Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(1) zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(2), z 24. novembra 2016 o prípade Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne(3), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(4) a zo 6. júla 2017 o prípadoch nositeľov Nobelovej ceny Liou Siao-pa a Li Ming-ča(5),

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré sa začalo v roku 2003, a na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 22. júna 2016 s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny,

–  so zreteľom na samit EÚ – Čína, ktorý sa uskutočnil 1. a 2. júna 2017 v Bruseli,

–  so zreteľom na nový zákon o národnej bezpečnosti, ktorý prijal Stály výbor Národného ľudového kongresu Číny 1. júla 2015, a na uverejnenie druhého návrhu nového zákona o riadení zahraničných mimovládnych organizácií z 5. mája 2015,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 35. kolo sa konalo v Bruseli 22. a 23. júna 2017,

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Wei Ťing-šengovi a Chu Ťiovi v rokoch 1996 a 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/Európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 27. decembra 2017 o odsúdení Wu Kana a Sie Janga v Číne,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie delegácie Európskej únie pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv 8. decembra 2017,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a dodržiavanie všeobecných ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a s vyjadrením Číny, že sa chce hlásiť sa k rovnakým hodnotám v rámci vlastného rozvoja a medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže odvtedy, ako sa prezident Si Ťin-pching ujal moci, sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne stále zhoršuje a nepriateľstvo vlády voči pokojnému disentu, slobode prejavu a náboženského vyznania, ako aj právnemu štátu naberá na intenzite; keďže čínske orgány zadržiavajú a stíhajú stovky obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;

C.  keďže 26. decembra 2017 súd v Tchien-t’ine odsúdil aktivistu Wu Kana na osem rokov odňatia slobody na základe obvinení z podvracania štátnej moci; keďže Wu Kan sa bežne angažoval v citlivých otázkach týkajúcich sa zneužívania právomoci vlády, a to tak na internete ako aj mimo neho; keďže Wu Kan podľa svojho právnika odmietol dohodu s orgánmi, ktoré mu v prípade priznania sa k vine ponúkali podmienečný trest;

D.  keďže v ten istý deň bol v Chu-nane odsúdený aj právnik Sie Jang, ktorý sa venuje problematike ľudských práv, ktorého však oslobodili od trestných sankcií po tom, ako sa priznal k podvratnej činnosti; keďže Wu Kana zatkli niekoľko mesiacov pred bezprecedentný zásahom proti právnikom, ktorí sa venujú problematike ľudských práv, a obhajcom ľudských práv v roku 2015, boli počas niekoľkých týždňov v celej krajine vypočúvané alebo zadržiavané stovky ľudí vrátane Sie Janga; keďže sa vyskytli obvinenia, že vyšetrovatelia Sie Janga mučili, bili a vyhrážali sa mu;

E.  keďže 28. novembra 2017 súd strednej inštancie v prefektúre Jüe-jang odsúdil aktivistu za demokraciu Li Ming-ča na päť rokov väzenia po tom, čo ho uznal vinným z podvratnej činnosti a na dva roky ho pozbavil všetkých politických práv v Číne; keďže je pravdepodobné, že Li Ming-čovo verejné priznanie bolo urobené pod nátlakom zo strany čínskych orgánov; keďže 19. marca 2017 Li Ming-če zmizol po tom, ako odišiel z Macaa do mesta Ču-chaj v čínskej provincii Kuang-Tung;

F.  keďže tibetských obchodník a bojovník za jazykové práva Taši Wang-čchuk bol zadržaný 27. januára 2016 po tom, ako sa objavil vo videu na stránke denníka New York Times, v ktorom sa prihováral za práva Tibeťanov na vzdelávanie a štúdium vo vlastnom materinskom jazyku; keďže v marci 2016 bol Taši Wang-čchuk obvinený z „podnecovania k separatizmu“ a hrozí mu až 15 rokov odňatia slobody, hoci novinárom výslovne uviedol, že nevyzýva na nezávislosť Tibetu;

G.  keďže v roku 2015 bol tibetský mních Choekyi z kláštora Phurbu v provincii S´-čchuan v okrese Seda, uväznený za to, že oslavoval narodeniny duchovného vodcu v exile dalajlámu; keďže po vznesení obvinenia bol Choekyi umiestnený vo väznici v okrese Kchang-ting v prefektúre Kan-c´ a napokon na štyri roky odvezený do s-čchuanského väzenia Mien-jang; keďže podľa mediálnych zdrojov mal Choekyi obličkové ťažkosti, ochorel na žltačku a trpel ďalším zdravotnými problémami, ktoré sa z dôvodu jeho väznenia ešte zhoršili;

H.  keďže právnici, ktorí sa venujú problematike ľudských práv, boli predmetom zastrašovania a väznenia, ako je tomu v prípade popredného právnika Li Ju-chana, ktorý bol v izolácii od novembra 2017, a Wang Čchuan-čanga, ktorý bol v júli 2015 zatknutý a držaný v izolácii viac ako 800 dní a údajne mučený; keďže obhajcovia ľudských práv, ktorí sú predkladateľmi petícií a cestujú do veľkých miest s cieľom diskutovať o miestnych problémoch, čelia zadržiavaniu a väzneniu, ako napríklad Li Siao-ling, ktorý je vo väzbe od júna 2017, pričom trpí ťažkým glaukómom; keďže obhajcovia ľudských práv, ktorí poskytujú platformu predkladateľom petícií a ďalším obhajcom ľudských práv, ako napríklad Ting Ling-ťie, Liou Fej-jüe a Čen Ťiang-chua, sú tiež vo väzení;

I.  keďže čínska vláda schválila nové právne predpisy, predovšetkým zákon o štátnej bezpečnosti, zákon o boji proti terorizmu, zákon o kybernetickej bezpečnosti a zákona o riadení zahraničných mimovládnych organizácií, ktoré kvalifikujú verejných aktivistov a pokojnú kritiku ako bezpečnostné hrozby pre štát, posilňujú cenzúru, policajný dozor a kontrolu jednotlivcov a spoločenských skupín a odstrašujú jednotlivcov od boja za ľudské práva;

J.  keďže v strategickom rámci EÚ a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa Rada zaväzuje, že EÚ bude podporovať demokraciu, právny štát a ľudské práva vo všetkých oblastiach svojej vonkajšej činnosti bez výnimky a ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov;

1.  je naďalej vysoko znepokojená postojom čínskej vlády k obhajcom ľudských práv, aktivistom a právnikom; pripomína Číne jej zodpovednosť ako svetovej veľmoci a vyzýva pekinské orgány, aby za každých okolností zabezpečili dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a ďalšími medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Čína podpísala alebo ratifikovala; naliehavo tiež žiada pekinské orgány, aby ukončili všetky akty obťažovania všetkých obhajcov ľudských práv v krajine, aby mohli svoju prácu vykonávať bez prekážok;

2.  naliehavo žiada čínske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých obhajcov ľudských práv, aktivistov, právnikov, novinárov a predkladateľov petícií zadržiavaných za ich prácu v oblasti ľudských práv a aby ukončili neutíchajúce represálie voči nim, ktoré sa dejú vo forme väznenia, justičného obťažovania a zastrašovania;

3.  vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila Wu Kana, keďže bolo uväznených iba za to, že pokojne uplatňoval svoje právo na slobodu prejavu a zhromažďovania, a po jeho prepustení očakáva, že bude mať zabezpečený pravidelný neobmedzený prístup k rodine a právnikom podľa vlastného výberu a že nebude vystavený mučeniu ani inému zlému zaobchádzaniu; požaduje urýchlené, efektívne a nestranné vyšetrenie mučenia v Číne a žiada, aby boli osoby zaň zodpovedné postavené pred súd;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli vyšetrené obvinenia z mučenia Sie Janga;

5.  vyzýva čínske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Li Ming-ča, po prepustení zabezpečili jeho ochranu pred mučením a iným zlým zaobchádzaním a umožnili mu prístup k rodine a právnikom podľa vlastného výberu a k primeranej zdravotnej starostlivosti;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zatknutím Taši Wang-čuka a jeho ponechávaním vo väzbe, ako aj nad obmedzovaním jeho práva na právneho zástupcu, nedostatok dôkazov proti nemu a nezrovnalosti v trestnom vyšetrovaní; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Taši Wang-čuka;

7.  vyzýva čínske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili tibetského mnícha Choekya; naliehavo žiada čínsku vládu, aby umožnila návštevy jeho príbuzným a právnikom podľa jeho vlastného výberu a najmä aby mu zabezpečila primeranú lekársku starostlivosť;

8.  vyzýva čínsku vládu, aby dodržiavala vlastnú ústavu, najmä so zreteľom na článok 4, ktorý sa týka ochrany národnostných menšín; na článok 35, ktorý zaručuje slobodu prejavu, zhromažďovania, združovania, sprievodov a demonštrácie; na článok 36, v ktorom sa uznáva právo na slobodu náboženského vyznania; a na článok 41, ktorý zaručuje právo na kritizovať a predkladať návrhy týkajúce sa akéhokoľvek štátneho orgánu alebo úradníka;

9.  opätovne vyzýva čínsku vládu, aby spolupracovala s Jeho Svätosťou dalajlámom a jeho zástupcami, a vyjadruje svoju podporu mierovému riešeniu tibetskej otázky prostredníctvom rozhovorov a rokovaní, s cieľom poskytnúť Tibetu skutočnú autonómiu v rámci čínskej ústavy;

10.  okrem toho odsudzuje protibudhistické kampane realizované prostredníctvom tzv. výchovy k vlastenectvu vrátane opatrení zameraných na štátnu správu tibetských budhistických kláštorov; je znepokojený tým, že sa čínske trestné právo zneužíva na perzekúciu Tibeťanov a budhistov, ktorých náboženské aktivity sa kladú na jednu úroveň so separatizmom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie pre praktizovanie budhizmu v Tibete sa po tibetských protestoch v marci 2008 podstatne zhoršilo a čínska vláda zaujala všadeprítomný postoj v rámci tzv. výchovy k vlastenectvu;

11.  je znepokojený prijatím balíka zákonov v oblasti bezpečnosti a jeho dosahom na menšiny v Číne, najmä pokiaľ ide o zákon o boji proti terorizmu, ktorý by mohol viesť k trestaniu pokojných prejavov tibetskej kultúry a náboženstva, a zákon o riadení zahraničných MVO, ktorým sa skupiny pre ľudské práva dostávajú pod prísnu kontrolu vlády, pretože je prejavom prístupu výlučne zhora nadol namiesto podpory partnerstva medzi miestnymi a ústrednými orgánmi a občianskou spoločnosťou;

12.  zdôrazňuje, že čínske orgány musia zabezpečiť, aby sa všetky osoby zadržiavané v izolácii mohli okamžite spojiť so svojimi rodinnými príslušníkmi a právnikmi, a že podmienky všetkých osôb vo väzbe musia spĺňať normy stanovené v Súbore zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 43/173 z 9. decembra 1988, ako aj prístup k zdravotnej starostlivosti;

13.  je vysoko znepokojený obvineniami z mučenia aktivistov za ľudské práva; vyzýva preto čínsku vládu, aby úprimne rešpektovala absolútny a bezpodmienečný zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, v súlade s článkami 2 a 16 Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (UNCAT), ktorý Čína ratifikovala 4. októbra 1988;

14.  nabáda čínsku vládu, aby k 20. výročiu jeho podpísania ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a zabezpečila jeho úplné vykonávanie, a to vrátane skoncovania so všetkými praktikami zneužívania, a adekvátne tomu upravila svoje právne predpisy;

15.  pripomína dôležitosť toho, aby EÚ v súlade so svojím záväzkom vystupovať silným, jasným a jednotným hlasom, pokiaľ ide o jej prístup k Číne, nastoľovala otázky porušovania ľudských práv v Číne, najmä otázky týkajúce sa menšín v Tibete a Sin-ťiangu, a to v rámci každého politického dialógu vrátane dialógov o ľudských právach s čínskymi orgánmi, ako aj pri každoročných dialógoch o ľudských právach; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych výsledkov z každoročných rozhovorov o ľudských právach medzi EÚ a Čínou; ďalej pripomína, že v kontexte nepretržitého procesu svojich reforiem a rastúcej angažovanosti vo svete si Čína podpísaním širokého spektra medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv zvolila dodržiavanie medzinárodného rámca v oblasti ľudských práv; vyzýva preto na dialóg s Čínou v záujme splnenia týchto záväzkov;

16.  vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby voči Číne zaujali pevný postoj založený na hodnotách a očakáva od nich, že nebudú podnikať jednostranné iniciatívy alebo kroky, ktoré by mohli oslabiť súdržnosť, efektívnosť a súlad krokov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v júni 2017 pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve EÚ nepredniesla vyhlásenie o ľudských právach v Číne; víta prijatie vyhlásenia na nasledujúcom zasadnutí a očakáva, že EÚ bude naďalej menovať Čínu ako krajinu, ktorá si vyžaduje pozornosť Rady pre ľudské práva tak dlho, ako bude odmietať realizáciu zmysluplných reforiem; ďalej žiada EÚ a jej členské štáty, aby počas nadchádzajúceho všeobecného pravidelného preskúmania situácie v Číne vyjadrili svoje obrovské znepokojenie a aby sa zabezpečilo najmä to, že čínska občianska spoločnosť sa bude môcť slobodne zúčastňovať na tomto procese;

17.  vyzýva PK/VP a členské štáty, aby prijali závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Číny, v ktorých sa zdôrazňuje mimoriadna dôležitosť ľudských práv vo vzťahoch EÚ a Číny a vyslali jasný signál svedčiaci o obavách z negatívnych trendov v Číne v tejto súvislosti spolu s očakávaním, že reakciou čínskych orgánov budú konkrétne kroky; zdôrazňuje, že tieto závery by mali zaviazať 28 členských štátov EÚ a jej inštitúcie k spoločnému posolstvu a prístupu vo vzťahu k ľudským právam v Číne;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 239. (2) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 92. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0444. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0505. (5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0308.