Európsky parlament,

–  so zreteľom výsledky bruselskej medzinárodnej konferencie o Afganistane z 5. októbra 2016, ktorej spolupredsedala Európska únia,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, najmä na uznesenie z 26. novembra 2015 o situácii v Afganistane, najmä zabíjaní v provincii Zábul(1) a z 13. júna 2013 o rokovaniach o dohode o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom(2),

–  so zreteľom na závery Rady o Afganistane zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN zo 14. septembra 2016 o situácii v Afganistane,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2210 (2015), rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2344 (2017) a mandát Pomocnej misie OSN v Afganistane (UNAMA),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 24. júla 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Afganistan (JOIN(2017)0031),

–  so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch (HRW) z 13. februára 2017 s názvom Nátlak Pakistanu, spoluvina OSN: nútený hromadný návrat afganských utečencov,

–  so zreteľom na štvrťročnú správu osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR) pre Kongres Spojených štátov z 30. januára 2017,

–  so zreteľom na dokument EÚ a Afganistanu o spoločnom napredovaní v otázkach migrácie, podpísaný 3. októbra 2016,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom, podpísanú 18. februára 2017,

–  so zreteľom na správu OSN o zaobchádzaní s osobami uväznenými v súvislosti s konfliktmi v Afganistane z apríla 2017,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a jej členské štáty pracujú s Afganistanom a širším medzinárodným spoločenstvom od roku 2001 s cieľom bojovať proti terorizmu a extrémizmu, pričom sa snažia dosiahnuť udržateľný mier a rozvoj; keďže vzhľadom na rastúci tlak povstalcov a teroristov, ekonomické ťažkosti a nestabilitu v politickej oblasti sú tieto ciele a významný pokrok, ktorý sa dosiahol, v ohrození;

B.  keďže od roku 2002 EÚ a jej členské štáty prispeli miliardami eur na humanitárnu a rozvojovú pomoc pre Afganistan; keďže EÚ je najvýznamnejším partnerom Afganistanu v oblasti rozvojovej spolupráce a má poskytnúť až 5 miliárd eur z celkovej sumy 13,6 miliardy eur prisľúbenej Afganistanu na roky 2017 – 2020 počas bruselskej konferencie o Afganistane, ktorá sa konala v októbri 2016;

C.  keďže zabezpečenie demokracie, ľudských práv, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných prostredníctvom procesu prechodu v Afganistane a počas desaťročia transformácie (2015 – 2024) sú nevyhnutné na vytvorenie stabilného a prosperujúceho štátu;

D.  keďže za posledných 15 rokov od roku 2001 došlo k značnému zvýšeniu životnej úrovne, pretože prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu a posilnenie postavenia žien päťnásobne zvýšili HDP na obyvateľa a priemernú dĺžku života o 15 rokov; keďže podľa osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR) od pádu Talibanu v roku 2001 vzrástla dochádzka do všeobecno-vzdelávacích škôl z jedného milióna študentov, ktorých väčšinu tvorili chlapci, na takmer deväť miliónov do roku 2015 a približne 39 % študentiek z celkového počtu;

E.  keďže 24. júla 2017 Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uverejnili spoločné oznámenie o prvkoch stratégie EÚ pre Afganistan, keďže štyri prioritné oblasti EÚ, ktoré sú rozhodujúce pre dosiahnutie pokroku v Afganistane zahŕňajú: a) presadzovanie mieru, stability a bezpečnosti v regióne; b) posilňovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv a podporu dobrej správy vecí verejných a zlepšenia postavenia žien; c) podporu hospodárskeho a ľudského rozvoja; d) riešenie výziev súvisiacich s migráciou;

F.  keďže po kríze v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2014 vláda národnej jednoty stagnovala pri vykonávaní programu reforiem, v dôsledku čoho bola politická situácia čoraz viac nestabilná; keďže miera nezamestnanosti v Afganistane dosahuje 39 % a viac ako 39 % obyvateľstva žije v chudobe;

G.  keďže rozsiahla korupcia, zakorenené klientelistické systémy a neschopnosť politicky roztrieštenej afganskej vlády dosiahnuť pokrok v reformách prinášajú hrozbu pre ďalší pokrok a hrozbu, že sa znehodnotia úspechy dosiahnuté v minulosti;

H.  keďže Pomocná misia OSN v Afganistane (UNAMA), ktorá bola vytvorená v roku 2002, podporuje afganskú vládu v jej úsilí o dosiahnutie mieru a zabezpečenie ochrany ľudských práv a dobrej správy vecí verejných; keďže Bezpečnostná rada OSN jej mandát každoročne obnovuje a najnovšie ho jednomyseľne predĺžila do roku 2018;

I.  keďže napriek niektorým sociálno-ekonomickým a politickým úspechom dosiahnutým v posledných rokoch oživenie Talibanu, al-Káidy a prítomnosť nedávno vzniknutého Islamského štátu (IŠ) v Afganistane, ako napríklad jeho nové domáce odnože v Afganistane (Islamský štát provincie Khorasanu (IŠPK)), predstavujú hrozbu, že nestabilita prerastie do rozsiahlejšieho konfliktu; keďže v najnovšej správe Misie Organizácie Spojených národov pre pomoc v Afganistane (UNAMA) sa uvádza najvyšší počet obetí od roku 2009, pričom v roku 2016 bolo zaznamenaných 11 318 civilných obetí, zatiaľ čo od januára 2017 do septembra 2017 dosiahol počet obetí už 8 019; keďže táto situácia takisto viedla k zvýšenej migrácii do Európy;

J.  keďže podľa novej stratégie USA v Afganistane a južnej Ázii sa ďalších 4 000 vojakov USA pridá k existujúcemu kontingentu 8 400 vojakov; keďže nová stratégia USA požaduje, aby Pakistan prestal poskytovať útočisko a podporu teroristom a vyzýva na väčšie zapojenie Indickej republiky do úsilia o stabilizáciu v regióne; keďže misia Resolute Support pod vedením NATO zvýši svoju súčasnú úroveň vojakov z 13 000 na 16 000; keďže nová stratégia USA sa bude rozvíjať v prospech podmieneného prístupu, podľa ktorého diplomatické a hospodárske dohody budú začleňované do rámca vojenského úsilia;

K.  keďže Afganistan čelí nevídanému nárastu návratov afganských občanov s dokladmi alebo bez nich, najmä z Pakistanu; keďže približne dva milióny Afgancov bez dokladov a jeden milión Afgancov s postavením utečenca žijú v Iráne a vracajú sa do Afganistanu; keďže podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva vnútorne vysídlených osôb je ich v Afganistane v dôsledku konfliktu viac ako 1,8 milióna, pričom v roku 2016 utieklo rekordných 650 000 ľudí do iných oblastí krajiny v snahe nájsť bezpečie, čo predstavuje v priemere 1 500 osôb za deň; keďže za ostatných 10 rokov bol zaznamenaný najvyšší počet afganských utečencov vracajúcich sa z Pakistanu v druhej polovici roku 2016, pričom ich počet sa zvýšil na 370 000 oproti 55 000 v roku 2015;

L.  keďže Indická republika je najväčším regionálnym darcom pre Afganistan, pričom poskytla zhruba 3 miliardy USD ako pomoc, odkedy bola v roku 2001 zvrhnutá vláda Talibanu; keďže z tejto pomoci sa okrem iného financovalo vybudovanie viac než 200 škôl v Afganistane, vyše 1 000 štipendií pre afganských študentov a približne 16 000 Afgancov mohlo vďaka nej študovať v Indii; keďže India takisto poskytla pomoc pri vytváraní kľúčovej infraštruktúry, ako je približne 4 000 km ciest v Afganistane, najmä diaľnica Zarandž – Dilárám, priehrada Salma a elektrické vedenie, ako aj budova afganského parlamentu;

M.  keďže nestabilita v Afganistane má negatívne hospodárske a bezpečnostné dôsledky pre Irán a širší región ako celok; keďže afganské hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od produkcie maku, ktorá sa v posledných rokoch výrazne zvýšila, čo viedlo k nárastu užívania drog v susednom Iráne; keďže Taliban využíva tento nezákonný obchod s drogami na financovanie svojich operácií; keďže obmedzenie tohto obchodu a nájdenie iných ekonomických možností by bolo vzájomne výhodné pre Irán aj Afganistan; keďže ópium z Afganistanu je hlavným zdrojom heroínu, ktorý sa dováža do EÚ; keďže je potrebná spolupráca s Iránom a ďalšími susednými krajinami, ako napríklad Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom, aby sa ešte viac obmedzil tok opiátov na ruské a európske trhy;

N.  keďže nová infraštruktúra je kľúčová pre budúcnosť Afganistanu s cieľom umožniť úplne novú realitu hospodárskych a sociálnych príležitostí pre jednu z najchudobnejších krajín sveta; keďže nový program rozvoja vnútroštátnej infraštruktúry priláka pozitívne a narastajúce regionálne investície v rámci novej hodvábnej cesty;

O.  keďže Afganistan má údajne nevyužívané rezervy nerastného bohatstva v hodnote jedného až troch biliónov dolárov; keďže nedovolená ťažba je vážnym problémom, ktorý môže zmeniť potenciálnu hybnú silu rozvoja Afganistanu na zdroj konfliktov a nestability; keďže ťažba surovín je druhým najväčším zdrojom príjmov Talibanu;

1.  uznáva, že napriek výraznému medzinárodnému úsiliu počas dlhého obdobia Afganistan stále čelí vážnym konfliktom, ktoré závažným spôsobom bránia jeho hospodárskemu a sociálnemu rozvoju; pripomína, že Afganistan je už takmer 40 rokov rozorvaný konfliktmi a vojnou; opätovne zdôrazňuje ciele Európskej únie, ku ktorým patrí podpora mieru, stability a regionálnej bezpečnosti, posilnenie demokracie, právneho štátu a ľudských práv, presadzovanie dobrej správy vecí verejných a posilnenie postavenia žien, podpora hospodárskeho a ľudského rozvoja a riešenie problémov spojených s migráciou;

2.  pripomína, že Afganistan v uplynulom desaťročí a pol dosiahol pokrok v politickej, bezpečnostnej, hospodárskej aj rozvojovej oblasti; zdôrazňuje, že HDP na obyvateľa sa zvýšil na päťnásobok, stredná dĺžka života vzrástla o takmer 15 rokov a v porovnaní s rokom 2001 došlo k výraznému zvýšeniu počtu dievčat, ktoré navštevujú školu, čo je dnes približne 40 % z celkového počtu 8 až 9 miliónov detí; zdôrazňuje, že nič z uvedeného by nebolo možné bez odhodlania afganského obyvateľstva, ako ani bez záväzku medzinárodného spoločenstva a finančných prostriedkov, know-how a personálu na mieste; zdôrazňuje, že dosiahnutý pokrok je naďalej veľmi nestabilný a nie je nezvratný; zdôrazňuje, že ďalší pokrok si vyžaduje ďalšie reformy, stabilné vzťahy so susedmi a nepretržité zabezpečenie potrebnej úrovne bezpečnosti a stability;

3.  vyjadruje uznanie úsiliu a vzdáva hold obetiam medzinárodného spoločenstva, ktoré zaisťovalo bezpečnosť Afganistanu v priebehu viac ako desať rokov trvajúcej operácie Ochrana slobody a misie ISAF v Afganistane, počas ktorej zahynulo takmer 3 500 príslušníkov a príslušníčok ozbrojených síl; víta misiu Rozhodná podpora (Resolute Support) pod vedením NATO s účasťou 39 krajín, ktorá sa začala 1. januára 2015 s mandátom na výcvik, poradenstvo a podporu afganských bezpečnostných síl a inštitúcií; oceňuje obrovskú obetavosť ANSF, ktoré v boji proti povstalcom každoročne vykazujú ťažké straty; pripomína ročný príspevok medzinárodného spoločenstva vo výške približne 1 miliardy USD na podporu financovania ANSF do roku 2020;

4.  víta záväzok afganskej vlády na vykonávanie národnej stratégie zameranej na politické, sociálne, hospodárske a bezpečné prostredie, ktoré umožní, aby bol v Afganistane mier a aby bol bezpečný a udržateľný, ako je to uvedené v záveroch z ministerskej konferencie o Afganistane, ktorá sa uskutočnila 5. októbra 2016 v Bruseli; požaduje, aby bol post predsedu vlády zakotvený v afganskej ústave s cieľom umožniť väčšiu politickú stabilitu v Afganistane; vyzýva afganskú vládu, aby zabezpečila transparentný volebný proces v roku 2018; vyzýva afganského prezidenta Ašrafa Ghaního, aby zosúladil svoje zverejnené pevné odhodlanie ochraňovať práva a slobody s urýchleným a dôkladným vykonávaním právnych predpisov na ich ochranu;

5.  zdôrazňuje, že mierový proces pod kontrolou a vedením Afgancov je jedinou cestou vpred, pričom treba do neho bezvýhradne začleniť celú občiansku spoločnosť a všetky strany konfliktu; pripomína afganskej vláde, že s cieľom umožniť rozvoj a presadzovanie mieru a stability musí politická rivalita zaniknúť; vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala proces odzbrojovania, demobilizácie a reintegrácie bývalých povstalcov do spoločnosti pod afganským vedením;

6.  vyzdvihuje význam Afganistanu pre regionálnu stabilitu; zdôrazňuje, že bezpečný, stabilný a prosperujúci Afganistan má zásadný význam pre mier a stabilitu tohto regiónu ako celku; pripomína v tejto súvislosti význam regionálnych partnerov, ako sú krajiny Strednej Ázie, Irán, Čína, India a Pakistan; nabáda tieto krajiny, aby konštruktívne spolupracovali v snahe o podporu skutočného procesu rokovaní orientovaného na výsledky bez predbežných podmienok; berie na vedomie činnosť štvorstrannej koordinačnej skupiny (QCG) pre Afganistan založenú v decembri 2015, ktorá zahŕňa USA, Čínu, Afganistan a Pakistan;

7.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s tým, že napriek politickej dohode po prezidentských voľbách v roku 2014 sa bezpečnostná situácia v Afganistane zhoršila a počet teroristických útokov sa znásobil; je znepokojený prebiehajúcou územnou expanziou Talibanu a nedávnym posilnením teroristických skupín IŠ a al-Káida; poukazuje na to, že podľa osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR) bolo v období od januára do novembra 2016 zabitých 6 785 členov afganských síl a ďalších 11 777 bolo zranených a že misia OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA) tiež informovala o 3 % náraste počtu civilných obetí (3 498 zabitých a 7 920 zranených osôb) v roku 2016 v porovnaní s predchádzajúcim rokom; vyjadruje poľutovanie nad zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou, ktorá umožňuje zločineckým skupinám unášať afganských štátnych príslušníkov i cudzincov, vrátane pracovníkov v oblasti humanitárnej pomoci a podpory;

8.  vyjadruje veľké znepokojenie nad vznikom IŠPK ako ďalším prvkom, ktorý má prispieť k zvýšeniu nestability bezpečnostnej situácie v Afganistane; zdôrazňuje, že okrem bašty vo východnej časti krajiny (Nangarhar) sa pokúša presadiť na severe krajiny s pomocou Islamského hnutia Uzbekistanu (IMU); zdôrazňuje, že ak by bol úspešný, vytvorí priaznivé prostredie pre príchod zahraničných bojovníkov a militantov, ktorí sú vytláčaní z Iraku a Sýrie z dôvodu vojenských neúspechov IŠ v týchto dvoch krajinách;

9.  vyzdvihuje význam skutočného vnútorného procesu zmierenia; zdôrazňuje potrebu boja proti radikalizácii, extrémizmu a náboru teroristickými organizáciami; zdôrazňuje, že boj proti terorizmu a jeho financovaniu je kľúčovým faktorom pri vytváraní priaznivého prostredia pre bezpečnosť v Afganistane;

10.  upozorňuje, že nedostatočná spôsobilosť afganských národných obranných a bezpečnostných síl (ANDSF) a národnej polície zostáva jedným z najvážnejších problémov, ktorý ohrozuje bezpečnosť a obnovu Afganistanu; víta, že EÚ naďalej zameriava na posilnenie úlohy a práva afganských žien a uznáva potrebu odbornej prípravy policajtiek; víta záväzok Indickej republiky z decembra 2015 poskytnúť Afganistanu obranné prostriedky pre afganskú armádu a vojenský výcvik tisícov príslušníkov afganských bezpečnostných síl, čo významne prispelo k zlepšeniu jeho vojenských spôsobilostí v súlade s cieľom misie pod vedením NATO s názvom Rozhodná podpora (Resolute Support) zameranej na výcvik, poradenstvo a pomoc afganským bezpečnostným silám a inštitúciám, ktorá sa začala v januári 2015; víta vykonanú prácu a spoluprácu s Indickou republikou a Afganistanom na projektoch v oblasti infraštruktúry a humanitárnej pomoci;

11.  je presvedčený, že vzhľadom na všetky priame negatívne vplyvy korupcie na kvalitu správy vecí verejných v krajine sa boj proti korupcii v rámci afganských vládnych inštitúcií musí stať stálou hlavnou prioritou; vyzýva vládu Afganistanu, aby zvýšila politickú inkluzívnosť, posilnila zodpovednosť a aktívne bojovala proti kultúre korupcie a rodinkárstvu; v tejto súvislosti víta najmä skutočnosť, že v Afganistane bolo v júni 2016 zriadené Centrum protikorupčného súdnictva; okrem toho poznamenáva, že výzva misie UNAMA na neustálu podporu a pomoc pre afganskú vládu zo strany medzinárodného spoločenstva v jej boji proti korupcii;

12.  vyzýva vládu Afganistanu a jej regionálnych partnerov, najmä Irán, aby bojovali proti nezákonnému obchodovaniu s drogami a nezákonnej ťažbe a vzájomne koordinovali svoju činnosť s cieľom odstrániť tieto nezákonné praktiky, ktoré majú negatívne dôsledky na stabilitu v regióne; pripomína všetkým stranám, že tieto sú hlavným zdrojom financovania teroristických organizácií v tomto regióne; uznáva, že akýkoľvek ďalší rozvoj ťažby musí byť trvalo udržateľný a prospešný pre širokú verejnosť v súlade s medzinárodnými normami; odsudzuje represálie, nedovolené obchodovanie s drogami, zaberanie pôdy, protiprávne konfiškácie a vydieranie, ktorých sa dopúšťajú vojenskí bosovia; pripomína, že produkcia ópia v Afganistane a obchodovanie s ním má ničivé dôsledky pre miestne obyvateľstvo a celkovú bezpečnosť krajiny;

13.  víta členstvo Afganistanu v iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle; naliehavo žiada afganskú vládu, aby zvýšila transparentnosť v ťažobnom sektore a stanovila prísne požiadavky na licencie a monitorovanie s cieľom zabezpečiť udržateľný ťažobný priemysel; naliehavo vyzýva vládu, aby zintenzívnila úsilie na ochranu dôležitých verejných zdrojov, ako je pôda a nerastné suroviny, pred ťažbou zo strany zločineckých a povstaleckých sietí;

14.  podporuje afganský ľud a trvá na tom, aby všetky strany zapojené do konfliktu dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a rešpektovali práva všetkých zložiek spoločnosti, najmä menšín, žien a detí, ktoré táto situácia neúmerne zasahuje; naliehavo vyzýva afganské orgány, aby v plnej miere presadzovali akčný plán OSN a Afganistanu podpísaný v Kábule 30. januára 2011, pokiaľ ide o praktizovanie „bača bází“, a umožnili rehabilitáciu detských obetí sexuálneho zneužívania; odsudzuje útoky na nemocnice a zdravotnícke zariadenia, školy a humanitárne operácie; čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce nedodržiavanie ľudských práv a barbarské násilie, ktorého sa dopúšťa Taliban, IŠ a al-Kaidá na afganských obyvateľoch; upozorňuje na riziko spojené s návratom bývalých vojnových zločincov, konkrétne Gulbuddína Hekmatjára, zakladateľa strany Hezbi Islámí, ktorého v roku 2003 označili USA za teroristu a ktorý je spájaný so silnejúcou prítomnosťou IŠ v Afganistane;

15.  je znepokojený narastajúcim opätovným výskytom násilia voči ženám a likvidáciou práv žien a životných podmienok v oblastiach Afganistanu kontrolovaných Talibanom; opätovne vyzýva afganský parlament a afganskú vládu, aby zrušili všetky zákony, ktoré obsahujú prvky diskriminácie žien, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktoré Afganistan podpísal; víta skutočnosť, že v rámci pomoci EÚ pre Afganistan sa kladie dôraz na posilnenie postavenia žien a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a najmä to, že významným cieľom 53 % programov EÚ je rodová rovnosť; plne podporuje vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti v plnom rozsahu, ako aj ďalších vnútroštátnych opatrení na podporu rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien a dievčat v Afganistane, s cieľom bojovať proti násiliu páchanému na ženách;

16.  vyzýva vlády Afganistanu a Pakistanu, ako aj ďalších regionálnych aktérov, aby spolupracovali s cieľom presadzovať mierové riešenie situácie v Afganistane, neustály sociálno-ekonomický rozvoj a zvýšenú vnútornú stabilitu, ako aj spoluprácu v otázkach bezpečnosti a terorizmu, a podporuje výmenu informácií a spoluprácu v záujme boja proti teroristom a extrémistom na oboch stranách hranice; vyzýva všetkých afganských regionálnych aktérov, aby sa bezvýhradne zaviazali, že sa budú transparentne zapájať do boja proti terorizmu;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa medzinárodné spoločenstvo aj naďalej angažovalo v Afganistane a aby prispelo k rekonštrukcii krajiny, rozvoju hospodárstva a boju proti terorizmu; víta finančné záväzky, ktoré potvrdila EÚ a jej členské štáty na bruselskej konferencii; vyzýva najmä na podporu iniciatív zameraných na prioritné potreby vnútorne vysídlených osôb a vracajúcich sa utečencov;

18.  uznáva, že EÚ a jej členské štáty sú povinné rešpektovať právo žiadať o medzinárodnú ochranu a zúčastňovať sa na programoch UNHCR pre presídľovanie; zdôrazňuje, že právo a schopnosť usilovať sa o azyl bezpečnými a zákonnými cestami má rozhodujúci význam pre to, aby sa zabránilo úmrtiam žiadateľov o azyl;

19.  berie na vedomie závery neformálnej readmisnej dohody medzi EÚ a Afganistanom s názvom Spoločné napredovanie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným parlamentným dohľadom a demokratickou kontrolou pri uzatváraní tejto dohody; vyzýva vlády v regióne, aby sa zdržali repatriácie Afgancov; poukazuje na to, že takéto skutky sú priamym porušením medzinárodného humanitárneho práva a že rastúci počet utečencov, s ktorými sa zaobchádzalo takýmto spôsobom, iba dodáva silu teroristickým skupinám a spôsobuje väčšiu nestabilitu v regióne; kladie dôraz na to, že vyhosťovaním do Afganistanu sa životy navrátilcov vystavujú vážnemu riziku, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré v Afganistane nemajú rodinu ani priateľov a majú len malú šancu na prežitie; zdôrazňuje, že pomoc a spolupráca EÚ musia byť prispôsobené na dosiahnutie rozvoja a rastu v tretích krajinách, na znižovanie chudoby a časom jej odstránenie, a nie na podnecovanie tretích krajín k spolupráci na readmisii neregulárnych migrantov, na ich násilné odrádzanie od mobility alebo na blokovanie migračných tokov do Európy (uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ(3));

20.  berie na vedomie rozhodnutie prokurátora Medzinárodného trestného súdu začať vyšetrovanie možných zločinov proti ľudskosti spáchaných v Afganistane od roku 2003;

21.  vyzýva afganské orgány, aby zmiernili všetky tresty smrti a obnovili moratórium na trest smrti s cieľom dosiahnuť jeho trvalé zrušenie; naliehavo vyzýva afganskú vládu, aby v plnom rozsahu uplatňovala svoj národný plán odstránenia mučenia, a vyjadruje poľutovanie nad údajným mučením uväznených v dôsledku konfliktu a zlým zaobchádzaním s nimi zo strany všetkých zúčastnených v Afganistane;

22.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s obrovským nárastom počtu osôb vysídlených v rámci krajiny v roku 2016 prostredníctvom viac ako 600 000 nových prípadov vysídlenia, čo by mohlo viesť k rozsiahlej humanitárnej kríze; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa postarali o týchto zraniteľným Afgancov, a vyzýva afganskú vládu, aby im pomáhala v opätovnom začleňovaní do afganskej spoločnosti; zdôrazňuje, že podľa odhadov afganských orgánov, agentúr OSN a iných humanitárnych agentúr bude do konca roka 2017 viac ako 9,3 milióna osôb požadovať humanitárnu pomoc;

23.  víta predbežné nadobudnutie platnosti dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskou úniou a Afganistanom 1. decembra 2017, čo je prvý právne záväzný rámec vzťahov medzi týmito dvoma stranami; ďalej vyzýva na urýchlenú ratifikáciu dohody zo strany členských štátov EÚ, aby mohla nadobudnúť platnosť v plnom rozsahu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Afganistanu.

(1) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 129. (2) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 133. (3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0124.