Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 8, 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 14,

–   so zreteľom na Kodanskú deklaráciu z 30. novembra 2002 o rozšírenej spolupráci v oblasti európskeho odborného vzdelávania a prípravy,

–   so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)(1),

–   so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2012 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) – Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe(2),

–   so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov,

–   so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy(3),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 20. decembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–   so zreteľom na závery Rady zo 17. februára 2014 o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na ročný prieskum rastu na rok 2013(5),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania(6),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v roku 2010,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(7),

–   so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2010 o výchove k trvalo udržateľnému rozvoju(8),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(9),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(10) (EQF-LLL),

–   so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2016 o opatreniach v nadväznosti na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(13),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2014 – Otváranie systémov vzdelávania(14),

–  so zreteľom na výskum Komisie zameraný na vzdelávanie a odbornú prípravu 2020: zlepšovanie politiky a zabezpečovania vzdelávania dospelých v Európe(15),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy(16),

–   so zreteľom na závery Rady o Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020)(17),

–   so zreteľom na návrh záverov Rady z 20. februára 2017 o zlepšovaní zručností žien a mužov na trhu práce v EÚ(18),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0252/2017),

A.  keďže vzdelávacie systémy čelia veľkým výzvam, ktoré majú vplyv na procesy vzdelávania a učenia sa, v súvislosti s digitálnou transformáciou a s potrebou zvyšovať kapacitu pre sociálne začlenenie a účasť na verejnom živote, ako aj osobný rozvoj, a posilňovať európske demokratické hodnoty a toleranciu s cieľom podporovať nepredpojatosť a predchádzať neznášanlivosti každého druhu; keďže posilňovanie digitálnych zručností a sebadôvera sú základným predpokladom budovania silných spoločností a napomáhania jednoty a procesov integrácie v rámci EÚ;

B.  keďže európska stratégia celoživotného vzdelávania by sa mala posilniť; keďže každá osoba by mala mať v každej etape svojho života príležitosti na celoživotné vzdelávanie, aby mohla získať vedomosti a zručnosti, ktoré potrebuje na svoj osobný rozvoj, ako aj profesionálny rast; keďže celoživotné vzdelávanie vo formálnom, neformálnom a informálnom kontexte, ktoré podporuje aktívne občianstvo a zamestnateľnosť, predstavuje kľúčový aspekt vzdelávania, na ktoré majú tieto zmeny vplyv;

C.  keďže treba vynaložiť ďalšie úsilie na posilnenie synergií medzi vzdelávaním a zamestnaním, a to uľahčovaním vstupu na trh práce, ako aj umožňovaním toho, aby si jednotlivci mohli neustále aktualizovať svoje zručnosti alebo si osvojovať nové zručnosti počas celej svojej kariéry; keďže členské štáty musia nájsť spôsoby, ako chrániť alebo podporovať dlhodobejšie investície do vzdelávania, výskumu a inovácií;

D.  keďže ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie významne prispieva k osobnému rozvoju jednotlivca a k tvorbe ľudského kapitálu a malo by sa stať neoddeliteľnou súčasťou európskej stratégie celoživotného vzdelávania;

E.  keďže ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri uľahčovaní prispôsobovania pracovníkov hospodárskym a technologickým zmenám počas celého ich pracovného života; keďže do roku 2025 bude 49 % všetkých pracovných ponúk (vrátane nových aj náhradných pracovných miest) v EÚ vyžadovať vysokú úroveň kvalifikácie, 40 % strednú úroveň kvalifikácie a len 11 % nízku alebo žiadnu kvalifikáciu;

F.  keďže ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie sú dôležité nástroje na vytváranie flexibilných, personalizovaných príležitostí na vzdelávanie pre všetkých bez akejkoľvek diskriminácie(19); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť stratégie rozširovania prístupu;

G.  keďže ďalšie a diaľkové vzdelávanie a využívanie nových technológií môže prispieť k zvýšeniu informovanosti žien a dievčat o nových kariérnych možnostiach, najmä v oblastiach, v ktorých majú nedostatočné zastúpenie; keďže napriek tomu, že sa zvýšil počet žien, ktoré majú pokročilé stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie, je potrebné zvýšiť zastúpenie žien v odbornom vzdelávaní a odvetviach súvisiacich s vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou (ďalej len („STEM“);

H.  keďže diaľkové vzdelávanie je jedným z možných prístupov v rámci ďalšieho akademického vzdelávania, lebo jeho flexibilita mimoriadne prispieva k zabezpečeniu rovnováhy medzi študijným, pracovným a súkromným životom;

I.  keďže diaľkové vzdelávanie(20) je organizačná forma vyučovania, ktorá pri vzdelávaní poskytuje veľkú mieru flexibility prostredníctvom využívania digitálnych vzdelávacích technológií, a to nie namiesto vzdelávania na akademickej pôde, ale ako alternatíva pre študentov, ktorí sa nemôžu zúčastňovať na vzdelávaní na akademickej pôde;

J.  keďže za diaľkové vzdelávanie sa označuje metóda výučby, ktorá umožňuje flexibilné učenie použitím novým technológií, a to nie namiesto vzdelávania na akademickej pôde, ale ako alternatíva pre študentov, ktorí sa nemôžu zúčastňovať na vzdelávaní na akademickej pôde, a pre pracovníkov, ktorí chcú skombinovať prácu so vzdelávaním; keďže digitalizácia by sa preto mohla používať ako nástroj poskytujúci nové spôsoby prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu;

K.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo základných zásad EÚ, ktorá je zakotvená v zmluvách a je jedným z cieľov a úloh Únie; keďže vďaka rovnosti vo vzdelávaní majú ženy viac príležitostí a dochádza k sociálnemu, kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju spoločnosti; keďže vzdelávanie je základným nástrojom na boj proti rodovým stereotypom;

L.  keďže priemerná miera zamestnanosti žien priamo súvisí s úrovňou ich vzdelania, pričom miera zamestnanosti žien vo veku od 25 do 49 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním je o viac ako 20 % vyššia než v prípade žien s predprimárnym, základným a nižším stredným vzdelaním;

M.  keďže diaľkové vzdelávanie môže mať pozitívny vplyv na zručnosti žien v oblasti IKT; keďže vstupom väčšieho počtu žien do odvetvia IKT by sa podporil trh, na ktorom sa predpokladá nedostatok pracovných síl a v ktorom by rovnaká účasť žien viedla k zvýšeniu HDP EÚ približne o 9 miliárd EUR ročne; keďže ženy sú naďalej výrazne nedostatočne zastúpené v rámci vysokoškolských programov v oblasti IKT, kde tvoria len približne 20 % absolventov, pričom iba 3 % všetkých absolventiek majú titul v oblasti IKT;

N.  keďže diaľkové programy sa dostávajú k veľkému počtu žien v spoločnostiach, kde ženám chýbajú rovnaké príležitosti na účasť na konvenčných formách vzdelávania a odbornej prípravy, pretože ženy trávia naďalej viac času než muži vykonávaním neplatených domácich prác a starostlivosťou o rodinu; keďže takéto kurzy im poskytujú flexibilitu pri zosúlaďovaní pracovného a súkromného života a keďže diaľkové vzdelávanie je zamerané najmä na kategóriu netradičných študentov;

O.  keďže ďalšie akademické vzdelávanie je jednou z úloh služieb vo verejnom záujme, ktoré plní vysokoškolské vzdelávanie, a predstavuje kurzy v akademickej inštitúcii, ktoré možno absolvovať popri práci na plný úväzok, vo všeobecnosti je postavené na profesionálnych skúsenostiach a zvyčajne predpokladá ukončené univerzitné vzdelanie;

P.  keďže prispôsobenie zrýchľujúcim sa hospodárskym a technologickým zmenám je pre starnúcu pracovnú silu veľkou výzvou a reakcia na túto výzvu bude jedným z kľúčov k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ;

Q.  keďže politiky celoživotného vzdelávania a kariérneho rastu by sa mohli posilniť prostredníctvom uznávania predchádzajúceho vzdelania;

R.  keďže ak sa ľuďom poskytne voľný čas na osobný a odborný rozvoj v kontexte celoživotného vzdelávania, bude to prospešné pre ich pohodu a prínos pre spoločnosť, pretože získajú prepracovanejšie osobné a odborné zručnosti; keďže diaľkové akademické vzdelávanie poskytuje flexibilné študijné formáty, ktoré ľuďom pomáhajú dospieť k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom; keďže univerzitné celoživotné vzdelávanie by malo byť súčasťou európskej stratégie pre digitalizáciu;

S.  keďže digitalizácia umožňuje flexibilitu a interaktívnosť vzdelávacieho procesu a je kľúčovým faktorom pre ešte väčší rozvoj ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania;

T.  keďže technologické zmeny si vyžadujú silnejšie a trvalejšie prepojenia medzi vzdelávaním a zamestnaním;

U.  keďže sklony akademických inštitúcií k stagnácii sťažujú reformu študijných osnov, pravidiel, ktorými sa riadia kurzy a skúšky, a vstupných požiadaviek;

V.  keďže ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie predstavujú rýchlo sa rozširujúce odvetvia s výrazným potenciálom z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;

W.  keďže stále existuje mnoho prekážok brániacich kurzom ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania(21);

Ďalšie a diaľkové vzdelávanie ako sprievodný prvok spoločenských a hospodárskych zmien

1.  berie na vedomie, že online vzdelávanie a otvorené vzdelávanie mení spôsob, akým sa vzdelávanie financuje, poskytuje a využíva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam otvorených vzdelávacích zdrojov (OVZ), ktoré zaisťujú prístup k vzdelávaniu pre každého a zlepšujú zamestnateľnosť podporovaním procesu celoživotného vzdelávania;

2.  konštatuje, že mnohé vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy len s ťažkosťami primerane reagujú na hlboké a komplexné zmeny, ktorými prechádzajú naše spoločnosti a ekonomiky, a musia pristúpiť k zmenám v oblasti riadenia, organizačných štruktúr a spôsobu fungovania; zdôrazňuje, že nové, flexibilné a prístupné formy celoživotného vzdelávania vhodné pre jednotlivcov všetkých vekových kategórií môžu úspešne riešiť niektoré z týchto výziev, ako je napríklad sociálne vylúčenie, predčasné ukončenie školskej dochádzky a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

3.  uznáva, že digitalizácia a vytváranie vzdelávacích platforiem na účely spolupráce a výmeny najlepších postupov sú kľúčom k riešeniu týchto výziev;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci vnútroštátnych stratégií pre digitálne zručnosti vyvinuli viac úsilia o preklenutie súčasnej technologickej priepasti medzi vzdelávacími inštitúciami, ktoré sú dobre vybavené, a tými, ktoré nie sú;

5.  zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania sú kľúčom k tomu, aby ženy získavali zručnosti, ktoré im umožnia vrátiť sa do zamestnania alebo zlepšiť svoje zamestnanie, príjem a pracovné podmienky; zdôrazňuje, že treba ďalej zlepšovať zastúpenie žien na vyšších úrovniach akademického prostredia a ich prístup k týmto úrovniam;

6.  zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania v oblasti boja proti rodovým stereotypom; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala iniciatívy na podporu vykonávania programov odborného diaľkového vzdelávania pre ženy vrátane vysokoškolského vzdelávania v oblasti vedy, technológie a informačných technológií, rozvíjania programov odbornej prípravy zameraných na rodovú rovnosť pre odborníkov v oblasti vzdelávania a predchádzania tomu, aby dochádzalo k ďalšiemu prenášaniu stereotypov prostredníctvom študijných osnov a učebných materiálov;

7.  zdôrazňuje, že akademické inštitúcie musia občanov pripraviť na vedomostné spoločnosti a neustále sa meniace ekonomiky a poskytnúť im know-how na samostatné učenie i podnikateľské zmýšľanie a prierezové zručnosti, ako je napríklad riešenie problémov a prispôsobenie sa, aby sa mohli vybrať vlastnou cestou a naplno rozvinúť svoj potenciál;

8.  kladie tiež dôraz na to, že akademické inštitúcie hrajú dôležitú úlohu pri posilňovaní aktívneho občianstva a musia poskytovať študentom prierezové kompetencie, ako napríklad občianske a sociálne kompetencie a občianstvo;

9.  berie na vedomie, že prístup ku vzdelávaniu orientovaný na študenta znižuje mieru predčasného ukončenia štúdia a umožňuje študentom, aby naplno rozvíjali svoj potenciál(22); v tejto súvislosti zdôrazňuje význam celoživotného kariérneho poradenstva pre všetkých;

10.  uznáva potenciál výmeny poznatkov, pokiaľ ide o zvyšovanie aktívnej účasti, ako aj medzinárodné porozumenie občanov v neustále sa meniacich spoločnostiach;

11.  berie na vedomie potrebu posilniť úzku spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy, miestnymi spoločenstvami a hospodárstvom; ďalej zdôrazňuje potrebu lepších synergií medzi poskytovateľmi formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom podporiť príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých;

12.  zastáva názor, že každý musí mať v každej etape svojho života právo na prístup k príležitostiam na vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom získať prierezové zručnosti, ako sú napríklad matematická, digitálna a mediálna gramotnosť, kritické myslenie, sociálne a iné zručnosti dôležité pre život, aby sa dokázal lepšie prispôsobiť budúcnosti;

13.  zdôrazňuje, že pracujúcim študentom, učňom a zamestnancom treba poskytovať osobitne prispôsobenú podporu, aby sa zabezpečilo začlenenie všetkých jednotlivcov na trhu práce; zastáva názor, že je veľmi dôležité zahŕňať nové technológie do procesov vyučovania a vzdelávania s cieľom vybaviť ľudí tým správnym súborom zručností, kompetencií a vedomostí, aby dokázali využívať digitálne technológie inovatívnym a kreatívnym spôsobom;

14.  požaduje lepšie začlenenie a zachovanie občanov na trhu práce, opierajúce sa o zlepšovanie ich kompetencií prostredníctvom ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“); zdôrazňuje potrebu zvyšovania atraktívnosti OVP a zlepšovania prístupu k informáciám o možnostiach OVP pre mladých ľudí a ich rodiny; v tejto súvislosti pripomína, že cieľ vzdelávacej mobility v sektore OVP v rámci programu Erasmus+ nie je ani zďaleka dosiahnutý a treba mu venovať ďalšiu pozornosť;

15.  vyzdvihuje význam programov Erasmus+ a Horizont 2020 pre zlepšovanie celoživotného vzdelávania; vyzýva preto členské štáty, aby v plnej miere preskúmali potenciál týchto programov; zdôrazňuje, že by mali existovať programy osobitne prispôsobené ďalšiemu akademickému vzdelávaniu so zameraním na povolanie;

16.  uznáva, že prístup k inkluzívnemu kvalitnému vzdelávaniu má mimoriadny význam, a preto treba podporovať otvorené a diaľkové vzdelávanie, aby spĺňalo osobitné potreby tých, ktorí sú mimo dosahu tradičných systémov poskytovania vzdelávania, najmä znevýhodnených skupín; vyzýva členské štáty, aby nasmerovali investície do opatrení na tento účel;

Význam kvality a flexibility vo vzdelávaní

17.  domnieva sa, že čoraz vyššia kvalita formálneho aj neformálneho vzdelávania má zásadný význam pre úsilie EÚ o zabezpečenie sociálnej súdržnosti, konkurencieschopnosti a udržateľného rastu;

18.  zdôrazňuje, že na zachovanie konkurencieschopnosti a poskytnutie nízkokvalifikovaným i vysokokvalifikovaným pracovníkom najlepšiu šancu na úspech musia podniky spolu so vzdelávacími inštitúciami a s inštitúciami odbornej prípravy ponúkať odbornú prípravu a vzdelávanie zamerané na kariéru v priebehu celého pracovného života ľudí;

19.  zdôrazňuje mimoriadny význam kvalitných metód na odovzdávanie vedomostí a zručností pre výsledky vzdelávania; kladie dôraz na potrebu investovať do profesionálneho rozvoja a neustáleho zlepšovania zručností pedagogických zamestnancov a podporovať ho; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zaručiť vysoké normy v oblasti diaľkového vzdelávania a že je dôležité vypracúvať nové modely vyučovania a učenia sa v rámci inovačného procesu a postupnej digitalizácie vzdelávania; v tejto súvislosti uznáva, že vhodná infraštruktúra a zdroje sú nevyhnutnými prvkami pre zlepšovanie kvality vyučovania;

20.  konštatuje, že to si vyžaduje väčší ohľad na učiteľov a ich oceňovanie, atraktívne odmeňovanie a pracovné podmienky, lepší prístup k ďalšej odbornej príprave v pracovnom čase, a to najmä v oblasti digitálnej didaktiky;

21.  vyzýva univerzity, aby sa zameriavali na diaľkové vzdelávanie v čoraz väčšom rozsahu a aby ho rozšírili aj na bezplatné krátkodobé odborné kurzy;

22.  zdôrazňuje, že študenti, ktorí absolvujú kurzy diaľkového vzdelávania, by mali mať zaručené príležitosti komunikovať s učiteľmi a získavať od nich hodnotenia, aby sa zabezpečilo, že študenti majú náležitú podporu, usmernenie a povzbudenie počas celého štúdia;

23.  uznáva, že vďaka flexibilným učebným formátom, ako sú diaľkové a zmiešané vzdelávanie, si môžu zamestnaní ľudia zosúladiť prácu a/alebo vzdelávanie s rodinným a súkromným životom;

24.  uznáva rozhodujúcu úlohu diaľkového vzdelávania pre ľudí, ktorých fyzický stav im bráni zúčastňovať sa na vyučovaní na akademickej pôde;

25.  podporuje myšlienku špeciálne prispôsobeného vyučovania a preklenovacích kurzov pre tých, ktorí majú záujem o účasť na terciárnom vzdelávaní a potrebujú získať ďalšiu kvalifikáciu, aby spĺňali vstupné požiadavky;

26.  zdôrazňuje potrebu usilovať sa o pružnejší a personalizovanejší prístup, pokiaľ ide o kariérny rast a celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu počas celej osobnej kariérnej dráhy jednotlivca; uznáva úlohu, ktorú môžu pri zabezpečovaní tejto úlohy zohrávať predovšetkým verejné, ale aj súkromné subjekty, pričom zároveň uznáva, že základným prvkom politík v oblasti vzdelávania a zručností musia byť už od počiatočného štádia usmerňovanie a poradenstvo zamerané na individuálne potreby a preferencie s dôrazom na hodnotenie a rozširovanie individuálnych zručností;

27.  zdôrazňuje význam interaktívnosti pri zlepšovaní kvality diaľkového vzdelávania prostredníctvom používania moderných komunikačných metód, ktoré umožňujú praktické cvičenia, zapájanie študentov do vyučovacieho procesu a rozvoj komunikačných zručností;

28.  podporuje myšlienku zabezpečovania prístupu k celoživotnému vzdelávaniu najmä s cieľom uľahčiť opätovný návrat do pracovného procesu, a to aj pre ženy a opatrovateľov;

29.  zdôrazňuje potrebu priebežného monitorovania diaľkového vzdelávania ako súčasti prebiehajúcej modernizácie vyučovacích metód a nástrojov;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby si mladí ľudia rozvíjali zručnosti v oblasti nezávislého vzdelávania (vrátane organizácie práce, spracovávania informácií, kritického myslenia a motivácie), aby v budúcnosti mohli účinne využívať vyspelé technológie na rozvoj svojich zručností prostredníctvom diaľkového vzdelávania;

Ďalšie a diaľkové vzdelávanie ako prostriedok rozvoja univerzít

31.  uznáva, že ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie vytvára pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania príležitosti na rozvoj, aby si rozširovali oblasť kompetencií, zabezpečili rozmanitosť programov, ktoré ponúkajú, s cieľom osloviť nové cieľové skupiny a diverzifikovali svoje príjmy, pričom treba mať na pamäti, že náklady na diaľkové štúdium sú nižšie ako náklady na kurzy na akademickej pôde;

32.  uznáva, že diaľkové vzdelávanie podporuje rozvoj interdisciplinárnych oblastí a absolvovanie medzinárodného štúdia;

33.  vyzýva univerzity, aby rozšírili svoje poskytovanie diaľkového vzdelávania;

34.  uznáva úlohu stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) v rozvíjaní kľúčového regionálneho potenciálu na základe potrieb pracovného trhu;

Technologické výzvy

35.  uznáva potrebu držať krok s rýchlymi technologickými zmenami, najmä v prípade diaľkového vzdelávania, a to, že význam IKT a závislosť od IKT nemožno podceňovať; zastáva názor, že IKT sú prostriedkom, pomocou ktorého by sa dali optimálne a nákladovo efektívnym spôsobom prekonať najväčšie výzvy v oblasti vzdelávania a rozvoja; domnieva sa, že úsilie by sa malo podporiť aj rozsiahlymi investíciami do vzdelávania, a to i s využitím Európskeho sociálneho fondu, s cieľom rozvíjať digitálne zručnosti a mediálnu gramotnosť na všetkých úrovniach;

36.  s poľutovaním konštatuje, že nedostatočná gramotnosť v oblasti IKT predstavuje v súčasnosti veľký problém medzi pedagógmi aj študentmi; opätovne zdôrazňuje význam technologickej zdatnosti, aby bolo možné využívať potenciál diaľkového vzdelávania a uľahčovať zavádzanie nových vyučovacích a vzdelávacích metód;

37.  poukazuje na to, že treba odstrániť digitálnu priepasť a zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých, aby mohli získať prístup k digitálnym technológiám, ako aj kompetencie, postoje a motiváciu, ktoré sú potrebné na zmysluplnú digitálnu účasť;

38.  zdôrazňuje skutočnosť, že len štvrtina školákov v Európe má digitálne zdatných učiteľov, čo je hlavnou prekážkou, ktorá bráni úspešnému rozvoju nových metód vyučovania; vyzýva preto členské štáty, aby pedagógom poskytovali výraznejšiu podporu, pokiaľ ide o príležitosti na vzdelávanie a zlepšovanie zručností, a to aj prostredníctvom školení v oblasti IT a mediálnej gramotnosti, a celoživotné kariérne príležitosti;

39.  zdôrazňuje potrebu investovať do profesionálneho rozvoja učiteľov zo všetkých sektorov vzdelávania a podporovať ho a vytvoriť služby zamerané na celoživotné kariérne poradenstvo;

40.  uznáva význam nových digitálnych platforiem vo vzdelávaní, pričom poukazuje aj na problémy v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia, s ktorými sa stretávajú akademické inštitúcie a študenti;

41.  zdôrazňuje význam zručností v odboroch STEM a opäť vyjadruje poľutovanie nad rodovou nerovnováhou v tejto oblasti;

Finančné výzvy

42.  uznáva, že je nutné primerane financovať kvalitné vzdelávanie a špeciálne prispôsobené vyučovanie; kladie dôraz na to, že diaľkové vzdelávanie môže poskytnúť vysokokvalitné vzdelávanie zamerané na študenta za nižšie náklady; zdôrazňuje význam väčšieho finančného a praktického zapojenia priemyslu a podnikov do odbornej prípravy;

43.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné uznať výdavky na vzdelávanie za dlhodobú investíciu, ktorá prináša trvalé výhody;

44.  domnieva sa, že náklady nesmú byť prekážkou v zápise a účasti na vzdelávaní, pričom zároveň uznáva základné problémy vedúce k vysokým nákladom a neschopnosti občanov platiť poplatky na zápis v niektorých členských štátoch; nabáda preto Komisiu a členské štáty, aby lepšie podporovali a propagovali diaľkové vzdelávanie ako kvalitnú, cenovo dostupnú, flexibilnú a personalizovanú možnosť vzdelávania;

Výzvy spojené s regulačným rámcom

45.  uznáva rozdiely medzi regulačnými rámcami tradičnej odbornej prípravy, ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania; zdôrazňuje, že diaľkové vzdelávanie by malo byť akreditované podľa rovnakých pravidiel ako vzdelávanie na akademickej pôde, pričom príslušné ukazovatele a kritériá musia byť primerane prispôsobené;

46.  uznáva význam aktívnej správy a zapojenia zainteresovaných strán;

47.  berie na vedomie, že je dôležité zabezpečiť kvalitu diaľkového vzdelávania a uznávanie jeho výsledkov;

48.  pripomína, že mnohé existujúce európske nástroje transparentnosti, ako je napríklad európsky kvalifikačný rámec (EKR) alebo Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), boli vytvorené izolovane; uznáva, že na to, aby jednotlivci mohli lepšie vyhodnotiť svoj pokrok a príležitosti a zužitkovať výsledky vzdelávania získané v rôznych kontextoch, musia byť lepšie koordinovaní a podporovaní zo strany systémov zabezpečenia kvality, ako aj zaradení do rámca vnútroštátnych kvalifikácií v záujme budovania dôvery naprieč sektormi a medzi subjektmi vrátane zamestnávateľov;

49.  uznáva pretrvávajúci význam zmiešaného aj online vzdelávania, najmä v kontexte odborného vzdelávania a prípravy; zdôrazňuje, že kombinácia vysokokvalitných digitálnych technológií a príležitostí na vzdelávanie prostredníctvom osobného kontaktu vedú k väčším študentským úspechom, a preto nabáda Komisiu a členské štáty, aby lepšie podporovali a propagovali zmiešané vzdelávanie;

50.  vyzýva Komisiu, aby posilnila európsku stratégiu celoživotného vzdelávania a spravila z ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania jej neoddeliteľnú súčasť s cieľom podporovať prispôsobovanie starnúcej pracovnej sily hospodárskym a technologickým zmenám; okrem toho vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zvýšiť financovanie ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania prostredníctvom existujúcich a budúcich programov;

51.  uznáva potrebu komplexného multisektorového a multidisciplinárneho prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane celoživotného vzdelávania a potrebu medzisektorovej spolupráce pri vývoji a vykonávaní politík v oblasti vzdelávania;

Odporúčania na európskej úrovni

52.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi vzdelávacími systémami; okrem toho nabáda na výmenu osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi agentúrami zabezpečovania kvality pri vypracúvaní kritérií v oblasti uznávania nových spôsobov vyučovania a učenia sa;

53.  požaduje revíziu európskeho kvalifikačného rámca (EKR) na podporu porovnateľnosti kvalifikácií medzi krajinami zahrnutými v EKR a inými krajinami, najmä susednými krajinami a krajinami s rozvinutými kvalifikačnými rámcami, s cieľom lepšie porozumieť kvalifikáciám získaným v zahraničí a zaradiť ľudí z prostredia migrantov a utečencov do celoživotného vzdelávania a zamestnania;

54.  vyzýva Komisiu, aby výrazne posilnila podporu ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania prostredníctvom programu Erasmus+, a to podporovaním rozvíjania európskych sietí a uľahčovaním výmeny osvedčených postupov, vypracúvaním projektov zahŕňajúcich inštitúcie so sídlom vo viacerých členských štátoch a väčšou prístupnosťou pre študentov z iných európskych a tretích krajín;

55.  podporuje vytvorenie online platformy praktickej pre používateľov ako jednotného kontaktného miesta, ktoré pedagogickým pracovníkom a študentom uľahčí výmenu najlepších postupov;

56.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila bezpečnú a integrovanú platformu na vzdelávanie navrhnutú a poskytovanú bezplatne pre európske vzdelávacie inštitúcie, čím by sa podporilo využívanie elektronického učenia sa v celej EÚ;

57.  uznáva potrebu ďalej rozvíjať platformy eTwinning a School Education Gateway s cieľom podporovať konštruktívne výmeny medzi učiteľmi a inými pracovníkmi v tejto oblasti;

58.  nabáda na vytvorenie silnejšieho prepojenia medzi neustálym ďalším akademickým vzdelávaním (ktoré nie je zamerané len na výskum) a odborným vzdelávaním a prípravou na získanie zručností, ako aj na opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bolo kedykoľvek možné zapojiť sa do oboch foriem vzdelávania a prihlásiť sa na ne;

59.  odporúča podporiť úsilie o celoživotné vzdelávanie prostredníctvom európskej stratégie pre digitalizáciu a vypracovať posúdenie vplyvu navrhovaných opatrení na rodovú rovnosť;

60.  víta ambiciózny plán na zabezpečenie ultrarýchleho internetu na základných a stredných školách a v knižniciach do roku 2025, pretože rýchlejšie a lepšie pripojenie poskytuje obrovské príležitosti na zlepšovanie vyučovacích metód, posilňovanie výskumu a rozvíjanie vysokokvalitných vzdelávacích služieb online; zdôrazňuje, že zavádzanie týchto technológií vytvára lepšie príležitosti pre diaľkové vzdelávanie, najmä vo vidieckych oblastiach a najvzdialenejších regiónoch; kladie dôraz na skutočnosť, že takéto príležitosti zlepšia digitálne zručnosti a mediálnu gramotnosť detí a študentov;

61.  zdôrazňuje, že prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutné na uspokojenie rastúceho dopytu po odborníkoch s digitálnymi zručnosťami v EÚ; podčiarkuje, že na dosiahnutie skutočného jednotného digitálneho trhu v Európe treba vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie mediálnej gramotnosti medzi občanmi, najmä maloletými osobami;

62.  kladie dôraz na to, že je dôležité zintenzívniť európske úsilie o to, aby sa stratégia celoživotného vzdelávania stala skutočnosťou pre všetkých, spolu s cieľom poskytnúť zároveň širokú škálu príležitostí na vzdelávanie, ktoré možno absolvovať pre osobný rozvoj a naplnenie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie a investovali doňho najmä v krajinách s mierou účasti pod referenčnou hodnotou 15 %;

63.  vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu a posilňovali synergie medzi poskytovateľmi formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom osloviť širšiu skupinu ľudí v snahe lepšie zohľadňovať ich osobitné potreby;

64.  odporúča, aby učitelia, ktorí poskytujú kurzy diaľkového vzdelávania, absolvovali osobitnú certifikovanú odbornú prípravu;

Odporúčania na úrovni členských štátov

65.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ucelený prístup k vzdelávaniu a poskytovali študentom skutočné, rôznorodé a rovnaké príležitosti na vzdelávanie, ktoré prispejú k rozvoju ich ambícií a zručností potrebných na dosiahnutie úspechu v neustále sa meniacej globálnej ekonomike i v demokratickej spoločnosti;

66.  nabáda členské štáty, aby vychádzali z existujúcich režimov validácie s cieľom posúdiť a osvedčiť zručnosti nadobudnuté v rámci rôznych foriem zlepšovania zručností a zabezpečiť ich uznávanie na účely kvalifikácie v súlade s národným kvalifikačným rámcom a národnými kvalifikačnými systémami;

67.  zdôrazňuje, že ďalší rozvoj digitálnej infraštruktúry, najmä v redšie osídlených oblastiach, podporuje sociálnu a kultúrnu integráciu, moderné vzdelávacie a informačné procesy a regionálne kultúrne hospodárstvo;

68.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali príležitosti na odbornú prípravu v oblasti IKT a rozvoj digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;

69.  pripomína, že je dôležité, aby vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy rýchlo reagovali na zmeny v spoločnosti a na trhu práce a primerane prispôsobovali a modernizovali svoj spôsob práce a umožňovali študentom rozvíjať ich zručnosti; zdôrazňuje, že vzdelávanie je celoživotný proces posilňovania postavenia, ktorý by mal občanom pomáhať v dosahovaní osobného rozvoja, kreativity a pohody;

70.  naliehavo vyzýva akademické inštitúcie, aby sa snažili predvídať zmeny v spoločnosti a na trhu práce a primerane prispôsobili svoj spôsob práce; konštatuje, že rozvoj sektorov orientovaných na budúcnosť, najmä ekologického a obehového hospodárstva, má rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o druh potrebných zručností;

71.  okrem toho žiada akademické inštitúcie, aby ponúkali viacjazyčné kurzy zamerané na zručnosti migrantov, ktoré by uľahčovali vstup do vzdelávacích programov;

72.  zdôrazňuje potrebu väčšej flexibility vo vzdelávacích systémoch členských štátov, aby sa umožnilo účinnejšie používanie otvorených a online vyučovacích metód;

73.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zlepšili dostupnosť údajov o zamestnaní a sociálnej situácii absolventov (tzv. monitorovanie absolventov) vrátane údajov týkajúcich sa oblasti odborného vzdelávania a prípravy;

74.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vytvorili a zaviedli tzv. vzdelávacie koridory prostredníctvom podpory dohôd s európskymi univerzitami, ako je napríklad Únia stredozemských univerzít (UNIMED) a siete univerzít diaľkového vzdelávania, ktoré prijímajú študentov z radov utečencov z oblastí zasiahnutých konfliktom, a to aj prostredníctvom programov diaľkovej akademickej odbornej prípravy;

75.  vyzdvihuje význam špecializovanej odbornej prípravy školských a vysokoškolských učiteľov pre ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie, aby bolo možné napĺňať potreby ich študentov;

76.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa kompetencie a zručnosti získané mimo formálneho vzdelávacieho systému uznávali prostredníctvom zabezpečenia kvality a akreditácie, a to najmä s cieľom posilňovať postavenie osôb v zraniteľnej alebo znevýhodnenej situácii, ako sú napríklad nízkokvalifikovaní dospelí alebo utečenci; kladie dôraz na význam potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom osloviť študentov a posilniť ich postavenie;

o
o   o

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 70, 8.3.2012, s. 9. (3) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25. (4) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5. (6) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45. (7) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10. (8) Ú. v. EÚ C 327, 4.12.2010, s. 11. (9) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 30. (12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0107. (13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0291. (14) Ú. v. EÚ C 126, 26.4.2014, s. 20. (15) http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/reports/policy-provision-adult-learning_en.pdf (16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321. (17) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7370-2011-INIT/sk/pdf (18) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6268-2017-INIT/sk/pdf (19) Ako sa stanovuje v článku 21 Charty základných práv EÚ. (20) V nemecky hovoriacich krajinách sa napríklad v rámci diaľkového vzdelávania rozlišuje medzi akademickou a neakademickou sférou. (21) Študijné osnovy pre diaľkové vzdelávanie v oblasti všadeprítomnej výpočtovej techniky: https://www.researchgate.net/publication/312312226_A_distance_learning_curriculum_on_pervasive_computing. (22) Economics of Education Editors: Dominic J. Brewer, Patrick J. McEwan Equity and Quality in – Education Supporting disadvantaged students and schools (Rovnosť a kvalita v oblasti vzdelávania na podporu znevýhodnených študentov a škôl): https://www.oecd.org/education/school/50293148.pdf.