Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o Zimbabwe: prípad pastora Evana Mawarireho a iné prípady obmedzovania slobody prejavu (2017/2608(RSP))

P8_TA(2017)0086 RC-B8-0191/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ o miestnej správe z 30. júna 2016,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ o násilí z 12. júla 2016,

–  so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie EÚ o únose Itaia Dzamaru z 9. marca 2017,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie zimbabwianskej Komisie pre ľudské práva o verejných protestoch a počínaní polície,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/220 z 15. februára 2016(1), ktorým sa predlžuje platnosť reštriktívnych opatrení EÚ voči Zimbabwe do 20. februára 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene EÚ z 19. februára 2014 o preskúmaní vzťahov medzi EÚ a Zimbabwe,

–  so zreteľom na všeobecnú politickú dohodu, ktorú v roku 2008 podpísali tri hlavné politické strany, a to ZANU PF, MDC-T a MDC,

–  so zreteľom na závery Rady Európskej únie z 23. júla 2012 o Zimbabwe a na vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/124/SZBP z 27. februára 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/101/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe(2),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981, ktorú Zimbabwe ratifikovalo,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z decembra 1948,

–  so zreteľom na ústavu Zimbabwe,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zimbabwiansky ľud trpí dlhé roky pod vládou autoritárskeho režimu prezidenta Mugabeho, ktorý si udržuje moc prostredníctvom korupcie, násilia, volieb vyznačujúcich sa nezrovnalosťami a brutálneho bezpečnostného aparátu; keďže zimbabwiansky ľud už desaťročia nezažil skutočnú slobodu a mnohí ľudia vo veku do 30 rokov preto poznajú len život v chudobe a s násilnými represiami;

B.  keďže nezávislé hnutie #ThisFlag, ktoré je aktívne v sociálnych médiách a ktoré založil Evan Mawarire, pastor a obhajca ľudských práv pôsobiaci v Harare, vystupňovalo frustráciu občanov z Mugabeho režimu počas minuloročných protestov proti nečinnosti vlády, pokiaľ ide o boj proti korupcii, beztrestnosti a chudobe; keďže pastor Mawarire vyzval vládu, aby riešila problém upadajúcej ekonomiky a rešpektovala ľudské práva; keďže hnutie #ThisFlag sa opiera o podporu cirkví a strednej triedy, ktoré sa doposiaľ snažili vyhýbať sa pouličnej politike;

C.  keďže pastor Evan Mawarire už bol zatknutý na základe obvinení z podnecovania na páchanie násilia na verejnosti, v júli 2016 bol prepustený a následne v ten istý mesiac opustil Zimbabwe zo strachu o svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojej rodiny;

D.  keďže 1. februára 2017 bol pastor Evan Mawarire pri svojom návrate do Zimbabwe uväznený na letisku v Harare; keďže spočiatku bol obvinený z „rozvracania ústavnej vlády“ podľa oddielu 22 trestného poriadku, čo je trestný čin, ktorý sa trestá odňatím slobody až na 20 rokov; keďže 2. februára 2017 pribudlo ďalšie obvinenie z hanobenia štátnej vlajky podľa oddielu 6 zákona o zimbabwianskej štátnej vlajke; keďže pastor Mawarire bol prepustený iba na kauciu po tom, ako strávil deväť dní vo vyšetrovacej väzbe;

E.  keďže zimbabwianska Komisia pre ľudské práva vyjadrila vo verejnom vyhlásení hlboké znepokojenie nad brutalitou a násilným zásahom polície, pričom uviedla, že boli porušené základné práva demonštrantov, a vyzvala zimbabwianske orgány, aby záležitosť vyšetrili a páchateľov postavili pred súd;

F.  keďže 9. marca 2015 piati neznámi muži uniesli z holičstva v Harare novinára a politického aktivistu Itaia Dzamaru; keďže Najvyšší súd nariadil vláde, aby začala pátranie po Dzamarovi a aby súd každé dva týždne informovala o pokroku, až kým sa nezistí, kde sa nachádza; keďže osud Itaia Dzamaru je stále neznámy;

G.  keďže Promise Mkwananzi, líder sociálneho hnutia #Tajamuka, ktoré sa spája s júlovým štrajkom, bol pred výzvou na „štrajk 3.0“ naplánovaný na 31. august 2016 zatknutý a obvinený z podnecovania verejného násilia a prepustený na kauciu; keďže ďalšia aktivistka hnutia #Tajamuka Linda Masarirová, ktorá už v minulosti bola zatknutá v máji 2015 a následne prepustená na kauciu, bola opäť zatknutá počas protestov v júli 2016;

H.  keďže vo februári 2017 bola predĺžená platnosť reštriktívnych opatrení EÚ voči zimbabwianskemu režimu, a to až do 20. februára 2018; keďže na prezidenta Mugabeho, Grace Mugabeovú a spoločnosť Zimbabwe Defence Industries sa naďalej vzťahuje zmrazenie aktív a zákaz cestovania; keďže v platnosti zostáva i zbrojné embargo; keďže EÚ zrušila obmedzenia uvalené na 78 osôb a osem subjektov;

I.  keďže Zimbabwe je signatárom Dohody z Cotonou, v ktorej článku 9 sa stanovuje, že rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd je nevyhnutným prvkom spolupráce medzi AKT a EÚ;

J.  keďže suma vo výške 234 miliónov EUR vyčlenená na národný indikatívny program (NIP) pre Zimbabwe na obdobie 2014 – 2020 v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu má byť určená na tri hlavné oblasti, a to zdravotníctvo, hospodársky rozvoj založený na poľnohospodárstve a správu a budovanie inštitúcií;

1.  vyjadruje hlboký nesúhlas so zatknutím pastora Evana Mawarireho; zdôrazňuje, že jeho prepustenie na kauciu nie je dostatočné a že je nevyhnutné úplne stiahnuť politicky motivované obvinenia proti nemu;

2.  vyzýva zimbabwianske orgány, aby zaistili, aby sa systém trestného súdnictva nezneužíval na cielené útoky proti obhajcom ľudských práv, ako je pastor Evan Mawarire, na ich obťažovanie či zastrašovanie;

3.  vyjadruje presvedčenie, že sloboda zhromažďovania a združovania a sloboda prejavu sú základnými prvkami každej demokracie; zdôrazňuje, že vyjadrenie názoru nenásilným spôsobom je ústavným právom všetkých občanov Zimbabwe, a upozorňuje orgány na ich povinnosť chrániť práva všetkých občanov;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv o politickom násilí, ako aj reštriktívnych opatreniach voči obhajcom ľudských práv a ich zastrašovaní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od posledných volieb a prijatia novej ústavy v roku 2013 bol dosiahnutý len nepatrný pokrok, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu, a najmä smerovanie k reforme situácie v oblasti ľudských práv;

5.  vyzýva zimbabwianske orgány, aby zistili, kde sa nachádza Itai Dzamara, a zabezpečili, aby boli osoby zodpovedné za jeho únos postavené pred súd; poznamenáva, že vyjadrenie názoru nenásilným spôsobom je ústavným právom všetkých občanov Zimbabwe a že je povinnosťou orgánov chrániť práva všetkých občanov;

6.  vyjadruje tiež znepokojenie nad prípadom Lindy Masarirovej, ktorá bola odsúdená na základe obvinení z verejného násilia počas národného štrajku 6. júla 2016; vyzýva zimbabwiansku vládu, aby prejavila zdržanlivosť a rešpektovala ľudské práva všetkých občanov Zimbabwe vrátane práva na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania; pripomína vláde jej povinnosť rešpektovať, dodržiavať, a nie podkopávať ústavu a nestranne a bez výnimky slúžiť všetkým obyvateľom Zimbabwe;

7.  vyzýva delegáciu EÚ v Harare, aby naďalej poskytovala pomoc Zimbabwe v záujme zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv a aby preskúmala možnosti uľahčenia volebnej pozorovateľskej misie EÚ;

8.  opäť zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ začala politický dialóg so zimbabwianskymi orgánmi v rámci Dohody z Cotonou, čím by potvrdila odhodlanie EÚ podporovať miestne obyvateľstvo;

9.  trvá na tom, že EÚ musí zabezpečiť, aby finančné prostriedky vyčlenené pre Zimbabwe na jeho národný indikatívny program skutočne smerovali do príslušných oblastí, a vyzýva zimbabwiansku vládu, aby umožnila Komisii neobmedzený prístup k projektom financovaným z prostriedkov EÚ a posilnila svoju otvorenosť voči technickej pomoci pre spoločne dohodnuté projekty a programy;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ, vláde a parlamentu Zimbabwe, vládam Juhoafrického rozvojového spoločenstva a Africkej únii.

(1) Ú. v. EÚ L 40, 17.2.2016, s. 11. (2) Ú. v. EÚ L 54, 28.2.2012, s. 20.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme (2017/2596(RSP))

P8_TA(2017)0087 RC-B8-0190/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o pridružení a prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku, najmä uznesenia zo 4. februára 2016 o situácii v oblasti ľudských práv na Kryme, najmä pokiaľ ide o krymských Tatárov(1), a z 12. mája 2016 o krymských Tatároch(2), ako aj tie, ktoré sa týkajú osobitných prípadov Ukrajincov nezákonne zadržiavaných v Rusku, ako napríklad uznesenia z 30. apríla 2015 o prípade Nade Savčenkovej(3) a z 10. septembra 2015 o Rusku, najmä prípady Estona Kohvera(4), Olega Sencova a Olexandra Kolčenka(5),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 nazvanú Územná celistvosť Ukrajiny a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/205 z 19. decembra 2016 nazvanú Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopoľ (Ukrajina),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),

–  so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny,

–  so zreteľom na tzv. balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska, ktorý bol prijatý a podpísaný v Minsku 12. februára 2015 a ktorý bol ako celok podporený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 (2015) zo 17. februára 2015,

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady naďalej uplatňovať sankcie uvalené na Ruskú federáciu v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu,

–  so zreteľom na rozsudok tzv. Krymského najvyššieho súdu z 26. apríla 2016, ktorým bol Medžlis krymskotatárskeho ľudu vyhlásený za extrémistickú organizáciu a ktorým sa zakázala jeho činnosť na krymskom polostrove,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže na marec 2017 pripadá smutné tretie výročie nezákonnej anexie Krymu Ruskom;

B.  keďže anexia Krymu Ruskou federáciou je nezákonná a je v rozpore s medzinárodným právom a európskymi dohodami, ktoré podpísali Ruská federácia a Ukrajina, a to najmä s Chartou Organizácie Spojených národov, Helsinským záverečným aktom a Budapeštianskym memorandom, ako aj so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou z roku 1997;

C.  keďže počas trvania anexie majú za ochranu obyvateľov a občanov Krymu zodpovednosť ruské orgány prostredníctvom de facto orgánov prítomných v regióne;

D.  keďže podľa organizácií v oblasti ľudských práv a verejných zdrojov bolo najmenej 62 ukrajinských občanov z politických dôvodov nezákonne stíhaných ruskými orgánmi presadzovania práva a 49 z nich sú obyvatelia Krymu; keďže v priebehu roka 2016 sa zvýšil počet ukrajinských politických väzňov v Rusku, a to aj napriek vítanému prepusteniu šiestich Ukrajincov; keďže v súčasnosti je v Ruskej federácii nezákonne zadržiavaných 17 občanov Ukrajiny a na území okupovaného Krymu 15; keďže separatistické proruské sily zadržiavajú najmenej sto Ukrajincov ako rukojemníkov v otrasných podmienkach v ukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk;

E.  keďže vo viacerých prípadoch bolo zaznamenané používanie mučenia a krutého a ponižujúceho zaobchádzania; keďže tieto obvinenia neboli doteraz riadne preskúmané; keďže mučenie sa použilo na získanie priznaní a podporu falošných dôkazov o vine; keďže terčom tohto zaobchádzania sa stali aj krymskí právnici, ktorí týmto ľuďom poskytujú právnu pomoc, a obhajcovia ľudských práv, ktorí oznamujú prípady politicky motivovaných nedobrovoľných zmiznutí na Kryme, ako aj novinári, ktorí informujú o situácii v súvislosti s krymskými Tatármi;

F.  keďže mnohí väzni a zadržiavané osoby čelia krutým a neľudským podmienkam vo väzniciach, čo ohrozuje ich fyzické aj psychické zdravie; keďže niektorí väzni potrebujú naliehavú lekársku starostlivosť a liečbu;

G.  keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 16. decembra 2016 označilo Rusko za okupačnú mocnosť a odsúdilo dočasné obsadenie územia Ukrajiny – Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ Ruskou federáciou a opätovne potvrdilo neuznanie jeho anexie;

H.  keďže podľa článku 70 Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny nesmú byť chránené osoby zadržané, stíhané ani odsúdené okupačnou mocnosťou pre skutky, ktoré spáchali, alebo názory, ktoré vyjadrili v prítomnosti okupačnej mocnosti; keďže v rezolúcii VZ OSN je Rusko uznané ako štát, ktorý je okupačnou mocnosťou, a sú mu uložené povinnosti okupačnej mocnosti vrátane ochrany obyvateľov a občanov Krymu;

I.  keďže reštriktívne ruské právne predpisy upravujúce politické a občianske práva boli rozšírené na Krym, čo malo za následok výrazné obmedzenie slobody zhromažďovania, prejavu, združovania, prístupu k informáciám a náboženstva a prinieslo dôveryhodné správy o zastrašovaní, nútených zmiznutiach a mučení;

J.  keďže v iných ukrajinských regiónoch sa nachádza približne 20 000 vnútorne vysídlených osôb z Krymu, bola zakázaná činnosť zhromaždenia Medžlis krymských Tatárov, ktoré bolo vyhlásené za extrémistickú organizáciu, a na polostrove boli zatvorené ukrajinské školy;

K.  keďže 16. januára 2017 Ukrajina podala žalobu na Medzinárodnom súdnom dvore, aby Ruská federácia niesla zodpovednosť za to, že podporuje terorizmus na východe Ukrajiny a prejavy diskriminácie etnických Ukrajincov a krymských Tatárov na okupovanom Kryme;

1.  podporuje zvrchovanosť, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a dôrazne opakuje, že odsudzuje nezákonnú anexiu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ k Ruskej federácii; plne podporuje pevné a trvalé odhodlanie EÚ a jej členských štátov túto anexiu neuznať, ako aj reštriktívne opatrenia, ktoré boli v tejto súvislosti prijaté;

2.  pripomína, že situácia v oblasti ľudských práv na Krymskom polostrove sa výrazne zhoršila, že porušovanie slobody prejavu, zneužívanie médií a nútené udeľovanie ruského občianstva sa stali systematickými a že základné ľudské práva a slobody na Kryme nie sú zaručené;

3.  odsudzuje diskriminačné politiky, ktoré zaviedli tzv. orgány, najmä proti etnickej tatárskej menšine na Kryme, porušovanie ich vlastníckych práv, silnejúce zastrašovanie tejto komunity a tých, ktorí sú proti ruskej anexii, a nedostatočnú slobodu prejavu a združovania na tomto polostrove;

4.  vyzýva Rusko, aby bezodkladne prepustilo všetkých nezákonne a svojvoľne zadržiavaných ukrajinských občanov tak v Rusku, ako aj na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny a aby zaistilo ich bezpečný návrat; ide okrem iného o tieto osoby: Mykola Karpjuk, Stanislav Klych, Oleksandr Kolčenko, Oleg Sencov, Oleksij Čyrnij, Oleksandr Kostenko, Serhij Lytvynov, Valentyn Vyhivskyi, Viktor Šur, Andrij Kolomijets, Ruslan Zejtullajev, Nuri Primov, Rustem Vaitov, Ferat Sajfullajev, Achtem Čijhoz, Mustafa Dehermendži, Ali Asanov, Inver Bekirov, Muslim Alijev, Vadim Siruk, Arsen Džepparov, Refat Alimov, Zevri Abseitov, Remzi Memetov, Rustem Abiltarov, Enver Mamutov, Artur Panov, Evhenij Panov, Roman Susčenko a Emir-Usein Kuku, obhajca ľudských práv a iní; takisto žiada, aby uvedeným osobám vrátane Mykolu Semenu, ktorý je stíhaný za svoju novinársku činnosť pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, umožnilo slobodne cestovať;

5.  zdôrazňuje, že rozhodnutie Ruskej federácie z 21. marca 2014 týkajúce sa anexie Krymu je aj naďalej nezákonné, a dôrazne odsudzuje následné rozhodnutie ruských orgánov poskytnúť všetkým obyvateľom Krymu ruský pas;

6.  pripomína Ruskej federácii ako okupačnej mocnosti, ktorá Krym fakticky kontroluje a je viazaná medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, jej povinnosť zabezpečiť ochranu ľudských práv na tomto polostrove a vyzýva ruské orgány, aby poskytli neobmedzený prístup na Krym medzinárodným inštitúciám a nezávislým odborníkom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), OSN a Rade Európy, ako aj všetkým mimovládnym organizáciám pre ľudské práva alebo spravodajským médiám, ktoré chcú Krym navštíviť, zhodnotiť situáciu priamo na mieste a informovať o nej; vyzýva ukrajinské orgány, aby zjednodušili postup na poskytnutie prístupu na polostrov pre zahraničných novinárov, obhajcov ľudských práv a právnikov;

7.  domnieva sa, že práva krymských Tatárov boli zákazom činnosti zhromaždenia Medžlis vážne porušené a dôrazne opakuje svoju výzvu na okamžité zrušenie príslušného rozhodnutia a jeho účinkov; vyjadruje poľutovanie nad súdnym prenasledovaním a hrozbami zatknutia vedúcich predstaviteľov zhromaždenia Medžlis, napríklad poslanca ukrajinskej Verchovnej rady a kandidáta na Sacharovovu cenu Mustafu Džemileva a predsedu zhromaždenia Medžlis Refata Čubarova;

8.  zdôrazňuje, že hlavným cieľom represií sú podľa všetkého krymskí Tatári – ako pôvodní obyvatelia polostrova – a ich kultúrne dedičstvo; požaduje, aby mali medzinárodné inštitúcie a nezávislí odborníci z OBSE, OSN a Rady Európy neobmedzený prístup na Krym;

9.  pripomína ruským orgánom, že napriek nezákonnej anexii Krymu nesie Rusko de facto plnú zodpovednosť za presadzovanie právneho poriadku na Kryme a ochranu občanov Krymu pred svojvoľnými súdnymi alebo administratívnymi opatreniami;

10.  vyjadruje vážne znepokojenie nad mnohými vierohodnými správami o prípadoch zmiznutia, mučenia a systematického zastrašovania miestnych obyvateľov, ktorí sú proti anexii Krymu, a vyzýva Rusko, aby okamžite upustilo od prenasledovania, aby účinne prešetrilo všetky prípady porušovania ľudských práv vrátane nedobrovoľných zmiznutí, svojvoľného zadržiavania, mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými osobami a aby dodržiavalo základné slobody všetkých obyvateľov vrátane slobody prejavu, náboženského vyznania alebo viery a združovania a práva na pokojné zhromažďovanie; žiada o okamžité vyšetrenie všetkých prípadov zmiznutia a únosu, ku ktorým došlo počas okupácie Krymu, vrátane prípadu Ervina Ibragimova;

11.  pripomína, že podľa ruských právnych predpisov sa právomoc ruského systému súdnictva vzťahuje len na trestné činy spáchané na území Ruska; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ruské orgány presadzovania práva začali niekoľko trestných konaní týkajúcich sa skutkov spáchaných na území Ukrajiny a na Kryme pred jeho anexiou;

12.  víta nedávnu návštevu ukrajinskej ombudsmanky na Kryme na účel stretnutia s väzňami; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ombudsmanke nebolo dovolené stretnúť sa so všetkými väzňami, a vyjadruje nádej, že počas jej ďalších návštev bude mať neobmedzený prístup k ukrajinským väzňom na Kryme, ako aj k osobám, ktoré boli prevezené do Ruskej federácie;

13.  požaduje neobmedzený, bezpečný a nehatený prístup OBSE a ďalších medzinárodných pozorovateľov v oblasti ľudských práv a všetkých humanitárnych aktérov na Krym, zriadenie nezávislých monitorovacích mechanizmov a poskytnutie humanitárnej a právnej pomoci podľa potreby; podporuje iniciatívy realizované pod vedením Ukrajiny, ktorých cieľom je riešiť tieto otázky v rámci Rady pre ľudské práva a Valného zhromaždenia; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciu EÚ v Rusku, aby pozorne sledovali súdne konania proti ukrajinským politickým väzňom a aby informovali o zaobchádzaní s nimi vo väzbe; vyjadruje znepokojenie nad správami o používaní represívnej psychiatrickej liečby; očakáva, že delegácia EÚ, ESVČ a veľvyslanectvá členských štátov budú pozorne sledovať súdne konania proti ukrajinským občanom v Rusku a snažiť sa získať k nim prístup pred začatím súdneho konania, počas neho a po jeho ukončení;

14.  odsudzuje prevládajúce praktiky prevozov zadržiavaných osôb do vzdialených regiónov Ruska, keďže im to vážne bráni v komunikácii s ich rodinami a organizáciami pre ľudské práva; zdôrazňuje, že táto prax je v rozpore s platnými ruskými právnymi predpismi, najmä s článkom 73 trestného zákonníka, podľa ktorého by sa mal trest vykonávať v regióne, v ktorom má odsúdený trvalé bydlisko alebo v ktorom bol vynesený rozsudok; odsudzuje prax, keď sú zadržiavaným osobám upierané návštevy konzulárnych pracovníkov, a vyzýva orgány, aby takéto návštevy bezpodmienečne povolili; naliehavo žiada, aby bol Medzinárodnému výboru Červeného kríža zaistený prístup do väzníc na okupovaných územiach a aby boli dodržané práva zadržiavaných osôb pravidelne komunikovať s príbuznými a priateľmi tak formou korešpondencie, ako aj návštev;

15.  zároveň poukazuje na to, že je potrebné, aby Ukrajina zaručila ochranu práv a potrieb vysídlených ukrajinských občanov vrátane ich práva voliť a možnosti využívať plnú právnu a administratívnu ochranu v ich krajine;

16.  víta rozhodnutie prezídia Najvyššieho súdu Ruska z 22. februára 2017 o zrušení rozsudku v prípade Ildara Dadina, ktorý bol odsúdený za účasť na viacerých nepovolených protestoch, vrátane protestu proti vojne, ktorú Rusko vedie voči Ukrajine, a nariadil jeho prepustenie z väzby po tom, čo Európsky parlament vydal 24. novembra 2016(6) naliehavé uznesenie na jeho obranu;

17.  vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby nepretržite pozorne sledoval situáciu v oblasti ľudských práv na Kryme; zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné, aby Európska únia zohrávala pri presadzovaní trvalého mierového riešenia viditeľnejšiu, účinnejšiu a aktívnejšiu úlohu;

18.  žiada EÚ, aby podporovala ukrajinské a krymskotatárske mediálne projekty zamerané na Krym, ako aj projekty, ktoré iniciovala Európska nadácia na podporu demokracie a Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, ako aj projekty v oblasti obrany ukrajinských a krymskotatárskych škôl a ďalšie iniciatívy na ochranu ich kultúrneho dedičstva;

19.  žiada o to, aby boli prijaté ďalšie reštriktívne opatrenia voči osobám zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv, medzi ktoré patrí aj zmrazenie ich majetku v bankách EÚ;

20.  naliehavo vyzýva všetky strany, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia dohôd z Minska vrátane ustanovení týkajúcich sa ukončenia vojenských činností v Donbase a výmeny rukojemníkov a aby bezodkladne prepustili a vrátili všetky zadržiavané osoby; v tejto súvislosti pripomína najmä zodpovednosť ruskej vlády;

21.  žiada, aby sa preskúmala možnosť vytvoriť medzinárodný formát rokovaní s účasťou EÚ, v rámci ktorého by sa diskutovalo o odsune vojsk z Krymu a ktorý by vychádzal z medzinárodného humanitárneho práva, ľudských práv a medzinárodných zásad;

22.  naliehavo žiada Radu, aby našla spôsoby, ako podporiť Ukrajinu na Medzinárodnom súdnom dvore, pokiaľ ide o to, aby Ruská federácia niesla zodpovednosť za to, že podporuje terorizmus na východe Ukrajiny a prejavy diskriminácie etnických Ukrajincov a krymských Tatárov na okupovanom Kryme;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, prezidentovi Ukrajiny, vládam a parlamentom Ukrajiny a Ruskej federácie a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0043. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0218. (3) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 101. (4) Estónsky občan. (5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0314. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0446.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o Filipínach – prípad senátorky Leily M. De Limovej (2017/2597(RSP))

P8_TA(2017)0088 RC-B8-0193/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Filipínach, najmä na uznesenie z 15. septembra 2016(1),

–  so zreteľom na vyhlásenia delegácie EÚ a hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK),

–  so zreteľom na diplomatické vzťahy medzi Filipínami a EÚ (predtým s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS)) nadviazané 12. mája 1964 vymenovaním veľvyslanca Filipín pri EHS,

–  so zreteľom na štatút Filipín ako zakladajúceho člena Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodnej komisie právnikov z 28. februára 2017,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Filipíny a EÚ majú dlhotrvajúce diplomatické, hospodárske, kultúrne a politické vzťahy;

B.  keďže 23. februára 2017 bol vydaný zatykač na filipínsku senátorku Leilu M. De Limovú z opozičnej liberálnej strany kvôli obvineniu z údajných trestných činov súvisiacich s drogami; keďže 24. februára 2017 senátorku De Limovú zatkli a uväznili; keďže v prípade uznania viny by senátorka De Limová mohla byť odsúdená na trest od 12 rokov až po doživotný trest odňatia slobody a vylúčená zo senátu;

C.  keďže existujú vážne obavy, že trestné činy, z ktorých bola senátorka De Limová obvinená, sú takmer úplne umelo vykonštruované; keďže organizácia Amnesty International považuje senátorku De Limovú za väzenkyňu svedomia;

D.  keďže senátorka De Limová je obhajkyňou ľudských práv a najznámejšou kritičkou protidrogovej kampane filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho; keďže otvorene odsúdila filipínsku drogovú vojnu; keďže senátorka De Limová bola predsedníčkou filipínskej komisie pre ľudské práva; keďže existujú vážne obavy o bezpečnosť senátorky De Limovej; keďže existujú početné sťažnosti na mučenie vo väzniciach, v súvislosti s ktorými sa nevedú vyšetrovania;

E.  keďže 19. septembra 2016 bola senátorka De Limová zbavená svojej funkcie predsedníčky výboru senátu pre spravodlivosť a ľudské práva; keďže senátorka De Limová počas svojho pôsobenia vo funkcii vedúcej výboru pre ľudské práva viedla vyšetrovanie údajných mimosúdnych popráv približne 1 000 alebo viac osôb podozrivých z drogovej trestnej činnosti v meste Davao v období, keď bol prezident Duterte starostom tohto mesta; keďže po týchto vypočúvaniach sa senátorka De Limová stala terčom obťažovania a zastrašovania zo strany orgánov a tieto útoky sa zintenzívnili v priebehu posledných ôsmich mesiacov;

F.  keďže 2. marca 2017 organizácia Human Rights Watch zverejnila správu s názvom „License to Kill: Philippine Police Killings in Duterte’s ‘War on Drugs“ (Licencia na zabíjanie: vraždy vykonávané filipínskou políciou v Duterteho „vojne proti drogám“), v ktorej zdokumentovala mimosúdne popravy súvisiace s protidrogovou kampaňou;

G.  keďže odvtedy, ako prezident Duterte 30. júna 2016 nastúpil do funkcie, bolo nahlásených vyše 7 000 vrážd súvisiacich s drogami, ktoré spáchali príslušníci polície a ozbrojených skupín; keďže prezident Duterte prisľúbil pokračovať vo svojej protidrogovej kampani až do konca svojho prezidentského funkčného obdobia v roku 2022;

H.  keďže v reakcii vraždy dôstojníkov povstalcami z komunistickej „New People’s Army“ (NPA – Novej ľudovej armády), ktoré boli spáchané na juhu Filipín 8. marca 2017, nariadil prezident Duterte armáde viesť protipovstalecké operácie bez ohľadu na vedľajšie škody;

I.  keďže 30. januára 2017 filipínska národná polícia dočasne pozastavila protidrogové operácie polície po brutálnej vražde, ktorá bola údajne spáchaná v rámci protidrogovej vojny; keďže prezident Duterte filipínskym ozbrojeným silám nariadil vyplniť túto medzeru v protidrogovej kampani;

J.  keďže obhajcovia ľudských práv, aktivisti a novinári pôsobiaci na Filipínach vrátane senátorky De Limovej pravidelne čelia hrozbám, obťažovaniu, zastrašovaniu a kybernetickému šikanovaniu; keďže tí, ktorí porušujú práva týchto skupín, nie sú braní na zodpovednosť z dôvodu, že sa nevykonávajú riadne vyšetrovania; keďže v novembri 2016 sa prezident Duterte obhajcom ľudských práv otvorene vyhrážal smrťou;

K.  keďže 7. marca 2017 Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona č. 4727, ktorým sa opätovne zavádza trest smrti za závažné trestné činy súvisiace s drogami; keďže Filipíny boli prvou krajinou v regióne, ktorá v roku 2007 zrušila trest smrti; keďže opätovné zavedenie trestu smrti by bolo jasným porušením Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého sú Filipíny zmluvnou stranou od roku 2007; keďže kancelária prezidenta Duterteho v súčasnosti zvažuje zavedenie právnych predpisov o znížení minimálneho veku trestnej zodpovednosti z 15 na 9 rokov;

L.  keďže Filipíny v septembri 2016 opätovne prevzali predsedníctvo združenia ASEAN na rok 2017;

1.  vyzýva na okamžité prepustenie senátorky Leily M. De Limovej a na to, aby jej bola zaistená dostatočná bezpečnosť, pokým je vo väzbe; vyzýva filipínske orgány, aby zabezpečili spravodlivý proces, pričom pripomína právo na prezumpciu neviny, a aby zrušili všetky politicky motivované obvinenia voči nej a ukončili akékoľvek ďalšie obťažovanie namierené proti nej;

2.  chápe, že na Filipínach sú milióny ľudí negatívne ovplyvnených vysokou úrovňou drogovej závislosti a jej následkami; dôrazne odsudzuje obchodovanie s drogami a zneužívanie drog na Filipínach; vyzýva vládu, aby sa prednostne zaoberala bojom proti sieťam obchodníkov s drogami a drogovým magnátom, a nie pátraním po malých spotrebiteľoch; zdôrazňuje, že tento boj musí byť sprevádzaný opatreniami na prevenciu a detoxifikáciu; podporuje vládu v jej úsilí o otvorenie nových detoxifikačných centier;

3.  dôrazne odsudzuje vysoký počet mimosúdnych popráv zo strany ozbrojených síl a ozbrojených skupín týkajúcich sa protidrogovej kampane; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; vyjadruje vážne znepokojenie nad dôveryhodnými správami o tom, že filipínska polícia falšuje dôkazy, aby odôvodnila mimosúdne popravy, a že terčom sú prevažne chudobní obyvatelia miest; vyzýva filipínske orgány, aby okamžite uskutočnili nestranné a zmysluplné vyšetrovanie týchto mimosúdnych popráv a aby stíhali a postavili pred súd všetkých páchateľov; vyzýva EÚ, aby takéto vyšetrovanie podporovala; vyzýva filipínske orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie ďalšiemu zabíjaniu;

4.  vyjadruje vážne obavy v súvislosti s vyjadreniami prezidenta Duterteho v reakcii na vraždy dôstojníkov z 8. marca 2017 a dôrazne nalieha na filipínske orgány a vojenské jednotky, aby prísne dodržiavali medzinárodné humanitárne právo, ktoré všetkým stranám ozbrojeného konfliktu ukladá osobitné obmedzenia s cieľom chrániť civilné obyvateľstvo a tých, čo sa nezúčastňujú na bojoch;

5.  vyzýva EÚ, aby v rámci Rady OSN pre ľudské práva podporila zriadenie nezávislého medzinárodného vyšetrovania týkajúceho sa nezákonného zabíjania a iného porušovania práva zo strany Filipín v súvislosti s „vojnou proti drogám“ prezidenta Duterteho;

6.  je hlboko znepokojený rozhodnutím snemovne reprezentantov opätovne zaviesť trest smrti; vyzýva filipínske orgány, aby okamžite zastavili prebiehajúce konania, ktorých cieľom je obnoviť trest smrti; pripomína, že EÚ považuje trest smrti za krutý a neľudský trest, ktorý nedokáže odradiť od trestnej činnosti; vyzýva filipínsku vládu, aby upustila od zníženia minimálneho veku trestnej zodpovednosti;

7.  vyzýva EÚ, aby pozorne sledovala prípad týkajúci sa senátorky De Limovej;

8.  naliehavo vyzýva EÚ, aby využila všetky dostupné nástroje a pomohla vláde Filipín s dodržiavaním jej medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, najmä prostredníctvom rámcovej dohody;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje s cieľom presvedčiť Filipíny, aby skoncovali s mimosúdnymi popravami v súvislosti s protidrogovou kampaňou, a to aj – v prípade neexistencie akýchkoľvek podstatných zlepšení v najbližších niekoľkých mesiacoch – procesné kroky s cieľom prípadného zrušenia preferencií v rámci VSP+;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Filipín, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov združenia ASEAN.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0349.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017 (2017/2598(RSP))

P8_TA(2017)0089 RC-B8-0183/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 60/251, ktorou sa zakladá Rada OSN pre ľudské práva (ďalej len „UNHRC”),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane naliehavých uznesení z roku 2016 o Etiópii, Severnej Kórei, Indii, Kryme, Hong Kongu, Kazachstane, Egypte, Konžskej demokratickej republike, Pakistane, Hondurase, Nigérii, Gambii, Džibuti, Kambodži, Tadžikistane, Vietname, Malawi, Bahrajne, Mjanmarsku, Filipínach, Somálsku, Zimbabwe, Rwande, Sudáne, Thajsku, Číne, Brazílii, Rusku, Tibete, Iraku, Indonézii, Stredoafrickej republike, Burundi, Nikarague, Kuvajte a Guatemale,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(2),

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5 a články 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity; keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť začlenené do všetkých oblastí politiky EÚ;

B.  keďže sa EÚ dôrazne zaviazala k multilateralizmu a orgánom OSN, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv;

C.  keďže pravidelné zasadnutia UNHRC, menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia situácií špecifických pre jednotlivé krajiny alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

Rada OSN pre ľudské práva

1.  víta prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna a jeho úradu (ďalej len „OHCHR”); pripomína záväzok EÚ naďalej podporovať a brániť jeho integritu, nezávislosť a fungovanie; víta úlohu, ktorú zohráva OHCHR pri podpore spolupráce medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami v oblasti ľudských práv a pri identifikácii spôsobov, ako zvýšiť úlohu regionálnych dohôd vo vzťahu k všeobecným normám v oblasti ľudských práv;

2.  zastáva názor, že účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC závisia od skutočného odhodlania jej členov chrániť všetky osoby vo všetkých krajinách pred akýmkoľvek porušovaním ľudských práv v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach presadzujúcimi univerzálnosť, nestrannosť, objektívnosť, neselektívnosť, konštruktívny dialóg a spoluprácu; nalieha na potrebe vyhnúť sa polarizácii diskusií v UNHRC a nabáda na konštruktívny dialóg;

3.  vyzýva štáty, aby udelili prístup nezávislým expertom UNHCR, osobitným spravodajcom a expertom OHCHR s cieľom umožniť im vyšetriť údajné porušovanie ľudských práv a konštruktívnym spôsobom sa zapojiť do nápravy situácie, aby dodržiavali svoje záväzky podľa dohovorov o ľudských právach a aby ponúkli svoju plnú spoluprácu s osobitnými postupmi UNHRC;

4.  vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom konať podľa odporúčaní UPR a prekonať nedostatky tým, že sa zavedú mechanizmy vykonávania a nadväzujúcich opatrení vrátane zriadenia vnútroštátnych akčných plánov a národných koordinačných mechanizmov;

5.  pripomína, že Valné zhromaždenie má povinnosť zohľadňovať pri voľbe všetkých členov Rady OSN pre ľudské práva to, či uchádzači rešpektujú presadzovanie a ochranu ľudských práv, zásady právneho štátu a demokraciu; víta rozhodnutie UNHRC, v ktorom žiada poradný výbor pre UNHRC, aby vypracoval hodnotiacu správu o pokroku dosiahnutom pri vytváraní regionálnych a subregionálnych dohôd v oblasti presadzovania a ochrany ľudských práv; žiada EÚ a jej členské štáty, aby do svojich hlasovaní premietli rovnakú dôležitosť práv a zlepšili koordináciu pozícií EÚ v tomto smere; rázne žiada, aby sa EÚ vyjadrovala jedným hlasom a dospela k spoločnému postoju pri hlasovaní v UNHRC;

6.  opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť aktívne a konzistentne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä Tretieho výboru, Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; podporuje snahy Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ”), delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN;

Tematické priority

7.  zdôrazňuje význam úlohy mimovládnych organizácií (ďalej len „MVO”) a obhajcov ľudských práv pri podpore a ochrane ľudských práv; zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sa musia chrániť vo všetkých formách, v ktorých sa prejavujú, a to aj v súvislosti s novými technológiami; je znepokojený, podobne ako UNHRC, správami o hrozbách a odvetných opatreniach voči členom organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a MVO, ktorí spolupracovali s UNHRC v procese všeobecného pravidelného preskúmania (ďalej len „UPR”);

8.  vyjadruje vážne znepokojenie nad mnohými, čoraz častejšími pokusmi o zmenšenie priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, a to aj zavádzaním protiteroristických zákonov; odsudzuje všetky násilné činy, obťažovanie, zastrašovanie a prenasledovanie páchané proti obhajcom ľudských práv, oznamovateľom nekalých praktík, novinárom alebo blogerom, či už na internete alebo mimo neho; vyzýva všetky štáty, aby presadzovali a zabezpečili bezpečné a priaznivé prostredie, v ktorom môžu MVO, občianska spoločnosť, novinári a obhajcovia ľudských práv vykonávať svoju činnosť nezávisle a bez vonkajších zásahov, a zároveň venovali mimoriadnu pozornosť všetkým zraniteľným skupinám; opakuje svoju výzvu tým štátom, ktoré prijali reštriktívne zákony proti nezávislým organizáciám na ochranu ľudských práv, aby ich zrušili;

9.  domnieva sa, že slobodné, nezávislé a nestranné médiá predstavujú jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, v ktorej otvorené diskusie zohrávajú kľúčovú úlohu; podporuje výzvu na vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov; žiada, aby sa otázky slobody prejavu na internete, digitálnych slobôd a dôležitosti voľného a otvoreného internetu pripomínali na všetkých medzinárodných fórach; požaduje riešenie problému digitálnej priepasti a neobmedzený prístup k informáciám a komunikačným prostriedkom, ako aj necenzurovaný prístup k internetu;

10.  pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je naďalej veľkou výzvou; s potešením víta prácu osobitného spravodajcu pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania Mainu Kiaiho; vyzýva všetky štáty, aby správy náležite zohľadnili;

11.  naliehavo žiada všetky štáty, aby urýchlene ratifikovali opčné protokoly k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktorými sa stanovujú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;

12.  odmieta všetky formy diskriminácie a prenasledovania z dôvodu alebo postavenia, ako je rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo a viera, rodová identita a sexuálna orientácia, sociálny pôvod, kasta, narodenie, vek alebo zdravotné postihnutie; podporuje zapojenie EÚ v relevantných osobitných postupoch, vrátane nového nezávislého experta na ochranu proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity; vyzýva EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovala za rovnosť a nediskrimináciu a bojovala proti násiliu páchanému na všetkých jednotlivcoch a proti ich diskriminácii;

13.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že štáty a neštátne subjekty jednotlivo alebo kolektívne porušujú práva mnohých ľudí na slobodu náboženského vyznania alebo viery, čoho dôsledkom je diskriminácia, nerovnosť a stigmatizácia; pripomína, že treba bojovať proti neznášanlivosti a diskriminácii z dôvodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom zaistiť dodržiavanie iných vzájomne prepojených ľudských práv, ako je napríklad sloboda prejavu;

14.  žiada, aby EÚ pracovala na zabezpečení väčšej ochrany náboženských a etnických menšín pred prenasledovaním a násilím a na zrušení zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadlíctvo od viery a  slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských a etnických menšín a neveriacich; vyzýva, aby bola osobitnému spravodajcovi pre slobodu náboženského vyznania alebo viery poskytnutá pomoc pri jeho práci;

15.  dôrazne žiada EÚ, aby naďalej podporovala postoj nulovej tolerancie trestu smrti, a vyzýva ju, aby pokračovala v úsilí o posilnenie medziregionálnej podpory nadchádzajúcej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na trest smrti; víta rozhodnutie prijaté v roku 2015 Konžskou republikou, Fidži a Madagaskarom o zrušení trestu smrti za všetky zločiny; vyjadruje poľutovanie nad obnovením popráv v niekoľkých krajinách vrátane Bangladéša, Bahrajnu, Bieloruska, Čadu, Indonézie, Kuvajtu, Ománu a Južného Sudánu; ďalej vyjadruje poľutovanie nad správami o náraste počtu trestov smrti vynesených najmä v Číne, Egypte, Iráne, Nigérii, Pakistane a Saudskej Arábii; pripomína orgánom týchto krajín, že sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

16.  naliehavo vyzýva EÚ, aby otvorene vystupovala a podporovala prácu OSN zameranú proti mučeniu a iným formám krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, hromadným popravám a iným popravám za spáchanie trestných činov, a to aj trestných činov súvisiacich s drogami, a žiada ESVČ, aby na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach zintenzívnila úsilie EÚ zamerané na boj proti popravám bez riadneho konania, mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; vyzýva na všeobecnú ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru OSN proti mučeniu a opčného protokolu k nemu; zdôrazňuje zásadný význam podpory prevencie mučenia, a to aj prostredníctvom posilnenia národných preventívnych mechanizmov vytvorených podľa opčného protokolu, a nepretržitej podpory rehabilitácie obetí mučenia;

17.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že pretrváva závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete; vytrvalo podporuje Medzinárodný trestný súd (MTS) ako hlavnú inštitúciu, ktorá vyvodzuje zodpovednosť voči páchateľom trestných činov a pomáha obetiam pri domáhaní sa spravodlivosti podľa zásady komplementárnosti, pokiaľ ide o genocídou, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny; žiada, aby všetky strany politicky, diplomaticky, finančne a logisticky podporovali každodenné fungovanie MTS;

18.  žiada, aby EÚ naďalej posilňovala prácu MTS; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN”); vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa pripojili k MTS ratifikáciou Rímskeho štatútu a nabádali na ratifikáciu zmien z Kampaly;

19.  čo najdôraznejšie odsudzuje prebiehajúce vážne porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa najmä organizácia ISIS/Dá’iš, a útoky skupiny Boko Haram, ktorých cieľom sú deti, ako aj všetky ostatné útoky, ktoré páchajú teroristické alebo polovojenské organizácie proti civilistom, najmä ženám a deťom; odsudzuje časté ničenie kultúrneho dedičstva a jeho rozsah a vyzýva na podporu úsilia vynaloženého na rôznych fórach OSN;

20.  odsudzuje nedostatočné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a vyjadruje vážne obavy nad znepokojivo narastajúcou mierou civilných škôd v ozbrojených konfliktoch na celom svete a nad počtom smrteľných útokov na nemocnice, školy, humanitárne konvoje a iné civilné ciele; trvá na tom, aby sa takéto porušovania náležite zohľadňovali pri rokovaniach UNHRC s jednotlivými krajinami a v príslušných preskúmaniach v rámci mechanizmu UPR;

21.  vyzýva EÚ, aby aktívne pracovala na iniciatíve, ktorej cieľom je uznanie zo strany OSN genocídy etnických a náboženských menšín, ktorej sa dopustil tzv. ISIS/Dá’iš, a aby boli MTS postúpené prípady podozrenia zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou OSN;

22.  žiada, aby EÚ vyzvala všetky štáty, aby postavili ľudské práva do centra svojich rozvojových politík a aby uplatňovali Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986; víta nedávne vymenovanie osobitného spravodajcu UNHCR pre právo na rozvoj, ktorého mandát zahŕňa prispievanie k presadzovaniu, ochrane a napĺňaniu práva na rozvoj v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a iných medzinárodných dohôd o rozvojovej spolupráci; zdôrazňuje, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030;

23.  vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala rovnosť medzi ženami a mužmi a aby vo svojich činnostiach a programoch aktívne podporovala činnosť orgánu OSN Ženy a iniciatívy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; žiada, aby sa naďalej podporovali opatrenia na posilňovanie postavenia žien a dievčat a odstraňovanie všetkých foriem násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám vrátane rodovo motivovaného násilia; dôrazne žiada, aby EÚ hľadala medziregionálne iniciatívy na presadzovanie, ochranu a dodržiavanie práv žien a úplné a účinné vykonávanie Pekinskej akčnej platformy a akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a aby sa v tejto súvislosti aj naďalej zasadzovala za sexuálne a reprodukčné práva;

24.  pripomína záväzok EÚ zohľadňovať ľudské práva a rodové aspekty v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a udržateľnom zmierení;

25.  vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala práva detí, a to najmä tým, že prispeje k zabezpečeniu prístupu detí k vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch, a tým, že odstráni detskú prácu, nábor detských vojakov, zbavovanie osobnej slobody, mučenie, obchodovania s ľuďmi, detské skoré a nútené manželstvá, sexuálne vykorisťovanie a škodlivé praktiky, ako napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov; požaduje opatrenia na podporu a posilňovanie medzinárodného úsilia prostredníctvom OSN, aby sa skoncovalo s využívaním detí v ozbrojených konfliktoch a aby sa účinnejšie riešil vplyv situácií konfliktu a situácií po skončení konfliktu na ženy a dievčatá; vyzýva všetky členské štáty OSN, aby plnili svoje zmluvné povinnosti a záväzky v rámci Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v roku 1989, aby sa zabezpečili práva všetkých detí v ich jurisdikcii, a to bez ohľadu na ich právne postavenie a bez akejkoľvek diskriminácie;

26.  vyzýva štáty, aby presadzovali práva osôb so zdravotným postihnutím vrátane ich rovnocennej účasti a sociálneho začlenenia; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

27.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s partnermi na vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane krokov na podporu toho, aby viaceré štáty prijali národné akčné plány a zapojili sa do činnosti pracovných skupín OSN a OHCHR; opakuje svoju výzvu, aby sa všetky štáty vrátane EÚ hneď ako to bude možné aktívne a konštruktívne zapájali do tvorby právne záväzného nástroja, ktorý bude upravovať v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv činnosť nadnárodných korporácií a iných podnikov s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv, vyšetrovať ho, odškodňovať a poskytovať prístup k opravným prostriedkom zaň, a to vždy, keď k nemu dôjde;

28.  víta newyorské vyhlásenie OSN pre utečencov a migrantov, v ktorom sa riešila otázka masívnych presunov utečencov a migrantov a ktoré viedlo k prijatiu globálnej dohody o komplexnom rámci na riešenie problému utečencov, ako aj záväzok, ktorý sa vzťahuje na migrantov a utečencov a je zameraný na záchranu ľudských životov, riešenie osobitných potrieb, boj proti rasizmu a xenofóbii, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zabezpečenie rovnakého uznania a rovnakej ochrany pred zákonom, ako aj zabezpečenie začlenenia do národných rozvojových plánov; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili politickú angažovanosť, financovania a konkrétne akty solidarity na podporu newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a pripomína, že otázka migrácie by sa mala aj naďalej skúmať v globálnom meradle, nie iba na európskej úrovni; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v tomto medzinárodnom úsilí a aby v súlade s povinnosťami, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva, plnili svoje záväzky v oblasti ochrany ľudských práv žiadateľov o azyl, utečencov, migrantov a všetkých vysídlených osôb, najmä žien, detí a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

29.  pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať pri plnom dodržiavaní ich práv a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v krajinách pôvodu; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie migrantov vrátane maloletých; vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v najlepšom záujme detských utečencov a migrantov, ktorý má svoj základ v Dohovore o právach dieťaťa, a aby zaviedli opatrenia na posilnenie systémov ochrany detí vrátane odbornej prípravy sociálnych pracovníkov a iných skupín odborníkov a spolupráce s mimovládnymi organizáciami; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o právach všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

30.  zdôrazňuje dôležitosť presadzovania univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Lisabonskej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti EÚ;

31.  zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby sa prijal prístup založený na právach a aby sa dodržiavanie ľudských práv začlenilo do všetkých politík EÚ, a to aj politík v oblasti obchodu, investícií, verejných služieb, rozvojovej spolupráce a migrácie, ako aj do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ;

32.  pripomína skutočnosť, že vnútorná a vonkajšia súdržnosť v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci jej vonkajších vzťahov s tretími krajinami, a vyzýva EÚ, aby splnila svoje záväzky v tejto súvislosti;

Bielorusko

33.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania; odsudzuje obťažovanie a zadržiavanie nezávislých a opozičných novinárov a aktivistov za ľudské práva; odsudzuje pokračujúce využívanie trestu smrti; vyzýva na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 35. zasadnutí Rady pre ľudské práva a vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa začať vykonávať dlho odkladané reformy na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

Burundi

34.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením politickej a bezpečnostnej situácie v Burundi a nad zvyšujúcim sa počtom ľudí, ktorí utekajú z krajiny; odsudzuje násilie, ktoré sa odohráva v Burundi od roku 2015 a ktoré viedlo k obetiam na životoch, mučeniu a cielenému násiliu páchanému na ženách vrátane hromadného znásilňovania a obťažovania; odsudzuje väznenie tisícov ľudí, nútené vysídľovanie stoviek tisícov obyvateľov Burundi, a tiež porušovania slobody tlače a prejavu, ako aj rozšírenú beztrestnosť takýchto činov; podporuje rozhodnutie Rady, po neúspechu rozhovorov začatých na základe článku 96 Dohody z Cotonou, pozastaviť priamu finančnú pomoc vrátane rozpočtovej podpory burundskej vláde, pričom zachová plnú finančnú podporu určenú obyvateľstvu a humanitárnu pomoc prostredníctvom priamych kanálov; plne podporuje vytvorenie vyšetrovacej komisie o Burundi, ktorá má identifikovať údajných páchateľov porušovania ľudských práv v krajine s cieľom zabezpečiť plné prevzatie zodpovednosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili svoj pákový efekt s cieľom zabezpečiť, aby Burundi začalo v plnej miere spolupracovať s vyšetrovacou komisiou, s Radou a jej mechanizmami, aby nadviazalo konštruktívny dialóg s vyšetrovacou komisiu a riešilo závažné obavy týkajúce sa ľudských práv; vyzýva burundské orgány, aby prehodnotili svoje rozhodnutie odstúpiť od Medzinárodného trestného súdu;

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)

35.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim zhoršovaním sa situácie v oblasti ľudských práv v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby si splnila svoje povinnosti v rámci nástrojov ľudských práv, na ktorých sa podieľa, a aby zabezpečila vstup do krajiny humanitárnym organizáciám, nezávislým pozorovateľom dodržiavania ľudských práv a osobitnému spravodajcovi OSN pre oblasť ľudských práv v KĽDR a spolupracovala s nimi; vyzýva KĽDR, aby umožňovala slobodu prejavu a slobodu tlače pre domáce aj zahraničné médiá, ako aj necenzurovaný prístup občanov k internetu; dôrazne odsudzuje systematické a rozsiahle využívanie trestu smrti v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby vyhlásila moratórium na všetky popravy s cieľom zrušiť v blízkej budúcnosti trest smrti; žiada, aby tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za zločiny proti ľudskosti páchané v KĽDR, boli braní na zodpovednosť, postavení pred MTS a podrobení cieleným sankciám; dôrazne odsudzuje jadrové testy ako zbytočnú a nebezpečnú provokáciu, ako aj porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vážnu hrozbu pre mier a stabilitu na Kórejskom polostrove a v severovýchodnej Ázii; požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu; žiada predloženie správy skupiny expertov Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN; odporúča, aby sa do rezolúcie začlenili kľúčové odporúčania týkajúce sa zodpovednosti zo správy skupiny expertov vrátane posilnenia kapacity kancelárie v Soule o odborníkov v oblasti vyšetrovania a prokuratúry, ako aj vymenovania experta trestného súdnictva, aby sa pokročilo v otázke stanovenia zodpovednosti;

Konžská demokratická republika (KDR)

36.  odsudzuje závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza úplne beztrestne zo strany bezpečnostných síl, a vyzýva, aby vinníci boli braní na zodpovednosť; vyzýva najmä na dôkladné prešetrenie brutálneho násilia proti civilnému obyvateľstvu vo východnom Kongu vrátane znásilňovania žien a zotročovania detí; vyzýva na prípadné predĺženie mandátu mierových síl OSN vo východnom Kongu; vyzýva Radu, aby v prípade ďalšieho násilia zvážila rozšírenie existujúcich reštriktívnych opatrení, ako napríklad cielených sankcií EÚ vrátane zákazov cestovania a zmrazenia aktív osôb zodpovedných za násilné represie a narúšanie demokratického procesu v KDR, ako je stanovené v Dohode z Cotonou; naliehavo vyzýva orgány KDR, aby vykonávali dohodu dosiahnutú v decembri 2016 a s podporou medzinárodných aktérov najneskôr v decembri 2017 uskutočnili voľby; vyzýva UNHRC, aby naďalej kontroloval KDR, až kým neprebehnú voľby a neuskutoční sa prechod na demokraciu, a nabáda úrad vysokého komisára, aby informoval Radu o situácii v KDR, ak to bude vhodné, a aby v prípade potreby prijal prísnejšie opatrenia;

Gruzínske regióny Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko

37.  vyjadruje pretrvávajúce znepokojenie nad stavom slobody prejavu a médií a nemožnosťou prístupu do regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska, ktoré Rusko nezákonne okupuje a v ktorých je aj naďalej rozšírené porušovanie ľudských práv; naliehavo vyzýva na posilnenie kontaktov medzi ľuďmi medzi územím pod kontrolou Tbilisi a dvoma okupovanými regiónmi; žiada, aby sa v plnej miere rešpektovala zvrchovanosť a územná celistvosť Gruzínska, ako aj nedotknuteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť bezpečný a dôstojný návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb do miest ich trvalého bydliska; vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť kontrolu a vykonávanie odporúčaní v rámci všeobecného pravidelného preskúmania;

Mjanmarsko/Barma

38.  je mimoriadne znepokojený správami o násilných stretoch v severnom Jakchainskom štáte a vyjadruje poľutovanie nad stratou životov, živobytia a domovov, ako aj nad údajným neprimeraným použitím sily zo strany mjanmarských/barmských ozbrojených síl; naliehavo žiada vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite ukončili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie, ktoré sa pácha na Rohingyoch, a vypaľovanie ich domov; trvá na tom, aby vláda Mjanmarska/Barmy a civilné orgány krajiny okamžite zastavili diskrimináciu a segregáciu rohingyjskej menšiny; požaduje zabezpečenie práv Rohingyov a zaručenie bezpečnosti a rovnosti všetkých občanov Mjanmarska/Barmy; víta rozhodnutie vlády Mjanmarska/Barmy vyhlásiť mier a národné zmierenie za kľúčovú prioritu; víta vyhlásenie vlády Mjanmarska/Barmy o vytvorení komisie na vyšetrenie nedávnych prípadov násilia v Jakchainskom štáte; zdôrazňuje potrebu riadne stíhať zodpovedné osoby a poskytnúť primeranú nápravu obetiam porušení práva; vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby pokračovala v procese demokratizácie a dodržiavala zásady právneho štátu, slobodu prejavu a základné ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili obnovený mandát osobitného spravodajcu pre Mjanmarsko/Barmu;

Okupované palestínske územia

39.  je hlboko znepokojený pretrvávajúcou patovou situáciou v mierovom procese na Blízkom východe a vyzýva na bezodkladné obnovenie dôveryhodného mierového úsilia; je znepokojený humanitárnou situáciou a porušovaním ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach, o čom sa zmienil vo svojom uznesení z 10. septembra 2015 o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe(3); zdôrazňuje potrebu ďalšieho zapojenia EÚ a jej členských štátov, pokiaľ ide o monitorovanie vykonávania rezolúcií Rady pre ľudské práva o porušovaní a zneužívaní, ako napríklad rezolúciu z 3. júla 2015 o zabezpečení zodpovednosti a spravodlivosti pre všetky prípady porušenia medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema; berie na vedomie prebiehajúce predbežné vyšetrovanie MTS; opakovane vyjadruje svoju plnú podporu MTS a medzinárodnému systému trestného súdnictva; v tejto súvislosti pripomína hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(4) a vyzýva ESVČ, aby informovala Európsky parlament o ničení a poškodení štruktúr a projektov financovaných EÚ; zdôrazňuje, že všetky strany musia aj naďalej rešpektovať prímerie v Gaze a vyzýva na ukončenie blokády; vyzýva Izraelčanov a Palestínčanov, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli vyvolať ďalšie vyhrotenie situácie vrátane verbálnych prejavov nenávisti a podnecovania vo verejnej sfére, ako aj jednostranných opatrení, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rokovaní a ohroziť schodnosť riešenia v podobe existencie dvoch štátov; zdôrazňuje, že akékoľvek trvalé riešenie konfliktu je možné dosiahnuť len v regionálnom kontexte so zapojením všetkých príslušných regionálnych zainteresovaných strán a s podporou medzinárodného spoločenstva;

Južný Sudán

40.  vyzýva všetky strany, aby sa zdržali porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane trestných činov, ktoré by sa mohli posudzovať za medzinárodnú trestnú činnosť, ako sú napríklad popravy bez riadneho konania, etnicky zamerané násilie, sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi vrátane znásilnenia, ako aj rodovo motivované násilie, nábor a využívanie detí, nedobrovoľné zmiznutia a svojvoľné uväznenia a zaistenia; berie na vedomie, že vláda Južného Sudánu 16. marca 2016 podpísala dohodu o pláne a následne objasnila svoje záväzky týkajúce sa začlenenia iných relevantných zainteresovaných strán do národného dialógu a pokračovania v podpore všetkých rozhodnutí prijatých medzi opozičnými signatármi a mechanizmom 7 + 7, ako aj rozhodnutí riadiaceho výboru národného dialógu; trvá na tom, že je potrebné, aby všetky strany dodržiavali svoje záväzky, a vyzýva na pokračovanie dialógu smerom k uzatvoreniu konečného prímeria; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali, že budú naďalej podporovať úsilie Africkej únie o dosiahnutie mieru v Južnom Sudáne a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obnovili mandát Komisie pre ľudské práva v Južnom Sudáne a posilnili jej úlohu s cieľom vyšetrovať porušovania ľudských práv a mapovať sexuálne násilie; podporuje začlenenie odporúčaní do správy, ktorá sa má odovzdať Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN;

Sýria

41.  čo najdôraznejšie odsudzuje ohavné činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú ozbrojené sily Asadovho režimu s podporou Ruska a Iránu, ako aj porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva štátnymi a neštátnymi subjektmi vrátane ozbrojených teroristických skupín, najmä organizáciou ISIS/Dá’iš, ktorej zločiny zodpovedajú genocíde, Džabhat Fath aš-Šám/Frontom an-Nusra a ďalšími džihádistickými skupinami; trvá na potrebe pokračovať vo vyšetrovaní použitia a likvidácie chemických zbraní všetkými stranami v Sýrii a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Ruska a Číny blokovať novú rezolúciu BR OSN o používaní chemických zbraní; opakuje svoju výzvu na plný neobmedzený prístup humanitárnej pomoci a na vyvodenie následkov a zodpovednosti voči osobám uznaným vinnými zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; podporuje iniciatívu EÚ zameranú na postúpenie situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu a vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby prijali kroky v tomto smere; podporuje mandát vyšetrovacej komisie vykonať osobitné vyšetrovanie týkajúce sa Aleppa, o ktorom by mala podať správu najneskôr počas 34. zasadnutia UNHRC v marci, a žiada, aby sa správa predložila Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade;

Ukrajina

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajúca ruská agresia zapríčinila zúfalú humanitárnu situáciu v regióne Donbas, a že ukrajinským a medzinárodným humanitárnym organizáciám sa odopiera vstup do okupovaných regiónov; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s náročnými humanitárnymi podmienkami, ktorým čelí viac ako 1,5 milióna vnútorne vysídlených osôb; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračovaním páchania sexuálneho násilia v súvislosti s konfliktom; je hlboko znepokojený porušovaním ľudských práv na Kryme, a to najmä pokiaľ ide o krymských Tatárov; zdôrazňuje potrebu ďalšej finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu; znovu potvrdzuje svoje pevné odhodlanie týkajúce sa zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej slobodného a zvrchovaného rozhodnutia pokračovať v európskej ceste; vyzýva všetky strany, aby bezodkladne začali pracovať na mierovom opätovnom začlenení okupovaného Krymského polostrova do systému ukrajinského práva prostredníctvom politického dialógu a v plnom súlade s medzinárodným právom; vyzýva ESVČ a Radu, aby zvýšili tlak na Ruskú federáciu, aby umožnila medzinárodným organizáciám vstup na Krym na účely monitorovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv vzhľadom na pokračujúce porušovanie základných slobôd a ľudských práv na tomto polostrove a s cieľom vytvorenia stáleho medzinárodného monitorovacieho a konvenčného mechanizmu; okrem toho vyzýva na úplné vykonávanie dohody z Minska a v tejto súvislosti podporuje predĺženie sankcií voči Rusku, kým nebude Krym vrátený; pripomína, že všetky strany konfliktu sú povinné prijať všetky uskutočniteľné opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva, ktoré patrí pod ich kontrolu, pred účinkami nepriateľských akcií; podporuje a povzbudzuje interaktívny dialóg, ktorý je naplánovaný na 34. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva;

Jemen

43.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad katastrofálnou humanitárnou situáciou v Jemene; potvrdzuje svoj záväzok ďalej podporovať Jemen a jemenský ľud; odsudzuje skutočnosť, že útoky sú smerované na civilistov, ktorí sa nachádzajú v neúnosnej situácii medzi bojujúcimi stranami porušujúcimi medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že nábor a využívanie detí v ozbrojených konfliktoch je prísne zakázané medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom, pričom v prípade náboru detí mladších ako pätnásť môže ísť o vojnový zločin; vyzýva všetky strany, aby tieto deti okamžite prepustili a skončili s ich náborom; naliehavo vyzýva všetky strany, aby zmiernili napätie a vyhlásili okamžité a trvalé prímerie, ktorého výsledkom bude politické, inkluzívne a diplomatické riešenie konfliktu; v tomto smere plne podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Jemen Ismá´íla wulda šajcha Ahmada, ako aj vykonávanie rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva 33/16 z októbra 2016, v ktorej sa od OSN požaduje, aby spolupracovala s vnútroštátnou nezávislou vyšetrovacou komisiou, a podporuje všetky snahy o nezávislé medzinárodné vyšetrovanie s cieľom ukončiť stav beztrestnosti v Jemene; vyzýva členské štáty EÚ, aby podporovali súčasné úsilie, v rámci ktorého bolo vyjadrené znepokojenie nad porušovaním a zneužívaním v Jemene a v rámci ktorého sa žiadalo, aby boli tieto prípady dôkladne a nestranne vyšetrené; nabáda vysokého komisára k používaniu brífingového formátu medzi zasadnutiami, aby bol Výbor pre ľudské práva pravidelne informovaný o výsledkoch vyšetrovania;

o
o   o

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 71. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0317. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0318. (4) http://www.ohchr.org/documents/issues/business/A.HRC.17.31.pdf

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje systém Únie na samocertifikáciu náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci zodpovedných dovozcov cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata s pôvodom v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (COM(2014)0111 – C7-0092/2014 – 2014/0059(COD))

P8_TA(2017)0090 A8-0141/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0111),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0092/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0141/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Rady a vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. marca 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/821.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Rady k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach

Rada výnimočne súhlasí s tým, aby sa na Komisiu delegovala právomoc prijímať delegované akty na účel zmeny prahových hodnôt uvedených v prílohe I, ako sa ustanovuje v článku 1 ods. 4 a článku 1 ods. 5 tak, aby sa zaistilo včasné prijatie prahových hodnôt a splnili ciele tohto nariadenia. Takouto dohodou nie sú dotknuté budúce legislatívne návrhy v oblasti obchodu, ani oblasť vonkajších vzťahov ako celku.

Vyhlásenie Komisie č. 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach

Komisia zváži predloženie ďalších legislatívnych návrhov zameraných na spoločnosti EÚ s výrobkami obsahujúcimi cín, tantal, volfrám a zlato v dodávateľskom reťazci, ak dôjde k záveru, že celkové úsilie na trhu EÚ, pokiaľ ide o zodpovedný globálny dodávateľský reťazec nerastných surovín, je nedostatočné na zaručenie zodpovedného správania dodávateľov v produkujúcich krajinách alebo ak usúdi, že podpora hospodárskych subjektov v dolnej časti dodávateľského reťazca, ktoré zaviedli systémy náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci v súlade s usmernením OECD, je nedostatočná.

Vyhlásenie Komisie č. 2 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach

Pri výkone svojich právomocí prijímať delegované akty podľa článku 1 ods. 5 Komisia náležite zohľadní ciele tohto nariadenia, najmä tie, ktoré sú stanovené v odôvodneniach (1), (7), (10) a (17).

Komisia pritom vezme do úvahy predovšetkým špecifické riziká súvisiace s fungovaním hornej časti dodávateľského reťazca zlata v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach a zohľadní postoj mikropodnikov a malých podnikov dovážajúcich zlato do EÚ.

Vyhlásenie Komisie č. 3 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach

V reakcii na žiadosť Európskeho parlamentu o osobitné usmernenia je Komisia pripravená vytvoriť ukazovatele výkonnosti týkajúce sa zodpovedného získavania nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktami. Prostredníctvom týchto usmernení by sa príslušné podniky s viac ako 500 zamestnancami, ktoré majú povinnosť zverejňovať nefinančné informácie v súlade so smernicou 2014/95/EÚ, nabádali na zverejňovanie špecifických informácií v súvislosti s výrobkami, ktoré obsahujú cín, tantal, volfrám alebo zlato.

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 20. mája 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0204).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou (prepracované znenie) (COM(2015)0294 – C8-0160/2015 – 2015/0133(COD))

P8_TA(2017)0091 A8-0150/2016

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0294),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0160/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. septembra 2015(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. februára 2016(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 28. januára 2016 adresovaný Výboru pre rybárstvo v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupca Rady, vyjadrený v liste z 20. januára 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0150/2016),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom zohľadňuje odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. marca 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1004.)

(1) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 201. (2) Ú. v. EÚ C 120, 5.4.2016, s. 40. (3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva (2015/2343(INI))

P8_TA(2017)0092 A8-0042/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom článok 36 Zmluvy o EÚ o úlohe Európskeho parlamentu v spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na článok 42 ods. 2, 3, 6 a 7 a články 45 a 46 Zmluvy o EÚ o postupnom vymedzení spoločnej obrannej politiky,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 zmlúv o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 zmlúv o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015 a 15. decembra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016 a 14. novembra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015, ktorým sa vymedzuje postavenie, sídlo a prevádzkové pravidlá Európskej obrannej agentúry(8),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/78/SZBP z 22. januára 2001 o zriadení Politického a bezpečnostného výboru(9),

–  so zreteľom na konečné závery medziparlamentných konferencií o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (ďalej len „SZBP”) a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (ďalej len „SBOP”) z 8. apríla 2016 v Haagu, zo 6. septembra 2015 v Luxemburgu, 6. marca 2015 v Rige, 7. novembra 2014 v Ríme, 4. apríla 2014 v Aténach, 6. septembra 2013 vo Vilniuse, z 25. marca 2013 v Dubline a 10. septembra 2012 v Pafose,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP”) 28. júna 2016,

–  so zreteľom na Severoamerickú zmluvu podpísanú 4. apríla 1949 vo Washingtone,

–  so zreteľom na dokument s názvom Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý predložila PK/VP 14. novembra 2016,

–  so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016,

–  so zreteľom na výsledky referenda, ktoré sa konalo v Spojenom kráľovstve 23. júna 2016,

–  so zreteľom na výsledky osobitného prieskumu Európskeho parlamentu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v 28 členských štátoch Európskej únie od 9. do 18. apríla 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0042/2017),

A.  keďže Európska únia je odhodlaná vytvoriť spoločnú obrannú politiku vedúcu k spoločnej obrane, ktorá posilní jej jednotu, strategickú autonómiu a integráciu s cieľom presadzovať mier, bezpečnosť a stabilitu v susedstve Európy a vo svete; keďže o spoločnej obrane musí jednomyseľne rozhodnúť Európska rada a toto rozhodnutie musia prijať členské štáty v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami;

B.  keďže vznik nových geopolitických a geostrategických okolností – s prevahou ázijského regiónu nad euroatlantickým – a nástup nových aktérov, ako aj výskyt skutočných nových hrozieb a oblastí činnosti preukazujú, že štáty nemôžu novým rizikám čeliť samostatne a je potrebná spoločná reakcia;

C.  keďže náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v oblasti bezpečnosti a obrany sa odhadujú na viac než 100 miliárd EUR ročne a miera účinnosti EÚ zodpovedá 10 – 15 % miery účinnosti Spojených štátov;

D.  keďže globálne sa zhoršujúce prostredie poukázalo na význam zlepšenia spolupráce a výmeny informácií i najlepších postupov medzi členskými štátmi, ako aj na potrebu výrazného zvýšenia vojenských výdavkov v EÚ z vlastných zdrojov vyčlenených na tento účel;

E.  keďže cieľ spočívajúcim vo vojenskej integrácii a integrácii v oblasti obrany stanovili už zakladatelia európskeho projektu, ktorých hlavným cieľom bolo vytvoriť mechanizmus legitímnej kolektívnej obrany a zachovať mier na európskom kontinente;

F.  keďže Zmluva o EÚ v článku 21 ods. 1 a 2 a v článku 42 jasne definuje zásady a ciele v oblasti SZBP a SBOP, ako aj mechanizmy a rámec na ich dosiahnutie; keďže v plnení týchto cieľov sa dosiahol len veľmi obmedzený pokrok, a to aj napriek mnohým výzvam a návrhom Európskeho parlamentu a Komisie, čo sa týka ich realizácie;

G.  keďže rozvoj SBOP si vyžaduje predovšetkým politickú vôľu zo strany členských štátov založenú na spoločných hodnotách a zásadách, ako aj na spoločných záujmoch a prioritách a zároveň vytvorenie štruktúr inštitucionálnej spolupráce; keďže SBOP by mala byť účinnou a štruktúrovanou spoločnou politikou, ktorá vytvára pridanú hodnotu, a nie len súhrnom vnútroštátnych politík členských štátov alebo ich najmenším spoločným menovateľom;

H.  keďže aktivovanie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v novembri 2015 zo strany Francúzska preukázalo potenciál všetkých ustanovení zmluvy spojených s bezpečnosťou a obranou;

I.  keďže EÚ má podľa článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ a článku 2 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právomoc vymedziť a vykonávať spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky EÚ; keďže EÚ by mala využiť túto právomoc na zlepšenie koordinácie a účinnosti a doplnenie činností členských štátov bez toho, aby narušila alebo nahradila ich právomoc v oblasti obrany;

J.  keďže existujú európske mnohonárodné štruktúry, ako je Eurocorps, ktoré sú príkladom osvedčených postupov a spolupráce medzi členskými štátmi dlhé roky; keďže tieto štruktúry by mohli byť východiskom pre pokrok smerom k spoločnej obrannej politike EÚ;

K.  keďže občania EÚ očakávajú viac opatrení EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti; keďže podľa prieskumu Eurobarometra č. 85.1 z júna 2016 by si dve tretiny oslovených občanov EÚ priali väčšiu angažovanosť EÚ prostredníctvom zapojenia členských štátov do otázok bezpečnostnej a obrannej politiky;

L.  keďže existuje potreba vytvoriť kultúru obrany, ktorá pomôže zabezpečiť, aby mali občania EÚ jasnú predstavu o úlohe, ktorú obrana zohráva v našej spoločnosti, a jej príspevku k stabilite, udržiavaniu mieru a posilňovaniu medzinárodnej bezpečnosti;

M.  keďže je potrebné prijať opatrenia zamerané na posilnenie funkčnosti a účinnosti európskej bezpečnostnej politiky, aby mohla zabezpečiť skutočné zvýšenie bezpečnosti v Európe;

N.  keďže Európska rada by mala bezodkladne zaviesť európsku obrannú úniu, ako sa o to zasadzuje aj Európsky parlament, i spoločnú obranu EÚ; keďže členské štáty by mali prijať rozhodnutie o spoločnej obrane v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami;

O.  keďže obranná politika EÚ by mala zlepšiť schopnosť Európy posilniť bezpečnosť v EÚ aj za jej hranicami a mala by skonsolidovať partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy, čím tiež pomôže posilniť NATO;

P.  keďže Európsky parlament aktívne podporuje európsku obrannú úniu a bude naďalej predkladať vhodné návrhy smerujúce k tomuto cieľu; keďže medziparlamentná konferencia o SZBP a SBOP by sa mala stať fórom, na ktorom by sa viedla účinná a pravidelná medziparlamentná spolupráca v oblasti SBOP a postupne by sa vymedzovala spoločná obranná politika EÚ;

Q.  keďže PK/VP pravidelne konzultuje s Európskym parlamentom o postupnom vymedzovaní spoločnej obrannej politiky EÚ, zabezpečuje, aby boli v tomto procese názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené, a informuje Európsky parlament o pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s európskou obrannou úniou;

R.  keďže PK/VP sa vo svojom vyhlásení na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Gymnichu 2. septembra 2016 zmienila o aktuálnej príležitosti na podstatný pokrok, ktorý môžu členské štáty dosiahnuť v oblasti obrany;

S.  keďže Komisia zabezpečuje uplatňovanie zmlúv a opatrení prijatých inštitúciami na ich základe, a to aj v oblasti SBOP;

T.  keďže budúce ročné a viacročné plánovanie EÚ by malo zahŕňať aj obrannú politiku; keďže Komisia by mala začať prácu na príslušných medziinštitucionálnych dohodách vrátane bielej knihy EÚ o obrane, aby sa ich uplatňovanie mohlo začať v ďalšom viacročnom finančnom a politickom rámci EÚ;

U.  keďže Európsky parlament zastupuje občanov Európy a vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie, ako aj funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu, takže má kľúčovú úlohu pri vytváraní koncepcie európskej obrannej únie;

V.  keďže aktívna úloha Európskeho parlamentu, ako aj jeho politická podpora a demokratická kontrola pri vymedzovaní spoločnej obrannej politiky EÚ a zavádzaní spoločnej obrany by potvrdili a posilnili reprezentatívne a demokratické základy EÚ;

W.  keďže globálna stratégia EÚ by mala slúžiť ako veľmi jasný a hodnotný strategický rámec pre budúci rozvoj SBOP;

X.  keďže existujú obmedzenia, pokiaľ ide o vojenský výcvik v zahraničí, z hľadiska akčných plánov aj nevyhnutnej vojenskej logistickej podpory;

Y.  keďže preto nie je možné vykonávať výcvikové misie v zahraničí, ako je to v prípade vojenských výcvikových misií v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) či v Mali (EUTM Mali), ak vlády dotknutých krajín nezabezpečia vojenským jednotkám nevyhnutnú výzbroj a vybavenie; keďže bez výcviku s výzbrojou a vybavením nie je možné vytvoriť jednotky schopné čeliť výzvam spojeným s vojnou a vykonávať operácie;

Z.  keďže európski vojaci sa v súčasnosti nesmú zúčastňovať na vojenských operáciách ako pozorovatelia, čo znamená, že nedokážu identifikovať možné problémy jednotiek, ktoré absolvovali výcvik, a preto v neskoršom štádiu nie sú schopní vyriešiť žiadne operačné problémy;

AA.  keďže tieto jednotky – v Mali aj v Stredoafrickej republike – sa vytvárajú na bojové operácie a keďže po troch rokoch bez riadneho vybavenia a výcviku, ako je to v prípade EUTM Mali, nie sú ani zďaleka bojaschopné;

AB.  keďže bez nevyhnutnej výzbroje budú výcvikové misie v zahraničí prebiehať len v prípade, že vláda dotknutej krajiny poskytne jednotkám výzbroj a vybavenie, ktoré budú môcť po dokončení výcviku naďalej používať;

Ústavný a právny rámec

1.  pripomína, že SBOP podľa Zmluvy o EÚ zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky EÚ, ktorá povedie k budúcej spoločnej obrane, keď o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada a keď členské štáty prijmú toto rozhodnutie v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami; vyzýva členské štáty, aby sa prioritne usilovali o realizáciu ustanovení Zmluvy o SBOP a zvýšili snahu o dosiahnutie hmatateľného pokroku pri plnení cieľov vymedzených v týchto ustanoveniach;

2.  konštatuje, že reforma a inovácie, ktoré v súvislosti s SBOP prináša Lisabonská zmluva, predstavujú dostatočný a ucelený rámec a mali by vytvoriť cestu ku skutočne spoločnej politike založenej na spoločných zdrojoch a kapacitách, ako aj na koordinovanom plánovaní na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že pokrok dosiahnutý v SBOP v rámci súčasného inštitucionálneho a právneho rámca závisí viac od politickej vôle členských štátov než od právnych aspektov; zdôrazňuje, že článok 43 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje na celé spektrum úloh krízového riadenia, ktorých rýchle a rozhodné využívanie je ambíciou EÚ;

3.  vyzýva preto PK/VP, Radu a členské štáty, aby zabezpečili – ako sa stanovuje v Zmluve o EÚ – súlad medzi jednotlivými oblasťami vonkajšej činnosti, riešili tieto oblasti prostredníctvom globálneho a komplexného prístupu a využili všetky možnosti, ktoré zmluva poskytuje, najmä mechanizmy obsiahnuté v článku 42 ods. 6 a článku 46 Zmluvy o EÚ, v Protokole č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci zavedenej článkom 42 Zmluvy o EÚ a – počas operačnej fázy – v článku 44 Zmluvy o EÚ o vykonávaní misií SBOP skupinou členských štátov, s cieľom dosiahnuť rýchlejšiu, účinnejšiu a pružnejšiu realizáciu misií a operácií; zdôrazňuje, že pravidlá spolupráce v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce by sa mali jasne vymedziť;

4.  konštatuje, že ak sa v Zmluve o EÚ ustanovuje, že Rada prijíma rozhodnutia týkajúce sa SBOP na základe kvalifikovanej väčšiny, najmä rozhodnutia v súlade s článkom 45 ods. 2 a článkom 46 ods. 2 Zmluvy o EÚ, všetky výdavky, ktoré vyplynú z vykonávania týchto rozhodnutí, by sa mali financovať z nových dodatočných zdrojov v rozpočte EÚ a ísť na ťarchu tohto rozpočtu; domnieva sa, že na tento účel je potrebné dodatočné financovanie alebo spolufinancovanie zo strany členských štátov;

5.  domnieva sa preto, že Európska obranná agentúra (ďalej len „EDA”) a stála štruktúrovaná spolupráca by sa mali považovať za inštitúcie EÚ sui generis, ako je to v prípade Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); domnieva sa, že toto si vyžaduje zmenu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom zahrnúť agentúru EDA a stálu štruktúrovanú spoluprácu do článku 2 písm. b) uvedeného nariadenia a vyčleniť pre ne v rozpočte EÚ osobitný oddiel; pripomína, že Európsky parlament by mal spolu s Radou vykonávať legislatívne a rozpočtové funkcie, ako aj funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu, ako sa ustanovuje v zmluvách;

6.  vyjadruje presvedčenie, že článok 41 ods. 1 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje na správne výdavky agentúry EDA a stálej štruktúrovanej spolupráce;

7.  konštatuje, že článok 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje na prevádzkové výdavky agentúry EDA a stálej štruktúrovanej spolupráce; pripomína, že prevádzkové výdavky vyplývajúce z vojenských misií podľa článku 42 ods. 1 Zmluvy o EÚ, prevádzkové výdavky vyplývajúce z obranných operácií členského štátu, ktorý sa stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, a prevádzkové výdavky vyplývajúce z obranných operácií členských štátov, ktoré plnia svoju povinnosť poskytnúť pomoc a podporu v súlade s článkom 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ, by sa mali financovať kolektívne, ale nemali by sa účtovať na ťarchu rozpočtu EÚ; víta aktiváciu článku 42 ods. 7 o doložke o vzájomnej obrane;

8.  domnieva sa teda, že jedinou možnosťou financovania správnych a prevádzkových výdavkov agentúry EDA a stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorú umožňujú zmluvy, je financovanie z rozpočtu EÚ, hoci obe inštitúcie môžu spravovať finančné prostriedky, ktoré získajú priamo od členských štátov;

9.  vyzýva členské štáty, aby poskytli nevyhnutné dodatočné finančné prostriedky potrebné na financovanie správnych a prevádzkových nákladov agentúry EDA a stálej štruktúrovanej spolupráce z rozpočtu EÚ;

10.  naliehavo žiada Radu, aby na tento účel zrevidovala rozhodnutie (SZBP) 2015/1835, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry;

11.  domnieva sa, že prehlbovanie spolupráce v oblasti obrany medzi členskými štátmi na úrovni EÚ by sa malo uskutočňovať spolu s posilňovaním parlamentného dohľadu a kontroly zo strany Európskeho parlamentu aj národných parlamentov;

12.  zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu; vyjadruje odhodlanie vykonávať účinnú parlamentnú kontrolu a rozpočtovú kontrolu nad agentúrou EDA a stálou štruktúrovanou spoluprácou, ako sa stanovuje v zmluvách;

13.  nalieha na Radu, aby konala v súlade s článkom 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ a bezodkladne prijala rozhodnutie o ustanovení počiatočného fondu na neodkladné financovanie počiatočných fáz vojenských operácií v prípade misií uvedených v článku 42 ods. 1 a článku 43 Zmluvy o EÚ;

14.  v súlade s článkom 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ naliehavo vyzýva Radu, aby prijala konkrétne opatrenia vedúce k harmonizácii a normalizácii európskych ozbrojených síl s cieľom uľahčiť spoluprácu personálu ozbrojených síl v rámci novej európskej obrannej únie ako krok pri postupnom vymedzovaní spoločnej obrannej politiky EÚ;

Európska pridaná hodnota SBOP

15.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rýchlo sa zhoršujúce bezpečnostné prostredie je dosiahnutie cieľov SBOP spočívajúcich v posilnení operačnej spôsobilosti EÚ konať mimo územia EÚ na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v Zmluve o EÚ, potrebné viac než kedykoľvek predtým; je pevne presvedčený, že hrozby v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorým čelí EÚ a ktoré sú namierené proti jej občanom a územiu, sú spoločné a nemôže ich riešiť osamotený členský štát; je presvedčený, že bezpečnosť a obrana EÚ budú silnejšie, ak sa EÚ a členské štáty rozhodnú zostať jednotné a spolupracovať; zastáva názor, že EÚ musí v záujme svojej vlastnej bezpečnosti a obrany vytvoriť účinný systém európskej deľby záťaže, čo sa doposiaľ nestalo; vyzýva členské štáty, aby preukázali plnú politickú angažovanosť a spolupracovali v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

16.  zdôrazňuje, že bezpečnosť a obrana predstavujú oblasť, v ktorej je európska pridaná hodnota evidentná, pokiaľ ide o účinnosť, pretože členské štáty získajú prostredníctvom posilnenej súdržnosti, koordinácie a interoperability v rámci bezpečnosti a obrany väčšie a nákladovo efektívnejšie kapacity, a tiež pokiaľ ide o prínos k upevneniu solidarity, súdržnosti, strategickej autonómie a odolnosti EÚ; poukazuje na to, že podľa odhadov generuje každé euro investované do obrany návratnosť 1,6 EUR, a to najmä prostredníctvom kvalifikovaného zamestnania, výskumu a technológií a vývozu;

17.  zdôrazňuje, že využitím všetkých možností, ktoré poskytujú zmluvy, by sa zlepšila konkurencieschopnosť a fungovanie obranného priemyslu na jednotnom trhu, ešte viac by sa podporila spolupráca v oblasti obrany prostredníctvom pozitívnych stimulov a pozornosť by sa zamerala na projekty, ktoré členské štáty nie sú schopné uskutočniť, pričom by sa znížila zbytočná duplikácia a podporilo by sa efektívnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov;

18.  zdôrazňuje, že posilnenie SBOP v súlade so zmluvami nebude mať dosah na zvrchovanosť členských štátov, pretože ide o politiku, ktorej hybnou silou sú členské štáty; je presvedčený, že nič nepredstavuje väčšie rešpektovanie zvrchovanosti než obrana územnej celistvosti EÚ prostredníctvom spoločnej obrannej politiky;

19.  zdôrazňuje, že začatie misií SBOP na základe článku 44 Zmluvy o EÚ prispieva k vytváraniu európskej obrannej únie; vyzýva EÚ, aby v plnom rozsahu využila potenciál článku 44 s cieľom pokračovať v takýchto misiách a zintenzívniť ich, a to so zámerom vytvoriť podmienky pre funkčnú bezpečnostnú a obrannú politiku;

20.  považuje za nevyhnutné, aby sa výdavky členských štátov na obranu zvýšili na 2 % HDP EÚ; zdôrazňuje, že tento nárast by do konca nadchádzajúceho desaťročia predstavoval mimoriadne výdavky na obranu vo výške takmer 100 miliárd EUR; domnieva sa, že uvedené zvýšenie by sa malo použiť na začatie strategickejších programov spolupráce v rámci EÚ a prostredníctvom EÚ, a to zlepšením štruktúry na strane dopytu a ponuky a zvýšením účinnosti a efektívnosti oboch strán; domnieva sa, že toto zvýšenie prispeje k podpore európskeho obranného priemyslu na európskej úrovni a k vytváraniu pracovných miest, najmä v malých a stredných podnikoch; zastáva názor, že podstatná časť týchto výdavkov by sa mala vyčleniť na výskum a vývoj, ako aj na strategické programy spolupráce, pričom dôraz sa bude klásť na nové technológie dvojakého použitia a obranné technológie, ktoré nie sú len kľúčovým faktorom na dosiahnutie týchto cieľov, ale môžu tiež priniesť dodatočnú pridanú hodnotu pre EÚ; poznamenáva, že v prípade týchto mimoriadnych výdavkov by sa mala zabezpečiť zvýšená zodpovednosť, transparentnosť a kontrola využívania európskych verejných prostriedkov;

21.  je presvedčený, že investície EÚ do obrany by mali zabezpečiť, aby sa všetky členské štáty mohli zapojiť do vyváženého, súdržného a synchronizovaného zlepšovania svojich vojenských spôsobilostí; domnieva sa, že to pre EÚ predstavuje strategickú príležitosť, aby zlepšila svoju bezpečnosť a obranu;

Inštitucionálny rámec

Rada ministrov obrany

22.  zdôrazňuje, že je aj naďalej potrebné vytvoriť Radu v zložení ministrov obrany, ktorej by predsedal vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ktorá by koordinovala vykonávanie SBOP a zvýšila jej účinnosť;

Riadiaci výbor v oblasti obrany

23.  domnieva sa, že riadiaci výbor agentúry EDA zložený zo zástupcov ministerstiev obrany členských štátov je vhodným orgánom na výkon poradných a dozorných funkcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie článkov 42, 45 a 46 Zmluvy o EÚ;

24.  domnieva sa, že článok 4 ods. 4 rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1835, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry, poskytuje potrebný a pevný základ pre to, aby riadiaci výbor agentúry EDA pôsobil ako tretí výbor stálych predstaviteľov EÚ, teda ako riadiaci výbor v oblasti obrany; domnieva sa, že tento výbor by mal vykonávať aj poradné a dozorné funkcie potrebné na realizáciu stálej štruktúrovanej spolupráce po tom, ako bude zavedená;

25.  je presvedčený, že mandát Politického a bezpečnostného výboru (PBV) uvedeného v článku 38 Zmluvy o EÚ sa musí vykladať reštriktívne; domnieva sa, že podľa zmlúv sa jeho mandát vzťahuje len na situácie a misie mimo EÚ, ako aj na určité aspekty vykonávania doložky o solidarite; predovšetkým sa domnieva, že jeho existujúce pracovné dojednania nie sú prispôsobené na ďalšie vykonávanie tej časti SBOP, ktorá je vymedzená v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

26.  naliehavo žiada Radu, aby na tento účel zrevidovala rozhodnutie 2001/78/SZBP o zriadení Politického a bezpečnostného výboru, ako aj rozhodnutie (SZBP) 2015/1835, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry;

Európska obranná agentúra

27.  pripomína ciele agentúry EDA, ktorými sú podpora členských štátov pri rozvoji ich obranných spôsobilostí a posilňovanie ich priemyselnej a technologickej obrannej základne; zdôrazňuje nedostatočne využívaný potenciál agentúry EDA, pokiaľ ide o podporu rozvoja SBOP a plnenie tých cieľov, ktoré si vyžadujú plné využitie kapacít agentúry; vyzýva na úvahy o budúcej role a úlohách agentúry; vyzýva členské štáty, aby stanovili spoločnú úroveň ambícií v reformovanej agentúre EDA a zaviazali sa k nej; požaduje posilnenie politickej podpory, financovania a zdrojov pre agentúru EDA, ako aj koordináciu jej činnosti s opatreniami Komisie, členských štátov a iných aktérov, najmä v oblastiach rozvoja spôsobilostí, verejného obstarávania v oblasti obrany, výskumu a presadzovania interoperability ozbrojených síl členských štátov; domnieva sa, že agentúra môže s orgánmi členských štátov a súkromnými aktérmi na trhu spolufinancovať obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovatívnych riešení;

28.  berie na vedomie rozhodnutie agentúry EDA zrevidovať plán rozvoja spôsobilostí v súlade s globálnou stratégiou EÚ a so záujmom očakáva budúci plán rozvoja spôsobilostí, ktorý bude relevantnejším spôsobom odrážať priority a potreby EÚ a členských štátov;

29.  vyzýva členské štáty, aby v rámci agentúry EDA vypracovali spoločnú európsku politiku v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako sa uvádza v článku 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a žiada Komisiu a agentúru EDA, aby v tejto súvislosti predložili návrhy; vyzýva PK/VP, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch existujúceho pracovného vzťahu medzi agentúrou EDA a Komisiou, ako aj ich vzťahu s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Organizáciou pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR); žiada členské štáty, aby riadne vykonávali spoločnú pozíciu 2008/944/SZBP o vývoze zbraní a vytvorili spoločnú politiku v oblasti vývozu zbraní, ktorá zabezpečí, že na vývoz zbraní sa budú vzťahovať spoločné kritériá na úrovni EÚ upravujúce vývoz zbraní, munície, obranného vybavenia a technológií do tretích krajín;

Stála štruktúrovaná spolupráca

30.  nabáda členské štáty, aby v záujme zachovania a zlepšovania svojich vojenských spôsobilostí prostredníctvom rozvoja doktríny a vedenia, rozvoja a výcviku personálu, rozvoja obranného materiálu a infraštruktúry, ako aj interoperability a certifikácie čo najskôr vytvorili v rámci EÚ stálu štruktúrovanú spoluprácu a zapojili sa do nej; zdôrazňuje, že je dôležité a nevyhnutné, aby sa do stálej a účinnej štruktúrovanej spolupráce zapojili všetky členské štáty, ktoré chcú pokročiť v integrácii svojej obrany na tú najambicióznejšiu úroveň; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť stále európske integrované sily ako mnohonárodné sily v zmysle článku 1 Protokolu č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci, ktoré by boli k dispozícii EÚ na vykonávanie SBOP, ako sa stanovuje v článku 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ; vyzýva VP/PK, aby predložila návrhy na sfunkčnenie stálej štruktúrovanej spolupráce v prvej polovici roka 2017;

31.  domnieva sa, že EÚ by si mala na základe dohody s dotknutými členskými štátmi zabezpečiť účasť na programoch v oblasti spôsobilostí, ktoré tieto členské štáty vykonávajú; domnieva sa, že finančný príspevok EÚ na tieto programy by nemal presiahnuť príspevky zúčastnených členských štátov;

32.  zastáva názor, že systém bojových skupín EÚ by mal byť zahrnutý do stálej štruktúrovanej spolupráce súčasne s vytvorením trvalého civilno-vojenského veliteľstva s rovnako dôležitým útvarom pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC), čo by skvalitnilo strategické a operačné plánovanie počas celého plánovacieho cyklu, posilnilo civilno-vojenskú spoluprácu a zlepšilo schopnosť EÚ pohotovo reagovať na krízy; domnieva sa, že súčasťou stálej štruktúrovanej spolupráce by mali byť aj ďalšie európske nadnárodné štruktúry, ako je napríklad európske velenie leteckej dopravy, Eurocorps a Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR), ako aj všetky dvojstranné a mnohostranné formy vojenskej spolupráce medzi krajinami zúčastňujúcimi sa na stálej štruktúrovanej spolupráci; domnieva sa, že výsady a imunity EÚ by sa mali vzťahovať na tie nadnárodné štruktúry, ktoré sú súčasťou stálej štruktúrovanej spolupráce;

33.  usudzuje, že počas fázy aktivácie, pohotovosti a deaktivácie bojových skupín EÚ by EÚ by mala pokrývať všetky ich náklady;

34.  vyzýva PK/VP a Radu, aby v plnej miere realizovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1325 a vymenovali osobitného zástupcu pre ženy v konfliktoch;

Európsky parlament

35.  zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal zohrávať poprednú úlohu pri kontrole a dohľade nad vykonávaním a pri hodnotení SBOP v súlade s článkom 14 ods. 1 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že medziparlamentná konferencia o SZBP a SBOP by mala slúžiť aj ako platforma pre medziparlamentné konzultácie a kontrolu SBOP; trvá na tom, že s Európskym parlamentom sa musia účinne konzultovať významné rozhodnutia v oblasti SBOP, najmä pokiaľ ide o vojenské a civilné misie mimo EÚ a strategické obranné operácie;

36.  v tejto súvislosti vyzýva PK/VP, aby v plnom rozsahu napĺňala článok 36 Zmluvy o EÚ tým, že zabezpečí, aby sa postoje Európskeho parlamentu náležite zohľadňovali v rámci konzultácií s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach SBOP ako súčasti SZBP; žiada, aby sa Európskemu parlamentu pravidelnejšie poskytovalo viac informácií s cieľom posilniť dostupné mechanizmy parlamentnej a politickej kontroly;

37.  nalieha na Európsky parlament, aby z Podvýboru pre bezpečnosť a obranu vytvoril plnohodnotný parlamentný výbor a umožnil mu plniť dôležitú úlohu vo vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, najmä pri kontrole právnych aktov súvisiacich s trhom v oblasti obrany a pri postupoch, ako je koordinované ročné preskúmanie týkajúce sa obrany;

38.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, pretože ide o kľúčový prvok na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v oblasti SBOP a pre jej legitimizáciu; konštatuje, že takáto spolupráca by nemala ohroziť vykonávanie SBOP a dosiahnutie jej cieľov ako politiky EÚ;

39.  domnieva sa, že Európsky parlament by mal okrem svojej úlohy v rámci rozpočtového postupu naďalej podporovať osobitné iniciatívy a poskytovať Rade, PK/VP a Komisii odporúčania týkajúce sa otázok spoločnej bezpečnosti a obrany;

Vzťah medzi EÚ a NATO

40.  požaduje užší vzťah medzi SBOP a NATO, ktorý ponúkne politickú príležitosť na spoluprácu a doplnkovosť na každej úrovni, bez toho, aby bol dotknutý článok 42 ods. 7 druhý pododsek Zmluvy o EÚ; pripomína, že je potrebné obnoviť rovnováhu v rámci strategického partnerstva medzi EÚ a NATO a rozšíriť toto partnerstvo v záujme zabezpečenia kompatibility, rozvoja spoločných spôsobilostí a predchádzania zdvojeniu činností a štruktúr, čím sa znížia výdavky a zvýši účinnosť; vyzýva PK/VP, aby bezodkladne začala rokovať s transatlantickými partnermi s cieľom objasniť ich pozíciu k rôznym témam, ktorými sa zaoberá globálna stratégia;

41.  vyzýva PK/VP a generálneho tajomníka NATO, aby poskytli podrobnú analýzu právnych a politických dôsledkov možnej aktivácie článku 50 Zmluvy o EÚ Spojeným kráľovstvom pre rozvoj partnerstva medzi EÚ a NATO;

42.  zdôrazňuje, že dojednania Berlin plus by sa mali dôkladne preformulovať s cieľom prispôsobiť ich súčasným strategickým súvislostiam a riešiť zistené nedostatky, napríklad prostredníctvom posilnenia taktických a operačných mechanizmov v situáciách, keď sú prítomné EÚ aj NATO, a umožnenia, aby NATO využívalo nástroje EÚ;

Politické odporúčania

43.  podporuje návrh koordinovaného ročného preskúmania týkajúceho sa obrany, v rámci ktorého by členské štáty koordinovali svoje plány obranných výdavkov a spôsobilostí v otvorenom procese za účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

44.  vyzýva Radu a PK/VP, aby vypracovali bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorá bude obsahovať vhodnú definíciu hrozieb a rizík pre európsku bezpečnosť, ktorým EÚ a členské štáty čelia, ako prvý krok k vytvoreniu kapacít, ktoré európska obrana potrebuje, ako aj plán s jasnými fázami a harmonogram postupných krokov, ktoré treba prijať v záujme vytvorenia európskej obrannej únie a účinnejšej spoločnej obrannej politiky; domnieva sa, že táto biela kniha by mala byť výsledkom príspevkov rôznych inštitúcií EÚ, mala by byť čo najúplnejšia a mala by zahŕňať rôzne opatrenia, ktoré EÚ mieni prijať;

45.  víta akčný plán v oblasti európskej obrany, ktorý navrhla Komisia v novembri 2016; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne objasnili riadenie, financovanie a ciele prípadného európskeho obranného fondu, najmä pokiaľ ide o témy spôsobilostí a výskumu; nazdáva sa, že účinné vykonávanie tohto plánu si vyžaduje pevnú podporu a politické odhodlanie zo strany členských štátov a inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia, agentúra EDA a členské štáty ešte nesplnili všetky úlohy stanovené na zasadnutiach Európskej rady zameraných na obranu, ktoré sa konali v rokoch 2013 a 2015;

46.  upozorňuje, že rôzne iniciatívy navrhnuté Komisiou budú musieť zohľadniť osobitné črty sektora obrany (pravidlá účasti, práva duševného vlastníctva, riadenie a spojitosť s operačnými požiadavkami); počas rokovaní o období 2021 – 2027 bude tieto otázky veľmi pozorne sledovať, najmä pokiaľ ide o vykonávanie budúceho európskeho programu výskumu v oblasti obrany;

47.  domnieva sa, že prijatie bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane by malo vychádzať z plánu vykonávania bezpečnosti a obrany v rámci globálnej stratégie s cieľom podporovať postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky EÚ; zdôrazňuje, že tento dokument by mal nielen odrážať súčasné vojenské spôsobilosti členských štátov, ale tiež analyzovať povahu nevyhnutnej spolupráce a prostriedky na jej dosiahnutie, druh operácií, ktoré EÚ môže vykonávať, a požadované spôsobilosti a zdroje a zároveň prispievať ku koordinácii a k spolupráci medzi NATO a EÚ;

48.  požaduje okamžitú reformu mechanizmu Athena s cieľom rozšíriť jeho potenciál, pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a spoločné financovanie, ako aj zabezpečenie spravodlivého rozdelenia prevádzkových nákladov, aby členské štáty boli motivované prispievať svojimi jednotkami, pričom nebudú obmedzené svojimi finančnými možnosťami; domnieva sa, že takáto reforma by mala zabezpečiť, aby všetky spoločné náklady uvedené v prílohách I až IV k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2015/528 z 27. marca 2015 boli vždy hradené v rámci mechanizmu Athena; domnieva sa, že reformovaný mechanizmus Athena by sa mal použiť aj na financovanie výdavkov na operácie európskych integrovaných síl (keď budú zriadené v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce) vrátane bojových skupín EÚ;

49.  požaduje, aby európske vojenské výcvikové misie v zahraničí plnili svoju úlohu spočívajúcu vo výcviku miestnych národných vojenských jednotiek, ktoré budú schopné zasahovať v prípade vojny a bezpečnostných hrozieb (povstania a terorizmus); domnieva sa, že uvedené jednotky by preto mali disponovať zbraňami a vybavením potrebnými na výcvik a nadobudnutie schopností operovať v teréne a že európske jednotky zodpovedné za ich výcvik by mali byť schopné sprevádzať ich v úlohe pozorovateľov bez zasahovania do operácií, aby mohli vyhodnotiť účinnosť výcviku a následne uskutočniť úpravy a zabezpečiť nevyhnutný dodatočný výcvik;

50.  zdôrazňuje potrebu hlbšej diskusie o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v otázkach SBOP, najmä v oblasti vojenských spôsobilostí, ak sa Spojené kráľovstvo rozhodne aktivovať článok 50 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že je potrebné nájsť novú podobu velenia, pokiaľ ide o operačné veliteľstvo operácie Atalanta v Northwoode;

51.  vyzýva Radu a PK/VP, aby zabezpečili koordináciu na všetkých úrovniach interakcie: civilnej a vojenskej, medzi ESVČ a Komisiou a medzi EÚ a členskými štátmi; víta prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, ktoré zavádza globálna stratégia, a vyzýva PK/VP a Komisiu, aby zabezpečili súdržnosť a riadnu koordináciu vnútorných a vonkajších aspektov bezpečnosti, a to aj na administratívnej úrovni;

52.  zdôrazňuje, že EÚ musí zintenzívniť svoje úsilie o posilnenie globálnej správy, čo povedie k zlepšeniu strategickej a bezpečnostnej situácie; vyzýva členské štáty, aby podporili reformu OSN v záujme posilnenia jej legitímnosti, transparentnosti, postupov vyvodzovania zodpovednosti a účinnosti; zastáva názor, že Bezpečnostná rada OSN sa musí zreformovať, najmä pokiaľ ide o jej zloženie a postupy hlasovania, aby sa zvýšila jej schopnosť rozhodne konať s cieľom riešiť globálne bezpečnostné výzvy, pričom treba prekonať jej čisto vojenské zameranie;

53.  zdôrazňuje, že ľudský faktor je jedným z najcennejších aktív v práci na spoločnej obrane; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie investície do výcviku a vzdelávania v oblasti SBOP vrátane snahy o vytvorenie integrovaného systému založeného na národných vojenských strediskách, pretože výcvik a vzdelávanie sú mocnými nástrojmi pokroku v tejto oblasti;

54.  považuje stanoviská Európskeho parlamentu vyjadrené prostredníctvom tohto uznesenia za odporúčania pre Radu a PK/VP, ako sa uvádza v článku 36 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že PK/VP by mala tieto odporúčania náležite zohľadniť vo všetkých návrhoch na rozvoj SBOP a Rada zase pri prijímaní takýchto návrhov, čo by predstavovalo osvedčený postup, pokiaľ ide o vzájomnú lojálnu spoluprácu medzi inštitúciami EÚ;

55.  zdôrazňuje, že v článku 21 Zmluvy o EÚ sa výslovne uvádza, že činnosť „Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“;

Možný vývoj a úpravy súčasnej inštitucionálnej štruktúry EÚ

56.  vyzýva členov budúceho konventu, aby:

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0120. (2) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 138. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0435. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0019. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0440. (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0049. (7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 266, 13.10.2015, s. 55. (9) Ú. v. ES L 27, 30.1.2001, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu (2016/2228(INI))

P8_TA(2017)0093 A8-0032/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) uzatvorený 10. decembra 1982 a platný od 16. novembra 1994 a Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (Parížska dohoda), ako aj na hlasovanie Európskeho parlamentu o ratifikácii tejto dohody zo 4. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, Aarhuský dohovor a Dohovor o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(2),

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

–  so zreteľom na dohovor MOP č. 169,

–  so zreteľom na Ilulissatskú deklaráciu oznámenú 28. mája 2008 piatimi štátmi ležiacimi na pobreží Severného ľadového oceánu na konferencii o Severnom ľadovom oceáne, ktorá sa konala v grónskom meste Ilulissat,

–  so zreteľom na Vyhlásenie cirkumpolárnych Inuitov o zásadách rozvoja zdrojov v Inuit Nunaat(3) (Circumpolar Inuit Declaration on Resource Development Principles in Inuit Nunaat),

–   so zreteľom na to, že Valné zhromaždenie OSN prijalo 13. septembra 2007 Deklaráciu OSN č. 61/295 o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),

–  so zreteľom na závery Rady o arktických otázkach, najmä na tie z 20. júna 2016, 12. mája 2014, 8. decembra 2009 a 8. decembra 2008,

–   so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016 – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ako aj „správu SZBP – naše priority v roku 2016“, ako ich prijala Rada 17. októbra 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021), spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2012)0019) a oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

–  so zreteľom na vnútroštátne stratégie arktických štátov, najmä Dánskeho kráľovstva (2011), Švédska (2011), Fínska (2013), ako aj ostatných členských štátov EÚ a EHP,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/137/EÚ zo 14. marca 2014 o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej,

–  so zreteľom na Vyhlásenie o založení Arktickej rady a na jej aktuálny program na roky 2015 – 2017 počas predsedníctva USA,

–   so zreteľom na vyhlásenie pri príležitosti 20. výročia euro-arktickej spolupráce v regióne Barentsovho mora, vydané 3. – 4. júna 2013 v meste Kirkenes v Nórsku,

–  so zreteľom na vyhlásenia Konferencie poslancov arktického regiónu (KPAR) a parlamentnej konferencie krajín Barentsovho mora (KBM), najmä na vyhlásenie prijaté na 12. konferencii KPAR v Ulan Ude, Rusko, 14. – 16. júna 2016,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie z tretej schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala 18. februára 2013 v Bruseli,

–   so zreteľom na vyhlásenia prijaté na parlamentnom fóre Severnej dimenzie v máji 2015 v meste Reykjavík na Islande, v novembri 2013 v meste Archangeľsk v Rusku, vo februári 2011 v meste Tromso v Nórsku, a v septembri 2009 v Bruseli,

–  so zreteľom na medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách, ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia (IMO),

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL),

–   so zreteľom na dohovor o ropných škvrnách, fond pre ropné škvrny a doplnkový fond,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2013 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)(4), z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5), z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof (6)a z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike(7),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oblasti Arktídy, najmä uznesenie z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy(8), z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(9) a z 9. októbra 2008 o správe Arktídy(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity(11) v polovici trvania a z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu 2030(12),

–  so zreteľom na príslušné odporúčania Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (SINEAA delegácie),

–   so zreteľom na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705), ktorú Komisia zverejnila 26. októbra 2016,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1775 zo 6. októbra 2015 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre rybárstvo (A8-0032/2017),

A.  keďže EÚ je globálnym aktérom; keďže EÚ sa v Arktíde dlhodobo angažuje, čo vyplýva z historických, geografických, hospodárskych a výskumných súvislostí; keďže tri jej členské štáty – Dánsko, Fínsko a Švédsko – sú arktické krajiny; keďže Arktídu obklopujú medzinárodné vody a občania a vlády na celom svete, a to aj v Európskej únii, zodpovedajú za podporu ochrany Arktídy;

B.  keďže angažovanosť EÚ v severných oblastiach a v Arktíde začala už počiatkom 90. rokov 20. storočia zapojením EÚ do vytvárania Rady krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC), a plnohodnotným členstvom Komisie v týchto orgánoch;

C.  keďže politika pre oblasť Severnej dimenzie (SD), ktorá ovplyvňuje politiku EÚ v oblasti vnútorných záležitostí a vonkajších vzťahov, sa rozvinula do rovnocenného partnerstva medzi EÚ, Ruskom, Nórskom a Islandom; keďže okrem partnerov v rámci Severnej dimenzie sa na tejto politike zúčastňuje niekoľko ďalších viacstranných organizácií, ako napríklad Arktická rada (AR), Rada krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora (BEAC), pričom Kanada a Spojené štáty majú štatút pozorovateľa; keďže táto politika zahŕňa širokú geografickú oblasť a zohráva dôležitú úlohu prostredníctvom praktickej regionálnej spolupráce v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, verejného zdravia a sociálneho blahobytu, kultúry, ochrany životného prostredia, logistiky a dopravy;

D.  keďže EÚ postupne vybudovala a posilnila svoju politiku pre Arktídu; keďže vyvíjajúca sa spoločná angažovanosť a spoločné záujmy EÚ sa najlepšie zastupujú prostredníctvom dobre koordinovaných spoločných prostriedkov; keďže výzvy súvisiace s Arktídou si vyžadujú spoločnú regionálnu a medzinárodnú reakciu;

E.  keďže Arktída čelí jedinečným sociálnym, environmentálnym a hospodárskym výzvam;

F.  keďže európska Arktída je riedko osídlená a jej obyvateľstvo je rozptýlené po rozsiahlej oblasti charakterizovanej nedostatkom dopravných spojení, akými sú cestné a železničné spoje a letecké spoje medzi východom a západom; keďže európska Arktída trpí nedostatočnými investíciami;

G.  keďže na Arktídu sa vzťahuje široký medzinárodný právny rámec;

H.  keďže AR je primárne fórum pre spoluprácu v Arktíde; keďže za 20 rokov svojej existencie AR preukázala svoju schopnosť udržať spoluprácu v konštruktívnom a pozitívnom duchu, prispôsobiť sa novým výzvam a preberať nové povinnosti;

I.  keďže arktické štáty majú zvrchovanosť a jurisdikciu nad svojim územím a svojimi vodami; keďže práva obyvateľov Arktídy na udržateľné využívanie jej prírodných zdrojov musia byť zaručené;

J.  keďže záujem o Arktídu a jej zdroje narastá vzhľadom na meniace sa životné prostredie v tejto oblasti a nedostatok zdrojov; keďže narastá geopolitický význam regiónu; keďže účinky zmeny klímy, rastúca konkurencia, pokiaľ ide o prístup k Arktíde a prírodným zdrojom, a zintenzívnená hospodárska činnosť prinášajú so sebou riziká pre región vrátane výziev v súvislosti so životným prostredím a s ľudskou bezpečnosťou, ale aj nové príležitosti, napr. v oblasti vysoko rozvinutého, udržateľného biohospodárstva; keďže v dôsledku zmeny klímy sa otvoria nové námorné cesty a sprístupnenie nových rybolovných oblastí a prírodných zdrojov môže viesť k zvýšeniu ľudskej činnosti a environmentálnym výzvam v regióne;

K.  keďže Arktída je dlhodobo miestom konštruktívnej medzinárodnej spoluprácu a keďže je potrebné zachovať Arktídu ako pokojnú oblasť;

L.  keďže dobrá dostupnosť lepšieho prepojenia vidieckych oblastí na severe so zbytkom EÚ je nutným predpokladom udržateľného a konkurencieschopného hospodárskeho rozvoja v severných centrách, a to so zreteľom na čoraz väčšiu pozornosť investorov a zainteresovaných subjektov upriamenú na nevyužité zdroje, čo predstavuje základ obáv o životné prostredie;

M.  keďže do roku 2015 Ruská federácia zriadila prinajmenšom šesť nových základní severne od severného polárneho kruhu vrátane šiestich námorných prístavov a 13 letísk a zvyšuje prítomnosť svojich pozemných síl v Arktíde;

N.  keďže rozsiahle, zdravé a udržateľné ekosystémy v Arktíde, ktoré obývajú životaschopné spoločenstvá, sú strategicky dôležité pre politickú a hospodársku stabilitu Európy i sveta; keďže zdôrazňuje, že Arktída obsahuje viac než polovicu svetových mokradí a má zásadnú úlohu pri čistení vody; keďže sa domnieva, že sa Arktída podieľa na dosahovaní cieľov v oblasti dobrého stavu vody v EÚ, uvedených v rámcovej smernici o vode; keďže náklady vznikajúce v dôsledku nečinnosti, pokiaľ ide o zachovanie arktických socioekosystémov, narastajú geometrickým radom;

O.  keďže od roku 1981 sa objem ľadu v Severnom ľadovom oceáne výrazne znížil, oblasti permafrostu sa zmenšujú, čo spôsobuje riziko náhodného uvoľnenia obrovského množstva oxidu uhličitého(13) a metánu do atmosféry, snehová pokrývka a ľadovce sa topia a prispievajú ku globálnemu zvyšovaniu hladiny morí; keďže je možné pozorovať, že úbytok morského ľadu je rýchlejší, než sa pôvodne predpokladalo, pričom objem morského ľadu prítomného počas leta za 35 rokov klesol o 40 %; keďže rýchlosť zmeny klímy v polárnych oblastiach sa zdvojnásobila a stále sa zvyšuje a spôsobuje neznáme a nepredvídateľné zmeny existujúcich svetových ekosystémov;

P.  keďže tri členské štáty EÚ (Dánsko, Fínsko a Švédsko) a jedna zo zámorských krajín a území (Grónsko) sú členmi osemčlennej Arktickej rady a sedem ďalších členských štátov (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) má štatút pozorovateľov; keďže EÚ očakáva konečnú realizáciu jej formálneho postavenia pozorovateľa v Arktickej rade;

Q.  keďže ochrana životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj sú dva hlavné piliere Ottawskej deklarácie, ktorá položila základy pre vznik AR v roku 1996;

R.  keďže v regióne Arktídy žijú približne štyri milióny ľudí, z čoho asi 10 % tvorí pôvodné obyvateľstvo; keďže zraniteľné arktické prostredie ako aj základné práva pôvodného obyvateľstva sa musia rešpektovať a vyžadujú si silnejšie záruky; keďže práva pôvodného obyvateľstva a miestnych populácií na schvaľovanie ťažby prírodných zdrojov a na účasť na rozhodovaní o nej musia byť zaručené; keďže zvyšovanie výskytu znečisťujúcich látok a ťažkých kovov v Arktíde má negatívny vplyv na potravinový reťazec z dôvodu ich prítomnosti vo faune aj flóre, najmä v rybách, a predstavuje významný zdravotný problém pre miestne obyvateľstvo a konzumentov výrobkov z rýb;

S.  keďže ekosystémy Arktídy vrátane flóry a fauny sú obzvlášť citlivé na zásahy s relatívne dlhými obdobiami zotavovania; keďže negatívne environmentálne vplyvy sa často kumulujú, sú nezvratné a často majú vonkajšie geografické a ekologické vplyvy (napr. poškodzovanie oceánskych ekosystémov);

T.  keďže v posledných desaťročiach sa teplota v Arktíde zvyšuje zhruba dvojnásobne vyšším tempom, než je svetový priemer;

U.  keďže zvýšené množstvo skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia v atmosfére prispievajú k zmene klímy v Arktíde; keďže znečistenie, ktoré je možné pozorovať v arktickej klíme, spôsobujú najmä znečisťovatelia v Ázii, Severnej Ameriky a Európe, takže opatrenia na znižovanie emisií v EÚ zohrávajú významnú úlohu pri riešení klimatických zmien v Arktíde;

V.  keďže používanie ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) v arktickej námornej doprave prináša viacero rizík: v prípade úniku vzniká z veľmi hustého oleja emulzia, tá klesá pod hladinu a v prípade zachytenia v ľade môže prekonať veľké vzdialenosti; úniky TVO predstavujú obrovské riziko pre potravinovú bezpečnosť arktických komunít pôvodného obyvateľstva, ktorých živobytie závisí od rybolovu a lovu; pri horení TVO vznikajú oxidy síry, ťažké kovy, ako aj veľké množstvo čierneho uhlíka, ktorý v prípade uloženia na arktický ľad podnecuje absorpciu tepla do masy ľadu a urýchľuje tak jej topenie a účinky zmeny klímy; keďže IMO vo vodách v okolí Antarktídy zakazuje prevoz a používanie ťažkých vykurovacích olejov;

W.  keďže Únia musí byť hnacím motorom diskusií a rokovaní medzinárodných inštitúcií, aby všetci aktéri splnili svoje povinnosti v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok a aby bolo možné čeliť čoraz väčším výzvam v oblasti udržateľného riadenia zdrojov;

X.  keďže by sa vo všetkých činnostiach súvisiacich s pripravenosťou a reakciou mali zohľadňovať a minimalizovať riziká vyplývajúce z používania jadrovej energie v ľadoborcoch a pobrežných zariadeniach;

Y.  keďže vyhadzovanie akéhokoľvek odpadu do arktického permafrostu nie je za žiadnych okolností udržateľným riešením odpadového hospodárstva, ako to dokazujú nedávne zistenia z grónskej lokality Camp Century;

Z.  keďže politika EÚ v arktickej oblasti by mala dôslednejšie zohľadňoval ciele udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ zaviazala dosiahnuť do roku 2030;

AA.  keďže vedecké informované rozhodovanie vrátane poznatkov miestneho a pôvodného obyvateľstva je kľúčom k zachovaniu krehkého ekosystému Arktídy, zníženiu rizík a umožneniu miestnym spoločenstvám prispôsobiť sa a k podpore trvalo udržateľného rozvoja; keďže EÚ je celosvetovo najväčším poskytovateľom finančných prostriedkov na výskum Arktídy a podporuje slobodnú výmenu svojich výsledkov;

AB.  keďže vyvážená kombinácia priemyselných arktických odborných znalostí a špecializácie na jednej strane a odhodlania plniť environmentálne priaznivé a udržateľné rozvojové ciele na strane druhej má potenciál prispievať k ekologickej inovácii, priemyselnej symbióze a účinnému odpadovému hospodárstvu v tejto oblasti, čo umožňuje zachovanie panenského arktického prostredia a potenciálu v oblasti nových obchodných príležitostí a zvyšovanie počtu pracovných miest, a tým pozitívne prispievajú aj k zamestnanosti mladých ľudí a k riešeniu výzvy starnutia obyvateľstva;

AC.  keďže technické schopnosti v oblasti existujúcej satelitnej komunikácie v EÚ, a to podľa vzoru služieb a infraštruktúry programov Copernicus a Galileo, by mohli spĺňať potreby používateľov v arktickej oblasti;

AD.  keďže zapojenie miestnych komunít je kľúčové pre úspech riadenia prírodných zdrojov a pre budovanie odolnosti v prípade krehkých ekosystémov;

AE.  keďže uznáva význam zvažovania tradičných a miestnych poznatkov pri rozhodovaní v Arktíde;

AF.  keďže podľa Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) treba chrániť kultúry Sámov, Nenetov, Chantov, Evenkov, Čukčov, Aleutov, Jupikov a Inuitov; keďže pôvodné obyvateľstvo Arktídy má právo využívať prírodné zdroje vo svojich domovských oblastiach, a preto by malo byť súčasťou všetkých budúcich plánov týkajúcich sa komerčného rybolovu;

AG.  keďže akýkoľvek rybolov v arktickej oblasti sa musí uskutočňovať v súlade s platnými medzinárodnými dohodami pre túto oblasť vrátane Špicberskej zmluvy z roku 1920 a konkrétne aj súlade so všetkými právami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto zmluvy, ako aj v súlade s akýmikoľvek historickými rybolovnými právami;

1.  víta spoločné oznámenie ako pozitívny krok smerom k integrovanej politike EÚ v oblasti arktických záležitostí, v ktorom sú identifikované konkrétne oblasti činnosti a ktoré prispieva k vytvoreniu koherentnejšieho rámca pre opatrenia na úrovni EÚ s dôrazom na európsku Arktídu; zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, pokiaľ ide o arktické záležitosti; vyzýva Komisiu, aby určila konkrétne vykonávacie a následné opatrenia pre svoje oznámenie; opakuje svoju požiadavku komplexnej stratégie a skonkretizovaného akčného plánu pre angažovanosť EÚ v Arktíde, ktorej východiskom by mala byť ochrana zraniteľného ekosystému Arktídy;

2.  víta tri prioritné oblasti uvedené v spoločnom oznámení, ktorými sú konkrétne zmena klímy, trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodná spolupráca;

3.  zdôrazňuje význam Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) ako právneho rámca pre všetky oceánske činnosti, a to aj v Arktíde, pre určovanie arktického kontinentálneho šelfu a pre riešenie vnútroarktických otázok suverenity, pokiaľ ide o teritoriálne moria; konštatuje, že v Arktíde existuje iba niekoľko nevyriešených otázok týkajúcich sa jurisdikcie; považuje dodržiavanie medzinárodného práva v Arktíde za zásadne dôležité; poukazuje na to, že vody v okolí severného pólu sú zväčša medzinárodné vody; podporuje silnú úlohu EÚ pri podpore účinných viacstranných dohôd a globálneho poriadku založeného na pravidlách prostredníctvom posilneného a uceleného vykonávania príslušných medzinárodných, regionálnych a dvojstranných dohôd a právnych rámcov; zdôrazňuje, že EÚ by mala zohrávať pozitívnu úlohu pri presadzovaní a podpore dohôd, ktoré posilňujú riadenie biodiverzity a životného prostredia v oblastiach Severného ľadového oceánu mimo právomoci jednotlivých štátov; konštatuje, že toto sa netýka navigácie a tradičných spôsobov života; naliehavo žiada EÚ, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporila zachovanie a ochranu životného prostredia v tomto regióne; zdôrazňuje významnú úlohu AR pri zachovávaní konštruktívnej spolupráce, pokoja, mieru a stability v Arktíde;

4.  víta ratifikáciu Parížskej dohody Európskou úniou a to, že 4. novembra 2016 nadobudla účinnosť; požaduje jej rýchle a účinné vykonávanie zo strany všetkých zmluvných strán; nabáda členské štáty, aby Parížsku dohodu ratifikovali a začali tak plniť ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, ako aj v oblasti opatrení týkajúcich sa obchodovania s emisiami a spoločného úsilia sektorov, majúc na pamäti cieľ obmedziť nárast teploty na 1,5 °C do roku 2100;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prevzali väčšiu úlohu pri účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov, ako sú Parížska dohoda, Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách (polárny kódex) a Dohovor o biologickej diverzite (DBD); žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť prebiehajúcemu medzinárodnému procesu prostredníctvom Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok s cieľom pokračovať v postupnom ukončení používania perzistentných organických znečisťujúcich látok a aktívneho uhlia; vyzýva partnerské krajiny EÚ, aby tak urobili tiež;

6.  podporuje vytvorenie siete arktických chránených oblastí a ochranu medzinárodných námorných oblastí v okolí severného pólu za hranicami hospodárskych zón pobrežných štátov;

7.  žiada, aby sa komerčné rybárstvo v arktickej oblasti rozvíjalo tak, aby sa plne zohľadnil citlivý a osobitný charakter tejto oblasti; trvá na tom, že pred začatím akéhokoľvek nového komerčného rybolovu v arktickom regióne sa musí uskutočniť spoľahlivé a preventívne vedecké posúdenia populácií s cieľom určiť mieru rybolovu, ktorou sa zachovajú cielené populácie rýb nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos a nepovedú k devastácii iných druhov alebo k vážnemu poškodeniu morského životného prostredia; zdôrazňuje, že každý rybolov v oceáne musí regulovať regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva, ktorá rešpektuje vedecké poradenstvo a má rozsiahle riadiace a dozorné programy na zabezpečenie súladu s opatreniami v oblasti riadenia; pripomína, že rybolov v rámci výhradných hospodárskych zón musí spĺňať rovnaké normy; požaduje zavedenie moratória na priemyselný rybolov, vrátane rybolovu s použitím vlečných sietí, vo vodách Arktídy, kde sa dosiaľ rybolov neuskutočňoval;

8.  víta pokračujúce rokovania o medzinárodnej dohode medzi arktickými pobrežnými štátmi a medzinárodnými subjektmi s cieľom zabrániť neregulovanému rybolovu v medzinárodných vodách v Arktíde a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podpísali toto vyhlásenie a zasadzovali sa jeho záväznosť pre zmluvné strany;

9.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a povzbudzovala arktické krajiny k ďalšej práci na zvýšení rozsahu dostupných informácií a analýz týkajúcich sa všetkých populácií v regióne;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v rámci legislatívneho rámca EÚ prostredníctvom dohody o ambicióznych cieľoch v oblasti znižovania emisií pri rokovaniach o smernici o národných emisných stropoch, znížením úrovne miestneho znečistenia prostredníctvom balíka opatrení pre čisté ovzdušie v záujme nižšieho znečisťovania na veľké vzdialenosti, najmä prostredníctvom sadzí, a rokovaním o ambicióznych cieľoch znižovania emisií skleníkových plynov a opatreniach týkajúcich sa obchodovania s emisiami a spoločného úsilia sektorov, majúc na pamäti cieľ obmedziť nárast teploty na 1,5 °C do roku 2100;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že dohoda OSN týkajúca sa oceánu zameraná na ochranu biodiverzity v oblastiach mimo právomoci jednotlivých štátov, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, bude dôrazná a účinná a že bude môcť zabezpečiť stabilný postup na identifikáciu, označenie, správu a presadzovanie chránených morských oblastí vrátane morských rezervácií;

12.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby potvrdili svoju úlohu pri efektívnom vykonávaní DBD a súvisiacich medzinárodných dohôd; považuje za dôležité vykonávanie akčného plánu pre identifikáciu a určovanie priorít v oblasti škodlivých cudzorodých druhov ohrozujúcich ekosystémy a trás ich šírenia, dohodnutého podľa článku 10 Nagojského protokolu, takým spôsobom, aby sa najškodlivejšie invazívne druhy kontrolovali alebo vykynožili, a aby sa prijali opatrenia zamerané na trasy ich šírenia s cieľom eliminovať prenos a inváziu škodlivých cudzorodých druhov, a to aj do arktických oblastí;

13.  vyzýva členské štáty, aby zakázali dotácie na fosílne palivá, ktoré znižujú náklady na výrobu energie z fosílnych palív, s cieľom odrádzať od ťažby a využívania fosílnych palív;

14.  vyzýva EÚ, aby v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti ropného prieskumu a produkcie ropy na medzinárodnej úrovni podporovala striktné regulačné normy založené na predbežnej opatrnosti; požaduje zákaz ropných vrtov v ľadových arktických vodách EÚ a EHP, ako aj podporu porovnateľných noriem predbežnej opatrnosti v Arktickej rade a v prípade arktických pobrežných štátov zo strany EÚ;

15.  zdôrazňuje, že pre EÚ je dôležité podporovať rýchlu ratifikáciu Minamatského dohovoru v záujme prevencie a znižovania emisií ortuti;

16.  víta zámer Komisie nasmerovať prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) do opatrení v oblasti klímy v Arktíde, a to so zreteľom na miestne podmienky a osobitnú povahu arktických oblastí;

17.  zdôrazňuje, že čoraz intenzívnejšie využívanie prírodných zdrojov v Arktíde by sa malo uskutočňovať spôsobom, ktorý rešpektuje miestne obyvateľstvo, prospieva mu, a ku krehkému arktickému prostrediu pristupuje s plnou environmentálnou zodpovednosťou; domnieva sa, že tento strategický výber je nevyhnutný pre zaistenie legitimity a miestnej podpory angažovanosti EÚ v Arktíde;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ktoré sú členmi alebo pozorovateľmi AR, aby podporovali jej pokračujúcu prácu, pokiaľ ide o posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v Arktíde s cieľom chrániť jej zraniteľný ekosystém v súlade s ustanoveniami Dohovoru z Espoo; zdôrazňuje zásadnú dôležitosť posúdení EIA pre zaistenie udržateľného rozvoja hospodárskych činností a ochrany zvlášť zraniteľných ekosystémov a komunít v Arktíde; upriamuje pozornosť na tieto orientačné kritériá, ktoré predstavila Polárna rada Inuitov, na vyhodnocovanie projektov uskutočňujúcich sa v Arktíde:

19.  zdôrazňuje význam toho, aby sa našli mechanizmy na začlenenie sociálnej zodpovednosti do činností podnikov, ktoré podnikajú v regióne Arktídy, najmä prostredníctvom spolupráce so zástupcami podnikateľského sektora, napríklad s Arktickou hospodárskou radou; odporúča, aby sa preskúmal potenciál dobrovoľných mechanizmov podnecujúcich vysoké priemyselné štandardy v oblasti sociálnej a environmentálnej výkonnosti, ako je zdôrazňovanie najlepších výkonov v indexe arktickej podnikovej zodpovednosti, napríklad na základe investičného protokolu pre podnikanie v Arktíde a iniciatívy OSN Global Compact;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili akékoľvek úsilie IMO o dosiahnutie celosvetovej dohody na znížení emisií z lodnej dopravy;

21.  uznáva význam pokračujúceho a dostatočného financovania severných riedko osídlených oblastí s cieľom bojovať proti trvalým znevýhodneniam ako riedke osídlenie, tvrdé klimatické podmienky a dlhé vzdialenosti;

22.  nabáda na úzku spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a príslušnými členskými štátmi EÚ v otázkach súvisiacich s Arktídou; vyzýva tie členské štáty, ktoré sú členmi Arktickej rady, aby ostatné členské štáty a vysokú predstaviteľku informovali o všetkých veciach spoločného záujmu v Arktickej rade v súlade s článkom 34 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

23.  zdôrazňuje, že EÚ musí spolupracovať so všetkými arktickými partnermi v rámci dialógu o politikách a požaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ, Arktickou radou v rámci Severnej dimenzie, Euro-arktickou radou regiónu Barentsovho mora a ďalšími orgánmi zapojenými do spolupráce v najsevernejších oblastiach; zdôrazňuje významnú úlohu pozorovateľov v Arktickej rade, ktorí majú množstvo skúseností s vedeckou a politickou spoluprácou v Arktíde a dlhodobo sa v tomto smere angažujú; víta v tejto súvislosti pokračujúci dialóg medzi pozorovateľskými štátmi a predsedníctvom AR;

24.  dôrazne podporuje poskytnutie štatútu pozorovateľa Európskej únii v Arktickej rade; je presvedčený, že plnohodnotné vykonávanie štatútu EÚ ako formálneho pozorovateľa by malo pozitívny vplyv na politickú a inštitucionálnu úlohu Arktickej rady pri riešení otázok Arktídy, a posilnilo by ju;

25.  víta rozšírenú koordináciu medzi Komisiou a ESVČ o arktických otázkach; navrhuje, aby sa v rámci ESVČ vytvorilo oddelenie pre severné politiky a aby sa posilnila spolupráca medzi útvarmi ESVČ a Komisiou, ktorá zabezpečí ucelený, koordinovaný a integrovaný politický prístup naprieč príslušnými kľúčovými oblasťami politiky;

26.  poznamenáva, že EÚ má kapacitu prispieť k riešeniu potenciálnych bezpečnostných výziev; vyzýva EÚ, aby v spolupráci so svojimi členskými štátmi a s arktickými krajinami prispievala k budovaniu civilných bezpečnostných mechanizmov, ako aj zlepšovaniu kapacít v prípade prírodných a človekom spôsobených kríz a katastrof, pátracích a záchranných kapacít a infraštruktúry;

27.  upozorňuje na skutočnosť, že energetická bezpečnosť úzko súvisí so zmenou klímy; domnieva sa, že sa musí zvýšiť energetická bezpečnosť znížením závislosti EÚ od fosílnych palív; zdôrazňuje, že premena Arktídy predstavuje jeden z hlavných účinkov zmeny klímy na bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa týmto násobiteľom rizika prostredníctvom posilnenej stratégie EÚ pre Arktídu a rozšírenej politiky obnoviteľných zdrojov energie vyrobených v EÚ, ako aj prostredníctvom energetickej účinnosti, ktorá významne znižuje závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepšuje jej postavenie z hľadiska bezpečnosti;

28.  požaduje vytvorenie plánov reakcie na poškodenie prírody ropou v súlade s vymedzenými osvedčenými postupmi vo všetkých arktických štátoch, a to vrátane účinného posúdenia ohrozených zraniteľných druhov a uskutočniteľných stratégií prevencie a reakcie na zaistenie ich ochrany;

29.  zdôrazňuje prebiehajúcu konštruktívnu a pragmatickú cezhraničnú spoluprácu v rámci Severnej dimenzie a jej partnerstiev a v rámci spolupráce v oblasti Barentsovho mora;

30.  zdôrazňuje dôležitosť pokračujúceho angažovania sa a dialógu s Ruskom v rámci arktickej regionálnej spolupráce, najmä cezhraničnej spolupráce medzi EÚ a Ruskom, a to napriek zvyšovaniu prítomnosti ruských vojenských síl v regióne, budovaniu a opätovnému otváraniu ruských vojenských základní a vytvoreniu ruského vojenského arktického okresu; zdôrazňuje význam z hľadiska EÚ ďalšieho presadzovania strategických záujmov EÚ voči Rusku prostredníctvom selektívnej angažovanosti a úsilia o dosiahnutie pokroku v otázkach spoločného záujmu, pri ktorých existuje dôvod na globálne riešenia spoločných výziev a hrozieb; naliehavo žiada, aby sa táto otázka zahrnula do stratégie EÚ pre Arktídu; zdôrazňuje, že Arktída je neoddeliteľnou súčasťou environmentálnych, hospodárskych a politických sfér medzinárodných vzťahov;

31.  domnieva sa, že politika Severnej dimenzie je úspešným vzorom stability, spoločnej zodpovednosti a angažovanosti v arktickej spolupráci; zdôrazňuje význam sektorových partnerstiev Severnej dimenzie, najmä v oblasti životného prostredia, infraštruktúry a logistiky;

32.  konštatuje, že sa vytvorili arktické migračné trasy do EÚ; zdôrazňuje, že migračné trasy a zvýšená doprava by mali byť zohľadnené pri vypracovávaní stratégie EÚ pre Arktídu;

33.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty aktívne dodržiavali zásady slobody plavby a pokojného prechodu;

34.  víta plány na vytvorenie európskeho arktického fóra zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu posilnia synergií medzi existujúcimi nástrojmi financovania, aby sa zabránilo možnej duplicite a aby sa maximalizovali interakcie medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ; konštatuje, že Fínsko sa ponúklo ako hostiteľ prvého fóra, ktoré sa má zvolať v roku 2017;

35.  zdôrazňuje význam začlenenia tradičných a miestnych poznatkov do rozhodovania v Arktíde;

36.  opätovne potvrdzuje podporu Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva; pripomína najmä jej článok 19, v ktorom sa potvrdzuje, že štáty uskutočňujú konzultácie a v dobrej viere spolupracujú s dotknutým pôvodným obyvateľstvom prostredníctvom svojich vlastných reprezentatívnych inštitúcií s cieľom získať ich slobodný, vopred udelený a informovaný súhlas pred prijatím legislatívnych a administratívnych opatrení, ktoré sa ich môžu dotknúť, a ich zavedením do praxe; požaduje lepšie a včasnejšie zapojenie pôvodných obyvateľov do tvorby politiky pre Arktídu, ktorá bude zameraná na občanov, a do práce Arktickej rady; zdôrazňuje, že ich začlenenie do rozhodovania uľahčí udržateľné riadenie prírodných zdrojov v Arktíde; zdôrazňuje nevyhnutnosť ochrany a podpory ich práv, kultúr a jazykov; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v Arktíde udržateľným spôsobom, ktorý rešpektuje aj krehké prostredie, a s plnohodnotným zapojením pôvodného obyvateľstva;

37.  venuje osobitnú pozornosť cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 4.5, ktorý zahŕňa zabezpečenie rovnakého prístupu ku všetkým stupňom vzdelávania a odbornej prípravy pre pôvodné obyvateľstvo, a to aj v ich vlastných jazykoch;

38.  zdôrazňuje, že prístupný, prepojený, bezpečný a udržateľný cestovný ruch vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach európskej Arktídy môže prispieť k zvýšeniu obchodných činností, čo zase prispieva k počtu pracovných miest v malých a stredne veľkých podnikoch a celkovo pozitívnemu vývoju v tomto regióne; zdôrazňuje preto, že cestovný ruch v tejto oblasti by sa mal podporovať kvôli jeho sociálnym a environmentálnym vplyvom na infraštruktúru a výskum, vzdelávanie a odbornú prípravu;

39.  vyzdvihuje úlohu pôvodného obyvateľstva a miestnych spoločenstiev pri udržiavaní životaschopného a udržateľného arktického regiónu; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na poskytovanie prístupu ku všetkým relevantným informáciám o požiadavkách jednotného trhu EÚ, najlepších postupoch a nástrojoch financovania týmto spoločenstvám; zdôrazňuje význam plynulej dopravy, komunikačných a elektrických sietí, ako aj úlohu kozmických geolokačných a telekomunikačných technológií, pri vytváraní hospodárskej činnosti v tejto oblasti; pripomína Komisii jej povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2015/1775 v oblasti podávania správ a informovania verejnosti a príslušných orgánov o ustanoveniach nariadenia; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť do rozhodovacích procesov domorodé a miestne praktické poznatky a zaistiť dôslednejšie zapojenie domorodých a miestnych komunít do rozhodovacích procesov a ich akceptáciu; zdôrazňuje význam nevyhnutnej podpory a financovania; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa zapojenie zastúpenia pôvodného obyvateľstva Arktídy v Bruseli zviditeľnilo; domnieva sa, že by EÚ mala podporovať používanie inovatívnych technológií v Arktíde a rozvoj arktických obnoviteľných zdrojov;

40.  zdôrazňuje, že zachovanie udržateľne sa rozvíjajúcich arktických spoločenstiev, ktoré dokážu využívať najnovšie informačné technológie, a ich vysokej kvality života má najväčšiu prioritu, a že EÚ môže v tejto oblasti zohrávať zásadnú úlohu; opätovne zdôrazňuje právo obyvateľstva Arktídy určiť si spôsob svojho živobytia a uznáva jeho túžbu po udržateľnom rozvoji tohto regiónu; žiada ESVČ a Komisiu, aby zintenzívnili dialóg s obyvateľmi Arktídy a preskúmali možnosti poskytnutia finančných prostriedkov pre ich združenia a zabezpečili, že ich hlasy budú zohľadnené v diskusiách EÚ o Arktíde; víta prácu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ľudských práv a základných slobôd pôvodného obyvateľstva a prácu Expertného mechanizmu OSN pre práva pôvodného obyvateľstva;

41.  zdôrazňuje, že hlavným základom pre tvorbu politík, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy v Arktíde, by mala byť veda;

42.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) pri rozvoji európskej časti Arktídy a vytváraní udržateľného rastu a kvalitných pracovných miest zameraných na odvetvia orientované na budúcnosť; zdôrazňuje zároveň potrebu zodpovedného a ohľaduplného rozvoja arktických prírodných zdrojov; upriamuje pozornosť na trvalé znevýhodnenia, ktoré musia byť kompenzované (článok 174 ZFEÚ); zdôrazňuje dlhodobý význam stratégie v rôznych oblastiach, ako sú digitálna agenda, zmena klímy, modrý rast atď.;

43.  zdôrazňuje dôležitosť dobrej dostupnosti Arktídy z hľadiska siete TEN-T, jej plánovaného rozšírenia základných sieťových koridorov Severné more – Pobaltie – Škandinávia – Stredozemné more, ako aj prístupových ciest druhej úrovne, ako kľúčovej dopravnej štruktúry umožňujúcej udržateľnú mobilitu ľudí a tovarov; pripomína potenciál financovania z EÚ, napríklad prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a Európskeho fondu, pre infraštruktúrne projekty v európskej časti Arktídy; berie v tejto súvislosti na vedomie prominentnú úlohu Európskej investičnej banky (EIB); navrhuje, aby Komisia preskúmala potenciál širšej medzinárodnej finančnej spolupráce na rozvoji novej infraštruktúry a prepojenia vrátane IKT systémov;

44.  víta záväzok Komisie prinajmenšom zachovať úroveň financovania arktického výskumu v rámci programu Horizont 2020, a najmä jej zámer podporovať zavádzanie inovatívnych technológií; vyzýva Komisiu, aby vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie po roku 2020 zvýšila objem prostriedkov určených na financovanie arktického výskumu; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej a vo väčšej miere využívala program Horizont 2020 a ďalšie programy financovania na účely štúdia Arktídy;

45.  konštatuje, že arktické morské ekosystémy sú kľúčové pre zachovanie svetovej biodiverzity; konštatuje, že znižovanie objemu arktického morského ľadu a iné environmentálne zmeny v Arktíde si v kombinácii s obmedzenými vedeckými poznatkami o morských zdrojoch v tejto oblasti vyžadujú prístup založený na predbežnej opatrnosti a zavedenie vhodných medzinárodných opatrení na zaistenie dlhodobej ochrany a udržateľného používania zdrojov v arktickom otvorenom mori;

46.  nabáda, vzhľadom na to, že lepšie znalosti Arktída sú kľúčové z hľadiska primeraného riešenia všetkých výziev, na presadzovanie a uľahčovanie medzinárodnej vedeckej a výskumnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán pôsobiacich v oblasti výskumu Arktídy a pri vytváraní výskumnej infraštruktúry; podporuje spoluprácu medzi poprednými arktickými výskumnými inštitúciami na vypracovaní integrovaného európskeho polárneho výskumného programu v rámci iniciatívy EU-PolarNet, ktorá zahŕňa tradičné a miestne poznatky; konštatuje, že Komisia bola pozvaná na medzinárodnú vedeckú konferenciu o Arktíde, ktorá sa má uskutočniť v Európe v roku 2018; zdôrazňuje význam úspešnej spolupráce s Kanadou a USA prostredníctvom Transatlantického združenia pre výskum oceánov;

47.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby v Arktíde vytvorila arktické informačné stredisko EÚ s dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie efektívneho prístupu k informáciám a poznatkom o Arktíde a na podporu cestovného ruchu; poukazuje na to, že takéto arktické informačné stredisko EÚ by mohlo byť spojené s už existujúcimi Arktickými centrami alebo s niektorou inou arktickou inštitúciou, keďže takéto riešenie by výrazne znížilo náklady;

48.  požaduje systematickejší a dlhodobý zber údajov získaných z arktických výskumných projektov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnuté výsledky jednotlivých projektov často zaniknú pri prechode z jedného programového obdobia do druhého; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na kontinuitu pri plánovaní rámca pre arktický výskum po roku 2020;

49.  víta skutočnosť, že Komisia podporuje vytvorenie chránených morských oblastí v Arktíde; pripomína Komisii a členským štátom najmenej 10 % cieľov v oblasti ochrany pobrežných a morských oblastí v rámci cieľov udržateľného rozvoja; konštatuje však, že akýkoľvek nový návrh týkajúci sa týchto záležitostí by mal byť v súlade s výsledkom diskusie arktických štátov v Arktickej rade; zdôrazňuje, že morské chránené oblasti sú kriticky dôležité pre zachovanie arktických ekosystémov; pripomína nevyhnutnosť plnohodnotného zapojenia miestnych komunít do plánovania, realizácie a správy týchto chránených oblastí;

50.  poukazuje na dôležitosť vesmírnych technológií a výskumných činností súvisiacich s vesmírom, ktoré sú základom pre bezpečné lodné operácie, ako aj pre environmentálne monitorovanie a pre sledovanie zmeny klímy v Arktíde; nabáda Komisiu, a to aj so zreteľom na zmeny v Arktíde uznané v jej oznámení o Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705), aby v spolupráci s Arktickou radou preskúmala možnosti intenzívnejšieho využívania svojich súčasných a budúcich satelitných programov v tejto oblasti a aby v rámci iniciatívy GOVSATCOM zohľadňovala potreby používateľov; vyzýva všetky zainteresované strany, aby v tomto smere naplno využili potenciál navigačného systému Galileo a programy pozorovania Zeme Copernicus;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a podporovali vytvorenie chránenej morskej oblasti na šírom mori Severného ľadového oceánu na základe mandátu komisie OSPAR (Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku), v ktorej by bolo zakázané akékoľvek využívanie medzinárodných vôd okolo Severného pólu v pôsobnosti dohovoru OSPAR na ťažbu vrátane rybolovu;

52.  vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na zákaz používania vlečných sietí na lov pri dne v ekologicky alebo biologicky významných morských oblastiach a na šírom mori Severného ľadového oceánu;

53.  žiada, aby sa v prípade akéhokoľvek komerčného rybárstva v oblasti vychádzalo z cieľov pre ochranu stanovených v novej spoločnej rybárskej politike, ako aj kvantitatívneho cieľa obnovy a udržiavania populácií nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos;

54.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri predchádzaní neregulovanému rybolovu v Arktíde; zastáva názor, že EÚ má plné právo tak urobiť, keďže členské štáty sú zapojené do všetkých úrovní riadenia v arktickom regióne;

55.  zdôrazňuje, že rybárske flotily EÚ nesmú ohrozovať biodiverzitu v regióne; víta určenie ekologicky a biologicky významných oblastí v Arktíde v rámci Dohovoru o biologickej diverzite ako významný proces pri zabezpečovaní účinnej ochrany arktickej biodiverzity a zdôrazňuje, že v pobrežných, námorných a pozemných oblastiach Arktídy je dôležité uplatňovať riadenie na základe ekosystémového prístupu, ako to zdôraznila odborná skupina Arktickej rady pre riadenie na základe ekosystémového prístupu; vyzýva štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite a Dohovoru OSN o morskom práve vytvorením siete chránených morských oblastí a morských rezervácií v Severnom ľadovom oceáne;

56.  dôrazne sa zasadzuje o to, aby akýkoľvek ďalší rozvoj komerčného rybárstva v arktickej oblasti bol v súlade s medzinárodnými dohodami pre túto oblasť vrátane Špicberskej zmluvy z roku 1920, s právami všetkých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami takýchto dohôd, a s platnými historickými rybolovnými právami;

57.  vyzýva Komisiu, aby preštudovala posilnenie arktickej telekomunikačnej infraštruktúry vrátane satelitov a predložila v tomto smere návrhy, a to s cieľom pomôcť vedeckému výskumu a monitorovaniu klímy, ako aj vytvoriť miestny rozvoj, navigáciu a bezpečnosť na mori;

58.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom z roku 2014, aby prostredníctvom Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) a/alebo prostredníctvom štátnej prístavnej kontroly prijali všetky potrebné opatrenia na aktívne urýchlenie zákazu používania ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) ako paliva v plavidlách, ktoré sa plavia v arktických moriach, podobným spôsobom, ako to už platí vo vodách v okolí Antarktídy; vyzýva Komisiu, aby začlenila environmentálne a klimatické riziká vyplývajúce z používania TVO do svojej štúdie o rizikách, ktoré by so sebou prinieslo zintenzívnenie plavby na trase cez Severné more; keďže neexistujú primerané medzinárodné opatrenia, vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy pravidiel pre plavidlá kotviace v prístavoch EÚ po ceste cez arktické vody alebo pred takouto cestou, a to s cieľom zakázať používanie a prepravu TVO;

59.  očakáva nadobudnutie účinnosti polárneho kódexu IMO v rokoch 2017 a 2018, ktorý zvýši bezpečnosť plavby cez Arktídu; zdôrazňuje význam vytvorenia jednotného systému pre únik, evakuáciu a záchranu (EER, Escape, evacuation and rescue) personálu mimo pevniny, ktorý by sa dal jednotne uplatňovať na všetky arktické platformy a plavidlá;

60.  pripomína, že podľa dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) prijali Island a Nórsko záväzky týkajúce sa zachovania kvality životného prostredia a udržateľného využívania prírodných zdrojov v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ;

61.  zdôrazňuje rastúci záujem Číny o arktickú oblasť, najmä pokiaľ ide o prístup k lodným trasám a dostupnosť energetických zdrojov; berie na vedomie uzavretie dohody o voľnom obchode medzi Islandom a Čínou a vyzýva Komisiu, aby úzko monitorovala vplyvy, ktoré môže mať na udržateľný hospodársky rozvoj nielen na islandskej strane Arktídy, ale aj na hospodárstvo a vnútorný trh EÚ;

62.  pripomína, že podľa dohody medzi EÚ a Grónskom o partnerstve v sektore rybolovu z roku 2007 poskytuje Európska únia Grónsku finančnú podporu na zabezpečenie zodpovedného rybolovu a udržateľného využívania rybolovných zdrojov v grónskej výhradnej hospodárskej zóne;

63.  požaduje urýchlenú ratifikáciu členskými štátmi protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori (dohovor HNS), a ich pristúpenie k tomuto protokolu;

64.  domnieva sa, že zapojenie parlamentov a úzka medziparlamentná spolupráca v arktických záležitostiach, najmä s národnými parlamentmi členských štátov EÚ, zohrávajú zásadnú úlohu pri vykonávaní politík Arktídy;

65.  vyzýva vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby pozorne monitorovali klímu, ochranu životného prostredia, námorný, sociálno-ekonomický a bezpečnostný vývoj v Arktíde a pravidelne podávali správy Európskemu parlamentu a Rade, okrem iného aj o vykonávaní politiky EÚ pre Arktídu;

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0363. (2) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1. (3) http://www.inuitcircumpolar.com/uploads/3/0/5/4/30542564/declaration_on_resource_development_a3_final.pdf (4) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 17. (5) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 131. (6) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 153. (7) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 77. (8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0236. (9) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71. (10) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 41. (11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0034. (12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0224. (13) Podľa odhadov je v Arktíde uväznených pol miliardy ton CO2.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2016 (2016/2309(INI))

P8_TA(2017)0094 A8-0050/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 a na prílohu k nim s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení (DSP) medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernou Horou na strane druhej z 29. marca 2010(1),

–  so zreteľom na závery zasadnutí konferencie EÚ a Čiernej Hory o pristúpení na úrovni zástupcov z 30. júna 2016 a na ministerskej úrovni z 13. decembra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. júna 2012, v ktorých rozhodla, že 29. júna 2012 sa začnú prístupové rokovania s Čiernou Horou, a na závery Rady z 13. decembra 2016, ktoré získali podporu drvivej väčšiny delegácií,

–  so zreteľom na siedme zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi EÚ a Čiernou Horou, ktoré sa uskutočnilo 20. júna 2016 v Bruseli,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2016 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2016 (COM(2016)0715) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Čiernej Hore za rok 2016 (SWD(2016)0360),

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedu parížskeho samitu o západnom Balkáne zo 4. júla 2016 a na odporúčania organizácií občianskej spoločnosti na parížsky samit v roku 2016,

–  so zreteľom na rozhodnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO z 2. decembra 2015 a podpísanie protokolu o pristúpení Čiernej Hory k NATO z 19. mája 2016,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR o parlamentných voľbách v Čiernej Hore, ktoré sa konali 16. októbra 2016,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z ôsmej schôdze zmiešaného poradného výboru EÚ – Čierna Hora, ktorá sa konala v Budve 8. novembra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania z dvanástej schôdze Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora, ktorá sa konala 19. a 20. mája 2016 v Podgorici,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Čiernej Hore,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0050/2017),

A.  keďže euroatlantická integrácia je kľúčovou prioritou zahraničnej politiky Čiernej Hory;

B.  keďže sa dosiahol ďalší pokrok v prístupových rokovaniach; keďže Čierna Hora sa v súčasnosti považuje za krajinu, ktorá v procese pristúpenia postúpila najďalej; keďže sa vo veľkej miere už dokončil právny rámec v oblasti právneho štátu a zaviedlo sa inštitucionálne zriadenie;

C.  keďže pretrváva znepokojenie v súvislosti s polarizovanou domácou politickou scénou a bojkotom opozície v parlamente; keďže trvalý dialóg a konštruktívna spolupráca medzi vládnou koalíciou a opozíciou majú zásadný význam pre napredovanie prístupového procesu;

D.  keďže korupcia a organizovaná trestná činnosť naďalej vzbudzujú vážne znepokojenie;

E.  keďže organizácie občianskej spoločnosti (ďalej len „OOS“) sú schopné zúčastňovať sa na pracovných skupinách, a to aj v prípade rokovaní o pristúpení, ale vyjadrili nespokojnosť s úrovňou ich zapojenia do tvorby politík a s ich prístupom k informáciám; keďže je mimoriadne znepokojujúce, že médiá sa cez zastrašujúce kampane zamerali osobne na niektorých aktivistov občianskej spoločnosti;

F.  keďže pokrok Čiernej hory podľa kapitol 23 a 24 týkajúcich sa právneho štátu je aj naďalej zásadný pre celkové tempo rokovacieho procesu;

G.  keďže sloboda prejavu a sloboda médií sú kľúčovými hodnotami EÚ a piliermi každej demokracie; keďže čiernohorské médiá sú výrazne spolitizované a naďalej pretrváva cenzúra a autocenzúra, ako aj hospodárske a politické tlaky na novinárov;

1.  víta pokračujúce napredovanie Čiernej Hory v integrácii do EÚ; víta skutočnosť, že Čierna Hora dosahuje v prístupových rokovaniach stabilný pokrok, a berie na vedomie, že doposiaľ bolo otvorených 26 rokovacích kapitol a dve boli predbežne uzavreté; vyzýva Radu, aby urýchlila rokovania s Čiernou Horou; nabáda na otvorenie a uzavretie ďalších kapitol v prístupových rokovaniach v roku 2017; vyjadruje uznanie vláde Čiernej Hory za prijatie programu pristúpenia Čiernej Hory k EÚ na obdobie 2017 – 2018; nabáda Čiernu Horu, aby zrýchlila tempo reforiem, zvýšila úsilie o plnenie všetkých kritérií a aby sa naďalej sústreďovala na základné body procesu pristúpenia; pripomína, že je nevyhnutné dosiahnuť konkrétne výsledky a vykázať výrazné a udržateľné plnenie, najmä v oblastiach právneho štátu, spravodlivosti a boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

2.  vyjadruje príslušným orgánom uznanie za organizáciu parlamentných volieb 16. októbra 2016, ktoré prebehli nerušeným spôsobom a boli pri nich vo všeobecnosti dodržané základné slobody; podporuje ďalšie zosúladenie s medzinárodnými normami; víta skutočnosť, že účasť bola najvyššia od roku 2002; víta revidovaný právny rámec, na základe ktorého sa voľby konali, ale konštatuje, že pretrvávajú niektoré administratívne nedostatky, a to aj zo strany štátnej volebnej komisie (ŠVK), ako aj obavy o presnosť registra voličov a z politizácie;

3.  vyjadruje poľutovanie nad potrebou dočasného zavretia platforiem internetovej komunikácie v deň volieb, ako aj nad hakerským útokom na webovú lokalitu Centra pre demokratickú zmenu (CDT), ku ktorému došlo niekoľko dní pred voľbami, čo takisto narušilo prácu organizácii občianskej spoločnosti pri monitorovaní volieb; vyzýva príslušné orgány, aby riešili nedostatky a vyšetrili údajné procesné nezrovnalosti vrátane údajného zneužívania štátnych finančných prostriedkov a zneužitia funkcie, ako aj všetky ostatné ohlásené nedostatky rýchlym a transparentným spôsobom a v súlade s odporúčaniami OSCE/ODIHR; očakáva, že nezávislosť štátnej volebnej komisie sa zachová; zastáva názor, že je potrebné zlepšiť volebný proces s cieľom zabezpečiť, aby mu občania v plnej miere dôverovali; s poľutovaním konštatuje, že opozícia neuznala výsledky volieb; uvedomuje si, že externé subjekty sa snažia volebný proces zdiskreditovať, ako aj ťažkosti, ktoré to spôsobuje; očakáva, že nová vláda dodrží politický záväzok k reformnému procesu a vyzýva všetky politické strany, aby sa opätovne zapojili do konštruktívneho dialógu;

4.  berie na vedomie, že pred konaním volieb vznikla tzv. vláda volebnej dôvery; víta skutočnosť, že tento proces sa uskutočnil z iniciatívy Čiernej Hory a prebiehal naprieč politickým spektrom;

5.  vyjadruje znepokojenie nad údajnými pokusmi Ruska ovplyvňovať vývoj v Čiernej Hore, keďže takéto pôsobenie v regióne by mohlo spôsobiť ďalšiu destabilizáciu Západného Balkánu; vyjadruje znepokojenie nad závažnými incidentmi, vrátane údajného pokusu o prevrat, ku ktorému došlo 16. októbra 2016, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a Komisiu, aby pozorne sledovali prebiehajúce vyšetrovanie vedené príslušnými orgánmi; vyjadruje uznanie Srbsku za ochotu spolupracovať na tomto vyšetrovaní; považuje za dôležité, aby si príslušné útvary členských štátov vymieňali informácie o takýchto incidentoch, a to medzi sebou, ako aj s PK/VP a Komisiou;

6.  vyjadruje naďalej hlboké znepokojenie nad polarizovanou domácou politickou scénou a bojkotom parlamentných činností časťou opozície; vyzýva opozíciu, aby využila ponuku účasti vo vláde zo strany predsedu vlády, a to výmenou za ukončenie bojkotu; opäť zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politické sily obnovili konštruktívny dialóg a spoluprácu v čiernohorskom parlamente; vyzýva na ďalšie posilnenie parlamentnej kontroly prístupového procesu a kapacity pre rozpočtový dohľad; vyjadruje parlamentu uznanie za to, že naďalej vykazuje vysokú úroveň transparentnosti; vyjadruje znepokojenie nad neprimeraným použitím sily počas protivládnych protestov; opakovane trvá na tom, že je potrebné prijať náležité nadväzujúce opatrenia v súvislosti s aférou týkajúcou sa audiozáznamov; požaduje zlepšenie parlamentného dohľadu nad vykonávaním opatrení na boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii;

7.  vyzýva vládu, aby zlepšila prístup k verejným informáciám, najmä v súvislosti s veľkými infraštruktúrnymi projektmi, ako je budovanie diaľnic, privatizácia, verejné obstarávania a súdne úkony;

8.  víta prijatie novej stratégie reformy verejnej správy na roky 2016 – 2020, reformný program riadenia verejných financií, nadobudnutie účinnosti nového zákona o mzdách a zjednodušenie administratívnych postupov; žiada prijatie opatrení s cieľom prideliť primerané rozpočtové prostriedky na reformu verejnej správy, ako aj stabilnú politickú vôľu na racionalizáciu verejnej správy, a to aj so zreteľom na prípravu na pristúpenie; poznamenáva, že bol dosiahnutý len obmedzený pokrok v posilňovaní administratívnej kapacity; nabáda na úplné odpolitizovanie verejnej správy; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa dodržiavali zásady zásluhovosti, profesionality, zodpovednosti, transparentnosti a včasného regulačného posúdenia vplyvu a aby sa zaistilo právo občanov na dobrú správu vecí verejných a ich právo na informácie bez akejkoľvek korupcie;

9.  berie na vedomie pokrok v reforme justície vrátane zvýšenia inštitucionálnych kapacít; naďalej vyjadruje znepokojenie nad neprípustným ovplyvňovaním nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o vymenúvanie sudcov; zdôrazňuje potrebu posilnenia zodpovednosti justície vypracovaním súhrnu vykonávania etických kódexov a nových disciplinárnych systémov pre sudcov a prokurátorov; zdôrazňuje, že je potrebné zracionalizovať sieť súdov a naďalej zvyšovať kapacity na monitorovanie nevyriešených sporov na súdoch a ďalšie znižovanie počtu neuzavretých prípadov; požaduje účinnejšiu inštitucionálnu a individuálnu zodpovednosť, pokiaľ ide o riešenie obvinení z korupcie, prania špinavých peňazí a organizovanej trestnej činnosti; upozorňuje na potrebu skutočne vykonávať súdne rozhodnutia, pokiaľ ide o prístup k informáciám, a bojovať proti obvyklej praxi vyhlasovania dokumentov za dôverné s cieľom obmedziť prístup; zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia verejnosti o existujúcich mechanizmoch na vybavovanie sťažností;

10.  vyzýva príslušné orgány, berúc do úvahy určitý pokrok v následných opatreniach v prípade vojnových zločinov, aby ich skutočne vyšetrili, stíhali, súdili a potrestali a aby bojovali proti beztrestnosti v súlade s medzinárodnými normami, najmä pokiaľ ide o zodpovedných dôstojníkov na vrchole hierarchie velenia; víta prijatie stratégie stíhania s cieľom otvoriť nové prípady a dosiahnuť konkrétne výsledky; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť neobmedzený prístup k spravodlivosti a spravodlivej kompenzácii obetí vojnových zločinov, ako aj v plnej miere chrániť svedkov počas konaní o vojnových zločinoch;

11.  s obavami konštatuje, že v mnohých oblastiach stále prevláda korupcia, ale víta ďalšie posilnenie rámca na boj proti korupcii, a to okrem iného plným sfunkčnením protikorupčnej agentúry a vymenovaním osobitných prokurátorov na boj proti korupcii, ako aj riešením potrieb špecializovanej dlhodobej odbornej prípravy; domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť ich nezávislosť pri vyšetrovaní; zdôrazňuje význam politicky nestranných, profesionálnych a transparentných činností protikorupčnej agentúry, a to najmä v prípadoch korupcie na vysokých miestach a financovania politických strán; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať súhrn úspešných vyšetrovaní a rozsudkov, najmä v prípadoch korupcie na vysokých miestach, ako aj protikorupčných opatrení vrátane účinnejšieho uplatňovania zákonom stanovených sankcií; vyzýva novú vládu, aby boj proti korupcii zaradila medzi svoje priority tým, že naň vyčlení dostatok ľudských a rozpočtových zdrojov;

12.  požaduje účinné vykonávanie odvetvových akčných plánov v oblastiach, ktoré sú obzvlášť náchylné na korupciu, ako je verejné obstarávanie, privatizácia, mestské plánovanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, miestna vláda a polícia; požaduje účinné vyšetrovanie potenciálnych prípadov oznamovania protispoločenskej činnosti a ich primeranú ochranu; požaduje začlenenie trestného činu neoprávneného obohatenia do trestného zákona Čiernej Hory; vyzýva na účinné vykonávanie dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Čiernou Horou s cieľom zlepšiť súdnu spoluprácu v boji proti závažnej trestnej činnosti; požaduje prijatie opatrení na zlepšenie ochrany oznamovateľov;

13.  berie na vedomie prijatie akčného plánu na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a podpísanie dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v riešení prípadov organizovanej trestnej činnosti, najmä pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi, drogami a pranie špinavých peňazí, zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi agentúrami a ďalej zintenzívňovať regionálnu a medzinárodnú spoluprácu v boji proti organizovanému zločinu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby pri štandardných vyšetrovaniach pomáhali špecializovaní súdni účtovní experti;

14.  víta zlepšený právny rámec na boj proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje však, že treba lepšie identifikovať obete obchodovania s ľuďmi a zlepšiť ich prístup k pomoci, náprave a ochrane;

15.  víta novú stratégiu boja proti násilnému extrémizmu na roky 2016 – 2018, ktorá dopĺňa vnútroštátnu stratégiu prevencie terorizmu, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a boja proti nim; berie na vedomie vytvorenie novej spravodajskej jednotky, ktorej úlohou je identifikácia a sledovanie potenciálnych členov násilných extrémistických skupín; domnieva sa, že je veľmi dôležité identifikovať osoby v skorom štádiu radikalizácie s cieľom zabrániť tomu, aby sa nechali najať násilnými extrémistickými skupinami, a úspešne ich začleniť do spoločnosti; považuje za dôležité, aby opatrenia prijaté v tomto smere zabezpečili dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade s medzinárodnými záväzkami; zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti pre monitorovanie potenciálnych teroristických hrozieb;

16.  uznáva zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do príprav na pristúpenie, avšak vyzýva príslušné orgány, aby naďalej zlepšovali prístup týchto organizácií k informáciám súvisiacim s EÚ a aby zabezpečili, že konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti sa budú konať zmysluplným spôsobom, a to vždy, keď je to možné; žiada príslušné orgány, aby vypracovali nápomocnejší a inkluzívnejší prístup k uľahčeniu činností OOS a podpore ich aktívnej účasti na dohľade nad celým volebným procesom; nalieha na príslušné orgány, aby vypracovali systém verejného financovania pre OOS na celoštátnej aj miestnej úrovni, ktorý bude udržateľnejší, transparentnejší a efektívnejší; vyzýva príslušné orgány, aby vytvárali podmienky prispievajúce k dobrovoľníckej práci a k vyššiemu stupňu občianskej angažovanosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že voči niektorým aktivistom OOS boli naďalej vyvíjané očierňujúce a zastrašujúce kampane; vyzýva príslušné orgány, aby vyšetrili a objasnili príčinu takéhoto zastrašovania a aby zintenzívnili snahy o ochranu aktivistov organizácií občianskej spoločnosti;

17.  berie na vedomie určitý pokrok, pokiaľ ide o zlepšovanie situácie menšín, a to aj dokončením viacerých legislatívnych reforiem s cieľom zabezpečiť súlad s európskymi a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; víta prijatie stratégie na roky 2016 – 2020, ako aj akčného plánu na sociálne začlenenie komunít Rómov a Egypťanov; žiada o pridelenie primeraného rozpočtu, aby mohol byť akčný plán riadne vykonaný; vyjadruje znepokojenie nad dvojakou diskrimináciou žien a dievčat v rómskej komunite a nad prístupom rómskej komunity, egyptskej menšiny a aškalskej komunity k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, bývaniu a zamestnaniu; nabáda príslušné orgány, aby aj ďalej zvyšovali úsilie o ochranu práv osôb LGBTI; vyzýva príslušné orgány, aby vynaložili ďalšie úsilie o zvýšenie informovanosti o antidiskriminácii medzi širokou verejnosťou; je stále znepokojený tým, že vo väčšine verejných budov vrátane zdravotných stredísk a univerzitných fakúlt stále nie je zabezpečený bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím a že počet zamestnaných ľudí so zdravotným postihnutím je stále veľmi nízky; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na ochranu multietnickej identity regiónu Kotorskej Boky;

18.  žiada o ďalšie posilnenie inštitúcií v oblasti ľudských práv vrátane ombudsmana a ministerstva pre ľudské práva a menšiny, pričom zastáva názor, že by sa mali zvýšiť ich vedomosti o medzinárodných a európskych právnych predpisoch a normách v oblasti ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad absenciou jednotného prístupu a nízkymi úrovňami sankcií za porušovanie ľudských práv;

19.  opäť vyjadruje znepokojenie nad pretrvávaním rodovo motivovaného domáceho a sexuálneho násilia, absenciou stíhaní a riadnych odsúdení páchateľov v súlade s medzinárodnými normami a nad neúčinnou podporou a ochranou obetí; vyzýva na prijatie opatrení s cieľom zaviesť adekvátne služby ochrany, posilniť relevantnú medziinštitucionálnu koordináciu, účinne využívať novú, jednotnú databázu prípadov domáceho násilia a zaviesť stratégiu boja proti domácemu násiliu na roky 2016 – 2020; zdôrazňuje, že je dôležité vzdelávať a odborne pripravovať zamestnancov v štátnych inštitúciách na prácu s obeťami; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili náležitú ochranu, dlhodobé ubytovanie, finančnú podporu a vzdelávacie programy pre obete nútených manželstiev, ako aj účinné stíhanie a odsúdenie páchateľov; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať zastúpenie žien v politike, a to aj na kľúčových pozíciách s rozhodovacou právomocou, ako aj ich prístup na trh práce a lepšie zastúpenie na ňom; požaduje vypracovanie verejnej politiky, ktorá pomôže vyvážiť prácu a rodinné vzťahy; berie na vedomie pokračovanie vykonávania akčného plánu v oblasti rodovej rovnosti na roky 2013 – 2017; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby na jeho vykonávanie vyčlenili dostatočné rozpočtové prostriedky; berie na vedomie, že v koordinácii politík týkajúcich sa detí sa vyskytujú problémy a že násilie páchané na deťoch je aj naďalej problémom;

20.  vyzýva čiernohorské orgány, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom predchádzať násiliu na deťoch, obchodovaniu s ľuďmi a núteným detským manželstvám, ktoré aj naďalej oznamujú mimovládne organizácie;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné neustále a vážne pracovať na harmonizácii čiernohorského právneho systému s medzinárodnými právnymi normami v oblasti ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad právneho štátu, ústavnosti a zákonnosti;

22.  je aj naďalej znepokojený stavom slobody prejavu a médií v Čiernej Hore a nad nedostatočne účinnými vyšetrovaniami útokov na novinárov zo strany vlády; opäť naliehavo žiada príslušné orgány, aby vyriešili dlhodobo nevyriešené prípady násilia voči novinárom, ich zastrašovania a vyhrážania sa im, prijali opatrenia na ochranu pracovníkov médií a vytvorili bezpečné prostredie pre slobodnú a investigatívnu žurnalistiku; vyjadruje znepokojenie nad útokmi spáchanými policajnými silami a nad nedávnymi prípadmi nátlaku a zastrašovania namiereného proti novinárom vrátane zastrašujúcich kampaní, fyzických útokov a vyhrážania, ako aj prípadov zasahovania do médií počas protivládnych demonštrácií vrátane svojvoľného zatýkania a zaistenia vybavenia; vyjadruje obavy v súvislosti s neustálou absenciou riadnych vyšetrovaní týchto útokov a nad nevyriešením týchto prípadov; poznamenáva, že počet prípadov ohovárania je stále vysoký; trvá na tom, že je potrebné dodržiavať zásady transparentnosti pri uverejňovaní štátnej reklamy v súkromných médiách, novelizovať čiernohorský trestný zákon a zaviesť nové trestné činy zamerané na prevenciu a trestanie útokov voči novinárom, ktorí si plnia svoje pracovné povinnosti; berie na vedomie právne opatrenia prijaté s cieľom poskytnúť väčšiu ekonomickú nezávislosť a udržateľnosť verejnoprávneho vysielateľa RTCG a požaduje, aby sa prijali ďalšie kroky na zabezpečenie jeho nezávislosti vrátane redakčnej nezávislosti; zdôrazňuje potrebu podporiť a posilniť existujúci samoregulačný mechanizmus; zdôrazňuje, že revidovaný Etický kódex pre novinárov sa musí v mediálnom spoločenstve uplatňovať účinne a jednotne; vyzýva pozorovateľov delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, aby sa podľa potreby pravidelnejšie zúčastňovali na súdnych konaniach vedených proti novinárom a pracovníkom médií;

23.  poznamenáva, že štátna volebná komisia obmedzovala počas volieb v roku 2016 prístup médií; požaduje vykonávanie odporúčaní týkajúcich sa médií, ktoré boli predložené v záverečnej správe volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR o parlamentných voľbách v roku 2016;

24.  berie na vedomie priaznivý hospodársky vývoj, naliehavo však žiada novú vládu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti súbežne s posilnením sociálnych práv a ochrany spotrebiteľa, aby spustila ďalšie štrukturálne reformy s cieľom zlepšiť podnikateľské a investičné prostredie, ktoré prinesie pracovné miesta a rast a prispeje k diverzifikácii hospodárstva vrátane opatrení zameraných na obmedzenie neformálnej ekonomiky, a aby trvala na potrebe účinne bojovať proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti; víta otvorenie kapitoly 19 a je pevne presvedčený, že je najlepším stimulom pre vládu na urýchlenie jej snáh o sociálne začleňovanie a znižovanie chudoby, ako aj obmedzenie neformálnej ekonomiky; vyzýva na racionalizáciu verejných výdavkov, ako aj na zintenzívnenie úsilia o posilnenie právneho štátu a vynútiteľnosti zmluvného plnenia; poukazuje na potrebu riešiť výraznú vonkajšiu nerovnováhu a opätovne prehodnotiť investičné projekty v oblasti verejnej infraštruktúry, ktoré sú problémom pre fiškálnu udržateľnosť; požaduje prijatie ďalších opatrení finančnej a nefinančnej povahy na podporu MSP a ďalšie investície do inovácie a udržateľných projektov na stimuláciu hospodárstva; vyzýva na zlepšenie sociálneho dialógu;

25.  poznamenáva, že hoci došlo k určitému napredovaniu v rozvoji dopravnej infraštruktúry, a to aj prostredníctvom Dopravného monitorovacieho strediska krajín juhovýchodnej Európy, nedostatok cezhraničných ciest bráni rozvoju obchodu a cestovného ruchu; víta doteraz vynaložené úsilie o liberalizáciu sektora železničnej dopravy v Čiernej Hore; zdôrazňuje potrebu koordinovať so susednými krajinami otázky prepojenosti a umožniť im stať sa súčasťou procesu plánovania infraštruktúrnych projektov;

26.  zdôrazňuje význam posilňovania sektora MSP a poskytovania podpory prostredníctvom lepších právnych predpisov, financovania, vykonávania priemyselnej politiky, ako aj obmedzovania neformálnej ekonomiky a urýchľovania celoštátnej elektronickej registrácie spoločností;

27.  konštatuje, že neformálna ekonomika Čiernej Hory stále predstavuje veľký podiel na celkovom HDP; pripomína, že veľká neformálna ekonomika predstavuje hlavný problém pre podnikanie a hospodársky rast, a preto vyzýva Čiernu Horu, aby prijala kroky na zníženie veľkosti tieňového hospodárstva;

28.  s obavami konštatuje, že niektoré výstupy budovania kapacít financovaného z IPA orgány nevyužili alebo nerozvinuli v plnej miere; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia pozitívnych výsledkov musia orgány zabezpečiť zodpovedajúci počet pracovných síl, prijať potrebné právne predpisy s cieľom umožniť využitie výstupov a poskytnúť potrebnú nezávislosť novovytvoreným inštitúciám;

29.  berie na vedomie mierny pokles nezamestnanosti; víta novú národnú stratégiu v oblasti zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov na roky 2016 – 2020 a sprievodný akčný plán na rok 2016; vyjadruje naďalej znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí a slabou mobilitou pracovnej sily; požaduje aktívne opatrenia na trhu práce na zvýšenie možností kvalitného zamestnania a podporu žien, zraniteľných osôb, osôb so zdravotným postihnutím a mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania, profesijného poradenstva, odbornej prípravy, zamestnaneckých a pracovných práv; pripomína dôležitosť aktívnej účasti na regionálnych iniciatívach pre mladých ľudí, ako je Regionálny úrad pre spoluprácu mládeže na západnom Balkáne, a to aj využívaním existujúcich programov určených na podporu prepojenosti v regióne a na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

30.  poznamenáva, že verejné výdavky na vzdelávanie sú stále výrazne nižšie ako priemer EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nevyhnutné opatrenia, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o deti v ranom a predškolskom veku, v prípade ktorých je miera zápisu neuspokojivo nízka a výrazne nižšia ako cieľ EÚ (95 % do roku 2020); zastáva názor, že osobitná pozornosť by sa mala venovať nedostatočnému prístupu osôb so zdravotným postihnutím do viacerých verejných univerzít;

31.  víta nový zákon o životnom prostredí, ako aj národnú stratégiu pre transpozíciu a vykonávanie acquis Únie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a jej akčný plán na roky 2016 – 2020; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti vykonávania, najmä v oblasti kvalitného vodného hospodárstva, ochrany prírody a odpadového hospodárstva, ako aj súvisiace administratívne kapacity na všetkých úrovniach; vyjadruje znepokojenie nad značným oneskorením pri zabezpečovaní ochrany potenciálnej lokality sústavy Natura 2000 Ulcinj Salina; žiada vyvinúť ďalšie úsilie o zachovanie biodiverzity lokality Salina a zaručiť trvalo udržateľný rozvoj pobrežia;

32.  vyzýva príslušné orgány, aby prijali potrebné opatrenia v oblasti ochrany prírody a životného prostredia v súvislosti s jazerom Skadar s cieľom zachovať jeho ekologickú charakteristiku a jeho ekologickú celistvosť; vyzýva vládu, aby zabezpečila, že transformácia národných parkov na štátnu spoločnosť s ručením obmedzeným nebude mať žiadny negatívny vplyv na ich ochranu; v tejto súvislosti uznáva obavy vyjadrené v rámci Ramsarského a Bernského dohovoru, pokiaľ ide o územný plán osobitného účelu pre Národný park jazera Skadar vrátane projektu Porto Skadar Lake; vyjadruje obavy v súvislosti s výrazným oneskorením v stanovení ochrany oblastí, ktoré sú identifikované ako potenciálne oblasti sústavy Natura 2000, ako napríklad Národný park jazera Skadar; pripomína, že sú potrebné náležité a strategické posúdenia vplyvu na životné prostredie, a to v súlade s acquis EÚ a medzinárodnými normami;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné vykonávať medzinárodné záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad plánom vlády vybudovať uholnú elektráreň Pljevlja II, čo nie je v súlade so záväzkami prijatými v Parížskej dohode;

34.  uznáva dobré napredovanie v oblasti energetiky vrátane v oblasti prepojenia s partnerskými krajinami; vyzýva Čiernu Horu, aby zaviedla právne predpisy na vykonanie tretieho energetického balíka, najmä smernice o obnoviteľných zdrojoch energie; vyjadruje aj naďalej znepokojenie nad neudržateľnou výstavbou vodných elektrární a nad tým, že mnohé tieto elektrárne sa plánujú bez riadneho posúdenia vplyvu na životného prostredie, najmä pokiaľ ide o ochranu biodiverzity a ich vplyv na chránené oblasti, ako sa požaduje v právnych predpisoch EÚ; vyzýva príslušné orgány, aby neustále pozorne dohliadali na prieskum ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a aby realizovali všetky ochranné opatrenia v súlade s prijatou legislatívou, nariadeniami a acquis Únie;

35.  v súvislosti s prípravou samitu Západného Balkánu v Taliansku v roku 2017 vyzýva čiernohorské orgány, aby zintenzívnili úsilie pri zavádzaní právnych a regulačných opatrení v oblasti dopravy a v sektore energetiky (mierne opatrenia), aby tak splnili program Európskej únie v oblasti prepojení;

36.  víta aktívnu účasť a pokračujúce konštruktívne plnenie úlohy Čiernej Hory v oblasti dobrej susedskej regionálnej a medzinárodnej spolupráce; nabáda v tejto súvislosti na ďalšiu spoluprácu; vyjadruje Čiernej Hore veľké uznanie za to, že vo svojej zahraničnej politike naďalej postupuje v plnom súlade so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ vrátane rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/1671, ktorým sa obnovujú reštriktívne opatrenia EÚ voči Rusku; víta účasť Čiernej Hory na misiách SBOP EÚ; nabáda ju, aby sa naďalej v konštruktívnom a susedskom duchu snažila uzavrieť nevyriešené bilaterálne otázky so susednými krajinami vrátane otázok týkajúcich sa vymedzenia hraníc so Srbskom a Chorvátskom, a to čo najskôr v prístupovom procese; opätovne vyzýva orgány, aby pomohli vyriešiť otázky súvisiace s nástupníctvom týkajúce sa dedičstva bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (SFRY); víta dohodu o vymedzení hraníc s Bosnou a Hercegovinou a ratifikáciu dohody o vymedzení hraníc s Kosovom; zdôrazňuje, že treba pokračovať v rokovaniach o úprave dohôd o hraničných priechodoch a o pohraničnom styku; vyjadruje uznanie za spoluprácu so susednými krajinami v procese Sarajevskej deklarácie; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zabezpečila súlad so spoločnými stanoviskami EÚ k integrite Rímskeho štatútu a s príslušnými usmerňujúcimi zásadami EÚ pre dvojstranné dohody o imunite;

37.  konštatuje, že hoci Čierna hora nie je na západobalkánskej trase, je aj naďalej tranzitnou krajinou pre utečencov a migrantov, pričom väčšina z nich pochádza zo Sýrie; vyzýva čiernohorské orgány, aby zabezpečili, že s migrantmi a utečencami žiadajúcimi o azyl v Čiernej Hore alebo cestujúcimi cez čiernohorské územie sa bude zaobchádzať v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, a to vrátane Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Charty základných práv EÚ; víta prijatie schengenského akčného plánu a stratégie integrovaného riadenia migrácie na roky 2017 – 2020;

38.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na otázkach súvisiacich s migráciou so všetkými krajinami západného Balkánu s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali európske a medzinárodné normy a štandardy; víta v tejto súvislosti dosiaľ vykonanú prácu;

39.  víta aktívnu účasť Čiernej Hory na parížskom samite o západnom Balkáne v roku 2016, najmä pokiaľ išlo o program v oblasti prepojení; vyzýva orgány, aby vykonávali nedávno podpísanú dohodu o hraničnom priechode s Albánskom a aby vykonávali nariadenie o transeurópskej sieti, pokiaľ ide o udeľovanie licencií a povoľovanie otvoreného prístupu na železničný trh; konštatuje, že hoci je železničný trh v Čiernej Hore od roku 2014 otvorený hospodárskej súťaži, doteraz žiadni súkromní prevádzkovatelia nepreukázali záujem o vstup na tento trh; vyzýva novú vládu, aby poskytla otvorený železničný trh s transparentnými poplatkami za traťový prístup a prideľovaním kapacít, ktoré sú v úplnom súlade s acquis;

40.  víta skutočnosť, že protokol o pristúpení Čiernej Hory k NATO bol podpísaný v máji 2016 ako uznanie úsilia Čiernej Hory o vykonávanie reforiem a že protokol v súčasnosti ratifikujú členovia NATO, keďže NATO je dôležitým faktorom stability a mieru na Západom Balkáne; nabáda členov NATO, ktorí sú členmi EÚ, aby ratifikačný proces považovali za prioritu a aby uznali, že členstvo v NATO je pre Čiernu Horu dôležitou symbolickou a strategickou súčasťou integračného procesu do euroatlantických štruktúr; pripomína, že rokovania o pristúpení k EÚ sú nezávislé od prístupového procesu NATO;

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čiernej Hory.

(1) Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2010, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o elektronickej demokracii v Európskej únii: potenciál a výzvy (2016/2008(INI))

P8_TA(2017)0095 A8-0041/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy CM/Rec(2009)1 o elektronickej demokracii, ktoré prijal Výbor ministrov 18. februára 2009 ako prvý medzinárodný právny nástroj stanovujúci normy v oblasti elektronickej demokracie,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 3, 6, 9, 10 a 11 a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 8 až 20 a 24,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, Európsky dohovor o ľudských právach a Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov(1),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179),

–   so zreteľom na index rozvoja elektronickej verejnej správy (EGDI) Organizácie Spojených národov za rok 2014,

–  so zreteľom na tri štúdie s názvom Potential and challenges of e-participation in the European Union (Potenciál a výzvy elektronickej účasti v Európskej únii), Potential and challenges of e-voting in the European Union (Potenciál a výzvy elektronického hlasovania v Európskej únii) a The legal and political context for setting up a European identity document (Právny a politický kontext pre vytvorenie európskeho dokladu totožnosti), ktoré vydala jeho tematická sekcia C v roku 2016,

–   so zreteľom na dve štúdie STOA s názvom E-public, e-participation and e-voting in Europe - prospects and challenges: final report (Elektronický verejný priestor, elektronická účasť a elektronické hlasovanie – vyhliadky a výzvy: záverečná správa, november 2011) a Technology options and systems to strengthen participatory and direct democracy (Technologické možnosti a systémy na posilnenie participatívnej a priamej demokracie, plánované uverejnenie v roku 2017),

–   so zreteľom na prácu v oblasti elektronickej demokracie, ktorú vykonala Konferencia európskych regionálnych legislatívnych zhromaždení (CALRE) s využitím siete OSN pre spoluprácu IT4all,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0041/2017),

A.  keďže nedávne krízy a patové situácie vo finančnej, v hospodárskej, politickej a sociálnej oblasti majú závažné dôsledky pre jednotlivé členské štáty a EÚ ako celok, a to práve v čase, keď musia čeliť globálnym výzvam ako zmena klímy, migrácia a bezpečnosť; keďže vzťah občanov k politike je čoraz vypätejší, pričom občania sa odvracajú od procesov politického rozhodovania a narastá riziko straty dôvery verejnosti v politiku; keďže angažovanosť a zapojenie občanov a občianskej spoločnosti do demokratického života sú popri transparentnosti a informovaní nevyhnutné pre dobré fungovanie demokracie a legitimitu a zodpovednosť na každom stupni štruktúry viacúrovňového riadenia EÚ; keďže jednoznačne treba posilniť demokratické prepojenie medzi občanmi a politickými inštitúciami;

B.  keďže za posledné desaťročia sa naša spoločnosť neobyčajne rýchlo zmenila a občania cítia potrebu častejšie a priamejšie vyjadrovať svoje názory na problémy, ktoré rozhodujú o budúcnosti našej spoločnosti, a keďže politické inštitúcie a inštitúcie podieľajúce sa na tvorbe politík by preto mali rozhodne investovať do demokratickej inovácie;

C.  keďže od roku 1979 sa vytrvalo zmenšuje účasť na voľbách do Európskeho parlamentu, pričom pri voľbách v roku 2014 klesla na 42,54 %;

D.  keďže je dôležité opätovne získať dôveru občanov v európsky projekt; keďže nástroje elektronickej demokracie môžu napomôcť aktívnejšiemu občianstvu lepšou účasťou na rozhodovacom procese a jeho väčšou transparentnosťou a zodpovednosťou, ako aj podporou mechanizmov demokratického dohľadu a vedomostí o EÚ, aby tak občania mali väčšie slovo v politickom živote;

E.  keďže demokracia by sa mala vyvíjať a prispôsobovať zmenám a príležitostiam spojeným s novými technológiami a nástrojmi IKT, ktoré treba vnímať ako verejný statok, ktorý – ak bude správne zavedený a sprevádzaný náležitou mierou informácií – môže prispieť k vzniku transparentnejšej a participatívnejšej demokracie; keďže vzhľadom na tento cieľ by každá osoba mala mať príležitosť vyškoliť sa vo využívaní nových technológií;

F.  keďže v záujme výraznejšieho využívania nových technológií v inštitucionálnom a politickom živote, a teda posilnenia účasti občanov na rozhodovacom procese, je rozhodujúce ďalšie napredovanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov;

G.  keďže prílev nových nástrojov digitálnej komunikácie a otvorené platformy založené na spolupráci by mohli poskytnúť inšpiráciu a nové riešenia pre posilnenie politickej účasti a angažovanosti občanov a zároveň znížiť nespokojnosť s politickými inštitúciami a tiež pomôcť zvýšiť mieru dôvery v demokratický systém a jeho transparentnosť a zodpovednosť;

H.  keďže predseda Juncker predstavil v poslednej správe o stave Únie balík opatrení na posilnenie využívania elektronických komunikácií vrátane WiFi4EU a zavedenia 5G v Európe;

I.  keďže otvorené údaje vo verejnej správe majú potenciál posilniť hospodársky rast, zvýšiť účinnosť verejného sektora a zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť európskych a vnútroštátnych inštitúcií;

J.  keďže prístup k neutrálnej sieti za rovnakých podmienok je predpokladom zabezpečenia účinnosti základných ľudských práv;

K.  keďže elektronická demokracia by mohla uľahčiť vývoj doplnkových foriem angažovanosti, ktoré by mohli prispieť k zmierneniu rastúceho rozčarovania verejnosti z tradičnej politiky; keďže by navyše mohla pomôcť podpore komunikácie, dialógu a informovanosti o našej EÚ, jej politikách a opatreniach a záujmu o tieto oblasti, a tak zaisťovať ľudovú podporu európskemu projektu a zároveň znižovať tzv. európsky demokratický deficit;

L.  keďže nové formy účasti vo virtuálnom verejnom priestore sú nerozlučne späté s dodržiavaním práv a povinností spojených s účasťou vo verejnom priestore, čo zahŕňa napríklad procesné práva v prípade ohovárania;

M.  keďže s cieľom zaručiť úlohu internetu ako právoplatného a účinného demokratického nástroja je nevyhnutné odstrániť digitálnu priepasť a poskytnúť občanom náležitú mediálnu gramotnosť a digitálne zručnosti;

N.  keďže systémy informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKTˮ) sú jadrom moderných procesov verejnej správy, no stále treba vyvíjať úsilie o zlepšenie poskytovania služieb elektronickej verejnej správy;

O.  keďže elektronické hlasovanie by mohlo pomôcť pri uplatnení hlasovacích práv ľuďom, ktorí žijú alebo pracujú v tretej krajine alebo v členskom štáte, ktorého nie sú občanmi; keďže v rámci postupov elektronického hlasovania sa pri odovzdávaní a zaznamenávaní hlasov musí zaistiť bezpečnosť a tajný charakter hlasovania, najmä vzhľadom na možnosť kybernetických útokov;

Potenciál a výzvy

1.  vyzdvihuje potenciálne výhody elektronickej demokracie, ktorá je definovaná ako podpora a posilnenie tradičnej demokracie prostredníctvom IKT a ktorá môže dopĺňať a obohacovať demokratické procesy o prvky zapojenia občanov na základe rozličných online aktivít, ktoré okrem iného zahŕňajú elektronickú verejnú správu, elektronickú správu vecí verejných, elektronické diskusie, elektronickú účasť a elektronické hlasovanie; víta skutočnosť, že prostredníctvom nových informačných a komunikačných nástrojov sa do demokratických procesov môže zapájať čoraz viac občanov;

2.  zdôrazňuje, že Rada Európy vo svojom odporúčaní CM/Rec(2009)1 vyzýva členské štáty, aby zaistili, že elektronická demokracia podporuje, zabezpečuje a posilňuje transparentnosť, zodpovednosť, schopnosť reagovať, angažovanosť, diskusiu, inkluzívnosť, prístupnosť, účasť, subsidiaritu a sociálnu súdržnosť; poukazuje na to, že v tomto odporúčaní sa členským štátom adresuje výzva na rozvoj opatrení, ktorými možno posilniť ľudské práva, demokraciu a právny štát;

3.  zdôrazňuje, že zámerom elektronickej demokracie je presadzovať demokratickú kultúru, ktorá obohacuje a uľahčuje demokratické postupy tým, že poskytuje dodatočné prostriedky na zvýšenie transparentnosti a občianskej účasti, a nie zaviesť alternatívny demokratický systém na úkor zastupiteľskej demokracie; poukazuje na to, že samotná elektronická demokracia nezaručuje politickú účasť a že súbežne s elektronickou demokraciou sa v záujme politickej účasti občanov musí rozvíjať aj nedigitálne prostredie;

4.  poukazuje na význam elektronického hlasovania a hlasovania na diaľku cez internet ako systémov, ktoré dokážu posilniť zapojenie občanov, uľahčiť demokratickú účasť, najmä v oblastiach výraznejšie marginalizovaných z geografického a sociálneho hľadiska, a ponúknuť mnohé potenciálne výhody predovšetkým mladým ľuďom, osobám so zníženou pohyblivosťou, starším osobám a osobám žijúcim alebo pracujúcim v členskom štáte, ktorého občanmi nie sú, či v treťom štáte, za predpokladu, že budú zabezpečené najprísnejšie normy ochrany údajov; pripomína, že pri zavádzaní hlasovania na diaľku cez internet musia členské štáty zabezpečiť transparentnosť a spoľahlivosť sčítavania hlasov a dodržiavať zásady rovnosti, tajného charakteru hlasovania, prístupu k hlasovaniu a slobodného hlasovania;

5.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa všetky procesy digitálnej interakcie zakladali na zásade inštitucionálnej otvorenosti a spájali transparentnosť v reálnom čase s informovanou účasťou;

6.  vyzdvihuje a podporuje význam elektronickej účasti ako kľúčovej charakteristiky elektronickej demokracie, ktorá zahŕňa tri formy interakcie medzi inštitúciami EÚ a verejnou správou na jednej strane a občanmi na strane druhej: elektronické informácie, elektronickú konzultáciu a elektronický rozhodovací proces; uznáva, že mnohé prípady elektronickej účasti na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni možno považovať za dobrý príklad toho, ako sa v rámci participatívnej demokracie dajú využívať IKT; nabáda členské štáty, aby tieto postupy ďalej rozvíjali na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

7.  zdôrazňuje, že IKT prispievajú k vytváraniu priestorov na účasť a diskusiu, ktoré zase zlepšujú kvalitu a legitímnosť našich demokratických systémov;

8.  zdôrazňuje potrebu zapojiť mladých ľudí do politickej debaty a konštatuje, že tomuto zámeru môže účinne poslúžiť využívanie IKT v rámci demokratických postupov;

9.  pripomína prvý úspešný európsky príklad online hlasovania v právne záväzných voľbách v Estónsku v roku 2005, domnieva sa však, že podmienkou úspešného rozšírenia prípadného elektronického hlasovania v ďalších členských štátoch je posúdenie možnosti zaručiť skutočnú účasť všetkých obyvateľov a tiež zhodnotenie prínosov a výziev, ako aj dôsledkov rozličných alebo navzájom sa odlišujúcich technologických prístupov; zdôrazňuje, že existencia bezpečných, vysokorýchlostných internetových pripojení a infraštruktúry zaisťujúcej bezpečnú elektronickú identitu je dôležitým predpokladom pre úspešnosť elektronického hlasovania; zdôrazňuje potrebu zužitkovať prínosy nových technológií v rámci súčasných volebných postupov na báze hlasovacích kabínok a vyjadruje presvedčenie, že by sa mohol docieliť výrazný pokrok spoločným využívaním najlepších postupov a výskumu na všetkých politických úrovniach;

10.  poukazuje na výzvu spočívajúcu v reakcii na obavy občanov v súvislosti s nástrojmi online demokracie; zastáva názor, že riešenie bezpečnostných obáv a zaručenie súkromia majú prvoradý význam pre budovanie dôvery občanov v nastupujúcu digitálnu politickú scénu;

11.  zdôrazňuje, že demokratické procesy si vyžadujú rozsiahlu debatu na každej úrovni spoločnosti v EÚ, ako aj preskúmanie a úvahy, pretože napomáhajú spravodlivej, plnohodnotnej a racionálnej diskusii, upozorňuje na riziko skreslenia a manipulácie výsledku diskusií v rámci internetových diskusných nástrojov; zastáva názor, že najlepšou zárukou ochrany pred týmto rizikom je transparentnosť všetkých aktérov, ktorí vzájomne komunikujú a poskytujú informácie o kampaniach, ktoré sa môžu priamo či nepriamo propagovať na platformách pre digitálnu účasť;

12.  konštatuje, že základným rozmerom fungujúcej demokracie je dôvera občanov v inštitúcie a demokratické procesy; zdôrazňuje preto, že zavedenie nástrojov elektronickej demokracie musia sprevádzať náležité komunikačné a vzdelávacie stratégie;

13.  zdôrazňuje význam zakorenenia elektronickej účasti v politickom systéme s cieľom začleniť príspevky občanov do rozhodovacieho procesu a zabezpečiť nadväzné kroky; konštatuje, že chýbajúce reakcie zo strany subjektov s rozhodovacou právomocou vedú k sklamaniu a nedôvere;

14.  zdôrazňuje, že využívanie nástrojov IKT by malo dopĺňať ďalšie komunikačné kanály s verejnými inštitúciami, s cieľom vyhnúť sa každému druhu diskriminácie na základe digitálnych zručností alebo nedostatočných zdrojov a infraštruktúry;

Návrhy na zlepšenie demokratického systému prostredníctvom IKT

15.  domnieva sa, že účasť na demokratických procesoch je v prvom rade založená na účinnom a nediskriminačnom prístupe k informáciám a poznatkom;

16.  okrem toho vyzýva EÚ a členské štáty, aby neprijímali zbytočné opatrenia zamerané na svojvoľné obmedzenie prístupu k internetu a výkonu základných ľudských práv, ako sú neprimerané cenzúrne opatrenia alebo kriminalizácia legitímneho vyjadrenia kritiky a nesúhlasu;

17.  vyzýva členské štáty a EÚ, aby poskytovali vzdelávacie a technické prostriedky na posilnenie demokratického postavenia občanov a zlepšenie zručností v oblasti IKT a aby zabezpečovali digitálnu gramotnosť a rovnocenný a bezpečný digitálny prístup pre všetkých občanov EÚ s cieľom preklenúť digitálnu priepasť (digitálna integrácia), čo bude v konečnom dôsledku prospešné pre demokraciu; nabáda členské štáty, aby začlenili získavanie digitálnych zručností do školských osnov a celoživotného vzdelávania a aby si ako prioritu stanovili programy digitálnej odbornej prípravy starších ľudí; podporuje rozvoj sietí s univerzitami a vzdelávacími inštitúciami na podporu výskumu a zavádzania nových participatívnych nástrojov; vyzýva tiež EÚ a členské štáty, aby presadzovali programy a politiky zamerané na rozvoj kritického a informovaného hodnotenia využívania IKT;

18.  navrhuje ďalšie napredovanie v oblasti hodnotenia využívania nových technológií s cieľom zlepšiť demokraciu v administratíve EÚ tým, že sa ako ukazovatele začlenia ciele na zisťovanie kvality služieb online;

19.  odporúča, aby sa Európsky parlament, ktorý je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ, postavil na čelo úsilia o posilnenie elektronickej demokracie; na tento účel považuje za užitočné vyvinúť inovatívne technologické riešenia, ktoré občanom umožnia zmysluplne komunikovať a deliť sa o svoje obavy so svojimi volenými zástupcami;

20.  nabáda k zjednodušeniu inštitucionálneho jazyka a postupov a k organizácii multimediálneho obsahu s cieľom vysvetliť kľúčové pojmy hlavných rozhodovacích procesov, a tak podporovať porozumenie a účasť; zdôrazňuje, že túto vstupnú bránu k elektronickej účasti treba presadzovať prostredníctvom segmentovaných proaktívnych nástrojov, ktoré umožňujú prístup ku všetkým dokumentom v parlamentných spisoch;

21.  dôrazne vyzýva členské štáty a EÚ, aby zabezpečili dostupnú a vysokorýchlostnú digitálnu infraštruktúru predovšetkým v okrajových regiónoch a vo vidieckych a hospodársky menej rozvinutých oblastiach v snahe zaistiť, aby sa zaručila rovnosť medzi občanmi, a aby pritom venovali osobitnú pozornosť najzraniteľnejším občanom a poskytli im zručnosti na zaistenie bezpečného využívania technológie; odporúča, aby boli knižnice, školy a budovy, v ktorých sa poskytujú verejné služby, riadne vybavené vysokorýchlostnou, modernou infraštruktúrou IT, ktorá je rovnako dostupná všetkým občanom, najmä najzraniteľnejším skupinám, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím; poukazuje na potrebu vyčleniť na tieto účely primerané finančné a školiace zdroje; odporúča Komisii, aby poskytla zdroje na projekty zamerané na zlepšenie digitálnych infraštruktúr v oblasti sociálneho a solidárneho hospodárstva;

22.  zdôrazňuje, že ženy sú nedostatočne zastúpené pri politickom rozhodovaní na všetkých úrovniach, ako aj v odvetviach IKT; konštatuje, že ženy a dievčatá sa často stretávajú s rodovými stereotypmi vo vzťahu k digitálnym technológiám; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby investovali do cielených programov, ktoré podporujú vzdelávanie v oblasti IKT a elektronickú účasť žien a dievčat, a to najmä žien a dievčat zo zraniteľných a marginalizovaných skupín, prostredníctvom formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania;

23.  konštatuje, že pre zabezpečenie rovnakého prístupu všetkých občanov k nástrojom elektronickej demokracie je nevyhnutný viacjazyčný preklad, aby sa informácie mohli šíriť a aby si ich mohli prečítať všetci občania v krajinách s viac ako jedným úradným jazykom alebo občania rôzneho etnického pôvodu;

24.  nabáda členské štáty a EÚ, aby propagovali, podporovali a realizovali mechanizmy a nástroje, ktoré umožnia zapojenie verejnosti a jej interakciu s verejnou správou a s inštitúciami EÚ, napríklad crowdsourcingové platformy; zdôrazňuje, že IKT by mali uľahčovať prístup k nezávislým informáciám, transparentnosť, zodpovednosť a účasť na rozhodovacom procese; v tejto súvislosti žiada, aby všetky nástroje Komisie určené na komunikáciu a vzťahy s občanmi, najmä portál Europe Direct, lepšie zodpovedali výzvam elektronickej demokracie; zaväzuje sa, že zlepší dostupnosť, zrozumiteľnosť, poučnosť a interaktívnosť všetkých existujúcich nástrojov nadväznej legislatívnej činnosti, a vyzýva Komisiu, aby rovnako postupovala na svojej webovej stránke;

25.  vyzýva členské štáty a EÚ, aby preskúmali obsah svojich oficiálnych stránok, ktorý sa venuje fungovaniu demokracie, s cieľom poskytnúť vzdelávacie nástroje, ktoré mladým ľuďom uľahčia návštevu predmetných stránok a pochopenie ich obsahu, a sprístupniť stránky ľuďom so zdravotným postihnutím;

26.  nabáda správne orgány, aby svoj záväzok uplatňovať zásadu inštitucionálnej otvorenosti realizovali prostredníctvom zmien svojej strategickej koncepcie, internej kultúry, rozpočtov a procesov organizačných zmien, ktoré sú motivované cieľom zlepšiť demokraciu využívaním nových technológií;

27.  požaduje vytvorenie internetovej platformy, ktorá by umožnila systematické konzultácie s verejnosťou predtým, ako európski zákonodarcovia prijmú rozhodnutia, a teda jej priamejšie zapojenie do verejného života;

28.  je presvedčený, že je rozhodujúce podporiť zavádzanie týchto nových nástrojov kampaňami, ktoré propagujú možnosti ponúkané týmito nástrojmi a občianske hodnoty spoločnej zodpovednosti a účasti;

29.  poukazuje na význam európskej iniciatívy občanov ako prostriedku na zapojenie verejnosti do politického života EÚ a jej priamej účasti na ňom, a preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsob jej fungovania v záujme využitia jej plného potenciálu, v súlade s odporúčaniami, ktoré uviedol Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. októbra 2015; upriamuje preto pozornosť na význam zjednodušenia a zrýchlenia byrokratických požiadaviek v tejto súvislosti a širšieho využívania IKT, napr. prostredníctvom digitálnych platforiem a iných aplikácií kompatibilných s mobilnými zariadeniami, s cieľom uľahčiť používanie tohto dôležitého nástroja a široko ho propagovať; domnieva sa, že využívanie novej technológie by mohlo zlepšiť predovšetkým online systém zberu podpisov prostredníctvom služieb elektronickej identifikácie a overovania (e-IDAS), čo by občanom umožnilo ľahšie získavať a vymieňať si informácie o existujúcich alebo potenciálnych európskych iniciatívach občanov, aby sa tak mohli aktívne zúčastňovať na diskusiách a/alebo podporovať samotné iniciatívy;

30.  zdôrazňuje, že viaceré postupy Komisie, ako sú verejné konzultácie online, aktivity v oblasti elektronickej účasti a hodnotenia vplyvu, by mohli ťažiť z rozsiahlejšieho využívania nových technológií s cieľom zvýšiť zapojenie verejnosti, prehĺbiť zodpovednosť v rámci týchto postupov a transparentnosť inštitúcií EÚ a posilniť európsku správu vecí verejných; zdôrazňuje, že postupy verejnej konzultácie treba zefektívniť a sprístupniť čo najširšiemu okruhu ľudí, pričom technické prekážky treba obmedziť na minimum;

31.  podčiarkuje, že občanov treba rozsiahlejšie informovať o existujúcich platformách pre elektronickú účasť na únijnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni;

32.  vyzýva Komisiu, aby rozširovala a rozvíjala elektronickú účasť v rámci preskúmania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania, ktoré sa má začať v roku 2017, a aby presadzovala rozvoj a financovanie nových nástrojov súvisiacich s elektronickým občianstvom EÚ; navyše odporúča Komisii, aby sa sústredila na riešenia na báze otvoreného softvéru, ktoré možno poľahky zaviesť na celom digitálnom jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým zahrnula opätovné využívanie predchádzajúcich projektov, ako je platforma D-CENT, projekt financovaný EÚ, ktorý poskytuje technologické nástroje pre participatívnu demokraciu;

33.  zdôrazňuje, že rozvoj elektronickej verejnej správy by mal byť pre členské štáty a inštitúcie EÚ prioritou, a víta ambiciózny a komplexný akčný plán Komisie pre elektronickú verejnú správu, ktorého kľúčovým predpokladom bude správne vykonávanie na vnútroštátnej úrovni a koordinácia dostupného financovania zo strany EÚ v súčinnosti s vnútroštátnymi digitálnymi agentúrami a orgánmi; domnieva sa, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na podporu otvorených dát a využívania nástrojov IKT na báze otvoreného a bezplatného softvéru v inštitúciách EÚ aj v členských štátoch;

34.  vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu na úrovni EÚ a odporúča výmenu najlepších postupov pri projektoch v oblasti elektronickej demokracie ako spôsob dosiahnutia pokroku smerom k takej forme demokracie, ktorá je participatívnejšia, vo väčšej miere využíva diskusie, reaguje na požiadavky a záujmy občanov a snaží sa ich zapojiť do rozhodovacích procesov; poukazuje na potrebu zistiť, aký majú občania postoj k zavedeniu hlasovania na diaľku cez internet; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 poskytla členským štátom nezávislé hodnotenie alebo konzultáciu verejnej mienky o hlasovaní online (s analýzou jeho silných a slabých stránok) ako doplnkovej možnosti hlasovania občanov;

35.  ako prvoradú prioritu zdôrazňuje potrebu ochrany súkromia a osobných údajov pri používaní nástrojov elektronickej demokracie a nevyhnutnosť posilnenia bezpečnosti internetového prostredia, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť informácií a údajov vrátane práva na zabudnutie, a poskytnutia záruk proti sledovacím softvérom a overiteľnosti zdroja; navyše požaduje ďalšie využívanie digitálnych služieb založených na kľúčových faktoroch ako bezpečná a zakódovaná digitálna identita v súlade s nariadením eIDAS; zasadzuje sa o bezpečné a zaistené digitálne verejné registre a overovanie elektronických podpisov s cieľom predísť mnohým podvodným interakciám, čo je v súlade s európskymi a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie; napokon zdôrazňuje, že otázky bezpečnosti nesmú odrádzať od zapojenia jednotlivcov a skupín do demokratických procesov;

36.  zdôrazňuje potrebu posilniť demokraciu prostredníctvom technológie, ktorá by sa mala používať v bezpečnom prostredí chránenom pred zneužívaním technologických nástrojov (napr. automatickými programami nevyžiadanej pošty, anonymným profilovaním a prisvojením si identity), a pripomína nevyhnutnosť dodržiavať najprísnejšie právne normy;

37.  pripomína rozhodujúcu úlohu oznamovateľov, ktorí – najmä prostredníctvom internetu – odhaľujú korupciu, podvod, zlé hospodárenie a iné formy protiprávneho konania ohrozujúce verejné zdravie a bezpečnosť, finančnú integritu, ľudské práva, životné prostredie a právny štát a zároveň zabezpečujú právo verejnosti na informácie;

38.  nabáda verejných zástupcov, aby sa s občanmi aktívne zúčastňovali na existujúcich, úplne nezávislých fórach a aby využívali nové médiá a platformy IT s cieľom podnietiť diskusiu a výmenu názorov a návrhov s občanmi (elektronický parlament), čím s nimi nadviažu priame spojenie; vyzýva politické skupiny v Európskom parlamente a európske politické strany, aby rozšírili príležitosti na verejnú diskusiu a elektronickú účasť;

39.  vyzýva svojich poslancov a ďalšie inštitúcie EÚ, aby pri svojej práci naďalej posilňovali transparentnosť, predovšetkým v súčasnej náročnej politickej situácii, a žiada verejné orgány, aby preskúmali možnosť vytvorenia digitálnych platforiem vrátane najnovších nástrojov IT; nabáda volených zástupcov, aby využívali tieto nástroje a efektívne komunikovali a budovali pozitívne kontakty s voličmi a so zainteresovanými stranami s cieľom informovať ich o činnosti EÚ a Európskeho parlamentu, a tak sprístupniť procesy diskusií a tvorby politiky a zvýšiť informovanosť o európskej demokracii;

40.  víta iniciatívy Európskeho parlamentu v oblasti elektronickej účasti; podporuje nepretržité snahy o posilnenie zastupiteľského charakteru Európskeho parlamentu, jeho legitímnosti a účinnosti a nabáda členské štáty, aby vo väčšej miere využívali nové technológie s cieľom naplno rozvinúť ich potenciál a zároveň brali do úvahy nevyhnutné obmedzenia, ktoré vyplývajú z práva na súkromie a ochrany osobných údajov; poukazuje na potrebu iniciovať rozsiahly proces úvah o tom, ako zlepšiť využívanie IKT poslancami Európskeho parlamentu, a to nielen na budovanie kontaktov s verejnosťou, ale aj v súvislosti s právnymi predpismi, petíciami, konzultáciami a ďalšími relevantnými stránkami ich každodennej práce;

41.  nabáda politické strany na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, aby vyťažili maximum z digitálnych nástrojov s cieľom rozvíjať nové spôsoby podpory internej demokracie vrátane transparentnosti ich riadenia, financovania a rozhodovacích procesov a s cieľom môcť lepšie komunikovať so svojimi členmi a stúpencami a s občianskou spoločnosťou a umožniť ich plnšiu účasť; nabáda ich tiež na mimoriadnu transparentnosť a zodpovednosť voči občanom; na tento účel navrhuje, aby sa zvážili prípadné úpravy Štatútu európskych politických strán, ktoré by zahŕňali a presadzovali postupy elektronickej účasti;

42.  vyzýva EÚ a jej inštitúcie, aby boli otvorenejšie k experimentovaniu s novými metódami elektronickej účasti, ako je tzv. crowdsourcing, na úrovni EÚ a na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom by mohli zvážiť najlepšie postupy, ktoré už boli vyvinuté v členských štátoch, a aby na tento účel spustili špecifické pilotné projekty; zároveň pripomína potrebu doplniť takéto opatrenia o osvetové kampane s cieľom ozrejmiť možnosti, ktoré tieto nástroje prinášajú;

43.  vyzýva európske inštitúcie, aby začali participatívny proces zameraný na vypracovanie európskej charty internetových práv, ktorej predlohou by mohla byť medziiným Deklarácia internetových práv, zverejnená talianskou Poslaneckou snemovňou 28. júla 2015, s cieľom presadzovať a zaručiť všetky práva týkajúce sa digitálnej sféry, ku ktorým patrí skutočné právo na prístup k internetu a neutralita siete;

44.  konštatuje, že v súčasnosti možno nájsť na internete obrovské množstvo rozmanitých informácií, a zdôrazňuje, že schopnosť občanov kriticky myslieť by sa mala posilniť tak, aby boli schopní lepšie rozlišovať medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi informácií; nabáda preto členské štáty, aby prispôsobili a aktualizovali právne predpisy s cieľom reagovať na súčasný vývoj a aby plne uplatňovali a presadzovali existujúce právne predpisy týkajúce sa nenávistných prejavov offline aj online, pričom musia dodržiavať základné a ústavné práva; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali vypracovať opatrenia a politiky na posilňovanie prenosných a kritických zručností, tvorivého myslenia a digitálnej a mediálnej gramotnosti, ako aj začlenenia a záujmu svojich občanov, najmä mladých ľudí, aby boli schopní robiť informované rozhodnutia a pozitívne prispievať k demokratickým procesom;

o
o   o

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0382. (2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.