Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2066(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0238/2017

Predkladané texty :

A8-0238/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/09/2017 - 7.6

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0321

Prijaté texty
PDF 338kWORD 48k
Utorok, 12. septembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie smernice o mediácii
P8_TA(2017)0321A8-0238/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (smernica o mediácii) (2016/2066(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach(1) (smernica o mediácii),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (COM(2016)0542),

–  so zreteľom na zbierku dôkladných analýz Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Vykonávanie smernice o mediácii – 29. november 2016(2),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Štúdia na hodnotenie a vykonávanie smernice 2008/52/ES – smernice o mediácii z roku 2014(3),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Reštart smernice o mediácii: posúdenie obmedzeného vplyvu jej vykonávania a navrhnutie opatrení na zvýšenie počtu mediácií v EÚ(4),

–  so zreteľom na hodnotenie vykonávania smernice o mediácii na európskej úrovni od oddelenia Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) pre hodnotenie vplyvu ex post(5),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Vyčíslenie nákladov nevyužívania mediácie – analýza údajov(6),

–  so zreteľom na článok 67 a článok 81 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a jeho prílohu 3,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0238/2017),

A.  keďže smernica 2008/52/ES bola dôležitým míľnikom pri zavádzaní a využívaní postupov mediácie v Európskej únii; keďže však jej vykonávanie sa značne líši medzi členskými štátmi v závislosti od predchádzajúcej existencie alebo neexistencie vnútroštátnych systémov mediácie, pričom niektoré členské štáty sa rozhodnú pre relatívne doslovné uplatňovanie jej ustanovení, iné pre hĺbkovú revíziu alternatívnych spôsobov riešenia sporov (ako napríklad Taliansko, ktoré využíva mediáciu šesťkrát viac ako zvyšok Európy), zatiaľ čo iné štáty považujú svoje súčasné právne predpisy už v súlade so smernicou o mediácii;

B.  keďže väčšina členských štátov rozšírila rozsah pôsobnosti svojich vnútroštátnych transpozičných opatrení na vnútroštátnej prípady – pričom len tri členské štáty si zvolili možnosť transponovať smernicu len na cezhraničné prípady(7), – čo malo rozhodne pozitívny vplyv na právne predpisy členských štátov a kategórie sporov, ktorých sa to týkalo;

C.  keďže ťažkosti, ktoré sa objavili vo fáze transpozície smernice do vnútroštátneho práva, vo veľkej miere odrážajú rozdiely v právnej kultúre v rámci vnútroštátnych právnych systémov; keďže prioritou by preto mala byť zmena právneho ducha rozvojom kultúry mediácie založenej na priateľskom urovnávaní sporov – záležitosť, na ktorú opakovane upozorňovali európske siete odborníkov z oblasti práva od vzniku smernice Únie a následne počas transpozície smernice členskými štátmi;

D.  keďže vykonávanie smernice o mediácii prinieslo EÚ pridanú hodnotu zvýšením informovanosti o výhodách mediácie medzi vnútroštátnymi zákonodarcami a dosiahnutím určitého stupňa harmonizácie, pokiaľ ide o procesné právo a odlišné postupy v členských štátoch;

E.  keďže mediácia ako alternatívne, dobrovoľné a dôverné mimosúdne konanie môže byť v niektorých prípadoch a s nevyhnutnými zárukami užitočným nástrojom na zmiernenie preťaženia súdnych systémov, pretože umožňuje fyzickým a právnickým osobám rýchlo a lacno mimosúdne riešiť spory – majúc na pamäti, že príliš dlhé súdne konania porušujú Chartu základných práv – a zároveň zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti a prispieť k hospodárskemu rastu;

F.  keďže je zrejmé, že ciele uvedené v článku 1 smernice o mediácii zamerané na nabádanie na využívanie mediácie a najmä na dosiahnutie vyváženého vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním sa nedosiahli, keďže mediácia sa vo väčšine členských štátov využíva v priemere menej ako v 1 % súdnych prípadov(8);

G.  keďže smernicou o mediácii sa nepodarilo vytvoriť systém Únie na mimosúdne riešenie sporov v striktnom zmysle s výnimkou zavedenia osobitných ustanovení v oblasti uplynutia premlčacej lehoty v súdnych konaniach počas pokusu o mediáciu a v oblasti záväzku dôvernosti mediátorov a ich administratívnych pracovníkov;

Hlavné závery

1.  víta skutočnosť, že nedávno v mnohých členských štátoch prešli systémy mediácie zmenami a revíziami a v iných sa počíta so zmenami príslušných právnych predpisov(9);

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len tri členské štáty sa rozhodli transponovať túto smernicu len s ohľadom na cezhraničné prípady, a konštatuje, že existujú určité ťažkosti v súvislosti s fungovaním vnútroštátnych systémov mediácie v praxi, ktoré sa týkajú najmä kontradiktórnej tradície a nedostatočnej kultúry mediácie v členských štátoch, nízkej úrovne informovanosti o mediácii vo väčšine členských štátov, nedostatočných znalostí v oblasti riešenia cezhraničných prípadov, ako aj fungovania mechanizmov kontroly kvality pre mediátorov(10);

3.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty prijali ustanovenia o možnosti pre súd vyzvať strany, aby použili mediáciu alebo sa aspoň zúčastnili informačného stretnutia o mediácii; konštatuje, že v niektorých členských štátoch je účasť na takýchto informačných stretnutiach povinná na podnet sudcu(11), alebo v súvislosti s konkrétnymi spormi stanovenými zákonom, ako napríklad v rodinných veciach(12); uvádza takisto, že niektoré členské štáty vyžadujú od právnikov, aby informovali svojich klientov o možnosti použitia mediácie, alebo aby žiadosti na súde potvrdili, či došlo k pokusu o mediáciu, alebo či existujú dôvody, ktoré by mohli brániť takémuto pokusu; konštatuje však, že článok 8 smernice o mediácii zabezpečuje, aby sa stranám, ktoré si v snahe o urovnanie sporu zvolili mediáciu, následne nebránilo v súdnom konaní v dôsledku času stráveného mediáciou; zdôrazňuje, že sa zdá, že členské štáty nevzniesli k tomuto bodu žiadne konkrétne pripomienky;

4.  rovnako poznamenáva, že mnohé členské štáty poskytujú pre strany sporov finančné stimuly na využívanie mediácie vo forme nižších nákladov, právnej pomoci alebo sankcií za neodôvodnené odmietnutie zváženia mediácie; všíma si, že výsledky dosiahnuté v týchto krajinách ukazujú, že mediácia môže byť nákladovo efektívnym a rýchlym spôsobom mimosúdneho riešenia sporov prostredníctvom konania prispôsobeného potrebám strán;

5.  domnieva sa, že prijatie kódexov správania predstavuje dôležitý nástroj na zabezpečenie kvality mediácie; v tejto súvislosti poznamenáva, že Európsky kódex správania pre mediátorov je buď priamo využívaný zainteresovanými stranami alebo inšpiroval vnútroštátne alebo odvetvové kódexy; poznamenáva tiež, že väčšina členských štátov má povinné postupy akreditácie mediátorov a/alebo vedie registre mediátorov;

6.  vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami pri získavaní ucelených štatistických údajov o mediácii vrátane počtu vecí riešených mediáciou, priemerného trvania a miery úspešnosti procesov mediácie; poznamenáva, že bez spoľahlivej databázy je veľmi náročné ďalej šíriť mediáciu a zvyšovať dôveru verejnosti v jej účinnosť; na druhej strane zdôrazňuje stále väčšiu úlohu Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach pri skvalitňovaní zhromažďovania vnútroštátnych údajov o uplatňovaní smernice o mediácii;

7.  víta osobitnú dôležitosť mediácie v oblasti rodinného práva (najmä pri konaniach týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, práva styku a únosov detí), kde môže navodiť konštruktívnu atmosféru pre diskusie a zaistiť spravodlivé dohody medzi rodičmi; ďalej konštatuje, že zmierovacie riešenia majú zväčša dlhú trvanlivosť a sú v najlepšom záujme dieťaťa, pretože okrem hlavného pobytu dieťaťa môžu vyriešiť aj otázku dohodnutia návštev alebo plnenia vyživovacej povinnosti voči dieťaťu; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach pri vypracovávaní odporúčaní zameraných na zlepšenie využívania mediácie v rámci rodiny v cezhraničnom kontexte, najmä v prípadoch únosov detí;

8.  zdôrazňuje význam vytvorenia a udržiavania samostatnej sekcie Európskeho portálu elektronickej justície, ktorá sa venuje cezhraničnej mediácii v rodinných veciach a poskytuje informácie o vnútroštátnych systémoch mediácie;

9.  víta preto odhodlanie Komisie spolufinancovať rôzne projekty zamerané na podporu mediácie a odbornú prípravu sudcov a právnikov v členských štátoch;

10.  zdôrazňuje, že napriek dobrovoľnej povahe mediácie je nutné prijať ďalšie kroky na zaistenie rýchlej a finančne dostupnej vykonateľnosti dohôd dosiahnutých mediáciou pri plnom dodržiavaní základných práv, ako aj práva Únie a vnútroštátneho práva; pripomína v tejto súvislosti, že vnútroštátna vykonateľnosť dohody dosiahnutej medzi stranami v členskom štáte je spravidla predmetom homologizácie orgánom verejnej moci, čo spôsobuje dodatočné náklady, je časovo náročné pre strany sporu, a preto by mohla mať negatívny vplyv na šírenie urovnávania sporov prostredníctvom mediácie v zahraničí, a to najmä v prípade malých sporov;

Odporúčania

11.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie na podporu využívania mediácie v občianskych a obchodných sporoch, a to aj prostredníctvom vhodných informačných kampaní poskytujúcich občanom a právnickým osobám primerané a komplexné informácie týkajúce sa postupu a jeho výhody z hľadiska úspor času a peňazí, a zabezpečili lepšiu spoluprácu medzi odborníkmi v oblasti práva na tento účel; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov v rôznych národných jurisdikciách podporovanej vhodnými opatreniami na úrovni Únie s cieľom zvýšiť informovanosť o užitočnosti mediácie;

12.  žiada Komisiu, aby posúdila potrebu vypracovať normy kvality na úrovni EÚ na poskytovanie služieb mediácie ako prostriedku na ďalšiu podporu jej využívania, a to najmä v podobe minimálnych noriem, ktorými sa zabezpečí konzistentnosť, pričom sa zohľadní základné právo na prístup k spravodlivosti, ako aj na miestne rozdiely v kultúre mediácie;

13.  rovnako vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu členských štátov zriadiť a viesť národné registre mediačných konaní, ktoré by mohli byť zdrojom informácií pre Komisiu, ale aj pre vnútroštátnych mediátorov, aby sa osvedčené postupy mohli využívať v celej Európe; zdôrazňuje, že každý takýto register sa musí zriadiť v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679)(13);

14.  žiada, aby Komisia vypracovala podrobnú štúdiu o prekážkach vo voľnom obehu zahraničných mediačných dohôd v Únii a o rôznych možnostiach podpory využívania mediácie ako spoľahlivého, finančne dostupného a účinného spôsobu riešenia sporov na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni v rámci Únie s ohľadom na zásady právneho štátu a pretrvávajúci medzinárodný vývoj v tejto oblasti;

15.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom preskúmaní pravidiel našla riešenia s cieľom účinne rozšíriť rozsah pôsobnosti mediácie prípadne aj na iné občianskoprávne alebo správne veci; zdôrazňuje však, že osobitná pozornosť sa musí venovať vplyvom, ktoré by mediácia mohla mať na niektoré sociálne otázky, ako je rodinné právo; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia a členské štáty uplatňovali a vykonávali primerané záruky v procesoch mediácie s cieľom obmedziť riziká pre slabšie strany a chrániť ich proti akémukoľvek možnému zneužitiu procesu alebo pozície silnejšej strany a poskytnúť relevantné komplexné štatistické údaje; zdôrazňuje takisto, že je dôležité zabezpečiť, aby boli splnené spravodlivé kritériá, pokiaľ ide o náklady, najmä s cieľom chrániť záujmy znevýhodnených skupín; konštatuje však, že mediácia môže stratiť svoju príťažlivosť a pridanú hodnotu, ak sa stanovia príliš prísne normy pre zúčastnené strany;

o
o   o

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3.
(2) PE 571.395.
(3) http://bookshop.europa.eu/en/study-for-an-evaluation-and-implementation-of-directive-2008-52-ec-the-mediation-directive--pbDS0114825/
(4) PE 493.042.
(5) PE 593.789.
(6) PE 453.180.
(7) Pozri COM(2016)0542, s. 5.
(8) PE 571.395, s. 25.
(9) Estónsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.
(10) Pozri COM(2016)0542, s. 4.
(11) Napríklad v Českej republike.
(12) Napríklad v Litve, Luxembursku, Anglicke a vo Walese.
(13) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia