Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie zo 17. novembra 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa obchodovacej povinnosti s určitými derivátmi (C(2017)07684 – 2017/2979(DEA))

P8_TA(2017)0489 B8-0667/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)07684),

–  so zreteľom na list Komisie z 29. novembra 2017, ktorým Európsky parlament žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 4. decembra 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012(1) (MiFIR), a najmä na jeho článok 32 ods. 1 a článok 50 ods. 5,

–  so zreteľom na článok 10 ods. 1 a článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(2),

–  so zreteľom na návrh regulačných technických predpisov o obchodovacej povinnosti s derivátmi v rámci MiFIR, ktoré predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) 28. septembra 2017 podľa článku 32 ods. 1 nariadenia MiFIR,

–  so zreteľom na sprievodný list orgánu ESMA Komisii z 28. septembra 2017 o návrhu regulačných technických predpisov orgánu ESMA o obchodovacej povinnosti v rámci nariadenia MiFIR,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 12. decembra 2017,

A.  keďže delegované nariadenie obsahuje vo svojej prílohe triedy derivátov, ktoré by mali podliehať obchodovacej povinnosti zavedenej článkom 28 nariadenia MiFIR; keďže deriváty, na ktoré sa vzťahuje táto obchodovacia povinnosť, môžu byť obchodované iba na regulovanom trhu, v rámci multilaterálneho obchodného systému, organizovaného obchodného systému alebo na obchodnom mieste tretej krajiny, ktoré Komisia považuje za rovnocenné;

B.  keďže orgán ESMA 28. septembra 2017 Komisii predložil návrh regulačných technických predpisov (RTP) spolu so sprievodným listom, v ktorom žiada všetky zúčastnené strany, aby sa zaviazali k skráteniu ich lehôt s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol politický cieľ obchodovacej povinnosti, ktoré sa má uplatňovať od 3. januára 2018; keďže orgán ESMA okrem toho konštatuje, že pred nadobudnutím účinnosti obchodovacej povinnosti sa ešte musí dokončiť značný počet rozhodnutí o rovnocennosti;

C.  keďže Európsky parlament sa domnieva, že prijaté RTP sa nezhodujú s návrhom RTP, ktorý predložil orgán ESMA, a to pre zmeny textu, ktoré vykonala Komisia, a keďže Európsky parlament sa domnieva, že má tri mesiace na vznesenie námietok voči RTP (ďalej len „kontrolné obdobie“);

D.  keďže delegované nariadenie by sa malo uplatňovať od 3. januára 2018, od dátumu uplatňovania smernice 2014/65/EÚ („MiFID II“) a nariadenia MiFIR, a plné využitie trojmesačného kontrolného obdobia, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, by presiahlo dátum, od ktorého sa začnú uplatňovať pravidlá obchodovacej povinnosti;

E.  keďže obchodovacia povinnosť pre deriváty je dôležitým prvkom záväzkov, na ktorých sa dohodli vedúci predstavitelia skupiny G20 v Pittsburghu v roku 2009;

F.  keďže rýchle uverejnenie delegovaného nariadenia v úradnom vestníku by umožnilo včasné vykonávanie a právnu istotu, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa obchodovacej povinnosti pre deriváty;

G.  keďže Európsky parlament zdôrazňuje dôležitosť toho, aby Komisia dokončila príslušné rozhodnutia o rovnocennosti pred tým, ako vstúpi do platnosti obchodovacia povinnosť;

H.  keďže Európsky parlament konštatuje, že RTP neobsahujú žiadne osobitné ustanovenia týkajúce sa súborných transakcií, a že môžu byť potrebné ďalšie usmernenie zo strany Komisie a orgánu ESMA, pokiaľ ide o súborné transakcie; keďže Európsky parlament sa domnieva, že tieto usmernenia by mali byť v súlade s ustanoveniami pre rýchlo nápravu stanovenými v smernici MiFID II;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84. (2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom (2017/2964(RSP))

P8_TA(2017)0490 B8-0677/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie(1) a na uznesenie z 3. októbra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom(2),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej rady (článok 50) z 29. apríla 2017 v nadväznosti na oznámenie Spojeného kráľovstva v súlade s článkom 50 Zmluvy o EÚ a na prílohu k rozhodnutiu Rady z 22. mája 2017, ktorým sa stanovujú smernice na rokovanie o dohode so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie,

–  so zreteľom na spoločnú správu vyjednávačov Európskej únie a vlády Spojeného kráľovstva z 8. decembra 2017 o pokroku dosiahnutom počas fázy 1 rokovania podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže cieľom rokovaní medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojeným kráľovstvom, ktoré sa konajú v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len “Zmluvy o EÚ“), je zabezpečiť riadené vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, berúc do úvahy rámec budúceho vzťahu Spojeného kráľovstva s EÚ, keď už nebude členským štátom;

B.  keďže docielenie riadneho vystúpenia z EÚ si vyžaduje, aby rokovania boli striktne časovo rozvrhnuté tak, aby sa otázky súvisiace s oddelením vyplývajúce z blížiaceho sa vystúpenia Spojeného kráľovstva riešili v prvej fáze ešte pred začatím druhej fázy rokovaní;

C.  keďže tri zďaleka najdôležitejšie otázky súvisiace s oddelením sa týkajú práv občanov EÚ s pobytom v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva s pobytom v EÚ27, hranice medzi Írskom a Severným Írskom a jedinečných a mimoriadnych okolností, ktorým čelí ostrov Írsko a vyrovnania finančných záväzkov Spojeného kráľovstva voči EÚ;

D.  keďže pred pokračovaním smerom k druhej fáze rokovaní musí nastať dostatočný pokrok vo všetkých troch z týchto otázok súvisiacich s oddelením a keďže tento cieľ sa musí dosiahnuť čo najrýchlejšie, aby bol k dispozícii dostatočne dlhý čas na druhú fázu rokovaní;

E.  keďže v spoločnej správe vyjednávačov Európskej únie a vlády Spojeného kráľovstva sa uvádza, že sa dosiahol dostatočný pokrok;

F.  keďže so zreteľom na práva občanov Spojené kráľovstvo:

G.  keďže pokiaľ ide o Írsko a Severné Írsko, Spojené kráľovstvo prijalo požadované záväzky, aby sa prostredníctvom zosúladenia právnych predpisov zabránilo vytvoreniu fyzickej hranice, čo zahŕňa:

H.  keďže so zreteľom na finančné vyrovnanie Spojené kráľovstvo primerane objasnilo, ktoré finančné záväzky bude plniť ako odchádzajúci členský štát;

I.  keďže to neznamená, že všetky nevyriešené otázky sa vyriešili, ani nevyjadruje stanovisko Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o postup schválenia konečnej dohody o vystúpení;

J.  keďže druhá fáza rokovaní by sa mala na základe spoľahlivých a jednoznačných zásad venovať finalizácii dohôd o riadenom vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie vrátane možných prechodných opatrení potrebných na vystúpenie Spojeného kráľovstva; keďže v tejto súvislosti by sa malo určiť celkové chápanie rámca budúcich vzťahov;

K.  keďže Spojené kráľovstvo a EÚ bude naďalej blízkymi susedmi a naďalej budú mať mnohé spoločné záujmy, hoci Spojené kráľovstvo už nebude členským štátom;

L.  keďže takéto úzke vzťahy vo forme dohody o pridružení medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by sa mohli považovať za vhodný rámec na základe ktorého možno chrániť a podporovať tieto spoločné záujmy, čo platí aj pre nové obchodné vzťahy;

M.  keďže výhodou dohody o pridružení je, že ide o flexibilný nástroj umožňujúci spoluprácu v širokom spektre oblastí politiky;

N.  keďže na zabránenie kaskádovému scenáru pri vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a aby sa vyjednávačom poskytla možnosť rokovať o dohode o budúcich vzťahoch, budú potrebné prechodné ustanovenia;

O.  keďže, bez ohľadu na výsledok rokovaní o budúcich vzťahoch nemôžu existovať žiadne kompromisy medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, a to ani pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti obrany na jednej strane a budúce hospodárske vzťahy na strane druhej;

P.  keďže na základe pripomienok, ako sú tie, ktoré vyslovil David Davis, v ktorých výsledok prvej fázy rokovaní označil len za „vyhlásenie o zámere“, hrozí oslabenie dobrej viery, ktorá vznikla počas rokovaní;

1.  víta spoločnú správu o pokroku predloženú vyjednávačmi EÚ a Spojeného kráľovstva, v ktorej sa dospelo k záveru, že sa pri rokovaniach o dohode o vystúpení dosiahol dostatočný pokrok, a blahoželá vyjednávačom Únie k doterajšiemu vedeniu rokovaní;

2.  zastáva názor, že správa umožňuje, aby rokovania postúpili do druhej fázy a odporúča, aby Európska rada rozhodla v tomto zmysle, no domnieva sa, že rokovania musia prebiehať v dobrej viere a zastáva názor, že rokovania sa v druhej fáze budú môcť rozvíjať iba vtedy, ak bude aj vláda Spojeného kráľovstva plne rešpektovať záväzky, ktoré prijala v rámci spoločnej správy, a ak sa tieto záväzky v plnom rozsahu premietnu do návrhu dohody o vystúpení;

3.  pripomína však, že stále existujú nevyriešené otázky, pokiaľ ide o zabezpečenie riadeného vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, ktoré sa musia vyriešiť pred tým, než sa dokončí dohoda o vystúpení a poznamenáva, že keď bude dohoda o vystúpení dokončená, musí byť formulovaná ako jasný a nedvojzmyselný právny text; poukazuje na to, že medzi tieto nevyriešené otázky patrí:

4.  vyhradzuje si preto všetky svoje práva, pokiaľ ide o konečnú dohodu o vystúpení, ktorú v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ bude musieť schváliť, ak táto dohoda má nadobudnúť účinnosť;

Rámec pre budúce vzťahy EÚ a Spojeného kráľovstva

5.  pripomína, že v článku 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa stanovuje rámec pre budúce vzťahy EÚ s odchádzajúcim členským štátom, ktorý Únia musí zohľadniť pri rokovaniach a uzatváraní dohody o vystúpení;

6.  navrhuje, aby v prípade, že sa dospeje celková zhoda, pokiaľ ide o rámec budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, tento rámec mal podobu politického vyhlásenia, ktoré bude prílohou dohody o vystúpení;

7.  poznamenáva, že o dohode, ktorou sa stanovia nové vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, vychádzajúcej z uvedeného rámca, sa môže formálne rokovať až po tom, ako Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ stane sa treťou krajinou;

8.  zdôrazňuje, že rámec pre budúce vzťahy EÚ a Spojeného kráľovstva v rámci dohody o vystúpení bude akceptovať len vtedy, ak bude v prísnom súlade s týmito zásadami:

9.  žiada, aby rámec pre budúce vzťahy, bol v súlade s uvedenými zásadami, ale zároveň umožňoval čo najužšie vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

10.  pripomína, že dohoda o pridružení, o ktorej sa bude rokovať a na ktorej sa EÚ a Spojené kráľovstvo dohodnú po vystúpení Spojeného kráľovstva, by v súlade s článkom 217 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) mohla predstavovať primeraný rámec pre budúce vzťahy; navrhuje, aby takáto dohoda okrem rámca pre riadenie, ktorý by zahŕňal silný a nezávislý mechanizmus na riešenie sporov, pokrývala aj tieto štyri piliere:

11.  pripomína, že mnohí občania Spojeného kráľovstva vyjadrili dôrazný nesúhlas so stratou práv, ktoré v súčasnosti požívajú podľa článku 20 ZFEÚ; navrhuje, aby EÚ27 preskúmala možnosti zmiernenia tejto situácie v rámci primárneho práva Únie a aby sa pritom v plnej miere dodržiavali zásady reciprocity, rovnosti, symetrie a nediskriminácie;

Prechodné opatrenia

12.  pripomína, že prechodné opatrenia zabezpečujúce právnu istotu a kontinuitu možno schváliť len vtedy, ak budú obsahovať primeranú rovnováhu práv a povinností, budú časovo obmedzené, ale nepresiahnu tri roky, a budú pozostávať z predĺženia platnosti acquis EÚ vrátane práv občanov, čo si vyžiada, aby sa platné právne predpisy EÚ v oblasti nástrojov a štruktúr regulácie, rozpočtu, dohľadu, súdnictva a presadzovania v Spojenom kráľovstve naďalej uplatňovali; poznamenáva, že Spojené kráľovstvo prestane byť súčasťou inštitúcií a orgánov EÚ;

13.  potvrdzuje, že všetky zmeny acquis EÚ, ktoré nadobudnú účinnosť počas prechodného obdobia, sa musia automaticky uplatňovať v Spojenom kráľovstve v súlade s prechodnými ustanoveniami dohodnutými medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

14.  trvá na tom, že všetky budúce obchodné dohody, ktoré Spojené kráľovstvo bude rokovať s tretími krajinami po vystúpení, budú môcť nadobudnúť účinnosť až na konci obdobia, v priebehu ktorého budú platiť prechodné opatrenia;

15.  poukazuje na to, že prechodné obdobie, ktoré sa dohodne v dohode o vystúpení medzi EÚ a Spojeného kráľovstva, sa môže začať až po uzavretí tejto dohody;

o
o   o

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, národným parlamentom a vláde Spojeného kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0102. (2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0361.

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (2016/3044(RSP))

P8_TA(2017)0491 B8-0660/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 116 a 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období Vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015(3) a zo 6. júla 2016(4) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(5),

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. júna 2017 o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou (COM(2017)0340),

–   so zreteľom na mapovanie a analýzu nedostatkov platformy pre finančné spravodajské jednotky EÚ (platforma FIU EÚ), pokiaľ ide o analýzu právomocí FIU EÚ a prekážok pri získavaní a výmene informácií, 15. decembra 2016,

–  so zreteľom na návrh odporúčania Vyšetrovacieho výboru prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov,

–  so zreteľom na konečnú správu Vyšetrovacieho výboru prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (A8-0357/2017),

–  so zreteľom na článok 198 ods. 12 rokovacieho poriadku,

1.Všeobecne

1.  so znepokojením si všíma, že panamské dokumenty otriasli dôverou občanov v náš finančný a daňový systém; pripomína, že je veľmi dôležité obnoviť dôveru verejnosti a zabezpečiť spravodlivé a transparentné daňové systémy a daňovú a sociálnu spravodlivosť; na tento účel vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby riadne implementovali a posilnili svoje právne nástroje, a tým sa prešli z utajovania na transparentnosť a vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií, účinnejšie bojovali proti praniu špinavých peňazí, a žiada, aby členské štáty zjednodušili svoje daňové systémy s cieľom zabezpečiť spravodlivejšie zdaňovanie a investovať do reálnej ekonomiky;

2.  zdôrazňuje naliehavú potrebu opätovne vymedziť európsky model zdaňovania s cieľom obmedziť nekalú hospodársku súťaž medzi členskými štátmi;

3.  odsudzuje množstvo prípadov nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o výkon právnych predpisov EÚ, ktoré Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi odhalil, a uvádza vážne obavy z porušenia 3. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD III)(6) týkajúceho sa spolupráce finančných spravodajských jednotiek (FIU); naliehavo žiada Komisiu i členské štáty, aby posilnili svoje úsilie, záväzky, spoluprácu a investície do finančných a ľudských zdrojov v rámci zlepšenia dohľadu a presadzovania, a to nielen s cieľom predchádzať a účinnejšie bojovať proti nezákonným praktikám, ako je pranie špinavých peňazí, daňovým únikom a daňovým podvodom, ale aj predchádzať a bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu, ktoré je možno legálne, ale je v rozpore s duchom zákona; pripomína zásadu predvídateľnosti obvinení; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že akékoľvek porušenie právnych predpisov bude náležite potrestané; trvá na nákladovej efektívnosti úsilia za týmto účelom;

4.  vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s oznámenými prípadmi prania špinavých peňazí a so správami o podozrivých transakciách prijali opatrenia s cieľom uskutočniť náležité vyšetrovanie hneď, ako príslušné orgány dostanú informácie;

5.  pripomína rámec EÚ pre oznámenia o podozrivej transakcii a zdôrazňuje potrebu užšej medzinárodnej spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami z EÚ a z krajín mimo EÚ; okrem toho žiada, aby európske orgány, najmä Europol a Eurojust, mali v prípadoch prania špinavých peňazí väčšie vyšetrovacie právomoci;

6.  pripomína, že riadne overovanie toho, kto sú koneční skutoční vlastníci, je nevyhnutné na zamedzenie tomu, aby sa schránkové spoločnosti nevyužívali na pranie peňazí (ako sa ukázalo v prípade tzv. azerbajdžanskej práčovne); zároveň vyzýva na účinné vykonávanie a presadzovanie európskej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

7.  žiada členské štáty, aby sa zdržali agresívneho daňového plánovania na strane ponuky prostredníctvom reklamy a ponúkania daňových rozhodnutí a výhod alebo pravidiel ad hoc;

8.  vyzýva všetky jurisdikcie, ktoré transponovali alebo budú transponovať odporúčania OECD proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov do vnútroštátneho práva, aby dodržiavali nielen znenie, ale aj ducha odporúčaní; pripomína, že transparentnosť je dôležitým nástrojom na boj proti daňovým únikom a najmä proti agresívnemu daňovému plánovaniu;

9.  považuje za poľutovaniahodné, že v súčasných právnych predpisoch o daňových únikoch a praní špinavých peňazí na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni stále existuje veľa medzier, a domnieva sa, že je naliehavo potrebné dôsledné vykonávanie a ďalšie posilnenie existujúcich právnych predpisov; víta zvýšené úsilie a pokrok, ktorý sa vykonal v predkladaní nových legislatívnych návrhov na zavedenie inkluzívnych stratégií odvtedy, ako boli zverejnené panamské dokumenty, ale vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom politickej vôle niektorých členských štátov pokročiť v reformách a ich presadzovaní, čo by prinieslo skutočnú zmenu;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázky daňovej politiky na úrovni Rady často blokujú jednotlivé členské štáty; opätovne pripomína varovania výboru TAXE 1, podľa ktorých poskytnutie práva na veto v daňových záležitostiach každému členskému štátu znamená, že pravidlo jednomyseľnosti v Rade znižuje motiváciu prejsť od súčasného stavu k riešeniu na báze väčšej spolupráce; pripomína svoju výzvu Komisii, aby využila postup stanovený v článku 116 ZFEÚ, ktorý umožňuje zmeniť požiadavku na jednomyseľnosť v prípadoch, keď Komisia zistí, že rozdiel medzi ustanoveniami upravenými zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch narúša podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

11.  konštatuje, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové úniky a pranie špinavých peňazí sú stále celosvetovým javom, a preto si vyžadujú komplexnú, jasnú a ucelenú odpoveď založenú na vzájomnej podpore a posilnenej spolupráci na úrovni EÚ aj na svetovej úrovni; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu v celosvetovom boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí;

12.  so znepokojením konštatuje, že chýbajú ambiciózne a konkrétne opatrenia na boj proti daňovým rajom; v tomto zmysle upozorňuje na skutočnosť, že iba zvýšenie transparentnosti nebude stačiť na vyriešenie tohto problému; zdôrazňuje preto, že je naliehavo potrebné presadzovať medzinárodnú spoluprácu a viacstranný prístup, do ktorých musia byť zapojené rozvinuté a rozvojové krajiny;

13.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporili a presadzovali medzivládny samit na úrovni OSN s cieľom stanoviť cestovnú mapu a spoločný akčný plán na ukončenie pôsobenia tzv. daňových rajov;

14.  zdôrazňuje, že na úplné zohľadnenie digitalizácie podnikateľského prostredia je potrebné vymedziť pojem zakladania digitálnych podnikov, aby sa zabezpečilo, že s podnikmi, ktoré dosahujú výnosy v jednom členskom štáte bez toho, aby mali v tomto členskom štáte fyzické sídlo, sa bude zaobchádzať takisto ako s podnikmi s fyzickým sídlom; vyzýva preto Komisiu, aby zahrnula digitálne podniky do všetkých európskych opatrení zameraných na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a na daňové opatrenia;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby k veci pristupovali iniciatívne a nečakali na odhalenia médií, ale riešili tieto problémy ako prioritnú záležitosť; pripomína, že transparentnosť nemôže byť odvetvová;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné dbať na to, aby sa pri brexite neuprednostňovala daňová súťaž medzi zvyšnými 27 členskými štátmi usilujúcimi sa prilákať niektoré odvetvia a služby, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Spojenom kráľovstve, a aby brexit neviedol k zmierneniu úsilia v boji proti daňovým únikom zo strany Spojeného kráľovstva vrátane jeho zámorských a súvisiacich území; upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že tento rozmer by sa mal náležite zohľadniť počas druhej fázy brexitu pri rokovaní o akejkoľvek partnerskej alebo obchodnej dohode so Spojeným kráľovstvom;

17.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie ukončiť svoj záväzok predkladať každé dva roky správu o boji proti korupcii vo všetkých členských štátoch; poznamenáva, že monitorovanie boja proti korupcii Komisiou bude prebiehať prostredníctvom procesu európskeho semestra; zastáva názor, že boj proti korupcii by mohli zatieniť iné hospodárske a finančné záležitosti v tomto procese; vyzýva Komisiu, aby išla príkladom a obnovila uverejňovanie tejto správy a zaviazala sa vykonávať oveľa dôveryhodnejšiu a komplexnejšiu stratégiu v oblasti boja proti korupcii;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o možnosť povinnej registrácie alebo zákaz vlastníctva, vrátane skutočného vlastníctva, finančných účtov a schránkových spoločností štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ a spoločnosťami z EÚ v krajinách zahrnutých do zoznamu EÚ, v ktorom sú uvedené nespolupracujúce jurisdikcie, a do zoznamu EÚ, v ktorom sú uvedené krajiny so strategickými nedostatkami v režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby sa zabránilo daňovým únikom a daňovým podvodom;

2.Daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam

2.1Daňové raje

19.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné spoločné medzinárodné vymedzenie toho, čo je daňový raj, daňová oáza, nespolupracujúca daňová jurisdikcia a vysokoriziková krajina z hľadiska prania špinavých peňazí; žiada, aby sa tieto vymedzenia dohodli na medzinárodnej úrovni bez toho, aby bolo dotknuté okamžité uverejnenie spoločného čierneho zoznamu EÚ; zdôrazňuje, že tieto vymedzenia predpokladajú zavedenie jednoznačných a objektívnych kritérií;

20.  pripomína členským štátom význam zásady všeobecného pravidla proti zneužívaniu v oblasti daňovej politiky, a nabáda daňové orgány k tomu, aby túto zásadu dôsledne využívali s cieľom zamedziť vytváraniu štruktúr pre daňové podvody a daňové úniky;

21.  v snahe o podporu väčšej medzinárodnej spolupráce sa domnieva, že je takisto veľmi dôležité zachovať právnu objektívnosť týchto vymedzení a ich presadzovanie, keďže niektoré jurisdikcie sa môžu hlásiť k medzinárodne odsúhlaseným normám, ale nemusia ich uplatňovať v praxi; zdôrazňuje, že uvedené vymedzenia by nemali podliehať politickej zaujatosti a mali by jurisdikcie uvedené na zozname motivovať k prijatiu opatrení, ktoré povedú k ich odstráneniu zo zoznamu;

22.  pripomína, že formálny záväzok voči medzinárodne schváleným normám je prvým krokom, ale iba správne vykonávanie týchto noriem a skutočné a nefalšované úsilie zmierni rizikové faktory a povedie k úspešnému boju proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a daňovým únikom;

23.  pripomína, že slobodné zóny a slobodné prístavy nesmú byť zneužívané na dosiahnutie rovnakého účinku, ako majú daňové raje, alebo na obchádzanie pravidiel transparentnosti s cieľom prania špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby riešila otázku slobodných prístavov v Európskej únii;

24.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom zabezpečiť, aby štruktúry v daňových rajoch s užívateľom (užívateľmi) výhod v členských štátoch podliehali podobným požiadavkám na audit a zverejňovanie účtov, aké platia v európskej jurisdikcii, v ktorej sa užívateľ výhod nachádza;

25.  domnieva sa, že by EÚ mala zakázať udržiavanie obchodných vzťahov s právnymi konštrukciami vytvorenými v daňových rajoch, ak nemožno určiť konečného vlastníka;

26.  žiada Komisiu, aby uverejnila výročnú verejnú správu o využívaní finančných prostriedkov EÚ, ako aj o peňažných prevodoch Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj do štruktúr v daňových rajoch vrátane počtu a povahy zablokovaných projektov, vysvetlení o dôvodoch vedúcich k zablokovaniu projektov a nadväzujúcich opatrení, ktoré boli prijaté na zabezpečenie toho, aby žiadne finančné prostriedky EÚ priamo alebo nepriamo neprispievali k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom;

2.1.1.Spoločný zoznam daňových jurisdikcií nespolupracujúcich s EÚ

27.  víta vedúcu úlohu Komisie pri zostavovaní kritérií pre spoločný zoznam daňových jurisdikcií nespolupracujúcich s EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento proces má príliš dlhé trvanie; vyzýva Radu, aby neoslabovala ambicióznosť vo vzťahu ku kritériám uvedeného zoznamu, ale aby ju radšej zvýšila; trvá na tom, aby boli kritériá navrhované Komisiou zohľadnené, a to i vrátane nulovej alebo takmer nulovej sadzby dane z príjmov právnických osôb, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby zoznam bol efektívny a nie náhodný; domnieva sa, že kritériá transparentnosti by sa mali uplatňovať v plnej miere a že tieto kritériá by mali primerane zohľadňovať aj vykonávanie a presadzovanie; s cieľom zabezpečiť účinnosť a vierohodnosť tohto zoznamu vyzýva Radu, aby zaviedla tvrdé, proporčné a odrádzajúce sankcie voči krajinám na tomto zozname, a zdôrazňuje, že posúdenie jednotlivých krajín by sa malo vykonávať transparentne; žiada Radu a Komisiu, aby zaviedli transparentné a objektívne mechanizmy preskúmania, pričom do procesu zapoja i Európsky parlament, s cieľom aktualizovať tento zoznam v budúcnosti; pripomína, že cieľom tohto zoznamu je zmeniť správanie takejto jurisdikcie, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí a napomáhanie k daňovým podvodom;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zoznam EÚ obsahujúci nespolupracujúce daňové jurisdikcie, ktorý schvaľuje a uverejňuje Rada, je zameraný len na jurisdikcie mimo EÚ, pričom sa vynechávajú krajiny v rámci EÚ, ktoré systematicky zohrávajú úlohu pri podpore a umožňovaní škodlivých daňových praktík a ktoré nespĺňajú kritérium spravodlivého zdaňovania; zdôrazňuje, že do zoznamu by boli zaradené aspoň štyri členské štáty, ak by sa preverili podľa tých istých kritérií EÚ, ako vyplynulo zo simulácie, ktorú uskutočnila konfederácia Oxfam; je znepokojený tým, že a priori vylúčenie krajín EÚ z kontroly má negatívny vplyv na legitímnosť, dôveryhodnosť a účinnosť celého procesu;

29.  zastáva názor, že len čo sa zavedie zoznam daňových jurisdikcií nespolupracujúcich s EÚ, by Komisia mala navrhnúť súvisiace právne predpisy, ktoré určia harmonizované povinnosti daňových orgánov v každom členskom štáte, a to každoročne zverejňovať údaje obsahujúce celkovú hodnotu a miesto určenia peňažných prevodov každého členského štátu do každej jurisdikcie na tomto zozname;

30.  požaduje, aby sa sankcie uplatňovali aj na spoločnosti, banky a účtovné a právnické firmy a daňových poradcov, u ktorých sa preukázalo, že sa podieľajú na nezákonných, škodlivých alebo neoprávnených činnostiach s nespolupracujúcimi jurisdikciami alebo v prípade ktorých sa preukázalo, že umožnili nezákonné, škodlivé alebo neoprávnené pravidlá pre dane z príjmov právnických osôb zahŕňajúce právne nástroje v týchto jurisdikciách;

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v panamských dokumentoch sa spomínajú aj viacerí občania, subjekty a politicky exponované osoby EÚ; nabáda členské štáty, aby objasnili, či boli tieto prípady riadne prešetrené, a ak áno, či predstavujú porušenie vnútroštátnych právnych predpisov; zároveň zdôrazňuje, že bohužiaľ, podobne aj po tom, ako boli mnohí občania, subjektov a politicky exponované osoby požiadaní o spoluprácu s Vyšetrovacím výborom na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi, odmietli poskytnúť informácie, ktoré by mohli byť užitočné pre cieľ tohto výboru;

32.  konštatuje, že podľa najnovších údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o priamych zahraničných investíciách, má Luxembursko spolu s Holandskom viac prichádzajúcich investícií než USA, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria investície do účelových jednotiek, ktoré nevykonávajú žiadnu významnú hospodársku činnosť a že do Írska smeruje viac prichádzajúcich investícií než do Nemecka alebo Francúzska; poukazuje na to, že podľa národného štatistického úradu tvoria zahraničné investície na Malte 1 474 % veľkosti hospodárstva tejto krajiny; konštatuje, že podľa výskumu Amsterdamskej univerzity prešlo 23 % všetkých investícií podnikov, ktoré skončili v daňových rajoch, cez Holandsko; domnieva sa, že tieto údaje sú jasným dôkazom toho, že niektoré členské štáty umožňujú nadmerné aktivity týkajúce sa presunov zisku na úkor iných členských štátov;

33.  vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2018 predložila správu, v ktorej posúdi daňové režimy členských štátov a ich závislé jurisdikcie, regióny alebo iné administratívne štruktúry, ktoré uľahčujú daňové úniky a daňové podvody a majú potenciálne škodlivý vplyv na jednotný trh;

2.1.2.Zoznam EÚ týkajúci sa rizikových krajín na účely boja proti praniu špinavých peňazí

34.  odsudzuje skutočnosť, že Komisia doposiaľ nevykonala svoje vlastné a nezávislé posúdenie na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, ako sa nariaďuje v ustanoveniach AMLD, ale že sa spolieha výlučne na zoznam vypracovaný Finančnou akčnou skupinou (FATF), v ktorej je Komisia členom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v tomto ohľade neodpovedala uspokojivo na požiadavky Európskeho parlamentu;

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na vlastnom zozname a aby podala správu Európskemu parlamentu o vykonávaní svojho plánu postupu, a najmä o svojom záväzku zvýšiť všetky zdroje, ktoré akčná skupina na boj proti finančnej trestnej činnosti potrebuje;

36.  domnieva sa, že má mimoriadny význam, aby EÚ postupovala v tejto veci ambicióznejšie ako FATF; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné viac investovať do ľudských a finančných zdrojov alebo optimalizovať ich prerozdelenie v rámci Komisie s cieľom posilniť preverovací postup;

37.  nazdáva sa, že cieľom tohto zoznamu je povzbudiť k správaniu jurisdikcií v prípadoch prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a odradiť iné štáty od vykonávania podobných potenciálne škodlivých politík;

38.  vyzýva Komisiu, aby bola ústrednou inštitúciou pre zoznam vysoko rizikových tretích krajín v boji proti praniu špinavých peňazí a preskúmanie európskeho zoznamu daňových rajov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a doplnkovosť;

2.2.Ďalšie právne predpisy v oblasti daní

39.  víta nové právne predpisy, ktoré boli prijaté v posledných dvoch rokoch ako reakcia na LuxLeaks; víta zameranie sa EÚ na projekt OECD BEPS; vyzýva členské štáty, aby urýchlene premietli právne predpisy EÚ do svojich právnych systémov a zabezpečili ich presadzovanie;

40.  vyzýva na ambiciózne verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín s cieľom zvýšiť daňovú transparentnosť a posilniť verejnú kontrolu nadnárodných podnikov, keďže by to umožnilo širšej verejnosti prístup k informáciám o vytvorených ziskoch, prijatých dotáciách a daniach, ktoré tieto podniky platia v jurisdikciách, v ktorých pôsobia; vyzýva Radu, aby dospela k spoločnej dohode o návrhu na začatie rokovaní s ostatnými inštitúciami EÚ s cieľom prijať verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín, čo je jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie väčšej transparentnosti daňových informácií spoločností pre všetkých občanov;

41.  zdôrazňuje, že verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín umožní investorom a akcionárom zohľadniť daňové politiky pri účasti na schôdzach akcionárov a prijímaní investičných rozhodnutí;

42.  pripomína, že informácie o daniach by sa mali stať základnou súčasťou finančného výkazníctva podnikov;

43.  naliehavo žiada Radu, aby dospela k rýchlej a ambicióznej dohode týkajúcej sa oboch krokov spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB); pripomína, že okrem zníženia nákladov firiem a daňových správ členských štátov by sa tým vyriešila otázka transferového oceňovania a zabezpečila spravodlivejšia spolupráca v rámci jednotného trhu; zdôrazňuje, že harmonizácia daňových základov je najlepším riešením v záujme ukončenia daňovej optimalizácie a agresívneho daňového plánovania zákonnými prostriedkami; pripomína, že nové záväzné vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ je potrebné, aby sa zabezpečilo, že sa zdaňovanie bude uskutočňovať tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a kde sa vytvára hodnota; keďže toto by mali sprevádzať minimálne záväzné kritériá, ktoré pomôžu určiť, či má hospodárska činnosť dostatočnú váhu, aby sa zdaňovala v konkrétnom členskom štáte, s cieľom vyhnúť sa problému tzv. schránkových firiem, najmä pokiaľ ide o výzvy, ktoré plynú z digitálneho hospodárstva;

44.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby napredovali smerom k oveľa ambicióznejším reformám v oblasti zdaňovania;

45.  zdôrazňuje, že na to, aby jednotné zdaňovanie fungovalo ako prostriedok na ukončenie presunu ziskov, musí byť globálne, a že zavedením spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) na úrovni EÚ hrozí riziko, že by sa situácia, keď členské štáty prichádzajú o daňové príjmy v prospech zvyšku sveta, mohla stať trvalou, rovnako ako situácia, keď niektoré členské štáty využívajú zvyšok sveta vo svoj prospech; poznamenáva, že prístup výlučne na úrovni EÚ by mohol odstrániť stimuly na presun ziskov v rámci EÚ, práve naopak, mohol by vytvoriť priestor na ďalšie podnety a priestor na presun ziskov mimo EÚ;

46.  pripomína svoje odporúčania, že treba zabezpečiť, aby bola automatická výmena informácií o daňových rozhodnutiach rozšírená na všetky rozhodnutia a aby Komisia získala prístup ku všetkým relevantným informáciám, s cieľom dodržiavať európske pravidlá hospodárskej súťaže(7);

47.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh na revíziu smernice o administratívnej spolupráci (DAC)(8) s cieľom posilniť väčšiu daňovú spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom povinnosti odpovedať na žiadosti skupiny v daňových záležitostiach, aby jedna európska krajina mohla poskytnúť všetky informácie, ktoré ostatné krajiny potrebujú na trestné stíhanie cezhraničných subjektov vyhýbajúcich sa plateniu daní; pripomína svoj návrh na zmenu a smernice DAC s cieľom zlepšiť koordináciu členských štátov v oblasti daňových auditov(9);

48.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ nezaplatené dane získané späť od príjemcov nezákonnej daňovej pomoci patria krajine, ktorá poskytla pomoc, a nie krajinám, ktoré majú narušené svoje daňové základy z dôvodu rušivých daňových systémov; vyzýva Komisiu, aby pre dotknuté členské štáty vypracovala na tento účel vhodné metodiky kvantifikácie straty príjmov a primerané postupy vymáhania s cieľom zabezpečiť, aby sa nezaplatené dane rozdelili medzi členské štáty, v ktorých sa hospodárska činnosť skutočne vykonávala;

49.  domnieva sa, že daňové reformy musia vždy umožniť občanom kontrolou a poskytnúť občianskej spoločnosti prístup, informácie a odbornú prípravu, ktoré im umožnia produktívne sa zapojiť do tvorby politík, čo v súčasnosti nie je bežné;

50.  okrem toho zdôrazňuje, že daňové právne predpisy musia byť na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni EÚ zjednodušené a navrhnuté tak, aby boli prístupné všetkým občanom s cieľom zabrániť zložitosti, z ktorej profitujú odvetvia vyhýbajúce sa daňovým povinnostiam;

51.  vyzýva Komisiu, aby predložila revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní(10), ktorá zahŕňa opatrenia na predchádzanie tomu, aby orgány verejnej správy pracovali so spoločnosťami, ktoré využívajú daňové raje;

52.  žiada Komisiu, aby začala komplexné hodnotenie 19 rokov činnosti skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) so zameraním na výsledky dosiahnuté v predchádzaní cezhraničným škodlivým systémom dane z príjmov právnických osôb vo forme verejnej správy; na základe zistení žiada reformu skupiny pre kódex správania, ktorá povedie k väčšej transparentnosti a efektívnosti jej činnosti, pretože táto skupina musí zohrávať ústrednú úlohu v úsilí EÚ o zlepšenie tejto oblasti žiada, aby Európsky parlament získal väčšie kontrolné právomoci a zodpovednosť za túto skupinu;

53.  vyzýva Komisiu, aby zostavila zoznam škodlivých systémov, v súvislosti s ktorým sa skupina pre kódex správania doteraz nebola schopná dohodnúť na prijatí opatrení a jeho uverejnení; vyzýva Komisiu, aby do roku 2020 posúdila vplyv prístupu na základe spojitosti v súlade so systémom patentových kolónok a, ak je to možné, aby kvantifikovala ich vplyv na inováciu a stratu pri výbere daní;

54.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v panamských dokumentoch sa spomínajú aj viaceré členské štáty EÚ; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s daňovými orgánmi iniciovala rozsiahle hodnotenie potenciálne škodlivých daňových opatrení v členských štátoch, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a zavedené protiopatrenia, ako aj o účinkoch presahovania týchto opatrení na iné jurisdikcie; žiada, aby sa ustanovil účinný kontrolný mechanizmus na monitorovanie členských štátov, pokiaľ ide o možné nové škodlivé daňové opatrenia, ktoré by mohli zaviesť;

55.  žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude riešiť otázku cezhraničných prevodov a premiestnenia sídiel a poskytne jasné pravidlá týkajúce sa premiestnenia centrály spoločnosti v EÚ, a to vrátane pravidiel boja proti schránkovým spoločnostiam;

56.  naliehavo žiada Komisiu a všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby sa ukončila praktika presúvania sídiel spoločností, keď je nadnárodná spoločnosť kúpená menšou spoločnosťou so sídlom v daňovom raji a keď prijme právny domicil tejto menšej spoločnosti, a tak „premiestni“ svoje sídlo a zníži celkové daňové zaťaženie tejto zlúčenej spoločnosti. Ide o proces, po ktorom nasleduje „skresanie zisku“ prostredníctvom daňovo odpočítateľných platieb do daňových rajov (napr. vo forme úverov, licenčných poplatkov a služieb), prostredníctvom ktorých sa daná nadnárodná spoločnosť usiluje vyhnúť dani z domácich ziskov;

57.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť škodlivým daňovým praktikám, ktoré sa čoraz viac používajú, ako je zneužívanie patentových kolónok, derivátov, swapov atď., ktoré sa používajú na účely vyhýbania sa daňovým povinnostiam;

58.  víta zistenia Komisie o štátnej pomoci z augusta 2016, že Írsko nezákonne poskytlo 13 mld. EUR na neoprávnenú daňovú úľavu spoločnosti Apple; spochybňuje rozhodnutie írskej vlády odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu v snahe vyhnúť sa výberu dlžnej sumy;

59.  vyzýva členské štáty, aby identifikovali a prestali používať všetky formy daňových amnestií, ktoré môžu viesť k praniu špinavých peňazí a daňovým únikom, alebo aby vnútroštátnym orgánom zabránili vo využívaní údajov poskytnutých na účely vyšetrovania finančných trestných činov;

60.  vyjadruje svoje znepokojenie nad zámerom vlády Spojených štátov (USA) podporovať daňové úľavy pre veľké spoločnosti a finančnú dereguláciu; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala navrhovanú daňovú reformu v USA, známu ako Blue Print, a možnosť zavedenia daňovej amnestie v USA s cieľom umožniť repatriáciu ziskov veľkými technologickými spoločnosťami pri veľmi nízkej daňovej sadzbe;

61.  vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje daňové správy primeranými personálnymi kapacitami s cieľom zabezpečiť účinný výber daňových príjmov a riešiť škodlivé daňové postupy, keďže daňové správy v niektorých členských štátoch vážne brzdil nedostatok zdrojov a znižovanie počtu zamestnancov popri nedostatku vhodnej odbornej prípravy, technických nástrojov a vyšetrovacích právomocí;

62.  poznamenáva jeden príklad schémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ, tzv. dvojitú írsku štruktúru, ktorá sa do roku 2020 postupne zruší; vyzýva všetky členské štáty, aby kontrolovali svoje dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s cieľom zabezpečiť, aby sa daňové rozdiely nevyužívali na vyhýbanie sa daňovej povinnosti;

63.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoľahlivých a nestranných štatistík o miere vyhýbania sa daňovým povinnostiam a o rozsahu daňových únikov; zdôrazňuje, že je dôležité vyvinúť primerané a transparentné metodiky na vyčíslenie rozmeru týchto javov, ako aj ich dosahu na verejné financie, hospodárske činnosti a verejné investície krajín;

64.  vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenie, ktoré jasne rozlíšia, čo je v rámci praktík daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam nezákonné a čo je síce zákonné, ale v rozpore s duchom zákona, aby sa zabezpečila právna istota pre všetky dotknuté strany; vyzýva členské štáty a tretie krajiny, aby zabezpečili, aby pokuty a peňažné sankcie udelené neplatičom dane a sprostredkovateľom neboli odpočítateľné od dane;

65.  zdôrazňuje, že sledovanie zodpovednej daňovej stratégie sa má považovať za pilier sociálnej zodpovednosti podnikov a že daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a agresívne daňové plánovanie sú nezlučiteľné so sociálnou zodpovednosťou podnikov; opätovne vyzýva Komisiu, aby zahrnula tento prvok v aktualizovanej stratégii EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

66.  vyzýva spoločnosti, aby úplné plnenie daňové povinnosti bez akéhokoľvek vyhýbania sa daňovým povinnostiam zaradili ako neoddeliteľnú súčasť sociálnej zodpovednosti podnikov;

67.  opakovane zdôrazňuje výzvu výboru TAXE2 na vytvorenie nového centra Únie pre súdržnosť a koordináciu daňových politík v rámci štruktúry Komisie, ktoré bude môcť posudzovať a monitorovať daňové politiky členských štátov na úrovni Únie a zabezpečovať, aby členské štáty nevykonávali žiadne škodlivé daňového opatrenia; navrhuje, aby toto centrum mohlo monitorovať dodržiavanie spoločného zoznamu daňových jurisdikcií nespolupracujúcich s Úniou zo strany členských štátov a zabezpečovať a podporovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi daňovými správami (napr. odbornú prípravu a výmenu osvedčených postupov);

68.  pripomína odporúčania Európskeho parlamentu(11) na vypracovanie katalógu protiopatrení, ktoré by Únia a členské štáty mali uplatňovať ako akcionári a subjekty financujúce verejné orgány, banky a programy financovania, a ktoré by sa mali uplatňovať na spoločnosti, ktoré využívajú daňové raje s cieľom zaviesť systémy agresívneho daňového plánovania a tým nedodržiavať štandardy dobrej správy Únie v daňových záležitostiach;

69.  opätovne pripomína svoju výzvu Komisii, aby zmenila európske právne predpisy vrátane ustanovení, ktoré sa týkajú štatútu Európskej investičnej banky (EIB), nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI), štyroch nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike a piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky námorný a rybársky fond) s cieľom zakázať využívanie finančných prostriedkov EÚ pre konečných príjemcov alebo finančných sprostredkovateľov, v prípade ktorých sa preukázalo, že sa podieľali na daňových únikoch alebo agresívnom daňovom plánovaní;

70.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili povinný štandardizovaný verejný európsky obchodný register s cieľom získať aktuálne a dôveryhodné informácie o spoločnostiach a dosiahnuť transparentnosť prostredníctvom cezhraničného prístupu k porovnateľným a spoľahlivým informáciám o spoločnostiach v EÚ;

71.  navrhuje, aby Komisia vyhodnotila vplyv cezhraničných prestupov futbalových hráčov na výber daní členskými štátmi a navrhla akékoľvek opatrenie, ktoré sa považuje za relevantné na riešenie výrazných strát príjmov, vrátane opatrení týkajúcich sa sprostredkovateľov, ktorí takéto prestupy uľahčujú;

72.  vyzýva Komisiu, aby sa zdržala uzatvárania obchodných dohôd s jurisdikciami, ktoré EÚ označila za daňové raje;

2.3.Výmena informácií

73.  považuje za poľutovaniahodné, že ustanovenia smernice o administratívnej spolupráci (DAC), ktoré boli v platnosti v čase odhalení panamských dokumentov, neboli účinne implementované a vymenilo sa malé množstvo informácií a rozhodnutí; pripomína, že automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi je má rozhodujúci význam z hľadiska toho, aby mohli členské štáty zabezpečiť vzájomnú pomoc pri výbere daňových príjmov a vytvárať rovnaké podmienky; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na ďalšie posilnenie daňovej spolupráce medzi európskymi členskými štátmi prostredníctvom povinnosti odpovedať na žiadosti skupiny v daňových záležitostiach, aby jedna európska krajina mohla poskytnúť všetky informácie, ktoré ostatné krajiny potrebujú na trestné stíhanie cezhraničných subjektov vyhýbajúcich sa plateniu daní;

74.  vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že počet daňových rozhodnutí, ktoré vydali členské štáty v prípade nadnárodných podnikov, sa v posledných rokoch zvýšil, a to aj napriek sociálnemu alarmu, ktorý spôsobil škandál LuxLeaks;

75.  trvá na tom, že Komisia by mala mať v súlade s pravidlami na ochranu údajov prístup ku všetkým informáciám vymieňaným v zmysle smernice DAC s cieľom dôkladne monitorovať jej vykonávanie; zdôrazňuje, že tieto informácie by sa mali uchovávať v centrálnom registri, ktorý by spravovala Komisia vzhľadom na jej exkluzívnu právomoc v oblasti hospodárskej súťaže;

76.  vyzýva na účinnejšie celosvetové spracúvanie a výmenu informácií a naliehavo žiada efektívne a dôsledné vykonávanie ustanovení spoločného štandardu oznamovania (CRS), pričom sa zabezpečí prechod od politiky pomyselného ukazovania prstom v rámci systému partnerského preskúmania na režim sankcií; zdôrazňuje potrebu reciprocity výmeny informácií medzi Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a zúčastnenými signatármi; vyzýva členské štáty, aby podporovali zúčastnené rozvojové krajiny pri vykonávaní tohto štandardu; zdôrazňuje, že je potrebný nielen záväzok krajín k CRS, ale aj uplatňovanie tohto systému a zabezpečenie vysokej kvality poskytovaných údajov; poukazuje na to, že súčasný CRS má nedostatky a víta skutočnosť, že OECD pracuje na vylepšení normy, aby sa zvýšila jej účinnosť; vyzýva Komisiu, aby prispela k odstráneniu zistených nedostatkov;

77.  vyzýva na posilnenie verejných obchodných registrov a registrov konečných užívateľov výhod a na verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín s cieľom odstrániť obmedzenia vyplývajúce z výmeny informácií podľa viacstranného dohovoru OECD o vykonávaní opatrení súvisiacich s daňovou zmluvou na zabránenie BEPS z júna 2017, ktorá krajinám poskytuje možnosť výberu partnerov, čo v praxi umožňuje bilateralizmus;

78.  zdôrazňuje, že povinná automatická výmena informácií v súvislosti s potenciálnymi opatreniami agresívneho daňového plánovania s cezhraničným rozmerom (DAC6) by mala byť prístupná nielen pre daňové orgány;

79.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila reciprocitu výmeny informácií medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré sa nezaviazali k plneniu medzinárodne dohodnutých noriem; zdôrazňuje potrebu účinných sankcií voči finančným inštitúciám, ktoré majú európskych klientov, ale nedodržiavajú normy automatickej výmeny informácií; domnieva sa, že do takéhoto návrhu by mal byť zahrnutý mechanizmus na riešenie sporov s cieľom vyriešiť prípadné konflikty medzi EÚ a tretími krajinami; pripomína svoje odporúčanie zaviesť zrážkovú daň alebo opatrenia s podobným účinkom s cieľom zabrániť tomu, aby z EÚ unikali nezdanené zisky;

80.  domnieva sa, že osoby povinné poskytovať informácie daňovým orgánom musia byť rovnaké ako osoby uvedené v smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, a to:

3.Pranie špinavých peňazí

3.1.Právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí

81.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali účinne a konzistentne vykonávať všetky ustanovenia smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili riadne presadzovanie práva; vyzýva Komisiu, aby posilnila existujúce systémy monitorovania a poskytla im náležité zdroje; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila viac finančných prostriedkov svojej pracovnej skupine na predchádzanie finančným trestným činom;

82.  zdôrazňuje, že právny rámec štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí v plnej miere zakazuje anonymné akcie na doručiteľa, ktoré, pokiaľ nie sú riadne zaregistrované, sa ukázali ako užitočný nástroj na vytváranie medzinárodných systémov prania špinavých peňazí; vyzýva členské štáty, aby riadne vykonávali a presadzovali štvrtú smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá nadobudla účinnosť 26. júna 2017; vyzýva Komisiu, aby monitorovala riadnu transpozíciu a riadne vykonávanie smernice;

83.  vyzýva Komisiu, aby začala postupy vo veci nesplnenia povinnosti voči členským štátom za nedodržiavanie právnych predpisov Únie, ktoré odhalili panamské dokumenty a ostatné úniky informácií;

84.  zdôrazňuje potrebu pravidelne aktualizovaných, štandardizovaných a verejne prístupných registrov konečných užívateľov výhod týkajúcich sa spoločností, nadácií, trustov a podobných právnych konštrukcií, aby sa zabránilo anonymite konečných užívateľov výhod; vyzýva na zníženie súčasného limitu vlastnených akcií vo vymedzení pojmu konečný užívateľ výhod; zastáva názor, že EÚ a jej členské štáty musia prevziať vedúcu úlohu pri presadzovaní noriem transparentnosti konečných užívateľov výhod na medzinárodných fórach;

85.  zdôrazňuje požiadavku prednesenú zástupcami francúzskej FIU vo Vyšetrovacom výbore Európskeho parlamentu na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi, podľa ktorej v súlade s odporúčaním č. 26 Finančnej akčnej skupiny o finančnom dohľade by na európskej úrovni malo byť výslovne uvedené, že dohľad zo strany príslušného dozorného orgánu sa môže vzťahovať až na materskú spoločnosť skupiny;

86.  vyzýva Komisiu, aby dohliadala na vytvorenie verejne prístupných katastrov nehnuteľností;

87.  vyzýva na identifikáciu konečných užívateľov výhod, ktorá zahŕňa všetky fyzické osoby, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú právny subjekt iný než spoločnosť kótovanú na regulovanom trhu, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zverejňovania v súlade s právom Únie alebo ktorá podlieha ekvivalentným medzinárodným normám zabezpečujúcim primeranú transparentnosť informácií o vlastníctve, a to prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva aspoň jednej akcie alebo ekvivalentnej minimálnej jednotky záujmu v tomto subjekte, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa alebo kontroly inými prostriedkami;

88.  konštatuje, že nezákonné peniaze vložené prostredníctvom vyplatenia týchto transakcií sa transformujú na legitímne finančné prostriedky vyplývajúce z legálnych transakcií; naliehavo preto vyzýva, aby sa pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí takisto rozšírili na trh s nehnuteľnosťami s cieľom predísť novým nezákonným javom;

89.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť presadzovanie kontrol povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom zabezpečiť vykonávanie riadneho posudzovania rizík spojených s profilom klienta; zdôrazňuje, že povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, hoci aj externe zabezpečovaná, by mala patriť do zodpovednosti povinných subjektov; žiada, aby táto povinnosť bola jasná a aby boli možné sankcie v prípade nedbanlivosti alebo konfliktov záujmov v prípadoch zverenia výkonu činností externým subjektom; okrem toho sa domnieva, že rozsah vymedzenia povinných subjektov by sa mal rozšíriť na ostatných realitných maklérov s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uplatňovali rovnako na regulovaných aj v súčasnosti neregulovaných aktérov; žiada o harmonizáciu povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na úrovni EÚ, pričom sa zabezpečí jej primeraná forma s cieľom zaručiť jej súlad;

90.  vyjadruje presvedčenie, že sankcie za pranie špinavých peňazí, daňové úniky a daňové podvody by mali byť prísnejšie a odrádzajúcejšie a že členské štáty by mali použiť pri vyčleňovaní zdrojov na boj proti týmto nezákonným praktikám prístup založený na riziku; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (COM(2016)0826); vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zakázať či nezakázať tzv. dohodu o vine a treste v prípadoch veľmi závažných daňových podvodov; poznamenáva však, že EÚ a členské štáty by zároveň mali vytvoriť stimuly pre jednotlivé kategórie povinných subjektov s cieľom odradiť ich od zapájania sa do takýchto činností a zabezpečiť, aby im neprinášali akýkoľvek zisk; žiada členské štáty, aby preskúmali premlčacie lehoty týkajúce sa prania špinavých peňazí, aby sa zabránilo premlčaniu vyplývajúcej z nečinnosti príslušných orgánov;

91.  požaduje zavedenie účinného mechanizmu monitorovania na európskej úrovni s dosahom do súvisiacich jurisdikcií, keďže partnerské preskúmania FATF a pravidelné vzájomné hodnotenia môžu byť ľahko zmarené tichým politickým alebo iným súhlasom;

92.  zdôrazňuje potrebu dohody o spoločnom porozumení a vymedzení politicky exponovanej osoby na úrovni EÚ;

93.  vyzýva na harmonizované vymedzenie daňových trestných činov na úrovni EÚ a na vytvorenie osobitného nástroja trestného práva, ktorý má byť prijatý podľa článku 83 ods. 2 ZFEÚ alebo nakoniec podľa článku 116 ZFEÚ, ak sa členské štáty nebudú schopné dohodnúť na odstránení podmienok narúšajúcich hospodársku súťaž na vnútornom trhu; žiada harmonizáciu vymedzenia predikatívnych trestných činov v oblasti prania špinavých peňazí v rámci EÚ a zúženie výnimiek, ktoré môžu členské štáty používať na odmietnutie spolupráce a výmeny informácií; pripomína svoju pozíciu o revízii štvrtej a piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí s cieľom oddeliť daňové trestné činy od požiadavky na trest odňatia slobody alebo príkaz na zadržanie;

94.  vyjadruje znepokojenie nad vydaním programov občianstva pre rezidentov tretích krajín, tzv. programy zlatých víz alebo investorské programy, štátnym príslušníkom tretích krajín výmenou za finančné investície bez toho, aby bola vykonaná akákoľvek alebo riadna povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi; vyzýva Komisiu, aby posúdila plnenie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a iných súvisiacich právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov, keď je udelené občianstvo v rámci týchto programov;

95.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vážne vzali na vedomie ambicióznu revíziu 4. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (COM(2016)0450), o ktorej hlasoval Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 28. februára 2017(12) a ktorá by odstránila mnohé existujúce nedostatky a výrazne posilnila súčasné právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí, napríklad sprísnením vymedzenia toho, kto je konečným užívateľom výhod, znemožnením vedúcim manažérom, povereným riaditeľom a ďalším splnomocneným subjektom, aby boli označení za konečných užívateľov výhod, pokiaľ nesplnia kritériá, poskytnutím úplného verejného prístupu k registrom konečných užívateľov výhod spoločností a trustov a zavedením účinnejších sankčných mechanizmov v prípade porušenia smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; preto naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby počas prebiehajúcich rokovaní v rámci trialógu nezavrhli tento rozhodný návrh Európskeho parlamentu;

96.  vyzýva na intenzívnejšie politické a regulačné zameranie sa na nové riziká súvisiace s novými technológiami a finančnými produktmi, ako sú deriváty, swapy a virtuálne meny(13);

97.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť využívania potenciálu nových technológií, ako sú jedinečné digitálne identity, na uľahčenie identifikácie závažných prípadov finančnej trestnej činnosti, a zároveň zabezpečila, že sa budú pri tom dodržiavať základné práva vrátane práva na ochranu súkromia;

98.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila dôsledky spojené s praním špinavých peňazí a daňovými trestnými činmi, medzi ktoré patria činnosti v oblasti elektronických hier, virtuálnych mien, kryptomien, technológií blockchain a fintech; ďalej vyzýva Komisiu, aby zvážila možné opatrenia vrátane právnych predpisov na vytvorenie regulačného rámca pre tieto činnosti s cieľom obmedziť nástroje na pranie špinavých peňazí;

99.  naliehavo žiada, aby sa majetky získané trestnou činnosťou konfiškovali; s týmto cieľom vyzýva na rýchle prijatie nariadenia o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti; zdôrazňuje, že právny nástroj navrhnutý Komisiou umožní lepšiu spoluprácu a jednoduchšie uznávanie takýchto príkazov, pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity;

100.  zdôrazňuje, že je takisto potrebné uskutočniť kroky zamerané na zosúladenie národných stratégií so stratégiami európskych agentúr a orgánov ako Europol, Eurojust a OLAF; naliehavo žiada, aby sa v záujme uľahčenia tejto spolupráce odstránili právne prekážky brániace vo výmene informácií;

101.   víta nedávne rozhodnutie portugalskej vlády zakázať vydávanie akcií na doručiteľa a previesť už existujúce akcie na doručiteľa na cenné papiere na meno, a naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrh právneho predpisu EÚ s rovnakým účinkom;

102.   vyzýva na omnoho prísnejšiu kontrolu posudzovania vhodnosti a náležitosti členov riadiacich orgánov a akcionárov úverových inštitúcií v EÚ; domnieva sa, že musia byť ustanovené podmienky, ktoré príslušným orgánom umožnia uskutočňovanie trvalého dohľadu nad kritériami posudzovania v prípade akcionárov aj členov riadiacich orgánov, pričom v súčasnosti je udelený súhlas veľmi ťažké odvolať; okrem toho sa domnieva, že by sa mali rozšíriť časové plány a flexibilita, pokiaľ ide o oblasti námietky proti akvizíciám, najmä ak je potrebné, aby príslušné orgány uskutočňovali vlastné preverovanie informácií poskytnutých v súvislosti s udalosťami v tretích krajinách a vo vzťahu k politicky exponovaným osobám;

3.2.Finančné spravodajské jednotky (FIU)

103.  domnieva sa, že harmonizáciou stavu a fungovania európskych FIU sa posilní výmena informácií; vyzýva Komisiu, aby v rámci platformy FIU spustila projekt na identifikáciu zdrojov informácií, ku ktorým majú FIU v súčasnosti prístup; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia týkajúce sa toho, ako zabezpečiť väčšie zbližovanie funkcií a právomocí európskych FIU, s identifikáciou minimálneho spoločného rozsahu a obsahu finančných informácií, administratívnych informácií a informácií týkajúcich sa presadzovania práva, ktoré by FIU mali dostávať a mali mať možnosť vzájomne si vymieňať; domnieva sa, že takéto usmernenie by takisto malo zahŕňať vysvetlenia spoločného chápania strategických analytických funkcií FIU;

104.  vyjadruje presvedčenie, že na to, aby boli FIU efektívne, mali by mať neobmedzený a priamy prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa ich funkcií od povinných subjektov a registrov; jednotky FIU by tiež mali byť schopné získať tieto informácie na základe žiadosti predloženej inou jednotkou FIU z Únie a vymieňať si s ňou informácie.

105.  navrhuje, aby členské štáty pri vykonávaní smernice o boji proti praniu špinavých peňazí odstránili povinnosť FIU získať súhlas tretej strany s poskytnutím informácie inému FIU na spravodajské účely, a to v záujme podpory výmeny informácií medzi FIU; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia k všeobecným ustanoveniam smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, najmä k potrebe „spontánnej a rýchlej“ výmeny informácií s inými FIU;

106.  zdôrazňuje potrebu účinnejšej komunikácie medzi relevantnými príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni, ale aj medzi FIU v rôznych členských štátoch; žiada Komisiu, aby vytvorila európsky systém referenčného porovnávania ako nástroj na normalizáciu informácií, ktoré sa majú zhromažďovať a vymieňať, a na posilnenie spolupráce medzi jednotkami FIU; to by malo zahŕňať posilnenie siete FIU.net v rámci Europolu, ale aj samotného Europolu, aby sa mu najmä umožnilo získavať informácie a štatistiky o tokoch informácií, aktivitách a výsledkoch analýz realizovaných FIU, ale aj kompetencií Eurojustu a zdrojov potrebných na riešenie problému prania špinavých peňazí a daňových únikov; ďalej žiada členské štáty, aby posilnili ľudské, finančné a technické zdroje v rámci jednotiek FIU s cieľom posilniť vyšetrovacie kapacity a schopnosť spolupráce, aby sa riadne spracovával a využíval väčší počet oznámení o podozrivých transakciách;

107.  poznamenáva, že cieľ obmedzenia používania informácií, ktoré si vymieňajú FIU, by sa mal preskúmať a zjednotiť na úrovni EÚ a na globálnej úrovni, aby sa informácie mohli používať na boj proti daňovým trestným činom a na účely prípravy dôkazov;

108.  trvá na tom, že vymenovanie osôb na manažérske pozície v rámci jednotiek FIU musí byť nezávislé a politicky nezaujaté, založené na odbornej kvalifikácii a proces výberu musí byť transparentný a pod dohľadom; zdôrazňuje potrebu spoločných pravidiel nezávislosti inštitúcií zodpovedných za presadzovanie pravidiel týkajúcich sa daňových podvodov a prania špinavých peňazí, ako aj potrebu plnej nezávislosti orgánov presadzovania práva pri následných úkonoch na základe správ FIU;

109.  vyzýva Komisiu, aby overila, či je táto povinnosť riadne rešpektovaná vo všetkých členských štátoch;

110.  pripomína stanovisko Európskeho parlamentu k 5. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí týkajúce sa vytvorenia európskej FIU a potreby zabezpečiť účinný a koordinovaný systém výmeny informácií, ako aj centralizované databázy; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť jednotky FIU členských štátov, najmä v cezhraničných prípadoch;

111.  kladie dôraz na skutočnosť, že príslušné orgány by nemali čakať, kým budú zaplavené rastúcim používaním digitálnych technológií daňovými poradcami a daňovníkmi; domnieva sa, že príslušné orgány by mali príslušným spôsobom zaobstarať vlastné nástroje a rozvíjať vyšetrovacie kapacity; domnieva sa, že by to mohlo poskytnúť nové príležitosti pre príslušné orgány, pokiaľ ide o opakujúcu sa otázku prideľovania zdrojov, alebo na zlepšenie spolupráce medzi nimi;

4.Sprostredkovatelia

112.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sprostredkovatelia sú súčasne v celej EÚ regulovaní nejednotným spôsobom; žiada Radu, aby urýchlene prijala návrh Komisie o povinnej automatickej výmene informácií v oblasti daní vo vzťahu k cezhraničným schémam podliehajúcim oznámeniu (COM(2017)0335) s cieľom posilniť ohlasovacie povinnosti sprostredkovateľov; nabáda členské štáty, aby zvážili možné výhody rozšírenia pôsobnosti smernice aj na čisto vnútroštátne prípady;

113.  zdôrazňuje potrebu, aby sa týmto návrhom odstránili medzery, ktoré môžu umožňovať agresívne daňové plánovanie, a to tým, že sa navrhnú nové pravidlá pre sprostredkovateľov zapojených do takýchto praktík;

114.  konštatuje, že správa majetku sa vykonáva do veľkej miery neregulovaným spôsobom a že by sa mali stanoviť záväzné medzinárodné pravidlá a normy na vyrovnanie podmienok a na lepšiu reguláciu a vymedzenie tohto povolania; v tomto ohľade žiada Komisiu, aby prevzala iniciatívu na všetkých relevantných medzinárodných fórach s cieľom vytvoriť takéto normy a pravidlá;

115.  uznáva, že by sa v rámci samoorganizácie a samoregulácie mal vykonávať dohľad; vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu cielenej činnosti EÚ vrátane možnosti vypracovania právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí vhodný dohľad nad samoreguláciou povinných subjektov, t. j. prostredníctvom samostatného a nezávislého vnútroštátneho regulačného orgánu/orgánu dohľadu;

116.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a dozornými orgánmi vydala usmernenia zamerané na štandardizáciu formátov oznámení povinných subjektov v záujme uľahčenia spracúvania a výmeny informácií zo strany FIU;

117.  žiada reguláciu daňových sprostredkovateľov so zavedením stimulov na nezapájanie sa do daňových únikov, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a ochrany konečných užívateľov výhod;

118.  žiada, aby v prípade sprostredkovateľa so sídlom mimo územia EÚ príslušný daňovník predkladal svoje potenciálne agresívne schémy daňového plánovania priamo, pred ich realizáciou, daňovým orgánom svojej krajiny, aby tie mohli reagovať na daňové riziká a prijať vhodné opatrenia;

119.  domnieva sa, že prísnejšie pravidlá týkajúce sa úlohy sprostredkovateľov by prospeli tomuto odvetviu ako celku, keďže úprimní sprostredkovatelia už nebudú znevýhodnení nekalou konkurenciou a oddelí sa tak zrno od pliev;

120.  žiada efektívnejšie, odrádzajúcejšie a primeranejšie sankcie na úrovni EÚ aj členských štátov voči bankám a sprostredkovateľom, ktorí sa vedome, zámerne a systematicky zapájali do nezákonných daňových systémov alebo do systémov prania špinavých peňazí; zdôrazňuje, že by sankcie mali byť namierené na samotné spoločnosti, ako aj na zamestnancov manažmentu a členov predstavenstiev zodpovedných za tieto systémy; zdôrazňuje, že rozhodujúce sú aj citeľné finančné postihy a domnieva sa, že využívanie režimu verejného pranierovania by mohlo odradiť sprostredkovateľov od obchádzania ich povinností a nabádať ich k dodržiavaniu predpisov;

121.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby tie odvetvia, ktoré sú najviac vystavené rizikám vyplývajúcim z netransparentných vlastníckych schém (označené v Komisiou uskutočnenom posúdení rizík prania špinavých peňazí), podliehali skutočnému monitoringu a dozoru; vyzýva členské štáty, aby poskytovali usmernenia týkajúce sa rizikových faktorov vyplývajúcich z transakcií zahŕňajúcich daňových poradcov, audítorov, externých účtovníkov, notárov a iných nezávislých právnych odborníkov;

122.  žiada dôslednejšie presadzovanie pravidiel súvisiacich s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi a žiada tiež, aby mali odrádzajúci účinok tým, že sa zvýši ich verejná viditeľnosť, najmä prostredníctvom kvalitnejších zverejňovaných štatistík o opatreniach na presadzovanie práva v súvislosti s profesionálnymi poradcami v oblasti daní a prania špinavých peňazí;

123.  zdôrazňuje potrebu lepšej kontroly, dohľadu a koordinácie v rámci vnútroštátnych systémov certifikácie sprostredkovateľov ako daňových odborníkov v EÚ; žiada členské štáty, aby zaviedli možnosť odňať sprostredkovateľom licenciu, ak sa preukáže, že aktívne podporujú alebo umožňujú cezhraničné daňové úniky, nezákonné daňové plánovanie alebo pranie špinavých peňazí;

124.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či príslušné orgány v členských štátoch dodržiavajú postupy udeľovania licencií sprostredkovateľom, ktoré už sú v práve Únie uvedené, napr. vo štvrtej smernici o kapitálových požiadavkách;

125.  žiada, aby právnická profesia prispôsobila, resp. zlepšila metodiku tak, aby zásada práv klienta a právneho zástupcu nebránila riadnemu oznamovaniu podozrivých transakcií či iných potenciálne nezákonných činností bez toho, aby tým boli dotknuté práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie a všeobecné zásady trestného práva;

126.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktoré by sprostredkovateľov so sídlom v EÚ odrádzali od pôsobenia v jurisdikciách zahrnutých do zoznamu EÚ, v ktorom sú uvedené nespolupracujúce daňové jurisdikcie, a do zoznamu EÚ, v ktorom sú uvedené krajiny so strategickými nedostatkami v režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, napríklad tak, že by boli vylúčení z výziev na predkladanie návrhov v rámci verejného obstarávania; ďalej vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o možnosť zakázať sprostredkovateľom so sídlom v EÚ pôsobiť v jurisdikciách zahrnutých do zoznamu EÚ, v ktorom sú uvedené nespolupracujúce daňové jurisdikcie, a do zoznamu EÚ, v ktorom sú uvedené krajiny so strategickými nedostatkami v režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

127.  zdôrazňuje, že s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu by sa požiadavky týkajúce sa auditov a účtovníctva mali koordinovať na svetovej úrovni, aby sa firmy poskytujúce účtovníctvo a audity odrádzali od toho, aby vytvárali nezákonné daňové štruktúry; v tejto súvislosti sa domnieva, že za jeden z účinných nástrojov by sa malo považovať uplatňovanie medzinárodných účtovných štandardov;

4.1.Banky

128.  nabáda všetky členské štáty, aby tak, ako sa odporúča vo štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, zaviedli systémy registrov bankových účtov alebo systémy elektronického získavania údajov, ktoré by jednotkám FIU a príslušným orgánom poskytli prístup k informáciám o bankových účtoch; odporúča preskúmanie zavedenia štandardizácie a prepojenia vnútroštátnych registrov bankových účtov, ktorý bude obsahovať všetky účty prepojené s právnickými alebo fyzickými osobami s cieľom jednoduchého prístupu pre príslušné orgány a FIU;

129.  odporúča, aby sa v takomto registri účtov zaznamenávali a zverejňovali štatistiky týkajúce sa transakcií s daňovými rajmi a rizikovými krajinami a aby sa v ňom informácie rozčleňovali na transakcie medzi spriaznenými osobami a nespriaznenými osobami, a podľa členského štátu;

130.  berie na vedomie zistenie, že banky boli zapojené do štyroch rozsiahlych činností, najmä do poskytovania a spravovania offshore štruktúr, poskytovania bankových účtov offshore subjektom, poskytovania iných finančných produktov a korešpondenčného bankovníctva(14); zdôrazňuje význam sprehľadnenia a sprísnenia právnych predpisov o korešpondenčnom bankovníctve, pokiaľ ide o prevody prostriedkov do daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií, s povinnosťou ukončiť činnosť v prípade neposkytnutia informácií o skutočnom vlastníkovi;

131.  vyzýva na prísne a dôsledné uplatňovanie účinných sankcií voči bankám a na ustanovenie toho, aby sa finančným inštitúciám, pri ktorých sa preukáže, že sa podieľajú na podpore alebo uľahčovaní prania špinavých peňazí, daňových únikov alebo agresívneho daňového plánovania, pozastavila alebo zrušila banková licencia;

132.  zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi ústrediami a pobočkami bánk v rámci EÚ a s tretími krajinami pre zabezpečenie plného súladu s internými kódexmi správania a právnymi predpismi o boji proti praniu špinavých peňazí;

133.  zdôrazňuje, že kontroly vnútroštátneho bankového dohľadu by mali mať takú úroveň systematických a náhodných kontrol, aby sa zabezpečilo plnohodnotné vykonávanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí vo všetkých bankách;

134.  žiada väčšie právomoci pre Európsku centrálnu banku (ECB) a Európsky orgán pre bankovníctvo, aby mohli vykonávať pravidelné kontroly súladu (ohlásené i neohlásené) v celom bankovom sektore EÚ namiesto súčasného systému kontrol vykonávaných len pri vyšetrovaní alebo uverejnení konkrétnych prípadov;

135.  požaduje analýzu uskutočniteľnosti poverenia dozorného orgánu výkonom bankového prieskumu v prípade, ak nie je známe meno držiteľa účtu;

136.  víta existujúcu analýzu rizík a zraniteľných miest finančného systému EÚ; zdôrazňuje význam identifikácie nových technológií a finančných produktov, ktoré by sa mohli potenciálne využívať ako nástroje na pranie špinavých peňazí; žiada, aby sa na základe tejto analýzy do všetkých nových návrhov týkajúcich sa takýchto nových technológií vrátane finančných zahrnuli ustanovenia proti praniu špinavých peňazí;

137.  vyzýva na vytvorenie bankovej prísahy podľa holandského vzoru, a to vo forme dobrovoľného záväzku tohto odvetvia nerokovať s daňovými rajmi;

4.2.Právnici

138.  poukazuje na to, že služobné tajomstvo sa nemôže používať na účely ochrany, zatajovania nezákonných postupov alebo porušovania ducha zákona; naliehavo žiada, aby povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť nebránila riadnemu oznamovaniu podozrivých transakcií či iných potenciálne nezákonných činností bez toho, aby boli dotknuté práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie a všeobecné zásady trestného práva; vyzýva členské štáty, aby vydali pre právnych odborníkov pokyny k výkladu a uplatňovaniu povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť a aby zaviedli jasnú demarkačnú líniu medzi tradičným právnym poradenstvom a právnikmi pôsobiacimi ako finančné subjekty;

139.  zdôrazňuje, že právnik vykonávajúci činnosť v oblasti presahujúcej jeho konkrétnu úlohu obhajcu alebo právneho zástupcu či poradcu môže byť za určitých okolností spojených so zachovávaním verejného poriadku vystavený povinnosti oznámiť príslušným orgánom niektoré informácie, o ktorých vie;

140.  zdôrazňuje, že právnici, ktorí poskytujú poradenstvo klientom, by mali niesť spoločnú právnu zodpovednosť v prípade navrhovania trestne postihnuteľného plánu vyhýbania sa daňovým povinnostiam a programov agresívneho daňového plánovania alebo systémov prania špinavých peňazí; poukazuje na to, že keď sa zúčastňujú na podvode, musia systematicky podliehať jednak trestným sankciám a jednak disciplinárnym opatreniam;

4.3.Účtovníctvo

141.  zdôrazňuje, že s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu by sa požiadavky týkajúce sa auditov a účtovníctva mali lepšie koordinovať na svetovej úrovni pri súčasnom rešpektovaní európskych noriem v oblasti demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity, aby sa firmy poskytujúce účtovníctvo a audity, ako aj individuálni poradcovia, odrádzali od vytvárania štruktúr daňových únikov, agresívneho daňového plánovania či štruktúr prania špinavých peňazí; vyzýva na riadne uplatňovanie nedávno prijatého balíka predpisov o audite(15) a Výboru európskych orgánov pre dohľad nad výkonom auditu (CEAOB) ako nového rámca pre spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad auditom na úrovni EÚ v záujme posilnenia dohľadu nad auditom v celej EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že za jeden z účinných nástrojov dodržiavania noriem EÚ v oblasti transparentnosti a zodpovednosti by sa malo považovať uplatňovanie medzinárodných účtovných štandardov;

142.  konštatuje, že vymedzenie kontroly potrebnej na vytvorenie skupiny podnikov, ktoré v súčasnosti platí v EÚ, by sa malo uplatňovať na účtovnícke firmy, ktoré sú členmi siete firiem spojených právne vymáhateľnými zmluvnými dohodami zabezpečujúcimi spoločný názov alebo marketing, profesijné normy, klientov, podporné služby, financie alebo poistenie hmotnej zodpovednosti pri výkone povolania, ako sa predpokladá v smernici 2013/34/EÚ(16) o ročných účtovných závierkach;

143.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa oddelenia účtovných firiem a poskytovateľov finančných alebo daňových služieb, ako aj všetkých poradenských služieb, vrátane európskeho režimu nekompatibility v prípade daňových poradcov, aby sa im zabránilo v možnosti poskytovať poradenstvo príjmovým orgánom verejných financií aj daňovníkom a aby sa zabránilo ďalším konfliktom záujmov;

4.4.Trusty a fiduciárne spoločnosti a podobné právne konštrukcie

144.  dôrazne odsudzuje zneužívanie trustov, fiduciárnych spoločností a podobných právnych konštrukcií ako nástrojov na pranie špinavých peňazí; žiada preto jasné pravidlá, ktorými sa uľahčí jasná identifikácia konečných užívateľov výhod, vrátane povinnosti trustov existovať v písomnej forme a ich povinnej registrácie v členskom štáte, kde bol trust vytvorený, kde sa spravuje alebo kde pôsobí;

145.  žiada štandardizované, pravidelne aktualizované, verejne prístupné a vzájomne prepojené registre konečných užívateľov výhod na úrovni EÚ, a to od všetkých zúčastnených strán v komerčných a nekomerčných trustoch, fiduciárnych spoločnostiach, nadáciách a podobných právnych konštrukciách, ktoré budú tvoriť základ celosvetového registra;

146.  zdôrazňuje, že register trustov EÚ by mal obsahovať:

147.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery sa slobodné prístavy (tzv. freeporty) a udeľovanie licencií plavidlám môžu zneužívať na účely daňového úniku, a ak je to vhodné, aby predložila vhodný návrh na zmiernenie takýchto rizík;

5.Rozmer tretích krajín

148.  zdôrazňuje, že v dôsledku ich medzinárodného charakteru zdaňovania a prania špinavých peňazí je potrebné zlepšiť pod záštitou OSN svetovú spoluprácu v tejto oblasti; zdôrazňuje, že len koordinované celosvetové reakcie založené na spolupráci prinesú účinné riešenia, a žiada, aby EÚ bola hnacou silou práce na spravodlivom celosvetovom daňovom systéme; zdôrazňuje, že akékoľvek kroky EÚ na medzinárodnej úrovni budú účinné a dôveryhodné len vtedy, ak žiadny európsky členský štát ani zámorská krajina či územie nebude pôsobiť ako korporačný daňový raj alebo netransparentná jurisdikcia;

149.  so znepokojením berie na vedomie vysokú koreláciu medzi počtom schránkových spoločností a daňovými predpismi a niektorými daňovými jurisdikciami a členskými štátmi EÚ; víta automatickú výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ o ich záväzných daňových stanoviskách; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty alebo niektoré z ich území „daňových rajov“ vydávajú „ústne záväzné daňové rozhodnutia“ s cieľom obísť túto povinnosť; vyzýva Komisiu, aby túto prax ďalej prešetrila;

150.  zdôrazňuje, že EÚ by mala opätovne prerokovať svoje obchodné, hospodárske a ostatné príslušné dvojstranné dohody so Švajčiarskom s cieľom zosúladiť ich s politikou boja proti daňovým podvodom v EÚ, právnymi predpismi boja proti praniu špinavých peňazí a právnymi predpismi o financovaní terorizmu, aby sa tak odstránili vážne nedostatky v švajčiarskom systéme dohľadu, ktoré umožňujú zachovanie politiky vnútorného bankového tajomstva, celosvetové vytváranie štruktúr, ktoré sú daňovými rajmi, daňové podvody, daňové úniky, ktoré nie sú trestným činom, slabý dohľad, neprimeranú samoreguláciu povinných subjektov a agresívne stíhanie a zastrašovanie oznamovateľov;

151.  zdôrazňuje, že EÚ by mala pri rokovaniach o daňových dohodách s tretími krajinami vystupovať jednohlasne prostredníctvom Komisie a nemalo by sa pokračovať v praxi dvojstranných rokovaní, ktoré nevedú k optimálnym výsledkom; domnieva sa, že EÚ by mala zaujať rovnaký prístup aj pri rokovaniach o budúcich dohodách o voľnom obchode, partnerstve a spolupráci a zaradiť do nich doložky o dobrej správe v daňových záležitostiach, požiadavky na transparentnosť a tiež ustanovenia proti praniu špinavých peňazí;

152.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť ustanovenia o boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v rámci spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), aby sa odstránilo transferové oceňovanie v jurisdikciách tretích krajín, čo vedie k obmedzeniu zdaniteľného základu spoločností v Únii;

153.  domnieva sa predovšetkým, že pri rokovaní o budúcich obchodných dohodách a dohodách o partnerstve a pri revízii existujúcich dohôd by sa mala začleniť záväzná doložka o daňovej podmienenosti vrátane dodržiavania medzinárodných noriem akčného plánu BEPS OECD a odporúčaní FATF;

154.  požaduje, aby kapitoly budúcich obchodných dohôd a dohôd o partnerstve venované investíciám a finančným službám boli dojednávané na základe zásady pozitívneho zoznamu, aby z uľahčenia a liberalizácie dohody medzi EÚ a dotknutou treťou stranou mali prospech len reálne hospodárstvo, domácnosti a finančné odvetvia potrebné pre obchodný rozvoj;

155.  vyzýva na dôrazné opatrenia na presadzovanie všetkých medzinárodných dohôd o výmene informácií medzi daňovými orgánmi s cieľom zaistiť ich riadne plnenie všetkými jurisdikciami a uplatňovanie efektívnych, odrádzajúcich a primeraných automatických postupov ukladania sankcií v prípade neplnenia týchto dohôd;

156.  zdôrazňuje význam plnej skutočnej reciprocity v rámci dohody o zákone o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA) a ďalších podobných dohôd;

157.  vyzýva príslušné členské štáty, aby využili príležitosť vyplývajúcu z ich priamych vzťahov s príslušnými krajinami a prijali potrebné opatrenia s cieľom vyvíjať tlak na zámorské krajiny a územia (ZKÚ)(17) a najvzdialenejšie regióny(18), ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy v oblasti daňovej spolupráce, transparentnosti a boja proti praniu špinavých peňazí; domnieva sa, že na týchto územiach by sa mala efektívne presadzovať povinnosť transparentnosti a primeranej starostlivosti vyžadovaná EÚ;

158.  zdôrazňuje, že je dôležité jasne vymedziť pojmy „jurisdikcia v daňovom raji“, „zámorské krajiny“ a „najvzdialenejší región“, pretože každý z týchto pojmov sa vzťahuje na rôzne právne systémy, postupy a režimy; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti všetkým formám daňových podvodov a daňových únikov bez ohľadu na to, kde k nim dochádza; konštatuje, že súčasné režimy v najvzdialenejších regiónoch uplatňujú právne predpisy Únie a sú v súlade s normami Únie a medzinárodnými normami, s ich osobitným postavením stanoveným v článku 349 ZFEÚ a potvrdeným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C132/14(19);

159.  domnieva sa, že právne predpisy v oblasti ochrany súkromia a ochrany údajov sa nemôžu zneužívať na to, aby chránili tých, ktorí sú zapojení do nekalej činnosti, pred plnou účinnosťou práva;

160.  žiada zvolanie svetového samitu o boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a daňovým únikom s cieľom skoncovať s utajovaním informácií vo finančnom sektore, posilniť medzinárodnú spoluprácu a prinútiť tretie krajiny, a najmä ich finančné centrá, aby dodržiavali celosvetové normy, a žiada Komisiu, aby tento samit usporiadala;

161.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie celkového vzťahu medzi nákladmi a prínosmi a možného vplyvu vysokej miery zdaňovania na repatriáciu kapitálu z tretích krajín s nízkym zdanením; vyzýva Komisiu a Radu, aby vyhodnotili daňové pravidlá týkajúce sa odložených platieb dane v Spojených štátoch a prípadnú daňovú amnestiu oznámenú novou vládou a prípadné oslabenie medzinárodnej spolupráce;

162.  zdôrazňuje význam lepšej obojstrannej výmeny informácií medzi tretími krajinami a jednotkami FIU EÚ;

163.  pripomína, že množstvo pomoci určenej na podporu domácej mobilizácie zdrojov je ešte stále nízke, a naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a aby zvýšila finančnú a technickú pomoc poskytovanú ich orgánom daňovej správy, v súlade so záväzkami uvedenými v akčnom programe z Addis Abeby;

Rozvojové krajiny

164.  vyzýva EÚ, aby zohľadnila osobitné právne črty a zodpovedajúce slabé stránky rozvojových krajín, napríklad nedostatok kapacít, ktoré majú k dispozícii orgány poverené úlohou boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje potrebu primeraných prechodných období pre tie rozvojové krajiny, ktoré nemajú kapacitu na zhromažďovanie, riadenie a výmenu požadovaných informácií v rámci automatickej výmeny informácií;

165.  zdôrazňuje, že by sa pri výbere krokov a politík zameraných na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam mala na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni venovať osobitná pozornosť situácii rozvojových krajín a predovšetkým najmenej rozvinutých krajín, ktoré sú zvyčajne najviac postihnuté vyhýbaním sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov a majú veľmi úzke daňové základne a nízky pomer daní k HDP; zdôrazňuje, že tieto kroky a politiky by mali prispievať ku generovaniu verejných príjmov zodpovedajúcich pridanej hodnote generovanej na ich území, aby sa dotknutým krajinám umožnilo primerane financovať svoje rozvojové stratégie;

166.  žiada Komisiu, aby sa spolu s Africkou úniou (AÚ) usilovala zabezpečiť, aby boli v dohovore Africkej únie o predchádzaní korupcii a boji proti nej zdôraznené opatrenia v oblasti boja proti nezákonným finančným tokom;

167.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby v tejto oblasti posilnili súdržnosť politík v záujme rozvoja, a opakuje svoju výzvu, aby sa vykonala analýza presahov národných daňových politík a daňových politík EÚ v záujme posúdenia ich vplyvu na rozvojové krajiny, pokiaľ ide o dohodnuté daňové zmluvy a dohody o hospodárskom partnerstve;

168.  vyzýva členské štáty, aby náležite zabezpečili spravodlivé zaobchádzanie s rozvojovými krajinami pri rokovaniach o daňových zmluvách, pričom sa vezme do úvahy ich konkrétna situácia a zabezpečí spravodlivé rozdelenie daňových práv medzi krajiny zdroja príjmu a krajiny pobytu; v tomto smere vyzýva na dodržiavanie modelového daňového dohovoru OSN a na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s rokovaniami o zmluvách;

169.  žiada, aby sa v boji proti korupcii a utajovaniu informácií, ktoré umožňuje nezákonné finančné toky, venovala väčšia medzinárodná podpora rozvojovým krajinám; zdôrazňuje, že boj proti nezákonným finančným tokom si vyžaduje úzku medzinárodnú spoluprácu a koordinovanú činnosť rozvinutých a rozvojových krajín v partnerstve so súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje potrebu podieľať sa na posilňovaní kapacít daňovej správy a na prenose znalostí do partnerských krajín;

170.  žiada, aby bola verejná rozvojová pomoc vo väčšej miere zameraná na zavedenie primeraného regulačného rámca a na posilňovanie daňovej správy a inštitúcií poverených bojom proti nezákonným finančným tokom; žiada, aby sa táto pomoc uskutočňovala prostredníctvom technických odborných znalostí týkajúcich sa riadenia zdrojov, finančných informácií a protikorupčných predpisov;

171.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný daňový výbor OECD nie je dostatočne inkluzívny; pripomína svoju pozíciu(20) k zriadeniu globálneho orgánu v rámci OSN, ktorý bude dobre vybavený a bude mať dostatočné dodatočné zdroje na to, aby mohol zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mohli rovnocenne zúčastňovať na tvorbe a reforme globálnych daňových politík;

172.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aby rozvojové krajiny neboli označené za nespolupracujúce jurisdikcie, musia zaplatiť, aby boli považované za účastníka Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely, v ktorom sú krajiny podrobené hodnoteniu svojich praktík so zreteľom na referenčné hodnoty, do tvorby ktorých neboli plne zapojené;

173.  zdôrazňuje zásadnú úlohu regionálnych organizácií a regionálnej spolupráce pri uskutočňovaní cezhraničných daňových auditov, pričom je nutné rešpektovať uplatňovanie zásad subsidiarity a komplementárnosti; vyzýva na spoločné vypracovanie modelového dohovoru zameraného na zabránenie dvojitému zdaneniu, a teda zneužívaniu; pripomína, že spolupráca a výmena informácií medzi rôznymi spravodajskými službami má v tomto smere zásadný význam;

174.  pripomína, že daňové raje drancujú svetové prírodné zdroje, najmä zdroje rozvojových krajín; žiada, aby EÚ podporovala rozvojové krajiny v ich boji proti korupcii, trestnej činnosti, daňovým podvodom a praniu špinavých peňazí; žiada Komisiu, aby týmto krajinám prostredníctvom spolupráce a výmeny informácií pomáhala bojovať proti narúšaniu základu dane a prenosu ziskov do daňových rajov a do bánk uplatňujúcich bankové tajomstvo; zdôrazňuje, že všetky tieto krajiny musia dodržiavať spoločné svetové normy týkajúce sa automatickej výmeny informácií o bankových účtoch;

175.  vyzýva Komisiu, aby do budúcej dohody o vzťahoch medzi EÚ a krajinami AKT na obdobie po roku 2020 začlenila ustanovenia týkajúce sa boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom a praniu špinavých peňazí;

176.  žiada Komisiu, aby bezodkladne ustanovila dodatočné opatrenia na posilnenie právnych predpisov EÚ v oblasti nerastných surovín z konfliktných oblastí; zdôrazňuje, že týmito opatreniami sa musí zaviesť integrovaný prístup zameraný na posilnenie trvalého dialógu s krajinami s nerastným bohatstvom, a tým podporiť medzinárodné normy v oblasti náležitej starostlivosti a transparentnosti, ako sú vymedzené v usmernení OECD;

177.  domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo vrátane parlamentov musí prijať všetky potrebné opatrenia na zavedenie efektívnych a transparentných daňových a obchodných politík; požaduje väčšiu jednotu a koordinovanosť krokov, ktoré na medzinárodnej úrovni uskutočňujú OECD, skupina G20, skupina G8, skupina G77, AÚ, Svetová banka, Medzinárodný menový fond (MMF) a Ázijská rozvojová banka;

6.Oznamovatelia

178.  vyjadruje obavy, že trestné stíhanie oznamovateľov s cieľom zachovať utajené informácie môže odrádzať od oznamovania nesprávnych postupov; zdôrazňuje, že ochrana by mala byť navrhnutá tak, aby chránila tých, ktorí konajú vo verejnom záujme, a aby zabránila umlčaniu oznamovateľov, pričom sa zohľadnia aj zákonné práva spoločností;

179.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dokončila dôkladné posúdenie možného právneho základu pre ďalšie opatrenia na úrovni EÚ a aby prípadne predložila komplexné právne predpisy týkajúce sa verejného i súkromného sektora vrátane nástrojov na podporu oznamovateľov, ktoré im pomôžu čo najskôr zaistiť účinnú ochranu a primeranú finančnú pomoc; zastáva názor, že oznamovatelia by mali mať možnosť anonymne nahlasovať protispoločenskú činnosť alebo podávať sťažnosti prioritne cez interné oznamovacie mechanizmy dotknutej organizácie alebo príslušným orgánom a navyše by mali byť chránení bez ohľadu na to, aký oznamovací kanál si zvolia;

180.  odporúča, aby Komisia preštudovala najlepšie postupy z programov na ochranu oznamovateľov, ktoré už existujú v iných krajinách vo svete, a uskutočnila verejné konzultácie na zistenie pohľadu zainteresovaných subjektov na oznamovacie mechanizmy;

181.  zdôrazňuje úlohu investigatívnej žurnalistiky a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej návrh poskytoval investigatívnym novinárom rovnakú ochranu ako oznamovateľom;

182.  domnieva sa, že by sa zamestnávatelia mali nabádať k tomu, aby zavádzali interné oznamovacie postupy, a že by v každej organizácii mala byť jedna osoba zodpovedná za zhromažďovanie oznámení; domnieva sa, že zástupcovia pracovníkov by mali byť zapojení do menovania tejto zodpovednej osoby; odporúča, aby inštitúcie EÚ išli príkladom a urýchlene zaviedli interné rámce na ochranu oznamovateľov;

183.  zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti medzi zamestnancami a inými osobami o pozitívnej úlohe oznamovateľov a o právnych rámcoch týkajúcich sa oznamovania, ktoré už existujú; vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali kampane na zvýšenie informovanosti; domnieva sa, že je potrebné zaviesť opatrenia na ochranu pred akýmikoľvek odvetnými a destabilizačnými praktikami namierenými proti oznamovateľom, ako aj plnohodnotnú náhradu škôd, ktoré oznamovatelia utrpeli;

184.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula nástroje zamerané na poskytovanie ochrany pred neodôvodnenou právnou perzekúciou, hospodárskymi sankciami a diskrimináciou oznamovateľov, a vyzýva v tomto smere na vytvorenie všeobecného fondu, financovaného čiastočne zo získaných peňazí alebo z príjmov z pokút, na poskytovanie primeranej finančnej podpory oznamovateľom, ktorých živobytie je v dôsledku zverejnenia relevantných skutočností ohrozené;

7.Medziinštitucionálna spolupráca

7.1.Spolupráca s Vyšetrovacím výborom pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (PANA)

185.  opakovane zdôrazňuje význam dodržiavania zásady lojálnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ;

186.  domnieva sa, že by sa mala posilniť výmena informácií medzi inštitúciami EÚ, najmä pokiaľ ide o poskytovanie príslušných informácií, ktoré sa majú sprístupniť vyšetrovacím výborom;

187.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada, jej skupina pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) a niektoré členské štáty nepreukázali veľkú snahu v reakcii na žiadosti výboru PANA o spoluprácu; domnieva sa, že aby bolo možné spojiť sily a dosiahnuť lepšie výsledky, bude veľmi dôležitý väčší záväzok zo strany členských štátov; vyjadruje odhodlanie monitorovať činnosť a pokrok skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) prostredníctvom pravidelných vypočutí; vyzýva Komisiu, aby do polovice roka 2018 predložila legislatívny návrh podľa článku 116 ZFEÚ, ak členské štáty dovtedy neprijmú reformu mandátu skupiny pre kódex správania;

188.  vyjadruje námietky voči skutočnosti, že aj dokumenty, ktoré sú medzičasom verejne prístupné, boli jeho vyšetrovaciemu výboru sprístupnené len čiastočne;

189.  pripomína, že Rada ECOFIN vyzvala v decembri 2015 pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre zdaňovanie, aby dospela k záveru o potrebe zlepšenia metód celkového riadenia, transparentnosti a pracovných metód a aby počas holandského predsedníctva dokončila reformu skupiny pre kódex správania; pripomína, že v marci 2016 Rada ECOFIN vyzvala pracovnú skupinu na vysokej úrovni, aby preskúmala nové riadenie, transparentnosť a pracovné metódy týkajúce sa najmä účinnosti rozhodovacieho procesu, a to aj vo vzťahu k používaniu pravidla širokého konsenzu v roku 2017; so záujmom očakáva výsledky tohto úsilia;

7.2.Vyšetrovacie právomoci Európskeho parlamentu

190.  zdôrazňuje, že súčasný právny rámec činnosti vyšetrovacích výborov Európskeho parlamentu je už zastaraný a nezabezpečuje potrebné podmienky, v ktorých by sa mohlo vyšetrovacie právo Európskeho parlamentu účinne uplatňovať;

191.  zdôrazňuje, že nedostatočné právomoci a obmedzený prístup k dokumentom výrazne prekážajú v činnosti vyšetrovania a zdržujú ju vzhľadom na dočasnú povahu vyšetrovania a znemožňujú plné posúdenie údajných porušení práva EÚ;

192.  konštatuje, že niekoľkým vyšetrovacím výborom a osobitným výborom z nedávneho obdobia (vrátane výboru PANA) Komisia a Rada v niektorých prípadoch neboli schopné dodať požadované dokumenty a v iných prípadoch požadované dokumenty dodali až po dlhom meškaní; vyzýva na zavedenie mechanizmu zodpovednosti na zabezpečenie okamžitého a zaručeného postúpenia dokumentov Európskemu parlamentu, ktoré vyšetrovací výbor alebo osobitný výbor požaduje a ku ktorým má právo prístupu;

193.  domnieva sa, že právo na vyšetrovanie je dôležitá právomoc Európskeho parlamentu; žiada inštitúcie EÚ, aby posilnili vyšetrovacie práva Európskeho parlamentu v súlade s článkom 226 zmluvy; pevne zastáva názor, že pre riadne fungovanie parlamentných vyšetrovacích výborov je veľmi dôležitá možnosť predvolávať potrebné osoby a mať prístup k relevantným dokumentom;

194.  zdôrazňuje, že na vykonávanie demokratickej kontroly nad exekutívou je zásadne dôležité, aby mal Európsky parlament vyšetrovacie právomoci zodpovedajúce vyšetrovacím právomociam národných parlamentov EÚ; domnieva sa, že na vykonávanie tejto úlohy demokratického dohľadu musí mať Európsky parlament právomoc predvolať svedkov a vynútiť si, aby predstúpili, ako aj nariadiť predloženie dokumentov; domnieva sa, že v záujme vykonávania týchto práv sa musia členské štáty dohodnúť na uplatňovaní sankcií voči jednotlivcom za nedostavenie sa alebo za nepredloženie dokumentov v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou činnosti vyšetrovacích výborov vnútroštátnych parlamentov; opakuje, že podporuje pozíciu načrtnutú vo svojom návrhu na túto tému z roku 2012(21);

195.  vyjadruje odhodlanie vytvoriť stály vyšetrovací výbor podľa vzoru Kongresu USA;

196.  vyzýva politické skupiny Európskeho parlamentu, aby počas tohto volebného obdobia rozhodli o zriadení dočasného osobitného výboru, ktorý by nadviazal na prácu výboru PANA, a aby vyšetrili nedávne odhalenia v rámci Paradise Papers;

197.  požaduje, a to bez toho, aby to malo vplyv na akékoľvek iné vhodné opatrenie, aby v súlade s článkom 116a ods. 3 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu generálny tajomník odňal dlhodobé prístupové oprávnenia ktorémukoľvek subjektu, ktorý odmietol vyhovieť oficiálnemu predvolaniu vyšetrovacieho výboru;

198.  vyzýva členské štáty, aby v pracovných metódach skupiny pre kódex správania urýchlene zvýšili transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť;

199.  žiada skupinu pre kódex správania, aby vypracovala výročnú správu, v ktorej určí a opíše najškodlivejšie daňové praktiky používané v členských štátoch a prijaté protiopatrenia;

200.  žiada ukončenie potrebnej reformy skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov a súčasné zabezpečenie plnej transparentnosti a zapojenia všetkých inštitúcií a občianskej spoločnosti; žiada, aby táto reforma opätovne radikálnym spôsobom vymedzila štruktúru riadenia a transparentnosť skupiny pre kódex správania vrátane mandátu a rokovacieho poriadku, ako aj rozhodovacie procesy a kritériá určenia škodlivých daňových opatrení prijatých členskými štátmi;

7.3.Ostatné inštitúcie

201.  víta, ako prvý krok, zriadenie jednotnej nezávislej Európskej prokuratúry a vyzýva členské štáty, aby sa k tejto iniciatíve pridali;

202.  žiada pre Komisiu väčšie právomoci v oblasti presadzovania s cieľom zabezpečiť účinné a konzistentné vykonávanie právnych predpisov Únie v členských štátoch a pevnejšiu kontrolu zo strany Európskeho parlamentu;

203.  požaduje vytvorenie nového centra súdržnosti a koordinácie daňovej politiky Únie v rámci Komisie, ktoré bude systematicky riešiť slabé miesta v spolupráci s príslušnými orgánmi z celej EÚ;

204.  vyzýva na výrazné posilnenie spolupráce siete FIU.net v rámci Europolu a navrhuje prepojenie jej činností s navrhovaným centrom pre súdržnosť a koordináciu daňovej politiky Únie s výhľadom na vytvorenie daňového Europolu, ktorý bude môcť koordinovať daňové politiky členských štátov a zároveň podporovať orgány členských štátov pri vyšetrovaní a odhaľovaní nezákonných medzinárodných daňových schém;

205.  vyzýva členské štáty, aby pre reforme zmlúv podporili prijímanie rozhodnutí o daňovej politike v Rade kvalifikovanou väčšinou a v rámci riadneho legislatívneho postupu;

o
o   o

206.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie a konečnú správu vyšetrovacieho výboru Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 166, 24.6.2016, s. 10. (3) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310. (5) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 74. (6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15). (7) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii; Odporúčanie A4. (8) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1). (9) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii; Odporúčanie B5. (10) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65. (11) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii; Odporúčanie C3. (12) Pozri správu A8-0056/2017. (13) Vypočutie pred výborom PANA s Brooke Harringtonovou a ďalšími expertmi 24. januára 2017. (14) Panama Papers: Breaking the Story of How the World’s Rich and Powerful Hide their Money (Panamské dokumenty: prelomový príbeh o tom, ako svetoví boháči a mocní skrývajú svoje peniaze), Obermayer and Obermaier, 2016. (15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 77). (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19). (17) Grónsko, Nová Kaledónia a závislé územia, Francúzska Polynézia, francúzske južné a antarktické územia, ostrovy Wallis a Futuna, Mayotte, Saint Pierre a Miquelon, Aruba, Holandské Antily (Bonaire, Curacao, Saba, Sint Eustatius, Sint Maarten), Anguilla, Kajmanie ostrovy, Falklandské ostrovy, Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Montserrat, Pitcairnove ostrovy, Svätá Helena a závislé územia, Britské antarktické územie, Britské indickooceánske územie, Ostrovy Turks a Caicos, Britské Panenské ostrovy a Bermudy. (18) Najvzdialenejšie regióny: Kanárske ostrovy, Réunion, Francúzska Guyana, Martinik, Guadeloupe, Mayotte, Svätý Martin, Azorské ostrovy a Madeira. (19) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:62014CJ0132&from=SK (20) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (Prijaté texty, P8_TA(2016)0310). (21) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 41.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2017/2123(INI))

P8_TA(2017)0492 A8-0351/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016 a 22. júna 2017,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP(2),

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, zo 14. novembra 2016 a z 18. mája 2017, a na závery Rady o globálnej stratégii EÚ zo 17. júla 2017,

–  so zreteľom na 19. zasadnutie francúzsko-nemeckej ministerskej rady, ktoré sa konalo 13. júla 2017 v Paríži,

–  so zreteľom na neformálne stretnutie ministrov obrany a neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí (Gymnich), ktoré sa konalo 6. – 9. septembra 2017 v Tallinne,

–  so zreteľom na schôdzu ministrov obrany EÚ, ktorá sa konala 30. novembra 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Vojenské štruktúry EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o európskej obrannej únii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5) (založené na výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018(7),

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP),

–  so zreteľom na dokument s názvom Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý 14. novembra 2016 predložila PK/VP,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, spoločný súbor návrhov, ktoré schválila Rada NATO a Rada EÚ 6. decembra 2016, a na správu o pokroku dosiahnutom pri ich vykonávaní prijatú 14. júna 2017,

–  so zreteľom na Bratislavské vyhlásenie zo 16. septembra 2016,

–  so zreteľom na nový obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017 v tlačovej správe s názvom Európa, ktorá obraňuje: Komisia otvára diskusiu o prechode k bezpečnostnej a obrannej Únii,

–  so zreteľom na Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany zo 7. júna 2017,

–  so zreteľom na Eurobarometer 85.1 z júna 2016, podľa ktorého polovica opýtaných občanov EÚ považuje opatrenia EÚ za nedostatočné a dve tretiny z nich by uvítali, keby sa EÚ viac angažovala prostredníctvom záväzku členských štátov v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

–  so zreteľom na koncepciu Rady týkajúcu sa krízového riadenia pre novú civilnú misiu SBOP v Iraku zo 17. júla 2017 a na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/1425 zo 4. augusta 2017 o stabilizačnej činnosti Európskej únie v malijských regiónoch Mopti a Ségou,

–  so zreteľom na politiku EÚ týkajúcu sa odbornej prípravy v oblasti SBOP, ktorú prijala Rada pre zahraničné veci 3. apríla 2017,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 23. októbra 2017 o pozícii, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie v Spoločnom výbore EHP k zmene Protokolu 31 k Dohode o EHP (Prípravná akcia Únie týkajúca sa výskumu v oblasti obrany),

–  so zreteľom na oznámenie o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) z 13. novembra 2017,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Európskemu parlamentu a Rade z 10. novembra 2017 s názvom Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0351/2017),

Strategické prostredie Únie

1.  zdôrazňuje, že medzinárodný poriadok založený na pravidlách, hodnoty, za ktoré sa zasadzujú západné demokracie, a mier, blahobyt a slobody, ktoré tento poriadok ustanovený po druhej svetovej vojne zabezpečuje a ktoré predstavujú základné piliere Európskej únie, čelia v súčasnosti nebývalému počtu konvenčných a hybridných výziev, keďže spoločenské, hospodárske, technologické a geopolitické trendy poukazujú na silnejúcu zraniteľnosť svetového obyvateľstva voči šokom a záťažovým situáciám, ako sú medzištátne konflikty, prírodné katastrofy, extrémne poveternostné javy, vodné krízy, kolaps štátu a kybernetické útoky, ktoré si vyžadujú jednotnú a koordinovanú reakciu; pripomína, že bezpečnosť je kľúčovým záujmom európskych občanov; konštatuje, že vonkajšia činnosť Únie sa má riadiť hodnotami a zásadami zakotvenými v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ);

2.  zdôrazňuje, že žiaden členský štát nemôže sám riešiť žiadnu z komplexných bezpečnostných výziev, ktorým dnes čelíme, a že na to, aby EÚ bola schopná reagovať na tieto vnútorné a vonkajšie výzvy, musí zvýšiť svoje úsilie o konkrétnu silnú spoluprácu v kontexte SZBP/SBOP, byť účinným globálnym aktérom, čo znamená jednotné vyjadrovanie a spoločné konanie, a zamerať svoje zdroje na strategické priority; zastáva názor, že je potrebné riešiť hlavné príčiny nestability, ktorými sú chudoba a zvyšovanie nerovnosti, zlá správa, kolaps štátu a zmena klímy;

3.  odsudzuje skutočnosť, že nadnárodné teroristické a zločinecké organizácie sú stále silnejšie a početnejšie, čomu možno napomohla porážka ISIS/Dá'iš a skutočnosť, že bojovníci sú na úteku, zatiaľ čo v južných regiónoch a na Blízkom východe sa súčasne šíri nestabilita, keďže krehké a rozpadávajúce sa štáty, ako je Líbya, zanechávajú rozľahlé územia bez vlády a napospas vonkajším silám; vyjadruje svoje pretrvávajúce znepokojenie nad nadnárodným rozmerom teroristickej hrozby v regióne Sahel; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že prebiehajúce činnosti Kórejskej ľudovodemokratickej republiky súvisiace s jadrovými a balistickými raketami spôsobujú zvýšené napätie v regióne aj mimo neho a predstavujú jasnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

4.  zdôrazňuje, že na východe vedie Rusko ešte stále vojnu proti Ukrajine a dohody z Minska, bez ktorých nemôže byť konflikt vyriešený, ešte neboli vykonané a stále pokračuje protiprávna anexia a militarizácia Krymu a zriaďovanie systémov zákazu vstupu a neprístupných území; je hlboko znepokojený tým, že nadmerné cvičenia a vojenské činnosti Ruska bez medzinárodného pozorovania, hybridné taktiky vrátane kybernetického terorizmu, šírenia falošných správ a dezinformačných kampaní, hospodársky nátlak a vydieranie v oblasti energetiky destabilizujú krajiny Východného partnerstva a západný Balkán a tiež sa zameriavajú na západné demokracie a zvyšovanie napätia v rámci nich; je znepokojený tým, že bezpečnostná situácia, v ktorej sa EÚ nachádza, zostane v najbližších rokoch veľmi nestabilná; opätovne pripomína strategický význam západného Balkánu pre bezpečnosť a stabilitu EÚ a potrebu sústrediť a posilniť politickú angažovanosť EÚ v tomto regióne, a to aj posilnením mandátu našich misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); je pevne presvedčený o tom, že v záujme prekonania zraniteľnosti EÚ je potrebná väčšia integrácia, ako aj koordinácie;

5.  vyjadruje poľutovanie nad teroristickou hrozbou, ktorá sa rýchlo šíri v rámci Európy aj mimo jej hraníc; domnieva sa, že neúplná odpoveď na vojenskej úrovni bude nevyhnutne vytvárať čoraz väčšie hrozby pre vnútornú bezpečnosť; naliehavo vyzýva na vytvorenie európskeho antidžihádistického paktu, ktorý by dokázal účinne riešiť tieto hrozby;

6.  domnieva sa, že terorizmus dnes predstavuje jednu z kľúčových výziev pre bezpečnosť občanov EÚ, ktorá si vyžaduje rýchle, spoľahlivé a koordinované opatrenia na vnútornej aj vonkajšej úrovni, aby sa zabránilo ďalším teroristickým útokom a aby sa bojovalo proti ich hlavným príčinám; poukazuje najmä na potrebu predchádzať radikalizácii, blokovať všetky zdroje finančných prostriedkov pre teroristické organizácie, bojovať proti teroristickej propagande a zabraňovať používaniu internetu a sociálnych sietí na tento účel, a to aj prostredníctvom služby automatického odstraňovania, a zlepšiť výmenu spravodajských informácií medzi členskými štátmi, ako aj s tretími krajinami, NATO a ďalšími príslušnými partnerskými organizáciami; domnieva sa, že mandát našich misií SBOP by mal zahŕňať boj proti terorizmu s cieľom vo väčšej miere prispievať k programom deradikalizácie, najmä pokiaľ ide o misiu EULEX v Kosove a operáciu EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine, čo sú krajiny, ktoré sú konfrontované s vysokým počtom bojovníkov, ktorí sa vracajú zo zahraničia;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz smrteľnejšou teroristickou hrozbou v sahelskom pásme, ako aj nad jej rozšírením do strednej Afriky a nad nestabilitou na východe (Sýria, Irak, Palestína); vyzýva PK/VP, aby zabezpečila, že sa misiám SBOP udelí výkonný mandát, a aby rázne a odhodlane zasiahla;

8.  vyjadruje presvedčenie, že na základe súčasnej politiky rozširovania EÚ je dôveryhodný prístupový proces založený na rozsiahlych a spravodlivých podmienkach aj naďalej dôležitým nástrojom na podporu bezpečnosti prostredníctvom zvyšovania odolnosti krajín v juhovýchodnej Európe;

9.  domnieva sa, že v zložitej bezpečnostnej situácii a v čase, keď sa EÚ a NATO snažia rozšíriť a prehĺbiť svoju spoluprácu, stratí EÚ z dôvodu brexitu časť svojich vojenských kapacít a možno už nebude môcť využívať odborné znalosti Spojeného kráľovstva, a naopak; poznamenáva, že brexit je novým impulzom pre iniciatívy, ktoré boli dlho blokované, a mohol by otvoriť dvere novým návrhom; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úzkej spolupráci v oblasti obrany medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po brexite, okrem iného aj v oblasti výmeny spravodajských informácií a boja proti terorizmu; domnieva sa, že Spojenému kráľovstvu, ak o to požiada, by v rámci nového vzťahu spolupráce v oblasti obrany medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom malo byť umožnené aj zapojiť sa do misií SBOP;

10.  víta obnovený záväzok USA týkajúci sa európskej bezpečnosti; zdôrazňuje, že EÚ zostáva verne oddaná transatlantickému spoločenstvu spoločných hodnôt a záujmov; zároveň je presvedčený, že je potrebná zodpovedná a sebavedomá SZBP a že v tomto kontexte sa EÚ musí stať sebavedomým zahranično-politickým činiteľom;

Inštitucionálny rámec

11.  je pevne presvedčený, že vždy, keď je to potrebné, musí Európska únia prijať rozhodné opatrenia, ktoré určia jej budúcnosť, keďže vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sa čoraz viac prelínajú, čo má priamy vplyv na všetkých európskych občanov; varuje, že chýbajúci spoločný prístup by mohol spôsobiť nekoordinovanú a roztrieštenú činnosť a umožňuje viacnásobné duplicity a neúčelnosť, v dôsledku čoho by sa mohla Únia a členské štáty stať zraniteľnými; zastáva názor, že EÚ by mala byť schopná konať účinne v celom spektre nástrojov vnútornej a vonkajšej bezpečnosti až po úroveň článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že cieľom vymedzenia spoločnej obrannej politiky Únie v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ je vytvoriť spoločnú obranu a poskytnúť Únii strategickú autonómiu s cieľom umožniť jej presadzovať mier a bezpečnosť v Európe a vo svete; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí;

12.  zdôrazňuje, že EÚ musí uplatňovať celý súbor dostupných politických nástrojov od mäkkej až po tvrdú silu, od krátkodobých opatrení až po dlhodobé politiky v oblasti klasickej zahraničnej politiky zahŕňajúcej nielen dvojstranné a mnohostranné úsilie v oblasti diplomacie, rozvojovej spolupráce, civilných a hospodárskych nástrojov, podpory v čase núdze, predchádzania krízam a stratégií po skončení konfliktov, ale aj udržiavania a presadzovania mieru, a to aj v súlade s civilnými a vojenskými prostriedkami podľa článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ s cieľom úspešne čeliť vznikajúcim výzvam; je presvedčený, že SBOP by mala vychádzať zo zásady, že európsku bezpečnosť nemožno zaručiť spoliehaním sa výlučne na vojenské prostriedky; domnieva sa, že zahraničné aktivity EÚ by mali zahŕňať posúdenie ich vplyvu na strategické záujmy EÚ zamerané na ľudí, ktoré zvyšujú bezpečnosť ľudí, posilňujú ľudské práva a medzinárodné právne predpisy a podporujú udržateľný mier; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ESVČ zvýšila svoje kapacity, aby bola schopná lepšie predvídať krízy a čeliť výzvam v oblasti bezpečnosti v čase ich vzniku; zdôrazňuje potrebu koherentnejšej a lepšie koordinovanej interakcie medzi vojenskými, civilnými, rozvojovými a humanitárnymi aktérmi;

13.  víta viditeľný pokrok pri vytváraní silnejšej európskej obrannej pozície od prijatia Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie v júni 2016; osobitne víta zavedenie Európskeho obranného fondu, navrhované rozšírenie prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany a legislatívny návrh na vytvorenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP); vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje budúce finančné príspevky do rozpočtu EÚ s cieľom pokryť všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú EÚ v súvislosti s Európskym obranným fondom;

14.  víta zapojenie sa EZVO do prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany, a najmä nórsky príspevok na rok 2017 vo výške 585 000 EUR; vyjadruje prianie, aby sa Nórsko naďalej zúčastňovalo na programoch financovaných Úniou, ktoré vplývajú na oblasť obrany alebo sú uskutočňované v tejto oblasti;

15.  vyzýva Komisiu a PK/VP, aby ihneď a v plnom rozsahu vo všetkých fázach informovali Európsky parlament o každej uzavretej medzinárodnej dohode, alebo akejkoľvek zmene takejto dohody, ktorá vplýva na oblasť obrany alebo sa uskutočňuje v tejto oblasti; domnieva sa, že každý finančný príspevok tretej krajiny má významný vplyv na rozpočet Únie, keďže tretia krajina by mohla mať vplyv na finančné záujmy Únie spôsobom, ktorý výrazne presahuje výšku príspevku, keď odmietne vydanie potrebných vývozných licencií; zdôrazňuje, že v prípadoch, keď tretie strany prispievajú k programom financovaným Úniou, ktoré vplývajú na oblasť obrany alebo sa uskutočňujú v tejto oblasti, Európsky parlament očakáva, že Komisia a PK/VP posúdia vplyv takejto účasti na strategické politiky a záujmy Únie predtým, ako predložia návrh, a že o tomto posúdení informujú Európsky parlament;

16.  vyzdvihuje skutočnosť, že Komisia a čoraz väčší počet členských štátov sa zaviazali vytvoriť európsku obrannú úniu a že európski občania túto iniciatívu výrazne podporujú; zdôrazňuje, že to zodpovedá požiadavke občanov EÚ a Európskeho parlamentu, najmä prostredníctvom viacerých výziev, ktoré vyjadril vo svojich predchádzajúcich uzneseniach; zdôrazňuje väčšiu účelnosť, odstránenie duplicity a zníženie nákladov, ktoré vyplynú zo silnejšej európskej integrácie v oblasti obrany; zdôrazňuje však, že zavedenie skutočnej európskej obrannej únie si vyžaduje trvalú politickú vôľu a odhodlanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k spoločnej a autonómnej európskej obrane a aby sa zamerali na zabezpečenie toho, že v priebehu desiatich rokov sa ich vnútroštátne rozpočty na obranu dostanú na úroveň aspoň 2 % ich príslušného HDP;

17.  je presvedčený, že jediný spôsob, ako zlepšiť schopnosť Únie plniť svoje vojenské úlohy, je výrazne zvýšiť účinnosť všetkých aspektov procesov, ktoré vytvárajú vojenské spôsobilosti, pripomína, že v porovnaní s USA EÚ-28 vynakladá 40 % na obranu, pričom ale takto dosiahnuté vojenské spôsobilosti zodpovedajú iba 15 % spôsobilostí, ktoré získavajú USA z procesu, čo poukazuje na veľmi vážny problém v oblasti účinnosti;

18.  žiada PK/VP a Komisiu, aby konali na základe výziev Európskeho parlamentu týkajúcich sa bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane v kontexte príprav budúceho viacročného finančného rámca (VFR), ako sa vyžaduje v uzneseniach Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016, 23. novembra 2016 a 16. marca 2017; domnieva sa, že budovanie európskej obrannej únie, prepájanie jej strategickej orientácie s príspevkami EÚ na rozvoj spôsobilostí a formovanie európskeho inštitucionálneho rámca pre obranu sú prvky, ktoré musia byť podložené medziinštitucionálnou dohodou; zdôrazňuje, že prostredníctvom komplexného a dôveryhodného úsilia všetkých zainteresovaných strán je možné zvýšiť rozsah a účelnosť výdavkov na obranu; v rámci tohto postupu žiada o výrazné postavenie neutrálnych krajín, ako sú Rakúsko a Švédsko, bez toho, aby sa spochybňovala neutralita jednotlivých členských štátov;

19.  zdôrazňuje, že okrem opisu strategického prostredia a strategických ambícií by sa v bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane mali pre potreby nasledujúceho VFR určiť požadované a dostupné spôsobilosti, ako aj akékoľvek nedostatky v spôsobilostiach vo forme plánu rozvoja spôsobilostí EÚ (CDP), a mal by sa do nej doplniť všeobecný náčrt plánovaných opatrení členského štátu a Únie v rámci VFR a v dlhodobejšom horizonte;

20.  víta nedávno preukázanú politickú vôľu zameranú na zvýšenie účinnosti SBOP; podporuje všetky pokusy o uvoľnenie plného potenciálu Lisabonskej zmluvy tým, že sa zabezpečí fungovanie spolupráce medzi členskými štátmi a vytvoria sa spôsobilosti dôležité z prevádzkového hľadiska s cieľom plniť úlohy podľa článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ, a to prostredníctvom:

21.  víta zámer Komisie navrhnúť v rámci budúceho VFR osobitný program pre výskum v oblasti obrany s vyčleneným rozpočtom a vlastnými pravidlami; zdôrazňuje, že členské štáty by mali na daný program vyčleniť dodatočné finančné prostriedky, a to bez zasahovania do existujúcich rámcových programov, z ktorých sa financuje výskum, technologický rozvoj a inovácie, ako sa vyžaduje v uznesení Európskeho parlamentu z 5. júla 2017; opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účasť Únie na výskumných a rozvojových programoch v oblasti obrany, ktoré uskutočňujú členské štáty, alebo prípadne spolu s priemyselným odvetvím, ako sa uvádza v článkoch 185 a 187 ZFEÚ;

22.  víta návrh Komisie vytvoriť Program rozvoja európskeho obranného priemyslu; zdôrazňuje, že každé opatrenie Únie s cieľom podporiť, koordinovať alebo doplniť činnosti členských štátov v oblasti obrany by malo postupne prispievať k vymedzovaniu spoločnej obrannej politiky, ako sa stanovuje okrem iného v článku 2 ods. 4 ZFEÚ, a teda sa vzťahovať aj na spoločný vývoj, štandardizáciu, certifikáciu a údržbu, ktoré vedú k programom spolupráce a vyššiemu stupňu interoperability; vyzýva Komisiu, aby čo najviac podporovala nový Program rozvoja európskeho obranného priemyslu a najmä aby povzbudzovala MSP k účasti na spoločných cezhraničných projektoch;

23.  domnieva sa, že vývoz zbraní, munície a tovarov a služieb súvisiacich s obranou členskými štátmi tvorí neoddeliteľnú súčasť zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ;

24.  naliehavo vyzýva Radu, aby prijala konkrétne kroky vedúce k harmonizácii a štandardizácii európskych ozbrojených síl v súlade s článkom 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ s cieľom uľahčiť spoluprácu príslušníkov ozbrojených síl pod záštitou novej európskej obrannej únie ako krok k postupnému vytvoreniu spoločnej obrannej politiky EÚ;

25.  zdôrazňuje, že využitie všetkých možností stanovených v zmluve by zlepšilo konkurencieschopnosť a fungovanie obranného priemyslu na jednotnom trhu tým, že by bola ešte viac podnietená spolupráca v oblasti obrany prostredníctvom pozitívnych stimulov a pozornosť by sa upriamila na projekty, ktoré členské štáty nevedia zrealizovať, čím sa zredukuje zbytočná duplicita a posilní účelnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov; zastáva názor, že výstupy týchto strategických programov spolupráce majú veľký potenciál byť technológiami dvojakého použitia, a tak prinášať členským štátom dodatočnú pridanú hodnotu; zdôrazňuje dôležitosť rozvíjania európskych spôsobilostí a integrovaného trhu v oblasti obrany;

26.  žiada o vypracovanie presných a záväzných usmernení s cieľom stanoviť dobre vymedzený rámec pre budúcu aktiváciu a vykonávanie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

27.  vyzýva Komisiu, Radu a PK/VP, aby sa spolu s Európskym parlamentom zapojili do medziinštitucionálneho dialógu o postupnom vymedzení spoločnej obrannej politiky; zdôrazňuje, že v rámci budúceho VFR má byť zriadený plnohodnotný obranný rozpočet EÚ pre všetky vnútorné aspekty SBOP a v rámci Lisabonskej zmluvy rozvinutá doktrína na jeho uplatňovanie; zdôrazňuje potrebu revízie mechanizmu Athena s cieľom rozšíriť rozsah operácií považovaných za spoločné náklady a podnecovať účasť na misiách a operáciách SBOP;

28.  poukazuje na to, že tento nový rozpočet na obranu bude musieť byť v budúcom VFR financovaný z nových zdrojov;

29.  domnieva sa, že rozhodovanie o otázkach SBOP by mohlo byť demokratickejšie a transparentnejšie; navrhuje preto pretvorenie Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE) na plnohodnotný parlamentný výbor, čo mu umožní získať väčšie kontrolné právomoci a zodpovednosť, pokiaľ ide o SZBP, a zohrávať poprednú úlohu pri jej vykonávaní, a to najmä pri kontrole právnych aktov v oblasti bezpečnosti a obrany;

30.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoluprácou a výmenou informácií medzi bezpečnostnými a spravodajskými službami v Európe; domnieva sa, že rozsiahlejšia spolupráca medzi spravodajskými službami by mohla pomôcť v boji proti terorizmu; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie plnohodnotného európskeho spravodajského systému;

Stála štruktúrovaná spolupráca

31.  víta oznámenie o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) a jej plánovanú aktiváciu na základe ochoty členských štátov prijať záväzky v rámci SBOP, a tak vykonávať ambicióznu a inkluzívnu spoluprácu (PESCO) a žiada o jej rýchle zavedenie Radou; zdôrazňuje, že želaná inkluzívnosť účasti nesmie ohroziť pevné odhodlanie dodržiavať SBOP ani vysokú úroveň ambícií medzi zúčastnenými členskými štátmi; poukazuje na potrebu stanoviť jasné kritériá účasti, ktoré poskytnú ďalším členským štátom možnosť pripojiť sa v neskoršej fáze; vyjadruje presvedčenie, že činnosti v rámci spolupráce (PESCO) by mali byť v plnom súlade so SBOP;

32.  vyzdvihuje, že stála štruktúrovaná spolupráca by sa mala rozvíjať v rámci EÚ a že by jej mala byť poskytovaná účinná podpora Únie, pričom je potrebné v plnej miere rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti obrany; opätovne žiada o náležité financovanie stálej štruktúrovanej spolupráce z rozpočtu Únie; domnieva sa, že v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce by sa mala vyžadovať účasť vo všetkých agentúrach a orgánoch Únie, ktoré pôsobia v oblasti SBOP, vrátane Európskej akadémie bezpečnosti a obrany (EABO); opätovne žiada, aby bol systém bojových skupín EÚ považovaný za spoločný náklad v rámci revidovaného mechanizmu Athena;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť administratívne postupy, ktoré zbytočne spomaľujú vytváranie síl pre misie SBOP a cezhraničný pohyb síl rýchlej reakcie v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby zaviedli celoeurópsky systém koordinácie rýchleho presunu príslušníkov ozbrojených síl, vybavenia a dodávok pre potreby SBOP v prípadoch, keď sa uplatňuje doložka o solidarite a všetky členské štáty majú povinnosť poskytovať pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami v súlade s článkom 51 Charty OSN; v tejto súvislosti víta spoločné oznámenie o zlepšovaní vojenskej mobility; vyzýva Komisiu, aby do marca 2018 predložila Európskemu parlamentu a členským štátom zásadný akčný plán, ktorý bude plne v súlade s pokračujúcim úsilím v rámci NATO;

34.  požaduje zriadenie plnohodnotného civilno-vojenského strategického veliteľstva EÚ v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, ktoré by malo byť zložené z existujúceho útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC), útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) a riaditeľstva pre krízové riadenie a plánovanie (CMPD), a poskytnutie platformy pre integrovanú prevádzkovú podporu počas celého cyklu plánovania, od počiatočnej politickej koncepcie až po podrobné plány;

35.  nabáda členské štáty, ktoré sa zapájajú do stálej štruktúrovanej spolupráce, aby vytvorili stále „európske integrované sily“ zložené z útvarov ich národných armád a aby ich sprístupnili Únii na vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ako sa stanovuje v článku 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

36.  domnieva sa, že spoločná politika kybernetickej obrany by mala byť jedným z prvých stavebných kameňov európskej obrannej únie; nabáda PK/VP, aby vypracovala návrhy na zriadenie jednotky kybernetickej obrany EÚ v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce;

Generálne riaditeľstvo pre obranu

37.  žiada, aby sa v úzkej koordinácii s PK/VP posúdila možnosť zriadiť v rámci Komisie Generálne riaditeľstvo pre obranu (GR pre obranu), ktoré by riadilo činnosti Únie s cieľom podporiť, koordinovať alebo doplniť činnosti členských štátov zamerané na postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky, ako sa uvádza v článku 2 ZFEÚ;

38.  domnieva sa, že navrhované GR pre obranu by malo byť zodpovedné za zabezpečenie otvorených hraníc pre voľný pohyb vojsk a vybavenia, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie takej miery strategickej nezávislosti, interoperability, zabezpečenia dodávok a ustanovení súvisiacich so štandardizáciou a vojenskou certifikáciou, ktorá je nevyhnutná pre: príspevky EÚ na programy v rámci SBOP a stálej štruktúrovanej spolupráce; výskum v oblasti obrany financovaný z prostriedkov EÚ; strategickú autonómiu EÚ; konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu vrátane MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré tvoria európsky dodávateľský reťazec v oblasti obrany; a medziinštitucionálne dohody v oblasti obrany vrátane bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane; zdôrazňuje, že navrhované GR pre obranu by malo prispievať k lepšej koordinácii úloh medzi rôznymi aktérmi s cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť a jednotnosť politík;

39.  zdôrazňuje, že navrhované GR pre obranu by malo spolupracovať s Európskou obrannou agentúrou (ďalej len „EDA“); domnieva sa, že EDA by mala byť vykonávajúcou agentúrou pre činnosti Únie v rámci európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je stanovené v Lisabonskej zmluve; opätovne vyzýva Radu, aby zabezpečila financovanie administratívnych a prevádzkových výdavkov agentúry EDA z rozpočtu Únie; konštatuje, že čoraz väčší počet nových úloh a povinností agentúry EDA by malo sprevádzať zvýšenie jej rozpočtu, a zároveň zdôrazňuje, že prípadné zriadenie Generálneho riaditeľstva pre obranu a obnovenie úsilia o zvýšenie účinnosti SBOP by nemali viesť k presmerúvaniu zdrojov na budovanie byrokratických štruktúr a na duplicitu štruktúr;

Koordinované strategické a výročné preskúmania v oblasti obrany

40.  víta strategické preskúmanie plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) EÚ, ktorý má byť dokončený na jar 2018; zdôrazňuje, že CDP umožní podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi v úsilí o vyplnenie medzier v oblasti spôsobilostí v rámci agentúry EDA;

41.  víta ustanovenie postupu koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD); domnieva sa, že preskúmanie CARD by malo prispieť k účinnej štandardizácii a harmonizácii investícií a spôsobilostí vnútroštátnych ozbrojených síl, čím by sa zabezpečila strategická a operačná autonómia a súdržnosť Únie a členským štátom by sa umožnilo účelnejšie spoločne investovať do obrany; víta návrh začať skúšobnú prevádzku v roku 2017;

42.  nabáda členské štáty, aby preskúmali možnosť spoločného obstarávania zdrojov obrany;

43.  zdôrazňuje, že preskúmanie CARD by malo byť založené na bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane a pláne CDP a malo by sa zaoberať celým spektrom spôsobilostí týkajúcich sa SBOP, a najmä spôsobilostí členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na stálej štruktúrovanej spolupráci; domnieva sa, že preskúmanie CARD by malo priniesť súbor konkrétnych návrhov, ako vyplniť medzery a identifikovať oblasti, v ktorých by boli vhodné zásahy Únie, a že tieto návrhy by sa mali zohľadniť pri plánovaní rozpočtu EÚ na budúci rok; zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi Komisiou a agentúrou EDA pri navrhovaní ročných pracovných programov v rámci okien spôsobilosti a výskumu navrhovaného Európskeho obranného fondu; poukazuje na to, že EDA by mala mať osobitnú úlohu nielen pri navrhovaní programu, ale aj pri riadení projektov financovaných z okna spôsobilosti;

44.  zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie všetkých činností súvisiacich so SBOP, najmä koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD), stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a Európskeho obranného fondu;

45.  domnieva sa, že Komisia by mala využiť výsledky preskúmania CARD a iniciovať medziinštitucionálnu dohodu, v ktorej by sa stanovil rozsah a spôsob financovania ďalších činností Únie; domnieva sa, že na základe medziinštitucionálnej dohody by Rada a Komisia mali v rámci svojich právomocí prijať potrebné rozhodnutia, aby tieto činnosti povolili; žiada o medziparlamentnú spoluprácu v oblasti obrany s cieľom preskúmať CARD a o následné pravidelné rozvíjanie obranných spôsobilostí;

Misie a operácie SBOP

46.  ďakuje viac ako šesťtisíc ženám a mužom za ich dobrú a lojálnu službu v civilných a vojenských misiách Únie na troch kontinentoch; oceňuje tieto misie, keďže sú spoločným prínosom Európy k zabezpečeniu mieru a stability vo svete; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že účelnosť týchto misií môže byť stále ohrozovaná štrukturálnymi nedostatkami, rozdielnou výškou príspevkov členských štátov a nevhodnosťou pre operačné prostredie a ľutuje najmä obmedzenosť mandátu misií SBOP; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu skutočnej účinnosti, ktorú možno dosiahnuť len za predpokladu, že bude zabezpečené náležité vojenské vybavenie, a naliehavo žiada Radu a PK/VP, aby na tento účel využili možnosti ustanovené v článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ; víta zvýšenie výdavkov členských štátov na obranu v záujme podpory príslušníkov našich útvarov; domnieva sa, že túto tendenciu treba udržať, posilniť a koordinovať na úrovni EÚ; žiada, aby sa prijali účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa získané ponaučenia a nadobudnuté poznatky týkajúce sa ľudského rozmeru misií SBOP posudzovali a zohľadňovali pri plánovaní budúcich misií SBOP;

47.  víta, že PK/VP predložila prvú výročnú správu o SBOP; domnieva sa však, že táto správa by nemala mať len kvantitatívny charakter a popisovať dosiahnuté výsledky pomocou štatistických údajov a podrobných informácií, ale mala by sa v budúcnosti zamerať na hodnotenie politického vplyvu činností SBOP pri zvyšovaní bezpečnosti našich občanov;

48.  vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby misie a operácie SBOP vo väčšej miere zamerali na priority globálnej stratégie EÚ a na miestne a regionálne podmienky;

49.  je presvedčený o tom, že je potrebné vo väčšej miere prispievať ku krízovému riadeniu a prevencii a najmä poskytovať pomoc pri obnove a stabilizácii Iraku; víta nedávne rozhodnutie Rady začať novú civilnú misiu SBOP na podporu reformy sektora bezpečnosti v Iraku a očakáva, že EÚ prevezme medzinárodnú iniciatívu v tejto oblasti, vrátane boja proti terorizmu a civilnej obnovy; vyzýva EÚ, aby tentokrát zaistila lepšiu koordináciu medzi zúčastnenými členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi aktérmi;

50.  víta aktivity v rámci vojenskej operácie Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredomoria (EUNAVFOR MED) a žiada PK/VP a členské štáty, aby posilnili podporu miestnych aktérov v oblasti bezpečnosti na južnom pobreží Stredozemného mora;

51.  očakáva od PK/VP a Rady, že pri príležitosti obnovenia mandátu pre miestnych bezpečnostných činiteľov na južných hraniciach Líbye dôjde k obnoveniu misie EUBAM Líbya; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby predložili nové návrhy na riešenie bezpečnostných problémov v oblasti Sahelu a prepojili ich s misiou EUBAM Líbya v rámci jej komplexného a integrovaného prístupu a s podporou nemecko-francúzskej iniciatívy; víta rozhodnutie Rady zo 4. augusta 2017 o stabilizačnej činnosti Európskej únie v Mali v regiónoch Mopti a Ségou; v tejto súvislosti vyzýva PK/VP, aby informovala Európsky parlament o tom, aká je vzájomná interakcia medzi týmito opatreniami a misiami a operáciami SBOP v regióne;

52.  víta skutočnosť, že operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine sa podarilo dosiahnuť vojenský konečný stav; je však znepokojený tým, že politický konečný stav sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť;

53.  víta nedávne vytvorenie jadra stáleho operačného štábu EÚ (MPCC – útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií), o ktorý Európsky parlament žiadal vo svojom uznesení z 12. septembra 2013, keďže je predpokladom účinného plánovania, riadenia a kontroly spoločných operácií; vyzýva členské štáty, aby pre tento útvar zabezpečili vhodný personál, a umožnili tak jeho úplné fungovanie a aby ho poverili úlohou plánovať výkonné vojenské operácie SBOP, ako je napríklad EUFOR ALTHEA, a veliť im;

54.  domnieva sa, že v dôsledku oznámenia Spojeného kráľovstva o jeho vystúpení z Únie treba opätovne preskúmať možnosti velenia EU NAVFOR Somalia/ operácia Atlanta; zdôrazňuje úspech tejto operácie, vďaka ktorej od roku 2014 nedobyli piráti ani jedno plavidlo; víta jej predĺženie do roku 2018;

55.  konštatuje, že v civilných misiách SBOP je obsadených len 75 % pozícií; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že služobný poriadok EÚ, ktorý by personálu misií zaistil lepšie podmienky a ochranu, sa na osoby, ktoré sú v rámci týchto misií zamestnávané, nevzťahuje, a to aj napriek tomu, že sú financované z rozpočtu Únie; vyjadruje presvedčenie, že táto skutočnosť bráni účinnosti misií; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle obsadenie voľných pozícií v rámci všetkých misií;

56.  víta prijatie politiky EÚ v oblasti odbornej prípravy týkajúcej sa SBOP a dôležitú úlohu Európskej akadémie bezpečnosti a obrany (EABO) ako ústrednej inštitúcie odbornej prípravy, ktorá je súčasťou štruktúr SBOP; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané finančné, personálne a infraštruktúrne zdroje pre EABO;

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členským štátom sa nedarí pohotovo poskytovať zamestnancov potrebných pre fázy prípravy a zriaďovania civilných misií SBOP; v tejto súvislosti víta spoločný návrh ESVČ a útvarov Komisie rozvíjať viacúrovňový prístup s cieľom urýchliť nasadenie civilných misií SBOP;

58.  podnecuje ďalšie úsilie na urýchlenie poskytovania finančných prostriedkov na civilné a civilno-vojenské misie a zjednodušenie rozhodovacích postupov a ich vykonávania; v tejto súvislosti zastáva názor, že Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 210 nariadenia o rozpočtových pravidlách zaviesť osobitné pravidlá obstarávania pre opatrenia krízového riadenia v rámci SBOP s cieľom uľahčiť rýchle a pružné vykonávanie operácií;

59.  víta zriadenie platformy na podporu misií v roku 2016; vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou veľkosťou a rozsahom pôsobnosti tejto platformy a opakuje svoju výzvu, aby sa pokročilo v otázke vytvorenia strediska spoločných služieb, ktoré by ako ústredné koordinačné miesto pre všetky služby na podporu misií umožnilo ďalšie zvýšenie účelnosti;

60.  naliehavo vyzýva ESVČ a Radu, aby zintenzívnili pretrvávajúce úsilie zlepšiť kybernetickú bezpečnosť, najmä pre misie SBOP, okrem iného tým, že budú na úrovni EÚ a členských štátov prijímať opatrenia na zníženie hrozieb voči SBOP, napríklad budovanie odolnosti prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a cvičení a zefektívnenie vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany v EÚ;

61.  domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty čelia bezprecedentnej hrozbe vo forme štátom sponzorovaných kybernetických útokov, ako aj počítačovej kriminality a terorizmu; domnieva sa, že povaha kybernetických útokov je hrozbou, ktorá si vyžaduje reakciu na úrovni EÚ; nabáda členské štáty, aby si v prípade kybernetického útoku namierenému voči ktorémukoľvek z nich poskytovali vzájomnú pomoc;

62.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali princíp celkového prerozdelenia nákladov na vojenské misie SBOP tým, že postupne rozšíria spoločné financovanie na úplné spoločné financovanie, ktoré povzbudí viac členských štátov, aby prispeli svojimi schopnosťami a silami alebo aspoň finančnými prostriedkami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať mechanizmus Athena a pokryť všetky náklady týkajúce sa financovania vojenských operácií SBOP;

63.  naliehavo vyzýva Radu, aby konala v súlade s článkom 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ a aby bezodkladne prijala rozhodnutie o zriadení počiatočného fondu na naliehavé financovanie úvodných fáz vojenských operácií zameraných na úlohy uvedené v článku 42 ods. 1 a článku 43 Zmluvy o EÚ; naliehavo vyzýva Radu, aby vyriešila súčasné problémy s financovaním hybridných misií; požaduje, aby bola zabezpečená väčšiu pružnosť finančných pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy a aby sa vykonávali existujúce ustanovenia Lisabonskej zmluvy;

Spolupráca EÚ – NATO

64.  domnieva sa, že v súčasnom kontexte je strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO kľúčové pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým čelí Únia a okolité štáty; domnieva sa, že spoločné vyhlásenie EÚ – NATO a následné vykonávacie opatrenia majú potenciál posunúť spoluprácu a doplnkovosť na vyššiu úroveň a vyznačiť novú a podstatnú fázu strategického partnerstva; víta spoločný súbor 42 návrhov zameraných na posilnenie spolupráce a koordinácie medzi týmito dvoma organizáciami, pričom desať z týchto návrhov je zameraných na zvýšenie odolnosti voči hybridným hrozbám; poznamenáva, že táto spolupráca bude prebiehať v duchu úplnej otvorenosti a transparentnosti a pri plnom rešpektovaní nezávislosti rozhodovania a postupov oboch organizácií, bude založená na zásade inkluzívnosti a reciprocity a nebude ňou dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky žiadneho členského štátu; oceňuje doterajšiu spoluprácu v oblasti boja proti kybernetickým hrozbám, rozvoja strategickej komunikácie a koordinácie námorných aktivít a spoločných cvičení a vyzdvihuje vynikajúcu spoluprácu a komplementárnosť fungovania operácie EÚ Sophia a operácie NATO Sea Guardian; víta aj uverejnenie prvej správy oboch organizácií o spoločnom vykonávaní v júni 2017 a pokrok, ktorý bol dosiahnutý pri uskutočňovaní spoločného súboru návrhov, a vyzýva na dosiahnutie ďalšieho pokroku; zdôrazňuje úplné zasadzovanie sa EÚ za transatlantické spoločenstvo spoločných hodnôt a záujmov;

65.  poznamenáva, že silnejšia EÚ a silnejšie NATO sa navzájom posilňujú; domnieva sa, že členské štáty by sa mali viac usilovať o to, aby konali v rámci európskej obrannej únie a zároveň plnili úlohu autonómnych zabezpečovateľov regionálnej bezpečnosti, prípadne aj doplnkovú úlohu v rámci NATO; konštatuje, že ako sa uvádza v globálnej stratégii Európskej únie, musí EÚ prispievať k: a) reakcii na vonkajšie konflikty a krízy; b) budovaniu spôsobilostí partnerov; a c) ochrane Únie a jej občanov; víta súbor iniciatív, ktoré sa pripravujú s cieľom vykonávať globálnu stratégiu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, rozvíjať pevnejšie vzťahy medzi EÚ a NATO a umožniť členským štátom EÚ zapájať sa do výskumu v oblasti obrany a spoločne rozvíjať obranné spôsobilosti; domnieva sa, že bezpečnosť a obrana Európy bude čoraz viac závisieť od obidvoch organizácií, ktoré konajú v rámci ich oblastí pôsobnosti; žiada o úsilie o zlepšenie spolupráce v boji proti hybridným hrozbám, a to aj prostredníctvom Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám, a v oblasti výmeny informácií a spravodajských informácií;

66.  zdôrazňuje význam spolupráce a integrácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti nielen medzi členskými štátmi, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi v spoločnosti;

Partnerstvá v rámci SBOP

67.  zdôrazňuje, že partnerstvá a spolupráca s krajinami, ktoré majú rovnaké hodnoty ako EÚ, prispievajú k účinnosti a vplyvu SBOP; v tejto súvislosti víta príspevky Albánska, Austrálie, Kanady, Čile, Kolumbie, Gruzínska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Moldavska, Čiernej Hory, Nového Zélandu, Nórska, Srbska, Švajčiarska, Turecka, Ukrajiny a Spojených štátov;

68.  víta podpísanie dohody o nadobudnutí a vzájomnom poskytovaní služieb (ACSA) medzi EÚ a USA zo 7. decembra 2016; vyzýva PK/VP, aby informovala Európsky parlament o tom, ako táto dohoda zlepšila podmienky a ochranu pracovníkov pôsobiacich v misiách SBOP;

69.  vyzýva PK/VP a členské štáty, aby zriadili funkcie vojenských atašé EÚ v delegáciách EÚ, ktorí by prispievali k plneniu strategických cieľov Únie;

70.  víta návrh Komisie na preskúmanie nástroja na podporu stability a mieru (IcSP) s cieľom podporiť činnosti vykonávané v rámci iniciatívy budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), ktoré EÚ umožnia financovať budovanie kapacít a odolnosť partnerských krajín a prispieť k posilneniu ich schopností; nabáda ESVČ a Komisiu, aby bezodkladne zrealizovali iniciatívu CBSD, zlepšili účinnosť a udržateľnosť misií SBOP a zabezpečili pružnejší a integrovanejší prístup EÚ, ktorý využíva civilno-vojenské synergie;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a vládam a národným parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493. (2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0344. (3) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 144. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0435. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0440. (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0092. (7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0302.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (2017/2121(INI))

P8_TA(2017)0493 A8-0350/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o politickej zodpovednosti,

–  so zreteľom na oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z roku 2016 a na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ o strategickom prístupe k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ,

–  so zreteľom na základné zásady zakotvené v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, najmä zásady týkajúce sa zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, ako aj neporušiteľnosti hraníc, ktoré sa dodržiavajú rovnako vo všetkých zúčastnených štátoch,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0350/2017),

Úvod

1.  je presvedčený, že žiadny členský štát sa s problémami, ktorým dnes čelíme, nedokáže vyrovnať sám; zdôrazňuje, že spoločná činnosť EÚ je najúčinnejším spôsobom, ako chrániť európske záujmy, presadzovať svoje hodnoty, celosvetovo sa zapojiť ako jednotný a vplyvný globálny aktér a chrániť svojich občanov a členské štáty pred zvýšeným ohrozením ich bezpečnosti, a to aj v rámci globálnej digitálnej sféry; vyjadruje znepokojenie nad bezpečnostnou štruktúrou EÚ, ktorá zostáva voči pretrvávajúcim i novým výzvam, ktorým každý deň čelí, aj naďalej krehká a roztrieštená a v ktorej sa stal neuspokojivou skutočnosťou „hybridný mier“; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky a splnili želania tých európskych občanov, ktorí opakovane zdôraznili, že zahraničná a bezpečnostná politika EÚ založená na základných hodnotách a ľudských právach je jednou z najdôležitejších a najpotrebnejších zo všetkých politík EÚ; domnieva sa, že je najvyšší čas, aby členské štáty zaviedli nástroje, prostriedky a opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktoré umožnia EÚ reagovať na vonkajšie konflikty a krízy, budovať kapacity partnerov a chrániť Európsku úniu;

2.  pripomína odhodlanie EÚ vytvárať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa riadi hodnotami demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, ako aj dodržiavaním Charty OSN a medzinárodného práva; domnieva sa, že v záujme splnenia tohto záväzku a prispievania k presadzovaniu ľudských práv a demokracie vo svete musí EÚ a jej členské štáty hovoriť jednotným hlasom a zaistiť, aby bolo ich posolstvo počuť;

3.  zastáva názor, že ak má EÚ uspieť v riešení a prekonávaní výziev, ktorým čelí, a najmä bezpečnostných hrozieb, musí byť účinným a dôveryhodným globálnym aktérom vychádzajúcim z hodnôt a mať schopnosť konať a viesť účinný dialóg s ostatnými globálnymi aktérmi, čo znamená, že EÚ bude vystupovať jednotne a konať spoločne a svoje zdroje bude sústreďovať na strategické priority;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli vonkajšie politiky EÚ koherentné navzájom, ako aj s inými politikami s vonkajším rozmerom, a aby sa plnili ciele vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii;

5.  domnieva sa, že kľúčové míľniky na to, aby Európska únia splnila očakávania svojich občanov, sú:

Koordinácia posúdenia zásadných hrozieb a výziev: čeliť súčasnému politickému a bezpečnostnému prostrediu

6.  zdôrazňuje, že zaručenie bezpečnosti občanov EÚ a integrity územia EÚ, stabilizovanie susedstva, najmä na západnom Balkáne so zameraním na väčšiu viditeľnosť EÚ v tomto regióne, podpora reforiem v záujme zachovania politického a hospodárskeho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a spolupráci, riešenie hlavných príčin ozbrojených konfliktov a posilnenie politík v oblasti predchádzania konfliktov, mierové riešenie konfliktov a dialóg s pluralitnými demokraciami zasadzujúcimi sa za obranu ľudských práv sú kľúčovými podmienkami pre stabilitu EÚ; vyzýva na aktívnejšiu verejnú diplomaciu EÚ a väčšie zviditeľnenie projektov, ktoré EÚ realizuje;

7.  zastáva názor, že v čoraz konfliktnejšom a nestabilnejšom medzinárodnom prostredí môže len kombinácia účinného multilateralizmu, spoločnej „mäkkej moci“ a presvedčivej „tvrdej moci“ čeliť významným bezpečnostným výzvam, najmä šíreniu zbraní hromadného ničenia, porušovaniu bezpečnostného poriadku v Európe, terorizmu, konfliktom vo východnom a v južnom susedstve, vojnám v zastúpení, hybridným a informačným vojnám vrátane digitálneho útoku a energetickej neistote; zdôrazňuje, že k týmto výzvam patrí utečenecká kríza vo svojom humanitárnom rozmere, odpoveď na agresívne správanie Severnej Kórey, porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska a rastúca vojenská sila Číny, v prípade ktorých bude postačujúca len dôrazná diplomatická reakcia;

8.  zastáva názor, že účinnejšia zahraničná a bezpečnostná politika závisí predovšetkým od stanovenia spoločných strategických priorít a vízií; zastáva názor, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny nestability, ktorá je rozšírená zväčša z dôvodu zlyhávajúcich či nestabilných štátov, a nútenej a nelegálnej migrácie: chudobu, nedostatok hospodárskych príležitostí a nedostatočný prístup k vzdelávaniu, sociálne vylúčenie, ozbrojené konflikty, nedemokratickú a neefektívnu správu, korupciu, zmenu klímy, šíriace sa sektárstvo, hrozbu radikalizácie a šírenie extrémistických ideológií; pripomína akčný plán prijatý na samite vo Vallette, v ktorom sa vyzýva na spoločnú zodpovednosť krajín pôvodu a tranzitu a cieľových krajín; vyzdvihuje význam rozbitia hospodárskeho modelu prevádzačských sietí;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné bojovať autokratickým a nepotistickým trendom, zintenzívniť podporu demokratickým silám a bojovať proti islamistickému terorizmu v krajinách južného susedstva a medzi susedmi našich susedov a partnerov, ako aj zamerať sa na skupiny, ktorých cieľom je povzbudiť občanov EÚ, aby bojovali za svoje extrémistické idey; pripomína, že región Sahel a iné súvisiace geografické oblasti predstavujú prioritné regióny z hľadiska zaistenia bezpečnosti Európskej únie; opakuje, že je potrebné, aby EÚ, USA a ďalší medzinárodní partneri vyvinuli sústredené diplomatické úsilie s cieľom spolupracovať s aktérmi v regióne, ako sú Turecko, štáty Perzského zálivu a Irán, v súvislosti s potrebou jasne sa postaviť proti náboženskému extrémizmu a terorizmu a stanoviť spoločnú stratégiu na riešenie tohto celosvetového problému v súlade so záväzkom prijatým na úrovni OSN dodržiavať medzinárodné právo a univerzálne hodnoty; vyjadruje presvedčenie, že diplomatické úsilie by mala sprevádzať široká škála ďalších nástrojov a prostriedkov, ktoré má EÚ k dispozícii, vrátane tých, ktoré slúžia na zlepšenie politických, sociálnych a hospodárskych podmienok priaznivých na dosiahnutie a zachovanie mieru;

10.  domnieva sa, že boj proti násilnému extrémizmu by mal ísť ruka v ruke s dodržiavaním všeobecných ľudských práv; zdôrazňuje, že EÚ musí bojovať proti štátnym sponzorom radikalizácie a terorizmu a odsudzovať ich, a to najmä v prípade, že takáto podpora je určená subjektom, ktoré EÚ označuje za teroristické organizácie; zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce s našimi partnermi, ktorí majú skúsenosti s bojom proti terorizmu;

11.  zdôrazňuje, že udržateľné riešenie sýrskej krízy možno dosiahnuť len v existujúcom rámci schválenom OSN a musí vychádzať z inkluzívneho politického urovnania pod sýrskym vedením so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán; naďalej nalieha na všetkých členov Bezpečnostnej rady OSN, aby si v súvislosti s touto krízou plnili svoje povinnosti; podporuje výzvu osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu adresovanú štátom ručiacim za prímerie, aby okamžite vyvinuli úsilie o dodržanie prímeria;

12.  víta stratégiu EÚ o Sýrii prijatú v apríli 2017, ktorá zahŕňa rozšírenie sankcií na osoby, ktoré sú zapojené do vývoja a používania chemických zbraní; podporuje ďalšie rozšírenie sankcií voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky osoby zodpovedné za porušovanie medzinárodného práva sa musia za tieto činy zodpovedať; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty preskúmali s partnermi zriadenie súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ preukázala svoje plné odhodlanie v pomoci pri obnove Sýrie po konflikte;

13.  vyzýva všetky zúčastnené strany v Líbyi aj mimo nej, aby podporili líbyjskú politickú dohodu, ktorá bola podpísaná 17. decembra 2015, aj prezidentskú radu, ktorá vyplýva z dohody a ktorá je jediným orgánom uznaným medzinárodným spoločenstvom a OSN; zdôrazňuje, že riešenie krízy v Líbyi je nevyhnutným predpokladom pre stabilitu v Stredozemnom mori; zdôrazňuje význam južného susedstva a potrebu dosiahnuť euro-stredozemský priestor mieru, prosperity, stability a integrácie; zdôrazňuje svoju silnú podporu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe existencie dvoch štátov, pričom by demokratický, životaschopný a susediaci Palestínsky štát nažíval v mieri a bezpečí po boku bezpečného Izraelského štátu; zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti politiky EÚ pre situácie okupácie alebo anexie územia;

14.  víta pokračujúce úspešné vykonávanie spoločného komplexného akčného plánu, na ktorom sa dohodli EU3 + 3 s Iránom, všetkými stranami; zdôrazňuje, že úplné vykonávanie tejto dohody všetkými stranami je kľúčom k celosvetovému úsiliu o nešírenie zbraní a riešenie konfliktov na Blízkom východe; zdôrazňuje, že spoločný komplexný akčný plán je multilaterálna dohoda, ktorá bola schválená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, a nie je ho možné zmeniť jednostranne; zdôrazňuje bezpečnostné riziko, ktoré predstavuje iránsky program balistických rakiet, a zdôrazňuje potrebu plného vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2231 (2015), v ktorej sa vyzýva Irán, aby nevykonával žiadne činnosti súvisiace s balistickými raketami, ktoré sú navrhnuté tak, aby mohli dopravovať jadrové zbrane, vrátane odpaľovania s použitím technológie balistických rakiet;

15.  konštatuje, že ministerstvo financií USA oficiálne aktualizovalo svoj protiteroristický zoznam „špeciálne určených štátnych príslušníkov“ (SDN) tak, aby zahŕňal Zbor islamských revolučných gárd (IRGC);

16.  vyjadruje hlboké obavy z pretrvávajúcej humanitárnej katastrofy v Jemene; opätovne zdôrazňuje, že nemôže existovať žiadne vojenské riešenie dlhotrvajúceho konfliktu v Jemene, a podporuje snahy EÚ a OSN o dosiahnutie prímeria a položenie základov pre mierové rokovania; zastáva názor, že EÚ musí konať s cieľom zabezpečiť pokračujúcu existenciu etnicko-náboženských menšín na Blízkom východe, najmä v Iraku a Sýrii;

17.  odsudzuje opakované využitie práva veta v Bezpečnostnej rade OSN Ruskom a domnieva sa, že to podkopáva medzinárodné úsilie o dosiahnutie mieru a riešenie konfliktu v Sýrii a v širšom kontexte aj v južnom susedstve Európskej únie;

18.  uznáva, že by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie o to, aby sa umožnila legálna migrácia a mobilita, a to aj na bilaterálnej úrovni, podporovaním dobre riadenej mobility medzi kontinentmi a v rámci nich, ako aj politík, ktoré propagujú legálne spôsoby migrácie a zároveň bojujú proti nelegálnym sieťam, ktoré profitujú zo zraniteľných ľudí; vyzdvihuje úsilie jednotlivých členských štátov v tejto oblasti a domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť legálnu a bezpečnú prístupovú cestu do Európy; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad nedostatkom skutočnej, vyváženej a dôveryhodnej európskej migračnej a azylovej politiky, ako ukazujú prebiehajúce krízy v Stredozemí, a vyzýva Radu a členské štáty, aby v tomto zmysle konali;

19.  vyjadruje pevné presvedčenie, že je potrebný nový prístup k vzťahom EÚ s jej východnými susedmi; vyjadruje presvedčenie, že podpora krajín, ktoré chcú mať užšie zväzky s EÚ, musí byť najvyššou prioritou zahraničnej politiky EÚ; vyjadruje presvedčenie, že predĺženie sankcií voči jednotlivcom a subjektom v Rusku je nevyhnutným výsledkom zlyhania vykonávania dohôd z Minska, a naďalej považuje toto vykonávanie všetkými stranami za základ pre trvalo udržateľné politické riešenie konfliktu na východnej Ukrajine;

20.  zdôrazňuje, že možnosť silnejších vzťahov spolupráce s Ruskom je podmienená plným rešpektovaním európskeho bezpečnostného poriadku a medzinárodného práva zo strany Ruska; trvá na tom, že EÚ by mala ponechať otvorenú možnosť postupného uvalenia ďalších sankcií, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; znova pripomína svoj záväzok týkajúci sa nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a všetkých ostatných krajín východného partnerstva v rámci ich medzinárodne uznaných hraníc; zdôrazňuje, že rozhodnutie Ruska z 21. marca 2014 týkajúce sa začlenenia Krymu do Ruskej federácie je stále podľa medzinárodného práva nezákonné, a vyjadruje poľutovanie nad následným rozhodnutím ruských orgánov vnútiť všetkým obyvateľom Krymu ruské pasy; vyzýva PK/VP a Radu, aby zohrávali aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení dlhotrvajúcich a zmrazených konfliktov;

21.  vyjadruje poľutovanie nad mnohonásobným porušovaním medzinárodného práva Ruskom a jeho hybridnou vojnou; uznáva však možnosť odôvodneného a koherentného selektívneho angažovania sa a dialógu s Ruskom v oblastiach spoločného záujmu, a to s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného práva; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a podporovať možnosť budúcej spolupráce na riešení globálnych kríz tam, kde existuje priamy alebo nepriamy záujem EÚ alebo príležitosť presadzovať hodnoty EÚ;

22.  je presvedčený, že normalizované vzťahy sú nevyhnutné pre EÚ aj pre Rusko a že každá budúca stratégia vzťahov medzi EÚ a Ruskom by mala klásť dôraz na posilnenie záväzku a podpory pre východných partnerov EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by si mala ponechať otvorené dvere pre prehĺbenie dvojstranných politických a hospodárskych vzťahov s Ruskom, pod podmienkou, že Rusko bude dodržiavať medzinárodné právo a uzavreté dohody a zastaví svoj čoraz asertívnejší postoj voči svojim susedom a Európe;

23.  opakuje, že zvrchovanosť, nezávislosť a mierové riešenie sporov sú kľúčovými zásadami európskeho bezpečnostného poriadku, ktoré sa vzťahujú na všetky štáty; preto bezvýhradne odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine vrátane nezákonnej anexie Krymu a konfliktu na východnej Ukrajine podporovaného Ruskom; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby požadovali, že Rusko musí zastaviť svoju agresiu a prepustiť všetkých politických väzňov; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zohrávalo aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení tohto konfliktu a podporovalo všetky snahy o trvalé mierové riešenie, ktoré rešpektuje jednotnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a to najmä rozmiestnením – so súhlasom ukrajinských orgánov – misie na budovanie a udržiavanie mieru na celom území;

24.  znovu opakuje, že je potrebné opätovné strategické zameranie sa na západný Balkán, pričom uznáva, že EÚ by mala pokračovať vo svojich ambíciách v tomto regióne, čo by poskytlo nový impulz pre dôveryhodnú politiku rozširovania EÚ založenú na kodanských kritériách a posilnilo právny štát a odolnosť štátnych inštitúcií; je presvedčený, že stabilita západného Balkánu musí byť aj naďalej výraznou prioritou; vyzýva na väčšie úsilie o zlepšenie sociálno-ekonomických a politických podmienok v tomto regióne; je presvedčený, že európska integrácia a regionálne zmierenie sú najlepšími prostriedkami, ako riešiť riziká vyplývajúce z destabilizujúcich zahraničných zásahov a vplyvov, financovania veľkých salafistických a wahhábistických sietí a náboru zahraničných bojovníkov, organizovanej trestnej činnosti, významných konfliktov medzi štátmi, dezinformácií a hybridných hrozieb; zdôrazňuje potrebu naďalej sa venovať podpore vysoko účinných politických spoločností v regióne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby krajiny západného Balkánu bez ohľadu na pokrok, ktorý dosiahli v procese pristúpenia k EÚ, zosúladili svoje politiky so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ; nabáda na okamžité otvorenie príslušnej kapitoly pre všetky kandidátske krajiny západného Balkánu;

25.  pripomína, že dvere EÚ sú otvorené pre členstvo, hneď ako budú všetky tieto kritériá splnené; víta nedávne úsilie vyvinuté v rámci berlínskeho procesu a na samite v Terste s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre zbližovanie krajín západného Balkánu na ceste k členstvu v EÚ; pripomína, že osobitnú pozornosť a podporu treba venovať vykonávaniu kľúčových inštitucionálnych a politických reforiem v krajinách západného Balkánu, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila možnosť dodatočného pridelenia finančných prostriedkov v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) ako jedného z najdôležitejších nástrojov na pomoc pri vykonávaní týchto reforiem;

26.  pripomína, že preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) si vyžaduje zapojenie susedných tretích krajín; vyzýva na silnejšiu podporu pre krajiny susediace s našimi susedmi na základe spoločných hodnôt a záujmov, s cieľom riešiť globálne problémy a zamerať sa na riešenie spoločných výziev; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať posilnenie postavenia a ochranu žien, sociálne zraniteľných skupín a menšín, najmä v Afrike, kde je potrebná úzka spolupráca medzi európskymi a miestnymi MSP v partnerstve s občianskou spoločnosťou a podpora pri budovaní demokratických, transparentných a účinných inštitúcií a presadzovaní globálneho poriadku založeného na pravidlách;

27.  považuje medzinárodnú spoluprácu a rozvojové politiky za základné nástroje na dosiahnutie takýchto cieľov a naliehavo vyzýva na transparentnejšie, lepšie, efektívnejšie a účinnejšie prideľovanie a využívanie finančných prostriedkov EÚ, ako aj väčšiu súčinnosť s ostatnými medzinárodnými organizáciami; zdôrazňuje, že je potrebné čeliť závažným bezpečnostným hrozbám v Afrike s cieľom odstrániť teroristickú hrozbu, ktorú predstavujú všetky teroristické skupiny, zabezpečiť predchádzanie náboru osôb, bojovať proti radikálnym ideológiám a riešiť energetickú bezpečnosť prostredníctvom ekologických a trvalo udržateľných zdrojov energie a zároveň podporovať mimosieťové riešenia;

28.  dôrazne odsudzuje všetky pokusy úradujúcich prezidentov zostať pri moci porušovaním, obchádzaním alebo nezákonnou zmenou právnych predpisov týkajúcich sa volieb, predovšetkým ústavy; takisto odsudzuje akékoľvek stratégie na odstránenie alebo obídenie obmedzení trvania funkčného obdobia; naliehavo vyzýva všetky vlády, aby prijali opatrenia na zabezpečenie transparentnosti a integrity počas celého volebného procesu a prijali všetky nevyhnutné opatrenia a preventívne kroky s cieľom predísť podvodom alebo akýmkoľvek nezákonným praktikám; v tejto súvislosti vyjadruje svoje znepokojenie nad politickými krízami a súvisiacim násilím a porušovaním ľudských práv a základných slobôd, najmä v krajinách v oblasti Veľkých jazier; opakuje svoje presvedčenie o tom, že silné volebné pozorovateľské misie a v prípade potreby aj finančná, technická a logistická podpora sú prostriedkami na zaistenie spravodlivých, dôveryhodných a demokratických volebných procesov;

29.  nabáda na rozvoj ucelenej, rozsiahlej stratégie pre región Sahel zameranej na zlepšenie správy vecí verejných a zodpovednosti a legitimity štátnych a regionálnych inštitúcií, zvýšenie bezpečnosti, boj proti radikalizácii a obchodovaniu s ľuďmi, so zbraňami a s drogami, ako aj na posilnenie hospodárskych a rozvojových politík;

30.  opätovne pripomína potrebu aktualizovanej stratégie pre vzťahy EÚ – Ázia; v tejto súvislosti vyjadruje podporu intenzívnejšej spolupráci v rámci stretnutí Ázia – Európa, a to aj z hľadiska jej parlamentného rozmeru; nabáda na podporu užšej regionálnej spolupráce a budovania dôvery v južnej Ázii s cieľom znížiť napätie medzi Indiou a Pakistanom; odporúča, aby sa naďalej podporovala mierová mediácia EÚ v rámci mierového procesu pod kontrolou a vedením Afgancov; zdôrazňuje, že zachovanie mieru, stability a prosperity v ázijsko-tichomorskom regióne má pre EÚ a jej členské štáty zásadný význam; považuje za zásadné a veľmi naliehavé, aby sa vypracovala aktualizovaná stratégia EÚ pre región severovýchodnej Ázie vzhľadom na pokračujúce vyzbrojovanie a agresívny a nezodpovedný prístup zo strany Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (ďalej len „KĽDR“); odsudzuje testy a provokácie KĽDR a viaceré prípady porušenia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodných záväzkov z jej strany; naliehavo vyzýva na využitie diplomatickej sily EÚ s cieľom vyvinúť tlak na KĽDR v záujme presvedčiť jej vodcov, aby upustili od zbraní hromadného ničenia; vyzýva na mobilizáciu všetkých diplomatických nástrojov vrátane sankcií s cieľom zabrániť eskalácii tejto krízy; vyzýva na nezvratnú denuklearizáciu Kórejského polostrova mierovými prostriedkami a na plné vykonávanie všetkých relevantných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN;

31.  zdôrazňuje, že zachovanie mieru, stability a prosperity v ázijsko-tichomorskom regióne má pre EÚ a jej členské štáty zásadný význam; vyzýva všetky dotknuté strany, aby rozpory vyriešili mierovými prostriedkami a aby sa zdržali prijímania jednostranných opatrení zameraných na zmenu súčasného stavu, a to aj vo Východočínskom a v Juhočínskom mori a Taiwanskom prielive, v záujme ochrany regionálnej bezpečnosti; opakuje svoje odhodlanie podporovať zmysluplné zapojenie Taiwanu do medzinárodných organizácií a aktivít;

32.  pripomína, že Latinská Amerika má s EÚ spoločné hodnoty, zásady a dôveru v účinný multilateralizmus, a domnieva sa, že partnerstvo medzi EÚ a Latinskou Amerikou je dôležité a malo by sa posilniť v záujme spoločného riešenia významných globálnych výziev; vyjadruje vážne znepokojenie nad útokmi proti členom orgánov súdnictva a demokraticky zvoleným vedúcim predstaviteľom opozície a občianskej spoločnosti vo Venezuele; zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu, boj proti korupcii, pokrok smerom k demokracii a základné slobody a ľudské práva sú základom hlbšej integrácie a spolupráce s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou (LAK);

33.  opätovne vyjadruje podporu mierovému procesu v Kolumbii, ktorý má rozhodujúci význam pre budúcnosť Kolumbijčanov a stabilizáciu v regióne; žiada, aby sa všetok majetok FARC vrátane bohatstva získaného pašovaním drog použil na odškodnenie obetí konfliktu;

Konsolidácia a prehĺbenie európskeho projektu prostredníctvom posilnených spôsobilostí EÚ

34.  naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zaujali komplexný prístup EÚ pri každej relevantnej príležitosti, a domnieva sa, že vo vonkajšej činnosti EÚ by sa mali jednotným a štruktúrovaným spôsobom uplatňovať koherentné a koordinované opatrenia v rámci všetkých politík EÚ pri súčasnom zohľadňovaní a vykonávaní cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a to najmä v oblasti humanitárnej pomoci, poľnohospodárstva, rozvoja, obchodu, energetiky, klímy, vedy a kybernetickej obrany, aby sa tak využila kolektívna sila EÚ; domnieva sa, že energetická bezpečnosť, rešpektovanie ľudských práv a diplomacia v oblasti klímy sú stále dôležité, navzájom sa dopĺňajúce aspekty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a že sa nimi treba zaoberať v rámci komplexného prístupu a že energetická únia by sa mala ďalej rozvíjať;

35.  uznáva, že zmena klímy by mohla mať vážny vplyv na regionálnu a globálnu stabilitu, keďže spory súvisiace s globálnym otepľovaním o územia, potraviny, vodu a ostatné zdroje oslabujú hospodárstva, ohrozujú regionálnu bezpečnosť a sú zdrojom migračných tokov; ďalej nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zvážili, ako by sa mohli do národného a vojenského plánovania EÚ zahrnúť stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a čo by sa malo považovať za vhodné spôsobilosti, priority a reakcie;

36.  zdôrazňuje, že budúcnosť európskej obrannej spolupráce je výrazne ovplyvnená rozhodnutím Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ, a vyzýva na pokračovanie úsilia EÚ a Spojeného kráľovstva ako významných medzinárodných partnerov s cieľom zachovať európsku bezpečnosť; zdôrazňuje, že prezidentské voľby v Spojených štátoch vniesli do transatlantického partnerstva neistotu, a zdôrazňuje potrebu protiváhy na obranu EÚ a vytvorenie strategickej autonómie;

37.  zastáva názor, že na dosiahnutie väčšej asertívnosti, účinnosti a hodnotového založenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky by EÚ mala posilniť svoju energetickú bezpečnosť tým, že okamžite obmedzí svoju súčasnú závislosť od dodávok ropy a zemného plynu od autoritárskych režimov a v strednodobom horizonte ju úplne ukončí;

38.  zdôrazňuje, že súčasný rozhodovací proces v rámci SZBP založený na jednomyseľnosti na úrovni Rady EÚ je hlavnou prekážkou účinnej a včasnej vonkajšej činnosti EÚ; domnieva sa, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by sa malo uplatňovať aj v prípade SZBP; zastáva názor, že inštitúcie EÚ musia zlepšiť svoju schopnosť predvídať konflikty a krízy, a to aj prostredníctvom krátkodobého a dlhodobého posudzovania vplyvov svojich politík, s cieľom riešiť základné príčiny problémov; je presvedčený, že EÚ musí byť schopná rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na vznikajúce krízy a mala by klásť väčší dôraz na predchádzanie konfliktom primárnym využívaním civilných nástrojov v počiatočnom štádiu; vyzýva členské štáty, aby zaviedli do praxe odporúčania Európskeho parlamentu prijať zásadu zodpovednosti za ochranu; zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi, partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami, a vyzdvihuje význam účinnej výmeny informácií a koordinácie preventívnych činností;

39.  vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zvýšiť schopnosť EÚ čeliť hybridným a kybernetickým hrozbám, ďalej posilňovali schopnosť EÚ a jej partnerských krajín bojovať proti falošným správam a dezinformáciám, vypracovali jasné kritériá na uľahčenie odhaľovania falošných správ, vyčlenili viac zdrojov a premenili pracovnú skupinu StratCom na plnohodnotnú jednotku v rámci ESVČ; v tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie kapacít a metód na spoločnú, komplexnú analýzu rizík a zraniteľnosti a na posilnenie odolnosti a spôsobilostí v oblasti strategickej komunikácie EÚ; zdôrazňuje úlohu nezávislých online aj offline médií pri podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnych kompetencií a potrebu posilnenia týchto médií ako zdroja dôveryhodných informácií, najmä v EÚ a jej susedstve, a vyzdvihuje potrebu ďalšieho posilnenia spoločných televíznych a rozhlasových staníc EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa v týchto otázkach lepšie skoordinovala s ESVČ a členskými štátmi;

40.  zastáva názor, že sila Európy spočíva v jej schopnosti posilňovať spoločenstvo založené na hodnotách a rešpektovaní rôznorodosti kultúr, ktorá spája všetkých Európanov; vyjadruje v tejto súvislosti presvedčenie, že EÚ zohráva významnú úlohu šíriteľky demokracie, slobody, zásad právneho štátu, ľudských práv a rovnosti príležitostí, a mala by naďalej presadzovať svoje hodnoty mimo EÚ; pripomína, že ľudské práva sú neoddeliteľnou súčasťou SZBP a mali by tvoriť ústrednú podmienenosť vonkajších politík a okrem toho že tieto politiky musia byť ucelené a riadené zásadami; zdôrazňuje, že kultúrna diplomacia by sa mala stať podstatnou súčasťou vonkajšej činnosti EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozšírila program Erasmus+ a podporovala rozvoj ambicióznej vedeckej diplomacie; žiada užšiu koordináciu s organizáciou UNESCO a Výborom pre svetové dedičstvo, ako aj s neštátnymi subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti ako kľúčovými partnermi EÚ;

41.  pripomína, že v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1820(2008) z 19. júna 2008 sa uvádza, že prípady znásilnenia a sexuálneho násilia môžu byť vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti alebo zložkou genocídy a že ženy musia mať v situáciách ozbrojených konfliktov humanitárnu ochranu;

42.  domnieva sa, že rozvoj silného obranného priemyslu posilňuje technologickú nezávislosť EÚ; žiada, aby sa vytvorili priemyselné a technologické zdroje potrebné na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, a to aj presadzovaním jednotného trhu pre výrobky kybernetickej bezpečnosti; požaduje, aby v rámci inštitúcií EÚ bolo k dispozícii výrazne viac finančných a ľudských zdrojov na zvýšenie schopností EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany; zdôrazňuje potrebu začleniť kybernetickú obranu do vonkajšej činnosti a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a potrebu lepšej schopnosti identifikovať počítačovú kriminalitu;

43.  berie na vedomie, že informačná a kybernetická vojna zameraná na členské štáty EÚ a ostatné západné krajiny je zámerným pokusom o destabilizáciu a diskreditáciu politických, hospodárskych a sociálnych štruktúr; pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ, ktoré sú členmi NATO, je zaručená podľa článku 5 Zmluvy o NATO; vyzýva na užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi EÚ, inštitúciami EÚ, NATO, Spojenými štátmi americkými a ostatnými dôveryhodnými partnermi;

44.  zdôrazňuje úlohu nezávislých médií pri podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnych kompetencií a potrebu posilnenia týchto médií ako zdroja dôveryhodných informácií, najmä v EÚ a jej susedstve, ako aj ďalšieho posilnenia schopnosti EÚ bojovať proti falošným správam a dezinformáciám; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu vybudovať silnejšiu odolnosť na úrovni EÚ voči šíreniu takýchto informácií na internete; vyzýva Komisiu, aby v týchto otázkach lepšie spolupracovala s ESVČ;

45.  domnieva sa, že Európa by mala ďalej posilňovať spoluprácu v oblasti spoločnej obrany s cieľom obhajovať svoje spoločné hodnoty a zásady a strategickú autonómiu; zdôrazňuje, že je dôležité prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, lepšie využívanie zdrojov a kontrola rizík v okrajových oblastiach Európy; pripomína, že väzba medzi rozvojom a bezpečnosťou je kľúčová zásada, o ktorú sa opiera prístup Únie k vonkajším krízam a konfliktom; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali potenciál Lisabonskej zmluvy v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“), a v tejto súvislosti víta plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany; nabáda na revíziu prístupu EÚ k civilným misiám SBOP s cieľom zaistiť ich náležité naplánovanie, vykonávanie a podporu; domnieva sa, že by sa mali v plnej miere využívať spôsobilosti Európskej obrannej agentúry (EDA), stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) a bojové skupiny EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby na tento účel poskytli dodatočné finančné prostriedky;

46.  domnieva sa, že Európska únia a jej členské štáty musia vytvoriť účinnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spolupracovať s NATO a ostatnými medzinárodnými partnermi, OSN, MVO, obhajcami ľudských práv a ďalšími subjektmi v otázkach spoločného záujmu a v záujme presadzovania mieru, prosperity a stability na celom svete; zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia a politickej angažovanosti pre urýchlenú implementáciu ambicióznej, účinnej a štruktúrovanej SBOP; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby riešili problémy EÚ v oblasti komunikácie tým, že zvýšia zodpovednosť a viditeľnosť vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby splnili ciele v oblasti obrany vychádzajúce z globálnej stratégie EÚ a plánov Komisie na zlepšenie obranného výskumu a rozvoja obranných spôsobilostí v EÚ;

47.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu budúceho viacročného finančného rámca (VFR) v plnej miere zohľadnila rastúce bezpečnostné výzvy; domnieva sa, že veľkosť aj flexibilita rozpočtu SZBP musia zodpovedať očakávaniam občanov EÚ o úlohe EÚ ako poskytovateľa bezpečnosti; trvá na tom, že je potrebná globálna vízia pre politiky a nástroje EÚ v oblasti bezpečnosti vrátane produktívnej koordinácie s navrhovaným Európskym obranným fondom; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dosiahnutie cieľa vynakladať 2 % HDP na obranu a aby 20 % svojich obranných rozpočtov vynakladali na vybavenie, ktoré Európska obranná agentúra označila ako nevyhnutné; ďalej upozorňuje, že každú novú politiku treba podporovať finančnými prostriedkami z nových zdrojov; konštatuje, že rôzne členské štáty majú problémy so zachovaním veľmi širokého spektra plne funkčných obranných spôsobilostí, najmä kvôli finančným obmedzeniam; požaduje preto väčšiu spoluprácu a koordináciu v súvislosti s otázkou, ktoré spôsobilosti by sa mali zachovať, aby sa tak členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti a vynakladať svoje zdroje efektívnejšie; domnieva sa, že ak majú byť sily členských štátov kompatibilnejšie a integrovanejšie, je kľúčová interoperabilita; pripomína, že rozpočtové prostriedky pre SZBP predstavovali 3,6 % záväzkov okruhu 4 v roku 2016 a 0,2 % celkového rozpočtu EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsah a nedostatočné plnenie kapitoly SZBP a systematické presuny z nej odhaľujú pretrvávajúcu nedostatočnú ambíciu EÚ, pokiaľ ide o jej vystupovanie v pozícii globálneho aktéra;

48.  konštatuje, že blokovanie v rámci Bezpečnostnej rady OSN brzdí kroky medzinárodného spoločenstva a bráni v riešení kríz; opätovne vyzýva členské štáty, aby podporovali reformy zloženia a fungovania Bezpečnostnej rady;

Spolupráca v rámci koalícií a s inštitúciami zaisťujúcimi bezpečnosť

49.  zdôrazňuje, že je v strategickom záujme EÚ zachovať a prehĺbiť svoje transatlantické vzťahy založené na rešpektovaní spoločných hodnôt, medzinárodného práva a multilateralizmu; vyzýva EÚ, aby naďalej rozvíjala svoju strategickú autonómiu a vytvárala vlastné spôsobilosti s cieľom lepšie reagovať na regionálne a medzinárodné konflikty, ktoré majú dosah na EÚ; domnieva sa, že EÚ a USA by sa mali sústrediť na prispôsobenie transatlantických štruktúr výzvam dneška, ako sú obrana ľudských práv, boj proti zmene klímy, boj proti medzinárodnému terorizmu a korupcii, predchádzanie radikalizácii, šírenie zbraní hromadného ničenia a boj proti snahám tretích krajín destabilizovať EÚ a NATO; ďalej zdôrazňuje význam pokračovania a posilnenia spolupráce medzi EÚ a USA na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom NATO, týkajúcej sa spoločných otázok; pripomína, že EÚ a USA sú si navzájom najdôležitejšími partnermi a že jednostranné kroky vedú iba k oslabeniu transatlantického partnerstva; domnieva sa, že Európa musí ďalej rozvíjať účinné spojenectvo medzi súkromným a verejným sektorom a že by mala posilňovať strategické vzťahy s USA; vyzýva Radu a ESVČ, aby v rámci svojho dialógu s vládou USA systematicky nastoľovali otázku extrateritoriálnych sankcií USA;

50.  dôrazne podporuje vyhlásenie zo samitu vo Varšave z roku 2016, najmä pokiaľ ide o spoluprácu EÚ a NATO, a víta rozhodnutia o užšej spolupráci medzi NATO a EÚ v mnohých oblastiach, ako aj rozmiestnenie síl USA a Kanady a ďalších mnohonárodných jednotiek na východnom okraji EÚ;

51.  vyzýva na zvýšenú výmenu spravodajských informácií medzi členskými štátmi, intenzívnejšiu medziinštitucionálnu výmenu spravodajských informácií a koordináciu medzi EÚ, členskými štátmi a NATO a trvá na tom, že musia aj naďalej čo najužšie spolupracovať, a to komplementárnym spôsobom a pri plnom rešpektovaní základných európskych hodnôt a noriem; uznáva, že výmena informácií a koordinovaná činnosť medzi EÚ, jej členskými štátmi a NATO prinesie výsledky v oblastiach, ako sú terorizmus, reakcia na hybridné hrozby, situačná informovanosť, budovanie odolnosti, strategická komunikácia, kybernetická bezpečnosť a budovanie kapacít vo vzťahu k partnerom EÚ; je presvedčený, že na zvýšenie bezpečnosti EÚ je potrebná ďalšia koordinácia a užšia spolupráca s ostatnými viacstrannými subjektmi, ako je napríklad Eurocorps; opakuje, že oživenie strategických partnerstiev by malo byť pre EÚ prioritou;

52.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu pri vytváraní skutočnej spoločnej zahraničnej politiky v súlade s očakávaniami európskych občanov; vyzýva Radu, aby konala spoločne s Európskym parlamentom počas hlavných fáz rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky;

53.  uznáva prácu PK/VP a vyzýva ju, aby naďalej zabezpečovala, že budúce výročné správy budú stručnejšie, budú sa väčšmi orientovať na budúcnosť a budú sa zameriavať na najdôležitejšie priority pre nasledujúci rok a na vyhodnotenie opatrení zavedených v predchádzajúcom roku vrátane ich finančných vplyvov, aby tak poskytovali komplexný prehľad o výsledkoch EÚ;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členským štátom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2017/2122(INI))

P8_TA(2017)0494 A8-0365/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len „CEDAW“) z 18. decembra 1979(1),

–  so zreteľom na všeobecné odporúčania dohovoru CEDAW č. 12, 19 a 35 o násilí páchanom na ženách, 26 o migrujúcich pracovníčkach a 32 o rodových rozmeroch postavenia utečenca, azylu, štátnej príslušnosti a postavenia žien bez štátnej príslušnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN (ďalej len „VZ OSN“) č. 69/167 z 18. decembra 2014(2) o ochrane a podpore ľudských práv a základných slobôd všetkých migrantov bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska migrácie,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990(3),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, 1820, 1888, 1889, 1960, 2106, 2122 a 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na dohovor z roku 1951 a protokol z roku 1967 o právnom postavení utečencov(4), ako aj na dohovory MOP č. 43 a 97,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(5),

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov prijaté Valným zhromaždením OSN 19. septembra 2016(6),

–  so zreteľom na 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorých cieľom je zaistenie mieru a prosperity pre ľudí aj planétu(7),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 12. apríla 2011, ktorý EÚ podpísala 13. júna 2017(8),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli prijaté v roku 1976 a revidované v roku 2011(9),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012(10),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(11),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (na roky 2015 – 2019): preskúmanie v polovici trvania, jún 2017 (SWD(2017)0254),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien, prijatý v roku 2015 (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej „PK/VP“) Federica Mogheriniová(12), ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú v roku 2017(13),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP(14),

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015 (COM(2015)0240) a na oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (COM(2016)0385),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa prijaté v roku 2007 a revidované v roku 2017(15),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí v Rade, Európskom parlamente a Európskej komisii, s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť(16), ktoré prijala Rada, Európsky parlament a Komisia 7. júna 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline prijaté v roku 2014(17),

–  so zreteľom na ochranu slobody prejavu offline a online, ktorú priznáva článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článok 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté v roku 2013(18),

–  so zreteľom na medzinárodnú ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery, ktorú priznáva článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Deklarácia z roku 1981 o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery, článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady o netolerancii, diskriminácii a násilí na základe náboženstva alebo viery prijaté 21. februára 2011(19),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti prijaté v roku 2013(20),

–  so zreteľom na usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2012(21),

–  so zreteľom na Protokol OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu(22) a na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“) prijaté v roku 2013(23),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2009(24),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP) prijaté v roku 2005 a revidované v roku 2009(25),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie prijaté v roku 2008(26),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2008(27),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(28),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv prijaté v roku 2005 a revidované v roku 2008(29),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/CFSP(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(32) a predchádzajúce uznesenia o tejto téme,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(35),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o prioritách EÚ pre zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016(36),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene(37), v ktorej sa vyzýva PK/VP, aby začala iniciatívu zameranú na uvalenie zbrojného embarga EÚ na Saudskú Arábiu,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na skutočnosť, že jeho Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získali v roku 2016 Nádja Murád a Lamjá’ Hadží Bašár,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste(38), na správu osobitnej spravodajkyne pre otázky menšín z 28. januára 2016 o menšinách a diskriminácii na základe kastových a obdobných systémov zdedeného postavenia(39) a na usmerňovací nástroj OSN týkajúci sa diskriminácie na základe pôvodu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(40),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0365/2017),

A.  keďže článok 21 Zmluvy o EÚ zaväzuje EÚ k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (ďalej len „SZBP“) založenej na zásadách, ktoré inšpirovali jej vytvorenie a na základe ktorých sa usiluje o dosiahnutie pokroku vo svete: demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity a dodržiavania Charty OSN, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva; keďže Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

B.  keďže porušovanie ľudských práv a základných slobôd na celom svete vrátane zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy, ku ktorému v súčasnosti dochádza, si vyžaduje rozhodné úsilie zo strany celého medzinárodného spoločenstva;

C.  keďže rešpektovanie, podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnosti ľudských práv sú základným kameňom SZBP; keďže Európsky parlament má v rámci svojej úlohy týkajúcej sa kontroly SZBP právo byť informovaný a konzultovaný o jej hlavných aspektoch a základných možnostiach (článok 36 Zmluvy o EÚ);

D.  keďže v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie prijatej Radou v júni 2016 sa potvrdzuje, že ľudské práva je nutné systematicky presadzovať vo všetkých politických sektoroch a inštitúciách vrátane medzinárodného obchodu a obchodnej politiky;

E.  keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami navzájom je základným predpokladom úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; keďže zlepšenie súdržnosti by malo umožniť, aby EÚ rýchlejšie reagovala v počiatočných fázach porušovania ľudských práv a v určitých prípadoch predvídala jeho páchanie a predchádzala mu, a to aj v oblasti medzinárodného obchodu a obchodnej politiky;

F.  keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb;

G.  keďže článok 207 ZFEÚ stanovuje, že obchodná politika EÚ sa musí zakladať na zásadách a cieľoch vonkajšej činnosti Únie; keďže obchod a ľudské práva sa môžu v tretích krajinách navzájom ovplyvňovať a keďže v rámci systému zodpovednosti podnikov, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v OSN, a globálnych hodnotových reťazcov zohráva podnikateľská komunita dôležitú úlohu tým, že ponúka pozitívne podnety pri presadzovaní ľudských práv, demokracie a sociálnej zodpovednosti podnikov; keďže dobrá správa vecí verejných a orgány verejnej moci konajúce vo všeobecnom záujme zohrávajú v správaní podnikov významnú úlohu; keďže EÚ sa podieľa na úsilí o vypracovanie návrhu záväznej zmluvy týkajúcej sa podnikania a ľudských práv;

H.  keďže ochrana ľudských práv najzraniteľnejších skupín, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, osoby so zdravotným postihnutím, komunita LGBTI, ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti, si vyžaduje osobitnú pozornosť;

I.  keďže ženy a deti čelia hrozbám, diskriminácii a násiliu, najmä vo vojnových zónach a v rámci autoritatívnych režimov; keďže rodová rovnosť v sebe zahŕňa základné európske hodnoty a je zakotvená v právnom a politickom rámci EÚ; keďže násilie voči ženám a dievčatám a ich diskriminácia sa v posledných rokoch zintenzívňujú;

J.  keďže štáty majú konečnú zodpovednosť za zabezpečenie všetkých ľudských práv prostredníctvom prijatia a vykonávania medzinárodných zmlúv a dohovorov o ľudských právach, monitorovania prípadov porušovania ľudských práv a zaistenia účinného právneho prostriedku pre obete;

K.  keďže čoraz častejšie sa porušovania ľudských práv, ktoré predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane genocídy, dopúšťajú štátni a neštátni aktéri;

L.  keďže sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania vrátane slobodnej možnosti veriť či neveriť, praktikovať alebo nepraktikovať náboženstvo podľa svojho výberu a prijať, opustiť alebo zmeniť náboženstvo musí byť zaručená všade na svete a bezpodmienečne zachovaná, najmä prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a kultúrami; keďže zákony zakazujúce rúhanie sú všeobecne rozšírené, pričom štáty stanovujú tresty, ktoré siahajú od trestov odňatia slobody až po bičovanie a trest smrti;

M.  keďže sloboda presvedčenia a prejavu, sloboda zhromažďovania a združovania a organizovanie pravidelných, transparentných a riadnych volebných procesov sú základnými prvkami demokracie; keďže v spoločnostiach, ktoré sú krehké a náchylné na konflikty alebo v ktorých dochádza k utláčaniu, môžu voľby v niektorých prípadoch spôsobiť rozsiahle násilie;

N.  keďže spolupráca s tretími krajinami na všetkých dvojstranných a viacstranných fórach, napríklad počas dialógov o ľudských právach, je jedným z najúčinnejších nástrojov riešenia otázok ľudských práv;

O.  keďže je potrebné zabezpečiť dostupnosť primeraných zdrojov a čo najefektívnejšie ich použiť s cieľom posilniť podporu ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

P.  keďže prístup k vode a sanitácii je základným ľudským právom a jeho obmedzenie je jednou z príčin geopolitického napätia v určitých regiónoch;

Q.  keďže lokality kultúrneho dedičstva čelia rastúcim hrozbám v podobe rabovania a vandalizmu, najmä na Blízkom východe;

R.  keďže vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri predchádzaní prípadom porušovania ľudských práv a konfliktom a prispieva k zvýšeniu účasti občanov na rozhodovacích procesoch v rámci demokratických systémov; keďže štáty by mali podporovať vzdelávacie inštitúcie, ktoré presadzujú ľudské práva, úctu a rozmanitosť; keďže komunikačné kanály, ktorých počet sa zvyšuje, predstavujú dôležitý nástroj, ktorý umožňuje rýchle informovanie o prípadoch porušovania ľudských práv a oslovenie veľkého počtu obetí alebo potenciálnych obetí porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ako aj poskytovanie informácií a pomoci týmto osobám; keďže zber komplexných rozčlenených údajov je nevyhnutný s cieľom chrániť ľudské práva, a to najmä tých najzraniteľnejších skupín, marginalizovaných skupín a skupín, ktoré sú ohrozované rizikom marginalizácie; keďže používanie vhodných ukazovateľov je tiež účinný spôsob posudzovania pokroku pri plnení záväzkov štátov v rámci medzinárodných zmlúv;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tlakom proti demokracii, ľudským právam a zásadám právneho štátu, ktoré sú aj naďalej ohrozované na celom svete; pripomína, že EÚ sa zaviazala k podpore univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd a hodnôt, ako aj k presadzovaniu demokratických zásad, ktoré treba na celom svete posilňovať;

2.  opakuje svoje pevné presvedčenie, že EÚ a jej členské štáty musia aktívne presadzovať zásadu uplatňovania hľadiska ľudských práv a demokracie ako vzájomne sa posilňujúcich základných zásad, ktoré sú jadrom EÚ, vo všetkých politikách EÚ vrátane politík s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, rozširovania a obchodu; opakuje v tejto súvislosti, že je veľmi dôležité zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj väčšiu koordináciu vonkajších politík členských štátov; zdôrazňuje, že rastúca zložitosť konfliktov vo svete si vyžaduje integrovaný, jednotný a intenzívny medzinárodný prístup a spoluprácu; pripomína, že cieľ EÚ zvýšiť svoj medzinárodný vplyv ako dôveryhodný a legitímny medzinárodný aktér je vo veľkej miere ovplyvňovaný jej schopnosťou presadzovať ľudské práva a demokraciu vnútorne a navonok v súlade so záväzkami zakotvenými v jej zakladajúcich zmluvách;

3.  zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi Komisiou, Radou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), Európskym parlamentom a delegáciami EÚ s cieľom presadzovať a zabezpečiť jednotný a spoločný hlas na obranu ľudských práv a demokratických zásad; okrem toho vyzdvihuje význam silného záväzku k podpore týchto hodnôt na mnohostranných fórach, a to aj prostredníctvom včasnej koordinácie na úrovni EÚ a aktívneho prístupu počas rokovaní; v tejto súvislosti nabáda EÚ, aby iniciovala rezolúcie a podieľala sa na ich podpore a aby zintenzívnila vykonávanie cezhraničných iniciatív v rámci všetkých mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv;

4.  víta skutočnosť, že v roku 2016 sa o otázkach právneho štátu, demokratických zásadách a porušovaní ľudských práv pravidelne diskutovalo na plenárnych schôdzach a boli predmetom rôznych parlamentných uznesení, pričom tieto otázky sa objavovali na schôdzach výborov a medziparlamentných delegácií;

5.  vyzdvihuje prácu Podvýboru pre ľudské práva (ďalej len „DROI“), ktorý udržiava intenzívne pracovné vzťahy s ESVČ, ostatnými inštitúciami EÚ, občianskou spoločnosťou, viacstrannými inštitúciami pre ľudské práva a osobitným zástupcom EÚ (ďalej len „OZEÚ“) pre ľudské práva;

6.  pripomína, že v roku 2016 podvýbor DROI vypracoval tri správy, konkrétne v oblasti ľudských práv a migrácie v tretích krajinách, zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ako aj boja proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci vonkajších vzťahov EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia v nadväznosti na tieto iniciatívne správy;

7.   konštatuje, že v roku 2016 uskutočnil podvýbor DROI početné služobné cesty do rôznych krajín s cieľom zhromažďovať a vymieňať si informácie s miestnymi vládnymi a mimovládnymi aktérmi v oblasti ľudských práv, predložiť pozíciu Európskemu parlamentu a podporiť zlepšenie ochrany a rešpektovania ľudských práv;

Riešenie otázok v oblasti ľudských práv

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom útokov proti náboženským menšinám, ktoré sú často páchané neštátnymi aktérmi, ako sú ISIS/Dá’iš; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé krajiny majú a presadzujú antikonverzné zákony a zákony o rúhaní, ktoré účinne obmedzujú slobodu náboženského vyznania alebo viery a slobodu prejavu náboženských menšín a ateistov, a dokonca ich o všetky tieto slobody pripravujú; požaduje opatrenia na ochranu náboženských menšín, neveriacich a ateistov, ktorí sú obeťami zákonov o rúhaní, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zapájali do politických diskusií o zrušení takýchto zákonov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie dodržiavania slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a aby podporovali dialóg medzi kultúrami a náboženstvami v rokovaniach s tretími krajinami; žiada konkrétne opatrenia na účinné vykonávanie usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, a to aj zabezpečením systematickej a konzistentnej odbornej prípravy zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách; plne podporuje prax EÚ zaujať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o tematické rezolúcie o slobode náboženského vyznania a viery, v Rade OSN pre ľudské práva (ďalej len „UNHRC“) a na pôde VZ OSN; v plnej miere podporuje prácu Jána Figeľa, osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ;

9.  opakuje, že sloboda prejavu online a offline je zásadnou zložkou každej demokratickej spoločnosti, keďže živí kultúru pluralizmu, ktorý oprávňuje občiansku spoločnosť a občanov vyvodzovať zodpovednosť voči svojim vládam a osobám prijímajúcim rozhodnutia a podporuje dodržiavanie zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že obmedzenie slobody prejavu online alebo offline, ako napríklad odstránením obsahu online, sa smie zrealizovať iba za výnimočných okolností, keď je predpísané zákonom a odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa; zdôrazňuje preto, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o presadzovanie slobody prejavu prostredníctvom svojich vonkajších politík a nástrojov; opakuje svoju požiadavku, aby EÚ a jej členské štáty posilnili monitorovanie všetkých typov obmedzení slobody prejavu a médií v tretích krajinách, aby urýchlene a systematicky takéto obmedzenia odsudzovali a aby využili všetky dostupné diplomatické prostriedky a nástroje na zvrátenie týchto obmedzení; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline a pravidelné monitorovanie ich vplyvu; odsudzuje smrť a uväznenie veľkého počtu novinárov a blogerov v roku 2016 a vyzýva EÚ, aby ich účinne chránila; víta nový európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktorý začal fungovať v roku 2016, s osobitným zameraním na odbornú prípravu delegácií EÚ a mediálnych aktérov v tretích krajinách, ktorá je venovaná spôsobu uplatňovania usmernení; zdôrazňuje význam odhalenia a odsúdenia nenávistných prejavov a podnecovania k násiliu, a to na internete aj inde, keďže predstavujú hrozbu pre právny štát a hodnoty zakotvené v ľudských právach;

10.  je hlboko znepokojený tým, že občianska spoločnosť vrátane organizácií založených na náboženskom vyznaní sa čoraz viac stáva terčom útokov na celom svete, okrem iného prostredníctvom stále väčšieho počtu represívnych zákonov prijímaných na celom svete, a to v niektorých prípadoch pod zámienkou boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že fenomén zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti je celosvetovým javom; pripomína, že nezávislá občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri obrane a presadzovaní ľudských práv a fungovaní demokratických spoločností, najmä prostredníctvom podpory transparentnosti, zodpovednosti a oddelenia právomocí; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby neustále monitorovali prípady porušovania slobody zhromažďovania a združovania a poukazovali na ne, a to aj pokiaľ ide o rôzne formy zákazov a obmedzení pre organizácie občianskej spoločnosti (OOS) a ich činností, ako sú zákony zamerané na zmenšovanie priestoru občianskej spoločnosti alebo podpora mimovládnych organizácií sponzorovaných autoritárskymi vládami (vládou organizovaných mimovládnych organizácií); ďalej vyzýva EÚ, jej členské štáty a delegácie EÚ, aby využili všetky dostupné prostriedky, ako napríklad dialógy o ľudských právach, politické dialógy a verejnú diplomaciu, na systematické poukazovanie na jednotlivé prípady ohrozených obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, najmä tých, ktorí sú zadržiavaní alebo uväznení bezdôvodne a/alebo z dôvodu ich politického presvedčenia alebo sociálnej angažovanosti, a aby jednoznačne odsúdili represie, prenasledovanie a zabíjanie obhajcov ľudských práv vrátane tých, ktorí pôsobia v oblasti životného prostredia; žiada vytvorenie systému na účinné monitorovanie priestoru pre občiansku spoločnosť s jasnými kritériami a ukazovateľmi v záujme zabezpečenia vhodného a priaznivého právneho prostredia pre občiansku spoločnosť;

11.  vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zbory členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev zatknutých aktivistov a vydávaním vyhlásení v jednotlivých prípadoch podľa potreby; zdôrazňuje význam nástrojov tichej diplomacie v tomto smere; víta skutočnosť, že EÚ v roku 2016 upozorňovala na prípady obhajcov ľudských práv v rámci dialógov a konzultácií na úrovni EÚ s viac ako 50 krajinami; zdôrazňuje skutočnosť, že z núdzového fondu EIDHR sa na úrovni EÚ v roku 2016 podporilo viac ako 250 obhajcov ľudských práv, čo v porovnaní s rokom 2015 predstavuje nárast o 30 %; víta vytvorenie a úspešné fungovanie mechanizmu EÚ na obranu ľudských práv ProtectDefenders.eu, ktorý zaviedla občianska spoločnosť a ktorý poskytuje zásadnú podporu veľkému počtu obhajcov ľudských práv; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pokračovanie programu po októbri 2018 a zvýšila svoje kapacity s cieľom poskytnúť väčšiu podporu obhajcom ľudských práv na celom svete;

12.  považuje za veľmi poľutovaniahodné, že mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a trest smrti sa naďalej uplatňujú v mnohých krajinách na celom svete, a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o ich odstránenie; v tejto súvislosti víta revíziu právnych predpisov EÚ o obchode s určitým tovarom, ktoré by sa mohli použiť v prípade trestu smrti, mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; naliehavo preto vyzýva ESVČ a PK/VP, aby sa výraznejšie angažovali v boji proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu vrátane trestu smrti prostredníctvom intenzívnejšieho diplomatického úsilia a systematickejšieho formovania verejnej mienky; v tejto súvislosti zdôrazňuje znepokojujúce podmienky väznenia v niektorých väzniciach vrátane neošetrovania zdravotných problémov a odporúča, aby ESVČ, delegácie EÚ a členské štáty využívali všetky existujúce nástroje, ako sú usmernenia EÚ o mučení, a to tak, aby sa využil celý ich potenciál; víta skutočnosť, že v decembri 2016 VZ OSN s podporou 117 krajín prijalo rezolúciu OSN o moratóriu na trest smrti; konštatuje, že v roku 2016 počet vykonaných popráv v celosvetovom meradle v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol, a vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že celkový počet popráv zostáva napriek tomu vyšší ako priemer zaznamenaný v predchádzajúcom desaťročí; zdôrazňuje, že obeťami sú často členovia spoločnosti, ktorí vyjadrujú nesúhlas, a zraniteľné skupiny; vyzýva krajiny, ktoré stále uplatňujú tieto praktiky, aby prijali moratórium a zrušili trest smrti;

13.  uznáva potenciálne obrovský význam moderných informačných a komunikačných technológií pre podporu, obhajovanie a nápravu ľudských práv vo svete a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prostredníctvom využívania svojich informačných kanálov systematicky pripomínali vo svojich špecifických rámcoch a oblastiach právomoci pozíciu Európskeho parlamentu k rôznym ľudskoprávnym otázkam a zároveň prispievali k efektívnosti a viditeľnosti spoločného úsilia EÚ; vyjadruje svoje znepokojenie nad čoraz častejším využívaním určitých technológií dvojakého použitia na kybernetický dohľad proti politikom, aktivistom a novinárom; víta v tejto súvislosti prebiehajúcu prácu inštitúcií EÚ na aktualizácii nariadenia Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(41); dôrazne odsudzuje nárast počtu obhajcov ľudských práv, ktorí čelia digitálnym hrozbám vrátane vyzradených údajov prostredníctvom konfiškácie zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; vyjadruje znepokojnenie nad tým, že online platformy v rámci odstraňovania teroristického obsahu a propagandy z platforiem odstraňujú legitímne videozáznamy dokazujúce možné vojnové zločiny;

14.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcou privatizáciou zásady právneho štátu na internete, keď súkromné spoločnosti rozhodujú o obmedzeniach základných práv, ako je sloboda prejavu, na základe svojich podmienok poskytovania služieb, a nie na základe demokraticky prijatých právnych predpisov;

15.  vyzýva Komisiu, aby prijala smernicu o oznamovaní a prijímaní opatrení, ktorá zvýši transparentnosť a primeranosť postupov odstraňovania nezákonného obsahu a súčasne poskytne účinné nápravné opatrenia používateľom, ktorých obsah bol neodôvodnene odstránený;

16.  odsudzuje používanie sexuálneho násilia na ženách a dievčatách vrátane masového znásilňovania, sexuálneho otroctva, nútenej prostitúcie, rodovo podmienených foriem prenasledovania, obchodovania s ľuďmi, sexuálnej turistiky a všetkých ostatných foriem fyzického, sexuálneho a psychického násilia ako vojnovej zbrane; upozorňuje na skutočnosť, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú v Rímskom štatúte klasifikované ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy alebo mučenia; zdôrazňuje význam obrany práv žien vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv, a to prostredníctvom právnych predpisov, vzdelávania a podpory organizácií občianskej spoločnosti; víta prijatie akčného plánu pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, v ktorom sa stanovuje komplexný zoznam opatrení na zlepšenie postavenia žien z hľadiska rovnakých práv a posilnenia ich postavenia; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jeho účinné vykonávanie; víta zároveň prijatie strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, v ktorom sa presadzuje rodová rovnosť a práva žien na celom svete; zdôrazňuje význam ratifikácie a účinného vykonávania Istanbulského dohovoru zo strany všetkých členských štátov; poukazuje na to, že vzdelávanie je najlepším nástrojom na boj proti diskriminácii a násiliu páchanému na ženách a deťoch; požaduje, aby si Komisia, ESVČ a PK/VP lepšie plnili povinnosti a záväzky v oblasti práv žien vyplývajúce z CEDAW, a povzbudzuje tretie krajiny, aby ich takisto plnili; domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní hľadiska podpory žien v rámci operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), predchádzania konfliktom a rekonštrukcie po skončení konfliktu; opätovne zdôrazňuje význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; zdôrazňuje význam systematickej, rovnej, plnej a aktívnej účasti žien na prevencii a riešení konfliktov, pri presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po skončení konfliktu a na procesoch prechodu k demokracii, čo vedie k trvalému a stabilnému politickému riešeniu; pripomína, že Sacharovovu cenu získali v roku 2016 Nádja Murád a Lamjá’ Hadží Bašár, ktoré prežili sexuálne zotročovanie zo strany ISIS/Dá’iš;

17.  zdôrazňuje, že dostupná zdravotná starostlivosť a všeobecné rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a plánovania rodiny a prístup k nim, ako aj prístup k primeraným produktom ženskej hygieny, materskej, predpôrodnej a popôrodnej zdravotnej starostlivosti a bezpečným službám v oblasti prerušenia tehotenstva sú dôležitými prvkami na záchranu života žien a prispievajú k tomu, že sa znižuje počet vysoko rizikových pôrodov a dojčenská a detská úmrtnosť; považuje za neprijateľné, že telá žien a dievčat, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, sú stále ideologickým bojiskom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali neodňateľné práva žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie a odsudzuje časté porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien vrátane odopierania prístupu k službám plánovaného rodičovstva, antikoncepcii a bezpečnému a legálnemu vykonávaniu umelého prerušenia tehotenstva;

18.  dôrazne odsudzuje obnovenie a rozšírenie pravidla global gag a jeho vplyv na globálnu zdravotnú starostlivosť o ženy a dievčatá a ich práva; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty vyplnili medzeru vo financovaní, ktorú v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich práv zanechali Spojené štáty americké, a aby na to využili financovanie rozvoja tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

19.  pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ a jej členských štátov a že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je jedným z hlavných cieľov Únie, ako je zakotvené v zmluvách; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých právnych predpisov, usmernení, opatrení a financovania EÚ ako základný princíp EÚ, s osobitným dôrazom na politiky EÚ v oblasti vonkajších vzťahov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu delegácií EÚ, ako aj úlohu hlavnej poradkyne ESVČ pre rodové otázky zabezpečením osobitného rozpočtu pre oblasť jej právomoci;

20.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že výsledky 61. zasadnutia Komisie pre postavenie žien (CSW) sa zahrnú do jej politík a poskytnú nový impulz pri podpore „posilnenia ekonomického postavenia žien“ a pri riešení rodovej nerovnosti v meniacom sa svete práce;

21.  berie na vedomie pozitívny prínos posilnenia postavenia žien pri dosahovaní inkluzívnej, spravodlivej a mierovej spoločnosti a trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že vo všetkých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja sa kladie výslovný dôraz na rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien a že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie s cieľom dosiahnuť úplné uplatňovanie práv žien a účinné vykonávanie politík podporujúcich posilnenie ekonomického a sociálneho postavenia žien a ich účasti na rozhodovacích procesoch; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať posilneniu postavenia domorodých žien;

22.  poukazuje na to, že ženy by mali byť podporované v tom, aby sa samy organizovali v odborových zväzoch, a že by nemali byť diskriminované pri úsilí o získavanie financií na podnikanie;

23.  vyzýva EÚ, aby podporovala všetky združenia žien, ktoré každý deň pomáhajú ženám v oblastiach postihnutých humanitárnymi krízami a konfliktami;

24.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) a jeho opčných protokolov s cieľom poskytovať deťom právnu ochranu; zdôrazňuje, že deti sú často vystavené osobitným typom zneužívania, ako sú manželstvá maloletých alebo mrzačenie pohlavných orgánov, a preto potrebujú zvýšenú ochranu; zdôrazňuje, že detská práca, nábor detí v ozbrojených konfliktoch, manželstvá maloletých a manželstvá vynútené násilím zostávajú v niektorých krajinách závažným problémom; žiada EÚ, aby systematicky konzultovala s relevantnými miestnymi a medzinárodnými organizáciami pre práva detí a v rámci svojich politických dialógov a dialógov o ľudských právach s tretími krajinami poukazovala na záväzky zmluvných štátov v oblasti vykonávania dohovoru; víta stratégiu Rady Európy v oblasti práv dieťaťa (2016 – 2021); požaduje, aby EÚ prostredníctvom svojich externých delegácií aj naďalej propagovala súbor nástrojov EÚ – UNICEF v oblasti práv dieťaťa zameraný na začlenenie týchto práv do rozvojovej spolupráce a pracovníkom delegácií EÚ poskytovala v tejto oblasti primerané školenia; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia navrhla komplexnú stratégiu pre práva detí a akčný plán na nasledujúcich päť rokov s cieľom venovať prioritu právam detí v rámci vonkajších politík EÚ, a víta skutočnosť, že v roku 2016 v rámci nástroja rozvojovej spolupráce boli zdroje vyčlenené na podporu agentúr OSN pri vykonávaní opatrení zameraných na práva detí, ktoré sa musia koncipovať tak, aby sa maximalizoval skutočný prínos pre deti v núdzi, najmä v oblasti zdravotných systémov a prístupu k vzdelaniu, vode a sanitácii; požaduje naliehavé riešenie problému detí bez štátnej príslušnosti, najmä narodených mimo krajiny pôvodu svojich rodičov, a migrujúcich detí;

25.  dôrazne odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pohlavia, sexuálnej orientácie, pohlavných znakov, jazyka, kultúry, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo z akéhokoľvek iného dôvodu; zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie pri odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti prostredníctvom dialógov o ľudských právach a politických dialógov, práce delegácií EÚ a verejnej diplomacie; okrem toho zdôrazňuje, že EÚ by mala pokračovať v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých dohovorov OSN, ktoré podporujú toto úsilie;

26.  opätovne zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi znamená nábor, prepravu, presun, odovzdanie alebo prevzatie osôb použitím hrozby alebo násilia alebo iných foriem nátlaku, únosu, podvodu, zneužitia postavenia alebo bezbrannosti alebo poskytnutia alebo prijatia peňažného plnenia alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá má kontrolu nad inou osobou, na účel jej vykorisťovania; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali opatrenia na odrádzanie od dopytu, ktorý podporuje všetky formy vykorisťovania osôb, najmä žien a detí, ktoré vedú k obchodovaniu s nimi, pričom zachovajú prístup zameraný na ľudské práva a na obete; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty uplatňovali stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a smernicu 2011/36/EÚ(42) týkajúcu sa tejto otázky; vyjadruje hlboké znepokojenie nad extrémnou zraniteľnosťou migrantov a utečencov voči vykorisťovaniu, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať rozlišovanie medzi pojmami „obchodovanie s ľuďmi“ a „prevádzačstvo“;

27.  odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré trpia v dôsledku kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, vrátane odmietania rovnosti a prístupu k právnemu systému a zamestnaniu, pretrvávajúcej segregácie a prekážok uplatňovania základných ľudských práv a rozvoja spôsobených príslušnosťou ku kaste; opakuje svoju výzvu na rozvoj politiky EÚ v oblasti diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a výzvu pre EÚ, aby využila každú príležitosť na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad týmto porušovaním ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a podporovali príslušné iniciatívy na úrovni OSN a delegácií prostredníctvom vykonávania a monitorovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, sledovania nového usmerňovacieho nástroja OSN týkajúceho sa diskriminácie na základe pôvodu a podporovania realizácie odporúčaní mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv zo strany štátov na tému diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste;

28.  s vážnym znepokojením konštatuje, že menšinám stále hrozí zvýšené nebezpečenstvo diskriminácie a že sú osobitne citlivé na politické, hospodárske, environmentálne a pracovné zmeny a narušenia; konštatuje, že mnohí takíto ľudia majú len obmedzený alebo žiadny prístup k politickému zastúpeniu a sú vážne postihnutí chudobou; zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o odstránenie porušovania ľudských práv páchaného na menšinách; zdôrazňuje, že menšinové spoločenstvá majú osobitné potreby a že by sa im mal zaručiť úplný prístup a rovnaké zaobchádzanie vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;

29.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a opätovne zdôrazňuje význam jeho ratifikácie a efektívneho vykonávania členskými štátmi aj inštitúciami EÚ; zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie nezbavuje osobu ľudskej dôstojnosti, z čoho vyplýva povinnosť štátu tieto osoby chrániť; zdôrazňuje najmä potrebu dôveryhodne uplatňovať zásadu univerzálnej dostupnosti a práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane oblasti rozvojovej spolupráce a vyzdvihuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky; žiada EÚ, aby začlenila boj proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia do svojej vonkajšej činnosti a politiky rozvojovej pomoci; v tejto súvislosti víta začlenenie práv osôb so zdravotným postihnutím do nového Európskeho konsenzu o rozvoji;

30.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu systematickému zavádzaniu doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami vrátane obchodných a investičných dohôd; pripomína, že všetky ľudské práva sa musia považovať za rovnocenné, nedeliteľné a vzájomne previazané a prepojené; vyzýva Komisiu, aby účinne a systematicky monitorovala vykonávanie týchto doložiek a poskytovala Európskemu parlamentu pravidelné správy o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich dohôd prijala štruktúrovanejší a strategickejší prístup k dialógom o ľudských právach; pozitívne hodnotí systém preferencií VSP+ ako prostriedok na podporu účinného vykonávania 27 ťažiskových medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovných normách; žiada skutočné presadzovanie systému VSP+ a očakáva, že Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o stave jeho ratifikácie a pokroku dosiahnutom v rámci tohto systému; pripomína dôležitosť riadneho vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

31.  opätovne potvrdzuje, že činnosti všetkých spoločností vrátane európskych, ktoré pôsobia v tretích krajinách, by mali byť v plnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby to zaistili; potvrdzuje navyše význam podpory sociálnej zodpovednosti podnikov a európskych podnikov, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv, pričom zdôrazňuje, že spolupráca medzi ľudskoprávnymi a obchodnými organizáciami by zlepšila postavenie miestnych aktérov a podporila občiansku spoločnosť; uznáva, že globálne hodnotové reťazce môžu prispievať k posilneniu základných medzinárodných pracovných, environmentálnych a sociálnych noriem a predstavujú príležitosti a výzvy, pokiaľ ide o udržateľný pokrok a podporu ľudských práv, a to najmä v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri dosahovaní primeraného, spravodlivého, transparentného a udržateľného riadenia globálnych hodnotových reťazcov a zmierňovala akékoľvek nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vrátane porušovania pracovných práv; poukazuje však na to, že v prípade porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním by sa mal obetiam zaručiť účinný prístup k prostriedkom nápravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky projekty podporované EIB budú v súlade s politikou EÚ a so záväzkami v oblasti ľudských práv; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o záväznej dohode o nadnárodných korporáciách a iných podnikoch so zreteľom na ľudské práva; nabáda EÚ, aby sa na takýchto rokovaniach konštruktívne zúčastňovala;

32.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetku politickú váhu na zabránenie spáchaniu akéhokoľvek aktu, ktorý by sa mohol považovať za genocídu, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, aby reagovali účinným a koordinovaným spôsobom v prípadoch, keď k takýmto trestným činom dôjde, aby zmobilizovali všetky potrebné prostriedky na postavenie všetkých zodpovedných osôb pred súd, a to aj uplatnením zásady univerzálnej jurisdikcie, a aby pomáhali obetiam a podporovali procesy stabilizácie a zmierenia; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorilo nástroje, ktoré budú minimalizovať časový odstup medzi varovaním a reakciou, s cieľom zabrániť vzniku, opakovaniu a vyhroteniu násilného konfliktu, ako je napríklad systém včasného varovania EÚ;

33.  vyzýva EÚ, aby poskytla podporu organizáciám (vrátane MVO, organizácií, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov, a občianskej spoločnosti), ktoré zbierajú, uchovávajú a chránia dôkazy, či už v digitálnej alebo inej podobe, o spáchaných zločinoch, aby sa tak uľahčilo ich medzinárodné trestné stíhanie;

34.  vyjadruje závažné znepokojenie nad ničením kultúrneho dedičstva v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi; poznamenáva, že spomedzi 38 ohrozených pamiatok kultúrneho dedičstva vo svete sa 22 nachádza na Blízkom východe; podporuje iniciatívu kultúrneho dedičstva a jej činnosti v Sýrii a Iraku zamerané na zistenie skutočností o zničení archeologického a kultúrneho dedičstva;

35.  víta úsilie EÚ o podporu medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) zriadeného OSN na pomoc pri vyšetrovaní závažných zločinov spáchaných v Sýrii; zdôrazňuje, že podobný nezávislý mechanizmus treba zriadiť aj v Iraku; vyzýva EÚ a členské štáty, aby finančne prispeli na IIIM, ak tak ešte neurobili;

36.  dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv páchané štátnymi a neštátnymi aktérmi; je šokovaný širokou škálou zločinov vrátane vrážd, mučenia, znásilňovania využívaného ako vojnová zbraň, zotročovania a sexuálneho otroctva, najímania detských vojakov, nútenej náboženskej konverzie a systematických čistiek a vyvražďovania náboženských menšín; pripomína, že situáciu, ktorú musia znášať náboženské menšiny na územiach kontrolovaných ISIS/Dá’iš, označil Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(43), za genocídu; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať stíhanie členov neštátnych skupín, ako je ISIS/Dá’iš, a to požiadaním Bezpečnostnej rady OSN o udelenie jurisdikcie v tejto veci Medzinárodnému trestnému súdu (ďalej len „MTS“), alebo zabezpečením toho, aby sa o spravodlivosť postaral súd zriadený ad hoc alebo univerzálna jurisdikcia;

37.  opakuje svoju plnú podporu MTS, Rímskemu štatútu, úradu prokurátora, právomociam prokurátora z úradnej moci a pokroku dosiahnutom v otváraní nových vyšetrovaní, keďže ide o nevyhnutné prostriedky v boji proti beztrestnosti v prípade masových krutostí; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali zmeny z Kampaly o trestnom čine agresie a pridali „masové krutosti“ do zoznamu trestných činov, v ktorých má EÚ právomoc; odsudzuje všetky pokusy o oslabenie jeho legitímnosti alebo nezávislosti a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôsledne spolupracovali s cieľom podporovať vyšetrovania a rozhodnutia MTS v záujme skoncovania s beztrestnosťou v prípade medzinárodných zločinov vrátane prípadov týkajúcich sa zatknutia osôb hľadaných Medzinárodným trestným súdom; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby dôsledne podporovali preskúmania, vyšetrovania a rozhodnutia MTS a prijímali kroky v záujme prevencie a účinnej reakcie na prípady nespolupracovania s MTS, ako aj aby poskytli primerané finančné prostriedky; víta stretnutie zo 6. júla 2016 medzi zástupcami EÚ a Medzinárodného trestného súdu v Bruseli v rámci prípravy na 2. stretnutie za okrúhlym stolom medzi MTS a EÚ, ktoré umožnilo príslušných zamestnancom MTS a inštitúciám EÚ identifikovať oblasti spoločného záujmu, vymieňať si informácie o relevantných činnostiach a zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi oboma stranami; s hlbokou ľútosťou berie na vedomie nedávne oznámenia o odstúpeniach od Rímskeho štatútu, čo predstavuje problém, pokiaľ ide o prístup obetí k spravodlivosti, a treba ich dôrazne odsúdiť; domnieva sa, že Komisia, ESVČ a členské štáty by mali naďalej povzbudzovať tretie krajiny, aby ratifikovali a uplatňovali Rímsky štatút; opätovne vyzýva PK/VP, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitné právo a medzinárodnú spravodlivosť, ktorého úlohou by bolo podporovať, zohľadňovať a zastupovať záväzok EÚ bojovať proti beztrestnosti a podporovať MTS vo všetkých zahraničných politikách EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali mechanizmy zodpovednosti OSN a rezolúcie OSN na viacstranných fórach vrátane Rady pre ľudské práva;

38.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu uplatňovania zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni ako základnú zásadu na upevňovanie demokracie; nabáda EÚ, aby podporovala nestranný výkon spravodlivosti na celom svete prostredníctvom podpory procesov legislatívnej a inštitucionálnej reformy v tretích krajinách; navyše nabáda delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby systematicky monitorovali súdne procesy s cieľom podporiť nezávislosť súdnictva;

39.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl, medzi ktorými je čoraz väčší počet žien, ktorí sú obeťami konfliktov, prenasledovania, zlyhaní v oblasti správy, chudoby, nelegálneho prisťahovalectva a sietí obchodovania s ľuďmi a prevádzačov, a súcíti s nimi; zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať konkrétne kroky s cieľom riešiť základné príčiny migračných tokov a nájsť dlhodobé riešenia založené na dodržiavaní ľudských práv a dôstojnosti, a zamerať sa preto na vonkajší rozmer utečeneckej krízy, a to aj prostredníctvom hľadania trvalo udržateľných riešení konfliktov v našom susedstve, napríklad rozvíjaním spolupráce a partnerstiev s dotknutými tretími krajinami, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom a zaisťujú dodržiavanie ľudských práv v daných krajinách; vyjadruje hlboké znepokojenie nad násilím voči detským migrantom vrátane nezvestných maloletých migrantov bez sprievodu a vyzýva na presídlenie, programy zlučovania rodín a humanitárne koridory; je hlboko znepokojený kritickou situáciou a rastúcim počtom vnútorne vysídlených osôb a vyzýva na ich bezpečný návrat, presídlenie alebo miestnu integráciu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytovali humanitárnu pomoc v oblasti vzdelávania, bývania, zdravotnej starostlivosti a v ďalších humanitárnych oblastiach, ktoré pomôžu utečencom čo najbližšie k ich domovu, a aby riadne vykonávali politiky návratu; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k migrácii založeného na ľudských právach a vyzýva EÚ, aby ďalej spolupracovala s OSN, regionálnymi organizáciami, vládami a mimovládnymi organizáciami; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali spoločný európsky azylový balík a spoločné právne predpisy v oblasti migrácie, najmä v záujme ochrany zraniteľných žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu nesmie brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; varuje pred zneužívaním zahraničnej politiky EÚ ako „riadenia migrácie“; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli úplnú transparentnosť týkajúcu sa finančných prostriedkov, ktoré boli pridelené tretím krajinám na účely spolupráce v oblasti migrácie, a zabezpečili, aby z takejto spolupráce nemali prospech štruktúry zapojené do porušovania ľudských práv, ale aby sa táto spolupráca naopak spájala so zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách;

40.  domnieva sa, že rozvojová spolupráca a podpora ľudských práv a demokratických zásad vrátane zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných by sa mali realizovať spoločne; v tejto súvislosti pripomína, že OSN vyhlásila, že bez prístupu založeného na ľudských právach nemožno v plnej miere dosiahnuť rozvojové ciele; ďalej pripomína, že EÚ sa zaviazala podporovať partnerské krajiny a zohľadňovať pritom stav ich vývoja a pokroku v oblasti ľudských práv a demokracie;

41.  poukazuje na to, že podiel osôb vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia je u žien vyšší, a žiada Komisiu, aby v rámci svojich rozvojových politík zvýšila úsilie o vykonávanie opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

42.  pripomína, že druhé kritérium zo spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP ukladá členským štátom povinnosť preskúmať každú licenciu na vývoz zbraní so zreteľom na dodržiavanie ľudských práv v krajine určenia; v tejto súvislosti pripomína záväzok, ktorý Komisia prijala v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu v súvislosti s bezpečnostnými silami a vykonávaním politiky EÚ v oblasti ľudských práv vrátane vypracovania a vykonávania politiky náležitej starostlivosti v tejto oblasti;

43.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, ktorá by dodržiavala ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo a riešila záležitosti ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť trvá na tom, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu;

44.  domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí o zlepšenie dodržiavania ľudských práv LGBTI osôb v súlade s usmerneniami EÚ o tejto otázke; požaduje úplné vykonávanie týchto usmernení, a to aj prostredníctvom školení personálu EÚ v tretích krajinách; odsudzuje skutočnosť, že v 72 krajinách je homosexualita stále trestným činom, je znepokojený tým, že v 13 z týchto krajín sa uplatňuje trest smrti, a domnieva sa, že násilné praktiky a činy násilia voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie, napríklad nútené odhalenia, zločiny z nenávisti a nenávistné prejavy online aj offline, ako aj nápravné znásilnenia, by nemali zostať nepotrestané; berie na vedomie legalizáciu manželstiev a civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia v niektorých krajinách a nabáda na ich ďalšie uznanie; odsudzuje porušovanie telesnej integrity páchané voči ženám a menšinám; vyzýva štáty, aby zakázali tieto praktiky, stíhali ich páchateľov a podporovali obete;

45.  zdôrazňuje zásadný význam boja proti všetkým formám korupcie s cieľom zaručiť právny štát, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv; dôrazne odsudzuje každý prístup tolerujúci takéto korupčné praktiky;

46.  pripomína, že korupcia predstavuje hrozbu pre rovnaké uplatňovanie ľudských práv a podkopáva demokratické procesy, akými sú zásada právneho štátu a nestranný výkon spravodlivosti; zastáva názor, že EÚ by mala zdôrazňovať význam integrity vo všetkých platformách na dialóg s tretími krajinami, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, financií a majetku v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC); odporúča, aby EÚ využila svoje odborné znalosti na dôslednejšiu a systematickejšiu podporu tretích krajín v ich úsilí v boji proti korupcii zriaďovaním a konsolidáciou nezávislých a účinných protikorupčných inštitúcií; vyzýva najmä Komisiu, aby vo všetkých budúcich obchodných dohodách, o ktorých bude rokovať s tretími krajinami, dohodla ustanovenia o boji proti korupcii;

47.  poukazuje na dôležité záväzky a povinnosti štátov a iných zodpovedných subjektov v oblasti zmierňovania zmeny klímy, predchádzania jej negatívnym vplyvom na ľudské práva a posilňovania súdržnosti politík v záujme zabezpečenia toho, že zmierňovanie zmeny klímy a úsilie o adaptáciu na zmenu klímy budú primerané, dostatočne ambiciózne, nediskriminačné a po každej stránke v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že podľa odhadov OSN bude do roku 2050 mnoho osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov; zdôrazňuje prepojenie obchodných, environmentálnych a rozvojových politík a ich prípadný pozitívny a negatívny vplyv na dodržiavanie ľudských práv; víta medzinárodné odhodlanie podporovať integráciu otázok životného prostredia a prírodných katastrof a zmeny klímy s ľudskými právami;

48.  zdôrazňuje, že zaberanie pôdy sa v posledných rokoch v rozvojových krajinách výrazne rozmohlo; domnieva sa, že boj proti drancovaniu a zaberaniu zdrojov by mal byť prioritou; odsudzuje postupy, akými sú zaberanie pôdy a svojvoľné využívanie prírodných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zareagovala na množstvo nedávnych uznesení Európskeho parlamentu týkajúcich sa tejto oblasti;

49.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ľudské práva a prístup k tovaru a službám, ako je voda a sanitácia, boli zahrnuté v sociálnej, vzdelávacej, zdravotnej a bezpečnostnej politike;

50.  vyzýva medzinárodné inštitúcie, vlády štátov, MVO a jednotlivcov, aby súčinne spolupracovali v záujme vytvorenia vhodného regulačného rámca s cieľom zaistiť zaručený prístup k minimálnemu množstvu vody pre všetkých ľudí na svete; zdôrazňuje, že voda by sa nemala považovať za tovar, ale za otázku rozvoja a udržateľnosti, a že privatizácia vody neoslobodzuje štáty od ich povinností v oblasti ľudských práv; vyzýva krajiny, v ktorých je voda jednou z príčin napätia alebo konfliktu, aby spolupracovali pri spoločnom využívaní vody, a tak dosiahli obojstranne prospešnú situáciu z hľadiska udržateľnosti a mierového rozvoja regiónu;

Riešenie výziev v oblasti podpory demokracie a súvisiacich činností

51.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej aktívne podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv v ich úsilí o podporu demokratizácie; víta neoceniteľnú pomoc, ktorú organizáciám občianskej spoločnosti na celom svete poskytuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, ktorý je naďalej hlavným nástrojom EÚ na vykonávanie jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv; okrem toho víta konzistentné úsilie Európskej nadácie na podporu demokracie zamerané na podporu demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd v rámci východného a južného susedstva EÚ;

52.  pripomína, že skúsenosti a poznatky získané z prechodu k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete;

53.  v tejto súvislosti pripomína svoju výzvu určenú Komisii, aby vypracovala usmernenia EÚ na podporu demokracie;

54.  odporúča, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o rozvoj komplexnejšieho prístupu k procesu demokratizácie, v ktorom sú slobodné a spravodlivé voľby len jedným aspektom, s cieľom pozitívne prispieť k posilneniu demokratických inštitúcií a dôvery verejnosti vo volebné procesy na celom svete;

55.  víta skutočnosť, že EÚ v roku 2016 do celého sveta vyslala osem volebných pozorovateľských misií a osem misií expertov na voľby; zdôrazňuje skutočnosť, že od roku 2015 EÚ rozmiestnila 17 volebných pozorovateľských misií a 23 misií expertov na voľby; opätovne zdôrazňuje svoje pozitívne vnímanie pretrvávajúcej podpory EÚ zameranej na volebné procesy a poskytovanie volebnej pomoci, ako aj podpory domácim pozorovateľom; v tejto súvislosti víta a v plnej miere podporuje prácu skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb (DEG);

56.  pripomína význam vhodného nadviazania na správy a odporúčania volebných pozorovateľských misií ako spôsobu zvýšenia ich vplyvu a posilnenia podpory EÚ pri presadzovaní demokratických noriem v dotknutých krajinách;

57.  víta záväzok Komisie, ESVČ a členských štátov v rámci súčasného akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu pevnejšie a konzistentnejšie spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom prispieť k posilneniu ich postavenia, a tým k posilneniu demokratických procesov;

58.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasný politický vývoj v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách je politika rozširovania jedným z najsilnejších nástrojov na upevňovanie dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie o podporu posilňovania demokratickej politickej kultúry, dodržiavania zásad právneho štátu, nezávislosti médií a súdnictva a boja proti korupcii v týchto krajinách; vyjadruje presvedčenie, že základom revidovanej európskej susedskej politiky by mala byť aj naďalej ochrana, aktívna podpora a presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad; zdôrazňuje skutočnosť, že ochrana, aktívna podpora a presadzovanie ľudských práv a demokracie sú v záujme partnerských krajín aj EÚ; ďalej zdôrazňuje, že je nutné, aby EÚ dodržala záväzok, ktorý dala svojim partnerom, najmä vo svojom susedstve, že podporí hospodárske, sociálne a politické reformy, bude chrániť ľudské práva a pomôže nastoliť právny štát, keďže ide o najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zaistenie stability v jej susedstve; pripomína, že Únia pre Stredozemie môže a mala by formovať politický dialóg v tejto oblasti a zasadzovať sa o silný program týkajúci sa ľudských práv a demokracie v tomto regióne; pripomína, že každá krajina, ktorej cieľom je vstup do EÚ, musí v plnej miere zaručiť dodržiavanie ľudských práv a striktne spĺňať kodanské kritériá, ktorých nesplnenie by mohlo viesť k zmrazeniu rokovaní;

59.  zdôrazňuje, že súčasťou budovania mieru je úsilie o prevenciu a obmedzovanie konfliktov a o posilňovanie odolnosti politických, sociálno-ekonomických a bezpečnostných inštitúcií, aby sa tak položili základy pre dlhodobo udržateľný mier a rozvoj; zdôrazňuje, že presadzovanie zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv má pre udržanie mieru rozhodujúci význam;

Zabezpečenie komplexného a uceleného prístupu k podpore ľudských práv a demokracie prostredníctvom politík EÚ

60.  berie na vedomie prijatie výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016; domnieva sa, že výročná správa je nevyhnutným nástrojom na preskúmanie, komunikáciu a diskusiu týkajúcu sa politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete a cenným prostriedkom, ktorý poskytuje komplexný prehľad o prioritách, úsilí a problémoch EÚ v tejto oblasti a ktorý môže poslúžiť na nájdenie ďalších spôsobov ich účinného riešenia;

61.  dôrazne pripomína svoje pozvanie pre PK/VP, aby sa zúčastnila na diskusii s poslancami EP počas dvoch plenárnych schôdzí ročne, a to raz pri príležitosti predkladania výročnej správy a raz v reakcii na svoju vlastnú správu; pripomína význam trvalého medziinštitucionálneho dialógu, najmä pokiaľ ide o prijímanie opatrení v nadväznosti na naliehavé uznesenia Európskeho parlamentu týkajúce sa ľudských práv; pripomína, že aj písomné odpovede zohrávajú dôležitú úlohu v medziinštitucionálnych vzťahoch, keďže umožňujú systematicky a dôkladne prijímať následné kroky ku všetkým bodom, ktoré uviedol Európsky parlament, a prispievajú tak k posilňovaniu účinnej koordinácie; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby dôsledne odpovedali na otázky na písomné zodpovedanie a aby sa zaoberali otázkami ľudských práv, na ktoré poukázal dialóg na najvyššej úrovni s dotknutými krajinami;

62.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za ich vyčerpávajúce správy o činnostiach, ktoré EÚ vykonala v oblasti ľudských práv a demokracie v roku 2016; domnieva sa však, že aktuálny formát výročnej správy o ľudských právach a demokracii by sa mohol zlepšiť tým, že by poskytol lepší prehľad o konkrétnom vplyve opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

63.  opakuje svoj názor, že prijatie strategického rámca EÚ a prvého akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu v roku 2012 predstavovalo pre EÚ významný míľnik v snahe o to, aby ľudské práva a demokracia boli ústrednou témou v jej vonkajších vzťahoch; víta skutočnosť, že Rada v júli 2015 prijala nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 a vykonanie preskúmania v polovici trvania v roku 2017; vyzýva PK/VP, ESVČ, Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili efektívne a súdržné vykonávanie súčasného akčného plánu, a to aj prostredníctvom skutočnej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že členské štáty by mali podávať správy o tom, ako plán vykonávajú; osobitne upozorňuje na dôležitosť zvýšenia účinnosti a maximalizáciu miestneho vplyvu nástrojov využívaných na podporu dodržiavania ľudských práv a demokracie na celom svete;

64.  opakuje svoj názor, že pevný konsenzus a posilnená koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ako aj skutočná spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni sú potrebné, aby sa súdržne a dôsledne presadzoval program v oblasti ľudských práv a demokracie; rozhodne zdôrazňuje, že členské štáty by mali prevziať väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu a strategického rámca EÚ a používať ich ako vzor pri presadzovaní ľudských práv a demokracie na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni;

65.  uznáva zásadnú úlohu OZEÚ pre ľudské práva pána Lambrinidisa v oblasti posilňovania viditeľnosti a účinnosti EÚ pri ochrane a presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete a zdôrazňuje jeho úlohu pri podpore konzistentného a jednotného vykonávania politiky EÚ v oblasti ľudských práv; víta predĺženie mandátu OZEÚ do 28. februára 2019 a opakuje svoju požiadavku, aby sa tento mandát zmenil na trvalý; odporúča v tejto súvislosti, aby OZEÚ mal iniciatívnu právomoc, aby bola verejnosť o ňom lepšie informovaná a aby mal primerané personálne a finančné zdroje na využitie svojho plného potenciálu; okrem toho odporúča, aby OZEÚ zvýšil transparentnosť svojich činností, plánov, správ o pokroku a preskúmaní;

66.  konštatuje, že činnosť a vplyv OZEÚ pre ľudské práva možno posudzovať len čiastočne prostredníctvom preskúmania výročnej správy o ľudských právach, jeho účtu v sociálnych médiách a sprístupnených prejavov;

67.  plne podporuje stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktorými sa prispôsobujú opatrenia EÚ osobitnej situácii a potrebám v každej krajine; opakuje svoju požiadavku, aby poslanci EP mali prístup k obsahu stratégií; rozhodne zdôrazňuje význam zohľadnenia stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu k jednotlivým tretím krajinám; pripomína, že stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny by mali zodpovedať opatreniam EÚ, ktoré je potrebné vykonať v každej krajine v závislosti od osobitných situácií, a mali by obsahovať merateľné ukazovatele pokroku a možnosť prípadnej úpravy;

68.  víta zriadenie kontaktných miest pre otázky ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých delegáciách EÚ a misiách SBOP; pripomína svoje odporúčanie, aby PK/VP a ESVČ vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest v delegáciách, aby sa tak mohli rozvíjať, pôsobiť ako skutoční poradcovia pre ľudské práva a efektívne vykonávať svoju prácu;

69.  uznáva, že dialógy o ľudských právach s tretími krajinami môžu byť účinným nástrojom obojstrannej účasti a spolupráce, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv; víta nadviazanie dialógov o ľudských právach s čoraz väčším počtom krajín; chváli a ďalej podporuje zapojenie občianskej spoločnosti do prípravných dialógov; opakuje svoju výzvu na vytvorenie komplexného mechanizmu na monitorovanie a revíziu fungovania dialógov o ľudských právach;

70.  pripomína záväzok EÚ vytvoriť z ľudských práv a demokracie ústrednú tému svojich vzťahov s tretími krajinami; zdôrazňuje preto, že presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad, a to aj doložiek o podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv v medzinárodných dohodách, treba podporovať prostredníctvom všetkých politík EÚ s vonkajším rozmerom, napríklad prostredníctvom politiky rozširovania a susedskej politiky, SBOP a politík v oblasti životného prostredia, rozvoja, bezpečnosti, boja proti terorizmu, obchodu, migrácie, spravodlivosti a vnútorných vecí;

71.  pripomína, že základným nástrojom SZBP sú sankcie; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala sankcie stanovené v právnych predpisoch EÚ, ak budú považované za potrebné na dosiahnutie cieľov SZBP, najmä v záujme ochrany ľudských práv a upevnenia a podpory demokracie, pričom zaistí, aby tieto sankcie nemali dosah na civilné obyvateľstvo; žiada, aby sa tieto sankcie sústredili na vedúcich predstaviteľov, v prípade ktorých bola zistená zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, s cieľom potrestať ich za ich zločiny a porušovanie práva;

72.  berie na vedomie úsilie Komisie o splnenie svojho záväzku zahrnúť ustanovenia o ľudských právach do svojich posúdení vplyvu, pokiaľ ide o legislatívne a nelegislatívne návrhy, vykonávacie opatrenia a obchodné a investičné dohody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila kvalitu a komplexnosť hodnotení vplyvu a aby zabezpečila systematické začleňovanie otázok týkajúcich sa ľudských práv do znenia legislatívnych a nelegislatívnych návrhov;

73.  opakuje svoju plnú podporu výraznému zapojeniu EÚ do podpory a presadzovania ľudských práv a demokratických zásad prostredníctvom spolupráce so štruktúrami OSN a s jej špecializovanými agentúrami, Radou Európy, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a s regionálnymi organizáciami, ako sú Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Zoskupenie južnej Ázie pre regionálnu spoluprácu (SSARC), Africká únia, Liga arabských štátov a ďalšie organizácie, v súlade s článkami 21 a 22 Zmluvy o EÚ;

74.  zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci nového akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak v oblasti špecifických ľudských zdrojov v delegáciách a ústrediach, ako aj v oblasti dostupných finančných prostriedkov;

75.  okrem toho pripomína, že aktívne a dôsledné zapojenie EÚ do všetkých mechanizmov OSN pre ľudské práva, najmä tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN a UNHRC, má najvyššiu prioritu; oceňuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov o posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o to, aby jej hlas bol vypočutý, a to aj zintenzívnením stále výraznejšieho využívania medziregionálnych iniciatív a podieľaním sa na sponzorovaní a vedení, pokiaľ ide o rezolúcie; zdôrazňuje potrebu vedúceho postavenia EÚ pri presadzovaní reformy OSN s cieľom posilniť dosah a účinnosť viacstranného systému založeného na pravidlách a zabezpečiť efektívnejšiu ochranu ľudských práv a pokrok v oblasti medzinárodného práva;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 70. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

(1) http://www.ohchr.org/Documents/ProfessionalInterest/cedaw.pdf (2) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/167 (3) https://treaties.un.org/doc/source/docs/A_RES_45_158-E.pdf (4) http://www.unhcr.org/3b66c2aa10 (5) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf (6) http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/generalassembly/docs/globalcompact/A_RES_71_1.pdf (7) https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld (8) https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/rms/090000168008482e (9) http://www.oecd.org/corporate/mne/oecdguidelinesformultinationalenterprises.htm (10) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131181.pdf (11) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf (12) http://europa.eu/globalstrategy/sites/globalstrategy/files/regions/files/eugs_review_web_0.pdf (13) http://europa.eu/globalstrategy/sites/globalstrategy/files/full_brochure_year_1.pdf (14) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56. (15) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_rights_of_child_0.pdf (16) https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/european-consensus-on-development-final-20170626_en.pdf (17) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_human_rights_guidelines_on_freedom_of_expression_online_and_offline_en.pdf (18) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/137585.pdf (19) http://www.ceceurope.org/wp-content/uploads/2015/08/CofEU_119404.pdf (20) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/guidelines_death_penalty_st08416_en.pdf (21) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/20120626_guidelines_en.pdf (22) https://www.osce.org/odihr/19223?download=true (23) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/137584.pdf (24) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_on_human_rights_dialogues_with_third_countries.pdf (25) Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12. (26) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/16173_08_en.pdf (27) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/10019_08_en.pdf (28) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1. (29) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_hrd_en.pdf (30) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10255-2016-INIT/sk/pdf (31) Prijaté texty, P8_TA(2017)0344. (32) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502. (33) Prijaté texty, P8_TA(2016)0404. (34) Prijaté texty, P8_TA(2016)0405. (35) Prijaté texty, P8_TA(2016)0300. (36) Prijaté texty, P8_TA(2016)0020. (37) Prijaté texty, P8_TA(2016)0066. (38) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69. (39) http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session31/Documents/A_HRC_31_56_en.doc (40) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115. (41) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1. (42) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1. (43) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 35.

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2017 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku týkajúcom sa Hongkongu 20 rokov po jeho odovzdaní (2017/2204(INI))

P8_TA(2017)0495 A8-0382/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na základný zákon Osobitnej administratívnej oblasti (ďalej len „OAO“) Hongkong, ktorý bol prijatý 4. apríla 1990 a nadobudol účinnosť 1. júla 1997,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vlády Spojeného kráľovstva a vlády Čínskej ľudovej republiky o otázke Hongkongu z 19. decembra 1984, tiež známe ako spoločné čínsko-britské vyhlásenie,

–  so zreteľom na spoločné správy Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. apríla 2017 o Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong – výročná správa za rok 2016 (JOIN(2017)0016), z 25. apríla 2016 o Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong – výročná správa za rok 2015 (JOIN(2016)0010) a z 24. apríla 2015 o Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong – výročná správa za rok 2014 (JOIN(2015)0012),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. júna 2016 o prvkoch pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny (JOIN(2016)0030), oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497) a na závery Rady z 18. júla 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa Číny,

–  so zreteľom na politiku EÚ „jednej Číny“,

–  so zreteľom na dohodu medzi EÚ a OAO Hongkong o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach z roku 1999(1),

–  so zreteľom na bezvízový vstup do schengenského priestoru(2) a zvyšku Európskej únie pre držiteľov pasov Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong a naopak,

–  so zreteľom na dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktorý sa začal v roku 1995,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Hongkongu, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o prípade Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne(3), zo 4. februára 2016 o prípade nezvestných vydavateľov v Hongkongu(4), z 15. decembra 2005 o situácii v oblasti ľudských práv v Tibete a Hongkongu(5), z 8. apríla 2003 o tretej a štvrtej výročnej správe Komisie a Rade a Európskemu parlamentu o Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong(6), z 19. decembra 2002 o Hongkongu(7), z 26. októbra 2000 o prvej a druhej výročnej správe Komisie o Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong(8), z 8. októbra 1998 o oznámení Komisie Rade o Európskej únii a Hongkongu: Po roku 1997(9) a z 10. apríla 1997 o situácii v Hongkongu(10),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Číne, najmä uznesenia zo 16. decembra 2015(11) a zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(12),

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0382/2017),

A.  keďže zvrchovanosť nad Hongkongom bola odovzdaná Spojeným kráľovstvom Čínskej ľudovej republike 1. júla 1997;

B.  keďže v spoločnom čínsko-britskom vyhlásení z roku 1984 a základnom zákone osobitnej administratívnej oblasti (OAO) Hongkong z roku 1990 sa stanovuje, že Hongkong si zachová samostatnosť a nezávislosť výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci počas 50 rokov od odovzdania zvrchovanosti;

C.  keďže Európska únia a Európsky parlament aj naďalej pevne podporujú zásadu „jedna krajina, dva systémy“ a vysoký stupeň samostatnosti Hongkongu pod Čínou;

D.  keďže Európska únia a Hongkong každoročne organizujú zasadnutie na vysokej úrovni, tzv. štruktúrovaný dialóg, ktorý sa začal v roku 2005; keďže 10. výročný štruktúrovaný dialóg sa uskutočnil 17. novembra 2016 v Bruseli;

E.  keďže bilaterálne vzťahy medzi EÚ a Hongkongom sa naďalej posilňujú; keďže EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom Hongkongu po pevninovej Číne a Hongkong je 14. najväčším obchodným partnerom EÚ s tovarom a kľúčovým partnerom v obchode so službami; keďže budúce bilaterálne vzťahy by mali profitovať z potreby Hongkongu ďalej sa hospodársky diverzifikovať, úzkeho prepojenia s novou hodvábnou cestou a väčšej integrácie oblasti delty Perlovej rieky; keďže podľa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) je Hongkong druhým najväčším cieľovým trhom pre priame zahraničné investície;

F.  keďže oblasti obrany a zahraničných vecí Hongkongu patria do právomoci vlády Čínskej ľudovej republiky;

G.  keďže základný zákon dáva OAO Hongkong právo organizovať vlastné vonkajšie hospodárske vzťahy a stať sa členom medzinárodných organizácií;

H.  keďže aj po 1. júli 1997 sa existujúce dohody o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj medzinárodné dohody v oblasti ľudských práv naďalej uplatňujú; keďže Čínska ľudová republika tiež podpísala a ratifikovala medzinárodné dohody o dodržiavaní týchto práv, a teda uznala význam a univerzálnosť ľudských práv; keďže Čína zaviedla fóra pre dialóg s EÚ a ďalšími medzinárodnými partnermi o otázkach týkajúcich sa právneho štátu;

I.  keďže Hongkong je členom alebo pridruženým členom viac ako 20 medzinárodných organizácií vrátane Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Medzinárodného menového fondu (MMF), Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), Interpolu, Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), Ázijskej rozvojovej banky (ADB), Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB), Medzinárodného olympijského výboru, Medzinárodnej obchodnej komory a Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov;

J.  keďže Hongkong je zmluvnou stranou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR);

K.  keďže v základnom zákone sa stanovujú ustanovenia poskytujúce ochranu ľudských práv a osobných slobôd;

L.  keďže v článku 27 základného zákona sa zaručuje sloboda prejavu, tlače a publikovania a združovania, zhromažďovania, sprievodu a demonštrácie;

M.  keďže v článkoch 45 a 68 základného zákona sa stanovuje, že výkonný riaditeľ a všetci členovia legislatívnej rady by v konečnom dôsledku mali byť volení vo všeobecných voľbách;

N.  keďže Štátna rada Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) vydala 10. júna 2014 bielu knihu o vykonávaní politiky „jedna krajina, dva systémy“ v Hongkongu, pričom zdôraznila, že samostatnosť OAO Hongkong v konečnom dôsledku podlieha povoleniu ústrednej vlády ČĽR;

O.  keďže tradičná otvorená spoločnosť Hongkongu pripravila cestu pre rozvoj skutočnej a nezávislej občianskej spoločnosti, ktorá sa aktívne a konštruktívne zúčastňuje na verejnom živote v OAO;

P.  keďže občianska spoločnosť Hongkongu zvýšila povedomie verejnosti o občianskych a politických právach, náboženstve, zdravotnej starostlivosti, životnom prostredí, zmene klímy, účasti žien na politickom živote, právach pracovníkov v domácnosti, právach osôb LGBTI, akademickej a kultúrnej slobode;

Q.  keďže Hongkong má výrazný pluralitný systém; keďže v priebehu rokov boli obyvatelia Hongkongu svedkami masových demonštrácií v prospech demokracie a plného vykonávania základného zákona, ako aj protestov tzv. „dáždnikového hnutia“ v roku 2014 a, okrem iného, za slobodu médií a proti zmiznutiu hongkonských kníhkupcov;

R.  keďže v priebehu posledných 20 rokov bolo niekoľko novinárov a iných pracovníkov médií, často podporujúcich demokraciu a prejavujúcich kritické názory, donútených vzdať sa funkcie, pričom im bolo pridelené pokrytie menej citlivých oblastí a v niektorých prípadoch sa im dokonca vyhrážali násilím;

S.  keďže koncom roka 2015 zmizli štyria obyvatelia Hongkongu a jeden iný štátny príslušník spojený s vydavateľstvom Mighty Current a jeho kníhkupectvom, pričom o niekoľko mesiacov sa objavili informácie, že sú zadržiavaní v kontinentálnej Číne na neznámych miestach, a keďže jeden z prepustených kníhkupcov uviedol, že ho k priznaniu protiprávneho konania donútili;

T.  keďže v uplynulých rokoch sa v hongkongských médiách objavovala rastúca autocenzúra v záležitostiach týkajúcich sa kontinentálnej Číny, čo potvrdzujú aj prieskumy a správy asociácie hongkongských novinárov;

U.  keďže Hongkong poskytuje priestor na uskutočňovanie odbornej prípravy na vysokej úrovni a dosahovanie vzdelania na vysokej úrovni, avšak akademická sloboda je ohrozená z dôvodu opakovaného zasahovania čínskej ústrednej vlády, najmä pokiaľ ide o menovania do univerzitných rád;

V.  keďže podľa prieskumu uskutočneného v pravidelných intervaloch v rámci programu verejnej mienky Hongkonskej univerzity bol zaznamenaný dlhotrvajúci pokles, pokiaľ ide o stotožnenie sa s Čínou;

W.  keďže v januári 2017 úrad pre životné prostredie v Hongkongu uverejnil medzisektorový akčný plán Hongkongu v oblasti klímy 2030 +, v ktorom sa v nadväznosti na Parížsku dohodu stanovujú nové ciele v oblasti emisií uhlíka, menovite obmedzenie emisií uhlíka o dve tretiny a absolútnych emisií skleníkových plynov do roku 2030 o jednu tretinu v porovnaní s údajmi z roku 2005;

X.  so zreteľom na význam prístavu Hongkongu pre Čínsku ľudovú republiku a medzinárodný obchod;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedníčke‑ Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu vláde Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong a vláde Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. ES L 151, 18.6.1999, s. 20. (2) Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0444. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0045. (5) Ú. v. EÚ C 286 E, 23.11.2006, s. 523. (6) Ú. v. EÚ C 64 E, 12.3.2004, s. 130. (7) Ú. v. EÚ C 31 E, 5.2.2004, s. 261. (8) Ú. v. ES C 197, 12.7.2001, s. 387. (9) Ú. v. ES C 328, 26.10.1998, s. 186. (10) Ú. v. ES C 132, 28.4.1997, s. 222. (11) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 92. (12) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 126.