Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 5. októbra 2017 - Štrasburg
Situácia ľudí s albinizmom v Malawi a iných afrických krajinách
 Prípady vedúcich predstaviteľov krymských Tatárov Achtema Čijgoza a Ilmiho Umerova a novinára Mykolu Semenu
 Situácia na Maldivách
 Posilnená spolupráca: Európska prokuratúra ***
 Väzenské systémy a podmienky

Situácia ľudí s albinizmom v Malawi a iných afrických krajinách
PDF 275kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2017 o situácii osôb s albinizmom v Afrike, najmä v Malawi (2017/2868(RSP))
P8_TA(2017)0381RC-B8-0543/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o albinizme v Afrike, najmä na uznesenie zo 7. júla 2016 o situácii osôb s albinizmom v Afrike, najmä v Malawi(1), a zo 4. septembra 2008 o vraždách albínov v Tanzánii(2),

–  so zreteľom na správy nezávislého experta OSN z 24. marca 2017 a 18. januára 2016 o uplatňovaní ľudských práv osobami s albinizmom,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 13. júna 2017 o Medzinárodnom dni osvety o albinizme,

–  so zreteľom na tlačové správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 19. septembra 2017 s názvom Prelomový krok v boji proti beztrestnosti prípadov porušovania ľudských práv súvisiacich s čarodejníctvom a z 28. júla 2017 s názvom Tanzánia: „Počet zaznamenaných útokov na osoby s albinizmom klesá, ale základné príčiny sú vo vidieckych oblastiach stále veľmi rozšírené“ – expert OSN,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/170 z 18. decembra 2014 o Medzinárodnom dni osvety o albinizme,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/229 z 23. decembra 2015 o osobách s albinizmom,

–  so zreteľom na rezolúciu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) č. 263 z 5. novembra 2013 o predchádzaní útokom namiereným proti osobám s albinizmom a ich diskriminácii,

–  so zreteľom na regionálny akčný plán na ukončenie útokov na osoby s albinizmom v Afrike na obdobie 2017 – 2021 a súvisiacu rezolúciu ACHPR č. 373 z 22. mája 2017,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z 18. decembra 1992,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže albinizmus je dedičné genetické ochorenie, ktoré postihuje jedného z 20 000 ľudí na celom svete, pričom v krajinách subsaharskej Afriky je podiel takýchto osôb výrazne vyšší, čo sa dá konkrétne preukázať na Tanzánii, Malawi a Burundi, kde je koncentrácia osôb s albinizmom najvyššia;

B.  keďže najväčšou hrozbou pre osoby s albinizmom vo veľkej časti Afriky sú mylné názory a povery, pokiaľ ide o túto anomáliu; keďže neopodstatnená súvislosť medzi albinizmom a nadprirodzenými schopnosťami je pre osoby s albinizmom najväčšou hrozbou; keďže tieto mýty podnecujú násilie a obchodovanie s časťami tiel týchto osôb v domnienke, že prinášajú šťastie, zdravie a majetok; keďže albínky sú často znásilňované, pretože prevláda mylný názor, že sexuálny styk s nimi môže vyliečiť HIV/AIDS;

C.  keďže podľa skupín pre ľudské práva bolo v poslednom desaťročí v Afrike zaznamenaných viac ako 600 útokov na osoby s albinizmom, hoci reálne čísla sú pravdepodobne ešte vyššie; keďže počet útokov v posledných rokoch výrazne vzrástol, najmä v Malawi, Tanzánii a Mozambiku;

D.  keďže v roku 2016 došlo v 25 afrických krajinách k 172 vraždám a ďalším 276 útokom namiereným voči osobám s albinizmom; keďže v tomto roku boli okrem Malawi zaznamenané útoky na osoby s albinizmom aj v Burundi, Mozambiku, Zambii a Tanzánii, kde väčšinu obetí údajne tvorili deti;

E.  keďže od začiatku roku 2017 bola nová vlna vrážd a útokov namierených proti osobám s albinizmom podnietená systémovými zlyhaniami systému trestnej justície v Malawi, z dôvodu čoho sú členovia tejto zraniteľnej skupiny ponechaní napospas zločineckým gangom; keďže od januára 2017 boli zabité aspoň dve osoby s albinizmom, zatiaľ čo ďalších sedem nahlásilo trestné činy, ako pokus o vraždu alebo únos;

F.  keďže napriek tomu, že boli v roku 2016 v Malawi zavedené prísnejšie právne predpisy vrátane reformy trestného zákonníka a zákona o anatómii, nezabránilo to opätovnému zabíjaniu osôb patriacich do tejto zraniteľnej skupiny a útokom namiereným proti nim, a to najmä z dôvodu nedostatočného presadzovania práva, nepostačujúcich kapacít v oblasti súdnictva, hlavných príčin tohto javu a sociálneho a kultúrneho prostredia;

G.  keďže osoby s albinizmom čelia mimoriadne závažnému porušovaniu ľudských práv počnúc obťažovaním, cez prenasledovanie a spoločenskú diskrimináciu, až po únosy, znásilnenia a vraždy;

H.  keďže ženy a deti s albinizmom sú obzvlášť ohrozené sociálnym vylúčením; keďže deti sú v dôsledku svojej anomálie opúšťané; keďže vzdelávanie detí je negatívne poznačené šikanovaním, stigmatizáciou a celkovou obavou z útoku;

I.  keďže tanzánijská vláda prijala rázne a konkrétne opatrenia zamerané na boj proti praktizovaniu čarodejníctva v krajine, v rámci čoho zrušila osvedčenia pre ľudových liečiteľov a zatkla mnoho šamanov; keďže tanzánijský prezident vymenoval v roku 2008 prvého poslanca parlamentu s albinizmom a v decembri 2015 prvého albína za námestníka ministra;

J.  keďže Mozambik, Nigéria a Keňa prijali akčný plán reakcie na útoky, ktorý sa zameriava na podporu verejného vzdelávania v oblasti albinizmu a zvyšovanie povedomia o tejto problematike v rámci rodín a komunít, zabezpečenie ochrany a sociálnej pomoci osobám s albinizmom, zabezpečenie právnej pomoci, rýchlosti procesov a predchádzania útokom, výmenu a zverejňovanie súdnych rozhodnutí ako odstrašujúceho opatrenia a uskutočňovanie ďalšieho výskumu s cieľom zlepšiť opatrenia identifikované v tomto pláne a podporiť tvorbu politiky založenej na dôkazoch;

K.  keďže v júni 2017 prijala ACHPR regionálny akčný plán na obdobie 2017 – 2021 zameraný na ukončenie útokov na osoby s albinizmom, ktorý podporila OSN a rôzne regionálne a medzinárodné zainteresované strany; keďže tento akčný plán sa zameriava na podporu spoločného úsilia a opatrení zameraných na boj proti násiliu páchanému na osobách s albinizmom a na ochranu ich práv a práv ich rodín;

L.  keďže napriek vzrastajúcemu medzinárodnému zviditeľňovaniu tohto problému a prijatiu nových právnych predpisov v dotknutých krajinách sú trestné stíhania a odsúdenia naďalej veľmi zriedkavé a v mnohých afrických krajinách stále dochádza k absolútne beztrestnému páchaniu zločinov a mučeniu;

M.  keďže zabíjanie, mrzačenie, diskriminácia, obťažovanie a stigmatizácia vyhnali stovky osôb s albinizmom do oblastí, kde v dočasných útulkoch hľadajú útočisko; keďže táto situácia uviedla osoby s albinizmom do ešte väčšej neistoty, pretože je obmedzený ich prístup k základným službám, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a k pracovným príležitostiam a ich zapojenie sa do spoločenského diania; keďže prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnych liekov proti rakovine kože obmedzujú problémy, ktorým osoby s albinizmom čelia a ktoré by sa mohli prekonať rozvojom zdravotníckych zariadení a znalostí v regióne;

N.  keďže celoživotný strach a diskriminácia majú dlhodobé, či dokonca trvalé psychosociálne následky;

O.  keďže v marci 2015 OSN vymenovala svoju prvú nezávislú expertku na uplatňovanie ľudských práv osobami s albinizmom, ktorou je Ikponwosa Ero, a 13. júna oficiálne vyhlásila za Medzinárodný deň osvety o albinizme;

P.  keďže EÚ uskutočňuje verejné podporné kampane s cieľom zvýšiť povedomie o tejto veci a podporuje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a snahy miestnych orgánov o budovanie kapacít v boji proti vraždeniu osôb s albinizmom;

Q.  keďže osoby s albinizmom sú postihnuté neúmerne vysokou mierou chudoby v dôsledku násilia, diskriminácie a marginalizácie, ktorým čelia;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcou a rozšírenou diskrimináciou a prenasledovaním, ktorým čelia osoby s albinizmom v Afrike, najmä v nadväznosti na nedávny nárast násilia v Malawi; dôrazne odsudzuje všetky vraždy, únosy, mrzačenie a iné formy neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ktorými sú postihované osoby s albinizmom, a vyjadruje úprimnú sústrasť a solidaritu s rodinami obetí; odsudzuje tiež každé špekulatívne obchodovanie s časťami ľudských tiel osôb s albinizmom;

2.  je naďalej veľmi znepokojený tým, že to, že v Malawi boli zavedené prísnejšie právne predpisy, nezabránilo nedávnemu obnoveniu útokov namierených proti osobám s albinizmom; víta reformy trestného zákonníka a zákona o anatómii; žiada však orgány Malawi, aby v plnej miere vyšetrili nedávnu sériu zločinov namierených proti osobám s albinizmom a postavili pred súd páchateľov trestných činov súvisiacich s albinizmom;

3.  pripomína, že primárnou zodpovednosťou štátu je chrániť svojich občanov vrátane zraniteľných skupín, a vyzýva vládu Malawi, aby ponúkala účinnú ochranu osobám s albinizmom s cieľom chrániť ich právo na život a osobnú bezpečnosť v súlade s medzinárodnými povinnosťami a záväzkami Malawi v oblasti ľudských práv;

4.  naliehavo žiada orgány Malawi, aby proaktívne zakročili proti akejkoľvek zločineckej organizácii, ktorá sa zaoberá čarodejníctvom a obchodovaním s ľuďmi, poskytli polícii primeranú odbornú prípravu a zdroje, dôkladne vyšetrili trestné činy súvisiace s albinizmom, ukončili beztrestnosť a aby sa urýchlene usilovali o medzinárodnú podporu s úmyslom viesť nestranné a účinné vyšetrovania všetkých zaznamenaných útokov namierených proti osobám s albinizmom s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred súd a vyvodiť voči nim zodpovednosť;

5.  vyzýva postihnuté africké krajiny, aby v prípade potreby rozšírili právne predpisy tak, aby bola držba častí tela a obchodovanie s nimi trestným činom;

6.  vyzýva vládu Malawi, aby účinnejšie napĺňala liečebné, psychologické a sociálne potreby ľudí s albinizmom tým, že im zaručí rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu v rámci politík začleňovania; pripomína, že prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu je pre osoby s albinizmom aj naďalej veľkým problémom, ktorý treba riešiť; žiada o väčšie investície do vytvárania vhodných sociálnych, opatrovníckych a poradenských štruktúr pre obete, najmä pre ženy a deti, ako aj o lepšiu reakciu na ich liečebné a psychologické potreby; trvá na tom, že by mali byť zavedené politiky s cieľom uľahčiť ich opätovné začlenenie do vlastných komunít;

7.  zdôrazňuje, že všeobecný nedostatok vedomostí a zdravotných informácií o albinizme často vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu osôb s albinizmom; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia ich prístupu k zdravotnej starostlivosti, najmä vo vidieckych a v odľahlých oblastiach; domnieva sa, že zdravotnícki pracovníci by mali byť vyškolení k citlivosti v prístupe k albinizmu; požaduje, aby sa zlepšila odborná príprava učiteľov a zamestnancov školskej správy v oblasti albinizmu a aby malawijské orgány uľahčovali prístup osôb s albinizmom k vzdelaniu a jeho užívaniu;

8.  víta úsilie tanzánijskej vlády bojovať proti diskriminácii osôb s albinizmom a jej rozhodnutie postaviť šamanov mimo zákon v snahe zastaviť vraždenie tejto skupiny obyvateľstva, pričom priznáva, že príliš málo prípadov skončilo pre súdom; okrem toho víta úsilie v Mozambiku, Keni a Nigérii;

9.  domnieva sa, že je potrebné vynaložiť viac úsilia na riešenie hlavných príčin diskriminácie a násilia namierených proti osobám s albinizmom, a to prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti; zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti pri presadzovaní práv osôb s albinizmom, pri informovaní a vzdelávaní obyvateľstva a pri búraní mýtov a predsudkov o albinizme;

10.  je znepokojený osobitnými výzvami, ktorým čelia ženy a deti s albinizmom a kvôli ktorým sú vo väčšej miere ohrozené chudobou, neistotou a izoláciou; trvá na tom, že všetky obete by mali mať prístup k primeranej zdravotnej a psychologickej starostlivosti a že by sa mali zaviesť primerané politiky s cieľom uľahčiť ich opätovné začlenenie do vlastných komunít;

11.  vyzýva orgány príslušných krajín, aby sa v spolupráci s medzinárodnými a regionálnymi partnermi zaviazali bojovať proti škodlivým poverám, na základe ktorých sú ľudia s albinizmom aj naďalej prenasledovaní, a aby zároveň prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie a boj proti nelegálnemu obchodu s časťami tiel osôb s albinizmom, aby znovu otvorili prípady podozrenia z vykrádania hrobov, vysledovali a identifikovali zdroj dopytu po týchto častiach tela a postavili „lovcov osôb s albinizmom“ pred súd;

12.  pripomína, že násilie namierené proti osobám s albinizmom má často cezhraničný charakter, a trvá na tom, že je potrebné posilniť regionálnu spoluprácu v tejto oblasti; víta preto všetky iniciatívy prijaté na regionálnej a medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti násiliu namierenému proti osobám s albinizmom, a najmä skutočnosť, že Africká únia a OSN nedávno prijali regionálny akčný plán na obdobie 2017 – 2021 zameraný na otázku albinizmu, čo je pozitívny a konkrétny signál záväzku, ktorý prijali africkí vodcovia; žiada o okamžité a účinné vykonávanie tohto plánu;

13.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby naďalej spolupracovali s dotknutými krajinami s cieľom účinne podporovať ich úsilie o formulovanie politík, ktoré riešia osobitné potreby a práva osôb s albinizmom, a to na základe nediskriminácie a sociálneho začleňovania, poskytovaním potrebnej finančnej a technickej pomoci;

14.  žiada EÚ, aby aj naďalej pozorne monitorovala situáciu v oblasti ľudských práv osôb s albinizmom v Afrike, najmä prostredníctvom pravidelného podávania správ a následnej práce svojich delegácií, a naďalej podporovala výrazné zlepšenia v oblasti ich ochrany a sociálnej integrácie;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom Malawi a Tanzánie, Africkej únii a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0314.
(2) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 94.


Prípady vedúcich predstaviteľov krymských Tatárov Achtema Čijgoza a Ilmiho Umerova a novinára Mykolu Semenu
PDF 269kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2017 o prípadoch vodcov krymských Tatárov Achtema Čijgoza a Ilmiho Umerova a novinára Mykolu Semenu (2017/2869(RSP))
P8_TA(2017)0382RC-B8-0545/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a na prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Kryme, o európskej susedskej politike a o Východnom partnerstve, a najmä na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení a prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(1), uznesenie zo 4. februára 2016 o situácii v oblasti ľudských práv na Kryme, najmä krymských Tatárov(2), uznesenie z 12. mája 2016 o krymských Tatároch(3) a uznesenie zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme(4),

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 25. septembra 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v dočasne okupovanej Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopoľ (Ukrajina),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 nazvanú Územná celistvosť Ukrajiny a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/205 z 19. decembra 2016 nazvanú Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopoľ (Ukrajina),

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady naďalej uplatňovať sankcie uvalené na Ruskú federáciu v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu,

–  so zreteľom na medzinárodné humanitárne právo, a najmä na jeho ustanovenia o okupovaných územiach, zaobchádzaní s civilistami a ich ochrane,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže mnoho dôveryhodných správ vrátane najnovšej správy vysokého komisára OSN pre ľudské práva poskytuje dôkazy o čoraz častejšom porušovaní ľudských práv na Kryme, ktoré sa týka predstaviteľov krymských Tatárov, novinárov, zamestnancov médií, blogerov, ako aj obyčajných ľudí, ktorí vystupujú proti ruskej okupácii alebo sa len snažia zdokumentovať zverstvá páchané de facto orgánmi;

B.  keďže v správe Úradu OSN pre ľudské práva z 25. septembra 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v dočasne okupovanej Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopoľ (Ukrajina) sa uvádza, že „boli zdokumentované prípady závažného porušovania ľudských práv, ako je svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie, nedobrovoľné zmiznutia, zlé zaobchádzanie a mučenie, a aspoň jedna mimosúdna poprava“;

C.  keďže Ilmi Umerov, vodca krymských Tatárov a podpredseda Medžlisu, bol na základe článku 208.1 ruského trestného zákona o „verejnom nabádaní na konanie zamerané na porušovanie územnej celistvosti Ruska“ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov za vyjadrenie nesúhlasu s nezákonnou anexiou Krymu;

D.  keďže Achtem Čijgoz, podpredseda Medžlisu, bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní osem rokov za „zorganizovanie masových nepokojov“ 26. februára 2014;

E.  keďže novinárovi Mykolovi Semenovi bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka a trojročný zákaz vykonávania novinárskej činnosti na základe článku 280.1 ruského trestného zákona o „verejnom nabádaní na konanie zamerané na porušovanie územnej celistvosti Ruska“;

F.  keďže nedávne súdne rozhodnutia sú dôkazom toho, že súdny systém je zneužívaný ako politický nástroj na potlačenie odporcov anexie Krymu Ruskom;

G.  keďže vo viacerých prípadoch boli zaznamenané únosy, nedobrovoľné zmiznutia, ako aj mučenie a kruté a ponižujúce zaobchádzanie v zariadeniach určených na zaistenie; keďže mučenie sa využíva na získanie falošných dôkazov o vine; keďže tieto obvinenia neboli doteraz riadne preskúmané;

H.  keďže rozsiahle vyvlastňovanie verejného a súkromného majetku na Kryme sa prebieha bez náhrady a bez toho, aby sa prihliadalo na ustanovenia medzinárodného humanitárneho práva o ochrane majetku pred zaistením alebo zničením;

I.  keďže zatvorením médií sa priestor pre fungovanie občianskej spoločnosti na Kryme značne zmenšil, čo neúmerne zasiahlo komunitu krymských Tatárov, ich právo na informácie a právo na zachovanie vlastnej kultúry a identity;

J.  keďže anexia Krymu Ruskou federáciou je nezákonná a je v rozpore s medzinárodným právom a európskymi dohodami, ktoré podpísali Ruská federácia a Ukrajina, a to najmä s Chartou Organizácie Spojených národov, Helsinským záverečným aktom a Budapeštianskym memorandom z roku 1994, ako aj so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou z roku 1997;

K.  keďže počas trvania anexie má byť za ochranu obyvateľov a občanov Krymu zodpovedná Ruská federácia, a to prostredníctvom de facto orgánov prítomných v regióne;

1.  odsudzuje odsúdenie vodcu krymských Tatárov a podpredsedu Medžlisu Ilmiho Umerova, podpredsedu Medžlisu Achtema Čijgoza, a novinára Mykolu Semenu; požaduje zrušenie týchto rozsudkov, okamžité a bezpodmienečné prepustenie pánov Umerova a Čijgoza a okamžité a bezpodmienečné zbavenie pána Semenu všetkých obvinení;

2.  dôrazne odsudzuje kruté tresty udelené na základe absurdných súdnych konaní a pochybných obvinení vodcom komunity krymských Tatárov a ďalším odporcom ruskej anexie Krymu, ako sú Uzair Abdullajev, Zevri Abseutov, Rustem Abiltarov, Muslim Alijev, Refat Alimov, Ali Asanov, Volodymyr Baluch, Enver Bekirov, Oleksij Bessarabov, Hlib Šablij, Oleksij Čirnij, Mustafa Degermendži, Emil Džemadenov, Arsen Džeparov, Volodymyr Dudka, Pavlo Hryb, Rustem Ismajlov, Mykola Karpjuk, Stanislav Klych, Andrij Kolomyjec, Oleksandr Kolčenko, Oleksandr Kostěnko, Emir-Usein Kuku, Sergej Litvinov, Enver Mamutov, Remzi Memetov, Jevhen Panov, Jurij Primov, Volodymyr Prysyč, Ferat Sajfullajev, Ejder Saledinov, Oleg Sencov, Vadym Siruk, Oleksij Stohnij, Redvan Sulejmanov, Roman Suščenko, Mykola Šiptur, Dmytro Štyblikov, Viktor Ščur, Rustem Vajtov, Valentyn Vyhovskij, Andriy Zachtej a Ruslan Zejtullajev; v súvislosti s týmito osobami požaduje zrušenie súdnych rozhodnutí a okamžité prepustenie osôb, ktoré sú zadržiavané;

3.  odsudzuje diskriminačné politiky, ktoré zaviedli takzvané orgány a ktoré sú zamerané najmä proti domorodým krymským Tatárom, porušovanie ich vlastníckych práv, silnejúce zastrašovanie v rámci politického, spoločenského a hospodárskeho života tejto komunity a všetkých odporcov ruskej anexie;

4.  domnieva sa, že zákaz činnosti Medžlisu, jeho vyhlásenie za extrémistickú organizáciu 26. apríla 2016 a zákaz návratu vodcov krymských Tatárov na polostrov závažným spôsobom porušujú práva krymských Tatárov; dôrazne opakuje svoju výzvu na okamžité zrušenie príslušných rozhodnutí a ich účinkov, ako aj na dodržiavanie rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora o predbežných opatreniach v konaniach začatých Ukrajinou proti Ruskej federácii, ktoré bolo vydané 19. apríla 2017 a ktoré dospelo k záveru, že Ruská federácia nesmie „žiadnym spôsobom obmedzovať možnosť komunity krymských Tatárov ponechať si svoje zastupiteľské inštitúcie vrátane zhromaždenia Medžlis“;

5.  pripomína, že represívne opatrenia a uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa extrémizmu, terorizmu a separatizmu viedlo k závažnému zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv na Kryme a k rozsiahlemu porušovaniu slobody prejavu a združovania sa, že nútené udeľovanie ruského občianstva sa stalo systematickým a že základné slobody na Kryme nie sú zaručené; žiada, aby sa zrušili diskriminačné právne predpisy a zdôrazňuje naliehavú potrebu vyvodenia zodpovednosti za porušovanie a zneužívanie ľudských práv na Kryme;

6.  dôrazne odsudzuje prevládajúcu prax presunu zadržiavaných osôb do vzdialených regiónov Ruska, pretože to týmto osobám vážne bráni v komunikácii so svojimi rodinami a priateľmi a ľudskoprávnym organizáciám to sťažuje monitorovanie ich dobrých životných podmienok; zdôrazňuje, že táto prax je v rozpore s platnými ruskými právnymi predpismi, najmä s článkom 73 trestného zákonníka, podľa ktorého by sa mal trest vykonávať v regióne, v ktorom má odsúdený trvalé bydlisko alebo v ktorom bol vynesený rozsudok;

7.  vyzýva ESVČ a delegáciu EÚ v Rusku, aby pozorne sledovali prebiehajúce súdne konania a venovali pozornosť zaobchádzaniu so zadržanými osobami; vyjadruje osobitné znepokojenie nad správami o využívaní psychiatrickej liečby ako formy trestu; očakáva, že delegácia EÚ, ESVČ a veľvyslanectvá členských štátov budú tieto konania pozorne sledovať a budú sa usilovať získať prístup k zadržiavaným osobám pred, počas a po ich súdnych konaniach;

8.  vyzýva Európsky súd pre ľudské práva, aby všetky žiadosti obyvateľov Krymu o nápravu posúdil s najvyššou prioritou, pretože domáci ruský justičný systém v týchto prípadoch opravné prostriedky nemôže poskytnúť a ani neposkytuje;

9.  odsudzuje potláčanie nezávislých médií reprezentujúcich menšinové komunity a naliehavo vyzýva ruské orgány, aby upustili od kladenia právnych a administratívnych prekážok brániacich týmto médiám v ich činnosti;

10.  žiada, aby medzinárodní pozorovatelia v oblasti ľudských práv vrátane špecializovaných štruktúr OSN, OBSE a Rady Európy mali neobmedzený prístup na Krym s cieľom preskúmať situáciu na polostrove, a požaduje zriadenie nezávislých monitorovacích mechanizmov; podporuje iniciatívy realizované pod vedením Ukrajiny, ktorých cieľom je riešiť tieto otázky v rámci Rady pre ľudské práva a Valného zhromaždenia; vyzýva ESVČ a osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby venovali nepretržitú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv na Kryme a aby o nej pravidelne informovali Európsky parlament;

11.  vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty a výmeny zamerané na zlepšenie medziľudských kontaktov, ako aj projekty a výmeny, ktoré podporujú budovanie mieru, riešenie konfliktov, zmierenie a medzikultúrny dialóg, a to aj v rámci Krymu; nabáda na zabránenie byrokratickým prekážkam a podporuje pružnejšie prístupy, ktoré medzinárodným pozorovateľom a poslancom parlamentu uľahčia prístup na Krym, a to so súhlasom Kyjeva a bez toho, aby sa to mohlo interpretovať ako uznanie anexie;

12.  zdôrazňuje, že všetkým osobám zodpovedným za hrubé porušovanie ľudských práv by sa mali uložiť reštriktívne opatrenia, a to vrátane krymských a ruských úradníkov, ktorí sú priamo zodpovední za obvinenie a odsúdenie Achtema Čijgoza, Mykolu Semenu a Ilmiho Umerova, pričom tieto opatrenia by mali zahŕňať zmrazenie aktív v bankách EÚ a zákaz cestovania; opakuje, že podporuje rozhodnutie EÚ zakázať dovoz z Krymu, vývoz určitého tovaru a technológií na Krym, investovanie na Kryme, ako aj obchod a výmenu služieb s Krymom;

13.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou krymských detí vyrastajúcich bez svojich otcov, ktorí boli protiprávne pozbavení osobnej slobody ako de facto politickí väzni, a to vrátane tých, ktorí boli presunutí do vzdialených častí Ruskej federácie; považuje to za do očí bijúce porušenie medzinárodných ľudských práv, práv detí a medzinárodných záväzkov Ruskej federácie, ako je Dohovor OSN o právach dieťaťa; vyzýva ruské orgány a de facto krymské orgány, aby uvedeným osobám umožnili pravidelný kontakt s ich rodinnými príslušníkmi, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby;

14.  pripomína ruským orgánom, že v ich de facto postavení okupačnej mocnosti, ktorá Krym fakticky kontroluje, sú plne zodpovedné za ochranu občanov Krymu pred svojvoľnými súdnymi alebo administratívnymi opatreniami, a že ako okupačná mocnosť sú tiež viazané medzinárodným humanitárnym právom, aby zabezpečili ochranu ľudských práv na polostrove;

15.  podporuje zvrchovanosť, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a opakuje, že odsudzuje nezákonnú anexiu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ Ruskou federáciou; podporuje politiku EÚ a jej členských štátov neuznať nezákonnú anexiu Krymu a uložiť reštriktívne opatrenia prijaté v tejto súvislosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcou rozsiahlou militarizáciou Krymu zo strany Ruska, ktorá ohrozuje regionálnu a celoeurópsku bezpečnosť;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, prezidentovi Ukrajiny, vládam a parlamentom Ukrajiny a Ruskej federácie, Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy a Parlamentnému zhromaždeniu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Medžlisu krymskotatárskeho ľudu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0018.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0043.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0218.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0087.


Situácia na Maldivách
PDF 181kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2017 o situácii na Maldivách (2017/2870(RSP))
P8_TA(2017)0383RC-B8-0549/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Maldivách, najmä na uznesenia zo 16. septembra 2004(1), z 30. apríla 2015(2) a zo 17. decembra 2015(3),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého sú Maldivy zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na jej články 2, 7 a 19,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 27. júla 2017,

–  so zreteľom na správu zo služobnej cesty predloženú na 5. medziparlamentnej schôdzi EÚ – Maldivy z 8. a 9. februára 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie o situácii na Maldivách, ktoré 25. júla 2017 vydala Delegácia EÚ pre Maldivy spolu s veľvyslanectvami členských štátov EÚ a veľvyslanectvami Kanady, Nórska, Švajčiarska a USA akreditovanými na Maldivách,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o odsúdení bývalého prezidenta Maldív Mohameda Našída zo 14. marca 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy Agnès Callamardovej z 3. augusta 2017 o bezprostrednej hrozbe obnovy popráv na Maldivách,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ udržiava s Maldivami dlhodobé vzťahy a státisíce európskych turistov každoročne na Maldivy cestujú;

B.  keďže situácia v oblasti ľudských práv na Maldivách sa od prvých demokratických volieb, ktoré sa v tejto krajine konali v roku 2008, a odvtedy, ako bol prvý demokraticky zvolený prezident Mohamed Našíd v roku 2012 vyhnaný, dramaticky zhoršila;

C.  keďže politické a občianske slobody sú oslabené, opoziční lídri sú svojvoľne zatýkaní, médiá sa stávajú predmetom útokov a za úpadok náboženských slobôd a tolerancie je zodpovedný narastajúci náboženský konzervativizmus, zatiaľ čo prezident Abdalláh Jamín, bývalý vedúci predstaviteľ Pokrokovej strany Maldív, a jeho vláda sa snažia upevňovať svoju moc;

D.  keďže 22. augusta 2017 bezpečnostné sily násilne uzavreli parlament (Madžlis) počas udalosti, ktorú opoziční poslanci opísali ako pokus o zablokovanie návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi parlamentu;

E.  keďže členovia opozičných strán, nezávislí novinári a obhajcovia ľudských práv informujú o väčšom počte hrozieb a útokov zo strany orgánov, polície a extrémistických skupín;

F.  keďže v marci 2015 bol Mohamed Našíd, prvý demokraticky zvolený prezident Maldív, odsúdený na 13 rokov väzenia na základe obvinení z terorizmu; keďže z 85 poslancov parlamentu je proti 12 opozičným poslancom vedené súdne konanie, najmenej trom boli skonfiškované cestovné pasy a minimálne jedného svojvoľne zadržiavajú; keďže prezidentské voľby sú naplánované na rok 2018;

G.  keďže boli vznesené obavy v súvislosti s vysoko spolitizovaným maldivským súdnictvom, ktoré roky zneužívalo svoje právomoci a konalo v prospech súčasnej vládnej strany a proti opozičným politikom; keďže právo na spravodlivý proces stále nie je zaručené, pričom príslušné zásady sú základnými prvkami právneho štátu;

H.  keďže 9. augusta 2016 maldivský parlament prijal „zákon o ochrane dobrej povesti a dobrého mena a slobode prejavu“, ktorým sa ukladajú mnohé obmedzenia slobody prejavu a vláde sa udeľuje právomoc odobrať alebo pozastaviť platnosť licencie televíznych a rozhlasových vysielateľov, publikácií, webových lokalít a iných médií;

I.  keďže v auguste 2016 prezident Maldív podpísal niekoľko zmien zákona o slobode zhromažďovania, ktorými sa obmedzili priestory vyhradené na zákonné demonštrácie;

J.  keďže podľa výboru Medziparlamentnej únie pre ľudské práva poslancov patria Maldivy medzi najhoršie krajiny na svete, pokiaľ ide o útoky proti opozičným poslancom, pričom opoziční politici sú bežne zastrašovaní, zatýkaní a väznení; keďže sloboda prejavu, sloboda médií, sloboda združovania a demokratický pluralizmus sú čoraz viac ohrozené, pričom stovky protivládnych demonštrantov sú zatýkané a sú proti nim vznesené obvinenia; keďže existuje čoraz viac dôkazov, ktoré naznačujú, že obvinenia z trestných činov vznesené proti politickým oponentom prezidenta Jamína boli politicky motivované;

K.  keďže prezident Jamín opakovane ohlásil svoj zámer obnoviť vykonávanie štátom povolených popráv a ukončiť tak 60 rokov trvajúce moratórium; keďže v ázijsko-tichomorskom regióne dvadsať štátov zrušilo trest smrti a sedem ďalších štátov ho nevykonáva v praxi;

L.  keďže na Maldivách je v súčasnosti najmenej 20 osôb odsúdených na trest smrti, pričom aspoň päť z nich malo v čase zatknutia menej ako 18 rokov; keďže, v rozpore s medzinárodným právom, podľa maldivského práva maloleté osoby môžu byť odsúdené na trest smrti, ktorého výkon sa odloží do momentu, keď maloletá osoba dovŕši 18 rokov; keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy naliehavo vyzvala maldivskú vládu, aby popravy neobnovila;

M.  keďže minimálne v troch prípadoch, konkrétne v prípade Husseina Humaama Ahmeda, Ahmeda Murratha a Mohameda Nabeela, najvyšší súd Maldív potvrdil rozsudok o treste smrti vynesený po súdnych procesoch, ktoré nespĺňali medzinárodne uznávané normy; keďže všetkým trom teraz bezprostredne hrozí poprava;

N.  keďže Medzinárodná komisia právnikov nedávno odsúdila pozastavenie činnosti 56 maldivským právnikom, čo predstavuje tretinu právnikov vykonávajúcich právnickú prax v tejto krajine, pričom všetci sa zapojili do výziev na reformu súdnictva zameranú na zabezpečenie nezávislosti súdov;

O.  keďže existujú tiež obavy týkajúce sa narastajúcej militantnosti islamistických radikálov a mnohých radikalizovaných mladých mužov a žien, ktorí sa údajne pripojili k IS/Dá’iš;

P.  keďže bloger a dôrazný kritik vlády Jamín Rašíd bol 23. apríla 2017 zavraždený; keďže novinár Ahmen Rilwan je nezvestný od augusta 2014 a existujú obavy, že je mŕtvy; keďže bloger Ismail Rašíd bol v roku 2012 dobodaný a zranený;

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad zhoršujúcou sa politickou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv na Maldivách a nad čoraz autoritatívnejším režimom prezidenta Abdulla Jamína a jeho vlády, ktorá vytvorila atmosféru strachu a ohrozuje pokrok dosiahnutý v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu v tejto krajine v posledných rokoch, a to predovšetkým v súvislosti s voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2018;

2.  odsudzuje schválenie zákona o hanobení a slobode prejavu v roku 2016, ktorého cieľom je ostro zakročiť proti slobode prejavu, a zmien zákona o slobode zhromažďovania v roku 2016, ktorými sa obmedzilo právo zhromažďovať sa; vyzýva vládu Maldív, aby zosúladila všetky vnútroštátne právne predpisy s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a aby zrušila alebo zmenila uvedené zákony;

3.  vyjadruje poľutovanie nad prísnymi opatreniami namierenými proti politickým oponentom na Maldivách a vyzýva vládu, aby stiahla všetky obvinenia proti bývalému prezidentovi Mohamedovi Našídovi a aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetky osoby, ktoré sú zadržiavané pre politické dôvody, vrátane lídra Republikánskej strany (Junhooree) Qasima Ibrahima; pripomína vláde jej medzinárodné záväzky súvisiace s rešpektovaním základných slobôd a práv vyplývajúce z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, medzi ktoré patria minimálne záruky spravodlivého procesu;

4.  vyzýva najvyšší súd Maldív, aby okamžite zrušil pozastavenie činnosti tým z celkovo 56 právnikov, ktorým pozastavili činnosť v septembri 2017 a na ktorých sa toto opatrenie stále vzťahuje; opakovane vyzýva vládu, aby zaistila úplnú nezávislosť a nestrannosť súdnictva a aby všetkým občanom zaručila právo na spravodlivé a transparentné súdnictvo bez politického vplyvu;

5.  opätovne potvrdzuje rozhodne odmietavý postoj EÚ voči trestu smrti vo všetkých prípadoch a bez výnimky; vyzýva na všeobecné zrušenie trestu smrti; dôrazne odsudzuje oznámenie o opätovnom zavedení trestu smrti na Maldivách a naliehavo vyzýva vládu a parlament Maldív, aby dodržiavali moratórium na vykonávanie trestu smrti, ktoré platí už viac ako 60 rokov;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby verejne naliehali na prezidenta Jamína a maldivskú vládu, aby preskúmali všetky prípady odsúdenia na trest smrti s cieľom zaistiť dodržiavanie medzinárodne uznávaných práv na spravodlivý proces, ktoré sú zaručené v ústave; vyzýva vládu, aby okamžite zrušila všetky rozsudky trestu smrti proti neplnoletým osobám a zakázala popravy mladistvých páchateľov;

7.  domnieva sa, že zhoršenie situácie v oblasti demokracie, ľudských práv a slobôd na Maldivách možno vyriešiť len prostredníctvom skutočného dialógu, do ktorého budú zapojené všetky politické strany a iní občianski vedúci predstavitelia;

8.  vyzýva maldivskú vládu, aby v plnej miere rešpektovala a podporovala právo na demonštrácie, slobodu prejavu, slobodu združovania a zhromažďovania, slobodu svedomia a slobodu náboženského vyznania a viery bez ohľadu na väčšinové náboženstvo;

9.  vyzýva vládu Maldív, aby zastavila beztrestnosť členov ozbrojených skupín, ktorí používajú násilie proti ľuďom presadzujúcim náboženskú toleranciu, pokojným protestujúcim, kritickým médiám a občianskej spoločnosti;

10.  odsudzuje násilné uzavretie maldivského Madžlisu pred jeho poslancami a obťažovanie, zastrašovanie a zatýkanie zvolených poslancov parlamentu;

11.  odsudzuje neustále zastrašovanie a hrozby namierené proti novinárom, blogerom a obhajcom ľudských práv na Maldivách, zatýkanie reportérov a útoky na spravodajské organizácie a ich násilné zatváranie;

12.  vyzýva vládu, aby zaručila nestranné a nezávislé vyšetrenie smrti Jamína Rašída a únosu Ahmeda Rilwana v snahe identifikovať všetky zodpovedné osoby a postaviť ich pred súd;

13.  vyzýva maldivské orgány, aby zabezpečili, že maldivská Komisia pre ľudské práva, Komisia pre národnú integritu a volebné komisie budú schopné fungovať nezávisle a bez ovplyvňovania vládou; vyzýva vládu Maldív, aby v plnej miere spolupracovala s mechanizmami OSN pre ľudské práva vrátane osobitných postupov a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

14.  vyzýva EÚ, aby v plnej miere využívala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu dodržiavania ľudských práv a demokratických zásad na Maldivách, a to aj zvážením zavedenia dočasných individuálne namierených sankcií proti osobám, ktoré ohrozujú ľudské práva;

15.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, OBSE/ODHIR, Rade Európy a vláde Maldív.

(1) Ú. v. EÚ C 140 E, 9.6.2005, s. 165.
(2) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 60.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0464.


Posilnená spolupráca: Európska prokuratúra ***
PDF 238kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2017 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (09941/2017 – C8-0229/2017 – 2013/0255(APP))
P8_TA(2017)0384A8-0290/2017

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady (09941/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8‑0229/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0290/2017),

1.  udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


Väzenské systémy a podmienky
PDF 298kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2017 o väzenských systémoch a podmienkach (2015/2062(INI))
P8_TA(2017)0385A8-0251/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii a na Chartu základných práv Európskej únie, najmä jej články 4, 19, 47, 48 a 49,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) (článok 3, článok 8), protokoly k EDĽP a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Európsky dohovor z roku 1987 na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a správy Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (články 3 a 5), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (článok 7) a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý 20. novembra 1989 v New Yorku,

–  so zreteľom na tieto všeobecné poznámky Výboru OSN pre práva dieťaťa: č. 10 (2007) o právach dieťaťa v justícii mladistvých, č. 13 (2011) o práve dieťaťa na oslobodenie od všetkých foriem násilia a č. 17 (2013) o práve dieťaťa na odpočinok, voľný čas, hru, rekreačné činnosti, kultúrny život a umenie (článok 31),

–  so zreteľom na minimálne pravidlá Organizácie Spojených národov pre zaobchádzanie s väzňami, ako aj na deklarácie a zásady prijaté Valným zhromaždením; so zreteľom na štandardné minimálne pravidlá OSN pre výkon spravodlivosti voči mladistvým (pekinské pravidlá), ktoré prijalo Valné zhromaždenie; so zreteľom na usmernenia Výboru ministrov Rady Európy o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí; so zreteľom na odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, najmä odporúčanie CM/Rec (2006)2 týkajúce sa európskych väzenských pravidiel, odporúčanie CM/Rec (2006)13 týkajúce sa vyšetrovacej väzby, podmienok jej výkonu a ochrany pred jej zneužitím, odporúčanie CM/Rec (2008)11 týkajúce sa európskych pravidiel pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam, odporúčanie CM/Rec (2010)1 týkajúce sa probačných pravidiel Rady Európy a odporúčanie CM/Rec (2017)3 o európskych predpisoch týkajúcich sa trestov a opatrení uplatňovaných v Spoločenstve; taktiež so zreteľom na odporúčania prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 1996 o zlých podmienkach vo väzenských zariadeniach Európskej únie(1), zo 17. decembra 1998 o väzenských podmienkach v Európskej únii: podmienečné opatrenia a alternatívne sankcie(2), z 25. novembra 2009 o viacročnom programe na roky 2010 – 2014 týkajúcom sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program)(3) a z 15. decembra 2011 o podmienkach zadržiavania v EÚ(4),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi(5),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii(6) („odovzdávanie väzňov“),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami(7) („probačné opatrenia a alternatívne sankcie“),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie(8) („príkaz na európsky dohľad“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní(9),

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva o výkone trestu odňatia slobody a jeho alternatívach: základné práva pri odovzdávaní osôb medzi členskými štátmi,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 14. júna 2011 s názvom Posilnenie vzájomnej dôvery v európskom justičnom priestore – zelená kniha o uplatňovaní trestnoprávnych predpisov EÚ v oblasti pozbavenia osobnej slobody (COM(2011)0327),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-404/15 a C-659/15 PPU, Pál Aranyosi a Robert Căldăraru,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami(10) a na manuál Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) o zaobchádzaní s násilnými extrémistickými väzňami a predchádzaní násilnej radikalizácii vo väzniciach(11),

–  so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie 0006/2011 zo 14. februára 2011 o porušovaní základných práv väznených osôb v Európskej únii,

–  so zreteľom na dohovory, odporúčania a rezolúcie Rady Európy týkajúce sa väzenských záležitostí,

–  so zreteľom na bielu knihu Rady Európy o preplnenosti väzníc z 28. septembra 2016,

–  so zreteľom na odporúčanie CM/Rec (2012)12 Výboru ministrov Rady Európy pre členské štáty týkajúce sa zahraničných väzňov, ktoré prijal Výbor ministrov 10. októbra 2012,

–  so zreteľom na odporúčanie CM/Rec (2012)5 Výboru ministrov Rady Európy pre členské štáty týkajúce sa európskeho etického kódexu pre väzenský personál, ktoré prijal Výbor ministrov 12. apríla 2012,

–  so zreteľom na príručku Rady Európy pre väzenské a probačné služby týkajúcu sa radikalizácie a násilného extrémizmu,

–  so zreteľom na štúdie Európskeho trestného monitorovacieho strediska (European Penal Observatory, EPO) Od vnútroštátnych postupov k európskym usmerneniam: zaujímavé iniciatívy v oblasti správy väzníc (2013) a Vnútroštátne orgány na monitorovanie väzenských podmienok a európskych noriem (2015),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0251/2017),

A.  keďže v roku 2014 bolo vo väzniciach v EÚ väznených viac ako pol milióna osôb, pričom toto číslo zahŕňa odsúdené osoby, ktoré si odpykávajú právoplatný trest, ako aj osoby obvinené z trestného činu, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacej väzbe;

B.  keďže za väzenské podmienky a správu väzníc zodpovedajú členské štáty, ale keďže EÚ takisto zohráva potrebnú úlohu pri ochrane základných práv väzňov a pri vytváraní európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; keďže podpora výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným problémom vytvárajúcim skutočné bezpečnostné problémy v celej Európe, patrí do právomoci EÚ;

C.  keďže situácia vo väzniciach v niektorých členských štátoch a väzenské podmienky, ktoré sú niekedy ponižujúce a neľudské, vzbudzujú mimoriadne obavy, čo vyplýva napríklad zo správ Európskeho výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;

D.  keďže preplnenosť väzníc je v EÚ častý problém, čo pripúšťa viac ako tretina členských štátov a vyplýva to aj zo správ, napríklad z najnovšieho vydania výročnej štatistiky Rady Európy v oblasti trestného súdnictva (SPACE), ktorá bola uverejnená 14. marca 2017; a keďže Európsky súd pre ľudské práva považuje preplnenosť väzníc za porušenie článku 3 EDĽP;

E.  keďže preplnenosť väzníc komplikuje vydanie a odovzdanie odsúdených osôb vzhľadom na obavy týkajúce sa zlých podmienok vo väzniciach v prijímajúcom štáte; keďže v niektorých členských štátoch sa situácia stále zhoršuje a v niektorých väzniciach sa stáva neudržateľnou;

F.  keďže preplnenosť väzníc vážne zhoršuje kvalitu väzenských podmienok, môže prispievať k radikalizácii, má nepriaznivé účinky na zdravie a dobré životné podmienky väzňov, je prekážkou ich sociálnej rehabilitácie a vedie k vytváraniu nebezpečného, komplikovaného a nezdravého pracovného prostredia pre väzenský personál;

G.  keďže Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2005 vo veci Hirst proti Spojenému kráľovstvu potvrdil, že všeobecné a automatické obmedzenie práva väzňov voliť je v rozpore s demokraciou; keďže v roku 2011 sa v Poľsku zúčastnilo na parlamentných voľbách 58,7 % väzňov oprávnených voliť;

H.  keďže neexistuje súvzťažnosť medzi prísnosťou rozsudkov a poklesom miery kriminality;

I.  keďže väznenie je mimoriadne nevhodné pre niektoré zraniteľné osoby, ako sú napríklad maloleté osoby, starší ľudia, tehotné ženy a osoby trpiace vážnymi duševnými alebo telesnými chorobami alebo poruchami; keďže takéto osoby si vyžadujú vhodný prístup prispôsobený ich potrebám;

J.  keďže v článku 37 Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa stanovuje, že pozbavenie slobody sa u detí používa „len ako krajné opatrenie a na najkratší potrebný čas“ a že „každé také dieťa umiestnené oddelene od dospelých, iba ak by sa uvážilo, že neoddeľovať ho od dospelých je v jeho vlastnom záujme“;

K.  keďže podľa údajov Eurostatu tvorili v roku 2014 viac ako 20 % celej väzenskej populácie osoby vo vyšetrovacej väzbe;

L.  keďže väzba by sa mala využívať len ako posledná možnosť; keďže deti by nikdy nemali byť držané v zariadení, ktoré na ne môže mať negatívny vplyv; keďže je vždy potrebné zohľadniť osobitné potreby detí zodpovedajúce ich štádiu vývoja;

M.  keďže uväznenie vrátane vyšetrovacej väzby by sa malo používať len v zákonom odôvodnených prípadoch a v prípade väzňov, ktorí nepredstavujú vážne nebezpečenstvo pre spoločnosť, by sa mali uprednostňovať alternatívne tresty (domáce väzenie alebo iné opatrenia), čím by sa malo zabezpečiť ich zadržiavanie v otvorenom alebo známom prostredí a lepší prístup k sociálnym službám, starostlivosti a reintegrácii;

N.  keďže mladiství páchatelia by v zásade mali mať vždy nárok na alternatívne opatrenia k väzbe bez ohľadu na to, aký trestný čin spáchali;

O.  keďže podľa údajov Rady Európy za rok 2015 v priemere až 10,8 % väzňov v európskych väzniciach predstavujú cudzinci (pričom v roku 2014 bol tento údaj 13,7 %), ktorí sú najčastejšie umiestňovaní do vyšetrovacej väzby vzhľadom na údajne vyššie riziko úteku;

P.  keďže väzenský personál plní dôležitú funkciu pre spoločnosť a jeho členovia by mali mať také podmienky zamestnávania, ktoré zodpovedajú ich kvalifikácii a zohľadňujú náročnú povahu ich práce; keďže zabezpečenie dobrých väzenských podmienok si vzhľadom na náročnú a chúlostivú povahu tejto práce vyžaduje opatrenia, medzi ktoré patrí lepšia úvodná a priebežná odborná príprava väzenského personálu, zvýšenie pridelených finančných prostriedkov, výmena najlepších postupov, dôstojné a bezpečné pracovné podmienky a zvýšenie počtu týchto pracovníkov; keďže priebežná odborná príprava by väzenskému personálu pomohla riešiť nové a vynárajúce sa problémy, ako je napríklad radikalizácia vo väzniciach;

Q.  keďže predpokladom humánnych väzenských podmienok, a tým aj úspešnosti koncepcií väzby navrhnutých na zlepšenie riadenia väzníc, úspešnú reintegráciu väzňov do spoločnosti a zníženie rizika radikalizácie a recidívy, je motivovaný, oddaný a rešpektovaný personál;

R.  keďže sebapoškodzovanie a násilné správanie väzňov je často vyvolané preplnenosťou väzníc a žalostnými väzenskými podmienkami; keďže ďalším faktorom je aj nedostatočná odborná príprava a kvalifikácia zamestnancov; keďže v mnohých väzniciach úroveň napätia vytvára mimoriadne náročné pracovné podmienky pre väzenský personál, čo v niektorých členských štátoch EÚ viedlo ku konaniu viacerých protestných pracovných opatrení kolektívneho vyjednávania;

S.  keďže efektívna väzenská správa potrebuje na výkon svojho bezpečnostného a rehabilitačného poslania dostatok finančných prostriedkov a zamestnancov;

T.  keďže zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je univerzálnym pravidlom, ktoré sa vzťahuje na dospelých aj na deti, a akékoľvek porušenie základných práv väzňov, ktorá nevyplýva z obmedzení nevyhnutných na odňatie slobody, je poškodením ľudskej dôstojnosti;

U.  keďže počet samovrážd vo väzniciach v EÚ je mimoriadne znepokojivý;

V.  keďže radikalizácia v mnohých väzniciach v EÚ je jav, ktorý vzbudzuje vážne obavy a vyžaduje si osobitnú pozornosť a ktorý treba riešiť vhodnými prostriedkami na základe plného rešpektovania ľudských práv a medzinárodných záväzkov; keďže medzi príčiny nárastu tohto javu môžu patriť neľudské podmienky väznenia a preplnenosť väzníc, ktoré môžu viesť k zvýšeniu vplyvu osôb nabádajúcich k násilnému extrémizmu;

W.  keďže EÚ v rámci Európskeho programu v oblasti bezpečnosti sprístupnila finančné prostriedky na boj proti radikalizácii vo väzniciach; keďže vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Európe by mal každý členský štát okamžite prijať opatrenia na prevenciu radikalizácie vo väzniciach; keďže v tomto smere je kľúčová výmena osvedčených postupov na európskej úrovni;

X.  keďže niektoré zo súčasných väzenských systémov a zariadení a značný podiel budov, ktoré sa v súčasnosti v mnohých európskych krajinách využívajú ako väznice, pochádzajú z 19. storočia; keďže niektoré z týchto budov už nie sú vhodné na používanie v 21. storočí, lebo žalostné podmienky v nich sú porušením základných ľudských práv;

Y.  keďže z výskumu vyplýva, že rozvoj zastupiteľskej demokracie a konštruktívneho dialógu vo väzniciach je pre väzňov, personál a širšiu spoločnosť prínosný a pomáha zlepšovať vzťahy medzi personálom a väzňami;

1.  je veľmi znepokojený väzenskými podmienkami, ktoré existujú v niektorých členských štátoch, a stavom viacerých európskych väzníc; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali pravidlá väznenia vyplývajúce z nástrojov medzinárodného práva a noriem Rady Európy; poznamenáva, že zbavenie slobody sa nerovná zbaveniu dôstojnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali nezávislé mechanizmy na monitorovanie väzníc, ako sa stanovuje v opčnom protokole k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT);

2.  vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje systémy súdnictva a investovali do odbornej prípravy sudcov;

3.  opätovne potvrdzuje, že väzenské podmienky sú rozhodujúcim prvkom pri uplatňovaní zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ, čo potvrdil aj Súdny dvor vo veciach Aranyosi a Căldăraru; pripomína základný význam zásady vzájomného uznávania rozsudkov, ktorá sa stanovuje v Zmluve o Európskej únii;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že preplnenosť väzníc je v Európe veľmi bežná; je veľmi znepokojený najnovšími záznamami o preplnenosti v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že podľa najnovšieho vydania výročnej štatistiky Rady Európy v oblasti trestného súdnictva, ktorá bola uverejnená 14. marca 2017, počet väznených osôb naďalej prekračuje počet dostupných miest v tretine európskych väzenských zariadení; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali odporúčania uvedené v bielej knihe Rady Európy o preplnenosti väzníc z 28. septembra 2016 a odporúčanie R(99) 22 Výboru ministrov Rady Európy z 30. septembra 1999 týkajúce sa preplnenosti väzníc a zväčšovania väzenskej populácie;

5.  poukazuje na to, že členské štáty vypočítavajú väzenskú kapacitu, a tým aj mieru preplnenosti, podľa priestorových parametrov, ktoré sa medzi jednotlivými krajinami radikálne líšia, v dôsledku čoho je ťažké, ak nie priam nemožné, urobiť porovnania v rámci celej EÚ;

6.  vyjadruje ďalej hlboké poľutovanie nad tým, že v mnohých prípadoch má preplnenosť väzníc vážny vplyv na bezpečnosť väzenského personálu a väzňov, ovplyvňuje životné podmienky a zdravie, aktivity, ktoré sú k dispozícii, lekársku a psychologickú starostlivosť a rehabilitáciu a sledovanie väzňov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili systémy a databázy na monitorovanie väzenských podmienok v reálnom čase a zabezpečili efektívne rozmiestnenie väzenskej populácie;

7.  tvrdí, že preplnenosť nemožno vyriešiť len zvýšením kapacít väzníc; žiada však členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje na rekonštrukciu a modernizáciu väzníc s cieľom uprednostňovať malé objekty s ubytovaním pre obmedzený počet väzňov, poskytnúť dôstojné väzenské podmienky, vytvoriť spoločné priestory, ktoré spĺňajú kritériá poskytovania aktivít a socializácie, podporovať rehabilitáciu a opätovné začlenenie do spoločnosti, vytvoriť ďalšie vzdelávacie zariadenia a vytvoriť bezpečnejšie prostredie tak pre väzňov, ako aj pre väzenský personál;

8.  domnieva sa, že pravidlá väzby, ktoré sa líšia v závislosti od väzňov a miery rizika, ktoré predstavujú, sú dobrým spôsobom, ako predchádzať recidíve a podporovať reintegráciu do spoločnosti; opäť poukazuje na to, že reintegračné opatrenia sa musia internalizovať a musia sa začať už počas väzby; vyzýva členské štáty, aby pri rozhodovaní o rozmiestňovaní väzenskej populácie brali do úvahy druh spáchaného trestného činu a aby zabraňovali tomu, aby sa krátkodobí väzni a tí, ktorí boli odsúdení za menej závažné trestné činy, dostávali do kontaktu s dlhodobými väzňami;

9.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali väzňom vyvážený program činností a umožnili im tráviť denne mimo svojich ciel toľko hodín, koľko si vyžaduje primeraná úroveň ľudskej a sociálnej interakcie s cieľom znížiť frustráciu a násilie; zdôrazňuje, že ubytovanie poskytované väzňom, a najmä podmienky na spanie, musia rešpektovať ľudskú dôstojnosť a súkromie a spĺňať zdravotné a hygienické požiadavky, pričom náležitá pozornosť by sa mala venovať klimatickým podmienkam a najmä podlahovej ploche, kubickému obsahu vzduchu, osvetleniu, zabráneniu vysokej hladine hluku, vykurovaniu a ventilácii; vyzýva všetky členské štáty, aby prijali spoločnú definíciu „minimálneho priestoru“, ktorý by sa mal poskytovať každej väznenej osobe; pripomína, že Komisia nedávno poukázala na možnosť financovania opatrení v členských štátoch zo štrukturálnych fondov EÚ;

10.  vyzýva členské štáty, aby v kontexte uplatňovania sankcií zvážili najímanie dobrovoľníkov, ktorí by pomáhali odbornému personálu, s cieľom vytvoriť prepojenia, ktoré budú podporovať reintegráciu jednotlivcov do spoločnosti; domnieva sa, že úlohy dobrovoľníkov by mali byť jasne odlíšené od úloh, ktoré vykonáva odborný personál, a mali by sa pohybovať v rozmedzí ich kompetencií;

11.  navrhuje, aby členské štáty zriadili inšpektoráty pre väzenské zariadenia (ako je to už v niektorých členských štátoch), aby pri hodnotení väzenských podmienok mohli vychádzať zo zistení nezávislých orgánov;

12.  je znepokojený zvýšenou privatizáciou väzenských systémov v EÚ a pripomína, že privatizácia väzenských systémov často ponecháva otvorených veľa otázok týkajúcich sa jej vplyvu na podmienky zadržiavania a na dodržiavanie základných práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že bolo zrealizovaných len veľmi málo porovnávacích štúdií na posúdenie nákladov a kvality riadenia vo verejných a súkromných väzniciach; zdôrazňuje, že hlavné úlohy v oblasti usmerňovania, monitorovania a súdnej administratívy musia ostať pod kontrolou štátu;

13.  zdôrazňuje, že vyšetrovacia väzba musí ostať krajným opatrením, ktoré sa používa len v prípadoch, keď je to úplne nevyhnutné, a počas čo najkratšieho obdobia v súlade s príslušným vnútroštátnym trestným poriadkom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch sa umiestňovanie do vyšetrovacej väzby bežne využíva, čo môže v kombinácii so zlými väzenskými podmienkami a ďalšími faktormi znamenať porušenie základných práv väzňov; domnieva sa, že riešenie problému nadmerného využívania vyšetrovacej väzby si vyžaduje inovatívne riešenia vrátane modernizácie trestného poriadku a posilnenia súdnictva;

14.  pripomína, že v európskych väzenských pravidlách, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy, sa zdôrazňuje, že väzni by mali mať možnosť zúčastňovať sa na voľbách, referendách a iných aspektoch verejného života, pokiaľ ich právo na takúto účasť nie je obmedzené vnútroštátnym právom; pripomína, že účasť na volebných činnostiach umožňuje väzňom, aby sa opäť stali aktívnymi členmi spoločnosti, čo pomáha pri ich reintegrácii; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčovali väzňom praktický prístup k volebným právam, napríklad zriaďovaním volebných miestností vo väzniciach počas volebných dní;

15.  trvá na tom, že by sa malo uplatňovať efektívne dlhodobé riadenie väzenských systémov, pričom by sa mal znižovať počet väzňov prostredníctvom častejšieho využívania neväzobných trestných opatrení – ako je verejnoprospešná práca či elektronické monitorovanie – a minimalizácie využívania vyšetrovacej väzby;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že okrem trestajúceho aspektu väzenia sa bude pozornosť venovať aj rozvíjaniu praktických zručností a rehabilitácii väzňov, s cieľom umožniť lepšie zvládnutie trestu, úspešnú reintegráciu do spoločnosti a zníženie miery recidívy; pripomína, že v prípade kratších výkonov trestu vedie uväznenie v porovnaní s alternatívnymi opatreniami k častejšej recidíve;

17.  nabáda členské štáty, aby zaviedli opatrenia na úpravu rozsudkov, najmä v prípade najkratších výkonov trestu, vrátane využívania čiastočného výkonu trestu na slobode, výkonu trestu počas dovolenky, aby väzeň neprišiel o prácu, výkonu verejnoprospešných služieb a častejšieho využívania domáceho väzenia a elektronického monitorovania; zároveň sa domnieva, že vynášanie rozsudkov by malo byť viac prispôsobené jednotlivcovi, aby sa umožnil lepší výkon trestu;

18.  domnieva sa, že na dosiahnutie účinnosti by sa nové, neväzobné opatrenia mali prijímať spoločne s inými opatreniami, ako sú napríklad trestnoprávne, vzdelávacie a sociálne reformy zamerané na podporu reintegrácie a kontaktu s vonkajšou spoločnosťou a hospodárstvom; v tejto súvislosti je presvedčený, že orgány väzenskej správy by mali nadviazať silné vzťahy s miestnymi komunitami a vypracúvať vysvetľujúce dokumenty a poskytovať štatistické dôkazy zamerané na presvedčenie verejnosti o tom, že neväzobné opatrenia sú potrebné na zníženie recidívy, ako aj na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti v spoločnosti; v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na osvedčené postupy, ktoré existujú v škandinávskych krajinách;

19.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila porovnávaciu štúdiu s cieľom preskúmať alternatívne opatrenia členských štátov a podporovať šírenie vnútroštátnych osvedčených postupov;

20.  vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli dôslednejšie opatrenia na monitorovanie väzňov po ich prepustení z väzenia, ak boli odsúdení za závažné trestné činy; navrhuje, aby sa zaviedli opatrenia nasledujúce po prepustení, ktorých súčasťou by bolo vypočutie pod vedením sudcu za účasti probačných a reintegračných úradníkov zamerané na zhodnotenie reintegrácie do spoločnosti a rizika recidívy;

21.  zdôrazňuje, že v rámcovom rozhodnutí o probačných opatreniach a alternatívnych sankciách sa stanovujú mechanizmy vzájomného uznávania platné pre opatrenia používané členskými štátmi, ako sú napríklad obmedzenia pohybu, výkon verejnoprospešných prác, obmedzenia komunikácie a opatrenia na vyhostenie, a že v rámcovom rozhodnutí o príkaze na európsky dohľad sa rovnaký prístup stanovuje v prípade vyšetrovacej väzby;

22.  žiada členské štáty, aby dodržiavali osobitné odporúčania týkajúce sa väzenských podmienok pre väzňov, ktorí si vyžadujú osobitnú starostlivosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby trpiace duševnou poruchou často sú a ostávajú vo väzení len preto, lebo mimo neho chýbajú primerané služby, a pripomína, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva neprimerané zaobchádzanie s osobami trpiacimi duševnou poruchou môže predstavovať porušenie článku 3 EDĽP a v prípade väzňov so samovražednými sklonmi aj porušenie článku 2 tohto dohovoru (právo na život);

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa v plnom rozsahu nezohľadňuje zraniteľná situáciu starších väzňov a väzňov so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že starší väzni, ktorí sa stanú zdravotne nespôsobilými, budú prepustení, a väzňom so zdravotným postihnutím sa poskytne potrebná infraštruktúra;

24.  vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na odstránenie akejkoľvek formy diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity pri zaobchádzaní s väzňami a aby zaručili práva väzňov na sexualitu;

25.  zdôrazňuje, že väzenkyne majú osobitné potreby a musia mať prístup k primeraným zdravotníckym službám, lekárskym vyšetreniam a náležitým sanitárnym opatreniam; vyzýva členské štáty, aby sa riadili platnými odporúčaniami týkajúcimi sa zaobchádzania s väzenkyňami a aby zabránili akejkoľvek rodovej diskriminácii;

26.  považuje za nevyhnutné, aby sa osobitná pozornosť venovala potrebám väznených žien počas tehotenstva, ale aj po pôrode, a aby sa im poskytli primerané priestory na dojčenie a kvalifikovaná a špecializovaná ošetrovateľská starostlivosť; považuje za vhodné zamyslieť sa nad alternatívnymi modelmi, ktoré zohľadňujú dobré podmienky detí vo väzniciach; zastáva názor, že automatické oddelenie matky od dieťaťa spôsobuje dieťaťu silné emočné rozrušenie a môže predstavovať dodatočný trest ovplyvňujúci tak matku, ako aj dieťa;

27.  vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom samovrážd vo väzniciach; vyzýva každý členský štát, aby vypracoval národný akčný plán na prevenciu samovrážd u ľudí, ktorí sú zadržiavaní;

28.  nabáda členské štáty, aby v záujme zachovania rodinných väzieb zabezpečili pravidelný kontakt väzňov s rodinou a priateľmi tým, že sa im umožní, aby si mohli odpykať trest v zariadení v blízkosti domova, a prostredníctvom podpory návštev, telefonických rozhovorov a využívania elektronickej komunikácie podliehajúcich schváleniu sudcom a monitorovaniu väzenskou správou; pripomína, že pojem rodiny by sa mal vykladať extenzívne a zahŕňať aj neformalizované vzťahy; považuje za dôležité, aby sa zabezpečili vhodné podmienky na zachovanie týchto väzieb;

29.  odsudzuje politiku geografického rozmiestnenia väzníc, ktorú uplatňujú niektoré štáty, pretože predstavuje trest navyše pre rodiny väzňov; naliehavo vyzýva na zavedenie opatrení, ktoré by umožňovali všetkým väzňom, ktorí sú zadržiavaní ďaleko od svojich domovov, aby boli premiestnení bližšie, ak súdny orgán nerozhodne zo zákonných dôvodov inak; pripomína, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva zadržiavanie osoby vo väznici, ktorá je taká vzdialená od jej rodiny, že veľmi sťažuje alebo dokonca znemožňuje rodinné návštevy, môže predstavovať porušenie článku 8 EDĽP (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života);

30.  opätovne potvrdzuje, že s deťmi vo väzniciach je dôležité zaobchádzať tak, aby sa zohľadňovali ich záujmy, najmä aby sa vždy umiestňovali oddelene od dospelých, a to aj počas väzenských presunov, a aby sa im poskytovalo právo udržiavať kontakt s rodinou, ak súd nerozhodne inak; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch sú mladiství páchatelia umiestnení v zariadeniach spoločne s dospelými, čo ich vystavuje riziku zneužívania a násilia a pripravuje ich o osobitnú starostlivosť, ktorú takáto zraniteľná skupina potrebuje; pripomína, že podľa smernice (EÚ) 2016/800 o procesných zárukách pre deti sa uprednostňuje používanie alternatívnych opatrení; vyzýva členské štáty, aby vytvárali strediská starostlivosti určené pre mladistvých;

31.  pripomína, že deťom vo väzbe by sa mala poskytovať starostlivosť, ochrana a všetka potrebná sociálna, vzdelávacia, profesijná, psychologická, zdravotná a psychická starostlivosť, ktorú si môžu vyžadovať vzhľadom na svoj vek, pohlavie a osobnosť; nabáda členské štáty, aby namiesto uväznenia podporovali skôr bezpečné výchovné centrá so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti pre najproblematickejšie deti; vyzýva členské štáty, aby rozšírili osobitnú starostlivosť a osobitnú ochranu o deti vo väzbe;

32.  vyzýva členské štáty, aby mladistvým vo väzniciach poskytovali náležité vzdelávacie zariadenia; konštatuje, že deti vo väzbe musia mať prístup k programom, ktoré ich vopred pripravia na návrat do ich komunít, pričom sa im venuje plná pozornosť z hľadiska ich emočných a fyzických potrieb, rodinných vzťahov, ubytovania, školského vzdelávania a možností zamestnania a sociálno-ekonomického postavenia;

33.  nabáda Komisiu, aby vytvorila osobitné pracovné skupiny zložené zo zástupcov ministerstiev spravodlivosti členských štátov a vnútroštátnych orgánov, ako aj mimovládnych organizácií pôsobiacich v tejto oblasti s cieľom uľahčiť výmenu najlepších postupov;

34.  zdôrazňuje, že deti vo väzbe by mali udržiavať pravidelný a zmysluplný kontakt s rodičmi, rodinou a priateľmi prostredníctvom návštev a korešpondencie, okrem prípadov, ak sú potrebné obmedzenia v záujme spravodlivosti a v záujme dieťaťa; pripomína, že obmedzenia tohto práva by sa nikdy nemali používať ako trest;

35.  žiada Komisiu, aby podporovala politiky zamerané na prekonávanie diskriminácie, ktorou by mohli trpieť deti väznených rodičov, z hľadiska posilnenia sociálnej integrácie a budovania inkluzívnej a spravodlivej spoločnosti;

36.  uznáva právo detí na udržiavanie priameho kontaktu s ich väzneným rodičom a zároveň pripomína právo väzňov na rodičovstvo; v tejto súvislosti sa domnieva, že väznice by mali byť vybavené vhodným priestorom pre deti, kde by na deti dohliadali riadne vyškolení väzenskí pracovníci, sociálni asistenti a dobrovoľníci z mimovládnych organizácií, ktorí môžu pomáhať deťom a rodinám počas väzenských návštev;

37.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila možnosť vypracovania memoranda o porozumení na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť ochranu rodičovského vzťahu väznených rodičov a umožniť rodičom, aby mohli byť prítomní pri významných chvíľach z hľadiska vzdelávania svojich detí, čím by sa chránili záujmy maloletých osôb;

38.  zdôrazňuje, že väzni, ktorí sú zadržiavaní v inom členskom štáte, než je ich členský štát pobytu, majú väčšie ťažkosti pri udržiavaní kontaktu so svojimi rodinami;

39.  žiada členské štáty, aby dodržiavali platné odporúčania týkajúce sa zaobchádzania s väznenými cudzincami, ktoré vychádzajú z ich práva nebyť diskriminovaný, a najmä aby podporovali opatrenia kultúrnych mediátorov;

40.  vyzýva členské štáty, aby samoväzbu využívali len ako poslednú možnosť a ak väzeň predstavuje nebezpečenstvo pre ostatných väzňov alebo pre seba a aby vytvorili všetky možné mechanizmy na predchádzanie zneužívaniu; vyzýva členské štáty, aby prestali používať samoväzbu v prípade maloletých osôb;

41.  vyzýva členské štáty, aby účinnejšie bojovali proti obchodovaniu s nepovolenými látkami a drogami vo väzniciach;

42.  pripomína zásadu všeobecného práva na zdravie a vyzýva členské štáty, aby vo väzniciach zaručili prístup k primeraným službám zdravotnej starostlivosti a vhodným zdravotníckym zariadeniam a aby zabezpečili prístup väzňov k zdravotnej starostlivosti vždy, keď je to potrebné, prostredníctvom menovania dostatočného počtu kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov do každej väznice; vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami, s ktorými sa väzni vo viacerých členských štátoch stretávajú, keď potrebujú lekára alebo psychologickú podporu;

43.  naliehavo vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby väzni trpiaci závažným alebo chronickým ochorením vrátane rakoviny dostávali špecifickú liečbu, ktorú potrebujú;

44.  vyzýva tie členské štáty, ktoré zatiaľ takýto postup neuplatňujú, aby zvážili úpravu trestu vážne chorých väzňov z humanitárnych dôvodov, na základe súdneho povolenia a s ohľadom na stupeň nebezpečnosti zadržiavaných osôb a stanovisko výboru expertov;

45.  žiada členské štáty, aby bojovali proti rozširujúcej sa radikalizácii vo väzniciach a zároveň chránili slobodu náboženstva a vyhýbali sa diskriminácii v súvislosti s praktizovaním určitej viery; zdôrazňuje, že akýkoľvek osobitný program zameraný na istú skupinu väzňov, ako sú napríklad väzni považovaní za „zradikalizovaných“, musí rešpektovať rovnaké kritériá ľudských práv a medzinárodné záväzky ako v prípade všetkých ostatných väzňov; odporúča, aby väzenské správy informovali príslušné orgány o radikalizácii jednotlivcov;

46.  zdôrazňuje, že nehumánne väzenské podmienky, zlé zaobchádzanie a preplnenosť väzníc môžu byť faktormi zvyšujúcimi riziko radikalizácie;

47.  domnieva sa, že problém radikalizácie sa dá efektívne riešiť okrem iného prostredníctvom lepšieho odhaľovania počiatočných znakov tohto javu (napr. vďaka odbornej príprave pracovníkov a zlepšeniu väzenského spravodajstva), zlepšenia mechanizmov na riešenie prejavov extrémistického správania, rozvoja vzdelávacích opatrení a podpory dialógu a komunikácie medzi náboženstvami; domnieva sa, že v boji proti radikalizácii je nevyhnutné lepšie poradenstvo, intenzívnejšia psychologická starostlivosť a kontakt s ľuďmi, ktorí prešli deradikalizáciou; poznamenáva, že mladí ľudia sú mimoriadne náchylní na propagandu, ktorú šíria teroristické organizácie; nabáda členské štáty, aby zaviedli programy deradikalizácie;

48.  domnieva sa, že medzi monitorovacie činnosti členských štátov by malo patriť nahlasovanie najnebezpečnejších zradikalizovaných väzňov justičným orgánom a/alebo vnútroštátnym orgánom zodpovedným za boj proti terorizmu;

49.  nabáda členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy s cieľom zabraňovať radikalizácii vo väzniciach a v zariadeniach určených na zaistenie maloletých osôb a bojovať proti nej; pripomína, že v rámci Európskeho programu v oblasti bezpečnosti EÚ sprístupnila finančné prostriedky na podporu odbornej prípravy väzenského personálu s cieľom bojovať proti radikalizácii vo väzniciach; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali centrum excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a osobitne aby si ďalej vymieňali odborné znalosti prostredníctvom jeho pracovnej skupiny pre väzenské a probačné služby;

50.  poukazuje na to, že jedným z možných opatrení na obmedzenie radikalizácie vo väzniciach by mohli byť odlišné pravidlá pre zadržiavanie väzňov, ktorí sú považovaní za radikalizovaných alebo ktorí boli členmi teroristických organizácií; varuje však, že takéto opatrenia by sa mali zaviesť iba jednotlivo na základe posúdenia individuálnych prípadov a mali by sa zakladať na súdnom rozhodnutí a podliehať prieskumu zo strany príslušných súdnych orgánov;

51.  zdôrazňuje, že väzenský personál vykonáva veľmi náročnú prácu pre komunitu, a preto by mal mať primerané platové ohodnotenie a dôstojné pracovné podmienky, medzi ktoré by malo patriť bezplatné psychologické poradenstvo a osobitné linky pomoci na poskytovanie podpory personálu, ktorý čelí problémom, ktoré by mohli ovplyvniť jeho prácu;

52.  pripomína, že na zabezpečenie dobrých väzenských podmienok vo väzniciach je potrebné spoločenské uznanie a systematická odborná príprava väzenského personálu; nabáda členské štáty, aby si vymieňali informácie, vymieňali si a uplatňovali osvedčené postupy a prijali kódex správania a etiky pre zamestnancov väzníc; žiada, aby sa na tento účel zvolalo generálne zhromaždenie väzenskej správy, ktoré by malo zahŕňať zástupcov väzenského personálu;

53.  pripomína zásadnú úlohu sociálneho dialógu s väzenským personálom, ako aj potrebu zapojenia tohto personálu prostredníctvom informácií a konzultácií najmä pri vyvíjaní nových väzenských koncepcií navrhnutých na zlepšenie väzenských systémov a podmienok vrátane tých, ktoré sú zamerané na zabránenie šíreniu hrozieb radikalizácie;

54.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili pravidelný dialóg medzi väzňami a väzenským personálom, keďže dobré pracovné vzťahy medzi personálom a väzňami sú základným prvkom dynamickej bezpečnosti pri zmierňovaní potenciálnych incidentov alebo pri obnovovaní poriadku prostredníctvom procesu dialógu;

55.  vyzýva členské štáty, aby nabádali riaditeľov väzníc, aby sa zaviazali k vytvoreniu väzenských rád vo všetkých zariadeniach;

56.  vyzýva Komisiu, aby otvorila európske fórum o väzenských podmienkach s cieľom podporovať výmenu osvedčených postupov medzi expertmi a odborníkmi z praxe vo všetkých členských štátoch;

57.  vyzýva Komisiu a inštitúcie EÚ, aby prijali potrebné opatrenia vo svojej oblasti pôsobnosti s cieľom zaručiť dodržiavanie a ochranu základných práv väzňov, najmä zraniteľných osôb, detí, duševne chorých osôb, osôb so zdravotným postihnutím a žien a aby zároveň prijali spoločné európske normy a pravidlá zadržiavania vo všetkých členských štátoch;

58.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhromažďovala informácie a štatistiky o väzenských podmienkach vo všetkých členských štátoch a o všetkých prípadoch porušovania základných práv väznených osôb, pričom je potrebné dodržiavať zásadu subsidiarity; vyzýva členské štáty, aby poslancom Európskeho parlamentu umožnili bezproblémový prístup do väzníc a zariadení určených na zaistenie;

59.  žiada členské štáty, aby v súlade s odporúčaním Rady Európy 1656/2004 z 27. apríla 2004 prijali európsku väzenskú chartu;

60.  vyzýva členské štáty, aby podporovali politiky zamerané na reintegráciu väzňov do občianskeho života, najmä politiky zamerané na odstránenie štrukturálnych prekážok, ktoré bránia reintegrácii bývalých väzňov do spoločnosti, a aby zaviedli politiky na sledovanie a úpravu trestov; poukazuje na to, že recidíva je menej častá, keď majú väzni zabezpečený postupný prechod zo života vo väzení do života mimo väzenia;

61.  domnieva sa, že restoratívny a ochranný prístup systémov trestného súdnictva automaticky prináša väčšie rešpektovanie ľudskej dôstojnosti jednotlivca, keďže jeho cieľom je ochrana spoločnosti a rehabilitácia danej osoby uľahčením naplnenia reedukačných cieľov trestu, opätovného začlenenia väzňov do spoločnosti a zníženia recidívy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine členských štátov EÚ takmer úplne chýba prednostné rozvíjanie mediačných a restoratívnych postupov pred disciplinárnymi konaniami; nabáda členské štáty, aby uprednostňovali politiky a právne predpisy zamerané na restoratívnu a mediačnú justíciu, ktorá využíva skôr spoločenské, ekonomické a kultúrne nástroje než čisto trestné opatrenia;

62.  zdôrazňuje význam poskytovania prístupu väzňov k vzdelaniu a odborným kvalifikáciám; nabáda členské štáty, aby ponúkali všetkým väzňom zmysluplné činnosti, napríklad vzdelávacie školenia alebo pracovné príležitosti v súlade s medzinárodnými normami, s cieľom resocializovať väzňov a poskytnúť im nástroje na bezúhonný život po odpykaní trestu; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že väzni počas zadržania budú pracovať, študovať alebo absolvujú školiaci program, čím sa zabezpečí lepšie využitie času a príprava na ich opätovné začlenenie do spoločnosti; považuje za nevyhnutné, aby mali maloleté osoby prístup ku školskému vzdelávaniu a k odbornej príprave;

63.  nabáda členské štáty, aby vytvorili nástroje na podporu návratu väzňov do pracovného života s cieľom identifikovať pracovné príležitosti vzhľadom na miestne potreby, aby organizovali odbornú prípravu a prácu a dohliadali na ňu čo najviac personalizovaným spôsobom a aby viedli neustály dialóg so zástupcami zamestnávateľov; vyzýva členské štáty, aby vytvorili systém odborenej prípravy zameraný na podnecovanie zamestnávateľov a súkromných spoločností k poskytovaniu odbornej prípravy väzňom s cieľom zamestnať ich po skončení výkonu trestu; nabáda členské štáty, aby vytvárali stimuly pre zamestnávateľov, ktorí chcú zamestnať bývalých väzňov, alebo nabádali bývalých väzňov, aby si založili vlastný podnik, vrátane finančných a fiškálnych stimulov; takisto nabáda členské štáty, aby zriadili kontaktné miesta pre prepustených väzňov, ktoré by poskytovali informácie a podporu pri hľadaní práce, ako aj povinné a prísne kontrolované diaľkové vzdelávanie;

64.  pripomína, že Európsky sociálny fond je finančným nástrojom EÚ určeným na zlepšovanie pracovných vyhliadok pre milióny Európanov, najmä tých, pre ktorých je ťažké nájsť si prácu, vrátane väzňov a bývalých páchateľov; víta vytváranie projektov na pomoc väzňom pri reintegrácií do spoločnosti a na trhu práce po odpykaní trestu;

65.  zdôrazňuje, že žiadna práca, ktorú väzeň vykonáva, by nemala byť považovaná za formu trestu, pričom treba bojovať proti potenciálnemu zneužívaniu; zdôrazňuje, že pracovné príležitosti ponúkané väzňom by mali zodpovedať súčasným pracovným normám a technikám a mali by byť organizované tak, aby fungovali v rámci moderných systémov riadenia a výrobných postupov; vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby bola práca vo väzniciach lepšie platená než v súčasnosti; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila porovnávaciu štúdiu o mzdách väzňov v členských štátoch, ktorej cieľom by bolo určiť spravodlivé a udržateľné úrovne odmeny, ktoré by umožnili každému väzňovi pracovať;

66.  nabáda členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy v oblasti vzdelávacích, rehabilitačných a reintegračných programov, a to najmä s cieľom zlepšiť reintegráciu po odchode z väzenia a pomáhať pri prevencii recidívy a ďalšej radikalizácie;

67.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby technicky a ekonomicky čo najviac podporovali zlepšovanie väzenských systémov a podmienok, najmä v členských štátoch, ktoré čelia vážnym finančným ťažkostiam;

68.  vyzýva Komisiu, aby po prijatí tohto uznesenia každých päť rokov uverejňovala podrobnú správu o situácii týkajúcej sa väzníc v Európe vrátane hĺbkovej analýzy úrovne vzdelávania a odbornej prípravy poskytovaných väzňom a hodnotenia výsledkov (vrátane miery recidívy) dosiahnutých pri používaní alternatívnych opatrení k zadržiavaniu;

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, komisárovi Rady Európy pre ľudské práva a Európskemu výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

(1) Ú. v. ES C 32, 5.2.1996, s. 102.
(2) Ú. v. ES C 98, 9.4.1999, s. 299.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 12.
(4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 82.
(5) Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 27.
(7) Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102.
(8) Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009, s. 20.
(9) Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0410.
(11) www.unodc.org/documents/brussels/News/2016.10_Handbook_on_VEPs.pdf

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia