Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o politickej zodpovednosti,

–  so zreteľom na oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z roku 2016 a na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ o strategickom prístupe k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ,

–  so zreteľom na základné zásady zakotvené v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, najmä zásady týkajúce sa zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, ako aj neporušiteľnosti hraníc, ktoré sa dodržiavajú rovnako vo všetkých zúčastnených štátoch,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0350/2017),

Úvod

1.  je presvedčený, že žiadny členský štát sa s problémami, ktorým dnes čelíme, nedokáže vyrovnať sám; zdôrazňuje, že spoločná činnosť EÚ je najúčinnejším spôsobom, ako chrániť európske záujmy, presadzovať svoje hodnoty, celosvetovo sa zapojiť ako jednotný a vplyvný globálny aktér a chrániť svojich občanov a členské štáty pred zvýšeným ohrozením ich bezpečnosti, a to aj v rámci globálnej digitálnej sféry; vyjadruje znepokojenie nad bezpečnostnou štruktúrou EÚ, ktorá zostáva voči pretrvávajúcim i novým výzvam, ktorým každý deň čelí, aj naďalej krehká a roztrieštená a v ktorej sa stal neuspokojivou skutočnosťou „hybridný mier“; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky a splnili želania tých európskych občanov, ktorí opakovane zdôraznili, že zahraničná a bezpečnostná politika EÚ založená na základných hodnotách a ľudských právach je jednou z najdôležitejších a najpotrebnejších zo všetkých politík EÚ; domnieva sa, že je najvyšší čas, aby členské štáty zaviedli nástroje, prostriedky a opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktoré umožnia EÚ reagovať na vonkajšie konflikty a krízy, budovať kapacity partnerov a chrániť Európsku úniu;

2.  pripomína odhodlanie EÚ vytvárať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa riadi hodnotami demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, ako aj dodržiavaním Charty OSN a medzinárodného práva; domnieva sa, že v záujme splnenia tohto záväzku a prispievania k presadzovaniu ľudských práv a demokracie vo svete musí EÚ a jej členské štáty hovoriť jednotným hlasom a zaistiť, aby bolo ich posolstvo počuť;

3.  zastáva názor, že ak má EÚ uspieť v riešení a prekonávaní výziev, ktorým čelí, a najmä bezpečnostných hrozieb, musí byť účinným a dôveryhodným globálnym aktérom vychádzajúcim z hodnôt a mať schopnosť konať a viesť účinný dialóg s ostatnými globálnymi aktérmi, čo znamená, že EÚ bude vystupovať jednotne a konať spoločne a svoje zdroje bude sústreďovať na strategické priority;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli vonkajšie politiky EÚ koherentné navzájom, ako aj s inými politikami s vonkajším rozmerom, a aby sa plnili ciele vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii;

5.  domnieva sa, že kľúčové míľniky na to, aby Európska únia splnila očakávania svojich občanov, sú:

Koordinácia posúdenia zásadných hrozieb a výziev: čeliť súčasnému politickému a bezpečnostnému prostrediu

6.  zdôrazňuje, že zaručenie bezpečnosti občanov EÚ a integrity územia EÚ, stabilizovanie susedstva, najmä na západnom Balkáne so zameraním na väčšiu viditeľnosť EÚ v tomto regióne, podpora reforiem v záujme zachovania politického a hospodárskeho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a spolupráci, riešenie hlavných príčin ozbrojených konfliktov a posilnenie politík v oblasti predchádzania konfliktov, mierové riešenie konfliktov a dialóg s pluralitnými demokraciami zasadzujúcimi sa za obranu ľudských práv sú kľúčovými podmienkami pre stabilitu EÚ; vyzýva na aktívnejšiu verejnú diplomaciu EÚ a väčšie zviditeľnenie projektov, ktoré EÚ realizuje;

7.  zastáva názor, že v čoraz konfliktnejšom a nestabilnejšom medzinárodnom prostredí môže len kombinácia účinného multilateralizmu, spoločnej „mäkkej moci“ a presvedčivej „tvrdej moci“ čeliť významným bezpečnostným výzvam, najmä šíreniu zbraní hromadného ničenia, porušovaniu bezpečnostného poriadku v Európe, terorizmu, konfliktom vo východnom a v južnom susedstve, vojnám v zastúpení, hybridným a informačným vojnám vrátane digitálneho útoku a energetickej neistote; zdôrazňuje, že k týmto výzvam patrí utečenecká kríza vo svojom humanitárnom rozmere, odpoveď na agresívne správanie Severnej Kórey, porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska a rastúca vojenská sila Číny, v prípade ktorých bude postačujúca len dôrazná diplomatická reakcia;

8.  zastáva názor, že účinnejšia zahraničná a bezpečnostná politika závisí predovšetkým od stanovenia spoločných strategických priorít a vízií; zastáva názor, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny nestability, ktorá je rozšírená zväčša z dôvodu zlyhávajúcich či nestabilných štátov, a nútenej a nelegálnej migrácie: chudobu, nedostatok hospodárskych príležitostí a nedostatočný prístup k vzdelávaniu, sociálne vylúčenie, ozbrojené konflikty, nedemokratickú a neefektívnu správu, korupciu, zmenu klímy, šíriace sa sektárstvo, hrozbu radikalizácie a šírenie extrémistických ideológií; pripomína akčný plán prijatý na samite vo Vallette, v ktorom sa vyzýva na spoločnú zodpovednosť krajín pôvodu a tranzitu a cieľových krajín; vyzdvihuje význam rozbitia hospodárskeho modelu prevádzačských sietí;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné bojovať autokratickým a nepotistickým trendom, zintenzívniť podporu demokratickým silám a bojovať proti islamistickému terorizmu v krajinách južného susedstva a medzi susedmi našich susedov a partnerov, ako aj zamerať sa na skupiny, ktorých cieľom je povzbudiť občanov EÚ, aby bojovali za svoje extrémistické idey; pripomína, že región Sahel a iné súvisiace geografické oblasti predstavujú prioritné regióny z hľadiska zaistenia bezpečnosti Európskej únie; opakuje, že je potrebné, aby EÚ, USA a ďalší medzinárodní partneri vyvinuli sústredené diplomatické úsilie s cieľom spolupracovať s aktérmi v regióne, ako sú Turecko, štáty Perzského zálivu a Irán, v súvislosti s potrebou jasne sa postaviť proti náboženskému extrémizmu a terorizmu a stanoviť spoločnú stratégiu na riešenie tohto celosvetového problému v súlade so záväzkom prijatým na úrovni OSN dodržiavať medzinárodné právo a univerzálne hodnoty; vyjadruje presvedčenie, že diplomatické úsilie by mala sprevádzať široká škála ďalších nástrojov a prostriedkov, ktoré má EÚ k dispozícii, vrátane tých, ktoré slúžia na zlepšenie politických, sociálnych a hospodárskych podmienok priaznivých na dosiahnutie a zachovanie mieru;

10.  domnieva sa, že boj proti násilnému extrémizmu by mal ísť ruka v ruke s dodržiavaním všeobecných ľudských práv; zdôrazňuje, že EÚ musí bojovať proti štátnym sponzorom radikalizácie a terorizmu a odsudzovať ich, a to najmä v prípade, že takáto podpora je určená subjektom, ktoré EÚ označuje za teroristické organizácie; zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce s našimi partnermi, ktorí majú skúsenosti s bojom proti terorizmu;

11.  zdôrazňuje, že udržateľné riešenie sýrskej krízy možno dosiahnuť len v existujúcom rámci schválenom OSN a musí vychádzať z inkluzívneho politického urovnania pod sýrskym vedením so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán; naďalej nalieha na všetkých členov Bezpečnostnej rady OSN, aby si v súvislosti s touto krízou plnili svoje povinnosti; podporuje výzvu osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu adresovanú štátom ručiacim za prímerie, aby okamžite vyvinuli úsilie o dodržanie prímeria;

12.  víta stratégiu EÚ o Sýrii prijatú v apríli 2017, ktorá zahŕňa rozšírenie sankcií na osoby, ktoré sú zapojené do vývoja a používania chemických zbraní; podporuje ďalšie rozšírenie sankcií voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky osoby zodpovedné za porušovanie medzinárodného práva sa musia za tieto činy zodpovedať; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty preskúmali s partnermi zriadenie súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ preukázala svoje plné odhodlanie v pomoci pri obnove Sýrie po konflikte;

13.  vyzýva všetky zúčastnené strany v Líbyi aj mimo nej, aby podporili líbyjskú politickú dohodu, ktorá bola podpísaná 17. decembra 2015, aj prezidentskú radu, ktorá vyplýva z dohody a ktorá je jediným orgánom uznaným medzinárodným spoločenstvom a OSN; zdôrazňuje, že riešenie krízy v Líbyi je nevyhnutným predpokladom pre stabilitu v Stredozemnom mori; zdôrazňuje význam južného susedstva a potrebu dosiahnuť euro-stredozemský priestor mieru, prosperity, stability a integrácie; zdôrazňuje svoju silnú podporu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe existencie dvoch štátov, pričom by demokratický, životaschopný a susediaci Palestínsky štát nažíval v mieri a bezpečí po boku bezpečného Izraelského štátu; zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti politiky EÚ pre situácie okupácie alebo anexie územia;

14.  víta pokračujúce úspešné vykonávanie spoločného komplexného akčného plánu, na ktorom sa dohodli EU3 + 3 s Iránom, všetkými stranami; zdôrazňuje, že úplné vykonávanie tejto dohody všetkými stranami je kľúčom k celosvetovému úsiliu o nešírenie zbraní a riešenie konfliktov na Blízkom východe; zdôrazňuje, že spoločný komplexný akčný plán je multilaterálna dohoda, ktorá bola schválená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, a nie je ho možné zmeniť jednostranne; zdôrazňuje bezpečnostné riziko, ktoré predstavuje iránsky program balistických rakiet, a zdôrazňuje potrebu plného vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2231 (2015), v ktorej sa vyzýva Irán, aby nevykonával žiadne činnosti súvisiace s balistickými raketami, ktoré sú navrhnuté tak, aby mohli dopravovať jadrové zbrane, vrátane odpaľovania s použitím technológie balistických rakiet;

15.  konštatuje, že ministerstvo financií USA oficiálne aktualizovalo svoj protiteroristický zoznam „špeciálne určených štátnych príslušníkov“ (SDN) tak, aby zahŕňal Zbor islamských revolučných gárd (IRGC);

16.  vyjadruje hlboké obavy z pretrvávajúcej humanitárnej katastrofy v Jemene; opätovne zdôrazňuje, že nemôže existovať žiadne vojenské riešenie dlhotrvajúceho konfliktu v Jemene, a podporuje snahy EÚ a OSN o dosiahnutie prímeria a položenie základov pre mierové rokovania; zastáva názor, že EÚ musí konať s cieľom zabezpečiť pokračujúcu existenciu etnicko-náboženských menšín na Blízkom východe, najmä v Iraku a Sýrii;

17.  odsudzuje opakované využitie práva veta v Bezpečnostnej rade OSN Ruskom a domnieva sa, že to podkopáva medzinárodné úsilie o dosiahnutie mieru a riešenie konfliktu v Sýrii a v širšom kontexte aj v južnom susedstve Európskej únie;

18.  uznáva, že by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie o to, aby sa umožnila legálna migrácia a mobilita, a to aj na bilaterálnej úrovni, podporovaním dobre riadenej mobility medzi kontinentmi a v rámci nich, ako aj politík, ktoré propagujú legálne spôsoby migrácie a zároveň bojujú proti nelegálnym sieťam, ktoré profitujú zo zraniteľných ľudí; vyzdvihuje úsilie jednotlivých členských štátov v tejto oblasti a domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť legálnu a bezpečnú prístupovú cestu do Európy; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad nedostatkom skutočnej, vyváženej a dôveryhodnej európskej migračnej a azylovej politiky, ako ukazujú prebiehajúce krízy v Stredozemí, a vyzýva Radu a členské štáty, aby v tomto zmysle konali;

19.  vyjadruje pevné presvedčenie, že je potrebný nový prístup k vzťahom EÚ s jej východnými susedmi; vyjadruje presvedčenie, že podpora krajín, ktoré chcú mať užšie zväzky s EÚ, musí byť najvyššou prioritou zahraničnej politiky EÚ; vyjadruje presvedčenie, že predĺženie sankcií voči jednotlivcom a subjektom v Rusku je nevyhnutným výsledkom zlyhania vykonávania dohôd z Minska, a naďalej považuje toto vykonávanie všetkými stranami za základ pre trvalo udržateľné politické riešenie konfliktu na východnej Ukrajine;

20.  zdôrazňuje, že možnosť silnejších vzťahov spolupráce s Ruskom je podmienená plným rešpektovaním európskeho bezpečnostného poriadku a medzinárodného práva zo strany Ruska; trvá na tom, že EÚ by mala ponechať otvorenú možnosť postupného uvalenia ďalších sankcií, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; znova pripomína svoj záväzok týkajúci sa nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a všetkých ostatných krajín východného partnerstva v rámci ich medzinárodne uznaných hraníc; zdôrazňuje, že rozhodnutie Ruska z 21. marca 2014 týkajúce sa začlenenia Krymu do Ruskej federácie je stále podľa medzinárodného práva nezákonné, a vyjadruje poľutovanie nad následným rozhodnutím ruských orgánov vnútiť všetkým obyvateľom Krymu ruské pasy; vyzýva PK/VP a Radu, aby zohrávali aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení dlhotrvajúcich a zmrazených konfliktov;

21.  vyjadruje poľutovanie nad mnohonásobným porušovaním medzinárodného práva Ruskom a jeho hybridnou vojnou; uznáva však možnosť odôvodneného a koherentného selektívneho angažovania sa a dialógu s Ruskom v oblastiach spoločného záujmu, a to s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného práva; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a podporovať možnosť budúcej spolupráce na riešení globálnych kríz tam, kde existuje priamy alebo nepriamy záujem EÚ alebo príležitosť presadzovať hodnoty EÚ;

22.  je presvedčený, že normalizované vzťahy sú nevyhnutné pre EÚ aj pre Rusko a že každá budúca stratégia vzťahov medzi EÚ a Ruskom by mala klásť dôraz na posilnenie záväzku a podpory pre východných partnerov EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by si mala ponechať otvorené dvere pre prehĺbenie dvojstranných politických a hospodárskych vzťahov s Ruskom, pod podmienkou, že Rusko bude dodržiavať medzinárodné právo a uzavreté dohody a zastaví svoj čoraz asertívnejší postoj voči svojim susedom a Európe;

23.  opakuje, že zvrchovanosť, nezávislosť a mierové riešenie sporov sú kľúčovými zásadami európskeho bezpečnostného poriadku, ktoré sa vzťahujú na všetky štáty; preto bezvýhradne odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine vrátane nezákonnej anexie Krymu a konfliktu na východnej Ukrajine podporovaného Ruskom; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby požadovali, že Rusko musí zastaviť svoju agresiu a prepustiť všetkých politických väzňov; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zohrávalo aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení tohto konfliktu a podporovalo všetky snahy o trvalé mierové riešenie, ktoré rešpektuje jednotnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a to najmä rozmiestnením – so súhlasom ukrajinských orgánov – misie na budovanie a udržiavanie mieru na celom území;

24.  znovu opakuje, že je potrebné opätovné strategické zameranie sa na západný Balkán, pričom uznáva, že EÚ by mala pokračovať vo svojich ambíciách v tomto regióne, čo by poskytlo nový impulz pre dôveryhodnú politiku rozširovania EÚ založenú na kodanských kritériách a posilnilo právny štát a odolnosť štátnych inštitúcií; je presvedčený, že stabilita západného Balkánu musí byť aj naďalej výraznou prioritou; vyzýva na väčšie úsilie o zlepšenie sociálno-ekonomických a politických podmienok v tomto regióne; je presvedčený, že európska integrácia a regionálne zmierenie sú najlepšími prostriedkami, ako riešiť riziká vyplývajúce z destabilizujúcich zahraničných zásahov a vplyvov, financovania veľkých salafistických a wahhábistických sietí a náboru zahraničných bojovníkov, organizovanej trestnej činnosti, významných konfliktov medzi štátmi, dezinformácií a hybridných hrozieb; zdôrazňuje potrebu naďalej sa venovať podpore vysoko účinných politických spoločností v regióne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby krajiny západného Balkánu bez ohľadu na pokrok, ktorý dosiahli v procese pristúpenia k EÚ, zosúladili svoje politiky so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ; nabáda na okamžité otvorenie príslušnej kapitoly pre všetky kandidátske krajiny západného Balkánu;

25.  pripomína, že dvere EÚ sú otvorené pre členstvo, hneď ako budú všetky tieto kritériá splnené; víta nedávne úsilie vyvinuté v rámci berlínskeho procesu a na samite v Terste s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre zbližovanie krajín západného Balkánu na ceste k členstvu v EÚ; pripomína, že osobitnú pozornosť a podporu treba venovať vykonávaniu kľúčových inštitucionálnych a politických reforiem v krajinách západného Balkánu, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila možnosť dodatočného pridelenia finančných prostriedkov v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) ako jedného z najdôležitejších nástrojov na pomoc pri vykonávaní týchto reforiem;

26.  pripomína, že preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) si vyžaduje zapojenie susedných tretích krajín; vyzýva na silnejšiu podporu pre krajiny susediace s našimi susedmi na základe spoločných hodnôt a záujmov, s cieľom riešiť globálne problémy a zamerať sa na riešenie spoločných výziev; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať posilnenie postavenia a ochranu žien, sociálne zraniteľných skupín a menšín, najmä v Afrike, kde je potrebná úzka spolupráca medzi európskymi a miestnymi MSP v partnerstve s občianskou spoločnosťou a podpora pri budovaní demokratických, transparentných a účinných inštitúcií a presadzovaní globálneho poriadku založeného na pravidlách;

27.  považuje medzinárodnú spoluprácu a rozvojové politiky za základné nástroje na dosiahnutie takýchto cieľov a naliehavo vyzýva na transparentnejšie, lepšie, efektívnejšie a účinnejšie prideľovanie a využívanie finančných prostriedkov EÚ, ako aj väčšiu súčinnosť s ostatnými medzinárodnými organizáciami; zdôrazňuje, že je potrebné čeliť závažným bezpečnostným hrozbám v Afrike s cieľom odstrániť teroristickú hrozbu, ktorú predstavujú všetky teroristické skupiny, zabezpečiť predchádzanie náboru osôb, bojovať proti radikálnym ideológiám a riešiť energetickú bezpečnosť prostredníctvom ekologických a trvalo udržateľných zdrojov energie a zároveň podporovať mimosieťové riešenia;

28.  dôrazne odsudzuje všetky pokusy úradujúcich prezidentov zostať pri moci porušovaním, obchádzaním alebo nezákonnou zmenou právnych predpisov týkajúcich sa volieb, predovšetkým ústavy; takisto odsudzuje akékoľvek stratégie na odstránenie alebo obídenie obmedzení trvania funkčného obdobia; naliehavo vyzýva všetky vlády, aby prijali opatrenia na zabezpečenie transparentnosti a integrity počas celého volebného procesu a prijali všetky nevyhnutné opatrenia a preventívne kroky s cieľom predísť podvodom alebo akýmkoľvek nezákonným praktikám; v tejto súvislosti vyjadruje svoje znepokojenie nad politickými krízami a súvisiacim násilím a porušovaním ľudských práv a základných slobôd, najmä v krajinách v oblasti Veľkých jazier; opakuje svoje presvedčenie o tom, že silné volebné pozorovateľské misie a v prípade potreby aj finančná, technická a logistická podpora sú prostriedkami na zaistenie spravodlivých, dôveryhodných a demokratických volebných procesov;

29.  nabáda na rozvoj ucelenej, rozsiahlej stratégie pre región Sahel zameranej na zlepšenie správy vecí verejných a zodpovednosti a legitimity štátnych a regionálnych inštitúcií, zvýšenie bezpečnosti, boj proti radikalizácii a obchodovaniu s ľuďmi, so zbraňami a s drogami, ako aj na posilnenie hospodárskych a rozvojových politík;

30.  opätovne pripomína potrebu aktualizovanej stratégie pre vzťahy EÚ – Ázia; v tejto súvislosti vyjadruje podporu intenzívnejšej spolupráci v rámci stretnutí Ázia – Európa, a to aj z hľadiska jej parlamentného rozmeru; nabáda na podporu užšej regionálnej spolupráce a budovania dôvery v južnej Ázii s cieľom znížiť napätie medzi Indiou a Pakistanom; odporúča, aby sa naďalej podporovala mierová mediácia EÚ v rámci mierového procesu pod kontrolou a vedením Afgancov; zdôrazňuje, že zachovanie mieru, stability a prosperity v ázijsko-tichomorskom regióne má pre EÚ a jej členské štáty zásadný význam; považuje za zásadné a veľmi naliehavé, aby sa vypracovala aktualizovaná stratégia EÚ pre región severovýchodnej Ázie vzhľadom na pokračujúce vyzbrojovanie a agresívny a nezodpovedný prístup zo strany Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (ďalej len „KĽDR“); odsudzuje testy a provokácie KĽDR a viaceré prípady porušenia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodných záväzkov z jej strany; naliehavo vyzýva na využitie diplomatickej sily EÚ s cieľom vyvinúť tlak na KĽDR v záujme presvedčiť jej vodcov, aby upustili od zbraní hromadného ničenia; vyzýva na mobilizáciu všetkých diplomatických nástrojov vrátane sankcií s cieľom zabrániť eskalácii tejto krízy; vyzýva na nezvratnú denuklearizáciu Kórejského polostrova mierovými prostriedkami a na plné vykonávanie všetkých relevantných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN;

31.  zdôrazňuje, že zachovanie mieru, stability a prosperity v ázijsko-tichomorskom regióne má pre EÚ a jej členské štáty zásadný význam; vyzýva všetky dotknuté strany, aby rozpory vyriešili mierovými prostriedkami a aby sa zdržali prijímania jednostranných opatrení zameraných na zmenu súčasného stavu, a to aj vo Východočínskom a v Juhočínskom mori a Taiwanskom prielive, v záujme ochrany regionálnej bezpečnosti; opakuje svoje odhodlanie podporovať zmysluplné zapojenie Taiwanu do medzinárodných organizácií a aktivít;

32.  pripomína, že Latinská Amerika má s EÚ spoločné hodnoty, zásady a dôveru v účinný multilateralizmus, a domnieva sa, že partnerstvo medzi EÚ a Latinskou Amerikou je dôležité a malo by sa posilniť v záujme spoločného riešenia významných globálnych výziev; vyjadruje vážne znepokojenie nad útokmi proti členom orgánov súdnictva a demokraticky zvoleným vedúcim predstaviteľom opozície a občianskej spoločnosti vo Venezuele; zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu, boj proti korupcii, pokrok smerom k demokracii a základné slobody a ľudské práva sú základom hlbšej integrácie a spolupráce s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou (LAK);

33.  opätovne vyjadruje podporu mierovému procesu v Kolumbii, ktorý má rozhodujúci význam pre budúcnosť Kolumbijčanov a stabilizáciu v regióne; žiada, aby sa všetok majetok FARC vrátane bohatstva získaného pašovaním drog použil na odškodnenie obetí konfliktu;

Konsolidácia a prehĺbenie európskeho projektu prostredníctvom posilnených spôsobilostí EÚ

34.  naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zaujali komplexný prístup EÚ pri každej relevantnej príležitosti, a domnieva sa, že vo vonkajšej činnosti EÚ by sa mali jednotným a štruktúrovaným spôsobom uplatňovať koherentné a koordinované opatrenia v rámci všetkých politík EÚ pri súčasnom zohľadňovaní a vykonávaní cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a to najmä v oblasti humanitárnej pomoci, poľnohospodárstva, rozvoja, obchodu, energetiky, klímy, vedy a kybernetickej obrany, aby sa tak využila kolektívna sila EÚ; domnieva sa, že energetická bezpečnosť, rešpektovanie ľudských práv a diplomacia v oblasti klímy sú stále dôležité, navzájom sa dopĺňajúce aspekty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a že sa nimi treba zaoberať v rámci komplexného prístupu a že energetická únia by sa mala ďalej rozvíjať;

35.  uznáva, že zmena klímy by mohla mať vážny vplyv na regionálnu a globálnu stabilitu, keďže spory súvisiace s globálnym otepľovaním o územia, potraviny, vodu a ostatné zdroje oslabujú hospodárstva, ohrozujú regionálnu bezpečnosť a sú zdrojom migračných tokov; ďalej nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zvážili, ako by sa mohli do národného a vojenského plánovania EÚ zahrnúť stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a čo by sa malo považovať za vhodné spôsobilosti, priority a reakcie;

36.  zdôrazňuje, že budúcnosť európskej obrannej spolupráce je výrazne ovplyvnená rozhodnutím Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ, a vyzýva na pokračovanie úsilia EÚ a Spojeného kráľovstva ako významných medzinárodných partnerov s cieľom zachovať európsku bezpečnosť; zdôrazňuje, že prezidentské voľby v Spojených štátoch vniesli do transatlantického partnerstva neistotu, a zdôrazňuje potrebu protiváhy na obranu EÚ a vytvorenie strategickej autonómie;

37.  zastáva názor, že na dosiahnutie väčšej asertívnosti, účinnosti a hodnotového založenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky by EÚ mala posilniť svoju energetickú bezpečnosť tým, že okamžite obmedzí svoju súčasnú závislosť od dodávok ropy a zemného plynu od autoritárskych režimov a v strednodobom horizonte ju úplne ukončí;

38.  zdôrazňuje, že súčasný rozhodovací proces v rámci SZBP založený na jednomyseľnosti na úrovni Rady EÚ je hlavnou prekážkou účinnej a včasnej vonkajšej činnosti EÚ; domnieva sa, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by sa malo uplatňovať aj v prípade SZBP; zastáva názor, že inštitúcie EÚ musia zlepšiť svoju schopnosť predvídať konflikty a krízy, a to aj prostredníctvom krátkodobého a dlhodobého posudzovania vplyvov svojich politík, s cieľom riešiť základné príčiny problémov; je presvedčený, že EÚ musí byť schopná rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na vznikajúce krízy a mala by klásť väčší dôraz na predchádzanie konfliktom primárnym využívaním civilných nástrojov v počiatočnom štádiu; vyzýva členské štáty, aby zaviedli do praxe odporúčania Európskeho parlamentu prijať zásadu zodpovednosti za ochranu; zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi, partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami, a vyzdvihuje význam účinnej výmeny informácií a koordinácie preventívnych činností;

39.  vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zvýšiť schopnosť EÚ čeliť hybridným a kybernetickým hrozbám, ďalej posilňovali schopnosť EÚ a jej partnerských krajín bojovať proti falošným správam a dezinformáciám, vypracovali jasné kritériá na uľahčenie odhaľovania falošných správ, vyčlenili viac zdrojov a premenili pracovnú skupinu StratCom na plnohodnotnú jednotku v rámci ESVČ; v tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie kapacít a metód na spoločnú, komplexnú analýzu rizík a zraniteľnosti a na posilnenie odolnosti a spôsobilostí v oblasti strategickej komunikácie EÚ; zdôrazňuje úlohu nezávislých online aj offline médií pri podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnych kompetencií a potrebu posilnenia týchto médií ako zdroja dôveryhodných informácií, najmä v EÚ a jej susedstve, a vyzdvihuje potrebu ďalšieho posilnenia spoločných televíznych a rozhlasových staníc EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa v týchto otázkach lepšie skoordinovala s ESVČ a členskými štátmi;

40.  zastáva názor, že sila Európy spočíva v jej schopnosti posilňovať spoločenstvo založené na hodnotách a rešpektovaní rôznorodosti kultúr, ktorá spája všetkých Európanov; vyjadruje v tejto súvislosti presvedčenie, že EÚ zohráva významnú úlohu šíriteľky demokracie, slobody, zásad právneho štátu, ľudských práv a rovnosti príležitostí, a mala by naďalej presadzovať svoje hodnoty mimo EÚ; pripomína, že ľudské práva sú neoddeliteľnou súčasťou SZBP a mali by tvoriť ústrednú podmienenosť vonkajších politík a okrem toho že tieto politiky musia byť ucelené a riadené zásadami; zdôrazňuje, že kultúrna diplomacia by sa mala stať podstatnou súčasťou vonkajšej činnosti EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozšírila program Erasmus+ a podporovala rozvoj ambicióznej vedeckej diplomacie; žiada užšiu koordináciu s organizáciou UNESCO a Výborom pre svetové dedičstvo, ako aj s neštátnymi subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti ako kľúčovými partnermi EÚ;

41.  pripomína, že v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1820(2008) z 19. júna 2008 sa uvádza, že prípady znásilnenia a sexuálneho násilia môžu byť vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti alebo zložkou genocídy a že ženy musia mať v situáciách ozbrojených konfliktov humanitárnu ochranu;

42.  domnieva sa, že rozvoj silného obranného priemyslu posilňuje technologickú nezávislosť EÚ; žiada, aby sa vytvorili priemyselné a technologické zdroje potrebné na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, a to aj presadzovaním jednotného trhu pre výrobky kybernetickej bezpečnosti; požaduje, aby v rámci inštitúcií EÚ bolo k dispozícii výrazne viac finančných a ľudských zdrojov na zvýšenie schopností EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany; zdôrazňuje potrebu začleniť kybernetickú obranu do vonkajšej činnosti a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a potrebu lepšej schopnosti identifikovať počítačovú kriminalitu;

43.  berie na vedomie, že informačná a kybernetická vojna zameraná na členské štáty EÚ a ostatné západné krajiny je zámerným pokusom o destabilizáciu a diskreditáciu politických, hospodárskych a sociálnych štruktúr; pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ, ktoré sú členmi NATO, je zaručená podľa článku 5 Zmluvy o NATO; vyzýva na užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi EÚ, inštitúciami EÚ, NATO, Spojenými štátmi americkými a ostatnými dôveryhodnými partnermi;

44.  zdôrazňuje úlohu nezávislých médií pri podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnych kompetencií a potrebu posilnenia týchto médií ako zdroja dôveryhodných informácií, najmä v EÚ a jej susedstve, ako aj ďalšieho posilnenia schopnosti EÚ bojovať proti falošným správam a dezinformáciám; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu vybudovať silnejšiu odolnosť na úrovni EÚ voči šíreniu takýchto informácií na internete; vyzýva Komisiu, aby v týchto otázkach lepšie spolupracovala s ESVČ;

45.  domnieva sa, že Európa by mala ďalej posilňovať spoluprácu v oblasti spoločnej obrany s cieľom obhajovať svoje spoločné hodnoty a zásady a strategickú autonómiu; zdôrazňuje, že je dôležité prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, lepšie využívanie zdrojov a kontrola rizík v okrajových oblastiach Európy; pripomína, že väzba medzi rozvojom a bezpečnosťou je kľúčová zásada, o ktorú sa opiera prístup Únie k vonkajším krízam a konfliktom; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali potenciál Lisabonskej zmluvy v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“), a v tejto súvislosti víta plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany; nabáda na revíziu prístupu EÚ k civilným misiám SBOP s cieľom zaistiť ich náležité naplánovanie, vykonávanie a podporu; domnieva sa, že by sa mali v plnej miere využívať spôsobilosti Európskej obrannej agentúry (EDA), stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) a bojové skupiny EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby na tento účel poskytli dodatočné finančné prostriedky;

46.  domnieva sa, že Európska únia a jej členské štáty musia vytvoriť účinnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spolupracovať s NATO a ostatnými medzinárodnými partnermi, OSN, MVO, obhajcami ľudských práv a ďalšími subjektmi v otázkach spoločného záujmu a v záujme presadzovania mieru, prosperity a stability na celom svete; zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia a politickej angažovanosti pre urýchlenú implementáciu ambicióznej, účinnej a štruktúrovanej SBOP; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby riešili problémy EÚ v oblasti komunikácie tým, že zvýšia zodpovednosť a viditeľnosť vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby splnili ciele v oblasti obrany vychádzajúce z globálnej stratégie EÚ a plánov Komisie na zlepšenie obranného výskumu a rozvoja obranných spôsobilostí v EÚ;

47.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu budúceho viacročného finančného rámca (VFR) v plnej miere zohľadnila rastúce bezpečnostné výzvy; domnieva sa, že veľkosť aj flexibilita rozpočtu SZBP musia zodpovedať očakávaniam občanov EÚ o úlohe EÚ ako poskytovateľa bezpečnosti; trvá na tom, že je potrebná globálna vízia pre politiky a nástroje EÚ v oblasti bezpečnosti vrátane produktívnej koordinácie s navrhovaným Európskym obranným fondom; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dosiahnutie cieľa vynakladať 2 % HDP na obranu a aby 20 % svojich obranných rozpočtov vynakladali na vybavenie, ktoré Európska obranná agentúra označila ako nevyhnutné; ďalej upozorňuje, že každú novú politiku treba podporovať finančnými prostriedkami z nových zdrojov; konštatuje, že rôzne členské štáty majú problémy so zachovaním veľmi širokého spektra plne funkčných obranných spôsobilostí, najmä kvôli finančným obmedzeniam; požaduje preto väčšiu spoluprácu a koordináciu v súvislosti s otázkou, ktoré spôsobilosti by sa mali zachovať, aby sa tak členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti a vynakladať svoje zdroje efektívnejšie; domnieva sa, že ak majú byť sily členských štátov kompatibilnejšie a integrovanejšie, je kľúčová interoperabilita; pripomína, že rozpočtové prostriedky pre SZBP predstavovali 3,6 % záväzkov okruhu 4 v roku 2016 a 0,2 % celkového rozpočtu EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsah a nedostatočné plnenie kapitoly SZBP a systematické presuny z nej odhaľujú pretrvávajúcu nedostatočnú ambíciu EÚ, pokiaľ ide o jej vystupovanie v pozícii globálneho aktéra;

48.  konštatuje, že blokovanie v rámci Bezpečnostnej rady OSN brzdí kroky medzinárodného spoločenstva a bráni v riešení kríz; opätovne vyzýva členské štáty, aby podporovali reformy zloženia a fungovania Bezpečnostnej rady;

Spolupráca v rámci koalícií a s inštitúciami zaisťujúcimi bezpečnosť

49.  zdôrazňuje, že je v strategickom záujme EÚ zachovať a prehĺbiť svoje transatlantické vzťahy založené na rešpektovaní spoločných hodnôt, medzinárodného práva a multilateralizmu; vyzýva EÚ, aby naďalej rozvíjala svoju strategickú autonómiu a vytvárala vlastné spôsobilosti s cieľom lepšie reagovať na regionálne a medzinárodné konflikty, ktoré majú dosah na EÚ; domnieva sa, že EÚ a USA by sa mali sústrediť na prispôsobenie transatlantických štruktúr výzvam dneška, ako sú obrana ľudských práv, boj proti zmene klímy, boj proti medzinárodnému terorizmu a korupcii, predchádzanie radikalizácii, šírenie zbraní hromadného ničenia a boj proti snahám tretích krajín destabilizovať EÚ a NATO; ďalej zdôrazňuje význam pokračovania a posilnenia spolupráce medzi EÚ a USA na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom NATO, týkajúcej sa spoločných otázok; pripomína, že EÚ a USA sú si navzájom najdôležitejšími partnermi a že jednostranné kroky vedú iba k oslabeniu transatlantického partnerstva; domnieva sa, že Európa musí ďalej rozvíjať účinné spojenectvo medzi súkromným a verejným sektorom a že by mala posilňovať strategické vzťahy s USA; vyzýva Radu a ESVČ, aby v rámci svojho dialógu s vládou USA systematicky nastoľovali otázku extrateritoriálnych sankcií USA;

50.  dôrazne podporuje vyhlásenie zo samitu vo Varšave z roku 2016, najmä pokiaľ ide o spoluprácu EÚ a NATO, a víta rozhodnutia o užšej spolupráci medzi NATO a EÚ v mnohých oblastiach, ako aj rozmiestnenie síl USA a Kanady a ďalších mnohonárodných jednotiek na východnom okraji EÚ;

51.  vyzýva na zvýšenú výmenu spravodajských informácií medzi členskými štátmi, intenzívnejšiu medziinštitucionálnu výmenu spravodajských informácií a koordináciu medzi EÚ, členskými štátmi a NATO a trvá na tom, že musia aj naďalej čo najužšie spolupracovať, a to komplementárnym spôsobom a pri plnom rešpektovaní základných európskych hodnôt a noriem; uznáva, že výmena informácií a koordinovaná činnosť medzi EÚ, jej členskými štátmi a NATO prinesie výsledky v oblastiach, ako sú terorizmus, reakcia na hybridné hrozby, situačná informovanosť, budovanie odolnosti, strategická komunikácia, kybernetická bezpečnosť a budovanie kapacít vo vzťahu k partnerom EÚ; je presvedčený, že na zvýšenie bezpečnosti EÚ je potrebná ďalšia koordinácia a užšia spolupráca s ostatnými viacstrannými subjektmi, ako je napríklad Eurocorps; opakuje, že oživenie strategických partnerstiev by malo byť pre EÚ prioritou;

52.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu pri vytváraní skutočnej spoločnej zahraničnej politiky v súlade s očakávaniami európskych občanov; vyzýva Radu, aby konala spoločne s Európskym parlamentom počas hlavných fáz rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky;

53.  uznáva prácu PK/VP a vyzýva ju, aby naďalej zabezpečovala, že budúce výročné správy budú stručnejšie, budú sa väčšmi orientovať na budúcnosť a budú sa zameriavať na najdôležitejšie priority pre nasledujúci rok a na vyhodnotenie opatrení zavedených v predchádzajúcom roku vrátane ich finančných vplyvov, aby tak poskytovali komplexný prehľad o výsledkoch EÚ;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členským štátom.