(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0685),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0472/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym parlamentom, Poslaneckou snemovňou Írska, Senátom Írska, Poslaneckou snemovňou Luxemburského veľkovojvodstva, maltským parlamentom, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0050/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 1 (1)  Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 nesúrodých systémov dane z príjmov právnických osôb. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločnosti. Hoci tieto situácie poukazujú na nedostatky, ktoré sú svojou povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Opatrenia na nápravu týchto problémov by sa preto mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený. (1)  Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 nesúrodých systémov dane z príjmov právnických osôb. V období globalizácie a digitalizácie je zdaňovanie najmä finančného a intelektuálneho kapitálu na základe zdroja čoraz ťažšie vysledovateľné a ľahšie manipulovateľné. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločností. Rozsiahla digitalizácia v mnohých odvetviach hospodárstva v spojení s rýchlo sa rozvíjajúcim digitálnym hospodárstvom spochybňuje vhodnosť úniových modelov daní z príjmov právnických osôb, ktoré boli navrhnuté pre kamenné podniky, a to až do takej miery, že môže byť potrebné prepracovať kritériá oceňovania a výpočtov tak, aby zodpovedali obchodným činnostiam v 21. storočí. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú svojou povahou úplne odlišné, všetky vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a vedú k narušeniam medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi. Nový štandard pre základ dane z príjmov právnických osôb v Únii by sa preto mal zameriavať na tieto typy nedostatkov trhu a zároveň zohľadňovať dlhodobú právnu zrozumiteľnosť a istotu, ako aj zásadu daňovej neutrality. Väčšia konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami povedie k výraznému zníženiu nákladov a administratívnej záťaže pre podniky pôsobiace cezhranične v rámci Únie. Kým daňová politika je právomocou jednotlivých členských štátov, v článku 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne stanovuje, že Rada by mala jednomyseľne a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom, vydávať smernice na aproximáciu takýchto daňových zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, keďže priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 2 (2)  Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami na to, aby si znížili daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu uľahčením cezhraničného obchodu a podnikových investícií. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie. (2)  Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk a kde majú stálu prevádzkareň. Vzhľadom na digitálnu zmenu v podnikateľskom prostredí je potrebné zaručiť, aby sa so spoločnosťami, ktoré vytvárajú výnosy v určitom členskom štáte, pričom v tomto členskom štáte nemajú fyzickú stálu prevádzkareň, ale digitálnu stálu prevádzkareň, zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú stálu prevádzkareň majú. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami na to, aby si znížili daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu uľahčením cezhraničného obchodu a podnikových investícií. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie. Podstatným prvkom systému CCCTB je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti patriace do rovnakej skupiny pôsobiace cezhranične v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. Konsolidáciou sa odstraňujú formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdanenie. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 3 (3)  Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)7 zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu. (3)  Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)7 zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle, najmä pre malé a stredné podniky. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keď sa CCCTB začne uplatňovať vo všetkých členských štátoch, zaručilo by sa tým, že dane sa budú platiť tam, kde sa vytvárajú zisky a kde majú spoločnosti stálu prevádzkareň. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu. Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedením CCCTB by sa zlepšil hospodársky rast a vytvorilo viac pracovných miest v Únii prostredníctvom obmedzenia škodlivej daňovej konkurencie medzi spoločnosťami. __________________ __________________ 7 Návrh smernice Rady COM(2011)0121 final/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. 7 Návrh smernice Rady COM(2011)0121 final/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)  Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v EÚ pre digitálny jednotný trh vyjadruje presvedčenie, že CCCTB ponúka základ pre riešenie daňových výziev v digitálnom hospodárstve. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 4 (4)  Vzhľadom na potrebu urýchlene konať s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu tak, že bude na jednej strane priaznivejší pre obchod a investície a na druhej strane odolnejší voči schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je potrebné rozdeliť ambicióznu iniciatívu týkajúcu sa CCCTB na dva samostatné návrhy. V prvej etape by sa mali stanoviť pravidlá spoločného základu dane z príjmov právnických osôb a následne v druhej etape je potrebné sa zaoberať otázkou konsolidácie. (4)  Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je veľmi dôležité zaručiť súčasné nadobudnutie účinnosti smernice o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Keďže takáto zmena režimu je významným krokom v procese dokončenia vnútorného trhu, potrebuje flexibilitu, aby sa mohla náležite vykonávať od začiatku. Keďže vnútorný trh zahŕňa všetky členské štáty, mal by sa CCCTB zaviesť vo všetkých členských štátoch. Ak Rada neprijme jednohlasné rozhodnutie o návrhu zaviesť CCCTB, Komisia by mala na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú potrebné právne predpisy, vydať nový návrh. Ako posledná možnosť by sa mala začať posilnená spolupráca zo strany členských štátov, ktorá by mala byť kedykoľvek otvorená pre nezúčastnené členské štáty, v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Je poľutovaniahodné, že sa nevykonalo žiadne dostatočne podrobné posúdenie, ani vo vzťahu k návrhu CCTB, ani CCCTB, pokiaľ ide o vplyv na príjmy členských štátov z dane z príjmov právnických osôb podľa jednotlivých krajín. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 5 (5)  Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania majú tendenciu vyskytovať sa v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že zúčastnené skupiny spoločností vlastnia minimálne zdroje. Na základe tohto predpokladu z dôvodu proporcionality by pravidlá pre spoločný základ mali byť povinné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mal na základe celkového konsolidovaného výnosu skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky, stanoviť veľkostný prah. Okrem toho v záujme zabezpečenia súladu medzi oboma krokmi iniciatívy CCCTB by mali byť pravidlá pre spoločný základ povinné pre spoločnosti, ktoré by sa považovali za skupinu, keby sa celá iniciatíva zrealizovala. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť k dispozícii ako voliteľná možnosť aj spoločnostiam, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá. (5)  Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania majú tendenciu vyskytovať sa v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že zúčastnené skupiny spoločností vlastnia minimálne zdroje. Na základe tohto predpokladu z dôvodu proporcionality by pravidlá pre spoločný základ mali byť najskôr povinné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mala stanoviť počiatočná veľkostná prahová hodnota 750 miliónov EUR založená na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Vzhľadom na to, že touto smernicou sa stanovuje nový štandard pre základ dane z príjmu právnických osôb pre všetky podniky v Únii, prahová hodnota by sa mala znížiť na nulu počas maximálne siedmich rokov. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa, ktorým je uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť v prvej fáze k dispozícii ako voliteľná možnosť aj pre spoločnosti, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 6 (6)  Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Naopak, spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine, by sa nemalo považovať za dôležité. Tento aspekt by bolo pre jeho zložitú interakciu s medzinárodnými dohodami vhodnejšie ponechať na dvojstranné daňové zmluvy a vnútroštátne právo. (6)  Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Nadnárodné spoločnosti príliš často uskutočňujú presun svojich ziskov do priaznivých daňových režimov bez platenia daní alebo s veľmi nízkymi daňovými sadzbami. Koncepcia stálej prevádzkarne by ponúkla presné a záväzné vymedzenie kritérií, ktoré majú byť splnené, ak má nadnárodná spoločnosť preukázať, že je umiestnená v danej krajine. To prinúti nadnárodné spoločnosti k plateniu daní spravodlivým spôsobom. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Podobne je dôležité mať spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine. Ak transferové oceňovanie vedie k presunu ziskov do jurisdikcie s nízkym daňovým zaťažením, vhodnejší je systém prerozdelenia zisku podľa vzorca pre rozdelenie. Prijatím takéhoto systému môže Únia stanoviť medzinárodný štandard pre moderné a efektívne zdaňovanie právnických osôb. Komisia by mala vypracovať usmernenia pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania, pričom v konečnom dôsledku by sa štandardnou metódou prideľovania malo stať rozdeľovanie na základe vzorca. Komisia by mala predložiť návrh na vytvorenie modelovej daňovej zmluvy Únie, ktorá by mohla v konečnom dôsledku nahradiť tisíce dvojstranných zmlúv, ktoré uzatvorili jednotlivé členské štáty. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 6 a (nové) (6a)  Digitálne tovary sú obvykle vysoko mobilné a nehmotné. Štúdiami sa preukázalo, že digitálne odvetvie je vo veľkej miere zapojené do praktík agresívneho daňového plánovania, keďže mnohé obchodné modely si pre vykonávanie transakcií so zákazníkmi a vytváranie ziskov nevyžadujú fyzickú infraštruktúru. To umožňuje najväčším digitálnym spoločnostiam platiť zo svojich výnosov takmer nulové dane. Štátne pokladnice členských štátov prichádzajú o miliardy eur na daňových výnosoch, keďže nedokážu zdaniť digitálne nadnárodné spoločnosti. S cieľom bojovať proti tejto skutočnej a naliehavej sociálnej nespravodlivosti treba súčasné právne predpisy v oblasti zdaňovania právnických osôb rozšíriť tak, aby zahŕňali nové spojenie s digitálnou stálou prevádzkarňou založené na významnej digitálnej prítomnosti. Treba vytvoriť rovnaké podmienky pre podobné obchodné modely s cieľom riešiť daňové výzvy, ktoré vznikajú v rámci digitalizácie, bez toho, aby sa obmedzil potenciál digitálneho odvetvia. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať činnosti, ktorú vykonáva OECD v oblasti jednotného súboru pravidiel na medzinárodnej úrovni. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 8 (8)  Zdaniteľné výnosy by sa mali znížiť o obchodné náklady a určité ďalšie položky. Medzi odpočítateľné obchodné náklady by za bežných okolností mali patriť všetky náklady súvisiace s predajom a náklady spojené s vytváraním, udržiavaním a zabezpečením príjmu. Na podporu inovácie v hospodárstve a modernizáciu vnútorného trhu by sa mali poskytovať odpočty v prípade nákladov na výskum a vývoj vrátane super-odpočtov, ktoré by sa mali v plnom rozsahu zahŕňať do nákladov v roku, v ktorom sa vynaložili (s výnimkou nehnuteľného majetku). Prostredníctvom výraznejších super-odpočtov v prípade nákladov na výskum a vývoj by sa mali podporovať aj malé začínajúce spoločnosti bez prepojených podnikov, ktoré sú obzvlášť inovačné (kategória, ktorá sa bude vzťahovať najmä na startupy). V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa mal zostaviť aj zoznam neodpočítateľných nákladov. (8)  Zdaniteľné výnosy by sa mali znížiť o obchodné náklady a určité ďalšie položky. Medzi odpočítateľné obchodné náklady by za bežných okolností mali patriť všetky náklady súvisiace s predajom a náklady spojené s vytváraním, udržiavaním a zabezpečením príjmu. Na podporu inovácie v hospodárstve a modernizáciu vnútorného trhu by sa mali poskytovať odpočty a daňovníci by mali získať zápočet dane v prípade skutočných nákladov na výskum a vývoj, ktoré sa týkajú nákladov na zamestnancov, subdodávateľov, agentúrnych zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, a tieto by sa mali v plnom rozsahu zahrnúť do nákladov v roku, v ktorom sa vynaložili (s výnimkou nehnuteľného majetku). Aby sa zamedzilo zneužívaniu odpočtov, treba jasne vymedziť skutočné náklady na výskum a vývoj. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa mal zostaviť aj zoznam neodpočítateľných nákladov. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 9 (9)  Najnovší vývoj v oblasti medzinárodného zdaňovania poukazuje na to, že v snahe znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť sa nadnárodné skupiny spoločností čoraz viac zapájajú do úprav na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, čo vedie k narúšaniu základu dane a presunu ziskov prostredníctvom nadmerne vysokých platieb úrokov. Na odradenie od takýchto praktík je preto nevyhnutné obmedziť odpočítateľnosť úrokových (a iných finančných) nákladov. V tomto kontexte by odpočítateľnosť úrokových (a iných finančných) nákladov mala byť povolená bez obmedzenia len v rozsahu, v akom tieto náklady môžu byť započítané oproti zdaniteľným úrokovým (a iným finančným) výnosom. Na akýkoľvek nadbytok úrokových nákladov by sa však mali vzťahovať obmedzenia odpočítateľnosti, ktoré sa určia v závislosti od zdaniteľných ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou („EBITDA“). (9)  Najnovší vývoj v oblasti medzinárodného zdaňovania poukazuje na to, že v snahe znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť sa nadnárodné skupiny spoločností čoraz viac zapájajú do úprav na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, čo vedie k narúšaniu základu dane a presunu ziskov prostredníctvom nadmerne vysokých platieb úrokov. Na odradenie od takýchto praktík je preto nevyhnutné obmedziť odpočítateľnosť úrokových (a iných finančných) nákladov. V tomto kontexte by odpočítateľnosť úrokových (a iných finančných) nákladov mala byť povolená bez obmedzenia len v rozsahu, v akom tieto náklady môžu byť započítané oproti zdaniteľným úrokovým (a iným finančným) výnosom. Na akýkoľvek nadbytok úrokových nákladov by sa však mali vzťahovať obmedzenia odpočítateľnosti, ktoré sa určia v závislosti od zdaniteľných ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou („EBITDA“). Členské štáty by mohli výšku odpočítateľnosti úrokových a iných finančných nákladov ešte viac obmedziť, aby sa zabezpečila vyššia úroveň ochrany. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 10 (10)  Skutočnosť, že úroky vyplácané za pôžičky sú odpočítateľné od základu dane daňovníka, pričom to neplatí v prípade rozdelení zisku, predstavuje konečnú výhodu v prospech dlhového financovania v porovnaní s kapitálovým financovaním. Vzhľadom na riziká, ktoré z toho plynú pre zadlženosť spoločností, je dôležité stanoviť opatrenia, ktorými sa neutralizujú súčasné zvýhodnenia v neprospech kapitálového financovania. V tejto súvislosti sa plánuje, že daňovníkom sa poskytne úľava pre rast a investície, podľa ktorej by zvýšenie vlastného imania daňovníka malo byť za určitých podmienok odpočítateľné od jeho základu dane. Preto by bolo veľmi dôležité zabezpečiť, aby systém netrpel kaskádovým efektom, a na tento účel by bolo potrebné vylúčiť daňovú hodnotu účastí daňovníka v prepojených podnikoch. Napokon, aby bol systém úľav dostatočne spoľahlivý, bolo by takisto nevyhnutné stanoviť pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. (10)  Skutočnosť, že úroky vyplácané za pôžičky sú odpočítateľné od základu dane daňovníka, pričom to neplatí v prípade rozdelení zisku, predstavuje konečnú výhodu v prospech dlhového financovania v porovnaní s kapitálovým financovaním. Vzhľadom na riziká, ktoré z toho plynú pre zadlženosť spoločností, je dôležité stanoviť opatrenia, ktorými sa neutralizujú súčasné zvýhodnenia v neprospech kapitálového financovania, a to obmedzením možnosti odpočítať úroky vyplácané za pôžičky od základu dane daňovníka. Takéto pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov predstavuje na tento účel vhodný a dostatočný nástroj. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 12 (12)  S cieľom odradiť od presunu pasívneho (prevažne finančného) príjmu z vysoko zdanených spoločností by sa malo pri všetkých stratách, ktoré môžu takýmto spoločnostiam vzniknúť na konci zdaňovacieho obdobia, predpokladať, že vo veľkej miere zodpovedajú výsledkom obchodnej činnosti. Na základe tohto predpokladu by daňovníci mali mať možnosť preniesť straty do budúcich období bez časového obmedzenia a bez obmedzenia odpočítateľnej sumy za rok. Keďže účelom prenosu strát do budúcich období je zabezpečiť, aby daňovník odviedol daň zo svojho skutočného príjmu, neexistuje dôvod prenos do budúcich období časovo obmedziť. Pokiaľ ide o možnosť prenosu strát do minulých období, žiadne takéto pravidlo by nebolo potrebné zaviesť, pretože to predstavuje pomerne zriedkavú prax členských štátov a zvyčajne vedie k prílišnej zložitosti. Okrem toho by sa malo stanoviť ustanovenie proti zneužívaniu s cieľom predchádzať pokusom o obchádzanie pravidiel týkajúcich sa odpočítateľnosti strát prostredníctvom nákupu stratových spoločností, prekaziť ich alebo zabrániť im. (12)  S cieľom odradiť od presunu pasívneho (prevažne finančného) príjmu z vysoko zdanených spoločností by sa malo pri všetkých stratách, ktoré môžu takýmto spoločnostiam vzniknúť na konci zdaňovacieho obdobia, predpokladať, že vo veľkej miere zodpovedajú výsledkom obchodnej činnosti. Na základe tohto predpokladu by daňovníci mali mať možnosť preniesť straty do budúcich období počas obdobia piatich rokov s obmedzením odpočítateľnej sumy za rok. Pokiaľ ide o možnosť prenosu strát do minulých období, žiadne takéto pravidlo by nebolo potrebné zaviesť, pretože to predstavuje pomerne zriedkavú prax členských štátov a zvyčajne vedie k prílišnej zložitosti. V smernici Rady (EÚ) 2016/11641a sa stanovuje všeobecné pravidlo proti zneužívaniu s cieľom predchádzať pokusom o obchádzanie pravidiel týkajúcich sa odpočítateľnosti strát prostredníctvom nákupu stratových spoločností, prekaziť ich alebo zabrániť im. Uvedené všeobecné pravidlo by sa malo systematicky zohľadňovať aj pri uplatňovaní tejto smernice. _________________ 1a Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1). Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 13 (13)  Aby sa uľahčila kapacita peňažného toku podnikov – napríklad kompenzovaním strát začínajúcich podnikov v členskom štáte so ziskom v inom členskom štáte – a podporila cezhraničná expanzia v Únii, daňovníci by mali mať právo dočasne zohľadniť straty, ktoré vznikli ich bezprostredným dcérskym spoločnostiam a stálym prevádzkarniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch. Na tento účel by materská spoločnosť alebo ústredie v jednom členskom štáte mali mať možnosť odpočítať od svojho základu dane v danom zdaňovacom období straty, ktoré vznikli v tom istom zdaňovacom období jej bezprostredným dcérskym spoločnostiam alebo stálym prevádzkarniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch v pomere k svojmu podielu v nich. Materská spoločnosť by potom musela pripočítať späť k svojmu základu dane, vzhľadom na výšku predtým odpočítaných strát, všetky následné zisky týchto bezprostredných dcérskych spoločností alebo stálych prevádzkarní. Keďže je dôležité zabezpečiť vnútroštátne daňové výnosy, odpočítané straty by sa mali automaticky opätovne započítať, ak k tomu ešte nedošlo po určitom počte rokov alebo ak bezprostredná dcérska spoločnosť alebo stála prevádzkareň už nespĺňa podmienky na to, aby sa považovala za bezprostrednú dcérsku spoločnosť alebo stálu prevádzkareň. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 15 (15)  Je nevyhnutné stanoviť vhodné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom posilniť odolnosť pravidiel týkajúcich sa spoločného základu voči praktikám agresívneho daňového plánovania. Systém by mal konkrétne zahŕňať všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré by mali dopĺňať opatrenia na obmedzenie konkrétnych druhov vyhýbania sa povinnostiam. Keďže všeobecné pravidlá proti zneužívaniu slúžia na boj proti praktikám zneužívania daňového systému, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení, vypĺňajú medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel proti vyhýbaniu sa povinnostiam. V rámci Únie by sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu mali uplatňovať na mechanizmy, ktoré nie sú skutočné. Navyše je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu uplatňovali na vnútroštátne situácie, cezhraničné situácie v rámci Únie a cezhraničné situácie zahŕňajúce spoločnosti založené v tretích krajinách jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania nelíšili. (15)  Je nevyhnutné stanoviť vhodné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom posilniť odolnosť pravidiel týkajúcich sa spoločného základu voči praktikám agresívneho daňového plánovania. Systém by mal konkrétne zahŕňať pevné a účinné všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré by dopĺňali opatrenia na obmedzenie konkrétnych druhov vyhýbania sa povinnostiam. Keďže všeobecné pravidlá proti zneužívaniu slúžia na boj proti praktikám zneužívania daňového systému, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení, vypĺňajú medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel proti vyhýbaniu sa povinnostiam. V rámci Únie by sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu mali uplatňovať na mechanizmy, ktoré nie sú skutočné. Navyše je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu uplatňovali na vnútroštátne situácie, cezhraničné situácie v rámci Únie a cezhraničné situácie zahŕňajúce spoločnosti založené v tretích krajinách jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania nelíšili. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 17 (17)  So zreteľom na to, že účinkom hybridného nesúladu je zvyčajne dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte, takéto situácie jasne nepriaznivo ovplyvňujú vnútorný trh narúšaním jeho mechanizmov a vytváraním medzier, ktoré umožňujú rozmach praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Vzhľadom na to, že nesúlad vzniká v dôsledku vnútroštátnych rozdielov v právnej kvalifikácii určitých druhov subjektov alebo finančných platieb, za bežných okolností k nemu nedochádza medzi spoločnosťami, ktoré na výpočet základu dane uplatňujú spoločné pravidlá. Nesúlad by však naďalej pretrvával pri spolupôsobení medzi rámcom spoločného základu a vnútroštátnymi systémami dane z príjmov právnických osôb alebo systémami dane z príjmov právnických osôb tretích krajín. Aby sa neutralizoval účinok hybridných nesúladných dohôd, je potrebné stanoviť pravidlá, na základe ktorých jedna z dvoch jurisdikcií, ktoré sú v nesúlade, zamietne odpočet platby alebo zabezpečí, aby sa zodpovedajúci príjem zahrnul do základu dane z príjmov právnických osôb. (17)  So zreteľom na to, že účinkom pobočky a hybridného nesúladu je zvyčajne dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte, takéto situácie jasne nepriaznivo ovplyvňujú vnútorný trh narúšaním jeho mechanizmov a vytváraním medzier, ktoré umožňujú rozmach praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Vzhľadom na to, že nesúlad vzniká v dôsledku vnútroštátnych rozdielov v právnej kvalifikácii určitých druhov subjektov alebo finančných platieb, za bežných okolností k nemu nedochádza medzi spoločnosťami, ktoré na výpočet základu dane uplatňujú spoločné pravidlá. Nesúlad by však naďalej pretrvával pri spolupôsobení medzi rámcom spoločného základu a vnútroštátnymi systémami dane z príjmov právnických osôb alebo systémami dane z príjmov právnických osôb tretích krajín. Aby sa neutralizovali účinky hybridných nesúladov alebo súvisiacich dohôd, v smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovujú pravidlá pre hybridné nesúlady a reverzné hybridné nesúlady. Uvedené pravidlá by sa mali systematicky zohľadňovať pri uplatňovaní tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 17 a (nové) (17a)  Členským štátom by sa nemalo brániť v zavádzaní dodatočných opatrení na obmedzovanie vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom znížiť negatívne účinky presunu ziskov do tretích krajín s nízkym zdanením, ktoré nemusia nutne automaticky vymieňať daňové informácie v súlade s normami Únie. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 17 b (nové) (17b)  Členské štáty by mali mať zavedený systém sankcií za porušenia zo strany podnikov týkajúce sa vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou, ako je stanovené vo vnútroštátnom práve, a mali by o tom informovať Komisiu. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 19 (19)  S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb a zmenu prílohy I a II zodpovedajúcim spôsobom; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii) stanovenie podrobných pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v niekoľkých konkrétnych oblastiach, ktoré súvisia s úľavou pre rast a investície; iv) podrobnejšie vymedzenie pojmu právneho vlastníctva a ekonomického vlastníctva majetku, ktorý je predmetom lízingu; v) výpočet kapitálových a úrokových prvkov lízingových platieb a základu pre odpisovanie majetku, ktorý je predmetom lízingu, a vi) presnejšie vymedzenie kategórií dlhodobého majetku, ktorý je predmetom odpisovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. (19)  S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb a zmenu prílohy I a II zodpovedajúcim spôsobom; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii) podrobnejšie vymedzenie pojmu právneho vlastníctva a ekonomického vlastníctva majetku, ktorý je predmetom lízingu; iv) výpočet kapitálových a úrokových prvkov lízingových platieb a základu pre odpisovanie majetku, ktorý je predmetom lízingu, v) presnejšie vymedzenie kategórií dlhodobého majetku, ktorý je predmetom odpisovania; a vi) vydávanie usmernení pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 19 a (nové) (19a)  Komisia by mala monitorovať jednotné vykonávanie tejto smernice s cieľom zabrániť situáciám, v ktorých by príslušné orgány členských štátov presadzovali odlišný režim. Okrem toho by nedostatočná harmonizácia účtovných pravidiel v Únii nemala viesť k novým príležitostiam na daňové plánovanie a arbitráže. Preto sa harmonizáciou účtovných pravidiel mohol posilniť spoločný režim, a to najmä vtedy a v prípade, keď uvedenému režimu podliehajú všetky podniky v Únii. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Odôvodnenie 23 (23)  Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou, (23)  Keďže táto smernica obsahuje významnú zmenu pravidiel zdaňovania právnických osôb, Komisia by mala mať povinnosť vykonať dôkladné posúdenie uplatňovania tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať správu Európskemu parlamentu a Rade o jej fungovaní. Táto správa o vykonávaní by mala obsahovať aspoň tieto body: vplyv systému zdanenia stanoveného v tejto smernici na príjmy členských štátov, výhody a nevýhody tohto systému pre malé a stredné podniky, vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi, vplyv na vnútorný trh ako celok s osobitným zreteľom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá stanovené v tejto smernici, a počet podnikov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti počas prechodného obdobia. Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice 10 rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Európskemu parlamentu a Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou, Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 1.  Touto smernicou sa zriaďuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu. 1.  Touto smernicou sa zriaďuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností v Únii a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu vrátane pravidiel pre opatrenia na predchádzanie vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a pre opatrenia týkajúce sa medzinárodného rozmeru navrhovaného daňového systému. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť 1.  Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky: 1.  Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní a digitálnych stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky: Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno c c)  patrí do konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý počas účtovného obdobia, ktoré predchádzalo príslušnému účtovnému obdobiu, presiahol 750 000 000 EUR; c)  patrí do konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý počas účtovného obdobia, ktoré predchádzalo príslušnému účtovnému obdobiu, presiahol 750 000 000 EUR. Uvedená prahová hodnota sa zníži na nulu počas obdobia maximálne siedmich rokov; Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Článok 2 – odsek 3 3.  Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky odseku 1 písm. a) a b), ale nespĺňa podmienky odseku 1 písm. c) alebo d), sa môže rozhodnúť, a to aj pre jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, že bude uplatňovať pravidlá tejto smernice počas piatich zdaňovacích období. Toto obdobie sa automaticky predĺži o ďalšie obdobia piatich zdaňovacích období, pokiaľ sa nepodá oznámenie o skončení uplatňovania podľa článku 65 ods. 3. Podmienky uvedené odseku 1 písm. a) a b) musia byť splnené pri každom predĺžení na ďalšie obdobie. 3.  Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky odseku 1 písm. a) a b), ale nespĺňa podmienky odseku 1 písm. c) alebo d), sa môže rozhodnúť, a to aj pre jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, uplatňovať pravidlá tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 2 – odsek 4 4.  Pravidlá tejto smernice sa neuplatňujú na prepravnú spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim. Na účely určenia spoločností, ktoré sú členmi tej istej skupiny, ako sa uvádza v článku 3, sa zohľadňuje prepravná spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – písmeno a a)  má právo uplatňovať viac ako 50 % hlasovacích práv a a)  má právo uplatňovať hlasovacie práva presahujúce 50 % a Pozmeňujúci návrh 27 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 12 (12)  „náklady na prijaté úvery a pôžičky“ sú úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a náklady, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, vrátane platieb v rámci úverov spojených s podielom na zisku, imputovaných úrokov z konvertibilných dlhopisov a dlhopisov s nulovým kupónom, platieb v rámci alternatívnych mechanizmov financovania, prvkov finančných nákladov v rámci platieb finančného lízingu, kapitalizovaných úrokov zahrnutých do účtovnej hodnoty súvisiaceho aktíva, amortizácie kapitalizovaných úrokov, súm určených na základe výnosu z finančných prostriedkov podľa pravidiel transferového oceňovania, nominálnych súm úrokov v rámci derivátových nástrojov alebo hedžingových schém súvisiacich s úvermi a pôžičkami subjektu, definovaného výnosu zo zvýšenia čistého vlastného imania podľa článku 11 tejto smernice, určitých devízových ziskov a strát v súvislosti s úvermi a pôžičkami a nástrojov spojených so získavaním finančných prostriedkov, poplatkov za záruky v súvislosti so schémami financovania, realizačných poplatkov a podobných nákladov súvisiacich s požičiavaním si finančných prostriedkov; (12)  „náklady na prijaté úvery a pôžičky“ sú úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a náklady, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, vrátane platieb v rámci úverov spojených s podielom na zisku, imputovaných úrokov z konvertibilných dlhopisov a dlhopisov s nulovým kupónom, platieb v rámci alternatívnych mechanizmov financovania, prvkov finančných nákladov v rámci platieb finančného lízingu, kapitalizovaných úrokov zahrnutých do účtovnej hodnoty súvisiaceho aktíva, amortizácie kapitalizovaných úrokov, súm určených na základe výnosu z finančných prostriedkov podľa pravidiel transferového oceňovania, nominálnych súm úrokov v rámci derivátových nástrojov alebo hedžingových schém súvisiacich s úvermi a pôžičkami subjektu, určitých devízových ziskov a strát v súvislosti s úvermi a pôžičkami a nástrojov spojených so získavaním finančných prostriedkov, poplatkov za záruky v súvislosti so schémami financovania, realizačných poplatkov a podobných nákladov súvisiacich s požičiavaním si finančných prostriedkov; Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 30 a (nový) (30a)  „nespolupracujúca daňová jurisdikcia“ je jurisdikcia, na ktorú sa vzťahuje ktorékoľvek z týchto tvrdení: a)  jurisdikcia nespĺňa medzinárodné normy v oblasti transparentnosti; b)  v jurisdikcii existujú potenciálne preferenčné režimy; c)  v rámci jurisdikcie existuje daňový systém bez dane z príjmov právnických osôb alebo s takmer nulovou sadzbou dane z príjmov právnických osôb; Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 30 b (nový) (30b)  „ekonomická podstata“ sú faktické kritériá, a to aj v kontexte digitálneho hospodárstva, ktoré možno použiť na vymedzenie zdaniteľnej prítomnosti podniku, ako je existencia ľudských a materiálnych zdrojov špecifických pre subjekt, samostatné vedenie podniku, jeho skutočný právny status, výnosy, ktoré vytvára, a prípadne povaha jeho aktív; Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 30 c (nový) (30c)  „schránková spoločnosť“ je akýkoľvek druh právnickej osoby bez ekonomickej podstaty, ktorá bola vytvorená čisto na daňové účely; Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 30 d (nový) (30d)  „náklady na licenčné poplatky“ sú náklady vyplývajúce z platieb akéhokoľvek druhu vyplácaných ako protihodnota za používanie alebo za právo na používanie akéhokoľvek autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo vrátane kinematografických filmov a softvéru, akéhokoľvek patentu, obchodnej značky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, alebo za informácie týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností alebo akéhokoľvek iného nehmotného majetku; platby za používanie alebo za právo na používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia sa považujú za náklady na licenčné poplatky; Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 30 e (nový) (30e)  „transferové ceny“ sú ceny, za ktoré podnik prevádza hmotný tovar alebo nehmotný majetok alebo poskytuje služby pridruženým podnikom; Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 31 (31)  „hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a prepojeným podnikom alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v rôznych daňových jurisdikciách, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo subjektu, alebo v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou: (31)  „hybridný nesúlad“ je hybridný nesúlad v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 9 smernice (EÚ) 2016/1164; a)  k odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, v ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej došlo ku stratám, ako aj v druhej jurisdikcii („dvojitý odpočet“); b)  k odpočtu platby od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v druhej jurisdikcii („odpočet bez zahrnutia“); c)  v prípade rozdielov v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou nezdanenie príjmu, ktorý má zdroj v niektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmu v druhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“). K hybridnému nesúladu dochádza iba v rozsahu, v akom tá istá odpočítaná platba, tie isté vynaložené náklady alebo vzniknuté straty v dvoch jurisdikciách presahujú výšku príjmu, ktorý je zahrnutý v oboch jurisdikciách a ktorý možno pripísať tomu istému zdroju. Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody zahŕňajúcej daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov: a)  odpočtu platby súvisiacej s danou podkladovou návratnosťou bez zodpovedajúceho zahrnutia takejto platby na daňové účely s výnimkou prípadu, keď je táto podkladová návratnosť zahrnutá do zdaniteľného príjmu jednej z dotknutých strán; b)  úľave za daň vybranú pri zdroji z platby pochádzajúcej z prevedeného finančného nástroja pre viac ako jednu z dotknutých strán; Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 32 (32)  „štruktúrovaná dohoda“ je dohoda zahŕňajúca hybridný nesúlad, ak sa nesúlad zohľadní v podmienkach a cene dohody, alebo dohoda navrhnutá s cieľom dosiahnuť výsledok plynúci z hybridného nesúladu s výnimkou prípadu, keď od daňovníka alebo prepojeného subjektu nebolo možné opodstatnene očakávať, že o hybridnom nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu; vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 33 a (nový) (33a)  „digitálna stála prevádzkareň“ je významná digitálna prítomnosť daňovníka, ktorý poskytuje služby v jurisdikcii zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v danej jurisdikcii, v súlade s kritériami stanovenými v článku 5 ods. 2a; Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – bod 33 b (nový) (33b)  „európske daňové identifikačné číslo“ alebo „DIČ“ je číslo vymedzené v oznámení Komisie zo 6. decembra 2012 obsahujúcom akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 4 – odsek 2 Komisia môže na účely vymedzenia ďalších pojmov prijímať delegované akty v súlade s článkom 66. Komisia môže prijímať v súlade s článkom 66 delegované akty na účely aktualizácie súčasného vymedzenia pojmov alebo vymedzenia ďalších pojmov. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť 1.  Usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom je rezidentom na daňové účely, keď má v tomto inom členskom štáte stále miesto, prostredníctvom ktorého úplne alebo čiastočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to najmä: 1.  Usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň, čo zahŕňa aj digitálnu stálu prevádzkareň, v inom členskom štáte, než je jurisdikcia, v ktorej je rezidentom na daňové účely, keď má v tomto inom členskom štáte stále miesto podnikania alebo digitálnu prítomnosť, prostredníctvom ktorých úplne alebo čiastočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to najmä: Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno f a (nové) fa)  digitálnu platformu alebo akýkoľvek iný digitálny obchodný model na základe zberu a využívania údajov na komerčné účely. Pozmeňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 5 – odsek 2 a (nový) 2a.  Ak daňovník, ktorý je rezidentom v jednej jurisdikcii, poskytuje prístup k digitálnej platforme, ako je elektronická aplikácia, databáza, online trh alebo priestor na ukladanie, alebo takúto digitálnu platformu ponúka, alebo ponúka vyhľadávač alebo reklamné služby na webovom sídle alebo v elektronickej aplikácii, usudzuje sa, že tento daňovník má digitálnu stálu prevádzkareň v inom členskom štáte ako v jurisdikcii, ktorej je rezidentom na daňové účely, ak celková výška výnosov daňovníka alebo prepojeného podniku z transakcií na diaľku pochádzajúcich z uvedených digitálnych platforiem v jurisdikcii, v ktorej nie je rezidentom, presahuje 5 000 000 EUR ročne a ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok: a)  do digitálnej platformy daňovníka sa prihlásilo alebo ju navštívilo aspoň 1000 registrovaných jednotlivých užívateľov za mesiac, ktorí majú domicil v členskom štáte inom ako jurisdikcia, v ktorej je daňovník rezidentom na daňové účely; b)  so zákazníkmi alebo užívateľmi, ktorí majú domicil v jurisdikcii, v ktorej nie je rezidentom, bolo v zdaňovacom roku uzatvorených aspoň 1000 digitálnych zmlúv za mesiac; c)  objem digitálneho obsahu, ktorý daňovník zhromaždil za zdaňovací rok, presahuje 10 % celkového uloženého digitálneho obsahu skupiny. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 na zmenu tejto smernice tým, že faktory stanovené v tomto odseku písm. a), b) a c) upraví na základe pokroku v medzinárodných dohodách. Ak sa navyše k prahovej hodnote založenej na výnosoch stanovenej v tomto odseku prvom pododseku na daňovníka v príslušnom členskom štáte vzťahuje jeden alebo viac z troch digitálnych faktorov stanovených v tomto odseku písm. a), b) a c), usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň v uvedenom členskom štáte. Od daňovníka sa vyžaduje, aby daňovým úradom zverejnil všetky informácie, ktoré sú relevantné na určenie stálej prevádzkarne alebo digitálnej stálej prevádzkarne v súlade s týmto článkom. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 9 – odsek 3 – pododsek 1 Okrem súm, ktoré sú odpočítateľné ako náklady na výskum a vývoj v súlade s odsekom 2, daňovník môže odpočítať za zdaňovacie obdobie aj ďalších 50 % takýchto nákladov, ktoré vynaložil počas uvedeného obdobia, s výnimkou nákladov týkajúcich sa hmotného hnuteľného dlhodobého majetku. Pokiaľ náklady na výskum a vývoj presahujú 20 000 000 EUR, daňovník môže odpočítať 25 % sumy, o ktorú je uvedených 20 000 000 EUR prekročených. Za náklady na výskum a vývoj, ktoré nepresahujú 20 000 000 EUR a ktoré sa týkajú zamestnancov, vrátane miezd, subdodávateľov, agentúrnych zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, dostane daňovník zápočet dane vo výške 10 % vzniknutých nákladov. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 9 – odsek 3 – pododsek 2 Odchylne od prvého pododseku daňovník môže odpočítať ďalších 100 % svojich nákladov na výskum a vývoj až do výšky 20 000 000 EUR, ak daňovník spĺňa všetky tieto podmienky: vypúšťa sa a)  ide o nekótovaný podnik s menej než 50 zamestnancami a ročným obratom a/alebo celkovou ročnou súvahou, ktoré neprekračujú 10 000 000 EUR; b)  nie je registrovaný viac než päť rokov. Ak sa na daňovníka nevzťahuje povinnosť registrácie, toto päťročné obdobie sa môže začať buď vtedy, keď podnik začne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, alebo keď sa na jeho podnikateľskú činnosť začne vzťahovať daňová povinnosť; c)  nevznikol v dôsledku koncentrácie; d)  nemá žiadne prepojené podniky. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 11 [...] vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 12 – odsek 1 – písmeno b b)  50 % nákladov na reprezentáciu do výšky sumy, ktorá nepresahuje [x] % výnosov v zdaňovacom období; b)  50 % bežných a nevyhnutných nákladov na reprezentáciu, ktoré priamo súvisia alebo sú spojené s podnikateľskou činnosťou daňovníka, do výšky sumy, ktorá nepresahuje [x] % výnosov v zdaňovacom období; Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 12 – odsek 1 – písmeno c c)  prevod nerozdelených ziskov do rezervy, ktorá tvorí časť vlastného imania spoločnosti; c)  prevod nerozdelených ziskov do rezervy, ktorá tvorí časť vlastného imania spoločnosti, iných ako nerozdelených ziskov družstevných podnikov a družstevných konzorcií do rezervy, a to počas súčasnej činnosti spoločnosti, ako aj po jej ukončení, v súlade s vnútroštátnymi daňovými pravidlami; Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 12 – odsek 1 – písmeno j a (nový) ja)  náklady pre príjemcov, ktorí sa nachádzajú v krajinách uvedených na zozname EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely (známych aj ako „daňové raje“). Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1 Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, maximálne do výšky 30 % ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (ďalej len „EBITDA“) alebo v maximálnej výške 3 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, maximálne do výšky 10 % ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (ďalej len „EBITDA“) alebo v maximálnej výške 1 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 13 – odsek 2 – pododsek 2 Ak sa na účely tohto článku daňovníkovi povoľuje alebo sa od neho vyžaduje, aby konal na účet skupiny, ako sa vymedzuje v pravidlách vnútroštátneho systému zdaňovania skupín, za daňovníka sa považuje celá skupina. Za takýchto okolností sa presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA vypočítavajú za celú skupinu. Suma 3 000 000 EUR sa takisto považuje za sumu za celú skupinu. Ak sa na účely tohto článku daňovníkovi povoľuje alebo sa od neho vyžaduje, aby konal na účet skupiny, ako sa vymedzuje v pravidlách vnútroštátneho systému zdaňovania skupín, za daňovníka sa považuje celá skupina. Za takýchto okolností sa presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA vypočítavajú za celú skupinu. Suma 1 000 000 EUR sa takisto považuje za sumu za celú skupinu. Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 13 – odsek 6 6.  Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v danom zdaňovacom období, sa prenesú do budúcich období bez časového obmedzenia. 6.  Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v danom zdaňovacom období, sa prenesú najviac na obdobie piatich rokov. Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 14 a (nový) Článok 14a Osobitné oslobodenia Nerozdelené zisky družstiev a konzorcií do rezervy, a to počas súčasnej činnosti spoločnosti, ako aj po jej ukončení, ako aj výhody poskytované družstvami a konzorciami vlastným členom, sú odpočítateľné, ak je odpočítateľnosť povolená vnútroštátnymi fiškálnymi právnymi predpismi. Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Článok 29 Článok 29 Článok 29 Zdaňovanie pri odchode Zdaňovanie pri odchode 1.   Suma rovnajúca sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu aktív, znížená o ich hodnotu na daňové účely, sa považuje za vzniknuté výnosy za jednej z týchto okolností: Na účely tejto smernice sa uplatňujú pravidlá zdaňovania pri odchode stanovené v smernici (EÚ) 2016/1164. a)  ak daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine; b)  ak daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo do inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine v rozsahu, v akom z dôvodu tohto prevodu členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva; c)  ak daňovník prevádza svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu alebo do tretej krajiny s výnimkou tých aktív, ktoré zostávajú skutočne spojené so stálou prevádzkarňou v prvom členskom štáte; d)  ak daňovník prevádza podnikateľskú činnosť vykonávanú jeho stálou prevádzkarňou z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo do tretej krajiny v rozsahu, v akom z dôvodu tohto prevodu členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva. 2.  Členský štát, do ktorého sú prevedené aktíva, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou, akceptuje hodnotu, ktorú určil členský štát daňovníka alebo stálej prevádzkarne, ako počiatočnú hodnotu aktív na daňové účely. 3.  Tento článok sa neuplatňuje na prevody aktív, ktoré súvisia s financovaním cenných papierov, aktíva poskytnuté ako kolaterál, alebo keď sa prevod aktíva uskutočňuje s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky alebo na účely riadenia likvidity, ak sa uvedené aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu v lehote 12 mesiacov. Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Článok 41 – odsek 1 1.  Straty, ktoré daňovníkovi-rezidentovi alebo stálej prevádzkarni daňovníka-nerezidenta vznikli v zdaňovacom období, sa môžu preniesť do budúcich období a odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pokiaľ sa v tejto smernici nestanovuje inak. 1.  Straty, ktoré daňovníkovi-rezidentovi alebo stálej prevádzkarni daňovníka-nerezidenta vznikli v zdaňovacom období, sa môžu preniesť do budúcich období a odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach najviac počas obdobia piatich rokov. Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 42 Článok 42 vypúšťa sa Odpočet strát a znovuzahrnutie 1.  Daňovník-rezident, ktorý je po odpočítaní vlastných strát podľa článku 41 stále ziskový, môže navyše odpočítať straty, ktoré v tom istom zdaňovacom období vznikli jeho bezprostredným kvalifikovaným dcérskym spoločnostiam uvedeným v článku 3 ods. 1 alebo stálej prevádzkarni (stálym prevádzkarniam) nachádzajúcej (nachádzajúcim) sa v iných členských štátoch. Tento odpočet strát sa udeľuje na obmedzené časové obdobie v súlade s odsekmi 3 a 4 tohto článku. 2.  Odpočet je úmerný podielu daňovníka-rezidenta na jeho kvalifikovaných dcérskych spoločnostiach uvedených v článku 3 ods. 1 a úplný v prípade stálych prevádzkarní. Výsledkom zníženia základu dane daňovníka-rezidenta v žiadnom prípade nesmie byť záporná suma. 3.  Daňovník-rezident pripočíta späť k svojmu základu dane do výšky sumy pôvodne odpočítanej ako strata všetky prípadné budúce zisky svojich kvalifikovaných dcérskych spoločností uvedených v článku 3 ods. 1 alebo svojich stálych prevádzkarní. 4.  Straty odpočítané podľa odsekov 1 a 2 budú automaticky opätovne započítané do základu dane daňovníka-rezidenta za ktorýchkoľvek z týchto okolností: a)  ak sa na konci piateho zdaňovacieho obdobia po tom, ako sa straty stali odpočítateľné, opätovne nezapočítal žiadny zisk alebo opätovne započítané zisky nezodpovedajú plnej sume odpočítaných strát; b)  ak sa kvalifikovaná dcérska spoločnosť uvedená v článku 3 ods. 1 predá, zlikviduje alebo zmení na stálu prevádzkareň; c)  ak sa stála prevádzkareň predá, zlikviduje alebo zmení na dcérsku spoločnosť; d)  ak materská spoločnosť už viac nespĺňa požiadavky článku 3 ods. 1. Pozmeňujúci návrh 54 Návrh smernice Článok 45 a (nový) Článok 45a Efektívne daňové odvody Pokiaľ platí prahová hodnota stanovená v článku 2 ods. 1 písm. c), členské štáty sledujú a uverejňujú efektívne daňové odvody malých a stredných podnikov a nadnárodných podnikov vo všetkých členských štátoch, aby členské štáty mohli zabezpečiť rovnaké podmienky pre podobné spoločnosti v rámci Únie a zmierniť administratívnu záťaž a náklady pre malé a stredné podniky. Pozmeňujúci návrh 55 Návrh smernice Článok 53 – odsek 1 – pododsek 1 Odchylne od článku 8 písm. c) a d) daňovník nie je oslobodený od dane z príjmu zo zahraničia, ktorý daňovník prijal ako rozdelenie zisku od subjektu v tretej krajine alebo ako výnosy zo scudzenia podielov v subjekte v tretej krajine, ak daný subjekt v krajine svojej daňovej rezidencie podlieha zákonnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako polovica zákonnej sadzby dane, ktorej by daňovník podliehal v súvislosti s týmto príjmom zo zahraničia v členskom štáte svojej daňovej rezidencie. Odchylne od článku 8 písm. c) a d) daňovník nie je oslobodený od dane z príjmu zo zahraničia, ktorý nepochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti a ktorý daňovník prijal ako rozdelenie zisku od subjektu v tretej krajine alebo ako výnosy zo scudzenia podielov v subjekte v tretej krajine, ak daný subjekt v krajine svojej daňovej rezidencie podlieha zákonnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako 15 % v súvislosti s týmto príjmom zo zahraničia v členskom štáte svojej daňovej rezidencie. Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Článok 53 – odsek 2 2.  Ak sa uplatňuje odsek 1, daňovník podlieha dani z príjmu zo zahraničia, pričom z jeho daňovej povinnosti v členskom štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely, sa odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nesmie presiahnuť výšku dane vypočítanej pred odpočtom, ktorú možno pripísať zdaniteľnému príjmu. 2.  Ak sa uplatňuje odsek 1, daňovník podlieha dani z príjmu zo zahraničia, pričom z jeho daňovej povinnosti v členskom štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely, sa odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nesmie presiahnuť výšku dane vypočítanej pred odpočtom, ktorú možno pripísať zdaniteľnému príjmu. Aby daňovník mohol využívať tento odpočet, je povinný preukázať svojim daňovým úradom, že príjem zo zahraničia pochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti, čo môže vykonať prostredníctvom osvedčenia, ktoré na tento účel poskytnú zahraničné daňové úrady. Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 58 Článok 58 Článok 58 Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu 1.   Na účely výpočtu základu dane podľa pravidiel tejto smernice členský štát neprihliada na mechanizmus alebo súbor mechanizmov, ktoré so zreteľom na všetky príslušné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže základným účelom ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice. Mechanizmus môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti. Na účely tejto smernice sa uplatňuje všeobecné pravidlo proti zneužívaniu stanovené v smernici (EÚ) 2016/1164. 2.  Na účely odseku 1 sa mechanizmus alebo súbor mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbor mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, v rozsahu, v akom nie sú zavedené z opodstatnených obchodných dôvodov, ktoré odrážajú ekonomickú realitu. 3.  S mechanizmom alebo súborom mechanizmov, na ktoré sa v súlade s odsekom 1 neprihliada, sa na účely výpočtu základu dane zaobchádza na základe ich ekonomickej podstaty. Pozmeňujúci návrh 58 Návrh smernice Článok 59 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť Subjekt alebo stála prevádzkareň, ktorých zisky nepodliehajú dani alebo sú oslobodené od dane v členskom štáte ich ústredia, sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak sú splnené tieto podmienky: Členský štát daňovníka považuje subjekt alebo stálu prevádzkareň, ktorých zisky nepodliehajú dani alebo sú oslobodené od dane v uvedenom členskom štáte, za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak sú splnené tieto podmienky: Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 59 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno b b)  skutočná daň z príjmov právnických osôb, ktorú zo svojich ziskov zaplatil subjekt alebo stála prevádzkareň, je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnických osôb, ktorá by bola vyrubená zo ziskov daného subjektu alebo stálej prevádzkarne v súlade s pravidlami tejto smernice, a skutočnou daňou z príjmov právnických osôb, ktorú subjekt alebo stála prevádzkareň z uvedených ziskov zaplatili. b)  zisky subjektu podliehajú sadzbe dane z príjmu právnických osôb nižšej ako 15 %; táto sadzba sa posudzuje na základe zisku pred vykonaním operácií zavedených týmito krajinami s cieľom znížiť základ dane, na ktorý sa táto sadzba uplatňuje; táto sadzba sa každoročne reviduje v súlade s hospodárskym vývojom svetového obchodu. Pozmeňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 59 – odsek 1 – pododsek 2 Na účely prvého pododseku písm. b) sa pri výpočte dane z príjmov právnických osôb, ktorá by bola vyrubená zo ziskov subjektu podľa pravidiel tejto smernice v členskom štáte daňovníka, nezohľadňuje príjem žiadnej stálej prevádzkarne subjektu, ktorý nepodlieha dani alebo je oslobodený od dane v jurisdikcii kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 59 – odsek 2 2.  Ak sa subjekt alebo stála prevádzkareň považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne podlieha dani v rozsahu, v akom plynie z týchto kategórií: 2.  Ak sa subjekt alebo stála prevádzkareň považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, členský štát daňovníka zahrnie do základu dane: a)  nerozdelený príjem subjektu alebo príjem stálej prevádzkarne, ktoré plynú z týchto kategórií: a)   úroky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z finančných aktív; i)   úroky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z finančných aktív; b)   licenčné poplatky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z duševného vlastníctva; ii)   licenčné poplatky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z duševného vlastníctva; c)   dividendy a príjem zo scudzenia podielov; iii)   dividendy a príjem zo scudzenia podielov; d)   príjem z finančného lízingu; iv)   príjem z finančného lízingu; e)   príjem z poisťovacích, bankových a iných finančných činností; v)   príjem z poisťovacích, bankových a iných finančných činností; f)   príjem z fakturačných spoločností, ktorých príjem pochádza z predaja tovaru a poskytovania služieb v súvislosti s tovarom a službami, ktoré nakupujú od prepojených podnikov a ktoré prepojeným podnikom predávajú, pričom tieto fakturačné spoločnosti pridávajú nulovú alebo nízku ekonomickú hodnotu. vi)   príjem z fakturačných spoločností, ktorých príjem pochádza z predaja tovaru a poskytovania služieb v súvislosti s tovarom a službami, ktoré nakupujú od prepojených podnikov a ktoré prepojeným podnikom predávajú, pričom tieto fakturačné spoločnosti pridávajú nulovú alebo nízku ekonomickú hodnotu. Prvý pododsek sa neuplatňuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je rezidentom alebo sa nachádza v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP, ak táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť bola zriadená z opodstatnených obchodných dôvodov, ktoré odrážajú ekonomickú realitu. Na účely tohto článku činnosť kontrolovanej zahraničnej spoločnosti odráža ekonomickú realitu v rozsahu, v akom je táto činnosť podporovaná primeraným personálom, zariadením, majetkom a priestormi. Toto písmeno sa neuplatňuje, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť vykonáva podstatnú hospodársku činnosť podporovanú personálom, zariadením, majetkom a priestormi, ako dosvedčujú relevantné skutočnosti a okolnosti. Ak je kontrolovaná zahraničná spoločnosť rezidentom v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo sa v takejto krajine nachádza, členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať predchádzajúci pododsek, alebo b)  nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne plynúci z mechanizmov, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s hlavným účelom získať daňovú výhodu. Na účely tohto písmena sa mechanizmus alebo súbory mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbory mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, pokiaľ by subjekt alebo stála prevádzkareň nevlastnili aktíva alebo nepodstúpili riziká, z ktorých plynie ich celý príjem alebo časť ich príjmu, ak by neboli kontrolovaní spoločnosťou, v ktorej sa vykonávajú významné personálne funkcie, relevantné z hľadiska týchto aktív a rizík, a slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej spoločnosti. Pozmeňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 59 – odsek 3 – pododsek 1 Subjekt alebo stála prevádzkareň sa nepovažuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, ak do kategórií odseku 2 písm. a) až f) spadá najviac tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni. Ak sa podľa predpisov členského štátu základ dane daňovníka vypočíta podľa odseku 2 písm. a), členský štát môže rozhodnúť, že nebude subjekt alebo stálu prevádzkareň považovať za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, ak najviac jedna tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni patrí do kategórií podľa odseku 2 písm. a). Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 59 – odsek 3 – pododsek 2 Finančné spoločnosti sa nepovažujú za kontrolované zahraničné spoločnosti podľa odseku 1, ak najviac tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni z kategórií odseku 2 písm. a) až f) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi. Ak sa podľa predpisov členského štátu základ dane daňovníka vypočíta podľa odseku 2 písm. a), členský štát môže rozhodnúť, že finančné spoločnosti nebude považovať za kontrolované zahraničné spoločnosti, ak najviac jedna tretina príjmu subjektu z kategórií uvedených v odseku 2 písm. a) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi. Pozmeňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 59 – odsek 3 a (nový) 3a.  Členské štáty môžu z rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. b) vylúčiť subjekt alebo stálu prevádzkareň: a)  s účtovným ziskom najviac 750 000 EUR a príjmom nepochádzajúcim z obchodovania najviac 75 000 EUR alebo b)  ktorých účtovný zisk predstavuje najviac 10 % ich prevádzkových nákladov pre dané zdaňovacie obdobie. Na účely prvého pododseku písm. b) prevádzkové náklady nesmú zahŕňať náklady na tovar predaný mimo krajiny, v ktorej je subjekt rezidentom na daňové účely alebo v ktorej sa na daňové účely nachádza stála prevádzkareň, ako aj platby prepojeným podnikom. Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 61 Článok 61 Článok 61 Hybridný nesúlad Hybridný nesúlad V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa umožní len v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám. Na účely tejto smernice sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov stanovené v článku 9 smernice (EÚ) 2016/1164. V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, dotknutý členský štát zamietne odpočet takejto platby, takýchto nákladov alebo strát, ak tak už neurobila daná tretia krajina. V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k odpočtu bez zahrnutia, členský štát platiteľa odpočet takejto platby zamietne. V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k odpočtu bez zahrnutia: a)  ak má platba zdroj v členskom štáte, tento členský štát zamietne odpočet, alebo b)  ak má platba zdroj v tretej krajine, dotknutý členský štát vyžaduje od daňovníka, aby takúto platbu zahrnul do základu dane s výnimkou prípadu, keď daná tretia krajina už zamietla odpočet alebo vyžiadala, aby sa platba zahrnula. V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi zahŕňajúci stálu prevádzkareň vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni. V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tretej krajine vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, dotknutý členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni v tretej krajine. 4.  V rozsahu, v akom sa platba daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách. 5.  V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla. 6.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k úľave za daň vybranú pri zdroji z platby vyplývajúcej z prevedeného finančného nástroja na viac ako jednu z dotknutých strán, členský štát daňovníka obmedzí výhodu takejto úľavy pomerne k čistému zdaniteľnému príjmu súvisiacemu s takouto platbou. 7.  Na účely tohto článku „platiteľ“ je subjekt alebo stála prevádzkareň, kde má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám. Pozmeňujúci návrh 66 Návrh smernice Článok 61a – nadpis Nesúlad týkajúci sa daňovej rezidencie Reverzné hybridné nesúlady Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 61a – odsek 1 Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina. Na účely tejto smernice členské štáty zaobchádzajú s reverznými hybridnými nesúladmi v súlade s článkom 9a smernice (EÚ) 2016/1164. Pozmeňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 65 a (nový) Článok 65a Európske daňové identifikačné číslo Komisia do 31. decembra 2018 predloží legislatívny návrh harmonizovaného spoločného európskeho daňového identifikačného čísla s cieľom dosiahnuť, aby sa automatická výmena daňových informácií v rámci Únie stala účinnejšou a spoľahlivejšou. Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 65 b (nový) Článok 65b Povinná automatická výmena informácií v daňových záležitostiach S cieľom zaručiť úplnú transparentnosť a riadne vykonávane tejto smernice je výmena informácií v daňových záležitostiach automatická a povinná, ako stanovuje smernica Rady 2011/16/EÚ1a. Členské štáty pridelia svojim vnútroštátnym daňovým správam primerané ľudské, odborné a rozpočtové zdroje, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňovej správy zameranú na cezhraničnú daňovú spoluprácu a automatickú výmenu informácií, aby sa zabezpečilo úplné vykonanie tejto smernice. ____________ 1a Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1). Pozmeňujúci návrh 70 Návrh smernice Článok 66 – odsek 2 2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6, článku 32 ods. 5 a článku 40 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. 2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a, článku 32 ods. 5 a článku 40 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice Pozmeňujúci návrh 71 Návrh smernice Článok 66 – odsek 3 3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6, článku 32 ods. 5 a článku 40 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a, článku 32 ods. 5 a článku 40 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Článok 66 – odsek 5 5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6, článku 32 ods. 5 a článku 40 nadobúda účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla žiadnu námietku v lehote [dvoch mesiacov] od oznámenia tohto aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace]. 5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a, článku 32 ods. 5 a článku 40 nadobúda účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla žiadnu námietku v lehote [dvoch mesiacov] od oznámenia tohto aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace]. Pozmeňujúci návrh 73 Návrh smernice Článok 66 a (nový) Článok 66a Opatrenia proti zneužívaniu daňových zmlúv Členské štáty zmenia svoje dvojstranné daňové zmluvy v súlade s touto smernicou s cieľom zabezpečiť, aby takéto zmluvy obsahovali všetky tieto prvky: a)  doložku, ktorou sa zabezpečí, že obe zmluvné strany sa zaviažu, že stanovia opatrenia, na základe ktorých sa daň má odvádzať tam, kde sa vykonáva hospodárska činnosť a vytvára hodnota; b)  dodatok, ktorý objasňuje, že cieľom dvojstranných zmlúv je popri zamedzení dvojitého zdanenia tiež boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; c)  doložku o teste hlavného účelu založeného na všeobecnom pravidle proti zneužívaniu. Pozmeňujúci návrh 74 Návrh smernice Článok 68 a (nový) Článok 68a Monitorovanie Komisia monitoruje jednotné vykonávanie tejto smernice a svoje zistenia uverejňuje s cieľom zabezpečiť jednotný výklad opatrení tejto smernice členskými štátmi. Pozmeňujúci návrh 75 Návrh smernice Článok 69 Článok 69 Článok 69 Preskúmanie Správa o vykonávaní a preskúmanie Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Rade správu o fungovaní smernice. Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice posúdi fungovanie tejto smernice. Bez ohľadu na prvý pododsek Komisia tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma fungovanie článku 11 a zváži úpravy vymedzenia a presného nastavenia úľavy pre rast a investície. Komisia vypracuje dôkladnú analýzu toho, ako úľava pre rast a investície podnecuje spoločnosti, ktoré sú oprávnené rozhodnúť sa pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice, aby svoje činnosti financovali prostredníctvom kapitálového financovania. Komisia oznámi svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade v správe o vykonávaní. Správa obsahuje analýzu všetkých týchto prvkov: a)   vplyv tohto systému na daňové výnosy členských štátov; b)  výhody a nevýhody tohto systému pre malé a stredné podniky; c)   vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi; d)   vplyv na vnútorný trh ako celok s osobitným ohľadom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, ktoré podliehajú novým pravidlám stanoveným v tejto smernici; e)   počet podnikov, ktoré v prechodnom období patria do rozsahu pôsobnosti. Komisia 10 rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tejto smernice. Komisia oznámi svoje zistenia členským štátom, aby tieto zistenia zohľadnili pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Komisia oznámi svoje zistenia v správe Európskemu parlamentu a členským štátom, aby tieto zistenia zohľadnili pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 76 Návrh smernice Článok 70 – odsek 1 – pododsek 1 Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2018 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Pozmeňujúci návrh 77 Návrh smernice Článok 70 – odsek 1 – pododsek 2 Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. januára 2019. Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. januára 2020.