Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)01951) (ďalej len „pozmeňujúce delegované nariadenie“),

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES(1) (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí), a najmä jej článok 9 ods. 2 a článok 64 ods. 5,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami(2), a najmä jeho prílohu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o delegovanom nariadení Komisie z 24. novembra 2016, ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa smernica (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami(3),

–  so zreteľom na list z 24. marca 2017 sprevádzajúci pozmeňujúce delegované nariadenie,

–  so zreteľom na doteraz vykonanú prácu a vyvodené závery dvoch osobitných výborov Európskeho parlamentu, Výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku a Vyšetrovacieho výboru pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže delegované nariadenie, jeho príloha a pozmeňujúce delegované nariadenie majú slúžiť na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CTF), ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ a kvôli ktorým musia povinné subjekty EÚ prijímať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

B.  keďže najnovšie delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa smernica (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, nadobudlo účinnosť 23. septembra 2016;

C.  keďže delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 bude naďalej účinné, a to aj v prípade, že sa pozmeňujúce delegované nariadenie zamietne;

D.  keďže zoznam krajín sa aj po zmene zavedenej pozmeňujúcim delegovaným nariadením, ktoré prijala Komisia 24. marca 2017, zhoduje so zoznamom, ktorý identifikovala Finančná akčná skupina (FATF) na svojom 29. plenárnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 20. až 24. februára 2017;

E.  keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 28 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a opakuje v dôvodovej správe (C(2016)04180) k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/1675, posúdenie Komisie je samostatný proces; keďže Komisia sa teda nemusí držať noriem FATF a môže buď ponechať tretiu krajinu na svojom zozname, aj keď ju FATF zo svojho zoznamu odstráni, alebo pridať na zoznam ďalšie tretie krajiny, pokiaľ je to v súlade s konkrétnymi kritériami stanovenými v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

F.  keďže posúdenie Komisie je samostatný proces, ktorý sa musí vykonať komplexným a nezaujatým spôsobom, pričom sa všetky tretie krajiny posúdia na základe rovnakých kritérií vymedzených v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

G.  keďže Európsky parlament zamietol skoršie pozmeňujúce delegované nariadenie (C(2016)07495) preto, lebo postup Komisie nebol dostatočne samostatný a neuznal nevyčerpávajúci charakter zoznamu kritérií („najmä“) uvedených v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, čo vylučuje súvisiace trestné činy spojené s praním špinavých peňazí, ako napríklad daňové trestné činy;

H.  keďže Európsky parlament naďalej zastáva názor, že nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu pretrvávať, pokiaľ ide o viaceré aspekty článku 9 ods. 2 v určitých krajinách, ktoré nie sú v pozmeňujúcom delegovanom nariadení zahrnuté do zoznamu vysokorizikových tretích krajín;

I.  keďže Európsky parlament vzal riadne na vedomie list Komisie z 24. marca 2017, ktorý sa týka prebiehajúceho preskúmavania možností Komisie znížiť svoju závislosť od externých zdrojov informácií; keďže zavedenie samostatného hodnotiaceho procesu týkajúceho sa zostavenia zoznamu EÚ, v ktorom sú uvedené vysokorizikové tretie krajiny, ako to požadoval Európsky parlament, je jednou zo skúmaných možností;

J.  keďže Európsky parlament si je vedomý času a zdrojov, ktoré si môže vyžiadať vypracovanie samostatného hodnotiaceho procesu, a to najmä vzhľadom na extrémne obmedzený počet zamestnancov a zdroje, ktoré má Komisia k dispozícii, aby bránila finančným trestným činom, ale očakáva rozhodnejší záväzok Komisie s pevnými a ambicióznymi cieľmi (ako napr. plán), aby poskytla jasný odkaz na spoločný záväzok inštitúcií v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu;

K.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci spoločne požiadali komisára zodpovedného za tento delegovaný akt, aby predstúpili pred nich s cieľom uskutočniť riadnu diskusiu o návrhu a námietkach Európskeho parlamentu;

1.  vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.  vyzýva Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý zohľadní uvedené obavy vrátane odporúčania prijať plán na samostatný hodnotiaci proces;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73. (2) Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1. (3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0008.