Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1) a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2017/1123 z 20. júna 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(4),

–  so zreteľom na Diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(5),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(6),

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom 4. októbra 2016(7) a Radou 5. októbra 2016(8),

–  so zreteľom na správu Agentúry EÚ pre základné práva s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z vlastnej iniciatívy k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti EÚ,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0048/2018),

A.  keďže súčasný viacročný finančný rámec (VFR) bol dohodnutý v roku 2013 a po prvýkrát zahŕňa reálne zníženie tak viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov oproti predchádzajúcemu obdobiu finančného plánovania napriek narastajúcim právomociam EÚ, ktoré sú stanovené v Lisabonskej zmluve, a jej čoraz vyšším ambíciám stanoveným v stratégii EÚ 2020; keďže spôsobil aj značné rozdiely medzi úrovňou viazaných rozpočtových prostriedkov a úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov, čo prispelo k nahromadeniu neuhradených platieb za prvé dva roky VFR; keďže neskoré prijatie VFR a súvisiacich právnych základov prispelo k meškaniam vo vykonávaní, ktorých dôsledky sú citeľné ešte aj dnes a ktoré môžu spôsobiť nahromadenie platobných nárokov na konci súčasného VFR, ktoré sa môžu preniesť do nasledujúceho obdobia; keďže do VFR boli na naliehanie Európskeho parlamentu začlenené nové ustanovenia s cieľom využívať jeho celkové stropy v čo najväčšom rozsahu a stanoviť mechanizmy flexibility;

B.  keďže VFR na roky 2014 – 2020 veľmi skoro preukázal, že je nevhodný na plnenie skutočných potrieb a dosahovanie politických ambícií, pretože mal od začiatku riešiť celý rad kríz a nových výziev v oblasti investícií, sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zamestnanosti mladých ľudí, bezpečnosti, poľnohospodárstva, životného prostredia a zmeny klímy, s ktorými sa v čase jeho prijímania nepočítalo; keďže v dôsledku toho súčasný VFR už narazil na svoje limity, a to len po dvoch rokoch vykonávania, pretože dostupné rezervy sa vyčerpali, vo veľkom rozsahu sa uplatnili ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, existujúce politiky a programy boli vystavené tlaku alebo dokonca obmedzené a boli vytvorené niektoré mimorozpočtové mechanizmy ako prostriedok na kompenzovanie nedostatočnej úrovne a flexibility rozpočtu EÚ;

C.  keďže tieto nedostatky boli zjavné už v čase preskúmania VRF v polovici obdobia a jeho revízie, ktorá sa začala na konci roka 2016, a vyžadovali okamžité kroky, ako vyzdvihol Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016; keďže prostredníctvom dohodnutej revízie v polovici obdobia sa podarilo mierne rozšíriť možnosti ustanovení o flexibilite, ale nedošlo k revízii stropov VFR;

D.  keďže Komisia predloží balík návrhov VFR na obdobie po roku 2020 vrátane budúcich vlastných zdrojov v máji 2018, hoci v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 sa stanovuje, že mali byť predložené do 1. januára 2018; keďže krátko na to by podľa očakávaní mali nasledovať legislatívne návrhy finančných programov a nástrojov;

1.  prijíma toto uznesenie s cieľom vyzdvihnúť pozíciu Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020, s osobitným dôrazom na jeho očakávané priority, veľkosť, štruktúru, trvanie, flexibilitu a iné horizontálne zásady, a poukázať na osobitné rozpočtové smerovania príslušných politík EÚ, na ktoré sa bude vzťahovať budúci finančný rámec; očakáva od Komisie, že predloží legislatívny návrh týkajúci sa budúceho VFR s návrhom novej medziinštitucionálnej dohody, v ktorom budú zohľadnené pozície a návrhy Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že toto uznesenie predstavuje aj základ, o ktorý sa bude Európsky parlament opierať počas postupu vedúceho k prijatiu budúceho VFR;

2.  zároveň prijíma osobitné uznesenie(9) na vyjadrenie svojej pozície k reforme systému vlastných zdrojov EÚ v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu pri vypracúvaní legislatívnych návrhov o vlastných zdrojoch EÚ, ktoré by mali byť ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah, a predložené spolu s návrhmi VFR; zdôrazňuje, že počas nadchádzajúcich rokovaní sa strana výdavkov a strana príjmov v budúcom VFR budú považovať za jeden celok a že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov sa nedosiahne žiadna dohoda o VFR;

I.Priority a výzvy budúceho VFR

3.  víta diskusie týkajúce sa nového VFR ako príležitosť pripraviť podmienky pre silnejšiu a udržateľnejšiu Európu prostredníctvom jedného z jej najhmatateľnejších nástrojov, ktorým je rozpočet Únie; domnieva sa, že budúci VFR by mal byť súčasťou širšej stratégie a zamerania v záujme budúcnosti Európy; domnieva sa, že VFR musí pretaviť politický projekt a politické priority EÚ do rozpočtových prostriedkov;

4.  je presvedčený, že budúci VFR by mal byť založený na zavedených politikách a prioritách Únie, ktoré sú zamerané na podporu mieru, demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti, zvýšenie blahobytu, dlhodobého a udržateľného hospodárskeho rastu a výskumu a inovácie, zabezpečenie kvalitného zamestnávania vedúceho k dôstojným pracovným miestam, boj proti zmene klímy a na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj solidarity medzi členskými štátmi a občanmi; domnieva sa, že tieto piliere sú hlavnými predpokladmi riadne fungujúceho jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie, ako aj nového posilnenia postavenia Európy vo svete; verí v to, že dnes sú z hľadiska budúcnosti Európy omnoho dôležitejšie ako v minulosti;

5.  domnieva sa, že budúci VFR by mal Únii umožniť prinášať riešenia a že Únia by vďaka nemu mala z kríz tohto desaťročia vyjsť silnejšia: okrem iných hospodárskeho a finančného poklesu, nezamestnanosti mladých ľudí, pretrvávajúcej chudoby a sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zmeny klímy a prírodných katastrof, zhoršovania stavu životného prostredia a straty biodiverzity, terorizmu a nestability; zdôrazňuje, že tieto globálne, cezhraničné výzvy s tuzemským dosahom odhalili vzájomnú závislosť našich ekonomík a spoločností a poukázali na potrebu spoločného konania;

6.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ musí dodržať svoj záväzok byť lídrom v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, ktoré poskytujú globálny plán pre udržateľnejšie, spravodlivejšie a prosperujúcejšie spoločnosti v hraniciach našej planéty; zdôrazňuje, že budúci VFR musí byť zosúladený s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; víta záväzok Komisie uplatňovať hľadisko cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ; očakáva, že EÚ dodrží svoje záväzky týkajúce sa týchto cieľov; zdôrazňuje tiež, že vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv a záväzok inštitúcií EÚ a členských štátov zabezpečiť sociálnejšiu Európu by mali byť podporené primeranými finančnými zdrojmi; domnieva sa, že v nadväznosti na Parížsku dohodu treba výrazne zvýšiť výdavky súvisiace s klímou v porovnaní so súčasným VFR a dosiahnuť 30 % čo najskôr a najneskôr do roku 2027;

7.  zdôrazňuje, že budúci VFR predstavuje pre Úniu príležitosť preukázať, že je jednotná a schopná riešiť politické udalosti, ako je brexit, nástup populistických a nacionalistických hnutí a zmeny na vedúcich miestach v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že rozdeľovanie a egocentrizmus nie sú odpoveďou na globálne problémy a obavy občanov; domnieva sa, že rokovania o brexite ukazujú najmä, že výhody plynúce z členstva Únie výrazne prevažujú nad nákladmi na prispievanie do rozpočtu; v tejto súvislosti žiada úplné dodržiavanie rámca už uzavretých záväzkov, ako v prípade Veľkopiatkovej dohody, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a demokracie;

8.  vyzýva preto na nepretržitú podporu existujúcich politík, najmä dlhoročných politík EÚ, ktoré sú zakotvené v zmluvách, konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybárskej politiky a politiky súdržnosti, pretože prinášajú hmatateľné výhody európskeho projektu pre občanov EÚ; odmieta akékoľvek snahy vrátiť tieto politiky na vnútroštátnu úroveň, pretože by sa tým ani neznížilo finančné zaťaženie daňovníkov a spotrebiteľov, ani by sa nedosahovali lepšie výsledky, ale naopak, brzdilo by to rast, solidaritu a fungovanie jednotného trhu a zároveň by to ešte viac prehĺbilo nerovnosti a rozdiely medzi územiami a hospodárskymi odvetviami; má v úmysle zabezpečiť pre EÚ-27 v budúcom programovom období tú istú úroveň financovania týchto politík a ďalej zlepšovať ich účinnosť a zjednodušovať s nimi spojené postupy;

9.  domnieva sa, že Európa by mala ponúkať vyhliadky mladším generáciám, ako aj na budúcnosť orientovaným podnikom, vďaka ktorým je EÚ úspešná na celosvetovej úrovni; je odhodlaný výrazne posilniť dva svoje vlajkové programy, konkrétne rámcový program pre výskum a program Erasmus+, ktorým súčasné prostriedky neumožňujú uspokojiť veľmi vysoký dopyt zo strany veľmi kvalitných uchádzačov; pevne trvá na svojej podpore výrazného zvýšenia zdrojov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a na pomoc malým a stredným podnikom prostredníctvom programov nadväzujúcim na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME); podporuje tiež zvýšenie prostriedkov na Nástroj na prepájanie Európy (NPE) 2.0;

10.  vyzýva Úniu, aby plnila svoju úlohu v troch vznikajúcich oblastiach politiky s vnútorným a vonkajším rozmerom, ktoré sa objavili v priebehu súčasného VFR:

11.  zdôrazňuje, že sa očakáva, že do budúceho rámca budú začlenené dva nové druhy finančnej podpory, uvedené medzi prioritami hospodárskeho programu Únie, a to pokračovanie v systémoch podpory investícií, ako je Európsky fond pre strategické investície, a rozvoj stabilizačnej funkcie pre členské štáty v eurozóne, pokiaľ možno prostredníctvom navrhnutého Európskeho menového fondu spolu so špecializovaným konvergenčným nástrojom pre členské štáty, ktoré majú prijať euro;

12.  zdôrazňuje, že ako prvý krok by osobitná rozpočtová kapacita eurozóny mala byť súčasťou rozpočtu Únie, pričom by sa mala započítať nad rámec stropov viacročného finančného rámca bez toho, aby tým boli dotknuté iné programy VFR, a mala by byť financovaná eurozónou a ostatnými zúčastnenými stranami prostredníctvom zdroja príjmov, ktorý sa má schváliť medzi zúčastnenými členskými štátmi a považuje sa za pripísané príjmy a záruky; domnieva sa, že po dosiahnutí stability by fiškálna kapacita mohla byť financovaná zo skutočných vlastných zdrojov na základe odporúčaní Montiho správy o budúcom financovaní EÚ;

13.  potvrdzuje zásadu, že na ďalšie politické priority by sa mali vyčleniť ďalšie finančné prostriedky bez ohľadu na to, či sa objavia v čase prijímania nového VFR alebo jeho vykonávania, a zdôrazňuje, že financovanie nových potrieb by nemalo oslabovať existujúce politiky a programy; očakáva navyše, že budú zavedené ustanovenia o dostatočnej flexibilite, aby sa reagovalo na nepredvídané okolnosti, ktoré by mohli vzniknúť v priebehu VFR;

14.  domnieva sa, že silnejšiu a ambicióznejšiu Európu možno dosiahnuť len vtedy, ak má k dispozícii viac finančných prostriedkov; vyzýva, so zreteľom na uvedené výzvy a priority, a vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, aby sa rozpočet Únie výrazne zvýšil; odhaduje výšku požadovaných výdavkových stropov VFR na 1,3 % HND EÚ-27 bez ohľadu na celkový počet nástrojov, ktoré sa majú započítať nad rámec stropov;

15.  je presvedčený, že zavedenie nových, skutočných vlastných zdrojov EÚ je jediné riešenie, ako primerane financovať budúci VFR, pokiaľ Rada nebude súhlasiť s výrazným zvýšením miery národných príspevkov do rozpočtu EÚ;

II.Horizontálne otázky

Zásady rozpočtu EÚ a vernosť rozpočtu

16.  pripomína európske rozpočtové zásady jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, všeobecnosti, špecifikácie, doplnkovosti, subsidiarity, riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, ktoré musia byť dodržiavané pri zostavovaní a plnení rozpočtu Únie;

17.  pripomína svoju dlhoročnú pozíciu, že politickým ambíciám Únie musia zodpovedať primerané finančné zdroje, a pripomína, že ako sa stanovuje v článku 311 ZFEÚ, „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík“;

18.  poukazuje v tejto súvislosti na to, že úplné vykonávanie politických rozhodnutí a iniciatív, ktoré prijíma Európska rada, je možné len vtedy, ak sú zaistené potrebné finančné prostriedky, a zdôrazňuje, že akýkoľvek iný prístup oslabuje vernosť rozpočtu Únie a dôveru občanov;

19.  domnieva sa, že tým, že sa politické priority EÚ prejavia formou konkrétnych investícií, VFR predstavuje vynikajúci nástroj dlhodobého plánovania výdavkov EÚ a zaručuje určitú stabilnú úroveň verejných investícií v členských štátoch; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcou spoločne schválenou dlhodobou stratégiou pred prijatím budúceho VFR; pripomína ďalej, že rozpočet EÚ je v prvom rade rozpočet určený na investovanie, ktorý slúži ako doplnkový zdroj financovania opatrení, ktoré sa realizujú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Obdobie trvania

20.  domnieva sa, že rozhodnutie o období trvania VFR by malo byť kompromisom medzi dvoma protichodnými požiadavkami, a to na jednej strane potrebou niekoľkých politík EÚ – najmä tých, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, ako je poľnohospodárstvo a súdržnosť – fungovať na základe stability a predvídateľnosti, čo sa zabezpečí prostredníctvom záväzku aspoň na obdobie siedmich rokov, a na druhej strane potrebou demokratickej legitimity a zodpovednosti, ktorá vyplýva zo synchronizácie jednotlivých finančných rámcov s päťročným politickým cyklom Európskeho parlamentu a Európskej komisie;

21.  zdôrazňuje, že politickou nevyhnutnosťou každého novozvoleného Európskeho parlamentu je, aby dokázal podstatne ovplyvňovať VFR počas svojho volebného obdobia tak z hľadiska súm, ako aj politických priorít; zdôrazňuje, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre občanov EÚ príležitosťou priamo vyjadriť postoje k rozpočtovým prioritám Únie, ktoré by sa mali zohľadniť pri záväzných úpravách finančného rámca po voľbách; domnieva sa preto, že počas každého politického cyklu musí Komisia predložiť návrh a Európsky parlament a Rada musia rozhodnúť o ustanovení nasledujúceho VFR alebo o jeho povinnej revízii v polovici obdobia;

22.  zdôrazňuje preto, že trvanie VFR sa musí postupne predĺžiť na obdobie 5+5 rokov s povinnou revíziou v polovici obdobia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačný návrh, v ktorom budú stanovené metódy praktického vykonávania finančného rámca v dĺžke 5+5 rokov; je presvedčený, že jedno 5-ročné obdobie nepripadá v prípade trvania VFR do úvahy z dôvodu vážnych prekážok, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa plánovania a vykonávania niekoľkých politík EÚ;

23.  uznáva však, že načasovanie ďalších volieb do Európskeho parlamentu na jar 2019 neumožňuje začať ihneď uplatňovať riešenie 5+5 rokov vzhľadom na to, že súčasný VFR bude trvať do decembra 2020, pretože by nebolo možné dostatočne zosúladiť jednotlivé obdobia; preto sa domnieva, že nasledujúci VFR by mal byť stanovený na obdobie siedmich rokov (2021 – 2027) vrátane povinnej revízie ako prechodné riešenie, ktoré sa uplatní posledný krát;

Preskúmanie v polovici obdobia

24.  je presvedčený o tom, že je nevyhnutné zachovať právne záväzné a povinné preskúmanie VFR v polovici obdobia a jeho revíziu, ako je stanovené v novom nariadení o VFR; pripomína, že revízia v polovici obdobia v roku 2016 bola historicky prvou príležitosťou, keď sa uskutočnila skutočná revízia nariadenia o VFR, a že ju ako pozitívnu hodnotili Rada aj Európsky parlament, najmä pokiaľ ide o posilnenie ustanovení VFR o flexibilite;

25.  domnieva sa preto, že v prípade VFR na roky 2021 – 2027 by sa mala navrhnúť revízia v polovici obdobia a malo by sa o nej rozhodnúť včas tak, aby budúci Európsky parlament aj Komisia mohli finančný rámec primerane upraviť; zdôrazňuje, že pri každej revízii VFR by malo byť zaručené zapojenie Európskeho parlamentu a jeho výsady ako rovnocennej zložky rozpočtového orgánu; zdôrazňuje navyše, že súčasťou každej skutočnej revízie je aj revízia stropov VFR, ak by sa zistilo, že nie sú dostatočné na zvyšné obdobie;

Flexibilita

26.  zdôrazňuje, že v priebehu súčasného VFR rozpočtový orgán schválil podstatnú mobilizáciu mechanizmov flexibility a osobitných nástrojov, ktoré sú uvedené v nariadení o VFR, s cieľom zaistiť ďalšie rozpočtové prostriedky potrebné na reagovanie na vážne krízy alebo financovanie nových politických priorít;

27.  domnieva sa preto, že ustanovenia súčasného VFR o flexibilite fungovali dobre a poskytli riešenia v súvislosti s významnými finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné predovšetkým na to, aby sa reagovalo na výzvy spojené s migráciou a utečencami a riešil nedostatok investícií; pripomína, že Európsky parlament bol autorom viacerých takýchto ustanovení, ktoré rázne obhajoval počas predchádzajúcich rokovaní o VFR;

28.  domnieva sa, že je stále potrebné ešte viac posilniť tieto ustanovenia, aby bolo možné lepšie zvládať nové výzvy, nepredvídané udalosti a vyvíjajúce sa politické priority, ktoré vznikajú počas vykonávania dlhodobého plánu, akým je VFR; požaduje pre budúci VFR väčšiu flexibilitu, ktorá by mala umožniť čo najširšie využitie globálnych stropov VFR v prípade záväzkov a platieb;

Mechanizmy flexibility vo VFR

29.  domnieva sa, že stropy v rámci budúceho VFR by mali byť stanovené na takej úrovni, ktorá umožní nielen financovanie politík EÚ, ale aj ustanovenie dostatočných rezerv v záväzkoch v rámci každého okruhu;

30.  je presvedčený, že nepridelené rezervy by sa mali bez akýchkoľvek obmedzení preniesť do budúcich rozpočtových rokov a že rozpočtový orgán by ich mal mobilizovať na každý účel, ktorý bude považovať za potrebný, v rámci ročného rozpočtového postupu; vyzýva preto, aby sa zachovala celková rezerva na záväzky, ale bez akéhokoľvek obmedzenia rozsahu a času;

31.  pripomína, že z celkovej rezervy na záväzky sa môžu mobilizovať iba nepridelené rezervy do roka N-1 po tom, čo boli potvrdené formou technickej úpravy pred predložením návrhu rozpočtu; domnieva sa však, že je nevyhnutné preskúmať aj spôsoby, ako mobilizovať nepridelené rezervy roka N, aby bolo možné financovať ďalšie potreby, ktoré by mohli vzniknúť v priebehu daného roka;

32.  je pevne presvedčený, že záväzky, ktoré schválil rozpočtový orgán, by sa mali použiť na pôvodný účel a že by sa malo urobiť čo najviac preto, aby sa táto zásada uplatňovala vo všetkých oblastiach politík; vyzýva najmä Komisiu, aby pokračovala v aktívnej práci v tomto smere; je však presvedčený o tom, že ak by naozaj došlo k rušeniu viazanosti v dôsledku úplného alebo čiastočného neuskutočnenia opatrení, na ktoré boli dané rozpočtové prostriedky vyčlenené, rozpočtový orgán by ich mal znovu sprístupniť v rámci rozpočtu EÚ a mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu; domnieva sa, že zrušené viazané rozpočtové prostriedky by mali plynúť priamo do celkovej rezervy na záväzky a nemali by sa použiť sa na žiadny osobitný nástroj alebo rezervu;

33.  pripomína, že zrušené viazané rozpočtové prostriedky pochádzajú zo záväzkov, ktoré už rozpočtový orgán schválil, a mali by teda viesť k zodpovedajúcim platbám, ak sa opatrenie, na ktoré boli určené, uskutočnilo podľa plánov; zdôrazňuje preto, že opätovné použitie zrušených záväzkov v rozpočte EÚ je riadne odôvodnené, ale nemalo by byť prostriedkom na obchádzanie príslušných pravidiel o rušení viazanosti, ktoré sú ustanovené v sektorových nariadeniach;

34.  poukazuje na potrebu zaručiť úplné prenesenie rezerv na platby prostredníctvom celkovej rezervy pre platby v rámci celého VFR; nesúhlasí s akýmkoľvek obmedzením alebo so stropmi uplatňovanými na úroveň rezerv, ktoré je možné previesť, ako v prípade súčasného VFR, a pripomína, že tieto rezervy sa môžu mobilizovať len v prípade, že o tom rozhodne rozpočtový orgán; zdôrazňuje, že celková rezerva na platby by mohla poslúžiť v reakcii na akúkoľvek novú platobnú krízu, ktorá by mohla vzniknúť;

35.  zdôrazňuje, že možnosť revízie stropov by v nariadení o VFR mala zostať voľbou v prípade nepredvídateľných okolností, keď by sa vyčerpali potreby financovania alebo prekročili dostupné marže a osobitné nástroje; žiada, aby sa v nariadení o VFR stanovil zjednodušený postup na cielenú revíziu na základe dohodnutej prahovej hodnoty;

36.  zasadzuje sa o to, aby sa zachovala možnosť predbežného alebo spätného financovania každého programu EÚ s cieľom umožniť proticyklické opatrenia, ktoré zodpovedajú rytmu samotného vykonávania, ako aj poskytnúť zmysluplnú reakciu na veľké krízy; okrem toho požaduje legislatívnu flexibilitu, ktorá je v súčasnosti zakotvená v bode 17 medziinštitucionálnej dohody (IIA) a ktorá umožňuje úpravu celkového balíka určeného na programy prijatého riadnym legislatívnym postupom až do výšky +/-10 % a jeho ďalšie zvýšenie na +/-15 %;

37.  poukazuje na flexibilitu, ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom presunov v rámci toho istého okruhu VFR s cieľom vyčleniť finančné zdroje presne tam, kde sú potrebné, a zabezpečiť lepšie vykonávanie rozpočtu EÚ; domnieva sa, že nižší počet okruhov prispieva k zvýšeniu flexibility VFR; žiada však Komisiu, aby pri prijímaní vyšších autonómnych presunov sama informovala rozpočtový orgán a aby s ním viedla konzultácie;

Osobitné nástroje VFR

38.  schvaľuje celkovú štruktúru osobitných nástrojov VFR, najmä nástroja flexibility, rezervy na núdzovú pomoc, Fondu solidarity EÚ a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), a poukazuje na ich rozsiahlu mobilizáciu v rámci súčasného VFR; vyzýva, aby sa ich finančné krytie a vykonávacie ustanovenia zlepšili;

39.  žiada najmä výrazné zvýšenie finančného krytia nástroja flexibility a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov aspoň do výšky 2 miliárd EUR; pripomína, že nástroj flexibility nie je spojený so žiadnou konkrétnou oblasťou politiky a možno ho preto využiť na akýkoľvek účel považovaný za potrebný; domnieva sa preto, že tento nástroj sa môže mobilizovať na pokrytie akýchkoľvek nových finančných potrieb, ktoré vzniknú počas VFR;

40.  poukazuje na úlohu rezervy na núdzovú pomoc, ktorá spočíva v zabezpečení rýchlej reakcie na špecifické požiadavky tretích krajín týkajúce sa pomoci v prípade nepredvídaných udalostí, a podčiarkuje jej mimoriadny význam v súčasnej situácii; žiada výrazné zvýšenie jej finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov do výšky 1 miliardy EUR;

41.  konštatuje najmä, že z Fondu solidarity EÚ boli uvoľnené značné prostriedky na poskytnutie pomoci v prípade niekoľkých vážnych prírodných katastrof s významnými rozpočtovými dôsledkami; zdôrazňuje aj pozitívny vplyv tohto nástroja na verejnú mienku; navrhuje zvýšenie jeho finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov vo výške 1 miliardy EUR;

42.  domnieva sa, že použitie EGF, ktorým sa prejavuje solidarita EÚ a poskytuje podpora pracovníkom, ktorí prišli o prácu z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie alebo celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, nevyužilo svoj plný potenciál a dalo by sa ďalej zlepšiť a integrovať do dlhodobej stratégie v záujme skutočného zachytenia a opätovného začlenenia prepustených pracovníkov do trhu práce vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že v nadchádzajúcej revízii EGF by sa mal preskúmať jeho rozsah a zlepšiť koordinácia s inými nástrojmi; domnieva sa, že na revidovaný EGF by sa mali v novom VFR poskytnúť ročné rozpočtové prostriedky aspoň na tej istej úrovni;

43.  navrhuje vytvorenie osobitnej rezervy na osobitné nástroje VFR na základe nepoužitých rozpočtových prostriedkov z každého nástroja; domnieva sa, že táto rezerva by mala fungovať bez akýchkoľvek časových obmedzení; požaduje, aby sa táto rezerva mobilizovala na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu na účel ktoréhokoľvek osobitného nástroja VFR, ktorý musí financovať potreby nad rámec svojej finančnej kapacity;

44.  konštatuje, že v súčasnosti sa uplatňujú odlišné pravidlá, pokiaľ ide o časové rozpätie na prenesenie nepoužitých rozpočtových prostriedkov v prípade jednotlivých osobitných nástrojov VFR; domnieva sa, že tieto pravidlá by sa mali harmonizovať, aby sa mohlo pravidlo N+1 uplatňovať na všetky tieto nástroje;

45.  domnieva sa, že rezerva na nepredvídané udalosti by sa mala naďalej považovať za nástroj používaný v krajných prípadoch; zdôrazňuje, že ide o osobitný nástroj, ktorý sa môže tiež mobilizovať iba na platobné rozpočtové prostriedky, a že jej mobilizácia poslúžila na reakciu v prípade platobnej krízy v roku 2014; vyzýva preto, aby sa jej maximálna výška ročných rozpočtových prostriedkov upravila nahor na 0,05 % HND EÚ;

46.  zdôrazňuje, že osobitné nástroje VF by sa mali počítať nad rámec stropov VFR tak v prípade viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že otázka započítania platieb do rozpočtu v prípade týchto nástrojov bola počas revízie VFR na roky 2014 – 2020 v polovici obdobia vyriešená jednoznačne a že sa tým ukončil dlhodobý konflikt odlišného výkladu v porovnaní s Radou; presadzuje zavedenie jasného ustanovenia v nariadení o VFR, v ktorom sa stanoví, že platby vyplývajúce z mobilizácie záväzkov osobitných nástrojov VFR by sa mali počítať nad rámec ročných stropov platieb VFR;

47.  konštatuje, že v súčasnej MID sa pri mobilizácii troch osobitných nástrojov VFR v Európskom parlamente vyžaduje osobitná väčšina; považuje toto ustanovenie za zastarané, keďže vychádza z potreby osobitnej väčšiny na prijatie rozpočtu EÚ pred Lisabonskou zmluvou; vyzýva na homogénny prístup, pokiaľ ide o požiadavky na hlasovanie za mobilizáciu týchto nástrojov, ktorý by mal byť rovnaký ako pri prijímaní rozpočtu EÚ;

Príjmy – osobitná rezerva

48.  pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by všetky príjmy plynúce z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo v súvislosti s oneskorenými platbami príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ mali predstavovať osobitnú položku príjmov do rozpočtu EÚ bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND;

49.  v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej rezervy v rozpočte EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov a bude náležite prenesená, aby v prípade potreby umožnila dodatočné výdavky; zastáva názor, že táto rezerva by sa mala vyčleniť na osobitné nástroje VFR a na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu by mala poskytovať možnosť ďalšieho navýšenia prostriedkov, a to viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov;

Účinné a efektívne využívanie zdrojov EÚ

50.  berie na vedomie, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty by malo byť jednou z hlavných zásad, ktorými sa riadia inštitúcie EÚ pri rozhodovaní o povahe výdavkov v rámci budúceho VFR; poukazuje však na to, že tento pojem má viaceré výklady, a vyzýva na jedno jednoznačné a zrozumiteľné vymedzenie relevantných kritérií, ktoré by malo zohľadniť územné špecifiká a zahŕňať podľa potreby merateľné ukazovatele výkonnosti; varuje pred akýmkoľvek pokusom o použitie takéhoto vymedzenia na spochybnenie významu politík a programov EÚ na základe čisto kvalitatívnych alebo krátkodobých hospodárskych úvah;

51.  berie na vedomie odkaz na pojem európskej pridanej hodnoty vo viacerých dokumentoch, ktoré predložila Komisia; pripomína zoznam parametrov, ktoré v tejto súvislosti uviedol Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 24. októbra 2017; pripomína, že zdroje EÚ by sa mali používať na financovanie európskych verejných statkov a mali by fungovať ako katalyzátory na poskytovanie stimulov členským štátom na všetkých administratívnych úrovniach, aby prijímali opatrenia s cieľom plniť ciele zmluvy a dosahovať spoločné ciele EÚ, ktoré by sa inak nemohli plniť; súhlasí s tým, že rozpočet EÚ by sa mal používať na financovanie opatrení, ktoré sú prospešné pre celú EÚ a ktoré by inak nemohol účinne zaistiť žiadny členský štát, ak by konal individuálne, a ktoré môžu poskytnúť lepší pomer medzi kvalitou a cenou ako opatrenia vykonávané na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; domnieva sa tiež, že rozpočet EÚ by mal prispieť k vytváraniu a podpore mieru a stability v susedstve EÚ aj mimo neho; domnieva sa, že európsku pridanú hodnotu vytvárajú programy v rámci zdieľaného aj priameho hospodárenia ako dve doplnkové metódy na dosiahnutie cieľov EÚ; v tejto súvislosti očakáva, že sa členské štáty v rokovaniach o budúcom VFR zdržia používania logiky „primeranej návratnosti“, ktorá zohľadňuje iba národné záujmy vo forme čistých zostatkov;

52.  domnieva sa, že lepšie vynakladanie prostriedkov, t. j. účinné a nediskriminačné využitie každého jedného eura z rozpočtu EÚ, možno dosiahnuť nielen tým, že sa zdroje EÚ nasmerujú na opatrenia s najvyššou európskou pridanou hodnotou a najväčším zlepšením výsledkov politík a programov EÚ, a to na základe hĺbkového posúdenia súčasných výdavkov, ale aj tým, že sa vytvoria väčšie synergie medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami a zabezpečením konkrétneho zlepšenia štruktúry výdavkov; podporuje odporúčania výročnej správy Európskeho dvora audítorov z roku 2016 týkajúce sa efektívneho rámca merania ukazovateľov, viac zjednodušeného a vyváženého podávania správ o výkonnosti a jednoduchšieho prístupu k výsledkom hodnotenia;

53.  požaduje skutočné zjednodušenie systému rozpočtu EÚ v budúcom VFR s cieľom zjednodušiť čerpanie; zdôrazňuje najmä potrebu obmedziť zbytočné presahy nástrojov slúžiacich na podobné druhy opatrení, napríklad v oblasti inovácií, MSP alebo dopravy, a to bez rizika, že sa stratia dôležité prvky jednotlivých programov, a potrebu odstrániť konkurenciu medzi jednotlivými formami a zdrojmi financovania, aby sa zaručila čo najväčšia doplnkovosť a bol k dispozícii súdržný finančný rámec; domnieva sa, že by to umožnilo ľahšie informovanie občanov o prioritách EÚ;

54.  zdôrazňuje, že „kontrola stavu“ výdavkov EÚ nemôže zabezpečiť zníženie úrovne ambícií EÚ alebo sektorizáciu v rámci politík a programov EÚ a nemala by viesť ani k nahradeniu grantov finančnými nástrojmi na dosiahnutie úspor, pretože prevažná väčšina opatrení podporovaných z rozpočtu EÚ nie je vhodná na financovanie takýmito nástrojmi; domnieva sa, že „kontrola stavu“ by mala viesť skôr k identifikácii spôsobov, akými by sa mohlo zlepšiť vykonávanie výdavkových programov EÚ;

55.  požaduje rozsiahlu harmonizáciu pravidiel s cieľom vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre všetky rozpočtové nástroje EÚ, pričom treba zohľadniť osobitné charakteristiky fondov a sektorov; nabáda Komisiu, aby riešila problematiku kombinovania rôznych zdrojov financovania tým, že poskytne v tejto súvislosti jasné usmernenia a zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým druhom financovania vo všetkých členských štátoch;

56.  presadzuje aj skutočné zjednodušenie sektorových vykonávacích pravidiel pre príjemcov a zníženie administratívnej záťaže prostredníctvom ďalšej štandardizácie a zjednodušenia postupov a programových dokumentov; upozorňuje tiež na potrebu zabezpečiť lepšie budovanie kapacít a technickej pomoci pre príjemcov; požaduje prechod na hodnotenie na základe rizika;

Jednotnosť, presnosť rozpočtu a transparentnosť

57.  pripomína, že zásada jednotnosti, podľa ktorej majú byť všetky položky príjmov a výdavkov Únie uvedené v rozpočte, je požiadavkou stanovenou v zmluve, ako aj základnou podmienkou demokracie, aby sa dosiahlo, že rozpočet bude transparentný, legitímny a zodpovedný; ľutuje, že táto zásada sa rešpektuje čoraz menej, hoci zložitosť financovania sa zvyšuje, počnúc historickým odkazom Európskeho rozvojového fondu (ERF) cez vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, až po najnovší masívny nárast ad-hoc mimorozpočtových mechanizmov formou inovatívnych nástrojov financovania a externých trustových fondov alebo nástrojov, ktoré sa nezaznamenávajú do súvahy Únie;

58.  pochybuje nad opodstatnením a pridanou hodnotou vytvárania nástrojov mimo rozpočtu Únie; domnieva sa, že rozhodnutia o zriadení alebo zachovaní takýchto nástrojov vychádzajú v skutočnosti zo snáh zatajiť skutočné finančné potreby a obísť prekážky VFR a stropy vlastných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že často vyplývajú aj z obchádzania Európskeho parlamentu, ktorý má trojnásobnú zodpovednosť ako legislatívny, rozpočtový aj kontrolný orgán, a idú proti cieľu zvýšenia transparentnosti pre širokú verejnosť a príjemcov;

59.  opakuje preto svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa Európsky rozvojový fond mal spolu s inými nástrojmi mimo VFR začleniť do rozpočtu Únie s cieľom zvýšiť legitímnosť, ako aj účinnosť a efektívnosť jej rozvojovej politiky; zdôrazňuje však, že príslušné finančné krytie by sa malo doplniť nad rámec dohodnutých stropov VFR, aby začlenenie týchto nástrojov do rozpočtu nemalo nepriaznivý vplyv na ich financovanie ani na iné politiky a programy EÚ; víta v zásade návrh začleniť Európsky mechanizmus pre stabilitu do finančných prostriedkov Únie formou Európskeho menového fondu bez toho, aby tým bola dotknutá jeho budúca podoba;

60.  zastáva názor, že trustové fondy EÚ môžu pridať hodnotu združením zdrojov od rôznych darcov na osobitné situácie, ale že ich použitie by nemalo viesť k jednoduchej zmene označenia plánovaného financovania EÚ a nemalo by zmeniť pôvodné ciele nástrojov financovania EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšenej parlamentnej kontroly nad ich vytváraním a vykonávaním; trvá na tom, že trustové fondy EÚ by mali podporovať iba činnosti mimo Únie;

61.  domnieva sa tiež, že ak je určitý podiel mimorozpočtových operácií považovaný za potrebný na dosiahnutie určitých osobitných cieľov, napríklad použitím finančných nástrojov alebo trustových fondov, mal by sa zabezpečiť ich obmedzený rozsah a trvanie, mali by byť úplne transparentné a odôvodnené dokázanou doplnkovosťou a pridanou hodnotou a mali by sa opierať o dôsledné rozhodovacie postupy a ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti;

62.  domnieva sa, že rozpočet Únie by mal v rámci budúceho VFR presnejšie vykazovať rozsah pripísaných príjmov a ich dosah na skutočné výdavky, najmä na tie, ktoré pochádzajú z príspevkov tretích krajín; zdôrazňuje, že je to o to dôležitejšie, že Spojené kráľovstvo by sa chcelo zúčastňovať na niektorých rozpočtových programoch Únie v rámci nového VFR po roku 2020 ako nečlenský štát Únie, čo vyjadrilo počas rokovaní o svojom vystúpení z Únie;

Miera platieb

63.  pripomína, že platobné rozpočtové prostriedky sú logickým a právnym dôsledkom viazaných rozpočtových prostriedkov, a vyzýva aby sa budúce stropy platobných rozpočtových prostriedkov stanovili na primeranej úrovni, pričom sa ponechá len malý a realistický rozdiel medzi záväzkami a platbami; očakáva, že budúce stropy platieb zohľadnia na jednej strane potrebu plniť záväzky vyplývajúce zo súčasného rozpočtového obdobia, z ktorých sa stanú platby až po roku 2020, a na druhej strane potrebu plniť záväzky súvisiace s programami a nástrojmi po roku 2020;

64.  pripomína hromadenie neuhradených faktúr na konci predchádzajúceho VFR, čo sa prenieslo do súčasného VFR, a varuje pred zopakovaním sa takejto platobnej krízy pri prechode na budúci VFR, pretože by to malo vážne dôsledky pre príjemcov, ako sú študenti, univerzity, MSP a výskumníci; upozorňuje na súčasný trend nedostatočného plnenia platieb z dôvodu oneskorení vo vykonávaní programov za obdobie 2014-2020, čo vedie k zvyšovaniu úrovní nesplnených záväzkov, ktoré bude treba vyrovnať v rámci stropov budúceho VFR; žiada Komisiu a členské štáty, a to aj na úrovní ministrov financií, aby uskutočnili analýzu týchto oneskorení a predložili konkrétne opatrenia na zrýchlenie vykonávania programov v budúcnosti;

65.  poukazuje na predbežné výsledky rokovaní o finančnom vyrovnaní v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie, podľa ktorých sa bude Spojené kráľovstvo môcť v plnej miere zúčastňovať na financovaní a vykonávaní programov v období 2014 – 2020 so všetkými príslušnými finančnými dôsledkami;

Finančné nástroje

66.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ má k dispozícii celú škálu nástrojov na financovanie činností na úrovni EÚ, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií: na jednej strane najmä granty a na druhej iné finančné nástroje vo forme záruk, úverov, rozdelenia rizika alebo kapitálu; poukazuje aj na Európsky fond pre strategické investície, ktorého cieľom je mobilizovať súkromný a verejný kapitál v celej EÚ na podporu projektov v kľúčových oblastiach hospodárstva EÚ s cieľom dopĺňať obmedzené finančné prostriedky;

67.  berie na vedomie potenciál finančných nástrojov zvyšovať hospodársky a politický vplyv rozpočtu Únie; zdôrazňuje však, že sa môžu používať len v prípade projektov, ktoré vytvárajú príjmy v situáciách suboptimálnych investičných podmienok alebo zlyhania trhu, a preto sú len doplnkovou formou financovania, a nie alternatívou grantov; zdôrazňuje, že finančné nástroje by nemali nahrádzať už existujúce schémy verejného alebo súkromného financovania a mali by dodržiavať domáce a medzinárodné záväzky;

68.  pripomína svoju požiadavku, aby Komisia určila tie oblasti, v ktorých najlepšie slúžia granty, tie, v ktorých by viac vyhovovali finančné nástroje, a tie, kde by bolo možné skombinovať granty s finančnými nástrojmi, a mala by sa zaoberať otázkou primeranej rovnováhy medzi nimi; je presvedčený o tom, že dotácie by mali byť aj v budúcom VFR hlavným spôsobom financovania projektu EÚ; zdôrazňuje, že úvery, záruky, rozdelenie rizika a kapitálové financovanie by sa mali používať obozretne, na základe zodpovedajúceho posúdenia ex-ante a len v prípadoch, keď sa ich použitím môže preukázať jednoznačná pridaná hodnota a pákový účinok; konštatuje, že využívanie finančných nástrojov a súčinností s grantmi sa dá zlepšiť; požaduje väčšie úsilie o uľahčenie prístupu príjemcov k finančným nástrojom a väčšiu flexibilitu v medzisektorovom použití rôznych finančných nástrojov, aby sa tak prekonali reštriktívne pravidlá, ktoré bránia príjemcom využiť viaceré programy na projekty so zodpovedajúcimi cieľmi;

69.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zjednodušila a harmonizovala pravidlá, ktorými sa riadi používanie finančných nástrojov, s cieľom vytvoriť synergie medzi jednotlivými nástrojmi a dosiahnuť ich čo najúčinnejšie používanie; berie na vedomie možný návrh, ktorý si vyžaduje dôkladnú diskusiu, na jediný fond, ktorý zlúči finančné nástroje na úrovni EÚ, ktoré sú spravované centrálne; zastáva názor, že je potrebné poskytnúť jasnú štruktúru na výber z rôznych druhov finančných nástrojov v rôznych oblastiach politiky a na rôzne druhy opatrení a že na príslušné finančné nástroje by sa mali aj naďalej poskytovať finančné prostriedky v rámci samostatných rozpočtových riadkov s cieľom zabezpečiť prehľadnosť investícií; zdôrazňuje však, že žiadna takáto harmonizácia pravidiel nemôže mať vplyv na finančné nástroje, ktoré spravujú členské štáty v rámci politiky súdržnosti alebo v oblasti vonkajších vzťahov;

70.  pripomína svoje opakované výzvy na zvýšenie transparentnosti a demokratickej kontroly v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podporovaných z rozpočtu Únie;

Štruktúra

71.  domnieva sa, že štruktúra VFR by mala zvýšiť prehľadnosť politických a rozpočtových priorít pre európskych občanov, a požaduje jasnejšiu prezentáciu všetkých výdavkových oblastí EÚ; je presvedčený, že by sa mali náležite odzrkadliť hlavné piliere budúcich výdavkov EÚ;

72.  domnieva sa preto, že súčasné zobrazenie okruhov si vyžaduje určité zlepšenia, je však proti akýmkoľvek neodôvodneným radikálnym zmenám; navrhuje preto nasledujúcu štruktúru VFR na obdobie po roku 2020;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prílohe k európskemu rozpočtu predložila všetky výdavky týkajúce sa EÚ, ktoré vznikajú mimo rozpočtu EÚ na základe medzivládnych dohôd a postupov; domnieva sa, že takéto každoročne poskytované informácie by poskytli celkový obraz o všetkých investíciách, ku ktorým sa členské štáty zaviazali na európskej úrovni;

III.Politiky

Silnejšie a udržateľné hospodárstvo

74.  zdôrazňuje dôležitosť dokončenia Európskeho výskumného priestoru, energetickej únie, jednotného európskeho dopravného priestoru a digitálneho jednotného trhu ako základných prvkov európskeho jednotného trhu;

75.  domnieva sa, že budúci VFR by sa mal viac zameriavať na rozpočtové zdroje v oblastiach, v ktorých sa preukazuje jasná európska pridaná hodnota a ktoré stimulujú hospodársky rast, konkurencieschopnosť, udržateľnosť a zamestnanosť vo všetkých regiónoch EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam výskumu a inovácií pri vytváraní udržateľnej znalostnej ekonomiky s vedúcim svetovým postavením a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostatok finančných prostriedkov dostal v tejto oblasti v rámci súčasného VFR finančné prostriedky len veľmi malý podiel veľmi kvalitných projektov;

76.  vyzýva preto na podstatné zvýšenie celkového rozpočtu na 9. rámcový program v budúcom VFR, aby predstavoval aspoň 120 miliárd EUR; považuje túto výšku za primeranú na zabezpečenie celkovej konkurencieschopnosti Európy, jej vedúceho postavenia v oblasti vedy, technológií a priemyslu, zvládanie spoločenských výziev a na pomoc pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; požaduje najmä snahu stimulovať prelomové inovačné iniciatívy, ktoré vytvárajú trh, a to najmä pre MSP;

77.  žiada okrem toho väčšie zameranie na vykonávanie výskumu a inovácie prostredníctvom spoločných podnikov a iných nástrojov a na podporu investícií do kľúčových technológií s cieľom preklenúť nedostatok investícií v oblasti inovácie; zdôrazňuje, že zvýšenie prostriedkov musí byť spojené so zjednodušením postupov financovania; víta úsilie Komisie vyvíjané v tejto súvislosti a trvá na tom, že by sa v ňom malo v budúcom programovom období pokračovať, aby sa zabezpečil lepší prístup a rovnaké podmienky pre žiadateľov prostredníctvom nového systému hodnotenia žiadostí; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať opatrenia na stimulovanie vyváženej účasti zo všetkých členských štátov EÚ;

78.  víta nedávny návrh Komisie zabezpečiť financovanie Výskumného fondu pre uhlie a oceľ na nadchádzajúce roky; zdôrazňuje dôležitosť tohto fondu pre financovanie výskumu v tomto priemyselnom odvetví; je preto presvedčený, že je potrebné dlhodobé riešenie, ktorým by sa zabezpečilo financovanie po roku 2020, ako aj začlenenie fondu do rozpočtu Únie, aby mal Európsky parlament možnosť plniť si svoju úlohu ako orgán zodpovedný za kontrolu plnenia rozpočtu;

79.  zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, inovácií a zamestnanosti a vytvárajú 85 % všetkých nových pracovných miest; uznáva ich dôležitú úlohu v zabezpečení obnovy a oživenia udržateľného hospodárstva EÚ; pripomína, že v EÚ je viac než 20 miliónov MSP a že predstavujú 99 % všetkých podnikov; domnieva sa, že lepší prístup MSP k financovaniu vo všetkých členských štátoch by mal byť aj naďalej dôležitým politickým cieľom budúceho VFR, aby sa ešte viac posilnila ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť; zdôrazňuje preto, že je potrebné podporovať podnikanie a zlepšovať podnikateľské prostredie pre MSP, aby mohli v plnej miere využiť svoj potenciál v súčasnom globálnom hospodárstve;

80.  víta úspech osobitného Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) v rámci súčasného VFR; zdôrazňuje vysokú úroveň vykonávania tohto programu a poukazuje na jeho schopnosť čerpať ešte viac; žiada preto zdvojnásobenie finančného krytia programu COSME, aby zodpovedal súčasným potrebám hospodárstva EÚ a veľmi vysokému záujmu o účasť;

81.  zdôrazňuje svoju pevnú podporu Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je mobilizovať v rámci súčasného VFR 500 miliárd EUR na nové investície do reálnej ekonomiky; domnieva sa, že EFSI už umožnil výrazné a cielené naštartovanie hospodárskych odvetví, ktoré vytvárajú udržateľný rast a pracovné miesta; zdôrazňuje pozitívny vplyv EFSI na poskytovanie financovania MSP v celej Únii; víta preto zámer Komisie predložiť legislatívny návrh na pokračovanie a zdokonalenie tohto investičného systému s osobitným rozpočtom, ktorý by v rámci nového VFR nemal byť financovaný na úkor existujúcich politík a programov; zdôrazňuje, že každý legislatívny návrh by mal byť založený na záveroch preskúmania Komisie a nezávislého hodnotenia; očakáva, že nový návrh bude účinne riešiť všetky nedostatky vo vykonávaní EFSI a posilní okrem iného aj geografické pokrytie fondu tak, aby jeho prínosy boli pociťované v celej Únii;

82.  trvá na tom, že VFR má význam pre odvetvia, ktoré závisia od dlhodobých investícií, ako je napríklad trvalo udržateľné odvetvie dopravy; zdôrazňuje, že dopravná infraštruktúra je hlavným pilierom jednotného trhu a základom udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; konštatuje, že dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru spojeného so susediacimi krajinami si vyžaduje rozsiahlu dopravnú infraštruktúru a musí sa považovať za kľúčovú prioritu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť EÚ a hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť vrátane okrajových a ostrovných oblastí; domnieva sa preto, že budúci VFR by mal umožniť dostatočné finančné prostriedky na projekty, ktoré prispievajú predovšetkým k dokončeniu základnej siete TEN-T a jej koridorov, v prípade ktorých je potrebné ďalšie rozšírenie; pripomína ciele stanovené v rámci COP 21 v súvislosti s dopravou v záujme boja proti zmene klímy, a vyzýva členské štáty, aby investovali do inteligentnej, udržateľnej a integrovanej verejnej dopravy;

83.  zdôrazňuje, že aktualizovaný a účinnejší program NPE by mal zahŕňať všetky druhy dopravy vrátane cestnej a železničnej infraštruktúry, ako aj vnútrozemské vodné cesty; domnieva sa, že by mal uprednostňovať širšie prepojenia medzi komplexnými sieťami a druhy dopravy, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií CO2 a zamerať sa na prepojenia a na dokončenie siete v okrajových oblastiach; opäť zdôrazňuje dôležitosť zlepšovania interoperability prostredníctvom európskeho systému riadenia železničnej dopravy a umožnenia plného využívania iniciatívy Jednotné európske nebo; vyzýva na dokončenie európskeho digitálneho systému riadenia letovej prevádzky;

84.  vyzýva na vytvorenie osobitnej rozpočtovej položky pre cestovný ruch v rámci nasledujúceho VFR s cieľom pokročiť smerom k vytvoreniu skutočnej európskej politiky cestovného ruchu, ktorá môže značne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest;

85.  vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do vývoja technológií novej generácie a presadzovala ich zavádzanie; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť financovanie na dokončenie digitálneho jednotného trhu, a to plným využívaním spektra, zabezpečením zvýšenia úrovne pevných sietí a zhustením mobilných sietí, podporou nasadzovania technológie 5G a gigabitových pripojení, ako aj ďalším napredovaním v harmonizácii predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií s cieľom vytvoriť správny regulačný rámec na zlepšenie internetového pripojenia v celej EÚ; zdôrazňuje, že telekomunikačná zložka NPE by mala naďalej podporovať infraštruktúru digitálnych služieb a vysokorýchlostných širokopásmových sietí tým, že umožní ich prístupnosť, a to aj vo vzdialených regiónoch a vidieckych oblastiach, a tým, že zvýši digitálnu gramotnosť, prepojenie a interoperabilitu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať digitálnu transformáciu európskeho hospodárstva a spoločnosti a investovať do základných technológií, ako napríklad veľkých dát, umelej inteligencie alebo vysokovýkonnej výpočtovej techniky, do oblasti infraštruktúry a digitálnych zručností s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ a zlepšiť kvalitu života Európanov;

86.  považuje za veľmi dôležité zabezpečiť udržateľné a cenovo dostupné dodávky energie v Európe; požaduje preto nepretržitú podporu investícií zaistením diverzifikácie zdrojov a trás energie, zvýšením energetickej bezpečnosti a nezávislosti a posilnením energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom NPE v oblasti energetiky; zdôrazňuje najmä, že je dôležité zabezpečiť komplexnú podporu, najmä regiónov s vysokou spotrebou uhlíka, transformáciu energetiky, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, modernizáciu výroby elektriny, zdokonalenie cezhraničných prepojení a využívanie inteligentných sietí, technológie zachytávania, ukladania a používania oxidu uhličitého, ako aj modernizáciu diaľkového vykurovania; domnieva sa, že transformácia energetiky by sa vzhľadom na ciele v oblasti klímy mala zodpovedajúcim spôsobom podporovať predovšetkým v regiónoch a krajinách závislých od ťažby uhlia s cieľom skutočne prispieť k strategickému prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; požaduje vytvorenie komplexného fondu na podporu spravodlivej transformácie, najmä prostredníctvom vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, riešení v oblasti energetickej účinnosti, uskladnenia energie, riešení a infraštruktúry v oblasti elektromobility, modernizácie výroby a sietí elektrickej energie, moderných technológií výroby elektrickej energie vrátane zachytávania a ukladania CO2 (CCS), zachytávania, využívanie a ukladanie CO2 (CCU) a splyňovania uhlia, modernizácie diaľkového vykurovania vrátane vysokoúčinnej kombinovanej výroby, skorej adaptácie na budúce environmentálne normy, reštrukturalizácie odvetví závislých od ťažby uhlia, ako aj riešením spoločenských, sociálnych, ekonomických a environmentálnych vplyvov;

87.  zdôrazňuje strategický význam rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ako je medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER), Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS), európsky systém satelitnej navigácie (Galileo), Európsky program pozorovania Zeme (Copernicus) a budúca vládna satelitná komunikácia (GOVSATCOM), v záujme konkurencieschopnosti, bezpečnosti a politickej sily EÚ v budúcnosti; poukazuje na to, že financovanie týchto rozsiahlych projektov treba zabezpečiť v rozpočte EÚ, ale zároveň obmedziť tak, aby sa zaistilo, že možné prekročenia nákladov neohrozia financovanie a úspešné vykonávanie ostatných politík Únie, ako to potvrdzuje predchádzajúci VFR v určitých jednotlivých prípadoch; pripomína, že na tento účel je v nariadení o VFR v súčasnosti stanovená maximálna suma na tieto projekty, a požaduje podobné ustanovenia v novom nariadení;

88.  zdôrazňuje význam a vedúcu úlohu EÚ v oblasti udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a boja proti zmene klímy, degradácii ekosystémov a strate biodiverzity; domnieva sa, že stabilné a primerané financovanie je nevyhnutné pre naplnenie medzinárodných záväzkov EÚ, ako je Parížska dohoda; pripomína, že budúci VFR by mal pomôcť Únii dosiahnuť tieto ciele a mal by prispieť k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050; zdôrazňuje, že EÚ by nemala financovať projekty a investície, ktoré sú v rozpore s dosahovaním týchto cieľov; vyzýva na dôsledné uplatňovanie hľadiska klímy v budúcich výdavkoch EÚ; požaduje v tejto súvislosti primerané financovanie príslušných programov, ako je LIFE + a zdvojnásobenie ich finančných zdrojov, ako aj vytvorenie vyhradených rozpočtových prostriedkov na biodiverzitu a riadenie sústavy Natura 2000;

Silnejšia súdržnosť a solidarita v Európe

89.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti by po roku 2020 mala zostať hlavnou investičnou politikou Európskej únie, ktorá bude zahŕňať všetky regióny EÚ, s cieľom riešiť zložité sociálno-ekonomické problémy a zároveň sústredí väčšinu zdrojov na najzraniteľnejšie regióny; domnieva sa, že okrem cieľa znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvoja a cieľa posilnenia konvergencie, ktoré sú zakotvené v zmluve, by sa politika súdržnosti mala zamerať na dosahovanie všeobecných politických cieľov EÚ, a navrhuje preto, aby sa tri fondy politiky súdržnosti – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond – v budúcom VFR sústredili najmä na poskytovanie podpory pre rast a konkurencieschopnosť, výskum a inováciu, digitalizáciu, zmeny v priemysle, MSP, dopravu, zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy, environmentálnu udržateľnosť spravodlivú energetickú transformáciu, zamestnanosť, sociálne začlenenie, rodovú rovnosť, znižovanie chudoby a demografické výzvy; zdôrazňuje, že tieto tri fondy predstavujú neoddeliteľnú súčasť politiky súdržnosti EÚ a môžu fungovať len spoločne v jednotnom rámci tejto politiky; okrem toho žiada, aby sa posilnila územná spolupráca vrátane cezhraničnej zložky a mestského rozmeru v politike, ako aj osobitné ustanovenia pre vidiecke, horské, ostrovné a odľahlé oblasti;

90.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zachovať financovanie politiky súdržnosti EÚ-27 v období po roku 2020 aspoň na úrovni rozpočtu na roky 2014 – 2020 v stálych cenách; zdôrazňuje, že HDP by mal byť naďalej jedným z parametrov prideľovania finančných prostriedkov politiky súdržnosti, domnieva sa však, že by ho mal dopĺňať súbor sociálnych, environmentálnych a demografických ukazovateľov, aby sa lepšie zohľadnili nové druhy rozdielov medzi regiónmi EÚ a v rámci nich vo všetkých členských štátoch; podporuje okrem toho zachovanie prvkov v novom programovom období, ktoré prispeli k modernizácii politiky súdržnosti a k jej väčšiemu zameraniu na výsledky v súčasnom VFR, t. j. tematickej koncentrácie, ex ante kondicionalít, rámca výkonnosti a prepojenia na hospodárske riadenie;

91.  je pevne odhodlaný splniť záväzok vyplývajúci z článku 9 ZFEÚ zaistiť sociálnu Európu a vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv na základe udržateľného rastu vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť a sociálny pokrok a podporovania rovnosti medzi ženami a mužmi, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa, ako sú zakotvené v zmluve; upozorňuje, že takéto vykonávanie si vyžaduje, aby sociálne politiky boli riadne financované, a zdôrazňuje následnú potrebu posilnenia existujúcich nástrojov, ktoré prispievajú k plneniu týchto cieľov, najmä ESF, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, EGF a EaSI; trvá na tom, aby sa v budúcom VFR zachovali a aby boli aj naďalej vykonávané predovšetkým prostredníctvom grantov;

92.  opakuje svoju výzvu Komisii a všetkým členským štátom, aby zriadili osobitný fond určený na záruku pre deti, čím sa deti stanú stredobodom rozširujúcich sa politík zmierňovania chudoby a zabezpečia sa zodpovedajúce zdroje na úplné vykonanie potrebných politických opatrení vrátane pomoci rodičom prekonať sociálne vylúčenie a nezamestnanosť prostredníctvom cielených zásahov;

93.  zdôrazňuje, že najmä ESF by mal rozšíriť svoju podporu rozvoja sociálneho dialógu, a to najmä zlepšením budovania kapacít sociálnych partnerov vrátane európskej sektorovej a medzisektorovej úrovne, a že tento záväzok by sa mal stať povinným pre členské štáty vo všetkých regiónoch EÚ;

94.  zdôrazňuje predovšetkým pretrvávajúcu potrebu bojovať proti nezamestnanosti a vylúčeniu mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy (NEET), a to v rámci komplexného prístupu k politikám v oblasti mladých ľudí na úrovni EÚ; žiada preto, aby sa prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zdvojnásobili, a aby sa záruka EÚ pre mladých ľudí vykonávala úplne, pričom v nasledujúcom programovom období treba zabezpečiť rýchle a zjednodušené využívanie fondov a trvalé a stabilné financovanie; zdôrazňuje potrebu lepšej regulácie s cieľom zabezpečiť nediskriminačnú účasť na programe pre mladých ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia; domnieva sa, že investície na podporu rozvoja vzdelávania a odbornej prípravy, najmä rozvíjania digitálnej gramotnosti, sú aj naďalej jednou z najdôležitejších priorít EÚ; trvá na tom, že tento program nesmie nahrádzať výdavky, ktoré boli predtým financované z vnútroštátnych rozpočtov;

95.  vyjadruje podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mladých ľudí, športu, demokracie, občianstva a občianskej spoločnosti, ktoré jednoznačne preukázali európsku pridanú hodnotu a sú stále veľmi obľúbené u príjemcov; zasadzuje sa preto za neustále investovanie do rámca vzdelávania a odbornej prípravy 2020 prostredníctvom programu Erasmus +, Kreatívna Európa a Európa pre občanov, s cieľom osloviť ľudí všetkých vekových skupín, a najmä mladých ľudí; pripomína svoju podporu pri posilňovaní vonkajšieho rozmeru programov Erasmus+ a Kreatívna Európa; odporúča okrem toho pokračovanie Európskeho zboru solidarity s adekvátnymi zdrojmi, ktoré nebudú na úkor iných programov EÚ; zdôrazňuje aj veľký prínos kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť v EÚ;

96.  odporúča zriadiť interný Európsky fond pre demokraciu, ktorý bude spravovať Komisia, na posilnenie podpory občianskej spoločnosti a MVO, ktoré pôsobia v oblasti demokracie a ľudských práv;

97.  požaduje najmä aspoň trojnásobné zvýšenie rozpočtu na program Erasmus+ v budúcom VFR s cieľom osloviť omnoho viac mladých ľudí, mládežníckych organizácií a študentov stredných škôl a učňov v celej Európe a poskytovať im cenné kompetencie a životné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania, príležitostí neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa orientovaných na študenta, najmä dobrovoľníctva a práce s mládežou; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ľuďom pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálno-ekonomického zázemia, čím sa im umožní, aby sa zúčastnili na programe, ako aj osobám so zdravotným postihnutím;

98.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na projekt Európsky poukaz na Interrail k 18. narodeninám a v ďalšom VFR predložila osobitný program s dostatočnými ročnými rozpočtovými prostriedkami na pokrytie všetkých žiadostí o bezplatnú železničnú prepravu pochádzajúcu od mladých Európanov, ktorí dosiahnu v danom roku vek 18 rokov; zdôrazňuje, že takýto projekt by sa stal kľúčovým prvkom pri zvyšovaní európskeho povedomia a identity, najmä v súvislosti s hrozbami, ako je populizmus a šírenie dezinformácií; opäť zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľa takéhoto programu sa od Komisie očakáva návrh riadneho právneho základu;

99.  očakáva, že v oblasti azylu a migrácie Európska únia prejde po roku 2020 z krízového riadenia na trvalú spoločnú európsku politiku; zdôrazňuje, že opatrenia v tejto oblasti by mali spadať pod osobitný nástroj, napr. Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); zdôrazňuje, že budúci fond, ako aj príslušné agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci musia byť vybavené primeranou úrovňou financovania na celý ďalší VFR s cieľom riešiť komplexné výzvy v tejto oblasti; domnieva sa tiež, že AMIF by mali dopĺňať ďalšie zložky na riešenie tejto problematiky v rámci iných politík, najmä európske štrukturálne a investičné fondy a nástroje na financovanie vonkajšej činnosti, pretože nemožno očakávať, že obrovské a komplexné potreby v tejto oblasti vyrieši jediný nástroj; uznáva okrem toho význam kultúrnych, vzdelávacích, mládežníckych a športových programov pri integrácii utečencov a migrantov do európskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby posúdila, či možno posilniť úlohu európskych miest v rámci európskej azylovej politiky zavedením systému stimulov, ktorý ponúka finančnú podporu na ubytovanie utečencov a hospodársky rozvoj priamo pre mestá za prijímanie utečencov a žiadateľov o azyl;

100.  uznáva európsku pridanú hodnotu spolupráce pri riešení spoločných hrozieb pre verejné zdravie; konštatuje, že ani jeden členský štát nemôže riešiť cezhraničné problémy v oblasti zdravia sám, a žiada, aby sa v budúcom VFR zohľadnila zodpovednosť EÚ za vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti verejného zdravia, systémov zdravotníctva a zdravotných problémov súvisiacich so životným prostredím a podporu členských štátov v znižovaní nerovností v oblasti zdravia; domnieva sa, že na základe pozitívnych výsledkov prebiehajúcich činností v tejto oblasti by súčasťou nasledujúceho VFR mal byť rozsiahly program novej generácie v oblasti zdravia, ktorý bude riešiť tieto otázky na cezhraničnej úrovni, napríklad vypracovaním inovatívnych riešení pre poskytovane zdravotnej starostlivosti vrátane digitálneho zdravia, ako sú európske referenčné siete, a ktorý poskytne podporu členským štátom vo forme výmeny údajov, dôkazov a osvedčených postupov; pripomína, že dobré zdravie je predpokladom dosahovania ďalších cieľov stanovených EÚ a že politiky v oblastiach, ako sú poľnohospodárstvo, životné prostredie, zamestnanosť, sociálne veci či začlenenie, majú tiež vplyv na zdravie Európanov; vyzýva preto na posilnenie posúdení vplyvu na zdravie a medziodvetvovej spolupráce v tejto oblasti v budúcom VFR;

Silnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

101.  potvrdzuje, že modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, udržanie vidieckeho obyvateľstva a zamestnanosti, trvalo udržateľný rozvoj a udržateľnosť v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj zabezpečenie zdravých, vysokokvalitných a cenovo dostupných potravinárskych produktov pre Európanov; poukazuje na to, že požiadavky týkajúce sa potravín a zdravia sa zvýšili, rovnako ako potreba podporovať prechod poľnohospodárov na ekologickejšie poľnohospodárske postupy a bojovať proti zmene klímy; zdôrazňuje, že treba podporovať istotu príjmov poľnohospodárov a posilniť prepojenie medzi SPP a poskytovaním verejných statkov; zdôrazňuje, že SPP patrí medzi politiky s najvyššou mierou integrácie a že je financovaná predovšetkým na úrovni EÚ, a preto nahrádza vnútroštátne výdavky;

102.  zdôrazňuje, že rozpočet SPP v budúcom VFR by mal ostať aspoň na súčasnej úrovni EÚ-27 v stálych cenách; zdôrazňuje, že nové výzvy, ktorým musí budúca SPP čeliť, si vyžadujú primerané finančné prostriedky pridelené na základe analýzy súčasnej politiky a budúcich potrieb; zdôrazňuje, že priame platby vytvárajú jasnú pridanú hodnotu EÚ a posilňujú jednotný trh tým, že zabraňujú narúšaniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi; namieta v tejto súvislosti proti akémukoľvek návratu na vnútroštátnu úroveň a prípadnému vnútroštátnemu spolufinancovaniu priamych platieb; zdôrazňuje potrebu pokračovať v opatreniach udržiavajúcich výrobu v sektoroch, ktoré sú životne dôležité pre zraniteľné oblasti, zreformovať rezervu na krízové situácie v poľnohospodárstve, zvýšiť financovanie tak, aby bolo v súlade s reakciami na rôzne cyklické krízy v citlivých odvetviach, vytvoriť nové nástroje, ktoré dokážu zmierniť cenovú volatilitu a zvýšiť finančné prostriedky na programy osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI); vyzýva Komisiu, aby pokračovala v procese konvergencie priamych platieb a zabezpečila potrebný finančný a právny rámec pre potravinový dodávateľský reťazec s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám; pripomína, že vidiecke oblasti v EÚ stoja pred vážnymi problémami, a preto potrebujú osobitnú podporu;

103.  zdôrazňuje sociálno-ekonomický a ekologický význam odvetvia rybárstva, morského prostredia a „modrého hospodárstva“ a ich príspevok k udržateľnej potravinovej sebestačnosti EÚ z hľadiska zabezpečenia udržateľnosti európskej akvakultúry a rybárstva a zmiernenia ich vplyvu na životné prostredie; poukazuje na to, že spoločná rybárska politika je výlučnou právomocou EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu osobitného, nezávislého a prístupného rybárskeho fondu na vykonávanie tejto politiky; žiada opätovné zavedenie programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter pre rybné hospodárstvo, keďže ide o veľmi dôležitý program pre najvzdialenejšie regióny EÚ; žiada, aby sa úroveň finančných prostriedkov vyhradených v súčasnom VFR pre odvetvie rybárstva prinajmenšom zachovala a aby sa v prípade vzniku nových potrieb zvýšili finančné prostriedky na námorné záležitosti; upozorňuje na možné negatívne účinky tzv. tvrdého brexitu v tomto odvetví; poznamenáva, že doplňujúce možnosti financovania by mohli okrem nenávratnej pomoci poskytnúť ďalšie finančné nástroje;

Väčšia zodpovednosť vo svete

104.  zdôrazňuje, že svet stojí pred mnohými výzvami, medzi ktoré patria konflikty, kybernetické útoky, terorizmus a radikalizácia, dezinformácie, prírodné katastrofy, zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia, porušovanie ľudských práv a rodová nerovnosť; domnieva sa, že Únia má osobitnú politickú a finančnú zodpovednosť, ktorej základom je skutočná európska zahraničná politika založená na pravidlách a hodnotách, podpora stability, bezpečnosti, demokratickej správy a udržateľný rozvoj našich partnerov, ako aj odstránenie chudoby a reakcia na krízy;

105.  zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky na vonkajšiu činnosť by sa mali výrazne zvýšiť, ak má Únia plniť svoju úlohu v rámci svojej globálnej stratégie a vo svojich politikách rozširovania, susedstva a rozvoja, ako aj v riešení núdzových situácií; očakáva, že v budúcom VFR sa odzrkadlia bezprecedentné potreby krajín južného a východného susedstva, ktoré zápasia s konfliktmi a dôsledkami výziev, ktoré predstavuje migrácia a utečenci; požaduje pridelenie vyšších rozpočtových prostriedkov na riešenie rastúcej potreby humanitárnej pomoci vyplývajúcej z prírodných a človekom spôsobených katastrof, pričom treba predísť akémukoľvek rozdielu medzi záväzkami a platbami; domnieva sa, že je potrebné, aby Únia zvýšila financovanie Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA); okrem toho zdôrazňuje potrebu dodatočných zdrojov na financovanie investičného plánu pre Afriku s cieľom podporiť inkluzívny rast a trvalo udržateľný rozvoj, a riešiť tak niektoré zo základných príčin neregulárnej migrácie;

106.  pripomína, že rozvojová politika EÚ sa riadi viacerými záväzkami, najmä cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, akčným programom z Addis Abeby o financovaní rozvoja, parížskou dohodou o zmene klímy a Európskym konsenzom o rozvoji, ako aj súdržnosťou politík v záujme rozvoja a zásadami účinnosti pomoci; upriamuje pozornosť na záväzok EÚ a členských štátov zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na 0,7 % HDP do roku 2030 vrátane 20 % ODA EÚ na sociálne začleňovanie a ľudský rozvoj a 0,2 % HND EÚ na ODA pre najmenej rozvinuté krajiny;

107.  konštatuje, že rozvojová pomoc môže zohrávať dôležitú úlohu pri riešení základných príčin migrácie a podpore stability, ale domnieva sa, že ODA by sa nemala použiť na pokrytie nákladov darcov na utečencov; berie na vedomie možnú úlohu ODA v uľahčení mobilizácie financovania z iných zdrojov, a zdôrazňuje, že je potrebné výraznejšie zapojenie súkromného sektora prostredníctvom možného pokračovania vonkajšieho investičného plánu, v nadväznosti na jeho hodnotenie;

108.  podporuje priame poskytovanie finančných prostriedkov organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, a to najmä v tretích krajinách, v ktorých je ohrozená demokracia a právny štát; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu nástrojov vonkajšieho financovania rýchlo reagovať na politický vývoj a posilniť zásadu viac za viac;

109.  je pripravený zvážiť zjednodušenú a efektívnejšiu štruktúru pre nástroje vonkajšieho financovania, pokiaľ sa ňou zvyšuje transparentnosť, zodpovednosť, účinnosť, súdržnosť a pružnosť, a rešpektujú sa ňou ciele príslušných politík; požaduje zachovanie osobitných samostatných nástrojov predvstupovej pomoci, susedskej politiky a rozvojovej a humanitárnej pomoci z dôvodu ich osobitných politických a finančných čŕt; konštatuje, že v rámci tejto štruktúry by prostriedky na ERF mali byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec dohodnutých stropov bez mierového nástroja pre Afriku a príslušné trustové fondy a nástroje by mali byť začlenené transparentnejšie;

110.  zdôrazňuje, že je potrebná vyššia flexibilita, aby bola možná mobilizácia dodatočných zdrojov a rýchle financovanie; mohol by zvážiť, v rámci celkového zvýšenia v nástrojoch na financovanie vonkajšej činnosti, väčšiu nepridelenú rezervu určenú na zvýšenie vlastnej flexibility; zdôrazňuje však, že takáto flexibilita by sa nemala dosiahnuť na úkor dlhodobých politických cieľov a geografických a tematických priorít, predvídateľnosti dlhodobého financovania, parlamentnej kontroly a konzultácií s partnerskými krajinami a občianskou spoločnosťou;

Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých

111.  domnieva sa, že nový okruh venovaný oblasti Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých by bol vyjadrením toho, že Únia považuje túto vznikajúcu politickú zodpovednosť za prioritu, uznaním jej špecifickej povahy a že by sa tým dosiahla konzistentnosť medzi jej vnútorným a vonkajším rozmerom;

112.  zdôrazňuje, že úroveň a mechanizmy financovania v oblasti vnútornej bezpečnosti by sa mali od začiatku a na celé obdobie trvania budúceho VFR zvýšiť, aby sa predišlo každoročnému systematickému používaniu ustanovení VFR o flexibilite; žiada, aby sa orgánom presadzovania práva (Europol, Eurojust a Cepol), ako aj Agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA) poskytli dostatočné zdroje, aby mali prostriedky na plnenie a riadenie svojich nových úloh; vyzdvihuje úlohu Agentúry Európskej únie pre základné práva pri chápaní a riešení fenoménov ako radikalizácia, marginalizácia, nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti;

113.  domnieva sa, že budúci VFR musí podporovať vytvorenie európskej obrannej únie; očakáva, že po oznámeniach Komisie v tejto oblasti budú predložené príslušné legislatívne návrhy vrátane návrhu týkajúceho sa osobitného programu EÚ pre výskum v oblasti obrany a programu rozvoja obranného priemyslu, ktorý doplnia investície členských štátov do vybavenia v rámci spolupráce; opäť v tejto súvislosti potvrdzuje svoje silné presvedčenie, že ďalšie politické priority by mali byť spojené s dodatočnými finančnými prostriedkami; pripomína, že zvýšená obranná spolupráca, spojenie výskumu a vybavenia a odstránenie duplicity posilnia strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a povedú k výraznému zvýšeniu účinnosti, ktorého hodnota sa často odhaduje na približne 26 miliárd EUR ročne;

114.  v súvislosti so zvýšenou pozornosťou, ktorá sa venuje bezpečnosti a obrane v Únii, požaduje nové posúdenie všetkých výdavkov na vonkajšiu bezpečnosť; očakáva predovšetkým reformu mechanizmu Athena a mierového nástroja pre Afriku po začlenení ERF do rozpočtu; víta nedávne záväzky, ktoré prijali členské štáty v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, a žiada podpredsedníčku Komisiu / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby poskytli jasné informácie o ich budúcom financovaní; požaduje následnícky program nástroja na podporu stability a mieru, ktorý bude klásť dôraz na reakciu na krízu a budovanie kapacít v záujme bezpečnosti a rozvoja, a zároveň poskytne právne podložené riešenie budovania vojenských kapacít;

115.  zdôrazňuje prvoradý význam mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý umožnil koordinovanú pomoc EÚ pri prírodných a človekom spôsobených katastrofách v celej Únii a mimo nej; poukazuje na nepochybnú pridanú hodnotu operácií civilnej ochrany pri účinnom boji proti katastrofám, ktoré sú čoraz častejšie a komplikovanejšie, pričom zároveň posilňujú pocit európskej solidarity medzi občanmi EÚ v čase núdze; víta nedávne návrhy Komisie na posilnenie civilnej ochrany EÚ posilnením pripravenosti a preventívnych opatrení vrátane vytvorenia osobitnej rezervy operačných kapacít na úrovni Únie; vyzýva na to, aby sa posilnené opatrenia v tejto oblasti spojili s primeraným financovaním v rámci budúceho VFR;

Účinná správa slúžiaca všetkým Európanom

116.  domnieva sa, že stabilná, účinná a vysokokvalitná verejná správa je nevyhnutná na vykonávanie politík Únie a obnovenie dôvery občanov a posilnenie dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a s občanmi na všetkých úrovniach; zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu inštitúcií, ktoré sú zložené z demokraticky zvolených členov; pripomína, že podľa Dvora audítorov inštitúcie, orgány a agentúry EÚ znížili počet zamestnancov o 5 %, ako bolo stanovené v ich plánoch pracovných miest; zastáva názor, že by už nemali byť vystavené takémuto ďalšiemu horizontálnemu znižovaniu pracovných miest; vyjadruje svoju dôraznú opozíciu voči opakovaniu takzvaného fondu prerozdelenia zamestnancov pre agentúry;

117.  víta iniciatívy inštitúcií, orgánov a agentúr zamerané na ďalšie zvýšenie účinnosti prostredníctvom väčšej administratívnej spolupráce a združovaním určitých funkcií, ktorými sa dosahujú úspory v rozpočte Únie; upozorňuje, že v prípade niektorých agentúr by bolo možné ďalšie zvýšenie účinnosti, najmä prostredníctvom zvýšenej spolupráce medzi agentúrami s podobnými úlohami v oblasti dohľadu nad finančným trhom a agentúrami s viacerými miestami pôsobenia; vyzýva vo všeobecnosti na dôkladné posúdenie možností zoskupovania agentúr podľa strategického charakteru ich úloh a ich výsledkov s cieľom vytvoriť synergie medzi agentúrami, napríklad pokiaľ ide o Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy v Paríži;

118.  domnieva sa, že inštitúcie a orgány EÚ by mali rešpektovať geografickú aj rodovú rovnováhu;

119.  vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus, ktorý umožní, aby voči členským štátom, ktoré nerešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), mohli byť vyvodené finančné dôsledky; upozorňuje však, že koneční príjemcovia prostriedkov z rozpočtu Únie nesmú byť v žiadnom prípade dotknutí porušovaním pravidiel, za ktoré nie sú zodpovední; je preto presvedčený, že rozpočet Únie nie je vhodným nástrojom na riešenie porušení článku 2 ZEÚ, a že akékoľvek prípadné finančné dôsledky, by mali hradiť členské štáty nezávisle od plnenia rozpočtu;

120.  zdôrazňuje, že odstránenie diskriminácie, ako aj rodovej nerovnosti a násilia založeného na rodovej príslušnosti je nevyhnutné na splnenie záväzkov EÚ na ceste k inkluzívnej Európe; preto podporuje uplatňovanie rodového hľadiska a rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ v rámci budúceho VFR, ako aj posilnený rozpočtový rozmer v boji proti všetkým prípadom diskriminácie, s osobitnou pozornosťou venovanou rodovému hľadisku v rámci politiky v oblasti migrácie a azylu a vonkajších politík EÚ;

121.  zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť, aby ženy mali prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a aby sa mimoriadna pozornosť venovala osobitným potrebám zraniteľných osôb vrátane maloletých a iných ohrozených skupín vrátane komunity LGBTI;

122.  obhajuje názor, že znevýhodneným cieľovým skupinám, najmä osobám so zdravotným postihnutím a Rómom, by sa mala poskytovať cielená podpora, pričom treba vylúčiť segregačné praktiky, a súhlasí s tým, aby Rómovia boli aj naďalej uvedení v zozname príjemcov prostriedkov z ESF a EFRR;

123.  konštatuje, že z dôvodu ich izolácie od európskeho kontinentu musia najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia (ZKÚ) čeliť osobitným prírodným, hospodárskym a sociálnym problémom; domnieva sa, že by sa pre tieto regióny mali prijať na mieru šité opatrenia a riadne odôvodnené výnimky; požaduje, aby sa najvzdialenejším regiónom a zámorským krajinám a územiam poskytovala podpora EÚ aj v ďalšom VFR, najmä v rámci politiky súdržnosti pre najvzdialenejšie regióny a v rámci osobitného nástroja pre ZKÚ, na ich prístup k výskumným programom a na boj proti osobitným výzvam spojeným so zmenou klímy, ktorým čelia;

124.  nalieha na Komisiu, aby v záujme riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti rozpočtu Európskej únie zvážila vytvorenie vhodných podmienok na predchádzanie korupcii a finančným podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad colnými podvodmi, ktoré viedli k výraznej strate príjmov pre rozpočet Únie; žiada členské štáty, ktoré namietali proti právnemu rámcu Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie, aby prehodnotili svoje stanovisko s cieľom umožniť rýchle riešenie tohto problému;

IV.Postup a rozhodovací proces

125.  pripomína, že prijatie nariadenia o VFR si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje navyše, že Európsky parlament a Rada sú pri prijímaní ročného rozpočtu EÚ dve rovnocenné zložky rozpočtového orgánu, zatiaľ čo o sektorových právnych predpisoch, na základe ktorých vzniká prevažná väčšina programov EÚ vrátane ich finančného krytia, sa rozhoduje v rámci riadneho legislatívneho postupu; očakáva preto postup rozhodovania o budúcom VFR, v ktorom bude zachovaná úloha aj výsady Európskeho parlamentu, ako je stanovené v zmluvách; trvá na tom, že nariadenie o VFR nie je vhodné na prijímanie zmien v nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila samostatný návrh na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, kedykoľvek je potrebné vykonať zmeny tohto nariadenia;

126.  vyjadruje svoju ochotu začať ihneď štruktúrovaný dialóg s Komisiou a Radou o VFR na obdobie po roku 2020 s cieľom uľahčiť následné rokovania a umožniť dosiahnutie dohody do konca tohto funkčného obdobia; je pripravený diskutovať s Radou o pozíciách stanovených v súčasnom uznesení, aby umožnil lepšie pochopenie očakávaní Európskeho parlamentu v súvislosti s budúcim VFR;

127.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že Komisia má oznámiť svoje návrhy v máji 2018, by malo byť formálne rozhodnutie o budúcom VFR prijaté v priebehu jedného roka; domnieva sa, že napriek počiatočnému oneskoreniu v predkladaní návrhov Komisie by sa dohoda o VFR na obdobie po roku 2020 mala dosiahnuť včas, aby sa vyslal dôležitý politický signál, pokiaľ ide o schopnosť Únie ďalej budovať konsenzus o budúcnosti EÚ a o zodpovedajúcich finančných prostriedkoch; zdôrazňuje, že tento časový plán umožní okrem iného rýchle prijatie všetkých odvetvových nariadení, a teda začatie nových programov hneď od 1. januára 2021; pripomína, že v predchádzajúcich finančných rámcoch sa nové programy začínali v zásade až niekoľko rokov po začiatku obdobia;

128.  nazdáva sa, že novozvolený Európsky parlament môže absolútnou väčšinou všetkých svojich poslancov v lehote 6 mesiacov po voľbách do Európskeho parlamentu požiadať Komisiu, aby navrhla revíziu odvetvových právnych predpisov stanovujúcich nové programy EÚ pre budúci VFR, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom volebnom období;

129.  zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa podstatné diskusie medzi všetkými tromi inštitúciami začali čo najskôr; zdôrazňuje, že všetky prvky nariadenia o VFR vrátane stropov VFR budú súčasťou rokovaní o VFR a malo by sa o nich rokovať dovtedy, kým sa nedosiahne konečná dohoda; pripomína v tejto súvislosti kritický postoj Európskeho parlamentu k postupu, ktorý viedol k prijatiu súčasného nariadenia o VFR, a k vplyvnej úlohe, ktorú zohrávala v tomto postupe Európska rada, ktorá neodvolateľne rozhodla o množstve bodov vrátane stropov VFR a viacerých ustanoveniach týkajúcich sa odvetvových politík;

130.  zastáva názor, že postupy spojené s nadchádzajúcimi rokovaniami o VFR, konkrétne zapojenie Európskeho parlamentu do jednotlivých fáz tohto postupu, by mali byť bezodkladne schválené počas bulharského predsedníctva a pred predložením návrhov o VFR; očakáva v tejto súvislosti, že Komisia poskytne Európskemu parlamentu včas ten istý objem informácií, ako má k dispozícii Rada; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť nakoniec zakotvené aj v MID ako v prípade ročného rozpočtového postupu;

131.  domnieva sa, že požiadavka jednomyseľnosti pri prijímaní nariadenia o VFR predstavuje v tomto procese skutočnú prekážku; vyzýva v tomto zmysle Európsku radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku uvedenú v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, aby sa tak umožnilo prijatie nariadenia o VFR kvalifikovanou väčšinou; okrem toho pripomína, že v článku 48 ods. 7 ZEÚ sa môže uviesť aj všeobecná premosťovacia doložka s cieľom uplatniť riadny legislatívny postup; zdôrazňuje, že prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní nariadenia o VFR by bol v súlade s rozhodovacím postupom pri prijímaní takmer všetkých viacročných programov EÚ, ako aj ročného postupu prijímania rozpočtu EÚ;

o
o   o

132.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (2) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309. (5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401. (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010. (7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0363. (8) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1. (9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0076.