Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 16. februára 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Situácia v oblasti ľudských práv a demokracie v Nikarague, prípad Franciscy Ramirezovej
 Popravy v Kuvajte a Bahrajne
 Guatemala, najmä situácia obhajcov ľudských práv
 Boj proti terorizmu ***I
 Posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz ***I
 Možný vývoj a úpravy súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie
 Zlepšenie fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy
 Rozpočtová kapacita pre eurozónu
 Normy občianskeho práva v oblasti robotiky
 Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu
 Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov
 Stratégia v oblasti letectva pre Európu
 Oneskorené vykonávanie operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup

Situácia v oblasti ľudských práv a demokracie v Nikarague, prípad Franciscy Ramirezovej
PDF 266kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o situácii v oblasti ľudských práv a demokracie v Nikarague, prípad Franciscy Ramirezovej (2017/2563(RSP))
P8_TA(2017)0043RC-B8-0156/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä na uznesenie z 18. decembra 2008 o útokoch na obhajcov ľudských práv, občianske slobody a demokraciu v Nikarague(1) a uznesenie z 26. novembra 2009(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej zo 16. augusta 2016 o nedávnom súdnom rozhodnutí v Nikarague týkajúcom sa odvolania poslancov parlamentu a na jej vyhlásenie z 19. novembra 2016 o konečných výsledkoch volieb v Nikarague,

–  so zreteľom na správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ v Nikarague o pozorovaní parlamentných a prezidentských volieb, ktoré sa konali 6. novembra 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho sekretariátu Organizácie amerických štátov (OAS) z 16. októbra 2016 o volebnom postupe v Nikarague,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho sekretariátu Organizácie amerických štátov (OAS) a Nikaraguy z 20. januára 2017,

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012, ktorá nadobudla platnosť v auguste 2013, vrátane jej doložiek týkajúcich sa ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z júna 2004,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ k pôdnej politike z roku 2004 poskytujúce usmernenia pre rozvoj a plánovanie v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z decembra 1998,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve z roku 1989 (dohovor MOP č. 169), ktorý Nikaragua ratifikovala,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže neoddeliteľnou súčasťou vonkajších politík EÚ vrátane dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012 musí byť rozvoj a upevňovanie demokracie, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;

B.  keďže stav demokracie a právneho štátu sa v posledných rokoch v Nikarague zhoršil;

C.  keďže Nikaragua prijala v roku 2013 zákon č. 840, ktorým na 100 rokov udelila koncesiu na prieplav naprieč Nikaraguou medzi obidvoma oceánmi súkromnej čínskej spoločnosti HK Nicaragua Canal Development Investment Company Ltd (ďalej len „HKND”);

D.  keďže prijatím tohto zákona získala spoločnosť HKND právomoc vyvlastňovať pozemky a nevzťahujú sa na ňu miestne predpisy týkajúce sa daní a obchodu; keďže tento zákon takisto zaručuje, že za porušenie zmluvy nehrozí spoločnosti HKND žiadny trest;

E.  keďže sa od 27. novembra do 1. decembra 2016 zhromaždili v hlavnom meste demonštranti z celej Nikaraguy, aby vyjadrili nesúhlas s výstavbou prieplavu medzi oceánmi – obrovským projektom, v dôsledku ktorého by mohli byť z oblastí v okolí plánovaného prieplavu vysídlené tisícky malých poľnohospodárov a pôvodného obyvateľstva, a tiež aby odsúdili nedostatočnú transparentnosť počas prezidentských volieb, ktoré sa konali 6. novembra 2016; keďže ochrancovia ľudských práv oznámili, že polícia použila proti demonštrantom slzný plyn a gumené a olovené projektily;

F.  keďže nebola vypracovaná žiadna štúdia o vplyve na životné prostredie a pred začatím projektu sa neuskutočnili konzultácie s pôvodným obyvateľstvom, čo je v rozpore s dohovorom MOP č. 169; keďže plánovaná trasa prieplavu povedie cez územia, na ktorých žije pôvodné obyvateľstvo, v dôsledku čoho by bolo vysídlených od 30 000 do 120 000 príslušníkov pôvodného obyvateľstva;

G.  keďže vedecké organizácie upozorňujú, že prieplav by pretínal jazero Nikaragua, čím bol ohrozený najväčší zdroj sladkej vody v Strednej Amerike; keďže vedecké organizácie požadujú od nikaragujskej vlády, aby tento projekt pozastavila, kým nebudú dokončené nezávislé štúdie a kým o nich neprebehne verejná diskusia;

H.  keďže Francisca Ramirezová, koordinátorka Národnej rady za ochranu zeme, jazera a zvrchovanosti, podala v decembri 2016 oficiálnu sťažnosť proti represiám a prejavom násilia, ku ktorým došlo v meste Nueva Guinea; keďže Franciscu Ramirezovú zastrašujú a bola svojvoľne zadržaná a keďže odplatou za jej aktivizmus boli násilné útoky na jej rodinných príslušníkov;

I.  keďže novinárov v Nikarague prenasledujú, zastrašujú, zadržiavajú a vyhrážajú sa im smrťou;

J.  keďže návšteva Nikaraguy osobitným spravodajcom OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv, Michela Forsta, v auguste 2016 bola zrušená z dôvodu prekážok, ktoré zaviedla nikaragujská vláda;

K.  keďže rázne vylúčenie opozičných kandidátov svedčí o tom, že podmienky pre slobodné a spravodlivé voľby neboli splnené a že sloboda združovania, politická súťaž a pluralizmus sú vážne oslabené;

L.  keďže osobitný spravodajca pre nezávislosť sudcov a právnikov upozornil v rámci všeobecného pravidelného postupu preskúmania v roku 2014 na vymenovania sudcov najvyššieho súdu, ktoré sú výrazne politicky motivované; keďže ústavné zmeny z roku 2013 týkajúce sa opakovaného zvolenia do funkcie prezidenta sa uskutočnili netransparentným obídením zákona; keďže v článku 147 nikaragujskej ústavy sa zakazuje kandidovať do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta osobám, ktoré sú v pokrvnom alebo príbuzenskom vzťahu s prezidentom;

M.  keďže jedným z najväčších problémov zostáva korupcia vo verejnom sektore, vrátane rodinných príslušníkov prezidenta; keďže podplácanie verejných činiteľov, protiprávne konfiškácie a svojvoľné ohodnocovanie colnými a daňovými orgánmi sú obvyklou praxou;

1.  vyjadruje znepokojenie nad neustálym zhoršovaním situácie v oblasti ľudských práv v Nikarague a odsudzuje útoky a prenasledovanie, ktorým jednotlivci, politické sily a subjekty napojené na štát vystavujú organizácie na ochranu ľudských práv, ich členov a nezávislých novinárov;

2.  naliehavo vyzýva vládu, aby prestala prenasledovať a prijímať odvetné kroky proti Francisce Ramirezovej a iným ochrancom ľudských práv za to, že vykonávajú svoju legitímnu prácu; vyzýva nikaragujské orgány, aby zastavili beztrestnosť tých, ktorí páchajú trestné činy na ochrancoch ľudských práv; podporuje právo ochrancov životného prostredia a ľudských práv na vyjadrenie nesúhlasu bez toho, aby im hrozila odplata; vyzýva Nikaraguu, aby naozaj začala nezávislé posúdenie environmentálneho vplyvu pred tým, ako podnikne ďalšie kroky, a aby celý postup zverejnila;

3.  vyzýva nikaragujskú vládu, aby plnila svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, najmä Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva podpísanú v roku 2008 a dohovor MOP č. 169;

4.  vyzýva nikaragujskú vládu, aby chránila zem pôvodného obyvateľstva pred dosahom veľkých projektov výstavby, ktoré majú vplyv na zachovanie života na ich územiach, dostávajú pôvodné obyvateľstvo do konfliktných situácií a vystavujú ho násiliu;

5.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad odvolaním opozičných poslancov Národného zhromaždenia Nikaraguy z funkcie a rozsudkom, ktorý zmenil štruktúru vedenia opozičnej strany;

6.  vyzýva Nikaraguu, aby v plnej miere rešpektovala demokratické hodnoty vrátane deľby moci a aby vrátila všetkým opozičným politickým stranám ich postavenie tým, že umožní vyjadrovanie kritických názorov v rámci politického systému a v spoločnosti všeobecne; pripomína, že neobmedzená účasť opozície, zbavenie súdnictva účinkov polarizácie, ukončenie beztrestnosti a nezávislá občianska spoločnosť sú hlavnými faktormi úspechu každej demokracie;

7.  pripomína nezákonné kroky prijaté v rozpore so systémom súdnictva, ktoré viedli k ústavným zmenám, ktorými sa odstránili časové obmedzenia na výkon funkcie prezidenta, čo Danielovi Ortegovi umožní zostať pri moci celé roky;

8.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ a Organizácia amerických štátov pre nezrovnalosti rázne kritizovali voľby, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2011 a 2016; poznamenáva, že v súčasnosti prebieha dialóg s Organizáciou amerických štátov, pričom 28. februára 2017 by sa malo podpísať memorandum o porozumení, čo by mohlo situáciu zlepšiť;

9.  opakuje, že sloboda tlače a médií sú nevyhnutnými prvkami demokracie a otvorenej spoločnosti; vyzýva nikaragujské orgány, aby obnovili pluralitu médií;

10.  poukazuje na to, že vzhľadom na dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a štátmi strednej Ameriky treba Nikaraguu upozorniť na nevyhnutnosť dodržiavania zásady právneho štátu, demokracie a ľudských práv, ako ich obhajuje a presadzuje EÚ; naliehavo vyzýva EÚ, aby situáciu monitorovala a v prípade potreby zvážila prijatie prípadných krokov;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 89.
(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 74.


Popravy v Kuvajte a Bahrajne
PDF 179kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o popravách v Kuvajte a Bahrajne (2017/2564(RSP))
P8_TA(2017)0044RC-B8-0150/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bahrajne, najmä na uznesenie zo 4. februára 2016 o prípade Mohameda Ramadána(1), a uznesenie zo 7. júla 2016 o Bahrajne(2) a uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej z 15. januára 2017 o popravách vykonaných v Bahrajne a z 25. januára 2017 o nedávnych popravách vykonaných v Kuvajtskom štáte,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 10. októbra 2015 PK/VP Federicy Mogheriniovej v mene EÚ a generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 25. januára 2017 osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy Agnes Callamardovej a osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie Nilsa Melzera, ktorí naliehavo žiadali bahrajnskú vládu, aby zastavila nové popravy, a na vyhlásenie zo 17. januára 2017 hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Ruperta Colvilla o Bahrajne,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia, slobody prejavu a obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na nový strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva, ktorého cieľom je postaviť ochranu ľudských práv a dohľad nad nimi do centra všetkých politík EÚ,

–  so zreteľom na článok 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho protokoly 6 a 13,

–  so zreteľom na články 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a krajinami Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (ďalej len „GCC”) z roku 1988,

–  so zreteľom na závery 25. zasadnutia spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutie ministrov z 18. júla 2016,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na trest smrti, najmä na uznesenie z 18. decembra 2014 a na najnovšie uznesenie z 19. decembra 2016,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a Arabskú chartu o ľudských právach, ktorých zmluvnými stranami sú Kuvajt a Bahrajn,

–  so zreteľom na záruky ochrany práv tých, ktorým hrozí trest smrti, schválené rezolúciou Hospodárskej a sociálnej rady OSN 1984/50 z 25. mája 1984,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky k tretej pravidelnej správe o Kuvajte Výboru OSN pre ľudské práva z 11. augusta 2016,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na jej článok 15,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ďalej len „ICCPR“), a najmä na jeho článok 18, a na druhý opčný protokol o treste smrti, a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ďalej „OHCHR”) viac ako 160 členských štátov OSN, ktoré majú rôzne právne systémy, tradície, kultúry a náboženské pozadie, trest smrti buď zrušilo, alebo ho nevykonáva;

B.  keďže 25. januára 2017 Kuvajtské orgány popravili týchto sedem osôb vrátane člena kráľovskej rodiny: Mohammad Shahed Mohammad Sanwar Hussain, Jakatia Midon Pawa, Amakeel Ooko Mikunin, Nasra Youseff Mohammad al-Anzi, Sayed Radhi Jumaa, Sameer Taha Abdulmajed Abduljaleel a Faisal Abdullah Jaber Al Sabah, z ktorých bola väčšina odsúdená za vraždu; keďže piati z väzňov boli cudzími štátnymi príslušníkmi: dvaja štátny prísušníci Egypta, jeden Bangladéša, jeden Filipín a jeden Etiópie, z ktorých boli tri ženy; keďže popravy boli prvými v krajine od roku 2013, keď kuvajtské orgány popravili päť ľudí po šesťročnom moratóriu;

C.  keďže Centrum pre ľudské práva v oblasti Perzského zálivu a ďalšie ľudskoprávne organizácie zdokumentovali porušovanie zásad riadneho procesu v kuvajtskom systéme trestného súdnictva, ktoré sťažili obžalovaným prístup k spravodlivému súdnemu procesu; keďže pracovníčky v domácnosti pochádzajúce zo zahraničia sú osobitne zraniteľné, pretože nemajú sociálnu ochranu;

D.  keďže 15. januára 2017 Bahrajn popravil Aliho Al-Singaceho, Abbasa Al-Sameu a Samiho Mushaima zastrelením popravnou čatou, čím ukončil šesťročné moratórium;

E.  keďže podľa OHCHR sa popravy uskutočnili pri závažnom porušení noriem spravodlivého procesu; keďže traja muži boli obvinení z bombového útoku v Maname v roku 2014, pri ktorom zahynulo niekoľko osôb vrátane troch policajtov; keďže však všetci traja boli údajne mučení, až kým sa priznali, čo sa potom použilo ako hlavný dôkaz na ich odsúdenie; keďže boli zbavení svojej štátnej príslušnosti, bol im odmietnutý prístup k advokátovi a popravení boli o menej ako týždeň po rozsudku bez toho, aby boli vopred informované ich rodiny, a nemali žiadnu možnosť žiadať o milosť;

F.  keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy vyhlásila tieto popravy za mimosúdne popravy na základe toho, že všetci traja muži nemali právo na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v článku 14 ICCPR;

G.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyhlásil, že je zhrozený z popráv, a že existujú „vážne pochybnosti“, že muži dostali spravodlivý súdny proces;

H.  keďže dvaja ďalší muži, Mohammad Ramadán a Hussein Moussa, takisto čelia trestu smrti v Bahrajne; keďže obaja muži boli údajne mučení, až kým sa priznali k hrdelným zločinom, a môžu byť kedykoľvek popravení;

I.  keďže občan Bahrajnu a Dánska Abdulhádí al-Chauádža, zakladajúci riaditeľ Centra pre ľudské práva v oblasti Perzského zálivu, ako aj Khalil Al Halwachi, profesor matematiky, ktorý v minulosti žil vo Švédsku, sú stále vo väzení za obvinenia vzťahujúce sa na pokojné vyjadrenie ich stanoviska;

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Kuvajtu a Bahrajnu vrátiť sa k výkonu trestu smrti; opätovne potvrdzuje, že odsudzuje uplatňovanie trestu smrti, a rozhodne podporuje zavedenie moratória na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu;

2.  vyzýva Jeho veličenstvo šejka Hamada bin Ísá Ál Chalífu, aby zastavil popravu Mohameda Ramadána a Husseina Músu, a bahrajnské orgány, aby zabezpečili obnovu procesu v súlade s medzinárodnými normami; pripomína, že všetky obvinenia z porušovania ľudských práv, ku ktorým malo dôjsť počas procesu, musia byť riadne vyšetrené;

3.  zdôrazňuje, že podľa Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach sa výslovne zakazuje trest smrti za trestné činy, ktoré spáchali osoby mladšie ako 18 rokov;

4.  vyzýva kuvajtskú a bahrajnskú vládu, aby osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie vydali okamžité a otvorené pozvanie na návštevu krajiny, a aby umožnili neobmedzený prístup k zadržiavaným osobám a do všetkých väzenských zariadení;

5.  pripomína, že EÚ je proti trestu smrti a považuje ho za krutý a neľudský trest, ktorý nedokáže odradiť od trestnej činnosti a v prípade chyby je nezvratný;

6.  vyzýva Kuvajt a Bahrajn, aby podpísali a ratifikovali druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraný na zrušenie trestu smrti;

7.  naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ”) a členské štáty, aby pokračovali v boji proti používaniu trestu smrti; naliehavo vyzýva Bahrajn, Kuvajt, aby dodržiavali minimálne medzinárodné normy a obmedzili rozsah a uplatňovanie trestu smrti; naliehavo vyzýva ESVČ, aby nepoľavovala v pozornosti, pokiaľ ide o vývoj v týchto dvoch krajinách a v oblasti Perzského zálivu vo všeobecnosti, a aby využila všetky prostriedky vplyvu, ktoré má k dispozícii;

8.  opätovne potvrdzuje, že činnosti európskych spoločností pôsobiacich v tretích krajinách musia byť v plnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; dôrazne odsudzuje dohody o obchode so zbraňami a technológiami, ktoré sa používajú na porušovanie ľudských práv;

9.  naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby intervenovali u bahrajnskej vlády a žiadali prepustenie Nabíla Radžaba a všetkých, ktorí sú zadržiavaní len na základe nenásilného uplatňovania svojej slobody prejavu a zhromažďovania, a aby naliehala na bahrajnskú vládu, aby zastavila neprimerané používanie sily proti demonštrantom alebo praktiku svojvoľného odnímania občianstva;

10.  žiada prepustenie Abdulhádího al-Chauádžu a Khalila Al Halwachiho;

11.  vyzýva bahrajnskú vládu, aby v plnej miere vykonala odporúčania správy Bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie (BICI), všeobecného pravidelného preskúmania a Národného inštitútu pre ľudské práva; ďalej podporuje reformné úsilie v Kuvajte;

12.  vyzýva bahrajnské orgány, aby pokračovali v dialógu národného konsenzu s cieľom nájsť trvalé a inkluzívne národné zmierenie a udržateľné politické riešenia krízy; konštatuje, že v udržateľnom politickom procese by mala byť legitímna a nenásilná kritika vyjadrená slobodne;

13.  berie na vedomie protesty, ktoré sa v Bahrajne uskutočňujú pri príležitosti šiesteho výročia povstania z roku 2011; vyzýva bahrajnské orgány, aby zabezpečili, že bezpečnostné sily budú plne rešpektovať práva pokojných demonštrantov a zdržia sa neprimeraného používania sily, svojvoľného zatýkania, mučenia a iného konania, ktoré porušuje ľudské práva;

14.  podporuje dialóg a dvojstranné a viacstranné iniciatívy medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a krajinami Perzského zálivu vrátane Kuvajtu a Bahrajnu v otázkach týkajúcich sa ľudských práv, ako aj v ďalších oblastiach spoločného záujmu; vyzýva ESVČ a PK/VP Federicu Mogheriniovú, aby trvali na zriadení formálneho dialógu o ľudských právach s kuvajtskými a bahrajnskými orgánmi, v súlade s usmerneniami EÚ pre dialógy o ľudských právach;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva, vláde a parlamentu Kuvajtského štátu a členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0044.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0315.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.


Guatemala, najmä situácia obhajcov ľudských práv
PDF 349kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o Guatemale, najmä o situácii obhajcov ľudských práv (2017/2565(RSP))
P8_TA(2017)0045RC-B8-0152/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z decembra 2005,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane uznesení o diskusiách o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. marca 2007 o Guatemale(1) a z 11. decembra 2012(2) o dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou,

–  so zreteľom na návštevu svojho Podvýboru pre ľudské práva v Mexiku a Guatemale vo februári 2016 a na jeho záverečnú správu,

–  so zreteľom na správu Delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky o jej návšteve v Guatemale v dňoch 16. – 20. februára 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o prioritách EÚ pre zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016(3),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o globálnych hrozbách, ktorým čelia obhajcovia ľudských práv, a o situácii obhajcov ľudských práv žien,

–  so zreteľom na výročnú správu za rok 2016 vysokého komisára OSN pre ľudské práva o činnosti jeho úradu v Guatemale,

–  so zreteľom na nedávnu návštevu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva v Guatemale,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na plán EÚ pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou v partnerských krajinách na obdobie 2014 – 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ na ochranu obhajcov ľudských práv a na strategický rámec EÚ o ľudských právach, ktorý zaväzuje zapojiť obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, v ktorej Rada pre ľudské práva (UNHRC) vyzýva na vytvorenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou by bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných korporácií a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách z roku 1989 (dohovor MOP č. 169),

–  so zreteľom na doložky o ľudských právach v dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou a v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Strednou Amerikou, ktorá je v platnosti od roku 2013,

–  so zreteľom na viacročný indikatívny program pre Guatemalu na roky 2014 – 2020, a na svoj záväzok prispieť k riešeniu konfliktov, k mieru a bezpečnosti,

–  so zreteľom na podporné programy EÚ na podporu sektora súdnictva v Guatemale, najmä SEJUST,

–  so zreteľom na rozsudok Medziamerického súdu pre ľudské práva z roku 2014 vo veci Obhajcovia ľudských práv a iní / Guatemala a na správu Medziamerickej komisie pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Guatemale (OEA/Ser.L/V/II. Doc. 43/15) z 31. decembra 2015,

–  so zreteľom na článok 25 rokovacieho poriadku o mechanizme preventívnych opatrení Medziamerickej komisie pre ľudské práva,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ z roku 2009,

–  so zreteľom na usmernenia Rady o ľudských právach a medzinárodnom humanitárnom práve z roku 2009,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej z 9. decembra 2016 v mene Európskej únie ku Dňu ľudských práv 10. decembra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne ESVČ zo 17. augusta 2016 o obhajcoch ľudských práv v Guatemale,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo schôdze ministrov EÚ – CELAC, ktorá sa konala v Santa Domingu v dňoch 25. – 26. októbra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie Skupiny Trinástich z 1. februára 2017 o posilnení právneho štátu a boji proti korupcii a beztrestnosti,

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5 a články 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii a na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 135 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Guatemala je tretím najväčším príjemcom bilaterálnej rozvojovej pomoci v Strednej Amerike, pričom táto pomoc dosahuje výšku 187 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 a je zameraná na potravinovú bezpečnosť, riešenie konfliktov, mier, bezpečnosť a konkurencieschopnosť;

B.  keďže Guatemala má strategickú polohu na trase ponuky drog a nezákonnej migrácie medzi Strednou Amerikou a Spojenými štátmi; keďže Guatemalčania sú aj naďalej druhou najväčšou skupinou osôb deportovaných z USA; keďže desaťročia vnútorného konfliktu, vysoká miera chudoby a hlboko zakorenená kultúra beztrestnosti v Guatemale viedli k trvalo vysokej úrovni násilia a bezpečnostným hrozbám; keďže vysokou mierou kriminality je postihnutá celá spoločnosť, ale najmä obhajcovia ľudských práv, MVO a miestne orgány;

C.  keďže v roku 2017 si pripomíname 20. výročie mierových dohôd o Guatemale; keďže boj proti beztrestnosti, vrátane závažných trestných činov spáchaných v rámci bývalých nedemokratických režimov, má zásadný význam; keďže guatemalské orgány musia vyslať jasný signál skutočným a ideovým páchateľom násilia voči obhajcom ľudských práv, že takáto činnosť neostane nepotrestaná;

D.  keďže v období medzi januárom a novembrom 2016 oddelenie pre ochranu obhajcov ľudských práv v Guatemale (UDEFEGUA) zaznamenalo štrnásť vrážd a sedem pokusov o vraždu obhajcov ľudských práv v Guatemale; keďže podľa tohto zdroja došlo v roku 2016 k celkovo 223 útokom na obhajcov ľudských práv vrátane 68 nových súdnych konaní začatých proti obhajcom ľudských práv; keďže ochrancovia životného prostredia a obhajcovia pozemkových práv, ako aj osoby zaoberajúce sa spravodlivosťou a beztrestnosťou boli najčastejšími cieľovými kategóriami spomedzi obhajcov ľudských práv;

E.  keďže okrem novinárov, ktorí boli údajne zabití v roku 2016 – Victora Valdésa Cardonu, Diega Estebana Gaspara, Roberta Salazara Barahonu a Winstona Leonarda Túncheza Cana – boli už aj v roku 2017 zabití obhajcovia ľudských práv Laura Leonor Vásquez Pineda a Sebastián Alonzo Juan;

F.  keďže situácia v oblasti ľudských práv je naďalej veľmi vážna; keďže situácia žien a pôvodných obyvateľov, najmä obhajcov ľudských práv a obhajcov práv migrantov, vyvoláva vážne obavy tak, ako aj iné otázky, akými sú prístup k spravodlivosti, podmienky vo väzniciach, konanie polície a obvinenia z mučenia, rozšírená korupcia, kolúzia a beztrestnosť;

G.  keďže Guatemala ratifikovala dohovor MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve a dohovor č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať; keďže jestvujú určité pozitívne signály, ako napríklad vytvorenie Mesa Sindical del Ministerio Público; keďže guatemalské právne predpisy neukladajú povinnosť uskutočniť predbežnú, slobodnú a informovanú konzultáciu s pôvodnými spoločenstvami, ako sa uvádza v dohovore MOP č. 169;

H.  keďže Medziamerický súd pre ľudské práva vydal v roku 2014 právoplatný rozsudok, v ktorom vyzval na vytvorenie verejnej politiky na ochranu obhajcov ľudských práv; keďže prebieha konzultačný proces na vytvorenie takejto politiky financovaný z EÚ;

I.  keďže hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN sa vzťahujú na všetky štáty a všetky podniky, či už nadnárodné alebo iné, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, pričom účinné kontrolné a sankčné mechanizmy sú v celosvetovom uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv aj naďalej výzvou; keďže situácia v oblasti ľudských práv v Guatemale sa prehodnotí v novembri 2017 v rámci mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) Rady pre ľudské práva (HRC);

J.  keďže guatemalský ombudsman pre ľudské práva, generálna prokuratúra a súdnictvo prijali dôležité kroky proti beztrestnosti a za uznanie ľudských práv;

K.  keďže Guatemala podnikla niektoré pozitívne kroky, napríklad predĺženie mandátu CICIG (Medzinárodnej komisie proti beztrestnosti v Guatemale) do roku 2019; keďže predsedovia výkonnej moci, Kongresu a súdneho systému v Guatemale v októbri 2016 predložili Kongresu návrh ústavnej reformy sektora spravodlivosti založený, okrem iného, na diskusiách za okrúhlym stolom s občianskou spoločnosťou, a keďže cieľom tohto návrhu je posilniť systém súdnictva na základe zásad justičnej kariéry, právneho pluralizmu a nezávislosti súdnictva;

L.  keďže cielená kampaň zastrašovania zmarila niekoľko typických prípadov týkajúcich sa korupcie a prechodného súdnictva, pričom obhajcovia ľudských práv, ktorí pracovali v tomto kontexte vrátane sudcov a právnikov, čelili zastrašovaniu a vymysleným právnym sťažnostiam; keďže riaditeľ medzinárodne uznávanej Medzinárodnej komisie proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG) Iván Velasquez takisto čelí obvineniam a je terčom prebiehajúcej ohováračskej kampane; keďže pri typických prípadoch v oblasti prechodného súdnictva sa dosiahli pokroky, okrem iného napríklad v prípade Moliny Theissenovej a v prípade CREOMPAZ, alebo v korupčných veciach La Linea y Coparacha;

M.  keďže viaceré členské štáty EÚ ešte neratifikovali dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, a preto pilier „politického dialógu“ zatiaľ nevstúpil do platnosti; keďže ľudské práva a zásady právneho štátu sú popri udržateľnom hospodárskom a sociálnom rozvoji ústredným prvkom politiky vonkajšej činnosti EÚ

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje nedávne vraždy Laury Leonor Vásquezovej Pinedovej, Sebastiana Alonza Juana a novinárov Victora Valdésa Cardonu, Diega Estebana Gaspara, Roberta Salazara Barahonu a Winstona Leonarda Túncheza Cana, ako aj každú zo 14 popráv ďalších obhajcov ľudských práv v Guatemale vykonaných v roku 2016; vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám a priateľom všetkých týchto obhajcov ľudských práv;

2.  zdôrazňuje svoje obavy z toho, že pokračujúce násilie a nedostatok bezpečnosti majú negatívny vplyv na schopnosť obhajcov ľudských práv plne a slobodne vykonávať svoju činnosť; vzdáva hold všetkým obhajcom ľudských práv v Guatemale a vyzýva na okamžité, nezávislé, objektívne a dôkladné vyšetrenie uvedených a predchádzajúcich vrážd; zdôrazňuje, že živá občianska spoločnosť je nevyhnutná na to, aby sa štát na všetkých úrovniach stal zodpovednejším, agilnejším, inkluzívnejším, účinnejším, a tak získal väčšiu legitimitu;

3.  víta úsilie Guatemaly v boji proti organizovanej trestnej činnosti, žiada, aby sa toto úsilie posilnilo, a uznáva obrovské ťažkosti, ktorým Guatemala čelí pri zaisťovaní bezpečnosti a slobody všetkým svojim občanom v situácii štrukturálne zakoreneného násilia, ktorá je výsledkom obchodovania s narkotikami; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby Guatemale poskytli technické a rozpočtové prostriedky na pomoc v jej boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a aby uprednostnili takéto úsilie v dvojstranných programoch spolupráce;

4.  pripomína potrebu rozvíjať verejné politiky na ochranu obhajcov ľudských práv, ako to uviedol Medziamerický súd pre ľudské práva (IACHR) v roku 2014; berie na vedomie nedávno začatý národný dialóg, vyzýva guatemalské orgány, aby zabezpečili, aby sa verejná politika vyvíjala prostredníctvom širokého participatívneho procesu a riešila štrukturálne príčiny, ktoré zvyšujú zraniteľnosť obhajcov ľudských práv, a vyzýva podnikateľskú komunitu, aby toto úsilie podporila;

5.  víta rozhodnutie delegácie EÚ v Guatemale finančne prispieť na proces diskusie a konzultácie o takomto programe a nabáda delegáciu EÚ, aby pokračovala vo svojej podpore obhajcov ľudských práv; vyzýva príslušné orgány, aby vypracovali a vykonávali verejné politiky na ochranu obhajcov ľudských práv v úzkej spolupráci so širokou škálou zainteresovaných subjektov a pokračovali na ceste reforiem v záujme nezávislého súdnictva, boja proti beztrestnosti a posilňovania zásad právneho štátu;

6.  požaduje urýchlené a povinné vykonanie preventívnych opatrení odporúčaných IACHR a vyzýva úrady, aby zvrátili vnútroštátne rozhodnutia, ktoré jednostranne odstraňujú preventívne opatrenia v prospech obhajcov ľudských práv;

7.  pripomína výsledky 93 komunitných konzultácií uskutočnených v dobrej viere v rokoch 2014 a 2015; pripomína, že v súčasnosti prebieha konzultačný proces, a vyzýva guatemalské orgány, aby urýchlili postupy na zabezpečenie vytvorenia vnútroštátneho mechanizmu pre slobodné a informované predbežné konzultácie, ako sa ustanovuje v dohovore MOP č. 169; vyzýva vládu Guatemaly, aby začala rozsiahlejšie sociálne konzultácie, ktoré sa týkajú vodných elektrární, ťažobných projektov a ropných spoločností, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, aby žiadna európska pomoc či podpora nepodporovala ani neumožňovala rozvojové projekty bez toho, aby bola splnená podmienka predbežnej, slobodnej a informovanej konzultácie s domorodým obyvateľstvom;

8.  víta iniciatívu na reformu systému súdnictva, ktorú predložili predstavitelia výkonnej, súdnej a zákonodarnej moci Kongresu v záujme ďalšieho rozvoja profesionálneho demokratického justičného systému založeného na účinnej nezávislosti súdnictva; vyzýva na spoločné úsilie guatemalského Kongresu zamerané na dokončenie reformy súdnictva v jej celistvosti a úplnej integrite v roku 2017; na tento účel vyzýva orgány Guatemaly, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje pre sektor súdnictva, najmä na generálnej prokuratúre; podporuje dôležitú prácu Medzinárodnej komisie proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG);

9.  ako míľnik v boji proti beztrestnosti víta rozhodnutie prvej komory odvolacieho súdu, ktorá potvrdila neuplatniteľnosť štatutárnych obmedzení zločinu genocídy a zločinov proti ľudskosti v súdnom procese s bývalým diktátorom Riosom Monttom;

10.  vyzýva Guatemalu, aby spolupracovala s mechanizmom všeobecného pravidelného preskúmania a aby prijala všetky príslušné kroky na to, aby sa vykonávali jeho odporúčania;

11.  vyzýva EÚ, aby podporila generálnu prokuratúru; rozhodne odmieta akýkoľvek druh nátlaku, zastrašovania a ovplyvňovania, ktoré by ohrozovali nezávislosť, zákonnú pluralitu a objektívnosť; nabáda guatemalské orgány, aby pokračovali v podpore spolupráce medzi útvarom ministerstva vnútra pre analýzu útokov proti obhajcom ľudských práv a sekciou generálnej prokuratúry pre ľudské práva;

12.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby spolupracovali na uzatvorení medzinárodne záväzných dohôd, ktoré posilnia dodržiavanie ľudských práv, osobitne v prípade spoločností so sídlom v EÚ pôsobiacich v tretích krajinách;

13.  vyzýva členské štáty EÚ, ktoré ešte neratifikovali dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, aby tak učinili; žiada EÚ a jej členské štáty, aby využili mechanizmy ustanovené v dohode o spolupráci a politickom dialógu a dôrazne podnecovali Guatemalu pri plnení jej ambiciózneho programu v oblasti ľudských práv a v boji proti beztrestnosti; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby vyčlenili na túto úlohu dostatočné finančné prostriedky a technickú pomoc;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Organizácii amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Guatemalskej republiky, Stredoamerickému spoločnému trhu a Stredoamerickému parlamentu.

(1) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 257.
(2) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 181.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0020.


Boj proti terorizmu ***I
PDF 342kWORD 51k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (COM(2015)0625 – C8-0386/2015 – 2015/0281(COD))
P8_TA(2017)0046A8-0228/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0625),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 83 ods. 1 a článok 82 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0386/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. marca 2016(1),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1373 (2001) z 28. septembra 2001, č. 2178 (2014) z 24. septembra 2014, č. 2195 (2014) z 19. decembra 2014, č. 2199 (2015) z 12. februára 2015, č. 2249 (2015) z 20. novembra 2015 a č. 2253 (2015) zo 17. decembra 2015,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu zo 16. mája 2005 a na dodatkový protokol k nemu z 19. mája 2015,

–  so zreteľom na odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF),

–  so zreteľom na komuniké samitu o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone z 1. apríla 2016,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. novembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0228/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. februára 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/541.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pri príležitosti prijatia smernice o boji proti terorizmu

Nedávne teroristické útoky v Európe zdôraznili potrebu posilniť úsilie o zaistenie bezpečnosti pri súčasnej podpore dodržiavania našich spoločných hodnôt vrátane právneho štátu a dodržiavania ľudských práv. V záujme komplexnej reakcie na vyvíjajúcu sa teroristickú hrozbu sa posilnený kriminalizačný rámec pre boj proti terorizmu musí doplniť o účinné opatrenia na predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k terorizmu, a účinnú výmenu informácií o trestných činoch terorizmu.

Inštitúcie Únie a členské štáty v tomto kontexte a v rámci ich príslušných oblastí právomoci spoločne vyjadrujú záväzok pokračovať v tvorbe účinných preventívnych opatrení a investovať do tejto tvorby, a to ako súčasť komplexného medziodvetvového prístupu zahŕňajúceho všetky relevantné politiky vrátane a predovšetkým v oblasti vzdelávania, sociálneho začlenenia a integrácie a všetky zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti, miestnych spoločenstiev alebo partnerov z oblasti priemyslu.

Komisia bude podporovať úsilie členských štátov predovšetkým formou finančnej podpory projektov zameraných na rozvoj nástrojov na potláčanie radikalizácie, ako aj prostredníctvom celoúnijných iniciatív a sietí, akou je napríklad sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii.

Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú, že je potrebná efektívna a včasná výmena všetkých relevantných informácií medzi príslušnými orgánmi v Únii na účely predchádzania trestným činom terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania. V tejto súvislosti je kľúčové v plnej miere využívať všetky existujúce nástroje, kanály a agentúry Únie na výmenu informácií, ako aj urýchlené vykonanie všetkých prijatých právnych predpisov Únie v tejto oblasti.

Všetky tri inštitúcie opätovne potvrdzujú, že je potrebné posúdiť fungovanie všeobecného rámca Únie na výmenu informácií a konkrétnymi opatreniami odstrániť prípadné nedostatky, a to aj s ohľadom na plán zlepšenia výmeny informácií a riadenia informácií vrátane interoperabilných riešení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

(1) Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 51.


Posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz ***I
PDF 329kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz (COM(2015)0670 – C8-0407/2015 – 2015/0307(COD))
P8_TA(2017)0047A8-0218/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0670),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0407/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0218/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. februára 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/458.)


Možný vývoj a úpravy súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie
PDF 501kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (2014/2248(INI))
P8_TA(2017)0048A8-0390/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom najmä na články 1, 2, 3, 6, 9, 10, 14, 15, 16, 17, 48 a 50 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ”) a na články 119, 120 – 126, 127 – 133, 136 – 138, 139 – 144, 194 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ”) a k nej pripojené protokoly,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na správu predsedu Európskej komisie v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady, predsedom Európskeho parlamentu, prezidentom Európskej centrálnej banky a predsedom Euroskupiny z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov)(1),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 19. novembra 2013 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec (ďalej len „VFR”) na roky 2014 – 2020(2), a na svoje rozhodnutie z 19. novembra 2013 o uzavretí Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na VFR(4) a medziinštitucionálnu dohodu(5) v znení prijatom 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na záverečnú správu a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje z decembra 2016(6),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. – 19. februára 2016 o novom riešení pre Spojené kráľovstvo v rámci Európskej únie, ktoré je vzhľadom na rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ bezpredmetné,

–  so zreteľom na rozhodnutie o vystúpení z EÚ, ktoré prinieslo referendové hlasovanie v Spojenom kráľovstve,

–  so zreteľom na štandardný Eurobarometer 84 z jesene 2015 s názvom Verejná mienka v Európskej únii a na osobitný barometer Európskeho parlamentu z júna 2016 s názvom Európania v roku 2016: vnímanie a očakávania, boj proti terorizmu a radikalizácii,

–  so zreteľom na stanovisko 2/13 Súdneho dvora Európskej únie k návrhu dohody o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach – ECHR)(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z 28. júna 2013, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 k ústavným problémom viacstranného riadenia v Európskej únii(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014(11) a zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2013 o umiestnení sídiel inštitúcií Európskej únie(13),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie(15) a na návrh na zmenu Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu priamym všeobecným hlasovaním,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. júna 2016 o rozhodnutí vystúpiť z EÚ vyplývajúcom z referenda v Spojenom kráľovstve(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(19),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži(20),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. septembra 2015(21) a stanovisko Výboru regiónov z 8. júla 2015(22),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedov talianskej snemovne Camera dei deputati, francúzskeho Národného zhromaždenia, nemeckého Spolkového snemu a luxemburskej Poslaneckej snemovne s názvom Väčšia európska integrácia: cesta vpred, podpísané 14. septembra 2015, ktoré v súčasnosti schválilo viacero komôr národných parlamentov v EÚ,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2013 s názvom Posilňovanie občianstva Únie: podpora volebného práva občanov EÚ(23),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0390/2016),

A.  keďže cieľom tohto uznesenia je poskytnúť riešenia, ktoré sa nedajú dosiahnuť súčasnými nástrojmi stanovenými v zmluvách, a teda ich možno realizovať len prostredníctvom zmeny zmluvy v budúcnosti, keď sú splnené príslušné podmienky;

B.  keďže neschopnosť inštitúcií EÚ vyrovnať sa s hlbokými a početnými krízami, ktorým EÚ v súčasnosti čelí a ktoré sú známe aj ako „mnohostranná kríza“, vrátane ich finančných, hospodárskych, sociálnych a migračných dôsledkov a vzostup populistických strán a nacionalistických hnutí vedú k tomu, že rastúca časť obyvateľstva prejavuje zvýšenú nespokojnosť s fungovaním EÚ v jej súčasnej podobe;

C.  keďže tieto podstatné európske výzvy nemôžu zvládnuť jednotlivé členské štáty samostatne, ale potrebná je spoločná reakcia EÚ;

D.  keďže pokrok pri budovaní EÚ, ktorá môže skutočne naplniť a dosiahnuť stanovené ciele, je narušený v dôsledku zlyhania správy, ku ktorému dochádza z dôvodu nepretržitého a systematického úsilia o dosiahnutie jednomyseľnosti v Rade (ktoré stále vychádza z tzv. luxemburského kompromisu), a pre to, že neexistuje jeden dôveryhodný orgán výkonnej moci, ktorý by mal úplnú demokratickú legitimitu a právomoc prijímať účinné opatrenia v širokom spektre politík; keďže nedávne príklady, ako nedostatočne riadené utečenecké toky, pomalé očistenie našich bánk po vypuknutí finančnej krízy a chýbajúca okamžitá spoločná reakcia na vnútornú a vonkajšiu hrozbu terorizmu, jasne preukázali neschopnosť EÚ účinne a rýchlo reagovať;

E.  keďže EÚ nedokáže naplniť očakávania európskych občanov, pretože sa v celom rozsahu nevyužíva potenciál súčasných zmlúv, ktoré neposkytujú všetky potrebné nástroje, právomoci a rozhodovacie postupy na účinné riešenie týchto spoločných cieľov;

F.  keďže tento problém v kombinácii s absenciou spoločnej vízie členských štátov, pokiaľ ide o budúcnosť nášho kontinentu, vedie k nebývalému nárastu „euroskepticizmu“, ktorý prináša návrat k nacionalizmu a riziko oslabenia, či dokonca možného rozpadu EÚ;

G.  keďže systém, ktorý členským štátom umožňuje uchyľovať sa k riešeniam „à la carte“ a bol ďalej posilnený vďaka Lisabonskej zmluve, viedol k zvýšeniu zložitosti EÚ a k zdôrazneniu jej vnútorných rozdielov; keďže napriek flexibilite, ktorú zmluvy ponúkajú, viacero členských štátov dostalo výnimky z uplatňovania primárneho práva, čím sa vytvoril neprehľadný systém prelínajúcich sa okruhov spolupráce a sťažila sa demokratická kontrola a zodpovednosť;

H.  keďže zmluvy ponúkajú formy flexibilnej a diferencovanej integrácie na úrovni sekundárneho práva prostredníctvom nástrojov posilnenej a štruktúrovanej spolupráce, ktoré by sa mali uplatňovať na obmedzené množstvo politík a zároveň by mali byť inkluzívne, aby sa tak mohli zapojiť všetky členské štáty; keďže vplyv posilnenej spolupráce je po dvadsiatich rokoch od jej zavedenia stále obmedzený; keďže posilnená spolupráca sa využila v troch prípadoch, a to v súvislosti so spoločnými predpismi pre rozhodné právo týkajúce sa rozvodov medzinárodných dvojíc, s európskym patentom s jednotným účinkom a so zavedením dane z finančných transakcií (DFT); keďže posilnená spolupráca sa musí využívať ako prvý krok k integrácii politík, ako je spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP), a nie ako nástroj podpory riešení „à la carte“;

I.  keďže metóda Spoločenstva sa musí zachovať a nesmú ju narúšať medzivládne riešenia, a to ani v oblastiach, v ktorých podmienky účasti nespĺňajú všetky členské štáty;

J.  keďže euro je menou EÚ (článok 3 ods. 4 Zmluvy o EÚ), ale Spojené kráľovstvo získalo výnimku z povinnosti prijať euro (Protokol č. 15), Dánsko má ústavnú výnimku (Protokol č. 16), Švédsko prestalo dodržiavať konvergenčné kritériá pre euro a v Európskej rade sa otvorene rokovalo o možnosti, že Grécko prestane používať jednotnú menu; keďže po splnení všetkých požadovaných kritérií sú všetky členské štáty povinné prijať spoločnú menu, no pre členské štáty, ktoré prijmú euro po jeho zavedení, nebol stanovený žiadny harmonogram;

K.  keďže v súvislosti so Schengenom, s voľným pohybom osôb a následným zrušením kontrol na vnútorných hraniciach, teda s ustanoveniami formálne začlenenými do zmlúv, dostali Spojené kráľovstvo a Írsko možnosť nezúčastniť sa (tzv. opt-out); keďže štyri ďalšie členské štáty sa na tejto politike tiež nezúčastňujú aj napriek tomu, že je pre ne povinná, ale zároveň sa trom krajinám mimo EÚ poskytla možnosť byť súčasťou tejto politiky (tzv. opt-in); keďže táto roztrieštenosť bráni nielen úplnému zrušeniu niektorých zostávajúcich vnútorných hraníc, ale zároveň predstavuje ťažkosti pri vytváraní skutočného vnútorného trhu a plne integrovaného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; pripomína, že začlenenie do schengenského priestoru musí zostať cieľom pre všetky členské štáty EÚ;

L.  keďže výnimky pre konkrétne členské štáty ohrozujú jednotné uplatňovanie práva EÚ, vedú k prílišnej zložitosti z hľadiska riadenia, ohrozujú súdržnosť EÚ a narušujú solidaritu medzi jej občanmi;

M.  keďže od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy a ešte výraznejšie v dôsledku finančnej, migračnej a bezpečnostnej krízy Európska rada rozšírila svoju úlohu o každodenné riadenie prostredníctvom prijímania medzivládnych nástrojov mimo rámca EÚ, napriek tomu, že nemá za úlohu vykonávať legislatívne funkcie, ale poskytovať EÚ potrebné podnety na jej rozvoj a určovať jej všeobecné politické smerovanie a priority (článok 15 ods. 1 Zmluvy o EÚ);

N.  keďže spoliehanie sa na jednomyseľnosť v Európskej rade a jej neschopnosť dosiahnuť túto jednomyseľnosť viedla k prijímaniu medzivládnych nástrojov mimo právneho rámca EÚ, akými sú Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „EMS”), Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG, známa aj ako rozpočtová dohoda); keďže to isté platí aj pre dohodu s Tureckom o sýrskej utečeneckej kríze;

O.  keďže napriek tomu, že v článku 16 zmluvy TSCG sa ustanovuje, že do piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti (pred 1. januárom 2018) sa musia prijať potrebné kroky na začlenenie rozpočtovej dohody do právneho rámca EÚ, a keďže podobné ustanovenia sa zahrnuté do Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, je jasné, že odolnosť eurozóny voči kríze vrátane dobudovania bankovej únie nemožno dosiahnuť bez ďalšieho prehlbovania fiškálnych opatrení a bez vytvorenia spoľahlivejšej, účinnejšej a demokratickejšej formy riadenia;

P.  keďže tento nový systém riadenia predpokladá, že Komisia sa stane skutočnou vládou, ktorá sa bude zodpovedať Európskemu parlamentu a bude schopná formulovať a vykonávať spoločnú fiškálnu a makroekonomickú politiku, ktorú eurozóna potrebuje, pričom musí mať k dispozícii prostriedky a rozpočet zodpovedajúci rozsahu úloh; keďže toto si okrem opatrení v rámci platného primárneho práva vyžaduje aj reformu Lisabonskej zmluvy;

Q.  keďže to platí aj v prípade potrebných reforiem a modernizácie finančných zdrojov celej EÚ; keďže dohodu o súčasnom viacročnom finančnom rámci (VFR) sa podarilo dosiahnuť až po dlhých a namáhavých rokovaniach a zároveň sa prijalo rozhodnutie vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorá má preskúmať systém „vlastných zdrojov“ príjmu EÚ a podať správu v roku 2016; keďže súčasný VFR značne obmedzuje finančnú a politickú autonómiu EÚ, lebo väčšinu príjmov tvoria vnútroštátne príspevky členských štátov a veľká časť výdavkov je vopred určená na platby, ktoré plynú spätne tým istým členským štátom; keďže príspevky členských štátov odvíjajúce sa od HNP/HND sú zatiaľ najväčším zdrojom príjmov;

R.  keďže v porovnaní s predchádzajúcim VFR je súčasný VFR v nominálnom vyjadrení nižší, hoci okolnosti si vyžadujú veľké fiškálne úsilie na pomoc utečencom a oživenie hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti a finančnej stability;

S.  keďže požiadavka jednomyseľnosti v daňovej politike bráni riešeniu existencie daňových rajov v EÚ a škodlivých daňových politík členských štátov; keďže mnohé z týchto postupov narúšajú fungovanie vnútorného trhu, ohrozujú príjmy členských štátov a v konečnom dôsledku prenášajú bremeno na občanov a MSP;

T.  keďže EÚ je ústavným systémom založeným na zásadách právneho štátu; keďže je potrebné zmeniť zmluvy, aby Súdny dvor Európskej únie získal právomoc nad všetkými aspektmi právnych predpisov EÚ, v súlade so zásadou deľby moci;

U.  keďže EÚ je založená aj na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže existujúce nástroje EÚ na posudzovanie a sankcionovanie porušení týchto zásad zo strany členských štátov sa ukázali ako nedostatočné; keďže konania o porušení predpisov v súvislosti s konkrétnymi právnymi aktmi alebo krokmi členského štátu, ktorými porušuje právo EÚ, nepostačujú na riešenie systematického porušovania základných hodnôt EÚ; keďže podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ prijíma Rada rozhodnutie o jasnom riziku vážneho porušenia základných hodnôt štvorpätinovou väčšinou svojich členov a Podľa článku 7 ods. 2 Zmluvy o EÚ Európska rada jednomyseľne rozhoduje o existencii závažného alebo pretrvávajúceho porušenia hodnôt; keďže v dôsledku toho sa zatiaľ neuplatnilo ani preventívne opatrenie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ ani sankčný mechanizmus podľa článku 7 ods. 2 a 3 Zmluvy o EÚ;

V.  keďže sa zdá, že EÚ dokáže lepšie ovplyvňovať politiky v oblasti základných práv, zásad právneho štátu a korupcie vo fáze, keď sú štáty ešte len kandidátmi na členstvo v EÚ; keďže mechanizmus právneho štátu by sa mal rovnakou mierou uplatňovať na všetky členské štáty;

W.  keďže preskúmanie je potrebné aj na obnovenie rovnováhy a zásadnú modernizáciu fungovania EÚ s cieľom vytvoriť menej byrokratický právny rámec a zabezpečiť účinnejšiu tvorbu politík, ktorá bude bližšia potrebám občanov; keďže EÚ musí mať potrebné právomoci na to, aby mohla napredovať pri dosahovaní niektorých jej vytýčených cieľov, medzi ktoré patrí energetická únia, sociálna súdržnosť a úsilie o plnú zamestnanosť, spravodlivé a spoločné riadenie migrácie, ako aj vnútorná a vonkajšia bezpečnostná politika;

X.  keďže rozvíjanie systematického dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a posilňovanie sociálneho dialógu na všetkých úrovniach v súlade so zásadou stanovenou v článku 11 ZFEÚ je kľúčom k prekonaniu euroskepticizmu, upevneniu významu európskeho rozmeru solidarity, sociálnej súdržnosti a budovaniu participatívnej a inkluzívnej demokracie ako doplnku k zastupiteľskej demokracii;

Y.  keďže v poslednom desaťročí sa bezpečnostná situácia v Európe značne zhoršila, a to najmä v našom susedstve: jednotlivé členské štáty si už nedokážu samy zaručiť vlastnú vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť;

Z.  keďže znížením obranyschopnosti Európy sa obmedzila schopnosť Európy šíriť stabilitu za našimi bezprostrednými hranicami; keďže táto situácia ide ruka v ruke s neochotou našich amerických spojencov zasiahnuť, ak Európa nie je pripravená prevziať svoj podiel zodpovednosti; keďže by sa mala posilniť obranná politika EÚ a vytvoriť komplexné partnerstvo EÚ-NATO a zároveň by sa malo EÚ umožniť konať samostatne pri operáciách v zahraničí, hlavne s cieľom stabilizovať susedstvo; keďže z toho vyplýva potreba intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi a začlenenia niektorých ich obranných kapacít do európskeho obranného spoločenstva, čo je v súlade s novou európskou bezpečnostnou stratégiou;

AA.  keďže žiadna z tzv. premosťovacích doložiek, ktoré boli stanovené v Lisabonskej zmluve s cieľom zefektívniť reformu správy EÚ, nebola zavedená a v súčasnej situácii je nepravdepodobné, že by sa tak stalo; keďže, naopak, v dôsledku rozhodnutia Európskej rady z 18. – 19. júna 2009 o znížení počtu členov Komisie, stanovenom v Lisabonskej zmluve, sa okamžite použilo ustanovenie o vylúčení (let-out);

AB.  keďže voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 po prvýkrát priamo viedli k nominácii kandidáta na predsedu Komisie; keďže občania však, žiaľ, nemali možnosť voliť kandidátov priamo; keďže nadnárodný charakter európskych volieb by sa mal ďalej posilniť zavedením jasného právneho základu, ktorým sa zabezpečí zachovanie a rozvoj tohto nového systému; keďže občania navyše len ťažko rozumejú vzájomným väzbám medzi predsedom Komisie a predsedom Európskej rady;

AC.  keďže naliehavosť reformy EÚ prudko vzrástla po rozhodnutí o vystúpení z EÚ, ktoré prinieslo referendum v Spojenom kráľovstve; keďže pri rokovaniach o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva sa musí zohľadniť aj rámec jeho budúceho vzťahu s EÚ; keďže o tejto dohode sa musí rokovať v súlade s článkom 218 ods. 3 ZFEÚ a v mene EÚ ju musí uzatvoriť Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu; keďže Európsky parlament by teda mal byť v plnom rozsahu zapojený do rokovacieho procesu;

AD.  keďže odchod Spojeného kráľovstva by bol príležitosťou na zníženie zložitosti EÚ a objasnenie toho, čo skutočne znamená členstvo v EÚ; keďže do budúcnosti treba jasný rámec pre vzťahy EÚ s nečlenskými krajinami v jej susedstve (so Spojeným kráľovstvom, s Nórskom, so Švajčiarskom, s Tureckom, Ukrajinou atď.); keďže už zakladatelia EÚ predpokladali, že by mohol existovať určitý typ „štatútu pridruženej krajiny“;

AE.  keďže v tejto dôležitej otázke sa zmluvami prenáša na Európsky parlament šesť osobitných právomocí, konkrétne: právo navrhovať zmeny zmlúv (článok 48 ods. 2 Zmluvy o EÚ), právo, aby sa Európska rada poradila s Európskym parlamentom v súvislosti so zmenami a doplneniami zmlúv (článok 48 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o EÚ), právo trvať na zvolaní konventu proti vôli Európskej rady (článok 48 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o EÚ), právo na poradu s Európskym parlamentom pred prijatím rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa menia alebo dopĺňajú všetky alebo niektoré ustanovenia tretej časti ZFEÚ (článok 48 ods. 6 druhý pododsek Zmluvy o EÚ), právo iniciovať prerozdelenie kresiel v Európskom parlamente pred nasledujúcimi voľbami (článok 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ) a právo navrhnúť jednotný volebný postup (článok 223 ods. 1 ZFEÚ);

AF.  keďže sa musia zachovať úlohy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov ako inštitucionálnych zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a regionálnych a miestnych aktérov, pretože ich názory prispievajú k zvýšeniu demokratickej legitímnosti tvorby politiky a legislatívnych procesov;

AG.  keďže prevažná väčšina regionálnych a miestnych samospráv EÚ sa prostredníctvom Výboru regiónov trvale vyjadruje v prospech integrovanejšej EÚ s účinným riadením;

1.  domnieva sa, že čas krízového riadenia prostredníctvom postupne prijímaných rozhodnutí ad hoc sa skončil, pretože prináša len opatrenia, ktoré sú často nedostatočné a oneskorené; je presvedčený, že teraz nastal čas dôkladne sa zamyslieť na tým, ako odstrániť nedostatky v riadení EÚ prostredníctvom rozsiahlej a hĺbkovej revízie Lisabonskej zmluvy; domnieva sa, že zatiaľ možno uskutočňovať krátkodobé a strednodobé riešenia využitím potenciálu platných zmlúv v plnom rozsahu;

2.  konštatuje, že reforma EÚ by nemala priniesť návrat k zvýšenému vplyvu národných vlád a medzivládnej spolupráce, ale mala by smerovať k modernizácii EÚ prostredníctvom vytvorenia nových nástrojov, účinných nových európskych kapacít a väčšej demokratizácie rozhodovacieho procesu;

3.  zdôrazňuje, že z výsledkov nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že občania EÚ si napriek všeobecne rozšírenému presvedčeniu naďalej plne uvedomujú význam skutočných európskych riešení(24), okrem iného v oblasti bezpečnosti, obrany a migrácie, a podporujú ich;

4.  s veľkými obavami sleduje, ako rastúci počet podskupín členských štátov spôsobuje nedostatok transparentnosti, čím oslabuje jednotu EÚ a znižuje dôveru ľudí; domnieva sa, že vhodným formátom na diskusie o budúcnosti EÚ je EÚ 27; zdôrazňuje, že rozdrobenie diskusie na rôzne formáty či skupiny členských štátov by bolo kontraproduktívne;

5.  zdôrazňuje, že komplexná demokratická reforma zmlúv sa musí dosiahnuť prostredníctvom úvah o budúcnosti EÚ a dohody o vízii pre súčasné a budúce generácie európskych občanov, čo povedie ku konventu, ktorý zaručuje inkluzívnosť, lebo pozostáva zo zástupcov národných parlamentov, vlád všetkých členských štátov, Komisie, Európskeho parlamentu a poradných orgánov EÚ, a tiež poskytuje vhodnú platformu na takéto úvahy a umožňuje zapojenie európskych občanov a občianskej spoločnosti;

Koniec Európy „à la carte“

6.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vždy, keď sa Európska rada rozhodne uplatniť medzivládne postupy a obísť tzv. metódu Únie, vymedzenú v zmluvách, vedie to nielen k zníženiu účinnosti tvorby politík, ale prispieva tiež k rastúcemu nedostatku transparentnosti, demokratickej zodpovednosti a kontroly; domnieva sa, že diferencovaný prístup sa dá predstaviť len ako dočasný krok na ceste k účinnejšej a integrovanejšej tvorbe politík EÚ;

7.  domnieva sa, že tzv. metóda Únie je jedinou demokratickou metódou prijímania právnych predpisov, ktorá zaručuje zohľadnenie všetkých záujmov, najmä spoločného európskeho záujmu; pod pojmom „metóda Únie“ rozumie legislatívny postup, podľa ktorého Komisia v rámci svojej právomoci výkonného orgánu iniciuje legislatívu, Európsky parlament zastupujúci občanov a Rada zastupujúca členské štáty spolurozhodujú na základe väčšinového hlasovania, pričom povinnosť jednomyseľného hlasovania v Rade sa stáva absolútnou výnimkou, a Súdny dvor zabezpečuje dohľad a konečnú súdnu kontrolu; trvá na tom, aby sa metóda Únie dodržiavala aj v naliehavých prípadoch;

8.  za týchto okolností považuje za potrebné opätovne potvrdiť úlohu „čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy“ (článok 1 Zmluvy o EÚ) s cieľom zmierniť akúkoľvek tendenciu smerujúcu k dezintegrácii a opätovne objasniť morálny, politický a historický účel, ako aj ústavnú povahu EÚ;

9.  navrhuje menej obmedzujúci charakter požiadaviek na nadviazanie posilnenej a štruktúrovanej spolupráce, medziiným prostredníctvom zníženia minimálneho počtu zúčastnených členských štátov;

10.  navrhuje, aby sa pri ďalšej revízii zmlúv odstránili alebo aspoň rázne obmedzili postupy opt-out, opt-in a výnimiek pre jednotlivé členské štáty na úrovni primárneho práva EÚ, čím by sa zracionalizovala súčasná nesystematická diferenciácia;

11.  odporúča, aby sa zadefinovalo a rozvinulo partnerstvo so zámerom vytvoriť okruh partnerov v okolí EÚ pre štáty, ktoré nevstúpia alebo nemôžu vstúpiť do EÚ, no napriek tomu by s ňou chceli udržiavať úzky vzťah; domnieva sa, že tento vzťah by sa mal spájať s povinnosťami zodpovedajúcimi príslušným právam, ako je finančný príspevok a, čo je dôležitejšie, rešpektovanie základných hodnôt a zásad právneho štátu EÚ;

12.  je presvedčený, že by sa mal zachovať jednotný inštitucionálny rámec, aby sa tak dosiahli spoločné ciele EÚ a zaručila zásada rovnosti všetkých občanov a členských štátov;

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ

13.  poznamenáva, že tento nový typ partnerstva by mohol byť jedným z možných výsledkov rešpektovania vôle väčšiny občanov Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ; zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva ako jedného z väčších členských štátov a najväčšieho členského štátu mimo eurozóny ovplyvní pevnosť a inštitucionálnu rovnováhu v rámci EÚ;

14.  potvrdzuje, že ústavné prvky EÚ, najmä integrita jednotného trhu a skutočnosť, že ju nemožno oddeliť od štyroch základných slobôd EÚ (voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru a služieb), sú základnými, neoddeliteľnými piliermi EÚ, rovnako ako existencia právneho štátu, ktorú zaručuje Súdny dvor Európskej únie; potvrdzuje, že táto ústavná jednota nemôže prestať existovať počas rokovaní o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ;

15.  žiada, aby sa vzhľadom na rozhodnutie občanov Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ presunuli sídla Európskeho orgánu pre bankovníctvo a Európskej agentúry pre lieky, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Londýne, do iného členského štátu;

Nové hospodárske riadenie pre hospodársky rast, sociálnu súdržnosť a finančnú stabilitu

16.  je hlboko znepokojený narastajúcimi hospodárskymi a sociálnymi rozdielmi a nedostatkom hospodárskych reforiem a finančnej stability v rámci hospodárskej a menovej únie (HMÚ), ako aj stratou konkurencieschopnosti hospodárstiev mnohých členských štátov; tento stav je spôsobený najmä tým, že neexistuje spoločná fiškálna a hospodárska politika; domnieva sa preto, že spoločná fiškálna a hospodárska politika by sa mala stať spoločnou právomocou EÚ a členských štátov;

17.  domnieva sa, že pakt stability a rastu ani doložka o nepreberaní záväzkov a zodpovednosti (doložka „no bail-out“, článok 125 ZFEÚ) vo svojej súčasnej podobe nedosahujú zamýšľané ciele; je presvedčený, že EÚ musí zamietnuť pokusy o návrat k protekcionistickým národným politikám a v budúcnosti musí aj naďalej byť otvorenou ekonomikou; upozorňuje, že tento cieľ nemožno dosiahnuť zničením sociálneho modelu;

18.  navyše poznamenáva, že súčasný systém dostatočne nezabezpečuje, aby štáty prevzali iniciatívu za uvedené odporúčania; v tomto smere ho zaujíma potenciál Európskej fiškálnej rady s poradnou funkciou a jej budúca úloha spočívajúca v tom, že bude Komisii radiť vo fiškálnej politike vhodnej pre eurozónu ako celok;

19.  uvedomuje si, že treba prehodnotiť účinnosť mnohých nedávnych opatrení EÚ oblasti manažmentu a v primárnom práve kodifikovať niektoré rozhodovacie postupy a tiež že treba pevne zakotviť právne základy nového regulačného rámca pre finančný sektor; súhlasí s názorom vyjadreným v „správe piatich predsedov“, že tzv. otvorená metóda koordinácie ako základ pre európske hospodárske stratégie nefunguje;

20.  navrhuje teda, aby sa ako doplnok Paktu stability a rastu podľa riadneho legislatívneho postupu prijal „konvergenčný kódex“ ako právny akt, ktorý by stanovil konvergenčné ciele (v oblasti zdaňovania, trhu práce, investícií, produktivity, sociálnej súdržnosti, verejných správnych kapacít a kapacít pre dobrú správu vecí verejných); trvá na tom, že v rámci správy ekonomických záležitostí by dodržiavanie konvergenčného kódexu malo byť podmienkou úplného zapojenia sa do fiškálnej kapacity eurozóny, a žiada, aby každý členský štát predložil návrhy, ako dosiahnuť kritériá konvergenčného kódexu; zdôrazňuje, že normy a fiškálne stimuly sú stanovené v uznesení Európskeho parlamentu o rozpočtovej kapacite pre eurozónu;

21.  domnieva sa, že silný sociálny rozmer je nevyhnutný pre komplexnú HMÚ a že článok 9 ZFEÚ v súčasnej podobe nie je dostatočný na to, aby zaručil primeranú rovnováhu medzi sociálnymi právami a hospodárskymi slobodami; žiada preto, aby boli tieto práva na rovnakej úrovni a aby sa zachoval dialóg medzi sociálnymi partnermi;

22.  požaduje začlenenie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len „rozpočtová dohoda”) do právneho rámca EÚ, ako aj začlenenie EMS a jednotného fondu na riešenie krízových situácií do právnych predpisov EÚ, na základe komplexného posúdenia ich vykonávania a so zodpovedajúcim demokratickým dohľadom Európskeho parlamentu, aby sa tak zaručila kontrola a zodpovednosť tých aktérov, ktorí k nim prispievajú; požaduje tiež ďalší rozvoj medziparlamentnej konferencie stanovenej v článku 13 rozpočtovej dohody, aby sa podľa potreby včas mohli konať podstatné diskusie medzi EP a národnými parlamentmi;

23.  zastáva názor, že na zvýšenie finančnej stability, zmiernenie cezhraničných asymetrických a symetrických šokov, zníženie účinkov krízy a zabezpečenie primeranej miery investícií eurozóna potrebuje rozpočtovú kapacitu založenú na skutočných vlastných zdrojoch a európsku štátnu pokladnicu schopnú požičiavať; konštatuje, že táto pokladnica musí byť založená v Komisii a podliehať demokratickej kontrole a zodpovednosti prostredníctvom Európskeho parlamentu a Rady;

24.  poukazuje na to, že dodržiavanie má kľúčový význam pre fungovanie hospodárskej a menovej únie, a preto sú potrebné silnejšie vládne funkcie, ako v súčasnosti zabezpečuje Komisia a/alebo Euroskupina, ako aj plne demokratický systém bŕzd a protiváh prostredníctvom zapojenia Európskeho parlamentu do všetkých aspektov HMÚ; je presvedčený, že na zlepšenie vlastnej iniciatívy sa musí zároveň zabezpečiť zodpovednosť na tej úrovni, kde sa prijímajú alebo vykonávajú rozhodnutia, pričom národné parlamenty majú kontrolovať národné vlády a Európsky parlament má kontrolovať európske výkonné orgány;

25.  preto žiada, aby sa výkonná moc sústredila v Komisii vo funkcii ministra financií EÚ, čím by sa Komisii dala možnosť formulovať a realizovať spoločnú hospodársku politiku EÚ spojením makroekonomických, fiškálnych a menových nástrojov, ktoré budú mať oporu v rozpočtovej kapacite eurozóny; minister financií by mal byť zodpovedný za prevádzku EMS a ďalších spoločne využívaných nástrojov vrátane rozpočtovej kapacity a mal by byť jediným vonkajším predstaviteľom eurozóny v medzinárodných organizáciách, najmä vo finančnom sektore;

26.  považuje za nevyhnutné, aby sa ministrovi financií udelili primerané právomoci zasahovať s cieľom monitorovať konvergenčný kódex a právomoc využívať fiškálne stimuly opísané skôr v texte;

27.  bez toho, aby boli dotknuté úlohy Európskeho systému centrálnych bánk, považuje za potrebné umožniť, aby Európsky mechanizmus pre stabilitu vystupoval ako prvý veriteľ poslednej inštancie pre finančné inštitúcie, ktoré sú pod priamym dohľadom alebo dozorom Európskej centrálnej banky; navyše považuje za nevyhnutné, aby Európska centrálna banka mala plné právomoci federálnej rezervnej banky a zároveň si uchovala svoju nezávislosť;

28.  napokon vyzýva, aby sa postupne, ale čo najskôr dobudovala banková únia a únia kapitálových trhov na základe zrýchleného časového harmonogramu;

29.  považuje za potrebné, aby sa pri určitých postupoch upustilo od požiadavky jednomyseľnosti, a tak EÚ mohla zabezpečiť spravodlivé a hladké fungovanie vnútorného trhu a predísť škodlivým daňovým politikám členských štátov; žiada o to, aby sa boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým rajom stal základným cieľom EÚ;

Nové výzvy

30.  uznáva, že existuje geopolitická, ekonomická a environmentálna potreba vytvorenia skutočnej európskej energetickej únie; zdôrazňuje, že zmena klímy je jednou z kľúčových globálnych výziev, pred ktorými stojí EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné ratifikovať a v plnom rozsahu vykonávať Parížsku dohodu a prispôsobiť záväzné klimatické ciele a opatrenia EÚ a že treba zmeniť obmedzenie, podľa ktorého politika EÚ nesmie ovplyvniť právo členského štátu určiť podmienky využívania svojich energetických zdrojov, právo na voľbu medzi rôznymi zdrojmi energie a právo stanoviť všeobecnú štruktúru zásobovania energiou (článok 194 ods. 2 ZFEÚ), aby sa tak zabezpečilo úspešné vykonávanie spoločných politík v oblasti čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov;

31.  zdôrazňuje, že rozvoj nových a obnoviteľných zdrojov energie by sa mal zaradiť do zmlúv ako prvoradý cieľ pre EÚ a členské štáty;

32.  konštatuje, že zmluvy poskytujú dostatočné prostriedky na zriadenie humánneho a dobre fungujúceho systému riadenia migrácie a azylového systému vrátane európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a víta pokrok dosiahnutý v tomto smere; je však presvedčený o tom, že zmluvy, najmä článok 79 ods. 5 ZFEÚ, sú príliš reštriktívne vo vzťahu k iným aspektom migrácie, predovšetkým v súvislosti s vytvorením skutočného európskeho systému legálnej migrácie; zdôrazňuje, že budúci migračný systém EÚ sa musí realizovať v súčinnosti so zahraničnou pomocou a zahraničnou politikou EÚ a musí zjednotiť vnútroštátne kritériá pre udeľovanie azylu a prístup na pracovný trh; trvá na tom, že vykonávanie kontroly hraníc, dohôd s tretími krajinami vrátane spolupráce v oblasti readmisie a návratu a spoločnej azylovej a migračnej politiky by malo podliehať demokratickej kontrole Európskeho parlamentu a že ochrana vnútornej bezpečnosti sa nemôže používať ako zámienka na obchádzanie európskych opatrení;

33.  vzhľadom na vážnosť teroristickej hrozby považuje za potrebné, aby sa zdokonalili kapacity EÚ v oblasti boja proti terorizmu a medzinárodnému organizovanému zločinu; zdôrazňuje, že okrem posilnenia koordinácie medzi príslušnými orgánmi a agentúrami v členských štátoch je tiež potrebné, aby Europol a Eurojust dostali skutočné právomoci a spôsobilosti na vyšetrovanie a stíhanie, pravdepodobne transformáciou na naozajstný európsky úrad pre vyšetrovanie a boj proti terorizmu, ktorý bude podliehať parlamentnej kontrole;

34.  konštatuje, že rôzne teroristické útoky na európskej pôde ukázali, že bezpečnosť by sa lepšie zaistila vtedy, ak by nebola vo výlučnej právomoci členských štátov; navrhuje teda, aby bola spoločnou právomocou, a tak sa v rámci Europolu uľahčilo vytvorenie európskych vyšetrovacích a spravodajských spôsobilostí pod kontrolou súdnictva; domnieva sa, že v súlade s článkom 73 ZFEÚ medzičasom nič nebráni členským štátom v nadviazaní takejto spolupráce medzi ich službami;

Posilnenie našej zahraničnej politiky

35.  s poľutovaním konštatuje, ako uvádza vo svojom uznesení zo 16. februára 2017 o lepšom fungovaní Európskej únie v rámci Lisabonskej zmluvy, že EÚ nedosiahla väčší pokrok pri rozvoji svojej schopnosti dohodnúť a uskutočňovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP); konštatuje, že úsilie o zavedenie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky nebolo veľmi úspešné, najmä pokiaľ ide o deľbu nákladov a povinností;

36.  konštatuje, že iba posilnením spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky môže EÚ ponúknuť presvedčivé odpovede na nové bezpečnostné hrozby a výzvy, a tak bojovať proti terorizmu a nastoliť mier, stabilitu a poriadok vo svojom susedstve;

37.  pripomína, že v rámci Lisabonskej zmluvy by sa mohol a mal dosiahnuť väčší pokrok, aj pokiaľ ide o používanie ustanovení o konaní na základe kvalifikovanej väčšiny, avšak zastáva názor, že vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie by mala byť vymenovaná za ministerku zahraničných vecí EÚ a že ju treba podporovať v úsilí stať sa hlavným zástupcom Európskej únie pre vonkajšie veci na medzinárodných fórach, a to nielen na úrovni OSN; domnieva sa, že ministerka zahraničných vecí by mala mať možnosť vymenovať politických zástupcov; navrhuje preskúmanie fungovania súčasnej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť vrátane potreby primeraných rozpočtových zdrojov;

38.  zdôrazňuje potrebu urýchleného vytvorenia európskej obrannej únie na posilnenie obrany územia EÚ, ktorá by v rámci strategického partnerstva s NATO umožnila EÚ samostatne konať pri operáciách v zahraničí, hlavne s cieľom stabilizovať susedstvo, a tak zlepšiť úlohu EÚ ako garanta vlastnej obrany a garanta bezpečnosti, v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov; upozorňuje na francúzsko-nemeckú iniciatívu zo septembra 2016 a na taliansku iniciatívu z augusta 2016, ktoré sú užitočnými príspevkami k tejto téme; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí byť v plnom rozsahu zapojený do všetkých fáz vytvárania európskej obrannej únie a musí mať právo súhlasu v prípade zahraničných operácií; vzhľadom na význam európskej obrannej únie by mala byť v zmluvách výslovne stanovená možnosť jej vytvorenia; navyše by sa popri Európskej službe pre vonkajšiu činnosť malo zriadiť Generálne riaditeľstvo pre obranu (GR Obrana), zodpovedné za vnútorné aspekty spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

39.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť zdroje vyčlenené na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby sa zabezpečilo spravodlivejšie rozdelenie nákladov na vojenské operácie vykonávané v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky alebo európskej obrannej únie;

40.  navrhuje, aby sa na podporu SZBP zriadil európsky spravodajský úrad;

Ochrana základných práv

41.  pripomína, že Komisia je strážkyňou zmlúv a hodnôt EÚ uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ; vzhľadom na rôzne možné porušenia hodnôt EÚ v niekoľkých členských štátoch sa domnieva, že súčasný postup podľa článku 7 Zmluvy o EÚ je nedostatočný a ťažkopádny;

42.  zdôrazňuje, že rešpektovanie a ochrana základných hodnôt EÚ sú pilierom EÚ ako spoločenstva založeného na hodnotách a spojivom medzi členskými štátmi;

43.  navrhuje, aby sa článok 258 ZFEÚ zmenil tak, aby Komisii výslovne umožňoval podať „žalobu za systematické porušovanie“ proti členskému štátu, ktorý porušuje základné hodnoty; túto žalobu za systematické porušovanie chápe ako súbor viacerých súvisiacich individuálnych žalôb za porušovanie, ktoré svedčia o tom, že členský štát závažne a trvalo porušuje článok 2 Zmluvy o EÚ;

44.  navrhuje rozšíriť právo fyzických a právnických osôb, ktoré sú priamo alebo individuálne poškodené konaním štátu, podať žalobu pred Súdnym dvorom za údajné porušenie Charty základných práv inštitúciami EÚ alebo členským štátom, a to zmenou článkov 258 a 259 ZFEÚ;

45.  odporúča zrušenie článku 51 Charty základných práv a premenu charty na Listinu práv EÚ;

46.  okrem toho je presvedčený, že občania by mali mať k dispozícii viac nástrojov participatívnej demokracie na úrovni EÚ; navrhuje preto, aby sa posúdila možnosť zaradiť do zmlúv ustanovenie o referende na úrovni EÚ o otázkach súvisiacich s opatreniami a politikami EÚ;

Väčšia demokracia, transparentnosť a zodpovednosť

47.  navrhuje zmeniť Komisiu na hlavný výkonný orgán alebo vládu EÚ s cieľom posilniť tzv. metódu Únie, zvýšiť transparentnosť a zlepšiť efektívnosť a účinnosť opatrení prijatých na úrovni EÚ;

48.  opakuje svoju výzvu na podstatné zmenšenie veľkosti novej Komisie a na zníženie počtu jej podpredsedov na dvoch: ministra financií a ministra zahraničných vecí; navrhuje, aby sa rovnaké obmedzenia uplatnili na Dvor audítorov;

49.  víta úspešný nový postup, pri ktorom európske politické strany propagujú svojich hlavných kandidátov na predsedu európskej výkonnej moci, ktorých volí Európsky parlament na návrh Európskej rady, ale domnieva sa, že v nasledujúcich voľbách by mali mať možnosť byť oficiálnymi kandidátmi vo všetkých členských štátoch;

50.  zdôrazňuje, že zapájanie občanov do politického procesu v ich krajine pobytu pomáha budovaniu demokracie, a žiada, aby sa volebné práva občanov s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, ako sa uvádza v článku 22 ZFEÚ, rozšírili aj na všetky ostatné voľby;

51.  pripomína, že na základe rozhodnutia Európskej rady z 28. júna 2013 o vytvorení systému, ktorý umožní pred každými voľbami do Európskeho parlamentu prerozdeliť kreslá jednotlivým členským štátom objektívnym, spravodlivým, trvalým a transparentným spôsobom, v súlade so zásadou zostupnej proporcionality a berúc do úvahy akékoľvek zmeny počtu členských štátov a demografický vývoj;

52.  pripomína mnohé vyhlásenia v prospech jediného sídla pre Európsky parlament, berúc do úvahy symbolickú hodnotu takéhoto kroku a skutočné úspory, ktoré by sa tak dosiahli;

53.  pripomína svoju požiadavku na jediné sídlo Európskeho parlamentu a svoje odhodlanie iniciovať riadny postup revízie zmlúv podľa článku 48 Zmluvy o EÚ s cieľom navrhnúť potrebné zmeny v článku 341 ZFEÚ a Protokole č. 6, ktoré umožnia Európskemu parlamentu rozhodnúť o umiestnení jeho sídla a jeho vnútornej organizácii;

54.  navrhuje, aby sa všetky zloženia Rady a Európskej rady pretransformovali na Radu štátov, pričom hlavnou zodpovednosťou Európskej rady by bolo poskytovať usmernenie a zabezpečovať súdržnosť s ostatnými zloženiami;

55.  domnieva sa, že Rada a jej špecializované zloženia, ako druhá komora legislatívy EÚ, by mala v záujme odbornosti, profesionality a kontinuity nahradiť rotujúce šesťmesačné predsedníctvo systémom stáleho predsedníctva zvoleného spomedzi jej členov; navrhuje, aby rozhodnutia Rady prijímalo jediné zákonodarné zloženie Rady, zatiaľ čo existujúce špecializované legislatívne zloženia Rady by sa mali pretransformovať na prípravné orgány, podobné výborom v Európskom parlamente;

56.  navrhuje, aby členské štáty mali možnosť stanoviť zloženie svojho národného zastúpenia v špecializovaných zloženiach Rady, pričom toto zastúpenie môže pozostávať zo zástupcov príslušných národných parlamentov, zástupcov vlád alebo ich kombinácie;

57.  zdôrazňuje, že po vytvorení pozície ministra financií EÚ by sa mala Euroskupina považovať za formálne špecializované zloženie Rady s legislatívnou a kontrolnou funkciou;

58.  žiada, aby sa v Rade ďalej upúšťalo od postupov jednomyseľného hlasovania v oblastiach, kde sa ešte požívajú, napríklad v zahraničných a obranných veciach, fiškálnej oblasti a sociálnej politike, a namiesto toho sa hlasovalo kvalifikovanou väčšinou, aby sa existujúce mimoriadne legislatívne postupy zmenili na riadne legislatívne postupy a aby sa konzultačný postup v plnom rozsahu nahradil spolurozhodovacím postupom medzi Európskym parlamentom a Radou;

59.  domnieva sa, že pri posilnení riadenia eurozóny treba venovať náležitú pozornosť záujmom tých členských štátov, ktoré ešte nie sú súčasťou eurozóny („pristupujúce krajiny“);

60.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú v súčasnom inštitucionálnom poriadku EÚ zohrávajú národné parlamenty, a najmä ich úlohu pri transpozícii právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva a úlohu, ktorú by zohrávali pri ex anteex post kontrole legislatívnych rozhodnutí a politických rozhodnutí, ku ktorým dospejú ich členovia Rady vrátane jej špecializovaných zložení; navrhuje preto, aby sa právomoci národných parlamentov doplnili a posilnili zavedením postupu „zelenej karty“, v rámci ktorého by národné parlamenty mohli predkladať Rade na zváženie legislatívne návrhy;

61.  rešpektuje síce úlohu národných parlamentov a zásadu subsidiarity, no zároveň uznáva výlučné právomoci EÚ v rámci spoločnej obchodnej politiky; žiada, aby sa v tomto smere jasne vytýčili právomoci EÚ a členských štátov; konštatuje, že toto vytýčenie by sa pozitívne prejavilo v zamestnanosti a raste v EÚ aj u jej obchodných partnerov;

62.  okrem toho navrhuje, aby sa v súlade s bežnou praxou vo viacerých členských štátoch obom zákonodarným komorám EÚ – Rade, a najmä Európskemu parlamentu ako jedinej inštitúcii, ktorú priamo volia občania, – udelilo právo legislatívnej iniciatívy, bez toho, aby bola dotknutá základná legislatívna právomoc Komisie;

63.  zastáva názor, že podľa článkov 245 a 247 ZFEÚ by nielen Rada a Komisia, ale aj Európsky parlament mal mať právo podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie prípade, ak člen alebo bývalý člen Komisie porušuje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv, dopustil sa závažného pochybenia alebo nespĺňa podmienky predpísané pre výkon funkcie;

64.  trvá na tom, že vyšetrovacie právo Európskeho parlamentu by sa malo posilniť a Európskemu parlamentu by sa mali udeliť konkrétne, skutočné a jasne vymedzené právomoci, ktoré by lepšie zodpovedali jeho politickému postaveniu a kompetenciám vrátane práva predvolať svedkov, mať úplný prístup k dokumentom, viesť vyšetrovanie na mieste a ukladať sankcie za nedodržiavanie povinností;

65.  je presvedčený, že pre rozpočet EÚ treba zabezpečiť systém skutočných vlastných zdrojov, pričom jeho hlavnými zásadami budú jednoduchosť, spravodlivosť a transparentnosť; podporuje odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje týkajúce sa diverzifikácie príjmov rozpočtu EÚ vrátane nových vlastných zdrojov, aby sa znížil podiel príspevkov založených na HND do rozpočtu EÚ v záujme upustenia od prístupu primeranej návratnosti uplatňovaného členskými štátmi; v tejto súvislosti žiada o postupné zrušenie všetkých foriem korekcií;

66.  v tejto súvislosti navrhuje, aby pri rozhodovacích postupoch pre vlastné zdroje aj VFR nastal posun od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, čo by prinieslo skutočné spolurozhodovanie medzi Radou a Európskym parlamentom vo všetkých rozpočtových otázkach; opakuje tiež svoju výzvu, aby sa obdobie VFR zhodovalo s funkčným obdobím Európskeho parlamentu a európskej exekutívy, a trvá na tom, že finančné prostriedky všetkých agentúr EÚ by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ;

67.  zdôrazňuje potrebu uplatňovať na prijatie nariadenia o VFR riadny legislatívny postup, a to s cieľom zosúladiť ho s postupom rozhodovania v prípade prakticky všetkých viacročných programov EÚ vrátane ich príslušných pridelených finančných prostriedkov, ako aj s rozpočtom EÚ; domnieva sa, že postup súhlasu zbavuje Európsky parlament rozhodovacej právomoci, ktorú uplatňuje pri prijímaní ročných rozpočtov, zatiaľ čo zásada jednomyseľnosti v Rade znamená, že dohoda predstavuje najnižší spoločný menovateľ, lebo vychádza z potreby zabrániť vetu jediného členského štátu.

68.  konštatuje, že zoznam inštitúcií uvedených v článku 13 Zmluvy o EÚ sa líši od zoznamu uvedeného v článku 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách; domnieva sa, že nariadenie o rozpočtových pravidlách už zodpovedá súčasnej praxi;

69.  domnieva sa, že v niekoľkých prípadoch sa znenie ZFEÚ líši od praxe a ducha zmluvy; zastáva názor, že tieto nezrovnalosti treba napraviť v súlade so zásadami demokracie a transparentnosti;

70.  pripomína, že každá inštitúcia, ako sa vymedzuje v článku 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, má autonómiu na plnenie vlastného oddielu rozpočtu podľa článku 55 nariadenia o rozpočtových pravidlách; poukazuje na to, že táto autonómia takisto zahŕňa podstatnú mieru zodpovednosti v súvislosti s využívaním pridelených finančných prostriedkov;

71.  poukazuje na to, že na vykonávanie účinného dohľadu nad plnením rozpočtu EÚ zo strany inštitúcií a orgánov je nevyhnutná bona fide, účinnejšia spolupráca s Európskym parlamentom, úplná transparentnosť pri používaní finančných prostriedkov, ako aj to, aby všetky inštitúcie každoročne predkladali dokument o opatreniach, ktoré prijali v nadväznosti na odporúčanie Európskeho parlamentu na udelenie absolutória; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nedodržiava tento postup, a domnieva sa, že tento dlhotrvajúci stav nie je odôvodniteľný a narúša dobré meno celej EÚ;

72.  konštatuje, že postup udeľovania absolutória samostatne jednotlivým inštitúciám a orgánom EÚ je dlhodobou praxou, ktorá sa zaviedla s cieľom zaručiť transparentnosť a demokratickú zodpovednosť voči daňovníkom EÚ, a je prostriedkom na overenie relevantnosti a transparentnosti používania finančných prostriedkov EÚ; zdôrazňuje, že to skutočne zaručuje právo a povinnosť Európskeho parlamentu kontrolovať celý rozpočet EÚ; pripomína názor Komisie vyjadrený v januári 2014, že všetky inštitúcie sú bez výnimky a v plnej miere súčasťou postupu riešenia poznámok Európskeho parlamentu, ktoré vznesie v postupe udelenia absolutória, a že by mali vždy spolupracovať s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie postupu udelenia absolutória;

73.  ak má Európsky parlament prijať informované rozhodnutie o udelení absolutória, je nevyhnutné, aby mu inštitúcie poskytli priamo svoje výročné správy o činnosti a úplné informácie v odpovediach na otázky položené počas postupu udeľovania absolutória;

74.  zastáva názor, že ZFEÚ musí zabezpečiť právo Európskeho parlamentu na kontrolu celého rozpočtu EÚ, a nie iba tej časti, ktorú spravuje Komisia; naliehavo preto vyzýva, aby kapitola 4 hlavy II ZFEÚ – Finančné ustanovenia – bola zodpovedajúcim spôsobom aktualizovaná tak, aby sa práva a povinnosti stanovené v tejto kapitole vzťahovali v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách na všetky inštitúcie a orgány;

75.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali byť povinné každoročne predkladať vyhlásenie o tom, ako využívajú finančné prostriedky EÚ;

76.  uznáva kľúčovú úlohu Dvora audítorov pri zabezpečovaní lepšieho a premyslenejšieho využívania výdavkov z rozpočtu EÚ, pri zisťovaní prípadov podvodu, korupcie a neoprávneného využívania finančných prostriedkov EÚ a pri poskytovaní odborného úsudku o tom, ako lepšie riadiť financovanie z prostriedkov EÚ; pripomína význam úlohy Dvora audítorov ako európskeho verejného audítorského úradu;

77.  domnieva sa, že vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európsky dvor audítorov pri audite zhromažďovania a využívania finančných prostriedkov EÚ, je absolútne nevyhnutné, aby inštitúcie plne zohľadňovali jeho odporúčania;

78.  konštatuje, že zloženie Dvora audítorov a jeho postup vymenúvania sú ustanovené v článkoch 285 a 286 ZFEÚ; domnieva sa, že Európsky parlament a Rada by mali mať rovnaké postavenie pri vymenúvaní členov Dvora audítorov, aby sa zabezpečila demokratická legitimita, transparentnosť a úplná nezávislosť týchto členov; žiada Radu, aby v plnej miere rešpektovala rozhodnutia prijaté Európskym parlamentom po vypočutí kandidátov nominovaných na členov Dvora audítorov;

79.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré postupy vymenúvania viedli ku konfliktom medzi Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ ide o výber vhodných kandidátov; zdôrazňuje, že v súlade so zmluvou je úlohou Európskeho parlamentu hodnotiť kandidátov; zdôrazňuje, že tieto konflikty môžu poškodiť dobré pracovné vzťahy, ktoré má Dvor audítorov s uvedenými inštitúciami, a mohli by závažným spôsobom negatívne ovplyvniť dôveryhodnosť, a teda efektivitu Dvora audítorov; zastáva názor, že Rada by mala v duchu dobrej spolupráce medzi inštitúciami EÚ akceptovať rozhodnutia, ktoré Európsky parlament prijal na základe vykonaných vypočutí;

80.  žiada, aby sa stanovil právny základ umožňujúci zriadenie agentúr EÚ, ktoré by mohli plniť osobitné výkonné a vykonávacie funkcie, ktoré by im v súlade s riadnym legislatívnym postupom zverili Európsky parlament a Rada;

81.  pripomína, že v súlade so zmluvami udeľuje Európsky parlament Komisii absolutórium na plnenie rozpočtu; vzhľadom na to, že všetky inštitúcie a orgány EÚ riadia svoje rozpočty nezávisle, zastáva názor, že Európsky parlament by mal mať výslovnú právomoc udeľovať absolutórium všetkým inštitúciám a orgánom EÚ a tieto orgány a inštitúcie by mali byť povinné plne spolupracovať s Európskym parlamentom;

82.  domnieva sa, že súčasný postup ratifikácie zmluvy je príliš nepružný na to, aby vyhovoval takému nadnárodnému spoločenstvu, akým je EÚ; navrhuje povoliť, aby zmeny zmlúv mohli nadobudnúť účinnosť ak nie prostredníctvom celoeurópskeho referenda, tak po ratifikácii kvalifikovanou väčšinou štyroch pätín členských štátov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu;

83.  žiada, aby Súdny dvor získal plnú právomoc nad všetkými politikami EÚ v otázkach právnej povahy, ako je zvykom v demokratickom systéme založenom na zásadách právneho štátu a deľby moci;

Ústavodarný proces

84.  zaväzuje sa, že bude v týchto dôležitých ústavných zmenách zohrávať vedúcu úlohu, a je odhodlaný včas predložiť svoje vlastné návrhy zmien zmluvy;

85.  zastáva názor, že 60. výročie Rímskej zmluvy by bolo vhodnou príležitosťou na začatie úvah o budúcnosti EÚ a dohodnutie sa na vízii pre súčasné a budúce generácie európskych občanov, ktorá by mala viesť ku konventu s cieľom pripraviť EÚ na nasledujúce desaťročia;

o
o   o

86.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskej centrálnej banke, Dvoru audítorov, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/5-presidents-report_sk.pdf
(2) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 49.
(3) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 47.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(6) http://ec.europa.eu/budget/mff/hlgor/library/reports-communication/hlgor-report_20170104.pdf
(7) Stanovisko Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014.
(8) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 57.
(9) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 176.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0378.
(11) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 185.
(12) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 109.
(13) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 2.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0382.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0395.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0294.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0049.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2017)0050.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(20) Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1.
(21) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 183.
(22) Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 9.
(23) Ú. v. EÚ C 62, 2.3.2013, s. 26.
(24) Štandardný Eurobarometer 84 – jeseň 2015 a Osobitný Eurobarometer EP – jún 2016.


Zlepšenie fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy
PDF 633kWORD 75k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (2014/2249(INI))
P8_TA(2017)0049A8-0386/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú 13. decembra 2007,

–  so zreteľom na deklaráciu z 9. mája 1950, v ktorej sa uvádza, že vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bolo „prvým krokom k federalizácii Európy“,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o vykonávaní Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. septembra 2015(4),

–  so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov z 8. júla 2015(5),

–  so zreteľom na správu pre Európsku radu od Skupiny pre reflexiu o budúcnosti EÚ v roku 2030,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov (Komisia, Rada, Euroskupina, Európsky parlament a Európskej centrálnej banky (ECB)) o dobudovaní hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite(6) a na stanovisko k správe Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0386/2016),

A.  keďže EÚ a jej členské štáty čelia veľkým výzvam, ktoré žiaden členský štát nedokáže vyriešiť sám;

B.  keďže – okrem iného v dôsledku hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy – EÚ tiež čelí rozčarovaniu svojich občanov, pokiaľ ide o európsky projekt, čo potvrdzuje aj naďalej nízka účasť voličov v európskych voľbách a vzostup euroskeptikov alebo otvorene protieurópskych politických síl;

C.  keďže niektoré návrhy zamerané na riešenie problémov, ktorým EÚ čelí, a na posilnenie jej integrácie s cieľom zlepšiť fungovanie EÚ v prospech jej občanov možno v plnej miere realizovať iba na základe zmeny zmluvy; keďže k reforme EÚ treba zaujať dvojfázový prístup (v rámci zmlúv a mimo nich); keďže ešte nebol využitý plný potenciál ustanovení Lisabonskej zmluvy a jej protokolov a keďže cieľom tohto uznesenia je len poskytnúť posúdenie právnych možností v zmluvách v záujme zlepšenia fungovania EÚ;

D.  keďže dominantná úloha Európskej rady znamená nepretržité odmietanie metódy Spoločenstva s jeho koncepciou dvojitej legitimity;

E.  keďže metóda Spoločenstva sa musí zachovať a medzivládne rozhodovanie ju nesmie oslabiť, a to ani v oblastiach, v ktorých nie všetky členské štáty spĺňajú podmienky účasti; keďže úlohu Komisie treba posilniť tak, aby mohla v plnej miere a účinne plniť svoju úlohu ako hnacia sila metódy Spoločenstva;

F.  keďže vnútorný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, je základným pilierom EÚ;

G.  keďže Európsky parlament, demokraticky volený v priamych a všeobecných voľbách, ktorý je ako taký jadrom demokracie na úrovni EÚ, je parlamentom celej EÚ a zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní legitimity a zodpovednosti pri prijímaní rozhodnutí EÚ, ako aj demokratickú zodpovednosť, ktorej podliehajú opatrenia a rozhodnutia týkajúce sa eurozóny;

H.  keďže podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) Európsky parlament zastupuje občanov EÚ, nezávisle od ich štátnej príslušnosti, a Rada zastupuje občanov členských štátov prostredníctvom národných vlád;

I.  keďže treba posilniť politický dialóg medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, pričom by sa mali zlepšiť praktické možnosti využívania tzv. žltej a oranžovej karty;

J.  keďže pracovné metódy Európskej rady by mali byť vo vzťahu k Európskemu parlamentu transparentnejšie a Európska rada by svoje úlohy mala plniť v medziach ustanovení zmluvy;

K.  keďže na vytvorenie skutočného dvojkomorového legislatívneho systému, ktorého rozhodovací proces je demokratický a transparentný, by rozhodnutia malo prijímať jediné zákonodarné zloženie Rady, zatiaľ čo existujúce špecializované legislatívne zloženia Rady by sa mali pretransformovať na prípravné orgány, podobné výborom v Európskom parlamente;

L.  keďže jednotná zodpovednosť a kontrola je kľúčovým predpokladom stability akéhokoľvek inštitucionálneho usporiadania, najmä pokiaľ ide o hospodárske, fiškálne a menové záležitosti; keďže hospodárska politika EÚ je založená na silnej vlastnej zodpovednosti jednotlivých členských štátov vrátane zásady neposkytovať záchranné opatrenia podľa článku 125 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ); keďže prenášanie čoraz väčšieho množstva právomocí na európsku úroveň znamená súhlas s úbytkom národnej zvrchovanosti členských štátov;

M.  keďže EÚ by mala podporovať najvyššiu úroveň ochrany ľudských práv a základných slobôd a že treba zaručiť, aby EÚ, jej inštitúcie a členské štáty tieto práva a slobody rešpektovali a podporovali;

N.  keďže v oblasti hospodárskej a fiškálnej politiky treba posilniť úlohu Komisie ako výkonného orgánu;

O.  keďže článok 2 Protokolu č. 14 o Euroskupine nešpecifikuje, že predseda Euroskupiny musí byť zvolený spomedzi jej členov;

P.  keďže na posilnenie politickej legitimity Komisie, pokiaľ ide o vykonávanie správy hospodárskych záležitostí a fiškálnych pravidiel, je nevyhnutné, aby bol predseda Komisie volený prostredníctvom jasného a dobre zrozumiteľného postupu v rámci európskych volieb;

Q.  keďže v Lisabonskej zmluve bol opätovne potvrdený právny rámec pre Dvor audítorov, ktorý na jeho základe podporuje zodpovednosť voči verejnosti a pomáha Európskemu parlamentu a Rade pri dohľade nad plnením rozpočtu EÚ, čím prispieva k ochrane finančných záujmov občanov; keďže v článku 318 ZFEÚ sa ustanovuje ďalší dialóg medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ktorý by mal stimulovať kultúru výkonnosti pri plnení rozpočtu EÚ;

R.  keďže európske inštitúcie a orgány, predovšetkým Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, a najmä Európsky parlament, by vo svojej každodennej práci mali monitorovať dodržiavanie zásady horizontálnej a vertikálnej subsidiarity v EÚ; keďže európske inštitúcie by mali zohľadniť úlohu, ktorú zohráva Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor v legislatívnom rámci, ako aj skutočnosť, že je dôležité vziať do úvahy ich stanoviská;

S.  keďže článok 137 ZFEÚ a Protokol č. 14 ustanovujú Euroskupinu ako neformálny orgán;

T.  keďže vďaka novým úlohám zvereným Euroskupine v rámci balíka šiestich a balíka dvoch legislatívnych aktov v spojení s tým, že Euroskupinu a Radu guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) tvoria tie isté osoby a že tá istá osoba je predsedom Euroskupiny i predsedom Rady guvernérov EMS, Euroskupina zohráva de facto rozhodujúcu úlohu v správe hospodárskych záležitostí eurozóny;

U.  keďže postup pri makroekonomickej nerovnováhe nie je v súčasnosti dostatočne využívaný; keďže ak by sa tento postup využíval v plnej kapacite, mohlo by to pomôcť napravovať ekonomické nerovnováhy v skorej fáze, poskytovať presný prehľad o situácii v jednotlivých členských štátoch a v EÚ ako celku, predchádzať krízam a prispievať k zlepšovaniu konkurencieschopnosti; keďže je potrebná väčšia štrukturálna konvergencia medzi členskými štátmi, pretože to prispeje k trvalo udržateľnému rastu a sociálnej súdržnosti; keďže preto je naliehavo potrebné dobudovať hospodársku a menovú úniu (HMÚ) a zároveň vyvíjať úsilie o zabezpečenie väčšej legitimity a demokratickej zodpovednosti jej inštitucionálnej štruktúry;

V.  keďže inštitucionálna štruktúra HMÚ by sa mala stať účinnejšou a demokratickejšou, pričom by Európsky parlament a Rada mali konať ako rovnocenní spoluzákonodarcovia, Komisia plniť úlohu výkonnej moci, národné parlamenty lepšie kontrolovať opatrenia národných vlád na európskej úrovni, Európsky parlament dohliadať na rozhodovanie na úrovni EÚ a mala by sa posilniť úloha Súdneho dvora;

W.  keďže pre EÚ je nevyhnutné riadne uplatňovanie a presadzovanie jestvujúceho rámca hospodárskej politiky, ako aj nové právne predpisy týkajúce sa hospodárskej politiky a kľúčové štrukturálne reformy v oblasti konkurencieschopnosti, rastu a sociálnej súdržnosti;

X.  keďže by sa malo zabezpečiť, aby bol proces európskeho semestra jednoduchší, cielenejší a demokratickejší, a to tým, že sa posilní kontrola Európskeho parlamentu nad ním a že sa mu v rôznych cykloch rokovaní zverí významnejšia úloha;

Y.  keďže ZFEÚ sa Európsky parlament v rámci ročného rozpočtového postupu dostal na rovnakú úroveň ako Rada; keďže Lisabonská zmluva sa v oblasti rozpočtu vykonáva len čiastočne, najmä vzhľadom na nedostatok skutočných vlastných zdrojov;

Z.  keďže využívanie rozpočtu EÚ by malo byť efektívnejšie, jeho príjmy by mali pochádzať zo skutočných vlastných zdrojov, a nie prevažne z hrubého národného dôchodku (HND), a že pri procese prijímania viacročného finančného rámca (VFR) by sa podľa zmlúv mohlo prejsť od jednomyseľného súhlasu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou;

AA.  keďže podľa článku 21 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (nariadenie o rozpočtových pravidlách) zásada univerzality rozpočtu nebráni skupine členských štátov vo vyčlenení finančného príspevku do rozpočtu EÚ alebo konkrétnej príjmovej položky na konkrétnu výdavkovú položku, ako sa to už deje napríklad v prípade reaktora s vysokým tokom neutrónov podľa rozhodnutia 2012/709/Euratom;

AB.  keďže pripísané príjmy v zmysle článku 21 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa odôvodnenia č. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 o viacročnom finančnom rámci nie sú súčasťou VFR, a teda sa na ne nevzťahujú jeho stropy;

AC.  keďže systém vlastných zdrojov nebráni v tom, aby boli vlastné zdroje financované len určitou časťou členských štátov;

AD.  keďže EÚ by mala disponovať väčšou investičnou kapacitou tým, že sa zabezpečí optimálne využívanie existujúcich štrukturálnych fondov, že sa bude využívať Európsky fond pre strategické investície a že sa zvýšia kapacity Európskej investičnej banky (EIB), Európskeho investičného fondu (EIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

AE.  keďže sa uvažuje o vytvorení fiškálnej kapacity v rámci eurozóny a jej obrysoch, financovaní, spôsoboch jej uplatňovania a podmienkach jej začlenenia do rozpočtu EÚ;

AF.  keďže rastový potenciál vnútorného trhu by mal byť ďalej využitý v oblastiach služieb, jednotného digitálneho trhu, energetickej únie, bankovej únie a únie kapitálových trhov;

AG.  keďže podľa zmlúv EÚ bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi a solidaritu medzi generáciami;

AH.  keďže posilnenie jednotného trhu by mala dopĺňať lepšia daňová koordinácia;

AI.  keďže treba zaručiť a zachovať právo na voľný pohyb a práva pracovníkov, a to plným využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy;

AJ.  keďže zákonodarca EÚ môže prijímať opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné pre pracovníkov, ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb podľa článku 48 ZFEÚ; keďže môže prijímať opatrenia na ochranu sociálnych práv pracovníkov nezávisle od využívania práva na voľný pohyb podľa článku 153 ZFEÚ;

AK.  keďže zákonodarca EÚ môže podľa článku 153 ods. 1 písm. a) až i) ZFEÚ prijímať opatrenia minimálnej harmonizácie v oblasti sociálnej politiky; keďže tieto právne predpisy sa nesmú dotknúť práva členských štátov vymedziť základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia; keďže tieto právne predpisy sa nesmú výrazne dotknúť finančnej rovnováhy vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; keďže napriek týmto obmedzeniam harmonizácie sociálnej politiky má zákonodarca EÚ ešte stále nevyužitý priestor na to, aby prijímal opatrenia v oblasti sociálnej politiky;

AL.  keďže ešte stále nebola realizovaná zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ako sa stanovuje v článku 157 ZFEÚ;

AM.  keďže v oblasti fungovania a vykonávania nástroja európskej iniciatívy občanov existujú nedostatky, a že preto treba tento nástroj zlepšiť, tak aby fungoval účinne a aby bol skutočným nástrojom participatívnej demokracie a aktívneho občianstva;

AN.  keďže sloboda pohybu, najmä pracovníkov, je právo, ktoré je zakotvené v zmluvách (článok 45 ZFEÚ) a je základnou hnacou silou dokončenia jednotného trhu;

AO.  keďže EÚ potrebuje zvýšiť účinnosť, súdržnosť a zodpovednosť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), čo možno dosiahnuť pomocou využitia existujúcich ustanovení zmluvy o prechode od jednomyseľnosti na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade čoraz väčšieho počtu oblastí vonkajších politík, ako aj prostredníctvom vykonávania ustanovení o flexibilite a posilnenej spolupráci, ak je to potrebné;

AP.  keďže nedávne bezpečnostné výzvy, niektoré dokonca v bezprostrednej blízkosti hraníc EÚ, odhalili potrebu postupného smerovania k ustanoveniu spoločnej obrannej politiky a napokon aj spoločnej obrany; keďže zmluva už obsahuje jasné ustanovenia o tom, ako by sa to mohlo urobiť, najmä v článkoch 41, 42, 44 a 46 Zmluvy o EÚ;

AQ.  keďže sa musí zabezpečiť vonkajšie zastúpenie v záujme EÚ v oblastiach, ktoré patria do výlučnej právomoci EÚ, ako aj v prípade spoločných právomocí EÚ, ktoré už EÚ vykonávala; keďže v oblastiach, kde EÚ ešte nevyužila svoju spoločnú právomoc, majú členské štáty majú povinnosť s EÚ lojálne spolupracovať a zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli poškodiť záujem EÚ;

AR.  keďže je potrebné, aby EÚ a členské štáty v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných fórach zaujímali koordinovaný a štruktúrovaný postoj s cieľom zvýšiť vplyv EÚ a jej členských štátov v týchto organizáciách a fórach;

AS.  keďže prijímanie medzinárodných záväzkov zo strany EÚ alebo členských štátov nemôže úlohu národných parlamentov a Európskeho parlamentu redukovať len na formálne schvaľovanie;

AT.  keďže utečenecká kríza poukázala na potrebu spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky, ktorá by mala zároveň zabezpečovať spravodlivé rozdeľovanie žiadateľov o azyl v rámci celej EÚ;

AU.  keďže vo všetkých členských štátoch stále pretrvávajú problémy týkajúce sa diskriminácie zo všetkých možných dôvodov, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo či presvedčenie (či už politické alebo iné), príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, zdravotné postihnutie, vek, rodová identita či sexuálna orientácia;

AV.  keďže nedávne krízy odhalili, že aproximácia právnych ustanovení nestačí na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu ani priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vzhľadom na rozdiely vo vykonávaní harmonizovaných právnych predpisov;

AW.  keďže zákonodarca EÚ nesmie udeľovať diskrečné právomoci agentúram EÚ, ktoré musia robiť politické rozhodnutia;

AX.  keďže zákonodarca EÚ musí zabezpečiť dostatočnú politickú kontrolu nad rozhodnutiami a činnosti agentúr EÚ;

AY.  keďže nedodržiavanie dohôd prijatých na európskych samitoch a zasadnutiach Európskej rady zo strany členských štátov vážne poškodzuje dôveryhodnosť európskych inštitúcií a že preto treba ich vykonávanie zaručiť účinnejším spôsobom;

1.  konštatuje, že EÚ a jej členské štáty čelia nebývalým výzvam, ako sú utečenecká kríza, výzvy týkajúce sa zahraničnej politiky v bezprostrednom susedstve a boj proti terorizmu, ako aj globalizácia, zmena klímy, demografický vývoj, nezamestnanosť, príčiny a dôsledky finančnej a dlhovej krízy, nedostatočná konkurencieschopnosť a s tým spojené sociálne dôsledky v niekoľkých členských štátoch, ako aj potreba posilniť vnútorný trh EÚ, pričom všetky tieto problémy treba riešiť vhodnejším spôsobom;

2.  zdôrazňuje, že samostatne členské štáty tieto výzvy nemôžu vyriešiť zodpovedajúcim spôsobom, ale že si to vyžaduje kolektívnu reakciu EÚ, založenú na dodržiavaní zásady viacúrovňového riadenia;

3.  pripomína, že vnútorný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, je základným kameňom EÚ; takisto pripomína, že výnimky v oblasti vnútorného trhu vedú k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci EÚ a ničia rovnaké podmienky na trhu;

4.  zdôrazňuje, že EÚ musí obnoviť stratenú vieru a dôveru svojich občanov zvýšením transparentnosti svojho rozhodovacieho procesu a zodpovednosti svojich inštitúcií, agentúr a neformálnych orgánov (ako je Euroskupina), posilnením spolupráce medzi inštitúciami a zlepšením svojej schopnosti konať;

5.  poukazuje na to, že dosiaľ ešte neboli v plnej miere využité všetky ustanovenia Lisabonskej zmluvy, hoci obsahujú niekoľko nevyhnutných nástrojov, ktoré bolo možné použiť na zabránenie niektorým z kríz, s ktorými je EÚ konfrontovaná, alebo sa mohli použiť na riešenie súčasných problémov bez toho, aby sa musela v krátkodobom horizonte iniciovať revízia zmluvy;

6.  zdôrazňuje, že metóda Spoločenstva je pre fungovanie EÚ najvhodnejšia a má v porovnaní s medzivládnou metódou niekoľko výhod, keďže ako jediná umožňuje väčšiu transparentnosť, efektívnosť, hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade a rovnaké právo Európskeho parlamentu a Rady pri spolurozhodovaní a zabraňuje fragmentácii inštitucionálnych povinnosti a rozvoju konkurujúcich si inštitúcií;

7.  domnieva sa, že medzivládne riešenia by mali byť len nástrojom poslednej možnosti, a to za prísnych podmienok, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie práva EÚ, cieľ prehĺbenia európskej integrácie a ponechanie možnosti zapojiť sa aj pre nezúčastnené členské štáty, a je presvedčený, že by ich mali čo najskôr nahradiť postupy EÚ, a to aj v oblastiach, v ktorých nie všetky členské štáty spĺňajú podmienky účasti, aby tak EÚ mohla plniť svoje úlohy v jednotnom inštitucionálnom rámci; v tejto súvislosti sa vyslovuje proti vytváraniu nových inštitúcií mimo rámca EÚ a naďalej sa usiluje o začlenenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) do práva EÚ za predpokladu dostatočného uplatňovania demokratickej zodpovednosti, ako aj o začlenenie príslušných ustanovení fiškálnej dohody, ako to bolo plánované už v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe (TSCG) v hospodárskej a menovej únii, na základe posúdenia skúseností s jej vykonávaním; trvá na tom, že samotné rozhodovanie a fiškálne záväzky nesmú byť od seba oddelené;

8.  zdôrazňuje, že Európsky parlament priamo volený občanmi zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní legitimity EÚ a prostredníctvom neho sa rozhodovací systém EÚ zodpovedá občanom prostredníctvom zaistenia riadnej parlamentnej kontroly nad výkonnou mocou na úrovni EÚ a legislatívneho spolurozhodovacieho postupu, ktorého rozsah pôsobnosti by sa mal rozšíriť;

9.  pripomína, že Európsky parlament je parlamentom celej EÚ, a domnieva sa, že treba zabezpečiť riadnu demokratickú zodpovednosť aj v oblastiach, v ktorých nie sú zapojené všetky členské štáty, a to aj pokiaľ ide o špecifické opatrenia a rozhodnutia týkajúce sa eurozóny;

10.  domnieva sa, že politický dialóg medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom by sa mal zintenzívniť a že by sa mala zvýšiť jeho zmysluplnosť a význam, a to bez toho, aby sa prekročili hranice ich príslušných ústavných právomocí; v tejto súvislosti poukazuje na to, že národné parlamenty majú najlepšie možnosti na to, aby svoju príslušnú vládu na vnútroštátnej úrovni poverili rokovaniami o európskych otázkach a kontrolovali jej činnosť v tejto oblasti, pričom Európsky parlament by mal zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a legitimitu európskej výkonnej moci;

11.  domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť transparentnosť a otvorenosť inštitúcií v EÚ, ako aj spôsob, akým sa oznamuje prijímanie politických rozhodnutí v EÚ; naliehavo žiada, aby sa zintenzívnilo úsilie s cieľom uskutočniť revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, a smernice 93/109/ES, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi;

12.  pripomína, že je možné posilniť vyšetrovacie právomoci Európskeho parlamentu a európsku iniciatívu občanov (EIO) prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov EÚ, a opakuje svoju výzvu, aby Komisia navrhla revíziu nariadenia o európskej iniciatíve občanov;

13.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia zreformovala európsku iniciatívu občanov tak, aby sa z nej stal fungujúci nástroj demokratickej angažovanosti, a aby pri tom zohľadnila svoje uznesenie z 28. októbra 2015(8), a vyzýva Komisiu, aby okrem iného zvýšila informovanosť verejnosti o EIO a zabezpečila jej viditeľnosť; aby zabezpečila, aby bol softvér na elektronický zber podpisov užívateľsky prístupnejší, čím by sa stal dostupným osobám so zdravotným postihnutím; aby poskytla zodpovedajúce a komplexné právne a praktické usmernenia; zvážila zriadenie zvláštnej kancelárie pre európsku iniciatívu občanov vo svojich zastúpeniach vo všetkých v členských štátoch; podrobne vysvetľovala dôvody zamietnutia európskej iniciatívy občanov a aby preskúmať možnosti, ako návrhy obsiahnuté v týchto iniciatívach, ktoré nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti právomocí Komisie, postúpiť orgánom, do ktorých pôsobnosti patria;

14.  zastáva názor, že Európska dobrovoľnícka služba je neoddeliteľnou súčasťou budovania európskeho občianstva, a preto odporúča Komisii, aby preskúmala, ako by sa mohla uľahčiť účasť mladých ľudí na tejto aktivite;

Inštitucionálne usporiadanie, demokracia a zodpovednosť

Parlamenty

15.  trvá na tom, že legislatívne právomoci a kontrolné práva Európskeho parlamentu sa musia zaručiť, konsolidovať a posilniť, a to aj prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd a použitím zodpovedajúceho právneho základu zo strany Komisie;

16.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby Európsky parlament zreformoval svoje pracovné metódy s cieľom vyrovnať sa s nadchádzajúcimi výzvami, a to posilnením vykonávania politickej kontroly nad Komisiou, aj pokiaľ ide o vykonávanie a uplatňovanie acquis v členských štátoch, obmedzením dohôd prijímaných v prvom čítaní na mimoriadne naliehavé prípady a na prípady, keď sa prijalo premyslené a explicitné rozhodnutie, a s cieľom zlepšiť v týchto prípadoch transparentnosť konania, ktoré viedlo k prijatiu takýchto dohôd; v tejto súvislosti pripomína Európskemu parlamentu aj návrhy na ďalšiu harmonizáciu vlastného volebného postupu uvedené v jeho uznesení z 11. novembra 2015 o reforme volebného práva Európskej únie(9);

17.  vyjadruje svoj úmysel viac využívať legislatívne iniciatívne správy podľa článku 225 ZFEÚ;

18.  zastáva názor, že Európsky parlament by mal vo svojom ústredí a vo všetkých delegáciách v členských štátoch zriadiť vstupný register, ktorý by občanom umožňoval odovzdávať dokumenty osobne, s osvedčením o obsahu;

19.  zastáva názor, že treba vytvoriť elektronický úradný vestník Európskeho parlamentu na účely overovania všetkých uznesení a správ, ktoré tento orgán schváli;

20.  nabáda v relevantných prípadoch na politický dialóg s národnými parlamentmi o obsahu legislatívnych návrhov; zdôrazňuje však, že rozhodnutia sa musia prijímať na úrovni ústavných právomocí a že existuje jasné vymedzenie príslušných rozhodovacích právomocí národných parlamentov a Európskeho parlamentu, kde národné parlamenty musia vykonávať svoju európsku funkciu na základe svojich národných ústav, najmä prostredníctvom kontroly svojich národných vlád ako členov Európskej rady a Rady, pretože to je úroveň, na ktorej sú najpovolanejšie na to, aby priamo ovplyvnili obsah európskeho legislatívneho procesu a kontrolovali ho; preto nesúhlasí s vytváraním nových spoločných parlamentných orgánov s rozhodovacími právomocami;

21.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v spoločných orgánoch, ako napríklad Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC) a medziparlamentná konferencia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, a v rámci článku 13 TSCG v hospodárskej a menovej únii na základe zásad konsenzu, výmeny informácií a konzultácie s cieľom vykonávať kontrolu nad svojimi správami; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa na medziparlamentných schôdzach zúčastňovali na vysokej politickej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebná užšia spolupráca medzi výbormi Európskeho parlamentu a ich národnými partnermi v rámci týchto spoločných orgánov, a to posilnením súdržnosti, transparentnosti a vzájomnej výmeny informácií;

22.  podporuje výmenu najlepších postupov medzi národnými parlamentmi v oblasti parlamentnej kontroly, ako napr. usporadúvanie pravidelných diskusií medzi príslušnými ministrami a špecializovanými výbormi národných parlamentov pred zasadnutiami Rady a po nich a s komisármi v primeranom časovom rámci, ako aj schôdze s národnými parlamentmi na účely výmeny skúseností s poslancami EP; podporuje zavedenie výmeny úradníkov inštitúcií a politických skupín medzi správnymi orgánmi Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

23.  zastáva názor, že treba zabezpečiť, aby sa zabránilo tzv. pozlacovaniu („gold-plating“) právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov, a že národné parlamenty zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu;

Európska rada

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada tým, že nevyužíva hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, príliš často postupuje legislatívne záležitosti Európskej rade; domnieva sa, že prax Európskej rady „zadávať Rade úlohy“ prekračuje rámec roly orgánu stanovujúceho strategické usmernenia, ktorú mu prisudzujú zmluvy, a teda je v rozpore s literou a duchom zmlúv, konkrétne s článkom 15 ods. 1 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje, že Európska rada určuje všeobecné politické smerovanie a priority EÚ, nevykonáva však legislatívnu funkciu; domnieva sa, že treba zlepšiť pracovné vzťahy medzi Európskou radou a Európskym parlamentom;

25.  pripomína, že predseda Komisie bude volený Európskym parlamentom na základe návrhu Európskej rady s prihliadnutím na výsledky volieb do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách, a že preto – rovnako ako v roku 2014 – musia európske politické strany navrhnúť vedúcich kandidátov s cieľom dať ľuďom možnosť vybrať si, koho zvoliť za predsedu Komisie; víta návrh predsedu Komisie zmeniť a doplniť rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, pokiaľ ide o možnosť komisárov kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu;

26.  pripomína ďalej, že je možné zlúčiť funkciu predsedu Európskej rady s funkciou predsedu Komisie, hoci to nie je v záujme Európskeho parlamentu;

27.  vyzýva Európsku radu, aby využívala premosťovaciu doložku (článok 48 ods. 7 Zmluvy o EÚ), ktorá Radu oprávňuje prejsť od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v príslušných prípadoch, v ktorých zmluvy v súčasnosti vyžadujú jednomyseľnosť;

28.  vyzýva predsedu Európskeho parlamentu, aby vopred informoval Konferenciu predsedov o tom, aké názory má v úmysle prezentovať vo svojom prejave k Európskej rade;

Rada

29.  navrhuje, aby sa Rada transformovala na skutočne legislatívnu komoru znížením počtu zložení Rady prostredníctvom rozhodnutia Európskej rady, čím by sa vytvoril skutočne dvojkomorový legislatívny systém zahŕňajúci Radu a Európsky parlament, pričom Komisia by pôsobila ako výkonný orgán; navrhuje zapojiť v súčasnosti pôsobiace špecializované legislatívne zloženia Rady ako prípravné orgány pre verejné zasadnutie jedinej legislatívnej Rady podobným spôsobom, akým fungujú výbory v Európskom parlamente;

30.  trvá na tom, že je dôležité zaručiť transparentnosť legislatívneho rozhodovacieho procesu Rady vo všeobecnosti a zároveň zlepšiť výmenu dokumentov a informácií medzi Európskym parlamentom a Radou a umožniť zástupcom Európskeho parlamentu prístup v úlohe pozorovateľov na zasadnutia Rady a jej orgánov, najmä v prípade rokovaní o právnych predpisoch;

31.  je presvedčený, že je možné zlúčiť funkciu predsedu Euroskupiny s funkciou člena Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti, pričom v takomto prípade navrhuje, aby predseda Komisie tohto člena Komisie vymenoval za podpredsedu Komisie; domnieva sa, že tomuto členovi Komisie by sa mali poskytnúť – po vytvorení fiškálnych kapacít a Európskeho menového fondu – všetky potrebné prostriedky a kapacity na uplatňovanie a presadzovanie existujúceho rámca správy hospodárskych záležitostí a na optimalizáciu rozvoja eurozóny v spolupráci s ministrami financií členských štátov eurozóny, ako je uvedené v správe Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(10);

32.  žiada, aby sa v rámci platnej zmluvy na predsedu a členov Euroskupiny vzťahovali vhodné mechanizmy demokratickej zodpovednosti voči Európskemu parlamentu, najmä aby predseda Euroskupiny odpovedal na parlamentné otázky; ďalej vyzýva na prijatie vnútorného rokovacieho poriadku a na zverejňovanie výsledkov;

33.  požaduje, aby Rada úplne prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou vždy, keď to zmluvy umožňujú, a aby ukončila prax prenášania sporných legislatívnych oblastí na Európsku radu, pretože je to v rozpore s literou a duchom zmluvy, v ktorej sa stanovuje, že Európska rada môže rozhodovať iba jednomyseľne a mala by tak robiť len v súvislosti so všeobecnými politickými cieľmi, a nie legislatívou;

34.  vyjadruje odhodlanie v plnej miere vykonávať ustanovenia zmluvy o posilnenej spolupráci tým, že sa zaviaže neudeliť súhlas so žiadnymi novými návrhmi o posilnenej spolupráci, pokiaľ sa zúčastnené členské štáty nezaviažu, že aktivujú osobitnú premosťovaciu doložku, ktorá je zakotvená v článku 333 ZFEÚ, a zabezpečuje prechod od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou a od mimoriadneho k riadnemu legislatívnemu postupu;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité v plnej miere využívať postup posilnenej spolupráce zakotvený v článku 20 Zmluvy o EÚ, najmä medzi členskými štátmi eurozóny, aby tie členské štáty, ktoré si želajú nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v rámci iných ako výlučných právomocí EÚ, mohli prostredníctvom tohto mechanizmu podporovať dosahovanie cieľov EÚ a posilňovať proces svojej integrácie, a to v medziach a za podmienok stanovených v článkoch 326 až 334 ZFEÚ;

Komisia

36.  vyjadruje odhodlanie posilniť úlohu Európskeho parlamentu pri voľbe predsedu Komisie posilnením formálnych konzultácií svojich politických skupín s predsedom Európskej rady, ako sa uvádza vo vyhlásení č. 11 pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, s cieľom zabezpečiť, aby Európska rada v plnej miere zohľadnila výsledky volieb pri predkladaní nominácie kandidáta, ktorého má Európsky parlament zvoliť, ako to bolo v prípade volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014;

37.  opakuje, že je potrebné, aby boli všetky návrhy Komisie plne odôvodnené a aby ich súčasťou bolo podrobné posúdenie vplyvu vrátane posúdenia týkajúceho sa ľudských práv;

38.  domnieva sa, že nezávislosť predsedu Komisie by sa mohla zvýšiť, keby každý členský štát určil najmenej troch kandidátov oboch pohlaví, o ktorých by zvolený predseda Komisie mohol pri zostavovaní svojej Komisie uvažovať;

39.  trvá na tom, aby sa zabezpečila lepšia koordinácia a podľa možností zastúpenie EÚ/eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, a poukazuje na to, že článok 138 ods. 2 ZFEÚ poskytuje právny základ pre prijatie opatrení na zabezpečenie jednotného zastupovania EÚ/eurozóny v rámci medzinárodných inštitúcií a konferencií;

40.  vyzýva na zavedenie formalizovaného a pravidelného dialógu o otázkach týkajúcich sa vonkajšieho zastupovania EÚ, ktorý by sa usporadúval v Európskom parlamente;

41.  pripomína, že Komisia, členské štáty a Európsky parlament a Rada, každý v rámci svojich právomocí, musia pomôcť zabezpečiť lepšie uplatňovanie a vykonávanie právnych predpisov EÚ a Charty základných práv;

Dvor audítorov

42.  uznáva kľúčovú úlohu Európskeho dvora audítorov pri zabezpečovaní lepšieho a premyslenejšieho využívania európskych finančných prostriedkov; pripomína, že okrem dôležitej úlohy poskytovať informácie o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií má Dvor audítorov výborné postavenie na to, aby mohol poskytovať Európskemu parlamentu informácie potrebné na vykonávanie jeho úlohy a mandátu, pokiaľ ide o demokratickú kontrolu európskeho rozpočtu, a ponúkať informácie o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom činností a politík financovaných EÚ s cieľom zlepšiť ich hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť; odporúča preto posilnenie Dvora audítorov; očakáva, že Dvor audítorov si naďalej zachová nezávislosť, integritu, nestrannosť a profesionalitu a zároveň bude vytvárať pevné pracovné vzťahy so svojimi zainteresovanými stranami;

43.  domnieva sa, že pretrvávajúci nedostatok spolupráce zo strany Rady znemožňuje Európskemu parlamentu prijať informované rozhodnutie o udelení absolutória, čo má za následok trvalý negatívny vplyv na to, ako občania vnímajú dôveryhodnosť inštitúcií EÚ a transparentnosť pri využívaní finančných prostriedkov EÚ; je presvedčený, že tento nedostatok spolupráce zároveň nepriaznivo ovplyvňuje fungovanie inštitúcií a diskredituje postup politickej kontroly rozpočtového hospodárenia stanovený v zmluvách;

44.  zdôrazňuje, že zloženie Dvora audítorov a jeho postup vymenúvania sú ustanovené v článkoch 285 a 286 ZFEÚ; domnieva sa, že Európsky parlament a Rada by mali mať rovnaké postavenie pri vymenúvaní členov Dvora audítorov, aby sa zabezpečila demokratická legitimita, transparentnosť a úplná nezávislosť týchto členov; žiada Radu, aby rešpektovala rozhodnutia prijaté Európskym parlamentom po vypočutí kandidátov nominovaných na členov Dvora audítorov;

Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor

45.  vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby zlepšili metódy spolupráce s VR a EHSV, a to aj v predlegislatívnej fáze počas vykonávania posúdení vplyvu, s cieľom zabezpečiť, aby ich stanoviská a posúdenia bolo možné zohľadňovať v priebehu celého legislatívneho procesu;

Agentúry

46.  zdôrazňuje, že každé prenesenie vykonávacích právomocí na agentúry EÚ si vyžaduje dostatočný stupeň kontroly nad rozhodnutiami a činnosťami agentúr EÚ zo strany zákonodarcu EÚ; pripomína, že účinný dohľad zahŕňa okrem iného vymenúvanie a odvolávanie riadiacich pracovníkov agentúry EÚ, účasť v dozornej rade agentúry EÚ, právo veta vo vzťahu k určitým rozhodnutiam agentúry EÚ, informačné povinnosti a pravidlá transparentnosti a rozpočtového práva vo vzťahu k rozpočtu príslušnej agentúry EÚ;

47.  uvažuje o prijatí rámcového nariadenia pre agentúry EÚ, ktoré môžu vykonávať vykonávacie právomoci vzťahujúce sa na požadovanú mechanizmus politickej kontroly zo strany zákonodarcu EÚ a zahŕňajúce okrem iného právo Európskeho parlamentu vymenúvať a odvolávať riadiacich pracovníkov agentúry EÚ, mať účasť v dozornej rade agentúry EÚ, práva veta Európskeho parlamentu vo vzťahu k určitým rozhodnutiam agentúry EÚ, informačné povinnosti a pravidlá transparentnosti a rozpočtové práva Európskeho parlamentu vo vzťahu k rozpočtu príslušnej agentúry EÚ;

Dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality

48.  zdôrazňuje význam zásady subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 ZEÚ, ktorý je záväzný pre všetky inštitúcie a orgány EÚ, a význam nástrojov uvedených v Protokole č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality; v tejto súvislosti pripomína príslušné úlohy pridelené národným parlamentom a Výboru regiónov; navrhuje flexibilný prístup, pokiaľ ide o lehoty na postúpenie návrhov legislatívnych aktov zakotvené v uvedenom protokole, a vyzýva Komisiu, aby zvýšila kvalitu svojich odpovedí na odôvodnené stanoviská;

49.  pripomína, že národné parlamenty zohrávajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní uplatňovania zásady subsidiarity; poukazuje na to, že formálne možnosti národných parlamentov, pokiaľ ide o zabezpečenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, ponúkajú v tomto smere obrovské možnosti, treba však posilniť praktickú spoluprácu medzi národnými parlamentmi, aby okrem iného mohli v prípade údajného porušenia práva na základe úzkej vzájomnej spolupráce dosiahnuť kvórum potrebné podľa článku 7 ods. 3 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

50.  zdôrazňuje význam článku 9 ZFEÚ pre zabezpečenie toho, aby boli zohľadnené sociálne dôsledky právnych a politických opatrení EÚ;

Rozšírenie a prehĺbenie hospodárskej a menovej únie

51.  pripomína, že akýkoľvek ďalší rozvoj HMÚ musí vychádzať z existujúcich právnych predpisov a ich vykonávania a nadväzovať na ne, a že takisto musí byť spojený s prehlbovaním jej sociálneho rozmeru;

52.  požaduje ďalšie inštitucionálne reformy s cieľom zvýšiť účinnosť a demokratickosť HMÚ s väčšími kapacitami, ktorá musí byť začlenená do inštitucionálneho rámca EÚ, v ktorom Komisia koná ako výkonný orgán a Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia;

Nový právny akt o hospodárskej politike

53.  pripomína svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o ústavných problémoch viacstranného riadenia v Európskej únii(11), ktoré obsahovalo myšlienku zavedenia konvergenčného kódexu prijatého v rámci riadneho legislatívneho postupu s cieľom vytvoriť účinnejší rámec pre koordináciu hospodárskej politiky (s niekoľkými konvergenčnými kritériami, ktoré ešte treba vymedziť), otvorený všetkým členským štátom a podporený mechanizmom založeným na stimuloch;

54.  domnieva sa, že v horizonte piatich rokov by sa mal stanoviť obmedzený počet kľúčových oblastí pre štrukturálne reformy, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť, rastový potenciál, reálnu hospodársku konvergenciu a sociálnu súdržnosť, a to s cieľom posilniť európske sociálne trhové hospodárstvo, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

55.  zdôrazňuje význam jasného rozdelenia právomocí medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, čím sa zvýši zodpovednosť členských štátov za vykonávacie programy a tiež úloha národných parlamentov v týchto programoch;

56.  žiada, aby sa zlepšilo využívanie dostupných nástrojov v spojení s článkom 136 ZFEÚ na uľahčenie prijímania a vykonávania nových opatrení v eurozóne;

Zjednodušený, cielenejší a demokratickejší proces európskeho semestra

57.  poukazuje na potrebu menšieho počtu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré by mali byť zároveň cielenejšie, a to na základe politického rámca stanoveného v konvergenčnom kódexe a ročnom prieskume rastu (RPR) a na základe konkrétnych návrhov, ktoré predloží každý členský štát v súlade s jeho príslušnými kľúčovými cieľmi reformy, zo širokej škály štrukturálnych reforiem, posilnenia konkurencieschopnosti, reálnej hospodárskej konvergencie a sociálnej súdržnosti;

58.  zdôrazňuje význam demografických trendov pre európsky semester a žiada, aby sa tomuto ukazovateľu pripisoval väčší význam;

59.  pripomína, že už existujú mechanizmy pre hospodársky dialóg, najmä vďaka zavedeniu „hospodárskeho dialógu“ v rámci balíka šiestich a balíka dvoch legislatívnych aktov; domnieva sa, že ide o účinný nástroj umožňujúci Európskemu parlamentu, aby mu bola priznaná významnejšia úloha v rámci európskeho semestra s cieľom posilniť dialóg medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a Euroskupinou, a navrhuje formalizáciu kontrolnej úlohy Európskeho parlamentu v rámci európskeho semestra prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody, ako Európsky parlament požadoval pri viacerých príležitostiach; okrem toho víta a podporuje zapojenie národných parlamentov na vnútroštátnej úrovni a spoluprácu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom v rámci európskeho semestra a všeobecnej správy ekonomických záležitostí vo všeobecnosti, napríklad prostredníctvom Európskeho parlamentného týždňa a „konferencie podľa článku 13“; navyše sa domnieva, že zapojenie sociálnych partnerov do európskeho semestra by sa mohlo zlepšiť;

60.  vyzýva na začlenenie príslušných ustanovení fiškálnej dohody do právneho rámca EÚ na základe komplexného posúdenia jeho vykonávania a do takej miery, do akej dosiaľ nebola pokrytá existujúcimi sekundárnymi právnymi predpismi;

Úloha rozpočtu EÚ v hospodárskej a menovej únii (HMÚ)

61.  poukazuje na to, že pri prijímaní budúceho nariadenia o VFR je možné prejsť od jednomyseľného súhlasu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, a to uplatnením ustanovení článku 312 ods. 2 ZFEÚ; vyzdvihuje dôležitosť vytvorenia prepojenia medzi dĺžkou trvania volebného obdobia Európskeho parlamentu, mandátom Komisie a dĺžkou trvania VFR, ktorú je podľa ustanovení článku 312 ods. 1 ZFEÚ možné znížiť na päť rokov; žiada, aby sa prijímanie ďalších VFR zosúladilo s nasledujúcim parlamentným obdobím; vyzýva Radu, aby túto demokratickú požiadavku podporila;

62.  víta správu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; želá si vrátiť sa k litere a duchu zmlúv a zmeniť súčasný systém založený na príspevkoch stanovených podľa hrubého národného dôchodku (HND) na systém založený na skutočných vlastných zdrojoch EÚ a časom aj na rozpočte eurozóny, pre ktoré existuje celý rad nápadov;

63.  pripomína, že podľa článku 24 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, sa všetky výdavky a príjmy EÚ a Euratomu zahrnú do všeobecného rozpočtu EÚ v súlade s článkom 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

Zvýšená investičná kapacita EÚ

64.  vyzýva na lepšie využívanie existujúcich štrukturálnych fondov s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a súdržnosť EÚ a na posilniť investičnú kapacitu EÚ využívaním inovačných prístupov, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý zahŕňa špecifické nástroje poskytujúce financovanie a záruky pre projekty infraštruktúry v záujme EÚ;

65.  trvá na úplnom vykonávaní rámca týkajúceho sa balíka dvoch a šiestich legislatívnych aktov a európskeho semestra a na potrebe riešiť najmä makroekonomické nerovnováhy a zabezpečiť dlhodobú kontrolu nad deficitom a stále veľmi vysokými úrovňami dlhu, a to fiškálnou konsolidáciou podporujúcou rast a zvýšením efektivity výdavkov, uprednostňovaním produktívnych investícií, poskytovania stimulov pre spravodlivé a udržateľné štrukturálne reformy a zohľadňovaním podmienok obchodného cyklu;

Vytvorenie fiškálnej kapacity v rámci eurozóny prostredníctvom časti rozpočtu EÚ

66.  pripomína, že euro je menou EÚ a že zamýšľaným účelom rozpočtu EÚ je plniť ciele EÚ stanovené v článku 3 ZEÚ a financovať spoločné politiky, pomáhať slabým regiónom uplatňovaním zásady solidarity, dokončiť vnútorný trh, podporovať európsku súčinnosť, reagovať na existujúce a nové problémy, ktoré si vyžadujú celoeurópsky prístup, a tým tiež pomáhať menej rozvinutým členským štátom dohnať ostatné štáty a dospieť do stavu, ktorý im umožní pristúpiť k eurozóne;

67.  berie na vedomie rozličné návrhy na zavedenie rozpočtovej kapacity v rámci eurozóny; poukazuje na to, že tieto návrhy pripisujú tejto kapacite rozdielne funkcie a môžu mať rôznu podobu; pripomína, že Európsky parlament trvá na tom, že takáto kapacita by sa mala vytvoriť v rámci EÚ;

68.  poukazuje na skutočnosť, že hoci to, či sa takáto kapacita bude môcť vytvoriť v rámci súčasnej zmluvy, bude závisieť od podoby, funkcie a veľkosti novej rozpočtovej kapacity, v rámci zmlúv je možné zdvihnúť stropy vlastných zdrojov, ustanoviť nové kategórie vlastných zdrojov (aj keď tieto vlastné zdroje budú pochádzať len od určitého počtu členských štátov) a vyčleniť určité príjmy na financovanie špecifických výdavkových položiek; okrem toho zdôrazňuje, že rozpočet EÚ už poskytuje záruky na osobitné úverové operácie a že existuje viacero nástrojov flexibility, v prípade ktorých je možná mobilizácia prostriedkov nad rámec výdavkových stropov MFF;

69.  opätovne zdôrazňuje, že podporuje začlenenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu do právneho rámca EÚ za predpokladu dostatočnej demokratickej zodpovednosti;

70.  domnieva sa, že zriadenie európskej fiškálnej kapacity a Európskeho menového fondu môžu byť krokmi smerujúcimi k vytvoreniu európskeho ministerstva financií, ktoré by sa malo zodpovedať Európskemu parlamentu;

71.  žiada, aby sa venovala náležitá pozornosť hlavným zisteniam skupiny expertov vytvorenej Komisiou s cieľom vytvoriť fond na splatenie dlhu;

Jednotný trh a finančná integrácia

72.  domnieva sa, že jednotný trh je jedným zo základných pilierov EÚ a že má zásadný význam pre prosperitu, rast a zamestnanosť v EÚ; poukazuje na to, že jednotný trh, ktorý prináša hmatateľné výhody tak spoločnostiam, ako aj spotrebiteľom, má rastový potenciál, ktorý ešte nebol úplne využitý, najmä pokiaľ ide o digitálny jednotný trh, finančné služby, energetiku, bankovú úniu a úniu kapitálových trhov; požaduje preto dôkladnejšiu kontrolu správneho uplatňovania a lepšie presadzovanie existujúceho acquis v týchto oblastiach;

73.  požaduje rýchle, ale postupné dokončenie bankovej únie založenej na jednotnom mechanizme dohľadu, jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM) a európskom systéme ochrany vkladov (EDIS) a zabezpečenej primeraným a fiškálne neutrálnym zabezpečovacím mechanizmom; víta dohodu o prechodnom mechanizme financovania, kým nezačne fungovať jednotný fond na riešenie krízových situácií, a požaduje vytvorenie európskeho programu na riešenie platobnej neschopnosti;

74.  pripomína, že európske orgány dohľadu by mali konať s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä prostredníctvom zaistenia vysokej kvality, účinnej a súdržnej úrovne regulácie a dohľadu so zreteľom na rôzne záujmy jednotlivých členských štátov a rozdielnu povahu účastníkov finančného trhu; domnieva sa, že otázky týkajúce sa všetkých členských štátov by sa mali klásť všetky členské štáty, ktoré by o nich mali aj diskutovať a rozhodovať, a že je nevyhnutné upevniť rovnaké podmienky vnútri jednotného trhu tým, že sa vytvorí jednotný súbor pravidiel platný pre všetkých účastníkov finančného trhu v EÚ s cieľom zabrániť fragmentácii jednotného trhu v oblasti finančných služieb a nekalej hospodárskej súťaži vznikajúcim v dôsledku nerovnakých podmienok;

75.  požaduje zriadenie skutočnej únie kapitálových trhov;

76.  podporuje vytvorenie systému orgánov pre konkurencieschopnosť združujúceho vnútroštátne orgány zodpovedné za sledovanie pokroku v oblasti konkurencieschopnosti v jednotlivých členských štátoch a navrhuje, aby sledovanie pokroku takéhoto systému bolo pod dohľadom Komisie;

77.  považuje za nevyhnutné zlepšiť automatickú výmenu informácií medzi národnými daňovými orgánmi s cieľom zabrániť daňovým únikom a daňovým podvodom, daňovému plánovaniu, narúšaniu základu dane a presunu ziskov, ako aj podporovať koordinované opatrenia na boj proti daňovým rajom; požaduje prijatie smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb a vymedzenie spoločných cieľov postupného zbližovania; považuje za nevyhnutné podujať sa na komplexné preskúmanie existujúcich právnych predpisov v oblasti DPH, pričom by sa malo okrem iného riešiť aj zavedenie zásady krajiny pôvodu;

Demokratickejšia inštitucionálna štruktúra HMÚ

78.  pripomína, že je potrebné zabezpečiť riadnu demokratickú legitimitu a zodpovednosť na úrovni rozhodovania, pričom národné parlamenty by mali kontrolovať národné vlády a mala by sa posilniť kontrolná úloha Európskeho parlamentu na úrovni EÚ, a to aj pokiaľ ide o ústrednú úlohu, ktorú by mal spolu s Radou zohrávať pri prijímaní konvergenčného kódexu, a to riadnym legislatívnym postupom;

79.  podporuje všeobecné využívanie tzv. premosťovacej doložky zakotvenej v článku 48 ods. 7 Zmluvy o EÚ; pripomína, že Komisia vo svojej koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu(12) navrhla vytvorenie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti na základe článku 136 ZFEÚ alebo článku 352 ZFEÚ, v prípade potreby aj prostredníctvom posilnenej spolupráce; poukazuje na to, že v prípade posilnenej spolupráce by sa použitím článku 333 ods. 2 ZFEÚ, ktorý stanovuje uplatnenie riadneho legislatívneho postupu, posilnila demokratická legitimita a účinnosť správy EÚ a úloha Európskeho parlamentu v tejto oblasti;

80.  opakuje, že medziparlamentná spolupráca by sa nemala viesť k zriadeniu nového spoločného parlamentného orgánu alebo novej inštitúcie, keďže euro predstavuje menu EÚ a Európsky parlament je parlamentom EÚ; pripomína, že HMÚ zriadila EÚ, ktorej občania sú na úrovni EÚ priamo zastúpení Európskym parlamentom, ktorý musí nájsť a musí byť schopný realizovať spôsoby, ako zaručiť parlamentnú demokratickú zodpovednosť rozhodnutí špecifických pre eurozónu;

81.  trvá na tom, že Komisii sa musia udeliť právomoci na vykonávanie a presadzovanie všetkých budúcich alebo súčasných nástrojov prijatých v oblasti HMÚ;

82.  považuje za nevyhnutné riešiť nedostatky v existujúcej inštitucionálnej štruktúre HMÚ, najmä jej demokratický deficit, pričom treba zohľadniť aj skutočnosť, že niektoré časti zmluvy môžu byť pod dohľadom Súdneho dvora, zatiaľ čo iné sú z takejto kontroly vyňaté; domnieva sa, že na podrobné vykonávanie článku 121 ods. 3 a 4 ZFEÚ je potrebná posilnená parlamentná kontrola, pokiaľ ide o užšiu koordináciu hospodárskych politík;

83.  zastáva názor, že diferencovaná integrácia by mala ostať otvorená všetkým členským štátom;

84.  pripomína, že prioritou by mal byť riadny legislatívny a rozpočtový postup na úrovni EÚ, v prípade potreby s využitím výnimiek a so zriadením vyhradených rozpočtových riadkov; pripomína, že akékoľvek iné ustanovenia, ako napríklad ustanovenia o eurozóne alebo o posilnenej spolupráci, by sa mali použiť len vtedy, keď uvedené postupy nie sú z právneho ani politického hľadiska možné;

Dokončenie vnútorného trhu ako prvý zdroj rastu

85.  vyjadruje presvedčenie, že prehĺbenie HMÚ by malo ísť ruka v ruke s dokončením vnútorného trhu prostredníctvom odstránenia všetkých zostávajúcich vnútorných prekážok, najmä pokiaľ ide o energetickú úniu, spoločný digitálny trh a trh so službami;

86.  žiada úplné presadzovanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou podľa článku 194 ZFEÚ v záujme vytvorenia energetickej únie;

87.  podporuje posilnenie úloh a právomocí Agentúry EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) smerujúce k vytvoreniu európskej agentúry pre energiu podľa článku 54 Zmluvy o Euratome, ako aj zriadenie európskej strategickej rezervy založenej na kombinácii vnútroštátnych rezerv a spoločného strediska pre rokovania s dodávateľmi s cieľom dokončiť inštitucionálnu štruktúru energetickej únie;

88.  podporuje využívanie projektových dlhopisov v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB) na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry a energetiky;

89.  vyzýva Komisiu, aby použila článok 116 ZFEÚ, ktorý Európskemu parlamentu a Rade poskytuje potrebný právny základ na to, aby konali v súlade s riadnym legislatívnym postupom s cieľom odstrániť praktiky, ktoré prostredníctvom škodlivých daňových politík vedú k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

Sociálny rozmer

90.  zdôrazňuje, že práva pracovníkov, najmä v prípadoch, keď uplatňujú svoje právo na mobilitu, by mali byť zaručené spolu s ich sociálnymi právami, a to pri plnom využití príslušných právnych nástrojov stanovených v hlavách IV, IX a X tretej časti ZFEÚ a v súlade s Chartou základných práv EÚ s cieľom zabezpečiť pre EÚ stabilný sociálny základ; poukazuje v tejto súvislosti najmä na práva vychádzajúce zo smernice 2004/38/ES o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov a nariadenia (EÚ) č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci EÚ;

91.  zdôrazňuje význam vytvárania sociálnej Európy tak, aby mal projekt európskej integrácie aj naďalej podporu pracovníkov;

92.  poukazuje na význam podpory myšlienky minimálnej mzdy určenej každým členským štátom, poznamenáva, že preskúmanie možností systému minimálnych príspevkov v nezamestnanosti by si vyžadovalo spoločné pravidlá a podmienky na trhu práce EÚ, a navrhuje, aby sa podľa súčasných ustanovení zmluvy prijal legislatívny návrh s cieľom znížiť jestvujúce prekážky pre zamestnancov;

93.  poukazuje na nástroje, ktoré poskytuje EÚ, a na potrebu aktívne zapájať do trhu práce mladých pracovníkov a ďalej podporovať výmenu mladých pracovníkov v súlade s článkom 47 ZFEÚ;

94.  vyzýva Komisiu, aby do hodnotenia makroekonomickej výkonnosti členských štátov začlenila kritériá v oblasti zamestnanosti a aby odporúčala a podporovala štrukturálne reformy aj s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie regionálnych a sociálnych fondov;

95.  vyzýva Komisiu, aby riadne posúdila potrebu opatrení EÚ a potenciálny hospodársky, sociálny a environmentálny dosah alternatívnych politík, kým navrhne novú iniciatívu (napr. legislatívne návrhy, nelegislatívne iniciatívy, vykonávacie a delegované akty), v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva;

96.  vyzýva na vytvorenie nového sociálneho paktu (ktorý by mohol mať formu sociálneho protokolu) zameraného na posilnenie európskeho sociálneho trhového hospodárstva a na znižovanie nerovností, ktorý by zabezpečil dodržiavanie základných práv všetkých občanov, a to okrem iného vrátane práva na kolektívne vyjednávanie a na slobodu pohybu; poukazuje na to, že takýto pakt by mohol posilniť koordináciu sociálnych politík členských štátov;

97.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom záväzných dohôd medzi sociálnymi partnermi v súlade s článkami 151 až 161 ZFEÚ oživila sociálny dialóg v EÚ;

Vonkajšia činnosť

Zvyšovanie účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)

98.  zastáva názor, že komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam by sa mal posilniť bližším spojením rôznych subjektov a nástrojov vo všetkých fázach cyklu konfliktu;

99.  trvá na uplatnení ustanovení článku 22 Zmluvy o EÚ na vytvorenie všeobecného strategického rámca pre strategické záujmy a ciele stanovené v článku 21 ZEÚ a na prijímanie rozhodnutí o týchto záujmoch a cieľoch, ktorý sa môže rozšíriť nad rámec SZBP na ďalšie oblasti vonkajšej činnosti a ktorý si vyžaduje súdržnosť s ďalšími politikami, ako je obchod, poľnohospodárstvo a rozvojová pomoc; pripomína, že rozhodnutia prijaté na základe takejto stratégie by mohli byť vykonávané prostredníctvom hlasovania kvalifikovanou väčšinou; poukazuje na to, že demokratická legitimita týchto rozhodnutí by sa mohla posilniť, pokiaľ by Rada a Európsky parlament prijímali spoločné strategické dokumenty na základe návrhov predkladaných vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčkou Komisie (VP/PK);

100.  požaduje posilnenie parlamentného dohľadu nad vonkajšou činnosťou EÚ, a to aj pokračovaním pravidelných konzultácií s VP/PK, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou, a dokončenie rokovaní o nahradení medziinštitucionálnej dohody z roku 2002 o prístupe k citlivým informáciám Rady v oblasti SZBP;

101.  považuje za nevyhnutné, aby osobitní zástupcovia EÚ boli začlenení do ESVČ, a to aj prostredníctvom presunu ich rozpočtu z riadkov v rámci SZBP do riadkov ESVČ, keďže by to zvýšilo súdržnosť úsilia EÚ;

102.  žiada, aby sa využíval článok 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorým sa Rade umožňuje prijímať určité rozhodnutia o otázkach SZBP kvalifikovanou väčšinou, ako aj premosťovacia doložka uvedená v článku 31 ods. 3 Zmluvy o EÚ o postupnom prechode na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade rozhodnutí v oblasti SZBP, ktoré nemajú vojenský alebo obranný dosah; pripomína, že článok 20 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom sú obsiahnuté ustanovenia o posilnenej spolupráci, vytvára pre členské štáty ďalšie možnosti, aby pokročili v oblasti SZBP, a mal by sa preto používať;

103.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zvýšiť pružnosť rozpočtových pravidiel pre vonkajšiu činnosť s cieľom zabrániť oneskoreniu operatívneho vyplácania finančných prostriedkov EÚ, a tým zvýšiť schopnosť EÚ reagovať na krízy rýchlym a účinným spôsobom; považuje v tomto ohľade za nevyhnutné, aby sa pre oblasť humanitárnej pomoci vytvorilo zrýchlené konanie s cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc vyplatila čo najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom;

104.  naliehavo vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby dodržiavali svoje príslušné záväzky okamžite a v plnom rozsahu informovať Európsky parlament vo všetkých fázach procesu rokovaní a uzatváraní medzinárodných dohôd, ako je stanovené v článku 218 ods. 10 ZFEÚ a ako sa uvádza v medziinštitucionálnej dohode s Komisiou a Radou;

105.  poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že Európsky parlament má podľa článku 218 ods. 10 ZFEÚ právo byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania pri dojednávaní a uzatváraní medzinárodných dohôd – aj v prípade, keď sa týkajú SZBP – s cieľom umožniť mu vykonávať vlastné právomoci s plnou znalosťou činnosti EÚ ako celku; očakáva preto, že medziinštitucionálne rokovania, ktoré sa majú uskutočniť v súvislosti s vylepšením praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií v kontexte vyjednávania a uzatvárania medzinárodných dohôd, riadne zohľadnia judikatúru Súdneho dvora Európskej únie;

Smerom k spoločnej obrannej politike

106.  žiada, aby sa podnikli postupné kroky smerom k zavedeniu spoločnej obrannej politiky (článok 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ) a napokon aj spoločnej obrany, ktorá sa môže zaviesť jednomyseľným rozhodnutím Európskej rady, a aby sa zároveň posilnila civilná a občianska spoločnosť na základe prístupov na predchádzanie konfliktom a ich riešenie vychádzajúcich zo zásady odmietania násilia, najmä prostredníctvom zvýšenia finančných, administratívnych a ľudských zdrojov vyčlenených na mediáciu, dialóg, zmierenie a okamžitú reakciu na krízy založenú na organizáciách občianskej spoločnosti;

107.  navrhuje ako prvý krok v tomto smere, aby sa vykonali ustanovenia článku 46 Zmluvy o EÚ o zriadení stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) prostredníctvom hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade, keďže tento nástroj by ambicióznejším členským štátom umožnil užšiu a koordinovanejšiu spoluprácu v oblasti obrany pod záštitou EÚ a oprávnil by ich využívať inštitúcie, nástroje a rozpočet EÚ;

108.  odporúča zriadenie stálej Rady ministrov obrany pod vedením VP/PK s cieľom koordinovať obranné politiky členských štátov, najmä pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť a boj proti terorizmu, a spoločne rozvíjať stratégie a priority EÚ v oblasti obrany;

109.  trvá na vypracovaní bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane na základe globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorú predloží VP/PK, ako aj Bratislavskej agendy, pretože takýto dokument by ďalej vymedzil strategické ciele EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a určil by existujúce a požadované spôsobilosti; vyzýva Komisiu, aby svoje prebiehajúce prípravné práce na európskom obrannom akčnom pláne založila na výsledkoch budúcej bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorá by sa mala zaoberať aj otázkou, ako a za akých okolností je použitie vojenskej sily vhodné a opodstatnené;

110.  zdôrazňuje potrebu vymedziť spoločnú európsku politiku v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania (článok 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ), ktorá by zahŕňala spoločné plánovanie, rozvoj a obstarávanie vojenských spôsobilostí a ktorá by obsahovala aj návrhy na reakcie v prípade kybernetických, hybridných a asymetrických hrozieb; nabáda Komisiu, aby pracovala na ambicióznom akčnom pláne v oblasti európskej obrany, ako sa oznámilo v pracovnom programe na rok 2016;

111.  zdôrazňuje veľký potenciál Európskej obrannej agentúry (EDA) na to, aby pomáhala rozvíjať jednotný trh v oblasti obrany, ktorý bude konkurencieschopný, efektívny, podložený intenzívnym výskumom, vývojom a inováciami a zameraný na vytváranie špecializovaných pracovných miest, a zasadzuje sa o to, aby sa na tento účel preskúmali možnosti verejno-súkromných partnerstiev; pripomína, že je naliehavo potrebné posilniť EDA tým, že sa jej poskytnú potrebné zdroje a politická podpora, čo jej umožní zohrávať vedúcu a koordinačnú úlohu pri rozvoji, výskume a obstarávaní spôsobilostí; opakuje svoje stanovisko, že najlepšie by sa to dalo dosiahnuť financovaním nákladov na zamestnancov agentúry a jej prevádzkových nákladov z rozpočtu EÚ;

112.  poukazuje na článok 44 ZEÚ, ktorý obsahuje ustanovenia o zvýšenej flexibilite a zavádza možnosť poveriť vykonávaním úloh krízového riadenia skupinu členských štátov, ktoré by vykonávali takéto úlohy v mene EÚ a pod politickou kontrolou a strategickým vedením Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a ESVČ;

113.  navrhuje, aby sa článok 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ použil na vytvorenie počiatočného fondu pozostávajúceho z príspevkov členských štátov s cieľom financovať prípravné činnosti v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ktoré sa neúčtujú na ťarchu rozpočtu EÚ;

114.  zdôrazňuje význam rozšírenia spoločného financovania na oblasť vojenských misií SBOP, a to aj prostredníctvom mechanizmu Athena, keďže by sa tým obmedzili finančné demotivačné faktory na strane členských štátov, pokiaľ ide o príspevky na vojenské misie a operácie SBOP, vďaka čomu by sa zlepšila schopnosť EÚ reagovať na krízy;

115.  žiada o vytvorenie stáleho civilného a vojenského veliteľstva s útvarom pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC); vyzýva na inštitucionalizáciu rozličných európskych vojenských štruktúr (okrem iného rôznych bojových skupín, európskych vojenských jednotiek, obrannej spolupráce Francúzska a Spojeného kráľovstva a spolupráce krajín Beneluxu v oblasti protivzdušnej obrany) do rámca EÚ a zvýšenie využiteľnosti bojových skupín EÚ, okrem iného rozšírením spoločného financovania a zvážením ich štandardného nasadzovania ako síl prvého sledu v budúcich scenároch krízového riadenia;

116.  poznamenáva, že toto stále veliteľstvo by sa mohlo zapojiť do stáleho plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a zohrávať významnú koordinačnú úlohu, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v budúcnosti; zastáva názor, že doložka o vzájomnej obrane, ako sa stanovuje v tomto článku a ako sa jej dovolávalo Francúzsko počas zasadnutia Rady pre zahraničné veci 17. novembra 2015, sa môže stať katalyzátorom ďalšieho rozvoja bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, čo povedie k posilneniu záväzku všetkých členských štátov;

117.  domnieva sa, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO na všetkých úrovniach v oblastiach, ako sú rozvoj spôsobilostí a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v oblasti hybridných hrozieb, a zintenzívniť úsilie o odstránenie zostávajúcich politických prekážok; naliehavo vyzýva na komplexné politické a vojenské partnerstvo medzi EÚ a NATO;

118.  vyzýva na prijatie ráznych krokov s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja (na základe článku 208 ZFEÚ), a požaduje zlepšenie systému hodnotenia vplyvu súdržnosti politík v záujme rozvoja a vytvorenie mechanizmu rozhodcovského konania s cieľom odstrániť všetky nezrovnalosti v jednotlivých politikách EÚ, pričom predseda Komisie by mal mať politickú zodpovednosť za vypracovanie všeobecných usmernení a riešenie záležitostí v súlade so záväzkami EÚ v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD);

Spravodlivosť a vnútorné veci (SVV)

119.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné dodržiavať základné práva a slobody a trvať na tom, že je potrebný demokratický a súdny dohľad nad politikami boja proti terorizmu, vzhľadom na nedávne útoky a nárast teroristických hrozieb má však nanajvýš dôležitý význam aj systematická a štruktúrovaná výmena informácií a údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a spravodajskými službami, ako aj s agentúrami Europol, Frontex a Eurojust, ktorú treba zaviesť čo najskôr;

120.  poukazuje na to, že rovnako ako pri predchádzajúcich útokoch boli páchatelia útokov v Paríži bezpečnostným orgánom už známi a boli predmetom vyšetrovania a opatrení dohľadu; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že členské štáty si nevymieňali údaje o týchto osobách, a to napriek požiadavkám článku 88 ZFEÚ; vyzýva Radu, aby na základe článku 352 ZFEÚ schválila povinnú výmenu údajov medzi členskými štátmi; zastáva názor, že pokiaľ nebude možné dosiahnuť jednomyseľnosť, mal by sa využiť potenciál posilnenej spolupráce;

121.  vyzýva Komisiu a Radu, aby komplexne posúdili protiteroristické a s nimi súvisiace opatrenia EÚ, aby preskúmali najmä implementáciu týchto opatrení do práva a praxe členských štátov, mieru spolupráce členských štátov s agentúrami EÚ v dotknutej oblasti, predovšetkým s agentúrami Europol a Eurojust, a aby zodpovedajúcim spôsobom zhodnotili pretrvávajúce nedostatky a súlad týchto opatrení so záväzkami EÚ v oblasti základných práv a využili pritom postup stanovený v článku 70 ZFEÚ;

122.  v tejto súvislosti pripomína, že v článku 222 ZFEÚ sa ustanovuje doložka o solidarite, ktorá môže byť a mala by byť využitá, keď sa niektorý členský štát stane terčom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou;

123.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s utečeneckou krízou ešte nebola aktivovaná smernica o dočasnej ochrane, a to napriek tomu, že jej cieľom je riešiť masový prílev štátnych príslušníkov tretích krajín;

124.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať spravodlivú a účinnú spoločnú azylovú a prisťahovaleckú politiku EÚ, ktorá je založená na zásade solidarity, nediskriminácie, zásade zákazu vrátenia alebo vyhostenia a zásade lojálnej spolupráce medzi všetkými členskými štátmi, ktorá by mala zabezpečovať aj spravodlivé prerozdelenie žiadateľov o azyl v rámci EÚ; zastáva názor, že táto politika by mala zahŕňať všetky členské štáty; pripomína členským štátom, že v tomto smere majú záväzky, a zdôrazňuje, že nový azylový a migračný rámec by mal byť založený na základných právach migrantov;

125.  poukazuje na to, že sú potrebné ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby sa spoločný európsky azylový systém stal skutočne jednotným systémom; vyzýva členské štáty, aby svoje právne predpisy a postupy, pokiaľ ide o kritériá stanovujúce to, kto spĺňa podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany, a o záruky týkajúce sa postupov medzinárodnej ochrany a podmienky prijímania, harmonizovali s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie a so stanovenými najlepšími postupmi v partnerských členských štátoch;

126.  víta prijatie nariadenia (EÚ) 2016/1624, ktorým sa rozširujú úlohy a právomoci agentúry Frontex a ktorým sa táto agentúra premenúva na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž; domnieva sa, že táto agentúra by v prípade potreby mohla mať podporu vojenských nástrojov, ako sú európske námorné sily (Euromarfor) a modernizované európske zbory (Eurocorps) spolu so zdrojmi združenými prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce; zdôrazňuje, že nariadenie trvá na tom, že členské štáty by mali vo vlastnom záujme a v záujme ostatných členských štátov vkladať údaje do európskych databáz; navrhuje, aby sa zvážila aj možnosť interoperability databáz pohraničných orgánov (ako je Eurodac) a interoperability s databázami Europolu;

127.  požaduje urýchlenú revíziu dublinského nariadenia, a to zavedením stáleho, celounijného a právne záväzného systému rozdeľovania žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi na základe spravodlivého a povinného prideľovania;

128.  poukazuje na to, že vzhľadom na nebývalé prílevy migrantov, ktorí prišli a neprestajne prichádzajú na vonkajšie hranice EÚ, a na ustavičný nárast počtu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu potrebuje EÚ záväzný a povinný legislatívny prístup k presídľovaniu, ako sa uvádza v migračnej agende Komisie;

129.  požaduje podpísanie dohôd s bezpečnými tretími krajinami s cieľom kontrolovať a znížiť migračné toky pred tým, ako migranti prídu na hranice EÚ; zároveň trvá na prísnych postupoch pre návrat žiadateľov s neopodstatneným nárokom;

130.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili výdavky na odbornú prípravu odborníkov na azyl a na zvýšenie efektívnosti postupov vybavovania žiadostí o azyl;

131.  domnieva sa, že vonkajší rozmer by sa mal pri odstraňovaní základných príčin a snahe o zastavenie tokov neregulárnych migrantov do Európy zamerať na spoluprácu s tretími krajinami; zastáva názor, že dôraz treba i naďalej klásť na partnerstvá a spoluprácu s kľúčovými krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami; odporúča, aby sa pri spolupráci s tretími krajinami posudzovali azylové systémy daných krajín, podpora, ktorú poskytujú utečencom, ako aj ich schopnosť a ochota bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a nezákonnému prevádzaniu osôb do týchto krajín a cez ne; uznáva, že je potrebné zvýšiť účinnosť návratového systému EÚ, je však presvedčený, že o návrate migrantov by sa malo uvažovať len vtedy, ak ho možno uskutočniť za bezpečných podmienok a pri plnom dodržaní základných a procesných práv príslušných migrantov;

132.  víta skutočnosť, že nové nariadenie (EÚ) 2016/1624 o Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž stanovuje, že pokiaľ sa kontrola vonkajších hraníc stane neúčinnou do takej miery, že bude ohrozené fungovanie schengenského priestoru buď z dôvodu, že členský štát neprijme potrebné opatrenia, alebo preto, že členský štát nepožiadal agentúru Frontex o dostatočnú podporu alebo túto podporu nevykonáva, Komisia môže Rade predložiť návrh rozhodnutia stanovujúci opatrenia, ktoré má agentúra vykonať, a požadujúci, aby dotknutý členský štát spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní uvedených opatrení; ďalej poukazuje na to, že toto nariadenie obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti členov tímu a mechanizmu podávania sťažností na účely monitorovania a zabezpečenia dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry;

133.  je presvedčený, že by bolo potrebné posilniť ľudské a finančné kapacity Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), pokiaľ by mal koordinovať všetky žiadosti o azyl v EÚ a mal by sa nasadiť na podporu členských štátov pod osobitným migračným tlakom pri spracovaní žiadostí o azyl, pričom do jeho mandátu by sa malo zahrnúť začatie spoločných operácií, pilotných projektov a rýchlych zásahov podobných tým, o aké bol nariadením (EÚ) č. 1168/2011 rozšírený mandát agentúry Frontex;

134.  zdôrazňuje význam zlepšenia koordinácie medzi úradom EASO, agentúrou Frontex a úradom európskeho ombudsmana s cieľom umožniť plynulejšie prijímanie správ včasného varovania v prípade obzvlášť vysokého migračného tlaku, kedy môže dôjsť k ohrozeniu dodržiavania základných slobôd žiadateľov o azyl; považuje za možné, aby Komisia tieto správy včasného varovania využila ako základ na začatie núdzových opatrení ustanovených v článku 78 ods. 3 ZFEÚ;

135.  považuje za nevyhnutné, aby sa posilnila úloha Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu s rovnocenným postavením s Radou prostredníctvom uplatnenia článku 81 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa umožňuje zmeniť proces prijímania rozhodnutí v oblasti rodinného práva s cezhraničným dôsledkami na riadny legislatívny postup, ak o tom jednomyseľne rozhodne Rada po porade s Európskym parlamentom; žiada, aby sa pri rozhodovaní o všetkých ostatných politikách v oblasti SVV prešlo na riadny legislatívny postup, pričom by sa mala využiť premosťovacia doložka podľa článku 48 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

136.  vyzýva Komisiu, aby na základe článku 83 ZFEÚ navrhla minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia pojmov a sankcií súvisiacich s bojom proti terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu zneužívaniu žien a detí, nedovolenému obchodovanie s drogami, nedovolenému obchodovanie so zbraňami, praniu špinavých peňazí, korupcii, falšovaniu platobných prostriedkov, počítačovej kriminalite a organizovanej trestnej činnosti;

137.  trvá na tom, aby sa do praxe uviedli zásady zakotvené v Lisabonskej zmluve, ktorými sú solidarita a rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, zásada vzájomného uznávania vo vykonávaní politík v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (článok 70 ZFEÚ), ako aj ustanovenia Charty základných práv EÚ;

138.  domnieva sa, že EÚ musí zaručovať ochranu ľudských práv a základných slobôd a neustále dodržiavanie kodanských kritérií, a že musí zabezpečiť, aby všetky členské štáty rešpektovali spoločné hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

139.  zdôrazňuje význam dokončenia tzv. balíka procesných záruk, najmä prostredníctvom vypracovania právnych predpisov o administratívnom zaistení a zaistení maloletých, čo sú oblasti, v ktorých pravidlá mnohých členských štátov nie sú plne v súlade s ľudskými právami a inými medzinárodnými normami;

140.  zdôrazňuje význam ďalšieho pokroku pri rozvíjaní európskeho trestného práva, a to najmä pokiaľ ide o vzájomné uznávanie a výkon rozhodnutí v oblasti trestného práva;

141.  zdôrazňuje význam rozvoja európskej justičnej kultúry ako základného predpokladu na dosiahnutie toho, aby sa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti stal pre občanov skutočnosťou a zaručil lepšie uplatňovanie práva EÚ;

142.  zastáva názor, že treba vymenovať európskeho prokurátora s cieľom bojovať proti organizovanému zločinu, podvodom a korupcii, chrániť finančné záujmy EÚ a napraviť fragmentáciu európskeho priestoru presadzovania práva;

143.  zdôrazňuje, že podľa článku 86 ZFEÚ sa môže zriadiť Európska prokuratúra s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy EÚ, len so súhlasom Európskeho parlamentu; preto opakuje odporúčania uvedené vo svojich uzneseniach z 12. marca 2014(13) a 29. apríla 2015(14) o konkrétnom usporiadaní Európskej prokuratúry, a zdôrazňuje, že nariadenie o Európskej prokuratúre treba bezodkladne prijať, aby Európska prokuratúra mohla nadobudnúť právomoc vyšetrovať všetky trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ vrátane podvodov v oblasti DPH, a stíhať osoby podozrivé zo spáchania týchto trestných činov;

144.  pripomína povinnosť pristúpenia EÚ k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súlade s článkom 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ a naliehavo žiada, aby sa v tomto zmysle urýchlene obnovili rokovania s Radou Európy s prihliadnutím na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie z 18. decembra 2014; pripomína Komisii ako hlavnému vyjednávačovi, že týmto pristúpením sa zlepší ochrana ľudských práv všetkých európskych občanov;

145.  opakuje, že toto uznesenie sa zameriava len na posúdenie právnych možností obsiahnutých v zmluvách a malo by byť základom pre zlepšenie fungovania EÚ v krátkodobom horizonte; pripomína, že ďalšie budúce zásadné reformy by si vyžiadali revíziu zmlúv;

o
o   o

146.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, Dvoru audítorov, ECB, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 82.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0249.
(4) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 183.
(5) Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 9.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0103.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0382.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0395.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0050.
(11) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 176.
(12) COM(2012)0777, 28. november 2012.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2014)0234.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0173.


Rozpočtová kapacita pre eurozónu
PDF 414kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu (2015/2344(INI))
P8_TA(2017)0050A8-0038/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci a Výboru pre kontrolu rozpočtu,(A8-0038/2017),

A.  keďže súčasná politická situácia a súčasné hospodárske a politické výzvy v globalizovanom svete si vyžadujú dôsledné a rázne rozhodnutia a opatrenia zo strany EÚ v určitých oblastiach, ako sú napríklad vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, ochrana hraníc a migračná politika, stabilizácia nášho susedstva, rast a zamestnanosť, najmä boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, a vykonávanie dohôd z konferencie OSN o zmene klímy v roku 2015;

B.  keďže po úspešnom štarte eura sa v eurozóne ukázal nedostatok konvergencie, politickej spolupráce a zodpovednosti;

C.  keďže rozličné krízy a referendá si vyžadujú, aby eurozóna čo najskôr urobila kvalitatívny posun v integrácii;

D.  keďže členstvo v spoločnom menovom priestore si vyžaduje spoločné nástroje a solidaritu na európskej úrovni, dodržiavanie záväzkov a zodpovednosť na strane každého zúčastneného členského štátu;

E.  keďže je potrebné obnoviť dôveru v eurozóne;

F.  keďže na plné využitie prínosov spoločnej meny je potrebný dobre zadefinovaný plán zohľadňujúci komplexný prístup, pričom sa zároveň zabezpečí jej udržateľnosť a dosahovanie cieľov stability a plnej zamestnanosti;

G.  keďže to zahŕňa dohodnuté dobudovanie bankovej únie, posilnenie fiškálneho rámca schopného tlmiť otrasy, stimuly pre štrukturálne reformy podporujúce rast, ktoré doplnia súčasné opatrenia v oblasti menovej politiky;

H.  keďže fiškálna kapacita a s ňou súvisiaci konvergenčný kódex sú kľúčovými prvkami tohto úsilia, ktoré môže byť úspešné len vtedy, ak sa zodpovednosť a solidarita úzko prepoja;

I.  keďže vyriešenie fiškálnej kapacity pre eurozónu je len jedným dielom mozaiky, ktorý musí sprevádzať jasný európsky duch obnovy medzi súčasnými aj budúcimi členmi eurozóny;

1.  Prijíma tento plán:

i. Všeobecné zásady

Presun právomocí v oblasti menovej politiky si vyžaduje alternatívne mechanizmy nastavenia, ako sú vykonávanie štrukturálnych reforiem posilňujúcich rast, jednotný trh, banková únia a únia kapitálových trhov, ktoré by vytvorili bezpečnejší finančný sektor a fiškálnu kapacitu na vysporiadanie sa s makroekonomickými otrasmi a zvýšili konkurencieschopnosť a stabilitu hospodárstiev členských štátov, aby eurozóna bola optimálnou menovou zónou.

Konvergencia, dobrá správa vecí verejných a podmienenosť presadzovaná prostredníctvom inštitúcií demokraticky zodpovedných na úrovni eurozóny a/alebo na národnej úrovni sú kľúčové, a to najmä pokiaľ ide o predchádzanie trvalým transferom, morálnemu hazardu a neudržateľnému rozdeleniu verejného rizika.

Ako sa rozsah a dôveryhodnosť fiškálnej kapacity bude zvyšovať, bude to zároveň prispievať k obnove dôvery finančného trhu v udržateľnosť verejných financií v eurozóne, čo v zásade umožní lepšiu ochranu daňovníkov a zníži riziko vo verejnom a súkromnom sektore.

Fiškálna kapacita musí zahŕňať Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) a osobitnú dodatočnú rozpočtovú kapacitu eurozóny. Rozpočtová kapacita musí byť vytvorená na dôvažok k EMS a nesmie ním byť dotknutá.

Ako prvý krok by osobitná rozpočtová kapacita pre eurozónu mala byť súčasťou rozpočtu EÚ, a to nad rámec súčasných stropov viacročného finančného rámca, a mala by sa financovať prostredníctvom eurozóny a ďalších zúčastnených členov zo zdrojov príjmov, na ktorých sa dohodnú zúčastnené členské štáty a ktoré sa budú považovať za pripísané príjmy a záruky; Po ustálení by finančná kapacita mohla byť financovaná z vlastných zdrojov, na základe odporúčaní obsiahnutých v Montiho správe o budúcom financovaní EÚ.

EMS by sa počas plnenia svojich priebežných úloh mal zároveň ďalej rozvíjať a zmeniť na Európsky menový fond (EMF) s primeranou schopnosťou prijímať a poskytovať úvery a jasne vymedzeným mandátom, aby mohol tlmiť asymetrické a symetrické otrasy.

ii.Tri piliere fiškálnej kapacity pre konvergenciu a stabilizáciu eurozóny

Fiškálna kapacita by mala plniť tri rôzne funkcie:

   po prvé, hospodárska a sociálna konvergencia v rámci eurozóny by sa mala zintenzívniť, aby sa podporili štrukturálne reformy, zmodernizovali hospodárstva a zlepšila konkurencieschopnosť jednotlivých členských štátov a odolnosť eurozóny, čo by zároveň zlepšilo schopnosť členských štátov tlmiť asymetrické a symetrické otrasy;
   po druhé, rozdiely v obchodných cykloch členských štátov eurozóny vyplývajúce zo štrukturálnych rozdielov alebo všeobecnej hospodárskej zraniteľnosti vytvárajú potrebu riešiť asymetrické otrasy (v situáciách, keď určitá hospodárska udalosť postihne jednu ekonomiku viac než inú, napríklad keď sa dopyt zrúti v jednom členskom štáte, a nie v iných, ako dôsledok vonkajšieho otrasu, ktorý členský štát nevie ovplyvniť);
   po tretie, mali by sa riešiť symetrické otrasy (situácie, keď určitá hospodárska udalosť postihne všetky ekonomiky rovnako, napríklad výkyvy cien ropy pre krajiny eurozóny), aby sa zvýšila odolnosť eurozóny ako celku.

Vzhľadom na tieto ciele bude nevyhnutné zvážiť, ktoré funkcie je možné dosiahnuť v rámci existujúceho právneho rámca EÚ a ktoré si budú vyžadovať úpravu alebo zmenu zmluvy.

Prvý pilier: konvergenčný kódex

Súčasná hospodárska situácia si súbežne s fiškálnou konsolidáciou a zodpovednosťou prostredníctvom dodržiavania rámca správy hospodárskych záležitostí vyžaduje investičnú stratégiu.

Okrem Paktu stability a rastu by sa konvergenčný kódex prijatý riadnym legislatívnym postupom a zohľadňujúci odporúčania pre jednotlivé krajiny mal počas päťročného obdobia zameriavať na konvergenčné kritériá, pokiaľ ide o zdaňovanie, trh práce, investície, produktivitu práce, sociálnu súdržnosť, kapacity verejnej administratívy a dobrej správy, a to v rámci existujúcich zmlúv.

V rámci správy ekonomických záležitostí by dodržiavanie konvergenčného kódexu malo byť podmienkou plného zapojenia sa do fiškálnej kapacity a každý členský štát by mal predložiť návrhy, ako dosiahnuť kritériá konvergenčného kódexu.

Fiškálna kapacita eurozóny by sa mala doplniť o dlhodobú stratégiu udržateľnosti a znižovania dlhu a o posilňovanie rastu a investícií v krajinách eurozóny, čo by znížilo celkové náklady na refinancovanie a pomer dlhu k HDP.

Druhý pilier: Tlmenie asymetrických otrasov

Vzhľadom na úzke prepojenie členských štátov eurozóny nie je možné, napriek všetkému úsiliu členských štátov o koordináciu politík, konvergenciu a udržateľné štrukturálne reformy, úplne vylúčiť asymetrické otrasy s dosahom na stabilitu eurozóny ako celku.

Stabilizácia zabezpečená prostredníctvom EMS/EMF by mala byť doplnená automatickým mechanizmom tlmenia otrasov.

Stabilizácia musí podnecovať osvedčené postupy a zabraňovať morálnemu riziku.

Takýto systém musí zahŕňať jasné pravidlá časového rámca a prípadných platieb a opätovných platieb a musí byť jasne definovaný z hľadiska veľkosti a mechanizmov financovania a zároveň rozpočtovo neutrálny z počas dlhšieho cyklu.

Tretí pilier: tlmenie symetrických otrasov

Budúce symetrické otrasy by mohli narušiť stabilitu eurozóny ako celku, pretože menový priestor ešte nie je vybavený nevyhnutnými nástrojmi na zvládnutie ďalšej krízy rovnakého rozsahu, ako bola tá predchádzajúca.

V prípade symetrických otrasov zapríčinených nedostatkom vnútorného dopytu nedokáže k oživeniu rastu prispieť menová politika samotná, a to najmä v súvislosti s nulovou dolnou hranicou úrokovej sadzby. Rozpočet eurozóny by mal byť dostatočne veľký na to, aby sa ním riešili tieto symetrické otrasy prostredníctvom financovania investícií zameraných na agregovaný dopyt a plnú zamestnanosť v súlade s článkom 3 Zmluvy o EÚ.

iii.Správa vecí verejných, demokratická zodpovednosť a kontrola

V rámci správy ekonomických záležitostí by pre eurozónu mala prevažovať metóda Spoločenstva.

Európsky parlament a národné parlamenty by mali mať silnejšiu pozíciu v obnovenom rámci správy ekonomických záležitostí, aby sa posilnila demokratická zodpovednosť. To zahŕňa zvýšenú zodpovednosť jednotlivých krajín za európsky semester, reformu medziparlamentnej konferencie podľa článku 13 fiškálnej dohody s cieľom posilniť jej obsah, a dospieť tak k výraznejšiemu parlamentnému a verejnému stanovisku. S cieľom zlepšiť zodpovednosť by národné parlamenty mali kontrolovať národné vlády, podobne ako by mal Európsky parlament kontrolovať európske výkonné orgány.

Funkciu predsedu Euroskupiny by bolo možné zlúčiť s funkciou komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, pričom v takomto prípade by mal predseda Komisie vymenovať tohto komisára za podpredsedu Komisie.

Minister financií zodpovedný za rozpočet v rámci Komisie by mal byť plne demokraticky zodpovedný a mali by sa mu poskytnúť všetky potrebné prostriedky a kapacity na uplatňovanie a presadzovanie existujúceho rámca správy ekonomických záležitostí a na optimalizáciu rozvoja eurozóny v spolupráci s ministrami financií členských štátov eurozóny.

Európsky parlament by mal preskúmať svoje pravidlá a organizáciu, aby zabezpečil plnú demokratickú zodpovednosť fiškálnej kapacity vo vzťahu k europoslancom zo zúčastnených členských štátov;

2.  Vyzýva:

   Európsku radu, aby stanovila usmernenia, ako sa uvádza vyššie, a to najneskôr do zasadnutia v Ríme (marec 2017) vrátane rámca pre dlhodobo udržateľnú stabilizáciu eurozóny;
   Komisiu, aby v roku 2017 predložila bielu knihu s ambicióznou hlavnou kapitolu o eurozóne a príslušné legislatívne návrhy použitím všetkých prostriedkov dostupných v rámci existujúcich zmlúv vrátane konvergenčného kódexu, rozpočtu eurozóny, automatických stabilizátorov a aby stanovila presný časový harmonogram vykonávania týchto opatrení;

3.  Vyhlasuje, že je pripravený dokončiť všetky legislatívne opatrenia, ktoré si nevyžadujú zmeny zmluvy, do konca súčasného mandátu Komisie a Európskeho parlamentu a pripraviť pôdu pre zmeny zmluvy potrebné v strednodobom a dlhodobom horizonte v záujme udržania eurozóny;

4.  Poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Komisii, Rade, Euroskupine, Európskej centrálnej banke, výkonnému riaditeľovi Európskeho mechanizmu pre stabilitu a parlamentom členských štátov.


Normy občianskeho práva v oblasti robotiky
PDF 543kWORD 76k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky (2015/2103(INL))
P8_TA(2017)0051A8-0005/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 85/374/EHS(1),

–  so zreteľom na štúdiu o etických aspektoch kyberneticko-fyzikálnych systémov uskutočnenú pre panel STOA Európskeho parlamentu a riadenú oddelením vedeckej predikcie (STOA), GR pre Výskumnú službu Európskeho parlamentu (GR EPRS),

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0005/2017),

Úvod

A.  keďže od čias Frankensteina od Mary Shelleyovej až po klasického Pygmaliona, cez príbeh o pražskom Golemovi po robota od Karla Čapka, ktorý tento pojem zaviedol, ľudia snívali o možnosti vytvorenia inteligentných strojov, najčastejšie vo forme androidov s ľudskými vlastnosťami;

B.  keďže teraz, keď ľudstvo stojí na prahu éry, keď čoraz sofistikovanejšie roboty, softvérové roboty (tzv. boty), androidi a ďalšie formy umelej inteligencie (ďalej len „UI“) sú zdá sa pripravené rozpútať novú priemyselnú revolúciu, ktorá sa pravdepodobne dotkne všetkých vrstiev spoločnosti, je nanajvýš dôležité, aby zákonodarca zvážil jej právne a etické dôsledky a vplyvy bez toho, aby bola obmedzená inovácia;

C.  keďže je potrebné stanoviť všeobecne uznávanú definíciu robotov a UI, ktorá bude flexibilná a nebude prekážkou inovácie;

D.  keďže v období rokov 2010 až 2014 priemerný nárast predaja robotov predstavoval 17 % ročne a v roku 2014 sa predaj zvýšil o 29 %, ide teda o najväčší medziročný nárast, pričom dodávatelia automobilových komponentov a elektrický/elektronický priemysel sú hlavnou hnacou silou rastu; keďže za ostatných desať rokov sa v oblasti robotiky počet patentových prihlášok za rok strojnásobil;

E.  keďže za posledných 200 rokov miery zamestnanosti v dôsledku technologického rozvoja neustále rástli; keďže rozvoj robotiky a UI môže mať potenciál zmeniť životy a pracovné postupy, zvýšiť efektívnosť, úspory a úroveň bezpečnosti, poskytovať vyššiu úroveň služieb; keďže v krátkodobom až strednodobom horizonte, je robotika a UI prísľubom efektívnosti a úspor, nielen vo výrobe a obchode, ale aj v takých oblastiach, ako je doprava, zdravotná starostlivosť, záchrana, vzdelávanie a poľnohospodárstvo, a zároveň je umožnené vyhnúť sa riziku vystavenia človeka nebezpečným podmienkam, ako napríklad pri čistení toxicky zamorených lokalít;

F.  keďže starnutie je výsledkom predlžujúcej sa strednej dĺžky života vďaka pokroku v oblasti životných podmienok a modernej medicíne a pre európske spoločnosti je jedným z najväčších politických, sociálnych a hospodárskych problémov 21. storočia; keďže do roku 2025 bude mať viac ako 20 % Európanov 65 alebo viac rokov, pričom mimoriadne prudko stúpne počet osôb starších ako 80 rokov, čo povedie k zásadne zmenenej rovnováhe medzi generáciami v našich spoločnostiach, a keďže je v záujme spoločnosti, aby starší ľudia zostali čo najdlhšie zdraví a aktívni;

G.  keďže v dlhodobom horizonte súčasný trend smerujúci k rozvoju inteligentných a autonómnych strojov schopných vzdelávať sa a nezávisle sa rozhodovať neprináša len hospodárske výhody, ale aj rôzne obavy, pokiaľ ide o ich priame a nepriame účinky na spoločnosť ako celok;

H.  keďže strojové učenie ponúka spoločnosti ohromné hospodárske a inovačné prínosy výrazným zlepšením schopnosti analyzovať dáta a súčasne prináša výzvy v oblasti zaistenia nediskriminácie, riadneho procesu, transparentnosti a zrozumiteľnosti rozhodovacích procesov;

I.  keďže podobne musia byť posúdené hospodárske zmeny a vplyv na zamestnanosť, ktoré sú dôsledkom robotiky a strojového učenia; keďže napriek nepopierateľným výhodám, ktoré poskytuje robotika, jej realizácia môže priniesť transformáciu trhu práce a potrebu zodpovedajúcim spôsobom sa zamyslieť nad budúcnosťou vzdelávania, zamestnanosti a sociálnych politík;

J.  keďže rozsiahle používanie robotov nemusí automaticky nahrádzať pracovné miesta, avšak menej kvalifikované pracovné miesta v odvetviach náročných na pracovnú silu sú náchylnejšie na to, že sa ich automatizácia dotkne; keďže tento trend by mohol navrátiť výrobné procesy späť do EÚ; keďže výskum preukázal, že zamestnanosť rastie oveľa rýchlejšie pri povolaniach, ktoré viac využívajú počítače; keďže automatizácia pracovných miest má potenciál oslobodiť ľudí od manuálnej monotónnej práce, čo im umožní preorientovať sa na kreatívnejšie a zmysluplnejšie úlohy; keďže automatizácia si vyžaduje, aby vlády investovali do vzdelávania a iných reforiem s cieľom zlepšiť prerozdelenie tých druhov zručností, ktoré budú potrebovať pracovníci budúcnosti;

K.  keďže vzhľadom na čoraz viac rozdelenú spoločnosť so zmenšujúcou sa strednou triedou je dôležité mať na zreteli, že rozvoj robotiky môže mať za následok vysokú koncentráciu bohatstva a vplyvu v rukách menšiny;

L.  keďže rozvoj robotiky a UI nepochybne ovplyvní prostredie na pracovisku, čo môže vytvoriť nové otázky v oblasti zodpovednosti a iné zas odstrániť; keďže je potrebné objasniť právnu zodpovednosť z pohľadu modelu podnikov, ako aj charakteristiky pracovníkov v prípade mimoriadnych udalostí alebo problémov;

M.  keďže trend smerom k automatizácii vyžaduje, aby subjekty zapojené do vývoja a komercializácie aplikácií UI do nich od začiatku začlenili bezpečnosť a etiku, čím uznajú, že musia byť pripravené prijať právnu zodpovednosť za kvalitu technológie, ktorú vyrábajú;

N.  keďže nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(2) (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov”) sa stanovuje právny rámec na ochranu osobných údajov; keďže ďalšie aspekty prístupu k údajom a ochrany osobných údajov a súkromia môže byť ešte potrebné riešiť, pretože stále môžu vzniknúť obavy o ochranu súkromia v aplikáciách a zariadeniach, ktoré komunikujú navzájom a s databázami bez zásahu človeka;

O.  keďže rozvoj robotiky a UI môže a mal by byť navrhnutý takým spôsobom, aby sa zachovala dôstojnosť, autonómia a sebaurčenie jednotlivca, najmä v oblasti starostlivosti o ľudí a poskytovania spoločnosti, a v rámci zdravotníckych prístrojov, „opravy“ alebo zlepšovania ľudských bytostí;

P.  keďže v konečnom dôsledku existuje možnosť, že z dlhodobého hľadiska by UI mohla prekonať ľudskú intelektuálnu kapacitu;

Q.  keďže ďalší vývoj a intenzívnejšie využívanie automatizovaného a algoritmického rozhodovania má nepochybne vplyv na voľby, ktoré súkromná osoba (napr. podnik alebo používateľ internetu) a správny, súdny alebo iný orgán verejnej moci uskutočňuje pri prijímaní konečného rozhodnutia spotrebiteľskej, obchodnej alebo autoritatívnej povahy; keďže bezpečnostné záruky a možnosť ľudskej kontroly a overovania musia byť začlenené do procesu automatizovaného a algoritmického rozhodovania;

R.  keďže viaceré zahraničné jurisdikcie, napr. USA, Japonsko, Čína a Južná Kórea, zvažujú prijatie a do určitej miery už prijali regulačné opatrenia, pokiaľ ide o robotiku a UI, a keďže niektoré členské štáty začali uvažovať aj o možnosti vypracovania právnych noriem alebo uskutočnení legislatívnych zmien s cieľom zohľadniť nové uplatnenie takýchto technológií;

S.  keďže európsky priemysel by mohol ťažiť z efektívneho, jednotného a transparentného prístupu k regulácii na úrovni EÚ, ktorý by priniesol predvídateľné a dostatočne jasné podmienky, za ktorých by podniky mohli vyvíjať aplikácie a plánovať svoje obchodné modely v celoeurópskom meradle, a zároveň zabezpečoval, že EÚ a jej členské štáty si zachovajú kontrolu nad regulačnými normami, ktoré budú stanovené, a nebudú musieť prijímať a riadiť sa normami, ktoré stanovil niekto iný, t. j. tretie štáty, ktoré sú takisto na čele vývoja robotiky a UI;

Všeobecné zásady

T.  keďže Asimove zákony(3) treba považovať za určené tvorcom, výrobcom a prevádzkovateľom robotov vrátane robotov so zabudovanou autonómiou a samovzdelávaním, keďže tieto zákony nie je možné prepísať do strojového kódu;

U.  keďže je potrebný súbor noriem, ktoré upravujú najmä zodpovednosť, transparentnosť a sledovateľnosť a ktoré odrážajú skutočné európske a univerzálne humanistické hodnoty charakterizujúce prínos Európy pre spoločnosť; keďže tieto normy nesmú ovplyvňovať proces výskumu, inovácií a rozvoja robotiky;

V.  keďže EÚ by mohla hrať zásadnú úlohu pri stanovení základných etických zásad, ktoré treba dodržiavať pri vývoji, programovaní a používaní robotov a UI a pri začlenení takýchto zásad do európskych nariadení a kódexov správania s cieľom formovať technologickú revolúciu tak, aby slúžila ľudstvu a aby boli výhody vyspelej robotiky a UI dostupné pre všetkých, pričom treba v čo najväčšej miere zabrániť potenciálnym nástrahám;

W.  keďže prílohu k tomuto uzneseniu tvorí Charta robotiky, ktorá bola vypracovaná za pomoci oddelenia vedeckej predikcie (STOA) GR EPRS a ktorá predkladá etický kódex inžinierov robotiky, kódex pre etické komisie v oblasti výskumu, „licenciu“ pre konštruktérov a „licenciu“ pre užívateľov;

X.  keďže EÚ by mala v súvislosti s budúcimi iniciatívami v oblasti robotiky a umelej inteligencie prijať postupný, pragmatický a opatrný prístup v súlade s myšlienkami Jeana Monneta(4), aby sa zabezpečilo, že inovácie budú napredovať;

Y.  keďže vzhľadom na dosiahnutý stupeň vývoja robotiky a UI je vhodné začať s otázkami občianskoprávnej zodpovednosti;

Zodpovednosť

Z.  keďže vďaka pozoruhodnému technologickému pokroku za posledných desať rokov nielenže dnešné roboty dokážu vykonávať činnosti, ktoré boli predtým typicky a výlučne vyhradené ľuďom, ale rozvoj určitých autonómnych a kognitívnych funkcií, napr. schopnosti učiť sa zo skúseností a prijímať takmer nezávislé rozhodnutia, ich čoraz viac približuje prvkom, ktoré komunikujú so svojím prostredím a sú schopné ho výrazne meniť; keďže v tejto súvislosti sa právna zodpovednosť vyplývajúca z činnosti robota, ktorá má škodlivé následky, stáva kľúčovou otázkou;

AA.  keďže autonómnosť robota možno definovať ako schopnosť prijímať rozhodnutia a vykonávať ich v externom prostredí nezávisle od vonkajšej kontroly alebo vplyvu; keďže táto autonómnosť je čisto technickej povahy a jej stupeň závisí od toho, ako sofistikovaná je naprogramovaná schopnosť robota komunikovať s prostredím;

AB.  keďže čím sú roboty autonómnejšie, tým menej ich možno považovať za jednoduché nástroje v rukách iných subjektov (napríklad výrobcov, prevádzkovateľov, vlastníkov, používateľov atď.); keďže v tejto súvislosti sa ponúka otázka, či sú všeobecné pravidlá o zodpovednosti dostatočné, alebo či sú potrebné nové zásady a pravidlá na objasnenie právnej zodpovednosti rôznych aktérov, pokiaľ ide o zodpovednosť za činnosť a nečinnosť robotov v prípadoch, kedy príčinu nie je možné vysledovať späť ku konkrétnemu ľudskému prvku, a či sa činnostiam alebo nečinnostiam robotov, v dôsledku ktorých vznikla škoda, mohlo predísť;

AC.  keďže v konečnom dôsledku autonómnosť robotov spochybňuje ich povahu v rámci existujúcich právnych kategórií a vynára sa otázka, či by sa mala vytvoriť nová kategória s vlastnými špecifickými črtami a implikáciami;

AD.  keďže podľa súčasného právneho rámca roboty nie sú zodpovedné za vlastnú činnosť alebo nečinnosť, v dôsledku ktorej vznikla tretím stranám škoda; keďže existujúce pravidlá zodpovednosti sa vzťahujú na prípady, kedy príčinu činnosti alebo nečinnosti robota možno vysledovať späť ku konkrétnemu ľudskému prvku, ako napríklad výrobcovi, prevádzkovateľovi, vlastníkovi alebo používateľovi, a kedy tento prvok mohol predvídať škodlivú činnosť robota a zabrániť jej; keďže navyše za činnosť alebo nečinnosť robotov by mohli byť objektívne zodpovední výrobcovia, prevádzkovatelia, vlastníci alebo používatelia;

AE.  keďže podľa súčasného právneho rámca pre zodpovednosť za výrobok – kedy je výrobca výrobku zodpovedný za poruchu – a pravidiel upravujúcich zodpovednosť za škodlivú činnosť – kedy je používateľ výrobku zodpovedný za správanie, ktoré vedie k škode – sa tieto vzťahujú na škody spôsobené robotmi a UI;

AF.  keďže v prípade robotov prijímajúcich autonómne rozhodnutia tradičné pravidlá nebudú stačiť na vznik právnej zodpovednosti za škodu spôsobenú robotom, pretože by na ich základe nebolo možné určiť subjekt zodpovedný za poskytnutie náhrady škody a požadovať od tohto subjektu, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil;

AG.  keďže nedostatky súčasného právneho rámca sú takisto zjavné v oblasti zmluvnej zodpovednosti vzhľadom na to, že stroje navrhnuté na výber svojich zmluvných partnerov, rokovanie o zmluvných podmienkach, uzatváranie zmlúv a rozhodovanie, či a ako ich vykonávať, robia tradičné pravidlá neuplatniteľnými; keďže toto zdôrazňuje potrebu prijatia nových, účinných a aktuálnych pravidiel, ktoré by mali zohľadniť najnovší technologický vývoj a inovácie na trhu;

AH.  keďže pokiaľ ide o mimozmluvnú zodpovednosť, smernica 85/374/EHS sa vzťahuje iba na škody vzniknuté v dôsledku výrobnej vady robota a za predpokladu, že poškodená osoba je schopná preukázať skutočnú škodu, vadu výrobku a príčinnú súvislosť medzi škodou a vadou, preto rámec objektívnej zodpovednosti alebo zodpovednosti bez zavinenia pravdepodobne nestačí;

AI.  keďže bez ohľadu na rozsah pôsobnosti smernice 85/374/EHS, súčasný právny rámec by nestačil na pokrytie škody spôsobenej novou generáciou robotov, keďže roboty môžu byť vybavené schopnosťami prispôsobovať sa a učiť sa, čo v sebe nesie určitý stupeň nepredvídateľnosti ich správania, keďže tieto roboty by autonómne vychádzali z vlastných variabilných skúseností a komunikovali by s prostredím jedinečným a nepredvídateľným spôsobom;

Všeobecné zásady týkajúce sa vývoja robotiky a umelej inteligencie na civilné účely

1.  vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné definície na úrovni EÚ, pokiaľ ide o počítačové fyzikálne systémy, autonómne systémy, inteligentných autonómnych robotov a ich podkategórie, pričom zohľadní tieto charakteristické vlastnosti inteligentného robota:

   získavanie autonómnosti prostredníctvom snímačov a/alebo výmenou údajov s prostredím (prepojiteľnosť), výmenou a analýzou týchto údajov;
   učenie zo skúseností a prostredníctvom vzájomného pôsobenia (nepovinné kritérium);
   aspoň malá fyzická podpora;
   prispôsobenie správania a činností prostrediu;
   absencia života v biologickom zmysle;

2.  domnieva sa, že v rámci vnútorného trhu EÚ by sa mal zaviesť komplexný systém registrácie vyspelých robotov, a to podľa relevantnosti a potreby pre konkrétne kategórie robotov, a vyzýva Komisiu, aby stanovila kritériá na klasifikáciu robotov, ktoré by sa mali zaregistrovať; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by bolo vhodné, aby systém registrácie a register spravovala osobitná agentúra EÚ pre robotiku a umelú inteligenciu;

3.  zdôrazňuje, že vývoj robotickej technológie by sa mal zameriavať na dopĺňanie ľudských schopností a nie na ich nahrádzanie; považuje za nevyhnutné, aby sa pri vývoji robotiky a UI zaručila neprestajná kontrola inteligentných strojov zo strany ľudí; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať možnému vybudovaniu citového vzťahu medzi ľuďmi a robotmi – najmä u zraniteľných skupín (deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím) – a upozorňuje na otázky, ktoré vyplývajú z vážnych citových alebo fyzických dosahov, ktoré by takáto citová väzba mohla mať na ľudí;

4.  zdôrazňuje, že prístup na úrovni EÚ môže uľahčiť vývoj tým, že zabráni fragmentácii vnútorného trhu, a zároveň zdôrazňuje dôležitosť zásady vzájomného uznávania v cezhraničnom používaní robotov a robotických systémov; pripomína, že testovanie, certifikácia a schvaľovanie uvádzania na trh by sa mali vyžadovať len v jednom členskom štáte; zdôrazňuje, že tento prístup by mal byť sprevádzaný účinným dohľadom nad trhom;

5.  zdôrazňuje význam opatrení na pomoc MSP a začínajúcim podnikom v odvetví robotiky, ktoré vytvárajú v tomto odvetví nové trhové segmenty alebo ktoré používajú roboty;

Výskum a inovácie

6.  zdôrazňuje, že mnohé robotické aplikácie sa stále nachádzajú iba v pokusnom štádiu; víta skutočnosť, že členské štáty a EÚ financujú čoraz viac výskumných projektov; považuje za nevyhnutné, aby si EÚ spolu s členskými štátmi zabezpečili prostredníctvom verejného financovania vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o výskum v oblasti robotiky a UI; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili finančné nástroje na výskumné projekty v oblasti robotiky a IKT vrátane verejno-súkromných partnerstiev a aby uplatňovali vo svojich výskumných politikách zásady otvorenej vedy a zodpovedných etických inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť dostatok zdrojov na hľadanie riešení sociálnych, etických a právnych a hospodárskych výziev, ktoré so sebou prináša technologický vývoj a jeho uplatnenie;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné programy, stimulovali výskum možných dlhodobých rizík a možností robotických a UI technológií a aby podnecovali začatie štruktúrovanej verejnej diskusie o dôsledkoch vývoja týchto technológií, a to čo najskôr; vyzýva Komisiu, aby pri príležitosti preskúmania viacročného finančného rámca v polovici obdobia zvýšila svoju podporu pre program SPARC financovaný v rámci Horizontu 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednotili svoje snahy s cieľom dôkladne monitorovať a zabezpečiť plynulejší prechod týchto technológií od výskumu cez uvedenie na trh po používanie na trhu, a to po vykonaní primeraných hodnotení bezpečnosti a v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti;

8.  zdôrazňuje, že inovácie v robotike a UI, ako aj integrácia technológií v oblasti robotiky a UI do hospodárstva a spoločnosti si vyžadujú digitálnu infraštruktúru, ktorá zabezpečí všadeprítomnú pripojiteľnosť; vyzýva Komisiu, aby stanovila rámec, ktorý bude zodpovedať požiadavkám týkajúcim sa pripojiteľnosti pre digitálnu budúcnosť EÚ, a aby zabezpečila, že prístup k širokopásmovým a 5G sieťam bude plne v súlade so zásadou neutrality siete;

9.  je pevne presvedčený, že na to, aby toky údajov v skutočnom čase umožnili, aby sa roboty a UI stali flexibilnejšími a autonómnejšími, je nevyhnutná interoperabilita medzi systémami, zariadeniami a cloudovými službami založená na bezpečnosti a ochrane súkromia už v štádiu návrhu; žiada Komisiu, aby podporovala otvorené prostredie, ktoré bude siahať od otvorených noriem a inovatívnych foriem udeľovania licencií až po otvorené platformy a transparentnosť, s cieľom zabrániť vzniku uzatvorených vlastníckych systémov, ktoré by obmedzovali interoperabilitu;

Etické zásady

10.  konštatuje, že potenciálne posilnenie postavenia prostredníctvom používania robotiky ide ruka v ruke s napätím alebo rizikami, preto by sa malo dôkladne posúdiť z hľadiska bezpečnosti ľudí, zdravia a bezpečnosti, slobody, ochrany súkromia, integrity, dôstojnosti, sebaurčenia, nediskriminácie a ochrany osobných údajov;

11.  domnieva sa, že existujúci právny rámec EÚ by mal byť podľa potreby aktualizovaný a doplnený o hlavné etické zásady, pričom sa zohľadní zložitosť robotiky a jej rôzne sociálne, zdravotnícke a bioetické dôsledky; domnieva sa, že právne odporúčania zo správy a existujúce vnútroštátne právne predpisy a acquis EÚ je potrebné doplniť o jasný, striktný a účinný smerodajný etický rámec pre vývoj, navrhovanie, výrobu, používanie a úpravu robotov; navrhuje, v prílohe k uzneseniu, rámec v podobe charty pozostávajúcej z kódexu správania pre inžinierov v oblasti robotiky, kódexu výborov pre etiku vo výskume pri preskúmavaní protokolov robotiky a vzorov licencií pre konštruktérov a používateľov;

12.  poukazuje na zásadu transparentnosti, konkrétne, aby bolo vždy možné zdôvodniť akékoľvek rozhodnutie prijaté pomocou UI, ktoré môže zásadne ovplyvniť život jednej osoby alebo viacerých osôb; domnieva sa, že vždy musí byť možné zjednodušiť výpočty systému UI tak, aby im ľudia rozumeli; domnieva sa, že vyspelé roboty by mali byť vybavené „čiernou skrinkou“, ktorá zaznamenáva údaje o každej transakcii, ktorú stroj vykoná, ako aj logiku, ktorá stojí za jeho rozhodnutiami;

13.  poukazuje na to, že smerodajný etický rámec by mal vychádzať zo zásad ako zabezpečenie najlepšieho záujmu, neškodnosť, autonómia a spravodlivosť, zo zásad a hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, akými sú ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť a slušnosť, nediskriminácia, informovaný súhlas, súkromný a rodinný život a ochrana osobných údajov, ako aj z ďalších podstatných zásad a hodnôt práva EÚ, ako napríklad nestigmatizácia, transparentnosť, autonómia, individuálna zodpovednosť a sociálna zodpovednosť a z existujúcich postupov a kódexov etického správania;

14.  domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať robotom, ktoré do značnej miery ohrozujú dôvernosť vzhľadom na ich umiestnenie v tradične chránených a súkromných sférach a pretože sú schopné získať a posielať osobné a citlivé údaje;

Európska agentúra

15.  domnieva sa, že posilnená spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou je potrebná s cieľom zaručiť jednotné cezhraničné normy EÚ, ktoré podporia spoluprácu v rámci európskeho priemyslu a umožnia v celej EÚ zaviesť roboty, ktoré spĺňajú požadovanú úroveň bezpečnosti, ako aj etické zásady, ktoré sú zakotvené v právnych predpisoch EÚ;

16.  žiada Komisiu, aby zvážila vymenovanie Európskej agentúry pre robotiku a umelú inteligenciu so zámerom poskytnúť technické, etické a regulačné znalosti potrebné na podporu príslušných verejných aktérov, tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, v ich úsilí zabezpečiť včasnú, etickú a informovanú reakciu na nové príležitosti a výzvy, najmä tie, ktoré sú cezhraničnej povahy a ktoré vyplývajú z technologického vývoja v oblasti robotiky, napríklad v odvetví dopravy;

17.  domnieva sa, že potenciál využitia robotiky a problémy s tým spojené, ako aj súčasná dynamika v oblasti investícií sú dôvodmi na to, aby mala európska agentúra k dispozícii primeraný rozpočet a personál odborníkov v oblasti regulácie, externých technických expertov a expertov v oblasti etiky, ktorí by sa venovali medzisektorovému a multidisciplinárnemu monitorovaniu aplikácií založených na robotike, identifikovali normy pre najlepšie postupy a v prípade potreby odporúčali regulačné opatrenia, definovali nové zásady a zaoberali sa možnými otázkami súvisiacimi s ochranou spotrebiteľa a systematickými výzvami; žiada Komisiu (a európsku agentúru, ak vznikne), aby informovala Európsky parlament o najnovšom vývoji v robotike a o akýchkoľvek opatreniach, ktoré je potrebné každoročne prijať;

Práva duševného vlastníctva a tok údajov

18.  konštatuje, že neexistujú žiadne právne ustanovenia, ktoré sa osobitne vzťahujú na robotiku, ale že existujúce právne režimy a doktríny možno jednoducho uplatniť na robotiku, aj keď niektoré aspekty si zrejme vyžadujú osobitnú pozornosť; vyzýva Komisiu, aby podporila horizontálny a technologicky neutrálny prístup k právam duševného vlastníctva platný pre rôzne sektory, v ktorých by sa robotika mohla využiť;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad občianskoprávnych predpisov v odvetví robotiky so všeobecným nariadením o ochrane údajov a so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy rýchly technologický vývoj v oblasti robotiky vrátane pokroku kyberneticko-fyzických systémov a aby zabezpečili, že právne predpisy EÚ nezaostanú za krivkou technologického vývoja a zavádzania;

20.  zdôrazňuje, že právo na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov, ktoré je zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ”) sa vzťahuje na všetky oblasti robotiky a že právny rámec EÚ na ochranu údajov sa musí v plnej miere dodržiavať; v tejto súvislosti žiada, aby sa vo vykonávacom rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov objasnili normy a kritériá, pokiaľ ide o používanie kamier a senzorov v robotoch; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zásady ochrany údajov, ako sú cielená ochrana súkromia, štandardná ochrana súkromia, minimalizácia údajov, obmedzenie účelu, ako aj transparentné kontrolné mechanizmy pre dotknuté osoby a primerané opravné prostriedky v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov budú dodržané a príslušné odporúčania a štandardy budú posilnené a začlenené do politík EÚ;

21.  zdôrazňuje, že voľný pohyb údajov je mimoriadne dôležitý pre digitálne hospodárstvo a rozvoj sektora robotiky a UI; zdôrazňuje, že vysoká úroveň bezpečnosti systémov robotiky vrátane ich vnútorných systémov údajov a tokov údajov je nevyhnutná, aby sa roboty a UI mohli vhodne používať; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ochranu sietí vzájomne prepojených robotov a UI, aby sa zabránilo možnému narušeniu bezpečnosti; zdôrazňuje, že vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany osobných údajov a náležitý ohľad na súkromie v komunikácii medzi ľuďmi, robotmi a UI majú zásadný význam; zdôrazňuje, že konštruktéri v oblasti robotiky a UI sú zodpovední za vývoj produktov, ktoré majú byť bezpečné, spoľahlivé a vhodné na daný účel; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali vývoj potrebných technológií vrátane cielenej bezpečnosti;

Normalizácia a bezpečnosť

22.  zdôrazňuje, že otázka stanovenia noriem a zabezpečenia interoperability je kľúčom pre budúcu hospodársku súťaž v oblasti UI a robotických technológií; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na medzinárodnej harmonizácii technických noriem, najmä spoločne s európskymi normalizačnými organizáciami a Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu s cieľom podporiť inovácie, zabrániť fragmentácii vnútorného trhu a zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti výrobkov a ochrany spotrebiteľa vrátane minimálnych bezpečnostných noriem v pracovnom prostredí podľa potreby; zdôrazňuje význam zákonného reverzného inžinierstva a otvorených noriem s cieľom maximalizovať hodnotu inovácií a zabezpečiť, aby mohli roboty navzájom komunikovať; v tejto súvislosti víta zriadenie osobitných technických výborov, ako napr. technického výboru ISO/TC 299 Robotika, určených výlučne na vypracovanie noriem pre robotiku;

23.  zdôrazňuje, že testovanie robotov v reálnych situáciách je nevyhnutné na identifikáciu a posúdenie rizík, ktoré môžu skrývať, ako aj ich technologického vývoja nad rámec výskumného laboratórneho štádia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že testovanie robotov v reálnych situáciách, najmä v mestách a na cestách, vyvoláva mnohé otázky vrátane prekážok, ktoré spomaľujú vývoj týchto štádií skúšok, a vyžaduje si účinnú stratégiu a účinný monitorovací mechanizmus; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednotné kritériá pre všetky členské štáty, ktoré by mali jednotlivé členské štáty používať s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých sú pokusy s robotmi povolené, a to v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti;

Autonómne dopravné prostriedky

a)Autonómne vozidlá

24.  zdôrazňuje, že autonómna doprava zahŕňa všetky formy diaľkovo riadených, automatizovaných, prepojených a autonómnych systémov cestnej, železničnej, lodnej a leteckej dopravy vrátane automobilov, vlakov, lodí, trajektov, lietadiel, bezpilotných lietadiel, ako aj všetkých budúcich foriem vývoja a inovácií v tomto odvetví;

25.  domnieva sa, že je to práve automobilový sektor, ktorý najnaliehavejšie potrebuje účinné európske a celosvetové pravidlá, aby sa zabezpečil cezhraničný rozvoj automatizovaných a autonómnych vozidiel, plne využil ich hospodársky potenciál a zužitkovali pozitívne vplyvy technologických trendov; zdôrazňuje, že nejednotné regulačné prístupy by bránili implementácii autonómnych dopravných systémov a ohrozovali konkurencieschopnosť Európy;

26.  upozorňuje na skutočnosť, že čas reakcie vodiča v prípade neplánovaného prevzatia kontroly nad vozidlom je životne dôležitý, a preto vyzýva zainteresované strany, aby poskytovali reálne hodnoty, ktoré budú určujúce pri riešení otázok bezpečnosti a zodpovednosti;

27.  zastáva názor, že prechod na autonómne vozidlá ovplyvní tieto aspekty: občianska zodpovednosť (zodpovednosť a poistenie), bezpečnosť cestnej premávky, všetky témy týkajúce sa životného prostredia (napr. účinnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a technológií), otázky týkajúce sa údajov (napr. prístup k údajom, ochrana údajov, súkromia a výmena údajov), otázky týkajúce sa infraštruktúry IKT (napr. vysoká hustota efektívnej a spoľahlivej komunikácie) a zamestnanosť (napr. vytváranie a straty pracovných miest, odborná príprava vodičov ťažkých nákladných vozidiel na používanie automatizovaných vozidiel); zdôrazňuje, že budú potrebné podstatné investície do cestných komunikácií, energetiky a infraštruktúry IKT; vyzýva Komisiu, aby vo svojej práci v oblasti autonómnych dopravných prostriedkov zvážila tieto aspekty;

28.  zdôrazňuje kľúčový význam spoľahlivých informácií o polohe a čase, ktoré poskytujú programy satelitnej navigácie Galileo a EGNOS na účel realizácie autonómnych vozidiel, v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa satelity potrebné na dokončenie európskeho systému určovania polohy Galileo sfinalizovali a uviedli do prevádzky;

29.  upriamuje pozornosť na vysokú pridanú hodnotu autonómnych vozidiel pre osoby so zníženou pohyblivosťou, pretože takéto vozidlá im umožňujú účinnejšie sa podieľať na individuálnej cestnej doprave, a tým im uľahčujú každodenný život;

b) Bezpilotné lietadlá (RPAS)

30.  berie na vedomie pozitívny pokrok v oblasti technológie bezpilotných lietadiel, najmä v oblasti pátrania a záchrany; zdôrazňuje význam rámca EÚ pre bezpilotné lietadlá na ochranu bezpečnosti a ochrany súkromia občanov EÚ a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na odporúčania uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o bezpečnom používaní diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS), všeobecne známych ako bezpilotné lietadlá (dróny), v oblasti civilného letectva(5); naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie týkajúce sa otázok bezpečnosti súvisiacich s rozsiahlym využívaním bezpilotných lietadiel; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potrebu zaviesť systém povinného sledovania a identifikácie (diaľkovo riadený letecký systém, RPAS), ktorý umožňuje určiť v reálnom čase pozíciu lietadla počas letu; pripomína, že homogénnosť a bezpečnosť bezpilotných lietadiel by sa mali zabezpečiť prostredníctvom opatrení stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008(6);

Roboty určené na starostlivosť

31.  zdôrazňuje, že výskum a vývoj robotov určených na opatrovanie starších osôb sa postupne stal rozšírenejším a lacnejším a vytvára produkty, ktoré majú väčšiu funkčnosť a spotrebitelia ich viac prijímajú; berie na vedomie širokú škálu využitia takýchto technológií, ktoré poskytujú prevenciu, pomoc, monitorovanie, stimuláciu a spoločnosť starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím, ako aj osobám trpiacim demenciou, kognitívnymi poruchami alebo stratou pamäti;

32.  poukazuje na to, že ľudský kontakt je jedným zo základných aspektov ľudskej starostlivosti; domnieva sa, že nahradenie ľudského faktora robotmi by mohlo dehumanizovať postupy v oblasti starostlivosti, na druhej strane uznáva, že roboty by mohli vykonávať automatizované úkony starostlivosti, pričom by sa zvýšila ľudská starostlivosť, proces rehabilitácie by sa stal viac cielený a zdravotnícky personál a opatrovatelia by mohli venovať viac času stanoveniu diagnózy a hľadaniu lepších možností liečby; zdôrazňuje, že hoci robotika má potenciál zvýšiť mobilitu a integráciu osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb, ľudia opatrovatelia budú naďalej potrební a budú stále predstavovať dôležitý zdroj sociálnej interakcie, ktorý nemožno úplne nahradiť;

Roboty v oblasti lekárskej starostlivosti

33.  zdôrazňuje dôležitosť primeraného odborného výcviku, vzdelávania a prípravy pre zdravotníckych pracovníkov, ako sú lekári a asistenti, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň odbornej spôsobilosti, ako aj zaručilo a chránilo zdravie pacientov; zdôrazňuje potrebu vymedzenia minimálnych požiadaviek na odbornú spôsobilosť, ktoré bude musieť chirurg spĺňať, aby mohol operovať a používať chirurgické roboty; považuje za zásadne dôležité, aby sa rešpektovala zásada dohľadu nad autonómiou robotov, podľa ktorej počiatočné plánovanie liečby a konečné rozhodovanie o jej uskutočnení bude vždy závisieť od ľudského chirurga; zdôrazňuje osobitný význam ďalšej odbornej prípravy pre používateľov, aby sa im umožnilo oboznámiť sa s technologickými požiadavkami v tejto oblasti; upozorňuje na rastúci trend samodiagnostiky prostredníctvom mobilných robotov, a teda na potrebu vyškoliť lekárov v oblasti riešenia prípadov samodiagnostiky; zastáva názor, že používanie takýchto technológií by nemalo oslabovať ani poškodzovať vzťah medzi lekárom a pacientom, ale malo by lekárom poskytnúť pomoc pri diagnostikovaní a/alebo liečbe pacientov s cieľom znížiť riziko ľudského pochybenia a zvýšiť kvalitu a strednú dĺžku života;

34.  je presvedčený, že medicínske roboty budú ďalej prenikať do oblasti poskytovania vysokopresných operatívnych zákrokov a vykonávania opakujúcich sa úkonov a že majú potenciál zlepšovať výsledky rehabilitácií a poskytujú vysokoúčinnú logistickú podporu v nemocniciach; konštatuje, že medicínske roboty majú aj potenciál znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť tým, že zdravotníckemu personálu umožnia presunúť dôraz z liečby na prevenciu a že uvoľnia viac rozpočtových prostriedkov na lepšie prispôsobenie sa rôznorodým potrebám pacientov, kontinuálnu odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov a výskum;

35.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že postupy skúšania nových robotických zdravotníckych pomôcok sú bezpečné, a to najmä v prípade pomôcok implantovaných do ľudského tela, pred dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach;

Ľudské opravy a zlepšenia

36.  berie na vedomie zásadné prínosy, ktoré robotika poskytuje a jej ďalší potenciál v oblasti nápravy a kompenzácie poškodených orgánov a telesných funkcií, ale aj komplexné otázky, najmä v súvislosti s možnosťou zdokonaľovania človeka, keďže medicínske roboty, a najmä kybernetické fyzikálne systémy, môžu zmeniť naše chápanie, pokiaľ ide o zdravé ľudské telo, keďže môžu byť na ľudské telo priamo upevnené alebo doň implantované; zdôrazňuje význam toho, aby boli v nemocniciach a iných zdravotníckych inštitúciách urýchlene zriadené a primerane vybavené personálom výbory pre etiku robotov, ktoré by boli poverené posudzovaním a pomáhali by pri riešení neobvyklých, zložitých etických otázok, ktoré majú dosah na zdravotnú starostlivosť a liečbu pacientov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali usmernenia na pomoc pri zriaďovaní a prevádzke týchto výborov;

37.  pripomína, že v prípade životne dôležitých liečebných aplikácií, napr. robotických protéz, je nutné zaistiť trvalý a udržateľný prístup k údržbe a zlepšovaniu, a najmä k softvérovým aktualizáciám, ktoré riešia zlyhania a zraniteľné prvky;

38.  odporúča, aby sa vytvorili nezávislé dôveryhodné subjekty s cieľom zachovať prostriedky potrebné na poskytovanie služieb, ako sú údržba, opravy a vylepšenia, vrátane aktualizácií softvéru, osobám, ktoré majú na tele upevnené životne dôležité a moderné lekárske prístroje, a to najmä v prípade, keď už tieto služby neposkytuje pôvodný dodávateľ; navrhuje zavedenie povinnosti výrobcov poskytovať týmto nezávislým dôveryhodným subjektom komplexné inštrukcie týkajúce sa dizajnu vrátane zdrojového kódu, podobne ako pri právnej povinnosti ukladať publikácie do národnej knižnice;

39.  upozorňuje na riziká spojené s možnosťou pirátskeho napadnutia, vypnutia alebo vymazania pamäte CPS integrovaných do ľudského tela, keďže by to mohlo ohroziť ľudské zdravie a v extrémnych prípadoch aj ľudské životy, a preto zdôrazňuje, akú prioritu musí mať ochrana týchto systémov;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol pre všetkých ľudí zaručený rovnaký prístup k takýmto technologickým inováciám, nástrojom a intervenciám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali rozvoj podporných technológií s cieľom uľahčiť rozvoj a prijímanie týchto technológií osobami, ktoré ich potrebujú, a to v súlade s článkom 4 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je EÚ zmluvnou stranou;

Vzdelávanie a zamestnanosť

41.  upozorňuje na prognózu Komisie, že Európa môže do roku 2020 čeliť nedostatku až 825 000 odborníkov v oblasti IKT a 90 % pracovných miest bude vyžadovať aspoň základné digitálne zručnosti; víta iniciatívu Komisie navrhnúť plán možného použitia a revízie rámca digitálnych kompetencií a deskriptorov digitálnych kompetencií pre osoby, ktoré sa danou problematikou zaoberajú, a to nezávisle od toho, akú majú úroveň poznania danej veci, a vyzýva Komisiu, aby ako prvý krok vedúci k lepšiemu zosúladeniu nedostatkov na trhu práce a dopytu výrazne podporila rozvoj digitálnych schopností všetkých vekových skupín bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní; zdôrazňuje, že rast v oblasti robotiky si vyžaduje, aby členské štáty vyvinuli flexibilnejšie systémy vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby sa zabezpečilo, že stratégie v oblasti zručností budú zodpovedať potrebám robotického hospodárstva;

42.  domnieva sa, že pritiahnutie väčšieho množstva mladých dievčat, ktoré majú záujem o kariéru v digitálnej oblasti a viac žien na digitálnych pracovných miestach by bolo prínosom pre digitálne odvetvie, ženy samotné, ako aj hospodárstvo Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali iniciatívy s cieľom podporiť ženy v oblasti IKT a zvýšiť ich digitálnu gramotnosť;

43.  vyzýva Komisiu, aby začala analyzovať a monitorovať strednodobé a dlhodobé trendy vývoja zamestnanosti, s osobitným zameraním na vytváranie, presuny a úbytok pracovných miest v rámci rôznych druhov kvalifikácie s cieľom zistiť, v ktorých oblastiach nové pracovné miesta v dôsledku zvýšeného využívania robotov vznikajú a v ktorých zanikajú;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité predvídať zmeny spoločnosti majúc na pamäti možný vplyv vývoja a zavádzania robotiky a UI; žiada Komisiu, aby analyzovala rôzne možné scenáre a ich vplyv na životaschopnosť systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov;

45.  zdôrazňuje význam flexibility zručností a sociálnych, kreatívnych a digitálnych zručností vo vzdelávaní; vyjadruje presvedčenie, že okrem škôl sprostredkujúcich akademické znalosti sa prostredníctvom celoživotnej činnosti musí dosiahnuť celoživotné vzdelávanie;

46.  berie na vedomie veľký potenciál robotiky pri zlepšovaní bezpečnosti pri práci prevedením určitého počtu nebezpečných a škodlivých úloh z ľudí na roboty, ale zároveň poukazuje na ich potenciál vytvoriť niekoľko nových rizík vzhľadom na rastúci počet interakcií ľudí a robotov na pracovisku; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania prísnych a na budúcnosť orientovaných pravidiel interakcií ľudí a robotov s cieľom zaručiť zdravie, bezpečnosť a dodržiavanie základných práv na pracovisku;

Vplyv na životné prostredie

47.  konštatuje, že rozvoj robotiky a UI by sa mal uskutočniť tak, aby bol vplyv na životné prostredie obmedzený účinnou spotrebou energie, energetickou účinnosťou v podobe podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov a vzácnych surovín, minimalizáciou odpadu, napríklad elektrického a elektronického odpadu, a opraviteľnosťou; vyzýva preto Komisiu, aby do každej politiky EÚ v oblasti robotiky začlenila zásady obehového hospodárstva; konštatuje, že používanie robotiky bude aj kladne vplývať na životné prostredie, najmä v oblastiach poľnohospodárstva a dodávky a prepravy potravín, predovšetkým vďaka menšej veľkosti strojov a zníženému využívaniu hnojív, energie a vody, ako aj vďaka presnému poľnohospodárstvu a optimalizácii trás;

48.  zdôrazňuje, že CPS povedú k vytvoreniu energetických systémov a systémov infraštruktúry, ktoré dokážu kontrolovať tok elektrickej energie od výrobcu k spotrebiteľovi, a povedú tiež k vzniku tzv. prozumentov energie, ktorí ju vyrábajú aj spotrebúvajú, čo prinesie výrazné environmentálne prínosy;

Zodpovednosť

49.  domnieva sa, že otázka občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené robotmi je kľúčová a takisto je potrebné analyzovať ju a zaoberať sa ňou na úrovni EÚ, aby sa zabezpečila rovnaká miera účinnosti, transparentnosti a konzistentnosti pri zavádzaní právnej istoty v celej EÚ v prospech obyvateľov, spotrebiteľov aj podnikov;

50.  konštatuje, že rozvoj robotických technológií si bude vyžadovať viac porozumenia pre nájdenie spoločnej reči potrebnej v súvislosti s aktivitami, na ktorých sa spoločne podieľajú ľudia a roboty a ktoré by sa mali zakladať na dvoch hlavných vzťahoch vzájomnej závislosti, a to konkrétne na predvídateľnosti a ovládateľnosti; poukazuje na to, že tieto dva vzťahy vzájomnej závislosti sú dôležité na určenie toho, aké informácie sa musia vymieňať medzi ľuďmi a robotmi a ako možno medzi nimi vybudovať spoločný základ umožňujúci plynulé vykonávanie činností, na ktorých sa spoločne podieľajú ľudia a roboty;

51.  žiada Komisiu, aby na základe článku 114 ZFEÚ predložila návrh legislatívneho nástroja upravujúceho právne otázky súvisiace s vývojom a využívaním robotiky a UI, ktoré je možné predvídať v najbližších 10 až 15 rokoch, spolu s nelegislatívnymi nástrojmi, ako sú usmernenia a kódexy správania, a to na základe odporúčaní stanovených v prílohe;

52.  domnieva sa, že bez ohľadu na to, aké právne riešenie sa uplatní na občianskoprávnu zodpovednosť za škody spôsobené robotmi v prípadoch iných, ako je škoda na majetku, v budúcom legislatívnom nástroji by sa v žiadnom prípade nemal obmedzovať druh ani rozsah škody, ktorá má byť nahradená, podobne, ako by nemal byť obmedzený spôsob náhrady, ktorá môže byť poskytnutá poškodenej strane, iba z dôvodu, že škoda bola spôsobená iným, než ľudským faktorom;

53.  domnieva sa, že budúci legislatívny nástroj by mal byť založený na dôkladnom posúdení zo strany Komisie, v ktorom sa určí, či sa má uplatňovať metóda objektívnej zodpovednosti alebo metóda riadenia rizík;

54.  zároveň poznamenáva, že objektívna zodpovednosť si vyžaduje iba dôkaz o vzniknutej škode a vytvorení príčinnej súvislosti medzi škodlivým správaním robota a škodou, ktorú utrpela poškodená strana;

55.  poznamenáva, že prístup založený na riadení rizík nie je zameraný na osobnú zodpovednosť osoby, ktorá konala nedbanlivo, ale na osobu, ktorá je za určitých okolností schopná minimalizovať riziká a vyrovnať sa s negatívnymi vplyvmi;

56.  domnieva sa, že v zásade po tom, ako by boli zistené strany nesúce konečnú zodpovednosť, by ich zodpovednosť mala byť úmerná skutočnému rozsahu pokynov daných robotovi a miere jeho autonómnosti, takže čím väčšia by bola jeho schopnosť učiť sa alebo jeho autonómnosť a čím dlhšia by bola doba učenia robota, tým väčšia by bola zodpovednosť jeho učiteľa; konštatuje najmä, že pri zisťovaní osoby zodpovednej za škodlivé konanie robota by sa zručnosti nadobudnuté počas „výcviku“ robota nemali zamieňať so zručnosťami, ktoré závisia výlučne na jeho schopnosti učiť sa samostatne; konštatuje, že aspoň v súčasnom stave musí zodpovednosť niesť človek, a nie robot;

57.  poukazuje na to, že možným riešením zložitého vyvodzovania zodpovednosti za škodu spôsobenú čoraz autonómnejšími robotmi by mohol byť systém povinného poistenia, ako je to napríklad pri automobiloch; konštatuje však, že na rozdiel od poistného systému pre cestnú dopravu, kde sa poistenie vzťahuje na ľudské konanie a zlyhanie, by systém poistenia pre robotiku mal zohľadňovať všetky potenciálne povinnosti v reťazci;

58.  domnieva sa, že podobne ako v prípade poistenia motorových vozidiel, takýto systém poistenia by mohol byť doplnený o fond s cieľom zabezpečiť, že sa škoda nahradí aj v prípadoch, keď neexistuje žiadne poistné krytie; vyzýva poisťovacie spoločnosti, aby vytvorili nové produkty a druhy ponúk, ktoré budú zohľadňovať pokrok v oblasti robotiky;

59.  vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní posúdenia vplyvu budúcich legislatívnych nástrojov preskúmala, analyzovala a zvažovala dôsledky všetkých možných právnych riešení, napríklad:

   a) zavedenia systému povinného poistenia, ak je to vhodné a potrebné pre konkrétne kategórie robotov, pričom by podobne, ako je to pri automobiloch, výrobcovia alebo vlastníci robotov boli povinní uzavrieť poistenie pokrývajúce potenciálne škody spôsobené ich robotmi;
   b) zabezpečenia, že kompenzačný fond nebude slúžiť iba na účel zabezpečenia náhrady škody spôsobenej robotom v prípade, ktorý nebol krytý poistením;
   c) umožnenia výrobcom, programátorom, vlastníkom alebo používateľom, aby využívali obmedzenú zodpovednosť, ak prispievajú do kompenzačného fondu alebo ak sa spoločne poistia s cieľom zaručiť kompenzáciu, ak škodu spôsobí robot;
   d) rozhodovania, či vytvoriť všeobecný fond pre všetky inteligentné autonómne roboty alebo individuálny fond pre každú kategóriu robotov a či by sa príspevky mali platiť ako jednorazový poplatok pri uvádzaní robota na trh alebo pravidelne počas celej životnosti robota;
   e) zabezpečenia toho, aby prepojenie robota s fondom bolo viditeľné prostredníctvom individuálneho registračného čísla v osobitnom registri EÚ, kde by sa každý, kto by s robotom prišiel do kontaktu, mohol informovať o povahe fondu, obmedzeniach zodpovednosti v prípade škody na majetku, menách a funkciách prispievateľov a všetkých ďalších relevantných podrobnostiach;
   f) vytvorenia špecifického právneho postavenia pre roboty v dlhodobom horizonte, aby sa aspoň tie najsofistikovanejšie autonómne roboty mohli považovať za elektronické osoby zodpovedné za náhradu akejkoľvek škody, ktorú môžu spôsobiť, a prípadného uplatnenia elektronickej osobnosti na prípady, keď roboty robia samostatné rozhodnutia alebo iným spôsobom nezávisle komunikujú s tretími stranami;

Medzinárodné aspekty

60.  konštatuje, že súčasné všeobecné pravidlá medzinárodného práva súkromného uplatniteľné na dopravné nehody v rámci EÚ si nevyžadujú naliehavé významné úpravy vzhľadom na rozvoj autonómnych vozidiel, ale zjednodušenie súčasného duálneho systému na určovanie rozhodného práva (na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007(7) a Haagskeho dohovoru zo 4. mája 1971 o práve použiteľnom na dopravné nehody) by zlepšilo právnu istotu a obmedzilo možnosti svojvoľného výberu jurisdikcie;

61.  konštatuje, že treba zvážiť zmeny v medzinárodných dohodách, ako sú Viedenský dohovor o cestnej premávke z 8. novembra 1968 a Haagsky Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody;

62.  očakáva, že Komisia zabezpečí, aby členské štáty vykonávali medzinárodné právne predpisy, napr. Viedenský dohovor o cestnej premávke, ktorý treba zmeniť jednotným spôsobom, a umožnili tak existenciu dopravy bez vodiča, a vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby čo najskôr splnili ciele Amsterdamského vyhlásenia;

63.  dôrazne podporuje medzinárodnú spoluprácu pri preskúmavaní sociálnych, etických a právnych výziev a následnom stanovovaní regulačných noriem pod záštitou Organizácie Spojených národov;

64.  poukazuje na to, že obmedzenia a podmienky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 428/2009(8) o obchode s položkami s dvojakým použitím – tovarom, softvérom a technológiami, ktoré sa môžu používať tak na civilné, ako aj vojenské účely a/alebo môžu prispievať k šíreniu zbraní hromadného ničenia – by sa mali uplatňovať aj na aplikácie v oblasti robotiky;

Záverečné aspekty

65.  žiada Komisiu na základe článku 225 ZFEÚ, aby na základe článku 114 ZFEÚ predložila návrh smernice o predpisoch občianskeho práva v oblasti robotiky vychádzajúci z odporúčaní uvedených v prílohe;

66.  potvrdzuje, že tieto odporúčania rešpektujú základné práva a zásadu subsidiarity;

67.  domnieva sa, že požadovaný návrh by mal finančný dosah, ak sa zriadi nová európska agentúra;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii a Rade.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Vymedzenie a klasifikácia „inteligentných robotov“

Mala by sa zaviesť spoločná európska definícia inteligentných autonómnych robotov, podľa potreby vrátane vymedzenia ich podkategórií, s ohľadom na tieto parametre:

–  schopnosť získavať autonómnosť prostredníctvom snímačov a/alebo výmenou údajov s prostredím (prepojiteľnosť) a analýzou týchto údajov;

–  schopnosť samostatne sa učiť formou skúsenosti a interakcie;

–  formu fyzickej podpory robota;

–  schopnosť prispôsobiť svoje správanie a činnosti svojmu prostrediu.

Registrácia inteligentných robotov

Na účely vysledovateľnosti a uľahčenia vykonávania ďalších odporúčaní by sa mal zaviesť systém registrácie vyspelých robotov, a to na základe kritérií stanovených pre ich klasifikáciu. Systém registrácie a register by sa mal vzťahovať na celú Úniu a jej vnútorný trh a spravovať by ho mohla osobitná agentúra Únie pre robotiku a umelú inteligenciu, ak sa takáto agentúra vytvorí.

Občianskoprávna zodpovednosť

Každé právne riešenie, ktoré sa uplatní na zodpovednosť robotov a umelej inteligencie v iných prípadoch, ako je škoda na majetku, by v žiadnom prípade nemalo obmedzovať druh ani rozsah škody, ktorá má byť nahradená, ani formu náhrady poskytnutej poškodenej strane iba z dôvodu, že škoda bola spôsobená iným než ľudským faktorom.

Budúci legislatívny nástroj by mal byť založený na dôkladnom vyhodnotení zo strany Komisie, či by sa mal uplatňovať prístup objektívnej zodpovednosti alebo prístup riadenia rizík.

Mal by sa zaviesť povinný systém poistenia, ktorý by mohol byť založený na povinnosti výrobcu uzavrieť poistenie pre autonómne roboty, ktoré vyrába.

Poistný systém by sa mal doplniť o fond s cieľom zabezpečiť, že sa škoda nahradí aj v prípadoch, keď neexistuje žiadne poistné krytie.

Každé rozhodnutie v rámci politiky týkajúce sa pravidiel zodpovednosti za škodu uplatniteľných na roboty a umelú inteligenciu by sa malo prijať po riadnej konzultácii s celoeurópskym projektom výskumu a vývoja venovaným robotike a neurovede, aby vedci a odborníci mohli vyhodnotiť všetky súvisiace riziká a dôsledky;

Interoperabilita, prístup ku kódu a práva duševného vlastníctva

Mala by sa zaručiť interoperabilita autonómnych robotov pripojených na sieť, ktoré navzájom komunikujú. Prístup k zdrojovému kódu, vstupné údaje a údaje o konštrukcii by mali byť v prípade potreby k dispozícii na účely vyšetrovania nehôd a škôd spôsobených inteligentnými robotmi, ako aj s cieľom zabezpečiť ich ďalšiu prevádzku, dostupnosť, spoľahlivosť, ochranu a bezpečnosť.

Charta o robotike

Komisia by pri navrhovaní právnych aktov v oblasti robotiky mala zohľadniť zásady zakotvené v tejto charte o robotike.

CHARTA O ROBOTIKE

Navrhovaným kódexom etického správania v oblasti robotiky sa položia základy pre identifikáciu, dohľad a súlad so základnými etickými zásadami už od fázy navrhovania a vývoja.

Rámec, ktorý bol vypracovaný s prihliadnutím na celoeurópsky projekt výskumu a vývoja zameraný na robotiku a neurovedu, musí byť navrhnutý takým spôsobom, aby umožňoval individuálne úpravy v závislosti od konkrétneho prípadu, s cieľom posúdiť, či je dané konanie v danej situácii správne alebo nesprávne a prijímať rozhodnutia v súlade s vopred stanoveným rebríčkom hodnôt.

Kódex by nemal nahrádzať potrebu riešiť všetky hlavné právne problémy v tejto oblasti, ale mal by mať doplnkovú funkciu. Bude skôr uľahčovať etickú kategorizáciu robotiky, posilňovať snahy o zodpovedné inovácie v tejto oblasti a bude sa zaoberať obavami verejnosti.

Osobitný dôraz by sa mal klásť na výskumné a vývojové fázy príslušnej technologickej trajektórie (proces plánovania, etické posudzovanie, audit atď.). Mala by sa ním riešiť potreba dodržiavania etických noriem zo strany výskumných pracovníkov, používateľov a tvorcov, ale aj zaviesť postup navrhovania spôsobov riešenia príslušných etických dilem a umožniť, aby tieto systémy fungovali eticky zodpovedným spôsobom.

KÓDEX ETICKÉHO SPRÁVANIA PRE INŽINIEROV V OBLASTI ROBOTIKY

PREAMBULA

V kódexe správania sa všetci výskumníci a konštruktéri vyzývajú, aby konali zodpovedne a s úplným zreteľom na potrebu rešpektovať dôstojnosť, súkromie a bezpečnosť ľudí.

V kódexe sa požaduje úzka spolupráca medzi všetkými odbormi, s cieľom zabezpečiť, aby výskum v oblasti robotiky v Únii prebiehal bezpečným, etickým a účinným spôsobom.

Kódex správania sa vzťahuje na všetky výskumné a vývojové aktivity v oblasti robotiky.

Kódex správania vychádza zo zásady dobrovoľnosti a ponúka súbor všeobecných zásad a usmernení týkajúcich sa opatrení, ktoré majú prijať všetky zainteresované strany.

Subjekty financujúce výskum robotiky, výskumné organizácie, výskumní pracovníci a etické výbory sa vyzývajú, aby už v počiatočných fázach posudzovali budúce účinky technológií alebo objektov, ktoré skúmajú, a rozvíjali kultúru zodpovednosti s ohľadom na výzvy a príležitosti, ktoré sa môžu v budúcnosti objaviť.

Verejné a súkromné subjekty financujúce výskum robotiky by mali požadovať, aby sa spolu s každým predloženým návrhom na financovanie výskumu v oblasti robotiky vykonalo a predložilo aj posúdenie rizík. V takomto kódexe by ako prvky nesúce zodpovednosť mali vystupovať ľudia, nie roboty.

Výskumní pracovníci v oblasti robotiky by sa mali zaviazať k najetickejšiemu a najprofesionálnejšiemu konaniu a dodržiavať tieto zásady:

Dobrý úmysel – robot by mal konať v najlepšom záujme človeka;

Neškodnosť – doktrína „v prvom rade neublížiť“, pričom robot by nemal ublížiť človeku;

Samostatnosť – schopnosť robiť informované, slobodné rozhodnutia o podmienkach komunikácie s robotmi;

Spravodlivosť – spravodlivé rozdelenie prínosov, ktoré prináša robotika, a dostupnosť robotov určených najmä na domácu a zdravotnícku starostlivosť.

Základné práva

Výskum v oblasti robotiky by mal rešpektovať základné práva a v rámci navrhovania, realizácie, šírenia a používania by sa mal uskutočňovať v záujme blahobytu a sebaurčenia jednotlivcov a spoločnosti ako celku. Ľudská dôstojnosť a autonómia – fyzická aj psychická – sa musí vždy rešpektovať.

Predbežná opatrnosť

Výskum v oblasti robotiky by sa mal vykonávať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, predvídať potenciálne bezpečnostné účinky dosiahnutých výsledkov a zaručovať preventívne opatrenia primerané úrovni ochrany pri súčasnej podpore pokroku v prospech spoločnosti a životného prostredia.

Inkluzívnosť

Inžinieri v oblasti robotiky sú zárukou transparentnosti a rešpektovania zákonného práva na prístup k informáciám pre všetky zainteresované strany. Inkluzívnosť umožňuje účasť na rozhodovacích procesoch všetkým zúčastneným stranám alebo tým, ktorých sa týka výskum v oblasti robotiky.

Zodpovednosť

Inžinieri v oblasti robotiky by mali ostať zodpovední za sociálne a environmentálne účinky a za účinky na ľudské zdravie, ktoré môže robotika mať na súčasné a budúce generácie.

Bezpečnosť

Tvorcovia robotov by mali zohľadňovať a rešpektovať telesnú pohodu, bezpečnosť, zdravie a práva ľudí. Inžinier v oblasti robotiky musí usilovať o blaho ľudí pri súčasnom rešpektovaní ľudských práv a urýchlene informovať o faktoroch, ktoré by mohli ohroziť verejné zdravie alebo životné prostredie.

Reverzibilita

Reverzibilita, ako nevyhnutná podmienka kontrolovateľnosti, je základnou koncepciou pri programovaní robotov takým spôsobom, aby fungovali bezpečne a spoľahlivo. Model reverzibility robotovi určí, ktoré činnosti sú reverzibilné a ako ich zvrátiť. Schopnosť napraviť posledný vykonaný úkon alebo sled úkonov umožňuje používateľom opravu neželanej činnosti a vrátiť veci do pôvodného stavu.

Súkromie

Právo na súkromie musí byť vždy dodržané. Inžinier v oblasti robotiky by mal zabezpečiť, že osobné údaje sa zabezpečia a správne použijú. Okrem toho by mal zaručiť, že jednotlivcov nebude možné osobne identifikovať, s výnimkou osobitných okolností a len po jasnom, jednoznačnom a informovanom súhlase. Informovaný súhlas človeka by sa mal vyžadovať a získať pred každou interakciou medzi človekom a strojom. Konštruktéri v oblasti robotiky majú povinnosť vypracovať postupy a postupovať podľa nich v prípade platného súhlasu, dôvernosti, anonymity, spravodlivého zaobchádzania a riadneho procesu. Konštruktéri vyhovejú každej požiadavke na zničenie a odstránenie príslušných údajov zo všetkých databáz.

Maximalizácia prínosov a minimalizácia škôd

Výskumní pracovníci by sa mali snažiť o maximalizáciu prínosov vo všetkých fázach od začiatku až po šírenie. V rámci výskumu sa musí predísť ujme účastníkov, ľudského jedinca alebo účastníka pokusu, procesu alebo štúdie. V prípade vzniku neodvrátiteľného rizika, ktoré je však neoddeliteľnou súčasťou výskumu, by sa malo vypracovať rozsiahle posúdenie rizika a protokoly riadenia, a tieto by sa mali dodržiavať. Za bežných okolností by riziko poškodenia nemalo byť väčšie než je v bežnom živote, t. j. ľudia by nemali byť vystavení väčším alebo dodatočným rizikám v porovnaní s tými, ktorým sú vystavení za bežných okolností. Prevádzkovanie robotických systémov by vždy malo vychádzať z dôkladného posúdenia rizika, ktoré by malo byť založené na zásadách opatrnosti a proporcionality.

KÓDEX VÝBOROV PRE ETIKU VO VÝSKUME (VEV)

Zásady

Nezávislosť

Proces etického preskúmania by mal byť nezávislý od samotného výskumu. Táto zásada zdôrazňuje potrebu zabránenia konfliktom záujmov medzi výskumnými pracovníkmi a tými, ktorí preskúmavajú vykonávanie etického protokolu, a medzi kontrolórmi a organizačnými štruktúrami riadenia.

Príslušnosť

Proces etického preskúmania by mali vykonávať kontrolóri s náležitými odbornými znalosťami, berúc do úvahy potrebu dôkladného zváženia rozsahu členstva a osobitnej odbornej prípravy VEV v oblasti etiky.

Transparentnosť a zodpovednosť

Postup preskúmania by mal vychádzať zo zodpovednosti a mal by byť otvorený kontrole. VEV si musia byť vedomé svojej zodpovednosti a byť vhodne zaradené do organizačných štruktúr, ktoré umožňujú transparentnosť ich operácií a postupov na zachovanie a revíziu noriem.

Úloha výboru pre etiku vo výskume

VEV je zvyčajne zodpovedný za kontrolu každého výskumu, ktorý zahŕňa ľudských účastníkov a je uskutočňovaný jednotlivcami zamestnanými príslušnou inštitúciou; zabezpečuje, aby etické preskúmanie bolo nezávislé, kompetentné a vykonané včas; chráni dôstojnosť, práva a blaho účastníkov výskumu; posudzuje bezpečnosť výskumníkov; posudzuje oprávnené záujmy zúčastnených strán; prijíma informované rozhodnutia, pokiaľ ide o vedeckú podstatu návrhov; a poskytuje informované odporúčania výskumníkovi, ak sa návrh z určitého hľadiska považuje za nevyhovujúci.

Zriadenie výboru pre etiku vo výskume

VEV by mal byť zvyčajne multidisciplinárny; mal by zahŕňať tak mužov ako ženy; mal by byť zložený z členov s rozsiahlymi skúsenosťami a poznatkami z výskumu v oblasti robotiky. Mechanizmus menovania členov by mal zabezpečiť, že členovia výboru budú predstavovať primeranú rovnováhu medzi odbornými znalosťami, filozofickým, právnym alebo etickým zázemím a názormi laikov a že budú zahŕňať aspoň jedného člena s odbornými znalosťami v oblasti etiky, používateľov špecializovaných zdravotníckych, vzdelávacích alebo sociálnych služieb, ak sú na ne zamerané výskumné činnosti, a osoby s osobitnými metodickými odbornými poznatkami týkajúcimi sa výskumu, ktorý preskúmavajú; a musia byť zostavené tak, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.

Monitorovanie

Všetky výskumné organizácie by mali stanoviť vhodné postupy na monitorovanie vykonávania výskumu, ktorý dostal etické schválenie až dovtedy, kým nie je ukončený, a zaistiť nepretržité preskúmanie v prípadoch, keď sa vo výskumnom návrhu časom predpokladajú možné zmeny, ktoré bude treba riešiť. Monitorovanie by malo byť úmerné povahe a stupňu rizika spojeného s výskumom. Ak sa VEV domnieva, že monitorovacia správa vyvoláva značné obavy týkajúce sa etického vykonávania štúdie, mal by požiadať o úplné a podrobné informácie s cieľom vykonať úplné etické posúdenie. Ak sa rozhodne, že štúdia sa vykonáva neetickým spôsobom, mal by zvážiť zrušenie schválenia a príslušný výskum by sa mal zastaviť alebo prerušiť.

LICENCIA PRE KONŠTRUKTÉROV

–  mali by ste mať na pamäti európske hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody a spravodlivosti pred, počas a po ukončení procesu projektovania, vývoja a dodávky takých technológií vrátane potreby nespôsobiť ujmu, nezraniť, neoklamať alebo nezneužiť (zraniteľných) užívateľov;

–  mali by ste zaviesť spoľahlivý systém konštruktérskych zásad vo všetkých aspektoch prevádzky robota, tak pre hardvérové, ako aj softvérové projekty, a pre každé spracovanie údajov v rámci alebo mimo platformy na bezpečnostné účely;

–  mali by ste zaviesť prvky ochrany súkromia už v štádiu návrhu tak, aby sa zaistilo bezpečné uchovávanie osobných údajov a výlučne ich správne použitie;

–  mali by ste zaviesť jasné mechanizmy ukončenia prevádzky v stave núdze, ktoré by mali byť v súlade s primeranými konštruktérskymi cieľmi;

–  mali by ste zabezpečiť, že robot bude fungovať spôsobom, ktorý je v súlade s miestnymi, národnými a medzinárodnými etickými a právnymi zásadami;

–  mali by ste zabezpečiť, že činnosť robota v rámci rozhodovania bude možné prepracovať a vysledovať;

–  mali by ste zabezpečiť požiadavku maximálnej transparentnosti pri programovaní robotických systémov, ako aj predvídateľnosť robotickej činnosti;

–  mali by ste analyzovať predvídateľnosť ľudsko-robotických systémov zvážením interpretačnej a funkčnej neistoty a možné zlyhanie robota alebo ľudského faktora;

–  mali by ste v štádiu projektovania vyvinúť nástroje na sledovanie robota, tieto nástroje uľahčia vyhodnotenie a vysvetlenie robotickej činnosti, aj keď obmedzene, na rôznych úrovniach určených pre odborníkov, prevádzkovateľov a používateľov;

–  mali by ste vypracovať konštrukčné a hodnotiace protokoly a pri vyhodnocovaní prínosov a rizík robotiky vrátane kognitívnych, psychologických a environmentálnych, sa spojiť s potenciálnymi používateľmi a zainteresovanými stranami;

–  mali by ste zabezpečiť, aby boli roboty pri komunikácii s človekom identifikovateľné ako roboti;

–  mali by ste chrániť bezpečnosť a zdravie tých, ktorí s robotmi komunikujú a prichádzajú do kontaktu, keďže roboty ako výrobky musia byť navrhnuté tak, aby bola zaručená bezpečnosť, Inžinier v oblasti robotiky musí dbať na blaho ľudí a zároveň dodržiavať ľudské práva a nesmie dať do prevádzky robota bez toho, aby zaručil bezpečnosť, účinnosť a reverzibilitu prevádzky systému;

–  mali by ste získať kladné stanovisko výboru pre etiku vo výskume pred testovaním robota v reálnom prostredí alebo zapojením ľudí do procesov jeho konštruovania alebo vývoja.

LICENCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

–  môžete využívať robota bez rizika alebo strachu, že vám fyzicky alebo psychicky ublíži;

–  mali by ste byť oprávnení očakávať, že robot vykoná všetky úlohy, na ktoré bol vyslovene vytvorený;

–  mali by ste mať na pamäti, že každý robot môžu mať obmedzenia z hľadiska vnemových, kognitívnych a funkčných vlastností;

–  mali by ste rešpektovať ľudské slabosti, fyzické aj psychologické, a emocionálne potreby ľudí;

–  mali by ste mať na zreteli práva jednotlivcov na súkromie vrátane deaktivácie videomonitorov počas dôverných činností;

–  nie ste oprávnení zhromažďovať, používať alebo zverejňovať osobné informácie bez výslovného súhlasu dotknutej osoby;

–  nie ste oprávnení používať robota akýmkoľvek spôsobom, ktorý je v rozpore s etickými alebo právnymi zásadami a normami;

–  nie ste oprávnení zmeniť žiadneho robota takým spôsobom, aby mohol použitý ako zbraň.

(1) Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(3) 1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené. 2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom. 3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom. (pozri: I. Asimov, Runaround, 1943) a 0. Robot nesmie ublížiť ľudstvu alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
(4) Por. Schumanova deklarácia (1950): „Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu.“
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0390.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).
(8) Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1).


Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu
PDF 321kWORD 65k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu (2016/2145(INI))
P8_TA(2017)0052A8-0006/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0106),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0100),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 27. septembra 2012 s názvom Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe (COM(2012)0529),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 15. februára 2012 s názvom Vysoko výkonná výpočtová technika: Miesto Európy v globálnych pretekoch (COM(2012)0045),

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2016 o prechode k systému otvorenej vedy,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2015 o otvorenom a prepojenom výskume intenzívne využívajúcom údaje ako hnacej sile rýchlejšej a širšej inovácie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA²) ako prostriedok modernizácie verejného sektora(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(3) (smernica o informáciách verejného sektora),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o oznámení s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe(7),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. januára 2013 k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe (TEN/494),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (2016 TEN/592 EESC-2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu a priority normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh 2016 (SEDEC-VI-012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nové zručnosti pre Európu – Spolupracovať v záujme posilnenia ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(9),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Európsky kódex v oblasti elektronických komunikácií (COM(2016)0590),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. mája 2016 s názvom Online platformy a jednotný digitálny trh – Príležitosti a výzvy pre Európu (COM(2016)0288),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2015 s názvom Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv (COM(2015)0626),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (COM(2016)0176),

–  so zreteľom na správu Otvorené inovácie, otvorená veda, otvorenosť svetu – Vízia pre Európu, ktorú v máji 2016 vydalo Generálne riaditeľstvo Európskej Komisie pre výskum a inováciu (RTD),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A8-0006/2017),

A.  keďže EÚ má v súčasnosti nedostatočné kapacity cloud computingu, a údaje produkované vo výskume a priemysle v EÚ sa preto často spracúvajú inde, čo európskych výskumníkov a inovátorov núti premiestňovať sa mimo EÚ, kde je veľká dátová a výpočtová kapacita bezprostrednejšie k dispozícii;

B.  keďže chýbajúca jasná štruktúra stimulov na výmenu údajov, nedostatočná interoperabilita systémov vedeckých údajov a roztrieštenosť infraštruktúr vedeckých údajov medzi disciplínami a naprieč hranicami brzdia plný potenciál vedy založenej na údajoch;

C.  keďže EÚ zaostáva vo vývoji vysoko výkonnej výpočtovej techniky (HPC) z dôvodu nedostatočných investícií pri vytváraní úplného systému HPC, keď krajiny, ako sú SŠA, Čína, Japonsko a Rusko značne investujú do takýchto systémov a stanovujú si ich za strategickú prioritu s vnútroštátnymi programami na ich rozvoj;

D.  keďže v plnú mieru potenciálu cloud computingu v Európe možno uskutočniť len vtedy, ak údaje budú môcť voľne prúdiť v celej EÚ s jasnými pravidlami a ak medzinárodné toky údajov budú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu v európskej a svetovej ekonomike;

E.  keďže schopnosť analyzovať a využívať veľké údaje mení spôsob vedenia vedeckého výskumu;

F.  keďže v oznámení Komisie s názvom Európska iniciatíva cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe sa uznáva transformačný potenciál otvorenej vedy a cloud computingu ako súčasť európskeho digitálneho hospodárstva;

G.  keďže politiky prístupu k vytváraniu sietí, uchovávaniu údajov a výpočtom sa v jednotlivých členských štátoch líšia, vytvárajú silá a spomaľujú šírenie znalostí;

H.  keďže všeobecné nariadenie o ochrane údajov, smernica o sieťovej a informačnej bezpečnosti a stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe môžu byť východiskom pre konkurencieschopné a prosperujúce európske digitálne hospodárstvo otvorené pre všetkých účastníkov trhu, ktorí dodržiavajú pravidlá;

I.  keďže údaje sú surovinou digitálneho hospodárstva a keďže využívanie údajov má zásadný význam pre digitalizáciu európskej vedy a priemyslu a pre rozvoj nových technológií a vytváranie nových pracovných miest;

J.  keďže v nedávno prijatom všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa poskytujú silné záruky ochrany osobných údajov a mal by sa zaručiť harmonizovaný prístup k jej vykonávaniu;

K.  keďže Komisia vo svojej stratégii jednotného digitálneho trhu z roku 2015 prisľúbila riešenie obmedzení voľného pohybu údajov a neopodstatnených obmedzení týkajúcich sa umiestňovania údajov na účely uchovávania alebo spracovania;

L.  keďže je potrebné, aby Komisia predložila jasné návrhy na odstránenie obmedzení voľného pohybu údajov, ak chce vytvoriť a zabezpečiť čo najlepší jednotný digitálny trh;

M.  keďže zavádzanie a rozvoj služieb cloud computingu sa musia vyrovnávať s problémami pre nedostatok potrebnej vysokorýchlostnej infraštruktúry sietí v Európe;

N.  keďže cieľ uľahčenia a podpory vykonávanie a dlhodobej udržateľnosti infraštruktúry výskumu a údajov vrátane vysokovýkonných počítačových centier na svetovej úrovni a iných sietí výskumnej infraštruktúry pomôže prostredníctvom zosilnenej spolupráce a výmeny výsledkov reagovať na dôležité výzvy v oblasti vedy, priemyslu a v spoločnosti;

O.  keďže objem údajov rastie nevídaným tempom, v dôsledku čoho bude do roku 2020 16 zettabajtov dát, ktoré zodpovedajú ročnej miere rastu vo výške 236 % tvorby údajov;

P.  keďže úspech hospodárstva založeného na údajoch závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane internetu vecí na zabezpečovanie vstupov údajov, vysokorýchlostných širokopásmových sietí na ich prepravu a cloud computingu na ich spracovanie, ako aj od kvalifikovaných vedcov a zamestnancov;

Q.  keďže spolupráca európskych vedcov, využívanie a výmena údajov, a to vždy v súlade s orgánmi pre ochranu údajov, a využívanie nových technologických riešení, vrátane cloud computingu a digitalizácie európskej vedy, sú kľúčové pre rozvoj jednotného digitálneho trhu; keďže európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC) bude mať pozitívny vplyv na vedecký vývoj v Európe; a keďže EOSC sa musí rozvíjať a používať s náležitým zreteľom na základné práva zakotvené v Charte základných práv;

Všeobecne

1.  víta vytvorenie EOSC ako model pre využívanie cloudu vo verejných a súkromných odvetviach; víta zámer Komisie čo najskôr rozšíriť užívateľskú základňu na priemysel a vlády;

2.  víta oznámenie Komisie s názvom Európska iniciatíva cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe a domnieva sa, že je to prvý krok v stanovení vhodného základu otvorených a konkurencieschopných európskych opatrení v oblasti cloud computingu a vysokovýkonnej výpočtovej techniky;

3.  víta európsku iniciatívu Komisie v oblasti cloud computingu ako súčasť vykonávania stratégie jednotného digitálneho trhu (DSM) a balíku digitalizácie európskeho priemyslu, čím sa podporuje rast európskeho digitálneho hospodárstva, prispieva ku konkurencieschopnosti európskych podnikov a služieb a posilňujú sa pozície na svetovom trhu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom jasne definovaných opatrení zabezpečila, aby táto iniciatíva bola účelová, perspektívne zameraná, odolná voči budúcim výzvam a aby nepredstavovala neprimerané alebo neopodstatnené prekážky;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ stala centrom globálneho výskumu, získala kritické množstvo a vytvárala zoskupenia excelentnosti; zdôrazňuje, že na to, aby mohla EÚ získať vedúce postavenie vo svetovom výskume, potrebuje kapacity tak, pokiaľ ide o zdroje, ako aj atraktívne prostredie; okrem toho zdôrazňuje, že na to, aby sa EÚ stala najkonkurencieschopnejšou znalostnou ekonomikou na svete, má mimoriadny význam otvorenosť voči medzinárodným výskumným pracovníkom, a tým prilákanie medzinárodných investícií;

5.  zdôrazňuje, že by sa mala urýchliť práca v oblasti normalizácie v oblasti cloud computingu; zdôrazňuje, že lepšie normy a interoperabilita umožnia komunikáciu medzi rôznymi systémami na základe cloudu a zabránia závislosti od poskytovateľov cloudových produktov a služieb; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s komerčnými poskytovateľmi cloudu pri tvorbe otvorených noriem v tejto oblasti;

6.  zdôrazňuje, že prínos tejto európskej iniciatívy je založený na zdieľaní otvorených údajov a na vytváraní dôveryhodného, otvoreného prostredia pre spoločenstvo na ukladanie, výmenu a opakované využívanie údajov a vedeckých výsledkov;

7.  zdôrazňuje, že vytváranie väčšieho povedomia o prínosoch cloud computingu je kľúčová, pretože dopyt po službách cloudu v Európe je stále príliš nízky; poukazuje na to, že cloud computing povedie k hospodárskemu rastu v dôsledku jeho nákladovej efektívnosti a škálovateľnosti; pripomína, že MSP sú v Európe najdôležitejšou hybnou silou rastu a zamestnanosti; zdôrazňuje, že výhody cloud computing môžu byť obzvlášť významné pre MSP, pretože im často chýbajú zdroje na to, aby investovali do rozsiahlych lokálnych informačných systémov;

8.  víta prístup vychádzajúci z otvorenej vedy a úlohu, ktorú zohráva pri budovaní európskej vedomostnej ekonomiky, ako aj pri ďalšom podporovaní kvality výskumu a vývoja v EÚ; zdôrazňuje, že priemysel, a najmä MSP, v súčasnosti optimálne nevyužívajú hodnotu zhromaždených výskumných údajov, pretože chýba voľný cezhraničný tok údajov a prístup k jednotnej platforme alebo portálu, a poznamenáva, že Komisia plánuje štandardne sprístupniť všetky vedecké údaje, ktoré boli vypracované v rámci programu Horizont 2020;

9.  zdôrazňuje, že EOSC by mala sprevádzať komplexná stratégia pre kybernetickú bezpečnosť, pretože podľa vedecká obec potrebuje spoľahlivú dátovú infraštruktúru, ktorú možno používať bez toho, aby bola výskumná práca vystavená riziku straty údajov, korupcii alebo narušeniu; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala otázky kybernetickej bezpečnosti od prvého štádia všetkých svojich iniciatív v oblasti informačných technológií;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby išla príkladom a rozhodla o tom, aby boli všetky výskumné údaje, ktoré sú financované európskymi programami, ako je program Horizont 2020, Európsky fond pre strategické investície (EFSI), európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a ďalšie, a ich výsledky štandardne otvorené, dostupné, prístupné, interoperabilné a použiteľné (FAIR);

11.  vyjadruje znepokojenie nad schodkom 4,7 mld. EUR vo financovaní európskej iniciatívy cloud computingu; vyzýva Komisiu, aby identifikovala vhodné mechanizmy financovania EOSC a Európskej dátovej infraštruktúry (EDI); ďalej vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné zdroje na túto oblasť politiky v programe Horizont 2020 a vo svojom návrhu deviateho rámcového programu;

12.  odporúča Komisii, aby zaručila, aby EOSC bol na úžitok všetkým regiónom EÚ a aby preskúmala využívanie regionálnych rozvojových fondov na rozšírenie tejto iniciatívy;

13.  zdôrazňuje, že v súčasnosti sa iba 12 % finančných prostriedkov vyčlenených v rámci EFSI vynakladá na opatrenia v digitálnej oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila cielené kroky, ktoré by mohli skutočne zlepšiť zapojenie všetkých fondov EÚ, a najmä EFSI, do projektov DSM vrátane iniciatív na výmenu údajov, digitálnej prístupnosti, infraštruktúry a digitálnej prepojiteľnosti v celej EÚ a aby nasmerovala viac zdrojov na podnietenie európskeho výskumu, vývoja a inovácií vrátane, okrem iného, v oblasti technológií na zvýšenie ochrany súkromia a bezpečnosti otvoreného zdrojového kódu; vyjadruje presvedčenie, že táto iniciatíva by sa mala rozvíjať v súčinnosti s inými programami v rámci Horizontu 2020 vrátane programov týkajúcich sa súkromných služieb cloud computingu a služieb elektronickej verejnej správy;

14.  domnieva sa, že súkromný sektor by mal byť zapojený do užívateľskej základne EOSC od začiatku, napríklad ponúknutím softvér ako služby (SaaS); poukazuje na to, že európske podniky zrejme prispejú k preklenutiu medzery vo financovaní vo výške 4,7 miliardy EUR na európsku iniciatívu cloud computingu; konštatuje, že je nepravdepodobné, že podniky budú investovať do programu, ak nebudú môcť aj využívať jeho výhody;

15.  zdôrazňuje, že moderná infraštruktúra superpočítačov má rozhodujúci význam pre konkurencieschopnosť EÚ; vyzýva Komisiu, aby do roku 2022 zrealizovala dostupnosť prevádzkyschopných exaflopových počítačov v EÚ;

16.  vyzýva Komisiu, aby stimulovala účasť európskych MSP a priemyselných odvetví na výrobe hardvéru a softvéru EDI, podpore hospodárstva EÚ a podpore udržateľného rastu a tvorby pracovných miest;

17.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a ostatnými prispievateľmi na financovanie výskumu pri tvorbe a plnení plánu na riadenie a financovanie, tak, aby sa zabezpečilo, že budú na iniciatívu pridelené primerané zdroje a aby sa uľahčila koordinácia úsilia jednotlivých štátov, pri súčasnom zamedzení zbytočnej duplicity a výdavkov;

18.  súhlasí s tým, že interoperabilita a prenosnosť údajov sú kľúčovými faktormi pri riešení veľkých spoločenských výziev, ktoré si vyžadujú účinné, spoločné využívanie údajov a multidisciplinárny a cezhraničný prístup viacerých aktérov. konštatuje, že akčný plán uvedený v oznámení Komisie o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu (COM(2016)0178) je nástrojom nevyhnutným na zníženie roztrieštenosti a zabezpečenie využívania údajov výskumného pracovníka za podmienok FAIR;

19.  žiada Komisiu, aby predložila akčný plán založený na zásadách plnej transparentnosti a otvorenosti, s jasnými pracovnými balíkmi a harmonogramami a vymedzila výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, zdroje financovania a zainteresované strany zapojené do celého procesu;

20.  podporuje EOSC ako súčasť európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu, ktorá vytvorí virtuálne prostredie, v ktorom vedci a odborníci zo všetkých regiónov môžu uchovávať, spoločne využívať, riadiť, analyzovať a opätovne využívať údaje svojho výskumu vrátane verejne financovaných výskumných údajov, a to naprieč jednotlivými odbormi a cez hranice, čím sa napomôže odstránenie fragmentácie jednotného trhu; nalieha na Komisiu, aby uplatňovala komplexný prístup k otvorenej vede, ktorý bude inkluzívny, pokiaľ ide o komunitu otvorenej vedy a nezávislých vedcov, aby zabezpečila väčšiu jednoznačnosť vymedzení používaných v oznámení, a najmä aby jasne rozlíšila medzi európskou iniciatívou v oblasti cloud computingu a EOSC a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala právne predpisy s cieľom uľahčiť opätovné použitie výsledkov výskumu;

21.  je presvedčený, že európska iniciatíva cloud computingu zabezpečuje investície do vedy a výskumu s cieľom vytvárať stimuly a nástroje na zdieľanie a využívanie údajov v najširšej možnej miere podporeným silnou infraštruktúrou v oblasti cloud computingu a údajov v EÚ;

22.  zdôrazňuje, že MSP sú srdcom hospodárstva EÚ a že je treba prijať viac opatrení na podporu konkurencieschopnosti MSP a začínajúcich podnikov s cieľom vytvoriť čo najlepšie prostredie s vysokou kvalitou údajov, analýzou údajov, bezpečnými službami a očakávanou efektívnosťou nákladov na preberanie nového, sľubného technologického vývoja;

23.  vyzýva Komisiu, aby stanovila ekonomicky životaschopný základ pre európsky cloud computing a podnikla jasné kroky na povzbudzovanie MSP k navrhovaniu konkurencieschopných riešení spracovania a uchovávania v zariadeniach nachádzajúcich sa v členských štátoch;

24.  pripomína pozitívne výsledky dosiahnuté pomocou existujúcich celoeurópskych štruktúr a otvorených údajov, ktoré sú k dispozícii v národných zariadeniach na uchovávanie údajov; uznáva, že na jednotnom trhu existuje stále mnoho prekážok, ktoré bránia plnému zavedeniu tejto iniciatívy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali potenciál už dostupných údajov a zabezpečili ucelenú stratégiu v oblasti otvorených údajov a opätovnej využiteľnosti týchto údajov vo všetkých členských štátoch; poznamenáva, že Komisia a členské štáty musia zvážiť, či sú potrebné ďalšie investície do cezhraničnej fyzickej infraštruktúry s osobitným zameraním na kombinovanie HPC, vysokorýchlostných širokopásmových sietí a zariadení na hromadné uchovávanie údajov, s cieľom dosiahnuť prosperujúce európske dátové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti preskúmala globálne priemyselné a iné medzinárodné partnerstvá;

25.  konštatuje, že zavádzanie služieb cloud computingu medzi európskymi MSP treba viac podporiť; berie na vedomie, že je potrebné ďalej koordinovať európskych poskytovateľov cloud computingu podporou riešení účasti v digitálnom svete, zvyšovaním dôvery na strane používateľov a zvyšovaním povedomia o výhodách prijatia cloud computingu;

26.  zdôrazňuje, že prístup k širokopásmovému pripojeniu na internet pre podniky a občanov je neodmysliteľným prvkom konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v EÚ. v tejto súvislosti sa domnieva, že rozvoj cloudu by mal ísť ruka v ruke s iniciatívami, ktoré rozširujú prístup k širokopásmovému internetu pre podniky a občanov, najmä vo vidieckych oblastiach;

27.  konštatuje, že digitálne vzdelávacie činnosti pre všetky generácie, vrátane počítačových zručností, sú kľúčové pre rozvoj cloud computingu s cieľom identifikovať najnaliehavejšie nedostatky v oblasti technológií a účinnosti a konať v tejto veci s cieľom dosiahnuť digitálne ciele; víta návrhy v rámci nedávno prijatého programu Komisie pre nové zručnosti pre Európu a zdôrazňuje potrebu náležitých finančných zdrojov;

28.  domnieva sa, že vznikajú začínajúce podniky s netradičnými riešeniami, v dôsledku čoho sa cloud computing stáva rýchlejší, spoľahlivejší, pružnejší a bezpečnejší;

29.  zdôrazňuje, že HPC, ktorá je dôležitá pre rozvoj cloud computingu, by sa mala považovať za neoddeliteľnú súčasť Európskej dátovej infraštruktúry v rámci celého ekosystému a že by sa mali vo veľkej miere propagovať jej prínosy;

30.  konštatuje, že by sa malo podporiť zapojenie akademických a výskumných inštitúcií a iných zúčastnených strán s cieľom zachovať a podporiť integrované infraštruktúry vedeckých údajov a HPC;

31.  berie na vedomie, že na základe súčasných a budúcich ponúkaných služieb od súkromného sektora a krajín mimo EÚ, EOSC musí poskytovať stimuly a nové služby na prekonanie zažitých zvykov spoliehania sa na existujúce výskumné postupy;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa pozornosť zamerala na budúcnosť európskeho rastu s cieľom vybudovať konkurencieschopné odvetvie cloudu v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa dopyt na trhu po cloudových riešeniach naďalej zvyšoval a aby sa prijímanie cloudu podporovalo vo vertikálnych odvetviach, ako sú finančníctvo, zdaňovanie a sociálne zabezpečenie, výroba, bankovníctvo, zdravotníctvo, médiá a zábava a poľnohospodárstvo;

33.  domnieva sa, že vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa poskytuje rámec na ochranu osobných údajov, konštatuje však, že rozdrobenosť jeho vykonávania v členských štátoch by výskumným pracovníkom ešte viac skomplikovala výkon práce a zdieľanie zistení, čo by zase oslabilo úsilie na vytvorenie spolupráce medzi výskumníkmi využívajúcimi cloud computing; vyzýva preto na riadne vykonávanie a presadzovanie uvedeného nariadenia;

34.  zdôrazňuje, že riešenia v rámci európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu by sa mali vyvíjať s náležitým ohľadom na základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä na právo na ochranu údajov, súkromie, slobodu a bezpečnosť;

35.  konštatuje, že dátové hospodárstvo je ešte stále vo veľmi ranom štádiu, obchodné modely sú stále vo vývoji a že tie, ktoré existujú, už boli narušené a vyvíjajú sa. Vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky právne predpisy v tejto oblasti boli v súlade s technologicky neutrálnou „inovačnou zásadou“ a nespôsobili vážnu prekážku pre inovácie, digitalizáciu priemyslu a vývoj nových technológií, akými sú napríklad internet vecí a umelá inteligencia (AI) v EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a všetkými zainteresovanými stranami na účasti pri vymedzovaní potrebných vykonávacích opatrení v záujme maximalizácie potenciálu, ktorý ponúka Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu; domnieva sa, že otvorené inovácie a otvorená veda zahŕňajú oveľa viac aktérov do inovačného procesu, od výskumníkov, podnikateľov, používateľom, vlád až po občiansku spoločnosť;

Cloud pre otvorenú vedu

37.  konštatuje nedostatočné zastúpenie hlavných zainteresovaných strán pri diskusiách a rozsiahlych pilotných projektoch; domnieva sa, že aktívne zapojenie verejných a súkromných zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni musí byť nevyhnutným predpokladom pre účinnú výmenu informácií a zároveň musí brániť administratívnej záťaži; zdôrazňuje, že európska iniciatíva v oblasti cloud computingu by mala uspokojovať potreby vedeckej komunity a byť pre ňu prínosom, ako aj pre priemysel – vrátane MSP a začínajúcich podnikov – verejné orgány a spotrebiteľov.

38.  zdôrazňuje, že rozvoj EOSC musí prebiehať s náležitým zreteľom na základné práva zakotvené v Charte základných práv, s osobitným dôrazom na právo na ochranu údajov, právo na súkromie a právo na slobodu a bezpečnosť, a že musí cielene a štandardne dodržiavať zásady ochrany súkromia, ako aj zásady proporcionality, nevyhnutnosti, minimalizácie údajov a obmedzenia účelu; uznáva, že uplatňovanie dodatočných záruk, ako sú pseudonymizácia, anonymizácia či kryptografia, vrátane šifrovania, môže znížiť riziká a posilniť ochranu dotknutých osôb, keď sa osobné údaje používajú v rámci aplikácií veľkých dát alebo cloud computingu; pripomína, že anonymizácia je nezvratný proces a vyzýva Komisiu, aby pripravila usmernenia o tom, ako sa dáta anonymizujú; opakuje potrebu osobitnej ochrany citlivých údajov v súlade s existujúcimi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že vyššie uvedené zásady spolu s prísnymi normami kvality, spoľahlivosti a dôvernosti sú potrebné na to, aby spotrebitelia európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu dôverovali;

39.  zdôrazňuje, že cloud pre otvorenú vedu by mal viesť k dôveryhodnému cloudu pre všetkých: vedcov, podnikateľov i verejné služby;

40.  poznamenáva, že treba posilniť otvorenú, dôveryhodnú spoločnú platformu na riadenie, analýzu, výmenu, opätovné používanie a uchovávanie výskumných údajov, na ktorej bude možné rozvíjať a poskytovať inovačné služby za určitých podmienok;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali primerané rámce riadenia a financovania, pričom dostatočne zohľadnia existujúce iniciatívy, ich udržateľnosť a ich schopnosť presadzovať rovnaké podmienky v rámci celej Európy; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zvážiť zlúčenie svojich národných programov financovania s programami financovania EÚ;

42.  vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala celý rad finančných zdrojov na vytvorenie EOSC a posilnila existujúce nástroje na zaručenie rýchlejšieho vývoja, najmä so zameraním na najlepšie postupy;

43.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby všetok vedecký výskum a údaje vypracované v rámci programu Horizont 2020 boli štandardne otvorené a žiada členské štáty, aby primerane prispôsobili svoje vnútroštátne výskumné programy;

44.  predpokladá, že EOSC podporí digitálnu vedu zaradením IT ako služby verejného výskumu v EÚ; požaduje vedecký federálny model cloud computingu, ktorý bude spájať verejné výskumné organizácie, zainteresované strany, MSP, začínajúce podniky a elektronickú infraštruktúru s komerčnými dodávateľmi s cieľom vytvárať spoločnú platformu, ktorá bude ponúkať širokú škálu služieb pre výskumné komunity v EÚ;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s ostatnými zainteresovanými stranami vytvorili plány, ktoré čo najskôr stanovia jasné harmonogramy na vykonávanie akcií predpokladaných v EOSC;

46.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila potreby európskych verejných výskumných pracovníkov s cieľom identifikovať možné nedostatky v poskytovaní infraštruktúry cloudu v EÚ; je presvedčený, že ak sa zistia nedostatky, Komisia by mala vyzvať poskytovateľov európskej infraštruktúry cloudu, aby sa podelili o svoje rozvojové plány s cieľom posúdiť, či sú súkromné investície sú dostatočné na riešenie takýchto nedostatkov, alebo či je potrebné ďalšie verejné financovanie na ich prekonanie;

47.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby všetok vedecký výskum a údaje vypracované v rámci programu Horizont 2020 boli v prospech európskych podnikov a verejnosti; podporuje zmenu stimulačných štruktúr akademických ustanovizní, priemyslu a verejných služieb s cieľom vymieňať si údaje, a zlepšovať správu údajov, odbornú prípravu, technické zručnosti a gramotnosť;

48.  víta skutočnosť, že iniciatíva cloud computingu sa zameriava na budovanie širokopásmových sietí, veľkých úložných zariadení, výkonných výpočtových zariadení a európskeho ekosystému veľkých údajov;

49.  zdôrazňuje, že rozvoj siete 5G, ako aj pravidlá európskej elektronickej komunikácie, by mali EOSC urobiť príťažlivejším prostredníctvom ponuky kvalitného internetu a novej vysokokvalitnej infraštruktúry;

50.  schvaľuje zámer Komisie, aby EÚ bola schopná zvládať spracovanie veľkých objemov údajov, pričom infraštruktúru by prevádzkovali služby, ktoré využívajú údaje zo snímačov alebo aplikácií v reálnom čase, ktoré spájajú údaje z rôznych zdrojov; konštatuje, že cieľom Európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu je zabezpečiť lepšiu a harmonizovanejšiu prácu na rozvoji infraštruktúry;

51.  podporuje ďalší rozvoj siete GÉANT, aby sa stala najpokrokovejšou medzinárodnou sieťou a zachovala vedúce postavenie EÚ vo výskume;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali so zainteresovanými stranami s cieľom znížiť rozdrobenosť digitálnych infraštruktúr stanovením plánu opatrení a pevnej riadiacej štruktúry s investormi, dodávateľmi a používateľmi a zdôrazňuje potrebu podpory zásad otvorenej vedy pre správu a zdieľanie údajov v súlade s inovačnými stimulmi, súkromím a právami duševného vlastníctva v digitálnom veku;

53.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa európska iniciatíva v oblasti cloud computingu opierala o stavebné bloky Nástroja na prepájanie Európy, najmä elektronické preukazy totožnosti a elektronické podpisy, s cieľom posilniť dôveru používateľov v bezpečné, interoperabilné a plynulé elektronické komunikácie v celej EÚ;

54.  vyzýva Komisiu, aby nasmerovala viac zdrojov na podporu európskeho výskumu, rozvoja, inovácií a odbornej prípravy v oblasti cloud computingu, zdôrazňujúc potrebu infraštruktúry a postupov zaručujúcich otvorené údaje a súkromie užívateľov;

55.  trvá na tom, že normy by mali umožňovať ľahkú a kompletnú prenositeľnosť a vysoký stupeň interoperability medzi službami cloud computingu;

56.  je pevne presvedčený, že iniciatíva cloud pre otvorenú vedu by mala vychádzať z otvorených noriem s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a plynulú komunikáciu a predísť zablokovaniu;

57.  zdôrazňuje, že využívanie otvorených noriem a bezplatného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom je dôležité najmä na zabezpečenie potrebnej transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým sú osobné a iné citlivé typy údajov v skutočnosti chránené;

58.  konštatuje, že európske hospodárstvo sa čoraz viac spolieha na výkon superpočítačov pri vývoj inovatívnych riešení, znižovaní nákladov a skracovaní času potrebného na uvedenie produktov a služieb na trh; podporuje úsilie Komisie vytvoriť na základe európskych hardvérových technológií systém exaflopových počítačov;

59.  je presvedčený, že Európa potrebuje získať úplný ekosystém HPC, aby získala špičkové superpočítače, zabezpečila svoje dodávky systémov HPC a zaviedla systém HPC pre priemysel a MSP na simuláciu, vizualizáciu a tvorbu prototypov. domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby sa EÚ do roku 2022 stala jednou z najvplyvnejších veľmocí v oblasti superpočítačov;

60.  domnieva sa, že európska technologická platforma a verejno-súkromné partnerstvá v oblasti HPC sú rozhodujúce pre definovanie výskumných priorít EÚ pri rozvoji európskych technológií vo všetkých segmentoch dodávateľského reťazca riešení HPC;

61.  víta návrh Komisie začať v súlade so zásadou quantum manifesto vlajkovú iniciatívu v oblasti kvantovej technológie v objeme 1 miliardy EUR;

62.  pripomína Komisii, že priemysel cloudových služieb už investoval miliardy eur do vybudovania vysokomodernej infraštruktúry v Európe; poukazuje na to, že vedci a výskumníci v EÚ dnes môžu využívať infraštruktúru cloudu, ktorá im ponúka možnosť rýchlo experimentovať a inovovať prostredníctvom prístupu k širokému spektru služieb, pričom platia len za to, čo používajú, čím sa rýchlo skracuje čas potrebný na vedecké bádanie; poznamenáva, že kritická podpora výskumu a vývoja v EÚ by sa nemala používať na duplikáciu existujúcich zdrojov, ale naopak na podporu prenikania do nových vedeckých oblastí, ktoré môžu podporovať rast a konkurencieschopnosť;

63.  zdôrazňuje, že vedecká obec potrebuje zabezpečenú a bezpečnú vysokokapacitnú infraštruktúru s otvoreným zdrojom, aby sa dosiahol pokrok v oblasti výskumu a zabránilo sa potenciálnemu narušeniu bezpečnosti, kybernetickým útokom alebo zneužitiu osobných údajov, a to najmä pri zbere, ukladaní a spracúvaní veľkého množstva údajov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali vývoj potrebných technológií, vrátane kryptografických technológií, berúc do úvahy bezpečnosť už v štádiu návrhu; podporuje snahy Komisie posilniť spoluprácu medzi verejnými orgánmi, európskym priemyslom vrátane MSP a začínajúcich podnikov, výskumnými pracovníkmi a akademickou obcou v oblasti veľkých dát a kybernetickej bezpečnosti už v počiatočných fázach procesu výskumu a inovácie s cieľom umožniť vytvorenie inovatívnych a dôveryhodných európskych riešení a trhových príležitostí a zároveň zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti;

64.  domnieva sa, že vývoj jednoznačných noriem pre interoperabilitu cloudu, prenosnosť údajov a dohody o úrovni poskytovaných služieb zabezpečí istotu a transparentnosť tak pre poskytovateľov cloudových služieb, ako aj pre koncových používateľov;

65.  zdôrazňuje, že spoľahlivosť, bezpečnosť a ochrana osobných údajov sú potrebné na zaručenie dôvery spotrebiteľov ako základu zdravej konkurencieschopnosti;

66.  konštatuje, že priemysel by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji všeobecne uznávaných noriem vhodných pre digitálny vek a že tieto normy by zabezpečili dôveru poskytovateľov cloud computingu s cieľom udržať inovácie a používateľom naďalej prijímať cloudové služby na úrovni EÚ;

67.  vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúce postavenie pri podpore medziodvetvovej, viacjazyčnej a cezhraničnej interoperability a noriem cloudu a podpore súkromie ochraňujúcich, spoľahlivých, bezpečných a energeticky efektívnych cloudových služieb ako neoddeliteľnej súčasti spoločnej stratégie zameranej na maximalizáciu príležitostí, aby sa vypracovali normy, ktoré majú schopnosť stať sa celosvetovými normami;

68.  berie na vedomie, že je potrebný akčný plán pre interoperabilitu údajov, aby sa využilo veľké množstvo údajov, ktoré produkujú európski vedci a aby sa zlepšila opätovná využiteľnosť týchto údajov v oblasti vedy a priemyslu; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s kľúčovými vedeckými zainteresovanými stranami na tom, aby sa vypracovali účinné systémy na to, aby údaje vrátane metaúdajov spoločných špecifikácií a dátových objektových identifikátorov boli prístupné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné (FAIR);

69.  konštatuje, že EÚ neinvestuje do ekosystému HPC v rovnakej miere ako ostatné regióny sveta a že to nie je v súlade s jej hospodárskym a znalostným potenciálom;

70.  vyzýva Komisiu, aby podporovala interoperabilitu a predišla zablokovaniu predajcov podporou toho, aby poskytovatelia viacnásobnej infraštruktúry cloudu v Európe poskytovali možnosť výberu konkurenčných, interoperabilných, prenosných služieb v oblasti infraštruktúry;

71.  žiada, aby sa zaviedli opatrenia na zachovanie vysokokvalitného normalizačného systému, ktorý môže prilákať tie najlepšie technologické príspevky; žiada Komisiu, aby prijala politiky, ktoré odstránia nadbytočné prekážky v inovačných odvetviach, aby sa podnietili investície do výskumu a vývoja a normalizácie na úrovni EÚ;

72.  naliehavo žiada Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie, aby sa zabránilo vzniku závislosti od konkrétneho dodávateľa na digitálnom trhu od začiatku, najmä v nových oblastiach, ako je napríklad Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu;

73.  uznáva význam interoperability a noriem pri zvyšovaní konkurencieschopnosti v odvetví IKT a žiada Komisiu, aby identifikovala medzery v normách EOSC, vrátane MSP, začínajúcich podnikov a kľúčových európskych odvetví; podporuje rozvoj trhovo orientovaných, dobrovoľných, technologicky neutrálnych, transparentných a celosvetovo zlučiteľných noriem dôležitých pre trh;

74.  domnieva sa, že program ISA2 poskytuje príležitosť na rozvoj noriem interoperability pre riadenie veľkých dát v rámci orgánov verejnej správy a pri ich styku s podnikmi a občanmi;

75.  uznáva, že normy by mali vychádzať z preukázanej potreby priemyslu a iných zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať a dohodnúť spoločné normy na zabezpečenie efektívneho využívania a výmeny údajov nad rámec jednotlivých odborov, inštitúcií a štátnych hraníc; vyzýva Komisiu, aby podľa potreby identifikovala osvedčené systémy certifikácie v členských štátoch, s cieľom stanoviť so zapojením príslušných zainteresovaných strán súbor celoeurópskych noriem vychádzajúcich z dopytu, pričom tento súbor noriem by uľahčoval výmenu údajov a vychádzal z otvorených a celosvetových noriem vždy, keď to je odôvodnené; zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu musia zabezpečiť, aby boli potreby jednotného trhu zohľadnené a aby tento trh bol aj naďalej všeobecne prístupný a schopný reagovať na technologický vývoj;

76.  podporuje zámer Komisie odstrániť prekážky, najmä technické a právne, brániace voľnému pohybu údajov a dátových služieb, ako odstrániť aj neprimerané požiadavky na lokalizáciu údajov, a podporiť interoperabilitu údajov prepojením európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu s iniciatívou o voľnom toku údajov; domnieva sa, že na dosiahnutie digitálnej spoločnosti sa voľný tok údajov musí považovať za „piatu slobodu“ v rámci jednotného trhu; konštatuje, že nevyhnutným predpokladom uvoľnenia plného potenciálu cloud computingu sú jasný právny rámec, dostatočné zručnosti a zdroje súvisiace s riadením veľkých dát, ako aj uznanie príslušných odborných kvalifikácií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa spojila so zainteresovanými stranami, najmä s priemyselným odvetvím, ako aj pri zisťovaní možností odbornej prípravy v oblasti veľkých údajov a kódovania, a to aj v rámci nového programu v oblasti zručností, a aby vytvorila stimuly pre zainteresované strany, najmä MSP a začínajúce podniky, k využívaniu, sprístupňovaniu a výmene údajov v rámci jednotného trhu;

77.  víta návrh Komisie začať v súlade so zásadou quantum manifesto vlajkovú iniciatívu v oblasti kvantovej technológie v objeme 1 miliardy EUR; zdôrazňuje však, že s cieľom urýchliť ich vývoj a priniesť komerčné výrobky verejnosti a súkromným používateľom, sú kľúčové transparentné a otvorené konzultácie so zainteresovanými stranami;

Zdieľanie otvorených údajov, zdieľanie výskumných údajov

78.  víta skutočnosť, že rozvoj EOSC poskytne vedcom a vedeckým odborníkom miesto na uchovávanie, zdieľanie, používanie a opätovné používanie údajov a položí základy pre inovácie založené na údajoch v EÚ; zdôrazňuje, že výhody spoločného využívania údajov sú všeobecne uznávané;

79.  poznamenáva, že údaje sa stali nevyhnutné pre rozhodovanie na miestnej, národnej i celosvetovej úrovni; konštatuje, že výmena údajov má aj významné prínosy pre miestne a regionálne orgány a že otvorenie verejných údajov posilňuje demokraciu a poskytuje nové podnikateľské príležitosti;

80.  podporuje úsilie Komisie spolu s výskumnými pracovníkmi európskeho priemyslu a akademickou obcou venované vývoju verejno-súkromných partnerstiev v oblasti veľkých údajov (big data) v súčinnosti s verejno-súkromnými partnerstvami v oblasti HPC, ktoré podporujú budovanie komunít v oblasti údajov a HPC a pripravujú pôdu na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch v EÚ; podporuje verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré podporí spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi v raných štádiách procesu výskumu a inovácií s cieľom získať prístup k inovatívnym a dôveryhodným európskym riešeniam;

81.  zdôrazňuje, že Komisia by mala úzko a čo najskôr spolupracovať s priemyselnými partnermi, najmä MSP a začínajúcimi podnikmi, s cieľom zaručiť, aby sa zohľadnili požiadavky podnikov a priemyslu a aby sa primerane začlenili v neskoršej fáze iniciatívy;

82.  nabáda verejnú správu, aby zvážila bezpečné, spoľahlivé a chránené služby cloud computingu tým, že poskytne jasný právny rámec a bude ďalej pracovať na vývoji systémov certifikácie špecifických pre cloud; konštatuje, že podniky a spotrebitelia potrebujú mať istotu pri prijímaní nových technológií;

83.  domnieva sa, že verejná správa by mala mať štandardne otvorený prístup k verejným údajom vlád; naliehavo žiada, aby sa dosiahol pokrok, pokiaľ ide o stanovenie rozsahu a tempa uvoľňovania informácií ako otvorených údajov, identifikovanie kľúčových súborov údajov, ktoré sa majú sprístupniť, a podporu opätovného využívania otvorených údajov v otvorenej forme;

84.  konštatuje, že mohutný rozvoj digitálnych technológií je kľúčovou hnacou silou tvorby masívnych tokov prvotných údajov v prostredí cloudu a že tento obrovský zber prvotných údajov v systémoch veľkých údajov zvyšuje výpočtovú zložitosť a spotrebu zdrojov v systémoch hĺbkovej analýzy údajov využívajúcich cloud; ďalej poznamenáva, že koncepcia zdieľania údajov založená na vzoroch umožňuje miestne spracovanie údajov v blízkosti zdrojov údajov a premieňa toky prvotných údajov na obchodovateľné znalostné modely. poukazuje na to, že tieto znalostné modely majú dvojakú vhodnosť na použitie na miestne znalostné modely na okamžité opatrenia, ako aj na participatívnu výmenu údajov v prostredí cloudu;

85.  schvaľuje závery zasadnutia Rady z mája 2016 o prechode k otvorenej vede, najmä záver, že hlavnou zásadou optimálneho využitia výskumných údajov by malo byť „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“;

Hĺbková analýza textu a údajov

86.  zdôrazňuje, že plná dostupnosť verejných údajov v rámci EOSC nebude postačovať na odstránenie všetkých prekážok výskumu založeného na údajoch;

87.  poznamenáva, že iniciatívu musí dopĺňať moderný rámec pre autorské práva, ktorý by mal umožniť odstránenie roztrieštenosti a nedostatočnej interoperability z európskeho procesu výskumných údajov;

88.  domnieva sa, že iniciatíva by mala zachovávať rovnováhu medzi právami výskumných pracovníkov, držiteľov práv a iných aktérov vo vedeckej oblasti pri plnom rešpektovaní práv autorov a vydavateľov, a zároveň podporovať inovačný výskum v Európe;

89.  je presvedčený, že výskumné údaje je možné zdieľať v EOSC bez toho, aby boli dotknuté autorské práva vo vlastníctve výskumníkov alebo výskumných inštitúcií tým, že sa podľa potreby vytvoria modely udeľovania licencií; domnieva sa, že osvedčené postupy v tejto súvislosti sa pripravujú v rámci programu Horizont 2020 (Open Research Data Pilot);

90.  domnieva sa, že smernica 96/9/ES o databázach, ktorá si vyžaduje prepracovanie, obmedzuje používanie údajov bez dôkazov o vytváraní pridanej ekonomickej alebo vedeckej hodnoty;

Ochrana údajov, základné práva a bezpečnosť údajov

91.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na podporu ďalej harmonizácie právnych predpisov členských štátov s cieľom vyhnúť sa zmätku okolo súdnej príslušnosti a roztrieštenosti a zabezpečiť transparentnosť na jednotnom digitálnom trhu;

92.  domnieva sa, že EÚ má vedúce postavenie v ochrane súkromia a podporuje vysokú úroveň ochrany údajov na celom svete;

93.  zdôrazňuje, že je potrebný koordinovaný prístup medzi orgánmi na ochranu údajov, tvorcami politík a priemyslom, s cieľom pomôcť organizáciám pri tomto prechode, poskytnutím súborov nástrojov dodržiavania a jednotného výkladu a uplatňovania povinností, a zvyšovaním informovanosti o kľúčových otázkach pre občanov a podniky;

94.  zdôrazňuje, že EÚ je svetovým dovozcom a vývozcom digitálnych služieb, a že si to vyžaduje, aby mala silný a konkurencieschopný cloud computing a dátové hospodárstvo. vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri snahe o vytvorenie jednotných, celosvetovo uznávaných noriem ochrany osobných údajov;

95.  domnieva sa, že celosvetové toky údajov majú zásadný význam pre medzinárodný obchod a hospodársky rast a že iniciatíva Komisie týkajúca sa voľného toku údajov, by mala umožňovať spoločnostiam pôsobiacim v Európe, najmä pokiaľ ide o rastúce odvetvie cloud computingu, postaviť sa na čelo globálnych pretekov v inovácii; zdôrazňuje, že táto iniciatíva by sa mala zameriavať aj na zrušenie všetkých svojvoľných obmedzení týkajúcich sa toho, kde by spoločnosti mali umiestňovať infraštruktúru alebo uchovávať údaje, pretože takéto obmedzenia by brzdili rozvoj európskeho hospodárstva;

96.  domnieva sa, že súčasné právne predpisy EÚ o ochrane údajov, najmä nedávno prijaté všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernica o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva (smernica (EÚ) 2016/680)(10) poskytujú silné záruky ochrany osobných údajov vrátane tých, ktoré sú zhromažďované, zbierané a pseudonymizované na účely vedeckého výskumu, a citlivých údajov týkajúcich sa zdravia, ako aj osobitné podmienky súvisiace s ich uverejňovaním a zverejňovaním, právo dotknutej osoby namietať voči ďalšiemu spracúvaniu údajov a pravidlá prístupu pre orgány presadzovania práva v kontexte vyšetrovania trestného činu; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tieto záruky pri vývoji EOSC a vykonávaní pravidiel upravujúcich prístup k údajom tam uloženým; uznáva, že harmonizovaný prístup k uplatňovaniu všeobecného nariadenia o ochrane údajov vrátane usmernení, súborov nástrojov na dodržiavanie predpisov a kampaní na zvyšovanie informovanosti občanov, výskumných pracovníkov a podnikov je nevyhnutný najmä na rozvoj EOSC a uľahčenie spolupráce v oblasti výskumu, a to aj prostredníctvom vysokovýkonnej výpočtovej techniky;

97.  vyjadruje presvedčenie, že voľný dátový tok je prínosný pre digitálne hospodárstvo a rozvoj vedy a výskumu; zdôrazňuje, že iniciatíva Komisie týkajúca sa voľného toku údajov by mala umožniť rozširujúcemu sa odvetviu európskeho cloud computingu stáť na čele globálnych pretekov v inovácii, a to aj na účely vedy a inovácie; pripomína, že akékoľvek postúpenie osobných údajov infraštruktúram cloudu a iným príjemcom sídliacim mimo EÚ by malo dodržiavať pravidlá stanovené pre prenosy plánované v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov a že iniciatíva Komisie týkajúca sa voľného toku údajov by mala byť v súlade s týmito ustanoveniami; zdôrazňuje, že iniciatíva by sa mala zamerať aj na zníženie obmedzení, pokiaľ ide o to, kde by spoločnosti mali umiestniť infraštruktúru alebo uchovávať údaje, keďže tieto obmedzenia by bránili rozvoju európskeho hospodárstva a zabraňovali vedcom v tom, aby naplno využívali výhody vedy založenej na údajoch, pričom by sa však mali zachovať obmedzenia, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov, aby sa predišlo možnému budúcemu zneužívaniu v súvislosti s EOSC;

98.  je pevne presvedčený, že EÚ by mala byť lídrom, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu osobných údajov vrátane citlivých údajov a mala by presadzovať vysokú úroveň ochrany údajov a bezpečnosti údajov na celom svete; domnieva sa, že rámec EÚ na ochranu údajov, ako aj inkluzívna stratégia kybernetickej bezpečnosti, ktorá zabezpečí infraštruktúry spoľahlivých údajov, ktoré sú chránené pred stratou údajov, ich narušením alebo útokmi na ne, by mohli vytvoriť konkurenčnú výhodu pre európske spoločnosti, pokiaľ ide o ochranu údajov; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby si EOSC zachoval vedeckú nezávislosť a objektivitu výskumu a zároveň ochráni činnosť vedeckej obce v rámci EÚ;

99.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že otázky týkajúce sa základných práv, súkromia, ochrany údajov, práv duševného vlastníctva a citlivých údajov sa budú riešiť v prísnom súlade s všeobecným nariadením o ochrane údajov a smernicou o ochrane údajov (95/46/ES); zdôrazňuje, že bezpečnostné hrozby, ktorým je vystavená infraštruktúra cloudu, majú medzinárodnejší rozmer, sú rozptýlenejšie a komplexnejšie, bránia intenzívnejšiemu využívaniu tejto infraštruktúry, čo si vyžaduje európsku spoluprácu; naliehavo žiada Komisiu a vnútroštátne orgány členských štátov, aby spolupracovali pri vytváraní bezpečnej a dôveryhodnej digitálnej infraštruktúry a vytvorili vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti v súlade so smernicou o sieťovej a informačnej bezpečnosti a aby pritom konzultovali s Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

100.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby táto iniciatíva bola vhodná na tento účel, aktívna navonok, nadčasová a technologicky neutrálna, a zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia a členské štáty sa musia poučiť z trhu, ako aj zo samotného odvetvia cloud computingu s cieľom čo najlepšie čeliť súčasným i budúcim požiadavkám odvetvia a stimulovať inovácie v oblasti technológií založených na cloud computingu;

101.  poukazuje na potenciál veľkých údajov z hľadiska urýchľovania technologickej inovácie a budovania znalostnej ekonomiky; konštatuje, že odstraňovanie prekážok výmenu znalostí posilní konkurencieschopnosť podnikov a zároveň zvýhodní miestne a regionálne orgány; zdôrazňuje, že je dôležité uľahčovať prenosnosť údajov;

102.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s normotvornými iniciatívami priemyslu, aby sa zabezpečilo, aby jednotný trh bol aj naďalej prístupný tretím krajinám a reagoval na technologický vývoj, a súčasne aby sa zabránilo prekážkam, ktoré bránia inovácii a konkurencieschopnosti v Európe; poznamenáva, že stanovovanie noriem v oblasti ochrany údajov a súkromia je úzko spojené s otázkou súdnej právomoci a že kľúčovú úlohu musia zohrávať vnútroštátne orgány;

103.  zdôrazňuje, že pozornosť sa musí venovať existujúcim iniciatívam s cieľom vyhnúť sa duplicite, ktorá by mohla brániť otvorenosti, konkurencieschopnosti a rastu, a že celoeurópske normy pre zdieľanie údajov vychádzajúce z trhu musia byť v súlade s medzinárodnými normami;

104.  zdôrazňuje, že je nutné nájsť rovnováhu medzi zákonnými záujmami ochrany osobných údajov a potrebou zabezpečiť nevyužitý „voľný tok údajov“; vyzýva, aby sa v rámci otvoreného trhu veľkých údajov dodržiavali existujúce pravidlá ochrany údajov;

105.  podporuje návrh, aby sa otvorené výskumné údaje stanovili za štandardnú možnosť pre nové projekty programu Horizont 2020, pretože verejne financované výskumné údaje sú verejným majetkom, vyprodukovaným vo verejnom záujme a mali by byť zverejnené s čo najmenšími obmedzeniami, včas a zodpovedne;

106.  konštatuje, že európska iniciatíva v oblasti cloud computingu sa zameriava na potenciálne citlivé odvetvia sektorov výskumu a vývoja a vládne elektronické portály; opakovane zdôrazňuje, že kybernetickú bezpečnosť v oblasti služieb cloud computingu je najlepšie riešiť v rámci smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti;

107.  konštatuje, že je dôležité uľahčovať interoperabilitu rôznych zariadení v sieťach, čo poskytne záruku bezpečnosti a podporí dodávateľské reťazce komponentov, z ktorých sú všetky dôležité pre komercializáciu technológií;

o
o   o

108.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45.
(2) Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0089.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
(6) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.
(7) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 19.
(8) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.


Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov
PDF 406kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU (2016/2148(INI))
P8_TA(2017)0053A8-0385/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „NSU“)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2016 o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 s názvom Snaha o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(11),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2016 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016 o oznámení Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu –maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov(12),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júla 2015 s názvom Výsledok rokovaní o dohodách o partnerstve a operačných programoch(13),

–  so zreteľom na Šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v júni 2016 s názvom Maximalizácia súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a ďalšími nástrojmi EÚ na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v septembri 2016 s názvom Hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v septembri 2016 s názvom Finančné nástroje v programovom období 2014 – 2020: prvé skúsenosti členských štátov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0385/2016),

A.  keďže politika súdržnosti predstavuje významnú časť rozpočtu EÚ, pričom predstavuje takmer jednu tretinu jeho všetkých výdavkov;

B.  keďže európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) s rozpočtom 454 miliárd EUR na roky 2014 – 2020 sú hlavným nástrojom investičnej politiky EÚ a v mnohých členských štátoch sú rozhodujúcim zdrojom verejných investícií, čo v celej EÚ vedie k väčšiemu počtu pracovných miest, zvýšeniu rastu a väčšiemu množstvu investícií, ako aj k znižovaniu rozdielov na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

C.  keďže dohody o partnerstve (ďalej len „DoP“) tvoria základ správy podľa článku 16 ods. 3, ktorú predložila Komisia;

D.  keďže rokovania o DoP a operačných programoch (OP) na obdobie 2014 – 2020 sú modernizovaným, vo veľkej miere upraveným a intenzívnym procesom s novým rámcom výkonnosti, ex-ante kondicionalitami a tematickým zameraním, spôsobili však aj vážne oneskorenia v súčasnom vykonávaní politiky súdržnosti, a to najmä pre nedostatočnú administratívnu kapacitu viacerých regiónov a členských štátov, čo sú záležitosti, ktoré sa ešte viac spomalili postupom určovania riadiacich orgánov;

E.  keďže je nesporné, že pre neskoré prijatie regulačného rámca na konci roka 2013 v dôsledku dlhých rokovaní a neskorej dohody o VFR nebolo možné prijať operačné programy včas; keďže v dôsledku toho malo vykonávanie OP pomalý začiatok, čo ovplyvnilo uvedenie politiky do praxe;

F.  keďže v prípade všetkých päť EŠIF boli zavedené spoločné ustanovenia, čím sa posilnili vzťahy medzi nimi;

G.  keďže politika súdržnosti sa v súčasnosti stretáva s mnohými politickými a hospodárskymi problémami plynúcimi z finančnej aj migračnej krízy, čo vedie k poklesu verejných investícií v mnohých členských štátoch a robí z EŠIF a spolufinancovania členskými štátmi hlavné nástroje verejných investícií v mnohých členských štátoch;

H.  keďže v programovom období 2014 – 2020 politika súdržnosti nadobudla cielenejší politický prístup prostredníctvom tematického zamerania a podporovaním priorít a cieľov Únie;

I.  keďže EŠIF sú v súčasnom období financovania dôraznejšie zamerané na výsledky a sú založené na investičnom prostredí, čo umožňuje väčšiu efektívnosť;

J.  keďže v rámci politiky súdržnosti sa musí dosahovať väčší súlad investícií s prioritami stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a s európskym semestrom;

K.  keďže pracovná skupina pre lepšie vykonávanie pomohla zmierniť problematické miesta a počet nevybavených úloh pri prideľovaní prostriedkov;

Využívanie výsledkov, komunikácia a viditeľnosť

1.  poznamenáva, že Európa prechádza z hospodárskeho, sociálneho a politického hľadiska ťažkým obdobím, a preto je viac ako kedykoľvek predtým potrebná efektívna investičná politika, ktorá je orientovaná na hospodársky rast a zamestnanosť, blízka občanom a vhodnejšia z hľadiska osobitného územného zamerania, pričom by mala mať za cieľ zníženie nezamestnanosti aj sociálnych nerovností v Únii, čím sa vytvára európska pridaná hodnota; domnieva sa, že EÚ musí na opätovné získanie dôvery svojich občanov začať proces úprav s cieľom plniť požiadavky stanovené v článku 9 ZFEÚ;

2.  konštatuje, že politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 bola dôkladne prepracovaná, čo si vyžiadalo zmenu mentality a pracovných metód na všetkých úrovniach riadenia vrátane horizontálnej koordinácie a zapojenia zainteresovaných strán, ako aj v čo najväčšej miere miestneho rozvoja vedeného komunitou; poukazuje na to, že nedávne výhľadové a príkladné reformy sa často prehliadajú, ale že na politiku súdržnosti sa často stále nazerá skôr ako na tradične výdavkovú politiku než na rozvojovú a investičnú politiku ponúkajúcu hmatateľné výsledky;

3.  domnieva sa, že kľúčová komunikácia o projektoch politiky súdržnosti by sa mala zamerať na európsku pridanú hodnotu, solidaritu a viditeľnosť úspešných príkladov, pričom treba zdôrazniť význam výmeny najlepších postupov, ako aj ponaučenia z projektov, ktoré nedosiahli svoje ciele; trvá na tom, že komunikácia na tému EŠIF by sa mala zmodernizovať a zintenzívniť; zdôrazňuje potrebu identifikovať a vykonávať nové nástroje na informovanie o výsledkoch politiky súdržnosti; domnieva sa, že treba investovať do regionálneho spravodajstva a získavania údajov ako súčasť prebiehajúceho úsilia o vytvorenie a aktualizovanie databáz s prihliadnutím na miestne a regionálne potreby, špecifikácie a priority, ako je to v prípade už existujúcej platformy S3, čo by zainteresovanej verejnosti umožnilo účinne kontrolovať európsku pridanú hodnotu projektov;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že na zlepšenie zviditeľnenia EŠIF a informovania o nich sa musí venovať väčšia pozornosť účasti zainteresovaných subjektov a príjemcov a zapojeniu občanov do navrhovania a vykonávania politiky súdržnosti zmysluplným spôsobom; okrem toho nalieha na Komisiu, členské štáty, regióny a mestá, aby viac informovali o dosiahnutých výsledkoch politiky súdržnosti aj o získaných skúsenostiach a aby predložili koordinovaný a cielený akčný plán;

Tematické zameranie

5.  víta tematické zameranie, ktoré sa ukázalo ako užitočný nástroj na vytvorenie cielenej politiky a väčšej účinnosti v prípade priorít EÚ a stratégie EÚ 2020, čo zlepšuje proces premeny znalostí na inovácie, pracovné miesta a rast; vyzýva preto členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby prijímali jasné rozhodnutia o investičných prioritách, vyberali projekty na základe prioritných stanovených pre EŠIF a tiež využívali zjednodušené a efektívne vykonávacie postupy;

6.  poznamenáva, že analýza tematického zamerania by mala poukázať na to, ako strategické voľby členských štátov a pridelenie zdrojov na jednotlivé tematické ciele plnia špecifické potreby území; vyjadruje poľutovanie, že toto hľadisko je v správe Komisie na základe článku 16 menej zrejmé;

7.  domnieva sa, že výsledky a prínosy politiky súdržnosti musia byť prezentované efektívnejšie, predovšetkým na obnovenie dôvery v európsky projekt;

8.  trvá na tom, že politika súdržnosti by mala byť naďalej tematicky zameraná, pričom by si mala zachovať stupeň flexibility, ktorý je postačujúci na zohľadnenie špecifických potrieb každého regiónu, najmä špecifických potrieb najmenej rozvinutých regiónov, ako je stanovené v nariadeniach; požaduje ďalšie investície z EŠIF v prechodných regiónoch, aby sa zachovalo to, čo už sa dosiahlo pomocou vynaložených zdrojov a snáh;

9.  zdôrazňuje predovšetkým to, že by sa mali zvážiť okolnosti mestských alebo vidieckych regiónov, tzv. zaostávajúcich regiónov, prechodných regiónov a regiónov s trvalým prírodným alebo geografickým znevýhodnením a mali by sa vypracovať primerané podporné politiky v záujme rozvoja týchto oblastí, ktoré by bez politiky súdržnosti asi nedokázali dostihnúť rozvinutejšie regióny; vyzýva Komisiu, aby spoločne s miestnymi orgánmi a mestskými regiónmi koncipovanými ako centrá rastu EÚ vykonávala a rozvíjala stratégie na vykonávanie mestskej agendy; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité umožniť členským štátom a regiónom dostatočnú flexibilitu na podporu nových politických výziev, ako sú výzvy súvisiace s migráciou (pričom sa nesmie zabudnúť na pôvodné a stále relevantné ciele politiky súdržnosti a špecifické potreby regiónov), ako aj digitálny rozmer politiky súdržnosti v širšom význame slova (vrátane problémov s prístupom k IKT a so širokopásmovým prístupom, ktoré úzko súvisia s dobudovaním jednotného digitálneho trhu); upozorňuje na stratégiu energetickej únie, stratégiu obehového hospodárstva a záväzky EÚ v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, keďže EIŠF hrajú pri ich realizácii dôležitú úlohu;

10.  domnieva sa, že by sa mala venovať väčšia pozornosť subregionálnym oblastiam, v ktorých sa kopia značné problémy a ktoré sa často nachádzajú v chudobe, segregovaným komunitám a znevýhodneným štvrtiam s nadmerným zastúpením marginalizovaných skupín, ako sú Rómovia;

11.  podporuje postupný presun pozornosti od veľkých projektov v oblasti infraštruktúry k stimulovaniu znalostnej ekonomiky, inovácií a sociálneho začlenenia, ako aj k budovaniu kapacít a posilňovaniu postavenia aktérov, a to aj z radov občianskej spoločnosti, v rámci politiky súdržnosti, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky menej rozvinutých regiónov, ktoré stále potrebujú podporu v oblasti rozvoja infraštruktúry a v prípade ktorých nie sú vždy uskutočniteľné riešenia založené na trhu, a to aj s prihliadnutím na to, že by mala existovať taká flexibilita, ktorá umožní každému členskému štátu investovať podľa svojich priorít stanovených v dohodách o partnerstve s cieľom podporovať svoj hospodársky, sociálny a územný rozvoj;

12.  zastáva názor, že EŠIF vrátane najmä programov Európskej územnej spolupráce by sa mali využívať na vytváranie a podporu kvalitných pracovných miest, ako aj systémov kvalitného celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie vrátane školskej infraštruktúry s cieľom umožniť pracovníkom za dobrých podmienok prispôsobiť sa meniacej sa realite sveta práce a stimulovať trvalo udržateľný rast, konkurencieschopnosť, rozvoj a spoločnú prosperitu zacielené na dosiahnutie sociálne spravodlivej, udržateľnej a inkluzívnej Európy, a to pri zameraní sa na najmenej rozvinuté oblasti a odvetvia majúce štrukturálne problémy a na podporu najviac zraniteľných a ohrozených skupín v spoločnosti, najmä mladých ľudí (v spojení s programami ako Erasmus+) a ľudí s minimálnymi zručnosťami a kvalifikáciami, ako aj na presadzovanie väčšej zamestnanosti prostredníctvom obehového hospodárstva a prevencie predčasného ukončenia školskej dochádzky; upozorňuje na to, že ESF je nástroj, ktorým sa podporuje vykonávanie politík verejného záujmu;

13.  vyjadruje obavy, že nezamestnanosť – najmä nezamestnanosť mladých ľudí a žien, ako aj nezamestnanosť vo vidieckych oblastiach – je napriek všetkému úsiliu stále veľmi vysoká v mnohých členských štátoch a politika súdržnosti musí poskytovať odpovede aj na túto otázku; odporúča Komisii, aby venovala väčšiu pozornosť vplyvu politiky súdržnosti na podporu zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti; poznamenáva v tejto súvislosti, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) je začlenená do 34 programov ESF v 20 oprávnených členských štátoch, čo nezamestnaným mladým ľuďom umožňuje využívať YEI na to, aby objavili svoje zručnosti a kvalifikácie; je však znepokojený oneskoreným začiatkom vykonávania YEI a spôsobom, akým sa záruka pre mladých ľudí vykonáva v niektorých regiónoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom rýchlo a úspešne dosiahnuť podstatné a konkrétne účinky z investovaných finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky sprístupnené formou zálohových platieb, a aby sa YEI vykonávala správne a mladým pracovníkom sa zabezpečili dôstojné pracovné podmienky; predovšetkým požaduje, aby sa zohľadňovali skutočné potreby podnikateľskej komunity pri využívaní EŠIF s cieľom splniť požiadavky na odbornú prípravu, a tak vytvárať skutočné pracovné príležitosti a dosiahnuť dlhodobú zamestnanosť; domnieva sa, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, sociálna inklúzia a budúce demografické výzvy, ktorým Európa čelí v súčasnosti a bude v blízkej budúcnosti, by mali byť hlavnými oblasťami, na ktoré by sa mala zameriavať politika súdržnosti; vyzýva na pokračovanie YEI po roku 2016 s cieľom pokračovať v úsilí o boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom je potrebné podrobiť túto iniciatívu dôkladnej operačnej analýze zameranej na dosiahnutie úprav potrebných na jej zefektívnenie;

14.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že v prípade systému záruky pre mladých ľudí, ktorý v rokoch 2014 – 2020 dostane finančné prostriedky v celkovom objeme 12,7 miliardy EUR z ESF a osobitnej YEI a ktorý na základe týchto finančných prostriedkov predstavuje hnaciu silu úsilia o podporu zamestnanosti mladých ľudí, Komisia nevykonala analýzu nákladov a prínosov, čo je štandardný postup pri všetkých dôležitých iniciatívach Komisie; konštatuje, že v dôsledku toho neexistuje dostatok informácií o potenciálnych celkových nákladoch na vykonávanie záruky v celej EÚ a, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov, existuje riziko, že celková výška financovania môže byť nedostatočná;

15.  zdôrazňuje význam komunikácie, najmä digitálnej, pomocou ktorej sa informácie o možnej pomoci pri hľadaní odbornej prípravy, stáže alebo práce spolufinancovanej prostredníctvom fondov EÚ môžu dostať k čo najväčšiemu počtu mladých ľudí; vyzýva na zintenzívnenie komunikačných aktivít s cieľom podporiť portály ako DROP’PIN a EURES a zlepšiť príležitosti mladých ľudí na mobilitu na vnútornom trhu, ktorá sa považuje za najväčší zatiaľ nevyužitý potenciál v boji proti nezamestnanosti v EÚ;

16.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby členské štáty pri vykonávaní projektov podporovaných z EŠIF, a to aj s cieľom podporovať prechod od ústavnej starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na komunitný život, dodržiavali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím;

17.  pripomína, že dokončenie základnej siete TEN-T je prioritou európskej dopravnej politiky a EŠIF sú veľmi dôležitým nástrojom pri realizácii tohto projektu; zdôrazňuje potrebu využiť potenciál EŠIF na prepojenie potenciálu základnej a doplnkovej siete TEN-T s regionálnou a miestnou dopravnou infraštruktúrou; uznáva význam Kohézneho fondu pri zlepšovaní infraštruktúry a prepojenia v Európe a trvá na tom, aby sa tento fond zachoval aj v novom finančnom rámci po roku 2020;

18.  zdôrazňuje, že multimodalita dopravy by mala byť rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní projektov infraštruktúry financovaných z EŠIF, nemala by však byť jediným kritériom na posúdenie navrhnutých projektov, najmä v prípade členských štátov s výraznou potrebou investovania do dopravnej infraštruktúry;

19.  zdôrazňuje, že treba zachovať tradičnú obchodnú činnosť vrátane tradície remesiel a súvisiacich zručností a zaviesť stratégie na podporu rozvoja tradičného podnikania v obchode na účely zachovania kultúrnej identity tradičných obchodných odvetví; poukazuje na význam podpory odbornej prípravy spojenej s prácou a mobility mladých remeselníkov a remeselníčok;

Ex ante kondicionality

20.  zdôrazňuje, že účinné monitorovanie ex ante kondicionalít je potrebné na zaznamenávanie úsilia a úspechov; domnieva sa, že ex ante kondicionality, najmä kondicionalita týkajúca sa stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3), sa ukázali ako užitočné a navrhuje ich ďalšie zlepšovanie; pripomína, že väčšia pozornosť by sa mala venovať posilňovaniu mikropodnikov a malých a stredných podnikov;

21.  upozorňuje na skutočnosť, že značná časť ex ante kondicionalít ešte nie je splnená; požaduje preto analýzu súčasnej situácie a prijatie cielených opatrení na jej nápravu, pričom by sa nemalo narušiť optimálne využívanie fondov alebo znížiť účinnosť politiky súdržnosti;

Zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti

22.  zdôrazňuje, že regulačný rámec na obdobie 2014 – 2020 a DoP viedli v programoch súdržnosti k striktnému zameraniu na výsledky a že tento prístup môže slúžiť ako príklad aj pri iných častiach rozpočtových výdavkov EÚ; víta zavedenie spoločných ukazovateľov, ktoré by umožnili meranie a porovnávanie výsledkov; domnieva sa, že sa musí ďalej pracovať na ukazovateľoch s cieľom zlepšiť dôkazy o výdavkoch z EŠIF a optimalizovať výber projektov;

23.  poukazuje na to, že zavedenie tematického zamerania bolo významnou inováciou, prostredníctvom ktorej sa investície orientujú na konkrétne ciele a priority zodpovedajúce ukazovateľom výkonnosti a cieľovým hodnotám dohodnutým špeciálne ku každej téme;

24.  pripomína, že pre každý členský štát bola zavedená výkonnostná rezerva, ktorú tvorí 6 % zo zdrojov pridelených EŠIF; pripomína, že na základe vnútroštátnych správ v roku 2017 a preskúmania výkonnosti v roku 2019 sa táto rezerva rozdelí len medzi tie programy a priority, pri ktorých sa dosiahli čiastkové ciele; požaduje flexibilitu v súvislosti s novými záväzkami z výkonnostnej rezervy, keď programy dosiahnu svoje ciele a čiastkové ciele v blížiacich sa rokoch; žiada Komisiu, aby posúdila, či výkonnostná rezerva je naozaj prínosom alebo spôsobila zvýšenú byrokraciu;

Európsky semester

25.  berie na vedomie, že v priebehu procesu programovania členské štáty považovali viac ako dve tretiny odporúčaní pre jednotlivé krajiny (CSR), ktoré boli prijaté v roku 2014, za relevantné z hľadiska investícií v rámci politiky súdržnosti, a víta skutočnosť, že to zohľadnili vo svojich programových prioritách; uznáva, že v blízkej budúcnosti môžu CSR spustiť zmeny programov EŠIF, čím sa zabezpečení podpora pre štrukturálne reformy v členských štátoch; poukazuje na to, že CSR a národné programy reforiem (NPR) predstavujú jasné spojenie medzi EŠIF a procesmi európskeho semestra;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť vyvážené prepojenie politiky súdržnosti a európskeho semestra, lebo v rámci stratégie Európa 2020 sa usilujú o rovnaké ciele bez toho, aby bolo dotknuté dosahovanie cieľov sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v záujme zníženia rozdielov, ako je stanovené v zmluvách; zastáva názor, že by sa mali opätovne zvážiť dôvody zmrazenia EŠIF v prípade odchýlenia sa od cieľov európskeho semestra, keďže to môže obmedziť podporu rastu a pracovných miest;

Synergie a finančné nástroje

27.  konštatuje, že regulačný rámec pre EŠIF na roky 2014 – 2020 podporuje finančné nástroje; zdôrazňuje však, že využívanie grantov je stále nevyhnutné; všíma si zrejmú orientáciu na postupný presun od grantov k úverom a zárukám; zdôrazňuje, že tento trend bol posilnený Investičným plánom pre Európu a novo zriadeným Európskym fondom pre strategické investície (EFSI); konštatuje tiež, že využívanie prístupu založeného na financovaní z viacerých fondov sa zdá stále problematické; zdôrazňuje, že s ohľadom na zložitosť týchto nástrojov je veľmi dôležité zabezpečiť primeranú podporu pre miestne a regionálne inštitúcie v súvislosti s odbornou prípravou úradníkov zodpovedných za ich riadenie; poukazuje na to, že finančné nástroje by mohli ponúkať riešenia z hľadiska efektívnejšieho využívania rozpočtu EÚ, čo by popri grantoch prispievalo k tomu, aby investície stimulovali hospodársky rast a vytvárali udržateľné pracovné miesta;

28.  poukazuje na to, že Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) sa sleduje samostatná agenda, čo predstavuje vzorný príklad rýchlej realizácie a výsledkov vo forme existujúcich operácií, a to napriek značným nedostatkom, ako je nedostatočná doplnkovosť; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby poskytla presné údaje o vplyve EFSI na rast a zamestnanosť a po príslušnom posúdení predložila usmernenia, ktoré umožnia úspešnejšie využívanie EFSI v novom programovom období od roku 2021; požaduje popri stanovisku Európskeho dvora audítorov č. 2/2016(14) analýzu príspevkov EFSI k cieľom EŠIF a hodnotenie toho, čo EFSI dosiahol vzhľadom na vlastné priority;

29.  konštatuje však nedostatočné dôkazy o výsledkoch, ktoré dosiahli finančné nástroje, a slabú súvislosť medzi týmito finančnými nástrojmi a prierezovými cieľmi a prioritami EÚ;

30.  poznamenáva, že v správe Komisie na základe článku 16 sa poskytuje málo informácií o koordinácii a synergiách medzi jednotlivými programami a s nástrojmi iných oblastí politiky, a predovšetkým to, že nie vždy sa v nej predložili spoľahlivé údaje o očakávaných výsledkoch programov ESF a YEI; zdôrazňuje, že spoločná regulácia piatich EŠIF zvýšila synergie medzi fondmi, a to aj v druhom pilieri spoločnej poľnohospodárskej politiky; je presvedčený, že synergie s ostatnými politikami a nástrojmi vrátane EFSI a s inými finančnými nástrojmi by sa mali zlepšiť v záujme maximalizovania účinku investícií; zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú v prípade EŠIF, ale nie EFSI alebo Horizont 2020 a že to spôsobuje problémy, pokiaľ ide o zvyšovanie miery súčinnosti medzi fondami, programami a nástrojmi; poznamenáva skutočnosť, že s cieľom zabezpečiť potrebnú komplementárnosť a súčinnosť medzi EFSI, finančnými nástrojmi a EŠIF bude potrebné ďalej preskúmať otázku pravidiel štátnej pomoci v záujme ich vyjasnenia, zjednodušenia a prispôsobenia; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexné usmernenie pre riadiace orgány o kombinovaní EFSI s nástrojmi zdieľaného a priameho hospodárenia vrátane EŠIF, Nástroja na prepájanie Európy a programu Horizont 2020;

31.  odporúča ďalšie vyrovnané využívanie finančných nástrojov, ak majú pridanú hodnotu a neovplyvňujú tradičnú podporu z prostriedkov politiky súdržnosti; zdôrazňuje však, že by sa to malo uskutočniť až po dôkladnom posúdení príspevku finančných nástrojov k dosahovaniu cieľov politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že v prípade všetkých regiónov sa musí zachovávať diverzifikovaná škála zdrojov financovania, pričom dotácie zostávajú v mnohých odvetviach najhodnejším nástrojom na dosahovanie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti; vyzýva Komisiu na predloženie stimulov, ktorými sa zabezpečí, aby riadiace orgány boli plne informované o možnostiach využívania finančných nástrojov a o ich rozsahu, a na vykonanie analýzy nákladov na riadenie grantov a návratnej pomoci, ktoré sa realizujú v programoch zdieľaného a centrálneho hospodárenia; zdôrazňuje, že jasné, dôsledné a cielené pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov, ktoré pomáhajú zjednodušiť proces prípravy a vykonávania pre správcov a príjemcov fondov, sú kľúčové pri zlepšení ich efektívneho vykonávania; upozorňuje na nadchádzajúcu iniciatívnu správu Výboru pre regionálny rozvoj s názvom Správna skladba zdrojov financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ (2016/2302(INI));

Zjednodušenie

32.  konštatuje, že jedným z hlavných cieľov programového obdobia 2014 – 2020 je ďalšie zjednodušenie prostriedkov z EŠIF pre príjemcov, a uznáva, že zjednodušenie predstavuje jeden z kľúčových faktorov pri zlepšovaní prístupu k financovaniu;

33.  víta skutočnosť, že súčasný modernizovaný regulačný rámec pre EŠIF ponúka nové možnosti zjednodušenia, najmä pokiaľ ide o spoločné pravidlá oprávnenosti, zjednodušené vykazovanie nákladov a elektronickú správu; vyjadruje však poľutovanie, že oznámenie Komisie o článku 16 ods. 3 NSU neobsahuje žiadne konkrétne informácie o využívaní možností zjednodušených nákladov; zdôrazňuje, že na zmiernenie administratívnej záťaže sa treba naďalej usilovať o to, aby sa v plnej miere využil potenciál možností zjednodušených nákladov; poznamenáva, že stále sú potrebné významné opatrenia na zjednodušenie v prospech príjemcov aj riadiacich orgánov, ktoré sa budú zameriavať na verejné obstarávanie, riadenie projektov a audity počas operácií a po nich;

34.  vyzýva Komisiu, aby poskytla priebežné hodnotenie administratívneho zaťaženia, ktoré by zahŕňalo najmä také prvky, ako je čas, náklady a administratívne formality pri financovaní z EÚ vo forme grantov aj finančných nástrojov, a vychádzalo z údajov z rokov 2007 – 2013 a zo začiatku nového obdobia od roku 2014;

35.  odporúča, aby sa v budúcom programovom období od roku 2021 na všetkých úrovniach správy vyvinulo úsilie o dosiahnutie systému jednotného auditu tým, že sa odstránia zdvojené kontroly na rôznymi úrovniach správy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyjasnila rozsah a právne postavenie existujúcich usmernení k jednotlivým EŠIF a v úzkej spolupráci s riadiacimi orgánmi a so všetkými relevantnými stupňami orgánov auditu vypracovala spoločný výklad audítorských otázok; opakuje, že v oblasti zjednodušenia sú potrebné ďalšie kroky, predovšetkým v programoch zameraných na mládež, a to zavedením okrem iného väčšej proporcionality kontrol; víta predbežné výsledky práce skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie, ktorú zriadila Komisia;

36.  odporúča zriadenie štandardných postupov na vypracúvanie operačných programov a v súvislosti s riadením, najmä pokiaľ ide o početné programy územnej spolupráce;

Administratívna kapacita

37.  konštatuje, že členské štáty majú vo svojich politických rámcoch odlišnú administratívnu kultúru a rôzne úrovne výsledkov, a práve ex-ante kondicionality by to mali pomôcť vyriešiť; zdôrazňuje potrebu posilniť administratívnu kapacitu ako prioritu v kontexte politiky súdržnosti a vykonávania európskeho semestra, najmä v členských štátoch s malou mierou využívania fondov; konštatuje, že členským štátom, regiónom a oblastiam treba zabezpečiť technickú, odbornú a praktickú pomoc pri podávaní žiadostí o financovanie; oceňuje vplyv nástroja Jaspers a pripomína, že zlé investičné plánovanie má za následok výrazné oneskorenia pri realizácii projektov a neefektívne využívanie finančných prostriedkov;

38.  poukazuje na to, že pomalý štart niektorých programov, nedostatočná riadiaca kapacita pri komplexných projektoch, meškania zaznamenané pri dokončovaní projektov, administratívne zaťaženie v členských štátoch, prílišná regulácia a chyby v postupoch verejného obstarávania sú hlavnými prekážkami vykonávania politiky súdržnosti; domnieva sa, že treba odhaliť a zjednodušiť zbytočne zložité procesy a postupy v spoločnom riadení, ktoré vytvárajú dodatočnú záťaž pre orgány a príjemcov; poukazuje na to, že administratívna kapacita sa musí stále zvyšovať, sledovať a posilňovať; domnieva sa preto, že v tejto súvislosti treba preskúmať riešenia funkčnej a flexibilnej elektronickej verejnej správy, ako aj zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi a koordináciu medzi nimi; okrem toho zdôrazňuje potrebu väčšieho zamerania sa na odbornú prípravu administratívy;

39.  poukazuje na to, že čo sa týka administratívnej kapacity, potrebami a problémami rôznych regiónov sa možno účinnejšie zaoberať pomocou prispôsobených regulačných rámcov, podmienok a riešenia zameraných na zjednodušenie (ako mechanizmus vzájomnej výmeny skúseností Taiex Regio Peer 2 Peer medzi rôznymi regiónmi);

Európska územná spolupráca

40.  vyzdvihuje – najmä z hľadiska zníženia rozdielov medzi pohraničnými regiónmi – európsku pridanú hodnotu Európskej územnej spolupráce (EÚS), ktorá by sa mala odraziť v navýšení prostriedkov pre tento cieľ politiky súdržnosti a zaviesť čo najskôr; zároveň vyzýva členské štáty, aby poskytli potrebné spolufinancovanie; zdôrazňuje potrebu zachovať tento nástroj ako jeden z hlavných prvkov politiky súdržnosti po roku 2020;

41.  zdôrazňuje význam makroregionálnych stratégií ako nástrojov, ktoré sa preukázali užitočné z hľadiska rozvoja územnej spolupráce a hospodárskeho rozvoja dotknutých oblastí; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pre úspech opatrení zahrnutých v týchto stratégiách;

42.  odporúča intenzívnejšie využívanie upraveného a rozšíreného právneho nástroja európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) ako právneho základu územnej spolupráce;

43.  navrhuje vytvoriť trvalé prepojenie medzi stratégiou RIS3 a medziregionálnou spoluprácou na úrovni celej EÚ, pokiaľ možno ako neoddeliteľnú súčasť programu INTERREG;

44.  zdôrazňuje, že koncepcia orientácie na výsledky si vyžaduje, aby programy INTERREG zabezpečovali kvalitnú spoluprácu na úrovni projektov a úpravu hodnotiacich metód a kritérií na zohľadnenie špecifickej povahy jednotlivých programov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby pracovali spoločne a vymieňali si informácie a osvedčené postupy s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšie vykonávanie a zameranie orientácie na výsledky, pričom sa zohľadňujú špecifiká EÚS;

45.  zdôrazňuje potenciál využívania finančných nástrojov v programoch INTERREG, ktoré tým, že dopĺňajú granty, pomáhajú podporovať MSP a rozvíjajú výskum a inovácie zvyšovaním investícií, tvorbou nových pracovných miest, umožnením dosiahnutia lepších výsledkov a zvyšovaním efektívnosti projektov;

46.  vyjadruje poľutovanie nad malou informovanosťou verejnosti a nedostatočnou viditeľnosťou programov EUS a žiada efektívnejšiu komunikáciu o výsledkoch dokončených projektov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby zriadili mechanizmy a široké inštitucionalizované platformy na spoluprácu s cieľom zabezpečiť lepšiu viditeľnosť a zvýšenie informovanosti; vyzýva Komisiu, aby zmapovala doterajšie úspechy programov a projektov EÚS;

Zásada partnerstva a viacúrovňové riadenie

47.  víta kódex správania dohodnutý počas rokovaní o aktuálnom období financovania, ktorý uvádza minimálne normy pre dobre fungujúce partnerstvo; konštatuje, že kódex síce zlepšil uplatňovanie zásady partnerstva vo väčšine členských štátov, vyjadruje však poľutovanie, že v mnohých členských štátoch sú rokovania o DoP a OP a ich vykonávanie z veľkej časti centralizované; zdôrazňuje potrebu aktívne zapájať regionálne a miestne orgány a iné zainteresované strany vo všetkých fázach, a žiada preto, aby bolo v budúcnosti zabezpečené ich skutočné zapojenie do procesu rokovaní a vykonávania, pokiaľ ide o štruktúry špecifické pre krajiny; domnieva sa, že prílišná centralizácia a nedostatočná dôvera taktiež zohrávajú úlohu pri meškajúcom vykonávaní EŠIF, keď niektoré členské štáty a riadiace orgány sú menej ochotné zveriť väčšiu zodpovednosť za riadenie fondov EÚ do rúk miestnych a regionálnych orgánov;

48.  zdôrazňuje, že Komisia musí objasniť, ako členské štáty a regióny plnia zásady uvedené v článku 5 NSU, pričom by mala klásť dôraz na spôsob, akým možno podporiť vlády, aby plne uplatňovali zásadu partnerstva; zdôrazňuje, že predpokladom na väčšie uznanie politiky súdržnosti EÚ je spoločná zodpovednosť;

49.  podporuje nový prístup Komisie spočívajúci v zriadení špeciálnych pracovných skupín, t. j. projektových tímov, ktoré majú zabezpečiť lepšie riadenie EŠIF v členských štátoch, a žiada, aby sa tento prístup ďalej rozvíjal;

50.  zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti musí zahŕňať podporné opatrenia na pomoc utečencom pri úspešnom začlenení sa do trhu práce EÚ, čím sa podporí hospodársky rast a pomôže sa zabezpečiť všeobecná bezpečnosť v EÚ;

Budúca politika súdržnosti

51.  zdôrazňuje, že EŠIF prispievajú k HDP, pracovným miestam a rastu v členských štátoch, čo je veľmi dôležité a čo by sa malo vziať do úvahy v 7. správe o súdržnosti chystanej na rok 2017; okrem toho poukazuje na to, že významné investície v menej rozvinutých regiónoch taktiež prispievajú k HDP v rozvinutejších členských štátoch; zastáva názor, že v 7. správe o súdržnosti by mali byť zohľadnené aj možné účinky tzv. brexitu na štrukturálnu politiku, ak vláda Spojeného kráľovstva formálne uplatní článok 50 ZEÚ;

52.  domnieva sa, že HDP by nemuselo byť jediným legitímnym ukazovateľom na zabezpečenie spravodlivého prideľovania finančných prostriedkov a pri rozhodovaní o ich budúcom pridelení by sa mali zohľadňovať špecifické územné potreby a význam dohodnutých programových priorít pre rozvoj programových oblastí; považuje za dôležité, aby sa v budúcnosti zvážilo popri HDP aj zavedenie nových dynamických ukazovateľov; poznamenáva, že mnohé regióny v Európe čelia vysokej miere nezamestnanosti a poklesu počtu obyvateľov; vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad vytvorením a zavedením tzv. demografického ukazovateľa;

53.   pripomína, že značný objem verejných investícií sa realizuje na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že európsky systém národných a regionálnych účtov (ESA) nesmie obmedziť schopnosť miestnych a regionálnych orgánov realizovať potrebné investície, lebo by to bránilo členským štátom zvýšiť spolufinancovanie pre projekty oprávnené na financovanie zo štrukturálnych fondov, v dôsledku čoho by nemohli využívať tento dôležitý zdroj financovania na pomoc nájsť cestu von z hospodárskej krízy a naštartovať rast a zamestnanosť; dôrazne nabáda Komisiu na opätovné posúdenie striktného ročného prístupu ESA, aby sa verejné výdavky financované z EŠIF považovali za kapitálové investície a nie len za dlh či prevádzkové výdavky;

54.  pripomína, že EÚS by sa mohla zlepšiť, hoci slúži širšej zásade územnej súdržnosti zavedenej Lisabonskou zmluvou; nabáda preto všetky zainteresované subjekty, ktoré sa zúčastňujú na rokovaniach o budúcej politike, aby posilnili tento rozmer územnej súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby v 7. správe o súdržnosti prisúdila potrebný význam EÚS;

55.  domnieva sa, že tematické zameranie sa musí vzhľadom na svoju preukázanú životaschopnosť zachovať aj v budúcnosti; očakáva, že Komisia vypracuje prehľad výsledkov, ktoré sa dosiahli tematickým zameraním v politike súdržnosti;

56.  je presvedčený, že budúca politika súdržnosti zameraná na výsledky sa musí zakladať na údajoch a ukazovateľoch vhodných na meranie úsilia, dosiahnutých výsledkov a účinkov, ako aj na skúsenostiach na regionálnej a miestnej úrovni v tejto oblasti (zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti, ex ante kondicionality a tematické zameranie), pretože práve tie poskytujú miestnym a regionálnym orgánom – vrátane tých, ktoré sa doteraz nepokúsili o uplatnenie tohto prístupu – jasné a praktické usmernenia týkajúce sa uplatňovania týchto zásad;

57.  zdôrazňuje, že do budúcnosti bude potrebné zrýchliť využívanie dostupných finančných prostriedkov a vyváženejší vývoj výdavkov počas cyklu programovania, a to aj s cieľom zabrániť častému uchýleniu sa k „projektom so spätnou platnosťou“, ktorých cieľom je často zabrániť automatickému zrušeniu viazanosti na konci programového obdobia; domnieva sa, že po prijatí všeobecného nariadenia, ako aj nariadení špecifických pre fondy bude možné rýchlejšie začať realizáciu operačných programov v nasledujúcom období financovania od roku 2021, keďže členské štáty budú mať na základe úsilia vynaloženom v súvislosti s politikou súdržnosti na roky 2014 – 2020 už skúsenosti s politikou zameranou na výsledky; v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty by sa mali vyhýbať meškaniam pri vymenúvaní riadiacich orgánov pre operačné programy;

58.  trvá na tom, že legislatívny postup na prijatie ďalšieho VFR by mal byť ukončený do konca roku 2018, aby regulačný rámec pre budúcu politiku súdržnosti mohol byť prijatý rýchlo nato a mohol nadobudnúť účinnosť bez ďalšieho zdržania 1. januára 2021;

59.  zastáva názor, že politika súdržnosti by sa mala naďalej vzťahovať na všetky členské štáty a všetky regióny Európy a že zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ je nutnou podmienkou budúceho úspechu politiky;

60.  je presvedčený, že inovatívne myslenie a inteligentná špecializácia spolu s udržateľným rozvojom musia zostať dôležitým faktorom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že inteligentná špecializácia by mala byť hlavným mechanizmom budúcej politiky súdržnosti;

61.  zdôrazňuje značné riziko nahromadenia žiadostí o platby v rámci okruhu 1b v druhej polovici súčasného VFR a požaduje, aby sa až do konca súčasného výhľadu každoročne poskytovali dostatočné platobné rozpočtové prostriedky s cieľom predísť hromadeniu nových neuhradených platieb; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby tri inštitúcie EÚ vypracovali a odsúhlasili nový spoločný platobný plán na roky 2016 – 2020, ktorý by mal zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb až do konca súčasného VFR;

62.  odporúča Komisii, aby analyzovala reálny vplyv investícií z EŠIF v predchádzajúcom programovom období a rozsah, v akom boli dosiahnuté európske ciele pomocou investovaných finančných prostriedkov, a aby vyvodila závery, pokiaľ ide o pozitívne a negatívne skúsenosti, a to ako východiskový bod na pridanie hodnoty investičnému procesu;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(7) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0217.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(12) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 94.
(13) Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 31.
(14) Stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2016 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, a k priloženému hodnoteniu Komisie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/1017.


Stratégia v oblasti letectva pre Európu
PDF 310kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o stratégii v oblasti letectva pre Európu (2016/2062(INI))
P8_TA(2017)0054A8-0021/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2015 s názvom Stratégia v oblasti letectva pre Európu (COM(2015)0598),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 4 ods. 2 písm. b) a g), článok 16 a hlavy VI a X,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2016 na tému Stratégia v oblasti letectva pre Európu(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia EÚ o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie(4),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy(5),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 7. decembra 2015 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (COM(2015)0613),

–  so zreteľom na závery zo stretnutia na vysokej úrovni s názvom Sociálna agenda pre dopravu, ktoré sa konalo 4. júna 2015 v Bruseli(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov(7),

–  so zreteľom na výsledky 39. zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) konaného v roku 2016,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o letectve(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o rádiovom frekvenčnom pásme potrebnom na podporu budúceho rozvoja satelitnej technológie umožňujúcej vytvorenie celosvetových systémov sledovania letov, ktoré by sa malo prideliť na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii organizovanej od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15)(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o vytvorení Spoločného európskeho vzdušného priestoru(11),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie)(12),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb(13),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 5. februára 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave(14),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. decembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Európskej únie (prepracované znenie)(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o bezpečnom používaní diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS), všeobecne známych ako bezpilotné lietadlá (dróny), v oblasti civilného letectva(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh(17),

–  so zreteľom na závery Európskeho samitu o letectve konaného 20. a 21. januára 2016 na letisku Schiphol (Holandsko)(18),

–  so zreteľom na Chicagský dohovor zo 7. decembra 1944,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0021/2017),

A.  keďže cieľom dopravnej politiky EÚ je v konečnom dôsledku slúžiť záujmom európskych občanov a podnikov zabezpečovaním čoraz lepšej prepojenosti, najvyššej miery bezpečnosti a ochrany a trhov bez prekážok;

B.  keďže prísne bezpečnostné normy by mali zostať hlavným cieľom pri presadzovaní konkurencieschopnosti v leteckej doprave;

C.  keďže jednotný trh leteckej dopravy EÚ je najúspešnejším príkladom regionálnej liberalizácie leteckej dopravy, ktorá výrazne prispela k bezprecedentnej úrovni leteckej prepojenosti tým, že rozšírila možnosti cestovania v Európe aj mimo nej a súčasne znížila ceny; keďže odvetvie letectva je podstatnou súčasťou európskej dopravnej siete, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prepojenosti a územnej súdržnosti vnútri EÚ a celosvetovo; keďže na rozdiel od centrálne umiestnených a dobre začlenených regiónov najvzdialenejšie regióny nemajú pre svoju odľahlú a izolovanú polohu žiadnu inú možnosť ako letecká doprava; keďže podpora zameraná na zlepšenie leteckých spojení by sa nemala usilovať iba o rozšírenie siete spojení, ale aj o zabezpečenie primeranej kvality spojení z hľadiska frekvencie letov, rozsahu siete a účelnosti leteckých poriadkov;

D.  keďže odvetvie letectva je hybnou silou s multiplikačným účinkom na rast a tvorbu pracovných miest a je významným pilierom hospodárstva EÚ podporujúcim inovácie, obchod a kvalitu pracovných miest, čo občanom prináša významné priame a nepriame výhody; keďže rast leteckej dopravy a dostupnosť rôznych leteckých spojení podporujú hospodársky rast, čím sa potvrdzuje, že letecká doprava pôsobí ako katalyzátor hospodárskeho rozvoja; keďže regionálne a miestne letiská taktiež zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji regiónov tým, že zvyšujú ich konkurencieschopnosť a uľahčujú prístup k cestovnému ruchu;

E.  keďže 4,7 milióna pracovných miest v EÚ je priamo (1,9 milióna) alebo nepriamo (2,8 milióna) vytvorených leteckou dopravou, letiskami a súvisiacim spracovateľským priemyslom; keďže európske odvetvie letectva podporuje ďalších 917 000 pracovných miest inde vo svetovom hospodárstve; keďže mobilná a nadnárodná povaha letectva sťažuje odhaľovanie porušovania sociálnych noriem a obchádzania pracovných noriem a znemožňuje riešenie problémov len na vnútroštátnej úrovni; keďže nedávne zistenia MOP naznačujú zhoršenie pracovných podmienok v odvetví letectva; keďže väčšia diverzifikácia zmlúv môže byť nástrojom, ktorý prinesie väčšiu pružnosť, ale môže byť aj zneužívaná na účelový výber najvhodnejších právnych predpisov s cieľom vyhýbať sa plateniu príspevkov na sociálne zabezpečenie;

F.  keďže nedostatočné vykonávanie právnych predpisov EÚ a politická neochota v Rade bránia odvetviu letectva v tom, aby naplno rozvinulo svoj potenciál, a poškodzujú tak jeho konkurencieschopnosť a spôsobujú vyššie náklady na úkor podnikov, cestujúcich a hospodárstva;

G.  keďže v odvetví založenom na technológiách, výskume a inováciách, ktoré si vyžadujú rozsiahle investície aj rozvinutú infraštruktúru, spočíva úspech stratégie v jej schopnosti prijať dlhodobú víziu s náležite naplánovanými investíciami a plne zohľadniť všetky druhy dopravy;

H.  keďže letecká doprava zohráva dôležitú úlohu pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy tým, že zavádza opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov;

I.  keďže hoci sa v rámci jednotného európskeho neba počíta s vytvorením funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB), ich zavádzanie sa doposiaľ značne oneskorilo; keďže Komisia preto odhaduje, že pre nedostatočný pokrok v tomto smere dochádza k strate asi 5 miliárd EUR ročne;

J.  keďže bezpečnosť predstavuje pre odvetvie letectva jeden z problémov, ktorý bezprostredne najviac čelí;

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii v oblasti letectva pre Európu a jej úsilie o nájdenie zdrojov na oživenie tohto odvetvia hľadaním nových trhových možností a odstraňovaním prekážok, ako aj jej návrhy na riešenie a predvídanie nových výziev na základe spoločnej európskej vízie vytvorením moderných regulačných rámcov; je presvedčený, že z dlhodobejšieho hľadiska by sa mal prijať globálnejší a ambicióznejší prístup, aby sa udržateľnému a konkurencieschopnému európskemu leteckému priemyslu poskytol potrebný impulz;

2.  domnieva sa, že bezpečnosť je základnou zásadou európskej stratégie v oblasti letectva a musí sa neustále zlepšovať; víta preto revíziu základného nariadenia (nariadenie (ES) č. 216/2008) vypracovanú Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorej cieľom je dosiahnutie čo najvyššej úrovne bezpečnosti letectva; vyzýva Komisiu a Radu, aby v tejto súvislosti poskytli EASA dostatočné zdroje a personál s cieľom zabezpečiť prísne bezpečnostné normy a posilniť jej úlohu na medzinárodnej scéne;

3.  naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby konečne urýchlene dosiahli pokrok v súvislosti s ďalšími dôležitými spismi, ktoré sú momentálne zablokované, ako je prepracované znenie nariadenia o implementácii jednotného európskeho neba (SES2 +) a revízia nariadenia o prevádzkových intervaloch a nariadení o právach cestujúcich v leteckej doprave; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila prebiehajúce iniciatívy, a navrhla schodné alternatívy na odstránenie nedostatkov v odvetví letectva, ktoré sú dôsledkom oneskoreného a neúplného vykonávania právnych predpisov EÚ, napr. iniciatívy jednotné európske nebo; zdôrazňuje, že ak sa má zabezpečiť právna zrozumiteľnosť a istota, zverejnenie usmernení, i keď užitočné, nie je náhradou za riadnu revíziu existujúcich nariadení;

4.  zdôrazňuje, že cieľom spisov týkajúcich sa letectva, ktoré sú zablokované v Rade, je poskytnúť EÚ lepšiu právnu istotu a posilnený rámec na ochranu práv cestujúcich v leteckej doprave a zabezpečiť účinnejšie a racionálnejšie využívanie vzdušného priestoru EÚ a lepšie ustanovenia na vykonávanie jednotného európskeho neba, čo sú základné prvky nutné na realizáciu stratégie v oblasti letectva; vyzýva Radu, aby vykonala kroky s cieľom pokročiť pri rokovaniach o týchto spisoch;

Medzinárodný rozmer stratégie v oblasti letectva

5.  víta návrh Komisie na revíziu nariadenia (ES) č. 868/2004, ktoré rieši nekalé praktiky v súčasnosti, napríklad neprijateľnú štátnu pomoc, ktorá nie je vhodná ani účinná, čím upozorňuje na hlavné problémy súvisiace s možným narušením hospodárskej súťaže podľa pravidiel EÚ; zdôrazňuje však, že ani neprijateľným trendom smerom k protekcionizmu ani ich vlastnými opatreniami na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže nemožno zaručiť konkurencieschopnosť odvetvia letectva EÚ;

6.  domnieva sa, že európske odvetvie letectva, hoci čelí zvýšenému tlaku zo strany nových konkurentov, z ktorých mnohí využili leteckú dopravu ako strategický nástroj na medzinárodný rozvoj, dokáže obstáť v konkurenčnom globálnom prostredí, ak bude stavať na svojich prednostiach, ako sú prísne normy v oblasti bezpečnosti a ochrany, úloha EASA, geografická poloha, inovatívny priemysel, sociálne a environmentálne ciele, a bude ich rozvíjať; je pevne presvedčený, že čestná konkurencia z tretích krajín by sa mala vnímať ako príležitosť na ďalší rozvoj inovatívneho európskeho modelu letectva, ktorý má potenciál poskytnúť jedinečnú a konkurencieschopnú reakciu na špecifiká konkurentov;

7.  domnieva sa, že možnosť prilákať zahraničné investície je dôležitá z hľadiska konkurencieschopnosti leteckých spoločností EÚ a nemala by sa obmedzovať; víta preto zámer Komisie vydať usmernenia, ktoré prinesú jednoznačnosť, pokiaľ ide o pravidlá vlastníctva a kontroly, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 1008/2008, s osobitným odkazom na kritériá „účinnej kontroly“, s cieľom zabezpečiť účinnosť týchto pravidiel;

8.  víta iniciatívu rokovať o dohodách o leteckej doprave na úrovni EÚ a o dvojstranných dohodách o bezpečnosti letectva s tretími krajinami zastupujúcimi nové a strategické trhy (Čína, Japonsko, ASEAN, Turecko, Katar, SAE, Arménsko, Mexiko, Bahrajn, Kuvajt, Omán a Saudská Arábia), a nabáda na rýchle a konštruktívne rokovania; pripomína, že nové dohody by mali byť riadne vykonávané a presadzované všetkými stranami, preto treba do nich začleniť ustanovenie o spravodlivej hospodárskej súťaži na základe medzinárodných noriem (ICAO, MOP); vyzýva Komisiu a Radu, aby rešpektujúc článok 218 ZFEÚ Európsky parlament plne zapojili do všetkých fáz rokovaní;

9.  vyzýva Komisiu, aby rokovania o dohodách o leteckej doprave s tretími krajinami podmienila prísnymi bezpečnostnými normami, primeranými pracovnými a sociálnymi normami a účasťou na trhovo orientovanom nástroji proti zmene klímy v súvislosti s emisiami z leteckej dopravy a na dohodách o leteckej doprave, a to s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky prístupu na trh, rovnaké podmienky vlastníctva a rovnaké podmienky na základe reciprocity;

10.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene ukončila prebiehajúce rokovania a v budúcnosti začala nový dialóg o letectve s ďalšími strategickými partnermi v oblasti letectva; zdôrazňuje, že dohody o leteckých službách tiež prispievajú k podpore technického pokroku a k uplatňovaniu a posilňovaniu iných európskych politík, napríklad susedskej politiky;

Konsolidácia jednotného trhu EÚ v oblasti letectva

11.  pripomína, že aj vzdušný priestor je súčasťou jednotného trhu EÚ a každá roztrieštenosť v dôsledku jeho neefektívneho využívania a rozdielne vnútroštátne postupy (čo sa týka napríklad prevádzkových postupov, daní, poplatkov atď.) spôsobujú dlhšie časy letov, oneskorenia, väčšiu spotrebu paliva a vyššie emisie CO2, a to popri negatívnom vplyve na zvyšok trhu a brzdení konkurencieschopnosti EÚ;

12.  poznamenáva, že bez toho, aby bola dotknutá zvrchovanosť členských štátov nad ich vzdušným priestorom, sa v článku 3 nariadenia (ES) č. 551/2004 stanovuje vytvorenie jednotnej európskej hornej letovej informačnej oblasti (EUIR), a vyzýva Komisiu, aby toto ustanovenie vykonala, pretože to umožní vyriešiť regionálne problémy a zaistí kontinuitu leteckých služieb v najhustejších častiach vzdušného priestoru v prípade nepredvídaných okolností alebo narušenia leteckej dopravy; domnieva sa, že EUIR umožní postupné vytvorenie transeurópskej vzdušnej diaľnice, čo by bolo ďalším krokom k dosiahnutiu jednotného európskeho neba a nákladovo efektívneho riadenia vzdušného priestoru EÚ; víta dosiahnutý pokrok v oblasti manažmentu letovej prevádzky zameraná na zvýšenie efektívnosti a na zníženie nákladov a emisií, a to najmä vďaka práci manažéra siete, a vyzýva členské štáty, aby dokončili FAB bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu s cieľom uľahčiť ďalší pokrok pri dosahovaní jednotného európskeho neba;

13.  je pevne presvedčený, že odvetvie letectva by malo v plnej miere ťažiť z európskych satelitných technológií, ako sú EGNOS a Galileo, ktoré umožňujú účinnejšie postupy navigácie a priblíženia, pričom súčasne dovoľujú úplné zavedenie projektu výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR); trvá preto na potrebe zavádzať uvedené technológie v širokej miere; poukazuje na to, že na zabezpečenie náležitého zavádzania projektu SESAR a na dosiahnutie globálnej interoperability by sa mal na jeho vykonávanie vyčleniť konkrétny a ambiciózny rozpočet – iný ako rozpočet pre Nástroj na prepájanie Európy (NPE);

14.  berie na vedomie objem leteckej dopravy, ktorý je v súčasnosti značný, a predpokladá sa, že sa v niekoľkých nasledujúcich rokoch zvýši, ako aj kapacitné obmedzenia európskych letísk, pokiaľ ide o prijímanie približne 2 miliónov letov do roku 2035; zdôrazňuje, že toto si bude vyžadovať koordinované a efektívne využívanie kapacity letísk a vzdušného priestoru s cieľom zmierniť preťaženie;

15.  zdôrazňuje zásadný význam odvetvia letectva pre rast, vytváranie pracovných miest a rozvoj cestovného ruchu; zdôrazňuje, že malé a regionálne letiská zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore prepojenosti, územnej súdržnosti, sociálneho začlenenia a hospodárskeho rastu, najmä v prípade najvzdialenejších regiónov a ostrovov; považuje v tejto súvislosti za nutné strategické plánovanie európskeho letiskového systému, ktorý dokáže identifikovať súčasné kapacity, predpokladaný dopyt, súčasné nedostatky a budúce potreby v oblasti infraštruktúry na európskej úrovni a ktorý môže zachovať prístup občanov EÚ k leteckým službám;

16.  uvedomuje si značné nedostatky v prepojenosti v EÚ, pre ktoré je charakteristický nižší počet leteckých spojení v určitých častiach EÚ, ako aj význam regionálnej prepojenosti (vrátane geografických oblastí vylúčených z TEN-T); nabáda Komisiu, aby sa problematikou leteckých spojení naďalej zaoberala a riešila ju;

17.  domnieva sa, že mnohé výrazné obmedzenia rastu vo vzduchu aj na zemi (napr. nedostatok kapacít, nedostatočné a nadmerné využívanie infraštruktúr, rôzni poskytovatelia leteckých navigačných služieb alebo obmedzené investície) a tiež nedostatočné letecké prepojenia medzi rôznymi regiónmi EÚ možno riešiť tak, že sa prepojenosť na všetkých úrovniach (vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej) stane jedným z hlavných ukazovateľov pri hodnotení a plánovaní opatrení v tomto odvetví;

18.  domnieva sa, že prepojenosť by sa nemala obmedzovať iba na množstvo, frekvenciu a kvalitu služieb leteckej dopravy, ale mala by sa posudzovať v kontexte integrovanej modernej dopravnej siete a mala by zahŕňať ďalšie kritériá, ako sú čas, územná kontinuita, väčšie prepojenie sietí, prístupnosť, dostupnosť dopravných alternatív, cenová dostupnosť a environmentálne náklady, aby tak odrážala skutočnú pridanú hodnotu danej trasy; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia ukazovateľa EÚ založeného na iných existujúcich indexoch a prieskumnej práci, ktorú už vykonali organizácia Eurocontrol a stredisko pre sledovanie letísk;

19.  domnieva sa, že pri takomto ukazovateli prepojenosti vrátane pozitívnej analýzy nákladov a prínosov by sa mali zvážiť letecké spojenia zo širšieho hľadiska, pričom by sa neoslabil cieľ územnej súdržnosti EÚ, ktorý posilnia pripravované výkladové usmernenia o pravidlách upravujúcich povinnosti vyplývajúce zo služby vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že tento index môže slúžiť záujmom celkového strategického plánovania a zabrániť tak plytvaniu peniazmi daňových poplatníkov tým, že bude z hospodárskeho hľadiska rozlišovať medzi životaschopnými príležitosťami a neziskovými projektami s cieľom okrem iného uprednostňovať ziskovú špecializáciu letísk vrátane klastrov alebo sietí letísk, predísť budúcemu vzniku „letísk duchov“ a zabezpečiť efektívne využívanie kapacity letiska a vzdušného priestoru, ako aj tým, že určí intermodálne, nákladovo efektívne a udržateľné riešenia;

20.  domnieva sa, že výhody, ktoré prináša komplementárnosť všetkých druhov dopravy bez výnimky, by sa mali naplno využiť s cieľom zlepšiť mobilitu a dosiahnuť odolnú dopravnú sieť, čo je v záujme užívateľov osobnej aj nákladnej dopravy; poukazuje na to, že intermodalita tým, že umožňuje modálny prechod, je jediným spôsobom, ako zabezpečiť dynamický a trvalo udržateľný rozvoj konkurencieschopného odvetvia leteckej dopravy EÚ; zdôrazňuje, že rozširovaním a zohľadňovaním letiskových spádových oblastí a zabránením ich prekrývaniu umožňuje intermodalita efektívnejšie využívanie infraštruktúry, čím by sa tiež uvoľnili prevádzkové intervaly a prispelo by sa k vytvoreniu prostredia priaznivého pre obchod, cestovný ruch a operácie nákladnej dopravy; oceňuje úspechy, ktoré sa dosiahli v tejto oblasti integráciou železničnej a leteckej infraštruktúry, a podporuje ďalší pokrok v tejto oblasti;

21.  pripomína, že koridory TEN-T tvoria základnú kostru rozvoja multimodálnych riešení, v rámci ktorých sú letiská hlavnými uzlami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy v oblasti multimodálnej dopravy v Európe sú roztrieštené a ich množstvo je obmedzené; zdôrazňuje potrebu rýchlych, účinných a užívateľsky priaznivých prepojení sietí verejnej dopravy a letiskovej infraštruktúry; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby priradili vyššiu prioritu cieľu multimodálnej dopravy v rámci koridorov TEN-T a súčasne odstraňovali nedostatky; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh na multimodálny a interoperabilný prístup k doprave, do ktorého sa plne zahrnie letecká doprava, a vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali finančné nástroje, ktoré majú k dispozícii, na podporu intermodálnych prepojení;

22.  domnieva sa, že na zvýšenie atraktívnosti intermodálnej dopravy v celej Európe by sa bezbariérové riešenia, aktuálne informácie a integrované služby (napr. integrovaný predaj cestovných lístkov) mali ponúkať všetkým cestujúcim (vrátane osôb so zníženou pohyblivosťou); poukazuje na to, že projekty financované z prostriedkov EÚ preukázali technickú uskutočniteľnosť vytvorenia multimodálnych informačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov; vyzýva preto Komisiu, aby podporila skutočné zavedenie týchto systémov pre cestujúcich v celej EÚ;

23.  je presvedčený, že prevádzkovatelia dopravy a poskytovatelia služieb sa zapoja do hľadania intermodálnych a multimodálnych riešení, ak sa regulačným rámcom EÚ zabezpečí jasnosť a právna istota, pokiaľ ide o práva cestujúcich, zodpovednosť, meškania a zrušenia, bezpečnostné previerky, ako aj normy týkajúce sa otvorených údajov a spoločného využívania údajov; vyzýva Komisiu, aby konala v tomto zmysle;

24.  konštatuje, že verejné aj súkromné financovanie v odvetví letectva má zásadný význam pre zaručenie územnej súdržnosti, podporu inovácií a zachovanie alebo opätovné získanie vedúceho postavenia Európy v tomto odvetví; pripomína, že všetko financovanie sa musí riadiť usmerneniami EÚ pre štátnu pomoc a právnymi predpismi pre hospodársku súťaž; zastáva názor, že pri poskytovaní podpory z verejných zdrojov sa musí zaručiť, aby predmetná investícia bola nákladovo efektívna a vhodná na daný účel;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti vypracovanými Komisiou a v súlade s oznámením Komisie o rozsahu štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ zachovali dlhodobú stratégiu, ktorá sa zaoberá tak prebytkom stratových letísk v regiónoch, kde sú dostupné iné druhy dopravy, ako aj príspevkom sekundárnych letísk k rozvoju, konkurencieschopnosti a integrácii regiónov EÚ;

26.  poukazuje na význam priaznivého regulačného rámca pre letiská na pritiahnutie a zmobilizovanie súkromných investícií; domnieva sa, že hodnotenie Komisie týkajúce sa smernice o letiskových poplatkoch by spolu s účinnými konzultáciami s leteckými spoločnosťami a letiskami malo pomôcť objasniť, či súčasné ustanovenia sú účinným nástrojom na podporu hospodárskej súťaže pred rizikom zneužívania dominantného postavenia na trhu, na podporu záujmov európskych spotrebiteľov a na presadzovanie hospodárskej súťaže, alebo či ich treba reformovať; uznáva prínos neleteckých príjmov ku komerčnej životaschopnosti letísk;

27.  poznamenáva, že Komisia vo svojej stratégii v oblasti letectva uverejnenej v decembri 2015 oznámila, že sa uskutoční hodnotenie smernice Rady 96/67/ES o službách pozemnej obsluhy na letiskách EÚ; podporuje začlenenie pozemnej obsluhy do rozsahu EASA s cieľom pokryť celý reťazec bezpečnosti letectva;

Stratégia v oblasti letectva: vyhliadky do budúcnosti

28.  je presvedčený, že celý hodnotový reťazec letectva má potenciál stať sa strategickým sektorom pre investície, čo treba hlbšie preskúmať vytýčením dlhodobých cieľov a poskytnutím stimulov inteligentným iniciatívam, ktoré spĺňajú tieto ciele, akými sú ekologickejšie letiská alebo lietadlá, zníženie hluku, spojenie medzi letiskovými zariadeniami a verejnou dopravou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali ďalšími opatreniami na podporu takýchto iniciatív, a to aj účinným využívaním Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), a pokračovali v podpore a financovaní programov, ako je Čisté nebo a SESAR; zdôrazňuje, že letecký priemysel je významným prispievateľom ku konkurencieschopnosti odvetvia letectva EÚ, lebo výrazne podporuje presadzovanie čistejších technológií a zavedenie projektu SESAR;

29.  berie na vedomie emisie CO2, ktoré produkuje odvetvie letectva; zdôrazňuje celý rad opatrení, ktoré už prijali a plánujú sa prijať s cieľom dosiahnuť zníženie emisií CO2 a skleníkových plynov, a to tak technicky rozvíjaním alternatívnych palív a výkonnejších lietadiel, ako aj politicky dodržiavaním medzinárodných dohôd; víta dohodu dosiahnutú na 39. zasadnutí zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) 6. októbra 2016, na ktorom sa prijalo globálne trhové opatrenie (GMBM) na zníženie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, a záväzok 65 krajín zapojiť sa do dobrovoľnej fázy do roku 2027, čo znamená, že do roku 2035 sa bude približne 80 % emisií nad úrovňami emisií z roku 2020 kompenzovať týmto systémom; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať po 31. decembri 2016 výnimku udelenú na základe systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) na emisie z letov smerujúcich na letiská a z letísk v najvzdialenejších regiónoch, ako sú vymedzené v článku 349 ZFEÚ; víta úmysel Komisie zrevidovať opatrenia EÚ na zníženie emisií CO2 z letectva na základe tejto dohody;

30.  zastáva názor, že aj vzhľadom na balík predpisov Komisie týkajúcich sa obehového hospodárstva by sa mali podporovať ďalšie iniciatívy zamerané na zvýšenie environmentálnej kapacity a zníženie emisií a hluku z prevádzkových činností z letísk, na letiskách a v rámci letísk, napríklad používaním obnoviteľných palív (napr. biopalív), vytvorením efektívnych systémov certifikovanej recyklácie šetrnej voči životnému prostrediu, demontážou a opätovným použitím lietadiel, podporou tzv. ekologických letísk a ekologických trás na letiská a dosahovaním čo najefektívnejšieho riadenia logistiky;

31.  žiada, aby sa zhromažďovali a rozširovali najlepšie postupy na znižovanie emisií v odvetví berúc pritom do úvahy, že prísne environmentálne normy sa musia počas celého obdobia zachovávať a posilňovať s cieľom zabezpečiť, aby sa letectvo rozvíjalo udržateľným spôsobom;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôsledne monitorovali nové postupy, ktoré sú platné od júna 2016, na zníženie hluku a ultrajemných častíc výfukových plynov z lietadiel, ktoré vzlietajú z letísk v blízkosti miest a osídlených centier, aby sa zlepšila kvalita života a najmä kvalita ovzdušia;

33.  berie na vedomie značné náklady na bezpečnostné opatrenia; zdôrazňuje, že bezpečnostné problémy vrátane kybernetickej bezpečnosti, ktorým čelí odvetvie letectva, budú v budúcnosti väčšie, čo si vyžiada okamžitý prechod na prístup viac založený na zohľadnení rizík a spravodajských informácií, ktorým sa zlepší bezpečnosť letiskových zariadení a umožní prispôsobiť sa meniacim sa hrozbám bez toho, aby bolo potrebné neustále reagovať novými opatreniami alebo riziko iba presúvať bez jeho zníženia;

34.  víta návrh Komisie na vytvorenie certifikačného systému EÚ pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva; trvá na potrebe dôsledného vykonávania existujúcich pravidiel upravujúce prijímanie zamestnancov a odbornú prípravu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prehĺbenia koncepcie jednorazovej bezpečnostnej kontroly a rozvoja unijného systému predbežnej kontroly, ktorý by vopred zaregistrovaným cestujúcim z EÚ umožnil prejsť bezpečnostnou previerkou efektívnejšie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali, že si budú systematicky vymieňať spravodajské informácie a najlepšie postupy týkajúce sa letiskových bezpečnostných systémov;

35.  berie na vedomie správu skupiny na vysokej úrovni pre oblasti konfliktov a vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa vykonávali odporúčania uvedené v tejto správe vrátane vzájomnej výmeny informácií s cieľom zaistiť vypracovanie posúdenia rizika na úrovni EÚ a schopnosť rýchlo si vymieňať informácie; zdôrazňuje tiež, že bezpečnostné obavy, ktoré sa objavujú v súvislosti s nespolupracujúcimi vojenskými letmi bez aktívnych transpondérov, treba naďalej riešiť;

36.  zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti európskeho leteckého priemyslu sú inovácie; konštatuje, že v porovnaní s inými druhmi dopravy je už letectvo vedúcim odvetvím pri využívaní výhod digitalizácie, informačných a komunikačných technológií a otvorených údajov, a nabáda toto odvetvie, aby naďalej stálo na čele tohto procesu a zároveň zabezpečovalo spravodlivú hospodársku súťaž, interoperabilitu systémov, neutralitu a transparentnosť prístupu k jasným a stručným informáciám pre všetkých užívateľov, ako sú spotrebitelia, ktorí si rezervujú celú cestu, alebo prepravné spoločnosti zapojené do činností nákladnej dopravy; víta návrh na projekt veľkých dát v oblasti letectva, ktorý vypracovala Komisia, a žiada vysvetlenie týkajúce sa jeho uskutočnenia;

37.  pripomína kontrolnú akciu Komisie a vnútroštátnych orgánov presadzovania práva v roku 2013, ktorá sa zamerala na webové sídla ponúkajúce cestovné služby v celej EÚ; poznamenáva, že pri tejto kontrolnej akcii sa odhalili závažné problémy v prípade viac ako dvoch tretín skontrolovaných webových sídiel; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie informovala o dosiahnutom pokroku pri zabezpečovaní súladu webových sídiel ponúkajúcich cestovné služby s právnymi predpismi EÚ a o svojich budúcich plánoch na presadzovanie práva v tejto oblasti, pokiaľ ide o predaj leteniek online aj offline; pripomína, že zákazníci musia mať vždy možnosť predkladať sťažností obchodníkovi a domáhať sa náhrady; domnieva sa, že táto možnosť by mala byť dostupná spôsobom, ktorý spotrebiteľov neodradí od uplatňovania ich práv, a že spotrebitelia by na ňu mali byť jasne upozornení; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva s cieľom zabezpečiť, aby obchodníci spĺňali tieto požiadavky;

38.  víta inovácie a hospodársky rozvoj, ktoré možno podporiť ďalším rozvojom civilného využitia diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS); poznamenáva, že trh s RPAS rýchlo rastie a takéto lietadlá sú čoraz viac používané na súkromné účely v obchodných činnostiach a verejnými orgánmi pri výkone ich úloh; zdôrazňuje naliehavú potrebu urýchlene prijať jasný, primeraný, harmonizovaný a rizikovo orientovaný regulačný rámec pre RPAS s cieľom stimulovať investície a inovácie v tomto odvetví a naplno využiť jeho obrovský potenciál pri súčasnom zachovaní čo najprísnejších bezpečnostných noriem;

39.  pripomína, že regulácia odvetvia letectva by mala zohľadňovať osobitné potreby všeobecného letectva spôsobom, ktorý poskytuje individuálne riešenia v oblasti leteckej dopravy aj možnosti v oblasti športového letectva;

Sociálna agenda stratégie v oblasti letectva

40.  uznáva potrebu objasniť kritérium „domovskej základne“ a vymedzenie pojmu „hlavné miesto podnikania“, aby sa zabezpečilo, že ich možno uplatňovať konzistentne a účinne zabrániť praxi využívania „výhodných vlajok“ a účelového výberu najvýhodnejších právnych predpisov („rule-shopping“); pripomína, že jednou z hlavných úloh agentúry je vydávať osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a povolenia pre prevádzkovateľov a tretie krajiny s cieľom zaručiť bezpečnosť a prispievať k zlepšeniu pracovných podmienok;

41.  vyzýva EFSA a členské štáty, aby pokračovali v kontrole nových obchodných modelov a modelov zamestnávania s cieľom zaručiť bezpečnosť letectva, a žiada Komisiu, aby v prípade potreby prijala regulačné opatrenia; poznamenáva, že osobitnú pozornosť treba venovať okrem iného pracovným zmluvám na nula hodín, tzv. systémov pay-to-fly, nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a situácii posádok z tretích krajín na palubách lietadiel zaregistrovaných v EÚ; zdôrazňuje význam nariadenia o hlásení udalostí v letectve a postupov „kultúry spravodlivosti“ z hľadiska posilňovania a zlepšovania bezpečnostných noriem, ako aj zdravotných a pracovných podmienok;

42.  pripomína, že odborná príprava vysokej kvality prispieva k bezpečnosti letectva; zdôrazňuje kľúčový príspevok EASA k vytvoreniu spoločnej odbornej prípravy a bezpečnostných noriem pre pilotov, členov posádky a riadiacich letovej prevádzky, a to aj prostredníctvom virtuálnej akadémie, a vyzýva členské štáty, aby investovali do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy vo všetkých častiach hodnotového reťazca letectva, pretože úspech európskej letectva veľmi závisí od kvalifikovaných pracovníkov a inovácií; uznáva potrebu riešiť otázku prípadných nedostatkov zručností, ktoré by sa mohli objaviť; zdôrazňuje význam partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, výskumnými strediskami a sociálnymi partnermi s cieľom aktualizovať programy odbornej prípravy a zabezpečiť, aby odrážali potreby trhu práce;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili modely duálnej odbornej prípravy v oblasti leteckého inžinierstva a šírili ich prostredníctvom medzinárodnej spolupráce;

44.  nabáda Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy na ochranu práv pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby všetkým pracovníkom v odvetví letectva zaručili dôstojné pracovné podmienky vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto zamestnania alebo príslušnú zmluvu;

45.  poznamenáva, že všetky letecké spoločnosti pôsobiace v EÚ musia plne dodržiavať sociálne a zamestnanecké požiadavky EÚ a členských štátov; poukazuje na to, že medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely, čo sa týka pracovných podmienok a sociálnej ochrany, a že podniky zneužívajú slobodu usadiť sa na znižovanie nákladov; vyzýva členské štáty, aby zastavili túto škodlivú hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy na to, ako zabrániť zneužívaniu nepriameho zamestnávania na obchádzanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania a sociálneho zabezpečenia v odvetví letectva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predchádzali porušovaniu sociálnych noriem a obchádzaniu pracovných noriem zaručením ochrany tých, ktorí poskytujú informácie, uľahčením otvoreného poskytovania informácií a rozšírením spolupráce medzi inšpektorátmi práce v členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie a riadne presadzovanie pracovného práva, právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych zmlúv v prípade leteckých spoločností pôsobiacich v danom členskom štáte;

46.  zdôrazňuje, že právo na zakladanie odborových organizácií a právo na členstvo v nich, ako aj právo na kolektívnu akciu sú základnými právami a treba ich dodržiavať, ako je uvedené v článku 12 Charty základných práv Európskej únie; odmieta akékoľvek pokusy o obmedzenie práva na štrajk v odvetví letectva; zdôrazňuje dôležitosť existencie silných, nezávislých sociálnych partnerov v odvetví letectva, pravidelného inštitucionalizovaného sociálneho dialógu na všetkých úrovniach a účasti a zastúpenia zamestnancov so zreteľom na záležitosti spoločnosti; trvá na riadnom procese konzultácie a posilnení sociálneho dialógu pred akoukoľvek iniciatívou EÚ týkajúcou sa odvetvia letectva; víta pokusy sociálnych partnerov rokovať o dohode o pracovných podmienkach a sociálnych právach zamestnancov v európskom odvetví letectva; nabáda ich na rokovanie o kolektívnych zmluvách vo všetkých oblastiach odvetvia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, keďže takéto zmluvy sú účinným nástrojom v boji proti súťaži o najnižšie sociálne, pracovné a zamestnanecké normy a pri zabezpečovaní dôstojného odmeňovania všetkých pracovníkov;

47.  domnieva sa, že žiadny zamestnanec by nemal mať pochybnosti o uplatniteľných pracovnoprávnych predpisoch alebo o tom, či má nárok na sociálne zabezpečenie; v tejto súvislosti upozorňuje na osobitnú situáciu vysoko mobilných pracovníkov v odvetví letectva a vyzýva na lepšiu koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ; trvá na tom, aby sa potreba ďalšieho objasnenia platných právnych predpisov a súdnej príslušnosti v súvislosti s pracovnými zmluvami mobilných pracovníkov v odvetví letectva posudzovala v úzkej spolupráci so zástupcami týchto pracovníkov;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) EHSV, AC TEN/581.
(2) Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3.
(3) Ú. v. EÚ C 99, 4.4.2014, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 382, 15.10.2016, s. 1.
(6) https://ec.europa.eu/transport/media/events/event/high-level-conference-2015-social-agenda-transport_en
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0049.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0394.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0392.
(10) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 5.
(11) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 658.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0220.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2014)0221.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2014)0092.
(15) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 217.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0390.
(17) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 2.
(18) https://english.eu2016.nl/documents/reports/2016/01/20/report-aviation-summit-2016


Oneskorené vykonávanie operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup
PDF 272kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o oneskorenom vykonávaní operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup (2016/3008(RSP))
P8_TA(2017)0055B8-0149/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2016 o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(6),

–  so zreteľom na otázku Komisii o oneskorenom vykonávaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF”) operačných programov – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup (O-000005/2017 – B8-0202/2017),

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže neskoré uzatvorenie rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 a neskoré prijatie nariadení o EŠIF malo za následok prieťahy v procese prijímania a vykonávania dohôd o partnerstve a operačných programov a určenia riadiacich a certifikačných orgánov a orgánov auditu, procese stanovenia a plnenia ex ante kondicionalít a vykonávania projektov na miestnej a regionálnej úrovni; keďže chýbajú konkrétne informácie a analýzy o príčinách týchto oneskorení, ktoré majú v prvej časti programového obdobia vplyv na potenciál EŠIF, pokiaľ ide o zvýšenie konkurencieschopnosti a posilnenie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

B.  keďže v súčasnosti bolo prijatých 564 operačných programov EŠIF a Komisia dostala oznámenia o určení orgánov pre 374 operačných programov; keďže priebežné platby nemožno realizovať bez toho, aby boli určené riadiace orgány; keďže podľa údajov k 30. novembru 2016 boli vykonané priebežné platby vo výške 14,750 miliárd EUR, čo naznačuje nižšie platobné potreby, než sa pôvodne predpokladalo;

C.  keďže v rovnakom štádiu uplynulého programového obdobia bolo napriek podobným oneskoreniam a technickým prekážkam súvisiacim s požiadavkou na systémy riadenia a kontroly už v júli 2009 zaznamenané čerpanie priebežných platieb a na základe platobných rozpočtových prostriedkov naplánovaných v rámci rozpočtu na rok 2010 sa očakávalo, že vykonávanie programov politiky súdržnosti dosiahne svoj plný potenciál už v danom roku;

D.  keďže súčasná úroveň priebežných platieb predstavuje vzhľadom na pokročilé štádium programového obdobia relatívne nízky podiel na celkových prostriedkoch pridelených na tieto programy; keďže Európsky parlament má na základe prognóz členských štátov z jesene 2016 obavy, že čerpanie bude pokračovať rovnakým tempom;

E.  keďže oneskorené vykonávanie a následné nižšie platobné potreby viedli už v roku 2016 k zníženiu prostriedkov na platby v rámci okruhu 1b o 7,2 miliardy EUR prostredníctvom návrhu opravného rozpočtu č. 4/2016; keďže v rovnakom štádiu programového obdobia 2007 – 2013 nebol podobný návrh opravného rozpočtu potrebný; keďže v roku 2017 možno konštatovať takmer 24 % zníženie platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rokom 2016;

F.  keďže sa dôrazne odporúča užšia spolupráca medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci rozpočtu EÚ na rok 2018 stabilizovali platobné rozpočtové prostriedky na politiku súdržnosti a aby bol platobný plán na roky 2014 – 2020 dodržaný alebo v prípade potreby prispôsobený skutočnej situácii;

G.  keďže administratívna kapacita na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni je kľúčovým predpokladom úspešného vykonávania politiky súdržnosti;

1.  opätovne zdôrazňuje prínos investícií v rámci EŠIF, pokiaľ ide o znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov v rámci európskych regiónoch a medzi nimi, ako aj o vytváranie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorbu pracovných miest; vyjadruje preto obavy, že ďalšie oneskorenia vo vykonávaní operačných programov politiky súdržnosti budú mať negatívny vplyv na dosahovanie týchto cieľov a prispejú k prehlbovaniu rozdielov v rozvoji regiónov;

2.  uznáva, že zavedenie niekoľkých nových požiadaviek, ako sú tematická koncentrácia, ex ante kondicionality a finančné hospodárenie, síce zabezpečilo vyššiu výkonnosť programov, so zreteľom na neskoré prijatie právneho rámca však prispelo k oneskoreniam vo vykonávaní programov; poukazuje na skutočnosť, že hrozí, že súčasné tempo vykonávania povedie v nasledujúcich rokoch k značnej výške prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, a zdôrazňuje potrebu prijať všetky možné opatrenia na zamedzenie tejto možnosti; žiada Komisiu, aby informovala o tom, aké opatrenia v tejto súvislosti plánuje;

3.  zastáva názor, že pre tieto oneskorenia vo vykonávaní programov sa v prípade finančných nástrojov v rámci operačných programov EŠIF môže zvýšiť už existujúce riziko nízkej miery vyplácania, nadmerných kapitálových dotácií, neschopnosti prilákať dostatočnú úroveň súkromného kapitálu, nízkej úrovne pákového efektu a problematického revolvingu; konštatuje, že sú potrebné ďalšie objasnenia a opatrenia na dosiahnutie rovnakej úrovne kapacity pracovať s finančnými nástrojmi ako nástrojmi s pákovým efektom v členských štátoch, vyzýva členské štáty, aby tieto nástroje zavedené Komisiou a EIB využívali vyváženým spôsobom; pripomína tiež možnosť kombinovať financovanie z EŠIF a Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI”) s cieľom riešiť pokles investícií, najmä v odvetviach, ktoré sú najvhodnejšie na podporu rastu a zamestnanosti;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využívali flexibilitu dostupnú v rámci Paktu stability a rastu vzhľadom na to, že v mnohých členských štátoch spôsobila hospodárska kríza problémy s likviditou a viedla k tomu, že vlády majú k dispozícii menej finančných prostriedkov na verejné investície a že financovanie politiky súdržnosti sa stáva hlavným zdrojom verejných investícií;

5.  vyzýva preto Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a na základe objektívnej analýzy faktorov, ktoré prispievajú k súčasným oneskoreniam, predložila „plán na urýchlenie súdržnosti“ v prvom štvrťroku 2017 s cieľom uľahčiť rýchlejšie vykonávanie operačných programov EŠIF; v tejto súvislosti však zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nízke miery chybovosti, boj proti podvodom a posilnenie administratívnych kapacít na vnútroštátnej, regionálnej, ako aj miestnej úrovni ako predpoklad na dosiahnutie včasných a úspešných výsledkov; domnieva sa, že opatrenia šité na mieru by mali vychádzať z analýzy súhrnnej správy o výročných správach o vykonávaní programu v rokoch 2014 – 2015, ktorú poskytla Komisia na konci roku 2016, a vyzýva členské štáty, aby nepretržite monitorovali pokrok dosiahnutý pri realizácii projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu a pridanú hodnotu úsilia zameraného na tematické ciele prioritných sektorov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala podporu prostredníctvom pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie a aby poskytla Európskemu parlamentu akčný plán svojich činností;

6.  vyjadruje obavy v súvislosti s oneskoreniami pri určovaní riadiacich a certifikačných orgánov a orgánov auditu, čo vedie k oneskoreniam pri predkladaní žiadostí o platbu; vyzýva preto členské štáty, aby dokončili proces určovania, a Komisiu, aby zaviedla potrebnú technickú pomoc a poradenské služby riadiacim a certifikačným orgánom a orgánom auditu s cieľom uľahčiť a urýchliť realizáciu operačných programov na mieste, a to aj pre prípravu zoznamov projektov, zjednodušenie a zrýchlenie systému finančného riadenia a kontroly, uzatváranie zmlúv a monitorovacie postupy;

7.  uznáva, že rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie operačných programov EŠIF je priamo spojené s väčším zjednodušením; v tejto súvislosti berie na vedomie priority stanovené v rámci tzv. súhrnného návrhu (Omnibus); poznamenáva však, že treba vyvinúť ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o riešenie otázok nákladov projektového riadenia, rôznorodosti a častých zmien predpisov, komplexných postupov schvaľovania veľkých projektov, verejného obstarávania, nevyriešených vlastníckych vzťahov, zdĺhavých postupov získavania povolení a rozhodnutí, otázky retroaktívneho uplatňovania pravidiel auditu a kontroly, neskorých platieb príjemcom, ťažkostí pri kombinovaní finančných prostriedkov EŠIF s inými zdrojmi financovania, pravidiel štátnej pomoci a pomalého riešenia sporov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú koordináciu, výrazne zjednodušila pravidlá štátnej pomoci a zaistila ich zlučiteľnosť s politikou súdržnosti; pripomína, že je takisto potrebné vynaložiť úsilie na zlepšenie oznamovania výsledkov týkajúcich sa investícií z EŠIF;

8.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a vypracovala riešenia vrátane ďalších foriem flexibility, ako napríklad flexibilita medzi prioritami a medzi operačnými programami na požiadanie príslušných riadiacich orgánov, v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a aby zároveň zabezpečila požadovanú stabilitu, predvídateľnosť a navrhovaný spätný tok prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonávania, vrátane z okruhu 1b, do rozpočtu EÚ, a to aj so zreteľom na budúce programové obdobie;

9.  vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom zabezpečiť a uľahčiť súčinnosť medzi možnosťami financovania zo zdrojov EÚ, ako sú napríklad EŠIF, Horizont 2020 a EFSI, prostredníctvom spoločného financovania, úzkej spolupráce medzi príslušnými orgánmi, podpory opatrení v oblasti inteligentnej špecializácie, ako aj prostredníctvom užšej koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré zaisťujú preferenčné úvery na projekty, v súlade s cieľmi operačných programov;

10.  vyzýva na zlepšenie komunikácie medzi štruktúrami Komisie (medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami), medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, keďže ide o kľúčový predpoklad na zvýšenie miery čerpania prostriedkov a zlepšenie kvality opatrení v rámci politiky súdržnosti;

11.  pripomína pridanú hodnotu prijatia prístupu zameraného na výkon a víta úsilie Komisie zabezpečiť dosiahnutie výsledkov tejto politiky v praxi; berie na vedomie závery súhrnnej správy o výročných správach o vykonávaní programu na roky 2014 – 2015 a očakáva nadchádzajúcu strategickú správu Komisie plánovanú na koniec roku 2017, ktorá poskytne viac informácií o vykonávaní priorít na základe finančných údajov, spoločných a programovo špecifických ukazovateľov a kvantifikovaných cieľových hodnôt a pokroku pri dosahovaní čiastkových cieľov, ako aj o situácii v súvislosti s dokončením akčných plánov súvisiacich s nevyrovnanými ex ante kondicionalitami(7);

12.  poukazuje na existujúci platobný plán na obdobie 2014 – 2020; pričom berie do úvahy pravidlá zrušenia viazanosti prostriedkov, vyzýva Komisiu, aby stanovila zodpovedajúci platobný plán do roku 2023 a navrhla v prípade potreby zvýšiť stropy prostriedkov na platby v rámci okruhu 1b až do konca súčasného programového obdobia; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere sprevádzkovali e-súdržnosť a zabezpečili jej ľahké používanie s cieľom upraviť platobný plán v závislosti od konkrétneho vývoja a aby takisto pripravili plán na urýchlenie súdržnosti; preto žiada členské štáty, aby zaznamenávali údaje o rozpracovaných projektoch, plánoch obstarávania s plánovanými a skutočnými dátumami predkladania ponúk, uzatvárania zmlúv a vykonávania, ako aj všetky finančné a účtovné údaje týkajúce sa faktúr, spolufinancovania, oprávnenosti výdavkov atď.;

13.  očakáva, že Komisia bude pokračovať v diskusii o týchto otázkach v rámci fóra o súdržnosti a že v 7. správe o súdržnosti navrhne riešenia s cieľom zabezpečiť plné vykonávanie politiky súdržnosti a vyhovieť investičným potrebám EÚ; takisto žiada, aby sa prijali potrebné kroky na včasný začiatok programového obdobia po roku 2020;

14.  žiada Komisiu, aby si vzala ponaučenie z informácií uvedených vo výročných správach so zreteľom na diskusiu o politike súdržnosti po roku 2020;

15.  nalieha v tejto súvislosti na Komisiu, aby najneskôr do začiatku roku 2018 predložila legislatívny balík týkajúci sa budúceho programového obdobia a aby uľahčila bezproblémové a včasné rokovanie o VFR po roku 2020 vrátane regulačného a procedurálneho vankúša s cieľom vyhnúť sa systémovým otrasom, pokiaľ ide o investície v rámci politiky súdržnosti a jej vykonávanie; domnieva sa, že treba primerane zohľadniť výsledky referenda v Spojenom kráľovstve a nadchádzajúce opatrenia v súvislosti s vystúpením Veľkej Británie z EÚ;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Výboru regiónov, členským štátom a ich národným a regionálnym parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0217.
(2) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 50.
(3) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 56.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0412.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(7) Potrebná aktualizácia po uverejnení súhrnnej správy o výročných správach o vykonávaní programov na roky 2014 – 2015.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia