Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o smere k celoeurópskemu rámcu pre kryté dlhopisy (2017/2005(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) z 20. decembra 2016 o krytých dlhopisoch: odporúčania o harmonizácii rámcov krytých dlhopisov v EÚ (EBA-Op-2016-23),
– so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 30. septembra 2015 na tému Kryté dlhopisy v Európskej únii a na nedatovaný dokument Komisie s názvom Súhrn príspevkov do verejnej konzultácie o krytých dlhopisoch,
– so zreteľom na správu Komisie z 20. októbra 2015 o článku 503 nariadenia (EÚ) č. 575/2013: kapitálové požiadavky na kryté dlhopisy (COM(2015)0509),
– so zreteľom na stanovisko EBA z 1. júla 2014 o prednostnom kapitálovom zaobchádzaní s krytými dlhopismi (EBA/Op/2014/04),
– so zreteľom na správu EBA z 1. júla 2014 o rámci krytých dlhopisov EÚ a zaobchádzaní s kapitálom: reakcia na výzvu Komisie na odporúčania z decembra 2013 v súvislosti s článkom 503 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na odporúčanie E ESRB o financovaní úverových inštitúcií z decembra 2012 (ESRB/12/2),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie(1), najmä na jej článok 52 ods. 4 (ďalej len „smernica o PKIPCP“),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012(2), a najmä na jeho článok 129 (ďalej len „NKP“),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012(3), a najmä na jej článok 44 ods. 2,
– so zreteľom na článok 1 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2205 zo 6. augusta 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa zúčtovacej povinnosti(4),
– so zreteľom na článok 1 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1178 z 10. júna 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa zúčtovacej povinnosti(5),
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie(6) (ďalej len „delegovaný akt o PKL“),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0235/2017),
A. keďže kryté dlhopisy (ďalej len „KD”) sú nástroje, ktoré sa dlhodobo vyznačujú nízkou mierou zlyhania a spoľahlivými platbami, a ktorými sa spolufinancuje približne 20 % európskych hypotekárnych úverov, pričom v Európe v roku 2015 predstavovali viac ako 2 000 miliárd EUR v záväzkoch; keďže približne 90 % KD z celého sveta sa vydáva v deviatich európskych krajinách;
B. keďže KD zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní úverových inštitúcií, najmä počas finančnej krízy; keďže KD si počas krízy zachovali vysokú úroveň bezpečnosti a likvidity, čo treba pripísať kvalite vnútroštátnych právnych predpisov; keďže obdobie 2008 – 2014 charakterizované zvyšovaním rozptylu cien KD v členských štátoch nie je presvedčivým dôkazom roztrieštenosti trhu, keďže rozptyl úzko súvisel s rozptylom cien vládnych dlhopisov a možno iba odzrkadľoval podkladové riziko v krycích skupinách; keďže primeraná citlivosť voči riziku v cenách krytých dlhopisov v členských štátoch je dôkazom riadne fungujúcich a dobre integrovaných trhov;
C. keďže existuje významné cezhraničné investície do európskych trhov s KD; keďže KD majú dobre diverzifikovanú investorskú základňu, v ktorej popredné postavenie zaujímajú banky, ktorých podiel na trhu v rokoch 2009 až 2015 predstavoval približne 35 %; keďže trhový podiel správcov aktív, poisťovní a dôchodkových fondov klesol o takmer 20 percentuálnych bodov a v zásade ho nahradili vyššie investície do KD zo strany centrálnych bánk;
D. keďže KD sú atraktívnymi dlhovými nástrojmi, pretože sú až po úroveň kolaterálu v krycej skupine oslobodené od uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov stanoveného v článku 44 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD); keďže pri KD, ktoré sú v súlade s článkom 129 nariadenia CRR, sa môžu využívať preferenčné rizikové váhy;
E. keďže jedným z faktorov ovplyvňujúcich dopyt bánk po KD je delegovaný akt o PKL, ktorý bankám umožňuje zahrnúť KD do vankúša likvidity aj vtedy, keď sa na ne podľa bazilejských pravidiel nevzťahuje PKL;
F. keďže programy KD sú za určitých podmienok oslobodené od požiadaviek na počiatočnú maržu voči kreditnému riziku protistrany v derivátových transakciách;
G. keďže KD sa podľa vlastného uváženia členských štátov môžu oslobodiť od požiadavky EÚ vyplývajúcej z vysokej finančnej angažovanosti;
H. keďže pozície nezabezpečených veriteľov bánk sú nepriaznivo ovplyvňované zaťaženosťou aktív v dôsledku požiadaviek týkajúcich sa nadmerného zabezpečenia kolaterálom (NZK), nie však v dôsledku zásady dlhového financovania s oddelenými krycími skupinami; keďže takéto operácie, ak zahŕňa pomer výšky úveru k cene výrazne pod hranicou 100 % výšky úveru k cene, vo všeobecnosti zlepšujú pozície nezabezpečených veriteľov bánk, a to do takej miery, že na uspokojenie pohľadávok voči krycím skupinám nie sú potrebné rezervy;
I. keďže KD zaujímajú popredné miesto na strane aktív v súvahách mnohých bánk; keďže pre finančnú stabilitu je nevyhnutné, aby pre tieto aktíva aj naďalej platila maximálna bezpečnosť a likvidita; keďže inovácie v oblasti KD, ktoré emitentom umožňujú presun rizika na investorov podľa vlastného uváženia, by nemali viesť k oslabovaniu tohto cieľa;
J. keďže emisie KD s podmieneným predĺžením splatnosti (štruktúry s dátumom splatnosti, ktorý sa môže posunúť na neskoršie obdobie (tzv. soft-bullet), a s podmieneným prevodom (CPT)) v priebehu 12 mesiacov vzrástli o 8 % a v apríli 2016 dosiahli trhový podiel 45 %; keďže takéto opcie zmierňujú riziko likvidity v nevyvážených krycích skupinách, znižujú požiadavky nadmernej kolateralizácie a pomáhajú zabraňovať predaju aktív (tzv. fire sales); keďže predĺženiami termínov splatnosti sa však riziko posúva z emitenta na investorov; keďže preferenčné regulačné zaobchádzanie by sa malo udeľovať len dlhovým nástrojom, ktoré sú obzvlášť bezpečné;
K. keďže právo EÚ neobsahuje presné vymedzenie KD;
L. keďže trhy s KD sú menej rozvinuté v členských štátoch, v ktorých neexistuje tradícia vydávanie takýchto dlhopisov alebo rast ktorých brzdia riziká štátneho dlhu alebo zložité makroekonomické podmienky;
M. keďže vo všeobecnosti sa uznáva, že vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa veľmi líšia, najmä pokiaľ ide o technické aspekty, ako napríklad úroveň verejného dohľadu;
N. keďže celoeurópsky rámec pre kryté dlhopisy sa musí zamerať na najprísnejšie normy;
O. keďže existuje niekoľko veľmi úspešných národných rámcov pre KD vychádzajúcich z historických a právnych východísk a čiastočne začlenených do vnútroštátnych právnych predpisov; keďže tieto vnútroštátne rámce majú rovnaké základné vlastnosti, najmä dvojitá ochrana, oddelenie krycích skupín s nízkorizikovými aktívami a osobitný verejný dohľad; keďže môže byť užitočné rozšíriť tieto zásady aj na iné druhy dlhových nástrojov;
P. keďže harmonizácia by nemala byť založená na univerzálnom prístupe, pretože by to mohlo viesť k vážnemu obmedzeniu rôznorodosti produktov a negatívne ovplyvniť vnútroštátne trhy, ktoré fungovali úspešne; keďže pri harmonizácii by sa mala dodržiavať zásada subsidiarity;
Q. keďže účastníci trhu prijali iniciatívy na podporu rozvoja trhov s KD, príkladom čoho je vytvorenie z označenia Krytý dlhopis (CBL) v roku 2013 a vytvorenie harmonizovaného vzoru transparentnosti (HTT);
R. keďže na základe preskúmania orgánmi dohľadu EBA identifikoval osvedčené postupy pre vydávanie KD a dohľad nad nimi a posúdil zosúladenie vnútroštátnych právnych rámcov s týmito postupmi;
S. keďže v reakcii na verejné konzultácie Komisie veľká väčšina zainteresovaných strán vyjadrila nesúhlas s úplnou harmonizáciou, pričom investori zdôrazňovali dôležitosť rôznorodosti produktov; keďže zainteresované strany opatrne vyjadrili podporu pre právne predpisy EÚ, ale iba za predpokladu, že budú založené na zásadách, budú vychádzať z existujúcich rámcov a budú rešpektovať najmä charakteristiky vnútroštátnych právnych rámcov;
Všeobecné pripomienky a stanoviská
1. zdôrazňuje, že domáce a cezhraničné investície do KD na trhoch EÚ fungujú dobre podľa súčasného právneho rámca; zdôrazňuje, že rozmanitosť zdravých a bezpečných produktov treba zachovať;
2. poukazuje na to, že harmonizácia vnútroštátnych modelov alebo ich nahradenie európskym modelom by mohli mať neúmyselné negatívne dôsledky pre trhy, ktorých súčasný úspech závisí od toho, aby právne predpisy o KD boli súčasťou vnútroštátnych právnych predpisov; trvá na tom, že lepšie integrovaný európsky rámec by sa mal obmedzovať na prístup založený na zásadách, ktorým sa stanovujú ciele, ale ktorý určenie konkrétnych spôsobov a prostriedkov prenecháva na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov; zdôrazňuje, že tento rámec by mal byť založený na kvalitných normách a zohľadňovať najlepšie postupy na základe vnútroštátnych režimov, ktoré fungujú dobre, tak, aby nedošlo k ich narušeniu; zdôrazňuje, že prípadný nový európsky rámec pre KD zosúladený s najlepšími postupmi by mal byť smerodajný pre vznikajúce trhy a mal by zvýšiť kvalitu KD;
3. žiada vypracovanie smernice EÚ, v ktorom sa jasne rozlišuje medzi dvoma typmi krytých dlhopisov, ktoré v súčasnosti existujú, a to:
a)
KD, ktoré spĺňajú platné normy stanovené v článku 129 NKP (ďalej len prvotriedne kryté dlhopisy (PKD), a
b)
KD, ktoré nespĺňajú požiadavky na PKD, ale spĺňajú platné normy stanovené v článku 52 ods. 4 smernice o PKIPCP;
zdôrazňuje, že PKD by v právnych predpisoch mali aj naďalej byť nadradené BKD, pričom BKD by mali byť nadradené iným formám zabezpečených dlhov; uznáva potenciál všetkých dlhové nástroje spĺňajúcich požiadavky stanovené v smernici o PKIPCP na dosiahnutie cieľov únie kapitálových trhov;
4. vyzýva členské štáty, aby chránili označenie „krytý dlhopis“ (pre PKD aj BKD) tým, že vo vnútroštátnych právnych predpisoch zabezpečia, aby KD boli vysoko likvidné dlhové nástroje s veľmi nízkym rizikom; dôrazne navrhuje, aby sa dlhové nástroje kryli aktívami, ktoré sú podstatne rizikovejšie ako verejný dlh a hypotéky (napr. investície do infraštruktúry bez vládneho krytia alebo úvery malým a stredným podnikom (MSP)) neoznačovali ako kryté dlhopisy, ale radšej ako európske zabezpečené dlhopisy (EZD); podporuje zásadu, že krycie skupiny PKD aj BKD by mali byť v plnej miere zabezpečené aktívami dlhodobého charakteru, ktoré sa dajú ľahko ohodnotiť a odobrať;
5. vyzýva Komisiu, aby medzi do smernice zahrnula zásady právneho rámca pre európske zabezpečené dlhopisy (EZD), ako napríklad dvojitá ochrana, osobitný verejný dohľad, odolnosť voči úpadku a požiadavky na transparentnosť; vyzýva členské štáty, aby tieto zásady začlenili do svojho vnútroštátneho práva a postupov v prípade platobnej neschopnosti; zdôrazňuje, že pevný právny rámec pre EZD by mali potenciál zvýšiť transparentnosť EZD, ich likviditu a nákladovú efektívnosť v porovnaní s cennými papiermi, ktoré využívajú zmluvné dohody; zdôrazňuje, že by to mohlo pomôcť EZD financovať rizikovejšie činnosti, napríklad úvery pre MSP, spotrebiteľské úvery alebo investície v oblasti infraštruktúry, ktoré nemajú štátne záruky; konštatuje, že EZD by boli vyňaté z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov stanoveného v článku 44 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií;
6. podporuje začlenenie minimálnych noriem dohľadu, ktoré odrážajú identifikované osvedčené postupy pre KD, do smernice; podporuje zbližovanie postupov v oblasti dohľadu v celej EÚ;
7. žiada, aby sa smernicou zvýšila transparentnosť v súvislosti s informáciami o aktívach v krycích skupinách a s právnym rámcom určeným na zabezpečenie dvojitej ochrany a oddelenie týchto aktív v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie; ďalej v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa smernica zakladala na zásadách a zameriavala výlučne na informačné požiadavky;
Vymedzenie PKD, OKD, EZD a ich regulačný rámec
8. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho rámca pre kryté dlhopisy (smernica), v ktorom sa súčasne vymedzia PKD, OKD a EZD, aby sa dalo vyhnúť narušeniam trhu počas prechodných fáz; vyzýva Komisiu, aby v tomto vymedzení uviedla všetky tieto spoločné zásady dosiahnuteľné počas platnosti tohto emitovaného nástroja, a to nezávisle od možného preferenčného zaobchádzania:
a)
PKD, BKD a EZD by mali byť plne zabezpečené krycou skupinou aktív;
b)
vnútroštátnym právom by sa mala zabezpečiť dvojitá ochrana, t. j. investor má:
i)
nárok voči emitentovi dlhového nástroja, ktorý sa rovná plným platobným záväzkom;
ii)
ekvivalentný nárok na právo prednosti na kryciu skupinu aktív (vrátane substitučných aktív a derivátov) v prípade zlyhania emitenta;
ak by tieto nároky nestačili na úplné splnenie platobných záväzkov emitenta, zostávajúce nároky investora musia byť rovnocenné s nárokmi nadradených nezabezpečených veriteľov emitenta;
c)
je zabezpečené účinné oddelenie všetkých aktív krycej skupiny v právne záväzných dohodách, ktoré sú ľahko vymožiteľné v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia jeho krízovej situácie; to isté bude platiť pre všetky substitučné aktíva a deriváty, ktoré hedžujú riziká krycej skupiny;
d)
PKD, BKD a EZD sú odolné proti úpadku, t. j. je zaručené, že platobné záväzky emitenta nie sú automaticky zrýchlené v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia jeho krízovej situácie;
e)
uplatňuje sa NZK zohľadňujúce osobitné riziká spojené s PKD, OKD a EZD, a to v rozsahu, ktorý sa určí vo vnútroštátnych právnych predpisoch; hodnota všetkých aktív krycej skupiny vždy musí byť väčšia ako hodnota neuhradených platobných záväzkov; metódy oceňovania aktív krycej skupiny a frekvencia výpočtu by sa mali jasne vymedziť vo vnútroštátnych právnych predpisoch a mali by sa v nich náležite zohľadňovať všetky relevantné riziká poklesu;
f)
v európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisoch sa vymedzuje parameter maximálneho pomeru výšky úveru k hodnote (ďalej len „PVÚH“) pre aktíva krycej skupiny; odstránenie aktív krycej skupiny porušujúcich limity PVÚH by nemalo byť povinné, ale skôr treba zabezpečiť, aby takéto odstránenie nastalo iba vtedy, ak sa nahrádzajú akceptovateľnými aktívami s prinajmenšom rovnakou trhovou hodnotou;
g)
časť aktív krycej skupiny alebo facilít likvidity je dostatočne likvidná na to, aby platobné záväzky programu krytých dlhopisov alebo EZD mohli byť splnené na ďalších šesť mesiacov, a to okrem prípadov s dlhopismi rovnovážne financovanými z viacerých zdrojov alebo dlhopismi s dátumom splatnosti, ktorý sa môže posunúť na neskoršie obdobie a s podmieneným prevodom (CPT);
h)
derivátové nástroje sú povolené iba na účely hedžingu rizika a derivátové zmluvy, ktoré uzavrel emitent s protistranou derivátu a registrované v krycej skupine sa nemôžu ukončiť pri platobnej neschopnosti emitenta;
i)
vnútroštátne právo ustanovuje solídny rámec osobitného verejného dohľadu tým, že špecifikuje príslušný orgán, osobu dohliadajúcu nad krycou skupinou a osobitného referenta spolu s jasným vymedzením povinností a právomocí v oblasti dohľadu príslušného orgánu, aby sa zabezpečilo, že:
i)
emitenti budú mať kvalifikovaný personál a primerané prevádzkové postupy riadenia krycích skupín, aj v prípade záťaže, platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie;
ii)
charakteristiky krycích skupín spĺňajú uplatniteľné požiadavky, a to tak pred vydaním, ako aj do lehoty splatnosti dlhového nástroja;
iii)
PKD, OKD a EZD s príslušnými požiadavkami (a to aj vo vzťahu k oprávnenosti krycích aktív a krytia) sú predmetom trvalého a pravidelného nezávislého monitorovania;
iv)
emitenti pravidelne vykonávajú záťažové testy týkajúce sa výpočtu požiadaviek na krytie, pričom zohľadňujú hlavné rizikové faktory, ktoré majú vplyv na dlhový nástroj, ako napríklad úverové, úrokové a menové riziká a riziká likvidity;
povinnosti a právomoci príslušného orgánu a osobitného správcu v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia krízovej situácie musia byť jasne vymedzené;
j)
emitent je povinný zverejňovať aspoň dvakrát ročne súhrnné údaje o krycích skupinách na takej úrovni podrobnosti, ktorá umožňuje investorom vykonávať podrobnú analýzu rizík; mali by sa poskytovať informácie týkajúce sa charakteristík krycích aktív z hľadiska úverového rizika, trhového rizika a rizika likvidity, o protistranách zapojených do krycích skupín a o úrovniach zákonného, zmluvného a dobrovoľného NZK, pričom by mala existovať aj časť týkajúca sa derivátov pripojených k aktívam krycích skupín a záväzkov;
k)
splatnosť sa môže predĺžiť len v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta a so súhlasom príslušného orgánu dohľadu, alebo na základe objektívnych finančných spúšťacích mechanizmov ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a schválených príslušným európskym orgánom; presné podmienky tohto predĺženia a potenciálnych zmien týkajúcich sa kupónu, splatnosti a iných vlastností by mali byť jasne uvedené medzi zmluvnými podmienkami každého dlhopisu;
9. vyzýva Komisiu, aby zahrnula do vymedzenia pojmu PKD v smernici tieto dodatočné zásady:
a)
dlhový nástroj je plne zabezpečený kolaterálom vo forme aktív podľa článku 129 ods. 1 NKP a spĺňa dodatočné požiadavky článku 129 ods. 3 a 7 NKP; v prípade úverov na nehnuteľný majetok určených na bývanie zabezpečených zárukou, ako sa uvádza v článku 129 ods. 1 písm. e) nariadenia CRR, nesmú existovať žiadne právne prekážky pre správcu programu KD, aby uložil na úvery uložil vyššie hypotekárne záložné právo, ak je emitent krytých dlhopisov v platobnej neschopnosti alebo rieši krízovú situáciu a záruka sa z nejakého dôvodu neplní; oprávnenosť lodí ako aktív krycej skupiny (článok 129 ods. 1 písm. g) nariadenia CRR) sa preskúma;
b)
maximálne parametre PVÚH pre hypotekárne úvery začlenené do krycích skupín sú stanovené európskymi právnymi predpismi takým spôsobom, že neprekračujú PVÚH, ktoré sú v súčasnosti stanovené v článku 129 NKP, ale podliehajú pravidelnému preskúmaniu a úprave v súlade s nezávislými záťažovými testmi, ktoré sa zakladajú na nezávislých hodnoteniach trhových cien, ktoré by mohli prevládať na dotknutých trhoch s nehnuteľnosťami v prípade, keď by boli pod tlakom; malo by sa podporovať používanie pomeru úveru k hodnote poskytnutého hypotekárneho financovania namiesto pomeru úveru k trhovej hodnote;
10. zdôrazňuje, že váhy rizika priradené KD v európskych právnych predpisoch musia odrážať trhové posúdenia príslušných rizík; poznamenáva, že vzhľadom na určité vlastnosti to neplatí pre všetky ostatné typy dlhových nástrojov, ktoré môžu využívať preferenčné regulačné zaobchádzanie;
11. vyzýva Komisiu, aby európske orgány dohľadu (ESA) oprávnila na hodnotenie súladu s kritériami pre PKD, OKD a EZD s cieľom doplniť alebo dokonca nahradiť zoznamy ustanovené v článku 52 ods. 4 smernice PKIPCP oficiálnym zoznamom vyhovujúcich režimov PKD, OKD a EZD na európskej úrovni;
12. vyzýva EBA, aby vydal odporúčania pre režimy PKD, OKD a EZD, pokiaľ ide o kritériá akceptovateľnosti pre aktíva (vrátane nahradenia aktív), pomery PVÚH a minimálne účinné úrovne NZK pre rôzne typy aktív, ako aj o prípadné revízie nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR); vyzýva EBA, aby poskytol usmernenia potrebné na zriadenie osobitného rámca verejného dohľadu a administratívneho rámca;
13. odporúča odstránenie prekážok prístupu na trh pre emitentov na rozvojových trhoch s krytými dlhopismi, a to prostredníctvom zabezpečenia spravodlivého zaobchádzania s krytými dlhopismi od emitentov v tretích krajinách, za predpokladu, že ich právne, inštitucionálne a dohľadové prostredie splní dôkladné posúdenie rovnocennosti, ktoré vykoná príslušná európska inštitúcia; odporúča, aby sa podporovali kľúčové zásady európskych právnych predpisov, čo by prípadne mohlo viesť k stanoveniu referenčných hodnôt pre trhy s krytými dlhopismi na celom svete;
14. vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu európskych právnych predpisov v oblasti finančných služieb, v ktorej sa stanoví regulačné zaobchádzanie s PKD, OKD a EZD;
15. vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb zohľadňovala potenciál PKD, OKD a EZD pre dosiahnutie cieľov únie kapitálových trhov;
16. vyzýva Komisiu, aby identifikovala možné prekážky pre rozvoj systémov krytých dlhopisov na vnútroštátnej úrovni a vydala usmernenia s cieľom odstrániť tieto prekážky, a to bez toho, aby bolo dotknuté riadne a obozretné fungovanie bánk,
17. vyzýva Komisiu a EBA, aby prehodnotili (prípadne v rámci posúdenia vplyvu) oprávnenosť námorného záložného práva na lode ako aktíva krycej skupiny, ako je stanovené v článku 129 ods. 1 písm. g) nariadenia CRR; je znepokojený tým, že preferenčné zaobchádzanie s loďami narúša hospodársku súťaž s ostatnými dopravnými prostriedkami; žiada Komisiu a EBA, aby preskúmali, či je KD na lode sú na rovnakej úrovni ako ostatné kryté dlhopisy v súlade s CRR, pokiaľ ide o ich likviditu a ich hodnotenia rizika vykonávané nezávislými ratingovými agentúrami, a či teda je odôvodnené preferenčné zaobchádzanie s takýmito dlhopismi na základe oprávnenosti PKL a nižších rizikových váh v CRR;
18. vyzýva členské štáty, aby vo vnútroštátnom práve stanovili možnosť vytvoriť oddelené krycie skupiny, pričom každá z nich by pozostávala z homogénnej triedy aktív (ako napríklad úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie); vyzýva členské štáty, aby umožnili použitie všetkých krycích aktív, ako je uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a), b) a c) CRR, ako substitučných aktív určených na naplnenie požiadavky na krytie a aby jasne stanovili limity kreditnej kvality, veľkosti expozície a horné hranice, pokiaľ ide krytie zo substitučných aktív;
Podpora transparentnosti trhu a dobrovoľného zbližovania
19. víta zlepšenia ratingových metodík KD a rozšírenie ratingových trhov pre KD;
20. zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia rovnakých podmienok s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na finančných trhoch; zdôrazňuje, že európske právne predpisy nesmú rozlišovať medzi rôznymi typmi zabezpečených dlhových nástrojov, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že sa tieto nástroje líšia z hľadiska bezpečnosti alebo z hľadiska likvidity;
21. víta iniciatívy na trhu na vypracovanie harmonizovaných noriem a vzorov na zverejňovanie informácií (napr. HTT) s cieľom uľahčiť porovnanie a analýzu rozdielov medzi krytými dlhopismi v celej EÚ;
22. podporuje vypracovanie odporúčaní EBA pre trhové normy a usmernenia o osvedčených postupoch; v tomto smere nabáda na dobrovoľné zbližovanie;
23. nabáda na pravidelné vykonávanie záťažových testov pre kryté dlhopisy a zverejňovanie výsledkov záťažových testov;
o o o
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskemu orgánu pre bankovníctvo.