– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom(1) a z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru(3) a svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov(4),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. novembra 2016 o politike rozširovania EÚ (COM(2016)0715) a na správu o Turecku za rok 2016 (SWD(2016)0366),
– so zreteľom na závery predsedníctva z 13. decembra 2016 a na predchádzajúce príslušné závery Rady a Európskej rady,
– so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005, najmä na jeho odsek 5 zásad, ktorými sa rokovania riadia,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou(5) (ďalej len „prístupové partnerstvo“), a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie v nadväznosti na samit EÚ a Turecka, ktorý sa konal 29. novembra 2015, a na akčný plán EÚ a Turecka,
– so zreteľom na vyhlásenie vydané Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi 21. septembra 2005 vrátane ustanovenia, že uznanie všetkými členskými štátmi je nevyhnutnou súčasťou rokovaní, a na to, že Turecko musí plne a účinne vykonávať dodatkový protokol k Ankarskej dohode vo vzťahu k všetkým členským štátom tým, že odstráni všetky prekážky slobodného pohybu tovaru bez predsudkov a diskriminácie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), v ktorom sa uvádza, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať a plniť konečné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi,
– so zreteľom na stanoviská Benátskej komisie Rady Európy, najmä na stanoviská z 10. – 11. marca 2017 o zmenách ústavy, ktoré sa majú predložiť na schválenie v národnom referende, o opatreniach ustanovených v nedávnych mimoriadnych dekrétoch týkajúcich sa slobody médií a o povinnostiach, právomociach a fungovaní trestno-mierového sudcovstva, z 9. – 10. decembra 2016 o mimoriadnych dekrétoch č. 667 – 676 prijatých po neúspešnom prevrate z 15. júla 2016, a zo 14. – 15. októbra 2016 o pozastavení druhého odseku článku 83 ústavy (parlamentná nedotknuteľnosť),
– so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. júla 2016 o opatreniach prijatých počas výnimočného stavu v Turecku,
– so zreteľom na vyhlásenie EÚ a Turecka z 18. marca 2016,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. marca 2017 o prvej výročnej správe o nástroji pre utečencov v Turecku (COM(2017)0130) a na piatu správu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 2. marca 2017 o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka (COM(2017)0204),
– so zreteľom na skutočnosť, že Turecko sa zaviazalo k splneniu kodanských kritérií, primeraným a účinným reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ, a so zreteľom na skutočnosť, že toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť pre Turecko na posilnenie svojich inštitúcií a pokračovanie jeho procesu demokratizácie a modernizácie,
– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. decembra 2016 na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začatie rokovaní s Tureckom o dohode o rozšírení rozsahu bilaterálneho preferenčného obchodného vzťahu a o modernizácii colnej únie,
– so zreteľom na skutočnosť, že dodržiavanie právneho štátu, a to predovšetkým vrátane oddelenia právomocí, demokracie, slobody prejavu a médií, ľudských práv, práv menšín a náboženských slobôd, slobody združovania a pokojného protestovania, je základom procesu rokovaní, a to podľa kodanských kritérií členstva v Európskej únii,
– so zreteľom na to, že Turecko je hodnotené v rebríčku Svetového indexu slobody tlače zverejnenom 26. apríla 2017 na 155. mieste, najnižšie vo svojej histórii, a ako jedna z krajín, kde sú novinári najviac vystavení vyhrážaniu, fyzickým útokom a súdnemu obťažovaniu vrátane zadržiavania a trestov odňatia slobody,
– so zreteľom na skutočnosť, že Európsky parlament v novembri 2016 vyzval Komisiu a členské štáty, aby začali dočasné zmrazenie prebiehajúcich prístupových rokovaní s Tureckom, a zaviazal sa preskúmať svoje stanovisko po ukončení neprimeraných opatrení v rámci výnimočného stavu v Turecku, pričom toto preskúmanie bude založené na tom, či právny štát a dodržiavanie ľudských práv boli v krajine obnovené,
– so zreteľom na krízu v Sýrii, úsilie o dosiahnutie prímeria a mierového riešenia a na povinnosti Turecka v záujme posilnenia stability a podpory dobrých susedských vzťahov prostredníctvom intenzívneho úsilia s cieľom vyriešiť otvorené bilaterálne otázky, spory a konflikty so susednými krajinami cez pozemné a námorné hranice a vzdušný priestor v súlade s medzinárodnými dohovormi vrátane Dohovoru OSN o morskom práve a s Chartou OSN,
– so zreteľom na zapojenie Ruska do konfliktu v Sýrii, vrátane podpory používania chemických zbraní sýrskym vojskom, ktoré Sýriu ešte viac destabilizuje a zvyšuje počet utečencov hľadajúcich ochranu v Turecku a v EÚ,
– so zreteľom na bezpečnostnú situáciu Turecka, ktorá sa zhoršila vnútorne aj navonok, a na teroristické útoky vykonané v krajine,
– so zreteľom na skutočnosť, že Turecko je s takmer 3 miliónmi registrovaných utečencov zo Sýrie, z Iraku a Afganistanu hostiteľskou krajinou najväčšej populácie utečencov na svete, podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),
– so zreteľom na hospodársku a finančnú situáciu v Turecku, ktorá je čiastočne spôsobená nedávnou vlnou útokov a politickou nestabilitou, ale aj hlbšími základnými problémami s hospodárstvom,
– so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z februára 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v juhovýchodnom Turecku (The human rights situation in South-East Turkey),
– so zreteľom na to, že je nutné oceniť, ako pohostinné je Turecko voči veľkému počtu utečencov, ktorí v tejto krajine žijú,
– so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej pozorovateľskej misie pre referendum vydaných 17. apríla 2017,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2156 z 25. apríla 2017 o fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku, ktorej výsledkom bolo opätovné otvorenie procesu monitorovania,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0234/2017),
A. keďže milióny Turkov a ľudí tureckého pôvodu už desaťročia žijú v členských štátoch EÚ a prispievajú k ich prosperite,
Úvod
1. zdôrazňuje, že rok 2016 bol pre obyvateľstvo Turecka zložitým rokom v dôsledku pretrvávajúcej vojny v Sýrii, vysokého počtu utečencov, konfliktu na juhovýchode, série ohavných teroristických útokov a násilného pokusu o prevrat, pri ktorom bolo zabitých 248 osôb; opakovane potvrdzuje svoje ostré odsúdenie pokusu o prevrat z 15. júla 2016 a vyjadruje svoju solidaritu s obyvateľstvom Turecka; uznáva právo a zodpovednosť tureckej vlády, aby prijala opatrenia na postavenie páchateľov pred súd, rešpektujúc pri tom zásady právneho štátu a právo na spravodlivý proces;
2. zdôrazňuje však, že opatrenia prijaté v rámci výnimočného stavu majú rozsiahly, neprimeraný a dlhotrvajúci negatívny vplyv na veľké množstvo bežných občanov, ako aj na ochranu základných slobôd v krajine; odsudzuje kolektívne prepúšťanie štátnych zamestnancov a príslušníkov polície, masovú likvidáciu médií, zatýkanie novinárov, akademikov, sudcov, obhajcov ľudských práv, volených a nevolených činiteľov, príslušníkov bezpečnostných služieb a bežných občanov, zhabanie ich majetku, aktív a pasov, zatvorenie mnohých škôl a univerzít, a zákaz cestovať, ktorý bol uložený tisícom tureckých občanov, a to na základe mimoriadnych dekrétov bez individualizovaných rozhodnutí a bez možnosti včasného súdneho preskúmania; vyjadruje znepokojenie nad zhabaním majetku, a v niektorých prípadoch znárodnením, tureckých súkromných spoločností a podnikov; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov zadržiavaných bez dôkazu o ich osobnom zapojení do spáchania trestného činu; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že výsadné legislatívne právomoci parlamentu boli významne oslabené;
3. zdôrazňuje strategický význam dobrých vzťahov medzi EÚ a Tureckom a vysokú pridanú hodnotu spolupráce pri riešení výziev, ktorým obe strany čelia; uznáva, že Turecko aj EÚ si od začatia prístupových rokovaní v roku 2004 prešli svojím vlastným vnútorným procesom transformácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístupové nástroje neboli využité v plnom rozsahu, a že došlo k zhoršeniu v oblasti právneho štátu a ľudských práv, ktoré sú jadrom kodanských kritérií, a nad tým, že v priebehu rokov stratila úplná integrácia Turecka do EÚ podporu verejnosti na oboch stranách; naďalej sa zaväzuje spolupracovať a udržiavať konštruktívny a otvorený dialóg s tureckou vládou s cieľom riešiť spoločné problémy a spoločné priority ako regionálna stabilita, situácia v Sýrii, migrácia a bezpečnosť;
4. berie do úvahy výsledok referenda, ktoré sa konalo 16. apríla 2017 za výnimočného stavu a za okolností, ktoré bránili spravodlivej kampani, ktoré bránili spravodlivej kampani, keďže obe strany nemali rovnaké možnosti a boli narušené práva oponentov ústavnej reformy; vyjadruje vážne znepokojenie nad údajnými nezrovnalosťami a rozsiahlymi volebnými podvodmi identifikovanými v zisteniach pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) zo 17. apríla 2017, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o platnosti a legitímnosti výsledku; podporuje nezávislé vyšetrenie všetkých tvrdení v súvislosti s nezrovnalosťami uvedenými vo vyhlásení OBSE/ODHIR; berie na vedomie rozhodnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy opätovne otvoriť proces monitorovania Turecka;
5. poukazuje na to, že Turecko musí dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy; vyzýva Turecko, aby naďalej dodržiavalo svoje záväzky člena Rady Európy a zavádzalo ústavné a justičné zmeny a reformy v spolupráci s Benátskou komisiou a podľa jej kritérií;
6. dôrazne odsudzuje opakovane deklarovanú podporu znovuzavedenia trestu smrti, ktorú opätovne vyslovil turecký prezident a viacerí ďalší politici; pripomína, že jednoznačné odmietnutie trestu smrti je základnou požiadavkou členstva v EÚ, a zdôrazňuje, že opätovné zavedenie trestu smrti by bolo porušením medzinárodných záväzkov Turecka, spochybnilo by členstvo Turecka v Rade Európy a viedlo k okamžitému ukončeniu rokovaní o pristúpení k EÚ a predvstupovej pomoci; zdôrazňuje, že ak bude usporiadané referendum o opätovnom zavedení trestu smrti v Turecku, majú členské štáty právo odmietnuť povoliť uľahčenie tohto hlasovania vo svojich príslušných krajinách;
7. pripomína svoje stanovisko z novembra 2016 k zmrazeniu prístupového procesu s Tureckom;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s negociačným rámcom okamžite formálne pozastavili prístupové rokovania s Tureckom, ak sa balík ústavných reforiem bude uplatňovať v nezmenenom znení; zdôrazňuje, berúc na vedomie pripomienky Benátskej komisie k ústavnej reforme, že navrhované ústavné zmeny nedodržiavajú základné zásady oddelenia právomocí a nezabezpečujú dostatočnú kontrolu a rovnováhu, a nie sú v súlade s kodanskými kritériami; vyzýva Komisiu, členské štáty a Turecko, aby začali viesť otvorenú a úprimnú diskusiu o oblastiach spoločného záujmu, v ktorých by bolo možné zintenzívnenie spolupráce; zdôrazňuje, že akákoľvek politická angažovanosť medzi EÚ a Tureckom by mala vychádzať z ustanovení o podmienenosti týkajúcich sa dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu a základných práv;
Ľudské práva a základné slobody
9. s poľutovaním konštatuje, že neprimerané opatrenia prijaté po vyhlásení výnimočného stavu, boli zamerané prostredníctvom zatýkania, prepúšťania, zatýkania a zhabania majetku na tisíce ľudí, ktorí sú údajnými členmi/podporovateľmi Gülenovho hnutia, ale aj na disidentov vo všeobecnosti, a najmä na opozičné politické strany; stále sa čaká na presvedčivé dôkazy, pokiaľ ide o páchateľov pokusu o prevrat; dôrazne odsudzuje uväznenie 11 poslancov z Ľudovodemokratickej strany (HDP) vrátane jej spolupredsedov Figen Yuksekdagovej a Selahattina Demirtasa, jedného poslanca Republikánskej ľudovej strany (CHP) a 85 kurdských starostov obcí; naliehavo žiada tureckú vládu, aby bezodkladne ukončila výnimočný stav; upozorňuje na zneužívanie protiteroristických opatrení na legalizáciu zásahov proti ľudským právam; vyzýva Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), aby bezodkladne prijal prvé vzorové prípady a aby čo najskôr ukončil prvé konania, keďže sa zdá, že neexistujú žiadne účinné vnútroštátne opravné prostriedky;
10. vyzýva turecké orgány, aby uskutočnili dôsledné vyšetrovanie obvinení zo závažného zlého zaobchádzania s väzňami, ktoré uviedli viaceré organizácie pre ľudské práva, a vyzýva na plnú zodpovednosť a potrestanie osôb vinných z porušovania ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad podmienkami zadržiavania; žiada okamžité zverejnenie najnovších správ výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a naliehavo vyzýva turecké orgány, aby umožnili vnútroštátnym a medzinárodným pozorovateľom monitorovanie väzenských zariadení;
11. vyzýva tureckú vládu, aby všetkým osobám, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, boli poskytnuté náležité a účinné nápravné prostriedky a súdne preskúmanie v súlade s právnym štátom; zdôrazňuje, že prezumpcia neviny je základnou zásadou v akomkoľvek ústavnom štáte; konštatuje, že za výnimočného stavu, ktorý v Turecku platí, nemajú zatknutí občania žiadne právo na právnu pomoc počas prvých piatich dní zadržania, a ľutuje vážne obmedzenia uvalené na prístup zadržaných osôb k právnikom; zdôrazňuje, že od júla 2016 bolo podaných viac ako 100 000 právnych sťažnosti na Turecký ústavný súd, ktorý sa vyhlásil za nepríslušný vo veciach patriacich pod mimoriadne dekréty; naliehavo vyzýva Turecko, aby revidovalo „vyšetrovaciu komisiu pre postupy výnimočného stavu“ takým spôsobom, aby sa stala silnou, nezávislou a plne poverenou komisiou, ktorá je schopná zaistiť individuálne prešetrenie všetkých prípadov, efektívne spracovať obrovské množstvo žiadostí, ktoré dostane, a zabezpečiť, aby sa súdne preskúmanie neprimerane nezdržiavalo;
12. dôrazne odsudzuje závažné kroky späť a porušenia slobody prejavu a vážne porušenia slobody médií vrátane neprimeraných zákazov médií a sociálnych médií; so znepokojením upozorňuje na zatvorenie približne 170 médií vrátane takmer všetkých médií v kurdskom jazyku a uväznenie viac ako 150 novinárov; zdôrazňuje, že rozhodnutie Turecka o blokovaní prístupu k Wikipédii predstavuje vážny útok na slobodu informácií; berie na vedomie neustále zhoršovanie postavenia Turecka v rebríčku slobody tlače vydávanom organizáciou Reportéri bez hraníc, v ktorom je dnes Turecko na 155. mieste spomedzi 180 krajín; pripomína, že slobodná a pluralitná tlač vrátane slobodného a otvoreného internetu je základnou zložkou každej demokracie, a naliehavo žiada tureckú vládu, aby okamžite prepustila všetkých nezákonne zatknutých novinárov; vyzýva tureckú vládu, aby umožnila bývalému poslancovi Európskeho parlamentu a predsedovi Spoločného parlamentného výboru Joostovi Lagendijkovi vrátiť sa k rodine v Turecku;
13. vyjadruje svoje vážne obavy o neustále sa zhoršujúcu situáciu v juhovýchodnom Turecku, predovšetkým v oblastiach, kde bol zavedený zákaz vychádzania, kde bol na všetkých obyvateľov uvalený kolektívny trest, údajne bolo zabitých v súvislosti s bezpečnostnými operáciami asi 2 000 ľudí, a podľa odhadov bolo asi pol milióna ľudí počas obdobia od júla 2015 do decembra 2016 vysídlených; poznamenáva, že miestni prokurátori stále odmietajú začať vyšetrovania hlásených zabití, a že prístup nezávislých pozorovateľov do oblasti bol zamietnutý; pripomína, že turecká vláda má zodpovednosť za ochranu všetkých svojich občanov, bez ohľadu na ich kultúrny či náboženský pôvod alebo vieru; odsudzuje rozsiahle vyvlastňovanie, a to aj majetku patriaceho obciam a takisto cirkevného majetku, ktoré je porušením práv náboženských menšín; je presvedčený o tom, že len spravodlivé politické riešenie kurdskej otázky môže priniesť udržateľnú stabilitu a prosperitu tejto oblasti aj celému Turecku, vyzýva preto obe strany, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu; konštatuje, že súborom zákonov vrátane zákona č. 6722 o právnej ochrane bezpečnostných síl zapojených do boja proti teroristickým organizáciám prijatého v roku 2016 sa vytvorila atmosféra systematickej beztrestnosti bezpečnostných síl;
14. odsudzuje rozhodnutie tureckého parlamentu o protiústavnom zbavení imunity mnohých poslancov vrátane 55 z 59 poslancov strany HDP, čím sa pripravila pôda na zatýkanie opozičných politikov a vážne sa poškodil obraz parlamentu ako demokratickej inštitúcie; zdôrazňuje, že turecké Veľké národné zhromaždenie by malo byť ústrednou inštitúciou tureckej demokracie a malo by rovnocenne zastupovať všetkých občanov; vyjadruje poľutovanie nad vysokým volebným prahom;
15. vyjadruje obavy, že sudcovia a prokurátori sú naďalej pod silným politickým tlakom, a že viac ako 4 000, čo je takmer jedna štvrtina všetkých sudcov, bolo zbavených funkcie alebo zatknutých a ich majetok bol skonfiškovaný; vyzýva Turecko, aby obnovilo a uplatňovalo všetky právne záruky na zabezpečenie úplného dodržiavania nezávislosti súdnictva vrátane zmeny zákona o Vysokej rade sudcov a prokurátorov (HYSK) s cieľom znížiť vplyv výkonnej moci na túto radu; je obzvlášť znepokojený tým, že inštitúcia „trestno-mierových sudcov“, zriadená v júni 2014 úradujúcou vládou, bola evidentne pretvorená na nástroj na prenasledovanie s cieľom potlačiť opozíciu, ako aj na ovládanie informácií dostupných pre širokú verejnosť;
16. vyjadruje vážne znepokojenie nad nedostatočným dodržiavaním slobody náboženského vyznania, nad diskrimináciou náboženských menšín vrátane kresťanov a alevitov a nad násilím z náboženských dôvodov vrátane verbálnych a fyzických útokov, stigmatizácou a sociálnym tlakom na školách, a problémami týkajúcimi sa možnosti legálne zriadiť miesto bohoslužby; vyzýva turecké orgány, aby podporovali pozitívne a účinné reformy v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania tým, že umožnia náboženským spoločenstvám získať právnu subjektivitu, povolia charitatívnym orgánom zvoliť si vlastné riadiace orgány, odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenovania a nástupníctva duchovných, a to v súlade s príslušnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčaniami Benátskej komisie, a odstránia všetky formy diskriminácie alebo prekážky založené na náboženstve; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo osobitný charakter a význam Ekumenického patriarchátu a uznalo jeho právnu subjektivitu; opakovane vyjadruje potrebu umožniť opätovné otvorenie seminára na ostrove Chalki a odstrániť všetky prekážky jeho riadneho fungovania; je znepokojený nedávnym zabavením kostolov v Diyarbakire; naliehavo žiada vládu, aby ich vrátila právoplatným vlastníkom; naliehavo preto žiada turecké orgány, aby vážne bojovali proti všetkým prejavom antisemitizmu v spoločnosti;
17. vyzýva Turecko, aby ochraňovalo práva najzraniteľnejších skupín a osôb patriacich k menšinám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pochody osôb LGBTI v Ankare a Istanbule boli už tretí rok za sebou zakázané a potláčané a ich účastníci čelili policajnému násiliu; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s rodovo motivovaným násilím, diskrimináciou, nenávistnými prejavmi proti menšinám, trestnými činmi z nenávisti a porušovaním ľudských práv osôb LGBTI; vyzýva Turecko, aby prijalo primerané opatrenia na predchádzanie nenávistným prejavom alebo trestným činom, ktoré sú zamerané proti menšinám; vyzýva Turecko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy s Istanbulským dohovorom Rady Európy, ktorý bol ratifikovaný v roku 2014; víta národnú stratégiu vlády a akčný plán pre Rómov a vyzýva tureckú vládu, aby začala vykonávať stratégiu a zaviedla monitorovací a hodnotiaci mechanizmus; podporuje orgány pri riešení kľúčových prekážok sociálneho začlenenia Rómov; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo úplnú rovnosť pre všetkých občanov a riešilo problémy, ktorým čelia príslušníci menšín, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a vlastnícke práva; konštatuje, že v súlade s kodanskými kritériami by menšiny takisto mali mať právo získať vzdelanie vo verejných školách v materinskom jazyku; pripomína dôležitosť vykonávania uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o ostrovoch Imbros a Tenedos a vyzýva Turecko, aby pomohlo pri repatriácii menšinovým rodinám, ktoré si želajú vrátiť sa na ostrovy; víta otvorenie školy gréckej menšiny na ostrove Imbros, čo predstavuje pozitívny krok;
18. vyzýva tureckú vládu, aby dodržiavala a v plnom rozsahu vykonávala prijaté právne záväzky o ochrane kultúrneho dedičstva, a najmä aby v dobrej viere zostavila súhrnný súpis gréckeho, arménskeho, asýrskeho a iného kultúrneho dedičstva, ktoré bolo v minulom storočí zničené alebo zdevastované; vyzýva Turecko, aby ratifikovalo Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, vyzýva Turecko, aby spolupracovalo s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, pri predchádzaní nedovolenému obchodovaniu s ľuďmi a úmyselnému ničeniu kultúrneho dedičstva a boji proti nim;
19. víta kroky jednotlivých členských štátov, ktoré urýchlili azylové konania pre tureckých občanov prenasledovaných podľa mimoriadnych dekrétov;
Vzťahy EÚ a Turecka
20. vyzýva na prehĺbenie vzťahov EÚ a Turecka v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, ako sú boj proti terorizmu, migrácia, energetika, hospodárstvo a obchod, a pripomína, že dialógy a spolupráca by sa mali zachovať a podporovať; je presvedčený, že spolupráca EÚ a Turecka v týchto oblastiach je investíciou do stability a prosperity Turecka aj EÚ, ak je založená na rešpektovaní záväzkov v oblasti základných práv a základných slobôd oboma stranami; je presvedčený, že spolupráca medzi členmi občianskej spoločnosti má kľúčový význam a naliehavo vyzýva na zintenzívnenie týchto kontaktov;
21. vyzýva Turecko, aby ďalej zosúladilo svoju zahraničnú politiku s politikou EÚ; požaduje užšiu spoluprácu a koordináciu výziev v oblasti zahraničnej politiky medzi EÚ a Tureckom; zastáva názor, že by vo vhodných prípadoch bolo vhodné pozvať tureckého ministra zahraničných vecí na zasadnutia Rady pre zahraničné veci; odporúča, aby Rada naliehavo pozvala tureckú vládu na samit, aby sa prerokovali súčasné vzťahy EÚ a Turecka;
22. domnieva sa, že posilnenie obchodných vzťahov by mohlo priniesť konkrétne výhody pre občanov Turecka a EÚ, a preto, vzhľadom na súčasné nedostatky colnej únie, podporuje návrh Komisie na začatie rokovaní o zlepšení colnej únie; pripomína, že EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka, a že dve tretiny priamych zahraničných investícií v Turecku pochádzajú z členských štátov EÚ; okrem toho, zdôrazňuje hospodársky význam Turecka ako rastového trhu pre EÚ; pokladá zapojenie sociálnych partnerov do rokovaní za rozhodujúce; vyzýva Komisiu, aby do aktualizovanej colnej únie medzi Tureckom a EÚ začlenila doložku o ľudských právach a základných slobodách, čím sa ľudské práva a základné slobody stanú hlavnou podmienkou; pripomína, že colná únia môže dosiahnuť svoj plný potenciál len v prípade, že Turecko bude v plnej miere vykonávať dodatkový protokol vo vzťahu ku všetkým členským štátom; berie na vedomie záver Komisie, že k stimulácii ďalšej obchodnej integrácie s EÚ by došlo v prípade, keby Turecko odstránilo prekážky pre fungovanie colnej únie;
23. konštatuje, že liberalizácia vízového režimu má rozhodujúci význam pre turecké obyvateľstvo, najmä pre podnikateľov, ale aj pre milióny ľudí s tureckým pôvodom v EÚ a posilní medziľudské kontakty; podporuje tureckú vládu pri splnení posledného nevyriešených kritérií uvedených v pláne na liberalizáciu vízového režimu; zdôrazňuje, že revízia jeho právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu je kľúčovou podmienkou na zaručenie základných práv a slobôd, a že liberalizácia vízového režimu bude možná len vtedy, keď budú splnené všetky kritériá;
24. zdôrazňuje význam boja proti korupcii a pripomína zistenia Komisie o tom, že korupcia v mnohých oblastiach pretrváva a je naďalej vážnym problémom; je znepokojený skutočnosťou, že výsledky vyšetrovania, stíhania a odsúdenia v prípadoch korupcie na vysokej úrovni sú stále nedostatočné;
25. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila nedávne udalosti v Turecku pri vykonávaní preskúmania v polovici trvania, pokiaľ ide o finančné prostriedky nástroja predvstupovej pomoci (IPA) v roku 2017, a aby pozastavila predvstupové financovanie, ak budú pozastavené prístupové rokovania; žiada Komisiu, aby, v prípade, že sa tento scenár rozvinie, použila tieto finančné prostriedky na priamu podporu tureckej občianskej spoločnosti a utečencov v Turecku, a aby viac investovala do výmenných programov medzi ľuďmi, ako je Erasmus+ pre študentov, akademických pracovníkov a novinárov;
26. čo najdôraznejšie odsudzuje všetky teroristické útoky v Turecku a stojí pevne pri tureckom obyvateľstve v našom spoločnom boji proti terorizmu; berie na vedomie bilaterálne vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a Tureckom v oblasti spolupráce v boji proti terorizmu, a to aj pokiaľ ide o „zahraničných bojovníkov“; zdôrazňuje, že silná spolupráca medzi Europolom a tureckými orgánmi na presadzovanie práva má kľúčový význam pre účinný boj proti terorizmu; opätovne odsudzuje návrat k násiliu zo strany Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ od roku 2002, a vyzýva ju, aby zložila zbrane a používala mierové a zákonné prostriedky na vyjadrenie svojich očakávaní; zdôrazňuje, že mierové riešenie kurdskej otázky je tiež potrebné pre demokratickú budúcnosť Turecka, a dosiahne sa iba zaangažovaním všetkých strán a demokratických síl; žiada o obnovenie rokovaní s cieľom dosiahnuť komplexné a udržateľné riešenie kurdskej otázky; vyzýva členské štáty, aby presadzovali právne predpisy zakazujúce používanie znakov a symbolov organizácií, ktoré sú na zozname teroristických organizácií EÚ;
27. odsudzuje rozhodnutie tureckej vlády zabrániť tomu, aby nemeckí poslanci navštívili nemecké federálne ozbrojené sily v Incirliku, čo znamená, že sa teraz premiestnia do krajiny, ktorá nie je členom NATO, čo predstavuje zásadnú prekážku pre efektívnu spoluprácu medzi spojencami NATO v boji proti terorizmu;
28. vyzdvihuje zapojenie tureckej vlády a miestnych mimovládnych organizácií a pohostinnosť obyvateľstva pri prijatí približne 3 miliónov utečencov; berie na vedomie vyhlásenie EÚ a Turecka o migrácii a naliehavo žiada členské štáty, aby spustili systém dobrovoľného presídľovania pre najzraniteľnejších utečencov v Turecku; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dlhodobé investície do utečencov aj ich hostiteľských spoločenstiev v Turecku a primerané využívanie finančných prostriedkov; podporuje tureckú vládu, aby udelila pracovné povolenia a umožnila prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých sýrskych utečencov, a aby zabezpečila prístup k vzdelaniu pre všetky sýrske deti; vyzýva Ankaru a EÚ, aby pokračovali vo svojom koordinovanom úsilí zameranom na hliadkovanie v Egejskom mori, aby zvýšili úsilie v boji proti prevádzačstvu a aby v plnom rozsahu a účinne uplatňovali dohodu o readmisii medzi EÚ a Tureckom a bilaterálne dohody o readmisii s Bulharskom a Gréckom;
29. dôrazne odsudzuje vyhlásenia prezidenta Erdogana, ktorý obvinil niektorých lídrov EÚ z „nacistických postupov“ a ich občanov, že sú „nacistami.“; poukazuje na to, že pokračovanie takýchto neodôvodnených vyhlásení oslabuje dôveryhodnosť Turecka ako politického partnera, a že jej vývoz jeho vnútorných konfliktov predstavuje hrozbu pre mierové spolunažívanie v spoločnosti v členských štátoch s rozsiahlou komunitou tureckého pôvodu; zdôrazňuje, že turecká vláda sa musí zdržať systematického úsilia mobilizovať turecké komunity v členských štátoch na svoje vlastné účely; so znepokojením upozorňuje na správy o údajnom tlaku na členov tureckej diaspóry, ktorá žije v členských štátoch, a odsudzuje sledovanie občanov s dvojitým občianstvom, ktorí žijú v zahraničí, zo strany tureckých orgánov; je znepokojený odňatím veľkého počtu pasov, v dôsledku čoho príslušné osoby zostávajú bez štátnej príslušnosti v rozpore s Dohovorom OSN z roku 1954 o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a s Dohovorom OSN o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961, a údajným odmietaním poskytovania služieb tureckými konzulátmi mnohým tureckým občanom;
30. pripomína dôležitosť dobrých susedských vzťahov; v tejto súvislosti vyzýva Turecko, aby v súlade s ustanoveniami Charty OSN a medzinárodným právom zvýšilo úsilie o vyriešenie otvorených bilaterálnych otázok vrátane nevyriešených právnych záväzkov a sporov s jeho bezprostrednými susedmi týkajúcich sa pozemných a námorných hraníc a vzdušného priestoru; vyzýva tureckú vládu, aby podpísala a ratifikovala Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS); naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila opakované narúšanie gréckeho vzdušného priestoru a pobrežných vôd, a rešpektovala územnú celistvosť a suverenitu všetkých susedov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hrozba casus belli vyhlásená Veľkým národným zhromaždením Turecka proti Grécku doteraz nebola odvolaná;
31. vyzýva Turecko a Arménsko, aby pracovali na normalizácii vzájomných vzťahov; zdôrazňuje, že otvorenie turecko-arménskych hraníc by mohlo viesť k zlepšeniu vzťahov, s osobitným dôrazom na cezhraničnú spoluprácu a hospodársku integráciu;
32. vyzýva tureckú vládu, aby zastavila svoje plány na výstavbu jadrovej elektrárne v Akkuyu; poukazuje na to, že plánovaná lokalita sa nachádza v regióne s výskytom silných zemetrasení, a preto predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Turecko, ale aj pre Stredozemie; žiada preto tureckú vládu, aby sa pripojila k dohovoru z Espoo, ktorý zaväzuje zmluvné strany, aby sa navzájom informovali a radili o zvažovaných veľkých projektoch, ktoré by mohli mať podstatný nepriaznivý cezhraničný vplyv na životné prostredie; na tento účel žiada tureckú vládu, aby spolupracovala s vládami svojich susedných krajín, ako je Grécko a Cyprus, v priebehu ďalšieho vývoja situácie týkajúcej sa projektu Akkuyu alebo aby s nimi aspoň konzultovala;
33. zdôrazňuje, že riešenie cyperskej otázky by malo pozitívny vplyv na celý región, čo by bolo prínosom predovšetkým pre gréckych aj tureckých Cyperčanov; víta spoločné vyhlásenie z 11. februára 2014 ako základ na urovnanie sporu a vyjadruje pochvalu vedúcim predstaviteľom komunít gréckych Cyperčanov a tureckých Cyperčanov za dosiahnutie významného pokroku pri rozhovoroch o urovnaní konfliktu; víta dohodu oboch vedúcich predstaviteľov o sérii opatrení na budovanie dôvery a vyzýva na ich vykonanie; víta výmenu uprednostňovaných máp, ktorá je doteraz bezprecedentná, a prvú konferenciu o Cyprus, ktorá sa konala v Ženeve za účasti ručiteľských mocností a EÚ, a podporuje pokračovanie s cieľom dosiahnuť vzájomne prijateľnú dohodu o kapitole týkajúcej sa bezpečnosti a záruk; podporuje spravodlivé, komplexné a realizovateľné riešenie na základe bikomunálnej, bizonálnej federácie s politickou rovnosťou, jednotnou medzinárodnou právnou subjektivitou, jednotnou zvrchovanosťou a jednotným občianstvom s politickou rovnosťou medzi dvomi komunitami v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, medzinárodným právom, aquis EÚ a na základe dodržiavania zásad, na ktorej je založená Únia; víta zintenzívnené odhodlanie zúčastnených strán dosiahnuť riešenie cyperskej otázky; očakáva od Turecka, že preukáže aktívnu podporu urýchleného a úspešného ukončenia rokovaní, a opakovane potvrdzuje, že jeho záväzok a prínos ku komplexnému riešeniu zostáva rozhodujúci; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby aktívne podporovali proces rokovaní, prispeli k pozitívnemu výsledku a využili súčasný rámec príležitostí; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje zdroje na plnú podporu úspešného ukončenie procesu znovuzjednotenia;
34. opakuje svoju výzvu Turecku, aby začalo sťahovať svoje jednotky z Cypru, odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 550 (z roku1984), a aby sa zdržalo krokov, ktoré menia demografickú rovnováhu na ostrove prostredníctvom politiky nelegálnych osád; poznamenáva, že ešte pred nadobudnutím platnosti dohody o urovnaní sa musí dobre pripraviť vykonávanie acquis EÚ v budúcom turecko-cyperskom štátnom zriadení; v tejto súvislosti berie na vedomie pokračovanie práce bikomunálneho prípravného výboru ad hoc na úrovni EÚ; zaväzuje sa zintenzívniť svoje snahy o zapojenie tureckých Cyperčanov do prípravy na úplné začlenenie do EÚ, a vyzýva Komisiu, aby urobila to isté; vyjadruje pochvalu dôležitej práci Výboru pre nezvestné osoby (CMP), ktorý sa zaoberá pátraním po nezvestných gréckych aj tureckých Cyperčanoch, a víta zlepšenie prístupu do všetkých významných miest vrátane vojenských priestorov; vyzýva Turecko, aby Výboru pre nezvestné osoby pomáhať poskytovaním informácií zo svojich vojenských archívov; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť práci Výboru pre nezvestné osoby, a v tomto smere víta vymenovanie stáleho spravodajcu Európskeho parlamentu pre nezvestné osoby;
35. uznáva právo Cyperskej republiky uzatvárať dvojstranné dohody týkajúce sa jej výhradnej hospodárskej zóny; opakuje svoju výzvu Turecku, aby dodržiavalo suverénne práva všetkých členských štátov vrátane práv týkajúcich sa prieskumu a ťažby prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom; naliehavo vyzýva Turecko, aby sa zapojilo do mierového urovnávania sporov a zdržalo sa akejkoľvek hrozby alebo krokov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dobré susedské vzťahy;
36. je pevne presvedčený, že len dôveryhodné politické riešenie zabezpečí stabilitu Sýrie a umožní rozhodujúcu porážku IŠ/Dá’iš a iných skupín v Sýrii, ktoré OSN označila za teroristické skupiny; opätovne potvrdzuje prednosť ženevského procesu pod vedením OSN; uznáva úsilie vynaložené na stretnutiach v Astane s cieľom obnoviť úplné zastavenie nepriateľských akcií a vytvorenie trojstranného mechanizmu na monitorovanie a zabezpečenie úplného dodržiavania prímeria; naliehavo vyzýva všetky ručiteľské štáty vrátane Turecka, aby splnili svoje záväzky zabezpečiť úplné vykonanie prímeria a dosiahnuť pokrok pri zabezpečovaní úplného neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci pre celú krajinu, zrušenia obliehania a prepustenia všetkých svojvoľne zadržaných osôb, a to najmä žien a detí, v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2268; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo územnú celistvosť a suverenitu všetkých svojich susedov;
37. žiada o preklad tohto uznesenia do tureckého jazyka;
o o o
38. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a členským štátom.
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Konferencie predsedov,
– so zreteľom na článok 197 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ má podľa článku 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) jasné právomoci, pokiaľ ide o zaisťovanie vysokej úrovne bezpečnosti, a vnútroštátne orgány majú právomoci v oblasti boja proti terorizmu, ako sa uvádza v článku 73 ZFEÚ; a keďže z hlavy V ZFEÚ týkajúcej sa policajnej a justičnej spolupráce v súvislosti s vnútornou bezpečnosťou EÚ vyplývajú širšie povinnosti na poli cezhraničnej spolupráce;
B. keďže výsledkom práce osobitného výboru zriadeného týmto rozhodnutím by malo byť riešenie praktických a legislatívnych nedostatkov v boji proti terorizmu v EÚ a v spolupráci s medzinárodnými partnermi a aktérmi, s osobitným zameraním na spoluprácu a výmenu informácií;
C. keďže riešenie nedostatkov a medzier v spolupráci a výmene informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, ako aj interoperabilita európskych databáz na výmenu informácií majú prvoradý význam pre zaistenie dobrého fungovania schengenského priestoru a zároveň pre ochranu vonkajšej hranice EÚ a mali by predstavovať jadro mandátu osobitného výboru;
D. keďže dodržiavanie základných práv je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;
1. rozhodol zriadiť osobitný výbor pre terorizmus s týmito prísne vymedzenými úlohami:
a)
nestranne skúmať, analyzovať a hodnotiť fakty poskytnuté orgánmi presadzovania práva členských štátov, príslušnými agentúrami EÚ a uznávanými expertmi a mieru teroristickej hrozby na európskom území a navrhovať vhodné opatrenia, ktoré EÚ a jej členským štátom umožnia pomáhať pri predchádzaní trestným činom súvisiacim s terorizmom, ich vyšetrovaní a stíhaní;
b)
nestranne a v súlade s prístupom založeným na dôkazoch identifikovať a analyzovať potenciálne chyby a zlyhania, ktoré umožnili nedávne teroristické útoky v rôznych členských štátoch, najmä prostredníctvom zberu, zostavovania a analýzy všetkých informácií o páchateľoch z obdobia pred spáchaním ich teroristického činu, ktoré majú k dispozícii spravodajské služby alebo orgány presadzovania práva a justičné orgány členských štátov;
c)
skúmať a hodnotiť vykonávanie existujúcich opatrení a nástrojov v oblasti riadenia vonkajších hraníc vrátane zle fungujúcich kontrol na vonkajších hraniciach, v dôsledku ktorých mohli do Európy vstúpiť jednotlivci s falošnými dokladmi, a vyhodnotiť príčiny, pre ktoré si niektoré členské štáty v plnom rozsahu nesplnili svoje povinnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006(1) (nariadenie o schengenskom informačnom systéme); zozbierať a zanalyzovať informácie o prípadných nedostatkoch členských štátov a Komisie pri zabezpečovaní plného vykonávania súvisiacich ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399(2) (Kódex schengenských hraníc) a navrhnúť vhodné opatrenia na odstránenie odhalených nedostatkov;
d)
odhaliť nedostatky pri výmene informácií z oblasti súdnictva, presadzovania práva a spravodajských služieb medzi členskými štátmi; prešetriť najmä údajné rozšírené nedostatky pri zbere, analýze a sprostredkúvaní informácií, ktoré by mohli pomôcť predísť útokom, predovšetkým:
–
analýzou a hodnotením výkonnosti databáz EÚ, ako sú schengenský informačný systém (SIS), vízový informačný systém (VIS) a spoločný európsky model výmeny informácií (EIXM), a prípadných zlyhaní členských štátov pri vykonávaní existujúcich právnych nástrojov, ako sú rozhodnutie Rady 2008/615/SVV(3) alebo rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV(4); najmä analýzou príčin, pre ktoré sa niektoré členské štáty nepodieľajú na dopĺňaní informácií do týchto databáz, hlavne vzhľadom na ich povinnosti stanovené v nariadení o schengenskom informačnom systéme a v rozhodnutí Rady 2007/533/SVV(5);
–
analýzou údajného neplnenia povinnosti, ktorú ukladá článok 2 ods. 3 rozhodnutia Rady 2005/671/SVV(6), zo strany členských štátov, pričom táto povinnosť má zabezpečiť, že Europolu a Eurojustu sa budú odovzdávať aspoň informácie uvedené v odsekoch 4 a 5 uvedeného článku získané príslušným orgánom;
–
zberom informácií o plnení povinnosti uloženej článkami 3 a 7 rámcového rozhodnutia 2006/960/SVV a analýzou plnenia tejto povinnosti orgánmi členských štátov, najmä zabezpečovaním toho, aby príslušné orgány presadzovania práva poskytovali príslušným orgánom presadzovania práva v iných dotknutých členských štátoch informácie a spravodajské údaje v prípadoch, ak existujú vecné dôvody, že informácie a spravodajské informácie by mohli pomôcť pri odhaľovaní, prevencii alebo vyšetrovaní trestných činov uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV(7);
–
preskúmaním toho, či si Europol v plnej miere plní oznamovaciu povinnosť uloženú článkom 17 rozhodnutia Rady 2009/371/SVV(8), ktoré bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794(9);
–
preskúmaním toho, či si národné jednotky členských štátov v plnej miere plnia povinnosť uloženú článkom 8 ods. 4 písm. a) rozhodnutia 2009/371/SVV, ktoré bolo zrušené nariadením (EÚ) 2016/794, a z vlastnej iniciatívy poskytujú Europolu informácie a spravodajské informácie potrebné na plnenie jeho úloh;
–
preskúmaním prípadných nedostatkov pri výmene informácií medzi agentúrami EÚ, ako aj právnych prostriedkov a potreby, aby mali tieto agentúry prístup k schengenskému informačnému systému a ďalším príslušným informačným systémom EÚ;
–
vyhodnotením existujúcej neformálnej spolupráce medzi spravodajskými službami členských štátov a posúdením miery účinnosti z hľadiska výmeny informácií a praktickej spolupráce;
–
preskúmaním vzťahu EÚ s tretími krajinami a medzinárodnými agentúrami v oblasti boja proti terorizmu vrátane existujúcej medzinárodnej spolupráce a nástrojov v oblasti boja proti terorizmu, a to aj výmeny najlepších postupov a účinnosti súčasnej miery výmeny informácií;
e)
posúdiť vplyv právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti terorizmu a ich vykonávania na základné práva;
f)
posúdiť dostupnosť a účinnosť všetkých zdrojov pridelených príslušným orgánom zapojeným do boja proti terorizmu (polícia, armáda, súdnictvo, rozpočet, spravodajstvo, sledovanie, informácie, IT atď.) v členských štátoch a na úrovni EÚ; zanalyzovať prípadné nedostatky v policajnej spolupráci a prekážky stojace v ceste praktickej cezhraničnej spolupráci pri presadzovaní práva pri vyšetrovaniach týkajúcich sa boja proti terorizmu, pričom sa identifikujú technické, štrukturálne a právne obmedzenia vyšetrovacích kapacít;
g)
prešetriť nedostatky v justičných systémoch a justičnej spolupráci na úrovni EÚ, ako aj spoluprácu pri cezhraničných vyšetrovaniach, najmä prostredníctvom Eurojustu, Európskej justičnej siete, spoločných vyšetrovacích tímov, európskeho zatykača a európskeho vyšetrovacieho príkazu; identifikovať technické, štrukturálne a právne obmedzenia kapacít v oblasti vyšetrovania a stíhania;
h)
preskúmať súčasnú výmenu najlepších postupov a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými orgánmi EÚ, pokiaľ ide o ochranu ľahkých cieľov vrátane oblastí tranzitu, ako sú letiská a železničné stanice, ako aj ochranu kritických infraštruktúr, ako sa stanovuje v smernici Rady 2008/114/ES(10);
i)
prešetriť mechanizmy, ktoré majú v súčasnosti k dispozícii obete terorizmu, najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ(11), a identifikovať existujúce osvedčené postupy, ktoré by sa mali vymieňať;
j)
zbierať informácie o procese radikalizácie a zanalyzovať ho, rovnako ako účinnosť programov deradikalizácie zavedených v obmedzenom počte členských štátov; identifikovať existujúce osvedčené postupy, ktoré by sa mali vymieňať, a zistiť, či členské štáty prijali v tomto smere primerané opatrenia;
k)
posúdiť efektívnosť spolupráce medzi členskými štátmi a tiež účinnosť spolupráce medzi príslušnými orgánmi, povinnými subjektmi a orgánmi presadzovania práva v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES(12), a výmeny názorov s relevantnými aktérmi v bankovom sektore a pri vyšetrovaní podvodov a s orgánmi presadzovania práva s cieľom identifikovať nové podoby financovania terorizmu vrátane jeho prepojení s organizovaným zločinom;
l)
prijať akékoľvek odporúčania, ktoré považuje za potrebné, v súvislosti s vyššie uvedenými záležitosťami, a na uvedené účely nadväzovať potrebné kontakty, uskutočňovať návštevy a organizovať vypočutia s inštitúciami a príslušnými agentúrami EÚ a s medzinárodnými a vnútroštátnymi inštitúciami, vnútroštátnymi parlamentmi a vládami členských štátov a tretích krajín a s funkcionármi zapojenými do každodenného boja proti terorizmu, ako sú orgány presadzovania práva, policajné zložky, spravodajské služby, sudcovia a úradníci so súdnou právomocou a zástupcovia vedeckej obce, podnikateľskej obce a občianskej spoločnosti vrátane organizácií obetí;
2. zdôrazňuje, že na každé odporúčanie osobitného výboru musia nadviazať príslušné stále výbory;
3. rozhodol, že právomoci, personál a dostupné zdroje stálych výborov Európskeho parlamentu s pôsobnosťou pre otázky týkajúce sa prijímania, monitorovania a vykonávania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa oblasti zodpovednosti osobitného výboru zostávajú nezmenené;
4. rozhodol, že vždy, keď sa v rámci činnosti osobitného výboru budú organizovať vypočutia o dôkazoch dôvernej povahy, podávať svedectvá obsahujúce osobné údaje alebo utajované skutočnosti alebo uskutočňovať s orgánmi a so subjektmi výmeny názorov alebo vypočutia o tajných, dôverných, utajených alebo citlivých informáciách z hľadiska národnej alebo verejnej bezpečnosti, mali by sa príslušné schôdze konať za zatvorenými dverami; rozhodol, že svedkovia a znalci majú právo vypovedať alebo svedčiť za zatvorenými dverami;
5. rozhodol, že tajné alebo dôverné dokumenty doručené osobitnému výboru sa preskúmajú podľa postupu stanoveného v článku 210a Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, aby sa zabezpečilo, že k nim budú mať osobný prístup iba predseda výboru, spravodajca, tieňoví spravodajcovia, koordinátori a určení funkcionári, a že tieto informácie sa použijú výlučne na účely vypracovania správy v polovici obdobia a záverečnej správy osobitného výboru; rozhodol, že schôdze sa budú konať v miestnostiach zabezpečených proti odpočúvaniu neoprávnenými osobami;
6. rozhodol, že pred prístupom k utajeným informáciám alebo vypočutím dôkazov, ktoré by mohli ohroziť národnú alebo verejnú bezpečnosť, prejdú všetci poslanci a funkcionári bezpečnostnou previerkou v súlade s platnými vnútornými pravidlami a postupmi;
7. rozhodol, že informácie, ktoré získa osobitný výbor, sa použijú výlučne na výkon jeho povinností a nesprístupnia sa tretím stranám; rozhodol, že takéto informácie sa nesmú zverejniť, ak obsahujú materiály tajného alebo dôverného charakteru alebo mená osôb;
8. rozhodol, že osobitný výbor bude zložený z 30 členov;
9. rozhodol, že funkčné obdobie osobitného výboru bude 12 mesiacov, pokiaľ ho Európsky parlament pred jeho vypršaním nepredĺži, a že uvedené funkčné obdobie začne plynúť od dátumu ustanovujúcej schôdze osobitného výboru; rozhodol, že osobitný výbor predloží Európskemu parlamentu správu v polovici obdobia a konečnú správu, ktoré budú obsahovať vecné zistenia a odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú uskutočniť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).
Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1).
Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89).
Rozhodnutie Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63).
Rozhodnutie Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu (Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22).
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).
Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).
Prípady laureáta Nobelovej ceny Liou Siao-poa a Li Ming-č´a
265k
45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o prípadoch laureáta Nobelovej ceny Liou Siao-poa a Li Ming-ča (2017/2754(RSP))
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä uznesenie z 21. januára 2010 o porušovaní ľudských práv v Číne, najmä pokiaľ ide o prípad Liou Siao-poa(1), zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(2) a z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3),
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 30. júna 2017 o štatúte Liou Siao-poa,
– so zreteľom na 35. kolo dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa uskutočnil 22. – 23. júna 2017 v Bruseli, ako aj na vyhlásenie predsedu Podvýboru pre ľudské práva (DROI) pri príležitosti tohto dialógu,
– so zreteľom na samit EÚ – Čína, ktorý sa uskutočnil 1. – 2. júna 2017 v Bruseli,
– so zreteľom na vyhlásenie EÚ počas 34. zasadnutia Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), ktoré sa uskutočnilo 14. marca 2017,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 9. decembra 2016 pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv,
– so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré sa začalo v roku 2003, a na spoločné oznámenie Európskej komisie a ESVČ Európskemu parlamentu a Rade z 22. júna 2016 s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny,
– so zreteľom na Chartu 08, manifest, ktorý zostavilo viac ako 350 čínskych politických aktivistov, akademikov, obhajcov ľudských práv, v ktorom požadujú sociálne, súdne a vládne reformy a ktorý zverejnili 10. decembra 2008 pri príležitosti 60. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Liou Siao-poa, popredného čínskeho spisovateľa a aktivistu za ľudské práva, počas posledných 30 rokov štyrikrát formálne uväznili; keďže Liou Siao-poa po tom, ako pomohol napísať manifest známy ako Charta 08, v roku 2009 uväznili na 11 rokov za „podnecovanie rozvratu štátnej moci“; keďže formálne postupy, ktorými sa riadilo trestné stíhanie Liou Siao-poa, neumožnili, aby mal zastúpenie alebo sám bol prítomný na formálnom konaní a diplomatom z viac než dvanástich krajín vrátane niektorých členských štátov zamietli prístup na súd počas trvania súdneho konania;
B. keďže manželka Liou Siao-poa, Liou Siao, je odvtedy, ako mu v roku 2010 udelili Nobelovu cenu za mier, v domácom väzení a zamedzujú jej takmer všetok ľudský kontakt okrem blízkej rodiny a niekoľkých priateľov;
C. keďže 8. októbra 2010 Nobelov výbor udelil Liou Siao-poovi Nobelovu cenu za mier ako uznanie za jeho „dlhý a nenásilný boj za základné ľudské práva v Číne“;
D. keďže Liou Siao-poa nedávno prepravili z väzenia v čínskej severovýchodnej provincii Liao-ning do nemocnice v hlavnom meste provincie Šen-jang, kde podstupuje liečbu vážneho zdravotného stavu po tom, ako mu diagnostikovali v pokročilé štádium rakoviny pečene;
E. keďže čínske orgány zamietli žiadosti Lioua Siao-poa a jeho manželky o možnosť liečby mimo Číny alebo jeho presun do jeho domu v Pekingu;
F. keďže 29. júna 2017 154 laureátov Nobelovej ceny uverejnilo spoločný list prezidentovi Čínskej ľudovej republiky a vyzvalo čínsku vládu, aby Lioua Siao-poovi a jeho manželke Liou Siao umožnila vycestovať do zahraničia na účely liečby;
G. keďže Li Ming-č, uznávaný taiwanský prodemokratický aktivista známy tým, že presadzuje ľudské práva prostredníctvom sociálnych médií, 19. marca 2017 zmizol pre presune z Macaa do Ču-chaj v čínskej provincii Kuang-tung, keďže čínska kancelária pre taiwanské záležitosti na tlačovej konferencii potvrdila, že Lia zadržali a vyšetrovali príslušné orgány pre podozrenie zo „zapojenie do činností, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť“;
H. keďže čínske orgány neposkytli žiadne vierohodné dôkazy týkajúce sa vážnych obvinení proti Li Ming-Čovi; keďže Liho zadržanie prichádza v kritickom období, počas ktorého sa zhoršujú vzťahy medzi Čínou a Taiwanom; keďže Li svojim priateľom v Číne prostredníctvom čínskych internetových platforiem, ktoré umožňujú monitorovanie zo strany čínskej vlády, aktívne poskytoval informácie o demokratickej politickej kultúre Taiwanu;
I. keďže Čína v posledných rokoch pokročila, pokiaľ ide o uplatňovanie hospodárskych a sociálnych práv, ktoré odrážajú jej priority, pokiaľ ide o právo na živobytie, zatiaľ čo od roku 2013 sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne naďalej zhoršuje, pričom vláda zintenzívňuje svoj odpor voči mierovému disentu, právnemu štátu, slobode prejavu a slobode náboženského vyznania, ako to bolo aj v nedávnom prípade biskupa Petra Šao Ču-mina, ktorého 18. mája 2017 násilne odviedli z jeho diecézy vo Wen-čou;
J. keďže čínska vláda prijala nové zákony, najmä zákon o bezpečnosti štátu, zákon o boji proti terorizmu, zákon o kybernetickej bezpečnosti a zákon o zaobchádzaní so zahraničnými MVO, ktoré sa používajú na prenasledovanie osôb, ktoré sa zaoberajú občianskym aktivizmom a nenásilnou kritikou vlády, ako bezpečnostných hrozieb, a tiež na posilnenie cenzúry, sledovania a kontroly jednotlivcov a sociálnych skupín a zabraňovanie tomu, aby jednotlivci viedli kampane na podporu ľudských práv alebo právneho štátu;
K. keďže grécka vláda minulý mesiac odmietla schváliť vyhlásenie EÚ, v ktorom sa kritizoval zásah proti aktivistom a disidentom v Číne, ktoré sa 15. júna 2017 malo predložiť na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve; keďže toto bol prvý prípad, kedy sa EÚ nepodarilo vydať takéto vyhlásenie pred najvyšším orgánom OSN na ochranu práv;
L. keďže presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu by v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojich vonkajších činnostiach a s jednoznačne vyjadreným záujmom Číny hlásiť sa k rovnakým hodnotám v rámci vlastnej rozvojovej a medzinárodnej spolupráce malo zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou;
1. vyzýva čínsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila laureáta Nobelovej ceny za mier z roku 2010 Liou Siao-poa a jeho manželku Liou Sia z domáceho väzenia a umožnila im liečbu kdekoľvek si želajú;
2. naliehavo vyzýva čínske orgány, aby Liou Siao-poovi umožnili neobmedzený prístup k rodine, priateľom a právnemu poradenstvu;
3. vyzýva čínske orgány, aby okamžite prepustili Li Ming-ča, pretože neposkytli žiadne vierohodné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, poskytli informácie o tom, kde sa nachádza, a aby medzičasom zabezpečili jeho ochranu pred mučením a iným zlým zaobchádzaním, ako aj to, aby sa mu umožnil prístup k jeho rodine, advokátovi podľa vlastného výberu a primeranej zdravotnej starostlivosti;
4. je naďalej veľmi znepokojený pretrvávajúcimi pokusmi čínskej vlády o umlčanie aktérov občianskej spoločnosti vrátane obhajcov ľudských práv, aktivistov a právnikov;
5. pripomína, že je dôležité, aby EÚ problém opakovaného porušovania ľudských práv v Číne zdôrazňovala počas každého politického a ľudskoprávneho dialógu s čínskymi orgánmi, v súlade so záväzkom EÚ vo svojom prístupe k tejto krajine vystupovať dôrazne, jasne a jednotne, a to aj počas pravidelných dialógov o ľudských právach, ktoré sú zamerané na konkrétnejšie výsledky; ďalej pripomína, že v kontexte svojho prebiehajúceho reformného procesu a rastúcej celosvetovej angažovanosti sa Čína podpísaním širokej škály medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca v oblasti ľudských práv; preto vyzýva na dialóg s Čínou s cieľom presadiť, aby sa tieto záväzky plnili;
6. vyzýva Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ v júni 2017 pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve nepredniesla vyhlásenie o ľudských právach v Číne; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby prijali pevný prístup voči Číne založený na hodnotách a očakáva od nich, že nebudú podnikať jednostranné iniciatívy alebo akty, ktoré by mohli oslabiť súdržnosť, efektívnosť a konzistentnosť činnosti EÚ;
8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Eritrei, najmä na uznesenie o Eritrei z 15. septembra 2011: prípad Dawita Isaaka(1), a z 10. marca 2016 o situácii v Eritrei(2),
– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei z 23. júna 2017,
– so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN zo 14. júna 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei na 35. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na správu vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva v Eritrei, ktorá bola zverejnená 8. júna 2016,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 751 (1992), 1882 (2009), 1907 (2009), 2023 (2011), 2244 (2015) a 2317 (2016), ktorými sa predĺžilo zbrojné embargo voči Eritrei do 15. novembra 2017,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade o novom impulze pre partnerstvo medzi EÚ a Afrikou zo 4. mája 2017;
– so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou), v znení revidovanom v rokoch 2005 a 2010, ktorej je Eritrea signatárom,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/127/SZBP z 1. marca 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Eritrei(3), zmenené rozhodnutím Rady 2010/414/SZBP z 26. júla 2010(4) a neskôr zmenené rozhodnutím Rady 2012/632/SZBP z 15. októbra 2012(5),
– so zreteľom na vec 428/12 (2012) predloženú Africkej komisii pre ľudské práva a práva národov v mene Dawita Isaaka a iných politických väzňov,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo 60. zasadnutia Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z 22. mája 2017,
– so zreteľom na správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z roku 2015 o partnerstve medzi Eritreou a Európskou úniou,
– so zreteľom na národný indikatívny program pre Eritreu v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu z 3. februára 2016,
– so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,
– so zreteľom na ústavu Eritrey prijatú v roku 1997, ktorá zaručuje občianske slobody vrátane slobody náboženského vyznania,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Eritrea je jednou z krajín s najhoršou úrovňou dodržiavania ľudských práv na svete, kde sa ľudské práva bežne porušujú každý deň, pričom v uplynulých rokoch nedošlo k žiadnemu zlepšeniu tejto situácie; keďže vláda Eritrey uskutočňuje rozsiahlu kampaň zameranú na udržanie kontroly nad obyvateľstvom a obmedzovanie základných slobôd pod zámienku obrany územnej celistvosti štátu;
B. keďže vyšetrovacia komisia OSN pre ľudské práva v Eritrei zistila, že porušovanie v prípadoch mimosúdnych popráv, mučenia (vrátane sexuálneho mučenia a sexuálneho otroctva), vojenskej služby ako formy otroctva, nútenej práce a politiky „vystreľ a zabi“, ktorá sa uplatňuje na hraniciach, môžu byť zločinom proti ľudskosti;
C. keďže v septembri 2001 eritrejské orgány zadržali desiatky občanov, ktorí podporili otvorený list požadujúci demokratické reformy; keďže zadržaní neboli obvinení z trestného činu ani postavení pred súd a väčšinu z nich väznia dodnes; keďže aj napriek početným výzvam skupín ochrancov ľudských práv a medzinárodných pozorovateľov niektoré z týchto osôb údajne vo väzení zomreli; keďže však eritrejský minister zahraničných vecí Osman Saleh 20. júna 2016 označil zadržaných za politických väzňov a uviedol, že „všetci sú nažive“ a budú postavení pred súd, „keď o tom vláda rozhodne“;
D. keďže Dawita Isaaka, ktorý má dvojité občianstvo Eritrey a Švédska, zadržali 23. septembra 2001 po tom, ako eritrejská vláda zakázala súkromné médiá; keďže posledný kontakt s ním sa uskutočnil v roku 2005; keďže uväznenie Dawita Isaaka sa stalo medzinárodným symbolom boja za slobodu tlače v Eritrei, čo nedávno ocenila aj nezávislá medzinárodná porota odborníkov v oblasti médií, ktorá mu v roku 2017 udelila Svetovú cenu UNESCO a Guillerma Cana za slobodu tlače ako uznanie jeho odvahy, vzdoru a oddanosti týkajúcich sa slobody prejavu;
E. keďže rodina Dawita Isaaka čelí od jeho zmiznutia neznesiteľnému utrpeniu a neistote, pretože majú o jeho životných podmienkach, mieste pobytu a vyhliadkach do budúcnosti len málo informácií;
F. keďže počas zásahu v septembri 2001 bolo zadržaných 11 politikov – všetci bývalí členovia ústrednej rady vládnuceho Ľudového frontu za demokraciu a spravodlivosť (PFDJ) vrátane bývalého ministra zahraničných vecí Petrosa Solomona – po tom, ako uverejnili otvorený list určený vláde a prezidentovi Isaiasovi Afwerkimu, v ktorom požadovali reformy a „demokratický dialóg“; keďže v priebehu nasledujúceho týždňa zadržali 10 novinárov vrátane Isaaka;
G. keďže množstvo Eritrejčanov je zadržiavaných z rôznych neopodstatnených dôvodov, ako je vyjadrovanie nezávislých názorov, alebo bez výslovného odôvodnenia, a preto na neurčitý čas; keďže zadržiavané osoby vrátane detí držia v extrémne krutých podmienkach, ktoré sa v niektorých prípadoch rovnajú mučeniu alebo odopieraniu zdravotnej starostlivosti; keďže medzinárodným organizáciám neumožnili prístup do väzenských zariadení s výnimkou jedného nadzemného väzenia v Asmare;
H. keďže sú povolené len štyri náboženské vierovyznania: eritrejská ortodoxná cirkev, katolícka cirkev, luteránska cirkev a islam; keďže všetky ostatné náboženské vierovyznania sú zakázané, pričom príslušníci týchto vierovyznaní a ich rodinní príslušníci sú zadržiavaní a väznení; keďže od roku 2016 opätovne dochádza k prenasledovaniu osôb, ktoré praktizujú náboženské vierovyznanie, a páchaniu násilia na týchto osobách; keďže podľa odhadov organizácie Christian Solidarity Worldwide len v máji 2017 bolo v Eritrei uväznených 160 kresťanov;
I. keďže Abune Antonios, patriarcha eritrejskej ortodoxnej cirkvi, ktorá je najväčšou náboženskou komunitou v krajine, je zadržiavaný od roku 2007, pretože odmietol exkomunikovať 3 000 farníkov, ktorí sa postavili proti vláde; keďže odvtedy sa nachádza na neznámom mieste, kde mu neposkytujú zdravotnú starostlivosť;
J. keďže v Eritrei neexistuje nezávislé súdnictvo ani národné zhromaždenie; keďže absencia demokratických inštitúcií v krajine vyústila do prázdna, pokiaľ ide o správu vecí verejných a právny štát, v dôsledku čoho sa vytvorila atmosféra beztrestnosti za trestné činy proti ľudskosti;
K. keďže existuje len jedna zákonná politická strana, a to Ľudový front za demokraciu a spravodlivosť (PFDJ); keďže ostatné politické strany sú zakázané; keďže podľa organizácie Freedom House sú Ľudový front za demokraciu a spravodlivosť a armáda prakticky jediné inštitúcie politického významu v Eritrei, pričom obe sú prísne podriadené prezidentovi;
L. keďže v Eritrei neexistuje sloboda tlače, pretože nezávislé médiá sú zakázané, v dôsledku čoho je Eritrea spomedzi 170 až 180 hodnotených krajín osem rokov po sebe na poslednom mieste vo svetovom rebríčku slobody tlače, ktorý zverejňuje organizácia Reportéri bez hraníc;
M. keďže prezidentské voľby naplánované na rok 1997 sa nikdy neuskutočnili a ústava prijatá v tom istom roku sa nikdy nevykonávala; keďže sa za posledných 24 rokov v krajine nekonali žiadne parlamentné voľby a prakticky v nej neexistuje žiadne nezávislé súdnictvo, fungujúce národné zhromaždenie ani občianska spoločnosť;
N. keďže podľa správy Rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji z roku 2016 sa Eritrea umiestnila v indexe ľudského rozvoja za rok 2016 na 179. mieste spomedzi 188 krajín;
O. keďže v roku 2016 tvorili Eritrejčania utekajúci z krajiny štvrtú najväčšiu skupinu ľudí, ktorí riskujú nebezpečnú cestu do Európy (po Sýrčanoch, Iračanoch a Afgancoch) a ktorí sú ťažko skúšaní nemilosrdnými prevádzačmi počas nebezpečnej plavby cez Stredozemné more; keďže z tohto dôvodu situácia v Eritrei priamo ovplyvňuje Európu, pretože ak by sa ľudské práva v tejto krajine rešpektovali a dodržiavali a ľudia by v nej mohli žiť bez strachu, Eritrejčania by sa mohli vrátiť do svojej vlasti;
P. keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) z krajiny ušlo viac ako 400 000 Eritrejčanov, t. j. 9 % celkového počtu obyvateľov; keďže podľa odhadov UNHCR krajinu opustí každý mesiac asi 5 000 Eritrejčanov, čo je vo veľkej miere prisudzované pretrvávajúcemu závažnému porušovaniu ľudských práv; keďže v roku 2015 bol štatút utečenca v EÚ udelený v 69 % eritrejských žiadostí o azyl, zatiaľ čo ďalších 27 % žiadateľov získalo doplnkovú ochranu, čo svedčí o závažnosti prenasledovania v Eritrei;
Q. keďže Eritrea podporuje chartúmsky proces (iniciatíva EÚ a Africkej únie, ktorá sa začala 28. novembra 2014 s cieľom riešiť otázku migrácie a obchodovania s ľuďmi) zahŕňajúci realizáciu konkrétnych projektov vrátane budovania kapacít v oblasti súdnictva a zvyšovania informovanosti;
R. keďže mnoho mladých ľudí utieklo z krajiny, aby uniklo pred represívnou vládou a brannou povinnosťou, ktorá často začína vo veľmi mladom veku a väčšina Eritrejčanov ju vykonáva na neobmedzený čas; keďže väčšina tých, ktorí slúžia vojenskú službu, sa ocitá v otroctve, kde podliehajú kontrole pri výkone práce, hľadaní si zamestnania alebo zakladaní rodiny; keďže sa odhaduje, že 400 000 ľudí v súčasnosti slúži v neobmedzenej nútenej vojenskej službe a mnohí z nich musia vykonávať nútenú prácu za nízku alebo žiadnu odmenu; keďže odvedené ženy sú nútené znášať domáce nevoľníctvo a sexuálne zneužívanie;
S. keďže diskriminácia žien a násilie voči nim sú prítomné vo všetkých oblastiach eritrejskej spoločnosti; keďže ženy sú vystavené mimoriadnemu riziku sexuálneho násilia nielen v armáde a vo vojenských výcvikových táboroch, ale aj v spoločnosti ako celku; keďže podľa odhadov 89 % dievčat v Eritrei podstúpilo mrzačenie ženských pohlavných orgánov (FGM); keďže však vláda vydala v marci 2007 vyhlásenie, v ktorom mrzačenie ženských pohlavných orgánov označila za trestný čin, zakázala ho a podporila vzdelávacie programy na odrádzanie od tejto praxe v danom roku;
T. keďže režim rozširuje svoju totalitnú moc na komunitu žijúcu v diaspóre v zahraničí prostredníctvom 2 % dane z príjmu v zahraničí a tajným sledovaním diaspóry, pričom sa zameriava na rodinných príslušníkov, ktorí zostali v Eritrei;
U. keďže eritrejský režim od roku 2011 popiera, že by bola krajina ohrozená hladom; keďže tento rok celú východnú Afriku sužuje mimoriadne sucho, čo vyvoláva čoraz väčšie obavy v súvislosti so situáciou v Eritrei; keďže podľa UNICEF-u bolo v januári 2017 1,5 milióna Eritrejčanov vystavených potravinovej neistote vrátane 15 000 detí, ktoré trpia podvýživou;
V. keďže EÚ je významným podporovateľom Eritrey, pokiaľ ide o rozvojovú pomoc; keďže v januári 2016, napriek vážnym obavám a námietkam Európskeho parlamentu, podpísali EÚ a Eritrea v rámci 11. ERF nový národný indikatívny program (NIP), čím sa vyčlenilo 200 miliónov EUR; keďže opatrenia by mali byť zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov, správu vecí verejných a riadenie verejných financií najmä v oblasti energetiky;
1. čo najdôraznejšie odsudzuje systematické, rozsiahle a hrubé porušovanie ľudských práv v Eritrei; vyzýva eritrejskú vládu, aby ukončila väznenie predstaviteľov opozície, novinárov, náboženských vodcov a nevinných civilistov; požaduje, aby boli všetci väzni svedomia v Eritrei okamžite a bezpodmienečne prepustení, najmä Dawit Isaak a ďalší novinári zadržiavaní od septembra 2001 a Abune Antonios; požaduje, aby eritrejská vláda poskytla podrobné informácie o osude a mieste pobytu všetkých osôb, ktorých osobná sloboda bola obmedzená;
2. pripomína rozhodnutie Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z mája 2017 a požaduje, aby Eritrea bezodkladne potvrdila, že Dawit Isaak je v poriadku, prepustila ho, umožnila mu kontakt s rodinou a právnymi zástupcami a priznala mu adekvátne odškodnenie za roky väznenia; ďalej vyzýva Eritreu, aby zrušila zákaz nezávislých médií v zmysle rozhodnutia Africkej komisie;
3. poznamenáva, že Eritrea v rozpore s rozhodnutím Africkej komisie pokračuje v očividnom porušovaní medzinárodných pravidiel a základných práv vrátane práva na spravodlivý proces, zákazu mučenia, slobody prejavu, práva na rodinu a že každá krajina musí dodržiavať Africkú chartu ľudských práv a práv národov;
4. vyzýva eritrejskú vládu, aby prepustila Abuneho Antoniosa, umožnila mu opäť zaujať miesto patriarchu a ukončila zásahy do pokojného vykonávania náboženských praktík v krajine; pripomína, že sloboda náboženského vyznania je základným právom, a dôrazne odsudzuje každý prejav násilia alebo diskrimináciu na základe náboženstva;
5. požaduje spravodlivé procesy s obvinenými a zastavenie mučenia a iných ponižujúcich foriem zaobchádzania, akými sú obmedzovanie prístupu k jedlu, vode a zdravotníckej starostlivosti; pripomína eritrejskej vláde jej povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá spočíva vo vyšetrovaní mimosúdnych popráv;
6. pripomína eritrejskej vláde, že mnohé jej činy predstavujú zločiny proti ľudskosti, a aj keď Eritrea nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, mnohé ustanovenia Rímskeho štatútu zhmotňujú medzinárodné obyčajové právo, ktoré je pre Eritreu záväzné; zdôrazňuje svoju podporu odporúčaniu vyšetrovacej komisie OSN a dôkladnému vyšetreniu obvinení z vážneho porušovania ľudských práv a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa dopustili eritrejské orgány, aby sa zabezpečilo, že každý ponesie za svoje činy zodpovednosť;
7. vyjadruje plnú podporu práci osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei, vyzýva EÚ, aby v spolupráci s OSN a Africkou úniou pozorne sledovala celkovú situáciu v Eritrei a podávala správy o všetkých prípadoch porušovania ľudských práv a základných slobôd;
8. žiada Eritreu, aby v plnom rozsahu a bezodkladne prijala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a plne dodržiavala svoje záväzky podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Africkej charty ľudských práv a práv národov, v ktorých sa mučenie zakazuje; so znepokojením konštatuje, že verejné a súkromné subjekty vrátane spoločností výrazne obmedzuje vládna kontrola; uznáva, že nedostatok akéhokoľvek spravovania verejných financií, ako aj absencia národného rozpočtu, znemožňujú kontrolu rozpočtu;
9. vyzýva eritrejskú vládu, aby umožnila vznik ďalších politických strán ako základného nástroja podpory demokracie v tejto krajine, a požaduje, aby sa organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv umožnilo slobodne pôsobiť v krajine;
10. pripomína, že partnerstvo EÚ s Eritreou sa riadi Dohodou z Cotonou a že všetky strany sú povinné dodržiavať a plniť podmienky tejto dohody, najmä dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu; vyzýva preto EÚ, aby zaistila podmienenosť svojej pomoci vrátane podmienky, že vláda Eritrey musí dodržiavať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a politickí väzní musia byť prepustení ešte pred tým, ako bude Eritrei poskytnutá akákoľvek ďalšia pomoci EÚ; okrem toho vyzýva EÚ, aby využila všetky dostupné nástroje a páky na zabezpečenie toho, že eritrejská vláda bude rešpektovať svoje záväzky v oblasti ochrany a záruk základných slobôd vrátane posúdenia možnosti začatia konzultácií podľa článku 96 Dohody z Cotonou; požaduje podrobné a komplexné posúdenie fondov pre Eritreu, ktoré sú financované EÚ a jej členskými štátmi;
11. odsudzuje obnovenie rozsiahlej pomoci EÚ pre Eritreu, a najmä schválenie NIP pre Eritreu v hodnote 200 miliónov eur; vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje opatrenia týkajúce sa kontroly dohodnuté s Európskym parlamentom, aby dôkladne preskúmala obavy a návrhy Európskeho parlamentu a zaručila, že budú oznámené výboru ERF; domnieva sa, že výbor ERF mal zohľadniť predchádzajúce odporúčania Európskeho parlamentu neprijať NIP a pokračovať v rokovaniach;
12. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby z pridelených finančných prostriedkov nemala úžitok vláda Eritrey, ale aby sa tieto zdroje výhradne a transparentne vyčlenili na uspokojovanie potrieb eritrejského ľudu v oblasti rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti, a slobody prejavu, tlače a zhromažďovania; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila podmienenosť nedávno schválenej pomoci a zároveň zabezpečila, aby NIP podporoval Eritreu pri dôležitej zmene jej energetickej politiky s cieľom sprístupniť energiu všetkým, najmä vo vidieckych oblastiach, ktoré sú v súčasnosti naďalej bez elektrickej energie; okrem toho sa domnieva, že zložka národného indikatívneho programu týkajúca sa správy vecí verejných by sa mala dôkladne zamerať na vykonávanie odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania OSN o ľudských právach;
13. požaduje, aby Komisia získala od eritrejskej vlády záruky, že uskutoční demokratické reformy a zabezpečí dodržiavanie ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní vyplývajúcich z 18. zasadnutia pracovnej skupiny všeobecného pravidelného preskúmania (UPR), ktoré akceptovala 7. februára 2014;
14. vyzýva Radu, aby prehodnotila vzťah medzi EÚ a Eritreou, ako aj svoju rozvojovú pomoc krajine, v reakcii na zlú situáciu v oblasti ľudských práv a aby zverejnila hmatateľné výsledky programov pomoci za posledné roky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky dostupné opatrenia, najmä tie, ktoré vyplývajú z dohody z Cotonou, na zabezpečenie toho, že eritrejské orgány budú dodržiavať svoje medzinárodné záväzky;
15. dôrazne pripomína, že Eritrea musí umožniť medzinárodným a regionálnym orgánom v oblasti ľudských práv vrátane osobitných spravodajcov neobmedzený prístup do krajiny, aby mohli sledovať každý pokrok; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby aktívne podporila obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei; nabáda eritrejskú vládu, aby podnikla naliehavé reformy, ako je zmiernenie politiky štátu jednej strany a obnova národného zhromaždenia a volieb;
16. naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali primerané opatrenia proti uplatňovaniu dane diaspóry voči občanom Eritrey žijúcim na ich území, a to v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2023 (2011); pripomína eritrejskej vláde, že právo odísť z krajiny je zakotvené v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv; vyzýva vládu, aby uznala slobodu pohybu a prestala od Eritrejčanov žijúcich v zahraničí vyberať daň diaspóry; nalieha na vládu, aby ukončila politiku „viny z dôvodu vzťahu“ (guilt-by-association) zameranú na rodinných príslušníkov osôb, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe, snažia sa utiecť z Eritrey alebo neplatia 2 % daň z príjmu, ktorú vláda uvalila na eritrejských vysťahovalcov;
17. vyzýva eritrejskú vládu, aby dodržiavala stanovenú dĺžku vojenskej služby, prestala využívať svojich občanov na nútenú prácu a umožňovať zahraničným spoločnostiam využívanie brancov za poplatky, aby umožnila uplatnenie výhrady svedomia na odopretie výkonu vojenskej služby a zabezpečila ochranu brancov;
18. pripomína Eritrei jej povinnosti vyplývajúce z dohovorov MOP, najmä pokiaľ ide o právo organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov organizovať sa, pokojne demonštrovať, zúčastňovať sa na verejných záležitostiach a zasadzovať sa za lepšie práva pracovníkov; vyzýva eritrejskú vládu, aby zrušila politiku zakazujúcu MVO, ktoré majú na bankovom účte menej ako dva milióny USD; je znepokojený endemickým prepojením podnikania, politiky a korupcie v Eritrei; odsudzuje zahraničné spoločnosti, ktoré sa podieľajú na využívaní nútenej práce, a žiada od všetkých, ktorí pôsobia v Eritrei, vyššiu mieru zodpovednosti, náležitú starostlivosť a podávanie správ;
19. berie na vedomie pokusy EÚ o spoluprácu s Eritreou v oblasti migrácie; upozorňuje na veľmi vysokú mieru udeľovania azylu alebo doplnkovej ochrany Eritrejčanom zo strany členských štátov EÚ, a nalieha preto na členské štáty, aby nevracali Eritrejčanov žiadajúcich o azyl v Európe v zmysle Ženevského dohovoru; žiada, aby členské štáty EÚ dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a pripomína im, že žiadatelia o azyl, ktorí sa musia vrátiť, budú pravdepodobne v dôsledku pokusov o útek svojvoľne zadržaní a mučení;
20. nabáda Eritreu, aby spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom v oblasti ľudských práv; požaduje, aby Rada OSN pre ľudské práva spolupracovala s Eritreou v oblasti budovania kapacít v justičnom systéme prostredníctvom organizovania seminárov a školení pre sudcov a právnikov ako spôsobu konštruktívneho napredovania; uznáva, že delegácia Úradu vysokého komisára Rady OSN pre ľudské práva navštívi Eritreu v júli 2017, a vyzýva túto delegáciu, aby informovala o svojich zisteniach a pokúsila sa získať prístup do všetkých častí krajiny, najmä do väzníc, ktoré je možné preskúmať a podať o tom správu;
21. opakuje svoje hlboké znepokojenie nad súčasnými ničivými klimatickými podmienkami v Africkom rohu vrátane Eritrey a nad vážnym rizikom potravinovej a humanitárnej krízy, ktoré z nich vyplývajú; vyzýva EÚ, aby spolu so svojimi medzinárodnými partnermi zvýšila podporu postihnutému obyvateľstvu a zabezpečila potrebné financovanie a pomoc;
22. odsudzuje politiku svojvoľného odoberania občianstva, ktorú uplatňuje eritrejská vláda, a žiada, aby sa so všetkými eritrejskými občanmi zaobchádzalo spravodlivo a aby mali pred zákonom rovnaké postavenie; zdôrazňuje, že prioritou musí byť riešenie chýbajúcej spravodlivosti v demokratickej správe vecí verejných v Eritrei a obnova právneho štátu, a to ukončením autoritatívnej vlády pomocou strachu zo svojvoľného zadržiavania v izolácii, mučenia a z ďalších porušovaní ľudských práv, pričom niektoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, Rade Africkej únie, Východoafrickému spoločenstvu, generálnemu tajomníkovi OSN, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a eritrejským orgánom.
– so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou, najmä na jej článok 96,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,
– so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2248 (2015) z 12. novembra 2015 a č. 2303 (2016) z 29. júla 2016 o situácii v Burundi,
– so zreteľom na správu medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá bola predložená 15. júna 2017 na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na prvú správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o Burundi z 23. februára 2017,
– so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady z 9. marca 2017 o situácii v Burundi,
– so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovania Organizácie Spojených národov o Burundi (UNIIB) z 20. septembra 2016,
– so zreteľom na rezolúciu prijatú Radou OSN pre ľudské práva 30. septembra 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Burundi,
– so zreteľom na Arushskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi z 28. augusta 2000,
– so zreteľom na vyhlásenie samitu Africkej únie z 13. júna 2015 o Burundi,
– so zreteľom na rozhodnutie o činnosti Mierovej a bezpečnostnej rady a o stave mieru a bezpečnosti v Afrike (Assembly/AU/Dec.598(XXVI)) prijaté na 26. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo 30. a 31. januára 2016 v Addis Abebe (Etiópia),
– so zreteľom na rozhodnutia a vyhlásenia zhromaždenia Africkej únie (Assembly/AU/Dec.605-620 (XXVII)) prijaté na 27. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo 17. a 18. júla 2016 v Kigali (Rwanda),
– so zreteľom na uznesenie Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov zo 4. novembra 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Burundskej republike,
– so zreteľom na vyhlásenie samitu Východoafrického spoločenstva z 31. mája 2015 o Burundi,
– so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu o Burundi, najmä na uznesenie z 9. júla 2015(1), zo 17. decembra 2015(2) a z 19. januára 2017(3),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/394 zo 14. marca 2016 o ukončení konzultačného postupu s Burundskou republikou podľa článku 96 Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015 a na rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1763 a (SZBP) 2016/1745 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi,
– so zreteľom na závery Rady zo 16. marca, z 18. mája, 22. júna a zo 16. novembra 2015 a z 15. februára 2016 o Burundi,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 28. mája 2015, 19. decembra 2015 a 21. októbra 2016,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP zo 6. januára 2017 o zákaze činnosti Ligue Iteka v Burundi,
– so zreteľom na ústavu Burundi, najmä na jej článok 96,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Burundi upadlo do vážnej politickej krízy a občianskych nepokojov v nadväznosti na oznámenie prezidenta Pierrea Nkurunzizu z apríla 2015, že bude kandidovať na tretie funkčné obdobie, čo je v rozpore s burundskou ústavou, ktorá obmedzuje počet funkčných období prezidenta na dve, a s Arushskou dohodou; keďže silné protesty proti jeho znovuzvoleniu vláda veľmi tvrdo potlačila, čo viedlo k alarmujúcemu zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv v krajine;
B. keďže podľa medzinárodných pozorovateľov vláda od júla 2015 veľmi kruto potláča protesty proti jeho znovuzvoleniu; keďže od vypuknutia násilností zahynulo podľa údajov OSN 500 osôb; keďže podľa organizácií na ochranu ľudských práv bolo zabitých viac než 1 200 osôb, 400 až 900 osôb sa stalo obeťami nedobrovoľných zmiznutí, niekoľko stoviek, alebo dokonca tisícov osôb bolo mučených a viac ako 10 000 ľudí je aj naďalej svojvoľne zadržiavaných;
C. keďže prezident Pierre Nkurunziza nevylučuje možnosť zmeniť ústavu, aby mohol kandidovať na štvrté funkčné obdobie od roku 2020, a keďže v súčasnosti prebieha interný postup zameraný na zrušenie obmedzení týchto mandátov; keďže by to bolo v rozpore s predchádzajúcimi vyhláseniami prezidenta Pierrea Nkurunzizu a ohrozilo by to dohodnuté spoločné úsilie o nájdenie udržateľného dlhodobého riešenia krízy;
D. keďže správa nezávislého vyšetrovania Organizácie Spojených národov v Burundi (UNIIB) odkazuje na „mnohé dôkazy závažného porušovania ľudských práv a závažného zneužívania“ v krajine, ktorého sa dopustili najmä bezpečnostné sily a orgány; keďže počet prípadov podnecovania k násiliu a nenávisti od apríla 2017 vzrástol, najmä počas zhromaždení Imbonerakure, mládežníckych milícií vládnucej strany CNDD-FDD; keďže predstavitelia opozície a subjekty občianskej spoločnosti, najmä obhajcovia ľudských práv, novinári a právnici, sú hlavným terčom týchto praktík; keďže záverečná správa vyšetrovacej komisie, ktorú zriadila Rada pre ľudské práva, sa očakáva v septembri 2017;
E. keďže medzi oznámené násilnosti patria vraždy, únosy, nedobrovoľné zmiznutia a prípady mučenia, znásilnenia a svojvoľného zatýkania a zadržiavania; keďže korupcia a neprijímanie opatrení zo strany orgánov verejnej moci udržiavajú kultúru beztrestnosti, ktorá bráni postaviť pred súd mnoho páchateľov smrteľného násilia, a to aj príslušníkov orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb;
F. keďže v októbri 2016 burundské orgány zakázali päť organizácií pre ľudské práva a keďže v januári 2017 bola najstaršia z týchto organizácií v krajine, Ligue Iteka, takisto zakázaná; keďže v decembri 2016 parlament prijal zákon, ktorým sa ustanovuje prísna kontrola medzinárodných mimovládnych organizácií;
G. keďže sa zintenzívnili reštrikcie voči nezávislým médiám a novinám; keďže nezávislé médiá sú aj naďalej cenzurované, pozastavuje sa ich činnosť, sú blokované a/alebo zatvárané; keďže novinári sa stali obeťami zmiznutí, vyhrážania, fyzických útokov a súdneho obťažovania; keďže činnosť všetkých nezávislých rozhlasových staníc bola pozastavená; keďže Burundi je v rebríčku slobody tlače vo svete, ktorý na rok 2017 zverejnila organizácia Reportéri bez hraníc, na 160. mieste spomedzi 180 krajín;
H. keďže úradníci OSN poukazujú na tendenciu štátnych úradníkov polarizovať, čo vyvoláva obavy z vystupňovania násilia a možnej „etnizácie“ krízy; keďže bolo poukázané na rozšírené využívanie násilia a zastrašovania zo strany CNDD-FDD (Národnej rady pre obranu demokracie – Sily na obranu demokracie) a jej mládežníckej sekcie, milície Imbonerakure;
I. keďže v októbri 2016 Burundi začalo konanie na odstúpenie od Rímskeho štatútu, čím prejavilo svoj úmysel opustiť Medzinárodný trestný súd (MTS), a to v nadväznosti na jeho rozhodnutie o začatí predbežného vyšetrovania prípadov násilia a porušovania ľudských práv v tejto krajine;
J. keďže v auguste 2016 burundská vláda odmietla vyslanie policajných úradníkov Organizácie Spojených národov do krajiny s cieľom zabezpečiť monitorovanie situácie; keďže burundská vláda rozhodla pozastaviť svoju spoluprácu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a odmietla spolupracovať s vyšetrovacou komisiou, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva;
K. keďže 21. decembra 2015 burundský parlament zamietol návrh na vyslanie mierovej misie Africkej únie, pričom argumentoval, že akákoľvek vojenská intervencia jednotiek Africkej únie by predstavovala inváziu okupačnej sily;
L. keďže 8. decembra 2015 Európska únia začala postup konzultácií s vládou Burundi podľa článku 96 Dohody z Cotonou za prítomnosti zástupcov skupiny štátov AKT, Africkej únie, Východoafrického spoločenstva a Organizácie Spojených národov; keďže v marci 2016 Európska únia tieto konzultácie uzavrela, pričom dospela k záveru, že záväzky, ktoré navrhla burundská vláda v oblasti ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, sú nedostatočné;
M. keďže po skončení tohto postupu Európska únia vymedzila súbor konkrétnych opatrení, ktoré musí burundská vláda prijať, aby umožnila obnovenie plnej spolupráce;
N. keďže Únia pozastavila priamu finančnú pomoc burundskej vláde, a to aj rozpočtovú podporu; keďže Únia sa zaviazala udržiavať finančnú podporu určenú obyvateľstvu a na humanitárnu pomoc vrátane projektov zameraných na zabezpečenie prístupu k základným službám;
O. keďže Európska únia prijala cielené sankcie voči osobám, subjektom a orgánom, ktoré narúšajú demokraciu alebo bránia hľadaniu politického riešenia v Burundi; keďže aj samotná Africká únia má v súčasnosti v úmysle prijať sankcie;
P. keďže vnútorný burundský dialóg, ktorý prebieha pod záštitou Východoafrického spoločenstva a s podporou Africkej únie a Európskej únie, je podľa Bezpečnostnej rady OSN jediným schodným riešením v záujme trvalého politického urovnania situácie v Burundi; keďže tento dialóg má byť otvorený všetkým, a to i opozičným stranám, občianskej spoločnosti a členom diaspóry;
Q. keďže patová politická situácia v Burundi a zhoršujúca sa ekonomická situácia majú vážne dôsledky pre obyvateľstvo; keďže agentúra OSN pre utečencov odhaduje, že z Burundi utieklo viac ako 420 000 osôb v snahe nájsť útočisko v susedných krajinách; keďže podľa zástupcu generálneho tajomníka OSN je v rámci krajiny momentálne vysídlených 209 000 osôb; keďže 3 milióny osôb potrebujú humanitárnu pomoc a 2,6 milióna osôb je vystavených akútnemu nedostatku potravín; keďže od núdzovej potravinovej pomoci je závislých 700 000 osôb aj napriek tomu, že vláda odstránila niektoré obmedzenia; keďže táto situácia vážne ohrozuje stabilitu regiónu;
1. vyjadruje vážne znepokojenie nad politickou a bezpečnostnou situáciou v Burundi; dôrazne odsudzuje prejavy násilia, vraždenie a iné porušovanie ľudských práv v Burundi, ku ktorým došlo od roku 2015; žiada o účinné a primerané opatrenia, ktoré zabránia novým prípadom násilia;
2. vyjadruje znepokojenie nad rozsiahlou beztrestnosťou, najmä pokiaľ ide o násilné činy a porušovanie ľudských práv a páchateľov týchto činov; pripomína, že burundské orgány majú na základe medzinárodných a regionálnych právnych predpisov v oblasti ľudských práv povinnosť zaručovať, chrániť a podporovať základné práva, a to vrátane občianskych a politických práv občanov; v tejto súvislosti žiada podrobné a nezávislé vyšetrenie prípadov zabíjania a násilia, ktoré sa odohrali v Burundi v posledných rokoch, a žiada, aby sa páchatelia zodpovedali za svoje činy;
3. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vláda Burundi aktivovala postup odstúpenia krajiny od Rímskeho štatútu, ktorým sa zakladá Medzinárodný trestný súd; žiada vládu Burundi, aby tento postup odstúpenia ešte zvážila a aby zabezpečila, že krajina sa bude aj naďalej v plnej miere zúčastňovať na Medzinárodnom trestnom súde;
4. naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby naplno rešpektovala rezolúciu č. 2303 (2016) Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a dovolila vyslanie policajnej jednotky OSN, ktorá by zabezpečila monitorovanie situácie v oblasti bezpečnosti v krajine;
5. víta zriadenie vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva v Burundi v novembri 2016, ktorej úlohou je vyšetriť porušovanie ľudských práv v Burundi od apríla 2015; vyzýva orgány Burundi, aby v plnej miere spolupracovali s členmi vyšetrovacej komisie;
6. víta skutočnosť, že generálny tajomník OSN António Guterres nedávno menoval nového osobitného vyslanca pre Burundi Michela Kafanda, ktorý má uľahčiť pochopenie prebiehajúceho politického procesu;
7. potvrdzuje svoj záväzok voči slobode prejavu a opätovne potvrdzuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti, právnikov, organizácií pre ľudské práva a médií v demokratickej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva burundské orgány, aby zrušili zákazy a odstránili obmedzenia uložené vo vzťahu k týmto subjektom, aby znovu zvážili nové právne predpisy týkajúce sa zahraničných MVO a aby zabezpečili, že novinári a obhajcovia ľudských práv budú môcť slobodne a bezpečne vykonávať svoje činnosti v krajine;
8. vyjadruje znepokojenie nad vysokým rizikom toho, že súčasná situácia prehĺbi rozpory medzi jednotlivými etnickými skupinami; odsudzuje „etnizáciu“ krízy prostredníctvom propagandy, ktorá vychádza z ideológie založenej na etnickej príslušnosti; vyzýva všetky zúčastnené strany v Burundi, aby sa zdržali akéhokoľvek správania alebo postojov, ktoré by mohli vyostriť prejavy násilia, zhoršiť krízu alebo ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dlhodobú stabilitu regiónu, a aby v plnej miere dodržiavali Arushskú dohodu;
9. odsudzuje podnecovanie k nenávisti a násiliu vedúcich predstaviteľov mládežníckych milícií Imbonerakure voči utečencom a oponentom, najmä verejné výzvy na znásilňovanie žien oponentov, a žiada okamžité odzbrojenie týchto milícií; vyjadruje hlboké znepokojenie nad novým zákonom o zriadení národného zboru dobrovoľníkov, ktorý by sa mohol využiť na legitimizáciu činností týchto milícií;
10. naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vytvorili podmienky potrebné na obnovenie dôvery a podporu národnej jednoty prostredníctvom otvoreného, transparentného a inkluzívneho národného dialógu medzi vládou, opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou, v súlade s burundskou ústavou, s Arushskou dohodou a medzinárodnými záväzkami krajiny;
11. konštatuje, že situácia v Burundi má extrémne škodlivé dôsledky pre celý región; v tejto súvislosti víta rokovacie úsilie, ktoré sa vyvíja pod vedením Východoafrického spoločenstva s podporou Africkej únie, a v záujme bezodkladného, realizovateľného a dlhodobého riešenia tohto konfliktu žiada zapojenie a spoluprácu burundských orgánov, ale vyjadruje silné znepokojenie v súvislosti s pomalým pokrokom tohto dialógu;
12. žiada EÚ, aby podporila úsilie regionálnych aktérov v rámci hľadania riešenia krízy; žiada, aby sa zrealizoval plán sprostredkovateľa vymenovaného Východoafrickým spoločenstvom, bývalého prezidenta Tanzánie Mkapu;
13. víta rozhodnutie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie povoliť vyslanie africkej misie na prevenciu a ochranu do Burundi s cieľom podporiť politické riešenie situácie; vyzýva burundskú vládu, aby v plnej miere dodržala svoj záväzok, ktorým je uľahčiť urýchlené vyslanie pozorovateľov a odborníkov v oblasti ľudských práv, a to najmä okamžitým vydaním víz a veľmi rýchlym vybavením ostatných požadovaných formalít;
14. je presvedčený o tom, že výraznejšia prítomnosť medzinárodných pozorovateľov v Burundi by mohla významne prispieť k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv a bezpečnosti; žiada, aby Africká únia vyslala ďalších 200 vojenských pozorovateľov a pozorovateľov v oblasti ľudských práv, ktorí podporia prácu 30 pozorovateľov, ktorí sa v krajine už nachádzajú;
15. považuje za potrebné objasniť v koordinácii s Africkou úniou vysledovateľnosť finančných prostriedkov vyčlenených pre burundských vojakov zúčastňujúcich sa na misii AMISOM;
16. domnieva sa, že akákoľvek normalizácia vzťahov s EÚ, ako aj členskými štátmi, si vyžaduje, aby burundské orgány uplatnili všetky ustanovenia zakotvené v „prehľade záväzkov“ vo vzťahu s konzultáciami podľa článku 96 Dohody z Cotonou;
17. berie na vedomie rozhodnutie Európskej únie, že v nadväznosti na konzultácie s burundskými orgánmi podľa článku 96 Dohody z Cotonou pozastaví priamu finančnú pomoc vláde Burundi, a víta prijatie obmedzení Európskej únie týkajúcich sa cestovania a zmrazenia majetku voči osobám zodpovedným za ohrozovanie mierového úsilia alebo úsilia v oblasti ľudských práv; poukazuje na to, že Únia trvá na svojej plnej finančnej podpore určenej burundskému ľudu, a to i utečencom v kľúčových odvetviach v oblasti zdravia, výživy a vzdelávania, ako aj na humanitárnu pomoc, ktorú poskytuje priamymi kanálmi; podporuje obnovené cielené sankcie zo strany Európskej únie, ako aj rozhodnutie Rady EÚ pozastaviť rozpočtovú pomoc pre Burundi na základe konzultácií podľa článku 96;
18. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tokom burundských utečencov do susedných krajín a nad znepokojujúcou humanitárnou situáciou vysídlených osôb v Burundi a opätovne potvrdzuje svoju podporu humanitárnym organizáciám prítomným v tomto regióne, ako aj susedným krajinám, ktoré prijímajú utečencov; naliehavo vyzýva EÚ a ostatných darcov, aby zvýšili svoju finančnú podporu a humanitárnu pomoc určenú vysídleným osobám a utečencom z Burundi; pripomína členským štátom ich záväzok dodržiavať Ženevský dohovor;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Burundi, Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii a Rade ministrov Európskej únie, podpredsedníčke Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov Európskej únie, členským štátom a inštitúciám Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) a vytvorení záruky EFSD a záručného fondu EFSD (COM(2016)0586 – C8-0377/2016 – 2016/0281(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0586),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 209 ods. 1 a 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0377/2016),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet podľa článku 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0170/2017),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1601.)
Povolené spôsoby použitia určitých diel a iných predmetov ochrany v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých povolených spôsoboch použitia diel a iných materiálov chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (COM(2016)0596 – C8-0381/2016 – 2016/0278(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0596),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0381/2016),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. januára 2017(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. mája 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre petície (A8-0097/2017),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/1564.)
Cezhraničná výmena rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničnej výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami (COM(2016)0595 – C8-0380/2016 – 2016/0279(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0595),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0380/2016),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. júla 2017(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. mája 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre petície (A8-0102/2017),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o cezhraničnej výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1563.)
Mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v EÚ *
572k
64k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu smernice Rady o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v Európskej únii (COM(2016)0686 – C8-0035/2017 – 2016/0338(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0686),
– so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0035/2017),
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015(1) a zo 6. júla 2016(2) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,
– so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0225/2017),
1. schvaľuje zmenený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. vyzýva Radu, aby po prijatí navrhovanej smernice zvážila možnosť postupného zrušenia Dohovoru z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov(3), a tým posilnila koordinovaný prístup Únie k riešeniu sporov prostredníctvom navrhovanej smernice;
6. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 1
(1) Situácie, keď rôzne členské štáty zdaňujú rovnaký príjem alebo kapitál dvakrát, môžu pre podniky pôsobiace cezhranične predstavovať závažné prekážky daňovej povahy. Vedú k nadmernému daňovému zaťaženiu podnikov, pričom môžu spôsobiť deformácie a neefektívnosť a mať tiež negatívny dosah na cezhraničné investície a rast.
(1) Na základe zásady spravodlivého a účinného zdaňovania musia všetky podniky platiť spravodlivý podiel daní všade tam, kde sa vytvára zisk a výnosy, ale zároveň je nutné vyhnúť sa dvojitému zdaneniu a dvojitému nezdaneniu. Situácie, keď rôzne členské štáty zdaňujú rovnaký príjem alebo kapitál dvakrát, môžu predovšetkým pre malé a stredné podniky pôsobiace cezhranične predstavovať závažné prekážky daňovej povahy, čo môže negatívne vplývať na riadne fungovanie vnútorného trhu. Vedú k nadmernému daňovému zaťaženiu podnikov, právnej neistote a zbytočným nákladom, pričom môžu spôsobiť deformácie a neefektívnosť.Okrem toho majú negatívny dosah na cezhraničné investície a rast.
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a) Európsky parlament prijal 25. novembra 2015 uznesenie o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, v ktorých spochybňuje užitočnosť Dohovoru z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov1a (ďalej len „arbitrážny dohovor Únie“) a domnieva sa, že tento nástroj by sa mal prepracovať a zefektívniť, alebo nahradiť mechanizmom Únie na riešenie sporov s účinnejšími postupmi vzájomnej dohody. Európsky parlament prijal 6. júla 2016 uznesenie o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, v ktorých zdôraznil, že stanovenie jednoznačného časového rámca postupov riešenia sporov je kľúčové pre zvýšenie účinnosti systémov.
___________
1a Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 10.
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b) Európsky parlament prijal 16. decembra 2015 uznesenie s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii, v ktorom vyzval Komisiu, aby navrhla právne predpisy na zlepšenie cezhraničných daňových sporov v Únii, a to so zameraním nielen na prípady dvojitého zdanenia, ale aj dvojitého nezdanenia. Požadoval zároveň jasnejšie pravidlá, prísnejšie lehoty a transparentnosť.
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 1 c (nové)
(1c) Pokusy o odstránenie dvojitého zdanenia často viedli k „dvojitému nezdaneniu“, keď spoločnosti v dôsledku praxe narúšania základu dane a presunu ziskov dokázali zdaňovať svoje zisky v tých členských štátoch, ktoré majú dane z príjmu právnických osôb na takmer nulovej úrovni. Táto pokračujúca prax skresľuje hospodársku súťaž a poškodzuje domáce podniky a oslabuje zdaňovanie na úkor rastu a pracovných miest.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 2
(2) Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa mechanizmami, ktoré sú v Únii k dispozícii, zabezpečilo riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia a účinne zamedzilo príslušnému dvojitému zdaneniu.
(2) Súčasné postupy riešenia sporov sú príliš zdĺhavé, nákladné a nie vždy vedú k dohode, pričom niektorým prípadom sa nevenuje dokonca žiadna pozornosť. Niektoré podniky v súčasnosti radšej akceptujú dvojité zdanenie než by vynaložili peniaze a čas na ťažkopádne postupy na odstránenie dvojitého zdanenia. Z tohto dôvodu má zásadný význam, aby sa mechanizmami, ktoré sú v Únii k dispozícii, zabezpečilo účinné, rýchle a vykonateľné riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia a účinne a včas zamedzilo príslušnému dvojitému zdaneniu za pravidelnej a účinnej komunikácie s daňovníkom.
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 3
(3) Mechanizmy, ktoré existujú v súčasnosti na základe dvojstranných daňových dohôd, neumožňujú úplné oslobodenie spod dvojitého zdanenia včas a vo všetkých prípadoch. Existujúci dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (90/436/EHS)7 (ďalej len „arbitrážny dohovor Únie“) má obmedzený rozsah pôsobnosti, keďže sa vzťahuje len na spory týkajúce sa transferového oceňovania a prideľovania ziskov stálym prevádzkarňam. Monitorovanie uskutočňované v rámci vykonávania arbitrážneho dohovoru Únie odhalilo niekoľko závažných nedostatkov, najmä v súvislosti s prístupom k danému postupu, jeho dĺžkou a účinným ukončením.
(3) Mechanizmy, ktoré existujú v súčasnosti na základe dvojstranných dohôd o dvojitom zdanení, neumožňujú úplné oslobodenie spod dvojitého zdanenia včas a vo všetkých prípadoch. Mechanizmy, ktoré sa v týchto dohodách uvádzajú, sú v mnohých prípadoch zdĺhavé, nákladné, prístup k nim je zložitý a nie vždy vedú k dohode. Arbitrážny dohovor Únie má obmedzený rozsah pôsobnosti, keďže sa vzťahuje len na spory týkajúce sa transferového oceňovania a prideľovania ziskov stálym prevádzkarňam. Monitorovanie uskutočňované v rámci vykonávania arbitrážneho dohovoru Únie odhalilo niekoľko závažných nedostatkov, najmä v súvislosti s prístupom k danému postupu, absenciou opravných prostriedkov, jeho dĺžkou a neexistenciou konečného záväzného účinného uzavretia konania.Tieto nedostatky predstavujú prekážku z hľadiska investícií a mali by sa odstrániť.
_________________
7Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 10.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a) V záujme vytvárania spravodlivého, jasného a stabilného daňového prostredia a zníženia daňových sporov v rámci vnútorného trhu je potrebné aspoň minimálne zblíženie politík v oblasti dane z príjmu právnických osôb. Zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb v znení, ktoré navrhla Komisia1a, je najúčinnejším spôsobom na zamedzenie rizika dvojitého zdanenia právnických osôb.
______________
1a Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2016)0683).
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 4
(4) Na dosiahnutie spravodlivejšieho daňového prostredia je potrebné zlepšiť pravidlá týkajúce sa transparentnosti a tiež posilniť opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Zároveň je v záujme spravodlivého daňového systému potrebné zabezpečiť, aby sa rovnaký príjem daňovníkov nezdaňoval dvakrát a aby mechanizmy riešenia sporov boli komplexné, účinné a vhodné. Okrem toho je potrebné zlepšiť mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia s cieľom reagovať na riziko zvýšeného počtu sporov týkajúcich sa dvojitého alebo viacnásobného zdanenia s potenciálne vysokými hodnotami, a to z dôvodu pravidelnejších a cielenejších kontrol zo strany daňových správ.
(4) Na dosiahnutie spravodlivejšieho daňového prostredia pre podniky aktívne v Únii je potrebné zlepšiť pravidlá týkajúce sa transparentnosti a tiež posilniť opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom na národnej úrovni, úrovni Únie a globálnej úrovni.Zamedzenie dvojitému nezdaneniu musí ostať pre Úniu prioritou. Zároveň je v záujme spravodlivého daňového systému potrebné zabezpečiť, aby sa rovnaký príjem daňovníkov nezdaňoval dvakrát a aby mechanizmy riešenia sporov boli komplexné, účinné a vhodné. Okrem toho je nevyhnutné zlepšiť mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia s cieľom reagovať na riziko zvýšeného počtu sporov týkajúcich sa dvojitého alebo viacnásobného zdanenia s potenciálne vysokými hodnotami, a to z dôvodu pravidelnejších a cielenejších kontrol zo strany daňových správ.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 5
(5) Zavedenie účinného a efektívneho rámca na riešenie daňových sporov, ktorým sa zaručuje právna istota a vytvára prostredie priaznivé pre investície, je preto kľúčovým opatrením s cieľom dosiahnuť spravodlivý a efektívny systém dane z príjmov právnických osôb v Únii. Mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia by tiež mali vytvoriť harmonický a transparentný rámec na riešenie problémov dvojitého zdanenia a ako také by mali byť prínosné pre všetkých daňovníkov.
(5) Zavedenie účinného a efektívneho rámca na riešenie daňových sporov, ktorým sa zaručuje právna istota a vytvára podpora pre investície, je preto kľúčovým opatrením s cieľom dosiahnuť spravodlivý a efektívny systém dane z príjmov právnických osôb v Únii. Členské štáty by na tento účel mali pre príslušné orgány vyčleniť primerané ľudské, technické a finančné zdroje.
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a) Únia má potenciál stať sa vzorom a celosvetovým lídrom v oblasti daňovej transparentnosti a koordinácie. Mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia by preto mali vytvoriť aj harmonický a transparentný rámec na riešenie problémov dvojitého zdanenia a ako také by mali byť prínosné pre všetkých daňovníkov. Pokiaľ dotknutý daňovník nepreukáže, že by sa niektoré citlivé obchodné, priemyselné alebo odborné informácie v rozhodnutí nemali zverejňovať, všetky konečné rozhodnutia by sa mali v plnom rozsahu uverejňovať a sprístupňovať Komisiou v spoločnom formáte údajov, a to aj na centrálne spravovanom webovom sídle. Uverejňovanie konečných rozhodnutí je v záujme verejnosti, pretože zlepšuje pochopenie toho, ako by sa mali pravidlá vykladať a uplatňovať. Potenciál tejto smernice sa môže v plnej miere využiť len vtedy, ak sa podobné pravidlá zrealizujú aj v tretích krajinách. Komisia by preto mala zároveň podporovať zavedenie záväzných postupov riešenia sporov na medzinárodnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b) Účinný a efektívny rámec by mal zahŕňať možnosť pre členské štáty navrhovať alternatívne mechanizmy riešenia sporov, ktoré lepšie zohľadnia špecifické črty malých a stredných podnikov (MSP) a môžu mať za následok nižšie náklady, menej byrokracie a účinnejšie a rýchlejšie odstránenie dvojitého zdanenia.
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 6
(6) Zamedzenie dvojitého zdanenia by sa malo dosiahnuť tým spôsobom, že sa vec najprv predloží daňovým orgánom dotknutých členských štátov v snahe urovnať spor v rámci postupu vzájomnej dohody. V prípade nedosiahnutia takejto dohody v určitej lehote by sa mala vec predložiť poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov, ktoré obe tvoria zástupcovia dotknutých daňových orgánov a nezávislé osoby. Daňové orgány by mali prijať konečné záväzné rozhodnutie s odkazom na stanovisko poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.
(6) Zamedzenie dvojitého zdanenia by sa malo dosiahnuť postupom, ktorý bude jednoduché uplatniť. Ako prvý krok sa prípad predloží daňovým orgánom dotknutých členských štátov v snahe urovnať spor v rámci postupu vzájomnej dohody. V prípade nedosiahnutia takejto dohody v určitej lehote by sa mala vec predložiť poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov, ktoré obe tvoria zástupcovia dotknutých daňových orgánov a nezávislé osoby, ktorých mená sa uvedú na verejne dostupnom zozname nezávislých osôb. Daňové orgány by mali prijať konečné záväzné rozhodnutie s odkazom na stanovisko poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a) Postup urovnávania sporov o dvojitom zdanení stanovený v tejto smernici zahŕňa okrem iných možností riešenie sporov pre daňovníka. Patria sem postupy vzájomných dohôd podľa dvojstranných dohovorov o dvojitom zdanení alebo podľa arbitrážneho dohovoru Únie. Postup riešenia sporov stanovený v tejto smernici by mal mať prednosť pred ostatnými riešeniami, pretože stanovuje koordinovaný prístup k riešeniu sporov v rámci celej Únie vrátane jasných a vynútiteľných pravidiel, povinnosť zamedzovať dvojitému zdaneniu a pevné lehoty.
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b) V súčasnosti nie je jasné, v akom vzťahu je táto smernica k existujúcim rozhodcovským ustanoveniam v dvojstranných daňových dohodách a platnému arbitrážnemu dohovoru Únie. Komisia by preto mala tieto vzťahy vysvetliť, aby si daňovníci, ak je to možné, mohli vybrať čo najvhodnejší postup.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 7 c (nové)
(7c) Do veľkého počtu prípadov dvojitého zdanenia sú zapojené tretie krajiny. Preto by sa Komisia mala snažiť vytvoriť globálny rámec, predovšetkým v rámci OECD. Kým sa rámec OECD zrealizuje, Komisia by sa namiesto súčasného dobrovoľného postupu mala zamerať na povinný a záväzný postup uzatvárania dohôd, a to vo všetkých prípadoch možného cezhraničného dvojitého zdanenia.
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a) Rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa mal rozšíriť čo najskôr. Smernica poskytuje len rámec na riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia zisku z podnikania. Spory týkajúce sa dvojitého zdanenia príjmov, akými sú napríklad dôchodky a platy, sa do rozsahu pôsobnosti smernice nedostali, pričom ich vplyv na jednotlivcov môže byť značný. Rozdielne výklady ustanovení daňovej dohody členských štátov môžu viesť k dvojitému hospodárskemu zdaneniu, ak napríklad jeden členský štát považuje zdroj príjmu za mzdu, kým iný členský štát považuje ten istý zdroj príjmu za zisk. Preto by sa do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali začleniť aj rozdiely vo výkladoch členských štátov v súvislosti so zdaňovaním príjmov.
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 11
(11) Komisia by mala preskúmať uplatňovanie tejto smernice po období piatich rokov a členské štáty by mali poskytnúť Komisii vhodné informácie na účely tohto preskúmania,
(11) Komisia by mala preskúmať uplatňovanie tejto smernice po období piatich rokov vrátane určenia, či by sa smernica mala ďalej uplatňovať alebo zmeniť. Členské štáty by mali poskytnúť Komisii vhodné informácie na účely tohto preskúmania. Na konci preskúmania by mala Komisia predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade, spolu s posúdením rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice na všetky situácie cezhraničného dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia a, ak je to vhodné, legislatívny návrh so zmenami,
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Článok 1 – odsek 4
Táto smernica nebráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov alebo ustanovení medzinárodných zmlúv, pokiaľ je to nevyhnutné s cieľom zabrániť daňovým únikom, daňovým podvodom alebo zneužívaniu.
Táto smernica nebráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov alebo ustanovení medzinárodných zmlúv, pokiaľ je to nevyhnutné s cieľom zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, zabrániť daňovým podvodom alebo zneužívaniu.
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1
1. Každý daňovník, v prípade ktorého došlo k dvojitému zdaneniu, je oprávnený podať sťažnosť so žiadosťou o vyriešenie prípadu dvojitého zdanenia na každý z príslušných orgánov dotknutých členských štátov v lehote troch rokov od prijatia prvého oznámenia o úkone vedúcom k dvojitému zdaneniu, a to bez ohľadu na to, či uplatňuje prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva ktoréhokoľvek z dotknutých členských štátov. Daňovník vo svojej sťažnosti určenej každému príslušnému orgánu uvedie, ktoré ďalšie členské štáty sú dotknuté.
1. Každý daňovník, v prípade ktorého došlo k dvojitému zdaneniu, je oprávnený podať sťažnosť so žiadosťou o vyriešenie prípadu dvojitého zdanenia na každý z príslušných orgánov dotknutých členských štátov v lehote troch rokov od prijatia prvého oznámenia o úkone vedúcom k dvojitému zdaneniu, a to bez ohľadu na to, či uplatňuje prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva ktoréhokoľvek z dotknutých členských štátov. Daňovník svoju sťažnosť predloží súčasne príslušným orgánom oboch dotknutých členských štátov a vo svojej sťažnosti určenej každému príslušnému orgánu uvedie, ktoré ďalšie členské štáty sú dotknuté. Komisia spravuje vo všetkých úradných jazykoch Únie ústredné kontaktné miesto, ktoré je pre verejnosť ľahko dostupné, s aktuálnymi kontaktnými informáciami o každom príslušnom orgáne a úplný prehľad uplatniteľných právnych predpisov Únie a daňových zmlúv.
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Článok 3 – odsek 2
2. Príslušné orgány potvrdia prijatie sťažnosti v lehote do jedného mesiaca po prijatí sťažnosti. O prijatí sťažnosti takisto informujú príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov.
2. Každý príslušný orgán písomne potvrdí prijatie sťažnosti a zároveň o tom v lehote dvoch týždňov od prijatia sťažnosti informuje príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Článok 3 – odsek 3 – písmeno a
a) meno, adresu, daňové identifikačné číslo a ďalšie údaje potrebné na identifikáciu daňovníka (daňovníkov), ktorý na príslušné orgány podal sťažnosť, a ktoréhokoľvek ďalšieho daňovníka, ktorý je priamo dotknutý;
a) meno, adresu, daňové identifikačné číslo a ďalšie údaje potrebné na identifikáciu daňovníka (daňovníkov), ktorý na príslušné orgány podal sťažnosť, a ktoréhokoľvek ďalšieho daňovníka, ktorý je priamo dotknutý, podľa najlepšej vedomosti sťažovateľa;
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 3 – odsek 3 – písmeno d
d) príslušné vnútroštátne predpisy a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 3 – odsek 3 – písmeno e – bod iii
iii) záväzok daňovníka odpovedať čo najúplnejšie a najrýchlejšie na všetky relevantné žiadosti príslušného orgánu a poskytnúť na žiadosť príslušných orgánov akúkoľvek dokumentáciu;
iii) záväzok daňovníka odpovedať čo najúplnejšie a najrýchlejšie na všetky relevantné žiadosti príslušného orgánu a poskytnúť na žiadosť príslušných orgánov akúkoľvek dokumentáciu, pričom príslušné orgány riadne zohľadnia každé obmedzenie prístupu k požadovaným dokumentom a každé omeškanie spôsobené vonkajšími faktormi;
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Článok 3– odsek 3 – písmeno f
f) akékoľvek osobitné doplňujúce informácie, o ktoré príslušné orgány požiadali.
f) akékoľvek osobitné doplňujúce informácie, o ktoré príslušné orgány požiadali a ktoré sú relevantné pre daňový spor.
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 3 – odsek 5
5. Príslušné orgány dotknutých členských štátov prijmú rozhodnutie o prijatí a prípustnosti sťažnosti daňovníka v lehote šiestich mesiacov od jej prijatia.Príslušné orgány informujú o svojom rozhodnutí daňovníkov a príslušné orgány ostatných členských štátov.
5. Príslušné orgány dotknutých členských štátov prijmú rozhodnutie o prijatí a prípustnosti sťažnosti daňovníka v lehote troch mesiacov od jej prijatia a písomne informujú tohto daňovníka a príslušné orgány ostatných členských štátov o svojom rozhodnutí v lehote dvoch týždňov.
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – pododsek 1
V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú o prijatí sťažnosti podľa článku 3 ods. 5, pokúsia sa o zamedzenie dvojitého zdanenia v rámci postupu vzájomnej dohody v lehote dvoch rokov počítanej od doručenia posledného oznámenia o rozhodnutí o prijatí sťažnosti jedného z členských štátov.
V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú o prijatí sťažnosti podľa článku 3 ods. 5, pokúsia sa o zamedzenie dvojitého zdanenia v rámci postupu vzájomnej dohody v lehote jedného roka počítanej od doručenia posledného oznámenia o rozhodnutí o prijatí sťažnosti jedného z členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – pododsek 2
Lehotu dvoch rokov podľa prvého pododseku možno na žiadosť príslušného orgánu dotknutého členského štátu predĺžiť až o šesť mesiacov, a to za predpokladu, že príslušný orgán, ktorý o predlženie žiada, túto svoju žiadosť písomne odôvodní. Uvedené predĺženie podlieha schváleniu zo strany daňovníkov a ostatných príslušných orgánov.
Lehotu jedného roka podľa prvého pododseku možno na žiadosť príslušného orgánu dotknutého členského štátu predĺžiť až o tri mesiace, a to za predpokladu, že príslušný orgán, ktorý o predlženie žiada, túto svoju žiadosť písomne odôvodní. Uvedené predĺženie podlieha schváleniu zo strany daňovníkov a ostatných príslušných orgánov.
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3
3. Po tom, čo príslušné orgány členských štátov dosiahli dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote stanovenej v odseku 1, každý príslušný orgán dotknutých členských štátov oznámi túto dohodu daňovníkovi ako rozhodnutie, ktoré je záväzné pre daný orgán a vykonateľné daňovníkom, pokiaľ sa daňovník vzdá práva na akýkoľvek vnútroštátny prostriedok nápravy. Takéto rozhodnutie sa vykoná bez ohľadu na akékoľvek lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve dotknutých členských štátov.
3. Po tom, čo príslušné orgány členských štátov dosiahli dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote stanovenej v odseku 1, každý príslušný orgán dotknutých členských štátov oznámi túto dohodu v lehote piatich dní daňovníkovi ako rozhodnutie, ktoré je záväzné pre daný orgán a vykonateľné daňovníkom, pokiaľ sa daňovník vzdá práva na akýkoľvek vnútroštátny prostriedok nápravy. Takéto rozhodnutie sa bezodkladne vykoná bez ohľadu na akékoľvek lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve dotknutých členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 4 – odsek 4
4. V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov nedospeli k dohode o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote stanovenej v odseku 1, každý príslušný orgán dotknutých členských štátov informuje daňovníkov o dôvodoch, pre ktoré sa dohoda nedosiahla.
4. V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov nedospeli k dohode o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote stanovenej v odseku 1, každý príslušný orgán dotknutých členských štátov v lehote dvoch týždňov informuje daňovníkov o dôvodoch, pre ktoré sa dohoda nedosiahla, a informujedaňovníkov o možnosti odvolať sa spolu s relevantnými kontaktnými informáciami odvolacích orgánov.
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1
1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov môžu rozhodnúť o odmietnutí sťažnosti, pokiaľ je sťažnosť neprípustná, nedošlo k dvojitému zdaneniu alebo sa nedodržala trojročná lehota stanovená v článku 3 ods. 1.
1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov môžu rozhodnúť o odmietnutí sťažnosti, pokiaľ je sťažnosť neprípustná, nedošlo k dvojitému zdaneniu alebo sa nedodržala trojročná lehota stanovená v článku 3 ods. 1. Príslušné orgány informujú daňovníka o dôvodoch odmietnutia sťažnosti.
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 5 – odsek 2
2. V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov neprijali rozhodnutie o sťažnosti v lehote šiestich mesiacov po prijatí sťažnosti daňovníka, sťažnosť sa považuje za odmietnutú.
2. V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov neprijali rozhodnutie o sťažnosti v lehote troch mesiacov po prijatí sťažnosti daňovníka, sťažnosť sa považuje za odmietnutú a daňovníkovi sa toto odmietnutie oznámi do jedného mesiaca v rámci tejto trojmesačnej lehoty.
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 5 – odsek 3
3. V prípade odmietnutia sťažnosti sa daňovník môže voči rozhodnutiu príslušných orgánov dotknutých členských štátov odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi.
3. V prípade odmietnutia sťažnosti sa daňovník môže voči rozhodnutiu príslušných orgánov dotknutých členských štátov odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Daňovník je oprávnený podať odvolanie na ktorýkoľvek príslušný orgán. Príslušný orgán, ktorému sa odvolanie podáva, informuje druhý príslušný orgán o prijatí odvolania a pri spracovaní odvolania tieto dva príslušné orgány svoj postup koordinujú. Ak je odvolanie úspešné v prípade malých a stredných podnikov, znáša náklady ten príslušný orgán, ktorý pôvodne sťažnosť zamietol.
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1
Poradná komisia prijme rozhodnutie o prípustnosti a prijatí sťažnosti v lehote šiestich mesiacov odo dňa oznámenia posledného rozhodnutia o odmietnutí sťažnosti podľa článku 5 ods. 1, ktoré prijali príslušné orgány dotknutých členských štátov. V prípade, že sa v tejto šesťmesačnej lehote žiadne rozhodnutie neoznámi, sťažnosť sa považuje za odmietnutú.
Poradná komisia prijme rozhodnutie o prípustnosti a prijatí sťažnosti v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia posledného rozhodnutia o odmietnutí sťažnosti podľa článku 5 ods. 1, ktoré prijali príslušné orgány dotknutých členských štátov. V prípade, že sa v tejto trojmesačnej lehote žiadne rozhodnutie neoznámi, sťažnosť sa považuje za odmietnutú.
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 2
Ak poradná komisia potvrdí existenciu dvojitého zdanenia a prípustnosť sťažnosti, na žiadosť ktoréhokoľvek z príslušných orgánov sa začne postup vzájomnej dohody stanovený v článku 4. Dotknutý príslušný orgán informuje o takejto žiadosti poradnú komisiu, ostatné dotknuté príslušné orgány a daňovníkov. Lehota dvoch rokov stanovená v článku 4 ods. 1 začne plynúť odo dňa, keď poradná komisia rozhodne o prijatí a prípustnosti sťažnosti.
Ak poradná komisia potvrdí existenciu dvojitého zdanenia a prípustnosť sťažnosti, na žiadosť ktoréhokoľvek z príslušných orgánov sa začne postup vzájomnej dohody stanovený v článku 4. Dotknutý príslušný orgán informuje o takejto žiadosti poradnú komisiu, ostatné dotknuté príslušné orgány a daňovníkov. Lehota jedného roka stanovená v článku 4 ods. 1 začne plynúť odo dňa, keď poradná komisia rozhodne o prijatí a prípustnosti sťažnosti.
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 6 – odsek 3 – pododsek 1
Príslušné orgány dotknutých členských štátov zriadia poradnú komisiu v prípade, že v lehote stanovenej v článku 4 ods. 1 nedospejú postupom vzájomnej dohody k dohode o zamedzení dvojitého zdanenia.
Ak príslušné orgány dotknutých členských štátov v lehote stanovenej v článku 4 ods. 1 nedospejú postupom vzájomnej dohody k dohode o zamedzení dvojitého zdanenia, poradná komisia vypracuje stanovisko k zamedzeniu dvojitého zdanenia podľa článku 13 ods. 1.
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 6 – odsek 4 – pododsek 1
Poradná komisia musí byť zriadená najneskôr v lehote 50 kalendárnych dní po konci šesťmesačného obdobia stanoveného v článku 3 ods. 5, ak sa poradná komisia zriaďuje v súlade s odsekom 1.
Poradná komisia musí byť zriadená najneskôr v lehote jedného mesiaca po konci trojmesačného obdobia stanoveného v článku 3 ods. 5, ak sa poradná komisia zriaďuje v súlade s odsekom 1.
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 6 – odsek 4 – pododsek 2
Poradná komisia sa zriadi najneskôr v lehote 50 kalendárnych dní po konci obdobia stanoveného v článku 4 ods. 1, ak sa poradná komisia zriaďuje v súlade s odsekom 2.
Poradná komisia sa zriadi najneskôr v lehote jedného mesiaca po konci obdobia stanoveného v článku 4 ods. 1, ak sa poradná komisia zriaďuje v súlade s odsekom 2.
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 7 – odsek 1 – pododsek 2
V prípade, že príslušný orgán určitého členského štátu nevymenoval aspoň jednu nezávislú osobu a jej náhradníka, daňovník môže požiadať príslušný súd v tomto členskom štáte, aby vymenoval nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu uvedeného v článku 8 ods. 4.
V prípade, že príslušný orgán určitého členského štátu nevymenoval aspoň jednu nezávislú osobu a jej náhradníka, daňovník môže požiadať príslušný súd v tomto členskom štáte, aby v lehote troch mesiacov vymenoval nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu uvedeného v článku 8 ods. 4.
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 7 – odsek 1 – pododsek 3
V prípade, že si túto povinnosť nesplnia príslušné orgány všetkých dotknutých členských štátov, daňovník môže požiadať príslušné súdy každého členského štátu, aby vymenovali dve nezávislé osoby v súlade s druhým a tretím pododsekom. Takto vymenované nezávislé osoby vymenujú predsedu na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb, ktoré sú spôsobilé byť predsedom podľa článku 8 ods. 4.
V prípade, že si túto povinnosť nesplnia príslušné orgány všetkých dotknutých členských štátov, daňovník môže požiadať príslušné súdy každého členského štátu, aby vymenovali dve nezávislé osoby v súlade s druhým a tretím pododsekom článku 8 odsek 4. Komisia jasne sprístupní údaje o príslušných súdoch každého členského štátu na webovom sídle ústredného informačného miesta vo všetkých úradných jazykoch Únie. Takto vymenované nezávislé osoby vymenujú predsedu na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb, ktoré sú spôsobilé byť predsedom podľa článku 8 ods. 4.
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 7 – odsek 2
2. Príslušnému súdu určitého členského štátu sa zverí vymenovanie nezávislých osôb a ich náhradníkov podľa odseku 1 len po uplynutí lehoty 50 dní uvedenej v článku 6 ods. 4, najneskôr však do dvoch týždňov po uplynutí tejto lehoty.
2. Príslušnému súdu určitého členského štátu sa zverí vymenovanie nezávislých osôb a ich náhradníkov podľa odseku 1 len po uplynutí lehoty jedného mesiaca uvedenej v článku 6 ods. 4, najneskôr však do dvoch týždňov po uplynutí tejto lehoty.
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 7 – odsek 3
3. Príslušný súd prijme rozhodnutie podľa odseku 1 a informuje o ňom žiadateľa. Postup pre vymenovanie nezávislých osôb príslušným súdom, ktorý sa uplatní v prípade ich nevymenovania členskými štátmi, je rovnaký ako postup, ktorý sa uplatní podľa vnútroštátnych predpisov vo veciach civilného a obchodného rozhodcovského konania pri vymenovaní rozhodcov súdmi v prípadoch, keď tak neurobia účastníci. Príslušný súd takisto informuje príslušné orgány, ktoré predtým nezriadili poradnú komisiu. Dotknutý členský štát sa bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, pokiaľ má právo tak urobiť podľa svojho vnútroštátneho práva. V prípade odmietnutia sa žiadateľ bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami.
3. Príslušný súd prijme rozhodnutie podľa odseku 1 a informuje o ňom žiadateľa v lehote jedného mesiaca. Postup pre vymenovanie nezávislých osôb príslušným súdom, ktorý sa uplatní v prípade ich nevymenovania členskými štátmi, je rovnaký ako postup, ktorý sa uplatní podľa vnútroštátnych predpisov vo veciach civilného a obchodného rozhodcovského konania pri vymenovaní rozhodcov súdmi v prípadoch, keď tak neurobia účastníci. Príslušný súd takisto informuje príslušné orgány, ktoré predtým nezriadili poradnú komisiu. Dotknutý členský štát sa bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, pokiaľ má právo tak urobiť podľa svojho vnútroštátneho práva. V prípade odmietnutia sa žiadateľ bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami.
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 8 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c
c) jedna alebo dve nezávislé osoby, ktoré vymenuje každý príslušný orgán zo zoznamu osôb uvedeného v odseku 4.
c) jedna alebo dve nezávislé osoby, ktoré vymenuje každý príslušný orgán zo zoznamu osôb uvedeného v odseku 4 okrem osôb, ktoré navrhli ich vlastné členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 8 – odsek 1– pododsek 3 a (nový)
Členské štáty sa môžu rozhodnúť natrvalo vymenovať zástupcov podľa písmena b) prvého pododseku.
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 8 – odsek 3 – písmeno b
b) takáto osoba má alebo mala významnú účasť v niektorom z daňovníkov alebo v každom z nich, alebo je či bola zamestnancom alebo poradcom niektorého z daňovníkov alebo každého z nich;
b) takáto osoba alebo príbuzná osoba tejto osoby má alebo mala významnú účasť v niektorom z daňovníkov alebo v každom z nich, alebo je či bola zamestnancom alebo poradcom niektorého z daňovníkov alebo každého z nich;
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 8 – odsek 4 – pododsek 2
Nezávislé osoby musia byť občanmi niektorého členského štátu a mať pobyt v Únii. Musia byť spôsobilé a nezávislé.
Nezávislé osoby musia byť občanmi niektorého členského štátu a mať pobyt v Únii, najmä úradníci a verejní zamestnanci pôsobiaci v oblasti daňového práva alebo členovia správnych súdov. Musia byť spôsobilé, nezávislé, nestranné a bezúhonné.
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 8 – odsek 4 – pododsek 3
Členské štáty oznámia Komisii mená nezávislých osôb, ktoré nominovali. Členské štáty môžu v oznámení uviesť, ktorú z piatich nimi nominovaných osôb možno vymenovať za predsedu. Komisii tiež poskytnú úplné a aktuálne informácie o ich profesionálnych a akademických skúsenostiach, kompetencii, odborných znalostiach a konflikte záujmov. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek zmeny v zozname nezávislých osôb.
Členské štáty oznámia Komisii mená nezávislých osôb, ktoré nominovali. Členské štáty v oznámení uvedú, ktorú z piatich nimi nominovaných osôb možno vymenovať za predsedu. Komisii tiež poskytnú úplné a aktuálne informácie o ich profesionálnych a akademických skúsenostiach, kompetencii, odborných znalostiach a konflikte záujmov. V prípade zmien v životopise nezávislej osoby sa tieto informácie aktualizujú. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek zmeny v zozname nezávislých osôb.
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 8 – odsek 4– pododsek 3 a (nový)
Komisia overuje informácie uvedené v treťom pododseku týkajúce sa nezávislých osôb vymenovaných členskými štátmi. Toto overovanie sa vykonáva v lehote troch mesiacov od prijatia informácie od členských štátov. Ak má Komisia pochybnosti o nezávislosti nominovaných osôb, môže požiadať členský štát, aby poskytol doplňujúce informácie, a ak pochybnosti pretrvávajú, môže požiadať členský štát, aby túto osobu zo zoznamu stiahol a vymenoval niekoho iného.
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 8 – odsek 4 – pododsek 3 b (nový)
Zoznam nezávislých osôb sa zverejní.
Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 9 – odsek 1
1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa môžu dohodnúť na zriadení komisie pre alternatívne riešenie sporov, aby namiesto poradnej komisie prijal stanovisko k zamedzeniu dvojitého zdanenia v súlade s článkom 13.
1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa môžu dohodnúť na zriadení komisie pre alternatívne riešenie sporov, aby namiesto poradnej komisie prijal stanovisko k zamedzeniu dvojitého zdanenia v súlade s článkom 13. Využitie komisie pre alternatívne riešenie sporov však musí ostať krajným riešením.
Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 9 – odsek 2
2. Komisia pre alternatívne riešenie sporov sa môže odlišovať od poradnej komisie, pokiaľ ide o jej zloženie a formu, pričom môže uplatniť zmierenie, mediáciu, expertízu, rozhodcovské konanie alebo akékoľvek iné postupy alebo techniky riešenia sporov s cieľom vyriešiť daný spor.
2. Komisia pre alternatívne riešenie sporov sa môže odlišovať od poradnej komisie, pokiaľ ide o jej zloženie a formu, pričom môže uplatniť zmierenie, mediáciu, expertízu, rozhodcovské konanie alebo akékoľvek iné účinné a uznané postupy alebo techniky riešenia sporov s cieľom vyriešiť daný spor.
Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Článok 9 – odsek 4
4. Na komisiu pre alternatívne riešenie sporov sa uplatňujú články 11 až 15 s výnimkou pravidiel pre dosahovanie väčšiny zakotvených v článku 13 ods. 3. Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa v organizačnom poriadku komisie pre alternatívne riešenie sporov môžu dohodnúť na odlišných pravidlách pre dosahovanie väčšiny.
4. Na komisiu pre alternatívne riešenie sporov sa uplatňujú články 11 až 15 s výnimkou pravidiel pre dosahovanie väčšiny zakotvených v článku 13 ods. 3. Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa v organizačnom poriadku komisie pre alternatívne riešenie sporov môžu dohodnúť na odlišných pravidlách pre dosahovanie väčšiny za predpokladu, že je na účel riešenia sporov zaručená nezávislosť vymenovaných osôb a neexistuje na ich strane konflikt záujmov.
Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Článok 10 – odsek 1 – úvodná časť
Členské štáty určia, že v lehote 50 kalendárnych dní stanovenej v článku 6 ods. 4 každý príslušný orgán dotknutých členských štátov informuje daňovníkov o:
Členské štáty určia, že v lehote jedného mesiaca stanovenej v článku 6 ods. 4 každý príslušný orgán dotknutých členských štátov informuje daňovníkov o:
Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 10 – odsek 1 – pododsek 2
Dátum uvedený v prvom pododseku písm. b) sa stanoví na deň, ktorý nastane najneskôr šesť mesiacov po zriadení poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.
Dátum uvedený v prvom pododseku písm. b) sa stanoví na deň, ktorý nastane najneskôr tri mesiace po zriadení poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.
Pozmeňujúci návrh 54 Návrh smernice Článok 10 – odsek 3
3. Členské štáty určia, že v prípade neoznámenia alebo neúplného oznámenia organizačného poriadku daňovníkom nezávislé osoby a predseda doplnia organizačný poriadok podľa prílohy II a zašlú ho daňovníkovi do dvoch týždňov po uplynutí lehoty 50 kalendárnych dní stanovenej v článku 6 ods. 4. Ak sa nezávislé osoby a predseda nedohodnú na organizačnom poriadku alebo ho neoznámia daňovníkom, daňovníci sa môžu obrátiť na príslušný súd v štáte, v ktorom majú pobyt alebo v ktorom sú usadení, aby vyvodil všetky právne následky a určil organizačný poriadok.
3. Členské štáty určia, že v prípade neoznámenia alebo neúplného oznámenia organizačného poriadku daňovníkom nezávislé osoby a predseda doplnia organizačný poriadok podľa prílohy II a zašlú ho daňovníkovi do dvoch týždňov po uplynutí lehoty jedného mesiaca stanovenej v článku 6 ods. 4. Ak sa nezávislé osoby a predseda nedohodnú na organizačnom poriadku alebo ho neoznámia daňovníkom, daňovníci sa môžu obrátiť na príslušný súd v štáte, v ktorom majú pobyt alebo v ktorom sú usadení, aby vyvodil všetky právne následky a určil organizačný poriadok.
Pozmeňujúci návrh 55 Návrh smernice Článok 12 – odsek 1 – úvodná časť
1. Na účely postupu uvedeného v článku 6 môže dotknutý daňovník (daňovníci) poskytnúť poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty, ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie. Daňovník (daňovníci) a príslušné orgány dotknutých členských štátov poskytnú na žiadosť poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty. Príslušné orgány ktoréhokoľvek takéhoto členského štátu však môžu odmietnuť poskytnúť informácie poradnej komisii v týchto prípadoch:
1. Na účely postupu uvedeného v článku 6 dotknutý daňovník (daňovníci) poskytne (poskytnú) poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty, ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie. Daňovník (daňovníci) a príslušné orgány dotknutých členských štátov poskytnú na žiadosť poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty. Príslušné orgány ktoréhokoľvek takéhoto členského štátu však môžu odmietnuť poskytnúť informácie poradnej komisii v týchto prípadoch:
Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Článok 13 – odsek 1
1. Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov vydajú svoje stanovisko najneskôr v lehote šiestich mesiacov odo dňa, ku ktorému ich zriadili príslušné orgány dotknutých členských štátov.
1. Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov vydajú svoje stanovisko najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, ku ktorému ich zriadili príslušné orgány dotknutých členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 13 – odsek 2
2. Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov zohľadnia pri tvorbe svojho stanoviska príslušné vnútroštátne predpisy a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. V prípade, že zmluva alebo dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi dotknutými členskými štátmi neexistuje, poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov môžu pri tvorbe svojho stanoviska odkázať na medzinárodnú prax v daňových veciach, ako je napríklad Modelová zmluva OECD o zdaňovaní príjmov a majetku.
2. Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov zohľadnia pri tvorbe svojho stanoviska príslušné vnútroštátne predpisy a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. V prípade, že zmluva alebo dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi dotknutými členskými štátmi neexistuje, poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov môžu pri tvorbe svojho stanoviska odkázať na medzinárodnú prax v daňových veciach, ako je napríklad Modelová zmluva OECD o zdaňovaní príjmov a majetku a najnovší modelový dohovor OSN o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pozmeňujúci návrh 58 Návrh smernice Článok 14 – odsek 1
1. Príslušné orgány sa v lehote šiestich mesiacov po oznámení stanoviska poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov dohodnú na zamedzení dvojitého zdanenia.
1. Príslušné orgány sa v lehote troch mesiacov po oznámení stanoviska poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov dohodnú na zamedzení dvojitého zdanenia.
Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 14 – odsek 3
3. Členské štáty zabezpečia, aby každý príslušný orgán zaslal daňovníkom konečné rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote 30 kalendárnych dní po jeho prijatí. Ak sa daňovníkovi rozhodnutie neoznámi v lehote 30 kalendárnych dní, môže sa voči tomu odvolať v členskom štáte, v ktorom má pobyt alebo v ktorom je usadený, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi.
3. Členské štáty zabezpečia, aby každý príslušný orgán zaslal daňovníkom konečné rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote 30 kalendárnych dní po jeho prijatí. Ak sa daňovníkovi toto rozhodnutie neoznámi v lehote 30 dní, môže sa odvolať v členskom štáte, v ktorom má pobyt alebo v ktorom je usadený, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi.
Pozmeňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 15 – odsek 2
2. Skutočnosť, že sa spor stal predmetom postupu vzájomnej dohody alebo postupu riešenia sporov, nebráni členskému štátu v tom, aby podal podnet na začatie súdneho konania alebo konania o uložení administratívnych alebo trestných sankcií v rovnakej veci, alebo aby v takomto konaní pokračoval.
2. Skutočnosť, že sa spor stal predmetom postupu vzájomnej dohody alebo postupu riešenia sporov, bráni členskému štátu v tom, aby podal podnet na začatie súdneho konania alebo konania o uložení administratívnych alebo trestných sankcií v rovnakej veci, alebo aby v takomto konaní pokračoval.
Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 15 – odsek 3 – písmeno a
a) lehota šiestich mesiacov uvedená v článku 3 ods. 5;
a) lehota troch mesiacov uvedená v článku 3 ods. 5;
Pozmeňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 15 – odsek 3 – písmeno b
b) lehota dvoch rokov uvedená v článku 4 ods. 1.
b) lehota jedného roka uvedená v článku 4 ods. 1.
Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 15 – odsek 6
6. Odchylne od článku 6 môžu dotknuté členské štáty odmietnuť prístup k postupu riešenia sporov v prípadoch daňového podvodu, úmyselného úpadku či hrubej nedbanlivosti.
6. Odchylne od článku 6 môžu dotknuté členské štáty odmietnuť prístup k postupu riešenia sporov v prípadoch daňového podvodu konštatovaného v právoplatnom rozsudku v trestnom alebo správnom konaní, úmyselného úpadku či hrubej nedbanlivosti v tej istej veci.
Pozmeňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 16 – odsek 2
2. Príslušné orgány zverejnia konečné rozhodnutie uvedené v článku 14 za podmienky, že s tým súhlasí každý z dotknutých daňovníkov.
2. Príslušné orgány zverejnia konečné rozhodnutie uvedené v článku 14 v plnom rozsahu. V prípade, že ktorýkoľvek z daňovníkov namieta, že niektoré špecifické body v rozhodnutí sú citlivé obchodné, priemyselné alebo odborné informácie, príslušné orgány posúdia tieto námietky a zverejnia čo najväčšiu časť rozhodnutia a zároveň vymažú citlivé časti. Zatiaľ čo je potrebné chrániť ústavné právadaňovníkov, najmä pokiaľ ide o informácie, ktorých zverejňovanie by zjavne a jasne odhalilo priemyselné a obchodne citlivé informácie konkurencii, príslušné orgány sa musia usilovať aj o zabezpečenie maximálnej možnej transparentnosti prostredníctvom uverejnenia konečného rozhodnutia.
Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 16 – odsek 3 – pododsek 1
V prípade, že nejaký dotknutý daňovník nesúhlasí so zverejnením úplného konečného rozhodnutia, príslušné orgány vydajú abstrakt konečného rozhodnutia, ktorý obsahuje opis veci a predmetu sporu, dátumu, príslušných zdaňovacích období, právneho základu a odvetvia a stručný opis konečného výsledku.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 16 – odsek 4
4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví štandardné formuláre pre oznamovanie informácií uvedených v odsekoch 2 a 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 18 ods. 2.
4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví štandardné formuláre pre oznamovanie informácií uvedených v odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 18 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 16 – odsek 5
5. Príslušné orgány bezodkladne oznámia Komisii informácie, ktoré sa majú zverejniť v súlade s odsekom 3.
5. Príslušné orgány bezodkladne oznámia Komisii informácie, ktoré sa majú zverejniť v súlade s odsekom 3. Komisia tieto informácie sprístupní v bežne používanom formáte údajov na centrálne spravovanom webovom sídle.
Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 17 – odsek 1
1. Komisia sprístupní online zoznam nezávislých osôb uvedený v článku 8 ods. 4 a bude ho aktualizovať, pričom sa v ňom označia osoby, ktoré možno vymenovať za predsedu. Uvedený zoznam obsahuje len mená dotknutých osôb.
1. Komisia sprístupní online zoznam nezávislých osôb uvedený v článku 8 ods. 4 v otvorenom formáte údajov a bude ho aktualizovať, pričom sa v ňom označia osoby, ktoré možno vymenovať za predsedu. Uvedený zoznam obsahuje mená, príslušnosť a životopis týchto osôb a informácie týkajúce sa ich kvalifikácie a praktických skúseností s vyhláseniami o akýchkoľvek konfliktoch záujmov.
Pozmeňujúci návrh 70 Návrh smernice Článok 21 a (nový)
Článok 21a
Preskúmanie
Do ... [tri roky po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia na základe verejnej konzultácie a diskusií s príslušnými orgánmi uskutoční preskúmanie uplatňovania a rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Komisia takisto preskúma, či by poradný výbor so stálym charakterom („stála poradná komisia“) ďalej zvýšil efektívnosť a účinnosť postupov riešenia sporov.
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.
Pozmeňujúci návrh 71 Návrh smernice Príloha – nadpis 5 – riadok 2 a (nový)
Gewerbesteuer
Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Príloha – nadpis 12 – riadok 2 a (nový)
– so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, ktorý bol prijatý na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 v New Yorku(1),
– so zreteľom na dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) 12. decembra 2015 v Paríži (Parížska dohoda),
– so zreteľom na článok 3 ods. 3 a ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),
– so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“, a na článok 11 ZFEÚ,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť (COM(2016)0739),
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v januári 2011,
– so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 s názvom „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(2),
– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 30/2016: Správa o životnom prostredí z roku 2016,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(3),
– so zreteľom na strategický dokument Európskeho centra politickej stratégie z 20. júla 2016 s názvom Udržateľnosť teraz! Európsky hlas pre udržateľnosť (Sustainability Now! A European Voice for Sustainability)(4),
– so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020(5), s ňou súvisiace preskúmanie v polovici trvania(6) a uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o preskúmaní v polovici trvania(7),
– so zreteľom na správy Medzinárodného panelu o zdrojoch OSN pre životné prostredie (UNEP) nazvané Policy Coherence of the Sustainable Development Goals (2015), Global Material Flows and Resource Productivity (2016) a Resource Efficiency: Potential and Economic Implications (2017),
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049),
– so zreteľom na dohodu „HABITAT III: Nová mestská agenda“ prijatú v Quite 20. októbra 2016,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0239/2017),
A. keďže EÚ a jej členské štáty prijali program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (ďalej len program 2030) vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja (CTUR);
B. keďže 17 cieľov OSN trvalo udržateľného rozvoja (SDG) predstavuje plán lepšej spoločnosti a sveta, ktoré je možné dosiahnuť prostredníctvom praktických a merateľných opatrení upravujúcich viacero otázok vrátane dosahovania lepších a vyrovnanejších výsledkov v oblasti zdravia, blahobytu a vzdelania občanov, vyššej celkovej prosperity, opatrení proti zmene klímy a ochrany životného prostredia pre budúce generácie, a ako také sa musia vždy posudzovať horizontálne naprieč všetkými oblasťami činnosti Únie;
C. keďže budúci hospodársky rast bude možný len vtedy, ak sa budú plne rešpektovať limity našej planéty, aby sa pre všetkých zaručil dôstojný život;
D. keďže program 2030 má transformačný potenciál a stanovujú sa v ňom všeobecné, ambiciózne, komplexné, nerozdeliteľné a vzájomne prepojené ciele zamerané na odstraňovanie chudoby, boj proti diskriminácii a podporu environmentálnej zodpovednosti, sociálneho začleňovania a dodržiavania ľudských práv a posilňovanie mieru a bezpečnosti; keďže tieto ciele si vyžadujú okamžité opatrenia, aby sa dosiahlo úplné a účinné vykonávanie;
E. keďže Komisia zatiaľ nestanovila komplexnú stratégiu na vykonávanie programu 2030 zahŕňajúcu vnútorné a vonkajšie oblasti politiky s podrobným harmonogramom do roku 2030, ako požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu, a v plnej miere neprevzala všeobecnú koordinačnú úlohu pre opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni; keďže účinná stratégia vykonávania a mechanizmus monitorovania a preskúmania sú nevyhnutné na dosiahnutie CTUR;
F. keďže 17 CTUR a 169 súvisiacich cieľov sa dotýka všetkých aspektov politiky Únie;
G. keďže mnohé CTRU sa priamo týkajú okrem vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov aj právomocí EÚ, a preto si ich plnenie vyžaduje prístup založený na skutočnom viacúrovňovom riadení s aktívnym a širokým zapojením občianskej spoločnosti;
H. keďže zmena klímy nie je samostatným environmentálnym problémom, ale predstavuje podľa OSN(8) jednu z najväčších výziev našej doby a je vážnou hrozbou pre trvalo udržateľný rozvoj, a jej rozsiahly, bezprecedentný vplyv kladie neúmernú záťaž na tých najchudobnejších a najzraniteľnejších a prehlbuje nerovnosť medzi krajinami a v rámci nich; keďže naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy sú neoddeliteľnou súčasťou úspešnej implementácie CTUR;
I. keďže stratégie Európa 2020 v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti sú: znížiť emisie skleníkových plynov (SP) o 20 %, pokryť 20 % dopytu EÚ po energii obnoviteľnými zdrojmi a zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 %; keďže EÚ sa zaviazala znížiť domáce emisie skleníkových plynov o najmenej 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005 s výhradou mechanizmu zvyšovania cieľov stanoveného v rámci Parížskej dohody; keďže Európsky parlament vyzval na stanovenie záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 40 % a záväzného cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 30 % a zdôraznil, že tieto ciele by sa mali plniť prostredníctvom individuálnych národných cieľov;
J. keďže EÚ a jej členské štáty sú signatármi Parížskej dohody a ako také sa spolu s ostatnými krajinami zaviazali k úsiliu udržať globálne otepľovanie výrazne pod úrovňou 2 °C a k úsiliu o ďalšie obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C, a tým k obmedzeniu najhorších rizík zmeny klímy, ktoré ohrozujú schopnosť dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj;
K. keďže zdravé moria a oceány sú zásadne dôležité pre podporu bohatej biodiverzity a zaistenie bezpečnosti potravín a udržateľné živobytie;
L. keďže od Komisie sa na základe 7. environmentálneho akčného programu (EAP) vyžaduje, aby v globálnom kontexte posúdila environmentálny vplyv spotreby potravinových a nepotravinových komodít v Únii;
M. keďže akékoľvek posúdenie súčasnej a budúcej účinnosti programu CTUR v Európe by malo nielen poukazovať na súčasné úspechy, ale malo by sa venovať aj budúcemu úsiliu a plánom a malo by byť založené na dôkladnom posúdení medzier medzi politikami EÚ z a CTUR, a to aj v oblastiach, v ktorých EÚ CTUR neplní, slabého vykonávania súčasných politík a potenciálnych rozporov medzi oblasťami politiky;
N. keďže podľa agentúry EEA je veľmi pravdepodobné, že 11 z 30 prioritných cieľov EAP sa nedosiahne do konca roku 2020;
O. keďže financovanie CTUR predstavuje obrovskú výzvu, ktorá si vyžaduje silné a globálne partnerstvo a využitie všetkých foriem financovania (od domáceho, medzinárodného, verejného a súkromného financovania i financovania z inovatívnych zdrojov), ako aj nefinančných prostriedkov; keďže súkromné financovanie môže dopĺňať, ale nie nahrádzať verejné financovanie;
P. keďže účinná mobilizácia domácich zdrojov je nenahraditeľným faktorom pri dosahovaní cieľov programu 2030; keďže rozvojové krajiny sú obzvlášť postihnuté daňovými únikmi spoločností a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam;
Q. keďže presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje odolnosť, ktorá by sa mala posilňovať mnohostranným prístupom v rámci vonkajšej činnosti EÚ a v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja; keďže členské štáty a politiky EÚ majú plánované aj neplánované účinky na rozvojové krajiny a keďže CTUR predstavujú jedinečnú príležitosť na dosiahnutie väčšej súdržnosti a spravodlivejších politík vo vzťahu k rozvojovým krajinám;
R. keďže medzinárodný obchod môže byť silnou hybnou silou rozvoja a hospodárskeho rastu a veľká časť dovozu do EÚ pochádza z rozvojových krajín; keďže program 2030 uznáva obchod ako prostriedok dosiahnutia CTUR;
S. keďže na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutné riešiť výzvy spojené s migráciou a potreby rastúcej svetovej populácie; keďže v programe 2030 sa vyzdvihuje úloha migrácie ako potenciálnej hybnej sily rozvoja; keďže v článku 208 ZFEÚ sa stanovuje, že odstránenie chudoby je prvoradým cieľom rozvojových politík EÚ;
1. berie na vedomie oznámenie Komisie o európskych opatreniach zameraných na udržateľnosť, ktoré mapuje existujúce politické iniciatívy a nástroje na európskej úrovni a slúži ako reakcia na program 2030; zdôrazňuje však potrebu komplexného posúdenia, vrátane politických medzier a tendencií, nezrovnalostí a nedostatkov týkajúcich sa vykonávania, ako aj potenciálnych prínosov a súčinnosti všetkých jestvujúcich politík a právnych predpisov EÚ vo všetkých odvetviach; zdôrazňuje potrebu koordinovanej činnosti na toto posúdenie na európskej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov; vyzýva preto Komisiu a Radu (vo všetkých jej zloženiach) a agentúry a orgány EÚ, aby neodkladne v tomto zmysle pracovali;
2. zdôrazňuje, že zámerom programu 2030 je dosiahnuť lepšie životné podmienky pre všetkých a že tri rovnocenné piliere trvalo udržateľného rozvoja, konkrétne sociálny, environmentálny a hospodársky rozvoj, sú kľúčové na dosiahnutie CTUR; zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj je základný cieľ Únie uvedený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ a v diskusii o budúcnosti Európy by mal zohrávať ústrednú úlohu;
3. víta záväzok Komisie začleňovať CTUR do všetkých politík a iniciatív EÚ na základe zásad univerzálnosti a integrácie; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú krátkodobú, strednodobú a dlhodobú ucelenú, koordinovanú a spoločnú rámcovú stratégiu na plnenie 17 CTUR a ich 169 súvisiacich podcieľov v EÚ, pričom uznáva vzájomné prepojenia a vyvážené zastúpenie rôznych CTUR prostredníctvom viacúrovňovej správy a medziodvetvového prístupu; okrem toho zdôrazňuje, že treba začleniť všetky aspekty programu 2030 do európskeho semestra a zabezpečiť úplné zapojenie Európskeho parlamentu do tohto procesu; vyzýva prvého podpredsedu, ktorý má prierezovú zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj, aby prevzal vedúcu úlohu v tejto oblasti; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali splniť všetky hlavné a čiastkové CTUR v plnej miere, v praxi aj v duchu;
4. pripomína význam základnej zásady programu 2030 „na nikoho sa nezabudne“; žiada Komisiu a členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky na riešenie nerovnosti v rámci krajín a medzi nimi, lebo tieto nerovnosti zväčšujú vplyv iných globálnych výziev a brzdia pokrok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách podporovali výskum a rozčleňovanie údajov vo svojich politikách s cieľom zabezpečiť, aby najzraniteľnejšie a marginalizované osoby boli zahrnuté a uprednostňované;
5. víta odhodlanie Komisie začleniť CTUR do svojho programu lepšej právnej regulácie a zdôrazňuje potenciál strategického využívania nástrojov lepšej právnej regulácie na posúdenie súdržnosti politík EÚ z hľadiska programu 2030; vyzýva Komisiu, aby vytvorila kontrolu CTUR všetkých nových politík a právnych predpisov a aby zabezpečila úplnú súdržnosť politík v záujme vykonávania CTUR, za súčasnej podpory súčinnosti, získavania spoločných prínosov a zabraňovania kompromisom, a to na tak európskej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby trvalo udržateľný rozvoj bol integrálnou súčasťou celkového rámca posudzovania vplyvov, a nie samostatný vplyv ako v súčasnom súbore nástrojov Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie; vyzýva na zlepšenie nástrojov na meranie a kvantifikáciu strednodobých a dlhodobých environmentálnych výsledkov v rámci posudzovania vplyvov; vyzýva ďalej Komisiu, aby zaistila, aby sa v rámci hodnotení a kontrol vhodnosti v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) nutne posudzovalo, či konkrétne politiky alebo právne predpisy prispievajú k ambicióznemu plneniu CTUR, alebo či v ňom v skutočnosti bránia; vyzýva na jasnú identifikáciu a diferenciáciu úrovne správy vecí verejných, na ktorej by sa ciele mali plniť, a súčasne zdôrazňuje, že by sa mala dodržať zásada subsidiarity; vyzýva na vytvorenie jednoznačných a jednotných ciest trvalo udržateľného rozvoja na vnútroštátnej a, v prípade potreby, aj na nižšej či miestnej úrovni v prípade tých členských štátov, ktoré tak ešte neučinili; zdôrazňuje, že Komisia by k tomuto procesu mala poskytovať usmernenia s cieľom zaistiť jeho harmonizovaný formát;
6. zdôrazňuje, že 7. EAP je sám osebe dôležitým nástrojom na plnenie CTUR, hoci opatrenia prijaté v niektorých odvetviach stále nepostačujú na to, aby zabezpečili splnenie cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné kroky na úplné vykonanie 7. EAP, aby začlenili do hodnotenia 7. EAP posúdenie toho, do akej miery jeho ciele zodpovedajú CTUR, a aby zohľadňujúc tieto výsledky predložila odporúčanie týkajúce sa nástupníckeho programu; vyzýva Komisiu, aby včas navrhla environmentálny akčný program Únie na obdobie po roku 2020, ako to vyžaduje článok 192 ods. 3 ZFEÚ, pretože takýto program prispeje k splneniu CTUR v Európe;
7. naliehavo žiada Komisiu, aby dodržiavala rozvojový program dohodnutý v deklarácii z Ria a v programe 2030, ako aj johannesburský plán plnenia (JPOI) z roku 2002 a záverečný dokument z konferencie OSN o udržateľnom rozvoji Rio+20 z roku 2012;
8. domnieva sa, že Komisia by mala nabádať členské štáty, aby podporovali vytváranie a posilňovanie rád pre trvalo udržateľný rozvoj na národnej úrovni, a to aj na miestnej úrovni; a aby posilňovali účasť a účinné zapájanie občianskej spoločnosti a ďalších príslušných zainteresovaných strán do príslušných medzinárodných fór a v tejto súvislosti aby presadzovali transparentnosť a širokú účasť verejnosti a partnerstvá na vykonávanie trvalo udržateľného rozvoja;
9. uznáva, že v záujme splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja bude potrebné zapojenie viacerých zainteresovaných strán, t. j. EÚ, členských štátov, miestnych a regionálnych úradov, občianskej spoločnosti, občanov, podnikov a partnerov z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa platformy zainteresovaných strán ohlásené v jej oznámení stali modelom osvedčených postupov na uľahčenie plánovania, vykonávania, monitorovania a revízie programu 2030; zdôrazňuje, že v rámci tejto platformy by sa mali zužitkovať odborné znalosti vyplývajúce z rôznych kľúčových odvetví, a podporiť inovácie a prispieť k zabezpečeniu účinného prepojenia so zainteresovanými stranami, podporovať prístup zdola nahor, ako aj trvalo udržateľný rozvoj; zdôrazňuje okrem toho, že platforma by mala mať oveľa širší rozsah ako je partnerské učenie a mala by umožňovať skutočné zapojenie zainteresovaných strán do plánovania a monitorovania plnenia CTUR; vyzýva Komisiu, aby presadzovala súčinnosť s inými súvisiacimi platformami, ako je platforma REFIT, platforma obehového hospodárstva, pracovná skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť a rast a expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financie, a aby podala Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, ako sa nadviaže na odporúčania platformy;
10. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom uľahčiť riadenie CTUR s cieľom zabezpečiť:
i)
viacodvetvovosť: vytvorením vnútroštátnej koordinačnej štruktúry zodpovednej za nadviazanie na program Agenda 21, ktorá by využívala odborné znalosti MVO;
ii)
viacúrovňovosť: stanovením účinného inštitucionálneho rámca pre trvalo udržateľný rozvoj na všetkých úrovniach;
iii)
viacsubjektovosť: uľahčením a podporou informovanosti a zapojenia verejnosti sprístupnením informácií;
iv)
dôraz na zlepšovanie rozhrania medzi vedou a politikou;
v)
stanovenie jednoznačného harmonogramu kombinujúceho krátkodobé a dlhodobé myslenie.
Žiada preto Komisiu, aby zabezpečila, aby platforma viacerých zainteresovaných strán nevyústila iba do zhromažďovania informácií, ale aj do šírenia poznatkov v oblasti CTUR, a aby zabezpečilo, aby platforma mala vplyv na politický program. Preto žiada, aby Komisia s podporou Európskeho parlamentu a Rady vytvorila platformu viacerých zainteresovaných strán zapájajúcu subjekty zo rôznych odvetví. Vo fóre s najmenej 30 účastníkmi by mali byť zastúpené podniky a priemysel, spotrebiteľské skupiny, odbory, sociálne MVO a MVO pôsobiace v oblasti životného prostredia a klímy, MVO pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce a zástupcovia miestnej verejnej správy a miest; Stretnutia by mali byť otvorené čo najväčšiemu počtu subjektov a mali by byť navrhnuté tak, aby sa mohli rozšíriť v prípade, že sa časom zvýši záujem. Platforma by na svojich štvrťročných schôdzach mala pomenúvať problémy, ktoré bránia v plnení CTUR. Európsky parlament by mal zvážiť vytvorenie pracovnej skupiny pre CTUR, aby sa zabezpečila horizontálna práca v rámci Európskeho parlamentu na túto tému. Toto fórum by malo pozostávať z poslancov Európskeho parlamentu zastupujúcich čo najviac výborov. Komisia a Európsky parlament by sa mali na schôdzach platformy viacerých zainteresovaných strán aktívne podieľať. Komisia by mala každoročne platformu informovať o svojich budúcich plánoch v oblasti pomoci s plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mala by vytvoriť dokument, dostupný na všetkých úrovniach vo všetkých členských štátoch, o osvedčených postupoch pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja pred schôdzami OSN v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja konanými v júni či júli. Výbor regiónov by mal byť mostom medzi miestnymi a celoštátnymi subjektmi.
11. víta čoraz väčší objem inštitucionálneho a súkromného kapitálu vyčlenený na financovanie CTUR a nabáda Komisiu a členské štáty, aby vytvorili kritériá trvalo udržateľného rozvoja pre inštitucionálne výdavky EÚ, odhalili potenciálne regulačné prekážky brániace investíciám do CTUR a stimulom tieto investície motivujúcim, a preverili možnosti zbližovania a spolupráce medzi verejnými a súkromnými investíciami;
12. víta potenciálny prínos preskúmavania vykonávania environmentálnych politík k dosiahnutiu CTUR prostredníctvom lepšieho uplatňovania acquis v členských štátoch; upozorňuje však, že toto preskúmanie by sa nemalo považovať za náhradu za iné nástroje, ako napríklad konania o nesplnení povinnosti;
13. naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila účinné mechanizmy monitorovania, sledovania a kontroly v oblasti plnenia a presadzovania CTUR a programu 2030, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Eurostatom vytvorila súbor konkrétnych ukazovateľov pokroku pre vnútorné uplatňovanie CTUR v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracúvala výročné správy o pokroku EÚ v oblasti plnenia CTUR; zdôrazňuje, že Komisia by mala podporovať členské štáty v oblasti jednotného podávania správ; žiada Európsky parlament, aby sa stal partnerom v tomto procese, najmä v druhom oblasti činnosti po roku 2020, a žiada každoročný dialóg a podávania správ medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, čoho výsledkom by malo byť predloženie správy; naliehavo žiada, aby výsledky boli transparentné a zároveň ľahko zrozumiteľné a aby sa dali ľahko tlmočiť širokému spektru publika; zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní programu 2030, a preto zdôrazňuje úlohu spoluzákonodarcov v tomto procese; domnieva sa, že uzatvorenie záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 ZFEÚ by v tomto smere prinieslo vhodný režim spolupráce;
14. pripomína, že členské štáty sú povinné podávať OSN správy o svojom plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že tieto správy členských štátov by sa mali pripravovať v spolupráci s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi; zdôrazňuje, že v členských štátoch s federálnou úrovňou alebo decentralizovanými orgánmi verejnej správy je potrebné špecifikovať výzvy a povinnosti týkajúce sa týchto delegovaných úrovní verejnej správy pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
15. vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné globálne hodnotové reťazce spolu so zavedením systémov náležitej starostlivosti pre spoločnosti so zameraním na ich celý dodávateľský reťazec, čo by podnietilo podniky, aby investovali zodpovednejšie, a stimulovalo by účinnejšie zavádzanie kapitol o udržateľnosti do dohôd o voľnom obchode, zahŕňajúcich oblasti boja proti korupcii, transparentnosti, boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zodpovedného správania podnikov;
16. nazdáva sa, že akákoľvek budúca vízia Európy musí zahŕňať ciele trvalo udržateľného rozvoja ako kľúčovú zásadu, a že pri tom by sa členské štáty mali posúvať smerom k udržateľným hospodárskym modelom a úloha EÚ pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja by preto mala byť v centre úvah, ktoré sa začali bielou knihou Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy (COM(2017)2025), ak je potrebný pevnejší rozmer udržateľnosti v kontexte hospodárskeho rastu; domnieva sa, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a programu 2030 je pre EÚ rozhodujúce a že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja by malo byť európskym dedičstvom pre budúce generácie; uznáva, že program 2030 je v súlade so zásadami a hodnotami Európskej únie a plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja tak prirodzene vyplýva z plánov Európskej únie vytvoriť lepšiu, zdravšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre Európu;
17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby budovali kapacity na integrované posudzovanie, technologickú a inštitucionálnu inováciu a finančnú mobilizáciu v záujme plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
18. uznáva, že väčšina európskych krajín (z EÚ aj mimo nej) sú signatári dohody o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že v kontexte diskusie o budúcnosti Európy by sa malo zvažovať vytvorenie celoeurópskeho rámca pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja medzi členskými štátmi EÚ, EHP, signatármi dohôd o pridružení s EÚ, kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ a so Spojeným kráľovstvom po jeho odchode;
19. zdôrazňuje úlohu politického fóra na vysokej úrovni pri nadväzujúcich opatreniach a hodnotení plnenia CTUR a vyzýva Komisiu a Radu, aby rešpektovali vedúcu úlohu EÚ pri navrhovaní a vykonávaní programu 2030 prostredníctvom dohôd o spoločných pozíciách EÚ a prostredníctvom spoločných správ EÚ, a to na základe koordinovaného podávania správ členskými štátmi a inštitúciami EÚ pred zasadnutím politického fóra na vysokej úrovni pod záštitou valného zhromaždenia; vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala existujúce opatrenia počas nadchádzajúceho politického fóra na vysokej úrovni, ako aj osobitné CTUR, ktoré budú predmetom preskúmania;
20. domnieva sa, že EÚ by mala byť celosvetovým priekopníkom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a udržateľný systém výroby a spotreby; nabáda Komisiu, aby svoje politiky v oblasti vedy, techniky a inovácií orientovala na CTUR, a vyzýva ju, aby vypracovala oznámenie o vede, technike a inováciách v záujme trvalo udržateľného rozvoja, ako to odporúča expertná skupina Komisie venovaná krokom nadväzujúcim na konferenciu Rio+20, najmä CTUR, a to v záujme vytýčenia a podpory dlhodobej koordinácie a súdržnosti politík;
21. trvá na tom, že veda, technika a inovácie sú osobitne dôležité nástroje na dosahovanie CTUR; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do programu Horizont 2020 a budúcich rámcových výskumných programov lepšie začlenili pojmy „trvalo udržateľný rozvoj“ a „spoločenské výzvy“;
22. pripomína, že Európsky parlament by v zmysle svojho uznesenia z 12. mája 2016 mal mať jednoznačnú úlohu pri plnení programu 2030 Európskou úniou;
23. víta nedávne iniciatívy na podporu efektívneho využívania zdrojov, okrem iného prostredníctvom podpory predchádzania vzniku odpadu, opätovného využívania a recyklácie, obmedzenia energetického zhodnocovania na nerecyklovateľné materiály, ako aj postupného zrušenia ukladania recyklovateľného alebo obnoviteľného odpadu, ktorý sa predkladá v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, a návrh nových, ambicióznych cieľov EÚ v oblasti odpadov, ktorý bude, okrem iného, prispievať k CTUR č. 12 a znižovaniu objemu morského odpadu; uznáva, že dosiahnutie CTUR a cieľov v oblasti zmeny klímy nákladovo efektívnym spôsobom si bude vyžadovať zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a, do roku 2050, zníženie ročných celkových emisií skleníkových plynov o 19 % a emisií skleníkových plynov z krajín G7, až o 25 %; poukazuje na to, že 12 zo 17 CTUR závisí od udržateľného využívania prírodných zdrojov; zdôrazňuje význam udržateľnej spotreby a výroby zvyšovaním efektívnosti, znižovaním znečistenia, dopytu po zdrojoch a menšou tvorbou odpadu; zdôrazňuje, že treba oddeliť rast, využívanie zdrojov a vplyvy na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby vypracúvala pravidelné správy o stave obehového hospodárstva, v ktorých uvedie stav a trendy a umožní, aby sa platné politiky upravili na základe objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných informácií; vyzýva ďalej Komisiu, aby zaistila, aby obehové hospodárstvo prinieslo výrazný pokles v oblasti používania prvotných materiálov, zníženie množstva materiálov vyradených ako odpad, výrobky, ktoré dlhšie vydržia, a využívanie vedľajších produktov z výroby a nadbytočných materiálov, ktoré sa predtým považovali za toky odpadu; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznu a komplexnú stratégiu týkajúcu sa plastov a zároveň plnila cieľ na rok 2020 týkajúci sa nakladania s chemikáliami environmentálne vhodným spôsobom a zohľadňovala cieľ v oblasti cyklov netoxických materiálov uvedený v 7. EAP; domnieva sa, že pre CTUR č. 2 je na európskej úrovni kľúčová koordinovaná akcia proti plytvaniu potravinami; zdôrazňuje cieľ EÚ znížiť potravinový odpad o 50 % do roku 2030;
24. zdôrazňuje, že v rozhodnutí č. 1386/2013/EÚ sa uvádza, že súčasné systémy výroby a spotreby vytvárajú v svetovom hospodárstve veľké množstvo odpadov, čo spolu s rastúcim dopytom po tovare a službách pri vyčerpávaní zdrojov prispieva k zvyšovaniu cien dôležitých surovín, rúd a energií a zároveň k vytvoreniu ešte väčšieho znečistenia a odpadov, pričom sa zvyšujú celosvetové emisie skleníkových plynov a zároveň sa zosilňuje degradácia pôdy a odlesňovanie; je preto nutné úsilie zo strany EÚ a členských štátov, aby zabezpečili posudzovanie životného cyklu (LCA) výrobkov a služieb a zhodnotili ich skutočný vplyv z hľadiska udržateľnosti;
25. pripomína, že oddelenie hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov je zásadne dôležité pre obmedzenie vplyvov na životné prostredie, pre zlepšenie konkurencieschopnosti Európy a pre zníženie jej závislosti v oblasti zdrojov;
26. zdôrazňuje, že aby EÚ splnila ciele programu 2030, je zásadne dôležité, aby ich komplexne odrážal európsky semester, a to aj prostredníctvom riešenia tzv. zelených pracovných miest, efektívnosti využívania zdrojov, a udržateľných investícií a inovácie; poznamenáva, že hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje má veľký potenciál tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu, pretože do roku 2050 by prinieslo ďalšie zvýšenie o 2 bilióny USD pre svetové hospodárstvo a vytvorilo nárast HDP o 600 miliárd USD v krajinách skupiny G7;
27. vyzýva Komisiu, aby všetkým zainteresovaným stranám vrátane investorov, odborov a občanov prízvukovala prínosy transformácie neudržateľnej výroby na činnosti, ktoré umožnia vykonávanie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a výhody vyplývajúce z neustálej rekvalifikácie pracovnej sily s cieľom ekologického, čistého, kvalitného zamestnania;
28. zdôrazňuje dôležitosť splnenia SDG č. 2 venovaného udržateľnému poľnohospodárstvu a SDG venovaných predchádzaniu vzniku znečistenia a nadmernému používaniu vody (č. 6.3 a 6.4), zlepšovaniu kvality pôdy (č. 2.4 a 15.3) a zastaveniu straty biodiverzity (č. 15) na úrovni EÚ;
29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali výraznými oneskoreniami pri dosahovaní dobrého stavu v oblasti vody v rámci smernice o vode a zabezpečili splnenie CTUR č. 6; berie na vedomie, že podľa hodnotenia EEA viac než polovica riečnych a jazerných vodných útvarov v Európe má ekologický stav, ktorý je označený ako menej dobrý a že vodné ekosystémy prechádzajú stále najvýraznejším zhoršovaním a poklesom biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby podporila inovatívne prístupy k udržateľnému hospodáreniu s vodou, a to aj plnohodnotným uvoľnením potenciálu opätovného využívania odpadových vôd a uplatňovaním zásad obehového hospodárstva v hospodárení s vodami tým, že zavedie opatrenia na podporu opätovného využívania odpadových vôd v poľnohospodárstve, priemysle a v komunálnych odvetviach; zdôrazňuje, že približne 70 miliónov Európanov má problémy s vodou počas letných mesiacov; okrem toho pripomína, že približne 2 % z celkového počtu obyvateľov EÚ nemá úplný prístup k pitnej vode, čo nerovnomerne postihuje zraniteľné a marginalizované skupiny; ďalej pripomína, že v Európe dochádza k 10 úmrtiam denne v dôsledku závadnej vody a nedostatočnej hygieny;
30. víta spoločné oznámenie Komisie pre budúcnosť našich oceánov, v ktorom sa navrhuje 50 opatrení na bezpečné, čisté a udržateľné využívanie oceánov v Európe a na celom svete v záujme splnenia CTUR č. 14, čo je naliehavý cieľ vzhľadom na potrebu rýchleho oživenia európskych morí a svetových oceánov;
31. zdôrazňuje environmentálny význam a spoločensko-hospodárske výhody biodiverzity a konštatuje, že podľa najnovšej správy týkajúcej sa „medzí možností našej planéty“ prekročili súčasné hodnoty straty biodiverzity medzu možností planéty, pričom integrita biosféry je považovaná za základnú medzu možností a jej významná zmena prináša zemský systém do nového stavu; so znepokojením konštatuje, že ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a Dohovoru o biologickej diverzite sa nepodarí splniť bez významného dodatočného úsilia; pripomína, že približne 60 % živočíšnych druhov a 77 % chránených biotopov nemá optimálne podmienky(9); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v záujme dosiahnutia týchto cieľov, a to, okrem iného, plným vykonávaním smerníc o ochrane prírody a uznávajúc pridanú hodnotu ekosystémov a biodiverzity životného prostredia v Európe vyčlenením dostatočných zdrojov v rámci budúcich rozpočtov, a to aj v oblasti zachovania biodiverzity, predovšetkým siete Natura 2000 a programu LIFE; opakuje, že je potrebná spoločná metodika sledovania zohľadňujúca všetky priame a nepriame výdavky v oblasti biologickej diverzity a ich efektívnosť, a zdôrazňuje, že celkové výdavky EÚ nesmú mať žiadne nepriaznivé vplyvy na biodiverzitu a mali by podporovať dosahovanie európskych cieľov v oblasti biodiverzity;
32. zdôrazňuje, že plnohodnotné vykonávanie, presadzovanie a primerané financovanie smerníc o ochrane prírody je životne dôležitou podmienkou zaisťovania úspechu stratégie v oblasti biologickej diverzity ako celku a splnenia jej hlavného cieľa; víta rozhodnutie Komisie nerevidovať smernice o ochrane prírody;
33. vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene doplnili a podporili ekologickú sieť Natura 2000 a vyvinuli väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby bol určený dostatočný počet osobitných chránených území podľa smernice o biotopoch a aby toto označenie sprevádzali účinné opatrenia na ochranu biodiverzity v Európe;
34. konštatuje, že podľa výskumu je neudržateľné poľnohospodárstvo hlavným motorom poklesu organického uhlíka v pôde a biologickej diverzity pôdy; vyzýva EÚ, aby podporovala metódy, ktoré zlepšujú kvalitu pôdy, napríklad rotáciu so začlenením strukovín a hospodárskych zvierat, čím sa umožní, aby EÚ splnila CTUR č. 2.4 a 15.3;
35. nazdáva sa, že EÚ musí vyvinúť väčšiu snahu, aby dosiahla CTUR č. 15; nalieha predovšetkým na Komisiu, aby prioritne riešila otázku dekontaminácie životného prostredia návrhom harmonizovaných noriem proti využívaniu a degradácii pôdy a aby čo najskôr predložila akčný plán na boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov, o ktorom opakovane informovala, a harmonogram jeho vykonávania;
36. uznáva, že zmeny v oblasti biodiverzity pôdy a množstva organického uhlíka v pôde sú zväčša vyvolávané praktikami v oblasti obhospodarovania pôdy a zmenami využívania pôdy, ako aj zmenou klímy, čo má výrazne negatívny vplyv na celé ekosystémy a spoločnosť; vyzýva preto Komisiu, aby v nadchádzajúcom 8. EAP venovala osobitnú pozornosť záležitostiam súvisiacim s pôdou;
37. zdôrazňuje, že dovoz sójovej múčky určenej na výživu zvierat do EÚ prispieva k odlesňovaniu v Južnej Amerike a tým ohrozuje CTUR v oblasti odlesňovania, zmeny klímy a biologickej diverzity;
38. vyzýva Komisiu, aby ako celosvetový aktér zintenzívnila úsilie o ochranu dôležitej ekológie a životného prostredia v Arktíde; naliehavo vyzýva Komisiu, aby neumožnila žiadne politiky podnecujúce využívanie Arktídy na ťažbu fosílnych palív;
39. víta zameranie na biodiverzitu, prírodné zdroje a ekosystémy a uznanú súvislosť medzi týmito prvkami, ľudským zdravím a dobrými životnými podmienkami; zdôrazňuje potrebu tzv. prístupu „jedného zdravia“ zahŕňajúceho ľudské zdravie, zdravie zvierat aj zdravie životného prostredia, a pripomína, že investície do výskumu a inovácie zamerané na vývoj nových zdravotníckych technológií sú nutnou podmienkou splnenia CTUR; naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlene uskutočnila analýzu reagujúcu na publikáciu OECD s názvom EU Health at a glance, v ktorej sa ukazuje, že stredná dĺžka života sa v mnohých členských štátoch EÚ nezvýšila; konštatuje, že spravodlivý prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti je kľúčom k udržateľným zdravotníckym systémom, keďže má potenciál znižovať nerovnosti; zdôrazňuje, že treba vyvinúť viac úsilia v záujme vyriešenia viacrozmerných prekážok brániacich prístupu na individuálnej úrovni, na úrovni poskytovateľov a na úrovni systémov zdravotníctva a pokračovať v investovaní do inovácií a lekárskeho výskumu a do Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) s cieľom vypracovať zdravotnícke riešenia, ktoré sú prístupné, udržateľné a zamerané na boj proti globálnej hrozbe HIV/AIDS, tuberkulóze meningitíde, hepatitíde C a iným zanedbávaným infekčným chorobám, ktoré sú často spojené s chudobou; pripomína, že investovanie do lekárskeho výskumu a vývoja na celosvetovej úrovni je kľúčové z hľadiska reakcie na nové zdravotnícke výzvy, ktorými sú epidémie a rezistencia voči antibiotikám;
40. zdôrazňuje, že hospodárstvo oceánov alebo „modré hospodárstvo“ ponúka významné príležitosti pre trvalo udržateľné využívanie a zachovanie morských zdrojov a že vhodná podpora pri budovaní kapacít na vypracúvanie a vykonávanie nástrojov plánovania a riadenia systémov môže umožniť rozvojovým krajinám, aby boli schopné chopiť sa týchto príležitostí; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú Európska únia musí v tomto smere zohrávať;
41. uznáva nepopierateľnú väzbu medzi ťažbou zdrojov rybného hospodárstva a ochranou a obchodom; okrem toho uznáva, že alternatívne náklady nekonania pri odstraňovaní škodlivých dotácií v odvetví rybárstva sú mimoriadne vysoké, pretože bez opatrení sa zdroje vyčerpajú, dostaví sa nedostatok potravín a zdroje zamestnanosti, ktoré sa mali zachovať, sa zničia;
42. pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú signatármi Parížskej dohody, a teda sa zaviazali plniť jej ciele, ktoré si vyžadujú globálne opatrenia; zdôrazňuje, že treba začleniť dlhodobý cieľ odstránenia emisií uhlíka a obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod úroveň 2 °C a pokračovať v úsilí o ďalšie obmedzenie tohto zvýšenia na 1,5 °C;
43. pripomína, že návrh Komisie týkajúci sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 stanovuje tri kľúčové ciele na obdobie do roku 2030: zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, pokrytie aspoň 27 % dopytu po energii v EÚ obnoviteľnými zdrojmi energie a zlepšiť energetickú efektívnosť aspoň o 30 %; pripomína stanoviská Európskeho parlamentu prijaté k týmto cieľom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tieto ciele naďalej kontrolovali a aby sa pripravila pre EÚ stratégia nulových emisií do polovice storočia poskytujúca nákladovo efektívnu cestu ku splneniu cieľa nulových emisií prijatého v rámci Parížskej dohody, a to s prihliadnutím na regionálne a národné osobitosti v rámci EÚ;
44. vyzýva EÚ a členské štáty, aby účinne začlenili zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu do rozvojových politík; zdôrazňuje potrebu podporovať transfer energeticky účinných a čistých technológií, ako aj investície do menších, mimosieťových a decentralizovaných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju pomoc v oblasti udržateľného poľnohospodárstva na boj so zmenou klímy a zamerala svoju podporu na malých poľnohospodárov, diverzifikáciu plodín a poľnohospodársko-lesnícke a poľnohospodársko-ekologické postupy;
45. poznamenáva, že zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy predstavujú významnú hrozbu pre nastoľovanie a udržiavanie mieru a spravodlivosti; uznáva, že je potrebné viac zdôrazňovať skutočnosť, že zmena klímy a poškodzovanie životného prostredia je hnacím motorom svetovej migrácie, ako aj chudoby a hladu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zachovali zmenu klímy ako strategickú prioritu v diplomatických dialógoch na globálnej úrovni vrátane bilaterálnych a medziregionálnych dialógov so skupinou G7, skupinou G20, v OSN a s partnerskými krajinami (napr. s Čínou), a to s cieľom pokračovať v pozitívnom a aktívnom dialógu, ktorý urýchľuje globálny prechod na čistú energiu a bráni nebezpečnej zmene klímy;
46. uznáva prácu organizácie Center for Climate and Security so sídlom v USA, pokiaľ ide o identifikáciu vrcholových väzieb medzi zmenou klímy a medzinárodnou bezpečnosťou, ktorý označuje zmenu klímy označuje za „násobiteľa hrozieb“, ktorý by si mohol vyžiadať väčšie humanitárne alebo vojenské zásahy a mohol by viesť k závažnejším búrkam ohrozujúcim mestá a vojenské základne;
47. zdôrazňuje skutočnosť, že energetická chudoba, ktorá je často definovaná ako situácia, keď jednotlivci alebo domácnosti nie sú schopní zodpovedajúcim spôsobom vykurovať alebo zabezpečiť ďalšie požadované energetické služby vo svojich domovoch za prijateľnú cenu, je problémom v celej rade členských štátov; zdôrazňuje, že energetická chudoba je spôsobená zvyšujúcimi sa cenami energie, recesným vplyvom na národnú a regionálnu ekonomiku a nízkou energetickou efektívnosťou domov; pripomína, že podľa štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) sa odhaduje, že 54 miliónov európskych občanov (10,8 % populácie EÚ) neboli schopní v roku 2012 svoj domov primerane vykurovať, pričom podobné čísla sa uvádzajú v súvislosti s oneskorenou úhradou účtov za energie alebo s prítomnosťou zlých podmienok bývania; vyzýva členské štáty, aby tento problém uznali a riešili, pretože zaistenie základných energetických služieb je kriticky dôležité na zaistenie toho, aby komunity netrpeli nepriaznivými zdravotnými dôsledkami, nedostávali sa do hlbšej chudoby, dokázali zachovať dobrú kvalitu života, ako aj na zaistenie toho, aby sa finančné výdavky na pomoc domácnostiam, ktoré potrebujú podporu, nestali príliš veľkou záťažou; zdôrazňuje, že moderné energetické služby sú rozhodujúce pre blahobyt ľudí, ako aj pre hospodársky rozvoj krajiny; a pritom na celom svete 1,2 miliardy ľudí nemá prístup k elektrine a viac než 2,7 miliardy ľudí nemá možnosť tepelne upravovať jedlo využitím čistej energie; ďalej pripomína, že viac než 95 % týchto ľudí žije buď v subsaharskej Afrike alebo v rozvojových krajinách Ázie a zhruba 80 % ich žije vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že energia je ústredným bodom takmer každej významnej výzvy a možnosti, ktorým svet dnes čelí; zdôrazňuje, že či už pre zamestnanosť, bezpečnosť, zmenu klímy, výrobu potravín alebo zvyšovanie príjmov, prístup k energii má zásadný význam pre všetkých a že trvalo udržateľná energia predstavuje možnosť – mení životy, hospodárstva i planétu;
48. odporúča úplné začlenenie klimatických opatrení do celého rozpočtu EÚ (uplatňovanie hľadiska klimatických opatrení) zaisťujúce začlenenie opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov do všetkých rozhodnutí o investíciách v Európe;
49. vyzýva Komisiu, aby každých päť rokov, počínajúc od obdobia šiestich mesiacov od facilitačného dialógu v roku 2018 v rámci UNFCCC, vypracovala správu o právnych predpisoch EÚ v oblasti klímy vrátane nariadenia o spoločnom úsilí a smernice o systéme obchodovania s emisiami EÚ s cieľom zaistiť, aby tieto právne predpisy boli účinné pri očakávanom prispení k snahe EÚ o znižovania emisií, a zistiť, či súčasný smer znižovania bude stačiť na to, aby sa naplnili CTUR a ciele Parížskej dohody; ďalej požaduje, aby najneskôr do roku 2020 Komisia zrevidovala a posilnila klimatický a energetický rámec do roku 2030 a vnútroštátne stanovený príspevok EÚ, s cieľom dostatočného zosúladenia s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody a CTUR; vyzýva Komisiu, aby stimulovala možnosti pohlcovania emisií skleníkových plynov prostredníctvom podpory rozvoja politík, ktoré podporujú zalesňovanie s riadnymi postupmi lesného hospodárenia, vzhľadom na skutočnosť, že EÚ sa v rámci programu 2030 zaviazala podporovať implementáciu trvalo udržateľného lesného hospodárenia s cieľom zastaviť odlesňovanie, obnoviť poškodené lesy a zvyšovať zalesňovanie a obnovu lesov na celom svete do roku 2020;
50. zdôrazňuje skutočnosť, že úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania nie je prekážkou hospodárskeho rastu a zamestnanosti a že naopak, odstraňovanie emisií oxidu uhličitého z hospodárstva by sa mohlo považovať za kľúčový zdroj nového a udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti; uznáva však, že pri prechode na akýkoľvek nový hospodársky a sociálny model budú komunity zamerané na tradičné priemyselné odvetvia pravdepodobne čeliť výzvam; zdôrazňuje význam podpory tohto prechodu a vyzýva Komisiu členské štáty, aby usmerňovali finančné prostriedky zo zdrojov, ako je systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami, na financovanie modernizácie a spravodlivej transformácie, s cieľom podporiť takéto komunity a presadzovať prijatie najlepších výrobných technológií a postupov, ktoré sú schopné zabezpečiť najlepšie environmentálne normy a vytvoriť bezpečné, stabilné a trvalo udržateľné pracovné miesta;
51. konštatuje, že pokračujúca strata biodiverzity, negatívne dôsledky odlesňovania a zmeny klímy môžu viesť k čoraz väčšiemu konkurenčnému boju o zdroje ako potraviny a energia, ku zvýšenej miere chudoby a politickej nestability na celom svete a k presunom obyvateľstva a novým globálnym migračným vzorcom; trvá na tom, že Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty by mali zvážiť tieto faktory vo všetkých aspektoch vonkajších vzťahov a medzinárodnej diplomacie a zabezpečovať podstatné zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP); žiada, aby Komisia, ESVČ a členské štáty sledovali v rámci všetkých opatrení a interakcií s tretími krajinami úsilie znížiť emisie podporou obnoviteľných zdrojov energie, efektívnosti využívania zdrojov, biodiverzity a ochrany lesov, a podporovaním zmierňovania zmeny klímy a prispôsobenia sa nej;
52. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby vonkajšie politiky EÚ boli v súlade s CTUR, a aby identifikovala oblasti, v ktorých sú potrebné ďalšie opatrenia alebo vykonávanie s cieľom zabezpečiť, aby vonkajšie politiky EÚ podporovali účinné vykonávanie CTUR a neboli v rozpore s CTUR a ich vykonávaním v iných regiónoch, najmä v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zaviedla spoľahlivý proces od prognostickej metódy včasného varovania pre nové iniciatívy a návrhy, vrátane revízie existujúcich právnych predpisov, a aby predložila návrh rozsiahlej vonkajšej stratégie trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje dostupné nástroje a fóra, akým sú Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD, regionálne fórum EHK OSN pre udržateľný rozvoj (RFSD), politické fórum na vysokej úrovni a centrálna platforma OSN; vyzýva na dobrovoľné preskúmanie na úrovni politického fóra na vysokej úrovni v súlade s programom 2030, ktoré by nabádalo členské štáty, aby „uskutočňovali pravidelné a inkluzívne preskúmania pokroku“; zdôrazňuje v tomto smere úlohu pravidelného a primeraného posudzovania vplyvu ex ante; pripomína v Zmluve uvedenú povinnosť zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce vo všetkých politikách, ktoré pravdepodobne budú mať vplyv na rozvojové krajiny;
53. zdôrazňuje dôležitosť ORP ako kľúčového nástroja na dosiahnutie cieľov programu 2030, v zmysle odstránenia chudoby vo všetkých jej podobách a boja proti nerovnosti, pričom pripomína, že rozvojová pomoc sama osebe nestačí na to, aby sa občania rozvojových krajín vymanili z chudoby; zdôrazňuje, že treba podporovať nástroje, ktoré podporujú väčšiu zodpovednosť, ako je rozpočtová podpora; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby bezodkladne opätovne potvrdili svoj záväzok k splneniu cieľa 0,7 % hrubého národného dôchodku a aby predložili návrhy podrobného harmonogramu postupného zvyšovania ORP s cieľom dosiahnuť tento cieľ; v tejto súvislosti pripomína záväzok EÚ vyčleniť najmenej 20 % svojej ORP na ľudský rozvoj a sociálne začlenenie a požaduje obnovenie záväzku v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby dosiahla odporúčanie Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) dosiahnuť ročný priemerný grantový prvok celkovej ORP vo výške 86 %; vyzýva, aby ORP bola chránená proti zneužitiu a aby sa dodržiavali medzinárodne dohodnuté zásady účinnosti rozvoja zachovaním základného cieľa ORP v podobe odstránenia chudoby, s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny (NRK) a nestabilné situácie; pripomína, že v rámci širšieho rozvojového programu treba ísť nad rámec vzťahu darcu a príjemcu;
54. zdôrazňuje, že zabezpečenie daňovej spravodlivosti a transparentnosti, boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, odstraňovanie nezákonných finančných tokov a daňových rajov spolu so zlepšením správy verejných financií, udržateľným hospodárskym rastom a zvýšením mobilizácie domácich zdrojov má zásadný význam pre financovanie programu 2030; vyzýva EÚ na vytvorenie programu financovania (DEVETAX 2030), konkrétne s cieľom pomôcť vytvárať daňové štruktúry v rozvíjajúcich sa trhových hospodárstvach a pomôcť rozvojovým krajinám vytvoriť nové regionálne daňové úrady; opakuje svoju výzvu na vybudovanie globálnej dane z finančných transakcií s cieľom riešiť globálne výzvy spojené s chudobou, na vyšetrovanie účinkov presahovania na rozvojové krajiny všetkých vnútroštátnych a európskych daňových politík a na zachovanie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja pri prijímaní právnych predpisov v tejto oblasti;
55. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby opätovne upravili svoj prístup k migrácii s cieľom vypracovať politiku v oblasti migrácie v súlade s CTUR č. 10 a faktickým vnímaním migrantov a žiadateľov o azyl a s bojom proti xenofóbii a diskriminácii migrantov, ako aj s cieľom investovať do kľúčových faktorov pre ľudský rozvoj; opakuje svoje obavy, že nové politiky a finančné nástroje na riešenie prvotných príčin nezákonnej a násilnej migrácie možno realizovať na úkor rozvojových cieľov, a žiada, aby sa Európskemu parlamentu v tejto súvislosti prisúdila výraznejšia kontrolná úloha, s cieľom zabezpečiť, žaby nové nástroje financovania boli v súlade s právnym základom, zásadami a záväzkami EÚ, a najmä s programom 2030; pripomína, že hlavným cieľom politiky rozvojovej spolupráce je odstránenie chudoby a dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj;
56. víta kladenie dôrazu kladeného na investovanie do mladých ľudí ako hlavných realizátorov CTUR; zdôrazňuje potrebu využiť demografickú dividendu rozvojových krajín prostredníctvom vhodných verejných politík a investícií do vzdelávania a zdravia mladých ľudí vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a vzdelávania; zdôrazňuje príležitosť, aby sa konečne pokročilo v otázke rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien ako podstatného prvku súdržnosti politík v záujme rozvoja a vyzýva EÚ, aby tieto hľadiská presadzovala naprieč všetkými oblasťami vonkajšej činnosti; uznáva, že v záujme zaručenia trvalo udržateľného rozvoja sa treba prioritne zamerať na tieto kľúčové faktory ľudského rozvoja a ľudského kapitálu;
57. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali potrebné zdroje a politický dôraz na zaistenie toho, aby zásada rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien a dievčat stála v jadre realizácie programu 2030;
58. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že verejné rozpočty nebudú v rozpore s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že na včasnú a úspešnú realizáciu programu 2030 je potrebné výrazné urýchlenie tzv. zelených investícií, inovácií a rastu, a uznáva, že sú potrebné nové nástroje financovania a odlišné prístupy k súčasnej investičnej politike, napríklad postupné ukončenie environmentálne škodlivých dotácií a projektov s vysokými emisiami; žiada stratégiu začleňovania environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov správy vecí verejných nadnárodnými spoločnosťami a podnikmi do ich podnikových obchodných modelov a inštitucionálnymi investormi do ich investičných stratégií, a to s cieľom previesť prostriedky do sféry udržateľných financií a spôsobiť odklon od fosílnych palív;
59. žiada, aby VFR po roku 2020 presmeroval rozpočet Únie na realizáciu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (ďalej len „program 2030“) tým, že zabezpečí primerané financovanie, aby sa účinne dosiahli ciele trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva na intenzívnejšie uplatňovanie hľadiska trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých mechanizmoch financovania a vo všetkých rozpočtových riadkoch, pričom pripomína, že dlhodobá politika súdržnosti zohráva dôležitú úlohu pri minimalizácii nákladov; zdôrazňuje význam politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky EÚ a pripomína, že prierezové uplatňovanie kritérií udržateľnosti a výkonnostných cieľov je potrebné v prípade všetkých štrukturálnych a investičných fondov EÚ vrátane Európskeho fondu pre strategické investície na to, aby sa dosiahol komplexný prechod na udržateľný a inkluzívny hospodársky rast;
60. vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby zabezpečila, že bude dodržiavať hodnoty Európy pri presadzovaní prísnych kritérií trvalej udržateľnosti v rámci poskytovania úverov a najmä aby poskytovanie úverov v odvetví energetiky a dopravy bolo zamerané na nízkouhlíkové a udržateľné projekty;
61. vyzýva EIB, aby 40 % svojho úverového portfólia do roku 2030 vyčlenila na klimaticky odolný rast generujúci nízke emisie oxidu uhličitého;
62. žiada EIB, aby pre iniciatívu ELENA vyčlenila viac prostriedkov určených na poskytovanie grantov na technickú pomoc zameranú na realizáciu projektov a programov v oblasti energetickej účinnosti, distribuovanej energie z obnoviteľných zdrojov a mestskej dopravy;
63. uznáva, že hlavnou zásadou pri dosahovaní udržateľnej budúcnosti s nízkymi emisiami oxidu uhličitého je odolná a udržateľná infraštruktúra, ktorá prináša množstvo pridružených výhod, napríklad odolnosť a zvýšenú ochranu pred požiarmi a záplavami; nazdáva sa, že prechod na udržateľnú spoločnosť možno dosiahnuť dodržiavaním zásady „prvoradosti energetickej efektívnosti“ a ďalším zlepšovaním efektívnosti spotrebičov, rozvodných sietí a budov a zároveň rozvojom systémov uskladnenia; uznáva, že najväčší potenciál v oblasti energetickej účinnosti je v budovách a žiada EÚ, aby sa prihlásila k záväzku dosiahnuť do roku 2050 cieľ úplne udržateľného, dekarbonizovaného a energeticky účinného fondu budov s takmer nulovým dopytom po energii a pokrytím akéhokoľvek zvyškového dopytu zo širokej škály obnoviteľných zdrojov; vyzýva na urýchlené zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ; varuje pred odkázanosťou na neudržateľnú infraštruktúru a vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia zamerané na organizovaný prechod na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo a základné presmerovanie rozvoja infraštruktúr s cieľom zmierniť systémové hospodárske riziká spojené s finančnými aktívami generujúcimi vysoké emisie oxidu uhličitého;
64. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prednostne riešili udržateľnú mobilitu tým, že zlepšia systém verejnej dopravy na miestnej úrovni so zreteľom na špecifiká území a na základe skutočných potrieb občanov; nazdáva sa, že finančná podpora EÚ určená na rozvoj odvetvia dopravy a infraštruktúr musí sledovať ciele, ktoré by členským štátom priniesli skutočnú pridanú hodnotu;
65. zdôrazňuje, že korupcia má významný vplyv na životné prostredie a že nelegálne obchodovanie s ohrozenými voľne žijúcimi druhmi, minerálmi a vzácnymi nerastmi, ako aj s lesnými produktmi (napríklad drevom) je tiež bytostne späté s korupciou; ďalej zdôrazňuje, že nelegálne obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi môže ohrozené druhy ešte viac ohroziť, pričom nelegálna ťažba dreva môže viesť ku strate biologickej diverzity a zvýšeniu emisií oxidu uhličitého, čo prispieva ku zmene klímy; prízvukuje, že organizovaným zločineckým skupinám to prináša dobré zisky s nízkym rizikom, keďže trestné činy spáchané na lesoch sa len zriedka trestne stíhajú a sankcie často nezodpovedajú závažnosti trestného činu; pripomína, že Dohovor OSN proti korupcii s komplexným zameraním sa na predchádzanie vzniku korupcie, účinné presadzovanie práva, medzinárodnú spoluprácu a vymáhanie majetku môže byť účinným nástrojom boja proti korupcii v environmentálnom sektore; vyzýva členské štáty, aby začlenili protikorupčné stratégie ako transparentnosť a zodpovednosť do environmentálnych právnych predpisov a politík a zvýšili úroveň demokracie a správy vecí verejných; zdôrazňuje, že boj proti korupcii v environmentálnom sektore pomôže s vytváraním spravodlivého prístupu k základným zdrojom (napr. k vode a čistému životnému prostrediu) a je zásadne dôležitý pre ochranu nášho životného prostredia a pre zaistenie trvalo udržateľného rozvoja;
66. uznáva význam kultúry a účasti na kultúre z hľadiska realizácie programu SDG, ako aj úlohu kultúry vo vonkajších vzťahoch a v rámci rozvojovej politiky; požaduje náležitú podporu pre kultúrne inštitúcie a organizácie pri plnení programu SDG, ako aj ďalšie prehĺbenie prepojenia výskumu, vedy, inovácií a umenia;
67. pripomína, že kultúrne zapojenie zlepšuje telesné a duševné zdravie a pohodu, má pozitívny vplyv na výsledky v škole a v práci, pomáha ľuďom, ktorým najviac hrozí riziko sociálneho vylúčenia, vstúpiť na trh práce, a tak výrazne prispieva k dosahovaniu mnohých cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
68. je hlboko znepokojený rozdielmi vo výkonnosti systémov vzdelávania v členských štátoch, o čom svedčia aj najnovšie správy PISA; zdôrazňuje, že verejné systémy vzdelávania a odbornej prípravy dostupné pre všetkých sú nevyhnutné na podporu rovnosti a sociálneho začlenenia a pre dosiahnutie cieľov stanovených v SDG č. 4, a že kvalitné vzdelávanie dokáže posilniť postavenie zraniteľných osôb, menšín, ľudí s osobitnými potrebami a žien a dievčat; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim problémom vysokej nezamestnanosti mladých; konštatuje, že vzdelávanie je kľúčom k rozvoju sebestačných spoločností; požaduje, aby EÚ prepojila kvalitné vzdelávanie, technickú a odbornú prípravu so spoluprácou s priemyslom, ako zásadný predpoklad umožňujúci zamestnávanie mládeže a prístup ku kvalifikovaným pracovným miestam;
69. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby chránili regionálne jazyky menšín a menej používané jazyky a jazykovú rozmanitosť a zabezpečili, že sa nebude tolerovať jazyková diskriminácia, a zároveň začlenili ciele udržateľného rozvoja do európskeho rámca politík a medzi súčasné a budúce priority Komisie;
70. domnieva sa, že kultúrna rôznorodosť a ochrana prírodného dedičstva by sa mali podporovať v celom európskom politickom rámci, a to aj prostredníctvom vzdelávania;
71. vyzýva členské štáty, aby sa prednostne venovali environmentálnej a hospodárskej premene priemyselných oblastí, ktoré v rôznych regiónoch Európy zapríčiňujú vysokú úroveň znečisťovania zložiek životného prostredia a vystavujú miestne obyvateľstvo značným rizikám pre zdravie;
72. zdôrazňuje úlohu, ktorú bude mestská agenda EÚ zohrávať pri presadzovaní celosvetovej novej mestskej agendy, a víta vývoj v oblasti politík, ktorý vedie k posilneniu postavenia miest a regiónov, ktoré uskutočňujú synergické ekologické investície; víta tiež iniciatívy ako cena Európsky zelený list a Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a ďalej zdôrazňuje rozhodujúci význam miest a regiónov z hľadiska dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, keďže udržateľnosť si vyžaduje spoluprácu a dlhodobý prístup na všetkých úrovniach správy vecí verejných a vo všetkých odvetviach;
73. pripomína, že v programe 2030 sa uznáva, že na potraviny, živobytie a obhospodarovanie prírodných zdrojov už nemožno nazerať oddelene; pripomína, že dôraz na rozvoj vidieka a investície do poľnohospodárstva (do pestovania plodín, chovu hospodárskych zvierat, lesného hospodárstva, rybolovu a akvakultúry) je mocným nástrojom úsilia o skoncovanie s chudobou a hladom, ktorý prináša trvalo udržateľný rozvoj; poznamenáva, že poľnohospodárstvo má v oblasti boja proti zmene klímy zohrať významnú úlohu; zdôrazňuje, že veľké ambície cieľov trvalo udržateľného rozvoja možno dosiahnuť len prostredníctvom spolupráce – spolupráce medzi severom a juhom, juhom a juhom a trojstrannej spolupráce – a prostredníctvom globálnych partnerstiev medzi viacerými účastníkmi a v širokom spektre oblastí;
74. víta zámer zohľadňovať obchodné a investičné politiky, ktoré začlenia trvalo udržateľný rozvoj, a žiada, aby sa v rámci tvorby politiky EÚ lepšie riešili vplyvy získavania poľnohospodárskych a morských potravinových komodít a prírodných zdrojov zo zdrojov v EÚ a mimo EÚ; požaduje prehodnotenie investičnej politiky a veľkú mieru využívania inovatívnych nástrojov financovania na účely plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že kontroly aspektov trvalo udržateľného rozvoja v budúcich obchodných dohodách budú transparentné;
75. vyzýva Komisiu, aby so zapojením relevantných zainteresovaných strán vytvorila a poskytovala konkrétnu a ich potrebám prispôsobenú podporu marginalizovaným nízkopríjmovým domácnostiam a skupinám (napr. Rómom), s cieľom zaistiť zdravý život a prístup k základným službám a bezpečným a čistým prírodným zdrojom, akými sú vzduch, voda, cenovo dostupná a moderná energia a zdravá výživa, čo by malo prispievať aj k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja č. 1, 10 a 15 venovaných skoncovaniu s chudobou, zníženiu nerovností a presadzovaniu pokojných a inkluzívnych spoločností;
76. uznáva – ako v programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 –, že v prípade osôb so zdravotným postihnutím existuje veľmi vysoké riziko života v chudobe s nedostatočným prístupom k základným právam, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť a zamestnanie;
77. nazdáva sa, že iniciatívy EÚ zamerané na udržateľnú budúcnosť nemôžu prehliadať širšiu diskusiu o postavení zvierat ako cítiacich bytostí a o ich dobrých životných podmienkach, ktoré sa im v rámci dominantných systémov výroby a spotreby často odopierajú; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia čo najskôr odstránila politické a legislatívne nedostatky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ako to požaduje čoraz viac európskych občanov;
78. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zvyšovanie informovanosti, cielené vzdelávacie kampane, ako aj zlepšovanie záväzkov občanov a kroky v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a aby zvýšila financovanie týchto činností;
79. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do roku 2020 skoncovali so stimulmi určenými na podporu biopalív pochádzajúcich z palmového oleja a sóje, ktoré vedú k odlesňovaniu a poškodzovaniu rašelinísk; okrem toho požaduje zavedenie jednotného certifikačného systému pre palmový olej dovážaný na trh EÚ, ktorý bude osvedčovať sociálne zodpovedný pôvod výrobku;
80. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej zintenzívňovali úsilie o riešenie zlej kvality ovzdušia, ktorá každoročne zodpovedá za viac než 430 000 predčasných úmrtí v EÚ; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že nové a existujúce právne predpisy sa presadzujú s cieľom urýchliť žaloby proti členským štátom, ktoré nespĺňajú právne predpisy týkajúce sa znečisťovania ovzdušia, a že budú navrhnuté nové, účinnejšie právne predpisy, vrátane právnych predpisov pre jednotlivé odvetvia, s cieľom bojovať proti zlej kvalite ovzdušia a rôznym zdrojom znečistenia, a zároveň budú riešiť otázku emisií metánu; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ je stále ďaleko od dosiahnutia úrovní kvality ovzdušia stanovených pre EÚ, ktoré sú oveľa menej prísne ako tie, ktoré odporúča WHO;
81. poznamenáva, že Európska komisia riešila zlú kvalitu ovzdušia začatím konaní vo veci porušenia predpisov, najmä pre neustále prekračovanie limitných hodnôt NO2 stanovených v smernici 2008/50/ES;
82. pripomína, že zníženie hluku je jedným z parametrov kvality, ktoré sa do roku 2020 nedosiahnu; zdôrazňuje, že v Únii vystavenie hluku prispieva ročne minimálne k 10 000 predčasným úmrtiam súvisiacim so srdcovými ochoreniami a porážkou a že približne 1/4 európskeho obyvateľstva bola v roku 2012 vystavená hladinám hluku presahujúcim limity; vyzýva členské štáty, aby monitorovanie hladín hluku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie hraničných hodnôt vo vonkajšom a vnútornom prostredí považovali za prioritu; okrem toho požaduje opatrenia na riešenie znečistenia hlukom;
83. zdôrazňuje, že podľa údajov Komisie sa viac než 50 % obilnín v EÚ používa na kŕmenie zvierat; konštatuje, že Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyslovila varovanie, že ďalšie používanie obilnín ako krmiva pre zvieratá by mohlo ohroziť potravinovú bezpečnosť znížením množstva obilia, ktoré je k dispozícii na ľudskú spotrebu;
84. zdôrazňuje príspevok odvetvia chovu hospodárskych zvierat k hospodárstvu EÚ a k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu, najmä ak je začlenený do systémov rastlinnej výroby; upriamuje pozornosť na potenciál aktívneho riadenia cyklu živín v sektore chovu hospodárskych zvierat s cieľom znížiť ekologický vplyv CO2, čpavku a emisií dusičnanov; okrem toho upozorňuje na potenciál integrovaného poľnohospodárstva prispieť k lepšiemu fungovaniu poľnohospodárskeho ekosystému a poľnohospodárskeho sektora šetrnejšieho voči klíme;
85. konštatuje, že ženy pracujúce v oblasti poľnohospodárstva v rozvojových krajinách by mohli zvýšiť výnosy poľnohospodárskych podnikov o 20 až 30 %, ak by mali rovnaký prístup k zdrojom ako muži; zdôrazňuje, že táto úroveň výnosov by mohla znížiť počet hladujúcich ľudí na celom svete o 12 až 17 %;
86. zdôrazňuje najmä základnú úlohu žien ako súčastí rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré predstavujú hlavné sociálno-ekonomické bunky vidieckych oblastí, v starostlivosti o produkciu potravín, ochrane tradičných znalostí, schopností a kultúrnej identity a ochrane životného prostredia, a to vzhľadom na skutočnosť, že aj na ženy vo vidieckych oblastiach takisto majú vplyv mzdové a dôchodkové rozdiely;
87. pripomína, že v rámci 7. environmentálneho akčného programu sa od Komisia požaduje, aby posúdila vplyv spotreby v Únii na životné prostredie, a to v globálnom kontexte; zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý môže mať udržateľný životný štýl na ľudské zdravie a znižovanie emisií skleníkových plynov; pripomína Komisii, že v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 12.8 sa požaduje, aby mala verejnosť informácie a povedomie o trvalo udržateľnom rozvoji a životných štýloch; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali programy na zvýšenie povedomia verejnosti o vplyvoch rôznych druhov spotreby na ľudské zdravie, životné prostredie, potravinovú bezpečnosť a zmenu klímy; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne uverejnila oznámenie o udržateľnom európskom potravinovom systéme;
88. konštatuje, že cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 12.8 vyžaduje, aby vlády zaistili, aby ľudia mali kdekoľvek relevantné informácie a povedomie o udržateľnom rozvoji a životnom štýle v súlade s prírodou; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby vytvorili programy na zvýšenie povedomia verejnosti o vplyvoch úrovne spotreby na ľudské zdravie, životné prostredie, potravinovú bezpečnosť a zmenu klímy;
89. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili komplexný politický rámec EÚ riešiaci celosvetové zdravotnícke výzvy ako HIV/AIDS, tuberkulózu, hepatitídu C a antimikrobiálnu rezistenciu, zohľadňujúc pri tom odlišnú situáciu a osobitné výzvy členských krajín EÚ a s nimi susediacich krajín, kde je bremeno HIV a multirezistentnej tuberkulózy najvyššie; vyzýva Komisiu a Radu, aby mali výraznú politickú úlohu v dialógu s krajinami s vysokou chorobnosťou vrátane susedných krajín v Afrike, vo východnej Európe a v strednej Ázii a aby zaistili existenciu plánov udržateľného prechodu na financovanie z domácich zdrojov, aby programy v oblasti HIV a tuberkulózy boli účinné, pokračovali a zintenzívnili sa po stiahnutí podpory medzinárodných darcov, a aby s týmito krajinami naďalej úzko spolupracovali na zaisťovaní toho, aby za riešenie problému HIV a tuberkulózy prevzali zodpovednosť;
90. uznáva účinnosť sprístupňovania liekov preexpozičnej profylaxie (PrEP) na prevenciu HIV/AIDS; okrem toho vyzýva Komisiu a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), aby uznali, že v prípade HIV/AIDS je liečba zároveň aj prevenciou;
91. uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú kľúčovou hnacou silou s transformačným potenciálom v oblasti mnohorozmerného odstraňovania chudoby a mali by sa vždy uznávať ako predpoklad zdravého života a aj rodovej rovnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa musí venovať väčšia pozornosť sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, na ktoré sa bohužiaľ ešte stále nazerá ako na okrajovú záležitosť, a pritom majú zásadný význam pre rodovú rovnosť, posilnenie postavenia mladých ľudí a ľudský rozvoj, a v konečnom dôsledku pre odstraňovanie chudoby; zdôrazňuje, že to predstavuje veľmi malý pokrok v porovnaní s predchádzajúcimi prístupmi EÚ a uznanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv ako kľúčovej hnacej sily trvalo udržateľného rozvoja ešte stále chýba; konštatuje, že postoj EÚ je v tomto smere nejednotný, čo sa ukazuje aj v tomto balíku: Komisia uznáva kroky EÚ v tejto oblasti len v rámci zdravotníctva vo svojom oznámení o programe 2030, ale len v rámci rodovej rovnosti v oznámení o konsenze; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby naďalej požadovali, aby Spojené štáty prehodnotili svoj postoj k takzvanému celosvetovému náhubkovému pravidlu („global gag rule“);
92. zdôrazňuje, že je potrebné naďalej podporovať zdravotnícky výskum v snahe o vývoj nových a lepších, cenovo aj inak dostupných a vhodných medicínskych riešení HIV/AIDS, tuberkulózy a iných zanedbávaných ochorení spojených s chudobou, nových epidémií a antimikrobiálnej rezistencie;
93. poukazuje na to, že európsky poľnohospodársky sektor už prispieva k udržateľnosti; konštatuje však, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) musí umožňovať lepšiu reakciu na aktuálne a budúce výzvy; vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako by SPP a udržateľné poľnohospodárske systémy mohli najlepšie prispievať k SDG v záujme zabezpečenia stabilných, bezpečných a výživných potravín, ako aj k ochrane a skvalitňovaniu prírodných zdrojov, a zároveň bojovať proti zmene klímy; žiada Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho oznámenia o SPP po roku 2020 predložila návrhy na ďalšie zlepšenie účinnosti ekologizačných opatrení a zabezpečenie dosiahnutia SDG č. 2, 3, 6, 12, 13, 14 a 15; vyzýva zároveň Komisiu, aby podporovala miestne a ekologické potraviny s nízkou uhlíkovou stopou a nízkou úrovňou záťaže na pôdu a vodu; zdôrazňuje význam poľnohospodárskych ekosystémov a udržateľného obhospodarovania lesov a poskytovania stimulov pre udržateľnú obnovu vyčerpaných poľnohospodárskych oblastí; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby všetky politiky EÚ účinne dosiahli stanovené ciele prostredníctvom prísneho dodržiavania právnych predpisov a väčšej súdržnosti medzi jednotlivými oblasťami politiky; zdôrazňuje, že to má osobitný význam v súvislosti s trvalo udržateľným riadením prírodných zdrojov a nástrojov určených na to v rámci SPP;
94. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali tento prechod na agroekologické postupy a zároveň obmedzili na minimum používanie pesticídov, ktoré poškodzujú zdravie a životné prostredie, a vypracovali opatrenia na ochranu a podporu ekologického a biodynamického poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky;
95. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr zmenili predpisy Únie o schvaľovaní pesticídov a stanovili záväzné ciele týkajúce sa zníženia ich používania;
96. poukazuje na to, že európske poľnohospodársky sektor zabezpečuje milióny pracovných miest vo vidieckych oblastiach v poľnohospodárstve aj v iných sektoroch, je zárukou zásobovania potravinami a potravinovej bezpečnosti a láka ľudí do vidieckych oblastí ako životného, hospodárskeho a rekreačného priestoru; ďalej poukazuje na to, že krajina s vysokým stupňom biodiverzity a vysokou prírodnou hodnotou láka ľudí na vidiek, čím do vidieckych oblastí prinášajú pridanú hodnotu; berie na vedomie vysokú hodnotu politiky rozvoja vidieka pri budovaní životaschopných, stabilných a prosperujúcich vidieckych spoločenstiev a hospodárstiev; zdôrazňuje, že lepší prístup poľnohospodárov k zdrojom má zásadný význam, pokiaľ ide o dosiahnutia tohto cieľa;
97. žiada, aby sa poľnohospodárstvo rozvíjalo tak, že pozornosť sa bude venovať rodinným podnikom pomocou lepšieho využívania európskych fondov, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), a s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, prostredníctvom výmeny a prenosu odborných znalostí, a využívanie výhod miestnych a regionálnych hodnotových a výrobných reťazcov a zamestnanosti v regióne s väčším dôrazom na prepojenie prímestských oblastí a priamy predaj, ktorý je vzorom úspechu v mnohých častiach EÚ; zastáva názor, že schopnosť poľnohospodárov získať spravodlivú odmenu za ich prácu je predpokladom trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva a zárukou dobrých životných podmienok poľnohospodárov;
98. pripomína, že vzhľadom na to, že tieto služby sú mimoriadne dôležité pre ženy, pretože ženy tradične zohrávajú veľkú úlohu pri opatrovaní mladých a starších členov rodiny, je dôležité zaručiť riadne verejné služby, najmä starostlivosť o deti a starších ľudí;
99. poukazuje na dôležitú úlohu tradičných poznatkov a potravín, a to najmä v najvzdialenejších regiónoch a horských a znevýhodnených oblastiach EÚ, ako aj hospodársky prínos európskych systémov kvality, ako sú chránené zemepisné označenia (CHZO), pre miestne oblasti; pripomína, jednomyseľnú podporu Európskeho parlamentu pre rozšírenie takejto ochrany na širšie spektrum regionálne vyrábaného tovaru; v tejto súvislosti navyše zdôrazňuje úlohu systémov kvality EÚ (CHOP/CHZO/ZTŠ) v zabezpečovaní a zachovaní živobytia obyvateľov v týchto oblastiach; uznáva, že tieto systémy sú vo väčšej miere známe len v niektorých členských štátoch a vyzýva na zvýšenie informovanosti o ich výhodách v celej Únii;
100. zdôrazňuje prínos stredomorských lesov a agro-lesníckeho systému dehesa, ktorý bezproblémovo kombinuje trvalý extenzívny chov dobytka s poľnohospodárskymi a lesníckymi činnosťami, k cieľu zachovať a zabezpečiť udržateľnosť biodiverzity, aby ho bolo možné uznať a podporovať v rámci SPP;
101. zdôrazňuje význam bioenergie a zariadení na tvorbu, uchovávanie, distribúciu a poľnohospodárske využitie energie z obnoviteľných zdrojov pre poľnohospodárske podniky a biohospodárstvo, keďže pomáhajú zabezpečiť príjmy poľnohospodárov tým, že sa im dávajú možnosť predávať ďalší produkt, a vytvárajú a zachovávajú vysoko kvalitné pracovné miesta vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že bioenergia sa musí rozvíjať udržateľným spôsobom a tento rozvoj nesmie obmedzovať výrobu potravín a krmív; zdôrazňuje, že energetické potreby by sa namiesto toho mali napĺňať tým, že sa podporí využívanie odpadu a vedľajších produktov, ktoré nie sú užitočné v žiadnom inom procese;
102. konštatuje, že pestovanie strukovín v systémoch striedania plodín môže byť prospešné pre poľnohospodárov, zvieratá, biodiverzitu aj napĺňanie potrieb v oblasti klímy; vyzýva Komisiu, aby predložila bielkovinový plán, ktorého súčasťou by boli systémy striedania plodín zahŕňajúce strukoviny;
103. považuje za nevyhnutý ďalší pokrok v tzv. presnom poľnohospodárstve, digitalizácii, racionálnom využívaní energie, šľachtení rastlín a zvierat a presadzovaní integrovanej ochrany proti škodcom, pretože zvýšená efektívnosť založená na cieľoch udržateľného rozvoja a biodiverzite pomôže znížiť požiadavky na množstvo pôdy aj vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie; domnieva sa, že zabezpečenie toho, aby biodiverzita fungovala v prospech poľnohospodárov, by mohlo prispieť k zlepšeniu ich príjmov, pôdneho zdravia a výnosnosti, a zároveň pomôcť pri kontrole škodcov a zlepšení opeľovania; zdôrazňuje preto význam lepšieho regulačného rámca pre zabezpečenie včasných, účinných a efektívnych rozhodovacích postupov; zdôrazňuje, že tieto tzv. inteligentné riešenia by mali stimulovať a podporovať iniciatívy prispôsobené potrebám malých podnikov bez úspor z rozsahu, aby mohli využívať výhody nových technológií;
104. domnieva sa, že je nevyhnutné udržať a rozvíjať výkonnosť tradičných a miestnych plemien vzhľadom na ich schopnosť prispôsobiť sa charakteristikám ich prirodzeného prostredia, ako aj dodržiavať práva poľnohospodárov na nezávislé šľachtenie rastlín a na skladovanie a výmenu osív rôznych druhov a odrôd, aby sa zabezpečila genetická rozmanitosť poľnohospodárstva; odmieta akékoľvek pokusy o patentovanie života, rastlín a zvierat, genetického materiálu a základných biologických procesov, najmä ak ide o pôvodné plemená, druhy a charakteristiky;
105. vyzýva Komisiu, aby v rámci úsilia o udržateľnejší systém integrovanej ochrany rastlín predložila akčný plán a zriadila skupinu expertov; vyzdvihuje potrebu systému ochrany proti škodcom, ktorým sa zlepší interakcia medzi snahami o šľachtenie rastlín, systémami prirodzeného boja a využívaním pesticídov;
106. domnieva sa, že je potrebné podporovať dostupnosť širokopásmového pripojenia a zlepšiť dopravných služieb vo vidieckych oblastiach, tak, aby sa prispelo nielen k dosiahnutiu cieľov v oblasti udržateľnosti životného prostredia, ale aj k podpore rastu vo vidieckych oblastiach, ktorý by bol v plnej miere udržateľný z environmentálneho, hospodárskeho aj sociálneho hľadiska;
107. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa kultúra stala integrálnou súčasťou činnosti Komisie v záujme udržateľnosti, pričom jednoznačne zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva v oblasti hospodárskeho rozvoja, tvorby pracovných miest, podpory demokracie, sociálnej spravodlivosti a solidarity, podpory súdržnosti, boja proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a generačným a demografickým rozdielom; vyzýva Komisiu, aby kultúru začlenila do cieľov, vymedzení, nástrojov a hodnotiacich kritérií svojej stratégie plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
108. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
Oznámenie Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244).
Správa EEA č. 30/2016 o životnom prostredí z roku 2016 – na podporu monitorovania siedmeho environmentálneho akčného programu: https://www.eea.europa.eu/publications/environmental-indicator-report-2016.
Podpora súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ
391k
59k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (2016/2250(INI))
– so zreteľom na článok 52 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“), kde sa v prvom odseku stanovuje, že zmluvy sa uplatňujú na členské štáty, a v druhom odseku, že územná pôsobnosť zmlúv je upresnená v článku 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
– so zreteľom na článok 355 prvý pododsek bod 1 ZFEÚ zmenený rozhodnutím Európskej rady z 29. októbra 2010 o zmene štatútu ostrova Svätý Bartolomej vo vzťahu k Európskej únii (2010/718/EÚ) a rozhodnutím z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (2012/419/EÚ), v ktorom sa určuje, že ustanovenia zmlúv sa v súlade s článkom 349 ZFEÚ vzťahujú na najvzdialenejšie regióny,
– so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, v ktorom sa uznáva osobitné postavenie najvzdialenejších regiónov a stanovuje sa, že sa prijmú „osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach“, ktoré sa vzťahujú najmä a nielen „na colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie“,
– so zreteľom na článok 107 odsek 3 písm. a) ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja najvzdialenejších regiónov môže byť zlučiteľná s vnútorným trhom,
– so zreteľom na hlavu XVIII ZFEÚ, ktorá stanovuje cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vymedzuje štrukturálne finančné nástroje na jej dosiahnutie,
– so zreteľom na článok 7 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi jednotlivými politikami a opatreniami, zohľadňujúc všetky svoje ciele a podriaďujúc sa zásade prenesenia právomocí,
– so zreteľom na všetky oznámenia Komisie o najvzdialenejších regiónoch,
– so zreteľom na svoje uznesenia o najvzdialenejších regiónoch, najmä na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o úlohe politiky súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie v súvislosti so stratégiou Európa 2020(1) a na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie(2),
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015(3),
– so zreteľom na správu Komisie z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (POSEI) (COM(2016)0797),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o modernizácii štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),
– so zreteľom na memorandum z 5. marca 1999 podpísané najvzdialenejšími regiónmi v Cayenne, doplnené spoločným memorandom Španielska, Francúzska, Portugalska a najvzdialenejších regiónov podpísaným v máji 2010, v ktorom sa stanovuje, že EÚ by mala podporovať trvalo udržateľný rozvoj najvzdialenejších regiónov využívaním mnohých prírodných a kultúrnych predností najvzdialenejších regiónov a zároveň presadzovaním zásad rovnakých príležitostí, partnerstva, proporcionality a súladu s politikami EÚ,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie XXI. konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie, ktorá sa konala 22. a 23. septembra 2016 a spoločné memorandum najvzdialenejších regiónov podpísané pri príležitosti štvrtého fóra najvzdialenejších regiónov Únie, ktoré sa konalo 30. a 31. marca 2017 v Bruseli,
– so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy(4),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0226/2017),
A. keďže v článku 349 ZFEÚ sa uznáva osobitná hospodárska a sociálna situácia najvzdialenejších regiónov, zhoršená zo štrukturálneho hľadiska faktormi (odľahlosť, ostrovná poloha, malá rozloha, náročné topografické a klimatické podmienky, závislosť od malého množstva výrobkov), ktorých nemennosť a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj;
B. keďže Súdny dvor (veľká komora) vo svojom zásadnom rozsudku z 15. decembra 2015 podal dôkladný výklad článku 349 ZFEÚ;
C. keďže v tomto rozsudku Súdny dvor potvrdzuje najmä to, že akty, ktorých cieľom je zaviesť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny, sa môžu prijať na právnom základe článku 349, keďže tento právny základ umožňuje odchýliť sa jednak od primárnych, ale aj sekundárnych právnych predpisov a keďže zoznam oblastí, na ktoré sa znenie článku 349 vzťahuje, nie je úplný, lebo „autori ZFEÚ nemali v úmysle stanoviť taxatívny výpočet druhov opatrení, ktoré možno prijať na základe tohto článku“.
D. keďže na účely uplatňovania európskych zmlúv na najvzdialenejšie regióny sú článok 52 Zmluvy o EÚ a články 349 a 355 ZFEÚ prepojené, a keďže podľa článku 355 prvého pododseku bodu 1 ZFEÚ sa ustanovenia zmlúv uplatňujú na najvzdialenejšie regióny podľa článku 349 a keďže tento odkaz „na zmluvy“ zahŕňa sekundárne právne predpisy;
E. keďže článok 349 ZFEÚ treba vykladať v spojení s ďalšími článkami zmluvy, najmä s článkom 7, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“;
F. keďže zásady rovnosti a nediskriminácie odôvodňujú odlišné zaobchádzanie v prípade rozličných situácií s cieľom umožniť in fine rovnosť pri uplatňovaní európskeho práva;
G. keďže cieľom článku 349 ZFEÚ je zabezpečiť rozvoj najvzdialenejších regiónov, ich zaradenie tak do európskeho priestoru, ako aj do ich vlastného geografického priestoru a umožniť im využívať výhody plynúce z európskych politík a v prípade potreby z osobitných opatrení prispôsobených ich realite a potrebám;
H. keďže najvzdialenejšie regióny majú popredné postavenie z geostrategického hľadiska a v oblasti výskumu týkajúceho sa zmeny klímy a biodiverzity;
I. keďže podľa odhadov Komisie modré hospodárstvo EÚ zabezpečuje takmer 5,4 milióna pracovných miest a hrubú pridanú hodnotu vo výške približne 500 miliárd EUR ročne;
1. pripomína, že článkom 7 Zmluvy o EÚ sa Komisii zveruje úloha strážkyne zmlúv; pripomína, že najvzdialenejšie regióny sú plne začlenené do Európskej únie a podliehajú jej právnemu poriadku, pričom ich osobitná situácia je uznaná v zmluvách, a najmä v článku 349 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje zásada a právo prispôsobenia týkajúce sa rozličných politík Únie;
2. zdôrazňuje, že hoci najväčšia nevýhoda, ktorej čelia najvzdialenejšie regióny, je geografická vzdialenosť od Únie, môžu využívať aj viacero významných výhod, ako je potenciál rozvoja činností týkajúcich sa cestovného ruchu, modrý rast, využívanie značných zdrojov obnoviteľnej energie, rozvoj obehového hospodárstva, ako aj zhodnotenie ich bohatého prírodného dedičstva a obrovskej biodiverzity;
3. domnieva sa, že článok 349 ZFEÚ sa využíval obmedzeným spôsobom a že by sa mohol vykladať aj novátorskejším a pozitívnejším spôsobom, najmä s cieľom vytvárať programy ad hoc a nové osobitné politiky vychádzajúce z predností najvzdialenejších regiónov, a to s cieľom poskytnúť im prostriedky na ich využívanie, najmä v oblastiach ako sú obnoviteľné zdroje energie, modrý rast, výskum a vývoj, udržateľný cestovný ruch, ochrana biodiverzity a prispôsobovanie sa zmene klímy; v tejto súvislosti pripomína úlohu, ktorú zohráva Únia s cieľom umožniť najvzdialenejším regiónom prekonať ich problémy a stavať na ich prednostiach, no zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby príslušné členské štáty prevzali väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o využívanie nástrojov EÚ, z ktorých sa im môže poskytnúť podpora pri zabezpečovaní udržateľného rozvoja ich najvzdialenejších regiónov;
Súčasný stav v oblasti vykonávania článku 349 ZFEÚ
4. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že články zmluvy týkajúce sa najvzdialenejších regiónov sa doteraz neuplatňovali v čo najväčšej miere, čo obmedzovalo schopnosť týchto regiónov naplno využívať príslušnosť k Únii a zvyšovať ich konkurencieschopnosť v príslušných zemepisných oblastiach;
5. domnieva sa, že rozšírené uplatňovanie článku 349 ZFEÚ by podporilo lepšie začlenenie najvzdialenejších regiónov do Únie, ako aj ich rozvoj a ich vlastný potenciál, a to pri plnom zohľadnení ich osobitostí a štrukturálnych prekážok, ale aj ich predností;
6. pripomína politickú vôľu zákonodarcov pri zostavovaní článku 229 druhého pododseku (neskôr článku 349 ZFEÚ) zaviesť globálnu stratégiu opierajúcu sa o osobitné opatrenia v rámci rozličných politík a nástrojov;
7. pripomína, že program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) je program, v ktorom sa v plnej miere zohľadňujú osobitosti najvzdialenejších regiónov vďaka samostatnému nariadeniu vychádzajúcemu z článku 349 ZFEÚ, ako aj z článku 42 prvého pododseku a článku 43 ods. 2, v ktorom sa uznáva dvojitá zásada príslušnosti najvzdialenejších regiónov k Únii a úplného prispôsobenia spoločnej európskej politiky realite najvzdialenejších regiónov, a že je kľúčové, aby sa v takomto programe pokračovalo a že by sa mali zvážiť nové programy POSEI zamerané na ostatné politiky Únie;
8. domnieva sa, že úspech programu POSEI odôvodňuje skôr zachovanie osobitných ustanovení pre najvzdialenejšie regióny, a nie ich oslabenie začlenením do horizontálnych európskych programov;
9. konštatuje, že Komisia prijala niekoľko oznámení o najvzdialenejších regiónoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rôzne európske stratégie pre najvzdialenejšie regióny sa zatiaľ implementovali a realizovali len čiastočne;
10. vyzýva teraz Komisiu, aby navrhla akčný plán prípadne spolu s legislatívnymi iniciatívami, vďaka ktorým bude možné vykonávať jednotnú a účinnú stratégiu voči najvzdialenejším regiónom, v rámci ktorej sa naplno zužitkujú možnosti ponúkané článkom 349 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o tvorbu osobitných programov a politík v oblasti inovácií a dlhodobých investícií prispôsobených ich potrebám v rámci udržateľného rozvoja; trvá na tom, že je nevyhnutné pracovať v úzkej spolupráci s regionálnymi orgánmi najvzdialenejších regiónov a zainteresovanými stranami; vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby spolu s regionálnymi orgánmi najvzdialenejších regiónov otvorili novú kapitolu vo vzťahoch EÚ – najvzdialenejšie regióny;
11. víta prácu Komisie na obnovenej stratégii pre najvzdialenejšie regióny, ktorá sa prijme najneskôr na konci roka 2017; vyzýva Komisiu, aby zahrnula do svojej stratégie podrobný prístup k najvzdialenejším regiónom, ako aj strategické rámce zamerané na investičné potreby spolu s jasnými, dosiahnuteľnými a hodnotiteľnými cieľmi; nabáda Francúzsko, Španielsko a Portugalsko, aby vo väčšej miere podporovali svoje najvzdialenejšie regióny;
12. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa najvzdialenejším regiónom umožňuje disponovať časovo neobmedzenou a neklesajúcou prevádzkovou pomocou na základe zjednodušených postupov s cieľom kompenzovať dodatočné náklady, ktorým musia čeliť; pripomína, že tieto odchýlky sa týkajú finančných nástrojov Únie, ako aj štátnej pomoci;
13. trvá na potrebe zaručiť dlhodobý charakter mechanizmov, ustanovení a výnimiek zavedených s cieľom zaručiť stabilitu, ktorá podporuje štrukturálny rozvoj najvzdialenejších regiónov, pričom treba zohľadniť vykonané hodnotenia;
14. vyzýva Komisiu, aby zostavila presné hodnotenie prístupu k najvzdialenejším regiónom a preskúmala hospodársku a sociálnu situáciu každého z týchto regiónov s cieľom zabezpečiť lepšie dosahovanie cieľov politiky európskeho regionálneho rozvoja, najmä pokiaľ ide o dobehnutie zameškaného a udržateľný rozvoj, a to s cieľom umožniť najvzdialenejším regiónom priblížiť sa k priemerným úrovniam rozvoja v Európe;
15. vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu medzi svojimi rozličnými generálnymi riaditeľstvami, pokiaľ ide o problematiky, ktoré zaujímajú najvzdialenejšie regióny, s cieľom zabezpečiť vhodné riešenie problematík najvzdialenejších regiónov v európskych politikách a stratégiách; v tejto súvislosti zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu generálneho sekretariátu na zabezpečenie správneho uplatňovania článku 349 ZFEÚ vzhľadom na to, že prispôsobenie politík Európskej únie osobitostiam najvzdialenejších regiónov si vyžaduje, aby sa rozhodnutia prijímali na najvyššej politickej úrovni;
Poľnohospodárska politika
16. víta nedávnu správu Komisie (COM(2016)0797), v ktorej sa uvádza, že celková výkonnosť programov POSEI (2006 – 2014) je pozitívna, vyjadruje sa domnienka, že tento program sa javí ako zásadne dôležitý z hľadiska zachovania produkcie v najvzdialenejších regiónoch a zodpovedá novým cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a odporúča sa, aby súčasné základné nariadenie zostalo v platnosti, ale s prihliadnutím na to, že bude potrebná úprava rozpočtu v dôsledku nadobudnutia platnosti dohôd o voľnom obchode, ktoré budú mať vplyv na produkciu v najvzdialenejších regiónoch alebo pri nich hrozí, že by na ňu mohli mať závažný vplyv;
17. domnieva sa, že program POSEI sa od svojho vytvorenia stretol so skutočným úspechom;
18. podporuje závery uvedené v správe Komisie, v ktorej sa požaduje posilnenie prvotnej konfigurácie programu POSEI s cieľom odvrátiť hroziace zrušenie poľnohospodárskej produkcie a negatívne dôsledky, ktoré by to prinieslo pre zamestnanosť, životné prostredie a územný rozmer najvzdialenejších regiónov;
19. domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať lepšiu podporu diverzifikácie produkcie v najvzdialenejších regiónoch a zaviesť opatrenia zamerané na riešenie kríz na trhoch, ktorým čelia niektoré odvetvia, najmä v oblasti paradajok a dobytka, a na uľahčenie rozvoja malej produkcie, ako sú napríklad mliečne výrobky;
20. pripomína, že postupné reformy spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (SOT) dostatočne nezohľadnili osobitnosti najvzdialenejších regiónov a požaduje, aby sa v budúcnosti zohľadňovali lepšie;
21. konštatuje, že rušenie kvót a garantovaných cien, ktoré naštartovala reforma SOT s cukrom v roku 2005, poškodzuje výrobcov trstinového cukru v najvzdialenejších regiónoch; trvá na tom, že je potrebné zachovať súbor osobitných ustanovení zavedených v rámci článku 349 ZFEÚ s cieľom umožniť udržateľnú konkurencieschopnosť tohto odvetvia; žiada, aby sa zriadil mechanizmus podpory pestovateľov trstiny v prípade poklesu cien cukru na svetovom trhu;
22. vyzýva Komisiu, aby brala na vedomie rozhodujúci význam výroby mlieka na Azorských ostrovoch a zachovala podporu výrobcom a stanovila dodatočné opatrenia pre prípad krízy na trhu;
23. pripomína, že produkcia banánov zohráva dôležitú úlohu v sociálno-hospodárskej štruktúre niektorých najvzdialenejších regiónov; vyzýva preto na zachovanie a prípadne zvýšenie podpory producentom;
24. vyzýva Komisiu, aby vo svojich nástrojoch riadenia a odhaľovania kríz na trhoch v rozličných poľnohospodárskych sektoroch, napr. v sektore banánov, cukru, rumu, rybolovu či mlieka so strediskom pre monitorovanie trhu s mliekom, zaviedla jasné vymedzenie krízy na trhu v najvzdialenejších regiónoch a aby prispôsobila svoje ukazovatele realite v týchto regiónoch;
25. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdielny režim ekologickej certifikácie medzi tretími krajinami a členským štátom EÚ vytvára narušenie hospodárskej súťaže na tomto trhu na úkor európskych výrobcov pôsobiacich v najvzdialenejších regiónoch, ako aj európskych spotrebiteľov, ktorí majú mylnú predstavu o skutočných podmienkach produkcie týchto produktov; v rámci prebiehajúcich rokovaní o budúcich európskych normách v oblasti výroby a označovania ekologických výrobkov preto vyzýva na nahradenie zhody systémom rovnocennosti, ktorý je v súčasnosti v platnosti, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi najvzdialenejšími regiónmi a tretími krajinami;
26. odhaduje, že na základe článku 349 ZFEÚ je nevyhnutné prijať právny rámec pre výrobky s ekologickou značkou a právny rámec pre sanitárnu a fytosanitárnu oblasť, v ktorých sa zohľadnia charakteristiky poľnohospodárstva najvzdialenejších regiónov v tropickej oblasti;
27. vyzýva Komisiu, aby nabádala poľnohospodárov najvzdialenejších regiónov, aby propagovali svoje vysokokvalitné výrobky podporovaním využívania loga najvzdialenejších regiónov, ako aj ďalších foriem certifikácie kvality;
28. zdôrazňuje, že diferenciácia a špecializácia výrobkov môže povzbudiť a podporiť miestnu výrobu, spracovanie a odbyt potravín, a tým znižovať existujúce rozdiely medzi najvzdialenejšími regiónmi a ostatnými regiónmi EÚ;
29. v súvislosti so súdržnosťou politík zdôrazňuje, že úsilie, ktoré najvzdialenejšie regióny vyvíjajú v oblasti modernizácie a posilnenia konkurencieschopnosti svojich odvetví, sa nemôže spochybňovať dohodami o voľnom obchode podpísanými medzi Úniou a tretími krajinami;
Obchodná politika Európskej únie
30. pripomína, že v článku 207 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že dohody prerokúvané s tretími krajinami musia byť v súlade s vnútornými politikami a predpismi Únie;
31. konštatuje, že v dôsledku znásobenia obchodných dohôd s tretími krajinami, medzi ktorými sú najväčší producenti banánov a cukru na svete, sa mení rozdelenie trhu, vytvára sa tlak na cenu a ohrozuje sa konkurencieschopnosť producentov týchto tovarov v rámci Spoločenstva;
32. preto sa domnieva, že obchodná politika Únie by nemala ohrozovať odvetvia najvzdialenejších regiónov, keďže zohrávajú dôležitú úlohu na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni;
33. vyzýva k tomu, aby sa v rámci obchodných rokovaní vedených Úniou odteraz náležite zohľadňovali osobitosti a citlivé výrobky najvzdialenejších regiónov, najmä banány, cukor, rum, paradajky alebo produkty rybolovu;
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne a obozretne hájili záujmy najvzdialenejších regiónov v rokovaniach o brexite;
35. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade so záväzkom uvedeným v jej oznámení z 20. júna 2012 „predložiť návrhy týkajúce sa obchodných dohôd, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve, s posúdeniami vplyvu, ktoré by mali v prípade potreby zohľadňovať rozmer veľkej vzdialenosti“ a aby tieto opatrenia zahŕňali vplyvy na úrovni životného prostredia, sociálneho, hospodárskeho a územného vplyvu na najvzdialenejšie regióny; žiada, aby sa v týchto posúdeniach vplyvu zmerali aj kumulatívne účinky obchodných dohôd na najvzdialenejšie regióny;
36. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa doteraz neuskutočnilo žiadne posúdenie dôsledkov dohôd o voľnom obchode v poľnohospodárstve najvzdialenejších regiónov; rovnako vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že najvzdialenejšie regióny sa nezohľadnili v správe Komisie z 15. decembra 2016 o kumulovaných vplyvoch obchodných dohôd, a to v rozpore s regulačnými ustanoveniami stanovenými v programe POSEI;
37. požaduje, aby sa v obchodných politikách Únie zohľadnili konkurenčné nevýhody najvzdialenejších regiónov; požaduje prípadné zachovanie colných a necolných prekážok nevyhnutných na ochranu výrobkov v najvzdialenejších regiónoch a účinné uplatňovanie ochranných doložiek a mechanizmov stabilizácie v prípade, že by ovplyvňovali výrobky najvzdialenejších regiónov alebo by hrozilo, že by ich mohli závažným spôsobom ovplyvniť;
38. zdôrazňuje obmedzenia zásady rovnocennosti, najmä v prípade produktov ekologického poľnohospodárstva, ktorá umožňuje, aby sa do Európskej únie dostali produkty z tretích krajín, ktoré nie sú plne v súlade s európskymi požiadavkami; vyzýva na bezodkladné uplatňovanie zásady zhody a posilnenie kontrolných opatrení;
39. nabáda na podporu úlohy najvzdialenejších regiónov vo vonkajšej politike Európskej únie vo vzťahu k ich susedným krajinám s cieľom posilniť jej vonkajšiu politiku v oblasti boja proti chudobe, environmentálnej udržateľnosti, posilnenia demokracie, vzájomnej kultúrnej výmeny a rodovej rovnosti;
Udržateľná námorná politika, rybárstvo a modrý rast
40. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny aj v súvislosti s politikami v oblasti rybárstva;
41. žiada Komisiu, aby zvážila zaviesť systém podpory udržateľného rybolovu v najvzdialenejších regiónoch na základe článku 349 vzhľadom na výsledky dosiahnuté v poľnohospodárskom odvetví v rámci programu POSEI;
42. naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonala všetky odporúčania stanovené v uznesení Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch(5);
43. vyzýva Úniu, aby si spolu s najvzdialenejšími regiónmi budovala postavenie svetovej námornej veľmoci;
44. zdôrazňuje, že tak bohatstvo, ktoré predstavujú oceány, ako aj súčasný a budúci technologický pokrok sú schopní vytvoriť bezprecedentné príležitosti na rast v najvzdialenejších regiónoch; domnieva sa, že udržateľný modrý rast je príležitosťou na zmiernenie štrukturálnych nerovností medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou a že môže prispieť k tomu, aby sa najvzdialenejšie regióny stali budúcimi centrami európskej politiky;
45. pripomína, že vzhľadom na svoju polohu majú najvzdialenejšie regióny dôležité postavenie v rámci riadenia námorných záležitostí, riadenia pobrežných vôd, boja proti nezákonnému rybolovu a zlepšovania bezpečnosti dopravy;
46. nabáda Úniu, aby aj naďalej investovala do oblasti morí a oceánov, najmä vo vzťahu k najvzdialenejším regiónom, s cieľom zabezpečiť udržateľný a účinný hospodársky rozvoj ich výhradných hospodárskych zón;
47. víta štúdiu o potenciáli udržateľného modrého rastu v najvzdialenejších regiónoch, ktorú nechala vypracovať Komisia, a dôrazne vyzýva na začatie skutočného európskeho programu určeného pre najvzdialenejšie regióny, ktorý sa zameria aj na riešenie výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti morského a námorného výskumu a biohospodárstva; zdôrazňuje však, že niektoré činnosti, napríklad podmorská ťažba ropy a zemného plynu či prieskum nerastných surovín z hlbokomorských ložísk, môžu mať závažný vplyv na citlivé morské oblasti a rušiť morské druhy a zraniteľné ekosystémy;
48. pripomína význam chránených morských oblastí v najvzdialenejších regiónoch;
Politika súdržnosti
49. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje osobitný prístup najvzdialenejších regiónov k štrukturálnym fondom, a preto by mali byť všetky najvzdialenejšie regióny považované za „najmenej rozvinuté regióny“; vyslovuje uznanie Komisii a víta jej opatrenia v prospech najvzdialenejších regiónov v rámci súboru štyroch oznámení o najvzdialenejších regiónoch (z rokov 2004, 2007, 2008 a 2012); zdôrazňuje význam finančnej podpory EÚ pre všetky najvzdialenejšie regióny, ktorej výška na roky 2014 – 2020 dosahuje 13 miliárd EUR;
50. opätovne pripomína, že politika súdržnosti musí aj naďalej zostať jedným z hlavných nástrojov európskej činnosti po roku 2020, najmä pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, v ktorých sú stále zreteľné regionálne rozdiely;
51. vzhľadom na zásadu subsidiarity a povinnosti, ktoré prislúchajú členským štátom, ich vyzýva, aby v plnej miere vytvorili predpoklady, najmä pokiaľ ide o investície do oblastí patriacich do ich právomoci, s cieľom umožniť lepšie vykonávanie európskych fondov a politík v najvzdialenejších regiónoch;
52. domnieva sa, že v nasledujúcom programovom období by sa mala zvážiť väčšia flexibilita v rámci tematického zamerania v prípade najvzdialenejších regiónov v súvislosti s vymedzením niektorých z ich prioritných osí, pokiaľ ide o použitie štrukturálnych fondov, ak ide o udržateľný rozvoj; žiada o zachovanie rozpočtových dotácií prideľovaných najvzdialenejším regiónom, kompenzáciu dodatočných nákladov a zachovanie všetkých výnimočných riadne odôvodnených opatrení určených na kompenzáciu ich štrukturálnych znevýhodnení;
53. požaduje, aby sa v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) dôsledne uplatňovali kritériá stanovené vo všeobecnom nariadení o fondoch na prideľovanie finančných prostriedkov;
54. pripomína spoločný cieľ dvojitej integrácie najvzdialenejších regiónov; vyzýva na prehĺbenie a sfunkčnenie všetkých mechanizmov cezhraničnej spolupráce medzi najvzdialenejšími regiónmi, zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ) a tretími krajinami, ktoré patria do ich zemepisnej oblasti, najmä zachovaním a zdokonaľovaním súčinnosti právnych a finančných ustanovení nariadení o ERF a EFRR;
55. zdôrazňuje význam prispôsobenia stratégií európskej územnej spolupráce s cieľom znížiť nepriaznivé účinky pre regióny v dôsledku ich charakteristiky spočívajúcej vo veľkej odľahlosti a podporiť spoluprácu;
56. odporúča, aby sa venovala väčšia pozornosť vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v najvzdialenejších regiónoch a v najmenej rozvinutých a najizolovanejších regiónoch;
57. vzhľadom na mieru nezamestnanosti mládeže v najvzdialenejších regiónoch pripomína potrebu posilniť opatrenia Únie na podporu a odbornú prípravu mládeže v týchto regiónoch, najmä prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;
58. pripomína, že najdôležitejší fond pre vzdelávanie a zamestnanosť je Európsky sociálny fond (ESF); vyzýva Komisiu, aby v dôsledku štrukturálneho charakteru a kritických mier nezamestnanosti v najvzdialenejších regiónoch a na základe článku 349 ZFEÚ, v ktorom sa najvzdialenejším regiónom uznáva právo na osobitný prístup k štrukturálnym fondom, vyčlenila dodatočné finančné príspevky v rámci ESF na podporu zamestnateľnosti, mobility a vzdelávania v najvzdialenejších regiónoch;
59. zdôrazňuje význam nepretržitej podpory výskumných a inovačných stratégií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) v najvzdialenejších regiónoch ako kľúčového prvku vykonávania politiky súdržnosti;
60. pripomína význam nástrojov miestneho rozvoja, ako je miestny rozvoj vedený komunitou a integrovaná územná investícia (IÚI), ktoré sú prístupmi zdola nahor umožňujúcimi riešiť miestne štrukturálne problémy a podporovať zároveň osvojovanie miestnymi samosprávami; preto vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby preskúmali spôsoby posilnenia využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý môže byť flexibilnou a inovatívnou odpoveďou na potrebu prispôsobenia vyjadrenú najvzdialenejšími regiónmi;
61. zdôrazňuje, že je potrebné zohľadňovať demografické zmeny v najvzdialenejších regiónoch ako určujúci faktor pri vymedzovaní politík určených pre tieto regióny, a to najmä v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti;
Politika hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
62. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny, najmä čo sa týka colných a obchodných politík, daňovej politiky, slobodných pásiem, podmienok zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom a štátnej pomoci;
63. okrem toho pripomína, že v článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja najvzdialenejších regiónov s ohľadom na ich štrukturálnu, hospodársku a sociálnu situáciu sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom;
64. vyzýva Komisiu, aby sa v usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci a režime všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách vo väčšej miere opierala o článok 107 ods. 3 písm. a) a o článok 349 ZFEÚ s cieľom prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju najvzdialenejších regiónov a zameriavať sa na lepšie zohľadnenie najvzdialenejších regiónov;
65. zdôrazňuje, že vzhľadom na odľahlosť a obmedzenosť ich trhov nemôže posilnenie výnimiek z práva v oblasti hospodárskej súťaže v dôsledku uplatňovania článku 349 ZFEÚ a článku 42 ZFEÚ ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ani destabilizovať vnútorný trh;
66. vyjadruje poľutovanie nad tým, že počiatočné návrhy na zjednodušenie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a usmernení o regionálnej štátnej pomoci sa už od začiatku nezamerali na úpravu pravidiel pre najvzdialenejšie regióny s cieľom účinným spôsobom zabezpečiť hospodársky a sociálny rozvoj najvzdialenejších regiónov;
67. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje opatrenia v boji proti veľkým monopolom v najvzdialenejších regiónoch, ktoré prispievajú k zvyšovaniu životných nákladov miestneho obyvateľstva, a to najmä v oblastiach dovozu, ktoré konkurujú rozvoju miestneho hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií;
68. žiada Komisiu, aby predĺžila po roku 2020 daňové výnimky pre najvzdialenejšie regióny na základe dôkladného zhodnotenia ich situácie, a zároveň by sa malo pokročiť smerom k spravodlivým a účinným daňovým systémov a k posilneniu boja proti daňovým podvodom v EÚ a v tretích krajinách;
69. varuje pred obchodnými praktikami, ako sú trhy na vývoz prebytkov za nízke ceny, ktoré môžu destabilizovať ostrovné mikrotrhy miestnych ekonomík;
Výskum, životné prostredie, doprava, energetika a telekomunikácie
70. pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny aj v súvislosti s ich podmienkami prístupu k horizontálnym programom Únie;
71. domnieva sa, že v horizontálnych programoch Únie by sa mali stanoviť podmienky osobitného prístupu pre najvzdialenejšie regióny s cieľom zaistiť efektívnu účasť a zaistiť, aby prednosti týchto regiónov sa mohli zhodnotiť, najmä v rámci programu Horizont 2020, LIFE +, COSME, Kreatívna Európa atď.;
72. žiada Komisiu, aby účinne začlenila najvzdialenejšie regióny do transeurópskych dopravných, energetických a telekomunikačných sietí;
73. pripomína, že udržateľná energetická sebestačnosť najvzdialenejších regiónov sa musí stať prioritou; zdôrazňuje že najvzdialenejšie regióny majú mnohé výhody, pokiaľ ide o rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť a obehové hospodárstvo;
74. poukazuje na značný potenciál stimulácie rozvoja výskumných a inovačných činností pre stabilný a udržateľný rast; vyzýva na optimalizáciu prístupu najvzdialenejších regiónov k EŠIF, aby sa lepšie prepojili ich univerzity, výskumné strediská a príslušné inovatívne podniky a prispieval by k tomu, aby sa z nich stali atraktívne územia, pričom by podporovali úzkejšie vzťahy medzi ľuďmi a inštitúciami nielen v rámci najvzdialenejších regiónov, ale aj s kontinentálnou Európou, ZKÚ a tretími krajinami;
75. pripomína ústrednú úlohu, ktorú v najvzdialenejších regiónoch zohrávajú malé a stredné podniky v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja; vyzýva preto Komisiu, aby lepšie zohľadnila situáciu najvzdialenejších regiónov v rámci programu COSME alebo programu Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI);
76. domnieva sa, že by sa mala vo väčšej miere podporovať výmena a spolupráca medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami v oblasti výskumu a inovácií, kultúry a vzdelávania, a to s cieľom podporovať ich regionálnu integráciu;
77. víta skutočnosť, že sa v rámci nového programu Erasmus+ podporuje mobilita študentov a mladých podnikateľov z najvzdialenejších regiónov, a to poskytovaním maximálnej výšky pomoci; žiada, aby sa podobné ustanovenia začlenili do programu Kreatívna Európa; želá si však, aby sa v rámci programu Erasmus lepšie zohľadňovali spoločné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, a to najmä podporovaním výmen medzi najvzdialenejšími regiónmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že sa v odôvodnení 37 nariadenia o Erasmus+ stanovuje, že „pri vykonávaní programu by sa mali vziať do úvahy obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín alebo území“, výška príspevkov na mobilitu v rámci programu Erasmus pre študentov príjemcov pochádzajúcich z najvzdialenejších regiónov je často nedostatočná v porovnaní so skutočnými nákladmi na cestovanie do kontinentálnej Európy;
78. vyzýva Komisiu, aby rozšírila nové ustanovenie o mobilite zamerané na mladých s názvom „Move2Learn, Learn2Move” aj na európskych občanov žijúcich v najvzdialenejších regiónoch a aby aj upravila výšku hradených nákladov na dopravné prostriedky podľa skutočných nákladov, ktoré vznikajú v dôsledku cestovania medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou; víta rozhodnutie Komisie neobmedziť toto ustanovenie len na železničnú dopravu, čo by vylučovalo mladých ľudí pochádzajúcich zo zámorských území;
79. konštatuje, že program Natura 2000 nie je uplatniteľný na francúzske najvzdialenejšie regióny, pričom tieto majú mimoriadnu biologickú rozmanitosť, ktorú ohrozujú najmä dôsledky zmeny klímy; vyzýva teda na zriadenie osobitného mechanizmu na ochranu a kontinuitu prípravného opatrenia BEST, a to vytvorením udržateľného mechanizmu na financovanie projektov v oblasti biodiverzity, zhodnocovania ekosystémových služieb a adaptáciu na zmenu klímy v európskych zámorských územiach;
80. navrhuje vypracovať posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o možnosti uplatňovania programu Natura 2000 na francúzske najvzdialenejšie regióny s cieľom vymedziť nástroje, ktoré budú čo najlepšie prispôsobené na ochranu biodiverzity a životného prostredia týchto regiónov;
81. pripomína, že v preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania, ktoré Komisia uverejnila v októbri 2015 a ktoré uviedol Európsky dvor audítorov v osobitnej správe č. 1/2017, sa dospelo k záveru, že hoci sa od roku 2011 dosiahol výrazný pokrok pri vykonávaní opatrení v rámci cieľa 1, najdôležitejšími výzvami zostali dokončenie morskej zložky sústavy Natura 2000, ako aj zabezpečenie účinného riadenia lokalít sústavy Natura 2000 a financií potrebných na podporu sústavy Natura 2000, čo sú dva dôležité faktory pre najvzdialenejšie regióny;
82. pripomína, že Európsky dvor audítorov sa v osobitnej správe č. 1/2017 domnieva, že je potrebný výrazný pokrok zo strany členských štátov a viac úsilia zo strany Komisie, aby sa lepšie prispievalo k dosahovaniu ambicióznych cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020;
83. pripomína, že Európsky dvor audítorov sa v osobitnej správe z januára 2017 domnieva, že „na vytvorenie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie“;
84. opätovne pripomína úlohu, ktorú nevyhnutne zohráva zlepšenie internetového pripojenia v rámci územnej súdržnosti a pri podpore rovnosti príležitostí, vytváraní pracovných miest a zlepšovaní životných podmienok obyvateľov najvzdialenejších regiónov;
85. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitosti najvzdialenejších regiónov pri riešení otázok súvisiacich s pokrytím digitálnej siete;
86. vyzýva na vytvorenie osobitného programu typu POSEI v oblasti dopravy s cieľom podporiť územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť týchto regiónov a znížiť dôsledky ostrovného charakteru a dvojitého ostrovného charakteru niektorých najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje, že v rámci tohto programu by sa mala zaviesť podpora dopravy osôb a tovaru medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou v rámci samotných najvzdialenejších regiónov a medzi blízkymi najvzdialenejšími regiónmi, ako sú napríklad Azory, Madeira a Kanárske ostrovy; zdôrazňuje, že tento program by mal takisto podporovať obchod medzi týmito regiónmi;
87. zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny sa považujú za popredné turistické regióny a že je nevyhnutné investovať do kvalitnej dopravnej siete za dostupné ceny, a to najmä pokiaľ ide o vnútorný trh;
88. požaduje, aby sa Európska únia rozhodujúcim spôsobom zasadila o internacionalizáciu dostupnosti najvzdialenejších regiónov prostredníctvom infraštruktúry a dopravných trás určených na prepojenie týchto regiónov s kontinentálnou Európou, susednými tretími krajinami a zvyškom sveta;
89. požaduje, aby sa v najvzdialenejších regiónoch využívala skutočná európska priemyselná stratégia, vďaka ktorej sa vytvoria nepremiestniteľné pracovné miesta založené na schopnosti podnikov upevniť svoje miestne postavenie;
90. domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny sa môžu stať privilegovaným priestorom na uplatňovanie pilotných projektov, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prierezovo vykonávať v rôznych členských štátoch;
o o o
91. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom a ich regiónom, ako aj Výboru regiónov.