Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o žiadosti o zbavenie imunity Marie-Christiny Boutonnetovej (2017/2063(IMM))

P8_TA(2017)0317 A8-0259/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Marie-Christiny Boutonnetovej, ktorú 14. apríla 2017 podalo ministerstvo spravodlivosti Francúzskej republiky na základe žiadosti generálneho prokurátora na odvolacom súde v Paríži a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 26. apríla 2017 v súvislosti s prípadom, ktorým sa zaoberajú vyšetrujúci sudcovia na parížskom regionálnom súde (“pôle financier”) v spojitosti okrem iného so súdnym vyšetrovaním zneužitia dôvery týkajúceho sa finančných prostriedkov získaných na základe zmluvy asistenta poslanca uvedenej osoby,

–  po vypočutí Jeana-Françoisa Jalkha, ktorý zastúpil Marie-Christinu Boutonnetovú, v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0259/2017),

Α.  keďže vyšetrujúci sudcovia parížskeho regionálneho súdu požiadali o zbavenie poslaneckej imunity Marie-Christiny Boutonnetovej s cieľom vypočuť ju v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu;

Β.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

C.  keďže podľa článku 26 Ústavy Francúzskej republiky môže byť poslanec parlamentu zatknutý za závažný trestný čin alebo iný prečin, alebo voči nemu uplatnené väzobné alebo podobné opatrenie iba na základe súhlasu predsedníctva zhromaždenia, ktorého je poslanec členom; tento súhlas sa nevyžaduje, ak bol poslanec pri páchaní závažného trestného činu alebo iného prečinu prichytený alebo bol právoplatne odsúdený;

D.  keďže vyšetrujúci sudcovia sa domnievajú, že vyšetrovanie vykonané v rámci predbežného zisťovania a súdneho vyšetrovania naznačuje, že pôvodné podozrenia Európskeho parlamentu týkajúce sa niekoľkých asistentov poslancov Európskeho parlamentu pridružených k strane Národný front môžu byť odôvodnené;

E.  keďže predovšetkým sa zdá, že z plánu pracovných miest Národného frontu uverejneného vo februári 2015 vyplýva, že je na ňom uvedených 15 poslancov Európskeho parlamentu, 21 miestnych asistentov poslancov a 5 akreditovaných asistentov poslancov; keďže niekoľko asistentov poslancov nahlásilo ako svoje miesto práce ústredie strany Národný front v Nanterre, pričom v niektorých prípadoch uviedli, že boli zamestnaní na plný úväzok; keďže vo väčšine pracovných zmlúv asistentov poslancov sú opísané identické úlohy všeobecného charakteru, bez uvedenia akýchkoľvek podrobností;

F.  keďže pri vyšetrovaní sa zároveň ukázalo, že v troch prípadoch sa zdá nepravdepodobné, že príslušní asistenti skutočne vykonávali povinnosti v súvislosti s Európskym parlamentom:

G.  keďže počas prehliadky vykonanej v ústredí Národného frontu vo februári 2016 bolo v kancelárii pokladníka Národného frontu zabavených niekoľko dokumentov, z ktorých vyplýva, že úmyslom strany bolo „sporiť“ na úkor Európskeho parlamentu, ktorý uhrádza mzdy zamestnancov strany z titulu ich postavenia asistentov poslancov;

H.  keďže vyšetrujúci sudcovia považujú za nevyhnutné vypočuť Marie-Christinu Boutonnetovú v súvislosti s finančnými prostriedkami získanými na základe zmluvy asistenta poslanca; keďže 6. marca 2017 bol tento asistent obvinený z utajovania sprenevery v období medzi septembrom 2014 a februárom 2015; keďže pri výsluchu dvoch vyšetrujúcich sudcov asistent využil svoje právo odoprieť výpoveď;

I.  keďže Marie-Christina Boutonnetová sa odmietla dostaviť na základe predvolania vyšetrovateľov a vyšetrujúcich sudcov, ktoré vydali s cieľom zistiť, či má byť obvinená zo sprenevery počas obdobia medzi  septembrom 2014 a februárom 2015;

J.  keďže vyšetrujúci sudcovia v Paríži podľa všetkého už Marie-Christinu Boutonnetovú vypočuli;

K.  keďže je však napriek tomu vhodné zbaviť dotknutú poslankyňu imunity, pretože len Európsky parlament je oprávnený tak urobiť;

L.  keďže zjavne ostali nezodpovedané otázky žiadosti o zbavenie imunity a neexistuje dôkaz o fumus persecutionis, najmä s ohľadom na skutočnosť, že konania na základe podobných obvinení prebiehajú aj voči poslancom, ktorí sú členmi iných politických skupín a majú inú štátnu príslušnosť;

1.  rozhodol zbaviť Marie-Christinu Boutonnetovú imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným orgánom Francúzskej republiky a Marie-Christine Boutonnetovej.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017, ktorým sa navrhuje vymenovať Simona Busuttila za člena výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2017/2132(INS))

P8_TA(2017)0318 B8-0503/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 255 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 120 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh Výboru pre právne veci (B8-0503/2017),

A.  keďže Simon Busuttil spĺňa podmienky uvedené v článku 255 ods. 2 ZFEÚ;

1.  navrhuje, aby bol Simon Busuttil vymenovaný za člena výboru;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie predsedovi Súdneho dvora.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Islandom o ochrane zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín (11782/2016 – C8-0123/2017– 2016/0252(NLE))

P8_TA(2017)0319 A8-0254/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11782/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Islandom o ochrane zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín (12124/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8‑0123/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0254/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Islandu.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Islandom týkajúcej sa dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (12146/2016 – C8-0129/2017 – 2016/0293(NLE))

P8_TA(2017)0320 A8-0256/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12146/2016),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Islandom týkajúcej sa dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (12147/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8‑0129/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0256/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Islandu.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (smernica o mediácii) (2016/2066(INI))

P8_TA(2017)0321 A8-0238/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach(1) (smernica o mediácii),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (COM(2016)0542),

–  so zreteľom na zbierku dôkladných analýz Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Vykonávanie smernice o mediácii – 29. november 2016(2),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Štúdia na hodnotenie a vykonávanie smernice 2008/52/ES – smernice o mediácii z roku 2014(3),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Reštart smernice o mediácii: posúdenie obmedzeného vplyvu jej vykonávania a navrhnutie opatrení na zvýšenie počtu mediácií v EÚ(4),

–  so zreteľom na hodnotenie vykonávania smernice o mediácii na európskej úrovni od oddelenia Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) pre hodnotenie vplyvu ex post(5),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Vyčíslenie nákladov nevyužívania mediácie – analýza údajov(6),

–  so zreteľom na článok 67 a článok 81 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a jeho prílohu 3,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0238/2017),

A.  keďže smernica 2008/52/ES bola dôležitým míľnikom pri zavádzaní a využívaní postupov mediácie v Európskej únii; keďže však jej vykonávanie sa značne líši medzi členskými štátmi v závislosti od predchádzajúcej existencie alebo neexistencie vnútroštátnych systémov mediácie, pričom niektoré členské štáty sa rozhodnú pre relatívne doslovné uplatňovanie jej ustanovení, iné pre hĺbkovú revíziu alternatívnych spôsobov riešenia sporov (ako napríklad Taliansko, ktoré využíva mediáciu šesťkrát viac ako zvyšok Európy), zatiaľ čo iné štáty považujú svoje súčasné právne predpisy už v súlade so smernicou o mediácii;

B.  keďže väčšina členských štátov rozšírila rozsah pôsobnosti svojich vnútroštátnych transpozičných opatrení na vnútroštátnej prípady – pričom len tri členské štáty si zvolili možnosť transponovať smernicu len na cezhraničné prípady(7), – čo malo rozhodne pozitívny vplyv na právne predpisy členských štátov a kategórie sporov, ktorých sa to týkalo;

C.  keďže ťažkosti, ktoré sa objavili vo fáze transpozície smernice do vnútroštátneho práva, vo veľkej miere odrážajú rozdiely v právnej kultúre v rámci vnútroštátnych právnych systémov; keďže prioritou by preto mala byť zmena právneho ducha rozvojom kultúry mediácie založenej na priateľskom urovnávaní sporov – záležitosť, na ktorú opakovane upozorňovali európske siete odborníkov z oblasti práva od vzniku smernice Únie a následne počas transpozície smernice členskými štátmi;

D.  keďže vykonávanie smernice o mediácii prinieslo EÚ pridanú hodnotu zvýšením informovanosti o výhodách mediácie medzi vnútroštátnymi zákonodarcami a dosiahnutím určitého stupňa harmonizácie, pokiaľ ide o procesné právo a odlišné postupy v členských štátoch;

E.  keďže mediácia ako alternatívne, dobrovoľné a dôverné mimosúdne konanie môže byť v niektorých prípadoch a s nevyhnutnými zárukami užitočným nástrojom na zmiernenie preťaženia súdnych systémov, pretože umožňuje fyzickým a právnickým osobám rýchlo a lacno mimosúdne riešiť spory – majúc na pamäti, že príliš dlhé súdne konania porušujú Chartu základných práv – a zároveň zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti a prispieť k hospodárskemu rastu;

F.  keďže je zrejmé, že ciele uvedené v článku 1 smernice o mediácii zamerané na nabádanie na využívanie mediácie a najmä na dosiahnutie vyváženého vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním sa nedosiahli, keďže mediácia sa vo väčšine členských štátov využíva v priemere menej ako v 1 % súdnych prípadov(8);

G.  keďže smernicou o mediácii sa nepodarilo vytvoriť systém Únie na mimosúdne riešenie sporov v striktnom zmysle s výnimkou zavedenia osobitných ustanovení v oblasti uplynutia premlčacej lehoty v súdnych konaniach počas pokusu o mediáciu a v oblasti záväzku dôvernosti mediátorov a ich administratívnych pracovníkov;

Hlavné závery

1.  víta skutočnosť, že nedávno v mnohých členských štátoch prešli systémy mediácie zmenami a revíziami a v iných sa počíta so zmenami príslušných právnych predpisov(9);

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len tri členské štáty sa rozhodli transponovať túto smernicu len s ohľadom na cezhraničné prípady, a konštatuje, že existujú určité ťažkosti v súvislosti s fungovaním vnútroštátnych systémov mediácie v praxi, ktoré sa týkajú najmä kontradiktórnej tradície a nedostatočnej kultúry mediácie v členských štátoch, nízkej úrovne informovanosti o mediácii vo väčšine členských štátov, nedostatočných znalostí v oblasti riešenia cezhraničných prípadov, ako aj fungovania mechanizmov kontroly kvality pre mediátorov(10);

3.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty prijali ustanovenia o možnosti pre súd vyzvať strany, aby použili mediáciu alebo sa aspoň zúčastnili informačného stretnutia o mediácii; konštatuje, že v niektorých členských štátoch je účasť na takýchto informačných stretnutiach povinná na podnet sudcu(11), alebo v súvislosti s konkrétnymi spormi stanovenými zákonom, ako napríklad v rodinných veciach(12); uvádza takisto, že niektoré členské štáty vyžadujú od právnikov, aby informovali svojich klientov o možnosti použitia mediácie, alebo aby žiadosti na súde potvrdili, či došlo k pokusu o mediáciu, alebo či existujú dôvody, ktoré by mohli brániť takémuto pokusu; konštatuje však, že článok 8 smernice o mediácii zabezpečuje, aby sa stranám, ktoré si v snahe o urovnanie sporu zvolili mediáciu, následne nebránilo v súdnom konaní v dôsledku času stráveného mediáciou; zdôrazňuje, že sa zdá, že členské štáty nevzniesli k tomuto bodu žiadne konkrétne pripomienky;

4.  rovnako poznamenáva, že mnohé členské štáty poskytujú pre strany sporov finančné stimuly na využívanie mediácie vo forme nižších nákladov, právnej pomoci alebo sankcií za neodôvodnené odmietnutie zváženia mediácie; všíma si, že výsledky dosiahnuté v týchto krajinách ukazujú, že mediácia môže byť nákladovo efektívnym a rýchlym spôsobom mimosúdneho riešenia sporov prostredníctvom konania prispôsobeného potrebám strán;

5.  domnieva sa, že prijatie kódexov správania predstavuje dôležitý nástroj na zabezpečenie kvality mediácie; v tejto súvislosti poznamenáva, že Európsky kódex správania pre mediátorov je buď priamo využívaný zainteresovanými stranami alebo inšpiroval vnútroštátne alebo odvetvové kódexy; poznamenáva tiež, že väčšina členských štátov má povinné postupy akreditácie mediátorov a/alebo vedie registre mediátorov;

6.  vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami pri získavaní ucelených štatistických údajov o mediácii vrátane počtu vecí riešených mediáciou, priemerného trvania a miery úspešnosti procesov mediácie; poznamenáva, že bez spoľahlivej databázy je veľmi náročné ďalej šíriť mediáciu a zvyšovať dôveru verejnosti v jej účinnosť; na druhej strane zdôrazňuje stále väčšiu úlohu Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach pri skvalitňovaní zhromažďovania vnútroštátnych údajov o uplatňovaní smernice o mediácii;

7.  víta osobitnú dôležitosť mediácie v oblasti rodinného práva (najmä pri konaniach týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, práva styku a únosov detí), kde môže navodiť konštruktívnu atmosféru pre diskusie a zaistiť spravodlivé dohody medzi rodičmi; ďalej konštatuje, že zmierovacie riešenia majú zväčša dlhú trvanlivosť a sú v najlepšom záujme dieťaťa, pretože okrem hlavného pobytu dieťaťa môžu vyriešiť aj otázku dohodnutia návštev alebo plnenia vyživovacej povinnosti voči dieťaťu; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach pri vypracovávaní odporúčaní zameraných na zlepšenie využívania mediácie v rámci rodiny v cezhraničnom kontexte, najmä v prípadoch únosov detí;

8.  zdôrazňuje význam vytvorenia a udržiavania samostatnej sekcie Európskeho portálu elektronickej justície, ktorá sa venuje cezhraničnej mediácii v rodinných veciach a poskytuje informácie o vnútroštátnych systémoch mediácie;

9.  víta preto odhodlanie Komisie spolufinancovať rôzne projekty zamerané na podporu mediácie a odbornú prípravu sudcov a právnikov v členských štátoch;

10.  zdôrazňuje, že napriek dobrovoľnej povahe mediácie je nutné prijať ďalšie kroky na zaistenie rýchlej a finančne dostupnej vykonateľnosti dohôd dosiahnutých mediáciou pri plnom dodržiavaní základných práv, ako aj práva Únie a vnútroštátneho práva; pripomína v tejto súvislosti, že vnútroštátna vykonateľnosť dohody dosiahnutej medzi stranami v členskom štáte je spravidla predmetom homologizácie orgánom verejnej moci, čo spôsobuje dodatočné náklady, je časovo náročné pre strany sporu, a preto by mohla mať negatívny vplyv na šírenie urovnávania sporov prostredníctvom mediácie v zahraničí, a to najmä v prípade malých sporov;

Odporúčania

11.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie na podporu využívania mediácie v občianskych a obchodných sporoch, a to aj prostredníctvom vhodných informačných kampaní poskytujúcich občanom a právnickým osobám primerané a komplexné informácie týkajúce sa postupu a jeho výhody z hľadiska úspor času a peňazí, a zabezpečili lepšiu spoluprácu medzi odborníkmi v oblasti práva na tento účel; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov v rôznych národných jurisdikciách podporovanej vhodnými opatreniami na úrovni Únie s cieľom zvýšiť informovanosť o užitočnosti mediácie;

12.  žiada Komisiu, aby posúdila potrebu vypracovať normy kvality na úrovni EÚ na poskytovanie služieb mediácie ako prostriedku na ďalšiu podporu jej využívania, a to najmä v podobe minimálnych noriem, ktorými sa zabezpečí konzistentnosť, pričom sa zohľadní základné právo na prístup k spravodlivosti, ako aj na miestne rozdiely v kultúre mediácie;

13.  rovnako vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu členských štátov zriadiť a viesť národné registre mediačných konaní, ktoré by mohli byť zdrojom informácií pre Komisiu, ale aj pre vnútroštátnych mediátorov, aby sa osvedčené postupy mohli využívať v celej Európe; zdôrazňuje, že každý takýto register sa musí zriadiť v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679)(13);

14.  žiada, aby Komisia vypracovala podrobnú štúdiu o prekážkach vo voľnom obehu zahraničných mediačných dohôd v Únii a o rôznych možnostiach podpory využívania mediácie ako spoľahlivého, finančne dostupného a účinného spôsobu riešenia sporov na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni v rámci Únie s ohľadom na zásady právneho štátu a pretrvávajúci medzinárodný vývoj v tejto oblasti;

15.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom preskúmaní pravidiel našla riešenia s cieľom účinne rozšíriť rozsah pôsobnosti mediácie prípadne aj na iné občianskoprávne alebo správne veci; zdôrazňuje však, že osobitná pozornosť sa musí venovať vplyvom, ktoré by mediácia mohla mať na niektoré sociálne otázky, ako je rodinné právo; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia a členské štáty uplatňovali a vykonávali primerané záruky v procesoch mediácie s cieľom obmedziť riziká pre slabšie strany a chrániť ich proti akémukoľvek možnému zneužitiu procesu alebo pozície silnejšej strany a poskytnúť relevantné komplexné štatistické údaje; zdôrazňuje takisto, že je dôležité zabezpečiť, aby boli splnené spravodlivé kritériá, pokiaľ ide o náklady, najmä s cieľom chrániť záujmy znevýhodnených skupín; konštatuje však, že mediácia môže stratiť svoju príťažlivosť a pridanú hodnotu, ak sa stanovia príliš prísne normy pre zúčastnené strany;

o
o   o

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3. (2) PE 571.395. (3) http://bookshop.europa.eu/en/study-for-an-evaluation-and-implementation-of-directive-2008-52-ec-the-mediation-directive--pbDS0114825/ (4) PE 493.042. (5) PE 593.789. (6) PE 453.180. (7) Pozri COM(2016)0542, s. 5. (8) PE 571.395, s. 25. (9) Estónsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko. (10) Pozri COM(2016)0542, s. 4. (11) Napríklad v Českej republike. (12) Napríklad v Litve, Luxembursku, Anglicke a vo Walese. (13) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o fungovaní franchisingu v sektore maloobchodu (2016/2244(INI))

P8_TA(2017)0322 A8-0199/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán(1), a najmä na jeho odsek 29,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci(2),

–  so zreteľom na štúdiu z apríla 2016, ktorej vypracovanie zadal výbor IMCO, o franchisingu(3),

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2016, ktorej vypracovanie zadal výbor IMCO, s názvom Právny výhľad regulačného rámca a výziev pre franchising v EÚ(4),

–  so zreteľom na brífing s názvom Budúce možnosti politiky v oblasti franchisingu v EÚ: konfrontácia s nekalými obchodnými praktikami(5),

–  so zreteľom na seminár s názvom Vzťahy medzi poskytovateľmi a nadobúdateľmi franchisingu: regulačný rámec a súčasné výzvy, ktorý zorganizoval výbor IMCO 12. júla 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0199/2017),

A.  keďže neexistuje jednotné európske vymedzenie pojmu „franchising“ a franchisingové dohody sa medzi jednotlivými podnikmi líšia, ale jednou hlavnou črtou takýchto dohôd je dobrovoľne uzatvorené zmluvné partnerstvo medzi podnikateľmi alebo fyzickými či právnickými osobami, ktoré sú navzájom právne a finančne nezávislé, na základe ktorého jedna strana (poskytovateľ franchisingu) udeľuje druhej strane (nadobúdateľ franchisingu) právo prevádzkovať jej model franchisingu, názov a ochrannú známku a vymieňa si s ňou know-how na základe technických a organizačných skúseností a podpory poskytovateľa franchisingu počas doby trvania dohody a v ktorom sa zákazníci môžu spoľahnúť na jednotnosť franchisingového systému, pričom zámer poskytovateľa aj nadobúdateľa franchisingu je rýchle získanie nových trhov pomocou obmedzených investícií a vyššia šanca na úspech;

B.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. decembra 2013 uvítal franchising ako obchodný model, ktorý podporuje nové formy podnikov a vlastníctvo malých podnikov, skonštatoval však existenciu nespravodlivých zmluvných podmienok v určitých prípadoch a požadoval transparentné a spravodlivé zmluvné podmienky; okrem toho upriamil pozornosť Komisie a členských štátov najmä na problémy, ktorým čelia nadobúdatelia franchisingu, ktorí chcú predať svoje podniky alebo zmeniť model podnikania a zároveň zostať aktívni v tom istom odvetví, a požiadal Komisiu, aby preskúmala zákaz mechanizmov určovania cien v rámci franchisingových systémov a účinky dlhodobých doložiek o hospodárskej súťaži, nákupných možnostiach a zákazu viacnásobného franchisingu;

C.  keďže franchisingu má plný potenciál, aby sa z neho stal obchodný model, ktorý môže pomôcť pri dokončovaní jednotného trhu v odvetví maloobchodu, pretože môže byť vhodným prostriedkom na založenie podniku prostredníctvom spoločných investícií poskytovateľa a nadobúdateľa franchisingu; je preto sklamaný, že v súčasnosti sa v EÚ využíva iba nedostatočne, pretože predstavuje len 1,89 % HDP v porovnaní s 5,95 % v USA a 10,83 % v Austrálii, pričom 83,5 % obratu v rámci franchisingu sa koncentruje iba v siedmich členských štátoch(6), a preto je dôležité podnecovať rozsiahlejšie rozširovanie tohto obchodného modelu v celej EU;

D.  keďže franchising má významný potenciálny cezhraničný rozmer, je dôležitý pre fungovanie vnútorného trhu, a teda môže viesť k vytváraniu pracovných miest, rozvoju MSP a podnikania, ako aj k získavaniu nových spôsobilostí a zručností;

E.  keďže existujúce právne predpisy vzťahujúce sa na franchising ako obchodný model sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo vytvára technické prekážky a môže odradiť poskytovateľov a nadobúdateľov franchisingu od rozširovania svojich aktivít cez hranice; keďže to zase môže mať vplyv na konečných spotrebiteľov, ktorým to obmedzí ich výber;

F.  keďže existujú rozdiely medzi tzv. „tvrdým“ a „mäkkým“ franchisingom, a to v závislosti od podmienok dohody o franchisingu, a navyše alternatívne obchodné modely, ako napríklad „skupiny nezávislých maloobchodníkov“, majú osobitné charakteristiky a mali by sa na ne vzťahovať pravidlá, ktorými sa riadi franchising, iba ak vyhovujú vymedzeniu pojmu franchising;

G.  keďže prevláda nedostatok informácií o fungovaní franchisingu v jednotlivých sektoroch, pretože príslušné informácie sa nezapisujú alebo ich často možno nájsť len v sprievodných listoch pripojených k franchisingovej zmluve, ktoré sú dôverné, a teda nedostupné verejnosti, a na úrovni EÚ neexistuje mechanizmus na zhromažďovanie informácií o potenciálne neprijateľných zmluvných podmienkach alebo nespravodlivom plnení zmlúv, a preto je potrebné vytvoriť platformu obsahujúcu tieto dôležité informácie, aby sa zlepšila informovanosť poskytovateľov aj nadobúdateľov franchisingu o ich právach a povinnostiach;

H.  keďže elektronický obchod expanduje a využíva ho čoraz viac spotrebiteľov, a preto by sa mal lepšie premietnuť do franchisingových dohôd; keďže v kontexte realizácie jednotného digitálneho trhu by sa preto mala osobitná pozornosť venovať akémukoľvek napätiu, ktoré môže vzniknúť medzi poskytovateľmi a nadobúdateľmi franchisingu v oblasti elektronického obchodu, napríklad v súvislosti s výhradnými právami vzťahujúcimi sa na určitú geografickú oblasť, a rastúcej dôležitosti údajov o spotrebiteľoch z hľadiska úspechu obchodných modelov franchisingu, najmä preto, lebo franchisingové dohody v súčasnosti neobsahujú ustanovenia upravujúce tieto otázky, čo ponecháva priestor zbytočnej neistote a konfliktom;

I.  keďže Komisia vymedzila nekalé obchodné praktiky ako „praktiky, ktoré sa výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania, sú v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou a jednostranne ich ukladá jeden obchodný partner druhému obchodnému partnerovi“(7);

1.  domnieva sa, že vzhľadom na jeho súčasné nedostatočné využívanie v EÚ v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami môže franchising zohrávať ešte významnejšiu úlohu z hľadiska dobudovania jednotného trhu v odvetví maloobchodu;

2.  domnieva sa, že je dôležité, aby členské štáty uplatňovali účinné opatrenia zamerané na boj proti akýmkoľvek nekalým obchodným praktikám v oblasti franchisingu, ale konštatuje, že v tomto smere stále pretrváva veľká miera rozdielov a diverzifikácie medzi členskými štátmi; považuje preto za dôležité, aby sa zaviedli jednotné nelegislatívne usmernenia odzrkadľujúce najlepšie postupy týkajúce sa fungovania franchisingu v sektore maloobchodu;

3.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla usmernenia o franchisingových zmluvách s cieľom lepšie vymedziť normatívne prostredie franchisingových zmlúv a zabezpečiť dodržiavanie pracovných noriem a primerané a kvalitné služby;

4.  zastáva názor, že vzhľadom na výraznú cezhraničnú zložku franchisingu by bolo vhodné uplatňovať na úrovni EÚ jednotný prístup k náprave nekalých obchodných praktík;

5.  berie na vedomie, že na vnútroštátnej úrovni bola prijatá legislatíva na ochranu nadobúdateľov franchisingu, ale dôraz sa kladie na predzmluvnú fázu, a ukladajú sa povinnosti zverejňovania na poskytovateľa franchisingu; ľutuje, že vnútroštátne systémy nie sú schopné zabezpečiť mechanizmy presadzovania, ktoré by boli účinné pri zabezpečovaní kontinuity vo franchisingovom vzťahu;

6.  poznamenáva, že nadobúdatelia franchisingu sú často slabšou zmluvnou stranou, najmä keď ide o MSP, keďže model franchisingu zvyčajne vypracúva poskytovateľ franchisingu, pričom nadobúdatelia franchisingu sú obvykle finančne slabší a následne môžu byť slabšie informovaní než poskytovatelia franchisingu, a preto sú vo veľkej miere závislí od odborných znalostí poskytovateľa franchisingu; zdôrazňuje skutočnosť, že franchisingové systémy sú do veľkej miery závislé od fungovania spolupráce medzi poskytovateľmi a nadobúdateľmi franchisingu berúc do úvahy skutočnosť, že franchisingový systém závisí od jeho správneho uplatňovania všetkými stranami;

7.  pripomína, že franchising je zmluvný vzťah medzi dvomi právne nezávislými podnikmi;

8.  zdôrazňuje, že nariadenie by malo zachovať a zvýšiť dôveru trhu vo využívanie franchisingu ako spôsobu podnikania, pretože podporuje podnikanie nielen v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch (MSP), ktoré sa stali poskytovateľmi franchisingu, ale aj jednotlivcov, ktorí sa stali jeho nadobúdateľmi;

9.  konštatuje, že poskytovatelia franchisingu sa v záujme zastupovania svojich záujmov zorganizovali na vnútroštátnej aj európskej úrovni, zatiaľ čo nadobúdatelia franchisingu často nemajú k dispozícii takéto zastupiteľské organizácie, ktoré by chránili ich kolektívne záujmy, a naďalej pôsobia prevažne na individuálnom základe;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali dialóg medzi poskytovateľmi a nadobúdateľmi franchisingu a subjektmi prijímajúcimi rozhodnutia, aby umožňovali vytváranie združení zastupujúcich nadobúdateľov franchisingu a aby zabezpečili, že ich názory budú vypočuté vždy, keď sa pripravujú politiky alebo právne predpisy, ktoré sa ich môžu týkať, aby sa zabezpečilo spravodlivejšie zastúpenie jednotlivých strán, pričom treba zdôrazniť, že členstvo v týchto organizáciách musí byť aj naďalej dobrovoľné;

11.  zdôrazňuje, že pretrváva nedostatok informácií o fungovaní franchisingu v sektore maloobchodu, a vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou určili kontaktné miesta pre informácie o problémoch, s ktorými sa stretávajú poskytovatelia a nadobúdatelia franchisingu, vždy, keď je to možné, a vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie informácií na úrovni EÚ okrem iného na základe informácií z týchto kontaktných miest, pričom sa zaručí dôvernosť takto získaných informácií;

12.  vyzýva Komisiu, aby aktívne preskúmala fungovanie franchisingu v sektore maloobchodu, a to vrátane existencie neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík, a požiadala Eurostat, aby pri zbere štatistických informácií o sektore venoval tomuto modelu pozornosť bez toho, aby to podnikateľom prinášalo akúkoľvek dodatočnú administratívnu alebo inú záťaž;

13.  berie na vedomie európsky etický kódex pre franchising, ktorý vypracovala Európska federácia franchisingu, ako potenciálne účinný nástroj na presadzovanie najlepších postupov v rámci franchisingového sektora na samoregulačnom základe, ale takisto konštatuje, že kódex čelil zásadnej kritike zo strany nadobúdateľov franchisingu, ktorí poukazovali okrem iného na skutočnosť, že pred svojou revíziou z roku 2016 kódex vymedzoval záväzky poskytovateľa franchisingu jasnejšie; nabáda poskytovateľov a nadobúdateľov franchisingu, aby sa zabezpečilo vyrovnané a spravodlivé zastúpenie oboch strán s cieľom nájsť vhodné riešenie;

14.  vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že kódex sa vzťahuje len na menšinovú časť nadobúdateľov franchisingu pôsobiacich v EÚ, keďže väčšina nadobúdateľov franchisingu nepatrí ani do Európskej federácie franchisingu, ani do národných združení, ktoré kódex prijali, a viaceré členské štáty nemajú žiadne národné franchisingové združenia;

15.  konštatuje, že existujú obavy týkajúce sa neexistencie nezávislého mechanizmu presadzovania, ktorý by sprevádzal európsky etický kódex, a konštatuje, že v niektorých členských štátoch viedol tento nedostatok nezávislého presadzovania k zavedeniu právnych predpisov na prevenciu a riešenie nekalých obchodných praktík v oblasti franchisingu;

16.  pripomína, že etický kódex je súbor pravidiel, ktorý poskytovatelia franchisingu prijali nad rámec právne záväzných pravidiel; nazdáva sa, že etický kódex by mal navždy ostať pridanou hodnotou pre každého, kto chce tieto pravidlá dodržiavať;

17.  domnieva sa, že je potrebné vyhodnotiť účinnosť samoregulačného rámca a iniciatívy dodávateľského reťazca EÚ, pretože členstvo v národných franchisingových organizáciách je predpokladom účasti v tejto iniciatíve;

18.  konštatuje, že franchisingové dohody by mali v plnej miere rešpektovať zásady vyváženého partnerstva, v rámci ktorého poskytovateľ a nadobúdateľ franchisingu musia k sebe navzájom pristupovať rozumne a spravodlivo a riešiť sťažnosti, reklamácie a spory prostredníctvom otvorenej, transparentnej, rozumnej a priamej komunikácie;

19.  vyzýva členské štáty, aby Komisii predkladali sťažnosti a iné dôležité informácie, ktoré sú im doručené prostredníctvom kontaktného miesta alebo inou cestou; vyzýva Komisiu, aby na základe týchto informácií vypracovala nevyčerpávajúci zoznam nekalých obchodných postupov, ktorý by mal byť zverejnený a sprístupnený všetkým zainteresovaným stranám; okrem toho vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby zriadila expertnú platformu s cieľom získať ďalšie informácie o maloobchodných franchisingových praktikách, a najmä o všetkých typoch nekalých obchodných praktík;

20.  poukazuje najmä na to, že je potrebné zabezpečiť osobitné zásady, ktoré zaistia vyvážené zmluvné práva a povinnosti zmluvných strán, ako sú správne a úplné predzmluvné informácie vrátane informácií o výkonu modelu franchisingu, a to tak všeobecných, ako aj zameraných na plánované umiestnenie, a jasné obmedzenia týkajúce sa požiadaviek na dôvernosť, ktoré musia byť k dispozícii v písomnej forme a dostatočnom predstihu pred podpisom dohody, a prípadné zavedenie lehoty na odstúpenie od dohody, ktorá by nasledovala po jej podpise; poukazuje tiež na to, že je potrebné, aby poskytovateľ franchisingu poskytoval nadobúdateľovi sústavnú komerčnú a technickú pomoc počas celej doby platnosti zmluvy, ak je to potrebné;

21.  zdôrazňuje potrebu špecializovanej úvodnej odbornej prípravy, ak je to nevyhnutné, a príslušných usmernení a informácií zo strany poskytovateľa franchisingu pre nadobúdateľov franchisingu počas trvania platnosti dohody;

22.  pripomína povinnosť nadobúdateľov franchisingu, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie o rast franchisingového obchodu a o zachovávanie spoločnej identity a reputácie franchisingovej siete a aby na tento účel lojálne spolupracovali so všetkými partnermi v danej sieti a dodržiavali práva priemyselného a duševného vlastníctva týkajúce sa daného modelu franchisingu, ako aj pravidlá hospodárskej súťaže;

23.  dodáva však, že poskytovatelia franchisingu niekedy od nadobúdateľov franchisingu vyžadujú nákup produktov a služieb, ktoré nesúvisia s daným modelom franchisingu; takáto požiadavka by sa nemala vnímať ako súčasť povinností nadobúdateľov franchisingu týkajúcich sa zachovávania spoločnej identity a reputácie franchisingovej siete, ale je celkom možné, že znamená nekalú obchodnú praktiku;

24.  zdôrazňuje, že doložky o zákaze konkurencie by mali byť jasne formulované, odôvodnené a primerané a nemali by sa uplatňovať dlhšie, než je bezpodmienečne nevyhnutné, najmä s ohľadom na to, že nadobúdatelia franchisingu prípadne budú musieť svoj model franchisingu zmeniť, ak sa zmení ich okolie, a teda aj dopyt po produktoch alebo službách;

25.  berie na vedomie problémy týkajúce sa online predaja, ktorý predstavuje čoraz dôležitejšiu časť obchodného modelu franchisingu, ale nie je zahrnutý do tradičných franchisingových dohôd, ktoré nezohľadňujú dosah, ktorý môže mať predaj cez internet na ustanovenia, ktoré sa v nich stanovujú; navrhuje preto, aby boli v prípade potreby do franchisingových dohôd zahrnuté ustanovenia týkajúcich sa online predaja, najmä v prípadoch, keď je postavenie poskytovateľa a nadobúdateľa franchisingu nevyvážené, a to najmä vtedy, ak je nadobúdateľom franchisingu MSP;

26.  žiada Komisiu, aby otvorila verejnú konzultáciu s cieľom získať nestranné informácie týkajúce sa skutočnej situácie v oblasti franchisingu a vypracovala nelegislatívne usmernenia týkajúce sa sektoru maloobchodu, v ktorých sa budú odzrkadľovať najlepšie postupy franchisingu, najmä pokiaľ ide o technologický vývoj a vývoj na trhu, ako je internetový predaj, a aby tieto usmernenia predložila Európskemu parlamentu najneskôr do januára 2018; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vypracovala analýzu existujúcich nástrojov samoregulácie, ako aj legislatívnych postupov členských štátov v oblasti franchisingu v sektore maloobchodu, a aby Európskemu parlamentu predložila svoje zistenia vrátane odporúčaní k tomu, ako ďalej rozvíjať sektor franchisingu v EÚ;

27.  zdôrazňuje, že Európsky parlament by sa mal aktívne podieľať na všetkých činnostiach súvisiacich s reguláciou fungovania franchisingu v maloobchodnom sektore, a to aj pokiaľ ide o prijímanie nariadení a smerníc o franchisingu s cieľom dosiahnuť jednotnejší a konzistentnejší právny rámec;

Právo hospodárskej súťaže

28.  zdôrazňuje, že nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov(8) sa musí uplatňovať vo všetkých členských štátoch jednotne, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií o jeho uplatňovaní;

29.  zastáva názor, že Komisia by mala overiť, či účinnosť uvedeného nariadenia nie je ohrozená v dôsledku nejednotného uplatňovania v členských štátoch a či je v súlade s najnovším vývojom na trhu, najmä pokiaľ ide o vyňaté ustanovenia týkajúce sa situácie po ukončení zmluvy a podmienky nákupu;

30.  domnieva sa, že Komisia by mala zistiť, do akej miery je možné zlepšiť uplatňovanie nariadenia prostredníctvom hodnotiaceho mechanizmu v európskej sieti orgánov pre hospodársku súťaž; zdôrazňuje, že nekonzistentné následné opatrenia Komisie bránia cezhraničnej maloobchodnej činnosti a vytváraniu rovnakých podmienok na jednotnom trhu;

31.  domnieva sa, že lepšie vykonávanie nariadenia na vnútroštátnej úrovni by viedlo k lepšej distribúcii, uľahčilo prístup podnikov z iných členských štátov na trh a prípadne zabezpečilo lepšie obchodné podmienky pre konečných spotrebiteľov;

32.  zastáva názor, že Komisia by mala takisto analyzovať nezamýšľané dôsledky právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže na každý členský štát;

33.  vyzýva Komisiu, aby začala konzultácie s verejnosťou a informovala Európsky parlament o vhodnosti modelu, z ktorého bude vychádzať budúce nariadenie o skupinových výnimkách;

34.  vyzýva Komisiu, aby zároveň zabezpečila vymoženie prípadnej protiprávnej štátnej pomoci, ku ktorej by došlo prostredníctvom daňových výhod v oblasti franchisingu, a ukázala razantnosť pri vykonávaní prebiehajúcich vyšetrovaní; okrem toho zdôrazňuje, že EÚ potrebuje jasnejšie právne predpisy v oblasti daňových rozhodnutí; vyzýva Komisiu, aby napravila akékoľvek porušovanie predpisov v oblasti franchisingu s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu;

35.  vyzýva Komisiu, aby napravila nedostatky trhu a zabezpečila, aby sa v oblasti franchisingu účinne potierali také praktiky, ako sú vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky;

36.  vyzýva Komisiu, aby overila, či je potrebné preskúmať nariadenie, a aby v tejto súvislosti zistila a následne informovala Európsky parlament o tom: 1) aký vplyv má horizontálny prístup na fungovanie franchisingu; 2) či model franchisingu prijatý v nariadení odráža realitu na trhu; 3) do akej miery sú tzv. povolené vertikálne obmedzenia (t. j. podmienky, za ktorých môžu nadobúdatelia franchisingu nakupovať, predávať alebo ďalej predávať určité tovary alebo služby) primerané a do akej miery majú negatívny vplyv na trh a spotrebiteľov; 4) akým novým výzvam musia čeliť poskytovatelia a nadobúdatelia franchisingu v súvislosti s elektronickým obchodom a digitalizáciou vo všeobecnosti; a 5) aby zbierala informácie o trhu, pokiaľ ide o nové trendy, vývoj trhu v súvislosti s organizáciou siete a technologický pokrok;

37.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala pravidlá presadzovania nariadenia zo strany členských štátov, pričom jeho uplatňovanie by sa malo proporcionálne upraviť, aby sa dosiahol jeho cieľ;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 140. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0250. (3) IP/A/IMCO/2015-05, PE 578.978. (4) IP/A/IMCO/2016-08, PE 587.317. (5) PE 587.325. (6) „Právna perspektívy a výzvy regulačného rámca pre franchising v EÚ“, štúdia pre výbor IMCO, september 2016, s. 12. (7) Boj proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci, COM(2014)0472. (8) Ú. v. EÚ L 102, 23.4.2010, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (2016/2325(INI))

P8_TA(2017)0323 A8-0250/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4 a 189 hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. októbra 2016 s názvom Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2013 s názvom Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru (COM(2013)0108),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (COM(2011)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (COM(2016)0587) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0300),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán (COM(2016)0588) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0306),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (COM(2016)0590),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. júna 2010 s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (COM(2010)0308),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008(2),

—  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS(4),

–  so zreteľom na príslušné závery Rady a na ministerské Amsterdamské vyhlásenie zo 14. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej dopravy,

–  so zreteľom na Haagsky manifest o politike v oblasti vesmíru z júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a Európskej vesmírnej agentúry o spoločnej vízii a cieľoch pre budúcnosť Európy v priestore, podpísané Komisiou a agentúrou 26. októbra 2016,

–  so zreteľom na návrh uznesenia z 8. júna 2016 o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu(5),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o rozvoji trhu s vesmírnymi technológiami(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ(9),

–  so zreteľom na štúdiu z januára 2016 s názvom Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami v Európe(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre rybárstvo (A8-0250/2017),

A.  keďže prínos vesmíru pre spoločnosť je rozmanitý a môže viesť ku konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu v Európe prostredníctvom podpory vývoja mnohých nových produktov a služieb a podpory poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva a námornej dopravy; keďže družicová technológia môže viesť k lepšiemu prístupu ku komunikačným technológiám, systémom pozorovania Zeme s vysokým rozlíšením, ktoré umožňujú výmenu informácií v reálnom čase, rýchlu reakciu na prírodné katastrofy a účinnejšie hraničné a bezpečnostné kontroly;

B.  keďže vesmírne technológie, údaje a služby môžu podporiť rôzne verejné politiky EÚ a ich hlavné priority vrátane posilnenia jednotného digitálneho trhu, stimulovania európskeho hospodárstva a boja proti zmene klímy;

C.  keďže vesmírny priestor nie je pre európskych občanov nákladom ale investíciou a keďže ambiciózna stratégia v oblasti vesmírneho priestoru môže zabezpečiť nezávislosť EÚ a pozíciu Európy v strategickej oblasti vesmíru a zároveň posilniť rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest v službách súvisiacich s vesmírom v oblasti výroby, prevádzky a nadväzujúcich odvetví;

D.  keďže politické rozhodnutia prijaté Európskym parlamentom a Radou v roku 2007 viedli k prideleniu rozpočtových prostriedkov európskym satelitným navigačným programom Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (ďalej len „EGNOS“) a Galileo a k dohode o štruktúre riadenia týchto programov;

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru a podporuje plný záväzok Komisie k maximalizácii hospodárskeho a spoločenského prínosu vesmírneho priestoru, zvyšovaniu využívania vesmírnych technológií a aplikácii pri podpore verejných politík, k podpore globálne konkurencieschopného a inovačného európskeho kozmického sektoru, k posilneniu európskej autonómie vo vesmíre a k posilneniu úlohy Európy ako globálneho aktéra, ako aj medzinárodnej spolupráce vo vesmíre;

2.  pripomína Komisii, že je nevyhnutné zaručiť kontinuitu vesmírnych programov EÚ a zamyslieť sa nad budúcim vývojom programov Galileo a Copernicus, a to najmä s cieľom vytvoriť pozitívne investičné prostredie v nadväzujúcom odvetví; usudzuje, že to možno dosiahnuť len vtedy, ak bude dlhodobo zaručené financovanie z verejných zdrojov hlavných programov a príslušnej nadväzujúcej dátovej infraštruktúry, pri súčasnom uznaní, že sú potrebné významné investície súkromného sektora;

3.  zdôrazňuje úspechy vo vesmíre členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry (ďalej len „ESA“), Európskej organizácie pre využitie meteorologických satelitov (EUMETSAT) s využitím nových technológií, prieskumných misií a zariadení na pozorovanie Zeme a meteorológie;

4.  je presvedčený, že je nutné vyhodnotiť programy Galileo a Copernicus pred tým, ako Komisia predloží svoje nové legislatívne návrhy ako súčasť nasledujúceho VFR; domnieva sa, že toto hodnotenie by sa malo zaoberať okrem iného: budúcou úlohou Agentúry pre európsky GNSS (ďalej len „GSA“) v súvislosti s prevádzkou systému Galileo a jej potenciálnou úlohou v rámci programu Copernicus; zjednodušením vzťahov GSA s ESA; súčasným rozdelením hlavných a delegovaných úloh agentúry; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila, že GSA bude mať vopred k dispozícii kapacitu na prevzatie nových úloh;

5.  zdôrazňuje, že výsledok hodnotenia by mal byť tiež podnetom pre budúce diskusie o vzťahu medzi EÚ a ESA zohľadňujúc spoločné vyhlásenie EÚ – ESA podpísané 26. októbra 2016; žiada Komisiu, aby v spolupráci s ESA preskúmala rôzne možnosti, ktorými by sa dala zjednodušiť zložitá inštitucionálna štruktúra v európskom vesmírnom riadení a tým zlepšiť rozdelenie úloh v záujme väčšej účinnosti a nákladovej efektívnosti;

6.  domnieva sa, že GSA by mala mať dostatok personálu na to, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie a využívanie európskych programov GNSS; žiada Komisiu, aby preskúmala primeranosť zdrojov pridelených GSA a zohľadnila pri tom jej súčasné a budúce úlohy; domnieva sa, že personálna politika a postupy by sa mali upraviť podľa nových úloh, ktoré boli GSA zverené v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 2. decembra 2013;

7.  zdôrazňuje, že s cieľom čeliť súčasným a budúcim výzvam by nasledujúci rozpočet EÚ mal zahŕňať väčší rozpočet pre vesmír než je ten súčasný na podporu celého hodnotového reťazca (vesmírny a pozemný segment, pozorovanie Zeme, navigácia a komunikácia), a mal by byť zabezpečený v priebehu nadchádzajúcej revízie VFR; zdôrazňuje, že úspešný rozvoj nadväzujúcich trhov závisí predovšetkým od včasnej realizácie a nepretržitého vývoja programov Galileo a Copernicus, ktorých primerané financovanie by malo byť prioritou; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a rozvíjať európsku pridanú hodnotu a jedinečný prínos vesmírnych programov EÚ pri prijímaní rozpočtových rozhodnutí v budúcom VFR;

8.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť využitia synergií medzi vesmírnymi programami EÚ s cieľom zvýšiť účinnosť a nákladovú efektívnosť; domnieva sa tiež, že výmena informácií medzi agentúrami EÚ zapojenými do politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru by sa mala zintenzívniť s cieľom dosiahnuť ďalšie synergické efekty; poukazuje na to, že oblasti ich činnosti sa čoraz viac zbližujú; vyzýva Komisiu, aby uverejnila výročnú správu o povahe a rozsahu spolupráce medzi agentúrami EÚ;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité identifikovať a odstrániť akékoľvek existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu v oblasti vesmírnych produktov a služieb;

Maximalizácia prínosov kozmického priestoru v prospech spoločnosti a hospodárstva EÚ

10.  zdôrazňuje, že vesmírne programy a ich služby sú kľúčovými aktívami v oblastiach politík a odvetviach hospodárstva, akými sú energetika, klimatické zmeny, životné prostredie, bezpečnosť a obrana, zdravie, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo, doprava, cestovný ruch, digitálny trh a mobilné komunikácie, regionálna politika a miestne plánovanie; domnieva sa, že existuje obrovský potenciál na riešenie výziev, akými sú migrácia, riadenie hraníc a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje tiež význam európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru pre komplexnú námornú politiku EÚ; berie na vedomie aj významné prínosy pre spoločnosť hospodárskeho využívania satelitov a systémov na diaľkový prieskum;

11.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila plné hospodárske využitie programov Galileo, EGNOS a Copernicus: stanovením primeraných cieľov rozvoja trhu; zlepšením prístupu k údajom z programu Copernicus a ich spracúvania s cieľom umožniť podnikom, najmä MSP a začínajúcim podnikom, vývoj aplikácií založených na vesmírnych údajoch; zabezpečením lepšej integrácie s inými digitálnymi službami, ako sú napr. inteligentné dopravné systémy, Európsky systém riadenia železničnej dopravy, riečne informačné služby, SafeSeaNet, ako aj konvenčné navigačné systémy – a rozšírením potenciálu vesmírnych riešení; zdôrazňuje prínosy pre občanov a podniky údajov a služieb satelitnej navigácie a pozorovania Zeme;

12.  víta opatrenia Komisie v oblasti obstarávania cloudových platforiem pre údaje z pozorovania Zeme s cieľom zaistiť, aby Európa v plnej miere využila hospodársky prínos hlavných vesmírnych programov, a vytvoriť udržateľný používateľský prístup a budovanie kompetencií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila prácu v tejto oblasti tak, aby prvé dátové platformy mohli byť v prevádzke od roku 2018; domnieva sa, že všetky súťažné ponuky pre tieto platformy by mali byť prístupné pre súkromné subjekty;

13.  žiada Komisiu, aby vyhodnotila fungovanie poverených subjektov programu Copernicus, najmä s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať ich postupy verejného obstarávania v záujme uľahčenia účasti pre malé a stredné podniky;

14.  zdôrazňuje potrebu právnych predpisov prispôsobených vesmírnym výzvam a opakuje svoju žiadosť z vyššie uvedeného uznesenia o rozvoji trhu s vesmírnymi technológiami adresovanú Komisii, aby systematicky vykonávala tzv. vesmírnu kontrolu všetkých nových legislatívnych a nelegislatívnych návrhov; vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky brániace využívaniu vesmírnych technológií verejným sektorom, napríklad pri monitorovaní súladu s novými a existujúcimi európskymi právnymi predpismi; domnieva sa, že verejné politiky sa môžu výrazne zlepšiť pomocou vesmírnych technológií, pričom možno vychádzať z príkladov, ako systém eCall a digitálny tachograf; žiada Komisiu a členské štáty, aby stimulovali využívanie vesmírnych technológií európskymi, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, napríklad tým, že budú kupovať európske údaje získané pozorovaním Zeme alebo služby na splnenie politických cieľov;

15.  poukazuje na pilotný projekt o čistejšom vesmíre prostredníctvom čistenia orbity a inovatívnych materiálov pre vesmírne zariadenia, ktorý je určený na testovanie uskutočniteľnosti a účinnosti budúcej spoločnej technologickej iniciatívy (STI) pre vesmírny sektor; uznáva, že na zaručenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho sektora je nevyhnutné zabezpečiť primerané zdroje, a to verejné aj súkromné, a rozvíjať úlohu EÚ ako globálneho hráča vo vesmíre;

16.  domnieva sa, že prínos programu Copernicus v boji proti zmene klímy by sa mal ďalej rozvíjať; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vytvorila kapacity založené na programe Copernicus na monitorovanie emisií skleníkových plynov vrátane emisií CO2, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v rámci programu Horizont 2020(11), s cieľom riešiť potreby zakotvené v dohode COP21 a umožniť jej efektívne vykonávanie; podporuje vývoj budúcich družíc, ktoré budú určené na monitorovanie CO2 a metánu;

17.  víta vyhlásenie o počiatočných službách systému Galileo z 15. decembra 2016; zdôrazňuje, že rozšírené používanie signálu Galileo je predpokladom rozvoja silného nadväzujúceho trhu s aplikáciami a službami založenými na vesmírnych technológiách, a že by sa mali prijať primerané opatrenia vrátane regulačných opatrení s cieľom dosiahnuť, aby plná kompatibilita so systémami Galileo a EGNOS bola štandardom pre zariadenia predávané v EÚ, a podnietiť prijímanie zariadení využívajúcich Galileo a EGNOS na globálnom trhu; vyzýva tiež Komisiu, aby zvážila opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho nadväzujúceho odvetvia GNSS;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že hodiny GNSS v kritickej infraštruktúre budú kompatibilné so systémom Galileo a službou EGNOS, čo je vysoko relevantné z hľadiska bezpečnosti;

19.  zdôrazňuje schopnosť satelitov poskytovať nepretržitú konektivitu s vysokou kapacitou, zvlášť vo vzdialených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, čo má zásadný význam pre zmiernenie digitálnej priepasti, pre rozvoj vysokorýchlostných sietí a šírenie sietí internetu vecí, a tým i pre podporu služieb, akými sú napr. autonómne riadenie vozidiel, inteligentné vozové parky a riadenie nákladnej dopravy, elektronické vzdelávanie a elektronické zdravotníctvo; zdôrazňuje komplementárnosť pozemných a vesmírnych technológií pre poskytovanie sietí s veľmi vysokou kapacitou; trvá na tom, aby Komisia túto skutočnosť uznala a náležite zohľadnila prínos satelitov v tejto oblasti; zdôrazňuje aj potrebu vyhradiť primerané frekvenčné pásma na prevádzku týchto satelitných služieb; požaduje, aby sa táto záležitosť riešila v súčasnej legislatívnej práci na telekomunikačných sieťach s primeranými investíciami do VaV; domnieva sa tiež, že Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru by sa mala vykonávať v koordinácii s digitálnymi stratégiami Komisie, s podporou členských štátov a priemyslu tak, aby sa podporovalo účinné a na dopyte založené využívanie satelitnej komunikácie s cieľom podporiť všadeprítomnú konektivitu v celej EÚ;

20.  zdôrazňuje dôležitú úlohu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pri podnecovaní nadväzujúceho trhu s vesmírnymi technológiami, najmä prostredníctvom verejného obstarávania a pri začleňovaní krajín, ktoré zatiaľ nemajú rozvinutý kozmický sektor, pričom by to malo byť predmetom prebiehajúcich diskusií o budúcnosti politiky súdržnosti; podporuje zavedenie cielených opatrení zameraných na budovanie kapacít, ktoré pomáhajú členským štátom a regiónom so vznikajúcimi kapacitami v oblasti vesmíru; zdôrazňuje, že regionálny rozmer má zásadný význam pre sprostredkovanie prínosu z vesmíru občanom, a že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov môže vytvoriť synergie so stratégiami inteligentnej špecializácie a mestskou agendou EÚ; podporuje preto výraznejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do úspešnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území; zdôrazňuje, že Výbor regiónov by mal byť prijatý ako člen fóra používateľov programu Copernicus s cieľom zohľadniť význam regionálnych a miestnych aktérov ako používateľov údajov z programu Copernicus;

21.  zdôrazňuje, že používatelia ako MSP a miestne a regionálne orgány si stále nie sú dostatočne vedomé príležitostí financovania vrátane prostriedkov od EIB na projekty s prepojením na Galileo alebo Copernicus, a že cielené šírenie informácií o týchto príležitostiach sa musí čo najskôr zlepšiť;

22.  uznáva úlohu vesmírnych technológií a oboch hlavných vesmírnych programov EÚ pri tom, aby sa pozemná, námorná, letecká a kozmická doprava stali modernejšie, bezpečnejšie a udržateľnejšie a začlenili sa do budúcich strategických odvetví, ako sú samostatne jazdiace a prepojené autá a bezpilotné lietadlá; je presvedčený, že vesmírna stratégia môže prispieť k naplneniu nových potrieb dopravy, konkrétne k bezpečnej a plynulej konektivite, spoľahlivejšiemu určovaniu polohy, intermodalite a interoperabilite; nabáda Komisiu, aby začlenila zainteresované strany v oblasti dopravy do dialógu s vesmírnym odvetvím v záujme zaručenia transparentnosti a ľahšieho prijímania európskej vesmírnej technológie na trhu dopravy na posilnenie konkurencieschopnosti dopravných služieb EÚ na európskom a globálnom trhu; žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť rozvoju vesmírnej turistiky.

23.  vyzýva Komisiu, aby podporovala zavedenie postupov pristávania pomocou EGNOS v prípade menších letísk, ale aj pre väčšie letiská; pripomína finančné výhody a väčšiu presnosť, odolnosť a bezpečnosť, ktorú EGNOS môže zabezpečiť pri používaní aplikácií, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska bezpečnosti, napríklad pri pristávaní lietadiel, a znovu pripomína, že je dôležité dosiahnuť ako prioritu rozšírenie pokrytia EGNOS-u do juhovýchodnej a východnej Európy a ďalej do Afriky a na Blízky východ; domnieva sa, že Galileo by mohol zohrávať kľúčovú úlohu v riadení letovej prevádzky ako základný kameň pri prechode od radarového na satelitný dohľad;

24.  okrem toho zdôrazňuje význam lietadiel vybavených technológiou vesmírneho automatického závislého sledovania– vysielania (Automatic Dependent Surveillance-Broadcast) (ďalej len „ADS-B“) a význam zavedenia povinného vybavenia lietadiel prevádzkovateľov systémom ADS-B, aby sa zaistila presnosť a spoľahlivosť pri sledovaní lietadiel v reálnom čase, ako aj úspory paliva;

25.  zdôrazňuje dôležitosť vesmírnych programov EÚ pre morské a námorné záležitosti, rybolovné činnosti a modrú ekonomiku všeobecne, napríklad pri: boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu; skúmaní a hodnotení stavu a zdravia oceánov a populácií rýb; podpore produktivity chovu rýb; uľahčovaní námorného výskumu; a poskytovaní pátracích a záchranných služieb, ako aj satelitného pripojenia pre zdravotnícke vybavenie na palube; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu kapacít dohľadu nad oceánmi z vesmíru a dobrej koordinácie medzi službami Galilea, EGNOSu a Copernicusu;

Podpora rozvoja celosvetovo konkurencieschopného a inovačného európskeho odvetvia kozmického priestoru

26.  zdôrazňuje, že úspech a konkurencieschopnosť kozmického odvetvia a vývoj prelomových technológií je vysoko závislý od výskumu a inovácií; vyzýva na posilnenie a rozšírenie osobitného rozpočtového riadku pre vesmír v rámci 9. rámcového programu; zdôrazňuje význam úplnej spolupráce medzi EÚ, ESA a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť efektívnosť a vyhnúť sa zdvojovaniu, najmä v oblastiach, v ktorých výskum financuje niekoľko subjektov; domnieva sa, že výskum a inovácie by sa mali podporovať a financovať, aby sa mohla využiť široká škála vesmírnych technológií; naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila využívanie nástroja pre MSP na zvýšenie počtu podnikateľských príležitostí v oblasti vesmírnych produktov a služieb v rámci programu Horizont 2020 a budúcich rámcových programov;

27.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte verejného obstarávania zabezpečila spravodlivé zaobchádzanie s podnikmi EÚ voči podnikom z tretích krajín, osobitne s prihliadnutím na ceny, ktoré spoločnosti účtujú iným zákazníkom na celom svete, v snahe zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a spravodlivých postupov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých; poukazuje na to, že európsky vesmírny priemysel čelí čoraz silnejšej medzinárodnej konkurencii; víta návrh Komisie na posilnenie využívania inovačných mechanizmov obstarávania;

28.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť európsku priemyselnú základňu a zaručiť strategickú autonómiu EÚ prostredníctvom diverzifikovania zdrojov dodávok a optimálneho využívania viacerých poskytovateľov; domnieva sa preto, že treba vyváženým spôsobom podporovať účasť odvetvia na všetkých úrovniach, a žiada Komisiu, aby podporila európsky vesmírny sektor v celom hodnotovom reťazci; je presvedčený, že vesmírne klastre môžu zohrávať užitočnú úlohu v stratégii vesmírneho priemyslu;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporovala celoeurópsky rozvoj nových vesmírnych obchodných modelov a technológií, ktoré v súčasnosti spôsobujú revolúciu v odvetví a znižujú náklady (napríklad európske technológie, ktoré umožňujú vysielať malé satelity do vesmíru, napr. opätovne použiteľné balóny alebo nosné rakety);

30.  žiada Komisiu, aby v záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre podniky vo vesmírnom sektore zohľadňovala situáciu a potreby MSP pri určovaní dĺžky verejných zákaziek v oblasti kozmickej infraštruktúry a služieb;

31.  zdôrazňuje potrebu investovať rozhodnejšie do vzdelávania a odbornej prípravy európskych občanov v oblasti vesmíru aj s cieľom umožniť plné využitie príležitostí, ktoré ponúka vesmír počas prechodu na digitálnu spoločnosť; zdôrazňuje význam úspechov vesmírnej politiky pri inšpirovaní budúcich generácií a posilňovaní pocitu európskej identity; zdôrazňuje preto, že je potrebné aj naďalej vyvíjať a rozširovať koordinovaný prístup pre európske vesmírne vzdelávanie, ktoré by dokázalo pritiahnuť mladých ľudí k tomu, aby hľadali profesionálne uplatnenie v oblasti vesmírnej vedy a technológie;

32.  zdôrazňuje, že účasť na voliteľných programoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA), v rámci ktorých sa európske podniky a univerzity alebo výskumné inštitúty môžu zúčastňovať na príprave špičkových technológií pre vesmírne misie a systémy, je základným a dôležitým nástrojom na posilnenie kapacity európskeho vesmírneho priemyslu; zdôrazňuje, že účasť na takýchto programoch otvára cestu k podnikaniu v tejto oblasti a prístup k vysoko technologicky a vedomostne náročným vedeckým projektom, ktoré môžu mať pozitívny vplyv aj v odvetví dopravy;

Posilňovanie autonómnosti Európy v rámci prístupu ku kozmickému priestoru a jeho využívania v bezpečnom a chránenom prostredí

33.  pripomína, že vesmírne programy EÚ sú občianskoprávnej povahy, a opakuje svoj záväzok k nemilitarizácii vesmíru; zároveň uznáva strategický rozmer vesmírneho sektoru pre Európu a potrebu zlepšiť súčinnosť medzi civilnými a bezpečnostnými/obrannými hľadiskami a využiť možnosti vesmíru v záujme reagovania na potreby zabezpečenia a bezpečnosti, pričom sa má brať do úvahy aj geopolitické prostredie a spoločná bezpečnostná a obranná politika; domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať synergie medzi európskymi vesmírnymi programami a akčným plánom v oblasti európskej obrany navrhnutým v novembri 2016 s cieľom zabezpečiť celkovú súdržnosť v tejto strategickej oblasti;

34.  vyzýva Komisiu, aby zoskupila dopyt inštitucionálnych zákazníkov z Európskej únie a členských štátov s cieľom zabezpečiť nezávislý, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru prostredníctvom európskych nosných rakiet Ariane, Vega a ich budúcich verzií; domnieva sa, že toto má mimoriadny strategický význam pre funkcie núdzového a krízového riadenia a odolnú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku;

35.  podporuje cieľ Komisie posúdiť rôzne spôsoby podpory zariadení európskej infraštruktúry pre vypúšťanie tam, kde je to potrebné na dosiahnutie politických cieľov EÚ a uspokojenie potrieb, pokiaľ ide o autonómnosť, bezpečnosť a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje preto strategický význam európskeho kozmodrómu v Kourou (Francúzska Guyana) a potrebu venovať dôkladnú pozornosť hospodárskym a sociálnym prínosom na území, kde sa nachádza;

36.  pripomína, že pojem nezávislý prístup do vesmíru nemožno oddeliť od schopnosti Európy nezávisle plánovať, vyvíjať, vypúšťať, prevádzkovať a využívať vesmírne systémy;

37.  konštatuje nedostatočné zviditeľňovanie, pokiaľ ide o pokračovanie programu nosných rakiet v Európe aj za horizontom nasledujúcich troch až štyroch rokoch (Ariane 6 a Vega C) a o finančnú situáciu pre tento program; vyjadruje obavy z nedostatku akéhokoľvek strednodobého až dlhodobého programu vypúšťania rakiet do vesmíru; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila pracovný program pre nosné rakety v Európe na nasledujúcich 20 rokov;

38.  vyzýva Komisiu, aby nabádala k rozvoju alternatívnych vypúšťacích technológií a začleneniu zásad ekodizajnu do všetkých vypúšťacích a kozmických zariadení;

39.  domnieva sa, že v družicových systémoch ďalšej generácie by sa mali ďalej vyvíjať bezpečnosť infraštruktúry programu Galileo vrátane pozemného segmentu a kapacity dvojakého využitia programov Galileo a Copernicus, ako aj lepšia presnosť a šifrovanie; pripomína, že verejná regulovaná služba Galileo (PRS), ktorá je obmedzená na vládou schválených používateľov, by mohla v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu pri reakcii na nové hrozby, najmä v prípade krízy;

40.  upozorňuje na zraniteľnosť vesmírnej infraštruktúry, pokiaľ ide o rušenie alebo útok zo strany štátnych alebo neštátnych aktérov, a viaceré iné ohrozenia vrátane kolízií s vesmírnym odpadom alebo inými družicami; opakuje, že je dôležité zabezpečiť kľúčovú infraštruktúru a komunikácie, ako aj vyvíjať odolné technológie; uznáva rastúci význam vesmírnych a na vesmíre založených technológií pre dvojaké použitie, najmä v oblasti komunikácií, spravodajstva, sledovania a prieskumu, reakcie na katastrofy a kontroly zbraní, a zdôrazňuje zásadný význam vesmírnych spôsobilostí pre boj proti terorizmu; ďalej nabáda k investíciám s cieľom urýchliť vývoj nových kozmických možností a technológií; domnieva sa, že je nutné zlepšiť kapacity na riešenie nových hrozieb v oblasti vesmíru, čo by zase posilnilo schopnosť európskeho vesmírneho sektora reagovať na meniace sa trhy, aktérov a technológie;

41.  vyzýva Komisiu, aby zmiernila riziká spôsobené kozmickým odpadom tým, že zlepší aktuálne služby dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania (ďalej len „SST“) s cieľom zriadiť nezávislý systém schopný rozoznať ohrozenie európskej vesmírnej infraštruktúry kozmickým odpadom, čo podporí opatrenia na predchádzanie zrážkam a v dlhšom horizonte aktívne odstraňovanie odpadu; podporuje plán na rozšírenie rozsahu SST EÚ s cieľom umožniť predpovede počasia z vesmíru, a navrhuje, aby sa kládol väčší dôraz na objekty v blízkosti Zeme na zmiernenie rizika potenciálnej katastrofálnej zrážky niektorého z týchto objektov so Zemou; zdôrazňuje, že by sa malo nadviazať na kapacity a odborné znalosti v týchto oblastiach vrátane tých, ktorými už disponuje ESA; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať čo najviac otvorených údajov, aby sa podporil výskum a inovácie;

42.  pripomína rastúci význam kybernetickej bezpečnosti pre vesmírne programy a konštatuje, že tento problém je obzvlášť závažný vzhľadom na skutočnosť, že veľká časť nášho hospodárstva závisí od vesmírnych služieb; vyzýva Komisiu, aby znížila riziká pre vesmírne zariadenia EÚ prijatím vhodných opatrení vrátane prípadného využitia šifrovania na ochranu vesmírnych infraštruktúr pred kybernetickými hrozbami; ďalej žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky príslušné orgány budú mať zavedené núdzové plány pre prípad možných kybernetických útokov;

43.  považuje plánovanú iniciatívu Govsatcom za sľubné opatrenie z hľadiska zabezpečenia prístupu k bezpečným, účinným a nákladovo efektívnym službám pre európskych inštitucionálnych aktérov, riešenia potrieb používateľov v rozličných oblastiach, pri súčasnom stimulovaní rastu, konkurencieschopnosti a inovácie v celom európskom sektore družicovej telekomunikácie; vyzýva Komisiu, aby v prípade, ak bude hodnotenie vplyvu dostatočne priaznivé, navrhla plánovanú iniciatívu Govsatcom nákladovo efektívnym spôsobom, ktorý by mohol zahŕňať zhromažďovanie a zdieľanie zručností, alebo nákup služieb komerčných komunikačných satelitov, a aby zabezpečila, že táto iniciatíva bude vytvárať významnú pridanú hodnotu a zabraňovať zdvojovaniu už existujúcich štruktúr;

44.  zdôrazňuje význam komplexnej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, s cieľom účinne prispievať k posilneniu spoločnej bezpečnostnej, zahraničnej a obrannej politiky prostredníctvom poskytovania nezávislých spravodajských informácií, napr. situačného povedomia v reálnom čase, príslušným inštitúciám;

Posilnenie úlohy Európy ako globálneho aktéra a podpora medzinárodnej spolupráce

45.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala vesmírne zariadenia a kapacity vesmírneho priemyslu EÚ vo všetkých príslušných ohľadoch jej vonkajších vzťahov;

46.  je presvedčený, že zabezpečenie mirového a bezpečného vesmírneho prostredia si bude vyžadovať zapojenie medzinárodných partnerov na účely presadzovania noriem zodpovedného správania a udržateľnosti, najmä vo vzťahu k vesmírnemu výskumu, a v tomto ohľade vyzýva Komisiu na úzku spoluprácu s ESVČ a členskými štátmi;

47.  zdôrazňuje potrebu medzinárodnej koordinácie pri riadení vesmírnej dopravy a vesmírneho odpadu, ktorá bude narastať vzhľadom na plánovanú inštaláciu tzv. megakonštelácií a na preťaženie obežných dráh v blízkosti Zeme, ktoré môže nastať v dôsledku pokračujúceho znižovania nákladov na vypúšťanie družíc;

48.  žiada Komisiu, aby sledovala existujúce ciele súkromného sektora v oblastiach ako ťažba vo vesmíre, a aby zvážila, aké dôsledky by mohli mať na súčasný právny rámec, a najmä na Zmluvu o kozmickom priestore; domnieva sa, že by sa mali zachovať základné zásady tejto zmluvy, a že je potrebné, aby sa zabránilo pretekom o vyčerpateľné zdroje vo vesmíre; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa usilovali dosiahnuť koordinovaný európsky prístup, a vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri sprostredkovaní konsenzu; uznáva, že vesmír je spoločným dedičstvom ľudstva;

49.  srdečne víta zámer Komisie použiť ekonomickú diplomaciu na sprístupnenie nových obchodných príležitostí pre európsky vesmírny priemysel; zdôrazňuje, že európski aktéri na trhu tretích krajín by mali byť podporovaní Komisiou, prípadne orgánmi členských štátov, buď jednotlivo alebo prostredníctvom ESA, a Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA); odporúča, aby plány na takú koordinovanú podporu boli vypracované v predstihu;

Zabezpečenie efektívneho vykonávania

50.  vyzdvihuje skutočnosť, že Európsky parlament by mal mať aktívnu úlohu pri rozvoji politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, a že by mal byť zapojený do všetkých výmen vedených Komisiou, Radou, ESVČ a ESA pri témach súvisiacich s vesmírom;

51.  domnieva sa, že z hľadiska vesmírnych investícií je dôležitá demokratická podpora; vyzýva Komisiu, aby predložila dobre navrhnutú a komplexnú komunikačnú stratégiu o výhodách vesmírnych technológií pre občanov a podniky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávanie tejto stratégie založila na týchto troch pilieroch, z ktorých sa každý zameriava na dôležitú cieľovú skupinu: a) zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti o potrebe investícií do vesmíru; b) informovanie MSP a podnikateľov o možnostiach, ktoré poskytujú hlavné vesmírne programy; c) začlenenie vesmíru do vzdelávania s cieľom odstrániť nedostatok zručností; žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila Európskemu parlamentu plán na vytvorenie tejto komunikačnej stratégie;

52.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonogram vykonávania opatrení navrhovaných v stratégii, aby pravidelne informovala o jeho vykonávaní, aby navrhla právne predpisy tam, kde je to nevyhnutné, a aby včas navrhla ďalšie konkrétne a hmatateľné činnosti potrebné na včasné dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov a Európskej vesmírnej agentúre.

(1) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227. (4) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 72. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0267. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0268. (7) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 12. (8) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 16. (9) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 1. (10) Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami v Európe, štúdia pre výbor ITRE, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia A, 2016, ISBN 978-92-823-8537-1. (11) https://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/wp/2016_2017/main/h2020-wp1617-leit-space_en.pdf, s. 48.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o ďalšom a diaľkovom akademickom vzdelávaní ako súčasti európskej stratégie celoživotného vzdelávania (2016/2142(INI))

P8_TA(2017)0324 A8-0252/2017

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 8, 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 14,

–   so zreteľom na Kodanskú deklaráciu z 30. novembra 2002 o rozšírenej spolupráci v oblasti európskeho odborného vzdelávania a prípravy,

–   so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)(1),

–   so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2012 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) – Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe(2),

–   so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov,

–   so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy(3),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 20. decembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–   so zreteľom na závery Rady zo 17. februára 2014 o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na ročný prieskum rastu na rok 2013(5),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania(6),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v roku 2010,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(7),

–   so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2010 o výchove k trvalo udržateľnému rozvoju(8),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(9),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(10) (EQF-LLL),

–   so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2016 o opatreniach v nadväznosti na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(13),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2014 – Otváranie systémov vzdelávania(14),

–  so zreteľom na výskum Komisie zameraný na vzdelávanie a odbornú prípravu 2020: zlepšovanie politiky a zabezpečovania vzdelávania dospelých v Európe(15),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy(16),

–   so zreteľom na závery Rady o Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020)(17),

–   so zreteľom na návrh záverov Rady z 20. februára 2017 o zlepšovaní zručností žien a mužov na trhu práce v EÚ(18),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0252/2017),

A.  keďže vzdelávacie systémy čelia veľkým výzvam, ktoré majú vplyv na procesy vzdelávania a učenia sa, v súvislosti s digitálnou transformáciou a s potrebou zvyšovať kapacitu pre sociálne začlenenie a účasť na verejnom živote, ako aj osobný rozvoj, a posilňovať európske demokratické hodnoty a toleranciu s cieľom podporovať nepredpojatosť a predchádzať neznášanlivosti každého druhu; keďže posilňovanie digitálnych zručností a sebadôvera sú základným predpokladom budovania silných spoločností a napomáhania jednoty a procesov integrácie v rámci EÚ;

B.  keďže európska stratégia celoživotného vzdelávania by sa mala posilniť; keďže každá osoba by mala mať v každej etape svojho života príležitosti na celoživotné vzdelávanie, aby mohla získať vedomosti a zručnosti, ktoré potrebuje na svoj osobný rozvoj, ako aj profesionálny rast; keďže celoživotné vzdelávanie vo formálnom, neformálnom a informálnom kontexte, ktoré podporuje aktívne občianstvo a zamestnateľnosť, predstavuje kľúčový aspekt vzdelávania, na ktoré majú tieto zmeny vplyv;

C.  keďže treba vynaložiť ďalšie úsilie na posilnenie synergií medzi vzdelávaním a zamestnaním, a to uľahčovaním vstupu na trh práce, ako aj umožňovaním toho, aby si jednotlivci mohli neustále aktualizovať svoje zručnosti alebo si osvojovať nové zručnosti počas celej svojej kariéry; keďže členské štáty musia nájsť spôsoby, ako chrániť alebo podporovať dlhodobejšie investície do vzdelávania, výskumu a inovácií;

D.  keďže ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie významne prispieva k osobnému rozvoju jednotlivca a k tvorbe ľudského kapitálu a malo by sa stať neoddeliteľnou súčasťou európskej stratégie celoživotného vzdelávania;

E.  keďže ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri uľahčovaní prispôsobovania pracovníkov hospodárskym a technologickým zmenám počas celého ich pracovného života; keďže do roku 2025 bude 49 % všetkých pracovných ponúk (vrátane nových aj náhradných pracovných miest) v EÚ vyžadovať vysokú úroveň kvalifikácie, 40 % strednú úroveň kvalifikácie a len 11 % nízku alebo žiadnu kvalifikáciu;

F.  keďže ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie sú dôležité nástroje na vytváranie flexibilných, personalizovaných príležitostí na vzdelávanie pre všetkých bez akejkoľvek diskriminácie(19); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť stratégie rozširovania prístupu;

G.  keďže ďalšie a diaľkové vzdelávanie a využívanie nových technológií môže prispieť k zvýšeniu informovanosti žien a dievčat o nových kariérnych možnostiach, najmä v oblastiach, v ktorých majú nedostatočné zastúpenie; keďže napriek tomu, že sa zvýšil počet žien, ktoré majú pokročilé stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie, je potrebné zvýšiť zastúpenie žien v odbornom vzdelávaní a odvetviach súvisiacich s vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou (ďalej len („STEM“);

H.  keďže diaľkové vzdelávanie je jedným z možných prístupov v rámci ďalšieho akademického vzdelávania, lebo jeho flexibilita mimoriadne prispieva k zabezpečeniu rovnováhy medzi študijným, pracovným a súkromným životom;

I.  keďže diaľkové vzdelávanie(20) je organizačná forma vyučovania, ktorá pri vzdelávaní poskytuje veľkú mieru flexibility prostredníctvom využívania digitálnych vzdelávacích technológií, a to nie namiesto vzdelávania na akademickej pôde, ale ako alternatíva pre študentov, ktorí sa nemôžu zúčastňovať na vzdelávaní na akademickej pôde;

J.  keďže za diaľkové vzdelávanie sa označuje metóda výučby, ktorá umožňuje flexibilné učenie použitím novým technológií, a to nie namiesto vzdelávania na akademickej pôde, ale ako alternatíva pre študentov, ktorí sa nemôžu zúčastňovať na vzdelávaní na akademickej pôde, a pre pracovníkov, ktorí chcú skombinovať prácu so vzdelávaním; keďže digitalizácia by sa preto mohla používať ako nástroj poskytujúci nové spôsoby prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu;

K.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo základných zásad EÚ, ktorá je zakotvená v zmluvách a je jedným z cieľov a úloh Únie; keďže vďaka rovnosti vo vzdelávaní majú ženy viac príležitostí a dochádza k sociálnemu, kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju spoločnosti; keďže vzdelávanie je základným nástrojom na boj proti rodovým stereotypom;

L.  keďže priemerná miera zamestnanosti žien priamo súvisí s úrovňou ich vzdelania, pričom miera zamestnanosti žien vo veku od 25 do 49 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním je o viac ako 20 % vyššia než v prípade žien s predprimárnym, základným a nižším stredným vzdelaním;

M.  keďže diaľkové vzdelávanie môže mať pozitívny vplyv na zručnosti žien v oblasti IKT; keďže vstupom väčšieho počtu žien do odvetvia IKT by sa podporil trh, na ktorom sa predpokladá nedostatok pracovných síl a v ktorom by rovnaká účasť žien viedla k zvýšeniu HDP EÚ približne o 9 miliárd EUR ročne; keďže ženy sú naďalej výrazne nedostatočne zastúpené v rámci vysokoškolských programov v oblasti IKT, kde tvoria len približne 20 % absolventov, pričom iba 3 % všetkých absolventiek majú titul v oblasti IKT;

N.  keďže diaľkové programy sa dostávajú k veľkému počtu žien v spoločnostiach, kde ženám chýbajú rovnaké príležitosti na účasť na konvenčných formách vzdelávania a odbornej prípravy, pretože ženy trávia naďalej viac času než muži vykonávaním neplatených domácich prác a starostlivosťou o rodinu; keďže takéto kurzy im poskytujú flexibilitu pri zosúlaďovaní pracovného a súkromného života a keďže diaľkové vzdelávanie je zamerané najmä na kategóriu netradičných študentov;

O.  keďže ďalšie akademické vzdelávanie je jednou z úloh služieb vo verejnom záujme, ktoré plní vysokoškolské vzdelávanie, a predstavuje kurzy v akademickej inštitúcii, ktoré možno absolvovať popri práci na plný úväzok, vo všeobecnosti je postavené na profesionálnych skúsenostiach a zvyčajne predpokladá ukončené univerzitné vzdelanie;

P.  keďže prispôsobenie zrýchľujúcim sa hospodárskym a technologickým zmenám je pre starnúcu pracovnú silu veľkou výzvou a reakcia na túto výzvu bude jedným z kľúčov k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ;

Q.  keďže politiky celoživotného vzdelávania a kariérneho rastu by sa mohli posilniť prostredníctvom uznávania predchádzajúceho vzdelania;

R.  keďže ak sa ľuďom poskytne voľný čas na osobný a odborný rozvoj v kontexte celoživotného vzdelávania, bude to prospešné pre ich pohodu a prínos pre spoločnosť, pretože získajú prepracovanejšie osobné a odborné zručnosti; keďže diaľkové akademické vzdelávanie poskytuje flexibilné študijné formáty, ktoré ľuďom pomáhajú dospieť k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom; keďže univerzitné celoživotné vzdelávanie by malo byť súčasťou európskej stratégie pre digitalizáciu;

S.  keďže digitalizácia umožňuje flexibilitu a interaktívnosť vzdelávacieho procesu a je kľúčovým faktorom pre ešte väčší rozvoj ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania;

T.  keďže technologické zmeny si vyžadujú silnejšie a trvalejšie prepojenia medzi vzdelávaním a zamestnaním;

U.  keďže sklony akademických inštitúcií k stagnácii sťažujú reformu študijných osnov, pravidiel, ktorými sa riadia kurzy a skúšky, a vstupných požiadaviek;

V.  keďže ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie predstavujú rýchlo sa rozširujúce odvetvia s výrazným potenciálom z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;

W.  keďže stále existuje mnoho prekážok brániacich kurzom ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania(21);

Ďalšie a diaľkové vzdelávanie ako sprievodný prvok spoločenských a hospodárskych zmien

1.  berie na vedomie, že online vzdelávanie a otvorené vzdelávanie mení spôsob, akým sa vzdelávanie financuje, poskytuje a využíva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam otvorených vzdelávacích zdrojov (OVZ), ktoré zaisťujú prístup k vzdelávaniu pre každého a zlepšujú zamestnateľnosť podporovaním procesu celoživotného vzdelávania;

2.  konštatuje, že mnohé vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy len s ťažkosťami primerane reagujú na hlboké a komplexné zmeny, ktorými prechádzajú naše spoločnosti a ekonomiky, a musia pristúpiť k zmenám v oblasti riadenia, organizačných štruktúr a spôsobu fungovania; zdôrazňuje, že nové, flexibilné a prístupné formy celoživotného vzdelávania vhodné pre jednotlivcov všetkých vekových kategórií môžu úspešne riešiť niektoré z týchto výziev, ako je napríklad sociálne vylúčenie, predčasné ukončenie školskej dochádzky a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

3.  uznáva, že digitalizácia a vytváranie vzdelávacích platforiem na účely spolupráce a výmeny najlepších postupov sú kľúčom k riešeniu týchto výziev;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci vnútroštátnych stratégií pre digitálne zručnosti vyvinuli viac úsilia o preklenutie súčasnej technologickej priepasti medzi vzdelávacími inštitúciami, ktoré sú dobre vybavené, a tými, ktoré nie sú;

5.  zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania sú kľúčom k tomu, aby ženy získavali zručnosti, ktoré im umožnia vrátiť sa do zamestnania alebo zlepšiť svoje zamestnanie, príjem a pracovné podmienky; zdôrazňuje, že treba ďalej zlepšovať zastúpenie žien na vyšších úrovniach akademického prostredia a ich prístup k týmto úrovniam;

6.  zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania v oblasti boja proti rodovým stereotypom; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala iniciatívy na podporu vykonávania programov odborného diaľkového vzdelávania pre ženy vrátane vysokoškolského vzdelávania v oblasti vedy, technológie a informačných technológií, rozvíjania programov odbornej prípravy zameraných na rodovú rovnosť pre odborníkov v oblasti vzdelávania a predchádzania tomu, aby dochádzalo k ďalšiemu prenášaniu stereotypov prostredníctvom študijných osnov a učebných materiálov;

7.  zdôrazňuje, že akademické inštitúcie musia občanov pripraviť na vedomostné spoločnosti a neustále sa meniace ekonomiky a poskytnúť im know-how na samostatné učenie i podnikateľské zmýšľanie a prierezové zručnosti, ako je napríklad riešenie problémov a prispôsobenie sa, aby sa mohli vybrať vlastnou cestou a naplno rozvinúť svoj potenciál;

8.  kladie tiež dôraz na to, že akademické inštitúcie hrajú dôležitú úlohu pri posilňovaní aktívneho občianstva a musia poskytovať študentom prierezové kompetencie, ako napríklad občianske a sociálne kompetencie a občianstvo;

9.  berie na vedomie, že prístup ku vzdelávaniu orientovaný na študenta znižuje mieru predčasného ukončenia štúdia a umožňuje študentom, aby naplno rozvíjali svoj potenciál(22); v tejto súvislosti zdôrazňuje význam celoživotného kariérneho poradenstva pre všetkých;

10.  uznáva potenciál výmeny poznatkov, pokiaľ ide o zvyšovanie aktívnej účasti, ako aj medzinárodné porozumenie občanov v neustále sa meniacich spoločnostiach;

11.  berie na vedomie potrebu posilniť úzku spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy, miestnymi spoločenstvami a hospodárstvom; ďalej zdôrazňuje potrebu lepších synergií medzi poskytovateľmi formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom podporiť príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých;

12.  zastáva názor, že každý musí mať v každej etape svojho života právo na prístup k príležitostiam na vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom získať prierezové zručnosti, ako sú napríklad matematická, digitálna a mediálna gramotnosť, kritické myslenie, sociálne a iné zručnosti dôležité pre život, aby sa dokázal lepšie prispôsobiť budúcnosti;

13.  zdôrazňuje, že pracujúcim študentom, učňom a zamestnancom treba poskytovať osobitne prispôsobenú podporu, aby sa zabezpečilo začlenenie všetkých jednotlivcov na trhu práce; zastáva názor, že je veľmi dôležité zahŕňať nové technológie do procesov vyučovania a vzdelávania s cieľom vybaviť ľudí tým správnym súborom zručností, kompetencií a vedomostí, aby dokázali využívať digitálne technológie inovatívnym a kreatívnym spôsobom;

14.  požaduje lepšie začlenenie a zachovanie občanov na trhu práce, opierajúce sa o zlepšovanie ich kompetencií prostredníctvom ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“); zdôrazňuje potrebu zvyšovania atraktívnosti OVP a zlepšovania prístupu k informáciám o možnostiach OVP pre mladých ľudí a ich rodiny; v tejto súvislosti pripomína, že cieľ vzdelávacej mobility v sektore OVP v rámci programu Erasmus+ nie je ani zďaleka dosiahnutý a treba mu venovať ďalšiu pozornosť;

15.  vyzdvihuje význam programov Erasmus+ a Horizont 2020 pre zlepšovanie celoživotného vzdelávania; vyzýva preto členské štáty, aby v plnej miere preskúmali potenciál týchto programov; zdôrazňuje, že by mali existovať programy osobitne prispôsobené ďalšiemu akademickému vzdelávaniu so zameraním na povolanie;

16.  uznáva, že prístup k inkluzívnemu kvalitnému vzdelávaniu má mimoriadny význam, a preto treba podporovať otvorené a diaľkové vzdelávanie, aby spĺňalo osobitné potreby tých, ktorí sú mimo dosahu tradičných systémov poskytovania vzdelávania, najmä znevýhodnených skupín; vyzýva členské štáty, aby nasmerovali investície do opatrení na tento účel;

Význam kvality a flexibility vo vzdelávaní

17.  domnieva sa, že čoraz vyššia kvalita formálneho aj neformálneho vzdelávania má zásadný význam pre úsilie EÚ o zabezpečenie sociálnej súdržnosti, konkurencieschopnosti a udržateľného rastu;

18.  zdôrazňuje, že na zachovanie konkurencieschopnosti a poskytnutie nízkokvalifikovaným i vysokokvalifikovaným pracovníkom najlepšiu šancu na úspech musia podniky spolu so vzdelávacími inštitúciami a s inštitúciami odbornej prípravy ponúkať odbornú prípravu a vzdelávanie zamerané na kariéru v priebehu celého pracovného života ľudí;

19.  zdôrazňuje mimoriadny význam kvalitných metód na odovzdávanie vedomostí a zručností pre výsledky vzdelávania; kladie dôraz na potrebu investovať do profesionálneho rozvoja a neustáleho zlepšovania zručností pedagogických zamestnancov a podporovať ho; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zaručiť vysoké normy v oblasti diaľkového vzdelávania a že je dôležité vypracúvať nové modely vyučovania a učenia sa v rámci inovačného procesu a postupnej digitalizácie vzdelávania; v tejto súvislosti uznáva, že vhodná infraštruktúra a zdroje sú nevyhnutnými prvkami pre zlepšovanie kvality vyučovania;

20.  konštatuje, že to si vyžaduje väčší ohľad na učiteľov a ich oceňovanie, atraktívne odmeňovanie a pracovné podmienky, lepší prístup k ďalšej odbornej príprave v pracovnom čase, a to najmä v oblasti digitálnej didaktiky;

21.  vyzýva univerzity, aby sa zameriavali na diaľkové vzdelávanie v čoraz väčšom rozsahu a aby ho rozšírili aj na bezplatné krátkodobé odborné kurzy;

22.  zdôrazňuje, že študenti, ktorí absolvujú kurzy diaľkového vzdelávania, by mali mať zaručené príležitosti komunikovať s učiteľmi a získavať od nich hodnotenia, aby sa zabezpečilo, že študenti majú náležitú podporu, usmernenie a povzbudenie počas celého štúdia;

23.  uznáva, že vďaka flexibilným učebným formátom, ako sú diaľkové a zmiešané vzdelávanie, si môžu zamestnaní ľudia zosúladiť prácu a/alebo vzdelávanie s rodinným a súkromným životom;

24.  uznáva rozhodujúcu úlohu diaľkového vzdelávania pre ľudí, ktorých fyzický stav im bráni zúčastňovať sa na vyučovaní na akademickej pôde;

25.  podporuje myšlienku špeciálne prispôsobeného vyučovania a preklenovacích kurzov pre tých, ktorí majú záujem o účasť na terciárnom vzdelávaní a potrebujú získať ďalšiu kvalifikáciu, aby spĺňali vstupné požiadavky;

26.  zdôrazňuje potrebu usilovať sa o pružnejší a personalizovanejší prístup, pokiaľ ide o kariérny rast a celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu počas celej osobnej kariérnej dráhy jednotlivca; uznáva úlohu, ktorú môžu pri zabezpečovaní tejto úlohy zohrávať predovšetkým verejné, ale aj súkromné subjekty, pričom zároveň uznáva, že základným prvkom politík v oblasti vzdelávania a zručností musia byť už od počiatočného štádia usmerňovanie a poradenstvo zamerané na individuálne potreby a preferencie s dôrazom na hodnotenie a rozširovanie individuálnych zručností;

27.  zdôrazňuje význam interaktívnosti pri zlepšovaní kvality diaľkového vzdelávania prostredníctvom používania moderných komunikačných metód, ktoré umožňujú praktické cvičenia, zapájanie študentov do vyučovacieho procesu a rozvoj komunikačných zručností;

28.  podporuje myšlienku zabezpečovania prístupu k celoživotnému vzdelávaniu najmä s cieľom uľahčiť opätovný návrat do pracovného procesu, a to aj pre ženy a opatrovateľov;

29.  zdôrazňuje potrebu priebežného monitorovania diaľkového vzdelávania ako súčasti prebiehajúcej modernizácie vyučovacích metód a nástrojov;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby si mladí ľudia rozvíjali zručnosti v oblasti nezávislého vzdelávania (vrátane organizácie práce, spracovávania informácií, kritického myslenia a motivácie), aby v budúcnosti mohli účinne využívať vyspelé technológie na rozvoj svojich zručností prostredníctvom diaľkového vzdelávania;

Ďalšie a diaľkové vzdelávanie ako prostriedok rozvoja univerzít

31.  uznáva, že ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie vytvára pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania príležitosti na rozvoj, aby si rozširovali oblasť kompetencií, zabezpečili rozmanitosť programov, ktoré ponúkajú, s cieľom osloviť nové cieľové skupiny a diverzifikovali svoje príjmy, pričom treba mať na pamäti, že náklady na diaľkové štúdium sú nižšie ako náklady na kurzy na akademickej pôde;

32.  uznáva, že diaľkové vzdelávanie podporuje rozvoj interdisciplinárnych oblastí a absolvovanie medzinárodného štúdia;

33.  vyzýva univerzity, aby rozšírili svoje poskytovanie diaľkového vzdelávania;

34.  uznáva úlohu stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) v rozvíjaní kľúčového regionálneho potenciálu na základe potrieb pracovného trhu;

Technologické výzvy

35.  uznáva potrebu držať krok s rýchlymi technologickými zmenami, najmä v prípade diaľkového vzdelávania, a to, že význam IKT a závislosť od IKT nemožno podceňovať; zastáva názor, že IKT sú prostriedkom, pomocou ktorého by sa dali optimálne a nákladovo efektívnym spôsobom prekonať najväčšie výzvy v oblasti vzdelávania a rozvoja; domnieva sa, že úsilie by sa malo podporiť aj rozsiahlymi investíciami do vzdelávania, a to i s využitím Európskeho sociálneho fondu, s cieľom rozvíjať digitálne zručnosti a mediálnu gramotnosť na všetkých úrovniach;

36.  s poľutovaním konštatuje, že nedostatočná gramotnosť v oblasti IKT predstavuje v súčasnosti veľký problém medzi pedagógmi aj študentmi; opätovne zdôrazňuje význam technologickej zdatnosti, aby bolo možné využívať potenciál diaľkového vzdelávania a uľahčovať zavádzanie nových vyučovacích a vzdelávacích metód;

37.  poukazuje na to, že treba odstrániť digitálnu priepasť a zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých, aby mohli získať prístup k digitálnym technológiám, ako aj kompetencie, postoje a motiváciu, ktoré sú potrebné na zmysluplnú digitálnu účasť;

38.  zdôrazňuje skutočnosť, že len štvrtina školákov v Európe má digitálne zdatných učiteľov, čo je hlavnou prekážkou, ktorá bráni úspešnému rozvoju nových metód vyučovania; vyzýva preto členské štáty, aby pedagógom poskytovali výraznejšiu podporu, pokiaľ ide o príležitosti na vzdelávanie a zlepšovanie zručností, a to aj prostredníctvom školení v oblasti IT a mediálnej gramotnosti, a celoživotné kariérne príležitosti;

39.  zdôrazňuje potrebu investovať do profesionálneho rozvoja učiteľov zo všetkých sektorov vzdelávania a podporovať ho a vytvoriť služby zamerané na celoživotné kariérne poradenstvo;

40.  uznáva význam nových digitálnych platforiem vo vzdelávaní, pričom poukazuje aj na problémy v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia, s ktorými sa stretávajú akademické inštitúcie a študenti;

41.  zdôrazňuje význam zručností v odboroch STEM a opäť vyjadruje poľutovanie nad rodovou nerovnováhou v tejto oblasti;

Finančné výzvy

42.  uznáva, že je nutné primerane financovať kvalitné vzdelávanie a špeciálne prispôsobené vyučovanie; kladie dôraz na to, že diaľkové vzdelávanie môže poskytnúť vysokokvalitné vzdelávanie zamerané na študenta za nižšie náklady; zdôrazňuje význam väčšieho finančného a praktického zapojenia priemyslu a podnikov do odbornej prípravy;

43.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné uznať výdavky na vzdelávanie za dlhodobú investíciu, ktorá prináša trvalé výhody;

44.  domnieva sa, že náklady nesmú byť prekážkou v zápise a účasti na vzdelávaní, pričom zároveň uznáva základné problémy vedúce k vysokým nákladom a neschopnosti občanov platiť poplatky na zápis v niektorých členských štátoch; nabáda preto Komisiu a členské štáty, aby lepšie podporovali a propagovali diaľkové vzdelávanie ako kvalitnú, cenovo dostupnú, flexibilnú a personalizovanú možnosť vzdelávania;

Výzvy spojené s regulačným rámcom

45.  uznáva rozdiely medzi regulačnými rámcami tradičnej odbornej prípravy, ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania; zdôrazňuje, že diaľkové vzdelávanie by malo byť akreditované podľa rovnakých pravidiel ako vzdelávanie na akademickej pôde, pričom príslušné ukazovatele a kritériá musia byť primerane prispôsobené;

46.  uznáva význam aktívnej správy a zapojenia zainteresovaných strán;

47.  berie na vedomie, že je dôležité zabezpečiť kvalitu diaľkového vzdelávania a uznávanie jeho výsledkov;

48.  pripomína, že mnohé existujúce európske nástroje transparentnosti, ako je napríklad európsky kvalifikačný rámec (EKR) alebo Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), boli vytvorené izolovane; uznáva, že na to, aby jednotlivci mohli lepšie vyhodnotiť svoj pokrok a príležitosti a zužitkovať výsledky vzdelávania získané v rôznych kontextoch, musia byť lepšie koordinovaní a podporovaní zo strany systémov zabezpečenia kvality, ako aj zaradení do rámca vnútroštátnych kvalifikácií v záujme budovania dôvery naprieč sektormi a medzi subjektmi vrátane zamestnávateľov;

49.  uznáva pretrvávajúci význam zmiešaného aj online vzdelávania, najmä v kontexte odborného vzdelávania a prípravy; zdôrazňuje, že kombinácia vysokokvalitných digitálnych technológií a príležitostí na vzdelávanie prostredníctvom osobného kontaktu vedú k väčším študentským úspechom, a preto nabáda Komisiu a členské štáty, aby lepšie podporovali a propagovali zmiešané vzdelávanie;

50.  vyzýva Komisiu, aby posilnila európsku stratégiu celoživotného vzdelávania a spravila z ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania jej neoddeliteľnú súčasť s cieľom podporovať prispôsobovanie starnúcej pracovnej sily hospodárskym a technologickým zmenám; okrem toho vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zvýšiť financovanie ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania prostredníctvom existujúcich a budúcich programov;

51.  uznáva potrebu komplexného multisektorového a multidisciplinárneho prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane celoživotného vzdelávania a potrebu medzisektorovej spolupráce pri vývoji a vykonávaní politík v oblasti vzdelávania;

Odporúčania na európskej úrovni

52.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi vzdelávacími systémami; okrem toho nabáda na výmenu osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi agentúrami zabezpečovania kvality pri vypracúvaní kritérií v oblasti uznávania nových spôsobov vyučovania a učenia sa;

53.  požaduje revíziu európskeho kvalifikačného rámca (EKR) na podporu porovnateľnosti kvalifikácií medzi krajinami zahrnutými v EKR a inými krajinami, najmä susednými krajinami a krajinami s rozvinutými kvalifikačnými rámcami, s cieľom lepšie porozumieť kvalifikáciám získaným v zahraničí a zaradiť ľudí z prostredia migrantov a utečencov do celoživotného vzdelávania a zamestnania;

54.  vyzýva Komisiu, aby výrazne posilnila podporu ďalšieho a diaľkového akademického vzdelávania prostredníctvom programu Erasmus+, a to podporovaním rozvíjania európskych sietí a uľahčovaním výmeny osvedčených postupov, vypracúvaním projektov zahŕňajúcich inštitúcie so sídlom vo viacerých členských štátoch a väčšou prístupnosťou pre študentov z iných európskych a tretích krajín;

55.  podporuje vytvorenie online platformy praktickej pre používateľov ako jednotného kontaktného miesta, ktoré pedagogickým pracovníkom a študentom uľahčí výmenu najlepších postupov;

56.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila bezpečnú a integrovanú platformu na vzdelávanie navrhnutú a poskytovanú bezplatne pre európske vzdelávacie inštitúcie, čím by sa podporilo využívanie elektronického učenia sa v celej EÚ;

57.  uznáva potrebu ďalej rozvíjať platformy eTwinning a School Education Gateway s cieľom podporovať konštruktívne výmeny medzi učiteľmi a inými pracovníkmi v tejto oblasti;

58.  nabáda na vytvorenie silnejšieho prepojenia medzi neustálym ďalším akademickým vzdelávaním (ktoré nie je zamerané len na výskum) a odborným vzdelávaním a prípravou na získanie zručností, ako aj na opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bolo kedykoľvek možné zapojiť sa do oboch foriem vzdelávania a prihlásiť sa na ne;

59.  odporúča podporiť úsilie o celoživotné vzdelávanie prostredníctvom európskej stratégie pre digitalizáciu a vypracovať posúdenie vplyvu navrhovaných opatrení na rodovú rovnosť;

60.  víta ambiciózny plán na zabezpečenie ultrarýchleho internetu na základných a stredných školách a v knižniciach do roku 2025, pretože rýchlejšie a lepšie pripojenie poskytuje obrovské príležitosti na zlepšovanie vyučovacích metód, posilňovanie výskumu a rozvíjanie vysokokvalitných vzdelávacích služieb online; zdôrazňuje, že zavádzanie týchto technológií vytvára lepšie príležitosti pre diaľkové vzdelávanie, najmä vo vidieckych oblastiach a najvzdialenejších regiónoch; kladie dôraz na skutočnosť, že takéto príležitosti zlepšia digitálne zručnosti a mediálnu gramotnosť detí a študentov;

61.  zdôrazňuje, že prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutné na uspokojenie rastúceho dopytu po odborníkoch s digitálnymi zručnosťami v EÚ; podčiarkuje, že na dosiahnutie skutočného jednotného digitálneho trhu v Európe treba vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie mediálnej gramotnosti medzi občanmi, najmä maloletými osobami;

62.  kladie dôraz na to, že je dôležité zintenzívniť európske úsilie o to, aby sa stratégia celoživotného vzdelávania stala skutočnosťou pre všetkých, spolu s cieľom poskytnúť zároveň širokú škálu príležitostí na vzdelávanie, ktoré možno absolvovať pre osobný rozvoj a naplnenie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie a investovali doňho najmä v krajinách s mierou účasti pod referenčnou hodnotou 15 %;

63.  vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu a posilňovali synergie medzi poskytovateľmi formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom osloviť širšiu skupinu ľudí v snahe lepšie zohľadňovať ich osobitné potreby;

64.  odporúča, aby učitelia, ktorí poskytujú kurzy diaľkového vzdelávania, absolvovali osobitnú certifikovanú odbornú prípravu;

Odporúčania na úrovni členských štátov

65.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ucelený prístup k vzdelávaniu a poskytovali študentom skutočné, rôznorodé a rovnaké príležitosti na vzdelávanie, ktoré prispejú k rozvoju ich ambícií a zručností potrebných na dosiahnutie úspechu v neustále sa meniacej globálnej ekonomike i v demokratickej spoločnosti;

66.  nabáda členské štáty, aby vychádzali z existujúcich režimov validácie s cieľom posúdiť a osvedčiť zručnosti nadobudnuté v rámci rôznych foriem zlepšovania zručností a zabezpečiť ich uznávanie na účely kvalifikácie v súlade s národným kvalifikačným rámcom a národnými kvalifikačnými systémami;

67.  zdôrazňuje, že ďalší rozvoj digitálnej infraštruktúry, najmä v redšie osídlených oblastiach, podporuje sociálnu a kultúrnu integráciu, moderné vzdelávacie a informačné procesy a regionálne kultúrne hospodárstvo;

68.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali príležitosti na odbornú prípravu v oblasti IKT a rozvoj digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;

69.  pripomína, že je dôležité, aby vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy rýchlo reagovali na zmeny v spoločnosti a na trhu práce a primerane prispôsobovali a modernizovali svoj spôsob práce a umožňovali študentom rozvíjať ich zručnosti; zdôrazňuje, že vzdelávanie je celoživotný proces posilňovania postavenia, ktorý by mal občanom pomáhať v dosahovaní osobného rozvoja, kreativity a pohody;

70.  naliehavo vyzýva akademické inštitúcie, aby sa snažili predvídať zmeny v spoločnosti a na trhu práce a primerane prispôsobili svoj spôsob práce; konštatuje, že rozvoj sektorov orientovaných na budúcnosť, najmä ekologického a obehového hospodárstva, má rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o druh potrebných zručností;

71.  okrem toho žiada akademické inštitúcie, aby ponúkali viacjazyčné kurzy zamerané na zručnosti migrantov, ktoré by uľahčovali vstup do vzdelávacích programov;

72.  zdôrazňuje potrebu väčšej flexibility vo vzdelávacích systémoch členských štátov, aby sa umožnilo účinnejšie používanie otvorených a online vyučovacích metód;

73.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zlepšili dostupnosť údajov o zamestnaní a sociálnej situácii absolventov (tzv. monitorovanie absolventov) vrátane údajov týkajúcich sa oblasti odborného vzdelávania a prípravy;

74.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vytvorili a zaviedli tzv. vzdelávacie koridory prostredníctvom podpory dohôd s európskymi univerzitami, ako je napríklad Únia stredozemských univerzít (UNIMED) a siete univerzít diaľkového vzdelávania, ktoré prijímajú študentov z radov utečencov z oblastí zasiahnutých konfliktom, a to aj prostredníctvom programov diaľkovej akademickej odbornej prípravy;

75.  vyzdvihuje význam špecializovanej odbornej prípravy školských a vysokoškolských učiteľov pre ďalšie a diaľkové akademické vzdelávanie, aby bolo možné napĺňať potreby ich študentov;

76.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa kompetencie a zručnosti získané mimo formálneho vzdelávacieho systému uznávali prostredníctvom zabezpečenia kvality a akreditácie, a to najmä s cieľom posilňovať postavenie osôb v zraniteľnej alebo znevýhodnenej situácii, ako sú napríklad nízkokvalifikovaní dospelí alebo utečenci; kladie dôraz na význam potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom osloviť študentov a posilniť ich postavenie;

o
o   o

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 70, 8.3.2012, s. 9. (3) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25. (4) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5. (6) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45. (7) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10. (8) Ú. v. EÚ C 327, 4.12.2010, s. 11. (9) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 30. (12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0107. (13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0291. (14) Ú. v. EÚ C 126, 26.4.2014, s. 20. (15) http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/reports/policy-provision-adult-learning_en.pdf (16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321. (17) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7370-2011-INIT/sk/pdf (18) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6268-2017-INIT/sk/pdf (19) Ako sa stanovuje v článku 21 Charty základných práv EÚ. (20) V nemecky hovoriacich krajinách sa napríklad v rámci diaľkového vzdelávania rozlišuje medzi akademickou a neakademickou sférou. (21) Študijné osnovy pre diaľkové vzdelávanie v oblasti všadeprítomnej výpočtovej techniky: https://www.researchgate.net/publication/312312226_A_distance_learning_curriculum_on_pervasive_computing. (22) Economics of Education Editors: Dominic J. Brewer, Patrick J. McEwan Equity and Quality in – Education Supporting disadvantaged students and schools (Rovnosť a kvalita v oblasti vzdelávania na podporu znevýhodnených študentov a škôl): https://www.oecd.org/education/school/50293148.pdf.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušujú nariadenie Rady (EHS) č. 1101/89, nariadenia (ES) č. 2888/2000 a (ES) č. 685/2001 (COM(2016)0745 – C8-0501/2016 – 2016/0368(COD))

P8_TA(2017)0325 A8-0228/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0745),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0501/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. júla 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0228/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. septembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2888/2000 a (ES) č. 685/2001 a nariadenie Rady (EHS) č. 1101/89

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1952.)

(1) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 58.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014, pokiaľ ide o podporu internetového pripojenia v miestnych spoločenstvách (COM(2016)0589 – C8-0378/2016 – 2016/0287(COD))

P8_TA(2017)0326 A8-0181/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0589),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0378/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. januára 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0181/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. septembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014, pokiaľ ide o podporu internetového pripojenia v miestnych spoločenstvách

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1953.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že iniciatíva WiFi4EU by mala mať zmysluplný vplyv a mala by byť rozšíriteľná. Na tento účel konštatujú, že ak nie je možné zabezpečiť zvýšenie finančného krytia na vykonávanie NPE v telekomunikačnom odvetví o 25 000 000 EUR až 50 000 000 EUR v plnom rozsahu, Komisia môže navrhnúť prerozdelenie prostriedkov v rámci uvedeného krytia, aby sa uľahčilo celkové financovanie podpory pripojenia na internet v miestnych komunitách vo výške 120 000 000 EUR.

(1) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 69. (2) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 87.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (COM(2016)0052 – C8-0035/2016 – 2016/0030(COD))

P8_TA(2017)0327 A8-0310/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0052),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0035/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Rakúskou spolkovou radou a bulharským parlamentom, podľa ktorých návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. septembra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 10. mája 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0310/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. septembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1938.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE K ČLÁNKU 16 NARIADENIA

Komisia víta mechanizmy spolupráce zakotvené v článku 16 navrhovaného nariadenia ako dôležitý nástroj na zabezpečenie konzistentnosti preventívnych akčných plánov a núdzových plánov so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva.

Komisia zdôrazňuje, že je dôležité efektívne zabezpečiť, aby zmluvné strany Energetického spoločenstva nezavádzali opatrenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť bezpečnosť dodávok v EÚ a jej členských štátov a naopak.

V tejto súvislosti Komisia bez toho, aby bol dotknutý jej pôvodný návrh zo 16. februára 2016, zváži, že vo vhodnom čase predloží Rade odporúčanie podľa článku 218 ZFEÚ na rokovania o zmenách Zmluvy o Energetickom spoločenstve s cieľom vytvoriť vhodný právny rámec a mechanizmy, ktoré umožnia uplatňovanie vybraných ustanovení tohto nariadenia a ostatných príslušných častí acquis communautaire v oblasti energetiky medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a zmluvnými stranami Energetického spoločenstva na strane druhej, aby sa tak zabezpečilo účinné vykonávanie posilneného rámca pre bezpečnosť dodávok plynu.

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 70.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o love veľrýb v Nórsku (2017/2712(RSP))

P8_TA(2017)0328 B8-0499/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) o nulových kvótach pre komerčný lov veľrýb, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1986 (ďalej len „moratórium“),

–  so zreteľom na rezolúciu IWC 2016 – 3 o veľrybotvarých cicavcoch a ich príspevku k fungovaniu ekosystému,

–  so zreteľom na uznesenie 2014 – 2 o IWC vysoko sťahovavých druhoch veľrybotvarých cicavcov,

–  so zreteľom na ciele v oblasti biodiverzity z Aiči dohodnuté v rámci Medzinárodného dohovoru o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(1),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006(2) a nariadenie Komisie (EÚ) č. 791/2012 z 23. augusta 2012(3),

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 792/2012 z 23. augusta 2012, ktorým sa stanovujú pravidlá vzoru povolení, potvrdení a iných dokladov stanovených v nariadení Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 865/2006(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o strategických cieľoch EÚ na 17. schôdzi konferencie zmluvných strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o akcii Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb(6),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi z roku 2016,

–  so zreteľom na otázku Komisii o love veľrýb v Nórsku (O-000058/2017 – B8-0324/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 1982 Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) zaviedla moratórium na všetok komerčný lov veľrýb, ktoré vstúpilo do platnosti v roku 1986 a je stále v platnosti, s cieľom chrániť druhy a populácie veľrýb pred vyhynutím a umožniť im zotaviť sa;

B.  keďže Nórsko napriek tomuto medzinárodnému zákazu pokračuje v love veľrýb a v roku 1993 v plnej miere obnovilo komerčný lov veľrýb s použitím formálnej námietky proti moratóriu, ako aj zápisu a ponechania výhrad týkajúcich sa zoznamov CITES;

C.  keďže Nórsko sa stalo zmluvnou stranou dohovoru CITES 19. decembra 1979, čo znamená, že je jednou z prvých krajín, ktoré sa zaviazali dodržiavať tento dohovor;

D.  keďže mediálne zdroje odhadujú, že približne 90 % zabitých veľrýb zo strany Nórska sú samice, väčšina z nich brezivé, z dôvodu ich pomalšieho reakčného času;

E.  keďže Nórsko zabilo vyše 13 000 veľrýb od nadobudnutia platnosti moratória v roku 1986(7);

F.  keďže lov veľrýb spôsobuje jednotlivým zvieratám veľké utrpenie a ohrozuje zložité sociálne štruktúry inteligentných cicavcov a stav ochrany celých populácií veľrýb;

G.  keďže všetky veľké druhy veľrýb sú uvedené v prílohe A k nariadeniu Rady (ES) č. 338/97, čo odráža skutočnosť, že im hrozí vyhynutie, a že akýkoľvek rozsah obchodu s nimi by ohrozil prežitie druhov; keďže podľa článku 8 ods. 1 tohto nariadenia sa zakazuje kúpa, ponuka na kúpu, nadobudnutie na komerčné účely, vystavovanie na verejnosti na komerčné účely, využitie na komerčný zisk a predaj, držba na predaj, ponuka na predaj alebo preprava na účely predaja exemplárov druhov uvedených v prílohe A;

H.  keďže pribúdajú vedecké dôkazy, ktoré naznačujú, že veľryby zlepšujú produktivitu ekosystémov a môžu zohrávať úlohu pri regulácii úrovne CO2 v atmosfére;

I.  keďže Nórsko jednostranne stanovuje svoje vlastné obmedzenia výlovu; keďže na lovnú sezónu 2017 si Nórsko zvýšilo kvótu pre lov vráskavca malého na 999 (nárast v porovnaní s 880 kusmi v roku 2016);

J.  keďže nórsky vývoz mäsa veľrýb sa v posledných rokoch výrazne zvýšil; keďže časť tohto vývozu sa uskutočňuje cez prístavy EÚ;

K.  keďže len počas októbra 2016 bolo 2 948 kg nórskych výrobkov z veľrýb vyvezených do Japonska, pričom prešli cez aspoň tri prístavy EÚ(8);

L.  keďže na základe nariadenia Rady (ES) č. 338/97 je tranzit veľrybieho mäsa cez prístavy EÚ povolený pod podmienkou, že k zásielkam je priložená platná dokumentácia CITES;

M.  keďže prvoradým cieľom CITES je ochrana biodiverzity, a najmä ochrana druhov; keďže smernica EÚ o biotopoch, v ktorej je vymedzená pozícia Únie k problematike veľrýb (a delfínov), neumožňuje obnovenie komerčného lovu žiadnej populácie veľrýb vo vodách EÚ;

N.  keďže Nórsko je úzko spojené s Úniou a jej politikami prostredníctvom svojho členstva v Európskom hospodárskom priestore; keďže toto zabezpečilo, že národy a vlády Nórska i EÚ si uchovali silné kultúrne väzby, zdravé obchodné vzťahy a úsilie o zachovanie biodiverzity;

1.  vyzýva Nórsko, aby zastavilo všetky svoje činnosti komerčného rybolovu a dodržiavalo moratórium IWC;

2.  vyzýva Nórsko, aby stiahlo svoje výhrady týkajúce sa zápisu do zoznamu prílohy I CITES veľkých druhov veľrýb a ukončilo všetok obchod s veľrybím mäsom a s výrobkami z veľrýb;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Nórsko dotuje odvetvie lovu veľrýb a podporuje konzumáciu a používanie výrobkov pochádzajúcich z lovu veľrýb; naliehavo vyzýva Nórsko, aby zrušilo tieto dotácie;

4.  dôrazne podporuje zachovanie globálneho moratória na komerčný lov veľrýb a zákazu medzinárodného komerčného obchodovania s výrobkami z veľrýb;

5.  konštatuje, že členské štáty podpísali akčný plán EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi; pripomína akciu 9 uvedeného plánu, ktorá vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali stratégie na zlepšenie dodržiavania existujúcich právnych predpisov EÚ o voľne žijúcich druhoch na vnútroštátnej úrovni;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas diskusie, ktorú zorganizoval Európsky parlament na plenárnom zasadnutí 6. júla 2017, Komisia nebola schopná alebo ochotná poskytnúť Parlamentu údaje o preprave veľrybieho mäsa cez prístavy EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zozbierala a poskytla potrebné údaje;

7.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby, ako zabezpečiť, aby veľrybie mäso už nemohlo legálne prechádzať cez prístavy v EÚ, a to aj odporučením zákazu takejto prepravy ako výnimočného opatrenia;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Nórsko doteraz neprehodnotilo svoje rozhodnutie napriek minulým a prebiehajúcim diplomatickým reakciám a rozsiahlym medzinárodným protestom; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Radu, aby s využitím bilaterálnych a multilaterálnych kanálov naliehali na Nórsko, aby zastavilo všetok komerčný lov veľrýb;

9.  naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby na nadchádzajúcom zasadnutí IWC-67 prijali spoločný prístup k lovu veľrýb, ktorý by bol aspoň taký preventívny, ako súčasná spoločná pozícia, a aby spolupracovali s tretími krajinami s cieľom dosiahnuť väčšinovú podporu vytvorenia chránených území pre veľryby;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Nórska.

(1) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (2) Ú. v. EÚ L 166, 19.6.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 242, 7.9.2012, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 242, 7.9.2012, s. 13. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0356. (6) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 46. (7) https://iwc.int/table_objection (8) http://www.maritime-executive.com/article/norways-whaling-comes-under-fire

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109 – 2016/0062(NLE))

P8_TA(2017)0329 A8-0266/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0109),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule (ďalej len „Istanbulský dohovor“),

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 8, 19, 157, 216 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a),

–  so zreteľom na články 21, 23, 24, 25 a 26 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách, ktorá sa konala 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2005), Peking +10 (2000), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na ustanovenia právnych nástrojov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, ako sú Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný dohovor o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a opčný protokol k nemu, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ako aj Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, v ktorom je zakotvená zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a Dohovor OSN o právach detí,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnou stranou je aj EÚ, vrátane záverečných pripomienok Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z roku 2015 pre EÚ (UNCRPD), v rámci ktorých je Európskej únii adresovaná výzva na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru s cieľom lepšie chrániť ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím pred násilím,

–  so zreteľom na svoju správu o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorej sa v súvislosti s ďalším opatrením na boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím uvádza výzva adresovaná Európskej únii, aby pristúpila k Istanbulskému dohovoru;

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku (General Comment) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 26. augusta 2016 k článku 6 („Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím“) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(2), uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(3) a na uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(5) a na posúdenie európskej pridanej hodnoty,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu(6),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Rada Európskej únie prijala v marci 2011,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategic engagement for gender equality 2016 – 2019 (Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019) (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(7),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Holandska, Slovenska a Malty, zo 7. decembra 2015,

–  so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(8),

–  so zreteľom na smernicu 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(9) a nariadenie (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(10),

–  so zreteľom na smernicu 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(11) a smernicu 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(12),

–  so zreteľom na smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania a smernicu 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, v ktorých sa vymedzujú pojmy „obťažovanie“ a „sexuálne obťažovanie“ a odsudzuje sa ich páchanie,

–  so zreteľom na plán Komisie na prípadné pristúpenie EÚ k Istanbulského dohovoru uverejnený v októbri 2015,

–  so zreteľom na tretiu štvrťročnú správu o činnosti európskeho komisára pre ľudské práva zo 16. novembra 2016, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „rodovo motivované násilie“ v Istanbulskom dohovore,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedníctva Rady, Komisie a Európskeho parlamentu prijaté 3. februára 2017 na Malte, v ktorom sa požaduje rýchle pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(13) a na uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(14),

–  so zreteľom na štúdiu svojej tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci z roku 2016 o úlohe sebaobrany v oblasti predchádzania násiliu páchanému na ženách (Knowledge and Know-How: The Role of Self-Defence in the Prevention of Violence against Women), najmä v súvislosti s otázkou, do akej miery môže tréning v sebaobrane prispieť k vykonávaniu článku 12 Istanbulského dohovoru,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, ako aj stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0266/2017),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv a malo by sa plne rešpektovať, podporovať a uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre, ako aj v každodennom živote; keďže rovnosť medzi ženami a mužmi podľa indexu rodovej rovnosti nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnej krajine EÚ; keďže rodovo motivované násilie je zároveň príčinou i dôsledkom nerovností medzi ženami a mužmi;

B.  keďže obchodovanie s ľuďmi a moderné formy otroctva, ktoré postihujú najmä ženy, sa v EÚ vyskytujú i naďalej;

C.  keďže členské štáty musia uznať, že vždy keď bolo spáchané násilie, spoločnosť zlyhala v plnení svojej základnej povinnosti, ktorou je ochrana, a že v tej situácii je jedinou možnou alternatívou už len reakcia na to, čo sa stalo, napríklad vo forme odškodnenia obetí a trestného stíhania páchateľov;

D.  keďže EÚ musí v spolupráci s členskými štátmi prijať opatrenia potrebné na podporu a ochranu práv všetkých žien a dievčat na život bez násilia, či už fyzického alebo psychického, a to vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére;

E.  keďže problematiku rodovo motivovaného násilia nemožno zľahčovať či jednoducho odkladať na neskôr vzhľadom na to, že iba v samotnej EÚ sa týka až 250 miliónov žien a dievčat a má výrazný vplyv na spoločnosť, keďže pribúda strach a polarizácia, ako aj stres a psychické ochorenia, najmä ak uvážime, že je ohrozená bezpečnosť polovice obyvateľstva; keďže podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) sa odhaduje, že náklady spoločnosti v súvislosti so sexuálnym násilím v EÚ dosahujú ročne 226 miliárd EUR;

F.  keďže násilie páchané na ženách v EÚ(15) a rodovo motivované – fyzické a psychické – násilie je veľmi rozšíreným javom, treba ho považovať za extrémnu formu diskriminácie a za porušenie ľudských práv, ktoré sa dotýka žien na všetkých úrovniach spoločnosti bez ohľadu na vek, stupeň vzdelania, príjem, spoločenské postavenie a krajinu pôvodu alebo bydliska, a predstavuje výraznú prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi, a to aj z hospodárskeho a politického hľadiska; keďže sú potrebné ďalšie opatrenia s cieľom nabádať ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, aby oznamovali svoje skúsenosti a vyhľadali pomoc, a poskytovať im primeranú podporu v súlade s ich potrebami, ako aj informácie o ich právach, čím sa má zabezpečiť, aby mali prístup k spravodlivosti a páchatelia boli stíhaní;

G.  keďže zo správy Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: prieskum na úrovni EÚ) zverejnenej v marci 2014 vyplýva, že tretina všetkých žien v Európe sa minimálne raz v dospelom živote stala obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, 20 % má skúsenosť s obťažovaním na internete, každá dvadsiata žena bola znásilnená a viac než jedna desatina všetkých žien bola vystavená sexuálnemu násiliu;

H.  keďže každá desiata žena je vystavená sexuálnemu obťažovaniu alebo prenasledovaniu (tzv. stalking) prostredníctvom nových technológií a 75 % žien v rozhodovacích pozíciách čelí sexuálnemu obťažovaniu; keďže je teda zrejmé, že pred sexuálnym násilím si nemôže byť istá žiadna žena a žiadne dievča bez ohľadu na svoj vek a spoločenské postavenie;

I.  keďže treba prijať opatrenia na boj proti tomuto novému fenoménu rodovo motivovaného násilia na internete, ku ktorému patrí šikanovanie, obťažovanie a zastrašovanie najmä mladých žien, dievčat a LGBTI osôb;

J.  keďže občania a obyvatelia EÚ nie sú v dôsledku absencie európskej stratégie vrátane právneho aktu, ako aj existencie rozdielnych koncepcií a právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch, okrem iného pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov a rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, rovnako chránení pred rodovo motivovaným násilím, a teda celkovo pred násilím; keďže existujú aj rozdiely, pokiaľ ide o informácie, ponuku útulkov a prístup k nim, ako aj podporné služby a práva;

K.  keďže násilie páchané na ženách bezprostredne súvisí s rozdielnymi mocenskými vzťahmi medzi ženami a mužmi, ako aj so sexizmom a s rodovými stereotypmi, čo spôsobilo dominanciu mužov nad ženami, diskrimináciu žien mužmi a zamedzovanie úplnému napredovaniu žien;

L.  keďže násilie páchané na ženách prispieva k pretrvávaniu rodovej nerovnosti, ktorá bráni obetiam v prístupe k zamestnaniu, čo má zase negatívny vplyv na ich finančnú nezávislosť a celkovo na hospodárstvo;

M.  keďže dôležitým dôvodom, pre ktorý ženy neoznamujú prípady sexuálneho násilia, je ich ekonomická závislosť od páchateľa tohto násilia;

N.  keďže extrémna chudoba zvyšuje riziko násilia a iných foriem vykorisťovania, ktoré bránia ženám, aby sa v plnej miere zapájali do všetkých oblastí života a dosiahli rodovú rovnosť;

O.  keďže treba vyvinúť väčšie úsilie s cieľom posilniť účasť žien v politickom, hospodárskom a spoločenskom živote a zviditeľniť ženy vo vedúcich pozíciách v snahe bojovať proti objektivizácii a kultúre rodovo motivovaného násilia;

P.  keďže v Istanbulskom dohovore je stanovené, že vykonávanie všetkých ustanovení tohto dohovoru, obzvlášť opatrení na ochranu práv obetí, je nevyhnutné zabezpečiť bez diskriminácie najmä na základe pohlavia alebo rodu, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, sexuálnej orientácie, rodovej identity, veku, zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu, postavenia migranta či utečenca alebo iného postavenia;

Q.  keďže ženy so zdravotným postihnutím sú vystavené 1,5- až 10-krát vyššiemu riziku, že sa stanú obeťami rodovo motivovaného násilia, a keďže oznamovanie násilných činov je pre ženy mimoriadne ťažké vzhľadom na ich závislé postavenie; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím nepredstavujú homogénnu skupinu, ale skupinu, ku ktorej patria ženy s rôznym postavením a v rôznych situáciách, ako aj ženy, ktoré sú vystavené najrôznejším formám fyzickej, psychosociálnej, duševnej alebo zmyslovej ujmy s funkčnými obmedzeniami alebo bez nich; keďže podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím sú zmluvné štáty povinné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby ženy so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere a rovnocenne uplatňovať všetky ľudské práva a základné slobody;

R.  keďže určité skupiny žien a dievčat, napríklad migrantky, utečenky a žiadateľky o azyl, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ženy patriace k LBTI a Rómky, sú ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, a preto pokiaľ ide o násilie motivované sexizmom v spojení s rasizmom, xenofóbiou, homofóbiou, transfóbiou a intersexfóbiou a o diskrimináciu na základe veku, zdravotného postihnutia, etnickej príslušnosti alebo náboženstva, sú ohrozené vo výraznejšej miere; keďže ženy v Európe čelia diskriminácii vo viacerých ohľadoch, ktoré sa čiastočne prekrývajú, a keďže sa im tým odopiera prístup k spravodlivosti a službám podpory a ochrany a ony nemôžu využívať svoje základné práva; keďže ženám by sa v rámci vykonávania opatrení na ochranu mal poskytnúť prístup k špecializovanej pomoci;

S.  keďže násilie páchané na ženách vrátane domáceho násilia sa príliš často považuje za súkromnú záležitosť a jednoducho tak sa i toleruje; keďže táto forma násilia však v skutočnosti predstavuje systémom podmienené porušenie základných práv a závažný trestný čin, ktorý treba ako taký aj potrestať; keďže treba skoncovať s beztrestnosťou tým, že sa zabezpečí trestné stíhanie páchateľov a že ženám a dievčatám, ktoré prežili násilie, sa zo strany súdnictva poskytne primeraná podpora a uznanie, čím sa pretne začarovaný kruh mlčania a osamelosti, pokiaľ ide o tých, ktorí sa stali obeťami násilia, a to bez ohľadu na ich geografický pôvod alebo spoločenské postavenie;

T.  keďže medzi členskými štátmi sú výrazné kultúrne rozdiely, pokiaľ ide o pravdepodobnosť oznámenia prípadov znásilnenia alebo sexuálneho násilia dotknutými ženami, a keďže tento trend sa prejavuje skôr v oficiálnych štatistikách než v skutočnom počte prípadov znásilnenia alebo sexuálneho násilia v príslušnej krajine;

U.  keďže pri väčšine vrážd žien sú páchateľmi ich manželia, bývalí manželia, partneri alebo bývalí partneri, ktorí nedokážu akceptovať koniec manželstva alebo vzťahu;

V.  keďže v mnohých prípadoch rodovo motivovaného násilia obeť páchateľa pozná a často je od neho závislá, čo len zvyšuje obavy z oznámenia násilného činu;

W.  keďže rodové stereotypy a sexizmus vrátane nenávistných sexistických vyjadrení, na ktoré možno naraziť na celom svete na internete, ako aj vo verejnej a v súkromnej sfére, sú hlavnými príčinami akejkoľvek formy násilia páchaného na ženách;

X.  keďže fyzické, sexuálne alebo psychické násilie a zneužívanie majú pre obete mimoriadne vážne dôsledky a môžu spôsobiť fyzickú, sexuálnu, emocionálnu či psychickú ujmu alebo ekonomickú škodu; keďže tieto dôsledky pocítia aj rodiny a príbuzní, ako aj celá spoločnosť; keďže nato, aby boli deti považované za obete, nemusia byť vystavené priamemu násiliu, pretože domáce násilie môže byť traumatizujúce aj pre tých, ktorí sa stali jeho svedkom;

Y.  keďže v článku 3 Istanbulského dohovoru je jasne stanovené, že pojem „rodovo motivované násilie“ označuje násilie, ktoré „je zamerané proti žene, pretože je žena, alebo ženy neprimerane postihuje“, a keďže pojem „rod“ („gender“) označuje „spoločnosťou sformované role, vzory správania, činnosti a znaky, ktoré určitá spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,

Z.  keďže členské štáty musia vytvoriť primerané inštitúcie, aby sa ženy cítili viac v bezpečí a mali možnosť oznámiť rodovo motivované násilie a aby sa tak znížil odhadovaný počet neoznámených prípadov;

AA.  keďže násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie a jeho následky možno výrazne obmedziť len kombináciou legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, okrem iného v oblastiach infraštruktúry, práva, súdnictva, kultúry, vzdelávania, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva, a opatreniami, ktorými sa obetiam uľahčí prístup k bývaniu a zamestnaniu a zároveň sa im poskytne útočisko a zaistí sa rovnocenné zapojenie žien do všetkých oblastí spoločnosti; keďže občianska spoločnosť, najmä ženské organizácie, významne prispievajú k predchádzaniu všetkým formám násilia a k boju proti nim a ich činnosť treba uznať a podporovať, aby ju mohli vykonávať čo najlepšie;

AB.  keďže vzdelávanie a odborná príprava dievčat a žien je dôležitou európskou hodnotou, základným ľudským právom a zásadnou podmienkou posilnenia postavenia dievčat a žien na sociálnej, kultúrnej a profesijnej úrovni, ako aj z hľadiska plného uplatňovania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv, a tým aj predchádzania násiliu páchanému na ženách a dievčatách;

AC.  keďže iba štát môže poskytnúť bezplatné a povinné všeobecné vzdelanie, ktoré je predpokladom rovnosti príležitostí pre všetky pohlavia;

AD.   keďže v Istanbulskom dohovore sa zdôrazňuje dôležitosť zmeny myslenia a postojov s cieľom preťať začarovaný kruh rodovo motivovaného násilia; keďže v tejto súvislosti sú preto nevyhnutné opatrenia v oblasti vzdelávania na všetkých úrovniach a pre všetky vekové kategórie s cieľom zrovnoprávniť ženy a mužov, zrušiť prideľovanie rolí podľa rodovej príslušnosti a rešpektovať osobnú integritu; keďže kurzy sebaobrany predstavujú účinný nástroj na zníženie viktimizácie a jej negatívnych dôsledkov vzhľadom na to, že vedú k spochybňovaniu rodových stereotypov a posilňovaniu práv žien a dievčat;

AE.  keďže konštatuje, že pristúpenie všetkých členských štátov k Istanbulskému dohovoru by podstatnou mierou prispelo k rozvoju integrovanej politiky a podpore medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti všetkým formám násilia voči ženám;

AF.  keďže EÚ musí vo svojich susedných regiónoch a vo svete urýchliť boj na odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane sexuálneho násilia využívaného ako vojnovej zbrane a keďže tento boj je súčasťou celosvetového úsilia o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

AG.  keďže Istanbulský dohovor je hybridnou dohodou, ktorá umožňuje pristúpenie EÚ súbežne s pristúpením jej členských štátov;

AH.  keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale len štrnásť z nich ho ratifikovalo; keďže pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru nezbavuje členské štáty povinnosti jeho ratifikácie na vnútroštátnej úrovni;

AI.  keďže ratifikácia Istanbulského dohovoru si vyžaduje jeho riadne presadzovanie a účinné vykonávanie, ako aj prideľovanie dostatočných finančných a personálnych prostriedkov;

1.  víta skutočnosť, že Komisia 4. marca 2016 navrhla pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru – prvému rozsiahlemu právne záväznému nástroju na medzinárodnej úrovni na predchádzanie násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu vrátane domáceho násilia(16) a na boj proti týmto formám násilia;

2.  víta, že Rada 13. júna 2017 podpísala listinu o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obmedzenie na dve oblasti, t. j. otázky týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, ako aj azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, spôsobujú právnu neistotu, pokiaľ ide o rozsah pristúpenia EÚ, a obavy v súvislosti s vykonávaním dohovoru;

3.  odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy a dievčatá že sú často vystavené domácemu násiliu, sexuálnemu obťažovaniu, psychickému a fyzickému násiliu, prenasledovaniu, sexuálnemu násiliu, znásilneniu, manželstvám vynúteným násilím, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, nútenému umelému prerušeniu tehotenstva, nútenej sterilizácii, sexuálnemu vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj iným formám násilia, ktoré predstavujú závažné porušenie ich ľudských práv a dôstojnosti; zdôrazňuje, že podľa Istanbulského dohovoru nie je možné ospravedlňovať násilné činy voči ženám odvolávaním sa na kultúru, zvyklosti, náboženstvo, tradície či takzvanú „česť“; odsudzuje skutočnosť, že čoraz viac žien a dievčat je obeťou rodovo motivovaného násilia na internete a v sociálnych médiách; vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti týmto novým formám trestných činov vrátane sexuálneho vydierania, groomingu (nadväzovanie kontaktov s deťmi na internete so zámerom ich neskoršieho sexuálneho zneužitia), voyeurizmu a pornografie z pomsty a aby chránili obete, ktoré utrpeli závažnú traumu, ktorá niekedy vedie dokonca i k samovražde;

4.  dôrazne potvrdzuje, že odopretie sexuálneho a reprodukčného zdravia a s ním súvisiacich práv a služieb vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva predstavuje formu násilia voči ženám a dievčatám; opätovne zdôrazňuje, že iba samotné ženy a dievčatá môžu mať kontrolu nad svojím telom a sexualitou; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú sexuálnu výchovu a prístup žien k plánovaniu rodiny a celej škále služieb v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane moderných metód antikoncepcie a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva;

5.  zdôrazňuje, že nútené tehotenstvo je v článku 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998 vymedzené ako zločin proti ľudskosti, pričom ide o formu rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách, ktorá predstavuje závažné porušenie ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat;

6.  zdôrazňuje, že prostredníctvom Istanbulského dohovoru sa uplatňuje ucelený, komplexný a koordinovaný prístup, v rámci ktorého sú stredobodom pozornosti práva obete, a to tak, že otázka násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia sa rieši z rôznych hľadísk a stanovujú sa opatrenia, ako sú predchádzanie násiliu, boj proti diskriminácii, trestnoprávne opatrenia na boj proti beztrestnosti, ochrana a podpora obetí, ochrana detí, žiadateliek o azyl a utečeniek, lepší zber údajov, ako aj kampane alebo programy na zvyšovanie informovanosti, okrem iného v spolupráci s vnútroštátnymi inštitúciami pre ľudské práva a rovnosť, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami;

7.  zdôrazňuje, že v Istanbulskom dohovore je stanovený pevný základ na zmenu tých spoločenských štruktúr, ktoré vyvolávajú, legitimizujú a zachovávajú násilie voči ženám, a že dohovor obsahuje nástroje na zavedenie zodpovedajúcich opatrení; zdôrazňuje, že dohovor sa súčasne zameriava na predchádzanie, ochranu a trestné stíhanie (trojstupňový prístup) a komplexný a koordinovaný prístup vyplývajúci zo zásady náležitej starostlivosti, na základe ktorej majú členské štáty pozitívnu povinnosť efektívne reagovať na všetky násilné činy (článok 5 dohovoru);

8.  zdôrazňuje, že pristúpením EÚ sa vytvára jednotný európsky právny rámec na zamedzenie násiliu páchaného na ženách a rodovo motivovanému násiliu a na boj proti nemu, ako aj na ochranu a podporu obetí v rámci vnútornej a vonkajšej politiky EÚ a že povedie k lepšiemu monitorovaniu, výkladu a vykonávaniu právnych predpisov, programov a prostriedkov EÚ, ktoré súvisia s dohovorom, ako aj k lepšiemu zberu porovnateľných, rozčlenených údajov na úrovni EÚ; domnieva sa, že pristúpením k dohovoru sa EÚ stane efektívnejším globálnym aktérom v oblasti práv žien;

9.  žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili tieto odporúčania:

10.  zdôrazňuje, že nato, aby opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách boli účinnejšie, mali by byť sprevádzané opatreniami na riešenie rodovo podmienených ekonomických nerovností a na podporu finančnej nezávislosti žien;

11.  vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt na podporu členských štátov pri predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia a pri stíhaní týchto foriem násilia;

12.  vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku, t. j. aby schválila jednomyseľné rozhodnutie, ktorým sa násilie páchané na ženách a dievčatách (a ďalšie formy rodovo motivovaného násilia) vymedzí ako oblasť trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

13.  vyzýva Komisiu, aby prepracovala v súčasnosti platné rámcové rozhodnutie EÚ o trestnoprávnom boji proti určitým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie s cieľom zahrnúť sexizmus, trestné činy, ktorých motívom sú predsudky, a podnecovanie k nenávisti z dôvodu sexuálnej orientácie, rodovej identity a charakteristických vlastností pohlaví;

14.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze, nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernicu 2012/29/EÚ o ochrane obetí, ako aj smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a smernicu 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí;

15.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zriadila európske monitorovacie stredisko pre sexuálne násilie (podľa vzoru súčasného Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť);

16.  dôrazne vyzýva estónske predsedníctvo, aby urýchlilo ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53. (3) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26. (4) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 8. (5) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 2. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0451. (7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0312. (8) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (9) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2. (10) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4. (11) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1. (13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073. (14) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2. (15) Na účely Istanbulského dohovoru zahŕňa pojem „ženy“ aj dievčatá vo veku menej ako 18 rokov (článok 3). (16) Pozri vymedzenie pojmov v článku 3 Istanbulského dohovoru.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce (2016/2301(INI))

P8_TA(2017)0330 A8-0269/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2017 o hodnotení vonkajších aspektov výkonu a riadenia colných služieb ako nástroja na uľahčenie obchodu a boj proti nezákonnému obchodu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o súčasnom stave vykonávania paktu udržateľnosti v Bangladéši(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(11) (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (COM(2003)0251) a dobrovoľné dohody o partnerstve FLEGT,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(12) (nariadenie o dreve),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií(13) (nariadenie o systéme VSP),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(14) (nariadenie Brusel I),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(15) (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií),

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a jej členských štátov z roku 2007 s názvom Pomoc obchodu: Posilňovanie podpory potrieb súvisiacich s obchodom v rozvojových krajinách zo strany EÚ,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. apríla 2017 s názvom Udržateľné hodnotové reťazce v odevnom sektore prostredníctvom rozvojových opatrení EÚ (SWD(2017)0147),

–  so zreteľom na Vyhlásenie tripartity Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky,

–  so zreteľom na správu IV 105. konferencie MOP o dôstojnej práci v globálnych dodávateľských reťazcoch,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na základné dohovory MOP o detskej práci, nútenej práci, diskriminácii, slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o EÚ a zodpovedných globálnych hodnotových reťazcoch,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na zákon Spojeného kráľovstva o novodobom otroctve z roku 2015 a francúzsky zákon o povinnosti starostlivosti nadnárodných spoločností,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a globálny pakt OSN,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín,

–  so zreteľom na nový protokol MOP o nútenej práci,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 26/9 z 26. júna 2014, v ktorej sa UNHRC rozhodol zriadiť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu s mandátom na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja pre nadnárodné korporácie a iné podniky týkajúceho sa ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a viaceré usmernenia OECD pre jednotlivé odvetvia (finančné, poľnohospodárske, odevné a obuvnícke odvetvie a odvetvie nerastov),

–  so zreteľom na správy UNCTAD o obchode a rozvoji z rokov 2013 a 2016,

–  so zreteľom na rámec investičnej politiky UNCTAD pre trvalo udržateľný rozvoj z roku 2015,

–  so zreteľom na Dohodu Svetovej obchodnej organizácie o technických prekážkach obchodu (Dohodu TBT/WTO),

–  so zreteľom na Všeobecnú dohodu WTO o clách a obchode (GATT),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracovali UNICEF, globálny pakt OSN a organizácia Save the Children(16),

–  so zreteľom na dobrovoľné partnerstvá jednotlivých krajín, ako sú napríklad pakt udržateľnosti v Bangladéši a iniciatíva na podporu pracovných práv v Mjanmarsku,

–  so zreteľom na závery Rady o detskej práci zo 20. júna 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod, stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0269/2017),

A.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa stanovuje, že obchodná politika EÚ musí vychádzať zo zásad a cieľov vonkajšej politiky EÚ; keďže v článku 208 ZFEÚ sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a vytyčuje sa odstránenie chudoby ako hlavný cieľ; keďže podľa oznámenia Komisie „Obchod pre všetkých“ sú základom obchodnej politiky EÚ tri hlavné zásady – účinnosť, transparentnosť a hodnoty; keďže toto oznámenie má osobitný oddiel venovaný reakcii na nárast globálnych hodnotových reťazcov a zodpovednému riadeniu dodávateľských reťazcov, pripomínajúc jeho komplexnosť, základnú potrebu myslieť perspektívne, zapojiť širokú škálu verejných a súkromných aktérov a aktérov občianskej spoločnosti a použiť kombináciu nezáväzných a inovačných nástrojov a legislatívnych zmien;

B.  keďže voľný obchod sa nedávno ocitol pod silnejúcou verejnou kontrolu a obavy z nerovného rozdelenia výhod a povinností vyplývajúcich z obchodu vyniesli do popredia výrazne prevládajúci názor, že stredobodom obchodnej politiky musia byť sociálne a environmentálne hodnoty, ako aj transparentnosť a zodpovednosť;

C.  keďže globálne hodnotové reťazce (ďalej len „GHR“) sú komplexnou, na technológie zameranou a rýchlo meniacou realitou, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou súčasného svetového hospodárstva, a môžu pomôcť rozvojovým krajinám lepšie sa do neho začleniť, znižovať chudobu a vytvárať pracovné miesta, pričom zároveň zvyšujú výrobné kapacity; keďže na jednej strane GHR ponúkajú nové vyhliadky hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja, zapojenia občianskej spoločnosti, pracovníkov a obchodných združení a vytvárania pracovných miest pre spoločnosti v rámci výrobného reťazca tým, že im umožňujú zamerať sa na osobitné úlohy a zároveň zvyšovať ich vzájomnú závislosť; keďže na druhej strane ich mimoriadne zložitý charakter, nedostatok transparentnosti a oslabovanie záväzkov môžu viesť k vyššiemu riziku porušovania ľudských a pracovných práv, faktickej beztrestnosti za trestné činy proti životnému prostrediu a rozsiahlemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom;

D.  keďže je presvedčený, že obchodná politika musí prispieť k tomu, aby sa zabezpečil transparentný výrobný proces v celom hodnotovom reťazci, ako aj dodržiavanie základných environmentálnych, sociálnych a bezpečnostných noriem;

E.  keďže obchodná a investičná politika EÚ si musí zachovať multilaterálny systém ako svoj základný kameň a posilniť postavenie Európy v spravodlivých globálnych dodávateľských reťazcoch, ale musí zároveň poskytovať nástroje na stanovenie jasných pravidiel a povinností pre vlády a podniky s cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami, akými sú napríklad ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG); keďže udržateľnosť a transparentnosť nie sú len otázkou hodnôt, ale mali by sa tiež chápať ako skutočná hybná sila na zvýšenie pridanej hodnoty v rámci celosvetového obchodu a investícií v kontexte GHR;

F.  keďže MSP(17) sú dôležitou súčasťou GHR a zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore hospodárskeho rastu, kvalitných pracovných miest a udržateľného rozvoja a predchádzaní odchodu miestneho obyvateľstva zo svojich regiónov;

G.  keďže účasť v GHR je pre MSP prospešná z hľadiska rastu a internacionalizácie; keďže podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2015 s názvom Internacionalizácia malých a stredných podnikov sa počas predchádzajúcich troch rokov iba 31 % MSP v EÚ podieľalo na podnikateľskej činnosti mimo vnútorného trhu; keďže mnohé MSP čelia ťažkostiam pri zabezpečovaní prístupu k medzinárodným a európskym GHR; keďže obchodná politika a obchodné dohody môžu pomôcť prekonať prekážky a výzvy, ktorým v súčasnosti čelia MSP pri prístupe do GHR;

H.  keďže hospodárski a sociálni partneri a MVO na celom svete využívajú a podporujú náležitú starostlivosť a systémy transparentnosti GHR na dobrovoľnej báze, čo prináša podstatné a pozitívne výsledky;

I.  keďže Rada vo svojich záveroch z mája 2016 zdôraznila, že je potrebné trvalo presadzovať osvojovanie si medzinárodne dohodnutých zásad, usmernení a iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov/zodpovedného správania podnikov, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, iniciatíva OSN Global Compact, trojstranná deklarácia MOP o zásadách vzťahujúcich sa na nadnárodné spoločnosti a sociálnu politiku, ako aj usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, a to aj v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, a taktiež prispievať k antikorupčnému úsiliu vytváraním otvorenejšieho a transparentnejšieho podnikateľského prostredia;

J.  keďže zodpovedné globálneho riadenie GHR je nevyhnutné na zosúladenie obchodnej politiky s európskymi hodnotami zakotvenými v zmluvách; keďže tak Komisia, ako aj členské štáty stoja na čele týchto diskusií na celom svete;

K.  keďže cieľom viacerých medzinárodných dohovorov, usmernení a pravidiel je zabrániť porušovaniu ľudských práv; keďže predovšetkým krajiny výroby sú povinné ich vykonávať a vytvárať vhodné právne a ekonomické podmienky pre fungovanie podnikov a ich začlenenie do globálnych dodávateľských reťazcov; keďže krajiny výroby musia byť zároveň schopné zavádzať do praxe medzinárodné štandardy a normy, vrátane vypracovania, vykonávania a presadzovania príslušných právnych predpisov, a to najmä v oblasti vytvárania právneho štátu a boja proti korupcii;

L.  keďže EÚ by mala ešte účinnejšie reagovať na sociálny a environmentálny damping a nekalú súťaž a obchodné praktiky a zabezpečiť rovnaké podmienky;

M.  keďže EÚ je najväčším celkovým svetovým vývozcom a dovozcom tovaru a služieb, najväčším zahraničným priamym investorom a najvýznamnejšou cieľovou destináciou priamych zahraničných investícií (PZI); keďže EÚ by mala využiť túto silu v prospech svojich občanov, ako aj v prospech obyvateľov v iných častiach sveta, najmä v najchudobnejších krajinách sveta;

N.  keďže EÚ vypracovala záväzné predpisy v oblasti náležitej starostlivosti spoločností v konkrétnych sektoroch, v ktorých existuje vysoké riziko porušovania ľudských práv, ako napríklad ťažba dreva a konfliktné nerastné suroviny; keďže niektoré členské štáty vypracovali aj právne predpisy, napríklad zákon Spojeného kráľovstva o modernom otroctve a francúzsky zákon o povinnej starostlivosti nadnárodných spoločností, ktorý sa týka veľkých francúzskych spoločností s vyše 5 000 pracovníkmi, a holandský zákon o náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o detskú prácu; keďže EÚ vyvinula iniciatívy na podporu náležitej starostlivosti a vo viacerých uzneseniach Európskeho parlamentu sa EÚ vyzýva, aby vypracovala záväzné pravidlá týkajúce sa tejto otázky;

O.  keďže EÚ už podnikla dôležité kroky smerom k zodpovednejšiemu riadeniu GHR na celom svete prostredníctvom vypracovania osobitných partnerstiev, ako napríklad pakt udržateľnosti pre Bangladéš a iniciatíva na podporu pracovných práv v Mjanmarsku, a k riešeniu konkrétnych problémov, napríklad iniciatíva proti nezákonnej ťažbe nerastov v konfliktných oblastiach, pravidlá proti nezákonnej ťažbe dreva, kritériá udržateľnosti pre biopalivá, podávanie správ o otázkach dodávateľského reťazca zo strany spoločností, a k transparentnosti korporátnych platieb, ktoré vláde odvádza ťažobný a drevospracujúci priemysel, ako sa zdôrazňuje v oznámení „Obchod pre všetkých“;

P.  keďže v oznámení „Obchod pre všetkých“ sa uvádza, že Komisia bude presadzovať ambiciózne kapitoly zamerané na obchod a udržateľný rozvoj vo všetkých obchodných a investičných dohodách; keďže nedávno uzavreté obchodné a investičné dohody EÚ obsahujú kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, v ktorých sa strany dohody vyzývajú, aby prijali záväzky týkajúce sa ochrany ľudských práv, sociálne a environmentálnych normy a zaviedli sociálnu zodpovednosť podnikov; keďže tieto kapitoly v po sebe nasledujúcich obchodných dohodách EÚ vykazujú rôznu úroveň ambícií; keďže pracovné a environmentálne normy sa neobmedzujú na kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ale musia platiť vo všetkých oblastiach obchodných dohôd; keďže prístup zameraný na dialóg nezabránil závažnému porušovaniu slobody združovania v niektorých dohodách o voľnom obchode;

Q.  keďže špecifická situácia vývozných spracovateľských zón (“ďalej len „VSZ“) sa vyznačuje tým, že v niektorých krajinách nepodliehajú miestnym pracovným právnym predpisom a zakazuje sa v nich alebo sa obmedzuje činnosť odborov a pracovníci nemajú prostriedky právnej nápravy, čo je jednoznačne v rozpore s normami MOP;

R.  keďže nedostatok etického správania v oblasti obchodu je tiež dôsledkom absencie dobrej správy a oslabenia až absencie nestrannej verejnej moci slúžiacej vo všeobecnom záujme občanov; keďže korupcia, nedostatočná transparentnosť GHR a výnimky z pracovnoprávnych predpisov a zo zdanení vo VSZ by mohli mať negatívny vplyv na ľudské práva, najmä oslabením dôstojnej práce a odborov;

S.  keďže podľa MOP 21 miliónov ľudí na celom svete sú obeťami nútenej práce a mnohí z nich sú využívaní v GHR; keďže nútená práca v súkromnom hospodárstve vytvára nezákonný zisk vo výške 150 miliárd USD ročne;

T.  keďže vďaka svojmu globálnemu mandátu, odborným znalostiam a skúsenostiam je MOP spolu so svojimi členmi dobre pripravená zasahovať na globálnej úrovni v záujme zabezpečenia dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch; keďže výbor MPO pre dôstojnú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch požaduje preskúmanie zlyhaní, ktoré viedli k nedostatkom v oblasti dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch a zohľadnenie iniciatív a noriem na podporu dôstojnej práce a znižovanie nedostatkov v oblasti dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch;

U.  keďže v súvislosti s globálnym obchodom a najmä s GHR je potrebný viacstranný globálny ucelený prístup k zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv a environmentálnej udržateľnosti; keďže je preto dôležité, aby EÚ naďalej viedla tieto diskusie na celom svete; keďže EÚ je v popredí reforiem mechanizmu urovnávania sporov medzi investorom a štátom, a to najmä prostredníctvom rozvoja mnohostranného súdneho systému; keďže rovnaký pokrok sa očakáva v ostatných kritických oblastiach záujmu, ako je presadzovanie povinností investorov v oblasti ľudských práv;

V.  keďže výroba v rámci GHR prebieha v rôznych jurisdikciách s rôznymi úrovňami ochrany ľudských práv a presadzovania sociálnych, pracovných a environmentálnych právnych predpisov; keďže obete porušovania ľudských práv nadnárodnými spoločnosťami môžu čeliť mnohým prekážkam pri prístupe k súdnej náprave;

W.  keďže v článku 8 ZFEÚ je pevne zakotvená rodová rovnosť vo všetkých politikách EÚ; keďže vzhľadom na štrukturálne rodové nerovnosti majú obchodné a investičné dohody tendenciu ovplyvňovať ženy a mužov v odlišnej miere; keďže hľadisko rodovej rovnosti sa v analýze globálnych hodnotových reťazcov často prehliada; keďže podľa MOP bolo v roku 2012 na celom svete obeťami nútenej práce 21 miliónov ľudí (z toho 55 % žien a dievčat) a 90 % z nich bolo vykorisťovaných v súkromnej sfére jednotlivcami alebo podnikmi;

X.  keďže ženy predstavujú väčšinu pracovníkov v určitých segmentoch globálnych hodnotových reťazcov v oblasti odevného priemyslu, záhradníctva, mobilných telefónov a cestovného ruchu, ale väčšinou sú sústredené vo formách zamestnania s nízkym príjmom alebo nízkym postavením v porovnaní s mužmi, čo vedie k rodovej segregácii v typoch zamestnaní a činnostiach, k rodovým rozdielom v mzdách a pracovných podmienkach a rodovo špecifickým obmedzeniam v prístupe k výrobným prostriedkom, infraštruktúre a službám;

Y.  keďže podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ Únia musí chrániť práva dieťaťa; keďže všetky členské štáty ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa;

Z.  keďže služby zohrávajú významnejšiu úlohu v GHR, najmä v prípade výroby; keďže zvýšená integrácia služieb do GHR si bude vyžadovať dohody týkajúce sa podpory digitálneho hospodárstva vrátane voľného toku údajov;

AA.  keďže rozvoj globálnych hodnotových reťazcov ďalej prispieva k integrácii služieb do výroby tovaru; keďže významná časť hodnoty dovezeného tovaru bola pridaná prostredníctvom služieb z dovážajúcich krajín;

AB.  keďže členské štáty EÚ sú najväčšími svetovými vývozcami finančných služieb a sektor má strategický význam v obchodnej politike EÚ; keďže začlenenie ustanovení týkajúcich sa finančných služieb do vonkajších obchodných dohôd EÚ vrátane dohôd o voľnom obchode vzbudilo niektoré oprávnené obavy v súvislosti s ich potenciálnymi negatívnymi dôsledkami, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a zdôrazňuje dôležitosť preskúmania použitia nástrojov na ich riešenie; keďže obchodné a investičné dohody sú vhodnou príležitosťou na prehĺbenie spolupráce v oblasti boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

AC.  keďže transparentné a informatívne označovanie môže byť užitočným nástrojom, ktorý umožní spotrebiteľom robiť informovanejšie a vhodnejšie rozhodnutia; keďže okrem ceny a pôvodu výrobku by spotrebitelia v EÚ mali mať prístup aj k sociálnym a environmentálnym kritériám; keďže takéto kritériá je možné technicky vypracovať v súlade s Dohodou WTO o technických prekážkach obchodu (TBT), v ktorej sa ustanovujú podmienky výrobného procesu s cieľom umožniť predaj výrobku;

AD.  keďže tak štáty, ako aj podniky by mali v plnej miere rešpektovať ľudské práva vo výrobnom reťazci a dodržiavať normy v oblasti bezpečnosti potravín pre tovar prepustený do voľného obehu na európskom trhu; keďže zodpovednosť by nemali niesť len spotrebitelia, ktorých rozhodnutia sú obmedzené individuálnymi zdrojmi (hospodárstvo, čas, znalosti) a vonkajšími prvkami (informácie, ponuky);

AE.  keďže pravidlá pôvodu (ďalej len „PP“) sú v kontexte globálnych hodnotových reťazcov čoraz dôležitejšie, pretože výroba sa rozširuje do viacerých krajín; keďže benevolentné pravidlá pôvodu môžu vytvárať ďalšie prekážky zavedenia plnej transparentnosti a zodpovednosti v celom dodávateľskom reťazci;

AF.  keďže lepšie, harmonizované a efektívnejšie colné postupy v Európe a v zahraničí prispievajú k uľahčeniu obchodu a splneniu príslušných požiadaviek týkajúcich sa uľahčenia obchodu a k zamedzeniu vstupu falšovaného, dumpingového a nezákonného tovaru na jednotný trh, čo narúša hospodársky rast EÚ a vážne oslabuje postavenie spotrebiteľov v EÚ; keďže širší prístup k colným údajom o dovoze do EÚ by zvýšil transparentnosť a zodpovednosť GHR;

AG.  keďže vo svete roztrieštených výrobných sietí nie je rozdiel medzi dovozom a vývozom zrejmý, pretože dovážané vstupy tvoria významnú časť vývozu a tarify sú kumulované vždy, keď sa s medzivstupmi obchoduje aj za hranicami; keďže efektívne colné a hraničné postupy sú v tomto kontexte osobitne dôležité;

AH.  keďže obchodné stimuly VSP a VSP+ poskytujú rozvojovým krajinám lepší prístup na trh výmenou za dodržiavanie pracovných, environmentálnych a pracovných noriem;

AI.  keďže VSP + je hlavným nástrojom obchodnej politiky EÚ, ktorý poskytuje lepší prístup na trh a je sprevádzaný prísnym monitorovacím mechanizmom na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v zraniteľných rozvojových krajinách;

AJ.  keďže prostredníctvom ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva (PDV) by sa mohla integrácia do GHR stať účinnejšou;

Postavenie EÚ v globálnych hodnotových reťazcoch

1.  zdôrazňuje, že obchodná a investičná politika by mala byť stimulačná, zabezpečovať rovnaké podmienky pre európske podniky, podporovať konkurencieschopnosť Európy a uľahčovať konvergenciu noriem smerom nahor; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi environmentálnou politikou, politikou verejného zdravia, obchodnou, investičnou a priemyselnou politikou EÚ a aby podporovala európsku stratégiu reindustrializácie a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo;

2.  domnieva sa, že ďalšia integrácia EÚ do globálnych hodnotových reťazcov nesmie byť na úkor európskeho sociálneho a regulačného modelu a podpory udržateľného rastu;

3.  vyzýva Komisiu, aby podporovala informovanosť a využívanie existujúcich systémov spravodlivého obchodu, ako sa uvádza v stratégii Obchod pre všetkých, tak v rámci plánu EÚ pre udržateľnosť, ako aj Európskeho konsenzu o rozvoji;

4.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby prijali posilnené nástroje na ochranu obchodu na boj proti nekalým obchodným praktikám, berúc do úvahy sociálny a environmentálny dumping;

5.  žiada Komisiu, aby posúdila vplyv používania nástrojov na ochranu obchodu zo strany EÚ a tretích krajín na účinnú integráciu podnikov EÚ do GHR;

6.  zdôrazňuje potrebu harmonizovaných pravidiel a posilnenej koordinácie a dohľadu EÚ nad uplatňovaním dovozných ciel zo strany členských štátov (vrátane konvenčných, antidampingových a vyrovnávacích ciel) pre všetky typy komodít a tovaru, predovšetkým v prípade nepravdivých vyhlásení o pôvode (v preferenčných aj nepreferenčných režimoch) a podhodnotenia a nesprávneho opisu výrobkov;

Globálne hodnotové reťazce a multilateralizmus

7.  vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapájala do práce WTO s cieľom zvýšiť transparentnosť a aby vymedzila a presadzovala multilaterálne pravidlá obchodu vrátane trvalo udržateľného riadenia GHR, ktoré by mali zahŕňať najmä:

8.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej aktívne podieľali na všetkých multilaterálnych fórach zameraných na obchod, GHR, ľudské a pracovné práva, hospodársky rast a trvalo udržateľný rozvoj, a zároveň presadzovali európske hodnoty zakotvené v zmluvách a zohľadňovali pritom základnú potrebu ochrany špecifických čŕt MSP;

9.  víta prebiehajúce rokovania o záväznej zmluve OSN o nadnárodných korporáciách a ľudských právach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa konštruktívne zapájali do týchto rokovaní a zohrávali v nich aktívnu úlohu a prispievali k vypracúvaniu konkrétnych návrhov vrátane prístupu k opravným prostriedkom, všetko svoje úsilie zamerali na dosahovanie pozitívneho výsledku a v rovnakej miere podporovali aj angažovanosť obchodných partnerov; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti zvážila možnosť rozsiahlej povinnej náležitej starostlivosti, a to aj na globálnej úrovni;

10.  vyzýva členské štáty, aby urýchlili uplatňovanie a zvýšili účinnosť národných akčných plánov (NAP) na vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; zdôrazňuje, že osem z 13 národných akčných plánov, ktoré už boli schválené, sú z členských štátov EÚ a víta skutočnosť, že ďalších 11 národných akčných plánov EÚ je v procese navrhovania; žiada Komisiu, aby pomáhala a podporovala vykonávanie týchto hlavných zásad OSN;

11.  víta zbližovanie medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv, a to najmä medzi hlavnými zásadami OSN a usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti;

12.  víta integrálne začlenenie dôstojnej práce a štyroch pilierov programu dôstojnej práce MOP do cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne uplatňovali tieto normy a zamerali svoju prácu v rámci MOP na prijatie novej medzinárodnej pracovnej normy pre dôstojnú prácu in globálnych hodnotových reťazcoch, čo si bude vyžadovať najmä to, aby všetky spoločnosti vykonávali nepretržité riadenie rizík vplyvu svojej činnosti na ľudské práva pracovníkov a komunít a aby prijali primerané opatrenia na prevenciu a zmiernenie tejto činnosti a poskytovali dotknutým osobám nápravu;

13.  podporuje všetky globálne iniciatívy boja proti korupcii, ako sú iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), Kimberleyský proces, Medzinárodná konferencia o oblasti Veľkých jazier (ICGLR), zásady stanovené v iniciatíve OSN pre podniky s názvom Global Compact, usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a usmernenia OECD pre náležitú starostlivosť v zodpovedných dodávateľských reťazcoch nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí; pripomína povinnosť producentských krajín, ktorá spočíva najmä vo vykonávaní a presadzovaní príslušných právnych predpisov, a to aj v oblasti vytvárania právneho štátu a boja proti korupcii;

14.  poukazuje na to, že v tejto oblasti je pre rozvoj oblastí ovplyvnených konfliktom alebo oblastí s vysokým rizikom okrem dovozu a vývozu nerastov a kovov dôležitá aj transparentnosť udelených ťažobných práv a ciel; zdôrazňuje preto, že je potrebné vypracovať prehľad existujúcich opatrení, ktoré v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov uplatňujú európske podniky a posilniť koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov, aby bolo možné účinnejšie vykonávať osvedčené postupy a prispievať k vytvoreniu spoločného akčného rámca na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby posilnila iniciatívy týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov a náležitej starostlivosti v celom dodávateľskom reťazci;

15.  pripomína, že pre globálnu konkurencieschopnosť je dôležitý spoľahlivý prístup k surovinám;

16.  zdôrazňuje význam uplatňovania, presadzovania a transponovania existujúcich právnych predpisov v oblasti GHR na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni;

Zodpovednosť podnikov

17.  zdôrazňuje, že obchod a ľudské práva sa navzájom podporujú a že podnikateľská sféra zohráva dôležitú úlohu tým, že ponúka pozitívne podnety pri podpore ľudských práv, demokracie a sociálnej zodpovednosti podnikov;

18.  víta mnoho sľubných iniciatív súkromného sektora, ako sú kódexy správania, označovanie, sebahodnotenie a sociálne audity, ktoré výrazným spôsobom prispeli k nedávnemu zlepšeniu noriem v oblasti ľudských práv a práv pracovníkov v globálnych hodnotových reťazcoch;

19.  je hlboko znepokojený prípadmi porušovania ľudských práv a ohrozovania udržateľnosti životného prostredia, ku ktorým dochádza v dôsledku niektorých rozhodnutí vedenia podnikov;

20.  uznáva význam existencie jednoznačných medzinárodných pravidiel o sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP), GHR a náležitej starostlivosti; víta inteligentný mix regulačných a dobrovoľných činností, ktorý viedol v posledných rokoch k určitým pozitívnym výsledkom a umožnil podnikom zaviesť vlastné dynamické a inovačné opatrenia; zdôrazňuje, že koordinácia, výmena informácií a výmena najlepších postupov môžu prispieť k zvýšeniu efektívnosti verejných a súkromných iniciatív v oblasti hodnotového reťazca a dosiahnuť pozitívne výsledky; pripomína však, že dobrovoľná sociálna zodpovednosť podnikov môže zároveň viesť k nekalej súťaži medzi dodávateľmi, ktorí sa rozhodli dodržiavať medzinárodné pracovné a environmentálne normy, a že sama o sebe nedokáže zabezpečiť, aby spoločnosti v plnom rozsahu dodržiavali medzinárodné normy a záväzky prostredníctvom vykonávania politiky náležitej starostlivosti; zdôrazňuje preto, že je potrebné vypracovať prehľad existujúcich opatrení, ktoré v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov uplatňujú európske podniky, aby bolo možné účinnejšie vykonávať osvedčené postupy a prispievať k vytvoreniu spoločného akčného rámca na európskej úrovni; je pevne presvedčený, že EÚ by mala urýchlene hľadať spôsoby, ako rozvíjať stratégie a pravidlá transparentnosti pre GHR vrátane možnosti zváženia okamžitých krokov smerom k vypracovaniu záväzných a vymožiteľných pravidiel, príslušných opravných prostriedkov a nezávislých monitorovacích mechanizmov zahŕňajúcich inštitúcie EÚ, členské štáty a občiansku spoločnosť; zdôrazňuje, že takéto povinnosti by mali nasledovať po krokoch uvedených v hlavných zásadách OSN a usmerneniach OECD týkajúcich sa aktívnej identifikácie rizík pre ľudské práva, vypracovania prísnych a preukázateľných akčných plánov na zabránenie týmto rizikám alebo ich zmiernenie, primeranej reakcie na známe zneužívanie a transparentnosti;

21.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť týmto ustanoveniam a podporovala zavádzanie odvetvových usmernení OECD a hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; zdôrazňuje potrebu formálneho zapojenia občianskej spoločnosti do procesu implementácie prostredníctvom štruktúr zriadených v rámci kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji; vyzýva Komisiu, aby podporovala činnosť medzinárodných normalizačných orgánov, ako sú Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO 26000) a globálna iniciatíva pre podávanie správ s cieľom nabádať podniky, aby podávali správy o udržateľnosti a tvorbe hodnôt v celom dodávateľskom reťazci;

22.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európske a medzinárodné podniky budú dodržiavať usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a usmernenia OECD pre jednotlivé sektory, ako sú usmernenia náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastov z oblastí postihnutých konfliktom; odporúča posilniť úlohu národných kontaktných miest OECD a ich spoluprácu s nezávislými vnútroštátnymi a regionálnymi inštitúciami v oblasti ľudských práv s cieľom zlepšiť riadenie globálnych hodnotových reťazcov;

23.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoj prístup k SZP s cieľom posilniť normy v oblasti práce a životného prostredia, a najmä trvá na zahrnutí ustanovení o SZP do obchodných a investičných dohôd, o ktorých EÚ rokuje;

24.  zdôrazňuje, že koordinácia a výmena informácií a najlepších postupov môže prispieť k zvýšeniu účinnosti súkromných a verejných iniciatív v oblasti hodnotových reťazcov;

25.  pripomína, že Európsky parlament v roku 2010 požadoval, aby spoločnosti uverejňovali svoje súvahy v oblasti SZP, zavedenie požiadaviek na náležitú starostlivosť pre všetky podniky a konsolidáciu koncepcie SZP na základe harmonizovanej definície vzťahov medzi materskými spoločnosťami na účely preukázania právnej zodpovednosti každej z nich; s uspokojením preto konštatuje, že od veľkých spoločnosti sa od roku 2017 bude požadovať zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti v súlade so smernicou o zverejňovaní nefinančných informácií; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zverejňovanie nefinančných informácií veľkými spoločnosťami sa ešte nerozšírilo na všetky subjekty pôsobiace v globálnych hodnotových reťazcoch;

26.  víta iniciatívu zelenej karty, ktorú začali niektoré národné parlamenty po prijatí francúzskeho zákona o povinnosti starostlivosti nadnárodných spoločností; vyzýva Komisiu, aby zvážila návrhy týkajúce sa podnikovej náležitej starostlivosti pre spoločnosti pôsobiace v rámci EÚ i mimo nej, pričom je potrebné zohľadniť rozsudok francúzskeho ústavného súdu týkajúce sa francúzskeho zákona o primeranosti sankcií;

27.  pripomína, že politiky v oblasti SZP musia zohľadňovať osobitné charakteristiky MSP a musia byť dostatočne flexibilné na to, aby MSP neboli vystavené neprimeranej záťaži; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila osobitné poradenské centrum pre MSP, ktoré bude osobitne zamerané na malé podniky a mikropodniky a aby ich podporovala prostredníctvom prispôsobených programov budovania kapacít;

28.  zdôrazňuje, že GHR sa nekončia vtedy, keď sa výrobok dostane k spotrebiteľovi, ale mali by zahŕňať aj odpad a spôsob nakladania s ním; naliehavo vyzýva, aby sa v plnej miere zohľadňoval celý životný cyklus výrobkov a rozšírila perspektíva vo vzťahu ku GHR s cieľom zahrnúť ustanovenia o zneškodňovaní odpadu bez ohrozenia osôb alebo životného prostredia; vyzýva EÚ, aby podporila medzinárodnú spoluprácu a legislatívnu koherentnosť, pokiaľ ide o výrobky a materiály na konci životnosti a pomáhala partnerským krajinám rozvíjať silnejšie vnútroštátne predpisy a kapacity presadzovania; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že vysledovateľnosť sa bude uplatňovať na toto spektrum životnosti výrobku;

29.  naliehavo žiada Komisiu, aby konala rýchlo v nadväznosti na podrobné návrhy obsiahnuté v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách;

Vytvorenie väčšieho priestoru pre iniciatívy súkromného sektora

30.  zdôrazňuje úspechy zapojenia súkromného sektora; zdôrazňuje, že spoločnosti zo súkromného sektora musia presadzovať stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, a to nielen preto, aby predišli poškodeniu svojej povesti, ale aj preto, že im ponúka nové možnosti a znižuje ich závislosť od obmedzených zdrojov;

31.  zdôrazňuje zásadnú úlohu spotrebiteľov (a účinky zlej reklamy); pripomína, že žiadny spotrebiteľ nechce naďalej kupovať výrobky, ktoré vyrobili deti alebo zneužívaní muži a ženy alebo výrobky, ktoré spôsobili veľké škody na životnom prostredí;

32.  vyzýva Komisiu, aby našla nové spôsoby, ako podporovať snahy súkromného sektora o udržateľnejšie globálne hodnotové reťazce a vytvárala inkluzívne podnikateľské modely a súvisiace partnerstvá viacerých zainteresovaných strán zo súkromného sektora;

33.  zdôrazňuje, že na podporu udržateľných globálnych hodnotových reťazcov je potrebná rozumná kombinácia súkromného a verejného financovania; je presvedčený, že táto by mala vychádzať z existujúcich štruktúr a programov, ktoré sa osvedčili pri podpore zodpovedného správania sa podnikov;

34.  víta mnohé sľubné iniciatívy súkromného sektora, ako napríklad kódexy správania, označovanie, sebahodnotenie a sociálne audity, a považuje iniciatívu OSN Global Compact, normu ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti, trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky za nástroje, ktoré dokážu zmobilizovať zodpovednosť v obchodnej činnosti podnikov; vyzýva európske, ako aj neeurópske podniky, aby v oblasti ľudských práv uplatňovali náležitú starostlivosť a začlenili svoje zistenia do svojich vnútorných politík a postupov, ktorým pridelia primerané zdroje a kompetencie a ktoré budú riadne uplatňovať; zdôrazňuje, že to si vyžaduje pridelenie dostatočných zdrojov; zdôrazňuje, že transparentnosť a informovanie o opatreniach prijatých na zabránenie porušovaniu ľudských práv v tretích krajinách sú kľúčové pre umožnenie riadneho demokratického dohľadu a prijímania rozhodnutí založených na faktoch spotrebiteľmi;

Dohody EÚ o voľnom obchode a globálne hodnotové reťazce

35.  víta novú obchodnú a investičnú stratégiu pre Európsku úniu s názvom Obchod pre všetkých; žiada Komisiu, aby v rámci svojej obchodnej a investičnej politiky a dohôd o voľnom obchode riešila výzvy súvisiace s rozširovaním globálnych hodnotových reťazcov zohľadnením týchto opatrení:

36.  pripomína zásadnú úlohu, ktorú môžu na jednej strane zohrávať MSP v rámci GHR a na druhej strane výhody zvýšenej integráciu MSP do GHR; vyzýva Komisiu, aby zahrnula kapitoly o MSP do všetkých budúcich obchodných dohôd; ďalej vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vyhodnotila existujúce podporné štruktúry dostupné pre MSP, ktoré chcú vstúpiť do GHR, a prehodnotila a v prípade potreby aktualizovala stratégiu „Malý podnik, veľký svet“ z roku 2011 s cieľom ďalej uľahčiť zapojenie MSP do GHR;

37.  zdôrazňuje, že GHR často zahŕňajú výrobu a služby vo vývozných spracovateľských zónach (VSZ), v ktorých sa pracovné a environmentálne normy odlišujú od zvyšku krajiny a často sú obmedzené; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sociálne a environmentálne normy v dohodách o voľnom obchode sa budú uplatňovať na celom území obchodných partnerov vrátane vývozných spracovateľských zón;

Označovanie, vysledovateľnosť a colné údaje

38.  vyzýva EÚ, aby pracovala na vhodných a účinných riešeniach na zavedenie povinného transparentného a fungujúceho systému označovania zameraného na „sociálnu a environmentálnu vysledovateľnosť“ naprieč celým výrobným reťazcom, a to v súlade s Dohodou WTO/TBT, pričom bude súčasne podporovať podobné činnosti na medzinárodnej úrovni;

39.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie právnych predpisov upravujúcich pravidlá označovania pôvodu výrobkov, ktoré vstupujú na trh EÚ, alebo navrhla pravidlá, ktoré zaručia účinnú vysledovateľnosť;

40.  vyzýva Komisiu a nabáda členské štáty, aby hľadali spôsoby, ako stranám dohody, ktoré preukážu verejný záujem, sprístupniť, pod podmienkou príslušného odôvodnenia a na žiadosť podloženú verejným záujmom, colné údaje zozbierané od strán, ktoré obchodujú s výrobkami alebo tovarom dovážaným do EÚ;

Jurisdikcia a prístup k prostriedkom nápravy

41.  potvrdzuje naliehavú potrebu účinného riešenia odhalených porušovaní ľudských práv zo strany nadnárodných korporácií a riešenia právnych otázok vyplývajúcich z extrateritoriálneho rozmeru podnikov najmä prostredníctvom vytvorenia spoločných právnych záväzkov v celom dodávateľskom reťazci; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na riešenie finančných a procesných prekážok, ktorým obete čelia v občianskoprávnych sporoch;

42.  pripomína svoju výzvu Komisii, aby zohľadnila rozšírenie pravidiel jurisdikcie podľa nariadenia Brusel I na obvinených z tretích krajín v prípadoch vedených proti spoločnostiam s jasným prepojením na jeden z členských štátov alebo na spoločnosti, pre ktoré je EÚ základným odbytiskom a žiada Komisiu, aby v prípade potreby urýchlene predložila návrh Európskemu parlamentu a Rade;

43.  pripomína, že podniky by mali zaviesť mechanizmy riešenia sťažností na operatívnej úrovni pre pracovníkov zasiahnutých ich činnosťou, a to aj vo vývozných spracovateľských zónach; opakuje svoju výzvu EÚ a členským štátom, aby prijali primerané opatrenia s cieľom riešiť právne, procesné a inštitucionálne prekážky prístupu k účinným prostriedkom nápravy;

Rodová rovnosť a práva detí

44.  pripomína, že rodová rovnosť je pevnou súčasťou všetkých politík EÚ, ako sa uvádza v článku 8 ZFEÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rodové hľadisko nie je súčasťou stratégie „Obchod pre všetkých“ a vyzýva Komisiu, aby otázky rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien zohľadnila v preskúmaní stratégie v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rodové hľadisko bude začlenené do obchodnej a investičnej politiky, stratégie pomoci obchodu a do všetkých budúcich dohôd o voľnom obchode a posúdení vplyvu a uplatňovalo sa v nich; vyzýva Komisiu, aby naďalej diskutovala a rokovala v rámci WTO v záujme zohľadnenia rodového hľadiska v obchodnej a investičnej politike WTO; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala rodovo rozčlenené údaje týkajúce sa GHR, najmä v poľnohospodárskom sektore, berúc do úvahy, že posilnenie postavenia žien musí ísť nad rámec otázky výšky mzdy, faktory, ktoré vedú k násiliu voči ženám, a sociálne faktory, napríklad rodičovskú dovolenku a zdravotnú starostlivosť, s cieľom vypracovať právne formy na prekonanie negatívnych vedľajších účinkov GHR; víta skutočnosť, že otázka rodovej rovnosti sa rieši v rámci rokovaní o aktualizácii dohody medzi EÚ a Čile a bude sa riešiť v budúcej aktualizovanej dohode;

45.  vyzýva na komplexnú analýzu rozdielov a nerovností v rámci GHR, s ohľadom na: i) rodové rozdiely vo využívaní času vyplývajúce najmä z primárnej zodpovednosti ženy za reprodukčné práce; ii) rodové rozdiely v prístupe k výrobným vstupom a prostriedkom, najmä pôde, úverom, odbornej príprave a sieťam; a iii) rodové rozdiely vyplývajúce zo zlyhaní a diskriminácie na úrovni trhov a inštitúcií;

46.  zdôrazňuje, že ženy zvyčajne trpia najviac a že obchodovanie s ľuďmi na účely práce je v prípade žien často spojené s obchodovaním na sexuálne účely a vraždami žien;

47.  navrhuje, aby sa úrovni medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ v oblasti GHR rozvíjali osobitné stratégie s cieľom formálne chrániť jednotlivcov, ktorí upozorňujú na vraždy žien, obchodovanie s ľuďmi na účely práce a na sexuálne účely, a chrániť obete; zdôrazňuje, že tieto osoby by mali mať v oblasti medzinárodného a európskeho obchodu nárok na rovnaké uznanie a ochranu, aké sa požadujú v prípade oznamovateľov protispoločenskej činnosti;

48.  rovnako pripomína, že rastie zamestnanosť žien, ale stále sú nadmerne zastúpené na pracovných miestach s nízkou úrovňou zručností a nízkou mzdou, že nemajú prístup k opatreniam sociálnej ochrany vrátane ochrany materstva a že sú príliš často vystavené diskriminácii a sexuálnemu obťažovaniu;

49.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby presadzovali udržateľné verejné obstarávanie uplatňovaním osobitných požiadaviek v oblasti dodržiavania ľudských práv a medzinárodného práva, najmä v súvislosti s presadzovaním rodovej rovnosti a európskych pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže a transparentnosťou pre dodávateľov, ako aj ich medzinárodné dodávateľské reťazce;

50.  zdôrazňuje význam ratifikácie dohovorov MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce a č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a práce tými členskými štátmi, ktoré tak ešte neurobili; pripomína, že EÚ sa zaviazala k odstráneniu najhorších foriem detskej práce na celosvetovej úrovni v súlade so svojimi hodnotami, medzi ktoré patrí zákaz práce detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ, ako je to zakotvené v článku 21 Zmluvy o EÚ; opakuje svoju požiadavku harmonizácie a posilnenia dovozných kontrol a kontrol dodávateľského reťazca s cieľom zabezpečiť, aby sa na trh EÚ dostávali len výrobky, ktoré nie sú výsledkom nútenej práce, detskej práce a moderného otroctva; zdôrazňuje svoju podporu súčasným iniciatívam na podporu MSP a organizácií malých poľnohospodárov s cieľom získať väčší podiel hodnoty v GHR, ako napríklad v prípade spravodlivého obchodu; zdôrazňuje význam zahrnutia boja proti nútenej práci a detskej práci do všetkých dohôd EÚ o voľnom obchode prostredníctvom kapitol o udržateľnom rozvoji, tak, aby sa zabezpečilo, že tento cieľ si osvoja aj obchodní partneri; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne obhajovali tento návrh na všetkých medzinárodných fórach, vrátane MOP, OECD, OSN a WTO, s cieľom dosiahnuť pokrok v boji proti nútenej práci a detskej práci; zdôrazňuje v tomto kontexte, že cieľ, ktorým sú výrobky bez využitia detskej práce, možno dosiahnuť len vtedy, ak pôjde ruka v ruke s opatreniami na zabezpečenie minimálnej mzdy zodpovedajúcej životným nákladom pre rodinných príslušníkov dieťaťa;

Rozvojové krajiny

51.  zdôrazňuje, že GHR predstavujú pre firmy v rozvojových krajinách, najmä pre MSP, príležitosť na vytvorenie spojenia so svetovým hospodárstvom; zdôrazňuje, že konkrétne politiky a sprievodné opatrenia sú zásadnými prvkami na dosiahnutie tohto cieľa a na rozšírenie možných výhod pre všetkých pracovníkov v našich obchodných partnerských krajinách, a to najmä politiky zamerané zefektívnenie administratívnych postupov alebo na pomoc daným spoločnostiam pri zvyšovaní pridanej hodnoty a rozširovaní ich účasti v GHR, a zároveň zlepšovaní ich sociálnych a environmentálnych noriem; poukazuje na to, že preskúmanie GSP a GSP + by malo zahŕňať záväzné pravidlá v oblasti ľudských a pracovných práv a ochrany životného prostredia; konštatuje, že mnohé rozvojové krajiny majú obmedzené kapacity a zdroje na účinné presadzovanie dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem a predpisov; vyzýva EÚ, aby posilnila budovanie kapacít a poskytla vládam partnerských rozvojových krajín technickú pomoc všade tam, kde je to možné a potrebné;

52.  pripomína program cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho udržateľné vytváranie, udržateľné presadzovanie a prístupy dôstojnej práce, a vyzýva Komisiu, aby transparentným spôsobom uvádzala odkaz na každý príslušný cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo svojich správach; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby využívali obchod na podporu trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných v súlade so zásadami súdržnosť politík v záujme rozvoja; zdôrazňuje, že obchodné a investičné dohody EÚ uzatvorené s rozvojovými krajinami by mali byť v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; pripomína právo rozvojových krajín regulovať investície tak, aby sa zabezpečilo plnenie záväzkov a povinností všetkých investorov vrátane zahraničných investorov, s cieľom chrániť ľudské práva a pracovné a environmentálne normy;

53.  víta nadobudnutie platnosti dohody o uľahčení obchodu, ktorá, ak sa bude správne vykonávať, zjednoduší a zmodernizuje colné postupy a uľahčí rozvojovým krajinám, ktoré majú vo všeobecnosti väčšie prekážky na hraniciach, integráciu do svetového obchodného systému;

54.  vyzýva Komisiu, aby podporila účinné zapojenie MSP do globálnych hodnotových reťazcov, a to prostredníctvom podpory vytvárania kontaktov a partnerstiev medzi MSP a malými skupinami poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ktorých cieľom je zabezpečiť väčší podiel hodnoty pre výrobcov a zároveň vysokú úroveň sociálnych a environmentálnych noriem a ochrany ľudských práv, ako je to v prípade spravodlivého obchodu;

55.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podmienky ľudských práv prepojené s jednostrannými obchodnými preferenciami udelenými v rámci systému VSP budú účinne presadzované a monitorované a že sa budú vykonávať postupy stanovené pre prípady možného nedodržiavania týchto podmienok, v plnom súlade s nariadením o systéme VSP;

56.  očakáva, že v preskúmaní systému VSP v polovici trvania sa objasnia príslušné vymedzenia a dôjde k hĺbkovému posúdenie súčasného systému; zastáva názor, že obchodná politika musí predstavovať spôsob, ako podporiť obchodných partnerov EÚ pri prijímaní prísnejších sociálnych, pracovných a environmentálnych noriem, čo by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom stimulov, akými sú dodatočné colné preferencie pre udržateľne vyrábané produkty; domnieva sa, že tento cieľ si vyžaduje revíziu nariadenia o VSP a navrhuje v tejto súvislosti začlenenie podmienok sociálnej zodpovednosti podnikov do jeho rámca, aby sa zabezpečilo dodržiavanie vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv a pracovných a environmentálnych noriem zo strany nadnárodných spoločností; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii v oblasti pracovných práv a práv odborových zväzov vo VSZ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto otázku riešila v úzkej spolupráci s MOP, v rámci revízie všeobecného systému preferencií;

57.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky rozvojové projekty financované EÚ vrátane projektov kombinovaného financovania boli nielen v plnom súlade so zásadami účinnosti rozvoja dohodnutými na medzinárodnej úrovni, ale aby takisto plne rešpektovali zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu, ako je stanovené v dohovore MOP č. 169;

Pravidlá pôvodu (PP)

58.  poznamenáva, že zjednodušené, účinné a preferenčné pravidlá pôvodu majú v kontexte GHR zásadný význam; uznáva, že rigidita a zložitosť PP môžu ohroziť účinnosť obchodných modelov;

59.  vyzýva Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode v čo najväčšej miere využívala viacstranné PP ako preferenčné; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní osobitných preferenčných PP v dohodách o voľnom obchode znížila požiadavky pridanej hodnoty a umožnila zmenu nomenklatúrnej podpoložky a „jedinú transformáciu“ ako PP;

60.  žiada Komisiu, najmä v prípade rokovaní o dohodách o voľnom obchode s krajinami, ktoré v súčasnosti využívajú preferencie SVP a EBA, aby sa zaistila, že návrhy PP nespôsobia odklon hospodárskych procesov;

61.  domnieva sa, že zvýšená kumulácia v rámci dohôd o voľnom obchode by sa nemala vnímať ako nástroj na nenápadnú liberalizáciu, ale ako nástroj, ktorý umožňuje krajinám špecializovať sa na hospodárske činnosti v súlade s logikou komparatívnej výhody;

Práva duševného vlastníctva a toky údajov

62.  víta záväzok Komisie chrániť celé spektrum práv duševného vlastníctva vrátane patentov, ochranných známok, autorských práv, priemyselných vzorov, zemepisných označení (ZO), označovaní pôvodu a liečiv, pričom sa zabezpečí prístup k cenovo dostupným liekom, a to prostredníctvom WTO a dohôd o voľnom obchode; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia v záujme možného rozšírenia ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky, ako sa to deje už v niekoľkých tretích krajinách prostredníctvom rôznych právnych systémov; žiada otvorený a inkluzívny proces na zlepšenie spolupráce s tretími krajinami v boji proti podvodom a falšovanému tovaru, ktorými sa zneužíva dôvera v ochranné známky a obchodné značky;

63.  uznáva, že digitálna inovácia a toky údajov sú hlavnými hnacími silami ekonomiky služieb a sú základným prvkom GHR tradičných výrobných spoločností, a preto by sa vynútené lokalizačné požiadavky v Európe aj mimo nej mali obmedziť v čo najväčšom možnom rozsahu, čo umožní zavedenie potrebných výnimiek na základe legitímnych cieľoch verejnej politiky, akými sú ochrana spotrebiteľov a ochrana základných práv; pripomína, že ochrana toku údajov a právo na súkromie nie sú prekážkami obchodu, ale základnými právami, ktoré sú zakotvené v článku 39 Zmluvy o EÚ a článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v článku 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Svetovej obchodnej organizácii a UNCTAD.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0299. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0298. (3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0208. (4) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0405. (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0196. (7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0098. (8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0041. (9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0252. (10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0265. (11) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23. (13) Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1. (15) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1. (16) http://childrenandbusiness.org (17) Pozri definíciu MSP: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:32003H0361&from=EN