Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2127(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0339/2017

Predkladané texty :

A8-0339/2017

Rozpravy :

PV 30/11/2017 - 4
PV 30/11/2017 - 6
CRE 30/11/2017 - 4
CRE 30/11/2017 - 6

Hlasovanie :

PV 30/11/2017 - 8.23
CRE 30/11/2017 - 8.23
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0474

Prijaté texty
PDF 531kWORD 71k
Štvrtok, 30. novembra 2017 - Brusel Finálna verzia
Vykonávanie európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia
P8_TA(2017)0474A8-0339/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia (2017/2127(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 9, 10, 19, 168 a 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 3, 15, 21, 23, 25 a 26 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „UNCRPD“) a na jeho nadobudnutie platnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(1),

–  so zreteľom na Kódex správania pre Radu, členské štáty a Komisiu, ktorým sa určujú vnútorné mechanizmy na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie a na zastupovanie EÚ v súvislosti s týmto dohovorom,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 2. októbra 2015 k úvodnej správe Európskej únie(2),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Séria európskych zmlúv č. 5, 1950) a jeho protokoly,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu (ETS č. 35, 1961, revidovanú v roku 1996 ETS č. 163),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy Rec(2002)5 Výboru ministrov členským štátom o ochrane žien proti násiliu a odporúčanie CM/Rec(2007)17 o štandardoch a mechanizmoch rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979 a na jeho opčný protokol zo 6. októbra 1999,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(4),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (COM(2015)0615), ktorý predložila Komisia 2. decembra 2015,

–  so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, t. j. spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie, a na záväzok zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím v rozvojovej spolupráci,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. februára 2017 s názvom Správa o pokroku vo vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 (SWD(2017)0029),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o zozname tém, ktorý prijal Výbor Organizácie spojených národov pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo vzťahu k úvodnej správe Európskej únie(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začleňovaní osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce(10),

–  so zreteľom na brífing výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020,

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Diskriminácia v dôsledku prieniku rodu a zdravotného postihnutia,

–  so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na výročnú správu európskej ombudsmanky za rok 2016,

–  so zreteľom na správy o základných právach za rok 2016 a 2017 Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na tematické správy Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na štatistické údaje Eurostatu z roku 2014 v oblasti zdravotného postihnutia týkajúce sa prístupu na trh práce, prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave, chudoby a nerovnosti príjmov,

–  so zreteľom na závery Rady k správe s názvom Udržateľná budúcnosť Európy: reakcia EÚ na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, uverejnené 20. júna 2017,

–  so zreteľom na dobrovoľný európsky rámec pre kvalitu sociálnych služieb (SPC/2010/10/8),

–  so zreteľom na novú mestskú agendu (A/RES/71/256),

–  so zreteľom na sendajský rámec pre znižovanie rizika katastrof,

–  so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre kultúru a vzdelávanie, na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre petície (A8-0339/2017),

A.  keďže všetky osoby so zdravotným postihnutím majú ako plnoprávni občania(11) vo všetkých sférach života rovnaké práva a majú nárok na neodcudziteľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislé bývanie, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti;

B.  keďže v Európskej únii žije približne 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím, z ktorých 46 miliónov tvoria ženy;

C.  keďže v ZFEÚ sa od Únie vyžaduje, aby sa pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností zameriavala na boj proti diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia (článok 10) a dáva jej právomoc prijímať právne predpisy týkajúce sa riešenia takejto diskriminácie (článok 19);

D.  keďže v článkoch 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie sa výslovne zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a stanovuje sa rovnaká účasť osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti;

E.  keďže UNCRPD je prvou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, ktorú EÚ ratifikovala, a ktorú podpísalo aj všetkých 28 členských štátov EÚ a ratifikovalo 27 z nich; keďže EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete a jednou z najvplyvnejších zainteresovaných strán na medzinárodnej úrovni;

F.  keďže EÚ sa zaviazala vykonávať program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci EÚ a v oblasti rozvojovej spolupráce s partnerskými krajinami;

G.  keďže v UNCRPD sa uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím „zahŕňajú osoby s dlhodobým telesným, duševným, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“; ako zdôrazňuje najmä článok 9 UNCRPD, ktorý má v tejto súvislosti mimoriadnu dôležitosť;

H.  keďže judikatúra európskeho súdneho dvora posilňuje skutočnosť, že dohovor UNCRPD je pre EÚ a jej členské štáty záväzný pri vykonávaní práva EÚ, ako to platí pre nástroje sekundárneho práva(12); keďže je nevyhnutné posilniť platné právne predpisy EÚ a politické nástroje s cieľom vykonávať dohovor UNCRPD;

I.  keďže osoby so zdravotným postihnutím predstavujú rôznorodú skupinu a keďže ženy, deti, staršie osoby a jednotlivci, ktorí potrebujú komplexnú podporu alebo majú dočasné alebo neviditeľné zdravotné postihnutia, čelia ďalším problémom a viacerým formám diskriminácie;

J.  keďže osoby so zdravotným postihnutím čelia dodatočným výdavkom, nižším príjmom a vyššej nezamestnanosti; keďže prínosy týkajúce sa zdravotného postihnutia by sa mali považovať za štátnu podporu zameranú na pomoc ľuďom pri odstraňovaní bariér, aby sa mohli plne zúčastňovať v spoločnosti, a to aj prostredníctvom zamestnania;

K.  keďže deti so zdravotným postihnutím majú právo žiť so svojimi rodinami alebo v rodinnom prostredí v súlade s ich najlepšími záujmami; keďže rodinní príslušníci musia často obmedziť alebo zastaviť pracovné činnosti, aby sa starali o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím;

L.  keďže zásady dohovoru UNCRPD výrazne presahujú rámec diskriminácie a ukazujú cestu k plnému využívaniu ľudských práv všetkými osobami so zdravotným postihnutím a ich rodinami v inkluzívnej spoločnosti;

M.  keďže ešte stále existujú nové a revidované právne predpisy, ktoré neodkazujú na dohovor UNCRPD a prístupnosť; keďže prístupnosť je predpokladom účasti; keďže EÚ má ako strana dohovoru UNCRPD povinnosť zabezpečiť úzke zapojenie a aktívnu účasť osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií do vypracúvania a vykonávania právnych predpisov a politík, a zároveň rešpektovať rôzne podoby zdravotného postihnutia;

N.  keďže stereotypy, mylné predstavy a predsudky predstavujú hlavné príčiny diskriminácie vrátane viacnásobnej diskriminácie, stigmy a nerovnosti;

O.  keďže osoby so zdravotným postihnutím často trpia v dôsledku nedostatku podpory, ochrany, komunikácie a informácií o službách zdravotnej starostlivosti a právach, ochrane pred násilím a starostlivosti o deti a majú len malý alebo žiadny prístup k týmto službám a informáciám; keďže zdravotnícky personál by mal byť náležite vyškolený na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím;

P.  keďže značná časť zo 4 miliónov ľudí, ktorí sa každý rok stanú bezdomovcami, trpí zdravotným postihnutím, pričom ako cieľová skupina UNCRPD a stratégie EÚ v oblasti zdravotného postihnutia sú do veľkej miery prehliadaní;

Q.  keďže napriek mnohým medzinárodným dohovorom a právnym predpisom a stratégiám na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa osoby so zdravotným postihnutím ešte stále v plnej miere nezúčastňujú na spoločenskom živote a uplatňovaní ich práv; keďže účasť osôb so zdravotným postihnutím možno dosiahnuť len vtedy, ak sú v súlade s článkom 29 UNCRPD zahrnuté do politického a verejného života, v ktorých sú často nedostatočne zastúpené;

R.  keďže správa Komisie o pokroku poukazuje na zjavné oneskorenie pri plnení povinností vyplývajúcich z UNCRPD na úrovni EÚ aj členských štátov; keďže pretrvávajú problémy a medzery v rámci stratégie, a že je potrebná dlhodobá perspektíva na zosúlaďovanie politík EÚ, právnych predpisov a programov s UNCRPD;

S.  keďže model nezávislého bývania zdôraznený v dohovore UNCRPD, zabezpečuje najvyšší možný stupeň prístupnosti; keďže prístup k iným službám, ako napríklad prístupná doprava, kultúrne a voľnočasové aktivity, je tiež súčasťou kvalitného života a môže prispieť k začleneniu osôb so zdravotným postihnutím;

T.  keďže je nevyhnutné mať inkluzívny a aktívny prístupu na trh práce, pretože to je jedným z hlavných prostriedkov na podporu nezávislosti pre osoby so zdravotným postihnutím; keďže prístup na trh práce je v súčasnosti na úrovni 58,5 % v porovnaní s 80,5 % pre osoby bez zdravotného postihnutia, pričom niektoré skupiny čelia ďalším typom diskriminácie na základe druhu zdravotného postihnutia, a keďže sociálne hospodárstvo poskytuje mnohé možnosti zamestnania pre osoby so zdravotným postihnutím;

U.  keďže prísnejšie usmernenia na európskej úrovni a primerané zdroje, ako aj odborná príprava v otázkach zdravotného postihnutia, by mohli posilniť účinnosť a nezávislosť orgánov pre rovnosť na vnútroštátnej úrovni;

V.  keďže jednou zo štyroch priorít, ktoré stanovila Komisia po Parížskej deklarácii o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, je podporovať vzdelávanie znevýhodnených detí a mladých ľudí zabezpečením toho, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy riešili ich potreby;

W.  keďže celkové náklady na udržiavanie osôb so zdravotným postihnutím mimo trhu práce sú vyššie ako náklady na ich zaradenie na pracovisko; keďže to platí najmä pre osoby s viacerými potrebami podpory, kde rodinní príslušníci môžu byť nútení stať sa opatrovateľmi;

X.  keďže počet osôb so zdravotným postihnutím v zamestnaní môže byť nižší, ako naznačujú údaje, pretože mnohé z nich patria do kategórie „nezamestnateľní“ alebo pracujú v chránenom sektore alebo väčšmi chránenom prostredí a nemajú štatút zamestnanca, preto nie sú viditeľní v oficiálnych údajoch a štatistikách;

Y.  keďže zamestnávatelia musia byť podporovaní a podnecovaní k tomu, aby zabezpečili posilnenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím, a to od vzdelávania až po zamestnanie; keďže na tento účel je zvyšovanie informovanosti zamestnávateľov jedným zo spôsobov, ako bojovať proti diskriminácii pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím;

Z.  keďže opatrenia na pracovisku sú kľúčové pre podporu pozitívneho duševného zdravia a pre predchádzanie duševným chorobám a psychosociálnemu postihnutiu;

AA.  keďže EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci a zohráva vedúcu úlohu v programoch začleňujúcich osoby so zdravotným postihnutím;

AB.  keďže diskriminácia v zamestnaní nie je samostatná otázka; keďže diskriminácia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, bývania a nedostatočný prístup k doprave predstavujú v zamestnaní rovnakú diskrimináciu;

AC.  keďže 75 % osôb s ťažkým zdravotným postihnutím v EÚ nemá príležitosť plnej účasti na trhu práce; keďže nedostatočná zamestnanosť, ako aj nezamestnanosť môžu byť problémom najmä pre osoby, ktoré majú poruchu autistického spektra alebo pre nepočujúcich a ťažko počujúcich, ako aj pre slepých alebo hluchoslepých;

AD.  keďže ciele trvalo udržateľného rozvoja a pilier sociálnych práv by mohli byť potenciálnym nástrojom pre vykonávanie dohovoru UNCRPD;

AE.  keďže nedostatok právnej spôsobilosti predstavuje významnú prekážku pri výkone volebného práva, a to aj v európskych voľbách;

AF.  keďže 34 % žien so zdravotným problémom má počas svojho života skúsenosti s fyzickým alebo sexuálnym násilím, ktoré pácha ich partner;

AG.  keďže na základe článku 168 ods. 7 ZFEÚ sú členské štáty povinné vymedziť svoje politiky v oblasti zdravotníctva a poskytovať zdravotnícke služby, čo poukazuje na zásadný význam konzultácií a spolupráce s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť úspech Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia;

AH.  keďže v článku 25 UNCRPD sa posilňuje právo osôb so zdravotným postihnutím na najvyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie;

AI.  keďže osoby so zdravotným postihnutím sú obzvlášť citlivé na nedostatky v službách zdravotnej starostlivosti a podliehajú zdravotným rizikám, čo sa prejavuje vyššou mierou predčasných úmrtí;

Kľúčové oblasti činnosti

Dostupnosť

1.  uznáva význam holistického vymedzenia a uplatňovania pojmu prístupnosť a jeho hodnotu ako základu pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mať možnosť využívať rovnaké príležitosti a skutočné sociálne začlenenie a zapojenie do spoločenského života, ako je uznané v dohovore UNCRPD a v súlade so všeobecnou pripomienkou č. 2 k dohovoru UNCRPD, so zreteľom na rozmanité potreby osôb so zdravotným postihnutím a presadzovanie stále rastúceho významu univerzálneho dizajnu ako zásady EÚ;

2.  pripomína Komisii jej záväzok zohľadniť zdravotné postihnutie a rozvíjať a presadzovať prístupnosť vo všetkých oblastiach politiky vo verejnom aj v súkromnom sektore a odporúča zriadiť jednotky, ktoré budú mať znalosti o prístupnosti, vysoko v hierarchii Komisie s cieľom overiť, či sa táto povinnosť plní;

3.  vyzýva Komisiu, aby stanovila povinné požiadavky týkajúce sa prístupnosti verejných priestorov, a najmä zastavaného prostredia;

4.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali a priebežne monitorovali všetky právne predpisy súvisiace so zdravotným postihnutím vrátane smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, telekomunikačného balíka a smernice o prístupnosti webových sídiel, ako aj príslušných nariadení o doprave a právach cestujúcich; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby koordinovala a monitorovala vykonávanie týchto predpisov a zároveň podporovala ratifikáciu dohovoru UNCRPD vo vnútri aj navonok;

5.  dúfa, že spoluzákonodarcovia EÚ bezodkladne prijmú Európsky akt o prístupnosti; odporúča, aby sa cieľom v plnej miere implementovať UNCRPD v konečnom znení rozšírila prístupnosť výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby s funkčnými obmedzeniami; zdôrazňuje, že sú potrebné komplexné európske pravidlá týkajúce sa prístupnosti verejných priestorov a zastavaného prostredia a prístupu k všetkým druhom dopravy;

6.  je znepokojený tým, že monitorovanie niektorých právnych predpisov, napríklad smernice o prístupnosti webových sídiel(13) alebo nariadenia o dostupnosti železníc (TSI PRM)(14) sa vykonáva procesom sebahodnotenia priemyslu a členských štátov, a nie nezávislým subjektom; odporúča preto, aby Komisia zlepšila svoje hodnotenie súladu a uvažovala o rozvoji právnych predpisov v oblasti monitorovania s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím, a to napríklad pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 261/2004(15);

7.  pripomína, že plnenie všetkých povinností súvisiacich s prístupom si vyžaduje dostatočné financovanie na úrovni EÚ, vnútroštátnej a miestnej úrovni; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby boli všetky programy financovania prístupné, boli v súlade s prístupom univerzálneho dizajnu a zahŕňali samostatný rozpočet pre prístupnosť; vyzýva členské štáty, aby zvýšili verejné investície s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k fyzickému aj digitálnemu prostrediu;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali prístupnosť prostredníctvom podpory rozvoja IKT a podpory všetkých iniciatív vrátane začínajúcich podnikov pôsobiacich v oblasti bezpečnosti osôb so zdravotným postihnutím;

9.  uprednostňuje štúdiu a využívanie osvedčených postupov týkajúcich sa nezávislého života v EÚ;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bolo tiesňové číslo 112 plne dostupné všetkým osobám so všetkými typmi zdravotného postihnutia a aby všetky aspekty politík a programov na znižovanie rizika katastrof boli inkluzívne a prístupné všetkým osobám so zdravotným postihnutím;

11.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že kondicionalita ex ante verejného obstarávania v oblasti prístupného nákupu pred podpísaním verejnej zákazky nie je dostatočne vykonaná na vnútroštátnej úrovni; na tento účel odporúča vytvoriť portál so všetkými usmerneniami o prístupnosti podobný zelenému verejnému obstarávaniu;

12.  dôrazne odporúča, aby boli postupy sťažností týkajúce sa práv cestujúcich plne prístupné a priaznivé pre osoby so zdravotným postihnutím, a tiež aby sa národným orgánom presadzovania práv pridelila rozsiahlejšia a rovnako prísne presadzovaná zodpovednosť;

13.  zdôrazňuje najmä to, že ťažiskovou zásadou dohovoru UNCRPD je prístupnosť, ktorá je zároveň základným predpokladom pre výkon ostatných práv zakotvených v tomto dohovore; zdôrazňuje, že stabilný počet európskych občanov sa v petíciách sťažuje na nedostatočnú dostupnosť alebo prítomnosť architektonických bariér; zdôrazňuje, že prístupnosť, ktorá je vymedzená v článku 9 dohovoru UNCRPD, sa musí vykonávať komplexne, aby sa zabezpečilo, že ľudia so zdravotným postihnutím budú mať prístup k svojmu prostrediu, doprave, verejným zariadeniam a službám, ako aj k informačným a komunikačným technológiám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že prístupnosť dostane vysokú prioritu a bude lepšie začlenená do všetkých oblastí politiky v oblasti zdravotného postihnutia;

14.  konštatuje, že stratégia v oblasti jednotného digitálneho trhu by sa mala vykonávať takým spôsobom, aby sa osobám so zdravotným postihnutím zaručil plný prístup ku všetkým jeho aspektom;

Zapojenie

15.  víta projekt európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zahrnula všetky krajiny do budúcej dlhodobej iniciatívy s cieľom dosiahnuť rovnaký rozsah pôsobnosti ako európsky parkovací preukaz a zahrnúť prístupové služby umožňujúce účasť na kultúrnom živote a cestovnom ruchu;

16.  je znepokojený pokračujúcim využívaním zdravotného modelu zdravotného postihnutia, ktorý sa zameriava skôr na lekárske diagnózy osôb so zdravotným postihnutím než na environmentálne prekážky, ktorým čelia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby iniciovala revíziu tohto prístupu, najmä v oblasti zberu údajov; vyzýva členské štáty, aby preskúmali spôsoby, ako sa usilovať o spoločnú definíciu zdravotného postihnutia;

17.  víta pokrok dosiahnutý v súvislosti s Marakéšskou zmluvou; zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom stanovisku zo 14. februára 2017 uviedol, že EÚ má výlučnú právomoc na uzavretie Marakéšskej zmluvy, keďže hlavná časť z nej vyplývajúcich povinností patrí do oblasti, ktorá je už vo veľkej miere pokrytá spoločnými pravidlami EÚ; odporúča, aby EÚ a členské štáty vypracovali akčný plán na zabezpečenie jeho plného vykonávania; vyzýva EÚ, aby neratifikovala možnosť týkajúcu sa hospodárskej záťaže;

18.  zastáva názor, že európske štrukturálne a investičné fondy musia najmä v nasledujúcom programovom období byť v súlade s dohovorom UNCRPD a mali by naďalej prioritne podporovať deinštitucionalizáciu, a že by okrem toho mali financovať podporné služby s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať ich právo na nezávislý život v spoločenstve; domnieva sa, že Komisia by mala pozorne sledovať to, ako členské štáty vykonávajú kondicionality ex ante,pokiaľ ide o prechod od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitným službám, ktoré musia byť konkrétne a ich kvalita sa musí neustále a transparentným spôsobom posudzovať; domnieva sa, že návrhy projektov financovaných EÚ, a to aj v rámci úverov Európskeho fondu pre strategické investície a Európskej investičnej banky, by mali dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupnosti v súlade s prístupom univerzálneho dizajnu; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto zámerov sa nemožno spoliehať len na finančné nástroje;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť voľný prístup ku komunikácii prispôsobenej typu zdravotného postihnutia a zdôrazňuje, že je to veľmi dôležité, pokiaľ ide o občiansku účasť osôb so zdravotným postihnutím;

20.  vyjadruje znepokojenie nad prekážkami účasti, ktorým osoby, ktoré majú poručníkov a osoby žijúce v inštitúciách čelia v celej Európe a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že osoby zbavené svojej právnej spôsobilosti môžu uplatňovať všetky práva zakotvené v zmluvách a právnych predpisoch Európskej únie; vyzýva členské štáty, aby podporovali ich účasť tým, že urýchlia proces deinštitucionalizácie a náhradné rozhodovanie nahradia podporovaným rozhodovaním;

21.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej série pravidelných správ o vykonávaní smernice Rady 93/109/ES(16) a smernice 94/80/ES(17) zahrnula posúdenie, či sa vykladajú spôsobom, ktorý je v súlade s článkom 29 dohovoru UNCRPD;

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím trpia dvojitou diskrimináciou z dôvodu pohlavia a zároveň zdravotného postihnutia a v mnohých prípadoch môžu byť vystavené viacnásobnej diskriminácii vyplývajúcej z pohlavia a zároveň zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, náboženstva alebo etnického pôvodu;

23.  pripomína, že ženy so zdravotným postihnutím sú často znevýhodňované viac ako muži so zdravotným postihnutím a častejšie im hrozí riziko chudoby a sociálneho vylúčenia;

24.  domnieva sa, že pokiaľ ide o osobitnú situáciu žien a dievčat so zdravotným postihnutím, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť by mal poskytovať usmernenia na európskej úrovni a na úrovni členských štátov, a mal by sa aktívne zapájať do podpornej činnosti na zabezpečenie rovnakých práv a boja proti diskriminácii;

25.  pripomína, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím je úzko spojený so zlepšením podmienok rodinných príslušníkov, ktorí často pôsobia ako neplatení opatrovatelia a nepovažujú sa za zamestnané osoby; nabáda členské štáty na predloženie národných stratégií na podporu neoficiálnych opatrovateľov, ktorými sú hlavne ženy v príbuzenskom vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím;

26.  zdôrazňuje, že sa zvyšuje počet starších ľudí a podľa WHO sa zdravotné postihnutie vyskytuje častejšie u žien a tento jav ich zasahuje najmä v dôsledku vyššej strednej dĺžky života; zdôrazňuje preto, že primerane tomu bude narastať počet žien so zdravotným postihnutím;

27.  zdôrazňuje hodnotu mikrofinančných nástrojov z hľadiska tvorby pracovných miest a rastu; vyzýva členské štáty, aby ženám so zdravotným postihnutím umožnili ľahší prístup k takýmto nástrojom;

28.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia nezávislého života pre osoby so zdravotným postihnutím je nevyhnutné podporovať výskum a inováciu zamerané na vývoj výrobkov na pomoc osobám so zdravotným postihnutím pri ich každodenných činnostiach;

Rovnosť

29.  zdôrazňuje, že rovnosť a nediskriminácia sú jadrom stratégie v oblasti zdravotného postihnutia;

30.  vyzýva Komisiu, aby riešila otázku zdravotného postihnutia v jej strategickom záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019;

31.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad dlhotrvajúcim viaznutím napredovania v Európskej rade, pokiaľ ide o posun k smernici o nediskriminácii, a vyzýva členské štáty, aby prispeli k prijatiu horizontálnej smernice o nediskriminácii(18), čím by vznikol posun smerom k pragmatickému riešeniu, ktoré by sa malo týkať aj ochrany proti diskriminácii vo všetkých oblastiach života osôb so zdravotným postihnutím vrátane uznania odopretia primeraných úprav ako formy diskriminácie a viacnásobnej a medziodvetvovej diskriminácie;

32.  vyjadruje znepokojenie nad existujúcimi údajmi týkajúcimi sa diskriminácie a zneužívania osôb so zdravotným postihnutím; vyjadruje znepokojenie nad prípadmi nedostatočného oznamovania z dôvodu neprístupnosti mechanizmov podávania sťažností a nahlasovania a pre nedostatok dôvery a povedomia o právach; trvá na tom, že by sa mali zbierať údaje rozdelené podľa pohlavia a v tejto súvislosti odporúča vývoj nového spôsobu zhromažďovania údajov, najmä pokiaľ ide o prípady odmietnutia nástupu do vozidla, odmietnutia poskytnutia pomoci alebo ak pomoc nie je k dispozícii;

33.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky vnútroštátne orgány zaoberajúce sa rovnosťou budú mať mandát v oblasti zdravotného postihnutia, primerané zdroje a nezávislosť na poskytovanie potrebnej pomoci obetiam diskriminácie a zabezpečenie toho, aby každé rozšírenie mandátu sprevádzalo zvýšenie ľudských zdrojov;

34.  žiada, aby EÚ a členské štáty na základe zásady nediskriminácie vrátane viacnásobnej a medziodvetvovej diskriminácie a primeraných úprav financovali odbornú prípravu a vypracovali modely osvedčených postupov osôb so zdravotným postihnutím, ich organizácie, odborové zväzy, združenia zamestnávateľov, orgány na podporu rovnakého zaobchádzania a štátnych zamestnancov a týmito subjektmi;

35.  vyzýva EÚ, aby pri vypracúvaní rámca nadväzujúceho na program Horizont 2020 pre výskum a rozvoj vypracovala výskumné programy zamerané na zásady rovnosti;

Zamestnanosť

36.  zdôrazňuje, že prístup na trh práce je globálnym problémom, ktorý si vyžaduje vykonávanie podporných opatrení vedúcich k obojstranne výhodnej situácii pre jednotlivca aj pre zamestnávateľa, čím sa zabezpečí sociálne začlenenie, pričom by mal zahŕňať dostupné postupy prijímania zamestnancov, prístupnú dopravu z pracoviska a na pracovisko, kariérny rast a priebežné školenia, ako aj primerané úpravy a prístupné pracoviská; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala príručku osvedčených postupov v oblasti podpory zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v EÚ a EZVO-EHP;

37.  podporuje prijatie opatrení pozitívnej diskriminácie vrátane prijatia minimálnych percentuálnych sadzieb pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím vo verejnom a súkromnom sektore;

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odmietnutie primeraných úprav nepredstavuje diskrimináciu podľa smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní(19), čo kritizoval Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím; pripomína, že prvý článok smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia;

39.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že poberanie príliš vysokých dávok nebude predstavovať prekážku pre účasť na trhu práce, a žiada, aby sa rozlišovali dávky súvisiace so zdravotným postihnutím od podpory príjmu, pričom je potrebné zohľadniť dodatočnú starostlivosť a iné požiadavky, ktoré by mohli mať osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť dôstojný život a mať prístup na trh práce; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa dávky súvisiace so zdravotným postihnutím nerušili na základe zamestnania;

40.  vyzýva Komisiu, aby podporovala sociálne podniky v súlade so zásadami uvedenými v Bratislavskej deklarácii a Madridskej deklarácii o sociálnej ekonomike ako dôležitý zdroj pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím;

41.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s dohovorom UNCRPD zvážili odstránenie všetkých právnych prekážok zamestnateľnosti, okrem iného napríklad opatrení v rozpore s článkom 12 dohovoru UNCRPD, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím podpísať pracovné zmluvy, otvoriť si bankový účet a získať prístup k svojim peniazom, takže sú finančne vylúčené, alebo vnútroštátnych doložiek, ktoré určité kategórie osôb so zdravotným postihnutím vyhlasujú za „práceneschopné“;

42.  zdôrazňuje význam účinného opätovného začlenenia a rehabilitácie, ako aj aktivačných a zadržiavacích opatrení v starnúcej spoločnosti, ktoré ľuďom umožňujú vrátiť sa do práce alebo v nej zotrvať po chorobe alebo fyzickom, duševnom alebo emocionálnom postihnutí;

43.  pripomína, že zaťaženie osôb so zdravotným postihnutím a ich partnerov nákladmi na ich pomoc vedie nielen k zníženiu ich aktuálnych príjmov, ale aj ich vyhliadky na zamestnanie a budúce príjmy v starobe;

44.  chápe, že opatrenia na vyváženie pracovného a súkromného života vrátane dobrovoľných flexibilných a inkluzívnych pracovných podmienok, ako napríklad inteligentná organizácia práce, práca na diaľku a pružný pracovný čas, môžu byť prospešné pre osoby so zdravotným postihnutím a mať pozitívny vplyv na duševné zdravie a vytvárať bezpečnosť a stabilitu pre všetkých, ale vyjadruje znepokojenie, že digitálne pracovné prostredie by mohlo vytvoriť nové prekážky, ak nie sú dostupné a ak nie sú k dispozícii primerané úpravy;

45.  vyzýva Komisiu, aby do budúcich správ zahrnula osvedčené a zlé postupy s cieľom umožniť zamestnávateľom účinne vykonávať právne predpisy v oblasti zdravotného postihnutia;

46.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých členských štátoch nie sú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré pracujú v chránenej dielni, formálne uznané za zamestnancov podľa zákona, vypláca sa im nižšia mzda a nemajú nárok na rovnaké sociálne výhody ako bežní pracovníci;

47.  vyjadruje znepokojenie najmä nad mladými ľuďmi s postihnutím a nad tými, ktorí boli nezamestnaní počas dlhšieho časového obdobia; vyzýva členské štáty, aby prioritne pracovali na začlenení mladých ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce, napríklad vytvorením osobitných kariérnych poradenských centier s cieľom poskytovať študentom a nezamestnaným mladým ľuďom poradenstvo o ich budúcej kariére, alebo ako súčasť programu záruky pre mladých ľudí;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali rozmanitosť ako ekonomický základ a podporovali charty rozmanitosti, ktoré presadzujú pridanú hodnotu osôb so zdravotným postihnutím na pracovisku;

49.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby boli práva osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín zahrnuté do navrhovaného balíka o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom;

Vzdelávanie a odborná príprava

50.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že mnohé deti so zdravotným postihnutím sú v rôznych členských štátoch EÚ naďalej vylúčené z kvalitného inkluzívneho vzdelávania napríklad v dôsledku segregačných politík, ako aj v architektonických bariér, ktoré predstavujú formu diskriminácie detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

51.  zdôrazňuje, že vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčové pre zamestnateľnosť osôb so zdravotným postihnutím a zamestnávatelia by mali byť zapojení do tohto procesu s cieľom začať zohľadňovať potreby osôb so zdravotným postihnutím, a to aj, nie však výhradne, berúc do úvahy možné výhody nových technológií v oblastiach, akými sú hľadanie zamestnania, osobný rozvoj a väčšia nezávislosť;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili právne, fyzické a organizačné prekážky pre všetky osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie a systémy celoživotného vzdelávania;

53.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zabezpečili primerané úpravy pre stážistov a žiada, aby boli postupy uchádzania sa o stáže prístupné, a aby boli k dispozícii osobitné stáže pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane stáží motivovaných stimulmi pre zamestnávateľov;

54.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že program Erasmus+ a ostatné mládežnícke programy, ako napríklad záruka pre mladých ľudí a Európsky zbor solidarity, budú plne dostupné osobám so zdravotným postihnutím prostredníctvom individualizovanej primeranej úpravy, a že informácie o ich dostupnosti budú prístupné osobám so zdravotným postihnutím s cieľom podnietiť ich účasť; na tento účel odporúča, aby sa maximalizovalo využitie existujúcich nástrojov, napríklad tých, ktoré sú uvedené v projekte inkluzívnej mobility MappED!;

55.  vyjadruje poľutovanie, že nový program v oblasti zručností neobsahuje konkrétnu cieľovú hodnotu pre osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že súčasná podzamestnanosť a diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce predstavuje aj stratu cenných zručností; vyzýva preto Komisiu, aby vo všetkých budúcich iniciatívach týkajúcich sa zručností zohľadnila potreby osôb so zdravotným postihnutím;

56.  naliehavo žiada členské štáty, aby na základe odporúčania výboru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vyvinuli účinné opatrenia zamerané na boj proti segregácii a odmietaniu študentov so zdravotným postihnutím v školách a vo vzdelávacom prostredí a vytvorili v tejto súvislosti vnútroštátne prechodné programy na zabezpečenie kvalitného inkluzívneho formálneho i neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú vysokú úroveň podpory;

57.  zdôrazňuje význam odbornej prípravy a rekvalifikácie pedagogických pracovníkov, najmä na podporu osôb so zložitými potrebami;

58.  odporúča lepšie využívať Európsku agentúru pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania s cieľom maximalizovať jej súčasný mandát;

59.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné pripraviť učiteľov a školiteľov na prácu s deťmi so zdravotným postihnutím a poskytnúť im primeranú podporu; nabáda členské štáty, aby navrhli inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu a kontinuálny profesijný rozvoj pre učiteľov a školiteľov za pomoci rôznych zainteresovaných subjektov, najmä organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím a odborníkov so zdravotným postihnutím;

60.  požaduje, vzhľadom na vysoký počet mladých ľudí so zdravotným postihnutím a/alebo osobitnými vzdelávacími potrebami, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, ďalšie preskúmanie možností, ktoré ponúka celoživotné vzdelávanie a poskytnutie atraktívnych alternatív; domnieva sa, že podpora programov celoživotného vzdelávania pre osoby so zdravotným postihnutím je dôležitou súčasťou európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia;

61.  nabáda na výmenu najlepších postupov v oblasti inkluzívneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania medzi učiteľmi, zamestnancami, vládnymi orgánmi, študentami a žiakmi so zdravotným postihnutím;

62.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že aj napriek zlepšeniam sú osoby so zdravotným postihnutím naďalej vystavení vysokému riziku nezamestnanosti a menej ako 30 % má ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie v porovnaní s približne 40 % v prípade osôb bez zdravotného postihnutia; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť ťažkostiam, s ktorými sa mladí ľudia so zdravotným postihnutím a/alebo osobitnými vzdelávacími potrebami stretávajú počas ich prechodu z druhého stupňa vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania a/alebo odbornej prípravy do zamestnania;

63.  vyzýva verejné inštitúcie a spoločnosti v EÚ na vykonávanie politík rozmanitosti a vnútroštátnej charty rozmanitosti;

64.  zdôrazňuje, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím sa menej zúčastňujú na fyzických aktivitách ako ich rovesníci bez zdravotného postihnutia a že školy zohrávajú dôležitú úlohu pri osvojení si zdravého životného štýlu; zdôrazňuje preto význam podporovať vyššiu účasť mladých ľudí so zdravotným postihnutím na fyzických aktivitách; vyzýva členské štáty, aby urýchlene odstránili všetky existujúce prekážky, ktoré bránia účasti osôb so zdravotným postihnutím alebo ľudí s osobitnými potrebami na športových aktivitách;

65.  pripomína potrebu preklenúť digitálnu priepasť a zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere využívať výhody digitálnej únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zlepšovania digitálnych zručností a kompetencií osôb so zdravotným postihnutím, najmä prostredníctvom projektov financovaných programom Erasmus+, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu zraniteľných občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím na internete prostredníctvom účinných opatrení proti nenávistnému prejavu, šikanovaniu cez internet a všetkým formám diskriminácie na internete a poskytovaním lepšieho vzdelávania v oblasti digitálnej a mediálnej zručnosti ako súčasť neformálneho a formálneho vzdelávania; vyzýva navyše členské štáty, aby deťom so zdravotným postihnutím bezplatne sprístupnili primerané technologicko-vzdelávacie nástroje, ktoré by im umožnili zaradiť sa v plnej miere do výchovných a vzdelávacích činností;

Sociálna ochrana

66.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia do roku 2030 bude zahŕňať konkrétne opatrenia na podporu inkluzívnych systémov sociálnej ochrany v celej EÚ, ktoré zaručia dávky a prístup k službám pre osoby so zdravotným postihnutím počas celého životného cyklu; vyzýva členské štáty, aby pre osoby so zdravotným postihnutím stanovili minimálnu sociálnu ochranu, ktorá by im zaručila primeranú životnú úroveň;

67.  vyzýva spoluzákonodarcov, aby posúdili zahrnutie osôb so zdravotným postihnutím ako osobitnej cieľovej skupiny v nariadení o koordinácii sociálneho zabezpečenia(20);

68.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uplatňovali zásadu vzájomného uznávania pri vykonávaní posúdení a stanovení zdravotného postihnutia, ktoré by mali nasledovať a nesmú oslabovať model zdravotného postihnutia založeného na ľudských právach dohovoru UNCRPD, a to so zreteľom na environmentálne a spoločenské prekážky, ktorým osoba čelí, a vrátane všetkých príslušných zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, aby sa neohrozila životná úroveň osôb so zdravotným postihnutím, a to napríklad prostredníctvom programov makroekonomických úprav;

69.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby európsky pilier sociálnych práv začlenil zdravotné postihnutie do všetkých aspektov;

70.  odporúča, aby sa Európsky sociálny fond (ESF), program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a budúce sociálne fondy EÚ používali nielen na aktivačné opatrenia v oblasti zamestnanosti, ale takisto na sociálne začleňovanie; zdôrazňuje význam rehabilitácie ako prostriedku sociálneho začlenenia, aby sa zabezpečilo, že osoby so zdravotným postihnutím budú v rámci spoločenstva naďalej aktívne;

71.  odporúča, aby členské štáty prijali konkrétne opatrenia, ako napríklad poskytovanie finančnej podpory a respitná starostlivosť, na podporu inkluzívnych systémov sociálnej ochrany v celej EÚ, ktoré zaručia primeraný životný štandard, dávky a prístup k službám pre všetky osoby so zdravotným postihnutím počas celého životného cyklu;

72.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že deinštitucionalizácia nikdy nepovedie k bezdomovectvu osôb so zdravotným postihnutím pre nedostatok primeraného a/alebo dostupného bývania na poskytovanie starostlivosti v komunite;

Zdravie

73.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali smernicu o právach pacientov v cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z roku 2011(21); odporúča, aby Komisia do transpozície tejto smernice začlenila výrazný prvok týkajúci sa zdravotného postihnutia s cieľom zaručiť prístup k dostupnej a kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu smernice s cieľom revidovať ju tak, aby bola v súlade s dohovorom UNCRPD, a vypracovala celoúniové usmernenia pre začlenenie zdravotného postihnutia do práce národných kontaktných miest so spoločnými kritériami výkonu vrátane osobitných odporúčaní pre zdravotné postihnutie; nabáda členské štáty na poskytovanie primeraného vzdelávania a školenia zdravotníckym pracovníkom, pokiaľ ide o osobitné potreby pacientov so zdravotným postihnutím;

74.  vyjadruje znepokojenie nad porušovaním pravidiel vrátane porušovania ľudských práv v oblasti služieb duševného zdravia a služieb starostlivosti, ktoré v mnohých prípadoch malo významný vplyv na kvalitu poskytovaných služieb, a poukazuje na to, že tieto služby sa musia zamerané na zotavenie pacienta, primerane financované a poskytované v súlade s modelom založeným na ľudských právach;

75.  vyzýva členské štáty k tomu, aby zabezpečili také služby v oblasti duševného zdravia, ktoré rešpektujú spôsobilosť na právne úkony a vyžadujú, aby informovaný súhlas na liečbu a hospitalizáciu udeľovala samotná dotknutá osoba, nie jej zástupca, berúc do úvahy aj opatrenia na podporu rozhodovania;

76.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú prístupnosť a bezpečnosť elektronického zdravotníctva, služieb starostlivosti a zdravotnej starostlivosti pre všetky osoby so zdravotným postihnutím vrátane tých s mentálnym postihnutím a zložitými potrebami, ako aj ich rodinných príslušníkov;

77.  poukazuje na naliehavú potrebu zaoberať sa všeobecným nedostatkom prístupu k multidisciplinárnej špecializovanej starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím, a tam, kde existujú, dlhými čakacími dobami pre pacientov, ako významnou prekážkou rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti, prevencii a liečbe, čo často vedie k zhoršeniu stavu zdravotne postihnutého pacienta a zbytočnej záťaži pre systémy zdravotnej starostlivosti;

78.  upozorňuje, že systémy zdravotnej starostlivosti by mali zabezpečiť zisťovanie, oznamovanie a prevenciu sexuálneho násilia a/alebo zneužívania;

79.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet služieb poskytujúcich multidisciplinárne posúdenie a opätovné prehodnotenie pre dospelé osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom vypracovať individualizované plány, ktoré možno realizovať pomocou územných zdrojov (napríklad domáca/denná starostlivosť/ rezidenčné služby), ktoré vyhovujú zisteným biopsychosociálnym požiadavkám;

80.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využívali rámec európskych sietí referenčných informácií na rozvoj a rozšírenie prístupu k multidisciplinárnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím vo všeobecnosti, a najmä pre osoby so zriedkavým zdravotným postihnutím;

81.  zdôrazňuje, že Komisia nevenuje dostatočnú pozornosť otázke zdravotného postihnutia v akčnom pláne pre pracovnú silu v oblasti zdravotnej starostlivosti v EÚ a programe EÚ na dosiahnutie efektívnych, prístupných a pružných systémov zdravotnej starostlivosti, keďže sa výslovne nerieši ani v jednom z týchto dvoch textov;

82.  zdôrazňuje úspech druhého spoločného postupu EÚ proti demencii, dúfa však, že pre nasledujúce tretie obdobie budú zo strany farmaceutických spoločností zapojených do iniciatívy pre inovačnú medicínu vyčlenené ďalšie finančné prostriedky;

83.  vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu, pokiaľ ide o pomoc osobám so závažným zdravotným postihnutím po smrti príbuzných, ktorí boli poverení ich každodennou starostlivosťou (t. j. nedávno schválený taliansky zákon „dopo di noi“);

84.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu rozdielov medzi záverečnými pripomienkami OSN a vlastnou správou o pokroku, najmä pokiaľ ide o prioritnú oblasť zdravotníctva Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia;

85.  požaduje dôsledné presadzovanie poskytovania miestnej pôrodníckej starostlivosti ako služby vo verejnom záujme v členských štátoch s cieľom znížiť počet prípadov zdravotných postihnutí vyplývajúcich z pôrodných komplikácií a zabezpečenie bezpečného pôrodu pre matky a deti v súlade s kontrolným zoznamom WHO pre bezpečný pôrod;

86.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v sektore európskej telemedicíny, ktorý má potenciál zásadne zlepšiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k službám; je tiež presvedčený, že zavedenie technológie 4G, 5G a internetu vecí bude viesť k zlepšeniu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európske odvetvie zdravotníckej technológie nebude zaťažené nadmernou reguláciou a bude mať adekvátny prístup k finančným prostriedkom;

Vonkajšia činnosť

87.  žiada, aby bola vonkajšia činnosť EÚ plne v súlade s CRPD;

88.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že rozvojová spolupráca a humanitárna činnosť budú plne prístupné a inkluzívne pre osoby so zdravotným postihnutím;

89.  vyzýva EÚ, aby zaviedla ukazovateľ práv osôb so zdravotným postihnutím do oficiálnej rozvojovej pomoci;

90.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli opomínané v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, ako sa zaviazala v Európskom konsenze o rozvoji, a aby zahrnula riešenie viacnásobnej diskriminácie, ktorej členia zraniteľné osoby a marginalizované skupiny;

91.  vyzýva Komisiu, aby zaujala vedúce postavenie v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja zahŕňajúcich zdravotné postihnutie v rámci vonkajšej činnosti začleňujúceho osoby so zdravotným postihnutím nezávisle od novej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia prijatím jasného, transparentného a inkluzívneho plánu na dosiahnutie týchto cieľov;

92.  vyjadruje poľutovanie, že ukazovateľ cieľov trvalo udržateľného rozvoja EÚ v oblasti zamestnanosti nie je rozdelený podľa zdravotného postihnutia; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s partnerskými krajinami podporovala rozdelenie údajov podľa typu zdravotného postihnutia;

93.  vyzýva EÚ a jej partnerov, aby zahŕňali osoby so zdravotným postihnutím a ich zastupujúce organizácie vo všetkých fázach vývoja politiky a projektov, a to aj na mieste v partnerských krajinách s aktívnou účasťou organizácií osôb so zdravotným postihnutím;

94.  pripomína, že ženy so zdravotným postihnutím sú často vystavené ešte väčším výzvam a nebezpečenstvám v krajinách a oblastiach zasiahnutých konfliktom; zdôrazňuje preto potrebu ochrany žien so zdravotným postihnutím vo vonkajších politikách EÚ;

Povinnosti inštitúcií EÚ

95.  naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby sprístupnili funkcionalitu, obsah, dokumenty, videá a webové služby svojich externých a interných webových sídiel vrátane verejných konzultácií, ako aj verejné správy o súlade a dodržiavaní usmernení, odporúčaní a povinností týkajúcich sa prístupu k webu;

96.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že projekt INSIGN, ktorý nepočujúcim a ťažko počujúcim osobám umožní nezávislú komunikáciu počas ich interakcie s inštitúciami EÚ tým, že ich spojí s tlmočníkmi do posunkového jazyka a titulkovačmi v členských štátoch, ešte nebol realizovaný aj napriek tomu, že Komisia financovala rozvoj prototypu tejto platformy služieb, ktorá bola v roku 2014 úspešne otestovaná v Európskom parlamente;

97.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby na základe jednoduchej žiadosti sprístupnili všetky svoje verejné schôdze, a to aj prostredníctvom poskytovania tlmočenia do posunkového jazyka, prevodu prejavu do podoby textu a dokumentov poskytovaných v Braillovom písme, ako aj prostredníctvom iných augmentatívnych a alternatívnych spôsobov komunikácie a fyzickej prístupnosti svojich budov; uznáva ťažkosti pri poskytovaní titulkov pre všetky živé prenosy a videá zo zasadnutí; žiada však, aby inštitúcie aj naďalej monitorovali technologický vývoj v tejto oblasti s cieľom zlepšiť prístupnosť v budúcnosti;

98.  odporúča európskym inštitúciám, aby v súlade s politikou viacjazyčnosti EÚ uprednostňovali skôr tlmočenie do a z národného posunkového jazyka resp. jazykov než do medzinárodného posunkového jazyka;

99.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich voľby do Európskeho parlamentu budú prístupné aj osobám, ktoré žijú v ústavoch a/alebo v opatere;

100.  uznáva nedostatok dostupných a inkluzívnych volebných procesov pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä pre osoby s duševným/mentálnym postihnutím, a to na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov; naliehavo vyzýva Európsky parlament, aby zabezpečil plné sprístupnenie svojich komunikačných materiálov o voľbách do Európskeho parlamentu;

101.  vyzýva európske školy, jasle a družiny, aby poskytovali kvalitné vzdelávanie pre všetky deti zamestnancov EÚ vrátane detí so zložitými potrebami podpory na vysokej úrovni v súlade s dohovorom UNCRPD, ktoré bude inkluzívne;

102.  vyzýva EÚ, aby v rámci svojich inštitúcií zjednodušila primerané vychádzanie v ústrety a ostatné formy podpory zamestnanosti, ako napríklad inteligentná organizácia práce pre zamestnancov vrátane akreditovaných asistentov poslancov so zdravotným postihnutím;

103.  vyzýva Komisiu, aby revidovala spoločné pravidlá, vykonávacie predpisy, rozsah pôsobnosti, zastupovanie zdravotne postihnutých, prístupnosť a postupy Spoločného systému zdravotného poistenia s cieľom zosúladiť ho s dohovorom UNCRPD;

104.  naliehavo vyzýva všetky inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, aby zriadili koordinačné strediská, a zdôrazňuje potrebu horizontálnych medziinštitucionálnych mechanizmov koordinácie medzi generálnymi riaditeľstvami a inštitúciami EÚ; žiada vykonanie potrebných úprav na dosiahnutie tohto cieľa, ktoré by sa stali súčasťou stratégie vykonávania dohovoru UNCRPD;

105.  naliehavo vyzýva inštitúcie, aby prijali komplexné politiky prijímania do zamestnania, politiky zamerané na udržanie zamestnania a politiky v oblasti povýšení vrátane dočasných pozitívnych opatrení, aby aktívne a výrazne zvyšovali počet úradníkov, pracovníkov a stážistov so zdravotným postihnutím vrátane osôb s psychosociálnymi poruchami a mentálnou retardáciou v súlade s článkom 5 smernice 2000/78/ES;

106.  pripomína úlohu parlamentnej medziskupiny pre osoby so zdravotným postihnutím pri vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia v súlade s dohovorom OSN ako platformy, ktorá spája poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov a zástupcov organizácií a občiansku spoločnosť, a to na národnej aj miestnej úrovni; konštatuje, že medziskupina je privilegovaným fórom na podporu diskusií s cieľom zabezpečiť vykonávanie stratégie;

107.  vyzýva európske inštitúcie, aby v plnom rozsahu konzultovali a účinne zapojili zamestnancov a poslancov so zdravotným postihnutím do tvorby, vykonávania a monitorovania svojich interných pravidiel, politík a postupov vrátane služobných poriadkov a ustanovení týkajúcich sa primeranej úpravy a prístupnosti;

Rozdiely medzi správou o pokroku a záverečnými pripomienkami

108.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že webové sídla inštitúcií EÚ nespĺňajú normy prístupnosti na úrovni AAA; vyzýva inštitúcie, aby ich čo najskôr splnili;

109.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že právne predpisy EÚ a členských štátov v oblasti dopravy stále nie sú plne implementované na vnútroštátnej úrovni; na tento účel odporúča, aby sa v každom členskom štáte zriadili vnútroštátne orgány presadzovania týchto predpisov;

110.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý z hľadiska prístupnosti železničnej dopravy; požaduje rovnakú úroveň predpisov o prístupnosti pre všetky ostatné druhy dopravy vrátane leteckej dopravy s cieľom vyriešiť konflikty medzi bezpečnosťou a prístupnosťou;

111.  konštatuje, že správa Komisie o pokroku sa nezaoberá horizontálnou smernicou o rovnakom zaobchádzaní;

112.  považuje za poľutovaniahodné, že v súvislosti s ratifikáciou opčného protokolu k dohovoru UNCRPD Európskou úniou sa dosiahol malý pokrok;

113.  konštatuje, že Komisia doteraz neuskutočnila prierezové a komplexné preskúmanie svojich právnych predpisov s cieľom zabezpečiť úplnú harmonizáciu s ustanoveniami dohovoru UNCRPD;

114.  víta aktualizovaný zoznam nástrojov vrátane nedávno prijatých nástrojov, ale vyjadruje poľutovanie, že vyhlásenie o právomociach nebolo revidované a že zoznam nástrojov neobsahuje nástroje, ktoré sa konkrétne nevzťahujú na osoby so zdravotným postihnutím, ale sú napriek všetkému pre ne relevantné;

115.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedosiahla pokrok v zahrnutí práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím do všetkých svojich politík a programov v oblasti rodovej rovnosti, a začlenení rodovej perspektívy do svojich stratégií v oblasti zdravotného postihnutia;

116.  víta, že EÚ podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a vyzýva Radu, aby ho urýchlene ratifikovala;

117.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné európske politiky týkajúce sa práv dieťaťa dostatočne nezahŕňajú komplexnú stratégiu založenú na právach pre chlapcov a dievčatá so zdravotným postihnutím ani záruky na ochranu ich práv, a že stratégie v oblasti zdravotného postihnutia dostatočne neriešia a nepresadzujú práva chlapcov a dievčat so zdravotným postihnutím; v súlade s UNCRPD a Dohovorom OSN o právach dieťaťa (UNCRC) vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť deťom so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje najmä potrebu vzorov pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím;

118.  poznamenáva, že EÚ nezorganizovala komplexnú kampaň na zvýšenie informovanosti o UNCRPD a boji proti predsudkom voči osobám so zdravotným postihnutím;

Smerom ku komplexnej a efektívnej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia do roku 2030

Horizontálne otázky

119.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zameranie budúcej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na plné vykonávanie UNCRPD vo všetkých oblastiach politiky EÚ a začlenenie prístupnosti, účasti, nediskriminácie a rovnosti, pričom by zahŕňala všetky články tohto dohovoru a obsahovala primeraný rozpočet, časový rámec na vykonávanie a monitorovací mechanizmus, pričom by mala rovnakú právnu hodnotu ako súčasná stratégia; uvedomuje si, že stratégia môže byť úspešná len vtedy, ak sa zapoja všetky zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti;

120.  zdôrazňuje, že stratégia na roky 2020 – 2030 by mala byť založená na prierezovom a komplexnom preskúmaní všetkých právnych predpisov a politík EÚ s cieľom zabezpečiť úplnú harmonizáciu s ustanoveniami dohovoru UNCRPD a zahŕňať revidované vyhlásenie o právomociach;

121.  vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia súvisiace s účinnou reintegráciou a rehabilitáciou s cieľom znížiť alebo odstrániť účinky ochorenia alebo fyzického, duševného alebo emočného postihnutia na schopnosť osoby zarábať;

122.  odporúča, aby Komisia zabezpečila transparentnosť, zrozumiteľnosť a úplnú prístupnosť každej budúcej stratégie a s ňou súvisiaceho procesu konzultácií, a tiež aby každá budúca stratégia zahŕňala jasné ukazovatele a referenčné hodnoty;

123.  konštatuje, že súbor ukazovateľov cieľov trvalo udržateľného rozvoja EÚ nezahŕňa osoby so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o cieľ 4 (vzdelávanie), cieľ 5 (rodová rovnosť) a cieľ 8 (dôstojná práca a hospodársky rast); žiada, aby budúca stratégia využívala globálne ukazovatele cieľov trvalo udržateľného rozvoja na monitorovanie vykonávania hlavných činností a politík EÚ v oblasti zamestnanosti;

124.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby budúca stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia bola zlučiteľná s inými iniciatívami a stratégiami EÚ s cieľom podporiť zamestnávanie a začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím, najmä žien;

125.  odporúča, aby stratégia po roku 2020 ako horizontálne otázky obsahovala aj verejné obstarávania a normalizáciu, aby sa zvýšila zamestnateľnosť osôb so zdravotným postihnutím, a tiež aby pôsobila na podporu zhromažďovania a výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

126.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že projekty financované EÚ budú v súlade s prístupom UNCRPD k ľudským právam, a to tak, že nebudú financovať žiadne projekty, ktoré by viedli k výsledkom, ktoré nie sú dostupné, vylučujú osoby so zdravotným postihnutím alebo nerešpektujú normy prístupnosti;

127.  vyzýva Komisiu aby navrhla nástroj na hodnotenie prístupnosti zahŕňajúci priebežné monitorovanie vrátane osobitných ukazovateľov a hmatateľných cieľov;

128.  v nadväznosti na ratifikáciu Istanbulského dohovoru vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku stratégiu na boj proti násiliu páchanému na ženách, a to s osobitným dôrazom na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím;

129.  uznáva, že ženy so zdravotným postihnutím, najmä duševným postihnutím, sú zraniteľnejšie voči násiliu založenému na rodovej príslušnosti, sexuálnemu obťažovaniu alebo iným formám zneužívania; okrem toho uznáva, že vzhľadom na ich závislé postavenie nemusia byť schopné identifikovať alebo oznamovať zneužívanie; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej prispôsobovať vykonávanie európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia, ktorá umožňuje preventívne opatrenia zamerané na predchádzanie všetkým formám zneužívania a poskytovanie vysoko kvalitnej, dostupnej a cielenej podpory obetiam násilia;

130.  žiada, aby EÚ začleňovala európsku stratégiu v oblasti zdravotného postihnutia do všetkých právnych predpisov EÚ a do procesu európskeho semestra; v tejto súvislosti požaduje skutočný štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a organizáciami, ktoré zastupujú osoby so zdravotným postihnutím pri navrhovaní stratégie po roku -2020;

131.  odporúča, aby budúca stratégia obsahovala základnú úlohu podporných služieb pre požívanie ľudských práv osobami so zdravotným postihnutím;

132.  odporúča, aby budúca stratégia obsahovala otázky súvisiace s odbornou prípravou zamestnancov, čo je nevyhnutné, ak sa má poskytovať podpora v súlade so zásadami dohovoru UNCRPD;

Ďalšie oblasti činnosti

133.  naliehavo vyzýva na začlenenie rovnosti, rodu a nediskriminácie, a to napríklad aj pre osoby LGBTQI so zdravotným postihnutím, ktoré sú vystavené viacnásobnej diskriminácii, do všetkých oblastí budúcej stratégie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali kampane a školenia zamerané na zvyšovanie informovanosti o UNCRPD a o potrebe rešpektovať rozmanitosť s cieľom bojovať proti diskriminácii, stigmatizácii a predsudkom voči osobám so zdravotným postihnutím a osobám s psychosociálnym narušením, poruchami učenia alebo autizmom;

134.  zdôrazňuje, že je treba vyvinúť väčšie úsilie na prekonanie stereotypov a predsudkov týkajúcich sa zdravotného postihnutia v médiách s cieľom zmeniť prevládajúce vylučujúce sociálne normy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do iniciatív na zvyšovanie povedomí verejnosti s cieľom zabezpečiť vyobrazovanie osôb so zdravotným postihnutím ako rovnoprávnych občanov, aby sa zabránilo stereotypom týkajúcim sa zdravotného postihnutia;

135.  poukazuje na priesečník rodovej príslušnosti a zdravotného postihnutia, najmä pokiaľ ide o informovaný súhlas o používaní antikoncepcie, nútenú sterilizáciu a prístup k reprodukčným právam; vyzýva členské štáty, aby zvážili potrebu, aby posúdiť ich právne predpisy v tejto oblasti;

136.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zahrnula práva detí so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí budúcej stratégie;

137.  uznáva, že právna spôsobilosť je jednou z podmienok pre požívanie ľudských práv vrátane hlasovacieho práva a akákoľvek nová stratégia sa musí usilovať o to, aby nebola nikomu odopieraná právna spôsobilosť na základe zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach života; preto zdôrazňuje, že EÚ by mala prijať primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky osoby so zdravotným postihnutím mohli vykonávať všetky svoje práva zakotvené v zmluvách a právnych predpisoch Európskej únie, ako sú prístup k spravodlivosti, tovarom a službám vrátane zamestnania v oblasti bankovníctva a zdravotnej starostlivosti, ako aj hlasovanie v európskych voľbách a práva spotrebiteľov v súlade s dohovorom, a podnecuje nedonucovacie opatrenia a podporované rozhodovanie v súlade s UNCRPD;

138.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do novej stratégie zahrnula všetky možné opatrenia na zabezpečenie slobody a bezpečnosti všetkých osôb so všetkými typmi zdravotného postihnutia v súlade s dohovorom a výborom UNCRPD;

139.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v budúcich nariadeniach o financovaní zachovala zásadu partnerstva a aby zabezpečila jej plné rešpektovanie;

140.  vyzýva Komisiu, aby podporovala štrukturálne zapojenie osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií do všetkých rozhodovacích procesoch na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, a aby financovala budovanie kapacít organizácií osôb so zdravotným postihnutím s cieľom umožniť im štrukturálne sa zúčastňovať na všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú; vyzýva členské štáty, aby pokračovali v poskytovaní školení o UNCRPD s cieľom zabezpečiť, aby boli osoby so zdravotným postihnutím informované o svojich právach, aby sa zabránilo diskriminácii;

141.  pripomína, že výbor UNCRPD vyjadril svoje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o neistú situáciu osôb so zdravotným postihnutím v rámci súčasnej migračnej krízy v EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby začlenila zdravotné postihnutie do svojej migračnej a utečeneckej politiky a aby zabezpečila, že žiadne finančné prostriedky EÚ určené na vyriešenie tejto humanitárnej krízy nebudú vylučovať zdravotné postihnutie;

142.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby rozčleňovali údaje podľa typov zdravotného postihnutia, a aby úzko spolupracovali s Eurostatom na zbere porovnateľných údajov o zdravotnom postihnutí v rôznych oblastiach, ktoré zahŕňajú osoby žijúce v ústavoch, a zároveň spájajú stratégiu v oblasti zdravotného postihnutia s procesom cieľov trvalo udržateľného rozvoja a programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

143.  zdôrazňuje potrebu merateľných a porovnateľných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, a to aj pokiaľ ide o prístupnosť, rovnosť, zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravotníctvo, školské výsledky a počet študentov v inkluzívnom vzdelávaní s cieľom posúdiť vykonávanie dohovoru UNCRPD EÚ a členskými štátmi, a dôrazne žiada, aby sa zhromažďovali údaje s cieľom prispieť k uplatňovaniu týchto ukazovateľov;

144.  naliehavo vyzýva EÚ, aby v spolupráci s osobami so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcimi organizáciami vytvorila systém ukazovateľov založený na ľudských právach, ako aj porovnateľný, komplexný systém zberu údajov rozdelených podľa pohlavia, veku, vidieckeho alebo mestského obyvateľstva a typu zdravotného postihnutia;

145.  uznáva, že osoby s mentálnym postihnutím sú obzvlášť zraniteľné voči diskriminácii a zneužívaniu, a sú často umiestňované do ústavov bez prístupu k vzdelávaniu a sebaurčeniu;

146.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali dodatočné opatrenia na oslovenie najzraniteľnejších osôb, ako sú bezdomovci so zdravotným postihnutím;

147.  zdôrazňuje potrebu nepretržitého monitorovania vykonávania dohovoru UNCRPD v súlade s článkom 33 a konzultujúc s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím;

148.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že práca skupiny Európskej únie na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti na zlepšenie zaznamenávania a zberu údajov o trestných činoch z nenávisti bude plne zahŕňať trestné činy z nenávisti voči osobám so zdravotným postihnutím;

149.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby vyčlenili dostatočné a stabilné finančné a ľudské zdroje na monitorovacie rámce zriadené podľa článku 33 ods. 2 UNCRPD, aby mohli vykonávať svoje funkcie nezávisle;

150.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné zdroje pre monitorovací rámec EÚ s cieľom umožniť mu vykonávať jeho funkcie nezávisle a primerane;

151.  pripomína, že Výboru pre petície (PETI) je každoročne doručované množstvo petícií týkajúcich sa ťažkostí, s ktorými bojujú osoby so zdravotným postihnutím pri každodenných činnostiach v celej EÚ v ôsmich oblastiach činností identifikovaných v európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia a iných problémov prístupnosti, ako je prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrane, vzdelaniu a odbornej príprave, na pracovný trh, v zastavanom prostredí a k doprave, k tovarom a službám, informáciám a komunikačným technológiám a účasť na politickom, verejnom a kultúrnom živote;

152.  vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali UNCRPD a podpísali opčný protokol;

153.  zdôrazňuje ochrannú úlohu, ktorú zohráva Výbor pre petície v priebehu procesu vybavovania petícií (spoločne s európskym ombudsmanom vymenovaným na ochranu občanov v prípade nesprávneho úradného postupu) v súvislosti s rámcom EÚ pre dohovor UNCRPD, ktorý umožňuje predkladateľovi petície podať sťažnosť na porušenie svojich práv zo strany európskych, vnútroštátnych a miestnych orgánov; zdôrazňuje, že petície doručené výboru dokresľujú potrebu prijať vo vzťahu k politikám v oblasti ľudských práv účinný, horizontálny a nediskriminačný prístup založený na ľudských právach; zdôrazňuje úlohu Agentúry Európskej únie pre základné práva pri posilňovaní základných práv osôb so zdravotným postihnutím v EÚ a pri podporovaní vykonávania dohovoru UNCRPD;

154.  zdôrazňuje, že väčšina petícií, ktoré predložili európski občania, sa týka ťažkostí pri postupoch podávania žiadostí, pri priznávaní a v súvislosti s oneskoreným vyplácaním invalidných dôchodkov zo strany príslušných orgánov; zdôrazňuje, že v rámci vykonávania európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia a jej časti týkajúcej sa sociálnej ochrany by sa mala osobitná pozornosť venovať týmto otázkam v súlade s článkom 28 UNCRPD o primeranej životnej úrovni a sociálnej ochrane;

o
o   o

155.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
(2) UNCRPD/C/EU/CO/1.
(3) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(4) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0485.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0318.
(8) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 41.
(9) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.
(10) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.
(11) V kontexte tohto uznesenia by sa pojem „plnoprávni občania“ mal chápať v zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – že osoby so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť plnohodnotne uplatňovať všetky ľudské práva.
(12) Rozsudok Súdneho dvora z 11. apríla 2013, HK Danmark, spojené veci C-335/11 a C-337/11, ECLI:EU:C:2013:222, body 29 – 30; rozsudok Súdneho dvora z 18. marca 2014, Z., C-363/12, ECLI:EU:C:2014:159, bod 73; rozsudok Súdneho dvora z 22. máju 2014, Glatzel, C-356/12, ECLI:EU:C:2014:350, bod 68.
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
(14) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1300/2014 z 18. novembra 2014 o technických špecifikáciách interoperability týkajúcich sa prístupnosti železničného systému Únie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou (Ú. v. EÚ L 356, 12.12.2014, s. 110).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).
(16) Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34).
(17) Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov Únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 368, 31.12.1994, s. 38).
(18) Návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426).
(19) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 200, 7.6.2004, s. 1).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia