Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2006(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0045/2018

Predkladané texty :

A8-0045/2018

Rozpravy :

PV 12/03/2018 - 21
CRE 12/03/2018 - 21

Hlasovanie :

PV 13/03/2018 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0068

Prijaté texty
PDF 386kWORD 61k
Utorok, 13. marca 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Úloha regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21
P8_TA(2018)0068A8-0045/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21 (2017/2006(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán slúžiacu ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11), ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

–  so zreteľom na článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 Parížskej dohody, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrení na ochranu klímy,

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP 23)(3),

–  so zreteľom na nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 11: „premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“,

–  so zreteľom na ustanovenia Amsterdamského paktu, ktorými sa zavádza mestská agenda EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ(4),

–  so zreteľom na správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 12/2016 s názvom Adaptácia miest na zmenu klímy v Európe 2016 a č. 1/2017 s názvom Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe v roku 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody (COM(2016)0110),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 8. februára 2017 s názvom Smerom k novej stratégii EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy – integrovaný prístup(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na článok 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach (ďalej len „NSU“) (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013(6)), v ktorom sa stanovuje, že „ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja“,

–  so zreteľom na dohody o partnerstve a programy v rámci NSU, ktorými by sa podľa článku 8 NSU malo podporovať „efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu“,

–  so zreteľom na konkrétne tematické ciele podporované z každého európskeho štrukturálneho a investičného fondu (EŠIF) vrátane technologického rozvoja a inovácií, prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, adaptácie na zmenu klímy a podpory efektívneho využívania zdrojov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na piatu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0045/2018),

A.  keďže nárast extrémnych výkyvov počasia je priamym následkom zmeny klímy spôsobenej človekom a bude mať aj naďalej a čoraz častejšie negatívny vplyv v mnohých častiach Európy, v dôsledku čoho budú obývané ekosystémy zraniteľnejšie; keďže podľa scenárov Medzivládneho panelu o zmene klímy by sa teplota na planéte mohla do roku 2100 zvýšiť o 0,9 – 5,8 ºC;

B.  keďže v 7. environmentálnom akčnom programe (EAP), ktorý bude určovať smerovanie európskej politiky v oblasti životného prostredia do roku 2020, sa zlepšenie udržateľnosti miest Únie označuje za prioritný cieľ spoločne s troma kľúčovými horizontálnymi cieľmi, ktorými sú ochrana, zachovávanie a zveľaďovanie prírodného bohatstva Únie, prechod Únie na ekologické a konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a ochrana občanov Únie pred environmentálnymi tlakmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt;

C.  keďže zmena klímy by mohla zhoršiť spoločenské zmeny, ak sa nepodniknú žiadne ďalšie kroky; keďže by sa mali brať do úvahy výrazné migračné toky, ktoré sa očakávajú v dôsledku týchto globálnych zmien klímy a vyplývajú z dôsledkov pohybu obyvateľstva, ktorý bude klásť nové požiadavky na infraštruktúru miest;

D.  keďže podľa hlavných zistení uvedených v správe EEA č. 12/2016 už EÚ pociťuje realitu zmeny klímy v podobe extrémnych poveternostných javov a postupných dlhodobých účinkov, ako sú hurikány, búrky, dezertifikácia, suchá, erózia pevniny a pobreží, prudké dažde, vlny horúčav, záplavy, zvyšovanie hladiny morí, nedostatok vody, lesné požiare a šírenie tropických chorôb;

E.  keďže v dôsledku zmeny klímy existuje zvýšené riziko zániku niektorých rastlinných a živočíšnych druhov a výskytu infekčných chorôb spôsobených klimatickými faktormi; keďže v oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny a iné regióny EÚ, ktoré môžu byť zraniteľné z topografického hľadiska, sa účinky zmeny klímy prejavujú ešte intenzívnejšie;

F.  keďže z najnovších štúdií navyše vyplýva, že rôzne pozorované zmeny v životnom prostredí a spoločnosti, ako napríklad zmeny lesných druhov, usadenie inváznych nepôvodných druhov a prepuknutie chorôb, boli spôsobené alebo zhoršené globálnou zmenou klímy, v dôsledku čoho sa ľudia, príroda a ekosystémy, v ktorých žijú, stanú zraniteľnejšími, ak sa neprijmú konkrétne opatrenia; keďže integrovaná podpora EÚ s cieľom zlepšiť solidaritu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi by pomohla zabezpečiť, aby regióny najviac postihnuté zmenou klímy mohli prijímať opatrenia potrebné na adaptáciu;

G.  keďže zmena klímy má vplyv na sociálne rozdiely, ktoré sa v EÚ zväčšovali už v poslednom desaťročí, pričom rastie aj zraniteľnosť najslabších populácií spoločnosti, ktoré majú menšiu schopnosť a menej zdrojov, aby sa vysporiadali s jej účinkami; keďže zraniteľnosť jednotlivcov voči dôsledkom zmeny klímy je vo veľkej miere podmienená ich schopnosťou získať prístup k základným zdrojom a keďže verejné orgány by mali zabezpečiť prístup k týmto základným zdrojom;

H.  keďže takmer 72,5 % obyvateľstva EÚ, čo je približne 359 miliónov ľudí, žije v mestách; keďže EÚ je navyše zodpovedná za 9 % celosvetových emisií a na mestské oblasti pripadá 60 – 80 % celosvetovej spotreby energie a približne rovnaký podiel emisií CO2;

I.  keďže rozhodnutia týkajúce sa mestskej infraštruktúry budú mať vplyv na schopnosť miest odolať zmene klímy; keďže mestá, spoločnosti a iné neštátne subjekty majú potenciál prispieť k zmierneniu zmeny klímy, a to v rozsahu 2,5 – 4 miliárd ton CO2 do roku 2020; keďže regióny a mestá sú schopné znížiť globálne emisie o 5 % v záujme splnenia cieľov Parížskej dohody a keďže majú potenciál obmedziť globálne emisie výrazným spôsobom;

J.  keďže v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 11 (Dosiahnuť, aby boli mestá a ľudské sídla inkluzívne, bezpečné, pružné a udržateľné) sa má do roku 2020 výrazne zvýšiť počet miest a ľudských sídel, ktoré prijímajú a uplatňujú integrované politické opatrenia a plány na začlenenie, efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu i odolnosť voči katastrofám, a vypracovať a implementovať globálne riadenie rizika katastrof na všetkých úrovniach v súlade so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030;

K.  keďže orgány miestnej samosprávy patria medzi hlavných príjemcov finančných prostriedkov z európskych zdrojov;

L.  keďže v článku 7 ods. 2 Parížskej dohody sa uznáva, že adaptácia je celosvetovou výzvou, ktorej čelia všetci a ktorá má miestny, nižší ako národný, národný, regionálny a medzinárodný rozmer; keďže činnosť miestnych orgánov a neštátnych subjektov má rozhodujúci význam pre zabezpečenie toho, aby vlády mohli vykonávať svoje záväzky v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy;

M.  keďže stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216), ako aj príslušné právne predpisy EÚ týkajúce sa európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) určujú hlavné ciele a súvisiace politické opatrenia, a to najmä prostredníctvom zavádzania mechanizmov, ako sú ex ante kondicionality a tematické ciele súvisiace s klímou v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, napríklad tematické ciele č. 4: Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, č. 5: Podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizík a č. 6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov, čo viedlo k zvýšenému a cielenejšiemu financovaniu opatrení v oblasti klímy v rámci aspoň niektorých európskych štrukturálnych a investičných fondov;

N.  keďže regióny a mestá prejavili svoju angažovanosť, pokiaľ ide o proces UNFCCC, a to tým, že sa zapojili do akčného programu z Limy a Paríža a platformy neštátnych subjektov pre oblasť klímy (NAZCA);

Všeobecný rámec

1.  víta úlohu, ktorú EÚ zohrávala v rámci Parížskej dohody COP 21, a jej rolu svetového vodcu v oblasti boja proti zmene klímy; poukazuje na to, že ciele Európy týkajúce sa zmeny klímy patria k najambicióznejším na svete; naliehavo žiada, aby sa zmiernenie zmeny klímy považovalo za významnú prioritu politík EÚ v oblasti súdržnosti s cieľom splniť a zachovať záväzky Parížskej dohody/COP 21 prostredníctvom podpory inovácií v oblasti čistej energie, obehového hospodárstva, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, a to bez dosahu na nevyhnutné adaptačné opatrenia, pričom súčasne treba zachovať základnú úlohu a ciele politiky súdržnosti v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

2.  schvaľuje prístup k riešeniu zmeny klímy, ktorý by vychádzal z cieľov trvalo udržateľného rozvoja (OSN) a Amsterdamského paktu (mestská agenda EÚ); zdôrazňuje, že Európa sa musí stať skutočným svetovým vodcom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako to navrhuje Komisia, a pripomína, že mestská agenda EÚ prispieva k vykonávaniu programu OSN – Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – prostredníctvom cieľa inkluzívnych, bezpečných a udržateľných miest; v tejto súvislosti berie do úvahy mnohé rozdiely medzi európskymi miestnymi orgánmi a ich rôznorodý potenciál; požaduje, aby sa pri vykonávaní mestskej agendy uplatňoval pružný a individuálny prístup, ktorý poskytne stimuly a usmernenia s cieľom v plnej miere využívať potenciál miest;

3.  pripomína, že vo svojom uznesení zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme v Paríži(7) žiada členské štáty, aby zvážili možnosť prijatia dodatočných záväzkov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov (GHG); poukazuje na to, že je potrebná maximálna transparentnosť a kontrola procesu COP 21;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili ambiciózne ciele, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ v oblasti opatrení proti zmene klímy a v nadväznosti na požiadavku, ktorú Výbor regiónov uviedol vo svojom stanovisku z 9. februára 2017 s názvom Smerom k novej stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy – integrovaný prístup;

5.  odsudzuje nezodpovedné stratégie, ktoré ohrozujú životné prostredie, ako napríklad určité hospodárske činnosti a konkrétne priemyselné odvetvia spôsobujúce vysokú úroveň znečistenia, a zdôrazňuje zodpovednosť všetkých vrstiev spoločnosti za prispievanie k opatreniam nevyhnutným na zvrátenie trendu, ktorý ohrozuje život na našej planéte; zdôrazňuje skutočnosť, že chýbajú informácie o opatreniach, ktoré prijali niektoré priemyselné odvetvia s cieľom bojovať proti následkom znečistenia, a o hľadaní riešení, ktoré menej znečisťujú životné prostredie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré osoby z oblasti vedy, médií a politiky, ktoré majú významný vplyv na verejnú mienku, naďalej popierajú dôkazy o zmene klímy;

6.  vyjadruje poľutovanie nad deklarovaným zámerom USA odstúpiť od Parížskej dohody a víta skutočnosť, že mnoho nefederálnych subjektov, najmä štátov a miest USA, opätovne potvrdilo svoje odhodlanie splniť ciele stanovené v uvedenej dohode; nabáda miestne a regionálne orgány v USA, ktoré sa chcú zapojiť do boja proti zmene klímy, aby v rámci svojich projektov spolupracovali a vytvorili partnerstvá s inými verejnými a súkromnými partnermi a aby si v tomto smere vymieňali osvedčené postupy; požaduje nové riadenie, ktoré by mohlo zabezpečiť finančné prostriedky na opatrenia v oblasti klímy, a lepšiu integráciu regiónov a miest a ich zastupiteľských orgánov;

7.  zdôrazňuje, že mestá musia zohrávať rozhodujúcu úlohu, čo sa týka boja proti zmene klímy, a to v koordinovanej vzájomnej previazanosti s vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými regiónmi, ktorých sú súčasťou; nabáda vedúcich predstaviteľov na nižšej ako národnej úrovni a národné vlády, aby ďalej spolupracovali na medzinárodnej úrovni prostredníctvom platforiem, ako je partnerstvo Priatelia miest (Friends of Cities); domnieva sa, že konkrétne v prípade integrovaného udržateľného rozvoja miest by miestne orgány mali mať právomoc nielen vyberať projekty, ale aj pripravovať, navrhovať a vykonávať miestne rozvojové programy; poukazuje na možné pozitívne aspekty pre rast a ekologické pracovné miesta;

8.  konštatuje, že miestne orgány sú zodpovedné za realizáciu väčšiny opatrení na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na ňu a vykonávanie väčšiny právnych predpisov EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné konať, pokiaľ ide o mestské plánovanie, mobilitu, verejnú dopravu a infraštruktúru, energetickú hospodárnosť budov, vzdelávacie kampane, inteligentné mestá, inteligentné siete a regionálne dotácie, aby sa realizovala Parížska dohoda;

9.  konštatuje, že primátori a starostovia miest sa svojim voličom priamo zodpovedajú za svoje rozhodnutia a môžu konať efektívnejšie a rýchlejšie a často s okamžitými výsledkami, ktoré majú výrazný dosah;

10.  žiada vlády jednotlivých členských štátov, aby pomáhali mestám a regiónom plniť medzinárodné záväzky, čo sa týka podpory iniciatív v oblasti klímy a energetiky na miestnej a regionálnej úrovni;

11.  poukazuje na to, že zmena klímy a sociálne a hospodárske faktory sa vzájomne ovplyvňujú, a preto je potrebná zastrešujúca vízia, ktorá bude účinná na miestnej a regionálnej úrovni;

12.  upozorňuje na spoločenské náklady a hospodárske dôsledky spôsobené emisiami skleníkových plynov, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú mestskú infraštruktúru a systémy verejného zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ktoré sú – v určitých obdobiach a v určitých mestách a regiónoch – preťažené a čelia neistej hospodárskej situácii; konštatuje, že tieto systémy tak budú vystavené dodatočnému tlaku a budú musieť uspokojovať rastúce a zložitejšie potreby; víta potenciálne ekonomické prínosy pre mestá, ktoré investujú a preberajú vedúcu úlohu v oblasti infraštruktúry s nízkymi emisiami uhlíka, vrátane znížených nákladov na energiu a na údržbu a nižších výdavkov na verejné zdravie, čo sa zlepšuje vďaka obmedzeniu znečisťujúcich látok;

13.  uznáva, že zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu sú dlhodobými procesmi presahujúcimi rámec volebných cyklov a rozhodnutí na miestnej i regionálnej úrovni, a požaduje, aby sa vnímali ako zdroj príležitostí vzhľadom na ďalšie výzvy, ako je zamestnanosť a opatrenia na zlepšenie zdravia, kvality života a verejných služieb; poznamenáva, že Parížska dohoda predpokladá aktívne zapojenie zainteresovaných aktérov, ktorí nie sú zmluvnými stranami, prostredníctvom procesov technického preskúmania v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu;

14.  uznáva rozhodujúcu úlohu regiónov, miest a obcí, pokiaľ ide o podporu zodpovednosti za transformáciu energetiky a presadzovanie cieľov v oblasti klímy a energetiky zdola; poznamenáva, že regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na testovanie a realizáciu integrovaných energetických riešení v priamej spolupráci s občanmi; zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať transformáciu energetiky a miestne investície do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; podčiarkuje, že inovácie v oblasti čistej energie a malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľov Parížskej dohody; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k finančným opatreniam, ktoré budú zohľadňovať osobitné znaky a dlhodobú hodnotu miestnych energetických spoločenstiev pre trh s energiou, životné prostredie a spoločnosť, a aby podporovali úlohu jednotlivých výrobcov-spotrebiteľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie s cieľom zvýšiť sebestačnosť a vlastnú výrobu; vyzýva mestá a regióny, aby prevzali vedúcu úlohu pri podpore energetickej účinnosti a výrobe energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a obmedziť znečistenie ovzdušia;

15.  opakuje, že je nutné, aby regióny vykonávali smernicu 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, a žiada, aby sa prostriedky zo štrukturálnych fondov cielene vyčleňovali alebo posilňovali v záujme podpory energetickej efektívnosti verejných budov a sebestačnosti obcí prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov; požaduje, aby sa občianske projekty spolupráce v oblasti energie podporovali zo štrukturálnych fondov a prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže na národnej a regionálnej úrovni;

16.  konštatuje, že podľa najnovších štatistík predstavuje podiel EÚ na globálnych emisiách skleníkových plynov približne 10 %, a preto nemožno negatívne klimatické trendy zvrátiť bez globálnych opatrení; poukazuje však na to, že EÚ by mohla v tomto smere zohrávať vedúcu úlohu, najmä presadzovaním riešení v oblasti čistej energie a technológií;

17.  pripomína, že v mestskej agende EÚ sa podporuje nová pracovná metóda, prostredníctvom ktorej sa naplno využije potenciál miest na reagovanie na globálne problémy súvisiace so zmenou klímy a v rámci ktorej sa osobitná pozornosť bude venovať lepšej regulácii, prístupu k financiám a výmene poznatkov;

EÚ a politika súdržnosti

18.  domnieva sa, že budúci viacročný finančný rámec (VFR) by mal podľa potreby zvýšiť svoje ambície, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v oblasti klímy, a že by malo dôjsť k nárastu podielu výdavkov vyčlenených na tento účel;

19.  pripomína záväzok venovať aspoň 20 % rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 (približne 212 miliárd EUR) na opatrenia súvisiace s klímou; žiada Komisiu a členské štáty, aby vzali náležite na vedomie osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31 z roku 2016, ktorá upozorňuje na vážne riziko, že 20 % cieľ sa nedosiahne, ak nebudú prijaté ďalšie opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament neustále informovala o pokroku v tejto dôležitej oblasti; zdôrazňuje, že v rámci Európskeho sociálneho fondu ani v sektore poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a rybárstva nedošlo k zásadnému posunu smerom k opatreniam v oblasti klímy a neboli plne preskúmané všetky potenciálne príležitosti na financovanie opatrení súvisiacich s klímou;

20.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí zohrávať politika súdržnosti pri riešení výziev spojených so zmenou klímy na regionálnej a miestnej úrovni; opakuje, že treba zvýšiť rozpočet na politiku súdržnosti na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že v rámci politiky súdržnosti by sa mala venovať osobitná pozornosť mestským investíciám do kvality ovzdušia, obehového hospodárstva, adaptácie na klímu, riešení týkajúcich sa rozvoja ekologickej infraštruktúry a energetickej a digitálnej transformácie;

21.  podporuje vytvorenie nástroja na analýzu nákladov a prínosov, ktorý miestnym samosprávam umožní pochopiť vplyv projektov z hľadiska znižovania emisií uhlíka a naplno využívať finančné príležitosti dostupné na úrovni EÚ;

22.  domnieva sa, že politika súdržnosti by mala zahŕňať prístupy zmiernenia zmeny klímy i adaptácie na ňu, pričom je potrebné ich rozlišovať, ale zároveň brať do úvahy, že musia byť koordinované, a zaviesť jasné mechanizmy financovania na stimulovanie a podnecovanie politík a opatrení v každej oblasti; zastáva názor, že uvedené mechanizmy by sa mohli vykonávať prostredníctvom jasných a merateľných investičných plánov za účasti miest a regiónov (vrátane verejných orgánov, priemyslu, zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti) a že táto účasť by sa mala týkať aj fázy vykonávania a hodnotenia;

23.  konštatuje, že iba pätnásť členských štátov prijalo akčný plán a stratégiu na adaptáciu, ktoré však zahŕňajú len zopár konkrétnych opatrení v teréne; domnieva sa, že plánovanie EŠIF v budúcnosti by malo byť lepšie prepojené s národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy na rok 2030; zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa malo ďalej zlepšiť začleňovanie cieľov v oblasti klímy, napríklad užším prepojením investícií v rámci politiky súdržnosti s celkovými plánmi členských štátov na splnenie cieľa na rok 2030; poukazuje na to, že ciele EÚ v oblasti klímy sa teda budú musieť zohľadňovať pri posudzovaní dohôd o partnerstve, pričom operačné programy budú musieť byť naďalej úzko prepojené so stratégiami a plánmi všetkých členských štátov v oblasti adaptácie, a to s cieľom zabezpečiť koordináciu a súdržnosť na všetkých úrovniach plánovania a riadenia, najmä v prípadoch, keď fondy EÚ tvoria vysoký percentuálny podiel dostupných verejných výdavkov; konštatuje, že pri posudzovaní operačných programov sa preto bude musieť zvážiť, nakoľko účinne prispievali k zníženiu emisií skleníkových plynov, pričom sa treba zamerať na spoločnú metodiku sledovania a proces monitorovania, aby sa zabránilo environmentálne klamlivým informáciám;

24.  naliehavo žiada, aby investície v rámci politiky súdržnosti boli v súlade s účinnou politikou v oblasti klímy s cieľom zaručiť environmentálnu udržateľnosť;

25.  zdôrazňuje, že inovačná politika a mestský rozmer predstavujú vhodný priestor na synergiu medzi cieľmi v oblasti klímy a širšími hospodárskymi cieľmi politiky súdržnosti; požaduje preto vypracovanie osobitných ustanovení pre udržateľný mestský rozvoj a mestské inovácie, aby tieto oblasti boli v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 výrazne finančne posilnené;

26.  vyzýva rôzne partnerstvá, ktoré sa zaoberajú otázkami súvisiacimi so zmiernením zmeny klímy v rámci mestskej agendy EÚ, aby urýchlene prijali a predstavili svoje akčné plány; okrem toho žiada Komisiu, aby v budúcich legislatívnych návrhoch zohľadnila návrhy obsiahnuté v daných akčných plánoch, najmä pokiaľ ide o lepšiu reguláciu, financovanie a poznatky;

27.  zdôrazňuje, že v záujme plnenia dlhodobejších cieľov Parížskej dohody je nutná väčšia súdržnosť vo vzťahu k investíciám s dlhodobým plánom dekarbonizácie pre trh na úrovni regiónu/členského štátu/EÚ ako celku, a vyzýva na prijatie opatrení na uľahčenie prístupu k financovaniu, ktoré umožnia, aby sa k finančným prostriedkom dostali menšie mestá a regióny; okrem toho zdôrazňuje, že pre regióny závislé od uhlíka by sa malo sprístupniť prioritné financovanie s cieľom umožniť bezproblémový prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami a že prioritou by sa mal stať prechod pracovníkov v odvetviach s vysokými emisiami uhlíka do alternatívneho zamestnania; vyzýva Komisiu, aby navrhla, že v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 by znižovanie emisií (spoločne s ďalšími opatreniami, ako sú rekultivačné práce alebo činnosti zamerané na obnovu a dekontamináciu opustených priemyselných pozemkov) malo byť dôležitým prvkom pri posudzovaní výkonnosti operačných programov;

28.  zdôrazňuje význam používania ďalších finančných nástrojov a politík, ako je Európsky fond pre strategické investície, Nástroj na prepájanie Európy a Horizont 2020, na financovanie projektov, ktoré prispejú k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na ňu;

29.  trvá na tom, aby granty pre mestá a regióny naďalej zostali hlavnou formou financovania EÚ v rámci politiky súdržnosti, najmä pokiaľ ide o opatrenia na ochranu klímy; zdôrazňuje však, že napriek lepšej súdržnosti a presnosti ukazovateľov vplyvu a výsledkov zmeny klímy tieto ukazovatele nepostačujú na určenie úrovne prínosu politiky súdržnosti k plneniu celkových cieľov EÚ v oblasti klímy, a domnieva sa, že systém monitorovania a sledovania výdavkov súvisiacich s klímou sa musí zdokonaliť, aby sa zabezpečilo, že výdavky EÚ budú poskytovať konkrétny a merateľný príspevok k plneniu cieľov EÚ; požaduje vytvorenie plánu na adaptáciu, v rámci ktorého by sa monitorovali regionálne a miestne opatrenia v oblasti klímy, a vyzýva Komisiu, aby vyhodnocovala percentuálny podiel finančných prostriedkov, ktoré členské štáty vynakladajú na miestnej úrovni na znižovanie emisií skleníkových plynov a zabezpečenie adaptácie územia na zmenu klímy;

30.  uznáva úlohu nástrojov integrovaného územného rozvoja, ako je integrovaná územná investícia a miestny rozvoj vedený komunitou, ktoré môžu mestá využívať ako dodatočné nástroje na financovanie stratégií udržateľného rozvoja miest alebo funkčných oblastí; požaduje integrované miestne prístupy a stratégie zdola nahor na zabezpečenie efektívnejšieho využívania zdrojov, vytváranie odolnosti a adaptáciu na účinky zmeny klímy v oblastiach, ktoré sú ňou najviac postihnuté;

31.  uznáva, že európsky priemysel v oblasti výskumu a vývoja, ktorý sa zameriava na problematiku zmeny klímy, sa v prevažnej miere sústreďuje v mestách EÚ; vyzýva Komisiu, aby mestám a regiónom poskytovala väčšiu podporu v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania povedomia, finančného poradenstva, odborných znalostí, komunikácie, výskumu a vývoja, vzdelávania v oblasti ochrany klímy a poradenstva zameraného na zmiernenie zmeny klímy aj na adaptáciu na ňu, a to najmä posilnením existujúcich nástrojov, ako je poradenská platforma pre investície v mestách URBIS, URBACT a iniciatíva Mestské inovačné opatrenia; žiada Komisiu, aby zaistila, že tieto odvetvia budú naplno využívať globálnu výskumnú spoluprácu, a posilnila tieto nástroje tak, aby pomáhali miestnym samosprávam uskutočňovať projekty vhodné na daný účel a získať prístup k možnostiam financovania s cieľom otestovať inovačné riešenia v rámci stratégií mestského rozvoja; žiada, aby sa orgány tretích krajín na nižšej ako národnej úrovni mohli dobrovoľne zapájať do európskych iniciatív v oblasti vedy, výskumu a technológie, ako je Horizont 2020, a to formálne aj neformálne, s cieľom dosiahnuť spoločné ciele; domnieva sa, že finančné nástroje, ako napríklad svetové fondy v oblasti klímy, by mali byť pre miestne orgány priamo dostupné; je presvedčený, že by sa mala posilniť synergia medzi politikou súdržnosti a politikami v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť rýchle zavádzanie nových nízkouhlíkových technológií;

32.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci programu Horizont 2020 sa bude väčšia pozornosť venovať inovačným a výskumným projektom v oblasti obehového hospodárstva a udržateľných miest a vyčlení sa na ne vyšší objem finančných prostriedkov; nabáda členské štáty, aby s podporou Komisie a Európskej investičnej banky (EIB) posilňovali administratívne kapacity regiónov a miest s cieľom umožniť im v plnej miere využívať možnosti verejného a súkromného financovania na úrovni EÚ;

33.  vyzýva príslušné orgány, aby riešili problém odpadu s cieľom zrealizovať obehové hospodárstvo a podporovať iné spôsoby zneškodňovania ako spaľovanie, pokiaľ ide o odpad, ktorý nemožno opätovne použiť ani recyklovať;

34.  domnieva sa, že v nasledujúcom programovom období bude nutné začleniť otázku zmeny klímy do tvorby programov územnej spolupráce; zdôrazňuje významnú úlohu územnej spolupráce, cezhraničnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pri akciách, ktoré regióny a mestá realizujú na území EÚ i mimo neho, a opakuje, že tento nástroj treba politicky a finančne posilniť, a to tak na účely zmierňovania, ako aj adaptácie; zdôrazňuje, že na riešenie zmeny klímy a realizáciu vhodných opatrení zameraných na zmiernenie jej účinkov je mimoriadne vhodný rámec na vykonávanie spoločných akcií a politických výmen medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi aktérmi z rôznych členských štátov, ako napríklad Interreg; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že v rámci siedmich z 15 nadnárodných programov Interreg v celej Európe sa financujú stratégie, pilotné akcie, odborná príprava a nástroje na pomoc mestám pri budovaní kapacít na znižovanie emisií CO2 a zmierňovanie zmeny klímy s cieľom dosiahnuť ciele EÚ;

Mestá a regióny

35.  víta iniciatívy, ako je Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, a úlohu, ktorú mnohé mestá a regióny zohrali v boji proti zmene klímy a pri ochrane životného prostredia; naliehavo žiada mestá a regióny, aby spolupracovali a urýchlene v ešte väčšej miere začlenili boj proti zmene klímy do inštitucionálneho programu; odporúča, aby mestské orgány vykonávali a pravidelne aktualizovali stratégie dlhodobého inteligentného mestského plánovania a inovatívne prístupy, ako je iniciatíva v oblasti inteligentných miest; zdôrazňuje, že sú potrebné projekty udržateľného a energeticky hospodárneho bývania a inteligentné budovy, ktoré budú šetriť energiu, investície do zdrojov obnoviteľnej energie, ekologické systémy verejnej dopravy, ďalšia podpora projektov zameraných na nízkouhlíkové mestá a regióny a združení miest a miestnych a regionálnych samospráv, ktoré spolupracujú v boji proti globálnemu otepľovaniu;

36.  konštatuje, že je dôležité uplatňovať rámec na podávanie správ založený na objektívnych parametroch a overených metodikách a monitorovať opatrenia v oblasti klímy, ktoré mestá a regióny prijímajú s cieľom vymieňať si údaje o záväzkoch týkajúcich sa klímy a zvýšiť transparentnosť medzi aktérmi, aby sa dosiahli ciele v oblasti klímy;

37.  pripomína, že odvetvie dopravy je takisto zodpovedné za emisie skleníkových plynov i látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré sú nebezpečné pre zdravie a ktorých koncentráciu v mestskom ovzduší upravuje smernica (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie; zastáva názor, že regióny a mestá majú obrovský potenciál znižovať emisie skleníkových plynov z dopravy, a zdôrazňuje potrebu finančných prostriedkov na iniciatívy, ktoré uľahčujú nízkouhlíkovú mobilitu na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mestá prevzali vedúcu úlohu pri podporovaní využívania verejnej dopravy a presadzovaní elektrifikácie verejnej a súkromnej dopravy, a požaduje podporu rôznych modelových regiónov na účely výskumu inteligentných prepojených dopravných systémov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

38.  víta iniciatívy miest, ako sú inteligentné mestá a inteligentné siete, ktorých cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov; zdôrazňuje, že regióny musia zlepšiť opatrenia týkajúce sa zelených miest prostredníctvom podpory energetickej a digitálnej transformácie a že riešenia ako inteligentné siete majú potenciál efektívnejšie zásobovať domácnosti a budovy energiou; uznáva, že spolupráca medzi podnikmi a mestami pomáha vytvárať inovatívne a inkluzívne riešenia, a požaduje ich podporu; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť investície do ďalších udržateľných riešení, ako je zelená infraštruktúra, a najmä do rozširovania plôch s drevinovou vegetáciou v mestách; pripomína, že je nevyhnutné nielen znížiť emisie, ale aj zvýšiť absorpčnú kapacitu CO2 v pôde, a žiada, aby sa posilnila ochrana existujúcich a novovytvorených mestských lesov v regiónoch EÚ;

39.  zdôrazňuje, že sezónne potraviny, ktoré sa vyrábajú na miestnej úrovni, môžu znižovať emisie skleníkových plynov spôsobené prepravou a obmedzovať tak celkovú uhlíkovú stopu potravín; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s potravinárskym sektorom s cieľom zvýšiť udržateľnú výrobu potravín na miestnej a regionálnej úrovni, a víta dobrovoľné opatrenia (ako napríklad semaforové označovanie) na zabezpečenie viditeľnosti vplyvu na klímu a uhlíkovej stopy potravín a iných výrobkov; požaduje, aby sa zaviedli spoločné ukazovatele v rámci celej EÚ s cieľom umožniť dobrovoľné, ale porovnateľné označovanie, a vyzýva miestne orgány, aby uskutočňovali informačné kampane na zvýšenie povedomia o uhlíkovej stope potravín;

40.  poukazuje na to, že opatrenia na zmiernenie zmeny klímy sa musia plánovať na základe spravodlivého rozdelenia úsilia a prínosov medzi rôznych aktérov a že opatrenia na adaptáciu na túto zmenu musia byť zamerané na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva ako celku;

41.  uznáva rozmanitosť a špecifický charakter zraniteľnosti a potenciálu regiónov a poznamenáva, že problémy, zdroje a najúčinnejšie opatrenia sa môžu na každom území líšiť; opakuje preto svoj záväzok voči zásade subsidiarity a zdôrazňuje, že mestá a regióny musia mať potrebnú právomoc a dostatočnú politickú, správnu a finančnú nezávislosť, aby mohli plánovať a vykonávať jednotlivé akcie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby mestá upravili svoje mestské plánovanie prostredníctvom investovania do ekologickej infraštruktúry, mobility, verejnej dopravy a inteligentných sietí s cieľom splniť ciele stanovené v Parížskej dohode; opakuje, že miestne a regionálne orgány ako úrovne správy, ktoré sú najbližšie k jednotlivým občanom a zároveň najbližšie k dosahu výziev súvisiacich so zmenou klímy, majú najkomplexnejší obraz o mnohých problémoch, a preto zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť týmto orgánom administratívnu kapacitu a finančné nástroje na vypracúvanie špeciálne prispôsobených riešení na zmiernenie zmeny klímy;

42.  požaduje účinnejšie a plne transparentné viacúrovňové riadenie, ktoré by mohlo lepšie zapájať miestne samosprávy, regióny a mestá a ich zastupiteľské orgány do rozhodovacieho procesu EÚ a do procesu UNFCCC; žiada, aby sa presadzovala a zaisťovala koordinácia medzi všetkými verejnými orgánmi a aby sa podporovalo zapojenie verejnosti a sociálnych a hospodárskych aktérov, a vyzýva Komisiu, aby podporovala koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi, regiónmi, miestnymi komunitami a mestami; poukazuje na to, že by sa mali podnecovať participatívne modely miestnej samosprávy;

43.  víta rozhodnutie Medzivládneho panelu o zmene klímy vypracovať osobitnú správu o mestách a klíme v roku 2023, čo je záväzok, ktorý bude podnecovať intenzívnejší výskum, pokiaľ ide o význam miest v boji proti zmene klímy; domnieva sa, že mestá by mali poskytnúť podnety do správy o svetovej klíme 2018; okrem toho je presvedčený, že mestá a regióny môžu ovplyvniť tvorbu politiky po prijatí Parížskej dohody uplatnením strategického prístupu k boju proti globálnemu otepľovaniu a k podpore opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v mestských oblastiach, kde žije viac ako polovica svetového obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby v tomto procese presadzovala viacúrovňový pohľad na opatrenia v oblasti klímy s cieľom podporovať inkluzívny klimatický režim, v ktorom sa uznávajú opatrenia prijaté miestnymi orgánmi a orgánmi na nižšej ako národnej úrovni;

44.  vyzýva vnútroštátne orgány, aby zabezpečili decentralizáciu a lepšie uplatňovali zásadu subsidiarity, čím umožnia miestnym a regionálnym orgánom zohrávať významnejšiu úlohu pri riešení zmeny klímy;

45.  konštatuje, že mnohé priemyselné sektory investujú do ekologickej transformácie a zaviazali sa uplatňovať politiku dekarbonizácie; uznáva, že spolupráca medzi podnikmi a mestami vytvára inovatívne a inkluzívne riešenia, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, a pomáha EÚ plniť jej ciele; pripomína, že priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní a riešení nedostatku investícií v mestských oblastiach; žiada o podporu partnerstiev medzi mestami a podnikmi;

46.  zdôrazňuje, že inteligentným plánovaním a investíciami do nízkouhlíkovej a klimaticky odolnej mestskej infraštruktúry možno zlepšiť životné prostredie a kvalitu života občanov, vytvárať pracovné miesta a stimulovať miestne a regionálne hospodárstvo;

47.  vyzýva mestá a regióny, aby využívali iniciatívy EÚ, ako sú mestské inovačné opatrenia, na zavádzanie pilotných projektov v oblasti udržateľného mestského rozvoja;

48.  víta iniciatívu Women4Climate a účasť súkromného sektora na nej, čo by malo prispieť k väčšiemu zapojeniu žien vo vedúcich pozíciách do boja proti zmene klímy s cieľom posilňovať ich vodcovské zručnosti a nabádať ďalšiu generáciu žien vo vedúcich pozíciách na účasť na tomto boji;

49.  uznáva osobitnú zodpovednosť miest za boj proti zmene klímy, pretože spôsobujú 70 % emisií CO2 v celosvetovom meradle, a opakuje odhodlanie Európskeho parlamentu dosiahnuť úspešné celosvetové uplatňovanie Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike vrátane Iniciatívy pre adaptáciu na zmenu klímy (iniciatíva Mayors Adapt), Memoranda o porozumení Pod 2 stupne, Amsterdamského paktu a iniciatívy Regions Adapt; domnieva sa, že záväzky vyplývajúce z deklarácie prijatej v roku 2015 na radnici v Paríži bude možné splniť len prostredníctvom spolupráce s aktérmi globálneho Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike, a nabáda všetky mestá v EÚ i mimo nej, aby sa k Dohovoru primátorov a starostov pripojili bez toho, aby to malo vplyv na ich účasť v iných sektorových alebo inštitucionálnych sieťach s rovnakými cieľmi, zaviazali sa prijímať ambiciózne opatrenia proti zmene klímy a organizovali výmenu skúseností s osvedčenými postupmi; poznamenáva, že mnoho akčných plánov, ktoré predložili mestá, obsahuje záväzky do roku 2020, a preto naliehavo žiada, aby tieto mestá vynaložili ďalšie úsilie až do roku 2030; domnieva sa, že EÚ by mala naďalej ponechať mestám samostatnosť pri plánovaní vlastných stratégií zmiernenia zmeny klímy, pretože to často vedie k ambicióznejším cieľom;

50.  zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do Parížskej dohody jednoznačnú zmienku o úlohe miestnych a regionálnych samospráv s cieľom zabezpečiť dlhodobú reakciu na zmenu klímy; podčiarkuje, že EÚ musí pracovať v teréne s mestami a regiónmi, aby sa tieto mestá a regióny EÚ stali prepojenejšími a udržateľnejšími, aby sa vytvorili energeticky úsporné správne jednotky a aby sa vypracovali inteligentnejšie siete mestskej dopravy;

51.  domnieva sa, že vzhľadom na bohaté skúsenosti získané jednotlivými regiónmi a mestami, ako aj niektorými regionálnymi agentúrami na ochranu životného prostredia alebo pre energetiku by sa mal podporovať prenos poznatkov a skúseností na miestnej a regionálnej úrovni;

52.  domnieva sa, že európske a medzinárodné alebo celosvetové organizácie a združenia alebo siete miest, obcí a regiónov by sa mali využívať na dosiahnutie lepšej spolupráce pri riešení problémov zmeny klímy na miestnej a regionálnej úrovni;

53.  poznamenáva, že na konferencii COP 22 v Marrákeši vypracovali miestne a regionálne orgány plán činností z Marrákeša, v ktorom sa zdôrazňuje potreba priamejšieho zapojenia miestnych orgánov, ktoré by mali byť formálne uznané za účastníkov oficiálnych rokovaní o zmene klímy, a nie stavané na rovnakú úroveň ako iní neštátni aktéri, napríklad mimovládne organizácie a súkromný sektor;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, členským štátom a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0363.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0383.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0380.
(4) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124.
(5) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 51.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(7) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 67.

Posledná úprava: 6. novembra 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia