Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(1) (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov z 31. mája 2016 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície v roku 2015 (COM(2016)0353),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky Európskemu parlamentu a Rade o finančných a investičných operáciách skupiny EIB v rámci EFSI za rok 2015(2),

–  so zreteľom na hodnotenie v rámci pracovného dokumentu útvarov Komisie (SWD(2016)0297), hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) Európskou investičnou bankou(3), ad hoc audit uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/1017 spoločnosťou Ernst and Young(4) a stanovisko Európskeho dvora audítorov(5),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady na zmenu nariadení (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597),

–   so zreteľom na Parížsku dohodu, ktorá bola prijatá na 21. zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa konala v Paríži vo Francúzsku v decembri 2015,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(6),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(7),

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 52 svojho rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0200/2017),

1.  berie na vedomie veľký nedostatok investícií v Európe, ktorý Komisia odhaduje minimálne na 200 až 300 miliárd EUR ročne; zdôrazňuje v tejto súvislosti predovšetkým potreby vysokorizikového financovania, najmä v oblastiach financovania MSP, výskumu a vývoja, IKT a dopravnej, komunikačnej a energetickej infraštruktúry, ktoré sú v Európe potrebné na udržanie inkluzívneho hospodárskeho rozvoja; je znepokojený skutočnosťou, že najnovšie údaje o národných účtoch nenaznačujú žiadny nárast investícií od začatia činnosti Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), čo vedie k obavám, že ak sa nič nezmení, bude pretrvávať utlmený rast a vysoké miery nezamestnanosti, najmä u mladých ľudí a nových generácií; zdôrazňuje, že odstránenie tohto nedostatku investícií vytvorením prostredia podporujúceho investície do určitých strategických oblastí je kľúčom k oživeniu rastu, boju proti nezamestnanosti, podpore rozvoja silného, udržateľného a konkurencieschopného priemyslu a dosiahnutiu dlhodobých cieľov politiky EÚ;

2.  zdôrazňuje úlohu, ktorú EFSI zohráva pri podpore riešenia ťažkostí a odstraňovania prekážok vo financovaní, ako aj vykonávania strategických, transformačných a produktívnych investícií, ktoré poskytujú vysokú pridanú hodnotu pre hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť, reformy a modernizácie hospodárstiev členských štátov, vytvárania rastu a pracovných miest, pre ktoré sa napriek ekonomickej uskutočniteľnosti nezískalo trhové financovanie, a stimulácie súkromných investícií vo všetkých regiónoch EÚ;

3.  pripomína úlohu Európskeho parlamentu, ako sa stanovuje v nariadení, najmä v súvislosti s monitorovaním vykonávania EFSI; uznáva však, že je ešte príliš skoro na to, aby sa dokončilo komplexné, na dôkazoch založené hodnotenie fungovania EFSI a jeho vplyvu na hospodárstvo EÚ, no domnieva sa, že je nevyhnutné predbežné hodnotenie založené na komplexných údajoch o vybraných a zamietnutých projektoch a súvisiacich rozhodnutiach s cieľom určiť možné oblasti zlepšenia pre EFSI 2.0 a ďalšie; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexné hodnotenie hneď, ako budú tieto informácie k dispozícii;

Doplnkovosť

4.  pripomína, že účelom EFSI je zabezpečiť doplnkovosť napomáhaním riešenia zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a podporou operácií, ktoré by nebolo možné vykonať buď vôbec alebo v rovnakej miere v rámci existujúcich finančných nástrojov Únie alebo prostredníctvom súkromných zdrojov bez účasti EFSI; konštatuje však, že je potrebné ďalšie objasnenie pojmu doplnkovosť;

5.  pripomína, že projekty podporované z EFSI sa popri snahe o vytváranie pracovných miest, udržateľného rastu a hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti v súlade so všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 9 nariadenia o EFSI považujú za poskytujúce doplnkovosť, ak nesú riziko zodpovedajúce osobitným činnostiam EIB vymedzeným v článku 16 štatútu EIB a v usmerneniach EIB pre politiku v oblasti úverového rizika; pripomína, že projekty podporované z EFSI majú zvyčajne mať vyšší rizikový profil ako projekty podporované bežnými operáciami EIB; zdôrazňuje, že projekty EIB nesúce nižšie riziko ako minimálne riziko v rámci osobitných činností EIB sa tiež môžu podporiť z EFSI, ale len vtedy, ak je použitie záruky EÚ nevyhnutné na zabezpečenie doplnkovosti;

6.  konštatuje, že hoci sa všetky projekty schválené v rámci EFSI uvádzajú ako „osobitné činnosti“, nezávislé hodnotenie zistilo, že niektoré projekty sa mohli financovať bez využitia záruky EÚ;

7.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s riadiacimi štruktúrami EIB a EFSI vypracovala súpis všetkého financovania z EIB krytého EÚ a spadajúceho pod kritériá doplnkovosti a aby poskytla jasné a úplné vysvetlenia dôkazov, že projekty nebolo možné realizovať inými prostriedkami;

8.  konštatuje, že rozpor medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi cieľmi EFSI môže nastať v tom zmysle, že na dosiahnutie cieľa prilákaných súkromných investícií by EIB mohla financovať menej rizikové projekty, o ktoré investori už majú záujem; naliehavo žiada riadiace štruktúry EIB a EFSI, aby uplatňovali skutočnú doplnkovosť v zmysle článku 5 nariadenia o EFSI a zabezpečili riadne riešenie zlyhania trhu a suboptimálnych situácií;

9.  vyzýva EIB, aby zabezpečila transparentnosť pri riadení fondov a vo vzťahu k pôvodu každého príspevku verejných, súkromných a tretích strán a aby poskytla konkrétne údaje vrátane údajov týkajúcich sa konkrétnych projektov a zahraničných investorov, a upozorňuje na požiadavky týkajúce sa podávania správ Európskeho parlamentu stanovené v nariadení o EFSI; opäť poukazuje na skutočnosť, že všetci potenciálni budúci prispievatelia z tretích krajín musia dodržiavať všetky pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania, pracovného práva a životného prostredia, a očakáva, že sociálne a environmentálne kritériá vzťahujúce sa na projekty EIB sa budú plne dodržiavať pri rozhodovaní o financovaní projektov z EFSI;

Hodnotiaca tabuľka a výber projektov

10.  konštatuje, že, ako sa stanovuje v nariadení, pred výberom na podporu z EFSI musí projekt prejsť procesom hĺbkovej analýzy a rozhodovacím procesom v riadiacich štruktúrach EIB a EFSI; konštatuje, že predkladatelia projektov vyjadrili želanie rýchlej spätnej väzby a zvýšenej transparentnosti v súvislosti s kritériami výberu a sumou a druhom/tranžou možnej podpory z EFSI; vyzýva na väčšiu jasnosť s cieľom ešte viac povzbudiť predkladateľov projektov, aby sa uchádzali o podporu z EFSI, a to aj poskytnutím hodnotiacej tabuľky žiadateľom o financovanie z EFSI; žiada, aby sa rozhodovací proces stal transparentnejší, pokiaľ ide o kritériá výberu a finančnú podporu, a aby sa zrýchlil, pričom bude naďalej zabezpečovať spoľahlivú hĺbkovú analýzu s cieľom chrániť prostriedky EÚ; zdôrazňuje, že v záujme zjednodušenia hodnotiaceho procesu, najmä v prípade investičných platforiem, by sa mala podporovať spoločná hĺbková analýza zo strany EIB a národných podporných bánk (NPB) alebo jej delegovanie na NPB zo strany EIB;

11.  domnieva sa, že kritériá, podľa ktorých sú projekty a oprávnené strany posudzované, by sa mali väčšmi objasniť; požaduje preto od riadiacich orgánov EFSI ďalšie informácie o hodnoteniach všetkých projektov schválených v rámci EFSI, najmä čo sa týka ich doplnkovosti, príspevku k udržateľnému rastu a schopnosti vytvárať pracovné miesta, ako sa stanovujú v nariadení; pokiaľ ide o oprávnené strany, požaduje pre tento typ subjektov prísne pravidlá týkajúce sa správy a riadenia na to, aby sa mohli stať prijateľnými partnermi EFSI vo vzťahu k zásadám EÚ a normám Medzinárodnej organizácie práce (MOP);

12.  pripomína, že hodnotiaca tabuľka slúži investičnému výboru (IV) na stanovenie poradia využitia záruky EÚ na operácie, ktoré vykazujú vyšší počet bodov a pridanú hodnotu, a že investičný výbor ju musí v súlade s tým používať; má v úmysle posúdiť, či sa hodnotiaca tabuľka a jej ukazovatele riadne konzultujú, uplatňujú a používajú; žiada, aby sa kritériá výberu projektov riadne uplatňovali a aby bol tento proces transparentnejší; pripomína, že podľa prílohy k súčasnému nariadeniu pri stanovovaní poradia projektov musí IV prikladať každému pilieru hodnotiacej tabuľky rovnaký význam bez ohľadu na to, či príslušný pilier obsahuje bodovú hodnotu alebo sa skladá z nebodovaných kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pilier 3, ktorý sa týka technických aspektov projektov, má v súčasnej hodnotiacej tabuľke rovnakú váhu ako piliere 1 a 2, ktoré sa týkajú dôležitejších požadovaných výsledkov; kritizuje skutočnosť, že sama EIB pripúšťa, že odborníci v IV využívajú pilier 4 len na informačné účely, a nie na rozhodovanie; požaduje, aby sa hodnotiace tabuľky s vylúčením komerčne citlivých informácií zverejňovali po prijatí konečného rozhodnutia týkajúceho sa každého projektu;

13.  uznáva, že môže trvať niekoľko rokov, kým sa pripravia nové inovatívne projekty, a že EIB je pod tlakom, aby dosiahla cieľ 315 miliárd EUR, a preto nemala inú možnosť, ako začať činnosti EFSI okamžite; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že EIB pri vykonávaní EFSI doteraz vo veľkej miere čerpala z poradovníka existujúcich projektov s nižším rizikom, čím znížila svoje vlastné tradičné financovanie; obáva sa, že EFSI nezabezpečuje komplementárne financovanie vysokorizikových inovatívnych projektov; zdôrazňuje, že aj keď sa projekt kvalifikuje ako osobitná činnosť, nevyhnutne to neznamená, že je riskantný; klasifikovanie ako osobitná činnosť však môže vyplývať aj zo skutočnosti, že jej financovanie je umelo štruktúrované riskantným spôsobom, čo znamená, že projekty s veľmi malým rizikom môžu takisto ľahko skončiť ako vysokorizikové projekty; zdôrazňuje, že projektové kritériá by sa nemali zmierňovať len preto, aby sa dosiahol politický cieľ 315 miliárd EUR v mobilizovaných investíciách;

14.  požaduje, aby EIB poskytla odhad svojej potenciálnej ročnej úverovej kapacity v strednodobom horizonte, ktorý zohľadní EFSI a možný regulačný vývoj, aby pokračovala v poskytovaní vlastných úverov vo výške 70 – 75 miliárd EUR ročne s použitím ziskov, splátok z programov atď., a aby využívala EFSI ako komplementárny nástroj; konštatuje, že by to znamenalo, že objem obchodnej činnosti EIB by celkovo dosiahol aspoň 90 miliárd EUR, a nie 75 miliárd EUR;

15.  považuje za dôležité diskutovať o tom, či je predpokladaný pákový efekt s hodnotou 15 vhodný na to, aby umožnil EFSI podporovať vysokokvalitné projekty s vyšším rizikom, a vyzýva Komisiu, aby poskytla príslušné posúdenie; pripomína, že tento pákový efekt s hodnotou 15 je založený na portfóliu a odráža skúsenosti EIB s financovaním s cieľom riešiť zlyhania trhu; vyzýva na zváženie verejných cieľov, ktoré má EFSI dosiahnuť ako doplnok k požiadavke týkajúcej sa objemu; navrhuje, aby sa zohľadnili aj ciele Únie stanovené na parížskej konferencii o zmene klímy (COP21); vyzýva EIB, aby zverejnila doteraz dosiahnutý pákový efekt spolu s metódou jeho výpočtu;

16.  zdôrazňuje, že projekty malého rozsahu často narážajú na ťažkosti so získaním potrebného financovania; so znepokojením konštatuje, že malé projekty sú odrádzané od toho, aby sa uchádzali o financovanie z EFSI, alebo sa dokonca vyhlasuje, že nie sú oprávnené na toto financovanie, a to na základe ich veľkosti; poukazuje na významný vplyv, ktorý môže malý projekt napriek tomu mať na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni; zdôrazňuje potrebu zintenzívniť technickú pomoc, ktorú poskytuje Európske centrum investičného poradenstva (EIAH), ktoré je nástrojom poradenstva a sprevádzania predkladateľov projektov malého rozsahu pri štruktúrovaní a spájaní projektov prostredníctvom investičných platforiem alebo rámcových dohôd; vyzýva riadiaci výbor, aby sa touto otázkou zaoberal a predložil návrhy na nápravu tejto situácie;

Sektorová diverzifikácia

17.  zdôrazňuje, že EFSI je nástroj založený na dopyte, ktorý by sa však mal riadiť politickými cieľmi stanovenými v nariadení a definovanými riadiacim výborom; vyzýva na väčšiu pomoc a poskytovanie informácií odvetviam, v ktorých nie je uspokojený dopyt po investíciách, ale neboli zatiaľ schopné v plnej miere využiť EFSI; v tejto súvislosti poznamenáva, že na makroekonomickej úrovni EÚ by sa malo prijať viac opatrení, ktoré podporia dopyt po investíciách;

18.  víta skutočnosť, že všetky sektory vymedzené v nariadení o EFSI dostali financovanie z EFSI; poukazuje však na to, že určité sektory sú nedostatočne zastúpené, najmä sektory sociálnej infraštruktúry, zdravotníctva a vzdelávania, na ktoré boli vyčlenené iba 4 % schváleného financovania z EFSI; konštatuje, že to môže byť spôsobené rôznymi dôvodmi, napríklad skutočnosťou, že niektoré sektory nemuseli mať dostatok skúseností a technických znalostí, pokiaľ ide o prístup k EFSI, alebo že v čase, keď začínal EFSI, už ponúkali lepšie investičné príležitosti z hľadiska projektov pripravených na realizáciu a prijateľných pre banky; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby diskutovala o spôsoboch zlepšenia sektorovej diverzifikácie a jej prepojenia s cieľmi stanovenými v nariadení, ako aj o otázke, či by sa podpora z EFSI mala rozšíriť na iné odvetvia;

19.  pripomína, že podľa dohody o zmene klímy z COP21 schválenej aj EÚ sa vyžaduje zásadný posun smerom k udržateľným investíciám, ktoré by mal EFSI plne podporovať; zdôrazňuje, že investície EFSI by mali byť zlučiteľné s týmto záväzkom; zdôrazňuje potrebu posilniť podávanie správ o zmene klímy;

20.  poukazuje na potrebu zvýšiť percentuálny podiel zdrojov vyčlenených na dlhodobé projekty, napríklad telekomunikačné siete, alebo na projekty s pomerne vysokým stupňom rizika, ktoré sa zvyčajne spája s vyspelejšími novovznikajúcimi technológiami; konštatuje, že investície do širokopásmovej infraštruktúry a do technológií 5G, kybernetickej bezpečnosti, digitalizácie tradičného hospodárstva, mikroelektroniky a vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC) by mohli ešte viac zmenšiť digitálnu priepasť;

21.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným obmedzením koncentrácie v počiatočnej fáze rastu; pripomína, že najväčším dielom, a to 2,2 miliardami z 8 miliárd EUR, do EFSI prispel sektor dopravy, ktorý tak predstavuje viac ako 25 % celkového záručného fondu; so znepokojením konštatuje, že do sektora dopravy smerovalo len približne 13 % všetkých doteraz zmobilizovaných a sprístupnených investícií v rámci okna EFSI pre infraštruktúru a inovácie, čo ani zďaleka nedosahuje limit 30 % stanovený pre každý sektor; vyzýva investičný výbor, aby venoval osobitnú pozornosť projektom v sektore dopravy, keďže sú v investičnom portfóliu stále veľmi slabo zastúpené a doprava zohráva významnú úlohu v hospodárskom raste a bezpečnosti spotrebiteľov;

Riadenie

22.  poznamenáva, že riadiace štruktúry EFSI boli v rámci EIB plne implementované; domnieva sa, že v záujme zlepšenia efektívnosti a zodpovednosti EFSI by sa malo diskutovať o možnostiach úplného oddelenia riadiacej štruktúry EFSI od riadiacej štruktúry EIB;

23.  pripomína, že výkonný riaditeľ (VR) je zodpovedný za každodenné riadenie EFSI, prípravu a vedenie zasadnutí IV a za zastupovanie navonok; pripomína, že VR pomáha zástupca výkonného riaditeľa (ZVR); ľutuje, že v praxi príslušné úlohy, najmä úloha ZVR, neboli jasne určené; vyzýva EIB, aby zvážila jasnejšie stanovenie úloh VR a ZVR, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť; považuje za dôležité, aby VR s pomocou ZVR naďalej stanovoval program zasadnutí IV; okrem toho navrhuje, aby VR vypracoval postupy na riešenie potenciálnych konfliktov záujmov v rámci IV, podával správy riadiacemu výboru (RV) a navrhoval sankcie za porušenie, ako aj prostriedky na ich vykonanie; domnieva sa, že autorita VR a ZVR pri plnení týchto úloh by sa posilnila získaním väčšej autonómie voči EIB; vyzýva preto EIB, aby preskúmala možnosti, ako zvýšiť nezávislosť VR a ZVR;

24.  pripomína, že odborníci v IV sú zodpovední za výber projektov EFSI, udeľovanie záruky EÚ a schvaľovanie operácií s investičnými platformami a národnými podpornými bankami (NPB) alebo inštitúciami; ďalej pripomína, že sú nezávislí; preto je znepokojený zdokumentovanými konfliktmi záujmov členov IV, ktorým sa musí v budúcnosti za každých okolností predísť;

25.  domnieva sa, že výber projektov nie je dosť transparentný; zdôrazňuje, že EIB by mala zlepšiť zverejňovanie informácií o projektoch, ktoré schváli v rámci EFSI, riadnym odôvodnením doplnkovosti a hodnotiacou tabuľkou, ako aj informáciami o tom, ako projekty prispievajú k dosahovaniu cieľov EFSI, s osobitným dôrazom na očakávaný vplyv operácií EFSI na investičnú medzeru v Únii;

26.  vyzýva EIB, aby sa zamyslela nad spôsobmi, ako by sa mohla zlepšiť spolupráca v rámci IV prostredníctvom VR a RV; považuje za dôležité, aby sa VR naďalej zúčastňoval na zasadnutiach RV, čo by VR umožnilo, aby informoval RV o budúcich aktivitách;

27.  navrhuje prediskutovať spôsoby zlepšenia transparentnosti riadiacich štruktúr EFSI pre Európsky parlament a doplnenie ďalšieho plnoprávneho člena RV vymenovaného Európskym parlamentom; naliehavo vyzýva riadiace orgány EFSI, aby aktívne poskytovali informácie Európskemu parlamentu;

Národné podporné banky

28.  pripomína, že v dôsledku svojho know-how majú NPB zásadný význam pre úspech EFSI, keďže sú blízko miestnych trhov a poznajú ich; konštatuje, že synergie neboli doteraz využívané v potrebnej miere; pozoruje riziko vytláčania miestnych inštitúcií zo strany EIB a vyzýva EIB, aby zlepšila svoju schopnosť zapojiť partnerov na celoštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni; vyzýva EIB, aby podporila posilnenie existujúcich verejných bankových štruktúr, aby aktívne uľahčovala výmenu osvedčených postupov a znalostí trhu medzi týmito inštitúciami; domnieva sa, že na tento účel by sa NPB mali zameriavať na uzavretie dohôd o spolupráci s Európskym investičným fondom (EIF); uznáva, že EFSI a EIB sú čoraz ochotnejšie prijímať podriadenejšie tranže v NPB a vyzýva ich, aby tak robili aj naďalej; vyzýva Komisiu a EIB, aby prediskutovali otázku, či by bolo užitočné začleniť odborné znalosti NPB do RV;

Investičné platformy

29.  pripomína, že diverzifikované investície s geografickým alebo tematickým zameraním by sa mali umožniť prostredníctvom napomáhania financovania a spájania projektov a finančných prostriedkov z rôznych zdrojov; so znepokojením konštatuje, že prvá investičná platforma bola zriadená až v treťom štvrťroku 2016 a že toto oneskorenie obmedzuje možnosť projektov malého rozsahu využívať EFSI, ako aj rozvoj cezhraničných projektov; zdôrazňuje potrebu zjednodušiť pravidlá zriaďovania investičných platforiem; žiada, aby EIB a Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) podporovali využívanie investičných platforiem ako spôsobu dosiahnutia geografickej a tematickej diverzifikácie investícií;

30.  naliehavo vyzýva riadiace orgány EFSI, aby venovali väčšiu pozornosť investičným platformám s cieľom maximalizovať možné prínosy týchto platforiem pri prekonávaní investičných prekážok, najmä v členských štátoch s menej rozvinutými finančnými trhmi; vyzýva EIB, aby zainteresovaným stranám vrátane celoštátnych, miestnych a regionálnych subjektov poskytovala viac informácií o platformách a o podmienkach a kritériách ich zriaďovania; uznáva úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri identifikovaní strategických projektov a podporovaní účasti;

31.  navrhuje diskusiu o ďalších prostriedkoch na podporu investičných platforiem, napríklad prednostnom schvaľovaní projektov predložených prostredníctvom platformy, zlučovaní menších projektov a skupinových zmluvách a vytvorení mechanizmov na financovanie zoskupení zmlúv; domnieva sa, že by sa mali podporovať najmä nadnárodné platformy, pretože mnohé energetické a digitálne projekty majú nadnárodný rozmer;

Finančné nástroje

32.  pripomína, že EIB vyvinula nové finančné nástroje na účely EFSI s cieľom poskytovať individualizované produkty pre vysokorizikové financovanie; naliehavo vyzýva EIB, aby ešte zvýšila svoju pridanú hodnotu tým, že sa zameria na rizikovejšie finančné produkty, napríklad podriadené finančné nástroje a nástroje kapitálového trhu; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s výhradami predkladateľov projektov, že poskytované nástroje financovania nie sú zlučiteľné s potrebami ich projektov (vysokorizikové projekty často potrebujú peniaze vopred na naštartovanie investícií, a nie menšie sumy každý rok), a investorov, ktorí zdôrazňujú, že v súčasnosti sa nemôžu zúčastniť na financovaní EFSI v dôsledku nedostatku vhodných nástrojov súkromného kapitálu; vyzýva EIB, aby uvedené preskúmala v spolupráci s predkladateľmi projektov a investormi; ďalej vyzýva EIB, aby preskúmala, ako môže rozvoj zelených dlhopisov maximalizovať potenciál EFSI v oblasti financovania projektov, ktoré majú priaznivý vplyv na životné prostredie a/alebo klímu;

Geografická diverzifikácia

33.  víta, že do konca roka 2016 dostalo financovanie z EFSI všetkých 28 krajín; so znepokojením však poznamenáva, že k 30. júnu 2016 dostala EÚ-15 až 91 %, zatiaľ čo EÚ-13 len 9 % podpory z EFSI; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podpora z EFSI pomohla najmä obmedzenému počtu krajín, v ktorých sú investičné medzery už pod priemerom EÚ; konštatuje, že v prijímajúcich krajinách často dochádza k nerovnomernému geografickému rozdeleniu projektov financovaných z EFSI; domnieva sa, že existuje riziko územnej koncentrácie, a zdôrazňuje potrebu venovať väčšiu pozornosť menej rozvinutým regiónom vo všetkých 28 členských štátoch; vyzýva EIB, aby poskytla ďalšiu technickú pomoc tým krajinám a regiónom, ktoré EFSI využili v menšej miere;

34.  uznáva, že HDP a počet schválených projektov spolu súvisia; uznáva, že väčšie členské štáty dokážu využiť rozvinutejšie kapitálové trhy, a je teda pravdepodobnejšie, že budú mať prínos z trhovo orientovaného nástroja, akým je EFSI; zdôrazňuje, že nižšia podpora z EFSI v EÚ-13 môže byť spôsobená aj inými faktormi, napríklad malou veľkosťou projektov, periférnou geografickou pozíciou daného regiónu a konkurenciou zo strany európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); so znepokojením však berie na vedomie neprimerané prínosy pre určité krajiny a zdôrazňuje potrebu ešte viac diverzifikovať geografické rozdelenie, najmä v kľúčových oblastiach, ako sú modernizácia a zlepšenie produktivity a udržateľnosti hospodárstiev, a s hlavným zameraním na technologický rozvoj; žiada Komisiu, aby ďalej skúmala a mapovala príčiny súčasného geografického rozdelenia;

Európske centrum investičného poradenstva (EIAH)

35.  pripisuje veľký význam činnosti Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH); domnieva sa, že jeho poslanie konať ako jediný vstupný bod pre komplexné poradenstvo a technickú pomoc vo všetkých fázach projektového cyklu vo veľkej miere napĺňa rastúcu potrebu technickej pomoci a podpory pre orgány a predkladateľov projektov;

36.  vyjadruje potešenie nad tým, že po rýchlej fáze zriaďovania EIAH funguje od septembra 2015; uznáva, že vzhľadom na obmedzené obdobie jeho existencie a nedostatok personálu v počiatočnej fáze nie sú všetky služby EIAH rozvinuté v plnej miere a že činnosť sa zameriava hlavne na poskytovanie podpory v oblasti vývoja a štruktúrovania projektov, poradenstva týkajúceho sa politík a skúmania projektov; zdôrazňuje potrebu, aby EIAH najal odborníkov z rôznych oblastí v rámci úsilia lepšie zacieliť svoje poradenstvo, komunikáciu a podporu na odvetvia, ktoré nevyužívajú EFSI v plnom rozsahu;

37.  je presvedčený, že EIAH má potenciál zohrávať zásadnú úlohu pri riešení mnohých nedostatkov pri vykonávaní EFSI; je pevne presvedčený, že na to je potrebné, aby EIAH zaujal aktívnejší postoj pri poskytovaní pomoci v oblastiach, ako je vytváranie investičných platforiem, a to aj vzhľadom na ich význam pri financovaní menších projektov; zdôrazňuje tiež úlohu EIAH v poskytovaní poradenstva o kombinovaní iných zdrojov financovania z Únie s EFSI;

38.  podobne sa domnieva, že EIAH môže aktívne prispieť ku geografickej a sektorovej diverzifikácii nielen tým, že pri poskytovaní svojich služieb pokryje všetky regióny a viac sektorov, ale aj prostredníctvom pomoci EIB pri spúšťaní operácií; domnieva sa, že EIAH môže zohrávať dôležitú úlohu prispievaním k cieľu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

39.  pripomína, že v nariadení o EFSI sa EIAH udeľuje mandát na využívanie miestnych vedomostí s cieľom uľahčiť podporu z EFSI v celej Únii; domnieva sa, že v tejto oblasti sú potrebné výrazné zlepšenia, najmä väčšia spolupráca s príslušnými národnými inštitúciami; kladie veľký dôraz na poskytovanie služieb na miestnej úrovni, a to aj s cieľom zohľadniť špecifické situácie a miestne potreby, najmä v krajinách, ktoré nemajú skúsené národné podporné inštitúcie (NPI) alebo NPB; domnieva sa, že prepojenia s inými miestnymi poskytovateľmi by sa mali posilniť, aby sa zohľadnila táto skutočnosť;

40.  očakáva, že EIAH dokončí procesy prijímania zamestnancov a dosiahne plný počet zamestnancov čo najskôr; vyjadruje však pochybnosti o tom, či bude stanovený počet zamestnancov dostatočný na to, aby EIAH dokázal poskytovať potrebné poradenské služby a zvládnuť zvýšené množstvo práce, ako aj širší mandát;

41.  zdôrazňuje, že EIAH musí zviditeľniť svoje služby, zlepšiť komunikáciu a zvýšiť informovanosť a povedomie o svojich aktivitách medzi zainteresovanými stranami EIAH; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali využívať všetky relevantné komunikačné kanály, a to aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

Európsky portál investičných projektov (EIPP)

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky portál investičných projektov (EIPP) spustila Komisia až 1. júna 2016, takmer rok po prijatí nariadenia o EFSI; konštatuje, že portál už funguje, pričom v súčasnosti uvádza 139 projektov, ale domnieva sa, že stále zďaleka nedosahuje potenciál, ktorý sa očakával v čase prijatia nariadenia o EFSI;

43.  domnieva sa, že EIPP poskytuje pre predkladateľov projektov užívateľsky prístupnú platformu na zvýšenie viditeľnosti ich investičných projektov transparentným spôsobom; je však presvedčený, že kľúčom k úspechu tohto portálu je výrazne zvýšiť jeho vlastnú viditeľnosť s cieľom dosiahnuť všeobecné uznanie ako užitočný, spoľahlivý a účinný nástroj tak medzi investormi, ako aj predkladateľmi projektov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne pracovala v tomto smere prostredníctvom stabilných komunikačných činností;

44.  konštatuje, že náklady spojené s vytvorením a vývojom, správou, podporou, údržbou a hostingom EIPP sú v súčasnosti zahrnuté do rozpočtu EÚ v rámci ročnej pridelenej sumy 20 miliónov EUR stanovenej pre EIAH; pripomína však, že poplatky účtované súkromným predkladateľom projektov pri registrácii projektov na portáli predstavujú externý pripísaný príjem EIPP a v budúcnosti budú jeho hlavným zdrojom financovania;

Záruka

45.  pripomína, že Únia poskytuje EIB neodvolateľnú a bezpodmienečnú záruku za operácie financovania a investičné operácie v rámci EFSI; je presvedčený, že záruka EÚ umožnila EIB prijať vyššie riziko v rámci okna pre investície a infraštruktúru (IIW) a umožnila posilnené a prednostné financovanie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v rámci COSME a InnovFin podporovaných z okna pre MSP (SMEW); domnieva sa, že prah 25 miliónov EUR, ktorý EIB podľa všetkého používa pri bežných operáciách poskytovania pôžičiek, by sa nemal uplatňovať na EFSI, aby sa zvýšilo financovanie menších projektov a uľahčil prístup pre MSP a ďalších potenciálnych príjemcov;

46.  zdôrazňuje, že v dôsledku veľmi silného čerpania, ktoré odráža vysoký dopyt na trhu, bolo okno pre MSP posilnené o ďalších 500 miliónov EUR z dlhového portfólia IIW podľa existujúceho právneho rámca; víta, že vďaka flexibilite nariadenia o EFSI sa poskytlo dodatočné financovanie v prospech MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou; má v úmysle podrobne sledovať prideľovanie záruky v rámci oboch okien; ďalej konštatuje, že k 30. júnu 2016 dosiahli podpísané operácie v rámci IIW len 9 % celkového cieľového objemu;

47.  pripomína, že záručný fond EÚ je primárne financovaný z rozpočtu EÚ; berie do úvahy všetky relevantné hodnotenia, ktoré naznačujú, že súčasná miera vytvárania rezerv záručného fondu vo výške 50 % sa javí ako opatrná a obozretná, pokiaľ ide o krytie potenciálnych strát, a že rozpočet Únie by už bol chránený aj v prípade upravenej cieľovej miery 35 %; má v úmysle preskúmať, či by návrhy na nižšiu cieľovú mieru mali negatívny vplyv na kvalitu a povahu vybraných projektov; zdôrazňuje, že doteraz sa nevyskytli žiadne uplatnenia záruky v dôsledku zlyhania operácií EIB alebo EIF;

Budúce financovanie a kapacita fondu

48.  konštatuje, že Komisia navrhla predĺženie trvania a rozšírenie finančnej kapacity EFSI, čo by malo vplyv na rozpočet EÚ; vyjadruje svoj zámer predložiť alternatívne návrhy financovania;

49.  pripomína, že členské štáty boli vyzvané, aby prispievali do EFSI s cieľom rozšíriť jeho kapacitu, čím by mu umožnili podporovať viac rizikovejších investícií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že takéto investície sa považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(8) a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(9), členské štáty o ne neprejavili záujem; žiada od EIB a Komisie informácie o tom, či medzitým vyvinuli snahy o presvedčenie členských štátov, aby prispeli do EFSI, a či by dokázali prilákať ďalších investorov; vyzýva Komisiu a EIB, aby zintenzívnili svoje úsilie v tomto smere;

Komplementarita s inými zdrojmi financovania z EÚ

50.  konštatuje, že uvedomenie si prekrývania a konkurencie medzi EFSI a finančnými nástrojmi rozpočtu EÚ zo strany Komisie a EIB viedlo k prijatiu usmernení odporúčajúcich kombinovanie financovania z EFSI a EŠIF; zdôrazňuje, že akékoľvek kombinovanie financovania z EFSI a EŠIF by žiadnym spôsobom nemalo negatívne ovplyvniť úroveň a smerovanie grantového financovania z EŠIF; poukazuje však na pretrvávajúce rozdiely v kritériách oprávnenosti, predpisoch, časovom rámci na podávanie správ a uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, ktoré bránia kombinovanému využitiu; víta skutočnosť, že Komisia začala riešiť tieto otázky vo svojom návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách, a dúfa, že táto revízia sa vykoná včas, aby sa zjednodušilo kombinovanie financovania a zabránilo sa konkurencii a prekrývaniu; domnieva sa, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie a že druhý a tretí pilier investičného plánu sú kľúčové na dosiahnutie tohto cieľa;

51.  navrhuje, aby Komisia vo svojich pravidelných správach uvádzala projekty, ktoré využívajú kombináciu grantov v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) s EFSI;

52.  poznamenáva, že projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry realizované v rámci verejno-súkromných partnerstiev (PPP) by zvyčajne mali vychádzať zo zásady „používateľ platí“, aby sa znížila záťaž verejných rozpočtov a daňových poplatníkov v súvislosti s výstavbou a údržbou infraštruktúry; poznamenáva, že je dôležité koordinovať rozličné druhy financovania z EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa ciele dopravnej politiky EÚ plnili v celej EÚ, a nepresadzovať fondy typu verejno-súkromných partnerstiev na úkor štrukturálnych fondov;

Zdaňovanie

53.  je hlboko znepokojený tým, že v niektorých prípadoch EIB tlačí prostredníctvom EFSI na podporu projektov, ktoré sú štruktúrované s využitím spoločností v daňových rajoch; naliehavo vyzýva EIB a EIF, aby sa zdržali využitia alebo zapojenia sa do štruktúr na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, najmä do systémov agresívneho daňového plánovania alebo do praktík, ktoré nie sú v súlade so zásadami dobrej správy EÚ v oblasti zdaňovania stanovenými v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane odporúčaní a oznámení Komisie; trvá na tom, že žiaden projekt alebo predkladateľ nesmie byť závislý na osobe alebo spoločnosti pôsobiacej v krajine zahrnutej v očakávanom spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa nespolupracujúcich daňových jurisdikcií;

Komunikácia a viditeľnosť

54.  poznamenáva, že mnohí predkladatelia projektov nie sú informovaní o existencii EFSI, alebo nemajú dostatočne jasný obraz o tom, čo im EFSI môže ponúknuť, o osobitných kritériách oprávnenosti a o konkrétnych krokoch, ktoré majú pri žiadosti o financovanie podniknúť; zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie vrátane cielenej technickej podpory v príslušnom jazyku EÚ v členských štátoch, ktoré využívali EFSI v menšej miere, na zvýšenie informovanosti o tom, čo je EFSI, aké konkrétne produkty a služby poskytuje a akú úlohu majú investičné platformy a NPB;

55.  žiada, aby sa všetky informačné materiály a materiály týkajúce sa procesu financovania preložili do všetkých jazykov členských štátov v záujme uľahčenia informovania a prístupu na miestnej úrovni;

56.  vyjadruje obavu, že priama podpora poskytovaná finančným sprostredkovateľom, ktorí sú potom zodpovední za rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ, by mohla viesť k situáciám, keď konečný príjemca ani nevie, že využíva financovanie z EFSI, a žiada, aby sa našli riešenia s cieľom zlepšiť viditeľnosť EFSI; vyzýva preto EIB, aby do zmlúv EFSI začlenila osobitnú doložku, ktorá predkladateľovi projektu objasní, že získal financovanie vďaka EFSI/rozpočtu EÚ;

Rozšírenie

57.  uznáva, že samotný EFSI – a navyše len v obmedzenom rozsahu –pravdepodobne nebude môcť preklenúť investičnú medzeru v Európe, ale že aj napriek tomu predstavuje ústredný pilier investičného plánu EÚ a signalizuje, že EÚ je odhodlaná riešiť túto otázku; vyzýva na ďalšie návrhy na trvalé oživenie investícií v Európe;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1. (2) http://www.eib.org/attachments/strategies/efsi_2015_report_ep_council_en.pdf (3) http://www.eib.org/attachments/ev/ev_evaluation_efsi_en.pdf, september 2016 (4) Správa zo 14. novembra 2016, https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/ey-report-on-efsi_en.pdf (5) Ú. v. EÚ C 465, 13.12.2016, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 268, 14.8.2015, s. 27. (7) Ú. v. EÚ C 195, 12.6.2015, s. 41. (8) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. (9) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.