Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 (11382/2/2017 – C8-0358/2017 – 2015/0289(COD))

P8_TA(2017)0475 A8-0374/2017

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11382/2/2017 – C8‑0358/2017),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0636),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre rybárstvo (A8-0374/2017),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 116. (2) Prijaté texty, 2.2.2017, P8_TA(2017)0015.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013 a (EÚ) č. 652/2014 (COM(2016)0605 – C8-0404/2017 – 2016/0282B(COD))

P8_TA(2017)0476 A8-0380/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0605),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 16. novembra 2017 o rozdelení návrhu Komisie a poverení Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vypracovaním samostatnej legislatívnej správy o ustanoveniach patriacich do pôsobnosti tohto výboru, konkrétne článkoch 267 až 270 a 275 návrhu Komisie,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a 3 a článok 42, článok 43 ods. 2 a článok 168 ods. 4 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 1/2017 z 26. januára 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. mája 2017(3),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0211/2017),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú Výborom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka podľa článku 69f ods. 4 svojho rokovacieho poriadku a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. novembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0380/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  zdôrazňuje, že cieľom rozdelenia návrhu Komisie je umožniť, aby sa ustanovenia patriace do pôsobnosti Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka uplatňovali od 1. januára 2018 a aby sa zvyšná časť návrhu Komisie(4) preskúmala neskôr;

5.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. decembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2393.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Nové pravidlá týkajúce sa organizácií výrobcov a práva hospodárskej súťaže (jednotná spoločná organizácia trhov)

Európsky parlament pripomína, že podľa článku 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pravidlá hospodárskej súťaže vzťahujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchod s nimi len v rozsahu, aký určia Európsky parlament a Rada a so zreteľom na ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanovené v článku 39 uvedenej zmluvy.

Ako sa uvádza v zmluve a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie(5), ciele SPP majú prednosť pred cieľmi európskej politiky hospodárskej súťaže. Poľnohospodárske trhy však nie sú vyňaté z uplatňovania práva hospodárskej súťaže. Prispôsobenie pravidiel hospodárskej súťaže špecifikám poľnohospodárstva je výsadou spoluzákonodarcov, teda Európskeho parlamentu a Rady.

V tejto súvislosti Európsky parlament prostredníctvom tohto nariadenia navrhuje objasniť vzťah medzi pravidlami SPP, najmä úlohou a poslaním organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov, a uplatňovaním európskeho práva hospodárskej súťaže. Takéto objasnenie je potrebné vzhľadom na existujúcu neistotu, pokiaľ ide o vykonávanie týchto pravidiel, a je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa Únie, ktorým je posilnenie postavenia poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca. Návrhy Európskeho parlamentu vychádzajú z odporúčaní uvedených v správe osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy (AMTF) zo 14. novembra 2016. Tieto odporúčania sa zakladali na niekoľkých vypočutiach a príspevkoch všetkých aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci: výrobcov, spracovateľov a maloobchodníkov.

Cieľom Európskeho parlamentu je zjednodušiť a objasniť podmienky, za ktorých môžu organizácie výrobcov alebo združenia týchto organizácií vo všetkých odvetviach uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v mene svojich členov plánovať výrobu, uvádzať výrobky na trh, rokovať o zmluvách o dodávkach poľnohospodárskych výrobkov a optimalizovať výrobné náklady. Tieto úlohy vyžadujú predovšetkým existenciu určitých postupov vrátane interných konzultácií a výmeny obchodných informácií v rámci týchto subjektov. Preto sa navrhuje, aby tieto postupy nespadali do rozsahu zákazu protisúťažných dohôd, ktorý je stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a aby organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov, ktoré vykonávajú aspoň jednu hospodársku činnosť, využívali výnimku z uplatňovania tohto článku. Táto výnimka však nie je bezpodmienečná: orgány na ochranu hospodárskej súťaže si ponechávajú možnosť zasiahnuť, ak sa domnievajú, že takéto činnosti by mohli vylúčiť hospodársku súťaž alebo ohroziť ciele SPP.

Úloha a poslanie organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov a ich vzťah s právom hospodárskej súťaže je teda objasnený. Bez toho, aby boli dotknuté inštitucionálne výsadné práva Európskej komisie, sa Európsky parlament domnieva, že nové pravidlá nevyžadujú ďalšie objasnenie vo forme usmernení Európskej komisie.

VYHLÁSENIA KOMISIE

K článku 1 – Rozvoj vidieka

—  Predĺženie trvania programov rozvoja vidieka

Výdavky spojené s programami vidieckeho rozvoja na roky 2014 – 2020 schválené v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 budú naďalej oprávnené na príspevok z EPFRV, ak sa príjemcom vyplatia najneskôr do 31. decembra 2023. Ďalšiu podporu rozvoja vidieka po roku 2020 bude Komisia riešiť v kontexte návrhu nového VFR.

—  Riadenie rizík

Komisia potvrdzuje svoj zámer preskúmať fungovanie a efektívnosť nástrojov na riadenie rizík, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté v nariadení (EÚ) č. 1305/2013, v rámci svojho návrhu modernizácie a zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky.

—  Sankcie v rámci iniciatívy LEADER

Komisia potvrdzuje svoj zámer preskúmať účinnosť a primeranosť sankcií pre iniciatívu LEADER zahrnutých vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 809/2014.

K článku 2 – Horizontálne nariadenie

—  Rezerva na krízové situácie

Komisia potvrdzuje, že fungovanie rezervy na krízu v poľnohospodárskom sektore a úhrad rozpočtových prostriedkov v súvislosti s finančnou disciplínou podľa článku 25 a 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa preskúma v kontexte príprav na nový VFR s cieľom umožniť pri trhovej kríze efektívny a včasný zásah.

—  Jednotný audit

Komisia podporuje prístup jednotného auditu, ako potvrdila vo svojom návrhu článku 123 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách. Komisia takisto potvrdzuje, že súčasný právny rámec riadenia a kontroly poľnohospodárskych výdavkov stanovený nariadením (EÚ) č. 1306/2013 už takýto prístup umožňuje a že tento aspekt zohľadnila vo svojej stratégii auditu na obdobie rokov 2014 – 2020. Konkrétne, ak sa stanovisko certifikačného orgánu podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 považuje za spoľahlivé, Komisia ho zohľadní pri posudzovaní potreby auditov príslušnej platobnej agentúry.

K článku 3 – Priame platby

—  Bielkovinový plán

Komisia potvrdzuje svoj zámer preskúmať situáciu ponuky rastlinných bielkovín a dopytu po nich v EÚ a zvážiť možnosť vypracovania „európskej stratégie rastlinných bielkovín“, aby sa ešte viac podporila hospodársky a environmentálne zodpovedná produkcia rastlinných bielkovín v EÚ.

K článku 4 – SOT

—  Dobrovoľné znižovanie výroby

Komisia potvrdzuje, že nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, už obsahuje vo svojich článkoch 219 a 221 potrebný právny základ, ktorý jej v závislosti od dostupnosti rozpočtových zdrojov umožňuje riešiť narušenia trhu a iné špecifické problémy, a to aj na regionálnej úrovni, s možnosťou poskytnúť poľnohospodárom priamu finančnú pomoc. Okrem toho návrh Komisie doplniť do nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka odvetvový nástroj stabilizácie príjmu umožní členským štátom, aby do svojich programov rozvoja vidieka zahrnuli možnosť odškodnenia poľnohospodárov v konkrétnom sektore v prípade výrazného poklesu ich príjmov.

Komisia ďalej potvrdzuje, že článok 219 jej umožňuje, aby v prípade narušenia trhu alebo jeho hrozby zaviedla režimy, v rámci ktorých sa pomoc Únie udelí výrobcom, ktorí sa zaviažu znížiť výrobu dobrovoľne, vrátane potrebných podrobností fungovania takéhoto režimu (príklad: delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1612, Ú. v. EÚ L 242, 9.9.2016, s. 4).

—  Uznávanie nadnárodných medziodvetvových organizácií

Komisia pripomína, že pravidlá spolupráce výrobcov z hľadiska uznávania nadnárodných organizácií výrobcov, nadnárodných združení organizácií výrobcov alebo nadnárodných medziodvetvových organizácií vrátane potrebnej administratívnej spolupráce dotknutých členských štátov v súčasnosti upravuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/232. Fungovanie a primeranosť týchto pravidiel sa preskúmajú v kontexte prebiehajúceho procesu modernizácie a zjednodušenia SPP.

—  Nekalé obchodné praktiky

Komisia potvrdzuje, že spustila iniciatívu v oblasti potravinového dodávateľského reťazca, ktorá momentálne prechádza jednotlivými etapami v zmysle usmernení o lepšej právnej regulácii. O prípadnom legislatívnom návrhu rozhodne po skončení tohto procesu, podľa možností v prvej polovici roka 2018.

—  Spolupráca výrobcov

Komisia berie na vedomie dohodu medzi Parlamentom a Radou o zmene článkov 152, 209, 222 a 232. Komisia podotýka, že zmeny, na ktorých sa Parlament a Rada dohodli, sú vo svojej podstate zásadné a sú zavedené bez posúdenia vplyvu, ktoré vyžaduje bod 15 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva. Výsledkom je neželaná právna a procedurálna neistota, ktorej dosah a dôsledky nie sú známe.

Keďže zásahy do pôvodného návrhu Komisie súhrnne predstavujú výraznú zmenu právneho rámca, Komisia s obavami konštatuje, že niektoré z nových ustanovení v prospech organizácií výrobcov môžu v konečnom dôsledku ohroziť rentabilitu a prospech drobných poľnohospodárov, ako aj záujmy spotrebiteľov. Komisia potvrdzuje svoj záväzok zachovávať efektívnu hospodársku súťaž v odvetví poľnohospodárstva a plne presadzovať ciele SPP stanovené v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V tejto súvislosti Komisia podotýka, že zmeny na ktorých sa spoluzákonodarcovia dohodli, priznávajú Komisii i vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže iba veľmi obmedzené možnosti konania na zachovanie efektívnej hospodárskej súťaže.

Celkovým súhlasom Komisie s návrhom „Omnibus“ vrátane zmien, na ktorých sa Parlament a Rada dohodli, nie sú dotknuté žiadne prípadné budúce návrhy Komisie v týchto oblastiach v kontexte reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 ani ďalšie iniciatívy osobitne určené na riešenie niektorých z problémov, ktorým sa venuje text momentálne dohadovaný medzi Európskym parlamentom a Radou.

Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoluzákonodarcovia uspokojivo nevyriešili otázku veľmi obmedzenej roly Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pri ochrane efektívnej súťaže, a vyjadruje aj obavu nad možnými dôsledkami takéhoto obmedzenia pre poľnohospodárov a spotrebiteľov. Komisia poznamenáva, že text právneho predpisu treba vykladať v súlade so zmluvou, a to najmä pokiaľ ide o možnosť Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zasiahnuť, ak sa organizácia výrobcov pokrývajúca veľkú časť trhu snaží obmedziť slobodu konania jeho členov. Komisia ľutuje, že táto možnosť nie je v právnom texte jasne zaručená.

(1) Ú. v. EÚ C 91, 23.3.2017, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 63. (3) Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 64. (4) Číslo postupu 2016/0282A(COD). (5) Rozsudok vo veci Maizena, 139/79, EU:C:1980:250, odsek 23; rozsudok vo veci Nemecko/Rada, C-280/93, EU:C:1994:367, odsek 61.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s leteckými činnosťami a prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021 (COM(2017)0054 – C8-0028/2017 – 2017/0017(COD))

P8_TA(2017)0477 A8-0258/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0054),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0028/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. októbra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0258/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. decembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy a na účely prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2392.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

Výsledok práce ICAO týkajúcej sa vykonávania globálneho trhového opatrenia je kľúčový z hľadiska jeho účinnosti a budúceho príspevku sektora leteckej dopravy k dosiahnutiu cieľov v rámci Parížskej dohody. Je dôležité, aby sa do tejto práce ICAO naďalej zapájali členské štáty ICAO, prevádzkovatelia lietadiel a občianska spoločnosť. V tejto súvislosti bude ICAO musieť konať úplne transparentne a osloviť všetky zainteresované strany s cieľom včas ich informovať o dosiahnutom pokroku a prijatých rozhodnutiach.

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 75. (2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0338).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597 – C8-0375/2016 – 2016/0276(COD))

P8_TA(2017)0478 A8-0198/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0597),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, články 172 a 173, článok 175 tretí pododsek a článok 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0375/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. decembra 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. decembra 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. novembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výbor pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výbor pre regionálny rozvoj (A8-0198/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. decembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2396.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie k zvýšeniu prostriedkov v rámci programu Nástroj na prepájanie Európy o 225 miliónov EUR

V nadväznosti na politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o financovaní Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI 2.0) bude z finančných nástrojov Nástroja na prepájanie Európy (NPE) prerozdelená suma 275 miliónov EUR, čo v porovnaní s návrhom Komisie predstavuje zníženie o 225 miliónov EUR.

Komisia potvrdzuje, že zreviduje finančné plánovanie tak, aby odrážalo zodpovedajúce zvýšenie prostriedkov pre program NPE o 225 miliónov EUR.

Komisia v rámci ročných rozpočtových postupov na roky 2019 – 2020 predloží zodpovedajúce návrhy s cieľom zabezpečiť optimálne pridelenie tejto sumy v rámci programu NPE.

(1) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 57. (2) Ú. v. EÚ C 185, 9.6.2017, s. 62.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o žiadosti o ochranu výsad a imunít Eleonory Forenzovej (2017/2199(IMM))

P8_TA(2017)0479 A8-0398/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Gabriele Zimmerovej z 20. júla 2017, oznámenú v pléne 11. septembra 2017, o ochranu výsad a imunít Eleonory Forenzovej v súvislosti s incidentom, ktorého obeťou bola Eleonora Forenza na demonštrácii počas samitu G20 8. júla 2017 v Hamburgu,

–  po vypočutí Eleonory Forenzovej v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 7 a 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0398/2017),

A.  keďže poslankyňa Európskeho parlamentu a predsedníčka skupiny GUE/NGL Gabriele Zimmer požiadala v súlade s článkami 8 a 9 Protokolu č. 7 o ochranu poslaneckej imunity poslankyne tejto skupiny Eleonory Forenzovej, ktorú nemecká polícia podrobila osobnej prehliadke a následne vzala do väzby spolu so skupinou ďalších aktivistov počas demonštrácie, ktorá sa konala 8. júla 2017 v Hamburgu v súvislosti so samitom G20; keďže k osobnej prehliadke a zatknutiu došlo po skončení uvedenej demonštrácie, keď bola Eleonora Forenza so svojou skupinou na ceste na obed;

B.  keďže Európsky parlament má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o smerovanie, ktoré zamýšľa priznať rozhodnutiu o žiadosti poslanca o ochranu imunity(2);

C.  keďže články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa navzájom vylučujú(3); keďže táto vec sa netýka názoru vyjadreného poslancom Európskeho parlamentu, ale skôr správania, ktoré údajne ohrozuje verejný poriadok (podozrenie z účasti na vyvolávaní nepokojov); keďže preto je zrejmé, že sa uplatňuje článok 9 protokolu č. 7;

D.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu ich štátu a na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov; keďže Eleonora Forenza, talianska poslankyňa Európskeho parlamentu, preto počas pobytu v Nemecku požívala túto imunitu;

E.  keďže podľa žiadosti o ochranu imunity Eleonora Forenza už pri prvom kontakte s nemeckou políciou uviedla, že je poslankyňou Európskeho parlamentu; keďže sa ihneď legitimovala dokladmi, ktoré potvrdili jej štatút; keďže sa jej podarilo spojiť policajného úradníka, ktorý akciu riadil, s talianskym konzulom v Hamburgu;

F.  keďže nemecká polícia Eleonoru Forenzovú aj napriek jej štatútu poslankyne Európskeho parlamentu podrobila dôkladnej osobnej prehliadke a potom ju viac ako štyri hodiny zadržiavala vo väzbe;

G.  keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti si nemecká polícia bola vedomá toho, že zadržala poslankyňu Európskeho parlamentu; keďže to predstavuje porušenie Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, najmä jeho článku 9 prvého odseku písm. b);

H.  keďže vzhľadom na okolnosti tohto prípadu je zrejmé, že Eleonora Forenza nebola zadržaná pri čine, a teda nemožno uplatniť výnimku podľa článku 9 tretieho odseku Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a na prípad Eleonory Forenzovej sa v plnom rozsahu vzťahuje jej imunita;

1.  rozhodol ochrániť výsady a imunity Eleonory Forenzovej;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Spolkovej republiky Nemecko a Eleonore Forenzovej.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C‑200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C‑163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23. (2) Vec T-42/06, Gollnisch/Parlament, už citované, bod 101. (3) Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra/De Gregorio a Clemente, už citované, bod 45.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o žiadosti o zbavenie imunity Ingeborg Gräßleovej (2017/2220(IMM))

P8_TA(2017)0480 A8-0397/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Ingeborg Gräßleovej, ktorú 27. júla 2017 podala štátna prokuratúra mesta Ellwangen (Nemecko) v súvislosti s trestným konaním pod referenčným číslom 21 Js 11263/17 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 2. októbra 2017,

–  so zreteľom na to, že Ingeborg Gräßleová sa vzdala svojho práva byť vypočutá v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 46 Ústavy Spolkovej republiky Nemecko,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0397/2017),

A.  keďže štátna prokuratúra mesta Ellwangen podala v súvislosti s porušením podľa článku 229 nemeckého trestného poriadku žiadosť o zbavenie imunity Ingeborg Gräßleovej, poslankyne Európskeho parlamentu zvolenej za Spolkovú republiku Nemecko; keďže toto trestné stíhanie sa týka predovšetkým podozrenia z ublíženia na zdraví z nedbanlivosti;

B.  keďže Ingeborg Gräßleová ako vodička osobného vozidla 10. júna 2017 v Heidenheime prešla na červenú cez križovatku ulíc Brenzstraße a Ploucquetstraße, a tým spôsobila nehodu, pri ktorej jedna osoba utrpela poranenie pleca; keďže bola podaná žaloba súkromnej osoby o náhradu škody;

C.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;

D.  keďže v článku 46 Ústavy Spolkovej republiky Nemecko sa uvádza, že za trestný čin poslanca nemožno brať na zodpovednosť alebo zatknúť bez súhlasu Spolkového snemu s výnimkou prípadov, keď je zadržaný počas páchania trestného činu alebo v priebehu nasledujúceho dňa;

E.  keďže výlučne Európskemu parlamentu prislúcha rozhodnúť, či v konkrétnom prípade zbaví alebo nezbaví poslanca imunity; keďže Európsky parlament pri rozhodovaní o zbavení imunity môže primerane zohľadniť stanovisko príslušného poslanca(2);

F.  keďže neexistuje priama alebo jednoznačná súvislosť medzi údajným činom a výkonom funkcií Ingeborg Gräßleovej ako poslankyne Európskeho parlamentu a keďže údajný čin ani nie je vyjadrením názoru ani hlasovaním pri výkone jej úloh podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

G.  keďže Európsky parlament v tomto prípade nenašiel dôkazy o fumus persecutionis, t. j. dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto vec bola predložená so zámerom politicky uškodiť poslankyni;

1.  rozhodol zbaviť Ingeborg Gräßleovú imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Spolkovej republiky Nemecko a Ingeborg Gräßleovej.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, 101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, 149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23. (2) Vec T-345/05, Mote/Parlament, už citované, bod 28.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o zmenenom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádzajú dodatočné dovozné clá na dovoz určitých výrobkov s pôvodom zo Spojených štátov amerických (kodifikované znenie) (COM(2017)0361 – C8-0226/2017 – 2014/0175(COD))

P8_TA(2017)0481 A8-0331/2017

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0361),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0226/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0331/2017),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. decembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa zavádzajú dodatočné dovozné clá na dovoz určitých výrobkov s pôvodom zo Spojených štátov amerických (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/196.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej v mene Európskej únie (13419/2016 – C8-0100/2017 – 2006/0058(NLE))

P8_TA(2017)0482 A8-0376/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13419/2016),

–  so zreteľom na Dohodu o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0100/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0376/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.

(1) Ú. v. EÚ L 134, 25.5.2007, s. 4.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o prepojení ich systémov obchodovania s emisiami skleníkových plynov (13076/2017 – C8-0415/2017 – 2017/0193(NLE))

P8_TA(2017)0483 A8-0386/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13076/2017),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o prepojení ich systémov obchodovania s emisiami skleníkových plynov (13073/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0415/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0386/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej v mene Únie (12409/2016 – C8-0469/2016 – 2016/0166(NLE))

P8_TA(2017)0484 A8-0325/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12409/2016),

–  so zreteľom na návrh dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej (09452/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 a článkom 31 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii; a v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkami 207 a 209 a s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0469/2016),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 12. decembra 2017(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0325/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kazašskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0485.

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie (12409/2016 – C8-0469/2016 – 2016/0166(NLE) – 2017/2035(INI))

P8_TA(2017)0485 A8-0335/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12409/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej (09452/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 31 ods. 1 a článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkami 207 a 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä článkom 218 ods. 6 písm. a) uvedenej zmluvy (C8-0469/2016),

–  so zreteľom na podpísanie Dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci 21. decembra 2015 v Astane za prítomnosti podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Federicy Mogheriniovej,

–  so zreteľom na predbežné vykonávanie častí dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci v rámci výlučnej právomoci EÚ od 1. mája 2016,

–  so zreteľom na pokračujúce vykonávanie dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom, ktorá bola podpísaná 23. januára 1995, od jej nadobudnutia platnosti 1. júla 1999,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kazachstane vrátane uznesení z 10. marca 2016(2), 18. apríla 2013(3), 15. marca 2012(4) a 17. septembra 2009 o prípade Jevgenija Žovtisa v Kazachstane(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(6) a z 13. apríla 2016 k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia(7),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 19. januára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o pokračovaní činnosti Medzinárodného strediska pre vedu a techniku zriadeného(8) v Astane v Kazachstane,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 a 19. júna 2017 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,

–  so zreteľom na štvrtú správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a útvarov Komisie z 13. januára 2015 o pokroku pri vykonávaní stratégie EÚ pre Strednú Áziu, ktorá bola prijatá v roku 2007,

–  so zreteľom na každoročný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom,

–  so zreteľom na rozličné zasadnutia medzi predstaviteľmi EÚ a Strednej Ázie,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0335/2017),

A.  keďže posilnená dohoda o partnerstve a spolupráci by mala viesť k značnému prehĺbeniu politických a hospodárskych väzieb medzi oboma stranami, pričom by mali byť zároveň rešpektované a zohľadnené existujúce spoločenské rozdiely a konkrétne politické, hospodárske a sociálne podmienky zmluvných strán, a to v prospech obyvateľov Kazachstanu aj EÚ;

B.  keďže posilnená dohoda o partnerstve a spolupráci (článok 1) by mohla posilniť rámec plnenia podstatných prvkov, napr. dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a trhového hospodárstva, ktoré už boli stanovené v dohode o partnerstve a spolupráci, ak by sa v súvislosti s vykonávaním všetkých ustanovení používal prísny a účinný mechanizmus monitorovania založený na jasných referenčných hodnotách a termínoch; keďže boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia bol pridaný ako nový podstatný prvok (článok 11);

C.  keďže Kazachstan je prvou stredoázijskou krajinou, ktorá podpísala posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci s EÚ; keďže posilnená dohoda o partnerstve a spolupráci nahradí po ratifikácii všetkými členskými štátmi a Európskym parlamentom dohodu o partnerstve a spolupráci z roku 1999 a keďže znenie dohody o partnerstve a spolupráci bolo zverejnené 15. júla 2015;

D.  keďže PDPS stanovuje širokú škálu nových oblastí spolupráce, ktoré nie sú len v politickom a hospodárskom záujme EÚ, ale sú vhodné aj na podporu Kazachstanu v ďalšej fáze úsilia o modernizáciu krajiny, pričom zároveň zabezpečuje spoluprácu pri riešení globálnych výziev, najmä pokiaľ ide o trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, ktorý bude slúžiť všetkým občanom, zachovávanie kultúrnej rozmanitosti, ochranu životného prostredia a prekonávanie dôsledkov zmeny klímy v súlade s požiadavkami Parížskej dohody, ako aj spoluprácu pri udržiavaní mieru a regionálnu spoluprácu;

E.  keďže od mája 2016 sa dve tretiny PDPS vykonávajú predbežne;

F.  keďže Európsky parlament je v rámci svojich právomocí pripravený zohrávať aktívnu úlohu pri stanovovaní a vypracúvaní konkrétnych oblastí spolupráce s Kazachstanom vrátane parlamentných vzťahov;

G.  keďže Kazachstan je od 1. januára 2016 členom WTO;

H.  keďže Kazachstan je od marca 2012 členom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie);

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa vzťahov medzi EÚ a Kazachstanom a posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci

1.  zdôrazňuje, že posilnenie politických, hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi EÚ a Kazachstanom musí vychádzať zo spoločných záväzkov týkajúcich sa univerzálnych hodnôt, najmä demokracie, právneho štátu, dobrej správy a dodržiavania ľudských práv, a musí byť riadené spoločnými záujmami;

2.  berie na vedomie nemennú stratégiu zbližovania s EÚ, ktorá sa v Kazachstane uplatňuje; podčiarkuje mimoriadne významný prínos Kazachstanu k vykonávaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia, ktorá bude v roku 2019 zásadne revidovaná;

3.  víta skutočnosť, že v PDPS sa stanovuje pevný základ pre prehlbovanie vzťahov; berie na vedomie, že Kazachstan je prvou stredoázijskou partnerskou krajinou, s ktorou EÚ prerokovala a podpísala PDPS; považuje túto dohodu novej generácie za dobrý model, ktorý by sa v budúcnosti mohol uplatniť aj na iné krajiny tohto regiónu;

4.   víta ambíciu PDPS posilniť spoluprácu a výrazne rozšíriť hospodárske vzťahy medzi EÚ a Kazachstanom v rôznych oblastiach spoločného záujmu, ako sú demokracia a právny štát, ľudské práva a základné slobody, trvalo udržateľný rozvoj, zahraničná a bezpečnostná politika, obchod, spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, ako aj v ďalších 29 kľúčových oblastiach odvetvových politík, ako sú hospodárska a finančná spolupráca, energetika, doprava, životné prostredie a zmena klímy, zamestnanosť a sociálne veci, kultúra, vzdelávanie a výskum; nabáda obe strany, aby si aktívne plnili svoje záväzky;

5.  očakáva, že v rámci PDPS sa bude podporovať posilnenie právneho štátu a demokratické zapojenie všetkých občanov, rozmanitejšia politická scéna, lepšie fungujúce, nezávislé a nestranné súdnictvo, zvýšená transparentnosť a zodpovednosť vlády, zlepšenie pracovného práva v súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie práce (MOP), zvýšenie podnikateľských príležitostí pre malé a stredné podniky, trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia, hospodárenie s vodami a s ďalšími zdrojmi, napríklad efektívnosť pri používaní energie a rozvoj jej obnoviteľných zdrojov;

6.  zdôrazňuje význam a stálu platnosť odporúčaní Európskeho parlamentu k rokovaniam z 22. novembra 2012 o PDPS medzi EÚ a Kazachstanom;

7.  pripomína, že Európsky parlament zdôraznil, že pokrok v rokovaniach o PDPS musí byť spojený s pokrokom v oblasti politických reforiem a skutočným pokrokom v oblasti dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a demokratizácie, pričom pozitívnu úlohu by mohlo zohrávať vykonávanie odporúčaní Benátskej komisie; vyjadruje vážne obavy, že právo na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie je naďalej obmedzované; naliehavo vyzýva krajinu, aby v plnej miere vykonala odporúčania osobitného spravodajcu OSN týkajúce sa práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie, ktoré boli uvedené v správe o výsledkoch z jeho služobnej cesty v Kazachstane v januári 2015;

8.  zdôrazňuje, že ďalšie kroky sa musia vykonať na základe zásady „viac za viac“;

9.  víta, že prostredníctvom PDPS sa zaviedla možnosť rokovať o dohode o zjednodušení udeľovania víz medzi EÚ a Kazachstanom spolu s možnosťou rokovať o dohode upravujúcej osobitné povinnosti týkajúce sa readmisií; zdôrazňuje význam zintenzívnenia výmen, a to najmä mládeže a akademických pracovníkov, a v tejto súvislosti vyzýva na výrazné rozšírenie programu Erasmus+ pre Kazachstan;

10.  opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a PK / VP, aby:

11.  pripomína, že článok 218 ods. 10 ZFEÚ a príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, pokiaľ ide o okamžitý a úplný prístup Európskeho parlamentu k všetkým rokovacím dokumentom a súvisiacim informáciám, dodržiavajú PK/VP, Rada a Komisia stále len čiastočne;

12.  žiada Parlamentný výbor pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, aby aktualizoval svoj rokovací poriadok s cieľom zabezpečiť demokratickú kontrolu predbežného vykonávania v tých oblastiach, ktoré už nadobudli platnosť, a aby využil svoje právomoci na prijímanie odporúčaní a pripravil sa na preskúmanie celej PDPS, keď nadobudne platnosť v plnom rozsahu;

Politický dialóg a spolupráca, demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných a základné slobody

13.   vyzýva EÚ, aby sa v politickom dialógu s Kazachstanom systematicky venovala najmä otázkam právneho štátu a demokracie, základných slobôd a ľudských práv;

14.  vyzýva Kazachstan, aby so zreteľom na sociálne protesty, ktoré boli v niektorých prípadoch násilné, prijal pri vykonávaní programu Kazachstan 2050 aktívne a konkrétne kroky zamerané na politické, demokratické a sociálne reformy vrátane jednoznačného rozdelenia právomocí medzi výkonnú a zákonodarnú zložku a zavedenia ďalších bŕzd a protiváh do ústavného systému v súlade s medzinárodnými záväzkami krajiny vyplývajúcimi z rôznych nástrojov OSN, OBSE a Rady Európy; opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že prechod krajiny na nový model rastu založený najmä na vede, o ktorý sa krajina usiluje, zrejme nebude možné dosiahnuť bez kvalitného vzdelávacieho systému, bez prístupu veľkej časti obyvateľstva k základným moderným službám, bez inkluzívnej sociálnej politiky a ani bez systému regulovaných sociálnych vzťahov, predovšetkým v hospodárstve; víta tzv. program 100 krokov ako pokus vyriešiť potrebu naliehavých reforiem v Kazachstane;

15.  víta istý pozitívny vývoj v poslednom čase v oblasti ústavnej a administratívnej reformy, ako aj vytvorenie konzultačnej platformy občianskej spoločnosti; vyjadruje však hlboké znepokojenie nad obmedzujúcimi účinkami trestného zákonníka a správneho kódexu, ktoré nadobudli platnosť v roku 2015, na organizácie občianskej spoločnosti a ich činnosť;

16.  vyzýva Kazachstan, aby v plnej miere vykonal odporúčania medzinárodnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR na voľbách 20. marca 2016, podľa ktorej musí krajina ešte urobiť pomerne veľa, aby splnila svoje záväzky voči OBSE týkajúce sa demokratických volieb; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby neobmedzovali činnosť nezávislých kandidátov; žiada zároveň o rešpektovanie volebného práva občanov;

17.  víta spoluprácu Kazachstanu s Benátskou komisiou a vyzýva na plné vykonanie jej príslušných odporúčaní týkajúcich sa najmä demokratických reforiem a reforiem súdnictva;

18.  víta súčasné administratívne reformy a odporúča ďalšie reformy, ktorými sa zaručí skutočne nezávislé a nestranné súdnictvo, a efektívnejšie úsilie v boji proti korupcii na všetkých úrovniach; vyzýva však na posilnenie správy vecí verejných a reforiem s cieľom zabezpečiť skutočne nezávislé súdnictvo bez korupcie, ktoré zaručí právo na spravodlivý proces a obhajobu, ako aj na účinnejšie úsilie v boji proti korupcii, organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami; vyzýva na zlepšenie a modernizáciu základných sociálnych sektorov a na investovanie do nich; zdôrazňuje, že na zabezpečenie dlhodobej stability krajiny bude treba väčšiu pozornosť upriamiť na hospodársky a sociálny rozvoj v okrajových regiónoch a mimo hlavných miest;

19.  berie na vedomie existenciu platformy pre dialóg s občianskou spoločnosťou; opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o právne predpisy o mimovládnych organizáciách, ktoré obmedzujú ich nezávislosť a schopnosť fungovať; pripomína význam aktívnej a nezávislej občianskej spoločnosti pre udržateľnú budúcnosť Kazachstanu; vyzýva kazašské orgány, aby za všetkých okolností zaručili, aby všetci aktivisti za ľudské práva a mimovládne organizácie v Kazachstane mohli vykonávať svoju legitímnu činnosť v oblasti ľudských práv bez toho, aby sa museli báť represálií, a bez akýchkoľvek obmedzení, a aby tým prispeli k trvalo udržateľnému rozvoju spoločnosti a k posilneniu demokracie; zastáva názor, že PDPS znamená aj posilnenú podporu rozvoju skutočnej občianskej spoločnosti, a vyzýva kazašské orgány, aby konali v tomto zmysle, a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila programy zamerané na posilnenie a konsolidáciu činnosti nezávislých MVO;

20.  žiada skoncovať so súdnym prenasledovaním, obťažovaním a väznením nezávislých novinárov, aktivistov občianskej spoločnosti, predstaviteľov odborových zväzov, obhajcov ľudských práv, opozičných politikov a iných otvorene sa vyjadrujúcich jednotlivcov ako odplatou za ich uplatňovanie slobody prejavu a iných základných slobôd, čo je jav, ktorý sa v posledných rokoch zintenzívnil; žiada plnú rehabilitáciu a okamžité prepustenie všetkých aktivistov a politických väzňov, ktorí sú momentálne vo väzení, ako aj zrušenie obmedzení pohybu pre ostatných; vyzýva na ukončenie zneužívania postupu Interpolu pre vydávanie osôb a zastrašovania politickej opozície v zahraničí;

21.  víta podmienečné prepustenie prominentného kazašského aktivistu a vedúceho predstaviteľa opozičnej strany Alga! Vladimira Kozlova z väzenia v auguste 2016;

22.  vyjadruje znepokojenie nad obmedzovaním slobody médií, slobody prejavu, slobody zhromažďovania a združovania a slobody náboženstva, a to aj prijímaním reštriktívnych právnych predpisov, vyvíjaním tlaku, cenzúrou a trestným stíhaním aktivistov; poukazuje na to, že sloboda prejavu pre nezávislé médiá, blogerov a individuálnych občanov je univerzálnou hodnotou, ktorá sa musí rešpektovať; odporúča Kazachstanu, aby vo svojom právnom systéme uplatňoval normy Rady Európy; berie na vedomie úsilie Kazachstanu o zlepšenie medzinárodného imidžu krajiny, ktorého dôkazom je aj nedávne otvorenie výstavy EXPO 2017 v Astane; napriek tomu poukazuje na to, že represie voči prejavom nesúhlasu a nátlak na občiansku spoločnosť z uplynulých mesiacov sú v rozpore s týmto úsilím;

23.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré z ustanovení nedávno zmeneného trestného zákonníka a trestného poriadku obmedzujú slobodu prejavu; nabáda Kazachstan, aby tieto ustanovenia prehodnotil, najmä pokiaľ ide o kriminalizáciu ohovárania;

24.  zdôrazňuje, že sloboda médií a sloboda prejavu sú nevyhnutnými predpokladmi zavádzania a upevňovania demokracie, právneho štátu a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie, v ktorom musia fungovať nezávislé médiá, je stále nepriateľskejšie; vyjadruje znepokojenie nad návrhom právneho predpisu týkajúceho sa médií, ktorého cieľom je zaviesť pravidlá pre novinárov, na základe ktorých si informácie budú musieť overovať u štátnych orgánov; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby stiahli takéto ustanovenia z návrhu právneho predpisu a aby novinárom zabezpečili plnú nezávislosť investigatívnej a informačnej činnosti; ďalej vyzýva kazašské orgány, aby upustili od obmedzovania prístupu k vnútroštátnym a zahraničným internetovým a klasickým médiám kritickým voči štátu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Kazachstane je naďalej trestným činom aj ohováranie, a zdôrazňuje, že táto skutočnosť predstavuje problém z hľadiska slobody prejavu v krajine; vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom súdnych konaní pre ohováranie vrátane konaní voči niekoľkým vysielateľom spravodajských programov a ďalším internetovým médiám, ktoré kriticky informujú o vládnej politike a ktorých vysielanie je často blokované, iniciovaných verejnými činiteľmi a verejnými osobnosťami s osobitnou ochranou, ktoré požadujú vysoké sumy ako morálne odškodnenie za články s informáciami o údajnej korupcii, pochybeniach alebo iných problémoch, ktoré im prekážajú;

25.  naliehavo vyzýva na zvrátenie negatívnych trendov, pokiaľ ide o slobodu médií, slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a združovania a slobodu náboženstva; odporúča Kazachstanu, aby vo svojich právnych predpisoch uplatňoval normy Rady Európy; konštatuje, že od roku 2016 sa všetky kazašské MVO musia registrovať u príslušných orgánov a každoročne poskytovať informácie o svojej činnosti, aby mohli byť zaradené do štátnej databázy mimovládnych organizácií; zdôrazňuje, že tento krok môže byť zameraný na zvýšenie transparentnosti v tomto odvetví; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že nové požiadavky rozširujú už aj tak rozsiahle ohlasovacie povinnosti mimovládneho sektoru voči štátu, pričom politika transparentnosti je nepomerne viac uplatňovaná voči subjektom z neziskového, mimovládneho sektora, keďže sa neuplatňuje voči žiadnym iným právnym subjektom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že angažovanosť v neregistrovaných združeniach je trestná a neposkytnutie informácií do novej databázy alebo poskytnutie „nesprávnych“ informácií môže vyústiť do uloženia sankcií pre príslušné organizácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že činnosť registrovaných verejných združení môže byť súdom pozastavená alebo ukončená za akékoľvek porušenie vnútroštátneho práva, a to bez ohľadu na jeho závažnosť;

26.  konštatuje so znepokojením, že nedávne prijatie právnych predpisov v boji proti terorizmu vrátane návrhu na odňatie občianstva osôb podozrivých z terorizmu by mohlo viesť k potláčaniu umiernenej a legitímnej politickej opozície; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby tieto právne predpisy neuplatňovali, keďže by mohli viesť k obmedzovaniu slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a viery, nezávislosti súdnictva alebo k zákazu opozičnej činnosti;

27.  berie na vedomie, že Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril vo svojich záverečných pripomienkach o Kazachstane prijatých v lete 2016 znepokojenie nad všeobecne formulovanými ustanoveniami článku 174 trestného zákonníka, ktorým sa zakazuje „podnecovanie“ sociálnych, národných alebo iných nepokojov, a článku 274, ktorým sa zakazuje „šírenie informácií, o ktorých sa vie, že nie sú pravdivé“, a nad ich využívaním na nenáležité obmedzovanie slobody prejavu a ostatných práv chránených Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko aktivistov občianskej spoločnosti a novinárov bolo obvinených a uväznených na základe uvedených článkov trestného zákonníka; poznamenáva, že medzi nimi sú aj Max Bokajev a Talgat Ajan, ktorí boli odsúdení na päť rokov odňatia slobody za účasť na pokojných protestoch proti pozemkovej reforme, ktoré sa konali v Kazachstane na jar 2016; naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby ich všetkých prepustila a aby stiahla obvinenia vznesené proti nim;

28.  vyzýva Kazachstan, aby pozmenil zákon o odborových zväzoch z roku 2014 a zákonník práce z roku 2015 s cieľom zosúladiť ich s normami MOP; pripomína Kazachstanu jeho záväzky plne dodržiavať závery, ktoré prijal výbor MOP pre uplatňovanie noriem (v rokoch 2017, 2016 a 2015);

29.  odsudzuje uzavretie Konfederácie nezávislých odborových zväzov Kazachstanu (CITUK) súdnym príkazom z januára 2017 z toho dôvodu, že konfederácia údajne nepotvrdila svoj štatút podľa kazašského reštriktívneho zákona o odborových zväzoch z roku 2014; pripomína kazašským orgánom, že je potrebné zaručiť nezávislé a nestranné súdnictvo a umožniť skutočný sociálny dialóg, a to aj podporou existencie a fungovania nezávislých odborov, akými je napríklad CITUK a jeho členské organizácie; poukazuje na závery výboru MOP pre uplatňovanie noriem k situácii v Kazachstane z júna 2017; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Larisa Charkovová, predsedníčka CITUK, bola 25. júla 2017 súdom uznaná za vinnú zo sprenevery a podvodu v súvislosti s použitím finančných prostriedkov odborových zväzov, pričom sa predpokladá, že išlo o politicky motivované obvinenie; vyjadruje nesúhlas s tým, že súd jej svojvoľne vymeral štvorročný trest obmedzenej slobody pohybu, prikázal jej vykonať 100 hodín verejnoprospešných prác a zakázal jej päť rokov vykonávať vedúcu funkciu vo verejných združeniach; vyzýva Kazachstan. aby zrušil rozsudok a obvinenia, ktoré boli voči nej vznesené;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v apríli a máji 2017 boli ďalší dvaja odboroví predáci, Nurbek Kušakbájev a Amin Jeleusinov, odsúdení na dva a pol, respektíve dva roky odňatia slobody, na základe obvinení zo spáchania trestného činu, ktoré boli zrejme tiež politicky motivované; poznamenáva, že rozsudky voči trom vedúcim osobnostiam odborov sú ranou pre činnosť nezávislých odborových organizácií v krajine;

31.  berie na vedomie mnohoetnický a mnohonáboženský charakter Kazachstanu a zdôrazňuje potrebu ochrany menšín a ich práv, najmä so zreteľom na používanie jazykov, slobodu náboženského vyznania a viery, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti; víta mierové spolužitie rôznych spoločenstiev v Kazachstane;

32.  vyzýva na zásadnú revíziu každoročného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a zameranie na výsledky; vyzýva kazašské orgány, aby sa doňho v plnej miere zapojili, rovnako ako všetkých ostatných fór s cieľom dosiahnuť hmatateľný pokrok v oblasti ľudských práv v krajine, pričom osobitnú pozornosť by mali venovať jednotlivým prípadom; pripomína, že v týchto dialógoch a konzultáciách musí byť zaručená účasť občianskej spoločnosti;

33.  zdôrazňuje, že je potrebná neustála činnosť v rámci mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva, najmä so zreteľom na účinné vykonávanie jej odporúčaní;

34.  trvá na tom, že Kazachstan musí dodržiavať odporúčania Výboru OSN proti mučeniu, ako aj odporúčania osobitného spravodajcu OSN o mučení z roku 2009;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Kazachstan napriek výzvam UNHCR doposiaľ odmieta nezávislé medzinárodné vyšetrovanie udalostí z roku 2011 v Žanaozene;

36.  víta žiadosť krajiny pristúpiť k viacerým dohovorom Rady Európy;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Kazachstan nie je stranou ani signatárskym štátom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, a vyzýva ho, aby štatút podpísal a pristúpil k nemu;

Medzinárodné vzťahy, regionálna spolupráca a globálne výzvy

38.  víta konštruktívnu spoluprácu Kazachstanu v medzinárodných vzťahoch ako významného prispievateľa k mieru a stabilite na regionálnej, ako aj celosvetovej úrovni, napríklad sprostredkovaním rozhovorov o iránskom jadrovom programe, rokovaniami medzi stranami sýrskeho konfliktu v Astane s cieľom nájsť komplexné riešenie na ukončenie vojny v Sýrii, diplomatickým úsilím v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a iniciatívou zameranou na konferenciu o interakciách a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii; nabáda Kazachstan, aby sa aj naďalej angažoval a zohrával konštruktívnu úlohu na medzinárodnej scéne; víta v tejto súvislosti výzvu Kazachstanu na postupné odstránenie ozbrojených konfliktov nešírením jadrových zbraní a odzbrojením, ako aj iniciovanie všeobecnej deklarácie o vybudovaní sveta bez jadrových zbraní; víta najmä rozhodnutie Kazachstanu nepripojiť sa k ruskému embargu na poľnohospodárske produkty z EÚ a považuje to za konkrétny a povzbudivý signál snahy tejto krajiny o zintenzívnenie dialógu a spolupráce s EÚ;

39.  berie na vedomie geostrategický význam Kazachstanu a uznáva mnohostranne zameranú zahraničnú politiku krajiny, ktorej cieľom je nadväzovať priateľské a predvídateľné vzťahy, pričom prednosť má budovanie a vyvažovanie dobrých susedských vzťahov s Ruskom, Čínou, susednými krajinami v Strednej Ázii a ostatnými partnermi vrátane USA a EÚ;

40.  považuje Kazachstan za dôležitého aktéra v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky v neposlednom rade vzhľadom na dôslednú úlohu, ktorú zohráva v rámci celosvetového jadrového odzbrojovania a bezpečnosti, ako aj na jeho nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2017 – 2018;

41.  uznáva výzvy v oblasti bezpečnosti, ktorým Kazachstan čelí, pokiaľ ide o organizáciu Dá’iš a iné teroristické organizácie, ktoré za také označila Bezpečnostná rada OSN; berie na vedomie, že medzi zahraničnými bojovníkmi na Blízkom východe sa vo vysokom počte vyskytujú kazašskí štátni príslušníci uznáva možnú hrozbu ďalšej destabilizácie Kazachstanu vyplývajúcu z pretrvávajúceho konfliktu v Afganistane, náboženského extrémizmu, obchodovania s drogami a terorizmu; žiada užšiu spoluprácu v oblasti boja proti násilnému extrémizmu a terorizmu a zdôrazňuje, že prednostne sa treba zamerať na základné príčiny radikalizácie; poznamenáva, že článok 13 PDPS je zameraný na protiteroristické opatrenia a najmä v súčasnom medzinárodnom prostredí má kľúčovú úlohu;

42.  berie na vedomie, že Kazachstan je členským štátom všetkých hlavných regionálnych organizácií; považuje medzinárodný profil, ktorý si Kazachstan nedávno vybudoval ako predsedajúca krajina takých rôznorodých medzinárodných organizácií, ako OBSE, Organizácia islamskej spolupráce (OIC), Spoločenstvo nezávislých štátov, Šanghajská organizácia pre spoluprácu a Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, za dobrý východiskový bod pre spoločné činnosti, ktorých cieľom je stabilizovať bezpečnostnú situáciu v Strednej Ázii a nájsť viacstranné riešenia globálnych výziev; víta v tejto súvislosti jednoznačné vyjadrenia Kazachstanu, že jeho členstvo v Eurázijskej hospodárskej únii nebude mať vplyv na posilnenie vzťahov s EÚ;

43.  odporúča, aby EÚ pokračovala v podpore regionálnej spolupráce v Strednej Ázii, a to najmä v oblasti právneho štátu, opatrení na budovanie dôvery, hospodárenia s vodami a zdrojmi, riadenia hraníc, stability a bezpečnosti; podporuje v tejto súvislosti úsilie Kazachstanu presadzovať dobré susedské vzťahy a stať sa garantom stability v regióne; žiada, aby sa v Strednej Ázii dospelo k dlhodobému riešeniu otázok spojených s hospodárením s vodami, energetikou a bezpečnosťou, v ktorom budú zohľadnené záujmy všetkých strán;

44.  uznáva, že Kazachstan je v regióne Strednej Ázie vedúcou mocnosťou; naliehavo Kazachstan vyzýva, aby túto pozíciu využil ako základ pre pozitívnu spoluprácu so susednými krajinami v regióne a podnikol kroky s cieľom pokročiť v procese regionálnej spolupráce;

Trvalo udržateľný rozvoj, energetika a životné prostredie

45.  víta tretiu stratégiu modernizácie Kazachstanu ohlásenú v januári 2017, ktorej cieľom je zaradiť Kazachstan medzi 30 najrozvinutejších krajín sveta;

46.  víta rozšírenú kapitolu o spolupráci v oblasti surovín a energetiky, ktorá má veľký potenciál prispieť k energetickej bezpečnosti EÚ; pripomína, že Kazachstan zohráva dôležitú úlohu ako dodávateľ energie pre EÚ; žiada EÚ o aktívnejšiu spoluprácu v oblasti energetiky a o zintenzívnenie dialógu s Kazachstanom a ďalšími krajinami Strednej Ázie v záujme posilnenia energetickej bezpečnosti EÚ;

47.  víta začlenenie kapitoly o spolupráci v oblasti zmeny klímy do PDPS; žiada EÚ, aby naďalej spolupracovala s vládou Kazachstanu a pomáhala jej pri stanovovaní a rozvíjaní inovatívnych a udržateľných environmentálnych a ekologických politík; pripomína, že Kazachstan výrazne pociťuje následky dvoch environmentálnych katastrof, ktoré patria k najničivejším človekom spôsobeným katastrofám na svete, a to vysychania Aralského jazera a sovietskeho jadrového testovacieho miesta pri meste Semej/Semipalatinsk; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila poskytovanie pomoci kazašským orgánom, a to na technickej, ako aj finančnej úrovni, s cieľom podstatne zlepšiť hospodárenie s vodami a ochranu vody Aralského jazera v rámci akčného programu Medzinárodného fondu na záchranu Aralského jazera, a aby vypracovala účinný akčný plán sanácie bývalého jadrového polygónu; víta účasť Kazachstanu na dobrovoľnom programe partnerstva s názvom Zelený most; vyjadruje presvedčenie, že tento program vytvorí stabilný a dlhodobý základ pre ekologické investície a transfer nových technológií a inovácií, ako aj posun vpred k spoločnosti, ktorá nevyužíva energiu z uhlíkových zdrojov;

48.  zdôrazňuje, že v súvislosti s ťažbou a spracovaním rozsiahlych prírodných zdrojov Kazachstanu je potrebné uplatňovať zásady trvalo udržateľného rozvoja z hľadiska životného prostredia; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že krajina plní požiadavky iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

Obchod a hospodárstvo

49.  pripomína, že EÚ je pre Kazachstan najdôležitejším obchodným a investičným partnerom a že Kazachstan je hlavným obchodným partnerom EÚ v Strednej Ázii; vyjadruje nádej, že tieto vzťahy sa budú aj naďalej upevňovať; konštatuje, že 80 % kazašského vývozu do EÚ pozostáva z ropy a plynu; opätovne zdôrazňuje význam väčšej diverzifikácie jeho obchodných vzťahov s EÚ; zdôrazňuje, že obchod a ľudské práva sa môžu navzájom pozitívne posilňovať, ak fungujú v prostredí, v ktorom sa uplatňujú zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že podnikateľská komunita má dôležitú úlohu, a to pozitívnym spôsobom motivovať k podpore ľudských práv, demokracie a sociálnej zodpovednosti podnikov; poukazuje na to, že globálne hodnotové reťazce prispievajú k posilňovaniu medzinárodných pracovných, environmentálnych a sociálnych noriem a noriem v oblasti ľudských práv vrátane prijímania a vykonávania opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vzdelávacích príležitostí, nestranných inštitúcií a znižovania korupcie;

50.  víta pristúpenie Kazachstanu k WTO 1. januára 2016, čím sa podporila hospodárska a administratívna modernizácia krajiny; konštatuje, že kazašské hospodárstvo je založené najmä na využívaní a vývoze surovín a uhľovodíkov; dúfa, že ambiciózny program hospodárskej diverzifikácie, v rámci ktorého by EÚ mohla zohrávať dôležitú úlohu, a reformy krajiny, ktorý zahŕňa okrem iného profesionalizáciu verejnej správy a zavedenie opatrení na boj proti korupcii, sa podarí v plnej miere realizovať; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby Kazachstanu pomohla pri premene jeho hospodárstva na hospodárstvo, ktoré je udržateľné a šetrné k životnému prostrediu;

51.  berie na vedomie úsilie Kazachstanu plne liberalizovať pohyb kapitálu vo forme priamych investícií a vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlava PDPS venovaná obchodu a podnikaniu neobsahuje protikorupčné ustanovenia; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať otázkam správy a riadenia spoločností a korupcii pri monitorovaní vykonávania dohody, aby sa zabránilo zvýšeniu rizika prania špinavých peňazí;

52.  víta odhodlanie Kazachstanu, ktoré sa prejavilo počas prvého roka uplatňovania dohody, ctiť a plniť svoje záväzky v rámci PDPS a WTO; vyzýva Kazachstan, aby si plnil svoje záväzky v rámci PDPS, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, na základe regionálneho režimu vyčerpania;

53.  vyzýva Kazachstan, aby plne prispôsobil dovozné clá svojim záväzkom v rámci WTO a PDPS bez ohľadu na svoje členstvo v Eurázijskej ekonomickej únii (EEU), aby nemusel hradiť nákladné kompenzačné platby obchodným partnerom, ktorí sú členmi WTO;

54.  vyzýva Kazachstan, aby pristúpil k obchodnému kontrolnému a expertnému systému (TRACES) s cieľom umožniť účinné sanitárne a fytosanitárne kontroly (SPS) a aby využíval dvojstranné osvedčenia SPS medzi EÚ a Kazachstanom;

55.  berie na vedomie všeobecné päťročné prechodné obdobie pre verejné obstarávanie a osemročné prechodné obdobie pre stavebníctvo stanovené v PDPS a očakáva zvýšený objem obchodu po uplynutí týchto období; konštatuje, že verejné obstarávanie predstavuje pre Kazachstan dôležitý nástroj verejnej politiky;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Kazachstanu.

(1) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 159. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0083. (3) Ú. v. EÚ C 45, 5.2.2016, s. 85. (4) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 93. (5) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 30. (6) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91. (7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0121. (8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0007. (9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0484.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu Komisie na obnovenie funkčného obdobia predsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (N8-0092/2017 – C8-0425/2017 – 2017/0901(NLE))

P8_TA(2017)0486 A8-0393/2017

(Schválenie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 29. novembra 2017 na obnovenie funkčného obdobia predsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (N8-0092/2017),

–  so zreteľom na článok 56 ods. 6 tretí pododsek a článok 56 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(1),

–  so zreteľom na článok 122a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0393/2017),

A.  keďže Rada vymenovala 19. decembra 2014 Elke Königovú za predsedníčku Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board - SRB) na funkčné obdobie troch rokov od 23. decembra 2014(2);

B.  keďže v súlade s článkom 56 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 funkčné obdobie prvého predsedu SRB sa môže predĺžiť raz na obdobie piatich rokov;

C.  keďže Komisia 29. novembra 2017 prijala návrh na obnovenie funkčného obdobia Elke Königovej ako predsedníčky SRB a tento návrh postúpila Európskemu parlamentu;

D.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci pristúpil k posúdeniu kvalifikácie navrhnutého kandidáta na funkciu predsedu SRB, najmä z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014;

E.  keďže 4. decembra 2017 výbor usporiadal vypočutie Elke Königovej, počas ktorého predniesla úvodné vyhlásenie a potom odpovedala na otázky položené členmi výboru;

1.  schvaľuje návrh Komisie na obnovenie funkčného obdobia Elke Königovej vo funkcii predsedníčky SRB;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 367, 23.12.2014, s. 97.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny (2017/2069(INI))

P8_TA(2017)0487 A8-0385/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 s názvom Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny – Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COM(2017)0030),

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 vypracovanú na základe článku 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ 2013 – 2016 (COM(2017)0032),

–  so zreteľom na výsledky verejných konzultácií o občianstve EÚ z roku 2015, ktoré uskutočnila Komisia, a na výsledky prieskumov Eurobarometra o volebných právach a občianstve z roku 2015,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na články 2, 6 a 9 až 12 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), na články 18 až 25 ZFEÚ a články 11, 21 a 39 - 46 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na dodržiavanie zásad právneho štátu zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom je zakotvené právo na slobodu pohybu osôb,

–  so zreteľom na petičné právo zakotvené v článku 44 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na článok 165 ZFEÚ,

–  so zreteľom na petičné právo stanovené v článku 227 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. februára 2016 o stratégii jednotného trhu(1), a najmä na dokument o výsledkoch neformálneho stretnutia centier siete SOLVIT, ktoré sa konalo 18. septembra 2015 v Lisabone(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o Správe o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: Výročná správa za rok 2014(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničných aspektoch osvojení(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017(7) o realizácii programu Európa pre občanov,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (COM(2016)0411),

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície o činnosti pracovnej skupiny výboru pre otázky blaha detí(8) a najmä na jej závery,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2016 o činnostiach Výboru pre petície za rok 2015(9),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre petície z 23. marca 2017(10) a na stanovisko Výboru pre ústavné veci z 1. júna 2017(11) týkajúce sa správy Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ za rok 2015,

–  so zreteľom na vypočutia, ktoré zorganizoval Výbor pre petície v rokoch 2016 a 2017, a najmä na: spoločné verejné vypočutie z 11. mája 2017 s názvom Situácia a práva občanov EÚ v Spojenom kráľovstve, ktoré spolu organizovali výbory LIBE, PETI a EMPL; verejné vypočutie z 11. októbra 2016 s názvom Prekážky pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu; verejné vypočutie zo 4. mája 2017 s názvom Boj proti diskriminácii a ochrana menšín; spoločné verejné vypočutie z 15. marca 2016 s názvom Občianstvo Únie v praxi, ktoré zorganizovali Generálne riaditeľstvo Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov a výbory Európskeho parlamentu LIBE, PETI, AFCO a JURI, a spoločné vypočutie o stave bez štátnej príslušnosti zorganizované výbormi LIBE a PETI 29. júna 2017,

–  so zreteľom na vypočutie výboru PETI z 23. februára 2016 s názvom Rozšírenie rozsahu pôsobnosti Charty základných práv EÚ (článok 51)?, vypočutie z 21. júna 2016 s názvom Transparentnosť a sloboda informácií v inštitúciách EÚ a vypočutie z 22. júna 2017 s názvom Obnovenie dôvery občanov v európsky projekt spolu s predchádzajúcimi vypočutiami v tomto volebnom období s názvom Právo na predkladanie petícií (23. júna 2015) a Európska iniciatíva občanov (26. februára 2015),

–  so zreteľom na štúdie s názvom Prekážky práva na voľný pohyb a pobyt pre občanov EÚ a ich rodiny, Diskriminácia vyplývajúca z prijatých petícií, Vplyv brexitu na právo na petície a na právomoci, úlohy a činnosť Výboru pre petície a Ochranná úloha Výboru pre petície v kontexte vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorých vypracovanie zadala v rokoch 2016 a 2017 tematická sekcia C Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre petície,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0385/2017),

A.  keďže občianstvo EÚ a práva s ním súvisiace boli pôvodne zavedené v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou a ďalej posilnené Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2009, ako aj Chartou základných práv EÚ;

B.  keďže aktívne občianstvo si vyžaduje predchádzajúcu záruku a využívanie všetkých ľudských práv, a najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

C.  keďže celostný prístup zameraný na dosiahnutie cieľov stanovených v zmluvách EÚ, ako sú úplná zamestnanosť a sociálny pokrok, je veľmi dôležitý na to, aby umožnil skutočné využívanie práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

D.  keďže prístup k občianstvu EÚ sa získava prostredníctvom štátnej príslušnosti členského štátu, ktorú upravujú vnútroštátne právne predpisy; keďže z tejto inštitúcie zároveň vyplývajú práva a povinnosti, ktorú sú stanovené právom Únie a nezávisia od členských štátov; keďže z uvedeného dôvodu je zároveň pravdou, že tieto práva a povinnosti nemôžu byť neodôvodnene obmedzované členskými štátmi vrátane orgánov ich nižších územných celkov; keďže v kontexte prístupu k štátnemu občianstvu by sa členské štáty mali riadiť zásadami práva EÚ, ako sú zásady proporcionality a nediskriminácie, ktoré sú dobre rozpracované v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie; keďže podľa zmlúv musia inštitúcie EÚ venovať každému občanovi EÚ rovnakú pozornosť;

E.  keďže občania EÚ veria, že členské štáty vrátane orgánov ich nižších územných celkov uplatňujú právo Spoločenstva a ich vnútroštátne právne predpisy, čo je predpokladom pre účinné vykonávanie práv vyplývajúcich z ich občianstva EÚ;

F.  keďže úsilie o presadzovanie občianstva EÚ súvisí so zlepšovaním kvality demokracie v rámci Únie, s praktickým požívaním základných práv a slobôd a s príležitosťou každého občana priamo sa zúčastňovať na demokratickom živote Únie;

G.  keďže akákoľvek jednostranná zmena na hraniciach členského štátu predstavuje prinajmenšom porušenie článku 2, článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ako aj ohrozenie možnosti využívať všetky práva vyplývajúce z občianstva EÚ;

H.  keďže Lisabonskou zmluvou sa konsolidovali neodňateľné práva a záruky vyplývajúce z občianstva EÚ, okrem iného sloboda cestovať, pracovať a študovať v iných členských štátoch EÚ, podieľať sa na európskom politickom živote, presadzovať rovnosť a rešpektovanie rozmanitosti a byť chránený pred diskrimináciou, najmä diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti; keďže čoraz väčšie uplatňovanie práva na voľný pohyb v rámci EÚ v priebehu posledných desaťročí mal za následok vznik zmiešaných rodín s rozličnými štátnymi príslušnosťami, často vrátane detí; keďže je to pozitívny trend pre konsolidáciu občianstva EÚ ako inštitúcie ako takej, zahŕňa aj osobitné problémy a predstavuje výzvy z rôznych hľadísk vrátane právnych hľadísk;

I.  keďže perspektíva vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ (brexit) zdôraznila význam práv vyplývajúcich z občianstva EÚ a ich kľúčovú úlohu v každodennom živote miliónov občanov EÚ, pričom sa v EÚ v tejto súvislosti zvýšila informovanosť o potenciálnej strate práv, ktorú by brexit spôsobil na oboch stranách, s osobitným dôrazom na 3 milióny občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a 1,2 milióna občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ;

J.  keďže nedávne udalosti v Spojenom kráľovstve, humanitárna utečenecká kríza, vysoká miera nezamestnanosti a chudoby a nárast xenofóbie a rasizmu v EÚ podkopali dôveru v systém EÚ a európsky projekt ako celok;

K.  keďže právo na slobodu pohybu a jeho uplatňovanie je ústredným prvkom občianstva EÚ a dopĺňa ostatné slobody vnútorného trhu EÚ; keďže najmä mladí Európania považujú slobodu pohybu, ktorej patrí medzi občanmi EÚ prvé miesto z hľadiska uznania a popularity, za najpozitívnejší výdobytok EÚ po zabezpečení mieru;

L.  keďže právo na slobodu pohybu a jeho uplatňovanie bolo porušené rôznymi členskými štátmi, ktoré, ako sa uvádza v mnohých petíciách, vyhostili občanov EÚ zo svojho územia alebo hrozili, že tak urobia;

M.  keďže, ako vyplýva z petícií a sťažností adresovaných Komisii a sieti SOLVIT, občania EÚ čelia pri uplatňovaní svojich základných práv a slobôd značným ťažkostiam z dôvodu závažných hospodárskych a zamestnaneckých problémov, ktoré sa zhoršujú administratívnym zaťažením a byrokraciou v členských štátoch, a z dôvodu nesprávnych informácií a/alebo nedostatočnej spolupráce orgánov členských štátov;

N.  keďže zásada nediskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického či sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo osobného presvedčenia, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, ako je zakotvená v článku 21 Charty základných práv EÚ, je hlavným vyjadrením občianstva EÚ; keďže zároveň tvorí kľúčovú zložku úspešného uplatňovania slobody pohybu, o čom svedčia petície;

O.  keďže dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám je jednou zo základných hodnôt EÚ zakotvených v zmluvách; keďže približne 8 % občanov EÚ patrí k národnostnej menšine a približne 10 % hovorí regionálnym jazykom alebo jazykom menšín; keďže je potrebné posilniť účinnú ochranu menšín;

P.  keďže posilnenie práv občanov a demokratických inštitúcií zahŕňa boj proti diskriminácii a rodovej nerovnosti v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

Q.  keďže nedostatočné zastúpenie žien na rozhodovacích pozíciách, a to najmä v politickej sfére a na úrovni predstavenstiev podnikov, bráni rozvoju spôsobilostí a oslabuje účasť žien na demokratickom živote EÚ;

R.  keďže účasť a vedúce postavenie žien v procese politického rozhodovania sú stále vystavené rôznym prekážkam, ako je napríklad pretrvávanie rodových stereotypov a dôsledky nedávnej hospodárskej krízy s jej negatívnym dosahom na problematiku rodovej rovnosti;

S.  keďže pretrvávajú výrazné nedostatky, pokiaľ ide o ochranu obetí rodovo motivovaného a domáceho násilia v celej EÚ v prípadoch cezhraničných rodinných sporov;

T.  keďže diskriminácia, ktorej čelia ženy v celej EÚ, je prekážkou pre rovnosť; keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené medzi voličmi, ako aj na vedúcich pozíciách, či už ide o volenú funkciu, štátnu službu, akademickú obec, médiá alebo súkromný sektor; keďže rozsiahla viacnásobná diskriminácia, s ktorou sa ženy stretávajú, a neprimerane vysoký počet žien, ktoré sú vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu, predstavujú prekážky pre plné uplatňovanie ich občianskych práv;

U.  keďže právo predložiť petíciu Európskemu parlamentu, stanovené v článkoch 20 a 227 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv EÚ, je jedným z pilierov občianstva EÚ, je druhým najznámejším právom vyplývajúcim z občianstva EÚ a musí zabezpečovať prepojenie medzi občanmi a európskymi inštitúciami prostredníctvom otvoreného, demokratického a transparentného procesu;

V.  keďže základné práva občanov EÚ by sa mohli zaručiť pomocou nového prístupu, pokiaľ ide o výklad článku 51 Charty základných práv EÚ,

W.  keďže európski občania sú v Európskom parlamente priamo zastúpení a majú demokratické právo voliť a byť volení v európskych voľbách, dokonca aj keď majú pobyt v inom členskom štáte; keďže právo občanov EÚ, ktorí uplatnili svoje právo na slobodu pohybu, voliť v európskych a miestnych voľbách nie je uľahčované a presadzované vo všetkých členských štátoch rovnako; keďže rôzne petície poukázali na existenciu byrokratických prekážok a nedostatkov administratívneho charakteru alebo iného druhu pri výkone práva voliť v národných alebo regionálnych voľbách svojho domovského členského štátu pre tých, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte; keďže niektorí občania sú obmedzovaní pri uplatňovaní tohto demokratického práva, napríklad osoby so zdravotným postihnutím v členských štátoch, ktoré ratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ale ktoré nesplnili svoju povinnosť zreformovať svoje volebné zákony s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje volebné právo;

X.  keďže občania majú spolu s inými občanmi EÚ zo všetkých členských štátov právo organizovať alebo podporovať európsku iniciatívu občanov, ktorá by im mala umožniť stanoviť legislatívny program EÚ; keďže európska iniciatíva občanov je dôležitým nástrojom priamej demokracie, ktorý občanom umožňuje aktívne sa zapájať do vytvárania európskych politík a právnych predpisov; keďže európska iniciatíva občanov by mala byť transparentná a účinná; keďže uplatňovanie tohto práva zatiaľ nebolo uspokojivé;

Y.  keďže vytvorenie schengenského priestoru a začlenenie schengenského acquis do rámca EÚ výrazne posilňuje slobodu pohybu v EÚ a je jedným z najväčších úspechov európskeho integračného procesu; keďže Rada Európskej únie vo svojich záveroch č. 9166/3/11 a 9167/3/11 z 9. júna 2011 potvrdila úspešné ukončenie procesu hodnotenia a technickej pripravenosti Bulharska a Rumunska na pristúpenie k schengenskému priestoru;

Z.  keďže bezpečnosť je jednou z najväčších obáv občanov EÚ; keďže EÚ by mala dať svojim občanom pocit, že ich sloboda je chránená a bezpečnosť zaistená na celom jej území, a zároveň zabezpečiť, aby sa rovnako rešpektovali a chránili ich slobody a práva; keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí účinne riešiť na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, aby sa zaistila bezpečnosť európskych občanov;

AA.  keďže podľa posúdenia vplyvu vypracovaného Komisiou (SEC(2011)1556), pripojeného k návrhu, ktorý viedol k prijatiu smernice Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách(12), takmer sedem miliónov občanov EÚ cestuje alebo žije na miestach za hranicami EÚ, kde ich vlastná krajina nemá veľvyslanectvo alebo konzulát; keďže sa očakáva, že počet nezastúpených občanov EÚ sa do roku 2020 zvýši najmenej na 10 miliónov; keďže občania EÚ s pobytom na území štátu mimo EÚ, v ktorom ich členský štát pôvodu nemá zastúpenie, majú právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych úradov ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;

1.  berie na vedomie správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2017, ktorá obsahuje výpočet nových priorít podľa oblastí činnosti na nadchádzajúce roky; pripomína, že správne uplatňovanie práva EÚ je spoločnou zodpovednosťou členských štátov a inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí Komisia zohrávať ako strážkyňa zmlúv pri uplatňovaní článkov 258 až 260 ZFEÚ; vyjadruje, že sú potrebné priority na účinnú reakciu na obavy občanov a riadne vymedzené, konkrétne záväzky a opatrenia na ďalšie tri roky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju politiku v oblasti presadzovania práva EÚ pomocou všetkých dostupných nástrojov a mechanizmov;

2.  poznamenáva, že petičné právo, právo predložiť vec európskemu ombudsmanovi a právo na prístup k dokumentom a registrom sú nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania práv občanov EÚ a na zvýšenie transparentnosti rozhodovania; vyjadruje preto svoje želanie, aby sa tieto práva presadzovali a zdôrazňovali ako kľúčové prvky správy Komisie o občianstve EÚ a aby v nej boli riadne zohľadnené;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že účinné uplatňovanie petičného práva sa uľahčilo vďaka vylepšenému spracovaniu petícií v Európskom parlamente a spusteniu portálu Výboru pre petície koncom roka 2014, keďže tento portál umožňuje nekomplikované predkladanie petícií a ich účinnejšiu správu, ako sa uvádza na inom mieste v príslušných výročných správach Výboru pre petície; žiada, aby sa bezodkladne dokončilo vykonanie ďalších krokov v rámci projektu tak, ako sa predpokladalo, keďže to predkladateľom petícií a podporovateľom umožní oveľa interaktívnejšie sledovať petičný proces;

4.  zdôrazňuje, že úspešné uplatňovanie občianskych práv si vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali všetky práva a slobody zakotvené v Charte základných práv EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že prijatie demokratickej a participatívnej správy vecí verejných, najvyššia možná miera transparentnosti a priama účasť všetkých občanov na rozhodovacích procesoch v konečnom dôsledku posilnia občianstvo EÚ; žiada členské štáty, aby lepšie informovali občanov EÚ o ich právach a povinnostiach a aby uľahčili rovnaký prístup k týmto právam a ich rovnaké dodržiavanie v krajine ich pôvodu i v ktoromkoľvek inom členskom štáte; vyjadruje poľutovanie nad existujúcimi výnimkami z častí zmlúv EÚ pre niektoré členské štáty, čo de facto vedie k rozdielom v právach občanov;

5.  vyjadruje veľké poľutovanie nad tým, že je to už takmer desať rokov, počas ktorých sa nedosiahol žiadny výrazný pokrok pri prijímaní smernice o boji proti diskriminácii s platnosťou pre celú EÚ; vyzýva všetky inštitúcie EÚ a najmä členské štáty, aby ako najvyššiu prioritu opätovne naštartovali príslušné rokovania; berie na vedomie záväzok Komisie aktívne podporovať závery z týchto rokovaní;

6.  zastáva názor, že by sa mala zvýšiť účinnosť politík EÚ v oblasti boja proti diskriminácii a že by sa mali odstrániť zostávajúce prekážky; odporúča, aby Komisia aktualizovala prvé dve smernice o boji proti diskriminácii, najmä smernicu Rady 2000/43/ES a smernicu Rady 2000/78/ES, s cieľom zosúladiť ich so súčasným znením zmlúv a Charty základných práv EÚ;

7.  žiada o prijatie účinného legislatívneho rámca a koordinačných opatrení na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej ochrany a stabilné, riadne platené pracovné miesta; tento prístup považuje za nevyhnutný na posilnenie základných práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

8.  zdôrazňuje, že úsporné opatrenia prijaté na úrovni EÚ a členských štátov zhoršili hospodársku a sociálnu nerovnosť, čo vážne obmedzilo praktické uplatňovanie základných práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

9.  pripomína svoje pozmeňujúce návrhy prijaté 14. septembra 2017(13) a návrh Komisie o komplexnej smernici o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych ustanovení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dostupnosti výrobkov a služieb (COM(2015)0615) vrátane rôznych spôsobov dopravy; odporúča, aby zákonodarcovia urýchliť svoje činnosti v súvislosti s prijatím Európskeho aktu o prístupnosti; víta medziinštitucionálnu dohodu o vykonávaní Marrákešskej zmluvy v rámci právnych predpisov EÚ o autorských právach, o ktorú sa Výbor pre petície zasadzoval od roku 2011, a opakovane vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Marrákešskú zmluvu; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a podpísali protokol k tomuto dohovoru; podporuje rozšírenie používania vzájomne uznávaného preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím na čo najväčší počet členských štátov; nabáda ich, aby uľahčili mobilitu osôb so zdravotným postihnutím a funkčným obmedzením v EÚ; zdôrazňuje potrebu zlepšiť prístupnosť webových stránok EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím;

10.  vyzýva Komisiu, aby podnikla aktívnejšie kroky proti diskriminácii LGBTI osôb a aby bojovala proti homofóbii vymedzením konkrétnych opatrení, ktoré by sa mali prijať na vnútroštátnej a európskej úrovni; žiada zároveň inštitúcie EÚ, aby pozorne sledovali práva LGBTI osôb a presadzovali uznávanie cezhraničných práv LGBTI osôb a ich rodín v EÚ;

11.  pripomína, že zásada rovnosti medzi ženami a mužmi sa môže realizovať len prostredníctvom strategického hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ, a to aj prostredníctvom Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019; vyzýva Komisiu, aby uľahčila plný prístup k službám sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby prijala zmysluplné opatrenia na odstránenie diskriminácie a na boj proti diskriminačným vyhláseniam, ktoré sú namierené voči ženám v EÚ a ktoré podporujú rodové stereotypy; opakuje, že je potrebné investovať do občianstva a občianskej výchovy a vzdelávania v oblasti rodovej rovnosti v celej Európe; upozorňuje na to, že pretrvávajú rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov v EÚ, čo oslabuje možnosť skutočnej hospodárskej samostatnosti pre milióny žien; zdôrazňuje význam politickej účasti mladých ľudí, najmä žien a dievčat, a žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali viac opatrení na podporu ich účasti.

12.  víta návrh Komisie, aby EÚ podpísala Istanbulský dohovor a pristúpila k nemu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obmedzením na dve oblasti, t. j. na otázky týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach a otázky týkajúce sa azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, sa vytvára právna neistota, pokiaľ ide o rozsah pristúpenia EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a vykonávaní Istanbulského dohovoru; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchlene ratifikovali tento dohovor, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice o boji proti násiliu voči ženám; víta skutočnosť, že Komisia predložila balík opatrení na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva všetky inštitúcie, aby čo najskôr tieto opatrenia vykonávali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístup žien na vedúce pozície a ich zastúpenie a aby prijali konkrétne opatrenia na riešenie potrieb zraniteľných občanov, ktorí čelia viacnásobnej prierezovej diskriminácii, aby títo občania boli schopní uplatňovať svoje občianske práva, napríklad prostredníctvom vhodných stratégií; vyzýva Radu, aby zintenzívnila svoje úsilie odblokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností; opätovne žiada Komisiu, aby prijala svoj strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 vo forme oznámenia;

13.  pripomína, že na európskom kontinente tradičné menšiny po stáročia spolunažívali s väčšinovými kultúrami; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia zohrávať aktívnejšiu úlohu pri ochrane menšín napr. presadzovaním stretnutí, seminárov a uznesení na zvyšovanie informovanosti, ako aj konkrétnymi administratívnymi opatreniami v rámci inštitúcií EÚ; domnieva sa, že EÚ by mala stanoviť prísne normy na ochranu menšín počnúc normami kodifikovanými v nástrojoch medzinárodného práva, ako sú normy Rady Európy, a že tieto normy by mali byť pevne zakotvené v právnom rámci zaručujúcom demokraciu, právny štát a základné práva v celej EÚ; nabáda členské štáty, aby v plnom rozsahu ratifikovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a aby v dobrej viere vykonávali zmluvy; rovnako pripomína potrebu uplatňovať zásady vypracované v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); vyjadruje poľutovanie nad každou rétorikou, ktorá podnecuje k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti; nabáda vlády členských štátov, aby našli trvalé riešenia a podporovali kultúru jazykovej rozmanitosti vo všetkých členských štátoch a v EÚ ako celku, mimo úradných jazykov EÚ, pretože zmluvy a Charta základných práv Európskej únie obsahujú odkazy na ochranu národnostných menšín a diskrimináciu na základe jazyka;

14.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad počtom Rómov v Európe, ktorí sú obeťami diskriminačnej registrácie pri narodení, a preto nemajú žiadne doklady totožnosti, zamieta sa im prístup k nevyhnutným základným službám v krajine ich bydliska, čo má rovnako za následok zamietnutie požívania akéhokoľvek práva v EÚ; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali okamžité nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť požívanie ich základných ľudských práv a všetkých práv poskytovaných na základe občianstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila a monitorovala situáciu v členských štátoch a iniciovala identifikáciu a ochranu osôb, ktorých občianstvo nebolo uznané a ktoré nemajú prístup k dokladom totožnosti;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2017 o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu(14) a uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o ochrane záujmov dieťaťa v celej EÚ na základe petícií adresovaných Európskemu parlamentu(15) predložili konkrétne opatrenia na odstránenie prekážok voľného pohybu;

16.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala uplatňovanie smernice 2004/38/ES v členských štátoch a aby prijala primerané opatrenia na odstránenie potenciálnych prekážok slobody pohybu; víta nástroj elektronického vzdelávania o práve na slobodu pohybu občanov Únie, ktorý umožňuje miestnym orgánom lepšie pochopiť práva a povinnosti vyplývajúce z voľného pohybu.

17.  uznáva úsilie Komisie zabezpečiť dostupnosť a lepšiu prístupnosť rozmanitých kanálov na poskytovanie informácií a pomoci v súvislosti s EÚ a právami, ktoré poskytuje svojim občanom, ako sú sieť Europe Direct, portál Vaša Európa a portál elektronickej justície, s cieľom lepšie informovať osoby, ktoré uplatňujú svoje práva ako občania EÚ; uznáva návrh Komisie na jednotnú digitálnu bránu s cieľom poskytnúť občanom jednoduchý online prístup k informáciám, pomoci a službám na riešenie problémov týkajúcich sa uplatňovania práv na jednotnom trhu;

18.  vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť SOLVIT zlepšením interakcie medzi svojimi útvarmi a národnými centrami s cieľom zabezpečiť lepšie monitorovanie nevyriešených a opakujúcich sa prípadov a užšie prepojenie rôznych nástrojov presadzovania právnych predpisov EÚ, akými sú EU Pilot a CHAP, zároveň vyzýva členské štáty, aby medzi občanmi EÚ presadzovali sieť SOLVIT a jej služby, ako aj iné mechanizmy nápravy a účasti občanov, a to na úrovni Únie, (napr. prostredníctvom Výboru Európskeho parlamentu pre petície, európskeho ombudsmana a európskej iniciatívy občanov), ako aj na vnútroštátnej úrovni ( napr. prostredníctvom miestnych ombudsmanov, výborov pre petície a ľudových legislatívnych iniciatív);

19.  podporuje záväzok Komisie v správe o občianstve EÚ za rok 2017, ktorým je zorganizovať celoeurópsku informačnú kampaň o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ s cieľom pomôcť občanom lepšie pochopiť ich práva; upozorňuje, že občania by mali mať prístup k všetkým informáciám potrebným na skutočné posilnenie európskeho občianstva a že tieto informácie by mali byť poskytované jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby občania mohli prijímať informované rozhodnutia o uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich zo zmlúv a práv zaručených Chartou základných práv EÚ; ako najvhodnejšie nástroje v tejto súvislosti odporúča presadzovanie transparentnosti a aktívnu konzulárnu podporu spolu s primeraným uverejňovaním informácií potrebných na uľahčenie usadenia sa nových príchodzích;

20.  pripomína, že prístup k zdravotníckym službám, koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia a uznávanie odborných kvalifikácií v iných členských štátoch sú oblasti, v ktorých občania EÚ často čelia ťažkostiam, a žiada o ich dôrazné presadzovanie Komisiou s cieľom napraviť túto situáciu;

21.  vyjadruje svoje znepokojenie nad nárastom politickej nespokojnosti medzi verejnosťou; zdôrazňuje, že boj proti xenofóbii, rasizmu, diskriminácii a nenávistným prejavom musí byť prioritou;

22.  uznáva, že posilňovanie účasti voličov v európskych voľbách patrí do spoločnej zodpovednosti EÚ a členských štátov; nabáda členské štáty, aby presadzovali demokratickú účasť lepším informovaním občanov o ich práve voliť a byť volený v miestnych a európskych voľbách prostredníctvom rôznych kanálov a zrozumiteľným jazykom a odstránením všetkých prekážok ich účasti, ako sú ekonomická, sociálna a jazyková diskriminácia, nekalé praktiky alebo korupcia; naliehavo žiada členské štáty, aby odstránili prekážky prístupu občanov so zdravotným postihnutím a aby uľahčili hlasovanie občanov žijúcich, pracujúcich alebo študujúcich mimo ich zvyčajného miesta volieb využitím riešení elektronickej identifikácie a hlasovania;

23.  domnieva sa, že reforma volebného aktu by mala byť príležitosťou na to, aby sa Únia stala demokratickejšou; zdôrazňuje skutočnosť, že s týmto názorom sa stotožňujú tisícky Európanov; pripomína, že treba podporovať účasť na európskych voľbách zvyšovaním viditeľnosti politických strán na európskej úrovni a že posilňovanie európskeho charakteru volieb do Európskeho parlamentu je spoločnou zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov; nabáda Radu, aby zahrnula rodové hľadisko a rodovo vyvážené zoznamy do rámca ďalšej revízie uvedeného aktu; žiada Komisiu, aby riešila sťažnosti týkajúce sa uplatňovania práva voliť v európskych a miestnych voľbách s cieľom navrhnúť konkrétny akčný plán na zavedenie elektronického hlasovania vo voľbách do Európskeho parlamentu počnúc čo najskôr realizovateľným dátumom a aby tento systém vo väčšej miere sprístupnila pre všetkých občanov EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urobili všetko, čo môžu, na podporu osôb, ktoré nemajú štátne občianstvo žiadneho štátu a ktoré sa trvale zdržiavajú v členských štátoch EÚ, aby sa im udelilo štátne občianstvo hostiteľského členského štátu, aby mohli v plnej miere využívať svoje práva vyplývajúce z občianstva EÚ; domnieva sa, že občania EÚ, ktorí sa presťahovali a majú pobyt v inom členskom štáte, by mali mať možnosť uplatňovať svoje volebné právo v celonárodných voľbách vo svojej krajine pôvodu; vyzýva členské štáty, ktoré svojim občanom, ktorí sa rozhodnú žiť dlhšie obdobie v inom členskom štáte, odoberajú volebné právo, aby zmiernili podmienky pre týchto občanov a ponechali im právo voliť v národných voľbách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje právo hlasovať bez akejkoľvek formy diskriminácie; podporuje možnosť, aby sa okrem vnútroštátnych identifikačných dokladov zaviedol európsky preukaz totožnosti;

24.  berie na vedomie najnovšie oznámenie Komisie (COM(2017)0482) o európskej iniciatíve občanov, ktorá obsahuje návrh na revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011, a to s cieľom zlepšiť jeho fungovanie; dúfa, že revízia nariadenia vyústi do nástroja európskej iniciatívy občanov, ktorý je transparentnejší, účinnejší a užívateľsky ústretovejší a súčasne zabezpečuje demokratickú a širšiu účasť občanov na diskusii o Európe a stanovovaní programu; zdôrazňuje významnú legislatívnu úlohu, ktorú bude Európsky parlament zohrávať, a význam dobrej spolupráce s Komisiou počas revízie nariadenia; vyzýva Komisiu, aby zahrnula ustanovenia zamerané na revíziu podmienok právnej prípustnosti, registračné požiadavky a postupy preskúmania pre európsku iniciatívu občanov;

25.  zastáva názor, že v záujme občianstva Únie je treba, aby Komisia posilnila európsky kultúrny rozmer; podporuje program Európa pre občanov na financovanie inovačných projektov, ktoré by mohli mať systémový vplyv; navrhuje, aby sa súčasne s programom Európa pre občanov a ako doplnok k nemu vytvoril program Spoznávať Európu;

26.  navrhuje, aby s cieľom posilniť občianstvo Únie a uplatňovanie tohto občianstva Komisia podnecovala miestne orgány k tomu, aby vymenovali poradcov zodpovedných za európske záležitosti, keďže ide o úroveň, ktorá je najbližšie k občanom;

27.  odporúča, aby Komisia vo všetkých svojich riaditeľstvách aj v zastupiteľských úradoch v členských štátoch zaviedla vstupný register, ktorý občanom umožní obrátiť sa na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ písomne alebo osobne s náležitými zárukami;

28.  odporúča, aby Komisia v spolupráci s poskytovateľmi univerzálnych poštových služieb zaviedla systém zasielania správ s certifikáciou obsahu, dátumu a odosielateľa, aby sa občania mohli na diaľku písomne obrátiť na európske inštitúcie s náležitými zárukami;

29.  vyjadruje presvedčenie, že základné právo na slobodu prejavu a informácie zakotvené v článku 11 Charty základných práv EÚ, slobodné médiá a prístup k pluralite názorov v spoločnosti a v médiách sú nevyhnutnou súčasťou fungujúcej demokracie, a preto predstavujú ústavný základ členstva v EÚ, ako je to zakotvené v článkoch 2 a 6 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje potrebu jasne vymedzenej politiky EÚ na riešenie protieurópskej propagandy a falošných informácií, ako aj na podporu nezávislosti verejných médií od vlád; navrhuje, aby sa minimálny čas vo verejných vysielacích médiách vo všetkých členských štátoch venoval obsahu, ktorý sa týka záležitostí EÚ; navrhuje, aby inštitúcie EÚ pristúpili k vytvoreniu európskych televíznych kanálov vysielajúcich vo všetkých členských štátoch a vo všetkých úradných jazykoch EÚ a k vzdelávaniu občanov v oblasti mediálnej gramotnosti od raného veku; podporuje šírenie tlače a multimediálnej produkcie vo všetkých úradných jazykoch EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvyšovať informovanosť európskych novinárov;

30.  zastáva názor, že jazyková rozmanitosť a transparentnosť sú kľúčovými nástrojmi na priblíženie občanov k EÚ a ich zapojenie do jej činností; poznamenáva, že prístup k dokumentom predstavuje 30 % prešetrovaní, ktoré európsky ombudsman uzavrel v roku 2016, a preto odporúča presadzovanie práva na prístup k dokumentom a preklad čo najväčšieho počtu dokumentov do všetkých úradných jazykov EÚ; podporuje zintenzívnenie dialógu s občanmi a nabáda k verejným diskusiám s cieľom dosiahnuť, aby občania EÚ lepšie chápali vplyv EÚ na ich každodenný život a aby sa mohli zúčastňovať na výmene názorov, a to prostredníctvom blokov v televíznych programoch pre cielené publikum; požaduje horizontálnu smernicu o oznamovaní protispoločenskej činnosti, ktorá stanoví vhodné kanály a postupy na oznamovanie prípadov;

31.  podporuje presadzovanie kultúry verejnej služby v inštitúciách EÚ a vnútroštátnych inštitúciách a domnieva sa, že EÚ by mala ísť príkladom prostredníctvom najvyšších administratívnych noriem a noriem transparentnosti, v súlade s článkom 41 Charty základných práv EÚ; navrhuje, aby sa miestne kancelárie EÚ v členských štátoch zmenili na jednotné kontaktné miesta ponúkajúce komplexné služby pre občanov EÚ, aby sa znížila byrokracia a obmedzili prekážky, ktoré predstavuje z hľadiska uplatňovania práv vyplývajúcich z občianstva EÚ; zdôrazňuje význam projektu „len raz“, v rámci ktorého sa odstraňuje zbytočné zaťaženie európskych podnikov, od ktorých sa pri ich pôsobení za hranicami opakovane vyžaduje predkladanie rovnakých údajov a dokumentov;

32.  zdôrazňuje, že dostupné vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v oblasti informovania budúcich občanov EÚ o ich právach; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj prierezových zručností, ktoré prehlbujú porozumenie medzi kultúrami a aktívnu účasť v rôznorodých spoločenstvách prostredníctvom programu Erasmus+; nabáda členské štáty, aby v učebných osnovách škôl venovali viac priestoru občianskej výchove zameranej predovšetkým na občianstvo EÚ a rovnako na záležitosti EÚ a aby tomu prispôsobili odbornú prípravu učiteľov; pripomína, že treba podporovať učiteľov a pedagogických pracovníkov, aby do svojej výučby zahrnuli informácie o právach a občianstve v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať a rozvíjať online platformy pre vzdelávanie odborníkov, aby mali prístup k inovačným viacjazyčným vzdelávacím materiálom, ktoré im pomôžu inšpirovať a motivovať študentov, pokiaľ ide o získavanie vedomostí o EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naštartovala stratégiu pre vzdelávanie v oblasti európskeho občianstva, ktorá zahŕňa navrhované usmernenia s cieľom vypracovať učebný plán, ktorý by mohol zahŕňať návštevy škôl v inštitúciách EÚ;

33.  pripomína, že podľa platného práva EÚ vystúpenie členského štátu z Únie sa rovná strate európskeho občianstva pre jeho občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude prvým prípadom v histórii, keď boli občania zbavený práv, ktoré im boli udelené v zmluvách EÚ; zdôrazňuje, že sa očakáva, že táto strata práva bude mať závažný vplyv na ich každodenný život; zdôrazňuje, že každá dohoda by mala byť založená na zásadách rovnosti, symetrie, spravodlivého zaobchádzania, reciprocity a nediskriminácie, ako aj na plnom rešpektovaní integrity práva EÚ vrátane Charty základných práv Európskej únie a rámca ich presadzovania; naliehavo vyzýva obe rokujúce strany, aby uprednostňovali všetkých dotknutých občanov a chránili ich práva; vyzýva rokujúce strany, aby zachovali všetky súvisiace sociálne, hospodárske a rodinného práva, a najmä právo na zdravotnú starostlivosť, a to v najväčšej miere, ktorá je možná v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva;

34.  navrhuje stanoviť európsky štátny sviatok na 9. mája s cieľom posilniť európsky pocit spolupatričnosti k európskej rodine;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ich vnútroštátne právne predpisy boli dostatočne jasné a podrobné, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práva na voľný pohyb občanov a ich rodín, pristúpilo k náležitej odbornej príprave príslušných vnútroštátnych orgánov v tejto oblasti a aby sa poskytovali presné informácie zainteresovaným stranám presným spôsobom, a aby sa posilnila dobrá spolupráca a rýchla výmena informácií s inými vnútroštátnymi správnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o cezhraničné poistenie a starobný dôchodok; vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi hostiteľskými členskými štátmi a relevantnými konzulátmi, na základe ktorej sa zabezpečí riadna sieť pre poskytovanie pomoci a spravodlivé zaobchádzanie v cezhraničných prípadoch, najmä pokiaľ ide o opatrovnícke práva na deti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o cezhraničnom uznávaní rozhodnutí o osvojení;

36.  vyzýva Radu Európskej únie a Európsku radu, aby všetkým krajinám, ktoré spĺňajú potrebné technické kritériá, umožnili stať sa členmi schengenského priestoru, čím sa všetkým občanom EÚ umožní využívať právo na slobodu pohybu bez prekážok v podobe hraničných kontrol;

37.  pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa bezpečnosti by mali byť aktuálne, efektívne a účinné, pokiaľ ide o prevenciu a odhaľovanie meniacich sa bezpečnostných hrozieb a reagovanie na ne; vyzýva na urýchlené vykonávanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, lepšie presadzovanie existujúcich právnych nástrojov EÚ v tejto oblasti a účinnejšiu výmenu informácií a koordináciu medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ; víta iniciatívy Komisie na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu je dôležité plne dodržiavať základné práva; zdôrazňuje, že harmonizácia vnútornej a vonkajšej činnosti EÚ v oblasti bezpečnosti má zásadný význam pre účinnú ochranu občanov EÚ;

38.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vytvorenie účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, ktorá by sa zaoberala všetkými aspektami teroristickej hrozby;

39.  považuje deradikalizáciu a predchádzanie radikalizácii za absolútnu prioritu pre EÚ a dôrazne vyzýva na posilňovanie osobitných medzisektorových programov zameraných na vzdelávanie, dobrovoľnícke a kultúrne činnosti a prácu s mládežou a programy určené na deradikalizáciu v rámci inštitúcií, miestnych spoločenstiev, občianskej spoločnosti, náboženských komunít a regionálnych správ; je presvedčený, že komplexnú politiku v tejto oblasti by mali sprevádzať dlhodobé proaktívne procesy boja proti radikalizácii v oblasti súdnictva; zdôrazňuje, že treba vypracovať stratégie týkajúce sa sociálneho začleňovania a politiky zamerané na odstraňovanie diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby k radikalizácii pristupovali komplexne a využívali odborné znalosti siete na zvyšovanie informovanosti o radikalizácii, ktorá bola zriadená na podnet Komisie; zdôrazňuje, že predchádzanie radikalizácii možno takisto podporiť prostredníctvom opatrení financovaných z programov EÚ, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 či Európa pre občanov;

40.  požaduje plné a účinné vykonávanie smernice (EÚ) 2015/637, aby sa zabezpečila konzulárna ochrana občanov EÚ v tretích krajinách, kde ich členské štáty nemajú zastúpenie;

41.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na nový, bezpečnejší formát náhradného cestovného dokladu EÚ určeného nezastúpeným občanom EÚ nachádzajúcim sa mimo EÚ, ktorých pas bol odcudzený, stratil sa, bol zničený alebo dočasne nie je k dispozícii, aby sa zaručilo, že sa budú môcť bezpečne vrátiť domov;

42.  zdôrazňuje, že obetiam trestnej činnosti a terorizmu treba zaručiť primeranú úroveň práv bez diskriminácie v celej EÚ a že by sa s nimi malo zaobchádzať s rešpektom a dôstojnosťou a mali by dostávať primeranú podporu v súlade s ich individuálnymi potrebami a s potrebami ich rodín; zdôrazňuje, že počet európskych občanov zasiahnutých teroristickými útokmi v krajine, ktorá nie je ich vlastná, stúpa, a preto naliehavo žiada, aby sa v členských štátoch v súlade so smernicou (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu vypracovali protokoly na pomoc štátnym príslušníkom iných členských krajín v prípade teroristického útoku; prízvukuje, že je potrebná osobitná smernica o ochrane obetí terorizmu;

43.  vyjadruje poľutovanie nad existenciou cezhraničných prekážok v občianskych a sociálnych veciach, ako je rodinné právo alebo dôchodky, ktoré bránia mnohým občanom plne využívať výhody občianstva EÚ;

44.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti odškodnenia, ktoré sú k dispozícii rodičom a deťom v prípade rozluky alebo rozvodu, nie sú v každom členskom štáte rovnaké, takže stovky rodičov v Európe sa obrátili na Výbor pre petície a vyzvali ho, aby bol aktívnejší aj napriek tomu, že má v tejto oblasti veľmi obmedzené právomoci;

45.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť ochranu obetí rodovo motivovaného násilia a zohľadňovanie záujmov dieťaťa v prípadoch cezhraničných rodinných sporov;

46.  víta zriadenie zboru solidarity EÚ pre mladých európskych občanov a žiada, aby bola táto iniciatíva riadne financovaná, aby kvalitné pracovné miesta neboli nahradené neplatenou dobrovoľníckou činnosťou;

47.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na koordináciu a spoluprácu s cieľom účinne riešiť otázky dvojitého zdanenia a daňovej diskriminácie v akomkoľvek cezhraničnom kontexte a aby lepšie zohľadňovali reálne podmienky cezhraničnej mobility pracovníkov; domnieva sa, že existujúce dvojstranné dohovory v daňovej oblasti alebo jednostranné opatrenie niektorého členského štátu v súčasnosti riešia problematiku dvojitého zdanenia nedostatočne a vyžadujú si jednotné a urýchlené opatrenie na úrovni EÚ;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, európskej ombudsmanke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Dokument Rady 6622/16. (2) Dokument Rady 14268/15. (3) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 146. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0106. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0385. (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0013. (7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0063. (8) PE 601.177v04-00. (9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0512. (10) PE 597.698v03-00. Pozri tiež správu A8-0265/2017. (11) PE 603.107v02-00. Pozri tiež správu A8-0265/2017. (12) Ú. v. EÚ L 106, 24.4.2015, s. 1. (13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0347. (14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0083. (15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0142.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o „Smere k stratégii digitálneho obchodu” (2017/2065(INI))

P8_TA(2017)0488 A8-0384/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 207 ods. 3 a článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ”),

–  so zreteľom na Všeobecnú dohodu o obchode so službami (GATS),

–  so zreteľom na dohodu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o informačných technológiách (ITA),

–  so zreteľom na pracovný program WTO týkajúci sa elektronického obchodu,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov informačných a komunikačných technológií skupiny G7 zo zasadnutia, ktoré sa konalo 29. a 30. apríla 2016 v Takamacu (Kagawa),

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o digitálnom hospodárstve z Cancúnu z roku 2016,

–  so zreteľom na dynamickú koalíciu pre obchod vytvorenú na Fóre pre správu internetu,

–  so zreteľom na prebiehajúce obchodné rokovania EÚ s tretími krajinami,

–  so zreteľom na základnú dohodu, ktorú ohlásila Komisia 6. júla 2017 o hospodárskom partnerstve EÚ – Japonsko,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike EÚ (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178),

–  so zreteľom na správu Komisie o prekážkach obchodu a investícií z 23. júna 2017 (COM(2017)0338),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009),

–  so zreteľom na návrh Komisie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a o zrušení smernice 2002/58/ES (nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách) (COM(2017)0010),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 13. septembra 2017 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (COM(2017)0495,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. mája 2017 s názvom Digital4Development: začleňovanie digitálnych technológií a služieb do rozvojovej politiky EÚ (SWD(2017)0157),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)(5),

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a jeho 17 plánovaných cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na nadchádzajúcu 11. ministerskú konferenciu WTO, ktorá sa má konať v Buenos Aires od 10. do 13. decembra 2017, kde sa bude pravdepodobne rokovať o elektronickom obchode,

–  so zreteľom na iniciatívy Medzinárodnej telekomunikačnej únie OSN na podporu rozvojových krajín (ITU-D),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 8 ods. 1 Charty základných práv EÚ a článok 16 ods. 1 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu na tému Sloboda prejavu a súkromnom sektore v digitálnom veku (A/HRC/32/38) a na tému Úloha poskytovateľov digitálneho prístupu (A/HRC/35/22),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ktoré Rada (pre zahraničné veci) prijala 12. mája 2014,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, Séria európskych zmlúv č. 108, a dodatkový protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o transatlantických tokoch údajov(6),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých – Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu (COM(2017)0491),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci(A8-0384/2017),

A.  keďže technologický rozvoj a prístup k otvorenému internetu a digitalizácia ekonomiky sú motorom rastu, pretože umožňujú spoločnostiam, najmä začínajúcim podnikom, mikropodnikom a MSP, vytvárať nové príležitosti na vývoj, výrobu, uvádzanie na trh či dodávky tovaru alebo poskytovanie služieb, ako aj mať dosah na zákazníkov na celom svete rýchlejšie a s nižšími nákladmi než kedykoľvek predtým; keďže nové technológie, ako napr. technológia distribuovanej databázy transakcií, majú potenciál zvýšiť elektronický obchod zlepšením transparentnosti medzinárodných zmlúv a urýchlením prenosu hodnoty; keďže obchod s hmotným tovarom nahradil čoraz väčší objem cezhraničného prenosu digitálneho obsahu, pričom sa niekedy stiera rozdiel medzi tovarom a službami;

B.  keďže zhromažďovanie údajov, ich agregácia a schopnosť prenášať údaje cez hranice, má potenciál stať sa kľúčovou hnacou silou inovácie, produktivity a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

C.  keďže globalizácia a digitalizácia našich hospodárstiev a medzinárodného obchodu umožnili podnikom rásť a občanom poskytli hospodárske príležitosti; keďže digitalizácia tradičných priemyselných odvetví má vplyv na dodávateľské reťazce, modely výroby a služieb, čo by mohlo viesť k vytváraniu pracovných miest v nových odvetviach, ale mohlo by tiež narušiť súčasné pracovné miesta a viesť k neistým pracovným podmienkam, keďže čoraz viac úloh, ktoré tradične vykonávajú ľudia, sa buď automatizuje alebo externalizuje alebo oboje; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že sa musia zaviesť potrebné sociálne podporné opatrenia, aby boli prínosom pre celú spoločnosť, napríklad silné politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, aktívne politiky trhu práce a opatrenia na prekonanie digitálnej priepasti;

D.  keďže digitálne hospodárstvo si vyžaduje rámec založený na pravidlách vrátane moderných obchodných pravidiel, ktorým sa môžu zladiť rýchle zmeny na trhu a práva spotrebiteľov a ktorým sa poskytne politický priestor a priestor na nové regulačné iniciatívy, ktoré vládam umožnia chrániť a posilniť ochranu ľudských práv;

E.  keďže prístup k slobodnému, otvorenému a bezpečnému internetu je v digitálnom hospodárstve základnou podmienkou obchodu a rozvoja, ktoré sú založené na pravidlách; keďže zásada neutrality siete by mala byť kľúčovou súčasťou stratégie EÚ v oblasti digitálneho obchodu s cieľom umožniť spravodlivú hospodársku súťaž a inovácie v digitálnom hospodárstve a súčasne zaručiť slobodu prejavu na internete;

F.  keďže investície do infraštruktúry, ako aj prístup k zvyšovaniu kvalifikácie sú aj naďalej kľúčovými problémami v oblasti pripojenia a teda aj digitálneho obchodu;

G.  keďže v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja OSN sa zdôrazňuje, že poskytnutie všeobecného a cenovo dostupného prístupu k internetu v najmenej rozvinutých krajinách do roku 2020 bude mať zásadný význam pre podporu rozvoja, keďže rozvoj digitálneho hospodárstva by mohol byť hnacou silou pre vytváranie pracovných miest a rastu, pričom elektronický obchod je príležitosťou na zvýšenie počtu malých vývozcov, objemu vývozu a na diverzifikáciu vývozu;

H.  keďže ženy ako podnikateľky a pracovníčky môžu využívať lepší prístup na globálne trhy a ako spotrebiteľky nižšie ceny, keďže mnohé problémy a nerovnosti stále obmedzujú účasť žien na svetovom hospodárstve, keďže mnoho žien v krajinách s nízkym a stredným príjmom však stále nemá prístup k internetu;

I.  keďže elektronický obchod sa prudko rozvíja aj v rozvojových krajinách;

J.  keďže vlády na celom svete sa začínajú venovať digitálnemu protekcionizmu, a to tým, že vytvárajú prekážky, ktoré bránia prístupu na trh a priamym investíciám, alebo vytvárajú nespravodlivé výhody pre domáce spoločnosti; keďže viacero všeobecných opatrení v tretích krajinách, ktoré sa prijali v mene národnej (kybernetickej) bezpečnosti, majú čoraz väčší negatívny vplyv na obchod s produktmi IKT;

K.  keďže na zahraničné spoločnosti v súčasnosti využívajú oveľa lepší prístup na európsky trh ako Európania do tretích krajín; keďže mnohí z našich obchodných partnerov stále viac zatvárajú svoje domáce trhy a uchyľujú sa k digitálnemu protekcionizmu; keďže EÚ by mala upevniť svoju stratégiu digitálneho obchodu v zásade reciprocity, spravodlivej hospodárskej súťaži, inteligentnej regulácii a transparentnosti, aby sa obnovila dôvera spotrebiteľov a opätovne nastolili rovnaké podmienky pre podniky;

L.  keďže geografické blokovanie by sa malo ukončiť a v budúcnosti by nemalo prichádzať na vnútornom trhu k žiadnym formám diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti zákazníkov, miesta bydliska alebo sídla;

M.  keďže pri všetkých obchodných rokovaniach by sa mali presadzovať základné prvky, ktoré umožnia zachovať otvorený internet na digitálnom jednotnom trhu v EÚ, vrátane zásad, ako je spravodlivá hospodárska súťaž, neutralita siete a ochrana zodpovednosti sprostredkovateľov; keďže globálny rozmer digitálneho obchodu robí z WTO prirodzené miesto na rokovanie o multilaterálnom rámci založenom na pravidlách; keďže 11. ministerská konferencia WTO v decembri 2017 je platformou na začatie tohto procesu;

N.  keďže Európska únia je viazaná Chartou základných práv EÚ vrátane jej článku 8 o práve na ochranu osobných údajov, článkom 16 ZFEÚ o rovnakom základnom práve a článkom 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ); keďže právo na súkromie je základným ľudským právom; keďže vysoké normy v oblasti ochrany údajov pomáhajú budovať dôveru voči digitálnemu hospodárstvu medzi európskymi občanmi, a tým podporujú rozvoj digitálneho obchodu; keďže podpora vysokých štandardov v oblasti ochrany údajov, najmä v súvislosti s citlivými údajmi, a uľahčenie medzinárodného obchodu musia ísť v digitálnej ére ruka v ruke s cieľom podporiť slobodu prejavu a právo na informácie, elektronický obchod a šifrovanie, a zamietnuť digitálny protekcionizmus, hromadné sledovanie, kybernetickú špionáž a cenzúru online;

O.  keďže digitálny obchod musí chrániť ohrozené voľne žijúce živočíšne druhy a keďže online trhoviská musia zakázať predaj týchto živočíchov a prírodných produktov na svojich platformách;

P.  keďže súkromné podniky v čoraz väčšej miere stanovujú pravidlá a normy v oblasti digitálneho hospodárstva, čo bude mať priamy vplyv na občanov a spotrebiteľov, ako aj na domáci a medzinárodný obchod, a čo zároveň urýchliť vývoj technologických riešení na ochranu podnikov a spotrebiteľov;

Q.  keďže odporúčania OECD proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov a plány EÚ na vytvorenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb zdôraznili potrebu riešiť daňové problémy vrátane tých, ktoré prináša digitálne hospodárstvo; keďže dane by sa mali platiť tam, kde sa vytvára zisk; keďže transparentnejším, efektívnejším a spravodlivejším systémom na výpočet základu dane pre cezhraničné spoločnosti by sa malo zabrániť presunu zisku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; keďže na dosiahnutie spravodlivého a účinného zdaňovania všetkých spoločností a na vytvorenie rovnakých podmienok je nevyhnutný jednotný prístup k zdaňovaniu v digitálnom hospodárstve; pripomína, že obchodné dohody by mali obsahovať doložku týkajúcu sa dobrej správy, ktorou sa potvrdzuje záväzok oboch strán k plneniu dohodnutých medzinárodných noriem v oblasti boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

R.  keďže podľa OECD je do 5 % tovaru dovezeného do EÚ falšovaný tovar, čo vedie k značným stratám pracovných miest a daňových príjmov;

S.  keďže citlivé odvetvia, ako sú audiovizuálne služby, a základné práva, ako je ochrana osobných údajov, by nemali byť predmetom obchodných rokovaní;

T.  keďže digitálny obchod sa musí zamerať aj na podporu rastu MSP a začínajúcich podnikov, a nie len záujmy nadnárodných spoločností;

U.  keďže Mexiko spĺňa podmienky na pristúpenie k Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane údajov;

V.  keďže o ochrane osobných údajov sa v obchodných dohodách nedá vyjednávať a keďže ochrana údajov bola vždy vylúčená z mandátov EÚ na obchodné rokovania;

W.  keďže obchodné dohody možno využiť ako nástroj na zlepšovanie digitálnych práv; keďže začlenením ustanovení o neutralite siete, zákaze vynútených a neodôvodnených požiadaviek na lokalizáciu údajov, bezpečnosti údajov, bezpečnosti spracúvania a uchovávania údajov, šifrovaní a zodpovednosti sprostredkovateľov do obchodných dohôd možno posilniť najmä ochranu slobody prejavu;

1.  zdôrazňuje, že EÚ by ako spoločenstvo založené na hodnotách a najväčší vývozca služieb na celom svete mala stanovovať normy v rámci medzinárodných pravidiel a dohôd o digitálnych obchodných tokoch na základe troch prvkov: 1) zabezpečenie prístupu digitálneho tovaru a služieb na trhy v tretích krajinách, 2) zabezpečenie toho, aby obchodné pravidlá viedli k vytvoreniu hmatateľných prínosov pre zákazníkov, a 3) zaistenie a presadzovanie dodržiavania základných práv;

2.  zdôrazňuje, že hoci stratégia digitálneho jednotného trhu rieši mnohé z problémov, s ktorými sa digitálny obchod stretáva, podniky EÚ stále čelia značným globálnym prekážkam, ako sú netransparentné predpisy, štátne zásahy a neodôvodnené umiestnenie alebo uchovávanie údajov; upozorňuje, že niektoré z kľúčových opatrení stratégie digitálneho jednotného trhu, ako je napríklad iniciatíva EÚ v oblasti cloud computingu a reforma autorského práva, majú medzinárodný rozmer, ktorý by sa mohol riešiť v rámci európskej stratégie digitálneho obchodu;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné preklenúť digitálnu priepasť v záujme minimalizácie možných negatívnych vplyvov na sociálnu oblasť a rozvoj; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité podporovať účasť žien v oblastiach STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), odstrániť prekážky celoživotného vzdelávania a rodových rozdielov v prístupe k novým technológiám a ich používaniu; vyzýva Komisiu, aby hlbšie preskúmala, ako sú prepojené súčasné obchodné politiky a rodová rovnosť a akým spôsobom môže obchod podporovať posilnenie hospodárskeho postavenia žien;

4.  konštatuje, že sieťový efekt digitálneho hospodárstva umožňuje, aby veľký podiel na trhu mala jedna alebo malý počet spoločností, čo by mohlo viesť k nadmernej koncentrácii trhu; zdôrazňuje význam podpory spravodlivej a účinnej hospodárskej súťaže v obchodných dohodách, najmä medzi poskytovateľmi digitálnych služieb, ako sú online platformy, a používateľmi, ako sú mikropodniky, MSP a začínajúce podniky, a podpory možnosti výberu pre spotrebiteľov, zníženia transakčných nákladov, zabezpečenia nediskriminačného prístupu ku všetkým účastníkom trhu, ako aj toho, aby sa zabránilo vytváraniu dominantného postavenia, ktoré narúša trh; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť neutralitu siete ako kľúčovú súčasť stratégii digitálneho obchodu; domnieva sa, že stratégiu digitálneho obchodu musí dopĺňať posilnený a účinný medzinárodný rámec pre politiku hospodárskej súťaže, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi orgánmi pre hospodársku súťaž a silnými kapitolami o hospodárskej súťaži v obchodných dohodách; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby podniky a spoločnosti dodržiavali pravidlá hospodárskej súťaže a aby nedochádzalo k diskriminácii konkurentov na úkor záujmov spotrebiteľov;

5.  zdôrazňuje, že prístup k bezpečnému širokopásmovému pripojeniu na internet a k možnostiam digitálnych platieb, účinná ochrana spotrebiteľa, najmä mechanizmy nápravy v prípade internetového cezhraničného predaja, a predvídateľné colné režimy sú dôležité aspekty, pokiaľ ide o umožnenie digitálneho obchodu, trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu;

6.  domnieva sa, že v obchodných dohodách by sa mala stanoviť zvýšená spoluprácu medzi agentúrami na ochranu spotrebiteľov, a víta iniciatívy na podporu opatrení zameraných na zvýšenie dôvery spotrebiteľov pri obchodných rokovaniach, ako napríklad pravidlá týkajúce sa elektronických podpisov a zmlúv a nevyžiadané komunikácie; zdôrazňuje, že práva spotrebiteľov musia byť chránené a nesmú byť v žiadnom prípade oslabené;

7.  zdôrazňuje, že v rozvojových krajinách tvoria MSP väčšinu podnikov a zamestnávajú väčšinu pracovníkov výrobného sektora a sektora služieb; pripomína, že uľahčenie cezhraničného elektronického obchodu môže mať priamy vplyv na zlepšenie životných podmienok, zvyšovanie životnej úrovne a posilnenie hospodárskeho rozvoja;

8.  pripomína, že nič v obchodných dohodách nebráni tomu, aby EÚ a jej členských štátov zachovávali, zlepšovali a uplatňovali svoje pravidlá ochrany údajov; pripomína, že osobné údaje sa môžu prenášať do tretích krajín bez použitia všeobecných pravidiel v obchodných dohodách, pokiaľ sú a budú splnené požiadavky zakotvené v kapitole IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(7) a v kapitole V nariadenia (EÚ) 2016/679; uznáva, že rozhodnutia o primeranosti vrátane čiastočných rozhodnutí a rozhodnutí pre konkrétne sektory sú základným nástrojom na ochranu prenosu osobných údajov z EÚ do tretej krajiny; konštatuje, že EÚ prijala rozhodnutia o primeranosti len so štyrmi zo svojich 20 najväčších obchodných partnerov; pripomína, že je dôležité zaručiť, najmä prostredníctvom dialógov o primeranosti, prenos údajov z tretích krajín do EÚ;

9.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila a urýchlila prijímanie rozhodnutí o primeranosti za predpokladu, že tretie krajiny na základe svojho vnútroštátneho práva alebo svojich medzinárodných záväzkov zabezpečia úroveň ochrany, ktorá je „v zásade rovnocenná“ s úrovňou zaručenej v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala a zverejnila aktualizované a podrobné záväzné postupy s konkrétnym časovým rámcom na dosiahnutie týchto rozhodnutí, a to pri plnom rešpektovaní právomocí vnútroštátnych orgánov dohľadu a stanoviska Európskeho parlamentu;

10.  pripomína, že možnosť mať prístup k údajom, zhromažďovať, spracúvať a prenášať údaje cez hranice sa stala ešte dôležitejšou podmienkou akejkoľvek spoločnosti, ktorá poskytuje tovar a služby na medzinárodnej úrovni; konštatuje, že je to dôležité v prípade osobných a iných ako osobných údajov vrátane komunikácie medzi strojmi;

11.  naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr vypracovala pravidlá cezhraničného prenosu údajov, ktoré sú v plnom súlade so súčasnými a budúcimi pravidlami ochrany údajov a súkromia; ďalej žiada Komisiu, aby do obchodných dohôd EÚ začlenila horizontálne ustanovenia plne zachovávajúce právo strán chrániť osobné údaje a súkromie, a to za predpokladu, že toto právo nie je neopodstatnene uplatňované s cieľom obísť pravidlá cezhraničného prenosu údajov na iný účel, ako je ochrana osobných údajov; domnieva sa, že tieto pravidlá a opatrenia by mali byť súčasťou všetkých nových a nedávno začatých obchodných rokovaní s tretími krajinami; zdôrazňuje, že všetky pravidlá v tejto oblasti by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti všetkých budúcich kapitol o ochrane investícií;

12.  vyzýva Komisiu, aby prísne zakázala neodôvodnené požiadavky na lokalizáciu údajov v dohodách o voľnom obchode; domnieva sa, že najvyššou prioritou by malo byť odstránenie týchto požiadaviek, a zdôrazňuje, že by sa mali dodržiavať príslušné právne predpisy na ochranu údajov; vyjadruje poľutovanie nad snahou využívať tieto požiadavky ako určitú formu necolných prekážok obchodu a digitálneho protekcionizmu; zdôrazňuje, že tento protekcionizmus výrazne obmedzuje možnosti európskych podnikov na trhoch tretích krajín a oslabuje výhody digitálneho obchodu súvisiace s efektívnosťou;

13.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila svoju pozíciu týkajúcu sa cezhraničného prenosu údajov, neodôvodnených požiadaviek na lokalizáciu údajov a záruky ochrany údajov v obchodných rokovaniach v súlade s pozíciou Európskeho parlamentu, aby sa začlenili do všetkých nových a nedávno začatých rokovaní a aby sa predišlo tomu, že EÚ bude z medzinárodných obchodných rokovaná posunutá do úzadia;

14.  vyzýva Komisiu, aby bojovala opatreniam tretích krajín, ako sú politika nakupovania miestnych produktov, požiadavky na miestny obsah alebo nútené prevody technológií, pokiaľ nie sú odôvodnené na základe programov OSN na prekonanie digitálnej priepasti alebo výnimkami súvisiacimi s obchodnými aspektmi práv duševného vlastníctva (TRIPS), s cieľom zabezpečiť, aby mohli európske spoločnosti fungovať v spravodlivom a predvídateľnom prostredí;

15.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej vyvíjať úsilie na dvojstrannej, mnohostrannej a viacstrannej úrovni, aby sa tak zabezpečilo, že tretie krajiny budú poskytovať takú mieru otvorenosti voči zahraničným investíciám, ktorá zodpovedá miere otvorenosti EÚ, a že pre prevádzkovateľov z EÚ zachovajú rovnaké podmienky; víta návrh nariadenia EÚ, ktorým sa stanovuje rámec pre preskúmanie priamych zahraničných investícií do Únie, a podporuje jeho ciele v záujme lepšej ochrany najdôležitejších infraštruktúr a technológií;

16.  zdôrazňuje, že stratégia digitálneho obchodu musí byť plne v súlade so zásadou neutrality siete a zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie s prevádzkou na internete bez diskriminácie, obmedzenia alebo rušenia, nezávisle od odosielateľa, príjemcu, typu, obsahu, zariadenia, služby alebo aplikácie; okrem toho pripomína, že opatrenia na riadenie prevádzky by mali byť povolené len vo výnimočných prípadoch, ak je nevyhnutne potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné na splnenie zákonných požiadaviek, zachovanie integrity a bezpečnosti siete alebo na predchádzanie hroziacemu preťaženiu siete;

17.  zdôrazňuje, že pre digitalizáciu európskeho priemyslu a zvýšenie miery využívania elektronickej verejnej správy je veľmi dôležité zavádzanie primeranej infraštruktúry a prístupu k nej, najmä vo vidieckych, hornatých a odľahlých oblastiach, ktorá bude primeraná, pokiaľ ide o pokrytie, kvalitu a bezpečnosť, a ktorá podporuje neutrálnu sieť;

18.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad postupmi tretích krajín, ktoré podmieňujú prístup na trh zverejnením a postúpením zdrojových kódov softvéru, ktorý podniky plánujú predávať, štátnym orgánom; domnieva sa, že takéto opatrenia sú ako plošná požiadavka na prístup na trh neprimerané; vyzýva Komisiu, aby vládam, ktoré podpísali dohody o voľnom obchode, zakázala zapájať sa do takýchto činností; zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti by nemali brániť štátnym orgánom v presadzovaní transparentnosti softvéru, podpore zverejňovania zdrojového kódu prostredníctvom bezplatného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, ani vo výmene údajov prostredníctvom otvorených údajov licencií;

19.  pripomína, že v niektorých prípadoch sú potrebné požiadavky na miestnu prítomnosť s cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad obozretným podnikaním alebo regulačný dohľad a presadzovanie; opakuje preto svoju výzvu Komisii, aby prijímala obmedzené záväzky v režime 1 s cieľom zabrániť regulatórnej arbitráži;

20.  domnieva sa, že digitálny obchod by sa mal v rámci politiky verejného obstarávania ešte viac zjednodušiť, a to aj využitím možností poskytovania služieb na diaľku a tým, že by sa európskym podnikom, najmä MSP, umožnil prístup k verejnému a súkromnému obstarávaniu;

21.  konštatuje, že požiadavky na transfer technológií v záujme rozvoja by sa nemali vylučovať pravidlami týkajúcimi sa digitálneho obchodu;

22.  vyzýva Komisiu, aby orgánom tretích krajín zakázala požadovanie zverejňovania alebo postupovanie podrobných údajov o (šifrovacej) technológii používanej vo výrobkoch ako podmienku výroby, predaja alebo distribúcie týchto výrobkov;

23.  konštatuje, že ochrana práv duševného vlastníctva a investícií do VaV je základným predpokladom znalostnej ekonomiky EÚ a že medzinárodná spolupráca je kľúčovým prvkom boja proti obchodovaniu s falšovaným tovarom v celom hodnotovom reťazci; nabáda preto Komisiu, aby presadzovala celosvetové uplatňovanie medzinárodných noriem, ako sú dohody TRIPS Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) týkajúce sa internetu; pripomína, že právna ochrana v celej EÚ, či už online alebo offline, je potrebná v súvislosti s novými dielami, pretože podnecuje investovanie a vedie k ďalším inováciám; zdôrazňuje však, že obchodné dohody nie sú prostriedkom na rozširovanie úrovne ochrany nositeľov práv poskytnutím rozsiahlejších právomocí na presadzovanie autorských práv; zdôrazňuje, že prístup k liekom v tretích krajinách by nemal byť ohrozený ochranou duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že obchod s falšovaným tovarom si vyžaduje výrazne odlišný prístup k porušovaniu práv duševného vlastníctva v digitálnom hospodárstve;

24.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne kontrolovala program generických domén najvyššej úrovne (TLD) Internetovej korporácie pre prideľovanie mien a čísel ICANN, ktorá rozširuje názvy domén na tisíce generických názvov, a aby v súlade so svojím záväzkom voľného a otvoreného internetu zaručila ochranu držiteľov práv, najmä v súvislosti so zemepisnými označeniami;

25.  vyzýva Komisiu, aby obchodnými dohodami zabránila stranám v zavádzaní horných limitov pre zahraničný kapitál, stanovila pozitívne konkurenčné pravidlá veľkoobchodného prístupu pre siete etablovaných operátorov, stanovila transparentné a nediskriminačné pravidlá a poplatky za licencie a a zaistila skutočný prístupu k infraštruktúre poslednej míle na vývozných trhoch pre poskytovateľov telekomunikačných služieb EÚ; pripomína, že hospodárska súťaž založená na pravidlách v telekomunikačnom sektore vedie k vyššej kvalite služieb a nižším cenám;

26.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o vytvorenie súboru záväzných viacstranných pravidiel v oblasti elektronického obchodu v rámci WTO a aby sa aj naďalej zameriavala na konkrétne a realistické výsledky;

27.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene obnovila rokovania o TiSA v súlade s odporúčaniami, ktoré prijal Európsky parlament; zastáva názor, že EÚ by mala využiť túto príležitosť, aby prevzala vedúcu úlohu v stanovení najmodernejších globálnom digitálnych noriem;

28.  pripomína, že od roku 1998 členovia WTO dodržiavajú moratórium na clo z elektronických prenosov; zdôrazňuje, že takéto clo by znamenalo zbytočné ďalšie náklady pre podniky, ako aj spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby prepracovala moratórium na stálu dohodu o zákaze ciel z elektronických prenosov, ktorá bude predmetom podrobnej analýzy vplyvov v oblasti 3D tlače;

29.  berie na vedomie úsilie WTO postúpiť vpred vo svojom pracovnom programe pre elektronický obchod; žiada Komisiu, aby sa usilovala o ďalšie rozšírenie dohody WTO o informačných technológiách zahrnutím ďalších produktov a pribratím ďalších členských štátov WTO, a berie na vedomie, že v decembri 2017 sa v Buenos Aires bude konať Konferencia ministrov WTO; žiada Komisiu, aby s európskymi podnikmi a členskými štátmi čo najskôr prekonzultovala svoju pozíciu k elektronickému obchodu a k ďalším otázkam v oblasti digitálneho obchodu, ktoré sa na konferencii majú schváliť, aby sa zabezpečil jednotný európsky postoj;

30.  vyzýva Komisiu, aby používala obchodné dohody na presadzovanie interoperability noriem IKT, ktoré sú prínosom pre spotrebiteľovo aj výrobcov, najmä v kontexte bezpečného internetu vecí, 5G a kybernetickej bezpečnosti, a aby neobchádzala legitímne fóra pre mnohostrannú správu, ktoré prispeli k otvorenému internetu;

31.  podporuje oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 o prioritách normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (COM(2016)0176); zdôrazňuje, že hoci normalizácia IKT musí aj naďalej primárne prebiehať pod vedením priemyslu, musí byť dobrovoľná a vychádzať z konsenzu a byť založená na zásadách transparentnosti, otvorenosti, nestrannosti, účinnosti, relevantnosti a súdržnosti, jasnejší súbor priorít pre normalizáciu IKT, ako aj politická podpora na vysokej úrovni posilnia konkurencieschopnosť; konštatuje, že tento proces by mal využívať nástroje európskeho systému normalizácie a zahŕňať širokú škálu zainteresovaných strán v rámci EÚ aj na medzinárodnej úrovni, s cieľom zabezpečiť lepšie procesy stanovovania noriem v súlade so spoločnou iniciatívou pre európsku normalizáciu; vyzýva Komisiu, aby podporila vznik globálnych odvetvových noriem pod vedením EÚ pre kľúčové technológie 5G a sieťové architektúry, a to najmä využívaním výsledkov verejno-súkromného partnerstva 5G (5G PPP) na úrovni kľúčových európskych a medzinárodných normalizačných orgánov;

32.  zdôrazňuje význam medzinárodných noriem pre digitálne zariadenia a služby, najmä v oblasti kybernetickej bezpečnosti; žiada Komisiu, aby zabezpečila zavedenie základných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti v súvislosti s výrobkami v rámci internetu vecí a službami založenými na cloudovom systéme;

33.  domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať rastúcemu počtu spotrebiteľov a jednotlivcov, ktorí predávajú a nakupujú položky na internete a musia čeliť zaťažujúcim colným postupom týkajúcim sa tovaru zakúpeného na internete; pripomína, že je na položky predávané online, ktoré sa nepoužité vracajú, je potrebné zaviesť zjednodušený colný režim nepodliehajúci zdaňovaniu a clám; pripomína, že dohoda o uľahčení obchodu WTO sa zameriava na urýchlenie colných postupov a zlepšenie ich zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje, že treba digitalizovať colné informácie a riadenie prostredníctvom online registrácie a spracovania informácií, čo by malo uľahčiť odbavenia na hraniciach, spoluprácu pri odhaľovania podvodov, protikorupčné úsilie a transparentnosť cien týkajúcich sa ciel; domnieva sa, že pre spotrebiteľov by bolo prínosné širšie využívanie nástrojov, akým je napríklad riešenie sporov online;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporovala zmluvné strany obchodných dohôd, aby do kapitoly o telekomunikáciách svojich dohôd o voľnom obchode začleňovali medzinárodné roamingové poplatky, ako aj poplatky uplatňované na medzinárodné hovory a správy, ktoré budú transparentné, spravodlivé, primerané a orientované na spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby podporovala politické opatrenia, ktorými sa v záujme zníženia cien, podpory transparentnosti a predchádzania nekalých či inak pre spotrebiteľa negatívnych obchodných praktík podporujú nákladovo orientované maloobchodné ceny za roamingové služby;

35.  uznáva, že zásady smernice o elektronickom obchode (2000/31/ES) prispeli k rozvoju digitálneho hospodárstva tým, že sa nimi vytvorili priaznivé podmienky pre inovácie a zaručila sloboda prejavu a sloboda podnikania; pripomína, že Komisia je pri obchodných rokovaniach viazaná acquis EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby ďalej začleňovala digitálne technológie a služby do rozvojovej politiky EÚ, ako sa uvádza okrem iného aj v programe Digital4Development; vyzýva Komisiu, aby používala obchodné dohody na zlepšenie a presadzovanie digitálnych práv; uznáva, že len 53,6 % všetkých domácností na celom svete má prístup k internetu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále existuje značná digitálna priepasť; vyzýva Komisiu, aby zvýšila investície do digitálnej infraštruktúry na južnej pologuli s cieľom preklenúť túto digitálnu priepasť, a to aj prostredníctvom podnecovania verejno-súkromných partnerstiev, pričom bude aj naďalej dodržiavať zásady účinnosti rozvoja; v tejto súvislosti berie na vedomie príspevok Medzinárodnej telekomunikačnej únie na podporu rozvojových krajín (ITU-D) OSN v oblasti vytvárania, rozvoja a zlepšenia telekomunikačných zariadení a zariadení informačných a komunikačných technológií a sietí; naliehavo vyzýva Komisiu, aby úplne podmienila investície do širokopásmovej infraštruktúry v rozvojových krajinách rešpektovaním internetu ako slobodného, otvoreného a bezpečného priestoru a vypracovaním primeraného riešenia na podporu mobilného prístupu na internet a tým, že budú prispievať k týmto cieľom; zdôrazňuje, že tieto investície sú dôležité najmä pre miestne mikropodniky, malé a stredné podniky, najmä v rozvojových krajinách, aby mohli digitálne komunikovať s nadnárodnými podnikmi a mali prístup do globálnych hodnotových reťazcov; pripomína, že uľahčenie cezhraničného elektronického obchodu môže mať priamy vplyv na zlepšenie životných podmienok, zvyšovanie životnej úrovne a posilnenie hospodárskeho rozvoja; pripomína, že toto úsilie prispieva k rodovej rovnosti, pretože mnohé z týchto spoločností vlastnia a prevádzkujú ženy; pripomína, že digitálny obchod by tiež mohli byť zdrojom informácií pre orgány verejnej správy, a tým podporiť rozvoj elektronickej verejnej správy;

37.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby boli všetky stratégie digitálneho obchodu plne v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, a predovšetkým by sa mali snažiť o podporu začínajúcich podnikov a mikropodnikov, malých a stredných podnikov a umožniť im zapojiť sa do cezhraničného elektronického obchodu, a pripomína, že by to mohlo byť prínosom pre rodovú rovnosť;

38.  domnieva sa, že digitálne otázky by sa tiež mali výraznejšie premietnuť do politiky EÚ v oblasti pomoci obchodu na uľahčenie rastu elektronického obchodu prostredníctvom zvýšenej podpory pre inovácie a infraštruktúru a prístupu k financovaniu, najmä prostredníctvom iniciatív mikrofinancovania, ako aj pomoci pri zvyšovaní viditeľnosti na internete podnikov, ktoré sa venujú elektronickému obchodu v rozvojových krajinách, uľahčenia prístupu k platforme a podpory dostupnosti elektronických platobných riešení a prístupu k nákladovo efektívnej logistike a doručovacím službám;

39.  zdôrazňuje, že všetky stratégie digitálneho obchodu, ako aj jej sprievodné opatrenia, musia byť v plnom súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a prispievať k jeho realizácii; poznamenáva, že cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 4 týkajúci sa vzdelávania: poskytovať bezplatné, rovnoprávne a kvalitné primárne a sekundárne vzdelávanie pre všetky dievčatá a chlapcov, cieľ č. 5 o dosiahnutí rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia všetkých žien a dievčat, cieľ č. 8.10 podpore inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, najmä posilnením kapacity domácich finančných inštitúcií a rozširujúceho sa prístupu k finančným službám, ako aj cieľ č. 9.1 o rozvoji spoľahlivej a odolnej infraštruktúry so zameraním na spravodlivý prístup pre všetkých a cieľ č. 9.3 o zvyšovaní prístupu malých podnikov, najmä v rozvojových krajinách, k finančným službám vrátane dostupných úverov a ich integrácii do hodnotových reťazcov a trhov, sú v tejto oblasti zvlášť dôležité;

40.  zaväzuje sa, že bude svoju stratégiu digitálneho obchodu modernizovať každých 5 rokov;

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

(1) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0299. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0041. (5) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 35. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0233. (7) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.