Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2125(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0025/2018

Predkladané texty :

A8-0025/2018

Rozpravy :

PV 28/02/2018 - 22
CRE 28/02/2018 - 22

Hlasovanie :

PV 01/03/2018 - 8.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0056

Prijaté texty
PDF 232kWORD 59k
Štvrtok, 1. marca 2018 - Brusel
Situácia v oblasti základných práv v EÚ za rok 2016
P8_TA(2018)0056A8-0025/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2016 (2017/2125(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odkazy v predchádzajúcich správach o stave základných práv v Európskej únii,

–  so zreteľom na existujúce uznesenia Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií a agentúr EÚ a medzinárodných agentúr,

–  so zreteľom na jednotlivé správy národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií,

–  so zreteľom na činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“), Rady Európy a Benátskej komisie,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na prácu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre petície,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, a so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie európskych a afrických vedúcich predstaviteľov k migračnej situácii v Líbyi z 1. decembra 2017 v nadväznosti na samit Africkej únie a Európskej únie v Abidžane,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0025/2018),

A.  keďže základom európskej integrácie je dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv, základných slobôd, demokracie, právneho štátu a hodnôt a zásad zakotvených v zmluvách Únie, Charte základných práv Európskej únie a medzinárodných nástrojoch súvisiacich s ľudskými právami;

B.  keďže podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je Únia založená na hodnote rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, čo sú spoločné hodnoty všetkých členských štátov, ktoré musí dodržiavať a aktívne presadzovať Únia i každý jednotlivý členský štát konzistentne v rámci všetkých svojich politík tak na vnútornej, ako aj na vonkajšej úrovni; keďže v súlade s článkom 17 Zmluvy o EÚ Komisia musí zabezpečiť uplatňovanie zmlúv;

C.  keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom pre ochranu základných práv a keďže členské štáty nesú konečnú zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania ľudských práv všetkých ľudí tým, že budú prijímať a vykonávať medzinárodné zmluvy a dohovory v oblasti ľudských práv; keďže zásada právneho štátu a základné práva sa musia nepretržite konsolidovať; keďže všetky pokusy o narušenie týchto zásad je na ujmu nielen príslušného členského štátu, ale aj Európskej únie ako celku;

D.  keďže pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zmluvne ustanovenou povinnosťou vyplývajúcou z článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

E.  keďže osobitnú pozornosť treba venovať ochrane ľudských práv najzraniteľnejších skupín;

F.  keďže neštandardné riadiace postupy v niektorých členských štátoch svedčia o selektívnom prístupe k výhodám a zodpovednosti vyplývajúcim z členstva v EÚ a keďže odmietnutie týchto štátov v plnej miere podporovať právo EÚ, oddelenie právomocí, nezávislosť súdnictva a predvídateľnosť konania štátu spochybňuje dôveryhodnosť Európskej únie ako priestoru zákonnosti;

G.  keďže príchod migrantov a žiadateľov o azyl do Európy v roku 2016 pokračoval(1); keďže mnohí migranti sa vydávajú na mimoriadne nebezpečnú cestu, na ktorej zverujú svoje životy do rúk pašerákov a zločincov, a sú zraniteľní voči násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu; keďže podľa údajov UNHCR 27 % migrantov prichádzajúcich do Európy cez Stredozemné more sú deti; keďže podľa správ UNICEF a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) približne štvrtina dospievajúcich, ktorí sa zúčastnili prieskumu na stredomorskej ceste, nikdy nechodila do školy;

H.  keďže v roku 2016 sa rozšírili rasistické a xenofóbne reakcie na utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov a keďže osobitne zraniteľné skupiny obyvateľstva naďalej zažívajú zvýšenú mieru diskriminácie, násilia a opakovanej traumatizácii počas konania o azyle;

I.  keďže silný migračný tlak, ktorému sú niektoré členské štáty vystavené už niekoľko rokov, si vyžaduje skutočnú solidaritu EÚ, aby sa zaviedli náležité štruktúry prijímania pre tých, ktorí to najviac potrebujú a sú najzraniteľnejší; keďže mnohí migranti sú vydaní napospas pašerákom a zločincom a sú zraniteľní voči porušovaniu ich práv vrátane násilia, zneužívania a vykorisťovania;

J.  keďže ženy a deti sú vystavené väčšiemu riziku obchodovania, vykorisťovania a sexuálneho zneužívania v rukách obchodníkov s ľuďmi, a preto je potrebné budovať a posilňovať systémy ochrany detí s cieľom predchádzať násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu a vykorisťovaniu detí a reagovať na tieto javy, v súlade so záväzkami akčného plánu z Valletty;

K.  keďže v dôsledku nepretržitej vlny teroristických útokov na území Únie sa vytvorila všeobecná nedôvera voči migrantom i občanom EÚ moslimského vierovyznania a keďže niektoré politické strany využívajú túto nedôveru a používajú rétoriku kultúrnej uzavretosti a nenávisti voči tým, ktorí sú odlišní;

L.  keďže systematické využívanie výnimočného stavu a mimoriadne justičné a administratívne opatrenia a kontroly na hraniciach sú vo veľkej miere neúčinné v porovnaní s teroristami, ktorí mali často dlhodobý pobyt v členských štátoch EÚ alebo boli dokonca ich občanmi;

M.  keďže politické opatrenia, ktoré prijali mnohé členské štáty v reakcii na príchod žiadateľov o azyl a migrantov, zahŕňajú pretrvávajúce obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach v rámci schengenského priestoru ;

N.  keďže nenávistné prejavy zahŕňajú všetky formy prejavu, na internete i mimo neho, ktoré propagujú, povzbudzujú, podporujú alebo odôvodňujú rasovú nenávisť, xenofóbiu alebo predsudky na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, alebo iné formy nenávisti založené na neznášanlivosti, a to vrátane politických strán a politických vodcov, ktorí propagujú rasistické a xenofóbne myšlienky, politiky a postupy a šíria falošné správy; keďže s rozvojom nových druhov médií je jednoduchšie zapojiť sa do nenávistných prejavov na internete; keďže podľa názoru Rady Európy nenávistné prejavy v online priestore si vyžadujú ďalšie úvahy a ďalšie opatrenia na reguláciu a nové spôsoby boja proti týmto prejavom;

O.  keďže sa začína zaznamenávať banalizácia vzostupu rasovej alebo rodovo motivovanej nenávisti, násilia a xenofóbie vo všetkých členských štátoch, či už prostredníctvom nenávistných aktov, falošných správ, anonymných správ šírených na sociálnych sieťach, protestných podujatí alebo politickej propagandy;

P.  keďže moderné spoločnosti nemôžu fungovať a rozvíjať sa bez slobodného, nezávislého, profesionálneho a zodpovedného masmediálneho systému založeného na zásadách, ako sú napríklad overovanie skutočnosti, úvaha založená na rôznorodosti informovaných názorov a ochrana dôvernosti zdrojov médií a bezpečnosť novinárov, ako aj ochrana slobody prejavu a prostriedky na obmedzovanie falošných správ; keďže verejnoprávne médiá zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní nezávislosti médií;

Q.  keďže všetky nedávne správy medzinárodných a európskych agentúr a organizácií občianskej spoločnosti vrátane MVO, uvádzajú, že v mnohých oblastiach sa dosiahol pokrok; keďže však v niektorých členských štátoch pretrváva porušovanie základných práv, a to aj pokiaľ ide o diskrimináciu menšín, korupciu, toleranciu nenávistných prejavov, podmienky zadržiavania a životné podmienky migrantov;

R.  keďže správa Agentúry EÚ pre základné práva s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum, ktorý bol uverejnený v marci 2014, odhalil, že jedna tretina všetkých žien v Európe zažila akt fyzického alebo sexuálneho násilia minimálne raz v priebehu svojho dospelého života a že 20 % žien zažilo online obťažovanie; keďže násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie, či už fyzické alebo psychické, je v EÚ rozšírené a treba ho chápať ako extrémnu formu diskriminácie, ktorá postihuje ženy vo všetkých vrstvách spoločnosti; keďže sú potrebné ďalšie opatrenia s cieľom povzbudiť ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, k tomu, aby svoje skúsenosti nahlasovali a aby vyhľadali pomoc;

S.  keďže rešpektovanie práv osôb patriacich k menšinám a právo na rovnaké zaobchádzanie je jednou zo základných zásad EÚ; keďže približne 8 % občanov EÚ patrí k národnostnej menšine a približne 10 % hovorí regionálnym jazykom alebo jazykom menšín; keďže s výnimkou konaní vo veci nesplnenia povinnosti má EÚ v súčasnosti k dispozícii len nástroje s obmedzenou účinnosťou, pomocou ktorých môže reagovať na systematické a inštitucionálne prejavy diskriminácie, rasizmu a xenofóbie voči menšinám; keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely v uznávaní menšín a rešpektovaní ich práv; keďže napriek mnohým výzvam určeným Komisii sa podnikli iba obmedzené kroky na zabezpečenie účinnej ochrany menšín;

T.  keďže digitálne médiá poskytujú deťom obrovské príležitosti; keďže sú však deti zároveň vystavené novým rizikám; keďže deti by mali byť poučené o svojich základných právach v digitálnom prostredí, aby sa toto prostredie stalo pre ne bezpečnejšie; keďže linky pomoci pre deti sú dôležitými nástrojmi v prípadoch spojených s porušovaním práv detí; keďže by sa mal podporiť rozvoj digitálnej gramotnosti vrátane mediálnej a počítačovej gramotnosti ako súčasť osnov základného vzdelania a od najskoršieho veku školskej dochádzky; keďže základné práva by sa mali podporovať a chrániť na internete rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako mimo neho;

U.  keďže služby elektronickej verejnej správy sa v roku 2016 stali čoraz dostupnejšie v celej EÚ; keďže Európsky portál elektronickej justície umožňuje občanom a odborníkom pracujúcim v oblasti práva získavať informácie o európskych a vnútroštátnych právnych postupoch a fungovaní súdnictva;

Právny štát

1.  vyhlasuje, že ani národná zvrchovanosť, ani subsidiarita nemôžu odôvodniť alebo ospravedlniť to, že niektorý členský štát systematicky odmieta základné hodnoty Európskej únie, ktoré tvorili hlavnú myšlienku pri vypracúvaní úvodných článkov európskych zmlúv, s ktorými každý členský štát dobrovoľne súhlasil a zaviazal sa, že ich bude dodržiavať;

2.  konštatuje, že dodržiavanie kodanských kritérií štátmi v čase ich pristúpenia k EÚ sa musí nepretržite monitorovať a musí byť predmetom nepretržitého dialógu v rámci Európskeho parlamentu, Komisie a Rady a medzi nimi;

3.  pripomína, že v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ zastáva Komisia úlohu strážkyne zmlúv, a preto je oprávnená a má právomoc zabezpečiť, aby všetky členské štáty dodržiavali zásady právneho štátu a ostatné hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ; domnieva sa preto, že opatrenia, ktoré prijíma Komisia na plnenie tejto úlohy a na zabezpečenie toho, aby sa stále dodržiavali podmienky, ktoré existovali pred pristúpením členského štátu, neporušujú zvrchovanosť členských štátov; pripomína zodpovednosť samotnej Rady za zapojenie do záležitostí týkajúcich sa právneho štátu a správy vecí verejných; víta myšlienku pravidelných rozhovorov o právnom štáte v rámci Rady pre všeobecné záležitosti a vyzýva Radu, aby pokračovala v tomto trende tak, bol každý členský štát predmetom pravidelného hodnotenia;

4.  berie na vedomie úsilie Komisie zabezpečiť, aby všetky členské štáty v plnej miere dodržiavali zásady právneho štátu, ale aj eviduje aj neúčinnosť nástrojov, ktoré sa doteraz využívali; domnieva sa, že všetky formy dialógu by sa mali preskúmať, ale že by sa nemali predlžovať donekonečna bez hmatateľných výsledkov; trvá na tom, aby využitie článku 7 Zmluvy o EÚ už nebolo brané ako čisto teoretický predpoklad, ale aby sa k nemu pristúpilo v prípade zlyhania ostatných prostriedkov; v tejto súvislosti pripomína, že aktivácia článku 7 automaticky neznamená, že sa dotknutému členskému štátu uložia sankcie;

5.  zdôrazňuje, že Únia potrebuje spoločný prístup k správe demokratického štátu a k uplatňovaniu základných hodnôt, ktorý zatiaľ neexistuje, a že sa o ňom musí demokraticky rozhodnúť a musí sa vybudovať na základe zhromaždených skúseností z európskeho riadenia; domnieva sa, že tento spoločný prístup k správe by mal zahŕňať spoločné chápanie úlohy väčšiny v rámci demokracie, aby sa zabránilo zneužívaniu, ktoré by mohlo viesť k tyranii väčšiny;

6.  pripomína vnútornú súvislosť, ktorá existuje medzi právnym štátom a základnými právami; berie na vedomie veľkú mobilizáciu občanov EÚ, ktorou prejavujú pevnú oddanosť základným právam a európskym hodnotám; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné, aby boli všetci Európania lepšie informovaní o spoločných hodnotách EÚ a charty;

7.  domnieva sa, že rozdiely vo výklade a nedodržiavanie hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ oslabujú súdržnosť európskeho projektu, práva všetkých Európanov a vzájomnú dôveru potrebnú medzi členskými štátmi;

8.  pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2016(2), v ktorom odporúča vytvorenie európskeho mechanizmu pre demokraciu, právny štát a základné práva; poukazuje na to, že tento mechanizmus by do veľkej miery prispel ku koordinovanému prístupu k európskej správe, ktorý v súčasnosti chýba; trvá na tom, aby Komisia predložila návrh na zriadenie takéhoto mechanizmu v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

9.  zdôrazňuje, že širší rámec monitorovania právneho štátu by viedol k lepšej súdržnosti medzi existujúcimi nástrojmi, lepšej účinnosti a ročným úsporám nákladov; zdôrazňuje význam využívania rôznorodých a nezávislých zdrojov počas celého procesu monitorovania; pripomína, že v prípade opakovaného porušovania základných práv je dôležitejšie tomuto porušovaniu predchádzať, než naň potom reagovať;

10.  dôrazne odsudzuje narastajúce obmedzenia slobody zhromažďovania, kde v niektorých prípadoch došlo k násilným reakciám príslušných orgánov proti protestujúcim; opätovne potvrdzuje kľúčovú úlohu týchto základných slobôd pri fungovaní demokratických spoločností a vyzýva Komisiu, aby zohrala aktívnu úlohu pri presadzovaní týchto práv v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

11.  poukazuje na to, že právo na prístup k spravodlivosti je nevyhnutné na ochranu všetkých základných práv, demokracie a právneho štátu;

12.  poukazuje na to, že vo svojom uznesení z 25. októbra 2016 vyzýva Komisiu, aby spolu s občianskou spoločnosťou pripravila a vykonala kampaň zameranú na zvýšenie informovanosti, umožnila občanom a osobám s pobytom v Únii plne si osvojiť vlastné práva vyplývajúce zo zmlúv a z charty (napr. sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a právo voliť) a poskytla informácie o právach občanov na justičnú nápravu a prostriedky súdneho sporu v prípadoch súvisiacich s porušovaním demokracie, právneho štátu a základných práv národnými vládami alebo inštitúciami EÚ;

13.  vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA) vypracovala aktualizované databázy o situácii v oblasti základných práv v jednotlivých členských štátoch;

14.  pripomína, že korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu, ľudské práva a rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi; opakuje, že korupcia predstavuje hrozbu pre dobrú správu vecí verejných a spravodlivý a sociálny systém súdnictva a že brzdí hospodársky rozvoj; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby posilnili svoj boj proti korupcii tým, že budú pravidelne monitorovať spôsob využívania prostriedkov EÚ a verejných finančných prostriedkov členských štátov;

15.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu svedkov a osôb spolupracujúcich so spravodlivosťou pre zabezpečenie stíhania alebo potrestania činnosti zločineckých organizácií alebo závažných porušení zásad právneho štátu;

16.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili rýchle zriadenie Európskej prokuratúry;

Migrácia a integrácia

17.  konštatuje, že príčiny migrácie v tretích krajinách sú najmä násilné konflikty, prenasledovanie, nerovnosť, terorizmus, represívne režimy, prírodné katastrofy, krízy spôsobených človekom a chronická chudoba;

18.  pripomína, že žiadatelia o azyl a migranti pri pokusoch o nelegálne prekročenie vonkajšej hranice EÚ naďalej prichádzajú o život a čelia viacerým nebezpečenstvám;

19.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že viacero členských štátov pritvrdilo svoj politický prístup k azylu a migrácii a že niektoré členské štáty plne nedodržiavajú svoje záväzky súvisiace s týmito oblasťami;

20.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby kládli solidaritu a dodržiavanie základných práv migrantov a žiadateľov o azyl do centra migračných politík EÚ;

21.  vyzýva členské štáty, aby rešpektovali a plne uplatňovali prijatý spoločný európsky azylový balík a spoločné právne predpisy v oblasti migrácie, najmä v záujme ochrany žiadateľov o azyl pred násilím, diskrimináciou a opätovnou traumatizáciou počas azylového procesu, a aby venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám; pripomína, že deti tvoria takmer tretinu žiadateľov o azyl a sú mimoriadne zraniteľné; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zabrániť miznutiu maloletých osôb bez sprievodu;

22.  víta spoluprácu medzi FRA a FRONTEX s cieľom vytvoriť príručku o zaobchádzaní s deťmi na pozemných hraniciach;

23.  je znepokojený značnými rozdielmi v úrovni podmienok prijímania poskytovaných niektorými členskými štátmi, pričom niektoré členské štáty nezabezpečujú primerané a dôstojné zaobchádzanie so žiadateľmi o medzinárodnú ochranu;

24.  dôrazne odsudzuje nárast obchodovania s ľuďmi, ktorých páchatelia – vrátane úradných a vládnych činiteľov – by sa mali za svoje skutky zodpovedať a byť predvolaní pred súd, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili spoluprácu a zintenzívnili svoj boj proti organizovanej trestnej činnosti vrátane pašovania a obchodovania s ľuďmi, ale aj vykorisťovania, nútenej práce, sexuálneho zneužívania a mučenia, a aby pritom zabezpečili ochranu obetí;

25.  pripomína, že ženy a deti sú vystavené zvýšenému riziku obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania a sexuálneho zneužívania zo strany obchodníkov s ľuďmi;

26.  zastáva názor, že by mali byť k dispozícii bezpečné a legálne cesty migrácie a že najlepším spôsobom ochrany práv ľudí, ktorí nemôžu legálne vstúpiť do Európy, je riešiť základné príčiny migračných tokov, nájsť trvalé riešenia konfliktov a rozvíjať spoluprácu a partnerstvá; domnieva sa, že tieto cesty by mali prispieť k rýchlemu a silnému rozvoju krajín pôvodu a tranzitu, a to rozvíjaním miestnych hospodárstiev a ponúkaním nových príležitostí, ako aj prostredníctvom investícií do azylových systémov v tranzitných krajinách, ktoré by plne rešpektovali medzinárodné právo a základné práva v tejto oblasti;

27.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili bezpečné a legálne cesty pre utečencov a najmä aby zvýšili počet miest ponúkaných najzraniteľnejším utečencom, kde by sa mohli nanovo usadiť;

28.  pripomína, že návratová politika by mala byť plne v súlade so základnými právami migrantov vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; domnieva sa, že treba venovať potrebnú pozornosť ochrane dôstojnosti vrátených osôb, a v tejto súvislosti žiada posilnenie dobrovoľných návratov a pomoci na opätovné začlenenie do spoločností v krajinách pôvodu;

29.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať politiky prijímania a integrácie vo všetkých členských štátoch a že je neprijateľné, aby niektoré členské štáty tvrdili, že sa ich fenomén migrácie netýka; zdôrazňuje skutočnosť, že zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie by mali byť vždy zaručené v rámci všetkých politík migrácie a integrácie; víta aktiváciu Európskej integračnej siete a odporúča zvýšiť výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v oblasti integrácie;

30.  pripomína, že je dôležité poskytovať migrantom, a to deťom i dospelým, vzdelanie, ktoré je nevyhnutné pre ich začlenenie do hostiteľskej spoločnosti; zdôrazňuje ich osobitné potreby, najmä pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie; trvá na tom, že je dôležité, aby sa v každom členskom štáte zaviedli opatrenia s cieľom poskytnúť im prístup k zdravotnej starostlivosti, k dobrým podmienkam prijímania a možnosti zlúčenia so svojimi rodinami;

31.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli širokej verejnosti poskytnuté vzdelávacie zdroje o medzikultúrnom dialógu;

32.  trvá na tom, že je dôležité, aby sa v každom členskom štáte zaviedli prioritné opatrenia s cieľom poskytnúť všetkým deťom migrantov primerané a dôstojné podmienky prijímania, jazykové kurzy, základné znalosti o medzikultúrnom dialógu, vzdelanie a odbornú prípravu;

33.  vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje služby na ochranu detí vrátane služieb pre deti z radov žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila ucelenú koncepciu systémov opatrovníctva na ochranu najlepšieho záujmu maloletých osôb bez sprievodu; žiada, aby sa vypracovali a zaviedli osobitné postupy s cieľom zabezpečiť ochranu všetkých detí v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa;

34.  potvrdzuje absolútnu nevyhnutnosť čo možno najúčinnejšej integrácie ľudí s rôznymi náboženskými pôvodmi do európskej spoločnosti, a to vrátane tých, ktorí v Európskej únii bývajú už dlho;

35.  zdôrazňuje, že rozvoj stratégií týkajúcich sa sociálneho začlenenia a vzdelávania a politík boja proti diskriminácii a vylúčeniu by mohol zabrániť tomu, aby sa zraniteľné osoby pridávali k násilným extrémistickým organizáciám;

36.  odporúča, aby sa bezpečnostné prístupy určené na boj proti všetkým formám radikalizácie a terorizmu v Európe doplnili, najmä v oblasti súdnictva, o dlhodobé politiky zamerané na predchádzanie radikalizácii a náboru európskych občanov násilnými extrémistickými organizáciami;

37.  je znepokojený alarmujúcim nárastom prejavov nenávisti, nenávistných prejavov a falošných správ; odsudzuje prípady nenávistných prejavov a trestné činy z nenávisti motivované rasizmom, xenofóbiou, náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkami na základe zdravotného postihnutia osoby, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ktoré sa v EÚ objavujú každý deň; zdôrazňuje, že tolerovanie šírenia rétoriky založenej na nenávisti a falošných správ podnecuje populizmus a extrémizmus; domnieva sa, že systematické občianskoprávne alebo trestnoprávne opatrenia môžu tento škodlivý vývoj zastaviť;

38.  zdôrazňuje, že úmyselné šírenie nepravdivých informácií o ktorejkoľvek kategórii osôb žijúcich v EÚ, o právnom štáte a základných právach predstavuje obrovskú hrozbu pre demokratické hodnoty EÚ a jej súdržnosť;

39.  pripomína, že sociálne siete a zaručená anonymita mnohých mediálnych platforiem podporujú nenávistné prejavy akéhokoľvek druhu, vrátane krajne pravicového a džihádistického extrémizmu, a pripomína, že internet nemôže predstavovať priestor, v ktorom neplatia žiadne zákony;

40.  pripomína, že sloboda prejavu, právo na informácie a sloboda médií sú nevyhnutné s cieľom zabezpečiť demokraciu a právny štát; dôrazne odsudzuje násilie, nátlak a hrozby namierené proti novinárom a médiám, a to aj v súvislosti s odhalením informácií o porušovaní základných práv;

41.  odsudzuje nenávistné prejavy sponzorované alebo podporované orgánmi, politickými stranami alebo politickými lídrami a oznamované sociálnymi médiami;

42.  pripomína, že boj proti týmto javom závisí od vzdelávania a informovanosti verejnosti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli programy na zvýšenie informovanosti na školách, a naliehavo vyzýva Komisiu na podporu úsilia členských štátov v tejto súvislosti, najmä vypracovaním usmernení pre tento postup;

43.  je presvedčený, že by sa mala systematicky rozvíjať informovanosť o trestných činoch z nenávisti medzi príslušníkmi polície a súdnymi orgánmi v členských štátoch a že obete týchto trestných činov by mali byť informované a podporované, aby tieto prípady nahlásili; žiada, aby sa na úrovni EÚ zaviedla odborná príprava pre policajných príslušníkov, ktorá im umožní účinne bojovať proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom; zdôrazňuje, že túto odbornú prípravu má zabezpečovať Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a má stavať na osvedčených postupoch na vnútroštátnej úrovni a na práci FRA;

44.  víta skutočnosť, že Komisia vytvorila skupinu na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;

45.  vyzýva túto skupinu na vysokej úrovni vytvorenej Komisiou, aby pracovala predovšetkým na harmonizácii vymedzenia pojmov „trestný čin z nenávisti“ a „nenávistný prejav“ v Európe; je presvedčený, že skupina by sa mala zaoberať aj nenávistnými prejavmi a podnecovaním násilia, ktoré možno pripísať politickým predstaviteľom;

46.  žiada, aby sa tento jav zastavil zlepšeným monitorovaním, vyšetrovaním a následným stíhaním autorov prejavov, ktoré sú nezlučiteľné s európskymi právnymi predpismi, zo strany príslušných justičných orgánov a v spolupráci s občianskou spoločnosťou a spoločnosťami zo sektora IT, pričom sa bude chrániť sloboda prejavu a právo na súkromie;

47.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby navrhla prepracovanie rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, aby zahŕňala ostatné formy trestných činov z nenávisti, aby zahŕňalo iné formy trestných činov z nenávisti;

Diskriminácia

48.  odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu z akýchkoľvek dôvodov, ako sú predsudky voči pohlaviu, rase, farbe pleti, etnickému či sociálnemu pôvodu, genetickým vlastnostiam, jazyku, náboženstvu alebo osobnému presvedčeniu, politickému alebo inému názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodeniu, zdravotnému postihnutiu, veku alebo sexuálnej orientácii, ako je zakotvené v článku 21 charty, alebo akúkoľvek inú formu neznášanlivosti alebo xenofóbie a pripomína článok 2 Zmluvy o EÚ;

49.  uznáva, že sekularizmus ako striktné oddelenie cirkvi a štátu a neutrálnosť štátu sú nevyhnutné na ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery, na zaručenie rovnakého prístupu ku všetkým náboženstvám a vieram, na boj proti diskriminácii založenej na základe náboženského vyznania alebo viery;

50.  poznamenáva, že navrhovaná smernica o rovnakom zaobchádzaní z roku 2008 ešte stále čaká na schválenie v Rade; opakuje svoju výzvu Rade, aby čo najskôr prijala svoju pozíciu k návrhu;

51.  pripomína povinnosť členských štátov v plnej miere implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci územia členských štátov;

52.  pripomína, že ľudské práva sú všeobecné a žiadna menšina by nemala byť diskriminovaná; zdôrazňuje, že práva menšín sú neoddeliteľnou súčasťou zásady právneho štátu; konštatuje, že riziko porušovania práv menšín je väčšie, keď sa nedodržiava zásada právneho štátu;

53.  odsudzuje prípady diskriminácie, segregácie, nenávistných prejavov, trestných činov z nenávisti a sociálneho vylúčenia, ktoré Rómovia zažívajú; odsudzuje sústavnú diskrimináciu Rómov v prístupe k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a trhu práce; pripomína, že všetkým európskym občanom by sa mala poskytovať rovnaká pomoc a ochrana bez ohľadu na ich etnický pôvod;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v konzultácii s predstaviteľmi menšín zhromažďovali spoľahlivé a porovnateľné údaje o rovnosti s cieľom merať nerovnosti a diskrimináciu;

55.  vyzýva členské štáty, aby si pri riešení problémov, ktoré prekonávajú menšiny v celej Európskej únii, vymieňali osvedčené postupy a uplatňovali overené riešenia;

56.  zdôrazňuje význam vykonávania politík rovnosti, ktoré umožňujú všetkým etnickým, kultúrnym a náboženským menšinám uplatňovanie ich nesporných základných práv;

57.  nabáda tie členské štáty, ktoré to ešte neurobili, aby ratifikovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov; rovnako pripomína potrebu uplatňovať zásady vypracované v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE);

58.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby dôsledne zohľadnili práva menšín, zaistili právo na používanie menšinového jazyka a chránili jazykovú rozmanitosť v Únii; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoj plán na podporu vyučovania a používania regionálnych jazykov, ktorý ponúka možnosť bojovať proti jazykovej diskriminácii v EÚ;

59.  nabáda k začleneniu vzdelávania o hodnotách tolerancie do školských osnov s cieľom poskytnúť deťom nástroje, ktoré potrebujú na identifikáciu všetkých foriem diskriminácie, či už antimoslimského, antisemitského, antiafrického, protirómskeho charakteru, alebo diskriminácie LGBTI alebo inej menšiny;

60.  vyzýva Komisiu, aby poskytovala informácie o najlepších postupoch v členských štátoch s cieľom riešiť rodové stereotypy v školách;

61.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby LGBTI zažívajú šikanovanie a obťažovanie a sú diskriminované v rôznych oblastiach svojho života;

62.  odsudzuje všetky formy diskriminácie LGBTI osôb; nabáda členské štáty k tomu, aby prijímali zákony a opatrenia na potláčanie homofóbie a transfóbie;

63.  nabáda Európsku komisiu, aby predložila program EÚ, ktorým sa zaručia rovnaké práva a príležitosti pre všetkých občanov, a rešpektovala pritom právomocí členských štátov a aby monitorovala správnu transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ, ktoré súvisia s právami LGBTI osôb; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi práva LGBTI osôb;

64.  vyzýva členské štáty, ktoré prijali právne predpisy týkajúce sa partnerstva a/alebo manželstva osôb rovnakého pohlavia, aby uznali ustanovenia s podobnými účinkami, ktoré prijali iné členské štáty; pripomína povinnosť členských štátov v plnej miere vykonávať smernicu 2004/38/ES, a to aj v prípade párov rovnakého pohlavia a ich detí; víta skutočnosť, že čoraz viac členských štátov zaviedlo a/alebo upravilo svoje právne predpisy v oblasti spolužitia, registrovaného partnerstva a manželstva s cieľom prekonať diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, s ktorou sa stretávajú páry rovnakého pohlavia a ich deti, a vyzýva ostatné členské štáty, aby zaviedli podobné právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na úplné vzájomné uznávanie účinkov všetkých dokladov o osobnom stave v celej EÚ vrátane právneho uznania rodu, manželstiev a registrovaných partnerstiev, aby sa občanom, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohyb, zmenšili diskriminačné právne a administratívne prekážky;

65.  víta iniciatívy na zákaz terapie na zmenu sexuálnej orientácie LGBTI osôb a na zákaz patologizácie transidentít a naliehavo žiada všetky členské štáty, aby prijali podobné opatrenia, ktoré rešpektujú a presadzujú právo na rodovú identitu a rodové vyjadrenie;

66.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že transrodové osoby sú v niekoľkých členských štátoch ešte stále považované za duševne choré, a vyzýva tieto štáty, aby prehodnotili svoje vnútroštátne katalógy duševných chorôb a vypracovali alternatívne modely prístupu bez stigmatizácie, a tak zaistili, že potrebná lekárska starostlivosť bude naďalej dostupná pre všetky transrodové osoby; vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že v súčasnosti niektoré členské štáty stále uplatňujú požiadavky na transrodové osoby, napr. lekárske zásahy, aby mohla byť ich zmena pohlavia uznaná (a to i v pasoch a úradných dokladoch totožnosti), a nútenú sterilizáciu ako podmienku na zmenu pohlavia; poznamenáva, že takéto požiadavky jasne porušujú ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenie o najlepších modeloch právneho uznania rodu v Európe; vyzýva členské štáty, aby uznali zmenu pohlavia a poskytli prístup k rýchlemu, dostupnému a transparentnému právnemu uznaniu rodu bez nutnosti lekárskych zásahov, ako sú operácie či sterilizácie alebo súhlas psychiatra;

67.  víta iniciatívu Komisie, pokiaľ ide o depatologizáciu transrodových identít v rámci revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie; vyzýva Komisiu na zintenzívnenie úsilia s cieľom zabrániť tomu, aby sa z rodovej variácie v detstve stala nová diagnóza v tejto klasifikácii;

68.  vyzýva Komisiu, aby zbierala údaje o porušovaní ľudských práv, s ktorým sa stretávajú intersexuálne osoby v rôznych oblastiach života, a aby členským štátom poskytla usmernenia o najlepších postupoch na ochranu základných práv intersexuálnych osôb; vyjadruje poľutovanie nad tým, že operácia zameraná na tzv. normalizáciu intersexuálnych detí sa stále realizuje v členských štátoch EÚ, hoci nie je lekársky potrebná a aj keď deťom tieto lekárske postupy spôsobujú dlhodobú psychickú traumu;

69.  vyzýva členské štáty, aby plne vykonali smernicu o právach obetí(3) a identifikovali a napravili nedostatky v systéme ochrany práv obetí s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny ako práva detí, menšinových skupín alebo obetí trestných činov z nenávisti;

70.  naliehavo žiada, aby EÚ a jej členské štáty bojovali proti všetkým formám násilia a diskriminácie voči ženám a aby stíhali páchateľov; predovšetkým vyzýva členské štáty, aby účinne riešili dôsledky domáceho násilia a sexuálneho vykorisťovania vo všetkých jeho formách, a to aj v prípade utečencov a detí migrantov, ako aj v prípade manželstiev maloletých či manželstiev vynútených násilím;

71.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a poskytovali pre policajných a justičných pracovníkov pravidelnú odbornú prípravu o nových formách násilia páchaného na ženách;

72.  víta skutočnosť, že všetky členské štáty podpísali Istanbulský dohovor a že ho podpísala Európska únia; vyzýva členské štáty, ktoré ešte dohovor neratifikovali, aby to urobili;

73.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti sexuálnemu obťažovaniu a sexuálnemu násiliu;

74.  pripomína, že chudoba vo vyššom veku je mimoriadne znepokojivá v prípade žien z dôvodu pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, ktoré vyúsťujú do rozdielov v dôchodkoch žien a mužov;

75.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali vhodné politiky na podporu starších žien a odstránenie systémových príčin rodových rozdielov v odmeňovaní;

76.  zdôrazňuje potrebu ukončiť diskrimináciu voči osobám so zdravotným postihnutím, udeliť im rovnaké sociálne a politické práva vrátane volebného práva, ako je uvedené v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

77.  uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie žien súvisí s radom ľudských práv vrátane práva na život, práva na život bez mučenia, práva na prístup k zdravotnej starostlivosti, práva na súkromie, práva na vzdelanie a zákazu diskriminácie; zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú nárok požívať svoje základné práva rovnocenne s inými;

78.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali základné právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti; trvá na tom, že Únia musí zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti o najlepších postupoch v tejto oblasti a ich podpore, a to aj v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti zdravia, pričom je nutné rešpektovať právomoci členských štátov, keďže zdravie je základným ľudským právom nevyhnutným na uplatňovanie ďalších ľudských práv; v tejto súvislosti pripomína veľký význam, ktorý má súlad a konzistentnosť vnútorných a vonkajších politík EÚ v oblasti ľudských práv;

79.  zdôrazňuje, že akýkoľvek systém plošného hromadného sledovania predstavuje vážne porušenie základných práv občanov; zdôrazňuje, že všetky legislatívne návrhy členských štátov týkajúce sa spôsobilostí spravodajských orgánov vykonávať dohľad by mali vždy byť v súlade s chartou a so zásadou proporcionality a zákonnosti;

80.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali čísla na horúcu linku pre nezvestné deti (116 000) a detské linky pomoci (116 a 111) medzi širokou verejnosťou a príslušnými zainteresovanými stranami vo vnútroštátnych systémoch ochrany detí; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili občanom prístup k vhodným službám zohľadňujúcim potreby detí, ktoré sú prístupné dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni v celej EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v prípade potreby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky;

81.  naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa spojili v úsilí bojovať proti porušovaniu práv detí; opakuje svoju výzvu, aby členské štáty, ktoré to ešte neurobili, transponovali a účinne vykonali smernicu o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii(4); vyzýva členské štáty, aby v záujme boja proti tomuto javu posilnili právne možnosti, technické kapacity a finančné zdroje orgánov presadzovania práva s cieľom zintenzívniť spoluprácu vrátane spolupráce s Europolom; zdôrazňuje úlohu odborníkov, ktorí pracujú s deťmi, pri odhaľovaní známok fyzického a psychického násilia páchaného na deťoch vrátane kybernetického šikanovania; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa zvýši povedomie týchto pracovníkov a aby dostali primeranú odbornú prípravu;

82.  berie na vedomie pozitívny vývoj v určitých členských štátoch, pokiaľ ide o práva obetí; konštatuje však, že vo všeobecných službách podpory obetiam trestných činov stále existujú zjavné nedostatky;

83.  víta akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 a akčný plán týkajúci sa európskej elektronickej justície (2014 – 2018);

84.  vyzýva Komisiu, aby vymenovala koordinátorov EÚ pre boj proti afrofóbii a neznášanlivosti voči Rómom, ktorí budú zodpovední za zlepšenie koordinácie a súdržnosti medzi inštitúciami EÚ, agentúrami EÚ, členskými štátmi a medzinárodnými aktérmi a za rozvoj existujúcich a nových politík EÚ v záujme odstraňovania afrofóbie a neznášanlivosti voči Rómom; zdôrazňuje predovšetkým, že úlohou koordinátora pre boj proti neznášanlivosti voči Rómom je posilniť a doplniť činnosť oddelenia Komisie pre nediskrimináciu a koordináciu Rómov tým, že sa posilní tím, vyčlenia sa primerané prostriedky a zamestná sa viac ľudí, aby sa dosiahli dostatočné kapacity na boj proti neznášanlivosti voči Rómom, zvyšovanie povedomia o holokauste Rómov a podporu pamiatky holokaustu; navrhuje prijatie európskych rámcov pre národné stratégie na boj proti afrofóbii, antisemitizmu a islamofóbii;

85.  odsudzuje kroky vlád členských štátov, aby oslabili a démonizovali civilizovanú spoločnosť a mimovládne organizácie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytli podporu organizáciám občianskej spoločnosti, keďže často vykonávajú dôležitú prácu, ktorá dopĺňa sociálne služby poskytované štátom alebo dokonca kompenzuje nedostatky, ktoré nerieši štát;

86.  navrhuje vymenovanie koordinátora EÚ pre občiansky priestor a demokraciu, ktorého úlohou bude koordinácia práce EÚ a členských štátov v tejto oblasti a ktorý zároveň bude mať úlohu v oblasti dohľadu a slúžiť ako kontaktný bod pre MVO, pokiaľ ide o prípady spojené s obťažovaním, ktoré obmedzujú ich prácu;

87.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre zapojenie občianskej spoločnosti a ukazovatele týkajúce sa občianskeho priestoru;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://migration.iom.int/docs/2016_Flows_to_Europe_Overview.pdf
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

Posledná úprava: 1. októbra 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia