Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/0376(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0391/2017

Predkladané texty :

A8-0391/2017

Rozpravy :

PV 15/01/2018 - 12
CRE 15/01/2018 - 12
PV 12/11/2018 - 14
CRE 12/11/2018 - 14

Hlasovanie :

PV 17/01/2018 - 10.5
CRE 17/01/2018 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní
PV 13/11/2018 - 4.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0010
P8_TA(2018)0442

Prijaté texty
PDF 728kWORD 91k
Streda, 17. januára 2018 - Štrasburg
Energetická efektívnosť ***I
P8_TA(2018)0010A8-0391/2017

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (COM(2016)0761 – C8-0498/2016 – 2016/0376(COD))(1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie, ktorá bola prijatá 25. februára 2015. Zvyšovanie energetickej efektívnosti pomôže životnému prostrediu, zníži emisie skleníkových plynov, zvýši energetickú bezpečnosť zmiernením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníži náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k tvorbe nových pracovných miest a zvýšenej ekonomickej činnosti v celom hospodárstve. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci stratégie energetickej únie a globálneho klimatického programu zriadeného Parížskou dohodou z decembra 2015 stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
 (1)   Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie, ktorá bola prijatá 25. februára 2015. Zvyšovanie energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného využitia energie pomôže životnému prostrediu, kvalite ovzdušia a verejnému zdraviu, zníži emisie skleníkových plynov, zvýši energetickú bezpečnosť zmiernením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníži náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k zvýšenej konkurencieschopnosti, zamestnanosti a ekonomickej činnosti v celom hospodárstve, čím sa zvýši kvalita života občanov. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci stratégie energetickej únie a globálneho klimatického programu prijatého na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21), ktorá sa konala v Paríži v decembri 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“), zaväzujúceho udržať nárast priemernej celosvetovej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou a pokračujúceho v úsilí obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ9 je nástrojom pokroku vo vytváraní energetickej únie, v ktorej by sa energetická efektívnosť mala vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri určovaní nových pravidiel na strane ponuky a v iných oblastiach politiky treba mať na pamäti zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mali rovnocenné postavenie ako výrobné kapacity Energetickú efektívnosť treba zohľadniť pri každom plánovaní alebo finančnom rozhodnutí relevantnom pre energetický systém. K zvýšeniu energetickej efektívnosti treba pristúpiť vždy, keď je to nákladovo efektívnejšie, než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to prispieť k využitiu početných prínosov energetickej efektívnosti pre európsku spoločnosť – najmä občanov a podniky.
 (2)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ9 je nástrojom pokroku vo vytváraní energetickej únie, v ktorej by sa energetická efektívnosť mala vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri určovaní nových pravidiel na strane ponuky a v iných oblastiach politiky treba mať na pamäti zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala uprednostniť energetickú efektívnosť a reakciu na strane spotreby pred zvyšovaním výrobných kapacít. Energetickú efektívnosť treba zohľadniť pri každom rozhodnutí o plánovaní energetického systému a jeho financovaní. Investície na zvýšenie konečnej energetickej efektívnosti sa musia realizovať vždy, keď je to nákladovo efektívnejšie než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to prispieť k využívaniu početných prínosov zvyšovania energetickej efektívnosti vo všetkých štádiách energetického reťazca, a tým zvyšovať blahobyt európskej spoločnosti. Na uvoľnenie plného potenciálu uvedených výhod a na úspešné vykonanie zamýšľaných politických opatrení by Komisia a členské štáty mali spolupracovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi, mestami, podnikmi a občanmi v celej Európe na zabezpečovaní toho, aby v dôsledku zmien v technológiách, správaní sa a hospodárstve šla energetické efektívnosť ruka v ruke so zvýšeným hospodárskym rastom.
__________________
 __________________
9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
 9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Všetky formy primárnej energie (z neobnoviteľných i obnoviteľných zdrojov) by mali zohľadňovať dodatočné množstvo energetických vstupov potrebných na získanie tejto energie, na vybudovanie a prevádzku elektrární a ich demontáž, ako aj na odstránenie súvisiacich hrozieb pre životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 b (nové)
(2b)  Opatrenia členských štátov by mali byť podporené dobre navrhnutými a účinnými finančnými nástrojmi Únie, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy, Európsky fond pre strategické investície a Európska investičná banka, ktoré by mali podporovať investície do energetickej efektívnosti vo všetkých článkoch energetického reťazca a uplatňovať komplexnú analýzu nákladov a prínosov s využitím modelu diferencovaných diskontných sadzieb. Finančná podpora by sa mala zamerať na nákladovo efektívne metódy na zvýšenie energetickej efektívnosti, čo by viedlo k zníženiu spotreby energie. Dosiahnuť ambiciózny cieľ v oblasti energetickej efektívnosti si vyžaduje odstrániť prekážky, ako napríklad nedávno objasnil Eurostat v súvislosti so zaúčtovaním zmlúv o energetickej hospodárnosti do národných účtoch s cieľom uľahčiť investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Európska rada v októbri 2014 stanovila cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 na úrovni 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať „z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %“. Európsky parlament Komisiu v decembri 2015 vyzval, aby posúdila reálnosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni 40 %. Preto je vhodné smernicu preskúmať a následne zmeniť v záujme jej prispôsobenia výhľadu do roku 2030.
 (3)   Európska rada v októbri 2014 podporila cieľ energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať „z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %“. Európsky parlament Komisiu v decembri 2015 vyzval, aby posúdila reálnosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni 40 %. Preto je vhodné smernicu preskúmať a následne zmeniť v záujme jej prispôsobenia výhľadu do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Na úrovni členských štátov sa v horizonte roku 2030 záväzné ciele nestanovujú. Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej i konečnej spotrebe energie, a to v podobe záväzného cieľa 30 %. Toto objasnenie na úrovni Únie by nemalo obmedzovať členské štáty, ktoré si naďalej môžu stanovovať národné príspevky buď na základe primárnej alebo konečnej spotreby energie, primárnych alebo konečných úspor energie či energetickej náročnosti. Členské štáty by mali pri stanovovaní svojich indikatívnych národných príspevkov k energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Znamená to, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa v Únii mala primárna spotreba energie znížiť o 23 % a konečná spotreba energie o 17 %. Pokrok v dosahovaní cieľa Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo je zabezpečené v legislatívnom návrhu o riadení energetickej únie.
 (4)  Na úrovni členských štátov sa v horizonte roku 2030 záväzné ciele nestanovujú. Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej a konečnej spotrebe energie, a to v podobe indikatívneho cieľa 35 %. Toto objasnenie na úrovni Únie by nemalo obmedzovať členské štáty, ktoré si naďalej môžu stanovovať národné príspevky buď na základe primárnej alebo konečnej spotreby energie, primárnych alebo konečných úspor energie či energetickej náročnosti. Členské štáty by mali pri stanovovaní svojich indikatívnych národných príspevkov k energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Znamená to, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa v Únii mala primárna spotreba energie znížiť o 23 % a konečná spotreba energie o 17 %. Pokrok v dosahovaní cieľa Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo je zabezpečené v legislatívnom návrhu o riadení energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Pri určovaní národných cieľov energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať zásada spravodlivosti medzi členskými štátmi. Energia je základnou komoditou a minimálna úroveň spotreby energie je preto nevyhnutná a to by sa malo zohľadňovať pri určovaní národných cieľov. Krajiny, ktorých spotreba energie na obyvateľa je nižšia ako priemer Únie, by vo všeobecnosti mali pri určovaní svojich cieľov mať väčšiu flexibilitu.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Prevádzková účinnosť energetických systémov je v každom danom momente ovplyvnená schopnosťou dodávať elektrickú energiu vyrobenú z rôznych zdrojov – s rôznou mierou zotrvačnosti a dobou nábehu – do rozvodnej siete plynulo a pružne; zvyšovanie prevádzkovej účinnosti umožní lepšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné elektrárne v kombinácii s plynovými turbínami, s cieľom vyhnúť sa preťaženiu sietí obsluhovaných konvenčnými energetickými blokmi, ktoré majú značnú tepelnú zotrvačnosť.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 c (nové)
(4c)  Komisia a členské štáty potrebujú zabezpečiť, aby zníženie spotreby energie bolo výsledkom vyššej energetickej efektívnosti a nie makroekonomickej situácie.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 d (nové)
(4d)  Členské štáty by mali určiť nákladovo efektívny potenciál energetickej efektívnosti na základe samostatného výpočtu zdola nahor pre každý sektor, pretože tento potenciál závisí od energetického mixu, štruktúry hospodárstva a tempa hospodárskeho rozvoja.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Povinnosť členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na mobilizáciu investícií do obnovy vnútroštátneho fondu budov a oznámiť ich Komisii by sa mala vyňať zo smernice 2012/27/EÚ a vložiť do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ10, v ktorej zapadá k dlhodobému plánovaniu budov s takmer nulovou potrebou energie a dekarbonizácii budov.
 (5)  Povinnosť členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na uľahčenie obnovy vnútroštátneho fondu budov a oznámiť ich Komisii by sa mala vyňať zo smernice 2012/27/EÚ a vložiť do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ1010, do ktorej zapadá z hľadiska dlhodobého plánovania budov s takmer nulovou potrebou energie a dekarbonizácii budov.
__________________
 __________________
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).
 10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Vzhľadom na rámec politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 by sa uplatňovanie povinnosti energetických úspor malo predĺžiť na obdobie po roku 2020. Predĺženie povinného obdobia na obdobie po roku 2020 by zvýšilo stabilitu pre investorov, a teda podnietilo dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako je napríklad obnova budov.
 (6)  Vzhľadom na rámec politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 by sa uplatňovanie povinnosti energetických úspor malo predĺžiť na obdobie po roku 2020. Predĺženie povinného obdobia na obdobie po roku 2020 by zvýšilo stabilitu pre investorov, a teda podnietilo dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, ako je napríklad zásadná obnovia budov s dlhodobým cieľom dosiahnuť, aby fond budov mal takmer nulovú spotrebu energie (NZEB). Povinné úspory energie sú kľúčom k vytvoreniu miestneho rastu a pracovných miest a mali by sa zachovať, aby Únia mohla dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy a energetiky vytváraním ďalších príležitostí a znižovaním závislosti rastu od spotreby energie. Spolupráca so súkromným sektorom je dôležitá na posúdenie toho, za akých podmienok je možné mobilizovať súkromné investície do projektov v oblasti energetickej efektívnosti a na rozvoj nových modelov príjmov pre inovácie v oblasti energetickej efektívnosti.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Zvyšovanie energetickej efektívnosti má tiež pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia, pretože energeticky hospodárnejšie budovy predstavujú nižší dopyt po vykurovacích palivách, a to najmä po tuhých vykurovacích palivách. Opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti tak prispievajú k zlepšovaniu kvality ovzdušia v budovách aj mimo budov, a nákladovo efektívnym spôsobom pomáhajú plniť ciele politiky Únie v oblasti kvality ovzdušia, ako sú stanovené najmä smernicou Európskeho parlament a Rady (EÚ) 2016/22841a. Znižovanie dopytu po energii v budovách by sa malo považovať za prvok politiky v oblasti kvality ovzdušia vo všeobecnosti a najmä v členských štátoch, v ktorých je dosiahnutie limitov emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v Európskej únii problematické, a energetická efektívnosť by mohla tieto ciele pomôcť dosiahnuť.
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Od členských štátov sa vyžadujú kumulatívne úspory konečnej spotreby počas celého povinného obdobia rovnocenné „novým“ úsporám na úrovni 1,5 % ročného predaja energie. Túto požiadavku by mohli splniť nové politické opatrenia prijaté počas nového povinného obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 alebo nové individuálne postupy vyplývajúce z politických opatrení prijatých počas predchádzajúceho obdobia alebo pred ním, pri ktorých sa však individuálne postupy prinášajúce úspory energie zavedú až v novom období.
 (7)  Od členských štátov sa vyžadujú kumulatívne úspory konečnej spotreby počas celého povinného obdobia rovnocenné „novým“ úsporám na úrovni najmenej 1,5 %. Túto požiadavku by bolo možné splniť úsporami energie, ktoré pochádzajú z politických opatrení za predpokladu, že bude možné preukázať, že jednotlivé postupy, ku ktorým tieto opatrenia viedli, priniesli preukázateľné úspory energie po roku 2020. Úspory z každého obdobia by sa mali počítať kumulatívne na základe výšky úspor, ktoré sa mali dosiahnuť v predchádzajúcich obdobiach.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Tieto nové úspory by mali ísť nad rámec bežného chodu vecí, takže úspory, ku ktorým by aj tak došlo, nemožno nárokovať. Na výpočet dosahu zavedených opatrení možno zohľadniť iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu na zvýšenie energetickej efektívnosti. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár vývoja situácie bez príslušnej politiky. Politický zásah by sa potom mal porovnať s týmto základným scenárom. Členské štáty by mali zohľadniť, že v predmetnom časovom rámci môžu byť prijaté aj iné politické zásahy, ktoré môžu mať vplyv na úspory energie, takže nie všetky zmeny zistené od zavedenia hodnoteného politického zásahu možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Na splnenie požiadavky významnosti by postupy príslušného povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu mali skutočne prispievať k dosahovaniu nárokovaných úspor.
 (9)  Nové úspory energie by mali ísť nad obvyklý rámec, takže úspory, ktoré by sa aj tak dosiahli, nemožno uplatňovať. Na výpočet dosahu zavedených opatrení možno zohľadniť iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu na zvýšenie energetickej efektívnosti. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár toho, ako by sa situácia vyvíjala bez predmetnej politiky. Politický zásah by sa potom mal s týmto základným scenárom porovnať. Členské štáty by mali zohľadniť, že v predmetnom časovom rámci môžu byť prijaté aj iné politické zásahy, ktoré môžu mať vplyv na úspory energie, takže nie všetky zmeny pozorované od zavedenia hodnoteného politického zásahu možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Aby bola splnená požiadavka významnosti, mala by činnosť povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu skutočne prispievať k dosahovaniu vykazovaných úspor.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Je dôležité, aby do energetického reťazca boli pri výpočte úspor s cieľom zvýšiť potenciál energetických úspor v oblasti prenosu a distribúcie elektrickej energie započítané všetky jeho články.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania legislatívy Únie nemožno nárokovať, pokiaľ príslušné opatrenie neprekračuje minimálny rámec požadovaný príslušnou legislatívou Únie – či už stanovením ambicióznejších vnútroštátnych požiadaviek na energetickú efektívnosť, alebo intenzívnejším využívaním daného opatrenia. Uznávajúc, že obnova budov je kľúčovým faktorom zvyšovania úspor energie z dlhodobého hľadiska, treba si ujasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov možno nárokovať, ak majú oproti vývoju za absencie daných politických opatrení dodatočný charakter a ak členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor vyplývajúcich z daného opatrenia.
 (10)  Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania legislatívy Únie nemožno nárokovať, pokiaľ príslušné opatrenie neprekračuje minimálny rámec požadovaný príslušnou legislatívou Únie – či už stanovením ambicióznejších vnútroštátnych požiadaviek na energetickú efektívnosť, alebo intenzívnejším využívaním daného opatrenia. Budovy predstavujú významný potenciál na ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti a obnova budov je pri zvyšovaní úspor energie dlhodobo kľúčovým prvkom pre úspory z rozsahu. Preto si treba ujasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov možno nárokovať, ak majú oproti vývoju za absencie daných politických opatrení dodatočný charakter a ak členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor vyplývajúcich z daného opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Efektívne hospodárenie s vodou môže výrazne prispieť k úsporám energie. Odvetvie vody a odpadových vôd tvorí v Únii 3,5 % spotreby elektrickej energie1a. Okrem toho sa očakáva nárast dopytu po vode o 25 % do roku 2040 najmä v mestských oblastiach. Úniky vody zároveň predstavujú 24 % celkového množstva vody spotrebovanej v Únii, čo vedie k stratám energie a vody. Preto všetky opatrenia zamerané na efektívnejšie hospodárenie s vodou a na zníženie využívania vody majú potenciál výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti1b.
__________________
1a Vyhliadky svetovej energetiky 2016, Medzinárodná energetická agentúra, 2016
1b Vyhliadky svetovej energetiky 2016, Medzinárodná energetická agentúra, 2016
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 b (nové)
(10b)  Toto preskúmanie zahŕňa ustanovenia súvisiace s úpravou energetickej efektívnosti ako priority infraštruktúry, pričom uznáva, že spĺňa definíciu infraštruktúry zo strany MMF a iných ekonomických inštitúcií a stáva sa kľúčovým prvkom a prioritou budúcich investičných rozhodnutí o energetickej infraštruktúre Únie1a.
__________________
1a Znenie správy Európskeho parlamentu z 2. júna 2016 o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) – (2015/2232(INI))
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 c (nové)
(10c)  Energetický sektor je najväčším spotrebiteľom vody v Únii predstavuje 44 % spotreby vody1a. Používanie inteligentných technológií a procesov na efektívne hospodárenie s vodou má potenciál priniesť významné úspory energie pri zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov.
__________________
1a Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Poľnohospodárstvo a trvalo udržateľné vodné hospodárstvo v EÚ, 28. apríla 2017.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 d (nové)
(10d)  Sektor vody a odpadových vôd môže tiež prispieť k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a k zníženiu dodávok fosílnych energií. Využitie energie z kalov získaných úpravou odpadových vôd napríklad umožňuje vyrábať energiu na mieste.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)  Zvýšenie energetickej efektívnosti budov by malo byť prínosom najmä pre spotrebiteľov postihnutých energetickou chudobou. Členské štáty už teraz môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele súvisiace s energetickou chudobou, a táto možnosť by sa teraz mala rozšíriť o alternatívne opatrenia a zmeniť na povinnosť, pričom by sa však členským štátom mala ponechať úplná flexibilita v otázkach veľkosti, rozsahu a obsahu takýchto opatrení. V súlade s článkom 9 Zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne, a teda by mali tiež zabezpečovať dostupnosť opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti aj spotrebiteľom postihnutým energetickou chudobou.
 (12)  Zvýšenie energetickej efektívnosti budov by malo byť prínosom pre všetkých spotrebiteľov a najmä domácnosti s nízkymi príjmami vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou. Každý členský štát môže definovať energetickú chudobu a to, čo predstavuje domácnosť s nízkymi príjmami, v súlade s jeho špecifickou vnútroštátnou situáciou. Členské štáty už teraz môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele súvisiace s energetickou chudobou. Táto možnosť by sa teraz mala rozšíriť o alternatívne opatrenia a zmeniť sa na povinnosť, pričom by sa však členským štátom mala ponechať úplná flexibilita v otázkach veľkosti, rozsahu a obsahu takýchto opatrení. V súlade s článkom 9 zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne, a teda by mali zabezpečovať dostupnosť opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti spotrebiteľom energie s nízkymi príjmami postihnutým energetickou chudobou.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)  Reakcia na denný a nočný dopyt po elektrickej energii je dôležitým nástrojom na zlepšovanie energetickej efektívnosti, pretože významne zvyšuje príležitosti na úsporu energie pre spotrebiteľov tým, že im umožňuje prijímať rozhodnutia na základe informácií, ktoré poukazujú na možnosť optimalizácie spotreby energie v časoch špičky dopytu, a to s cieľom lepšieho využívania prenosových sietí a výrobných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 b (nové)
(12b)  Zníženie platieb za spotrebu energie by sa malo dosiahnuť podporou spotrebiteľov pri znižovaní spotreby energie znížením energetických potrieb budov, zlepšením efektívnosti zariadení, dostupnosťou druhov dopravy s nízkou spotrebou energie integrovaných s verejnou dopravou a cyklistikou. Skvalitňovanie plášťov budov a znižovanie energetických potrieb a využívania energie sú základnými aspektmi zlepšovania zdravotných podmienok segmentov obyvateľstva s nízkymi príjmami.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 c (nové)
(12c)  Je veľmi dôležité zvýšiť informovanosť a poskytovať presné informácie o výhodách zvýšenej energetickej efektívnosti a jej možného uplatňovania všetkým občanov Únie. Zvýšená energetická efektívnosť je takisto kľúčová pre geopolitické postavenie a bezpečnosť Únie prostredníctvom zníženia jej závislosti od dovozu palív z tretích krajín.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 d (nové)
(12d)  Približne 50 miliónov domácností v Únii je postihnutých energetickou chudobou. Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti musia byť preto základom každej nákladovo efektívnej stratégie riešenia energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov, pričom dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia na úrovni členských štátov. S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti trvalo znížili energetickú chudobu nájomcov, mala by sa vziať do úvahy nákladová efektívnosť takýchto opatrení, ako aj cenová dostupnosť pre vlastníkov a nájomcov a primeraná finančná podpora pre takéto opatrenia by mala byť zaručená na úrovni členských štátov. Fond budov v Únii sa v súlade s cieľmi Parížskej dohody bude musieť v dlhodobom horizonte stať fondom „budov s takmer nulovou spotrebou energie“. Súčasná miera obnovy budov je nedostatočná a najťažšie je dosiahnuť obnovu budov, ktoré využívajú občania s nízkymi príjmami postihnutí energetickou chudobou. Opatrenia stanovené v tomto nariadení s ohľadom na povinné úspory energie, povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia sú preto mimoriadne dôležité.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 e (nové)
(12e)  Náklady a prínosy všetkých opatrení prijatých na zvýšenie energetickej efektívnosti vrátane doby návratnosti by mali byť pre spotrebiteľov úplne transparentné.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  Energia, ktorá sa na budovách alebo v nich vyrába z obnoviteľných zdrojov, znižuje objem dodávanej energie vyrobenej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov v sektore budov má pre Úniu veľký význam z hľadiska znižovania energetickej závislosti a emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v decembri 2015 na parížskej konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21). Členské štáty by preto pri plnení požiadaviek na úspory energie mali mať možnosť zohľadniť určité množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu. Na tento účel by sa členským štátom malo povoliť použitie metodík výpočtu stanovených v smernici 2010/31/EÚ.
 (13)  Energia, ktorá sa na budovách alebo v nich vyrába z obnoviteľných zdrojov, znižuje objem dodávanej energie vyrobenej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov má pre Úniu veľký význam z hľadiska znižovania energetickej závislosti a emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v decembri 2015 v Parížskej dohode.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Vychádzajúc zo zásad obehového hospodárstva prostredníctvom riadneho využívania priemyselného odpadu ako druhotnej suroviny sa energetická bilancia podnikov a priemyselných odvetví členských štátov môže zlepšiť za predpokladu, že jeho energetický potenciál je vyšší ako potenciál alternatívnych prvotných surovín.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)  S využitím nových obchodných modelov a technológií by sa členské štáty mali snažiť podporovať a uľahčovať zavádzanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vrátane inovatívnych energetických služieb pre veľkých a malých odberateľov.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 c (nové)
(13c)  Členské štáty by mali preukázať vysokú mieru flexibility pri navrhovaní a vykonávaní alternatívnych opatrení na stanovenie svojich národných priorít v oblasti energetickej efektívnosti vrátane energeticky efektívnych výrobkov a energeticky efektívnych technologických výrobných procesov. Je potrebná podpora pre opatrenia zamerané na ciele súvisiace s efektívnym využívaním prírodných zdrojov alebo na potrebu zaviesť obehové hospodárstvo.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)  V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie vykurovania a chladenia treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali zmeniť, aby umožňovali častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie. Zároveň by sa malo objasniť, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní sa vzťahujú na spotrebiteľov tepla, chladu a teplej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Na účely týchto ustanovení by teda pojem „konečný používateľ“ mal zahŕňať koncových odberateľov nakupujúcich teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú spotrebu, ako aj obyvateľov individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja. Pojem „individuálne meranie spotreby“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov. Do 1. januára 2020 by mali nové montované meradlá množstva tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Nový článok 9a sa má uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja.
 (14)  V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie vykurovania a chladenia treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na presné, spoľahlivé, zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Zatiaľ čo jednotlivé merania by mali byť naďalej požadovať, ak je to technicky možné a nákladovo efektívne a primerané vo vzťahu k možným úsporám energie, články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali zmeniť, aby umožňovali častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie, berúc do úvahy dostupnosť a možnosti meracích prístrojov s cieľom optimalizovať využívanie energie. Členské štáty by mali takisto vziať do úvahy, že úspešné zavádzanie nových technológií na meranie spotreby energie si vyžaduje zvýšené investície do vzdelávania a zručností tak pre používateľov, ako aj dodávateľov energie. Zároveň by sa malo objasniť, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní alebo spotrebe sa vzťahujú na spotrebiteľov tepla, chladu a teplej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Na účely týchto ustanovení by teda pojem „konečný používateľ“ okrem koncových odberateľov nakupujúcich teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú konečnú spotrebu mal zahŕňať aj obyvateľov individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja a ak ich obyvatelia nemajú priamu alebo individuálnu zmluvu s dodávateľom energie. Pojem „individuálne meranie spotreby“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov. Do 1. januára 2020 by mali novo montované meradlá množstva dodaného tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Nový článok 9a sa má uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  Informácie o vyúčtovaní a ročné výkazy sú dôležitým prostriedkom informovania odberateľov. Údaje o spotrebe a nákladoch môžu tiež poskytnúť ďalšie informácie, ktoré pomáhajú spotrebiteľom porovnať si svoje súčasné riešenie s inými ponukami a pri vybavovaní sťažností a riešení sporov. Avšak vzhľadom na to, že spory súvisiace s fakturáciou sú veľmi častým zdrojom sťažností spotrebiteľov a predstavujú faktor, ktorý prispieva k trvalo nízkej úrovni spokojnosti a angažovanosti spotrebiteľov v energetickom sektore, je potrebné, aby účty boli jednoduchšie, jasnejšie a ľahšie pochopiteľné, pričom je potrebné zabezpečiť, aby jednotlivé nástroje, ako sú informácie o vyúčtovaní, informačné nástroje a ročné výkazy, poskytovali všetky potrebné informácie, aby spotrebitelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, porovnávať ponuky a meniť dodávateľov.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 b (nové)
(14b)  Malými a strednými podnikmi (MSP) v rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa v súlade s článkom 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES1a rozumejú podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo ktorých celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur.
_______________
1a. Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 b (nové)
(15b)  Zvýšenie energetickej efektívnosti je priamym výsledkom týchto krokov v procesoch výroby a premeny elektrickej energie: účinnej premeny primárnej energie na konečnú energiu, účinného prenosu tejto energie k spotrebiteľom vo forme elektrickej energie, tepla alebo palív a ich úsporného využívania zo strany koncových používateľov; úspory na spotrebiteľskom trhu by sa nemali považovať za jediný cieľ energetickej efektívnosti, pretože môžu byť dôsledkom nepriaznivého vývoja cien energií.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  Vzhľadom na technický pokrok a rastúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny by sa mal prehodnotiť štandardný koeficient úspor elektriny v kWh tak, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie (primary energy factor – PEF) pre elektrinu. Výpočty PEF pre elektrinu vychádzajú z priemerných ročných hodnôt. Pre výrobu elektriny a tepla z jadra sa používa metóda započítania fyzikálneho obsahu energie a pre výrobu elektriny a tepla z fosílnych palív a biomasy sa uplatňuje metóda technickej účinnosti premeny. V prípade energie z nepalivových obnoviteľných zdrojov sa používa metóda priameho ekvivalentu založená na prístupe celkovej primárnej energie. Na výpočet podielu primárnej energie pre elektrinu v zariadeniach KVET sa používa metóda uvedená v prílohe II k smernici 2012/27/EÚ. Namiesto marginálnej pozície sa používa priemerná pozícia na trhu. V prípade nepalivových obnoviteľných zdrojov energie sa predpokladá účinnosť premeny 100 %, v prípade geotermálnych elektrární to je 10 % a v prípade jadrových elektrární 33 %. Celková účinnosť kogenerácie sa počíta na základe najnovších údajov od Eurostatu. Pokiaľ ide o hranice systému, pre všetky zdroje energie je hodnota PEF = 1. Výpočty sú založené na najnovšej verzii referenčného scenára PRIMES. Hodnota PEF je založená na prognóze na rok 2020. Analýza zahŕňa členské štáty EÚ a Nórsko. Súbor údajov pre Nórsko vychádza z údajov ENTSO pre elektrinu.
 (16)  S prísnym obmedzením na ciele tejto smernice a vzhľadom na technický pokrok a rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie v odvetví výroby elektriny by mal byť štandardný koeficient úspor elektriny v kWh podrobený dôkladnej analýze, prípadne prehodnotený tak, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie (PEF) pre elektrinu s prihliadnutím k energetickému mixu príslušného členského štátu, pričom bude použitá porovnateľná a transparentná metodika.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Vzhľadom na to, že Európska rada vo svojich záveroch z 10. júna 2011 o pláne energetickej efektívnosti zdôraznila, že budovy predstavujú 40 % spotreby primárnej energie v Únii, čo predstavuje 50 % konečnej spotreby energie, a s cieľom umožniť hospodársky rast a podnietiť zamestnanosť v odvetviach, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu, a to v stavebníctve a v odvetví výroby stavebných výrobkov, v odborných činnostiach ako napríklad architektúra a mestské plánovanie a v poradenských službách týkajúcich sa technológií vykurovania a chladenia, by členské štáty mali stanoviť dlhodobú stratégiu v uvedených oblastiach, ktorá by presahovala aj obdobie po roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 b (nové)
(16b)  Faktor primárnej energie (PEF) by sa mal použiť ako nástroj na zníženie spotreby a závislosti od fosílnych palív a na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. V tejto súvislosti by sa štandardný koeficient úspor elektriny v kWh mal prispôsobiť, ak technologický, hospodársky alebo sociálny vývoj preukáže potrebu nižšieho štandardného koeficientu. Komisia by mala analyzovať a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na zmenu štandardného koeficientu PEF do roku 2024.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  S cieľom zabezpečiť, aby sa prílohy k smernici a harmonizované referenčné hodnoty účinnosti uvedené v článku 14 ods. 10 mohli aktualizovať, je potrebné predĺžiť delegované právomoci udelené Komisii.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Odôvodnenie 18
(18)  Aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť smernice 2012/27/EÚ, mala by sa zaviesť požiadavka na celkové preskúmanie smernice a predloženie príslušnej správy Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2024.
 (18)  Aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť smernice 2012/27/EÚ, mala by sa zaviesť požiadavka na celkové preskúmanie uvedenej smernice a predloženie príslušnej správy Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2024. Tento dátum bude nasledovať po globálnej bilancii UNFCCC v roku 2023 s cieľom, aby bolo možné zaviesť nevyhnutné zosúladenia uvedeného procesu, pričom by sa mali zohľadniť aj zmeny v hospodárstve a inováciách.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)  Členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako priemerný HDP na obyvateľa Únie, by mali mať možnosť zvýšiť spotrebu primárnej energie pod podmienkou, že jej premena na konečnú energiu, ďalší prenos a distribúcia, ako aj užitočné úspory na spotrebiteľskom trhu, budú zohľadňovať značné zvýšenie energetickej účinnosti v každej fáze technického postupu, ktorý spočíva v pohybe uvoľnených tokov primárnej energie.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Odôvodnenie 19 b (nové)
(19b)  Miestne a regionálne orgány by mali mať vedúcu úlohu pri vývoji a navrhovaní, vykonávaní a hodnotení opatrení stanovených v smernici tak, aby mohli riadne reagovať na osobitosti ich vlastných klimatických podmienok, kultúry a spoločnosti.
Pozmeňujúce návrhy 110/rev a 100
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 1 – odsek 1
1.  Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 30 % záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a vytvárajú sa podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po týchto rokoch. Stanovujú sa ňou pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s energiou a prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie, a určuje zriadenie indikatívnych národných cieľov energetickej efektívnosti a príspevkov k nej na roky 2020 a 2030.
 1.  Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii, ktorým sa zavádza zásada prvoradosti energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby energie, jej prenosu, distribúcie a koncového využitia s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 35 % minimálne záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a vytvárajú sa podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po roku 2030, a to v súlade s dlhodobými energetickými a klimatickými cieľmi Únie na rok 2050 a Parížskou dohodou. Stanovujú sa ňou pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s energiou a prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie, a určuje sa ňou zavedenie indikatívnych národných cieľov energetickej efektívnosti na rok 2020 a vnútroštátnych cieľov energetickej efektívnosti na rok 2030.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 1 – odsek 1 a (nový)
1a.  Táto smernica prispieva k vykonávaniu zásady prvoradosti energetickej efektívnosti a zabezpečuje, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mali postavenie rovnocenné výrobným kapacitám. Energetická efektívnosť sa musí zvážiť v prípadoch, keď sa prijali rozhodnutia týkajúce sa plánovania alebo financovania súvisiace s energetickým systémom.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 1 – odsek 1 b (nový)
1b.  S cieľom mobilizovať financovanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a energetickej obnovy zo súkromných zdrojov Komisia začne viesť dialóg s verejnými aj súkromnými finančnými inštitúciami, aby preskúmali potenciálne politické mechanizmy. Vzhľadom na veľký potenciál zvýšenia energetickej efektívnosti v stavebníctve sa musia osobitne uvážiť investície v uvedenom odvetví, a to s dôrazom predovšetkým na obytné budovy s nízkopríjmovými domácnosťami ohrozenými energetickou chudobou. Aby boli investície do projektov zameraných na energetickú efektívnosť finančne zaujímavejšie a reálnejšie pre investorov, Komisia okrem toho zváži možnosti spájania menších projektov do väčších. Komisia do 1. januára 2019 poskytne členským štátom usmernenia, ako uvoľniť súkromné investície.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 3 – odseky 1, 2 a 3
Článok 3
 Článok 3
Ciele v oblasti energetickej efektívnosti
 Ciele v oblasti energetickej efektívnosti
1.  Každý členský štát stanoví indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020 na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti. Členské štáty tieto ciele oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 1 a prílohou XIV časťou 1. Členské štáty pritom vyjadria tieto ciele aj ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a vysvetlia, ako a na základe akých údajov ju vypočítali.
 1.  Každý členský štát stanoví indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020 na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti. Členské štáty tieto ciele oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 1 a prílohou XIV časťou 1. Členské štáty pritom vyjadria tieto ciele aj ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a vysvetlia, ako a na základe akých údajov ju vypočítali.
Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia:
 Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia:
(a)  skutočnosť, že spotreba energie v Únii v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie;
 (a)  skutočnosť, že spotreba energie v Únii v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energie alebo 1 086 Mtoe konečnej energie;
(b)  opatrenia ustanovené v tejto smernici;
 (b)  opatrenia ustanovené v tejto smernici;
(c)  opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspor energie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES a
 (c)  opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspor energie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES a
(d)  iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.
 (d)  iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.
Členské štáty môžu pri stanovení týchto cieľov zohľadniť aj vnútroštátnu situáciu ovplyvňujúcu primárnu energetickú spotrebu, ako napríklad:
 Členské štáty môžu pri stanovení týchto cieľov zohľadniť aj vnútroštátnu situáciu ovplyvňujúcu primárnu energetickú spotrebu, ako napríklad:
(a)  nevyužité možnosti nákladovo efektívnych úspor energie;
 (a)  nevyužité možnosti nákladovo efektívnych úspor energie;
(b)  vývoj HDP a jeho prognózy;
 (b)  vývoj HDP a jeho prognózy;
(c)  zmeny v dovoze a vývoze energie;
 (c)  zmeny v dovoze a vývoze energie;
(d)  rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrová energia, zachytávanie a ukladanie uhlíka a
 (d)  rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrová energia, zachytávanie a ukladanie uhlíka a
(e)  predchádzajúce opatrenia.
 (e)  predchádzajúce opatrenia.
2.  Komisia do 30. júna 2014 vyhodnotí dosiahnutý pokrok a to, či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie.
 2.  Komisia do 30. júna 2014 vyhodnotí dosiahnutý pokrok a to, či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a/alebo 1 086 Mtoe konečnej energie.
3.  Komisia pri hodnotení uvedenom v odseku 2:
 3.  Komisia pri hodnotení uvedenom v odseku 2:
(a)  sčíta indikatívne národné ciele energetickej efektívnosti nahlásené členskými štátmi;
 (a)  sčíta indikatívne národné ciele energetickej efektívnosti nahlásené členskými štátmi;
(b)  posúdi, či súčet týchto cieľov možno považovať za spoľahlivý ukazovateľ toho, či Únia ako celok je na správnej ceste, pričom zohľadní vyhodnotenie prvej výročnej správy podľa článku 24 ods. 1 a národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 2;
 (b)  posúdi, či súčet týchto cieľov možno považovať za spoľahlivý ukazovateľ toho, či Únia ako celok je na správnej ceste, pričom zohľadní vyhodnotenie prvej výročnej správy podľa článku 24 ods. 1 a národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 2;
(c)  zohľadní doplnkovú analýzu vychádzajúcu z:
 (c)  zohľadní doplnkovú analýzu vychádzajúcu z:
(i)  posúdenia pokroku v spotrebe energie a v spotrebe energie vo vzťahu k hospodárskej činnosti na úrovni Únie vrátane pokroku v rámci efektívnosti zásobovania energiou v členských štátoch, ktorých indikatívne národné ciele sa zakladajú na konečnej energetickej spotrebe alebo na úsporách konečnej energie, vrátane pokroku vyplývajúceho z dodržiavania kapitoly III tejto smernice týmito členskými štátmi;
 (i)  posúdenia pokroku v spotrebe energie a v spotrebe energie vo vzťahu k hospodárskej činnosti na úrovni Únie vrátane pokroku v rámci efektívnosti zásobovania energiou v členských štátoch, ktorých indikatívne národné ciele sa zakladajú na konečnej energetickej spotrebe alebo na úsporách konečnej energie, vrátane pokroku vyplývajúceho z dodržiavania kapitoly III tejto smernice týmito členskými štátmi;
(ii)  výsledkov modelovania situácií podľa trendov spotreby energie v budúcnosti na úrovni Únie;
 (ii)  výsledkov modelovania situácií podľa trendov spotreby energie v budúcnosti na úrovni Únie;
(d)  porovná výsledky podľa písmen a) až c) s hodnotou spotreby energie, ktorá by bola potrebná na dosiahnutie spotreby energie v roku 2020 nepresahujúcej 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie.
 (d)  porovná výsledky podľa písmen a) až c) s hodnotou spotreby energie, ktorá by bola potrebná na dosiahnutie spotreby energie v roku 2020 nepresahujúcej 1 483 Mtoe primárnej energie a/alebo 1 086 Mtoe konečnej energie.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh smernice
Článok 1 – bod 2
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 3 – odsek 4
4.  Každý členský štát stanoví v oblasti energetickej efektívnosti indikatívny národný príspevok k dosiahnutiu cieľa Únie na rok 2030 uvedeného v článku 1 ods. 1 v súlade s článkami [4] a [6] nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie]. Členské štáty pri stanovovaní týchto príspevkov zohľadnia, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Členské štáty tieto príspevky oznámia Komisii v rámci integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v súlade s postupom podľa článkov [3] a [7] až [11] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie].
 4.  Každý členský štát stanoví indikatívne vnútroštátne ciele energetickej efektívnosti zamerané na dosiahnutie cieľa Únie na rok 2030 uvedeného v článku 1 ods. 1 a v súlade s článkami [4] a [6] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie]. Členské štáty pri stanovovaní týchto príspevkov zohľadnia, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Členské štáty tieto príspevky oznámia Komisii v rámci integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v súlade s postupom podľa článkov [3] a [7] až [11] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie].
Pozmeňujúce návrhy 54, 105 a 107
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7
Článok 7
 Článok 7
Povinné úspory energie
 Povinné úspory energie
1.  Členské štáty sú povinné dosahovať kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:
 1.  Členské štáty sú povinné dosahovať kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:
(a)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013;
 (a)   každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013;
(b)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019.
 (b)   každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške aspoň 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019;
Členské štáty po roku 2030 pokračujú v dosahovaní nových ročných úspor vo výške 1,5 % za desaťročné obdobia, pokiaľ Komisia vo svojom preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je nevyhnutné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.
 Členské štáty po roku 2030 pokračujú v dosahovaní nových ročných úspor vo výške 1,5 % za desaťročné obdobia, pokiaľ Komisia vo svojom preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je nevyhnutné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.
Úspory za každé obdobie sa počítajú kumulatívne na základe výšky úspor, ktorá sa má dosiahnuť v predchádzajúcich obdobiach. Ak predchádzajúce politické opatrenia, programy alebo individuálne kroky už neprinášajú úspory, táto strata úspor sa zohľadní pri výpočte celkovej výšky úspor, ktoré sa majú dosiahnuť na konci každého obdobia, a stratu nahradia nové úspory.
Na účely písmena b) a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať iba tie úspory energie, ktoré sú výsledkom nových politických opatrení zavedených po 31. decembri 2020 alebo politických opatrení zavedených v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú individuálne kroky prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú úspory.
 Úspory požadované za obdobie uvedené v písmene b) sú kumulatívne a sú navyše k úsporám požadovaným na obdobie uvedené v písmene a). Na tieto účely a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať len tie úspory energie, ktoré sú výsledkom nových politických opatrení zavedených po 31. decembri 2020 alebo skôr, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú nové individuálne postupy prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú úspory. Členské štáty môžu tiež započítať úspory z individuálnych postupov vykonávaných v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 za predpokladu, že budú naďalej prinášať preukázateľné úspory energie aj po roku 2020.
Množstvo predanej energie spotrebovanej v doprave vyjadrené v objemových jednotkách možno z týchto výpočtov sčasti alebo úplne vylúčiť.
 Výlučne na účely obdobia uvedeného v písmene a) sa môže energia dodaná do odvetvia dopravy vyjadrená v objemových jednotkách z týchto výpočtov čiastočne alebo úplne vylúčiť. Predaj energie spotrebovanej v doprave sa plne zahrnie do výpočtov na obdobie po roku 2020 uvedených v písmene b).
Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaná výška nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a) a b), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahnu požadované celkové kumulatívne úspory.
 Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaná výška nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a) a b), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahnu požadované celkové kumulatívne úspory.
2.  S výhradou odseku 3 každý členský štát môže:
 2.  S výhradou odseku 3 každý členský štát môže:
(a)  na výpočet požadovaný v odseku 1 písmene a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015, 1,25 % v rokoch 2016 a 2017 a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;
 (a)  na výpočet požadovaný v odseku 1 písmene a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015, 1,25 % v rokoch 2016 a 2017 a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;
(b)  z výpočtu vylúčiť úplne alebo čiastočne objem predanej energie, ktorá bola použitá pri priemyselných činnostiach uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;
 (b)  z výpočtu vylúčiť úplne alebo čiastočne objem predanej energie, ktorá bola použitá pri priemyselných činnostiach uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;
(c)  umožniť, aby sa do objemu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 započítali úspory energie dosiahnuté pri premene, distribúcii a prenose energie, vrátane infraštruktúry pre účinné diaľkové vykurovanie a chladenie, v dôsledku uplatnenia požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písmene b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9;
 (c)  umožniť, aby sa do objemu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 písmen a) a b) započítali úspory energie dosiahnuté pri premene, distribúcii a prenose energie, vrátane infraštruktúry pre účinné diaľkové vykurovanie a chladenie, v dôsledku uplatnenia požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písmene b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9; a
(d)  započítať úspory energie, ktoré sú výsledkom individuálnych postupov novo zavedených od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 a neskôr naďalej merateľný a preukázateľný vplyv, do objemu úspor energie uvedeného v odseku 1; a
 (d)   započítať úspory energie, ktoré sú výsledkom nedávnych individuálnych činností realizovaných od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 naďalej merateľný a preukázateľný vplyv, do objemu úspor energie uvedeného v odseku 1 písmeno a);
(e)  vylúčiť z výpočtu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 preukázateľný objem energie vyrobenej na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu v dôsledku politických opatrení na podporu nových inštalácií technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
3.  Všetky možnosti zvolené podľa odseku 2 spolu nesmú predstavovať viac ako 25 % objemu úspor energie uvedených v odseku 1. Členské štáty uplatnia a vypočítajú vplyv možností zvolených pre obdobia uvedené v odseku 1 písmenách a) a b) samostatne:
 3.  Všetky možnosti zvolené podľa odseku 2 spolu nesmú predstavovať viac ako 25 % objemu úspor energie uvedených v odseku 1. Členské štáty uplatnia a vypočítajú vplyv možností zvolených pre obdobia uvedené v odseku 1 písmenách a) a b) samostatne:
(a)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene a) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená a), b), c) a d);
 (a)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene a) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená a), b), c) a d);
(b)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene b) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená b), c), d) a e) za predpokladu, že individuálne postupy v zmysle písmena d) budú mať aj po 31. decembri 2020 preukázateľný a merateľný vplyv.
 (b)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmeno b) môžu členské štáty použiť iba odsek 2 písmená b), c), d) a e) za predpokladu, že individuálne postupy v zmysle písmena d) budú mať aj po 31. decembri 2020 preukázateľný a merateľný vplyv.
4.  Úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 sa nesmú započítavať do objemu kumulatívnych úspor požadovaných na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.
 4.  Úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 sa nesmú započítavať do objemu kumulatívnych úspor požadovaných na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.
5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa úspory vyplývajúce z politických opatrení uvedených v článkoch 7a a 7b a v článku 20 ods. 6 vypočítali v súlade s prílohou V.
 5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa úspory vyplývajúce z politických opatrení uvedených v článkoch 7a a 7b a v článku 20 ods. 6 vypočítali v súlade s prílohou V.
6.  Členské štáty dosiahnu požadovaný objem úspor podľa odseku 1 buď zavedením povinných programov zvyšovania energetickej efektívnosti uvedeného v článku 7a, alebo prijatím alternatívnych opatrení uvedených v článku 7b. Členské štáty môžu povinný program zvyšovania energetickej efektívnosti kombinovať s alternatívnymi politickými opatreniami.
 6.  Členské štáty dosiahnu požadovaný objem úspor podľa odseku 1 buď zavedením povinných programov zvyšovania energetickej efektívnosti uvedeného v článku 7a, alebo prijatím alternatívnych opatrení uvedených v článku 7b. Členské štáty môžu povinný program zvyšovania energetickej efektívnosti kombinovať s alternatívnymi politickými opatreniami.
7.  Členské štáty preukážu, v prípadoch, ak sa vplyvy politických opatrení alebo individuálnych postupov prekrývajú, nedochádza k dvojitému započítaniu úspor energie.“;
 7.  Členské štáty preukážu, v prípadoch, ak sa vplyvy politických opatrení alebo individuálnych postupov prekrývajú, nedochádza k dvojitému započítaniu úspor energie.“;
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 1
1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 prostredníctvom povinného programu zvyšovania energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 2 pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, požiadavku kumulatívnych úspor konečnej energie stanovenú v článku 7 ods. 1.
 1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 prostredníctvom povinného programu zvyšovania energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 2 pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, požiadavku kumulatívnych úspor konečnej energie stanovenú v článku 7 ods. 1, alebo povinným subjektom umožnia každoročné príspevky do národného fondu energetickej efektívnosti v súlade s článkom 20 ods. 6.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 2
2.  Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určia spomedzi distribútorov energie a/alebo maloobchodných energetických spoločností pôsobiacich na ich území povinné subjekty, medzi ktoré môžu zahrnúť distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt pôsobiacich na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie tejto povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určí členský štát, nezávisle od výpočtu podľa článku 7 ods. 1, alebo ak tak rozhodnú členské štáty, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako je opísané v odseku 5 písmene b).
 2.  Na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií členské štáty určia povinné subjekty spomedzi distribútorov energie, maloobchodných energetických spoločností a distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt, ktorí pôsobia na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie tejto povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určí členský štát, nezávisle od výpočtu podľa článku 7 ods. 1, alebo ak tak rozhodnú členské štáty, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako je opísané v odseku 5 písmene b).
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 2 a (nový)
2a.  Ak sú maloobchodné energetické spoločnosti podľa odseku 2 určené ako povinné subjekty, členské štáty zabezpečia, aby maloobchodné energetické spoločnosti pri plnení svojej povinnosti nevytvárali prekážky, ktoré by spotrebiteľom znemožňovali zmeniť dodávateľa.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno b
(b)  môžu povoliť povinným subjektom, aby do svojich povinných úspor započítali certifikované úspory energie dosiahnuté poskytovateľmi energetických služieb alebo inými tretími stranami vrátane prípadov, keď povinné subjekty podporujú opatrenia prostredníctvom iných štátom schválených organizácií alebo prostredníctvom orgánov verejnej moci, ktoré môžu ale nemusia zahŕňať formálne partnerstvá a ktoré môžu spájať aj iné zdroje financovania. Ak to členské štáty povolia, zabezpečia zavedenie jasného a transparentného schvaľovacieho postupu, otvoreného pre všetkých účastníkov trhu a zameraného na minimalizáciu nákladov na certifikáciu;
 (b)  môžu povoliť povinným subjektom, aby do svojich povinných úspor započítali certifikované úspory energie dosiahnuté poskytovateľmi energetických služieb alebo inými tretími stranami vrátane prípadov, keď povinné subjekty podporujú opatrenia prostredníctvom iných štátom schválených organizácií alebo prostredníctvom orgánov verejnej moci, ktoré môžu alebo nemusia zahŕňať formálne partnerstvá a v ktorých sa môžu kombinovať aj iné zdroje financovania. Ak to členské štáty povolia, zabezpečia zavedenie akreditovaného schvaľovacieho postupu, ktorý je jasný, transparentný, participatívny a otvorený pre všetkých účastníkov trhu a zameraný na minimalizáciu nákladov na certifikáciu;
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno c a (nové)
(ca)  umožnia započítať dodatočné úspory dosiahnuté prostredníctvom udržateľnejších technológií v systémoch diaľkového vykurovania a chladenia v mestskom prostredí (ktoré tiež vedú k zníženiu objemu znečisťujúcich látok a tuhých častíc) do objemu úspor energie požadovaného podľa odseku 1;
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno c b (nové)
(cb)  podporia prijatie opatrení, ktoré využijú potenciál vykurovania a chladenia na energetické úspory, prípadne prinesú ďalší úžitok zo zásahov vedúcich k miernejšiemu znečisťovaniu;
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno cc (nové)
(cc)  zavedú nástroje na certifikáciu úspor energie vyplývajúcich z energetických auditov alebo rovnocenných systémov energetického manažérstva uvedených v článku 8, s cieľom započítať tieto úspory do úspor energie požadovaných podľa odseku 1;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno cd (nové)
(cd)  môžu povinným subjektom umožniť, aby do svojich záväzkov započítali úspory konečnej energie dosiahnuté v rámci efektívnej infraštruktúry pre vykurovanie a chladenie;
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno c f (nové)
(cf)  posúdia a prijmú opatrenia na minimalizáciu vplyvu priamych a nepriamych nákladov týchto systémov na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví vystavených medzinárodnej konkurencii.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 6a (nový)
6a.  Členské štáty v rámci svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy informujú Komisiu o svojich plánovaných politických opatreniach podľa článku 7 ods. 2 písmena c). Vplyv uvedených opatrení sa vypočíta a zahrnie do týchto plánov. Výpočet použitý členskými štátmi sa zakladá na objektívnych a nediskriminačných kritériách, ktoré sa vypracujú po porade s Komisiou do 1. januára 2019.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7b – odsek 1
1.  Ak sa členské štáty rozhodnú plniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 alternatívnymi politickými opatreniami, zabezpečia, aby boli úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 dosiahnuté u koncových odberateľov.
 1.  Ak sa členské štáty rozhodnú plniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 alternatívnymi politickými opatreniami, zabezpečia, aby boli úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 dosiahnuté v plnej miere u koncových odberateľov.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7b – odsek 1 a (nový)
1a.  Okrem toho je na plnenie požiadavky na kumulatívne úspory konečnej energie stanovené v článku 7 ods. 1 možné použiť všetky možnosti zvýšenia energetickej efektívnosti vrátane vysokoúčinných palív používaných v doprave.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7b – odsek 2
2.  Pri príprave alternatívnych politických opatrení na dosiahnutie úspor energie členské štáty zohľadnia vplyv na domácnosti postihnuté energetickou chudobou.
 2.  Pri príprave alternatívnych politických opatrení na dosiahnutie úspor energie členské štáty zohľadnia vplyv na domácnosti s nízkymi príjmami vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou a zabezpečia prioritnú realizáciu opatrení v týchto domácnostiach a v zariadeniach sociálneho bývania.
Členské štáty vypočítajú výšku úspor dosiahnutých v týchto domácnostiach v porovnaní s celkovou výškou úspor dosiahnutých vo všetkých domácnostiach podľa tohto článku.
Tieto úspory uverejnia a zahrnú ich do integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie].
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7 c (nový)
(4a)  Vkladá sa tento článok:
„Článok 7c
Poskytovanie služieb energetickej efektívnosti
Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, aby sa služby na trhu energetickej efektívnosti poskytovali v transparentných podmienkach hospodárskej súťaže, s cieľom umožniť konečnému spotrebiteľovi, aby mal z nich prospech z hľadiska nižších nákladov a vyššej kvality služieb súvisiacich s opatreniami energetickej efektívnosti. S týmto cieľom členské štáty zabezpečia, aby podniky, najmä MSP, mali prístup na trh so službami energetickej efektívnosti bez diskriminácie, čo im umožní zúčastňovať sa na ňom za rovnakých podmienok, aké majú vertikálne integrované hospodárske subjekty, a prekonať konkurenčnú výhodu distribútorov alebo predajcov energie; Preto členské štáty prijmú všetky právne predpisy potrebné na zabezpečenie toho, aby integrované hospodárske subjekty ponúkali tretím stranám rovnaké podmienky a prostriedky, aké majú ony samy na poskytovanie služieb energetickej efektívnosti.“
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 9 – odsek 1 – pododsek 1
Ak je to technicky možné, finančne primerané a úmerné vzhľadom na možné úspory energie, členské štáty za konkurencieschopné ceny zabezpečia koncovým odberateľom zemného plynu individuálne meradlá, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.;
 Ak je to technicky možné, finančne primerané a úmerné vzhľadom na možné úspory energie, členské štáty za konkurencieschopné ceny zabezpečia koncovým odberateľom zemného plynu individuálne meradlá, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania a ďalšie funkcie, s ohľadom na zvolenú technológiu a ďalšie prípadné funkcie v súlade s ustanoveniami, ktoré sa týkajú merania elektrickej energie v článkoch 19 až 22 smernice (EÚ) .../... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie)].
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c – bod ii a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 9 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Systém inteligentného merania poskytne konečným spotrebiteľom prístup k údajom o ich spotrebe energie a k časovým radom počas zúčtovacích období na trhu.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno d
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 9 – odsek 3
(d)  Vypúšťa sa odsek 3;
 (d)  Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Pokiaľ ide o formát údajov a spôsob fungovania, ustanovenia sa v prípade potreby zosúladia s článkami 18 až 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES1a. Údaje o spotrebiteľoch sa posudzujú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/6791b. Koncovým odberateľom sa neúčtujú žiadne náklady na prístup k ich údajom vo formáte, ktorý je pre nich použiteľný.“
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).
1b Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 9a
Článok 9a
 Článok 9a
Meranie, individuálne meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody
 Meranie, individuálne meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody
1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody poskytli meradlá za konkurenčné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov.
 1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody poskytli meradlá za konkurenčné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov.
Ak sa teplo a chlad alebo teplá voda do budovy dodáva z centrálneho zdroja pre niekoľko budov alebo zo siete centralizovaného zásobovania teplom a chladom, musí byť meradlo tepla alebo teplej vody vždy nainštalované v odovzdávacej stanici tepla alebo na odbernom mieste.
 Ak sa teplo, chlad alebo teplá voda do budovy dodáva z centrálneho zdroja pre niekoľko budov alebo zo siete centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, musí byť meradlo nainštalované v odovzdávacej stanici tepla alebo na odbernom mieste.
2.  V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá.
 2.  V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá, ak je to technicky možné a nákladovo efektívne, teda primerané vo vzťahu k potenciálnym úsporám energie.
Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov na meranie spotreby tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že by montáž takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov nebola nákladovo efektívna. V tom prípade sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát jednoznačne stanoví a zverejní podmienky, za ktorých nie je montáž individuálnych meradiel technicky možná a nákladovo efektívna.
 Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov na meranie spotreby tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že by montáž takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov nebola nákladovo efektívna. V tom prípade sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát po porade s Komisiou jednoznačne stanoví a uverejní všeobecné kritériá, metodiku a/alebo postupy na určovanie, či je montáž individuálnych meradiel technicky nemožná a nákladovo neefektívna.
Pri nových budovách typu uvedeného v prvom pododseku alebo v prípade významnej obnovy takejto budovy v zmysle smernice 2010/31/EÚ sa individuálne meradlá poskytnú vždy.
 V nových bytových domoch a v obytnej časti nových viacúčelových budov, ktoré majú centrálny zdroj tepla pre teplú vodu alebo sú zásobované zo systémov centralizovaného zásobovania teplom, sa bez ohľadu na prvý a druhý pododsek poskytnú individuálne meradlá pre horúcu vodu.
3.  Ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak v nich prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia, členské štáty zavedú transparentné pravidlá pre rozdeľovanie nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby vrátane nákladov na:
 3.  Ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak v nich prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia, členské štáty zavedú transparentné pravidlá pre rozdeľovanie nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby vrátane nákladov na:
(a)  teplú vodu pre domácnosti;
 (a)  teplú vodu pre domácnosti;
(b)  teplo vyžarované zariadením budovy a na účely vykurovania spoločných priestorov (ak sú schodiská a chodby vybavené vykurovacími telesami);
 (b)  teplo vyžarované zariadením budovy a na účely vykurovania spoločných priestorov (ak sú schodiská a chodby vybavené vykurovacími telesami);
(c)  účely vykurovania alebo chladenia bytov.
 (c)  účely vykurovania alebo chladenia bytov.
4.  Na účely tohto článku meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov nainštalované od 1. januára 2020 umožňujú diaľkový odpočet.
 4.  Na účely tohto článku meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov novo nainštalované od 1. januára 2020 umožňujú diaľkový odpočet. Naďalej platia podmienky v oblasti technickej uskutočniteľnosti a nákladovej efektívnosti uvedené v odseku 2 prvom a druhom pododseku.
Meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov, ktoré už sú nainštalované, ale neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.;
 Meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré už sú nainštalované, ale ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.;
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 10 – odsek 1
1.  Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meradlá uvedené v smernici 2009/73/ES, členské štáty do 31. decembra 2014 zabezpečia, aby údaje o vyúčtovaní spotreby plynu boli presné a založené na skutočnej spotrebe podľa prílohy VII bod 1.1, ak je to technicky možné a ekonomicky opodstatnené.;
 1.  Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meradlá uvedené v smernici 2009/73/ES, členské štáty do 31. decembra 2014 zabezpečia, aby údaje o vyúčtovaní spotreby plynu boli spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe podľa prílohy VII bod 1.1, ak je to technicky možné a ekonomicky opodstatnené.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno c
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1
Meradlá nainštalované v súlade so smernicou 2009/73/ES umožňujú presné informácie o vyúčtovaní založené na skutočnej spotrebe. Členské štáty zabezpečia, aby mali koncoví odberatelia možnosť jednoduchého prístupu k doplňujúcim informáciám o histórii spotreby, ktoré im umožnia vlastnú kontrolu.
 Meradlá nainštalované v súlade so smernicou 2009/73/ES poskytujú presné informácie o vyúčtovaní založené na skutočnej spotrebe. Členské štáty zabezpečia, aby mali koncoví odberatelia možnosť jednoduchého prístupu k doplňujúcim informáciám o histórii spotreby, ktoré im umožnia vlastnú kontrolu.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 10a
Článok 10a
 Článok 10a
Informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody
 Informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody
1.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie o vyúčtovaní a spotrebe boli presné a založené na skutočnej spotrebe v súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných používateľov, ktorí majú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov.
 1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, boli informácie o vyúčtovaní a spotrebe spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe alebo odpočte pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných používateľov, najmä pre fyzické a právnické osoby, ktoré nakupujú teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú konečnú spotrebu, alebo fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú v užívaní jednotlivú budovu alebo jednotku bytového domu alebo viacúčelovej budovy zásobovanú teplom, chladom alebo teplou vodou z centrálneho zdroja a ktoré nemajú priamy alebo individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie.
Túto povinnosť možno okrem prípadov individuálne meranej spotreby podľa článku 9a ods. 2 splniť pravidelnými individuálnymi odpočtami zo strany koncového odberateľa, ktorý stav meradla oznámi dodávateľovi energie. Vyúčtovanie je založené na odhade spotreby alebo paušálnej sadzbe len v prípade, že koncový odberateľ stav meradla za dané zúčtovacie obdobie nenahlásil.
 Ak tak ustanoví členský štát, túto povinnosť možno okrem prípadu individuálne meranej spotreby na základe pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov podľa článku 9a ods. 2 splniť pravidelnými individuálnymi odpočtami zo strany koncového odberateľa alebo konečného používateľa, ktorý stav meradla oznámil. Vyúčtovanie bude založené na odhade spotreby alebo paušálnej sadzbe len vtedy, keď koncový odberateľ alebo konečný používateľ nenahlási stav meradla za dané zúčtovacie obdobie.
2.  Členské štáty:
 2.  Členské štáty:
(a)  nariadia, aby boli informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby konečných používateľov v prípade, že sú dostupné, sprístupnené poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný používateľ;
 (a)  nariadia, aby boli informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby alebo o hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov konečných používateľov v prípade, že sú dostupné, na požiadanie konečného používateľa sprístupnené poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný používateľ;
(b)  zabezpečia, aby bola koncovým odberateľom ponúknutá možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronickom vyúčtovaní a aby na požiadanie dostali jasné a zrozumiteľné vysvetlenie toho, ako bolo ich vyúčtovanie zostavené, a to najmä v prípade, ak vyúčtovanie nie je založené na skutočnej spotrebe;
 (b)  zabezpečia, aby bola koncovým odberateľom ponúknutá možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronickom vyúčtovaní.
(c)  zabezpečia, aby všetkým konečným používateľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VII spolu s vyúčtovaním založenom na skutočnej spotrebe poskytnuté primerané informácie;
 (c)  zabezpečia, aby všetkým konečným používateľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VIIa spolu s vyúčtovaním poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie;
(d)  môžu stanoviť, aby sa poskytnutie informácií o vyúčtovaní na žiadosť koncového odberateľa nepovažovalo za výzvu na úhradu. Členské štáty v takýchto prípadoch zabezpečia, aby boli k dispozícii pružné spôsoby samotnej úhrady.
 (d)  môžu stanoviť, aby sa poskytovanie informácií o vyúčtovaní na žiadosť koncového odberateľa nepovažovalo za výzvu na úhradu. V tom prípade členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii pružné spôsoby samotnej úhrady.
(da)  Podporia kybernetickú bezpečnosť a zabezpečia ochranu súkromia a údajov konečných používateľov v súlade s príslušnými právom Únie.
2a.  Členské štáty rozhodujú o tom, kto má byť zodpovedný za poskytovanie informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 konečným používateľom, ktorí nemajú priamy alebo individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno -a (nové)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 15 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)
(-a)  v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:
„Komisia po porade s príslušnými zainteresovanými stranami stanoví spoločnú metodiku s cieľom viesť prevádzkovateľov sietí k tomu, aby znižovali straty a realizovali programy investícií do nákladovo a energeticky efektívnej infraštruktúry a niesli náležitú zodpovednosť za energetickú efektívnosť a flexibilitu siete. Komisia do ... [12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme delegovaný akt v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice vymedzením uvedenej metodiky.“
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno a – bod ii
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 15 – odsek 5 – pododsek 3
Prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zabezpečia súlad s požiadavkami stanovenými v prílohe XII.;
 Pri pripájaní, zabezpečovaní prístupu do siete a dodávkach elektriny a tepla z vysoko účinnej kombinovanej výroby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zohľadňujú potrebu zabezpečiť nepretržité dodávky tepla a dodržiavajú požiadavky stanovené v prílohe XII.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 19 a (nový)
(11a)  Vkladá sa tento článok:
„Článok 19a
Financovanie energetickej efektívnosti európskymi bankami
Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) prispôsobia svoje politické ciele cieľu uznať energetickú efektívnosť za zdroj energie v pravom zmysle slova a investície do energetickej efektívnosti za súčasť svojho portfólia investícií do infraštruktúry.
EIB a EBOR spolu s národnými podpornými bankami navrhujú, vytvárajú a financujú programy a projekty určené pre zvyšovanie efektívnosti, a to aj pre domácnosti postihnuté energetickou chudobou.
Členské štáty plne využijú možnosti a nástroje navrhnuté v rámci iniciatívy inteligentného financovania inteligentných budov.“
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 23 – odsek 3 a (nový)
12a.   Do článku 23 sa vkladá tento odsek:
“3a. Pred prijatím delegovaného aktu sa Komisia poradí s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.”
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 b (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 24 – odsek 4 a (nový)
12b.   Do článku 24 sa vkladá tento odsek:
“4a. V kontexte správy o stave energetickej únie Komisia podá správu o fungovaní trhu s uhlíkom v súlade s článkom 29 ods. 1 a 2 písm. c) nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie], pričom zohľadní účinky vykonávania tejto smernice.”
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 24 – odsek 12
12.  Komisia vyhodnotí túto smernicu najneskôr k 28. februáru 2024 a následne každých päť rokov a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. K uvedenej správe v prípade potreby priloží návrhy ďalších opatrení.;
 12.  Komisia vyhodnotí túto smernicu najneskôr do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade s hodnotením všeobecnej účinnosti tejto smernice a potreby ešte upraviť politiku Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade s cieľmi Parížskej dohody a trendmi v hospodárstve a inováciách. K uvedenej správe v prípade potreby priloží návrhy ďalších opatrení.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 24 – odsek 12 a (nový)
13a.   Do článku 24 sa vkladá tento odsek:
“12a. Do 31. decembra 2019 Komisia vykoná samostatnú hĺbkovú analýzu potenciálu energetickej efektívnosti súvisiacej s:
(a)  premenou a transformáciou energie;
(b)  prenosom a distribúciou energie;
(c)  získavaním a následnou prepravou dodávok energie, najmä energie vynaloženej na ťažbu fosílnych palív a ich prepravu do miesta použitia;
(d)  uskladňovaním energie.
V prípade potreby do 31. januára 2021 predloží Komisia na základe svojich zistení Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh v tejto súvislosti.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno a
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha IV – poznámka pod čiarou 3
a)  v prílohe IV sa poznámka pod čiarou 3 nahrádza takto: „(3) Použije sa v prípade výpočtu úspor energie vyjadrených v primárnej energii metódou zdola nahor na základe konečnej energetickej spotreby. V prípade úspor elektriny v kWh môžu členské štáty použiť predvolený koeficient 2,0. Ak je to opodstatnené, členské štáty môžu použiť iný koeficient.
 a)  v prílohe IV sa poznámka pod čiarou 3 nahrádza takto: „(3) Použije sa len na účely tejto smernice a v prípade výpočtu úspor energie vyjadrených v primárnej energii metódou zdola nahor na základe konečnej energetickej spotreby. Pre úspory elektriny v kWh členské štáty použijú koeficient stanovený transparentnou metódou porovnateľnou medzi členskými štátmi, na základe vnútroštátnych podmienok, ktoré majú vplyv na spotrebu primárnej energie. Tieto podmienky musia byť náležite odôvodnené, merateľné a preukázateľné a musia sa zakladať na objektívnych a nediskriminačných kritériách. Pre úspory elektriny v kWh členské štáty môžupoužiť predvolený koeficient 2,3 alebo iný koeficient, ak to vedia zdôvodniť.“ Členské štáty tak zohľadnia svoj energetický mix zahrnutý do svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré oznámia Komisii v súlade s článkom [3] nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie]. Štandardný koeficient sa preskúma každých päť rokov na základe skutočne zistených údajov.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – bod 2 – písmeno a
(a)  musí sa preukázať, že ide o dodatočné úspory nad rámec úspor dosiahnutých aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov. Na určenie toho, ktoré úspory možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty určia základný scenár opisujúci, ako by sa spotreba energie vyvíjala za absencie daného politického opatrenia. Základný scenár vyjadruje minimálne tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;
 (a)  musí sa preukázať, že ide o dodatočné úspory nad rámec úspor dosiahnutých aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov. Na určenie úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty určia základný scenár vývoja spotreby energie bez daného politického opatrenia a z neho vyplývajúcich nových individuálnych postupov. Základný scenár zohľadňuje aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania sa spotrebiteľov, technický pokrok a zmeny vyvolané inými opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – odsek 2 – písmeno b
(b)  úspory vyplývajúce z uplatňovania záväznej legislatívy Únie sa považujú za úspory, ktoré by boli dosiahnuté v každom prípade aj bez príslušnej činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov, takže ich nemožno nárokovať v rámci článku 7 ods. 1, s výnimkou úspor súvisiacich s obnovou existujúcich budov za predpokladu splnenia kritéria kauzality v zmysle časti 3 písm. h);
 (b)  úspory vyplývajúce z uplatňovania záväznej legislatívy Únie sa považujú za úspory, ktoré by sa dosiahli v každom prípade aj bez príslušnej činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov, takže ich nemožno nárokovať v rámci článku 7 ods. 1, s výnimkou úspor súvisiacich s opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov za predpokladu splnenia kritéria významnosti v zmysle časti 3 písm. h);
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – odsek 2 – písmeno h
(h)  pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení. Môže sa tak urobiť vypočítaním úspor, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym postupom odo dňa, kedy sa začal uplatňovať, do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty môžu ako alternatívu prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri používaní iných metód členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím týchto iných metód nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho postupu odo dňa, kedy sa začal uplatňovať, do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci riadenia energetickej únie podrobne opíšu uvedené iné použité metódy a to, aké ustanovenia sa prijali na zabezpečenie splnenia požiadavky povinného výpočtu.
 (h)  pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení a tempo, akým úspory časom klesajú. Pri výpočte sa spočítajú úspory, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym postupom od dátumu začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri používaní iných metód členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím týchto iných metód nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho postupu v období od začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy podľa nariadenia o riadení energetickej únie podrobne opíšu iné použité metódy a to, aké opatrenia prijali na to, aby zabezpečili splnenie tejto záväznej požiadavky výpočtu.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – odsek 3 – písmeno d
(d)  objem úspor energie, ktoré vyžaduje politické opatrenie alebo ktorý sa ním má dosiahnuť, sa vyjadrí buď ako konečná alebo primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov uvedených v prílohe IV;
 (d)  objem úspor energie, ktoré vyžaduje politické opatrenie alebo ktoré sa ním majú dosiahnuť, sa vyjadrí ako konečná a primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov uvedených v prílohe IV;
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – odsek 3 – pododsek 2
V prípade politických opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 písm. e) môžu členské štáty použiť metodiku výpočtu stanovenú podľa smernice 2010/31/EÚ, pokiaľ to je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 7 tejto smernice a v tejto prílohe.
 vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh smernice
Príloha I – bod 2 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha VII a
Príloha VII a
 Príloha VII a
Minimálne požiadavky na informácie o vyúčtovaní a spotrebe na základe skutočnej spotreby tepla, chladenia a teplej vody
 Minimálne požiadavky na informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladenia a teplej vody
1.  Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby
 1.  Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov
Aby koneční používatelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, musí sa vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby najmenej raz za rok.
 Na to, aby koneční používatelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, sa musí vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov najmenej raz za rok.
2.  Minimálna frekvencia informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe
 2.  Minimálna frekvencia informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe
Od [sem doplniť …. dátum nadobudnutia účinnosti] tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby sprístupňujú najmenej štvrťročne na požiadanie, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodli pre elektronické vyúčtovanie, inak dvakrát ročne.
 Od [sem doplniť …. dátum transpozície] tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov poskytujú koncovým používateľom najmenej štvrťročne na požiadanie, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodnú pre elektronické vyúčtovanie, inak dvakrát ročne.
Od 1. januára 2022 tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe sprístupnia aspoň s mesačnou frekvenciou. Vykurovanie a chladenie mimo vykurovacieho obdobia/obdobia chladenia možno od tejto povinnosti oslobodiť.
 Od 1. januára 2022 tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe založené na skutočnej spotrebe alebo na hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov poskytnú všetkým koncovým používateľom aspoň raz mesačne. Informácie sú nepretržite dostupné aj na internete a priebežne aktualizované tak často, ako to umožňujú použité meracie zariadenia a systémy. Vykurovanie a chladenie mimo vykurovacieho obdobia/obdobia chladenia možno od tejto povinnosti oslobodiť.
3.  Minimálne informácie vo vyúčtovaní na základe skutočnej spotreby
 3.  Minimálne informácie vo vyúčtovaní
Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným používateľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili tieto informácie:
 Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným používateľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili tieto presné informácie na základe skutočnej spotreby alebo odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov:
(a)  skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie;
 (a)  skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie alebo celkové náklady na vykurovanie a hodnoty odčítané z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov;
(b)  informácie o použitom palivovom mixe, a to aj pre koncových používateľov napojených na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom;
 (b)  informácie o použitom palivovom mixe a súvisiacich emisiách skleníkových plynov, a to aj pre koncových používateľov napojených na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom a vysvetlenie uplatnených jednotlivých daní, odvodov a sadzieb;
(c)  grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie koncových používateľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, pri vykurovaní a chladení, očistené o klimatický korekčný faktor;
 (c)  grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie koncových používateľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, pri vykurovaní a chladení, očistené o klimatický korekčný faktor;
(d)  kontaktné informácie o organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach alebo podobných orgánoch vrátane adries webových stránok, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily koncových používateľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia využívajúce energiu;
 (d)  kontaktné informácie o organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach alebo podobných orgánoch vrátane adries webových stránok, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily koncových používateľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia využívajúce energiu;
(da)  informácie o príslušných postupoch riešenia sťažností, službách ombudsmana alebo mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov;
Okrem toho členské štáty zabezpečia, aby sa koncovému používateľovi v rámci vyúčtovania, spolu s ním alebo odkazom vo vyúčtovaní sprístupnili jasné a zrozumiteľné porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným koncovým používateľom v rovnakej kategórii používateľov;
 (db)  porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným koncovým používateľom v rovnakej kategórii používateľov;
Účty, ktoré nie sú založené na skutočnej spotrebe tepla alebo odpočtoch pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov, obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie výpočtu sumy uvedenej vo vyúčtovaní, prinajmenšom informácie uvedené v písmenách d) a da).
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh smernice
Príloha I – bod 2 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha IX – časť 1 – odsek 4 – písmeno g
2a.  Vo štvrtom odseku časti 1 prílohy IX sa písmeno g) nahrádza takto:
(g)  Ekonomická analýza: posúdenie vplyvov
 „(g) Ekonomická analýza: posúdenie vplyvov
V ekonomickej analýze sa zohľadnia všetky príslušné hospodárske vplyvy.
 V ekonomickej analýze sa zohľadnia všetky príslušné hospodárske vplyvy.
Členské štáty môžu pri rozhodovaní analyzovaných scenárov posúdiť a zohľadniť náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálnejšieho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.
 Členské štáty pri rozhodovaní v analyzovaných scenároch posúdia a zohľadnia náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálnejšieho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.
K nákladom a prínosom, ktoré sa zohľadňujú, patria prinajmenšom:
 K nákladom a prínosom, ktoré sa zohľadňujú, patria prinajmenšom:
(i)  Prínosy:
 (i)  Prínosy:
—  hodnota výstupu pre spotrebiteľa (teplo a elektrina),
 —  hodnota výstupu pre spotrebiteľa (teplo a elektrina),
—  externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia a zdravia, a to v maximálnej možnej miere,
 —  externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia, emisií skleníkových plynov, ako aj prínosy z hľadiska zdravia a bezpečnosti,
—  vplyv na trh práce, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť.
(ii)  Náklady:
 (ii)  Náklady:
—  investičné náklady na zariadenia a vybavenie,
 —  investičné náklady na zariadenia a vybavenie,
—  investičné náklady na pridružené energetické siete,
 —  investičné náklady na pridružené energetické siete,
—  variabilné and fixné prevádzkové náklady,
 —  variabilné and fixné prevádzkové náklady,
—  náklady na energiu,
 —  náklady na energiu,
—  environmentálne náklady a náklady na zdravie v maximálne možnej miere,
 —  environmentálne náklady a náklady na zdravie a bezpečnosť,
—  náklady na trh práce, energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť.“
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh smernice
Príloha – bod 2 b (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha XII – odsek 1 – písmeno a
2b.  V prvom odseku prílohy XII sa písmeno a) nahrádza takto:
‘a) stanovia a zverejnia svoje štandardné pravidlá vzťahujúce sa na znášanie a rozdeľovanie nákladov na technické úpravy, akými sú napr. pripojenie do sústavy a posilnenie sústavy, skvalitňovanie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú nevyhnutné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do prepojenej sústavy;
 „a) stanovia a zverejnia svoje štandardné pravidlá vzťahujúce sa na znášanie a rozdeľovanie nákladov na technické úpravy, akými sú napr. pripojenie do sústavy, posilnenie sústavy a zavedenie nových sústav, skvalitňovanie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú nevyhnutné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do prepojenej sústavy a iných distribuovaných zdrojov.“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0391/2017).

Posledná úprava: 27. septembra 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia