Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 19. júna 2017, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (C(2017)03984 – 2017/2747(DEA))

P8_TA(2017)0291 B8-0437/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)03984),

–  so zreteľom na list Komisie z 19. júna 2017, ktorým Komisia žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 22. júna 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze(1), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2421(2), a najmä na jeho článok 30 a článok 31 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 4. júla 2017,

A.  keďže v prílohách k nariadeniu (ES) č. 1896/2006 sa stanovujú tlačivá, ktoré sa majú používať s cieľom uľahčiť jeho uplatňovanie;

B.  keďže nariadenie (ES) č. 1896/2006 bolo zmenené nariadením (EÚ) 2015/2421, ktoré sa bude uplatňovať od 14. júla 2017; keďže zmeny vykonané v súvislosti s európskym konaním o platobnom rozkaze by sa mali odraziť v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1896/2006;

C.  keďže je nevyhnutné nahradiť prílohu I k nariadeniu (ES) č. 1896/2006 a keďže nová príloha I by sa mala uplatňovať súčasne s nariadením (EÚ) 2015/2421;

D.  keďže zmeny nariadenia (ES) č. 1896/2006 sa začnú uplatňovať 14. júla 2017 a delegované nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť 14. júla 2017;

1.  vyhlasuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 341, 24.12.2015, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 19. júna. 2017, ktorým sa nahrádzajú prílohy I, II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (C(2017)03982 – 2017/2748(DEA))

P8_TA(2017)0292 B8-0438/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)03982),

–  so zreteľom na list Komisie z 19. júna 2017, ktorým Komisia žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 22. júna 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu(1), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2421(2), a najmä na jeho článok 26 a článok 27 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 4. júla 2017,

A.  keďže v prílohách k nariadeniu (ES) č. 861/2007 sa stanovujú tlačivá, ktoré sa majú používať s cieľom uľahčiť jeho uplatňovanie;

B.  keďže nariadenie (ES) č. 861/2007 bolo zmenené nariadením (EÚ) 2015/2421, ktoré sa bude uplatňovať od 14. júla 2017; keďže zmeny vykonané v súvislosti s Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu by sa mali odraziť v daných tlačivách, ktoré sa uvádzajú v prílohách;

C.  keďže je nevyhnutné nahradiť prílohy I až IV k nariadeniu (ES) č. 861/2007 a keďže nové prílohy I až IV by sa mali uplatňovať súčasne s nariadením (EÚ) 2015/2421;

D.  keďže zmeny nariadenia (ES) č. 861/2007 sa začnú uplatňovať 14. júla 2017 a delegované nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť 14. júla 2017;

1.  vyhlasuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 341, 24.12.2015, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o konzultáciách o dôverných informáciách (výklad článku 5 ods. 5 a článku 210a rokovacieho poriadku) (2017/2095(REG))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 23. júna 2017,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 5 ods. 5 rokovacieho poriadku tento výklad:"„Prístup k dôverným informáciám podlieha pravidlám stanoveným v medziinštitucionálnych dohodách uzavretých Európskym parlamentom a týkajúcich sa zaobchádzania s dôvernými informáciami1a a vnútorným pravidlám ich vykonávania, ktoré prijali príslušné orgány Európskeho parlamentu1b.____________________1a Medziinštitucionálna dohoda z 20. novembra 2002 uzavretá medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1).Rámcová dohoda z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47).Medziinštitucionálna dohoda z 12. marca 2014 medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ C 95, 1.4.2014, s. 1).1b Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2002 o vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody upravujúcej prístup Európskeho parlamentu k citlivým informáciám v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 4).Rozhodnutie predsedníctva z 15. apríla 2013 o pravidlách zaobchádzania s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ C 96, 1.4.2014, s. 1).“;"

2.  rozhodol pripojiť k článku 210a rokovacieho poriadku tento výklad:"„Tento článok sa uplatňuje v rozsahu, v ktorom platný právny rámec týkajúci sa zaobchádzania s dôvernými informáciami stanovuje možnosť sprístupniť dôverné informácie na schôdzi za zatvorenými dverami mimo zabezpečených zariadení.“;"

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dodatku k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, prijatého v Kigali, v mene Európskej únie (07725/2017 – C8-0157/2017 – 2017/0016(NLE))

P8_TA(2017)0294 A8-0237/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07725/2017),

–  so zreteľom na dodatok k Montrealskému protokolu prijatý v Kigali na 28. zasadnutí zmluvných strán Montrealského protokolu, ktoré sa konalo v októbri 2016 v Kigali v Rwande,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0157/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0237/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dodatku;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 v mene Európskej únie (07524/2017 – C8-0143/2017 – 2013/0448(NLE))

P8_TA(2017)0295 A8-0241/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07524/2017),

–  so zreteľom na zmenu textu príloh II až IX k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999 a doplnenie nových príloh X a XI (07524/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0143/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0241/2017),

1.  udeľuje súhlas s prijatím zmeny k protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej (12502/2016 – C8-0517/2016 – 2016/0298(NLE))

P8_TA(2017)0296 A8-0232/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12502/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej (12504/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 209, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0517/2016),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 5. júla 2017(1) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0232/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kubánskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0297.

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej (12502/2016 – C8-0517/2016 – 2016/0298(NLE) – 2017/2036(INI))

P8_TA(2017)0297 A8-0233/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Kubou v máji 1988,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12502/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej (12504/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8, druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (C8-0517/2016),

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej hlavu V týkajúcu sa vonkajšej činnosti Únie,

–  so zreteľom na ZFEÚ, a najmä na jej piatu časť, hlavy I – III a V,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu 96/697/SZBP z 2. decembra 1996 týkajúcu sa Kuby, ktorú Rada vymedzila na základe článku J.2 Zmluvy o Európskej únii(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2233 zo 6. decembra 2016, ktorým sa ruší spoločná pozícia 96/697/SZBP týkajúca sa Kuby(2),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov (COM(2009)0495),

–  so zreteľom na vyhlásenia zo samitov hláv štátov alebo predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti a Európskej únie, ktoré sa konali do dnešného dňa, a najmä na vyhlásenie z druhého samitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), ktorý sa konal v Bruseli 10. – 11. júna 2015 pod názvom Formovanie spoločnej budúcnosti: úsilie o prosperujúcu, súdržnú a udržateľnú spoločnosť pre našich občanov, na ktorom sa prijalo politické vyhlásenie s názvom Partnerstvo pre novú generáciu,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej stratégii EÚ – Karibik z 19. novembra 2012,

–  so zreteľom na vystúpenie osobitného zástupcu pre ľudské práva z 12. októbra 2016 na spoločnej schôdzi Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva Európskeho parlamentu, v rámci ktorého uviedol výsledky dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kubou,

–  so zreteľom na správy kubánskych organizácií občianskej spoločnosti,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 5. júla 2017(3) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kube, konkrétne uznesenia zo 17. novembra 2004 o Kube(4), z 2. februára 2006 o politike EÚ voči kubánskej vláde(5), z 21. júna 2007 o Kube(6) a z 11. marca 2010 o väzňoch svedomia na Kube(7),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ďalšie medzinárodné zmluvy a nástroje v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0233/2017),

A.  keďže medzi Európou a Kubou existujú hlboké historické, hospodárske a kultúrne putá;

B.  keďže vzťahy medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku sú rozmanité a tvoria široké spektrum;

C.  keďže EÚ udržiava vzťahy so Spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky (CELAC); keďže CELAC víta možnosť rozšírenia vzťahov medzi EÚ a Kubou;

D.  keďže Kuba bola jedinou krajinou v Latinskej Amerike a Karibiku, s ktorou EÚ nepodpísala žiaden druh dohody; keďže 20 členských štátov EÚ podpísalo s ostrovom rôzne typy bilaterálnych dohôd a udržuje s ním dobré vzťahy;

E.  keďže spoločnú pozíciu 96/697/SZBP nahradilo rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2233 zo 6. decembra 2016;

F.  keďže v roku 2008 bol opätovne otvorený dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Kubou a obnovila sa bilaterálna rozvojová spolupráca; keďže Rada začala v roku 2010 rokovania o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a Kubou a vo februári 2014 prijala rokovacie usmernenia, na základe ktorých boli v apríli 2014 otvorené oficiálne rokovania o dohode o politickom dialógu a spoluprác, ktoré boli uzatvorené 11. marca 2016;

G.  keďže v dohode o politickom dialógu a spolupráci sa vymedzujú všeobecné zásady a ciele vzťahov EÚ a Kuby vrátane troch hlavných kapitol o politickom dialógu, o spolupráci a dialógu o odvetvových politikách, ako aj o obchode a obchodnej spolupráci;

H.  keďže v kapitolách o politickom dialógu i o spolupráci sa nachádzajú otázky ľudských práv; keďže v dohode o politickom dialógu obe strany potvrdzujú rešpektovanie všeobecných ľudských práv, ako sa uvádzajú vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a iných príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv; keďže v dohode o politickom dialógu obe strany potvrdzujú svoj záväzok posilňovať úlohu OSN, ako aj uplatňovať všetky ciele a zásady zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov; keďže podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii by sa vonkajšia činnosť Únie mala radiť zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv – vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv – a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásadami rovnosti a solidarity a dodržiavaním zásad Charty OSN a medzinárodného práva; keďže v tomto zmysle by malo byť plné dodržiavanie ľudských práv a ochrana demokracie a právneho štátu hlavnou ambíciou dohody o politickom dialógu;

I.  keďže do dohody o politickom dialógu a spolupráci patrí tzv. doložka o ľudských právach, ktorá je štandardným zásadným prvkom medzinárodných dohôd EÚ a ktorá umožňuje, aby bola dohoda o politickom dialógu a spolupráci v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach pozastavená;

J.  keďže obe strany sa v kapitole o spolupráci dohodli na všeobecných podmienkach a oblastiach spolupráce, a to i na otázkach, ako sú ľudské práva, verejná správa, spravodlivosť a občianska spoločnosť;

K.  keďže Kuba je ochotná prijať spoluprácu s EÚ v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR); keďže hlavnými cieľmi EIDHR sú podpora, rozvoj a upevňovanie demokracie v tretích krajinách a zlepšenie rešpektovania a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd; keďže obe strany uznávajú, že demokracia sa zakladá na slobodne prejavenej vôli ľudí pri výbere vlastného politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrne systému a na ich plnej účasti vo všetkých aspektoch života;

L.  keďže v roku 2015 sa nadviazal dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kubou pod vedením osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; keďže situácia v oblasti ľudských práv je naďalej problematická;

M.  keďže medzi témy, o ktorých sa hovorilo na druhej schôdzi v rámci dialógu o ľudských právach, ktorá sa konala v júni 2016 na Kube za účasti rezortných ministerstiev a agentúr, patrila sloboda združovania a otázky ľudských práv v mnohostrannom kontexte, ako je trest smrti; keďže 22. mája 2017 sa v Bruseli konalo tretie stretnutie v rámci dialógu o ľudských právach;

N.  keďže Európsky parlament pri troch rôznych príležitostiach udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia kubánskym aktivistom – Oswaldovi Payáovi v roku 2002, hnutiu Dámy v bielom v roku 2005 a Guillermovi Fariñasovi v roku 2010;

O.  keďže EÚ sa stala najväčším zahraničným investorom na Kube a jej hlavným vývozným a vôbec obchodným partnerom, pričom celkový objem obchodu a vývozu z EÚ do tejto krajiny sa v rokoch 2009 až 2015 zdvojnásobil;

P.  keďže dohoda o politickom dialógu a spolupráci obsahuje kapitolu venovanú zásadám medzinárodného obchodu, ktorá sa zaoberá spoluprácou v colnej oblasti, zjednodušovaním a diverzifikáciou obchodu, technickými normami a štandardmi, udržateľným obchodom a podporou stabilného, transparentného a nediskriminačného režimu podnikania a investícií; keďže liberalizácia obchodu, hospodárske a finančné investície, technologické inovácie a celková sloboda trhu by ostrovu umožnili zmodernizovať hospodárstvo;

Q.  keďže „Pokyny pre hospodársku a sociálnu politiku pre Kubu“, ktoré boli prijaté v nadväznosti na verejnú diskusiu v roku 2011, obsahujú návrh reformy, aktualizácie a modernizácie;

R.  keďže v roku 2016 boli na Kube otvorené dve nové verejné diskusie, a to o vnímaní hospodárskeho a sociálneho modelu a o národnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030: národná vízia, strategické smery a sektory;

S.  keďže EÚ a Kuba sa dohodli na tom, že do všetkých oblastí spolupráce zahrnú rodové hľadisko a že budú venovať osobitnú pozornosť prevencii a boju proti všetkým formám násilia páchaného na ženách;

T.  keďže Kuba je signatárom 11 z 18 dohovorov OSN v oblasti ľudských práv, pričom osem z nich ratifikovala; keďže Kuba neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach ani Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

U.  keďže Kuba ratifikovala všetkých osem kľúčových dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO);

V.  keďže kubánske Národné zhromaždenie je od roku 1977 súčasťou celosvetovej Medziparlamentnej únie;

W.  keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo dvadsaťšesť následných rezolúcií, v ktorých požadovalo ukončenie severoamerického embarga voči Kube, a keďže v októbri 2016 bola vôbec po prvý raz táto rezolúcia schválená jednomyseľne;

X.  keďže jeho dlhodobá pozícia vyjadrená pri mnohých príležitostiach, ktorú zastávajú aj iné európske inštitúcie, je v rozpore so zákonmi týkajúcimi sa extrateritoriality, ktoré priamo postihujú kubánske obyvateľstvo a ovplyvňujú činnosti európskych podnikov;

1.  víta podpis dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou 12. decembra 2016 v Bruseli a vyhlasuje, že ide o nástroj, ktorý umožní vytvorenie nového rámca pre vzťahy medzi EÚ a Kubou, pričom sa zachovajú záujmy EÚ a nahradí sa spoločná pozícia z roku 1996; zdôrazňuje, že úspech tejto dohody závisí od jej plného dodržiavania;

2.  zdôrazňuje vysokú strategickú hodnotu vzťahov medzi EÚ a Kubou;

3.  poukazuje na to, že štruktúra, obsah a dynamika dohody sa prispôsobili zásadám a hodnotám, ktoré si stanovili inštitúcie EÚ pre svoje vonkajšie vzťahy;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že Rada EÚ súhlasila s vytvorením nového rámca vzťahov s Kubou a že sa rozhodla uskutočniť rokovania a v relatívne krátkom čase ich doviesť do úspešného konca;

5.  zdôrazňuje záväzok Kuby voči EÚ a zodpovednosť oboch strán, pokiaľ ide o plnenie ustanovení zmluvy vrátane politického dialógu;

6.  pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci, ktorá je vôbec prvou dohodou medzi EÚ a Kubou, bude predstavovať obrat v bilaterálnych vzťahoch medzi oboma zmluvnými stranami; víta skutočnosť, že sa obe zmluvné strany dohodli, že svoje partnerstvo budú budovať štruktúrovaným spôsobom a vzájomným uznávaním agendy a povinností, ktoré sú záväzné pre obe zmluvné strany;

7.  vyzdvihuje význam zahrnutia kapitoly o politickom dialógu a zavedenia inštitucionalizovaného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kubou; vyzýva EÚ, aby podporila názory Európskeho parlamentu na demokraciu, všeobecné ľudské práva a základné slobody, ako je sloboda vyjadrovania, zhromažďovania a politického združovania, sloboda informácií vo všetkých formách, ako aj jeho „celosvetovú politiku podpory ochrancom ľudských práv“ prostredníctvom tohto dialógu; nabáda obe strany, aby podporovali prácu obhajcov ľudských práv a zaručili aktívne zapojenie subjektov občianskej spoločnosti a politickej opozície do tohto dialógu, a to bez obmedzovania; konštatuje však, že dialóg o ľudských právach do dnešného dňa neukončil svojvoľné a politicky motivované zadržiavanie osôb na Kube a že podľa kubánskej Komisie pre ľudské práva a národné zmierenie počet tvrdých zásahov za uplynulé roky práve naopak stúpal;

8.  zdôrazňuje význam dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kubou a víta skutočnosť, že sa začal ešte pred uzavretím rokovaní o dohode o politickom dialógu a spolupráci; pripomína, že ciele politiky EÚ voči Kube zahŕňajú aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a uľahčenie hospodárskej a sociálnej modernizácie zameranej na zlepšenie životných podmienok obyvateľov Kuby;

9.  berie na vedomie snahy Kuby začleniť do svojho právneho poriadku základné zásady OSN v oblasti ľudských a pracovných práv a naliehavo vyzýva Kubu, aby ratifikovala zvyšné dohovory OSN v oblasti ľudských práv, konkrétnejšie Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; berie na vedomie prácu kubánskeho Národného centra pre sexuálne vzdelávanie; vyzýva kubánsku vládu, aby pokračovala vo svojom úsilí o ukončenie všetkých foriem diskriminácie a marginalizácie namierených voči komunite LGBTI;

10.  vyzýva kubánsku vládu, aby svoju politiku v oblasti ľudských práv zosúladila s medzinárodnými normami uvedenými v chartách, deklaráciách a medzinárodných nástrojoch, ktoré Kuba podpísala; je presvedčený, že prenasledovanie a väznenie osôb za ich názory a nenásilnú politickú činnosť predstavuje porušenie ustanovení uvedených vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv, a vyzýva preto na prepustenie všetkých osôb väznených z týchto dôvodov;

11.  pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci zahŕňa ustanovenie o pozastavení dohody v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach; naliehavo vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zabezpečili pravidelnú výmenu informácií o vykonávaní dohody PDCA, o plnení vzájomných záväzkov uvedených v dohode, a najmä o dodržiavaní všetkých ľudských, environmentálnych a pracovných práv uvedených v tomto uznesení s Európskym parlamentom; vyzýva ESVČ, aby urobila, čo je v jej silách – najmä prostredníctvom delegácií EÚ – s cieľom pozorne monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv a základných slobôd na Kube pri vykonávaní dohody o politickom dialógu a spolupráci a aby o tom podali Európskemu parlamentu správu;

12.  zdôrazňuje, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci by mala prispieť k zlepšeniu životných podmienok a sociálnych práv občanov Kuby a potvrdiť význam systematickej práce na podpore hodnôt demokracie a ľudských práv vrátane slobody prejavu, združovania a zhromažďovania;

13.  víta explicitné odkazy v dohode o politickom dialógu a spolupráci na občiansku spoločnosť ako aktéra spolupráce; vyjadruje hlbokú solidaritu s obyvateľstvom Kuby a pokrok na ceste k demokracii a dodržiavaniu a podpore základných slobôd; nabáda obe zmluvné strany, aby podporovali aktívnu úlohu kubánskej občianskej spoločnosti vo vykonávacej fáze dohody;

14.  pripomína významnú úlohu kubánskej občianskej spoločnosti pri hospodárskom a demokratickom rozvoji krajiny; zdôrazňuje, že je potrebné, aby občianska spoločnosť bola vedúcim aktérom vo všetkých oblastiach tejto dohody vrátane tých, ktoré súvisia s rozvojovou pomocou; pripomína, že Európsky parlament podporuje prostredníctvom Sacharovovej ceny kubánsku občiansku spoločnosť v jej úlohe pri presadzovaní ľudských práv a demokracie na Kube;

15.  pripomína, že internetové pripojenie na Kube patrí medzi najslabšie na svete a že prístup na internet je mimoriadne drahý a obsah je stále obmedzený; víta skutočnosť, že prístup na internet získava čoraz viac Kubáncov, ale domnieva sa, že vláda by mala prijať ďalšie kroky na poskytnutie necenzurovaného prístupu a zlepšenie digitálnych práv obyvateľstva;

16.  žiada, aby ESVČ v primeraných intervaloch a v súlade so systémom koordinácie stanoveným v dohode informovala Európsky parlament o pokroku pri rozvoji dohody a o jej uplatňovaní;

17.  berie na vedomie proces normalizácie vzťahov medzi Kubou a Spojenými štátmi, ktorý zahŕňa obnovenie diplomatických vzťahov v roku 2015, a nabáda k ďalšiemu úsiliu;

18.  opätovne pripomína svoju dlhodobú pozíciu, ktorú zastávajú aj iné európske inštitúcie a ktorá bola potvrdená pri mnohých príležitostiach, podľa ktorej sa stavia proti zákonom a opatreniam s extrateritoriálnym účinkom, ktoré postihujú kubánske obyvateľstvo a narúšajú činnosť európskych podnikov;

19.  uznáva skutočnosť, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci môže prispieť k procesu reforiem, úprav a modernizácie, ktoré boli na Kube už navrhnuté, najmä pokiaľ ide o diverzifikáciu medzinárodných partnerov Kuby a zavedenia všeobecného rámca politického a hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje, že užšie politické a hospodárske vzťahy s Kubou by mohli pomôcť pri rozvoji politických reforiem v krajine podľa toho, ako si to želajú občania Kuby; naliehavo vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pomáhali pri hospodárskych a politických zmenách na Kube a podporovali prechod na demokratické a volebné normy, na základe ktorých sa dodržiavajú základné práva všetkých občanov; podporuje využívanie rôznych nástrojov zahraničnej politiky EÚ, a to najmä (EIDHR), s cieľom posilniť dialóg EÚ s kubánskou občianskou spoločnosťou a subjektmi, ktoré podporujú nenásilné zmeny na Kube;

20.  konštatuje, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci ako vôbec prvá dohoda medzi EÚ a Kubou predstavuje nový právny rámec pre tieto vzťahy, pričom zahŕňa kapitolu o obchode a obchodnej spolupráci, ktorej cieľom je vytvoriť predvídateľnejšie a transparentnejšie prostredie pre miestne a európske hospodárske subjekty;

21.  zdôrazňuje, že pilier dohody o politickom dialógu a spolupráci týkajúci sa obchodu a obchodnej spolupráce neposkytuje Kube žiadne obchodné preferencie; pripomína, že tento pilier zahŕňa colnú spoluprácu, uľahčenie obchodu, duševné vlastníctvo, sanitárne a rastlinnolekárske opatrenia, technické prekážky obchodu, tradičné a remeselné výrobky, obchod a trvalo udržateľný rozvoj, spoluprácu v oblasti ochrany obchodu, pravidlá pôvodu a investície;

22.  konštatuje, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci predstavuje platformu pre rozšírenie bilaterálnych obchodných a investičných vzťahov, pričom vytvára zmluvné základy pre obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Kubou;

23.  podporuje dlhodobú prax, ktorú potvrdila aj komisárka Cecilia Malmströmová pri svojom vypočutí 29. septembra 2014, podľa ktorej sa ustanovenia o obchode a investíciách zakotvené v politicky dôležitých dohodách predbežne nevykonávajú, pokiaľ Európsky parlament neudelí svoj súhlas; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby túto prax a naďalej uplatňovali a rozšírili ju na všetky medzinárodné dohody týkajúce sa vonkajšej činnosti EÚ, ak ide o obchodné aspekty, ako je to v prípade tejto dohody o politickom dialógu a spolupráci;

24.  nazdáva sa, že táto dohoda bude slúžiť na podporu dialógu a hospodárskej spolupráce, pričom umožní vytvorenie predvídateľného a transparentného podnikateľského prostredia a rozvoj pevnejšieho a stabilnejšieho rámca v budúcnosti, v ktorom sa Kubáncom zaručí možnosť účasti na investíciách spolu so spoločnosťami a fyzickými osobami z EÚ;

25.  vyzýva aj európske spoločnosti pôsobiace na Kube, najmä tie, ktoré dostávajú úvery alebo akúkoľvek finančnú pomoc z verejných zdrojov, aby uplatňovali rovnaké pracovné a etické normy ako tie, ktoré sú požadované v ich krajinách pôvodu;

26.  víta skutočnosť, že Kuba ratifikovala všetkých osem základných dohovorov MOP, a žiada prijatie záväzkov na ich urýchlené vykonanie; dôrazne vyzýva Kubu a všetky krajiny, s ktorými má dohody alebo s ktorými rokuje o dohodách, aby ratifikovali a dodržiavali predpisy MOP a programu dôstojnej práce a aby zakázali všetky formy pracovného vykorisťovania; konštatuje, že existujú oblasti, v ktorých sú sociálne a pracovné práva ohrozené, ako sú postupy pri prijímaní do zamestnania v kubánskych štátnych podnikoch a praktiky zabavovania mzdy v odvetví cestovného ruchu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetci pracovníci musia mať možnosť využívať základný súbor pracovných práv, ako aj primeranú sociálnu ochranu v súlade s dohovormi MOP, a vyzýva obe strany, aby na tento účel spolupracovali v súlade s článkom 38 dohody o politickom dialógu a spolupráci;

27.  konštatuje, že EÚ je hlavným vývozným partnerom Kuby a jej druhým najväčším obchodným partnerom, ako aj najväčším zahraničným investorom na Kube; zdôrazňuje, že politika zahraničného obchodu EÚ neposkytuje Kube žiadne obchodné preferencie a že colné sadzby EÚ sa uplatňujú tak, ako ich oznámila Svetová obchodná organizácia (WTO); pripomína, že v dôsledku reformy všeobecného systému preferencií EÚ (VSP) Kuba od januára 2014 stratila svoje obchodné preferencie pre vývoz do EÚ, keďže dosiahla kategóriu krajiny s vyšším stredným príjmom a už nespĺňa príslušné kritériá oprávnenosti; okrem toho zdôrazňuje, že obchod aj naďalej predstavuje iba neveľký podiel kubánskej ekonomiky, pričom vývoz a dovoz spolu tvorí 26,4 % HDP;

28.  navrhuje preskúmať budúce možnosti začlenenia Kuby do dohody o hospodárskom partnerstve CARIFORUM – EÚ, ktorá obsahuje veľa konkrétnych a užitočných kapitol o obchodnej spolupráci a ktorá by Kube ponúkla možnosť ďalšej regionálnej integrácie;

29.  berie na vedomie, že Kuba je členom WTO, a preto zdôrazňuje potrebu rešpektovať základné zásady WTO, ako napr. uľahčenie obchodu, dohody o prekážkach obchodu, sanitárne a rastlinolekárske opatrenia a nástroje na ochranu obchodu;

30.  vyzýva Kubu, aby ratifikovala dohodu WTO o uľahčení obchodu, ktorá nadobudla účinnosť vo februári 2017; víta vytvorenie výboru na podporu obchodu v krajine a v tejto súvislosti žiada Komisiu a ESVČ, aby poskytli technickú podporu;

31.  poukazuje na to, že colná spolupráca je kľúčovou oblasťou, ktorá sa musí rozvinúť, aby sa mohli riešiť dôležité výzvy, ako sú, okrem iných záležitostí, bezpečnosť hraníc, verejné zdravie, ochrana zemepisných označení, boj proti falšovanému tovaru a boj proti terorizmu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby poskytli technickú a finančnú pomoc a aby na základe vzájomnej dohody vytvorili dvojstranné nástroje s cieľom pomôcť Kube s realizáciou opatrení na uľahčenie obchodu a informačných služieb;

32.  zdôrazňuje, že vývoz z Kuby treba diverzifikovať nad rámec tradičných výrobkov, a žiada Komisiu, aby vytvorila ad hoc obchodné miesta s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a poskytovať kubánskym vývozcom vedomosti potrebné na zlepšenie prístupu tovaru na trh EÚ;

33.  víta úlohu Svetovej colnej organizácie (WCO) pri poskytovaní strategickej podpory kubánskemu colnému orgánu Aduanas General de la República (AGR) v rámci programu Mercator s cieľom posúdiť pripravenosť na realizáciu dohody WTO o uľahčení obchodu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby orgán AGR proaktívne vykonával dohodu o uľahčení obchodu, a žiada Komisiu, aby Kube v tomto procese pomohla;

34.  berie na vedomie opatrenia, ktoré prijali kubánske orgány na podporu slobody podnikania a liberalizáciu hospodárstva; zdôrazňuje význam postupného posilňovania súkromného sektora na Kube; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoj rozsiahlych zahraničných investícií na zlepšenie fyzickej a technologickej infraštruktúry krajiny a vybudovanie konkurencieschopného výrobného systému na Kube si bude vyžadovať ďalšie hospodárske a finančné opatrenia s právnymi predpismi, ktorými sa zabezpečí právna istota a hospodárska stabilita v krajine, a to aj prostredníctvom nezávislých, transparentných a nestranných inštitúcií; poukazuje na skutočnosť, že Kuba môže v tomto smere využiť skúsenosti členských štátov EÚ;

35.  žiada, aby bola Kuba začlenená ako krajina oprávnená na financovanie v rámci externého mandátu EIB, pokiaľ splní požiadavky stanovené EIB;

36.  víta skutočnosť, že do dohody o politickom dialógu a spolupráci boli začlenené ustanovenia zamerané na trvalo udržateľný rozvoj na Kube v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti, najmä záväzok usilovať sa o plnenie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho cieľov trvalo udržateľného rozvoja pri zohľadnení akčného programu z Addis Abeby o financovaní rozvoja; žiada zmluvné strany, aby po ratifikovaní dohody o politickom dialógu a spolupráci urýchlene zaviedli špecializovaný dialóg o vykonávaní programu 2030;

37.  pripomína, že diplomatické vzťahy medzi EÚ a Kubou boli nadviazané v roku 1988, že Kuba je príjemcom rozvojovej pomoci alebo humanitárnej pomoci EÚ už od roku 1984 a že v súčasnosti dostáva pomoc Únie vo výške 50 miliónov EUR na základe nariadenia o nástroji rozvojovej spolupráce (DCI) na obdobie 2014 – 2020;

38.  pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci umožní Kube zapojiť sa do programov EÚ a posilniť vykonávanie viacročného indikatívneho programu na obdobie 2014 – 2020 s cieľom podporiť stratégiu hospodárskej a sociálnej modernizácie, ktorú prijala kubánska vláda;

39.  vyjadruje znepokojenie, že Kuba zaradená podľa Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD medzi „krajiny s vyšším stredným príjmom“, riskuje postupné zrušenie rozvojovej pomoci poskytovanej v rámci nariadenia o DCI; domnieva sa, že vzhľadom na stav krajiny ako ostrovného rozvojového štátu a na hospodársku situáciu, ktorej krajina čelí a ktorá sa zhoršila z dôvodu negatívneho dosahu jednostranných sankčných opatrení, je opodstatnené prijať opatrenia umožňujúce pokračovať v poskytovaní pomoci Únie Kube, čo by sa malo stanoviť najmä v rámci budúceho hodnotenia nariadenia o DCI v polovici trvania;

40.  podporuje opätovné tvrdenie zmluvných strán, že všetky rozvinuté krajiny musia vyčleniť 0,7 % zo svojho hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc a že rozvíjajúce sa ekonomiky a krajiny s vyššími strednými príjmami musia stanoviť ciele na zvýšenie svojho príspevku k poskytovaniu medzinárodného verejného financovania;

41.  víta presadzovanie rodového hľadiska vo všetkých relevantných oblastiach spolupráce vrátane trvalo udržateľného rozvoja;

42.  uznáva a víta dôležitú úlohu, ktorú zohráva Kuba v rámcoch spolupráce juh – juh, a jej záväzok a medzinárodnú solidaritu prostredníctvom poskytovania humanitárnej pomoci, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania;

43.  poznamenáva, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci je pre Kubu príležitosť, aby sa viac zapojila do programov EÚ a mala k nim väčší prístup, a to i k programu Horizont 2020, rámcovému programu pre výskum a inovácie, a Erasmus+, t. j. programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, ktorý by zase podporil užšie akademické a medziľudské kontakty;

44.  poznamenáva, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci bude zároveň nástroj, ktorý na viacstranných fórach umožní presadzovanie spoločných riešení globálnych problémov, akými sú migrácia, boj proti terorizmu a zmena klímy;

45.  potvrdzuje svoje rozhodnutie vyslať oficiálnu delegáciu Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci na Kubu; žiada kubánske orgány, aby umožnili vstup delegáciám EP, ako aj prístup k ich partnerom;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Kuby.

(1) Ú. v. ES L 322, 12.12.1996, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 337 I, 13.12.2016, s. 41. (3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0296. (4) Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 83. (5) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 81. (6) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 377. (7) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 82.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Memoranda o porozumení medzi Európskou agentúrou na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Eurojustom zo strany Eurojustu (07536/2017 – C8-0136/2017 – 2017/0804(CNS))

P8_TA(2017)0298 A8-0215/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (07536/2017),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0136/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom(1), a najmä na jeho článok 26 ods. 2,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0215/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (06182/1/2017 – C8-0150/2017 – 2012/0193(COD))

P8_TA(2017)0299 A8-0230/2017

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (06182/1/2017 – C8-0150/2017),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0363),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na článok 67a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0230/2017),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, 16.4.2014, P7_TA(2014)0427.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie (COM(2013)0884 – C8-0033/2014 – 2013/0432(COD))

P8_TA(2017)0300 A8-0239/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0884),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 33 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0033/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a články 33 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality litovským parlamentom a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016(1),

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0239/2016),

1.  prijíma ako svoju pozíciu v prvom čítaní text prijatý 25. októbra 2016(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok články 33 a 114, [PN 1]

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Ustanovenia v oblasti colnej únie sú harmonizované právom Únie. Ich presadzovanie však patrí do rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho práva členských štátov.

(1a)   Táto smernica by mala byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013(5) (ďalej len „kódex“). [PN 2]

(2)  V následnosti sa Porušenia colných predpisov a sankcií riadia sankcie sú upravené 28 rôznymi súbormi právnych noriem. V dôsledku toho sa porušenie colných predpisov Únie neposudzuje v rámci Únie rovnakým spôsobom a sankcie, ktoré sa môžu uložiť v každom prípade, sa svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od členského štátu, ktorý sankciu ukladá, čo vedie k možným stratám príjmov pre členské štáty a k narušeniam obchodu. [PN 3]

(3)  Tento rozdiel medzi právnymi systémami členských štátov neovplyvňuje iba nie len že negatívne ovplyvňuje optimálne riadenie colnej únie a transparentnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o spôsoby, ktorými rôzne colné orgány riešia porušenia predpisov, ale zároveň bráni dosiahnutiu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty v colnej únii, ktoré sa už teraz riadia rôznymi súbormi noriem v celej Únii, pretože to má vplyv na ich prístup k zjednodušeným colným postupom. [PN 4]

(4)  Kódex bol vytvorený pre nadnárodné elektronické prostredie, v ktorom je komunikácia medzi colnými orgánmi v reálnom čase a v ktorom sa rozhodnutie prijaté členským štátom uplatňuje vo všetkých ostatných členských štátoch. Tento právny rámec si preto vyžaduje harmonizované presadzovanie. Kódex zahŕňa aj ustanovenie vyžadujúce od členských štátov, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(5)  Právny rámec na presadzovanie colných predpisov Únie stanovených v tejto smernici je v súlade s platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia finančných záujmov Únie, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/….(6). Porušenia colných predpisov zahrnuté do rámca stanoveného touto smernicou zahŕňajú porušenia colných predpisov, ktoré majú vplyv na uvedené finančné záujmy a aj keď nepatria do rozsahu pôsobnosti legislatívy, ktorá ich zabezpečuje prostredníctvom trestného práva a presadzovania colných predpisov, ktoré nemajú vôbec žiadny vplyv na finančné záujmy Únie.

(6)  V tejto smernici by sa mal stanoviť zoznam spôsobov správania, ktoré by sa mali považovať za porušovanie colných predpisov Únie a v dôsledku ktorých by sa mali stanoviť vyvodzovať sankcie. Uvedené porušenia colných predpisov by mali v plnej miere vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z colných predpisov s priamymi odkazmi na kódex. V tejto smernici by sa nestanovuje, či malo stanoviť, že členské štáty v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov členské štáty majú uplatňovať netrestnoprávne sankcie správneho alebo trestného práva. Zároveň by členské štáty mali mať možnosť ukladať v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie trestnoprávne sankcie namiesto netrestnoprávnych sankcií v prípadoch, ak si povaha a závažnosť daného porušenia vyžaduje, aby uložené sankcie boli odrádzajúce, účinné a primerané. [PN 5]

(7)  Prvá kategória spôsobov správania by zahŕňala porušenia colných predpisov na základe prísnej zodpovednosti, ktoré nevyžadujú žiadny prvok zavinenia, s prihliadnutím na objektívnu povahu zahrnutých povinností a na skutočnosť, že osoby zodpovedné za ich plnenie, nemôžu ignorovať ich existenciu a záväzný charakter. [PN 6]

(8)  Druhá a tretia kategória spôsobov správania by mala zahŕňať porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti alebo úmyselne, prípadne, keď sa na vznik zodpovednosti musí stanoviť subjektívny prvok. [PN 7]

(9)  Podnecovanie k úmyselnému porušovaniu colných predpisov, jeho napomáhanie alebo navádzanie naň a úmyselný pokus o určité porušenia colných predpisov by sa mali považovať za porušenia colných predpisov.

(10)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo stanoviť, že akékoľvek konania alebo opomenutia vyplývajúce z chyby na strane colných orgánov, ako sa uvádza v kódexe, by sa nemali považovať za porušenie colných predpisov. [PN 8]

(11)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby táto zodpovednosť mohla vzniknúť pre právnické, ako aj fyzické osoby za to isté porušenie colných predpisov, ak k danému porušeniu colných predpisov došlo v prospech právnickej osoby.

(12)  S cieľom dosiahnuť aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov členských štátov by sa mala stanoviť škála sankcií, v ktorých by sa odrážali rôzne kategórie porušení odrážala závažnosť porušenia colných predpisov a ich závažnosť. Na účel uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií by členské štáty mali takisto zabezpečiť, aby ich príslušné orgány pri určovaní typu a úrovne sankcií zohľadnili osobitné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti. [PN 9]

(12a)   Colné orgány by mali stanoviť uloženú sankciu na základe hodnoty tovaru iba v prípadoch závažného porušenia, ktoré nesúvisí s nezaplateným clom, ale s hodnotou príslušného tovaru, napríklad v prípade porušenia práva duševného vlastníctva alebo zakázaných či obmedzených tovarov. [PN 10]

(13)  Premlčacia lehota doba v prípade konaní týkajúcich sa porušenia colných predpisov by sa mala stanoviť na štyri roky odo dňa, keď došlo k porušeniu colných predpisov alebo v prípade kontinuálnych či opakovaných porušení odvtedy, keď sa skončí správanie predstavujúce uvedené porušenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa premlčacia lehota doba prerušila v prípade aktu týkajúceho sa prešetrovaní úkonu súvisiaceho s vyšetrovaním alebo súdnych konaní v súvislosti s porušením súdnym konaním týkajúcim sa toho istého porušenia colných predpisov, alebo v prípade konania osoby zodpovednej za porušenie. Členské štáty môžu stanoviť by mali mať možnosť stanoviť prípady, v ktorých sa táto lehota plynutie tejto doby pozastaví. Po uplynutí lehoty 8 rokov Každé konanie by sa malo zabrániť začatiu alebo pokračovaniu týchto konaní premlčať, bez ohľadu na akékoľvek prerušenie premlčacej doby, a to po uplynutí ôsmich rokov, pričom premlčacia lehota doba na presadzovanie sankcie by mala byť 3 tri roky. [PN 11]

(14)  V prípade začatia trestného konania proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami by sa malo stanoviť pozastavenie správnych konaní týkajúcich sa porušení colných predpisov. Pokračovanie správneho konania po ukončení trestného konania by malo byť možné iba v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem, čo znamená, že sa nesmie dvakrát trestať za ten istý čin. [PN 12]

(15)  S cieľom zabrániť pozitívnym konfliktom právomoci členských štátov by sa mali stanoviť pravidlá na určenie, ktoré členské štáty s právomocou by mali preskúmať prípad.

(15a)   Všeobecným cieľom tejto smernice je zabezpečiť účinné presadzovanie colných predpisov Únie. Právny rámec stanovený touto smernicou však neumožňuje integrovaný prístup k presadzovaniu vrátane dohľadu, kontroly a vyšetrovania. Komisia by preto mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o týchto aspektoch, a to aj o vykonávaní spoločného rámca pre riadenie rizika, s cieľom posúdiť, či sú potrebné ďalšie právne predpisy. [PN 13]

(16)  V tejto smernici by sa mala stanoviť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť účinné opatrenia proti porušovaniu colných predpisov.

(17)  S cieľom uľahčiť prešetrovanie porušovania colných predpisov by príslušné orgány mali umožniť zabavenie akéhokoľvek tovaru, dopravného prostriedku alebo akéhokoľvek iného nástroja použitého na porušenie colných predpisov.

(18)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(7) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých vysvetlia vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Zákonodarca sa domnieva, že pokiaľ ide o túto smernicu, je poskytnutie takýchto dokumentov odôvodnené.

(18a)   Cieľom tejto smernice je posilniť colnú spoluprácu aproximáciou vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa colných sankcií. Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa právne tradície členských štátov značne líšia, úplná harmonizácia v tejto oblasti je nemožná. [PN 14]

(19)  Pretože táto smernica sa zameriava na zoznam porušení colných predpisov spoločných pre všetky členské štáty a na základ pre ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií členskými štátmi v oblasti colnej únie, ktorá je plne harmonizovaná, uvedené ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na ich rôzne právne tradície, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ju možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Touto smernicou sa stanovuje Cieľom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a stanoviť rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie a stanovujú sa sankcie za tieto porušenia stanoviť ukladanie netrestnoprávnych sankcií aproximáciou ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch. [PN 15]

2.  Táto smernica sa uplatňuje na porušovanie povinností stanovených v nariadení (EÚ) č. 952/2013 (ďalej len „kódex“) a identických povinností stanovených v iných častiach colných predpisov Únie, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 kódexu.

2a.   Táto smernica sa vzťahuje na povinnosti členských štátov voči obchodným partnerom Únie, ako aj Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a Svetovej colnej organizácii, s cieľom vytvorenia homogénneho a výkonného vnútorného trhu, ktorý uľahčí obchod a zároveň zaistí bezpečnosť. [PN 16]

Článok 2

Porušenia colných predpisov a sankcie Všeobecné zásady

1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií v súvislosti s porušeniami colných predpisov stanovenými v článkoch 3 až a 6 v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem.

Členské štáty zabezpečia, aby konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 a 6 boli považované za porušenie colných predpisov bez ohľadu na to, či sú spáchané z nedbanlivosti alebo úmyselne.

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie stanoviť uloženie trestnoprávnych sankcií namiesto netrestnoprávnych sankcií, ak si to povaha a závažnosť daného porušenia vyžaduje v záujme toho, aby uložená sankcie bola odrádzajúca, účinná a primeraná.

2.   Na účely tejto smernice:

a)   colné orgány určia, či bolo porušenie spáchané z nedbanlivosti, teda či zodpovedná osoba nevykonala náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o kontrolu svojej činnosti, alebo či uvedená osoba prijala zjavne nedostatočné opatrenia na predídenie vzniku okolností vedúcich k porušeniu, ak sa riziko výskytu dalo rozumne predvídať;

b)   colné orgány určia, či k porušeniu došlo úmyselne, teda či zodpovedná osoba konala alebo nekonala s vedomím, že konanie alebo opomenutie predstavuje porušenie, alebo s cieľom úmyselného a vedomého porušenia colných predpisov;

c)   úradnícke chyby alebo omyly sa nepovažujú za porušenia colných predpisov, okrem prípadov, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že boli vykonané úmyselne alebo sú výsledkom nedbanlivosti. [PN 17]

Článok 2a

Uľahčenie obchodu

V záujme dodržania povinností Únie v rámci dohody WTO o uľahčení obchodu členské štáty spolupracujú na zavedení systému spolupráce zahrňujúceho všetky členské štáty. Uvedený systém sa má zamerať na koordináciu kľúčových ukazovateľov výkonnosti colných sankcií (analýza počtu opravných prostriedkov, miera opakovaného nedodržiavania povinností atď.); šírenie osvedčených postupov medzi colnými správami (účinnosť kontrol a sankcií, zníženie administratívnych nákladov atď.); šírenie skúseností hospodárskych subjektov a vytváranie prepojení medzi nimi; monitorovanie spôsobu, ako colné správy vykonávajú svoje činnosti; a vykonávanie štatistickej činnosti, pokiaľ ide o porušenia predpisov podnikmi z tretích krajín. V rámci systému spolupráce sa všetky členské štáty bezodkladne informujú o vyšetrovaniach porušení colných predpisov a o zistených porušeniach tak, aby sa uľahčoval obchod, predchádzalo vstupovaniu nezákonného tovaru na vnútorný trh a zlepšovala účinnosť kontrol. [PN 18]

Článok 3

Prísna zodpovednosť za Porušenia colných predpisov

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov bez ohľadu na akýkoľvek prvok zavinenia:

a)  zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) kódexu;

b)  zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b) kódexu;

c)  zlyhanie osoby, ktorá podáva podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe v súlade s článkom 127 kódexu, oznámenie o príchode námorného plavidla alebo lietadla v súlade s článkom 133 kódexu, vyhlásenie na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 145 kódexu, colné vyhlásenie v súlade s článkom 158 kódexu, oznámenie o činnosti v slobodných pásmach v súlade s článkom 244 ods. 2 kódexu, vyhlásenie pred výstupom v súlade s článkom 263 kódexu, vyhlásenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 270 kódexu, predbežné colné vyhlásenie o výstupe v súlade s článkom 271 kódexu alebo oznámenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 274 kódexu;

d)  zlyhanie hospodárskeho subjektu pri uchovávaní dokladov a informácií týkajúcich sa splnenia colných formalít akýmkoľvek prístupným spôsobom počas troch rokov požadovaných v colných predpisoch v súlade s článkom 51 kódexu;

e)  odňatie tovaru vstupujúceho na colné územie Únie spod colného dohľadu bez povolenia colných orgánov v rozpore s článkom 134 ods. 1 prvým a druhým pododsekom kódexu;

f)  odňatie tovaru spod colného dohľadu v rozpore s článkom 134 ods. 1 štvrtým pododsekom, článkom 158 ods. 3 a článkom 242 kódexu;

g)  zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie pri plnení povinností týkajúcich sa prepravy tovaru na príslušné miesto v súlade s článkom 135 ods. 1 kódexu alebo bezodkladné informovanie colných orgánov, ak povinnosti nemožno splniť v súlade s článkom 137 ods. 1 a 2 kódexu, a informovanie o tom, kde sa tovar nachádza;

h)  zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar do slobodného pásma, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou, pri preprave uvedeného tovaru priamo do tohto slobodného pásma bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie v súlade s článkom 135 ods. 2 kódexu;

i)  zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo colného režimu pri poskytnutí dokladov colným orgánom, ak si to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly, v súlade s článkom 145 ods. 2 a článkom 163 ods. 2 kódexu;

j)  zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného deklaranta dočasného uskladnenia alebo osoby, ktorá uskladňuje tovar v prípadoch, keď je tovar uskladnený na iných miestach, ktoré určia alebo schvália colné orgány, zodpovednej za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri prepustení do colného režimu alebo spätnom vyvezení v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

k)  zlyhanie deklaranta colného režimu, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie príslušného režimu, ktoré sú v jeho držbe a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia alebo dodatočného colného vyhlásenia, v súlade s článkom 163 ods. 1 a článkom 167 ods. 1 druhým pododsekom kódexu;

l)  zlyhanie deklaranta colného režimu v prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 kódexu alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 kódexu pri podaní dodatočného colného vyhlásenia na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote v súlade s článkom 167 ods. 1 kódexu;

m)  odstránenie alebo zničenie prostriedkov identifikácie pripevnených na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky bez predchádzajúceho oprávnenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 192 ods. 2 kódexu;

n)  zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri ukončení colného režimu v lehote určenej v súlade s článkom 257 kódexu;

o)  zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri vývoze chybného tovaru v lehote v súlade s článkom 262 kódexu;

p)  výstavbu budovy v slobodnom pásme bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov v súlade s článkom 244 ods. 1 kódexu;

q)  nezaplatenie dovozného alebo vývozného cla osobou zodpovednou za platenie v určenej lehote v súlade s článkom 108 kódexu.;

qa)  zlyhanie hospodárskeho subjektu predložiť na žiadosť colných orgánov požadované doklady a informácie vo vhodnej forme a v primeranej lehote a poskytnúť pomoc potrebnú na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;

qb)  zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

qc)  neinformovanie colných orgánov bezodkladne o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu, zo strany držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov;

qd)  nepredloženie zo strany držiteľa colného režimu tranzit Únie tovaru v nezmenenom stave colnej správe určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;

qe)  vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;

qf)  uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkami 147 a 148 kódexu;

qg)  zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu;

qh)  poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkom 15 alebo 163 kódexu;

qi)  uvedenie nesprávnych alebo neúplných informácií alebo používanie nepravých, nesprávnych alebo neplatných dokladov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:

i)  s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;

ii)  s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom 166 kódexu;

iii)  s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkom 177, 179, 182 alebo 185 kódexu, alebo

iv)  s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;

qj)  vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;

qk)  zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;

ql)  nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v písmenách qd) a qj) tohto článku. [PN 19]

Článok 4

Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti:

a)  zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

b)  zlyhanie hospodárskeho subjektu pri poskytnutí colným orgánom pomoci potrebnej na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;

c)  zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

d)  zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri bezodkladnom informovaní colných orgánov o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu;

e)  zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení colným orgánom tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie v súlade s článkom 139 kódexu;

f)  zlyhanie držiteľa colného režimu tranzit Únie pri predložení tovaru v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;

g)  zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru prepraveného do slobodného pásma colným orgánom v súlade s článkom 245 kódexu;

h)  zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie, colným orgánom pri výstupe v súlade s článkom 267 ods. 2 kódexu;

i)  vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;

j)  uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného v súlade s článkami 147 a 148;

k)  zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu. [PN 20]

Článok 5

Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne:

a)  poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkami 15 alebo 163 kódexu;

b)  použitie nepravdivých vyhlásení alebo iných protiprávnych prostriedkov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:

i)  s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;

ii)  s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom166 kódexu;

iii)  s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkami 177, 179, 182 a 185 kódexu;

iv)  s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;

c)  vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;

d)  zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

e)  zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri bezodkladnom informovaní colných orgánov o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu;

f)  zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;

g)  nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v článku 4 písm. f) a tomto článku písm. c). [PN 21]

Článok 6

Podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu, ich napomáhanie, navádzanie na ne a pokus o ne

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu alebo ich napomáhanie a navádzanie na ne konanie, alebo opomenutie uvedené v článku 5 8b ods. 2 považovali za porušenie colných predpisov.

2.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa konania pokus o konanie alebo opomenutia opomenutie uvedené v článku 5 3 písm. b) qi) alebo c) qj) považovali za porušenie colných predpisov. [PN 22]

Článok 7

Pochybenia colných orgánov

Konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 až a 6 nepredstavovali sa nepovažujú za porušenie colných predpisov, ak sa stali v dôsledku pochybenia colných orgánov v súlade s článkom 119 kódexu. Colné orgány sú zodpovedné za škodu spôsobenú v dôsledku takéhoto pochybenia. [PN 23]

Článok 8

Zodpovednosť právnických osôb

1.  Členský štát zabezpečí Členské štáty zabezpečia, aby sa právnické osoby zodpovedali za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6, ktorých sa dopustila v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na základe:

a)  oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)  oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby;

c)  oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby. [PN 24]

2.  Členské štáty takisto zabezpečia, aby právnické osoby boli zodpovedné za porušenie colných predpisov, ak bolo v dôsledku nedostatočného dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnené porušenie colných predpisov v prospech takejto právnickej osoby, ktorého sa dopustila osoba v podriadenom postavení voči osobe uvedenej v odseku 1.

3.  Zodpovednosťou právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nie je dotknutá zodpovednosť fyzických osôb, ktoré sa dopustili porušenia colných predpisov.

3a.   Na účely tejto smernice „právnická osoba“ je akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov vykonávajúcich štátnu moc a verejných medzinárodných organizácií. [PN 26]

Článok 8a

Faktory, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení, či je porušenie menej závažné

1.  Pri určovaní, či je porušenie uvedené v článku 3 menej závažné, členské štáty zabezpečia od začiatku postupu určenia, či došlo k porušeniu colných predpisov, že ich príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti vrátane týchto:

a)  k porušeniu došlo v dôsledku nedbanlivosti;

b)  dotknutý tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam uvedeným v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu;

c)  porušenie má malý vplyv alebo nemá žiadny vplyv na výšku cla, ktoré sa má zaplatiť;

d)  osoba zodpovedná za porušenie v konaní účinne spolupracuje s príslušným orgánom;

e)  osoba zodpovedná za porušenie sa dobrovoľne prizná k porušeniu za predpokladu, že porušenie ešte nie je predmetom vyšetrovania, o ktorom by osoba zodpovedná za porušenie mala vedomosť;

f)  osoba zodpovedná za porušenie vie preukázať, že vynakladá významné úsilie o súlad s colnými predpismi Únie tým, že preukáže vysokú úroveň kontroly svojich operácií, napríklad prostredníctvom systému plnenia;

g)  osoba zodpovedná za porušenie je malý alebo stredný podnik, ktorá doposiaľ nemala skúsenosti s colnými záležitosťami.

2.  Príslušné orgány považujú porušenie za menej závažné iba v prípade, ak neexistuje priťažujúca okolnosť, pokiaľ ide o porušenie, uvedená v článku 8b. [PN 27]

Článok 8b

Faktory, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení, či je porušenie závažné

1.  Pri určení, či je porušenie uvedené v článku 3 alebo 6 závažné, členské štáty zabezpečia od začiatku postupu určenia, či došlo k porušeniu colných predpisov, že ich príslušné orgány zohľadnia ktorúkoľvek z týchto okolností:

a)  porušenie bolo spáchané úmyselne;

b)  porušenie trvalo dlhšiu dobu s cieľom pokračovať v ňom;

c)  podobné alebo súvisiace porušenie pokračuje alebo sa opakuje, teda dochádza k nemu viac než raz;

d)  porušenie má výrazný vplyv na výšku dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa nezaplatilo;

e)  dotknutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu;

f)  osoba zodpovedná za porušenie odmieta spolupracovať alebo spolupracovať v plnej miere s príslušným orgánom;

g)  osoba zodpovedná za porušenie už v minulosti porušila colné predpisy.

2.  Porušenia uvedené v článku 3 písm. f), g), p), qi) a qj) predstavujú svojou povahou závažné porušenie. [PN 28]

Článok 9

Netrestnoprávne sankcie za menej závažné porušenia colných predpisov uvedené v článku 3

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa okrem náhrady nezaplateného cla za porušenia colných predpisov uvedené v článku 3, ktoré sa v súlade s článkom 8a považujú za menej závažné, ukladali aj účinné, primerané a, odrádzajúce a netrestnoprávne sankcie uvedené v článku 3 v nasledujúcom tomto rozsahu:

a)  ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru nezaplateného cla, uloží sa peňažná pokuta od 1 % až do 5 % hodnoty tovaru výšky 70 % nezaplateného cla;

b)  ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru nezaplateného cla, uloží sa peňažná pokuta od 150 EUR až do výšky 7 500 EUR.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri určovaní výšky sankcií, ktoré sa majú uložiť v rozsahu stanovenom v odseku 1 tohto článku, zohľadnili všetky relevantné okolnosti uvedené v článku 8a. [PN 29]

Článok 10

Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 4

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 4 v nasledujúcom rozsahu:

a)  Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 15 % hodnoty tovaru;

b)  Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 22 500 EUR. [PN 30]

Článok 11

Netrestnoprávne sankcie za závažné porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 5 a 6

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa okrem náhrady nezaplateného cla za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6, ktoré sa v súlade s článkom 8b považujú za závažné, ukladali aj účinné, primerané a, odrádzajúce a netrestnoprávne sankcie uvedené v článkoch 5 a 6 v nasledujúcich limitoch tomto rozsahu:

a)  ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru nezaplateného cla, uloží sa peňažná pokuta až do 30 % hodnoty tovaru v rozsahu od 70 % do 140 % nezaplateného cla;

aa)   ak sa porušenie colných predpisov netýka nezaplateného cla, ale týka sa hodnoty tovaru, uloží sa peňažná pokuta v rozsahu od 15 % do 30 % hodnoty tovaru;

b)  ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického nezaplateného cla ani hodnoty tovaru, uloží sa peňažná pokuta až vo výške od 7 500 EUR do 45 000 EUR.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri určovaní výšky sankcií, ktoré sa majú uložiť v rozsahu stanovenom v odseku 1 tohto článku, zohľadnili všetky relevantné okolnosti uvedené v článku 8a a v článku 8b ods. 1. [PN 31]

Článok 11a

Ďalšie netrestnoprávne sankcie za závažné porušenia

1.  Okrem sankcií uvedených v článku 11 a v súlade s kódexom môžu členské štáty v prípade závažného porušenia uložiť tieto nepeňažné sankcie:

a)  trvalá alebo dočasná konfiškácia tovaru;

b)  pozastavenie platnosti oprávnenia, ktoré bolo udelené.

2.  V súlade s kódexom členské štáty zabezpečia, že v prípade závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov bude rozhodnutie o udelení postavenia schváleného hospodárskeho subjektu zrušené. [PN 32]

Článok 11b

Preskúmanie

1.  Výšky uplatniteľných peňažných pokút podľa článkov 9 a 11 Komisia spolu s príslušnými orgánmi členských štátov preskúma od … [päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Účelom postupu preskúmania je zabezpečiť, aby boli výšky peňažných pokút ukladaných v rámci colnej únie konvergentnejšie s cieľom harmonizácie jej fungovania.

2.  Komisia každoročne zverejní podrobnosti o sankciách uložených členskými štátmi za porušenia colných predpisov uvedených v článkoch 3 a 6.

3.  Členské štáty zabezpečia dodržiavanie colných právnych predpisov v zmysle článku 5 bodu 2 kódexu, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012(8). [PN 33]

Článok 11c

Vyrovnanie

Členské štáty poskytnú možnosť postupu vyrovnania, ktorý umožní príslušným orgánom uzatvoriť s osobou zodpovednou za porušenie dohodu o vyrovnaní vo veci porušenia colných predpisov ako alternatívu k začatiu alebo pokračovaniu súdneho konania, ak táto osoba akceptuje okamžite vykonateľnú sankciu.

Ak sa však súdne konanie už začalo, príslušné orgány môžu dosiahnuť vyrovnanie len so súhlasom justičného orgánu.

Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa postupu vyrovnania, aby sa zabezpečilo, že osoba zodpovedná za porušenie bude mať možnosť dosiahnuť vyrovnanie v súlade so zásadou rovnakého a transparentného zaobchádzania a že každé uzavreté vyrovnanie bude obsahovať zverejnenie výsledku tohto postupu. [PN 34]

Článok 12

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi

Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne sankcií za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 až 6 príslušné orgány zohľadnili všetky príslušné okolnosti v prípade potreby vrátane:

a)  závažnosti a trvania porušenia,

b)  skutočnosti, že osoba zodpovedná za porušenie, je schválený hospodársky subjekt;

c)  zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla;

d)  skutočnosti, že zahrnutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu alebo predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť;

e)  úrovne spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom;

f)  predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za porušenie. [PN 35]

Článok 12a

Súlad

Členské štáty zabezpečia, aby usmernenia a publikácie o tom, ako dodržiavať colné predpisy Únie a byť s nimi naďalej v súlade boli sprístupnené zainteresovaným stranám, a to v ľahko prístupnej, zrozumiteľnej a aktuálnej forme. [PN 36]

Článok 13

Premlčanie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota doba pre začatie konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedená uvedeného v článkoch 3 až a 6 bola štyri roky a aby začala plynúť v deň, keď došlo k porušeniu colných predpisov.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia colných predpisov premlčacia lehota doba začala plynúť toho dňa, keď sa skončí konanie alebo opomenutie predstavujúce porušenie colných predpisov.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa premlčacia lehota doba prerušila akýmkoľvek aktom príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s vyšetrovaním alebo súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov alebo konaním osoby zodpovednej za porušenie. Premlčacia doba začína plynúť po každom akte naďalej plynie odo dňa, keď skončí dôvod prerušenia.

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby sa začatiu bolo začatie alebo pokračovaniu pokračovanie akéhokoľvek konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedeného v článkoch článku 3 až alebo 6 zabránilo premlčané, bez ohľadu na akékoľvek prerušenie premlčacej doby uvedenej v odseku 3 tohto článku, po uplynutí ôsmich rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo 2 tohto článku.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota doba na presadenie rozhodnutia o uložení sankcie bola tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným.

6.  Členské štáty stanovia prípady, v ktorých dochádza k pozastaveniu premlčacích lehôt dôb stanovených v odsekoch 1, 4 a 5. [PN 37]

Článok 14

Pozastavenie konania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa správne konania týkajúce sa porušovania colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6 pozastavili, ak sa trestné konania začali proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v pozastavených správnych konaniach týkajúcich sa porušovania colných predpisov uvedených v článkoch 3 a 6 nepokračovalo, ak trestné konania uvedené v odseku 1 tohto článku boli nakoniec ukončené. V iných prípadoch sa môžu obnoviť pozastavené správne konania týkajúce sa porušovania colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6.

Článok 15

Súdna právomoc

1.  Členské štáty zabezpečia vykonávanie právomoci nad porušeniami colných predpisov uvedenými v článkoch 3 a 6 v súlade s ktorýmkoľvek z nasledujúcich kritérií:

a)  porušenie colných predpisov, ku ktorému došlo úplne alebo sčasti na území daného členského štátu;

b)  osoba, ktorá sa dopustila porušenia colných predpisov, je občanom daného členského štátu;

c)  tovar súvisiaci s porušením colných predpisov je prítomný na území daného členského štátu.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď viac ako jeden členský štát začal konanie v súvislosti s tým istým porušením colných predpisov, vykonával právomoc ten členský štát, v ktorom prebieha trestné konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Ak právomoc nemožno určiť na základe odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby právomoc vykonával ten členský štát, ktorého príslušný orgán ako prvý začne konanie týkajúce sa porušenia colných predpisov proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.

Článok 16

Spolupráca medzi členskými štátmi

Členské štáty spolupracujú a vymieňajú si akékoľvek informácie potrebné na konanie týkajúce sa konaní alebo opomenutí predstavujúcich porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 až a 6, najmä v prípade prípadoch, keď viac ako jeden členský štát začal konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Cieľom spolupráce medzi členskými štátmi je zvyšovanie účinnosti colných kontrol tovaru a harmonizácia postupov v rámci Únie. [PN 38]

Komisia dohliada nad spoluprácou medzi členskými štátmi s cieľom vytvoriť kľúčové ukazovatele výkonnosti vzťahujúce sa na colné kontroly a sankcie, šírenie najlepších postupov a koordináciu odbornej prípravy colných úradníkov. [PN 39]

Článok 17

Zabavenie Zaistenie

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť dočasne zabaviť zaistiť akýkoľvek tovar, dopravný prostriedok a akýkoľvek alebo iný nástroj použitý na porušenie colných predpisov uvedeného uvedené v článkoch 3 až a 6. Ak po uložení sankcie členský štát trvale skonfiškuje takéto tovary, môže sa rozhodnúť ich zničiť, opätovne použiť alebo recyklovať, a to podľa potreby. [PN 40]

Článok 18

Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie

Komisia do [1. mája 2019] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dodržiavanie súladu s touto smernicou.

Komisia do 31. decembra 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o ďalších prvkoch presadzovania colných predpisov Únie, ako je dohľad, kontrola a vyšetrovanie, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívny návrh na doplnenie tejto smernice. [PN 41]

Článok 18a

Podávanie správ členskými štátmi

Členské štáty zasielajú Komisii štatistiky týkajúce sa porušení a sankcií, ktoré boli uložené v dôsledku týchto porušení, s cieľom umožniť Komisii posúdiť uplatňovanie tejto smernice. Takto poskytnuté informácie sa zasielajú každý rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Komisia môže tieto údaje použiť pri revízii tejto smernice s cieľom dosiahnuť lepšiu aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov. [PN 42]

Článok 19

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 1. mája 2017. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 57. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0400. (3) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 57. (4) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2017. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1). (6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... z 5. júla 2017 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L ...). (7) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14. (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o reakcii EÚ na HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu typu C (2017/2576(RSP))

P8_TA(2017)0301 B8-0436/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES(1),

–  so zreteľom na akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúci sa reakcie sektora zdravotníctva na HIV v európskom regióne WHO, ktorý sa zameriava na globálnu stratégiu sektora zdravotníctva pre HIV na roky 2016 – 2021,

–  so zreteľom na výročnú epidemiologickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) o sexuálne prenosných infekciách vrátane HIV a vírusov prenášaných krvou za rok 2014,

–  so zreteľom na systematické posudzovanie výskytu hepatitídy typu B a C v EÚ/EHP uskutočnené ECDC v roku 2016,

–  so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie o hepatitíde typu C z 29. marca 2007(2),

–  so zreteľom na usmerňovací dokument ECDC týkajúci sa kontroly tuberkulózy v zraniteľných a ťažko dostupných skupinách obyvateľstva z roku 2016,

–  so zreteľom na akčný plán boja proti tuberkulóze pre európsky región WHO na obdobie 2016 – 2020(3),

–  so zreteľom na výsledok neformálneho stretnutia ministrov zdravotníctva EÚ, ktoré sa konalo v Bratislave 3. – 4. októbra 2016, na ktorom sa členské štáty dohodli, že podporia rozvoj integrovaného politického rámca EÚ pre HIV, tuberkulózu a vírusovú hepatitídu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť, ktoré zahŕňa hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer udržateľného rozvoja, ako aj jeho správu v rámci EÚ aj na celom svete, a v ktorom Komisia uvádza, že „k tomu prispeje monitorovaním, podávaním správ a skúmaním pokroku v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja v kontexte Európskej únie“ (COM(2016)0739),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z Rigy o tuberkulóze a jej multirezistencii uskutočnené na prvej ministerskej konferencii Východného partnerstva o tejto téme, ktorá sa konala v Rige 30. – 31. marca 2015,

–  so zreteľom na prvú globálnu stratégiu WHO pre sektor zdravotníctva na roky 2016 – 2021 týkajúcu sa vírusovej hepatitídy, ktorú prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji 2016 a ktorá zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu univerzálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti a ktorej cieľom – v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, je znížiť do roku 2030 počet nových prípadov vírusovej hepatitídy o 90 % a úmrtnosť o 65 %, pričom konečným cieľom je odstránenie vírusovej hepatitídy ako hrozby pre verejné zdravie,

–  so zreteľom na akčný plán WHO týkajúci sa reakcie sektora zdravotníctva na vírusovú hepatitídu v európskom regióne WHO, ktorého celkovým cieľom je odstrániť do roku 2030 vírusovú hepatitídu ako hrozbu pre verejné zdravie v európskom regióne tým, že sa obmedzí chorobnosť a úmrtnosť v dôsledku vírusovej hepatitídy a jej komplikácií, a zabezpečiť rovnocenný prístup pre všetkých k odporúčaným službám v oblasti prevencie, testovania, starostlivosti a liečby;

–  so zreteľom na európsky akčný plán WHO na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2012 – 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom(4), v ktorej sa Komisiu a členské štáty vyzývajú k prijatiu strategických plánov na zabezpečenie prístupu k liekom na záchranu života a ku koordinácii plánu na odstránenie hepatitídy typu C v Európskej únii prostredníctvom nástrojov, ako je európske spoločné obstarávanie,

–  so zreteľom na rámec cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (SDG), najmä cieľ č. 3, ktorý zahŕňa cieľ skoncovať do roku 2030 s epidémiou HIV a tuberkulózy a bojovať proti hepatitíde,

–  so zreteľom na Berlínsku deklaráciu o tuberkulóze – Všetci proti tuberkulóze (EUR/07/5061622/5, ministerské fórum WHO, 74415) z 22. októbra 2007,

–  so zreteľom na otázku Komisii o reakcii EÚ na HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu typu C (O-000045/2017 – B8‑0321/2017),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa ECDC jeden zo siedmich ľudí s HIV nepozná svoj sérologický stav, pričom odhadovaný priemerný čas od nakazenia HIV po stanovenie diagnózy je štyri roky; keďže u nediagnostikovaných osôb je v porovnaní s diagnostikovanými 3,5 násobne vyššia pravdepodobnosť, že vírusom HIV nakazia iných ľudí;

B.  keďže Dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii výrazne prispelo k zriadeniu harmonizovaného rámca monitorovania v EÚ a susedných krajinách, ktorý umožňuje monitorovanie pokroku v boji proti HIV;

C.  keďže existujú presvedčivé dôkazy o tom, že preexpozičná profylaxia je účinná pri prevencii tejto infekcie a že používanie antiretrovírusovej liečby takmer odstraňuje riziko prenosu, pokiaľ je vírusová záťaž znížená na nezistiteľnú úroveň(5);

D.  keďže napriek tomu, že počet nových prípadov HIV medzi mladými ľuďmi, ktorí užívajú drogy intravenózne, naďalej klesal vo väčšine krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ/EHP), v roku 2015 bola štvrtina všetkých nových diagnóz a nahlásených prípadov HIV v štyroch krajinách dôsledkom intravenózneho užívania drog;

E.  keďže nové prípady HIV v dôsledku prenosu z rodičov na deti a prostredníctvom krvných transfúzií boli v EÚ/EHP prakticky eliminované;

F.  keďže tuberkulóza (TBC) a multirezistentná tuberkulóza (MDR TBC) sú choroby prenášané vzduchom a v globalizovanom svete, v ktorom sa mobilita obyvateľstva zvyšuje, predstavujú ohrozenie zdravia, ktoré má cezhraničný charakter;

G.  keďže epidemiológia TBC sa v rámci EÚ/EHP líši a závisí okrem iného od dosiahnutého pokroku príslušného členského štátu na ceste k odstráneniu TBC;

H.  keďže z celkového počtu 10 miliónov úmrtí, ktoré by do roku 2050 mohli byť každoročne spojené s rezistenciou voči liekom, bude približne štvrtina spôsobená rezistentnými kmeňmi tuberkulózy, čo bude svetové hospodárstvo stáť najmenej 16,7 miliardy USD a Európu najmenej 1,1 miliardy USD;

I.  keďže pozornosť by sa mala upriamiť na problém koinfekcie, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu a vírusovú hepatitídu typu B a C; keďže u ľudí s HIV sú tuberkulóza a vírusová hepatitída mimoriadne rozšírené, postupujú rýchlejšie a spôsobujú vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti;

J.  keďže v boji s týmito epidémiami je mimoriadne potrebná cezhraničná a interdisciplinárna spolupráca;

K.  keďže vírusová hepatitída je v celosvetovom meradle jednou z hlavných hrozieb pre verejné zdravie, pričom približne 240 miliónov ľudí trpí chronickou hepatitídou typu B(6) a asi 150 miliónov chronickou hepatitídou typu C; keďže v európskom regióne WHO žije odhadom 13,3 milióna ľudí s chronickou hepatitídou typu B a asi 15 miliónov ľudí s hepatitídou typu C; keďže okrem toho hepatitída typu B spôsobuje každoročne v členských štátoch v európskom regióne WHO približne 36 000 úmrtí a hepatitída typu C asi 86 000 úmrtí;

L.  keďže WHO identifikovala injekčné užívanie drog ako hlavný faktor spôsobujúci epidémiu hepatitídy typu C v európskom regióne, pričom injekční užívatelia drog tvoria väčšinu nových prípadov nákazy;

M.  keďže v dôsledku všeobecne sa zvyšujúcej úrovne národného dôchodku a zmene kritérií oprávnenosti na financovanie od externých darcov dochádza k prudkému poklesu, pokiaľ ide o prístup k medzinárodnej finančnej podpore pre programy v oblasti zdravia v európskom regióne; keďže to má vplyv najmä na krajiny východnej Európy a strednej Ázie, kde je miera výskytu HIV, tuberkulózy a hepatitídy typu C najvyššia, čo vážne ohrozuje účinnú reakciu na tieto choroby; keďže mnoho krajín v európskom regióne WHO je stále vo veľkej miere závislých od vonkajšieho financovania ich programov v oblasti zdravia určených najmä na pomoc zraniteľným skupinám a najviac postihnutému obyvateľstvu;

N.  keďže bude ťažké, aby Komisia monitorovala pokrok dosiahnutý v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o vírusovú hepatitídu, pretože údaje o dohľade nad touto chorobou v členských štátoch často chýbajú alebo sú nedostatočné;

O.  keďže na úrovni EÚ naďalej pretrvávajú nezrovnalosti, pokiaľ ide o postoj k boju proti vírusovej hepatitíde, pričom niektoré členské štáty vôbec nemajú k dispozícii národný plán, zatiaľ čo iné členské štáty prevzali významné finančné záväzky, zaviedli stratégie a vypracovali národné plány na komplexnú reakciu voči problému vírusovej hepatitídy;

P.  keďže na celom svete žije asi 130 až 150 miliónov ľudí s chronickou infekciou hepatitídy typu C; keďže približne 700 000 ľudí každoročne zomiera na ochorenia pečene spojené s hepatitídou typu C;

Q.  keďže v roku 2014 bolo v členských štátoch 28 EÚ/EHP nahlásených 35 321 prípadov hepatitídy typu C, čo predstavuje zhruba 8,8 prípadu na 100 000 obyvateľov(7);

R.  keďže medzi rokmi 2006 a 2014 sa celkové množstvo diagnostikovaných a nahlásených prípadov vo všetkých členských štátoch EÚ/EHP zvýšilo o 28,7 %, pričom k tomuto nárastu dochádza najmä od roku 2010(8);

S.  keďže výkladu údajov týkajúcich sa hepatitídy typu C v jednotlivých krajinách bránia rozdiely v systémoch dohľadu, testovacích postupoch a ťažkosti pri vymedzovaní prípadov ako akútnych alebo chronických(9);

Komplexný a integrovaný rámec politiky EÚ

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili komplexný rámec politiky EÚ zameraný na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a vírusovej hepatitíde, pričom treba vziať do úvahy rozdielne okolnosti a špecifické problémy, ktorým čelia členské štáty a ich susedné krajiny, pre ktoré predstavuje HIV a multirezistentná tuberkulóza najväčšiu záťaž;

2.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili takú úroveň výdavkov a mobilizáciu zdrojov, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 3;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili prácu s komunitami a zraniteľnými skupinami ľudí prostredníctvom viacrezortnej spolupráce tým, že zabezpečia zapojenie MVO a poskytovanie služieb dotknutému obyvateľstvu;

4.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zohrávali výraznú politickú úlohu v dialógu so susednými krajinami vo východnej Európe a Strednej Ázii a zabezpečili zavedenie plánov udržateľného prechodu na financovanie z domácich zdrojov, aby programy pre HIV, vírusovú hepatitídu a TBC boli po zastavení podpory medzinárodných darcov účinné, sústavné a aby došlo k ich rozšíreniu; vyzýva Komisiu a Radu, aby aj naďalej úzko spolupracovali s týmito krajinami a tak zabezpečili, že prijmú zodpovednosť za boj proti HIV, vírusovej hepatitíde a tuberkulóze;

5.  vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi a budúcimi predsedníctvami Rady viedla diskusiu o možnosti zmeniť Dublinské vyhlásenie tak, aby v ňom HIV, vírusová hepatitída a TBC mali rovnocennú pozíciu;

HIV/AIDS

6.  zdôrazňuje, že HIV je naďalej prenosným ochorením s najväčšou spoločenskou stigmou, čo môže výrazne ovplyvniť kvalitu života dotknutých osôb; zdôrazňuje, že v roku 2015 bolo takmer 30 000 nových diagnostikovaných prípadov HIV nahlásených z 31 krajín EÚ/EHP, a to bez akéhokoľvek jasného náznaku celkového ústupu choroby;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili prístup najzraniteľnejších skupín k inovatívnym liečebným metódam a aby sa usilovali bojovať proti spoločenskej stigmatizácii spojenej s nákazou HIV;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že v EÚ/EHP je pohlavný styk je stále najčastejšie hláseným spôsobom prenosu HIV, po ktorom nasleduje intravenózne užívanie drog; poukazuje na zraniteľnosť žien a detí voči infekcii;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby nielen zvýšili investície do výskumu s cieľom nájsť účinné lieky a vyvinúť nové nástroje a inovačné a na pacienta zamerané prístupy v boji proti týmto chorobám, ale aby zároveň zabezpečili prístupnosť a cenovú dostupnosť týchto nástrojov a aby účinnejšie riešili problém koinfekcií, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu a vírusovú hepatitídu typu B a C a s nimi spojené komplikácie;

10.  zdôrazňuje, že prevencia je naďalej hlavným nástrojom v boji proti HIV/AIDS, ale že dve z troch krajín EÚ/EHP hlásia, že finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na prevenciu, nepostačujú na zníženie počtu nových prípadov nákazy HIV;

11.  vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby naďalej podporovali prevenciu HIV/AIDS a jej prepojenie na starostlivosť prostredníctvom spoločných opatrení a projektov v rámci programu EÚ v oblasti zdravia a aby podporovali osvedčené opatrenia v oblasti verejného zdravia zamerané na prevenciu HIV, a to vrátane komplexných služieb v oblasti znižovania nepriaznivých dôsledkov užívania drog, liečby ako prevencie, používania prezervatívov, preexpozičnej profylaxie a účinnej sexuálnej výchovy v oblasti sexuálneho zdravia;

12.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s odporúčaniami WHO zamerali služby testovania na HIV na kľúčové skupiny obyvateľstva v oblastiach, kde je výskyt HIV najvyšší;

13.  vyzýva členské štáty, aby účinne bojovali proti sexuálne prenosným infekciám, ktoré zvyšujú riziko nakazenia vírusom HIV;

14.  nabáda členské štáty, aby nespoplatňovali testy na HIV, najmä pre zraniteľné skupiny, zabezpečili včasné odhaľovanie prípadov nakazenia a zlepšovali oznamovanie počtu infekcií, čo je dôležité na účely poskytnutia zodpovedajúcich informácií o tomto ochorení a varovania pred ním;

Tuberkulóza

15.  zdôrazňuje, že v Európskej únii je miera ochorenia na TBC jednou z najnižších na svete, no pripomína, že približne 95 % prípadov úmrtia na TBC pochádza z krajín s nízkou a strednou úrovňou príjmov; okrem toho zdôrazňuje, že európsky región WHO a najmä krajiny východnej Európy a Strednej Ázie sú výrazne zasiahnuté multirezistentnou tuberkulózou, pričom sa v nich vyskytuje približne štvrtina všetkých prípadov multirezistentnej tuberkulózy na svete; keďže podľa zistení WHO sa 15 z 27 krajín s vysokou záťažou spojenou s multirezistentnou tuberkulózou nachádza v európskom regióne;

16.  poukazuje na to, že tuberkulóza je najčastejšou príčinou úmrtia osôb s HIV, keď je približne každé tretie úmrtie osoby s HIV spôsobené tuberkulózou(10); zdôrazňuje, že počet ľudí chorých na tuberkulózu sa už tretí rok po sebe zvyšuje, pričom z 9 miliónov v roku 2013 vzrástol na 9,6 milióna v roku 2014; zdôrazňuje, že len jeden zo štyroch prípadov multirezistentnej tuberkulózy (MDR TBC) sa diagnostikuje, čo poukazuje na veľké nedostatky pri jej odhaľovaní a diagnostike;

17.  poukazuje na to, že antimikrobiálna rezistencia (AMR) je pri liečbe infekcií a ochorení vrátane tuberkulózy čoraz väčším medicínskym problémom;

18.  pripomína, že prerušenie liečby prispieva k vzniku rezistencie voči liekom, prenosu choroby a zlým výsledkom u jednotlivých pacientov;

19.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia prevencie, diagnostiky a neprerušovania liečby TBC Komisia a členské štáty musia vypracovať programy zamerané na TBC a zabezpečiť pre ne finančnú podporu s cieľom posilniť prácu s komunitami a zraniteľnými osobami prostredníctvom viacrezortnej spolupráce, ktorá by mala zahŕňať zapojenie MVO, a to najmä v rozvojových krajinách; okrem toho zdôrazňuje, že zapojenie všetkých subjektov do finančnej podpory liečby tuberkulózy je zásadným predpokladom kontinuity liečby TBC, pretože liečba môže byť nedostupne drahá;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť vznikajúcu krízu spôsobenú antimikrobiálnou rezistenciou, a to okrem iného financovaním výskumu a vývoja nových vakcín a inovatívnych a na pacienta orientovaných prístupov, diagnostiky a liečby tuberkulózy;

21.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zohrávali významnú politickú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa prepojenie medzi AMR a MDR TBC odzrkadlilo vo výsledku samitu G20 v júli 2017 v Nemecku, ako aj v novom akčnom pláne EÚ pre antimikrobiálnu rezistenciu, ktorý má byť zverejnený v roku 2017;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dvojstrannými dohodami medzi krajinami a spoločnými opatreniami spolupracovali pri zavádzaní cezhraničných opatrení na zabránenie šíreniu tuberkulózy;

23.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zlepšili a sformalizovali regionálnu spoluprácu týkajúcu sa MDR TBC a TBC na najvyššej politickej úrovni medzi jednotlivými sektormi a budovali partnerstvá s krajinami predsedajúcimi EÚ, aby táto práca mohla pokračovať;

Hepatitída typu C

24.  zdôrazňuje, že v Európskej únii je najčastejším spôsobom prenosu vírusovej hepatitídy intravenózne užívanie drog v dôsledku spoločného používania kontaminovaných injekčných ihiel a používania nesterilného materiálu na intravenózne užívanie drog; zdôrazňuje, že miera nákazy zdravotníkov hepatitídou následkom poranenia injekčnou ihlou je naďalej nadpriemerná; zdôrazňuje, že poskytovanie služieb znižujúcich nepriaznivé dôsledky užívania drog vrátane substitučnej liečby opioidmi a programov distribúcie injekčných striekačiek a ihiel je rozhodujúcou stratégiou na prevenciu vírusovej hepatitídy, ktorá by mala zahŕňať aj opatrenia na prekonanie stigmatizácie a diskriminácie; zdôrazňuje, že testy na protilátky proti HCV a HbsAg často nie sú súčasťou hradených zdravotných kontrol; upozorňuje na to, že vo vzácnych prípadoch sa vírus môže prenášať pohlavným stykom alebo v zariadeniach zdravotnej a kozmetickej starostlivosti v dôsledku nevhodných postupov potláčania infekcie, alebo perinatálne prenosom z nakazenej matky na dieťa;

25.  zdôrazňuje, že viac než 90 % pacientov nemá po nakazení žiadne príznaky choroby a ochorenie sa zvyčajne zistí náhodou pri krvných testoch alebo až keď sa začnú objavovať príznaky, čo vedie k tomu, že v 55 až 85 % prípadov dochádza k rozvoju chronickej hepatitídy; keďže v týchto prípadoch existuje po 20 rokoch 15 – 30 % riziko vzniku cirhózy pečene, ktorá je hlavnou príčinou hepatocelulárneho karcinómu;

26.  zdôrazňuje, že v 75 % prípadoch hepatocelulárneho karcinómu má pacient pozitívnu sérológiu na HCV;

27.  zdôrazňuje, že v členských štátoch neexistuje žiaden jednotný protokol pre skríning na hepatitídu typu C a že údaje o postihnutých osobách môžu byť podhodnotené;

28.  zdôrazňuje, že v apríli 2016 WHO aktualizovala svoje usmernenia pre skríning a liečbu osôb s chronickou hepatitídou typu C a starostlivosť o ne a že tieto usmernenia dopĺňajú existujúce usmernenia WHO týkajúce sa prevencie prenosu vírusov krvou vrátane HCV; poukazuje na to, že tieto usmernenia obsahujú kľúčové odporúčania v týchto oblastiach a rozoberajú hľadiská ich vykonávania;

29.  zdôrazňuje, že infekciu hepatitídy typu C možno vyliečiť, najmä ak sa zistí a lieči vhodnou kombináciou protivírusových liekov; poukazuje najmä na to, že protivírusová liečba môže v súčasnosti vyliečiť viac ako 90 % osôb s infekciou HCV; zdôrazňuje, že vírusovej hepatitíde typu B možno predísť očkovaním a možno ju potlačiť, ale že menej ako 50 % osôb s chronickou vírusovou hepatitídou je diagnostikovaných až niekoľko desaťročí po tom, ako sa nakazili;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili udržateľné financovanie národných plánov na odstránenie vírusovej hepatitídy a aby pritom využili aj štrukturálne fondy EÚ a ďalšie dostupné prostriedky EÚ;

31.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zaviedli celoúnijný harmonizovaný program dohľadu nad infekciami, ktorý dokáže včas odhaliť ohniská nákazy vírusovou hepatitídou, TBC a HIV, zhodnotiť trendy vo výskyte, poskytnúť odhady záťaže spojenej s ochorením a v reálnom čase sledovať postupnosť diagnózy, liečby a starostlivosti, a to aj u konkrétnych zraniteľných skupín;

32.  vyzýva Komisiu, aby prediskutovala s členskými štátmi možnosť, ako najlepšie vybaviť odborníkov v oblasti primárnej starostlivosti (napr. zahrnutie testov na protilátky proti HCV a HBsAg do zdravotných prehliadok, anamnézy, kontrolné testy a spôsoby nasmerovania liečby) s cieľom zvýšiť úspešnosť diagnostiky a zabezpečiť starostlivosť podľa usmernení;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti nie je dostupná vakcína proti hepatitíde typu C, a preto je rozhodujúca primárna a sekundárna prevencia; zdôrazňuje však, že osobitné vlastnosti infekcie hepatitídou typu C a nedostatok skríningových protokolov bránia v mnohých prípadoch vykonávaniu testov;

34.  vyzýva Komisiu, aby pod vedením Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a v koordinácii s členskými štátmi iniciovala viacrezortný plán na odstránenie hepatitídy typu C v EÚ do roku 2030, ktorý bude viesť k štandardizácii skríningových, testovacích a liečebných protokolov;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 247. (3)  http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0007/283804/65wd17e_Rev1_TBActionPlan_150588_withCover.pdf. (4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0061. (5) https://thinkprogress.org/massive-hiv-treatment-study-found-zero-transmissions-between-mixed-status-couples-73d4a497f77b. (6) http://www.euro.who.int/en/health-topics/communicable-diseases/hepatitis/data-and-statistics. (7) Výročná epidemiologická správa ECDC:http://ecdc.europa.eu/en/healthtopics/hepatitis_C/Documents/aer2016/AER-hepatitis-C.pdf (8) Tamže. (9) Tamže. (10) Globálna správa WHO o tuberkulóze za rok 2015.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018 (2017/2043(BUD))

P8_TA(2017)0302 A8-0249/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018, ktorý prijala Komisia 30. mája 2017 (COM(2017)0400),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2017 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2018, oddiel III – Komisia(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2017 o rozpočtových usmerneniach na rok 2018 (06522/2017),

–  so zreteľom na článok 86a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ostatných príslušných výborov (A8-0249/2017),

Návrh rozpočtu na rok 2018: plnenie cieľov týkajúcich sa rastu, zamestnanosti a bezpečnosti

1.  pripomína, že vo svojom uznesení z 15. marca 2017 Európsky parlament potvrdil, že hlavnými otázkami a prioritami rozpočtu EÚ na rok 2018 sú udržateľný rast, dôstojné, kvalitné a stabilné pracovné miesta, sociálno-ekonomická súdržnosť, bezpečnosť, migrácia a zmena klímy;

2.  domnieva sa, že zo všeobecného hľadiska by návrh Komisie mohol byť dobrým východiskovým bodom pre tohtoročné rokovania, keďže rozpočet EÚ na rok 2018 musí EÚ umožniť, aby naďalej vytvárala udržateľný rast a pracovné miesta a zároveň poskytovala bezpečnosť svojim občanom a riešila výzvy spojené s migráciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie úplne nezodpovedá výzve Európskeho parlamentu na prijatie opatrení proti zmene klímy;

3.  víta rozhodnutie Komisie začleniť do návrhu rozpočtu výsledky revízie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 v polovici trvania, a to aj pred jeho formálnym prijatím Radou, čím dáva jasne najavo dôležitosť revízie tohto VFR, ako aj potrebu väčšej pružnosti v rozpočte EÚ, vďaka ktorej by Únia mohla účinne reagovať na nové núdzové situácie a financovať svoje politické priority;

4.  pripomína svoje pevné presvedčenie, že v súvislosti s dosahovaním udržateľného rastu a tvorbou stabilných a kvalitných pracovných miest v EÚ má kľúčový význam zvýšenie investícií do výskumu, inovácií, infraštruktúry, vzdelávania a MSP; víta v tejto súvislosti navrhnuté posilnenie programu Horizont 2020, Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a programu Erasmus+, keďže tieto programy priamo prispejú k dosiahnutiu uvedených cieľov; domnieva sa však, že bude potrebné ich ďalšie posilnenie, najmä vzhľadom na škrty vo financovaní týchto politík v prospech financovania EFSI;

5.  pripomína kľúčovú úlohu MSP pri vytváraní pracovných miest a znižovaní nedostatku investícií a zdôrazňuje, že ich zodpovedajúce financovanie musí zostať jednou z hlavných priorít rozpočtu EÚ; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že navrhované prostriedky pre COSME sú v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 o 2,9 % nižšie a vyjadruje svoj zámer ešte viac posilniť tento program v rozpočte na rok 2018; upozorňuje na potrebu ďalšej podpory MSP a požaduje riadne plnenie finančných záväzkov programu v zostávajúcich rokoch súčasného VFR; víta snahu Komisie o zjednodušenie financovania MSP v rámci programu Horizont 2020;

6.  oceňuje úlohu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) pri preklenovaní nedostatku investícií v celej EÚ a medzi územiami EÚ a pri pomoci v realizácii strategických investícií, ktoré poskytujú vysokú pridanú hodnotu pre hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť; podporuje preto predĺženie jeho platnosti do roku 2020; poukazuje na rýchle čerpanie prostriedkov v špecializovanom nástroji EFSI pre MSP a víta jeho zamýšľané rozšírenie; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcim holistickým prístupom k financovaniu MSP, ktorý by umožnil jasný prehľad o celkových dostupných finančných prostriedkoch; zdôrazňuje svoju pozíciu v rámci prebiehajúcich legislatívnych rokovaní, že v záujme financovania tohto predĺženia by sa v súčasných programoch EÚ nemali robiť žiadne ďalšie škrty; zastáva názor, že EFSI, ktorého záručný fond je väčšinou financovaný z rozpočtu EÚ, by nemal podporovať subjekty usadené alebo zriadené v jurisdikciách uvedených v rámci príslušnej politiky EÚ v zozname nespolupracujúcich jurisdikcií, alebo jurisdikciách, ktoré v skutočnosti nedodržiavajú európske alebo medzinárodné daňové normy týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií;

7.  víta iniciatívy EÚ v oblasti obranného výskumu a vývoja a získavania technológií, ktoré prispejú k dosahovaniu úspor z rozsahu v tomto sektore a širšej koordinácii medzi členskými štátmi, a v prípade správneho smerovania povedú k racionálnejšiemu vynakladaniu prostriedkov v obrane a umožnia úspory na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje tiež potrebu zlepšiť konkurencieschopnosť a inovácie v európskom obrannom priemysle; pripomína svoju predchádzajúcu pozíciu, podľa ktorej by sa nové iniciatívy v tejto oblasti mali financovať z dodatočných prostriedkov a nie na úkor existujúcich programov vrátane NPE;

8.  konštatuje, že Komisia nepodnikla žiadne kroky v nadväznosti na požiadavku Európskeho parlamentu o predloženie posúdenia a príslušných návrhov v súvislosti s „európskym preukazom Interrail k 18. narodeninám“; domnieva sa, že tieto návrhy majú potenciál posilniť európske povedomie a identitu; zdôrazňuje však, že prípadné nové projekty musia byť financované z nových finančných zdrojov a bez toho, aby to malo vplyv na existujúce programy, a mali by byť čo najviac sociálne inkluzívne; opakuje svoju predchádzajúcu výzvu Komisii, aby v tejto súvislosti predložila príslušné návrhy;

9.  víta skutočnosť, že súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2018 sú dodatočné rozpočtové prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (ďalej len „YEI”) ako odpoveď na predchádzajúce výzvy Európskeho parlamentu, aby sa v programe pokračovalo; súčasne berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 3/2017, v ktorom je zahrnuté poskytnutie viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 500 miliónov EUR na iniciatívu YEI, v súlade s dohodou Európskeho parlamentu a Rady v rámci zmierovacieho rozpočtového postupu v roku 2017; je presvedčený, že navrhnuté sumy zjavne nebudú stačiť na to, aby YEI dosiahla svoje ciele, a domnieva sa, že s cieľom účinne riešiť nezamestnanosť mladých ľudí musí YEI aj naďalej prispievať k plneniu prioritného cieľa Únie týkajúceho sa rastu a zamestnanosti; trvá na tom, že treba zabezpečiť účinnú reakciu na nezamestnanosť mladých ľudí v celej Únii, a zdôrazňuje, že túto iniciatívu je možné ďalej zlepšiť a zefektívniť, a to najmä zabezpečením toho, že prinesie skutočnú európsku pridanú hodnotu politikám zamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch a nenahradí financovanie bývalých národných politík;

10.  pripomína, že politika súdržnosti zohráva hlavnú úlohu v rozvoji a raste EÚ; zdôrazňuje, že v roku 2018 by sa programy politiky súdržnosti mali začať vykonávať v plnom rozsahu; vyzdvihuje záväzok Európskeho parlamentu zabezpečiť zodpovedajúce prostriedky na tieto programy, ktoré predstavujú jednu z hlavných politík EÚ; vyjadruje však znepokojenie nad neprijateľnými oneskoreniami vo vykonávaní operačných programov na vnútroštátnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vymenovanie riadiacich, audítorských a certifikačných orgánov sa dokončí a že vykonávanie sa zrýchli; berie na vedomie, že dlhé rokovania o právnych základoch znamenajú, že inštitúcie EÚ, ktoré sa do nich zapojili, nesú časť zodpovednosti za nízku mieru plnenia; berie na vedomie, že niektoré členské štáty sa domnievajú, že kohézne fondy by mali byť nástrojom na zaručenie solidarity vo všetkých politikách Únie;

11.  je mimoriadne znepokojený možným opätovným nahromadením nezaplatených faktúr na konci obdobia súčasného VFR a pripomína ich bezprecedentnú výšku 24,7 miliardy EUR na konci roka 2014; víta skutočnosť, že Komisia pri príležitosti revízie VFR v polovici trvania po prvýkrát poskytla prognózu platieb do roku 2020, zdôrazňuje však, že je potrebné náležite ju každý rok aktualizovať s cieľom umožniť rozpočtovému orgánu včas prijať potrebné opatrenia; upozorňuje, že nová platobná kríza by mala škodlivý vplyv najmä na príjemcov prostriedkov z rozpočtu EÚ; je presvedčený o tom, že dôveryhodnosť EÚ je tiež spojená s jej schopnosťou zabezpečiť primeranú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ, čo jej umožní plniť si záväzky; zdôrazňuje, že oneskorené platby majú negatívny vplyv na súkromný sektor, a najmä na MSP v EÚ, ktoré majú uzavreté zmluvy s verejnými orgánmi;

12.  zdôrazňuje význam splnenia záväzku EÚ dosiahnuť ciele stanovené na konferencii COP21, najmä vzhľadom na nedávne rozhodnutia vlády USA odstúpiť od dohody; zdôrazňuje, že existuje vážne riziko, že bez vynaloženia väčšieho úsilia sa nedosiahne splnenie cieľa venovať najmenej 20 % výdavkov EÚ vo VFR na roky 2014 – 2020 na opatrenia súvisiace so zmenou klímy; so znepokojením berie na vedomie nepatrný nárast výdavkov na biodiverzitu vo výške 0,1 %; zdôrazňuje význam začlenenia ochrany biodiverzity do celého rozpočtu EÚ a opakuje svoju predchádzajúcu výzvu na použitie metodiky sledovania, ktorá zohľadňuje všetky výdavky súvisiace s biodiverzitou a ich efektívnosť; zdôrazňuje tiež, že projekty financované z EÚ by nemali mať negatívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy ani na prechod na obehové, nízkouhlíkové hospodárstvo;

13.  zdôrazňuje, že nebývalá mobilizácia osobitných nástrojov ukázala, že rozpočet EÚ nebol pôvodne určený na to, aby riešil problémy, ako je súčasná migračná a utečenecká kríza; domnieva sa, že začať považovať krízu za ukončenú je unáhlené; nesúhlasí preto s navrhnutými škrtmi v okruhu 3 v porovnaní s rozpočtom na rok 2017, ktoré zjavne nie sú v súlade s prísľubom EÚ účinne riešiť migračnú a utečeneckú krízu; zdôrazňuje však, že po reakcii na naliehavú a bezprecedentnú situáciu by sa mal uplatňovať systematickejší a aktívnejší prístup, ktorý by dopĺňalo účinné využívanie rozpočtu EÚ; pripomína, že ochrana a bezpečnosť občanov sú prioritou EÚ;

14.  opätovne potvrdzuje, že zameranie sa na hlavné príčiny migračnej a utečeneckej krízy je spolu so stabilizáciou krajín susediacich s EÚ dlhodobým a udržateľným riešením a že pri dosahovaní tohto cieľa zohrávajú kľúčovú úlohu investície v krajinách, z ktorých pochádzajú migranti a utečenci; v tejto súvislosti víta vonkajší investičný plán (EIP) a dohodu medzi inštitúciami o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), a vyzýva na jeho rýchlu implementáciu; s prekvapením preto vníma zníženia výdavkov v okruhu 4, ktoré nemožno úplne odôvodniť v rámci predchádzajúcich zvýšení rozpočtových prostriedkov alebo nízkej miery plnenia; opätovne potvrdzuje, že riešenie prvotných príčin migrácie zahŕňa nielen riešenie problémov, ako sú chudoba, nezamestnanosť, vzdelávanie a hospodárske príležitosti, ale aj nestabilita, konflikt a zmena klímy;

15.  víta zvýšenie, ktoré sa v nadväznosti na predchádzajúce výzvy Európskeho parlamentu navrhuje pre východnú zložku nástroja európskeho susedstva; je presvedčený, že podpora EÚ najmä pre krajiny, ktoré podpísali dohody o pridružení, je nevyhnutná na posilnenie hospodárskej integrácie a zbližovania s EÚ a na podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv v našom východnom susedstve; zdôrazňuje, že takáto podpora by sa mala uplatňovať ak príslušné krajiny spĺňajú kritériá oprávnenosti, najmä pokiaľ ide o právny štát, boj proti korupcii, ako aj posilnenie demokratických inštitúcií;

16.  zdôrazňuje význam Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorý bol zriadený s cieľom reagovať na veľké prírodné katastrofy a vyjadriť európsku solidaritu regiónom postihnutým katastrofami v Európe, a berie na vedomie navrhované zvýšenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov pre FSEÚ; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne posúdila, či bude potrebné ďalšie zvýšenie, najmä so zreteľom na zemetrasenia v Taliansku a na požiare v Španielsku a Portugalsku (s tragickými stratami na životoch), ktoré mali dramatický a podstatný vplyv na život ľudí, najmä v znevýhodnených regiónoch; vyzýva na úpravu pravidiel na mobilizáciu tohto fondu tak, aby umožnili pružnejšiu a včasnejšiu mobilizáciu, zahŕňali širší rozsah katastrof s výrazným vplyvom a skrátili čas medzi katastrofou a dostupnosťou finančných prostriedkov;

17.  konštatuje, že návrh rozpočtu na rok 2018 ponecháva len veľmi obmedzené, resp. žiadne rezervy pod stropmi VFR v okruhoch 1, 3 a 4; domnieva sa, že je to dôsledok dôležitých nových iniciatív, ktoré sa uskutočňujú od roku 2014 (EFSI, návrhy týkajúce sa migrácie a v poslednom čase výskum v oblasti obrany a európsky zbor solidarity), ktoré boli vtesnané pod stropy VFR dohodnuté v roku 2013; pripomína, že VFR, najmä po revízii v polovici trvania, obsahuje ustanovenia o flexibilite, ktoré sú síce obmedzené, no mali by sa používať v najväčšej miere, aby sa zachovala úroveň ambícií úspešných programov a bolo možné zvládať nové výzvy; vyjadruje zámer Európskeho parlamentu ešte viac aktivovať takéto ustanovenia o flexibilite v rámci postupu prijímania zmien a doplnení; opätovne vyzýva na zavedenie nových skutočných vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ;

18.  berie v tejto súvislosti na vedomie množstvo odkazov v návrhu rozpočtu na potrebu opravného listu, ktorý by mohol byť sčasti predzvesťou pozície Európskeho parlamentu v rozpočtovom postupe; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa oznámenia Komisie budú prípadné nové iniciatívy v oblasti bezpečnosti a migrácie a možné rozšírenie nástroja pre utečencov v Turecku (FRT) navrhnuté zrejme ako súčasť nadchádzajúceho opravného listu namiesto toho, aby sa už zaradili do návrhu rozpočtu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby včas poskytla podrobné informácie k týmto pripravovaným návrhom, aby ich mohol rozpočtový orgán riadne preskúmať; zdôrazňuje, že tieto možné iniciatívy by nemali ignorovať a už vôbec nie nahrádzať požiadavky a pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil Európsky parlament v súvislosti s týmto rozpočtovým postupom;

19.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu vykonávaniu stratégie Komisie s názvom Rozpočet zameraný na výsledky a vyzýva na neustále zlepšovanie kvality a prezentácie údajov o výkonnosti s cieľom poskytnúť presné, jasné a zrozumiteľné informácie o výkonnosti programov EÚ;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

20.  konštatuje, že v porovnaní s rokom 2017 návrh Komisie na rok 2018 predstavuje zvýšenie záväzkov v podokruhu 1a o 2,5 % na 21 841,3 milióna EUR; víta skutočnosť, že programy Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy a Erasmus+ predstavujú významnú časť tohto zvýšenia, pretože príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa zvyšujú o 7,3 %, 8,7 % respektíve 9,5 %, ale poznamenáva, že je to stále mierne pod hranicou ich finančného plánu; poukazuje najmä na veľmi nízku mieru úspešnosti žiadostí v rámci programu Horizont 2020;

21.  je však prekvapený tým, že viazané a platobné rozpočtové prostriedky na COSME boli znížené o 2,9 %, resp. 31,3 %, hoci podpora MSP sa považuje za jednu z najdôležitejších priorít EÚ;

22.  pripomína, že pokiaľ ide o predĺženie EFSI, Európsky parlament je proti akýmkoľvek ďalším škrtom v NPE, a zastáva názor, že dodatočné prostriedky vo výške 1,1 miliardy EUR na záruku EÚ by sa mali čerpať len z nepridelených rezerv (vo výške 650 miliárd EUR) a očakávaných čistých kladných príjmov (vo výške 450 miliárd EUR); pripomína, že finančné krytie na NPE (oblasť IKT) zahŕňa aj novú iniciatívu Wifi4EU; pripomína, že rozpočet NPE podlieha systematickému nadmernému dopytu kvôli nedostatočným rozpočtovým prostriedkom, najmä pokiaľ ide o oblasť infraštruktúry;

23.  berie na vedomie návrh Komisie na zriadenie európskeho zboru solidarity; konštatuje však so znepokojením, že napriek varovaniam Európskeho parlamentu podľa legislatívneho návrhu, ktorý bol prijatý 30. mája 2017, sa budú tri štvrtiny rozpočtu na európsky zbor solidarity financovať presunmi z existujúcich programov, a to hlavne z programu Erasmus+ (197,7 milióna EUR); vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rizikom, ktoré by tým vzniklo pre tieto programy EÚ, a vyjadruje svoj zámer ďalej posilniť program Erasmus+ v rozpočte na rok 2018; opäť zdôrazňuje, že všetky nové politické záväzky by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov a nie prostredníctvom presunov prostriedkov z existujúcich programov;

24.  víta navrhované rozšírenie prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany a predloženie legislatívneho návrhu Komisiou, ktorý sa týka európskeho programu rozvoja obranného priemyslu;

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

25.  konštatuje, že celkové viazané rozpočtové prostriedky na podokruh 1b predstavujú 55 407,9 milióna EUR, čo zodpovedá 2,4 % zvýšeniu v porovnaní s rozpočtom na rok 2017, ak je zahrnutý návrh opravného rozpočtu č. 3;

26.  konštatuje, že navrhnutá suma 46 763,5 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch je o 25,7 % vyššia ako v roku 2017, čo do značnej miery odráža pokles z roku 2017 spôsobený oneskorením skutočného začatia nových operačných programov; pripomína, že nepresné predpovede členských štátov spôsobili, že platobné rozpočtové prostriedky v podokruhu 1b boli v roku 2016 vo veľkej miere nedostatočne využité, a to o viac než 11 miliárd EUR, a konštatuje, že navrhnuté úrovne na rok 2018 boli od vypracovania predchádzajúcich prognóz už upravené nadol o 1,6 miliardy EUR;

27.  zdôrazňuje potrebu vykonávať programy 2014 – 2020 v plnej miere a je pevne presvedčený, že v budúcnosti sa musí zabrániť akémukoľvek „abnormálnemu“ hromadeniu neuhradených faktúr; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby prednostne riešili všetky nedoriešené otázky spojené s oneskoreným vymenovaním národných riadiacich a certifikačných orgánov, ako aj ďalšie prekážky pri predkladaní žiadostí o platby; úprimne dúfa, že národné orgány aj Komisia zvýšili kvalitu svojich odhadov platobných potrieb v rozpočte na rok 2018 a že platobné rozpočtové prostriedky v navrhnutej výške sa budú čerpať v plnej miere; uznáva, že zdĺhavé rokovania medzi inštitúciami EÚ týkajúce sa právnych základov patria medzi niekoľko príčin súčasnej nízkej miery plnenia rozpočtu;

28.  víta návrh Komisie, aby sa financovalo pokračovanie YEI, a berie na vedomie navrhnutú mobilizáciu prostriedkov vo výške 233,3 milióna EUR z celkovej rezervy na záväzky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa riadili údajmi z nedávnej správy Európskeho dvora audítorov; pripomína, že prípadnému zvýšeniu vyčlenených rozpočtových prostriedkov na YEI by mali zodpovedať príslušné sumy z Európskeho sociálneho fondu (ESF); vyjadruje svoj zámer preskúmať všetky možnosti s cieľom ešte viac posilniť tento program v rozpočte na rok 2018;

29.  zdôrazňuje význam Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) pri riešení chudoby a sociálneho vylúčenia a žiada, aby mu boli v rozpočte na rok 2018 pridelené vhodné zdroje, ktoré umožnia primerane uspokojovať potreby cieľových skupín a plniť ciele fondu;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

30.  berie na vedomie navrhnuté záväzky vo výške 59 553,5 milióna EUR (+1,7 % v porovnaní s rokom 2017) a platby vo výške 56 359,8 milióna EUR (+2,6 %) v okruhu 2, v dôsledku čoho v rámci stropu na záväzky ostáva rezerva 713,5 milióna EUR; konštatuje, že vyšší objem rozpočtových prostriedkov na financovanie potrieb Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) na rok 2018 (+2,1 %) z veľkej časti vyplýva z výrazne nižšej sumy pripísaných príjmov, ktoré by mali byť k dispozícii v roku 2018;

31.  konštatuje, že Komisia ponechala pod stropom okruhu 2 rezervu 713,5 milióna EUR; poukazuje na skutočnosť, že vyššia nestálosť na poľnohospodárskych trhoch, aká bola v minulosti príčinou krízy v mliekarenskom sektore, môže viesť k tomu, že sa táto rezerva použije; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rezerva ponechaná pod stropmi bude stačiť na riešenie akejkoľvek krízy, ktorá by mohla nastať;

32.  vyzdvihuje predĺženie opatrení mimoriadnej podpory v prípade určitých druhov ovocia, ktorých situácia na trhu je stále ťažká; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia v súčasnosti nepredkladá podporné opatrenia v odvetviach hospodárskych zvierat a najmä v mliekarenskom sektore v súvislosti s ruským zákazom dovozu z EÚ, a preto očakáva v tejto súvislosti zmenu smerovania; v dôsledku toho očakáva, že ak sa použije rezerva z okruhu 2, časť z nej bude pridelená poľnohospodárom vyrábajúcim mlieko v krajinách najviac postihnutých ruským embargom; očakáva opravný list Komisie, ktorý by mal byť predložený v októbri 2017 a mal by vychádzať z aktualizovaných informácií o financovaní EPZF, aby sa overili skutočné potreby v poľnohospodárskom sektore a náležite zohľadnil vplyv ruského embarga a iných nestálostí na trhu;

33.  víta zvýšenie záväzkov Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) (+2,4 %) a programu LIFE+ (+5,9 %) v súlade s finančným plánom, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podstatne znížené platobné rozpočtové prostriedky poukázali na to, že tieto dva programy sa v období 2014 – 2020 ešte stále len rozbiehajú;

Okruh 3 — Bezpečnosť a občianstvo

34.  berie na vedomie navrhnutú sumu viazaných rozpočtových prostriedkov 3 473,1 milióna EUR na okruh 3; zdôrazňuje potrebu spoločných, komplexných a udržateľných riešení situácie v oblasti migrácie a utečencov a súvisiacich výziev;

35.  víta návrh Komisie týkajúci sa ďalších 800 miliónov EUR určených na riešenie bezpečnostných problémov, predovšetkým po sérii teroristických útokov v EÚ;

36.  zastáva názor, že význam a naliehavosť týchto otázok nezodpovedajú výraznému zníženiu záväzkov (-18,9 %) a platieb (-21,7 %) navrhnutému v okruhu 3 v porovnaní s rozpočtom na rok 2017, najmä pokiaľ ide o Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a program Spravodlivosť; žiada zodpovedajúce prostriedky z rozpočtu pre tieto fondy; trvá na tom, že tieto škrty nie sú opodstatnené oneskorením vo vykonávaní dohodnutých opatrení a prijímaní nových návrhov právnych predpisov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že budú poskytnuté zodpovedajúce rozpočtové zdroje a že všetky ďalšie potreby sa budú čo najrýchlejšie riešiť;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz neexistuje účinný systém prerozdeľovania, čo spôsob nerovnaké zaťaženie niektorých členských štátov, najmä Talianska a Grécka; pripomína, že v roku 2016 prišlo do EÚ 361 678 utečencov a migrantov, z toho 181 405 do Taliansku a 173 447 do Grécku a Taliansko prijalo až 85 % utečencov a migrantov, ktorí zatiaľ v roku 2017 prišli do EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Taliansko zatiaľ dostalo z AMIF len 147,6 milióna EUR, čo pokrýva iba 3 % celkových nákladov tejto krajiny na riadenie migračnej krízy;

38.  domnieva sa tiež, že spolupráca medzi členskými štátmi v oblastiach spojených s bezpečnosťou by sa mohla ešte viac posilniť prostredníctvom väčšej podpory z rozpočtu EÚ; kladie si otázku, ako je možné splniť tento cieľ, ak sa príslušné rozpočtové položky ISF v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 výrazne znížia; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na implementáciu navrhnutých nových informačných systémov a systémov hraničnej kontroly, ako je napríklad systém EÚ pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a systém vstup/výstup;

39.  domnieva sa, že pokiaľ ide o zavedenie európskej migračnej agendy, rok 2018 bude skúšobným rokom, pričom niektoré z jej kľúčových prvkov sa budú ešte len rozvíjať; podčiarkuje potrebu dôsledne posúdiť rozpočtový dosah celého radu predložených legislatívnych návrhov, ako je napríklad reforma dublinského spoločného azylového systému a nový systém vstup/výstup a systém ETIAS vrátane možnosti ich neskorého prijatia; zdôrazňuje, že je dôležité, aby ambíciám Únie v tejto súvislosti zodpovedali primerané finančné prostriedky a aby sa nimi čo najskôr zaistilo vypracovanie účinnej európskej azylovej a migračnej politiky vychádzajúce zo solidarity medzi členskými štátmi a pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva;

40.  upozorňuje, že v návrhu Komisie už tretí rok po sebe nie je vyhradená žiadna rezerva v rámci stropu okruhu 3, čo svedčí o tom, že veľkosť tohto najmenšieho okruhu VFR je neaktuálna, na čo poukázal Európsky parlament počas postupu revízie v polovici trvania; víta v tejto súvislosti návrh Komisie na mobilizáciu nástroja flexibility vo výške 817 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, čo bude možné len vtedy, ak sa dosiahne väčšia flexibilita v revidovanom nariadení o VFR; zdôrazňuje, že úroveň výdavkov je stále nedostatočná, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia odložila prípadné ďalšie návrhy až do budúceho opravného listu;

41.  pripomína dôraznú podporu, ktorú Európsky parlament poskytuje kultúrnym a mediálnym programom; víta navrhnuté zvýšenie prostriedkov na program Kreatívna Európa v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 vrátane prostriedkov na Európsky rok kultúrneho dedičstva v rámci multimediálnych akcií; stále trvá na potrebe dostatočných finančných prostriedkov na program Európa pre občanov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala iniciatívy v rámci rozpočtového riadku „multimediálne akcie“ s cieľom zabezpečiť, aby rozpočet účinne podporoval vysokokvalitné nezávislé pokrytie záležitostí EÚ; opätovne zdôrazňuje svoju podporu udržateľnej viacročnej finančnej dohode pre Euranet+; oceňuje zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 na program Potraviny a krmivá a program Spotrebitelia; a napokon zdôrazňuje význam silného programu v oblasti zdravia a primeraného rozpočtu, ktorý umožní európsku spoluprácu v oblasti zdravia vrátane nových inovácií v oblasti zdravotnej starostlivosti, nerovností v oblasti zdravia, zaťaženia chronickými chorobami, antimikrobiálnej rezistencie, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a prístupu k starostlivosti;

Okruh 4 – Globálna Európa

42.  vyjadruje poľutovanie nad celkovým znížením viazaných rozpočtových prostriedkov na okruh 4, ktoré predstavujú 9,6 miliardy EUR (-5,6 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2017); konštatuje, že zníženia v prípade hlavných nástrojov okruhu 4 z prevažnej časti súvisia s predchádzajúcim zvyšovaním schváleným v rozpočte na rok 2017 na nástroj pre utečencov v Turecku a nový rámec partnerstva ako súčasť európskej migračnej agendy;

43.  domnieva sa, že úroveň škrtov v prípade nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroja európskeho susedstva (ENI), najmä jeho južnej časti, nie je opodstatnená vzhľadom na dlhodobé potreby činnosti EÚ v oblasti migrácie, ktoré presahujú rámec paktu v oblasti migrácie ako súčasti rámca partnerstva a jeho záväzky v oblasti medzinárodného rozvoja; požaduje v tejto súvislosti zvýšenie finančných prostriedkov určených na mierový proces a finančnú pomoc pre Palestínu a UNRWA; pripomína význam zabezpečenia dostatočných finančných prostriedkov pre južné susedstvo, keďže stabilita na Blízkom východe je kľúčovým prvkom v riešení základných príčin migrácie;

44.  víta však navrhnuté zvýšenia prostriedkov na východnú zložku ENI, ktoré prispejú k podpore demokratických reforiem a k hospodárskej integrácii do EÚ, najmä v krajinách, ktoré s Úniou podpísali dohody o pridružení;

45.  berie na vedomie zvýšenú podporu politických reforiem v Turecku (IPA II), najmä vzhľadom na to, že krajina upadá v oblasti právneho štátu, slobody prejavu a základných práv; vyzýva Komisiu, aby pozastavila čerpanie predvstupovej pomoci ak sa pozastavia prístupové rokovania a ak sa tento scenár naplní, aby použila tieto prostriedky na priamu podporu občianskej spoločnosti v Turecku, a aby viac investovala do medziľudských výmenných programov ako Erasmus + pre študentov, akademických pracovníkov a novinárov; očakáva dostatočné finančné prostriedky pre krajiny západného Balkánu prijímajúce pomoc z IPA, ktoré naliehavo potrebujú finančnú podporu na reformy;

46.  domnieva sa, že mobilita študentov a akademická spolupráca medzi EÚ a susednými krajinami by mala byť trvalo podporovaná vzhľadom na význam vysokoškolského vzdelávania pre celkové reformy v partnerských krajinách; vyjadruje preto poľutovanie nad znížením prostriedkov na technickú a finančnú pomoc v rámci troch vonkajších nástrojov (IPA, ENI a DCI), ktorých cieľom je podpora medzinárodného rozmeru vyššieho vzdelávania pri vykonávaní programu Erasmus+;

47.  berie na vedomie návrh Komisie ponechať pod stropom rezervu 232 miliónov EUR; je presvedčený o tom, že výzvy, ktorým čelí vonkajšia činnosť EÚ, si vyžadujú trvalé finančné prostriedky presahujúce súčasnú úroveň okruhu 4; pripomína, že rezerva na nepredvídané udalosti bola v rámci rozpočtu 2017 použitá na to, aby bolo možné financovanie nad rámec stropu; trvá na tom, že nové iniciatívy by sa mali financovať prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov a že by sa mali plne využívať všetky možnosti flexibility do výšky dohodnutej v rámci revízie VFR;

48.  vyzýva Komisiu, ktorá opakovane odkazuje na možné predĺženie nástroja pre utečencov v Turecku, aby čo najskôr predložila reálny návrh predĺženia jeho platnosti, ak to má skutočne v úmysle; pripomína záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, že zaručia, aby zriadenie nástroja pre utečencov v Turecku a trustových fondov bolo transparentné a jednoznačné a aby bolo v súlade so zásadou jednotnosti rozpočtu Únie, pokiaľ ide o výsady rozpočtového orgánu vrátane parlamentnej kontroly; nalieha opäť na členské štáty, aby si včas splnili svoje záväzky, pokiaľ ide o financovanie nástroja pre utečencov v Turecku a trustových fondov;

49.  vyjadruje plnú podporu prísľubom, ktoré dala EÚ na bruselskej konferencii o Sýrii, čím potvrdzuje predchádzajúce prísľuby z Londýna; súhlasí s tým, aby sa v záujme splnenia tohto prísľubu zvýšili prostriedky na ENI a humanitárnu pomoc o 120 miliónov EUR v oboch prípadoch;

Okruh 5 – Administratíva

50.  konštatuje, že výdavky v okruhu 5 sa zvýšili o 3,1 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 a predstavujú 9 682,4 milióna EUR (+287,9 milióna EUR); konštatuje, že viac ako jedna tretina tohto nominálneho zvýšenia vyplynula z dodatočných rozpočtových prostriedkov potrebných na dôchodky (+108,5 milióna EUR); berie na vedomie, že ďalšie rozpočtové prostriedky vyplývajú prevažne z toho, že sa očakáva čoraz väčší počet dôchodcov (+4,2 %); berie na vedomie aj to, že podľa odhadov bude počet dôchodcov v nasledujúcich rokoch rásť; berie na vedomie striktný prístup k administratívnym výdavkom a nominálne zmrazenie všetkých výdavkov, ktoré nesúvisia s platmi;

51.  konštatuje, že po započítaní sumy 570 miliónov EUR na použitie rezervy na nepredvídané udalosti v okruhu 3 v roku 2017 predstavuje skutočná rezerva pod stropom sumu 93,6 milióna EUR; zdôrazňuje, že podiel okruhu 5 v rozpočte EÚ sa v dôsledku dôchodkov mierne zvýšil na 6,0 % (vo viazaných rozpočtových prostriedkoch);

Pilotné projekty – prípravné akcie

52.  zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií ako nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na zavedenie nových iniciatív, z ktorých sa môžu vyvinúť stále činnosti a programy EÚ; má v úmysle určiť vyvážený balík pilotných projektov a prípravných akcií; konštatuje, že v súčasnom návrhu je rezerva v niektorých okruhoch dosť obmedzená, resp. niekde ani neexistuje, a plánuje preskúmať spôsoby, ako vytvoriť priestor pre prípadné pilotné projekty a prípravné akcie bez toho, aby to obmedzilo iné politické priority; domnieva sa, že pri vykonávaní pilotných projektov a prípravných akcií by mala Komisia postupne informovať poslancov Európskeho parlamentu od začiatku, aby sa zabezpečilo úplné rešpektovanie ducha ich návrhov;

Agentúry

53.  berie na vedomie celkové zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre decentralizované agentúry v návrhu rozpočtu na rok 2018 o 3,1 % (bez započítania pripísaných príjmov) a 146 ďalších pracovných miest, pričom však upozorňuje na veľké rozdiely medzi naplno fungujúcimi agentúrami (-11,2 %) a agentúrami s novými úlohami (+10,5 %); vychádza z toho, že tieto čísla náležite odrážajú skutočnosť, že od roku 2013 väčšina agentúr splnila alebo dokonca prekročila cieľ znižovania počtu zamestnancov o 5 % (niektoré z nich ho majú ukončiť v roku 2018), zatiaľ čo zvyšovanie počtu zamestnancov bolo v tom istom období obmedzené na agentúry, ktoré pôsobia v oblasti migrácie a bezpečnosti (+183 miest), finančného dohľadu (+28 miest) a niektoré agentúry poverené novými úlohami (ERA, EASA, GSA) (+18 miest); pripomína svoju výzvu, ktorú už vyjadril v postupe o udelení absolutória za rok 2015(5), aby sa zachovali a v prípade potreby poskytli dodatočné zdroje s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie agentúr vrátane stáleho sekretariátu siete agentúr (v súčasnosti známeho ako spoločný podporný úrad);

54.  pripomína svoje presvedčenie, že agentúram EÚ pôsobiacim v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sa musia bezodkladne poskytnúť potrebné operačné prostriedky a zamestnanci v takom počte, aby mohli plniť dodatočné úlohy a povinnosti, ktoré im boli zverené v posledných rokoch; víta v tejto súvislosti navrhnuté zvýšenie počtu zamestnancov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), ktoré považuje za absolútne minimum potrebné na to, aby tieto agentúry mohli účinne vykonávať svoju prácu; zdôrazňuje, že navrhnutý rozpočet a úroveň personálneho obsadenia Europolu nie sú dostatočné na splnenie pridelených úloh, keďže Komisia a členské štáty sa v predchádzajúcich rokoch rozhodli posilniť spoluprácu členských štátov najmä v oblasti boja proti terorizmu, organizovanému zločinu, počítačovej kriminalite, obchodovaniu s ľuďmi a v oblasti ochrany detí bez sprievodu; upozorňuje na zistené nedostatky v existujúcej architektúre výmeny informácií a naliehavo vyzýva Komisiu, aby eu-LISA poskytla primerané ľudské a finančné zdroje na plnenie dodatočných úloh a povinností, ktorými bola agentúra v tejto súvislosti nedávno poverená; zdôrazňuje dôležitú úlohu úradu EASO pri podpore členských štátov v riadení žiadostí o azyl, najmä v súvislosti so zvýšeným počtom žiadateľov o azyl; vyjadruje poľutovanie nad znížením úrovne operačných prostriedkov (-23,6 % v porovnaní s rokom 2017) a počtu zamestnancov (-4 %) Eurojustu, ktorý v súčasnosti čelí zvýšenému počtu prípadov;

55.  so znepokojením konštatuje, že škrty v počtoch zamestnancov sa týkali predovšetkým agentúr EÚ v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy (CEDEFOP, ETF, EU-OSHA, EUROFOUND), ktoré prišli o 5 miest, ako aj európskych agentúr v oblasti environmentálnej činnosti (ECDC, ECHA, EEA, EFSA, EMA), ktoré prišli o 12 miest; domnieva sa, že to je v rozpore s celkovými politikami Únie v oblasti vytvárania dôstojných, kvalitných a stabilných pracovných miest a boja proti zmene klímy; víta zvýšenie počtu zamestnancov a rozpočtu pre agentúry ACER a GSA, ale zdôrazňuje, že tieto prírastky nestačia na to, aby si agentúry zodpovedajúcim spôsobom plnili svoje úlohy;

56.  konštatuje, že rok 2018 je tretím termínom registrácie v rámci nariadenia REACH, ktorý ovplyvní veľký počet spoločností v Európe a doteraz najvyšší počet MSP, a že to bude mať významný vplyv na pracovné zaťaženie agentúry ECHA; vyzýva preto Komisiu, aby sa v roku 2018 zdržala plánovaného zníženia počtu pracovných miest pre dočasných zamestnancov o šesť miest a odložila toto zníženie až do roku 2019, aby agentúra ECHA mohla účinne vykonať celý svoj pracovný program na rok 2018; v tejto súvislosti poznamenáva, že agentúra ECHA už od roku 2012 znížila počet zamestnancov na REACH o 10 %;

o
o   o

57.  pripomína, že uplatňovanie rodového hľadiska je zákonnou povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zmlúv; žiada, aby sa v rámci rozpočtového postupu presadzovalo rodové rozpočtovanie a aby sa rozpočtové výdavky používali ako účinný nástroj na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi; odporúča, aby sa vytvoril rozpočtový plán pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v inštitúciách EÚ, pokiaľ ide o prijatý pilotný projekt, a aby sa v budúcnosti do rozpočtov zahŕňal osobitný riadok pre riadenie koordinácie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci inštitúcií;

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

PRÍLOHA

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O DÁTUMOCH PRE ROZPOČTOVÝ POSTUP A SPÔSOBOCH FUNGOVANIA ZMIEROVACIEHO VÝBORU V ROKU 2018

A.  V súlade s časťou A prílohy k medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na týchto kľúčových dátumoch v súvislosti s rozpočtovým postupom na rok 2018:

1.  Pred prijatím pozície Rady sa 13. júla dopoludnia zvolá trialóg;

2.  Komisia sa vynasnaží predložiť výkaz odhadov na rok 2018 do konca mája;

3.  Rada sa bude usilovať prijať pozíciu a postúpiť ju Európskemu parlamentu do 37. týždňa (tretí septembrový týždeň), aby uľahčila včasné dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom;

4.  Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet sa bude usilovať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady najneskôr do konca 41. týždňa (v polovici októbra);

5.  pred čítaním v Európskom parlamente sa 18. októbra popoludní zvolá trialóg;

6.  plénum Európskeho parlamentu bude hlasovať o svojom čítaní v 43. týždni (plenárna schôdza 23. – 26. októbra);

7.  zmierovacie obdobie sa začne 31. októbra. V súlade s ustanoveniami článku 314 ods. 4 písm. c) ZFEÚ sa obdobie vyhradené na zmierovacie konanie skončí 20. novembra 2017;

8.  Zmierovací výbor zasadne 6. novembra popoludní v priestoroch Európskeho parlamentu a 17. novembra v priestoroch Rady a zasadnutie môže v prípade potreby pokračovať, pričom tieto zasadnutia sa pripravia na trialógu (príp. trialógoch). Trialóg je naplánovaný na 9. novembra dopoludnia. Ďalší trialóg (trialógy) možno zvolať počas 21-dňového zmierovacieho obdobia, a to aj prípadne 13. alebo 14. novembra (v Štrasburgu).

B.  spôsoby fungovania Zmierovacieho výboru sú stanovené v časti E prílohy k uvedenej medziinštitucionálnej dohode.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0085. (5) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu agentúr Európskej únie za rozpočtový rok 2015: výkonnosť, finančné hospodárenie a kontrola (Prijaté texty, P8_TA(2017)0155).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (2016/2240(INI))

P8_TA(2017)0303 A8-0220/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 167 ods. 3 a 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

‒  so zreteľom na Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 2347 z 24. marca 2017,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, a najmä na ciele trvalo udržateľného rozvoja 4 a 17,

‒  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

‒  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (COM(2007)0242),

–  so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Kultúra vo vonkajších vzťahoch EÚ a jej odporúčania(1),

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý predložila PK/VP 28. júna 2016,

‒  so zreteľom na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru(2),

‒  so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (COM(2010)0390),

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii(3),

‒  so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z roku 2005(4),

‒  so zreteľom na závery Rady zo 16. decembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov(5),

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(6),

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky(8),

‒  so zreteľom na závery Rady z 23. decembra 2014 o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018)(9),

‒  so zreteľom na Dohovor UNESCO z roku 1972 o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva,

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o smere k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(10),

–  so zreteľom na uznesenie CM/Res(2010)53 prijaté Radou Európy o vytvorení Rozšírenej čiastočnej dohody (EPA) o kultúrnych trasách,

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(11),

‒  so zreteľom na závery Rady z 24. novembra 2015 o kultúre vo vonkajších vzťahoch EÚ so zameraním na kultúru v rámci rozvojovej spolupráce(12),

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš(13), najmä na jeho odsek 3, v ktorom „vyzýva PK/VP, aby využila prostriedky kultúrnej diplomacie a medzikultúrneho dialógu ako nástroj zmierovania rôznych komunít a obnovy zničených pamiatok“,

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete(14),

‒  so zreteľom na výsledok 3502. zasadnutia Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, ktoré sa konalo 21. a 22. novembra 2016,

‒  so zreteľom na štúdiu pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie s názvom Výskum realizovaný pre výbor CULT – Európske kultúrne inštitúty v zahraničí(15),

‒  so zreteľom na štúdiu pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie s názvom Výskum realizovaný pre výbor CULT – Európske hlavné mestá kultúry: stratégie úspechu a dlhodobé účinky(16),

‒  so zreteľom na štúdiu s názvom „Analýza toho, ako EÚ a jej politiky vnímajú v zahraničí“ z roku 2015, ktorej vypracovanie zadal Útvar Komisie pre nástroje zahraničnej politiky(17),

‒  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy,

‒  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy,

‒  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (COM(2016)0543),

‒  so zreteľom na oznámenie Komisie o európskom zbore solidarity (COM(2016)0942),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2015 o revízii európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu z 27. septembra 2016, v ktorom bol pán Ahmad Al Faqi Al Mahdi uznaný vinným za zničenie niekoľkých mauzóleí v Timbuktu a v ktorom súd po prvýkrát rozhodol v súlade s Rímskym štatútom, že ničenie kultúrneho dedičstva sa môže považovať za vojnové zločiny,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0220/2017),

A.  keďže EÚ sa stáva čoraz poprednejším aktérom v medzinárodných vzťahoch a mala by vyčleniť dodatočné zdroje a energiu na podporu svojej spoločnej kultúry, kultúrneho dedičstva, umeleckej tvorby a inovácií v rámci regionálnej rozmanitosti na základe článku 167 ZFEÚ;

B.  keďže EÚ je dôležitým aktérom na medzinárodnej politickej scéne, ktorý zohráva čoraz významnejšiu úlohu vo svetovom dianí, a to aj vďaka podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v medzinárodných vzťahoch;

C.  keďže kultúra má sebe vlastnú vnútornú hodnotu a zo skúseností EÚ vyplýva, že kultúrne výmeny môžu slúžiť na podporu jej vonkajších cieľov a ako pevný most medzi ľuďmi z rôznych etnických, náboženských a sociálnych vrstiev, v neposlednom rade prostredníctvom posilňovania medzikultúrneho a medzináboženského dialógu a vzájomného porozumenia, a to aj vďaka činnostiam Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); v tejto súvislosti sa domnieva, že kultúra by sa mala stať základnou súčasťou politického dialógu s tretími krajinami a že je potrebné systematicky začleňovať kultúru do projektov a programov;

D.  keďže na to, aby EÚ posilnila medzikultúrne pochopenie, bude musieť rozšíriť spoločné komunikačné nástroje v podobe skutočne európskych médií, ako sú Arte, Euronews a Euranet;

E.  keďže kultúra a ochrana kultúry sa neoddeliteľne spájajú s rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd;

F.  keďže vedecká spolupráca je základným prvkom zahraničnej politiky tým, že sa vďaka nej vytvárajú prepojenia medzi krajinami, rozširuje sa kvalita medzinárodného výskumu a zvyšuje sa profil vedeckej diplomacie;

G.  keďže EÚ a jej členské štáty majú množstvo spoločných kultúrnych, jazykových, historických a náboženských koreňov a keďže tým, že čerpajú inšpiráciu z európskeho kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva, sa im podarilo dosiahnuť jednotu v rozmanitosti; keďže európska kultúra a kultúrne dedičstvo, a to hmotné aj nehmotné, predstavujú rozmanitosť európskych spoločenstiev a regiónov, ich väčšinových spoločenstiev, ako aj ich menšinových kultúr;

H.  keďže deklarácia o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, prijatá v Paríži v marci 2015, zdôrazňuje potrebu podpory aktívneho dialógu medzi kultúrami, ako aj globálnej solidarity a vzájomnej úcty;

I.  keďže kultúrne vzťahy boli počas celej histórie EÚ základnou hnacou silou sociálnej súdržnosti a udržateľného hospodárskeho a ľudského rozvoja a zároveň zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri posilňovaní kapacít občianskej spoločnosti a medziľudských kontaktov a pri predchádzaní radikalizácii v záujme ochrany kultúrneho dedičstva, posilňovania procesov demokratizácie a pôsobenia v oblasti predchádzania konfliktom, ich riešenia a budovania odolnosti;

J.  keďže kultúrna diplomacia by mala podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť vrátane zachovávania menšinových jazykov, keďže je to uznanie toho, že je sama osebe hodnotná a prispieva ku kultúrnemu dedičstvu Európy;

K.  keďže medzi ľudské práva patria aj kultúrne práva, a keďže rovnaká pozornosť by sa preto mala venovať právu každého jednotlivca zúčastňovať sa na kultúrnom živote a podieľať sa na vlastnej kultúre pri súčasnom rešpektovaní základných ľudských práv všetkých osôb;

L.  keďže v decembri 2014 boli zavedené reštriktívne opatrenia na boj proti obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi zo Sýrie; keďže existuje jasná potreba zriadiť mechanizmus pohotovostnej reakcie s cieľom odhaľovať ničenie kultúrneho dedičstva a premiestňovanie kultúrnych predmetov a zabraňovať mu, a to aj v konfliktných oblastiach alebo krajinách, čo sú činy, ktoré možno použiť v konfliktných situáciách na vyvolávanie nepokojov alebo zastrašovanie a ktoré možno v niektorých prípadoch považovať za „kultúrne čistky“;

M.  keďže kultúra je spoločným blahom a pri vytváraní nového konsenzu o rozvoji je nutné zahrnúť úvahy o obnove spoločných verejných statkov, a to aj prostredníctvom kultúry;

N.  keďže EÚ a jednotlivé členské štáty poskytujú viac ako polovicu rozvojovej pomoci na svete, čo je skutočnosť, ktorá si zaslúži väčšie uznanie;

O.  keďže kultúrne dedičstvo je univerzálnym dedičstvom, a jeho ochrana je preto nevyhnutnou podmienkou na budovanie mieru a odolnosti;

P.  keďže spoločné oznámenie s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy stanovuje rámec pre medzinárodné vzťahy EÚ v oblasti kultúry; keďže v ňom však nie sú určené tematické ani geografické priority, konkrétne ciele či výsledky, cieľové skupiny, spoločné záujmy či iniciatívy, ustanovenia o financovaní, riadne finančné hospodárenie, miestna a regionálna perspektíva a problémy ani spôsoby vykonávania;

Q.  keďže vzájomné kontakty medzi ľuďmi, napríklad v rámci výmeny mládeže, partnerstiev miest a partnerstiev v profesionálnej oblasti, sú dôležitým nástrojom na posilňovanie medzikultúrneho pochopenia a EÚ by ich mala podporovať vo svojich zahraničnopolitických vzťahoch;

R.  keďže mobilita je nevyhnutnou súčasťou medzinárodných kultúrnych vzťahov EÚ, čo si vyžaduje zriadenie mechanizmov s cieľom zjednodušiť prístup k vízam do a z tretích krajín pre profesionálov z oblasti kultúry, výskumných a akademických pracovníkov, pedagógov, študentov a zamestnancov a pre siete absolventov, ktorí sú bývalými účastníkmi programov EÚ(18);

S.  keďže EÚ a susedné štáty sa v oblasti kultúry historicky vzájomne ovplyvňovali;

T.  keďže spolupráca, vzdelávanie, mobilita umelcov a odborníkov z kultúrnych sektorov a mobilita ich diel (aj prostredníctvom európskych a medzinárodných sietí), a rezidenčné pobyty umelcov sú kľúčovými faktormi pri šírení a výmene európskej aj neeurópskej kultúry a umenia, a preto ich treba podporovať a posilňovať;

U.  keďže vízová politika pre umelcov a profesionálov v oblasti kultúry je kľúčom k úspešnej spolupráci a voľnému obehu diel prostredníctvom európskych a medzinárodných sietí, ako aj k zaisteniu funkčných rezidenčných programov pre umelcov s účasťou občianskych spoločností v rôznych krajinách a regiónoch sveta;

V.  keďže užitočným východiskovým bodom by mohlo byť vyhodnotenie toho, čo sa dosiahlo v rámci stratégie EÚ pre kultúru, s cieľom túto stratégiu ďalej rozvíjať a zlepšovať, stanoviť jasné a merateľné ciele v súlade s špecifikami jednotlivých krajín, priority a realistické výsledky a vziať si ponaučenie z najlepších postupov;

W.  keďže EÚ ako kľúčový partner Organizácie Spojených národov by mala úzko spolupracovať s organizáciou UNESCO na ochrane celosvetového kultúrneho dedičstva;

X.  keďže koordináciou medzi programami a zdrojmi EÚ by sa mal posilniť kultúrny rozmer medzinárodných vzťahov EÚ s cieľom vytvoriť spoločný priestor na dialóg v záujme medzikultúrneho pochopenia a dôvery;

Y.  keďže iniciatívy a činnosti EÚ by mali byť v tretích krajinách viditeľnejšie, a to vrátane iniciatív a činností v rámci európskej susedskej politiky, a ich výsledky by sa mali lepšie prisudzovať, posudzovať a šíriť(19);

Z.  keďže počet výrobkov a služieb z audiovizuálneho, kultúrneho a kreatívneho sektora sa zvyšuje, rovnako ako ich príspevok k HDP a medzinárodný obeh;

AA.  keďže mnohé európske kultúrne trasy schválené Radou Európy prechádzajú krajinami vo východnom a v južnom susedstve EÚ, ako aj kandidátskymi krajinami, a keďže to prispieva k posilneniu prepojení medzi EÚ a jej susednými krajinami;

AB.  keďže úsilím Únie o podporu odolnosti spoločnosti prostredníctvom prehĺbenia práce v oblasti kultúry, vzdelávania a s mládežou sa rozvíja pluralizmus, spolužitie a rešpekt;

Ciele

1.  víta spoločné oznámenie, ktoré ponúka prehľad všetkých nástrojov, činností, iniciatív, programov a projektov podporovaných a vykonávaných zo strany EÚ a jej členských štátov, ktorých spoločným menovateľom je kultúra; vyzýva na vypracovanie účinnej stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry;

2.  uznáva, že spoločné oznámenie sa zameriava na posilnenie spolupráce v oblasti kultúry v rámci EÚ a s jej partnerskými krajinami a na podporu globálneho usporiadania založeného na udržiavaní mieru, boji proti extrémizmu a radikalizácii prostredníctvom medzikultúrneho a medzináboženského dialógu a na predchádzaní konfliktom pri súčasnom rešpektovaní demokracie, právneho štátu, slobody prejavu, umeleckej slobody, vzájomného porozumenia, ľudských práv, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a základných hodnôt; ďalej zdôrazňuje významnú úlohu kultúrnej diplomacie, vzdelávania a kultúrnej výmeny pri posilňovaní spoločného jadra univerzálnych hodnôt;

3.  uznáva snahy ESVČ, ktorá sa spoločne s Komisiou pokúšala rozšíriť vonkajší rozmer politík vedy a výskumu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj ambicióznej vedeckej diplomacie;

4.  žiada, aby sa kultúrne práva presadzovali ako neoddeliteľná súčasť základných ľudských práv a aby sa kultúra vzhľadom na sebe vlastnú vnútornú hodnotu považovala za štvrtý samostatný, prierezový pilier trvalo udržateľného rozvoja spolu so sociálnym, hospodárskym a environmentálnym rozmerom;

5.  víta prístup v rámci spoločného oznámenia, v ktorom sa identifikujú tri hlavné pracovné smery: podpora kultúry ako hnacej sily udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja; podpora kultúry a medzikultúrneho dialógu v záujme pokojných vzťahov medzi komunitami; a posilnenie spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva;

6.  žiada, aby sa umelecká sloboda prejavu podporovala ako hodnota a úsilie Európskej únie pri súčasnom rozvíjaní slobodného dialógu a výmeny osvedčených postupov na medzinárodnej úrovni;

7.  zdôrazňuje, že EÚ má početné a rozmanité skúsenosti v oblasti inkluzívneho riadenia a že jej silná stránka spočíva v tom, že je zjednotená vo svojej rozmanitosti, pričom práve toto predstavuje pridanú hodnotu EÚ;

8.  uznáva, že v oblasti kultúry sa síce musia dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality – a to aj s ohľadom na spoločné kultúrne korene a dedičstvo EÚ a členských štátov a výsledky dlhodobých umeleckých a kultúrnych interakcií –, vytvorenie zvyklosti pracovať a tvoriť spoločne vybudovalo základ pre rešpektovanie a pochopenie iných kultúr;

9.  zdôrazňuje, že EÚ je priestor, v ktorom všetky členské štáty spájajú svoje sily s cieľom zohrávať významnejšiu úlohu v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov, a to s využitím vzájomných prínosov spolupráce;

10.  navrhuje, aby každý členský štát mohol začať spoločné činnosti spolu s EÚ, ktoré majú každý rok zdôrazňovať inú krajinu EÚ, napríklad prostredníctvom výstav a koprodukcií, pričom by osobitnú úlohu zohrávalo rotujúce predsedníctvo, s cieľom zaistiť dodatočnú vlastnú hodnotu pre EÚ a členské štáty a zvýšiť viditeľnosť ich činností a iniciatív v zahraničí, a to aj prostredníctvom delegácií EÚ, pričom sa na tento účel poskytnú osobitné ľudské a finančné zdroje;

11.  členské štáty, najmä menšie členské štáty a ich kultúrne inštitúcie a subjekty, by mohli zvýšiť pridanú hodnotu svojich kultúrnych úspechov tým, že budú využívať EÚ na ich podporu a šírenie v zahraničí;

12.  kultúrna diplomacia môže fungovať ako vyslankyňa EÚ a jej členských štátov;

13.  pripomína, že v súvislosti s hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom je dôležité, aby členské štáty a inštitúcie EÚ spolupracovali, pokiaľ ide o prístupnosť, výskum, podporu, zachovanie a správu, ako aj boj proti obchodovaniu, rabovaniu a ničeniu, a to aj prostredníctvom regionálne vyčlenených finančných prostriedkov a pomoci a prostredníctvom cezhraničnej policajnej spolupráce v rámci i mimo EÚ;

14.  zdôrazňuje úlohu nezávislých médií pri podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnych kompetencií a potrebu posilnenia týchto médií ako zdroja dôveryhodných informácií, najmä v susedstve EÚ;

15.  víta skutočnosť, že spoločné oznámenie prezentuje kultúrny a kreatívny priemysel ako dôležitý prvok stratégie EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy; domnieva sa, že tento priemysel prispieva k „mäkkej moci“ Európy, keďže má úlohu veľvyslanca európskych hodnôt, najmä pokiaľ ide o regionálne tvorivé centrá a kultúrne siete, a odporúča, aby tieto odvetvia boli identifikované a aby sa im ponúkla podpora, ako aj rozvoj zručností; vyzýva Komisiu, aby modernizovala siete tvorivých a kultúrnych činiteľov a subjektov, a to s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, európske kreatívne zóny a kreatívne platformy ako tvorcov multiplikačného efektu a inovácií, ako aj v iných oblastiach;

16.  žiada Komisiu a PK/VP, aby označili „kultúrne subjekty“ ako aktérov zohrávajúcich neoddeliteľnú úlohu pri vykonávaní spoločného oznámenia, a objasnili, že tieto subjekty by mali okrem iných kategórií zahŕňať umelcov, odborníkov z kultúrnej a kreatívnej oblasti, kultúrne inštitúcie, súkromné a verejné nadácie, univerzity a kultúrne a kreatívne podniky;

Správa a nástroje

17.  vyzýva Komisiu a PK/VP, aby predložili ročné a viacročné akčné plány v tejto oblasti, ktoré by mali zahŕňať činnosti, strategické tematické a geografické priority a spoločné ciele, a aby pravidelne kontrolovali vykonávanie spoločného oznámenia, ktorého výsledok by sa mal oznámiť Európskemu parlamentu;

18.  zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti medzi politikami a opatreniami EÚ zahŕňajúcimi tretie krajiny; zdôrazňuje, že je potrebné čerpať z existujúcich výsledkov výskumov, najlepších postupov alebo iných iniciatív a nástrojov financovaných EÚ súvisiacich s ochranou kultúrneho dedičstva, ktoré by mohli byť prospešné pre spoluprácu s tretími krajinami; vyzýva na posilnenie synergií medzi všetkými zúčastnenými aktérmi a inými iniciatívami financovanými EÚ, ktoré by mohli byť prínosom pre dosahovanie cieľov stratégie, aby sa zabezpečili efektívne využívanie zdrojov, optimalizované výsledky a posilnený vplyv činností a iniciatív EÚ; odporúča, aby sa vyhodnotili doterajšie výsledky s cieľom zaručiť účinný prístup;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci vytvorila rozpočtový riadok venovaný podpore medzinárodných kultúrnych vzťahov v rámci existujúcich programov a budúcich výziev, najmä v nasledujúcej generácii programov v oblasti kultúry a vzdelávania, aby tak mohli riadne rozvíjať svoje medzinárodné činnosti;

20.  navrhuje vypracovanie cieleného programu EÚ a zameranie zdrojov na medzinárodnú mobilitu a výmeny, ako sú rezidenčné programy určené najmä pre mladých umelcov a odborníkov z kultúrnych a kreatívnych sektorov;

21.  v tejto súvislosti navrhuje, aby absolventi a bývalí príjemcovia z programu Erasmus a iných vzdelávacích a dobrovoľníckych programov mobility boli nabádaní, aby využívali svoje medzikultúrne znalosti a kompetencie v prospech iných, pričom by sa mali stať vplyvnými aktérmi pri rozvoji partnerstiev v oblasti kultúrnych vonkajších vzťahov;

22.  vyzýva Komisiu, aby rozvinula rozmer kultúrneho cestového ruchu, napríklad prostredníctvom vypracovania a výmeny tematických programov a najlepších postupov, s cieľom uľahčiť medzinárodnú mobilitu a výmeny s občanmi z tretích krajín, ako aj prístup ku kultúrnym statkom;

23.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby medzinárodné kultúrne vzťahy zahrnuli horizontálnym spôsobom do medzinárodných nástrojov a programov spolupráce a do opatrení v rámci preskúmania v polovici trvania s cieľom zabezpečiť súdržnosť a z medzinárodných kultúrnych vzťahov vytvoriť účinný nástroj;

24.  vyzýva Komisiu, aby posilnila vplyv kultúrneho rozmeru v medzinárodných vzťahoch tým, že bude kultúrny rozmer systematicky zahŕňať do rokovaní a do dohôd o pridružení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ stanovila zásady správania pre spolupracujúcich partnerov v nadnárodných projektoch a aby vytvorila flexibilnú sieť uľahčujúcu nadnárodnú kultúrnu spoluprácu prostredníctvom odstraňovania prekážok;

25.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala kultúrne vzťahy s krajinami európskeho susedstva prostredníctvom technickej pomoci, programov zameraných na budovanie kapacít, odborného vzdelávania, rozvoja zručností a prenosu vedomostí – a to aj v mediálnej oblasti – s cieľom zlepšiť ich správu a podporiť nové partnerstvá na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej a cezhraničnej úrovni a zároveň zabezpečiť opatrenia nadväzujúce na regionálne programy v krajinách južného a východného susedstva vrátane západného Balkánu;

26.  zdôrazňuje, že ak majú byť vonkajšie činnosti EÚ v oblasti financovania kultúry udržateľné, musia vychádzať zo silnej účasti miestnych partnerov, z prispôsobovania programov podľa miestnej situácie a z náležitého zvažovania obdobia po financovaní projektov vrátane prechodu na modely vnútroštátneho financovania alebo iné výnosové modely;

27.  poukazuje na dôležitosť iniciatív v oblasti kultúry a ľudských práv, ktoré by sa mali zameriavať na podporu odborníkov v oblasti kultúry v krajinách alebo regiónoch, kde sú ich práva ohrozované; žiada, aby sa takéto programy spoločne financovali z Európskej nadácie na podporu demokracie a nástroja európskeho susedstva;

28.  zdôrazňuje, že aktívna občianska spoločnosť v partnerských krajinách môže značne pomôcť, pokiaľ ide o šírenie hodnôt podporovaných EÚ, a že je preto rozhodujúce, aby EÚ pri rozvíjaní svojich dvojstranných vzťahov upevňovala podporu pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v kultúrnom sektore v partnerských krajinách;

29.  vyzýva Komisiu, aby začlenila kultúru do všetkých existujúcich a budúcich dvojstranných a viacstranných dohôd s primeranými rozpočtovými prostriedkami a s náležitým ohľadom na záväzky prijaté v rámci Dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, a to s cieľom klásť ešte väčší dôraz na hospodársky potenciál kultúrneho dedičstva a kultúrnych a kreatívnych odvetví pri podpore trvalo udržateľného rozvoja, a to aj v oblasti rastu a zamestnanosti, a na ich vplyv na sociálny blahobyt; tvrdí, že by sa to mohlo uskutočniť napríklad v rámci budúceho rokovacieho mandátu pre nové partnerstvo s krajinami AKT po roku 2020; žiada, aby boli vypracované ukazovatele EÚ v tejto oblasti ako spôsob prispievania do diskusie o kultúrnej politike;

30.  zdôrazňuje dôležitosť programov mobility mladých ľudí a spolupráce univerzít, ktoré sú veľmi hodnotnými opatreniami na nadväzovanie dlhodobých akademických a kultúrnych vzťahov;

31.  vyzýva Komisiu, aby posilnila medzinárodný rozmer programov Erasmus+, Kreatívna Európa, Európa pre občanov a Horizont 2020; v tejto súvislosti pripomína rozhodujúcu úlohu programov EÚ v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a športu, ktoré sú základným prvkom zameraným na boj proti intolerancii a predsudkom, ako aj na rozvíjanie pocitu spolunáležitosti a rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti; vyzýva Komisiu, aby najmä v rámci európskej susedskej politiky presadzovala účasť najbližších partnerských krajín najbližších k EÚ na týchto programoch;

32.  uznáva úsilie Komisie o podporu úlohy vedy, výskumu, vzdelávania a kultúrnej spolupráce ako nástrojov mäkkej moci v európskych vonkajších vzťahoch; vyzdvihuje, že vedecké a kultúrne výmeny prispievajú k budovaniu kapacít a riešeniu konfliktov, najmä vo vzťahoch so susednými krajinami;

33.  vyzýva Komisiu, aby posilnila a rozšírila COSME (program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov), aby tak zahŕňal stratégiu pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry, a prostredníctvom tematických programov EÚ posilnila malé a stredné podniky, ktoré pôsobia v kultúrnom sektore v krajinách mimo EÚ;

34.  vyzdvihuje úlohu Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a úlohu regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti pri tvorbe tejto stratégie;

35.  zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal zohrávať aktívnu úlohu pri presadzovaní kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ, a to aj prostredníctvom svojich informačných a styčných úradov;

36.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v každej delegácii EÚ určili kontaktné miesto s cieľom úzko spolupracovať s národnými kultúrnymi inštitútmi a zástupcami členských štátov a s miestnymi občianskymi spoločnosťami, aktérmi a orgánmi v rámci procesu štruktúrovaného dialógu, ktorý sa zameriava na spoločnú identifikáciu spoločných prioritných oblastí, potrieb a metód spolupráce, a aby zabezpečili primeraný rozpočet a odbornú prípravu; žiada Komisiu a ESVČ, aby každé dva roky informovali Európsky parlament o stave vykonávania a dosiahnutých výsledkoch;

37.  žiada, aby sa v rámci ESVČ vyčlenili primerané ľudské a finančné zdroje na oblasť medzinárodných kultúrnych vzťahov, aby sa tak ESVČ mohla v rámci jednotlivých útvarov EÚ, ktoré sa zaoberajú medzinárodnými kultúrnymi vzťahmi, ujať katalytickej vedúcej úlohy;

38.  zasadzuje sa za to, aby sa medzinárodné kultúrne vzťahy stali predmetom vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu v záujme budovania kapacít aktérov v tejto oblasti a tiež rozvíjania účasti na kultúre prostredníctvom vzdelávania, a to aj tým, že sa zamestnancom EÚ poskytnú príslušné školenia v oblasti kultúrnych kompetencií;

39.  žiada, aby sa úloha kultúrnych inštitútov členských štátov jasne vymedzila s ohľadom na kultúrny vplyv EÚ mimo svojich hraníc a v súvislosti s inkluzívnym a spoločným európskym príbehom prostredníctvom siete národných kultúrnych inštitútov EÚ (EUNIC) a ďalších fór, a podporuje inkluzívny a rovnaký prístup ku všetkým zainteresovaným stranám vrátane občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti oceňuje prácu, ktorú doteraz vykonali kultúrne inštitúcie členských štátov; nabáda na ďalšiu spoluprácu v zahraničí s cieľom optimalizovať záujmy členských štátov s tým, že osobitnú pozornosť treba venovať menším členským štátom a členským štátom, ktoré v zahraničí nemajú žiadne kultúrne inštitúcie, ako aj potrebám ich kultúrneho zastúpenia;

40.  požaduje posilnenie strategického partnerstva s organizáciou UNESCO pri vykonávaní spoločného oznámenia pri súčasnom využívaní jej dôveryhodnosti v Európe a jej globálneho dosahu v záujme znásobenia účinkov spoločných činností so všetkými zainteresovanými stranami v EÚ aj mimo nej a zváženie toho, že by sa toto partnerstvo mohlo prepojiť s budúcimi pracovnými skupinami alebo poradnými radami ako pomoc pri vykonávaní oznámenia;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné znovu vymedziť úlohu národných kultúrnych inštitútov pri medzikultúrnych výmenách, berúc do úvahy, že niektoré z nich majú dlhodobé tradície a mnoho kontaktov v tretích krajinách, čo by im umožnilo stať sa pevným základom pre spoluprácu a komunikáciu medzi rôznymi európskymi subjektmi; okrem toho poukazuje na ich potenciál pri podpore a uľahčovaní dvojstranných vzťahov medzi krajinami a pri napomáhaní rozvoja a vykonávania európskej stratégie pre kultúrnu diplomaciu;

42.  vyzýva Komisiu a PK/VP, aby ďalej podporovali rozvoj individuálne upraveného študijného programu EUVP (návštevníckeho programu Európskej únie) ako silného nástroja na rozvíjanie dialógu a podporu demokracie, ktorý by tiež slúžil ako stála platforma pre mladých a budúcich vedúcich predstaviteľov a mienkotvorcov z tretích krajín a pre hlavných partnerov v európskych inštitúciách a organizáciách občianskej spoločnosti;

43.  víta zriadenie platformy kultúrnej diplomacie a žiada, aby sa zabezpečila jej udržateľnosť s pravidelným hodnotením jej cieľov, výsledkov a riadenia; uznáva, že v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov aktívne pôsobí mnoho rôznych inštitucionálnych i neinštitucionálnych subjektov(20), a žiada Komisiu, aby medzi všetkými zainteresovanými stranami podporovala štruktúrovaný dialóg, a to aj prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie;

44.  požaduje bezodkladné vytvorenie mechanizmu na prevenciu, posudzovanie a rekonštrukciu ohrozeného kultúrneho dedičstva a na vyhodnotenie strát vrátane rýchleho pohotovostného mechanizmu na ochranu dedičstva v konfliktných krajinách, ktorý sa bude zakladať na skúsenosti iniciatívy pracovnej skupiny modrých prilieb OSN pre kultúru, a to v úzkej a štruktúrovanej spolupráci s organizáciou UNESCO a s technologickou podporou programu Copernicus – európskeho programu pozorovania Zeme; v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2347, v ktorej sa uvádza, že ničenie kultúrneho dedičstva môže predstavovať vojnový zločin, a vyzýva EÚ a ESVČ, aby spolupracovali so všetkými partnermi s cieľom prispievať k predchádzaniu konfliktom, budovaniu mieru a k procesom obnovy a zmierenia vo všetkých oblastiach zasiahnutých konfliktom;

45.  vyzýva na koordináciu na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi odcudzenými počas ozbrojených konfliktov a vojen a navrátiť takéto predmety, pričom uznáva, že takáto koordinácia má rozhodujúcu úlohu v úsilí zabrániť financovaniu teroristických skupín;

46.  poukazuje na potrebu posilnenia strategického partnerstva EÚ – UNESCO prostredníctvom vytvorenia udržateľnej platformy pre spoluprácu a komunikáciu o spoločných prioritách v záujme efektívneho riešenia spoločných výziev v kultúre a vzdelávaní;

47.  navrhuje, aby sa v rámci Európskeho kultúrneho fóra a Európskych dní rozvoja venovala osobitná pozornosť štruktúrovanému dialógu s občianskou spoločnosťou a so zainteresovanými stranami o téme medzinárodných kultúrnych vzťahov EÚ;

48.  vyzýva Komisiu, aby zorganizovala osobitné kolokvium/fórum pre kultúrne subjekty o kultúre a rozvoji nadväzujúce na bruselské vyhlásenie EÚ – AKT z apríla 2009 a aby toto kolokvium/fórum bolo prístupné pre subjekty zo susedstva EÚ a z ostatných strategických partnerských krajín;

49.  domnieva sa, že rozhodnutie o tom, že rok 2018 bude Európskym rokom kultúrneho dedičstva, je príležitosťou, ako integrovaným prístupom prispieť k podpore kultúrneho dedičstva ako dôležitého prvku medzinárodného rozmeru EÚ, pričom sa vychádza zo záujmu partnerských krajín o dedičstvo a odborné skúsenosti Európy;

50.  požaduje efektívne vykonávanie právnych nástrojov, ktoré sú už zavedené, v záujme lepšej ochrany kultúrneho dedičstva, autorských práv a duševného vlastníctva; žiada Komisiu, aby predložila plánovaný legislatívny návrh na reguláciu dovozu kultúrnych predmetov do EÚ, najmä takýchto predmetov z konfliktných oblastí, ako prostriedok boja proti nezákonnému obchodovaniu;

51.  žiada EÚ a členské štáty, ktoré podpísali a ratifikovali Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005, čím sa ho zaviazali vykonávať, aby podporili spoločné opatrenia na jeho vykonávanie;

Prístup založený na kontaktoch medzi ľuďmi

52.  súhlasí s návrhom spoločného oznámenia, aby sa od predvádzacieho prístupu „zhora nadol“ prešlo k prístupu založenému na kontaktoch medzi ľuďmi, pričom vyzdvihuje procesy spoločnej tvorby a koprodukcie v kultúrnom a kreatívnom priemysle; domnieva sa, že kultúra by mala byť prístupná všetkým občanom;

53.  berie na vedomie, že mladí ľudia sú jednou z hlavných cieľových skupín v EÚ a partnerských krajinách a že spoznávanie iných kultúr a jazykov ponúka skúsenosti, ktoré často vytvárajú celoživotnú náklonnosť, a uznáva, že scénické umenie, výtvarné umenie, pouličné umenie, hudba, divadlo, film, literatúra a sociálne médiá a digitálne platformy vo všeobecnosti sú najlepšími spôsobmi na ich zaujatie a zapojenie;

54.  žiada, aby sa zhodnotili spoločné projekty medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti výskumu a vývoja digitalizácie kultúrneho dedičstva, a to aj s cieľom uľahčiť prístup k poznatkom a vývoj nových služieb a produktov a presadzovať nový kultúrny cestovný ruch;

55.  žiada, aby sa hodnota a úloha kultúrneho obsahu, v súvislosti s ktorým patrí Európa medzi najväčších producentov, začlenili do európskych politík, a to aj v digitálnom sektore, s cieľom vytvoriť globálne virtuálne siete občanov v záujme posilnenia kultúrnej účasti a výmeny;

56.  žiada vytvorenie iniciatívy EÚ týkajúcej sa možností pripojenia s cieľom pomôcť geograficky znevýhodneným mladým ľudom, aby sa mohli aktívnejšie zapájať;

57.  víta iniciatívy Komisie na podporu partnerského učenia pre mladých podnikateľov v oblasti kultúry, ako napríklad program Med Culture, alebo na podporu iniciatív zameraných na odbornú prípravu v oblasti medzikultúrnych vzťahov, napríklad program More Europe (Viac Európy);

58.  podporuje opatrenia s cieľom čo najviac uľahčiť ďalšiu účasť tretích krajín na cezhraničných a spoločných projektoch, ako je napríklad projekt Kultúrne trasy Rady Európy, ako aj zahrnúť ich ako aktérov do budúcej stratégie navrhovanej pre delegácie EÚ v tretích krajinách, čím sa im umožní plne využívať výhody kultúrnych aktivít EÚ, ako je napríklad Európske hlavné mesto kultúry a cena LUX, pri svojej práci v tretích krajinách; pripomína, že digitálne nástroje, technologické platformy, ako je Europeana, a kultúrne siete môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri oslovovaní širšieho publika a šírení najlepších postupov;

59.  požaduje vytvorenie programu kultúrnych víz na podobnom základe, aký má existujúci program vedeckých víz, pre štátnych príslušníkov tretích krajín, umelcov a iných odborníkov v oblasti kultúry s cieľom podporovať kultúrne vzťahy a odstraňovať prekážky mobility v kultúrnom sektore;

60.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu s Radou Európy, najmä na programoch určených na zdôrazňovanie kultúry ako nástroja demokracie, medzikultúrneho dialógu, kultúrneho dedičstva a audiovizuálneho sveta;

61.  uznáva, že je potrebné dôkladne poznať prostredie, miestnych aktérov a občiansku spoločnosť s cieľom zlepšiť prístup týchto subjektov k programom a financovaniu a zabezpečiť, že sa využije multiplikačný účinok ich účasti na programoch a iniciatívach EÚ; odporúča, aby sa konzultovalo s miestnymi aktérmi vrátane miestnych orgánov s cieľom vytvárať programy spoločne; vyzýva na rozvoj inovatívnych prístupov založených na spolupráci, ktoré sa budú opierať o už existujúce nástroje a siete (granty, kaskádové granty)(21), a požaduje prijatie nadväzujúcich opatrení zohľadňujúcich rodovú rovnováhu;

62.  uznáva, že rozvojové stratégie a programy sa výrazne zameriavajú na materiálnu a sociokultúrnu depriváciu; vyzýva na lepšie zapojenie zraniteľných spoločenstiev vrátane spoločenstiev vo vidieckych a v odľahlých oblastiach s cieľom posilniť sociálnu súdržnosť;

63.  vyzýva na väčšie zviditeľnenie a lepšie šírenie aktivít EÚ a členských štátov v oblasti kultúry na medzinárodnej úrovni, a to aj vytvorením spoločných usmernení(22) a oslovovaním cieľových skupín v ich miestnych jazykoch;

64.  vyzýva na zmenu paradigmy v mediálnom pokrytí, a to tak, že sa podporí poskytovanie európskych kultúrnych informácií spoločne so zavedením kultúrneho portálu EÚ a festivalov a s vypracovaním koncepcie Európskych domov kultúry, okrem iného prostredníctvom štruktúrovaného zapojenia miestnych médií a platforiem sociálnych médií, ako aj v spolupráci s EBU, Euronews, Euranet a s ďalšími subjektmi;

65.  nabáda EÚ, aby naplno využívala potenciál multimediálneho výskumu s cieľom pochopiť súčasné výzvy a príležitosti v rozvojových krajinách, a to aj v otázkach týkajúcich sa kultúry a pri posudzovaní úlohy kultúry v rozvoji a medzinárodnej spolupráci;

Globálna stratégia EÚ

66.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúry vo vonkajšej politike EÚ ako nástroja mäkkej moci, katalyzátora udržiavania mieru, stability a zmierenia a hnacieho motora udržateľného sociálno-hospodárskeho a ľudského rozvoja;

67.  poukazuje na kľúčovú úlohu vzdelávania a kultúry pri podpore občianstva a medzikultúrnych znalostí, ako aj pri budovaní lepších sociálnych, ľudských a hospodárskych vyhliadok;

68.  víta skutočnosť, že globálna stratégia EÚ zdôrazňuje význam medzikultúrneho a medzináboženského dialógu pri posilňovaní vzájomného porozumenia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vnútorná hodnota kultúry a umenia ako prostriedkov potlačenia radikalizmu a terorizmu sa nespomína; žiada preto, aby sa posilnili nástroje osobitne zamerané na podporu kultúrneho sektora a spoluprácu s ním;

69.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov, UNESCO, Interpol, Svetová colná organizácia a Medzinárodná rada múzeí, s cieľom posilniť boj proti obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, ktoré môže slúžiť na financovanie trestnej činnosti vrátane financovania teroristických organizácií;

70.  vyzýva PK/VP, aby pri vykonávaní plánu globálnej stratégie EÚ prisúdila kultúrnym otázkam osobitnú úlohu;

71.  zdôrazňuje, že EÚ, ktorá je založená na hodnotách zachovávania ľudskej dôstojnosti, mieru, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, by mala vo vonkajšej politike vychádzať zo svojich skúseností a ponaučení, a že by sa to malo odraziť na rozvoji vzťahov s tretími krajinami prostredníctvom kultúry a kultúrneho dedičstva, pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že by to zároveň ponúklo príležitosť, aby EÚ predstavila a vyvážala svoje kultúrne hodnoty;

72.  požaduje cielené kultúrne a vzdelávacie politiky, ktoré môžu podporiť kľúčové ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a prispieť k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv; pripomína, že v roku 2018 sa bude oslavovať 70. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

73.  uznáva, že kultúrny vplyv EÚ jej umožňuje plánovať viditeľnosť v medzinárodných záležitostiach prostredníctvom kanálov jej rozmanitej kultúrnej identity;

74.  pripomína, že vzdelávanie a kultúra sú základnými hnacími silami pri uľahčovaní dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 s osobitnou pozornosťou venovanou obnove miest a mestám v Európe a vo svete; preto požaduje, aby sa v návrhu nového Európskeho konsenzu o rozvoji zdôraznila úloha kultúry a ochrany a podpory kultúrnych prejavov;

75.  vyzýva na posilnenie medzinárodných kultúrnych vzťahov v rámci diskusií o politike týkajúcej sa migrácie a utečencov; naliehavo žiada, aby EÚ, ktorej sila spočíva v tom, že je zjednotená v rozmanitosti, zaujala vyvážený prístup, ktorý bude rešpektovať kultúrne rozdiely a v ktorom budú kľúčovú úlohu zohrávať diaspóry; zdôrazňuje, že kultúra by mala byť mostom pre vzájomné porozumenie s cieľom žiť spolu vo väčšej harmónii;

76.  uznáva, že EÚ tiež funguje v osobitných prostrediach, v ktorých sú politický kontext a právne rámce na rozvíjanie kultúrnych vzťahov nepriateľské a represívne; uznáva, že v tretích krajinách sa EÚ často stretáva s následkami nepresných, čiastočných a subjektívnych informácií a je cieľom otvorenej propagandy; v tejto súvislosti požaduje špeciálne opatrenia a vhodné kroky;

77.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili dostupné zdroje na prístup k vzdelávaniu a kultúre, najmä pre maloletých migrantov a utečencov v EÚ a v tretích krajinách; žiada o podporu na „vzdelávacie koridory“ pre vysokoškolských študentov na univerzitách v EÚ (aj v spolupráci s telematickými univerzitami), pričom sa vždy bude rešpektovať jazyková a kultúrna rozmanitosť;

78.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali kultúrne vzťahy s priamymi susedmi EÚ s cieľom podporiť konkrétne opatrenia zamerané na podnietenie medzikultúrneho dialógu(23) a vyriešenie otázok migrácie, bezpečnosti a radikalizácie, ktorým EÚ čelí;

79.  odporúča, aby EÚ spolupracovala so všetkými príslušnými inštitúciami pôsobiacimi v tejto oblasti a s miestnymi partnermi s cieľom realizovať svoje ciele v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov, a to tak prostredníctvom multilaterálnej spolupráce v rámci medzinárodných organizácií, ako aj prostredníctvom partnerstiev s kľúčovými aktérmi na mieste;

80.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby posilnili spoluprácu s Rozšírenou čiastočnou dohodou o kultúrnych trasách Rady Európy, inštitucionálnym nástrojom na posilnenie základných kultúrnych vzťahov aj s tretími krajinami, v záujme podpory základných hodnôt kultúrnej rozmanitosti, medzikultúrneho dialógu a udržateľného územného rozvoja menej známych kultúrnych destinácií a súčasného zachovania ich spoločného kultúrneho dedičstva;

81.  nabáda EÚ, aby úzko spolupracovala so všetkými štátmi, ktoré majú rovnaké ciele a hodnoty ako ona a sú pripravené sa za ne zasadiť; zdôrazňuje, že je to mimoriadne dôležité v záujme zavedenia legitímnej a stabilnej činnosti, vďaka ktorej bude EÚ uznaná ako globálny aktér;

o
o   o

82.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://ec.europa.eu/culture/library/publications/global-cultural-citizenship_en.pdf (2) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0441. (4) http://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/199 (5) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 10. (6) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135. (7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005. (8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0403. (9) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4. (10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0293. (11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0486. (12) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 41. (13) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 55. (14) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32. (15)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/563418/IPOL_STU(2016)563418_EN.pdf (16) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2013/513985/IPOL-CULT_ET(2013)513985_EN.pdf (17) http://ec.europa.eu/dgs/fpi/showcases/eu_perceptions_study_en.htm (18) Napr. Erasmus, Horizont 2020 a Kreatívna Európa. (19) Napr. návštevnícky program EÚ (EUVP), ktorý v roku 1974 zriadili Európsky parlament a Komisia, je individuálny študijný program pre nádejných mladých lídrov a mienkotvorcov z krajín mimo Európskej únie, pričom jeho mottom je „Šírenie hodnôt EÚ na celom svete od roku 1974“. (20) Generálne riaditeľstvá Komisie (najmä GR pre vzdelávanie a kultúru (EAC), GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO), GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (NEAR), GR pre výskum a inováciu (RTD) a GR pre komunikačné siete, obsah a technológie (CONNECT)), ESVČ, Útvar pre nástroje zahraničnej politiky (FPI), delegácie EÚ, delegácie členských štátov, kultúrne inštitúty členských štátov v zahraničí, Rada Európy, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, sieť národných kultúrnych inštitútov Európskej únie (EUNIC), Medzinárodná rada múzeí (ICOM), Medzinárodné centrum pre štúdium ochrany a zachovania kultúrnych pamiatok (ICCROM), UNESCO, medzinárodné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie, miestni kultúrni aktéri, pouliční umelci a ďalšie platformy a siete. (21) Napríklad program Med Culture financovaný z prostriedkov EÚ, ktorý sa zameriava na vytváranie a zdokonaľovanie kultúrnych politík a postupov týkajúcich sa kultúrneho sektora. Participačný prístup zahŕňa aktérov občianskej spoločnosti, ministerstvá a verejné a súkromné inštitúcie pôsobiace v oblasti kultúry, ako aj v iných súvisiacich sektoroch. (22) Jednou z možností by bolo vytvorenie úlohy tzv. veľvyslancov kultúry, ktorí sa zasadzujú za európsku integráciu a medzinárodné vzťahy a podporujú ich (podobným spôsobom ako veľvyslanci dobrej vôle OSN). Mohlo by ísť o umelcov, hudobníkov, spisovateľov atď. (23) Napríklad projekt Young Arab Voice (Mladý arabský hlas) financovaný z prostriedkov EÚ.

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 5. júla 2017 k 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2017/2041(INI))

P8_TA(2017)0304 A8-0216/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21, 34 a 36,

–  so zreteľom na 71. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000), č. 1820 (2009), č. 1888 (2009), č. 1889 (2010), č. 1960 (2011), č. 2106 (2013), č. 2122 (2013) a č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017(1),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015 a politiku Európskej únie v tejto oblasti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva(2),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o prioritách EÚ na 71. Valnom zhromaždení OSN,

–  so zreteľom na revidované usmernenia EÚ pre presadzovane a ochranu práv dieťaťa,

–  so zreteľom na rezolúciu VZ OSN o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov, ktorá zaručuje Európskej únii právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladať ústne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa na žiadosť členského štátu predložia na hlasovanie, a právo na odpoveď,

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/71/L.48 z 21. decembra 2016, ktorou sa zriaďuje „medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule(5),

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0216/2017),

A.  keďže záväzok EÚ presadzovať účinný multilateralizmus a globálnu dobrú správu, ktorých jadro tvorí OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky EÚ a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnej krízy, výziev a hrozieb;

B.  keďže viaceré nacionalistické a protekcionistické hnutia na celom svete spochybňujú medzinárodný poriadok založený na spolupráci, dialógu, voľnom a spravodlivom obchode a ľudských právach;

C.  keďže EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, k mieru a bezpečnosti, ľudským právam, rozvoju, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte; keďže členské štáty EÚ sa musia v súlade s mandátom uvedeným v článku 34 ods. 1 Zmluvy o EÚ všetkými prostriedkami usilovať o prehlbovanie koordinácie a spájanie svojich činností v orgánoch a úradoch systému OSN;

D.  keďže EÚ a jej členské štáty sú aj naďalej kolektívne najväčším finančným prispievateľom do systému OSN, keďže poskytujú približne 50 % všetkých príspevkov do OSN, pričom príspevky členských štátov EÚ predstavujú približne 40 % riadneho rozpočtu OSN; keďže príspevky EÚ do OSN by mali byť viditeľnejšie;

E.  keďže EÚ sa usiluje o environmentálnu udržateľnosť, najmä v oblasti boja proti zmene klímy, a to tým, že podporuje medzinárodné opatrenia a činnosti zamerané na ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného riadenia prírodných zdrojov;

F.  keďže EÚ je jedným z najoddanejších obhajcov a podporovateľov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a rozmanitosti, demokracie a právneho štátu;

G.  keďže bezpečnostné prostredie EÚ je stále menej stabilné a rýchlo sa mení v dôsledku veľkého počtu dlhotrvajúcich alebo novo vznikajúcich problémov vrátane násilných konfliktov, terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, propagandy a kybernetickej vojny, bezprecedentného pohybu utečencov a migračného tlaku, ako aj vplyvov zmeny klímy, ktoré sa nedajú riešiť na národnej úrovni a vyžadujú si regionálnu a globálnu reakciu a aktívnu a konštruktívnu spoluprácu;

H.  keďže EÚ a OSN by mali zohrávať hlavnú úlohu pri vykonávaní programu rozvoja do roku 2030 s cieľom odstraňovať chudobu a vytvárať kolektívnu prosperitu, riešiť nerovnosť, vytvárať bezpečnejší a spravodlivejší svet a bojovať proti zmene klímy a chrániť životné prostredie; keďže VZ OSN sa rozhodlo zvýšiť úsilie OSN o vykonávanie tohto nového programu rozvoja;

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii a pre informáciu Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0089. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0201. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0317. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0422.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (2017/2732(RSP))

P8_TA(2017)0305 RC-B8-0440/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 9, 151, 152, článok 153 ods. 1 a 2 a článok 173,

–  so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na ZFEÚ a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 23. júna 2017,

–  so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2017 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu ratifikovanú Európskym parlamentom 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na otázku Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017 – B8-0319/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európsky priemysel je svetovým lídrom v mnohých priemyselných odvetviach, predstavuje viac ako polovicu európskeho vývozu, zabezpečuje približne 65 % investícií do výskumu a vývoja a poskytuje viac ako 50 miliónov pracovných miest (priamo alebo nepriamo, čo je 20 % všetkých pracovných miest v Európe;

B.  keďže podiel európskeho spracovateľského priemyslu na HDP EÚ klesol počas posledných 20 rokov z 19 % na menej než 15,5 % a počas uvedeného obdobia klesol aj jeho podiel na zamestnanosti a investíciách v oblasti výskumu a vývoja;

C.  keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ;

D.  keďže politika EÚ musí európskemu priemyslu umožňovať, aby si zachoval konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, riešiť sociálne a environmentálne výzvy vrátane zmeny klímy a zároveň zostať lídrom, pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu zodpovednosť;

E.  keďže obehové hospodárstvo môže mať veľmi pozitívny vplyv na reindustrializáciu Európy a na zníženie spotreby energie a závislosti od surovín z tretích krajín a keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sú dôležitou hybnou silou podpory priemyselnej obnovy schopnej nastoliť účinné cykly;

F.  keďže ambiciózna inovačná politika, ktorou sa podporuje výroba vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných výrobkov a presadzujú sa udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ posilniť svoju konkurencieschopnosť vo svete; keďže inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností sú nevyhnutné pre udržateľný rast; keďže inovačný priemysel vo veľkej miere závisí od výskumnej kapacity EÚ, pokroku vo výskume, a najmä spolupráce v oblasti výskumu;

G.  keďže európsky priemysel, veľký aj malý, čelí celosvetovej konkurencii a keďže integrovaný a fungujúci vnútorný trh a otvorený a spravodlivý obchod s tretími krajinami majú zásadný význam pre priemysel EÚ, v ktorom spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí dodržiavať normy EÚ;

H.  keďže malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria výraznú väčšinu európskych spoločností a sú základným pilierom priemyselných odvetví EÚ, čelia veľkým výzvam vzhľadom na celosvetové zmeny v hospodárstve a na finančné a administratívne prekážky;

I.  keďže ženy podnikateľky predstavujú iba 31 % samostatne zárobkovo činných obyvateľov EÚ a 30 % začínajúcich podnikateľov a v súčasnosti sú v priemysle nedostatočne zastúpené, najmä na vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozíciách;

J.  keďže viac ako 60 % všetkých podnikov v súčasnosti sú rodinné podniky a poskytujú 50 % všetkých pracovných miest v súkromnom sektore v Európskej únii;

K.  keďže stratégia podpory digitalizácie priemyslu má zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

L.  keďže finančné nástroje a programy EÚ zohrávajú strategickú úlohu, pokiaľ ide o posilňovanie konkurencieschopnosti, prilákanie investícií do EÚ a predchádzanie ich úniku;

1.  zdôrazňuje zásadnú úlohu priemyslu ako hybnej sily udržateľného rastu, zamestnanosti a inovácií v Európe;

2.  zdôrazňuje význam posilňovania a modernizácie priemyselnej základne v Európe a zároveň pripomína cieľ EÚ zabezpečiť, aby do roku 2020 pochádzalo 20 % HDP Únie z priemyslu;

3.  vyzýva Komisiu, aby do začiatku roka 2018 spolu s členskými štátmi vypracovala stratégiu EÚ a akčný plán pre konzistentnú a komplexnú priemyselnú politiku zameranú na reindustrializáciu Európy vrátane cieľov, ukazovateľov, opatrení a časových harmonogramov; vyzýva Komisiu, aby pri vypracovaní tejto stratégie vychádzala z posúdenia vplyvu začlenenia priemyselnej politiky do strategických politických iniciatív a zo širokého dialógu so zainteresovanými stranami a zohľadnila konkurencieschopnosť a udržateľnosť priemyslu vo všetkých svojich hlavných politických iniciatívach; zdôrazňuje skutočnosť, že táto stratégia Únie musí okrem iného vychádzať z digitalizácie, energeticky a zdrojovo efektívneho hospodárstva a prístupu zohľadňujúceho životný cyklus a obehové hospodárstvo;

4.  domnieva sa, že európsky regulačný rámec a verejné a súkromné investície by mali umožňovať odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby prispievali k tvorbe pracovných miest, rastu, regionálnej konvergencii a územnej súdržnosti;

5.  zdôrazňuje úlohu MSP ako chrbtovej kosti hospodárstva EÚ a potrebu posilniť silné hodnotové reťazce medzi MSP, spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou a väčšími podnikmi, ako aj potrebu priemyselnej politiky v EÚ, ktorá bude orientovaná na MSP tak, aby riešila výzvy, ktorým čelia; zdôrazňuje potrebu podporovať vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia prostredníctvom rovnakých podmienok pre všetky MSP, začínajúce a rozširujúce sa podniky, mladých podnikateľov, a to najmä v najinovatívnejších oblastiach, a podniky sociálneho hospodárstva v EÚ;

6.  zdôrazňuje, že klastre pre konkurencieschopnosť, obchodné siete a centrá digitálnych inovácií sú veľmi užitočným riešením, ako zapojiť všetky príslušné zainteresované strany; požaduje, aby EÚ podporovala verejné investície do inovácií, keďže ide v tejto oblasti o strategickú prioritu; žiada Komisiu, aby podporila tieto klastre a ich spoluprácu na európskej úrovni a zaručila zapojenie MSP, výskumných centier a univerzít na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vytvorila inteligentné špecializované platformy, ktoré by uľahčovali prepojenia medzi odvetviami a disciplínami; zdôrazňuje potrebu posilniť medziregionálnu spoluprácu s cieľom rozvíjať nadnárodné príležitosti a prierezové inovačné spojenectvá;

7.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala problémy a prekážky, ktorým ženy čelia pri začiatku podnikania, a presadzovala a podporovala vedúce postavenie žien, ako aj spôsoby, ako bojovať proti rozdielom v odmeňovaní a prístupe k pracovným pozíciám;

8.  vyjadruje presvedčenie, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľnosti EÚ; zdôrazňuje, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožnia EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam vrátane udržateľnej reindustrializácie, globálnej hospodárskej súťaže, rýchleho technologického pokroku a tvorby kvalitných pracovných miest;

9.  zdôrazňuje význam energetickej únie, jednotného digitálneho trhu, digitálnej agendy a prepojiteľnosti Európy pomocou primeranej, na budúcnosť orientovanej a efektívnej infraštruktúry;

10.  zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti v Európe je pre EÚ dôležité podporovať zvyšovanie kvality európskych výrobkov prostredníctvom procesov reindustrializácie, najmä výskumom a digitalizáciou;

11.  zdôrazňuje, že v záujme podpory priemyslu Únie pri riešení výziev v oblasti rýchlych hospodárskych a regulačných zmien v dnešnom globalizovanom svete je nevyhnutné posilniť atraktívnosť Európy v oblasti priemyslu pre európske a zahraničné priame investície;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité včas prijať priemyselnú stratégiu Únie a v tejto súvislosti pripomína, že je nevyhnutné ponechať v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) dostatočné finančné prostriedky pre priemyselné odvetvie, najmä prostredníctvom osobitných nástrojov a fondov, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020, Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a COSME;

13.  pripomína záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody; požaduje, aby sa do priemyselnej stratégie EÚ začlenili účinné nástroje financovania a opatrenia, ktoré pomôžu znížiť „uhlíkové riziko“ a bojovať proti riziku úniku uhlíka;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v plnej miere využil potenciál priemyslu, najmä v environmentálnych technológiách a aby sa v rámci priemyselných odvetví zaistil neustály vývoj a zavádzanie najlepších dostupných techník a nových inovácií;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky vrátane rodinných podnikov a zároveň zabezpečiť účinnosť právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, zdravia, bezpečnosti a ochrany životného prostredia;

16.  zdôrazňuje význam voľného a spravodlivého medzinárodného obchodu, ktorý je založený na spoločných pravidlách a rovnakých podmienkach, pre priemysel EÚ; požaduje väčšiu konzistentnosť medzi obchodnou politikou a priemyselnou politikou, aby sa zabránilo nesúrodosti, ktorá by mohla viesť k ďalšiemu premiestňovaniu podnikov a obmedzovaniu priemyselnej výroby v EÚ;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby obchodná politika EÚ podporovala praktiky narúšajúce hospodársku súťaž; zdôrazňuje, že EÚ potrebuje ucelenú a účinnú antidampingovú a antisubvenčnú stratégiu, ktorá bude v súlade s pravidlami WTO;

18.  zdôrazňuje, že európsky priemysel musí čeliť globálnej konkurencii, a vyzýva preto Komisiu, aby posúdila vhodnosť definícií trhu a súčasný súbor pravidiel hospodárskej súťaže platných v EÚ s cieľom zohľadniť vývoj príslušných globálnych trhov a vznik vplyvných národných subjektov z tretích krajín;

19.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť úlohe štátnych podnikov so sídlom v zahraničí, ktoré ich vlády podporujú a dotujú spôsobom, ktorý je podľa pravidiel EÚ o jednotnom trhu pre subjekty v EÚ zakázaný;

20.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi sledovala priame zahraničné investície z tretích krajín do strategických sektorov EÚ, infraštruktúry a kľúčových technológií budúcnosti alebo do iných aktív, ktoré sú dôležité, v záujme bezpečnosti a ochrany prístupu k nim, a zároveň mala na pamäti, že Európa do veľkej miery závisí od priamych zahraničných investícií;

21.  zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a v konzultácii so všetkými relevantným partnermi vrátane sociálnych partnerov a akademickej obce treba vyvíjať koordinované úsilie s cieľom podporovať nové zručnosti, ako aj rekvalifikáciu, zvyšovanie úrovne zručností a celoživotné vzdelávanie, ako to Komisia presadzuje vo svojom Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta;

22.  pripomína dôležitú úlohu prijímania noriem na úrovni EÚ a podporuje silné zameranie na vedúcu úlohu EÚ v medzinárodných normalizačných organizáciách;

23.  berie na vedomie, že je potrebné koordinovať úsilie EÚ o zníženie závislosti od zdrojov z tretích krajín zameraním sa na tieto štyri oblasti:

24.  zdôrazňuje, že v novej stratégii priemyselnej politiky musia byť zosúladené rôzne oblasti politiky s priemyselnou politikou, a to predovšetkým v oblasti obchodu, životného prostredia, výskumu, zdravia, investícií, hospodárskej súťaže, energetiky, zmeny klímy a kreatívneho priemyslu, aby sa vytvoril jeden ucelený prístup;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0377. (3) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 131. (4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0240.