Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (2016/2250(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 52 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“), kde sa v prvom odseku stanovuje, že zmluvy sa uplatňujú na členské štáty, a v druhom odseku, že územná pôsobnosť zmlúv je upresnená v článku 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
– so zreteľom na článok 355 prvý pododsek bod 1 ZFEÚ zmenený rozhodnutím Európskej rady z 29. októbra 2010 o zmene štatútu ostrova Svätý Bartolomej vo vzťahu k Európskej únii (2010/718/EÚ) a rozhodnutím z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (2012/419/EÚ), v ktorom sa určuje, že ustanovenia zmlúv sa v súlade s článkom 349 ZFEÚ vzťahujú na najvzdialenejšie regióny,
– so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, v ktorom sa uznáva osobitné postavenie najvzdialenejších regiónov a stanovuje sa, že sa prijmú „osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach“, ktoré sa vzťahujú najmä a nielen „na colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie“,
– so zreteľom na článok 107 odsek 3 písm. a) ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja najvzdialenejších regiónov môže byť zlučiteľná s vnútorným trhom,
– so zreteľom na hlavu XVIII ZFEÚ, ktorá stanovuje cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vymedzuje štrukturálne finančné nástroje na jej dosiahnutie,
– so zreteľom na článok 7 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi jednotlivými politikami a opatreniami, zohľadňujúc všetky svoje ciele a podriaďujúc sa zásade prenesenia právomocí,
– so zreteľom na všetky oznámenia Komisie o najvzdialenejších regiónoch,
– so zreteľom na svoje uznesenia o najvzdialenejších regiónoch, najmä na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o úlohe politiky súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie v súvislosti so stratégiou Európa 2020(1) a na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie(2),
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015(3),
– so zreteľom na správu Komisie z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (POSEI) (COM(2016)0797),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o modernizácii štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),
– so zreteľom na memorandum z 5. marca 1999 podpísané najvzdialenejšími regiónmi v Cayenne, doplnené spoločným memorandom Španielska, Francúzska, Portugalska a najvzdialenejších regiónov podpísaným v máji 2010, v ktorom sa stanovuje, že EÚ by mala podporovať trvalo udržateľný rozvoj najvzdialenejších regiónov využívaním mnohých prírodných a kultúrnych predností najvzdialenejších regiónov a zároveň presadzovaním zásad rovnakých príležitostí, partnerstva, proporcionality a súladu s politikami EÚ,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie XXI. konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie, ktorá sa konala 22. a 23. septembra 2016 a spoločné memorandum najvzdialenejších regiónov podpísané pri príležitosti štvrtého fóra najvzdialenejších regiónov Únie, ktoré sa konalo 30. a 31. marca 2017 v Bruseli,
– so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy(4),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0226/2017),
A. keďže v článku 349 ZFEÚ sa uznáva osobitná hospodárska a sociálna situácia najvzdialenejších regiónov, zhoršená zo štrukturálneho hľadiska faktormi (odľahlosť, ostrovná poloha, malá rozloha, náročné topografické a klimatické podmienky, závislosť od malého množstva výrobkov), ktorých nemennosť a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj;
B. keďže Súdny dvor (veľká komora) vo svojom zásadnom rozsudku z 15. decembra 2015 podal dôkladný výklad článku 349 ZFEÚ;
C. keďže v tomto rozsudku Súdny dvor potvrdzuje najmä to, že akty, ktorých cieľom je zaviesť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny, sa môžu prijať na právnom základe článku 349, keďže tento právny základ umožňuje odchýliť sa jednak od primárnych, ale aj sekundárnych právnych predpisov a keďže zoznam oblastí, na ktoré sa znenie článku 349 vzťahuje, nie je úplný, lebo „autori ZFEÚ nemali v úmysle stanoviť taxatívny výpočet druhov opatrení, ktoré možno prijať na základe tohto článku“.
D. keďže na účely uplatňovania európskych zmlúv na najvzdialenejšie regióny sú článok 52 Zmluvy o EÚ a články 349 a 355 ZFEÚ prepojené, a keďže podľa článku 355 prvého pododseku bodu 1 ZFEÚ sa ustanovenia zmlúv uplatňujú na najvzdialenejšie regióny podľa článku 349 a keďže tento odkaz „na zmluvy“ zahŕňa sekundárne právne predpisy;
E. keďže článok 349 ZFEÚ treba vykladať v spojení s ďalšími článkami zmluvy, najmä s článkom 7, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“;
F. keďže zásady rovnosti a nediskriminácie odôvodňujú odlišné zaobchádzanie v prípade rozličných situácií s cieľom umožniť in fine rovnosť pri uplatňovaní európskeho práva;
G. keďže cieľom článku 349 ZFEÚ je zabezpečiť rozvoj najvzdialenejších regiónov, ich zaradenie tak do európskeho priestoru, ako aj do ich vlastného geografického priestoru a umožniť im využívať výhody plynúce z európskych politík a v prípade potreby z osobitných opatrení prispôsobených ich realite a potrebám;
H. keďže najvzdialenejšie regióny majú popredné postavenie z geostrategického hľadiska a v oblasti výskumu týkajúceho sa zmeny klímy a biodiverzity;
I. keďže podľa odhadov Komisie modré hospodárstvo EÚ zabezpečuje takmer 5,4 milióna pracovných miest a hrubú pridanú hodnotu vo výške približne 500 miliárd EUR ročne;
1. pripomína, že článkom 7 Zmluvy o EÚ sa Komisii zveruje úloha strážkyne zmlúv; pripomína, že najvzdialenejšie regióny sú plne začlenené do Európskej únie a podliehajú jej právnemu poriadku, pričom ich osobitná situácia je uznaná v zmluvách, a najmä v článku 349 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje zásada a právo prispôsobenia týkajúce sa rozličných politík Únie;
2. zdôrazňuje, že hoci najväčšia nevýhoda, ktorej čelia najvzdialenejšie regióny, je geografická vzdialenosť od Únie, môžu využívať aj viacero významných výhod, ako je potenciál rozvoja činností týkajúcich sa cestovného ruchu, modrý rast, využívanie značných zdrojov obnoviteľnej energie, rozvoj obehového hospodárstva, ako aj zhodnotenie ich bohatého prírodného dedičstva a obrovskej biodiverzity;
3. domnieva sa, že článok 349 ZFEÚ sa využíval obmedzeným spôsobom a že by sa mohol vykladať aj novátorskejším a pozitívnejším spôsobom, najmä s cieľom vytvárať programy ad hoc a nové osobitné politiky vychádzajúce z predností najvzdialenejších regiónov, a to s cieľom poskytnúť im prostriedky na ich využívanie, najmä v oblastiach ako sú obnoviteľné zdroje energie, modrý rast, výskum a vývoj, udržateľný cestovný ruch, ochrana biodiverzity a prispôsobovanie sa zmene klímy; v tejto súvislosti pripomína úlohu, ktorú zohráva Únia s cieľom umožniť najvzdialenejším regiónom prekonať ich problémy a stavať na ich prednostiach, no zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby príslušné členské štáty prevzali väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o využívanie nástrojov EÚ, z ktorých sa im môže poskytnúť podpora pri zabezpečovaní udržateľného rozvoja ich najvzdialenejších regiónov;
Súčasný stav v oblasti vykonávania článku 349 ZFEÚ
4. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že články zmluvy týkajúce sa najvzdialenejších regiónov sa doteraz neuplatňovali v čo najväčšej miere, čo obmedzovalo schopnosť týchto regiónov naplno využívať príslušnosť k Únii a zvyšovať ich konkurencieschopnosť v príslušných zemepisných oblastiach;
5. domnieva sa, že rozšírené uplatňovanie článku 349 ZFEÚ by podporilo lepšie začlenenie najvzdialenejších regiónov do Únie, ako aj ich rozvoj a ich vlastný potenciál, a to pri plnom zohľadnení ich osobitostí a štrukturálnych prekážok, ale aj ich predností;
6. pripomína politickú vôľu zákonodarcov pri zostavovaní článku 229 druhého pododseku (neskôr článku 349 ZFEÚ) zaviesť globálnu stratégiu opierajúcu sa o osobitné opatrenia v rámci rozličných politík a nástrojov;
7. pripomína, že program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) je program, v ktorom sa v plnej miere zohľadňujú osobitosti najvzdialenejších regiónov vďaka samostatnému nariadeniu vychádzajúcemu z článku 349 ZFEÚ, ako aj z článku 42 prvého pododseku a článku 43 ods. 2, v ktorom sa uznáva dvojitá zásada príslušnosti najvzdialenejších regiónov k Únii a úplného prispôsobenia spoločnej európskej politiky realite najvzdialenejších regiónov, a že je kľúčové, aby sa v takomto programe pokračovalo a že by sa mali zvážiť nové programy POSEI zamerané na ostatné politiky Únie;
8. domnieva sa, že úspech programu POSEI odôvodňuje skôr zachovanie osobitných ustanovení pre najvzdialenejšie regióny, a nie ich oslabenie začlenením do horizontálnych európskych programov;
9. konštatuje, že Komisia prijala niekoľko oznámení o najvzdialenejších regiónoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rôzne európske stratégie pre najvzdialenejšie regióny sa zatiaľ implementovali a realizovali len čiastočne;
10. vyzýva teraz Komisiu, aby navrhla akčný plán prípadne spolu s legislatívnymi iniciatívami, vďaka ktorým bude možné vykonávať jednotnú a účinnú stratégiu voči najvzdialenejším regiónom, v rámci ktorej sa naplno zužitkujú možnosti ponúkané článkom 349 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o tvorbu osobitných programov a politík v oblasti inovácií a dlhodobých investícií prispôsobených ich potrebám v rámci udržateľného rozvoja; trvá na tom, že je nevyhnutné pracovať v úzkej spolupráci s regionálnymi orgánmi najvzdialenejších regiónov a zainteresovanými stranami; vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby spolu s regionálnymi orgánmi najvzdialenejších regiónov otvorili novú kapitolu vo vzťahoch EÚ – najvzdialenejšie regióny;
11. víta prácu Komisie na obnovenej stratégii pre najvzdialenejšie regióny, ktorá sa prijme najneskôr na konci roka 2017; vyzýva Komisiu, aby zahrnula do svojej stratégie podrobný prístup k najvzdialenejším regiónom, ako aj strategické rámce zamerané na investičné potreby spolu s jasnými, dosiahnuteľnými a hodnotiteľnými cieľmi; nabáda Francúzsko, Španielsko a Portugalsko, aby vo väčšej miere podporovali svoje najvzdialenejšie regióny;
12. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa najvzdialenejším regiónom umožňuje disponovať časovo neobmedzenou a neklesajúcou prevádzkovou pomocou na základe zjednodušených postupov s cieľom kompenzovať dodatočné náklady, ktorým musia čeliť; pripomína, že tieto odchýlky sa týkajú finančných nástrojov Únie, ako aj štátnej pomoci;
13. trvá na potrebe zaručiť dlhodobý charakter mechanizmov, ustanovení a výnimiek zavedených s cieľom zaručiť stabilitu, ktorá podporuje štrukturálny rozvoj najvzdialenejších regiónov, pričom treba zohľadniť vykonané hodnotenia;
14. vyzýva Komisiu, aby zostavila presné hodnotenie prístupu k najvzdialenejším regiónom a preskúmala hospodársku a sociálnu situáciu každého z týchto regiónov s cieľom zabezpečiť lepšie dosahovanie cieľov politiky európskeho regionálneho rozvoja, najmä pokiaľ ide o dobehnutie zameškaného a udržateľný rozvoj, a to s cieľom umožniť najvzdialenejším regiónom priblížiť sa k priemerným úrovniam rozvoja v Európe;
15. vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu medzi svojimi rozličnými generálnymi riaditeľstvami, pokiaľ ide o problematiky, ktoré zaujímajú najvzdialenejšie regióny, s cieľom zabezpečiť vhodné riešenie problematík najvzdialenejších regiónov v európskych politikách a stratégiách; v tejto súvislosti zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu generálneho sekretariátu na zabezpečenie správneho uplatňovania článku 349 ZFEÚ vzhľadom na to, že prispôsobenie politík Európskej únie osobitostiam najvzdialenejších regiónov si vyžaduje, aby sa rozhodnutia prijímali na najvyššej politickej úrovni;
Poľnohospodárska politika
16. víta nedávnu správu Komisie (COM(2016)0797), v ktorej sa uvádza, že celková výkonnosť programov POSEI (2006 – 2014) je pozitívna, vyjadruje sa domnienka, že tento program sa javí ako zásadne dôležitý z hľadiska zachovania produkcie v najvzdialenejších regiónoch a zodpovedá novým cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a odporúča sa, aby súčasné základné nariadenie zostalo v platnosti, ale s prihliadnutím na to, že bude potrebná úprava rozpočtu v dôsledku nadobudnutia platnosti dohôd o voľnom obchode, ktoré budú mať vplyv na produkciu v najvzdialenejších regiónoch alebo pri nich hrozí, že by na ňu mohli mať závažný vplyv;
17. domnieva sa, že program POSEI sa od svojho vytvorenia stretol so skutočným úspechom;
18. podporuje závery uvedené v správe Komisie, v ktorej sa požaduje posilnenie prvotnej konfigurácie programu POSEI s cieľom odvrátiť hroziace zrušenie poľnohospodárskej produkcie a negatívne dôsledky, ktoré by to prinieslo pre zamestnanosť, životné prostredie a územný rozmer najvzdialenejších regiónov;
19. domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať lepšiu podporu diverzifikácie produkcie v najvzdialenejších regiónoch a zaviesť opatrenia zamerané na riešenie kríz na trhoch, ktorým čelia niektoré odvetvia, najmä v oblasti paradajok a dobytka, a na uľahčenie rozvoja malej produkcie, ako sú napríklad mliečne výrobky;
20. pripomína, že postupné reformy spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (SOT) dostatočne nezohľadnili osobitnosti najvzdialenejších regiónov a požaduje, aby sa v budúcnosti zohľadňovali lepšie;
21. konštatuje, že rušenie kvót a garantovaných cien, ktoré naštartovala reforma SOT s cukrom v roku 2005, poškodzuje výrobcov trstinového cukru v najvzdialenejších regiónoch; trvá na tom, že je potrebné zachovať súbor osobitných ustanovení zavedených v rámci článku 349 ZFEÚ s cieľom umožniť udržateľnú konkurencieschopnosť tohto odvetvia; žiada, aby sa zriadil mechanizmus podpory pestovateľov trstiny v prípade poklesu cien cukru na svetovom trhu;
22. vyzýva Komisiu, aby brala na vedomie rozhodujúci význam výroby mlieka na Azorských ostrovoch a zachovala podporu výrobcom a stanovila dodatočné opatrenia pre prípad krízy na trhu;
23. pripomína, že produkcia banánov zohráva dôležitú úlohu v sociálno-hospodárskej štruktúre niektorých najvzdialenejších regiónov; vyzýva preto na zachovanie a prípadne zvýšenie podpory producentom;
24. vyzýva Komisiu, aby vo svojich nástrojoch riadenia a odhaľovania kríz na trhoch v rozličných poľnohospodárskych sektoroch, napr. v sektore banánov, cukru, rumu, rybolovu či mlieka so strediskom pre monitorovanie trhu s mliekom, zaviedla jasné vymedzenie krízy na trhu v najvzdialenejších regiónoch a aby prispôsobila svoje ukazovatele realite v týchto regiónoch;
25. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdielny režim ekologickej certifikácie medzi tretími krajinami a členským štátom EÚ vytvára narušenie hospodárskej súťaže na tomto trhu na úkor európskych výrobcov pôsobiacich v najvzdialenejších regiónoch, ako aj európskych spotrebiteľov, ktorí majú mylnú predstavu o skutočných podmienkach produkcie týchto produktov; v rámci prebiehajúcich rokovaní o budúcich európskych normách v oblasti výroby a označovania ekologických výrobkov preto vyzýva na nahradenie zhody systémom rovnocennosti, ktorý je v súčasnosti v platnosti, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi najvzdialenejšími regiónmi a tretími krajinami;
26. odhaduje, že na základe článku 349 ZFEÚ je nevyhnutné prijať právny rámec pre výrobky s ekologickou značkou a právny rámec pre sanitárnu a fytosanitárnu oblasť, v ktorých sa zohľadnia charakteristiky poľnohospodárstva najvzdialenejších regiónov v tropickej oblasti;
27. vyzýva Komisiu, aby nabádala poľnohospodárov najvzdialenejších regiónov, aby propagovali svoje vysokokvalitné výrobky podporovaním využívania loga najvzdialenejších regiónov, ako aj ďalších foriem certifikácie kvality;
28. zdôrazňuje, že diferenciácia a špecializácia výrobkov môže povzbudiť a podporiť miestnu výrobu, spracovanie a odbyt potravín, a tým znižovať existujúce rozdiely medzi najvzdialenejšími regiónmi a ostatnými regiónmi EÚ;
29. v súvislosti so súdržnosťou politík zdôrazňuje, že úsilie, ktoré najvzdialenejšie regióny vyvíjajú v oblasti modernizácie a posilnenia konkurencieschopnosti svojich odvetví, sa nemôže spochybňovať dohodami o voľnom obchode podpísanými medzi Úniou a tretími krajinami;
Obchodná politika Európskej únie
30. pripomína, že v článku 207 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že dohody prerokúvané s tretími krajinami musia byť v súlade s vnútornými politikami a predpismi Únie;
31. konštatuje, že v dôsledku znásobenia obchodných dohôd s tretími krajinami, medzi ktorými sú najväčší producenti banánov a cukru na svete, sa mení rozdelenie trhu, vytvára sa tlak na cenu a ohrozuje sa konkurencieschopnosť producentov týchto tovarov v rámci Spoločenstva;
32. preto sa domnieva, že obchodná politika Únie by nemala ohrozovať odvetvia najvzdialenejších regiónov, keďže zohrávajú dôležitú úlohu na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni;
33. vyzýva k tomu, aby sa v rámci obchodných rokovaní vedených Úniou odteraz náležite zohľadňovali osobitosti a citlivé výrobky najvzdialenejších regiónov, najmä banány, cukor, rum, paradajky alebo produkty rybolovu;
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne a obozretne hájili záujmy najvzdialenejších regiónov v rokovaniach o brexite;
35. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade so záväzkom uvedeným v jej oznámení z 20. júna 2012 „predložiť návrhy týkajúce sa obchodných dohôd, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve, s posúdeniami vplyvu, ktoré by mali v prípade potreby zohľadňovať rozmer veľkej vzdialenosti“ a aby tieto opatrenia zahŕňali vplyvy na úrovni životného prostredia, sociálneho, hospodárskeho a územného vplyvu na najvzdialenejšie regióny; žiada, aby sa v týchto posúdeniach vplyvu zmerali aj kumulatívne účinky obchodných dohôd na najvzdialenejšie regióny;
36. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa doteraz neuskutočnilo žiadne posúdenie dôsledkov dohôd o voľnom obchode v poľnohospodárstve najvzdialenejších regiónov; rovnako vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že najvzdialenejšie regióny sa nezohľadnili v správe Komisie z 15. decembra 2016 o kumulovaných vplyvoch obchodných dohôd, a to v rozpore s regulačnými ustanoveniami stanovenými v programe POSEI;
37. požaduje, aby sa v obchodných politikách Únie zohľadnili konkurenčné nevýhody najvzdialenejších regiónov; požaduje prípadné zachovanie colných a necolných prekážok nevyhnutných na ochranu výrobkov v najvzdialenejších regiónoch a účinné uplatňovanie ochranných doložiek a mechanizmov stabilizácie v prípade, že by ovplyvňovali výrobky najvzdialenejších regiónov alebo by hrozilo, že by ich mohli závažným spôsobom ovplyvniť;
38. zdôrazňuje obmedzenia zásady rovnocennosti, najmä v prípade produktov ekologického poľnohospodárstva, ktorá umožňuje, aby sa do Európskej únie dostali produkty z tretích krajín, ktoré nie sú plne v súlade s európskymi požiadavkami; vyzýva na bezodkladné uplatňovanie zásady zhody a posilnenie kontrolných opatrení;
39. nabáda na podporu úlohy najvzdialenejších regiónov vo vonkajšej politike Európskej únie vo vzťahu k ich susedným krajinám s cieľom posilniť jej vonkajšiu politiku v oblasti boja proti chudobe, environmentálnej udržateľnosti, posilnenia demokracie, vzájomnej kultúrnej výmeny a rodovej rovnosti;
Udržateľná námorná politika, rybárstvo a modrý rast
40. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny aj v súvislosti s politikami v oblasti rybárstva;
41. žiada Komisiu, aby zvážila zaviesť systém podpory udržateľného rybolovu v najvzdialenejších regiónoch na základe článku 349 vzhľadom na výsledky dosiahnuté v poľnohospodárskom odvetví v rámci programu POSEI;
42. naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonala všetky odporúčania stanovené v uznesení Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch(5);
43. vyzýva Úniu, aby si spolu s najvzdialenejšími regiónmi budovala postavenie svetovej námornej veľmoci;
44. zdôrazňuje, že tak bohatstvo, ktoré predstavujú oceány, ako aj súčasný a budúci technologický pokrok sú schopní vytvoriť bezprecedentné príležitosti na rast v najvzdialenejších regiónoch; domnieva sa, že udržateľný modrý rast je príležitosťou na zmiernenie štrukturálnych nerovností medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou a že môže prispieť k tomu, aby sa najvzdialenejšie regióny stali budúcimi centrami európskej politiky;
45. pripomína, že vzhľadom na svoju polohu majú najvzdialenejšie regióny dôležité postavenie v rámci riadenia námorných záležitostí, riadenia pobrežných vôd, boja proti nezákonnému rybolovu a zlepšovania bezpečnosti dopravy;
46. nabáda Úniu, aby aj naďalej investovala do oblasti morí a oceánov, najmä vo vzťahu k najvzdialenejším regiónom, s cieľom zabezpečiť udržateľný a účinný hospodársky rozvoj ich výhradných hospodárskych zón;
47. víta štúdiu o potenciáli udržateľného modrého rastu v najvzdialenejších regiónoch, ktorú nechala vypracovať Komisia, a dôrazne vyzýva na začatie skutočného európskeho programu určeného pre najvzdialenejšie regióny, ktorý sa zameria aj na riešenie výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti morského a námorného výskumu a biohospodárstva; zdôrazňuje však, že niektoré činnosti, napríklad podmorská ťažba ropy a zemného plynu či prieskum nerastných surovín z hlbokomorských ložísk, môžu mať závažný vplyv na citlivé morské oblasti a rušiť morské druhy a zraniteľné ekosystémy;
48. pripomína význam chránených morských oblastí v najvzdialenejších regiónoch;
Politika súdržnosti
49. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje osobitný prístup najvzdialenejších regiónov k štrukturálnym fondom, a preto by mali byť všetky najvzdialenejšie regióny považované za „najmenej rozvinuté regióny“; vyslovuje uznanie Komisii a víta jej opatrenia v prospech najvzdialenejších regiónov v rámci súboru štyroch oznámení o najvzdialenejších regiónoch (z rokov 2004, 2007, 2008 a 2012); zdôrazňuje význam finančnej podpory EÚ pre všetky najvzdialenejšie regióny, ktorej výška na roky 2014 – 2020 dosahuje 13 miliárd EUR;
50. opätovne pripomína, že politika súdržnosti musí aj naďalej zostať jedným z hlavných nástrojov európskej činnosti po roku 2020, najmä pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, v ktorých sú stále zreteľné regionálne rozdiely;
51. vzhľadom na zásadu subsidiarity a povinnosti, ktoré prislúchajú členským štátom, ich vyzýva, aby v plnej miere vytvorili predpoklady, najmä pokiaľ ide o investície do oblastí patriacich do ich právomoci, s cieľom umožniť lepšie vykonávanie európskych fondov a politík v najvzdialenejších regiónoch;
52. domnieva sa, že v nasledujúcom programovom období by sa mala zvážiť väčšia flexibilita v rámci tematického zamerania v prípade najvzdialenejších regiónov v súvislosti s vymedzením niektorých z ich prioritných osí, pokiaľ ide o použitie štrukturálnych fondov, ak ide o udržateľný rozvoj; žiada o zachovanie rozpočtových dotácií prideľovaných najvzdialenejším regiónom, kompenzáciu dodatočných nákladov a zachovanie všetkých výnimočných riadne odôvodnených opatrení určených na kompenzáciu ich štrukturálnych znevýhodnení;
53. požaduje, aby sa v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) dôsledne uplatňovali kritériá stanovené vo všeobecnom nariadení o fondoch na prideľovanie finančných prostriedkov;
54. pripomína spoločný cieľ dvojitej integrácie najvzdialenejších regiónov; vyzýva na prehĺbenie a sfunkčnenie všetkých mechanizmov cezhraničnej spolupráce medzi najvzdialenejšími regiónmi, zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ) a tretími krajinami, ktoré patria do ich zemepisnej oblasti, najmä zachovaním a zdokonaľovaním súčinnosti právnych a finančných ustanovení nariadení o ERF a EFRR;
55. zdôrazňuje význam prispôsobenia stratégií európskej územnej spolupráce s cieľom znížiť nepriaznivé účinky pre regióny v dôsledku ich charakteristiky spočívajúcej vo veľkej odľahlosti a podporiť spoluprácu;
56. odporúča, aby sa venovala väčšia pozornosť vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v najvzdialenejších regiónoch a v najmenej rozvinutých a najizolovanejších regiónoch;
57. vzhľadom na mieru nezamestnanosti mládeže v najvzdialenejších regiónoch pripomína potrebu posilniť opatrenia Únie na podporu a odbornú prípravu mládeže v týchto regiónoch, najmä prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;
58. pripomína, že najdôležitejší fond pre vzdelávanie a zamestnanosť je Európsky sociálny fond (ESF); vyzýva Komisiu, aby v dôsledku štrukturálneho charakteru a kritických mier nezamestnanosti v najvzdialenejších regiónoch a na základe článku 349 ZFEÚ, v ktorom sa najvzdialenejším regiónom uznáva právo na osobitný prístup k štrukturálnym fondom, vyčlenila dodatočné finančné príspevky v rámci ESF na podporu zamestnateľnosti, mobility a vzdelávania v najvzdialenejších regiónoch;
59. zdôrazňuje význam nepretržitej podpory výskumných a inovačných stratégií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) v najvzdialenejších regiónoch ako kľúčového prvku vykonávania politiky súdržnosti;
60. pripomína význam nástrojov miestneho rozvoja, ako je miestny rozvoj vedený komunitou a integrovaná územná investícia (IÚI), ktoré sú prístupmi zdola nahor umožňujúcimi riešiť miestne štrukturálne problémy a podporovať zároveň osvojovanie miestnymi samosprávami; preto vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby preskúmali spôsoby posilnenia využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý môže byť flexibilnou a inovatívnou odpoveďou na potrebu prispôsobenia vyjadrenú najvzdialenejšími regiónmi;
61. zdôrazňuje, že je potrebné zohľadňovať demografické zmeny v najvzdialenejších regiónoch ako určujúci faktor pri vymedzovaní politík určených pre tieto regióny, a to najmä v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti;
Politika hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
62. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny, najmä čo sa týka colných a obchodných politík, daňovej politiky, slobodných pásiem, podmienok zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom a štátnej pomoci;
63. okrem toho pripomína, že v článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja najvzdialenejších regiónov s ohľadom na ich štrukturálnu, hospodársku a sociálnu situáciu sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom;
64. vyzýva Komisiu, aby sa v usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci a režime všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách vo väčšej miere opierala o článok 107 ods. 3 písm. a) a o článok 349 ZFEÚ s cieľom prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju najvzdialenejších regiónov a zameriavať sa na lepšie zohľadnenie najvzdialenejších regiónov;
65. zdôrazňuje, že vzhľadom na odľahlosť a obmedzenosť ich trhov nemôže posilnenie výnimiek z práva v oblasti hospodárskej súťaže v dôsledku uplatňovania článku 349 ZFEÚ a článku 42 ZFEÚ ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ani destabilizovať vnútorný trh;
66. vyjadruje poľutovanie nad tým, že počiatočné návrhy na zjednodušenie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a usmernení o regionálnej štátnej pomoci sa už od začiatku nezamerali na úpravu pravidiel pre najvzdialenejšie regióny s cieľom účinným spôsobom zabezpečiť hospodársky a sociálny rozvoj najvzdialenejších regiónov;
67. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje opatrenia v boji proti veľkým monopolom v najvzdialenejších regiónoch, ktoré prispievajú k zvyšovaniu životných nákladov miestneho obyvateľstva, a to najmä v oblastiach dovozu, ktoré konkurujú rozvoju miestneho hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií;
68. žiada Komisiu, aby predĺžila po roku 2020 daňové výnimky pre najvzdialenejšie regióny na základe dôkladného zhodnotenia ich situácie, a zároveň by sa malo pokročiť smerom k spravodlivým a účinným daňovým systémov a k posilneniu boja proti daňovým podvodom v EÚ a v tretích krajinách;
69. varuje pred obchodnými praktikami, ako sú trhy na vývoz prebytkov za nízke ceny, ktoré môžu destabilizovať ostrovné mikrotrhy miestnych ekonomík;
Výskum, životné prostredie, doprava, energetika a telekomunikácie
70. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny aj v súvislosti s ich podmienkami prístupu k horizontálnym programom Únie;
71. domnieva sa, že v horizontálnych programoch Únie by sa mali stanoviť podmienky osobitného prístupu pre najvzdialenejšie regióny s cieľom zaistiť efektívnu účasť a zaistiť, aby prednosti týchto regiónov sa mohli zhodnotiť, najmä v rámci programu Horizont 2020, LIFE +, COSME, Kreatívna Európa atď.;
72. žiada Komisiu, aby účinne začlenila najvzdialenejšie regióny do transeurópskych dopravných, energetických a telekomunikačných sietí;
73. pripomína, že udržateľná energetická sebestačnosť najvzdialenejších regiónov sa musí stať prioritou; zdôrazňuje že najvzdialenejšie regióny majú mnohé výhody, pokiaľ ide o rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť a obehové hospodárstvo;
74. poukazuje na značný potenciál stimulácie rozvoja výskumných a inovačných činností pre stabilný a udržateľný rast; vyzýva na optimalizáciu prístupu najvzdialenejších regiónov k EŠIF, aby sa lepšie prepojili ich univerzity, výskumné strediská a príslušné inovatívne podniky a prispieval by k tomu, aby sa z nich stali atraktívne územia, pričom by podporovali úzkejšie vzťahy medzi ľuďmi a inštitúciami nielen v rámci najvzdialenejších regiónov, ale aj s kontinentálnou Európou, ZKÚ a tretími krajinami;
75. pripomína ústrednú úlohu, ktorú v najvzdialenejších regiónoch zohrávajú malé a stredné podniky v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja; vyzýva preto Komisiu, aby lepšie zohľadnila situáciu najvzdialenejších regiónov v rámci programu COSME alebo programu Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI);
76. domnieva sa, že by sa mala vo väčšej miere podporovať výmena a spolupráca medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami v oblasti výskumu a inovácií, kultúry a vzdelávania, a to s cieľom podporovať ich regionálnu integráciu;
77. víta skutočnosť, že sa v rámci nového programu Erasmus+ podporuje mobilita študentov a mladých podnikateľov z najvzdialenejších regiónov, a to poskytovaním maximálnej výšky pomoci; žiada, aby sa podobné ustanovenia začlenili do programu Kreatívna Európa; želá si však, aby sa v rámci programu Erasmus lepšie zohľadňovali spoločné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, a to najmä podporovaním výmen medzi najvzdialenejšími regiónmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že sa v odôvodnení 37 nariadenia o Erasmus+ stanovuje, že „pri vykonávaní programu by sa mali vziať do úvahy obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín alebo území“, výška príspevkov na mobilitu v rámci programu Erasmus pre študentov príjemcov pochádzajúcich z najvzdialenejších regiónov je často nedostatočná v porovnaní so skutočnými nákladmi na cestovanie do kontinentálnej Európy;
78. vyzýva Komisiu, aby rozšírila nové ustanovenie o mobilite zamerané na mladých s názvom „Move2Learn, Learn2Move” aj na európskych občanov žijúcich v najvzdialenejších regiónoch a aby aj upravila výšku hradených nákladov na dopravné prostriedky podľa skutočných nákladov, ktoré vznikajú v dôsledku cestovania medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou; víta rozhodnutie Komisie neobmedziť toto ustanovenie len na železničnú dopravu, čo by vylučovalo mladých ľudí pochádzajúcich zo zámorských území;
79. konštatuje, že program Natura 2000 nie je uplatniteľný na francúzske najvzdialenejšie regióny, pričom tieto majú mimoriadnu biologickú rozmanitosť, ktorú ohrozujú najmä dôsledky zmeny klímy; vyzýva teda na zriadenie osobitného mechanizmu na ochranu a kontinuitu prípravného opatrenia BEST, a to vytvorením udržateľného mechanizmu na financovanie projektov v oblasti biodiverzity, zhodnocovania ekosystémových služieb a adaptáciu na zmenu klímy v európskych zámorských územiach;
80. navrhuje vypracovať posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o možnosti uplatňovania programu Natura 2000 na francúzske najvzdialenejšie regióny s cieľom vymedziť nástroje, ktoré budú čo najlepšie prispôsobené na ochranu biodiverzity a životného prostredia týchto regiónov;
81. pripomína, že v preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania, ktoré Komisia uverejnila v októbri 2015 a ktoré uviedol Európsky dvor audítorov v osobitnej správe č. 1/2017, sa dospelo k záveru, že hoci sa od roku 2011 dosiahol výrazný pokrok pri vykonávaní opatrení v rámci cieľa 1, najdôležitejšími výzvami zostali dokončenie morskej zložky sústavy Natura 2000, ako aj zabezpečenie účinného riadenia lokalít sústavy Natura 2000 a financií potrebných na podporu sústavy Natura 2000, čo sú dva dôležité faktory pre najvzdialenejšie regióny;
82. pripomína, že Európsky dvor audítorov sa v osobitnej správe č. 1/2017 domnieva, že je potrebný výrazný pokrok zo strany členských štátov a viac úsilia zo strany Komisie, aby sa lepšie prispievalo k dosahovaniu ambicióznych cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020;
83. pripomína, že Európsky dvor audítorov sa v osobitnej správe z januára 2017 domnieva, že „na vytvorenie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie“;
84. opätovne pripomína úlohu, ktorú nevyhnutne zohráva zlepšenie internetového pripojenia v rámci územnej súdržnosti a pri podpore rovnosti príležitostí, vytváraní pracovných miest a zlepšovaní životných podmienok obyvateľov najvzdialenejších regiónov;
85. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitosti najvzdialenejších regiónov pri riešení otázok súvisiacich s pokrytím digitálnej siete;
86. vyzýva na vytvorenie osobitného programu typu POSEI v oblasti dopravy s cieľom podporiť územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť týchto regiónov a znížiť dôsledky ostrovného charakteru a dvojitého ostrovného charakteru niektorých najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje, že v rámci tohto programu by sa mala zaviesť podpora dopravy osôb a tovaru medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou v rámci samotných najvzdialenejších regiónov a medzi blízkymi najvzdialenejšími regiónmi, ako sú napríklad Azory, Madeira a Kanárske ostrovy; zdôrazňuje, že tento program by mal takisto podporovať obchod medzi týmito regiónmi;
87. zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny sa považujú za popredné turistické regióny a že je nevyhnutné investovať do kvalitnej dopravnej siete za dostupné ceny, a to najmä pokiaľ ide o vnútorný trh;
88. požaduje, aby sa Európska únia rozhodujúcim spôsobom zasadila o internacionalizáciu dostupnosti najvzdialenejších regiónov prostredníctvom infraštruktúry a dopravných trás určených na prepojenie týchto regiónov s kontinentálnou Európou, susednými tretími krajinami a zvyškom sveta;
89. požaduje, aby sa v najvzdialenejších regiónoch využívala skutočná európska priemyselná stratégia, vďaka ktorej sa vytvoria nepremiestniteľné pracovné miesta založené na schopnosti podnikov upevniť svoje miestne postavenie;
90. domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny sa môžu stať privilegovaným priestorom na uplatňovanie pilotných projektov, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prierezovo vykonávať v rôznych členských štátoch;
o o o
91. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom a ich regiónom, ako aj Výboru regiónov.