pre boj proti systémovej korupcii, napríklad v súvislosti s financovaním politických strán, verejným obstarávaním, konfliktom záujmov a majetkovým priznaním, je slabý a neprimeraný; uznáva pokrok v prijímaní protikorupčných akčných plánov a zriaďovaní orgánov na predchádzanie korupcii na rôznych úrovniach riadenia a žiada o dôsledné a rýchle vykonanie týchto rozhodnutí; so znepokojením konštatuje, že fragmentácia a nedostatočná spolupráca medzi agentúrami bránia účinnosti protikorupčných opatrení; požaduje väčšiu odbornú špecializáciu polície a súdnictva prostredníctvom vhodných koordinačných kanálov; zdôrazňuje potrebu vypracovať bilanciu účinnej kontroly financovania politických strán a volebných kampaní, vytvoriť transparentné postupy zamestnávania v širšom verejnom sektore, ako aj odstrániť korupciu v cykle verejného obstarávania;

10.  zdôrazňuje, že výsledky sčítania ľudu v roku 2013 sú dôležitým základom pre poskytnutie primeranej reakcie na dotazník Komisie a sú nevyhnutné pre účinné sociálno-ekonomické plánovanie; víta konečné posúdenie Medzinárodnou monitorovacou operáciou, v ktorom sa dospelo k záveru, že sčítanie ľudu v Bosne a Hercegovine sa vcelku uskutočnilo v súlade s medzinárodnými normami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Republika srbská odmietla uznať výsledky sčítania ľudu za legitímne a že orgány Republiky srbskej uverejnili svoje vlastné výsledky, ktoré boli odlišné od tých, ktoré potvrdila Agentúra Bosny a Hercegoviny pre štatistiku; naliehavo žiada orgány Republiky srbskej, aby svoj prístup prehodnotili; vyzýva štatistické úrady Bosny a Hercegoviny, aby v tejto kľúčovej oblasti výrazne pokročili a aby svoje štatistiky a metódy zosúladili s normami Eurostatu;

11.  pripomína, že profesionálna a účinná verejná správa založená na zásluhách je počas integračného procesu hlavnou oporou každej krajiny, ktorá sa chce stať členským štátom EÚ; je znepokojený pretrvávajúcou fragmentáciou a politizáciou verejnej správy, ktoré brzdia inštitucionálne a legislatívne reformy a sú zodpovedné za ťažkopádnosť a nákladnosť poskytovania verejných služieb občanom; naliehavo žiada o harmonizovanejší prístup k rozvoju politík a ku koordinácii všetkých úrovní správy, o depolitizáciu verejnej správy a verejného sektora, lepšie strednodobé plánovanie a jasnú stratégiu týkajúcu sa riadenia verejných financií;

12.  opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s pretrvávajúcou fragmentáciou na štyri rôzne právne systémy; zdôrazňuje potrebu rýchlo riešiť všetky pretrvávajúce nedostatky v súdnictve, posilniť účinnosť a nezávislosť súdnictva, a to aj jeho depolitizáciou, a bojovať proti korupcii v súdnictve, ako aj zaviesť primerané postupy na vykonávanie súdnych rozhodnutí; naliehavo žiada o urýchlené prijatie akčného plánu na vykonávanie reformy sektora súdnictva v období 2014 – 2018; žiada o to, aby boli v plnej miere zavedené právne predpisy týkajúce sa ochrany detí a účinného prístupu detí k spravodlivosti; víta prijatie zákona o bezplatnej právnej pomoci na celoštátnej úrovni a zavedenie usmernení o predchádzaní konfliktom záujmov, vypracúvaní plánov v oblasti bezúhonnosti a disciplinárnych opatreniach Vysokou radou pre sudcov a prokuratúru;

13.  žiada o posilnenie celkovej účinnosti súdnictva, zvýšenie transparentnosti a objektivity v procese výberu nových sudcov a prokurátorov, ako aj o posilnenie mechanizmov zodpovednosti a integrity v súdnictve; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť mechanizmy na predchádzanie konfliktom záujmov a vytvoriť mechanizmy transparentnosti finančných správ a majetkových priznaní v súdnictve; berie na vedomie dôležitú úlohu štruktúrovaného dialógu o spravodlivosti pri riešení nedostatkov v oblasti súdnictva v Bosne a Hercegovine; žiada o legislatívne riešenia, ktoré by umožnili zistiť účinnosť riešenia prípadov na celom území Bosny a Hercegoviny;

14.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnoho rozhodnutí ústavného súdu sa nevykonáva, a to vrátane rozhodnutia o dodržiavaní základných demokratických práv občanov Mostaru umožňujúcich voliť v miestnych voľbách; žiada o urýchlené vykonanie všetkých týchto rozhodnutí; zdôrazňuje najmä rozhodnutie ústavného súdu o Dni Republiky srbskej, ktoré bolo napadnuté v referende z 25. septembra 2016; pokladá to za vážne porušenie Daytonskej mierovej dohody a útok na súdnictvo a zásadu právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebný dialóg, a nie jednostranné iniciatívy; zdôrazňuje, že nacionalistická a populistická rétorika a opatrenia sú vážnymi prekážkami rozvoja a že dodržiavanie zásady právneho štátu a ústavného rámca krajiny má rozhodujúci význam pre ďalší pokrok na ceste do EÚ a pre zachovanie mieru a stability v Bosne a Hercegovine;

15.  dôrazne odsudzuje zákon o poriadku v Republike srbskej, ktorý je stále v platnosti a ohrozuje základné demokratické práva ako slobodu zhromažďovania, slobodu združovania a slobodu médií, ako aj ustanovenie o treste smrti v Republike srbskej; naliehavo žiada o úplné vykonávanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám; naliehavo vyzýva orgány, aby urýchlene vykonali Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa kriminalizácie skutkov rasistického a xenofóbneho pôvodu páchaných prostredníctvom počítačových systémov;

16.  naliehavo žiada predstaviteľov všetkých strán, aby sa neuchyľovali k rozdeľujúcej, nacionalistickej a separatistickej rétorike, ktorá polarizuje spoločnosť, ani k činnostiam, ktoré sú výzvou pre súdržnosť, zvrchovanosť a celistvosť krajiny; naliehavo žiada, aby sa namiesto toho začali vážne venovať reformám, ktoré zlepšia sociálno-ekonomickú situáciu všetkých občanov Bosny a Hercegoviny, vytvoria demokratický, inkluzívny a fungujúci štát a priblížia krajinu k EÚ;

17.  zdôrazňuje význam nedávneho rozhodnutia ústavného súdu o zásade ustanovujúceho postavenia a rovnosti jeho troch štátotvorných národov pri voľbe svojich vlastných legitímnych politických zástupcov na základe legitímneho a pomerného zastúpenia v Snemovni reprezentantov Parlamentu Federácie Bosny a Hercegoviny;

18.  berie na vedomie uspokojivú spoluprácu v oblasti vojnových zločinov s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a vyzýva na posilnenú regionálnu spoluprácu, pokiaľ ide o riešenie prípadov vojnových zločinov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri posudzovaní prípadov vojnových zločinov sa uplatňujú rôzne právne normy; víta skutočnosť, že sa riešia nevybavené prípady domáceho násilia a dosiahol sa ďalší pokrok v úspešnom stíhaní vojnových zločinov spojených so sexuálnym násilím; víta dohodu o financovaní činností prokuratúr a súdov v Bosne a Hercegovine v súvislosti s riešením prípadov vojnových zločinov, ktorú uzavrela delegácia Európskej únie a ministerstvo financií Bosny a Hercegoviny;

19.  dôrazne odsudzuje rozhodnutie Národného zhromaždenia Republiky srbskej v októbri 2016 vyjadriť uznanie bývalým predstaviteľom Republiky srbskej obvineným z vojnových zločinov; naliehavo žiada o rešpektovanie obetí vojnových zločinov a podporu zmierenia; pripomína všetkým politickým vodcom a inštitúciám v Bosne a Hercegovine, že sú zodpovedné za to, aby v záujme pravdy a zmierenia objektívne zhodnotili vojnové udalosti a aby zabránili zneužívaniu justície na politické účely;

20.  oceňuje pokrok dosiahnutý v súvislosti s trestným stíhaním vojnových zločinov zahŕňajúcich sexuálne násilie a naliehavo žiada príslušné orgány, aby zlepšili prístup k spravodlivosti pre obete sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom, a to aj sprístupnením bezplatnej právnej pomoci, posilnením psychosociálnych a zdravotných služieb, ako aj lepšou kompenzáciou a následnými opatreniami; požaduje záruky toho, že budú nároky na náhradu škody pre tieto obete konzistentným spôsobom uznané;

21.  berie na vedomie určitý pokrok v súvislosti s utečencami a vnútorne vysídlenými osobami, ktoré boli vysídlené v dôsledku bosnianskej vojny, pokiaľ ide o reštitúciu majetku a užívateľské práva, ako aj rekonštrukciu domov; vyzýva príslušné orgány, aby uľahčili ich udržateľný návrat, prístup k zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, sociálnej ochrane a vzdelávaniu a venovali väčšiu pozornosť náhrade škody v prípade majetku, ktorý nemôže byť vrátený;

22.  vyjadruje znepokojenie nad stále vysokým počtom osôb, ktoré sú nezvestné v dôsledku vojny; žiada príslušné orgány, aby ráznejšie riešili problematiku ich neznámeho osudu, a to aj posilnením spolupráce daných dvoch subjektov; zdôrazňuje, že vyriešenie tejto otázky je pre zmierenie a stabilitu v regióne mimoriadne dôležité;

23.  vyjadruje znepokojenie nad stavom systému zdravotníctva v Bosne a Hercegovine, ktorý je jedným z najskorumpovanejších systémov v krajine; vyzýva orgány, aby dohliadli na to, že sa v prístupe k zdravotnej starostlivosti zabráni diskriminácii;

24.  berie na vedomie určitý pokrok v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti; je však znepokojený skutočnosťou, že sa v boji proti organizovanému zločinu z dôvodu početných akčných plánov zo strany rôznych orgánov presadzovania práva na rôznych úrovniach neuplatňuje konzistentný prístup; zdôrazňuje potrebu naďalej posilňovať rámec medziagentúrnej spolupráce; víta spoločné vyšetrovania, žiada však o koordinovanejšie operácie a lepšiu výmenu informácií; požaduje posilnenie kapacít orgánov presadzovania práva, a to aj pokiaľ ide o boj proti terorizmu; vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia na boj proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí a posilnili kapacity na vykonávanie finančných vyšetrovaní; víta podpísanie dohody o operatívnej a strategickej spolupráci s Europolom zameranej na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti okrem iného výmenou informácií a spoločným plánovaním operatívnych činností; podporuje tiež uzatvorenie dohody o spolupráci s Eurojustom;

25.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva entitu federácie, aby urýchlene uskutočnila zmeny trestného zákonníka, ktorými by sa zakázali všetky formy obchodovania s ľuďmi, ktorého obeťami sú z 80 % ženy a dievčatá;

26.  vyzýva na posilnenie mechanizmov na zhromažďovanie, výmenu a analýzu údajov o migrácii, keďže štatistiky ukazujú rastúci trend, pokiaľ ide o ľudí prichádzajúcich do Bosny a Hercegoviny z krajín s vysokým migračným rizikom; vyzýva príslušné orgány, aby k všetkým utečencom a migrantom žiadajúcim o azyl alebo prechádzajúcim ich územím pristupovali v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, a zároveň aby ďalej rozvíjali regulačný rámec týkajúci sa migrácie a azylu, posilnili medziinštitucionálnu spoluprácu a vybudovali potrebné kapacity; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na otázkach súvisiacich s migráciou so všetkými krajinami západného Balkánu s cieľom uistiť sa, že sa dodržiavajú európske a medzinárodné normy a štandardy;

27.  poukazuje na to, že polarizácia krajiny v kombinácii so zhoršením sociálno-ekonomickej situácie, najmä v prípade mladých ľudí, zvyšuje nebezpečenstvo šírenia radikalizmu; naliehavo žiada o zvýšenie úsilia zameraného na boj proti radikalizácii a ďalšie opatrenia na identifikáciu, bránenie a narúšanie prílevu zahraničných bojovníkov, ako aj kanálov nevysledovateľných peňazí určených na prehĺbenie radikalizácie, a to aj prostredníctvom úzkej spolupráce s príslušnými službami členských štátov a krajín v regióne, ako aj presadzovaním príslušných právnych predpisov; vyzýva na lepšiu koordináciu medzi bezpečnostnými a spravodajskými službami a políciou; nabáda na rozhodnosť a uvalenie sankcií na prípady nenávistných prejavov a šírenia extrémistických ideológií prostredníctvom sociálnych médií; vyzýva na urýchlené zavedenie programov deradikalizácie a predchádzania radikalizácii mládeže v spolupráci s občianskou spoločnosťou, a to prostredníctvom komplexného vzdelávania v oblasti ľudských práv s cieľom pomôcť vyvracať argumentáciu o radikalizácii a budovať u detí a mladých ľudí sociálnu súdržnosť; v tomto ohľade nabáda na väčšiu účasť mladých ľudí na demokratickom politickom procese; naliehavo žiada príslušné orgány, aby bojovali proti náboženskému extrémizmu; so znepokojením berie na vedomie existenciu radikalizovaných komunít v celej krajine a v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu vedúcich náboženských predstaviteľov, učiteľov a celého vzdelávacieho systému; ďalej zdôrazňuje potrebu poskytnutia nástrojov na reintegráciu a opätovné začlenenie do spoločnosti a zlepšenia a posilnenia nástrojov deradikalizácie;

28.  berie na vedomie aktívne zapojenie spoločného parlamentného výboru pre bezpečnosť a obranu pri zabezpečovaní demokratickej kontroly nad ozbrojenými silami Bosny a Hercegoviny; so znepokojením berie na vedomie veľké zásoby neregistrovaných zbraní a munície, ktoré má v nelegálnej držbe obyvateľstvo, a naliehavo žiada o úplné odstránenie týchto zbraní; zároveň vyjadruje znepokojenie nad veľkými zásobami munície a zbraní, za ktoré zodpovedajú ozbrojené sily a ktoré nie sú primerane skladované; zdôrazňuje význam boja proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a žiada o to, aby sa na tento účel posilnila spolupráca medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou; naliehavo žiada komplexný prístup k riešeniu zostávajúcich výziev v oblasti odmínovania krajiny do roku 2019;

29.  považuje za nevyhnutné posilniť účasť verejnosti na rozhodovaní a účinnejšie zapojiť občanov – vrátane mladých ľudí – do prístupového procesu k EÚ; opakuje svoje výzvy na zavedenie transparentných a inkluzívnych mechanizmov verejnej konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS), a to na všetkých úrovniach správy, a zároveň zaviesť transparentné a nediskriminačné postupy vyčleňovania verejných finančných prostriedkov OOS; konštatuje, že občianska spoločnosť je rozdrobená a inštitucionálne i finančne slabá, čo vplýva na jej udržateľnosť a nezávislosť; žiada o ďalšiu podporu EÚ, lepšie mechanizmy spolupráce medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti vrátane vypracovania strategického rámca pre spoluprácu, ako aj konkrétnejšie zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do procesu pristúpenia k EÚ; odsudzuje očierňujúce kampane a násilné útoky na zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv;

30.  zdôrazňuje potrebu výrazného zlepšenia strategického, právneho, inštitucionálneho a politického rámca v oblasti zachovávania ľudských práv; vyzýva na prijatie celoštátnej stratégie v oblasti ľudských práv a nediskriminácie a na ďalšie opatrenia na zaistenie účinného vykonávania medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré Bosna a Hercegovina podpísala a ratifikovala; vyzýva na rýchle prijatie zákona o reforme inštitútu ombudsmana Bosny a Hercegoviny; vyzýva, aby sa pri jeho prijímaní dodržiavali odporúčania medzinárodného koordinačného výboru a Benátskej komisie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že úrad ombudsmana nefunguje riadnym spôsobom, a to najmä z dôvodu chýbajúcich primeraných ľudských zdrojov a vážnych finančných obmedzení; žiada orgány Bosny a Hercegoviny na federálnej úrovni a v Republike srbskej, aby uľahčili prácu ombudsmanovi pre ľudské práva;

31.  je znepokojený pretrvávajúcou diskrimináciou osôb so zdravotným postihnutím v oblasti zamestnania, vzdelávania a prístupu k zdravotnej starostlivosti; žiada prijatie jednotného národného akčného plánu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím; žiada o vypracovanie komplexnej a integrovanej stratégie týkajúcej sa sociálneho začlenenia a zastúpenia rómskej komunity; vyzýva na lepšie zameranie sociálnej pomoci, aby sa dostala k najzraniteľnejším obyvateľom; víta skutočnosť, že niektoré vlády a parlamenty začali diskusie o právach LGBTI osôb a vypracovali osobitné opatrenia na ich ochranu; žiada, aby bola zaručená bezpečnosť a právo zhromažďovať sa skupín LGBTI; víta zmeny antidiskriminačného zákona Bosny a Hercegoviny, ktorými sa medzi uvedené dôvody diskriminácie začína radiť aj vek, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia a rodová identita; požaduje jeho riadne presadzovanie; víta zavedenie zákazu trestných činov z nenávisti v zmenách k trestnému zákonníku Federácie Bosny a Hercegoviny; podporuje začlenenie kurzov o trestných činoch z nenávisti do učebných plánov a programov odbornej prípravy príslušníkov polície, prokurátorov a sudcov a žiada o zlepšenie spolupráce medzi policajnými a súdnymi zložkami pri stíhaní trestných činov z nenávisti; opäť naliehavo žiada zrušenie ustanovenia o treste smrti v ústave entity Republika srbská;

32.  žiada, aby sa vyvinulo úsilie o ďalšie posilnenie systémov ochrany detí v záujme predchádzania násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu a vykorisťovaniu detí a riešenia týchto problémov; odporúča zvýšiť prideľovanie zdrojov na prevenciu a ďalšie posilnenie koordinácie medzi spoločnosťou a vládou pri ochrane detí; vyzýva na vykonávanie akčného plánu Bosny a Hercegoviny týkajúceho sa detí na roky 2015 – 2018;

33.  konštatuje, že právny rámec na ochranu menšín je už vo veľkej miere zavedený a že je v súlade s Rámcovým dohovorom Rady Európy na ochranu národnostných menšín; víta obnovenie činnosti rady národnostných menšín Federácie Bosny a Hercegoviny; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že vzhľadom na pretrvávajúcu nedostatočnú koordináciu medzi štátom a entitami sa existujúce zákony nevykonávajú a strategická platforma národnostných menšín na štátnej úrovni ešte nebola prijatá; vyjadruje poľutovanie nad tým, že národnostné menšiny majú aj naďalej nízke zastúpenie a nízku účasť v politických a verejných diskusiách a v médiách;

34.  žiada o väčšie úsilie o presadzovanie rodovej rovnosti a zvýšenie účasti žien na politickom a verejnom živote a zamestnaní, zlepšenie ich sociálno-ekonomickej situácie a posilnenie práva žien vo všeobecnosti; konštatuje, že právne ustanovenia, ktorými sa ustanovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, boli vo veľkej miere zavedené, ale že ich vykonávanie je naďalej neúčinné; so znepokojením konštatuje, že stále existuje diskriminácia v súvislosti s materstvom v zamestnaní a že entity a kantóny nemajú žiadne harmonizované právne predpisy o materskej a rodičovskej dovolenke; okrem toho zdôrazňuje, že jestvujúce aktívne opatrenia na trhu práce zamerané na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných a zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, sa nevykonávajú účinne; zdôrazňuje význam zvýšenia podielu ukončeného základného a stredoškolského vzdelania u dievčat, a to najmä z rómskej komunity;

35.  zdôrazňuje význam účinného zavádzania právnych predpisov týkajúcich sa predchádzania rodovo motivovanému násiliu a ochrany pred takýmto násilím v súlade s medzinárodnými dohovormi týkajúcimi sa predchádzania domácemu násiliu a ochrany pred ním, ktoré Bosna a Hercegovina podpísala a ratifikovala; víta záväzok príslušných orgánov vykonať Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji nemu; žiada o zosúladenie právnych predpisov a verejných politík s týmto dohovorom; žiada o to, aby boli ženy, ktoré prežili násilie, informované o dostupných formách podpory a pomoci a aby boli zriadené krízové centrá pre obete znásilnenia alebo iných foriem sexuálneho násilia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa systematicky nezaznamenáva násilie založené na rodovej príslušnosti;

36.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina naďalej porušuje Európsky dohovor o ľudských právach, keďže neuplatňuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR) v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić a Pilav; dôrazne a naliehavo žiada, aby sa v tejto veci dosiahol pokrok s cieľom zlepšiť perspektívu krajiny v súvislosti s EÚ; zdôrazňuje, že vykonávanie týchto rozhodnutí by prispelo k vybudovaniu demokratickej a dobre fungujúcej spoločnosti, v ktorej sú zaručené rovnaké práva pre všetkých; opakuje, že neuplatňovanie týchto rozhodnutí umožňuje otvorenú diskrimináciu občanov Bosny a Hercegoviny a je nezlučiteľné s hodnotami EÚ;

37.  je znepokojený prípadmi politického nátlaku a zastrašovania páchaného na novinároch vrátane fyzických a verbálnych útokov aj zo strany vysokopostavených úradníkov či bývalých úradníkov, ako aj nedostatkom transparentnosti v súvislosti s vlastníctvom médií; vyjadruje tiež znepokojenie nad využívaním občianskych žalôb pre urážku na cti podaných voči kritickým médiám a novinárom; zdôrazňuje, že je potrebné vyšetriť útoky na novinárov a zabezpečiť náležité opatrenia na justičnej úrovni; vyzýva orgány, aby jednoznačne odsúdili všetky útoky namierené voči novinárom a médiám a zabezpečili úplné prešetrenie takýchto prípadov a postavenie zodpovedných pred súd; vyzýva na prijatie ďalších opatrení potrebných na zabezpečenie úplného dodržiavania slobody prejavu, tlače a prístupu k informáciám na internete i mimo neho; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby prijali naliehavé opatrenia s cieľom predísť kolapsu verejnoprávnych médií; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili nezávislosť a finančnú stabilitu troch verejnoprávnych vysielateľov, ako aj politickú, operačnú a finančnú nezávislosť a transparentnosť regulačného orgánu pre oblasť komunikácií; vyzýva príslušné orgány, aby zaručili pluralitu médií a vysielanie vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny; žiada o dokončenie prechodu na digitálne technológie a zavedenie stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia;

38.  je naďalej znepokojený pretrvávajúcou fragmentáciou, segregáciou, neefektívnosťou a zložitosťou systému vzdelávania; žiada o prijatie celoštátnych spoločných základných študijných osnov, ktoré prispejú k súdržnosti v krajine; žiada o lepšiu koordináciu medzi rôznymi úrovňami riadenia vzdelávania s cieľom podporovať inkluzívny a nediskriminačný systém vzdelávania a posilňovať spoluprácu presahujúcu kultúrne, náboženské a etnické hranice; žiada orgány, aby podporovali zásady tolerancie, dialógu a medzikultúrneho porozumenia medzi rôznymi etnickými skupinami; naliehavo žiada prijatie konkrétnych opatrení na zlepšenie efektívnosti vzdelávacieho systému a na odstránenie praktík segregácie pri súčasnom zabezpečení práva na rovnaké príležitosti na vzdelanie vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny; je naďalej znepokojený vysokým podielom predčasného odchodu žiakov zo systému vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj stále vysokými mierami predčasného ukončenia štúdia zo strany rómskych žiakov; vyjadruje poľutovanie nad pomalým pokrokom v zaoberaní sa problematikou „dve školy pod jednou strechou“, monoetnických škôl, ako aj inými formami segregácie a diskriminácie na školách, a ich riešení;

39.  víta opatrenia na modernizáciu právnych predpisov v oblasti práce, zlepšenie podnikateľského prostredia a riešenie nedostatkov vo finančnom sektore v rámci reformného programu; pozitívne hodnotí aj zvýšenie registrovanej zamestnanosti a kroky na posilnenie koordinácie hospodárskej politiky; víta trojročný program rozšíreného fondu dohodnutý s MMF, ktorý má podľa očakávaní priniesť ďalšie zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženie veľkosti verejnej správy a zabezpečenie ochrany finančného sektora; naďalej vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistuje zjednotený ucelený hospodársky priestor, čo narúša podnikateľské prostredie, priame zahraničné investície a MSP; vyzýva na riešenie týchto problémov harmonizovanými a koordinovanými celoštátnymi priemyselnými politikami a politikami týkajúcimi sa MSP; naliehavo žiada, aby príslušné orgány načrtli koordinované opatrenia s cieľom posilniť právny štát, zjednodušiť postupy presadzovania zmlúv a bojovať proti korupcii v hospodárstve;

40.  víta mierne zníženie nezamestnanosti; je však znepokojený tým, že nezamestnanosť je naďalej do veľkej miery štrukturálnej povahy a že nezamestnanosť mladých ľudí je naďalej vysoká, čo má za následok odcestovanie veľkého množstva vysokokvalifikovaných osôb; nabáda Bosnu a Hercegovinu, aby sa aktívne zúčastňovala na rôznych programoch určených pre mladých ľudí v regióne, ako sú programy v rámci pozitívneho programu pre mládež na západnom Balkáne alebo programy úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO); vyzýva príslušné orgány, aby naďalej posilňovali existujúce právne predpisy a zaviedli aktívne politiky trhu práce zamerané najmä na mladých ľudí, ženy, zraniteľné skupiny, vrátane Rómov, a dlhodobo nezamestnaných, ktoré zároveň posilňujú kapacity služieb zamestnanosti;

41.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pracovné právo oboch entít bolo prijaté prostredníctvom naliehavého postupu a bez primeraného dialógu so sociálnymi partnermi; konštatuje, že práva pracovníkov a odborov sú ešte stále obmedzené, a zdôrazňuje význam ďalšieho zlepšovania a zosúladenia týchto právnych predpisov v celej krajine; pripomína, že Bosna a Hercegovina podpísala niekoľko dohovorov MOP, ktorými sa, okrem iného, uznávajú zásady sociálneho dialógu a význam spolupráce so sociálnymi partnermi; zdôrazňuje význam ďalšieho posilňovania a harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti v krajine; zdôrazňuje aj potrebu reformy a harmonizácie rozdrobených systémov sociálneho zabezpečenia, posilnenia sociálnej súdržnosti a zabezpečenia sociálnej ochrany najzraniteľnejších osôb;

42.  konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v ďalšom zosúlaďovaní politík a právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia; požaduje výrazné úsilie vynaložené v súvislosti s náležitým a systematickým vykonávaním a presadzovaním existujúcich právnych predpisov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa prijala celoštátna stratégia pre aproximáciu aquis v oblasti životného prostredia a posilnil právny rámec a administratívne a kontrolné kapacity; poukazuje na to, že právne predpisy upravujúce prístup k informáciám o životnom prostredí a účasti verejnosti v rozhodovacom procese musia byť uvedené do súladu s acquis; naliehavo vyzýva na zosúladenie právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti ochrany prírody; zdôrazňuje, že plánovanie a výstavba vodných elektrární a projektov musí byť v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia; naliehavo žiada o to, aby sa projekty v oblasti hydroenergetiky nerealizovali v chránenom prírodnom prostredí a aby neškodili prírode; zdôrazňuje potrebu účasti verejnosti na príslušných projektoch a konzultácie s občianskou spoločnosťou v rámci týchto projektov; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri riešení problému nadmerného a cezhraničného znečisťovania životného prostredia, ktoré spôsobuje prevádzka rafinérie v Bosanskom Brode;

43.  zdôrazňuje, že dohodnuté prioritné projekty EÚ na prepojenie prenosu elektriny a prepravy plynu so susednými krajinami sú v omeškaní v dôsledku chýbajúcej politickej dohody o celoštátnej stratégii v oblasti energetiky; v tejto súvislosti naliehavo žiada o prijatie celoštátnej stratégie v oblasti energetiky, a zároveň o prijatie právneho rámca pre plyn v súlade s tretím energetickým balíkom, aby mohli byť sankcie Európskeho energetického spoločenstva zrušené; naliehavo žiada, aby bol prijatý zákon o zemnom plyne s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok; naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili súlad s normami EÚ a medzinárodnými normami a cieľmi politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy;

44.  berie na vedomie nedostatky krajiny v oblasti infraštruktúry a podporuje ďalšie investície do projektov, ktoré zlepšujú dopravné spojenia tak v rámci Bosny a Hercegoviny, ako aj so susednými krajinami; podporuje plnú účasť Bosny a Hercegoviny na vykonávaní programu EÚ v oblasti prepojenosti; víta prijatie celoštátnej rámcovej dopravnej stratégie na obdobie 2015 – 2030 v júli 2016; zdôrazňuje, že by to Bosne a Hercegovine umožnilo získať prístup k financovaniu v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) II; vyzýva orgány, aby zosúladili právny rámec týkajúci sa dopravy s príslušnými právnymi predpismi EÚ s cieľom vytvoriť funkčné dopravné reťazce, odstrániť nedostatky v koridore Vc, ako aj dodržiavať pravidlá verejných súťaží a zásady transparentnosti pri výbere dodávateľov, aby sa zabránilo zneužívaniu a korupcii;

45.  víta pretrvávajúcu konštruktívnu a proaktívnu úlohu Bosny a Hercegoviny pri presadzovaní bilaterálnej a regionálnej spolupráce; žiada o ďalšie úsilie o vyriešenie otvorených dvojstranných otázok vrátane otázok vytýčenia hraníc so Srbskom a Chorvátskom a prípadov cezhraničného znečisťovania; vyjadruje Bosne a Hercegovine uznanie za ďalšie zvýšenie miery súladu s príslušnými vyhláseniami a rozhodnutiami EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) zo 62 % na 77 %; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím orgánov Bosny a Hercegoviny nepodporiť reštriktívne opatrenia EÚ voči Rusku po jeho nezákonnej anexii Krymu; pripomína Bosne a Hercegovine, že je potrebná jednotná zahraničná politika a že zosúladenie zahraničnej politiky je pre členstvo v EÚ nevyhnutné; považuje za dôležitú koordináciu zahraničnej politiky Bosny a Hercegoviny so zahraničnou politikou EÚ a skutočnosť, že EÚ sa bude aj naďalej aktívne podieľať na zachovaní bezpečnosti a ochrany v Bosne a Hercegovine; víta pokračujúcu prítomnosť operácie Althea, ktorá si zachovala schopnosť podporovať v prípadoch, keď si to situácia vyžaduje, odstrašujúci potenciál orgánov Bosny a Hercegoviny, pričom sa zameriava na budovanie kapacít a odbornú prípravu; víta aj predĺženie mandátu EUFOR Bezpečnostnou radou OSN v novembri 2016 o ďalší rok;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, Rade ministrov Bosny a Hercegoviny, parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny, vládam a parlamentom jednotiek Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej a dištriktu Brčko a vládam 10 kantónov.

(1) EDA 2016 č. 21. (2) S/2016/911.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2017 (2016/2306(INI))

P8_TA(2017)0038 A8-0039/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 121 ods. 2, 126, 136 a jej Protokol č. 12 o postupe pri nadmernom deficite,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 v Európskej únii,

–   so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. januára 2016 o ročnom prieskume rastu na rok 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. marca 2016 o správe o fiškálnej udržateľnosti za rok 2015,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. – 18. marca 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny z 9. septembra 2016 o spoločných zásadách zameraných na zlepšenie rozdeľovania výdavkov,

–  so zreteľom na výročnú správu ECB za rok 2015,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Európskej komisie na rok 2016 z 9. novembra 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 o ročnom prieskume rastu 2017 (COM(2016)0725),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 o odporúčaní Rady o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2016)0726),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu (COM(2016)0727),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2017 (COM(2016)0728),

–  so zreteľom na diskusiu s národnými parlamentmi v kontexte Európskeho parlamentného týždňa 2017,

–  so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(9),

–  so zreteľom na výročnú správu nadácie Eurofound za rok 2015 s názvom Európsky monitor reštrukturalizácie,

–  so zreteľom na komuniké vedúcich predstaviteľov krajín G20, ktoré bolo vydané 4. – 5. septembra 2016 na samite v Chang-čou,

–  so zreteľom na vyhlásenie prezidenta ECB, ktoré vydal 7. októbra 2016 na 34. zasadnutí Medzinárodného menového a finančného výboru,

–  so zreteľom na dohodu 21. konferencie zmluvných strán, ktorá sa prijala na konferencii o zmene klímy v Paríži konanej 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov o európskom semestri 2016 a so zreteľom na ročný prieskum rastu 2017 (12. októbra 2016),

–  so zreteľom na výročnú správu o európskych MSP 2015/2016,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. augusta 2016 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ a správu Rady zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (COM(2016)0534),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0039/2017),

A.  keďže hospodárstvo Európskej únie zaznamenáva oživenie a mierny rast, avšak nerovnomerne v rôznych členských štátoch;

B.  keďže reálny rast HDP v roku 2016 predpokladá Komisia na úrovni 1,8 % v EÚ a 1,7 % v eurozóne, a v roku 2017 na 1,6 %, resp. 1,7 %, a pomer štátneho dlhu má predstavovať 86,0 % v EÚ a 91,6 % v eurozóne v roku 2016; keďže schodok eurozóny má byť na úrovni 1,7 % HDP v roku 2016, 1,5 % v roku 2017 a 2018;

C.  keďže výdavky spotrebiteľov sú v súčasnosti hlavnou hnacou silou rastu a očakáva sa, že ňou zostanú aj v roku 2017; keďže Európa však stále čelí významnému nedostatku investícií, keď investície zostávajú výrazne pod úrovňami spred krízy;

D.  keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie, hoci nerovnomernou a nedostatočnou rýchlosťou, a nezamestnanosť v eurozóne sa znížila na 10,1 % v roku 2016, čo však nestačí na výrazné zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

E.  keďže toto oživenie na trhu práce a rast sú v členských štátoch rozdielne a stále zostávajú nestabilné, a keďže je potrebné podporovať vzostupnú konvergenciu v EÚ;

F.  keďže rast sa do značnej miery spolieha na neštandardnú menovú politiku, ktorá nemôže trvať večne; keďže toto podporuje trojdielny politický prístup, ktorý tvoria investície podporujúce rast, udržateľné štrukturálne reformy a zodpovedné verejné výdavky prostredníctvom konzistentného vykonávania Paktu stability a rastu vo všetkých členských štátoch pri plnom rešpektovaní existujúcich doložiek flexibility;

G.  keďže niektoré členské štáty stále znášajú veľmi vysoký súkromný a verejný dlh, nad hranicou 60 % HDP uvedenou v Pakte stability a rastu;

H.  keďže Komisia vo svojom posúdení návrhov rozpočtových plánov (NRP) na rok 2017 členských štátov eurozóny uviedla, že pri žiadnom z NRP na rok 2017 sa nezistilo, že by bol v mimoriadne závažnom nesúlade s požiadavkami Paktu stability a rastu, ale v niektorých prípadoch sú však plánované fiškálne úpravy buď nedostatočné na splnenie PSR, alebo hrozí, že budú nedostatočné;

I.  keďže posúdenia Komisie návrhov rozpočtových plánov (NRP) členských štátov na rok 2017 konštatuje, že len deväť členských štátov je v súlade s požiadavkami PSR;

J.  keďže dlhodobá udržateľnosť verejných financií v členských štátoch EÚ je otázkou, ktorá vzbudzuje obavy ohľadom medzigeneračnej spravodlivosti;

K.  keďže veľkosť vládneho dlhu môže byť ovplyvnená aj podmienenými a implicitnými záväzkami;

L.  keďže niektoré členské štáty zaznamenali veľmi vysoký prebytok bežného účtu a európske makronerovnováhy sú stále veľké;

M.  keďže EÚ si vyžaduje významné dodatočné súkromné a verejné investičné úsilie, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu, informačných a komunikačných technológií a inovácií, ako aj do nových pracovných miest, podnikov a spoločností, s cieľom naplniť svoj potenciál rastu a odstrániť súčasný nedostatok investícií, keď investície zostávajú pod úrovňou spred krízy; keďže toto si vyžaduje najmä zlepšenie regulačného prostredia;

N.  keďže vysoká úroveň nesplácaných úverov zostáva závažným problémom vo viacerých členských štátoch; keďže rast úverov sa postupne zotavuje, ale stále je pod úrovňou z obdobia pred krízou;

O.  keďže s cieľom zlepšiť nedostatočnú úroveň globálnej konkurencieschopnosti a produktivity EÚ a hospodársky rast sú potrebné lepšie vykonávanie nového súboru politík, inteligentné štrukturálne reformy v členských štátoch a dokončenie jednotného trhu;

P.  keďže ekonomiky s represívnejšími konkurznými režimami sa vzdávajú potenciálneho rastu v pridanej hodnote a zamestnanosti, čo si žiada plné vykonávanie iniciatívy Small Business Act so zásadou druhej šance vo všetkých členských štátoch;

Q.  keďže európska konkurencieschopnosť závisí vo veľkej miere od necenových prvkov týkajúcich sa inovácií, technológií a organizačných schopností, a nielen od cien a nákladov na mzdy;

R.  keďže smernica 2011/7/EÚ o oneskorených platbách bola navrhnutá s cieľom pomôcť spoločnostiam, ktoré čelia vysokým nákladom, alebo dokonca platobnej neschopnosti v dôsledku oneskorených platieb súkromných a verejných podnikov; keďže na základe externého hodnotenia ex post sa zistilo, že verejné subjekty vo viac ako polovici všetkých členských štátov stále nedodržiavajú zákonom stanovenú 30-dňovú platobnú lehotu; keďže v správe sa uvádza, že členské štáty, v ktorých sa uplatňujú programy úprav, majú ťažkosti pri uplatňovaní smernice, keď sa včasné platby aktuálnych faktúr musí vyvážiť so splátkami kumulovaného dlhu;

1.  víta ročný prieskum rastu na rok 2017 vypracovaný Komisiou, v ktorom sa potvrdzuje stratégia účinného trojuholníka pozostávajúceho z verejných a súkromných investícií, štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financií, a požaduje lepšie vykonávanie tohto súboru politík; súhlasí s tým, že na splnenie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti je potrebný rýchlejší pokrok pri prijímaní reforiem v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny na podporu zotavenia hospodárstva; vyjadruje preto poľutovanie nad veľmi nízkou mierou vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorá klesla z 11 % v roku 2012 na 4 % v roku 2015; zdôrazňuje, že členské štáty budú musieť zintenzívniť svoje reformné úsilie, ak chcú zabezpečiť návrat k rastu a vytváraniu pracovných miest; podporuje Komisiu v jej priorite v oblasti podpory zamestnanosti, rastu a investícií v Únii;

2.  vníma súčasné nadmerné spoliehanie sa na menovú politiku Európskej centrálnej banky a konštatuje, že menová politika sama osebe nepostačuje na stimuláciu rastu, ak chýbajú investície a udržateľné štrukturálne reformy;

3.  súhlasí s Komisiou, že eurozóna sa bude musieť stále viac spoliehať na domáci dopyt; zastáva názor, že silnejší domáci dopyt by bol výhodnejší z hľadiska udržateľného rastu eurozóny;

4.  konštatuje, že rast v roku 2016 pokračuje pozitívnym, miernym tempom, prevyšuje úroveň spred krízy, ale tento skromný rast treba vnímať v kontexte mimoriadnej menovej politiky, a že je stále slabý a nerovnomerný medzi členskými štátmi; so znepokojením konštatuje, že miery rastu HDP a produktivity nedosahujú plný potenciál, a preto nie je čas zaspať na vavrínoch, a že toto mierne zotavenie si vyžaduje neochvejné úsilie, ak má dosiahnuť väčšiu odolnosť prostredníctvom vyššieho rastu a zamestnanosti;

5.  konštatuje, že referendum v Spojenom kráľovstve spôsobilo nejasnosti pre európske hospodárstvo a finančné trhy; poznamenáva, že výsledok nedávnych prezidentských volieb v Spojených štátoch amerických vytvoril politickú neistotu, ktorá má vplyv na európske hospodárstvo, a to nielen pokiaľ ide o medzinárodné obchodné vzťahy;

6.  so znepokojením berie na vedomie odpor proti globalizácii a vzostup protekcionizmu;

7.  nazdáva sa, že hoci nezamestnanosť v priemere postupne klesá a že miera ekonomickej aktivity rastie, v niektorých členských štátoch naďalej pretrvávajú štrukturálne výzvy; konštatuje, že miery dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí zostávajú vysoké; zdôrazňuje, že inkluzívne reformy trhu práce, pri ktorých treba plne rešpektovať sociálny dialóg, sú potrebné v dotknutých členských štátoch, ak sa majú tieto štrukturálne nedostatky vyriešiť;

8.  zdôrazňuje, že miera investícií v EÚ a v eurozóne je stále hlboko pod úrovňou z obdobia pred krízou; domnieva sa, že tento nedostatok investícií sa musí vyplniť zo súkromných a verejných investícií, a zdôrazňuje, že iba cielené investície môžu priniesť viditeľné výsledky v krátkom čase a na primeranej úrovni; súhlasí s Komisiou, že prostredie s nízkymi nákladmi na financovanie podporuje prednostné pridelenie investícií, a to najmä do infraštruktúry;

Investície

9.  súhlasí s Komisiou, že prístup k financovaniu a posilňovanie jednotného trhu sú dôležité pre podniky, aby mohli inovovať a rásť; zdôrazňuje, že nové kapitálové požiadavky a požiadavky na likviditu, aj napriek tomu, že sú potrebné na posilnenie odolnosti bankového sektora, by nemali oslabiť schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike; domnieva sa, malo by sa vynaložiť viac úsilia na zvyšovanie prístupu MSP k financovaniu; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zlepšenie finančného prostredia;

10.  zdôrazňuje, že súkromné a verejné investície do ľudského kapitálu a infraštruktúry sú mimoriadne dôležité; domnieva sa, že existuje silná potreba uľahčiť investície v oblastiach, ako je vzdelávanie, inovácie, výskum a vývoj, ktoré sú kľúčovými faktormi v záujme konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva;

11.  víta návrh Komisie na predĺženie trvania a zdvojnásobenie sumy Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že geografické a odvetvové pokrytie sa musí výrazne zlepšiť, ak sa majú splniť ciele stanovené v nariadení; zdôrazňuje, že EFSI by mal tiež prilákať financie na projekty s cezhraničným rozmerom, v rovnováhe v celej Únii; zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskym centrom investičného poradenstva;

12.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili a maximalizovali využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s cieľom využiť všetky hnacie sily vnútorného rastu a podporiť konvergenciu smerom hore;

13.  konštatuje, že dôveryhodný finančný systém a jeho inštitúcie majú kľúčový význam pre investície a rast v európskom hospodárstve; zdôrazňuje, že bezpečnosť a stabilita súčasného finančného systému sa v porovnaní s predkrízovou úrovňou zvýšila; berie na vedomie, že napriek tomu zostávajú niektoré naliehavé výzvy nevyriešené, ako napríklad množstvo nesplácaných úverov, ktoré sa nahromadilo počas finančnej krízy;

14.  zdôrazňuje, že plne funkčná únia kapitálových trhov (ÚKT) môže z dlhodobého hľadiska poskytnúť alternatívne financovanie pre MSP, ktoré by doplnilo bankový sektor, a diverzifikovanejšie zdroje financovania hospodárstva vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na ÚKT s cieľom vytvoriť efektívnejšie rozdeľovanie kapitálu v celej EÚ, zlepšiť hĺbku kapitálových trhov EÚ, zvýšiť diverzifikáciu pre investorov, stimulovať dlhodobé verejné investície a plne využiť inovačné finančné nástroje EÚ určené na podporu prístupu MSP na kapitálové trhy; zdôrazňuje, že dobudovanie únie kapitálových trhov by nemalo ohroziť výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli, ale malo by sa usilovať o prínos pre európskych občanov;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné vyššie financovanie investícií; žiada dobre fungujúci finančný systém, v ktorom môžu zvýšená stabilita a existujúce cezhraničné inštitúcie uľahčiť likviditu a budovanie trhu, najmä pre MSP; konštatuje tiež, že v tejto súvislosti majú rýchlo rastúce firmy problémy s prístupom k finančným prostriedkom; žiada Komisiu, aby identifikovala a realizovala projekty, ktoré podporujú a prilákajú trhové investície pre tieto podniky; zdôrazňuje, že reformy štruktúry bankového sektora nesmú brániť tvorbe likvidity;

16.  nabáda na detailné, postupné dobudovanie bankovej únie a vytvorenie ÚKT s cieľom zvýšiť odolnosť bankového sektora, prispieť k finančnej stabilite, vytvoriť stabilné prostredie pre investície a rast a zamedziť fragmentácii finančného trhu eurozóny; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadu zodpovednosti, a zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť morálnemu hazardu, najmä s cieľom chrániť občanov; naliehavo požaduje rešpektovanie existujúcich spoločných pravidiel;

17.  zdôrazňuje, že verejné a súkromné investície sú mimoriadne dôležité s cieľom umožniť prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo; pripomína záväzky Európskej únie, najmä v parížskej dohode, na financovanie zavedenia čistých technológií, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a na celkové zníženie emisií skleníkových plynov;

18.  zdôrazňuje, že spoľahlivé investície si vyžadujú stabilné regulačné prostredie, ktoré umožní návrat investícií; domnieva sa, že kľúčovými faktormi v záujme prilákania investícií sú predvídateľné pravidlá, účinné a transparentné verejné správy, účinné právne systémy, rovnaké podmienky a zníženie administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že 40 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016 sa riešiť prekážky v investovaní, ktoré by miestne a regionálne orgány mohli pomôcť odstrániť; okrem toho vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na základe dokumentu Výzva na predloženie dôkazov: Regulačný rámec EÚ pre finančné služby, znížila administratívnu záťaž, zjednodušila a zlepšila finančné prostredie;

19.  uvedomuje si nevyužitý potenciál pre rast produktivity a investície, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by sa v plnej miere vynucovali pravidlá jednotného trhu a ak by boli trhy s výrobkami a službami boli lepšie integrované; pripomína význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny poukazuje na kľúčové oblasti pre opatrenia v členských štátoch;

20.  súhlasí s Komisiou, že prínosy obchodu sa nie vždy uznávajú v priebehu verejnej diskusie, a zdôrazňuje, že medzinárodný obchod je dôležitým zdrojom pracovných miest pre Európanov a základným predpokladom rastu; pripomína, že vývoz z EÚ podporuje v súčasnosti viac ako 30 miliónov pracovných miest; zdôrazňuje, že medzinárodnými obchodnými dohodami by sa nemali ohrozovať európske regulačné, sociálne a environmentálne normy, ale posilniť globálne normy;

21.  so znepokojením konštatuje, že od začiatku krízy výrazne poklesol podiel EÚ na celosvetových tokoch priamych zahraničných investícií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie podnikateľského prostredia na investície okrem iného tým, že budú v plnej miere vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ v oblasti jednotného trhu; súhlasí s tým, že rýchlejší pokrok pri prijímaní udržateľných štrukturálnych reforiem v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny je nutný na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, podporu priaznivého prostredia pre podniky (najmä MSP) a investície, na dosiahnutie rastu a zamestnanosti, ako aj na podporu vzostupnej konvergencie medzi členskými štátmi;

22.  trvá na tom, že treba zaručiť dlhodobé investičné kapacity finančných inštitúcií, ziskovosť úspor s nízkym rizikom a dlhodobých produktov dôchodkového zabezpečenia, aby nedošlo k ohrozeniu udržateľnosti úspor a poskytovania dôchodkov pre európskych občanov;

23.  zdôrazňuje, že udržateľné štrukturálne reformy sa musia doplniť dlhodobými investíciami do vzdelávania, výskumu, inovácií a ľudského kapitálu, najmä do vzdelávania a odbornej prípravy zameraného na poskytovanie nových zručností a znalostí; domnieva sa, že partnerstvá medzi tvorcami politík, zákonodarcami, výskumníkmi, výrobcami a inovátormi, sa takisto môžu považovať za nástroj na podporu investícií, zabezpečenie inteligentného a udržateľného rastu, a dopĺňať investičné programy;

Štrukturálne reformy

24.  súhlasí s tým, že udržateľné štrukturálne reformy na trhoch s výrobkami a službami, ako aj na inkluzívnych pracovných, zdravotných, obytných a dôchodkových trhoch, zostávajú prioritou v členských štátoch s cieľom účinne podporiť hospodárske oživenie, bojovať proti vysokej nezamestnanosti, zvýšiť konkurencieschopnosť, spravodlivú hospodársku súťaž a rastový potenciál, zlepšiť efektívnosť systémov výskumu a inovácií, bez toho, aby sa oslabili práva pracovníkov, normy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ochrany životného prostredia;

25.  domnieva sa, že sa preukázalo, že dobre fungujúce a produktívne trhy práce spolu s primeranou úrovňou sociálnej ochrany a sociálneho dialógu sa dokážu rýchlejšie zotaviť z hospodárskej recesie; vyzýva členské štáty, aby znížili segmentáciu trhov práce, zvýšili účasť na trhu práce a zvýšili úrovne zručností, a to aj prostredníctvom silnejšieho zamerania na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie na zlepšenie zamestnateľnosti a produktivity; poznamenáva, že niektoré členské štáty majú stále veľkú potrebu reformy, ak chcú, aby boli ich trhy práce odolnejšie a inkluzívnejšie;

26.  zdôrazňuje význam začatia a pokračovania vykonávania súvislých a udržateľných štrukturálnych reforiem pre stabilitu v strednodobom a dlhodobom horizonte; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty nemôže konkurovať len na základe všeobecných nákladov a nákladov práce, ale je potrebné, aby viac investovala do výskumu, inovácií a vývoja, vzdelávania a zručností a efektívneho využívania zdrojov na národnej aj európskej úrovni;

27.  je znepokojený vplyvom demografického vývoja na verejné financie a udržateľný rast, ktoré sú podmienené okrem iného nízkou pôrodnosťou, starnúcim obyvateľstvom a emigráciou; poukazuje najmä na vplyv starnutia obyvateľstva na dôchodkové systémy a systémy zdravotnej starostlivosti v EÚ; konštatuje, že vzhľadom na rôzne demografické štruktúry sa budú účinky tohto vývoja v jednotlivých členských štátoch líšiť, ale upozorňuje, že predvídateľné náklady na financovanie nebudú mať významný vplyv na verejné financie;

28.  pripomína, že dôležitým faktorom z hľadiska zaistenia udržateľnosti dôchodkových systémov je zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti; poukazuje v tejto súvislosti aj na význam využívania zručností migrantov lepším spôsobom, s cieľom prispôsobiť sa potrebám trhu práce;

29.  konštatuje, že členské štáty v súčasnosti vynakladajú 5 – 11 % HDP na zdravotnú starostlivosť, pričom sa očakáva, že tento podiel v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne narastie v dôsledku demografických zmien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby svoje úsilie zamerala na nákladovo efektívne vynakladanie prostriedkov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a na všeobecný prístup k nej, a to prostredníctvom spolupráce a výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ a prostredníctvom riešenia udržateľnosti kvalitných systémov zdravotnej starostlivosti v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

30.  vyzýva Komisiu, aby zverejňovala pravidelné hodnotenia fiškálnej udržateľnosti pre každý členský štát, s prihliadnutím na všetky osobitné faktory danej krajiny, ako sú demografický vývoj a podmienené, implicitné a iné mimorozpočtové záväzky, ktoré majú vplyv na udržateľnosť verejných financií; odporúča, aby boli tieto správy súčasťou výročných správ o jednotlivých krajinách; navrhuje, aby Komisia vypracovala ukazovateľ na posudzovanie vplyvu verejných financií a ročných rozpočtov na budúce generácie, s prihliadnutím na budúce záväzky a implicitné rozpočtové povinnosti; súhlasí s tým, že administratívne zaťaženie týchto posúdení by malo byť obmedzené;

31.  víta skutočnosť, že nezamestnanosť mladých ľudí v priemere klesá, hoci je stále príliš vysoká; berie na vedomie, že stále pretrvávajú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré si vyžadujú ďalšie reformy s cieľom uľahčiť mladým ľuďom vstup na trh práce, čím sa zabezpečí spravodlivosti medzi generáciami; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam systému záruky pre mladých ľudí a vyzýva na pokračovanie financovania EÚ pre tento dôležitý program; súhlasí s Komisiou, že je potrebných viac opatrení členských štátov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä prostredníctvom posilnenia účinnosti systému záruk pre mladých ľudí;

32.  poukazuje na význam zodpovedného a rast podporujúceho vývoja miezd, ktorý zabezpečí dobrú životnú úroveň v súlade s produktivitou, zohľadňujúc pritom konkurencieschopnosť, ako aj význam účinného sociálneho dialógu pre dobre fungujúce sociálne trhové hospodárstvo;

33.  súhlasí s tým, že dane musia podporovať investície a vytváranie pracovných miest; požaduje reformy zdaňovania s cieľom riešiť vysoké daňové zaťaženie práce v Európe, zlepšiť výber daní, boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zjednodušiť, urobiť spravodlivejšie a zefektívniť daňové systémy; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie administratívnych postupov v oblasti zdaňovania; vyzýva na ďalšiu transparentnosť medzi členskými štátmi v oblasti zdaňovania právnických osôb;

Fiškálna zodpovednosť a štruktúra verejných financií

34.  berie na vedomie, že Komisia sa nazdáva, že fiškálna udržateľnosť je i naďalej prioritou a že výzvy od vyvrcholenia krízy ustúpili do úzadia a nesmú byť z krátkodobého hľadiska hlavným zdrojom rizika pre eurozónu ako celok;

35.  berie tiež na vedomie, že Komisia sa domnieva, že výzvy pretrvávajú a že dedičstvá krízy, ako aj štrukturálne nedostatky pretrvávajú a treba ich riešiť, ak sa má zabrániť dlhodobým rizikám;

36.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky členské štáty sú povinné dodržiavať Pakt stability a rastu pri plnom dodržiavaní jeho existujúcich doložiek o flexibilite; v tejto súvislosti poukazuje aj na význam Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe (TSCG), a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila komplexné hodnotenie skúseností získaných pri jej vykonávaní ako základ na prijatie potrebných krokov, v súlade so ZEÚ a ZFEÚ, na začlenenie obsah tejto zmluvy do právneho rámca EÚ;

37.  konštatuje, že šesť členských štátov je aj naďalej predmetom postupu pri nadmernom deficite (EDP), že sa znížila úroveň priemerného schodku verejných financií, ktorá má podľa očakávaní ostať pod úrovňou 2 % v roku 2016 a v nasledujúcich rokoch klesať, a že v roku 2017 budú naďalej predmetom postupu pri nadmernom deficite zrejme iba dva členské štáty; poznamenáva, že v niekoľkých prípadoch je veľký nárast dlhu v nedávnej minulosti aj dôsledkom rekapitalizácie bánk a nízkeho rastu; zdôrazňuje, že ak úrokové sadzby začnú opäť stúpať, mohli by sa vystupňovať ťažkosti pri zlepšovaní verejných financií;

38.  zdôrazňuje úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv; zdôrazňuje potrebu objektívneho a transparentného hodnotenia uplatňovania a presadzovania spoločne prijatých právnych predpisov;

39.  trvá na tom, že s členskými štátmi by sa nemalo zaobchádzať rozdielne; konštatuje, že iba fiškálna politiku, ktorá bude rešpektovať a dodržiavať právo Únie, povedie k dôveryhodnosti a dôvere medzi členskými štátmi a bude slúžiť ako základ pre dokončenie HMÚ a vybudovanie dôvery vo finančné trhy;

40.  vyzýva Komisiu a Radu, aby boli čo najkonkrétnejšie pri riešení fiškálnych odporúčaní v rámci preventívnej a nápravnej časti Paktu stability a rastu s cieľom zvýšiť transparentnosť a vykonateľnosť odporúčaní; zdôrazňuje potrebu zahrnúť do preventívnej časti odporúčaní tak cieľový dátum pre strednodobé ciele jednotlivých krajín, ako ak fiškálnu úpravu potrebnú na jeho dosiahnutie alebo udržanie sa na ňom;

41.  domnieva sa, že makroekonomická nerovnováha v rámci členských štátov by sa mala riešiť v súlade s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) pomocou úsilia všetkých členských štátov príslušnými reformami a investíciami; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každý členský štát si musí plniť svoje individuálne povinnosti; konštatuje, že z vysokých prebytkov bežného účtu vyplýva možnosť väčšieho domáceho dopytu; zdôrazňuje, že vysoké úrovne verejného a súkromného zadlženia predstavujú výraznú zraniteľnosť a že na ich rýchlejšie zníženie sú potrebné príslušné fiškálne politiky a vyšší rast;

42.  poznamenáva, že verejné financie sa v ostatných rokoch síce zlepšili, ale podľa posúdenia NRP na rok 2017 sa osem členských štátov považuje za ohrozených rizikom nesúladu; domnieva sa, že dohodnuté spôsoby fiškálnych úprav, sa musia dodržiavať;

43.  víta zníženie priemerných deficitov a dlhov verejných financií, ale súhlasí s tým, že v súhrnných prehľadoch sú ukryté významné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi; zdôrazňuje, že súhrnné prehľady by sa mali vždy posudzovať v súvislosti s preskúmaním jednotlivých rozpočtov a zdôrazňuje potrebu zdravej fiškálnej politiky v očakávaní zvyšujúcich sa úrokových sadzieb; domnieva sa, že treba dosiahnuť väčšiu konvergenciu, najmä medzi členskými štátmi eurozóny;

Zámery fiškálnej politiky eurozóny

44.  konštatuje, že podľa hospodárskych prognóz Komisie z jesene 2016 sa zámery fiškálnej politiky eurozóny v roku 2015 presunuli z reštriktívnych na neutrálne a očakáva sa, že počas prognózovaného obdobia sa stanú mierne expanzívne; ďalej konštatuje, že Komisia zvažuje, že úplné plnenie fiškálnych požiadaviek obsiahnutých v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny Rady by v súhrnnom vyjadrení viedlo v rokoch 2017 a 2018 k mierne reštriktívnym zámerom fiškálnej politiky eurozóny ako celku, a berie na vedomie výzvy Európskej komisie na stanovenie pozitívnych expanzívnych zámerov fiškálnej politiky, hoci uznáva ich ekonomické i právne obmedzenia;

45.  domnieva sa, že oznámenie Komisie o pozitívnych zámeroch fiškálnej politiky je dôležitým krokom; víta zámer Komisie prispieť k lepšej koordinácii hospodárskych politík v eurozóne a zdôrazniť príležitosti na fiškálne stimuly v členských štátoch, ktoré na tom majú priestor; zdôrazňuje, že fiškálne požiadavky sú založené na spoločne dohodnutých fiškálnych pravidlách; pripomína, že členské štáty sú povinné dodržiavať Pakt stability a rastu, a to bez ohľadu na súhrnné odporúčania; konštatuje, že existujú rozdielne názory, pokiaľ ide o potenciál a úroveň súhrnného cieľa zámerov fiškálnej politiky; víta prebiehajúcu prácu nezávislej Európskej fiškálnej rady v tejto veci;

46.  zastáva názor, že zlepšenie štruktúry verejných rozpočtov je jedným z kľúčových nástrojov na zabezpečenie súladu s fiškálnymi pravidlami EÚ, a na umožnenie financovania nevyhnutných výdavkov, na vybudovanie rezervy na nepredvídané potreby a investícií na podporu rastu, a napokon na financovanie menej podstatných výdavkov, ako aj s cieľom prispieť k účinnejšiemu a zodpovednejšiemu využívaniu verejných finančných prostriedkov; pripomína, že zloženie vnútroštátnych rozpočtov sa rozhoduje na vnútroštátnej úrovni pri zohľadnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

47.  poukazuje na to, že diskusia o vhodnom rozdelení verejných výdavkov a politických prioritách sa pravidelne uskutočňuje v rámci rozpočtu EÚ, a že je tiež nevyhnutná na kritické posúdenie vnútroštátnych rozpočtov s cieľom zlepšiť kvalitu verejných rozpočtov v strednodobom a dlhodobom horizonte a zabrániť lineárnym škrtom v rozpočte;

48.  víta prebiehajúce preskúmavanie verejných výdavkov a nabáda členské štáty, aby kriticky posúdili kvalitu a zloženie svojich rozpočtov; podporuje snahy o zlepšenie kvality a efektívnosti verejných výdavkov, a to aj prostredníctvom posunu od neproduktívnych výdavkov k investíciám podporujúcim rast;

49.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol pomôcť odľahčiť rozpočty členských štátov prostredníctvom vyberania vlastných zdrojov namiesto spoliehania sa na národné príspevky;

50.  víta tematické diskusie a najlepšie postupy, ktoré prijala Euroskupina, ako napr. preskúmania výdavkov počas cyklu európskeho semestra v roku 2016; vyzýva Komisiu a Euroskupinu, aby tieto diskusie učinili efektívnejšími a transparentnejšími;

51.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali odporúčania pre jednotlivé krajiny tak, aby bolo možné zmerať pokrok, najmä v prípadoch, keď sú politické odporúčania opakovane zacielené na rovnaké politické oblasti a/alebo keď si charakter reforiem vyžaduje vykonávanie mimo jedného cyklu semestra;

Koordinácia vnútroštátnych politík a demokratická zodpovednosť

52.  zdôrazňuje význam diskusií v národných parlamentoch o správach o jednotlivých krajinách, odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, národných programoch reforiem a programoch stability, a nadväzného konania vo väčšej miere než doteraz;

53.  domnieva sa, že lepšie vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny si vyžaduje jasne formulované priority na európskej úrovni a skutočnú verejnú diskusiu na regionálnej a miestnej úrovni, čo povedie k vyššej zodpovednosti; vyzýva členské štáty, aby zapojili miestne a regionálne orgány do interakcie štruktúrovaným spôsobom, vzhľadom na vplyv a výzvy pociťované v rámci členských štátov aj na regionálnej a miestnej úrovni, s cieľom zlepšiť vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

54.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala rokovania o medziinštitucionálnej dohode o správe hospodárskych záležitostí; trvá na tom, aby táto medziinštitucionálna dohoda zaručila v rámci zmlúv, že štruktúra európskeho semestra umožní zmysluplnú a pravidelnú parlamentnú kontrolu tohto procesu, najmä pokiaľ ide o priority ročného prieskumu rastu a odporúčania týkajúce sa eurozóny;

Odvetvové príspevky k správe o ročnom prieskume rastu na rok 2017

Rozpočty

55.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol priniesť pridanú hodnotu pre investície a štrukturálne reformy v členských štátoch v prípade zavedenia väčšej synergie medzi existujúcimi nástrojmi a prepojenia na rozpočty členských štátov; je preto presvedčený, že ročný prieskum rastu (RPR), je dôležitý politický dokument, ktorý poskytuje základný obsah národných programov reforiem, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a plánov vykonávania, by mal slúžiť ako usmernenie pre členské štáty a na prípravu národných rozpočtov, s cieľom zaviesť spoločné viditeľné riešenia vo vnútroštátnych rozpočtoch a súvisiace s rozpočtom EÚ;

56.  pripomína, že zlepšenie systémov výberu DPH a colných poplatkov by malo byť najvyššou prioritou všetkých členských štátov; víta návrh Komisie na vytvorenie čierneho zoznamu EÚ daňových rajov, ktorý by sa mal presadzovať trestnými sankciami s cieľom čeliť nadnárodným spoločnostiam, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní;

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

57.  zdôrazňuje, že lepšie a efektívnejšie využívanie zdrojov, znižovanie závislosti od zahraničných zdrojov energie a zavedenie udržateľnej výroby na základe požiadaviek na lepší dizajn výrobkov a udržateľnejších modelov spotreby si vyžaduje podporu podnikania a vytvárania pracovných miest, účinné vykonávanie medzinárodných cieľov a environmentálnych cieľov Únie a diverzifikáciou zdrojov príjmov, a to v kontexte fiškálnej zodpovednosti a hospodárskej konkurencieschopnosti; nazdáva sa, že na základe cieľov stanovených na úrovni EÚ by sa do európskeho semestra malo zakomponovať aj podávanie správ o energetickej účinnosti a prepojenosti.

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12. (2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41. (3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8. (4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33. (5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25. (6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11. (8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 86.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2017 (2016/2307(INI))

P8_TA(2017)0039 A8-0037/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 9, 145, 148, 152, 153 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ o osobitnom postavení najvzdialenejších regiónov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Dohovor MOP č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia a odporúčanie MOP č. 202 o minime sociálnej ochrany,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 1 – odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade, a najmä na cieľ č. 3 – vykonávať vhodné systémy a opatrenia v oblasti sociálnej ochrany na vnútroštátnej úrovni pre všetkých vrátane minima sociálnej ochrany a do roku 2030 dosiahnuť podstatné rozšírenie pokrytia na chudobné a zraniteľné osoby,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2017 (COM(2016)0725),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 16. novembra 2016 k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2016)0726),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu (COM(2016)0727),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2017 (COM(2016)0728),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 16. novembra 2016, ktorá sprevádza oznámenie Komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2017 (COM(2016)0729),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2017: celkové posúdenie (COM(2016)0730),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán (COM(2016)0581),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 – Rozpočet EÚ zameraný na výsledky (COM(2016)0603),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nové zručnosti pre Európu – Spolupracovať v záujme posilnenia ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2016 s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 26. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (COM(2015)0701),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 15. februára 2016 na rozhodnutie Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2016)0071) a na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu z 15. septembra 2016(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na uznesenie Európskeho parlamentu k tomuto oznámeniu z 15. novembra 2011(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce(3),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe,

–  so zreteľom na závery Rady o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe (13414/2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: realizácia priorít na rok 2016(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 s názvom Utečenci: sociálne začlenenie a integrácia do pracovného trhu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016(6),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci z 24. septembra 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: vykonávanie priorít na rok 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015(7),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(10),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000121/2015 – B8-1102/2015 Rade a na svoje uznesenie s ňou spojené z 29. októbra 2015 o odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Vytvorenie konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsob na prekonanie krízy(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(17),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám(18),

–  so zreteľom na dokument z 11. októbra 2016 s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – štvrťročný prieskum – jeseň 2016,

–  so zreteľom na piaty a šiesty prieskum Eurofound týkajúci sa európskych pracovných podmienok z roku 2010 a 2015(19),

–  so zreteľom na dokument OECD s názvom Vyhliadky zamestnanosti 2016 zo 7. júla 2016,

–  so zreteľom na pracovný dokument OECD z 9. decembra 2014 o trendoch v nerovnosti príjmov a jej vplyve na hospodársky rast,

–  so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

–  so zreteľom na plán Komisie a konzultáciu zameranú na riešenie problému vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny,

–  so zreteľom na zasadnutia z 3. októbra a 8. novembra 2016 v rámci štruktúrovaného dialógu o pozastavení finančných prostriedkov pre Portugalsko a Španielsko,

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0037/2017),

A.  keďže nezamestnanosť v EÚ od druhej polovice roka 2013 pomaly klesá, od roku 2013 sa vytvorilo 8 miliónov nových pracovných miest a nezamestnanosť v septembri 2016 predstavovala 8,6 %, čo je najnižšia úroveň od roku 2009; keďže však podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) je naďalej vysoký a predstavuje 14,8 % osôb vo veku od 15 do 29 rokov(20)(21); keďže napriek skutočnosti, že celková nezamestnanosť klesá, v niektorých členských štátoch je stále na poľutovaniahodne vysokej úrovni; keďže podľa Európskej komisie miera chudoby zamestnaných osôb je stále vysoká;

B.  keďže miera zamestnanosti je spravidla nižšia medzi ženami a v roku 2015 bola miera zamestnanosti mužov vo veku 20 – 64 rokov v EÚ-28 75,9 % v porovnaní s 64,3 % u žien; keďže rodový rozdiel v prístupe k zamestnaniu je naďalej jednou z hlavných prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti a je potrebné urýchlene vynaložiť úsilie na zmenšenie rozdielu v miere zamestnanosti mužov a žien;

C.  keďže ak sa súčasný trend posilní pomocou vhodných verejných politík, cieľ stratégie Európa 2020 týkajúci sa miery zamestnanosti vo výške 75 % by sa naozaj mohol dosiahnuť;

D.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí je v EÚ na úrovni 18,6 % a 21,0 % v eurozóne; keďže nezamestnaných je 4,2 milióna mladých ľudí z toho 2,9 milióna v eurozóne; keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí zostáva výrazne vyššia ako na jej najnižšej úrovni v roku 2008, čo nám pripomína, že vykonávanie a plné využívanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí členskými štátmi by malo byť prioritou; keďže nízke mzdy, ktoré sú niekedy pod hranicou chudoby, neplatené stáže, nedostatok kvalitnej odbornej prípravy a nedostatok pracovných práv sú bohužiaľ aj naďalej charakteristické pre zamestnanosť mladých ľudí;

E.  keďže podľa odhadov náklady spojené s NEETs predstavujú 153 miliárd EUR (1,21 % HDP) ročne, a to vo forme dávok a strát na príjmoch a daniach, zatiaľ čo celkové náklady na zavedenie systémov záruky pre mladých ľudí v eurozóne sa odhadujú na 21 miliárd EUR ročne alebo 0,22 % HDP;

F.  keďže počet NEETs zaznamenaný v roku 2015 bude naďalej klesať; keďže 6,6 milióna ľudí vo veku od 15 do 24 rokov sa stále nachádza v tejto situácii, čo zodpovedá 12 % tejto vekovej kategórie;

G.  keďže primárnu zodpovednosť za riešenie nezamestnanosti mládeže nesú členské štáty, pokiaľ ide o vytváranie a vykonávanie regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce;

H.  keďže osoby so zdravotným postihnutím sú naďalej vo výraznej miere vylúčené z trhu práce, pričom v posledných desiatich rokoch došlo iba k veľmi malému zlepšeniu, čiastočne pre nedostatok investícií do vhodných podporných opatrení; zdôrazňuje, že to často vedie k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, čo negatívne ovplyvňuje cieľ stratégie Európa 2020;

I.  keďže štrukturálne problémy na trhu práce, ako je nízka účasť, ako aj nesúlad zručností a kvalifikácie, zostávajú v mnohých členských štátoch problémom;

J.  keďže miera dlhodobej nezamestnanosti (nezamestnanosť trvajúca viac než rok) v prvom štvrťroku 2016 medziročne poklesla o 0,7 % na 4,2 % pracovnej sily; keďže miera extrémne dlhej nezamestnanosti (nezamestnanosť trvajúca viac než dva roky) poklesla na 2,6 % pracovnej sily; keďže počet dlhodobo nezamestnaných je napriek tomu stále vysoký a dosahuje približne 10 miliónov osôb; keďže dlhodobá nezamestnanosť je problémom najmä mladších a starších uchádzačov o zamestnanie s podielom 30 % osôb vo veku 15 – 24 rokov a 64 % vo veku 55 – 64 rokov, ktorí si hľadajú zamestnanie dlhšie ako jeden rok; keďže mnohí starší pracovníci, ktorí sú neaktívni, nie sú zahrnutí do štatistík týkajúcich sa nezamestnanosti; keďže miera nezamestnanosti a jej sociálne dôsledky sa v európskych krajinách líšia a keďže je nevyhnutné vziať do úvahy špecifické mikroekonomické okolnosti;

K.  keďže ciele stratégie Európa 2020 sú zamerané na zníženie chudoby vymanením aspoň 20 miliónov osôb z rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia do roku 2020; keďže tento cieľ sa ešte ani zďaleka nepodarilo dosiahnuť, a preto je potrebné vynaložiť viac úsilia; keďže v roku 2015 bolo 119 miliónov ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo je asi o 3,5 milióna menej ako v roku 2014; keďže v roku 2012 sa v EÚ v tejto situácii nachádzalo 32,2 miliónov osôb so zdravotným postihnutím; keďže v roku 2013 bolo 26,5 milióna detí v 28 krajinách EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže vysoké úrovne nerovnosti znižujú výkon hospodárstva a potenciál udržateľného rastu;

L.  keďže sprevádzanie dlhodobo nezamestnaných je veľmi dôležité, pretože v opačnom prípade začne mať táto situácia vplyv na ich sebadôveru, blahobyt a budúci rozvoj, v dôsledku čoho sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, čo ohrozuje udržateľnosť národných systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj európskeho sociálneho modelu;

M.  oslabenie sociálneho dialógu má negatívny vplyv na práva pracovníkov, kúpnu silu občanov EÚ a rast;

N.  keďže v EÚ možno pozorovať viacero pozitívnych trendov, čo naznačuje odolnosť a zotavenie európskeho hospodárstva;

O.  keďže sociálne hospodárstvo, ktoré tvorí dva milióny podnikov zamestnávajúcich viac ako 14,5 milióna ľudí v Únii, je dôležitým odvetvím, ktoré prispieva k odolnosti Európy a k oživeniu hospodárstva;

P.  keďže rast zostáva vo väčšine členských štátov nízky, pričom miera rastu v EÚ za rok 2016 sa dokonca znížila a zostala stabilná na úrovni 2 % aj napriek pozitívnym dočasným aspektom, čo preto poukazuje na to, že EÚ môže urobiť viac pre posilnenie hospodárskej a sociálnej obnovy v záujme jej väčšej udržateľnosti v strednodobom horizonte;

Q.  keďže ako uviedla Komisia(22) rozdiely v zamestnanosti a sociálne rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi pretrvávajú a sociálny vývoj naznačuje ďalšiu divergenciu v celej EÚ, ktorá brzdí rast, zamestnanosť a súdržnosť; keďže spoločnosti, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou rovnosti a investícií do ľudí, majú lepšie výsledky, pokiaľ ide o odolnosť v oblasti rastu a zamestnanosti;

R.  keďže nelegálna práca je stále realitou, ktorá má vážne dôsledky na rozpočty, čo vedie k strate daňových príjmov a znižovaniu odvodov sociálneho zabezpečenia, ako aj k negatívnemu vplyvu na zamestnanosť, produktivitu, kvalitu práce a rozvoj zručností;

S.  keďže najvzdialenejšie regióny čelia obrovským ťažkostiam spojeným s ich osobitnými špecifikami, ktoré obmedzujú ich potenciál v oblasti rastu a rozvoja; keďže nezamestnanosť, nezamestnanosť mládeže a dlhodobá nezamestnanosť v týchto regiónoch patria medzi najvyššie v EÚ, pričom v mnohých prípadoch prekračujú 30 %;

T.  keďže Európsky fond pre strategické investície (EFSI) už schválil 69 projektov v 18 krajinách a podpísal 56 operácií, pričom sa očakáva, že to povedie k investíciám vo výške viac než 22 miliárd EUR a k účasti približne 71 000 MSP;

U.  keďže v mnohých členských štátoch sa počet obyvateľov v produktívnom veku a pracovná sila naďalej zmenšujú; keďže účasť žien na trhu práce je pre členské štáty príležitosťou na riešenie tohto problému a posilnenie pracovnej sily v EÚ; keďže pokračujúci príchod utečencov a žiadateľov o azyl by takisto mohol prispieť k posilneniu pracovnej sily;

V.  keďže EÚ čelí demografickým výzvam, ktoré sú spojené nielen so starnutím populácie a poklesom pôrodnosti, ale ktoré zahŕňajú aj ďalšie prvky, ako je vyľudňovanie;

W.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v súčasnosti predstavuje 16 % a rozdiel v dôchodkoch 38 %, čo ženy s pribúdajúcim vekom vystavuje vyššiemu riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

X.  keďže zabezpečenie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia je kompetenciou členských štátov, ktorú EÚ koordinuje, ale neharmonizuje;

Y.  keďže stredná dĺžka života v dobrom zdraví u žien poklesla zo 62,6 v roku 2010 na 61,5 roku v roku 2013, pričom v roku 2014 bol zaznamenaný mierny nárast, a v prípade mužov stagnuje na úrovni 61,4 roku;

1.  víta skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu na rok 2017 sa kladie dôraz na význam zabezpečenia sociálnej spravodlivosti ako prostriedku na stimuláciu inkluzívnejšieho rastu, ako aj na vytváranie kvalitných a inkluzívnych pracovných miest a zlepšovanie zručností a na potrebu posilniť konkurencieschopnosť, inovácie a produktivitu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (CSR) týkajúcich sa reformy trhu práce sa poukáže aj na význam aktívnych politík trhu práce a budú sa presadzovať zamestnanecké práva a ochrana pracovníkov;

2.  víta pokrok pri dosahovaní rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi aspektmi v rámci procesu európskeho semestra, pričom Komisia splnila niektoré požiadavky Európskeho parlamentu; zdôrazňuje však, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie o zlepšenie politickej viditeľnosti a dosahu hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie; víta návrh Komisie na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 predĺžením jeho účinnosti na roky 2018 – 2020 a začlenením nových sociálnych ukazovateľov s cieľom uviesť údaje zamestnanosti a sociálne údaje v spojení s vývojom makroekonomických údajov, aby analýza predstavovala komplexný obraz o prepojení a dosahoch rôznych politických možností; zdôrazňuje, že ukazovateľom zamestnanosti by sa mal pripisovať rovnaký význam ako hospodárskym ukazovateľom, čo umožní spustiť hĺbkové analýzy a nápravné opatrenia v príslušných členských štátoch;

3.  zdôrazňuje, že cyklu európskeho semestra stále chýba prístup orientovaný na deti, ktorý by obsahoval záväzok v oblasti práv detí, začlenenia boja proti chudobe detí, ako aj cieľov týkajúcich sa blahobytu, do všetkých príslušných oblastí tvorby politiky; zdôrazňuje, že na nájdenie východiska z bludného kruhu znevýhodnenia je potrebný strategický prístup s jasnými zámermi a cieľmi;

4.  požaduje programy ponúkajúce podporu a príležitosti ako súčasť integrovaného európskeho plánu investovania do detí a boja proti detskej chudobe vrátane vytvorenia záruky pre deti zameranej na úplné vykonávanie odporúčania Komisie investovať do detí, aby sa zabezpečilo, že každé dieťa v Európe, ktorému hrozí chudoba (vrátane utečencov), bude mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, slušnému bývaniu a zodpovedajúcej výžive;

5.  zdôrazňuje, že investície do sociálneho rozvoja prispievajú k hospodárskemu rastu a konvergencii; berie na vedomie nedávne štúdie OECD(23) a MMF(24), v ktorých sa zdôrazňuje, že sociálne nerovnosti v Európe brzdia oživenie hospodárstva; požaduje väčšie úsilie v boji proti chudobe a rastúcej nerovnosti a tam, kde je to potrebné, väčšie investície do sociálnej infraštruktúry a podporu pre tých, ktorých hospodárska kríza postihla najviac; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že odporúčania pre jednotlivé krajiny budú osobitne zamerané na boj proti nerovnosti;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zlepšili stratégiu pre ústredný cieľ rodovej rovnosti; podporuje použitie výročných správ Komisie o rodovej rovnosti v kontexte európskeho semestra s cieľom posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem a programov stability a konvergenčných programov začlenili rodový rozmer a zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, a to stanovením cieľov a vymedzením opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov; vyzýva, aby sa odporúčania pre jednotlivé krajiny poskytovali so zreteľom na lepšie služby starostlivosti o deti, ktoré môžu mať priaznivý vplyv na účasť žien na trhu práce; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby v prípade potreby zvážili používanie rodovo rozčlenených údajov v procese monitorovania európskeho semestra; navrhuje užšie zapojiť Európsky inštitút pre rodovú rovnosť do európskeho semestra;

7.  zdôrazňuje, že verejný a súkromný dlh je v niektorých členských štátoch príliš vysoký, čo bráni investíciám, hospodárskemu rastu a zamestnanosti;

8.  zastáva názor, že údaje uvedené v tabuľke ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie sú užitočné, ale nestačia na posúdenie vývoja zamestnanosti a sociálnej situácie v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby doplnili tabuľku ukazovateľov o údaje týkajúce sa kvality pracovných miest a chudoby s osobitným dôrazom na viacrozmernú detskú chudobu;

9.  vyzýva Komisiu, aby definovala a kvantifikovala svoju koncepciu sociálnej spravodlivosti, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom ročného prieskumu rastu na rok 2016 a európskeho semestra, pričom zohľadní politiku v oblasti zamestnanosti i sociálnu politiku,

10.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili zavádzanie všetkých programov, ktorými sa môže podporiť vytváranie dôstojných, kvalitných a dlhodobých pracovných miest pre všetky kategórie obyvateľstva, a predovšetkým pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že napriek miernemu poklesu miery nezamestnanosti v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí zostáva na úrovni 18,6 %; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prijatie iniciatívnejších nadväzných opatrení riadiacimi orgánmi týchto programov;

11.  zdôrazňuje, že vykonávanie záruky pre mladých ľudí by sa malo posilniť na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a predĺžiť aspoň do roku 2020, za aktívnej účasti sociálnych partnerov a posilnených verejných služieb, a zdôrazňuje jej význam pre prechod zo školy do zamestnania; nalieha na Komisiu, aby predložila zodpovedajúce štúdie jej vplyvu na účely monitorovania dosiahnutých výsledkov a prijatia dodatočných opatrení a zohľadnila výsledky očakávaného auditu Dvora audítorov a vymieňala si najlepšie postupy a organizovala semináre s účasťou všetkých zainteresovaných subjektov tak, aby sa tento nástroj stal čo najúčinnejším; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby bola záruka pre mladých ľudí plne prístupná, a to aj pre zraniteľné osoby a osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že to tak nie je vo všetkých členských štátoch a vyzýva členské štáty, aby túto situáciu čo najskôr napravili, pretože je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD); zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby záruka pre mladých ľudí mala dosah na mladých, ktorí sú vystavení viacnásobnému vylúčeniu a extrémnej chudobe; poukazuje na to, že mimoriadna pozornosť by sa mala venovať mladým ženám a dievčatám, ktoré môžu čeliť rodovým prekážkam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre záruku pre mladých ľudí poskytli primerané financovanie v záujme jej riadneho vykonávania vo všetkých členských štátoch a s cieľom pomôcť ešte väčšiemu počtu mladých ľudí;

12.  poukazuje na to, že na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) na rok 2017 boli vyčlenené viazané rozpočtové prostriedky vo výške 500 miliónov EUR; zdôrazňuje, že táto suma nie je dostatočná a je potrebné ju zvýšiť a zabezpečiť v súčasnom VFR; upozorňuje však takisto na to, že v súvislosti s revíziou VFR v polovici trvania je potrebné dosiahnuť dohodu o vhodnom dodatočnom financovaní YEI, aby sa pokryl zvyšok obdobia súčasného VFR;

13.  zdôrazňuje potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu v oblasti zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície v oblasti kultúrneho a kreatívneho sektora by mohli významne prispieť k investíciám, rastu, inováciám a zamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila osobitné príležitosti, ktoré ponúka celý kultúrny a kreatívny priemysel vrátane MVO a malých združení, napríklad v rámci YEI;

14.  zdôrazňuje, že nedostatočné investície do systému verejného vzdelávania môžu oslabiť konkurenčné postavenie Európy a zamestnateľnosť jej pracovnej sily; zdôrazňuje potrebu investovať do ľudí v čo najskoršej fáze životného cyklu, aby sa znížila nerovnosť a podporilo sociálne začlenenie v mladom veku; zdôrazňuje tiež potrebu boja proti stereotypom od raného veku v školách, a to prostredníctvom presadzovania rodovej rovnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;

15.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky na vykonávanie a monitorovanie inkluzívnejších foriem systémov sociálnej ochrany a podporu príjmov s cieľom zabezpečiť, aby tieto systémy ponúkali nezamestnaným osobám a osobám vystaveným riziku chudoby a sociálneho vylúčenia slušnú životnú úroveň a aby poskytli prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a možnostiam pre vstup na trh práce;

16.  víta nárast miery zamestnanosti; konštatuje však, že nárast miery zamestnanosti v členských štátoch bol bohužiaľ sprevádzaný zvýšeným výskytom atypických a neformálnych foriem zamestnávania vrátane pracovných zmlúv na nula hodín; zdôrazňuje, že trvalá udržateľnosť a kvalita vytvorených pracovných miest by mali byť prioritou; je veľmi znepokojený pretrvávajúcou vysokou nezamestnanosťou, najmä v krajinách, ktoré stále trpia krízou; uvedomuje si fenomén chudoby pracujúcich ako dôsledok znižovania miezd a zhoršovania pracovných podmienok, ktoré sa musia riešiť ako súčasť opatrení zameraných na zamestnanosť a sociálnu ochranu; nabáda členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie a ostali otvorené novým riešeniam a prístupom v záujme dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti na úrovni 75 %, a to aj zameriavaním sa na skupiny, ktoré majú najnižšiu účasť na pracovnom trhu, ako sú ženy, starší pracovníci, pracovníci s nízkou kvalifikáciou a osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoju ponuku z hľadiska celoživotného vzdelávania a účinného zvyšovania kvalifikácie;

17.  domnieva sa, že migrácia by mohla zohrávať dôležitú úlohu a zahŕňať vzdelávacie programy doplnené efektívnymi verejnými výdavkami s cieľom dosiahnuť kvalitné sociálne a ekologicky udržateľné investície na začlenenie pracovníkov do trhu práce a zníženie nezamestnanosti;

18.  uznáva, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené na trhu práce; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli proaktívne politiky a primerané investície zamerané a určené na podporu účasti žien na trhu práce; zdôrazňuje, že lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života má zásadný význam pre zvyšovanie účasti žien na trhu práce; poukazuje v tejto súvislosti na to, že podľa Komisie flexibilné pracovné podmienky, ako je práca na diaľku, pružný pracovný čas a kratší pracovný čas, môžu zohrávať dôležitú úlohu; súhlasí s Komisiou, že poskytovanie platenej materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky v členských štátoch má potenciál podporiť účasť žien na trhu práce; vyzýva zároveň členské štáty, aby stanovili vhodné politiky na podporu žien a mužov, ktorí vstupujú alebo sa vracajú na trh práce, zostávajú na ňom alebo sa v rámci neho rozvíjajú po rodičovskej dovolenke alebo inom druhu dovolenky súvisiacej so starostlivosťou, a to prostredníctvom udržateľných a kvalitných pracovných miest; vyjadruje poľutovanie nad rodovou nerovnosťou z hľadiska miery zamestnanosti a rozdielov v mzdách a dôchodkoch; požaduje politiky, ktoré povzbudzujú a podporujú ženy, aby si budovali kariéru v podnikaní, zjednodušujú prístup k financovaniu a podnikateľským príležitostiam a ponúkajú odbornú prípravu prispôsobenú konkrétnym potrebám;

19.  uznáva však, že podpora zamestnanosti a opatrenia na zlepšenie aktívnej účasti na trhu práce musí byť súčasťou širšieho prístupu orientované na práva na odstránenie sociálneho vylúčenia a chudoby, ktorý berie do úvahy deti, rodiny a ich osobitné potreby;

20.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a aby zvážili nové, inovačné spôsoby rozvoja adaptabilných a pružných trhov práce s cieľom splniť výzvy globálneho hospodárstva a zároveň zabezpečiť vysoké pracovné normy pre všetkých pracovníkov;

21.  víta pripomenutie členským štátom, že systémy sociálneho zabezpečenia musia mať oporu v silných sociálnych normách, a že podpora dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a odstránenie diskriminácie prispievajú nielen k sociálnej spravodlivosti, ale aj k rastu. zdôrazňuje, že opätovne začlenenie rodičov do trhu práce by sa malo podporovať vytvorením podmienok pre kvalitné alebo inkluzívne zamestnávanie a pracovné prostredie, ktoré rodičom umožní vyvážiť ich pracovné a rodičovské úlohy;

22.  uznáva, že popri vytváraní pracovných miest je zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných osôb na kvalitné pracovné miesta prostredníctvom individuálne prispôsobených opatrení, najmä prostredníctvom aktívnych politík zamestnanosti, zásadným faktorom v boji proti ich chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ak je sprevádzané dostupnosťou dôstojnej práce; poukazuje na to, že dôraz by sa mal klásť na lepšie opatrenia zamerané na vytváranie dôstojných pracovných miest; zdôrazňuje, že začlenenie osôb, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, má dvojaký účinok, ktorý je prínosom pre jednotlivcov, a to, že stabilizuje systémy sociálneho zabezpečenia a podporuje hospodárstvo; domnieva sa, že je potrebné zohľadniť sociálnu situáciu týchto občanov a ich osobitné potreby, a na európskej úrovni lepšie monitorovať politiky vykonávané na vnútroštátnej úrovni;

23.  zdôrazňuje význam zručností a schopností získaných v neformálnom a informálnom vzdelávacom prostredí a ich potvrdzovania a certifikácie, ako aj význam prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a záväzkov a referenčných hodnôt strategického rámca pre vzdelávanie a odbornú prípravu 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili systémy uznávania neformálnych a informálnych zručností; vyzýva zároveň členské štáty, aby vykonávali politiky, ktoré zaručia nielen prístup ku kvalitnému, inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave za prijateľnú cenu, ale aj vykonávanie rámca celoživotného vzdelávania zameraného na flexibilnú dráhu vzdelávania, v ktorom sa podporí rovnocennosť a sociálna súdržnosť a možnosti zamestnania pre všetkých;

24.  vyzýva na vytvorenie a rozvoj partnerstiev medzi zamestnávateľmi, sociálnymi partnermi, verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, verejnými orgánmi, sociálnymi službami a inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytnúť nástroje potrebné na zabezpečenie lepšej reakcie na potreby trhu práce a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti; pripomína, že sú nevyhnutné personalizované a individualizované nadväzujúce opatrenia schopné zabezpečiť účinnú pomoc pre dlhodobo nezamestnaných;

25.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou nízkou mierou verejných investícií, keďže takéto investície môžu byť dôležitým impulzom pre tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) nedosiahol dostatočnú úroveň investícií do sociálnej infraštruktúry a ide o premrhanú príležitosť, ktorú treba urýchlene riešiť;

26.  požaduje politiky, ktoré rešpektujú a podporujú kolektívne vyjednávanie a rozšírenie jeho záberu tak, aby sa vzťahovali na čo najväčší počet pracovníkov, a zároveň boli zamerané na lepši minimálnu mzdu vo forme minimálnych miezd stanovených na slušnej úrovni a za účasti sociálnych partnerov s cieľom ukončiť konkurenčné mzdové preteky ku dnu, podporiť celkový dopyt a hospodárske oživenie, znížiť mzdové nerovnosti a bojovať proti chudobe pracujúcich;

27.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa k ľuďom so zmluvou na dobu určitú, ľuďom s čiastočným pracovným úväzkom alebo samostatne zárobkovo činným osobám pristupovalo rovnako aj pokiaľ ide o prepúšťanie a výplaty, teda aby mali primeranú sociálnu ochranu a prístup k vzdelávaniu a aby boli stanovené rámcové podmienky, ktoré im umožnia kariérny postup; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali rámcové dohody o práci na čiastočný úväzok a na úväzok na dobu určitú a aby účinne presadzovali smernicu, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc utečencom usadiť sa a integrovať sa, a aby zabezpečili, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje a budú schopné včas predvídať požiadavky s cieľom uľahčiť ich integráciu;

29.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením zostáva vysoký; poukazuje na to, že vysoká úroveň nerovnosti a chudoby ovplyvňuje sociálnu súdržnosť a zároveň bráni sociálnej a politickej stabilite; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politikám zameraným na efektívne riešenie tohto problému chýba potrebná ambícia na získanie dostatočnej ekonomickej páky; žiada členské štáty, aby urýchlili svoje aktivity zamerané na dosiahnutie cieľa Európa 2020 s cieľom znížiť počet osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zo znižovania nerovnosti urobili svoju prioritu; žiada o lepšiu podporu a uznanie práce MVO, organizácií bojujúcich proti chudobe a organizácií združujúcich ľudí žijúcich v chudobe prostredníctvom podpory ich účasti na výmene osvedčených postupov;

30.  vyjadruje svoje znepokojenie nad nízkou mierou účasti etnických menšín na trhu práce, najmä rómskej komunity; požaduje riadne vykonávanie smernice 2000/78/ES; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu, ktorú zohrávajú špecializované MVO pri podpore ich účasti na trhu práce a podporovať nielen zápis detí do školskej dochádzky, ale zabrániť aj jej predčasnému ukončeniu s cieľom prelomiť kruh chudoby;

31.  domnieva sa, že v záujme vytvárania udržateľného rastu je dôležité odstrániť nedostatok investícií bez toho, aby to ohrozilo hospodársku a sociálnu udržateľnosť členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje vznik zaručenia konsolidácie verejných financií, čo je nevyhnutné v záujme ďalšieho poskytovania európskeho sociálneho modelu, ktorý charakterizuje EÚ;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v najnovších odporúčaniach Komisie sa ignorovala žiadosť Európskeho parlamentu o posilnenie uplatňovania článku 349 ZFEÚ, konkrétne prijatím odlišných opatrení a programov na zníženie asymetrií, ako aj na maximalizovanie sociálnej súdržnosti v EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zaviedli špecifické investičné programy pre svoje subregióny, v ktorých je miera nezamestnanosti vyššia ako 30 %; opakuje svoju výzvu Komisii, aby pomáhala členským štátom a európskym regiónom, najmä najvzdialenejším regiónom, pri návrhu a financovaní investičných programov v rámci VFR;

33.  uvedomuje si pokračujúcu nestabilnú situáciu na európskom trhu práce, ktorý stále nie je schopný riešiť problém vysokej miery nezamestnanosti, pričom spoločnosti požadujú kvalifikovanú a vhodnú pracovnú silu; vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov podporovala formy spolupráce, ktoré zahŕňajú vlády, podniky vrátane podnikov sociálneho hospodárstva, vzdelávacie inštitúcie, individualizované podporné služby, občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov na základe výmeny osvedčených postupov a na účely prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov v boji proti nesúladu zručností tak, aby zodpovedali potrebám trhu práce;

34.  zdôrazňuje, že vzdelávanie je základné právo, ktoré by sa malo zaručiť všetkým deťom, a rozdiely v dostupnosti a kvalite vzdelávania by sa mali odstrániť s cieľom podporiť vzdelávanie pre všetkých a znížiť predčasné ukončovanie povinnej školskej dochádzky; zdôrazňuje, že zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami podporuje vytváranie inkluzívneho trhu práce v EÚ; vyjadruje presvedčenie, že kľúčovým prvkom politík vzdelávania a získavania zručností musia byť už od ranej fázy vzdelávania každého jednotlivca usmerňovanie a poradenstvo zamerané na individuálne potreby a na hodnotenie a rozvoj individuálnych zručností;; vyzýva členské štáty, aby lepšie zosúladili vzdelávanie a odbornú prípravu s potrebami trhu práce v celej EÚ, a zdôrazňuje význam vyhodnocovania rôznych situácií v oblasti zamestnanosti v členských štátoch s cieľom zohľadniť ich osobitosti a zvláštnosti;

35.  uznáva, že pokrok v oblasti nových technológií a digitalizácie európskeho priemyslu predstavuje pre EÚ významné výzvy; zdôrazňuje, že produktívne modely EÚ a členských štátov podporované ich vzdelávacími modelmi musia byť zamerané na odvetvia s vysokou produktivitou, najmä tie, ktoré súvisia s IKT a digitalizáciou, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ na globálnej úrovni;

36.  zdôrazňuje, že nedostatočné a nevhodne zamerané investície do vzdelávania v oblasti digitálnych zručností, programovania a odborov STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) ohrozujú konkurenčné postavenie Európy, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily a zamestnateľnosť pracovnej sily; zastáva názor, že lepšie zosúladenie zručností a lepšie vzájomné uznávanie kvalifikácií bude prínosom pri prekonávaní priepasti z hľadiska nedostatku a nesúladu zručností na európskom trhu práce vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie, najmä mladým ľuďom; vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali komplexnú odbornú prípravu v oblasti digitálnych zručností, programovania a zručností, ktoré sú najviac žiadané zo strany zamestnávateľov, pre všetkých, pričom zároveň zachovajú vysokú úroveň vzdelávania tradičných predmetov, a aby zohľadnili prechod na digitálne hospodárstvo v kontexte zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie, ktorá by sa nemala obmedziť na znalosti z hľadiska potrieb používateľov;

37.  poznamenáva, že v mnohých členských štátoch je potrebné zvýšené úsilie na vzdelávanie pracovnej sily vrátane vzdelávania dospelých a príležitostí na odbornú prípravu; zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania vrátane starších pracovníkov s cieľom prispôsobiť zručnosti potrebám trhu práce; požaduje zvýšenie propagácie predmetov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky zameranej na ženy a dievčatá s cieľom odstraňovať existujúce stereotypy v oblasti vzdelávania a bojovať proti dlhodobým rodovým rozdielom v zamestnaní, mzde a dôchodkoch;

38.  uznáva význam nových technológií a dôležitosť digitálnej gramotnosti pre osobný život jednotlivca a úspešnú integráciu na trhu práce; navrhuje preto, aby členské štáty posilnili investície do lepšej infraštruktúry IKT a pripojenia škôl k internetu, a rozvíjali účinné stratégie s cieľom využiť potenciál IKT pri podpore informálneho učenia dospelých a zlepšili príležitosti v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania;

39.  víta prínos programu Erasmus+ pri posilňovaní mobility a kultúrnych výmen v rámci EÚ a s tretími krajinami; vyzýva na lepšie presadzovanie a využívanie európskych nástrojov v oblasti transparentnosti, mobility a uznávania zručností a kvalifikácií s cieľom uľahčiť mobilitu, pokiaľ ide o učenie a prácu; opätovne potvrdzuje, že je nutné zabezpečiť príležitosti na mobilitu pre odbornú prípravu, znevýhodnených mladých ľudí a osoby trpiace rôznymi formami diskriminácie;

40.  víta nový politický a investičný rámec, ktorý poskytuje Parížska dohoda a ktorý prispeje k vytvoreniu nových pracovných príležitostí v odvetviach s nízkymi emisiami uhlíka a odvetviach s nízkymi emisiami;

41.  vyzýva Komisiu, aby zdôraznila význam zmenšovania fyzických aj digitálnych prekážok a bariér, ktorým stále čelia osoby so zdravotným postihnutím v členských štátoch;

42.  víta výslovnú zmienku o starostlivosti o deti, bývaní, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní, pokiaľ ide o zlepšenie prístupu k kvalitným službám;

43.  pripomína, že voľný pohyb pracovníkov je základnou zásadou zmluvy; víta skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu na rok 2017 sa kladie dôraz na dôležitosť zabezpečenia sociálnej spravodlivosti prostredníctvom primeranej spolupráce medzi rôznymi inštitúciami členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby inšpektorátom práce alebo ostatným príslušným orgánom poskytli dostatočné zdroje, a zároveň vyzýva na zlepšenie cezhraničnej spolupráce medzi kontrolnými službami a elektronickou výmenou informácií a údajov s cieľom zlepšiť efektívnosť kontrol určených na boj a prevenciu proti sociálnym podvodom a nelegálnej práci;

44.  zdôrazňuje potrebu posilniť domáci dopyt prostredníctvom podpory verejných a súkromných investícií, presadzovaním sociálne a hospodársky vyvážených štrukturálnych reforiem, ktoré sú zamerané na znižovanie nerovnosti a podporujú kvalitné a inkluzívne pracovné miesta, udržateľný rast a sociálne investície, ako aj zodpovednú fiškálnu konsolidáciu, čím sa posilní priaznivé napredovanie smerom k prostrediu väčšej súdržnosti a vzostupnej sociálnej konvergencie pre podniky a verejné služby; zdôrazňuje význam investícií do ľudského kapitálu ako spoločnej stratégie; zdôrazňuje zároveň potrebu zmeny zamerania hospodárskych politík Únie na sociálne trhové hospodárstvo;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť pracovníkom v digitálnej oblasti rovnaké práva a rovnakú úroveň sociálnej ochrany, ako majú podobní pracovníci v danom odvetví;

46.  poukazuje na to, že mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP), ktoré predstavujú viac ako 90 % všetkých podnikov v Európe a sú motorom európskeho hospodárstva, ako aj zdravotnícke a sociálne služby a sociálne a solidárne podniky, účinne prispievajú k udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju a vytváraniu kvalitnej zamestnanosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere zohľadňovali záujmy MSP v procese tvorby politiky prostredníctvom uplatňovania testu MSP v rámci celého legislatívneho procesu v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“, a aby podporovali existujúce formy finančnej podpory pre mikropodniky, ako napríklad program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI); považuje za mimoriadne dôležité znížiť administratívnu záťaž týchto spoločností a odstrániť nepotrebné právne predpisy bez toho, aby tým boli dotknuté pracovné a sociálne práva; zdôrazňuje potrebu uľahčiť druhú šancu pre podnikateľov, ktorí zlyhali pri prvom pokuse bez toho, aby pri tom porušili zákon, a dodržiavali práva zamestnancov;

47.  zdôrazňuje, že sociálne podnikanie je rastúca oblasť, ktorá môže podporiť ekonomiku a súčasne zmierniť depriváciu, sociálne vylúčenie a ďalšie sociálne problémy; preto sa domnieva, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer, a malo by sa zaoberať témami ako spravodlivý obchod, sociálne podniky a alternatívne obchodné modely vrátane družstiev, s cieľom usilovať sa o sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

48.  vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali, ako zvýšiť produktivitu prostredníctvom investovania do ľudského kapitálu, so zreteľom na skutočnosť, že sú to práve najkvalifikovanejší, riadne integrovaní a spokojní pracovníci, ktorí sa dokážu najlepšie vysporiadať s požiadavkami a výzvami podnikov a služieb;

49.  nabáda členské štáty, aby sa zamerali na postavenie samostatne zárobkovo činných podnikateľov s cieľom zabezpečiť im primeranú sociálnu ochranu, pokiaľ ide o poistenie v prípade choroby, úrazu, nezamestnanosti a dôchodkové práva;

50.  pripomína, že je dôležité zaviesť skutočnú kultúru podnikania, ktorá stimuluje mladých ľudí od útleho veku; vyzýva preto členské štáty, aby prispôsobili svoje programy vzdelávaniu a odbornej prípravy tejto zásade; upozorňuje členské štáty na význam vytvárania stimulov pre podnikanie, najmä prostredníctvom vykonávania fiškálnych pravidiel a zníženia administratívnej záťaže; vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi prijala opatrenia na zabezpečenie lepšej informovanosti o všetkých európskych fondoch a programoch, ktoré majú potenciál podporiť podnikanie, investície a prístup k financovaniu, ako napríklad Erasmus pre mladých podnikateľov;

51.  podčiarkuje pákový efekt rozpočtu EÚ na štátne rozpočty; zdôrazňuje doplňujúcu úlohu rozpočtu EÚ pri dosahovaní cieľov Únie v rámci sociálnej politiky vytýčených v ročnom prieskume rastu na rok 2017, ktoré sú zamerané na vytvorenie viacerých a lepších pracovných miest v celej EÚ;

52.  je znepokojený oneskorením vykonávania operačných programov počas súčasného programového obdobia; konštatuje skutočnosť, že do septembra 2016 bolo dezignovaných iba 65 % príslušných vnútroštátnych orgánov, a vyzýva členské štáty, aby aktívnejšie využívali európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a YEI s cieľom riešiť priority v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a podporovať vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sa osobitným a inkluzívnym spôsobom zaoberajú sociálnymi otázkami a otázkami zamestnanosti; zdôrazňuje však zároveň, že tieto finančné prostriedky by sa nemali použiť výlučne na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pretože by to mohlo viesť k opomenutiu iných dôležitých oblastí investovania; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zjednodušenie postupov, najmä v prípade horizontálnych a odvetvových rozpočtových pravidiel, a odstrániť prekážky, ktoré bránia občianskej spoločnosti v prístupe k finančným prostriedkom;

53.  poznamenáva, že hospodársky rast v EÚ a eurozóne je naďalej nevýrazný; zdôrazňuje, že je treba investovať do výskumu, inovácií a vzdelávania; poznamenáva, že v rozpočte EÚ na rok 2017 sú na programy v oblasti konkurencieschopnosti, rastu a pracovných miest, ako sú Horizont 2020, COSME a Erasmus+, vyčlenené viazané rozpočtové prostriedky vo výške 21 312,2 milióna EUR;

54.  zdôrazňuje, že európske fondy a programy, ako sú Erasmus pre podnikateľov, Európske služby zamestnanosti (EURES), program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME), program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI), zahŕňajú potenciál uľahčiť prístup k financovaniu a podporiť investície, a teda podnikanie; pripomína význam zásady partnerstva, doplnkovosti, prístupu zdola nahor, primeraného prideľovania zdrojov a dobrej rovnováhy medzi povinnosťou predkladať správy a zhromažďovať údaje od tých, ktorí z týchto fondov profitujú; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné monitorovanie využívania finančných prostriedkov EÚ s cieľom zlepšiť účinnosť; vyzýva Komisiu, aby poskytla odporúčania pre jednotlivé krajiny k čerpaniu fondov EÚ v záujme rozšírenie pokrytia a zvýšenia účinnosti sociálnych a aktívnych politík trhu práce na vnútroštátnej úrovni;

55.  víta pridelenie ďalších 500 miliónov EUR v roku 2017 oproti návrhu rozpočtu pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) a 200 miliónov EUR na podporu kľúčových iniciatív pre rast a tvorbu pracovných miest; pripomína, že treba lepšie využívať dostupné prostriedky a iniciatívy týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy, kultúry, športu a mládeže a podľa potreby zvýšiť investície do týchto sektorov, najmä pokiaľ ide o tematické oblasti s priamym významom pre stratégiu Európa 2020, ako je predčasné ukončovanie školskej dochádzky, vysokoškolské vzdelávanie, zamestnanosť mladých ľudí, odborné vzdelávanie a príprava, celoživotné vzdelávanie a mobilita s cieľom budovať odolnosť a znížiť nezamestnanosť, najmä medzi mladými a najzraniteľnejšími skupinami, predchádzať radikalizácii a zabezpečiť dlhodobé sociálne začlenenie;

56.  víta návrh Komisie na rozšírenie EFSI a zdvojnásobenie jeho objemu s cieľom dosiahnuť 630 miliárd EUR do roku 2022, a zároveň zlepšiť geografické a odvetvové pokrytie; zdôrazňuje, že EFSI doteraz nebol mimoriadne úspešný pri zlepšovaní sociálneho a hospodárskeho zbližovania medzi členskými štátmi a ich regiónmi v rámci Únie, ani pri zameraní sa na sociálnu infraštruktúru; pripomína, že väčšina projektov bola schválená v hospodársky silnejších regiónoch západnej Európy, čím sa prehĺbili rozdiely v investíciách medzi členskými štátmi a zvýraznila európska nerovnováha; žiada Komisiu, aby pomáhala slabším regiónom s uplatňovaním procesu, ale aby nemenila základný predpoklad na výber projektov, ktorým je kvalita; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala sociálne podniky a MSP v prístupe k EFSI; vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby prijali ďalšie a proaktívne kroky a aby zabezpečili, že primeraná pozornosť bude zameraná na všetky členské štáty a sektory, s cieľom umožniť im prístup k EFSI, najmä k tým investíciám, ktoré priamo prispievajú k odstráneniu chudoby a sociálneho vylúčenia; zdôrazňuje potrebu posilnenia administratívnej kapacity, napríklad poradenského centra; vyjadruje poľutovanie, že nie sú dostupné údaje o pracovných miestach, ktoré sa podľa očakávania majú vypracovať na základe investícií v rámci EFSI; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a kontrolovala investície v rámci EFSI a merala ich hospodársky a sociálny dosah, a aby zabezpečila, že EFSI nezdvojuje existujúce finančné programy alebo nenahrádza priame verejné výdavky; pripomína svoju výzvu, aby sa investovalo do ľudského a sociálneho kapitálu v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a cenovo dostupné bývanie;

57.  poukazuje na to, že najvzdialenejšie regióny čelia radu štrukturálnych obmedzení, ktorých nemennosť a kombinácia vážne brzdia ich rozvoj; vyzýva Komisiu, aby posilnila uplatňovanie článku 349 ZFEÚ;

58.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty dospeli k pevnejšiemu záväzku uplatňovať článok 174 ZFEÚ; zdôrazňuje, že väčšia územná súdržnosť znamená väčšiu hospodársku a sociálnu súdržnosť, a preto požaduje strategické investície do dotknutých regiónov, najmä do širokopásmovej siete, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť, zlepšila ich priemyselná a územná štruktúra a aby sa v konečnom dôsledku stabilizoval počet obyvateľov týchto regiónov;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky úrovne správy a príslušné zainteresované strany do určenia prekážok, ktoré bránia investíciám, a zamerali sa pritom na regióny a sektory, v ktorých je to najnaliehavejšie, ako aj na sprístupnenie primeraných nástrojov spájajúcich verejné a súkromné financovanie;

60.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla politiky určené na boj proti demografickému poklesu a rozptýleniu obyvateľstva; zdôrazňuje, že politika súdržnosti EÚ by mala prioritne venovať pozornosť regiónom, ktoré postihol demografický pokles;

61.  zdôrazňuje, že univerzálny prístup k verejným, solidárnym a primeraným dôchodkom a starobným dôchodkom sa musí zaručiť všetkým; uvedomuje si výzvy, ktorým čelia členské štáty pri posilňovaní udržateľnosti dôchodkových systémov, zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť solidaritu v dôchodkových systémoch posilnením príjmov bez toho, aby sa nevyhnutne musel zvyšovať vek odchodu do dôchodku; zdôrazňuje význam verejných a zamestnaneckých dôchodkových systémov, ktoré poskytujú primeraný dôchodok podstatne nad hranicou chudoby a umožňujú dôchodcom zachovať si svoju životnú úroveň; domnieva sa, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľné, bezpečné a primerané dôchodky pre ženy a mužov je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a kvalitných pracovných miest vo všetkých vekových skupinách, zlepšiť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a vyčleniť potrebné dodatočné verejné výdavky; je presvedčený, že reformy dôchodkových systémov by mali byť zamerané okrem iného na účinný vek odchodu do dôchodku a mali odrážať tendencie vývoja na trhu práce, pôrodnosť, zdravotný stav obyvateľstva a bohatstvo krajiny, pracovné podmienky a pomer hospodárskej závislosti; domnieva sa, že tieto reformy musia zohľadňovať aj situáciu miliónov pracovníkov v Európe, predovšetkým žien, mladých ľudí a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí doplácajú na neisté, netypické formy zamestnania, doby nedobrovoľnej nezamestnanosti a skrátenie pracovného času;

62.  upozorňuje členské štáty, že vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva a jeho dosah z hľadiska potreby zvýšenej neformálnej a formálnej starostlivosti treba v nadchádzajúcich desaťročiach investovať do podpory verejného zdravia a prevencie ochorení a zároveň zabezpečiť a zlepšiť udržateľnosť, bezpečnosť, primeranosť a účinnosť systémov sociálnej ochrany a poskytovanie kvalitných, dlhodobých sociálnych služieb; nabáda preto členské štáty, aby vypracovali stratégie, ktorými sa zabezpečí primerané financovanie, personálne vybavenie a rozvoj takýchto systémov a služieb a v rozsahu záberu systémov sociálneho zabezpečenia v prospech spoločnosti a jednotlivca; nalieha najmä na Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby:

63.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia okrem sledovania vývoja cien bývania v členských štátoch monitorovala vývoj bezdomovectva a vylúčenia z bývania; vyzýva na prijatie naliehavých opatrení na riešenie rastúcej miery bezdomovectva a vylúčenia z bývania v mnohých členských štátoch; vyjadruje znepokojenie nad potenciálnymi sociálnymi dôsledkami vysokého objemu nesplácaných úverov v súvahách bánk, najmä nad vyhlásením Komisie, že by sa mal podporiť predaj nebankovým špecializovaným inštitúciám, čo by mohlo viesť k vlnám násilného vysťahovania; nabáda členské štáty, Komisiu a EIB, aby využívali Európsky fond pre sociálne investície na financovanie sociálnej infraštruktúry, vrátane uplatňovania práva na primerané a dostupné bývanie pre všetkých;

64.  so znepokojením konštatuje, že v niektorých členských štátoch nie sú mzdy dostatočné na zabezpečenie slušného života, a transformujú tak pracovníkov na „chudobných pracujúcich“ a odrádzajú nezamestnaných od návratu na trh práce; v tejto súvislosti podporuje posilnenie kolektívneho vyjednávania;

65.  nabáda členské štáty, aby vykonali potrebné opatrenia na sociálne začleňovanie utečencov, ako aj ľudí z etnických menšín alebo prisťahovaleckého pôvodu;

66.  víta skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu na rok 2017 sa kladie dôraz na potrebu podporovať reformy daní a dávok s cieľom zlepšiť pracovné stimuly a dosiahnuť, aby sa oplatilo pracovať, keďže daňové systémy môžu takisto prispieť k boju proti nerovnostiam v príjmoch a chudobe, ako aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti na globálnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby postupne presunuli daňové zaťaženie z práce na iné zdroje;

67.  požaduje reformy v systémoch zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti s cieľom zamerať sa na rozvoj prevencie a podpory zdravia, zachovanie kvalitných a univerzálne dostupných služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti a na zníženie nerovností v prístupe k službám v oblasti zdravotnej starostlivosti;

68.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na odstránení prekážok mobility pracovnej sily za spravodlivých podmienok a zabezpečili, aby sa s mobilnými pracovníkmi EÚ zaobchádzalo rovnako ako s nemobilnými pracovníkmi;

69.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili pokrytie, efektívnosť a účinnosť aktívnych a udržateľných politík trhu práce v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi; víta výzvu v rámci ročného prieskumu rastu na rok 2017 na ďalšie úsilie s cieľom vypracovať opatrenia zamerané na podporu začleňovania znevýhodnených skupín do trhu práce, najmä osôb so zdravotným postihnutím, v záujme dosiahnutia dlhodobého pozitívneho hospodárskeho a sociálneho vplyvu;

70.  vyzýva členské štáty, aby vychádzajúc z vlastných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a v súlade s vlastnými národnými právomocami a finančnou situáciou stanovili ambiciózne sociálne normy, najmä uplatnením systémov primeranej minimálnej mzdy počas celého života tam, kde neexistujú, a odstránením rozdielov v systémoch primeranej minimálnej mzdy, ktoré vznikli nedostatočným pokrytím alebo čerpaním;

71.  víta iniciatívy Komisie zamerané na začatie konzultácií o vytvorení európskeho piliera sociálnych práv; domnieva sa, že táto iniciatíva by mala byť schopná podnecovať rozvíjanie flexibilnejších zručností a kompetencií, celoživotného vzdelávania a aktívnych opatrení na podporu kvalitnej zamestnanosti;

72.  opakuje požiadavku adresovanú Európskej komisii v najnovšom stanovisku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pre Výbor pre hospodárske a menové veci, aby zvážila zavedenie postupu pre sociálne nerovnováhy pri príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny s cieľom vyhnúť sa pretekom ku dnu z hľadiska noriem založených na účinnom využívaní ukazovateľov sociálnych vecí a zamestnanosti v rámci makroekonomického dohľadu;

73.  vyzýva členské štáty, aby kládli väčší dôraz na prerušenie kruhu chudoby a na podporu rovnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom dôraznejšie odporúčania týkajúce sa sociálnej inklúzie a ochrany, a to aj nad rámec pracovnej sily, a aby sa zamerali najmä na investovanie do detí;

74.  víta zapojenie sociálnych partnerov, národných parlamentov a ďalších relevantných zainteresovaných strán z občianskej spoločnosti do procesu európskeho semestra; pripomína, že sociálny dialóg a dialóg s občianskou spoločnosťou majú zásadný význam z hľadiska trvalej zmeny v prospech všetkých, a sú nevyhnutné na zvyšovanie účinnosti a primeranosti európskych a vnútroštátnych politík, a preto sa v nich musí pokračovať vo všetkých fázach európskeho semestra; zdôrazňuje potrebu účinnejšej angažovanosti prostredníctvom zabezpečenia vhodného načasovania, prístupu ku všetkým dokumentom a dialógu s partnermi na príslušnej úrovni;

75.  pripomína rôzne požiadavky na program, v ktorom by bola pozícia Európskeho parlamentu silnejšia a zohľadňovaná predtým, ako Rada prijme rozhodnutie; ďalej žiada, aby bol Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci so zreteľom na svoje konkrétne právomoci na rovnakej úrovni s Výborom pre hospodárske a menové veci vždy, keď je Európsky parlament vyzvaný, aby poskytol stanovisko v rôznych fázach európskeho semestra;

76.  domnieva sa, že by sa mal zvolať sociálny konvent EÚ, na ktorom by zástupcovia sociálnych partnerov, národných vlád a parlamentov a inštitúcií EÚ za účasti verejnosti diskutovali o budúcnosti a štruktúre európskeho sociálneho modelu;

77.  znovu požaduje posilnenie úlohy Rady EPSCO v európskom semestri;

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0355. (2) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57. (3) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0416. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0297. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0059. (7) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 83. (8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0033. (9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0401. (10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0384. (11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0389. (12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321. (13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320. (14) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 19. (15) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 19. (16) Prijaté texty, P7_TA(2014)0394. (17) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16. (18) http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf (19) http://www.eurofound.europa.eu/european-working-conditions-surveys-ewcs (20) https://www.eurofound.europa.eu/young-people-and-neets-1 (21) Pozri správu Eurofound o nezamestnanosti mladých ľudí. (22) Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2016, s. 2. (23) Správa OECD: „Sme v tom spolu: prečo menej nerovnosti znamená prínos pre všetkých“ (In it together: why less inequality benefits all), z roku 2015. (24) Správa MMF: „Príčiny a dôsledky nerovnosti príjmov“ (Causes and consequences of income inequality), z júna 2015.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o výročnej správe o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2017 (2016/2248(INI))

P8_TA(2017)0040 A8-0016/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2016(1) a na nadväzujúce opatrenia Komisie prijaté 27. apríla 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015(2) a na nadväzujúce opatrenia Komisie prijaté 3. júna 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2014(3) a na nadväzujúce opatrenia Komisie prijaté 28. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaním pre Komisiu o správe jednotného trhu(4) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 26. mája 2016 o necolných prekážkach obchodu na jednotnom trhu(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu na rok 2016 – Posilniť oživenie a upevniť konvergenciu (COM(2015)0690),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2017 (COM(2016)0725),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550) a správu o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch (SWD(2015)0203),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 o stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 s názvom Lepšia správa pre jednotný trh (COM(2012)0259),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 o vykonávaní smernice o službách (COM(2012)0261) aktualizované v októbri 2015,

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, vypracovanú na podnet Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Ukazovatele merania výkonu spoločného trhu: budovanie piliera jednotného trhu ako základu európskeho semestra vypracovanej na podnet Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Príspevok jednotného trhu a ochrany spotrebiteľa k rastu, vypracovanej na podnet Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na online vydanie hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z júla 2016,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. – 18. marca 2016,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2016,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0016/2017),

A.  keďže zabezpečenie prehĺbenejšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu bude dôležité na vytváranie nových pracovných miest, podporu produktivity a zabezpečenie atraktívneho prostredia pre investície a inováciu, ako aj priaznivého prostredia pre spotrebiteľov;

B.  keďže toto si v rámci Európy vyžaduje obnovené zameranie vrátane včasného dokončenia a zavedenia rôznych stratégií jednotného trhu, najmä stratégie digitálneho jednotného trhu;

C.  keďže toto obnovené zameranie musí zahŕňať aj dôsledky Brexitu, okrem iného na voľný pohyb tovaru a služieb, právo usadiť sa, colnú úniu a acquis vnútorného trhu vo všeobecnosti;

D.  keďže po hospodárskej kríze, ktorá sa začala v roku 2008, musí EÚ stále čeliť obdobiu stagnácie s pomalým oživovaním hospodárstva, vysokou mierou nezamestnanosti a sociálnej zraniteľnosti; keďže, v pozitívnejšom duchu, bolo mottom ročného prieskumu rastu na rok 2016 „posilniť oživenie a upevniť konvergenciu“;

E.  keďže v ročnom prieskume rastu (RPR) na rok 2017 sa pripomína, že je potrebné, aby EÚ posilnila svoje hospodárske oživenie, ktoré zohľadňuje sociálny rozmer jednotného trhu, a keďže v RPR na rok 2017 sa zdôrazňuje aj nutnosť, aby Európa dôrazne investovala do svojej mládeže a uchádzačov o zamestnanie, ako aj do začínajúcich podnikov a MSP;

F.  keďže napriek hospodárskemu oživeniu je nezamestnanosť v mnohých častiach Európy naďalej priveľmi vysoká a keďže dlhé obdobie vysokej nezamestnanosti si v mnohých členských štátoch vyberá sociálnu daň;

G.  keďže cieľom európskeho semestra je zintenzívniť koordináciu hospodárskych a fiškálnych politík v rámci EÚ s cieľom zvýšiť stabilitu, podporiť rast a zamestnanosť a posilniť konkurencieschopnosť v súlade s cieľmi sociálnej spravodlivosti a ochrany najviac zraniteľných osôb v spoločnosti; keďže tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť;

H.  keďže jednotný trh je jedným zo základných pilierov EÚ a jedným z jej najväčších úspechov; keďže v záujme úspešnej podpory hospodárskeho rastu a stabilizácie ekonomík musí európsky semester zahŕňať rovnakým spôsobom jednotný trh a politiky zamerané na jeho dokončenie;

Posilniť pilier jednotného trhu v rámci európskeho semestra

1.  opakovane potvrdzuje, že jednotný trh je jedným zo základov EÚ a je oporou ekonomík členských štátov a európskeho projektu ako celku; konštatuje, že jednotný trh je naďalej roztrieštený a nedostatočne realizovaný a že veľký potenciál v oblasti rastu, inovácií a zamestnanosti zostal z väčšej časti nevyužitý; zdôrazňuje, že na to, aby EÚ mohla úspešne posilniť svoje oživenie, upevniť konvergenciu a podporiť investície do svojich mladých ľudí a uchádzačov o zamestnanie, ako aj do začínajúcich podnikov a MSP, zohráva pre ňu jednotný trh dôležitú úlohu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dokončenie všetkých aspektov jednotného trhu vrátane tovaru, služieb, kapitálu, pracovnej sily, energie, dopravy a digitálneho odvetvia;

2.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu na vytvorenie pevného piliera jednotného trhu so sociálnym rozmerom v rámci európskeho semestra so systémom pravidelnej kontroly, identifikácie prekážok jednotlivých krajín na jednotnom trhu, ktorý sa v poslednom čase zavádza v členských štátoch s väčším vplyvom, frekvenciou a rozsahom pôsobnosti; vyzýva na dôkladné hodnotenie integrácie a vnútornej konkurencieschopnosti jednotného trhu; trvá na tom, že hodnotenie stavu integrácie jednotného trhu by sa malo stať neoddeliteľnou súčasťou rámca správy hospodárskych záležitostí;

3.  pripomína, že európsky semester bol zavedený v roku 2010 s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty v konkrétnych termínoch počas roka diskutovali o svojich hospodárskych a rozpočtových plánoch so svojimi partnermi z EÚ, čo by im umožňovalo navzájom si poskytovať pripomienky k plánom a spoločne kontrolovať pokrok; zdôrazňuje, že je dôležité sústavne klásť dôraz na sociálnu výkonnosť, ako aj na podporu vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencie;

4.  zdôrazňuje, že pilier jednotného trhu by mal v rámci európskeho semestra slúžiť na identifikáciu kľúčových oblastí, pokiaľ ide o všetky rozmery jednotného trhu na tvorbu rastu a pracovných miest; ďalej zdôrazňuje, že by mal slúžiť aj ako referenčná hodnota pre záväzok k štrukturálnym reformám v členských štátoch;

5.  zdôrazňuje, že pilier jednotného trhu by mal v rámci európskeho semestra umožniť pravidelné hodnotenie správy jednotného trhu prostredníctvom systematických kontrol vnútroštátnych právnych predpisov a nástrojov na analýzu údajov na odhaľovanie nesúladu, zlepšenie monitorovania právnych predpisov jednotného trhu, poskytnutie potrebných informácií na zmenu dizajnu inštitúciám, vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie regulačného rámca jednotného trhu, ktorý občanom prináša konkrétne výsledky;

6.  víta úsilie Komisie zabezpečiť, aby sa prínosy globalizácie a technologických zmien spravodlivo rozdeľovali medzi rôzne skupiny spoločnosti, najmä medzi mladých ľudí; vyzýva na väčšiu osvetu na všetkých úrovniach o vplyve politík a reforiem na rozdelenie príjmov, zaručenie rovnosti, spravodlivosti a inkluzívnosti;

7.  domnieva sa, že vzhľadom na vnútroštátne opatrenia alebo realizáciu môže byť včasná intervencia účinnejšia alebo sa môžu dosiahnuť lepšie výsledky než prostredníctvom konaní o porušení povinnosti; napriek tomu zdôrazňuje, že ak konanie v oblasti včasnej intervencie neprináša výsledky, Komisia musí využiť všetky dostupné opatrenia vrátane konaní o porušení povinnosti, aby zabezpečila úplné vykonávanie právnych predpisov na jednotnom trhu;

8.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu Komisii, aby pri budovaní jednotného trhu EÚ prispôsobeného 21. storočiu v plnej miere zohľadnila kľúčové oblasti rastu a vytvárania pracovných miest, ktoré predtým Komisia určila a bližšie spresnila v štúdii zo septembra 2014 s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, vrátane služieb, jednotného digitálneho trhu a najmä elektronického obchodu, spotrebiteľského acquis, verejného obstarávania a koncesií a voľného pohybu tovaru;

9.  nalieha na Komisiu, aby uskutočnila systematické monitorovanie vykonávania a presadzovania pravidiel jednotného trhu prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to najmä ak tieto pravidlá prispievajú k štrukturálnym reformám, a pripomína v tejto súvislosti význam nového prístupu, ktorý zaujala Komisia a ktorý kladie dôraz na sociálnu spravodlivosť; vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu správu o pokroku členských štátov pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týkajú fungovania jednotného trhu a integrácie trhov s výrobkami, tovarom a službami ako súčasť balíka ročného prieskumu rastu;

10.  pripomína, že celkové vykonávanie kľúčových reforiem stanovených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny je v niektorých oblastiach stále neuspokojivé a medzi jednotlivými krajinami sa líši; vyzýva členské štáty, aby urýchlili pokrok v prijímaní reforiem v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a zároveň zabezpečili vhodnú postupnosť a vykonávanie s cieľom zvýšiť potenciál rastu a posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

11.  domnieva sa, že sa musí zabezpečiť zodpovednejší prístup národných parlamentov k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny; nabáda členské štáty, aby Komisii umožnili predstaviť odporúčania pre jednotlivé krajiny v národných parlamentoch; ďalej žiada členské štáty, aby vykonávali odporúčania pre jednotlivé krajiny; pripomína svoju žiadosť, aby Komisia predložila príslušnému výboru Európskeho parlamentu správu o opatreniach, ktoré boli prijaté na zabezpečenie pokroku vo vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a o pokroku, ktorý bol doteraz dosiahnutý;

12.  vyzýva Radu pre konkurencieschopnosť, aby zohrávala aktívnu úlohu pri monitorovaní vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny členskými štátmi, ako aj v rámci procesu formulovania týchto odporúčaní;

13.  poukazuje, že cieľmi Investičného plánu pre Európu sú odstránenie zbytočných prekážok, zvýšenie inovácie a prehĺbenie jednotného trhu a podpora investícií do ľudského kapitálu a sociálnej infraštruktúry;

14.  zdôrazňuje, že zlepšenie investičného prostredia znamená posilniť jednotný trh poskytnutím väčšej regulačnej predvídateľnosti a posilnením rovnakých podmienok v EÚ a odstrániť zbytočné prekážky pre investície v rámci aj mimo EÚ; pripomína, že udržateľné investície si vyžadujú stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie; poznamenáva, že na úrovni EÚ sa začalo niekoľko pracovných oblastí, ako sa ustanovilo v stratégii jednotného trhu, energetickej únii a jednotnom digitálnom trhu, a domnieva sa, že toto úsilie EÚ je potrebné doplniť úsilím na vnútroštátnej úrovni;

15.  pripomína, že nový súbor odporúčaní pre eurozónu zahŕňa reformy zamerané na zabezpečenie otvorených a konkurencieschopných trhov s tovarmi a službami; pripomína tiež, že vnútroštátne a cezhraničné inovácie a hospodárska súťaž majú kľúčový význam pre fungovanie jednotného trhu, a je presvedčený, že európske právne predpisy by sa mali snažiť o to, aby toto zabezpečili;

16.  podporuje výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby znásobili svoje úsilie v súvislosti s troma prvkami trojuholníka hospodárskej politiky a kládli pritom dôraz na sociálnu spravodlivosť s cieľom dosiahnuť inkluzívnejší rast;

17.  súhlasí s názorom Komisie, že konvergenčné úsilie zlučiteľné s jednotným trhom musí byť založené na najlepších postupoch týkajúcich sa stratégií v oblasti celoživotného vzdelávania, účinných politikách na pomoc nezamestnaným pri opätovnom vstupe na trh práce, moderných a inkluzívnych systémoch sociálnej ochrany a vzdelávania;

Využiť potenciál jednotného trhu v kľúčových oblastiach rastu

18.  zdôrazňuje, že aj napriek zrušeniu colných prekážok na jednotnom trhu tu stále existuje veľké množstvo zbytočných necolných prekážok; poukazuje na to, že posilnenie jednotného trhu si vyžaduje naliehavé opatrenia na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni s cieľom riešiť tieto zbytočné necolné prekážky spôsobom, ktorý je zlučiteľný s presadzovaním sociálnych, spotrebiteľských a environmentálnych noriem, s cieľom podnietiť väčšiu hospodársku súťaž a vytvoriť rast a pracovné miesta; zdôrazňuje, že by sa nemal tolerovať protekcionizmus a diskriminačné opatrenia členských štátov; pripomína svoju žiadosť, aby Komisia predložila v roku 2016 komplexný prehľad necolných prekážok na jednotnom trhu a analýzu spôsobov ich riešenia, a jasne rozlišovala medzi necolnými prekážkami a pravidlami na vykonávanie legitímneho cieľa verejnej politiky členského štátu primeraným spôsobom vrátane ambiciózneho návrhu na čo najskoršie odstránenie týchto necolných prekážok s cieľom uvoľniť ešte stále nevyužitý potenciál jednotného trhu;

19.  zdôrazňuje, že prekážky týkajúce sa slobody poskytovania služieb sú obzvlášť znepokojujúce, lebo brzdia predovšetkým cezhraničnú činnosť malých a stredných podnikov, ktoré sú hybnou silou rozvoja hospodárstva EÚ; poukazuje na to, že neprimerané administratívne požiadavky, kontroly a sankcie môžu viesť k zvráteniu úspechov jednotného trhu;

20.  zdôrazňuje stratégiu jednotného trhu a jej cielené opatrenia, ktoré by mali byť zamerané na vytvorenie príležitostí pre spotrebiteľov, odborníkov a podniky, najmä MSP, na podporu a umožnenie modernizácie a inovácií, ktoré Európa potrebuje, a zabezpečenie praktického dodania, ktoré bude prospešné pre spotrebiteľov aj podniky v ich každodennom živote; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili čo najlepšie podmienky pre rozvoj a rozkvet kolaboratívneho hospodárstva; zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo má obrovský potenciál, pokiaľ ide o rast a možnosť výberu pre spotrebiteľov;

21.  vyzýva členské štáty, aby prijali reformy a politiky na uľahčenie šírenia nových technológií s cieľom zabezpečiť, aby sa ich výhody mohli preniesť na širšiu škálu podnikov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila konkrétne návrhy, na ktoré odkazuje RPR na rok 2017 a ktoré sa spájajú s presadzovaním pravidiel jednotného trhu, ako aj opatreniami v oblasti služieb podnikom vrátane uľahčovania ich cezhraničného poskytovania a vytvorenia jednoduchého, moderného systému DPH odolného voči podvodom;

22.  víta, že Komisia v RPR na rok 2017 oznámila prebiehajúcu prácu na rámci jednotného povolenia EÚ, ktorý by sa priamo vzťahoval na veľké projekty s cezhraničným rozmerom alebo veľké investičné platformy, ktoré zahŕňajú národné spolufinancovanie;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania vykonajú včas, najmä čo sa týka zavedenia elektronického obstarávania a nových ustanovení na podporu rozdeľovania zákaziek na časti, čo je zásadne dôležité pre podporu inovácií a hospodárskej súťaže a pre podporu MSP na trhoch s verejným obstarávaním;

24.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o jednotný trh v oblasti služieb, treba jednoznačne zlepšiť cezhraničné poskytovanie služieb a zároveň zachovať vysokú kvalitu týchto služieb; berie na vedomie návrh Komisie na európsku kartu služieb a na harmonizovaný oznamovací formulár; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby preskúmala vývoj trhu a v prípade potreby prijala opatrenia v súvislosti s požiadavkami na poistenie podnikov a poskytovateľov stavebných služieb;

25.   poznamenáva, že viac ako 5 500 profesií si v Európe vyžaduje určitú kvalifikáciu alebo určitý titul, a v tomto zmysle víta vzájomné hodnotenie regulovaných profesií vykonávané Komisiou s členskými štátmi;

26.  vyzýva Komisiu, aby dôrazne vystupovala proti protekcionizmu zo strany členských štátov; domnieva sa, že členské štáty by mali upustiť od diskriminačných opatrení, ako sú obchodné a daňové zákony, ktoré ovplyvňujú iba niektoré sektory alebo obchodné modely a narúšajú hospodársku súťaž, čo zahraničným podnikom sťažuje usadenie sa v danom členskom štáte a je v jasnom rozpore so zásadami vnútorného trhu;

27.  očakáva, so zreteľom na jednotný trh s tovarmi, návrh Komisie na revíziu nariadenia o vzájomnom uznávaní, ktorým by sa malo zabezpečiť, že spoločnosti majú v rámci EÚ účinné právo na voľný obeh tovaru, ktorý je v členskom štáte uvedený na trh v súlade s právnymi predpismi; zdôrazňuje, že členské štáty neuplatňujú a riadne nerešpektujú zásadu vzájomného uznávania, v dôsledku čoho sa spoločnosti namiesto podnikania často zameriavajú na odstránenie ťažkostí spojených s nedostatočným vykonávaním;

28.   vyzýva Komisiu, aby presadila svoju víziu jednotného a súdržného európskeho systému normalizácie, ktorý sa prispôsobí meniacemu sa prostrediu, podporí viaceré politiky a prinesie prospech spotrebiteľom a podnikom; poukazuje na to, že európske normy sa často prijímajú po celom svete, čo neprináša len výhody interoperability a bezpečnosti, zníženie nákladov a uľahčenie integrácie spoločností do hodnotového reťazca a obchodu, ale tiež posilní priemysel prostredníctvom internacionalizácie;

29.  berie na vedomie, že zlepšenie jednotného digitálneho trhu je dôležité na podporu rastu, vytváranie kvalitných pracovných miest, podporu potrebných inovácií na trhu EÚ, udržiavanie celosvetovej konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a prinášanie výhod pre podniky aj spotrebiteľov; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali na zavádzaní digitálneho jednotného trhu;

Posilniť správu jednotného trhu

30.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu Komisii, aby zlepšila správu jednotného trhu tým, že pripraví analytické nástroje vrátane sociálnych ukazovateľov na správnejšie meranie jeho výkonnosti v rámci piliera jednotného trhu v európskom semestri; je presvedčený, že takýto analytický nástroj by mohol byť užitočným príspevkom k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, ročnému prieskumu rastu, usmerneniam Európskej rady pre členské štáty a k národným akčným plánom zameraným na vykonávanie usmernení k jednotnému trhu;

31.  vyzýva na presadzovanie rámca správy jednotného trhu a posilnenie monitorovania a posudzovania správneho, včasného a účinného vykonávania a uplatňovania predpisov jednotného trhu; vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere využívali nástroje na správu jednotného trhu a lepšie využívali údaje z hodnotiacich tabuliek jednotného trhu, ktoré sú k dispozícii každému členskému štátu, ako aj ich vývoj z hľadiska výkonu politiky;

32.  naďalej sa domnieva, že je potrebné vymedziť integrovaný merací systém, ktorý bude kombinovať rozličné metodiky ako zložené ukazovatele, systematický súbor ukazovateľov a sektorových nástrojov s cieľom merať výkonnosť jednotného trhu, aby sa mohol zakomponovať do európskeho semestra; vyzýva Komisiu, že na to, aby bolo možné merať jednotný trh a aby sa podnietilo jeho prehĺbenie v hlavných prioritných oblastiach, by sa mal zvážiť hlavný ukazovateľ a cieľ pre tento ukazovateľ, pokiaľ ide o integráciu jednotného trhu;

33.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu Komisii, aby v opodstatnených prípadoch zaviedla kvantitatívne ciele v oblasti znižovania zbytočnej administratívnej záťaže na európskej úrovni; žiada, aby tieto kvantitatívne ciele posúdila v novej iniciatíve Komisie zameranej na zníženie administratívnej záťaže;

34.  domnieva sa, že členské štáty musia zintenzívniť úsilie o modernizáciu svojej verejnej správy prostredníctvom poskytovania väčšieho počtu a lepšie prístupných digitálnych služieb občanom a podnikom a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu verejných správ;

35.  vyzýva Komisiu, aby každej legislatívnej iniciatíve predchádzalo dôkladné posúdenie vplyvu, v ktorom sa zohľadňujú dôsledky tohto činu pre podnikateľské prostredie vo všetkých členských štátoch a starostlivo posudzuje správna rovnováha medzi nákladmi na projekt a jeho cieľmi pre EÚ ako celok;

36.  vyzýva Komisiu, aby sa starostlivo zaoberala svojimi opatreniami v oblasti inteligentného presadzovania a kultúry dodržiavania pravidiel s cieľom napraviť situáciu, v ktorej dnes nie sú realitou všetky príležitosti, ktoré jednotný trh ponúka na papieri, lebo právo EÚ nebolo úplne zavedené a presadzované;

37.  vyzýva Komisiu, aby posilnila mechanizmus dohľadu nad trhom s cieľom odhaliť nebezpečné a nevyhovujúce výrobky a odstrániť ich z jednotného trhu; opätovne vyzýva na okamžité prijatie balíka o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom Radou;

38.  víta a napäto očakáva iniciatívu Komisie na vytvorenie jednotnej digitálnej brány s cieľom nadviazať na existujúce nástroje a služby, ako sú jednotné kontaktné miesta, kontaktné miesta pre výrobky, kontaktné miesta pre stavebné výrobky, portál Vaša Európa a SOLVIT, a tieto nástroje a služby používateľsky prístupným spôsobom zlepšiť v prospech občanov aj podnikov;

39.  oceňuje pozitívnu úlohu kontrolných akcií, ktoré Komisia začala na zlepšenie presadzovania prostredníctvom opatrení koordinovaných kontrol na zistenie porušení spotrebiteľského práva v online prostredí;

40.  uznáva dôležitosť lepších regulačných zásad a iniciatívy REFIT, ktoré zabezpečujú väčšiu súdržnosť súčasných a budúcich právnych predpisov a zároveň zachovávajú regulačnú zvrchovanosť a potrebu regulačnej istoty a predvídateľnosti;

41.  zdôrazňuje dôležitosť pomoci a spolupráce Komisie s členskými štátmi v oblasti lepšej transpozície, vykonávania a uplatňovania právnych predpisov jednotného trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení na vnútroštátnej úrovni, a to aj s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zamedziť pridávaniu dodatočných požiadaviek pri transponovaní smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov („pozlacovanie“), ako sú daňové prekážky pre cezhraničné investície;

42.  zdôrazňuje, že jednotný trh by mal naďalej fungovať pre všetkých aktérov – občanov EÚ a najmä študentov, odborníkov a podnikateľov, najmä MSP – vo všetkých členských štátoch, ktorí by mali byť v nepretržitom dialógu a mali by sa vyjadriť k posúdeniu toho, čo funguje a čo nefunguje, a akým spôsobom by sa mala v budúcnosti vyvíjať politika jednotného trhu; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu Fóra jednotného trhu, ktoré Komisia každoročne organizuje v spolupráci s miestnymi partnermi, ako sú vnútroštátne orgány, zainteresované strany občianskej spoločnosti, sociálni partneri, obchodné komory a záujmové združenia;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0060. (2) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 98. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0130. (4) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 75. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0237. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0236.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročná správa za rok 2016 (2016/2247(INI))

P8_TA(2017)0041 A8-0019/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie na vybudovanie únie kapitálových trhov z 30. septembra 2015 (COM(2015)0468),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu eurozóny z 29. júna 2012, v ktorom účastníci uviedli svoj zámer „prelomiť začarovaný kruh medzi bankami a štátmi“(2),

–  so zreteľom na prvú publikáciu Európskeho výboru pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) z júla 2016 s názvom Monitor tieňového bankovníctva v EÚ (EU Shadow Banking Monitor),

–  so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“) o globálnej finančnej stabilite z roku 2016,

–  so zreteľom na výsledky záťažových testov uskutočnených Európskym orgánom pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“), ktoré boli zverejnené 29. júla 2016,

–  so zreteľom na výsledky monitorovania balíka CRD IV – CRR/Bazilej III, ktoré sú založené na údajoch z decembra 2015, a boli zverejnené EBA v septembri 2016,

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN zo 17. júna 2016 o pláne na dobudovanie bankovej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu bankovej únie (COM(2015)0587),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(3) (nariadenie o SSM),

–  so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi(4) (nariadenie o rámci SSM),

–  so zreteľom na vyhlásenie jednotného mechanizmu dohľadu o svojich prioritách v oblasti dohľadu na rok 2016,

–  so zreteľom na výročnú správu ECB o činnostiach dohľadu za rok 2015 vydanú v marci 2016(5),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 29/2016 o jednotnom mechanizme dohľadu(6),

–  so zreteľom na správu EBA z júla 2016 o dynamike a faktoroch ovplyvňujúcich nesplácané expozície v bankovom sektore EÚ,

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká o regulačnej úprave expozícií dlhového nástroja z marca 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada guvernérov ECB 4. októbra 2016 schválila zásady zvyšovania transparentnosti v pripravovaných nariadeniach ECB o európskej štatistike, a berúc do úvahy transparentnosť postupov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

–  so zreteľom na konzultácie, ktoré ECB uskutočnila v súvislosti so svojim návrhom usmernení pre banky zo septembra 2016 o nesplácaných úveroch,

–  so zreteľom na pokyny ECB týkajúce sa možností a právomocí dostupných v práve Únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/445 zo 14. marca 2016 o využívaní možností a právomocí dostupných v práve Únie(7),

–  so zreteľom na prebiehajúce diskusie v rámci Bazilejského výboru, a najmä na konzultačný dokument z marca 2016 s názvom Zníženie kolísania úverových rizikovo vážených aktív – obmedzenie vo využívaní prístupov založených na vnútornom modeli,

–  so zreteľom na správu EBA z 3. augusta 2016 o požiadavkách na ukazovateľ finančnej páky podľa článku 511 nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) (EBA-Op-2016 – 13),

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN z 12. júla 2016 o dokončení pokrízových bazilejských reforiem,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III(9),

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu Komisie na preskúmaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a na zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012(10) (nariadenie o kapitálových požiadavkách, CRR), najmä pokiaľ ide o hodnotenie piliera 2 a úpravu vnútroštátnych možností a právomocí,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012(11) (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií(12)),

–  so zreteľom na výročnú správu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) za rok 2015 z júla 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („oznámenie o bankovníctve“)(13),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1450 z 23. mája 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa špecifikujú kritériá týkajúce sa metodiky stanovovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky(14),

–  so zreteľom na správu Komisie z 28. júla 2016 o hodnotení pravidiel odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (COM(2016)0510),

–  so zreteľom na špecifikácie celkovej schopnosti absorbovať straty Rady pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSB“),z novembra 2015,

–  so zreteľom na pracovný dokument Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) č. 558 z apríla 2016 s názvom Prečo je bankový kapitál pre menovú politiku dôležitý,

–  so zreteľom na predbežnú správu EBA z 19. júla 2016 o vykonávaní a tvorbe rámca minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky,

–  so zreteľom na doplňujúcu analytickú správu Komisie z októbra 2016 o účinkoch návrhu na vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov (ďalej len „EDIS“),

–  so zreteľom na konečnú správu EBA zo 14. decembra 2016 o vykonávaní a tvorbe rámca minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky,

–  so zreteľom na dohodu o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, a najmä na jeho článok 16,

–  so zreteľom na memorandum z 22. decembra 2015 o porozumení medzi Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií a Európskou centrálnou bankou, ktoré sa týka spolupráce a výmeny informácií,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov(15) (ďalej len „DGSD“),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov (COM(2015)0586),

–  so zreteľom na rôzne usmernenia vydané orgánom EBA podľa smernice o systémoch ochrany vkladov, najmä na záverečné správy o usmerneniach týkajúcich sa dohôd o spolupráci medzi systémami ochrany vkladov z februára 2016 a o usmerneniach pre záťažové testy systémov ochrany vkladov z mája 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny a ministrov Rady ECOFIN z 18. decembra 2013 o zabezpečovacom mechanizme SRM,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady z 8. decembra 2015 o bankovej únii a prechodnom mechanizme financovania pre jednotný fond na riešenie krízových situácií,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0019/2017),

A.  keďže zriadenie bankovej únie je neoddeliteľnou súčasťou menovej únie a základným stavebným kameňom skutočnej hospodárskej a menovej únie (HMÚ); keďže je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, pretože bankovú úniu nebude možné dokončiť, pokiaľ jej bude chýbať fiškálny zabezpečovací mechanizmus a tretí pilier, ktorý by mal predstavovať európsky prístup k poisteniu a zaisteniu vkladov, a o ktorom sa v súčasnosti diskutuje na úrovni výborov; keďže dokončená banková únia bude významným príspevkom k prelomeniu prepojenia na riziko štátneho dlhu;

B.  keďže Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) by mohla byť v konkrétnych prípadoch v konflikte záujmov z dôvodu jej dvojakej zodpovednosti, jednak ako orgánu menovej politiky a jednak orgánu bankového dohľadu;

C.  keďže pomer kapitálu a likvidity bánk EÚ sa v posledných rokoch v podstate neustále zlepšoval; keďže však pretrvávajú riziká ohrozujúce finančnú stabilitu; keďže súčasná situácia si vyžaduje opatrnosť pri zavádzaní rozsiahlych regulačných zmien, najmä v súvislosti s prostredím v oblasti financovania pre reálnu ekonomiku;

D.  keďže riadne očistenie bankových súvah po kríze sa oneskorilo a to naďalej brzdí hospodársky rast;

E.  keďže nie je úlohou európskych inštitúcií zabezpečovať ziskovosť bankového sektora;

F.  keďže cieľom nového režimu riešenia krízových situácií, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2016, je nastoliť zmenu paradigmy zo záchrany pomocou vonkajších zdrojov na záchranu pomocou vnútorných zdrojov; keďže účastníci trhu sa ešte neprispôsobili novému systému;

G.  keďže účasť v bankovej únii je otvorená pre členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali euro;

H.  keďže bankovú úniu vytvárajú všetky členské štáty, ktoré prijali euro; keďže euro je menou Európskej únie; keďže všetky členské štáty okrem tých, pre ktoré platí výnimka, sa zaviazali prijať euro, a teda sa pripojiť k bankovej únii;

I.  keďže transparentnosť a zodpovednosť Komisie voči Európskemu parlamentu sú kľúčovými zásadami; keďže to znamená riadne nadviazanie na odporúčania Európskeho parlamentu zo strany Komisie a riadne posudzovanie a monitorovanie tohto nadviazania zo strany Európskeho parlamentu;

J.  keďže naša práca v oblasti únie kapitálových trhov by nemala znížiť tlak na našu prácu na dokončení bankovej únie, čo je predpokladom pre finančnú stabilitu v priestore Európskej únie, ktorý ja na banky odkázaný;

K.  keďže nedávne údaje ukazujú, že odhadovaná hodnota všetkých nesplácaných úverov v eurozóne je 1 132 miliárd EUR(16);

Dohľad

1.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nesplácaných úverov (ďalej len „NPL“), keďže podľa údajov ECB do apríla 2016 mali banky v eurozóne v takýchto úveroch 1 014 miliárd EUR; domnieva sa, že je nevyhnutné znížiť túto úroveň; víta úsilie, ktoré sa už vynaložilo na zníženie úrovne nesplácaných úverov v niektorých členských štátoch; konštatuje však, že táto otázka sa doteraz riešila prevažne na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že tento problém sa musí riešiť čo najskôr, ale uznáva, že bude trvať určitý čas, kým sa nájde konečné riešenie; domnieva sa, že akékoľvek navrhované riešenie by malo zohľadňovať zdroj NPL, vplyv na schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike a potrebu vytvorenia primárneho a sekundárneho trhu s NPL, pokiaľ možno vo forme bezpečnej a transparentnej sekuritizácie, tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni; odporúča, aby Komisia pomáhala členským štátom, okrem iného, pri zriaďovaní špecializovaných spoločností na správu aktív (tzv. „zlých bánk“) a posilnenom dohľade; v tejto súvislosti pripomína význam schopnosti odpredať NPL s cieľom uvoľniť kapitál, čo je obzvlášť dôležité pre bankové úvery pre MSP; víta konzultácie ECB o návrhu usmernení pre banky, pokiaľ ide o NPL ako prvý krok, domnieva sa však, že treba urobiť výraznejší pokrok; víta návrh Komisie týkajúci sa reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti vrátane včasnej reštrukturalizácie a druhej šance, v rámci únie kapitálových trhov; vyzýva členské štáty, aby príslušné právne predpisy do ich prijatia a v záujme ich doplnenia zlepšili, predovšetkým s ohľadom na dĺžku postupov vymáhania, fungovanie súdnych systémov a, všeobecnejšie, s ohľadom na ich právny rámec týkajúci sa reštrukturalizácie dlhu, a zaviedli potrebné udržateľné štrukturálne reformy zamerané na oživenie hospodárstva s cieľom riešiť problém NPL; konštatuje, že podľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie niektoré banky v eurozóne počas obdobia krízy oslabovali svoje kapitálové základne vyplatením podstatnej časti dividend, niekedy presahujúc úroveň nerozdelených ziskov; domnieva sa, že kapitálová pozícia bánk sa môže posilniť prostredníctvom zníženia vyplácania dividend a zvýšením úrovne vlastného imania;

2.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte neprijali euro, aby prijali všetky potrebné kroky na jeho prijatie alebo aby sa pripojili k bankovej únii, s cieľom postupne ju zosúladiť s celým vnútorným trhom;

3.  je znepokojený pretrvávajúcou nestabilitou v bankovom sektore v Európe, ako sa to okrem iného zdôrazňuje v správe o globálnej finančnej stabilite MMF z roku 2016, v ktorej sa uvádza, že Európa bude mať aj počas cyklického oživenia ešte stále vysoký podiel slabých a ohrozených bánk; berie na vedomie nízku ziskovosť niekoľkých inštitúcií v eurozóne; poukazuje na to, že vysvetlenie tejto situácie okrem iného treba hľadať v množstve nesplácaných úverov, úrokových sadzbách a možných problémoch na strane dopytu; podporuje výzvu MMF na zásadné zmeny v obchodných modeloch bánk a štruktúre systému v záujme zabezpečenia zdravého európskeho bankového systému;

4.  domnieva sa, že existujú riziká spojené s verejným dlhom; konštatuje tiež, že v niektorých členských štátoch finančné inštitúcie v nadmernej miere investovali do dlhopisov vydaných ich vlastnou vládou, čo viedlo k nadmernému uprednostňovaniu domácich aktív, pričom jedným z hlavných cieľov bankovej únie je prelomiť prepojenie medzi bankami a rizikom štátneho dlhu; konštatuje, že vhodné prudenciálne zaobchádzanie so štátnym dlhom môže vytvárať stimuly pre banky, aby lepšie riadili svoje expozície dlhového nástroja; konštatuje však, že štátne dlhopisy zohrávajú kľúčovú úlohu ako zdroj vysoko kvalitného, likvidného kolaterálu a pri uskutočňovaní menovej politiky, a že zmena prudenciálneho zaobchádzania s nimi, najmä ak sa nepredpokladá prístup postupného zavádzania, by mohla mať významný vplyv na finančný a verejný sektor, a že si to vyžaduje starostlivé preskúmanie výhod a nevýhod revízie súčasného rámca pred akýmkoľvek návrhom; berie na vedomie rôzne politické možnosti uvedené v správe pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami dlhového nástroja, o ktorých sa rokovalo na neformálnom zasadnutí Rady ECOFIN 22. apríla 2016; domnieva sa, že regulačný rámec EÚ by mal byť v súlade s medzinárodnou normou; s veľkým záujmom preto očakáva výsledky práce FSB v oblasti štátneho dlhu v záujme usmerňovania budúcich rozhodnutí; domnieva sa, že európsky rámec by mal umožniť trhovú disciplínu pri vytváraní udržateľných politík a poskytovaní vysoko kvalitných a likvidných aktív pre finančný sektor a bezpečných pasív pre vlády; zdôrazňuje, že súbežne s úvahami o štátnom dlhu by sa malo uvažovať o konvergencii v rámci širšieho spektra hospodárskych otázok, o pravidlách štátnej pomoci a rizikách, ako sú pochybenia vrátane finančnej trestnej činnosti;

5.  považuje za nevyhnutné pre vkladateľov, investorov a orgány dohľadu, aby riešili nadmernú variabilitu váh rizika uplatňovaných na rizikovo vážené aktíva rovnakej triedy naprieč inštitúciami; pripomína, že súčasné pravidlá, ktorými sa upravuje používanie interných modelov, poskytujú významnú úroveň flexibility pre banky a pridávajú vrstvu modelovania rizika z hľadiska dohľadu; v tejto súvislosti víta prácu, ktorú vykonal EBA s cieľom harmonizovať hlavné predpoklady a parametre, ktorých rôznorodosť bola označená ako jeden z hlavných prvkov variability, ako aj prácu bankového dohľadu ECB v rámci projektu ECB zameraného na cielené preskúmanie interných modelov (TRIM), s cieľom posúdiť a potvrdiť adekvátnosť a primeranosť interných modelov; nabáda k ďalšiemu pokroku v týchto oblastiach; očakáva výsledky práce na medzinárodnej úrovni s cieľom zefektívniť používanie interných modelov v prípade operačného rizika a poskytovania úverov podnikom, iným finančným inštitúciám, špecializovaným finančným a kapitálovým bankám, s cieľom obnoviť dôveryhodnosť interných modelov a zabezpečiť, aby sa zamerali na oblasti, v ktorých môžu priniesť pridanú hodnotu; víta aj zavedenie ukazovateľa finančnej páky (leverage ratio), ktorý funguje ako silný zabezpečovací mechanizmus, najmä pre globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII); zdôrazňuje potrebu štandardného prístupu citlivejšieho na riziko s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady „rovnaké riziko, rovnaké pravidlá“; vyzýva orgány finančného dohľadu, aby umožnili nové interné modely len vtedy, ak nevedú k neodôvodnene a výrazne nižším váham rizika; pripomína závery svojho uznesenia z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III; pripomína predovšetkým, že plánované regulačné zmeny by nemali viesť k celkovému navýšeniu kapitálových požiadaviek ani oslabiť schopnosť bánk financovať reálnu ekonomiku, najmä MSP; zdôrazňuje, že v rámci medzinárodného úsilia by sa mala rešpektovať zásada proporcionality; pripomína, že je dôležité, aby nedochádzalo k neprimeranej penalizácii bankového modelu EÚ a aby sa zabraňovalo diskriminácii medzi EÚ a medzinárodnými bankami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pri príprave nových medzinárodných noriem v tejto oblasti budú zohľadnené európske špecifiká, a aby náležite zohľadnila zásadu proporcionality a existenciu rôznych bankových modelov pri posudzovaní vplyvu budúcich právnych predpisov na vykonávanie medzinárodne dohodnutých noriem;

6.  zdôrazňuje, že spoľahlivý prístup k financovaniu a riadne rozdelenie kapitálu v rámci európskeho modelu financovania, ktorý je založený na bankách, vo veľkej miere závisia od spoľahlivých súvahách a riadnej kapitalizácie, ktorej obnova po finančnej kríze nebola a nie je v celej Únii zaručená rovnako, čo brzdí hospodársky rast;

7.  zdôrazňuje, že európsky bankový sektor zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní európskeho hospodárstva, čo je podporené silným systémom dohľadu; víta preto zámer Komisie zachovať v rámci nadchádzajúcej revízie CRD/CRR koeficient na podporu MSP a rozšíriť ho aj mimo jeho súčasného prahu;

8.  poukazuje na to, že usmernenia na medzinárodných fórach by sa mali uplatňovať v čo najväčšom rozsahu s cieľom zabrániť riziku regulačnej roztrieštenosti so zreteľom na reguláciu a kontrolu veľkých bánk pôsobiacich na medzinárodnej úrovni bez toho, aby to v prípade potreby bránilo kritickému prístupu alebo vylučovalo cielené odchýlky od medzinárodných noriem v prípadoch, keď vlastnosti európskeho systému nie sú dostatočne zohľadnené; pripomína závery svojho uznesenia z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov; zdôrazňuje najmä dôležitosť úlohy Komisie, ECB a EBA, pokiaľ ide o účasť na práci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) a poskytovanie transparentných a komplexných aktuálnych informácií o stave rokovaní v rámci tohto výboru Európskemu parlamentu a Rade; domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o primerané zastúpenie v BCBS, najmä pokiaľ ide o eurozónu; požaduje zviditeľnenie tejto úlohy počas zasadnutia Rady ECOFIN, ako aj väčšiu zodpovednosť voči Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci; zdôrazňuje, že BCBS a ďalšie fóra by mali pomôcť podporiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, a to zmierňovaním, nie zväčšovaním rozdielov medzi jurisdikciami;

9.  poukazuje na riziká, vrátane systémových rizík, rýchlo rastúceho sektora tieňového bankovníctva, ako sa uvádza v publikácii Monitor tieňového bankovníctva v EÚ z roku 2016; trvá na tom, že všetky opatrenia v oblasti regulácie bankového sektora musia byť sprevádzané vhodnou reguláciou tieňového bankového sektora; vyzýva preto na koordinované kroky v záujme zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a finančnej stability;

10.  zdôrazňuje potrebu komplexného pohľadu na kumulatívny vplyv rôznych zmien v regulačnom prostredí, či už sa týkajú dohľadu, absorpcie strát, riešenia krízových situácií alebo účtovných noriem;

11.  zdôrazňuje, že vnútroštátne možnosti a právomoci môžu brániť vytvoreniu rovnakých podmienok medzi členskými štátmi a porovnateľnosti finančného výkazníctva, ktoré banky poskytujú verejnosti; s potešením víta príležitosť, ktorú ponúka novo navrhovaná zmena CRR, spočívajúca v zastavení alebo obmedzení využívanie niektorých z nich na úrovni Únie, s cieľom riešiť existujúce prekážky a segmentáciu trhu práce, a s cieľom zachovať iba tie, ktoré sú nevyhnutné z dôvodu rôznorodosti bankových modelov; naliehavo žiada, aby sa táto príležitosť v plnej miere využila; víta usmernenia a nariadenia ECB, ktorými sa harmonizujú určité vnútroštátne možnosti a právomoci v rámci bankovej únie; pripomína však, že pri vykonávaní práce na obmedzení možností a právomocí sa musí ECB držať v medziach svojho mandátu; zdôrazňuje, že úsilie o prehĺbenie jednotného súboru pravidiel je rozhodujúce, a zdôrazňuje potrebu zjednodušenia súčasných prekrývajúcich sa a prepletených existujúcich, zmenených a nových právnych predpisov; vyzýva ECB, aby v plnej miere zverejnila príručku dohľadu, v ktorej sa ustanovujú spoločné procesy, postupy a metódy na uskutočnenie procesu preskúmania orgánmi dohľadu v celej eurozóne;

12.  zdôrazňuje existenciu fenoménu prirodzeného učenia pre všetkých členov dozornej rady od vytvorenia jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý sa zaoberá rôznymi podnikateľskými modelmi a subjektmi rôznej veľkosti a že tento fenomén treba podporovať a urýchľovať;

13.  berie na vedomie objasnenie v súvislosti s cieľmi 2. piliera a jeho miesto v poradí kapitálových požiadaviek navrhnutých v zmenách smernice o kapitálových požiadavkách (ďalej len „CRD“); konštatuje, že používaním kapitálových usmernení by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi zachovaním finančnej stability a potrebou ponechania priestoru pre rozhodnutia orgánov dohľadu a analýzu jednotlivých prípadov; nabáda ECB, aby objasnila kritériá, ktoré sú základom usmernení pre 2. pilier; pripomína, že tieto usmernenia neobmedzujú maximálnu rozdeliteľnú sumu, a preto by sa nemali zverejniť; domnieva sa, že používanie kapitálových usmernení by nemalo viesť k preukázateľnému zníženiu požiadaviek druhého piliera; domnieva sa, že je potrebná väčšia konvergencia postupov v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o zloženie vlastných zdrojov na pokrytie požiadaviek druhého piliera a usmernení; víta preto, že táto otázka sa rieši v návrhu na zmenu CRD;

14.  zdôrazňuje riziko vyplývajúce z držby aktív úrovne 3 vrátane derivátov, a najmä z ťažkostí pri ich oceňovaní; poznamenáva, že tieto riziká by sa mali obmedziť a že si to vyžaduje postupné znižovanie držby týchto aktív; vyzýva jednotný mechanizmus dohľadu, aby túto problematiku zaradil medzi svoje priority v oblasti dohľadu a organizoval spoločne s EBA kvantitatívny záťažový test v tejto oblasti;

15.  pripomína potrebu zabezpečenia väčšej transparentnosti celého súboru kontrolných postupov, najmä v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu; žiada ECB, aby zverejnila výkonnostné ukazovatele a metriku s cieľom preukázať účinnosť dohľadu a posilnila svoju vonkajšiu zodpovednosť; opakuje požiadavku na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o rozhodnutia a odôvodnenia v druhom pilieri; vyzýva ECB, aby zverejňovala spoločné normy v oblasti dohľadu;

16.  poukazuje na riziká finančných inštitúcií, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“, „príliš prepojené, aby zlyhali“ a „príliš zložité, aby sa riešili“; konštatuje, že sa dosiahla dohoda ohľadom súboru politických opatrení na medzinárodnej úrovni zameraných na riešenie týchto rizík (najmä celková schopnosť absorbovať straty, centrálne zúčtovanie derivátových nástrojov a požiadavka zvýšenia kapitálu a ukazovateľa finančnej páky pre globálne systémové banky); je odhodlaný urýchlene pracovať na príslušných legislatívnych návrhoch s cieľom ich vykonávania v Únii, čím sa ešte viac zníži riziko vyplývajúce z problému „too-big-to-fail“; pripomína slová Marka Carneyho, predsedu FSB, v tom zmysle, že dohoda na návrhoch na spoločné medzinárodné normy pre celkovú schopnosť absorbovať straty pre globálne systémové banky predstavuje prelom v riešení problému s bankami, ktoré sú príliš veľké, aby zlyhali „too-big-to-fail“; ďalej konštatuje, že účinný mechanizmus záchrany pomocou vnútorných zdrojov a uplatňovanie primeranej úrovne minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sú dôležitou súčasťou regulačných opatrení na riešenie tejto otázky a krízových situácií globálne systémových bánk bez použitia verejných dotácií a bez narušenia širšieho finančného systému;

17.  zdôrazňuje obmedzenia súčasnej metodiky záťažových testov; víta preto úsilie EBA a ECB pokračovať v zlepšovaní rámca stresového testovania; domnieva sa však, že by sa malo urobiť viac pre zohľadnenie možných a skutočných krízových situácií, a to okrem iného lepším začlenením dynamickejších prvkov, ako napríklad efektu rozšírenia, do metodiky; domnieva sa, že nedostatočná transparentnosť charakterizujúca vlastné stresové testy ECB naznačuje neistotu pri postupoch dohľadu; vyzýva ECB, aby zverejňovala výsledky svojich záťažových testov v záujme posilnenia dôvery v trh;

18.  domnieva sa, že keď vnútroštátny príslušný orgán odmieta zohľadniť osobitné okolnosti v rámci záťažových testov, malo by sa to oznámiť EBA a jednotnému mechanizmu dohľadu, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky;

19.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri príprave umožnenia určitej delegácie v oblasti rozhodnutí o spôsobilosti a bezúhonnosti; poukazuje však na to, že je potrebná zmena právnych predpisov, aby sa umožnilo ľahšie a rozsiahlejšie delegovanie rozhodovania v niektorých bežných veciach z dozornej rady na príslušných úradníkov; privítal by takéto zmeny, ktoré by prispeli k efektívnejšiemu a účinnejšiemu bankovému dohľadu ECB; vyzýva ECB, aby špecifikovala úlohy a právny rámec pre delegovanie rozhodovania;

20.  berie na vedomie správu Európskeho dvora audítorov (ďalej len „EDA“) týkajúcu sa fungovania jednotného mechanizmu dohľadu; berie na vedomie zistenia týkajúce sa nedostatočnej úrovne personálneho obsadenia; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány a členské štáty, aby v plnej miere poskytli ECB potrebné ľudské zdroje a hospodárske údaje, ktoré jej umožnia vykonávať svoje úlohy, najmä pokiaľ ide o kontroly na mieste; vyzýva ECB, aby zmenila nariadenie o rámci jednotného mechanizmu dohľadu s cieľom formalizovať záväzky zúčastnených vnútroštátnych orgánov a zaviesť metodiku založenú na riziku v záujme určenia cieľového počtu zamestnancov a zručností pre spoločné dohliadacie tímy (ďalej len „SDT“); domnieva sa, že výraznejšie zapojenie zamestnancov ECB a obmedzenie spoliehania sa na zamestnancov z príslušných vnútroštátnych orgánov by zlepšilo nezávislosť dohľadu, spolu s využitím úradníkov z príslušného orgánu jedného členského štátu pri vykonávaní dohľadu nad inštitúciou z iného členského štátu, čo tiež prispieva k účinnému riešeniu rizika nekonania v oblasti dohľadu; víta spoluprácu s Európskym parlamentom na pracovných podmienkach zamestnancov; vyzýva ECB, aby podporovala dobré pracovné prostredie, ktoré podporuje vnútornú profesionálnu súdržnosť; pripomína potenciálny konflikt záujmov medzi dozornými úlohami a zodpovednosťou za menovú politiku, ako aj potrebu jasného oddelenia oboch funkcií; vyzýva ECB, aby uskutočnila analýzu rizika vzťahujúcu sa na prípadné konflikty záujmov, a aby naplánovala oddelené hierarchické vzťahy v prípade osobitných zdrojov dohľadu; domnieva sa, že zatiaľ čo oddelenie menovej politiky a dohľadu je ústrednou zásadou, nemalo by brániť úsporám nákladov, ktoré umožňuje spoločné využívanie služieb za predpokladu, že takéto služby nie sú kritické z hľadiska tvorby politiky a sú zabezpečené riadne záruky; vyzýva ECB, aby pri vypracúvaní „kvázi legislatívnych opatrení“ uskutočnila verejné konzultácie s cieľom zvýšiť svoju zodpovednosť;

21.  zdôrazňuje, že vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu je sprevádzané zvýšením vplyvu Európskej únie na medzinárodnej scéne v porovnaní s predchádzajúcou situáciou;

22.  zdôrazňuje, že oddelenie úloh dohľadu od funkcií menovej politiky by malo jednotnému mechanizmu dohľadu umožniť zaujať nezávislý postoj vo všetkých relevantných záležitostiach vrátane potenciálnych účinkov cieľov ECB v oblasti úrokovej sadzby na finančnú pozíciu bánk pod dohľadom;

23.  súhlasí s názorom EDA, že od zriadenia jednotného mechanizmu dohľadu došlo k vzniku „medzery v audite“; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzhľadom na obmedzenia, ktoré ECB uložila na prístup EDA k dokumentom, ostali dôležité oblasti bez auditu; nalieha na ECB, aby plne spolupracovala s EDA a umožnila mu vykonávať jeho mandát a tým zvýšiť zodpovednosť;

24.  pripomína potrebu nájsť, tak v rámci regulácie, ako aj pri výkone dohľadu, rovnováhu medzi potrebou proporcionality a potrebou jednotného prístupu; v tejto súvislosti berie na vedomie navrhované zmeny, pokiaľ ide o predkladanie správ a požiadavky na odmeňovanie v návrhu Komisie na zmenu smernice 2013/36/EÚ; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila prácu na regulačnom rámci pre malé banky („small banking box“) a rozšírila túto prácu o posúdenie uskutočniteľnosti budúceho regulačného rámca pozostávajúceho z menej zložitých, vhodnejších a primeranejších prudenciálnych pravidiel, ktoré by boli špecifické pre rôzne typy bankových modelov; poukazuje na to, že všetky banky by mali podliehať primeranej úrovni dohľadu; pripomína, že primeraný dohľad je kľúčom k monitorovaniu všetkých rizík bez ohľadu na veľkosť banky; rešpektuje rozdelenie úloh a právomocí medzi Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (SRB), Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a iné orgány v rámci európskeho systému finančného dohľadu, a zároveň zdôrazňuje význam účinnej spolupráce; považuje za potrebné prekonať veľký počet prekrývajúcich sa požiadaviek na podávanie správ a vnútroštátnych výkladov európskych právnych predpisov v oblasti jednotného trhu; podporuje doterajšie úsilie o zjednodušenie, ako napríklad koncepcia európskeho rámca pre podávanie správ (ERF), a nabáda k ďalšiemu úsiliu týmto smerom, aby sa zabránilo dvojitému podávaniu správ a zbytočným ďalším nákladom na reguláciu; vyzýva Komisiu, aby sa včas zaoberala touto otázkou v súlade so závermi z výzvy na predloženie dôkazov, napríklad prostredníctvom návrhu spoločného jednotného a konsolidovaného postupu pre podávanie správ v oblasti dohľadu; vyzýva zároveň na včasné oznamovanie ad hoc a trvalých požiadaviek na podávanie správ s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu údajov a bezpečnosť plánovania;

25.  zdôrazňuje, že bezpečnosť a spoľahlivosť banky nie je možné zachytiť len posúdením jej súvahy v určitom časovom okamihu, keďže tieto sú zabezpečené prostredníctvom dynamickej interakcie medzi bankou a trhmi a ovplyvňujú ich rôzne prvky v celom hospodárstve; zdôrazňuje preto, že stabilný rámec pre finančnú stabilitu a rast by mal byť komplexný a vyvážený, aby pokrýval dynamické postupy dohľadu a nesústreďoval sa len na statickú reguláciu týkajúcu sa hlavne kvantitatívnych hľadísk;

26.  upriamuje preto pozornosť na rozdelenie zodpovednosti medzi ECB a Európsky orgán pre bankovníctvo; zdôrazňuje, že ECB by sa nemala stať de facto štandardizačným orgánom pre banky mimo SSM;

27.  konštatuje, že 18. mája 2016 Rada ECB prijala nariadenie o zbere podrobných údajov o úveroch a o úverovom riziku (AnaCredit); vyzýva ECB, aby pri uplatňovaní databázy AnaCredit ponechala národným centrálnym bankám čo najviac manévrovacieho priestoru;

28.  vyzýva ECB, aby nezačínala pracovať na ďalších fázach AnaCredit až do skončenia verejnej konzultácie, a to s riadnym zapojením Európskeho parlamentu a najmä s prihliadnutím na zásadu proporcionality;

29.  opätovne zdôrazňuje význam silných a dobre fungujúcich IT systémov zodpovedajúcich potrebám funkcií dohľadu jednotného mechanizmu dohľadu a obavám týkajúcim sa bezpečnosti; vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi správami o pretrvávajúcich nedostatkoch v systéme IT;

30.  víta zriadenie národnej rady pre systémové riziká, ale zdôrazňuje, že zriadenie bankovej únie podporuje potrebu posilnenia makroprudenciálnej politiky na európskej úrovni s cieľom primerane riešiť potenciálne cezhraničné účinky presahovania systémového rizika; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho celkového preskúmania makroprudenciálneho rámca v roku 2017 navrhla koherentný a účinný makroprudenciálny dohľad; vyzýva Komisiu, aby v záujme posilnenia inštitucionálnej a analytickej kapacity Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) na posúdenie rizík a slabých stránok bankového sektora i mimo neho, bola mimoriadne ambiciózna a primerane tomu zasiahla; domnieva sa, že úverové nástroje (ako napríklad LTV a DSTI) by mali byť zakotvené v európskych právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť harmonizáciu pri používaní týchto doplnkových druhov makroprudenciálnych nástrojov; zdôrazňuje potrebu obmedziť inštitucionálnu zložitosť a zdĺhavý proces interakcie medzi ESRB, ECB/SSM a vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi príslušnými a špecializovanými vnútroštátnymi orgánmi v oblasti makroprudenciálneho dohľadu; víta v tejto súvislosti pokrok, ktorý sa na odporúčanie ESRB týkajúce sa dobrovoľnej reciprocity dosiahol v oblasti cezhraničnej koordinácie; opakuje svoju požiadavku na objasnenie prepojenia medzi makroprudenciálnym rámcom a existujúcimi mikroprudenciálnymi nástrojmi, s cieľom zaistiť účinnú interakciu makroprudenciálnych a mikroprudenciálnych nástrojov politiky; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o slabé miesta v sektore nehnuteľností, na ktoré upozornil ESRB; konštatuje, že EBA ešte stále nevypracoval regulačné technické normy (RTN) týkajúce sa podmienky kapitálových požiadaviek pre hypotekárne expozície podľa článku 124 ods. 4) písm. b) a článku 164 ods. 6; konštatuje, že doteraz iba malý počet členov jednotného mechanizmu dohľadu uplatňuje alebo plánuje uplatňovať všeobecné vankúše na krytie systémového rizika a proticyklické kapitálové vankúše; konštatuje, že ECB doteraz neuplatnila v plnej miere svoje právomoci v oblasti makroekonomického dohľadu prostredníctvom podpory vnútroštátnych orgánov pri prijímaní makroprudenciálnych nástrojov dohľadu;

31.  zdôrazňuje, že výsledok referenda o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ si vyžaduje posúdenie celého európskeho systému finančného dohľadu (ESFS), vrátane spôsobov hlasovania v rámci ESA, najmä mechanizmu dvojitej väčšiny ustanoveného v článku 44 ods. 1 nariadenia o EBA; zdôrazňuje, že možné rokovania po referende by nemali mať za následok nerovnaké podmienky medzi finančnými inštitúciami EÚ a mimo nej, a nemali by slúžiť na posilnenie deregulácie vo finančnom sektore;

32.  víta vynikajúcu prácu spoločných dohliadacích tímov (SDT), ktoré sú dobrým príkladom európskej spolupráce a rozširovania poznatkov; poukazuje na to, že navrhované budúce využívanie rotačného systému v organizácii SDT by malo zaručiť objektívny dohľad pri súčasnom prehodnotení zdĺhavého procesu rozširovania poznatkov v tejto veľmi zložitej odbornej oblasti;

33.  víta skutočnosť, že banková únia vo veľkej miere odstránila problém domovského a hosťovského dohľadu zriadením jediného orgánu dohľadu a výrazne zlepšila výmenu relevantných informácií medzi orgánmi dohľadu, čo umožňuje komplexnejší dohľad nad cezhraničnými bankovými skupinami; zdôrazňuje, že v dôsledku súčasnej nedokončenej bankovej únie sa musia v rámci preskúmania CRR zameraného na likviditu a kapitálové výnimky náležite zohľadniť obavy o ochranu spotrebiteľa v hostiteľských krajinách;

34.  víta iniciatívu ECB zameranú na povinnosť kontrolovaných bánk hlásiť v rámci pohotovostnej služby v reálnom čase závažné kybernetické útoky, ako aj kontroly na mieste vykonávané jednotným mechanizmom dohľadu s cieľom dohliadať na kybernetickú bezpečnosť; vyzýva na vytvorenie právneho rámca, ktorý uľahčuje výmenu citlivých informácií v súvislosti s predchádzaním kybernetickým útokom medzi bankami;

35.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu kybernetickej bezpečnosti pre bankové služby a potrebu stimulovať finančné inštitúcie, aby boli veľmi ambiciózne, pokiaľ ide o ochranu údajov spotrebiteľov a zaručenie kybernetickej bezpečnosti;

36.  konštatuje, že jednotný mechanizmus dohľadu bol poverený úlohou európskeho bankového dohľadu s cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami obozretnosti EÚ a zabezpečiť finančnú stabilitu, zatiaľ čo ostatné úlohy v oblasti dohľadu so zreteľnými európskymi účinkami zostali v rukách vnútroštátnych orgánov dohľadu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednotný mechanizmus dohľadu by mal mať monitorovacie právomoci nad činnosťou vnútroštátnych orgánov bankového dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že EBA by mal získať ďalšie právomoci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí vrátane právomoci vykonávať posudzovanie príslušných orgánov členských štátov na mieste, požadovať poskytnutie akýchkoľvek informácií, ktoré sú dôležité pre posúdenie súladu, vydávať odporúčania v oblasti nápravných krokov, zverejňovať tieto odporúčania a prijímať opatrenia potrebné na zaistenie skutočného zavedenia týchto odporúčaní do praxe;

37.  opakuje svoju výzvu adresovanú EBA, aby presadzoval a zlepšoval rámec ochrany spotrebiteľa pri bankových službách v súlade so svojím mandátom, doplňujúc tak jednotný mechanizmus dohľadu v oblasti prudenciálneho dohľadu;

Riešenie krízových situácií

38.  pripomína potrebu dodržiavania pravidiel štátnej pomoci pri riešení problémov súvisiacich s bankovými krízami v budúcnosti, a že výnimka mimoriadnej verejnej podpory musí mať preventívnu a dočasnú povahu a nemôže sa použiť na kompenzovanie strát, ktoré inštitúcii vznikli alebo pravdepodobne vzniknú v blízkej budúcnosti; požaduje vymedzenie účinných postupov medzi SRB a Komisiou pre rozhodovanie v prípade riešenia krízovej situácie, najmä pokiaľ ide o časový rámec; zastáva názor, že by sa mala objasniť pružnosť zakotvená v súčasnom rámci, a pripomína, že by sa mala lepšie využívať s cieľom riešiť špecifické situácie bez toho, aby to bránilo skutočnému riešeniu krízových situácií bánk, ktoré sú v insolventné, najmä v prípade preventívnych a alternatívnych opatrení zahŕňajúcich použitie finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov ustanovených v článku 11 ods. 3 a 6 smernice o systémoch ochrany vkladov (DGSD); vyzýva preto Komisiu, aby prehodnotila svoj výklad príslušných pravidiel štátnej pomoci v snahe zaručiť, že preventívne a alternatívne opatrenia stanovené európskym zákonodarcom v DGSD sa môžu skutočne uplatňovať; pripomína, že špecifické situácie sa riešia odlišne, a to bez jasného zdôvodnenia; pripomína Komisii, že správa o posúdení pretrvávajúcej potreby umožnenia preventívnej rekapitalizácie a podmienok, na ktoré sú tieto opatrenia naviazané, mala byť vypracovaná do 31. decembra 2015; vyzýva Komisiu, aby takúto správu čo najskôr predložila;

39.  vyzýva Komisiu, aby na základe skúseností a v rámci preskúmania nariadenia (EÚ) č. 806/2014 posúdila, či SRB a vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií majú dostatočné právomoci a nástroje na včasnú intervenciu s cieľom predchádzať nepriaznivému odlevu bankového kapitálu a strate schopnosti absorbovať straty počas krízy;

40.  podčiarkuje význam objasnenia praktických otázok, ktoré sa priamo týkajú riešenia krízových situácií, ako napríklad závislosť od poskytovateľov služieb, ktorí poskytujú kritické služby, ako sú externe zadávané služby IT;

41.  berie na vedomie návrhy Komisie zaviesť do prvého piliera pre globálne systémové banky minimálnu celkovú schopnosť absorbovať straty (TLAC), a to v súlade s medzinárodnými normami; berie na vedomie rozdiely medzi TLAC a minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL); zdôrazňuje však, že obe normy majú rovnaký cieľ, a to zabezpečiť, aby mali banky dostatočný regulačný kapitál a schopnosť absorbovať straty na to, aby bola záchrana pomocou vnútorných zdrojov účinným nástrojom na riešenie krízových situácií bez toho, aby to spôsobilo finančnú nestabilitu a bez potreby čerpania verejných prostriedkov, čím by sa predišlo socializácii súkromných rizík; dospel preto k záveru, že celostný prístup k absorpcii strát možno dosiahnuť kombináciou oboch noriem, nadväzujúc na TLAC, ako sa premietla do súčasného návrhu Komisie ako minimálna norma, na ktorej sa musia dohodnúť spoluzakonodárcovia; zdôrazňuje, že by sa mala venovať náležitá pozornosť zachovaniu oboch kritérií veľkosti a rizikovo vážených aktív, a poukazuje na prepojenie medzi kritériom rizikovo vážených aktív, z ktorého vychádza norma TLAC, a prebiehajúcou prácou v EÚ a v BCBS na interných modeloch a na dokončení rámca Bazilej III; zdôrazňuje, že náležitá pozornosť by sa pri kalibrácii a/alebo postupnom zavádzaní požiadaviek MREL mala venovať potrebe vytvorenia trhu pre záväzky oprávnené podľa MREL; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať mieru voľnej úvahy pre orgán pre riešenie krízových situácií pri stanovovaní MREL a zabezpečiť, aby banky mali dostatok podriadeného dlhu a odpísateľného dlhu; zdôrazňuje, že trh by mal byť primeraným spôsobom informovaný, aby sa predišlo nesprávnemu výkladu požiadaviek MREL zo stany investorov;

42.  upozorňuje, že je dôležité v právnych predpisoch objasniť poradie kapitálových rezerv a vlastného kapitálu Tier 1, ktorý môže byť oprávnený na základe minimálnej požiadavky na vlastné zdroje; zdôrazňuje potrebu prijať právne predpisy s cieľom objasniť zodpovednosť a právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov, pokiaľ ide o opatrenia na včasnú intervenciu, ktoré sa majú prijať v prípade porušenia požiadaviek MREL; berie na vedomie návrh Komisie na zavedenie usmernení MREL; opakuje, že kalibrácia MREL by mala byť vo všetkých prípadoch úzko prepojená so stratégiou riešenia krízovej situácie banky a ňou aj odôvodnená;

43.  upozorňuje na dôležitosť objasnenia v právnych predpisoch, že vlastný kapitál Tier 1 oprávnený podľa MREL je na vrchole kapitálovej rezervy, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu kapitálu;

44.  zdôrazňuje, že pre dôslednejšie a účinnejšie vykonávanie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk je nevyhnutné harmonizovať v členských štátoch hierarchiu pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti bánk a poskytnúť istotu cezhraničným investorom; víta preto návrh Komisie pokračovať v harmonizácii hierarchie nárokov; konštatuje, že lepšia harmonizácia riadneho režimu platobnej neschopnosti a jeho hierarchie nárokov bude mať tiež zásadný význam, tak v prípade bánk, s cieľom vyhnúť sa nezrovnalostiam s režimom riešenia krízových situácií bánk, ako aj v prípade spoločností, s cieľom poskytnúť dodatočnú zrozumiteľnosť a istotu cezhraničným investorom a prispieť k riešeniu problému nesplácaných úverov; víta skutočnosť, že smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk priniesla významnú zmenu v konkurznej hierarchii, s uprednostnením poistených vkladov, aby boli nadradené všetkým kapitálovým nástrojom, kapacite na absorpciu strát, iným dlhom v prvom rade a nepoisteným vkladom; vyzýva SRB, aby predložila výsledky posúdenia riešiteľnosti krízových situácií globálne systémovo významných bánk vrátane navrhovaných opatrení s cieľom prekonať prekážky brániace riešeniu krízových situácií;

45.  berie na vedomie škálu dostupných právnych možností na zabezpečenie podriadenia dlhu, ktorý možno započítať do celkovej schopnosti absorbovať straty; poukazuje na to, že Rada pre finančnú stabilitu neuprednostňuje žiadnu z nich; zastáva názor, že prijatý prístup by mal v prvom rade zabezpečiť rovnováhu medzi flexibilitou, efektivitou, právnou istotou a schopnosťou trhu absorbovať novú triedu dlhov;

46.  požaduje zameranie pozornosti na možný negatívny vplyv na reálnu ekonomiku spôsobený revíziou bazilejských pravidiel, zavedením požiadaviek MREL, zavedením TLAC a IFRS 9; požaduje akékoľvek riešenie, ktoré by zmiernilo dôsledky;

47.  pripomína, že novozavedený režim riešenia krízových situácií vyústil do situácie, keď niektoré nástroje ponúkané investorom, najmä retailovým investorom, predstavujú vyššie riziko straty, než v rámci predchádzajúceho režimu; ďalej pripomína, že nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa v prvom rade mali predávať len vhodným investorom, ktorí dokážu absorbovať potenciálne straty bez toho, aby ohrozili vlastnú dobrú finančnú kondíciu; preto naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vykonávanie príslušných platných právnych predpisov, a vyzýva ESA, aby výrazne prispeli k odhaľovaniu zavádzajúcich praktík pri predaji;

48.  upozorňuje, že sa prejavilo ako náročné plniť požiadavku zakotvenú v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ktorá sa týka zmluvného uznávania právomocí záchrany pomocou vnútorných zdrojov, vo vzťahu k záväzkom upravených inými právnymi predpismi než predpisy EÚ; považuje tento problém za naliehavý; berie na vedomie právo príslušných orgánov upustiť od tejto požiadavky, ktoré je obsahom navrhovanej zmeny smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk; domnieva sa, že tento prístup umožní pružnosť a individuálne posúdenie príslušných záväzkov; vyzýva Komisiu a orgány pre riešenie krízových situácií, aby zabezpečili, že podmienky na poskytnutie výnimiek a následné samotné rozhodnutia o výnimkách neohrozia riešiteľnosť krízových situácií bánk;

49.  poukazuje na to, že rýchla a efektívna výmena informácií medzi orgánmi dohľadu a orgánmi riešenia krízových situácií je mimoriadne dôležitá, aby sa zabezpečilo bezproblémové krízové riadenie; víta uzavretie memoranda o porozumení (MoP) medzi ECB a jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o spoluprácu a výmenu informácií; vyzýva ECB, aby v MoP špecifikovala postupy komunikácie medzi SDT a tímami pre vnútorné riešenie krízových situácií; odporúča, aby účasť ECB ako stáleho pozorovateľa na plenárnych a výkonných zasadnutiach SRB bola v plnej miere recipročná, a to prostredníctvom účasti zástupcu SRB na zasadnutiach Rady ECB pre dohľad, takisto ako stáleho pozorovateľa;

50.  berie na vedomie dvojitú úlohu členov rady SRB, ktorí sú členmi výkonného orgánu s rozhodovacími právomocami a zároveň aj členmi vrcholného vedenia so zodpovednosťou voči predsedovi rady, a nazdáva sa, že táto štruktúra by mala byť vyhodnotená do konca súčasného funkčného obdobia;

51.  pripomína, že podstata medzivládnej dohody o jednotnom fonde na riešenie krízových situácií spočíva v tom, že má byť nakoniec začlenená do právneho rámca Únie; vyzýva Komisiu, aby uvažovala o spôsoboch, ako to uskutočniť; zdôrazňuje, že nadchádzajúce začlenenie fiškálnej dohody do práva EÚ by mohlo byť užitočným vzorom;

52.  požaduje, aby sa príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií vypočítavali prísne transparentným spôsobom, usilujúc o harmonizovanie informácií o výsledkoch výpočtov a zlepšenie pochopenia metodiky výpočtu; vyzýva Komisiu, aby s maximálnou starostlivosťou preskúmala výpočty príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií stanovených v odôvodnení 27 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, a najmä vhodnosť rizikových faktorov s cieľom zabezpečiť, že sa riadne zohľadní rizikový profil menej komplexných inštitúcií;

53.  berie na vedomie vyhlásenie ministrov financií z 8. decembra 2015 k systému pravidiel preklenovacieho financovania pre jednotný fond na riešenie krízových situácií; v tejto súvislosti konštatuje, že 15 z 19 štátov eurozóny už so SRB podpísalo harmonizovanú dohodu o mechanizme pôžičiek; pripomína, že tieto individuálne úverové linky budú k dispozícii len ako posledná možnosť; domnieva sa, že toto riešenie nie je dostatočné na prekonanie začarovaného kruhu medzi bankami a štátnym dlhom a na ukončenie zachraňovania pomocou vonkajších zdrojov z peňazí daňovníkov; požaduje rýchly pokrok v práci Rady a Komisie na spoločnom fiškálnom zabezpečovacom mechanizme pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, za financovanie ktorého by mal v konečnom dôsledku niesť zodpovednosť bankový sektor a ktorý by mal byť zo strednodobého hľadiska fiškálne neutrálny, ako sa dohodlo v dohode o jednotnom fonde na riešenie krízových situácií a ako to potvrdila Európska rada v júni 2016;

Ochrana vkladov

54.  opakuje svoju požiadavku na vytvorenie tretieho piliera v záujme dokončenia bankovej únie; pripomína, že ochrana vkladov je spoločným záujmom všetkých občanov EÚ; v súčasnosti rokuje o návrhu o EDIS na úrovni výborov;

55.  zdôrazňuje, že zavedenie systému EDIS a diskusie o tomto projekte by nemali viesť k oslabeniu úsilia zameraného na zlepšenie vykonávania DGSD; víta prácu, ktorú nedávno odviedol orgán EBA na podporu zbližovania v tejto oblasti; víta skutočnosť, že všetky členské štáty transponovali smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD); pripomína všetkým členským štátom ich povinnosť uplatňovať a správne implementovať BRRD a DGSD;

56.  pripomína, že úlohou Komisie je zaručiť rovnaké podmienky v celej EÚ, a že by sa mala vyhnúť akejkoľvek fragmentácii na vnútornom trhu;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ECB, SRB, národným parlamentom a príslušným orgánom vymedzeným v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006. (2) http://www.consilium.europa.eu/en/european-council/pdf/20120629-euro-area-summit-statement-en_pdf (3) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63. (4) Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1. (5) https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/pub/pdf/ssmar2015.en.pdf (6) ‘Single Supervisory Mechanism - Good start but further improvements needed’, http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR16_29/SR_SSM_EN.pdf (7) Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2016, s. 60. (8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108. (9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0439. (10) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190. (12) Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1. (13) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 237, 3.9.2016, s. 1. (15) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149. (16) Nezávislý prieskum ročného rastu za rok 2017, 5. správa, 23. novembra 2016.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu (2016/2903(RSP))

P8_TA(2017)0042 B8-0140/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1), a najmä na jeho článok 22, článok 47, článok 66 ods. 2 a príloha II, bod 5,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(2), najmä na jej články 12 ods. 14,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, pokiaľ ide o kritériá schvaľovania nízkorizikových účinných látok (D046260/01),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o technologických riešeniach pre udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o posilňovaní inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov(4),

–  so zreteľom na dokument s názvom Implementation Plan on increasing low-risk plant protection product availability and accelerating integrated pest management implementation in Member States (Realizačný plán na zvýšenie dostupnosti nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a urýchlenie uplatňovania integrovanej ochrany proti škodcom v členských štátoch), ktorý vypracovala expertná skupina zameraná na udržateľnú ochranu rastlín, schválený Radou 28. júna 2016,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (COM(2011)0748) a na budúci akčný plán Európskej komisie pre oblasť antimikrobiálnej rezistencie (AMR), ktorý má Komisia spustiť v roku 2017,

–  so zreteľom na otázku Komisii o biologických nízkorizikových pesticídoch (O-000147/2016 – B8-1821/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže používanie tradičných prípravkov na ochranu rastlín je čoraz viac predmetom verejnej diskusie vzhľadom na prípadné riziká, ktoré tieto prípravky predstavujú pre ľudské zdravie, zvieratá a životné prostredie;

B.  keďže počet účinných látok dostupných na trhu EÚ, ktoré sa používajú na ochranu rastlín, klesá; keďže poľnohospodári EÚ naďalej vyžadujú rôzne nástroje na ochranu plodín;

C.  keďže je dôležité presadzovať rozvoj alternatívnych postupov alebo techník v záujme zníženia závislosti od konvenčných pesticídov;

D.  keďže predchádzanie vzniku potravinového odpadu je v EÚ prioritou a keďže prístup k vhodným riešeniam ochrany rastlín je zásadne dôležitý na to, aby sa zabránilo škodám spôsobeným škodcami a chorobami, ktoré vedú ku vzniku potravinového odpadu; keďže podľa FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) tvoria v Európe straty na poliach 20 % produkcie ovocia a zeleniny(5);

E.  keďže je stále možné nájsť nevhodné zvyšky pesticídov v pôde, vode a životnom prostredí ako takom, a dokonca aj určitý percentuálny podiel poľnohospodárskych produktov rastlinného alebo živočíšneho pôvodu môže obsahovať zvyšky pesticídov presahujúce maximálnu povolenú úroveň zvyškov pesticídov;

F.  keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sú vymedzené kritériá určovania nízkorizikových látok, ktoré platia bez ohľadu na pôvod látky, a keďže nízkorizikové pesticídy môžu mať biologický aj syntetický pôvod;

G.  keďže pesticídy biologického pôvodu sa všeobecne chápu ako prípravky na ochranu rastlín založené na mikroorganizmoch, rastlinách, chemikáliách biologického pôvodu alebo semiochemikáliách (ako sú feromóny a rôzne esenciálne oleje) a ich vedľajších produktoch; keďže súčasný regulačný rámec pre prípravky na ochranu rastlín(6) z právneho hľadiska nerozlišuje medzi biologickými a chemickými syntetickými prípravkami na ochranu rastlín;

H.  keďže sa v nedávno publikovaných vedeckých štúdiách uvádza, že subletálne vystavenie niektorým herbicídom môže spôsobovať negatívne zmeny v oblasti citlivosti baktérií na antibiotiká(7) a že kombinácia vysokej miery používania herbicídov a antibiotík v blízkosti poľnohospodárskych zvierat a hmyzu by mohla podporovať väčšiu mieru používania antibiotík možným znižovaním ich liečebných účinkov;

I.  keďže nízkorizikové prípravky na ochranu rastlín biologického pôvodu môžu byť pre konvenčných, ako aj ekologických poľnohospodárov reálnou alternatívou k tradičným prípravkom na ochranu rastlín a môžu zvýšiť udržateľnosť poľnohospodárstva; keďže niektoré prípravky na ochranu rastlín biologického pôvodu fungujú novými spôsobmi, čo by mohlo byť prínosné z hľadiska vývoja rezistencie na konvenčné prípravky na ochranu rastlín a mohlo by obmedziť ich vplyv na necieľové organizmy; keďže prípravky na ochranu rastlín biologického pôvodu s nízkym rizikom by mali byť jednou z uprednostňovaných možností pre neprofesionálnych používateľov a pre domáce záhradkárstvo spolu s inými alternatívnymi nechemickými kontrolnými alebo preventívnymi metódami;

J.  keďže na primerané splnenie potrieb v oblasti potravín a krmív je nutné používať prípravky na ochranu rastlín a keďže v procese povoľovania týchto prípravkov a ich účinných látok sa uplatňuje zásada predbežnej opatrnosti(8);

K.  keďže dlhý proces schvaľovania a registrácie, ktorý predchádza komercializácii nízkorizikových pesticídov biologického pôvodu, pre výrobcov predstavuje dôležitú hospodársku prekážku;

L.  keďže vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom je v rámci Únie povinné v súlade so smernicou 2009/128/ES; keďže členské štáty a miestne orgány by mali klásť väčší dôraz na trvalo udržateľné využívanie pesticídov vrátane alternatívnych nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín;

M.  keďže podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa účinné látky schvaľujú na úrovni Únie, zatiaľ čo povoľovanie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich tieto účinné látky patrí medzi právomoci členských štátov;

N.  keďže článok 22 nariadenia (ES) č. 1107/2009 umožňuje schválenie účinných látok ako účinné látky s nízkym rizikom, ak spĺňajú všeobecné kritériá schválenia a špecifické rizikové kritériá uvedené v bode 5 prílohy II; keďže v článku 47 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že prípravky na ochranu rastlín, ktoré obsahujú iba účinné látky s nízkym rizikom, neobsahujú látky vzbudzujúcej obavy, nevyžadujú si osobitné opatrenia na zmiernenie rizika a sú dostatočne účinné, majú byť povolené ako nízkorizikové prípravky na ochranu rastlín;

O.  keďže v súčasnosti je Európskej únii schválených len sedem aktívnych látok klasifikovaných ako nízkorizikové, z ktorých je šesť účinných látok biologického pôvodu; keďže Komisia vo svojom programe obnovy uprednostňuje hodnotenie predpokladaných nízkorizikových účinných látok;

P.  keďže niekoľko členských štátov odmietlo udeliť povolenie pre produkty obsahujúce nízkorizikové aktívne látky biologického pôvodu pre ich vnímanú nižšiu účinnosť v porovnaní so syntetickými chemickými pesticídmi, a to bez ohľadu na prebiehajúcu inováciu v odvetví biologických nízkorizikových pesticídov, bez posúdenia prínosov pre ekologické poľnohospodárstvo v oblasti efektívneho využívania zdrojov a bez zváženia nákladov niektorých iných prípravkov na ochranu rastlín v oblasti poľnohospodárstva, zdravotníctva a životného prostredia;

Q.  keďže súčasný regulačný rámec poskytuje určité stimuly pre nízkorizikové aktívne látky a prípravky na ochranu rastlín s nízkym rizikom, a to dlhšie obdobie prvého schválenia nízkorizikových účinných látok v súlade s článkom 22 nariadenia (ES) č. 1107/2009 trvajúce 15 rokov a kratší 120-dňový časový rámec povoľovania prípravkov na ochranu rastlín s nízkym rizikom v súlade s článkom 47 nariadenia (ES) č. 1107/2009; keďže sa však tieto regulačné stimuly vzťahujú len na koniec schvaľovacieho postupu, keď sa účinná látka klasifikuje ako nízkoriziková;

R.  keďže v článku 12 smernice 2009/128/ES sa stanovuje, že v určitých konkrétnych oblastiach, napríklad v oblastiach využívaných širokou verejnosťou a chránených oblastiach, sa používanie pesticídov musí minimalizovať alebo zakázať; keďže v týchto prípadoch sa musia prijať vhodné opatrenia v oblasti riadenia rizík a v prvom rade sa musí zvážiť použitie nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a biologických kontrolných opatrení; keďže niektoré členské štáty dlhodobo zakazujú používanie pesticídov v týchto osobitných oblastiach;

S.  keďže Komisia predložila Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá (výbor PAFF) návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o kritériá schvaľovania nízkorizikových účinných látok; keďže v tomto návrhu sa predpokladá nízkorizikový štatút pre účinné látky, ktorými sú mikroorganizmy;

Všeobecné úvahy

1.  zdôrazňuje, že v Únii treba bezodkladne zvýšiť dostupnosť nízkorizikových pesticídov vrátane nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín biologického pôvodu;

2.  zdôrazňuje, že poľnohospodári potrebujú väčší súbor nástrojov, aby mohli chrániť svoje plodiny a rozhodnúť sa, ktoré opatrenia najlepšie a najvhodnejšie ochránia ich plodiny; nabáda preto na širšie využívanie rôznych nástrojov vrátane nízkorizikových pesticídov biologického pôvodu v súlade so zásadami integrovanej ochrany proti škodcom;

3.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť dostupnosť nástrojov na ochranu proti škodcom pre ekologické poľnohospodárstvo, ktoré spĺňajú požiadavky tak ekologického poľnohospodárstva, ako aj efektívneho využívania zdrojov;

4.  zdôrazňuje, že je nutné uspokojiť dopyt spotrebiteľov po bezpečných potravinách, ktoré sú cenovo dostupné a súčasne vyrábané udržateľným spôsobom;

5.  zdôrazňuje, že v záujme podpory rozvoja a využívania nových nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín biologického pôvodu by sa hodnotenie ich účinnosti a rizík, ako aj posúdenie toho, či môžu plniť environmentálne, zdravotné a hospodárske potreby poľnohospodárstva, mali navrhnúť tak, aby sa poľnohospodárom poskytla primeraná úroveň ochrany rastlín;

6.  zdôrazňuje význam verejnej diskusie o dostupnosti alternatív k tradičným prípravkom na ochranu rastlín a o širšom výbere látok, ktoré sú k dispozícii pre poľnohospodárov a pestovateľov vrátane nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín biologického pôvodu a iných opatrení biologickej kontroly, s cieľom nájsť riešenia, ktoré sú najvýhodnejšie z hľadiska životného prostredia a zdravia, ako aj z hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje potrebu vzdelávania o potrebe zabezpečiť udržateľnosť ochrany plodín; podporuje ďalší výskum a inovácie v oblasti nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín biologického pôvodu;

7.  víta dokument s názvom Realizačný plán na zvýšenie dostupnosti nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a urýchlenie uplatňovania integrovanej ochrany proti škodcom v členských štátoch, ktorý schválila Rada; vyzýva členské štáty, Komisiu a Európsku a stredozemnú organizáciu na ochranu rastlín (EPPO), aby sledovali vykonávanie tohto plánu;

Bezprostredné opatrenia

8.  vyzýva na urýchlené prijatie návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o kritériá schvaľovania nízkorizikových účinných látok, ktoré predložila Komisia výboru PAFF; vyzýva Komisiu, aby neustále aktualizovala kritériá podľa najnovších vedeckých poznatkov;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili hodnotenie, autorizáciu, registráciu a monitorovanie používania nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín biologického pôvodu a zároveň zachovali vysokú úroveň posudzovania rizík;

10.  vyzýva členské štáty, aby používanie nízkorizikových pesticídov biologického pôvodu zaradili do svojich národných akčných plánov v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia ľudí;

11.  nabáda na výmenu informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o výsledky výskumu v oblasti boja proti škodlivým organizmom, ktoré umožnia alternatívne riešenia reálne z environmentálneho, zdravotného a ekonomického hľadiska;

12.  vyzýva Komisiu, aby určila nízkorizikové látky, ktoré už sú na trhu;

Revízia právnych predpisov týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín

13.  víta iniciatívu Komisie REFIT z roku 2016 týkajúcu sa vykonania hodnotenia nariadenia (ES) č. 1107/2009; zdôrazňuje, že táto iniciatíva REFIT nesmie viesť k oslabeniu noriem zdravia, bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že všeobecná revízia celého nariadenia (ES) č. 1107/2009 v súvislosti s touto iniciatívou REFIT by mohla trvať niekoľko rokov;

14.  zdôrazňuje, že treba uskutočniť revíziu nariadenia (ES) č. 1107/2009 s cieľom podporiť rozvoj nízkorizikových pesticídov biologického pôvodu, ich povoľovanie a uvádzanie na trh EÚ; je znepokojený skutočnosťou, že súčasný postup povoľovania uvedenia prípravkov na ochranu rastlín na trh nie je optimálny pre nízkorizikové pesticídy biologického pôvodu; poukazuje na to, že dnešný proces registrácie nízkorizikových základných látok niekedy v praxi funguje ako akýsi patent, kvôli čomu je ťažké používať prípravok založený na rovnakej látke, ktorý nie je registrovaný v inom členskom štáte;

15.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roka 2018 predložila konkrétny legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1107/2009, mimo všeobecného preskúmania v rámci iniciatívy REFIT, s cieľom vytvoriť zrýchlený proces hodnotenia, autorizácie a registrácie nízkorizikových pesticídov biologického pôvodu;

16.  zdôrazňuje potrebu vymedziť v nariadení (ES) č. 1107/2009 pojem „prípravok na ochranu rastlín biologického pôvodu“, ktorý zahŕňa prípravky na ochranu rastlín, ktorých aktívnou látkou je mikroorganizmus alebo molekula existujúca v prírode, získaná z prírodných procesov alebo syntetizovaná ako identická s prírodnou molekulou, na rozdiel od prípravkov na ochranu rastlín, ktorých účinnou látkou je syntetická molekula, ktorá v prírode neexistuje, bez ohľadu na spôsob výroby;

17.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej správe o hodnotení národných akčných plánov podľa článku 4 smernice 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, identifikovala medzery vo vykonávaní smernice členskými štátmi a aby do nej zahrnula zásadné odporúčania, aby členské štáty podnikli okamžité kroky na zníženie rizika a vplyvu používania pesticídov na zdravie ľudí a životné prostredie a na rozvoj a zavedenie alternatívnych postupov alebo techník s cieľom znížiť závislosť od používania pesticídov;

o
o   o

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0251. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0252. (5) Celosvetové potravinové straty a plytvanie potravinami (Global food losses and food waste), FAO (2011). (6) Pojem „pesticídy“ pokrýva aj biocídne výrobky, ktorých sa toto uznesenie netýka. (7) napr. Kurenbach, B., Marjoshi, D., Amábile-Cuevas, C.F., Ferguson, G.C., Godsoe, W., Gibson, P. and Heinemann, J.A., 2015, Subletálne vystavenie komerčným zmesiam na báze dikamby, kyseliny 2,4-dichlórfenoxyoctovej a glyfosátu spôsobuje zmeny v citlivosti baktérií Escherichia coli a Salmonella enterica sérovar Typhimurium na antibiotiká, mBio 6(2):e00009-15. doi:10.1128/mBio.00009-15. (8) Článok 1 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009.