Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2008(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0271/2017

Predkladané texty :

A8-0271/2017

Rozpravy :

PV 02/10/2017 - 15
CRE 02/10/2017 - 15

Hlasovanie :

PV 03/10/2017 - 4.4
CRE 03/10/2017 - 4.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0364

Prijaté texty
PDF 483kWORD 59k
Utorok, 3. októbra 2017 - Štrasburg
Posilnenie ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ
P8_TA(2017)0364A8-0271/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ (2017/2008(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8, 10, článok 153 ods. 1 a 2 a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 23 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok(3) (smernica o materskej dovolenke),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady predložený Komisiou 2. júla 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2009 o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu(4),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o materskej dovolenke, ktorý Komisia predložila 3. októbra 2008 (COM(2008)0637),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. októbra 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a o zavedení opatrení zameraných na podporu pracovníkov pri zlaďovaní pracovného a rodinného života(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii(6),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý Komisia predložila 14. novembra 2012, o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. novembra 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o materskej dovolenke(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(16),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade zo 14. februára 2017 o prioritách EÚ pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(19),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch“,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020 prijatý v záveroch Rady zo 7. marca 2011(20),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 o posilnení zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien prostredníctvom transparentnosti (2014/124/EÚ)(21),

–  so zreteľom na iniciatívu Komisie z decembra 2015 s názvom Plán: nový začiatok na riešenie výziev spojených s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, ktorým čelia pracujúce rodiny, ako aj na verejné konzultácie a konzultácie so zainteresovanými stranami,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, prvý svetový súbor usmernení v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré jednohlasne schválili všetky členské štáty OSN na zasadnutí Rady pre ľudské práva 16. júna 2011; so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 o podnikovej sociálnej zodpovednosti (COM(2011)0681), v ktorom nabáda členské štáty EÚ, aby prispôsobili hlavné zásady OSN svojmu vnútroštátnemu kontextu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 na tému Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na stratégiu Skupiny Európskej investičnej banky v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278), najmä na jeho kapitolu 3.1. o zvyšovaní účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov,

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2017 o rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii, a najmä na jej kapitolu 1 zvyšovaní účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov a kapitolu 2 o znižovaní rodových rozdielov v odmeňovaní, zárobkoch a dôchodkoch,

–  so zreteľom na správy Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia“ (2016)“, „Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: výzvy a riešenia (2016), Sociálni partneri a rodová rovnosť v Európe (2014) a Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: ročný prieskum EurWORK (2014 a 2015) a na Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) (2016),

–  so zreteľom na dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní z roku 1951, dohovor MOP o čiastočnom pracovnom čase z roku 1994, dohovor MOP o práci doma z roku 1996, dohovor MOP o ochrane materstva z roku 2000 a dohovor MOP o domácich pracovníkoch z roku 2011,

–  so zreteľom na dohodnuté závery z 24. marca 2017 zo 61. zasadnutia Komisie Organizácie Spojených národov pre postavenie žien (CSW) s názvom Posilnenie ekonomického postavenia žien v meniacom sa svete práce,

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni generálneho tajomníka OSN o posilnení ekonomického postavenia žien zo septembra 2016 s názvom Nezabudnúť na nikoho: výzva na prijatie opatrení v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien,

–  so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0271/2017),

A.  keďže EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a k zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach;

B.  keďže rovnocenná účasť žien na trhu práce a pri rozhodovaní o hospodárskych otázkach sú jednak predpokladmi posilnenia postavenia žien, a jednak jeho následkami;

C.  keďže v celej Európskej únii sú ženy stále výrazne nedostatočne zastúpené na pracovnom trhu a riadiacich miestach, pričom celková miera zamestnanosti žien je stále takmer o 12 % nižšia ako v prípade mužov;

D.  keďže medzi hlavné prekážky posilnenia hospodárskeho postavenia žien patria nepriaznivé sociálne normy, diskriminačné zákony alebo nedostatok právnej ochrany, nerovnaké rozdelenie neplatenej domácej práce a starostlivosti medzi mužmi a ženami a nedostatočný prístup k finančným, digitálnym a hmotným statkom; keďže tieto prekážky sa môžu ďalej zväčšiť prelínajúcou sa diskrimináciou(22), ako je diskriminácia na základe rasy a etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravia, rodovej identity, sexuálnej orientácie a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

E.  keďže štrukturálne prekážky brániace posilneniu ekonomického postavenia žien sú výsledkom viacnásobných a prelínajúcich sa foriem nerovností, stereotypov a diskriminácie v súkromnej a verejnej sfére;

F.  keďže posilnenie ekonomického postavenia žien je „správne a zároveň prezieravé“, predovšetkým preto, že ide o základný rozmer rodovej rovnosti, a teda súčasť ľudských práv, a po druhé preto, lebo vyššia účasť žien na trhu práce prispieva k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju na všetkých úrovniach spoločnosti; keďže podniky, ktoré si vážia ženy a umožňujú im plne sa podieľať na trhu práce a na rozhodovaní, lepšie prosperujú a pomáhajú zvyšovať produktivitu a hospodársky rast; keďže dôkazy Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) dokazujú, že zlepšením rodovej rovnosti by sa do roku 2050 vytvorilo 10,5 milióna nových pracovných miest v EÚ, že miera zamestnanosti v EÚ by mohla dosiahnuť takmer 80 %, HDP EÚ na obyvateľa by sa mohol zvýšiť od 6,1 % do 9,6 % a že do roku 2050 by sa rast v členských štátoch posilnil od 15 % do 45 %;

G.  keďže v stratégii Európa 2020 si v rámci cieľov EÚ stanovuje dosiahnutie 75 % zamestnanosti mužov a žien do roku 2020, a najmä preklenutie rodových rozdielov v zamestnanosti; keďže uľahčenie účasti žien na trhu práce si bude vyžadovať koordinované úsilie;

H.  keďže koncom roka 2015 Komisia uverejnila akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020, v ktorom sú hospodárske práva a posilnenie ekonomického postavenia žien jednou zo štyroch tzv. ústredných oblastí činnosti;

I.  keďže „zmenšenie rozdielov v odmeňovaní, príjmoch a dôchodkoch žien a mužov a boj proti chudobe žien“ je jednou z prioritných oblastí, ktoré si Komisia stanovila vo svojom dokumente s názvom Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019;

J.  keďže vo všetkých 17 cieľoch v oblasti udržateľného rozvoja (SDG) sú stanovené ciele na posilnenie ekonomického postavenia žien;

K.  keďže správna rovnováha medzi pracovným a súkromným životom má pozitívny vplyv na zameriavanie sa na model založený „na rovnakých príjmoch/rovnakej zodpovednosti za starostlivosť“ pre mužov a ženy, ako aj na aspekty týkajúce sa zdravia a prispieva k hospodárskemu rastu, zlepšeniu konkurencieschopnosti, celkovej účasti na trhu práce, rodovej rovnosti, zníženiu rizika chudoby a medzigeneračnej solidarite a pomáha aj pri riešení problémov starnúcej spoločnosti;

L.  keďže 31,5 % pracujúcich žien v EÚ pracuje na čiastočný úväzok v porovnaní s 8,2 % pracujúcich mužov a keďže na plný úväzok pracuje len o niečo viac ako 50 % žien v porovnaní so 71,2 % mužov, čo znamená rozdiel v zamestnanosti na plný úväzok 25,5 %; keďže povinnosti spojené so starostlivosťou sú dôvodom pre neaktivitu takmer u 20 % ekonomicky neaktívnych žien, kým v prípade ekonomicky neaktívnych mužov sú to len 2 %; keďže vzhľadom na povinnosti spojené so starostlivosťou a ťažkosti vyplývajúce zo spájania pracovného a súkromného života je u žien oveľa pravdepodobnejšia práca na čiastočný úväzok alebo ekonomická neaktivita než u mužov, čo má negatívny vplyv na ich platy a príjmy súvisiace s dôchodkom;

M.  keďže väčšinu príjemcov starostlivosti zvyčajne tvoria deti, starší a zdravotne postihnutí rodinní príslušníci neplatených poskytovateľov starostlivosti;

N.  keďže ženy vykonávajú aspoň dva a pol násobok neplatených prác v domácnosti a opatrovníctve v porovnaní s mužmi;

O.  keďže materstvo by sa nemalo vnímať ako prekážka pre profesijného rozvoja žien, a teda ich emancipácie;

P.  keďže ženy a muži majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti (s výnimkou zotavenia sa po pôrode), pričom bremeno výchovy detí by sa malo niesť spoločne, a teda by nemalo spočívať výlučne na matkách;

Q.  keďže v roku 2015 bola priemerná zamestnanosť žien s jedným dieťaťom do šesť rokov takmer o 9 % nižšia ako v prípade žien bez malých detí a keďže v niektorých krajinách tento rozdiel presahoval 30 %;

R.  keďže materstvo a rodičovstvo nie sú prijateľným dôvodom pre diskrimináciu žien v súvislosti s prístupom na trh práce a zotrvaním na ňom;

S.  keďže by sa mal vytvoriť verejne prístupný rámec sledovania miezd vrátane zberu údajov s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov tým, že by sa vyvíjal tlak na súkromný aj verejný sektor, aby posúdili svoju platobnú štruktúra a vyrovnávali zistené rodové rozdiely, čím by mohla vzniknúť tzv. kultúra informovanosti, na základe ktorej sú mzdové rozdiely v určitom sektore alebo podniku sociálne neprijateľné;

T.  keďže sa zistilo, že kvóty dokážu zlepšovať výkonnosť súkromných spoločností a podporiť širší hospodársky rast, a okrem toho zlepšujú využívanie zdrojov talentov z radov pracovnej sily;

U.  keďže rodová rovnosť a rozmanitosť zastúpenia pracovníkov v predstavenstvách spoločností sú základnou demokratickou zásadou s priaznivým hospodárskym vplyvom, akým je napr. inkluzívne strategické rozhodovanie a zmierňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

V.  keďže zo štúdií OECD vyplýva, že spoločnosti, ktoré majú v predstavenstve viac žien, sú ziskovejšie v porovnaní s podnikmi, ktoré majú v predstavenstve len mužov;

W.  keďže sektory alebo úlohy, v ktorých majú prevahu ženy, sa zvyčajne vo všeobecnosti vyznačujú nižšími mzdami v porovnaní s odvetviami alebo úlohami, v ktorých dominujú muži, čo vytvára rodové rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, ktoré v súčasnosti dosahujú 16 %, resp. 40 %;

X.  keďže MOP vytvorila rámec, v ktorom sa pracovné miesta posudzujú na základe týchto štyroch faktorov: kvalifikácie, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky, a sú posudzované podľa ich významu pre danú spoločnosť alebo organizáciu;

Y.  keďže sociálni partneri majú potenciál na posilnenie ekonomického postavenia žien prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a podpory rovnosti v odmeňovaní medzi ženami a mužmi, investovaním do rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, podporou kariérneho rozvoja žien v podnikoch a poskytovaním informácií a vzdelávania v oblasti práv zamestnancov;

Z.  keďže dôkazy potvrdzujú, že mzdové rozdiely sú menšie tam, kde je postavenie odborových organizácií pri kolektívnom vyjednávaní silné(23);

AA.  keďže podľa údajov Eurostatu 24,4 % žien v EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom osamelé matky, ženy nad 55 rokov a ženy so zdravotným postihnutím sú vystavené mimoriadnemu riziku nezamestnanosti a nečinnosti na trhu práce;

AB.  keďže uplatňovanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) je predpokladom pre posilnenie postavenia žien, a tým aj rodovej rovnosti; keďže násilie založené na rodovej príslušnosti je neprijateľnou formou diskriminácie a porušovania základných práv, pričom ovplyvňuje nielen zdravie a blaho žien, ale aj ich prístup k zamestnaniu a finančnú nezávislosť; keďže násilie voči ženám je jednou z hlavných prekážok brániacich rodovej rovnosti, pričom vzdelávanie má potenciál znížiť riziko násilia založeného na rodovej príslušnosti; keďže následné zlepšenie sociálneho a ekonomického postavenia môže pomôcť ženám vyhýbať sa násilným situáciám; keďže násilie a obťažovanie na pracovisku vrátane sexizmu a sexuálneho obťažovania má závažné negatívne dôsledky pre všetkých dotknutých pracovníkov, ich spolupracovníkov a ich rodiny, ako aj organizácie, v ktorých pracujú, a spoločnosť ako celok a môže byť čiastočne zodpovedné za odchod žien z pracovného trhu;

AC.  keďže ekonomické násilie je formou násilia založeného na rodovej príslušnosti, ktoré sa vyskytuje v každodennom živote žien a bráni im napĺňať svoje právo na slobodu, prehlbuje rodové rozdiely a vo veľkej miere vedie k podceňovaniu úlohy žien v spoločnosti;

AD.  keďže v mnohých štúdiách sa jasne preukázalo, že škrty vo verejnom sektore majú veľmi nepriaznivý vplyv na ženy, posilnenie ich ekonomického postavenia a rodovú rovnosť;

AE.  keďže vzdelanie, kvalifikácie a osvojovanie si zručností majú zásadný význam pre posilnenie sociálneho, kultúrneho a ekonomického postavenia žien a príležitosti v oblasti vzdelávania sa považujú za základný prvok boja proti nerovnostiam, ako je nedostatočné zastúpenie na rozhodovacích a manažérskych pozíciách v oblastiach techniky a vedy, a tým zlepšenia ekonomického postavenia žien a dievčat;

AF.  keďže digitalizácia má priaznivý vplyv, pokiaľ ide o vytváranie nových pracovných príležitostí a konštruktívny prechod na pružnejšie spôsoby práce, a to najmä pre ženy, ktoré vstupujú alebo sa vracajú na trh práce, a tiež pokiaľ ide o dosiahnutie lepšej vyváženosti medzi deľbou starostlivosti a pracovným životom žien aj mužov;

I.Všeobecné poznámky

1.  domnieva sa, že hospodárska účasť a posilnenie ekonomického postavenia žien sú kľúčové z hľadiska posilnenia ich základných práv, čo im umožňuje dosiahnuť ekonomickú nezávislosť, vplývať na spoločnosť, mať kontrolu nad svojím životom a prelomiť tak sklený strop, ktorý im bráni v tom, aby sa v pracovnom živote vyrovnali mužom; podporuje preto posilnenie ekonomického postavenia žien politickými a finančnými prostriedkami;

2.  zdôrazňuje, že posilňovanie práv a ekonomického postavenia žien znamená, že je potrebné, aby sme vyriešili hlboko zakorenené nerovné rodové mocenské vzťahy, z ktorých vzniká diskriminácia a násilie páchané na ženách, dievčatách, ako aj LGBTI osobách, a že rodové mocenské štruktúry sú v interakcii s inými formami diskriminácie a inými nerovnosťami, a to napríklad z dôvodu rasy, zdravotného postihnutia, veku a rodovej identity;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovnosť a nediskrimináciu na pracovisku pre všetkých;

4.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a smernicu 2010/41/EÚ o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšie uplatňovanie týchto smerníc;

5.  poukazuje na to, že nízka miera zamestnanosti žien a ich vylúčenie zo zamestnania majú veľmi nepriaznivý vplyv na posilňovanie ekonomického postavenia žien; poukazuje na to, že keď sa vezmú do úvahy nevyužité príjmy, neuhradené príspevky na sociálne zabezpečenie a ďalšie verejné finančné náklady, celkové ročné hospodárske náklady spojené s nižšou mierou zamestnanosti žien v roku 2013 podľa odhadov Eurofoundu predstavovali 2,8 % HDP EÚ alebo 370 miliárd EUR, pričom náklady spojené s vylúčením ženy zo zamestnania inštitút EIGE odhaduje medzi 1,2 a 2 miliónmi EUR v závislosti od úrovne jej vzdelania;

6.  zdôrazňuje, že posilnenie ekonomického postavenia žien a rovnaké príležitosti na trhu práce majú rozhodujúci význam nielen pre ženy jednotlivo, ale prispievajú aj k hospodárskemu rastu EÚ, pretože majú pozitívny dosah na HDP, inkluzívnosť a konkurencieschopnosť podnikov, a takisto pomáhajú pri riešení výziev spojených so starnutím obyvateľstva v EÚ; poukazuje na to, že podľa štúdie z roku 2009 by sa HDP v EÚ teoreticky mohol zvýšiť o takmer 27 %, ak by zastúpenie mužov a žien na trhu práce bolo v plnej miere vyvážené;

II.Opatrenia a nástroje na zlepšenie ekonomického postavenia žien

Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

7.  konštatuje, že v reakcii na požiadavku Európskeho parlamentu na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom Komisia predložila nelegislatívne návrhy a legislatívny návrh, ktorým sa vytvára niekoľko typov dovolenky s cieľom čeliť výzvam 21. storočia; zdôrazňuje, že návrhy Komisie sú dobrým prvým krokom smerom k splneniu očakávania európskych občanov, pretože umožnia ženám a mužom podieľať sa na pracovných, rodinných a sociálnych povinnostiach, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o závislé osoby a deti; vyzýva všetky inštitúcie, aby sa k tomuto balíku čo najskôr vyjadrili;

8.  vyzýva členské štáty, aby posilnili ochranu proti diskriminácii a nezákonným výpovediam týkajúcim sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a aby zabezpečili prístup k spravodlivosti a možnosti podať žalobu; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila monitorovanie, transpozíciu a vykonávanie antidiskriminačných právnych predpisov EÚ, aby v potrebných prípadoch iniciovala postup v prípade nesplnenia povinnosti a aby podporovala ich dodržiavanie, okrem iného aj prostredníctvom informačných kampaní zameraných na zvýšenie informovanosti o zákonných právach na rovnaké zaobchádzanie;

9.  zdôrazňuje, že mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie by sa mali vyplácať aj počas dovoleniek;

10.  vyzýva členské štáty, aby rodičom detí so zdravotným postihnutím zaručili dovolenky na zotavenie, najmä pokiaľ ide o osamelé matky, a to na základe preskúmania najlepších postupov;

11.  naliehavo žiada členské štáty, aby investovali do mimoškolských zariadení zabezpečujúcich neformálne vyučovanie predovšetkým hravou formou, ktoré by mohli prichýliť deti najmä po skončení školského vyučovania a po zatvorení jaslí, a tak poskytnúť riešenie rozdielneho harmonogramu školského vyučovania a práce v podnikoch;

12.  trvá na tom, že dosiahnutie barcelonských cieľov a zavedenie cieľov v oblasti starostlivosti o závislých a starnúcich členov spoločnosti vrátane prístupných, cenovo dostupných a kvalitných zariadení a služieb starostlivosti o deti a iné osoby a politík v oblasti nezávislého bývania pre osoby so zdravotným postihnutím je nevyhnutné, aby členské štáty mohli dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020; pripomína, že investície do sociálnej infraštruktúry, ako je starostlivosť o deti, nebudú mať len značný vplyv na zamestnanosť, ale vytvoria aj značný dodatočný príjem pre verejný sektor z hľadiska odvodov za zamestnancov a úspor, pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby vo vidieckych oblastiach boli dostupné zariadenia starostlivosti o deti, a nabáda členské štáty, aby podporovali investície do poskytovania prístupných a cenovo dostupných kvalitných služieb starostlivosti počas celého života vrátane starostlivosti o deti, závislé osoby a starších ľudí; je presvedčený, že primeraná a cenovo dostupná starostlivosť o deti by mala byť k dispozícii aj preto, aby rodičia mohli mať prístup k príležitostiam celoživotného vzdelávania;

13.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu vysoko kvalitných verejných služieb, najmä pre ženy; zdôrazňuje význam všeobecného prístupu k vysoko kvalitným, dopytom motivovaným a cenovo dostupným verejným službám na vhodných miestach ako nástroja na zabezpečenie posilnenia ekonomického postavenia žien;

14.  všíma si súčasnú nesúrodosť výsledkov dosiahnutých členskými štátmi a cieľov stanovených v rámci barcelonských cieľov a naliehavo žiada Komisiu, aby starostlivo monitorovala opatrenia členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby si plnili svoje povinnosti;

15.  je presvedčený, že zapojenie mužov do povinností spojených so starostlivosťou o dieťa je predpokladom zmeny tradičných stereotypov týkajúcich sa rodových úloh; ďalej sa domnieva, že zo spravodlivejšieho rozdeľovania neplatenej práce a vyváženejšieho využívania dovolenky súvisiacej so starostlivosťou budú profitovať ako ženy, tak aj muži a celá spoločnosť; je presvedčený, že model rovnakého zárobku a rovnakej starostlivosti je najúčinnejším modelom na dosahovanie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach života;

16.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali v aktívnych, špecifických zamestnaneckých a vzdelávacích politikách s cieľom podporiť návrat žien, ktoré prerušili pracovnú kariéru z dôvodu starostlivosti o závislé osoby, do pracovného života;

17.  zdôrazňuje, že lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života a väčšej rovnosti medzi ženami a mužmi je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov v oblasti posilnenia postavenia žien; zdôrazňuje, že lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zabezpečí spravodlivejšie rozdelenie platenej a neplatenej práce v rodinách, zvýši účasť žien na trhu práce a zníži tak rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov;

18.  zdôrazňuje význam dobrých a bezpečných pracovných podmienok umožňujúcich ženám aj mužom zosúladiť pracovný a súkromný život a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali posilňovanie pracovných práv, kolektívneho vyjednávania a väčšej rodovej rovnosti;

19.  dôrazne nabáda na podporu individualizácie práva na dovolenku, neprenosnosti nároku na rodičovskú dovolenku medzi rodičmi a rovnaké rozdelenie úloh spojených so starostlivosťou o deti medzi oboch rodičov s cieľom dosiahnuť rodovo vyvážené zosúladenie pracovného a súkromného života;

20.  žiada Komisiu, aby financovala štúdie o analýze rozsahu a hodnoty neplatenej práce v oblasti starostlivosti o rodinu vykonávanej ženami a mužmi a priemerného počtu hodín strávených v platenej a neplatenej práci, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o staršie osoby, deti a osoby so zdravotným postihnutím;

21.  žiada, aby sa pre mužov a ženy vytvoril právny rámec pre pružné modely zamestnávania ústretové pre zamestnancov a sprevádzané primeranou sociálnou ochranou, a to s cieľom uľahčiť zachovanie rovnováhy medzi osobnými a pracovnými povinnosťami; zároveň sa domnieva, že práva pracovníkov a ich právo na zamestnanie sú prioritné pred akýmkoľvek zvýšením flexibility na trhu práce, aby sa zabezpečilo, že pružnosť nepovedie k zvýšeniu neistých, nežiaducich a nebezpečných foriem práce a zamestnania a nenaruší normy v oblasti zamestnanosti, ktoré sa v súčasnosti týkajú viac žien než mužov, pričom za neisté pracovné miesta sa považujú tie, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými, vnútroštátnymi alebo európskymi normami a právnymi predpismi a/alebo neposkytujú dostatok zdrojov na dôstojný život alebo primeranú sociálnu ochranu, ako je prerušované zamestnanie, väčšina zmlúv na dočasné zamestnanie, pracovné zmluvy na nula hodín alebo nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok; rovnako zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať podmienky na zaručenie práva vrátiť sa z dobrovoľnej práce na kratší pracovný čas na prácu na plný pracovný čas;

Rovnaká odmena za rovnakú prácu rovnakej hodnoty a mapovanie miezd

22.  konštatuje, že zásada rovnakej odmeny pre mužov aj ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je zakotvená a vymedzená v článku 157 ZFEÚ, a je potrebné, aby ju členské štáty uplatňovali účinne; v tejto súvislosti trvá na tom, že odporúčanie Komisie týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti by sa mali použiť s cieľom podrobne monitorovať situáciu v členských štátoch a vypracovať správy o pokroku, a to aj s podporou sociálnych partnerov, a nabáda členské štáty a Komisiu, aby vypracovali a vykonávali príslušné politiky v súlade s týmto odporúčaním s cieľom odstrániť pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;

23.  vyzýva členské štáty a podniky, aby dodržiavali platovú paritu a zaviedli záväzné opatrenia, pokiaľ ide o transparentnosť v odmeňovaní, s cieľom vytvoriť pre podniky metódy na riešenie otázky rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, a to aj prostredníctvom auditov odmeňovania a začlenením opatrení týkajúcich sa rovnakého odmeňovania do kolektívneho vyjednávania; zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej odbornej prípravy o nediskriminačných právnych predpisoch v zamestnaní a o judikatúre pre zamestnancov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov a pre orgány presadzovania práva a inšpektorov práce;

24.  zdôrazňuje potrebu uznať a prehodnotiť prácu, v ktorej zvyčajne dominujú ženy, akou je práca v sektoroch zdravotníctva, sociálnych vecí a vzdelávania, v porovnaní s prácou, v ktorej zvyčajne dominujú muži;

25.  vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie rovnakého odmeňovania pre mužov aj ženy za rovnakú prácu rovnakej hodnoty si vyžaduje jasný rámec špecifických hodnotiacich nástrojov zameraných na prácu s porovnateľnými ukazovateľmi na posúdenie „hodnoty“ v rámci pracovných miest alebo odvetví;

26.  pripomína, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie by sa mala hodnota práce posudzovať a porovnávať na základe objektívnych kritérií, akými sú napríklad požiadavky na vzdelanie, odbornosť a odbornú prípravu, zručnosti, úsilie a zodpovednosť, vykonaná práca a povaha zahrnutých úloh;

27.  zdôrazňuje význam zásady rodovej neutrálnosti systémov hodnotenia a klasifikácie práce vo verejnom aj v súkromnom sektore; víta snahy členských štátov o presadzovanie politík, ktoré zabraňujú diskriminácii pri nábore, a nabáda ich, aby presadzovali rodovo slepé životopisy s cieľom odrádzať podniky a verejnú správu, aby sa pri prijímacích konaniach nechali ovplyvniť rodovými predsudkami; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vypracovania anonymizovaného Europass-životopisu; navrhuje, aby členské štáty rozvíjali programy boja proti sociálnym a rodovým stereotypom, najmä medzi mladšími vekovými kategóriami, a to ako formu prevencie profesijnej kategorizácie platových tried, ktorá často bráni ženám v prístupe k najlepšie plateným pozíciám a pracovným miestam;

Rodová rovnováha vo verejnom a súkromnom sektore

28.  domnieva sa, že kvóty vo verejnom sektore môžu byť potrebné v tých prípadoch, keď si verejné inštitúcie neplnia svoju úlohu, pokiaľ ide o spravodlivé zastúpenie, a mohli by tak zlepšiť demokratickú legitimitu rozhodovacieho procesu inštitúcií;

29.  poznamenáva, že využívanie rodových kvót a zoznamov, v ktorých sa striedajú muži so ženami, v politickom rozhodovaní sa ukazuje byť najúčinnejším nástrojom riešenia diskriminácie a rodovej mocenskej nerovnováhy, pričom súčasne zlepšuje demokratické zastúpenie v politických rozhodovacích orgánoch;

30.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie, analýzu a šírenie komplexných, porovnateľných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov o účasti žien na rozhodovacích procesoch;

31.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporili účasť žien na európskom volebnom procese tým, že do nasledujúcej revízie európskych právnych predpisov v oblasti volieb zahrnú rodovo vyvážené zoznamy;

32.  opakuje svoju výzvu Rade, aby urýchlene prijala smernicu o rodovej rovnováhe medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností ako dôležitý prvý krok pre rovnaké zastúpenie vo verejnom a súkromnom sektore a konštatuje, že správne rady s väčším počtom žien sa ukázali byť faktorom na zlepšenie výkonnosti súkromných spoločností; rovnako konštatuje, že najhmatateľnejší pokrok (z 11,9 % v roku 2010 na 22,7 % v roku 2015) bol zaznamenaný v tých členských štátoch, ktoré prijali záväzné právne predpisy o kvótach v predstavenstvách(24); naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej vyvíjala na členské štáty tlak, aby dospeli k dohode;

Plány pre rodovú rovnosť

33.  berie na vedomie, že Komisia podporuje prijímanie plánov pre rodovú rovnosť prostredníctvom výskumných a výskum financujúcich organizácií;

34.  konštatuje, že plány pre rodovú rovnosť na úrovni podniku alebo sektora môžu obsahovať viacero opatrení v oblasti ľudských zdrojov zameraných na prijímanie, odmeňovanie, kariérny postup a odbornú prípravu zamestnancov a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; ďalej konštatuje, že často zahŕňajú konkrétne opatrenia, akými sú používanie rodovo neutrálneho jazyka, predchádzanie sexuálnemu obťažovaniu, menovanie nedostatočne zastúpeného pohlavia do vedúcich pozícií, práca na čiastočný úväzok a zapájanie otcov do starostlivosti o deti, a že pokiaľ ide o povinné zavádzanie takýchto opatrení, v členských štátoch existujú rôzne prístupy;

35.  všíma si, že prijímanie plánov rodovej rovnosti a audity zohľadňujúce rodové hľadisko v súkromnom sektore môžu podporovať pozitívny obraz podnikov, ktoré sa usilujú o rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, a napomôcť zvyšovaniu motivácie zamestnancov a znižovaniu ich fluktuácie; vyzýva preto Komisiu, aby nabádala podniky s viac ako 50 zamestnancami k rokovaniu o plánoch rovnosti so sociálnymi partnermi s cieľom posilniť rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminácii na pracovisku; vyzýva na zahrnutie stratégie na riešenie, predchádzanie a odstránenie sexuálneho obťažovania na pracovisku do týchto plánov rodovej rovnosti;

Kolektívne dohody a sociálni partneri

36.  vyjadruje presvedčenie, že sociálni partneri a kolektívne dohody majú potenciál podporovať rodovú rovnosť, posilniť postavenie žien prostredníctvom jednoty a bojovať proti mzdovej nerovnosti mužov a žien; zdôrazňuje, že zaručenie rovnováhy a primeraného zastúpenia mužov a žien v tímoch kolektívneho vyjednávania je dôležité pre presadzovanie posilnenia ekonomického postavenia žien, a preto zastáva názor, že odborové organizácie by mali posilniť postavenie žien v rámci svojej štruktúry sociálneho partnerstva v rozhodovacích pozíciách a mali by o plánoch pre rodovú rovnosť rokovať na podnikovej a sektorovej úrovni;

37.  nabáda Komisiu, aby spolupracovala so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou s cieľom posilniť ich kľúčovú úlohu pri odhaľovaní diskriminačných rodových predsudkov pri stanovovaní mzdových tabuliek a pri hodnotení pracovných miest bez rodových predsudkov;

III.Odporúčania zamerané na posilnenie ekonomického postavenia žien

38.  domnieva sa, že hospodárske modely a postupy, daňové politiky a priority výdavkov, a to najmä počas kríz, by mali zahŕňať rodové hľadisko, pristupovať k ženám ako k hospodárskym aktérom a zameriavať sa na odstránenie rodových rozdielov v prospech občanov, podnikov a spoločnosti ako celku, a v tejto súvislosti opakuje, že hospodárske krízy znevýhodnili najmä ženy;

39.  vyzýva na reformy s cieľom posilniť rodovú rovnosť v rodinnom živote aj na trhu práce;

40.  konštatuje, že ženy vo všeobecnosti majú kariéry bez výrazného pokroku; vyzýva členské štáty, aby nabádali ženy na budovanie úspešnej kariéry a podporovali ich v tom, a to vrátane pozitívnych opatrení, ako sú siete a poradenské programy, ako aj vytváraním primeraných podmienok a zabezpečením rovnakých príležitostí, ako majú muži, vo všetkých vekových kategóriách, pokiaľ ide o odbornú prípravu, povýšenie, rekvalifikáciu a preškoľovanie, ako aj v oblasti dôchodkových práv a dávok v nezamestnanosti, ktoré sú rovnocenné s tými, aké sa vzťahujú na mužov;

41.  nabáda členské štáty, aby na základe ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní(25) (smernica o verejnom obstarávaní) podporovali vo verejnom obstarávaní využívanie sociálnych doložiek ako nástroja na posilňovanie rovnosti žien a mužov tam, kde existujú relevantné vnútroštátne právne predpisy, ktoré môžu poslúžiť ako základ pre tieto sociálne doložky;

42.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti všetkým formám násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane domáceho násilia, ako je znásilnenie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexuálne zneužívanie, sexuálne vykorisťovanie, sexuálne obťažovanie a nútené predčasné manželstvá/manželstvá maloletých, ako aj jav ekonomickej násilia; poukazuje na veľmi znepokojivú vysokú mieru sexuálneho obťažovania na pracovisku(26) a zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia posilnenia postavenia žien je potrebné, aby na pracovisku neexistovali žiadne formy diskriminácie a násilia; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podnikli spoločné kroky na ratifikovanie Istanbulského dohovoru bez výhrad a aby organizovali kampane na informovanie verejnosti a informačné kampane o násilí páchanom na ženách a aby podporovali výmenu osvedčených postupov; konštatuje, že ekonomická nezávislosť žien zohráva ústrednú úlohu pri ich schopnosti vyhýbať sa násilným situáciám; žiada preto členské štáty, aby vytvorili systémy sociálnej ochrany na pomoc ženám v takýchto situáciách;

43.  opakuje, že posilnenie individuálneho, sociálneho a ekonomického postavenia žien a nezávislosti je prepojené s právom rozhodovať o svojom vlastnom tele a sexualite; pripomína, že univerzálny prístup k širokej škále sexuálneho a reprodukčného zdravia a právam je kľúčovou hnacou silou pri posilňovaní rovnosti pre všetkých;

44.  víta závery 61. zasadnutia CSW o posilnení ekonomického postavenia žien v meniacom sa svete práce, v ktorých sa posilnenie ekonomického postavenia žien po prvýkrát priamo a výslovne prepája s ich sexuálnym a reprodukčným zdravím a s reprodukčnými právami; ľutuje však, že z dohody sa úplne vynechala komplexná sexuálna výchova;

45.  konštatuje, že ženy predstavujú 52 % celkového obyvateľstva Európy, ale len jednu tretinu samostatne zárobkovo činných osôb alebo všetkých začínajúcich podnikateľov v EÚ; rovnako konštatuje, že ženy čelia väčším ťažkostiam ako muži, najmä pokiaľ ide o prístup k financovaniu, odbornej príprave, vytváranie sietí a zachovanie súladu medzi pracovným a súkromným životom; nabáda členské štáty, aby presadzovali opatrenia a kroky zamerané na pomoc a poradenstvo pre ženy, ktoré sa rozhodli podnikať, s dôrazom na to, že finančná nezávislosť je kľúčová pre dosiahnutie rovnosti; vyzýva členské štáty, aby uľahčovali prístup k úverom, obmedzovali byrokratickú záťaž a odstraňovali ďalšie prekážky začínajúcich podnikov žien; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu s členskými štátmi na identifikovaní a odstraňovaní prekážok podnikania žien a aby podnietila viac žien k začatiu vlastného podnikania, a to aj vrátane zlepšenia prístupu k financovaniu, výskumu trhu, odbornej príprave a sietiam na obchodné účely, akými sú platforma WEgate pre ženy podnikateľky a ďalšie európske siete;

46.  zdôrazňuje, že posilnenie digitálnych zručností a gramotnosti v oblasti IT u žien a podpora ich začlenenia do IKT sektora by mohli prispieť k posilneniu ich ekonomického postavenia a nezávislosti a viesť k zníženiu celkového rozdielu v odmeňovaní žien a mužov; žiada členské štáty a Komisiu, aby pokročili v úsilí odstrániť rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti digitalizácie, ako sa uvádza v digitálnej agende stratégie Európa 2020, a to zlepšením prístupu žien do informačnej spoločnosti s osobitným dôrazom na zviditeľnenie žien v digitálnom odvetví;

47.  upozorňuje, že ženy síce predstavujú takmer 60 % vysokoškolských absolventov v EÚ, ale pre pretrvávajúce prekážky sú v oblasti vedy, matematiky, IT, inžinierstva a v súvisiacich profesiách stále nedostatočne zastúpené; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali, a aj prostredníctvom informačných a osvetových kampaní, účasť žien v sektoroch, ktoré sú tradične považované za „mužské“ odvetvia, najmä vedy a nové technológie, okrem iného aj uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti v digitálnej agende na nadchádzajúce roky, ako aj podporovaním účasti mužov v odvetviach, ktoré sú tradične považované za „ženské“, najmä odvetvie starostlivosti a vzdelávania; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť sociálnu ochranu v odvetviach, kde ženy tvoria väčšinu pracovnej sily, ako je to okrem iného v prípade poskytovateľov osobnej starostlivosti, upratovačov, pomocníkov, pracovníkov v stravovacích službách a odborníkov v oblastiach súvisiacich so zdravím; zdôrazňuje význam odborného vzdelávania a prípravy pri diverzifikácii voľby povolania a približovaní netradičných kariérnych príležitostí mužom a ženám s cieľom odstrániť horizontálne a vertikálne vylúčenie a zvýšiť počet žien v rozhodovacích orgánoch v politických a hospodárskych kruhoch;

48.  žiada členské štáty o prijatie legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktorými sa zaručia hospodárske a sociálne práva pracovníkov v tzv. feminizovaných odvetviach; zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať nadmernému zastúpeniu žien v neistých zamestnaniach, a pripomína potrebu bojovať proti neistej povahe týchto odvetví, ako je práca v domácnosti alebo opatrovateľské odvetvie; uznáva, že domáce práce a poskytovanie služieb v domácnosti, ktoré vykonávajú prevažne ženy, sa často realizujú formou nedeklarovanej práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a ďalej rozvíjali formálny sektor domácich služieb aj prostredníctvom európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce, aby uznali služby v domácnosti, zamestnávanie v rodine a domácu starostlivosť za cenné hospodárske odvetvia s potenciálom tvorby pracovných miest, ktoré treba v členských štátoch lepšie regulovať s cieľom vytvoriť pre pracovníkov v domácnosti bezpečné postavenie a zároveň umožniť rodinám, aby sa ujali úlohy zamestnávateľov, a poskytnúť pracujúcim rodinám príležitosti na zosúladenie súkromného a pracovného života;

49.  zdôrazňuje význam vzdelávania v boji proti rodovým stereotypom; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj programov odbornej prípravy v oblasti rodovej rovnosti pre odborníkov v oblasti vzdelávania a na predchádzanie odovzdávania stereotypov prostredníctvom učebných osnov a pedagogických materiálov;

50.  zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti ako základného nástroja pri navrhovaní rodovo citlivých politík a právnych predpisov, a to aj v oblasti zamestnávania a sociálnych vecí, čím sa zabezpečí posilnenie ekonomického postavenia žien; vyzýva Komisiu, aby zaviedla systematické hodnotenia vplyvu rodového hľadiska; opakuje svoju výzvu Komisii, aby posilnila postavenie svojho Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 tým, že ho prijme vo forme oznámenia; žiada Komisiu, aby v ďalšom viacročnom finančnom rámci zaviedla rodovo citlivé rozpočtovanie a aby aktívne vykonávala stále prísnejšiu kontrolu procesov zostavovania rozpočtu EÚ a výdavkov vrátane krokov na zlepšenie transparentnosti a vykazovania spôsobu vynakladania finančných prostriedkov; ďalej vyzýva Európsku investičnú banku, aby vo všetkých svojich činnostiach vnútri aj mimo EÚ uplatňovala rodovú rovnosť a posilnenie ekonomického postavenia žien;

51.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti vo vnútroštátnych politikách týkajúcich sa zručností a pracovného trhu a aby takéto opatrenia začlenili do vnútroštátnych akčných plánov a do európskeho semestra, a to v súlade s usmerneniami politík v oblasti zamestnanosti;

52.  zdôrazňuje, že je dôležité ponúkať celoživotné vzdelávanie pre ženy vo vidieckych oblastiach, a to aj prostredníctvom napríklad medzipodnikovej odbornej prípravy; zdôrazňuje vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb vo vidieckych oblastiach s nedostatkom primeranej sociálnej ochrany a vysoký podiel „neviditeľnej“ práce, ktorá sa týka najmä žien; vyzýva preto členské štáty a regióny s legislatívnymi právomocami, aby zaistili sociálne zabezpečenie pre mužov aj ženy pracujúcich vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby takisto uľahčili rovnocenný prístup žien k pôde, zaistili vlastnícke a dedičské práva a uľahčili prístup žien k úverom;

53.  poukazuje na to, že percento osôb vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia je u žien vyššie než u mužov, a preto zdôrazňuje, že opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu majú osobitný vplyv na posilnenie ekonomického postavenia žien; zdôrazňuje, že predchádzanie a odstraňovanie rozdielov v dôchodkoch medzi pohlaviami a znižovanie chudoby žien v starobe závisí v prvom rade a predovšetkým od vytvorenia podmienok, aby ženy mohli prispievať rovnakým spôsobom na dôchodky prostredníctvom ďalšieho začleňovania do trhu práce a zabezpečovaním rovnakých príležitostí z hľadiska odmeňovania, kariérneho postupu a príležitostí práce na plný úväzok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby EŠIF, ako aj Európsky fond pre strategické investície prispievali k znižovaniu chudoby žien v záujme dosiahnutia celkového cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zníženia chudoby; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby 20 % finančných prostriedkov z ESF vyčlenených na opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia sa využilo aj na zvýšenie podpory pre malé miestne projekty zamerané na posilnenie postavenia žien postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením;

54.  konštatuje, že chudoba sa aj naďalej meria na základe kumulovaného príjmu domácnosti, čo predpokladá, že všetci členovia domácnosti zarábajú rovnako a zdroje sa rozdeľujú rovnomerne; požaduje individualizované práva a výpočty na základe individuálnych príjmov, aby sa odhalil skutočný rozsah chudoby žien;

55.  konštatuje, že ženy boli najviac postihnuté úspornými opatreniami a škrtmi vo verejnom sektore (menšia dostupnosť starostlivosti o deti a vyššie poplatky za ňu, obmedzenie služieb pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, privatizácia a zatváranie nemocníc), a to najmä v oblastiach, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna práca, keďže tvoria až 70 % pracovnej sily v tomto sektore;

56.  zdôrazňuje, že je dôležité venovať pozornosť osobitým potrebám a mnohotvárnym výzvam určitých zraniteľných skupín, ktoré čelia osobitným prekážkam vstupu na trh práce; vyzýva členské štáty, aby týmto osobám zabezpečili včasný a jednoduchý prístup ku kvalitnej odbornej príprave vrátane odborných stáží s cieľom zabezpečiť ich úplné začlenenie do spoločnosti a trhu práce s prihliadnutím na existujúce neformálne a formálne zručnosti a znalosti, ich nadanie a know-how; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie prierezovej diskriminácii, ktorá sa týka najmä žien v zraniteľných situáciách; zdôrazňuje význam správneho vykonávania smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní a smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000 o rovnakom zaobchádzaní bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(27);

57.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali a zlepšovali praktické uplatňovanie už existujúcich právnych predpisov a politík týkajúcich sa pracovísk, prípadne aby ich vylepšili, s cieľom chrániť ženy pred priamou aj nepriamou diskrimináciou, najmä pokiaľ ide o výber, najímanie, udržanie, odbornú prípravu a kariérny postup žien v zamestnaní vo verejnom aj v súkromnom sektore, a aby ženám ponúkli rovnaké príležitosti z hľadiska odmeny a kariérneho postupu;

58.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada ešte stále neprijala návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z roku 2008; víta skutočnosť, že táto smernica sa stala pre Komisiu prioritou; opakuje svoju výzvu Rade, aby návrh čo najskôr prijala;

59.  vyzýva Komisiu, aby skvalitnila zhromažďovanie špecifických rodových ukazovateľov a údajov rozčlenených na základe rodovej príslušnosti s cieľom odhadovať vplyv politík členských štátov a EÚ na rodovú rovnosť;

60.  zdôrazňuje, že neprimerane vysoký počet žien má neisté pracovné miesta a v tejto pozícii sú často nedobrovoľne; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uplatňovali odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zamerané na zníženie počtu neistých pracovných miest, ako je sprísnenie podmienok, za ktorých sa môžu uzatvoriť neisté pracovné zmluvy, a obmedzenie obdobia, počas ktorého môžu byť pracovníci zamestnaní na základe takejto zmluvy;

61.  vyzýva inštitút EIGE, aby vo všetkých relevantných politických oblastiach naďalej zhromažďoval údaje a hodnotiace tabuľky rozdelené podľa pohlavia;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(2) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68.
(5) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 163.
(6) Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013, s. 7.
(7) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 225.
(8) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18.
(9) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 110.
(10) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 39.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0203.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0226.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0235.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0029.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2017)0099.
(20) 3073. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, Brusel, 7. marca 2011.
(21) Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 112.
(22) Skupina na vysokej úrovni OSN pre posilnenie ekonomického postavenia žien: „Nezabudnúť na nikoho: výzva na prijatie opatrení v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien (september 2016).
(23) Pozri: Európska konfederácia odborových zväzov, Kolektívne vyjednávanie: náš významný nástroj na odstránenie rodových rozdielov (2015).
(24) Pozri: Informačný prehľad Európskej komisie s názvom Rodová rovnováha v riadiacich radách – Európa búra neviditeľný strop, október 2015; Európska komisia, GR JUST, Ženy v hospodárskom rozhodovaní v EÚ: správa o pokroku: Iniciatíva Európa 2020, 2012; Aagoth Storvik a Mari Teigen, Ženy v predstavenstvách: nórska skúsenosť, jún 2010.
(25) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(26) Prieskum Agentúry pre základné práva o násilí páchanom na ženách.
(27) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia