Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži,

–  so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP18) a 8. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP8), ktorá sa konala od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a na prijatie zmeny Protokolu, ktorou sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začína 1. januára 2013 a končí 31. decembra 2020,

–  so zreteľom na otvorenie Parížskej dohody na podpis v hlavnom sídle OSN v New Yorku 22. apríla 2016 a na skutočnosť, že zostala otvorená do 21. apríla 2017, že ju podpísalo 195 štátov a 160 štátov uložilo listiny o jej ratifikácii,

–  so zreteľom na 22. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP22) a 1. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie strán Parížskej dohody (CMA1) a ktorá sa konala 15. až 18. novembra 2016 v marockom Marrákeši,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP22)(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2016 s názvom Rýchlejší prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo (COM(2016)0500),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. februára 2016, 30. septembra 2016 a 23. júna 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017,

–  so zreteľom na ponuku obsahujúcu plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) EÚ a jej členských štátov, ktorú UNFCCC predložili Lotyšsko a Európska komisia 6. marca 2015 v mene Európskej únie a jej členských štátov,

–  so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na súvisiacu súhrnnú správu,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) z novembra 2016 s názvom Správa za rok 2016 o medzerách v oblasti emisií (The Emissions Gap Report 2016) a na správu UNEP o medzerách v oblasti adaptácie za rok 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal na zámku Elmau v Nemecku 7. až 8. júna 2015, s názvom Predvídať a konať spoločne (Think Ahead. Act together), v ktorom vedúci predstavitelia G7 zopakovali svoj úmysel dodržať záväzok znížiť emisie skleníkových plynov (GHG) o 40 až 70 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 2010, pričom je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa toto zníženie blížilo skôr k 70 než k 40 %,

–  so zreteľom na komuniké vedúcich predstaviteľov G7 z roku 2017 a najmä na Bolonské komuniké ministrov životného prostredia G7,

–  so zreteľom na rozhodnutie odstúpiť od Parížskej dohody, ktoré oznámil prezident Spojených štátov,

–  so zreteľom na encykliku pápeža Františka s názvom Laudato Si,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii týkajúce sa konferencie OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23) (O-000068/2017 – B8-0329/2017 a O-000069/2017 – B8-0330/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016, pričom 160 zo 197 zmluvných strán dohovoru uložilo svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení do úschovy OSN (od 8. septembra 2017);

B.  keďže návrh reformy systému obchodovania s emisiami (ETS) z júla 2015 a klimatický balík z júla 2016 [zahŕňajúci spoločné úsilie, návrhy týkajúce sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) a Európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu] sú kľúčovými nástrojmi na splnenie týchto záväzkov a opätovné potvrdenie pozície EÚ ako svetového lídra v boji proti zmene klímy;

C.  keďže úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania by sa nemalo vnímať ako prekážka dosahovania hospodárskeho rastu, ale naopak ako hnacia sila pri realizácii nového a udržateľného rastu a vytváraní pracovných miest;

D.  keďže zmena klímy najviac postihne rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré nemajú dostatočné zdroje na to, aby sa pripravili a adaptovali na zmeny, ku ktorým dochádza; keďže podľa Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) je voči tejto výzve obzvlášť zraniteľná Afrika, pričom je vystavená predovšetkým nedostatku vody, mimoriadne prudkým poveternostným udalostiam a potravinovej neistote spôsobenej suchom a dezertifikáciou;

E.  keďže zmena klímy môže prispieť k zvýšeniu konkurencie v oblasti zdrojov, ako sú potraviny, voda a pastviny, a prehĺbiť hospodárske ťažkosti a politickú nestabilitu, ako aj stať sa v blízkej budúcnosti najväčšou hnacou silou vysídľovania obyvateľstva v rámci vnútroštátnych hraníc aj mimo nich; keďže je dôležité zaradiť otázku klimatickej migrácie medzi priority medzinárodného programu;

F.  keďže EÚ 6. marca 2015 predložila Rámcovému dohovoru UNFCCC svoj INDC, ako aj INDC jej členských štátov, čím sa zaviazala k záväznému cieľu dosiahnuť do roku 2030 aspoň 40 % zníženie domácich emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami v roku 1990;

G.  keďže ambiciózna politika zmierňovania zmeny klímy môže vytvárať rast a pracovné miesta; keďže však niektoré konkrétne odvetvia s vysokou uhlíkovou náročnosťou a vysokou intenzitou obchodu môžu byť v dôsledku úniku uhlíka znevýhodňované, pokiaľ na iných trhoch neexistuje porovnateľná ambícia; keďže s cieľom chrániť pracovné miesta v týchto konkrétnych odvetviach je nevyhnutná primeraná ochrana pred únikom uhlíka;

1.  pripomína, že zmena klímy je jednou z najdôležitejších výziev pre ľudstvo a že všetky štáty a všetky subjekty na celom svete musia vynaložiť maximálne úsilie na obmedzenie s tým súvisiacich problémov; zdôrazňuje, že Parížska dohoda je dôležitým krokom týmto smerom, hoci je stále potrebné urobiť oveľa viac;

Vedecký základ pre opatrenia v oblasti klímy

2.  pripomína, že podľa vedeckých dôkazov uvedených v piatej hodnotiacej správe IPCC AR5 z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nesporné, prebieha zmena klímy a ľudská činnosť je hlavným dôvodom otepľovania pozorovaného od polovice 20. storočia; je znepokojený tým, že rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú už zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a vo všetkých oceánoch;

3.  berie na vedomie globálne uhlíkové rozpočty prezentované v 5. hodnotiacej správe IPCC a prichádza k záveru, že zachovanie súčasných úrovní celosvetových emisií skleníkových plynov spôsobí to, že zostávajúci uhlíkový rozpočet umožňujúci obmedziť nárast priemernej globálnej teploty najviac na 1,5°C bude vyčerpaný už v najbližších štyroch rokoch; zdôrazňuje, že všetky krajiny by v súlade s Parížskou dohodou mali urýchliť prechod na nulové emisie skleníkových plynov a odolnosť proti zmene klímy s cieľom zabrániť najhorším dôsledkom globálneho otepľovania;

4.  pripomína význam toho, aby globálne opatrenia v oblasti klímy vychádzali z najlepších dostupných vedeckých poznatkov a víta facilitačný dialóg v roku 2018, ktorý sa uskutoční pred rokom 2020, čo je termín UNFCCC na opätovné predloženie vnútroštátne stanovených príspevkov na rok 2030, ako aj prvú globálnu bilanciu v roku 2023 ako prvé príležitosti presadiť túto zásadu v praxi;

5.  podporuje dialóg medzi expertmi IPCC a zmluvnými stranami počas prípravy výsledkov šiesteho hodnotiaceho cyklu a ich zverejnenia; víta v tejto súvislosti rozhodnutie zverejniť v roku 2018 osobitnú správu IPCC o vplyve globálneho oteplenia o 1,5 °C oproti úrovni z predindustriálneho obdobia, ako aj súvisiacich postupoch týkajúcich sa globálnych emisií skleníkových plynov;

Ratifikácia Parížskej dohody a plnenie záväzkov

6.  víta mimoriadne svižné tempo ratifikácií a rýchle nadobudnutie platnosti Parížskej dohody, ako aj celosvetové odhodlanie s cieľom zabezpečiť jej plné a rýchle vykonanie, ako je vyjadrené v akčnom vyhlásení z Marrákeša; naliehavo vyzýva všetky strany, aby dohodu ratifikovali čo najskôr;

7.  vyjadruje svoju spokojnosť so skutočnosťou, že na zasadnutí COP22 v Marrákeši sa všetky zmluvné strany zaviazali pokračovať v angažovanosti na základe svojich záväzkov z Paríža bez ohľadu na zmenu politických okolností;

8.  vyjadruje svoje sklamanie z oznámenia prezidenta Spojených štátov, Donalda Trumpa, o jeho zámere, aby Spojené štáty odstúpili od Parížskej dohody; vyjadruje poľutovanie nad týmto rozhodnutím, pretože predstavuje krok späť; poukazuje na to, že k formálnemu odstúpeniu môže dôjsť najskôr po ďalších prezidentských voľbách v USA v roku 2020; víta dôrazné reakcie vlád po celom svete a ich pretrvávajúcu a silnejúcu podporu úplného vykonávania Parížskej dohody; s uspokojením berie na vedomie prísľuby niektorých štátov, miest a podnikov USA, že budú naďalej dodržiavať záväzky, ktoré USA prijali v rámci Parížskej dohody;

9.  vyjadruje spokojnosť s tým, že po oznámení prezidenta Trumpa všetky hlavné strany potvrdili svoj záväzok voči Parížskej dohode;

10.  zdôrazňuje, že Európa sa teraz musí chopiť vedenia, pokiaľ ide o obranu Parížskej dohody, aby zabezpečila budúcnosť nášho životného prostredia aj našich priemyselných odvetví; víta skutočnosť, že EÚ posilní existujúce partnerstvá a bude sa snažiť o nadviazanie nových spojenectiev;

11.  poukazuje na rýchly pokrok, ktorý sa podarilo doteraz dosiahnuť, pokiaľ ide o prevedenie medzinárodného záväzku EÚ do právnych predpisov EÚ, ktorými sa stanovuje silný rámec pre politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, a zdôrazňuje svoj zámer uzavrieť tento legislatívny proces do konca roka 2017;

12.  trvá na tom, že najmä po oznámení prezidenta Trumpa je dôležité zaviesť náležité ustanovenia na zamedzenie úniku uhlíka a že treba zabezpečiť, aby spoločnosti, ktoré patria medzi subjekty s najlepšou výkonnosťou a majú vysokú uhlíkovú náročnosť a vysokú intenzitu obchodu, získavali potrebné kvóty bezplatne; žiada Komisiu, aby preskúmala účinnosť a zákonnosť doplnkových opatrení na ochranu priemyselných odvetví, ktorým hrozí únik uhlíka, ako je napríklad úprava hraničnej dane z uhlíka a poplatok za spotrebu, najmä pokiaľ ide o výrobky pochádzajúce z krajín, ktoré si neplnia záväzky podľa Parížskej dohody;

13.  zdôrazňuje, že záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicou 2ºC v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia a ďalej sa usilovať o obmedzenie nárastu teploty na 1,5ºC, ako aj cieľ, ktorým je dosiahnutie rovnováhy medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a ich odstraňovaním pomocou záchytov skleníkových plynov („nulová bilancia emisií“) v druhej polovici tohto storočia, a to na základe zásady rovnakej dôležitosti, predstavujú rozhodujúci prelom v globálnom úsilí o prechod na klimaticky neutrálne globálne hospodárstvo odolné proti zmene klímy;

14.  pripomína, že obmedzenie nárastu priemernej globálnej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2°C nezaručuje, že sa vyhneme výrazne negatívnym dôsledkom zmeny klímy; uznáva, že súčasné záväzky stále nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje preto, že globálne emisie skleníkových plynov by mali čo najskôr dosiahnuť svoj vrchol a že všetky strany dohody, najmä všetky krajiny G20, by mali v nadväznosti na facilitačný dialóg v roku 2018 zintenzívniť svoje úsilie a aktualizovať svoje vnútroštátne stanovené príspevky do roku 2020; pripomína, že globálne emisie uhlíka sa musia postupne odstrániť, a to do roku 2050; domnieva sa, že zavedenie politík a opatrení na splnenie a napokon prekročenie vnútroštátne stanovených príspevkov by malo byť hlavnou vnútroštátnou prioritou pre všetky krajiny a že tieto príspevky by sa mali každých päť rokov prehodnotiť v súlade s mechanizmom ambícií Parížskej dohody; uznáva však, že prísnosť a úroveň ambícií domácich stratégií na zníženie emisií nie sú podmienené predložením aktualizovaných vnútroštátne stanovených príspevkov;

15.  vyzýva všetky zmluvné strany na zabezpečenie toho, aby ich vnútroštátne stanovené príspevky zodpovedali dlhodobým cieľom v súlade s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody; zdôrazňuje, že by sa mala zohľadniť práca vykonaná v súvislosti s osobitnou správou IPCC zameranou na vplyv a smerovanie k úrovni 1,5 ºC, ako aj závery facilitačného dialógu v roku 2018; v tejto súvislosti pripomína záväzok skupiny G7 predložiť stratégie nízkoemisného rozvoja do polovice storočia podstatne skôr než v dohodnutom termíne, teda v roku 2020; uvádza, že je pripravený plne sa zapojiť do vypracovania stratégie EÚ na základe analýzy Komisie, ktorá bola ohlásená v jej oznámení z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii (COM(2016)0110);

16.  zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť všetkých veľkých hospodárstiev, ktoré sú spolu zodpovedné za tri štvrtiny svetových emisií, a domnieva sa, že opatrenia v oblasti klímy by naďalej mali byť kľúčovou témou v rámci skupín G7 a G20, najmä v oblastiach, ako je vykonávanie vnútroštátne stanovených príspevkov, stratégie do polovice storočia, reforma dotácií na fosílne palivá, zverejňovanie uhlíkových emisií, čistá energia a ďalšie; zdôrazňuje potrebu pokračovať v ministerskom zapájaní hlavných hospodárstiev do fór, ako je napríklad ministerské zasadnutie o čistej energii;

17.  vyzýva EÚ, aby sa po facilitačnom dialógu v roku 2018 zaviazala v rámci svojich vnútroštátne stanovených príspevkov do roku 2030 k ďalšiemu zníženiu emisií;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité prezentovať dodržiavanie Parížskej dohody zo strany EÚ, a to aj vykonávaním dohody prostredníctvom právnych predpisov EÚ – vrátane rýchleho prijatia nariadenia EÚ o opatreniach v oblasti klímy spoluzákonodarcami a revízie smernice o EU ETS, ako aj postupným a včasným zvyšovaním cieľov a posilňovaním politických nástrojov EÚ; pripomína, že všetky strany boli vyzvané, aby do roku 2020 oznámili sekretariátu UNFCCC dlhodobé stratégie nízkoemisného rozvoja do polovice storočia; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby v záujme splnenia povinnosti vyplývajúcej z dohody ešte pred uskutočnením konferencie COP24 pripravila pre EÚ stratégiu nulových emisií do polovice storočia a súčasne poskytla nákladovo efektívny spôsob dosiahnutia cieľa čistých nulových emisií prijatého v Parížskej dohode s cieľom udržať nárast priemernej globálnej teploty na výrazne nižšej hodnote ako 2 °C a pokračovať v úsilí o jeho obmedzenie na 1,5 °C; domnieva sa, že tento proces by sa mal začať čo najskôr s cieľom umožniť rozsiahlu diskusiu, v ktorej by mal Európsky parlament zohrávať kľúčovú úlohu, a to v spolupráci s predstaviteľmi vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora; pripomína však, že opatrenia prijaté len na úrovni EÚ nebudú uspokojivé, a preto vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili svoje činnosti smerujúce k povzbudeniu iných partnerov na vykonanie rovnakých krokov;

19.  víta záväzok Parížskej dohody, ktorým je zníženie globálnych emisií na čistú nulu počas druhej polovice storočia; uznáva, že to znamená, že väčšina sektorov v EÚ musí v tejto súvislosti dosiahnuť nulové emisie podstatne skôr;

20.  domnieva sa, že rokovania týkajúce sa kľúčových prvkov Parížskej dohody vrátane posilneného rámca pre transparentnosť, podrobností týkajúcich sa globálneho hodnotenia, ďalších usmernení o plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkoch, pochopenia diferenciácie, straty a škody, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a podpory kapacít, inkluzívneho viacúrovňového riadenia, ako aj mechanizmu na uľahčenie vykonávania a na podporu dodržiavania, by mali pokročiť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plnili záväzky dohodnuté v rámci Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o príspevok EÚ k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na túto zmenu, ako aj o podporu v oblasti financií, prenosu technológií a budovania kapacít;

21.  zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri spoločnom úsilí v boji proti zmene klímy a dosahovaní cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje, že EÚ má schopnosť aj povinnosť, aby išla príkladom a začala ihneď pracovať na zosúladení cieľov v oblasti klímy a energetiky s dohodnutým medzinárodným cieľom, ktorým je obmedzenie nárastu priemernej globálnej teploty na hodnotu nižšiu než 2°C a súčasne snaha o obmedzenie jej nárastu na 1,5°C;

22.  pripomína, že treba uskutočniť včasnú dekarbonizáciu, ak sa má dosiahnuť táto cieľová hodnota priemernej globálnej teploty, a že globálne emisie skleníkových plynov musia čo najskôr dosiahnuť svoj vrchol; pripomína, že globálne emisie by sa mali postupne odstrániť do roku 2050 alebo krátko po ňom, aby sa svet udržal na nákladovo efektívnej trajektórii emisií kompatibilnej s teplotnými cieľmi stanovenými v Parížskej dohode; vyzýva všetky strany, ktoré majú takú príležitosť, aby uskutočňovali svoje národné ciele a stratégie v oblasti dekarbonizácie tým, že uprednostnia postupné odstraňovanie emisií z uhlia ako najviac znečisťujúceho zdroja energie, a vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi a aby si poskytovali príklady osvedčených postupov;

23.  víta inkluzívnosť procesu UNFCCC; nazdáva sa, že zabezpečenie účinnej účasti si vyžaduje riešenie otázky osobitných alebo protichodných záujmov; v tejto súvislosti vyzýva všetkých zúčastnených na procese, aby zaviedli usmernenia alebo postupy podporujúce otvorenosť, transparentnosť a inkluzívnosť bez toho, aby boli ohrozené ciele a zámery UNFCCC a Parížskej dohody;

24.  vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali dodatok z Dauhy ku Kjótskemu protokolu;

COP23 v Bonne

25.  víta záväzok z Marrákeša dokončiť do roku 2018 pracovný program s cieľom vypracovať podrobné pravidlá vykonávania Parížskej dohody; domnieva sa, že v rámci týchto technických prác je konferencia COP23 zásadným míľnikom;

26.  so záujmom očakáva objasnenie štruktúry facilitačného dialógu v roku 2018 počas COP23, čo bude významnou príležitosťou na vyhodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľa v oblasti zmierňovania a informovanie o príprave a revízii vnútroštátne stanovených príspevkov strán dohody do roku 2030, ktoré treba uskutočniť do roku 2020, s cieľom splniť ciele dohody; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu v tomto prvom facilitačnom dialógu, aby sa tak posúdili spoločné ambície a pokrok v plnení záväzkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v dostatočnom predstihu pred facilitačným dialógom predložili ďalšie záväzky týkajúce sa znižovania emisií skleníkových plynov nad rámec súčasných záväzkov v rámci Parížskej dohody a primerane prispeli k odstráneniu medzier v zmierňovaní zmeny klímy v súlade s kapacitami EÚ;

27.  pripomína, že zintenzívnenie opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v období pred rokom 2020 je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody, a vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že krátkodobé opatrenia ostanú na programe konferencie COP23;

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a iné prostriedky vykonávania

28.  víta tzv. „Plán 100 miliárd USD“, ktorého cieľom je dosiahnuť do roku 2020 mobilizáciu 100 miliárd USD určených na opatrenia v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa mobilizácie bolo predĺžené do roku 2025, ako bolo dohodnuté na COP21;

29.  víta záväzok zmluvných strán Parížskej dohody zosúladiť všetky finančné toky so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný proti zmene klímy; domnieva sa preto, že EÚ musí urýchlene začať riešiť problém investícií do fosílnych palív a infraštruktúry s vysokými emisiami uhlíka;

30.  uznáva, že je dôležité zaoberať sa mechanizmom na zmierňovanie strát a škôd, ktorý bol zahrnutý do Parížskej dohody, a dôrazne podporuje myšlienku, aby sa počas konferencie COP23 v Bonne uskutočnila diskusia o tomto mechanizme;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby podstatou opatrení v oblasti klímy bolo zachovávanie ľudských práv, a trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby sa v rokovaniach o adaptačných opatreniach prihliadalo na to, že je potrebné dodržiavať, chrániť a podporovať ľudské práva, ktoré zahŕňajú okrem iného rodovú rovnosť, plnoprávnu a rovnocennú účasť žien a aktívnu podporu spravodlivého prechodu pracovnej sily, ktorý vytvára dôstojnú prácu a kvalitné pracovné miesta pre všetkých;

32.  víta neustále zvyšovanie úrovne financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zo strany EÚ, no zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ostatné vyspelé zmluvné strany poskytli svoje príspevky k dosiahnutiu cieľa 100 miliárd USD; požaduje konkrétne záväzky na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, aby sa poskytli dodatočné zdroje financovania;

33.  vyzýva vlády, verejné a súkromné finančné inštitúcie vrátane bánk, dôchodkových fondov a poisťovacích spoločností, aby prijali ambiciózny záväzok zosúladiť úverové a investičné postupy s cieľom obmedziť nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicu 2°C v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody a ukončiť investície do fosílnych palív, a to aj zrušením vývozných úverov na investície do fosílnych palív; požaduje prijatie osobitných štátnych záruk na podporu ekologických investícií a označení a na zavedenie fiškálnych výhod pre zelené investičné fondy a vydávanie ekologických dlhopisov;

34.  uznáva, že zmeny vnútroštátnych a medzinárodných daňových systémov vrátane presunu daňového zaťaženia z práce na kapitál, uplatnenia zásady „znečisťovateľ platí“, obmedzenia investícií do energie z fosílnych zdrojov a stanovenia náležitej ceny uhlíka sú nevyhnutné na vytvorenie hospodárskeho prostredia podporujúceho verejné a súkromné investície, ktoré umožnia realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci priemyselných politík;

35.  nabáda na posilňovanie spolupráce medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami okrem iného v rámci partnerstva v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov tak, aby krajiny mali účinnejší prístup k technickým poznatkom a finančnej podpore potrebným na zavedenie politík na plnenie a prekračovanie ich vnútroštátne stanovených príspevkov;

36.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zhodnotila možné dôsledky Parížskej dohody na rozpočet EÚ a aby vytvorila špecializovaný, automatický mechanizmus financovania zo strany EÚ, v rámci ktorého sa poskytne dodatočné a primerané financovanie s cieľom zabezpečiť, že EÚ prispeje spravodlivým podielom k dosiahnutiu medzinárodného cieľa, ktorým je získať prostriedky vo výške 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy;

37.  žiada, aby sa prijali konkrétne záväzky s cieľom priniesť dodatočné zdroje financovania v oblasti klímy, a to aj zavedením dane z finančných transakcií, odobratím niektorých emisných kvót z EU ETS v období 2021 – 2030 a pridelením príjmu pochádzajúceho z opatrení prijatých na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni a týkajúcich sa emisií pochádzajúcich z činností leteckej a námornej dopravy na medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a Zelenému klimatickému fondu;

Úloha neštátnych subjektov

38.  zdôrazňuje úsilie čoraz širšieho spektra neštátnych subjektov dosiahnuť dekarbonizáciu a vyššiu odolnosť proti zmene klímy; zdôrazňuje preto význam štruktúrovaného a konštruktívneho dialógu medzi vládami, podnikateľmi, mestami, regiónmi, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a akademickými inštitúciami a zabezpečenia ich účasti na plánovaní a realizácii rozsahovo prispôsobiteľných opatrení v oblasti zmeny klímy s cieľom podporiť výrazné globálne opatrenia na vytvorenie nízkouhlíkových a odolných spoločností a preukázať pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody;

39.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolu s ostatnými stranami UNFCCC podporovali proces, ktorý aktívne zapája neštátne subjekty do rokovaní o vykonávaní Parížskej dohody, podporuje ich snahu prispievať k plneniu vnútroštátne stanovených príspevkov jednotlivých štátov napriek vnútroštátnym politickým zmenám a umožňuje im skúmať nové formy účasti a združovania v rámci UNFCCC;

40.  zdôrazňuje významnú úlohu neštátnych subjektov pôsobiacich v oblasti klímy (NAZCA) pri podpore a sledovaní opatrení neštátnych subjektov, ako sú napríklad Globálny dohovor primátorov a starostov, Inovačná misia, iniciatíva InsuResilience, Udržateľná energia pre všetkých a Partnerstvo v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov;

41.  víta úsilie lídrov v boji proti zmene klímy v rámci Marrákešského partnerstva pre opatrenia v oblasti klímy;

42.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti (územnými celkami, súkromným sektorom, MVO a miestnymi spoločenstvami) na príprave iniciatív v kľúčových odvetviach týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy (energia, technológie, mestá, doprava) a iniciatív týkajúcich sa adaptácie a odolnosti s cieľom odpovedať na problematické otázky adaptácie, najmä pokiaľ ide o prístup k vode, potravinovú bezpečnosť alebo predchádzanie rizikám; vyzýva všetky vlády a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali a posilňovali tento akčný plán;

43.  pripomína OSN a zmluvným stranám UNFCCC, že individuálne opatrenia sú rovnako dôležité ako opatrenia vlád a inštitúcií; žiada preto, aby sa vynaložilo ešte väčšie úsilie na organizovanie kampaní alebo aktivít na zvyšovanie povedomia a informovanosti obyvateľstva o malých aj veľkých činoch, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

Komplexné úsilie všetkých odvetví

44.  víta budovanie systémov obchodovania s emisiami na celom svete vrátane 18 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a predstavujú 40 % svetového HDP; nabáda Komisiu, aby posilňovala väzby medzi EU ETS a inými systémami obchodovania s emisiami s cieľom zavedenia medzinárodných mechanizmov trhu s uhlíkom a v záujme zvýšenia ambícií v oblasti klímy a súčasne zníženia rizika úniku uhlíka vytváraním rovnakých podmienok; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné opatrenia, a tým zabezpečila, že prepojenie EU ETS prispeje k trvalému zmierňovaniu zmeny klímy a neoslabí cieľ EÚ týkajúci sa zníženia vlastných emisií skleníkových plynov;

45.  zdôrazňuje, že sú potrebné vyššie ambície a viac opatrení, aby sa zachoval dostatok stimulov na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2050; zdôrazňuje, že sa zaznamenal nedostatočný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov v sektoroch dopravy a poľnohospodárstva, pokiaľ ide o ciele do roku 2020, a že je potrebné zintenzívniť úsilie, pokiaľ tieto sektory majú splniť svoje ciele v oblasti znižovania emisií do roku 2030;

46.  zdôrazňuje význam zabezpečenia environmentálnej integrity všetkých budúcich trhových prístupov, či už v rámci alebo nad rámec Parížskej dohody, tým, že sa zohľadnia riziká, ako sú medzery umožňujúce dvojité započítanie, problémy týkajúce sa stálosti a doplnkovosti znižovania emisií, potenciálne negatívne účinky pre trvalo udržateľný rozvoj a zvrátené stimuly na zníženie ambícií v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov;

47.  zdôrazňuje, že ciele 20-20-20 v oblasti emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie zohrávali kľúčovú úlohu hnacieho motora tohto pokroku, pričom zaručovali stabilitu viac než 4,2 milióna pracovných miest v rozličných environmentálnych odvetviach a udržanie rastu zaznamenaného počas hospodárskej krízy;

48.  berie na vedomie rozhodnutie zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) z roku 2016 o vytvorení systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation (CORSIA));

49.  vyjadruje však sklamanie nad skutočnosťou, že ICAO v súvislosti so zavedením systému CORSIA nedosiahla dohodu v oblasti znižovania emisií, ale že namiesto toho sa zamerala najmä na kompenzácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kvalita kompenzácií vôbec nie je zaručená, že uplatňovanie systému CORSIA je právne záväzné až od roku 2027 a že hlavní členovia ICAO sa ešte nezaviazali k účasti na dobrovoľnej fáze, zatiaľ čo ďalší hlavní producenti emisií sa nezaviazali k uhlíkovo neutrálnemu rastu, čo vyvoláva veľmi veľa otázok o skutočnom vplyve na klímu, keďže výsledok veľmi zaostáva za očakávaniami, ktoré Európska únia mala, keď sa rozhodla zastaviť odpočítavanie pre EU ETS; vyzýva na urýchlené dokončenie rozsiahleho súboru pravidiel na sfunkčnenie systému CORSIA, na jeho včasné vykonávanie na národnej a regionálnej úrovni a na jeho náležité presadzovanie všetkými stranami; okrem toho požaduje zlepšenie všetkých technologických inovácií v oblasti výkonu motora a kvality paliva;

50.  pripomína, že zatiaľ čo vnútroeurópske lety budú naďalej zahrnuté do EU ETS, o akejkoľvek zmene platných právnych predpisov a plánovaného zavedenia systému CORSIA možno uvažovať len vzhľadom na úroveň ambícií systému a vykonávacie opatrenia, ktoré ešte iba budú vypracované;

51.  berie na vedomie plán na vypracovanie „komplexnej stratégie IMO na znížení emisií skleníkových plynov z lodí“, ktorý bol prijatý na 70. zasadnutí Výboru pre ochranu morského prostredia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO); naliehavo vyzýva IMO, aby vytvorila globálny mechanizmus v súlade s cieľmi Parížskej dohody, a to prostredníctvom stanovenia ambiciózneho cieľa zníženia emisií a vypracovania konkrétneho harmonogramu ako súčasti prvotnej stratégie IMO pre oblasť emisií skleníkových plynov, ktorá sa má prijať na jar 2018;

52.  víta dodatok z Kigali o postupnom celosvetovom ukončení používania fluórovaných uhľovodíkov (HFC); domnieva sa, že predstavuje konkrétny krok pri napĺňaní Parížskej dohody, vďaka ktorému by bolo možné do roku 2050 zamedziť vzniku viac ako 70 miliárd ton ekvivalentu CO2, čo sa rovná jedenásťnásobku ročných emisií USA, a preto nabáda všetky zmluvné strany Montrealského protokolu, aby prijali všetky potrebné kroky na jeho rýchlu ratifikáciu; pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať;

Odolnosť proti zmene klímy prostredníctvom adaptácie

53.  poznamenáva, že priority predsedníctva Fidži pre COP23 zahŕňajú oblasti, ktorým dominujú opatrenia na adaptáciu a odolnosť; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou pre všetky krajiny, ak majú minimalizovať negatívne vplyvy a naplno využiť príležitosti na rast odolný proti zmene klímy a trvalo udržateľný rozvoj;

54.  žiada o zodpovedajúce stanovenie dlhodobých adaptačných cieľov; pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sa na zmene podieľajú najmenej, sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností adaptovať sa na ňu;

55.  zdôrazňuje potrebu začlenenia skutočnej adaptácie na zmenu klímy do vnútroštátnych rozvojových stratégií vrátane finančného plánovania a zároveň zlepšenia koordinačných kanálov medzi rôznymi úrovňami riadenia a zainteresovanými stranami; domnieva sa, že koherentnosť so stratégiami a plánmi na znižovanie rizika katastrof je tiež dôležitá;

56.  zdôrazňuje, že je dôležité osobitne posudzovať vplyv zmeny klímy na mestá a ich jedinečné výzvy a príležitosti v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania; domnieva sa, že posilňovanie schopnosti miest a miestnych orgánov angažovať sa a pracovať na odolnosti svojho spoločenstva je kľúčom k riešeniu miestneho rozmeru dôsledkov zmeny klímy;

57.  domnieva sa, že politiky v oblasti klímy môžu mať dostatočnú podporu za predpokladu, že ich sprevádzajú sociálne opatrenia vrátane fondu pre spravodlivý prechod na prepojenie existujúcich výziev, ktoré predstavuje boj proti zmene klímy, so snahou bojovať proti nezamestnanosti a neistým pracovným miestam;

58.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 s cieľom lepšie sa zamerať na adaptačné opatrenia na celkovej úrovni EÚ a pridanú hodnotu posilnením väzieb s Parížskou dohodou a podporou ďalšieho rozvoja účinného spoločného využívania osvedčených postupov, príkladov a informácií v oblasti adaptácie; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť systémy a nástroje na sledovanie pokroku a účinnosti národných adaptačných plánov a opatrení;

59.  pripomína, že poľnohospodárska pôda, mokrade a lesy, ktoré pokrývajú viac než 90 % povrchu v EÚ, budú výrazne postihnuté zmenou klímy; toto odvetvie, známe ako odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), je zachytávačom aj zdrojom emisií a je kľúčové pre zmierňovanie zmeny klímy a podporu odolnosti;

60.  pripomína, že cieľom Parížskej dohody zo 4. novembra 2016 je podľa jej článku 2 okrem iného zvyšovať schopnosť prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a posilňovať odolnosť voči zmene klímy a rozvoj nízkych emisií skleníkových plynov spôsobom, ktorý neohrozí produkciu potravín, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili finančné toky s týmto cieľom;

61.  zdôrazňuje, že nečinnosť bude mať vážne negatívne a často nezvratné dôsledky vzhľadom na to, že zmena klímy ohrozuje všetky regióny na svete rôznymi, ale veľmi škodlivými spôsobmi, čo vedie k migračným tokom a stratám na životoch, ako aj k hospodárskym, ekologickým a sociálnym stratám; upozorňuje na skutočnosť, že je nevyhnutné stanoviť na celosvetovej úrovni jednotnú politickú a finančnú podporu inovácií v oblasti čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť realizáciu našich klimatických cieľov a uľahčiť rast;

62.  uznáva, že stanovenie akceptovaného všeobecného vymedzenia pojmu „klimatický utečenec“ prináša veľa ťažkostí, požaduje však seriózne uznanie povahy a rozsahu vysídľovania a migrácie v dôsledku zmeny klímy, ktoré vyplývajú z katastrof spôsobených globálnym otepľovaním; so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2008 až 2013 bolo v priemere 166 miliónov ľudí prinútených opustiť svoje domovy z dôvodu prírodných katastrof, zvyšovania hladiny morí, extrémnych výkyvov počasia, dezertifikácie, nedostatku vody a rozširovania tropických chorôb a chorôb prenášaných vektormi; pripomína najmä skutočnosť, že vývoj v niektorých častiach Afriky a Blízkeho východu súvisiaci s klímou by mohol prispieť k politickej nestabilite, hospodárskym ťažkostiam a vyhroteniu utečeneckej krízy v Stredozemí;

63.  konštatuje, že odlesňovanie a degradácia lesov sú zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov, a zdôrazňuje úlohu lesov a ich aktívneho udržateľného obhospodarovania pri zmierňovaní zmeny klímy a potrebu posilniť adaptačnú kapacitu a odolnosť lesov voči zmene klímy; zdôrazňuje potrebu úsilia o zmierňovanie zmeny klímy zameraného na oblasť tropických lesov (REDD +); zdôrazňuje, že bez tohto úsilia hrozí, že cieľ udržania zvýšenia teploty do 2 °C nebude možné dosiahnuť; ďalej vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodné financovanie znižovania odlesňovania v rozvojových krajinách;

Podpora rozvojových krajín

64.  zdôrazňuje, že významnú úlohu pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody zohrávajú aj rozvojové krajiny a že je nutné pomôcť týmto krajinám pri plnení ich plánov v oblasti klímy, pričom treba v plnej miere využívať synergie s príslušnými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja vykonaných opatrení v oblasti klímy, s akčným programom z Addis Abeby a programom do roku 2030;

65.  zdôrazňuje potrebu podporovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, a to posilnením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov; Afrika má obrovské prírodné zdroje, ktoré jej môžu zaistiť energetickú bezpečnosť; zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku, ak sa účinne vybudujú prepojenia elektrických sietí, časť európskej energie by mohla pochádzať z Afriky;

66.  zdôrazňuje, že EÚ má skúsenosti, kapacitu a globálny dosah na to, aby prevzala vedúcu úlohu pri budovaní modernejšej, čistejšej a odolnejšej infraštruktúry potrebnej na dosiahnutie globálneho prechodu, ktorý bol podnietený Parížom; vyzýva EÚ, aby podporovala úsilie rozvojových krajín pri prechode na nízkouhlíkové spoločnosti, ktoré budú inkluzívnejšie, sociálne a environmentálne udržateľné, prosperujúce a bezpečnejšie;

Priemysel a konkurencieschopnosť

67.  víta pokračujúce úsilie a pokrok európskeho priemyslu dosiahnutý pri plnení jeho záväzkov a využívaní príležitostí vyplývajúcich z Parížskej dohody, pretože to môže viesť k úspešným a nákladovo efektívnym opatreniam v oblasti klímy;

68.  zdôrazňuje, že boj proti zmene klímy je celosvetovou prioritou a mal by sa presadzovať ako skutočne celosvetové úsilie, pričom by sa zároveň mala zabezpečiť energetická bezpečnosť a udržateľné hospodárstvo;

69.  zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný právny rámec a jasné politické signály na úrovni EÚ i na celosvetovej úrovni by uľahčili a zvýšili investície v oblasti klímy;

70.  zdôrazňuje, že pre opatrenia v oblasti klímy a Parížsku dohodu má zásadný význam trvalé odhodlanie, a to najmä na strane hlavných globálnych znečisťovateľov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad vyhlásením vlády USA týkajúcim sa jej postoja k Parížskej dohode; s potešením však víta pokračujúcu podporu zo strany veľkých priemyselných odvetví USA, ktoré si zjavne uvedomujú riziká vyplývajúce zo zmeny klímy a príležitosti, ktoré prinášajú opatrenia v oblasti klímy;

71.  domnieva sa, že pokiaľ si ostatné veľké ekonomiky nestanovia záväzky porovnateľné s tými, ktoré v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov prijala EÚ, bude potrebné zachovať ustanovenia o úniku uhlíka, najmä tie, ktoré sú zamerané na odvetvia vystavené vysokej intenzite obchodu i vysokému podielu nákladov na emisie oxidu uhličitého v rámci výroby, s cieľom zabezpečiť globálnu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu;

72.  víta skutočnosť, že Čína a ďalší hlavní konkurenti energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ zavádzajú systémy obchodovania s uhlíkom alebo iné cenové mechanizmy; domnieva sa, že kým sa nedosiahnu rovnaké podmienky, EÚ by mala zachovať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopnosti svojho priemyslu a v prípade potreby zabraňovať úniku uhlíka s ohľadom na to, že politiky v oblasti energetiky, priemyslu a klímy sú navzájom prepojené;

73.  zdôrazňuje význam zvyšovania počtu kvalifikovaných pracovníkov v priemysle a podpory vedomostí a najlepších postupov, čo prospeje tvorbe kvalitných pracovných miest, pričom zároveň treba podporovať spravodlivý prechod pracovnej sily tam, kde je to potrebné;

Energetická politika

74.  vyzýva EÚ, aby naliehala na medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne prijalo konkrétne opatrenia vrátane časového plánu na postupné zrušenie dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu, a to vrátane dotácií na fosílne palivá, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, odrádzajú od medzinárodnej spolupráce a bránia inovácii;

75.  zdôrazňuje význam úspor energie, energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov pre znižovanie emisií, ako aj pre finančné úspory, energetickú bezpečnosť a prevenciu a zmierňovanie energetickej chudoby s cieľom chrániť zraniteľné a chudobné domácnosti a pomáhať im; požaduje celosvetovú podporu opatrení v oblasti energetickej účinnosti a úspor energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (napr. stimuláciou vlastnej výroby a spotreby obnoviteľných zdrojov energie), ako aj ich účinné zavádzanie do praxe; poukazuje na to, že uprednostňovanie energetickej účinnosti a svetového prvenstva v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sú dva z hlavných cieľov energetickej únie v EÚ;

76.  zdôrazňuje význam rozvoja technológií uskladňovania energie, inteligentných sietí a reakcie na strane dopytu, pretože prispejú k posilneniu účinného využívania energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie a v sektore vykurovania a chladenia domácností;

Výskum, inovácie a digitálne technológie

77.  poukazuje na skutočnosť, že trvalý a posilnený výskum a inovácie v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptačných politík, efektívneho využívania zdrojov, technológií s nízkymi emisiami a trvalo udržateľného využívania druhotných surovín (tzv. obehové hospodárstvo) sú kľúčovým prvkom boja proti zmene klímy nákladovo efektívnym spôsobom, ako aj znižovania závislosti od fosílnych palív; preto požaduje globálne záväzky na posilnenie a zameranie investícií do tejto oblasti;

78.  zdôrazňuje, že pokrok v technológiách potrebných na dekarbonizáciu si bude vyžadovať jasné politické signály vrátane obmedzenia trhových a regulačných prekážok pre nové technológie a obchodné modely, ako aj správne zacielené verejné výdavky;

79.  pripomína, že výskum, inovácie a konkurencieschopnosť patria medzi päť pilierov stratégie energetickej únie EÚ; konštatuje, že EÚ je odhodlaná zostať globálnym lídrom v týchto oblastiach a zároveň rozvíjať úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi; zdôrazňuje význam budovania a udržiavania silnej inovačnej kapacity v rozvinutých i rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách z hľadiska zavádzania ekologických a udržateľných energetických technológií;

80.  pripomína zásadnú úlohu digitálnych technológií pri uľahčovaní prechodu na iné zdroje energie, vytváraní nových udržateľných obchodných modelov a zlepšovaní energetickej účinnosti a úspor; zdôrazňuje environmentálne výhody, ktoré môže priniesť digitalizácia európskeho priemyslu prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov a zníženia materiálovej náročnosti;

81.  zdôrazňuje význam maximálneho využívania existujúcich programov EÚ a nástrojov ako Horizont 2020, ktoré sú otvorené pre tretie krajiny, a to najmä v oblasti energetiky, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja;

82.  požaduje lepšie využívanie technológií, ako sú napríklad vesmírne satelity, na presný zber údajov o emisiách, teplote a zmene klímy; poukazuje najmä na prínos programu Kopernikus; požaduje zároveň transparentnú spoluprácu a výmenu informácií medzi krajinami, ako aj sprístupňovanie údajov vedeckej obci;

Diplomacia v oblasti klímy

83.  výrazne podporuje pokračujúce zameranie EÚ na diplomaciu v oblasti klímy, ktorá je nevyhnutná na zviditeľňovanie opatrení v tejto oblasti v partnerských krajinách a v očiach svetovej verejnosti; zdôrazňuje potrebu zachovania otázky zmeny klímy ako strategickej priority v diplomatických rozhovoroch, zohľadňujúc najnovší vývoj a meniace sa geopolitické prostredie; zdôrazňuje skutočnosť, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty majú obrovskú zahraničnopolitickú kapacitu a musia na fórach zameraných na zmenu klímy preukázať vedúcu úlohu; zdôrazňuje, že ambiciózne a naliehavé opatrenia v oblasti klímy spolu s vykonávaním záväzkov z konferencie COP21 musia zostať prioritami EÚ v rámci bilaterálnych a biregionálnych rozhovorov na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, G7, G20, OSN, ako aj na iných medzinárodných fórach;

84.  opakuje svoj názor, že ciele politiky v oblasti klímy by mali byť v centre snáh zahraničnej politiky EÚ a globálneho programu; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby preukázali vedúce postavenie v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy prostredníctvom nepretržitého odhodlania dodržiavať Parížsku dohodu a aktívneho oslovovania strategických partnerov tak na národnej, ako aj na nižšej ako národnej úrovni, a to s cieľom vytvárať alebo posilňovať klimatické partnerstvá v záujme udržania tempa vedúceho k dosiahnutiu ambiciózneho režimu ochrany klímy;

85.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie širšieho povedomia o klimatických rizikách, ich analýzu a riadenie a aby pomáhali partnerom EÚ na celom svete lepšie chápať, predvídať a zvládať vplyvy zmeny klímy na vnútroštátnu stabilitu, medzinárodnú bezpečnosť a vysídľovanie ľudí;

86.  zaväzuje sa, že bude svoju medzinárodnú úlohu a svoje členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach využívať na to, aby sa neustále snažil o pokrok smerom k urýchlenému vykonávaniu Parížskej dohody;

Úloha Európskeho parlamentu

87.  domnieva sa, že musí byť dôsledne začlenený do delegácie EÚ, pretože Európsky parlament musí udeliť súhlas s uzavretím medzinárodných dohôd a ako spoluzákonodarca zohráva ústrednú úlohu pri domácom vykonávaní Parížskej dohody; preto očakáva, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačných stretnutiach EÚ v Bonne a že sa mu zaručí prístup ku všetkým prípravným dokumentom od okamihu začatia rokovaní;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0383.