Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016 (2016/2308(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom(1) a z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru(3) a svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov(4),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. novembra 2016 o politike rozširovania EÚ (COM(2016)0715) a na správu o Turecku za rok 2016 (SWD(2016)0366),
– so zreteľom na závery predsedníctva z 13. decembra 2016 a na predchádzajúce príslušné závery Rady a Európskej rady,
– so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005, najmä na jeho odsek 5 zásad, ktorými sa rokovania riadia,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou(5) (ďalej len „prístupové partnerstvo“), a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie v nadväznosti na samit EÚ a Turecka, ktorý sa konal 29. novembra 2015, a na akčný plán EÚ a Turecka,
– so zreteľom na vyhlásenie vydané Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi 21. septembra 2005 vrátane ustanovenia, že uznanie všetkými členskými štátmi je nevyhnutnou súčasťou rokovaní, a na to, že Turecko musí plne a účinne vykonávať dodatkový protokol k Ankarskej dohode vo vzťahu k všetkým členským štátom tým, že odstráni všetky prekážky slobodného pohybu tovaru bez predsudkov a diskriminácie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), v ktorom sa uvádza, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať a plniť konečné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi,
– so zreteľom na stanoviská Benátskej komisie Rady Európy, najmä na stanoviská z 10. – 11. marca 2017 o zmenách ústavy, ktoré sa majú predložiť na schválenie v národnom referende, o opatreniach ustanovených v nedávnych mimoriadnych dekrétoch týkajúcich sa slobody médií a o povinnostiach, právomociach a fungovaní trestno-mierového sudcovstva, z 9. – 10. decembra 2016 o mimoriadnych dekrétoch č. 667 – 676 prijatých po neúspešnom prevrate z 15. júla 2016, a zo 14. – 15. októbra 2016 o pozastavení druhého odseku článku 83 ústavy (parlamentná nedotknuteľnosť),
– so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. júla 2016 o opatreniach prijatých počas výnimočného stavu v Turecku,
– so zreteľom na vyhlásenie EÚ a Turecka z 18. marca 2016,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. marca 2017 o prvej výročnej správe o nástroji pre utečencov v Turecku (COM(2017)0130) a na piatu správu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 2. marca 2017 o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka (COM(2017)0204),
– so zreteľom na skutočnosť, že Turecko sa zaviazalo k splneniu kodanských kritérií, primeraným a účinným reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ, a so zreteľom na skutočnosť, že toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť pre Turecko na posilnenie svojich inštitúcií a pokračovanie jeho procesu demokratizácie a modernizácie,
– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. decembra 2016 na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začatie rokovaní s Tureckom o dohode o rozšírení rozsahu bilaterálneho preferenčného obchodného vzťahu a o modernizácii colnej únie,
– so zreteľom na skutočnosť, že dodržiavanie právneho štátu, a to predovšetkým vrátane oddelenia právomocí, demokracie, slobody prejavu a médií, ľudských práv, práv menšín a náboženských slobôd, slobody združovania a pokojného protestovania, je základom procesu rokovaní, a to podľa kodanských kritérií členstva v Európskej únii,
– so zreteľom na to, že Turecko je hodnotené v rebríčku Svetového indexu slobody tlače zverejnenom 26. apríla 2017 na 155. mieste, najnižšie vo svojej histórii, a ako jedna z krajín, kde sú novinári najviac vystavení vyhrážaniu, fyzickým útokom a súdnemu obťažovaniu vrátane zadržiavania a trestov odňatia slobody,
– so zreteľom na skutočnosť, že Európsky parlament v novembri 2016 vyzval Komisiu a členské štáty, aby začali dočasné zmrazenie prebiehajúcich prístupových rokovaní s Tureckom, a zaviazal sa preskúmať svoje stanovisko po ukončení neprimeraných opatrení v rámci výnimočného stavu v Turecku, pričom toto preskúmanie bude založené na tom, či právny štát a dodržiavanie ľudských práv boli v krajine obnovené,
– so zreteľom na krízu v Sýrii, úsilie o dosiahnutie prímeria a mierového riešenia a na povinnosti Turecka v záujme posilnenia stability a podpory dobrých susedských vzťahov prostredníctvom intenzívneho úsilia s cieľom vyriešiť otvorené bilaterálne otázky, spory a konflikty so susednými krajinami cez pozemné a námorné hranice a vzdušný priestor v súlade s medzinárodnými dohovormi vrátane Dohovoru OSN o morskom práve a s Chartou OSN,
– so zreteľom na zapojenie Ruska do konfliktu v Sýrii, vrátane podpory používania chemických zbraní sýrskym vojskom, ktoré Sýriu ešte viac destabilizuje a zvyšuje počet utečencov hľadajúcich ochranu v Turecku a v EÚ,
– so zreteľom na bezpečnostnú situáciu Turecka, ktorá sa zhoršila vnútorne aj navonok, a na teroristické útoky vykonané v krajine,
– so zreteľom na skutočnosť, že Turecko je s takmer 3 miliónmi registrovaných utečencov zo Sýrie, z Iraku a Afganistanu hostiteľskou krajinou najväčšej populácie utečencov na svete, podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),
– so zreteľom na hospodársku a finančnú situáciu v Turecku, ktorá je čiastočne spôsobená nedávnou vlnou útokov a politickou nestabilitou, ale aj hlbšími základnými problémami s hospodárstvom,
– so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z februára 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v juhovýchodnom Turecku (The human rights situation in South-East Turkey),
– so zreteľom na to, že je nutné oceniť, ako pohostinné je Turecko voči veľkému počtu utečencov, ktorí v tejto krajine žijú,
– so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej pozorovateľskej misie pre referendum vydaných 17. apríla 2017,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2156 z 25. apríla 2017 o fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku, ktorej výsledkom bolo opätovné otvorenie procesu monitorovania,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0234/2017),
A. keďže milióny Turkov a ľudí tureckého pôvodu už desaťročia žijú v členských štátoch EÚ a prispievajú k ich prosperite,
Úvod
1. zdôrazňuje, že rok 2016 bol pre obyvateľstvo Turecka zložitým rokom v dôsledku pretrvávajúcej vojny v Sýrii, vysokého počtu utečencov, konfliktu na juhovýchode, série ohavných teroristických útokov a násilného pokusu o prevrat, pri ktorom bolo zabitých 248 osôb; opakovane potvrdzuje svoje ostré odsúdenie pokusu o prevrat z 15. júla 2016 a vyjadruje svoju solidaritu s obyvateľstvom Turecka; uznáva právo a zodpovednosť tureckej vlády, aby prijala opatrenia na postavenie páchateľov pred súd, rešpektujúc pri tom zásady právneho štátu a právo na spravodlivý proces;
2. zdôrazňuje však, že opatrenia prijaté v rámci výnimočného stavu majú rozsiahly, neprimeraný a dlhotrvajúci negatívny vplyv na veľké množstvo bežných občanov, ako aj na ochranu základných slobôd v krajine; odsudzuje kolektívne prepúšťanie štátnych zamestnancov a príslušníkov polície, masovú likvidáciu médií, zatýkanie novinárov, akademikov, sudcov, obhajcov ľudských práv, volených a nevolených činiteľov, príslušníkov bezpečnostných služieb a bežných občanov, zhabanie ich majetku, aktív a pasov, zatvorenie mnohých škôl a univerzít, a zákaz cestovať, ktorý bol uložený tisícom tureckých občanov, a to na základe mimoriadnych dekrétov bez individualizovaných rozhodnutí a bez možnosti včasného súdneho preskúmania; vyjadruje znepokojenie nad zhabaním majetku, a v niektorých prípadoch znárodnením, tureckých súkromných spoločností a podnikov; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov zadržiavaných bez dôkazu o ich osobnom zapojení do spáchania trestného činu; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že výsadné legislatívne právomoci parlamentu boli významne oslabené;
3. zdôrazňuje strategický význam dobrých vzťahov medzi EÚ a Tureckom a vysokú pridanú hodnotu spolupráce pri riešení výziev, ktorým obe strany čelia; uznáva, že Turecko aj EÚ si od začatia prístupových rokovaní v roku 2004 prešli svojím vlastným vnútorným procesom transformácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístupové nástroje neboli využité v plnom rozsahu, a že došlo k zhoršeniu v oblasti právneho štátu a ľudských práv, ktoré sú jadrom kodanských kritérií, a nad tým, že v priebehu rokov stratila úplná integrácia Turecka do EÚ podporu verejnosti na oboch stranách; naďalej sa zaväzuje spolupracovať a udržiavať konštruktívny a otvorený dialóg s tureckou vládou s cieľom riešiť spoločné problémy a spoločné priority ako regionálna stabilita, situácia v Sýrii, migrácia a bezpečnosť;
4. berie do úvahy výsledok referenda, ktoré sa konalo 16. apríla 2017 za výnimočného stavu a za okolností, ktoré bránili spravodlivej kampani, ktoré bránili spravodlivej kampani, keďže obe strany nemali rovnaké možnosti a boli narušené práva oponentov ústavnej reformy; vyjadruje vážne znepokojenie nad údajnými nezrovnalosťami a rozsiahlymi volebnými podvodmi identifikovanými v zisteniach pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) zo 17. apríla 2017, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o platnosti a legitímnosti výsledku; podporuje nezávislé vyšetrenie všetkých tvrdení v súvislosti s nezrovnalosťami uvedenými vo vyhlásení OBSE/ODHIR; berie na vedomie rozhodnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy opätovne otvoriť proces monitorovania Turecka;
5. poukazuje na to, že Turecko musí dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy; vyzýva Turecko, aby naďalej dodržiavalo svoje záväzky člena Rady Európy a zavádzalo ústavné a justičné zmeny a reformy v spolupráci s Benátskou komisiou a podľa jej kritérií;
6. dôrazne odsudzuje opakovane deklarovanú podporu znovuzavedenia trestu smrti, ktorú opätovne vyslovil turecký prezident a viacerí ďalší politici; pripomína, že jednoznačné odmietnutie trestu smrti je základnou požiadavkou členstva v EÚ, a zdôrazňuje, že opätovné zavedenie trestu smrti by bolo porušením medzinárodných záväzkov Turecka, spochybnilo by členstvo Turecka v Rade Európy a viedlo k okamžitému ukončeniu rokovaní o pristúpení k EÚ a predvstupovej pomoci; zdôrazňuje, že ak bude usporiadané referendum o opätovnom zavedení trestu smrti v Turecku, majú členské štáty právo odmietnuť povoliť uľahčenie tohto hlasovania vo svojich príslušných krajinách;
7. pripomína svoje stanovisko z novembra 2016 k zmrazeniu prístupového procesu s Tureckom;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s negociačným rámcom okamžite formálne pozastavili prístupové rokovania s Tureckom, ak sa balík ústavných reforiem bude uplatňovať v nezmenenom znení; zdôrazňuje, berúc na vedomie pripomienky Benátskej komisie k ústavnej reforme, že navrhované ústavné zmeny nedodržiavajú základné zásady oddelenia právomocí a nezabezpečujú dostatočnú kontrolu a rovnováhu, a nie sú v súlade s kodanskými kritériami; vyzýva Komisiu, členské štáty a Turecko, aby začali viesť otvorenú a úprimnú diskusiu o oblastiach spoločného záujmu, v ktorých by bolo možné zintenzívnenie spolupráce; zdôrazňuje, že akákoľvek politická angažovanosť medzi EÚ a Tureckom by mala vychádzať z ustanovení o podmienenosti týkajúcich sa dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu a základných práv;
Ľudské práva a základné slobody
9. s poľutovaním konštatuje, že neprimerané opatrenia prijaté po vyhlásení výnimočného stavu, boli zamerané prostredníctvom zatýkania, prepúšťania, zatýkania a zhabania majetku na tisíce ľudí, ktorí sú údajnými členmi/podporovateľmi Gülenovho hnutia, ale aj na disidentov vo všeobecnosti, a najmä na opozičné politické strany; stále sa čaká na presvedčivé dôkazy, pokiaľ ide o páchateľov pokusu o prevrat; dôrazne odsudzuje uväznenie 11 poslancov z Ľudovodemokratickej strany (HDP) vrátane jej spolupredsedov Figen Yuksekdagovej a Selahattina Demirtasa, jedného poslanca Republikánskej ľudovej strany (CHP) a 85 kurdských starostov obcí; naliehavo žiada tureckú vládu, aby bezodkladne ukončila výnimočný stav; upozorňuje na zneužívanie protiteroristických opatrení na legalizáciu zásahov proti ľudským právam; vyzýva Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), aby bezodkladne prijal prvé vzorové prípady a aby čo najskôr ukončil prvé konania, keďže sa zdá, že neexistujú žiadne účinné vnútroštátne opravné prostriedky;
10. vyzýva turecké orgány, aby uskutočnili dôsledné vyšetrovanie obvinení zo závažného zlého zaobchádzania s väzňami, ktoré uviedli viaceré organizácie pre ľudské práva, a vyzýva na plnú zodpovednosť a potrestanie osôb vinných z porušovania ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad podmienkami zadržiavania; žiada okamžité zverejnenie najnovších správ výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a naliehavo vyzýva turecké orgány, aby umožnili vnútroštátnym a medzinárodným pozorovateľom monitorovanie väzenských zariadení;
11. vyzýva tureckú vládu, aby všetkým osobám, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, boli poskytnuté náležité a účinné nápravné prostriedky a súdne preskúmanie v súlade s právnym štátom; zdôrazňuje, že prezumpcia neviny je základnou zásadou v akomkoľvek ústavnom štáte; konštatuje, že za výnimočného stavu, ktorý v Turecku platí, nemajú zatknutí občania žiadne právo na právnu pomoc počas prvých piatich dní zadržania, a ľutuje vážne obmedzenia uvalené na prístup zadržaných osôb k právnikom; zdôrazňuje, že od júla 2016 bolo podaných viac ako 100 000 právnych sťažnosti na Turecký ústavný súd, ktorý sa vyhlásil za nepríslušný vo veciach patriacich pod mimoriadne dekréty; naliehavo vyzýva Turecko, aby revidovalo „vyšetrovaciu komisiu pre postupy výnimočného stavu“ takým spôsobom, aby sa stala silnou, nezávislou a plne poverenou komisiou, ktorá je schopná zaistiť individuálne prešetrenie všetkých prípadov, efektívne spracovať obrovské množstvo žiadostí, ktoré dostane, a zabezpečiť, aby sa súdne preskúmanie neprimerane nezdržiavalo;
12. dôrazne odsudzuje závažné kroky späť a porušenia slobody prejavu a vážne porušenia slobody médií vrátane neprimeraných zákazov médií a sociálnych médií; so znepokojením upozorňuje na zatvorenie približne 170 médií vrátane takmer všetkých médií v kurdskom jazyku a uväznenie viac ako 150 novinárov; zdôrazňuje, že rozhodnutie Turecka o blokovaní prístupu k Wikipédii predstavuje vážny útok na slobodu informácií; berie na vedomie neustále zhoršovanie postavenia Turecka v rebríčku slobody tlače vydávanom organizáciou Reportéri bez hraníc, v ktorom je dnes Turecko na 155. mieste spomedzi 180 krajín; pripomína, že slobodná a pluralitná tlač vrátane slobodného a otvoreného internetu je základnou zložkou každej demokracie, a naliehavo žiada tureckú vládu, aby okamžite prepustila všetkých nezákonne zatknutých novinárov; vyzýva tureckú vládu, aby umožnila bývalému poslancovi Európskeho parlamentu a predsedovi Spoločného parlamentného výboru Joostovi Lagendijkovi vrátiť sa k rodine v Turecku;
13. vyjadruje svoje vážne obavy o neustále sa zhoršujúcu situáciu v juhovýchodnom Turecku, predovšetkým v oblastiach, kde bol zavedený zákaz vychádzania, kde bol na všetkých obyvateľov uvalený kolektívny trest, údajne bolo zabitých v súvislosti s bezpečnostnými operáciami asi 2 000 ľudí, a podľa odhadov bolo asi pol milióna ľudí počas obdobia od júla 2015 do decembra 2016 vysídlených; poznamenáva, že miestni prokurátori stále odmietajú začať vyšetrovania hlásených zabití, a že prístup nezávislých pozorovateľov do oblasti bol zamietnutý; pripomína, že turecká vláda má zodpovednosť za ochranu všetkých svojich občanov, bez ohľadu na ich kultúrny či náboženský pôvod alebo vieru; odsudzuje rozsiahle vyvlastňovanie, a to aj majetku patriaceho obciam a takisto cirkevného majetku, ktoré je porušením práv náboženských menšín; je presvedčený o tom, že len spravodlivé politické riešenie kurdskej otázky môže priniesť udržateľnú stabilitu a prosperitu tejto oblasti aj celému Turecku, vyzýva preto obe strany, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu; konštatuje, že súborom zákonov vrátane zákona č. 6722 o právnej ochrane bezpečnostných síl zapojených do boja proti teroristickým organizáciám prijatého v roku 2016 sa vytvorila atmosféra systematickej beztrestnosti bezpečnostných síl;
14. odsudzuje rozhodnutie tureckého parlamentu o protiústavnom zbavení imunity mnohých poslancov vrátane 55 z 59 poslancov strany HDP, čím sa pripravila pôda na zatýkanie opozičných politikov a vážne sa poškodil obraz parlamentu ako demokratickej inštitúcie; zdôrazňuje, že turecké Veľké národné zhromaždenie by malo byť ústrednou inštitúciou tureckej demokracie a malo by rovnocenne zastupovať všetkých občanov; vyjadruje poľutovanie nad vysokým volebným prahom;
15. vyjadruje obavy, že sudcovia a prokurátori sú naďalej pod silným politickým tlakom, a že viac ako 4 000, čo je takmer jedna štvrtina všetkých sudcov, bolo zbavených funkcie alebo zatknutých a ich majetok bol skonfiškovaný; vyzýva Turecko, aby obnovilo a uplatňovalo všetky právne záruky na zabezpečenie úplného dodržiavania nezávislosti súdnictva vrátane zmeny zákona o Vysokej rade sudcov a prokurátorov (HYSK) s cieľom znížiť vplyv výkonnej moci na túto radu; je obzvlášť znepokojený tým, že inštitúcia „trestno-mierových sudcov“, zriadená v júni 2014 úradujúcou vládou, bola evidentne pretvorená na nástroj na prenasledovanie s cieľom potlačiť opozíciu, ako aj na ovládanie informácií dostupných pre širokú verejnosť;
16. vyjadruje vážne znepokojenie nad nedostatočným dodržiavaním slobody náboženského vyznania, nad diskrimináciou náboženských menšín vrátane kresťanov a alevitov a nad násilím z náboženských dôvodov vrátane verbálnych a fyzických útokov, stigmatizácou a sociálnym tlakom na školách, a problémami týkajúcimi sa možnosti legálne zriadiť miesto bohoslužby; vyzýva turecké orgány, aby podporovali pozitívne a účinné reformy v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania tým, že umožnia náboženským spoločenstvám získať právnu subjektivitu, povolia charitatívnym orgánom zvoliť si vlastné riadiace orgány, odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenovania a nástupníctva duchovných, a to v súlade s príslušnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčaniami Benátskej komisie, a odstránia všetky formy diskriminácie alebo prekážky založené na náboženstve; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo osobitný charakter a význam Ekumenického patriarchátu a uznalo jeho právnu subjektivitu; opakovane vyjadruje potrebu umožniť opätovné otvorenie seminára na ostrove Chalki a odstrániť všetky prekážky jeho riadneho fungovania; je znepokojený nedávnym zabavením kostolov v Diyarbakire; naliehavo žiada vládu, aby ich vrátila právoplatným vlastníkom; naliehavo preto žiada turecké orgány, aby vážne bojovali proti všetkým prejavom antisemitizmu v spoločnosti;
17. vyzýva Turecko, aby ochraňovalo práva najzraniteľnejších skupín a osôb patriacich k menšinám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pochody osôb LGBTI v Ankare a Istanbule boli už tretí rok za sebou zakázané a potláčané a ich účastníci čelili policajnému násiliu; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s rodovo motivovaným násilím, diskrimináciou, nenávistnými prejavmi proti menšinám, trestnými činmi z nenávisti a porušovaním ľudských práv osôb LGBTI; vyzýva Turecko, aby prijalo primerané opatrenia na predchádzanie nenávistným prejavom alebo trestným činom, ktoré sú zamerané proti menšinám; vyzýva Turecko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy s Istanbulským dohovorom Rady Európy, ktorý bol ratifikovaný v roku 2014; víta národnú stratégiu vlády a akčný plán pre Rómov a vyzýva tureckú vládu, aby začala vykonávať stratégiu a zaviedla monitorovací a hodnotiaci mechanizmus; podporuje orgány pri riešení kľúčových prekážok sociálneho začlenenia Rómov; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo úplnú rovnosť pre všetkých občanov a riešilo problémy, ktorým čelia príslušníci menšín, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a vlastnícke práva; konštatuje, že v súlade s kodanskými kritériami by menšiny takisto mali mať právo získať vzdelanie vo verejných školách v materinskom jazyku; pripomína dôležitosť vykonávania uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o ostrovoch Imbros a Tenedos a vyzýva Turecko, aby pomohlo pri repatriácii menšinovým rodinám, ktoré si želajú vrátiť sa na ostrovy; víta otvorenie školy gréckej menšiny na ostrove Imbros, čo predstavuje pozitívny krok;
18. vyzýva tureckú vládu, aby dodržiavala a v plnom rozsahu vykonávala prijaté právne záväzky o ochrane kultúrneho dedičstva, a najmä aby v dobrej viere zostavila súhrnný súpis gréckeho, arménskeho, asýrskeho a iného kultúrneho dedičstva, ktoré bolo v minulom storočí zničené alebo zdevastované; vyzýva Turecko, aby ratifikovalo Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, vyzýva Turecko, aby spolupracovalo s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, pri predchádzaní nedovolenému obchodovaniu s ľuďmi a úmyselnému ničeniu kultúrneho dedičstva a boji proti nim;
19. víta kroky jednotlivých členských štátov, ktoré urýchlili azylové konania pre tureckých občanov prenasledovaných podľa mimoriadnych dekrétov;
Vzťahy EÚ a Turecka
20. vyzýva na prehĺbenie vzťahov EÚ a Turecka v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, ako sú boj proti terorizmu, migrácia, energetika, hospodárstvo a obchod, a pripomína, že dialógy a spolupráca by sa mali zachovať a podporovať; je presvedčený, že spolupráca EÚ a Turecka v týchto oblastiach je investíciou do stability a prosperity Turecka aj EÚ, ak je založená na rešpektovaní záväzkov v oblasti základných práv a základných slobôd oboma stranami; je presvedčený, že spolupráca medzi členmi občianskej spoločnosti má kľúčový význam a naliehavo vyzýva na zintenzívnenie týchto kontaktov;
21. vyzýva Turecko, aby ďalej zosúladilo svoju zahraničnú politiku s politikou EÚ; požaduje užšiu spoluprácu a koordináciu výziev v oblasti zahraničnej politiky medzi EÚ a Tureckom; zastáva názor, že by vo vhodných prípadoch bolo vhodné pozvať tureckého ministra zahraničných vecí na zasadnutia Rady pre zahraničné veci; odporúča, aby Rada naliehavo pozvala tureckú vládu na samit, aby sa prerokovali súčasné vzťahy EÚ a Turecka;
22. domnieva sa, že posilnenie obchodných vzťahov by mohlo priniesť konkrétne výhody pre občanov Turecka a EÚ, a preto, vzhľadom na súčasné nedostatky colnej únie, podporuje návrh Komisie na začatie rokovaní o zlepšení colnej únie; pripomína, že EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka, a že dve tretiny priamych zahraničných investícií v Turecku pochádzajú z členských štátov EÚ; okrem toho, zdôrazňuje hospodársky význam Turecka ako rastového trhu pre EÚ; pokladá zapojenie sociálnych partnerov do rokovaní za rozhodujúce; vyzýva Komisiu, aby do aktualizovanej colnej únie medzi Tureckom a EÚ začlenila doložku o ľudských právach a základných slobodách, čím sa ľudské práva a základné slobody stanú hlavnou podmienkou; pripomína, že colná únia môže dosiahnuť svoj plný potenciál len v prípade, že Turecko bude v plnej miere vykonávať dodatkový protokol vo vzťahu ku všetkým členským štátom; berie na vedomie záver Komisie, že k stimulácii ďalšej obchodnej integrácie s EÚ by došlo v prípade, keby Turecko odstránilo prekážky pre fungovanie colnej únie;
23. konštatuje, že liberalizácia vízového režimu má rozhodujúci význam pre turecké obyvateľstvo, najmä pre podnikateľov, ale aj pre milióny ľudí s tureckým pôvodom v EÚ a posilní medziľudské kontakty; podporuje tureckú vládu pri splnení posledného nevyriešených kritérií uvedených v pláne na liberalizáciu vízového režimu; zdôrazňuje, že revízia jeho právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu je kľúčovou podmienkou na zaručenie základných práv a slobôd, a že liberalizácia vízového režimu bude možná len vtedy, keď budú splnené všetky kritériá;
24. zdôrazňuje význam boja proti korupcii a pripomína zistenia Komisie o tom, že korupcia v mnohých oblastiach pretrváva a je naďalej vážnym problémom; je znepokojený skutočnosťou, že výsledky vyšetrovania, stíhania a odsúdenia v prípadoch korupcie na vysokej úrovni sú stále nedostatočné;
25. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila nedávne udalosti v Turecku pri vykonávaní preskúmania v polovici trvania, pokiaľ ide o finančné prostriedky nástroja predvstupovej pomoci (IPA) v roku 2017, a aby pozastavila predvstupové financovanie, ak budú pozastavené prístupové rokovania; žiada Komisiu, aby, v prípade, že sa tento scenár rozvinie, použila tieto finančné prostriedky na priamu podporu tureckej občianskej spoločnosti a utečencov v Turecku, a aby viac investovala do výmenných programov medzi ľuďmi, ako je Erasmus+ pre študentov, akademických pracovníkov a novinárov;
26. čo najdôraznejšie odsudzuje všetky teroristické útoky v Turecku a stojí pevne pri tureckom obyvateľstve v našom spoločnom boji proti terorizmu; berie na vedomie bilaterálne vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a Tureckom v oblasti spolupráce v boji proti terorizmu, a to aj pokiaľ ide o „zahraničných bojovníkov“; zdôrazňuje, že silná spolupráca medzi Europolom a tureckými orgánmi na presadzovanie práva má kľúčový význam pre účinný boj proti terorizmu; opätovne odsudzuje návrat k násiliu zo strany Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ od roku 2002, a vyzýva ju, aby zložila zbrane a používala mierové a zákonné prostriedky na vyjadrenie svojich očakávaní; zdôrazňuje, že mierové riešenie kurdskej otázky je tiež potrebné pre demokratickú budúcnosť Turecka, a dosiahne sa iba zaangažovaním všetkých strán a demokratických síl; žiada o obnovenie rokovaní s cieľom dosiahnuť komplexné a udržateľné riešenie kurdskej otázky; vyzýva členské štáty, aby presadzovali právne predpisy zakazujúce používanie znakov a symbolov organizácií, ktoré sú na zozname teroristických organizácií EÚ;
27. odsudzuje rozhodnutie tureckej vlády zabrániť tomu, aby nemeckí poslanci navštívili nemecké federálne ozbrojené sily v Incirliku, čo znamená, že sa teraz premiestnia do krajiny, ktorá nie je členom NATO, čo predstavuje zásadnú prekážku pre efektívnu spoluprácu medzi spojencami NATO v boji proti terorizmu;
28. vyzdvihuje zapojenie tureckej vlády a miestnych mimovládnych organizácií a pohostinnosť obyvateľstva pri prijatí približne 3 miliónov utečencov; berie na vedomie vyhlásenie EÚ a Turecka o migrácii a naliehavo žiada členské štáty, aby spustili systém dobrovoľného presídľovania pre najzraniteľnejších utečencov v Turecku; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dlhodobé investície do utečencov aj ich hostiteľských spoločenstiev v Turecku a primerané využívanie finančných prostriedkov; podporuje tureckú vládu, aby udelila pracovné povolenia a umožnila prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých sýrskych utečencov, a aby zabezpečila prístup k vzdelaniu pre všetky sýrske deti; vyzýva Ankaru a EÚ, aby pokračovali vo svojom koordinovanom úsilí zameranom na hliadkovanie v Egejskom mori, aby zvýšili úsilie v boji proti prevádzačstvu a aby v plnom rozsahu a účinne uplatňovali dohodu o readmisii medzi EÚ a Tureckom a bilaterálne dohody o readmisii s Bulharskom a Gréckom;
29. dôrazne odsudzuje vyhlásenia prezidenta Erdogana, ktorý obvinil niektorých lídrov EÚ z „nacistických postupov“ a ich občanov, že sú „nacistami.“; poukazuje na to, že pokračovanie takýchto neodôvodnených vyhlásení oslabuje dôveryhodnosť Turecka ako politického partnera, a že jej vývoz jeho vnútorných konfliktov predstavuje hrozbu pre mierové spolunažívanie v spoločnosti v členských štátoch s rozsiahlou komunitou tureckého pôvodu; zdôrazňuje, že turecká vláda sa musí zdržať systematického úsilia mobilizovať turecké komunity v členských štátoch na svoje vlastné účely; so znepokojením upozorňuje na správy o údajnom tlaku na členov tureckej diaspóry, ktorá žije v členských štátoch, a odsudzuje sledovanie občanov s dvojitým občianstvom, ktorí žijú v zahraničí, zo strany tureckých orgánov; je znepokojený odňatím veľkého počtu pasov, v dôsledku čoho príslušné osoby zostávajú bez štátnej príslušnosti v rozpore s Dohovorom OSN z roku 1954 o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a s Dohovorom OSN o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961, a údajným odmietaním poskytovania služieb tureckými konzulátmi mnohým tureckým občanom;
30. pripomína dôležitosť dobrých susedských vzťahov; v tejto súvislosti vyzýva Turecko, aby v súlade s ustanoveniami Charty OSN a medzinárodným právom zvýšilo úsilie o vyriešenie otvorených bilaterálnych otázok vrátane nevyriešených právnych záväzkov a sporov s jeho bezprostrednými susedmi týkajúcich sa pozemných a námorných hraníc a vzdušného priestoru; vyzýva tureckú vládu, aby podpísala a ratifikovala Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS); naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila opakované narúšanie gréckeho vzdušného priestoru a pobrežných vôd, a rešpektovala územnú celistvosť a suverenitu všetkých susedov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hrozba casus belli vyhlásená Veľkým národným zhromaždením Turecka proti Grécku doteraz nebola odvolaná;
31. vyzýva Turecko a Arménsko, aby pracovali na normalizácii vzájomných vzťahov; zdôrazňuje, že otvorenie turecko-arménskych hraníc by mohlo viesť k zlepšeniu vzťahov, s osobitným dôrazom na cezhraničnú spoluprácu a hospodársku integráciu;
32. vyzýva tureckú vládu, aby zastavila svoje plány na výstavbu jadrovej elektrárne v Akkuyu; poukazuje na to, že plánovaná lokalita sa nachádza v regióne s výskytom silných zemetrasení, a preto predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Turecko, ale aj pre Stredozemie; žiada preto tureckú vládu, aby sa pripojila k dohovoru z Espoo, ktorý zaväzuje zmluvné strany, aby sa navzájom informovali a radili o zvažovaných veľkých projektoch, ktoré by mohli mať podstatný nepriaznivý cezhraničný vplyv na životné prostredie; na tento účel žiada tureckú vládu, aby spolupracovala s vládami svojich susedných krajín, ako je Grécko a Cyprus, v priebehu ďalšieho vývoja situácie týkajúcej sa projektu Akkuyu alebo aby s nimi aspoň konzultovala;
33. zdôrazňuje, že riešenie cyperskej otázky by malo pozitívny vplyv na celý región, čo by bolo prínosom predovšetkým pre gréckych aj tureckých Cyperčanov; víta spoločné vyhlásenie z 11. februára 2014 ako základ na urovnanie sporu a vyjadruje pochvalu vedúcim predstaviteľom komunít gréckych Cyperčanov a tureckých Cyperčanov za dosiahnutie významného pokroku pri rozhovoroch o urovnaní konfliktu; víta dohodu oboch vedúcich predstaviteľov o sérii opatrení na budovanie dôvery a vyzýva na ich vykonanie; víta výmenu uprednostňovaných máp, ktorá je doteraz bezprecedentná, a prvú konferenciu o Cyprus, ktorá sa konala v Ženeve za účasti ručiteľských mocností a EÚ, a podporuje pokračovanie s cieľom dosiahnuť vzájomne prijateľnú dohodu o kapitole týkajúcej sa bezpečnosti a záruk; podporuje spravodlivé, komplexné a realizovateľné riešenie na základe bikomunálnej, bizonálnej federácie s politickou rovnosťou, jednotnou medzinárodnou právnou subjektivitou, jednotnou zvrchovanosťou a jednotným občianstvom s politickou rovnosťou medzi dvomi komunitami v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, medzinárodným právom, aquis EÚ a na základe dodržiavania zásad, na ktorej je založená Únia; víta zintenzívnené odhodlanie zúčastnených strán dosiahnuť riešenie cyperskej otázky; očakáva od Turecka, že preukáže aktívnu podporu urýchleného a úspešného ukončenia rokovaní, a opakovane potvrdzuje, že jeho záväzok a prínos ku komplexnému riešeniu zostáva rozhodujúci; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby aktívne podporovali proces rokovaní, prispeli k pozitívnemu výsledku a využili súčasný rámec príležitostí; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje zdroje na plnú podporu úspešného ukončenie procesu znovuzjednotenia;
34. opakuje svoju výzvu Turecku, aby začalo sťahovať svoje jednotky z Cypru, odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 550 (z roku1984), a aby sa zdržalo krokov, ktoré menia demografickú rovnováhu na ostrove prostredníctvom politiky nelegálnych osád; poznamenáva, že ešte pred nadobudnutím platnosti dohody o urovnaní sa musí dobre pripraviť vykonávanie acquis EÚ v budúcom turecko-cyperskom štátnom zriadení; v tejto súvislosti berie na vedomie pokračovanie práce bikomunálneho prípravného výboru ad hoc na úrovni EÚ; zaväzuje sa zintenzívniť svoje snahy o zapojenie tureckých Cyperčanov do prípravy na úplné začlenenie do EÚ, a vyzýva Komisiu, aby urobila to isté; vyjadruje pochvalu dôležitej práci Výboru pre nezvestné osoby (CMP), ktorý sa zaoberá pátraním po nezvestných gréckych aj tureckých Cyperčanoch, a víta zlepšenie prístupu do všetkých významných miest vrátane vojenských priestorov; vyzýva Turecko, aby Výboru pre nezvestné osoby pomáhať poskytovaním informácií zo svojich vojenských archívov; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť práci Výboru pre nezvestné osoby, a v tomto smere víta vymenovanie stáleho spravodajcu Európskeho parlamentu pre nezvestné osoby;
35. uznáva právo Cyperskej republiky uzatvárať dvojstranné dohody týkajúce sa jej výhradnej hospodárskej zóny; opakuje svoju výzvu Turecku, aby dodržiavalo suverénne práva všetkých členských štátov vrátane práv týkajúcich sa prieskumu a ťažby prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom; naliehavo vyzýva Turecko, aby sa zapojilo do mierového urovnávania sporov a zdržalo sa akejkoľvek hrozby alebo krokov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dobré susedské vzťahy;
36. je pevne presvedčený, že len dôveryhodné politické riešenie zabezpečí stabilitu Sýrie a umožní rozhodujúcu porážku IŠ/Dá’iš a iných skupín v Sýrii, ktoré OSN označila za teroristické skupiny; opätovne potvrdzuje prednosť ženevského procesu pod vedením OSN; uznáva úsilie vynaložené na stretnutiach v Astane s cieľom obnoviť úplné zastavenie nepriateľských akcií a vytvorenie trojstranného mechanizmu na monitorovanie a zabezpečenie úplného dodržiavania prímeria; naliehavo vyzýva všetky ručiteľské štáty vrátane Turecka, aby splnili svoje záväzky zabezpečiť úplné vykonanie prímeria a dosiahnuť pokrok pri zabezpečovaní úplného neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci pre celú krajinu, zrušenia obliehania a prepustenia všetkých svojvoľne zadržaných osôb, a to najmä žien a detí, v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2268; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo územnú celistvosť a suverenitu všetkých svojich susedov;
37. žiada o preklad tohto uznesenia do tureckého jazyka;
o o o
38. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a členským štátom.