Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 3. októbra 2017 - Štrasburg
Súčasný stav rokovaní so Spojeným kráľovstvom
 Obmedzenie používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach ***I
 Riadiace, ochrannné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) ***I
 Posilnenie ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ
 Riešenie problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách
 Boj proti počítačovej kriminalite
 Politické vzťahy EÚ s ASEAN

Súčasný stav rokovaní so Spojeným kráľovstvom
PDF 413kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom (2017/2847(RSP))
P8_TA(2017)0361B8-0538/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie(1),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej rady (čl. 50) z 29. apríla 2017 v nadväznosti na oznámenie Spojeného kráľovstva v súlade s článkom 50 ZEÚ a na prílohu k rozhodnutiu Rady z 22. mája 2017 stanovujúcemu smernice na rokovanie o dohode so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie,

–  so zreteľom na stanoviská Komisie z 12. júna 2017 s názvami Essential Principles on Citizens’ Rights (Hlavné zásady týkajúce sa práv občanov) a Essential Principles on Financial Settlement (Hlavné zásady týkajúce sa finančného vyrovnania) a z 20. septembra 2017 s názvom Guiding Principles for the Dialogue on Ireland/Northern Ireland (Hlavné zásady pre dialóg o Írsku/Severnom Írsku),

–  so zreteľom na stanoviská vlády Spojeného kráľovstva týkajúce sa otázky vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie, najmä na uznesenie z 26. júna 2017 o zabezpečení postavenia občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ a zo 16. augusta 2017 o Severnom Írsku a Írsku,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súčasnosti žije v Spojenom kráľovstve približne 3,2 milióna občanov z 27 zostávajúcich členských štátov (EÚ-27) a v krajinách EÚ-27 1,2 milióna občanov Spojeného kráľovstva;

B.  keďže občania EÚ, ktorí sa presťahovali do iného členského štátu, tak urobil na základe práv, ktoré požívajú podľa právnych predpisov EÚ, a predpokladajúc, že tieto práva budú môcť naďalej uplatňovať počas celého svojho života;

C.  keďže Európsky parlament zastupuje všetkých občanov EÚ vrátane občanov Spojeného kráľovstva a bude slúžiť na ochranu ich záujmov počas celého postupu vedúceho k vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ;

D.  keďže v Spojenom kráľovstve a aj v niektorých iných členských štátoch, nedávne správne incidenty preukázali, že diskriminácia občanov EÚ-27 v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva v krajinách EÚ-27 už prebieha a má vplyv na každodenný život týchto občanov, pričom sa obmedzuje skutočná možnosť výkonu ich práv;

E.  keďže riadené vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ si vyžaduje, aby sa pozornosť venovala jedinečnému postaveniu a osobitným okolnostiam ostrova Írsko, aby sa zachovali všetky časti Veľkopiatkovej dohody z 10. apríla 1998 a aby sa zabránilo vytvoreniu „tvrdých“ hraníc;

F.  keďže obyvatelia Severného Írska, ktorí uplatňujú alebo môžu uplatniť svoje právo na írske občianstvo, budú mať občianstvo EÚ a nemali by sa im klásť žiadne prekážky alebo obmedzenia, ktoré by im bránili v plnom výkone ich práv v súlade so zmluvami;

G.  keďže EÚ a Spojené kráľovstvo by mali plne rešpektovať finančné záväzky vyplývajúce z celého obdobia členstva Spojeného kráľovstva v EÚ;

H.  keďže predsedníčka vlády Spojeného kráľovstva vo svojom prejave, ktorý predniesla vo Florencii 22. septembra 2017, objasnila niektoré otázky, pokiaľ ide o práva občanov, otázku Írska a Severného Írska, finančné vyrovnanie, potrebu prechodného obdobia a vyhliadky budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

1.  opätovne zdôrazňuje všetky prvky uvedené vo svojom uznesení z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z EÚ,

2.  zdôrazňuje, že usmernenia, ktoré schválila Európska rada 29. apríla 2017 a následné rokovacie smernice, ktoré prijala Rada 22. mája 2017, sú v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017; víta skutočnosť, že vyjednávač EÚ pracuje v plnom súlade s týmto mandátom;

3.  v súlade so svojím uznesením z 5. apríla 2017 konštatuje, že predsedníčka vlády Spojeného kráľovstva vo svojom prejave z 22. septembra 2017 navrhla časovo obmedzené prechodné obdobie; poukazuje na to, že takýto prechod sa môže uskutočniť iba na základe existujúcich nástrojov a štruktúr EÚ v oblasti regulácie, rozpočtu, dohľadu, súdnictva a presadzovania práva; zdôrazňuje, že takéto prechodné obdobie, keď Spojené kráľovstvo už nebude členským štátom, môže byť len pokračovaním uplatňovania úplného acquis communautaire, čo zahŕňa úplné uplatňovanie štyroch slobôd (voľného pohybu osôb, kapitálu, služieb a tovaru), a že môže nastať iba ak sa neuložia žiadne nové podmienky na obmedzenie voľného pohybu osôb; zdôrazňuje, že o takomto prechodnom období by bolo možné uvažovať iba pri zachovaní plného rozsahu právomoci Súdneho dvora Európskej únie; trvá na tom, že takéto prechodné obdobie sa môže dohodnúť iba za predpokladu uzavretia úplnej dohody o vystúpení zahŕňajúcej všetky otázky týkajúce sa vystúpenia Spojeného kráľovstva;

Práva občanov

4.  zdôrazňuje, že dohoda o vystúpení musí zahŕňať všetky práva, ktoré v súčasnosti majú občania, aby nenastali podstatné zmeny ich postavenia, a že v nej je potrebné zabezpečiť reciprocitu, rovnosť, symetriu a nediskrimináciu občanov EÚ v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva v EÚ; podčiarkuje najmä to, že oprávnené osoby s bydliskom na území štátu EÚ a deti narodené po vystúpení Spojeného kráľovstva by mali patriť do rozsahu pôsobnosti dohody o vystúpení ako rodinní príslušníci, nie ako nezávislí držitelia práv, že budúci rodinní príslušníci by mali naďalej požívať právo na pobyt podľa rovnakých ustanovení ako súčasní rodinní príslušníci, že dokumenty by mali byť deklaratórne v súlade s právnymi predpismi EÚ, že je potrebné vyhnúť sa zložitým administratívnym postupom, a tiež že všetky výhody vymedzené v právnych predpisoch EÚ by mali byť možné preniesť,

5.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v dohode o vystúpení by sa mal zachovať celý súbor pravidiel EÚ týkajúcich sa práv občanov, ako sú vymedzené v príslušných právnych predpisoch EÚ, domnieva sa však, že návrhy Spojeného kráľovstva uvedené v jeho stanovisku z 26. júna 2017 to neumožňujú, a to nielen pokiaľ ide o návrh na vytvorenie novej kategórie „štatútu usadenej osoby“ v cudzineckom práve Spojeného kráľovstva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto návrhy, pomalý pokrok v rokovaniach a zverejnené politické možnosti, pokiaľ ide o budúci štatút občanov EÚ, spôsobujú zbytočné ťažkosti a znepokojenie občanom krajín EÚ-27 žijúcim v Spojenom kráľovstve;

6.  vyjadruje znepokojenie nad poľutovaniahodnými administratívnymi postupmi voči občanom EÚ žijúcim v Spojenom kráľovstve; navyše pripomína Spojenému kráľovstvu, že kým je členským štátom EÚ, musí dodržiavať a presadzovať právo EÚ a zdržať sa všetkých administratívnych či iných praktík, ktorých dôsledkom sú prekážky a diskriminácia občanov krajín EÚ-27 s pobytom v Spojenom kráľovstve, a to aj v rámci ich pracoviska; očakáva, že všetky ostatné členské štáty zo svojej strany zabezpečia, aby sa s občanmi Spojeného kráľovstva s pobytom v EÚ zaobchádzalo v úplnom súlade s právom Únie, keďže až do vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ ide o občanov EÚ;

7.  berie na vedomie, že predsedníčka vlády Spojeného kráľovstva sa v prejave z 22. septembra 2017 zaviazala zabezpečiť priamy účinok práv občanov krajín EÚ-27 s pobytom v Spojenom kráľovstve, a to prostredníctvom začlenenia dohody o vystúpení do právneho poriadku Spojeného kráľovstva; zdôrazňuje, že toto by sa malo uskutočniť tak, aby sa zabránilo jednostrannému spochybňovaniu tohto kroku, čím sa občanom EÚ umožní domáhať sa práv vyplývajúcich z dohody o vystúpení priamo pred súdmi Spojeného kráľovstva a pred verejnou správou, a zabezpečiť ich nadradenosť nad právom Spojeného kráľovstva; zdôrazňuje, že s cieľom zaručiť koherentnosť a integritu právneho poriadku Únie musí Súdny dvor zostať jediným a príslušným orgánom zodpovedným za výklad a presadzovanie práva Únie a dohody o vystúpení; v tejto súvislosti očakáva konkrétne návrhy zo strany Spojeného kráľovstva;

Írsko a Severné Írsko

8.  zdôrazňuje, že jedinečná pozícia a osobitné okolnosti, ktorý čelí ostrov Írsko, treba riešiť v rámci dohody o vystúpení, a to v tak, aby sa zabezpečil plný súlad s Veľkopiatkovou dohodou v jej úplnom znení, dohodnutými oblasťami spolupráce, ako aj s právnymi predpismi EÚ, aby sa zabezpečila kontinuita a stabilita mierového procesu v Severnom Írsku;

9.  pevne verí, že je zodpovednosťou vlády Spojeného kráľovstva poskytnúť jedinečné efektívne a schodné riešenie, ktorým sa zabráni vytvoreniu „pevných“ hraníc, zabezpečí úplné dodržiavanie Veľkopiatkovej dohody v jej plnom znení a súlad s právom EÚ a v plnej miere zaručí integrita vnútorného trhu a colnej únie; domnieva sa tiež, že Spojené kráľovstvo musí aj naďalej svojím spravodlivým podielom prispievať na finančnú podporu Severného Írska/Írska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy Spojeného kráľovstva uvedené v jeho stanovisku na tému Severné Írsko a Írsko v tejto súvislosti nenapĺňajú očakávania; na druhej strane poznamenáva, že predsedníčka vlády Spojeného kráľovstva vo svojom prejave z 22. septembra 2017 vylúčila akúkoľvek fyzickú infraštruktúru na hraniciach, čo vychádza z predpokladu, že Spojené kráľovstvo zostane súčasťou vnútorného trhu a colnej únie alebo že Severné Írsko určitým spôsobom zostane ich súčasťou;

10.  pripomína, že riešenie na ostrove Írsko nemôže predstavovať východisko na predurčenie riešenia v kontexte diskusií o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

Finančné vyrovnanie

11.  berie na vedomie vyhlásenie predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva v jej prejave z 22. septembra 2017 o finančnom vyrovnaní, no v tejto súvislosti očakáva konkrétne návrhy od vlády Spojeného kráľovstva; zdôrazňuje, že skutočnosť, že doposiaľ neboli predložené žiadne jasné návrhy, vážne obmedzila rokovania, a že pred začatím rokovaní o ďalších otázkach vrátane rámca pre budúci vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom je potrebné dosiahnuť výrazný pokrok v tejto oblasti;

12.  v súlade so stanoviskom Komisie z 12. júna 2017 s názvom Essential Principles on Financial Settlement (Hlavné zásady týkajúce sa finančného vyrovnania) opätovne potvrdzuje, že Spojené kráľovstvo musí v plnom rozsahu dodržať svoje finančné záväzky, ktoré vznikli počas členstva v EÚ, a trvá na tom, že táto otázka sa musí v plnej miere vyriešiť v rámci dohody o vystúpení; poukazuje najmä na finančné záväzky vyplývajúce z viacročného finančného rámca a z rozhodnutia o vlastných zdrojoch z roku 2014(2), medzi ktoré bez ohľadu na prechodné obdobie patria nesplatené záväzky EÚ, ako aj jeho podiel na záväzkoch, a to vrátane podmienených záväzkov, ako aj náklady na vystúpenie z EÚ, pretože je vylúčené, aby záväzky, ktoré prijalo 28 členských štátov, boli platné len pre zostávajúcich 27;

Pokrok v rokovaniach

13.  pripomína, že v súlade s fázovým prístupom k rokovaniam, ktorý je kľúčové pre zabezpečenie riadeného vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, je potrebné dosiahnuť významný pokrok v otázkach práv občanov, Írska a Severného Írska a finančných záväzkov Spojeného kráľovstva, aby bolo možné začať rokovať o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a o prechodnej fáze;

14.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby záväzky, ktoré vyjadrila predsedníčka vlády Spojeného kráľovstva vo svojom prejave z 22. septembra 2017, vyústili do hmatateľných zmien v postoji Spojeného kráľovstva a do príslušných konkrétnych návrhov, aby sa urýchlila práca počas prvej fázy rokovaní a aby sa v druhej fáze umožnilo začatie rokovaní o novom úzkom rámci pre spoluprácu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ na základe vzájomnej dôvery a úprimnej spolupráce;

15.  zastáva názor, že v rámci štvrtého kola rokovaní zatiaľ nebol dosiahnutý dostatočný pokrok, pokiaľ ide o občianske práva, Írsko a Severné Írsko a vyrovnanie finančných záväzkov Spojeného kráľovstva; vyzýva Európsku radu, aby sa rozhodla na svojom októbrovom 2017 zasadnutí odložiť svoje posúdenie toho, či sa dosiahol dostatočný pokrok, pokiaľ sa počas piateho kola rokovaní nedosiahne významný prelom, pokiaľ ide o riešenie všetkých troch oblastí;

o
o   o

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade Európskej únie, Európskej komisii, národným parlamentom a vláde Spojeného kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0102.
(2) Rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105).


Obmedzenie používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach ***I
PDF 323kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/65/EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (COM(2017)0038 – C8-0021/2017 – 2017/0013(COD))
P8_TA(2017)0362A8-0205/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0038),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0021/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. júla 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0205/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. októbra 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorou sa mení smernica 2011/65/EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach

P8_TC1-COD(2017)0013


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/2102.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Riadiace, ochrannné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) ***I
PDF 338kWORD 51k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na riadenie, ochranu a kontrolu uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1936/2001, nariadenie Rady (ES) č. 1984/2003 a nariadenie Rady (ES) č. 520/2007 (COM(2016)0401 – C8-0224/2016 – 2016/0187(COD))
P8_TA(2017)0363A8-0173/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0401),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0224/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0173/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. októbra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1936/2001, (ES) č. 1984/2003 a (ES) č. 520/2007

P8_TC1-COD(2016)0187


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2107.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Európsky parlament je hlboko znepokojený skutočnosťou, že Komisia navrhuje vykonávať v roku 2017 odporúčania ICCAT z roku 2008. Znamená to, že Únia takmer 10 rokov nedodržiavala svoje medzinárodné záväzky.

Odhliadnuc od toho, že tento fakt je napadnuteľný pred Súdnym dvorom a poškodzuje povesť Únie na medzinárodných fórach ako lídra v oblasti udržateľnosti, ukazuje sa tu aj ďalší problém, ktorý vyvoláva právnu neistotu hospodárskych subjektov a legitímnu kritiku od zainteresovaných strán: skutočnosť, že inštitúcie plánujú prijať zastarané a neaktuálne odporúčania ICCAT – a najmä odporúčanie týkajúce sa mečiara veľkého v Stredozemnom mori, obľúbeného druhu, pre ktorý ICCAT minulý rok prijala viacročný plán obnovy.

To by viedlo k paradoxu, že Únia prostredníctvom tohto nariadenia prijme opatrenia týkajúce sa mečiara veľkého, medzičasom nahradené novým plánom obnovy, ktorý sa na hospodárske subjekty uplatňuje od apríla 2017. Daná situácia je z právneho a obzvlášť z politického hľadiska neprijateľná.

Situácia je o to viac neprijateľná, že takmer šesť mesiacov po tom, ako ICCAT prijala odporúčanie 16-05 o mečiarovi veľkom v Stredozemnom mori, sa zo strany Komisie neprijal žiadny návrh na transpozíciu uvedeného odporúčania, hoci sa vo všeobecnosti uznáva, že stav populácie mečiara veľkého je kritický a že sa na hospodárske subjekty v každom prípade už vzťahuje plán obnovy. Je nutné poznamenať, že táto transpozičná činnosť nie je zložitá, pretože ustanovenia sa už prijali a v texte sa majú vykonať len malé úpravy.

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby zaslala akýkoľvek budúci návrh na transpozíciu daných odporúčaní od regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa ich prijatia.

K obsahu plánu obnovy:

Európsky parlament víta odporúčanie ICCAT 16-05 o vypracovaní viacročného plánu obnovy pre mečiara veľkého v Stredozemnom mori.

Európsky parlament uznáva sociálno-ekonomický rozmer maloobjemového rybolovu v Stredozemnom mori, ako aj potrebu postupného prístupu a flexibility pri jeho riadení.

Zdôrazňuje, že na to, aby bol plán obnovy úspešný, musia aj susedné tretie krajiny vyvinúť osobité úsilie s cieľom efektívne riadiť rybolov tohto druhu.

Napokon tiež vyzdvihuje, že kvóty sa musia medzi hospodárske subjekty rozdeliť spravodlivo a s prihliadnutím na objemy výroby a obrat. Kvóty pre ryby nezákonne ulovené unášanými sieťami by sa nemali zaratúvať do výpočtu historických úlovkov a vymedzenia práv.

(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 142.


Posilnenie ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ
PDF 483kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ (2017/2008(INI))
P8_TA(2017)0364A8-0271/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8, 10, článok 153 ods. 1 a 2 a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 23 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok(3) (smernica o materskej dovolenke),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady predložený Komisiou 2. júla 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2009 o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu(4),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o materskej dovolenke, ktorý Komisia predložila 3. októbra 2008 (COM(2008)0637),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. októbra 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a o zavedení opatrení zameraných na podporu pracovníkov pri zlaďovaní pracovného a rodinného života(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii(6),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý Komisia predložila 14. novembra 2012, o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. novembra 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o materskej dovolenke(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(16),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade zo 14. februára 2017 o prioritách EÚ pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(19),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch“,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020 prijatý v záveroch Rady zo 7. marca 2011(20),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 o posilnení zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien prostredníctvom transparentnosti (2014/124/EÚ)(21),

–  so zreteľom na iniciatívu Komisie z decembra 2015 s názvom Plán: nový začiatok na riešenie výziev spojených s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, ktorým čelia pracujúce rodiny, ako aj na verejné konzultácie a konzultácie so zainteresovanými stranami,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, prvý svetový súbor usmernení v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré jednohlasne schválili všetky členské štáty OSN na zasadnutí Rady pre ľudské práva 16. júna 2011; so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 o podnikovej sociálnej zodpovednosti (COM(2011)0681), v ktorom nabáda členské štáty EÚ, aby prispôsobili hlavné zásady OSN svojmu vnútroštátnemu kontextu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 na tému Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na stratégiu Skupiny Európskej investičnej banky v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278), najmä na jeho kapitolu 3.1. o zvyšovaní účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov,

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2017 o rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii, a najmä na jej kapitolu 1 zvyšovaní účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov a kapitolu 2 o znižovaní rodových rozdielov v odmeňovaní, zárobkoch a dôchodkoch,

–  so zreteľom na správy Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia“ (2016)“, „Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: výzvy a riešenia (2016), Sociálni partneri a rodová rovnosť v Európe (2014) a Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: ročný prieskum EurWORK (2014 a 2015) a na Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) (2016),

–  so zreteľom na dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní z roku 1951, dohovor MOP o čiastočnom pracovnom čase z roku 1994, dohovor MOP o práci doma z roku 1996, dohovor MOP o ochrane materstva z roku 2000 a dohovor MOP o domácich pracovníkoch z roku 2011,

–  so zreteľom na dohodnuté závery z 24. marca 2017 zo 61. zasadnutia Komisie Organizácie Spojených národov pre postavenie žien (CSW) s názvom Posilnenie ekonomického postavenia žien v meniacom sa svete práce,

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni generálneho tajomníka OSN o posilnení ekonomického postavenia žien zo septembra 2016 s názvom Nezabudnúť na nikoho: výzva na prijatie opatrení v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien,

–  so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0271/2017),

A.  keďže EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a k zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach;

B.  keďže rovnocenná účasť žien na trhu práce a pri rozhodovaní o hospodárskych otázkach sú jednak predpokladmi posilnenia postavenia žien, a jednak jeho následkami;

C.  keďže v celej Európskej únii sú ženy stále výrazne nedostatočne zastúpené na pracovnom trhu a riadiacich miestach, pričom celková miera zamestnanosti žien je stále takmer o 12 % nižšia ako v prípade mužov;

D.  keďže medzi hlavné prekážky posilnenia hospodárskeho postavenia žien patria nepriaznivé sociálne normy, diskriminačné zákony alebo nedostatok právnej ochrany, nerovnaké rozdelenie neplatenej domácej práce a starostlivosti medzi mužmi a ženami a nedostatočný prístup k finančným, digitálnym a hmotným statkom; keďže tieto prekážky sa môžu ďalej zväčšiť prelínajúcou sa diskrimináciou(22), ako je diskriminácia na základe rasy a etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravia, rodovej identity, sexuálnej orientácie a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

E.  keďže štrukturálne prekážky brániace posilneniu ekonomického postavenia žien sú výsledkom viacnásobných a prelínajúcich sa foriem nerovností, stereotypov a diskriminácie v súkromnej a verejnej sfére;

F.  keďže posilnenie ekonomického postavenia žien je „správne a zároveň prezieravé“, predovšetkým preto, že ide o základný rozmer rodovej rovnosti, a teda súčasť ľudských práv, a po druhé preto, lebo vyššia účasť žien na trhu práce prispieva k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju na všetkých úrovniach spoločnosti; keďže podniky, ktoré si vážia ženy a umožňujú im plne sa podieľať na trhu práce a na rozhodovaní, lepšie prosperujú a pomáhajú zvyšovať produktivitu a hospodársky rast; keďže dôkazy Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) dokazujú, že zlepšením rodovej rovnosti by sa do roku 2050 vytvorilo 10,5 milióna nových pracovných miest v EÚ, že miera zamestnanosti v EÚ by mohla dosiahnuť takmer 80 %, HDP EÚ na obyvateľa by sa mohol zvýšiť od 6,1 % do 9,6 % a že do roku 2050 by sa rast v členských štátoch posilnil od 15 % do 45 %;

G.  keďže v stratégii Európa 2020 si v rámci cieľov EÚ stanovuje dosiahnutie 75 % zamestnanosti mužov a žien do roku 2020, a najmä preklenutie rodových rozdielov v zamestnanosti; keďže uľahčenie účasti žien na trhu práce si bude vyžadovať koordinované úsilie;

H.  keďže koncom roka 2015 Komisia uverejnila akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020, v ktorom sú hospodárske práva a posilnenie ekonomického postavenia žien jednou zo štyroch tzv. ústredných oblastí činnosti;

I.  keďže „zmenšenie rozdielov v odmeňovaní, príjmoch a dôchodkoch žien a mužov a boj proti chudobe žien“ je jednou z prioritných oblastí, ktoré si Komisia stanovila vo svojom dokumente s názvom Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019;

J.  keďže vo všetkých 17 cieľoch v oblasti udržateľného rozvoja (SDG) sú stanovené ciele na posilnenie ekonomického postavenia žien;

K.  keďže správna rovnováha medzi pracovným a súkromným životom má pozitívny vplyv na zameriavanie sa na model založený „na rovnakých príjmoch/rovnakej zodpovednosti za starostlivosť“ pre mužov a ženy, ako aj na aspekty týkajúce sa zdravia a prispieva k hospodárskemu rastu, zlepšeniu konkurencieschopnosti, celkovej účasti na trhu práce, rodovej rovnosti, zníženiu rizika chudoby a medzigeneračnej solidarite a pomáha aj pri riešení problémov starnúcej spoločnosti;

L.  keďže 31,5 % pracujúcich žien v EÚ pracuje na čiastočný úväzok v porovnaní s 8,2 % pracujúcich mužov a keďže na plný úväzok pracuje len o niečo viac ako 50 % žien v porovnaní so 71,2 % mužov, čo znamená rozdiel v zamestnanosti na plný úväzok 25,5 %; keďže povinnosti spojené so starostlivosťou sú dôvodom pre neaktivitu takmer u 20 % ekonomicky neaktívnych žien, kým v prípade ekonomicky neaktívnych mužov sú to len 2 %; keďže vzhľadom na povinnosti spojené so starostlivosťou a ťažkosti vyplývajúce zo spájania pracovného a súkromného života je u žien oveľa pravdepodobnejšia práca na čiastočný úväzok alebo ekonomická neaktivita než u mužov, čo má negatívny vplyv na ich platy a príjmy súvisiace s dôchodkom;

M.  keďže väčšinu príjemcov starostlivosti zvyčajne tvoria deti, starší a zdravotne postihnutí rodinní príslušníci neplatených poskytovateľov starostlivosti;

N.  keďže ženy vykonávajú aspoň dva a pol násobok neplatených prác v domácnosti a opatrovníctve v porovnaní s mužmi;

O.  keďže materstvo by sa nemalo vnímať ako prekážka pre profesijného rozvoja žien, a teda ich emancipácie;

P.  keďže ženy a muži majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti (s výnimkou zotavenia sa po pôrode), pričom bremeno výchovy detí by sa malo niesť spoločne, a teda by nemalo spočívať výlučne na matkách;

Q.  keďže v roku 2015 bola priemerná zamestnanosť žien s jedným dieťaťom do šesť rokov takmer o 9 % nižšia ako v prípade žien bez malých detí a keďže v niektorých krajinách tento rozdiel presahoval 30 %;

R.  keďže materstvo a rodičovstvo nie sú prijateľným dôvodom pre diskrimináciu žien v súvislosti s prístupom na trh práce a zotrvaním na ňom;

S.  keďže by sa mal vytvoriť verejne prístupný rámec sledovania miezd vrátane zberu údajov s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov tým, že by sa vyvíjal tlak na súkromný aj verejný sektor, aby posúdili svoju platobnú štruktúra a vyrovnávali zistené rodové rozdiely, čím by mohla vzniknúť tzv. kultúra informovanosti, na základe ktorej sú mzdové rozdiely v určitom sektore alebo podniku sociálne neprijateľné;

T.  keďže sa zistilo, že kvóty dokážu zlepšovať výkonnosť súkromných spoločností a podporiť širší hospodársky rast, a okrem toho zlepšujú využívanie zdrojov talentov z radov pracovnej sily;

U.  keďže rodová rovnosť a rozmanitosť zastúpenia pracovníkov v predstavenstvách spoločností sú základnou demokratickou zásadou s priaznivým hospodárskym vplyvom, akým je napr. inkluzívne strategické rozhodovanie a zmierňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

V.  keďže zo štúdií OECD vyplýva, že spoločnosti, ktoré majú v predstavenstve viac žien, sú ziskovejšie v porovnaní s podnikmi, ktoré majú v predstavenstve len mužov;

W.  keďže sektory alebo úlohy, v ktorých majú prevahu ženy, sa zvyčajne vo všeobecnosti vyznačujú nižšími mzdami v porovnaní s odvetviami alebo úlohami, v ktorých dominujú muži, čo vytvára rodové rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, ktoré v súčasnosti dosahujú 16 %, resp. 40 %;

X.  keďže MOP vytvorila rámec, v ktorom sa pracovné miesta posudzujú na základe týchto štyroch faktorov: kvalifikácie, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky, a sú posudzované podľa ich významu pre danú spoločnosť alebo organizáciu;

Y.  keďže sociálni partneri majú potenciál na posilnenie ekonomického postavenia žien prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a podpory rovnosti v odmeňovaní medzi ženami a mužmi, investovaním do rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, podporou kariérneho rozvoja žien v podnikoch a poskytovaním informácií a vzdelávania v oblasti práv zamestnancov;

Z.  keďže dôkazy potvrdzujú, že mzdové rozdiely sú menšie tam, kde je postavenie odborových organizácií pri kolektívnom vyjednávaní silné(23);

AA.  keďže podľa údajov Eurostatu 24,4 % žien v EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom osamelé matky, ženy nad 55 rokov a ženy so zdravotným postihnutím sú vystavené mimoriadnemu riziku nezamestnanosti a nečinnosti na trhu práce;

AB.  keďže uplatňovanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) je predpokladom pre posilnenie postavenia žien, a tým aj rodovej rovnosti; keďže násilie založené na rodovej príslušnosti je neprijateľnou formou diskriminácie a porušovania základných práv, pričom ovplyvňuje nielen zdravie a blaho žien, ale aj ich prístup k zamestnaniu a finančnú nezávislosť; keďže násilie voči ženám je jednou z hlavných prekážok brániacich rodovej rovnosti, pričom vzdelávanie má potenciál znížiť riziko násilia založeného na rodovej príslušnosti; keďže následné zlepšenie sociálneho a ekonomického postavenia môže pomôcť ženám vyhýbať sa násilným situáciám; keďže násilie a obťažovanie na pracovisku vrátane sexizmu a sexuálneho obťažovania má závažné negatívne dôsledky pre všetkých dotknutých pracovníkov, ich spolupracovníkov a ich rodiny, ako aj organizácie, v ktorých pracujú, a spoločnosť ako celok a môže byť čiastočne zodpovedné za odchod žien z pracovného trhu;

AC.  keďže ekonomické násilie je formou násilia založeného na rodovej príslušnosti, ktoré sa vyskytuje v každodennom živote žien a bráni im napĺňať svoje právo na slobodu, prehlbuje rodové rozdiely a vo veľkej miere vedie k podceňovaniu úlohy žien v spoločnosti;

AD.  keďže v mnohých štúdiách sa jasne preukázalo, že škrty vo verejnom sektore majú veľmi nepriaznivý vplyv na ženy, posilnenie ich ekonomického postavenia a rodovú rovnosť;

AE.  keďže vzdelanie, kvalifikácie a osvojovanie si zručností majú zásadný význam pre posilnenie sociálneho, kultúrneho a ekonomického postavenia žien a príležitosti v oblasti vzdelávania sa považujú za základný prvok boja proti nerovnostiam, ako je nedostatočné zastúpenie na rozhodovacích a manažérskych pozíciách v oblastiach techniky a vedy, a tým zlepšenia ekonomického postavenia žien a dievčat;

AF.  keďže digitalizácia má priaznivý vplyv, pokiaľ ide o vytváranie nových pracovných príležitostí a konštruktívny prechod na pružnejšie spôsoby práce, a to najmä pre ženy, ktoré vstupujú alebo sa vracajú na trh práce, a tiež pokiaľ ide o dosiahnutie lepšej vyváženosti medzi deľbou starostlivosti a pracovným životom žien aj mužov;

I.Všeobecné poznámky

1.  domnieva sa, že hospodárska účasť a posilnenie ekonomického postavenia žien sú kľúčové z hľadiska posilnenia ich základných práv, čo im umožňuje dosiahnuť ekonomickú nezávislosť, vplývať na spoločnosť, mať kontrolu nad svojím životom a prelomiť tak sklený strop, ktorý im bráni v tom, aby sa v pracovnom živote vyrovnali mužom; podporuje preto posilnenie ekonomického postavenia žien politickými a finančnými prostriedkami;

2.  zdôrazňuje, že posilňovanie práv a ekonomického postavenia žien znamená, že je potrebné, aby sme vyriešili hlboko zakorenené nerovné rodové mocenské vzťahy, z ktorých vzniká diskriminácia a násilie páchané na ženách, dievčatách, ako aj LGBTI osobách, a že rodové mocenské štruktúry sú v interakcii s inými formami diskriminácie a inými nerovnosťami, a to napríklad z dôvodu rasy, zdravotného postihnutia, veku a rodovej identity;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovnosť a nediskrimináciu na pracovisku pre všetkých;

4.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a smernicu 2010/41/EÚ o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšie uplatňovanie týchto smerníc;

5.  poukazuje na to, že nízka miera zamestnanosti žien a ich vylúčenie zo zamestnania majú veľmi nepriaznivý vplyv na posilňovanie ekonomického postavenia žien; poukazuje na to, že keď sa vezmú do úvahy nevyužité príjmy, neuhradené príspevky na sociálne zabezpečenie a ďalšie verejné finančné náklady, celkové ročné hospodárske náklady spojené s nižšou mierou zamestnanosti žien v roku 2013 podľa odhadov Eurofoundu predstavovali 2,8 % HDP EÚ alebo 370 miliárd EUR, pričom náklady spojené s vylúčením ženy zo zamestnania inštitút EIGE odhaduje medzi 1,2 a 2 miliónmi EUR v závislosti od úrovne jej vzdelania;

6.  zdôrazňuje, že posilnenie ekonomického postavenia žien a rovnaké príležitosti na trhu práce majú rozhodujúci význam nielen pre ženy jednotlivo, ale prispievajú aj k hospodárskemu rastu EÚ, pretože majú pozitívny dosah na HDP, inkluzívnosť a konkurencieschopnosť podnikov, a takisto pomáhajú pri riešení výziev spojených so starnutím obyvateľstva v EÚ; poukazuje na to, že podľa štúdie z roku 2009 by sa HDP v EÚ teoreticky mohol zvýšiť o takmer 27 %, ak by zastúpenie mužov a žien na trhu práce bolo v plnej miere vyvážené;

II.Opatrenia a nástroje na zlepšenie ekonomického postavenia žien

Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

7.  konštatuje, že v reakcii na požiadavku Európskeho parlamentu na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom Komisia predložila nelegislatívne návrhy a legislatívny návrh, ktorým sa vytvára niekoľko typov dovolenky s cieľom čeliť výzvam 21. storočia; zdôrazňuje, že návrhy Komisie sú dobrým prvým krokom smerom k splneniu očakávania európskych občanov, pretože umožnia ženám a mužom podieľať sa na pracovných, rodinných a sociálnych povinnostiach, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o závislé osoby a deti; vyzýva všetky inštitúcie, aby sa k tomuto balíku čo najskôr vyjadrili;

8.  vyzýva členské štáty, aby posilnili ochranu proti diskriminácii a nezákonným výpovediam týkajúcim sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a aby zabezpečili prístup k spravodlivosti a možnosti podať žalobu; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila monitorovanie, transpozíciu a vykonávanie antidiskriminačných právnych predpisov EÚ, aby v potrebných prípadoch iniciovala postup v prípade nesplnenia povinnosti a aby podporovala ich dodržiavanie, okrem iného aj prostredníctvom informačných kampaní zameraných na zvýšenie informovanosti o zákonných právach na rovnaké zaobchádzanie;

9.  zdôrazňuje, že mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie by sa mali vyplácať aj počas dovoleniek;

10.  vyzýva členské štáty, aby rodičom detí so zdravotným postihnutím zaručili dovolenky na zotavenie, najmä pokiaľ ide o osamelé matky, a to na základe preskúmania najlepších postupov;

11.  naliehavo žiada členské štáty, aby investovali do mimoškolských zariadení zabezpečujúcich neformálne vyučovanie predovšetkým hravou formou, ktoré by mohli prichýliť deti najmä po skončení školského vyučovania a po zatvorení jaslí, a tak poskytnúť riešenie rozdielneho harmonogramu školského vyučovania a práce v podnikoch;

12.  trvá na tom, že dosiahnutie barcelonských cieľov a zavedenie cieľov v oblasti starostlivosti o závislých a starnúcich členov spoločnosti vrátane prístupných, cenovo dostupných a kvalitných zariadení a služieb starostlivosti o deti a iné osoby a politík v oblasti nezávislého bývania pre osoby so zdravotným postihnutím je nevyhnutné, aby členské štáty mohli dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020; pripomína, že investície do sociálnej infraštruktúry, ako je starostlivosť o deti, nebudú mať len značný vplyv na zamestnanosť, ale vytvoria aj značný dodatočný príjem pre verejný sektor z hľadiska odvodov za zamestnancov a úspor, pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby vo vidieckych oblastiach boli dostupné zariadenia starostlivosti o deti, a nabáda členské štáty, aby podporovali investície do poskytovania prístupných a cenovo dostupných kvalitných služieb starostlivosti počas celého života vrátane starostlivosti o deti, závislé osoby a starších ľudí; je presvedčený, že primeraná a cenovo dostupná starostlivosť o deti by mala byť k dispozícii aj preto, aby rodičia mohli mať prístup k príležitostiam celoživotného vzdelávania;

13.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu vysoko kvalitných verejných služieb, najmä pre ženy; zdôrazňuje význam všeobecného prístupu k vysoko kvalitným, dopytom motivovaným a cenovo dostupným verejným službám na vhodných miestach ako nástroja na zabezpečenie posilnenia ekonomického postavenia žien;

14.  všíma si súčasnú nesúrodosť výsledkov dosiahnutých členskými štátmi a cieľov stanovených v rámci barcelonských cieľov a naliehavo žiada Komisiu, aby starostlivo monitorovala opatrenia členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby si plnili svoje povinnosti;

15.  je presvedčený, že zapojenie mužov do povinností spojených so starostlivosťou o dieťa je predpokladom zmeny tradičných stereotypov týkajúcich sa rodových úloh; ďalej sa domnieva, že zo spravodlivejšieho rozdeľovania neplatenej práce a vyváženejšieho využívania dovolenky súvisiacej so starostlivosťou budú profitovať ako ženy, tak aj muži a celá spoločnosť; je presvedčený, že model rovnakého zárobku a rovnakej starostlivosti je najúčinnejším modelom na dosahovanie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach života;

16.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali v aktívnych, špecifických zamestnaneckých a vzdelávacích politikách s cieľom podporiť návrat žien, ktoré prerušili pracovnú kariéru z dôvodu starostlivosti o závislé osoby, do pracovného života;

17.  zdôrazňuje, že lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života a väčšej rovnosti medzi ženami a mužmi je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov v oblasti posilnenia postavenia žien; zdôrazňuje, že lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zabezpečí spravodlivejšie rozdelenie platenej a neplatenej práce v rodinách, zvýši účasť žien na trhu práce a zníži tak rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov;

18.  zdôrazňuje význam dobrých a bezpečných pracovných podmienok umožňujúcich ženám aj mužom zosúladiť pracovný a súkromný život a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali posilňovanie pracovných práv, kolektívneho vyjednávania a väčšej rodovej rovnosti;

19.  dôrazne nabáda na podporu individualizácie práva na dovolenku, neprenosnosti nároku na rodičovskú dovolenku medzi rodičmi a rovnaké rozdelenie úloh spojených so starostlivosťou o deti medzi oboch rodičov s cieľom dosiahnuť rodovo vyvážené zosúladenie pracovného a súkromného života;

20.  žiada Komisiu, aby financovala štúdie o analýze rozsahu a hodnoty neplatenej práce v oblasti starostlivosti o rodinu vykonávanej ženami a mužmi a priemerného počtu hodín strávených v platenej a neplatenej práci, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o staršie osoby, deti a osoby so zdravotným postihnutím;

21.  žiada, aby sa pre mužov a ženy vytvoril právny rámec pre pružné modely zamestnávania ústretové pre zamestnancov a sprevádzané primeranou sociálnou ochranou, a to s cieľom uľahčiť zachovanie rovnováhy medzi osobnými a pracovnými povinnosťami; zároveň sa domnieva, že práva pracovníkov a ich právo na zamestnanie sú prioritné pred akýmkoľvek zvýšením flexibility na trhu práce, aby sa zabezpečilo, že pružnosť nepovedie k zvýšeniu neistých, nežiaducich a nebezpečných foriem práce a zamestnania a nenaruší normy v oblasti zamestnanosti, ktoré sa v súčasnosti týkajú viac žien než mužov, pričom za neisté pracovné miesta sa považujú tie, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými, vnútroštátnymi alebo európskymi normami a právnymi predpismi a/alebo neposkytujú dostatok zdrojov na dôstojný život alebo primeranú sociálnu ochranu, ako je prerušované zamestnanie, väčšina zmlúv na dočasné zamestnanie, pracovné zmluvy na nula hodín alebo nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok; rovnako zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať podmienky na zaručenie práva vrátiť sa z dobrovoľnej práce na kratší pracovný čas na prácu na plný pracovný čas;

Rovnaká odmena za rovnakú prácu rovnakej hodnoty a mapovanie miezd

22.  konštatuje, že zásada rovnakej odmeny pre mužov aj ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je zakotvená a vymedzená v článku 157 ZFEÚ, a je potrebné, aby ju členské štáty uplatňovali účinne; v tejto súvislosti trvá na tom, že odporúčanie Komisie týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti by sa mali použiť s cieľom podrobne monitorovať situáciu v členských štátoch a vypracovať správy o pokroku, a to aj s podporou sociálnych partnerov, a nabáda členské štáty a Komisiu, aby vypracovali a vykonávali príslušné politiky v súlade s týmto odporúčaním s cieľom odstrániť pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;

23.  vyzýva členské štáty a podniky, aby dodržiavali platovú paritu a zaviedli záväzné opatrenia, pokiaľ ide o transparentnosť v odmeňovaní, s cieľom vytvoriť pre podniky metódy na riešenie otázky rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, a to aj prostredníctvom auditov odmeňovania a začlenením opatrení týkajúcich sa rovnakého odmeňovania do kolektívneho vyjednávania; zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej odbornej prípravy o nediskriminačných právnych predpisoch v zamestnaní a o judikatúre pre zamestnancov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov a pre orgány presadzovania práva a inšpektorov práce;

24.  zdôrazňuje potrebu uznať a prehodnotiť prácu, v ktorej zvyčajne dominujú ženy, akou je práca v sektoroch zdravotníctva, sociálnych vecí a vzdelávania, v porovnaní s prácou, v ktorej zvyčajne dominujú muži;

25.  vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie rovnakého odmeňovania pre mužov aj ženy za rovnakú prácu rovnakej hodnoty si vyžaduje jasný rámec špecifických hodnotiacich nástrojov zameraných na prácu s porovnateľnými ukazovateľmi na posúdenie „hodnoty“ v rámci pracovných miest alebo odvetví;

26.  pripomína, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie by sa mala hodnota práce posudzovať a porovnávať na základe objektívnych kritérií, akými sú napríklad požiadavky na vzdelanie, odbornosť a odbornú prípravu, zručnosti, úsilie a zodpovednosť, vykonaná práca a povaha zahrnutých úloh;

27.  zdôrazňuje význam zásady rodovej neutrálnosti systémov hodnotenia a klasifikácie práce vo verejnom aj v súkromnom sektore; víta snahy členských štátov o presadzovanie politík, ktoré zabraňujú diskriminácii pri nábore, a nabáda ich, aby presadzovali rodovo slepé životopisy s cieľom odrádzať podniky a verejnú správu, aby sa pri prijímacích konaniach nechali ovplyvniť rodovými predsudkami; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vypracovania anonymizovaného Europass-životopisu; navrhuje, aby členské štáty rozvíjali programy boja proti sociálnym a rodovým stereotypom, najmä medzi mladšími vekovými kategóriami, a to ako formu prevencie profesijnej kategorizácie platových tried, ktorá často bráni ženám v prístupe k najlepšie plateným pozíciám a pracovným miestam;

Rodová rovnováha vo verejnom a súkromnom sektore

28.  domnieva sa, že kvóty vo verejnom sektore môžu byť potrebné v tých prípadoch, keď si verejné inštitúcie neplnia svoju úlohu, pokiaľ ide o spravodlivé zastúpenie, a mohli by tak zlepšiť demokratickú legitimitu rozhodovacieho procesu inštitúcií;

29.  poznamenáva, že využívanie rodových kvót a zoznamov, v ktorých sa striedajú muži so ženami, v politickom rozhodovaní sa ukazuje byť najúčinnejším nástrojom riešenia diskriminácie a rodovej mocenskej nerovnováhy, pričom súčasne zlepšuje demokratické zastúpenie v politických rozhodovacích orgánoch;

30.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie, analýzu a šírenie komplexných, porovnateľných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov o účasti žien na rozhodovacích procesoch;

31.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporili účasť žien na európskom volebnom procese tým, že do nasledujúcej revízie európskych právnych predpisov v oblasti volieb zahrnú rodovo vyvážené zoznamy;

32.  opakuje svoju výzvu Rade, aby urýchlene prijala smernicu o rodovej rovnováhe medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností ako dôležitý prvý krok pre rovnaké zastúpenie vo verejnom a súkromnom sektore a konštatuje, že správne rady s väčším počtom žien sa ukázali byť faktorom na zlepšenie výkonnosti súkromných spoločností; rovnako konštatuje, že najhmatateľnejší pokrok (z 11,9 % v roku 2010 na 22,7 % v roku 2015) bol zaznamenaný v tých členských štátoch, ktoré prijali záväzné právne predpisy o kvótach v predstavenstvách(24); naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej vyvíjala na členské štáty tlak, aby dospeli k dohode;

Plány pre rodovú rovnosť

33.  berie na vedomie, že Komisia podporuje prijímanie plánov pre rodovú rovnosť prostredníctvom výskumných a výskum financujúcich organizácií;

34.  konštatuje, že plány pre rodovú rovnosť na úrovni podniku alebo sektora môžu obsahovať viacero opatrení v oblasti ľudských zdrojov zameraných na prijímanie, odmeňovanie, kariérny postup a odbornú prípravu zamestnancov a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; ďalej konštatuje, že často zahŕňajú konkrétne opatrenia, akými sú používanie rodovo neutrálneho jazyka, predchádzanie sexuálnemu obťažovaniu, menovanie nedostatočne zastúpeného pohlavia do vedúcich pozícií, práca na čiastočný úväzok a zapájanie otcov do starostlivosti o deti, a že pokiaľ ide o povinné zavádzanie takýchto opatrení, v členských štátoch existujú rôzne prístupy;

35.  všíma si, že prijímanie plánov rodovej rovnosti a audity zohľadňujúce rodové hľadisko v súkromnom sektore môžu podporovať pozitívny obraz podnikov, ktoré sa usilujú o rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, a napomôcť zvyšovaniu motivácie zamestnancov a znižovaniu ich fluktuácie; vyzýva preto Komisiu, aby nabádala podniky s viac ako 50 zamestnancami k rokovaniu o plánoch rovnosti so sociálnymi partnermi s cieľom posilniť rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminácii na pracovisku; vyzýva na zahrnutie stratégie na riešenie, predchádzanie a odstránenie sexuálneho obťažovania na pracovisku do týchto plánov rodovej rovnosti;

Kolektívne dohody a sociálni partneri

36.  vyjadruje presvedčenie, že sociálni partneri a kolektívne dohody majú potenciál podporovať rodovú rovnosť, posilniť postavenie žien prostredníctvom jednoty a bojovať proti mzdovej nerovnosti mužov a žien; zdôrazňuje, že zaručenie rovnováhy a primeraného zastúpenia mužov a žien v tímoch kolektívneho vyjednávania je dôležité pre presadzovanie posilnenia ekonomického postavenia žien, a preto zastáva názor, že odborové organizácie by mali posilniť postavenie žien v rámci svojej štruktúry sociálneho partnerstva v rozhodovacích pozíciách a mali by o plánoch pre rodovú rovnosť rokovať na podnikovej a sektorovej úrovni;

37.  nabáda Komisiu, aby spolupracovala so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou s cieľom posilniť ich kľúčovú úlohu pri odhaľovaní diskriminačných rodových predsudkov pri stanovovaní mzdových tabuliek a pri hodnotení pracovných miest bez rodových predsudkov;

III.Odporúčania zamerané na posilnenie ekonomického postavenia žien

38.  domnieva sa, že hospodárske modely a postupy, daňové politiky a priority výdavkov, a to najmä počas kríz, by mali zahŕňať rodové hľadisko, pristupovať k ženám ako k hospodárskym aktérom a zameriavať sa na odstránenie rodových rozdielov v prospech občanov, podnikov a spoločnosti ako celku, a v tejto súvislosti opakuje, že hospodárske krízy znevýhodnili najmä ženy;

39.  vyzýva na reformy s cieľom posilniť rodovú rovnosť v rodinnom živote aj na trhu práce;

40.  konštatuje, že ženy vo všeobecnosti majú kariéry bez výrazného pokroku; vyzýva členské štáty, aby nabádali ženy na budovanie úspešnej kariéry a podporovali ich v tom, a to vrátane pozitívnych opatrení, ako sú siete a poradenské programy, ako aj vytváraním primeraných podmienok a zabezpečením rovnakých príležitostí, ako majú muži, vo všetkých vekových kategóriách, pokiaľ ide o odbornú prípravu, povýšenie, rekvalifikáciu a preškoľovanie, ako aj v oblasti dôchodkových práv a dávok v nezamestnanosti, ktoré sú rovnocenné s tými, aké sa vzťahujú na mužov;

41.  nabáda členské štáty, aby na základe ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní(25) (smernica o verejnom obstarávaní) podporovali vo verejnom obstarávaní využívanie sociálnych doložiek ako nástroja na posilňovanie rovnosti žien a mužov tam, kde existujú relevantné vnútroštátne právne predpisy, ktoré môžu poslúžiť ako základ pre tieto sociálne doložky;

42.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti všetkým formám násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane domáceho násilia, ako je znásilnenie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexuálne zneužívanie, sexuálne vykorisťovanie, sexuálne obťažovanie a nútené predčasné manželstvá/manželstvá maloletých, ako aj jav ekonomickej násilia; poukazuje na veľmi znepokojivú vysokú mieru sexuálneho obťažovania na pracovisku(26) a zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia posilnenia postavenia žien je potrebné, aby na pracovisku neexistovali žiadne formy diskriminácie a násilia; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podnikli spoločné kroky na ratifikovanie Istanbulského dohovoru bez výhrad a aby organizovali kampane na informovanie verejnosti a informačné kampane o násilí páchanom na ženách a aby podporovali výmenu osvedčených postupov; konštatuje, že ekonomická nezávislosť žien zohráva ústrednú úlohu pri ich schopnosti vyhýbať sa násilným situáciám; žiada preto členské štáty, aby vytvorili systémy sociálnej ochrany na pomoc ženám v takýchto situáciách;

43.  opakuje, že posilnenie individuálneho, sociálneho a ekonomického postavenia žien a nezávislosti je prepojené s právom rozhodovať o svojom vlastnom tele a sexualite; pripomína, že univerzálny prístup k širokej škále sexuálneho a reprodukčného zdravia a právam je kľúčovou hnacou silou pri posilňovaní rovnosti pre všetkých;

44.  víta závery 61. zasadnutia CSW o posilnení ekonomického postavenia žien v meniacom sa svete práce, v ktorých sa posilnenie ekonomického postavenia žien po prvýkrát priamo a výslovne prepája s ich sexuálnym a reprodukčným zdravím a s reprodukčnými právami; ľutuje však, že z dohody sa úplne vynechala komplexná sexuálna výchova;

45.  konštatuje, že ženy predstavujú 52 % celkového obyvateľstva Európy, ale len jednu tretinu samostatne zárobkovo činných osôb alebo všetkých začínajúcich podnikateľov v EÚ; rovnako konštatuje, že ženy čelia väčším ťažkostiam ako muži, najmä pokiaľ ide o prístup k financovaniu, odbornej príprave, vytváranie sietí a zachovanie súladu medzi pracovným a súkromným životom; nabáda členské štáty, aby presadzovali opatrenia a kroky zamerané na pomoc a poradenstvo pre ženy, ktoré sa rozhodli podnikať, s dôrazom na to, že finančná nezávislosť je kľúčová pre dosiahnutie rovnosti; vyzýva členské štáty, aby uľahčovali prístup k úverom, obmedzovali byrokratickú záťaž a odstraňovali ďalšie prekážky začínajúcich podnikov žien; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu s členskými štátmi na identifikovaní a odstraňovaní prekážok podnikania žien a aby podnietila viac žien k začatiu vlastného podnikania, a to aj vrátane zlepšenia prístupu k financovaniu, výskumu trhu, odbornej príprave a sietiam na obchodné účely, akými sú platforma WEgate pre ženy podnikateľky a ďalšie európske siete;

46.  zdôrazňuje, že posilnenie digitálnych zručností a gramotnosti v oblasti IT u žien a podpora ich začlenenia do IKT sektora by mohli prispieť k posilneniu ich ekonomického postavenia a nezávislosti a viesť k zníženiu celkového rozdielu v odmeňovaní žien a mužov; žiada členské štáty a Komisiu, aby pokročili v úsilí odstrániť rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti digitalizácie, ako sa uvádza v digitálnej agende stratégie Európa 2020, a to zlepšením prístupu žien do informačnej spoločnosti s osobitným dôrazom na zviditeľnenie žien v digitálnom odvetví;

47.  upozorňuje, že ženy síce predstavujú takmer 60 % vysokoškolských absolventov v EÚ, ale pre pretrvávajúce prekážky sú v oblasti vedy, matematiky, IT, inžinierstva a v súvisiacich profesiách stále nedostatočne zastúpené; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali, a aj prostredníctvom informačných a osvetových kampaní, účasť žien v sektoroch, ktoré sú tradične považované za „mužské“ odvetvia, najmä vedy a nové technológie, okrem iného aj uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti v digitálnej agende na nadchádzajúce roky, ako aj podporovaním účasti mužov v odvetviach, ktoré sú tradične považované za „ženské“, najmä odvetvie starostlivosti a vzdelávania; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť sociálnu ochranu v odvetviach, kde ženy tvoria väčšinu pracovnej sily, ako je to okrem iného v prípade poskytovateľov osobnej starostlivosti, upratovačov, pomocníkov, pracovníkov v stravovacích službách a odborníkov v oblastiach súvisiacich so zdravím; zdôrazňuje význam odborného vzdelávania a prípravy pri diverzifikácii voľby povolania a približovaní netradičných kariérnych príležitostí mužom a ženám s cieľom odstrániť horizontálne a vertikálne vylúčenie a zvýšiť počet žien v rozhodovacích orgánoch v politických a hospodárskych kruhoch;

48.  žiada členské štáty o prijatie legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktorými sa zaručia hospodárske a sociálne práva pracovníkov v tzv. feminizovaných odvetviach; zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať nadmernému zastúpeniu žien v neistých zamestnaniach, a pripomína potrebu bojovať proti neistej povahe týchto odvetví, ako je práca v domácnosti alebo opatrovateľské odvetvie; uznáva, že domáce práce a poskytovanie služieb v domácnosti, ktoré vykonávajú prevažne ženy, sa často realizujú formou nedeklarovanej práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a ďalej rozvíjali formálny sektor domácich služieb aj prostredníctvom európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce, aby uznali služby v domácnosti, zamestnávanie v rodine a domácu starostlivosť za cenné hospodárske odvetvia s potenciálom tvorby pracovných miest, ktoré treba v členských štátoch lepšie regulovať s cieľom vytvoriť pre pracovníkov v domácnosti bezpečné postavenie a zároveň umožniť rodinám, aby sa ujali úlohy zamestnávateľov, a poskytnúť pracujúcim rodinám príležitosti na zosúladenie súkromného a pracovného života;

49.  zdôrazňuje význam vzdelávania v boji proti rodovým stereotypom; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj programov odbornej prípravy v oblasti rodovej rovnosti pre odborníkov v oblasti vzdelávania a na predchádzanie odovzdávania stereotypov prostredníctvom učebných osnov a pedagogických materiálov;

50.  zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti ako základného nástroja pri navrhovaní rodovo citlivých politík a právnych predpisov, a to aj v oblasti zamestnávania a sociálnych vecí, čím sa zabezpečí posilnenie ekonomického postavenia žien; vyzýva Komisiu, aby zaviedla systematické hodnotenia vplyvu rodového hľadiska; opakuje svoju výzvu Komisii, aby posilnila postavenie svojho Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 tým, že ho prijme vo forme oznámenia; žiada Komisiu, aby v ďalšom viacročnom finančnom rámci zaviedla rodovo citlivé rozpočtovanie a aby aktívne vykonávala stále prísnejšiu kontrolu procesov zostavovania rozpočtu EÚ a výdavkov vrátane krokov na zlepšenie transparentnosti a vykazovania spôsobu vynakladania finančných prostriedkov; ďalej vyzýva Európsku investičnú banku, aby vo všetkých svojich činnostiach vnútri aj mimo EÚ uplatňovala rodovú rovnosť a posilnenie ekonomického postavenia žien;

51.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti vo vnútroštátnych politikách týkajúcich sa zručností a pracovného trhu a aby takéto opatrenia začlenili do vnútroštátnych akčných plánov a do európskeho semestra, a to v súlade s usmerneniami politík v oblasti zamestnanosti;

52.  zdôrazňuje, že je dôležité ponúkať celoživotné vzdelávanie pre ženy vo vidieckych oblastiach, a to aj prostredníctvom napríklad medzipodnikovej odbornej prípravy; zdôrazňuje vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb vo vidieckych oblastiach s nedostatkom primeranej sociálnej ochrany a vysoký podiel „neviditeľnej“ práce, ktorá sa týka najmä žien; vyzýva preto členské štáty a regióny s legislatívnymi právomocami, aby zaistili sociálne zabezpečenie pre mužov aj ženy pracujúcich vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby takisto uľahčili rovnocenný prístup žien k pôde, zaistili vlastnícke a dedičské práva a uľahčili prístup žien k úverom;

53.  poukazuje na to, že percento osôb vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia je u žien vyššie než u mužov, a preto zdôrazňuje, že opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu majú osobitný vplyv na posilnenie ekonomického postavenia žien; zdôrazňuje, že predchádzanie a odstraňovanie rozdielov v dôchodkoch medzi pohlaviami a znižovanie chudoby žien v starobe závisí v prvom rade a predovšetkým od vytvorenia podmienok, aby ženy mohli prispievať rovnakým spôsobom na dôchodky prostredníctvom ďalšieho začleňovania do trhu práce a zabezpečovaním rovnakých príležitostí z hľadiska odmeňovania, kariérneho postupu a príležitostí práce na plný úväzok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby EŠIF, ako aj Európsky fond pre strategické investície prispievali k znižovaniu chudoby žien v záujme dosiahnutia celkového cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zníženia chudoby; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby 20 % finančných prostriedkov z ESF vyčlenených na opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia sa využilo aj na zvýšenie podpory pre malé miestne projekty zamerané na posilnenie postavenia žien postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením;

54.  konštatuje, že chudoba sa aj naďalej meria na základe kumulovaného príjmu domácnosti, čo predpokladá, že všetci členovia domácnosti zarábajú rovnako a zdroje sa rozdeľujú rovnomerne; požaduje individualizované práva a výpočty na základe individuálnych príjmov, aby sa odhalil skutočný rozsah chudoby žien;

55.  konštatuje, že ženy boli najviac postihnuté úspornými opatreniami a škrtmi vo verejnom sektore (menšia dostupnosť starostlivosti o deti a vyššie poplatky za ňu, obmedzenie služieb pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, privatizácia a zatváranie nemocníc), a to najmä v oblastiach, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna práca, keďže tvoria až 70 % pracovnej sily v tomto sektore;

56.  zdôrazňuje, že je dôležité venovať pozornosť osobitým potrebám a mnohotvárnym výzvam určitých zraniteľných skupín, ktoré čelia osobitným prekážkam vstupu na trh práce; vyzýva členské štáty, aby týmto osobám zabezpečili včasný a jednoduchý prístup ku kvalitnej odbornej príprave vrátane odborných stáží s cieľom zabezpečiť ich úplné začlenenie do spoločnosti a trhu práce s prihliadnutím na existujúce neformálne a formálne zručnosti a znalosti, ich nadanie a know-how; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie prierezovej diskriminácii, ktorá sa týka najmä žien v zraniteľných situáciách; zdôrazňuje význam správneho vykonávania smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní a smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000 o rovnakom zaobchádzaní bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(27);

57.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali a zlepšovali praktické uplatňovanie už existujúcich právnych predpisov a politík týkajúcich sa pracovísk, prípadne aby ich vylepšili, s cieľom chrániť ženy pred priamou aj nepriamou diskrimináciou, najmä pokiaľ ide o výber, najímanie, udržanie, odbornú prípravu a kariérny postup žien v zamestnaní vo verejnom aj v súkromnom sektore, a aby ženám ponúkli rovnaké príležitosti z hľadiska odmeny a kariérneho postupu;

58.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada ešte stále neprijala návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z roku 2008; víta skutočnosť, že táto smernica sa stala pre Komisiu prioritou; opakuje svoju výzvu Rade, aby návrh čo najskôr prijala;

59.  vyzýva Komisiu, aby skvalitnila zhromažďovanie špecifických rodových ukazovateľov a údajov rozčlenených na základe rodovej príslušnosti s cieľom odhadovať vplyv politík členských štátov a EÚ na rodovú rovnosť;

60.  zdôrazňuje, že neprimerane vysoký počet žien má neisté pracovné miesta a v tejto pozícii sú často nedobrovoľne; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uplatňovali odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zamerané na zníženie počtu neistých pracovných miest, ako je sprísnenie podmienok, za ktorých sa môžu uzatvoriť neisté pracovné zmluvy, a obmedzenie obdobia, počas ktorého môžu byť pracovníci zamestnaní na základe takejto zmluvy;

61.  vyzýva inštitút EIGE, aby vo všetkých relevantných politických oblastiach naďalej zhromažďoval údaje a hodnotiace tabuľky rozdelené podľa pohlavia;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(2) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68.
(5) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 163.
(6) Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013, s. 7.
(7) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 225.
(8) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18.
(9) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 110.
(10) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 39.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0203.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0226.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0235.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0029.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2017)0099.
(20) 3073. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, Brusel, 7. marca 2011.
(21) Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 112.
(22) Skupina na vysokej úrovni OSN pre posilnenie ekonomického postavenia žien: „Nezabudnúť na nikoho: výzva na prijatie opatrení v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien (september 2016).
(23) Pozri: Európska konfederácia odborových zväzov, Kolektívne vyjednávanie: náš významný nástroj na odstránenie rodových rozdielov (2015).
(24) Pozri: Informačný prehľad Európskej komisie s názvom Rodová rovnováha v riadiacich radách – Európa búra neviditeľný strop, október 2015; Európska komisia, GR JUST, Ženy v hospodárskom rozhodovaní v EÚ: správa o pokroku: Iniciatíva Európa 2020, 2012; Aagoth Storvik a Mari Teigen, Ženy v predstavenstvách: nórska skúsenosť, jún 2010.
(25) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(26) Prieskum Agentúry pre základné práva o násilí páchanom na ženách.
(27) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.


Riešenie problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách
PDF 314kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o riešení problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách (2016/2324(INI))
P8_TA(2017)0365A8-0283/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 7 ZFEÚ, ktorým sa potvrdzuje, že EÚ by mala „zabezpečovať vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté 16. decembra 1966 v New Yorku, a na dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(1),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ktorý v júni 2016 predložila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP)(2),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(3),

–  so zreteľom na plán spolupráce EÚ s organizáciami občianskej spoločnosti,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a jej revízie z rokov 2005 a 2010,

–  so zreteľom na Kódex dobrej praxe občianskej participácie v rozhodovacích procesoch, ktorý bol prijatý na Konferencii medzinárodných mimovládnych organizácií 1. októbra 2009,

–  so zreteľom na berlínske vyhlásenie z výročného zasadnutia základnej skupiny pôsobiacej v rámci platformy občianskej spoločnosti pre konsolidáciu mieru a posilnenie štátu, ktoré sa konalo od 6. do 9. júla 2016,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(4), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond(6) a vyhlásenie I Dohody z Cotonou („Spoločné vyhlásenie o účastníkoch partnerstva“),

–  so zreteľom na článok 187 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7) (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

–  so zreteľom na viacročný orientačný program nástroja rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 27. júna 2016 o priestore občianskej spoločnosti(9),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete a politike EÚ na rok 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti spoločnosti za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020(11),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach vrátane usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv a usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na usmernenia pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu týkajúce sa presadzovania ľudských práv a demokracie počas ich návštev v krajinách mimo EÚ(12),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2013 s názvom Posilnenie postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 24. februára 2015 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 11. apríla 2016 o praktických odporúčaniach pre vytvorenie a zachovanie bezpečného a priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť, ktoré vychádzajú z osvedčených postupov a získaných skúseností(13), a na správy osobitného spravodajcu OSN o práve na pokojné zhromažďovanie a práve na združovanie,

–  so zreteľom na Správu o globálnych rizikách 2017 Svetového ekonomického fóra(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(17),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja(19),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0283/2017),

A.  keďže článok 21 Zmluvy o EÚ stanovuje, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne – ktorá zahŕňa aj rozvojovú spoluprácu – sa musí riadiť zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd;

B.  keďže občianska spoločnosť predstavuje popri verejnom a súkromnom sektore tretí sektor zdravej a slušnej spoločnosti; keďže občianska spoločnosť zahŕňa mimovládne a neziskové organizácie, ktoré pôsobia vo verejnom živote, vyjadrujú záujmy a hodnoty svojich členov a ďalších osôb a vychádzajú pritom z etických, kultúrnych, politických, vedeckých, náboženských či filantropických úvah;

C.  keďže občianska spoločnosť zohráva ústrednú úlohu pri budovaní a posilňovaní demokracie, monitorovaní právomoci štátu a presadzovaní dobrej správy vecí verejných, transparentnosti a zodpovednosti; keďže prítomnosť organizácií občianskej spoločnosti ako živej sily v spoločnosti má zásadný význam, pretože zabezpečujú potrebnú mocenskú protiváhu tým, že zohrávajú úlohu sprostredkovateľa a mediátora medzi obyvateľstvom a štátom a plnia funkciu strážcov demokracie; keďže početné skupiny občianskej spoločnosti sa usilujú zapojiť do procesu reformy ústavy s cieľom chrániť demokratické zásady a inštitúcie;

D.  keďže organizácie občianskej spoločnosti zahŕňajú široké spektrum ľudských práv vrátane práva na rozvoj, vzdelanie a rodovú rovnosť a vykonávajú činnosť aj v sociálnej a environmentálnej oblasti; keďže do občianskej spoločnosti patrí široké a rôznorodé spektrum skupín a cieľov vrátane nielen organizácií občianskej spoločnosti, ale aj MVO, skupín zaoberajúcich sa ľudskými právami a komunitných skupín, náboženských združení a spoločenstiev, organizácií na ochranu osôb so zdravotným postihnutím, sociálnych hnutí a odborov, organizácií pôvodných obyvateľov, nadácií a organizácií zastupujúcich ohrozené, diskriminované a marginalizované osoby;

E.  keďže Dohoda z Cotonou uznáva občiansku spoločnosť ako kľúčového aktéra spolupráce medzi štátmi EÚ a AKT; keďže ukončenie platnosti dohody v roku 2020 poskytuje príležitosť na preskúmanie partnerstva a ďalšie rozšírenie účasti organizácií občianskej spoločnosti;

F.  keďže organizácie občianskej spoločnosti sa stali významnými subjektmi v oblasti globálnej rozvojovej pomoci, najmä pokiaľ ide o zabezpečovanie základných sociálnych služieb, verejné povedomie, podporu demokracie, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných, mierové a inkluzívne spoločnosti, posilňovanie odolnosti osôb, rodín a miestnych spoločenstiev, boj proti násilnému extrémizmu a reakciu na humanitárne krízy;

G.  keďže, ako to vo svojich protokoloch a postupoch uznávajú medzinárodné inštitúcie, cirkvi, náboženské spoločenstvá a združenia, ako aj iné organizácie založené na náboženskom vyznaní alebo viere, patria medzi popredné subjekty, ktoré dlhodobo v teréne poskytujú rozvojovú a humanitárnu pomoc;

H.  keďže viacročný orientačný program nástroja rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 v rámci tematického programu pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány zahŕňa ako prierezový prvok podporu prostredia priaznivého pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány; keďže cieľom tohto programu je posilniť hlas organizácií občianskej spoločnosti a ich účasť na rozvojovom procese partnerských krajín a podporovať politický, sociálny a hospodársky dialóg;

I.  keďže EÚ je najväčším darcom pre miestne organizácie občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách a najdôležitejším subjektom v oblasti ochrany organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a to na základe využívania a uplatňovania škály nástrojov a politík vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „EIDHR“), tematického programu nástroja rozvojovej spolupráce pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány verejnej správy, Európskej nadácie na podporu demokracie, plánov pre občiansku spoločnosť, ktoré boli prijaté v 105 krajinách, a strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny;

J.  keďže počas uplynulého desaťročia bol zaznamenaný nárast občianskej spoločnosti na celom svete z hľadiska objemu, záberu, zloženia i vplyvu; keďže v rovnakom čase sa v rastúcom počte rozvojových i rozvinutých krajín zvýšila intenzita represívnych a silových opatrení voči organizáciám občianskej spoločnosti a ich aktivitám;

K.  keďže navyše v niektorých prípadoch nemusí byť v programoch, ktoré stanovujú medzinárodní darcovia, dôraz kladený na skutočné potreby organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú činné v teréne;

L.  keďže podľa správy o stave občianskej spoločnosti z roku 2016 bol rok 2015 pre občiansku spoločnosť bezútešným rokom, keďže vo viac ako stovke krajín boli občianske práva vážne ohrozované; keďže táto správa sa osobitne dotýka regiónov subsaharskej Afriky a Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA), ktoré sú častejšie vystavené politickému stresu, konfliktom a nestabilite;

M.  keďže rastúci počet štátov zasahuje právnymi či administratívnymi prostriedkami proti organizáciám občianskej spoločnosti, okrem iného prijímaním reštriktívnych zákonov, limitov financovania, prísnych postupov udeľovania licencií a represívnych daní;

N.  keďže v posledných rokoch znepokojivo pribúdajú správy o prenasledovaní, zastrašovaní, označovaní za „zahraničných agentov“, svojvoľnom zatýkaní či zadržiavaní zamestnancov organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, členov odborových organizácií, právnikov, intelektuálov, novinárov a náboženských vodcov a zvyšuje sa počet obetí týrania a násilia; keďže v niektorých krajinách k tomu dochádza úplne beztrestne a niekedy aj s podporou alebo so súhlasom orgánov;

O.  keďže ľudské práva sú univerzálne a neodňateľné, nedeliteľné, vzájomne závislé a prepojené; keďže schopnosť občianskej spoločnosti konať závisí od uplatňovania základných slobôd vrátane slobody združovania, pokojného zhromažďovania, prejavu, myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo presvedčenia a slobodného prístupu k informáciám;

P.  keďže existuje súvislosť medzi oslabenou občianskou spoločnosťou, obmedzeným politickým a občianskym priestorom, zvýšenou korupciou, sociálnou a rodovou nerovnosťou, nízkou úrovňou ľudského a sociálno-ekonomického rozvoja, ako aj nestabilitou a konfliktmi;

Q.  keďže všetky dôveryhodné a účinné opatrenia EÚ reagujúce na zmenšovanie občianskeho priestoru si vyžadujú presné a včasné posúdenie a pochopenie hrozieb a faktorov, ktoré obmedzenia vyvolali; keďže podmienkou takejto reakcie je aj koordinácia rozvojovej a politickej spolupráce s cieľom zabezpečiť súlad medzi všetkými vonkajšími i vnútornými nástrojmi vyslaním spoločného odkazu o význame slobodne fungujúcej občianskej spoločnosti, ako aj spolupráca na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;

R.  keďže program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a najmä ciele trvalo udržateľného rozvoja č. 16 a 17, stanovujú, že je potrebné rozšíriť spoluprácu s občianskou spoločnosťou ako kľúčovým partnerom a faktorom pri podpore, vykonávaní a prieskume cieľov trvalo udržateľného rozvoja a následných opatreniach súvisiacich s týmito cieľmi;

1.  domnieva sa, že skutočne nezávislá, rôznorodá, pluralitná a prekvitajúca občianska spoločnosť má kľúčový význam pre rozvoj a stabilitu krajiny, zabezpečenie demokratickej konsolidácie, sociálnej spravodlivosti, dodržiavania ľudských práv a budovanie inkluzívnej spoločnosti, z ktorej nie je nik vylúčený; ďalej pripomína, že občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

2.  vyzdvihuje ústrednú úlohu občianskej spoločnosti na celom svete pri podpore demokracie, zabezpečovaní oddelenia pilierov moci a pri podpore transparentnosti, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, najmä v boji proti korupcii a násilnému extrémizmu, ako aj jej priamy vplyv na hospodársky a ľudský rozvoj krajiny, ako aj udržateľnosť životného prostredia;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že uzatváranie priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách prebieha neustále komplexnejším a dômyselnejším spôsobom, proti ktorému sa ťažko bojuje a ktorý sa prejavuje legislatívnymi a daňovými opatreniami, obmedzovaním financovania, zvýšenou byrokraciou, požiadavkami na podávanie správ, bankovými opatreniami, kriminalizáciou a stigmatizovaním zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, hanobením, všetkými formami obťažovania, represiou vykonávanou online a obmedzovaním prístupu na internet, cenzúrou, svojvoľným zadržiavaním, rodovo podmieneným násilím, mučením a vraždami, najmä v štátoch zasiahnutých konfliktom; trvá na tom, že treba vystupovať proti taktike marginalizácie kritických hlasov, ktorú uplatňujú vládne i nevládne subjekty;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú oprávnené prijímať finančné prostriedky zo zahraničia, môžu byť označené za zahraničných agentov, čo ich stigmatizuje a výrazne zvyšuje riziká, ktorým čelia; žiada EÚ, aby posilnila svoje nástroje a politiky v oblasti budovania inštitúcií a právneho štátu a zahrnula do nich účinné kritériá pre zodpovednosť a boj proti beztrestnosti za svojvoľné zatýkanie, policajné násilie, mučenie obhajcov ľudských práv a iné zlé zaobchádzanie s nimi, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že ženy a muži prežívajú takéto zaobchádzanie odlišne;

5.  zdôrazňuje, že zmenšovanie priestoru občianskej spoločnosti je celosvetovým javom, ktorý nepostihuje len rozvojové krajiny, ale stále viac sa objavuje aj v tradičných demokraciách a krajinách so strednými a vysokými príjmami vrátane členských štátov EÚ a u niektorých jej najbližších spojencov; žiada EÚ a jej členské štáty, aby išli príkladom a dôsledne presadzovali základné práva občianskej spoločnosti a zamerali sa na negatívne trendy v tejto oblasti;

6.  trvá na tom, že štáty majú primárnu zodpovednosť a povinnosť chrániť všetky ľudské práva a základné slobody všetkých osôb a sú povinné vytvárať politické, právne a administratívne prostredie priaznivé pre slobodnú a fungujúcu občiansku spoločnosť, v ktorej je zaručené jej slobodné a bezpečné fungovanie, ako aj prístup k finančným prostriedkom vrátane financovania zo zahraničných zdrojov;

7.  žiada EÚ, aby uznala, že vládam, politickým stranám, parlamentom a administratívam v prijímajúcich krajinách treba poskytnúť usmernenia k vypracovaniu stratégií, ktorých cieľom je vytvoriť náležité právne, správne a politické prostredie, ktoré umožní organizáciám občianskej spoločnosti účinne fungovať;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že na celom svete rastie počet útokov na obhajcov ľudských práv; vyzýva EÚ, najmä PK/VP, aby prijali politiku, ktorá bude systematicky a jednoznačne odsudzovať vraždy obhajcov ľudských práv a akékoľvek pokusy o násilie páchané voči nim, o ich prenasledovanie, ohrozovanie, obťažovanie, násilné zmiznutie, väznenie či svojvoľné zatýkanie, aby odsúdili tých, ktorí sa takýchto činov dopúšťajú alebo ich tolerujú, a aby zintenzívnili verejnú diplomaciu tým, že budú otvorene a jednoznačne podporovať obhajcov ľudských práv; vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zastúpenia členských štátov, aby aj naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, najmä systematickým sledovaním súdnych konaní, návštevami obhajcov ľudských práv vo väzení a prípadne vydávaním vyhlásení k jednotlivým prípadom;

9.  domnieva sa, že v prípadoch rýchleho a dramatického zmenšovania priestoru občianskej spoločnosti by mali členské štáty udeliť postihnutým MVO v oblasti ľudských práv či jednotlivým obhajcom ľudských práv verejné uznanie na vysokej úrovni za ich prácu, napríklad tak, že ich navštívia počas oficiálnych návštev;

10.  nabáda Komisiu, aby vypracovala usmernenia v súvislosti so slobodou pokojného zhromažďovania a slobodou združovania; žiada EÚ, aby v plnej miere vykonávala svoje stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, aby zaviedla monitorovacie nástroje na účinné spoločné vykonávanie usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a aby zabránila medzerám v systéme ochrany a zaručila uplatňovanie sankcií za závažné porušovanie ľudských práv;

11.  pripomína, že občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri podpore slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, a opätovne zdôrazňuje svoju podporu vykonávaniu usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania a viery;

12.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité upevniť vzťah organizácií občianskej spoločnosti s občanmi a štátom s cieľom dosiahnuť skutočné zastúpenie spoločenstiev a volebných obvodov vrátane žien a organizácií na ochranu práv žien a všetkých zraniteľných skupín, ako aj s cieľom pomôcť zvýšiť účinnosť a zodpovednosť štátu pri zaisťovaní rozvoja a dodržiavaní všetkých ľudských práv;

13.  víta dlhodobý záväzok a podporu, ktorú EÚ poskytuje občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách, a opakuje svoju jednoznačnú výzvu, aby sa podpora a finančné prostriedky EÚ vynakladané na vytváranie slobodného prostredia priaznivého pre občiansku spoločnosť na celoštátnej a miestnej úrovni naďalej poskytovali a boli ešte zvýšené, a to aj prostredníctvom ročného programovania; žiada EÚ, aby diverzifikovala a maximalizovala spôsoby a mechanizmy financovania aktérov občianskej spoločnosti tým, že zohľadní ich osobitný charakter, a aby pritom neobmedzila ich manévrovací priestor alebo počet potenciálnych partnerov;

14.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila využívanie finančných prostriedkov EÚ na dlhodobú podporu, ako aj na núdzové zásahy, s cieľom pomôcť najmä ohrozeným aktivistom občianskej spoločnosti;

15.  pripomína, že občiansku účasť a silu občianskej spoločnosti treba posudzovať ako ukazovatele demokracie; dôrazne nabáda, aby boli do každej medziparlamentnej diskusie o demokracii zahrnutí členovia organizácií občianskej spoločnosti a aby bola občianska spoločnosť zapojená do konzultácií o všetkých právnych predpisoch, ktoré sa jej dotýkajú;

16.  žiada EÚ, aby aj naďalej vyvíjala činnosť zameranú na prehĺbenie autonómie občianskeho priestoru, a to nielen vykonávaním svojich rozvojových politík a politík v oblasti ľudských práv, ale aj zahrnutím všetkých ostatných vnútorných a vonkajších politík, vrátane spravodlivosti, vnútorných vecí a obchodnej a bezpečnostnej politiky, v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja;

17.  varuje EÚ a jej členské štáty pred zhovievavejším prístupom k zmenšovaniu priestoru občianskej spoločnosti a ďalším otázkam v oblasti ľudských práv v prípade, ak ide o krajiny, s ktorými EÚ spolupracuje na riešení otázok migrácie; zdôrazňuje, že zmenšovanie priestoru občianskej spoločnosti a porušovanie ľudských práv môže prispievať k nútenej migrácii;

18.  zdôrazňuje, že riešenie problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti si vyžaduje jednotný a konzistentný prístup vo vzťahu EÚ k tretím krajinám; žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zaoberali základnými príčinami zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti, a to najmä tým, že budú systematicky podporovať slobodnú a zodpovednú angažovanosť organizácií občianskej spoločnosti a ich zapojenie do dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce ako partnerov v rámci politického, hospodárskeho a sociálneho dialógu; žiada v tejto súvislosti EÚ, aby vzala do úvahy rôznu veľkosť, kapacitu a odbornosť organizácií občianskej spoločnosti;

19.  nabáda EÚ, aby prevzala úlohu aktívneho sprostredkovateľa a podporovala inštitucionálne mechanizmy a iniciatívy s účasťou mnohých zainteresovaných strán v oblasti posilňovania dialógu a aby vytvárala pevnejšie a širšie koalície a partnerstvá medzi vládami, organizáciami občianskej spoločnosti, miestnymi orgánmi a súkromným sektorom rozvojových krajín, a to v prostredí priaznivom pre občiansku spoločnosť; zdôrazňuje dôležitosť bezpečného priestoru pre takéto dialógy;

20.  žiada EÚ, aby monitorovala opatrenia proti terorizmu, ako aj aspekty právnych úprav v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a transparentnosti a aby zabezpečila, aby neobsahovali nezákonné limity pre financovanie a aktivity organizácií občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti znovu pripomína, že odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) by sa nemali vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý neprimerane obmedzuje priestor občianskej spoločnosti;

21.  pripomína, že súkromný sektor je kľúčovým partnerom pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zohráva dôležitú úlohu pri podpore priestoru občianskej spoločnosti a presadzovaní priaznivého prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti a odborové organizácie, najmä opätovným potvrdzovaním sociálnej zodpovednosti podnikov a povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch, a využívaním verejno-súkromných partnerstiev;

22.  znovu pripomína povinnosť súkromného sektora dodržiavať ľudské práva, ako aj najprísnejšie sociálne a environmentálne normy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aj naďalej aktívne zapájali do úsilia OSN o vypracovanie medzinárodnej zmluvy, podľa ktorej budú podniky zodpovedné za každé zapojenie do porušovania ľudských práv, a aby zaviedli posudzovanie rizika v oblasti ľudských práv pre verejné obstarávania a investície;

23.  vyjadruje presvedčenie, že obchodné a investičné dohody uzatvorené EÚ a jej členskými štátmi nesmú priamo ani nepriamo mariť presadzovanie a ochranu ľudských práv a priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách; domnieva sa, že záväzné doložky o ľudských právach v obchodných dohodách sú vplyvným nástrojom na otváranie priestoru občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu aktérov občianskej spoločnosti v inštitúciách, ktoré sa zaoberajú obchodnými dohodami, vrátane domácich poradných skupín a poradných výborov dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP);

24.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec pre monitorovanie nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti s osobitným zreteľom na ľudské práva;

25.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby stanovili najlepšie postupy a vypracovali jasné kritériá a ukazovatele pre zmenšujúci sa priestor občianskej spoločnosti v kontexte akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a preskúmania európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) v polovici trvania s cieľom zistiť skutočný pokrok.

26.  vyzýva všetkých aktérov EÚ, aby na viacstranných fórach účinnejšie presadzovali posilnenie medzinárodného právneho rámca na podporu demokracie a ľudských práv okrem iného spoluprácou s mnohostrannými organizáciami ako je OSN vrátane osobitných postupov OSN a mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) Rady OSN pre ľudské práva a s regionálnymi organizáciami, ako sú Organizácia amerických štátov (OAS), Africká únia (AÚ), Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Liga arabských štátov (LAS) a pracovná skupina Spoločenstva demokracií pre umožnenie činnosti a ochranu občianskej spoločnosti; pripomína, že je dôležité, aby Únia začala so všetkými partnerskými krajinami inkluzívny dialóg o ľudských právach, a to s účasťou organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva Úniu aj jej členské štáty, aby posilnili svoje programy týkajúce sa dobrej správy vecí verejných s tretími krajinami a podporovali výmenu osvedčených postupov v oblasti zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu a ich účasti na ňom; považuje za potrebné podporovať trojstranný dialóg medzi vládami, EÚ a organizáciami občianskej spoločnosti, a to aj o zložitých otázkach, ako je bezpečnosť a migrácia;

27.  požaduje vytvorenie mechanizmu monitorovania zmenšujúceho sa priestoru a včasného varovania v spolupráci s príslušnými inštitúciami EÚ, ktorý dokáže monitorovať hrozby namierené voči priestoru občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv a vyslať varovanie vždy, keď budú k dispozícii dôkazy o tom, že rozvojová krajina pripravuje prijatie nových závažných obmedzení občianskej spoločnosti, alebo keď vláda využíva vládou organizované mimovládne organizácie, aby predstierala existenciu nezávislej občianskej spoločnosti, a to s cieľom, aby EÚ bola schopná reagovať skôr, koordinovane a konkrétne;

28.  vyzýva EÚ, aby zvýšila podporu plnému zapojeniu a posilneniu postavenia menšín a ďalších zraniteľných skupín, napríklad osôb so zdravotným postihnutím, pôvodného obyvateľstva a izolovaných obyvateľov do kultúrnych, sociálnych, hospodárskych a politických procesov; vyzýva v tejto súvislosti štáty, aby zabránili tomu, aby ich právne predpisy a politiky komplikovali týmto osobám uplatňovanie svojich ľudských práv, ako aj vykonávanie aktivít občianskej spoločnosti, ktorá ich práva bráni;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti, keď je celosvetový terorizmus na vzostupe, chýbajú organizácie, ktoré by pomáhali obetiam terorizmu v tretích krajinách; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu vytvoriť pre takéto organizácie bezpečné prostredie, aby mohli chrániť obete terorizmu;

30.  vyzdvihuje mimoriadne dôležitú úlohu, ktorú z hľadiska sociálneho pokroku zohrávajú ženy a organizácie v oblasti práv žien vrátane mládežníckych hnutí; žiada EÚ, aby trvala na tom, že je potrebné podporovať posilnenie postavenia žien a vytvorenie bezpečného a priaznivého prostredia pre ženské organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov práv žien a zamerať sa na konkrétne formy rodovo motivovaného útlaku, a to najmä v konfliktných regiónoch;

31.  zdôrazňuje význam aktívnej podpory politík a opatrení, ktoré sa týkajú práv žien vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

32.  opätovne zdôrazňuje význam systematického začleňovania prístupu založeného na ľudských právach do rozvojovej politiky EÚ s cieľom integrovať zásady ľudských práv a právneho štátu do rozvojovej činnosti EÚ, ako aj časového zladenia činností týkajúcich sa ľudských práv a rozvojovej spolupráce;

33.  pripomína dôležitosť regionálnej spolupráce pre posilňovanie priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť; nabáda rozvojové krajiny, aby presadzovali dialóg a najlepšie postupy v oblasti ochrany občianskej spoločnosti a spolupráce;

34.  víta plány spolupráce EÚ s občianskou spoločnosťou ako účinný nástroj a ako možný nový rámec EÚ pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou; považuje za nanajvýš dôležité, aby boli organizácie občianskej spoločnosti zapojené nielen do procesu konzultácií, ktorý predchádza vypracovaniu týchto plánov, ale aj do ich vykonávania, sledovania a preskúmania;

35.  zaväzuje sa, že každoročne a v úzkej spolupráci s príslušnými subjektmi z príslušných inštitúcií a MVO vytvorí zoznam krajín, v ktorých je priestor občianskej spoločnosti najviac ohrozený;

36.  žiada PK/VP, aby pravidelne zaraďovala do programu rokovaní Rady pre zahraničné veci diskusiu a následné opatrenia, pokiaľ ide o úsilie EÚ dosiahnuť prepustenie obhajcov ľudských práv, humanitárnych pracovníkov, novinárov, politických aktivistov, osôb väznených za ich náboženské alebo morálne presvedčenie a ďalších osôb väznených v dôsledku zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti;

37.  víta ustanovenie kontaktných miest pre ľudské práva a občiansku spoločnosť v delegáciách EÚ určených na zlepšovanie spolupráce s miestnou občianskou spoločnosťou, najmä pokiaľ ide o poskytovanie pomoci zraniteľným a marginalizovaným skupinám a jednotlivcom; vyzýva delegácie EÚ, aby poslancov národných parlamentov, vlády a miestne orgány systematicky informovali o zmenšujúcom sa priestore občianskej spoločnosti a ochrane aktivistov a aby naďalej spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti počas programového cyklu fondov EÚ a ich následného sledovania, a to aj v prípadoch postupného ukončovania dvojstrannej spolupráce; žiada ďalej delegácie EÚ, aby pravidelne a transparentne informovali občiansku spoločnosť o finančných prostriedkoch a možnostiach financovania;

38.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby do svojich dvojstranných vzťahov systematicky zahŕňali otázku zmenšujúceho sa občianskeho priestoru a aby využívali všetky dostupné nástroje a prostriedky vrátane rozvoja a obchodu s cieľom zaistiť, aby partnerské krajiny dodržiavali svoj záväzok chrániť a garantovať ľudské práva; vyzýva EÚ, aby podrobne sledovala zapojenie aktérov občianskej spoločnosti v partnerských krajinách a naliehala na vlády, aby zrušili všetky zákony, ktoré sú v rozpore so slobodou zhromažďovania a združovania; nazdáva sa v tejto súvislosti, že EÚ by mala zaviesť pozitívnu podmienenosť rozpočtovej podpory, pokiaľ ide o akékoľvek obmedzenie priestoru občianskej spoločnosti;

39.  zdôrazňuje, že západná občianska spoločnosť by mala poskytovaním odborných znalostí podporovať vznik a posilňovanie mimovládnych organizácií, aby im pomohla prispievať k rozvoju vo svojich krajinách;

40.  výrazne podporuje využívanie synergického účinku medzi nástrojmi EÚ na financovanie vonkajšej činnosti v záujme podpory občianskej spoločnosti a vyzýva na komplexné zmapovanie celkového financovania občianskej spoločnosti zo strany EÚ na úrovni jednotlivých krajín s cieľom zabrániť zdvojeniu či prekrývaniu a pomôcť odhaliť prípadné medzery a potreby v oblasti financovania;

41.  nabáda EÚ, aby prijala usmernenia pre partnerstvo v oblasti rozvojovej spolupráce s cirkvami, organizáciami založenými na náboženskom vyznaní a vedúcimi náboženskými predstaviteľmi, a to na základe skúseností z medzinárodných organizácií a programov (napr. UNICEF, Svetovej banky, WHO alebo Rozvojového programu Organizácie Spojených národov) a osvedčených postupov v členských štátoch a v zahraničí;

42.  dôrazne odporúča lepšiu ochranu zástupcov organizácií občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom zamerať sa na odstránenie akejkoľvek prípadnej nevraživosti voči nim;

43.  víta väčšiu flexibilitu, ktorú poskytujú viaceré finančné nástroje EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorá okrem iného umožňuje ľahšiu registráciu žiadateľov o granty a v prípade potreby zachovanie dôvernosti pre príjemcov; domnieva sa však, že je možné urobiť viac pre to, aby sa na osobitné situácie v jednotlivých krajinách reagovalo čo najvhodnejšie a najprimeranejšie, vrátane poskytovania viac informácií v súvislosti s pripravovanými výzvami na predkladanie návrhov, viacerých možností financovania, pravidelnejších aktualizácií plánov a ich verejnej dostupnosti, harmonizácie a zjednodušenia spôsobov financovania a podpory organizácií občianskej spoločnosti pri ich administratívnych postupoch;

44.  žiada Komisiu, aby do viacročného orientačného programu nástroja rozvojovej spolupráce na obdobie 2018 – 2020 začlenila tematickú celosvetovú výzvu na predkladanie návrhov s osobitným zameraním na problematiku zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti;

45.  žiada Komisiu, aby zvýšila prostriedky európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na riešenie problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti a postavenia obhajcov ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ročné sumy sú v niektorých krajinách na extrémne nízkej úrovni; vyzýva Komisiu, aby identifikovala nové formy aktivizmu, ktoré by sa mali financovať z EIDHR, a to prijatím komplexného prístupu k organizáciám občianskej spoločnosti, a aby pokračovala v úsilí o zavedenie flexibilnejšieho a zjednodušeného postupu získavania finančných prostriedkov EIDHR, najmä pre mladých ľudí, vrátane výraznejších výnimiek pre obzvlášť ohrozené organizácie občianskej spoločnosti a podpory neregistrovaným skupinám, ktoré by mali byť napokon uznané príslušnými orgánmi; domnieva sa, že väčší dôraz by sa mal klásť na podporu miestnych skupín a subjektov, keďže otázky ľudských práv sú často reálnejšie a naliehavejšie pociťované na miestnej úrovni; znovu zdôrazňuje význam EIDHR pri poskytovaní naliehavej priamej finančnej a materiálnej podpory ohrozeným obhajcom ľudských práv a núdzového fondu, ktorý delegáciám EÚ umožňuje, aby im ad hoc poskytovali priame granty; uznáva význam koalícií alebo konzorcií medzinárodných a vnútroštátnych aktérov občianskej spoločnosti pre uľahčenie práce miestnych mimovládnych organizácií a ich ochranu pred represívnymi opatreniami; žiada Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali účinné spoločné vykonávanie usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv vo všetkých tretích krajinách, v ktorých je občianska spoločnosť ohrozená, a to prijímaním miestnych stratégií na účely ich plného vykonávania;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E
(2) Dokument Rady10715/16.
(3) Dokument Rady 10897/15.
(4) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
(5) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.
(7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 77.
(8) C(2014)4865 v konečnom znení.
(9) A/HRC/32/L.29.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0371.
(12) http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201203/20120329ATT42170/20120329ATT42170EN.pdf
(13) A/HRC/32/20.
(14) http://www3.weforum.org/docs/GRR17_Report_web.pdf
(15) Prijaté texty, P8_TA(2017)0026.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2016)0246.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2016)0224.
(19) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25.


Boj proti počítačovej kriminalite
PDF 504kWORD 67k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite (2017/2068(INI))
P8_TA(2017)0366A8-0272/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 16, 67, 70, 72, 73, 75, 82, 83, 84, 85, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 1, 7, 8, 11, 16, 17, 21, 24, 41, 47, 48, 49, 50 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z 25. mája 2000,

–  so zreteľom na Štokholmskú deklaráciu a akčný program prijaté na prvom Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí, Jokohamský globálny záväzok prijatý na druhom Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí a Budapeštiansky záväzok a akčný plán prijaté na prípravnej konferencii na druhý Svetový kongres proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 25. októbra 2007,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o ochrane detí v digitálnom svete(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o sexuálnom zneužívaní detí na internete(2),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady č. 2001/413/JAI z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov(3),

–  so zreteľom na Dohovor o počítačovej kriminalite podpísaný v Budapešti 23. novembra 2001(4) a dodatkový protokol k nemu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 460/2004 z 10. marca 2004 o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(8),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. februára 2013 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach(10) (smernica o EVP),

–  so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014(11), ktorým sa zrušila platnosť smernice o uchovávaní údajov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185) a následnú správu o pokroku s názvom Smerom k účinnej a skutočnej bezpečnostnej únii,

–  so zreteľom na správu z konferencie o jurisdikcii v kybernetickom priestore, ktorá sa konala 7. a 8. marca 2016 v Amsterdame,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(14),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol)(15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 5. júla 2016 o podpísaní zmluvnej dohody o verejno-súkromnom partnerstve v oblasti priemyselného výskumu a inovácií kybernetickej bezpečnosti medzi Európskou úniou, ktorá bola zastúpená Komisiou, a organizáciou zúčastnených strán (C(2016)4400),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196) a na správu Komisie zo 6. júna 2016 s názvom Záverečné hodnotenie viacročného programu EÚ na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie (Bezpečnejší internet) (COM(2016)0364),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Europolu a agentúry ENISA z 20. mája 2016 o zákonnom trestnom vyšetrovaní, ktoré rešpektuje ochranu údajov na úrovni 21. storočia,

–  so zreteľom na závery Rady z 9. júna 2016 o Európskej justičnej sieti na boj proti počítačovej kriminalite,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(16),

–  so zreteľom na stanovisko agentúry ENISA k šifrovaniu z decembra 2016 s názvom Encryption – Strong Encryption Safeguards our Digital Identity,

–  so zreteľom na záverečnú správu výboru Rady Európy pre počítačovú kriminalitu (T-CY Cloud Evidence Group) zo 16. septembra 2016 s názvom Criminal justice access to electronic evidence in the cloud: Recommendations for consideration by the T-CY,

–  so zreteľom na činnosť spoločnej pracovnej skupiny pre boj proti počítačovej kriminalite (Joint Cyber Crime Action Taskforce, J-CAT),

–  so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (EU SOCTA) z 28. februára 2017 a hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA) z 28. septembra 2016, ktoré vypracoval Europol,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-203/15 (rozsudok TELE2) z 21. decembra 2016(17),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV(18);

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0272/2017),

A.  keďže počítačová kriminalita spôsobuje čoraz výraznejšie sociálne a hospodárske škody, ktoré majú vplyv na základné práva jednotlivcov a v kybernetickom priestore predstavujú hrozbu pre právny štát a stabilitu demokratických spoločností;

B.  keďže počítačová kriminalita je v členských štátoch EÚ čoraz väčším problémom;

C.  keďže z hodnotenia IOCTA 2016 vyplýva, že počítačová kriminalita naberá na intenzite, komplexnosti a rozsahu, že v niektorých krajinách EÚ je rozšírenejšia než tradičné formy trestnej činnosti, že presahuje do iných oblastí trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi, že využívanie nástrojov na šifrovanie a anonymizáciu na účely trestnej činnosti narastá a že útoky prostredníctvom tzv. ransomvéru sú častejšie než obvyklé hrozby v podobe malvéru, napríklad trójske kone;

D.  keďže v roku 2016 sa počet útokov na servery Komisie v porovnaní s rokom 2015 zvýšil o 20 %;

E.  keďže zraniteľnosť počítačov na útoky súvisí s jedinečnosťou vývoja informačných technológií v priebehu uplynulých rokov, rýchlosťou rastu online obchodu a nedostatočnými opatreniami zo strany vlády;

F.  keďže neustále rastie čierny trh s vydieraním prostredníctvom počítača, ako aj využívanie nájomných botnetov, hakerstva a kradnutého digitálneho tovaru;

G.  keďže stredobodom kybernetických útokov je naďalej malvér, napríklad bankové trójske kone, ale takisto možno pozorovať rast počtu a následkov útokov na priemyselné kontrolné systémy a siete zamerané na zničenie kritickej infraštruktúry a hospodárskych štruktúr, ako aj destabilizáciu spoločností, ako to bolo v prípade útoku prostredníctvom ransomvéru s názvom WannaCry v máji 2017, a teda tieto útoky predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre bezpečnosť, obranu a ďalšie dôležité odvetvia; keďže väčšina žiadostí o údaje v oblasti presadzovania medzinárodného práva sa týka podvodov a finančnej trestnej činnosti, po ktorých nasleduje násilná a závažná trestná činnosť;

H.  keďže i keď čoraz väčšia previazanosť ľudí, miest a vecí prináša mnoho výhod, takisto zvyšuje riziko počítačovej kriminality; keďže zariadenia pripojené na internet vecí, ktoré zahŕňajú inteligentné siete, pripojené chladničky, automobily či lekárske nástroje alebo pomôcky, často nie sú rovnako dobre chránené ako tradičné internetové zariadenia, a teda sú ideálnym cieľom pre páchateľov počítačovej trestnej činnosti, najmä preto, že režim bezpečnostných aktualizácií pre pripojené zariadenia je často neúplný alebo celkom chýba; keďže zariadenia internetu vecí zasiahnuté hakerským útokom, ktoré majú alebo môžu ovládať fyzické ovládače, môžu predstavovať konkrétnu hrozbu pre životy ľudí;

I.  keďže účinný právny rámec na ochranu údajov je nevyhnutný na vybudovanie dôvery vo svet internetu a zároveň umožní spotrebiteľom, ako aj podnikom v plnej miere využívať výhody digitálneho jednotného trhu a riešiť problém počítačovej kriminality;

J.  keďže podniky samotné nedokážu čeliť výzve zvyšovania bezpečnosti prepojeného sveta a vláda by mala prispievať ku kybernetickej bezpečnosti reguláciou a poskytovaním stimulov na podporu bezpečnejšieho správania používateľov;

K.  keďže hranice medzi počítačovou kriminalitou, počítačovou špionážou, počítačovou vojnou, počítačovou sabotážou a počítačovým terorizmom sú čoraz nejasnejšie; keďže počítačová kriminalita môže byť zameraná na jednotlivcov, verejné alebo súkromné subjekty a môže zahŕňať širokú škálu trestných činov vrátane narušenia súkromia, sexuálneho zneužívania detí online, verejného podnecovania k násiliu alebo nenávisti, sabotáže, špionáže, finančnej trestnej činnosti a podvodov, napríklad platobných podvodov, krádeže a krádeže identity, ako aj protiprávneho zásahu do systému;

L.  keďže v správe Svetového ekonomického fóra o globálnych rizikách z roku 2017 sa hromadný výskyt dátových podvodov a krádeže dát uvádza ako jedno z piatich hlavných globálnych rizík z hľadiska pravdepodobnosti;

M.  keďže značný počet počítačových trestných činov zostáva nestíhaný a nepotrestaný; keďže možno konštatovať stále nízku mieru ohlasovania, dlhé obdobia odhaľovania umožňujúce páchateľom počítačovej kriminality zabezpečiť si niekoľko vchodov/východov alebo zadných dvierok, ťažký prístup k elektronickým dôkazom, problémy s ich získavaním a prípustnosťou na súde, ako aj zložité postupy a jurisdikčné výzvy v súvislosti s cezhraničným charakterom počítačovej kriminality;

N.  keďže Rada vo svojich záveroch z júna 2016 zdôraznila, že vzhľadom na cezhraničnú povahu počítačovej kriminality, ako aj na hrozby spoločnej kybernetickej bezpečnosti, ktorým čelí EÚ, je zlepšená spolupráca a výmena informácií medzi policajnými a súdnymi orgánmi a odborníkmi z oblasti počítačovej kriminality nevyhnutná pre účinné vyšetrovanie v kybernetickom priestore a získavanie elektronických dôkazov;

O.  keďže zrušením smernice o uchovávaní údajov rozhodnutím Súdneho dvora EÚ z 8. apríla 2014, ako aj zákazom všeobecného, nerozlišujúceho a necieleného uchovávania údajov, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci TELE2 z 21. decembra 2016, sa stanovujú prísne obmedzenia pre hromadné spracovanie telekomunikačných údajov, ako aj pre prístup príslušných orgánov k týmto údajom;

P.  keďže v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Maximillian Schrems(19) sa zdôrazňuje, že hromadné sledovanie je porušením základných práv;

Q.  keďže boj proti počítačovej kriminalite musí rešpektovať rovnaké procesné a hmotnoprávne záruky a základné práva, konkrétne v oblasti ochrany údajov a slobody slova, rovnako ako boj proti všetkým ostatným oblastiam trestnej činnosti;

R.  keďže deti používajú internet v čoraz mladšom veku a sú osobitne zraniteľné, takže sa môžu stať obeťami tzv. groomingu a ďalších foriem sexuálneho zneužívania na internete (kybernetické šikanovanie, sexuálne zneužívanie, sexuálny nátlak a vydieranie), zneužívania osobných údajov, ako aj nebezpečných výziev zameraných na podporu rôznych druhov sebapoškodzovania, ako v prípade hry Blue whale, a preto potrebujú osobitnú ochranu; keďže páchatelia na internete môžu obete rýchlejšie vyhľadávať a klamať prostredníctvom četovacích fór, e-mailov, online hier a sociálnych sietí a keďže skryté peer-to-peer (P2P) siete zostávajú pre páchateľov sexuálnych trestných činov na deťoch hlavnými platformami na prístup, komunikáciu, ukladanie a výmenu materiálu zobrazujúceho sexuálne vykorisťovanie detí a na sledovanie nových obetí bez toho, aby boli odhalení;

S.  keďže rastúci trend sexuálneho nátlaku a vydierania stále nie je dostatočne preskúmaný ani sa o ňom v dostatočnej miere neinformuje, väčšinou pre povahu tohto trestného činu, čo spôsobuje, že obete pociťujú zahanbenie a vinu;

T.  keďže naživo prenášané zneužívanie detí na diaľku sa považuje za čoraz väčšiu hrozbu; keďže naživo prenášané zneužívanie detí na diaľku úplne zjavne súvisí s komerčným šírením materiálov z oblasti sexuálneho vykorisťovania detí;

U.  keďže v rámci nedávnej štúdie Národnej kriminálnej agentúry Spojeného kráľovstva sa zistilo, že mladí ľudia zapojení do hakerských aktivít sú menej motivovaní peniazmi a často napádajú počítačové siete preto, aby zapôsobili na svojich priateľov alebo spochybnili politický systém;

V.  keďže informovanosť o rizikách, ktoré počítačová kriminalita priniesla, sa zvýšila, ale preventívne opatrenia zo strany individuálnych používateľov, verejných inštitúcií a podnikov sú naďalej úplne nedostatočné, a to najmä pre nedostatok znalostí a zdrojov;

W.  keďže boj proti počítačovej kriminalite a nelegálnym aktivitám na internete by nemal zakryť pozitívne aspekty slobodného a otvoreného kybernetického priestoru, ktorý ponúka nové možnosti výmeny vedomostí a presadzovania politického a sociálneho začleňovania na celom svete;

Všeobecné úvahy

1.  zdôrazňuje, že prudký nárast ransomvéru, botnetov a neoprávneného narúšania počítačových systémov má vplyv na bezpečnosť jednotlivcov, dostupnosť a integritu ich osobných údajov, ako aj na ochranu súkromia a základných slobôd a na integritu kritickej infraštruktúry, okrem iného vrátane štruktúr zabezpečujúcich dodávky energie a elektrickej energie a finančných štruktúr, ako je burza cenných papierov; v tejto súvislosti pripomína, že boj proti počítačovej kriminalite je prioritou v rámci Európskeho programu v oblasti bezpečnosti z 28. apríla 2015;

2.  zdôrazňuje, že treba zjednodušiť spoločné vymedzenia pojmov počítačová kriminalita, kybernetická vojna, kybernetická bezpečnosť, kybernetické obťažovanie a kybernetické útoky s cieľom stanoviť spoločné právne vymedzenie v inštitúciách EÚ a členských štátoch EÚ;

3.  zdôrazňuje, že boj proti počítačovej kriminalite by mal byť predovšetkým o ochrane a posilňovaní kritickej infraštruktúry a iných sieťových zariadení, a nielen o prijímaní represívnych opatrení;

4.  pripomína dôležitosť právnych opatrení prijatých na európskej úrovni s cieľom harmonizovať vymedzenie trestných činov spojených s útokmi na informačné systémy, ako aj so sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním detí online a zaviazať členské štáty, aby zriadili systém na zaznamenávanie, výrobu a poskytovanie štatistických údajov o týchto trestných činoch v záujme účinnejšieho boja proti týmto druhom trestnej činnosti;

5.  dôrazne žiada tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchlene a náležite transponovali a vykonávali smernicu 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografii; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala a zabezpečila jej úplné a účinné vykonávanie a včas podala Európskemu parlamentu a gestorskému výboru správu o svojich zisteniach a zároveň nahradila rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV; zdôrazňuje, že Eurojust a Europol musia dostať primerané zdroje na zlepšenie identifikácie obetí, na boj proti organizovaným sieťam osôb, ktoré sa dopúšťajú sexuálneho zneužívania, a na urýchlenie odhaľovania, analýzy a postupovania materiálu zobrazujúceho zneužívanie detí na internete aj mimo neho;

6.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že 80 % podnikov v Európe zažilo aspoň jeden incident v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a nad tým, že kybernetické útoky proti podnikom často ostávajú neodhalené alebo neohlásené; pripomína, že na základe rôznych štúdií sa odhaduje, že kybernetické útoky predstavujú značné ročné náklady pre svetové hospodárstvo; domnieva sa, že povinnosť zverejňovať prípady narušenia bezpečnosti a vymieňať si informácie o rizikách, zavedená nariadením (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a smernicou (EÚ) 2016/1148 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (smernica o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS)), pomôže riešiť tento problém poskytovaním podpory podnikom, najmä MSP;

7.  zdôrazňuje, že neustále sa meniaca povaha kybernetických hrozieb prináša pre všetky zainteresované strany závažné právne a technologické výzvy; domnieva sa, že nové technológie by sa nemali vnímať ako hrozba, a uznáva, že technologický pokrok v oblasti šifrovania zlepší celkovú bezpečnosť našich informačných systémov, a to aj tým, že umožnia koncovým používateľom lepšiu ochranu ich dát a komunikácie; poukazuje však na to, že stále existujú značné nedostatky pri zabezpečovaní komunikácie a že techniky, ako sú tzv. onion routing a skryté siete, môžu používať zlomyseľní používatelia vrátane teroristov a páchateľov sexuálnych trestných činov zameraných na deti, hakeri sponzorovaní nie spriatelenými cudzími štátmi alebo extrémistické politické alebo náboženské organizácie na trestné účely, najmä na utajenie svojich aktivít v oblasti trestnej činnosti alebo totožnosti, čo spôsobuje vážne problémy pri vyšetrovaní;

8.  je veľmi znepokojený nedávnym celosvetovým útokom prostredníctvom ransomvéru, ktorý zrejme postihol desaťtisíce počítačov v takmer 100 krajinách a mnoho organizácií, okrem iného aj národný zdravotnícky systém (NHS) v Spojenom kráľovstve, čo je najvýznamnejšia obeť tohto rozsiahleho zásahu malvérom; v tejto súvislosti uznáva významnú činnosť v rámci iniciatívy No More Ransom, ktorá poskytuje viac než 40 bezplatných dešifrovacích nástrojov umožňujúcich obetiam ransomvéru na celom svete dešifrovať svoje zariadenia postihnuté útokom;

9.  zdôrazňuje, že skryté siete a tzv. onion-routing takisto poskytujú slobodný priestor novinárom, politickým aktivistom a obhajcom ľudských práv v niektorých krajinách s cieľom zamedziť odhaleniu zo strany represívnych štátnych orgánov;

10.  konštatuje, že využívanie nástrojov a služieb počítačovej kriminality zo strany zločineckých a teroristických sietí je stále obmedzené; zdôrazňuje však, že je veľmi pravdepodobné, že sa to zmení, vzhľadom na čoraz silnejšie väzby medzi terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou a na širokú dostupnosť strelných zbraní a prekurzorov výbušnín na skrytých sieťach;

11.  dôrazne odsudzuje akékoľvek zasahovanie do systému uskutočňované alebo riadené cudzou krajinou alebo jej agentmi s cieľom narušiť demokratický proces v inej krajine;

12.  zdôrazňuje, že cezhraničné žiadosti o odňatie domény, odstránenie obsahu a prístup k údajom používateľov predstavujú závažné výzvy, ktoré si vyžadujú naliehavé kroky, keďže ide o veľa; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzinárodné rámce ľudských práv, ktoré sa uplatňujú online i offline, predstavujú na globálnej úrovni významné kritérium;

13.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby obete kybernetických útokov mohli v plnej miere využívať všetky práva zakotvené v smernici 2012/29/EÚ, a zintenzívnili svoje úsilie, pokiaľ ide o identifikáciu obetí a služby poskytované obetiam, a to aj trvalou podporou osobitnej skupiny Europolu pre identifikáciu obetí; žiada členské štáty, aby v spolupráci s Europolom čo najskôr vytvorili takéto platformy s cieľom zabezpečiť, aby všetci používatelia internetu vedeli, ako požiadať o pomoc v situácii, keď sú terčom nelegálnych útokov na internete; vyzýva Komisiu, aby vydala štúdiu o dôsledkoch cezhraničnej počítačovej kriminality na základe smernice 2012/29/EÚ;

14.  zdôrazňuje, že v hodnotení hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA) Europolu z roku 2014 sa uvádza potreba efektívnejších a účinnejších právnych nástrojov s ohľadom na súčasné obmedzenia procesu zmluvy o vzájomnej právnej pomoci a takisto sa obhajuje ďalšia harmonizácia právnych predpisov v EÚ v príslušných prípadoch;

15.  zdôrazňuje, že počítačová kriminalita závažným spôsobom narúša fungovanie digitálneho jednotného trhu znižovaním dôvery v poskytovateľov digitálnych služieb, narúšaním cezhraničných transakcií a vážnym poškodzovaním záujmov spotrebiteľov digitálnych služieb;

16.  upozorňuje, že stratégie a opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti môžu byť kvalitné a účinné len v prípade, ak vychádzajú zo základných práv a slobôd zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a zo základných hodnôt EÚ;

17.   zdôrazňuje, že v záujme predchádzania počítačovej kriminalite existuje oprávnená a výrazná potreba chrániť komunikáciu medzi jednotlivcami a medzi jednotlivcami a verejnými a súkromnými organizáciami; poukazuje na to, že pri napĺňaní tejto potreby môže pomôcť silné šifrovanie; ďalej zdôrazňuje, že obmedzovanie používania alebo oslabovanie sily šifrovacích nástrojov vytvorí zraniteľné miesta, ktoré možno zneužiť na páchanie trestnej činnosti, a zníži dôveru v elektronické služby, čo bude mať zase škodlivý vplyv na občiansku spoločnosť a priemysel;

18.  požaduje akčný plán na ochranu práv detí na internete aj mimo neho v kybernetickom priestore a pripomína, že v oblasti boja proti počítačovej kriminalite musia orgány presadzovania práva venovať osobitnú pozornosť trestným činom páchaným voči deťom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v záujme predchádzania počítačovej kriminalite a boja proti nej, a najmä proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí na internete, je potrebné posilniť justičnú a policajnú spoluprácu medzi členskými štátmi a s Europolom a jeho Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite (EC3);

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli všetky právne opatrenia na boj proti fenoménu násilia páchaného na ženách na internete a kybernetického šikanovania; osobitne žiada EÚ a členské štáty, aby spoločnými silami vytvorili trestnoprávny rámec stanovujúci online spoločnostiam povinnosť vymazať hanlivý, urážlivý a ponižujúci obsah alebo zastaviť jeho šírenie; takisto žiada, aby sa zaviedla psychologická podpora pre ženské obete násilia na internete a dievčatá vystavené kybernetickému šikanovaniu;

20.  zdôrazňuje, že nelegálny online obsah by sa mal odstraňovať ihneď na základe riadneho právneho procesu; zdôrazňuje úlohu informačných a komunikačných technológií, poskytovateľov internetových služieb a poskytovateľov hostingových služieb pri zaisťovaní rýchleho a účinného odstraňovania nelegálneho online obsahu na žiadosť zodpovedného orgánu presadzovania práva;

Prevencia

21.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte preskúmania európskej stratégie kybernetickej bezpečnosti naďalej identifikovala zraniteľné miesta európskej kritickej infraštruktúry v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti, stimulovala vývoj odolných systémov a posúdila situáciu v oblasti boja proti počítačovej kriminalite v EÚ a členských štátoch s cieľom dosiahnuť lepšie porozumenie trendov a vývoja v súvislosti s páchaním trestnej činnosti v kybernetickom priestore;

22.  zdôrazňuje, že kybernetická odolnosť má zásadný význam z hľadiska predchádzania počítačovej kriminalite, a preto by sa jej mala venovať maximálna pozornosť; vyzýva členské štáty, aby prijali aktívne politiky a opatrenia zamerané na ochranu sietí a kritickej infraštruktúry; požaduje komplexný európsky prístup k boju proti počítačovej kriminalite v súlade so základnými právami, s ochranou údajov, kybernetickou bezpečnosťou, ochranou spotrebiteľa a elektronickým obchodom;

23.  v tejto súvislosti víta investície fondov EÚ do výskumných projektov, ako je verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, zameraných na posilnenie európskej kybernetickej odolnosti prostredníctvom inovácie a budovania kapacít; uznáva najmä úsilie verejno-súkromného partnerstva v oblasti kybernetickej bezpečnosti o primeranú reakciu na riešenie počiatočných zraniteľných miest;

24.  v tomto smere zdôrazňuje dôležitosť bezplatného a slobodného softvéru; požaduje, aby sa viac prostriedkov z fondov EÚ poskytovalo osobitne na výskum bezpečnosti IT založený na bezplatnom a slobodnom softvéri;

25.  so znepokojením berie na vedomie nedostatok kvalifikovaných IT-odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti; naliehavo žiada členské štáty, aby investovali do vzdelávania;

26.  domnieva sa, že regulácia by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri riadení rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom zlepšených noriem pre produkty a softvér týkajúcich sa návrhu a následných aktualizácií, ako aj minimálnych noriem týkajúcich sa štandardných používateľských mien a hesiel;

27.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili výmeny informácií prostredníctvom Eurojustu, Europolu a agentúry ENISA, ako aj výmenu najlepších postupov prostredníctvom európskej siete jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT) a tímov reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach (CERT), pokiaľ ide o problémy, ktorým čelia v boji proti počítačovej kriminalite, ako aj o konkrétne právne a technické riešenia na ich odstránenie a zvýšenie kybernetickej odolnosti; v tomto smere vyzýva Komisiu, aby presadzovala účinnú spoluprácu a uľahčovala výmenu informácií s cieľom predvídať a riadiť potenciálne riziká, ako stanovuje smernica NIS;

28.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so zistením Europolu, že väčšina úspešných útokov na jednotlivcov vzniká v dôsledku nedostatočnej digitálnej hygieny a informovanosti používateľov alebo nedostatočnej pozornosti venovanej technickým bezpečnostným opatreniam, napríklad bezpečnosti už v štádiu návrhu; zdôrazňuje, že používatelia sú prvými obeťami zle zabezpečeného hardvéru a softvéru;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili informačnú kampaň so zapojením všetkých relevantných aktérov a zainteresovaných subjektov zameranú na posilnenie postavenia detí a podporu rodičov, opatrovníkov a pedagógov, pokiaľ ide o chápanie a zvládanie internetových rizík a ochranu bezpečnosti detí na internete, na podporu členských štátov pri vytváraní programov prevencie sexuálneho zneužívania online, na podporu informačných kampaní o zodpovednom správaní v sociálnych médiách a na nabádanie významných vyhľadávačov a sietí sociálnych médií k tomu, aby zaujali aktívny prístup k ochrane bezpečnosti detí na internete;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili kampane zamerané na zvýšenie informovanosti a prevenciu a propagovali osvedčené postupy s cieľom zabezpečiť, aby si občania, najmä deti a iní zraniteľní používatelia, ale aj orgány ústrednej a miestnej vlády, kľúčoví prevádzkovatelia a subjekty súkromného sektora, najmä MSP, uvedomovali riziká počítačovej kriminality a vedeli, ako sa na internete chrániť a ako chrániť svoje zariadenia; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali praktické bezpečnostné opatrenia, napríklad šifrovanie, alebo iné bezpečnostné technológie, technológie na zlepšenie ochrany súkromia a nástroje anonymizácie;

31.  zdôrazňuje, že kampane na zvýšenie informovanosti by mali byť sprevádzané vzdelávacími programami o „informovanom používaní“ nástrojov informačných technológií; odporúča členským štátom, aby do učebných plánov informatiky na školách zahrnuli kybernetickú bezpečnosť, ako aj riziká a dôsledky používania osobných údajov online; v tejto súvislosti poukazuje na úsilie vyvinuté v rámci európskej stratégie pre internet lepšie prispôsobený deťom (Better Internet for Kids (BIK) Strategy 2012);

32.  zdôrazňuje, že v rámci boja proti počítačovej kriminalite je naliehavo potrebné venovať viac úsilia vzdelávaniu a odbornej príprave v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS) zavedením školení venovaných NIS, bezpečnému vývoju softvéru a ochrane osobných údajov pre študentov informatiky, ako aj základných školení o NIS pre zamestnancov verejnej správy;

33.  domnieva sa, že jedným z nástrojov podnecujúcich opatrenia v oblasti bezpečnosti tak zo strany podnikov, ktoré sa stávajú zodpovednými za návrh softvéru, ako aj používateľov, ktorým sa pripomína, aby softvér používali náležitým spôsobom, by mohlo byť poistenie proti počítačovému hakerstvu;

34.  zdôrazňuje, že podniky by mali identifikovať zraniteľné miesta a riziká prostredníctvom pravidelných hodnotení, chrániť svoje produkty a služby tým, že zraniteľné miesta okamžite opravia, a to aj politikami riadenia opráv a aktualizáciami ochrany údajov, zmierňovať dôsledky útokov prostredníctvom ransomvéru tým, že vytvoria odolné záložné systémy, a dôsledne oznamovať kybernetické útoky;

35.  naliehavo žiada členské štáty, aby zriadili tímy reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach (CERT), ktorým by podniky a spotrebitelia mohli oznamovať škodlivé e-maily a webové sídla, ako je stanovené v smernici o kybernetickej bezpečnosti (smernica NIS), aby členské štáty boli pravidelne informované o bezpečnostných incidentoch a opatreniach na boj proti rizikám pre ich vlastné systémy a na zmierňovanie takýchto rizík; nabáda členské štáty, aby zvážili vytvorenie databázy na zaznamenávanie všetkých druhov počítačovej kriminality a na monitorovanie vývoja príslušných javov;

36.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali do lepšieho zabezpečenia svojej kritickej infraštruktúry a súvisiacich údajov, aby dokázali odolávať kybernetickým útokom;

Zvýšenie zodpovednosti poskytovateľov služieb

37.  zastáva názor, že posilnená spolupráca príslušných orgánov s poskytovateľmi služieb je kľúčovým faktorom pri urýchlení a zefektívnení vzájomnej právnej pomoci a postupov vzájomného uznávania v medziach stanovených európskym právnym rámcom; vyzýva poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ktorí nemajú sídlo v Únii, aby písomne určili svojich zástupcov v Únii;

38.  opakuje, že pokiaľ ide o internet vecí, sú výrobcovia kľúčovým východiskom pre sprísňovanie režimov zodpovednosti, čo povedie k vyššej kvalite produktov a bezpečnejšiemu prostrediu z hľadiska externého prístupu a možnosti zdokumentovanej aktualizácie;

39.  domnieva sa, že s ohľadom na vývoj v oblasti inovácií a čoraz väčšiu prístupnosť zariadení internetu vecí by sa mala osobitná pozornosť venovať bezpečnosti všetkých, aj veľmi jednoduchých zariadení; nazdáva sa, že je v záujme výrobcov hardvéru a vývojárov inovatívneho softvéru investovať do riešení na predchádzanie počítačovej kriminalite a výmenu informácií týkajúcich sa hrozieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali prístup založený na zaistení bezpečnosti už v štádiu návrhu, a žiada, aby odvetvie v prípade všetkých takýchto zariadení zahrnulo riešenia založené na zaistení bezpečnosti už v štádiu návrhu; v tejto súvislosti nabáda zástupcov súkromného sektora, aby vykonávali dobrovoľné opatrenia vyvinuté na základe príslušných právnych predpisov EÚ, ako je smernica o sieťovej a informačnej bezpečnosti, a v súlade s medzinárodne uznávanými normami s cieľom posilniť dôveru v bezpečnosť softvéru a zariadení, ako je značka dôvery internetu vecí;

40.  nabáda poskytovateľov služieb, aby sa pripojili k etickému kódexu pre boj proti nelegálnym nenávistným prejavom na internete, a vyzýva Komisiu a zúčastnené podniky, aby v tejto veci naďalej spolupracovali;

41.  pripomína, že podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode(20) (smernica o elektronickom obchode) platí pre sprostredkovateľov výnimka zo zodpovednosti za obsah len v prípade, ak vo vzťahu k prenášanému a/alebo uchovávanému obsahu zohrávajú neutrálnu a pasívnu úlohu, ale taktiež sa vyžaduje rýchla reakcia a odstránenie obsahu alebo zamedzenie prístupu k nemu v prípade, že sprostredkovateľ o porušení práva alebo nelegálnej činnosti, alebo informácii reálne vie;

42.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné chrániť databázy orgánov presadzovania práva pred bezpečnostnými incidentmi a nezákonným prístupom, keďže táto skutočnosť je pre jednotlivcov znepokojujúca; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o extrateritoriálny dosah orgánov presadzovania práva pri prístupe k údajom v rámci vyšetrovania trestných činov, a zdôrazňuje, že v tejto oblasti treba zaviesť jasné pravidlá;

43.  domnieva sa, že problémy týkajúce sa nelegálnej online aktivity treba riešiť rýchlo a účinne, a to aj prostredníctvom postupov odstraňovania obsahu, ak obsah už nie je potrebný na účely odhaľovania, vyšetrovania a stíhania; pripomína, že ak odstránenie obsahu nie je možné, členské štáty môžu prijať potrebné a primerané opatrenia na zablokovanie prístupu k nemu z územia Únie; zdôrazňuje, že takéto opatrenia musia byť v súlade s existujúcimi legislatívnymi a súdnymi postupmi, ako aj s chartou a že tiež sa na ne musia vzťahovať primerané záruky vrátane možnosti súdnych prostriedkov nápravy;

44.  zdôrazňuje úlohu poskytovateľov služieb digitálnej informačnej spoločnosti pri zabezpečovaní rýchleho a účinného odstraňovania nelegálneho online obsahu na žiadosť zodpovedného orgánu presadzovania práva a víta pokrok, ktorý sa dosiahol v tomto smere, a to aj prostredníctvom prínosu internetového fóra EÚ; podčiarkuje potrebu väčšej angažovanosti a spolupráce príslušných orgánov a poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti s cieľom dosiahnuť rýchle a efektívne odstránenie obsahu zo strany odvetvia a zabrániť zablokovaniu nelegálneho obsahu prostredníctvom vládnych opatrení; vyzýva členské štáty, aby vyvodili právnu zodpovednosť voči platformám porušujúcim príslušné pravidlá; opakuje, že akékoľvek opatrenia na odstránenie nelegálneho online obsahu, ktorými sa stanovujú podmienky, by mali byť povolené len v prípade, že vnútroštátne procesné pravidlá umožňujú používateľom uplatňovať svoje práva pred súdom po tom, ako sa dozvedeli o týchto opatreniach;

45.  zdôrazňuje, že v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(21) je obmedzená zodpovednosť sprostredkovateľov zásadne dôležitá pre ochranu otvorenosti internetu, základných práv, právnej istoty a inovácie; víta zámer Komisie stanoviť usmernenie týkajúce sa postupov odstraňovania obsahu na základe upozornenia, podporiť online platformy pri plnení ich povinností a pravidiel o zodpovednosti podľa smernice o elektronickom obchode (2000/31/ES), posilniť právnu istotu a zvýšiť dôveru používateľov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto veci predložila legislatívny návrh;

46.  žiada uplatňovanie prístupu „sledovania toku peňazí“, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 9. júna 2015 o oznámení „Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: Akčný plán EÚ“(22) na základe regulačného rámca smernice o elektronickom obchode a smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva;

47.  zdôrazňuje zásadný význam poskytovania nepretržitej a osobitnej odbornej prípravy a psychologickej podpory tzv. moderátorom obsahu v súkromných a verejných subjektoch, ktorí sú zodpovední za posudzovanie sporného alebo nelegálneho online obsahu, keďže by mali byť považovaní za osoby poskytujúce prvotnú reakciu v tejto oblasti;

48.  vyzýva poskytovateľov služieb, aby stanovili jednoznačné spôsoby oznamovania a zaviedli riadne vymedzenú vnútornú infraštruktúru, ktorá umožní rýchlu a primeranú reakciu na oznámenia;

49.  vyzýva poskytovateľov služieb, aby zintenzívnili úsilie zamerané na zvýšenie informovanosti o rizikách spojených s pripojením na internet, najmä pre deti, a to tým, že vyvinie interaktívne nástroje a informačné materiály;

Posilnenie policajnej a justičnej spolupráce

50.  je znepokojený výrazným počtom nepotrestaných počítačových trestných činov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že využívanie technológií ako NAT CGN poskytovateľmi internetových služieb vážne poškodzuje vyšetrovania tým, že z technického hľadiska znemožňuje presnú identifikáciu používateľa IP adresy, a teda určenie osoby zodpovednej za trestné činy na internete; zdôrazňuje potrebu umožniť orgánom presadzovania práva zákonný prístup k relevantným informáciám, a to za obmedzených okolností, ak je takýto prístup potrebný a primeraný z dôvodu bezpečnosti a spravodlivosti; zdôrazňuje, že súdnym orgánom a orgánom presadzovania práva treba poskytnúť dostatočné kapacity na vykonávanie vyšetrovaní v súlade so zákonom;

51.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovateľom šifrovania neukladali žiadne povinnosti, ktoré by viedli k oslabeniu alebo ohrozeniu bezpečnosti ich sietí alebo služieb, napríklad povinnosť vytvoriť tzv. zadné vrátka alebo uľahčiť ich používanie; zdôrazňuje, že treba ponúkať realizovateľné riešenia, a to tak prostredníctvom právnych predpisov, ako aj neustáleho technologického vývoja, ak sú tieto riešenia nevyhnutné pre spravodlivosť a bezpečnosť; vyzýva členské štáty, aby v rámci konzultácií so súdnictvom a Eurojustom spolupracovali pri zosúlaďovaní podmienok pre zákonné používanie online vyšetrovacích nástrojov;

52.  zdôrazňuje, že legálne odpočúvanie môže byť veľmi účinným opatrením na boj proti nelegálnemu hakerstvu, a to pod podmienkou, že je nevyhnutné, primerané, založené na riadnom právnom procese a v plnom súlade so základnými právami a právom a judikatúrou EÚ o ochrane údajov; vyzýva všetky členské štáty, aby využívali možnosti legálneho odpočúvania zameraného na podozrivých jednotlivcov, stanovili jasné pravidlá týkajúce sa postupu udelenia predchádzajúceho súdneho povolenia pre aktivity legálneho odpočúvania vrátane obmedzení používania a trvania legálnych nástrojov hakerstva, zriadili mechanizmus dohľadu a poskytovali účinné právne prostriedky nápravy pre ciele hakerských aktivít;

53.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s komunitou pre bezpečnosť IKT a nabádali ju, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v rámci tzv. etického hakerstva (white hat hacking) a pri oznamovaní nezákonného obsahu, ako je materiál z oblasti sexuálneho zneužívania detí;

54.  nabáda Europol, aby vytvoril anonymný systém oznamovania zo skrytých sietí, ktorý umožní jednotlivcom oznamovať nezákonný obsah, napríklad materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí, príslušným orgánom prostredníctvom technických záruk podobných tým, ktoré zaviedli viaceré tlačové organizácie využívajúce takéto systémy na uľahčenie výmeny citlivých údajov s novinármi spôsobom, ktorý umožňuje vyššiu mieru anonymity a bezpečnosti, než aké poskytuje bežný e-mail;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné minimalizovať riziká pre súkromie používateľov internetu vyplývajúce z úniku riešení alebo nástrojov, ktoré využívajú orgány presadzovania práva v rámci svojich vyšetrovaní v súlade so zákonom;

56.  upozorňuje, že súdne orgány a orgány presadzovania práva musia mať dostatočnú kapacitu a finančné prostriedky, aby mohli účinne reagovať na počítačovú kriminalitu;

57.  zdôrazňuje, že zmes samostatných, územne vymedzených vnútroštátnych jurisdikcií spôsobuje problémy pri určovaní uplatniteľného práva v cezhraničných interakciách a vytvára právnu neistotu, čo bráni cezhraničnej spolupráci, ktorá je potrebná na účinné riešenie prípadov počítačovej kriminality;

58.  zdôrazňuje, že treba vypracovať praktický základ pre spoločný prístup EÚ k otázke jurisdikcie v kybernetickom priestore, ako bolo zdôraznené na neformálnom stretnutí ministrov spravodlivosti a vnútra, ktoré sa konalo 26. januára 2016;

59.  v tejto súvislosti upozorňuje, že treba jednak vypracovať spoločné procesné normy, ktorými možno stanoviť územné faktory, ktoré sú základom pre uplatniteľné právo v kybernetickom priestore, jednak vymedziť vyšetrovacie opatrenia, ktoré možno použiť bez ohľadu na geografické hranice;

60.  uznáva, že takýmto spoločným európskym prístupom, ktorý musí rešpektovať základné práva a súkromie, sa vybuduje dôvera medzi zainteresovanými subjektmi, znížia sa oneskorenia pri vybavovaní cezhraničných žiadostí, zavedie sa interoperabilita medzi rôznorodými subjektmi a poskytne sa možnosť začleniť do operačných rámcov požiadavky týkajúce sa riadneho procesu;

61.  vyjadruje presvedčenie, že spoločné procesné normy v oblasti presadzovania práva v kybernetickom priestore by sa mali v dlhodobom horizonte vyvinúť aj na globálnej úrovni; v tomto smere víta činnosť výboru Rady Európy pre počítačovú kriminalitu;

Elektronické dôkazy

62.  zdôrazňuje, že spoločný európsky prístup k trestnému súdnictvu v kybernetickom priestore je prioritou, keďže zlepší presadzovanie zásady právneho štátu v kybernetickom priestore a uľahčí získavanie elektronických dôkazov v trestných konaniach a takisto prispeje k oveľa rýchlejšiemu vyšetreniu prípadov, než je tomu v súčasnosti;

63.  vyzdvihuje potrebu nájsť prostriedky na rýchlejšie zabezpečenie a získanie elektronických dôkazov, ako aj dôležitosť úzkej spolupráce orgánov presadzovania práva, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho využívania spoločných vyšetrovacích tímov, tretích krajín a poskytovateľov služieb pôsobiacich na európskom území, v súlade s ustanoveniami všeobecného nariadenia o ochrane údajov ((EÚ) 2016/679), smernice (EÚ) 2016/680 (policajná smernica) a existujúcich dohôd o vzájomnej právnej pomoci; zdôrazňuje potrebu zriadiť jednotné kontaktné miesta vo všetkých členských štátoch a optimalizovať využívanie existujúcich kontaktných miest, keďže sa tým uľahčí prístup k elektronickým dôkazom, ako aj výmena informácií, zlepší sa spolupráca s poskytovateľmi služieb a urýchlia sa postupy vzájomnej právnej pomoci;

64.  uznáva, že v súčasnosti roztrieštený právny rámec môže spôsobiť problémy poskytovateľom služieb, ktorí chcú plniť požiadavky v oblasti presadzovania práva; vyzýva Komisiu, aby predložila európsky právny rámec pre elektronické dôkazy vrátane harmonizovaných pravidiel na určenie postavenia poskytovateľa ako domáceho alebo zahraničného poskytovateľa a uložila poskytovateľom služieb povinnosť reagovať na žiadosti z iných členských štátov na základe riadneho právneho procesu a v súlade s európskym vyšetrovacím príkazom (EVP), pričom zohľadní zásadu proporcionality s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na uplatňovanie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby a zabezpečí primerané záruky v záujme stanovenia právnej istoty, ako aj zlepšenia schopnosti poskytovateľov služieb a sprostredkovateľov reagovať na požiadavky v oblasti presadzovania práva;

65.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby akýkoľvek rámec pre elektronické dôkazy zahŕňal dostatočné záruky v oblasti práv a slobôd všetkých zúčastnených; zdôrazňuje, že by to malo zahŕňať požiadavku, aby žiadosti o elektronické dôkazy boli v prvom rade adresované prevádzkovateľom alebo vlastníkom údajov, aby sa zaistilo rešpektovanie ich práv, ako aj práv tých, s ktorými údaje súvisia (napríklad ich právo trvať na uplatňovaní povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť a domáhať sa právneho prostriedku nápravy v prípade neprimeraného alebo inak nezákonného prístupu); zdôrazňuje tiež potrebu zaistiť, aby každý právny rámec chránil poskytovateľov a všetky ostatné strany pred žiadosťami, ktoré by mohli spôsobiť kolíziu právnych poriadkov alebo inak narušiť zvrchovanosť iných štátov;

66.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (smernica o EVP) na účely účinného zabezpečovania a získavania elektronických dôkazov v EÚ a aby do svojich vnútroštátnych trestných kódexov zahrnuli konkrétne ustanovenia týkajúce sa kybernetického priestoru v záujme uľahčenia prípustnosti elektronických dôkazov na súde a aby umožnili vydávať jasnejšie usmernenia pre sudcov, pokiaľ ide o trestanie počítačovej kriminality;

67.  víta pokračujúcu činnosť Komisie v súvislosti s platformou spolupráce s bezpečným komunikačným kanálom na digitálnu výmenu európskych vyšetrovacích príkazov týkajúcich sa elektronických dôkazov, ako aj odpovedí medzi súdnymi orgánmi EÚ; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi, Eurojustom a poskytovateľmi služieb preskúmala a zjednotila formuláre, nástroje a postupy žiadostí o zabezpečenie a získanie elektronických dôkazov s cieľom uľahčiť overovanie, zaistiť rýchle postupy a zvýšiť transparentnosť a spoľahlivosť procesu zabezpečovania a získavania elektronických dôkazov; vyzýva Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), aby vytvorila moduly odbornej prípravy na účinné využívanie existujúcich rámcov používaných na zabezpečovanie a získavanie elektronických dôkazov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zefektívnenie politík poskytovateľov služieb pomôže znížiť rôznorodosť prístupov, najmä v oblasti postupov a podmienok poskytovania prístupu k požadovaným údajom;

Budovanie kapacít na európskej úrovni

68.  pripomína, že nedávne incidenty jasne poukázali na závažnú zraniteľnosť EÚ, najmä inštitúcií EÚ, národných vlád a parlamentov, významných európskych podnikov a európskej IT infraštruktúry a sietí voči sofistikovaným útokom využívajúcim zložitý softvér a malvér; vyzýva Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), aby neustále hodnotila úroveň hrozby, a žiada Komisiu, aby investovala do kapacity v oblasti IT, ako aj ochrany a odolnosti kritickej infraštruktúry inštitúcií EÚ s cieľom znížiť zraniteľnosť EÚ voči závažným kybernetickým útokom veľkých zločineckých organizácií, štátom podporovaným útokom alebo teroristickým skupinám;

69.  uznáva dôležitý prínos Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3) v rámci Europolu a Eurojustu, ako aj Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) k boju proti počítačovej kriminalite;

70.  vyzýva Europol, aby podporoval vnútroštátne orgány presadzovania práva pri vytváraní bezpečných a vhodných prenosových kanálov;

71.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v súčasnosti neexistujú žiadne normy EÚ pre odbornú prípravu a certifikáciu; uznáva, že budúci vývoj v oblasti počítačovej kriminality si od správcov vyžaduje čoraz vyššiu úroveň odborných znalostí; víta, že existujúce iniciatívy, ako sú Európska skupina pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti boja proti počítačovej kriminalite (ECTEG), projekt odbornej prípravy školiteľov a školenia v rámci politického cyklu EÚ, už dláždia cestu pre riešenie problému medzery v oblasti odborných znalostí na úrovni EÚ;

72.  vyzýva agentúru CEPOL a Európsku sieť odbornej justičnej prípravy, aby rozšírili svoju ponuku kurzov odbornej prípravy venovaných témam súvisiacim s počítačovou kriminalitou pre príslušné orgány presadzovania práva a súdne orgány v celej Únii;

73.  zdôrazňuje, že počet prípadov počítačovej kriminality oznámených Eurojustu sa zvýšil o 30 %; žiada o vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov a v prípade potreby aj o zvýšenie počtu pracovných miest s cieľom umožniť, aby Eurojust zvládal zvýšenú pracovnú záťaž v oblasti počítačovej kriminality a ďalej rozvíjal a posilňoval svoju podporu vnútroštátnych prokurátorov pre počítačovú kriminalitu v cezhraničných prípadoch, a to aj prostredníctvom nedávno zriadenej Európskej justičnej siete na boj proti počítačovej kriminalite;

74.  požaduje preskúmanie mandátu agentúry ENISA a posilnenie vnútroštátnych agentúr pôsobiacich v oblasti kybernetickej bezpečnosti; vyzýva na posilnenie agentúry ENISA z hľadiska jej úloh, personálneho obsadenia a zdrojov; zdôrazňuje, že nový mandát by mal zahŕňať aj silnejšie väzby s Europolom a zainteresovanými stranami z odvetvia, aby agentúra mohla lepšie podporovať príslušné orgány v boji proti počítačovej kriminalite;

75.  žiada Agentúru pre základné práva (FRA), aby vypracovala praktickú a podrobnú príručku obsahujúcu usmernenia pre členské štáty v oblasti dohľadu a dozoru;

Užšia spolupráca s tretími krajinami

76.  zdôrazňuje dôležitosť úzkej spolupráce s tretími krajinami v rámci globálneho boja proti počítačovej kriminalite, a to aj prostredníctvom výmeny najlepších postupov, spoločných vyšetrovaní, budovania kapacít a vzájomnej právnej pomoci;

77.  vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a v plnej miere vykonávali Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 (Budapeštiansky dohovor), ako aj dodatočné protokoly k nemu a aby ho v spolupráci s Komisiou presadzovali na príslušných medzinárodných fórach;

78.  poukazuje na vážne obavy súvisiace s činnosťou v rámci výboru Rady Európy pre Dohovor o počítačovej kriminalite, pokiaľ ide o výklad článku 32 Budapeštianskeho dohovoru o cezhraničnom prístupe k uchovávaným počítačovým údajom (tzv. cloudové dôkazy), a je proti akémukoľvek uzatváraniu dodatkového protokolu alebo usmernenia zameraného na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia nad rámec súčasného režimu zavedeného týmto dohovorom, ktorý je už veľkou výnimkou zo zásady teritoriality, pretože by to mohlo viesť k neobmedzenému diaľkovému prístupu orgánov presadzovania práva k serverom a počítačom umiestneným v iných jurisdikciách bez využitia vzájomnej právnej pomoci a iných nástrojov justičnej spolupráce zavedených na zaistenie základných práv jednotlivca vrátane ochrany údajov a riadneho procesu, najmä dohovoru Rady Európy č. 108;

79.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oblasti počítačovej kriminality neexistuje žiadny záväzný medzinárodný právny predpis, a naliehavo žiada členské štáty a európske inštitúcie, aby vypracovali takýto dohovor;

80.  vyzýva Komisiu, aby navrhla možnosti iniciatív na zlepšenie účinnosti a na podporu využívania zmlúv o vzájomnej právnej pomoci ako protiváhy k prevzatiu extrateritoriálnej jurisdikcie tretími krajinami;

81.  vyzýva členské štáty, aby zaistili dostatočné kapacity na spracovanie žiadostí o vzájomnú právnu pomoc v súvislosti s vyšetrovaniami v kybernetickom priestore a aby vytvorili príslušné programy odbornej prípravy pre pracovníkov zodpovedných za spracovanie týchto žiadostí;

82.  zdôrazňuje, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú tak výmenu informácií, ako aj praktickú spoluprácu;

83.  berie na vedomie, že najvyšší počet žiadostí týkajúcich sa presadzovania práva sa zasiela do Spojených štátov amerických a Kanady; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že miera zverejňovania údajov veľkými poskytovateľmi služieb v USA v reakcii na žiadosti európskych orgánov trestného súdnictva nedosahuje ani 60 %, a pripomína, že podľa kapitoly V všeobecného nariadenia o ochrane údajov sú uprednostňovaným mechanizmom, ktorý umožňuje prístup k osobným údajom uchovávaných v zahraničí, zmluvy o vzájomnej právnej pomoci a iné medzinárodné dohody;

84.  vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne opatrenia na ochranu základných práv podozrivých alebo obvinených osôb pri výmene informácií medzi európskymi orgánmi presadzovania práva a tretími krajinami, najmä záruk, pokiaľ ide o rýchle získanie relevantných dôkazov na základe súdneho rozhodnutia, ako aj získanie informácií týkajúcich sa účastníka alebo podrobných metaúdajov a údajov o obsahu (ak nie sú zašifrované) od orgánov presadzovania práva a/alebo poskytovateľov služieb, s cieľom zlepšiť vzájomnú právnu pomoc;

85.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi, príslušnými európskymi orgánmi a v prípade potreby aj tretími krajinami zvážila nové spôsoby efektívneho zabezpečovania a získavania elektronických dôkazov uchovávaných v tretích krajinách, v plnom súlade so základnými právami a s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, a to tým, že urýchli a zjednoduší využívanie postupov vzájomnej právnej pomoci a prípadne i vzájomné uznávanie;

86.  zdôrazňuje dôležitosť centra NATO pre reakciu na kybernetické incidenty;

87.  vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do Globálneho fóra o kybernetických odborných znalostiach (GFCE) s cieľom uľahčiť vytváranie partnerstiev zameraných na budovanie kapacít;

88.  podporuje pomoc pri budovaní kapacít, ktorú EÚ poskytuje krajinám východného susedstva, keďže mnoho kybernetických útokov má pôvod v týchto krajinách;·

o
o   o

89.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 33.
(2) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 109.
(3) Ú. v. ES L 149, 2.6.2001, s. 1.
(4) Rada Európy, Séria európskych zmlúv, č. 185, 23.11.2001.
(5) Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75.
(7) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(8) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 8.
(10) Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1.
(11) ECLI:EU:C:2014:238.
(12) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 112.
(13) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(15) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(16) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.
(17) Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige AB proti Post- och telestyrelsen a i. a Secretary of State for the Home Department proti Tomovi Watsonovi a ďalším, C-203/15, ECLI:EU:C:2016:970.
(18) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.
(19) ECLI:EU:C:2015:650.
(20) Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2000, s. 1.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
(22) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 25.


Politické vzťahy EÚ s ASEAN
PDF 305kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o politických vzťahoch EÚ s ASEAN (2017/2026(INI))
P8_TA(2017)0367A8-0243/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na založenie Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“) 8. augusta 1967,

–  so zreteľom na základný právny rámec pre vzťahy EÚ – ASEAN, konkrétne na Dohodu o spolupráci ASEAN – EHS podpísanú v marci 1980(1),

–  so zreteľom na Chartu združenia ASEAN podpísanú v novembri 2007, ktorou sa zriaďuje právna subjektivita a právny a inštitucionálny rámec združenia ASEAN a zároveň vytvára Výbor stálych predstaviteľov s cieľom podporovať a koordinovať prácu združenia ASEAN,

–  so zreteľom na Regionálne fórum ASEAN-u (ARF), ktoré bolo vytvorené v roku 1993 s cieľom podporiť dialóg a konzultácie o politických a bezpečnostných otázkach a prispieť k budovaniu dôvery a preventívnej diplomacie v ázijsko-tichomorskom regióne,

–  so zreteľom na rôzne rámce ASEAN-u na budovania dôvery v regióne: Regionálne fórum ARF, stretnutie ministrov obrany krajín ASEAN-u (ADMM-Plus), východoázijský samit (EAS), ASEAN+3 ( ASEAN plus Čína, Japonsko a Južná Kórea) a ASEAN+6 (ASEAN plus Čína, Japonsko, Južná Kórea, India, Austrália a Nový Zéland),

–  so zreteľom na obchodné dohody medzi ASEAN-om a Japonskom, Čínou, Južnou Kóreou, Indiou, Austráliou a Novým Zélandom,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania a/alebo uzavretie siedmich dohôd o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a určitými členskými krajinami ASEAN-u, konkrétne Brunejom, Indonéziou, Malajziou, Filipínami, Singapurom, Thajskom a Vietnamom,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania o dohodách o voľnom obchode s Indonéziou a Filipínami, rokovania o dohodách o voľnom obchode s Malajziou a Thajskom, ktoré sú v súčasnosti pozastavené, na očakávané uzavretie dohôd o voľnom obchode so Singapurom a Vietnamom v najbližších mesiacoch a na rokovania o investičnej dohode s Mjanmarskom,

–  so zreteľom na stretnutie komisárky pre obchod Cecilie Malmströmovej a ministrov financií krajín ASEAN-u, ktoré sa konalo 10. marca 2017 v Manile,

–  so zreteľom na 9. zasadnutie parlamentného partnerstva Ázie a Európy (ASEP9), ktoré sa konalo 21. a 22. apríla 2016 v Ulánbátare v Mongolsku,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Norimbergu o posilnenom partnerstve medzi EÚ a združením ASEAN z marca 2007 a jeho akčný plán z novembra 2007,

–  so zreteľom na akčný plán z Bandar Seri Begawanu na posilnenie partnerstva medzi združením ASEAN a EÚ (2013 – 2017) prijatý v Bruneji 27. apríla 2012,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 18. mája 2015 s názvom „EÚ a ASEAN: partnerstvo so strategickým zámerom“ (JOIN(2015)0022),

–  so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o vzťahoch EÚ a ASEAN-u z 22. júna 2015,

–  so zreteľom na Bangkockú deklaráciu o podpore globálneho partnerstva ASEAN – EÚ pre spoločné strategické ciele zo 14. októbra 2016,

–  so zreteľom na pristúpenie Európskej únie k Zmluve o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii (TAC) v Phnom Pénhe 12. júla 2012(2),

–  so zreteľom na 11. samit Ázijsko-Európskeho stretnutia (ASEM11), ktoré sa konalo 15. a 16. júla 2016 v Ulánbátare v Mongolsku,

–  so zreteľom na Nadáciu Ázia – Európa (ASEF) zriadenú vo februári 1997 s cieľom vytvoriť fórum pre mimovládny dialóg,

–  so zreteľom na program podpory regionálnej integrácie ASEAN – EÚ (APRIS), program podpory regionálnej integrácie ASEAN (ARISE) a nástroj regionálneho dialógu EÚ – ASEAN (READI) na podporu harmonizácie politík a predpisov v sektoroch, ktoré nesúvisia s obchodom,

–  so zreteľom na koncepciu Hospodárskeho spoločenstva ASEAN dohodnutú v roku 2007,

–  so zreteľom na 14. samit združenia ASEAN v roku 2009 a na vytvorenie plánu vytvorenia jednotného trhu ASEAN-u (Hospodárske spoločenstvo ASEAN-u (AEC)), Politicko-bezpečnostné spoločenstvo ASEAN (APSC) a Spoločensko-kultúrne spoločenstvo ASEAN (ASCC),

–  so zreteľom na 28. a 29. samit ASEAN-u, ktoré sa konali 6. a 7. septembra 2016 vo Vientiane v Laose, a na 30. samit ASEAN, ktorý sa konal 26. – 29. apríla 2017 v Manile na Filipínach,

–  so zreteľom na 24. schôdzu spoločného výboru pre spoluprácu ASEAN – EÚ, ktorá sa konala 2. marca 2017 v Jakarte (Indonézia),

–  so zreteľom na ASEAN víziu spoločenstiev 2025 prijatú na 27. samite ASEAN-u, ktorý sa konal od 18. do 22. novembra 2015 v Kuala Lumpure (Malajzia), a na oznámenie zriadenia Hospodárskeho spoločenstva ASEAN-u z 31. decembra 2015, ktorého cieľom je vytvoriť vnútorný trh pre viac ako 600 miliónov ľudí,

–  so zreteľom na 11. samit Južnej Ázie (EAS), ktorý sa konal 8. septembra 2016 vo Vientiane v Laose za účasti najvyšších predstaviteľov 18 krajín, členských štátov združenia ASEAN, Číny, Japonska a Južnej Kórey (ASEAN+3), Indie, Austrálie a Nového Zélandu (ASEAN+6), Ruska a USA,

–  so zreteľom na Deklaráciu ľudských práv ASEAN-u z 18. novembra 2012 a vytvorenie medzivládnej komisie pre ľudské práva (AICHR) v roku 2009,

–  so zreteľom na organizáciu Poslanci krajín ASEAN za ľudské práva (APHR), orgán, ktorý bol založený v roku 2013 s cieľom podporovať demokraciu a ľudské práva vo všetkých členských štátoch združenia ASEAN,

–  so zreteľom na Inštitút mieru a zmierenia ASEAN (AIPR),

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré ratifikovali všetky členské štáty ASEAN-u,

–  so zreteľom na Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN s názvom „Chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktoré 16. júna 2011 prijala Rada OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Dohovor združenia ASEAN proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, ktorý v novembri 2015 podpísali všetky členské štáty ASEAN-u,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmania Rady OSN pre ľudské práva, na ktorých sa zúčastnili všetky členské štáty združenia ASEAN,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o ASEAN-e, najmä na uznesenie z 15. januára 2014 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a združením ASEAN(3),

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o členských štátoch ASEAN-u, najmä na uznesenie z 9. júna 2016 o Vietname(4), zo 17. decembra 2015 o rámcovej dohode o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom (uznesenie)(5), zo 17. decembra 2015 o rámcovej dohode o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom (súhlas)(6), z 8. júna 2016 o rámcovej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami (súhlas)(7) a z 8. júna 2016 o rámcovej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami (uznesenie)(8),

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o členských štátoch ASEAN-u týkajúce sa naliehavej situácie v oblasti ľudských práv, najmä na uznesenie zo 14. septembra 2017 o Mynmarsku, najmä o situácii Rohingyov(9), z 21. mája 2015 o neutešenej situácii rohingských utečencov a o masových hroboch v Thajsku(10), z 15. decembra 2016 o situácii rohingyjskej menšiny v Mjanmarsku(11), zo 7. júla 2016 o Mjanmarsku, najmä o situácii Rohingyov(12), zo 14. septembra 2017 o Kambodži, najmä prípade Kema Sokhu(13), z 9. júna 2016 o Kambodži(14), z 26. novembra 2015 o politickej situácii v Kambodži(15), z 9. júla 2015 o kambodžských návrhoch zákonov o MVO a odborových zväzoch(16), zo 6. októbra 2016 o Thajsku, najmä o situácii Andyho Halla(17), z 8. októbra 2015 o situácii v Thajsku(18), zo 17. decembra 2015 o Malajzii(19), z 19. januára 2017 o Indonézii(20), z 15. júna 2017 o Indonézii(21), z 15. septembra 2016(22) a zo 16. marca 2017(23) o Filipínach a zo 14. septembra 2017 o Laose, najmä o prípadoch Somphoneho Phimmasoneu, Lod Thammavongovej a Soukaneho Chaithada(24),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0243/2017),

A.  keďže tento rok oslavujeme 50. výročie ASEAN-u, 60. výročie Rímskych zmlúv a 40. výročie formálnych vzťahov medzi EÚ a ASEAN-om;

B.  keďže región ASEAN vznikol ako jeden z celosvetovo najdynamickejších a najrýchlejšie rastúcich regiónov, a to najmä v oblasti hospodárstva, technológií a výskumu, je z geopolitického a geohospodárskeho hľadiska výhodne strategicky umiestnený, má bohaté zdroje, presadzuje cieľ zvýšenej hospodárskej integrácie a ambiciózny program cieľov udržateľného rozvoja, predovšetkým v oblasti vzdelávania, a je silným obhajcom multilateralizmu; keďže prekonanie rozvojových rozdielov v rámci ASEAN-u bude mať zásadný význam pri presadzovaní ďalšej integrácie a zaručení bezpečnosti, stability a ochrany sociálnych, hospodárskych a politických práv;

C.  keďže integračné procesy EÚ aj ASEAN-u sú rozdielne, čo vyplýva z rôznych kontextov a rôznych vízií a úloh; keďže obe organizácie majú svoju vlastnú logiku, sú však porovnateľné, keďže obe organizácie podporujú mierové spolužitie, regionálnu integráciu a medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a mnoho desaťročí sa zameriavajú na budovanie dôvery medzi svojimi členmi; EÚ ako taká je pre ASEAN jedinečným typom partnera;

D.  keďže oba regióny dosiahli vysokú úroveň interakcie a vzťahy medzi EÚ a ASEAN-om sú komplexné a týkajú sa širokého radu oblastí vrátane obchodu a investícií, rozvoja, ekonomických a politických záležitostí; keďže ASEAN je tretím obchodným partnerom EÚ a EÚ je druhým obchodným partnerom ASEAN-u s ročnou obchodnou bilanciou s tovarom v hodnote viac ako 200 miliárd EUR, pričom EÚ je prvým poskytovateľom priamych zahraničných investícií v regióne ASEAN; keďže ASEAN predstavuje pre európske podniky bránu do širšieho regiónu; keďže EÚ a jej členské štáty sú prvými poskytovateľmi rozvojovej pomoci v regióne a EÚ sa zaviazala poskytnúť vyše 3 miliardy EUR na zníženie chudoby a riešenie rozvojových rozdielov v krajinách ASEAN-u s nízkymi príjmami;

E.  keďže skúsenosti EÚ v minulosti slúžili ako zdroj inšpirácie pre iné regionálne integračné procesy;

F.  keďže EÚ neustále podporovala činnosť ASEAN-u, a najmä sekretariátu ASEAN-u, a ako uznanie významu ASEAN-u vymenovala vyhradeného vedúceho delegácie EÚ pre ASEAN, ktorý sa ujal úradu v roku 2015;

G.  keďže v súčasnosti sú integračné procesy v oboch regiónoch problematické, ale zároveň otvárajú nové príležitosti; keďže EÚ čelí viacerým krízam; keďže ASEAN bol napriek cieľu podporiť centrálnu úlohu ASEAN-u v roku 2016 svedkom poklesu vnútorného obchodu ASEAN-u a sužovali ho problémy, a to vrátane odchylných orientácií zahraničnej politiky a účinkov presahovania domácich problémov, ktoré sa týkali ohrozenia demokracie a zásad právneho štátu, vzťahov medzi náboženstvami, etnických menšín, sociálnych nerovností a porušovania ľudských práv, a to aj s cezhraničným vplyvom;

H.  keďže EÚ rozhodla, že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami;

I.  keďže EÚ v decembri 2014 udelila Filipínam postavenie v rámci VSP+ ako prvej krajine ASEAN-u, ktorá môže využívať takéto obchodné preferencie; keďže to Filipínam umožňuje vyvážať do EÚ 66 % svojich výrobkov bez colných poplatkov;

J.  keďže odstúpenie USA od Transpacifického partnerstva (TPP) môže poskytnúť nový impulz rokovaniam o Komplexnom regionálnom ekonomickom partnerstve (RCEP); keďže priebojnejšia Čína spúšťa iniciatívy ako „Jedno pásmo, jedna cesta“, ktoré sú výzvou pre všetky krajiny v susedstve aj mimo neho;

K.  keďže napätie v Juhočínskom mori predstavuje hrozbu a riziko pre bezpečnosť a stabilitu regiónu; keďže trendom, ktorý vzbudzuje najväčšie obavy, je militarizácia Juhočínskeho mora; keďže dialóg medzi ASEAN-om a Čínou o kódexe správania zostáva hlavným mechanizmom ASEAN-u na výmeny s Čínou v otázke Juhočínskeho mora; keďže čínske aktivity – od vojenských hliadok a cvičení po stavebné činnosti bez ohľadu na princípy uvedené v Deklarácii o správaní strán v Juhočínskom mori z roku 2002 – zostávajú dôvodom na znepokojenie;

1.  gratuluje členským štátom ASEAN-u k 50. výročiu ASEAN-u a plne podporuje všetky snahy o regionálnu integráciu; rovnako vyjadruje svoje uznanie pre 40 rokov vzťahov medzi EÚ a ASEAN-om a opakovane potvrdzuje svoje odporúčanie, že vzťahy by sa mali vylepšiť na strategické partnerstvo založené na konkrétnych činnostiach, hmatateľných výsledkoch a silnejšej vecnejšej spolupráci; zdôrazňuje, že EÚ má záujem o posilnenie svojej spolupráce s týmto kľúčovým hráčom v regióne strategického významu; zdôrazňuje, že strategické partnerstvo bude pre EÚ predstavovať príležitosť posilniť svoj príspevok k plneniu spoločných cieľov v indicko-tichomorskej oblasti;

2.  zdôrazňuje politickú hodnotu silných obchodných a investičných vzťahov medzi ASEAN-om a EÚ a nabáda oboch partnerov na ďalšie posilnenie svojich hospodárskych a politických vzťahov; zdôrazňuje, že obchodné vzťahy EÚ a ASEAN-u majú značný potenciál na rast; zdôrazňuje, že EÚ je vedúcim zahraničným investorom v ASEAN-e; zdôrazňuje aj príležitosti na spoluprácu pri plnení cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva na zvýšenie spolupráce s cieľom odstrániť rozvojové rozdiely, ktoré existujú v rámci ASEAN-u; vyjadruje presvedčenie, že by sa mohla posilniť spolupráca a výmena osvedčených postupov v rôznych oblastiach, ako sú riešenie celosvetových problémov vrátane zmeny klímy, nadnárodný organizovaný zločin a terorizmus, správa hraníc, námorná bezpečnosť, rozvoj finančného sektora, transparentnosť a makroekonomické politiky; vyzdvihuje snahu o vysokú úroveň spolupráce EÚ a ASEAN-u v multilaterálnych inštitúciách, ako je OSN, ale aj Svetová obchodná organizácia vzhľadom na zachovanie, posilnenie a ďalší rozvoj viacstrannej medzinárodnej štruktúry obchodovania a spravodlivých obchodných vzťahov;

3.  chváli podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Komisiu za prijatie spoločného oznámenia, ktoré schválili členské štáty a ktorým sa stanovuje plán na prehĺbenie partnerstva v politických, bezpečnostných a hospodárskych otázkach, ako aj v oblastiach prepojenia, životného prostredia, prírodných zdrojov a v iných oblastiach, ako je podpora a ochrana ľudských práv; zdôrazňuje význam posilnenia politického dialógu medzi EÚ a ASEAN-om; pripomína, že podpora EÚ integrácie v rámci ASEAN-u prispieva k jeho odolnosti a k stabilite regiónu; zdôrazňuje, že EÚ poskytuje pri vytváraní vnútorného trhu technickú pomoc a zabezpečuje budovanie kapacít;

4.  víta vymenovanie vedúceho delegácie EÚ pre ASEAN a otvorenie misie EÚ pre ASEAN v roku 2015, čo je vývoj, ktorým sa uznáva dôležitosť vzťahov medzi EÚ a ASEAN-om;

5.  konštatuje, že Spojené kráľovstvo roky zohrávalo dôležitú a hodnotnú úlohu pri podpore zväzkov EÚ a ASEAN-u, že pre EÚ a jej členské štáty bude potrebné a možné aktívne posilniť vzťahy v súvislosti s novou skutočnosťou brexitu; vyzýva Spojené kráľovstvo, aby aj naďalej úzko spolupracovalo s partnerstvom EÚ – ASEAN; vyzýva na väčšiu účasť EÚ na existujúcich fórach, ktoré vedie ASEAN; domnieva sa, že EÚ by mala aktualizovať a zintenzívniť svoje diplomatické úsilie s ASEAN-om s cieľom prispieť k väčšej stabilite a bezpečnosti v oblastiach konfliktov, v ktorých opäť dochádza k napätiu, pričom by mala úzko spolupracovať s partnermi v regióne a dodržiavať medzinárodné právo;

6.  vyjadruje poľutovanie nad neskorou a zdržanlivou reakciou EÚ na rozhodnutie na základe dohovoru z Montego Bay v spore o Juhočínske more a vyzýva EÚ, aby zabezpečila dodržiavanie ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve; pripomína, že EÚ podporuje pokojné dohodnuté riešenia medzinárodných sporov; trvá na slobode plavby; vyzýva Čínu, aby uznala rozhodnutie tribunálu; podporuje strany, aby sa usilovali o mierové urovnanie sporov založené na princípoch medzinárodného práva podľa dohovoru z Montego Bay; podporuje úsilie členských štátov ASEAN-u o rýchle vypracovanie účinného kódexu správania v Juhočínskom mori;

7.  vyjadruje poľutovanie nad činnosťami, ako sú žiadosti o navrátenie rozsiahlych území a rozmiestňovanie vojenských zariadení a arzenálu na požadovaných územiach, čo predstavuje riziko militarizácie konfliktu; vyjadruje vážne znepokojenie nad zvyšujúcimi sa výdavkami na obranu v regióne a v susedných krajinách a zvyšujúcou sa militarizáciou konfliktov, a to najmä v Juhočínskom a Východočínskom mori; konštatuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej podporovala rozvoj mierových vzťahov medzi Čínou a jej susedmi pri Juhočínskom mori, a to prostredníctvom inkluzívnych viacstranných mechanizmov; podporuje všetky opatrenia, prostredníctvom ktorých sa z Juhočínskeho mora môže stať „more mieru a spolupráce“; vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali Kódex EÚ pre vývoz zbraní; zdôrazňuje význam nešírenia zbraní hromadného ničenia, najmä so zreteľom na najnovší vývoj v KĽDR;

8.  podporuje partnerstvo EÚ a ASEAN-u v oblasti bezpečnosti v celom rade netradičných bezpečnostných otázok s cieľom posilniť regionálne kapacity, predovšetkým posilniť dialóg a spoluprácu v oblasti námornej bezpečnosti, pirátstva, boja proti organizovanej trestnej činnosti a podporu spolupráce medzi Europolom a policajnými silami Inter-ASEAN (Aseanapolom), boja proti terorizmu, kybernetickej bezpečnosti, klimatickej bezpečnosti, opatrení na budovanie dôvery, preventívnej diplomacie a mediácie, krízového riadenia, pripravenosti na katastrofy, pomoci pri katastrofách a humanitárnej pomoci; podporuje väčší príspevok a zapojenie EÚ do regionálneho fóra združenia ASEAN;

9.  víta uskutočnenie 3. dialógu na vysokej úrovni medzi ASEAN-om a EÚ o spolupráci v oblasti námornej bezpečnosti, ktorý sa konal 15. a 16. septembra 2016 v Thajsku a na ktorom boli určené a navrhnuté budúce oblasti konkrétnej spolupráce medzi ASEAN-om a EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a preventívnej diplomacie; teší sa na zvolanie 4. dialógu na vysokej úrovni medzi ASEAN-om a EÚ o spolupráci v oblasti námornej bezpečnosti, ktorý sa má konať v roku 2017 na Filipínach;

10.  opakovane potvrdzuje podporu EÚ ústrednej a významnej úlohe ASEAN-u pri podpore dialógu a spolupráce pri dosahovaní mieru, bezpečnosti, stability a prosperity v ázijsko-tichomorskom regióne aj mimo neho; vyzýva na vytvorenie fungujúcich a účinných mechanizmov na urovnávanie sporov, ako sa ustanovuje v kapitole 8 Charty združenia ASEAN a v protokole k charte z roku 2010 vrátane právne záväzných opatrení a nariadení; upozorňuje na skúsenosti získané počas 40 rokov na európskom kontinente týkajúce sa koncepcie bezpečnosti, ktorá okrem politického a vojenského rozmeru zahŕňa aj hospodársky a environmentálneho rozmeru zahŕňa aj ľudský rozmer; vyjadruje presvedčene, že tieto skúsenosti možno využiť v rámci úsilia ASEAN-u o mierový rozvoj regiónu; zdôrazňuje záujem EÚ o ďalšiu spoluprácu v regióne prostredníctvom všetkých procesov, ktoré vedie ASEAN;

11.  zdôrazňuje konkrétne skúsenosti EÚ s budovaním inštitúcií, jednotným trhom, zbližovaním v oblasti regulácie, zvládaním konfliktov a krízovým riadením, ochranou námornej dopravy, mediáciou, humanitárnou pomocou a zmierňovaním následkov katastrof, ako aj jej nedávny pokrok v oblasti integrácie obrany a úspešné skúsenosti so stanovovaním noriem na regionálnej úrovni a s pevnou regionálnou štruktúrou v oblasti ľudských práv a demokracie spolu s ochotou EÚ deliť sa o tieto skúsenosti tam, kde to prináša úžitok; vyzdvihuje rokovania týkajúce sa komplexnej dohody o leteckej doprave EÚ a ASEAN-u a program širšieho prepojenia; poznamenáva, že EÚ na roky 2014 – 2020 vyčlenila polovicu svojej finančnej pomoci pre ASEAN na podporu prepojenia v rámci ASEAN-u;

12.  zdôrazňuje, že na viacstrannej úrovni je potrebné angažovať sa s ďalšími jurisdikciami regiónu, ako sú pozorovatelia v rámci ASEAN-u, Papua-Nová Guinea a Východný Timor, ako aj Čína, Japonsko a Taiwan;

13.  domnieva sa, že z geopolitického hľadiska existuje veľmi dobrý dôvod na zasadzovanie sa o opätovné začatie rokovaní o regionálnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om, a víta závery z nedávneho stretnutia medzi komisárkou EÚ pre obchod Ceciliou Malmströmovou a ministrami hospodárstva krajín ASEAN-u, ktoré sa týkalo hodnotenia situácie v tomto smere, ako aj kroky smerujúce k splneniu konečného cieľa, ktorým je medziregionálna dohoda; podporuje zo strategického hľadiska akékoľvek úsilie o preskúmanie možností uzatvorenie dohôd o voľnom obchode so všetkými krajinami združenia ASEAN; pripomína, že ASEAN je tretím najväčším obchodným partnerom EÚ mimo Európy a EÚ je jeho druhým najväčším obchodným partnerom;

14.  zdôrazňuje, že vnútroštátne a zahraničné podniky pôsobiace v krajinách ASEAN-u musia uplatňovať zásady sociálnej zodpovednosti podnikov; naliehavo vyzýva krajiny ASEAN-u, aby zabezpečili plné dodržiavanie sociálnych, environmentálnych a pracovných práv; vyzýva na plné a účinné vykonávanie dohovorov MOP a dodržiavanie základných pracovných noriem; vyzýva ASEAN a jeho členské štáty, aby účinne vykonávali hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv stanovené OSN s cieľom podporovať primeranú ochranu zamestnanosti a k dôstojné pracovné podmienky, ako aj vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivejšie pre rozvoj odborových zväzov; vyzýva Európsku komisiu a ESVČ, aby využili všetky dostupné nástroje na posilnenie dodržiavania uvedených noriem; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, a detskú prácu;

15.  vyzýva európske spoločnosti, ktoré investujú v regióne ASEAN, aby dodržiavali sociálnu zodpovednosť podnikov a európske normy týkajúce sa spotrebiteľských, pracovných a environmentálnych práv a aby zachovávali práva domorodého obyvateľstva;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili inštitucionalizovaný sociálny dialóg medzi Ázijsko-európskym občianskym fórom (AEPF) a príslušnými subjektmi občianskej spoločnosti v EÚ;

17.  berie na vedomie, že ASEAN o sebe vyhlásil, že sa zameriava a sústreďuje na ľudí, a že legitímnosť a význam pre procesy regionálnej integrácie v EÚ aj v rámci ASEAN-u závisia od zapojenia čo najviac zainteresovaných strán do procesu a od informovania o dosiahnutom pokroku; domnieva sa, že medziľudské kontakty, najmä mladých ľudí, sú veľmi dôležitým nástrojom kultúrnej výmeny, a vyzýva na výrazné rozšírenie programu Erasmus+ pre ASEAN; upozorňuje na to, že v rámci ASEAN-u existuje veľký priestor pre odbornú prípravu a zdôrazňuje vyhliadky na spoluprácu v oblasti duálneho systému vzdelávania, ktorý sa uplatňuje v niektorých členských štátoch EÚ; tiež naliehavo vyzýva na rozvoj činností v oblasti kultúrnej diplomacie v súlade s oznámením o stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy z 8. júna 2016 a s nedávnou správou Európskeho parlamentu na rovnakú tému; zdôrazňuje dôležitosť funkcie Nadácie Ázia – Európa a domnieva sa, že podpora jej práce by sa mala rozšíriť;

18.  poukazuje na názor, že štruktúrovaná výmena a spolupráca na úrovni regiónov a lokalít (partnerstvá miest) predstavuje zaujímavý nástroj na posilnenie vzájomných praktických skúseností, a upozorňuje na konkrétne iniciatívy, ako sú Dohovor primátorov a starostov alebo memorandum o porozumení Under2, ktoré by sa mali aktívne podporovať;

19.  navrhuje osláviť tohtoročné výročie ASEAN-u a EÚ pomocou iniciatívy EÚ pre „výmenný program mladých vodcov EÚ a ASEAN-u“, ktorý sa má realizovať pod singapurským predsedníctvom ASEAN-u v roku 2018; navrhuje, aby sa v prípade úspechu tejto iniciatívy vytvorilo fórum, ktoré sa bude konať každý rok a na ktorom si mladí vedúci predstavitelia z EÚ a ASEAN-u môžu vymieňať názory a budovať vzťahy na podporu vzťahov medzi EÚ a ASEAN-om v budúcnosti; ďalej navrhuje, aby sa spolu s partnermi združenia ASEAN preskúmala praktická oblasť pôsobnosti pre recipročné financovanie výskumných ústavov či akademických programov s cieľom študovať integračné procesy a skúsenosti z týchto procesov v príslušných partnerských regiónoch;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a zlepšovať životy dievčat a žien; upozorňuje preto na kľúčový význam vzdelávania, ktoré by mohlo viesť k sociálnym a hospodárskym zmenám;

21.  zdôrazňuje, že EÚ by tiež mala zintenzívniť politické dialógy a spoluprácu v otázkach, ako sú základné práva vrátane práv etnických a náboženských menšín a v záležitostiach spoločného záujmu vrátane zásad právneho štátu a bezpečnosti, ochrany slobody prejavu a voľného toku informácií, boja proti medzinárodnej trestnej činnosti, korupcii, daňovým únikom, praniu špinavých peňazí, obchodovaniu s ľuďmi a drogami, terorizmu a proti šíreniu zbraní, a o dosiahnutie odzbrojenia a námornej a kybernetickej bezpečnosti;

22.  víta uskutočnenie prvého politického dialógu o ľudských právach medzi EÚ a ASEAN-om v októbri 2015 v Bruseli a teší sa na ďalšie takéto dialógy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad úpadkom demokracie a porušovaním ľudských a menšinových práv a pokračujúcim útlakom a diskrimináciou v krajinách v regióne, ako aj obmedzovaním priestoru pre utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti alebo pre občiansku spoločnosť, najmä pre aktivistov v oblasti životného prostredia, pozemkových práv a pracovného práva, obhajcov ľudských práv a pracovníkov médií; upozorňuje, že neriešenie otázok týkajúcich sa marginalizácie menšín by ohrozilo stabilitu a dlhodobú úspešnosť ASEAN-u; odsudzuje skutočnosť, že represívny prístup k užívateľom drog si vyžiadal vysokú cenu v podobe ľudských životov a mimosúdnych popráv; zdôrazňuje potrebu posilnenia občianskej spoločnosti v ASEAN-e tým, že sa v rámci regionálnej tvorby politík zabezpečia zmysluplné konzultácie s MVO a ľudovými hnutiami;

23.  vyjadruje znepokojenie nad krokmi späť, pokiaľ ide o zrušenie trestu smrti v regióne, a vyzýva všetky krajiny ASEAN-u, aby opätovne nezavádzali trest smrti a aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky; víta úsilie, ktoré sa vynakladá na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a nútenej práci a vyzýva všetky vlády, aby posilňovali ochranu obetí a spoluprácu medzi krajinami;

24.  vyzýva ASEAN, aby vyčlenil primerané zdroje pre svoju medzivládnu komisiu pre ľudské práva; vyjadruje želanie, aby sa konkrétne a preukázateľné ciele a opatrenia začlenili do päťročného pracovného plánu medzivládnej komisie združenia ASEAN pre ľudské práva a aby sa jej mandát posilnil tak, aby mohla aktívne monitorovať, vyšetrovať a stíhať porušovanie ľudských práv a predchádzať mu; nabáda medzivládnu komisiu združenia ASEAN pre ľudské práva, aby zvážila a prerokovala zriadenie komplementárneho súdu združenia ASEAN pre ľudské práva, podobne, ako je to v prípade súdov v iných častiach sveta;

25.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyhľadávali všetky príležitosti na spoluprácu s krajinami ASEAN-u v oblasti posilňovania demokracie; podporuje prácu regionálneho úradu pre nástroj dialógu o ľudských právach medzi EÚ a ASEAN-om, ktorého cieľom je zverejňovať otázky a činnosti týkajúce sa ľudských práv a zvyšovať informovanosť o ľudských právach; naliehavo žiada všetky členské štáty ASEAN-u, aby ratifikovali dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly, ako aj štatút Medzinárodného trestného súdu (ICC), a aby podporovali iniciatívy v oblasti spravodlivosti v prechodnom období, zmierenia a boja proti beztrestnosti v celom regióne;

26.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v členských štátoch ASEAN-u žijú milióny osôb bez štátnej príslušnosti; konštatuje, že Rohingyovia v Mjanmarsku predstavujú s 1 miliónom osôb, na ktoré sa vzťahuje štatút UNHCR pre osoby bez štátnej príslušnosti, najväčšiu skupinu takýchto osôb na svete, ale že veľké komunity osôb bez štátnej príslušnosti sa nachádzajú aj v Bruneji, vo Vietname, na Filipínach, v Thajsku, Malajzii a inde; nabáda členské štáty ASEAN-u, aby spolupracovali, vymieňali si osvedčené postupy a vynakladali spoločné úsilie s cieľom ukončiť situáciu osôb bez štátnej príslušnosti v celom regióne;

27.  uznáva význam úlohy EÚ pri doteraz dosiahnutom pokroku krajín ASEAN-u, a vyzýva Európsku úniu, aby udržiavala dialóg s cieľom podporiť región v jeho pokroku smerom k demokratizácii, rozvoju a integrácii;

28.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zmena klímy bude mať na ASEAN veľký vplyv; pripomína, že región ASEAN-u je stále jedným z regiónov, ktoré sú voči tomuto javu najzraniteľnejšie; naliehavo žiada členské štáty ASEAN-u, aby zrýchlili prechod smerom k nízkouhlíkovým hospodárstvam a aby prudko znížili odlesňovanie, účinne obmedzili lesné požiare a prijali technológie šetrné k životnému prostrediu v oblasti dopravy a stavieb; víta iniciatívu EÚ týkajúcu sa nového vyhradeného dialógu o udržateľnom rozvoji medzi EÚ a ASEAN-om; v tomto kontexte poukazuje na podporu, ktorú EÚ poskytuje na úlohu odstraňovania nevybuchnutej munície v niektorých krajinách regiónu; naliehavo žiada o spoluprácu EÚ a ASEAN-u v oblasti udržateľného cestovného ruchu, potravinovej bezpečnosti a ochrany biologickej diverzity, najmä koralových útesov a mangrovníkových lesov, a o účinné riešenie problému nadmerného rybolovu v regióne; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať pomoc krajinám ASEAN-u s cieľom zvýšiť ochranu biodiverzity a jej udržateľné využívanie a s cieľom systematickej obnovy lesných ekosystémov; nalieha na členské štáty ASEAN-u, aby vyvinuli úsilie o posilnenie svojej spôsobilosti rýchlej reakcie na prírodné katastrofy v rámci Dohody ASEAN-u o zvládaní katastrof a reakcii na núdzové situácie (AADMER);

29.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby udelili náležitú prioritu a vysokú periodicitu politickým kontaktom, najmä na ministerskej úrovni, a naplno využili členský štát ASEAN-u zodpovedný za koordinovanie dialógových vzťahov medzi ASEAN-om a EÚ a za predsedníctvo ASEAN-u; pripomína požiadavky na zriadenie medziregionálneho parlamentného zhromaždenia EÚ a ASEAN-u a naliehavo vyzýva na väčšie využívanie verejnej parlamentnej diplomacie v rôznych oblastiach politiky; trvá na posilnení spolupráce s Medziparlamentným zhromaždením združenia ASEAN (AIPA) prostredníctvom pravidelných a štruktúrovaných výmen názorov; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby takisto využili príležitosti na intenzívne výmeny názorov na regionálne otázky, ktoré poskytuje fórum s názvom Dialóg Šangri-La, ktoré sa koná každý rok;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Medziparlamentnému zhromaždeniu združenia ASEAN, sekretariátu združenia ASEAN a vládam a parlamentom členských štátov združenia ASEAN.

(1) Ú. v. ES C 85, 8.4.1980, s. 83.
(2)Ú. v. EÚ L 154, 15.6.2012, s. 1.
(3)Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 75.
(4)Prijaté texty, P8_TA(2016)0276.
(5)Prijaté texty, P8_TA(2015)0468.
(6)Prijaté texty, P8_TA(2015)0467.
(7)Prijaté texty, P8_TA(2016)0262.
(8)Prijaté texty, P8_TA(2016)0263.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0351.
(10) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 52.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0506.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0316.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0348.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0274.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0413.
(16) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 144.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2016)0380.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0343.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2015)0465.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2017)0002.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2017)0269.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2016)0349.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2017)0088.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2017)0350.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia