Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2243(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0176/2017

Predkladané texty :

A8-0176/2017

Rozpravy :

PV 16/05/2017 - 16
CRE 16/05/2017 - 16

Hlasovanie :

PV 17/05/2017 - 10.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0211

Prijaté texty
PDF 472kWORD 59k
Streda, 17. mája 2017 - Štrasburg
Finančné technológie: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora
P8_TA(2017)0211A8-0176/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora (2016/2243(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách(1),

–  zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o prístupe malých a stredných podnikov k financovaniu a o väčšej rozmanitosti financovania malých a stredných podnikov v rámci únie kapitálových trhov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Únia kapitálových trhov – urýchlenie reformy (COM(2016)0601),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. mája 2016 o kolektívnom financovaní v únii kapitálových trhov EÚ (SWD(2016)0154),

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009),

–  so zreteľom na správu európskych orgánov dohľadu zo 16. decembra 2016 o automatizácii finančného poradenstva,

–  so zreteľom na dokument na rokovanie európskych orgánov dohľadu z 19. decembra 2016 o využívaní veľkých dát finančnými inštitúciami (JC 2016 86),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 26. februára 2015 ku kolektívnemu financovaniu založenému na poskytovaní úverov (EBA/Op/2015/03),

–  so zreteľom na dokument na rokovanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo zo 4. mája 2016 o využívaní veľkých dát finančnými inštitúciami (EBA/DP/2016/01),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy ku kolektívnemu financovaniu založenému na poskytovaní úverov z 18. decembra 2014 (ESMA/2014/1378),

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy z 7. januára 2017 o využívaní technológie tzv. distributed ledger na trhoch s cennými papiermi,

–  so zreteľom na správu Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zo 7. septembra 2016 o rizikách a zraniteľných miestach vo finančnom systéme EÚ,

–  so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre bankovníctvo na základe údajov za tretí štvrťrok 2016,

–  so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) z marca 2016,

–  so zreteľom na piatu správu EIOPA o spotrebiteľských trendoch zo 16. decembra 2016 (EIOPA-BoS-16-239),

–  so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy za štvrtý štvrťroku 2016,

–  so zreteľom na občasník Európskej centrálnej banky č. 172 z apríla 2016 s názvom Technológie distribuovaných záznamov o transakciách (Distributed Ledger Technologies – DLT) s cennými papiermi po ich zobchodovaní: Revolúcia či evolúcia?,

–  so zreteľom na dokument Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru (CPMI) z februára 2017 s názvom Technológie distribuovaných záznamov o transakciách v platobných systémoch, systémoch zúčtovania a vyrovnania: Analytický rámec,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0176/2017),

A.  keďže finančné technológie by sa mali chápať ako financovanie poskytované alebo podporované novými technológiami, ktoré majú vplyv na celý finančný sektor vo všetkých jeho prvkoch od bankovníctva až po poisťovníctvo, dôchodkové fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry;

B.  keďže finančné služby sa vždy opierali o technológie a inovácie v súlade s technologickým vývojom;

C.  keďže každý subjekt môže patriť do odvetvia finančných technológií, a to bez ohľadu na právnu formu; keďže hodnotový reťazec v oblasti finančných služieb v čoraz väčšej miere zahŕňa alternatívnych aktérov, ako napríklad začínajúce spoločnosti alebo technologických gigantov; keďže tento pojem teda zahŕňa širokú škálu podnikov a služieb, ktoré sa vo veľkej miere líšia jedna od druhej, predstavujú rôzne výzvy a regulačný prístup, ktorý musí líšiť;

D.  keďže široké spektrum noviniek v odvetví finančných technológií vychádza z nových technológií, ako sú aplikácie využívajúce technológiu distribuovaných záznamov o transakciách (DLT), inovatívne platby, automatizované poradenstvo (tzv. robo-advice), veľké dáta, cloud computing, inovatívne riešenia v oblasti identifikácie klientov/onboardingu, platformy kolektívneho financovania a mnohé iné;

E.  keďže investície do aplikácií finančných technológií predstavujú miliardy eur a každoročne narastajú;

F.  keďže uplatňovanie technológií sa vyvíja rôznym tempom, pričom rozsah a dôsledky ich vývoja ostávajú neisté, ale majú potenciál veľmi podstatným spôsobom transformovať finančný sektor; keďže niektoré aplikácie finančných technológií sa môžu jedného dňa stať systémovo významné;

G.  keďže vývoj finančných technológií by mal prispievať k rozvoju a konkurencieschopnosti európskeho finančného systému a hospodárstva vrátane dobrých životných podmienok európskych občanov a zároveň posilňovať finančnú stabilitu a udržiavať najvyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa;

H.  keďže finančné technológie môžu vytvárať značné výhody, ako napríklad rýchlejšie, lacnejšie, lepšie navrhnuté, inkluzívnejšie, odolnejšie a transparentnejšie a lepšie finančné služby pre spotrebiteľov a podniky, a môžu tiež vytvárať mnoho nových podnikateľských príležitostí pre európskych podnikateľov; keďže v oblasti retailových finančných služieb sú skúsenosti spotrebiteľov hnacou silou pre účastníkov trhu; keďže pokrok a inovácie v odvetví finančných služieb by nemali vylučovať hotovosť ako platobný prostriedok;

I.  keďže vývoj nových finančných služieb a digitalizácia existujúcich služieb sa zmenia dynamiku trhu odvetvia finančných služieb zavedením nových foriem hospodárskej súťaže, inovácie, partnerstiev a outsourcingu aktérov a medzi aktérmi;

J.  keďže podpora spravodlivej hospodárskej súťaže, neutralizácia hospodárskych rent, keď tieto existujú, a vytvorenie rovnakých podmienok pre finančné služby v EÚ je predpokladom posilnenia finančných technológií v Európe a zabezpečovania spolupráce medzi všetkými aktérmi;

K.  keďže ekonomický výskum ukázal, že nákladová efektívnosť finančného systému môže viesť k nižším cenám pre spotrebiteľov retailových finančných produktov a služieb; keďže finančné technológie môžu prispievať k tomuto poklesu cien;

L.  keďže riešenia založené na finančných technológiách môžu najmä pre MSP zvýšiť prístup ku kapitálu, a to prostredníctvom cezhraničných finančných služieb, alternatívnych pôžičiek a investičných kanálov, ako sú napríklad kolektívne financovanie a úvery medzi partnermi, čím sa posilní únia kapitálových trhov;

M.  rozvoj finančných technológií môže tiež uľahčiť cezhraničné finančné toky a integráciu kapitálových trhov v Európe, a tým stimulovať cezhraničné podnikanie, čím sa umožní dokončenie únie kapitálových trhov;

N.  keďže rozvoj v oblasti finančných technológií, najmä v oblasti riešení domácich a cezhraničných platieb, môže tiež podporovať neustály rozvoj jednotného trhu s tovarom a službami a uľahčovať dosiahnutie cieľov skupiny G20 a G8 „ciele 5x5“ zníženia nákladov na remitencie;

O.  keďže finančné technológie môžu prostredníctvom sprístupňovania špecifických finančných služieb pre tých, ktorí k nim predtým nemali prístup, slúžiť ako účinný nástroj pre finančnú inklúziu, a tak učiniť rast inkluzívnejším; keďže riešenie problémov finančného vzdelávania a digitálnych zručností európskych občanov je potrebné na to, aby finančné technológie priniesli skutočné finančné začlenenie;

P.  keďže právne predpisy, regulácia a dohľad musia prijímať na inovácie a nájsť správnu rovnováhu medzi stimulmi na ochranu inovatívnych spotrebiteľov a investorov a finančnou stabilitou; keďže finančné technológie si vyžadujú vyváženejší prístup medzi „reguláciou inštitúcie“ a „reguláciou činnosti“; keďže zložitý vzťah medzi finančnými technológiami a súčasným nariadením môže viesť k nesúladu, keď sú spoločnosti a poskytovatelia služieb regulovaní rozdielne, hoci vykonávajú v podstate zhodné činnosti, a keď sú niektoré činnosti nedostatočne zachytené vo vymedzení a/alebo rozsahu činnosti v súčasnom nariadení; keďže súčasný európsky rámec ochrany spotrebiteľov a investorov v oblasti finančných služieb sa primerane nezaoberá všetkými finančnými službami;

Q.  keďže európske orgány dohľadu (ESA) začali identifikovať možné riziká a prínosy inovačných finančných technológií; keďže príslušné vnútroštátne orgány monitorujú tento technologický vývoj a predložili rôzne prístupy; keďže rozvoj ekosystému finančných technológií v Európe brzdia rozdielne právne predpisy v jednotlivých členských štátoch a nedostatok spolupráce naprieč trhmi; domnieva sa, že rozhodujúce opatrenia na úrovni EÚ s cieľom podporovať spoločný prístup k finančných technológiám sú dôležité pre rozvoj silného ekosystému finančných technológií v Európe;

R.  keďže finančné technológie môžu prispievať k znižovaniu rizika vo finančnom systéme decentralizáciou a dekoncentráciou rizík, rýchlejším zúčtovaním a vyrovnávaním hotovostných platieb a obchodov s cennými papiermi a lepšou správou kolaterálu a optimalizáciou kapitálu;

S.  keďže od finančných technológií možno očakávať, že niektoré z ich najvýznamnejších vplyvov budú v poobchodnom hodnotovom reťazci, ktorý zahŕňa služby ako služby zúčtovanie, vyrovnanie, úschovu aktív a podávanie regulačných správ, v ktorom by technológie, akými sú napríklad DLT, mohli zmeniť celý sektor; keďže v rámci tohto hodnotového reťazca by sa niektorí sprostredkovatelia, ako napríklad správcovia, centrálne protistrany (CCP) a centrálne depozitáre cenných papierov, v dlhodobom horizonte mohli stať nadbytočnými, zatiaľ čo niektoré iné funkcie budú stále musieť vykonávať nezávislé, regulované subjekty;

T.  keďže regulačné technológie (RegTech) môžu znamenať značný prínos pre finančné inštitúcie a orgány dohľadu tým, že umožňujú využitie nových technológií na riešenie regulačných požiadaviek a požiadaviek na dodržiavanie súladu transparentnejšie a účinnejšie v reálnom čase;

U.  keďže poisťovnícke technológie (InsurTech) predstavujú poistenie, ktoré je sprostredkované alebo poskytované prostredníctvom nových technológií, napríklad prostredníctvom automatizovaného poradenstva, posúdenia rizika a využitia veľkých dát, ale aj prostredníctvom poistenia pred novými hrozbami, ako napríklad poistenie proti kybernetickým útokom;

V.  keďže lepší prístup k financovaniu pre spoločnosti pracujúce v oblasti produktov a služieb finančných technológií a pre inovatívnych obchodných partnerov, ktorí im poskytujú technologický materiál, ktorý potrebujú na poskytovanie týchto produktov a služieb, je naliehavo potrebný na posilnenie finančných inovácií v Európe, najmä pre začínajúce podniky s cieľom stať sa rozširujúcimi sa podnikmi; keďže v tejto súvislosti dostupnosť rizikového kapitálu ako zdroja financovania a prítomnosti silného odvetvia technológií sú kľúčovými faktormi pre podporu dynamického prostredia finančných technológií v Európe;

W.  keďže kybernetické útoky predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre všetku digitálnu infraštruktúru, a teda aj finančnú infraštruktúru; keďže riziko útoku na finančný sektor je trojnásobne vyššie v porovnaní s inými sektormi; keďže bezpečnosť, spoľahlivosť a kontinuita poskytovania jeho služieb sú nevyhnutné na zabezpečenie dôvery verejnosti v toto odvetvie; keďže jeho spotrebitelia sú tiež veľmi zraniteľní voči podobným útokom alebo krádeži identity;

X.  keďže pripojené zariadenia sú neoddeliteľnou súčasťou služieb finančných technológií; keďže internet vecí (IoT) je obzvlášť zraniteľný kybernetickými útokmi, a preto predstavuje osobitnú výzvu pre kybernetickú bezpečnosť; keďže prepojený systém je bezpečný len natoľko, ako jeho najslabší článok;

Y.  keďže s príchod finančných technológií, spotrebitelia a investori musia mať možnosť naďalej sa spoliehať na vysoké normy ochrany spotrebiteľa a investorov, ochrany údajov a práv na súkromie a právnej zodpovednosti poskytovateľov finančných služieb;

Z.  keďže, na uľahčenie finančných technológií je dôležité vytvoriť súdržný a podporný regulačný rámec a konkurenčné prostredie, ktoré umožnia finančným technológiám rozvíjať sa a využívať rôzne inovačné nástroje na zabezpečenie šifrovania elektronickej identifikácie a autentifikácie jednoduchým rozhraním;

AA.  keďže automatizáciu vo finančnom sektore, ako aj v iných odvetviach, môžu narušiť existujúce modely zamestnanosti; keďže zlepšovanie a rozvoj zručností, odborná príprava a rekvalifikácia budú musieť byť jadrom každej európskej stratégie v oblasti finančných technológií;

AB.  keďže sieťové účinky na štruktúru trhu v mnohých oblastiach digitálneho hospodárstva sú zamerané na malý počet účastníkov trhu, čo prináša výzvy v oblasti práva hospodárskej súťaže a protimonopolného práva;

Vymedzenie rámca EÚ pre finančné technológie

1.  víta nový vývoj v oblasti finančných technológií a vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný akčný plán finančných technológií v rámci svojich stratégií únie kapitálových trhov (CMU) a jednotného digitálneho trhu (DSM), ktorý môže celkovo prispieť k dosiahnutiu efektívneho a konkurencieschopného, pevnejšieho a integrovanejšieho a stabilnejšieho a udržateľnejšieho európskeho finančného systému, zabezpečiť dlhodobý úžitok reálnemu hospodárstvu a riešiť potreby ochrany spotrebiteľov a investorov a právnej istoty;

2.  víta nedávne vytvorenie pracovnej skupiny pre finančné technológie s úlohou posúdiť inovácie v tejto oblasti a zároveň vypracovať stratégie na čelenie prípadným výzvam finančných technológií, ako aj začať verejnú konzultáciu o finančných technológiách zo strany Komisie; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament zapojila do práce pracovnej skupiny pre finančné technológie; zastáva názor, že tieto iniciatívy, ktoré Komisia nedávno prijala, sú zásadnými krokmi na vypracovanie komplexnej stratégie Komisie pre digitálne technológie a na zníženie regulačnej neistoty v oblasti finančných technológií;

3.  domnieva sa, že finančného technológie môžu prispieť k úspechu iniciatív CMU, napríklad rozšírením možností financovania v EÚ, a povzbudzuje Komisiu, aby využila výhody finančných technológií pri napredovaní v CMU;

4.  žiada Komisiu, aby zaviedla primeraný, medziodvetvový a holistický prístup k svojej práci v oblasti finančných technológií, poučila sa z toho, čo sa dosiahlo v iných jurisdikciách, a prispôsobila sa rozmanitosti použitých aktérov a obchodných modelov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby konala ako prvá s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre rast európskych uzlov a firiem v oblasti finančných technológií;

5.  zdôrazňuje, že právne predpisy v oblasti finančných služieb tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnych úrovniach, by sa mali podľa potreby revidovať a mali by byť dostatočne priaznivé pre inovácie, aby sa dosiahli a zachovali rovnaké podmienky medzi subjektmi; odporúča najmä, aby sa v súlade so zásadou inovácie riadne posúdil potenciálny vplyv právnych predpisov na oblasť inovácií ako súčasť hodnotenia vplyvu, čo by malo viesť k tomu, aby tento vývoj poskytoval v plnom rozsahu „značné hospodárske a spoločenské prínosy“;

6.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a zároveň uľahčiť prístupu pre nových účastníkov trhu a predchádzať regulačnej arbitráži medzi členskými štátmi a právnymi postaveniami, by právne predpisy a dohľad v oblasti finančných technológií mali vychádzať z týchto zásad:

   a) rovnaké služby a rovnaké riziko: uplatňovanie rovnakých pravidiel bez ohľadu na typ príslušného právneho subjektu alebo jeho sídla v Únii;
   b) technologická neutralita;
   c) prístup založený na posúdení rizík, pričom sa zohľadní proporcionálnosť legislatívnych opatrení a opatrení v oblasti dohľadu rizikám a závažnosti rizík;

7.  odporúča, aby príslušné orgány umožňovali novým, ako aj existujúcim účastníkom trhu kontrolované experimentovanie s novými technológiami a podnecovali ich k tomu; konštatuje, že takéto kontrolované prostredie na experimentovanie môže mať podobu regulačného pieskoviska pre služby digitálnych technológií s potenciálnymi prínosmi pre spoločnosť, ktoré by spájalo široké spektrum účastníkov trhu a ktoré už úspešne jestvuje v niekoľkých členských štátoch; poukazuje na to, že proaktívne a prezieravé zapojenie orgánov do dialógu s účastníkmi trhu a všetkými ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami a orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi je potrebné a môže pomôcť vyvinúť nové technologické odborné znalosti; vyzýva príslušné orgány, aby zvážili vypracovanie nástrojov finančného a/alebo prevádzkového záťažového testovania aplikácií finančných technológií, ak môžu spôsobiť systémové riziká, ktoré by dopĺňali prácu ESRB;

8.  zdôrazňuje, že niektoré centrálne banky už experimentujú s digitálnou menou centrálnych bán, ak aj s ďalšími novými technológiami; vyzýva príslušné orgány v Európe, aby posúdili vplyv potenciálnych rizík a prínosov digitálnej meny centrálnych bánk na základe distribuovanej účtovnej knihy a súvisiacich požiadaviek potrebných z hľadiska ochrany spotrebiteľa a transparentnosti; nabáda ich tiež, aby experimentovali, aby sa udržal krok s vývojom trhu;

9.  zdôrazňuje význam toho, aby regulátori a orgány dohľadu získali dostatočné odborné znalosti, aby mohli primerane kontrolovať čoraz zložitejšie služby v oblasti finančných technológií; zdôrazňuje, že vďaka tejto nepretržitej kontrole budú regulačné orgány schopné odhaľovať a predvídať osobitné riziká v súvislosti s rôznymi technológiami, ako aj okamžite zakročiť, a mať jasný program, ak bude potrebný;

10.  zdôrazňuje preto význam jednotného kontaktného miesta pre poskytovateľov služieb a používateľov finančných technológií v rámci regulačných a dozorných orgánov; uznáva potrebu odstrániť izoláciu dohľadu naprieč sektormi, a odporúča úzku spoluprácu orgánov dohľadu nad finančným sektorom s inými príslušnými vnútroštátnymi a európskymi orgánmi, ktoré majú požadované technologické odborné znalosti;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali a podporovali viac výskumných projektov týkajúcich sa finančných technológií;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť finančné inovácie v Európe; vyzýva na uľahčenie prístupu k financiám pre inovačné poskytovateľov finančných služieb a inovatívne podniky, ktoré im poskytli materiál potrebný na poskytovanie týchto služieb;

13.  zdôrazňuje, že podniky v oblasti finančných technológií pozitívne prispievajú k rozvoju finančného sprostredkovania, ale zároveň so sebou prinášajú nové riziká súvisiace s finančnou stabilitou; konštatuje, že regulačné a dozorné orgány získavajú zo súvah zavedených finančných inštitúcií veľké množstvo informácií súvisiacich s vykonávaním mnohých regulačných rámcov, ako sú kapitálové požiadavky, ukazovateľ pákového efektu, pomer likvidity a iné, zatiaľ čo v prípade nebankových subjektov poskytujúcich úvery, ako sú skupinové financovanie a priame financovanie, je ťažké získať z ich súvah dostatočné informácie o finančných sprostredkovateľských činnostiach; preto naliehavo žiada regulačné a dozorné orgány, aby zvážili, akým spôsobom by mohli získať vhodné informácie o dohľade na zachovanie finančnej stability a v prípade potreby ukladať regulačné obmedzenia na ich súvahy s cieľom dosiahnuť a zachovať finančnú stabilitu;

14.  zdôrazňuje, že regulačné technológie majú potenciál zlepšiť súlad postupov, najmä kvalitu a včasnosť informácií o dohľade, tým, že sa tieto zjednodušia a zvýši sa ich nákladová efektívnosť; vyzýva orgány, aby objasnili právne podmienky, za ktorých sa subjektu dohľadu umožňuje zadávať činnosti v oblasti dodržiavania predpisov tretím stranám, a súčasne aby zaistili zavedenie vhodných mechanizmov dohľadu nad tretími stranami a že právnu zodpovednosť za súlad bude naďalej niesť tento subjekt; vyzýva príslušné orgány, najmä Komisiu, vzhľadom na jej činnosť súvisiacu s európskym poobchodným fórom, aby zaujali proaktívny prístup v snahe pochopiť prekážky používania nových riešení finančných a regulačných technológií vo fáze pred obchodovaním a po skončení obchodovania, na ktoré sa vzťahuje smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), nariadenie o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) a nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR) a aby tam, kde neexistujú žiadne prekážky, objasnila právo subjektov na využívanie takýchto riešení na plnenie svojich povinností podľa týchto právnych predpisov;

15.  pripomína, že inovačné finančné služby by mali byť dostupné v celej EÚ, a preto by sa nemalo neprimerane obmedzovať ich cezhraničné poskytovanie v rámci Únie; vyzýva Komisiu a ESA, aby monitorovali prekrývanie nariadení a zamedzovali ho, nové prekážky vstupu na trh a vnútroštátne prekážky pre tieto služby; vyzýva Komisiu, aby zabránila vzniku prekážok medzi členskými štátmi z dôvodu nezrovnalostí medzi vnútroštátnymi režimami a podporovala osvedčené postupy v regulačných prístupoch členských štátov; vyzýva Komisiu a ESA, aby podľa potreby uplatňovali režimy povolení pre poskytovateľov nových finančných služieb ponúkaných v celej Únii; podporuje snahu Komisie zaoberať sa tým, ako EÚ môže pomôcť zlepšiť výber, transparentnosť a hospodársku súťaž v oblasti retailových finančných služieb v prospech európskych spotrebiteľov, a zdôrazňuje, že tento cieľ by mal byť doplnkom k cieľu zlepšovania efektívnosti finančného systému;

16.  víta skutočnosť, že v celej EÚ sa objavil dynamický súbor komunít finančných technológií; vyzýva Komisiu a súvisiace orgány správy hospodárskych záležitostí EÚ, aby úzko spolupracovali s uzlami finančných technológií a zlepšovali inteligentné podnikanie týchto spoločenstiev a ich úsilia, a to podnecovaním a financovaním inovácií a osvojením si ich ako zdroja budúcej konkurenčnej výhody EÚ vo finančnom sektore;

17.  konštatuje, že začínajúce podniky finančných technológií sú obzvlášť zraniteľné voči zneužívateľom patentov, t. j. voči subjektom, ktoré nakupujú patenty s úmyslom ich uplatnenia voči podnikom, ktoré už využívajú technologické práva prostredníctvom hrozieb žalobou za porušovanie patentových práv; vyzýva Komisiu, aby túto situáciu analyzovala a navrhla opatrenia na boj proti zneužívateľom patentov v oblasti finančných technológií;

18.  zdôrazňuje potenciálnu úlohu finančných technológií pre digitalizáciu verejných služieb, čím sa prispeje k ich väčšej účinnosti, napríklad v oblasti výberu dane a predchádzania daňovým podvodom;

19.  zdôrazňuje, že vzhľadom na sieťové účinky je štruktúra trhu v mnohých oblastiach digitálneho hospodárstva zameraná na malý počet účastníkov trhu, čo prináša výzvy v oblasti práva hospodárskej súťaže a protimonopolného práva; vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila vhodnosť regulačného rámca pre hospodársku súťaž na riešenie výziev digitálneho hospodárstva vo všeobecnosti, a najmä na oblasť finančných technológií;

20.  poukazuje na to, že existuje priestor na ďalšie zlepšovanie prostriedkov, ktoré možno používať na cezhraničné platby; podporuje rozvoj takýchto platobných prostriedkov v rámci Európy a vyjadruje poľutovanie nad vysokým stupňom fragmentácie trhu v oblasti elektronického bankovníctva v EÚ a nad neexistenciou systému kreditných alebo debetných kariet, ktorý by bol vo vlastníctve európskych subjektov a fungoval na úrovni celej EÚ; vyjadruje presvedčenie, že tento systém má rozhodujúci význam pre riadne fungovanie únie kapitálových trhov a je rozhodujúcou súčasťou jednotného digitálneho trhu, pretože podporuje európsky elektronický obchod a cezhraničnú hospodársku súťaž vo finančných službách; vyzýva Komisiu, aby určila, aké kroky treba podniknúť na vytvorenie priaznivého prostredia na rozvoj tohto systému; uznáva, že v záujme hospodárskej súťaže je potrebné, aby takýto systém koexistoval a v prípade potreby spolupôsobil s inými inovatívnymi spôsobmi platby;

21.  zdôrazňuje, že spotrebitelia sú hnacou silou rastu finančných technológií; zdôrazňuje, že cieľom akýchkoľvek budúcich legislatívnych zmien by mala byť podpora spotrebiteľov pri tejto transformácii;

Údaje

22.  pripomína, že zhromažďovanie a analýza údajov sú pre finančné technológie kľúčové, a preto zdôrazňuje potrebu súdržného a technologicky neutrálneho uplatňovania existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa údajov vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov (VNOÚ), revidovanej smernice o platobných službách (PSD2), nariadenia o elektronickej identifikácii a autentifikácii v službách (eIDAS), štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD4) a smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS); zdôrazňuje, že na to, aby sa mohlo rozšíriť inovatívne financovanie v Európe, je potrebné zabezpečiť voľný tok údajov v rámci Únie; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa v kontexte poskytovania finančných služieb používali iba objektívne a relevantné údaje; víta verejnú konzultáciu Komisie z 10. januára 2017 o dátovom hospodárstve (COM(2017)0009), ktorá by mala poskytnúť dôkazy a zistiť, či jestvujú prekážky voľného toku údajov v rámci Únie;

23.  zdôrazňuje potrebu stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa vlastníctva údajov, prístupu k nim a ich prenosu; zdôrazňuje, že zariadenia alebo procesy založené na vznikajúcich technológiách, ako je napríklad strojové učenie, spôsobujú zvýšenie množstva údajov; zdôrazňuje, že vo VNOÚ sa stanovuje jasný právny rámec pre ochranu osobných údajov, ale že je potrebná väčšia právna istota, pokiaľ ide o iné kategórie údajov; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa malo jasne rozlišovať medzi nespracovanými údajmi a údajmi vyplývajúcimi z ďalšieho spracovania;

24.  zdôrazňuje, že otvorené bankovníctvo a spoločné využívanie údajov prispievajú k zabezpečovaniu toho, aby všetky obchodné modely finančných technológií mohli spoločne rásť v prospech spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje nedávne úspechy PSD2, pokiaľ ide o iniciovanie platieb a prístup k údajom o účtoch;

25.  zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať cloud computing pre spotrebiteľov a poskytovateľov finančných služieb z hľadiska nákladovej efektívnosti, zníženia času potrebného na uvedenie na trh a lepšieho využívania zdrojov v oblasti IKT; konštatuje, že neexistujú jasné a komplexné európske pravidlá pre externé ukladanie údajov do cloudu, pokiaľ ide o finančný sektor; zdôrazňuje potrebu vypracovania takýchto usmernení a spoločného prístupu k využívaniu cloud computingu vo vnútroštátnych príslušných orgánoch (VPO); zdôrazňuje, že takéto pravidlá alebo usmernenia sú potrebné na zabezpečenie prispôsobivosti a rýchlosti prijímania cloud computingu; zdôrazňuje, že súčasťou týchto usmernení by mali byť prísne normy v oblasti ochrany údajov a ochrany spotrebiteľa; vyzýva Komisiu a ESA, aby v tejto súvislosti preskúmali rôzne možnosti, ako napríklad vopred schválené zmluvy medzi poskytovateľmi cloudových služieb a finančnými inštitúciami;

26.  poukazuje na potrebu vytvoriť väčšiu informovanosť spotrebiteľov, pokiaľ ide o hodnotu ich osobných údajov; konštatuje, že spotrebitelia môžu uzatvárať zmluvy s cieľom podeliť sa o digitálny obsah výmenou za zaplatenie poplatku; zdôrazňuje, že to môže byť hospodárskym prínosom, ale môže sa to využiť aj diskriminačným spôsobom; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia európskej stratégie spoločného využívania údajov s cieľom umožniť spotrebiteľom kontrolu nad svojimi údajmi; domnieva sa, že jasný prístup zameraný na spotrebiteľa zvýši dôveru v služby založené na cloude a bude stimulovať nové inovačné služby ponúkané zo strany rôznych aktérov vo finančnom hodnotovom reťazci, napr. využitím rozhraní na programovanie aplikácií (API) alebo uľahčovaním priameho prístupu k údajom pre elektronické platobné služby; žiada Komisiu, aby preskúmala budúci potenciál systémov správy osobných údajov (Personal Information Management Systems - PIMS) ako technického nástroja pre spotrebiteľov na správu osobných údajov;

27.  pripomína, v kontexte zvýšeného využívania údajov o zákazníkoch alebo veľkých dát zo strany finančných inštitúcií, ustanovenia VNOÚ, ktorý priznáva dotknutej osobe právo získať vysvetlenie rozhodnutia dosiahnutého automatizovaným spracovaním a napadnúť toto rozhodnutie(4); zdôrazňuje, že treba zaručiť, aby sa nesprávne údaje mohli meniť a aby sa používali iba overiteľné a relevantné údaje; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zvýšili úsilie na zaručenie presadzovania týchto práv; domnieva sa, že súhlas na použitie osobných údajov musí byť dynamický a dotknuté osoby musia mať možnosť upraviť a prispôsobiť svoj súhlas;

28.  konštatuje, že zvýšené používanie údajov o zákazníkoch alebo veľkých dát zo strany finančných inštitúcií môže priniesť spotrebiteľom výhody, ako napríklad rozvoj prispôsobenejších, segmentovaných a lacnejších ponúk na základe efektívnejšieho rozdelenie rizika a kapitálu; berie na druhej strane na vedomie rozvoj dynamického určovania cien a jeho potenciál viesť k opačnému výsledku, ktorý by mohol mať nepriaznivý vplyv na porovnateľnosť ponúk a efektívnu hospodársku súťaž a na spoločné znášanie a rozdelenie rizika, napríklad v sektore poisťovníctva;

29.  berie na vedomie čoraz častejšie kombinovanie osobných údajov a algoritmov s cieľom poskytovať služby, ako napríklad automatizované poradenstvo; zdôrazňuje potenciál zvýšenia efektívnosti, ktorý prináša automatizované poradenstvo, ako aj jeho pozitívne účinky na finančné začleňovanie; zdôrazňuje, že chyby alebo odchýlky v algoritmoch alebo podkladových údajoch môžu spôsobiť systémové riziko a poškodiť spotrebiteľov, napríklad prostredníctvom prehlbovania vylúčenia; žiada Komisiu a ESA, aby monitorovali tieto riziká s cieľom zabezpečiť, aby automatizácia finančného poradenstva mohla skutočne vytvoriť lepšie, transparentnejšie, dostupnejšie a nákladovo efektívnejšie poradenstvo, a aby sa zaoberali narastajúcimi ťažkosťami pri zisťovaní zodpovednosti za škody spôsobené takýmito rizikami v súčasnom rámci právnej zodpovednosti za používanie údajov; zdôrazňuje, že na automatizované poradenstvo i na osobné poradenstvo by sa mali uplatňovať rovnaké požiadavky na ochranu spotrebiteľa;

Kybernetická bezpečnosť a riziká v oblasti IKT

30.  zdôrazňuje potrebu komplexného zabezpečenia v rámci celého hodnotového reťazca v oblasti finančných služieb; poukazuje na rozsiahle a rôznorodé riziká, ktoré predstavujú kybernetické útoky zamerané na infraštruktúru našich finančných trhov, internet vecí, meny a údaje; vyzýva Komisiu, aby kybernetickú bezpečnosť urobila prvoradou prioritou v akčnom pláne pre finančné technológie, a vyzýva európske orgány dohľadu a ECB, aby v rámci svojej úlohy bankového dohľadu kybernetickú bezpečnosť urobili kľúčovým prvkom svojich regulačných a dozorných programov;

31.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi pravidelne preskúmavali existujúce operačné normy týkajúce sa rizík IKT finančných inštitúcií; okrem toho, vzhľadom na odlišné úrovne ochrany v rámci stratégií kybernetickej bezpečnosti členských štátov, požaduje usmernenia európskych orgánov dohľadu týkajúce sa dohľadu nad týmito rizikami; zdôrazňuje význam technického know-how v európskych orgánoch dohľadu, aby sa im umožnilo plniť ich úlohy; nabáda na ďalší výskum v tejto oblasti;

32.  zdôrazňuje potrebu výmeny informácií a osvedčených postupov medzi orgánmi dohľadu, ako aj medzi regulačnými orgánmi a vládami na ich príslušných úrovniach, medzi výskumnými pracovníkmi a účastníkmi trhu a medzi samotnými účastníkmi trhu; vyzýva Komisiu, členské štáty, účastníkov trhu a Agentúre Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), aby preskúmali potenciál transparentnosti a výmeny informácií ako nástroja na boj proti kybernetickým útokom; navrhuje preskúmať možné prínosy jednotného kontaktného miesta pre účastníkov trhu v tejto oblasti, ako aj zvážiť koordinovanejší prístup v oblasti vyšetrovania počítačovej kriminality v oblasti finančných služieb, vzhľadom na ich čoraz častejší cezhraničný charakter;

33.  zdôrazňuje, že nariadenie o poskytovaní infraštruktúry finančných služieb musí umožňovať primerané systémy stimulovania pre poskytovateľov, aby zodpovedajúcim spôsobom investovali do kybernetickej bezpečnosti;

34.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasnú transpozíciu smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS); víta nové verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré nedávno začala Komisia s účasťou príslušného odvetvia; žiada Komisiu, aby vypracovala súbor nových a konkrétnych iniciatív na posilnenie odolnosti podnikov v sektore finančných technológií, najmä MSP a začínajúcich podnikov, proti kybernetickým útokom;

35.  konštatuje, že dôvera verejnosti v príslušné technológie je životne dôležitá pre budúci rast finančných technológií, a poukazuje na potrebu lepšieho vzdelávania a informovanosti o pozitívnom vplyve finančných technológií na každodenné činnosti, ale o rizikách týkajúcich sa sieťovej a informačnej bezpečnosti pre občanov a podniky, najmä MSP;

36.  víta pokračujúce úsilie v oblasti normalizácie, ktoré zvýši bezpečnosť pripojených zariadení; zdôrazňuje však, že bezpečnosť musí byť poskytnutá nad minimálnu úroveň normalizácie, najmä preto, že jednotné normalizované bezpečnostné opatrenia zvyšujú riziko veľkého narušenia bezpečnosti z dôvodu možného dominového efektu; dôrazne nabáda spoločnosti, aby rozvíjali heterogénne vlastné riešenia na zabezpečenie svojich zariadení a činnosti;

Blockchains

37.  zdôrazňuje potenciál aplikácií technológie blockchain pre prevody cenných papierov a hotovosti, ako aj na uľahčovanie „inteligentných zmlúv“, ktoré otvárajú širokú škálu možností pre obe strany finančných zmlúv, najmä pre financovanie obchodu a obchodné dohody o úveroch, ktoré majú možnosť zjednodušiť zložité obchodné a finančné zmluvné vzťahy medzi podnikmi (B2B) a medzi podnikmi a spotrebiteľmi (B2C); zdôrazňuje, že platformy technológie blockchain sú vhodné aj na zjednodušenie zložitých transakcií B2B a B2C;

38.  pripomína výhody a riziká aplikácií neautorizovanej technológie blockchain; vyzýva Komisiu, aby organizovala každoročnú konferenciu všetkých zainteresovaných strán k tejto téme; vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným využívaním neautorizovaných aplikácií technológie blockchain na trestnú činnosť, daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a pranie špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala tieto otázky vrátane úlohy mixers/tumblers (mixovacích služieb) v tomto procese, a aby sa nimi v správe zaoberala;

Interoperabilita

39.  uznáva význam aplikačných programovacích rozhraní (APIs), ako doplnku iných nástrojov, ktoré môže používať spotrebiteľ, pokiaľ ide o poskytovanie prístupu k finančnej infraštruktúre novým účastníkom; odporúča vytvoriť súbor štandardizovaných rozhraní API, ktoré by predajcovia mohli využívať, napríklad v oblasti otvoreného bankovníctva, spolu s možnosťou, aby takíto predajcovia mohli vyvíjať svoj vlastný softvér;

40.  domnieva sa, že interoperabilita služieb finančných technológií, tak v rámci Európy, ako aj prostredníctvom spolupráce s jurisdikciami tretích krajín a s inými hospodárskymi odvetviami, je kľúčovou podmienkou budúceho rozvoja európskeho sektora finančných technológií a plnej materializácie príležitosti, ktoré môže vytvoriť; podporuje štandardizáciu dátových formátov tam, kde je to možné, ako je to v prípade PSD2, ktorá by tomu pomohla;

41.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala prácu členských štátov a účastníkov trhu s cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami elektronickej identifikácie; zdôrazňuje, že používanie týchto systémov by malo byť otvorené pre súkromný sektor; domnieva sa, že prijateľné by mali byť aj prostriedky identifikácie na diaľku, ktoré nie sú stanovené v nariadení e-IDAS, pokiaľ majú bezpečnostnú úroveň rovnocennú s podstatnou mierou istoty uvedeného nariadenia, a sú preto bezpečné a interoperabilné;

42.  zdôrazňuje význam interoperability tradičných i nových platobných riešení s cieľom dosiahnuť integrovaný a inovatívny európsky platobný trh;

43.  žiada, aby európske orgány dohľadu zisťovali prípady, v ktorých cielené alebo na riziko zamerané overovanie totožnosti môže byť alternatívou k silnému overovaniu; ďalej žiada Komisiu, aby preskúmala, či silné overovanie totožnosti môžu uskutočňovať aj iné subjekty ako banky;

44.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi rozvíjali technologicky neutrálne normy a licencie, a to tak na zásadách poznaj svojho klienta, ako aj identifikácie na diaľku, napríklad na základe biometrických kritérií, ktoré rešpektujú súkromie užívateľov;

Finančná stabilita a ochrana spotrebiteľov a investorov

45.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní svojich akčných plánov finančných technológií venovala osobitnú pozornosť potrebám retailových spotrebiteľov a investorov a rizikám, voči ktorým môžu byť zraniteľní z hľadiska rastúcej expanzii služieb finančných technológií pre súkromných zákazníkov, napríklad pri kolektívnom financovaní a úveroch medzi partnermi; zdôrazňuje, že na služby finančných technológií sa vzťahujú rovnaké normy v oblasti ochrany spotrebiteľa ako na iné finančné služby, a to bez ohľadu na distribučný kanál alebo miesto, kde sa nachádza zákazník;

46.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby pokračovali v prebiehajúcej práci v oblasti sledovania technologického vývoja a analýzy jeho výhod a možných rizík a urýchľovali ju, najmä pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov a investorov a finančné začleňovanie;

47.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery finančné technológie môžu pomôcť poskytovať spotrebiteľom kvalitnejšie finančné poradenstvo a či je rozdrobený regulačný rámec EÚ pre poradenstvo dostatočný na to, aby tieto činnosti obsiahol;

48.  domnieva sa, že stále existuje značná právna neistota okolo poisťovacích technológií, a zdôrazňuje, že tento problém sa musí riešiť tak, aby sa zabezpečila bezpečnosť, súkromie, spravodlivá hospodárska súťaž a finančná stabilita; zdôrazňuje, že väčšia právna istota pomôže zabezpečiť, aby sa spotrebitelia zle regulovaných spoločností poskytujúcich poisťovacie technológie nestali obeťami strát alebo zavádzajúceho predaja, a pomôže spoločnostiam a spotrebiteľom lepšie využívať riešenia poisťovacích technológií;

49.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa zvýšila finančná stabilita spolu s rozvojom riešení finančných technológií; nabáda k preskúmaniu technológie s otvoreným zdrojovým kódom s partnerským preskúmaním ako prostriedku na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva európske orgány dohľadu, aby sa spojili ako partneri so súkromnými subjektmi pri vyvíjaní a hodnotení inovačných technológií, ktoré majú potenciál zabezpečiť finančnú stabilitu a zvýšiť ochranu spotrebiteľov, napríklad zmierňovaním neobjektívnosti algoritmoch alebo zvyšovaním povedomia spotrebiteľov o kybernetických hrozbách;

50.  konštatuje, že rôznorodosť a hospodárska súťaž medzi účastníkmi trhu sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré prispievajú k finančnej stabilite; vyzýva regulačné orgány a orgány dohľadu, aby sledovali vplyv digitalizácie na konkurenčné postavenie všetkých relevantných segmentov finančného sektora, a aby navrhovali a zavádzali nástroje na prevenciu alebo nápravu protisúťažného správania alebo narúšania hospodárskej súťaže;

Finančné vzdelávanie a zručnosti v oblasti IT

51.  zdôrazňuje, že tak finančná, ako aj digitálna gramotnosť sú kľúčovými faktormi efektívneho využívania finančných technológií a nižšej miery rizika v prostredí týchto technológií;

52.  zdôrazňuje, že náležité finančné vzdelávanie retailových spotrebiteľov a investorov je potrebné na to, aby sa finančné technológie stali skutočným nástrojom finančného začleňovania a aby sa tým spotrebiteľom a investorom, ktorí sú čoraz priamejšie vystavení okamžite prístupným personalizovaným produktom a službám finančného investovania, umožnilo uskutočňovať riadne finančné rozhodnutia nezávisle od týchto ponúk a porozumieť všetkým rizikám vyplývajúcim z používania týchto inovatívnych technológií; vyzýva Komisiu a európske orgány dohľadu, aby zvýšili svoju podporu iniciatívam na zlepšenie finančného vzdelávania; zdôrazňuje, že odborná príprava a informácie o právach spotrebiteľov a investorov by mali byť ľahko dostupné;

53.  upozorňuje na prognózu Komisie, že Európa môže do roku 2020 čeliť nedostatku až 825 000 odborníkov v oblasti IKT; domnieva sa, že je potrebných viac počítačových vedcov, a vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na zmeny na trhu práce, ku ktorým môže dôjsť rýchlejšie, ako dnes môžeme očakávať;

54.  podčiarkuje potrebu zvýšeného digitálneho vzdelávania a zručností v rámci finančného sektora, v rámci regulačných orgánov a v spoločnosti ako celku, vrátane odborného vzdelávania; vyzýva Komisiu, aby predstavila najlepšie postupy v rámci koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta;

o
o   o

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0228.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0358.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0434.
(4) pozri odôvodnenie 71 VNOU.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia