Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 18. mája 2017 - Štrasburg
Zambia, najmä prípad Hakaindeho Hichilemu
 Etiópia, najmä prípad Dr. Mereru Gudinu
 Južný Sudán
 Dohoda medzi EÚ, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom o finančnom mechanizme EHP na roky 2014 – 2021 ***
 Správna skladba zdrojov financovania pre európske regióny: vyvážený pomer finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ
 Budúce perspektívy technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti
 Cezhraničná prenosnosť online obsahových služieb na vnútornom trhu ***I
 Vykonávanie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou
 Dosiahnutie riešenia v podobe existencie dvoch štátov na Blízkom východe
 Stratégia EÚ pre Sýriu
 Cestná doprava v Európskej únii
 Utečenecký tábor Dadaab
 Uskutočnenie premiestňovania
 Vykonávanie usmernení Rady týkajúcich sa LGBTI, najmä pokiaľ ide o prenasledovanie (údajných) homosexuálov v Čečensku, Rusko

Zambia, najmä prípad Hakaindeho Hichilemu
PDF 259kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o Zambii, osobitne o prípade Hakaindeho Hičilemu (2017/2681(RSP))
P8_TA(2017)0218RC-B8-0361/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Zambii,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 16. apríla 2017 o politickom napätí v Zambii,

–  so zreteľom na správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ o voľbách v Zambii v roku 2016,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na ústavu Zambie,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Zambia je dlhodobo príkladom demokracie, pretože politické zmeny v krajine prebiehajú pokojne už 25 rokov; keďže, žiaľ, prípravy volieb v roku 2016 boli sprevádzané násilnými stretmi medzi stúpencami oboch vedúcich strán, Vlasteneckého frontu (Patriotic Front) a Spojenej strany národného rozvoja (United Party for National Development, UPND, opozičná strana);

B.  keďže 11. mája 2017 ubehol mesiac od uväznenia vodcu UPND Hakaindeho Hičilemu, ktorého spolu s piatimi jeho zamestnancami zadržali ťažko ozbrojení príslušníci polície počas policajnej razie v jeho dome 11. apríla;

C.  keďže Hičilema bol obvinený z ohrozenia života prezidenta tým, že 9. apríla 2017 údajne obmedzoval automobilovú kolónu prezidenta v meste Mongu, a okamžite bol obvinený z vlastizrady, čo je v Zambii čin bez možnosti kaucie, ako aj z neplnenia zákonnej povinnosti, neuposlúchnutia zákonných príkazov a verbálneho urážania; keďže všetky tieto tvrdenia odmietol;

D.  keďže napriek skutočnosti, že Zambia je de facto robí abolicionistickou krajinou, v ktorej posledná poprava bola vykonaná v roku 1997, maximálnym trestom za vlastizradu zostáva trest smrti;

E.  keďže Hičilemovi právnici označili prípad za nepodložený a žiadali, aby nižší súd v Lusake zrušil obvinenia; keďže súd potvrdil obvinenia s tým, že v prípadoch vlastizrady je príslušný len najvyšší súd;

F.  keďže Hičilemu v súčasnosti zadržiavajú v ústrednom nápravnom zariadení v Lusake, kde je iba obmedzený prístup k súkromným médiám, právnikom, podporovateľom a priateľom; keďže Hičilema a jeho právnici informovali o prípadoch ponižujúceho zaobchádzania počas väzby;

G.  keďže UPND považuje obvinenia za politicky motivované a keďže zadržanie Hičilemu vyvolalo vlnu protestov, násilných stretov a zvýšenie politického napätia v krajine;

H.  keďže organizácie na ochranu ľudských práv vyzývajú orgány Zambie, aby stiahli obvinenia, pričom tvrdia, že boli navrhnuté, aby obťažovali a zastrašili Hičilemu a zabránili mu v jeho politickej činnosti; keďže prezident Lungu 14. apríla 2017 vyhlásil, že nebude zasahovať do Hičilemovho prípadu;

I.  keďže zambijská konferencia katolíckych biskupov kritizovala brutálne zatknutie hlavných opozičných vodcov krajiny a odsúdila použitie štátnej polície, aby zjavne bránila organizácii a celkovému fungovaniu politickej opozície;

J.  keďže po prezidentských voľbách v auguste 2016, v ktorých Hičilemu tesne porazil prezident Lungu, UPND spochybnili legitímnosť volebných výsledkov a nezávislosť súdnictva, ale sťažnosť bola zamietnutá bez toho, aby prebehlo vypočutie na súde;

K.  keďže 18. apríla 2017 bolo Hičilemovi, ako aj ďalším piatim členom UPND, doručené ďalšie obvinenie z vlastizrady za to, že sa medzi 5. a 8. aprílom údajne pokúšali zvrhnúť vládu;

L.  keďže 13. novembra 2016 volebná pozorovateľská misia EÚ predložila svoju záverečnú správu, v ktorej sa uvádza, že všeobecné voľby v roku 2016 boli pripravené do značnej miery profesionálnym spôsobom, ale že obe hlavné politické strany predniesli vyhlásenia, ktoré vyvolávali napätie počas kampane, čo viedlo k niekoľkým závažným prípadom násilia;

M.  keďže EÚ aj Spojené štáty americké vyjadrili znepokojenie nad uväznením opozičného vodcu a vyzvali na pokojný dialóg medzi vládou a UPND, aby sa zmiernilo napätie, ktoré vzniklo medzi týmito dvomi stranami;

N.  keďže 20. apríla 2017 zambijský prezident po sérii podpaľačských útokov na obchody a policajné stanice, ktoré pripisoval UPND, pohrozil vyhlásením výnimočného stavu; keďže toto je pravdepodobne zhorší súčasné napätie a malo by sa uprednostniť politické riešenie;

O.  keďže Hičilemov prípad prebieha v prostredí zvýšeného politického napätia, ktoré nastalo po minuloročných sporných voľbách; keďže pozorovatelia dodržiavania ľudských práv zaznamenali akty represie voči politickým aktivistom a opozičným stranám, nadmerné používanie sily s cieľom rozohnať pokojné protesty, ako aj zákroky proti médiám a nezávislým novinárom;

P.  keďže vláda vyjadrila ochotu zapojiť sa do dialógu, ak všetky opozičné strany prijmú výsledky volieb z roku 2016;

Q.  keďže Zambia podpísala Dohodu z Cotonou, v článku 9 ktorej sa stanovuje, že zmluvné strany sa zaväzujú podporovať a ochraňovať všetky základné slobody a ľudské práva vrátane politických práv;

R.  keďže 27. marca 2017 zambijská vláda začala verejné konzultácie o členstve krajiny v rámci Medzinárodného trestného súdu;

1.  vyjadruje znepokojenie nad zatknutím a väznením Hakaindeho Hičilemu a trvá na tom, že je potrebné sústavne zabezpečovať spravodlivosť, náležitú starostlivosť a transparentnosť pri uplatňovaní právnych predpisov a v rámci celého súdneho procesu; so znepokojením berie na vedomie správy o politickej motivácii v súvislosti s obvineniami, preto pripomína zambijskej vláde jej povinnosť ručiť za dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu vrátane prístupu k spravodlivosti a práva na spravodlivý proces, ako sa ustanovuje v Africkej charte a v iných medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv;

2.  je hlboko znepokojený správami o narastajúcich obmedzeniach slobody prejavu a združovania; vyzýva vládu, aby pokračovala v úsilí o obnovenie plnej slobody médií; trvá na tom, že vláda má zodpovednosť za zabránenie prehlbovaniu súčasného politickej napätia a rešpektovanie, ochranu a podporu občianskych a politických práv občanov;

3.  vyzýva zambijské orgány, aby začali urýchlené, nestranné a dôkladné vyšetrovanie údajného zlého zaobchádzania, ktorému čelil Hičilema počas svojho zadržiavania, a aby postavili zodpovedné osoby pred súd;

4.  nabáda všetky relevantné zainteresované politické strany, aby na riešenie všetkých sporov alebo názorových rozdielov týkajúcich sa výsledkov volieb využili ústavné a právne prostriedkom nápravy v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi a aby vynaložili všetko úsilie na zabezpečenie mieru a bezpečnosti občianskej spoločnosti;

5.  vyzýva EÚ, aby naďalej pozorne monitorovala celkovú situáciu v Zambii a využila dostupné politické nástroje, a to aj prostredníctvom dialógu na najvyššej úrovni, aby sa zabezpečilo zachovanie podmienok pre fungovanie právneho štátu a demokracie, otvoreného politického priestoru, inštitucionálnej slobody a dodržiavania ľudských práv;

6.  dôrazne nabáda zambijskú vládu, aby zohľadnila záverečné odporúčania volebnej pozorovateľskej misie EÚ o voľbách v roku 2016 s osobitným dôrazom na potrebu odstrániť reštriktívne obmedzenia slobody zhromažďovania v zákone o verejnom poriadku, aby zaručila slobodu a nezávislosť médií a aby prijala všetky primerané opatrenia s cieľom zabránili politickému násiliu;

7.  trvá na naliehavej potrebe mierového a konštruktívneho dialógu medzi Vlasteneckým frontom a UPND v záujme obnovenia politickej dôvery a stability; poukazuje na zodpovednosť oboch strán za to, aby sa zdržali podnecovania a vyvolávania násilia, ako aj za vytváranie prostredia priaznivého pre otvorenú demokratickú diskusiu; víta angažovanosť a sprostredkovateľskú úlohu medzinárodných a regionálnych partnerov v tomto smere, ako aj výzvy Komisie OSN pre ľudské práva na otvorenie dialógu s cieľom riešiť politické násilie;

8.  podporuje iniciatívu zambijskej konferencie katolíckych biskupov a iných skupín občianskej spoločnosti, v rámci ktorej vyzvali na pokojný dialóg medzi protistojacimi stranami;

9.  opätovne pripomína svoju pevnú pozíciu proti uplatňovaniu trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností; víta skutočnosť, že od roku 1997 v krajine nebola vykonaná žiadna poprava; vyzýva Zambiu, aby ratifikovala Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach z roku 1996, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Komisii Africkej únie a Panafrickému parlamentu, vláde Zambie a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.


Etiópia, najmä prípad Dr. Mereru Gudinu
PDF 186kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o Etiópii, najmä prípade Dr. Mereru Gudinu (2017/2682(RSP))
P8_TA(2017)0219RC-B8-0369/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Etiópii,

–  so zreteľom na najnovšie všeobecné pravidelné preskúmanie týkajúce sa Etiópie, realizované pred zasadnutím Rady OSN pre ľudské práva v roku 2015,

–  so zreteľom na tlačovú správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vydanú po návšteve podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej u predsedu vlády Etiópie Hailemariama Desalegna v Addis Abebe, ktorá sa uskutočnila 17. marca 2017,

–  so zreteľom na ústavu Etiópskej federatívnej demokratickej republiky, ktorá bola prijatá 8. decembra 1994, a najmä na ustanovenia kapitoly III o základných právach a slobodách, ľudských právach a demokratických právach,

–  so zreteľom na ústnu správu z 18. apríla 2017, ktorú Etiópska komisia pre ľudské práva predstavila etiópskemu parlamentu,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva Stavrosa Lambrinidisa z 10. apríla 2017 o jeho návšteve v Etiópii s cieľom prijať strategický záväzok v oblasti ľudských práv a správy vecí verejných,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Etiópia ratifikovala v roku 1993,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie ESVČ z 23. decembra 2015 o nedávnych nepokojoch v Etiópii,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/VP z 10. októbra 2016 o oznámení výnimočného stavu Etiópiou,

–  so zreteľom na spoločný program EÚ a Etiópie v oblasti migrácie a mobility, podpísaný 11. novembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí USA z 18. decembra 2015 o nepokojoch v regióne Oromia v Etiópii,

–  so zreteľom na strategický záväzok EÚ a Etiópie,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na návštevu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna v Etiópii, ktorá sa skončila 4. mája 2017,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Etiópia zohráva kľúčovú úlohu v regióne a politickú podporu jej poskytujú západní darcovia a väčšina jej regionálnych susedov, a to so zreteľom na jej úlohu hostiteľky Africkej únie (AÚ) a na jej príspevok k operáciám OSN na udržiavanie mieru, bezpečnosti a partnerstvám pomoci so západnými krajinami ako podporovateľky medzinárodného úsilia o stabilizáciu situácie v Somálsku a boj proti teroristickým skupinám v regióne; keďže Etiópia je tiež intenzívne zapojená do vzťahov medzi Sudánom a Južným Sudánom a organizuje mierové rozhovory pod záštitou Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD);

B.  keďže Etiópia s počtom obyvateľov 100 miliónov je údajne jedným z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev v Afrike, dokáže prilákať významné množstvo zahraničných investícií, a to aj v oblasti poľnohospodárstva, stavebníctva a výroby, veľkých rozvojových projektov, ako je výstavba vodných elektrární a plantáží, a rozšíreného prenajímania pôdy, a to často zahraničným spoločnostiam, a v minulom desaťročí zaznamenala priemernú mieru rastu 10 %; keďže napriek tomu je naďalej jedným z najchudobnejších hospodárstiev s HND na obyvateľa na úrovni 632 USD; keďže v indexe ľudského rozvoja za rok 2014 sa umiestnila na 173. mieste zo 187 krajín;

C.  keďže súčasná humanitárna kríza v Africkom rohu, ktorá postihuje región Ogaden a ďalšie oblasti Etiópie, prináša so sebou choleru a nedostatok potravín, ktoré už spôsobili smrť mnohých ľudí a ohrozujú tisíce osôb, najmä od začiatku marca 2017; keďže Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) vyhlásil svoju najväčšiu výzvu na 96,4 milióna USD na pomoc 1,19 miliónu utečencov a bývalých utečencov v Sudáne, Somálsku, Etiópii a Stredoafrickej republike; keďže Etiópia v januári 2017 vyhlásila núdzový stav v súvislosti so suchom vo svojich východných provinciách, v dôsledku ktorého 5,6 milióna ľudí naliehavo potrebovalo pomoc, a žiada o pomoc medzinárodného spoločenstva; keďže v roku 2016 v dôsledku sucha trpelo hladom 10 miliónov ľudí a uhynuli státisíce hospodárskych zvierat;

D.  keďže dohoda o strategickom záväzku EÚ a Etiópie bola podpísaná 14. júna 2016; keďže uznáva kľúčovú úlohu, ktorú Etiópia zohráva v Afrike a v medzinárodnom spoločenstve, ako aj jej značný hospodársky rast a pokrok pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov; keďže EÚ podporuje konštruktívnu úlohu Etiópie v oblasti mieru a bezpečnosti v Africkom rohu;

E.  keďže Etiópia čelí stálym prílevom a odlevom migrantov a je hostiteľskou krajinou pre približne 800 000 utečencov, najmä z Južného Sudánu a Eritrey, ale aj zo Somálska; keďže EÚ a Etiópia podpísali 11. novembra 2015 spoločný program v oblasti migrácie a mobility (CAMM) s cieľom posilniť spoluprácu a dialóg medzi oboma stranami v oblasti migrácie;

F.  keďže Etiópia podpísala Dohodu z Cotonou, ktorej článok 96 stanovuje, že dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je významnou zložkou spolupráce medzi AKT a EÚ;

G.  keďže etiópske orgány opakovane používajú neprimeranú silu proti pokojným demonštrantom a dopustili sa porušovania ľudských práv voči členom oromskej komunity a ďalších etnických skupín vrátane prípadov prenasledovania, svojvoľného zatýkania a zabíjania, a to z dôvodu ich domnelého odporu voči vláde; keďže etiópska vláda pravidelne obviňuje tých, ktorí kritizujú vládnu politiku, z prepojenia s terorizmom; keďže novinári, blogeri, demonštranti a aktivisti sú stíhaní na základe prísneho etiópskeho vyhlásenia o boji proti terorizmu z roku 2009;

H.  keďže situácia sa zhoršila v polovici apríla 2014, keď vláda oznámila realizáciu plánu integrovaného regionálneho rozvoja Addis Abeby, v ktorom sa navrhuje rozšírenie štruktúr do oblastí mimo mesta, ktoré patria do národného regionálneho štátu Oromia, čo je najväčší etiópsky región v okolí Addis Abeby;

I.  keďže 14. januára 2016 sa vláda rozhodla zrušiť sporný plán rozsiahleho rozvoja miest; keďže v dôsledku rozširovania Addis Abeby už boli vysídlení mnohí oromskí poľnohospodári, ktorí tak žijú v chudobe;

J.  keďže v rokoch 2015 a 2016 došlo v regióne Oromia k masovým protestom proti rozširovaniu mestských hraníc na pozemky oromských poľnohospodárov, ktorá je domovom dvoch miliónov ľudí, pretože toto vyvlastnenie sa považovalo za zaberanie pôdy; keďže Etiópska komisia pre ľudské práva, ktorá bola poverená vyšetrovaním v súvislosti s nepokojmi, 19. apríla 2017 informovala, že medzi júnom a októbrom 2016 zahynulo 462 civilistov a 33 príslušníkov bezpečnostných síl a 338 civilistov a 126 príslušníkov bezpečnostných síl bolo zranených;

K.  keďže výnimočný stav, ktorý je ustanovený v etiópskej ústave, vyhlásil 9. októbra 2016 predseda vlády Etiópie Hailemariam Desalegn; keďže výnimočný stav oprávňuje armádu, aby presadzovala bezpečnosť v celej krajine, a stanovuje ďalšie obmedzenia slobody prejavu a slobodného prístupu k informáciám; keďže vláda 15. marca 2017 oznámila, že mnohé obmedzenia v rámci výnimočného stavu boli zrušené, a uviedla, že veliteľský štáb už nebude môcť svojvoľne zadržiavať ľudí alebo vykonávať prehliadky majetku bez príkazov a že zákazy vychádzania a niektoré obmedzenia týkajúce sa mediálneho spravodajstva budú zrušené; keďže etiópsky parlament 29. marca 2017 jednomyseľne schválil predĺženie výnimočného stavu na štyri mesiace;

L.  keďže etiópske bezpečnostné sily 30. novembra 2016 zatkli predsedu etiópskej opozičnej strany Federálny oromský kongres Dr. Mereru Gudinu v Addis Abebe po jeho návšteve Európskeho parlamentu z 9. novembra 2016, kde sa zúčastnil na pracovnej skupine spoločne s ďalšími opozičnými lídrami, čím údajne porušil zákon, ktorým sa vykonáva výnimočný stav, „vyvíjaním tlaku proti vláde“ a „ohrozovaním spoločnosti prostredníctvom násilia“ a pokúšal sa „narušiť ústavný poriadok“; keďže jeho žiadosť o kauciu bola zamietnutá a je stále zadržiavaný v zaistení až do vynesenia rozsudku; keďže Dr. Gudina a dvaja ďalší spoluobvinení Berhanu Nega a Jawar Mohammed boli 24. februára 2017 obvinení zo štyroch rôznych prípadov nedodržiavania etiópskeho trestného zákonníka;

M.  keďže ďalší aktivisti, novinári a obhajcovia ľudských práv, a to aj Getachew Shiferaw (šéfredaktor novín Negere Ethiopia), Fikadu Mirkana (z rozhlasovej a televíznej organizácie Oromie), Eskinder Nega (popredný novinár), Bekele Gerba (oromský mierový aktivista) a Andargachew Tsige (opozičný líder), boli takisto zatknutí alebo sú zadržiavaní v zaistení; keďže internetový aktivista Yonathan Tesfaye bol odsúdený podľa právnych predpisov na boj proti terorizmu za komentáre, ktoré mal na Facebooku, a čelí tak 10 až 20 rokom väzenia;

N.  keďže švédsko-etiópsky kardiológ Dr. Fikru Maru viedol prvú kardiologickú nemocnicu Etiópie v Addis Abebe; keďže je v Etiópii od roku 2013 väznený na základe veľmi pochybných obvinení; keďže vo väzení trávi niekoľko rokov bez súdneho konania; keďže nedávno, iba krátko pred skončením svojho trestu odňatia slobody, bol obvinený z ďalších skutkov „terorizmu“;

O.  keďže Etiópia nedávno hostila vyšších úradníkov v oblasti ľudských práv vrátane vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitného predstaviteľa EÚ pre ľudské práva Stavrosa Lambrinidisa, čo malo byť začiatkom odvetvového dialógu o ľudských právach a správe vecí verejných v rámci strategického záväzku EÚ a Etiópie; keďže pri zlepšovaní situácie v oblasti ľudských práv v Etiópii bol dosiahnutý iba pomalý pokrok, a to aj s ohľadom na väznenie politických činiteľov, ďalšie využívanie protiteroristického zákona/zákona o organizáciách občianskej spoločnosti a predĺženie výnimočného stavu;

P.  keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra’ad al-Husajn 5. mája 2017 uviedol, že vyhlásenie o charitatívnych organizáciách a združeniach a právne predpisy o boji proti terorizmu a masmédiách v Etiópii „sa nezdajú byť v súlade s príslušnými medzinárodnými právnymi normami a mali by sa zreformovať“;

1.  vyzýva etiópsku vládu, aby okamžite prepustila na kauciu a stiahla všetky obvinenia voči Dr. Mererovi Gudinovi, Dr. Fikruovi Maruovi a všetkým ostatným politickým väzňom a zastavila stíhanie Berhanua Negaa a Jawara Mohammeda, ktorí boli obvinení v neprítomnosti a nachádzajú sa v súčasnosti v exile; zdôrazňuje, že na to, aby akýkoľvek dialóg s opozíciou bolo možné považovať za dôveryhodný, treba prepustiť vedúcich opozičných politikov, ako napríklad Dr. Mereru Gudinu; vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, aby zmobilizovala členské štáty EÚ k tomu, aby sa bezodkladne usilovali o začatie medzinárodného vyšetrovania pod vedením OSN v záujme dôveryhodného, transparentného a nezávislého vyšetrenia prípadov zabitia demonštrantov a aby vyvíjali tlak na etiópsku vládu, aby s tým súhlasila;

2.  naliehavo vyzýva etiópsku vládu, aby naďalej rušila obmedzenia a ukončila výnimočný stav, pričom by uznala, že to bráni slobode prejavu a vážne obmedzuje rôznorodé a legitímne názory na etiópsku spoločnosť, ktoré sú veľmi potrebné na riešenie krízy v Etiópii; zdôrazňuje, že tento nedostatok diskusie ohrozuje stabilitu Etiópie;

3.  žiada etiópske orgány, aby prestali využívať protiteroristické právne predpisy (vyhlásenie o boji proti terorizmu č. 652/2009) na potláčanie legitímnych pokojných protestov alebo nesúhlasu; takisto vyzýva etiópsku vládu, aby preskúmala svoje protiteroristické právne predpisy;

4.  domnieva sa, že v Etiópii je potrebná väčšia etnicky rôznorodá demokratická účasť a rovnoprávnejší prístup k politickým, hospodárskym, sociálnym a kultúrnym príležitostiam medzi rôznymi etnickými a náboženskými skupinami;

5.  naliehavo vyzýva etiópsku vládu, aby plne rešpektovala slobodu prejavu, združovania a tlače, ako sú ustanovené v etiópskej ústave, a aby prepustila nespravodlivo zadržiavaných novinárov a blogerov; je pevne presvedčený, že mierový protest je súčasťou demokratického procesu a že reagovaniu neprimeranou silou by sa malo za každých okolností zabrániť; naliehavo vyzýva vládu, aby riadne vykonala odporúčania Etiópskej komisie pre ľudské práva týkajúce sa nedávnych násilných protestov, najmä s cieľom postaviť pred súd členov rôznych bezpečnostných síl zodpovedných za tieto násilnosti, zabrániť cieleným útokom voči konkrétnym národnostiam a obhajovať právo občanov na spravodlivosť;

6.  pripomína etiópskej vláde jej záväzky v oblasti dodržiavania základných práv vrátane prístupu k spravodlivosti a práva na spravodlivý proces, ako sa ustanovuje v Africkej charte a iných medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv, napríklad v Dohode z Cotonou, a osobitne v jej článkoch 8 a 96;

7.  vyzýva etiópsku vládu, aby organizáciám na ochranu ľudských práv a mimovládnym organizáciám umožnila neobmedzený prístup do všetkých častí krajiny, najmä do oblastí, v ktorých dochádza ku konfliktom a k protestom;

8.  vyjadruje obavy, pokiaľ ide o právne predpisy, ktoré vážne obmedzujú právo na slobodu prejavu, tlače, informácií, združovania a pokojného zhromažďovania, ako aj monitorovanie ľudských práv;

9.  pripomína, že Etiópia je významnou cieľovou a tranzitnou krajinou a krajinou pôvodu migrantov a že hostí najväčší počet utečencov v Afrike; berie na vedomie prijatie spoločného programu v oblasti migrácie medzi EÚ a Etiópiou zahŕňajúceho otázky utečencov, kontroly hraníc a boja proti obchodovaniu s ľuďmi; takisto vyzýva Európsku komisiu, aby pozorne monitorovala všetky projekty, ktoré boli nedávno iniciované v rámci trustového fondu EÚ pre Afriku; pripomína, že Etiópia je druhou najľudnatejšou krajinou v Afrike a jedným z najrýchlejšie rastúcich afrických hospodárstiev, je však naďalej aj jedným z najchudobnejších; pripomína, že Etiópia so svojimi 5 328 km hraníc čelí nestabilnosti svojich susedov a stálemu prílevu migrantov, pričom hostí približne 800 000 utečencov;

10.  berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú Etiópia zohráva v regióne, a najmä jej podporu stabilizácii Somálska, boju proti terorizmu, mierovému procesu medzi Sudánom a Južným Sudánom a mierovému procesu v samotnom Južnom Sudáne; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby Európska únia viedla s touto kľúčovou krajinou politický dialóg;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasnými suchami v Etiópii, ktoré vedú k zhoršeniu humanitárnej situácie v krajine; víta ďalších 165 miliónov EUR vo forme pomoci regiónu v súvislosti s krízou v Južnom Sudáne a susedným krajinám, ako aj v súvislosti so suchom v Etiópii, Somálsku a Keni;

12.  vyjadruje Etiópii uznanie za pokrok, ktorý dosiahla pri zlepšovaní podmienok svojho rýchlo rastúceho obyvateľstva vrátane utečencov z konfliktov v susedných štátoch, a je vďačný za vedúcu úlohu, ktorú zohráva v regióne a v Africkej únii;

13.  zastáva názor, že budúca spolupráca EÚ s Etiópiou by mala zohľadňovať dosiahnutie výrazného pokroku v oblasti ukazovateľov týkajúcich sa ľudských práv;

14.  vyzýva etiópske orgány, aby predchádzali etnickej diskriminácii a podnikli kroky na nadviazanie mierového a konštruktívneho dialógu medzi rôznymi komunitami;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, parlamentom a vládam členských štátov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Komisie Africkej únie a Panafrického parlamentu, ako aj vláde Etiópie.


Južný Sudán
PDF 270kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o Južnom Sudáne (2017/2683(RSP))
P8_TA(2017)0220RC-B8-0358/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne a Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenie Trojky (USA, Spojené kráľovstvo a Nórsko) a EÚ o bezpečnostnej situácii v Južnom Sudáne z 8. mája 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN o Južnom Sudáne z 29. apríla 2017,

–  so zreteľom na záverečnú správu o Južnom Sudáne, ktorú predložil panel odborníkov Bezpečnostnej rady OSN 13. apríla 2017,

–  so zreteľom na komuniké z 25. marca 2017 o 30. mimoriadnom samite Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) o Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na výsledky 34. zasadnutia Rady pre ľudské práva v Ženeve, ktoré sa konalo 27. februára – 24. marca 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN o Južnom Sudáne z 23. marca 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie adresované Európskemu parlamentu z 1. februára 2017,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2327 (2016) zo 16. decembra 2016,

–  so zreteľom na závery Európskej rady o Južnom Sudáne z 12. decembra 2016,

–  so zreteľom na humanitárnu správu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí z 9. mája 2017,

–  so zreteľom na Dohodu o vyriešení konfliktu v Južnom Sudáne (ARC) úradu IGAD zo 17. augusta 2015,

–  so zreteľom na sudánsku komplexnú mierovú dohodu (CPA) z roku 2005,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Južný Sudán je už viac ako tri roky zapletený do občianskej vojny, ktorá vypukla po tom, čo prezident krajiny Salva Kiir, člen etnickej skupiny Dinkov, obvinil prepusteného viceprezidenta Rieka Machara, člena etnickej skupiny Nuerov, z plánovania štátneho prevratu namiereného proti nemu; keďže Riek Machar poprel tvrdenie o príprave prevratu;

B.  keďže napriek podpísaniu dohody o vyriešení konfliktu v Južnom Sudáne v auguste 2015 sa medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo naďalej nedodržiavajú a zodpovednosť za porušovanie a zneužívanie v rámci konfliktu je nedostatočná;

C.  keďže v dôsledku občianskej vojny krajina čelí hladu a hospodárskemu kolapsu, pričom viac ako 3,6 milióna ľudí bolo nútených utiecť zo svojho domova a približne 4,9 milióna ľudí trpí nedostatkom potravín; keďže humanitárne potreby sú stále alarmujúcejšie, pričom sa odhaduje, že 7,5 milióna osôb je odkázaných na humanitárnu pomoc a viac ako milión ľudí v súčasnosti nachádza útočisko v priestoroch zriadených OSN; keďže agentúry OSN zintenzívnili svoju žiadosť o humanitárnu pomoc, pričom vyhlasujú, že potrebujú aspoň 1,4 miliardy USD, aby pomohli zmierniť „nepredstaviteľnú“ mieru utrpenia; keďže len 14 % prostriedkov vyžadovaných v rámci tejto výzvy už bolo poskytnutých;

D.  keďže pri súčasnom trende polovica populácie krajiny do konca roku 2017 zahynie alebo bude vysídlená; keďže nie je známe, koľko ľudí bolo zabitých v dôsledku násilia;

E.  keďže podľa najnovšej správy skupiny expertov OSN sa zistilo, že vláda Južného Sudánu je jedným z najväčších páchateľov násilia a porušovateľom ľudských práv v krajine, pričom hlad sa považuje za „dôsledok ľudskej činnosti“ a za jednu z jeho hlavných príčin sa pokladá skutočnosť, že vláda Južného Sudánu plytvá financiami na zbrane;

F.  keďže v uplynulých týždňoch mali veľké vládne ofenzívy v oblastiach Yuai, Waaat, Tonga a Kodok tragické humanitárne následky vrátane vysídlenia 50 000 až 100 000 jedincov; keďže po tom nasledovalo usmrtenie mnohých civilistov 8. apríla 2017 v západnom meste Wau, čo bol prejav kolektívneho trestu z dôvodu etnickej príslušnosti a politických názorov; keďže vládne sily sa naďalej zameriavajú na civilistov, pričom porušujú právo ozbrojených konfliktov a bránia misii OSN v ochrane civilistov;

G.  keďže vláda zničila nemocnice a kliniky, čo je vojnovým zločinom; keďže boli z nemocníc a kliník ukradnuté zariadenia, čo viedlo k zatvoreniu prevádzok a k tomu, že ľuďom nemôže byť poskytovaná zdravotná starostlivosť, ktorá by im zachránila život;

H.  keďže skoro každá tretia škola v Južnom Sudáne bola zničená, poškodená, zabratá alebo zatvorená, čo má vplyv na vzdelávanie celej generácie detí; keďže viac ako 600 000 detí vo veku do 5 rokov je podľa odhadov silne podvyživených;

I.  keďže približne 2 milióny detí, ktoré utiekli z krajiny, tvoria 62 % všetkých utečencov, ktorí utiekli z Južného Sudánu, pričom konflikt v nich vyvoláva neznesiteľnú traumu, stres a zmätok; keďže podľa odhadov bolo 17 000 detí, najmä chlapcov, verbovaných za vojakov alebo využitých na tento účel ozbrojenými silami a skupinami v krajine; keďže tisíce detí boli zabité, znásilnené, vysídlené alebo osireli;

J.  keďže ženy a dievčatá sú sústavne znásilňované a unášané ako vojnová zbraň, pričom prieskum OSN zistil, že 70 percent žien žijúcich v táboroch vnútorne vysídlených osôb v Jube bolo znásilnených, prevažná väčšina z nich políciou alebo vojakmi;

K.  keďže v dôsledku nestability v susedných krajinách prijal Južný Sudán aj približne 270 000 utečencov zo Sudánu, z Konžskej demokratickej republiky, Etiópie a zo Stredoafrickej republiky;

L.  keďže v júni 2016 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila vypuknutie cholery, ktorá postihla tisíce ľudí a údajne sa v posledných týždňoch začala ďalej šíriť; keďže mnohé úmrtia na choleru, maláriu, osýpky, hnačky a akútne respiračné ochorenia sú spôsobené extrémnou chudobou a žalostnými životnými podmienkami a mnohým úmrtiam by sa dalo zabrániť, ak by mali títo ľudia prístup k zdravotnej starostlivosti;

M.  keďže v Dohode o vyriešení konfliktu v Južnom Sudáne (ARC) sa stanovuje, že mandát prechodnej vlády národnej jednoty by sa mal skončiť po voľbách v auguste 2018;

N.  keďže podľa správ OSN a iných dôveryhodných správ premiestnili sprostredkovatelia so sídlom v členských štátoch EÚ a mnohé tretie krajiny vrtuľníky a guľomety do ozbrojených frakcií v Južnom Sudáne a poskytli vojenskú logistickú podporu; keďže zdĺhavosť konfliktu umožnila vznik nových ozbrojených skupín a militarizáciu spoločnosti;

O.  keďže počet útokov na humanitárne konvoje a pracovníkov je mimoriadne znepokojujúci; keďže od decembra 2013 bolo zabitých najmenej 79 humanitárnych pracovníkov; keďže najnovšia bilancia je šesť zabitých humanitárnych pracovníkov a ich vodičov v marci 2017, čo je spomedzi doterajších útokov namierených voči humanitárnym pracovníkom útok s najvyšším počtom obetí;

P.  keďže Komisia 21. februára 2017 po vypuknutí epidémie hladu avizovala balík núdzovej pomoci vo výške 82 miliónov EUR; keďže EÚ je jedným z najväčších darcov krajine, pričom v roku 2016 poskytla viac ako 40 % celkového financovania humanitárnej pomoci s cieľom podporovať programy na záchranu života a od začiatku konfliktu v roku 2013 okolo 381 miliónov EUR na humanitárnu pomoc;

1.  vyjadruje hlboké obavy z pretrvávajúceho konfliktu v Južnom Sudáne; vyzýva na okamžité ukončenie všetkých vojenských operácií a opätovne pripomína prezidentovi Salvovi Kiirovi, ako aj bývalému viceprezidentovi Riekovi Macharovi ich záväzky podľa Dohody o vyriešení konfliktu v Južnom Sudáne; vyzýva prezidenta Kiira, aby okamžite splnil svoj záväzok týkajúci sa jednostranného prímeria, ako prisľúbil predsedom vlád Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) 25. marca 2017;

2.  žiada o to, aby všetky strany ozbrojeného konfliktu okamžite a úplne zastavili všetky činy sexuálneho násilia páchaného na civilistoch, najmä na ženách a dievčatách; pripomína, že použitie znásilnenia ako vojnovej zbrane je vojnovým zločinom, ktorý sa trestá podľa medzinárodného práva; žiada vládu Južného Sudánu, aby poskytla ochranu všetkým zraniteľným skupinám, postavila páchateľov pred súd a ukončila beztrestnosť polície a armády;

3.  odsudzuje všetky útoky na civilistov a humanitárnych pracovníkov, pričom útoky na humanitárnych pracovníkov bránia pomoci zameranej na záchranu života a jej poskytovaniu; zdôrazňuje, že konflikty sa nesmú riešiť vojensky a že vláda Južného Sudánu musí zabezpečiť existenciu zmysluplného prímeria, ktoré poukazuje na skutočný záväzok týkajúci sa mieru a stability; domnieva sa, že záväzok týkajúci sa mieru musí ísť nad rámec jednoduchého ukončenia násilností a musí zahŕňať stiahnutie vojsk, rozpustenie etnickej milície, umožnenie neobmedzenej humanitárnej pomoci a prepustenie politických väzňov;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s vážnou humanitárnou situáciou v krajine, ktorá sa naďalej zhoršuje; opätovne preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili humanitárnu pomoc s cieľom zmierniť hlad a aby naliehali na vládu Južného Sudánu, aby sa zabezpečilo, že ostanú otvorené trasy dodávok humanitárnej pomoci;

5.  vyjadruje poľutovanie nad náborom detí do ozbrojených konfliktov, ktorých sa dopustili všetky strany v Južnom Sudáne; zdôrazňuje, že zamestnávanie detí stranami konfliktu je vojnovým zločinom, za ktorý musí byť voči veliteľom vyvodená trestná zodpovednosť; varuje, že celej generácii mladých ľudí v súčasnosti hrozí, že utrpia vážnu traumu a silný emočný zmätok a že sa im nedostane žiadneho vzdelania; žiada, aby humanitárne a rozvojové programy EÚ pomáhali pri poskytovaní základného vzdelávania a dlhodobej rehabilitácie a poradenstva; dôrazne odsudzuje využívanie vzdelávacích zariadení na vojenské operácie;

6.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby využili všetky dostupné zdroje na zapojenie OSN, Africkej únie (AÚ) a úradu IGAD do vytvárania nového politického procesu zameraného na dosiahnutie trvalého prímeria a úplné vykonávanie kapitol mierovej dohody o bezpečnosti a správe;

7.  zastáva názor, že AÚ podporená EÚ a jej členskými štátmi musí prevziať aktívnu úlohu pri sprostredkovaní politického riešenia na dosiahnutie trvalého mieru v Južnom Sudáne, a to aj prostredníctvom vyčlenenia väčšieho množstva zdrojov, ktoré by dostal vyslanec Africkej únie pre Južný Sudán Alpha Oumar Konare; podporuje žiadosť o uskutočnenie medzinárodnej konferencie organizovanej Komisiou AÚ za účasti OSN a úradu IGAD s cieľom zjednotiť a zosúladiť medzinárodné úsilie zamerané na ukončenie vojny v Južnom Sudáne;

8.  opakuje, že plne podporuje činnosť osobitného zástupcu OSN pre Južný Sudán a mandát misie OSN v Južnom Sudáne (UNMISS) a jej regionálnej jednotky ochrany, ktoré sú poverené ochranou civilného obyvateľstva, bránením násiliu páchanému voči nemu a vytváraním nevyhnutných podmienok na poskytovanie humanitárnej pomoci; vyzýva všetky strany, aby umožnili rýchle vyslanie účinnej regionálnej jednotky ochrany, ktorú poverila Bezpečnostná rada OSN a ktorá má posilniť aktívnu prítomnosť misie UNMISS, a vyzýva členské štáty a PK/VP, aby naliehavo a výrazne posilnili misiu UNMISS prostredníctvom európskych kapacít;

9.  naliehavo zdôrazňuje potrebu vytvorenia hybridného súdu pre Južný Sudán, v rámci čoho Africká únia prijme právne postavenie a OSN a EÚ poskytnú pomoc vo forme zdrojov; pripomína, že je to súčasťou mierovej dohody z roku 2016, a preto by sa o tom nemalo opätovne rokovať;

10.  trvá na tom, že proces národného dialógu môže byť len vtedy zmysluplný a inkluzívny, keď spĺňa jasné kritériá, ku ktorým patrí neutrálne vodcovstvo a zahrnutie opozičných skupín a občanov Južného Sudánu žijúcich mimo krajiny, a zároveň musí zahŕňať zástupcov všetkých strán konfliktu a iných juhosudánskych zainteresovaných strán vrátane zástupcov žien, aby bol legitímny a účinný;

11.  odsudzuje všetky pokusy o obmedzenie slobody prejavu, ktorá je základným ľudským právom a súčasťou skutočnej politickej diskusie; odsudzuje zabíjanie humanitárnych pracovníkov, zástupcov občianskej spoločnosti a novinárov a žiada, aby tí, ktorí páchajú takéto trestné činy, boli postavení pred súd; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov;

12.  odsudzuje všetky útoky na vzdelávacie zariadenia a verejné budovy a používanie škôl na vojenské účely; vyzýva zúčastnené strany, aby dodržiavali usmernenia na ochranu škôl a univerzít pred používaním na vojenské účely v ozbrojených konfliktoch;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bezpečnostnej rade OSN sa 23. decembra 2016 nepodarilo prijať rezolúciu, ktorou by bolo uvalené zbrojné embargo na Južný Sudán, ustanovený zákaz cestovať a zmrazené aktíva troch vysokopostavených predstaviteľov Južného Sudánu; vyzýva EÚ, aby uvalila a účinne presadzovala medzinárodné zbrojné embargo voči Južnému Sudánu; je znepokojený správami o transferoch zbraní v Južnom Sudáne, v rozpore so spoločnou pozíciou 2008/944/SZBP, ktoré uľahčili sprostredkovatelia so sídlom v členských štátoch EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby presadzovali dodržiavanie režimu EÚ v oblasti kontroly zbraní a formálne nadviazali kontakt s akoukoľvek treťou krajinou, u ktorej sa preukázalo, že vyváža zbrane a vojenskú logistickú pomoc do Južného Sudánu;

14.  vyzýva orgány, aby zabezpečili, že každý návrat či premiestnenie vnútorne vysídlených osôb prebieha bezpečným a dôstojným spôsobom; žiada o využívanie cielených sankcií voči všetkým kľúčovým politickým alebo vojenským subjektom vo vláde alebo v opozícii, ktoré udržiavajú konflikt alebo porušujú ľudské práva, ako súčasť stratégie EÚ na zabezpečenie poskytovania humanitárnej pomoci, zachovania prímeria a obnovenia politického procesu zameraného na vykonávanie mierovej dohody;

15.  domnieva sa, že v dôsledku opakujúcich sa konfliktov, neistoty a hromadného vysídľovania ľudí sa v súčasnom politickom prostredí nemôžu uskutočniť dôveryhodné a pokojné voľby; pripomína, že mandát dočasnej vlády národnej jednoty trvá do júna 2018; zdôrazňuje význam plnohodnotného zapojenia žien v Južnom Sudáne do mierových rokovaní a spravovania krajiny; vyzýva EÚ na podporu obyčajných žien, ktoré prispievajú k viditeľnému rozdielu v kvalite mierových rokovaní zvrátením tendencie podozrievať, budovaním dôvery a podporou zmierenia;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Južného Sudánu, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, komisárovi Južného Sudánu pre ľudské práva, Národnému zákonodarnému zhromaždeniu Južného Sudánu, inštitúciám Africkej únie, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi OSN.


Dohoda medzi EÚ, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom o finančnom mechanizme EHP na roky 2014 – 2021 ***
PDF 248kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnským kniežatstvom a Nórskym kráľovstvom o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2014 – 2021, Dohody medzi Nórskym kráľovstvom a Európskou úniou o nórskom finančnom mechanizme na obdobie rokov 2014 – 2021, Dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom a Dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandom (06679/2016 – C8-0175/2016 – 2016/0052(NLE))
P8_TA(2017)0221A8-0072/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06679/2016),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnským kniežatstvom a Nórskym kráľovstvom o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2014 – 2021 (06956/16),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Nórskym kráľovstvom a Európskou úniou o nórskom finančnom mechanizme na roky 2014 – 2021 (06957/16),

–  so zreteľom na návrh dodatkového protokolu k Dohode o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom (06960/16),

–  so zreteľom na návrh dodatkového protokolu k Dohode o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandom (06959/16),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0175/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0072/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohôd a protokolov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva a Nórskeho kráľovstva.


Správna skladba zdrojov financovania pre európske regióny: vyvážený pomer finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ
PDF 474kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ (2016/2302(INI))
P8_TA(2017)0222A8-0139/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (NSU), a na delegované a vykonávacie akty spojené s príslušnými článkami tohto nariadenia,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(8),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj uvedené v správe Výboru pre kontrolu rozpočtu s názvom Výročná správa Európskej investičnej banky za rok 2014 (A8-0050/2016),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií(9),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 23. júla 2014 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z augusta 2016 s názvom Ex post evaluation of Cohesion Policy programmes 2007-2013, focusing on the European Regional Development Fund (ERDF), the European Social Fund (ESF) and the Cohesion Fund (CF) (Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 zamerané na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond (KF)),

–  so zreteľom na správu Komisie z 30. októbra 2014 s názvom Finančné nástroje podporované zo všeobecného rozpočtu podľa článku 140 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách k 31. decembru 2013 (COM(2014)0686),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 26. novembra 2015 s názvom Guidance for Member States on Article 42(1)(d) CPR – Eligible management costs and fees (Usmernenia pre členské štáty k článku 42 ods. 1 písm. d) nariadenia o spoločných ustanoveniach – Oprávnené náklady na riadenie a poplatky za riadenie),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 10. augusta 2015 s názvom Guidance for Member States on Article 37(7) (8) (9) CPR – Combination of support from a financial instrument with other forms of support, (Usmernenia pre členské štáty k článku 37 ods. 7, 8, 9 NSU – Kombinácia podpory z finančného nástroja s inými formami podpory),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 27. marca 2015 s názvom Guidance for Member States on Article 37(2) CPR – Ex-ante assessment (Usmernenia pre členské štáty k článku 37 ods. 2 NSU – Hodnotenie ex ante),

–  so zreteľom na referenčnú príručku pre riadiace orgány z 2. júla 2014, ktorú vypracovala Komisia, s názvom Finančné nástroje v programoch EŠIF na obdobie 2014 – 2020,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z novembra 2016 s názvom Financial instruments under the European Structural and Investment Funds. Summaries of the data on the progress made in financing and implementing the financial instruments for the programming period 2014-2020 in accordance with Article 46 of Regulation (EU) No 1303/2013 of the European Parliament and of the Council (Finančné nástroje v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Súhrny údajov o pokroku dosiahnutom pri financovaní a vykonávaní finančných nástrojov v programovom období 2014 – 2020 v súlade s článkom 46 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z decembra 2015 s názvom Summary of data on the progress made in financing and implementing financial engineering instruments for the programming period 2014-2020 in accordance with Article 46 of Regulation (EU) No 1303/2013 of the European Parliament and of the Council (Súhrn údajov o pokroku dosiahnutom pri financovaní a vykonávaní nástrojov finančného inžinierstva v programovom období 2014 – 2020 v súlade s článkom 46 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie zo septembra 2014 s názvom Summary of data on the progress made in financing and implementing financial engineering instruments reported by the managing authorities in accordance with Article 67(2)(j) of Council Regulation (EC) No 1083/2006 (Súhrn údajov o pokroku dosiahnutom pri financovaní a vykonávaní nástrojov finančného inžinierstva predložených riadiacimi orgánmi v súlade s článkom 67 ods. 2 písm. j) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 13. novembra 2015 s názvom Activities relating to financial instruments. Accompanying the document: Report from the Commission to the European Parliament and the Council on financial instruments supported by the general budget according to Article. 140 (8) of the Financial Regulation as at 31 December 2014 (Aktivity týkajúce sa finančných nástrojov – sprievodný dokument: Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o finančných nástrojoch podporovaných zo všeobecného rozpočtu podľa článku 140 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách k 31. decembru 2014) (SWD(2015)0206),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2015 s názvom Sú finančné nástroje úspešným a sľubným nástrojom v oblasti rozvoja vidieka?,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2014 s názvom Účinnosť kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 2/2012 s názvom Finančné nástroje pre MSP spolufinancované Európskym fondom regionálneho rozvoja,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 14. októbra 2015 s názvom Finančné nástroje na podporu územného rozvoja,

–  so zreteľom na konečnú správu Európskej investičnej banky z marca 2013 s názvom Financial Instruments: A Stock-taking Exercise in Preparation for the 2014-2020 Programming Period (Finančné nástroje: zhodnotenie situácie ako príprava na programové obdobie 2014 – 2020),

–  so zreteľom na štúdiu z októbra 2016 s názvom Financial instruments in the 2014-2020 programming period: first experiences of Member States (Finančné nástroje v programovom období 2014 – 2020: prvé skúsenosti členských štátov), ktorú zadalo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia B: štrukturálna politika a politika súdržnosti,

–  so zreteľom na štúdiu z marca 2016 s názvom Preskúmanie úlohy skupiny EIB v európskej politike súdržnosti, ktorú zadalo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia B: štrukturálna politika a politika súdržnosti,

–  so zreteľom na briefing výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2016 s názvom Challenges for EU cohesion policy: Issues in the forthcoming post-2020 reform (Výzvy pre politiky súdržnosti EÚ: Otázky nadchádzajúcej reformy po roku 2020),

–  so zreteľom na informačný list výskumnej služby Európskeho parlamentu zo septembra 2015 s názvom Cohesion Policy implementation in the EU28 (Vykonávanie politiky súdržnosti v 28 krajinách EÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0139/2017),

A.  keďže v dôsledku preskúmania/revízie viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) a blížiacej sa polovice programového obdobia 2014 – 2020 vznikajú diskusie o kombinácii grantov a finančných nástrojov, ktorá sa použije na investície z rozpočtu EÚ v období po roku 2020;

B.  keďže návrh Omnibus (COM(2016)0605) predstavuje jedinú príležitosť na vykonanie viacerých zlepšení systému, ktorým sa riadi súčasné programové obdobie, v polovici trvania;

C.  keďže pojem finančné nástroje zahŕňa rozličné nástroje a keďže posudzovanie a rozhodovanie o ich používaní si vyžadujú neustálu podrobnú analýzu na základe jednotlivých prípadov spojenú s posúdením konkrétnych potrieb miestnych a regionálnych hospodárstiev alebo osobitnej cieľovej skupiny;

Roky 2007 – 2013: spoľahlivé investovanie prostredníctvom grantov a finančných nástrojov

1.  uznáva, že hoci finančné nástroje boli navrhnuté ešte pred finančnou a hospodárskou krízou a v hospodárskom kontexte krízy neboli práve najvhodnejšie, predkladanie správ Komisiou poskytuje presvedčivý dôkaz o tom, že investovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) prostredníctvom grantov a finančných nástrojov má zásadný vplyv a viditeľné výsledky v regiónoch EÚ, pričom tieto investície dosiahli výšku 347,6 miliardy EUR bez započítania financovania zo strany členských štátov a dodatočných zdrojov využívajúcich pákový efekt;

2.  víta súčasné operácie Európskej investičnej banky (EIB) v oblasti politiky súdržnosti uvedené vo výročných správach a odvetvových správach, ktoré poukazujú na dosah na MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, infraštruktúru, výskum a inovácie, životné prostredie, energetiku a poľnohospodárstvo; konštatuje, že EIB poskytla na podporu politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013 úvery v odhadovanej výške 147 miliárd EUR, čo predstavuje zhruba 38 % všetkých úverov v EÚ;

Roky 2014 – 2020: nová éra investovania prostredníctvom EŠIF

3.  víta skutočnosť, že očakávané investície EÚ prostredníctvom EŠIF majú v rokoch 2014 – 2020 dosiahnuť 454 miliárd EUR, pričom spolu s vnútroštátnym spolufinancovaním investovania formou grantov a finančných nástrojov sa očakáva zvýšenie tejto sumy na 637 miliárd EUR;

4.  uznáva, že sa zvýšil objem, ako aj kvalita finančných nástrojov (vo forme mikroúveru, pôžičiek, záruk, vlastného imania a rizikového kapitálu) pri zdieľanom hospodárení v rámci politiky súdržnosti; vyzdvihuje dve hlavné príčiny tohto trendu: obdobie 2007 – 2013 bolo zdrojom hodnotných skúseností a poučení, pokiaľ ide o vykonávanie EŠIF prostredníctvom grantov a finančných nástrojov, zatiaľ čo do VFR na obdobie 2014 – 2020 sa premietla situácia po kríze, keď je z dôvodu fiškálnych obmedzení potrebných viac finančných nástrojov;

5.  konštatuje, že podľa odhadov by sa mali pridelené zdroje finančných nástrojov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) takmer zdvojnásobiť medzi obdobím 2007 – 2013, keď predstavovali 11,7 miliardy EUR, a obdobím 2014 – 2020, keď by mali dosiahnuť výšku 20,9 miliardy EUR; konštatuje, že tieto finančné nástroje by teda v období 2014 – 2020 predstavovali 6 % celkových prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti vo výške 351,8 miliardy EUR, kým v období 2007 – 2013 tvorili 3,4 % z pridelených 347 miliárd EUR;

6.  berie na vedomie, že príspevky z Kohézneho fondu predstavujú približne 75 miliárd EUR, t. j. 11,8 % všetkých pridelených zdrojov finančných nástrojov na obdobie 2014 – 2020; víta zvýšenie vyčlenených rozpočtových prostriedkov zo 70 miliárd EUR v období 2007 – 2013 na 75 miliárd EUR v období 2014 – 2020; zdôrazňuje, že prostriedky vyčlenené na KF by sa nemali znížiť, pretože približne 34 % obyvateľov EÚ žije v regiónoch, ktoré čerpajú pomoc z KF;

7.  berie na vedomie celkový objem príspevkov na operačné programy vo výške 5 571,63 milióna EUR, ktoré 21 členských štátov vyčlenilo v súčasnom VFR na finančné nástroje k 31. decembru 2015, pričom 5 005,25 milióna EUR pochádza z EFRR a KF;

8.  víta skutočnosť, že zásadné zmeny právnych predpisov v oblasti programovania, vykonávania a riadenia finančných nástrojov, napríklad priame prepojenia na všetkých 11 tematických cieľov, primerané povinné hodnotenie ex ante, ktoré umožňuje určiť zlyhania trhu, tvorba na mieru šitých a zjednodušených štandardných finančných nástrojov a mechanizmov podávania správ, môžu mať rozhodujúci pozitívny vplyv na príťažlivosť a rýchlosť vykonávania politiky súdržnosti, a to tým, že odstránia právne neistoty, ktoré vznikli v období 2007 – 2013; požaduje však, aby sa vynaložilo úsilie s cieľom zabezpečiť, že dané zmeny nebudú mať vplyv na príťažlivosť a rýchlosť vykonávania finančných nástrojov;

Granty a finančné nástroje – stanovenie kombinácie podľa intervenčnej logiky

9.  zdôrazňuje, že hoci granty a finančné nástroje EŠIF, ktoré nie sú samoúčelné, podporujú v rámci zdieľaného hospodárenia rovnaké ciele v oblasti politiky súdržnosti, majú inú intervenčnú logiku a uplatnenie pri riešení potrieb územného rozvoja, potrieb odvetví alebo potrieb trhu;

10.  uznáva, že granty majú v závislosti od typu projektu v porovnaní s finančnými nástrojmi rôzne silné stránky: používajú sa na podporu projektov, ktoré nutne nevytvárajú príjmy; poskytujú finančné prostriedky na projekty, ktoré nedokážu prilákať finančné prostriedky zo súkromných alebo verejných zdrojov; zameriavajú sa na konkrétnych príjemcov, otázky a regionálne priority a ich používanie je menej zložité vzhľadom na skúsenosti a kapacitu; uznáva, že v niektorých prípadoch sa s grantmi spájajú aj obmedzenia: ťažkosti pri dosahovaní kvality a udržateľnosti projektu, riziko nahradenia verejných prostriedkov z dlhodobého hľadiska a účinok vytláčania potenciálnych súkromných investícií aj v prípade projektov, ktoré môžu mať revolvingový charakter a schopnosť vytvárať príjmy na financovanie na základe pôžičiek;

11.  uznáva, že finančné nástroje ponúkajú výhody, ako je pákový a revolvingový efekt, pritiahnutie súkromného kapitálu a krytie osobitných investičných medzier prostredníctvom kvalitných projektov prijateľných pre banky, čím sa maximalizuje efektívnosť a účinnosť vykonávania regionálnej politiky; uznáva, že finančné nástroje majú aj určité nevýhody, pre ktoré by mohli byť v rozpore s príťažlivejšími vnútroštátnymi alebo regionálnymi nástrojmi, ako napríklad: pomalšie vykonávanie v niektorých regiónoch, väčšia zložitosť, nižší pákový efekt finančných nástrojov podporovaných z EŠIF, než sa očakávalo, a v niektorých prípadoch vyššie náklady na vykonávanie a poplatky za správu; poznamenáva, že granty sú v určitých oblastiach politiky, napríklad pri niektorých typoch verejnej infraštruktúry, sociálnych službách, politike v oblasti výskumu a inovácií alebo vo všeobecnosti pri projektoch, v ktorých sa nevytvára zisk, uprednostňovanými investíciami;

12.  zdôrazňuje, že intervenčná logika nie je deliacou čiarou, ale styčným bodom na vytvorenie rovnakých podmienok pre granty a finančné nástroje, aby politika súdržnosti mohla prostredníctvom širokého spektra opatrení zabezpečovať lepšie pokrytie príjemcov a investičných medzier; poukazuje na to, že intervenčná logika predstavuje v rámci programovania EŠIF prístup zdola nahor a že všetky členské štáty a regióny by mali naďalej zohľadňovať najvhodnejšiu možnosť, keď slobodne stanovujú podiel finančných nástrojov alebo grantov ako vykonávacích nástrojov s cieľom prispievať k vybraným prioritám vo svojich príslušných operačných programoch, pričom treba brať do úvahy zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu; pripomína, že riadiace orgány musia dobrovoľne rozhodnúť o tom, ktorý typ finančného nástroja je na vykonávanie najvhodnejší;

Problémy v rámci výkonnosti finančných nástrojov

13.  uznáva význam využívania finančných nástrojov pri operáciách politiky súdržnosti; víta skutočnosť, že podávanie správ o vykonávaní finančných nástrojov v roku 2015 napriek neskorému začiatku súčasného programového obdobia ukázalo pokrok; konštatuje však, že pokrok vo vykonávaní finančných nástrojov EŠIF sa značne odlišuje nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v rámci nich; pripomína, že pozitívnu skúsenosť s využívaním finančných nástrojov a ich vplyv v programovom období 2007 – 2013 sprevádzalo niekoľko problémov súvisiacich s výkonnosťou: neskorý začiatok operácií, nepresné hodnotenie trhu, rozdiely medzi regiónmi vo využívaní finančných nástrojov, celková nízka miera vyplatených prostriedkov, nízka úroveň pákového efektu, problematický revolving, vysoké náklady na správu a poplatky a neprimerane vysoké finančné príspevky; pripomína, že po tom, čo Komisia predĺžila konkrétne lehoty na vykonávanie finančných nástrojov, sa do roku 2015 viacero zistených nedostatkov zmiernilo prostredníctvom cielených opatrení;

14.  poznamenáva, že oneskorené vykonávanie EŠIF môže ovplyvniť miery vyplácania, revolving a finančnú páku, pričom finančná páka by mala byť založená na definícii a metodikách používaných medzinárodnými organizáciami, ako je OECD, malo by sa jasne rozlišovať medzi verejnými a súkromnými príspevkami a treba tiež stanoviť presnú mieru možného pákového efektu v rámci každého finančného nástroja s rozčlenením podľa krajiny a regiónu; pripomína, že oneskorenia v období 2007 – 2013 nezvratne prispeli k nedostatočnej výkonnosti finančných nástrojov EFRR a ESF; zdôrazňuje, že oneskorenia pri vykonávaní, ktoré možno pripísať neskorému začiatku programového obdobia, môžu narušiť výkonnosť finančných nástrojov EŠIF, čo by mohlo viesť k nepresným záverom hodnotenia na konci obdobia; preto vyzýva, aby členské štáty prijali všetky potrebné kroky na zmiernenie negatívnych účinkov oneskoreného vykonávania, najmä pokiaľ ide o riziko obmedzeného využívania a dosahu finančných nástrojov;

15.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že je veľmi pravdepodobné, že opäť dôjde k nahromadeniu nezaplatených faktúr v druhej polovici súčasného VFR, čo by mohlo mať vážny dosah na iné opatrenia financované Európskou úniou;

16.  konštatuje, že v celej EÚ existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o prenikanie finančných nástrojov vrátane EŠIF a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), počiatočné výsledky týchto fondov a očakávaný pákový efekt dodatočných zdrojov, ako aj ďalšie finančné nástroje financované EÚ v najvýkonnejších hospodárstvach Únie, ktoré oslabujú ciele politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že celkový úspech týchto nástrojov závisí od jednoduchosti ich využívania a schopnosti členských štátov spravovať prostredníctvom nich investície, pričom na tento účel sú potrebné presné a diferencované ukazovatele, ktoré by umožnili posúdiť ich skutočný vplyv na politiku súdržnosti;

Riešenia zjednodušenia, synergií a technickej pomoci

17.  víta opatrenia Komisie zamerané na optimalizáciu právnych predpisov a obmedzenie byrokracie; zdôrazňuje, že hoci došlo k zlepšeniu, zložitosť naďalej pretrváva a problémy, ako je dlhé obdobie prípravy a administratívna záťaž pre príjemcov, odrádzajú od využívania finančných nástrojov; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s EIB, Európskym investičným fondom (EIF) a riadiacimi orgánmi s cieľom oveľa jednoduchšie kombinovať mikroúvery, pôžičky, záruky, vlastné imanie a rizikový kapitál z EŠIF pri zabezpečení rovnakej úrovne transparentnosti, demokratickej kontroly, podávania správ a kontroly;

18.  konštatuje, že v osobitných ustanoveniach sa obmedzuje pružnosť operácií s finančnými nástrojmi; zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci sa zdajú byť obzvlášť zaťažujúce, najmä keď sa kombinujú granty s finančnými nástrojmi; žiada Komisiu, aby zabezpečila primeraný rámec štátnej pomoci a preskúmala ďalšie možnosti, ako zjednodušiť dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci na všetkých troch úrovniach, a to na úrovni riadiacich orgánov, fondu fondov a finančných sprostredkovateľov; požaduje rovnaké podmienky, pokiaľ ide o pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa všetkých finančných nástrojov s cieľom predísť preferenčnému zaobchádzaniu s niektorými zdrojmi financovania v porovnaní s inými, najmä v oblasti podpory MSP;

19.  zdôrazňuje, že je dôležité vykonávať audity výkonnosti finančných nástrojov vrátane auditu operácií skupiny EIB v oblasti politiky súdržnosti; poznamenáva, že činnosti auditu zahŕňajú prístup k celému cyklu EŠIF; vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány, aby identifikovali príležitosti na zjednodušenie a synergie prostredníctvom procesu auditu; žiada preto Komisiu, aby sa zamerala na porovnávaciu analýzu grantov a finančných nástrojov, ako aj ďalšie budovanie kapacít, metodiku auditov a usmernenia pre procesy auditu, ktoré by nemali zvyšovať finančné a administratívne zaťaženie príjemcov;

20.  poukazuje na to, že kombinácia grantov a finančných nástrojov ponúka neprebádaný potenciál; zdôrazňuje, že popri poskytovaní usmernení orgánom je potrebné ďalšie zjednodušenie a väčšia harmonizácia pravidiel týkajúcich sa kombinovania jednotlivých EŠIF, ako aj pravidiel, ktoré sa týkajú kombinovania EŠIF s nástrojmi ako Horizont 2020 a EFSI; požaduje lepšiu tvorbu právnych predpisov v podobe jasných, konzistentných a cielených pravidiel, pokiaľ ide o zníženie regulačnej záťaže uľahčením uvedeného kombinovania prostriedkov pridelených z viacerých programov do toho istého finančného nástroja, umožnenie kombinovania mikrofinančných nástrojov pri operáciách v rámci ESF a ďalšie zjednodušenie verejného obstarávania pri výbere finančných sprostredkovateľov a pre verejno-súkromné partnerstvá; požaduje väčšiu súdržnosť medzi rôznymi stratégiami; zdôrazňuje, že kombináciou grantov a finančných nástrojov v rámci EŠIF s ostatnými zdrojmi financovania sa štruktúra financovania môže stať lákavejšou pre príjemcov a investorov z verejného a zo súkromného sektora, a to z dôvodu lepšieho rozdelenia rizika, čo môže prispieť k tomu, že nástroje budú poskytovať dlhodobý rastový potenciál;

21.  poukazuje na to, že využívanie finančných nástrojov možno zvýšiť prostredníctvom investičných partnerstiev a že verejno-súkromné partnerstvá zlepšujú synergie medzi zdrojmi financovania a udržiavajú potrebnú rovnováhu medzi súkromnými a verejnými záujmami; zdôrazňuje, že využívanie finančných nástrojov by sa malo podnecovať aj v rámci iniciatív miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovanej územnej investície;

22.  víta postupy technickej pomoci, ktoré v súčasnosti poskytuje Komisia a skupina EIB prostredníctvom platformy fi-compass; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podporné služby pre orgány, a najmä pre príjemcov finančných nástrojov vrátane EFŠI priamo na mieste sú obmedzené, zatiaľ čo mnohé miestne a regionálne orgány sa vyrovnávajú s technickými problémami a nemajú postačujúce kapacity a know-how na to, aby finančné nástroje účinne využívali; požaduje technickú pomoc, ktorá by sa mala poskytovať v prvom rade miestnym alebo regionálnym aktérom, ako aj všetkým zainteresovaným partnerom, ale nemala by sa využívať na financovanie činnosti vnútroštátnych orgánov; okrem toho vyzýva Komisiu a EIB, aby vytvorili spoločný plán technickej pomoci, ktorý bude zahŕňať finančné a nefinančné poradenské činnosti, najmä pre veľké projekty, ako aj budovanie kapacít, odbornú prípravu, podporu a výmenu znalostí a skúseností; ďalej požaduje kombináciu odborných znalostí (vrátane právneho poradenstva) o nariadeniach v oblasti politiky súdržnosti, finančných produktoch, štátnej pomoci a verejnom obstarávaní so zameraním na vnútroštátne orgány, správcov fondov a príjemcov, pričom zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť zdvojeniu štruktúr;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšie zviditeľnenie investícií z EŠIF a jasnejšie zdôraznila, že sa pri tom využívajú prostriedky EÚ; ďalej požaduje primerané a komplexné informovanie a oboznamovanie, pokiaľ ide o príležitosti na financovanie z prostriedkov EÚ, ktoré by podnecovalo verejný a súkromný sektor k využívaniu týchto príležitostí a zameriavalo sa na potenciálnych príjemcov, najmä mladých ľudí;

Smerom k správnej kombinácii financovania v období po roku 2020 a budúcnosť politiky súdržnosti

24.  uznáva, že problémy, ako je migrácia a bezpečnosť alebo prebiehajúce a budúce politické udalosti v EÚ, by nemali mať negatívny vplyv na investície prostredníctvom politiky súdržnosti alebo jej ciele a očakávané výsledky, a to najmä po uplynutí súčasného programového obdobia;

25.  uznáva, že granty aj finančné nástroje plnia v rámci politiky súdržnosti osobitné úlohy, pričom sa však prostredníctvom 11 tematických cieľov sústreďujú na spoločný zámer, a to dosiahnutie piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 na ceste k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu; kladie dôraz na to, že je potrebné zabezpečiť, aby finančné nástroje nenahradili granty ako hlavný nástroj politiky súdržnosti, pričom tiež zdôrazňuje nutnosť zachovať obnoviteľný charakter finančných prostriedkov, ktoré by mali byť k dispozícii na opätovné investovanie na základe odvetví a opatrení, ktoré môžu podporiť;

26.  poukazuje na skutočnosť, že finančné nástroje dosahujú lepšie výsledky v rozvinutých regiónoch a vo veľkých mestách, v ktorých sú lepšie rozvinuté finančné trhy, pričom najvzdialenejšie regióny a regióny s vysokými harmonizovanými mierami nezamestnanosti a nízkou hustotou obyvateľstva majú ťažkosti, pokiaľ ide o prilákanie investícií, zatiaľ čo grantmi sa riešia regionálne štrukturálne problémy a regionálne vyvážené financovanie; poznamenáva, že úspech finančných nástrojov závisí od mnohých faktorov a že nemožno na základe jedného kritéria vyvodiť všeobecné závery; konštatuje, že čo sa týka využívania finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, záväzné ciele nemožno považovať za schodné riešenie; poznamenáva, že zvýšenie podielu finančných nástrojov by nemalo mať vplyv na nenávratné finančné príspevky, pretože by to narušilo rovnováhu; zdôrazňuje, že v určitých verejných politikách musia dominovať granty, pričom finančné nástroje ich môžu dopĺňať, a to v úplnom súlade s príslušným posúdením ex ante a analýzou trhu; požaduje intenzívnejšiu propagáciu finančných nástrojov v rámci programov Interreg, aby sa zabezpečila ich väčšia konzistentnosť s cieľmi Európskej územnej spolupráce;

27.  pripomína, že súčasné skúsenosti s využívaním EŠIF naznačujú, že kombináciou financovania prostredníctvom grantov a finančných nástrojov sa riešia konkrétne problémy jednotlivých krajín, ako aj nedostatky pri zabezpečovaní sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že kombinácia financovania nemôže viesť k vzniku univerzálneho riešenia, a to pre viaceré faktory: zemepisný región, oblasť politiky, typ a veľkosť príjemcu, administratívnu kapacitu, podmienky na trhu, existenciu konkurenčných nástrojov, podnikateľské prostredie a zámery fiškálnej a hospodárskej politiky;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(5) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(9) Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2014, s. 4.


Budúce perspektívy technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti
PDF 358kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o budúcich perspektívach technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti (2016/2303(INI))
P8_TA(2017)0223A8-0180/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „NSU“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(5),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov(6),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (COM(2015)0701),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície (ITI) a miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD)(9),

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov zo 16. februára 2016 s názvom Je potrebné venovať viac pozornosti výsledkom na zlepšenie poskytovania technickej pomoci Grécku,

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Technická pomoc na podnet Komisie, ktorú vypracovalo Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálna a kohézna politika) v septembri 2016,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0180/2017),

A.  keďže technická pomoc, či už z podnetu Komisie alebo členských štátov, zohráva dôležitú úlohu vo všetkých fázach vykonávania politiky súdržnosti a je dôležitým nástrojom na prilákanie a udržanie kvalitných zamestnancov v rámci správy, vytvorenie stabilného systému riadenia a využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a riešenie ťažkostí pri vykonávaní a pomoci používateľom, pokiaľ ide o vypracúvanie kvalitných projektov; keďže by sa mali preskúmať možnosti využitia technickej pomoci v prípravnej fáze programov;

B.  keďže miestne, regionálne a celoštátne orgány často nemajú potrebné kapacity, aby mohli účinne a efektívne vykonávať EŠIF a zorganizovať partnerstvo s inými verejnými orgánmi vrátane mestských orgánov, s hospodárskymi a sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti v súlade s článkom 5 NSU; keďže administratívne kapacity sa v členských štátoch a regiónoch značne líšia;

C.  keďže opatrenia technickej pomoci by mali byť zamerané aj na partnerov zapojených do prípravy a vykonávania politiky súdržnosti, a to najmä v oblasti budovania kapacít, vytvárania sietí a komunikácie týkajúcej sa politiky súdržnosti;

D.  keďže miestne, regionálne a celoštátne orgány majú problémy udržať si kvalifikovaných pracovníkov, ktorí majú tendenciu odchádzať na lepšie platené pracovné miesta v súkromnom sektore alebo v rámci vnútroštátnych orgánov na celoštátnej úrovni; keďže ide o významnú prekážku pre schopnosť verejných orgánov úspešne vykonávať EŠIF a dosahovať ciele súdržnosti;

E.  keďže je tu priestor na zlepšenie monitorovania a hodnotenia technickej pomoci, a to napriek tomu, že v programovom období 2014 –2020 sa kladie väčší dôraz na výsledky a že takmer polovica tohto obdobia už uplynula;

F.  keďže je potrebné optimalizovať prepojenie medzi technickou pomocou na podnet Komisie a opatreniami technickej pomoci, ktoré sa realizujú na národnej a regionálnej úrovni;

Technická pomoc na podnet Komisie (článok 58 NSU)

1.  berie na vedomie, že zdroje ktoré sú k dispozícii pre technickú pomoc na podnet Komisie boli vyššie v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím a vzrástli na 0,35 % ročného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu, a to po odpočítaní zdrojov z Nástroja na prepojenie Európy (CEF) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD);

2.  víta činnosti Komisie financované z technickej pomoci, a to najmä činnosť v oblasti nástroja TAIEX REGIO PEER 2 PEER, kompetenčného rámca, nástroja sebahodnotenia, paktov integrity, príručky pre odborníkov o tom, ako sa vyhnúť 25 najčastejším chybám v oblasti verejného obstarávania, a štúdie o zhodnotení administratívnej kapacity v oblasti verejného obstarávania v 28 členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby takéto iniciatívy využívali; zdôrazňuje, že tieto nástroje by mali mať významnejšiu úlohu v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, a preto nalieha na Komisiu, aby zvyšovala informovanosť na miestnej a regionálnej úrovni vrátane na úrovni ostrovov, pokiaľ ide o ich využívanie; odporúča, aby rozsah pôsobnosti nástrojov TAIEX REGIO PEER 2 PEER sa rozšíril na všetkých partnerov v súlade s článkom 5 NSU s cieľom zabezpečiť širokú výmenu skúseností, prispievať k budovaniu kapacít a uľahčiť využívanie osvedčených postupov;

3.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia iniciovala hodnotenie účinnosti a pridanej hodnoty vykonávania paktov integrity – mechanizmu verejnej kontroly na ochranu finančných prostriedkov EÚ;

4.  berie na vedomie činnosti pracovnej skupiny pre Grécko a podpornej skupiny pre Cyprus na implementácii EŠIF v týchto dvoch krajinách, najmä pokiaľ ide o mieru čerpania, pričom má na zreteli, že toto je len jeden z ukazovateľov pozitívneho hodnotenia politiky súdržnosti; konštatuje však, že podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov s názvom Je potrebné venovať viac pozornosti výsledkom na zlepšenie poskytovania technickej pomoci Grécku boli v snahe o účinnú a udržateľnú reformu dosiahnuté zmiešané výsledky; vyzýva preto Komisiu, aby podala správu o výsledkoch dosiahnutých službou na podporu štrukturálnych reforiem pri operáciách v Grécku; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať a zlepšiť prácu pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie vychádzajúcu zo skúseností z programového obdobia 2007 – 2013 s cieľom podporiť iné členské štáty, ktoré majú problémy pri vykonávaní politiky súdržnosti;

5.  berie na vedomie zavedenie programu na podporu štrukturálnych reforiem (PPSR) a uznáva niektoré potenciálne prínosy pre politiku súdržnosti, ako aj pre ďalšie oblasti; žiada, aby to bolo sa v súlade a konzistentné s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v oblasti politiky súdržnosti; domnieva sa však, že každé možné predĺženie tohto programu by nemalo viesť k odklonu od tematických cieľov politiky súdržnosti, a zastáva názor, že zdroje by sa nemali čerpať z EŠIF na technickú pomoc; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila čo najväčšiu koordináciu a doplnkovosť opatrení financovaných z PPSR a technickej pomoci poskytovanej v rámci EŠIF s cieľom zamerať úsilie na čo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti;

6.  berie na vedomie stratégiu technickej pomoci vypracovanú GR Komisie pre regionálnu a mestskú politiku; navrhuje rozvíjať širšiu stratégiu technickej pomoci, ktorá zabezpečí účinnejšiu koordináciu a bude sa týkať všetkých generálnych riaditeľstiev, ktoré sa zaoberajú EŠIF, ako aj činnosti služby na podporu štrukturálnych reforiem súvisiacich s politikou súdržnosti s cieľom uľahčiť poskytovanú podporu, zabrániť duplicite a maximalizovať ich súčinnosť a komplementárnosť;

7.  zdôrazňuje dôležitosť technickej pomoci v oblasti finančných nástrojov, ktorých použitie exponenciálne rastie, pričom sú svojím charakterom pomerne zložité; v tejto súvislosti víta partnerstvo medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou pri zriadení platformy fi-compass; žiada Komisiu o zefektívnenie technickej pomoci tak, aby sa vzťahovala na oblasti, v ktorých sa riadiace orgány a príjemcovia stretávajú s najväčším množstvom problémov; víta technické vylepšenia Európskeho centra investičného poradenstva pri kombinovaní EŠIF s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI). zdôrazňuje však, že znakom väčšej kapacity a zjednodušenia v tejto špecifickej oblasti by mala byť v konečnom dôsledku redukcia potreby technickej pomoci v oblasti finančných nástrojov; okrem toho zdôrazňuje potrebu komplementárnosti s opatreniami technickej pomoci, ktoré sa následne vykonávajú na národnej a regionálnej úrovni;

8.  víta podporu členským štátom v rámci nástroja technickej pomoci Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS), ktorý poskytuje odbornú pomoc členským štátom pri príprave veľkých projektov spolufinancovaných z EFRR a z KF; očakáva osobitnú správu Európskeho dvora audítorov, predloženie ktorej sa predpokladá v roku 2017 a ktorej cieľom bude overiť, či program JASPERS pomohol zlepšiť vypracúvanie veľkých projektov spolufinancovaných z EÚ, a prispel tak k vyššej kvalite projektov, ako aj k zvýšeniu administratívnej kapacity členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať dôkladnú analýzu toho, ako činnosť nástroja JASPERS za obdobie 2007 – 2013 prostredníctvom nezávislého hodnotenia kvality zlepšila kvalitu projektov a skrátila čas potrebný na schválenie veľkých projektov Komisiou;

9.  konštatuje, že odvtedy, čo sa technická pomoc začala využívať v oblasti politiky súdržnosti, nebola vypracovaná žiadna komplexná analýza jej skutočného prínosu; zdôrazňuje, že je preto ťažké vykonať podrobné hodnotenie jej významu a prínosu z hľadiska budovania administratívnych kapacít a inštitucionálneho posilňovania s cieľom zabezpečiť účinné riadenie EŠIF; z tohto dôvodu požaduje zvýšenie informovanosti a transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s technickou pomocou, posilnenie úlohy Európskeho parlamentu pri monitorovaní a kontrole, ako aj vypracovanie dôkladnej a komplexnej štúdie o jej prínose v oblasti politiky súdržnosti;

10.  pripomína význam primeraných a cielených ukazovateľov, ktoré sú vhodné na meranie výsledkov a dosahu výdavkov z EŠIF, a dostupnosti technickej pomoci na príslušné monitorovanie; domnieva sa, že zavedenie spoločných ukazovateľov bolo prvým krokom v tomto smere, ale bolo spojené s mnohými nedostatkami, napríklad s nadmerným zameraním na výstupy, absenciou dlhodobej perspektívy a nenaplnením potrieb na mieru šitých informácií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby investovala do zlepšenia systému podávania správ a hodnotenia tým, že vypracuje vhodnejšie ukazovatele, ktoré budú k dispozícii v budúcom programovom období;

11.  vyzýva Komisiu, aby pripravila opatrenia a zdroje na zriadenie technickej pomoci pri vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ, a to s ohľadom na rôzne skúsenosti a mieru úspešnosti realizácie týchto stratégií, ako aj na skutočnosť, že medzi účastníkmi stratégií sú nečlenské štáty a krajiny s obmedzenými finančnými prostriedkami a nedostatočnými ľudskými zdrojmi; domnieva sa, že by to mohlo účinnejšie prispieť k príprave veľkých projektov na makroregionálnej úrovni, ktoré by mohli získať finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité realizovať konkrétne opatrenia technickej pomoci na podporu reindustrializácie v znevýhodnených oblastiach s cieľom prilákať priemyselné investície do inovatívnych odvetví špičkových technológií s nízkym vplyvom na životné prostredie;

13.  vyzýva Komisiu, aby zriadila technickú pomoc, konkrétne pracovné skupiny členských štátov, s cieľom predchádzať oneskoreniam vo vytváraní orgánov a operačných programov, ktoré budú potrebné v rámci politiky súdržnosti v členských štátoch po roku 2020;

Technická pomoc na podnet členských štátov (článok 59 NSU)

14.  zdôrazňuje, že spolufinancovanie technickej pomoci EÚ, ktoré je k dispozícii členským štátom v rámci piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020, predstavuje približne 13,4 miliardy EUR;

15.  zdôrazňuje, že technická pomoc sa vo svojej podstate líši od ostatných opatrení financovaných z EŠIF a že meranie jej výsledkov je veľmi náročná a zložitá úloha; domnieva sa však, že vzhľadom na jej potrebu, úroveň zdrojov dostupných v jej rámci a jej potenciál je skutočne nutné vytvoriť strategický a transparentný prístup, ktorý bude koordinovaný na rôznych úrovniach správy, a dosiahnuť flexibilitu s cieľom naplniť potreby identifikované riadiacimi orgánmi v členských štátoch;

16.  zdôrazňuje, že kontrola výkonnosti v roku 2019 ozrejmí aj výsledky využívania technickej pomoci v programovom období 2014 – 2020 a zabezpečí, aby výsledky neboli k dispozícii príliš neskoro na diskusiu o období po roku 2020; požaduje preto, aby sa v prechodnej etape uskutočnila širšia diskusia o účinnosti technickej pomoci a jej výsledkoch a jej analýza;

17.  je znepokojený tým, že v niektorých členských štátoch sa technická pomoc nedostáva dostatočným a účinným spôsobom k miestnym a regionálnym orgánom, ktoré majú zvyčajne najnižšiu správnu kapacitu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť riadne a transparentné komunikačné kanály medzi jednotlivými úrovňami riadenia, aby bolo možné úspešne využívať EŠIF a plniť ciele politiky súdržnosti, ale aj obnoviť dôveru v účinné fungovanie EÚ a jej politík; domnieva sa, že všetci partneri v rámci politiky súdržnosti zohrávajú dôležitú úlohu, a navrhuje, aby Komisia priamo pristúpila k posilneniu postavenia partnerov v ďalšom finančnom programovom období; vyzýva členské štáty, aby výrazne zintenzívnili svoje úsilie o zjednodušenie vykonávania nariadení týkajúcich sa politiky súdržnosti, a to najmä ustanovení o technickej pomoci; víta preto príklad viacvrstvového systému vykonávania politiky súdržnosti v Poľsku (3 piliere technickej pomoci), ktorý umožňuje uplatňovanie koordinovaného strategického a transparentného prístupu viac zameraného na výsledky a prináša vyššiu pridanú hodnotu; požaduje, aby sa prísnejšie kontrolovali výsledky činnosti veľkých súkromných firiem, ktoré poskytujú technickú pomoc verejným správam, a to aj s cieľom predchádzať potenciálnemu konfliktu záujmov;

18.  zdôrazňuje, že technická pomoc zameraná na rozvoj ľudského potenciálu sa musí využívať na potreby, ktoré sa predtým stanovili v plánoch rozvoja zamestnancov a v špecializovanej odbornej príprave personálu;

19.  zdôrazňuje, že aj kapacita pre nižšie úrovne riadenia je veľmi dôležitá pre úspech nových nástrojov územného rozvoja, ako je miestny rozvoj vedený komunitou a integrovaná územná investícia (IÚI); vyzýva na ďalšiu decentralizáciu vykonávania miestneho rozvoja vedeného komunitou; konštatuje, že hoci môže byť ťažké merať vplyv technickej pomoci, nie je to v žiadnom prípade nemožné, najmä keď sa vezme do úvahy pomer prínosov a nákladov; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch vykazuje technická pomoc poskytnutá na účel vytvorenia uceleného systému na vykonávanie EFRR a vytvorenia systému na vykonávanie IÚI negatívny pomer prínosov a nákladov; konštatuje však, že vysoké náklady možno čiastočne vysvetliť osobitnými okolnosťami, ktoré si vyžadujú vyššie úsilie, ako napríklad zavedenie nového systému; požaduje preto, aby sa zaviedli jasné kontrolné mechanizmy, najmä pokiaľ ide o netransparentné rokovania o technickej pomoci; pripomína dôležitú úlohu miestnych akčných skupín, najmä pokiaľ ide o vykonávanie miestneho rozvoja vedeného komunitou, a domnieva sa, že členské štáty by im mali poskytovať technickú pomoc, aby podporili ich cenný príspevok k trvalo udržateľnému miestnemu rozvoju v Únii;

20.  upozorňuje na to, že je potrebné, aby činnosti technickej pomoci zahŕňali podporu technicky a ekonomicky realizovateľných projektov, čo by členským štátom umožnilo navrhovať stratégie oprávnené na financovanie v rámci politiky súdržnosti;

21.  so znepokojením konštatuje, že pri vykonávaní integrovaných opatrení pre udržateľný rozvoj miest, pri ktorých sú úlohy prenesené na mestské orgány, ktoré fungujú ako sprostredkovateľské orgány, často chýba potrebná technická pomoc na budovanie ich kapacít; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala zvýšiť technická pomoc na úrovni mestských oblastí, a to s ohľadom na úlohu mestských orgánov v oblasti politiky súdržnosti a na potrebu zabezpečiť posilnenú kapacitu na ďalšie vykonávanie mestskej agendy EÚ a Amsterdamského paktu;

22.  poznamenáva, že v rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa predpokladá väčšie zapojenie miestnych orgánov; zdôrazňuje, že to vyžaduje väčšie technické a administratívne zručnosti; žiada Komisiu, aby preskúmala iniciatívy a mechanizmy umožňujúce miestnym aktérom plne využívať programové možnosti, ktoré poskytujú nariadenia o EŠIF;

23.  upozorňuje na európsky kódex správania pre partnerstvo, ktorý stanovuje potrebu pomoci relevantným partnerom pri posilňovaní ich inštitucionálnej kapacity s ohľadom na prípravu a realizáciu programov; zdôrazňuje, že mnoho členských štátov neuplatňuje európsky kódex správania pre partnerstvo; okrem toho sa domnieva, že hlavné zásady a osvedčené postupy zakotvené v článku 5 uvedeného kódexu, ktoré sa týkajú zapojenia príslušných partnerov do prípravy partnerskej dohody a programov, by sa mali skutočne uplatňovať, a to s osobitným dôrazom na otázku včasného zverejnenia a ľahkého prístupu k relevantným informáciám; zdôrazňuje potrebu jasných usmernení EÚ s cieľom zvýšiť súlad a odstrániť regulačnú neistotu;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné zveriť technickú pomoc kvalifikovaným štátnym príslušníkom, ktorí budú schopní poskytovať nepretržitú podporu, a financovať ju; zdôrazňuje však, že tieto finančné prostriedky by za žiadnych okolností nemali nahrádzať prostriedky štátov v tejto oblasti a že by mal nastať postupný a strategický posun smerom k činnostiam, ktoré vytvárajú väčšiu pridanú hodnotu pre politiku súdržnosti vo všeobecnosti, ako je napríklad budovanie kapacít, komunikácia alebo výmena skúseností;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou systému riadenia, ale majú priamy vplyv na vykonávanie politiky súdržnosti; pripomína, že týmto inštitúciám treba poskytnúť pomoc, aby mohli rozšíriť a zlepšiť svoje administratívne kapacity a normy prostredníctvom vzdelávania, výmeny poznatkov, budovania kapacít, vytvárania sietí a zavádzania informačných systémov, ktoré sú potrebné na riadenie projektov; zdôrazňuje, že intenzívnejšie informovanie o výsledkoch a úspechoch dosiahnutých s podporou EŠIF a ich väčšie zviditeľnenie môžu prispieť k obnoveniu dôvery a viery občanov v európsky projekt; požaduje preto, aby sa vyčlenili osobitné finančné prostriedky na komunikáciu v rámci technickej pomoci na podnet členského štátu; vyzýva Komisiu, aby podporovala zastupiteľnosť opatrení technickej pomoci s cieľom umožniť úspory z rozsahu a financovanie opatrení spoločných pre rôzne fondy EŠIF;

26.  zdôrazňuje, že na zníženie nadmerných procedurálnych komplikácií by sa technická pomoc v budúcnosti mala čoraz viac zameriavať na úroveň príjemcu/projektu bez ohľadu na to, či ide o verejný alebo súkromný sektor alebo sektor občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečil prísun inovačných a vhodne navrhnutých projektov, ktoré budú zodpovedať už existujúcim stratégiám a vyhýbať sa nediferencovanému prístupu; vyzýva členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na zapojenie príjemcov prostriedkov z EŠIF do vykonávania a monitorovania technickej pomoci; odporúča, aby členské štáty vytvorili sieť informačných stredísk, aby potenciálni príjemcovia mali možnosť získať informácie o dostupných zdrojoch financovania, operačných programoch a otvorených výzvach a dozvedieť sa, ako vypĺňať formuláre žiadostí a realizovať projekty;

27.  poukazuje na to, že technická pomoc sa musí považovať za jednoduchý a flexibilný nástroj, ktorý možno upraviť tak, aby vyhovoval meniacim sa okolnostiam, zastáva názor, že technická pomoc musí prispieť k udržateľnosti projektov, t. j. obdobiu ich trvania, pričom sa bude zameriavať na kľúčové oblasti politiky súdržnosti a podporovať dlhodobé výsledky, napríklad projekty, ktoré vytvárajú trvalé pracovné miesta; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že technickú pomoc možno využiť na testovanie pilotných projektov inovatívnych riešení;

28.  požaduje lepšie podávanie správ členskými štátmi v programovom období po roku 2020 o typoch typy akcií financovaných prostredníctvom technickej pomoci, ako aj o výsledkoch, ktoré sa dosiahli; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia transparentnosť, aby sa zvýšila viditeľnosť technickej pomoci a sledovalo to, ako a kde sa tieto prostriedky vynakladajú, a to s cieľom dosiahnuť väčšiu zodpovednosť vrátane jasného vykonávania auditu; domnieva sa, že by sa preto mali zvážiť pravidelne aktualizované a verejne dostupné databázy akcií plánovaných a vykonávaných členskými štátmi, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností s portálom otvorených dát, ktorý vytvorila Komisia pre EŠIF;

29.  konštatuje, že v súčasnom programovom období mali členské štáty na výber začlenenie technickej pomoci ako prioritnej osi v rámci operačného programu alebo prijatie osobitného operačného programu zameraného na technickú pomoc; vyzýva Komisiu, aby analyzovala, v ktorom variante boli dosiahnuté lepšie výsledky a ktorý umožnil lepšie monitorovanie a hodnotenie, pričom je potrebné, aby zohľadnila rozdielne inštitucionálne zázemie členských štátov;

30.  požaduje väčšie využívanie technickej pomoci v oblasti Európskej územnej spolupráce (EÚS) a v rámci súvisiacich programov, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, pretože tieto oblasti majú svoje vlastné osobitosti a vyžadujú si podporu vo všetkých fázach vykonávania, pričom cieľom je posilniť uvedenú spoluprácu a zvýšiť stabilitu príslušných programov;

31.  žiada Komisiu, aby v súvislosti s prípravou legislatívnych návrhov pre politiku súdržnosti po roku 2020 vzala do úvahy všetky tieto prvky, t. j. skúsenosti zo súčasného programového obdobia i z predchádzajúcich období;

32.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie ex-post, čo sa týka centrálne riadenej technickej pomoci a technickej pomoci v rámci zdieľaného hospodárenia;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(6) Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.


Cezhraničná prenosnosť online obsahových služieb na vnútornom trhu ***I
PDF 325kWORD 48k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (COM(2015)0627 – C8-0392/2015 – 2015/0284(COD))
P8_TA(2017)0224A8-0378/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0627),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0392/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. apríla 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výbor pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0378/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. mája 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu

P8_TC1-COD(2015)0284


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1128.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 86.
(2) Ú. v. EÚ C 240, 1.7.2016, s. 72.


Vykonávanie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou
PDF 330kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o vykonávaní dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou (2015/2059(INI))
P8_TA(2017)0225A8-0123/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o voľnom obchode zo 6. októbra 2010 medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o obchode a spolupráci z 28. októbra 1996 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej(2) a rozhodnutie Rady 2001/248/ES z 19. marca 2001(3) týkajúcim sa jeho uzavretia,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2015 o vonkajšom vplyve obchodnej a investičnej politiky EÚ na verejno-súkromné partnerstvá v krajinách mimo EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa vykonáva dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Kórejskou republikou(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 16. septembra 2010 o podpísaní v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou a na strane druhej(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(11),

–  so zreteľom na Dohodu z Marrákešu o založení Svetovej obchodnej organizácie,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(12),

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0123/2017),

A.  keďže na 1. júla 2016 pripadlo piate výročie nadobudnutia platnosti Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Kórejskou republikou (ďalej len „Kórea“);

B.  keďže Komisia sa v novej obchodnej stratégii „Obchod pre všetkých“, zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie dohôd EÚ o voľnom obchode, a to aj prostredníctvom využitia mechanizmu urovnávania sporov;

C.  keďže dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou (ďalej len „dohoda“) nadobudla platnosť po ratifikácii členskými štátmi EÚ 13. decembra 2015;

D.  keďže dohoda je prvá dohoda novej generácie dohôd o voľnom obchode uzavretých Európskou úniou s ázijským partnerom, ktorá okrem odstránenia ciel obsahuje aj pravidlá o odstránení necolných prekážok obchodu, čím vytvára nové možnosti prístupu na trh v oblasti služieb a investícií, ako aj v oblastiach duševného vlastníctva, verejného obstarávania a politiky hospodárskej súťaže, a teda bude slúžiť ako vzor pre budúce dohody o voľnom obchode;

E.  keďže počas obdobia platnosti dohody:

   sa deficit obchodnej bilancie EÚ s Kóreou vo výške 7,6 miliardy EUR za obdobie 12 mesiacov pred nadobudnutím platnosti dohody zmenil na prebytok obchodnej bilancie vo výške 2,5 miliardy EUR v piatom roku trvania dohody;
   sa vývoz EÚ do Kórey zvýšil o 47 % z 30,6 miliardy EUR za obdobie 12 mesiacov pred nadobudnutím platnosti dohody na 44,9 miliardy EUR v piatom roku trvania dohody, z toho vývoz výrobkov z EÚ do Kórey, ktoré boli úplne alebo čiastočne liberalizované na základe dohody, vzrástol o 57 %, resp. 71 % a vývoz výrobkov z EÚ do Kórey, na ktoré sa vzťahuje nulová colná sadzba podľa doložky najvyšších výhod (DNV), sa zvýšil o 25 % (1,9 miliardy EUR);
   dovoz z Kórey do EÚ v piatom roku trvania dohody predstavoval 42,3 miliardy EUR a zvýšil sa o 11 % v porovnaní s obdobím 12 mesiacov pred nadobudnutím platnosti dohody, z toho dovoz výrobkov z Kórey do EÚ, ktoré boli úplne alebo čiastočne liberalizované na základe dohody, vzrástol o 35 %, resp. 64 % (o 5 miliárd EUR, resp. o 0,5 miliardy EUR), zatiaľ čo dovoz výrobkov z Kórey do EÚ, na ktoré sa vzťahuje nulová colná sadzba podľa doložky najvyšších výhod (DNV), sa zvýšil o 29 % (5,8 miliardy EUR);
   podiel EÚ na celkovom kórejskom dovoze vzrástol z 9 % pred nadobudnutím platnosti dohody na 13 % vo štvrtom roku jej platnosti; za rovnaké obdobie podiel EÚ na celkovom kórejskom vývoze klesol z 11 % na necelých 9 %;
   sa vývoz osobných automobilov z EÚ do Kórey zvýšil o 246 %: z 2 miliárd EUR za obdobie 12 mesiacov pred nadobudnutím platnosti dohody na 6,9 miliardy EUR v piatom roku jej platnosti;
   sa dovoz osobných automobilov z Kórey do EÚ zvýšil o 71 %: z 2,6 miliardy EUR za obdobie 12 mesiacov pred nadobudnutím platnosti dohody na 4,5 miliardy EUR v piatom roku jej platnosti;
   vývoz služieb z EÚ v roku 2014 predstavoval 11,9 miliardy EUR a vzrástol o 11 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo v odvetví služieb viedlo k prebytku obchodnej bilancie EÚ s Kóreou vo výške 6 miliárd EUR v roku 2014; zároveň dovoz služieb z Kórey do EÚ bol na úrovni 6 miliárd EUR, čo predstavuje nárast o 4 % v porovnaní s rokom 2013;
   priame zahraničné investície (PZI) v roku 2014 z EÚ v Kórei predstavovali sumu 43,7 miliardy EUR, čo znamená, že EÚ sa stala najväčším investorom v Kórei; PZI z Kórey v EÚ naopak dosiahli výšku 20,3 miliardy EUR, čo je nárast o 35 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom;
   sa miera využitia preferencií Úniou na kórejskom trhu zvýšila na 68,5 %, pričom miera využitia preferencií Kóreou dosiahla približne 85 %;
   bolo vytvorených sedem špecializovaných výborov, sedem pracovných skupín a dialóg o záležitostiach duševného vlastníctva;
   svoju činnosť vyvíja výbor pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj, ktorý je špecializovaným orgánom na vykonávanie kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji obsiahnutej v dohode medzi EÚ a Kóreou;

1.  pripomína, že dohoda je proces, a nie jednorazová transakcia, a preto by jej fungovanie v praxi v súlade s ustanoveniami dohody malo naďalej podliehať pravidelným analýzam a hodnoteniam týkajúcim sa vplyvu obchodu na konkrétne hospodárske odvetvia EÚ a každého členského štátu EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa dohoda riadne vykonávala a aby sa jej ustanovenia dodržiavali;

2.  víta skutočnosť, že dohoda viedla k výraznému vzrastu obchodnej výmeny medzi EÚ a Kóreou; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej preskúmali dôsledky a priamy vplyv dohody na blahobyt spotrebiteľov, na podnikateľov a na európske hospodárstvo a aby účinnejšie informovali verejnosť o týchto vplyvoch;

3.  zdôrazňuje, že uzatvorenie dohody bolo bezprecedentné z hľadiska jej rozsahu pôsobnosti aj rýchlosti, akou sa mali odstrániť obchodné prekážky – napríklad po piatich rokoch od nadobudnutia platnosti dohody sa na oboch stranách prakticky zrušili všetky dovozné clá;

4.  poukazuje na to, že dohoda, ako aj iné dohody o voľnom obchode, službách a investíciách pozitívne ovplyvňujú sociálny a hospodársky rozvoj strán dohody, hospodársku integráciu, trvalo udržateľný rozvoj a vzájomné priblíženie krajín a ich občanov;

5.  berie na vedomie činnosť Fóra občianskej spoločnosti a domácich poradných skupín zriadených v súlade s ustanoveniami uvedenými v kapitole o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou celkového balíka dohody o voľnom obchode; pripomína, že obe strany sa podľa článku 13.4 dohody zaviazali rešpektovať, presadzovať a uplatňovať vo svojich právnych predpisoch a postupoch zásady v nadväznosti na svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v MOP a z Deklarácie MOP o základných pracovných zásadách a právach, najmä pokiaľ ide o slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje však, že pokrok dosiahnutý Kóreou v súvislosti s cieľmi zakotvenými v kapitole o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji nie je uspokojivý a že sa stále vyskytujú prípady porušovania slobody združovania vrátane znepokojujúcich prípadov zatýkania predstaviteľov odborov, ako aj zásahy do rokovaní, ktoré by mali partneri zodpovední za vyjednávanie viesť nezávislým spôsobom; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala formálne konzultácie s kórejskou vládou v súlade s článkom 13.14 dohody, a ak by takéto konzultácie zlyhali, vyzýva skupinu expertov uvedených v článku 13.15 dohody, aby prijala opatrenia a pokračovala v dialógu so zreteľom na neschopnosť kórejskej vlády splniť niektoré zo svojich záväzkov, a najmä aby vykonávala pokračujúce a nepretržité úsilie v súlade so záväzkami zakotvenými v dohode, a to v snahe o zabezpečiť ratifikáciu základných dohovorov MOP zo strany Kórey, ktoré táto krajina doteraz neratifikovala;

6.  zdôrazňuje, že medzi členskými štátmi EÚ existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o mieru využitia preferencií, a to v rozmedzí od 16 % do 92 %; upozorňuje, že väčšie využívanie platných preferencií by mohlo priniesť vývozcom z EÚ ďalšie výhody vo výške viac ako 900 miliónov EUR; navrhuje, že využívanie preferencií v rámci tejto dohody a iných obchodných dohôd by sa malo analyzovať s cieľom maximalizovať využitie obchodných výhod;

7.  uznáva, že hoci dohoda spĺňa očakávania strán, pokiaľ ide o posilnenie dvojstranného obchodu a prehĺbenie obchodného partnerstva, nasledujúce otázky v rámci tejto dohody a ako súčasť dialógu s Kóreou by sa mali analyzovať, primerane presadzovať a uplatňovať v duchu dohody a mali by sa zrevidovať s cieľom odstrániť súčasné problémy:

   a) technické prekážky obchodu, napríklad: doložka o priamej preprave, ktorá spoločnostiam bráni ekonomicky optimalizovať svoje kontajnerové zásielky, ustanovenie o opravenom tovare, zahrnutie ťahačov do rozsahu pôsobnosti dohody a – rovnako dôležitá – otázka pravidiel a postupov týkajúcich sa osvedčení pre stroje vyvezené do Kórey;
   b) prekážky v oblasti sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení, okrem iného: prekážky brániace vývozu hovädzieho a bravčového mäsa, ako aj mliečnych výrobkov z EÚ;
   c) práva duševného vlastníctva, napríklad: uznávanie a ochrana zemepisných označení a obchodných práv v prípade verejného predvádzania hudobných diel, zvukových záznamov a predstavení chránených autorským právom alebo súvisiacimi právami;
   d) kapitola o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji: ratifikácia a vykonávanie základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce zo strany Kórey;
   e) znenie pravidiel o pôvode a ich vplyv na mieru využitia preferencií;
   f) otázky súvisiace s clami vrátane postupov overovania pôvodu;

8.  konštatuje, že v poslednom období dochádza k vytváraniu nových necolných prekážok obchodu, ako napríklad predtým neexistujúcich technických noriem pre stroje, zariadenia alebo vozidlá; zdôrazňuje, že obzvlášť neakceptovateľným javom je odobratie homologizácie typu vozidla v prípade rôznych európskych výrobcov automobilov na základe nepodložených dôvodov; vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do dvojstranných rozhovorov na odstránenie tohto negatívneho javu;

9.  poukazuje na to, že mnohé malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) si nie sú vedomé príležitostí, ktoré dohoda prináša; vyzýva preto Komisiu a členské štáty EÚ, aby preskúmali najmä mieru využitia preferencií zo strany MSP a aby prijali účinné opatrenia s cieľom zvýšiť informovanosť MSP o príležitostiach, ktoré dohoda vytvorila;

10.  podporuje ďalšie prehĺbenie obchodných a investičných vzťahov medzi EÚ a Kóreou, najmä kapitolu dohody týkajúcu sa investícií; očakáva, že ťažkosti týkajúce sa kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji sa vyriešia pred rokovaniami o kapitole týkajúcej sa investícií; podporuje zapojenie strán dohody do vytvárania ďalšieho hospodárskeho rastu a trvalo udržateľného rozvoja v prospech občanov EÚ a Kórey; vyzýva Komisiu a vládu Kórejskej republiky, aby v prípade rokovaní o kapitole týkajúcej sa investícií nevyužívali starú metódu urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ale aby namiesto toho vychádzali z nového systému investičných súdov, ktorý navrhla Komisia, a vyzýva Komisiu, aby v dlhodobom horizonte vytvorila mnohostranný systém investičných súdov, ktorý by mohol nahradiť všetky mechanizmy urovnávania investičných sporov v rámci súčasných a budúcich dohôd o voľnom obchode;

11.  zdôrazňuje význam ďalšieho posilňovania medzinárodnej spolupráce v mnohostrannom, viacstrannom a regionálnom medzinárodnom rámci, a to v kontexte WTO, napríklad pokiaľ ide o rokovania o dohode o environmentálnych tovaroch (EGA) a dohode o obchode so službami (TiSA);

12.  zdôrazňuje, že strategické hodnoty dohody siahajú nad rámec oblasti obchodu, keďže dohoda vytvára pevný základ pre hlbšie vzťahy s dlhodobou spoluprácou a prispieva k vytvoreniu strategického partnerstva medzi EÚ a Kóreou;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a vláde a Národnému zhromaždeniu Kórejskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 14.5.2011, s. 6.
(2) Ú. v. ES L 90, 30.3.2001, s. 46.
(3) Ú. v. ES L 90, 30.3.2001, s. 45.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0250.
(5) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 87.
(6) Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 19.
(7) Ú. v. EÚ L 127, 14.5.2011, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 113.
(9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
(10) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(11) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0299.


Dosiahnutie riešenia v podobe existencie dvoch štátov na Blízkom východe
PDF 265kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o dosiahnutí riešenia v podobe existencie dvoch štátov na Blízkom východe (2016/2998(RSP))
P8_TA(2017)0226RC-B8-0345/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o mierovom procese na Blízkom východe,

–  so zreteľom na predchádzajúce rezolúcie OSN,

–  so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach, ktorých zmluvnými stranami sú Izrael a Palestína,

–  so zreteľom na správu Kvarteta pre Blízky východ z 1. júla 2016 a jeho vyhlásenie z 23. septembra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe, najmä závery z 18. januára 2016 a 20. júna 2016,

–  so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu ustanovujúcu pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a štátom Izrael na strane druhej,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nastolenie mieru na Blízkom východe zostáva pre medzinárodné spoločenstvo kľúčovou prioritou a neodmysliteľným prvkom regionálnej a globálnej stability a bezpečnosti;

B.  keďže podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoká predstaviteľka“) sa pri viacerých príležitostiach vyjadrila, že je odhodlaná obnoviť a zintenzívniť úlohu EÚ v mierovom procese na Blízkom východe; keďže v apríli 2015 vysoká predstaviteľka vymenovala nového osobitného zástupcu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe (ďalej len „osobitný zástupca EÚ“); keďže výsledky práce osobitného zástupcu sa ešte musia prejaviť;

C.  keďže kvarteto a regionálni partneri, ako sú Egypt, Jordánsko a Saudská Arábia, zohrávajú dôležitú úlohu pri hľadaní riešenia arabsko-izraelského konfliktu;

D.  keďže pokračujúce násilie, teroristické útoky proti civilistom a nabádanie na násilie výrazne prehlbujú nedôveru a sú v zásadnom rozpore s mierovým riešením;

E.  keďže Bezpečnostná rada OSN vo svojej rezolúcii č. 2334 (2016):

   a) opätovne potvrdila, že zakladanie osád Izraelom na palestínskych územiach okupovaných od roku 1967 vrátane územia východného Jeruzalema nemá žiadnu právnu platnosť a je zjavným porušením medzinárodného práva a hlavnou prekážkou dosiahnutia riešenia v podobe existencie dvoch štátov;
   b) vyzvala všetky zúčastnené strany, aby v rámci svojich príslušných rokovaní rozlišovali medzi územím Izraelského štátu a územiami okupovanými od roku 1967;
   c) pripomenula povinnosť bezpečnostných síl palestínskej samosprávy podľa plánu kvarteta viesť účinné operácie proti všetkým osobám, ktoré sa zapájajú do teroristickej činnosti, a rozkladať teroristické kapacity vrátane zabavovania nezákonne držaných zbraní;

F.  keďže podľa kancelárie zástupcu EÚ v Palestíne bola v posledných mesiacoch zaznamenaná bezprecedentne vysoká miera búrania palestínskych stavieb;

G.  keďže sa množia správy o porušovaní ľudských práv v Pásme Gazy;

H.  keďže vznikajú obavy v súvislosti so situáciou väzňov na oboch stranách, najmä pokiaľ ide o prebiehajúcu hladovku palestínskych väzňov; keďže obe strany by mali plniť svoje medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o dodržiavanie práv väzňov;

I.  keďže všetky strany by mali podporovať dialóg a praktickú spoluprácu, a to najmä v oblastiach bezpečnosti, prístupu k vode, sanitácii a zdrojom energie, a mali by napomáhať rast palestínskeho hospodárstva, a ponúknuť tak víziu nádeje, mieru a zmierenia, ktoré región tak veľmi potrebuje;

J.  keďže vzťahy medzi EÚ a oboma stranami musia byť založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktorým sa má riadiť ich vnútorná a medzinárodná politika a ktoré predstavuje rozhodujúci prvok týchto vzťahov;

1.  pripomína svoju rozhodnú podporu riešeniu izraelsko – palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov, pričom by existoval bezpečný Izraelský štát aj nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný Palestínsky štát, ktoré by nažívali vedľa seba v mieri a bezpečí na základe práva na sebaurčenie a úplného dodržiavania medzinárodného práva;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby dotknuté strany čo najskôr obnovili dôležité rokovania s cieľom dospieť k spravodlivému, trvalému a celkovému mieru; vyzýva obe strany, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli vyvolať ďalšie zvýšenie napätia vrátane jednostranných opatrení, ktoré by mohli prejudikovať výsledok rokovaní, ohroziť realizovateľnosť riešenia založeného na existencii dvoch štátov a prehĺbiť nedôveru; vyzýva obe strany, aby opätovne potvrdili svoje odhodlanie dosiahnuť riešenie založené na existencii dvoch štátov a dištancovali sa tak od hlasov, ktoré toto riešenie odmietajú;

3.  dôrazne odmieta všetky kroky, ktoré ohrozujú realizovateľnosť riešenia v podobe existencie dvoch štátov, a naliehavo vyzýva obe strany, aby prostredníctvom príslušných politík a opatrení preukázali skutočné odhodlanie k dosiahnutiu riešenia v podobe existencie dvoch štátov s cieľom obnoviť dôveru; víta odhodlanie vyjadrené počas nedávnej návštevy izraelského predsedu vlády Benjamina Netanyahua a palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása v Spojených štátoch spoločne sa usilovať o nastolenie mieru;

4.  zdôrazňuje, že ochrana a zachovanie realizovateľnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov musí byť bezprostrednou prioritou politík a činnosti Európskej únie, pokiaľ ide o izraelsko-palestínsky konflikt a mierový proces na Blízkom východe;

5.  odsudzuje všetky akty násilia, teroristické činy proti Izraelčanom a nabádanie na násilie, ktoré sú v zásadnom rozpore s dosiahnutím riešenia založeného na existencii dvoch štátov; konštatuje, že všetky strany by mali účinne konať proti násiliu, terorizmu, prejavom nenávisti a nabádaniu na ne, keďže je to dôležité pre obnovenie dôvery a zabránenie eskalácii, ktorá ešte viac ohrozí vyhliadky na mier;

6.  zdôrazňuje, pripomínajúc, že osady sú podľa medzinárodného práva nezákonné, že nedávne rozhodnutia vybudovať nové osady hlboko na území Predjordánska, vyhlásiť súťaže na výstavbu takmer 2000 obydlí a označiť ďalšiu pôdu hlboko v oblasti Predjordánska za štátne pozemky ešte viac ohrozujú vyhliadky na riešenie založené na existencii dvoch štátov; odsudzuje pokračovanie izraelskej politiky osídľovania a vyzýva izraelské orgány, aby ju ihneď zastavili a zásadne zmenili; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že Kneset 6. februára 2017 schválil tzv. zákon o legalizácii, ktorý so spätnou platnosťou umožňuje legalizáciu osád vybudovaných na palestínskej pôde bez súhlasu legitímnych súkromných vlastníkov; očakáva rozhodnutie najvyššieho súdu v súvislosti s týmto zákonom;

7.  s uspokojením berie na vedomie odsek 8 záverov Rady z 18. januára 2016 o odhodlaní EÚ a jej členských štátov zabezpečiť úplné vykonávanie platných právnych predpisov EÚ a dvojstranných dohôd medzi EÚ a Izraelom;

8.  žiada, aby sa ukončilo búranie palestínskych obydlí a stavieb a projektov financovaných z EÚ, nútené vysídľovanie palestínskych rodín a konfiškácia palestínskeho majetku v Predjordánsku v súlade so správou kvarteta; zdôrazňuje, že príslušné orgány EÚ sú aj naďalej zodpovedné za to, že žiadne finančné prostriedky z EÚ sa nesmú priamo ani nepriamo dostať k teroristickým organizáciám ani použiť na činnosti, ktoré nabádajú na tieto činy;

9.  pripomína, že dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv štátnymi a neštátnymi subjektmi vrátane zodpovednosti za ich kroky je základom mieru a bezpečnosti v regióne;

10.  zdôrazňuje, že zmierenie v rámci Palestíny je kľúčové pre dosiahnutie riešenia v podobe existencie dvoch štátov a vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou palestínskou nejednotnosťou; podporuje výzvu EÚ adresovanú palestínskym frakciám, aby si zmierenie a návrat Palestínskej samosprávy do Pásma Gazy stanovili za najvyššiu prioritu; naliehavo vyzýva palestínske sily, aby bezodkladne obnovili úsilie o zmierenie, najmä prostredníctvom uskutočnenia dlho očakávaných prezidentských a parlamentných volieb; zdôrazňuje, že Palestínska samospráva sa musí ujať funkcie vlády v Pásme Gazy, a to aj v oblasti bezpečnosti a civilnej správy a prostredníctvom svojej prítomnosti na hraničných priechodoch;

11.  zdôrazňuje, že militantná činnosť a nezákonné ozbrojovanie prispievajú k nestabilite a v konečnom dôsledku bránia úsiliu o dosiahnutie diplomatického riešenia; vyzýva bezpečnostné sily palestínskej samosprávy, aby vykonávali v plnej miere účinné a včasné operácie proti aktivitám týchto militantných palestínskych skupín, ako je odpaľovanie rakiet na Izrael; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabrániť ozbrojovaniu teroristických skupín a pašovaniu zbraní týmito skupinami, výrobe rakiet a budovaniu tunelov;

12.  opakuje svoju výzvu na ukončenie blokády Pásma Gazy a na urýchlenú rekonštrukciu a obnovu tejto oblasti;

13.  pripomína členským štátom Benátske vyhlásenie z júna 1980, ktorým členské štáty EÚ prevzali zodpovednosť za mierový proces; požaduje, aby EÚ v júni tohto roka prijala nové vyhlásenie; žiada vysokú predstaviteľku, aby toto nové vyhlásenie využila na vytvorenie odvážnej a komplexnej európskej mierovej iniciatívy v regióne;

14.  žiada, aby sa táto mierová iniciatíva EÚ zamerala na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky v stanovenom čase, v rámci riešenia v podobe existencie dvoch štátov a s medzinárodným mechanizmom monitorovania a vykonávania; zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitosť spolupráce s ostatnými medzinárodnými aktérmi v rámci Kvarteta pre Blízky východ, a najmä so zreteľom na Arabskú mierovú iniciatívu; žiada účinné využívanie existujúceho vplyvu a nástrojov Európskej únie pri rokovaniach s obidvoma stranami s cieľom uľahčiť mierové úsilie, keďže koordinovaný postup na úrovni EÚ môže priniesť výsledky;

15.  zdôrazňuje, že v záujme podpory skutočnej európskej mierovej iniciatívy je prvoradou povinnosťou členských štátov aktívne prispieť k sformovaniu jednotnej európskej pozície a zdržať sa jednostranných iniciatív, ktoré oslabujú európsky postup; zdôrazňuje, že európske hlavy štátov a vlád nemôžu od Únie žiadať, aby sa v regióne aktívne angažovala, ak ich rozdielne pozície bránia Únii zaujať jednotný postoj prostredníctvom vysokej predstaviteľky;

16.  poukazuje na obrovský potenciál komunity palestínskych Arabov v Izraeli, ktorá môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a dôležitosť jej zapojenia do mierového procesu a jej prínosu k nemu; požaduje rovnaké práva pre všetkých občanov Izraela, čo je základným predpokladom plnenia tejto úlohy;

17.  vyzýva Európsku úniu, aby podporovala a chránila aktérov občianskej spoločnosti vrátane organizácií pre ľudské práva, ktorí prispievajú k mierovému úsiliu a budovaniu dôvery medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi na oboch stranách, a víta prínos občianskej spoločnosti k mierovému procesu prostredníctvom inovatívnych nových myšlienok a iniciatív;

18.  navrhuje začatie iniciatívy s názvom Poslanci za mier, ktorej cieľom je spojiť poslancov Európskeho parlamentu, Izraela a Palestíny v záujme dosiahnutia pokroku v mierovom programe a zvýšenia diplomatického úsilia EÚ;

19.  zdôrazňuje, že EÚ musí podporiť iniciatívy, ktoré môžu prispieť k obnoveniu dôvery medzi politickými, neštátnymi a ekonomickými aktérmi a k vytvoreniu modelu spolupráce na konkrétnych otázkach; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam oblastí politiky, v ktorých je spolupráca nevyhnutná pre každodenný život občanov, najmä v oblastiach bezpečnosti, prístupu k vode, sanitácii, zdrojom energie a rastu palestínskeho hospodárstva;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, zástupcovi Kvarteta, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a palestínskej zákonodarnej rade.


Stratégia EÚ pre Sýriu
PDF 196kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu (2017/2654(RSP))
P8_TA(2017)0227RC-B8-0331/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 14. marca 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu (JOIN(2017)0011) a závery Rady o Sýrii z 3. apríla 2017, ktoré spolu predstavujú novú stratégiu EÚ pre Sýriu,

–  so zreteľom na vyhlásenia spolupredsedov ku konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu z 5. apríla 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 30. decembra 2016 k ohláseniu ukončenia násilností v Sýrii a z 23. marca 2017 o Sýrii a na vyhlásenia PK/VP v mene EÚ z 9. decembra 2016 o situácii v Aleppe,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky PK/VP zo 6. apríla 2017 o údajnom chemickom útoku v Idlibe v Sýrii a zo 7. apríla 2017 k útoku USA v Sýrii,

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady týkajúce sa reštriktívnych opatrení EÚ voči osobám zodpovedným za násilné represie v Sýrii vrátane rozhodnutí zo 14. novembra 2016 a z 20. marca 2017,

–  so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu, zriadenej Radou Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), a na rezolúcie UNHRC o Sýrskej arabskej republike,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) o IS/Dá’iš a Fronte an-Nusra a na príslušné rezolúcie BR OSN o konflikte v Sýrskej arabskej republike, najmä na rezolúcie č. 2218 (2013), 2139 (2014), 2165 (2014), 2191 (2014), 2199 (2015), 2254 (2015), 2258 (2015), 2268 (2016), 2328 (2016), 2332 (2016) a 2336 (2016),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) z 31. októbra 2000 o ženách a mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/71/L.48 z 19. decembra 2016, ktorou sa zriaďuje medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,

–  so zreteľom na Ženevské komuniké z roku 2012,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a na všetky dohovory OSN, ktorých zmluvnou stranou je aj Sýria,

–  so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora,

–  so zreteľom na ad hoc tribunály vrátane Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR) a Osobitného tribunálu pre Libanon (STL),

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vojna v Sýrii vyústila do jednej z najhorších humanitárnych kríz na svete od druhej svetovej vojny a pre občanov Sýrie má naďalej ničivé a tragické následky; keďže od začiatku konfliktu v Sýrii v roku 2011 sa množstvo civilistov vrátane detí stalo cieľom útokov a naďalej trpia v tejto brutálnej občianskej vojne, v ktorej už zahynulo viac než 400 000 ľudí; keďže vyše 13,5 milióna ľudí v Sýrii, teda takmer tri štvrtiny zvyšnej populácie, naliehavo potrebuje núdzovú pomoc, ako je lekárska a potravinová pomoc, voda a prístrešie; keďže 6,3 milióna ľudí je vysídlených v rámci krajiny, 4,7 milióna žije v ťažko prístupných a obliehaných oblastiach a 5 miliónov žije ako utečenci v susedných krajinách a širšom regióne; keďže kríza v Sýrii má čoraz väčší destabilizačný vplyv na širší región;

B.  keďže od vypuknutia vojny v roku 2011 zmobilizovali od januára 2017 spoločne EÚ a jej členské štáty viac ako 9,4 miliardy EUR v reakcii na sýrsku krízu, a to jednak priamo v Sýrii, ako aj v regióne, čím sa EÚ stala najväčším prispievateľom; keďže EÚ výrazne podporuje aj susedné krajiny prijímajúce utečencov;

C.  keďže násilie spáchané počas sýrskeho konfliktu zahŕňa cielené a bezhlavé útoky na civilistov, nezákonné zabíjanie, mučenie a zlé zaobchádzanie, násilné zmiznutia, hromadné a svojvoľné zatýkanie, kolektívne tresty, útoky na zdravotnícky personál a odopieranie potravín a vody; keďže Asadov režim je údajne zodpovedný za popravy obesením, mučenie a masové mimosúdne vraždy vo väzenských zariadeniach; keďže sýrska vláda zámerne odrezala civilné obyvateľstvo od základných potravín a služieb vrátane potravín a dodávok vody, ako aj lekárskej pomoci; keďže útoky a obliehanie obývaných oblastí ako vojnová taktika na vyhladovanie obyvateľstva je jednoznačným porušením medzinárodného humanitárneho práva; keďže tieto trestné činy zatiaľ ostávajú bez trestu;

D.  keďže ISIS/Dá’iš a ďalšie džihádistické skupiny sa dopustili neľudských zverstiev vrátane používania brutálnych popráv a nevýslovných sexuálnych násilností, únosov, mučenia, nútenej konverzie a otroctva žien a dievčat; keďže na teroristické útoky sú verbované a používané deti; keďže existujú vážne obavy o situáciu obyvateľov v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou Dá’iš, a o ich možné využívanie ako ľudské štíty počas oslobodzovacej kampane; keďže tieto zločiny môžu predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

E.  keďže prímerie, ktoré začalo platiť 30. decembra 2016, sa nedodržiava a objavili sa správy o viacerých jeho porušeniach v celej Sýrii a vážnych incidentoch, akým bol napríklad chemický útok v meste Chán Šajchún, ktorý pravdepodobne uskutočnil režim, a bombový útok na autobusy prepravujúce evakuantov z obliehaných miest Fú‘a a Kafrája na územia pod vládnou kontrolou; keďže desiatky ľudí vrátane detí bolo zabitých a mnoho ďalších osôb bolo zranených;

F.  keďže na základe niekoľkých vyšetrovaní sa zistilo, že Asadove sily použili na ublíženie civilnému obyvateľstvu a jeho zabíjanie chemické látky, čo je porušením dohody z roku 2013 o ich zneškodnení; keďže k nedávnemu prípadu použitia zbraní hromadného ničenia proti civilnému obyvateľstvu došlo 4. apríla 2017 v meste Chán Šajchún v provincii Idlib, kde bolo zabitých najmenej 70 civilistov, mnoho z nich boli deti, a stovky ďalších bolo zranených; keďže 12. apríla 2017 Rusko vetovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, v ktorej sa odsudzovalo oznámené použitie zakázaných chemických zbraní v Sýrii a sýrska vláda sa vyzývala, aby spolupracovala pri vyšetrovaní tohto incidentu; keďže USA informovali EÚ o tom, že na základe záveru, že sýrsky režim použil chemické zbrane, zaútočili na vojenskú leteckú základňu al-Šajrát v guvernoráte Hums v Sýrii, s úmyslom predísť a zabrániť šíreniu a používaniu chemických zbraní;

G.  keďže EÚ v súlade so svojou politikou boja proti šíreniu a používaniu chemických zbraní v marci 2017 doplnila štyroch vysokopostavených sýrskych vojenských úradníkov za ich úlohu pri použití chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie;

H.  keďže predseda Komisie Jean-Claude Juncker vo svojej správe o stave Únie zo septembra 2016 spomenul potrebu stratégie EÚ pre Sýriu; keďže v októbri Parlament vyzval PK/VP Federicu Mogheriniovú, aby zabezpečila, že nová stratégia pre Sýriu bude zameraná na uľahčenie politickej dohody v Sýrii vrátane nástrojov monitorovania a presadzovania práva s cieľom posilniť súlad so záväzkami prijatými v rámci medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie (ISSG);

I.  keďže cieľom stratégie EÚ pre Sýriu je načrtnúť, ako by mohla EÚ zohrávať výraznejšiu a účinnejšiu úlohu v prispievaní k trvalému politickému riešeniu situácie v Sýrii v existujúcom rámci OSN a podporovať obnovu v nadväznosti na uzatvorenie dohody potom, ako sa podarí spustiť proces dôveryhodnej zmeny; keďže v tejto stratégii sa opisuje šesť hlavných oblastí záujmu, a to: ukončenie vojny prostredníctvom skutočnej politickej zmeny, podpora zmysluplnej a inkluzívnej zmeny, riešenie humanitárnych potrieb najzraniteľnejších Sýrčanov, podpora demokracie a ľudských práv, presadzovanie zodpovednosti za vojnové zločiny, a podpora odolnosti sýrskeho obyvateľstva a sýrskej spoločnosti;

J.  keďže 5. apríla 2017 EÚ spolupredsedala konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, na ktorej sa zišli zástupcovia vyše 70 krajín, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií a medzinárodnej a sýrskej občianskej spoločnosti; keďže v rámci bruselskej konferencie sa dosiala dohoda na celostnom prístupe k riešeniu sýrskej krízy a dodatočnej finančnej pomoci s cieľom reagovať na humanitárnu situáciu, pričom táto pomoc bude v období 2018 – 2020 predstavovať 3,47 miliardy EUR vrátane 1,3 miliardy EUR od EÚ, ktorá je najväčším prispievateľom v tejto kríze; keďže aj niektoré medzinárodné finančné inštitúcie a darcovia oznámili poskytnutie približne 27,9 miliardy EUR vo forme úverov; keďže náklady na obnovu Sýrie sa odhadujú približne na 200 miliárd USD;

K.  keďže EÚ uznáva úsilie Turecka, Libanonu a Jordánska, susedných krajín Sýrie, ktoré prijali najväčší počet sýrskych utečencov, a podporuje tieto snahy;

L.  keďže 4. mája 2017 dosiahli Rusko, Irán a Turecko v Astane (Kazachstan) dohodu o vytvorení štyroch zón deeskalácie; keďže tieto tri signatárske krajiny sú garantmi šesťmesačného obnoviteľného prímeria, a to aj prostredníctvom ozbrojených pozorovateľov na mieste; keďže v tejto dohode sa vyzýva na ukončenie všetkých preletov Asadovho režimu nad týmito oblasťami a na neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do oblastí kontrolovaných povstalcami; keďže tento týždeň v Ženeve začína nové kolo rokovaní pod vedením OSN a ďalšie kolo pod vedením Ruska je naplánované na polovicu júla v Kazachstane;

M.  keďže EÚ opakovane vyhlásila, že sýrsky konflikt nie je možné vyriešiť vojensky a že neprijateľné utrpenie sýrskeho ľudu môže ukončiť len inkluzívna zmena pod sýrskym vedením; keďže úsilie o zmierenie by sa malo začať čo najskôr a malo by mať podporu zo strany EÚ s cieľom zaistiť dlhodobú stabilitu, hoci je jasné, že obnova môže začať až po dosiahnutí politickej dohody; keďže zistenie pravdy, podpora vyvodenia zodpovednosti v prechodnom období, ako aj amnestie majú v tejto súvislosti zásadný význam;

1.  víta stratégiu EÚ pre Sýriu vrátane strategických cieľov EÚ pre Sýriu a ciele EÚ pre Sýriu, ako aj výsledok bruselskej konferencie, na ktorej sa dosiahla dohoda na viacročných záväzkoch; naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany a medzinárodných darcov, aby plne dodržiavali svoje záväzky a pokračovali v podpore v budúcnosti;

2.  opätovne a čo najdôraznejšie odsudzuje ohavné činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú všetky strany zapojené do konfliktu, a najmä ozbrojené sily Asadovho režimu s podporou jeho spojencov Ruska a Iránu, ako aj štátne a neštátne subjekty, najmä organizácia ISIS/Dá’iš a Džabhat Fath aš-Šám; zdôrazňuje svoje stanovisko, že tí, ktorí sa dopúšťajú porušovania medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, sa musia za svoje činy zodpovedať; nabáda všetky štáty, aby v boji proti beztrestnosti uplatňovali zásadu univerzálnej jurisdikcie a víta kroky, ktoré v tomto smere urobili niektoré členské štáty EÚ, vrátane najnovšieho rozhodnutia španielskeho národného súdu prejednať žalobu proti deviatim sýrskym spravodajským úradníkom za mučenie a iné porušenia ľudských práv; opakuje svoju požiadavku voči EÚ a jej členským štátom, aby v úzkej koordinácii s podobne zmýšľajúcimi krajinami preskúmali možnosť zriadenia súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; zdôrazňuje, že postavené pred súd by mali byť aj osoby, ktoré páchajú trestné činy voči náboženským a etnickým menšinám a iným skupinám; je naďalej presvedčený, že účinné riešenie konfliktu ani trvalý mier v Sýrii nemožno dosiahnuť bez vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny;

3.  dôrazne odsudzuje hrozný chemický letecký útok, ktorý 4. apríla 2017 zasiahol mesto Chán Šajchún v provincii Idlib a spôsobil smrť minimálne 70 civilistov vrátane detí a humanitárnych pracovníkov, pričom mnohé obete mali príznaky otravy plynom; poznamenáva, že podľa predbežného posúdenia vypracovaného vyšetrovacou misiou Organizácie pre zákaz chemických zbraní (ďalej len „OPCW“) sú tvrdenia o údajnom použití chemických zbraní dôveryhodné; zdôrazňuje povinnosť Sýrie dodržiavať odporúčania vyšetrovacej misie OPCW a spoločný vyšetrovací mechanizmus OPCW – OSN tým, že poskytne okamžitý a neobmedzený prístup do každej lokality a uzná právo na kontrolu každej z nich; zdôrazňuje, že osoby zodpovedné za takéto útoky sa budú za svoje činy zodpovedať pred súdom; vyjadruje poľutovanie nad opakovaným využívaním práva veta Ruskom v Bezpečnostnej rade OSN vrátane prípadu rezolúcie BR OSN, v ktorej sa odsudzuje najnovší chemický útok, a požaduje medzinárodné vyšetrovanie;

4.  víta zriadenie medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento mechanizmus stále nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov; vyzýva členské štáty, aby splnili svoje záväzky v tejto oblasti;

5.  ostáva aj naďalej verný myšlienke jednotnej, zvrchovanej, územne celistvej a nezávislej Sýrie a podporuje výrazný „celosýrsky“ prístup a demokratickú budúcnosť sýrskeho ľudu; trvá na tom, že politický proces pod vedením Sýrie, ktorý povedie k slobodným a spravodlivým voľbám, s podporou a pod dohľadom Organizácie spojených národov a vychádzajúci z novej ústavy, je jediným spôsobom na dosiahnutie mieru v tejto krajine; opakovane pripomína všetkým stranám, že celonárodné prímerie a mierové inkluzívne a vzájomne prijateľné riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť pod záštitou OSN a, ako sa uvádza v Ženevskom komuniké z roku 2012 a rezolúcii BR OSN č. 2254 (2015), s podporou osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu Staffana de Misturu a kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov;

6.  berie na vedomie nedávne Memorandum o vytvorení zón deeskalácie v Sýrii a podporuje úmysel posilniť prímerie, zastaviť lety letectva režimu nad zónami deeskalácie a vytvoriť podmienky pre prístup humanitárnej a lekárskej pomoci, návrat vysídlených civilistov do svojich domovov a obnovu poškodenej infraštruktúry; zdôrazňuje však obavy opozície, že dohoda by mohla viesť k vytvoreniu zón vplyvu a rozdeleniu Sýrie; vyzýva všetky strany, aby vykonávali dohody z Astany, a troch garantov, aby zabezpečili dodržiavanie prímeria; zdôrazňuje dôležitosť odstránenia všetkých nejasností, pokiaľ ide o skupiny, ktoré nie sú viazané prímerím, a vyzýva všetky strany vrátane Turecka, aby zabezpečili, že memorandum neuľahčí útoky proti silám napojeným na umiernenú opozíciu alebo tým, ktorí bojujú na strane medzinárodnej koalície proti ISIL/Dá’iš; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť medzinárodné monitorovanie uplatňovania memoranda a podporuje výraznú angažovanosť OSN;

7.  nalieha na Ruskú federáciu a Iránsku islamskú republiku, aby využili svoj vplyv na sýrsky režim a prinútili ho prijať a aktívne usilovať o rozumný kompromis, ktorým sa ukončí občianska vojna a vydláždi cesta k inkluzívnej a skutočnej zmene; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali umiernenú opozíciu, identifikovali a izolovali radikalizované prvky a podporovali zmierenie; nabáda členov Najvyššieho rokovacieho výboru (HNC), aby sa naďalej angažovali v ženevských rozhovoroch pod záštitou OSN;

8.  je pevne presvedčený, že EÚ sa musí angažovať aktívnejšie a mobilizovať významný finančný príspevok na obdobie po skončení konfliktu, aby mohla zohrávať významnú úlohu v rokovacom úsilí v súčasnom dohodnutom rámci OSN a zabezpečiť politickú zmenu, vypracovať osobitnú politiku, ktorej cieľom bude zblížiť strany sporu, a zintenzívniť úsilie oblastiach, v ktorých Únia môže poskytnúť pridanú hodnotu; podporuje pokračujúce úsilie PK/VP o oslovenie hlavných aktérov v regióne s cieľom zabezpečiť politickú zmenu, zmierenie a obnovu po skončení konfliktu; nalieha na PK/VP, aby začala s vypracovaním konkrétneho plánu na účasť EÚ na obnove Sýrie a zamerala sa na inkluzívne, spoločné úsilie, do ktorého budú zapojené hlavné medzinárodné organizácie a finančné inštitúcie, ako aj regionálni a miestni aktéri; zdôrazňuje však význam vlastnej zodpovednosti samotných Sýrčanov za proces obnovy po ukončení konfliktu;

9.  zdôrazňuje mimoriadne dôležitú činnosť miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti a MVO, pokiaľ ide o zaznamenávanie dôkazov o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a inom násilí vrátane ničenia kultúrneho dedičstva; žiada EÚ a jej členské štáty, aby týmto subjektom poskytli ďalšiu a úplnú pomoc; žiada EÚ a jej členské štáty, aby dostatočne financovali organizácie, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov a digitálnom zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, s cieľom zaistiť zodpovednosť a postaviť páchateľov pred súd;

10.  víta dôraz, ktorý sa v stratégii EÚ pre Sýriu kladie na podporu odolnosti sýrskeho obyvateľstva a sýrskej spoločnosti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie o budovanie sýrskych ľudských kapacít a občianskej spoločnosti spolu so subjektmi a prostredníctvom subjektov, ktorí presadzujú ľudské práva, rovnosť (vrátane rodovej rovnosti a práv menšín), demokraciu a posilňovanie postavenia, ak je to možné v Sýrii, ako aj pre sýrskych utečencov žijúcich v exile v regióne alebo v Európe; zdôrazňuje, že takéto budovanie kapacít by malo podporovať Sýrčanov pri procese transformácie (v oblastiach, ako je regulácia médií, decentralizácia, správa obcí a vypracovanie ústavy), s náležitým zohľadnením potrieb a úlohy žien;

11.  vyjadruje spokojnosť s tým, že úloha občianskej spoločnosti vrátane ženských organizácií bola uznaná ako zásadná súčasť trvalého riešenia; pripomína, že EÚ musí podporovať a uľahčovať primeranú účasť alebo konzultácie občianskej spoločnosti a žien v mierovom procese v súlade s komplexným prístupom EÚ k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti; trvá na tom, že ľudské práva žien je nutné zohľadniť v novej ústave Sýrie;

12.  domnieva sa, pri súčasnom potvrdení svojej podpory úsiliu globálnej koalície na boj proti ISIL/Dá’iš, že v stratégii EÚ sa mali preskúmať aj aspekty týkajúce sa boja proti ISIS/Dá’iš a ďalším skupinám na zozname OSN teroristických organizácií so zameraním na základné politické a sociálno-ekonomické príčiny, ktoré napomohli šíreniu terorizmu, a mali sa identifikovať konkrétne opatrenia na ich riešenie; okrem toho sa domnieva, že sa mali vypracovať spôsoby, ktoré by prispeli k zachovaniu multietnického, multináboženského a multikonfesionálneho charakteru sýrskej spoločnosti;

13.  zdôrazňuje význam ochrany etnických a náboženských menšín v Sýrii a je pevne presvedčený, že každý politický proces by mal byť inkluzívny a zameraný na obnovu Sýrie ako multikonfesionálneho a tolerantného štátu;

14.  pripomína, že rýchle zavedenie opatrení na budovanie dôvery (CBM) vrátane neobmedzeného prístupu humanitárnych pracovníkov v rámci celej Sýrie, poskytovanie základných verejných služieb (elektriny, vody, zdravotnej starostlivosti), ukončenie obliehania všetkých miest a prepustenie väzňov a rukojemníkov má zásadný význam; víta dohodu medzi sýrskou vládou a skupinami rebelov na evakuácii štyroch obliehaných miest; naliehavo vyzýva všetky strany, aby podporili a uľahčili prijatie komplexnej dohody o CBM;

15.  s poľutovaním konštatuje, že z hľadiska sociálneho a hospodárskeho rozvoja posunul ničivý občiansky konflikt krajinu desaťročia späť, pripravil milióny ľudí o prácu a uvrhol ich do chudoby, čo so sebou prinieslo výrazné zhoršenie služieb v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, rozsiahle vysídlenie Sýrčanov a únik mozgov; zdôrazňuje preto význam zvýšenia nehumanitárnej pomoci zameranej na posilnenie odolnosti obyvateľov Sýrie a opätovného naštartovania hospodárstva; vyzýva okrem toho členské štáty, aby preukázali silenejší záväzok k spoločnej zodpovednosti, ktorý by sýrskym utečencom umožňoval nájsť ochranu hneď za hranicami susedného regiónu, a to aj prostredníctvom presídlenia a systémov prijímania osôb z humanitárnych dôvodov; domnieva sa však, že hneď po skončení konfliktu by sa mali vytvoriť stimuly pre návrat kvalifikovaných sýrskych utečencov, ktorí by prispievali k úsiliu o obnovu;

16.  víta nové priority partnerstva, ktoré EÚ uzavrela s Jordánskom a Libanonom, ako aj zmiernenie pravidiel EÚ o pôvode pri vývoze z Jordánska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľký počet utečencov v Jordánsku, Libanone a Turecku stále žije v neistých sociálnych a ekonomických podmienkach a často si nedokážu nájsť (legálne) zamestnanie; vyzýva PK/VP, aby naliehala na orgány v Jordánsku a Libanone, aby pracovali na odstránení zvyšných (neoficiálnych) prekážok, podporili širšie príležitosti na samostatnú zárobkovú činnosť a splnili záväzky týkajúce sa vytvárania pracovných miest pre ženy a mladých ľudí;

17.  plne podporuje cieľ zabezpečiť uskutočnenie iniciatívy „žiadna stratená generácia detí“ v Sýrii a regióne a požaduje ďalšie úsilie o dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečiť všetkým deťom utečencov a zraniteľným deťom v hostiteľských komunitách kvalitné vzdelávanie rovnako pre dievčatá a chlapcov; zdôrazňuje potrebu uznať často neformálne vzdelávanie v utečeneckých táboroch a podporovať psychologickú rehabilitáciu týchto traumatizovaných detí;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu, a zabezpečil preklad tohto textu do arabčiny.


Cestná doprava v Európskej únii
PDF 280kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o cestnej doprave v Európskej únii (2017/2545(RSP))
P8_TA(2017)0228B8-0290/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy(6);

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave(7),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o logistike v EÚ a multimodálnej doprave v nových koridoroch TEN-T(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov(10),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stave trhu cestnej dopravy v Únii (COM(2014)0222),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016)0501) a oznámenie Komisie s názvom Doprava a CO2 (COM(1998)0204),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu a svoj záväzok udržať globálne zvýšenie teploty do konca tohto storočia výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o ďalšie obmedzenie nárastu teploty až o 1,5 stupňa Celzia,

–  so zreteľom na Amsterdamské vyhlásenie zo 14. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej dopravy – smerovanie k prepojeným a automatizovaným vozidlám na európskych cestách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite (COM(2016)0766),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Komisia by naliehavo mala predložiť legislatívne návrhy týkajúce sa nákladnej cestnej dopravy (ďalej iniciatívy v oblasti cestnej dopravy) s cieľom identifikovať a riešiť výzvy, ktorým tento sektor čelí;

B.  keďže cestná doprava v EÚ predstavuje 5 miliónov priamych pracovných miest a tvorí približne 2 % HDP EÚ, pričom zahŕňa 344 000 spoločností v oblasti osobnej cestnej dopravy a viac ako 560 000 spoločností v oblasti nákladnej cestnej dopravy(13);

C.  keďže v roku 2013 predstavovali činnosti osobnej cestnej dopravy v EÚ 5 323 miliárd osobokilometrov, pričom osobné automobily predstavovali 72,3 % a autobusy a autokary 8,1 % z celkového objemu osobnej dopravy v EÚ-28(14);

D.  keďže bezpečnosť cestnej premávky so 135 000 vážne zranenými osobami a s 26 100 obeťami nehôd v roku 2015 je aj naďalej aktuálnou otázkou pre EÚ;

E.  keďže cestná doprava predstavuje hnaciu silu hospodárstva EÚ a mala by naďalej zaujímať poprednú pozíciu v tvorbe ďalšieho hospodárskeho rastu a vo vytváraní pracovných miest, ako aj pri podpore konkurencieschopnosti a územnej súdržnosti, pričom je zároveň potrebné, aby sa toto odvetvie stalo udržateľnejším a rešpektovalo dôstojné pracovné podmienky a sociálne práva;

F.  keďže cestná doprava predstavuje sektor, v ktorom je Európa svetovým lídrom, a to jednak v oblasti výroby a jednak v oblasti prepravy, a keďže je nesmierne dôležité, aby sa európska cestná doprava naďalej rozvíjala, investovala do seba a obnovovala sa udržateľným a ekologickým spôsobom s cieľom zachovať si vedúce postavenie v oblasti technológií na svetovej úrovni v rámci svetového hospodárstva, ktoré je čoraz viac charakterizované nástupom nových silných aktérov a nových obchodných modelov;

G.  keďže vzhľadom na naliehavú potrebu zlepšiť energetickú efektívnosť a udržateľnosť tohto sektoru cestná doprava pokračuje v postupnom vyraďovaní fosílnych palív, najmä prostredníctvom alternatívnych palív, alternatívnych hnacích sústav a digitalizácie, a to nákladovo efektívnym spôsobom bez toho, aby sa obetovala jeho konkurencieschopnosť;

H.  keďže doprava zohráva dôležitú úlohu v otázke zmeny klímy, keďže zodpovedá za približne 23,2 % celkových emisií skleníkových plynov (GHG), a keďže cestná doprava v roku 2014 zodpovedala za 72,8 % GHG v EÚ;

I.  keďže preťaženosť ciest podľa odhadov vytvára v hospodárstve EÚ náklady vo výške 1 % HDP v stratách času, dodatočnej spotrebe paliva a znečisťovaní;

J.  keďže medzinárodná cestná nákladná doprava čelí rastúcemu počtu regulačných prekážok vytváraných členskými štátmi;

K.  keďže multimodálne siete a integrácia rôznych druhov dopravy a služieb môžu byť prospešné pre zlepšenie spojení a efektívnosti osobnej a nákladnej dopravy, a teda môžu pomôcť znížiť uhlíkové a ďalšie škodlivé emisie;

L.  keďže presadzovanie právnych predpisov EÚ členskými štátmi v oblasti kabotáže je nedostatočné;

M.  keďže existujú obrovské rozdiely v Únii, pokiaľ ide o presadzovanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok, sociálnych práv a bezpečnosti na cestách;

Zlepšenie konkurencieschopnosti a inovácií v sektore cestnej dopravy

1.  domnieva sa, že iniciatívy v oblasti cestnej premávky by mali poskytnúť veľmi potrebné impulzy pre udržateľnejší, bezpečný, inovatívny a konkurencieschopný európsky sektor cestnej dopravy, ďalší rozvoj európskej cestnej infraštruktúry s cieľom zlepšiť efektívnosť cestnej dopravy a logistiky, zabezpečiť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty na svetovom trhu, ako aj dokončenie a fungovanie vnútorného trhu pre osobnú aj nákladnú cestnú dopravu, a tiež stanoviť dlhodobú stratégiu pre európsky sektor cestnej dopravy;

2.  domnieva sa tiež, že iniciatívy v oblasti cestnej dopravy by mali podporiť rozvoj vozidiel a alternatívnych palív, zlepšiť interoperabilitu dopravných systémov a spôsobov dopravy, a tiež zabezpečiť prístup na trh pre MSP;

3.  vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní iniciatív v oblasti cestnej dopravy zohľadňovala uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011; zdôrazňuje, že v cestnú dopravu treba vnímať v rámci holistického a dlhodobého prístupu, ktorý je súčasťou intermodálnej a udržateľnej politiky EÚ v oblasti dopravy;

4.  vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní súboru iniciatív v oblasti cestnej dopravy zohľadňovala aj uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii;

5.  zdôrazňuje, že sektor cestnej dopravy je jedným z hlavných zdrojov zamestnanosti a rastu v EÚ a stav hospodárstva je úzko prepojený s konkurencieschopnosťou sektora cestnej dopravy v EÚ; požaduje preto proaktívne politiky zamerané na podporu a rozvoj udržateľného sektora cestnej dopravy so spravodlivou hospodárskou súťažou, najmä pre MSP, a to predovšetkým s ohľadom na budúci digitálny, technologický a environmentálny vývoj v tomto odvetví, a zároveň nabáda na zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily;

6.  vyzýva európsky sektor cestnej dopravy, aby využil príležitosti, ktoré prináša digitalizácia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komunikačnú infraštruktúru pre systémy komunikácie medzi vozidlami navzájom a medzi vozidlami a infraštruktúrou na zvýšenie bezpečnosti na cestách a efektívnosti, a tiež ako prípravu na budúcnosť cestnej mobility; zdôrazňuje potrebu rozvinúť transfer technológií pre vozidlá s cieľom zvýšiť ich logistickú podporu, a tiež vypracovať primerané vymedzenia pojmov a pravidlá v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vhodný regulačný rámec pre prepojenú a automatizovanú jazdu, ako aj pre nové modely hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

7.  naliehavo žiada Komisiu, aby zvýšila harmonizáciu v oblasti osobnej dopravy aj prepravy tovaru, a najmä v oblasti elektronických mýtnych systémov v EÚ, keďže súčasná nedostatočná harmonizácia si vyžaduje dodatočné náklady na dopravu; v tejto súvislosti podporuje využívanie digitálnych technológií (dokumenty v inej ako papierovej a v štandardizovanej forme, protokol e-CMR, inteligentný tachograf atď.) s cieľom zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu;

Uľahčenie cezhraničnej mobility na cestách

8.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby dôkladnejšie vykonávali príslušné pravidlá EÚ, a Komisiu, aby pozornejšie monitorovala toto vykonávanie, a to aj pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, výklad a riadneho a nediskriminačné presadzovania platných právnych predpisov a riešenie otázky harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov; domnieva sa, že vždy, keď je to opodstatnené, by Komisia mala začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov zameraným na zákony a opatrenia narúšajúce trh;

9.  vyzýva členské štáty, aby užšie spolupracovali s organizáciami Euro Contrôle Route a TISPOL s cieľom zlepšiť presadzovanie právnych predpisov v oblasti cestnej dopravy v Európe a vytvoriť silný mechanizmus na zabezpečenie rovnakého a náležitého vykonávania existujúceho acquis, napr. prostredníctvom podpory členských štátov v oblastiach osvedčovania, normalizácie, technických odborných znalostí, zberu údajov, odbornej prípravy a inšpekčných úloh, ako aj riadením platforiem na výmenu informácií medzi vnútroštátnymi odborníkmi a orgánmi;

10.  žiada členské štáty, aby zintenzívnili kontroly, a to najmä v súvislosti s dodržiavaním času jazdy a odpočinku a predpismi týkajúcimi sa kabotáže, a tiež aby používali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie; naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila povinné používanie digitálnych zariadení, ako napríklad inteligentné tachografy, na palube a používanie elektronických záznamov o zásielke (e-CMR) s cieľom zlepšiť monitorovanie súladu s príslušnými pravidlami EÚ, pričom sa obmedzia administratívne náklady;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej harmonizovala existujúce pravidlá týkajúce sa povinného bezpečnostného vybavenia v ľahkých a ťažkých úžitkových vozidlách, ako sú výstražné trojuholníky, reflexné vesty, náhradné žiarovky alebo alkoholtestery;

12.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako znížiť administratívnu a finančnú záťaž vyplývajúcu z odlišných vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom uľahčiť slobodu poskytovania dopravných služieb v rámci EÚ;

13.  zdôrazňuje, že súdržný, spravodlivý, transparentný, nediskriminačný a nebyrokratický systém spoplatnenia ciest uplatňovaný v EÚ zodpovedajúci používaniu ciest a externým nákladom, ktoré vytvárajú nákladné automobily, autobusy a osobné automobily (zásada „používateľ platí“ a zásada „znečisťovateľ platí“), by mal pozitívny vplyv na riešenie zhoršujúceho sa stavu cestnej infraštruktúry, dopravných zápch a znečistenia; vyzýva Komisiu, aby vytvorila právny rámec, ktorý zabezpečí nediskrimináciu a umožní vyhnúť sa fragmentácii režimov spoplatňovania pre osobné automobily v celej EÚ;

14.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na revíziu smernice o európskej službe elektronického výberu mýta (EETS), ktorý by mal zahŕňať prvok externých nákladov založený na zásade „znečisťovateľ platí“, mal by byť plne interoperabilný so zámerom vytvárať harmonizované technické normy EÚ na výber mýta, mal by byť založený na transparentnosti, lepšom rozvoji a integrácii rôznych zariadení v rámci inteligentných dopravných systémov (IDS) inštalovaných vo vozidlách, a tiež aby lepšie objasnila právne predpisy s cieľom lepšie vymedziť a chrániť práva a povinnosti poskytovateľov EETS a zabezpečiť, aby ich povinnosti znamenali menšiu záťaž;

15.  domnieva sa, že členské štáty na periférii a krajiny, ktoré nemajú reálnu alternatívu k cestnej doprave, majú väčšie ťažkosti s dosiahnutím jadra vnútorného trhu EÚ; vyzýva Komisiu, aby do svojich iniciatív v oblasti cestnej dopravy zahrnula mechanizmus na zníženie nákladov podporovaný prevádzkou cestnej dopravy z periférie;

16.  zdôrazňuje, že prenajímané vozidlá sa zvyčajne najnovšie a najmenej znečisťujúce na trhu, čím prispievajú k energetickej účinnosti v sektore cestnej dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala súčasné pravidlá týkajúce sa prenajímaných vozidiel, ktoré v súčasnosti umožňujú členským štátom zakázať používanie takýchto vozidiel v medzinárodnej doprave;

17.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným presadzovaním právnych predpisov zo strany vnútroštátnych orgánov v súvislosti s podvodmi týkajúcimi sa tachografov a kabotáže, a vyzýva preto Komisiu, aby riešila tieto problémy, okrem iného prostredníctvom využívania nových technológií, zjednodušenia a objasnenia ustanovení o kabotáži a lepšej výmeny informácií medzi orgánmi pre lepšie presadzovanie pravidiel v celej EÚ a lepšie monitorovanie kabotážnej prepravy;

18.  domnieva sa, že legislatívne požiadavky by mali byť primerané povahe podnikania a veľkosti podniku; vyjadruje však znepokojenie nad tým, či naďalej pretrvávajú dôvody na vyňatie ľahkých úžitkových vozidiel z uplatňovania mnohých európskych pravidiel vzhľadom na rastúce používanie ľahkých úžitkových vozidiel na medzinárodnú prepravu tovaru, a žiada Komisiu, aby predložila analytickú správu o následnom vplyve tohto rastúceho používania na hospodárstvo, životné prostredie a bezpečnosť;

19.  zdôrazňuje, že cezhraničná mobilita na cestách, pokiaľ ide o susedné kandidátske krajiny, by sa mala uľahčiť prostredníctvom lepšej harmonizácie noriem v oblasti cestnej infraštruktúry, signalizácie a elektronických systémov, čím sa zabezpečí odstránenie problematických bodov, a to najmä na základnej sieti TEN -T;

Zlepšenie sociálnych podmienok a bezpečnostných pravidiel

20.  zdôrazňuje, že slobodu poskytovania dopravných služieb v rámci EÚ by nemala viesť k žiadnemu porušeniu základných práv pracovníkov alebo oslabeniu existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok, ako napríklad času odpočinku, pracovného rozvrhu, období mimo domácej základne, prístupu k zručnostiam, odbornej prípravy na zvýšenie kvalifikácie a kariérny rozvoj, bezpečnosti a ochrany zdravia, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, či minimálnych mzdových taríf;

21.  považuje za mimoriadne dôležité pripomenúť Komisii jej vlastné záväzky, ku ktorým sa zaviazala v návrhu európskeho piliera sociálnych práv, najmä pokiaľ ide o:

   bezpečné a adaptabilné zamestnanie, zásada 5d: „Treba zamedziť pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, okrem iného zákazom zneužívania atypických zmlúv. Každá skúšobná lehota by mala trvať primeraný čas.“;
   spravodlivé mzdy, zásada 6a: „Pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň“;

pripomína, že akákoľvek iniciatíva Komisie týkajúca sa cestnej dopravy nesmie ísť proti tejto zásade ani ohroziť práva pracovníkov v tomto odvetví;

22.  je znepokojený sociálne problematickými obchodnými praktikami, ktoré tiež predstavujú riziko z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, týkajúce sa najmä pravidiel kabotáže a tzv. schránkových spoločností (najmä otázkami týkajúcimi sa nenahlásenej samostatnej zárobkovej činnosti a praktík zneužívania alebo obchádzania platných európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré umožňujú rozvoj nekalej hospodárskej súťaže tým, že protiprávne minimalizujú pracovné a prevádzkové nákladov a vedú k porušovaniu práv pracovníkov, ktoré vznikajú ako dôsledok nedostatočnej zrozumiteľnosti európskych pravidiel a rozdielnosti výkladov a postupov presadzovania na vnútroštátnej úrovni);

23.  žiada Komisiu, aby prehodnotila požiadavky na právo usadiť sa s cieľom odstrániť schránkové spoločnosti v sektore cestnej dopravy;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne riešili otázky týkajúce sa únavy vodičov vrátane zabezpečenia toho, že všetky investície do cestnej infraštruktúry zahŕňali zlepšenie služieb pre vodičov, najmä vodičov na dlhých trasách, a aby sa v plnej miere dodržiavali právne predpisy týkajúce sa prestávok na odpočinok;

25.  vyzýva Komisiu, aby objasnila pravidlá týkajúce sa kabotáže, ako aj pravidlá, ktorými sa upravuje prístup k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy, a aby zlepšila ich vykonávanie s cieľom účinne bojovať proti podvodom a zneužívaniu;

26.  zamieta akúkoľvek ďalšiu liberalizáciu kabotáže, najmä kabotáž bez obmedzení počas niekoľkých dní;

27.  vyzýva Komisiu, aby objasnila uplatňovanie ustanovení smernice o vysielaní pracovníkov v sektore cestnej dopravy a na zlepšila ich vykonávanie a presadzovanie;

28.  zdôrazňuje, že Európa čelí nedostatku profesionálnych vodičov, ktorý vyplýva zo zvýšenia dopytu po dopravných službách, rýchleho rozvoja medzinárodného obchodu a demografickej situácie; vyzýva preto Komisiu, aby sprostredkovala prístup mladých mužov a žien k tomuto povolaniu a riešila problém zlých pracovných podmienok vodičov, ako aj nedostatočnú kvalitu prícestnej infraštruktúry;

29.  zdôrazňuje, že rozdielne vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa sociálnych podmienok a práv v sektore cestnej dopravy v Únii vytvárajú značné a neprimerané administratívne prekážky pre hospodárske subjekty, najmä MSP, zvyšujú zložitosť právneho rámca, oslabujú budovanie vnútorného trhu v sektore cestnej dopravy v Únii a vedú k vytváraniu prekážok voľného pohybu služieb a tovaru;

30.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na nadchádzajúce iniciatívy v oblasti ciest, ktoré umožnia účinnejšie rozlíšenie medzi slobodou poskytovania služieb a slobodou usadiť sa, s cieľom zabezpečiť, aby obchodné činnosti, ak sú vykonávané v členskom štáte, v ktorom spoločnosť nemá sídlo, mali iba dočasný charakter a aby sa na zamestnancov vzťahovali právne predpisy tej krajiny, v ktorej je ich obvyklé pracovné miesto alebo v ktorej vykonávajú väčšinu svojej pracovnej činnosti;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali otázkou kvality práce v sektore cestnej dopravy, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu, osvedčovanie, pracovné podmienky a kariérny rast, s cieľom vytvárať kvalitné pracovné miesta, rozvíjať potrebné zručnosti a zvyšovať konkurencieschopnosť prevádzkovateľov cestnej dopravy v EÚ, aby sa zvýšila jeho príťažlivosť pre mladých ľudí, a zároveň sa zamerať na zabezpečenie náležitej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vodičov;

32.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu 92/106/EHS o kombinovanej doprave s cieľom rozšíriť multinodálnu dopravu a odstrániť nečestné praktiky a zabezpečiť dodržiavanie sociálnych právnych predpisov v sektore kombinovanej dopravy;

33.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vytvorenie tzv. „elektronického a integrovaného zoznamu prevádzkovateľov“ zahŕňajúceho všetkých prevádzkovateľov vykonávajúcich činnosť na základe licencie Spoločenstva, ktorého cieľom je zhromaždiť všetky príslušné údaje o prepravcovi, vozidle a vodičovi zistené pri cestných kontrolách;

34.  zdôrazňuje, že systém odpočívadiel v EÚ nie je dostatočný ani primeraný; vyzýva preto členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou vytvorili plán na výstavbu/poskytnutie kapacít a používateľsky ústretových, bezpečných a zabezpečených odpočívadiel s dostatočným počtom parkovacích miest, sanitárnych zariadení a tranzitných hotelov, najmä v strategických bodoch/dopravných uzloch, kde je pozorovateľný vysoký objem prevádzky;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili súčasné otázky týkajúce sa nepraktickosti časov jazdy a odpočinku, napríklad sú časté situácie, keď sú vodiči nútení určitý počet hodín odpočívať napriek tomu, že sa nachádzajú iba niekoľko kilometrov od svojej domácej základne alebo bydliska; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť vzala do úvahy pri revízii nariadenia (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy;

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali celoeurópsky cieľ znížiť počet vážnych zranení na cestách;

37.  vyzýva Komisiu, aby zrealizovala vedeckú štúdiu na úrovni celej EÚ o vplyvoch únavy vodičov v autobusovej a autokarovej doprave a v nákladnej doprave uskutočňovanej ľahkými úžitkovými vozidlami, ako aj nákladnými vozidlami;

38.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začať s revíziou nariadenia (ES) č. 661/2009 o všeobecnej bezpečnosti a zohľadniť úlohu nových technológií a noriem vrátane prinajmenšom núdzových zapisovačov údajov, štandardov priamej viditeľnosti, inteligentného prispôsobenia rýchlosti a monitorovania tlaku v pneumatikách;

39.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť bezpečnosť na cestách v EÚ a dosiahnuť cieľ o polovicu znížiť počet úmrtí a vážnych zranení do roku 2020; podporuje hodnotenia vplyvu, ktoré vykonáva Komisia pri revízii legislatívneho rámca pre riadenie bezpečnosti cestnej infraštruktúry;

Podpora nízkoemisnej cestnej dopravy

40.  konštatuje, že je potrebné zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v cestnej doprave a úlohu tejto formy dopravy v modernej synchromodálnej dopravnej sieti s cieľom efektívnejšie využívať existujúce kapacity, zlepšiť mieru využitia vozidiel, podporovať používanie menších a ľahších vozidiel a spoločne využívať osobné automobily (carpooling), ako aj rozšíriť využívanie dvojkolesových dopravných prostriedkov namiesto štvorkolesových; považuje digitalizáciu za kľúčový prvok pri dosahovaní cieľa, ktorým je zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov;

41.  zdôrazňuje, že v záujme plnenia cieľov Parížskej dohody z roku 2015 o zmene klímy (COP21) treba dosiahnuť dekarbonizáciu sektoru dopravy a zlepšenie kvality ovzdušia prostredníctvom podpory elektromobility, palivových článkov a iných moderných pohonných systémov, a najmä takých, pri ktorých má Európa významné technologické výhody;

42.  vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne návrhy noriem emisií CO2 pre nákladné vozidlá a autobusy s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov v sektore cestnej dopravy; žiada Komisiu, aby naďalej skúmala možnosti urýchlenia prechodu na nízkoemisnú dopravu prostredníctvom zavedenia stimulov na dodatočné vybavenie vozidiel;

43.  žiada konkrétne opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady „používateľ platí“ a zásady „znečisťovateľ platí“ v cestnej doprave vrátane usmernení a osvedčených postupov, ako aj zaručenie spravodlivých rovnakých podmienok vo všetkých regiónoch EÚ;

44.  zdôrazňuje, že revízia smernice o Európskej službe elektronického výberu mýta (EETS) by mohla prispieť k podpore ekologickejších vozidiel a spoločného využívania vozidiel;

45.  zdôrazňuje mimoriadny význam primeranej infraštruktúry pre využívanie alternatívnych palív v cestnej doprave, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimulačné modely na dokončenie dodávateľských sietí pre alternatívne palivá;

46.  požaduje účinné vnútroštátne politické rámce na stimuláciu rozsiahlejšieho používania vozidiel poháňaných alternatívnymi palivami (napr. elektrické, hybridné, vodíkové, poháňané stlačeným zemným plynom) a vyzýva na rýchle zavedenie potrebnej infraštruktúry na čerpanie palív, resp. nabíjanie;

47.  uznáva, že inovačné a nízkoemisné vozidlá cestnej dopravy a infraštruktúra budú pomáhať pri uľahčovaní výmen a prepájania medzi cestami, železnicami a prístavmi, čím sa podporí celkový prechod na ekologickejšie druhy dopravy pre jednotlivcov, osobnú aj nákladnú dopravu;

48.  domnieva sa, že spoločné využívanie automobilov a tzv. carpooling predstavujú významnú možnosť pre trvalo udržateľný rozvoj prepojení, a to aj v najvzdialenejších a horských regiónoch a vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby podporili vznik obchodných modelov založených na spolupráci v tejto oblasti;

49.  žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie nízkoemisných zón vo viacerých členských štátoch a preskúmala možnosť stanoviť spoločné kritériá/pravidlá zavádzania a fungovania týchto zón;

50.  konštatuje, že inteligentné dopravné systémy (IDS), ako napríklad kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-IDS) a inovácie ako elektronické diaľnice (elektrické nákladné vozidlá s technológiou trolejového vedenia) a jazda v konvojoch (platooning) by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti, bezpečnosti a zlepšovaní environmentálnej výkonnosti systému dopravy; preto žiada Komisiu, aby stimulovala vývoj a používanie IDS a podporovala inovácie;

51.  konštatuje, že miera jázd naprázdno v cestnej doprave zostáva vysoká, čo má negatívny vplyv na životné prostredie; pripomína, že v roku 2012 takmer jednu štvrtinu (23,2 %) všetkých vozidlokilometrov ťažkých nákladných vozidiel v EÚ zaznamenali prázdne vozidlá, pričom vysoká miera jázd naprázdno je spôsobená súčasnými obmedzeniami kabotáže, ktoré dopravcom neumožňujú ďalšie zvyšovanie nákladovej záťaže, a teda ich environmentálnej efektívnosti; preto zdôrazňuje pozitívny vplyv otvorenia trhu na environmentálnu efektívnosť cestnej dopravy;

52.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme zníženia emisií uhlíka v sektore cestnej dopravy urýchlili prechod z tradičných fosílnych palív pre cestné vozidlá k udržateľným vozidlám poháňaným elektrickým pohonom, napríklad k vozidlám využívajúcim vodíkové palivové články;

53.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoj manuál týkajúci sa vonkajších nákladov z dopravy a zahrnula do neho nové údaje o skutočných emisiách počas jazdy, ako aj hospodárske a sociálne škody vyplývajúce zo zmeny klímy;

54.  zdôrazňuje, že stanovené ciele pre prechod k alternatívnym a obnoviteľným zdrojom energie v cestnej doprave by sa mali dosiahnuť pomocou energetického mixu a súčasných metód šetrenia energiou; zdôrazňuje, že tento prechod si vyžaduje zodpovedajúce stimuly a že ciele zníženia by sa mali určiť technologicky neutrálnym spôsobom;

55.  poznamenáva, že na uľahčenie prechodu možno použiť alternatívne palivá, okrem iného aj stlačený zemný plyn, skvapalnený zemný plyn a biopalivá druhej generácie;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 42.
(2) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35.
(3) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51.
(5) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72.
(6) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 88.
(7) Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0009.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0455.
(11) Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015, s. 9.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.
(13) Zdroj: Doprava EÚ v číslach 2016, na základe údajov Eurostatu.
(14) Zdroj: Doprava EÚ v číslach 2016, na základe údajov Eurostatu.


Utečenecký tábor Dadaab
PDF 285kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o utečeneckom tábore v Dadaabe (2017/2687(RSP))
P8_TA(2017)0229RC-B8-0300/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzivládneho úradu pre rozvoj vo východnej Afrike (IGAD), ktoré bolo podpísané 25. marca 2017 v Nairobi o trvalých riešeniach pre somálskych utečencov a reintegráciu navrátilcov do Somálska,

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov prijaté 19. septembra 2016,

–  so zreteľom na spoločné komuniké ministerskej tripartitnej komisie pre dobrovoľnú repatriáciu somálskych utečencov žijúcich v Keni z 25. júna 2016,

–  so zreteľom na výsledok EÚ samitu o migrácii vo Vallette, ktorý sa uskutočnil 11. až 12. novembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministerskej konferencie o chartúmskom procese (iniciatíva zameraná na migračné trasy medzi EÚ a Africkým rohom), ktoré bolo podpísané 28. novembra 2014 v Ríme,

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu o dobrovoľnej repatriácii podpísanú 10. novembra 2013 vládou Kene, somálskou vládou a UNHCR,

–  so zreteľom na rozhodnutie kenského najvyššieho súdu z 9. februára 2017 v neprospech zatvorenia utečeneckého tábora v Dadaabe,

–  so zreteľom na rozhodnutie kenskej vlády odvolať sa proti rozhodnutiu najvyššieho súdu z 9. februára 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcov podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej, komisára EÚ pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu a komisára EÚ pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa o rozhodnutí kenskej vlády zavrieť utečenecké tábory v Dadaabe z 20. mája 2016,

–  so zreteľom na Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku,

–  so zreteľom na globálny dohovor OSN týkajúci sa spoločnej zodpovednosti za utečencov,

–  so zreteľom na národný indikatívny program pre Somálsko a východnú Afriku v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže oblasť Afrického rohu s takmer 250 miliónmi obyvateľov a rýchlo rastúcou populáciou hostí najvyšší počet vnútorne vysídlených osôb a utečencov v Afrike a vo svete; keďže región čelí výzvam týkajúcim sa neregulárnej migrácie, núteného vysídľovania, obchodovania s ľuďmi, prevádzačstva, terorizmu a násilných konfliktov;

B.  keďže výzvy majú rôzne hnacie sily, ktoré sa menia v závislosti od miestnej situácie, ktoré však všeobecne súvisia s absenciou dobrej správy vecí verejných a sociálno-ekonomických príležitostí, extrémnou chudobou, nestabilitou a zmenou klímy;

C.  keďže komplex pre utečencov v Dadaabe bol zriadený v roku 1991 ako dočasné riešenie pre tých, ktorí hľadajú prístrešie a utekajú pred prenasledovaním, násilím a nestabilitou v regióne východnej Afriky, a najmä tých, ktorí utekajú pred občianskou vojnou v Somálsku; keďže komplex v súčasnosti pozostáva z piatich rôznych táborov obývaných rôznymi národmi a rozkladá sa na ploche 50 km², pričom tábory Hagadera, Dagahaley a Ifo sú najstaršie a najhustejšie osídlené;

D.  keďže plánovaná kapacita táboru v Dadaabe bola približne 90 000 osôb, no podľa odhadov OSN sa v súčasnosti v tábore zdržiava približne 260 000 osôb, z čoho 95 % pochádza zo Somálska a 60 % má menej ako 18 rokov; keďže v máji 2016 Keňa zrušila svoje oddelenie pre záležitosti utečencov zodpovedné za registráciu, v dôsledku čoho desiatky tisíce osôb neboli zaregistrované, a teda tieto počty by v skutočnosti mohli byť oveľa vyššie;

E.  keďže utečenci v tábore sú vystavení riziku násilia, pričom ženy a deti sú obzvlášť zraniteľné;

F.  keďže Somálsko už vyše dve desaťročia trpí nestabilitou a absenciou štátnych štruktúr a závažnosť situácie navyše zhoršujú opakujúce sa prírodné katastrofy, ktoré súvisia so zmenou klímy; keďže tieto problémy sú výzvou pre odolnosť a schopnosť najzraniteľnejších komunít Somálska vyrovnať sa s následkami a stali sa hlavnou hnacou silou, pokiaľ ide o vysídľovanie v rámci Somálska a do susedných krajín;

G.  keďže situácia somálskych utečencov je po troch desaťročiach jednou z najdlhšie trvajúcich vo svete s treťou generáciou utečencov, ktorí sa narodili v exile; keďže takmer jeden milión Somálčanov je vysídlených v regióne a ďalších 1,1 milióna osôb je vysídlených v rámci samotného Somálska;

H.  keďže Somálsko patrí do prvej päťky krajín, ktoré za posledných 15 rokov vyprodukovali najviac utečencov na svete, v súčasnosti je zaregistrovaných 1,1 milióna somálskych utečencov, z čoho viac ako 80 % sa nachádza v regióne Afrického rohu a Jemenu; keďže somálska administratíva opakovane vyjadrila vôľu prijať svojich štátnych príslušníkov; keďže Keňa je hostiteľskou krajinou pre približne 500 000 utečencov, pričom ich počet neprestajne rastie v dôsledku rastúcej neistoty v regióne, najmä v Južnom Sudáne;

I.  keďže bezpečnostná situácia v Somálsku je naďalej neistá a nepredvídateľná a útoky skupiny aš-Šabáb a iných ozbrojených a teroristických skupín pokračujú; keďže 6. apríla 2017 prezident Mohamed Abdullahi „Farmajo“ Mohamed vyhlásil Somálsko za vojnovú oblasť a ponúkol amnestiu členom islamistickej militantnej skupine aš-Šabáb vrátane odbornej prípravy, zamestnania a vzdelávania, ak zložia svoje zbrane do 60 dní;

J.  keďže celý región východnej Afriky zažíva veľké sucho a v častiach Južného Sudánu bol vyhlásený hladomor, ktorý ohrozuje až milión osôb; keďže pre Somálsko bolo vydané upozornenie hladomoru, ktoré by bolo tretím hladomorom v krajine za posledných 25 rokov, pričom vláda uviedla, že 6,2 milióna osôb potrebuje okamžitú potravinovú pomoc; keďže kenský prezident Uhuru Kenyatta vyhlásil sucho v krajine za národnú živelnú pohromu, pričom 2,7 milióna osôb čelí vážnemu hladomoru; keďže sa očakáva, že situácia v Etiópii, Keni, Somálsku a Jemene sa pravdepodobne zhorší, čo by mohlo viesť k rozsiahlemu hladomoru;

K.  keďže podľa Organizácie Spojených národov v dôsledku sucha v Somálsku vzrástol počet vnútorne vysídlených osôb a viac než 683 000 ľudí bolo od novembra 2016 donútených opustiť svoje domovy; keďže počas posledného hladomoru v roku 2011 zahynulo približne 250 000 osôb;

L.  keďže 6. mája 2016 kenská vláda oznámila svoje rozhodnutie zatvoriť tábor v Dadaabe „s minimálnym omeškaním“, pričom citovala bezpečnostné obavy a potrebu skoncovať s pretrvávajúcou situáciou utečencov v tomto regióne; keďže 30. novembra 2016 však kenská vláda oznámila, že tábor v Dadaabe sa zatvorí najneskôr v máji 2017; keďže od samitu IGAD, ktorý sa konal 25. marca 2017, sú všetky snahy zamerané na dôležitosť nájsť regionálne a udržateľné riešenie situácie somálskych utečencov;

M.  keďže medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ vyjadrilo pochopenie pre obavy a dôvody kenskej vlády, pokiaľ ide o zatvorenia tábora, ale takisto zdôraznilo, že návraty do Somálska musia prebiehať v súlade s medzinárodnými normami, musia byť dobrovoľné a informované, aby mali navrátené osoby prístup k objektívnym, nestranným a relevantným informáciám, ďalej sa musia uskutočniť bezpečným, dôstojným a udržateľným spôsobom, a navrátené osoby musia byť zároveň informované o tom, čo sa stane v prípade, ak sa rozhodnú proti dobrovoľnému návratu;

N.  keďže 9. februára 2017 kenský najvyšší súd rozhodol v reakcii na petíciu dvoch kenských organizácií pre ľudské práva – Kenskej národnej komisie pre ľudské práva a Kituo Cha Sheria – že príkaz kenskej vlády zatvoriť utečenecký tábor v Dadaabe je diskriminačný, prehnaný, svojvoľný, neprimeraný a predstavuje kolektívny trest;

O.  keďže diskusia v súvislosti so zatvorením tábora v Dadaabe upriamila pozornosť na pomalé tempo vykonávania trojstrannej dohody, ktorú podpísali UNHCR, vláda Kene a vláda Somálska v roku 2013, cieľom ktorej bolo zrealizovať dobrovoľné návraty Somálčanov do stabilných oblastí Somálska, záležitosť, ktorú otvorene kritizovali vláda Kene a iné zainteresované strany;

P.  keďže odkedy úrad UNHCR začal v roku 2014 podporovať dobrovoľné návraty somálskych utečencov, vrátilo sa približne 65 000 osôb, no cieľ zvýšiť mieru udržateľných návratov bude závisieť od situácie v Somálsku;

Q.  keďže koncom augusta 2016 somálske orgány v Jubalande pozastavili repatriácie do hlavného mesta regiónu, Kismaayo, ktoré čelilo prílevu utečencov; keďže podľa UNHCR takmer 70 % navrátených osôb tvoria deti;

R.  keďže zatvorenie tábora v Dadaabe bude mať vplyv na iné susedné krajiny ako Etiópia, kde sa v súčasnosti nachádza okolo 245 000 somálskych utečencov, a pravdepodobne spôsobí ich nový prílev; keďže táto situácia poukazuje na vzájomnú prepojenosť otázok týkajúcich sa utečencov, riadenia hraníc a stability a zdôrazňuje potrebu posilniť regionálnu spoluprácu, aby sa tieto otázky riešili, konkrétne so zreteľom na rozhodnutie zavrieť tábor v Dadaabe;

S.  keďže pre mnoho utečencov, najmä z vidieckych oblastí, perspektíva návratu závisí od schopnosti získať späť svoju pôdu v krajine, v ktorej je systém držby pôdy slabý a nútené vysťahovania sú bežné;

T.  keďže hostiteľská komunita v širšom regióne Dadaab preukázala veľkú ľudskosť, šľachetnosť a toleranciu vzhľadom na prítomnosť tábora, čelí však obrovským hospodárskym, rozvojovým a environmentálnym výzvam;

U.  keďže darcovia presunuli pozornosť na iné konflikty a znížili svoje výdavky v dôsledku dlhotrvajúceho charakteru situácie v Dadaabe, čo znamená, že utečenci v tábore čelia výzvam;

V.  keďže zmena klímy má obzvlášť ničivý vplyv na pastiersky, kočovný životný štýl, ktorý predstavuje živobytie pre veľký počet osôb v tomto regióne, ktoré okrem iných problémov takisto čelia rastúcim hrozbám spôsobeným suchom, chorobami, vojnou a znižujúcim sa počtom hospodárskych zvierat;

W.  keďže EÚ vyčlenila 286 miliónov EUR prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (ERF) na obdobie 2014 – 2020 na vykonávanie dohody, budovanie štátu, mieru, potravinovú bezpečnosť, odolnosť a najmä vzdelávanie; keďže na samite vo Vallette bol 12. novembra 2015 podpísaný Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku (EUTF), ktorý bol vytvorený s cieľom riešiť základné príčiny destabilizácie, núteného vysídľovania a neregulárnej migrácie prostredníctvom podporovania odolnosti, hospodárskych príležitostí, rovnakých príležitostí, bezpečnosti a rozvoja; keďže EÚ reaguje na životne dôležité základné potreby utečencov v kenských utečeneckých táboroch;

X.  keďže EÚ je odhodlaná podporovať misiu Africkej únie v Somálsku (AMISOM) poskytovaním finančnej podpory na zaistenie bezpečnosti a na zníženie hrozby, ktorú predstavujú aš-Šabáb a ďalšie ozbrojené opozičné skupiny; keďže 23. marca 2017 zvolala Komisia Africkej únie konzultáciu na vysokej úrovni za účasti EÚ a OSN o budúcnosti misie AMISOM a podpore inštitúcií bezpečnostného sektora a reformy v Somálsku; keďže EÚ 11. mája 2017 na konferencii o Somálsku, ktorá sa konala v Londýne, oznámila novú podporu pre Somálsko vo výške 200 miliónov EUR;

Y.  keďže po vyhlásení vykonávacieho nariadenia prezidenta USA Trumpa z 27. januára 2017 približne 3 000 utečencov väčšinou z Dadaabu, ktorí mali byť presídlení z Kene do USA v roku 2017, väčšina ktorých už bola dôkladne preverená zamestnancami OSN a USA a ktorí na schválenie presídlenia čakali až 10 rokov, čelí neistej budúcnosti;

Z.  keďže snahy EÚ v oblasti presídľovania by sa mali zintenzívniť, aby sa vyrovnali úsiliu krajín mimo EÚ ako Austrália alebo Kanada s cieľom spĺňať parametre, ktoré UNHCR považuje za potrebné na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia utečencov na celom svete;

AA.  keďže v globálnom akčnom pláne z Nairobi, ktorý bol prijatý počas samitu IGAD 25. marca 2017, sa ako dôvody na vysídľovanie ľudí v regióne zdôrazňujú najmä sucho a ozbrojený konflikt;

AB.  keďže po vyslaní volebnej hodnotiacej misie EÚ do Kene bolo vydané odporúčanie, podľa ktorého by bolo vyslanie volebnej pozorovateľskej misie EÚ na všeobecné voľby v auguste 2017 užitočné a účinné;

1.  vyjadruje uznanie Keni a miestnej oblasti Dadaab za ich úlohu pri prijímaní bezprecedentného počtu utečencov počas takého dlhého obdobia; zdôrazňuje však, že súčasná situácia v regióne je neudržateľná a vyžaduje si účinnú a koordinovanú reakciu zo strany vlád v regióne a medzinárodného spoločenstva ako celku vrátane EÚ s cieľom dosiahnuť udržateľné riešenie somálskej otázky utečencov a vyvinúť úsilie o zvýšenie bezpečnosti a upevnenie dlhodobého sociálno-ekonomického rozvoja v regióne;

2.  berie na vedomie vyhlásenie IGAD z Nairobi o trvalých riešeniach pre somálskych utečencov a reintegrácii navrátených osôb v Somálsku; víta záväzok dosiahnuť komplexný regionálny prístup a zároveň zachovať ochranu a podporu sebestačnosti v krajinách azylu, čo sa má uskutočniť s podporou medzinárodného spoločenstva a v súlade s medzinárodným rozdelením zodpovednosti, ako sa uvádza v komplexnom rámci reakcie na utečencov (CRRF) newyorskej deklarácie;

3.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi slabou úlohou členských štátov EÚ, pokiaľ ide o úsilie o presídlenie utečencov z Dadaabu a vyzýva EÚ, aby si plnila zodpovednosť pri zabezpečovaní spravodlivého rozdelenia záťaže;

4.  zdôrazňuje, že kým sa nestabilita v širšom regióne nevyrieši a vzhľadom na obnovené riziko hladomoru, utečenci sa nebudú viac môcť vrátiť domov; vyzýva preto EÚ, aby udržala dlhodobý rozvoj ako svoj prvoradý cieľ a aby zdvojnásobila svoje úsilie, pokiaľ ide o angažovanosť a úlohu mediátora v regióne s cieľom riešiť existujúce hospodárske, politické, environmentálne a bezpečnostné problémy, ktoré sú základnými príčinami extrémnej chudoby, trestnej činnosti, radikalizácie a terorizmu a ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú situáciu utečencov;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že na poskytnutie nepretržitej ochrany 260 000 somálskych utečencov bude v konečnom dôsledku potrebná reakcia na regionálnej úrovni; pripomína, že udržateľná reintegrácia navrátených osôb si vyžaduje holistický prístup založený na komunite s cieľom zlepšiť absorpčnú kapacitu a dosiahnuť lepší prístup k službám pre navrátené osoby, vnútorne vysídlené osoby a miestne spoločenstvá v Somálsku;

6.  víta prijatie celosvetového a regionálneho akčného plánu z Nairobi, v ktorom sa stanovuje postupné zatváranie táborov, aby sa utečencom umožnil prístup k zamestnaniu a službám v ich hostiteľskej krajine a aby sa mohli voľne pohybovať; vyjadruje však poľutovanie nad absenciou konkrétnych opatrení v Dadaabe; podporuje vytvorenie regionálneho fondu pre darcov;

7.  domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú situáciu charakterizovanú pretrvávajúcimi bezpečnostnými problémami v Somálsku a vysoké riziko hladomoru by mali byť návraty v každom prípade dobrovoľné; žiada väčšie rozdelenie zodpovednosti, pokiaľ ide o prijímanie utečencov a vytvorenie ďalších metód na pomoc utečencom v súvislosti s prístupom do tretích krajín vrátane EÚ;

8.  opakovane zdôrazňuje svoju podporu, pokiaľ ide o ciele trustového fondu EÚ pre Afriku týkajúce sa riešenia základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v regióne východnej Afriky; žiada, aby členské štáty dodržali svoje záväzky týkajúce sa fondu; vyzýva však Komisiu, aby zintenzívnila snahy o konzultácie so subjektmi v regióne vrátane miestnych obyvateľov, regionálnej vlády a mimovládnych organizácií s cieľom zamerať sa na problémy a potreby na miestnej úrovni, vytvoriť priaznivé podnebie a zvýšiť kapacitu na návrat utečencov do ich domovských krajín; zdôrazňuje skutočnosť, že v Dadaabe bolo vytvorených približne 10 000 pracovných miest, ktoré väčšinou súvisia s humanitárnymi činnosťami;

9.  zdôrazňuje význam prístupu orientovaného na ľudí a komunitu pri vynakladaní finančných zdrojov z trustového fondu EÚ na účely pomoci, pokiaľ ide o návraty z Dadaabu a zavádzanie opatrení týkajúcich sa rozvoja a odolnosti v regióne; je hlboko presvedčený, že trustový fond EÚ by nemal byť zameraný iba na hospodársky rozvoj, ale aj na projekty na najnižšej úrovni v tomto regióne, ktorých cieľom je konkrétne zlepšenie kvality, spravodlivosti a všeobecnej dostupnosti základných služieb a odbornej prípravy pre rozvoj miestnych schopností, ako aj riešenie potrieb zraniteľných komunít vrátane menšín;

10.  zastáva názor, že trustový fond EÚ by mal klásť väčší dôraz na podporu udržateľného rozvoja v regióne prostredníctvom posilnenia hospodárskych a pracovných príležitostí a odolnosti; žiada, aby sa tieto prostriedky využili na podporu udržateľného rozvoja a na ďalšie rozšírenie využívania slnečnej energie ako zdroja energie, napríklad na čerpanie pitnej vody, čo sa osvedčilo ako úspešný projekt v niektorých častiach tábora v Dadaabe;

11.  poukazuje na skutočnosť, že ženy a deti tvoria viac ako 60 % celkovej populácie utečeneckého tábora a predstavujú najzraniteľnejšiu a najviac marginalizovanú skupinu v rámci tábora; vyzýva kenskú vládu, regionálne inštitúcie, organizácie medzinárodnej pomoci a medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ, aby prijali konkrétny prístup v súvislosti s opatreniami pomoci, ktorý rieši faktory ovplyvňujúce zraniteľnosť žien a detí v tábore ako prenasledovanie na základe pohlavia, násilie páchané na ženách, sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie, extrémna chudoba a vylúčenie;

12.  vyjadruje uznanie somálskym orgánom za pokrok dosiahnutý v posledných mesiacoch vrátane usporiadania volieb; zdôrazňuje však skutočnosť, že bezpečnosť a sociálno-ekonomické podmienky v mnohých častiach Somálska zostávajú naďalej mimoriadne náročné, pokiaľ ide o početné návraty; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali so somálskymi orgánmi na zintenzívnení úsilia o vytvorenie stability v krajine pred tým, ako sa uskutočnia rozsiahle repatriácie;

13.  vyzýva EÚ a medzinárodných partnerov, aby splnili svoje záväzky v Somálsku, konkrétne prostredníctvom úsilia o vytvorenie potravinovej bezpečnosti s cieľom zabrániť hroziacemu hladomoru, podporiť bezpečnosť a uzmierenie za spáchané krivdy medzi komunitami, zlepšiť riadenie verejných financií a pomáhať s dokončením revízie ústavy v záujme dosiahnutia dlhodobej stability;

14.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby sa v rámci programov premiestňovania v regióne venovala osobitná pozornosť premiestňovaniu zraniteľných skupín obyvateľstva do bezpečných regiónov zodpovedným spôsobom a aby sa dodržiavali práva utečencov; vyzýva EÚ a medzinárodných partnerov, aby pomohli pri budovaní infraštruktúry v krajine tak, aby sa navrátení utečenci mohli bezpečne a natrvalo reintegrovať do somálskej spoločnosti, a to bez hrozieb teroristických subjektov, ako napríklad aš-Šabáb;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné lepšie riadiť hranice medzi Somálskom a jeho susednými krajinami, ktoré sú považované za základňu pre siete obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov, pašerákov zbraní, drog a ďalšieho nelegálneho tovaru, z čoho pochádza financovanie zločineckých a teroristických činností; očakáva, že výcviková misia EÚ v Somálsku bude úzko spolupracovať s misiou AMISOM a somálskymi orgánmi s cieľom vymieňať si najlepšie postupy na zlepšenie riadenia hraníc s cieľom zadržať obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov;

16.  uznáva, že ak sa bezpečnosť v regióne nezvýši, rozvoj nie je možný; dôrazne však podčiarkuje, že prostriedky zo zdrojov ERF a ODA musia byť vynaložené na hospodársky, ľudský a sociálny rozvoj v regióne s osobitným dôrazom na rozvojové problémy uvedené v rozhodnutí o trustovom fonde, pripomína, že prostriedky zo zdrojov ERF a ODA by sa mali výlučne použiť na rozvojové ciele, ktoré sa zaoberajú hlavnými príčinami migrácie;

17.  poukazuje na potrebu posilniť odolnosť a podporiť rozvoj postihnutých hostiteľských komunít v regióne Dadaab v Keni, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby postupné zmenšovanie tábora v Dadaabe, znižovanie objemu poskytovaných verejných služieb v meste, ako aj hospodársky šok, ktorý to môže spôsobiť, nemali negatívny vplyv na živobytie obyvateľstva; zdôrazňuje, že obyvateľstvo, ktoré prijal tábor v Dadaabe, vyvinulo veľký tlak na životné prostredie v regióne, čo ovplyvnilo prístup miestneho obyvateľstva k prírodným zdrojom; zdôrazňuje, že riešenie tohto problému by malo byť predmetom spoločného úsilia kenskej vlády a národného indikatívneho programu EÚ pre Keňu; očakáva, že kenská vláda a EÚ uznajú osobitné potreby tohto nestabilného regiónu;

18.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím vlády Spojených štátov znížiť príspevok pre agentúry OSN o 640 miliónov USD; vyjadruje obavy z toho, aký vplyv bude mať toto rozhodnutie na región; trvá na tom, že dobrovoľné príspevky Únie určené fondom a agentúram OSN, ktoré predstavujú polovicu ich celkového rozpočtu, sú nevyhnutné na udržanie celosvetového mieru a bezpečnosti;

19.  zdôrazňuje, že nedostatočný rozpočet agentúr OSN, ako napríklad agentúry UNHCR, ktorá poskytuje ochranu, prístrešie a humanitárnu pomoc za ťažkých a zložitých podmienok, iba prispeje k zhoršeniu bezpečnostných výziev v regióne;

20.  s veľkým znepokojením berie na vedomie závažné dôsledky zmeny klímy na región, ktoré rázne pripomínajú EÚ, jej členským štátom a medzinárodnému spoločenstvu ako takému potrebu implementovať podmienky stanovené v parížskej dohode, pričom poukazuje na priamy účinok týchto činností na vojnu a hladomor v regióne;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Kene, guvernérovi regiónu Garissa, predsedovi kenského parlamentu, vláde Somálska, predsedovi somálskeho parlamentu, Medzivládnemu úradu pre rozvoj (IGAD), vládam členských štátov IGAD, generálnemu tajomníkovi OSN a vysokému komisárovi OSN pre utečencov.


Uskutočnenie premiestňovania
PDF 260kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o úsilí zameranom na uskutočňovanie premiestňovania (2017/2685(RSP))
P8_TA(2017)0230B8-0340/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1754 z 29. septembra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka(3),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka(4),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska, Grécka a Maďarska(5),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 15. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka(6),

–  so zreteľom na jedenásť správ Komisie o premiestnení a presídlení;

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie zo 16. mája 2017 o úsilí zameranom na uskutočňovanie premiestňovania,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Vykonávanie rozhodnutí Rady z roku 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka vypracovanú pre Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a zverejnenú v marci 2017,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európsky parlament po konzultačnom postupe stanovenom v článku 78 ods. 3 ZFEÚ veľkou väčšinou prijal svoju pozíciu na podporu rozhodnutí o premiestňovaní;

B.  keďže rozhodnutia o premiestňovaní boli prijaté ako naliehavé opatrenia solidarity za situácie, keď doteraz neexistuje európsky azylový systém založený na spoločnej zodpovednosti;

C.  keďže členské štáty sa zaviazali premiestniť z Talianska a Grécka 160 000 žiadateľov o azyl; keďže podľa rozhodnutia Rady (EÚ) 2016/1754 sa 54 000 týchto miest môže použiť na prijímanie sýrskych utečencov z Turecka;

D.  keďže Spojené kráľovstvo sa rozhodlo nezúčastniť sa tohto mechanizmu, pričom Írsko sa rozhodlo doň zapojiť; keďže Dánsko sa rozhodlo nezúčastniť sa na dobrovoľnom základe a tri pridružené štáty sa rozhodli zúčastniť sa;

E.  keďže ku dňu 27. apríla 2017 bolo premiestnených iba 17 903 žiadateľov o azyl, 12 490 z Grécka a 5 413 z Talianska; keďže to predstavuje len 11 % celkových záväzkov;

F.  keďže počet osôb, ktoré sú oprávnené na premiestnenie a ktoré sa nachádzajú v Taliansku a Grécku, je v súčasnosti nižší než počet stanovený rozhodnutiami Rady; keďže doteraz 26 997 oprávnených žiadateľov bolo zaregistrovaných v Grécku, pričom členské štáty formálne prisľúbili 19 603 miest na premiestnenie; keďže doteraz 8 000 oprávnených žiadateľov bolo zaregistrovaných v Taliansku, pričom členské štáty formálne prisľúbili 10 659 miest na premiestnenie; keďže počet prisľúbených miest je zvyčajne oveľa vyšší ako počet reálne premiestnených ľudí;

G.  keďže za oprávnených na premiestnenie sa v skutočnosti považujú iba žiadatelia o azyl, ktorí sa už nachádzali v Grécku pred 20. marcom 2016; keďže rozhodnutia o premiestnení neobsahujú takúto lehotu, pokiaľ ide o oprávnenosť, a neboli v tomto zmysle zmenené;

H.  keďže podľa najnovších dostupných štvrťročných údajov Eurostatu sú oprávnení na premiestnenie iba žiadatelia o azyl, ktorí majú štátnu príslušnosť, v prípade ktorej je priemerná miera uznaných žiadostí o azyl aspoň 75 %; keďže Iračania sa už nepovažujú za oprávnených na premiestnenie, pretože ich priemerná miera uznaných žiadostí o azyl klesla pod 75 %; keďže Európsky parlament vo svojej pozícii z 15. septembra 2016 o návrhu Komisie na zmenu rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 požadoval, aby sa premiestnenie vzťahovalo aj na Afgancov; keďže Afganci boli druhou najpočetnejšou skupinou žiadateľov o azyl, ktorou sa Únia musela zaoberať; keďže 56,7 % z nich bol udelený azyl; keďže zďaleka najväčší počet Afgancov prichádza do Grécka; keďže v mnohých prípadoch ide o maloleté osoby bez sprievodu;

I.  keďže v Grécku sa stále nachádza 62 300 žiadateľov o azyl a migrantov;

J.  keďže v roku 2016 zaznamenali v Taliansku nový rekord, keď do krajiny prišlo 181 436 osôb (o 18 % viac ako v roku 2015), pričom 14 % z nich boli maloleté osoby bez sprievodu; keďže 20 700 Eritrejčanov, ktorí sú oprávnení na premiestnenie, prišlo v roku 2016, doteraz však Taliansko zaregistrovalo iba približne štvrtinu z nich;

K.  keďže obmedzený počet žiadateľov o azyl premiestnených v roku 2016 z Talianska do iných členských štátov bol značne nižší ako počet žiadateľov o azyl, ktorých členské štáty odovzdali Taliansku podľa dublinského nariadenia;

L.  keďže Komisia vo svojej 8. správe o premiestňovaní a presídľovaní stanovila (a v následných správach potvrdila) mesačný cieľ premiestniť z Grécka 3 000 žiadateľov o azyl a z Talianska 1 500 žiadateľov o azyl (od 1. apríla 2017), s cieľom uľahčiť a urýchliť premiestnenie účinným a hladkým spôsobom v časovom rámci rozhodnutí Rady;

M.  keďže Európska rada na svojej schôdzi 15. decembra 2016 schválila spoločný akčný plán vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka, ktorý zahŕňal cieľ premiestnenia pre Grécko; keďže Európska rada takisto zopakovala svoju požiadavku, aby sa ďalej zintenzívnilo úsilie o urýchlenie premiestnenia, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby bez sprievodu;

N.  keďže sú v plnej miere splnené príslušné podmienky a zavedené prevádzkové infraštruktúry na uskutočnenie premiestnenia;

O.  keďže napriek určitému pokroku len dva členské štáty, Fínsko a Malta, sú na dobrej ceste, aby splnili svoje povinnosti týkajúce sa premiestnenia; keďže väčšina členských štátov stále výrazne zaostáva; keďže v štyroch členských štátoch sa uskutočnilo premiestnenie v mimoriadne obmedzenej miere; keďže dva členské štáty sa zatiaľ vôbec nezúčastňujú premiestnenia;

P.  keďže jedine Fínsko systematicky prijíma maloleté osoby bez sprievodu; keďže v Taliansku je pre ne potrebných približne 5 000 miest na premiestnenie, zatiaľ čo dosiaľ bola premiestnená jedna jediná maloletá osoba bez sprievodu; keďže v Grécku bolo 12. apríla 2017 potrebných 163 ďalších miest;

Q.  keďže niektoré členské štáty používajú veľmi reštriktívne a diskriminačné preferencie a premiestnenie zaisťujú napríklad len pre osamelé matky alebo vylučujú žiadateľov z niektorých krajín, napríklad Eritrejčanov, a uplatňujú veľmi rozsiahle bezpečnostné kontroly; keďže k 7. máju 2017 členské štáty odmietli premiestnenie 961 osôb v Grécku;

R.  keďže rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 jasne stanovuje, že opatreniami zameranými na premiestnenie sa členské štáty nezbavujú povinnosti uplatňovať v plnej miere ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Dublin) týkajúce sa zlúčenia rodiny, osobitnej ochrany maloletých osôb bez sprievodu a diskrečnej doložky o humanitárnych dôvodoch;

1.  uznáva, že sa dosiahol určitý pokrok, ale vyjadruje svoje sklamanie, pokiaľ ide o nesplnené záväzky členských štátov týkajúce sa solidarity a spoločnej zodpovednosti;

2.  víta automatizovaný systém zohľadňovania preferencií, ktorý zriadil Európsky podporný úrad pre azyl; vyzýva členské štáty, aby neprijímali svojvoľné rozhodnutia, pokiaľ ide o prijatie žiadosti o premiestnenie; naliehavo žiada členské štáty, aby zamietnutia zakladali výlučne na špecifických dôvodoch stanovených v rozhodnutiach Rady o premiestnení;

3.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti v rámci rozhodnutí Rady a aby systematicky premiestňovali z Grécka a Talianska žiadateľov o azyl vrátane tých, ktorí prišli po 20. marci 2016, až do premiestnenia všetkých oprávnených osôb, a to účinným a hladkým spôsobom v časovom rámci rozhodnutí Rady; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali premiestniť stabilný počet osôb každý mesiac;

4.  vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali premiestňovanie maloletých osôb bez sprievodu a iných zraniteľných žiadateľov;

5.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojej 10. správe z 2. marca 2017 o premiestnení a presídlení oznámila, že nebude váhať využiť svoje právomoci vyplývajúce zo zmlúv, ak členské štáty čoskoro nezvýšia počet premiestnených osôb; domnieva sa, že by to mohlo zahŕňať konania o porušení povinnosti;

6.  zdôrazňuje, že zákonné povinnosti členských štátov nekončia po 26. septembri 2017 a že členské štáty musia aj po tomto dátume premiestňovať oprávnených žiadateľov, ktorí prídu pred týmto dňom;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že Rada prijala záväzný cieľ premiestniť 160 000 osôb; poznamenáva, že počet osôb oprávnených na premiestnenie sa líši od tohto počtu; vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie opatrení zameraných na premiestnenie do prijatia prepracovaného znenia dublinského nariadenia, a to v súlade s jej návrhom zo 4. mája 2016 (COM(2016)0270);

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 146.
(2) Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 80.
(3) Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016, s. 82.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0306.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0324.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0354.


Vykonávanie usmernení Rady týkajúcich sa LGBTI, najmä pokiaľ ide o prenasledovanie (údajných) homosexuálov v Čečensku, Rusko
PDF 272kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o vykonávaní usmernení Rady v oblasti LGBTI, najmä pokiaľ ide o prenasledovanie (údajných) homosexuálov v Čečensku, Rusko (2017/2688(RSP))
P8_TA(2017)0231RC-B8-0349/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–  so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, najmä na kapitolu 2 tejto ústavy s názvom Práva a slobody ľudí a občanov,

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb, ktoré prijala Rada EÚ pre zahraničné veci 24. júna 2013,

–  so zreteľom na závery Rady EÚ zo 16. júna 2016 v oblasti LGBTI rovnosti,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa ochrancov ľudských práv a mučenia a zlého zaobchádzania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN v oblasti ľudských práv z 13. apríla 2017 o zneužívaní a zadržiavaní homosexuálov v Čečensku,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej zo 6. apríla 2017 o porušovaní ľudských práv homosexuálov v Čečensku,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 19. apríla 2017 o porušovaní ľudských práv homosexuálov v Čečensku,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ o ďalších správach o zatýkaní a vraždách gejov zo strany čečenskej vlády vydané na zasadnutí Stálej rady OBSE 27. apríla 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie vydané dňa 7. apríla 2017 hovorcom ministra zahraničných vecí USA,

–  so zreteľom na vyhlásenie vydané 13. apríla 2017 riaditeľom Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OSCE/ODIHR),

–  so zreteľom na spoločnú tlačovú konferenciu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej a ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, ktorá sa konala 24. apríla 2017 v Moskve,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku

A.  keďže 1. apríla 2017 bol v ruských nezávislých novinách Novaja Gazeta uverejnený článok o tom, že v autonómnej Čečenskej republike Ruskej federácie bolo unesených a zadržaných viac ako sto mužov, a to gejov alebo mužov, ktorí sú považovaní za gejov alebo sú tak vnímaní, a že tento čin bol súčasťou koordinovanej kampane, ktorú na priamy rozkaz prezidenta Čečenska Ramzana Kadyrova údajne zorganizovali štátne orgány a bezpečnostné sily;

B.  keďže noviny Novaja Gazeta uviedli, že obete boli vystavené zlému zaobchádzaniu a mučeniu a boli nútené oznamovať totožnosť ďalších LGBTI osôb; keďže údajne navyše najmenej traja muži zomreli, dvaja v dôsledku zlého zaobchádzania vo väzbe a jeden bol zabitý svojou rodinou tzv. „vraždou zo cti“;

C.  keďže pôvodné správy nezávisle potvrdili aj organizácie Human Rights Watch a Medzinárodná krízová skupina, pričom obe citovali miestne zdroje, ktoré potvrdzujú, že polícia a bezpečnostné zložky sa zameriavajú na mužov, ktorí sú vnímaní ako homosexuáli, a zadržujú ich;

D.  keďže čečenské orgány tieto obvinenia údajne odmietli a neprejavili ochotu prešetriť ich a stíhať prípadných vinníkov;

E.  keďže väčšina obetí neusiluje o spravodlivosť, pretože sa obáva odvetných opatrení miestnych orgánov; keďže gejovia a lesby a tí, ktorí sú vnímaní ako gejovia a lesby, sú obzvlášť zraniteľní v dôsledku silnej homofóbie v spoločnosti a sú ohrození „vraždami zo cti“ zo strany svojich príbuzných;

F.  keďže po rokoch hrozieb a represií a dramatického zhoršovania situácie v oblasti ľudských práv na severnom Kaukaze nemôžu v tomto regióne pracovať prakticky žiadni nezávislí novinári alebo aktivisti za ľudské práva; keďže novinárom pracujúcim pre noviny Novaja Gazeta, ktorí informovali o týchto udalostiach, sa údajne vyhrážali smrťou za ich prácu; keďže čečenské úrady popreli všetky obvinenia a žiadali, aby novinári prezradili mená obetí, s ktorými sa rozprávali;

G.  keďže polícia v Petrohrade a v Moskve zadržala aktivistov pôsobiacich v oblasti LGBTI, ktorí sa pokúšali informovať o stíhaní gejov v Čečensku a žiadali vyšetrovaní;

H.  keďže Ruská federácia je signatárom niekoľkých medzinárodných zmlúv o ľudských právach a ako člen Rady Európy je aj signatárom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, a má teda povinnosť zaistiť bezpečnosť všetkých osôb, ktoré môžu byť ohrozené, a to aj v dôsledku svojej sexuálnej orientácie; keďže Rusko má povinnosť vyšetriť zločiny páchané čečenskými orgánmi aj prostriedky na vykonanie tohto vyšetrovania; keďže homosexualita bola v Ruskej federácii depenalizovaná v roku 1993;

I.  keďže prezident Putin poveril ruskú ombudsmanku Tatianu Moskalkovovú vytvorením pracovnej skupiny, ktorá má prešetriť tieto obvinenia;

J.  keďže LGBTI osoby sú chránené podľa existujúceho medzinárodného práva v oblasti ľudských práv aj podľa ruských vnútroštátnych právnych predpisov; keďže sú však často potrebné konkrétne kroky na to, aby LGBTI osoby mohli plne uplatňovať svoje ľudské práva, pretože sexuálna orientácia a rodová identita môžu znamenať dodatočné riziko diskriminácie, šikanovania a stíhania, a to nielen v školách, na pracoviskách a v širšej spoločnosti, ale aj v rodinách; keďže úlohou a zodpovednosťou polície, súdov a príslušných orgánov je bojovať proti týmto formám diskriminácie a negatívnym spoločenským postojom;

K.  keďže usmernenia Rady EÚ v oblasti LGBTI určujú delegáciám EÚ a veľvyslanectvám členských štátov aktívnu úlohu pri presadzovaní práv týchto osôb; keďže tieto usmernenia označujú boj proti násiliu zameranému na LGBTI osoby a podporu ochrancov ľudských práv LGBTI osôb za prioritné oblasti;

L.  keďže 7. marca 2017 prijalo Rusko právne predpisy, ktoré dekriminalizujú domáce násilie tým, že „ublíženie na zdraví v rámci rodiny“ redukujú z trestného činu na priestupok s nižšími trestmi pre páchateľov; keďže Európsky parlament diskutoval o tejto otázke na svojom zasadnutí v Štrasburgu v dňoch 13. – 16. marca 2017;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o svojvoľnom zadržiavaní a mučení mužov, ktorí sú vnímaní ako homosexuáli, v Čečenskej republike Ruskej federácie; vyzýva úrady, aby ukončili toto prenasledovanie, okamžite prepustili tých, ktorí sú naďalej nezákonne zadržiavaní, zabezpečili právnu a fyzickú ochranu obetí a obhajcov ľudských práv a novinárov, ktorí pracovali na tomto prípade, a umožnili medzinárodným organizáciám pre ľudské práva vykonať dôveryhodné vyšetrovanie údajných zločinov;

2.  odsudzuje všetky vyhlásenia čečenských orgánov, ktoré schvaľujú a podnecujú násilie voči LGBTI osobám, vrátane vyhlásenia hovorcu čečenskej vlády, ktorý odmietol existenciu homosexuálov v Čečensku a diskreditoval správu ako „lži a absolútne dezinformácie“; vyjadruje poľutovanie nad neochotou miestnych orgánov vyšetrovať a stíhať závažné porušenia zamerané priamo na jednotlivcov na základe ich sexuálnej orientácie a pripomína úradom, že práva na slobodu zhromažďovania, združovania a prejavu sú univerzálne práva a vzťahujú sa na všetkých; vyzýva na okamžité prepustenie tých, ktorí sú naďalej nezákonne zadržiavaní; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby obetiam aj ochrancom ľudských práv a novinárom, ktorí sa týmto prípadom zaoberajú, poskytli právnu a fyzickú ochranu;

3.  berie na vedomie skutočnosť, že prezident Putin dal ruskému ministerstvu vnútra a federálnemu prokurátorovi pokyny, aby udalosti v Čečensku vyšetrili, a vyzýva Komisiu, členské štáty a Radu Európy, aby ruským orgánom ponúkli pomoc a poradenstvo pri vyšetrovaní;

4.  vyzýva orgány Čečenska a Ruskej federácie, aby dodržiavali vnútroštátne právne predpisy a medzinárodné záväzky a zásady právneho štátu a univerzálnych noriem v oblasti ľudských práv a podporovali rovnosť a nediskrimináciu, a to aj v prípade LGBTI osôb, a aby tieto opatrenia podporili takými krokmi, ako je zvyšovanie povedomia a presadzovanie kultúry tolerancie, rešpektu a začleňovania na základe rovnosti a nediskriminácie; žiada, aby boli okamžite prijaté opatrenia na ochranu zraniteľných osôb, ktoré by sa mohli stať obeťami, a aby došlo k úplnej rehabilitácii všetkých obetí mučenia;

5.  vyjadruje poľutovanie nad rozsiahlym porušovaním ľudských práv v regióne a atmosférou beztrestnosti, ktorá umožňuje takéto činy, a vyzýva na vypracovanie právnych a ďalších opatrení na predchádzanie takéhoto násilia a monitorovanie a na účinné stíhanie páchateľov v spolupráci s občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za vyšetrenie týchto činov nesie Rusko a jeho vláda, ktorá musí postaviť páchateľov pred súd a chrániť všetkých ruských občanov pred nedovoleným obťažovaním;

6.  naliehavo vyzýva na okamžité, nezávislé, objektívne a dôkladné vyšetrenie prípadov väznenia, mučenia a vrážd s cieľom postaviť osoby zodpovedné za ich naplánovanie a uskutočnenie pred spravodlivosť a skoncovať s beztrestnosťou; v tejto súvislosti víta vytvorenie pracovnej skupiny pod vedením ruskej ombudsmanky, ktorá tieto činy vyšetruje; vyzýva ruské orgány, aby inštruovali úrad generálneho prokurátora, aby poskytol skutočnú anonymitu a iný typ ochrany obetiam a svedkom čečenskej čistky gejov a ich rodinám, aby sa mohli zúčastniť vyšetrovania; vyzýva delegáciu EÚ a veľvyslanectvá a konzuláty členských štátov v Rusku, aby aktívne monitorovali vyšetrovanie a aby ďalej zvýšili úsilie o spoluprácu s obeťami, LGBTI osobami, novinármi a ochrancami ľudských práv, ktorí sú v súčasnosti ohrození;

7.  vyzýva Komisiu, aby spolu s medzinárodnými organizáciami v oblasti ľudských práv a s ruskou občianskou spoločnosťou pomáhala ľuďom, ktorí utiekli z Čečenska, a aby odkryla túto kampaň; vyzýva ďalej členské štáty, aby zjednodušili postupy žiadania o azyl pre tieto obete, novinárov a obhajcov ľudských práv v súlade s európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

8.  víta a uznáva úsilie mnohých vedúcich delegácií EÚ a ich pracovníkov a veľvyslancov členských štátov a ich pracovníkov na podporu obhajcov ľudských práv LGBTI osôb a obhajobu nediskriminácie a rovnakých práv; vyzýva vedúcich delegácií EÚ a ostatných zamestnancov ESVČ, aby konzultovali s Parlamentom a príslušnými poslancami Európskeho parlamentu vždy, keď majú otázky alebo chcú poskytnúť Parlamentu informácie, a to aj na výročnej konferencii veľvyslancov v septembri; zdôrazňuje význam poznania a vykonávaním usmernení v oblasti LGBTI zo strany delegácií EÚ a zastúpení členských štátov; v tejto súvislosti vyzýva ESVČ a Komisiu, aby pracovali na strategickejšom a systematickejšom vykonávaní týchto usmernení, a to aj prostredníctvom zvyšovania povedomia o problematike medzi zamestnancami EÚ v tretích krajinách a ich odbornej prípravy s cieľom efektívne začleňovať otázky práv LGBTI osôb do politických dialógov a dialógov o ľudských právach s tretími krajinami a na multilaterálnych fórach a podporovať úsilie občianskou spoločnosťou;

9.  dôrazne upozorňuje na význam kontinuálneho posudzovania vykonávania usmernení prostredníctvom jasných kritérií; naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila a zverejnila podrobné hodnotenie vykonávania usmernení zo strany delegácií EÚ a diplomatických zastúpení členských štátov vo všetkých tretích krajinách s cieľom odhaliť možné rozdiely a nedostatky vo vykonávaní a odstrániť ich;

10.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Ruská federácia v júni 2016 hlasovala proti rezolúcii Rady OSN pre ľudské práva o ochrane proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

11.  pripomína ruským a čečenským orgánom, že regionálne, kultúrne a náboženské hodnotové systémy by sa nemali využívať ako ospravedlnenie pre tolerovanie diskriminácie, násilia, mučenia alebo zadržiavania jednotlivcov alebo skupín, a to aj z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity alebo zapájanie sa do takýchto aktov;

12.  so znepokojením berie na vedomie novú právnu úpravu domáceho násilia vrátane násilia na deťoch, ktorú Rusko prijalo a ktorú Parlament považuje za krok späť; zdôrazňuje, že právne predpisy, ktoré tolerujú násilie v rodine, môžu mať závažné dôsledky pre obete, ako aj pre spoločnosť ako celok; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej presadzovala odstránenie všetkých foriem rodového násilia vrátane domáceho násilia, chránila zraniteľné osoby a podporovala obete, a to v Európe aj mimo nej;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, vláde a parlamentu Ruskej federácie a čečenským orgánom.

(1) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 21.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia