Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2223(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0175/2017

Predkladané texty :

A8-0175/2017

Rozpravy :

PV 15/05/2017 - 17
CRE 15/05/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 16/05/2017 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0207

Prijaté texty
PDF 385kWORD 74k
Utorok, 16. mája 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Efektívne využívanie zdrojov: obmedzenie plytvania potravinami, zlepšenie potravinovej bezpečnosti
P8_TA(2017)0207A8-0175/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. mája 2017 o iniciatíve zameranej na efektívne využívanie zdrojov: obmedzenie plytvania potravinami, zvýšenie bezpečnosti potravín (2016/2223(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(1),

–  so zreteľom na písomné vyhlásenie 0061/2015 zo 14. októbra 2015 o darovaní nepredaných potravín, ktoré sú stále vhodné na konzumáciu, charitatívnym organizáciám,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. júna 2016 o potravinových stratách a plytvaní potravinami,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 o potravinovom odpade(4),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2013 s názvom Príspevok občianskej spoločnosti k stratégii predchádzania stratám potravín a znižovania plytvania potravinami(5),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 34/2016 s názvom Boj proti plytvaniu potravinami: príležitosť pre EÚ zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v potravinovom dodávateľskom reťazci,

–  so zreteľom na uznesenie Riadiacej rady Programu OSN pre životné prostredie z 27. mája 2016 o predchádzaní potravinovému odpadu, jeho znižovaní a opätovnom používaní,

–  so zreteľom na porovnávaciu štúdiu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z júna 2014 o právnych predpisoch a postupoch členských štátov v oblasti darovania potravín,

–  so zreteľom na štúdiu projektu FUSIONS (Používanie potravín v záujme sociálnej inovácie optimalizáciou stratégií na predchádzanie odpadu) o odhadovaných úrovniach plytvania potravinami v Európe (2016),

–  so zreteľom na preskúmanie právnych predpisov a politík EÚ s dosahom na plytvanie potravinami v rámci projektu FUSIONS (2015),

–  so zreteľom na definičný rámec pre plytvanie potravinami projektu FUSIONS (2014),

–  so zreteľom na celosvetový štandard pre účtovníctvo a výkazníctvo v oblasti potravinových strát a plytvania potravinami (štandard FLW) zavedený v júni 2016,

–  so zreteľom na štúdiu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Dôsledky plytvania potravinami – vplyvy na prírodné zdroje (FAO 2013),

–  so zreteľom na štúdiu organizácie FAO o celosvetových stratách a plytvaní potravinami (FAO 2011),

–  so zreteľom na petíciu s názvom Zastaviť plytvanie potravinami v Európe!,

–  so zreteľom na milánsku chartu prijatú počas výstavy Expo v Miláne v roku 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0175/2017),

A.  keďže organizácia FAO odhaduje, že každý rok sa na svete stratí alebo vyplytvá približne 1,3 miliardy tony potravín, čo podľa hmotnosti predstavuje približne jednu tretinu všetkých potravín vyprodukovaných na ľudskú spotrebu;

B.  keďže potraviny sú vzácnou komoditou; keďže v rámci potravinového systému sa využíva značné množstvo zdrojov, ako napríklad zem, pôda, voda, fosfor a energia, efektívne a udržateľné riadenie týchto zdrojov má prvoradý význam; keďže potravinový odpad sa spája s obrovskými hospodárskymi a environmentálnymi nákladmi, ktoré podľa odhadov FAO(6) na celosvetovej úrovni predstavujú 1,7 bilióna USD ročne; keďže predchádzanie plytvaniu potravín a jeho obmedzenie prinesie domácnostiam aj spoločnosti ako celku hospodárske výhody a súčasne sa tým zmierni poškodzovanie životného prostredia;

C.  keďže plytvanie potravinami má vysoké sociálne, hospodárske a environmentálne náklady, ako aj etické dôsledky; keďže potraviny, ktoré sa stratia alebo ktorými sa plytvá, prispievajú k zmene klímy celkovými emisiami uhlíka vo výške 8 % celkových celosvetových antropogénnych emisií skleníkových plynov a predstavujú plytvanie obmedzenými zdrojmi, ako je pôda, energia a voda(7), počas životného cyklu produktov; keďže prebytky potravinového reťazca by sa nemali priamo premieňať na potravinový odpad, keď by sa mohli inak použiť na výživu ľudí, a vhodnými právnymi predpismi o prebytkoch potravín by sa malo umožniť, aby sa potravinový odpad stal zdrojom;

D.  keďže podľa najnovších štúdií sa za každý kilogram vyprodukovaných potravín do ovzdušia uvoľní 4,5 kg CO2; keďže v Európe približne 89 Mt potravinového odpadu vyprodukuje 170 Mt CO2 ekv./rok v tomto rozdelení: potravinový priemysel 59 Mt CO2 ekv./rok, spotreba domácností 78 Mt CO2 ekv./rok, iné 33 Mt CO2 ekv./rok; keďže produkcia 30 % potravín, ktoré sa neskonzumujú, zodpovedá ďalším 50 % spotreby vodných zdrojov na zavlažovanie a výroba kilogramu hovädzieho mäsa si vyžaduje päť až desať ton vody;

E.  keďže viacerými štúdiami sa dokázalo, že najefektívnejší spôsob zmiernenia vplyvu spotreby potravín na životné prostredie je rozsiahla zmena stravovania; keďže dosiahnutie udržateľného systému výroby a spotreby potravín v Európe si vyžaduje komplexnú a integrovanú potravinovú politiku;

F.  keďže podľa Svetového potravinového programu (WFP) 795 miliónov ľudí na svete nemá dostatok potravín na vedenie zdravého a aktívneho života; keďže slabá výživa spôsobuje takmer polovicu (45 %), čiže približne 3,1 milióna úmrtí detí vo veku do 5 rokov; keďže každé šieste dieťa na svete je podvyživené a každé štvrté dieťa má spomalený rast; keďže obmedzenie potravinového odpadu preto nie je len ekonomickou a environmentálnou, ale aj morálnou povinnosťou(8);

G.  keďže takmer 793 miliónov ľudí v súčasnosti vo svete trpí podvýživou(9) a viac ako 700 miliónov ľudí žije pod hranicou chudoby(10) z príjmov nižších ako 1,90 USD na deň; keďže každé nezodpovedné využívanie prírodných zdrojov určených na výrobu potravín a každé plytvania potravinami by sa preto mali považovať za morálne neprijateľné;

H.  keďže menšie plytvanie potravinami by znamenalo efektívnejšie využívanie zeme, lepšie hospodárenie s vodnými zdrojmi a malo by pozitívny vplyv na celé poľnohospodárske odvetvie na celom svete a súčasne by posilnilo boj proti podvýžive v rozvojovom svete;

I.  keďže EÚ podpísala program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorú prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015; keďže cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12.3 je zameraný na zníženie celosvetového plytvania potravinami na osobu na úrovni maloobchodov a spotrebiteľov o 50 % do roku 2030 a na zníženie potravinových strát v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci vrátane strát v prvovýrobe, doprave a pri skladovaní; keďže podľa odhadov OSN sa počet obyvateľov zvýši z dnešných 7,3 miliardy ľudí na 9,7 miliardy v roku 2050(11); keďže obmedzenie plytvania potravinami je rozhodujúcim krokom pri odstraňovaní hladu na svete a nutnosťou nasýtiť stále rastúci počet obyvateľov;

J.  keďže Fórum spotrebného tovaru, ktoré zastupuje 400 maloobchodníkov, výrobcov, poskytovateľov služieb a iných zainteresovaných strán v 70 krajinách, prijalo verejné uznesenie s cieľom znížiť o polovicu potravinový odpad z prevádzky vlastných členov do roku 2025, teda o päť rokov skôr ako sa stanovuje v cieli trvalo udržateľného rozvoja 12.3;

K.  keďže predchádzanie vzniku potravinového odpadu prináša ekologické výhody, ako aj výhody zo sociálneho a z ekonomického hľadiska; keďže z odhadov vyplýva, že v EÚ sa každý rok vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo sa rovná 173 kg vyhodených potravín na osobu, a keďže pri výrobe a odstraňovaní potravinového odpadu v EÚ vzniká 170 miliónov ton emisií CO2 a spotrebuje sa 26 miliónov ton zdrojov; keďže náklady spojené s touto úrovňou plytvania potravinami sa odhadujú takmer na 143 miliárd EUR(12); keďže podľa organizácie FAO trpí 800 miliónov ľudí vo svete hladom;

L.  keďže podľa údajov z roku 2014 si 55 miliónov ľudí, čiže 9,6 % obyvateľov EÚ-28, každý druhý deň nemohlo dovoliť kvalitné jedlo; keďže podľa údajov z roku 2015 je rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia ohrozených 118,8 milióna ľudí alebo 23,7 % obyvateľov EÚ-28(13);

M.  keďže obmedzením plytvania potravinami sa môže zlepšiť hospodárska situácia domácností bez toho, aby sa znížila životná úroveň;

N.  keďže nekalé obchodné praktiky a cenový damping v potravinárskom sektore vedú k tomu, že potraviny sa často predávajú pod svoju skutočnú hodnotu, čo prispieva k ešte väčšiemu plytvaniu;

O.  keďže potraviny sa strácajú alebo sa nimi plytvá na všetkých úrovniach potravinového reťazca, pokiaľ ide o výrobu, spracovanie, dopravu, skladovanie, predaj, uvedenie na trh a spotrebu; keďže z odhadov projektu FUSIONS vyplýva, že odvetvia, ktoré najviac prispievajú k plytvaniu potravinami v EÚ, sú domácnosti s 53 % a spracovateľské odvetvie s 19 %, pričom k ďalším odvetviach patrí gastronómia s 12 %, prvovýroba s 10 % a veľkoobchod s 5 %(14); keďže podľa týchto odhadov by najväčší vplyv mali opatrenia na zníženie množstva potravinového odpadu v domácnostiach a spracovateľskom odvetví; keďže k plytvaniu potravinami v rozvojových krajinách dochádza najmä v dôsledku obmedzení infraštruktúry a technológií;

P.  keďže údaje vyplývajúce z projektu FUSIONS pochádzajú z rôznych zdrojov a z využitia rôznych definícií „plytvania potravinami“;

Q.  keďže v rámci projektu FUSIONS sa konštatovalo, že existuje len veľmi málo meraní plytvania v poľnohospodárstve, záhradníctve, akvakultúre, rybolove alebo iných činnostiach prvovýroby; keďže to bráni dobrému posúdeniu skutočného rozsahu strát potravín a plytvania potravinami v Európe;

R.  keďže v boji proti plytvaniu potravinami sú vhodnejšie cielené opatrenia v závislosti od subjektov a príslušnej etapy v reťazci, keďže existujúce problémy nie sú rovnaké;

S.  keďže zo štúdie vykonanej v Spojenom kráľovstve prostredníctvom akčného programu pre odpadové hospodárstvo a zdroje (WRAP) v roku 2015 vyplynulo, že aspoň 60 % potravinového odpadu domácností sa dá vyhnúť a bolo možné spotrebovať ho, keby sa s nim nakladalo lepšie(15);

T.  keďže isté plytvanie a odpad v poľnohospodárskej prvovýrobe sú výsledkom maloobchodných noriem týkajúcich sa špecifikácie výrobkov, zrušených objednávok v súvislosti so zmenou dopytu spotrebiteľov a nadmernej produkcie v dôsledku požiadaviek na splnenie sezónneho dopytu; keďže kazenie potravín počas výrobného procesu je ďalším dôvodom strát potravín počas výroby;

U.  keďže podľa FAO sa v poľnohospodárstve v Európe stratí 20 % ovocia a zeleniny, 20 % koreňovej a hľuzovej zeleniny a 10 % olejnín a strukovín, pričom ďalších 5 % ovocia a zeleniny a koreňovej a hľuzovej zeleniny sa stratí po zbere(16);

V.  keďže ovocie a zelenina poškodené prírodnou katastrofou zničené alebo zaorané v rodinných poľnohospodárskych podnikoch v dôsledku straty trhu alebo nízkych cien predstavujú pre poľnohospodárov stratu investícií a príjmov;

W.  keďže prevádzkovatelia v potravinovom dodávateľskom reťazci často internalizujú náklady na potravinový odpad a zahŕňajú ich do konečnej spotrebiteľskej ceny výrobku(17);

X.  keďže Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 34/2016 o boji proti plytvaniu potravinami preskúmaval otázku, či EÚ prispieva k zdrojovo efektívnemu potravinovému dodávateľskému reťazcu efektívnym bojom proti plytvaniu potravinami; keďže zo zistení správy vyplýva, že EÚ v súčasnosti nebojuje proti plytvaniu potravinami efektívne a že existujúce iniciatívy a politiky by sa dali efektívnejšie využívať na riešenie problému plytvania potravinami; keďže v správe sa uvádza, že ambície Komisie, pokiaľ ide o riešenie plytvania potravinami, sa znížili aj napriek viacerým žiadostiam Európskeho parlamentu a členských štátov o riešenie tohto problému; keďže Dvor audítorov vo svojej správe považuje doterajšie kroky Komisie podniknuté za rozštiepené a nesúvislé a domnieva sa, že im chýba jasná koordinácia; keďže v správe sa odporúča, aby Komisia: vypracovala akčný plán na nadchádzajúce roky, zohľadňovala otázku plytvania potravinami v budúcich posúdeniach vplyvu, lepšie zosúladila rôzne politiky EÚ, ktorými by sa dalo bojovať proti plytvaniu potravinami, objasnila výklad právnych ustanovení, ktoré môžu odrádzať od darovania potravín, a tiež zvážila, ako uľahčovať darovanie v iných politických oblastiach;

Y.  keďže po vynaložení značného objemu prostriedkov a uskutočnení veľmi úspešnej verejnej konzultácie v roku 2013 sa Komisia napokon rozhodla, že nezverejní oznámenie s názvom Budovanie udržateľného európskeho potravinového systému, hoci toto oznámenie už bolo dokončené a odsúhlasené tromi komisármi (GR pre životné prostredie, GR pre zdravie a spotrebiteľov a GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka); keďže toto oznámenie obsahuje viacero dobrých prístupov na riešenie problému plytvania potravinami;

Z.  keďže zatiaľ neexistuje ani všeobecné a pevné vymedzenie pojmu „plytvanie potravinami“ ani spoločná metodika na meranie plytvania potravinami na úrovni Únie, čo sťažuje porovnávanie rôznych súborov údajov a meranie pokroku pri obmedzovaní plytvania potravinami; keďže problémy spojené so zberom úplných, spoľahlivých a harmonizovaných údajov predstavujú ďalšiu prekážku hodnotenia plytvania potravinami v Únii; keďže na účely tohto uznesenia sa potravinovým odpadom označujú potraviny určené na ľudskú spotrebu, či už sú jedlé, alebo nejedlé, odstránené z výrobného alebo dodávateľského reťazca v záujme ich likvidácie v rámci prvovýroby, spracovania, výroby, dopravy, skladovania, maloobchodu a u spotrebiteľov s výnimkou strát v prvovýrobe; keďže treba vymedziť pojem „straty v prvovýrobe;

AA.  keďže je potrebné rozlíšiť jedlý potravinový odpad a nejedlé časti odpadu, aby sa zabránilo zavádzajúcim záverom a neefektívnym opatreniam; keďže dôraz v rámci snáh o zníženie odpadu by sa mal klásť na zabraňovanie plytvania jedlými potravinami;

AB.  keďže protokol o potravinových stratách a plytvaní potravinami je úsilím viacerých zainteresovaných strán, ktorý viedol k vypracovaniu globálneho účtovného a výkazníckeho štandardu (známeho ako štandard FLW) na vyčíslenie objemu potravín a súvisiacich nejedlých častí odstránených z potravinového dodávateľského reťazca(18);

AC.  keďže nielen monitorovanie toho, čo sa vyplytvá, ale aj monitorovanie objemu nadbytočných potravín a ich zhodnocovania môže poskytnúť kompletnejší a užitočnejší rámec na uskutočnenie dobrých politík na úrovni EÚ;

AD.  keďže hierarchia nakladania s odpadom vytvorenú rámcovou smernicou o odpade(19) (predchádzanie vzniku, príprava na opätovné použitie, recyklácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie) nezohľadňuje špecifiká potravinového odpadu, keďže tento odpad je veľmi rozmanitý; keďže v súčasnosti neexistuje nijaká osobitná hierarchia nakladania s neskonzumovanými potravinami a potravinovým odpadom na úrovni EÚ; keďže by sa mala stanoviť hierarchia potravinového odpadu zohľadňujúca celý potravinový reťazec; keďže prevencia a opätovné použitie pre ľudskú spotrebu by mali byť prioritnými opatreniami;

AE.  keďže pri použití správnych stimulujúcich politík by sa prebytky potravín mohla zachytiť a použiť na nasýtenie ľudí;

AF.  keďže je tu potenciál optimalizovať využívanie bývalých potravín a vedľajších produktov potravinového reťazca vo výrobe krmív pre zvieratá;

AG.  keďže spaľovanie a skládkovanie potravinového odpadu je stále pokračujúcou praxou v niektorých oblastiach EÚ a je v rozpore s obehovým hospodárstvom;

AH.  keďže v článku 9 ods. 1 písm. f) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom(20) sa požaduje, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uviedli dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby potraviny;

AI.  keďže označovanie dátumu na potravinových výrobkoch je slabo pochopené najmä zo strany spotrebiteľov; keďže dátumom minimálnej trvanlivosti sa označuje dátum, po ktorom sa potravina spravidla ešte stále môže konzumovať, z hľadiska kvality však nemusí byť v najlepšom stave, pričom dátumom spotreby sa označuje dátum, po ktorom už konzumácia potraviny nie je bezpečná; keďže ani polovica občanov Európskej únie nechápe význam označení „dátum minimálnej trvanlivosti“ a „dátum spotreby“(21); keďže používanie označení „minimálna trvanlivosť do“ a „spotrebujte do“, ako aj ich pochopenie sa v jednotlivých členských štátoch a medzi rôznymi výrobcami, spracovateľmi a distribútormi líši, a to dokonca aj v prípade rovnakého výrobku; keďže podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom musí byť dátum spotreby na výrobku ľahko nájditeľný a jasne čitateľný;

AJ.  keďže darovanie nepredaných potravín v rámci celého potravinového reťazca vedie k značnému zníženiu plytvania potravinami a súčasne pomáha ľuďom, ktorí potrebujú potraviny, ktorí nemajú finančnú možnosť kúpiť si určité potraviny alebo dostatočné množstvo potravín rovnakej kvality; keďže supermarkety a gastronomické prevádzky by v tomto procese mohli zohrávať dôležitú úlohu;

AK.  keďže fondy Únie, ako napríklad Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), uľahčujú darovanie potravín okrem iného prostredníctvom financovania dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry na ukladanie darovaných potravín; keďže členské štáty nevyužívajú fond FEAD dostatočne;

AL.  keďže distribúcii nadbytočných konzumovateľných potravín osobám v núdzi bráni nedostatok kapacity distribučného kanála, alebo niekedy aj úplný nedostatok tohto kanála; keďže charitatívnym organizáciám a inštitúciám vykonávajúcim sociálnu prácu a podporovaným štátnymi alebo miestnymi orgánmi chýbajú dostatočné finančné a ľudské zdroje na to, aby mohli prepravovať a distribuovať konzumovateľné potraviny poskytované na charitatívne účely; keďže to platí najmä v prípade najviac znevýhodnených regiónov;

AM.  keďže sociálne programy a programy zdola nahor, ako napríklad potravinové banky alebo stravovacie zariadenia prevádzkované charitatívnymi organizáciami, znižujú plytvanie potravinami a pomáhajú najchudobnejším ľuďom, a tým tiež pomáhajú vytvoriť zodpovednú a informovanú spoločnosť;

AN.  keďže na jednotnom trhu mnohé spoločnosti vyrábajú potraviny pre viac ako jednu krajinu; keďže nepredané výrobky takýchto spoločností v niektorých prípadoch nie je možné darovať v krajine výroby v dôsledku označovania v cudzích jazykoch;

AO.  keďže darcovia potravín sa podľa nariadenia o všeobecných zásadách a požiadavkách potravinového práva(22) považujú za „prevádzkovateľov potravinárskeho podniku“, a preto musia dodržiavať všetky právne predpisy EÚ v oblasti potravín, ktoré sa týkajú pravidiel zodpovednosti, záväzkov, vysledovateľnosti a bezpečnosti potravín ustanovených v balíku o hygiene potravín(23); keďže riziká spojené so zodpovednosťou za darované potraviny môže viesť k tomu, že potenciálni darcovia nadbytočné potraviny vyhodia namiesto toho, aby ich darovali(24);

AP.  keďže v dôsledku existujúcich administratívnych prekážok považujú veľké maloobchodné reťazce a supermarkety za prijateľné vyhadzovať potraviny blízko k dátumu minimálnej trvanlivosti namiesto toho, aby ich darovali;

AQ.  keďže Komisia v súčasnosti pracuje na objasnení európskych právnych predpisov v oblasti darov;

AR.  keďže viaceré členské štáty už prijali vnútroštátne právne predpisy na účely obmedzenia vzniku potravinového odpadu, a najmä Taliansko prijalo právne predpisy, ktoré uľahčujú darovanie a distribúciu potravín na účely sociálnej solidarity tým, že sa vylúči zodpovednosť darcu za potraviny darované v dobrej viere, o ktorých je v čase darovania známe, že sú vhodné na spotrebu;

AS.  keďže krajiny môžu prijať aj vnútroštátne dobrovoľné usmernenia pre darovanie potravín, ako sú napríklad usmernenia prijaté orgánmi pre bezpečnosť potravín vo Fínsku, ktoré sú zamerané na zmierňovanie potravinového odpadu, ktorému sa dá vyhnúť;

AT.  keďže v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty(25) (smernica o DPH) sa stanovuje, že darovaní potravín je zdaniteľné a že daňové výnimky na darovanie potravín sa nepovoľujú; keďže Komisia odporúča, aby sa hodnota darovaných potravín blízko k dátumu minimálnej trvanlivosti alebo nevhodných na predaj na daňové účely stanovila „veľmi nízko, dokonca blízko k nule“(26); keďže niektoré členské štáty povzbudzujú darovanie potravín zrušením povinnosti platiť DPH, no nie je jasný súlad so smernicou o DPH; keďže iné členské štáty ponúkajú zľavy na dani právnických osôb za darované potraviny(27);

AU.  keďže, nanešťastie, v mnohých členských štátoch je nákladnejšie darovať nadbytočné potraviny, ktoré sú vhodné na spotrebu, než poslať ich na anaeróbnu degradáciu, čo je v rozpore s verejným záujmom vzhľadom na počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe;

AV.  keďže balenie potravín významne prispieva k znižovaniu množstva potravinového odpadu a udržateľnosti tým, že predlžuje životnosť výrobkov a chráni ich; keďže balenie potravín, ktoré je recyklovateľné a pochádza zo surovín z obnoviteľných zdrojov, môže ešte viac prispievať k cieľom v oblasti životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov;

AW.  keďže aktívnymi a inteligentnými materiálmi, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, sa dá zlepšiť kvalita balených potravín a predĺžiť ich použiteľnosť, lepšie monitorovať stav balených potravín a poskytovať informácie o ich čerstvosti;

AX.  keďže zaobchádzanie s vyhodenými potravinami si vyžaduje dodatočné zdroje;

AY.  keďže boj proti plytvaniu potravinami predstavuje aj hospodársku výhodu, keďže 1 EUR vynaložené na predchádzanie plytvaniu potravinami umožní predísť 265 kg potravinového odpadu v hodnote 535 EUR, miestnym orgánom ušetriť 9 EUR na nákladoch na odpad a ušetriť im 50 EUR spojených s environmentálnymi nákladmi v súvislosti s emisiami skleníkových plynov a znečisťovaním ovzdušia(28);

AZ.  keďže opatrenia na znižovanie množstva potravinového odpadu by sa mali prijímať na vhodnej úrovni; keďže miestne a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní množstva potravinového odpadu prostredníctvom svojich povinností a právomocí pri nakladaní s odpadom, svojich spôsobilostí na začatie a vedenie miestnych kampaní, ako aj prostredníctvom svojich priamych kontaktov a spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a charitatívnymi organizáciami, a to vzhľadom na ich veľký podiel v rámci verejného obstarávania a v mnohých prípadoch ich vplyv v rámci vzdelávacích inštitúcií;

BA.  keďže výmena osvedčených postupov na európskej a medzinárodnej úrovni, ako aj pomoc pre rozvojové krajiny majú v boji proti plytvaniu potravinami na celom svete obrovský význam;

BB.  keďže od druhého semestra roku 2013 Európsky parlament vykonáva komplexnú politiku s cieľom podstatne znížiť množstvo potravinového odpadu vyprodukovaného v rámci jeho reštauračných a stravovacích služieb; keďže neskonzumované potraviny z nadprodukcie sa pravidelne darujú, čo zabezpečujú hlavné útvary Parlamentu v Bruseli;

1.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné obmedziť plytvanie potravinami a zlepšiť efektívne využívanie zdrojov v Únii, a to na každom stupni potravinového reťazca vrátane výroby, spracovania, dopravy, skladovania, maloobchodného predaja, marketingu a spotreby, so zreteľom na skutočnosť, že vo vysoko industrializovaných krajinách sa potravinami plytvá prevažne vo fáze predaja a spotreby, zatiaľ čo v rozvojových krajinách sa potravinami začína plytvať vo fáze výroby a spracovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť politického vodcovstva a zaviazanosti zo strany Komisie aj členských štátov; pripomína, že Európsky parlament opakovane žiadal Komisiu, aby zakročila proti plytvaniu potravinami;

2.  konkrétnejšie naliehavo vyzýva na zníženie množstva vytváraného potravinového odpadu na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni a zníženie strát potravín vo výrobných a dodávateľských reťazcoch vrátane strát po zbere;

3.  trvá preto na potrebe zlepšiť komunikáciu medzi všetkými účastníkmi potravinového dodávateľského reťazca, najmä medzi dodávateľmi a distribútormi, s cieľom zosúladiť ponuku a dopyt;

4.  požaduje koordinovanú politickú reakciu na úrovni EÚ a členských štátov v súlade s ich príslušnými právomocami, v ktorej sa nielen zohľadnia politiky týkajúce sa odpadu, bezpečnosti potravín a informácií, ale aj prvky hospodárskej, fiškálnej, finančnej, výskumnej a inovačnej, environmentálnej, štrukturálnej (poľnohospodárskej a rybárskej), vzdelávacej, sociálnej, obchodnej a energetickej politiky, politiky ochrany spotrebiteľa a politiky verejného obstarávania; v tomto smere požaduje koordináciu medzi EÚ a členskými štátmi; zdôrazňuje, že úsilie EÚ o zníženie množstva potravinového odpadu by sa malo posilniť a lepšie zosúladiť; poznamenáva, že podniky v potravinovom dodávateľskom reťazci sú zväčšia MSP, ktoré by sa nemali zaťažovať ďalšou nerozumnou administratívou;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do problematiky riešenia plytvania potravinami zapojila všetky príslušné útvary Komisie, a tiež aby zaistila stálu a posilnenú koordináciu na úrovni Komisie; vyzýva preto Komisiu, aby uplatňovali systematický prístup, ktorým sa riešia všetky aspekty tvorby potravinového odpadu, a aby vytvorila komplexný akčný plán týkajúci sa plytvania potravinami zahŕňajúci rôzne oblasti politiky a načrtávajúci stratégiu pre budúcnosť;

6.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala európske právne predpisy, ktoré by mohli ohroziť efektívny boj proti plytvaniu potravinami, a aby zanalyzovala, ako ich možno upraviť tak, aby boli v súlade s cieľom predchádzania plytvaniu potravinami;

7.  vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní analýz vplyvu vhodných nových legislatívnych návrhov vyhodnotila ich potenciálny účinok na plytvanie potravinami;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali už existujúce finančné podpory v oblasti boja proti plytvaniu potravinami; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti lepšie využili možnosti ponúknuté rozličnými politikami a programami financovania Európskej únie;

9.  zdôrazňuje zodpovednosť príslušných orgánov v členských štátoch vypracovať prispôsobený prístup na boj proti plytvaniu potravinami v rámci EÚ; uznáva dôležitú prácu, ktorá sa už vykonáva v niekoľkých členských štátoch;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do kampaní na zvyšovanie povedomia a komunikačných kampaní o tom, ako sa dá predchádzať plytvaniu potravinami;

11.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na obmedzenie strát potravín v celom dodávateľskom reťazci vrátane prvovýroby, dopravy a skladovania;

12.  žiada členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľa znížiť potravinový odpad Únie o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030 v porovnaní s referenčnou úrovňou z roku 2014;

13.  vyzýva Komisiu, aby do 31. decembra 2020 preskúmala možnosť stanovenia záväzných cieľov znižovania objemu potravinového odpadu platných pre celú Úniu, ktoré sa majú splniť do roku 2025 a do roku 2030, na základe hodnôt vypočítaných spoločnou metódou; vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu doplnenú v prípade potreby o legislatívny návrh;

14.  vyzýva členské štáty, aby monitorovali a vyhodnocovali vykonávanie vlastných opatrení v oblasti obmedzovania plytvania potravinami, a to meraním úrovne potravinového odpadu na základe spoločnej metodiky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala právne záväzné vymedzenie potravinového odpadu a aby do 31. decembra 2017 prijala spoločnú metodiku vrátane minimálnych požiadaviek na kvalitu jednotného merania miery potravinového odpadu; domnieva sa, že spoločné európske vymedzenie a metodika merania „strát“ potravín, ktoré sa vzťahujú na celý dodávateľský reťazec, by členským štátom a zainteresovaným stranám pomohli v ich úsilí o výpočet a obmedzenie plytvania potravinami;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, by používali toto vymedzenie pojmu „potravinový odpad“: „potravinový odpad sú potraviny určené na ľudskú spotrebu, v jedlom alebo nejedlom stave, odstránené z výrobného alebo dodávateľského reťazca vrátane prvovýroby, spracovania, výroby, prepravy, skladovania, predaja a spotrebiteľskej úrovne, s výnimkou strát v prvovýrobe“;

16.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich politikách jasne rozlišovala medzi plytvaním potravinami a potravinovými stratami ktorým sa na úrovni prvovýroby nedá vyhnúť v prípade zásahu vyššej moci, napríklad búrok;

17.  vyzýva Komisiu, aby do svojich výpočtov zahrnula aj potravinové straty v poľnohospodárstve a iných prvovýrobných odvetviach s cieľom zaistiť prístup, v ktorom sa bude zohľadňovať celý dodávateľský reťazec; poznamenáva však, že môže byť náročné vyčísliť straty vo fáze prvovýroby, a žiada Komisiu, aby identifikovala najlepšie postupy, ktorými by členským štátom pomohla pri zhromažďovaní takýchto údajov;

18.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné vymedzenie pojmu „strata“ v každej etape potravinového reťazca, ako aj spoločnú metodiku merania v spolupráci s členskými štátmi a všetkými zainteresovanými stranami;

19.  berie na vedomie ťažkosti pri kvantifikácii plytvania potravinami a potravinových strát vo fáze prvovýroby z dôvodu rôznorodých produktov a príslušných procesov a absencie jasnej definície potravinového odpadu; vyzýva Komisiu, aby identifikovala a šírila medzi členskými štátmi najlepšie postupy týkajúce sa zhromažďovania údajov o potravinových stratách a potravinovom odpade v poľnohospodárskych podnikoch bez toho, aby sa na poľnohospodárov kládla dodatočná administratívna alebo finančná záťaž;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konzultovali so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami štatistické metodiky a ostatné opatrenia, ktoré by sa mali vykonávať v záujme predchádzania plytvaniu potravinami v celej Únii a vo všetkých sektoroch;

21.  konštatuje, že v EÚ neexistuje spoločné vymedzenie a metodika na vyčíslenie „prebytočných potravín“; poukazuje na to, že Taliansko prijalo právne predpisy, ktorými sa vymedzujú prebytky potravinového reťazca a stanovuje hierarchia získavania prebytkov, pričom prioritné je zameranie na ľudskú spotrebu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto právnych predpisov týkajúcich sa darovania potravín a potravinového odpadu v Taliansku a v prípade potreby zvážila navrhnutie podobných právnych predpisov na úrovni EÚ;

22.  požaduje, aby sa osobitná hierarchia potravinového odpadu uplatňovala v smernici 2008/98/ES takto:

   a) prevencia pri zdroji;
   b) záchrana jedlých potravín, uprednostnenie ľudského použitia pred zvieracím krmivom a opätovné spracovanie do nepotravinových produktov;
   c) organická recyklácia;
   d) energetická obnova;
   e) likvidácia;

23.  vyzdvihuje iniciatívy obsiahnuté v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo zahŕňajúce opatrenia na zriadenie platformy finančnej podpory na prilákanie investícií a inovácií zameraných na zníženie strát, ako aj usmernenia určené členským štátom týkajúce sa premieňania niektorých potravinových strát alebo vedľajších poľnohospodárskych produktov na energiu;

24.  zdôrazňuje, že na plnenie energetických potrieb treba využívať odpad a vedľajšie produkty, ktoré nie sú upotrebiteľné v žiadnom ďalšom stupni hierarchie odpadového hospodárstva;

25.  zdôrazňuje, že úspešný boj proti plytvaniu potravinami si vyžaduje aj silné miery recyklácie v revidovanej rámcovej smernici o odpade a začlenenie zásady kaskádového využívania pre biomasu v rámci energetickej politiky EÚ;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť povinnosť členských štátov každoročne hlásiť Komisii celkové množstvo potravinového odpadu vytvoreného v danom roku;

27.  vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich programov na predchádzanie odpadu prijali osobitné opatrenia na predchádzanie plytvaniu potravinami; vyzýva členské štáty, aby predovšetkým uzavreli dobrovoľné dohody a vytvorili hospodárske a fiškálne stimuly na darovanie potravín a iné spôsoby obmedzovania plytvania potravinami;

28.  osobitne sa domnieva, že členské štáty by mali podporovať domáce kompostovanie a zabezpečiť separovaný zber organického odpadu pri zdroji, ako aj zabezpečiť, aby tento odpad podliehal ekologickej recyklácii s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a výstup s vysokými normami kvality vrátane digestátu a kompostu; okrem toho, členské štáty musia zabezpečiť zákaz skládkovania organického odpadu;

29.  poukazuje na riziko kontaminácie kompostu a pôdy plastovými a kovovými hmotami z potravinového odpadu, odkiaľ sa môžu dostať do sladkovodných a morských ekosystémov, a naliehavo žiada, aby sa takýto druh znečistenia znížil na minimum; okrem toho pripomína zámer smernice o používaní čistiarenských kalov v poľnohospodárstve minimalizovať kontamináciu v poľnohospodárskej pôde; vyzýva preto na opatrnosť pri posudzovaní miešania tokov odpadov a na primerané bezpečnostné opatrenia;

30.  zdôrazňuje, že prvoradá je bezpečnosť potravín a že opatrenia na obmedzenie plytvania potravinami nesmú ohroziť súčasné normy v oblasti bezpečnosti potravín; zdôrazňuje, že boj proti plytvaniu potravinami by nemal ohroziť bezpečnosť potravín, environmentálne normy ani normy na ochranu zvierat, najmä v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

31.  vyzýva Komisiu, aby podporovala príslušné orgány v členských štátoch, aby prijali opatrenia na kontrolu bezpečnosti potravín zo zdravotného hľadiska všade, kde je to potrebné s cieľom získať dôveru občanov a spotrebiteľov v politiky, ktoré prispievajú k zníženiu plytvania potravinami;

32.  pripomína, že predchádzanie vzniku potravinového odpadu je opatrenie, ktoré je potrebné prednostne vykonávať pri riadnom nakladaní s odpadom podľa zásad obehového hospodárstva; zdôrazňuje však, že v súčasnosti nie je možné úplne odstrániť produkciu potravinového odpadu; preto považuje za nevyhnutné stanoviť na úrovni EÚ povinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa potravinový odpad mohol premeniť na nové zdroje;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali hospodárske stimuly v záujme zberu nepoužitých potravín, ktoré by sa dali buď prerozdeliť charitám, alebo použiť na iný druhotný účel, ktorým sa zabráni potravinovému odpadu, napríklad na premenu nepoužitých potravín na hodnotné suroviny tým, že sa použijú na výrobu krmiva pre dobytok a domáce zvieratá;

34.  berie na vedomie potenciál optimalizácie využívania neodvrátiteľne stratených alebo vyhodených potravín a vedľajších produktov z potravinového reťazca, najmä produktov živočíšneho pôvodu, na výrobu krmív, kompostu a pôdnych pomocných látok a ich význam pre prvovýrobu;

35.  zdôrazňuje, že účinnejšia právna úprava Únie v oblasti vedľajších produktov v rámci smernice 2008/98/ES by mohla pomôcť výrazne obmedziť plytvanie potravinami; vyzýva Komisiu, aby preto najmä prostredníctvom programu Horizont 2020 podporila projekty zapájajúce agropotravinárske spoločnosti určené na vytváranie súčinnosti medzi poľnohospodárstvom a priemyslom;

36.  opakuje, že je potrebné, aby Komisia najneskôr do 31. decembra 2018 posúdila potrebu prierezových regulačných opatrení v oblasti udržateľnej spotreby a výroby a vypracovala správu o vplyve s cieľom identifikovať právne predpisy, ktoré bránia rozvoju súčinnosti medzi rôznymi sektormi a bránia následnému využitiu vedľajších produktov;

37.  zdôrazňuje, že využívanie zásob a potravín, s ktorými by sa inak plytvalo, nevylučuje potrebu správneho riadenia zásobovania a rozumného riadenia potravinového reťazca s cieľom vyhnúť sa systematickým štrukturálnym prebytkom;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zhodnocovanie potravinového odpadu a vedľajších produktov celého potravinového reťazca na výrobu živočíšnych krmív;

39.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala právne prekážky pre využívanie bývalých potravín na výrobu krmív a podporila výskum v tejto oblasti, a zároveň poukazuje na potrebu väčšej vysledovateľnosti, dodržiavania noriem v oblasti biologickej bezpečnosti a využívania takých postupov separácie a spracovania, ktoré znižujú rizikovosť bezpečnosti potravín na nulu;

40.  víta nedávne vytvorenie platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami, ktorej cieľom je určiť prioritné opatrenia, ktoré sa majú vykonávať na úrovni EÚ, aby sa zabránilo potravinovým stratám a plytvaniu potravinami, a ktorá umožňuje výmenu informácií medzi zúčastnenými subjektmi; preto poukazuje na to, že je žiaduce vhodné zapojenie Európskeho parlamentu do činnosti platformy; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla presný program prebiehajúcich opatrení a plánovaných cieľov a čiastkových cieľov, ako aj napredovanie prebiehajúcich prác týkajúcich sa spoločnej metodiky a darovania; domnieva sa, že platforma môže byť tým pravým nástrojom nielen na monitorovanie toho, čo sa vyplytvá, ale aj monitorovanie množstva nadbytočných potravín a ich zhodnocovania; vyjadruje však pretrvávajúce presvedčenie, že pri riešení problému plytvania potravinami ide len o prvý krok;

41.  vyzýva Komisiu, aby závery platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami zverejňovala v 24 úradných jazykoch EÚ;

42.  vyzýva platformu EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami, aby okrem iného podporila vývoj rôznych kanálov na informovanie spotrebiteľov, ako aj programy zamerané na spotrebiteľské informácie a vzdelávanie o potravinách; naliehavo vyzýva, aby sa v rámci platformy umožnila spolupráca zainteresovaných strán na predchádzaní plytvaniu potravinami a iniciatívy zamerané na darovanie s dôrazom na zníženie s tým súvisiacich transakčných nákladov; opakuje dôležitosť výmeny najlepších postupov, kde by sa kombinovali poznatky a súčasne by sa zabránilo duplikácii s inými príslušnými fórami, ako je Maloobchodné fórum EÚ pre udržateľnosť, Európsky okrúhly stôl pre udržateľnú výrobu a spotrebu potravín, Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ako aj Fórum spotrebného tovaru;

43.  vyzýva Komisiu, aby v rámci platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami vyhodnotila najlepšie postupy, ktoré sa už vykonávajú v rôznych členských štátoch, s cieľom lepšie vymedziť účinné nástroje na obmedzovanie plytvania potravinami;

44.  domnieva sa, že na čo najväčšie obmedzenie plytvania potravinami je potrebné zapojiť všetkých účastníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci a nasmerovať sa na rôzne príčiny vzniku odpadu v jednotlivých sektoroch; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala analýzu celého potravinového reťazca s cieľom identifikovať potravinárske sektory, v ktorých dochádza k najväčšiemu plytvaniu potravinami, a riešenia, ktoré by sa mohli použiť na predchádzanie plytvaniu potravinami;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si navzájom vymieňali a podporovali úspešné postupy obmedzovania plytvania potravinami a metódy na zachovanie zdrojov, ktoré už využívajú zainteresované strany; nabáda členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby konzultovali s príslušnými zainteresovanými stranami to, ktoré cielené sektorové opatrenia by sa mali prijať v súvislosti s predchádzaním plytvaniu potravinami;

46.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali v prvom rade a predovšetkým konzultovať so všetkými kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane subjektov z poľnohospodárskeho odvetvia a vykonať posúdenie vplyvu všetkých navrhovaných opatrení na predchádzanie plytvaniu potravinami v celej Únii;

47.  nabáda Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby sa v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami zapojili do zlepšovania chápania dátumov spotreby a minimálnej trvanlivosti a použiteľnosti potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, a to najmä zo strany spotrebiteľov, a to aj prostredníctvom zvyšovania povedomia a vzdelávacích kampaní a uľahčenia prístupu k informáciám a poskytovania komplexných a zrozumiteľných informácií o výrobkoch; poukazuje na to, že používanie označovania s dvojakým dátumom, napríklad dátumom predaja a dátumom spotreby, na tom istom výrobku môže mať negatívny vplyv na rozhodovanie spotrebiteľov o nakladaní s potravinami; poukazuje na dôležitosť posilnenia práv spotrebiteľov, aby mohli prijímať informované rozhodnutia;

48.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho prebiehajúceho hodnotenia posúdila najmä to: či existujúce právne predpisy EÚ a používanie dátumov spotreby a minimálnej trvanlivosti vo viacerých členských štátoch zodpovedá svojmu účelu; či by sa malo uvažovať o revízii terminológie týkajúcej sa dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti s cieľom zabezpečiť ich lepšiu zrozumiteľnosť pre spotrebiteľov; či by to mohlo byť prospešné, ak by sa určité dátumy odstránili v prípade produktov, pri ktorých nevznikajú riziká pre zdravie alebo životné prostredie, a či by bolo vhodné zaviesť európske usmernenia v tejto oblasti; žiada Komisiu, aby vykonala výskumnú štúdiu s cieľom posúdiť spojenie medzi označovaním dátumom a predchádzaním vzniku potravinového odpadu;

49.  víta iniciatívu niektorých prevádzkovateľov veľkých maloobchodných predajní podporovať mechanizmy úpravy cien spotrebiteľských výrobkov v súvislosti s dátumom spotreby s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a podporiť nákup výrobkov s blížiacim sa dátumom spotreby;

50.  vzhľadom na skutočnosť, že mnohé potravinárske výrobky si aj v dňoch nasledujúcich po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti zachovávajú svoje organoleptické a výživové vlastnosti, hoci v zníženej miere, a stále ich možno spotrebovať, ak sa dodržia zásady bezpečnosti potravín; vyzýva Komisiu, aby identifikovala logistické a organizačné modely, ktoré by mohli umožniť v úplnej bezpečnosti zozbierať všetky druhy výrobkov, ktoré sa nepredali pred dátumom spotreby;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili variabilné ceny spojené s dátumom spotreby ako nástroj na zníženie množstva spotrebovateľných potravinových výrobkov, ktoré sa stanú odpadom; predpokladá sa, že množstvo odpadu vo fáze distribúcie možno v skutočnosti znížiť konzistentným spôsobom zavedením zliav úmerných času, ktorý zostáva pred uplynutím dátumu spotreby výrobku; domnieva sa, že táto prax, ktorá sa dnes uplatňuje na základe dobrovoľnosti, by sa mala podporovať a presadzovať;

52.  žiada Komisiu, aby aktualizovala zoznam potravín, pre ktoré v súčasnosti platí výnimka z označovania dátumu minimálnej trvanlivosti, s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami;

53.  domnieva sa, že je potrebný ďalší výskum a informácie o dátumoch spotreby prispôsobených každému produktu, ako aj akcie na podporu a oživenie konzumácie čerstvých a voľne predávaných plodín a na zníženie dlhodobého balenia a skladovania;

54.  vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány a zúčastnené strany, aby vytvorili informačné a komunikačné kampane s cieľom podporiť informovanosť spotrebiteľov a všetkých subjektov v rámci potravinového reťazca v súvislosti s predchádzaním vzniku potravinového odpadu, bezpečnosťou potravín, hodnotou potravín a riadnym spracovaním potravín, ich riadením a spotrebou; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy by mali zdôrazňovať nielen environmentálne, ale aj hospodárske a sociálne výhody boja proti plytvaniu potravinami; požaduje nasadenie a podporu moderných informačných nástrojov, napríklad používanie mobilných aplikácií, s cieľom osloviť aj mladšie generácie, ktoré používajú predovšetkým digitálne médiá; vyzýva na primerané riešenie problematiky plytvania potravinami a hladu, ktoré sú vážnym problémom dneška; poukazuje na potrebu solidarity a potrebu podeliť sa s tými, ktorí to najviac potrebujú;

55.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby stanovili Európsky rok proti plytvaniu potravinami ako kľúčovú iniciatívu zameranú na zvyšovanie informovanosti a povedomia európskych občanov a usilovali sa upozorniť národné vlády na túto dôležitú tému, aby sa na boj proti výzvam v blízkej budúcnosti vyčlenili dostatočné finančné prostriedky;

56.  zdôrazňuje význam vzdelávania detí a ich zapájania do predchádzania vzniku potravinového odpadu; konštatuje, že v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 34/2016 o boji proti plytvaniu potravinami sa zdôrazňuje dôležitosť začlenenia vzdelávania zameraného na potravinový odpad medzi sprievodné opatrenia školského mliečneho programu a programu podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách a uvádza, že len veľmi málo členských štátov využilo možnosť tak urobiť; nabáda príslušné orgány členských štátov, aby využili plný potenciál týchto programov, ktorých cieľom je podporovať správne stravovacie návyky u mladých ľudí a poskytnúť im príležitosť dozvedieť sa o čerstvých potravinách a poľnohospodárskych výrobných procesoch;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby motivovali domácnosti, aby bojovali proti plytvaniu potravinami tým, že budú podporovať deň varenia zo zvyškov z celého týždňa, a že budú spotrebiteľom poskytovať informácie o najlepších nápadoch na nakupovanie a varenie, aby znížili plytvanie potravinami;

58.  zdôrazňuje význam čo najväčšieho prispôsobenia postupov distribúcie, skladovania a balenia charakteristikám každého produktu a potrebám spotrebiteľov s cieľom obmedziť plytvanie produktami;

59.  zdôrazňuje význam zabezpečovania toho, aby sa s cieľom obmedzovať vznik odpadu potraviny distribuovali a zachovávali s použitím metód, ktoré sú primerané vzhľadom na charakteristiky každého výrobku;

60.  vyzýva Komisiu, členské štáty a zainteresované strany, aby lepšie informovali spotrebiteľov o konzervačných technikách a/alebo o opätovnom použití výrobkov;

61.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú miestne orgány a obecné podniky spolu s maloobchodníkmi a médiami v poskytovaní informácií a pomoci občanom o tom, ako čo najlepšie skladovať a/alebo používať potravín s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami a znižovať ho;

62.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi so zreteľom na dôkazy o tom, že neoptimálne a nevhodné teploty vedú k tomu, že sú potraviny predčasne nejedlé, čím vzniká zbytočný odpad, vydala odporúčania týkajúce sa teplôt chladenia; zdôrazňuje, že harmonizované úrovne teplôt počas celého dodávateľského reťazca by viedli k zlepšeniu konzervácie výrobkov a obmedzeniu potravinového odpadu v prípade potravín, ktoré sa prepravujú a predávajú za hranicami;

63.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby agropotravinársky sektor zlepšoval programovanie svojej výroby s cieľom obmedziť množstvo nadbytočných potravín; zdôrazňuje však, že minimálny podiel nadbytočných potravín predstavuje v súčasnosti fyziologický faktor celého poľnohospodársko-potravinárskeho reťazca a vzniká aj v dôsledku externalít, ktoré nemožno ovládať; z tohto dôvodu sa domnieva, že opatrenia na podporu darovania môžu byť dôležitým nástrojom na zabránenie tomu, aby sa nadbytočné potraviny stávali odpadom;

64.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili inováciu a investície do spracovateľských technológií v oblasti poľnohospodárskej výroby v snahe znížiť plytvanie potravinami v potravinovom dodávateľskom reťazci a znížiť straty pri výrobe potravín v rámci rodinných poľnohospodárskych podnikov;

65.  nabáda členské štáty, aby na znižovanie množstva potravinového odpadu v prvovýrobe a v spracovateľskom odvetví používali Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV);

66.  zdôrazňuje význam spájania poľnohospodárov do družstiev alebo profesijných združení s cieľom znížiť potravinové straty prostredníctvom posilňovania ich znalostí o trhoch, umožnenia účinnejšieho plánovania, úspor z rozsahu a zlepšenia ich možností umiestňovať svoju produkciu na trh;

67.  zdôrazňuje dôležitosť spolupráce, napríklad prostredníctvom organizácií výrobcov alebo iných orgánov, ako sú medziodvetvové organizácie a družstvá, v záujme lepšieho prístupu k financovaniu inovácií a k investíciám do technológií úpravy odpadu, ako je kompostovanie a v náležitých prípadoch anaeoróbna digescia, či ďalšie spracovanie produktov, ktoré by poľnohospodárom umožnilo prístup k novým produktom, trhom a zákazníkom; v tejto súvislosti poukazuje na to, že organizácia odvetvia a využívanie zmlúv prinášajú lepšie riadenie výroby a účinnejšie opatrenia proti plytvaniu potravinami; domnieva sa, že je dôležité, aby sa tak dialo na miestnej alebo regionálnej úrovni, aby sa dodržiavala zásada blízkosti;

68.  berie na vedomie prínosy spolupráce a digitalizácie, ktoré umožňujú lepší prístup k údajom a prognózam dopytu, a rozvoja programov pre predbežné plány produkcie pre poľnohospodárov, ktoré im umožnia prispôsobiť svoju produkciu dopytu, lepšie koordinovať svoju prácu s ostatnými odvetviami potravinového dodávateľského reťazca a znižovať plytvanie potravinami na minimum; vzhľadom na náročnú povahu znižovania neodvrátiteľného plytvania potravinami zdôrazňuje, že efektívne využívanie potravinového odpadu, a to aj v biohospodárstve, by sa malo podporovať;

69.  zastáva názor, že s cieľom lepšie zosúladiť ponuku s dopytom po produkte treba zaviesť pravidlá označovania, ktoré spotrebiteľom poskytnú primerané informácie o pôvode surovín a technikách výroby a spracovania, na základe ktorých môžu vykonať informovanejšie rozhodnutia o nákupoch, čo má nepriamy vplyv aj na výrobné faktory, čo by mohlo mať pozitívny vplyv z environmentálneho, ekonomického a sociálneho hľadiska;

70.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali poľnohospodárov a spotrebiteľov o účinnejších spôsoboch riadenia energie, vody a prírodných zdrojov v potravinovom reťazci, tak aby sa výrazne znížilo plytvanie zdrojmi a potravinami, s cieľom znížiť náklady na vstupy a plytvanie živinami a zvýšiť úroveň inovácie a udržateľnosť v rámci poľnohospodárskych systémov;

71.  domnieva sa, že intenzívnejší výskum a informácie sú potrebné na predchádzanie vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe a nahradenie postupov poľnohospodárskej výroby, spracovania alebo distribúcie potravín, pri ktorých dochádza k plytvaniu zdrojov, metódami, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu;

72.  zdôrazňuje, že s cieľom udržať plytvanie potravinami na absolútnom minime by poľnohospodári mali byť schopní, a to z technického aj ekonomického hľadiska, využívať svoje výrobky čo najefektívnejším spôsobom, pokiaľ ide o využívanie zdrojov;

73.  vyjadruje presvedčenie, že iniciatívy poľnohospodárov a komunít môžu poskytnúť udržateľné, ekonomicky priechodné riešenia a priniesť hodnotu produktom, ktoré by inak mohli skončiť v odpade, a to vytváraním trhov pre produkty, ktoré by za normálnych okolností boli vylúčené z potravinového reťazca, a zdôrazňuje potenciál projektov sociálnej inovácie, ktoré vznikajú z podnetu poľnohospodárov a komunít, ako je zber a darovanie prebytočných potravín združeniam potravinovej pomoci vrátane potravinových bánk; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali takéto praktiky a podporovali ich v rámci druhého piliera SPP;

74.  zdôrazňuje, že s cieľom znížiť množstvo odpadu vo fáze výroby treba využiť inovačné techniky a technológie na optimalizáciu výkonnosti v týchto oblastiach a premieňať produkty, ktoré nespĺňajú obchodné normy, na spracované výrobky;

75.  poukazuje na to, že veľké množstvá úplne jedlého ovocia a zeleniny sa nedostanú na trh z estetických dôvodov a v dôsledku marketingových štandardov; poznamenáva, že už existujú úspešné iniciatívy, v ktorých sa takéto produkty využívajú, a nabáda zainteresované strany z celého veľkoobchodného a maloobchodného sektora, aby takéto postupy podporovali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj trhov pre takéto potraviny, a tiež aby sa v tejto súvislosti venovali výskumu týkajúcemu sa vzťahu medzi marketingovými štandardmi a potravinovým odpadom;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa spoločne usilovali o zmenu verejných noriem Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (EHK) s cieľom vyhnúť sa plytvaniu zdrojov prostredníctvom predchádzania vzniku potravinového odpadu;

77.  domnieva sa, že intenzívnejšia spolupráca medzi výrobcami a využívanie organizácií výrobcov sú potrebné na umožnenie a podporu prístupu k druhotným trhovým príležitostiam, iným odbytiskám a alternatívnemu využitiu potravinových nadbytkov, ktoré by sa inak zaorali naspäť do zeme alebo vyhodili, pričom treba uprednostniť ich opätovné využitie na účely ľudskej spotreby, napríklad predajom za nižšiu cenu na výrobu spracovaných potravín či predajom na miestnych trhoch;

78.  poznamenáva, že produkty, ktoré sa ešte môžu využiť na nepotravinárske účely, napríklad na úpravu na krmivo, hnojivo pre polia alebo využitie na výrobu kompostu a energie, by mali byť jasne odlíšené od tých, ktoré sa považujú za odpad, aby sa neohrozilo ich opätovné využitie;

79.  konštatuje, že množstvo zamietnutých plodín možno znížiť, ak by boli predávané spotrebiteľom vo väčšej blízkosti, napríklad na farmárskych trhoch a v podnikových predajniach, ktoré majú krátke odbytové reťazce a umožňujú kúpu miestnych produktov s minimálnym spracovaním;

80.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali miestne potraviny a krátke potravinové reťazce a priamy predaj poľnohospodárskych produktov;

81.  zdôrazňuje, že miestne a regionálne produkty, ako aj poľnohospodárske programy podporované komunitou umožňujú kratšie dodávateľské reťazce, ktoré zvyšujú normy kvality produktov a podporujú sezónny dopyt, a preto prinášajú veľký sociálny, environmentálny a hospodársky úžitok;

82.  domnieva sa, že krátke dodávateľské reťazce môžu hrať významnú úlohu pri obmedzovaní plytvania potravinami a tvorby obalov, znižovaní vzdialenosti na dopravu potravín a zabezpečovaní kvalitnejších potravín a transparentných potravinových reťazcov, a pritom podporiť ekonomickú priechodnosť vidieckych spoločenstiev;

83.  vyzýva na podporu sezónneho ovocia a zeleniny v každom členskom štáte;

84.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala dobrým životným podmienkam zvierat;

85.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie strát v dôsledku zlých životných podmienok zvierat;

86.  zdôrazňuje, že nečestné obchodné praktiky v dodávateľskom reťazci môžu spôsobovať plytvanie potravinami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, do akej miery prispievajú nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci k tvorbe potravinového odpadu, a aby podľa potreby prijali politický rámec na jeho obmedzenie;

87.  domnieva sa, že vyriešenie problému nekalých obchodných praktík zlepší postavenie poľnohospodárov, najslabších článkov reťazca, a že znížením nadprodukcie a hromadenia prebytkov by sa tým mohlo pomôcť nielen stabilizovať ceny a zabezpečiť pre poľnohospodárov spravodlivé a výhodné výkupné ceny, ale aj znížiť plytvanie potravinami pozdĺž celého reťazca a straty vytvorené na rodinných farmách; upozorňuje na to, že spravodlivejšia pláca pre producentov by zvýšila hodnotu produktov, čo by viedlo k zníženiu plytvania potravinami v konečných článkoch dodávateľského reťazca;

88.  zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány a zainteresované strany nesú kľúčovú zodpovednosť za vykonávanie programov zameraných na obmedzenie plytvania potravinami a predchádzanie takémuto plytvaniu, a žiada Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť zohľadňovali vo všetkých etapách procesu;

89.  vyzýva Komisiu, aby uznala úlohu verejných orgánov poskytujúcich služby všeobecného záujmu v oblasti odpadového hospodárstva a v snahe o boj proti plytvaniu potravinami a úsilie podnikov, ako sú MSP, ktoré priamo prispievajú k obehovému hospodárstvu;

90.  vyzýva členské štáty, aby nabádali miestne samosprávy, občiansku spoločnosť, supermarkety a iné príslušné zainteresované strany na podporu iniciatív zameraných na obmedzenie plytvania potravinami a na prispievanie k miestnej stratégii pre potraviny, napríklad prostredníctvom informovania spotrebiteľov cez mobilnú aplikáciu o nepredaných potravinách, čím by sa zosúlaďovali ponuka a dopyt;

91.  víta vytvorenie potravinárskych podnikov, v ktorých sa potraviny, ktoré sú vhodné na konzumáciu, môžu prenechať osobám v núdzi („foodsharing“); žiada, aby sa zjednodušili postupy na ľahšie vytvorenie takýchto zariadení;

92.  domnieva sa, že najväčšou prekážkou v EÚ brániacou dodaniu stále jedlých potravín ľuďom v núdzi je nedostatočná alebo niekedy úplne chýbajúca kapacita v distribučných kanáloch; konštatuje, že charitatívne organizácie a štátne alebo miestne vládne orgány sociálnej starostlivosti nemajú dostatok materiálu alebo ľudských zdrojov na prepravu a distribúciu stále jedlých potravín ponúkaných na charitatívne účely; poznamenáva, že to platí najmä pre najviac znevýhodnené regióny;

93.  poukazuje na to, že potravinársky priemysel už podnikol iniciatívy na zníženie objemu plytvania potravinami posilnením spolupráce so združeniami potravinovej pomoci vrátane potravinových bánk v celej Európe;

94.  vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch podporila vytvorenie dohovorov, v ktorých sa ustanoví, že potravinársky maloobchod môže distribuovať nepredané výrobky charitatívnym organizáciám;

95.  vyzýva na väčšie zapojenie všetkých zainteresovaných strán, aby sa zabezpečilo, že všetky potraviny, ktorým čoskoro uplynie dátum spotreby, boli najprv darované na charitatívne účely; konštatuje však, že stále existujú prekážky pre darovanie, najmä právneho charakteru; vyzýva Komisiu, aby objasnila výklad právnych ustanovení odrádzajúcich od darovania;

96.  vyjadruje znepokojenie z toho, že sa zatiaľ neriešilo objasnenie príslušných právnych predpisov súvisiacich s odpadom, potravinami a krmivami v záujme uľahčenia darovania potravín a využívania bývalých potravín na krmivá pre zvieratá ohlásené na rok 2016(29);

97.  víta návrh usmernení EÚ k darovaniu potravín ako prvý krok správnym smerom; vzhľadom na rôzne prekážky pre darovanie potravín nachádzajúce sa v právnych predpisoch EÚ však verí, že darovanie nepredaných potravín v celom potravinovom dodávateľskom reťazci sa musí ešte viac podporiť uzákonením legislatívnych zmien;

98.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti darovania potravín charitám spoločnosťami v krajine výroby bez ohľadu na jazyk na obale výrobkov; poukazuje na to, že darovanie takýchto tovarov by sa malo umožniť, keď sa informácie rozhodujúce pre zachovanie bezpečnosti potravín, napr. o alergénoch, príjemcom sprístupnia v úradných jazykoch ich členských štátov;

99.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili spoluprácu miestnych a regionálnych zainteresovaných strán pri darovaní potravín tým, že znížia transakčné náklady, aby sa znížila hranica pre účasť, napríklad ponukou vzorových nástrojov, ktoré možno prispôsobiť konkrétnym miestnym potrebám a môžu ich využívať miestne subjekty na zosúlaďovanie ponuky a dopytu po prebytkových potravinách a na efektívnejšie organizovanie logistiky;

100.  víta zariadenie tzv. sociálnych potravín, ako aj verejné a súkromné partnerstvá s charitatívnymi organizáciami v záujme čo najlepšieho využívania jedlých, nie však predajných potravín;

101.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili inštitucionálnu a finančnú podporu pre sociálne supermarkety, keďže sú kľúčovým mediátorom pri darovaní potravín;

102.  žiada, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú bezplatné dodávky nadbytočných potravín, mali povinnosť dodržiavať správne prevádzkové postupy s cieľom zabezpečiť bezpečnosť potravín z hľadiska zdravia a hygieny v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 852/2004;

103.  poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať vnútroštátne orgány, ktoré by mali pomáhať subjektom v celom potravinovom dodávateľskom reťazci pri používaní jedlých potravín a potravín s blížiacim sa dátumom spotreby, tým, že pri vykonávaní pravidiel bezpečnosti potravín budú namiesto trestajúceho prístupu využívať podporný prístup;

104.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť a následky zavedenia právnych predpisov pre dobrovoľné „samaritánstvo“; vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, akým spôsobom legislatívne akty, ako je nariadenie (ES) č. 178/2002 a smernica 85/374/EHS, riadia zodpovednosť pri darovaní potravín;

105.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu smernice o DPH, ktorou sa výslovne povolia daňové výnimky na darovanie potravín; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali odporúčania Komisie a stanovili DPH blížiacu sa 0, ak sa potravinový dar uskutočňuje v blízkosti odporúčaného dátumu spotreby alebo ak sú potraviny nepredajné;

106.  vyzýva Komisiu, aby doplnila nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby(30) o vykonávací akt, ktorým sa podporí využívanie FEAD na uľahčenie darovania potravín tým, že sa budú financovať náklady na zber, dopravu, skladovanie a distribúciu, a ktorým sa bude regulovať využívanie intervenčných zásob v rámci SPP; nabáda miestne, regionálne a vnútroštátne orgány, aby podporili vytváranie infraštruktúry na darovanie potravín v regiónoch a oblastiach, kde takáto infraštruktúra neexistuje, je nedostatočná alebo nemá dostatočnú kapacitu;

107.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nepresúvali zdroje FEAD, ktoré boli predtým vyčlenené pre potravinové banky a charitatívne organizácie zamerané na iné cieľové skupiny;

108.  poukazuje na to, že darovanie potravín nemožno vnímať ako jednoznačné opatrenie na riešenie hlavných problémov chudoby; preto zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné vyhnúť sa nereálnym očakávaniam: nemožno očakávať, že darovaním potravín sa zmiernia sociálne problémy a predíde vzniku potravinového odpadu; preto vyzýva Komisiu, aby podnikla rozhodnejšie kroky pri predchádzaní chudobe;

109.  žiada Komisiu a členské štáty, aby boli opatrné v oblasti darov a aby zabezpečili, že nebude dochádzať k ich zneužívaniu, v dôsledku čoho by vznikol alternatívny trh, v rámci ktorého by osoby v núdzi nemohli tieto potravinové dary využívať a firmy by to odrádzalo od ich darovania;

110.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bez zbytočného zaťaženia MSP a dobrovoľníckych organizácií starostlivo monitorovali darovanie potravín s cieľom zabezpečiť, aby takéto potraviny neboli využité na iný účel a predané na alternatívnych trhoch, čo by bránilo v tom, aby sa dostali k tým, ktorí ich potrebujú, a odrádzalo subjekty na trhu od darovania, keďže by to mohlo viesť k nekalej hospodárskej súťaži;

111.  vyzýva všetky subjekty v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby spoločne prijali zodpovednosť za vykonávanie spoločného vyhlásenia o plytvaní potravinami s názvom Every Crumb Counts (Počíta sa každá omrvinka) a maloobchodnej dohody o odpade; poukazuje na to, že maloobchodný sektor sa každý deň stretáva s miliónmi spotrebiteľov a má jedinečnú možnosť zvyšovať znalosti a informovanosť o plytvaní potravinami, a tým uľahčovať prijímanie informovaných rozhodnutí; zdôrazňuje, že marketingové praktiky ako „kúp jeden a druhý dostaneš zadarmo“ zvyšujú riziko, že spotrebitelia nakúpia viac, než môžu využiť; navyše v tejto súvislosti podčiarkuje potrebu ponúkať menším domácnostiam aj menšie veľkosti balení; víta skutočnosť, že niektorí maloobchodníci predávajú potravinové položky s blížiacim sa dátumom minimálnej spotreby za zľavnené ceny, domnieva sa však, že tieto postupy by sa mali viac rozšíriť;

112.  opakuje, že odpad z vajec patrí stále medzi hlavné problémy maloobchodníkov; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti obmedzenia odpadu z vajec s ohľadom na vedecké posúdenie EFSA, a členské štáty, aby riadne informovali spotrebiteľov o tejto dôležitej téme;

113.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o vplyve reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a spoločnej rybárskej politiky (SRP) na vytváranie a obmedzovanie potravinového odpadu;

114.  zdôrazňuje, že živobytie poľnohospodárov závisí od možnosti dodávať produkty na trh za spravodlivých podmienok a za ziskové ceny a že strata produkcie na úrovni poľnohospodárskych podnikov vrátane straty produkcie z dôvodu extrémnych alebo nezvyčajných poveternostných podmienok, poškodenia živelnou pohromou alebo zničenia z dôvodu straty trhu alebo nízkych cien predstavuje pre poľnohospodárov stratu investícií a príjmov; v tejto súvislosti poukazuje na to, že cenová volatilita na poľnohospodárskych trhoch ovplyvňuje produkciu a príjmy poľnohospodárov a môže viesť k plytvaniu potravinami a že do SPP treba preto začleniť vhodné nástroje na riešenie cenovej volatility;

115.  zdôrazňuje, že Komisia zatiaľ nevykonala štúdiu na určenie vplyvu rôznych reforiem na objem poľnohospodárskej produkcie a jeho účinku na plytvanie potravinami, a preto vyzýva Komisiu, aby začlenila problematiku plytvania potravinami do svojho budúceho rozvoja a vykonávania SPP;

116.  zdôrazňuje, že tvorba potravinového odpadu vo fáze výroby môže vyplývať aj z poškodenia základného vstupu poľnohospodárskej výroby vyplývajúceho z degradácie pôdy, biodiverzity (zníženého opelenia) a prírodných zdrojov všetkých druhov a že tento fakt treba náležite zohľadniť v budúcom rozvoji poľnohospodárstva a SPP;

117.  nabáda členské štáty, aby naplno využívali potenciál Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFF) a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (EMFF) s cieľom znížiť potravinový odpad z odhadzovania úlovkov a zlepšiť miery prežitia organizmov chovaných alebo pestovaných v akvakultúre;

118.  vyjadruje nádej, že povinnosť vykládky stanovená v SRP, ktorá sa v súčasnosti postupne zavádza, povedie k selektívnejším rybárskym výstrojom a postupom, a v konečnom dôsledku k menšiemu objemu úlovkov vyhadzovaných do mora; poznamenáva však, že povinnosť vykládky sa nevzťahuje na všetky ryby, a preto sú potrebné ďalšie opatrenia;

119.  vyjadruje znepokojenie množstvom odpadu po ulovení rýb vzhľadom na ich rýchlu skaziteľnosť a často aj extrémne trasy, ktoré ryby prejdú na účely spracovania, a to vrátane častého smerovania z Európy do Ázie a späť do Európy na konečný predaj;

120.  opätovne zdôrazňuje význam konceptu „vodná stopa“ pre potraviny a krmivá;

121.  poukazuje na to, že na účely nariadenia (ES) č. 178/2002 potraviny znamenajú tiež vodu pridávanú do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy a že voda je kľúčovým strategickým zdrojom pre celý agropotravinársky priemysel;

122.  poukazuje na to, že plytvanie potravinami zahŕňa tiež značné plytvanie vodou v závislosti od kvality, druhu a množstva vody využívanej na výrobu potravín;

123.  zdôrazňuje dôležitosť zlepšenia hospodárenia s vodami v poľnohospodárstve, rozvoja systémov potravinárskej výroby efektívne využívajúcich vodu a zvýšenia ochrany a bezpečnosti vody a potravín v oblastiach, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy;

124.  zdôrazňuje, že inovačné riešenia šetrné k životnému prostrediu v oblastiach, ako napríklad vedľajšie produkty potravinárskej výroby, obchodovanie s potravinami, uskladnenie potravín, skladovateľnosť, digitálne technológie a materiály prichádzajúce do styku s potravinami, môžu predstavovať značný potenciál na obmedzenie plytvania potravinami; nabáda Komisiu, členské štáty a iné zainteresované subjekty, aby podporili výskum v týchto oblastiach a udržateľné a efektívne riešenia; domnieva sa, že služby v rámci kolaboratívneho hospodárstva sú dôležité pre zvyšovanie povedomia a podporu trvalo udržateľnej spotreby; vyzýva Komisiu, aby podporovala inovácie prostredníctvom výskumných projektov a programov financovaných z rozpočtu EÚ, ako napríklad európske partnerstvo v oblasti inovácií;

125.  zdôrazňuje zodpovednosť všetkých aktérov dodávateľského reťazca vrátane výrobcov obalových systémov, pri predchádzaní plytvaniu potravinami; zdôrazňuje pozitívny prínos potravinárskych obalových materiálov a riešení k predchádzaniu potravinovým stratám a plytvaniu potravinami v celom dodávateľskom reťazci, napríklad obaly, ktorými sa obmedzujú potravinové straty pri preprave, skladovaní a distribúcii, a ktorým sa zachováva kvalita a hygiena potravín na dlhšie obdobie alebo ktorým sa predlžuje použiteľnosť; zdôrazňuje však, že je nutné, aby sa obaly prispôsobovali účelu (t. j. aby obaly neboli nadmerné ani nedostatočné), vyhovovali potrebám spotrebiteľov, a aby sa súčasne bral ohľad na životný cyklus baleného výrobku celkovo vrátane dizajnu a používania obalu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili výhody biologických, biologicky rozložiteľných a kompostovateľných potravinových obalov zohľadňujúc pritom vplyv na ľudské zdravie a bezpečnosť potravín a uplatňovanie celoživotného prístupu; zdôrazňuje, že ciele znižovania objemu potravinového odpadu musia byť v súlade s opatreniami a cieľmi stanovenými v smernici 94/62/ES, najmä s cieľom podstatného zníženia spotreby nerecyklovateľných obalov a používania nadbytočných obalov;

126.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporili vývoj a nasadzovanie aktívnych a inteligentných materiálov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, a iných inovatívnych riešení s pozitívnym prínosom k efektívnemu využívaniu zdrojov a obehovému hospodárstvu; poukazuje na to, že príslušné právne predpisy v oblasti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami by mali zabezpečovať maximálnu mieru ochrany spotrebiteľov v prípade všetkých obalových materiálov vrátane materiálov dovážaných z tretích krajín; vyzýva preto Komisiu, aby predstavila harmonizované pravidlá EÚ pre materiály prichádzajúce do styku s potravinami a aby uprednostnila vypracovanie konkrétnych opatrení EÚ týkajúcich sa materiálov ako papier a lepenka v súlade s uznesením Parlamentu zo 6. októbra 2016 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1935/2004 o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami(31);

127.  odporúča podporu používania dobrovoľných kódexov osvedčených postupov v podnikoch vypracovaných odvetvovými organizáciami v odvetviach potravinárstva, reštauračných a stravovacích služieb a hotelových služieb s cieľom optimálne využívať výrobky a podporovať darovanie do programov zameraných na zhromažďovanie prebytočných potravín na sociálne účely;

128.  vyzýva členské štáty, aby podporovali uzatváranie dohôd alebo memoránd o porozumení na podporu zodpovedného správania a zodpovedných postupov na obmedzenie plytvania potravinami vrátane poskytovania opakovane použiteľných obalov prevádzkovateľom z gastronomického sektora, ktoré sú vyrobené z recyklovateľných materiálov a umožňujú zákazníkom odnos zvyškov ich jedla;

129.  odporúča, aby sa v závislosti od situácie používali v reštauračných a stravovacích službách miestne a regionálne výrobky a sezónne výrobky s cieľom skrátiť reťazec výroby a spotreby, čím sa znižuje počet spracovateľských fáz, a teda sa v rôznych fázach vytvára menej odpadu;

130.  zdôrazňuje, že rozvoj digitálneho sektora ponúka početné možnosti na zabránenie vzniku potravinového odpadu, najmä vytvorenie online platforiem „Zachráňte jedlo“, ktoré umožňujú ponúkať nepredané jedlo z gastronomického sektora za zvýhodnené ceny; poukazuje na to, že tieto skúsenosti priniesli významné výsledky v členských štátoch, v ktorých boli vyvinuté;

131.  vyzýva Komisiu, aby uznala prínos sociálne zodpovedných iniciatív, ako sú „Zdravé výživové normy“, ktorých cieľom je poskytovať lepšie informácie o potravinách rôznym skupinám spotrebiteľov s osobitnými potrebami alebo preferenciami, pokiaľ ide o potraviny, prostredníctvom dobrovoľného a spoločne regulovaného označovania potravín v reštauráciách a cestovnom ruchu s cieľom znížiť plytvanie potravinami v tejto oblasti;

132.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s rozvojovými krajinami s cieľom pomôcť zlepšiť infraštruktúru ich potravinových reťazcov a znížiť množstvo ich potravinového odpadu;

133.  naliehavo vyzýva všetky inštitúcie a orgány Európskej únie, aby do súťažných ponúk na poskytovanie stravovacích a reštauračných služieb začlenila požiadavku na zavedenie plánov nakladania s potravinovým odpadom a jeho obmedzovania; žiada kvestorov, aby uprednostňovali akcie na obmedzovanie plytvania potravinami v Európskom parlamente, a nabáda na podobné činnosti aj iné európske inštitúcie; nabáda členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby obmedzovali plytvanie potravinami vo verejných zariadeniach;

134.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0266.
(2) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 25.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0250.
(4) Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 28.
(5) Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 46.
(6) FAO, Food wastage footprint. Impacts on natural resources (Dôsledky plytvania potravinami: vplyvy na prírodné zdroje), Rím, 2013.
(7) FAO, 2015. Food wastage footprint & climate change (Dôsledky plytvania potravinami a zmena klímy).
(8) https://www.wfp.org/hunger/stats.
(9) Správa FAO za rok 2015 o nedostatočnej potravinovej bezpečnosti vo svete, OSN.
(10) Rozvojové ciele v čase demografických zmien, Celosvetová monitorovacia správa za rok 2015/2016, Svetová banka.
(11) http://www.un.org/en/development/desa/news/population/2015-report.html
(12) FUSIONS, Estimates of European food waste levels (Odhad úrovne plytvania potravinami v Európe), marec 2016.
(13) Eurostat, Ľudia ohrození rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia.
(14) FUSIONS, Estimates of European food waste levels (Odhad úrovne plytvania potravinami v Európe), marec 2016.
(15) WRAP, 2015. Household Food Waste in the UK (Potravinový odpad v domácnostiach v Spojenom kráľovstve).
(16) FAO (2011) Global food losses and food waste (Celosvetové straty potravín a plytvanie potravinami).
(17) Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 34/2016, Boj proti plytvaniu potravinami: príležitosť pre EÚ zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v potravinovom dodávateľskom reťazci, s. 14.
(18) Food Loss and Waste Accounting and Reporting Standard (Účtovný a výkaznícky štandard pre straty potravín a plytvanie potravinami), 2016.
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(20) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.
(21) Bleskový prieskum Eurobarometra 425, Plytvanie potravinami a označovanie dátumu trvanlivosti alebo spotreby, september 2015.
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206).
(24) Porovnávacia štúdia o právnych predpisoch a postupoch v členských štátoch EÚ týkajúcich sa darovania potravín (2014), zadaná Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.
(25) Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.
(26) Spoločná odpoveď na dve parlamentné otázky na písomné zodpovedanie (E-003730/13, E-002939/13), 7. mája 2013.
(27) Porovnávacia štúdia o právnych predpisoch a postupoch v členských štátoch EÚ týkajúcich sa darovania potravín (2014), zadaná Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.
(28) Pracovný dokument útvarov Komisie, zhrnutie posúdenia vplyvu, posúdenie vplyvu týkajúce sa opatrení na riešenie plytvanie potravinami na dokončenie SWD(2014)0207 týkajúce sa preskúmania cieľov nakladania s odpadom v EÚ (SWD(2014)0289, 23.9.2014).
(29) Príloha k oznámeniu Komisie (COM(2015)0614).
(30) Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1.
(31) Prijaté texty, P8_TA(2016)0384.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia