Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2274(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0213/2017

Predkladané texty :

A8-0213/2017

Rozpravy :

PV 03/07/2017 - 19
CRE 03/07/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 04/07/2017 - 6.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0278

Prijaté texty
PDF 410kWORD 60k
Utorok, 4. júla 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Európske normy pre 21. storočie
P8_TA(2017)0278A8-0213/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o európskych normách pre 21. storočie (2016/2274(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (smernica NIS),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 1. júna 2016 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 v rokoch 2013 až 2015 (COM(2016)0212),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 s názvom Analýza vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 v rokoch 2013 až 2015 a prehľad (SWD(2016)0126),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európske normy pre 21. storočie (COM(2016)0358),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 o využití potenciálu európskych noriem v oblasti služieb na pomoc európskym spotrebiteľom a podnikom (SWD(2016)0186),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2017 (COM(2016)0357),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 o vykonávaní opatrení ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu na rok 2016 vrátane vykonávacích aktov a mandátov zaslaných európskym normalizačným organizáciám (SWD(2016)0185),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (COM(2016)0176),

–  so zreteľom na spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie v rámci stratégie jednotného trhu, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európske normy pre 21. storočie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európska normalizácia v roku 2016,

–   so zreteľom na stratégiu Európskej komisie pre slobodný softvér na roky 2014 – 2017(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0213/2017),

A.  keďže európsky systém normalizácie je kľúčovým prvkom zabezpečenia jednotného trhu; keďže opatrenia Komisie stanovujúce spoločnú víziu pre európsku normalizáciu sú priamym výsledkom desiatich priorít Junckerovej Komisie, a najmä priorít týkajúcich sa prepojeného digitálneho jednotného trhu a stratégie pre jednotný trh;

B.  keďže otvorený, inkluzívny, transparentný a primárne trhovo orientovaný európsky systém normalizácie založený na dôvere a riadnom dodržiavaní predpisov zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska pozitívnej reakcie na narastajúcu potrebu noriem v rámci európskej priemyselnej, hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky a legislatívy, ktoré môžu prispieť k bezpečnosti výrobkov, inovácii, interoperabilite, udržateľnosti a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zlepšiť kvalitu života občanov, spotrebiteľov a pracovníkov;

C.  keďže účinný európsky systém normalizácie by mal byť založený na úzkom partnerstve a spolupráci medzi priemyslom, orgánmi verejnej moci, normalizačnými orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami, napríklad organizáciami uznanými podľa prílohy III k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012;

D.  keďže európske normy treba vypracúvať v rámci otvoreného, inkluzívneho a transparentného systému na základe konsenzu medzi všetkými zainteresovanými stranami a s cieľom vymedziť strategické technické alebo kvalitatívne požiadavky, ktoré môžu spĺňať súčasné alebo budúce výrobky, výrobné postupy, služby alebo metódy;

E.  keďže v oznámení Komisie s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh sa uznáva význam otvorených noriem, ale nestanovuje žiadna definícia otvorenej normy; keďže otvorené normy sa ukázali ako dôležité pre vznik a rozvoj internetu a internetových služieb, ktoré potom podporovali inovačné, spoločenské a hospodárske možnosti;

F.  keďže používanie riešení v oblasti licencovania slobodného softvéru a hardvéru by európskym spoločnostiam a verejným správam malo a mohlo pomôcť zabezpečiť lepší prístup k digitálnemu tovaru a službám;

G.  keďže moderný a pružný európsky systém normalizácie je užitočnou súčasťou ambicióznej a obnovenej európskej priemyselnej politiky a fungovania jednotného trhu; keďže normy môžu posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ, rast, spravodlivú hospodársku súťaž a inovácie, kvalitu, podniky, a najmä výkonnosť MSP a ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a životného prostredia;

H.  keďže v Európe vedľa seba existujú dva rôzne systémy rozvoja noriem, a to jeden založený na zásade národných delegácií a uplatňovaný Európskym výborom pre normalizáciu (CEN) a Európskym výborom pre elektrotechnickú normalizáciu (CENELEC), a druhý založený na platenom členstve zainteresovaných strán, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI); keďže je potrebné vyhodnotiť systémy rozvoja noriem týkajúce sa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 s cieľom identifikovať existujúce problémy a osvedčené postupy;

I.  keďže nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 znamenalo zlepšenie procesu normalizácie tým, že po prvýkrát začlenilo zainteresované strany spoločnosti a MSP do právneho základu európskeho systému normalizácie;

J.  keďže normy IKT, ktoré sa rozvíjajú predovšetkým na globálnej úrovni, umožňujú rozvoj interoperabilných riešení pre doplnkové výrobky a pre rôzne časti konkrétneho výrobku, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj internetu vecí (IoT); keďže roztrieštenosť noriem a patentované alebo polouzatvorené riešenia brzdia rast a využívanie internetu vecí, a preto je potrebné vypracovať strategický prístup k normalizácii IKT v záujme zabezpečenia úspešnej reakcie na potreby nadchádzajúceho desaťročia, čím sa umožní EÚ udržať si vedúcu úlohu v globálnom systéme normalizácie;

K.  keďže zverejňovanie dokumentov a údajov napĺňa vládnu zodpovednosť a ciele transparentnosti vrátane zodpovednosti, reprodukovateľnosti, udržateľnosti a spoľahlivosti vládnych opatrení; keďže dokumenty alebo údaje musia mať pri uverejnení otvorený a štandardizovaný formát, aby sa predišlo situáciám odkázanosti na určitého dodávateľa, keď softvérový produkt alebo predajca už nemusia byť komerčne dostupní, a aby boli nezávislé subjekty schopné zavádzať tieto formáty v rámci rôznych modelov vývoja a obchodných modelov vrátane otvoreného zdroja tak, aby sa zabezpečila kontinuita vládnych a administratívnych procesov;

L.  keďže odvetvie dopravy stojí na čele vývoja a zavádzania noriem, ktoré sú potrebné na vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru;

Všeobecné úvahy

1.  víta všeobecný normalizačný balík Komisie, ktorý je spolu s oznámením o normách IKT a spoločnou iniciatívou v oblasti normalizácie zameraný na stanovenie koherentnej a jednoduchej európskej politiky normalizácie s cieľom zachovať jej početné úspešné prvky, zlepšiť jej nedostatky a dosiahnuť správnu rovnováhu medzi európskym, vnútroštátnym a medzinárodným rozmerom; zdôrazňuje, že akékoľvek budúce preskúmanie európskeho systému normalizácie (ESN) by malo byť založené na silných stránkach existujúceho systému, ktoré predstavujú pevný základ pre zlepšenie bez toho, aby sa vykonali akékoľvek radikálne zmeny, ktoré by narušili jeho základné hodnoty;

2.  uznáva osobitosť a význam ESN pre všetky zainteresované strany vrátane priemyslu, MSP, spotrebiteľov a zamestnancov a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európsky systém bude aj naďalej existovať a že bude mať dostatočné zdroje na splnenie cieľov nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, čím prispeje okrem iného k interoperabilite, právnej istote a uplatňovaniu vhodných záruk pre podniky a spotrebiteľov a pre voľný pohyb informačných technológií; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) zaručila udržateľný rozpočet pre ESN;

3.  víta okrúhly stôl pre relevantnosť noriem pre trh (SMARRT) v rámci spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie, ktorý umožňuje dialóg medzi Komisiou a priemyslom a úplnú transparentnosť pre zainteresované strany, pokiaľ ide o program Výboru pre normy;

4.  poznamenáva, že normy sú dobrovoľný, trhovo orientovaný nástroj, ktorý poskytuje technické požiadavky a usmernenia a ktorého používanie uľahčuje súlad tovarov a služieb s európskymi právnymi predpismi a podporuje európske politiky, keď sa vypracúvajú zodpovedným, transparentným a inkluzívnym spôsobom; zdôrazňuje však, že normy nemožno považovať za právo Únie, keďže právne predpisy a politiky týkajúce sa úrovne ochrany spotrebiteľa, zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a údajov a úrovne sociálneho začlenenia stanovuje zákonodarca;

5.  uznáva úlohu otvorených, normalizovaných formátov pre povinnú transparentnosť vlád, verejnej správy a európskych inštitúcií; vyzýva členské štáty, aby sa pokúsili uplatňovať spoločné normy, pokiaľ ide o digitálnu správu, s osobitným zameraním na súdne orgány a miestne orgány; zdôrazňuje, že otvorené normy majú zásadný význam pre ďalší rozvoj politík otvorených údajov verejnej správy a inteligentných miest a že dokumenty a údaje sa preto musia uverejňovať v otvorených, normalizovaných formátoch, ktoré možno ľahko implementovať tak, aby sa uľahčilo opätovné využívanie údajov; zdôrazňuje úlohu verejného obstarávania a riešení spočívajúcich na otvorených normách pri predchádzaní odkázanosti na určitého dodávateľa;

6.  je pevne presvedčený, že otvorené dáta sú najmä v sektore dopravy zásadným prvkom pre zužitkovanie všetkých výhod digitálneho jednotného trhu, ako je podpora a rozvoj multimodálnej dopravy; preto zdôrazňuje potrebu väčšej právnej istoty, najmä pokiaľ ide o vlastníctvo a zodpovednosť; vyzýva preto Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán rozvoja noriem zameraných na harmonizáciu údajov a programovacích rozhraní v oblasti dopravy financovanej z verejných zdrojov v záujme podnietenia inovácií náročných na údaje a poskytovania nových dopravných služieb;

7.  zdôrazňuje, že súčasný systém akreditácie skúšobných inštitúcií vždy nezaručuje, že výrobky a služby na trhu, ktoré dobrovoľne uplatňujú európske normy, sú v súlade s týmito normami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločná iniciatíva v oblasti normalizácie (JIS) a ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu (AUWP) nevenujú žiadnu pozornosť akreditácii skúšobných inštitúcií a noriem, a vyzýva Komisiu, aby tento aspekt zohľadnila pri navrhovaní nových iniciatív;

8.  domnieva sa, že otvorené normy musia byť založené na otvorenosti procesu normalizácie a na rozvoji a dostupnosti noriem pre vykonávanie a používanie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 a zásadami WTO; berie na vedomie zámer Komisie, ako sa uvádza v pláne týkajúcom sa patentov nevyhnutných pre normy (SEP), objasniť otázky týkajúce sa zásad FRAND a licencovania SEP; nabáda Komisiu, aby spolu s európskymi normalizačnými organizáciami (ESO) a komunitami otvorených zdrojov preskúmala vhodné spôsoby vzájomnej spolupráce;

9.  zdôrazňuje, že európsky systém normalizácie musí prispieť k európskej inovácii, posilniť konkurencieschopnosť Únie, upevniť jej miesto v medzinárodnom obchode a podporiť blahobyt jej občanov; považuje preto za dôležité, aby Európa obhajovala svoju kľúčovú úlohu v medzinárodnom systéme normalizácie, a zdôrazňuje dôležitosť presadzovania európskych noriem na globálnej úrovni pri rokovaní o obchodných dohodách s tretími krajinami; zdôrazňuje, že európsky systém normalizácie môže mať prospech aj z dohôd o partnerstve, ktoré ESO uzavreli s normalizačnými organizáciami z tretích krajín, a konštatuje, že články 13 a 14 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 už predpokladajú účasť mnohých organizácií pre rozvoj noriem (SDO) pri verejnom obstarávaní v oblasti IKT; odporúča, aby ESO zvážili užšiu spoluprácu s vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi (NSB) tretích krajín vrátane sprievodných normalizačných orgánov, ak existujú možnosti na podrobné zosúladenie; nabáda Komisiu, členské štáty a ESO, aby naďalej pracovali na vytváraní globálnych noriem a zároveň venovali pozornosť aj regionálnemu kontextu a významu normy, keď sa zapájajú do normalizačných prác;

10.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti noriem pomáha zabezpečiť transparentnosť, efektívnosť a súdržnosť a vytvára pre priemyselné odvetvie prostredie naklonené hospodárskej súťaži, čoho dobrým príkladom je Svetové fórum pre harmonizáciu predpisov o vozidlách (WP.29) v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), ktoré bolo zriadené pre odvetvie IKT;

11.  zdôrazňuje, že normy, ktoré prijímajú medzinárodné organizácie, sa zvyčajne vyvíjajú mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, a odporúča ESO, aby ich schválili až po vnútornom schvaľovacom procese, ktorý zahŕňa zastúpenie zainteresovaných strán, ako sú organizácie uznané podľa prílohy III, najmä pokiaľ ide o harmonizované normy podporujúce vykonávanie európskych právnych predpisov;

12.  zastáva názor, že ESO by mali za každých okolností vypracúvať inkluzívne, udržateľné, bezpečné a vysokokvalitné normy, ku ktorým majú všetky zainteresované strany spravodlivý prístup a ktoré platia rovnako pre všetkých, pričom sa minimalizuje vplyv na životné prostredie a primerane sa chránia osobné údaje a súkromie;

13.  považuje spoluprácu Komisie a členských štátov s priemyslom EÚ za kľúčový prostriedok na uľahčenie prijímania globálnych noriem európskeho typu pri definovaní a zavádzaní technológií 5G;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdiely medzi vnútroštátnymi normami, napríklad v odvetví nákladnej dopravy a logistiky, aj naďalej predstavujú prekážku pre vnútorný trh, a preto vyzýva Komisiu a ESO, aby vždy, keď to považujú za potrebné, vypracovali príslušné normy na harmonizáciu podmienok na vnútroštátnej úrovni s cieľom odstrániť všetky prípadné prekážky pre vnútorný trh; v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o harmonizáciu noriem naprieč rôznymi druhmi dopravy;

15.  okrem toho poukazuje na to, že normalizácia nielenže bráni roztrieštenosti trhu, ale môže výrazne prispieť aj k zníženiu administratívneho zaťaženia a dopravných nákladov pre všetky podniky (napr. prostredníctvom elektronických dokumentov), a najmä pre MSP, a môže uľahčiť riadne presadzovanie právnych predpisov EÚ (napr. prostredníctvom digitálnych tachografov či elektronických mýtnych systémov);

16.  konštatuje, že nariadením (EÚ) č. 1025/2012 sa zlepšila inkluzívnosť ESN, ktorý umožňuje aktívnu účasť MSP, spotrebiteľov, pracovníkov a environmentálnych organizácií na procese normalizácie, a nabáda na pokračovanie v tomto smere tak, aby boli všetci primerane zastúpení a mohli sa zúčastňovať na systéme normalizácie a využívať tak v plnej miere výhody, ktoré vyplývajú zo štandardizácie; vyzýva Komisiu, ESO a NSB, aby určili najlepšie spôsoby na dosiahnutie tohto cieľa a na riešenie problémov, vrátane nedostatku informovanosti, ktoré bránia väčšej účasti;

17.  víta úsilie ETSI o zabezpečenie jednoduchého prístupu pre európske MSP, ako aj jeho dlhodobú stratégiu na roky 2016 – 2021 zameranú konkrétne na medziodvetvovú spoluprácu;

18.  uznáva, že rýchlosť vypracúvania noriem sa zvýšila, a pripomína, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť včasný vývoj noriem a zároveň ich vysokú kvalitu;

19.  zastáva názor, že okrem existujúcich najlepších postupov zistených medzi normalizačnými komunitami môže zvýšenie informovanosti verejnosti o navrhovaných normách, riadne a včasné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán a zlepšenie kvality žiadostí o normalizáciu ešte viac zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v rámci systému normalizácie;

20.  okrem toho vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť a poskytla podporu úsiliu kandidátskych krajín o harmonizáciu ich noriem s európskymi normami s cieľom minimalizovať existujúce prekážky;

Normy IKT

21.  víta oznámenie o prioritách v oblasti normalizácie IKT, v ktorom sa stanovuje strategický prístup k normalizácii pre IKT, ale vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila spojitosť medzi týmto oznámením a priebežným plánom normalizácie IKT, balíkom „Normy pre 21. storočie“ a ročným pracovným programom;

22.  konštatuje, že nedávna konvergencia technológií a digitalizácia spoločnosti, podnikov a verejných služieb stiera tradičné rozdiely medzi všeobecnou normalizáciou a normalizáciou v oblasti IKT; domnieva sa, že normalizácia IKT by mala byť súčasťou európskej digitálnej stratégie s cieľom vytvárať úspory z rozsahu, rozpočtové úspory a lepšiu konkurencieschopnosť a inovácie pre európske spoločnosti a zvýšiť medziodvetvovú a cezhraničnú interoperabilitu tovaru a služieb prostredníctvom rýchlejšieho vymedzenia – a to otvoreným a konkurenčným spôsobom – dobrovoľných noriem, ktoré MSP ľahko zavedú;

23.  zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce v rámci komunity pre normalizáciu IKT, najmä medzi jednotlivými ESO, a vyzýva ESO, aby vypracovali spoločný ročný pracovný program, v ktorom určia prierezové oblasti spoločného záujmu;

24.  zdôrazňuje, že otvorené, dobrovoľné, inkluzívne a konsenzuálne orientované procesy normalizácie boli doteraz účinné, keďže predstavujú hnaciu silu inovácií, vzájomného prepájania a zavádzania technológií, a pripomína, že je zároveň dôležité zabezpečiť riadne investície, odborné znalosti a rozvoj v oblasti špičkových technológií a podporovať MSP;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby požiadala ESO, aby prispievali k vysokokvalitným, interoperabilným a otvoreným normám s cieľom bojovať proti roztrieštenosti a stimulovať ich široké prijatie, a uznala existujúci ekosystém a rozmanité obchodné modely, ktoré podporujú rozvoj digitálnych technológií, pretože to prispeje k sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti hodnotových reťazcov IKT a potvrdí záväzok k zabezpečeniu ochrany súkromia a údajov vo verejnom záujme;

26.  zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu prispôsobiť politiku normalizácie IKT trhovému vývoju a vývoju politiky, čo povedie k dosiahnutiu významných cieľov európskej politiky, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, ako sú prístupnosť, bezpečnosť, elektronický obchod, elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo a doprava; odporúča, aby medzi priority Komisie a ESO patrili normy v oblasti 5G, cloud computingu, internetu vecí, dát a kybernetickej bezpečnosti, ako aj v oblasti vertikálnych domén, ako sú prepojené a automatizované riadenie a inteligentné dopravné systémy, inteligentné mestá, inteligentná energia, vyspelá výroba a inteligentné prostredie pre život;

27.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť otvorený, interoperabilný ekosystém IKT založený na piatich prioritných normách IKT, čím sa podporí hospodárska súťaž pri vytváraní hodnôt v prospech inovácií; domnieva sa, že:

   normy v oblasti 5G by mali umožniť skutočný generačný posun z hľadiska kapacity, spoľahlivosti a latencie, čo technológiám 5G dovolí vysporiadať sa s očakávaným nárastom prenosu údajov a rozličnými požiadavkami služieb, ktoré z nich budú vychádzať;
   normy kybernetickej bezpečnosti by mali umožňovať bezpečnosť prostredníctvom koncepcie (security-by-design) a mali by byť v súlade so zásadami ochrany súkromia prostredníctvom koncepcie (privacy-by-design), podporovať odolnosť sietí a riadenie rizika a mali by byť schopné držať krok s rýchlym nárastom kybernetických hrozieb pre všetok vývoj IKT;
   normy v oblasti cloud computingu by sa mali zbližovať, aby sa umožnila interoperabilita vo všetkých aspektoch cloudových služieb, a tým aj prenosnosť;
   normy v oblasti údajov by mali podporovať medziodvetvové interdisciplinárne toky údajov, čím sa dosiahne lepšia interoperabilita údajov a metaúdajov vrátane sémantifikácie, a prispievať k vypracovaniu referenčnej štruktúry veľkých dát (big data);
   normy v oblasti internetu vecí by mali riešiť súčasnú fragmentáciu bez obmedzovania inovácií v sektore, ktorý sa rozvíja veľmi rýchlo;

28.  uznáva, že efektívne komunikačné siete 5G v zásadnej miere závisia od spoločných noriem na zabezpečenie interoperability a bezpečnosti, ale pripomína, že rozvoj siete s veľmi vysokou kapacitou je jadrom spoľahlivej 5G siete;

29.  konštatuje, že úspech hospodárstva založeného na údajoch závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane vysokovzdelaných odborníkov, ako aj kvalifikovaných ľudí s cieľom odstrániť digitálnu priepasť a digitálne vylúčenie;

30.  povzbudzuje Komisiu k tomu, aby zhromaždila štatistické údaje v záujme lepšieho zhodnotenia dosahu digitalizácie a IKT na dopravu a cestovný ruch;

31.  uvedomuje si rastúci počet platforiem, skupín, stretnutí a kanálov týkajúcich sa noriem v oblasti IKT; vyzýva Komisiu, aby zracionalizovala počet platforiem a koordinačných mechanizmov, ktoré sa zaoberajú normalizáciou, a zapojila normalizačné organizácie do nových iniciatív, aby sa predišlo zdvojeniu úsilia zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koordinovať normy IKT a normalizačné priority medzi rôznymi organizáciami, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby promptne informovala zainteresované strany o dosiahnutých výsledkoch v rámci prebiehajúcich iniciatív týkajúcich sa noriem v oblasti IKT;

32.  zdôrazňuje, že digitalizácia napreduje rýchlym tempom a je významnou hnacou silou hospodárstva; zdôrazňuje dôležitosť účinnej digitalizácie vertikálnych odvetví s cieľom zabezpečiť prínos pre MSP, a najmä spotrebiteľov na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj potrebu primeraného zastúpenia ich záujmov v rámci medzinárodnej normalizácie IKT;

33.  podporuje zámer Komisie preskúmať iniciatívy, ako sú dôveryhodné označenie a certifikačný systém internetu vecí, ktoré môžu pomôcť podporiť dôveru v úroveň súkromia a koncovej bezpečnosti zariadenia internetu vecí tým, že poskytnú merateľné a porovnateľné hodnotenia možných rizík spojených s prevádzkou a používaním zariadenia alebo služby internetu vecí; domnieva sa, že by sa mali rozvíjať v relevantných prípadoch a vtedy, keď by zariadenia internetu vecí mohli mať vplyv na príslušnú infraštruktúru na základe požiadaviek uvedených v smernici NIS, ktorá by mala slúžiť ako základ pre stanovenie bezpečnostných požiadaviek; konštatuje, že každé takéto označenie musí byť schopné prispôsobiť sa budúcim technologickým zmenám a podľa potreby zohľadniť globálne normy;

34.  vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri presadzovaní medziodvetvových, medzijazykových noriem a podpore služieb, ktoré chránia súkromie a sú spoľahlivé a bezpečné;

35.  na tento účel podporuje vymedzenie osobitných a merateľných minimálnych požiadaviek, ktoré zohľadňujú dlhodobú udržateľnosť a spoľahlivosť zariadení alebo služieb internetu vecí, ako aj štandardnú počítačovú bezpečnosť v rámci odvetvia a normy udržateľnosti; takýto zoznam by mal zahŕňať napríklad záväzok sprístupňovať aktualizácie po určité minimálne obdobie po nákupe a záväzok výrobcu alebo poskytovateľa dodržiavať určitý časový rámec, v rámci ktorého poskytne aktualizáciu po zistení a notifikácii zraniteľnosti; na tento účel by Komisia mala vyhodnotiť možnosť samoregulácie odvetvia so zreteľom na rýchlosť, akou sa normy a technológie v odvetví IKT vyvíjajú, a rozmanitosť modelov vývoja a obchodných modelov vrátane otvoreného zdroja, začínajúcich podnikov a MSP;

36.  berie na vedomie obavy o kybernetickú bezpečnosť a osobitosti hrozieb v odvetví dopravy; naliehavo žiada Komisiu, aby sa týmito osobitosťami zaoberala pri prijímaní svojich odporúčaní týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa očakáva do konca roka 2017 ako prvý krok ku komplexnej stratégii pre kybernetickú bezpečnosť v odvetví dopravy;

37.  poznamenáva, že normalizácia IKT bude mať pozitívny vplyv na rozvoj služieb súvisiacich s dopravou a cestovným ruchom a multimodálnych dopravných riešení; vyzýva Komisiu, aby spolu s ESO pri vykonávaní svojho prioritného akčného plánu pre normalizáciu IKT prikladala väčší význam tomuto rozvoju, a predovšetkým aby preskúmala potenciálnu úlohu normalizácie z hľadiska podpory technologických zmien a nových obchodných modelov, ktoré vznikajú v odvetví cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na podporu rozvoja integrovaných inteligentných služieb predaja cestovných lístkov a informačných služieb a nových koncepcií mobility, ako je „mobilita ako služba“;

38.  konštatuje, že v dôsledku zvýšeného využívania internetu, online bankovníctva, sociálnych sietí a iniciatív v oblasti elektronického zdravotníctva majú ľudia čoraz väčšie obavy o bezpečnosť a súkromie a že normy v oblasti IKT musia odrážať zásady ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov;

39.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula digitálnu integráciu výroby ako normalizačnú prioritu v oblasti IKT, a vyzýva na rozvoj otvorených noriem pre komunikačný protokol a formáty údajov na účely digitálnej integrácie výrobných zariadení s cieľom zabezpečiť úplnú interoperabilitu medzi strojmi a zariadeniami;

40.  uznáva niektoré obavy, najmä pokiaľ ide o IKT a patenty nevyhnutné pre normy (SEP), a uznáva, že spoľahlivá, spravodlivá a primeraná politika v oblasti práv duševného vlastníctva podnieti investície a inovácie a uľahčí využívanie digitálneho jednotného trhu a nových technológií, najmä pokiaľ ide o nasadenie 5G a zariadení internetu vecí, keďže sa do veľkej miery opierajú o štandardizáciu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať vyvážený normalizačný rámec a efektívne postupy licencovania SEP na základe metodiky FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných postupov) a riešenia legitímnych obáv poskytovateľov aj nadobúdateľov licencií na SEP, pričom sa zabezpečí, aby normalizačný proces ponúkal rovnaké podmienky, v ktorých podniky všetkých veľkostí vrátane MSP môžu spolupracovať vzájomne prínosným spôsobom; podporuje úsilie Komisie o zabezpečenie toho, aby interoperabilitu medzi digitálnymi komponentmi bolo možné dosiahnuť prostredníctvom rôznych druhov licenčných riešení a obchodných modelov;

41.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne objasnila hlavné prvky spravodlivej, účinnej a vymožiteľnej metodiky licencovania na základe zásad FRAND, pričom sa zohľadnia záujmy držiteľov práv a používateľov noriem, ktoré zahŕňajú SEP, ako aj primeraná návratnosť investícií a široká dostupnosť technológií vyvinutých v rámci udržateľného procesu otvorenej normalizácie; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie rozsudok SDEÚ C-170/13 (Huawei/ZTE), v ktorom sa dosiahla rovnováha medzi držiteľmi SEP a používateľmi noriem s cieľom prekonať porušovanie patentov a zabezpečiť efektívne riešenie sporov; ďalej vyzýva Komisiu, aby zlepšila definíciu týkajúcu sa informácií o rozsahu patentov a riešila otázky súvisiace s informačnou asymetriou medzi MSP a veľkými podnikmi, zvýšila transparentnosť vyhlásení o patentoch nevyhnutných pre normy a zlepšila kvalitu informácií o vzťahu medzi SEP a produktmi; domnieva sa, že akákoľvek kompenzácia vývojárov SEP musí byť založená na spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienkach, ako aj transparentných, primeraných, predvídateľných a udržateľných sadzbách odmien s výnimkou prípadov, keď sa vývojári rozhodnú normu sprístupniť bez finančnej náhrady; uznáva však, že existujú rôzne obchodné modely, napríklad bezodplatné poskytovanie licencií a implementácia slobodného softvéru, a preto by sa v právnych predpisoch a diskusii malo naďalej uznávať využívanie všetkých modelov na základe zahŕňajúcom práva všetkých sektorov trhu a držiteľov práv duševného vlastníctva;

42.  konštatuje potrebu prístupu založeného na dôkazoch pri monitorovaní a ďalšom vývoji rámca na udeľovanie licencií s cieľom zabezpečiť dynamický ekosystém, ktorý vytvára pridanú hodnotu a zamestnanosť;

43.  vyzýva Komisiu, aby uverejňovala polročné správy s uvedením skutočných prípadov: a) nelicencovaného využívania SEP (t. j. porušovania) v trvaní 18 mesiacov alebo viac; a b) problémov s prístupom k normám z dôvodu systematického nedodržiavania záväzkov FRAND;

44.  vyzýva Komisiu, aby uzavrela diskusiu o „vnímanej potrebe“ vedeckého cloudu a aby v úzkej súčinnosti s členskými štátmi prijala okamžité opatrenia týkajúce sa európskeho cloudu pre otvorenú vedu, ktorý by mal hladko integrovať existujúce siete, údaje a vysokovýkonné počítačové systémy a služby v oblasti elektronickej infraštruktúry naprieč vednými odbormi v rámci spoločných politík a noriem v oblasti IKT;

Európske normy pre 21. storočie

45.  víta normalizačný balík Komisie s názvom Normy pre 21. storočie a zastáva názor, že normalizačný systém by sa mal stať transparentnejším, otvorenejším a inkluzívnejším s cieľom úplne integrovať záujmy občanov, spotrebiteľov a MSP;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebol konzultovaný pred prijatím balíka, a naliehavo vyzýva európske inštitúcie, aby zosúladili rôzne iniciatívy do jedného strategického, celostného pracovného programu a vyhli sa zdvojovaniu činností a politík; zdôrazňuje, že príslušný výbor Európskeho parlamentu môže zohrávať dôležitú úlohu v oblasti verejnej kontroly noriem harmonizovaných na základe mandátu Komisie;

47.  požaduje ráznejšie posilnenie, zosúladenie a zlepšenie precíznosti ročného pracovného programu Únie (AUWP);

48.  zdôrazňuje, že v ďalšom AUWP je potrebné osobitne sa zaoberať opatreniami na zlepšenie koordinácie režimov pre normy IKT a ostatné normy, prispieť k zlepšeniu pravidiel rôznych NSB a presadzovať inkluzívnosť ESO tým, že sa viac pozornosti bude venovať úlohe zainteresovaných strán uvedených v článku 5;

49.  zdôrazňuje význam medziinštitucionálneho dialógu pre prípravu AUWP a podporuje úsilie zaangažovať ešte pred prijatím AUWP všetky príslušné zainteresované strany do výročného normalizačného fóra s cieľom diskutovať o nových oblastiach, existujúcich problémoch a potrebných zlepšeniach normalizačného procesu;

50.  nabáda členské štáty, aby investovali do národných normalizačných stratégií, ktoré takisto pomôžu verejnému sektoru, normalizačným orgánom, zainteresovaným stranám spoločnosti, MSP a akademickej obci na vnútroštátnej úrovni a povzbudia ich, aby vypracovali a realizovali individuálne akčné plány normalizácie;

51.  víta JIS a odporúča, aby bol aj Európsky parlament prizvaný zúčastniť sa a prispieť k tejto iniciatíve, pričom zdôrazňuje, že pravidlá takýchto verejno-súkromných partnerstiev musia dodržiavať všetky zainteresované strany vrátane inštitúcií EÚ; vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní kľúčových opatrení a odporúčaní JIS a aby do konca roka 2017 predložila Európskemu parlamentu správu o dosiahnutom pokroku;

52.  víta záväzok prijatý v rámci JIS vypracovať štúdiu o hospodárskom a sociálnom vplyve zahŕňajúcu informácie o politikách, rizikách a výsledkoch, pokiaľ ide o aspekty noriem a ich používania súvisiace s kvalitou života, sociálnymi otázkami a zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby v štúdii vychádzala z kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov a zanalyzovala obchodné modely procesu normalizácie a rôzne finančné modely – zahŕňajúce príležitosti a výzvy – na zabezpečenie ľahkého prístupu k harmonizovaným normám;

53.  zdôrazňuje, že sa v čoraz väčšej miere uznáva dôležitý prínos normalizácie pre výskum a vývoj a že normalizácia zohráva dôležitú úlohu pri prekonávaní rozdielu medzi výskumom a trhom, podporuje šírenie a využívanie výsledkov výskumu a vytvára základ pre ďalšiu inováciu;

54.  vyzýva Komisiu, aby prijala politiky, ktoré odstránia nadmerné prekážky v inovatívnych odvetviach, s cieľom stimulovať investície do výskumu a vývoja a normalizácie na úrovni EÚ; poznamenáva, že vertikálne odvetvia by mali vypracovať vlastné plány normalizácie a vychádzať pritom z procesov vedených odvetvím, ktoré v prípade, že budú vedené pevným odhodlaním dosiahnuť spoločné normy, budú spôsobilé stať sa celosvetovými normami; domnieva sa, že normalizačné orgány v EÚ by v tomto procese mali zohrávať osobitnú úlohu;

55.  nalieha na strany zúčastnené na JIS, aby zabezpečili lepšie zosúladenie výskumu a inovácie s prioritami stanovovania noriem;

56.  domnieva sa, že voľne dostupné poznatky a otvorené licencie sú najlepšími nástrojmi na podporu inovácií a technologického rozvoja; nabáda výskumné inštitúcie, ktoré sú príjemcami prostriedkov EÚ, aby používali otvorené patenty a licencie v záujme zabezpečenia väčšej úlohy pri stanovovaní noriem;

57.  podporuje opatrenia zamerané na zlepšenie súčinnosti medzi komunitami pre normalizáciu a výskum a pri presadzovaní noriem v ranej fáze výskumných projektov; nabáda národné orgány pre normalizáciu, aby presadzovali normalizáciu medzi výskumníkmi a inovačnou komunitou vrátane príslušných vládnych organizácií a financujúcich agentúr, a odporúča, aby sa v rámci programu Horizont 2020 vypracovala osobitná kapitola o normalizácii;

58.  nalieha na Komisiu, aby nabádala ESO, aby zabezpečili, že normy v oblasti služieb významných pre trh budú odrážať zvyšujúci sa podiel služieb v hospodárstve a budú vypracované s cieľmi zaistiť bezpečnosť a kvalitu služieb a uprednostniť oblasti, ktorých spotrebitelia sú najviac poškodení, bez toho, aby tým boli narušené existujúce vnútroštátne regulačné požiadavky, najmä ustanovenia o pracovnom práve alebo o kolektívnych zmluvách a kolektívnom vyjednávaní; ďalej uznáva, že normy v oblasti služieb často zodpovedajú národným špecifikám a že ich vývoj súvisí s potrebami trhu, záujmami spotrebiteľov a verejným záujmom; zdôrazňuje, že rozvoj európskych noriem v oblasti služieb by mal prispieť k fungovaniu vnútorného trhu so službami a zároveň zvýšiť transparentnosť, kvalitu a konkurencieschopnosť a podporovať hospodársku súťaž, inovácie a ochranu spotrebiteľa;

59.  poukazuje na to, že proces normalizácie v Európe musí zahŕňať normy, ktoré zlepšia bezbariérovú prístupnosť dopravy a dopravných služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

60.  domnieva sa, že rýchlo sa meniaci moderný svet s jeho zvýšenou technickou komplexnosťou vedie k rozvoju čoraz väčšieho počtu noriem a platforiem na spracovanie špecifikácií, ktoré nezodpovedajú štandardizačným orgánom uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, a že v súčasnosti existujú väčšie požiadavky, pokiaľ ide o zapojenie MSP a mikropodnikov; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k prostriedkom na vypracovanie a používanie noriem;

61.  zdôrazňuje význam prepojenia platforiem a databáz na európskej úrovni, čo umožní lepšiu interoperabilitu sietí a systémov;

62.  je presvedčený, že normalizácia IKT zahŕňa nielen stanovovanie požiadaviek na výrobky, ale aj vývoj inovatívnych technológií;

63.  zdôrazňuje, že jednotné (technické) opatrenia pomáhajú znížiť náklady na vývoj, výrobu a certifikáciu a predchádzať duplicite úloh;

64.  zdôrazňuje, že demografické starnutie v Európe si vyžaduje systematické začleňovanie potrieb starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím a ďalších zraniteľných členov spoločnosti do vývoja noriem, ktoré sú vhodným nástrojom, ktorý pomáha dosiahnuť aktívnu a zdravú spoločnosť v Európe a zvýšiť prístupnosť výrobkov a služieb pre ľudí;

65.  poukazuje na to, že inovácie v odvetviach dopravy a cestovného ruchu prinášajú obrovské príležitosti a majú pozitívny vplyv na spoločnosť aj podniky v EÚ, najmä MSP a začínajúce podniky, a trvá na tom, že je potrebné vypracovať nové normy, podľa možnosti na základe medzisektorového prístupu, a presadzovať normalizáciu s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie iniciatív EÚ v oblasti digitalizácie, ako sú kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-ITS), a vývoj dopravných aplikácií v rámci systémov satelitnej navigácie EÚ (Galileo a EGNOS);

Európske normalizačné organizácie

66.  víta úlohu, ktorú zohrávajú ESO, ale nabáda na ďalšie iniciatívy zamerané na zlepšenie ich otvorenosti, prístupnosti a transparentnosti, a odporúča, aby sa ich práca riadila európskymi záujmami;

67.  uznáva, že zásada národných delegácií má zásadný význam pre európsky systém, ale upozorňuje, že existujú rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a zapojenie zúčastnených strán na vnútroštátnej úrovni, a odporúča, aby sa práca národných delegácií doplnila;

68.  uznáva význam včasného vypracúvania noriem, ako aj uvádzania odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie (ÚV) v prípade harmonizovaných noriem; uvedomuje si klesajúci počet odkazov na normy v ÚV a vyzýva Komisiu, aby preskúmala a riešila príčiny tohto javu a odstránila zbytočné prekážky; v tejto súvislosti odporúča intenzívnejšie zapojenie expertov Komisie a konzultantov nového prístupu do procesu normalizácie a vyzýva Komisiu, aby spolu s ESO vypracovala usmernenia pre hodnotenie noriem s cieľom pomôcť rôznym útvarom v rámci Komisie, ESO a konzultantom nového prístupu vyhodnocovať normy koherentným spôsobom;

69.  opakuje, že transparentné a prístupné odvolacie mechanizmy budujú dôveru v ESO a procesy stanovovania noriem;

70.  nabáda na využívanie nových IKT s cieľom zlepšiť prístupnosť a transparentnosť procesov normalizácie, a to napríklad nástroja elektronického učenia sa CEN-CENELEC pre MSP; domnieva sa, že používanie digitálnych nástrojov môže uľahčiť účasť zainteresovaných strán na vývoji noriem a poskytnúť informácie o nadchádzajúcej, prebiehajúcej a dokončenej normalizačnej činnosti;

Strategické odporúčania

71.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčinnosť a koordináciu medzi európskymi inštitúciami, ESO, NSB a všetkými príslušnými organizáciami zainteresovaných strán prostredníctvom výročného normalizačného fóra a zároveň uznala medzinárodný kontext noriem; uznáva, že prevažná väčšina noriem sa vyvíja dobrovoľne v reakcii na potreby trhu a spotrebiteľov, a podporuje to;

72.  požaduje prísne uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, pokiaľ ide o uznávanie organizácií uvedených v prílohe III, a uverejňovanie správ v súlade s článkom 24 daného nariadenia;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne harmonizovala podmienky pre organizácie uvedené v prílohe III a zabezpečila odstránenie faktických prekážok ich účinného zapájania sa do normalizácie;

74.  odporúča, aby sa členský status, práva a povinnosti organizácií uvedených v prílohe III, napríklad právo na odvolanie, poradné právomoci, právo na stanovisko pred prijatím normy a prístup k technickým výborom a pracovným skupinám, preskúmali v rámci ESO s cieľom posúdiť, či spĺňajú požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

75.  vyzýva ESO, aby zabezpečili, že dohody ISO-CEN (Viedeň) a IEC CENELEC (Frankfurt) nebudú brániť účasti alebo obmedzovať účasť organizácií uvedených v prílohe III alebo NSB na procese normalizácie;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a urýchľovali budovanie – a to aj prostredníctvom modernizácie, konverzie a skvalitňovania – a uľahčovali financovanie budovania infraštruktúry potrebnej na to, aby sa na trhu ujali nové technológie podporované európskymi normami (napr. infraštruktúra pre alternatívne palivá) v súlade s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia a životného prostredia; zdôrazňuje, že infraštruktúra je dlhodobou investíciou a že jej normalizácia by preto mala zabezpečovať maximálnu interoperabilitu a poskytovať priestor na budúci technologický vývoj a jeho uplatnenie;

77.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESO a NSB presadzovala ľahko použiteľné kontaktné miesta prístupu k normám, ktoré môžu používateľom noriem poskytnúť pomoc a informácie týkajúce sa dostupných noriem a ich všeobecných špecifikácií a pomôcť im nájsť normy, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám, ako aj usmernenia týkajúce sa zavádzania týchto noriem; ďalej odporúča, aby informačné a vzdelávacie kampane na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ propagovali úlohu noriem, a nabáda členské štáty, aby do národných vzdelávacích systémov zahrnuli príslušné kurzy odborného vzdelávania o normách;

78.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula aktivity v oblasti sledovania technologického vývoja s cieľom identifikovať budúci vývoj IKT, pre ktorý by mohla byť normalizácia prínosná, uľahčila tok a transparentnosť informácií potrebných na preniknutie týchto technológií na trh a na ich prevádzku a v tejto súvislosti presadzovala ľahko prístupné a používateľsky jednoduché mechanizmy hodnotenia prostredníctvom internetu;

79.  odporúča, aby NSB preskúmali, či je možné poskytnúť prístup k normám do tej miery, aby používateľ noriem mohol posúdiť relevantnosť normy; dôrazne odporúča, aby NSB a ESO pri určovaní úrovne poplatkov týkajúcich sa noriem zohľadnili potreby MSP a zainteresovaných strán, ktoré nie sú komerčnými používateľmi;

80.  vyzýva Komisiu, aby pripravila európsky register so zoznamom existujúcich európskych noriem vo všetkých úradných jazykoch EÚ, ktorý by obsahoval aj informácie o prebiehajúcej normalizačnej činnosti ESO, existujúcich normalizačných mandátoch, dosiahnutom pokroku a rozhodnutiach obsahujúcich formálne námietky;

81.  vyzýva Komisiu, aby sledovala medzinárodný vývoj v oblasti normalizácie IKT a ak je to potrebné, aby podporila účasť a koordináciu európskych zainteresovaných strán vo vedúcich pozíciách v rámci príslušných normalizačných orgánov a v strategicky dôležitých normalizačných projektoch s cieľom presadzovať európsky regulačný model a záujmy; nabáda na využívanie multilaterálnej platformy pre normalizáciu v oblasti IKT s cieľom prepojiť ESO a medzinárodné normalizačné orgány v oblasti IKT;

82.  nabáda EÚ, aby prijala model referenčnej architektúry pre priemysel 4.0 v záujme digitalizácie európskeho priemyslu;

83.  vyzýva členské štáty, aby používali európske normy v oblasti IKT v postupoch verejného obstarávania s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a podporiť inovatívne technológie; zdôrazňuje však, že používanie noriem by nemalo spôsobiť ďalšie prekážky, najmä malým podnikom, ktoré sa usilujú o účasť na postupoch verejného obstarávania;

84.  vyzýva inštitúcie EÚ, národné vlády a ESO, aby vypracovali školiace usmernenia pre tvorcov politík s cieľom pomôcť im prekonať rozpory vyplývajúce z používania rozdielnych pracovných metód v rôznych oddeleniach a inštitúciách a vytvoriť normalizačnú kultúru a znalosti o tom, ako procesy normalizácie fungujú a kedy sa dajú použiť;

o
o   o

85.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 56.
(2) https://ec.europa.eu/info/european-commissions-open-source-strategy_en

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia